diff --git "a/geeta_dataset.csv" "b/geeta_dataset.csv" --- "a/geeta_dataset.csv" +++ "b/geeta_dataset.csv" @@ -6,19 +6,19 @@ 1,5,धृष्टकेतुश्चेकितानः काशिराजश्च वीर्यवान् |पुरुजित्कुन्तिभोजश्च शैब्यश्च नरपुंगवः |,"धृष्टकेतु, चेकितान, बलवान काशिराज, पुरुजित्, कुन्तिभोज और मनुष्यों में श्रेष्ठ शैब्य।","Dhrishtaketu, chekitana and the valiant king of Kasi, Purujit and Kuntibhoja and Saibya, the best men",dhṛṣṭaketuścekitānaḥ kāśirājaśca vīryavān .purujitkuntibhojaśca śaibyaśca narapuṃgavaḥ 1,6,युधामन्युश्च विक्रान्त उत्तमौजाश्च वीर्यवान् |सौभद्रो द्रौपदेयाश्च सर्व एव महारथाः |,"युधामन्यु, विक्रांत, उत्तमौजा, वीर्यवान् सौभद्र और द्रौपदी के पुत्र सभी महारथी हैं। और भी मेरे लिये जीवन की आशा त्याग देने वाले बहुत-से शूरवीर अनेक प्रकार के शस्त्रास्त्रों से सुसज्जित और सब-के-सब युद्ध में चतुर हैं |","the best of men and mighty Yudhamanyu, and valiant Uttamauja, Abhimanyu, the son of Subhadra, and the five sons of Draupadi,—all of them Maharathis.",yudhāmanyuśca vikrānta uttamaujāśca vīryavān .saubhadro draupadeyāśca sarva eva mahārathāḥ 1,7,अस्माकं तु विशिष्टा ये तान्निबोध द्विजोत्तम |नायका मम सैन्यस्य संज्ञार्थं तान्ब्रवीमि ते |,"हे ब्राह्मणश्रेष्ठ! अपने पक्ष में भी जो प्रधान हैं, उनको आप समझ लीजिये। आपकी जानकारी के लिये मेरी सेना के जो-जो सेनापति हैं, उनको बतलाता हूँ|","Know also, O best among the twice-born! the names of those who are the most distinguished amongst ourselves, the leaders of my army; these I name to thee for thy information.",asmākaṃ tu viśiṣṭā ye tānnibodha dvijottama .nāyakā mama sainyasya saṃjñārthaṃ tānbravīmi te -1,8,भवान्भीष्मश्च कर्णश्च कृपश्च समितिञ्जयः |अश्वत्थामा विकर्णश्च सौमदत्तिस्तथैव च |,"आप—द्रोणाचार्य और पितामह भीष्म तथा कर्ण और संग्राम विजयी कृपाचार्य तथा वैसे ही अश्वत्थामा, विकर्ण और सौमदत पुत्र भूरिश्रवा |","Yourself andBhishma and Karna and Kripa, who is ever victorious in battle; and even so Asvatthama, Vikarna and Bhurisrava;",bhavānbhīṣmaśca karṇaśca kṛpaśca samitiñjayaḥ .aśvatthāmā vikarṇaśca saumadattistathaiva ca +1,8,भवान्भीष्मश्च कर्णश्च कृपश्च समितिञ्जयः |अश्वत्थामा विकर्णश्च सौमदत्तिस्तथैव च |,"आप—द्रोणाचार्य और पितामह भीष्म तथा कर्ण और संग्राम विजयी कृपाचार्य तथा वैसे ही अश्वत्थामा, विकर्ण और सौमदत पुत्र भूरिश्रवा |","Yourself and Bhishma and Karna and Kripa, who is ever victorious in battle; and even so Asvatthama, Vikarna and Bhurisrava;",bhavānbhīṣmaśca karṇaśca kṛpaśca samitiñjayaḥ .aśvatthāmā vikarṇaśca saumadattistathaiva ca 1,9,अन्ये च बहवः शूरा मदर्थे त्यक्तजीविताः |नानाशस्त्रप्रहरणाः सर्वे युद्धविशारदाः |,और भी मेरे लिये जीवन की आशा त्याग देने वाले बहुत-से शूरवीर अनेक प्रकार के शस्त्रास्त्रों से सुसज्जित और सब-के-सब युद्ध में चतुर हैं |,"And there are many other heroes, equipped with various weapons and missiles, who have staked their lives for me, all skilled in warfare.",anye ca bahavaḥ śūrā madarthe tyaktajīvitāḥ .nānāśastrapraharaṇāḥ sarve yuddhaviśāradāḥ 1,10,अपर्याप्त��� तदस्माकं बलं भीष्माभिरक्षितम् |पर्याप्तं त्विदमेतेषां बलं भीमाभिरक्षितम् |,भीष्म पितामह द्वारा रक्षित हमारी वह सेना सब प्रकार से अजेय है और भीम द्वारा रक्षित इन लोगों की यह सेना जीतने में सुगम है |,"This army of ours, fully protected byBhishma, is unconquerable; while that army of theirs, guarded in every way by Bhima, is easy to conquer.",aparyāptaṃ tadasmākaṃ balaṃ bhīṣmābhirakṣitam .paryāptaṃ tvidameteṣāṃ balaṃ bhīmābhirakṣitam 1,11,अयनेषु च सर्वेषु यथाभागमवस्थिताः |भीष्ममेवाभिरक्षन्तु भवन्तः सर्व एव हि |,इसलिए सब मोर्चों पर अपनी-अपनी जगह स्थित रहते हुए आप लोग सभी निःसन्देह भीष्म पितामह की ही सब ओर से रक्षा करें |,"Therefore, stationed in your respective positions, all of you should surely protectBhishma on all sides.",ayaneṣu ca sarveṣu yathābhāgamavasthitāḥ .bhīṣmamevābhirakṣantu bhavantaḥ sarva eva hi 1,12,तस्य सञ्जनयन्हर्षं कुरुवृद्धः पितामहः |सिंहनादं विनद्योच्चैः शङ्खं दध्मौ प्रतापवान् |,कौरवों में वृद्ध बड़े प्रतापी पितामह भीष्म ने उस दुर्योधन के हृदयमें हर्ष उत्पन्न करते हुए उच्च स्वर से सिंह की दहाड़ के समान गरजकर शंख बजाया |,"The grand old man of the Kaurava race, their glorious grand-uncle Bhishma, cheering up Duryodhana, roared terribly like a lion and blew his conch.",tasya sañjanayanharṣaṃ kuruvṛddhaḥ pitāmahaḥ .siṃhanādaṃ vinadyoccaiḥ śaṅkhaṃ dadhmau pratāpavān 1,13,ततः शङ्खाश्च भेर्यश्च पणवानकगोमुखाः |सहसैवाभ्यहन्यन्त स शब्दस्तुमुलोऽभवत् |,"इसके पश्चात शंख और नगारे तथा ढोल, मृदंग और नरसिंधे आदि बाजे एक साथ ही बज उठे। उनका वह शब्द बड़ा भयंकर हुआ |","Then conches kettledrums tabors, drums and trumpets suddenly blared forth and the noise was tumultuous.",tataḥ śaṅkhāśca bheryaśca paṇavānakagomukhāḥ .sahasaivābhyahanyanta sa śabdastumulo.abhavat -1,14,ततः श्वेतैर्हयैर्युक्ते महति स्यन्दने स्थितौ |माधवः पाण्डवश्चैव दिव्यौ शङ्खौ प्रदध्मतुः |,इसके अनन्तर सफेद घोड़ों से युक्त उत्तम रथ में बैठे हुए श्रीकृष्ण महाराज और अर्जुन ने भी अलौकिक शंख बजाये |,"Then seated in a glorious chariot drawn by white horses, Shri Krishna as well as Arjuna blew their celestial conches.",tataḥ śvetairhayairyukte mahati syandane sthitau .mādhavaḥ pāṇḍavaścaiva divyau śaṅkhau pradadhmatuḥ -1,15,पाञ्चजन्यं हृषीकेशो देवदत्तं धनञ्जयः |पौण्ड्रं दध्मौ महाशङ्खं भीमकर्मा वृकोदरः |,"श्रीकृष्ण महाराज ने पाञ्जन्य नामक, अर्जुन ने देवदत्त नामक और भयानक कर्म वाले भीमसेन ने पौण्ड्र नामक महाशंख बजाया |","Shri Krishna blew His Conch named Pañcajanya; Arjuna, his own called Devadatta; while Bhima of terrible deeds blew his mighty conch Paundra.",pāñcajanyaṃ hṛṣīkeśo devadattaṃ dhanañjayaḥ .pauṇḍraṃ dadhmau mahāśaṅkhaṃ bhīmakarmā vṛkodaraḥ +1,14,ततः श्वेतैर्हयैर्युक्ते महति स्यन्दने स्थितौ |माधवः पाण्डवश्चैव दिव्यौ शङ्खौ प्रदध्मतुः |,इसके अनन्तर सफेद घोड़ों से युक्त उत्तम रथ में बैठे हुए श्रीकृष्ण महाराज और अर्जुन ने भी अलौकिक शंख बजाये |,"Then seated in a glorious chariot drawn by white horses, Shree Krishna as well as Arjuna blew their celestial conches.",tataḥ śvetairhayairyukte mahati syandane sthitau .mādhavaḥ pāṇḍavaścaiva divyau śaṅkhau pradadhmatuḥ +1,15,पाञ्चजन्यं हृषीकेशो देवदत्तं धनञ्जयः |पौण्ड्रं दध्मौ महाशङ्खं भीमकर्मा वृकोदरः |,"श्रीकृष्ण महाराज ने पाञ्जन्य नामक, अर्जुन ने देवदत्त नामक और भयानक कर्म वाले भीमसेन ने पौण्ड्र नामक महाशंख बजाया |","Shree Krishna blew His Conch named Panchajanya; Arjuna, his own called Devadatta; while Bhima of terrible deeds blew his mighty conch Paundra.",pāñcajanyaṃ hṛṣīkeśo devadattaṃ dhanañjayaḥ .pauṇḍraṃ dadhmau mahāśaṅkhaṃ bhīmakarmā vṛkodaraḥ 1,16,अनन्तविजयं राजा कुन्तीपुत्रो युधिष्ठिरः |नकुलः सहदेवश्च सुघोषमणिपुष्पकौ |,कुंती पुत्र राजा युधिष्ठिर ने अनन्त विजय नामक और नकूल तथा सहदेव ने सुघोष और मणिपुष्पक नामक शंख बजाये |,"King Yudhisthira, son of Kunti, blew his conch Anantavijaya; while Nakula and Sahadeva blew theirs, known as Sughosa and Manipuspaka respectively.",anantavijayaṃ rājā kuntīputro yudhiṣṭhiraḥ .nakulaḥ sahadevaśca sughoṣamaṇipuṣpakau 1,17,काश्यश्च परमेष्वासः शिखण्डी च महारथः |धृष्टद्युम्नो विराटश्च सात्यकिश्चापराजितः |,"श्रेष्ठ धनुष वाले काशिराज और महारथी शिखण्डी एवं धृष्टद्युम्न तथा राजा विराट और अजेय सात्यकि,","And the excellent archer, the King of Kasi and Sikhandi the Maharathi,",kāśyaśca parameṣvāsaḥ śikhaṇḍī ca mahārathaḥ .dhṛṣṭadyumno virāṭaśca sātyakiścāparājitaḥ 1,18,द्रुपदो द्रौपदेयाश्च सर्वशः पृथिवीपते |सौभद्रश्च महाबाहुः शङ्खान्दध्मुः पृथक्पृथक् |,"राजा द्रुपद एवं द्रौपदी के पाँचों पुत्र और बड़ी भुजावाले सुभद्रा पुत्र अभिमन्यु—इन सभी ने, हे राजन्! सब और से अलग-अलग शंख बजाये |","and the sons of Drupada and Draupadi, and the mighty-armed Subhadra's son Abhimanyu—all of them, O King, blew their respective conches separately.",drupado draupadeyāśca sarvaśaḥ pṛthivīpate .saubhadraśca mahābāhuḥ śaṅkhāndadhmuḥ pṛthakpṛthak 1,19,स घोषो धार्तराष्ट्राणां हृदयानि व्यदारयत् |नभश्च पृथिवीं चैव तुमुलोऽभ्यनुनादयन् (or लोव्यनु) |,और उस भयानक शब्द ने आकाश और पृथ्वी को भी गूँजाते हुए धार्तराष्ट्रों के यानी आपके पक्ष वालों के हृदय विदीर्ण कर दिये |,"And the terrible sound, echoing through heaven and earth, rent the hearts of Dhritarashtra’s sons.",sa ghoṣo dhārtarāṣṭrāṇāṃ hṛdayāni vyadārayat .nabhaśca pṛthivīṃ caiva tumulo.abhyanunādayan (lo vyanu) -1,20,अथ व्यवस्थितान्दृष्ट्वा धार्तराष्ट्रान् कपिध्वजः |प्रवृत्ते शस्त्रसम्पाते धनुरुद्यम्य पाण्डवः |हृषीकेशं तदा वाक्यमिदमाह महीपते |,"अथ व्यवस्थित धार्तराष्ट्रों को कपिध्वज (अर्जुन) ने देखा, जब वे शस्त्रों से सुसज्जित हो गए, तब धनुष उठाकर पाण्डव ने युद्ध की तैयारी की। हे राजन् ! इसके बाद कपिध्वज अर्जुन ने मोर्चा बाँधकर डटे हुए धृतराष्ट्र-सम्बन्धियों को देखकर, उस शत्र�� चलने की तैयारी के समय धनुष उठाकर हृषीकेश श्रीकृष्ण महाराज से यह वचन कहा—हे अच्युत ! मेरे रथ को दोनों सेनाओं के बीच में खड़ा कीजिये |","Then, seeing the arranged armies of the sons of Dhritarashtra, the one with the banner of Hanumantook up his bow, ready for battle. Now, O lord of the earth, seeing your sons arrayed against him, and when missiles were ready to be hurled, Arjuna, son of Pandu, took up his bow and then addressed the following words to Shri Krishna; Krishna, place my chariot between the two armies.",atha vyavasthitāndṛṣṭvā dhārtarāṣṭrān kapidhvajaḥ .pravṛtte śastrasampāte dhanurudyamya pāṇḍavaḥ +1,20,अथ व्यवस्थितान्दृष्ट्वा धार्तराष्ट्रान् कपिध्वजः |प्रवृत्ते शस्त्रसम्पाते धनुरुद्यम्य पाण्डवः |हृषीकेशं तदा वाक्यमिदमाह महीपते |,"अथ व्यवस्थित धार्तराष्ट्रों को कपिध्वज (अर्जुन) ने देखा, जब वे शस्त्रों से सुसज्जित हो गए, तब धनुष उठाकर पाण्डव ने युद्ध की तैयारी की। हे राजन् ! इसके बाद कपिध्वज अर्जुन ने मोर्चा बाँधकर डटे हुए धृतराष्ट्र-सम्बन्धियों को देखकर, उस शत्रु चलने की तैयारी के समय धनुष उठाकर हृषीकेश श्रीकृष्ण महाराज से यह वचन कहा—हे अच्युत ! मेरे रथ को दोनों सेनाओं के बीच में खड़ा कीजिये |","Then, seeing the arranged armies of the sons of Dhritarashtra, the one with the banner of Hanumantook up his bow, ready for battle. Now, O lord of the earth, seeing your sons arrayed against him, and when missiles were ready to be hurled, Arjuna, son of Pandu, took up his bow and then addressed the following words to Shree Krishna; Krishna, place my chariot between the two armies.",atha vyavasthitāndṛṣṭvā dhārtarāṣṭrān kapidhvajaḥ .pravṛtte śastrasampāte dhanurudyamya pāṇḍavaḥ 1,21,अर्जुन उवाच |सेनयोरुभयोर्मध्ये रथं स्थापय मेऽच्युत |,"तब हे पृथिवीपति (कृष्ण), हृषीकेश (कृष्ण) ने कहा, हे अच्युत, सेनाओं के मध्य में मेरा रथ स्थापित करो। और जब तक कि मैं युद्ध क्षेत्र में डटे हुए युद्ध के अभिलाषी इन विपक्षी योद्धाओं को भली प्रकार देख लूँ कि इस युद्ध रूप व्यापार में मुझे किन-किन के साथ युद्ध करना योग्य है, तब तक उसे खड़ा रखिये |","Then, O King, Hrishikeshasaid these words: Place my chariot in the midst of the armies, O Achyuta. And keep it there till I have carefully observed these warriors drawn up for battle, and have seen with whom I have to engage in this fight.",hṛṣīkeśaṃ tadā vākyamidamāha mahīpate .arjuna uvāca .senayorubhayormadhye rathaṃ sthāpaya me.acyuta 1,22,यावदेतान्निरीक्षेऽहं योद्धुकामानवस्थितान् |कैर्मया सह योद्धव्यमस्मिन् रणसमुद्यमे |,"और जब तक कि मैं युद्ध क्षेत्र में डटे हुए युद्ध के अभिलाषी इन विपक्षी योद्धाओं को भली प्रकार देख लूँ कि इस युद्ध रूप व्यापार में मुझे किन-किन के साथ युद्ध करना योग्य है, तब तक उसे खड़ा रखिये |","And keep it there till I have carefully observed these warriors drawn up for battle, and have seen with whom I have to engage in this fight.",yāvadetānnirikṣe.ahaṃ yoddhukāmānavasthitān .kairmayā saha yoddhavyamasmin raṇasamudyame 1,23,योत्स्यमानानवेक्षेऽहं य एतेऽत्र समागताः |धार्तराष्ट्रस्य दुर्बुद्धेर्य��द्धे प्रियचिकीर्षवः |,"दुर्बुद्धि दुर्योधन का युद्ध में हित चाहने वाले जो-जो ये राजा लोग इस सेना में आये हैं, इन युद्ध करने वालों को मैं देखूँगा |","I shall scan the well-wishers in this war of evil-minded Duryodhana, whoever have assembled on this side and are ready for the fight.",yotsyamānānavekṣe.ahaṃ ya ete.atra samāgatāḥ .dhārtarāṣṭrasya durbuddheryuddhe priyacikīrṣavaḥ @@ -29,7 +29,7 @@ 1,29,सीदन्ति मम गात्राणि मुखं च परिशुष्यति |वेपथुश्च शरीरे मे रोमहर्षश्च जायते |,मेरा मुख सूखा जा रहा है तथा मेरे शरीर में कंप एवं रोमांच हो रहा है।,"My mouth is drying up, my body shivers, and my hair stands on end.",sīdanti mama gātrāṇi mukhaṃ ca pariśuṣyati .vepathuśca śarīre me romaharṣaśca jāyate 1,28,कृपया परयाविष्टो विषीदन्निदमब्रवीत् |अर्जुन उवाच |दृष्ट्वेमं स्वजनं कृष्ण युयुत्सुं समुपस्थितम् |,अर्जुन ने कहा—हे कृष्ण ! युद्ध क्षेत्र में डटे हुए युद्ध के अभिलाषी इस स्वजन समुदाय को देखकर मेरे अंग शिथिल हुए जा रहे हैं और मुख सूखा जा रहा है तथा मेरे शरीर में कम्प एवं रोमाञ्च हो रहा है ।। २८वेंका उत्तरार्ध और २६ ।।,"Arjuna said—O Krishna! Seeing my own kinsmen eager to fight, my limbs are weakening, my mouth is drying up, and my body is trembling with shivers and goosebumps.",kṛpayā parayāviṣṭo viṣīdannidamabravīt .arjuna uvāca .dṛṣṭvemaṃ svajanaṃ kṛṣṇa yuyutsuṃ samupasthitam 1,30,गाण्डीवं स्रंसते हस्तात्त्वक्चैव परिदह्यते |न च शक्नोम्यवस्थातुं भ्रमतीव च मे मनः |,"हाथ से गाण्डीव धनुष गिर रहा है और त्वचा भी बहुत जल रही है तथा मेरा मन भ्रमित-सा हो रहा है, इसलिए मैं खड़ा रहने को भी समर्थ नहीं हूँ |","The bow, Gandiva, slips from my hand and my skin too burns all over; my brain is whirling, as it were, and I can stand no longer.",gāṇḍīvaṃ sraṃsate hastāttvakcaiva paridahyate .na ca śaknomyavasthātuṃ bhramatīva ca me manaḥ -1,31,निमित्तानि च पश्यामि विपरीतानि केशव |न च श्रेयोऽनुपश्यामि हत्वा स्वजनमाहवे |,हे केशव! मैं लक्ष्णों को भी विपरीत ही देख रहा हूँ तथा युद्ध में स्वजन-समुदाय को मारकर कल्याण भी नहीं देखता |,"And, Kesava, I see such omens of evil, nor do I see any good in killing my kinsmen in battle",nimittāni ca paśyāmi viparītāni keśava .na ca śreyo.anupaśyāmi hatvā svajanamāhave +1,31,निमित्तानि च पश्यामि विपरीतानि केशव |न च श्रेयोऽनुपश्यामि हत्वा स्वजनमाहवे |,हे केशव! मैं लक्ष्णों को भी विपरीत ही देख रहा हूँ तथा युद्ध में स्वजन-समुदाय को मारकर कल्याण भी नहीं देखता |,"And, Keshava, I see such omens of evil, nor do I see any good in killing my kinsmen in battle",nimittāni ca paśyāmi viparītāni keśava .na ca śreyo.anupaśyāmi hatvā svajanamāhave 1,32,न काङ्क्षे विजयं कृष्ण न च राज्यं सुखानि च |किं नो राज्येन गोविन्द किं भोगैर्जीवितेन वा |,हे कृष्ण ! मैं न तो विजय चाहता हूँ और न राज्य तथा सुखों को ही । हे गोविन्द ! हमें ऐसे राज्य से क्या प्रयोजन है अथवा ऐसे भोगों से और जीवन से भी क्या लाभ है ? |,"Krishna, I do not covet victory, nor kingdom nor pleasures. Govinda, of what use will kingdom, or luxuries, or even life be to us!",na kāṅkṣe vijayaṃ kṛṣṇa na ca rājyaṃ sukhāni ca .kiṃ no rājyena govinda kiṃ bhogairjīvitena vā 1,33,येषामर्थे काङ्क्षितं नो राज्यं भोगाः सुखानि च |त इमेऽवस्थिता युद्धे प्राणांस्त्यक्त्वा धनानि च |,"हमें जिनके लिये राज्य, भोग और सुखादि अभिष्ट हैं; वे ही ये सब धन और जीवन की आशा को त्याग कर युद्ध में खड़े हैं|","Those very persons for whose sake we covet the throne, luxuries and pleasures—are here arrayed on the battlefield, having renounced wealth and even life itself.",yeṣāmarthe kāṅkṣitaṃ no rājyaṃ bhogāḥ sukhāni ca .ta ime.avasthitā yuddhe prāṇāṃstyaktvā dhanāni ca 1,34,आचार्याः पितरः पुत्रास्तथैव च पितामहाः |मातुलाः श्वशुराः पौत्राः श्यालाः सम्बन्धिनस्तथा |,"गुरुजन, ताऊ-चाचा, लड़के और उसी प्रकार दादा, मामा, ससुर, पौत्र, साले तथा और भी सम्बन्धी लोग हैं|","Teachers, fathers, sons, grandfathers, maternal uncles, fathers-in-law, grandsons, brothers-in-law and other relatives are also present here in battle.",ācāryāḥ pitaraḥ putrāstathaiva ca pitāmahāḥ .mātulāḥ śvaśurāḥ pautrāḥ śyālāḥ sambandhinastathā @@ -46,17 +46,17 @@ 1,45,अहो बत महत्पापं कर्तुं व्यवसिता वयम् |यद्राज्यसुखलोभेन हन्तुं स्वजनमुद्यताः |,"हा ! शोक ! हम लोग बुद्धिमान होकर भी महान् पाप करने को तैयार हो गये हैं, जो राज्य और सुख के लोभ से स्वजनों को मारने के लिये उद्यत हो गये हैं |",Oh what a pity! Though possessed of intelligence we have set our mind on the commission of a great sin in that due to lust,aho bata mahatpāpaṃ kartuṃ vyavasitā vayam .yadrājyasukhalobhena hantuṃ svajanamudyatāḥ 1,46,यदि मामप्रतीकारमशस्त्रं शस्त्रपाणयः |धार्तराष्ट्रा रणे हन्युस्तन्मे क्षेमतरं भवेत् |,यदि मुझ शस्त्ररहित एवं सामना न करने वाले को शस्त्र हाथ में लिये हुए धृतराष्ट्र के पुत्र रण में मार डालें तो वह मारना भी मेरे लिये अधिक कल्याणकारक होगा |,"It would be better for me if the sons of Dhritarashtra, armed with weapons, killed me in battle while I was unarmed and unresisting.",yadi māmapratīkāramaśastraṃ śastrapāṇayaḥ .dhārtarāṣṭrā raṇe hanyustanme kṣemataraṃ bhavet 1,47,सञ्जय उवाच |एवमुक्त्वार्जुनः सङ्ख्ये रथोपस्थ उपाविशत् |विसृज्य सशरं चापं शोकसंविग्नमानसः |,संजय ने कहा— रणभूमि में शोक से उद्विग्न मन वाला अर्जुन इस प्रकार कहकर वाणसहित धनुष को त्यागकर रथ के पीछे भाग में बैठ गया |,"Thus addressed, Sanjaya, standing in the midst of the armies, sat down on the chariot’s seat, his mind overwhelmed with grief, and having set aside his bow and arrows.",sañjaya uvāca .evamuktvārjunaḥ saṅkhye rathopastha upāviśat .visṛjya saśaraṃ cāpaṃ śokasaṃvignamānasaḥ -2,1,सञ्जय उवाच |तं तथा कृपयाविष्टमश्रुपूर्णाकुलेक्षणम् |विषीदन्तमिदं वाक्यमुवाच मधुसूदनः |,सज्जय ने कहा—उस प्रकार करुणा से व्याप्त और आँसुओं से पूर्ण तथा व्याकुल नेत्रों वाले शोकयुक्त उस अर्जुन के प्रति भगवान् मधुसूदन ने यह वचन कहा|,"Sanjaya said: Shri Krishna then addressed the following words to Arjuna, who was as mentioned before overwhelmed with pity, whose eyes were filled with tears and agitated, and who was full of sorrow.",sañjaya uvāca .taṃ tathā kṛpayāviṣṭamaśrupūrṇākulekṣaṇam .viṣīdantamidaṃ vākyamuvāca madhusūdanaḥ -2,2,श्रीभगवानुवाच |कुतस्त्वा कश्मलमिदं विषमे समुपस्थितम् |अनार्यजुष्टमस्वर्ग्यमकीर्तिकरमर्जुन |,"श्रीभगवान् ने कहा—हे अर्जुन! तुझे इस असमय में यह मोह किस हेतु से प्राप्त हुआ? क्योंकि न तो यह श्रेष्ठ पुरुषों द्वारा आचरण है, न स्वर्ग को देने वाला है और न कीर्तिको करने वाला ही है |","Shri Bhagavan said: Arjuna, how has this infatuation overtaken you at this odd hour? It is shunned by noble souls; neither will it bring heaven, nor fame, to you.",śrībhagavānuvāca .kutastvā kaśmalamidaṃ viṣame samupasthitam .anāryajuṣṭamasvargyamakīrtikaramarjuna +2,1,सञ्जय उवाच |तं तथा कृपयाविष्टमश्रुपूर्णाकुलेक्षणम् |विषीदन्तमिदं वाक्यमुवाच मधुसूदनः |,सज्जय ने कहा—उस प्रकार करुणा से व्याप्त और आँसुओं से पूर्ण तथा व्याकुल नेत्रों वाले शोकयुक्त उस अर्जुन के प्रति भगवान् मधुसूदन ने यह वचन कहा|,"Sanjaya said: Shree Krishna then addressed the following words to Arjuna, who was as mentioned before overwhelmed with pity, whose eyes were filled with tears and agitated, and who was full of sorrow.",sañjaya uvāca .taṃ tathā kṛpayāviṣṭamaśrupūrṇākulekṣaṇam .viṣīdantamidaṃ vākyamuvāca madhusūdanaḥ +2,2,श्रीभगवानुवाच |कुतस्त्वा कश्मलमिदं विषमे समुपस्थितम् |अनार्यजुष्टमस्वर्ग्यमकीर्तिकरमर्जुन |,"श्रीभगवान् ने कहा—हे अर्जुन! तुझे इस असमय में यह मोह किस हेतु से प्राप्त हुआ? क्योंकि न तो यह श्रेष्ठ पुरुषों द्वारा आचरण है, न स्वर्ग को देने वाला है और न कीर्तिको करने वाला ही है |","Shree Bhagavan said: Arjuna, how has this infatuation overtaken you at this odd hour? It is shunned by noble souls; neither will it bring heaven, nor fame, to you.",śrībhagavānuvāca .kutastvā kaśmalamidaṃ viṣame samupasthitam .anāryajuṣṭamasvargyamakīrtikaramarjuna 2,3,क्लैब्यं मा स्म गमः पार्थ नैतत्त्वय्युपपद्यते |क्षुद्रं हृदयदौर्बल्यं त्यक्त्वोत्तिष्ठ परन्तप |,"इसलिए हे अर्जुन! नपुंसकता को मत प्राप्त हो, तुझमें यह उचित नहीं जान पड़ती। हे परन्तप! हृदय की तुच्छ दुर्बलता को त्याग कर युद्ध के लिये खड़ा हो जा |","Yield not to unmanliness, Arjuna; ill does it become you. Shaking off this paltry faint-heartedness stand up, O scorcher of enemies.",klaibyaṃ mā sma gamaḥ pārtha naitattvayyupapadyate .kṣudraṃ hṛdayadaurbalyaṃ tyaktvottiṣṭha parantapa 2,4,अर्जुन उवाच |कथं भीष्ममहं सङ्ख्ये द्रोणं च मधुसूदन |इषुभिः प्रतियोत्स्यामि पूजार्हावरिसूदन |,अर्जुन ने कहा— हे मधुसूदन! मैं रणभूमि में किस प्रकार वाणों से भीष्म पितामह और द्रोणाचार्य के विरुद्ध लड़ूँगा? क्योंकि हे अरिसूदन! वे दोनों ही पूजनीय हैं|,"Arjuna said: How, Krishna, shall I fightBhishma and Drona with arrows on the battlefield? They are worthy of deepest reverence, O destroyer of foes.",arjuna uvāca .kathaṃ bhīṣmamahaṃ saṅkhye droṇaṃ ca madhusūdana .iṣubhiḥ pratiyotsyāmi pūjārhāvarisūdana 2,5,गुरूनहत्वा ह��� महानुभावान्श्रेयो भोक्तुं भैक्ष्यमपीह लोके |हत्वार्थकामांस्तु गुरूनिहैवभुञ्जीय भोगान् रुधिरप्रदिग्धान् |,इसलिए इन महानुभाव गुरुओं को न मारकर मैं इस लोक में भिक्षा का अन्न भी खाना कल्याणकारक समझता हूँ। क्योंकि गुरुओं को मारकर भी इस लोक में रुधिर से सने हुए अर्थ और कामरूप भोगों को ही तो भोगूँगा|,"Therefore, I consider it better not to kill these venerable teachers in this world, even if it means living on alms. For if I kill the teachers, I shall enjoy only the blood-stained wealth and pleasures of this world.",gurūnahatvā hi mahānubhāvān śreyo bhoktuṃ bhaikṣyamapīha loke .hatvārthakāmāṃstu gurūnihaiva bhuñjīya bhogān rudhirapradigdhān 2,6,न चैतद्विद्मः कतरन्नो गरीयोयद्वा जयेम यदि वा नो जयेयुः |यानेव हत्वा न जिजीविषामस्-तेऽवस्थिताः प्रमुखे धार्तराष्ट्राः |,"हम यह भी नहीं जानते कि हमारे लिये युद्ध करना और न करना—इन दोनों में से कौन-सा श्रेष्ठ है, अथवा यह भी नहीं जानते कि उन्हें हम जीतेंगे या हमको वे जीतेंगे। और जिन को मारकर हम जीना भी नहीं चाहते, वे ही हमारे आत्मीय धृतराष्ट्र के पुत्र हमारे मुकाबले में खड़े हैं |","Wo do not even know which is preferable for us—to fight or not to fight; nor do we know whether we shall win or whether they will conquer us. Those very sons of Dhrtarastra, killing whom we do not even wish to live, stand in the enemy ranks.",na caitadvidmaḥ kataranno garīyo yadvā jayema yadi vā no jayeyuḥ .yāneva hatvā na jijīviṣāmaḥ te.avasthitāḥ pramukhe dhārtarāṣṭrāḥ 2,7,कार्पण्यदोषोपहतस्वभावःपृच्छामि त्वां धर्मसम्मूढचेताः |यच्छ्रेयः स्यान्निश्चितं ब्रूहि तन्मेशिष्यस्तेऽहं शाधि मां त्वां प्रपन्नम् |,"इसलिए कायरता रूप दोष से उपहत हुए स्वभाव वाला तथा धर्म के विषय में मोहित चित हुआ मैं आपसे पूछता हूँ कि जो साधन निश्चित कल्याण कारक हो, वह मेरे लिये कहिये; क्योंकि मैं आपका शिष्य हूँ, इसलिए आपके शरण हुए मुझको शिक्षा दीजिये|","With my very being tainted by the vice of faint-heartedness and my mind puzzled with regard to duty, I am asking you. Tell me that which is decidedly good; I am Your disciple. Pray instruct me, who have put myself into Your hands.",kārpaṇyadoṣopahatasvabhāvaḥ pṛcchāmi tvāṃ dharmasammūḍhacetāḥ .yacchreyaḥ syānniścitaṃ brūhi tanme śiṣyaste.ahaṃ śādhi māṃ tvāṃ prapannam 2,8,न हि प्रपश्यामि ममापनुद्याद्यच्छोकमुच्छोषणमिन्द्रियाणाम् |अवाप्य भूमावसपत्नमृद्धंराज्यं सुराणामपि चाधिपत्यम् |,"क्योंकि भूमि में निःस्फुटक, धन-धान्य सम्पत्र राज्य और देवताओं के स्वामीपने को प्राप्त होकर भी मैं उस उपाय को नहीं देखता हूँ, जो मेरी इन्द्रियों के सुखाने वाले शोक को दूर कर सके|","For I do not see that which can remove the sorrow of my senses, even after gaining the kingdom on this earth, the wealth of the earth, and the lordship of the gods.",na hi prapaśyāmi mamāpanudyād yacchokamucchoṣaṇamindriyāṇām .avāpya bhūmāvasapatnamṛddhaṃ rājyaṃ surāṇāmapi cādhipatyam -2,9,सञ्जय उवाच |एवमुक्त्वा हृषीकेशं गुडाकेशः परन्तप |न योत्स्य इति गोविन्दमुक्त्वा तूष्णीं बभूव ह |,सज्जय ने कहा—हे राजन! निःश्रा को जीतने वाले अर्जुन अन्तर्मी श्रीकृष्ण महाराज के प्रति इस प्रकार कहकर फिर श्रीगोविन्द भगवान् से 'युद्ध नहीं करूँगा' यह स्पष्ट कहकर चुप हो गये |,"Sanjaya said: O king, having thus spoken to Shri Krishna, Arjuna again said to Him, “I will not fight,” and became silent.",sañjaya uvāca .evamuktvā hṛṣīkeśaṃ guḍākeśaḥ parantapaḥ .na yotsya iti govindamuktvā tūṣṇīṃ babhūva ha -2,10,तमुवाच हृषीकेशः प्रहसन्निव भारत |सेनयोरुभयोर्मध्ये विषीदन्तमिदं वचः |,हे भरतवंशी धृतराष्ट्र! अन्तर्व्यापी श्रीकृष्ण महाराज ने दोनों सेनाओं के बीच शोक करते हुए उस अर्जुन को हँसते हुए ये वचन ने कहा|,"Then, O Dhritarashtra, Shri Krishna, as if smiling, addressed the following words to sorrowing Arjuna, in the midst of the two armies.",tamuvāca hṛṣīkeśaḥ prahasanniva bhārata .senayorubhayormadhye viṣīdantamidaṃ vacaḥ -2,11,श्रीभगवानुवाच |अशोच्यानन्वशोचस्त्वं प्रज्ञावादांश्च भाषसे |गतासूनगतासूंश्च नानुशोचन्ति पण्डिताः |,"श्रीभगवान ने कहा – हे अर्जुन! तू न शोक करने योग्य मनुष्यों के लिये शोक करता है और पण्डितों के से वचनों को कहता है; परंतु जिनके प्राण चले गये हैं, उनके लिये और जिनके प्राण नहीं गये हैं, उनके लिये भी पण्डितजन शोक नहीं करते |","Shri Bhagavan said: Arjuna, you grieve over those who should not be grieved for, and yet speak like the learned; wise men do not sorrow over the dead or the living.",śrībhagavānuvāca .aśocyānanvaśocastvaṃ prajñāvādāṃśca bhāṣase .gatāsūnagatāsūṃśca nānuśocanti paṇḍitāḥ +2,9,सञ्जय उवाच |एवमुक्त्वा हृषीकेशं गुडाकेशः परन्तप |न योत्स्य इति गोविन्दमुक्त्वा तूष्णीं बभूव ह |,सज्जय ने कहा—हे राजन! निःश्रा को जीतने वाले अर्जुन अन्तर्मी श्रीकृष्ण महाराज के प्रति इस प्रकार कहकर फिर श्रीगोविन्द भगवान् से 'युद्ध नहीं करूँगा' यह स्पष्ट कहकर चुप हो गये |,"Sanjaya said: O king, having thus spoken to Shree Krishna, Arjuna again said to Him, “I will not fight,” and became silent.",sañjaya uvāca .evamuktvā hṛṣīkeśaṃ guḍākeśaḥ parantapaḥ .na yotsya iti govindamuktvā tūṣṇīṃ babhūva ha +2,10,तमुवाच हृषीकेशः प्रहसन्निव भारत |सेनयोरुभयोर्मध्ये विषीदन्तमिदं वचः |,हे भरतवंशी धृतराष्ट्र! अन्तर्व्यापी श्रीकृष्ण महाराज ने दोनों सेनाओं के बीच शोक करते हुए उस अर्जुन को हँसते हुए ये वचन ने कहा|,"Then, O Dhritarashtra, Shree Krishna, as if smiling, addressed the following words to sorrowing Arjuna, in the midst of the two armies.",tamuvāca hṛṣīkeśaḥ prahasanniva bhārata .senayorubhayormadhye viṣīdantamidaṃ vacaḥ +2,11,श्रीभगवानुवाच |अशोच्यानन्वशोचस्त्वं प्रज्ञावादांश्च भाषसे |गतासूनगतासूंश्च नानुशोचन्ति पण्डिताः |,"श्रीभगवान ने कहा – हे अर्जुन! तू न शोक करने योग्य मनुष्यों के लिये शोक करता है और पण्डितों के से वचनों को कहता है; परंतु जिनक��� प्राण चले गये हैं, उनके लिये और जिनके प्राण नहीं गये हैं, उनके लिये भी पण्डितजन शोक नहीं करते |","Shree Bhagavan said: Arjuna, you grieve over those who should not be grieved for, and yet speak like the learned; wise men do not sorrow over the dead or the living.",śrībhagavānuvāca .aśocyānanvaśocastvaṃ prajñāvādāṃśca bhāṣase .gatāsūnagatāsūṃśca nānuśocanti paṇḍitāḥ 2,12,न त्वेवाहं जातु नासं न त्वं नेमे जनाधिपाः |न चैव न भविष्यामः सर्वे वयमतः परम् |,न तो ऐसा ही है कि मैं किसी काल में नहीं था या तू नहीं था अथवा ये राजा लोग नहीं थे और न ऐसा ही है कि इससे आगे हम सब नहीं रहेंगे |,"In fact, there was never a time when I was not, or when you or these kings were not. Nor is it a fact that hereafter we shall all cease to be.",na tvevāhaṃ jātu nāsaṃ na tvaṃ neme janādhipāḥ .na caiva na bhaviṣyāmaḥ sarve vayamataḥ param 2,13,देहिनोऽस्मिन्यथा देहे कौमारं यौवनं जरा |तथा देहान्तरप्राप्तिर्धीरस्तत्र न मुह्यति |,"जैसे जीवात्मा की इस देह में बालकपन, जवानी और वृद्धावस्था होती है, वैसे ही अन्य शरीर की प्राप्ति होती है; उस विषय में धीरो पुरुष मोहित नहीं होता |","Just as boyhood, youth and old age are attributed to the soul through this body, even so it attains another body. The wise man does not get deluded about this.",dehino.asminyathā dehe kaumāraṃ yauvanaṃ jarā .tathā dehāntaraprāptirdhīrastatra na muhyati 2,14,मात्रास्पर्शास्तु कौन्तेय शीतोष्णसुखदुःखदाः |आगमापायिनोऽनित्यास्तांस्तितिक्षस्व भारत |,"हे कुन्तीपुत्र ! सर्दी-गर्मी और सुख — दुःख को देने वाले इन्द्रिय और विषयों के संयोग तो उत्पत्ति, विनाशशील और अनित्य हैं; इसलिए हे भारत ! उनको तू सहन कर |","O son of Kunti, the contacts between the senses and their objects, which give rise to the feeling of heat and cold, pleasure and pain etc., are transitory and fleeting; therefore, Arjuna, ignore them.",mātrāsparśāstu kaunteya śītoṣṇasukhaduḥkhadāḥ .āgamāpāyino.anityāstāṃstitikṣasva bhārata @@ -100,7 +100,7 @@ 2,52,यदा ते मोहकलिलं बुद्धिर्व्यतितरिष्यति |तदा गन्तासि निर्वेदं श्रोतव्यस्य श्रुतस्य च |,"जिस काल में तेरी बुद्धि मोह रूप दलदल को भलीभाँति पार कर जायेगी, उस समय तू सुने हुए और सुनने में आने वाले इस लोक और परलोक सम्बन्धी सभी भोगों से वैराग्य को प्राप्त हो जायेगा |","When your mind will have fully crossed the more of delusion, you will then grow indifferent to the enjoyments of this world.",yadā te mohakalilaṃ buddhirvyatitariṣyati .tadā gantāsi nirvedaṃ śrotavyasya śrutasya ca 2,53,श्रुतिविप्रतिपन्ना ते यदा स्थास्यति निश्चला |समाधावचला बुद्धिस्तदा योगमवाप्स्यसि |,"भाँति-भाँति के वचनों को सुनने से विचलित हुई तेरी बुद्धि जब परमात्मा में अचल और स्थिर ठहर जायेगी, तब तू योग को प्राप्त हो जायेगा अर्थात तेरा परमात्मा से नित्य संयोग हो जायेगा |","When your intellect, confused by hearing conflicting statements, will rest, steady and undistractedon God, you will then attain Yoga.",śrutivipratipannā te yadā sthāsyati niścalā .samādhāvacalā buddhistadā yogamavāpsyasi 2,54,अर्जुन उवाच |स्थितप्रज्ञस्य का ��ाषा समाधिस्थस्य केशव |स्थितधीः किं प्रभाषेत किमासीत व्रजेत किम् |,"अर्जुन ने कहा—हे केशव! समाधि में स्थित परमात्मा को प्राप्त हुए स्थिर बुद्धि पुरुष का क्या लक्षण है? अर्जुन ने कहा: कृष्ण, परमात्मा को प्राप्त हुए सिद्ध योगी की वह क्या पहचान है जो मन में स्थिर रहता है और समाधि में स्थित है? वह व्यक्ति कैसे बोलता है, कैसे बैठता है और कैसे चलता है?","Arjuna said: O Keshava, what is the description of a man of steady wisdom, who is established in Samadhi? What does he do at dawn, what in the evening, and what at night? Arjuna said: Krishna, what is the definitionof a God-realized soul, stable to mind and established in Samadhi? How does the man of stable mind speak, how does he sit, how does he walk?",arjuna uvāca .sthitaprajñasya kā bhāṣā samādhisthasya keśava .sthitadhīḥ kiṃ prabhāṣeta kimāsīta vrajeta kim -2,55,श्रीभगवानुवाच |प्रजहाति यदा कामान्सर्वान्पार्थ मनोगतान् |आत्मन्येवात्मना तुष्टः स्थितप्रज्ञस्तदोच्यते |,"श्री भगवान ने कहा—हे अर्जुन! जिस काल में यह पुरुष मन में स्थित सम्पूर्ण कामनाओं को भलीभाँति त्याग देता है और आत्मा से आत्मा में ही सन्तुष्ट रहता है, उस काल में स्थित प्रज्ञ कहा जाता है |","Shri Bhagavan said: Arjuna, when one thoroughly dismisses all cravings of the mind, and is satisfied in the self throughthe self, then he is called stable of mind.",śrībhagavānuvāca .prajahāti yadā kāmānsarvānpārtha manogatān .ātmanyevātmanā tuṣṭaḥ sthitaprajñastadocyate +2,55,श्रीभगवानुवाच |प्रजहाति यदा कामान्सर्वान्पार्थ मनोगतान् |आत्मन्येवात्मना तुष्टः स्थितप्रज्ञस्तदोच्यते |,"श्री भगवान ने कहा—हे अर्जुन! जिस काल में यह पुरुष मन में स्थित सम्पूर्ण कामनाओं को भलीभाँति त्याग देता है और आत्मा से आत्मा में ही सन्तुष्ट रहता है, उस काल में स्थित प्रज्ञ कहा जाता है |","Shree Bhagavan said: Arjuna, when one thoroughly dismisses all cravings of the mind, and is satisfied in the self throughthe self, then he is called stable of mind.",śrībhagavānuvāca .prajahāti yadā kāmānsarvānpārtha manogatān .ātmanyevātmanā tuṣṭaḥ sthitaprajñastadocyate 2,56,दुःखेष्वनुद्विग्नमनाः सुखेषु विगतस्पृहः |वीतरागभयक्रोधः स्थितधीर्मुनिरुच्यते |,"दुःखों की प्राप्ति होने पर जिसके मन में उद्वेग नहीं होता, सुखों की प्राप्ति में जो सर्वथा निःस्पृह है तथा जिसके राग, भय और क्रोध नष्ट हो गये हैं, ऐसा मुनि स्थिर बुद्धि कहा जाता है |","The sage, whose mind remains unperturbed amid sorrows, whose thirst for pleasure has altogether disappeared, and who is free from passion, fear and anger, is called stale of mind.",duḥkheṣvanudvignamanāḥ sukheṣu vigataspṛhaḥ .vītarāgabhayakrodhaḥ sthitadhīrmunirucyate 2,57,यः सर्वत्रानभिस्नेहस्तत्तत्प्राप्य शुभाशुभम् |नाभिनन्दति न द्वेष्टि तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता |,जो पुरुष सर्वत्र स्नेहरहित हुआ उस-उस शुभ या अशुभ वस्तु को प्राप्त होकर न प्रसन्न होता है और न द्वेष करता है उसकी बुद्धि स्थिर है |,"He who is unattached to everything, and meeting with good and evil, neither rejoices nor recoils, his mind is stable.",yaḥ sarvatrānabhisnehastattatprāpya śubhāśubham .nābhinandati na dveṣṭi tasya prajñā pratiṣṭhitā 2,58,यदा संहरते चायं कूर्मोऽङ्गानीव सर्वशः |इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यस्तस्य प्रज्ञा प्रतिष्ठिता |,"जैसे कछुवा अपने सब अंगों को समेट लेता है, वैसे ही जिसने अपनी सब इन्द्रियों को हटा लिया है, उसकी बुद्धि स्थिर हो जाती है|","When like a tortoise, which draws in its limbs from all directions, he withdraws his senses from the sense-objects, his mind isstable.",yadā saṃharate cāyaṃ kūrmo.aṅgānīva sarvaśaḥ .indriyāṇīndriyārthebhyastasya prajñā pratiṣṭhitā @@ -118,9 +118,9 @@ 2,70,आपूर्यमाणमचलप्रतिष्ठंसमुद्रमापः प्रविशन्ति यद्वत् |तद्वत्कामा यं प्रविशन्ति सर्वेस शान्तिमाप्नोति न कामकामी |,"जैसे नाना नदियों के जल सब ओर से परिपूर्ण, अचल प्रतिष्ठा वाले, समुद्र में उसको विचलित न करते हुए ही समा जाते हैं, वैसे ही सब भोग जिस स्थितप्रज्ञ पुरुष में किसी प्रकार का विकार उत्पन्न किये बिना ही समा जाते हैं, वही पुरुष शान्ति को प्राप्त होता है, भोगों को चाहने वाला नहीं |","As the waters of different rivers enter the ocean, which though full on all sides remains undisturbed, likewise he is whom all enjoyments merge themselves attains peace; not he who hankers after such enjoyments.",āpūryamāṇamacalapratiṣṭhaṃ samudramāpaḥ praviśanti yadvat .tadvatkāmā yaṃ praviśanti sarve sa śāntimāpnoti na kāmakāmī 2,71,विहाय कामान्यः सर्वान्पुमांश्चरति निःस्पृहः |निर्ममो निरहङ्कारः स शान्तिमधिगच्छति |,वही शान्ति को प्राप्त होता है अर्थात वह शान्ति को प्राप्त है |,"He who has given up all desires, and moves free from attachment, egoism and thirst for enjoyment attains peace.",vihāya kāmānyaḥ sarvānpumāṃścarati niḥspṛhaḥ .nirmamo nirahaṅkāraḥ sa śāntimadhigacchati 2,72,एषा ब्राह्मी स्थितिः पार्थ नैनां प्राप्य विमुह्यति |स्थित्वास्यामन्तकालेऽपि ब्रह्मनिर्वाणमृच्छति |,"हे अर्जुन! यह ब्रह्म को प्राप्त पुरुष की स्थिति है, इसको प्राप्त होकर योगी कभी मोहित नहीं होता और अन्त काल में भी इस ब्राह्मी स्थिति में स्थित होकर ब्रह्मानन्द को प्राप्त हो जाता है |","Arjuna, such is the state of the God-realized soul; having reached this state, he overcomes delusion. And established in this state, even at the last moment, he attains Brahmic Bliss.",eṣā brāhmī sthitiḥ pārtha naināṃ prāpya vimuhyati .sthitvāsyāmantakāle.api brahmanirvāṇamṛcchati -3,1,अर्जुन उवाच |ज्यायसी चेत्कर्मणस्ते मता बुद्धिर्जनार्दन |तत्किं कर्मणि घोरे मां नियोजयसि केशव |,अर्जुन ने कहा—हे जनार्दन! यदि आपको कर्म की अपेक्षा ज्ञान श्रेष्ठ मान्य है तो फिर हे केशव! मुझे भयंकर कर्म में क्यों लगाते हैं? |,"Arjuna said: Krishna, if you consider Knowledge as superior to Action, then why do You urge me to this dreadful action, Kesava!",arjuna uvāca .jyāyasī cetkarmaṇaste matā buddhirjanārdana .tatkiṃ karmaṇi ghore māṃ niyojayasi keśava +3,1,अर्जुन उवाच |ज्यायसी चेत्कर्मणस्ते मता बुद्धिर्जनार्दन |तत्किं कर्मणि घोरे मां नियोजयसि केशव |,अर्जुन ने कहा—हे जनार्दन! यदि आपको कर्म की अपेक्षा ज्ञान श्रेष्ठ मान्य है तो फिर हे केशव! मुझे भयंकर कर्म में क्यों लगाते हैं? |,"Arjuna said: Krishna, if you consider Knowledge as superior to Action, then why do You urge me to this dreadful action, Keshava!",arjuna uvāca .jyāyasī cetkarmaṇaste matā buddhirjanārdana .tatkiṃ karmaṇi ghore māṃ niyojayasi keśava 3,2,व्यामिश्रेणेव वाक्येन बुद्धिं मोहयसीव मे |तदेकं वद निश्चित्य येन श्रेयोऽहमाप्नुयाम् |,आप मिले हुए-से वचनों से मेरी बुद्धि को मानो मोहित कर रहे हैं। इसलिए उस एक बात को निश्चित करके कहिये जिससे मैं कल्याण को प्राप्त हो जाऊँ|,"You are, as it were, puzzling my mind by these seemingly involved expressions; therefore, tell me definitely the one discipline by which I may obtain the highest good.",vyāmiśreṇeva vākyena buddhiṃ mohayasīva me .tadekaṃ vada niścitya yena śreyo.ahamāpnuyām -3,3,श्रीभगवानुवाच |लोकेऽस्मिन् द्विविधा निष्ठा पुरा प्रोक्ता मयानघ |ज्ञानयोगेन साङ्ख्यानां कर्मयोगेन योगिनाम् |,श्रीभगवान ने कहा— हे निष्पाप! इस लोक में दो प्रकार की निष्ठा मेरे द्वारा पहले वर्णन की गयी है। उनमें से सांख्ययोगियों की निष्ठा तो ज्ञान योग से और योगियों की निष्ठा कर्मयोग से होती है|,"Shri Bhagavan said: Arjuna, in this world there are two kinds of disciplines, as I have explained before: the discipline of the Sankhyas is by knowledge, and the discipline of the Yogis is by action.",śrībhagavānuvāca .loke.asmina dvividhā niṣṭhā purā proktā mayānagha .jñānayogena sāṅkhyānāṃ karmayogena yoginām +3,3,श्रीभगवानुवाच |लोकेऽस्मिन् द्विविधा निष्ठा पुरा प्रोक्ता मयानघ |ज्ञानयोगेन साङ्ख्यानां कर्मयोगेन योगिनाम् |,श्रीभगवान ने कहा— हे निष्पाप! इस लोक में दो प्रकार की निष्ठा मेरे द्वारा पहले वर्णन की गयी है। उनमें से सांख्ययोगियों की निष्ठा तो ज्ञान योग से और योगियों की निष्ठा कर्मयोग से होती है|,"Shree Bhagavan said: Arjuna, in this world there are two kinds of disciplines, as I have explained before: the discipline of the Sankhyas is by knowledge, and the discipline of the Yogis is by action.",śrībhagavānuvāca .loke.asmina dvividhā niṣṭhā purā proktā mayānagha .jñānayogena sāṅkhyānāṃ karmayogena yoginām 3,4,न कर्मणामनारम्भान्नैष्कर्म्यं पुरुषोऽश्नुते |न च संन्यसनादेव सिद्धिं समधिगच्छति |,मनुष्य न तो कर्मों का आरम्भ किये बिना निष्कर्मता को यानी योगनिष्ठा को प्राप्त होता है और न कर्मों के केवल त्याग मात्र से सिद्धि यानी सांख्यनिष्ठा को ही प्राप्त होता है |,Man does not attain freedom from actionwithout entering upon action; nor does he reach perfectionmerely by ceasing to act.,na karmaṇāmanārambhānnaiṣkarmyaṃ puruṣo.aśnute .na ca saṃnyasanādeva siddhiṃ samadhigacchati 3,5,न हि कश्चित्क्षणमपि जातु तिष्ठत्यकर्मकृत् |कार्यते ह्यवशः कर्म सर्वः प्रकृतिजैर्गुणैः |,निःसन्देह कोई भी मनुष्य किसी भी काल में क्षण मात्र भी बिना कर्म किये नहीं रहता; क्योंकि सारा मनुष्य समुदाय प्रकृति जनित गुणों द्वारा परवश हुआ कर्म करने के लिये बाध्य किया जाता है |,Surely none can ever remain inactive even for a moment; for everyone helplessly driven to action by nature-born qualities.,na hi kaścitkṣaṇamapi jātu tiṣṭhatyakarmakṛt .kāryate hyavaśaḥ karma sarvaḥ prakṛtijairguṇaiḥ 3,6,कर्मेन्द्रियाणि संयम्य य आस्ते मनसा स्मरन् |इन्द्रियार्थान्विमूढात्मा मिथ्याचारः स उच्यते |,"जो मूढ़बुद्धि मनुष्य समस्त इन्द्रियों को हठपूर्वक ऊपर से रोककर मन से उन इन्द्रियों के विषयों का चिन्तन करता रहता है, वह मिथ्याचारी अर्थात् दम्भी कहा जाता है |","He who outwardly restraining the organs of sense and action, sits mentally dwelling on the objects of senses, that man of deluded intellect is called a hypocrite.",karmendriyāṇi saṃyamya ya āste manasā smaran .indriyārthānvimūḍhātmā mithyācāraḥ sa ucyate @@ -154,14 +154,14 @@ 3,34,इन्द्रियस्येन्द्रियस्यार्थे रागद्वेषौ व्यवस्थितौ |तयोर्न वशमागच्छेत्तौ ह्यस्य परिपन्थिनौ |,"इन्द्रिय-इन्द्रिय के अर्थ में अर्थात् प्रत्येक इन्द्रिय के विषय में राग और द्वेष छिपे हुए स्थित हैं, मनुष्य को उन दोनों के वश में नहीं होना चाहिये, क्योंकि वे दोनों ही इसके कल्याण मार्ग में विघ्न करने वाले महान् शत्रु हैं |","Attraction and repulsion are rooted in all sense-objects. Man should never allow himself to be swayed by them, because they are the two principal enemies standing in the way of his redemption.",indriyasyendriyasyārthe rāgadveṣau vyavasthitau .tayorna vaśamāgacchettau hyasya paripanthinau 3,35,श्रेयान्स्वधर्मो विगुणः परधर्मात्स्वनुष्ठितात् |स्वधर्मे निधनं श्रेयः परधर्मो भयावहः |,अच्छी प्रकार आचरण में लाये हुए दूसरे के धर्म से गुणरहित भी अपना धर्म अति उत्तम है। अपने धर्म में तो मरना भी कल्याणकारक है और दूसरे का धर्म भय को देने वाला है|,"One’s own duty, though devoid of merit, is preferable to the duty of another well performed. Even death in the performance of one’s own duty brings blessedness; another’s duty is fraught with fear.",śreyānsvadharmo viguṇaḥ paradharmātsvanuṣṭhitāt .svadharme nidhanaṃ śreyaḥ paradharmo bhayāvahaḥ 3,36,अर्जुन उवाच |अथ केन प्रयुक्तोऽयं पापं चरति पूरुषः |अनिच्छन्नपि वार्ष्णेय बलादिव नियोजितः |,अर्जुन ने कहा—हे कृष्ण! तो फिर यह मनुष्य स्वयं न चाहता हुआ भी बलात्कार से लगाये हुए की भाँति किससे प्रेरित होकर पाप का आचरण करता है?|,"Arjuna said: Now impelled by what, Krishna, does this man commit sin even involuntarily, as though driven by force?",arjuna uvāca .atha kena prayukto.ayaṃ pāpaṃ carati pūruṣaḥ .anicchannapi vārṣṇeya balādiva niyojitaḥ -3,37,श्रीभगवानुवाच |काम एष क्रोध एष रजोगुणसमुद्भवः |महाशनो महापाप्मा विद्ध्येनमिह वैरिणम् |,"श्रीभगवान ने कहा—रजोगुण से उत्पन्न हुआ यह काम ही क्रोध है, यह बहुत खाने वाला अर्थात् भोगों से कभी न अघाने वाला और बड़ा पापी है, इसको ही तू इस विषय में वैरी जान|","Shri Bhagavan said: It is desire begotten of the element of Rajas, which appears as wrath; nay, it is insatiable and grossly wicked. Know this to be the enemy in this case.",śrībhagavānuvāca .kāma eṣa krodha eṣa rajoguṇasamudbhavaḥ .mahāśano mahāpāpmā viddhyenamiha vairiṇam +3,37,श्रीभगवानुवाच |काम एष क्रोध एष रजोगुणसमुद्भवः |महाशनो महापाप्मा विद्ध्येनमिह वैरिणम् |,"श्रीभगवान ने कहा—रजोगुण से उत्पन्न हुआ यह काम ही क्रोध है, यह बहुत खाने वाला अर्थात् भोगों से कभी न अघाने वाला और बड़ा पापी है, इसको ही तू इस विषय में वैरी जान|","Shree Bhagavan said: It is desire begotten of the element of Rajas, which appears as wrath; nay, it is insatiable and grossly wicked. Know this to be the enemy in this case.",śrībhagavānuvāca .kāma eṣa krodha eṣa rajoguṇasamudbhavaḥ .mahāśano mahāpāpmā viddhyenamiha vairiṇam 3,38,धूमेनाव्रियते वह्निर्यथादर्शो मलेन च |यथोल्बेनावृतो गर्भस्तथा तेनेदमावृतम् |,"जिस प्रकार धुएँ से अग्नि और मैल से दर्पण ढका जाता है तथा जिस प्रकार जेर से गर्भ ढका रहता है, वैसे ही उस काम के द्वारा यह ज्ञान ढका रहता है| और हे अर्जुन ! इस अग्नि के समान कभी न पूर्ण होने वाले कामरूप ज्ञानीयों के नित्य बैरी के द्वारा मनुष्य का ज्ञान ढका हुआ है |","As fire is covered by smoke, and a mirror by dust, and the embryo is covered by the womb, so is knowledge covered by desire. As a flame is covered by smoke, mirror by dirt, and embryo by the amnion, so is Knowledge covered by it.",dhūmenāvriyate vahniryathādarśo malena ca .yatholbenāvṛto garbhastathā tenedamāvṛtam 3,39,आवृतं ज्ञानमेतेन ज्ञानिनो नित्यवैरिणा |कामरूपेण कौन्तेय दुष्पूरेणानलेन च |,और हे अर्जुन ! इस अग्नि के समान कभी न पूर्ण होने वाले कामरूप ज्ञानियों के नित्य वैरी के द्वारा मनुष्य का ज्ञान ढका हुआ है |,"And, Arjuna, Knowledge stand covered by this eternal enemy of the wise, known as desire, which is insatiable like fire.",āvṛtaṃ jñānametena jñānino nityavairiṇā .kāmarūpeṇa kaunteya duṣpūreṇānalena ca 3,40,इन्द्रियाणि मनो बुद्धिरस्याधिष्ठानमुच्यते |एतैर्विमोहयत्येष ज्ञानमावृत्य देहिनम् |,"इन्द्रियाँ, मन और बुद्धि—ये सब इसके वासस्थान कहे जाते हैं। यह काम इन मन, बुद्धि और इन्द्रियों द्वारा ही ज्ञान को आच्छादित करके जीवात्मा को मोहित करता है |","The senses, mind and intellect are said to be its seat; these delude the embodied soul, covering the knowledge.",indriyāṇi mano buddhirasyādhiṣṭhānamucyate .etairvimohayatyeṣa jñānamāvṛtya dehinam 3,41,तस्मात्त्वमिन्द्रियाण्यादौ नियम्य भरतर्षभ |पाप्मानं प्रजहि ह्येनं ज्ञानविज्ञाननाशनम् |,इसलिए हे अर्जुन! तू पहले इन्द्रियों को वश में करके इस ज्ञान और विज्ञान का नाश करने वाले महान पापी काम को अवश्य ही बलपूर्वक मार डाल |,"Therefore, Arjuna, you must first control your senses; and then kill this evil thing which obstructs Jñānaand vijñāna.",tasmāttvamindriyāṇyādau niyamya bharatarṣabha .pāpmānaṃ prajahi hyenaṃ jñānavijñānanāśanam 3,42,इन्द्रियाणि पराण्याहुरिन्द्रियेभ्यः परं मनः |मनसस्तु परा बुद्धिर्यो बुद्धेः परतस्तु सः |,"इ���्द्रियौं को स्थूल शरीर से परे यानि श्रेष्ठ, बलवान् और सूक्ष्म कहते हैं; इन इन्द्रियों से परे मन है, मन से भी परे बुद्धि है और जो बुद्धि से भी अन्न्यन्त परे है वह आत्मा है।",The senses are said to be greater than the body; but greater than the senses is the mind. Greater than the mind is the intellect; and what is greater than the intellect is he.,indriyāṇi parāṇyāhurindriyebhyaḥ paraṃ manaḥ .manasastu parā buddhiryo buddheḥ paratastu saḥ 3,43,एवं बुद्धेः परं बुद्ध्वा संस्तभ्यात्मानमात्मना |जहि शत्रुं महाबाहो कामरूपं दुरासदम् |,"इस प्रकार बुद्धि से परे अर्थात् सूक्ष्म, बलवान् और अत्यन्त श्रेष्ठ आत्मा को जानकर और बुद्धि के द्वारा मन को वश में करके हे महाबाहो! तू इस कामरूप दुर्जय शत्रु को मार डाल।","Thus, Arjuna, knowing that which is higher than the intellect and subduing the mind by reason, kill this enemy in the form of Desire that is hard to overcome.",evaṃ buddheḥ paraṃ buddhvā saṃstabhyātmānamātmanā .jahi śatruṃ mahābāho kāmarūpaṃ durāsadam -4,1,श्रीभगवानुवाच |इमं विवस्वते योगं प्रोक्तवानहमव्ययम् |विवस्वान्मनवे प्राह मनुरिक्ष्वाकवेऽब्रवीत् |,"श्री भगवान ने कहा—मैंने इस अविनाशी योग को सूर्य से कहा था, सूर्य ने अपने पुत्र वैवस्वत मनु से कहा और मनु ने अपने पुत्र राजा इक्ष्वाकु से कहा |",Shri Bhagavan said: I taught this immortal Yoga to Vivasvan; Vivasvan conveyed it to Manu; and Manu imparted it toIksvaku.,śrībhagavānuvāca .imaṃ vivasvate yogaṃ proktavānahamavyayam .vivasvānmanave prāha manurikṣvākave.abravīt +4,1,श्रीभगवानुवाच |इमं विवस्वते योगं प्रोक्तवानहमव्ययम् |विवस्वान्मनवे प्राह मनुरिक्ष्वाकवेऽब्रवीत् |,"श्री भगवान ने कहा—मैंने इस अविनाशी योग को सूर्य से कहा था, सूर्य ने अपने पुत्र वैवस्वत मनु से कहा और मनु ने अपने पुत्र राजा इक्ष्वाकु से कहा |",Shree Bhagavan said: I taught this immortal Yoga to Vivasvan; Vivasvan conveyed it to Manu; and Manu imparted it toIksvaku.,śrībhagavānuvāca .imaṃ vivasvate yogaṃ proktavānahamavyayam .vivasvānmanave prāha manurikṣvākave.abravīt 4,2,एवं परम्पराप्राप्तमिमं राजर्षयो विदुः |स कालेनेह महता योगो नष्टः परन्तप |,हे परन्तप अर्जुन ! इस प्रकार परम्परा से प्राप्त इस योग को राजर्षियों ने जाना; किंतु उसके बाद वह योग बहुत काल से इस पृथ्वी लोक में लुप्तप्राय हो गया |,"Thus transmitted in succession from father to son, Arjuna, this Yoga remained known to the Rajarsis. It has, however, long since disappeared from this earth.",evaṃ paramparāprāptamimaṃ rājarṣayo viduḥ .sa kāleneha mahatā yogo naṣṭaḥ parantapa 4,3,स एवायं मया तेऽद्य योगः प्रोक्तः पुरातनः |भक्तोऽसि मे सखा चेति रहस्यं ह्येतदुत्तमम् |,"तू मेरा भक्त और प्रिय सखा है, इसलिए वही यह पुरातन योग आज मैंने तुझको कहा है; क्योंकि यह बड़ा ही उत्तम रहस्य है अर्थात् गुप्त रखने योग्य विषय है |","The same ancient Yoga has this day been imparted to you by Me, because you are My devotee and friend; and also because this is a supreme secret.",sa evāyaṃ mayā te.adya yogaḥ proktaḥ purātanaḥ .bhakto.asi me sakhā ceti rahasyaṃ hyetaduttamam 4,4,अर्जुन उवाच |अपरं भवतो जन्म परं जन्म विवस्वतः |कथमेतद्विजानीयां त्वमादौ प्रोक्तवानिति |,अर्जुन ने कहा— आपका जन्म तो अवर्चीन—अभी हाल का है और सूर्य का जन्म बहुत पुराना है अर्थात् कल्प के आदि में हो चुका था; तब मैं इस बात को कैसे समझूँ कि आप ही ने कल्प के आदि में सूर्य से यह योग कहा था|,"Arjuna said: You are of recent origin, while the birth of Vivasvan dates back to remote antiquity. How, then, am I to believe that You taught this Yoga at the beginning of creations?",arjuna uvāca .aparaṃ bhavato janma paraṃ janma vivasvataḥ .kathametadvijānīyāṃ tvamādau proktavāniti @@ -204,7 +204,7 @@ 4,41,योगसंन्यस्तकर्माणं ज्ञानसञ्छिन्नसंशयम् |आत्मवन्तं न कर्माणि निबध्नन्ति धनञ्जय |,"हे धनंजय! जिसने कर्मयोग की विधि से समस्त कर्मों का परमात्मा में अर्पण कर दिया है और जिसने विवेक द्वारा समस्त संशयों का नाश कर दिया है, ऐसे वश में किये हुए अन्तःकरण वाले पुरुष को कर्म नहीं बाँधते |","Arjuna, actions do not bind him who has dedicated all his actions to God according to the spirit of Karmayoga, whose doubts have been torn to shreds by wisdom, and who is self-possessed.",yogasaṃnyastakarmāṇaṃ jñānasañchinnasaṃśayam .ātmavantaṃ na karmāṇi nibadhnanti dhanañjaya 4,42,तस्मादज्ञानसम्भूतं हृत्स्थं ज्ञानासिनात्मनः |छित्त्वैनं संशयं योगमातिष्ठोत्तिष्ठ भारत |,इसलिए हे भरतवंशी अर्जुन! तू हृदय में स्थित इस अज्ञानजनित अपने संशय का विवेक ज्ञान रूप तलवार द्वारा छेदन करके समत्वरूप कर्मयोग में स्थित हो जा और युद्ध के लिये खड़ा हो जा |,"Therefore, Arjuna, slashing to pieces, with the sword of wisdom, the doubt born of ignorance in your heart, stand firm in the yoga of equanimity and prepare for battle, O Bharata.",tasmādajñānasambhūtaṃ hṛtsthaṃ jñānāsinātmanaḥ .chittvainaṃ saṃśayaṃ yogamātiṣṭhottiṣṭha bhārata 5,1,अर्जुन उवाच |संन्यासं कर्मणां कृष्ण पुनर्योगं च शंससि |यच्छ्रेय एतयोरेकं तन्मे ब्रूहि सुनिश्चितम् |,"अर्जुन ने कहा—हे कृष्ण! आप कर्मों के संन्यास की और फिर कर्मयोग की प्रशंसा करते हैं। इसलिए इन दोनों में से जो एक मेरे लिये भलीभाँति निश्चित कल्याणकारक साधन हो, उसको कहिये|","Arjuna said Krishna, you extol sankhyayogaand then the yoga of Action. Pray tell me which of the two is decidedly conducive to my good.",arjuna uvāca .saṃnyāsaṃ karmaṇāṃ kṛṣṇa punaryogaṃ ca śaṃsasi .yacchreya etayorekaṃ tanme brūhi suniścitam -5,2,श्रीभगवानुवाच |संन्यासः कर्मयोगश्च निःश्रेयसकरावुभौ |तयोस्तु कर्मसंन्यासात्कर्मयोगो विशिष्यते |,"श्रीभगवान ने कहा—कर्म संन्यास और कर्मयोग—ये दोनों ही परम कल्याण के करने वाले हैं, परंतु उन दोनों में भी कर्म संन्यास से कर्मयोग साधन में सुगम होने से श्रेष्ठ है |","Shri Bhagavan said: The Yoga of Knowledge and the Yoga of Action both lead to supreme Bliss. Of the two, however, the Yoga of Actionis superior to the Yoga of Knowledge.",śrībhagavānuvāca .saṃnyāsaḥ karmayogaśca niḥśreyasakarāvubhau .tayostu karmasaṃnyāsātkarmayogo viśiṣyate +5,2,श्रीभगवानुवाच |संन्यासः कर्मयोगश्च निःश्रेयसकरावुभौ |तयोस्तु कर्मसंन्यासात्कर्मयोगो विशिष्यते |,"श्रीभगवान ने कहा—कर्म संन्यास और कर्मयोग—ये दोनों ही परम कल्याण के करने वाले हैं, परंतु उन दोनों में भी कर्म संन्यास से कर्मयोग साधन में सुगम होने से श्रेष्ठ है |","Shree Bhagavan said: The Yoga of Knowledge and the Yoga of Action both lead to supreme Bliss. Of the two, however, the Yoga of Actionis superior to the Yoga of Knowledge.",śrībhagavānuvāca .saṃnyāsaḥ karmayogaśca niḥśreyasakarāvubhau .tayostu karmasaṃnyāsātkarmayogo viśiṣyate 5,3,ज्ञेयः स नित्यसंन्यासी यो न द्वेष्टि न काङ्क्षति |निर्द्वन्द्वो हि महाबाहो सुखं बन्धात्प्रमुच्यते |,"हे अर्जुन! जो पुरुष न किसी से द्वेष करता है और न किसी की आकांक्षा करता है, वह कर्मयोगी सदा संन्यासी ही समझने योग्य है, क्योंकि राग-द्वेषादि द्वन्द्वों से रहित पुरुष सुखपूर्वक संसार बन्धन से मुक्त हो जाता है |","He who neither hates nor desires, who is free from dualities, O mighty-armed Arjuna, is always regarded as a true renunciant; such a person is liberated from bondage and lives happily.",jñeyaḥ sa nityasaṃnyāsī yo na dveṣṭi na kāṅkṣati .nirdvandvo hi mahābāho sukhaṃ bandhātpramucyate 5,4,साङ्ख्ययोगौ पृथग्बालाः प्रवदन्ति न पण्डिताः |एकमप्यास्थितः सम्यगुभयोर्विन्दते फलम् |,"उपर्युक्त संन्यास और कर्मयोग को मूर्ख लोग पृथक्-पृथक् फल देने वाले कहते हैं न कि पण्डित जन, क्योंकि दोनों में से एक में भी सम्यक् प्रकार से स्थित पुरुष दोनों के फलरूप परमात्मा को प्राप्त होता है |","It is the ignorant, not the wise, who say that Sankhyayoga and Karmayoga lead to divergent results. For one who is firmly established in either gets the fruit of both",sāṅkhyayogau pṛthagbālāḥ pravadanti na paṇḍitāḥ .ekamapyāsthitaḥ samyagubhayorvindate phalam 5,5,यत्साङ्ख्यैः प्राप्यते स्थानं तद्योगैरपि गम्यते |एकं साङ्ख्यं च योगं च यः पश्यति स पश्यति |,"ज्ञानयोगियों द्वारा जो परमधाम प्राप्त किया जाता है, कर्मयोगियों द्वारा भी वही प्राप्त किया जाता है। इसलिये जो पुरुष ज्ञान योग और कर्मयोग को फलस्वरूप में एक देखता है, वही यथार्थ देखता है|","Thestate which is reached by the Sankhyayogi is attained also by the Karmayogi. Therefore, he alone who sees Sankhyayoga and Karmayoga as onereally sees.",yatsāṅkhyaiḥ prāpyate sthānaṃ tadyogairapi gamyate .ekaṃ sāṅkhyaṃ ca yogaṃ ca yaḥ paśyati sa paśyati @@ -232,7 +232,7 @@ 5,27,स्पर्शान्कृत्वा बहिर्बाह्यांश्चक्षुश्चैवान्तरे भ्रुवोः |प्राणापानौ समौ कृत्वा नासाभ्यन्तरचारिणौ |,"बाहर के विषय-भोगों को न चिन्तन करता हुआ बाहर ही त्यागकर और नेत्रों की दृष्टि को भृकुटी के बीच में स्थित करके तथा नासिका में विचरनेवाले प्राण और अपानवायु को सम करके,","Shutting out all thoughts of external enjoyments, with the gaze fixed on the space between the eye-brows, having regulated the Pranaand the Apanabreaths flowing within the nostrils;",sparśānkṛtvā bahirbāhyāṃścakṣuścaivāntare bhruvoḥ .prāṇāpānau samau kṛtvā nāsābhyantaracāriṇau 5,28,यतेन्द्रियमनोबुद्धिर्मुनिर्मोक्षपरायणः |विगतेच्छाभयक्रोधो यः सदा मुक्त एव सः |,"जिसकी इन्द्रियाँ, मन और बुद्धि जीती हुई हैं—ऐसा जो मोक्षपरायण मुनि इच्छा, भय और क्रोध से रहित हो गया है, वह सदा मुक्त ही है|","he who has brought his senses, mind and intellect under control, who is devoted to liberation, free from desire, fear and anger, he is always free.",yatendriyamanobuddhirmunirmokṣaparāyaṇaḥ .vigatecchābhayakrodho yaḥ sadā mukta eva saḥ 5,29,भोक्तारं यज्ञतपसां सर्वलोकमहेश्वरम् |सुहृदं सर्वभूतानां ज्ञात्वा मां शान्तिमृच्छति |,"मेरा भक्त मुझको सब यज्ञ और तपों का भोगने वाला, सम्पूर्ण लोकों के ईश्वरों का भी ईश्वर तथा सम्पूर्ण भूत-प्राणियों का सुहृद अर्थात् स्वार्थरहित दयालु और प्रेमी, ऐसा तत्व से जानकर शान्ति को प्राप्त होता है |","Having Known Me in reality as the enjoyer of all sacrifices and austerities, the supreme Lord of all the worlds, and the disinterested friend of all beings, My devotee attains peace.",bhoktāraṃ yajñatapasāṃ sarvalokamaheśvaram .suhṛdaṃ sarvabhūtānāṃ jñātvā māṃ śāntimṛcchati -6,1,श्रीभगवानुवाच |अनाश्रितः कर्मफलं कार्यं कर्म करोति यः |स संन्यासी च योगी च न निरग्निर्न चाक्रियः |,"श्रीभगवान ने कहा— जो पुरुष कर्म फल का आश्रय न लेकर करने योग्य कर्म करता है, वह संन्यासी तथा योगी है; और केवल अग्नि का त्याग करने वाला संन्यासी नहीं है तथा केवल क्रियाओं का त्याग करने वाला योगी नहीं है |","Shri Bhagavan said: he who does his duty without expecting the fruit of actions is a Samnyasiand a Yogiboth. He is no Samnyasiwho has merely renounced the sacred fire; even so he is no Yogi, who has merely given up all activity.",śrībhagavānuvāca .anāśritaḥ karmaphalaṃ kāryaṃ karma karoti yaḥ .sa saṃnyāsī ca yogī ca na niragnirna cākriyaḥ +6,1,श्रीभगवानुवाच |अनाश्रितः कर्मफलं कार्यं कर्म करोति यः |स संन्यासी च योगी च न निरग्निर्न चाक्रियः |,"श्रीभगवान ने कहा— जो पुरुष कर्म फल का आश्रय न लेकर करने योग्य कर्म करता है, वह संन्यासी तथा योगी है; और केवल अग्नि का त्याग करने वाला संन्यासी नहीं है तथा केवल क्रियाओं का त्याग करने वाला योगी नहीं है |","Shree Bhagavan said: he who does his duty without expecting the fruit of actions is a Samnyasiand a Yogiboth. He is no Samnyasiwho has merely renounced the sacred fire; even so he is no Yogi, who has merely given up all activity.",śrībhagavānuvāca .anāśritaḥ karmaphalaṃ kāryaṃ karma karoti yaḥ .sa saṃnyāsī ca yogī ca na niragnirna cākriyaḥ 6,2,यं संन्यासमिति प्राहुर्योगं तं विद्धि पाण्डव |न ह्यसंन्यस्तसङ्कल्पो योगी भवति कश्चन |,"हे अर्जुन! जिसको संन्यास ऐसा कहते हैं, उसी को तू योग जान। क्योंकि संकल्पों का त्याग न करने वाला कोई भी पुरुष योगी नहीं होता|","Arjuna, you must know that what they call Samnyasa is no other than Yoga; for none becomes a Yogi, who has not given up thoughts of the world.",yaṃ saṃnyāsamiti prāhuryogaṃ taṃ viddhi pāṇḍava .na hyasaṃnyastasaṅkalpo yogī bhavati kaścana 6,3,आरुरु���्षोर्मुनेर्योगं कर्म कारणमुच्यते |योगारूढस्य तस्यैव शमः कारणमुच्यते |,योग में आसक्त होने की इच्छा वाले मननशील पुरुष के लिये योग की प्राप्ति में निःकाम भाव से कर्म करना ही हेतु कहा जाता है और योगासक्त हो जाने पर उस योगासक्त पुरुष का जो सर्वसंकल्पों का अभाव है वही कल्याण में हेतु कहा जाता है|,"To the contemplative soul who desires to ascend to Yoga, action is said to be the cause; to him who is attached to Yoga, peace is said to be the cause.",ārurukṣormuneryogaṃ karma kāraṇamucyate .yogārūḍhasya tasyaiva śamaḥ kāraṇamucyate 6,4,यदा हि नेन्द्रियार्थेषु न कर्मस्वनुषज्जते |सर्वसङ्कल्पसंन्यासी योगारूढस्तदोच्यते |,"जिस काल में न तो इन्द्रियों के भोगों में और न कर्मों में ही आसक्त होता है, उस काल में सर्वसंकल्पों का त्यागी पुरुष योगारूढ़ कहा जाता है |","When a man ceases to have any attachment either for the objects of senses or for actions, and has renounced all thoughts of the world, he is said to have climbed to the heights of Yoga.",yadā hi nendriyārtheṣu na karmasvanuṣajjate .sarvasaṅkalpasaṃnyāsī yogārūḍhastadocyate @@ -266,12 +266,12 @@ 6,32,आत्मौपम्येन सर्वत्र समं पश्यति योऽर्जुन |सुखं वा यदि वा दुःखं स योगी परमो मतः |,"हे अर्जुन! जो योगी अपनी भाँति सम्पूर्ण भूतों में सम देखता है और सुख अथवा दुःख को भी सबमें सम देखता है, वह योगी परम श्रेष्ठ माना गया है |","Arjuna, he who looks on all as one, on the analogy of his own self, and looks upon the joy and sorrow of all with a similar eye,—such a Yogi is deemed the highest of all.",ātmaupamyena sarvatra samaṃ paśyati yo.arjuna .sukhaṃ vā yadi vā duḥkhaṃ sa yogī paramo mataḥ 6,33,अर्जुन उवाच |योऽयं योगस्त्वया प्रोक्तः साम्येन मधुसूदन |एतस्याहं न पश्यामि चञ्चलत्वात्स्थितिं स्थिराम् |,"अर्जुन ने कहा—हे मधुसूदन! जो यह योग आपने समभाव से कहा है, मन के चञ्चल होने से मैं इसकी नित्य स्थिति को नहीं देखता हूँ|","Arjuna said: Krishna, owing to restlessness of mind I do not perceive the stability of this Yoga in the form of equability, which You have just spoken of.",arjuna uvāca .yo.ayaṃ yogastvayā proktaḥ sāmyena madhusūdana .etasyāhaṃ na paśyāmi cañcalatvātsthitiṃ sthirām 6,34,चञ्चलं हि मनः कृष्ण प्रमाथि बलवद् दृढम् |तस्याहं निग्रहं मन्ये वायोरिव सुदुष्करम् |,"क्योंकि हे श्रीकृष्ण! यह मन बड़ा चञ्चल, प्रमथन स्वभाव वाला, बड़ा दृढ़ और बलवान है। इसलिए उसका वश में करना मैं वायु के रोकने की भाँति अत्यन्त दुष्कर मानता हूँ|","For Krishna, the mind is very unsteady, turbulent, tenacious and powerful therefore, I consider it as difficult to control as the wind.",cañcalaṃ hi manaḥ kṛṣṇa pramāthi balavad dṛḍham .tasyāhaṃ nigrahaṃ manye vāyoriva suduṣkaram -6,35,श्रीभगवानुवाच |असंशयं महाबाहो मनो दुर्निग्रहं चलम् |अभ्यासेन तु कौन्तेय वैराग्येण च गृह्यते |,हे महाबाहो! निःसन्देह मन चञ्चल और कठिनता से वश में होने वाला है; परंतु हे कुन्ती पुत्र अर्जुन! यह अभ्यास और वैराग्य से वश मे�� होता है|,"Shri Bhagavan said: The mind is restless no doubt; and difficult to curb, Arjuna; but it can be brought under control by repeated practiceand by the exercise of dispassion, O son of Kunti.",śrībhagavānuvāca .asaṃśayaṃ mahābāho mano durnigrahaṃ calam .abhyāsena tu kaunteya vairāgyeṇa ca gṛhyate +6,35,श्रीभगवानुवाच |असंशयं महाबाहो मनो दुर्निग्रहं चलम् |अभ्यासेन तु कौन्तेय वैराग्येण च गृह्यते |,हे महाबाहो! निःसन्देह मन चञ्चल और कठिनता से वश में होने वाला है; परंतु हे कुन्ती पुत्र अर्जुन! यह अभ्यास और वैराग्य से वश में होता है|,"Shree Bhagavan said: The mind is restless no doubt; and difficult to curb, Arjuna; but it can be brought under control by repeated practiceand by the exercise of dispassion, O son of Kunti.",śrībhagavānuvāca .asaṃśayaṃ mahābāho mano durnigrahaṃ calam .abhyāsena tu kaunteya vairāgyeṇa ca gṛhyate 6,36,असंयतात्मना योगो दुष्प्राप इति मे मतिः |वश्यात्मना तु यतता शक्योऽवाप्तुमुपायतः |,"जिसका मन वश में किया हुआ नहीं है, ऐसे पुरुष द्वारा योग दुःखदायी है और वश में किये हुए मनवाले के लिए योग संभव है। Yoga is difficult of achievement for one whose mind is not subdued; by him; however who has the mind under control, and is ceaselessly striving, it can be easily attained through practice. Such is My conviction.","My opinion is that yoga is painful for one whose mind is uncontrolled; but for one whose mind is controlled, it is possible to attain yoga without any difficulty. Yoga is difficult of achievement for one whose mind is not subdued; by him; however who has the mind under control, and is ceaselessly striving, it can be easily attained through practice. Such is My conviction.",asaṃyatātmanā yogo duṣprāpa iti me matiḥ .vaśyātmanā tu yatatā śakyo.avāptumupāyataḥ 6,37,अर्जुन उवाच |अयतिः श्रद्धयोपेतो योगाच्चलितमानसः |अप्राप्य योगसंसिद्धिं कां गतिं कृष्ण गच्छति |,"अर्जुन ने कहा—हे श्रीकृष्ण! जो योग में श्रद्धा रखने वाला है, किंतु संयमी नहीं है, इस कारण जिसका मन अन्तकाल में योग से विचलित हो गया है, ऐसा साधक योग की सिद्धि को अर्थात् भगवद्साक्षात्कार को न प्राप्त होकर किस गति को प्राप्त होता है? |","Arjuna said: Krishna, what becomes of the soul who, though endowed with faith, has not been able to subdue his passions, and whose mind is therefore diverted from Yoga, and who thus fails to reach perfection in Yoga?",arjuna uvāca .ayatiḥ śraddhayopeto yogāccalitamānasaḥ .aprāpya yogasaṃsiddhiṃ kāṃ gatiṃ kṛṣṇa gacchati 6,38,कच्चिन्नोभयविभ्रष्टश्छिन्नाभ्रमिव नश्यति |अप्रतिष्ठो महाबाहो विमूढो ब्रह्मणः पथि |,हे महाबाहो ! क्या वह भगवत्त्वापत्ति के मार्ग में मोहित और आश्रयरहित पुरुष छिन्न-भिन्न बादल की भाँति दोनों ओर से भ्रष्ट होकर नष्ट तो नहीं हो जाता ? |,"Krishna, strayed from the path leading to God-Realization and without anything to stand upon, is he not lost like the torn cloud, deprived of both God-Realization and heavenly enjoyment?",kaccinnobhayavibhraṣṭaśchinnābhramiva naśyati .apratiṣṭho mahābāho vimūḍho brahmaṇaḥ pathi 6,39,एतन्मे संशयं कृष्ण छेत्तुमर्हस्यशेषतः |त्वदन्यः संशयस्यास्य छेत्ता न ह्युपपद्यते |,"हे श्रीकृष्ण ! मेरे इस संशय को सम्पूर्ण रूप से छेदन करने के लिये आप ही योग्य हैं, क्योंकि आपके सिवा दूसरा इस संशय क�� छेदन करनेवाला मिलना सम्भव नहीं है |","Krishna, it behoves You to slash this doubt of mine completely; for none other than You can be found, who can tear this doubt.",etanme saṃśayaṃ kṛṣṇa chettumarhasyaśeṣataḥ .tvadanyaḥ saṃśayasyāsya chettā na hyupapadyate -6,40,श्रीभगवानुवाच |पार्थ नैवेह नामुत्र विनाशस्तस्य विद्यते |न हि कल्याणकृत्कश्चिद् दुर्गतिं तात गच्छति |,श्रीभगवान ने कहा—हे पार्थ! उस पुरुष का न तो इस लोक में नाश होता है और न परलोक में ही। क्योंकि हे प्यारे! आत्मोद्धार के लिये अर्थात् भगवानप्राप्ति के लिये कर्म करने वाला कोई भी मनुष्य दुर्गति को प्राप्त नहीं होता|,"Shri Bhagavan said: Dear Arjuna, there is no fall for him either here or herafter. For none who strives for self-redemptionever meets with evil destiny.",śrībhagavānuvāca .pārtha naiveha nāmutra vināśastasya vidyate .na hi kalyāṇakṛtkaścid durgatiṃ tāta gacchati +6,40,श्रीभगवानुवाच |पार्थ नैवेह नामुत्र विनाशस्तस्य विद्यते |न हि कल्याणकृत्कश्चिद् दुर्गतिं तात गच्छति |,श्रीभगवान ने कहा—हे पार्थ! उस पुरुष का न तो इस लोक में नाश होता है और न परलोक में ही। क्योंकि हे प्यारे! आत्मोद्धार के लिये अर्थात् भगवानप्राप्ति के लिये कर्म करने वाला कोई भी मनुष्य दुर्गति को प्राप्त नहीं होता|,"Shree Bhagavan said: Dear Arjuna, there is no fall for him either here or herafter. For none who strives for self-redemptionever meets with evil destiny.",śrībhagavānuvāca .pārtha naiveha nāmutra vināśastasya vidyate .na hi kalyāṇakṛtkaścid durgatiṃ tāta gacchati 6,41,प्राप्य पुण्यकृतां लोकानुषित्वा शाश्वतीः समाः |शुचीनां श्रीमतां गेहे योगभ्रष्टोऽभिजायते |,"योगभ्रष्ट पुरुष पुण्यवानों के लोकों को अर्थात् स्वर्गादि उत्तम लोकों को प्राप्त होकर, उनमें बहुत वर्षों तक निवास करके फिर शुद्ध आचरण वाले श्रीमान् पुरुषों के घर में जन्म लेता है|","Having attained the worlds of the righteous, the virtuous dwell there for a long time, and then the fallen yogi is born again in the house of the pure and prosperous.",prāpya puṇyakṛtāṃ lokānuṣitvā śāśvatīḥ samāḥ .śucīnāṃ śrīmatāṃ gehe yogabhraṣṭo.abhijāyate 6,42,अथवा योगिनामेव कुले भवति धीमताम् |एतद्धि दुर्लभतरं लोके जन्म यदीदृशम् |,अथवा वैराग्यवान् पुरुष उन लोकों में न जाकर ज्ञानवान् योगियों के ही कुल में जन्म लेता है। परन्तु इस प्रकार का जो यह जन्म है सो संसार में निःसन्देह अत्यन्त दुर्लभ है |,Orhe is born in the family of enlightened Yogis; but such a birth in this world is very difficult to obtain.,athavā yogināmeva kule bhavati dhīmatām .etaddhi durlabhataraṃ loke janma yadīdṛśam 6,43,तत्र तं बुद्धिसंयोगं लभते पौर्वदेहिकम् |यतते च ततो भूयः संसिद्धौ कुरुनन्दन |,"तत्र वह बुद्धि-संयोग (योग-ज्ञान) प्राप्त करता है, जो पूर्वजन्मों के पुण्य कर्मों का फल है। और फिर वह पुनः परिश्रम करता है, हे कुरुनन्दन, पूर्ण सिद्धि के लिए।","There he attains the union of intellect, born of the merits of past lives; and then he strives again, O Kurunandana, for perfection.",tatra taṃ buddhisaṃyogaṃ labhate paurvadehikam .yatate ca tato bhūyaḥ saṃsiddhau kurunandana @@ -279,7 +279,7 @@ 6,45,प्रयत्नाद्यतमानस्तु योगी संशुद्धकिल्बिषः |अनेकजन्मसंसिद्धस्ततो याति परां गतिम् |,परन्तु प्रयत्नपूर्वक अभ्यास करने वाला योगी तो पिछले अनेक जन्मों के संस्कार बल से इसी जन्म में सं सिद्ध होकर सम्पूर्ण पापों से रहित हो फिर तत्काल ही परमगति को प्राप्त हो जाता है |,"The Yogi, however, who dilligently takes up the practice attains perfection in this very life with the help of latencies of many births, and being thoroughly purged of sin, forthwith reaches the supreme state.",prayatnādyatamānastu yogī saṃśuddhakilbiṣaḥ .anekajanmasaṃsiddhastato yāti parāṃ gatim 6,46,तपस्विभ्योऽधिको योगी ज्ञानिभ्योऽपि मतोऽधिकः |कर्मिभ्यश्चाधिको योगी तस्माद्योगी भवार्जुन |,"योगी तपस्वियों से श्रेष्ठ है, शास्त्रज्ञानीयों से भी श्रेष्ठ माना गया है और सकामकर्म करने वालों से भी योगी श्रेष्ठ है; इससे है अर्जुन ! तू योगी हो |","The yogi is superior to the ascetics; he is regarded as superior even to those versed in sacred lore. The Yogi is also superior to those who perform action with some interested motive. Therefore, Arjuna, do you become a Yogi.",tapasvibhyo.adhiko yogī jñānibhyo.api mato.adhikaḥ .karmibhyaścādhiko yogī tasmādyogī bhavārjuna 6,47,योगिनामपि सर्वेषां मद्गतेनान्तरात्मना |श्रद्धावान्भजते यो मां स मे युक्ततमो मतः |,"सम्पूर्ण योगियों में भी जो श्रद्धावान् योगी मुझ में लगे हुए अन्तरात्मा से मुझ को निरन्तर भजता है, वह योगी मुझे परम श्रेष्ठ मान्य है |","Of all Yogis, again, he who devoutly worship Me with his mind focussed on Me is considered by Me to be the best Yogi.",yogināmapi sarveṣāṃ madgatenāntarātmanā .śraddhāvānbhajate yo māṃ sa me yuktatamo mataḥ -7,1,श्रीभगवानुवाच |मय्यासक्तमनाः पार्थ योगं युञ्जन्मदाश्रयः |असंशयं समग्रं मां यथा ज्ञास्यसि तच्छृणु |,"श्रीभगवान ने कहा—हे पार्थ! अनन्य प्रेम से मुझ में आसक्त चित तथा अनन्य भाव से मेरे परायण होकर योग में लगा हुआ तू जिस प्रकार से सम्पूर्ण विभूति, बल, ऐश्वर्यादि गुणों से युक्त, सबके आत्मरूप मुझको संशयरहित जानेगा, उसको सुन।","Shri Bhagavan said: Arjuna, now listen how with the mind attached to Meand practising Yoga with absolute dependence on Me, you will know Me (the",śrībhagavānuvāca .mayyāsaktamanāḥ pārtha yogaṃ yuñjanmadāśrayaḥ .asaṃśayaṃ samagraṃ māṃ yathā jñāsyasi tacchṛṇu +7,1,श्रीभगवानुवाच |मय्यासक्तमनाः पार्थ योगं युञ्जन्मदाश्रयः |असंशयं समग्रं मां यथा ज्ञास्यसि तच्छृणु |,"श्रीभगवान ने कहा—हे पार्थ! अनन्य प्रेम से मुझ में आसक्त चित तथा अनन्य भाव से मेरे परायण होकर योग में लगा हुआ तू जिस प्रकार से सम्पूर्ण विभूति, बल, ऐश्वर्यादि गुणों से युक्त, सबके आत्मरूप मुझको संशयरहित जानेगा, उसको सुन।","Shree Bhagavan said: Arjuna, now listen how with the mind attached to Meand practising Yoga with absolute dependence on Me, you will know Me (the",śrībhagavānuvāca .mayyāsaktamanāḥ pārtha yogaṃ yuñjanmadāśrayaḥ .asaṃśayaṃ samagraṃ māṃ yathā jñāsyasi tacchṛṇu 7,2,ज्ञानं तेऽहं सविज्ञानमिदं वक्ष्याम्यशेषतः |यज्ज्ञात्वा नेह भूयोऽन्यज्ज्ञातव्यमवशिष्यते |,"मैं तेरे लिये इस विज्ञान सहित तत्त्व ज्ञान को सम्पूर्णतया कहूँगा, जिसको जानकर संसार में फिर और कुछ भी जानने योग्य शेष नहीं रह जाता |","I shall unfold to you in its entirety this wisdomalong with the Knowledge of the qualified aspect of God, having known which nothing else remains yet to be known in this world.",jñānaṃ te.ahaṃ savijñānamidaṃ vakṣyāmyaśeṣataḥ .yajjñātvā neha bhūyo.anyajjñātavyamavaśiṣyate 7,3,मनुष्याणां सहस्रेषु कश्चिद्यतति सिद्धये |यततामपि सिद्धानां कश्चिन्मां वेत्ति तत्त्वतः |,सहस्रों मनुष्यों में कोई ही मनुष्य पूर्णत्व की सिद्धि के लिए प्रयत्न करता है और उन प्रयत्नशील साधकों में भी कोई ही पुरुष मुझे तत्त्व से जानता है।,"Among thousands of men, one strives for perfection; and among those who have achieved perfection, hardly one knows Me in truth.",manuṣyāṇāṃ sahasreṣu kaścidyatati siddhaye .yatatāmapi siddhānāṃ kaścinmāṃ vetti tattvataḥ 7,4,भूमिरापोऽनलो वायुः खं मनो बुद्धिरेव च |अहंकार इतीयं मे भिन्ना प्रकृतिरष्टधा |,"पृथ्वी, जल, अग्नि, वायु, आकाश, मन, बुद्धि और अहंकार भी – इस प्रकार यह आठ प्रकार से विभाजित मेरी प्रकृति है |","Earth, water, fire, air, ether, mind, reason and also ego; these constitute My nature eightfold.",bhūmirāpo.analo vāyuḥ khaṃ mano buddhireva ca .ahaṃkāra itīyaṃ me bhinnā prakṛtiraṣṭadhā @@ -311,7 +311,7 @@ 7,30,साधिभूताधिदैवं मां साधियज्ञं च ये विदुः |प्रयाणकालेऽपि च मां ते विदुर्युक्तचेतसः |,"जो पुरुष अधिभूत, अधिदेव और अधियज्ञ के सहित मुझको जानते हैं, वे संयत चित्तवाले पुरुष मृत्यु के समय भी मुझको जानते हैं |","They who, possessed of a steadfast mind, know Me as comprising Adhibhuta, Adhidaivaand Adhiyajna, know Me even at the hour of death.",sādhibhūtādhidaivaṃ māṃ sādhiyajñaṃ ca ye viduḥ .prayāṇakāle.api ca māṃ te viduryuktacetasaḥ 8,1,अर्जुन उवाच |किं तद् ब्रह्म किमध्यात्मं किं कर्म पुरुषोत्तम |अधिभूतं च किं प्रोक्तमधिदैवं किमुच्यते |,अर्जुन ने कहा—हे पुरुषोत्तम! वह ब्रह्म क्या है? अध्यात्म क्या है? कर्म क्या है? अधिभूत नाम से क्या कहा गया है और अधिदैव किसको कहते हैं|,"Arjuna said: Krishna, what is that Brahma, what is Adhyatma, and what is Karma? What is called Adhibhutaand what is termed as Adhidaiva?",arjuna uvāca .kiṃ tad brahma kimadhyātmaṃ kiṃ karma puruṣottama .adhibhūtaṃ ca kiṃ proktamadhidaivaṃ kimucyate 8,2,अधियज्ञः कथं कोऽत्र देहेऽस्मिन्मधुसूदन |प्रयाणकाले च कथं ज्ञेयोऽसि नियतात्मभिः |,हे मधुसूदन! यहाँ अधियज्ञ कौन है? और वह इस शरीर में कैसे है? तथा युक्तचित्त वाले पुरुषों द्वारा अन्त समय में आप किस प्रकार जानने में आते हैं |,"Krishna, who is Adhiyajña here and how does he dwell in the body? And how are You to be realized at the time of death by those of steadfast mind?",adhiyajñaḥ kathaṃ ko.atra dehe.asminmadhusūdana .prayāṇakāle ca kathaṃ jñeyo.asi niyatātmabhi��� -8,3,श्रीभगवानुवाच |अक्षरं ब्रह्म परमं स्वभावोऽध्यात्ममुच्यते |भूतभावोद्भवकरो विसर्गः कर्मसंज्ञितः |,"श्रीभगवान ने कहा—परम अक्षर 'ब्रह्म' है, अपना स्वरूप अर्थात् जीवात्मा 'अध्यात्म' नाम से कहा जाता है तथा भूतों के भाव को उत्पन्न करने वाला जो त्याग है, वह 'कर्म' नाम से कहा गया है |",Shri Bhagavan said: The supreme Indestructible is Brahma; one’s own selfis called Adhyatma; and the cause of the origin of beings is called Karma.,śrībhagavānuvāca .akṣaraṃ brahma paramaṃ svabhāvo.adhyātmamucyate .bhūtabhāvodbhavakaro visargaḥ karmasaṃjñitaḥ +8,3,श्रीभगवानुवाच |अक्षरं ब्रह्म परमं स्वभावोऽध्यात्ममुच्यते |भूतभावोद्भवकरो विसर्गः कर्मसंज्ञितः |,"श्रीभगवान ने कहा—परम अक्षर 'ब्रह्म' है, अपना स्वरूप अर्थात् जीवात्मा 'अध्यात्म' नाम से कहा जाता है तथा भूतों के भाव को उत्पन्न करने वाला जो त्याग है, वह 'कर्म' नाम से कहा गया है |",Shree Bhagavan said: The supreme Indestructible is Brahma; one’s own selfis called Adhyatma; and the cause of the origin of beings is called Karma.,śrībhagavānuvāca .akṣaraṃ brahma paramaṃ svabhāvo.adhyātmamucyate .bhūtabhāvodbhavakaro visargaḥ karmasaṃjñitaḥ 8,4,अधिभूतं क्षरो भावः पुरुषश्चाधिदैवतम् |अधियज्ञोऽहमेवात्र देहे देहभृतां वर |,"उत्पत्ति-विनाश धर्म वाले सब पदार्थ अधिभूत हैं, हिरण्यमय पुरुष अधिदेव है और हे देहधारियों में श्रेष्ठ अर्जुन! इस शरीर में मैं वासुदेव ही अन्तर्मी रूप से अधियज्ञ हूँ |","All perishable objects are Adhibhuta; the shining Purushais Adhidaiva; and in this body I Myself, dwelling as the inner witness, am Adhiyajña, O Arjuna!",adhibhūtaṃ kṣaro bhāvaḥ puruṣaścādhidaivatam .adhiyajño.ahamevātra dehe dehabhṛtāṃ vara 8,5,अन्तकाले च मामेव स्मरन्मुक्त्वा कलेवरम् |यः प्रयाति स मद्भावं याति नास्त्यत्र संशयः |,"जो पुरुष अन्तकाल में भी मुझको ही स्मरण करता हुआ शरीर को त्याग कर जाता है, वह मेरे साक्षात् स्वरूप को प्राप्त होता है—इसमें कुछ भी संशय नहीं है |","Whoever, at the time of death, remembering Me alone, quits his body, he attains My being; there is no doubt about this.",antakāle ca māmeva smaranmuktvā kalevaram .yaḥ prayāti sa madbhāvaṃ yāti nāstyatra saṃśayaḥ 8,6,यं यं वापि स्मरन्भावं त्यजत्यन्ते कलेवरम् |तं तमेवैति कौन्तेय सदा तद्भावभावितः |,"हे कुंती पुत्र अर्जुन! यह मनुष्य अन्तकाल में जिस-जिस भी भावको स्मरण करता हुआ शरीर को त्याग करता है, उस-उसको ही प्राप्त होता है; क्योंकि वह सदा उसी भाव से भावित रहा है |","Arjuna, thinking of whatever entity one leaves the body at the time of death, that and that alone one attains, being ever absorbed in its thought.",yaṃ yaṃ vāpi smaranbhāvaṃ tyajatyante kalevaram .taṃ tamevaiti kaunteya sadā tadbhāvabhāvitaḥ @@ -337,7 +337,7 @@ 8,26,शुक्लकृष्णे गती ह्येते जगतः शाश्वते मते |एकया यात्यनावृत्तिमन्ययावर्तते पुनः |,"क्योंकि जगत के ये दो प्रकार के – शुक्ल और कृष्ण अर्थात् देवयान और पितृयान मार्�� सनातन माने गये हैं। इनमें एक के द्वारा गया हुआ – जिससे वापस नहीं लौटना पड़ता, उस परम गति को प्राप्त होता है और दूसरे के द्वारा गया हुआ फिर वापस आता है अर्थात् जन्म-मृत्यु को प्राप्त होता है |","For these two paths of the world, the bright and the dark, are considered to be eternal. Proceeding by one of them, one reaches the supreme state from which there is no return; and proceeding by the other, one returns to the mortal world, i.e., becomes subject to birth and death once more.",śuklakṛṣṇe gatī hyete jagataḥ śāśvate mate .ekayā yātyanāvṛttimanyayāvartate punaḥ 8,27,नैते सृती पार्थ जानन्योगी मुह्यति कश्चन |तस्मात्सर्वेषु कालेषु योगयुक्तो भवार्जुन |,हे पार्थ! इस प्रकार इन दोनों मार्गों को तत्व से जानकर कोई भी योगी मोहित नहीं होता। इस कारण हे अर्जुन! तू सब काल में समबुद्धि रूप योग से युक्त हो अर्थात् निरन्तर मेरी प्राप्ति के लिये साधन करने वाला हो |,"Knowing thus the secret of these two paths, O son of Kunti, no Yogi gets deluded. Therefore, Arjuna, at all times be steadfast in Yoga in the form of equanimity.",naite sṛtī pārtha jānanyogī muhyati kaścana .tasmātsarveṣu kāleṣu yogayukto bhavārjuna 8,28,वेदेषु यज्ञेषु तपःसु चैवदानेषु यत्पुण्यफलं प्रदिष्टम् |अत्येति तत्सर्वमिदं विदित्वायोगी परं स्थानमुपैति चाद्यम् |,"योगी पुरुष इस रहस्य को तत्व से जानकर वेदों के पढ़ने में तथा यज्ञ, तप और दानादि के करने में जो पुण्यफल कहा है, उस सबको निःसन्देह उल्लंघन कर जाता है और सनातन परमपद को प्राप्त होता है |","The Yogi, realizing this profound truth, doubtless transcends all the rewards, ascribed in the scriptures to the study of the Vedas, as well as to the performance of sacrifices, austerities and charities, and attains the beginningless supreme state.",vedeṣu yajñeṣu tapaḥsu caiva dāneṣu yatpuṇyaphalaṃ pradiṣṭam .atyeti tatsarvamidaṃ viditvā yogī paraṃ sthānamupaiti cādyam -9,1,श्रीभगवानुवाच |इदं तु ते गुह्यतमं प्रवक्ष्याम्यनसूयवे |ज्ञानं विज्ञानसहितं यज्ज्ञात्वा मोक्ष्यसेऽशुभात् |,"श्रीभगवान ने कहा – तुझ दोष दृष्टि रहित भक्त के लिये इस परम गोपनीय विज्ञान सहित ज्ञान को पुनः भलीभाँति कहूँगा, जिसको जानकर तू दुःख रूप संसार से मुक्त हो जायेगा |","Shri Bhagavan said: To you, who are devoid of the carping spirit, I shall now unfold the most secret knowledge of Nirguna Brahma along with the knowledge of manifest Divinity, knowing which you shall be free from the evil of worldly existence.",śrībhagavānuvāca .idaṃ tu te guhyatamaṃ pravakṣyāmyanasūyave .jñānaṃ vijñānasahitaṃ yajjñātvā mokṣyase.aśubhāt +9,1,श्रीभगवानुवाच |इदं तु ते गुह्यतमं प्रवक्ष्याम्यनसूयवे |ज्ञानं विज्ञानसहितं यज्ज्ञात्वा मोक्ष्यसेऽशुभात् |,"श्रीभगवान ने कहा – तुझ दोष दृष्टि रहित भक्त के लिये इस परम गोपनीय विज्ञान सहित ज्ञान को पुनः भलीभाँति कहूँगा, जिसको जानकर तू दुःख रूप संसार से मुक्त हो जायेगा |","Shree Bhagavan said: To you, who are devoid of the carping spirit, I shall now unfold the most secret knowledge of Nirguna Brahma along with the knowledge of manifest Divinity, knowing which you shall be free from the evil of worldly existence.",śrībhagavānuvāca .idaṃ tu te guhyatamaṃ pravakṣyāmyanasūyave .jñānaṃ vijñānasahitaṃ yajjñātvā mokṣyase.aśubhāt 9,2,राजविद्या राजगुह्यं पवित्रमिदमुत्तमम् |प्रत्यक्षावगमं धर्म्यं सुसुखं कर्तुमव्ययम् |,"यह विज्ञान सहित ज्ञान सब विद्याओं का राजा, सब गोपनीयों का राजा, अति पवित्र, अति उत्तम, प्रत्यक्ष फलवाला, धर्मयुक्त, साधन करने में बड़ा सुगम और अविनाशी है |","This knowledge of both the Nirguna and Saguna aspects of Divinity is a sovereign science, a sovereign secret, supremely holy, most excellent, directly enjoyable, attended with virtue, very easy to practise and imperishable.",rājavidyā rājaguhyaṃ pavitramidamuttamam .pratyakṣāvagamaṃ dharmyaṃ susukhaṃ kartumavyayam 9,3,अश्रद्दधानाः पुरुषा धर्मस्यास्य परन्तप |अप्राप्य मां निवर्तन्ते मृत्युसंसारवर्त्मनि |,हे परंतप! इस उपयुक्त धर्म में श्रद्धा रहित पुरुष मुझको न प्राप्त होकर मृत्यु रूप संसार चक्र में भ्रमण करते रहते हैं |,"O Arjuna, those who have no faith in this dharma, O conqueror of enemies, they do not attain Me, but return to the cycle of birth and death.",aśraddadhānāḥ puruṣā dharmasyāsya parantapa .aprāpya māṃ nivartante mṛtyusaṃsāravartmani 9,4,मया ततमिदं सर्वं जगदव्यक्तमूर्तिना |मत्स्थानि सर्वभूतानि न चाहं तेष्ववस्थितः |,"मुझे निराकार परमात्मा से यह सब जगत् जल से बरफ के सदृश परिपूर्ण है और सब भूत मेरे अन्तर्गत संकल्प के आधार स्थित हैं, किंतु वास्तव में मैं उनमें स्थित नहीं हूँ |","The whole of this universe is permeated by Me as unmanifest Divinity, and all beings rest on the idea within Me. Therefore, really speaking, I am not present in them.",mayā tatamidaṃ sarvaṃ jagadavyaktamūrtinā .matsthāni sarvabhūtāni na cāhaṃ teṣvavasthitaḥ @@ -371,7 +371,7 @@ 9,32,मां हि पार्थ व्यपाश्रित्य येऽपि स्युः पापयोनयः |स्त्रियो वैश्यास्तथा शूद्रास्तेऽपि यान्ति परां गतिम् |,"हे अर्जुन ! स्त्री, वैश्य, शूद्र तथा पापयोनि—चाण्डालादि जो कोई भी हों, वे भी मेरी शरण होकर परमगति को ही प्राप्त होते हैं |","Arjuna, women, VaisyasSudras, as well as those of vile birth, whoever they may be, taking refuge in Me they too attain the supreme goal.",māṃ hi pārtha vyapāśritya ye.api syuḥ pāpayonayaḥ .striyo vaiśyāstathā śūdrāste.api yānti parāṃ gatim 9,33,किं पुनर्ब्राह्मणाः पुण्या भक्ता राजर्षयस्तथा |अनित्यमसुखं लोकमिमं प्राप्य भजस्व माम् |,"फिर इसमें तो कहना ही क्या है, जो पुण्यशील ब्राह्मण तथा राजर्षि भक्तजन मेरी शरण होकर परम गति को प्राप्त होते हैं। इसलिए तू सुखरहित और क्षणभंगुर इस मनुष्य शरीर को प्राप्त होकर निरन्तर मेरा ही भजन कर |","How much more, then, holy Brahmanas and royal sages devoted to Me! Therefore, having obtained this joyless and transient human life, constantly worship Me.",kiṃ punarbrāhmaṇāḥ puṇyā bhaktā rājarṣayastathā .anityamasukhaṃ lokamimaṃ prāpya bhajasva mām 9,34,मन्मना भव मद्भक्तो मद्याजी मां नमस्कुरु |मामेवैष्यसि युक्त्वैवमात्मानं मत्परायणः |,"मुझमें मनवाला हो, मेरा भक्त बन, मेरा पूजन करने ��ाला हो, मुझको प्रणाम कर। इस प्रकार आत्मा को मुझ में नियत करके मेरे परायण होकर तू मुझको ही प्राप्त होगा |","Fix your mind on Me, be devoted to Me, worship Me and make obeisance to Me; thus linking yourself with Me and entirely depending on Me, you shall come to Me.",manmanā bhava madbhakto madyājī māṃ namaskuru .māmevaiṣyasi yuktvaivamātmānaṃ matparāyaṇaḥ -10,1,श्रीभगवानुवाच |भूय एव महाबाहो शृणु मे परमं वचः |यत्तेऽहं प्रीयमाणाय वक्ष्यामि हितकाम्यया |,"श्रीभगवान ने कहा—हे महाबाहो! फिर भी मेरे परम रहस्य और प्रभावयुक्त वचन को सुन, जिसे मैं तुझ अतिशय प्रेम रखने वाले के लिये हित की इच्छा से कहूँगा |","Shri Bhagavan said: Arjuna, hear once again My supreme word, which I shall speak to you, who are so loving, out of solicitude for your welfare.",śrībhagavānuvāca .bhūya eva mahābāho śṛṇu me paramaṃ vacaḥ .yatte.ahaṃ prīyamāṇāya vakṣyāmi hitakāmyayā +10,1,श्रीभगवानुवाच |भूय एव महाबाहो शृणु मे परमं वचः |यत्तेऽहं प्रीयमाणाय वक्ष्यामि हितकाम्यया |,"श्रीभगवान ने कहा—हे महाबाहो! फिर भी मेरे परम रहस्य और प्रभावयुक्त वचन को सुन, जिसे मैं तुझ अतिशय प्रेम रखने वाले के लिये हित की इच्छा से कहूँगा |","Shree Bhagavan said: Arjuna, hear once again My supreme word, which I shall speak to you, who are so loving, out of solicitude for your welfare.",śrībhagavānuvāca .bhūya eva mahābāho śṛṇu me paramaṃ vacaḥ .yatte.ahaṃ prīyamāṇāya vakṣyāmi hitakāmyayā 10,2,न मे विदुः सुरगणाः प्रभवं न महर्षयः |अहमादिर्हि देवानां महर्षीणां च सर्वशः |,"मेरी उत्पत्ति को अर्थात् लीला से प्रकट होने को न देवता लोग जानते हैं और न महर्षिजन ही जानते हैं, क्योंकि मैं सब प्रकार से देवताओं का और महर्षियों का भी आदि कारण हूँ |",Neither gods nor the great sages know the secret of My birth; for I am the prime cause in all respects of gods as well as of the great seers.,na me viduḥ suragaṇāḥ prabhavaṃ na maharṣayaḥ .ahamādirhi devānāṃ maharṣīṇāṃ ca sarvaśaḥ 10,3,यो मामजमनादिं च वेत्ति लोकमहेश्वरम् |असम्मूढः स मर्त्येषु सर्वपापैः प्रमुच्यते |,"जो मुझको अजन्मा अर्थात् वास्तव में जन्मरहित, अनादि और लोकों का महान् ईश्वर तत्व से जानता है, वह मनुष्यों में ज्ञानी पुरुष सम्पूर्ण पापों से मुक्त हो जाता है |","He who knows Me in reality as birthless and without beginning, and as the supreme Lord of the Universe, he, undeluded among men, is purged of all sins.",yo māmajamanādiṃ ca vetti lokamaheśvaram .asammūḍhaḥ sa martyeṣu sarvapāpaiḥ pramucyate 10,4,बुद्धिर्ज्ञानमसम्मोहः क्षमा सत्यं दमः शमः |सुखं दुःखं भवोऽभावो भयं चाभयमेव च |,"निश्चय करने की शक्ति, यथार्थ ज्ञान, असम्मूढ़ता, क्षमा, सत्य, इन्द्रियों का वश में करना, मन का निग्रह तथा सुख-दुःख, उत्पत्ति-प्रलय और भय-अभय तथा नाना प्रकार के भाव मुझसे से होते हैं|","Reason, right knowledge, unclouded understanding, forbearance, veracity, control over the senses and mind, joy and sorrow, evolution and dissolution, fear and fearlessness—these diverse traits of creatures emanate from me alone.",buddhirjñānamasammohaḥ kṣamā satyaṃ damaḥ śamaḥ .sukhaṃ duḥkhaṃ bhavo.abhāvo bhayaṃ cābhayameva ca @@ -389,7 +389,7 @@ 10,16,वक्तुमर्हस्यशेषेण दिव्या ह्यात्मविभूतयः |याभिर्विभूतिभिर्लोकानिमांस्त्वं व्याप्य तिष्ठसि |,"इसलिए आप ही उन अपनी दिव्य विभूतियों को सम्पूर्णता से कहने में समर्थ हैं, जिन विभूतियों के द्वारा आप इन सब लोकों को व्याप्त करके स्थित हैं |","Therefore, You alone can describe in full Your divine glories, whereby You stand pervading all these worlds.",vaktumarhasyaśeṣeṇa divyā hyātmavibhūtayaḥ .yābhirvibhūtibhirlokānimāṃstvaṃ vyāpya tiṣṭhasi 10,17,कथं विद्यामहं योगिंस्त्वां सदा परिचिन्तयन् |केषु केषु च भावेषु चिन्त्योऽसि भगवन्मया |,हे योगेश्वर! मैं किस प्रकार निरंतर चिन्तन करता हुआ आपको जानूँ और हे भगवान्! आप किन-किन भावों में मेरे द्वारा चिन्तन करने योग्य हैं? |,"O Master of Yoga, through what process of continuous meditation shall I know You? And in what particular forms, O Lord, are You to be meditated upon by me?",kathaṃ vidyāmahaṃ yogiṃstvāṃ sadā paricintayan .keṣu keṣu ca bhāveṣu cintyo.asi bhagavanmayā 10,18,विस्तरेणात्मनो योगं विभूतिं च जनार्दन |भूयः कथय तृप्तिर्हि शृण्वतो नास्ति मेऽमृतम् |,"हे जनार्दन! अपनी योग शक्ति को और विभूति को फिर भी विस्तारपूर्वक कहिये, क्योंकि आपके अमृतमय वचनों को सुनते हुए मेरी तृष्टि नहीं होती अर्थात् सुनने की उत्कण्ठा बनी ही रहती है|","Krishna, tell me once more in detail Your power of Yoga and Your glory; for I know no satiety in hearing Your nectar-like words.",vistareṇātmano yogaṃ vibhūtiṃ ca janārdana .bhūyaḥ kathaya tṛptirhi śṛṇvato nāsti me.amṛtam -10,19,श्रीभगवानुवाच |हन्त ते कथयिष्यामि दिव्या ह्यात्मविभूतयः |प्राधान्यतः कुरुश्रेष्ठ नास्त्यन्तो विस्तरस्य मे |,"श्रीभगवान ने कहा— हे कुरुश्रेष्ठ! अब मैं जो मेरी दिव्य विभूतियाँ हैं, उनको तेरे लिये प्रधानता से कहूँगा; क्योंकि मेरे विस्तार का अन्त नहीं है|","Shri Bhagavan said: Arjuna, now I shall tell you My conspicuous divine glories; for there is no limit to My magnitude.",śrībhagavānuvāca .hanta te kathayiṣyāmi divyā hyātmavibhūtayaḥ .prādhānyataḥ kuruśreṣṭha nāstyanto vistarasya me +10,19,श्रीभगवानुवाच |हन्त ते कथयिष्यामि दिव्या ह्यात्मविभूतयः |प्राधान्यतः कुरुश्रेष्ठ नास्त्यन्तो विस्तरस्य मे |,"श्रीभगवान ने कहा— हे कुरुश्रेष्ठ! अब मैं जो मेरी दिव्य विभूतियाँ हैं, उनको तेरे लिये प्रधानता से कहूँगा; क्योंकि मेरे विस्तार का अन्त नहीं है|","Shree Bhagavan said: Arjuna, now I shall tell you My conspicuous divine glories; for there is no limit to My magnitude.",śrībhagavānuvāca .hanta te kathayiṣyāmi divyā hyātmavibhūtayaḥ .prādhānyataḥ kuruśreṣṭha nāstyanto vistarasya me 10,20,अहमात्मा गुडाकेश सर्वभूताशयस्थितः |अहमादिश्च मध्यं च भूतानामन्त एव च |,"हे अर्जुन ! मैं सब भूतों के हृदय में स्थित सबका आत्मा हूँ तथा सम्पूर्ण भूतों का आदि, मध्य और अन्त भी मैं ही हूँ |",Arjuna I am the universal Self seated in the heart of all beings; so I alone am the beginning and middle and also the end of all beings.,ahamātmā guḍākeśa sarvabhūtāśayasthitaḥ .ahamādiśca madhyaṃ ca bhūtānāmanta eva ca 10,21,आदित्यानामहं विष्णुर्ज्योतिषां रविरंशुमान् |मरीचिर्मरुतामस्मि नक्षत्राणामहं शशी |,मैं अदिति के बारह पुत्रों में विष्णु और ज्योतियों में किरणों वाला सूर्य हूँ तथा मैं उनचास वायुदेवताओं में मरीचि नामक वायुदेवता और नक्षत्रों का अधिपति चन्द्रमा हूँ |,"I am Visnu among the twelve sons of Aditi, and the radiant sun among the luminaries; I am the glow of the Maruts, and the moon among the stars.",ādityānāmahaṃ viṣṇurjyotiṣāṃ raviraṃśumān .marīcirmarutāmasmi nakṣatrāṇāmahaṃ śaśī 10,22,वेदानां सामवेदोऽस्मि देवानामस्मि वासवः |इन्द्रियाणां मनश्चास्मि भूतानामस्मि चेतना |,"मैं वेदों में सामवेद हूँ, देवों में इन्द्र हूँ, इन्द्रियों में मन हूँ और भूत प्राणियों की चेतना अर्थात् जीवनी शक्ति हूँ |","Among the Vedas, I am the Samaveda; among the gods, I am Indra. Among the organs of perception etc., I am the mind; and I am the consciousnessin living beings.",vedānāṃ sāmavedo.asmi devānāmasmi vāsavaḥ .indriyāṇāṃ manaścāsmi bhūtānāmasmi cetanā @@ -401,10 +401,10 @@ 10,28,आयुधानामहं वज्रं धेनूनामस्मि कामधुक् |प्रजनश्चास्मि कन्दर्पः सर्पाणामस्मि वासुकिः |,"मैं शस्त्रों में वज्र और गौओं में कामधेनु हूँ। शास्त्रोक् रीति से सन्तान की उत्पत्ति का हेतु कामदेव हूँ, और सर्पों में सर्पराज वासुकी हूँ। |","Among weapons, I am the thunderbolt; among cows, I am the celestial cow Kamadhenu. I am the sexual desire which leads to procreation; among serpents, I am Vasuki.",āyudhānāmahaṃ vajraṃ dhenūnāmasmi kāmadhuk .prajanaścāsmi kandarpaḥ sarpāṇāmasmi vāsukiḥ 10,29,अनन्तश्चास्मि नागानां वरुणो यादसामहम् |पितॄणामर्यमा चास्मि यमः संयमतामहम् |,मैं नागों में शेष नाग और जलचरौं का अधिपति वरुण देवता हूँ और पितरों में अर्यमा नामक पितर तथा शासन करने वालों में यमराज मैं हूँ। |,"Among Nagas, I am the serpent-god Ananta; and I am Varuna, the lord of aquatic creatures. Among the manes, I am Aryama, and among rulers, I am Yama.",anantaścāsmi nāgānāṃ varuṇo yādasāmaham .pitṝṇāmaryamā cāsmi yamaḥ saṃyamatāmaham 10,30,प्रह्लादश्चास्मि दैत्यानां कालः कलयतामहम् |मृगाणां च मृगेन्द्रोऽहं वैनतेयश्च पक्षिणाम् |,मैं दैत्यों में प्रह्लाद और गणना करने वालों का समय हूँ तथा पशुओं में मृगराज सिंह और पक्षियों में गरुड हूँ |,"Among the Daityas, I am the great devotee Prahlada; and among reckoners, I am Time. So among quadrupeds, I am the lion; and among birds, I am Garuda.",prahlādaścāsmi daityānāṃ kālaḥ kalayatāmaham .mṛgāṇāṃ ca mṛgendro.ahaṃ vainateyaśca pakṣiṇām -10,31,पवनः पवतामस्मि रामः शस्त्रभृतामहम् |झषाणां मकरश्चास्मि स्रोतसामस्मि जाह्नवी |,मैं पवित्र करने वालों में वायु और शस्त्रधारियों में श्रीराम हूँ तथा मछलियों में मगर हूँ और नदियों में श्रीभागीरथी गंगाजी हूँ |,"Among purifiers, I am the wind; among warriors, I am Shri Rama. Among fishes, I am the shark; and among streams, I am the Ganges.",pavanaḥ pavatāmasmi rāmaḥ śastrabhṛtāmaham .jhaṣāṇāṃ makaraścāsmi srotasāmasmi jāhnavī +10,31,पवनः पवतामस्मि रामः शस्त्रभृतामहम् |झषाणां मकरश्चास्मि स्रोतसामस्मि जाह्नवी |,मैं पवित्र करने वालों में वायु और शस्त्रधारियों में श्रीराम हूँ तथा मछलियों में मगर हूँ और नदियों में श्रीभागीरथी गंगाजी हूँ |,"Among purifiers, I am the wind; among warriors, I am Shree Rama. Among fishes, I am the shark; and among streams, I am the Ganges.",pavanaḥ pavatāmasmi rāmaḥ śastrabhṛtāmaham .jhaṣāṇāṃ makaraścāsmi srotasāmasmi jāhnavī 10,32,सर्गाणामादिरन्तश्च मध्यं चैवाहमर्जुन |अध्यात्मविद्या विद्यानां वादः प्रवदतामहम् |,हे अर्जुन! सृष्टियों का आदि और अन्त तथा मध्य भी मैं ही हूँ। मैं विद्याओं में अध्यात्मविद्या अर्थात् ब्रह्मविद्या और परस्पर विवाद करने वालों का तत्त्वनिश्चित करने के लिये किया जाने वाला वाद हूँ |,"Arjuna, I am the beginning and the middle and the end of all creations. Of sciences, I am the science of the soul, or metaphysics; in disputants, I am the right type of reasoning.",sargāṇāmādirantaśca madhyaṃ caivāhamarjuna .adhyātmavidyā vidyānāṃ vādaḥ pravadatāmaham 10,33,अक्षराणामकारोऽस्मि द्वन्द्वः सामासिकस्य च |अहमेवाक्षयः कालो धाताहं विश्वतोमुखः |,"मैं अक्षरों में अकार हूँ और समासों में दण्डनामक समास हूँ। अक्षय काल अर्थात् काल का भी महाकाल तथा सब ओर मुखवाला, विराट् स्वरूप, सबका धारण- पोषण करने वाला भी मैं ही हूँ |","Among the sounds represented by the various letters, I am ‘A’; of the different kinds of compounds in grammar, I am the copulative compound. I am verily the endless Time; I am the sustainer of all, having My face on all sides.",akṣarāṇāmakāro.asmi dvandvaḥ sāmāsikasya ca .ahamevākṣayaḥ kālo dhātāhaṃ viśvatomukhaḥ -10,34,मृत्युः सर्वहरश्चाहमुद्भवश्च भविष्यताम् |कीर्तिः श्रीर्वाक्च नारीणां स्मृतिर्मेधा धृतिः क्षमा |,"मैं सबका नाश करने वाला मृत्यु और उत्पन्न होने वालों का उत्पत्ति हेतु हूँ तथा स्त्रियों में कीर्ति, श्री, वाक्, स्मृति, मेधा, धृति और क्षमा हूँ। |","I am the all-destroying Death that snatches all, and the origin of all that shall be born. Among women, I am Kirti, Shri, Vak, Smrti, Medha, Dhrti and Ksama.",mṛtyuḥ sarvaharaścāhamudbhavaśca bhaviṣyatām .kīrtiḥ śrīrvākca nārīṇāṃ smṛtirmedhā dhṛtiḥ kṣamā +10,34,मृत्युः सर्वहरश्चाहमुद्भवश्च भविष्यताम् |कीर्तिः श्रीर्वाक्च नारीणां स्मृतिर्मेधा धृतिः क्षमा |,"मैं सबका नाश करने वाला मृत्यु और उत्पन्न होने वालों का उत्पत्ति हेतु हूँ तथा स्त्रियों में कीर्ति, श्री, वाक्, स्मृति, मेधा, धृति और क्षमा हूँ। |","I am the all-destroying Death that snatches all, and the origin of all that shall be born. Among women, I am Kirti, Shree, Vak, Smrti, Medha, Dhrti and Ksama.",mṛtyuḥ sarvaharaścāhamudbhavaśca bhaviṣyatām .kīrtiḥ śrīrvākca nārīṇāṃ smṛtirmedhā dhṛtiḥ kṣamā 10,35,बृहत्साम तथा साम्नां गायत्री छन्दसामहम् |मासानां मार्गशीर्षोऽहमृतूनां कुसुमाकरः |,तथा गायन करने योग्य श्रुतियों में मैं बृहत्साम और छन्दों में गायत्री छन्द हूँ तथा महीनों में मार्गशीर्ष और ऋतुओं में वसन्त मैं हूँ |,"Likewise among the Srutis that can be sung, I am the variety known as Brhatsama; while among the Vedic hymns, I am the hymn known as Gayatri. Again, among the twelve months of the Hindu calendar; I am the month Margasirsha and among the seasons, I am the spring.",bṛhatsāma tathā sāmnāṃ gāyatrī chandasāmaham .māsānāṃ mārgaśīrṣo.ahamṛtūnāṃ kusumākaraḥ 10,36,द्यूतं छलयतामस्मि तेजस्तेजस्विनामहम् |जयोऽस्मि व्यवसायोऽस्मि सत्त्वं सत्त्ववतामहम् |,"मैं छल करने वालों में जुआ और प्रभावशाली पुरुषों का प्रभाव हूँ। मैं जीतने वालों का विजय हूँ, निश्चय करने वालों का निश्चय और सात्त्विक पुरुषों का सात्त्विक भाव हूँ|","I am gambling among deceitful practices, and the glory of the glorious. I am the victory of the victorious, the resolve of the resolute, the goodness of the good.",dyūtaṃ chalayatāmasmi tejastejasvināmaham .jayo.asmi vyavasāyo.asmi sattvaṃ sattvavatāmaham 10,37,वृष्णीनां वासुदेवोऽस्मि पाण्डवानां धनञ्जयः |मुनीनामप्यहं व्यासः कवीनामुशना कविः |,"वृष्णिवंशियों में वासुदेव अर्थात मैं स्वयं तेरा सखा, गाण्डवों में धनञ्जय अर्थात तू, मुनियों में वेदव्यास और कवियों में शुक्राचार्य कवि भी मैं ही हूँ|","Among the Vrishnis I am Vasudeva, among the Pandavas I am Dhananjaya; among the sages I am Vyasa, and among poets I am the poet Ushanas.",vṛṣṇīnāṃ vāsudevo.asmi pāṇḍavānāṃ dhanañjayaḥ .munīnāmapyahaṃ vyāsaḥ kavīnāmuśanā kaviḥ @@ -417,11 +417,11 @@ 11,2,भवाप्ययौ हि भूतानां श्रुतौ विस्तरशो मया |त्वत्तः कमलपत्राक्ष माहात्म्यमपि चाव्ययम् |,क्योंकि हे कमलनेत्र! मैंने आपसे भूतों की उत्पत्ति की उत्पत्ति और प्रलय आपसे विस्तारपूर्वक सुने हैं तथा आपका अव्यय माहात्म्य (प्रभाव) भी सुना है।,"Because, O Lotus-eyed one, I have heard from you in detail about the origin of beings, and now I shall speak about your greatness.",bhavāpyayau hi bhūtānāṃ śrutau vistaraśo mayā .tvattaḥ kamalapatrākṣa māhātmyamapi cāvyayam 11,3,एवमेतद्यथात्थ त्वमात्मानं परमेश्वर |द्रष्टुमिच्छामि ते रूपमैश्वरं पुरुषोत्तम |,"हे परमेश्वर! आप अपने को जैसा कहते हैं, यह ठीक ऐसा ही है; परंतु हे पुरुषोत्तम! आपके ज्ञान, ऐश्वर्य, शक्ति, बल, वीर्य और तेजसे युक्त ऐश्वररूप को मैं प्रत्यक्ष देखना चाहता हूँ। |","Your divine form possessed of wisdom, glory, energy, strength, valour and effulgence, O best of persons!",evametadyathāttha tvamātmānaṃ parameśvara .draṣṭumicchāmi te rūpamaiśvaraṃ puruṣottama 11,4,मन्यसे यदि तच्छक्यं मया द्रष्टुमिति प्रभो |योगेश्वर ततो मे त्वं दर्शयात्मानमव्ययम् |,"हे प्रभो! यदि मेरे द्वारा आपका वह रूप देखा जाना शक्य है—ऐसा आप मानते हैं, तो हे योगेश्वर! उस अविनाशी स्वरूप का मुझे दर्शन कराइये। |","O Lord, if You think that it is possible for me to behold that form by me, then show me that imperishable form, O Lord of Yoga.",manyase yadi tacchakyaṃ mayā draṣṭumiti prabho .yogeśvara tato me tvaṃ darśayātmānamavyayam -11,5,श्रीभगवानुवाच |पश्य मे पार्थ रूपाणि शतशोऽथ सहस्रशः |नानाविधानि दिव्यानि नानावर्णाकृतीनि च |,हे पार्थ ! अब तू मेरे सैकड़ों-हजारों नाना प्रकार के और नाना वर्ण तथा नाना आकृति वाले अलौकिक रूपों को देख |,"Shri Bhagavan said: Arjuna, behold presently in hundreds and thousands, My multifarious divine forms, of various colours and shapes.",śrībhagavānuvāca .paśya me pārtha rūpāṇi śataśo.atha sahasraśaḥ .nānāvidhāni divyāni nānāvarṇākṛtīni ca +11,5,श्रीभगवानुवाच |पश्य मे पार्थ रूपाणि शतशोऽथ सहस्रशः |नानाविधानि दिव्यानि नानावर्णाकृतीनि च |,हे पार्थ ! अब तू मेरे सैकड़ों-हजारों नाना प्रकार के और नाना वर्ण तथा नाना आकृति वाले अलौकिक रूपों को देख |,"Shree Bhagavan said: Arjuna, behold presently in hundreds and thousands, My multifarious divine forms, of various colours and shapes.",śrībhagavānuvāca .paśya me pārtha rūpāṇi śataśo.atha sahasraśaḥ .nānāvidhāni divyāni nānāvarṇākṛtīni ca 11,6,पश्यादित्यान्वसून्रुद्रानश्विनौ मरुतस्तथा |बहून्यदृष्टपूर्वाणि पश्याश्चर्याणि भारत |,"हे भरतवंशी अर्जुन ! मुझमें आदित्यों को अर्थात् अदिति के द्वादश पुत्रों को, आठ वसुओं को, एकादश ऋद्रों को, दोनों अश्विनी कुमारों को और उनचास मरुद्गणों को देख तथा और भी बहुत-से पहले न देखे हुए आश्चर्यमय रूपों को देख |","Behold in Me the Adityas, the Vasus, the Rudras, the two Ashvins, and also the Maruts, O Bharata, and many wonders never seen before.",paśyādityānvasūnrudrānaśvinau marutastathā .bahūnyadṛṣṭapūrvāṇi paśyāścaryāṇi bhārata 11,7,इहैकस्थं जगत्कृत्स्नं पश्याद्य सचराचरम् |मम देहे गुडाकेश यच्चान्यद् द्रष्टुमिच्छसि |,हे अर्जुन ! अब इस मेरे शरीर में एक जगह स्थित चराचर सहित सम्पूर्ण जगत् को देख तथा और भी जो कुछ देखना चाहता हो सो देख |,"Arjuna, behold as concentrated within this body of Mine the entire creation consisting of both animate and inanimate beings, and whatever else you desire to see.",ihaikasthaṃ jagatkṛtsnaṃ paśyādya sacarācaram .mama dehe guḍākeśa yaccānyad draṣṭumicchasi 11,8,न तु मां शक्यसे द्रष्टुमनेनैव स्वचक्षुषा |दिव्यं ददामि ते चक्षुः पश्य मे योगमैश्वरम् |,"परन्तु मुझको तू इन प्राकृत नेत्रों द्वारा देखने में निःसन्देह समर्थ नहीं है; इसी से मैं तुझे दिव्य अर्थात् अलौकिक चक्षु देता हूँ, उससे तू मेरी ईश्वरिय योग शक्ति को देख |","But surely you cannot see Me with these human eyes of yours; therefore, I vouchsafe to you the divine eye. With this you behold My divine power of Yoga.",na tu māṃ śakyase draṣṭumanenaiva svacakṣuṣā .divyaṃ dadāmi te cakṣuḥ paśya me yogamaiśvaram -11,9,सञ्जय उवाच |एवमुक्त्वा ततो राजन्महायोगेश्वरो हरिः |दर्शयामास पार्थाय परमं रूपमैश्वरम् |,सज्जय ने कहा— हे राजन्! महायोगेश्वर और सब पापों के नाश करने वाले भगवान ने इस प्रकार कहकर उसके पश्चात अर्जुन को परम ऐश्वर्य युक्त दिव्य स्वरूप दिखलाया|,"Sanjaya said: My lord! having spoken thus, Shri Krishna, the supreme Master of Yoga, forthwith revealed to Arjuna His supremely glorious divine Form.",sañjaya uvāca .evamuktvā tato rājanmahāyogeśvaro hariḥ .darśayāmāsa pārthāya paramaṃ rūpamaiśvaram +11,9,सञ्जय उवाच |एवमुक्त्वा ततो राजन्महायोगेश्वरो हरिः |दर्शयामास पार्थाय परमं रूपमैश्वरम् |,सज्जय ने कहा— हे राजन्! महायोगेश्वर और सब पापों के नाश करने वाले भगवान ने इस प्रकार कहकर उसके पश्चात अर्जुन को परम ऐश्वर्य युक्त दिव्य स्वरूप दिखलाया|,"Sanjaya said: My lord! having spoken thus, Shree Krishna, the supreme Master of Yoga, forthwith revealed to Arjuna His supremely glorious divine Form.",sañjaya uvāca .evamuktvā tato rājanmahāyogeśvaro hariḥ .darśayāmāsa pārthāya paramaṃ rūpamaiśvaram 11,10,अनेकवक्त्रनयनमनेकाद्भुतदर्शनम् |अनेकदिव्याभरणं दिव्यानेकोद्यतायुधम् |,"अनेक मुख और नेत्रों से युक्त, अनेक अद्भुत दर्शनों वाले, बहुत-से दिव्य भूषणों से युक्त और बहुत-से दिव्य शस्त्रों को हाथों में उठाये हुए,","Arjuna saw the supreme Deity possessing many mouths and eyes, presenting many a wonderful sight, decked with many divine ornaments, wielding many uplifted divine weapons,",anekavaktranayanamanekādbhutadarśanam .anekadivyābharaṇaṃ divyānekodyatāyudham 11,11,दिव्यमाल्याम्बरधरं दिव्यगन्धानुलेपनम् |सर्वाश्चर्यमयं देवमनन्तं विश्वतोमुखम् |,"दिव्य माला और वस्त्रों को धारन किये हुए और दिव्य गन्ध का सारे शरीर में लेप किये हुए, सब प्रकार के आश्चर्यों से युक्त, सीमा रहित और सब ओर मुख किये हुए विराट् स्वरूप परमदेव परमेश्वर को अर्जुन ने देखा |","wearing divine garlands and clothes, besmeared all over with divine sandal-pastes, full of all wonders, infinite and having faces on all sides.",divyamālyāmbaradharaṃ divyagandhānulepanam .sarvāścaryamayaṃ devamanantaṃ viśvatomukham 11,12,दिवि सूर्यसहस्रस्य भवेद्युगपदुत्थिता |यदि भाः सदृशी सा स्याद्भासस्तस्य महात्मनः |,"आकाश में हजार सूर्यों के एक साथ उदय होने से उत्पन्न जो प्रकाश हो, वह भी उस विश्व रूप परमात्मा के प्रकाश के सदृश कदाचित् ही हो। |","If there be the effulgence of a thousand suns bursting forth all at once in the heavens, even that would hardly approach the splendour of the mighty Lord.",divi sūryasahasrasya bhavedyugapadutthitā .yadi bhāḥ sadṛśī sā syādbhāsastasya mahātmanaḥ @@ -444,10 +444,10 @@ 11,29,यथा प्रदीप्तं ज्वलनं पतङ्गाविशन्ति नाशाय समृद्धवेगाः |तथैव नाशाय विशन्ति लोकास्-तवापि वक्त्राणि समृद्धवेगाः |,"जैसे पतंग मोहवश नष्ट होने के लिये प्रज्वलित अग्नि में अतीव वेग से दौड़ते हुए प्रवेश करते हैं, वैसे ही ये सब लोग भी अपने नाश के लिये आपके मुखों में अतीव वेग से दौड़ते हुए प्रवेश कर रहे हैं |","As moths rush with great speed into the blazing fire for extinction out of their folly, even so all these people are with great rapidity entering Your mouths to meet their doom.",yathā pradīptaṃ jvalanaṃ pataṅgā viśanti nāśāya samṛddhavegāḥ .tathaiva nāśāya viśanti lokāsa- tavāpi vaktrāṇi samṛddhavegāḥ 11,30,लेलिह्यसे ग्रसमानः समन्ताल्-लोकान्समग्रान्वदनैर्ज्वलद्भिः |तेजोभिरापूर्य जगत्समग्रंभासस्तवोग्राः प्रतपन्ति विष्णो |,"हे विष्णो! आप प्रज्वलित मुखों के द्वारा इन समस्त लोकों का ग्रसन करते हुए आस्वाद ले रहे हैं, आपका उग्र प्रकाश सम्पूर्ण जगत् को तेज के द्वारा परिपूर्ण करके तपा रहा है।","Thou lickest up, devouring all the worlds on every side with Thy flaming mouths. Thy fierce rays, filling the whole world with radiance, are burning, O Vishnu! ",lelihyase grasamānaḥ samantāl- lokānsamagrānvadanairjvaladbhiḥ .tejobhirāpūrya jagatsamagraṃ bhāsastavogrāḥ pratapanti viṣṇo 11,31,आख्याहि मे को भवानुग्ररूपोनमोऽस्तु ते देववर प्रसीद |विज्ञातुमिच्छामि भवन्तमाद्यंन हि प्रजानामि तव प्रवृत्तिम् |,मुझे बतलाइये कि आप उग्ररूप वाले कौन हैं? हे देवों में श्रेष्ठ! आपको नमस्कार हो। आप प्रसन्न होइये। आदि पुरुष आपको मैं विशेष रूप से जानना चाहता हूँ क्योंकि मैं आपकी प्रवृत्ति को नहीं जानता|,"Tell me who You are with a form so terrible. My obeisance to You, O best of gods; be kind to me, I wish to know You, the Primal Being, in particular; for I know not Your purpose.",ākhyāhi me ko bhavānugrarūpo namo.astu te devavara prasīda .vijñātumicchāmi bhavantamādyaṃ na hi prajānāmi tava pravṛttim -11,32,श्रीभगवानुवाच |कालोऽस्मि लोकक्षयकृत्प्रवृद्धोलोकान्समाहर्तुमिह प्रवृत्तः |ऋतेऽपि त्वां न भविष्यन्ति सर्वेयेऽवस्थिताः प्रत्यनीकेषु योधाः |,श्रीभगवान ने कहा - मैं लोकों का नाश करने वाला बढ़ा हुआ महाकाल हूँ। इस समय इन लोकों को नष्ट करने के लिये प्रवृत्त हुआ हूँ। इसलिये जो प्रतिपक्षियों की सेना में स्थित योद्धा लोग हैं वे सब तेरे बिना भी नहीं रहेंगे अर्थात तेरे युद्ध न करने पर भी इन सबका नाश हो जायेगा |,"Shri Bhagavan said: I am inflamed Kala, the destroyer of the worlds. I am out to exterminate these people. Even without you all those warriors arrayed in the enemy’s camp must die.",śrībhagavānuvāca .kālo.asmi lokakṣayakṛtpravṛddho lokānsamāhartumiha pravṛttaḥ .ṛte.api tvāṃ na bhaviṣyanti sarve ye.avasthitāḥ pratyanīkeṣu yodhāḥ +11,32,श्रीभगवानुवाच |कालोऽस्मि लोकक्षयकृत्प्रवृद्धोलोकान्समाहर्तुमिह प्रवृत्तः |ऋतेऽपि त्वां न भविष्यन्ति सर्वेयेऽवस्थिताः प्रत्यनीकेषु योधाः |,श्रीभगवान ने कहा - मैं लोकों का नाश करने वाला बढ़ा हुआ महाकाल हूँ। इस समय इन लोकों को नष्ट करने के लिये प्रवृत्त हुआ हूँ। इसलिये जो प्रतिपक्षियों की सेना में स्थित योद्धा लोग हैं वे सब तेरे बिना भी नहीं रहेंगे अर्थात तेरे युद्ध न करने पर भी इन सबका नाश हो जायेगा |,"Shree Bhagavan said: I am inflamed Kala, the destroyer of the worlds. I am out to exterminate these people. Even without you all those warriors arrayed in the enemy’s camp must die.",śrībhagavānuvāca .kālo.asmi lokakṣayakṛtpravṛddho lokānsamāhartumiha pravṛttaḥ .ṛte.api tvāṃ na bhaviṣyanti sarve ye.avasthitāḥ pratyanīkeṣu yodhāḥ 11,33,तस्मात्त्वमुत्तिष्ठ यशो लभस्वजित्वा शत्रून् भुङ्क्ष्व राज्यं समृद्धम् |मयैवैते निहताः पूर्वमेवनिमित्तमात्रं भव सव्यसाचिन् |,अतएव तू उठ! यश प्राप्त कर और शत्रुओं को जीतकर धन-धान्य से सम्पन्न राज्य को भोग। ये सब शूरवीर पहले ही से मेरे ही द्वारा मारे हुए हैं। हे सव्यसाचिन! तू तो केवल निमित्तमात्र बन जा |,"Therefore, arise, gain fame, conquer the enemies, and enjoy a prosperous kingdom with wealth and resources. These brave warriors have already been slain by Me. O Savyasachin, you are only the instrument.",tasmāttvamuttiṣṭha yaśo labhasva jitvā śatrūn bhuṅkṣva rājyaṃ samṛddham .mayaivaite nihatāḥ pūrvameva nimittamātraṃ bhava savyasācin 11,34,द्रोणं च भीष्मं च जयद्रथं चकर्णं तथान्यानपि योधवीरान् |मया हतांस्त्वं जहि मा व्यथिष्ठायुध्यस्व जेतासि रणे सपत्नान् |,द्रोणाचार्य और भीष्म पितामह तथा जयद्रथ और कर्ण तथा और भी बहूत-से-मेरे द्वारा मारे हुए शूरवीर योद्धाओं को तू मार। भय मत कर। निस्सन्देह तू युद्ध में वैरियों को जीतेगा। इसलिए युद्ध कर। |,"Do you kill Drona andBhishma and Jayadratha and Karna and even other brave warriors; who stand already killed by Me; fear not. You will surely conquer the enemies in this war; therefore, fight.",droṇaṃ ca bhīṣmaṃ ca jayadrathaṃ ca karṇaṃ tathānyānapi yodhavīrān .mayā hatāṃstvaṃ jahi mavyathiṣṭhā yudhyasva jetāsi raṇe sapatnān -11,35,सञ्जय उवाच |एतच्छ्रुत्वा वचनं केशवस्यकृताञ्जलिर्वेपमानः किरीटी |नमस्कृत्वा भूय एवाह कृष्णंसगद्गदं भीतभीतः प्रणम्य |,"संजय ने कहा—केशव भगवान् के इस वचन को सुनकर मुकुटधारी अर्जुन हाथ जोड़कर काँपता हुआ नमस्कार करके, फिर भी अत्यन्त भयभीत होकर प्रणाम करके भगवान् श्रीकृष्ण के प्रति गद्गद वाणी से बोला |","Sanjaya said: Hearing these words of Bhagavan Kesava, Arjuna tremblingly bowed to Him with joined palms, and bowing again in extreme terror spoke to Shri Krishna in faltering accents.",sañjaya uvāca .etacchrutvā vacanaṃ keśavasya kṛtāñjalirvepamānaḥ kirīṭī .namaskṛtvā bhūya evāha kṛṣṇaṃ sagadgadaṃ bhītabhītaḥ praṇamya +11,35,सञ्जय उवाच |एतच्छ्रुत्वा वचनं केशवस्यकृताञ्जलिर्वेपमानः किरीटी |नमस्कृत्वा भूय एवाह कृष्णंसगद्गदं भीतभीतः प्रणम्य |,"संजय ने कहा—केशव भगवान् के इस वचन को सुनकर मुकुटधारी अर्जुन हाथ जोड़कर काँपता हुआ नमस्कार करके, फिर भी अत्यन्त भयभीत होकर प्रणाम करके भगवान् श्रीकृष्ण के प्रति गद्गद वाणी से बोला |","Sanjaya said: Hearing these words of Bhagavan Keshava, Arjuna tremblingly bowed to Him with joined palms, and bowing again in extreme terror spoke to Shree Krishna in faltering accents.",sañjaya uvāca .etacchrutvā vacanaṃ keśavasya kṛtāñjalirvepamānaḥ kirīṭī .namaskṛtvā bhūya evāha kṛṣṇaṃ sagadgadaṃ bhītabhītaḥ praṇamya 11,36,अर्जुन उवाच |स्थाने हृषीकेश तव प्रकीर्त्याजगत्प्रहृष्यत्यनुरज्यते च |रक्षांसि भीतानि दिशो द्रवन्तिसर्वे नमस्यन्ति च सिद्धसङ्घाः |,"अर्जुन ने कहा— हे अन्त्यामीन्! यह योग्य ही है कि आपके नाम, गुण और प्रभाव के कीर्तन से जगत अति हर्षित हो रहा है और अनुराग को भी प्राप्त हो रहा है तथा भयभीत राक्षस लोग दिशाओं में ���ाग रहे हैं और सब सिद्धगणों के समुदाय नमस्कार कर रहे हैं |","Arjuna said: Lord, well it is the universe exults and is filled with love by chanting Your names, virtues and glory; terrified Raksasas are fleeing in all directions, and all the hosts of Siddhas are bowing to You.",arjuna uvāca .sthāne hṛṣīkeśa tava prakīrtyā jagatprahṛṣyatyanurajyate ca .rakṣāṃsi bhītāni diśo dravanti sarve namasyanti ca siddhasaṅghāḥ 11,37,कस्माच्च ते न नमेरन्महात्मन्गरीयसे ब्रह्मणोऽप्यादिकर्त्रे |अनन्त देवेश जगन्निवासत्वमक्षरं सदसत्तत्परं यत् |,"हे महात्मन् ! ब्रह्मा के भी आदि कर्ता और सबसे बड़े आपके लिये ये कैसे नमस्कार न करें; क्योंकि हे अनन्त ! हे देवेश ! हे जगन्निवास ! जो सत्, असत् और उनसे परे अक्षर अर्थात् सच्चिदानन्दघन ब्रह्म है, वह आप ही हैं |","O great soul, why should they not bow to You, who are the progenitor of Brahma himself and the greatest of the great? O infinite Lord of celestials, Abode of the universe, You are that which is existent, that which is non-existentand also that which is beyond both, viz., the indestructible Brahma.",kasmācca te na nameranmahātman garīyase brahmaṇo.apyādikartre .ananta deveśa jagannivāsa tvamakṣaraṃ sadasattatparaṃ yat 11,38,त्वमादिदेवः पुरुषः पुराणस्-त्वमस्य विश्वस्य परं निधानम् |वेत्तासि वेद्यं च परं च धामत्वया ततं विश्वमनन्तरूप |,"आप आदि देव और सनातन पुरुष हैं, आप इस जगत के परम आश्रय और जानने वाले तथा जानने योग्य और परम धाम हैं। हे अनन्त रूप! आपसे यह सब जगत व्याप्त अर्थात् परिपूर्ण है |","You are the primal Deity, the most ancient Person; You are the ultimate resort of this universe. You are both the knower and the knowable, and the highest abode. It is You who pervade the universe, assuming endless forms.",tvamādidevaḥ puruṣaḥ purāṇasa- tvamasya viśvasya paraṃ nidhānam .vettāsi vedyaṃ ca paraṃ ca dhāma tvayā tataṃ viśvamanantarūpa @@ -459,17 +459,17 @@ 11,44,तस्मात्प्रणम्य प्रणिधाय कायंप्रसादये त्वामहमीशमीड्यम् |पितेव पुत्रस्य सखेव सख्युःप्रियः प्रियायार्हसि देव सोढुम् |,"अतएव हे प्रभो! मैं शरीर को भलीभाँति चरणों में निवेदित कर, प्रणाम करके, स्तुति करने योग्य आप ईश्वर को प्रसन्न होने के लिये प्रार्थना करता हूँ। हे देव! पिता जैसे पुत्र के, सखा जैसे सखा के और पति जैसे प्रियतमा पत्नी के अपराध सहन करते हैं—वैसे ही आप भी मेरे अपराध को सहन करने योग्य हैं|","Therefore, Lord, prostrating my body at Your feet and bowing low I seek to propitiate You, the ruler of all and worthy of all praise. It behoves You to bear with me even as father bears with his son, a friend with his friend and a husband with his beloved spouse,",tasmātpraṇamya praṇidhāya kāyaṃ prasādaye tvāmahamīśamīḍyam .piteva putrasya sakheva sakhyuḥ priyaḥ priyāyārhasi deva soḍhum 11,45,अदृष्टपूर्वं हृषितोऽस्मि दृष्ट्वाभयेन च प्रव्यथितं मनो मे |तदेव मे दर्शय देव रूपंप्रसीद देवेश जगन्निवास |,"मैं पहले न देखे हुए आपके इस आश्चर्यमय रूप को देखकर हर्षित हो रहा हूँ और मेरा मन भय से अति व्याकुल भी हो रहा है, इसलिये आप उस अपने चतुर्भुज विष्णु रूप को ही मुझे दिखलाइये! हे देव��श! हे जगन्निवास! प्रसन्न होइये |","Having Seen Your wondrous form, which was never seen before, I feel transported with joy; at the same time my mind is tormented by fear. Pray reveal to me that divine form; the form of Visnu with four arms; O Lord of celestials Abode of the universe, be gracious.",adṛṣṭapūrvaṃ hṛṣito.asmi dṛṣṭvā bhayena ca pravyathitaṃ mano me .tadeva me darśaya deva rūpaṃ prasīda deveśa jagannivāsa 11,46,किरीटिनं गदिनं चक्रहस्तंइच्छामि त्वां द्रष्टुमहं तथैव |तेनैव रूपेण चतुर्भुजेनसहस्रबाहो भव विश्वमूर्ते |,"मैं वैसे ही आपको मुकुट धारण किये हुए तथा गदा और चक्र हाथ में लिये हुए देखना चाहता हूँ, इसलिये हे विश्व स्वरूप! हे सहस्रबाहो! आप उसी चतुर्भुज रूप से प्रकट होइये | मेरे इस प्रकार के इस विकराल रूप को देखकर तुझको व्याकुलता नहीं होनी चाहिये और मूढ़भाव भी नहीं होना चाहिये। तू भय रहित और प्रीतियुक्त मनवाला होकर उसी मेरे इस शंख-चक्र-गदा-पद्मयुक्त चतुर्भुज रूप को फिर देख|","I wish to see You wearing the crown, holding the mace and discus in Your hands. Therefore, O thousand-armed one, O universal form, manifest Yourself in that four-armed form.Seeing such a dreadful Form of Mine as this, be not perturbed or perplexed; with a fearless and complacent mind, behold once more this My form adorned with conch, discus, mace and lotus.",kirīṭinaṃ gadinaṃ cakrahastaṃ icchāmi tvāṃ draṣṭumahaṃ tathaiva .tenaiva rūpeṇa caturbhujena sahasrabāho bhava viśvamūrte -11,47,श्रीभगवानुवाच |मया प्रसन्नेन तवार्जुनेदंरूपं परं दर्शितमात्मयोगात् |तेजोमयं विश्वमनन्तमाद्यंयन्मे त्वदन्येन न दृष्टपूर्वम् |,"श्रीभगवान ने कहा—हे अर्जुन! अनुग्रहपूर्वक मैंने अपनी योगशक्ति के प्रभाव से यह मेरा परम तेजोमय, सबका आदि और सीमाहीन विराट् रूप तुझ को दिखलाया है, जिसे तेरे अतिरिक्त दूसरे किसी ने पहले नहीं देखा था |","Shri Bhagavan said: Arjuna! pleased with you I have shown you, through My own power of Yoga, this supreme, effulgent, primal and infinite Cosmic Body, which was never seen before by any else than you.",śrībhagavānuvāca .mayā prasannena tavārjunedaṃ rūpaṃ paraṃ darśitamātmayogāt .tejomayaṃ viśvamanantamādyaṃ yanme tvadanyena na dṛṣṭapūrvam +11,47,श्रीभगवानुवाच |मया प्रसन्नेन तवार्जुनेदंरूपं परं दर्शितमात्मयोगात् |तेजोमयं विश्वमनन्तमाद्यंयन्मे त्वदन्येन न दृष्टपूर्वम् |,"श्रीभगवान ने कहा—हे अर्जुन! अनुग्रहपूर्वक मैंने अपनी योगशक्ति के प्रभाव से यह मेरा परम तेजोमय, सबका आदि और सीमाहीन विराट् रूप तुझ को दिखलाया है, जिसे तेरे अतिरिक्त दूसरे किसी ने पहले नहीं देखा था |","Shree Bhagavan said: Arjuna! pleased with you I have shown you, through My own power of Yoga, this supreme, effulgent, primal and infinite Cosmic Body, which was never seen before by any else than you.",śrībhagavānuvāca .mayā prasannena tavārjunedaṃ rūpaṃ paraṃ darśitamātmayogāt .tejomayaṃ viśvamanantamādyaṃ yanme tvadanyena na dṛṣṭapūrvam 11,48,न वेदयज्ञाध्ययनैर्न दानैर्-न च क्रियाभिर्न तपोभिरुग्रैः |एवंरूपः शक्य अहं नृलोकेद्रष्टुं त्वदन्येन कुरुप्रवीर |,"हे अर्जुन! मनुष्य लोक में इस प्रकार विश्व रूप वाला मैं न वेद और यज्ञों के अध्ययन से, न दान से, न क्रियाओं से और न उग्र तपों से ही तेरे अतिरिक्त दूसरे के द्वारा देखा जा सकता हूँ|","Arjuna, in this mortal world I cannot be seen in this Form by anyone else than you, either through study of the Vedas or of rituals, or a gain through gifts, actions or austere penances.",na vedayajñādhyayanairna dānaira- na ca kriyābhirna tapobhirugraiḥ .evaṃrūpaḥ śakya ahaṃ nṛloke draṣṭuṃ tvadanyena kurupravīra 11,49,मा ते व्यथा मा च विमूढभावोदृष्ट्वा रूपं घोरमीदृङ्ममेदम् |व्यपेतभीः प्रीतमनाः पुनस्त्वंतदेव मे रूपमिदं प्रपश्य |,मेरे इस प्रकार के इस विकराल रूप को देखकर तुझको व्याकुलता नहीं होनी चाहिये और मोहभाव भी नहीं होना चाहिये। तू भय रहित और प्रीतियुक्त मनवाला होकर उसी मेरे इस शंख-चक्र-गदा-पद्मयुक्त चतुर्भुज रूप को फिर देख |,"Seeing such a dreadful Form of Mine as this, be not perturbed or perplexed; with a fearless and complacent mind, behold once again the same four-armed Form of Mine.",mā te vyathā mā ca vimūḍhabhāvo dṛṣṭvā rūpaṃ ghoramīdṛṅmamedam .vyapetabhīḥ prītamanāḥ punastvaṃ tadeva me rūpamidaṃ prapaśya -11,50,सञ्जय उवाच |इत्यर्जुनं वासुदेवस्तथोक्त्वास्वकं रूपं दर्शयामास भूयः |आश्वासयामास च भीतमेनंभूत्वा पुनः सौम्यवपुर्महात्मा |,सज्जय ने कहा—वासुदेव भगवान् ने अर्जुन के प्रति इस प्रकार कहकर फिर वैसे ही अपने चतुर्भुज रूप को दिखलाया और फिर महात्मा श्रीकृष्ण ने सौम्यमूर्ति होकर इस भयभीत अर्जुन को धीरज दिया|,"Sanjaya said: Having spoken thus to Arjuna, Bhagavan Vasudeva again showed to him in the same way His own four-armed form; and then, assuming a gentle form, the high-souled Shri Krishna consoled the frightened Arjuna.",sañjaya uvāca .ityarjunaṃ vāsudevastathoktvā svakaṃ rūpaṃ darśayāmāsa bhūyaḥ .āśvāsayāmāsa ca bhītamenaṃ bhūtvā punaḥ saumyavapurmahātmā +11,50,सञ्जय उवाच |इत्यर्जुनं वासुदेवस्तथोक्त्वास्वकं रूपं दर्शयामास भूयः |आश्वासयामास च भीतमेनंभूत्वा पुनः सौम्यवपुर्महात्मा |,सज्जय ने कहा—वासुदेव भगवान् ने अर्जुन के प्रति इस प्रकार कहकर फिर वैसे ही अपने चतुर्भुज रूप को दिखलाया और फिर महात्मा श्रीकृष्ण ने सौम्यमूर्ति होकर इस भयभीत अर्जुन को धीरज दिया|,"Sanjaya said: Having spoken thus to Arjuna, Bhagavan Vasudeva again showed to him in the same way His own four-armed form; and then, assuming a gentle form, the high-souled Shree Krishna consoled the frightened Arjuna.",sañjaya uvāca .ityarjunaṃ vāsudevastathoktvā svakaṃ rūpaṃ darśayāmāsa bhūyaḥ .āśvāsayāmāsa ca bhītamenaṃ bhūtvā punaḥ saumyavapurmahātmā 11,51,अर्जुन उवाच |दृष्ट्वेदं मानुषं रूपं तव सौम्यं जनार्दन |इदानीमस्मि संवृत्तः सचेताः प्रकृतिं गतः |,अर्जुन उवाच दृष्ट्वेदं मानुषं रूपं तव सौम्यं जनार्दन। इदानींमसि संधृतः सचेता: प्रकृतिं गत:| अर्जुन ने कहा—हे जनार्दन ! आपके इस अति शान्त मनुष्य रूप को देखकर अब मैं स्थिरचित हो गया हूँ और अपनी स्वाभाविक स्थिति को प्राप्त ह��� गया हूँ।,"Arjuna said: Seeing this human form of Yours, O gentle Janardana, I now feel composed and conscious, having returned to my natural state. Arjuna said: Krishna, seeing this gentle human form of Yours I have regained my composure and am myself again.",arjuna uvāca .dṛṣṭvedaṃ mānuṣaṃ rūpaṃ tava saumyaṃ janārdana .idānīmasmi saṃvṛttaḥ sacetāḥ prakṛtiṃ gataḥ -11,52,श्रीभगवानुवाच |सुदुर्दर्शमिदं रूपं दृष्टवानसि यन्मम |देवा अप्यस्य रूपस्य नित्यं दर्शनकाङ्क्षिणः |,"श्रीभगवान ने कहा—मेरा जो चतुर्भुज रूप तुमने देखा है, यह सुदर्शन है अर्थात इसके दर्शन बड़े ही दुर्लभ हैं। देवता भी सदा इस रूप के दर्शन की आकांक्षा करते रहते हैं |",Shri Bhagavan said: This form of Minewhich you have just seen is exceedingly difficult to perceive. Even the gods are always eager to behold this form.,śrībhagavānuvāca .sudurdarśamidaṃ rūpaṃ dṛṣṭavānasi yanmama .devā apyasya rūpasya nityaṃ darśanakāṅkṣiṇaḥ +11,52,श्रीभगवानुवाच |सुदुर्दर्शमिदं रूपं दृष्टवानसि यन्मम |देवा अप्यस्य रूपस्य नित्यं दर्शनकाङ्क्षिणः |,"श्रीभगवान ने कहा—मेरा जो चतुर्भुज रूप तुमने देखा है, यह सुदर्शन है अर्थात इसके दर्शन बड़े ही दुर्लभ हैं। देवता भी सदा इस रूप के दर्शन की आकांक्षा करते रहते हैं |",Shree Bhagavan said: This form of Minewhich you have just seen is exceedingly difficult to perceive. Even the gods are always eager to behold this form.,śrībhagavānuvāca .sudurdarśamidaṃ rūpaṃ dṛṣṭavānasi yanmama .devā apyasya rūpasya nityaṃ darśanakāṅkṣiṇaḥ 11,53,नाहं वेदैर्न तपसा न दानेन न चेज्यया |शक्य एवंविधो द्रष्टुं दृष्टवानसि मां यथा |,"जिस प्रकार तुमने मुझको देखा है—इस प्रकार चतुष्पुर्ज रूप वाला मैं न वेदों से, न तपसे, न दानसे, और न यज्ञ से ही देखा जा सकता हूँ|","Neither by study of the Vedas nor by penance, nor again by charity, nor even by ritual can I be seen in this formas you have seen Me.",nāhaṃ vedairna tapasā na dānena na cejyayā .śakya evaṃvidho draṣṭuṃ dṛṣṭavānasi māṃ yathā 11,54,भक्त्या त्वनन्यया शक्य अहमेवंविधोऽर्जुन |ज्ञातुं द्रष्टुं च तत्त्वेन प्रवेष्टुं च परन्तप |,"परन्तु हे परंतप अर्जुन! अनन्य भक्ति के द्वारा इस प्रकार चतुष्पुर्ज रूप वाला मैं प्रत्यक्ष देखने के लिये, तत्त्व से जानने के लिये तथा प्रवेश करने के लिये अर्थात् एकीभाव से प्राप्त होने के लिये भी शक्य हूँ|","Through single-minded devotion, however, I can be seen in this form; nay, known in essence and even entered into, O valiant Arjuna.",bhaktyā tvananyayā śakya ahamevaṃvidho.arjuna .jñātuṃ draṣṭuṃ ca tattvena praveṣṭuṃ ca parantapa 11,55,मत्कर्मकृन्मत्परमो मद्भक्तः सङ्गवर्जितः |निर्वैरः सर्वभूतेषु यः स मामेति पाण्डव |,"हे अर्जुन ! जो पुरुष केवल मेरे ही लिये सम्पूर्ण कर्तव्य कर्मों को करने वाला है, मेरे परायण है, मेरा भक्त है, आसक्तिरहित है और सम्पूर्ण भूतप्राणियों में वैरभाव से रहित है—वह अनन्य भक्त युक्त पुरुष मुझको ही प्राप्त होता है |","Arjuna, he who performs all his duties for My sake, depends on Me, is devoted to Me; has no attachment, and is free from malice towards all beings, reaches Me.",matkarmakṛnmatparamo madbhaktaḥ saṅgavarjitaḥ .nirvairaḥ sarvabhūteṣu yaḥ sa māmeti pāṇḍava 12,1,अर्जुन उवाच |एवं सततयुक्ता ये भक्तास्त्वां पर्युपासते |ये चाप्यक्षरमव्यक्तं तेषां के योगवित्तमाः |,अर्जुन ने कहा—जो अनन्य प्रेमी भक्तजन पूर्वोक्त प्रकार से निरंतर आपके भजन-ध्यान में लगे रहकर आप सगुणरूप 'परमेश्वर' को और दूसरे जो केवल अविनाशी सच्चिदानन्दधन निराकार ब्रह्मको ही अतिश्रेष्ट भाव से भजते हैं—उन दोनों प्रकार के उपासकों में अति उत्तम योगवेत्ता कौन हैं? |,"Arjuna said: The devotees who, with their minds constantly fixed on You as shown above, adore You as possessed of form and attributes, and those who adore as the supreme Reality",arjuna uvāca .evaṃ satatayuktā ye bhaktāstvāṃ paryupāsate .ye cāpyakṣaramavyaktaṃ teṣāṃ ke yogavittamāḥ -12,2,श्रीभगवानुवाच |मय्यावेश्य मनो ये मां नित्ययुक्ता उपासते |श्रद्धया परयोपेताः ते मे युक्ततमा मताः |,"श्रीभगवान ने कहा—मुझमें मन को एकाग्र करके निरंतर मेरे भजन-ध्यान में लगे हुए जो भक्तजन अतिशय श्रेष्ठ श्रद्धा से युक्त होकर मुझ सगुण रूप परमेश्वर को भजते हैं, वे मुझ को योगियों में अति उत्तम योगी मान्य हैं|","Shri Bhagavan said: I consider them to be the best Yogis, who endowed with supreme faith, and ever united through meditation with Me, worship Me with the mind centred on Me.",śrībhagavānuvāca .mayyāveśya mano ye māṃ nityayuktā upāsate .śraddhayā parayopetāḥ te me yuktatamā matāḥ +12,2,श्रीभगवानुवाच |मय्यावेश्य मनो ये मां नित्ययुक्ता उपासते |श्रद्धया परयोपेताः ते मे युक्ततमा मताः |,"श्रीभगवान ने कहा—मुझमें मन को एकाग्र करके निरंतर मेरे भजन-ध्यान में लगे हुए जो भक्तजन अतिशय श्रेष्ठ श्रद्धा से युक्त होकर मुझ सगुण रूप परमेश्वर को भजते हैं, वे मुझ को योगियों में अति उत्तम योगी मान्य हैं|","Shree Bhagavan said: I consider them to be the best Yogis, who endowed with supreme faith, and ever united through meditation with Me, worship Me with the mind centred on Me.",śrībhagavānuvāca .mayyāveśya mano ye māṃ nityayuktā upāsate .śraddhayā parayopetāḥ te me yuktatamā matāḥ 12,3,ये त्वक्षरमनिर्देश्यमव्यक्तं पर्युपासते |सर्वत्रगमचिन्त्यञ्च कूटस्थमचलन्ध्रुवम् |,"परन्तु जो पुरुष इन्द्रियों के समुदाय को भली प्रकार वश में करके मन-बुद्धि से परे सर्वव्यापी, अकथनीय स्वरूप और सदा एकरस रहने वाले, नित्य, अचल, निराकार, अविनाशी सच्चिदानन्दधन ब्रह्म को निरन्तर एकीभाव से ध्यान करते हुए भजते हैं, वे सम्पूर्ण भूतों के हित में रत और सबमें समान भाव वाले योगी मुझको ही प्राप्त होते हैं |","Those, however, who fully controlling all their senses and even-minded towards all, and devoted to the welfare of all beings, constantly adore as their very self the unthinkable; omnipresent, indestructible indefinable, eternal, immovable, unmanifest and changeless Brahma, they too come to Me.",ye tvakṣaramanirdeśyamavyaktaṃ paryupāsate .sarvatragamacintyañca kūṭasthamacalandhruvam 12,4,सन्नियम्येन्द्रियग्रामं सर्वत्र समबुद्धयः |ते प्राप्नुवन्ति मामेव सर्वभूतहिते रताः |,"इन्द्रिय समुदाय को सम्यक् प्रकार से नियमित करके, सर्वत्र समभाव वाले, भूतमात्र के हित में रत वे भक्त मुझे ही प्राप्त होते हैं।","Having restrained all the senses, even-minded everywhere, intent on the welfare of all beings verily they also come unto Me",sanniyamyendriyagrāmaṃ sarvatra samabuddhayaḥ .te prāpnuvanti māmeva sarvabhūtahite ratāḥ 12,5,क्लेशोऽधिकतरस्तेषामव्यक्तासक्तचेतसाम् |अव्यक्ता हि गतिर्दुःखं देहवद्भिरवाप्यते |,"उन सच्चिदानन्दघन निराकार ब्रह्म में आसक्त चित्तवाले पुरुषों के साधन में परिश्रम विशेष है, क्योंकि देहाभिमानियों के द्वारा अव्यक्त विषयक गति दुःखपूर्वक प्राप्त की जाती है |","Of course, the strain is greater for those who have their mind attached to the Unmanifest; for atonement with the Unmanifest is attained with difficulty by those who are centred in the body.",kleśo.adhikatarasteṣāmavyaktāsaktacetasām ||avyaktā hi gatirduḥkhaṃ dehavadbhiravāpyate @@ -488,7 +488,7 @@ 12,18,समः शत्रौ च मित्रे च तथा मानापमानयोः |शीतोष्णसुखदुःखेषु समः सङ्गविवर्जितः |,"जो शत्रु-मित्र में और मान-अपमान में सम है तथा सर्दी, गरमी और सुख-दुःख आदि द्वन्द्वों में सम है और आसक्ति से रहित है |","He who is alike to friend and foe, as well as to honour and ignominy, who remains balanced in heat and cold, pleasure and pain and other contrary experiences, and is free from attachment.",samaḥ śatrau ca mitre ca tathā mānāpamānayoḥ .śītoṣṇasukhaduḥkheṣu samaḥ saṅgavivarjitaḥ 12,19,तुल्यनिन्दास्तुतिर्मौनी सन्तुष्टो येन केनचित् |अनिकेतः स्थिरमतिर्भक्तिमान्मे प्रियो नरः |,"जो निन्दा-स्तुति को समान समझने वाला, मननशील और जिस किसी प्रकार से भी शरीर का निर्वाह होने में सदा ही संतुष्ट है और रहने के स्थान में ममता और आसक्ति से रहित है—वह स्थिर बुद्धि भक्तिमान् पुरुष मुझको प्रिय है|","He who takes praise and reproach alike, and is given to contemplation and contented with any means of subsistence whatsoever, entertaining no sense of ownership and attachment in respect of his dwelling place and full of devotion to Me, that man is dear to Me.",tulyanindāstutirmaunī santuṣṭo yena kenacit .aniketaḥ sthiramatirbhaktimānme priyo naraḥ 12,20,ये तु धर्म्यामृतमिदं यथोक्तं पर्युपासते |श्रद्दधाना मत्परमा भक्तास्तेऽतीव मे प्रियाः |,"परन्तु जो श्रद्धायुक्त पुरुष मेरे परायण होकर इस ऊपर कहे हुए धर्ममय अमृत को निःकाम प्रेम भाव से सेवन करते हैं, वे भक्त मुझको अतिशय प्रिय हैं |","Those devotees, however, who partake in a disinterested way of this nectar of pious wisdom set forth above, endowed with faith and solely devoted to Me, they are extremely dear to me.",ye tu dharmyāmṛtamidaṃ yathoktaṃ paryupāsate .śraddadhānā matparamā bhaktāste.atīva me priyāḥ -13,1,अर्जुन उवाच |प्रकृतिं पुरुषं चैव क्षेत्रं क्षेत्रज्ञमेव च |एतद्वेदितुमिच्छामि ज्ञानं ज्ञेयं च केशव |,"अर्जुन ने कहा - हे केशव ! मैं, प्रकृति और पुरुष, क्षेत्र और क्षेत्रज्ञ तथा ज्ञान और ज्ञेय को जानना चाहता हूँ।","Arjuna said I wish to learn about Natureand the Spirit, the field and the knower of the field, knowledge and that which ought to be known, O Kesava",arjuna uvāca .prakṛtiṃ puruṣaṃ caiva kṣetraṃ kṣetrajñameva ca .etadveditumicchāmi jñānaṃ jñeyaṃ ca keśava +13,1,अर्जुन उवाच |प्रकृतिं पुरुषं चैव क्षेत्रं क्षेत्रज्ञमेव च |एतद्वेदितुमिच्छामि ज्ञानं ज्ञेयं च केशव |,"अर्जुन ने कहा - हे केशव ! मैं, प्रकृति और पुरुष, क्षेत्र और क्षेत्रज्ञ तथा ज्ञान और ज्ञेय को जानना चाहता हूँ।","Arjuna said I wish to learn about Natureand the Spirit, the field and the knower of the field, knowledge and that which ought to be known, O Keshava",arjuna uvāca .prakṛtiṃ puruṣaṃ caiva kṣetraṃ kṣetrajñameva ca .etadveditumicchāmi jñānaṃ jñeyaṃ ca keśava 13,2,श्रीभगवानुवाच |इदं शरीरं कौन्तेय क्षेत्रमित्यभिधीयते |एतद्यो वेत्ति तं प्राहुः क्षेत्रज्ञ इति तद्विदः |,"श्रीभगवान ने कहा—हे अर्जुन! यह शरीर ‘क्षेत्र’ इस नाम से कहा जाता है; और इसको जो जानता है, उसको ‘क्षेत्रज्ञ’ इस नाम से उनके तत्व को जानने वाले ज्ञानीजन कहते हैं","Sri Bhagavan said: This body, Arjuna, is termed as the Field; and him who knows it, the sages discerning the truth about both refer to as the knower of the Field.",śrībhagavānuvāca .idaṃ śarīraṃ kaunteya kṣetramityabhidhīyate .etadyo vetti taṃ prāhuḥ kṣetrajña iti tadvidaḥ 13,3,क्षेत्रज्ञं चापि मां विद्धि सर्वक्षेत्रेषु भारत |क्षेत्रक्षेत्रज्ञयोर्ज्ञानं यत्तज्ज्ञानं मतं मम |,"हे अर्जुन! तू सब क्षेत्रों में क्षेत्रज्ञ अर्थात् जीवात्मा भी मुझे ही जान। और क्षेत्र-क्षेत्रज्ञ का अर्थात् विकार सहित प्रकृति का और पुरुष का जो तत्व से जानना है, वह ज्ञान है—ऐसा मेरा मत है॥","Know Myself to be the Ksetrajñaalso in all the Ksetras, Arjuna. And it is the knowledge of Ksetra and Ksetrajñawhich I consider as Wisdom.",kṣetrajñaṃ cāpi māṃ viddhi sarvakṣetreṣu bhārata .kṣetrakṣetrajñayorjñānaṃ yattajjñānaṃ mataṃ mama 13,4,तत्क्षेत्रं यच्च यादृक्च यद्विकारि यतश्च यत् |स च यो यत्प्रभावश्च तत्समासेन मे शृणु |,"वह क्षेत्र जो और जैसा है तथा जिन विकारों वाला है, और जिस कारण से जो हुआ है; तथा वह क्षेत्रज्ञ भी जो और जिस प्रभाव वाला है — वह सब संक्षेप में मुझसे सुन ॥","What that Ksetra is and what it is like; and also what are its evolutes, again, whence is what, and also finally who that Ksetrajna is and what is his glory—hear all this from Me in a nutshell.",tatkṣetraṃ yacca yādṛkca yadvikāri yataśca yat .sa ca yo yatprabhāvaśca tatsamāsena me śṛṇu @@ -523,7 +523,7 @@ 13,33,यथा सर्वगतं सौक्ष्म्यादाकाशं नोपलिप्यते |सर्वत्रावस्थितो देहे तथात्मा नोपलिप्यते |,"जिस प्रकार सर्वत्र व्याप्त आकाश सूक्ष्म होने के कारण लिप्त नहीं होता, वैसे ही देह में सर्वत्र स्थित आत्मा निर्गुण होने के कारण देह के गुणों से लिप्त नहीं होता ॥","As the all-pervading ether is not tainted by reason of its subtlety, so seated everywhere in the body, the Self is not affected by the attributes of the body due to its attributeless character.",yathā sarvagataṃ saukṣmy��dākāśaṃ nopalipyate .sarvatrāvasthito dehe tathātmā nopalipyate 13,34,यथा प्रकाशयत्येकः कृत्स्नं लोकमिमं रविः |क्षेत्रं क्षेत्री तथा कृत्स्नं प्रकाशयति भारत |,"हे अर्जुन! जिस प्रकार एक ही सूर्य इस सम्पूर्ण ब्रह्माण्ड को प्रकाशित करता है, उसी प्रकार एक ही आत्मा सम्पूर्ण क्षेत्र को प्रकाशित करता है ॥","O Arjuna! Just as the one sun illuminates the entire world, in the same way, the one Self illuminates the entire field.",yathā prakāśayatyekaḥ kṛtsnaṃ lokamimaṃ raviḥ .kṣetraṃ kṣetrī tathā kṛtsnaṃ prakāśayati bhārata 13,35,क्षेत्रक्षेत्रज्ञयोरेवमन्तरं ज्ञानचक्षुषा |\nभूतप्रकृतिमोक्षं च ये विदुर्यान्ति ते परम्,"इस प्रकार क्षेत्र और क्षेत्रज्ञ के भेद को तथा कार्य सहित प्रकृति से मुक्त होने को जो पुरुष ज्ञान-नेत्रों द्वारा तत्त्व से जानते हैं, वे महात्माजन परम ब्रह्म परमात्मा को प्राप्त होते हैं ॥","Arjuna, as the one sun illumines this entire universe, so the one Atmaillumines the whole Ksetra.",kṣetrakṣetrajñayorevamantaraṃ jñānacakṣuṣā .bhūtaprakṛtimokṣaṃ ca ye viduryānti te param -14,1,श्रीभगवानुवाच |परं भूयः प्रवक्ष्यामि ज्ञानानां ज्ञानमुत्तमम् |यज्ज्ञात्वा मुनयः सर्वे परां सिद्धिमितो गताः |,"श्रीभगवान् ने कहा—ज्ञानों में भी अति उत्तम उस परम ज्ञान को मैं फिर कहूँगा, जिसको जानकर सब मुनिजन इस संसार से मुक्त होकर परम सिद्धि को प्राप्त हो गये हैं |","Shri Bhagavan said: I shall discuss once more the supreme wisdom, the best of all wisdoms, acquiring which all sages have attained highest perfection, being liberated from this mundane existence.",śrībhagavānuvāca .paraṃ bhūyaḥ pravakṣyāmi jñānānāṃ jñānamuttamam .yajjñātvā munayaḥ sarve parāṃ siddhimito gatāḥ +14,1,श्रीभगवानुवाच |परं भूयः प्रवक्ष्यामि ज्ञानानां ज्ञानमुत्तमम् |यज्ज्ञात्वा मुनयः सर्वे परां सिद्धिमितो गताः |,"श्रीभगवान् ने कहा—ज्ञानों में भी अति उत्तम उस परम ज्ञान को मैं फिर कहूँगा, जिसको जानकर सब मुनिजन इस संसार से मुक्त होकर परम सिद्धि को प्राप्त हो गये हैं |","Shree Bhagavan said: I shall discuss once more the supreme wisdom, the best of all wisdoms, acquiring which all sages have attained highest perfection, being liberated from this mundane existence.",śrībhagavānuvāca .paraṃ bhūyaḥ pravakṣyāmi jñānānāṃ jñānamuttamam .yajjñātvā munayaḥ sarve parāṃ siddhimito gatāḥ 14,2,इदं ज्ञानमुपाश्रित्य मम साधर्म्यमागताः |सर्गेऽपि नोपजायन्ते प्रलये न व्यथन्ति च |,इस ज्ञान को आश्रय करके अर्थात् धारण करके मेरे स्वरूप को प्राप्त हुए पुरुष सृष्टि के आदि में पुनः उत्पन्न नहीं होते और प्रलयकाल में भी व्याकुल नहीं होते |,"Those who, by practising this wisdom, have entered into My Being are not born again at the cosmic dawn nor feel disturbed even during the cosmic night.",idaṃ jñānamupāśritya mama sādharmyamāgatāḥ .sarge.api nopajāyante pralaye na vyathanti ca 14,3,मम योनिर्महद् ब्रह्म तस्मिन्गर्भं दधाम्यहम् |सम्भवः सर्वभूतानां ततो भवति भारत |,हे अर्जुन! मेरी महत्त्व-ब्रह्म रूप मूल प्रकृति सम्पूर्ण भूतों की योनि है अर्थात् गर्भाधान का स्थान है और मैं उस योनि में चेतन-समुदाय रूप गर्भ को स्थापना करता हूँ। उस जड़-चेतन के संयोग से सब भूतों की उत्पत्ति होती है |,"My primordial Nature, known as the great Brahman, is the womb from which all beings are born, O Bharata. I place the seed of consciousness in that womb, and from the union of the inert and the conscious, all beings come into existence.",mama yonirmahad brahma tasmingarbhaṃ dadhāmyaham .sambhavaḥ sarvabhūtānāṃ tato bhavati bhārata 14,4,सर्वयोनिषु कौन्तेय मूर्तयः सम्भवन्ति याः |तासां ब्रह्म महद्योनिरहं बीजप्रदः पिता |,"हे अर्जुन ! नाना प्रकार की सब योनिों में जितनी मूर्तियाँ अर्थात् शरीर धारी प्राणी उत्पन्न होते हैं, प्रकृति तो उन सबकी गर्भ धारन करने वाली माता है और मैं बीज को स्थापना करने वाला पिता हूँ |","Of all embodied beings that appear in all the species of various kinds Arjuna, Prakrti, or Nature is the conceiving Mother, while I am the seed-giving Father.",sarvayoniṣu kaunteya mūrtayaḥ sambhavanti yāḥ .tāsāṃ brahma mahadyonirahaṃ bījapradaḥ pitā @@ -544,13 +544,13 @@ 14,19,नान्यं गुणेभ्यः कर्तारं यदा द्रष्टानुपश्यति |गुणेभ्यश्च परं वेत्ति मद्भावं सोऽधिगच्छति |,"जिस समय दृष्टा तीनों गुणों के अतिरिक्त अन्य किसी को कर्ता नहीं देखता और तीनों गुणों से अत्यन्त परे सच्चिदानन्दधन स्वरूप मुझ परमात्मा को तत्व से जानता है, उस समय वह मेरे स्वरूप को प्राप्त होता है |","When the seer perceives no agent other than the three Gunas; and realizes Me, the supreme Spirit standing entirely beyond these Gunas, he enters into My Being.",nānyaṃ guṇebhyaḥ kartāraṃ yadā draṣṭānupaśyati .guṇebhyaśca paraṃ vetti madbhāvaṃ so.adhigacchati 14,20,गुणानेतानतीत्य त्रीन्देही देहसमुद्भवान् |जन्ममृत्युजरादुःखैर्विमुक्तोऽमृतमश्नुते |,"गुणों को उल्लंघन करके जन्म, मृत्यु, जरा अवस्था और सब प्रकार के दुःखों से मुक्त हुआ परमआनन्द को प्राप्त होता है |","Having transcended the aforesaid three Gunas, which have caused the body, and freed from birth, death, old age and all kinds of sorrow, this soul attains supreme bliss.",guṇānetānatītya trīndehī dehasamudbhavān .janmamṛtyujarāduḥkhairvimukto.amṛtamaśnute 14,21,अर्जुन उवाच |कैर्लिङ्गैस्त्रीन्गुणानेतानतीतो भवति प्रभो |किमाचारः कथं चैतांस्त्रीन्गुणानतिवर्तते |,अर्जुन ने कहा—इन तीनों गुणों से अतीत पुरुष किन-किन लक्षणों से युक्त होता है और किस प्रकार के आचरणों वाला होता है; तथा हे प्रभो! मनुष्य किस उपाय से इन तीनों गुणों से अतीत होता है|,"Arjuna said: What are the marks of him who has risen above the three Gunas, and what is his conduct? And how, Lord, does he rise above the three Gunas?",arjuna uvāca .kairliṅgaistrīnguṇānetānatīto bhavati prabho .kimācāraḥ kathaṃ caitāṃstrīnguṇānativartate -14,22,श्रीभगवानुवाच |प्रकाशं च प्रवृत्तिं च मोहमेव च पाण्डव |न द्वेष्टि सम्प्रवृत्तानि न निवृत्तानि काङ्क्षति |,श्रीभगवान ने कहा—हे अर्जुन! जो पुरुष सत्त्वगुण के कार्यरूप प्रकाश को और रजोगुण के कार्यरूप प्रवृत्ति को तथा तमोगुण के कार्यरूप मोह को भी न तो प्रवृत्त होने पर उनसे द्वेष करता है और न निवृत्त होने पर उनकी आकाङ्क्षा करता है|,"Shri Bhagavan said: Arjuna, he who hates not lightand activityand even stupor, when prevalent, nor longs for them when they have ceased.",śrībhagavānuvāca .prakāśaṃ ca pravṛttiṃ ca mohameva ca pāṇḍava .na dveṣṭi sampravṛttāni na nivṛttāni kāṅkṣati +14,22,श्रीभगवानुवाच |प्रकाशं च प्रवृत्तिं च मोहमेव च पाण्डव |न द्वेष्टि सम्प्रवृत्तानि न निवृत्तानि काङ्क्षति |,श्रीभगवान ने कहा—हे अर्जुन! जो पुरुष सत्त्वगुण के कार्यरूप प्रकाश को और रजोगुण के कार्यरूप प्रवृत्ति को तथा तमोगुण के कार्यरूप मोह को भी न तो प्रवृत्त होने पर उनसे द्वेष करता है और न निवृत्त होने पर उनकी आकाङ्क्षा करता है|,"Shree Bhagavan said: Arjuna, he who hates not lightand activityand even stupor, when prevalent, nor longs for them when they have ceased.",śrībhagavānuvāca .prakāśaṃ ca pravṛttiṃ ca mohameva ca pāṇḍava .na dveṣṭi sampravṛttāni na nivṛttāni kāṅkṣati 14,23,उदासीनवदासीनो गुणैर्यो न विचाल्यते |गुणा वर्तन्त इत्येवं योऽवतिष्ठति नेङ्गते |,जो साक्षी के सदृश स्थित हुआ गुणों के द्वारा विचलित नहीं किया जा सकता और गुण ही गुणों में बरतते हैं—ऐसा समझता हुआ जो सच्चिदानन्दघन परमात्मा में एकीभाव से स्थित रहता है एवं उस स्थिति से कभी विचलित नहीं होता|,"He who is indifferent to the modes of nature, and who remains unshaken, knowing that the modes act on the modes, remains established in the Self and is never shaken.",udāsīnavadāsīno guṇairyo na vicālyate .guṇā vartanta ityevaṃ yo.avatiṣṭhati neṅgate 14,24,समदुःखसुखः स्वस्थः समलोष्टाश्मकाञ्चनः |तुल्यप्रियाप्रियो धीरस्तुल्यनिन्दात्मसंस्तुतिः |,"जो निरंतर आत्मभाव में स्थित, दुःख-सुख को समान समझने वाला, मिट्टी, पत्थर और स्वर्ण में समान भाव वाला, ज्ञानी, प्रिय तथा अप्रिय को एक-सा मानने वाला और अपनी निन्दा-स्तुति में भी समान भाव वाला है |","He who is ever established in the Self, takes woe and joy alike, regards a clod of earth, a stone and a piece of gold as equal in value, is possessed of wisdom, perceives the pleasant as well as the unpleasant in the same spirit, and views censure and praise alike.",samaduḥkhasukhaḥ svasthaḥ samaloṣṭāśmakāñcanaḥ .tulyapriyāpriyo dhīrastulyanindātmasaṃstutiḥ 14,25,मानापमानयोस्तुल्यस्तुल्यो मित्रारिपक्षयोः |सर्वारम्भपरित्यागी गुणातीतः स उच्यते |,"जो मान और अपमान में सम है, मित्र और बैरी के पक्ष में भी सम है एवं सम्पूर्ण आरम्भों में कर्तपिन के अभिमान से रहित है, वह पुरुष गुणातीत कहा जाता है।","He who is indifferent to honour and ignominy; is alike to the cause of a friend as well as to that of an enemy, and has renounced the senses of doership in all undertakings, is said to have risen above the three Gunas.",mānāpamānayostulyastulyo mitrāripakṣayoḥ .sarvārambhaparityāgī guṇātītaḥ sa ucyate 14,26,मां च योऽव्यभिचारेण भक्��ियोगेन सेवते |स गुणान्समतीत्यैतान्ब्रह्मभूयाय कल्पते |,"जो पुरुष व्यभिचारी भक्ति योग के द्वारा मुझ को निरन्तर भजता है, वह भी इन तीनों गुणों को भलीभाँति लाँघकर सच्चिदानन्दधन ब्रह्म को प्राप्त होने के लिये योग्य बन जाता है|","He too who constantly worships Me through the Yoga of exclusive devotion,—transcending these three Gunas, becomes eligible for attaining Brahma.",māṃ ca yo.avyabhicāreṇa bhaktiyogena sevate .sa guṇānsamatītyaitānbrahmabhūyāya kalpate 14,27,ब्रह्मणो हि प्रतिष्ठाहममृतस्याव्ययस्य च |शाश्वतस्य च धर्मस्य सुखस्यैकान्तिकस्य च |,क्योंकि उस अविनाशी परब्रह्म का और अमृत का तथा नित्य धर्म का और अखण्ड एकरस आनन्द का आश्रय मैं हूँ इसलिए इनका मैं परम आश्रय हूँ |,"For, I am the ground of the imperishable Brahma, of immortality, of the eternal virtue and of unending immutable bliss.",brahmaṇo hi pratiṣṭhāhamamṛtasyāvyayasya ca .śāśvatasya ca dharmasya sukhasyaikāntikasya ca -15,1,श्रीभगवानुवाच |ऊर्ध्वमूलमधःशाखमश्वत्थं प्राहुरव्ययम् |छन्दांसि यस्य पर्णानि यस्तं वेद स वेदवित् |,"श्रीभगवान ने कहा—आदि पुरुष परमेश्वर रूप मूल वाले और ब्रह्मा रूप मुख्य शाखा वाले जिस संसार रूप पीपल के वृक्ष को अविनाशी कहते हैं; तथा वेद जिसके पत्ते कहे गये हैं—उस संसार रूप वृक्ष को जो पुरुष मूल सहित तत्व से जानता है, वह वेद के तात्पर्य को जानने वाला है |","Shri Bhagavan said: He who knows the pipal tree; which is said to be imperishable, having its root above and branches below, and whose leaves are the Vedas—he alone knows the Vedas.",śrībhagavānuvāca .ūrdhvamūlamadhaḥśākhamaśvatthaṃ prāhuravyayam .chandāṃsi yasya parṇāni yastaṃ veda sa vedavit +15,1,श्रीभगवानुवाच |ऊर्ध्वमूलमधःशाखमश्वत्थं प्राहुरव्ययम् |छन्दांसि यस्य पर्णानि यस्तं वेद स वेदवित् |,"श्रीभगवान ने कहा—आदि पुरुष परमेश्वर रूप मूल वाले और ब्रह्मा रूप मुख्य शाखा वाले जिस संसार रूप पीपल के वृक्ष को अविनाशी कहते हैं; तथा वेद जिसके पत्ते कहे गये हैं—उस संसार रूप वृक्ष को जो पुरुष मूल सहित तत्व से जानता है, वह वेद के तात्पर्य को जानने वाला है |","Shree Bhagavan said: He who knows the pipal tree; which is said to be imperishable, having its root above and branches below, and whose leaves are the Vedas—he alone knows the Vedas.",śrībhagavānuvāca .ūrdhvamūlamadhaḥśākhamaśvatthaṃ prāhuravyayam .chandāṃsi yasya parṇāni yastaṃ veda sa vedavit 15,2,अधश्चोर्ध्वं प्रसृतास्तस्य शाखागुणप्रवृद्धा विषयप्रवालाः |अधश्च मूलान्यनुसन्ततानिकर्मानुबन्धीनि मनुष्यलोके |,"उस संसार वृक्ष की तीनों गुणों रूप जन के द्वारा बढ़ी हुई एवं विषय भोग रूप कोपलों वाली देव, मनुष्य और तिर्यंकु आदि योनि रूप शाखाएँ नीचे और ऊपर सर्वत्र फैली हुई हैं तथा मनुष्य लोक में कर्मों के अनुसार बाँधने वाली अहंता, ममता और वासना रूप जड़ें भी नीचे और ऊपर स��ी लोकों में व्याप्त हो रही हैं |","Fed by the three Gunas and having sense-objects for their tender leaves, the branches of the aforesaid treeextend both downwards and upwards; and its roots, which bind the soul according to its action in the human body, are spread in all regions, higher as well as lower.",adhaścordhvaṃ prasṛtāstasya śākhā guṇapravṛddhā viṣayapravālāḥ .adhaśca mūlānyanusantatāni karmānubandhīni manuṣyaloke 15,3,न रूपमस्येह तथोपलभ्यतेनान्तो न चादिर्न च सम्प्रतिष्ठा |अश्वत्थमेनं सुविरूढमूलंअसङ्गशस्त्रेण दृढेन छित्त्वा |,"इस संसार वृक्ष का स्वरूप जैसा कहा है वैसा यहाँ विचार-काल में नहीं पाया जाता। क्योंकि न तो इसका आदि है, न अन्त है तथा न इसकी अच्छी प्रकार से स्थिति ही है। इसलिए इस अहंता, ममता और वासना रूप अति दृढ़ मूलों वाले संसार रूप पीपल के वृक्ष को दृढ़ वैराग्य रूप शस्त्र द्वारा काटकर—|","The nature of this tree of creation does not on mature thought turn out what it is represented to be; for it has neither beginning nor end, nor even stability. Therefore, felling this Pipal tree, which is most firmly rooted, with the formidable axe of dispassion.",na rūpamasyeha tathopalabhyate nānto na cādirna ca sampratiṣṭhā .aśvatthamenaṃ suvirūḍhamūlaṃ asaṅgaśastreṇa dṛḍhena chittvā 15,4,ततः पदं तत्परिमार्गितव्यंयस्मिन्गता न निवर्तन्ति भूयः |तमेव चाद्यं पुरुषं प्रपद्ये |यतः प्रवृत्तिः प्रसृता पुराणी |,"उसके पश्चात् उस परम पद रूप परमेश्वर को भलीभाँति खोजना चाहिये, जिसमें गये हुए पुरुष फिर लौटकर संसार में नहीं आते और जिस परमेश्वर से इस पुरातन संसार-वृक्ष की प्रवृत्ति विस्तार को प्राप्त हुई है, उसी आदि पुरुष नारायण के मैं शरण हूँ—इस प्रकार दृढ़ निश्चय करके उस परमेश्वर का मनन और निदिध्यासन करना चाहिये |","Thereafter a man should diligently seek for that supreme state, viz., God, having attained to which they return no more to this world; and having fully resolved that he stand dedicated to that primeval BeingHimself, from whom the flow of this beginningless creation has progressed, he should dwell and meditate on Him.",tataḥ padaṃ tatparimārgitavyaṃ yasmingatā na nivartanti bhūyaḥ .tameva cādyaṃ puruṣaṃ prapadye .yataḥ pravṛttiḥ prasṛtā purāṇī @@ -560,7 +560,7 @@ 15,8,शरीरं यदवाप्नोति यच्चाप्युत्क्रामतीश्वरः |गृहीत्वैतानि संयाति वायुर्गन्धानिवाशयात् |,"वायु गन्ध के स्थान से गन्ध को जैसे ग्रहण करके ले जाता है, वैसे ही देहादि का स्वामी जीवात्मा भी जिस शरीर का त्याग करता है, उससे इन मनसहित इन्द्रियों को ग्रहण करके फिर जिस शरीर को प्राप्त होता है, उसमें जाता है |","As the wind carries the scent from its source, so the living entity, who is the master of the body, leaves one body and takes hold of the senses with the mind and enters another body.",śarīraṃ yadavāpnoti yaccāpyutkrāmatīśvaraḥ .gṛhitvaitāni saṃyāti vāyurgandhānivāśayāt 15,9,श्रोत्रं चक्षुः स्पर्शनं च रसनं घ्राणमेव च |अधिष्ठाय मनश्चायं विषयानुपसेवते |,"यह जीवात्मा श्रोत्र, चक्षु और त्वचा को तथा रसना, घ्राण और मन को आश्रय करके अर्थात् इन सबके सहारे से ही विषयों का सेवन करता है |","It is while dwelling in the senses of hearing, sight, touch, taste and smell, as well as in the mind, Jivatma enjoys the objects of senses.",śrotraṃ cakṣuḥ sparśanaṃ ca rasanaṃ ghrāṇameva ca .adhiṣṭhāya manaścāyaṃ viṣayānupasevate 15,10,उत्क्रामन्तं स्थितं वापि भुञ्जानं वा गुणान्वितम् |विमूढा नानुपश्यन्ति पश्यन्ति ज्ञानचक्षुषः |,"शरीर को छोड़कर जाते हुए को अथवा शरीर में स्थित हुए को अथवा विषयों को भोगते हुए को इस प्रकार तीनों गुणों से युक्त हुए को भी अज्ञानी जन नहीं जानते, केवल ज्ञान रूप नेत्रों वाले विवेकशील ज्ञानी ही तत्व से जानते हैं |","The ignorant know not the soul departing from or dwelling in the body, or enjoying the objects of senses i.e., even when it is connected with the three Gunas; only those endowed with the eye of wisdom are able to realize it.",utkrāmantaṃ sthitaṃ vāpi bhuñjānaṃ vā guṇānvitam .vimūḍhā nānupaśyanti paśyanti jñānacakṣuṣaḥ -15,11,यतन्तो योगिनश्चैनं पश्यन्त्यात्मन्यवस्थितम् |यतन्तोऽप्यकृतात्मानो नैनं पश्यन्त्यचेतसः |,"यत करने वाले योगी जन भी अपने हृदय में स्थित इस आत्मा को तत्त्व से जानते हैं; किंतु जिन्होंने अपने अन्तःकरण को शुद्ध नहीं किया है, ऐसे अज्ञानीजन तो यत करते रहने पर भी इस आत्मा को नहीं जानते |","Striving Yogis too are able to realize this Self enshrined in their heart. The ignorant; however, whose heart has not been purified, know not this Self in spite of their best endeavours.",yatanto yoginaścainaṃ paśyantyātmanyavasthitam .yatanto.apyakṛtātmāno nainaṃ paśyantyacetasaḥ +15,11,यतन्तो योगिनश्चैनं पश्यन्त्यात्मन्यवस्थितम् |यतन्तोऽप्यकृतात्मानो नैनं पश्यन्त्यचेतसः |,"यत करने वाले योगी जन भी अपने हृदय में स्थित इस आत्मा को तत्त्व से जानते हैं; किंतु जिन्होंने अपने अन्तःकरण को शुद्ध नहीं किया है, ऐसे अज्ञानीजन तो यत करते रहने पर भी इस आत्मा को नहीं जानते |","Striving Yogis too are able to realize this Self enShreened in their heart. The ignorant; however, whose heart has not been purified, know not this Self in spite of their best endeavours.",yatanto yoginaścainaṃ paśyantyātmanyavasthitam .yatanto.apyakṛtātmāno nainaṃ paśyantyacetasaḥ 15,12,यदादित्यगतं तेजो जगद्भासयतेऽखिलम् |यच्चन्द्रमसि यच्चाग्नौ तत्तेजो विद्धि मामकम् |,सूर्य में स्थित जो तेज सम्पूर्ण जगत को प्रकाशित करता है तथा जो तेज चन्द्रमा में है और जो अग्नि में है—उसको तू मेरा ही तेज जान |,"The light in the sun, that illumines the entire solar world, and that which shines in the moon and that too which shines in the fire, know that light to be Mine.",yadādityagataṃ tejo jagadbhāsayate.akhilam .yaccandramasi yaccāgnau tattejo viddhi māmakam 15,13,गामाविश्य च भूतानि धारयाम्यहमोजसा |पुष्णामि चौषधीः सर्वाः सोमो भूत्वा रसात्मकः |,और मैं ही पृथ्वी में प्रवेश करके अपनी शक्ति से सब भूतों को धारण करता हूँ और रस स्वरूप अर्थात् अमृतमय चन्द्रमा होकर सम्पूर्ण औषधियों को अर्थात् वनस्पतियों को पुष्ट करता हूँ |,"And permeating the soil, it is I who support all creatures by My vital power; and becoming the nectarine moon, I nourish all pllants.",gāmāviśya ca bhūtāni dhārayāmyahamojasā .puṣṇāmi cauṣadhīḥ sarvāḥ somo bhūtvā rasātmakaḥ 15,14,अहं वैश्वानरो भूत्वा प्राणिनां देहमाश्रितः |प्राणापानसमायुक्तः पचाम्यन्नं चतुर्विधम् |,मैं ही सब प्राणियों के शरीर में स्थित रहने वाला प्राण और अपान से संयुक्त वैश्वानर अग्नि रूप होकर चार प्रकार के अन्न को पचाता हूँ|,"Taking the form of fire lodged in the body of all creatures and united with the Pranaand Apanabreaths, it is I who consume the four kinds of food.",ahaṃ vaiśvānaro bhūtvā prāṇināṃ dehamāśritaḥ .prāṇāpānasamāyuktaḥ pacāmyannaṃ caturvidham @@ -595,7 +595,7 @@ 16,23,यः शास्त्रविधिमुत्सृज्य वर्तते कामकारतः |न स सिद्धिमवाप्नोति न सुखं न परां गतिम् |,"जो पुरुष शास्त्र विधि को त्याग कर अपनी इच्छा से मनमाना आचरण करता है, वह न सिद्धि को प्राप्त होता है, न परमगति को और न सुख को ही |","Having cast aside the injunctions of the scriptures, he who acts in an arbitrary way according to his own sweet will neither attains perfection nor the supreme goal nor even happiness.",yaḥ śāstravidhimutsṛjya vartate kāmakārataḥ .na sa siddhimavāpnoti na sukhaṃ na parāṃ gatim 16,24,तस्माच्छास्त्रं प्रमाणं ते कार्याकार्यव्यवस्थितौ |ज्ञात्वा शास्त्रविधानोक्तं कर्म कर्तुमिहार्हसि |,इससे तेरे लिये इस कर्तव्य और अकर्तव्य की व्यवस्था में शास्त्र ही प्रमाण है। ऐसा जानकर तू शास्त्रविधि से नियत कर्म ही करने योग्य है|,"Therefore, the scripture alone is your guide in determining what should be done and what should not be done. Knowing this, you ought to perform only such action as is ordained by the scriptures.",tasmācchāstraṃ pramāṇaṃ te kāryākāryavyavasthitau .jñātvā śāstravidhānoktaṃ karma kartumihārhasi 17,1,अर्जुन उवाच |ये शास्त्रविधिमुत्सृज्य यजन्ते श्रद्धयान्विताः |तेषां निष्ठा तु का कृष्ण सत्त्वमाहो रजस्तमः |,"अर्जुन ने कहा—हे कृष्ण! जो मनुष्य शास्त्रविधि को त्यागकर श्रद्धा से युक्त हुए देवादिका पूजन करते हैं, उनकी स्थिति फिर कौन-सी है? सात्त्विकी है अथवा राजसी या तमसी?","Arjuna said: Those who endowed with faith, worship gods and others casting aside the injunctions of the scriptures, where do they stand, Krishna,— in Sattva, Rajas or Tamas?",arjuna uvāca .ye śāstravidhimutsṛjya yajante śraddhayānvitāḥ .teṣāṃ niṣṭhā tu kā kṛṣṇa sattvamāho rajastamaḥ -17,2,श्रीभगवानुवाच |त्रिविधा भवति श्रद्धा देहिनां सा स्वभावजा |सात्त्विकी राजसी चैव तामसी चेति तां शृणु |,श्रीभगवानु ने कहा—मनुष्यों की वह शास्त्रीय संस्कारों से रहित केवल स्वभाव से उत्पन्न श्रद्धा सात्त्विकी और राजसी तथा तामसी—ऐसे तीनों प्रकार की ही होती है। उसको तू मुझसे सुन |,Shri Bhagavan said: that untutored innate faith of men is of three kinds—Sattvika and Rajasika and Tamasika. Hear of it from Me.,śrībhagavānuvāca .trividhā bhavati śraddhā dehināṃ sā svabhāvajā .sāttvikī rājasī caiva tāmasī ceti tāṃ śṛṇu +17,2,श्रीभगवानुवाच |त्रिविधा भवति श्रद्धा देहिनां सा स्वभावजा |सात्त्विकी राजसी चैव तामसी ��ेति तां शृणु |,श्रीभगवानु ने कहा—मनुष्यों की वह शास्त्रीय संस्कारों से रहित केवल स्वभाव से उत्पन्न श्रद्धा सात्त्विकी और राजसी तथा तामसी—ऐसे तीनों प्रकार की ही होती है। उसको तू मुझसे सुन |,Shree Bhagavan said: that untutored innate faith of men is of three kinds—Sattvika and Rajasika and Tamasika. Hear of it from Me.,śrībhagavānuvāca .trividhā bhavati śraddhā dehināṃ sā svabhāvajā .sāttvikī rājasī caiva tāmasī ceti tāṃ śṛṇu 17,3,सत्त्वानुरूपा सर्वस्य श्रद्धा भवति भारत |श्रद्धामयोऽयं पुरुषो यो यच्छ्रद्धः स एव सः |,"हे भारत! सभी मनुष्यों की श्रद्धा उनके अन्तःकरण के अनुरूप होती है। यह पुरुष श्रद्धामय है, इसलिये जो पुरुष जैसी श्रद्धावाला है वह स्वयं भी वही है |","The faith of all men conforms to their mental constitution, Arjuna. This man consists of faith; whatever the nature of his faith, he is verily that.",sattvānurūpā sarvasya śraddhā bhavati bhārata .śraddhāmayo.ayaṃ puruṣo yo yacchraddhaḥ sa eva saḥ 17,4,यजन्ते सात्त्विका देवान्यक्षरक्षांसि राजसाः |प्रेतान्भूतगणांश्चान्ये यजन्ते तामसा जनाः |,"सात्त्विक पुरुष देवों को पूजते हैं, राजस पुरुष यक्ष और राक्षसों को तथा अन्य जो तामस पुरुष हैं, वे प्रेत और भूतगणों को पूजते हैं |","Men of a Sattvika disposition worship gods; those of Rajasika temperament worship demigods and demons; while others, who are men of a Tamasika disposition, worship the spirits of the dead and groups of ghosts.",yajante sāttvikā devānyakṣarakṣāṃsi rājasāḥ .pretānbhūtagaṇāṃścānye yajante tāmasā janāḥ 17,5,अशास्त्रविहितं घोरं तप्यन्ते ये तपो जनाः |दम्भाहंकारसंयुक्ताः कामरागबलान्विताः |,"जो मनुष्य शास्त्रविधि से रहित केवल मनःकल्पित घोर तप को तपते हैं तथा दम्भ और अहंकार से युक्त एवं कामना, आसक्ति और बल के अभिमान से भी युक्त हैं; |","Those who perform severe austerities not ordained by scriptural injunctions, motivated by pride and arrogance, and attached to desire, passion, and the sense of strength, are known as the austerity people.",aśāstravihitaṃ ghoraṃ tapyante ye tapo janāḥ .dambhāhaṃkārasaṃyuktāḥ kāmarāgabalānvitāḥ @@ -622,8 +622,8 @@ 17,26,सद्भावे साधुभावे च सदित्येतत्प्रयुज्यते |प्रशस्ते कर्मणि तथा सच्छब्दः पार्थ युज्यते |,‘सत्’—इस प्रकार यह परमात्मा का नाम सत्यभाव में और श्रेष्ठभाव में प्रयोग किया जाता है तथा हे पार्थ ! उत्तम कर्म में भी ‘सत्’ शब्द का प्रयोग किया जाता है |,"The name of God, SAT, is employed in the sense of truth and goodness. And the word SAT is also used in the sense of a praiseworthy act, Arjuna.",sadbhāve sādhubhāve ca sadityetatprayujyate .praśaste karmaṇi tathā sacchabdaḥ pārtha yujyate 17,27,यज्ञे तपसि दाने च स्थितिः सदिति चोच्यते |कर्म चैव तदर्थीयं सदित्येवाभिधीयते |,"तथा यज्ञ, तप और दान में जो स्थिति है, वह भी ‘सत्’ इस प्रकार कही जाती है और उस परमात्मा के लिए तथा उनके यजन के निमित्त ही वह स्थिति होती है।","And the steadfastness in sacrifice, austerity, and charity is also called 'Sat,' and action done for the sake of the Supreme is also designated as 'Sat'.",yajñe tapasi dāne ca sthitiḥ saditi cocyate .karma caiva tadarthīyaṃ sadityevābhidhīyate 17,28,अश्रद्धया हुतं दत्तं तपस्तप्तं कृतं च यत् |असदित्युच्यते पार्थ न च तत्प्रेत्य नो इह |,"हे अर्जुन ! बिना श्रद्धा के किया हुआ हवन, दिया हुआ दान एवं तपा हुआ तप और जो कुछ भी किया हुआ शुभ कर्म है—वह समस्त ‘असत्’—इस प्रकार कहा जाता है; इसलिए वह न तो इस लोक में लाभदायक है और न मरने के बाद ही |","O Arjuna! Sacrifice performed without faith, charity given without faith, austerity performed without faith, and any action done without faith are all said to be 'Asat'; such actions are neither beneficial in this world nor after death.",aśraddhayā hutaṃ dattaṃ tapastaptaṃ kṛtaṃ ca yat .asadityucyate pārtha na ca tatprepya no iha -18,1,अर्जुन उवाच |संन्यासस्य महाबाहो तत्त्वमिच्छामि वेदितुम् |त्यागस्य च हृषीकेश पृथक्केशिनिषूदन |,अर्जुन ने कहा— हे महाबाहो! हे अन्त्यामीनु! हे वासुदेव! मैं संन्यास और त्याग के तत्व को पृथक्-पृथक् जानना चाहता हूँ।,"Arjuna said: O mighty-armed Shri Krishna, O inner controller of all, O Slayer of Kesi, I wish to know severally the truth of Samnyasa and Tyaga.",arjuna uvāca .saṃnyāsasya mahābāho tattvamicchāmi veditum .tyāgasya ca hṛṣīkeśa pṛthakkeśiniṣūdana -18,2,श्रीभगवानुवाच |काम्यानां कर्मणां न्यासं संन्यासं कवयो विदुः |सर्वकर्मफलत्यागं प्राहुस्त्यागं विचक्षणाः |,श्रीभगवान ने कहा - कितने ही पण्डितजन तो काम्यकर्मों के त्याग को संन्यास समझते हैं तथा दूसरे विचार कुशल पुरुष सब कर्मों के फल के त्याग को त्याग कहते हैं |,Shri Bhagavan said: Some sages understand Samnyasa as the giving up of all actions motivated by desire; and other thinkers declare that Tyaga consists in relinquishing the fruit of all actions.,śrībhagavānuvāca .kāmyānāṃ karmaṇāṃ nyāsaṃ saṃnyāsaṃ kavayo viduḥ .sarvakarmaphalatyāgaṃ prāhustyāgaṃ vicakṣaṇāḥ +18,1,अर्जुन उवाच |संन्यासस्य महाबाहो तत्त्वमिच्छामि वेदितुम् |त्यागस्य च हृषीकेश पृथक्केशिनिषूदन |,अर्जुन ने कहा— हे महाबाहो! हे अन्त्यामीनु! हे वासुदेव! मैं संन्यास और त्याग के तत्व को पृथक्-पृथक् जानना चाहता हूँ।,"Arjuna said: O mighty-armed Shree Krishna, O inner controller of all, O Slayer of Kesi, I wish to know severally the truth of Samnyasa and Tyaga.",arjuna uvāca .saṃnyāsasya mahābāho tattvamicchāmi veditum .tyāgasya ca hṛṣīkeśa pṛthakkeśiniṣūdana +18,2,श्रीभगवानुवाच |काम्यानां कर्मणां न्यासं संन्यासं कवयो विदुः |सर्वकर्मफलत्यागं प्राहुस्त्यागं विचक्षणाः |,श्रीभगवान ने कहा - कितने ही पण्डितजन तो काम्यकर्मों के त्याग को संन्यास समझते हैं तथा दूसरे विचार कुशल पुरुष सब कर्मों के फल के त्याग को त्याग कहते हैं |,Shree Bhagavan said: Some sages understand Samnyasa as the giving up of all actions motivated by desire; and other thinkers declare that Tyaga consists in relinquishing the fruit of all actions.,śrībhagavānuvāca .kāmyānāṃ karmaṇāṃ nyāsaṃ saṃnyāsaṃ kavayo viduḥ .sarvakarmaphalatyāgaṃ prāhustyāgaṃ vicakṣaṇāḥ 18,3,त्याज्यं दोषवदित्येके कर्म प्राहुर्मनीषिणः |यज्ञदानतपःकर्म न त्याज्यमिति चा��रे |,"कई एक विद्वान् ऐसा कहते हैं कि कर्म मात्र दोष युक्त हैं, इसलिए त्यागने के योग्य हैं और दूसरे विद्वान् यह कहते हैं कि यज्ञ, दान और तपस्व कर्म त्यागने योग्य नहीं है |","Some wise men declare that all actions contain a measure of evil, and are therefore worth giving up, while others say that acts of sacrifice, charity and penance are not to be given up.",tyājyaṃ doṣavadityeke karma prāhurmanīṣiṇaḥ .yajñadānatapaḥkarma na tyājyamiti cāpare 18,4,निश्चयं शृणु मे तत्र त्यागे भरतसत्तम |त्यागो हि पुरुषव्याघ्र त्रिविधः सम्प्रकीर्तितः |,"हे पुरुषश्रेष्ठ अर्जुन! संन्यास और त्याग, इन दोनों में से पहले त्याग के विषय में मेरा निश्चित मत सुन। क्योंकि त्याग सात्त्विक, राजस और तामस भेद से तीन प्रकार का कहा गया है |","Of Samnyasa and Tyaga, first hear My conclusion on the subject of Tyaga, Arjuna; for Tyaga, O tiger among men, has been declared to be of three kinds—Sattvika, Rajasika and Tamasika.",niścayaṃ śṛṇu me tatra tyāge bharatasattama .tyāgo hi puruṣavyāghra trividhaḥ samprakīrtitaḥ 18,5,यज्ञदानतपःकर्म न त्याज्यं कार्यमेव तत् |यज्ञो दानं तपश्चैव पावनानि मनीषिणाम् |,"यज्ञ, दान और तपस्वी कर्म त्याग करने के योग्य नहीं हैं, बल्कि वह तो अवश्य कर्तव्य है, क्योंकि यज्ञ, दान और तप—ये तीनों ही कर्म बुद्धिमान पुरुषों को पवित्र करने वाले हैं |","Acts of sacrifice, charity and penance are not worth giving up; they must be performed. For sacrifice, charity and penance—all these are purifiers of wise men.",yajñadānatapaḥkarma na tyājyaṃ kāryameva tat .yajño dānaṃ tapaścaiva pāvanāni manīṣiṇām @@ -695,8 +695,8 @@ 18,71,श्रद्धावाननसूयश्च शृणुयादपि यो नरः |सोऽपि मुक्तः शुभाँल्लोकान्प्राप्नुयात्पुण्यकर्मणाम् |,"जो मनुष्य श्रद्धायुक्त और दोषदृष्टि से रहित होकर इस गीता शास्त्र का श्रवण भी करेगा, वह भी पापों से मुक्त होकर उत्तम कर्म करने वालों के श्रेष्ठ लोकों को प्राप्त होगा |","The man who hears the holy Gita with reverence and in an uncarping spirit,—liberated from sin, he too shall reach the happy worlds of the virtuous.",śraddhāvānanasūyaśca śṛṇuyādapi yo naraḥ .so.api muktaḥ śubhā.Nllokānprāpnuyātpuṇyakarmaṇām 18,72,कच्चिदेतच्छ्रुतं पार्थ त्वयैकाग्रेण चेतसा |कच्चिदज्ञानसम्मोहः प्रनष्टस्ते धनञ्जय |,हे पार्थ! क्या इस (गीता शास्त्र) को तूने एकाग्रचित्त से श्रवण किया? और हे धनंजय! क्या तेरा अज्ञानजनित मोह नष्ट हो गया? |,"O Partha, have you listened to this with concentrated mind? And O Dhananjaya, has your delusion born of ignorance been dispelled?",kaccidetacchrutaṃ pārtha tvayaikāgreṇa cetasā .kaccidajñānasammohaḥ pranaṣṭaste dhanañjaya 18,73,अर्जुन उवाच |नष्टो मोहः स्मृतिर्लब्धा त्वत्प्रसादान्मयाच्युत |स्थितोऽस्मि गतसन्देहः करिष्ये वचनं तव |,"हे अच्युत ! आपकी कृपा से मेरा मोह नष्ट हो गया और मैंने स्मृति प्राप्त कर ली है, अब मैं संशयरहित होकर स्थित हूँ, अतः आपकी आज्ञा का पालन करूँगा |","Arjuna said: Krishna, by Your grace my delusion has fled and wisdom has been gained by me. I stand shorn of all doubts. I will do your bidding.",arjuna uvāca .naṣṭo mohaḥ smṛtirlabdhā tvatprasādānmayācyuta .sthito.asmi gatasandehaḥ kariṣye vacanaṃ tava -18,74,सञ्जय उवाच |इत्यहं वासुदेवस्य पार्थस्य च महात्मनः |संवादमिममश्रौषमद्भुतं रोमहर्षणम् |,"संजय ने कहा–इस प्रकार मैंने श्रीवासुदेव के और महात्मा अर्जुन के इस अद्भुत रहस्यमय, रोमांचकारक संवाद को सुना |","Sanjaya said: Thus I heard the mysterious and thrilling conversation between Shri Krishna and the high-souled Arjuna, son of Kunti.",sañjaya uvāca .ityahaṃ vāsudevasya pārthasya ca mahātmanaḥ .saṃvādamimamaśrauṣamadbhutaṃ romaharṣaṇam -18,75,व्यासप्रसादाच्छ्रुतवानेतद्गुह्यमहं परम् |योगं योगेश्वरात्कृष्णात्साक्षात्कथयतः स्वयम् |,श्रीव्यासजी की कृपा से दिव्य दृष्टि पाकर मैंने इस परम गोपनीय योग के अर्जुन के प्रति कहते हुए स्वयं योगेश्वर भगवान श्रीकृष्ण से प्रत्यक्ष सुना है |,"Having been blessed with the divine vision by the grace of Shri Vyasa, I heard this supremely esoteric gospel from the Lord of Yoga, Shri Krishna Himself, imparting it to Arjuna before my very eyes.",vyāsaprasādācchrutavānetadguhyamahaṃ param .yogaṃ yogeśvarātkṛṣṇātsākṣātkathayataḥ svayam -18,76,राजन्संस्मृत्य संस्मृत्य संवादमिममद्भुतम् |केशवार्जुनयोः पुण्यं हृष्यामि च मुहुर्मुहुः |,"रहस्यमय, कल्याणकारक और अद्भुत संवाद को पुनः-पुनः स्मरण करके मैं बार-बार हर्षित हो रहा हूँ।","Remembering, over and over, that sacred and mystic conversation between Bhagavan Shri Krishna and Arjuna, O King! I rejoice again and yet again.",rājansaṃsmṛtya saṃsmṛtya saṃvādamimamadbhutam .keśavārjunayoḥ puṇyaṃ hṛṣyāmi ca muhurmuhuḥ -18,77,तच्च संस्मृत्य संस्मृत्य रूपमत्यद्भुतं हरेः |विस्मयो मे महान् राजन्हृष्यामि च पुनः पुनः |,हे राजन्! श्रीहरि के उस अत्यन्त विलक्षण रूप को पुनः-पुनः स्मरण करके मेरे चित में महान् आश्चर्य होता है और मैं बार-बार हर्षित हो रहा हूँ|,"Remembering also, again and again, that most wonderful Form of Shri Krishna, great is my wonder and I rejoice over and over again.",tacca saṃsmṛtya saṃsmṛtya rūpamatyadbhutaṃ hareḥ .vismayo me mahān rājanhṛṣyāmi ca punaḥ punaḥ -18,78,यत्र योगेश्वरः कृष्णो यत्र पार्थो धनुर्धरः |तत्र श्रीर्विजयो भूतिर्ध्रुवा नीतिर्मतिर्मम |,"हे राजन्! जहाँ योगेश्वर भगवान् श्रीकृष्ण हैं और जहाँ गांडीव-धनुषधारी अर्जुन हैं, वहीं पर श्री, विजय, विभूति और अचल नीति है—ऐसा मेरा मत है|","Wherever there is Bhagavan Shri Krishna, the Lord of Yoga, and wherever there is Arjuna, the wielder of the Gandiva bow, goodness, victory, glory and unfailing righteousness are there: such is my conviction.",yatra yogeśvaraḥ kṛṣṇo yatra pārtho dhanurdharaḥ .tatra śrīrvijayo bhūtirdhruvā nītirmatirmama +18,74,सञ्जय उवाच |इत्यहं वासुदेवस्य पार्थस्य च महात्मनः |संवादमिममश्रौषमद्भुतं रोमहर्षणम् |,"संजय ने कहा–इस प्रकार मैंने श्रीवासुदेव के और महात्मा अर्जुन के इस अद्भुत रहस्यमय, रोमांचकारक संवाद को सुना |","Sanjaya said: Thus I heard the mysterious and thrilling conversation between Shree Krishna and the high-souled Arjuna, son of Kunti.",sañjaya uvāca .ityahaṃ vāsudevasya pārthasya ca mahātmanaḥ .saṃvādamimamaśrauṣamadbhutaṃ romaharṣaṇam +18,75,व्यासप्रसादाच्छ्रुतवानेतद्गुह्यमहं परम् |योगं योगेश्वरात्कृष्णात्साक्षात्कथयतः स्वयम् |,श्रीव्यासजी की कृपा से दिव्य दृष्टि पाकर मैंने इस परम गोपनीय योग के अर्जुन के प्रति कहते हुए स्वयं योगेश्वर भगवान श्रीकृष्ण से प्रत्यक्ष सुना है |,"Having been blessed with the divine vision by the grace of Shree Vyasa, I heard this supremely esoteric gospel from the Lord of Yoga, Shree Krishna Himself, imparting it to Arjuna before my very eyes.",vyāsaprasādācchrutavānetadguhyamahaṃ param .yogaṃ yogeśvarātkṛṣṇātsākṣātkathayataḥ svayam +18,76,राजन्संस्मृत्य संस्मृत्य संवादमिममद्भुतम् |केशवार्जुनयोः पुण्यं हृष्यामि च मुहुर्मुहुः |,"रहस्यमय, कल्याणकारक और अद्भुत संवाद को पुनः-पुनः स्मरण करके मैं बार-बार हर्षित हो रहा हूँ।","Remembering, over and over, that sacred and mystic conversation between Bhagavan Shree Krishna and Arjuna, O King! I rejoice again and yet again.",rājansaṃsmṛtya saṃsmṛtya saṃvādamimamadbhutam .keśavārjunayoḥ puṇyaṃ hṛṣyāmi ca muhurmuhuḥ +18,77,तच्च संस्मृत्य संस्मृत्य रूपमत्यद्भुतं हरेः |विस्मयो मे महान् राजन्हृष्यामि च पुनः पुनः |,हे राजन्! श्रीहरि के उस अत्यन्त विलक्षण रूप को पुनः-पुनः स्मरण करके मेरे चित में महान् आश्चर्य होता है और मैं बार-बार हर्षित हो रहा हूँ|,"Remembering also, again and again, that most wonderful Form of Shree Krishna, great is my wonder and I rejoice over and over again.",tacca saṃsmṛtya saṃsmṛtya rūpamatyadbhutaṃ hareḥ .vismayo me mahān rājanhṛṣyāmi ca punaḥ punaḥ +18,78,यत्र योगेश्वरः कृष्णो यत्र पार्थो धनुर्धरः |तत्र श्रीर्विजयो भूतिर्ध्रुवा नीतिर्मतिर्मम |,"हे राजन्! जहाँ योगेश्वर भगवान् श्रीकृष्ण हैं और जहाँ गांडीव-धनुषधारी अर्जुन हैं, वहीं पर श्री, विजय, विभूति और अचल नीति है—ऐसा मेरा मत है|","Wherever there is Bhagavan Shree Krishna, the Lord of Yoga, and wherever there is Arjuna, the wielder of the Gandiva bow, goodness, victory, glory and unfailing righteousness are there: such is my conviction.",yatra yogeśvaraḥ kṛṣṇo yatra pārtho dhanurdharaḥ .tatra śrīrvijayo bhūtirdhruvā nītirmatirmama