Search is not available for this dataset
id
stringlengths 0
8
| title
stringlengths 1
247
| text
stringlengths 1
566k
| url
stringlengths 0
44
|
|---|---|---|---|
Machakos Sukuupɔn mu
|
Machakos Suapɔn yɛ ɔman sukuupɔn a ɛwɔ Machakos, Kenya. Wɔde atubrafoɔ aban no de sii hɔ wɔ afe 1957 mu sɛ Mfiridwuma Nkuraaseɛ Nteteeɛ Sukuu, na akyiri yi wɔsesaa ne din yɛɛ no Machakos Mfiridwuma ne Aguadiɛ Sukuu wɔ afe 1958 mu, Machakos Mfiridwuma Sukuu wɔ afe 1967 mu, ne Machakos Mfiridwuma Nteteeɛ Asoɛeɛ (MTTI) wɔ afe 1987 muWɔ afe 2011 mu no, wɔmaa asoɛeɛ no kɔɔ soro kɔɔ Machakos Suapɔn Kɔlege denam Mmara Amanneɛbɔ a ɛtɔ so 130 so, na wɔgyee no sɛ ɔman sukuupɔn a ɛdi mũ wɔ 7 Ɔkɔtɔberɛ 2016. Ɛnnɛ, sukuupɔn no wɔ kilomita baako firi Machakos Kuropɔn mu wɔ Machakos/Wote kwan so .
Abakɔsɛm.
Machakos Sukuupɔn no, aban a na ɛwɔ hɔ saa bere no na ɛde sii hɔ wɔ afe 1957 mu sɛ Mfiridwuma Nkuraase Ntetee Sukuu. Wɔdanee no Machakos Mfiridwuma ne Aguadi Sukuu wɔ afe 1958 mu, Machakos Mfiridwuma Sukuu wɔ afe 1967 mu, ne Machakos Mfiridwuma Ntetee Asoɛe (MTTI) wɔ afe 1987 mu.
Wɔgyee MTTI toom sɛ wɔwɔ nimdeɛ a emu yɛ den wɔ Engineering ne Technology, Hospitality ne Tourism mu. Wɔnam Mmara kwan so Amanneɛbɔ a ɛtɔ so 130 so maa asoɛeɛ no kɔɔ soro kɔɔ Machakos Suapɔn Kɔlege, wɔ 16 September 2011. Akwantuo a ɛkɔ Suapɔn dibea a ɛdi mũ no hyɛɛ aseɛ wɔ anibereɛ mu wɔ mfitiaseɛ no ara pɛ.
Wɔgyee Machakos Suapɔn no wɔ 7 Ɔkɔtɔberɛ 2016. Kane no, na ɛyɛ Kenyatta Suapɔn no kɔlege a wɔahyehyɛ. Suapɔn no wɔ nkyerɛkyerɛ nnyinasoɔ a ɛyɛ den a ɛfa nkyerɛkyerɛ ne nteteeɛ pa ho sɛdeɛ ɛbɛyɛ a ɛbɛtumi adu n’ahyɛdeɛ a ɛne sɛ ɛbɛhwɛ sɛ wɔbɛnya adesua nhyehyɛeɛ a ɛyɛ mmerɛ, ne boɔ yɛ den, ɛyɛ nsakraeɛ na ɛfata ma asetena mu sikasɛm ne ɔmanfoɔ ahiadeɛ foforɔ a ɛresakra no.
Asuafo Asetra.
Machakos Suapɔn de sukuupɔn mu asetra a egu ahorow a ɛma asuafo nya hokwan pii ma wɔn ankasa nkɔso, fekubɔ, ne wɔn ho a wɔde bɛhyɛ adesua akyi. Sukuupɔn no wɔ asuafo a wɔn ho gu ahorow, na sukuufo a wofi Kenya mmeae ahorow ne aman afoforo na wɔwom.
Sukuupɔn no wɔ akuw ne fekuw ahorow a wodi nneɛma ahorow a wɔn ani gye ho ho dwuma, a agumadi, nnwom, drama, akyinnyegye, ne adwumayɛ ka ho. Asuafoɔ nso bɛtumi de wɔn ho ahyɛ amammerɛ mu nhyiamu ne afahyɛ ahodoɔ mu, te sɛ afe afe Amammerɛ Nnawɔtwe a ɛda asuafoɔ ne adwumayɛfoɔ amammerɛ ahodoɔ adi.
Machakos Sukuupɔn no wɔ agumadibea ahorow, a apɔw-mu-teɛteɛ dan a nneɛma nyinaa wom, agumadibea ahorow, ne agodibea ahorow a wɔde basketball, volleyball, ne asau bɔ ka ho. Sukuupɔn no de ne ho hyɛ agumadi akansi ahorow mu, wɔ mpɔtam hɔ ne amanaman ntam nyinaa.
| ||
Agyemmirekutu
|
Agyemmirekutu (brɔfo kasa mu, Mumps) yɛ yareɛ a ɔyare mmoawa mumps de ba.
Ma ɛde ba.
Agyemmirekutu fi mumps mmoawa a ɛnam ɔhome mu nsu anaasɛ obi a ɔwɔ ɔyare no a ɔne no di nkitaho tee so na ɛba. Mmoawa no betumi afa mmeae a efi wɔ nso so atrɛw. Wɔ Ghana no, nneɛma te sɛ nnipa pii a wɔte faako ne nnuru a wɔde bɔ nkurɔfo ho ban a ɛba fam no betumi ama Agyemmirekutu no atrɛw akɔ nnipa pii mu.
Sɛnkyerɛnne.
Nsɛnkyerɛnne a edi kan a ɛkyerɛ sɛ obi anya Agyemmirekutu no nyɛ nea ɛyɛ pɔtee na nea ɛka ho ne Ahoɔhyeɛ, tipaeɛ, akisikuru, ntini mu yaw, ne aduan ho akɔnnɔ a ɛyera.
Mpɛn pii no, sɛnkyerɛnne ahorow no ba wɔ nnafua 16 kosi 18 akyi bere a wɔanya mmoawa no. Nnipa a wɔwɔ Agyemmirekutu yare no mu bɛyɛ nkyem abiɛsa mu biako ntaa nnya sɛnkyerɛnne biara (wɔnkyerɛ sɛnkyerɛnne biara).
Mpɛn pii no, anim no nkyɛnmu hono na ɛde yaw (parotid glands, a wɔfrɛ no parotitis) di saa sɛnkyerɛnne ahorow yi akyi, na ɛno ne sɛnkyerɛnne a ɛtaa ba a ɛkyerɛ sɛ obi anya Aggywmmirekutu.
Ɔhaw.
Agyemmirekutu betumi anya akwahosan so nkɛntɛnso kɛse, titiriw wɔ nnipa a wɔamfa nnuru ambɔ wɔn paneɛ no mu. Sɛ wɔnhwɛ ansa a ebetumi de haw a emu yɛ den aba, te sɛ asosiw ne awo mu akwahosan ho nsɛnneenen. Agyemmirekutu ho haw a ɛwɔ Ghana no yɛ kɛse esiane akwahosan ho nhyehyɛe a wobenya ho nsɛnnennen nti. Etumi kyɛ ansa na woahu yare no na wɔasa no.
Nsɔano.
Agyemmirekutu a wobesi ano taa faa paneeɛbɔ a wɔde bɔ nkrufo ho ban no ho. Nduro a wɔde bɔ nnipa ho ban, MMR (measles, mumps, rubella) boa ko saa yareɛ yi.
Wɔ Ghana no, nnuru a wɔde bɔ nkurɔfo ho ban a wɔbɛma akɔ soro ne ɔmanfo akwahosan ho nkyerɛkyerɛ ho hia kɛse na wɔatumi asiw Agyemmirekutu yareɛ a ɛtrɛw yi ano.
Mpɛn pii no, Agyemmirekutu no ankasa tumi kɔ abere a wɔnfa aduro pɔtee bi nsa, na nnuru pɔtee biara nni hɔ a wɔde ko tia ɔyare mmoawa no, enti paneɛbɔ no atirimpɔw ne sɛ ɛbɛtew sɛnkyerɛnne ahorow so na asiw nsɛnnennen ano. Akwan a ɛnyɛ nnuruyɛ a wɔfa so di yare no ho dwuma bi ne nna ne home a obi bɛhome, blɔɔgo anaa ɔhyew nneɛma a wɔde gu kɔn mu a wɔde bedi dwuma, nsu pii a wɔnom, nnuan a ɛyɛ mmerɛw a wobedi, ne nkyene nsu a ɛyɛ hyew a wɔde gu wɔn anom.
| ||
Kooko
|
Hemorrhoids (anaa haemorrhoids), a wɔsan frɛ no kooko, yɛ yareɛ a ɛsi wɔ yɛ to kwan no mu. Wɔ ne daadaa tebea mu no, ɛyɛ adeɛ bi a ɛyɛ mrɛ a ɛno na ɛboa hwɛ ɔkwan a yɛfa so gya yɛn nan no. Sɛ ɛhono anaa ɛyɛ hye a, ɛno na ɛbɛyɛ yareɛ no; saa berɛ yi no yɛnfrɛ no kooko bio na yɛka sɛ ɛyɛ yareɛ. Kooko ho nsɛnkyerɛnne ne mpopoeɛ no gyina sɛdeɛ ɛteɛ mprenpren no. Mpɛn pii no kooko a ɛsi wɔ nipadua no mu nnyɛ ya,na deɛ wobɛhunu ne sɛ wogya wo nan a wobɛhunu mogya wɔ mu. Na kooko a ɛsi wo to kwan no deɛ,ɛyɛ ya na ɛsan nso ma faako hɔ no hono. Sɛ mogyatuo hyɛ aseɛ a,ɛyɛ a na ɛyɛ tuntum. Sɛ ɛdi nna kakra a,na ɛho mpopoeɛ no dwo kakra.Afei sɛ wɔsa kooko a ɛsi nipadua no ani wie a,ahyɛnsoɔ tuntum bi sisi wedeɛ no ani.
Sɛdeɛ yɛnnim dekodeɛ pɔtee a ɛde kooko ba no, yɛgye di sɛ nneɛma bi na ɛkɔ so wɔ yɛayase. Ɛbi ne ayamtim,ayamtuo, ne sɛ woretena agyananbea so akyɛ sɛ woregya wo nan a. Nyinsɛn mu nso kooko nnyɛ na koraa. Wɔhwɛ faako a yareɛ no wɔ no ansa na wɔasa yareɛ no. Nnipa binom wɔ hɔ a,sɛ wɔhunu mpopoeɛ biara wɔ wɔn to kwan no a,wɔkyerɛ sɛ ɛyɛ kooko nanso na ɛnyɛ nokorɛ,na ɛnsɛsɛ wɔbu wɔani gu deɛ ɛde yareɛ no ho mpopoeɛ ba no so. Wɔgye to mu sɛ colonscopy ne sigmoidoscopy yɛ kwan pa ɛtumi yi deɛ ɛde yareɛ no ba no firi hɔ koraa.
Mpɛn pii no,ɛnhia ayarehwɛ soronko biara. Nhehyɛeɛ a wobɛdi kan ayɛ ne sɛ wobɛdi nhahamma aduane,wobɛnom nsuo beberee, na NSAIDS nso aboa ayi yaw no,ne deɛ ɛkeka ho nyinaa. Wobɛtumi de nnuro a wɔayɛ no nku no ayɛ faako a yareɛ no wɔ no,nanso adwuma a aduro no bɛyɛ no bɛdi adanseɛ ama wɔahunu. Sɛ ɛho mpopoeɛ no ano yɛ den anaa sɛ anya banbɔ papa biara a,wɔbɛtumi afa akwan ahodoɔ so ahwɛ. Wɔyɛ sɛɛgyiri ma wɔn a wɔanyɛ saa nhyehyeɛ yi.
Sɛ yɛhwɛ a, bɛyɛ sɛ nnipa mu ɔha mu nkyekyɛmu aduonum de kɔsi ɔha mu nkyekyɛmu aduosia (50%-66%)na wɔwɔ kooko ho haw wɔ wɔn abrabɔ mu. Mmarima ne mmaa nyinaa nya yareɛ yi bi pɛpɛɛpɛ. Kooko taa nya nnipa a wɔadi aduanannum ne aduosianum ntam, na ɛnyɛ na wɔ adefoɔ mu. Na deɛ ɛfiri mu ba no,ɛyɛ a na ɛyɛ.
Yareɛ yi, deɛ ɛdi kan no firi Misrim papyrus bɛyɛ afe apem ahanson ansa na wɔrebɛwo Kristo no(1700BC).
Nsɛnkyerɛnne Ne Mpopoeɛ.
Bɛyɛ nnipa mu ɔha mu nkyekyɛmu aduanan a wɔwɔ yareɛ mmoawa no bi no,yɛnni mpopoeɛ biara a ɛhia. Kooko a ɛsi sɔ nipadua no mu ne deɛ ɛsi wɔ nipadua no ani no mu biara wɔ sɛdeɛ ɛsi ba; nanso yɛwɔ nnipa binom a wɔnya ne mmienu nyinaa. Ɛtumi si sɛ mogyatuo bɛtumi ama wo mogya awe,na ahupoo mogyatuo nso nyɛ na koraa. Nnipa beberee wɔ hɔ a wɔyɛ basaa sɛ wɔnya saa haw yi a, na mpɛn pii no sɛ yareɛ no mu yɛ den a na wɔkɔ ayarehwɛ.
Deɛ Ɛde Ba.
Deɛ ɛde kooko ankasa ba no deɛ, wɔnnim. Wɔgye di sɛ nneɛma ahodoɔ binom na ɛde ba, a ɛbi ne sɛ worentumi nnya wo nan yie (ayamtim anaa ayamtuo), sɛ wo ntentene wo mpɔ mu, nnuanenuro(nnuane a ahoɔden nni mu), sɛ biribi bɛkɔ so ara ahyɛ w’ayase, mogya mu, sɛ nhoma no bi ayera afiri wo ntini no mu, ne wo nkwamoa ahoɔden a akɔ fam no. Nneɛma binom nso a wɔgye di sɛ ɛyɛ hu ne sradeɛ a adɔɔso wɔ nipadua no mu, afei sɛ wobɛtena ase akyɛ pa ara. Ɛwa koankorɔ, ne sɛ ntini no anaa nnompe no bi antumi anyɛ adwuma. Sɛ wogya wo nan berɛ a wokoto hɔ a,ɛtumi ma wonya kooko a ano yɛ den pa ara. Deɛ ɛdi weinom ho adanseɛ no,nni nyinasoɔ papa biara. Afei obi a ɔma ne ho kwan ma wɔdi ne trumu no,wɔsusu sɛ ɛtumi de kooko ba. Sɛ ɛduru awoɔ mu a,ɔhyɛ a ɛfiri awodeɛ no ne ayaase ba no tumi ma ntini a ɛwɔ trumu kwan no yɛ kɛse. Sɛ wɔrewo abɔfra nso a,ɛtumi de ɔhyɛ ba ayaase no mu. Mmaa a wɔanyinsɛn hia sɛ wɔyɛ wɔn sɛɛgyiri,sɛdeɛ ɛho mpopoeɛ no yi no adi berɛ a wɔawo awie no.
Nsɔano.
Wɔagye nhyehyɛeɛ ahodoɔ binom a ɛsɔ yareɛ no ano ato mu,a ɛbi ne sɛ wonhyɛ wo ho beberee berɛ a woregya wo nan no, wobɛdi nhahanma aduane na wo anom nsuo beberee anaa nhahannuro de asi ayamtim anaa ayamtuo ano na afei wo atentene wo mpɔ mu. Sɛ woregya wo nan nso a, ɛnkyɛ beberee wɔ agyananbea hɔ, wobɛgyae akenkan berɛ a wohyɛ agyananbea so, na afei wɔn a wɔn mu yɛ duru no wɔbɛbɔ mmɔden ate wɔn mu duro no so na woagyae nneɛma a ɛmu yɛ duru nso fa.Wei nyinaa no wɔagye ato mu sɛ ɛboa sɔ yareɛ no ano.
Ntotoeɛ.
Kwan a wɔma ɛho mpopoeɛ no firi hɔ
Ayarehwɛ a wɔde yi ɛho mpopoeɛ no firi hɔ no bi ne sɛ wobɛdi nnuane a nhahanma wɔ mu,wobɛnom nsuo beberee sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wobɛnya nsuo pii wɔ nipadua no mu,nnuro bi te sɛ nonsteroidal anti-inflammatory nso boa,ne sɛ wobɛtena nsuo a ɛnyɛ hye pii mu, ne deɛ ɛkeka ho nyinaa. Wɔahunu sɛ wokɔ so ara di nhahanma a ɛde nsunsuansoɔ papa ba na ɛbɛtumi ayɛ sa ara berɛ a woresesa nnuane no anaa sɛ wobɛnom nhahanma nnuro.Adanseɛ a ɛkyerɛ mfasodeɛ sɛ wobɛtena nsuo a ɛnyɛ hye pii mu wɔ ayarehwɛ mu no reyera. Na sɛ wobɛyɛ a,ɛwɔ sɛ ɛyɛ sima dunnum berɛ biara.Sɛ worenkyɛ wɔ agyananbea so ne sɛ wonhyɛ wo ho bebree nso yɛ.
Ɛpidɛmiolɔgyi.
Ɛyɛ den sɛ wobɛtumi ahunu nnipa dodoɔ a wɔwɔ kooko yareɛ yi bi sɛ wɔankɔhunu apɔmuden nipa ma wanhwɛ no a.Mmom, wɔahunu sɛ nsɛnkyerɛnne a ɛkyerɛ sɛ kooko nya nnipa dodoɔ bɛyɛ ɔha mu nkyekyɛmu aduonum wɔ "US" aburokyiman mu wɔ wɔn bra mu, na ɛmu bɛyɛ ɔha mu nkyekyɛmu nnum nso ɛtumi nya wɔn berɛ biara. Mmarima ne mmaa nyinaa nya yareɛ no,a ɛhyehyɛ firi wɔn a wɔadi mfeɛ aduanan nnum ne aduosia nnum ntam. Yareɛ yi nyɛ na koraa wɔ Broni fitaa (Caucasian), borɔno so a wɔn mpuntuo kɔ anim no.
Nhyehyɛeɛ a ɛkyɛ no yɛ pa ara,ɛwɔ mu nnipa no bi wɔ hɔ a wɔnya ɛho nsɛnkyerɛnne.Nnipa no mu kakra bi na ɛkɔwie wɔn sɛɛgyiri.
| ||
Okuapeman Sukuu
|
Okuapeman Sukuu yɛ category A coeducational first-cycle institution wɔ Akropong wɔ Ghana Apuei Fam Mantam mu .
Abakɔsɛm.
Mmaranimfo Charles Opoku Acheampong a na ɔyɛ osuani wɔ Edward Akufo-Addo adan mu na ɔde sukuu no sii hɔ wɔ afe 1957 mu.
Esiane sɛ wɔde asi hɔ wɔ atetesɛm ne adehye beae nti, Asuafo a Wɔatwam no nya din Adehye. Barrister Opoku Acheampong na ɔhyɛɛ sukuu no ase na akyiri yi wɔde dii dwuma maa Ghana aban wɔ ne wuo akyi. Sukuu no di da ne ahɔhodan nhyehyɛe nyinaa so a sukuufo dodow no ara wɔ ahɔhodan mu. Ne nyinaa yɛ afie 8 a 4 ma mmeawa na 4 ma mmarimaa. Wɔn din ne Opoku Acheampong Fie - Blue, Akuffo Fie - Ahaban mono, Kwadade Fie - Akokɔ srade ne Addo Dankwa Fie- Kɔkɔɔ.
Sukuu no kɔla yɛ bruu ne fitaa a Brown kyerɛ ɛna asase ne abɔde na fitaa kyerɛ ahotew. Sukuu no agyina saa nnyinaso yi so atete mmarima ne mmea a wɔyɛ nsi pii wɔ onyamesom pa, suban pa ne asɛyɛde ho. Nnipa pii te sɛ Kwami Sefa Kayi wɔ hɔ .
Sukuu no de nhyehyɛe a ɛka obiara ho a ɛma asuafo a wɔn ani nhu ade yiye no nya nhomasua di dwuma. Wɔma asuafoɔ a wɔn ani nhu ade yiye no hokwan sɛ wɔmfa wɔn ho nhyɛ dwumadiɛ mu na wɔne asuafoɔ afoforɔ no nkyɛ nneɛma. Sukuu no gyina ne nnyinasosɛm a ɛne sɛ ɛnsɛ sɛ wɔtetew sukuufo mu wɔ biribiara so no akyi denneennen. Nteɛso a sukuu no de ma sukuufo a wɔkasa tia afoforo a wɔwɔ ahiade soronko no yɛ ntɛmntɛm yiye.
Wɔn a Wɔkyerɛw Wɔn din
Sukuu no wɔ sukuufo bɛyɛ 2,500, a sukuufo titiriw ka ho. Wɔde asuafoɔ a wɔwɔ ahiadeɛ titire no din ahyɛ adwini adesuakuo a ɛwɔ hɔ nyinaa mu na wɔma wɔn adesua a ɛfa kasa ahodoɔ (Twi, Ga, Ewe ne French), Abakɔsɛm, Aban, Nwoma ne CRS ho. Wɔayi wɔn afi Nkontaabu ne Nyansahu mu esiane sɛ wontumi mfa wɔn ho nhyɛ adesua a wɔde di dwuma no mu nti.
Nneɛma
| ||
Nnwodwoɔ
|
(a wɔsan frɛ no cerebrovascular accident(CVA) anaa brain attack)yɛ yareɛ a mogya ntumi nni aforosane wɔ adwene no mu na ne saa no ma adwene no ɛwu.Yɛwɔ nnwodwoɔ ahodoɔ mmienu:ischemic,a ɛsi ɛsiane mogya a ɛntumi nni aforosane no nti,ne hemorrhagic,a ɛsi ɛsiane mogyatuo nti.Ne mmienu nyinaa tumi ma adwene no fa baabi gyae adwuma yɛ.
Nnwodwoɔ ho nsɛnkyerɛnne ne mpopoeɛ no bi ne sɛ worentumi nfa nipadua no fa baabi nni dwuma,worentumi nte asɛm anaa nkasa,anisobiri,anaa sɛ w’ani baako nhunu adeɛ.Ɛho nsɛnkyerɛnne ne mpopoeɛ no ba berɛ a nnwodwoɔ asi no.Sɛ mpopoeɛ no di bɛyɛ sɛ dɔnhwere baako anaa mmienu a,wɔkasɛ ɛyɛ ischemic(TIA),a wɔsan frɛ no nnwodwoɔ a ɛnkyɛ.Hemorrhagic nnwodwoɔ de tipaeɛ ba.Nnwodwoɔ ho mpopoeɛ no bɛtumi aka hɔ koraa a ɛnkɔ bio.Nsunsuansoɔ a ɛkyɛ no de ahurututuo mu yareɛ ne dwonsɔtwaa no ho bɛto kyema ba.
Deɛ ɛma nnwodwoɔ yɛ hu ne mogyaborosoɔ.Ahodoɔ binom ne mogya mu sradeɛ a ɛkɔ soro,nnubɔnenom,npadua no mu sradeɛ bebree,asikyireyareɛ,TIA dada,sawa mu yareɛ,ne akoma a ɛbɔ ntɛntɛm.Nnwodwoɔ a ɛyɛ ischemic no,mogya no mu ntini sisi,ɛwɔ mu yɛwɔ nneɛma binom a ɛtumi de ba nso.Nnwodwoɔ a ɛyɛ hemorrhagic no,mogya a ɛkɔ adwene no mu anaa sɛ mogya a ɛtu wɔ adwene nwoma no mu na ɛde ba.Mogyatuo no si ɛsiane adwene no baabi a ato kyema nti.Ɛho nhwehwɛmu no gyina nsɔhwɛ so ne mfoninitwa bi te sɛ CT scan anaa sɛ MRI scan.CT scan no bɛtumi ama mogyatuo no agyae,nanso ɛrentumi nsi ischemic ano,a kane no na worenhunu no wɔ CT scan so no.Wɔyɛ sɔhwɛ ahodoɔ bi te electrocardiogram(ECG)ne mogya mu sɔhwɛ de hunu nneɛma binom a ɛyɛ hu na wɔayi deɛ ɛbɛtumi de aba no afiri hɔ.Sɛ asikyire sua wɔ nipadua no mu a,ɛtumi de saa mpopoeɛ no ba.
Nsɔano.
Nsɔano no bi ne sɛ worete nneɛma a ɛyɛ hu na ɛbɛtumi de nnwodwoɔ aba no so,sɛɛgyiri a wɔbue ntini no mu de kɔ adwene no mu wɔ wɔn a ɛyɛ problematic carotid narrowing,ne nnipa a warfarin wɔ wɔn mu na wɔn akoma bɔ ntɛm no.Dɔkotafoɔ tumi kamfo Aspirin anaa sɛ statins nnuro sɛ ɛyɛ na ɛtumi si nnwodwoɔ ano.Nnwodwoɔ yɛ yareɛ a ano yɛ den.Nnwodwoɔ a ɛyɛ ischemic no,sɛ wohunu no bɛyɛ dɔnhwere mmiɛnsa de kɔ nnan ne dɔnhwere fa a,wɔbɛtumi de nnuro bi asi ano a ɛbɛnane mogya a ada no,na nnwodwoɔ a ɛyɛ hemorrhagic no,wɔyɛ sɛɛgyiri.Ayarehwɛ a wɔbɔ mmɔden sɛ wɔbɛma faako a adwodwo no asane aba nkwa mu no,wɔfrɛ no nnwodwoɔ nsiesie(stroke rehabilitation),na ɛkɔ so wɔ baabi a wɔsa nnwodwoɔ yareɛ no: mmom worenhunu weinom wɔ wiase afanaa nyinaa.
Ntotoeɛ.
Nnwodwoɔ,sɛ ɛyɛ ischemic anaa sɛ hemorrhagic no,ano yɛ den na ɛhia sɛ wɔsɔ ano ntɛm.Ɛho ayarehwɛ pɔtee no gyina nnwodwoɔ korɔ no so,berɛ no twam firi mpopoeɛ no ahyɛaseɛ,ne deɛ ɛde baeɛ no so.
Ɛpidɛmiolɔgyi.
Ɛyɛ afe mpem mmienu ne dubaako mu no,na nnwodwoɔ ne yareɛ a ɛtɔ so mmienu a ɛkum nnipa pa ara,wiase afanaa nyinaa,a wuo no yɛ ɔpepem nsia akyiri pɔ mmienu(6.2 million)(Wuo dodoɔ no nyinaa ɔha mu nkyekyɛmu dubaako,11%).
Ɛbɛyɛ sɛ nnipa ɔpepem dunson(17million) na wɔnyaa nnwodwoɔ wɔ afe mpem mmienu ne du no mu na nnipa ɔpepem aduasa mmiɛnsa nso na wɔnyaa nnwodwoɔ a wɔda so te ase.Bɛyɛ afe apem dunkron ne aduokron ne afe mpem mmienu ne du ntam no,mpɛn dodoɔ a na nnwodwoɔ si no so teeɛ bɛyɛ ɔha mu nkyekyɛmu du wɔ aman a wɔakɔ wɔn anim no.Ne nyinaa mu no,sɛ wofa no nkyekyɛmu mmiɛnsa a,ɛmu mmienu na wɔyɛ mpaninfoɔ a wɔadi mfeɛ aduosianum.Sɛ wokɔ Asia anaafoɔ fa mu a,nnwodwoɔ ano yɛ den wɔ hɔ pa ara,na nnipa ɛwu wɔ hɔ no bɛyɛ ɔha mu nkyekyɛmu aduanan,wiase afanaa nyinaa.Nnwodwoɔ a ɛyɛ ischemic no si mpɛn dodoɔ du kyɛn haemorrhagic nnwodwoɔ no.
Nhwehwɛmu.
Bɛyɛ sɛ afe mpem mmienu ne dunson(2017)no,na angioplasty ne stents reyɛ nhwehwɛmu ahunu ayarehwɛ ho mfasoɔ a ɛwɔ saa nhyehyɛeɛ no mu de atoto statins,antithrombotics,anaa antihypertensive nnuro ayarehwɛ ho.
| ||
Mum
|
Wɔ nnipa mu no,mum anaa sɛ asosiiɛ(a ɛfiri Latin kasa "mutus" mu a asekyerɛ ne 'dinn')yɛ sɛ onipa bi ntumi nkasa na ɔnte afoforɔ kasa nso.Yɛte mum ase sɛ obi a ɔntumi nkasa a akyerɛkyerɛfoɔ,dɔkotafoɔ anaa sɛ wɔn a wɔnim de fa kasa ho na wɔtaa hunu.Ɛbɛtumi aba sɛ ɛnyɛ adeɛ a ɛbɛka hɔ afebɔɔ,na nneɛma pii na ɛtumi de mum ba,ɛbi te sɛ adwenemu pira,yareɛ,nnuro ahodoɔ bi,adwendwene beberee,nipadua no mu dɛm,anaa sɛ adwenemu haw.Wɔbɛtumi ahwɛ deɛ ɛyɛ anisoɔ ho dɛm anaa sɛ nkitahodie ho dɛm.Ɛtumi ba sɛ obi wɔ hɔ a ɔtumi kasa nanso ɛsiane nneɛma bi te sɛ akwanhyia,nyarewa, anaa sɛ sɛɛgyiri nti,ɔtumi yera ne kasa ma ɔbɛyɛ mum.
Ɛho ayarehwɛ anaa nsɔano no gyina deɛ ɛde ba no so berɛ a wɔahwɛ sɛdeɛ ɔkasa no.Ɛtɔ berɛ bi a,ayarehwɛ no tumi boa ma nipa no tumi sane kasa.Na ankɔyɛ saa a, wɔde nneɛma binom a ɛboa nkɔmmɔdie ne nkitaho hwɛ nipa no.
Deɛ Ɛde Ba.
Deɛ ɛnam abɔdeɛ mu ba.
Abɔdeɛ mu kwan a ɛde mum ba no nan akwan ahodoɔ beberee so.Deɛ ɛde mum ba baako ne deɛ yɛhunu no wɔ kasa mu no,sɛ ebia,w’ano anaa wo tɛkyerɛma.Apraxia nso tumi de mum ba,a ɛno ne ntini ahodoɔ no mu haw a ɛfa kasa ho,sɛ ebia,wontumi nkasa ɛsiane pira bi nti,sɛ wobɛbubu agu fam anaa sɛ deɛ ɛma wotumi de kasa no ho bɛto kyema.Anarthria yɛ dysarthria yareɛ a ano yɛ den pa ara,a ɛno ne sɛ w’ano ne wo tɛkyerɛma anaa sɛ w’ahrawa ho bɛto kyema na ɛntumi nni akɔneaba.Adwenemu haw bi te sɛ ahodwodwoɔ bɛtumi asi kasa ho kwan a wontumi nkasa,na ɛno na wɔfrɛ no aphasia no.Sɛ adwene no mu dwumadie a ɛboa ma yɛtumi kasa no ho to kyema a,ɛtumi de mum ba.Mum bɛtumi ama wɔapae adwene no mu.Sɛ ebia,mmɔfra mu no, yɛwɔ adeɛ bi a wɔfrɛ no posterior fossa syndrome a ɛtumi ma wɔpae mmɔfra tiri mu.
Deɛ ɛnam adwenemu ba.
Sɛ mmɔfra ntumi nkasa a,na nneɛma bi na ama no aba saa,sɛ ebia,adwene mu haw anaa sɛ adwene mu brɛ,bi te sɛ ayamhyehyeɛ na ɛde aba.Mmɔfra no bi wɔ hɔ a,wɔnkasa ɛsiane nnipa binom a wɔnpɛsɛ wɔne wɔn bɛkasa no nti.Saa tebea yi ne sɛ,abɔfra bi bɛkasa berɛ a ɔno ara pɛ sɛ ɔkasa anaa sɛ nnipa a wɔpɛsɛ wɔne wɔn kasa,sɛ ebia abusuafoɔ.Ɛsɛsɛ wɔhwɛ nneɛma a ɛde yareɛ no ba,na wɔahunu kwan a wɔbɛfa so asɔ ano.Ɛnhyɛda nnɔɔso pii,nanso ɛnte sɛ sɛdeɛ yɛdwene sɛ ɛteɛ no.Ɛnsɛsɛ yɛhunu no sɛ abɔfra a ɔnpɛsɛ ɔbɛkasa obi ho ne abɔfra a ɛsiane honam akwaa no bi a ato kyema nti no ɔntumi nkasa no yɛ pɛ.Mpɛn pii no,wɔtaa hunu ɛho mpopoeɛ berɛ a abɔfra bi adi mfeɛ nnum.Na ɛnyɛ mmɔfra nyinaa na wɔwɔ saa mopoeɛ no.
Mpɛn pii no mum a ɛyɛ nipa sɛ ɔnkasa no ne autism spectrum disorder na ɛnam.Ayarehwɛ a ɛfa nipa no pɛ a ɔnpɛsɛ ɔkasa no ne kasa a ɛkyɛ no ntam no anaa dɛm ahodoɔ no hia sɛ wɔsɔ ano yie.
Mpaninfoɔ a na wɔtumi kasa nanso ɛsiane biribi nti wɔntumi nkasa no renkasa ɛsiane adwenem anaa atinka ho nsɛm nti,ɛwom ɛyɛ adeɛ a ɛsi mpaninfoɔ mu.Sɛ obi nyini na ɔntumi nkasa a,na kyerɛ sɛ ɔwɔ adwenem dɛm bi.
Deɛ ɛnam nyini so anaa adwene no mu ba.
Mmɔfra a wɔntumi nkasa no bɛtumi agyina sɛ wɔntumi ne obi nni nkitaho anaa sɛ wɔn kasa a ɛkyɛ ansa na wɔatumi akasa no so.Na ɛbɛtumi agyina nneɛma beberee so na ama nkitahodie ayɛ den anaa sɛ kasa akyɛ ama saa mmɔfra yi.
Kasa a ɛkyɛ no nso bɛtumi agyina sɛ nipadua no nyini a ɛkyɛeɛ no nti.Sɛ ebia mmɔfra a wɔwɔ haw wɔ wɔn syndrome no mu no,ɛyɛ den ma wɔn sɛ wɔbɛtumi ate kasa anaa sɛ wɔate kasa ase.
Mmɔfra a wɔntumi ne nipa nni nkitaho anaa wɔntumi nkasa no,wɔakyɛ adwene no mu dɛm wɔ DSM-V sɛ ɛde kasa a ɛkyɛ ba.
Ayaresa.
Sɛ yɛhwɛ mmɔfra a ɛkyɛ ansa na wɔatumi akasa no a,ɛho hia sɛ yɛbɛhwɛ sɛ ɛyɛ nneɛma foforɔ bi na ɛde saa adeɛ no baeɛ anaa.Saa tebea yi ho nhwɛsoɔ ne, autism spectrum ho dɛm,wɔnte kasa koraa ne apraxia.Ɛho ayaresa no gyina sɛdeɛ wɔsi hwɛɛ tebea no.Kasa a ɛkyɛ no bɛtumi anya nsunsuansoɔ wɔ sɛ obi de kasa bɛkyerɛ nsɛm mu,sɛ obi bɛte kasa anaa sɛ ne mmienu nyinaa.Sɛ obi ntumi nfa kasa nni nkitaho a,ɛnya nsunsuansoɔ wɔ akwaa a yɛde kasa no so,sɛ ne kasa no bɛtoa so aba waa ne kasa ho nkitahodie dɛm ahodoɔ no.Sɛ ebia,kasa ne kasa ho nnwuma nyinaa bɛtumi agyina kwan a mmɔfra fa so yɛ nnegyeɛ a ɛyɛ fɔnɔlɔgyi ho haw.
Wɔayɛ nneɛma soronko a wɔde bɛhwɛ mmɔfra a wɔnte kasa na kasa kyɛ ma wɔn no.Sɛ ebia,ayarehwɛ a wɔfrɛ no pivotal response treatment,na ɛyɛ ayaresa soronko a ɛhia abusua sɛ wɔdi mu akotene.Ɔfoforɔ nso ne deɛ Mark Sundberg de baeɛ a wɔfrɛ no "verbal behavior" "framework" ,na ɛno nso yɛ ayaresa a wɔde aka applied behavior analysis(ABA)ho na wɔde hwɛ mmɔfra nketewa a wɔntumi nkasa no.
Ayaresa a wɔde ma obi a ɔntumi nkasa koraa ɛsiane adwene no mu dɛm no,hia sɛ wɔbɛsɔ no ahwɛ,na wɔagyina saa nsɔhwɛ no so afa adwuma,anisoɔ ne kasa ho asɔ no ahwɛ.Ayaresa a wɔde ma wɔn a wɔnpɛsɛ wɔkasa no bi ne,sɛ wɔbɛsɔ nipa no ahwɛ,afotuo,ne akyigyinapa.Ayaresa nso a wɔde ma mpaninfoɔ a na wɔtumi kasa nanso ɛsiane biribi nti wɔntumi nkasa no bi ne sɛ,wɔbɛsɔ no ahwɛ ahunu deɛ ɛde baeɛ,a nnuro ne sɛɛgyiri bi a ɔyɛeɛ ka ho,ɛno akyi na wama no ayarehwɛ anaa banbɔ papa.Ayaresa no bi bɛtumi agyina afotuo so,anaa sɛ beaeɛ a wɔhwɛ nnipa adwene mu no,na ɛgyina deɛ ɛmaa ɔntumi nkasa no so.
Ntotoeɛ.
Ntotoeɛ hia nneɛma a ɛsɛ fata,a ɛne sɛ wone nipa bi bɛdi nkitaho nanso wonfa wano nkasa nkyerɛ nipa no, ɛne sɛ wone nipa bi bɛdi nkitaho a ɛyɛ nkɔmmɔdie ankasa,woka a na onipa no nso aka(alternative and argumentative communication).Ntotoeɛ a ɛsɛ na ɛfata no bɛgyina nipa no nneyɛeɛ so ne sɛdeɛ ɔsi de n’adwene di dwuma no so.Saa nkitahodie ahodoɔ mmienu yi(agumentative and alternative communication)hyehyɛ firi abɛɛfo nimdeɛ so ma wɔn a wɔn nimdeɛ wɔ fam no tumi te kasa.Sɛ ebia,wode mfonini bɛto hɔ a ɛno bɛyɛ kwan a wone nipa bi bɛdi nkitaho a ɛnkɔ yɛ sɛ gye sɛ nipa no dwene ho anaa sɛ ɔnya nimdeɛ bi ansa na wɔatumi akyerɛ mfonini no.
Mfidie a ɛtumi kasa no tumi boa nnipa a wɔwɔ kasa ho haw a ɛnam ayarehwɛ ahodoɔ nti anya nsunsuansoɔ wɔ wɔn kasa so no,ne nkitahodie ho dɛm a ɛsi kasa ho kwan,anaa sɛɛgyiri binom a anya nsunsuansoɔ wɔ ɛbinom kasa so.Mfidie a ɛtumi kasa no kɔ so ara boa ma wɔde di dwuma a wɔnmrɛ.
| ||
Ɛhoa
|
Ɛhoa (Dandruff ) yɛ honam ani yadeɛ a ɛtaa ba nipa tiri ho. Ɛma nneɛma mfitaamfitaa bi ba nipa no tiri ase. Ɛyɛ nso a, nipa no tiri ase keka no kakra, nyɛ bebree. Ɛyɛ adeɛ a ɛtaa ha adwene yie pa ara. Esiane sɛ ɛba obi tiri ase a, ɛyɛ fitaa nti, wɔn a wɔwɔ bi no gyidie a wɔwɔ wɔ wɔn ankasa mu ( self esteem) so te. Ɛhoa wɔ obi tiri ase kyɛ a, ɛduruu berɛ bi a, esiane sɛ ɛkeka no na ɔtaa titi nti, ne tiri ase tumi keka no. Wɔfrɛ saa tebea yi seborrhoeic dermatitis.
Deɛ Ɛde Ba.
Wɔhyɛɛ da nsii nnema a ɛde ɛhoa ba no pi. Mmom, wɔgye sɛ deɛ ɛdeba no bɛtumi ayɛ nneɛma a atwa yɛn ho ahyia no bi. Afei nso, wɔsan gye di sɛ ɛbɛtumi ayɛ adeɛ a wɔde wo. Awɔ berɛ mu pa ara na ɛtaa yi ne ho. Nyɛ saa berɛ yi nko; sɛ obi a ɛbi wɔ ne tirim ti fu boroso a, ɛma ɛhoa no yɛ bebree wɔ ne tirim. Yɛnhyɛ ne nso sɛ, ɛhoa nyɛ ahonidie a obi nni ho nsunsuansoɔ. Nhwehwɛmu bebree na wɔayɛ afa ɛhoa ho. Ɛmu baako ho nsunsuansoɔ kyerɛ sɛ, nneɛma atitire mmeɛnsa na ɛde ɛhoa ba.. Ɛno na ɛdidi soɔ yi.
Ɛhoa ho Nsɛnkyerɛnne.
Ɛhoa ho nsɛnkyerɛnne titire pa ara ne sɛ deɛ ɔwɔ bi no tiri ase bɛyɛ fitaa. Afei nso saa nneɛma mfitaamfitaa no taa keka. Bio, wotumi hwɛ nipa no tiri ase yie pa ara a, wobɛhunu no na ɛhɔ ayɛ biribi te sɛ apɔapɔ nkɔkɔɔnkɔkɔɔ nketenkete bi.
Nsɔano.
Samena ahodoɔ a yɛde hohoro yɛn tiri mu no pii wɔ nnɛma bi wɔ wɔn mu a ɛboa ma yɛtumi ko ɛhoa. Mpɛn pii no, ɛyɛ a ɛte so, mmom ɛntu aseɛ.
Yɛwɔ nnuro bi te sɛ piroctone olamine, ketoconazole (Sebizole), zinc pyrithione, ne selenium disulfide (Selsun Blue) a wɔagye ato mu sɛ ɛboa sɔ ɛhoa ano. Saa nnuro yi nyinaa, Ketoconazole. na ɛboa ma ɛhoa no kɔ a Ɛkyɛ ansa na aba. Yɛsan wɔ nnuro bi nso te sɛ Ciclopirox (topical route) ɛno nso tumi ko ɛhoa. Saa annuro a wɔagye ato mu yi mu fa kɛseɛ no ara taa yɛ nku. Na wɔde sa yadeɛ bi te sɛ aporɔporɔ ne honam ani yadeɛ nkaeɛ bi te sɛ mfifirensaa nso.
| ||
Adenia cissampeliodes
|
Adenia cissampeloides (Hamakyem) yɛ nhwiren bi a ɛwɔ (passionflower) abusua no mu, Ɛyɛ nnua a ɛwɔ Afrika atɔe fam.
Nkyerɛkyerɛmu.
Adenia cissampeloides yɛ dua a ne tenten betumi adu mita 25. Ntini no yɛ ahabammono a emu yɛ nwini na wotumi hu nsensanee wɔ so. Nhabamma no ano yɛ fɛfɛɛfɛ, na ɛyɛ nketenkete, a ɛwɔ cordate (a ɛte sɛ koma) kosi truncate (square). Aba no yɛ nnuaba nketenkete a aba baako kosi abiɛsa na ɛwɔ nhwiren no mu
Nkyekyɛmu Ne Baabi A Ɛwɔ.
Mprempren wohu Adenia cissampeloides wɔ abɔde mu wɔ kwae a osu tɔ na owia bɔ kɛse wom, atɛkyɛ, ne sare so wɔ Afrika. Wodii kan kaa ho asɛm wɔ afe 1849 mu sɛ Modecca cissampeloides. Wɔ afe 1897 mu no, wɔde too Adenia abusua no mu.
Sɛnea Wɔde Di dwuma.
Ɛwɔ nnipa dwumadi ahorow pii, efi aduruyɛ so kosi adidi so. Wɔne nnua afoforo pii na wɔde di dwuma wɔ Ghana wɔ atetesɛm mu nnuro mu sɛ atiridii ho aduru.Wobetumi anoa nhaban no na wɔadi sɛ nhabannuru.
| ||
Afromomum melegueta
|
Aframomum melegueta (Fomwisa) yɛ dua bi a ɛwɔ
ginger abusua, Zingiberaceae, na ɛbɛn cardamom. Wɔde ne aba no yɛ nnuan;Ɛte sɛ aduaba tuntum, na ɛyɛ dɛ. Wɔsan frɛ no melegueta pepper, Guinea grains, ossame, anaa fom wisa, na ɛtɔ mmere bi a wɔde no toto alligator pepper ho.
Ɛfi Afrika Atɔe Fam, a ɛtɔ mmere bi a wɔfrɛ no Pepper Coast (anaa Grain Coast) esiane sɛ ɛyɛ nnɔbae nti. Ɛyɛ nnɔbae titiriw nso wɔ Basketo mantam a ɛwɔ Ethiopia anafo fam no.
Su Ahorow.
Aframomum melegueta (Fomwisa) yɛ afifide bi a ɛwowɔ hɔ mfe pii na ɛwɔ Afrika Atɔe fam mpoano.
N'ahaban yɛ nketenkete na ɛte sɛ bamboo, na ɛwɔ ntini a ɛyɛ den. Nhwiren a ɛwɔ dua no so no yɛ sradeduan, na n'ano yɛ kɔkɔɔ, na n'atifi yɛ kɔkɔɔ. Aba no yɛ nketewa a ɛyɛ kɔkɔɔ a emu nnɔbae dɔɔso.
Abɔde a Atwa Yɛn Ho Ahyia Ho Adesua.
Melegueta yɛ biribi titiriw a ɛwɔ Western Lowland gorilla aduan mu - bɛyɛ ɔha mu 80 kosi 90 mu. Wɔ nnuan akyi no, nnua no yɛ ade a wɔtaa de yɛ atɛ ne mpa
Sɛnea Wɔde Di Dwuma.
Wɔtaa de Melegueta pepper anaa Fomwisa di dwuma wɔ Afrika Atɔe fam ne Atifi fam nnuan mu, baabi a wɔfa yoma so de fa Sahara anhweatam no so kɔ Sicily ne Italy mmeae a aka no. Pliny kaa ho asɛm sɛ "Afirika tɔfe" nanso akyiri yi wɔ werɛ fii wɔ Europa, na wɔsesaa din maa no sɛ "paradise aba" ma abɛyɛ nea agye din wɔ Europa wɔ afeha a ɛto so 14 ne 15 no mu a wɔde besi tɔfe tuntum ananmu. Ménagier de Paris hyɛ ho nkuran sɛ wɔmfa nyɛ bobesa a "ɛfefɛw" no. Wɔ Mfinimfini Mmere no nyinaa mu ne nnɛyi mmere a edi kan no mu no, adwene a ɛne sɛ nipadua no wɔ nkate anan no na na ɛhwɛ nnuruyɛfo, nnuruyɛfo a wɔhwɛ afifide, ne nnuruyɛfo so wɔ aduan ho nkyerɛkyerɛmu ahorow mu. Wɔ saa asɛm yi mu no, John Russell kaa paradise aba ho asɛm wɔ The Boke of Nurture mu sɛ ɛyɛ "hyew ne nwini".
Wɔ afe 1469 mu no, Portugal hene Afonso V maa Lisbon sotɔɔfo Fernao Gomes dii aguadi a ɛrekɔ so wɔ Guinea Mpoano no so
Atetesɛm ne amanne mu nnuro.
Wɔ Afrika Atɔe famfo aduruyɛ mu no, wobu paradise aba no sɛ ɛyɛ aduan a ɛma obi ho tɔ no na ɛma ɔhome, na wɔ Efikfo a wɔwɔ Nigeria no mu no, wɔde di dwuma de hwɛ ade na wɔsɔ wɔn hwɛ de hu sɛ wodi fɔ. A. melegueta akɔ Caribbean ne Latin Amerika, baabi a wɔde di dwuma wɔ Voodoo som mu amanne ahorow mu.
| ||
Afzelia africana
|
Afzelia africana (Papao), yɛ dua bi a ɛwɔ Fabaceae abusua mu.
Nkyerɛkyerɛmu.
Ɛwɔ Benin, Burkina Faso, Cameroon, Central African Republic, Chad, DRCongo, Ivory Coast, Ghana, Guinea, Guinea-Bissau, Mali, Niger, Nigeria, Senegal, Sierra Leone, Sudan, Togo, ne Uganda. Wɔtaa hu no wɔ kwae a ɛso yɛ frɔmfrɔm mu, nanso wotumi hu no wɔ sare so ne Afrika apuei fam kwae mu
Nnua a nyin no tenten fi mita 6 kosi 30. Ɛwɔ nhwiren fitaa anaa nhwiren fitaa a ahyehyew anaa nhwiren kɔkɔɔ a ahyehyew gu mu.
N'ahaban no mu trɛw betumi adu 100 -170 centimeter, ɛtɔ mmere bi a ɛboro saa. Ahaban no yɛ ahabammono a ɛyɛ hyew, ne tenten bɛyɛ sɛntimita 30, na nhaban a ɛyɛ elliptic anaa ovate no 7-17 na ɛwɔ mu.
Sɛnea wɔde di dwuma.
Wɔde Afzelia africana dii dwuma wɔ Mfinimfini Mmere no mu de yɛ po so ahyɛn. Ɛyɛ tete djembe nnua no bi. Arab aguadifo a wɔtenaa ase wɔ afeha a ɛto so akron mu a wɔsan kyekyeree no, Muscat aboɔden abo no, na wɔde nnua a wɔfrɛ no Afzelia africana tɔn aduasa awotwe na esii, na wɔde fii Ghana. Na wɔpaw nnua a ɛbobɔw sɛ wɔde yɛ hyɛn no mu nnua. Wɔfrɛ nnua a ɛwɔ saa dua yi mu no doussié; wonim no sɛ ɛyɛ nea entumi nnɔ na ɛmporɔw.
Ɛtɔ mmere bi a wɔde nnua a ɛwɔ hɔ no yɛ mmoa aduan. Wɔtaa de nnua no dua yɛ aduru wɔ Afrika Atɔe fam, na akuw bi bu dua no sɛ "honhom a aniwa nhu wɔn guankɔbea".
| ||
Ageratum conyzoides
|
Ageratum conyzoides fi Tropical America, titiriw Brazil, na ɛyɛ nwura a ɛtumi kɔ mmeae foforo pii. Ɛyɛ nhabannuru a ne kɛseɛ yɛ mita 0.5–1. Na nhaban a ɛyɛ ovate no tenten yɛ sɛntimita 2–6, na nhwiren yɛ fitaa kosi mauve.
Wɔ Vietnamfo kasa mu no, wɔfrɛ dua no cứt lợn (a ɛkyerɛ "mprako kotoku") esiane sɛ enyin wɔ mmeae a ɛhɔ yɛ fi.
Sɛnea wɔde di dwuma.
Ageratum conyzoides yɛ nnua a wɔde di dwuma sɛ aduru wɔ aman pii mu, na wɔde di dwuma de sa yare te sɛ atiridii ne nsamanwa. Ɛyɛ aduru a ekum nkoekoemmoa ne nematicide nso.
Ɔhaw Ahorow.
A. conyzoides a obi bedidi no betumi ama ɔyare no ayɛ kɛse wɔ ne nkwammoaa mu. A. conyzoides de awuduru pii baa Ethiopia. Nnua no mu na pyrrolizidine alkaloids lycopsamine ne echinatine wɔ.
Asiane A Ɛwɔ Nwura No Mu.
A. conyzoides taa bɛyɛ nwura a abu so wɔ nneɛma a atwa yɛn ho ahyia mu bere a wodua wɔ baabi a ɛnyɛ nea ɛwɔ abɔde mu no. Ɛyɛ nwura bi a ɛwowɔ Afrika, Australia, Asia Anafo fam apuei, Hawaii, ne United States. Wɔfa no sɛ ɛyɛ nwura bi a wɔdɔw wɔ Asia.
| ||
Alchornea cordifolia
|
Alchornea cordifolia (Gyama) yɛ nnua nketewa anaa nnua nketewa bi a ɛwɔ Afrika atɔe fam. Ebetumi adu mita 8 ne tenten mu. Wɔde dua no di dwuma wɔ Afrika aduruyɛ mu. Wɔtaa frɛ no Buronya dua.
Nkyerɛkyerɛmu.
Nhabamma, ntini, ne ntini a ɛwɔ dua no so no mu no, terpenom, steroid glycosides, flavonoids, tannins, saponins, carbohydrates ne imidazopyrimidine alkaloids alchorneine, alchornidine, ne guanidine alkaloids pii wɔ mu. Bio nso, hydroxybenzoic acid ahorow pii wɔ nhaban no mu: gallic acid ne ne ethyl ester, gentisic acid, anthranilic acid, protocatechuic acid, ne ellagic acid (alizarine yellow). Wubetumi ahu C20 homolog a wɔfrɛ no alchornoic acid wɔ aba ngo no mu.
Sɛnea Wɔde Di Dwuma.
Wodua dua no sɛ aduru wɔ Democratic Republic of Congo. Ɛma yenya aduru ne nnua, na ɛtɔ mmere bi a wɔde di dwuma kɛse wɔ aduan mu. Wɔde n'ahaban a wɔawosow no si teaseɛnam ananmu. Wɔde nnua no ntini no sa nyarewa a efi ɔbarima ne ɔbea mu, amoebic dysentery, ne ɔyare a ɛma obi nya ɔyare no.
| ||
Alstonia boonei
|
Alstonia boonei (Onyamedua) yɛ nnua a ɛso paa, na ne nhaban nyinaa gu fam, na ɛyɛ nnua a ɛwɔ kwae mu a ɛwɔ Dogbane Abusua (Apocynaceae) mu. Ɛwɔ Afrika Atɔe fam mmeae a osu tɔ na ewim yɛ hyew, na ɛwɔ baabi a ɛtrɛw kɔfa Ethiopia ne Tanzania. Ne din a wɔtaa de frɛ no wɔ Engiresi nnua ho adwuma mu ne cheese wood, pattern wood anaa stool wood (Hwɛ Ashanti Ahemman sika kɔkɔɔ apon) bere a ne din a wɔtaa de frɛ no wɔ France nnua ho aguadi mu ne emien(a efi Ivory Coast kasa mu).
Nnua no yɛ nketenkete, na ɛma wotumi yɛ nnua no ho adwuma yiye. Te sɛ Apocynaceae (abusua bi a awuduru ne nnuru pii wom) no mufo afoforo no, A. boonei wɔ alkaloids na ɛma wonya latex.
Nkyerɛmu.
Alstonia boonei yɛ kwae mu dua tenten bi, a ne sorokɔ tumi yɛ mita 45 (anammɔn 148) na ne ntwemu yɛ mita 3 (anammɔn 9.8), na ne bole no yɛ kurukuruwa na ne sorokɔ kodu mita 27 (anammɔn 89) a ɛkorɔn, ɛyɛ teateaa, emu dɔ. Wɔ Plateaux Batekes a ɛwɔ Congo (Kinshasa) no, saa nnua yi wɔ nnyinaso a ahonhon kɛse te sɛ Bald Cypress ne Water Tupelo de no. Ahaban no soa wɔ nkuruwankuruwa mu wɔ ntini ahorow no so, ahaban no nsusuwii yɛ oblanceolate, na ne atifi yɛ kurukuruwa ma ɛyɛ acuminate na ntini a ɛwɔ akyi no yɛ kurukuruwa. Nhwiren no yɛ kɔkɔɔ-fitaa na ɛsoa wɔ lax terminal cymes mu. Nnuaba no yɛ ntini a ɛsensɛn hɔ, abien abien, ɛyɛ tratraa a ne tenten bɛyɛ sɛntimita 16 (nsateakwaa 6.3), na aba a ɛwɔ nhama a ɛyɛ bruu a ɛte sɛ silika wɔ n’afa abien no nyinaa na ama mframa atumi apete.
Sɛnea wɔde di dwuma.
Wɔde Alstonia boonei dua, a wɔfrɛ no alstonia wɔ amanaman ntam aguadi mu no yɛ adansi a ɛyɛ hare, nnua a wɔde siesie ade a ɛnyɛ den, po so hyɛn, nnua a wɔde nwene ade, nnua a wɔde siesie dan mu, nnwinnade, nnaka, nkongua, agude, pɛnsere, ahoni. Ɛho hia wɔ ɔman no mu sɛ wɔde yɛ fie nneɛma esiane sɛ ɛyɛ adwuma yiye na ɛgyina pintinn nti. Ɛho hia wɔ ɔman no mu sɛ wɔde yɛ fie nneɛma esiane sɛ ɛyɛ adwuma yiye na ɛgyina pintinn nti.
| ||
Anthocleista nobilis
|
Anthocleista nobilis a wɔtaa frɛ no kabege dua, candelarum, ne kabege mmɛw no yɛ afifide bi a ɛwɔ Gentianaceae abusua mu. Ɛyɛ dua a wohu fi West Tropical Africa kosi Angola.
Abakɔsɛm.
Wɔaka Anthocleista nobilis ho asɛm wɔ Angola, Central African Republic, Republic of the Congo, Côte d'Ivoire, Equatorial Guinea, Ghana, Guinea, Liberia, Nigeria, Mali, Sao Tome ne Principe, Senegal, ne Sierra Leone.
Nkyerɛkyerɛmu.
Anthocleista nobilis yɛ dua a ne tenten fi mita 4 kosi 30. Mpɛn pii no, dua no tenten yɛ sɛntimita 14 kosi 90. Nnua no nhwiren a ɛyɛ nketenkete no gyina nhaban a ne tenten yɛ sɛntimita 40 na ne tɛtrɛtɛ yɛ sɛntimita 12. Ɛtaa nyin wɔ kwae mu, akwan nkyɛn ne mmeae a basabasayɛ wɔ.
Sɛnea Wɔde Di Dwuma.
Anthocleista nobilis ntini dua no yɛ ade a Mbanofo a wɔwɔ Nigeria no de sa Asikreyare, ɔyare mmoawa a ɛwɔ ɔyafunu mu ne ɔyare a wɔfrɛ no jaundice.
| ||
Balanites aegyptica
|
Balanites aegyptiaca (anaa Ohwirem) yɛ dua bi a ɛwɔ Zygophyllaceae anaa Balanitaceae. Dua yi firi Afrika ne Mediterranea Apuei.
Edin a Wɔtaa De Di Dwuma.
Din ahodoɔ pii na wɔde frɛ afifideɛ yi. Wɔ Borɔfo mu no, wɔfrɛ aba no sɛ anhweatam so aba, na wɔfrɛ dua no soap berry tree anaa bush, Thorn tree, Egyptian myrobalan, Egyptian balsam anaa Zachum oil tree; Wɔ Arab kasa mu no, wɔfrɛ no lalob, hidjihi, inteishit, ne heglig (hijlij). Wɔ Jieng kasa mu no wɔfrɛ no Thou anaa thau, wɔ Hausa kasa mu no wɔfrɛ no aduwa, wɔ Tamasheq kasa mu no wɔfrɛ no taboraq, wɔ Fulfulde (Pulaar) kasa mu no wɔfrɛ no Murtooki anaa Tanni, wɔ Swahili kasa mu no wɔfrɛ no mchunju, wɔ Kamba Kilului ne Amharic kasa mu no wɔfrɛ no bedena.
Nkyerɛkyerɛmu.
Balanites aegyptiaca dua no tenten du mita 10 (anammɔn 33) na ne fa kɛseɛ no ara yɛ teateaa. N'abaa no wɔ nsɔe atenten tenten a ɛteɛ a wɔakyekyere ho. Nhabamma no fi ntini no ase na ɛwowɔ nkatabo abien a ɛsono ne kɛse ne ne su. Nhwiren mmiako mmiako no kɔla yɛ ahabammono-kɔla, hermaphroditic a nhwiren anum wɔ radial symmetry na ne kɛse yɛ milimita 8–14 (0.31–0.55 in). Nhwiren no ntini yɛ fitaa, ɛyɛ downy na mpɛn pii no ne tenten nnu mm 10 (0.39 in), ɛwom sɛ wɔakyerɛw mm 15 (0.59 in) wɔ Zambia ne Zimbabwe de. Mpɛn pii no, aduaba a ɛte sɛ ellipsoid no tenten nnu sɛntimita 4 (nsateakwaa 1.6) na sɛ ɛnnɔɔso a, ɛyɛ ahabammono; ɛbere ma ɛbɛyɛ aduaba a ɛyɛ bruu anaa bruu a ɛyɛ mmerɛw a ne were a ɛyɛ crispy a ɛkata ɔbo a ɛyɛ den a ɛyɛ bruu anaa bruu-ahabammono a ɛyɛ nnam ho.
Abɔde a Atwa Yɛn Ho Ahyia Ho Adesua.
Nnua a ɛwɔ nhwiren mu a wɔfrɛ no Camponotus sericeus no nya nnuan a nhwiren no fi mu ba no. Aboa a wɔfrɛ no Bunaea alcinoe no mmoawammoawa na ɛma dua no tutu.
Nkyekyɛmu.
Balanites aegyptiaca wɔ Afrika atifi apuei fam, (wɔ aman Algeria, Angola, Benin, Botswana, Burkina, Burundi, Cameroon, Caprivi Strip, Central African Republic, Chad, Congo, Djibouti, Egypt, Eritrea, Ethiopia, Gambia, Ghana, Guinea-Bissau, Ivory Coast, Kenya, Malawi, Mali, Mauritania, Morocco, Mozambique, Niger, Nigeria, Rwanda, Senegal, Sinai, Somalia, Sudan, Tanzania, Togo, Uganda, Zambia, Zaïre ne Zimbabwe) ne Sahel-Savannah mantam wɔ Afrika ne Arabia nsupɔw so (wɔ aman Lebanon, Libya, Syria, Oman, Palestine, Saudi Arabia ne Yemen mu).
Na' Atrae.
Wobetumi ahu no wɔ atrae ahorow pii, na ɛgyina asase ahorow pii ano, efi anhwea so kosi dɔte a emu yɛ duru so, ne wim tebea mu nsu a ɛyɛ nwini, fi nea ɛyɛ kusuu so kosi nea ɛnyɛ nwini so. Ebetumi agyina nsuyiri, mmoa a wɔyɛ adwuma, ne ogya a ɛredɛw ano.
| ||
Baphia nitida
|
Baphia nitida, a wɔsan frɛ no camwood, barwood, ne Afrika sandalwood (ɛnyɛ sandalwood ankasa deɛ) yɛ dua a ɛyɛ dua, ɛyɛ atoko, na ɛyɛ dua a ɛyɛ den a efiri Afrika atɔɛ fam mfifini. Ɛyɛ dua ketewaa bi a ɛwɔ abansoro ase, ɛyɛ ahabammono daa, na wɔtaa dua wɔ nkuraa ase, na wɔfrɛ no osun wɔ Yoruba kasa mu.
| ||
Carica papaya
|
Carica papaya (anaa Brofere) ɛyɛ afifide ahorow 21 a wogye tom wɔ Carica abusua a wɔfrɛ no Caricaceae no mu biako, ne n’aba no din nso. Ɛdii kan baa hɔ wɔ Mesoamerica, Mexico anafo fam ne Central America.
Nkyerɛkyerɛmu.
Asɛmfua papaya fi Arawak mu a ɛbaa Spainfo so. na ɛno nso ne dua no din. Wɔde edin papaw anaa pawpaw di dwuma f wɔ mmeae bi.
Papaya yɛ dua ketewaa bi a nkorabata kakraa bi na ɛwɔ so, na mpɛn pii no ne dua biako na enyin fi mita 5 kosi 10 (anammɔn 16 kosi 33), na nhaban a wɔahyehyɛ no kurukuruwa no to dua no atifi. N'afa a ɛwɔ ase no so wɔ nkekae a ɛda adi pefee wɔ baabi a wɔwoo nnuaba ne nnuaba no. Ahaban no yɛ akɛse, ne kɛse yɛ sɛntimita 50–70 (20–28 in), ɛwɔ nsateaa a emu dɔ, na ɛwɔ ntini ason.
Nhwiren.
Papaya yɛ nnua abien. Nhwiren no wɔ afa anum, na ɛsono sɛnea wɔn mu biara te; nhwiren a wɔyɛ mmarima no wɔ nhwiren a wɔde ne nhwiren no aka abom. Papaaya nhwiren ahorow abien na ɛwɔ hɔ.
nhwiren a wɔyɛ mmarima no wɔ nhwiren pii na na mmea no nso wɔ nhwiren kakraa bi .
Sɛnea wɔde di dwuma.
Papaya aba a abere no de, wɔtaa di no prɛko, a wontwa ne ho nhwi anaa n'aba. N'aba a ɛyɛ tuntum no yɛ nea wodi, na ɛyɛ dɛ. Esiane sɛ aduannuru wɔ aba no mu nti, wɔtaa tɔ no.
| ||
Hyptis pectinata
|
Hyptis pectinata yɛ nhwiren bi a ɛwɔ mint abusua, Lamiaceae mu. Wɔtaa twa no wɔ Ghana firi wuram de di dwuma wɔ mpɔtam hɔ nnuruyɛ mu.
Ɛwɔ Afrika mmeae a ɛhɔ yɛ hyew, ne Brazil, na ɛsan wɔ wiase mmeae afoforo te sɛ Amerika ne Asia.
Sɛdeɛ ɛte.
Hyptis pectinata yɛ nhabannuru a ɛtra hɔ daa a ne tenten tumi nyin kɔ soro bɛyɛ mita 2. Ɛwɔ ntini a ɛyɛ huam a ɛyɛ skwɛɛ, na ɛwɔ mint abusua no mu. Nhaban no yɛ mmerɛw, ɛne ne ho di anim ne anim, na ɛwɔ anoano a ɛyɛ nsensanee. Ne tenten yɛ sɛntimita 5-10 na ne tɛtrɛtɛ yɛ sɛntimita 2-5, na sɛ wɔabubu a, ne hua te sɛ minty hua. Afifide no sow nhwiren nketewa a ɛte sɛ ntini a mpɛn pii no ɛyɛ pɛpol anaa lavender na wɔahyehyɛ no sɛ nhwiren a ɛte sɛ nsɔe.
Ma wɔde yɛ.
Amammerɛ mu Nnuruyɛ.
Wɔde Hyptis pectinata adi dwuma wɔ amanne kwan so aduruyɛ mu wɔ amammerɛ ahorow mu wɔ Ghana. Sɛ nhwɛso no, wɔ Ghana no, wɔde sa ɔhome mu yare, honam ani yare, ne yafonu mu aduanyam mu nsɛm. Wɔtaa de nhaban ne ntini no yɛ nnuru a wɔde hyɛ nipadua mu, nea wɔde sra honam ani ne nea wɔnom.
Kuayɛ mu.
Wɔ mmeae bi no, wɔde Hyptis pectinata di dwuma sɛ abɔde mu nnuru a wɔde kum nkoekoemmoa esiane sɛ ekum mmoa a wɔsɛe ade nti. Wɔahu sɛ ngo a ɛho hia a woyi fi afifide yi mu no tumi ko tia mmoawa ne fungal, na wei ama ayɛ ade a ɛsom bo wɔ kuayɛ mu.
Aduruyɛ.
Wɔde afifide yi yɛ nnuru wɔ mmeae pii a osu tɔ na owia bɔ kɛse. Ɛboa ma ayamtu, home a ensi so, ɛko tia mmoawa, ɛyɛ adwuma sɛ aduru a ɛma obi nya nna ho akɔnnɔ, ɛma mogya no mu tew, na ɛmma mmogyatuo gyae.
Wɔnom afifide yi nsu a wɔanoa ma ayamtu, wabɔ, koko mu yaw, ɔhome ho nsɛm, ne nsamanwaw gyae. N'afa horow a wɔayam no boa ma mberɛbo mu haw ahorow gyae na ɛma mmarima nya nna mu ahoɔden. Wobetumi de afifide no ayɛ powder na wɔayɛ no sɛ tii de asa atiridii. Bark decoction sa brayɛ ho haw ne atiridiinini. Wɔde nhaban yɛ tii de tew mogya no ho na wɔde sa akisikuru. Ahaban no tumi ma honam ani trotorootoro kama, na nhaban a wɔanoa no sa akuru ahorow, titiriw asikyireyareɛ.
| ||
Jatropha curcas
|
Jatropha curcas (Nkanea dua) yɛ afifide bi a ɛka Euphorbiaceae abusua mu. Wɔ Ghana no, wɔtaa de ne dua gye ban, wɔde n'ahaban no twitwi wɔn se, wɔde yɛ aduro na wɔtum de emu nsuo no kyerɛw wɔn din gu honam dua no ho.
Ma wɔde yɛ.
Wɔ Ghana no, Jatropha curcas tumi boa ɔman no wɔ anyinam ahoɔden a wɔyɛ no foforɔ ne nkuraaseɛ nkɔsoɔ mu. Afifide no ma aba a ngo pii wom, na wotumi de fa mfiri mu yɛ ho adwuma ma ɛyɛ biodiesel fango. Sɛnea etumi nyin wɔ asase a ɛwɔ pradaa so no ma ɛho ba mfaso wɔ mmeae a asase a asaase mu nneɛma pa nnim pii no, na ɛma wonya ɔkwan foforo a wɔfa so dua nnɔbae a wɔnya aduan fi mu.
Mfaso.
Jatropha curcas a ɛwɔ Ghana no wɔ tumi a ɛbɛma wɔanya sikasɛm mu mfasoɔ kɛse. Biofuel a wɔde Jatropha ngo yɛ no betumi atew Ghana ka a wɔbɔ wɔ fango a efi abo mu a efi amannɔne ba no so, na aboa ma ahoɔden ahobammɔ ne sikasɛm mu ahotɔ aba. Bio nso, Jatropha a wɔbɛdua no betumi aboa ma wɔasan asiesie nsase a asɛe no na wɔasiw asase a ɛresɛe no ano, na ama nneɛma a atwa yɛn ho ahyia no akɔ so atra hɔ daa.
Wɔtum nso de sa nyarewa ahorow wɔ amanmerɛ kwan so.
Nhwehwɛmu.
Nhwehwɛmu asoɛe ahorow a ɛwɔ Ghana de nsi resua Jatropha curcas ho ade sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma nnuaba papa na ama aba a wonya no dodow atu mpɔn. Nhwehwɛmu ahorow yi twe adwene si afifide no dua, mmoawa a wɔsɛe nnɔbae ne nyarewa ano aduru, ne mfiridwuma a etu mpɔn a wɔde yɛ nneɛma so. Botaeɛ ne sɛ wɔbɛma Jatropha ayɛ nnɔbaeɛ a wɔtumi de wɔnho to so na mfasoɔ wɔ so ma Ghana akuafoɔ.
| ||
Justicia flava
|
Justicia flava yɛ nhwiren bi a ɛwɔ abusua Acanthaceae mu. Saa nhwiren yi da nsow wɔ n’aduruyɛ mu na wɔde di dwuma kɛse wɔ amanne kwan so aduruyɛ mu wɔ mmeae ahorow, a Ghana ka ho.
Ayaresa.
Justicia flava wɔ mfaso kɛse wɔ Ghanafo aduruyɛ mu. Wɔde nhaban ne ntini no sa nyarewa ahorow.
Atiridii.
Wɔde nneɛma a wɔayi afi nhaban no mu di dwuma de sa atiridii "(malaria). Nhabannuru ho animdefo siesie nhabannuru yi s yareɛ na wogye di sɛ ɛtew atiridiinini so na ɛko tia yareɛ mmoawa."
Home mu yareɛ.
Wɔde nnuru a wɔde Justicia flava ayɛ no di dwuma de brɛ ɔhome mu tebea horow te sɛ ɛwabɔ ne hwenemu nsuo sɛnkyerɛnne ase.
Akuru.
Wɔde nhaban no gu akuru ne pira so na ama ayɛ mogya atwa na asiw no trɛw ano ama no akɔ ntɛm. Wɔtumi nso de sa Asikyireyareɛ.
| ||
Ficus asperifolia
|
Ficus asperifolia yɛ nnua bi a ɛwɔ abusua a wɔfrɛ no Moraceae. Ɛkɔ soro bɛyɛ mita 6, na ɛtaa nya mman a ɛforo.
Nkyerɛkyerɛmu.
N'ahaban yɛ nkatabo a ne tenten yɛ 20 cm na ne tɛtrɛtɛ yɛ 8 cm. N'ahaban no ne tenten yɛ sɛntimita 1. Ne tɛtrɛtɛ yɛ mmramma 2
Nkyekyɛmu ne atrae.
Ficus asperifolia wɔ Senegal atɔe fam kɔsi Sudan ne Kenya ne anafo fam kɔsi Zambia. Wonya no wɔ sare so ne kwae mu.
Sɛnea wɔde di dwuma.
Wɔ Cameroon no, wɔde nnuaba a wɔaye no atutu no di dwuma wɔ atetesɛm mu de sa nyinsɛn a wonni. Wɔsan nso de nnua no mu nnuru boa ma apira.
| ||
Diodia scandens
|
Diodia(anaa sɛ buttonweed)yɛ afifideɛ a ɛso nhwiren wɔ Rubiaceae abusuakuo no mu.Carl Linnaeus kyerɛkyerɛ mu wɔ afe apem ahanson ne aduonu mmiɛnsa(1753).Dua yi wɔ Amerikaanaafoɔ ne apueɛ fam,South America ,Central America,Mesiko,West Indies ne trolical Afrika.
Diodia Binom.
Diodia afifideɛ bebree wɔ hɔ a wɔde akɔ genus "Diodella" a ɛne no sesɛ,na ne saa nti wɔde edin buttonweed ma saa afifideɛ no nyinaa.Wɔsan wɔ afifideɛ binom wɔ hɔ a ɛnyɛ buttonweed wɔ genus "Spermacoce".Wɔnim Abutilon theophrasti a ɛwɔ Malvaceae abusua no mu sɛ ɛno nso wɔ buttonweed din no bi.
| ||
Ofori panin sukuu
|
Ofori Panin Senior High School (OPASS) yɛ sukuu a wɔbom yɛ adesua a ɛto so abien wɔ wɔ Ghana Apuei Fam . Ofori Panin Sukuu (kan no na wɔfrɛ no Tafo-Kukurantumi Senior High school, seesei wɔato din OPASS), yɛ sukuu a wɔbom yɛ adesua a ɛwɔ Tafo wɔ Akyem, Eastern Region, Ghana. Kwame Nkrumah na ɔhyehyɛɛ sukuu no wɔ afe 1961 mu . Wɔtoo ɔdan no fapem wɔ 19 May 1962 denam Hon. Kofi Asante Ofori Attah, MP for Akim Abuakwa ne Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Atɛntrenee so saa bere no. Ofori Panin alumnus/alumna bi na wonim no sɛ "Opassian".
Sukuu no asɛmti ne "Dwen Na Som" a ɛkyerɛ "Dwen na Som", a ɛkyerɛ nyansapɛ a wɔn a wɔhyehyɛɛ no no ada no adi sɛ efi ase wɔ sukuu asetra mu, ɔbarima ne ɔbea, ɛsɛ sɛ obiara de adwene a ɛsusuw nneɛma ho som na ɔyɛ krado na wowɔ ɔpɛ sɛ wobɛsom wo ho, wo sukuu, w’abusua, ɔman ne wiase nyinaa. Wɔde asono ne nneɛma afoforo na ɛyɛɛ sukuu no abodin krataa no. Asono kyerɛ ahoɔden ne nyansa, kanea, a ɛkyerɛ hann ne hann wɔ nkonimdie kwan so, cutlass a egyina hɔ ma akuafoɔ kuo a ɛwɔ Akim Abuakwa, dua a ɛkyerɛ Akyem Abuakwa kwaeɛ a osuo tɔ wɔ hɔ a ɛma asase pa a wɔde yɛ nnua ne kokoo a ɛyɛ Ghana sikasɛm akyi dompe.
Sukuu mpanyimfo ne mpanyimfo
Alumni a wɔda nsow
| ||
Theobroma cacao
|
Theobroma cacao (anaa cocoa dua) yɛ dua ketewa bi a ɛwɔ Malvaceae abusua mu.yɛ ketewa (ne tenten yɛ mita 6–12 (anammɔn 20–39) . Wɔde n’aba, koko aba, yɛ chocolate ne koko bɔta. Ivory Coast ne ɔman a ɛso sen biara a ɛsow cocoa aba wɔ 2018 mu, na na ne nnɔbae yɛ tɔn ɔpepem 2.2.
Nkyerɛkyerɛmu.
Nhwiren.
Nhwiren no gu nnua no so wɔ nnua no mu, na wɔfrɛ no cauliflory. Nhwiren no yɛ nketewa, ne kɛse yɛ sɛntimita 1–2 (3⁄8–13⁄16 in), na ne ntini yɛ pink.
Na' Aba.
Aduaba no a wɔfrɛ no cacao pod no yɛ ovoid, ne tenten yɛ sɛntimita 15–30 (nsateakwaa 6–12) na ne tɛtrɛtɛ yɛ sɛntimita 8–10,
Aba no na wɔde yɛ chocolate, na wɔ aman bi so no, wɔde nkate no yɛ nsa a ɛma obi ho tɔ no, ne nea wɔde nom a ɛyɛ dɛ. Ngo pii wɔ aba biara mu. Ade titiriw a ɛwɔ aba no mu ne theobromine, a ɛyɛ nnuru a ɛma ahoɔden a ɛte sɛ caffeine.
Kokoo Ho Adeyɛ.
Wɔ afe 2022 mu no, wiase nyinaa nnɔbae a wɔtɔ no yɛ tɔn ɔpepem 5.9, na Ivory Coast na edi kan wɔ nnɔbae no nyinaa mu ɔha mu nkyem 38. Afoforo a na wɔyɛ nnɔbae kɛse ne Ghana ( ɔha mu 19) ne Indonesia ( ɔha mu 11).
Kokoo Ho Ahobammɔ.
Mmoawa ne nyarewa a ɛwɔ cocoa mu, ne wim nsakrae kyerɛ sɛ yebehia nnua ahorow foforo na ama yɛatumi adi ɔhaw ahorow yi ho dwuma. Wɔ mmɔden a wɔbɔ sɛ wɔbɛma wɔn a wɔtete nnɔbae no anya nnɔbae ahorow pii, na wɔahwɛ ma nnɔbae a ɛwɔ asase so no daakye ho, animdefo ayɛ A Global Strategy for the Conservation and Use of Cacao Genetic Resources, a ɛno na ɛde Cocoa Adwuma a Ɛkɔ So no ho Nnyinasosɛm no. Wɔn a wɔyɛ cocoa no ne wɔn adetɔfo agye saa nhyehyɛe yi atom, na ne botae ne sɛ wɔbɛboa ma wɔaka cocoa ahorow no ho asɛm, na wɔama cocoa a wɔaboaboa ano no mu ayɛ den, na mfaso a ɛwɔ so no ayɛ kɛse, na ama wɔanya nneɛma a wɔakora so no ho nsɛm pii. Wɔbɔ mmeae bi a cocoa gu ahorow ho ban wɔ ɔkwan horow so, sɛ nhwɛso no, wɔbɔ ɔman no aguan ahorow ho ban. Nanso, nhwehwɛmu bi a wɔyɛe nnansa yi a ɛfa awosu mu nneɛma ahorow ne wim tebea ho no kyerɛ sɛ edu 2050 a, saa mmeae a wɔabɔ ho ban no mu pii renyɛ papa mma cocoa. Ɛsan nso kyerɛ beae bi a ɛbɛn Iquitos wɔ Peru a ɛbɛkɔ so ayɛ nea ɛfata sɛ wɔdɔ kɔkɔɔ, na ɛhɔ na abɔde a nkwa wom pii wɔ, na ɛkae sɛ wɔnhwɛ kwan sɛ wɔbɛbɔ saa beae yi ho ban. Nhyehyɛe afoforo te sɛ International Cocoa Quarantine Centre no, atirimpɔw ne sɛ ɛbɛko atia cocoa nyarewa na abɔ awosu ahorow ho ban.
Kokoo Nkɔso Ho Abakɔsɛm.
Akoko dua no fi Amazon kwae mu, na wɔdii kan de no yɛɛ fie bɛyɛ mfe 5,300 a atwam ni, wɔ Equatorial South America fi Santa Ana-La Florida (SALF) beae a ɛnnɛ wɔfrɛ hɔ Ecuador anafo fam apuei (Zamora-Chinchipe Mantam) no.
Wɔ Mesoamerica no, wɔahu adaka a wɔde noa cacao no bi wɔ tetefo nneɛma a wɔatutu fam ahu no wɔ Early Formative (1900-900 BC) bere mu. Sɛ nhwɛso no, ade a ɛte saa bi a wohui wɔ Olmec tetefo nneɛma a wɔatutu fam ahu wɔ Veracruz, Mexico, Gulf Coast no kyerɛ sɛ nnipa a wɔtraa ase ansa na Olmecfo reba no fii ase de cacao dii dwuma wɔ 1750 A.Y.B. Wɔ Mexico, wɔ Pacific mpoano wɔ Chiapas, no, Mokaya tetefo nneɛma a wɔatutu fam ahu wɔ hɔ no ma yehu sɛ na nnipa nom kakao nsa a efi bere bi a atwam koraa, bɛyɛ afe 1900 A.Y.B.
| ||
Thaumatococcus daniellie
|
Thaumatococcus daniellie, a wɔsan frɛ no anwonwade aba anaa anwonwade borɔdɔma, yɛ afifide bi a efi Afrika atɔe fam a ɛka Marantaceae abusua no ho. Ɛyɛ afifide akɛse a ɛyɛ nhwiren, na ɛsow nhwiren wɔ Afrika atɔe fam kwae mu wɔ Sierra Leone, anaafo apuei fam kɔsi Gabon ne Democratic Republic of the Congo. Wɔsan nso yɛ nnɔbae bi a ɛwɔ Australia ne Singapore.
Nnomaa no fata wɔ aduannuru ho nhwehwɛmu mu (te sɛ n’abusuafo pii a wotumi di na mfaso wɔ so, a arrowroot, banana, cannas, cardamom, gingers ne turmeric ka ho), efisɛ wonim no sɛ ɛyɛ abɔde mu fibea a ɛma thaumatin, protein a ɛyɛ dɛ kɛse. Sɛ wodi aduaba no fa a ɛyɛ nam no a, thaumatin mmoawammoawa no ne tɛkrɛma mu anwenne no nya abusuabɔ, na ɛma yenya "anwenne" a ɛyɛ dɛ a ɛtra hɔ bere tenten no.
Wɔ baabi a wɔtete no, wɔde nnua no di dwuma wɔ nneɛma pii mu a ɛnyɛ nnuhwam nko ara; wɔde nnua no nhwiren a ɛyɛ den no yɛ nnwinnade ne ɔdan mu nneɛma, wɔde nnuaba no kyekyere nnuan mu, na wɔde nnuaba ne aba no di dwuma wɔ nnuruyɛ mu
Din a wɔtaa de frɛ nnua yi ne katamfe anaa katempfe, uma wɔ Igbo kasa mu, ewe eran wɔ Yoruba kasa mu, Yoruba borɔdɔma dua ne African serendipity berry; nnua a enni abusua a ɛne no bɔ abira no ne Synsepalum dulcificum.
Nkyerɛkyerɛmu.
Thaumatococcus daniellie yɛ afifide bi a ɛwɔ ntini mu a ɛtra hɔ mfe pii, na ne tenten tumi du mita 3.5. N'ahaban ahorow a ne tenten yɛ sɛntimita 60 ne ne tɛtrɛtɛ yɛ sɛntimita 40 no fi ntini no mu biara mu.Nhwiren no yɛ ntɛtɛw biako anaa ntɛtɛw bi a emu ntini yɛ nketenkete, na efi ntɛtɛw a ɛwɔ ase no mu na efifi. Aba no yɛ honamdua, na ne ho yɛ mporoporowa, na sɛ ɛberee a, ne kɔla yɛ kɔkɔɔ kɔkɔɔ. Bere a aba no nyin no, aba no biara wɔ nsa tuntum abiɛsa a emu yɛ den yiye. Aril a ne kɔla yɛ kɔkɔɔ a ɛyɛ nketenkete na ɛkyekyere aba no ho, na nea ɛwɔ mu no yɛ protein a ɛma no yɛ dɛ a wɔfrɛ no thaumatin.
| ||
Tetrapleura tetraptera
|
Tetrapleura tetraptera yɛ nhwiren a ɛwɔ Fabaceae abusua mu a ɛwɔ Afrika Atɔe fam ne Afrika Mfinimfini. Wɔfrɛ no prekese (anaa, prɛkɛsɛ aka soup perfume) wɔ Twi kasa a ɛwɔ Ghana mu. Wɔsan frɛ no uhio (uhiokrihio) wɔ Nigeria Igbo kasa mu.
Wɔde dua no di dwuma wɔ akwan pii so. Wobu ne hua a ɛyɛ dɛ no sɛ ɛsom bo, na wɔde ne aba no hyɛ nnuan te sɛ Banga sopa mu. Wɔtaa de no yɛ nnuan ahorow esiane ne huam nti.
Nkyerɛkyerɛmu.
Ɛyɛ dua a ne nhaban yɛ kɔkɔɔ a ne tenten betumi adu mita 25, na ne dua dua dua no yɛ nketenkete na ɛteɛ, na ne dua no yɛ kɔkɔɔ a ne ho yɛ huam. N'ahaban yɛ nkatabo abien, na emu biara wɔ nkatabo 12 kosi 24. Nhomawa no tenten betumi adu sɛntimita 2 na ne tɛtrɛtɛ nso betumi adu sɛntimita 1, na ɛyɛ nketenkete a ne tenten yɛ tenten kosi ne tɛtrɛtɛ mu, na ne ti ne ne ti nyinaa yɛ nketenkete. Aduaba no taa kyekyere nkorabata no ano, na aba no mu no, aba no yɛ tuntum anaa kɔkɔɔ.
Ɛwɔ Afrika Atɔe fam, efi Senegal wɔ Afrika Atɔe fam kɔsi Sudan ne Kenya ne anafo fam kɔsi Tanzania ne Angola.
| ||
Terminalia superba
|
Terminalia superba, ɛyɛ dua kɛse bi a ɛwɔ abusua a wɔfrɛ no Combretaceae mu, na ɛwɔ Afrika atɔe fam atɔe fam.
Ebetumi adu mita 60 tenten, na ne ti yɛ nkatabo anaa apampam, na ne ntini no mu fa kɛse no ara nyɛ nkorabata, na ne nnyinaso no gyina hɔ ma dua no. Nhaban no tenten yɛ sɛntimita 10 na ne tɛtrɛtɛ yɛ sɛntimita 5, na nhaban gu wɔ ɔpɛ bere mu (Obubuo bosome no mu kosi Ɔgyefoɔ bosome no mu ). Nhwiren no ba wɔ ɔpɛ bere awiei ansa na nhaban foforo afifi; wɔyɛ nketewa na wɔyɛ fitaa, enyin wɔ nsɔe a ɛnyɛ den a ne tenten yɛ sɛntimita 10–12 mu.
Sɛnea wɔde di dwuma.
Nnua no yɛ nnua a emu yɛ hyerɛn (white limba anaa korina) anaa nnua a emu yɛ hyerɛn (black limba). Wɔde yɛ ntade, pon so agumadi nkrante (te sɛ nea wɔde hyɛ akyi), ne nnwom nnwinnade, na wɔsom bo esiane sɛ ɛyɛ adwuma yiye, na ne kɔla ne ne siesie yɛ papa nti. Nhwɛso a agye din paa a wɔde dii dwuma wɔ guitar ho ne bere a Gibson yɛɛ wɔn Flying V ne Explorer guitar a na wɔhwehwɛ wɔn paa no wɔ afe 1958 mu no. Wɔn a wɔyɛ pon so agumadi nkrante no paw limba, ne titiriw no, nea wɔfrɛ no black limba no, esiane sɛ ɛyɛ nea wotumi de di dwuma yiye, na ɛboa ma wɔtwe wɔn ho fi nneɛma a ɛkyɛn so no ho.
| ||
Kalanchoe pinnata
|
Kalanchoe pinnata (wɔ san frɛ no "Cathedral Bells", "Mframa Dua," or "Anwonwade Ahaban," ) yɛ afifide a ɛyɛ frɔmfrɔm a efi Madagascar, nanso wɔhu no kɛse wɔ mmeae a osu tɔ na owia bɔ kɛse ne mmeae a osu pii wɔ wiase nyinaa, a Ghana ka ho.
Senea ɛte.
Kalanchoe pinnata yɛ afifide a ɛtra hɔ ɛkyɛ a ne nhaban ɛyɛ frɔmfrɔm na ɛyɛ ahabammono a ɛtaa wɔ anoano kɔkɔɔ. Afifide yi san ma nhwiren a ɛyɛ nhama a ɛte sɛ dɔn a ɛtaa yɛ ahabammono-srade anaa pink akuwakuw.
Ma wɔde yɛ.
Wɔ Ghana no, wɔde Kalanchoe pinnata di dwuma kɛse wɔ aduruyɛ mu esiane ayaresa tumi a ɛwom nti.
| ||
Terminalia ivorensis
|
Terminalia ivorensis yɛ dua a ɛwɔ abusua Combretaceae mu, na wɔtaa frɛ no Ivory Coast almond, idigbo, black afara, framire ne emeri.
Nkyerɛkyerɛmu.
Terminalia ivorensis wɔ Cameroon, Ivory Coast, Ghana, Guinea, Liberia, Nigeria, ne Sierra Leone. Ɛtɔ mmere bi a wohu no wɔ kwae mu, nanso ɛyɛ dua a ɛwɔ kwae mu bere ne bere mu. Ɛyɛna ɛtɔ mmere bi a, ɛyera n'abran a ɛrenyin no, na ɛma wonya nnɔbae pii.nnua a abere no tenten mu nsakrae. Eyi yɛ nnua a ɛwɔ Afrika Atɔe fam no mu biako a ɛwɔ din pii, na wɔtɔn wɔ mmeae a wɔka Engiresi kasa te sɛ Idigbo (Yoruba) ne mmeae a wɔka Franse kasa te sɛ framiré (Anyi).
Sɛnea wɔde di dwuma.
Wɔde nnua a ɛyɛ den no yɛ nnua a wɔde yɛ adwumaden ne nea wɔde si dan a ɛsom bo. Wɔde T. ivorensis nnua yɛ egya
| ||
Terminalia catappa
|
Terminalia catappa yɛ nwura mu dua kɛseɛ bi a ɛka l leadwood nnua abusuakuo no ho. Beaeɛ a wɔsusu sɛ n'ase firi ankasa ne Asia, Australia, Madagascar ne Seychelles. Borɔfo din a nnipa dodoɔ no ara nim ne country almond, Indian almond, Malabar almond, sea almond, tropical almond, beach almond ɛna false kamani.
Ne Bɔberɛ.
Dua no tumi nyini pa ara na sɛ wɔsusu a ne tenten tumi yɛ mita aduasa num; ne anamoɔn ɔha ne du num(15feet). Adauaba a ɛso wɔ so no mu nyɛ duru. Bio, ɛyɛ den kakra. Nti sɛ nsuo tɔ anaa mframa a ano yɛ den fa a, ɛmu tumi paepae. Dua no renyini nyinaa na ɛretae. Anaa ɛretrɛ. Ne mmae no nso ahyehyɛ wɔn ho nnidisoɔnnidisoɔ. Ne nhaban nso trɛ. Ɛwowa, na ahaban no ahosuo nso ahabanmono a ani dum. Sɛ ɔpɛ berɛ duru a ɛyɛ a na ɛmu nsuo no yɛ dɔkɔkɔkɔ ansa na atete. Ɛrebɛtete a , ɛyɛ nkɔkɔɔnkɔkɔɔ. Dua no wɔ nhwiren a abɔdeɛ mu nyansapɛfoɔ kyerɛ sɛ wɔyɛ mmaa ne wɔn a wɔyɛ mmarima no nyinaa bi. N'aduaba no wowa, na ɛsos.
Baabi a Ɛwɔ.
Ɛnam nnipa so ama ma no agye baabiaa. Ɛrekame ayɛ sɛ, baabi a wobɛkɔ biara no, ebi wɔ hɔ. Mmerɛ tenten ni na ɔmanfoɔ wɔwɔ Abibirem, Australia, Guinea, Afei Asia anaafoɔ fam, Micronesia ne Indian ahyɛ da adua terminalia catappa . Nansa yi ara na wɔde kɔɔ Amerika man mu nso. Kane no deɛ, na nka Asai nko ara na dua no wɔ. Akyire yi, yɛbɛnyaa bi wɔ baabi a yɛadi kan aka no asɛm yi. Nanso ɛfiri Afe Apem ne ahankron reba no, dua no agye ntrɛha wɔ wiase afaanan nyinaa.
Ne Dwumadie.
Aduaba a ɛso wɔ dua no so no yɛ deɛ wɔtumi di. Sɛ wodi a, ɛyɛ a na ɛmu ka kakra. Mma a ɛhyehyɛ nnuaba no mu no nso wɔtumi we wɔ berɛ a wɔnnoaeɛ. Sɛ ɛbere a, n'ahosuo no tumi yɛ sɛ akokɔ seradeɛ anaa kɔkɔɔ a ɛne akokɔ seradeɛ adi afra. Ɛbere a, biribi wɔ mu a wɔfrɛ no almond ɛyɛ ma nipadua no, nanso Ɛyɛ den sɛ wɔbɛtumi ayi almond no afiri ne mma no mu.
Ɛnam sɛ ne dua no yɛ den na ɛmma kwan ma nsuo nkɔmɔ mu nti, wɔtumi de yɛ kodoɔ.
| ||
Dompe mu kokoram
|
Dompe mu kokoram(bone tumor) yɛ nyini a nipadua no mu tissues binom nyini berɛ a ɛnsɛ sɛ ɛfa saa kwan no so nyini wɔ obi nnɔmpe mu .ɛso nsunsuansoɔ no bi ne thyroid, berɛboɔ mu yadeɛ ne dwonsɔtwaa mu yadeɛ. Sɛ obi nya saayadeɛ yi a, nneɛma a ɛtaa da adi wɔ ne nipadua no mu titiriw ne nompe mu yaw, ne deɛ ɛkeka ho. Mpeɛn pii no dompe mu yadeɛ yi ne biribi a wɔfrɛ no pathologic fracture na ɛnam. Nsɛnkyerɛnne nkaeɛ bi nso ne ahoɔhyeɛ, ɔbrɛ, sɛ obi so bɛte anaa ɔbɛfɔn, mogyasoteɛ ne abofono. Ebi wɔ hɔ a, saa nsɛkyerɛnne yi mu biara nna ne ho adi, mom, wɔreyɛ yareɛ foforɔ bi ho nhwehwɛmu a na wɔtaa hunu .
Kwan a Wɔfa so Hunu.
Kwan a wɔfa so hwehwɛ dompe mu kokoram ne X-ray. Wɔde mfidie a ɛtumi kyerɛ dompe no fa a yadeɛ no wɔ di dwuma a, ɛho dwumadie ɛnyɛ den koraa. Wɔtumi nso nam mogya mu nhwehwɛmu so hunu sɛ obi wɔ dompe mu kokoram anaasɛ onni bi a. Sɛ wɔreyɛ berɛboɔ ho nhwehwɛmu nso na sɛ nipa no wɔ dompe mu kokoram a wɔtumi hunu . Wɔtumi nso hwɛ nipa no mogya mu hunu Bence Jones protein a ɛwɔ mu. Uno nso tumi kyerɛ yɛn sɛ obi wɔ dompe mu kokoram anaa onni bi.
Ahodoɔ.
Ahodoɔ a a wɔnim firi tete ne noncancerous( deɛ ɛhyɛɛda nnokoroo ɔyarefoɔ no papa) ne cancerous( deɛ adokoro ɔyarefoɔ no). Dompe mu kokoram ho nsɛnkyerɛnne no taa ne soft tissues deɛ sesɛ. Afe mpem mmienu ne aduonu mu no, WiaseKubaatan a ɛhwɛ apɔɔmuden so World Health Organization (WHO) yɛ nsakraeɛ wɔ dompe mu kokoram nkyekyɛmu no ho. Wɔn deɛ no deɛ, ahodoɔ a wɔde baeɛ no ne cartilage tumors, osteogenic tumors, fibrogenic tumors, vascular tumors, osteoclastic giant cell-rich tumors, notochordal tumors, other mesenchymal tumors, ne hematopoietic.
Nsɔano.
Kokoram korɔ a atɔ dompe no mu no na wɔgyina so de sa ma ho ayarehwɛ. Yɛwɔ adɔkotafoɔ animdifoɔ a wɔakwadare wɔ dumpe mu yareɛ sa ho. Saa nkorɔfoɔ yi wowɔ wɔn asoeɛ ne ayaresabea ahodoɔ a wɔma ayarehwɛ wɔ hɔ. Akwan ahodoɔ a ɔmanfoɔ a wɔwɔ dompe mu komoram fa so gye ayarehwɛ no bi na ɛdidi soɔ yi.
Chemotherapy ne radiotherapy.
Chemotherapy ne radiotherapy boa pa ara, berɛ a kokoram no yɛ Ewing's sarcoma. Yei yɛ ampa deɛ, nanso, mpɛn pii no, ɛyɛ a nyɛ kokoram ahodoɔ no nyinaa na ɛtumi sa. Ebi ne chondrosarcoma).
Nnuro.
Wɔtaa de wɔn a wɔwɔ saa haw yi no to nnuro so, sɛ ebia, nnaawɔtwe biara, wɔbɛnom. Saa nnuro no ma wɔn nnɔmpe ahoɔden no tumi kɔ anim kakra. Ebi ne Strontium-89 a wɔma wɔfa no bosome biara.
wɔtumi nso nam oprehyɛn so sa dompe mu kokoram.
| ||
Nofoɔ mu kokoram
|
Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu
Nofoɔ mu kokoram yɛ kokoram yareɛ bi a yɛnya firi nofoɔ mu. Nsakraeɛ bi a nofoɔ mu kokoram tumi de ba no bi ne sɛ ɛsesa nofoɔ no su, nofoɔ no ho tumi totɔm, nsuo tumi firi nofoɔ nano, ɛma nofoɔ no ho yɛ kɔɔ, ɛsanso ma wo home so te, ɛtumi ma wo honam ani yɛ sɛ akokɔ sradeɛ ene deɛ ɛkeka ho bi. Nhwehwɛmu ama yɛanhunu sɛ mpɛn pii no wɔn a wɔtaa nya nofoɔ mu kokoram no, nsɛnkyerɛne a ɛkyerɛ sɛ wɔaya bi no ntaa nna ɛdi na sɛ wɔ pɛ sɛ wɔ nhunu a gyesɛ yayɛ wɔn "Breast cancer screening test".
Nneɛma Ɛde Nofoɔ Mu Kokoram Ba.
Nneɛma ɛde nofoɔ mu kokoram ba no bi ne kɛseɛ, sɛ wo ntaa ntenetene wo mpɔmu a, wo pɛ nsa nom a, wo twa bra a, sɛ wonya yɛ wo bra ɛdi kan a, wowo wɔ wo mpanyin mfeɛ so a, anaa sɛ wanwo koraa a, mpanyinyɛ, sɛ wo anaa sɛ obi a ɔwɔ w'abusua mu anya bi pɛn a, wo tumi nya saa kokoram yareɛ yi. Nhwehwɛmu ama yɛanhunu sɛ nofoɔ mu kokoram a yenya firi yɛn abusua no yɛ bɛyɛ ɔha nkyemu nnum (5%). Nofoɔ mu kokoram gu mu ahodoɔ dunnwɔtwe. Yɛ twa baabia kokoram no atɔ wɔ nofoɔ no mu no, ne ho mfonyini na yɛayɛ nhwehwɛmu. Sɛ yɛnya yɛ nhwehwɛmu no wie a, yɛ sanso yɛ nhwehwɛmu hwɛ sɛ yareɛ no kɔ akyire wo nipadua no mu anaa, na yahwɛ ɛkwan pa a yɛbɛfa so asa ɔnii no yareɛ.
Nhwehwɛmu (screening).
Nofoɔ mu kokoram nhwehwɛmu (Breast cancer screening) ɛyɛ nhwehwɛmu a yɛyɛ wɔ mmaa wɔnnya nyaa nofoɔ mu kokoram no bi yɛ. Yei boa ma yahunu ɔkwan pa yɛbɛfa so asɔ yareɛ nano ntɛm. "Mammography " yɛ ɔkwan baako yanim paa sɛ yagye atom sɛ ɛno ne ɔkwan a yɛfaso hunu sɛ kokoram ayɛ obi. Saa kokoram ahodoɔ yi ɛtaa da wɔn ho ɛdi wɔ nofoɔ no mu. Aman ahodoɔ wɔn nkɔanim wɔ asetena mu no, nofoɔ mu kokoram nhwehwɛmu no ɛnyɛ nna nanso ehu akɔ atwee wɔ aman wɔn di hia so.
Nofoɔ Mu Kokoram Ho Asɛm Wɔ "Ghana ".
Nofoɔ mu kokoram ɛnyɛ nna wɔ mmaa wɔn yɛ Ghanafoɔ mu. Wɔ afe mpem mmienu ne aduonu (2020) mu no, nipa a wɔnyaa nofoɔ mu kokoram no yɛ bɛyɛ 4400. Kokoram ahodoɔ a ɛwɔ "Ghana" no, nofoɔ mu kokoram na aterɛ paa. Kokoram a ne tebea mu yɛ den paa no na mmaa a wɔn dodoɔ yɛ ɔha nkyemu aduosɔn. Ɛnam sɛ "Mammography" boɔ wɔ soro na nipa bebree naa nya kwan mfa di dwuma ntsi ɔyɛne ne abɛbrɛsɛ na ɛba wɔn so. Obenfo Mayo ne afoforɔ ɛka ho bi (2003), ka sɛ ɛsansɛ wɔn mmɔ kokoram yareɛ ho dawuro nti na ɛdi mmaa pii na ɛkɔ saa tebea bɔne yi mu. Nofoɔ mu kokoram tumi yɛ mmarima so. Nofoɔ mu kokoram a ɛyɛ mmarima no tumi yɛ wɔn mfeɛ bia, nanso ne titire no ara yɛ wɔn a wɔadi firi mfeɛ aduosia kɔsi mfeɛ aduosɔn.
Ɔkwan a yɛfaso si ano.
Mmaa bɛtumi esi nofoɔ kokoram yareɛ ano kwan sɛ wɔte wɔn keseɛ so a, te nsa dodoɔ a wɔnom so a, na wɔn taa ntenetene wɔ mpɔmu. Nhwehwɛmu ama yɛanhunu sɛ wo tenetene wo mpɔm a, ɛte nofoɔ mu kokoram so bɛyɛ ɔha nkyemu dunnan.
Haw a nofoɔ mu kokoram de ba.
Mpɛn pii no haw a nofoɔ mu kokoram de ba no bebree no ara firi kwan yɛfaso sa wɔn yareɛ yi ayɛ wɔn no yareɛ na ɛnyɛ yareɛ no ankasa. Haw a ɛtumi de ba no bi yɛ mmereyɛ, wo honam ne wo tiri ho nwee bɛsesa, etwa, wuo ne bebree ɛkeka ho. Nofoɔ no yɛbea so tumi sesa.
| ||
Khaya senegalensis
|
Khaya senegalensis is yɛ dua bi a ɛka Meliaceae abusuakuo no ho. Bsaɛeɛ ɛfiri pa ara ne Africa. Edin ahodoɔ wɔtaa de nim no wɔ Abibiman mu ha ne African mahogany, dry zone mahogany, Gambia mahogany, khaya wood, Senegal mahogany, cailcedrat, acajou, djalla, ne bois rouge.
Dua no Bɔberɛ.
Ɛyɛ dua a ɛnyini ntɛmntɛm. Ɛnyini wie a ne tenten tumi yi mita dunum de rekɔ aduasa. Ne kɛseɛ mu nso wosusu a, wotumi nya mita baako.N'abena no ahosuo te sɛ nso. Na ne mu no rehwehwɛ ayɛ sɛ kɔkɔɔ Ne nhaban no nyɛ da nyɛ akɛseɛ pii.
Baabi a Ɛwɔ.
Woba Abibirem ha a, aman a dua no pue firii hɔ kane pa ara yɛ Benin, Burkina Faso, Cameroon, Central African Republic, Chad, Ivory Coast, Gabon, Gambia, Ghana, Guinea, Guinea-Bissau, Mali, Niger, Nigeria, Senegal, Sierra Leone, Sudan, Togo, ne Uganda. Baabinsuo taa tɔ pa ara na ɛtaa wɔ. Nanso ɛnsuro awia anaa ɛpɛ berɛ, esiane sɛ, ɛfifiri a, afe a ɛdi kan no mu ara pɛ na afa nhini bi a ɛboa no ma ɛtumi gyina ɔpɛ ano.
Ne Dwumadie.
Abenfo bebree ayɛ saa dua yi ho nhwehwɛmu. Atawodi et al 2003, Wurochekke Nok 2004, Mikail 2009, Aderbauer et al 2008, Umar et al 2010, Adeiza et al 2010, Ibrahim et al 2008, ne Ibrahim et al 2013a ayɛ nhwehwɛmu afa nsuo a ɛwɔ dua no Abena ne ne nhini mu no ho. Wɔn nyinaa nhwehwɛmu no nhyɛ da mfa adansedie biara a ɛkyerɛ sɛ dua no sa yareɛ nto dwa dwa. Wɔde ne dua a awu no yɛ nneɛma pi. Kapentafoɔ taa de yɛ ntaaboo bɔ dan so, wɔde yɛ nkonnwa, mpa, ɛpono, mpoma ne deɛ ɛkeka ho. Kane no, na wɔtumi de yɛ kodoɔ. Abibiduro yɛ mu no, wɔkyerɛ sɛ, n'abena nwononwono no sa yadeɛ bebree. Sɛ obi ho yɛ hye a, wɔtumi de yɛ aduro ma no. Nyarewa nkaeɛ bi a wɔde sa ne yafunukeka, atiridii, nsaa, ekuro ne deɛ ɛkeka ho. Ɛsom bo pa ara wɔ adwadie mu. Wɔtumi de firi Gambia ne ade kɔtɔn wɔ . Europe. Ɛfiri bɛyɛ afe apem ne ahanwɔtwe no mu na wɔatɔn ama aman afoforɔ.
Deɛ Ɛma Dua no Gyina ne Deɛ Ɛma no Wu.
Nansa yi, wɔtaa twa dua no wɔ berɛ a wɔnnua foforɔ nhyɛ mu. Ne saa nti, ama ɛso rete. Wɔkɔ aman ahodoɔ
| ||
Kigelia africana
|
Kigelia yɛ dua bi a ɛtaa so nhwiren. Ɛka Bignoniaceae nnua abusuakuo no ho. Saa abusuakuo yi mu na yɛwɔ nnua ahodoɔ bebree a Kigelia africana yɛ wɔn mu baako. Sɛ yɛhwɛ mu a ɛnyɛ na wɔ Africa. Baabi a wɔbɛkɔ biara ɛrekame ayɛ sɛ ebi wɔ hɔ. Nhwehwɛmu kyerɛ sɛ, awuduro wɔ ne nnuannnuaba no mu. Sa nnuaba yi tenten yɛ bɛyɛ anamɔn mmienu. Emu duro nso yɛ bɛyɛ 20kg.
Etymology.
Wɔnyaa dua no din no firii Bantu asumfua ""kigeli-keia ". Edin" a the dodoɔ no ara nim ne sausage tree anaa cucumber tree. Deɛ nti a wɔfrɛ no saa din yi ne su, ɛsɛ nneɛma a wɔahwɛ ho ato no din no.
Ne Bɔberɛ.
Ɛyɛ du bi a sɛ ɛnyjni a, ne tenten tjmi yɛ bɛyu anamɔn aduosia nsuia nsia.
| ||
Madagascar
|
Madagascar yɛ supɔw so man a Madagascar supɔw ne nsupɔw nketewa pii a ɛwɔ akyirikyiri ka ho.
| ||
Landolphia owariensis
|
Landolphia owariensis (wɔfrɛ no Ɛta wɔ Ghana) yɛ liana a efi Apocynaceae abusua mu a wohu wɔ Afrika mmeae a osu tɔ na owia bɔ kɛse. Wɔtaa frɛ no Afrika rɔba bobe, ɛyɛ afifide bi a ɛwɔ Afrika Atɔe fam, a Ghana ka ho.
Ɛho asɛm.
Saa afifide yi ka Apocynaceae abusua no ho na wonim no yiye sɛ ɛyɛ latex, a abakɔsɛm mu no na ɛyɛ abɔde mu rɔba fibea a ɛho hia. Landolphia owariensis yɛ hama a ɛyɛ den a ɛforo kɔ soro na ɛtumi nyin yɛ tenten bɛyɛ mita 30. Nnuaba no yɛ akɛse, wotumi di, na aba pii a wɔde ahyɛ gelatinous pulp mu wom.
Ma wɔde yɛ.
Wɔboaboa nnuaba no ano ma nnipa di, na wodi no amono anaasɛ wɔayam no ma ɛyɛ nsa. Nna ɛyɛ ade titiriw a wonya rɔba fi mu wɔ aman ahorow te sɛ Sierra Leone, Ghana, ne Nigeria so wɔ 1900 mfe no mfiase mu hɔ.
| ||
Nauclea diderrichii
|
Nauclea diderrichii yɛ "Nauclea" nnua abusuakuo no asefoɔ no mu baako. Edin ahodoɔ a wɔde nim no no bi ne bilinga ne aloma.
Ne Bɔberɛ.
"Nauclea diderrichii" is found in Abibirem aman bi te sɛ Angola, Cameroon, Central African Republic, Republic of the Congo, Democratic Republic of the Congo, Ivory Coast, Gabon, Ghana, Liberia, Mozambique, Nigeria, Sierra Leone, ne Uganda na Nauclea diderrichii dɔɔso pa.
Ne Dwumadie.
Wokɔ Germany ne Opepe a ɛwɔ UK a, edin a wɔde nim ne timba dua no ne , "bilinga anaa" "Aloma" . Ɛyɛ den pa ara na ɛmporɔ ntɛm Esiane de a ɛyɛ na ɛmporɔ nti, wɔtaa de yɛ kodoɔ.
| ||
Nicotiana tabacum
|
Nicotiana tabacum anaa cultivated tobacco, yɛ dua bi a ɛso afe afe. Ɛka "Nicotiana abusuakuo no ho. Wɔtete n'ahaban no tɔn. Afei, na wɔde ayɛ" tobacco. Baabi a awia wɔ na ɛtaa wɔ pa ara. Ɛso mfasoɔ nti, akuafoɔ hyɛ da dua. Ne tenten tumi yɛ mita mmienu de rekɔ mmeɛnsa.
Ne bɔbdrɛ.
Ɛyɛ dua a woduaI a ɛde afe pɛpɛɛpɛ nyini. Enyini wie a, ɛyɛ a na ne tenten no yɛ ɛfiri mita baako de rekɔ mmeɛnsa anaasɛ anammɔn du. Biribi wowɔ ho te enwi. N'ahaban no tenten tumi yɛ anamɔn baako. Ne nhwiren no ankasa wowɔ mman bebree. Ɛyɛ hwam nso. Saa dua yi akwaadɔm no nyinaa wɔ biribi a yɛfrɛ no nicotine, gye sɛ ne mma no pɛ na ɛnni nicotine no bi. Dua no renyini no na nicotine a ɛwɔ mu no nso reyɛ kɛse. Nicotine a ɛtumi ba tobacco yi ahaban mu no yɛ ɛfiri ɔha nkyekyɛmu mmienu de rekɔ ɔha nkyekyɛmu nwɔtwe. Nyɛ ahaban no nko na nicotine wɔ mu. Wiyi ahaban no si nkyɛn a, dua no ankasa nso, nicotine no bi wɔ mu. Ɛno mpo deɛ, ɛfa nneɛma a ɛwɔ dua no mu no mu ɔha nkyekyɛmu aduosia nnan. Bɛyɛ ɔha nkyekyɛmu du nwɔtwe tumi wɔ ahaban no mu. Na afei ɔha nkyekyɛmu du mmeɛnsa nso wɔ nhwiren no mu.
Baabi a Ɛwɔ.
"N. tabacum" yɛ dua bi a n'ase firi America anaafoɔ fam. "N. tabacum" nyini gyina nneɛma bi te sɛ wiemu hyeɛ so. Baabi a ɛhɔ hyeɛ no gyina na ɛtumi nyini pa ara.
Ne Dwumadie.
Woyi America firi hɔ a, baabi baako nso a yɛnim sɛ tobacco firi ne Caribbea. Nnipakuo bi a wɔfrɛ wɔn wh Taínofoɔ na wɔdii kan duaa bi. Wɔ afe apem ahanum ne aduosia ( 1560) mu na Jean Nicot de Villemain a na ɔyɛ French ne Portugal ntam nkitahodie ho hwɛsofoɔ de tobacco aba ne n'ahaban no bi yɛɛ aduro. Afe apem, ahanum ne aduɔwɔtwe nsia (1586) mu nso, nnua ho whehwemufoɔ bi a wɔfrɛ no Jaques Dalechamps de edin "Herba nicotiana too dua a ɛnnɛ yi yɛnim no sɛ tobacco no so."
Beyɛ afe apem ne ahanwɔtwe ahyaseɛ de reba no na ɛbɛduru Africa. Ɛfiri afe apem, ne ahankron de reba no mu no, na wɔhyɛɛ aseɛ de nsuo a ɛwɔ n'ahaban mu no yɛɛ aduro a ɛtumi kum mmoawammoawa a wɔseɛ nnɔbaeɛ Anaa antɔborɔ a wɔwɔ nnipa anaa mmoa ho. Wɔ afe apem, ahanwɔtwe ne aduonum baako (1851) mu no. Belgium aduyɛfoɔ Jean Stas kyerɛɛ mu sɛ, wɔtumi de nsuo a ɛwɔ tobacco ahaban mu no yɛ awuduro. Na Belgiumni Hippolyte Visart de Bocarmé de ɛmu nsuo no bi akum n'akonta. Forinsic medicine ho animdifoɔ na wɔdaa yei adi.
| ||
The Two Hearts of Kwasi Boachi
|
The Two Hearts of Kwasi Boachi ( Twi: Kwasi Boachi n’akuma mienu) yɛ buuku na Arthur Japin a’trɔ. Wɔ Buuku wei ɔmo ka nya na a’si ɛ’kye asante ɔheneba mienu na yɛ frɛ mu Kwame Poku ɛna Kwasi Boachi, na netherlandsfuo ɔhene a fa ɔmo fi nya na nde bɛyɛ Gaana a’kɔ netherlands. Sɛ ɔmo a’yɛ npɛnifuo kwame a’kɔ Gaana ɛna kwasi a’kɔsu a’sya adye wo Weimar Germany ansa ɔ’fa ojuma wɔ Dutch East Indies.
| ||
Sterculia tragacantha
|
Sterculia tragacantha yɛ nnua a ɛtɔ da bi a ne tenten yɛ mita 5 - 12, nanso mpɛn pii no ɛyɛ dua a ne tenten yɛ mita 25 a emu bi yɛ mita 40. Bole a ɛtɔ mmere bi a ɛwɔ ntaban a wɔde gyina n'akyi no, ne tɛtrɛtɛ betumi adu anammɔn 75 na ne tenten betumi adu mita 18.
Aduru Yɛ Mu.
Wɔde nkwammoaa a wonya fi dua no mu no di dwuma te sɛ tragacanth (a efi Astragalus gummifer) nkwammoaa. Nneɛma a wɔde di dwuma no bi ne nea edidi so yi:-
Wɔde no adi dwuma fi bere tenten sɛ ade a wɔde siesie ɔhyew, na wɔde no nso di dwuma wɔ nnuhwam mu de kyekyere nnuan a ɛwɔ mu na ama nnuhwam no ayɛ nea edi mu.
Sɛnea Wɔde Di Dwuma.
Wɔnoa aba no. Nnua no yɛ fitaa, na ɛyɛ mmerɛw kakra, na ɛyɛ mmerɛw sɛ wobesiesie no yiye. Wɔde yɛ posts, boards ne adansi adwuma.
Baabi a Ɛwɔ.
Ɛwɔ South America, Central America, Mexico, West Indies, ne Florida. Wonya wɔ Asia, Australia atifi fam, Pacific Nsupɔw bi, ne Afrika mmeae a owia bɔ kɛse no.
| ||
Po mu plastic a wɔsɛe no
|
Wɔbu akontaa sɛ plastik po mu nneɛma a ɛyɛ tɔn ɔpepem 86 na ɛwɔ wiase nyinaa po mu wɔ afe 2013 awieeɛ, sɛ yɛfa no sɛ wiase nyinaa plastik a wɔyɛeɛ firi afe 1950 kɔsi afe 2013 no mu 1.4% akɔ po no mu na aboaboa ano wɔ hɔ
Wɔbu akontaa sɛ wiase nyinaa de plastic a wɔde di dwuma no yɛ tɔn ɔpepem 300 afe biara wɔ afe 2022 mu, na bɛyɛ tɔn ɔpepem 8 na ɛba po mu sɛ plastik akɛseɛ. plastiks nketewaa titiriw bɛyɛ tɔn ɔpepem 1.5 kowie po mu. Saa dodoɔ yi mu bɛyɛ 98% na ɛnam asase so dwumadiɛ so na ɛba, na 2% a aka no nam po so dwumadiɛ so na ɛba. Wɔbu akontaa sɛ plastic tɔn ɔpepem 19–23 na ɛkɔ nsuo mu abɔdeɛ a nkwa wom mu afe biara. Amanaman Nkabom Po Nhyiam a wɔyɛe wɔ afe 2017 mu no buu akontaa sɛ ebia po no mu duru bɛdɔɔso wɔ plastik mu asen mpataa wɔ afe 2050 mu.
Plastik nneɛma nketenkete a ne kɛse fi mfitiase nneɛma akɛse te sɛ nkotoku ne nkotoku so kosi plastic nketenkete a efi plastic nneɛma a wɔapaapae mu so na efi po so. Saa adeɛ yi sɛe nkakrankakra paa anaasɛ wɔyi firi po no mu enti seesei plastic asinasin no atrɛ wɔ po no ani nyinaa na wonim sɛ ɛwɔ nkɛntɛnsoɔ bɔne wɔ po mu nkwa so. Plastik bag a wɔatow agu, nkaa a wɔde ahyɛ mu asia, sigaret a wɔde ahyɛ mu ne plastik nwura afoforo a ɛwie wɔ po mu no de asiane ba wuram mmoa ne mpataayi so. Nsuo mu nkwa betumi ato asiane mu denam wɔn ho a wɔbɛkyekyere wɔn, wɔn a wɔmene wɔn, ne wɔn a wɔwe so Mpataayi asau, a mpɛn pii no wɔde plastik na ɛyɛ no, mpataayifo betumi agyaw anaasɛ ayera wɔ po mu. Eyinom a wonim wɔn sɛ asau ahonhonsɛmdi, na ɛkyekyere mpataa, dolphin, po mu mpɔtorɔ, akraman, dugong, akokɔsrade, po mu nnomaa, krak, ne abɔde afoforo, na ɛmma wontumi nkɔ baabiara, na ɛde ɔkɔm, mpaapaemu, ɔyare mmoawa, ne, wɔ wɔn a ɛsɛ sɛ wɔsan kɔ nsu no ani kɔ home, ahomegye Po mu plastik ahorow ahorow wɔ hɔ a ɛde ɔhaw ahorow ba po mu mmoa so. Wɔahu toa a wɔde akata so wɔ mpɔtorɔ ne ɛpo mu nnomaa yafunu mu, a wɔawuwu esiane sɛ wɔn home ne wɔn aduan mu ntini asiw nti. Ahonhommɔne asau nso yɛ ɛpo mu plastic a ɛyɛ ɔhaw efisɛ ɛtumi kɔ so kyere po mu nkwa wɔ adeyɛ bi a wɔfrɛ no "ahonhommɔne mpataayi" mu.
Aman ahorow du a ɛde po mu plastic efi ba kɛse wɔ wiase nyinaa ne China, Indonesia, Philippines, Vietnam, Sri Lanka, Thailand, Egypt, Malaysia, Nigeria, ne Bangladesh, titiriw no ɛnam Yangtze, Indus, . Yellow River, Hai, Nile, Ganges, Pearl , Amuasubɔntenr, Niger, ne Mekong, na ɛyɛ plastik a ɛkɔ wiase po mu nyinaa mu ɔha biara mu nkyekyɛmu 90. Asia na na ɛyɛ beae titiriw a wɔde plastik nwura a wɔanhwɛ so yiye ba, na China nkutoo na ɛyɛ metric tɔn ɔpepem 2.4.
Plastik boaboa ano efisɛ ɛnsɛe sɛnea nneɛma afoforo pii yɛ no. Wɔbɛsɛe photodegrade bere a wɔde wɔn ho ahyɛ owia mu no, nanso wɔyɛ saa yiye wɔ tebea a ɛyɛ kusuu mu nkutoo, na nsu siw saa adeyɛ yi ano. Wɔ po mu nneɛma a atwa yɛn ho ahyia mu no, plastik a mfonini asɛe no mu paapae yɛ nketenkete bere a ɛka polymers, kosi molecule dodow mpo. Sɛ plastic asinasin a ɛsensɛn nsuo mu no sɛe p"hotodegrade "kɔsi zooplankton akɛseɛ a, jellynsuomunam bɔ mmɔden sɛ wɔbɛwe, na ɛnam saa kwan yi so no plasti kno hyɛn po mu aduane nkɔnsɔnkɔnsɔn mu.
Po mu plasti kefi ano aduru, ne plastic efi a ɛwɔ nneɛma a atwa yɛn ho ahyia nyinaa mu no bɛka nsakrae a ɛbɛba wɔ nneɛma a wɔyɛ ne nea wɔde kyekyere nneɛma mu, ne plastik nneɛma a wɔde yɛ nneɛma biako anaa nea enni bere tiaa mu a wɔde di dwuma no so, titiriw. Adwene pii wɔ hɔ a wɔde siesie plastic wɔ po mu a nea ɛka ho ne plastik nketenkete a wɔbɛkyere wɔ asubɔnten ano ansa na wɔakɔ po mu, ne po mu gyres a wɔbɛtew ho.
Baabi a ɔhaw no kodu.
Wogye po mu efi a plastic nneɛma de ba no tom sɛ asɛm a ɛsõ sen biara, wɔ efi ho adwene mu. Wɔmfa plastic dodow no ara a wɔde di dwuma wɔ nnipa da biara da asetra mu no nsan nyɛ adwuma bio da. Plastik a wɔde di dwuma pɛnkoro a ɛte sɛɛ no boa kɛse ma plastic nwura tɔn ɔpepem 8 a wohu wɔ po mu afe biara. Sɛ saa su yi kɔ so a, ebedu afe 2050 no, plastic bɛdɔɔso asen mpataa a wɔwɔ po mu wɔ wɔn mu duru mu. Wɔ afeha no mfe du a edi kan pɛ mu no, wɔayɛ plastic pii sen plastic a ɛwɔ abakɔsɛm mu nyinaa de besi afe 2000 mu na wɔmfa saa plastic no fa kɛse no ara nni dwuma bio. Akontaabuo baako a ɛfa abakɔsɛm mu plastic a wɔyɛ ho no ma akontabuo a ɛyɛ metric tɔn ɔpepem 8,300 (Mt) ma wiase nyinaa plastic a wɔyɛ de bɛsi afe 2015, a emu 79% na wɔaboaboa ano wɔ mmeaeɛ a wɔtow nneɛma gu anaa abɔdeɛ mu nneɛma a atwa yɛn ho ahyia. Sɛnea ICUN kyerɛ no, saa dodow yi akɔ soro akodu plastic tɔn ɔpepem 14. Wobu akontaa sɛ plastic asinasin bɛyɛ ɔpepepem 15 kosi 51 na ɛwɔ wiase po ahorow a efi po atifi kosi po ase nyinaa mu. Po yɛ Asase so nsukorabea a emu dɔ na ɛtrɛw sen biara a sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, asasetaw a emu dɔ no mu dɔ bɛyɛ kilomita 4 wɔ po ase. Tumi a ɛtwe ade ba fam no fi awosu mu bɛma nneɛma afi asase so akɔ po mu, na ɛpo no abɛyɛ adekorabea a ɛba awiei Po mu plastic efi yɛ nwonwa esiane sɛnea ɛwɔ baabiara koraa nti, efi po mu amena so, po mu nsu a emu dɔ mu, po ase ne po mu mmepɔw so kosi po no ani ne mpoano mpoano po so. Nsupɔw so nsupɔw a ɛwɔ akyirikyiri mpo betumi anya mpoano a plastic a efi akyirikyiri ahyɛ mu ma. Wɔ po no ani no, plastic a asɛe no ayɛ kurukuruwa a ɛtrɛw kɛse mu, a wɔfrɛ no po mu gyres. Po mu gyres ba wɔ po nyinaa mu, esiane zonal mframa a ɛsesa a ɛma equator mu akwantu wɔ subtropics, ne poleward interior transport wɔ subpolar po mu nti. Po mu nsu a ɛreworo so no ma plastic nwura no boaboa ano wɔ gyres no mu.
Wɔayɛ plastic kɛse esiane sɛnea ɛyɛ mmerɛw, ɛyɛ nwene na ɛtra hɔ kyɛ nti, na ɛma plastic nya nneɛma pii a mfaso wɔ so. Plastik tumi gyina abɔde mu wim tebea a ɛpaapae nneɛma afoforo pii a ɛwɔ Asase ani no ano wɔ ɔkwan a ɛyɛ nwonwa so. Ɛpo mu nneɛma a ɛkɔ so, a ahum, asorɔkye dwumadie, po mu nsuo a ɛsen, nsuo a ɛkɔ soro, ne wim tebea a ɛma wim tebea (e.g. oxidation) ne ultraviolet radiation a ɛwɔ soro ka ho no taa bubu plastic asinasin ma ɛyɛ kɛseɛ a ɛso tew bere nyinaa (a ɛde microplastics ba), sene sɛ ɛbɛyam wɔ abɔdeɛ mu anaasɛ wɔde nnuru sesa plastic nneɛma. Akontaabu a ɛfa plastic dodow ne emu duru nyinaa ho wɔ po mu gyre plastic a ɛwɔ mmeae anum no yɛ nneɛma nketenkete ɔpepepem 5.25 a ɛkame ayɛ sɛ emu duru yɛ tɔn 300,000. Plastik asinasin kɛse a ɛso tew kodu milimita ne micro-scales ma plastic kɔtra po a emu dɔ mu nsu a ɛyɛ fi mu, a ebia plastic dodow a ɛba awiei wɔ nsu a ɛyɛ fi mu no mmɔho anan sɛ wɔde toto po so nsu ho a. Mprempren plastic yɛ biogeochemical kyinhyia a ɛyɛ den no fa a abɔde a nkwa wom te sɛ cetaceans, po mu nnomaa, mmoa a wɔnom nufusu, ne mmoawa, di plastic.
Wɔyɛ plastic bɛboro tɔn ɔpepem 300 afe biara, na wɔde emu fa yɛ nneɛma a wɔde di dwuma pɛnkoro te sɛ nkuruwa, nkotoku, ne nneɛma a wɔde kyekyere nneɛma. Wɔbu akontaa sɛ plastic tɔn ɔpepem 19–23 na ɛkɔ nsuo mu abɔdeɛ a nkwa wom mu afe biara Ɛrentumi nyɛ yiye sɛ yebehu no yiye, nanso wobu akontaa sɛ plastic bɛyɛ metric tɔn ɔpepem 150 na ɛwɔ yɛn po mu. Plastic efi yɛ ɛpo mu nneɛma a ɛfiri nsuo a ɛwɔ soro kɔsi po a emu dɔ mu nsuo nyinaa mu 80%. Esiane sɛ plastic yɛ hare nti, wohu efi yi mu dodow no ara wɔ po no ani ne nea atwa ho ahyia, nanso mprempren wohu plastic nwura ne nneɛma nketenkete wɔ po ne asase so atrae dodow no ara, a po a emu dɔ, Atare akɛse, akorade, mpoano, nsubɔnten, ne asubɔnten ano ka ho . Po ase nsuten yɛ mmeae a ɛho hia a wɔboaboa ano nso, na ɛboa ma nneɛma a ɛte saa no kɔ po a emu dɔ mu. Adanse a ɛyɛ nwonwa sen biara a ɛkyerɛ sɛ po mu plastic haw no ne nwura a ɛboaboa ano wɔ mmeae a gyre no. Gyre yɛ ɛpo mu nsuo a ɛyɛ kurukuruwa a Asase mframa nhyehyɛeɛ ne tumi a okyinnsoromma no di akɔneaba de ba. Po mu gyres atitiriw anum na ɛwɔ hɔ: Pacific Atifi ne Kesee Fam Subtropical Gyres, Atifi ne Anafo Atlantic Subtropical Gyres, ne India Po no Subtropical Gyre. Nwura a ɛho hia wɔ eyinom mu biara mu
Ɛpo mu mmoa betumi awe plastic nwura akɛse , na ahyɛ wɔn yafunu ma na ama wɔagye adi sɛ wɔayɛ ma bere a nokwarem no, wɔannom biribiara a ɛsom bo wɔ aduannuru mu no. Eyi betumi ama po mu nnomaa, whale, mpataa, ne mpɔtorɔ awuwu wɔ ɔkɔm mu a wɔn yafunu ayɛ plastic ma. Po mu mmoa nso betumi amene anaasɛ wɔde wɔn ho ahyɛ plastic nwura mu.
Macroplastic nwura betumi abubu betumi ayɛ wim tebea asinasin nketenkete a ɛyɛ plastic asɛe, a wonim no sɛ microplastics bere a ne kɛse sua sen 5mm. Owia hann, ɔhyew, ɔhyew, asorɔkye, ne mframa fi ase bubu plastic no mu asinasin nketenkete a ne tenten nnu milimita anum. Nkwammoaa nketewa nso betumi abubu plastic a wobedi plastic mu nneɛma a asɛe, abubu no nketenkete, na wɔayi saa plastic nketenkete yi afi mu anaasɛ wɔteɛteɛm gu mu. Wɔ nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ lab mu no, wohui sɛ amphipods a wɔyɛ Orchestia gammarellus no tumi we plastic bag asinasin ntɛmntɛm, na wɔpaapae kotoku biako mu ma ɛyɛ asinasin nketenkete ɔpepem 1.75. Ɛwom sɛ plastic no abubu de, nanso ɛda so ara yɛ ade a nnipa ayɛ a ɛnsɛe bio. Wɔbu akontaa sɛ bɛyɛ 90% a ɛwɔ plastic a ɛwɔ pelagic po mu nneɛma a atwa yɛn ho ahyia mu no yɛ microplastics. Nneɛma titiriw a wonya fi microplastics te sɛ microbeads ne nurdles nso wɔ hɔ. Ɛpo mu mmoawa a wɔwɔ aduan no ase te sɛ plankton ne mpataa nwansena taa di saa plastic nketenkete yi, na ɛma plastic a wɔanom no dɔɔso kɔ aduan no mu. Wɔde nnuru a awuduru wom na ɛyɛ plastic, enti saa nneɛma a awuduru wom yi hyɛn po mu aduan mu, a mpataa a nnipa binom di ka ho.
Nneɛma ahorow a wonya fi mu ne dodow a wonya.
Plastic nwura a ɛkɔ po mu no renya nkɔanim afe biara a plastic a ɛkɔ po mu no mu dodow no ara yɛ nneɛma nketenkete a ennu milimita 5 Ɛde besi afe 2016 no, wɔbuu akontaa sɛ plastic efi bɛyɛ tɔn ɔpepem 150 na ɛwɔ wiase po mu, a wɔbu akontaa sɛ ɛbɛkɔ soro akodu tɔn ɔpepem 250 wɔ afe 2025 mu. Nhwehwɛmu foforɔ bi nso bu akontaa sɛ wɔ afe 2012 mu no, na ɛyɛ bɛyɛ tɔn ɔpepem 165. Wɔ afe 2020 mu no, nhwehwɛmu bi hunuu sɛ plastic Po no mu bɛyɛ mmɔho du sene sɛdeɛ na wɔsusu kane no Plastik efi biako a ɛso sen biara (~10%) ne plastic akɛse dodow no ara a ɛwɔ po mu no yɛ nea wɔtow gu na ɛyera asau fi mpataayi adwuma mu.
Ocean Conservancy bɔɔ amanneɛ sɛ China, Indonesia, Philippines, Thailand, ne Vietnam tow plastic pii gu po mu sen aman afoforo nyinaa a wɔaka abom.
Nhwehwɛmu bi bu akontaa sɛ plastic asinasin bɛboro ɔpepepem 5 (a wɔakyerɛkyerɛ mu sɛ microplastics nketewa, microplastics akɛse, meso- ne macroplastics akuw anan) na ɛsensɛn po so. Wɔ afe 2020 mu no, wɔsusuu foforɔ mu no, wɔhunuu plastic a ɛboro mmɔho 10 wɔ Atlantic Po no mu sene sɛdeɛ na wɔbuu akontaa kane sɛ ɛwɔ hɔ.
Wɔ October 2019 mu, berɛ a nhwehwɛmu kyerɛɛ sɛ ɛpo mu plastic efi kɛseɛ firi Chinafoɔ po so ahyɛn a wɔde fa nneɛma mu no, Ocean Cleanup kasamafoɔ bi kaa sɛ: "Obiara ka po a wɔbɛgye ho asɛm denam plastic bag, nwura ne nneɛma a wɔde di dwuma pɛnkoro a wɔbɛgyae. Ɛno ho hia." , nanso sɛ yɛde yɛn ani kyerɛ po so a, ɛnyɛ ɛno ne nea yehu."
Ɛkame ayɛ sɛ plastic a ɛyɛ fi a ɛde efi ba po mu nsuo a ɛkyerɛ sɛ ɛyɛ tɔn ɔpepem 5.6 no 20% fi po mu. MARPOL, amanaman ntam apam, "bara koraa sɛ wɔbɛtow plastic agu po so". Aguadi po so ahyɛn tu nneɛma, efi, nnuruyɛ nnwinnade a wɔde adi dwuma, ne nwura ahorow afoforo a plastic wom gu po mu. Wɔ United States no, Po mu Plastic Pollution Research and Control Act of 1987 bara sɛ wɔmfa plastic nkɔ po mu, a po so ahyɛn ka ho. Po so asraafo ne nhwehwɛmu ahyɛn tow nwura ne asraafo nnwinnade a wobu no sɛ ɛho nhia no gu. Anigyede mfiri gyae mpataayi nneɛma ne nwura ahorow afoforo, wɔ akwanhyia mu anaasɛ ɛnam anibiannaso a wɔde di ho dwuma so. Po so a ɛde plastic efi ba kɛse ne mpataayi nneɛma a wɔtow gu (a afiri ne asau ka ho), a wobu akontaa sɛ ɛbɛyɛ plastic asɛe 90% wɔ mmeae bi
| ||
Ricinus communis
|
Ricinus communis, a yɛfrɛ no castor bean anaa castor oil plant, yɛ afifide bi a ɛwɔ nhwiren mu a ɛwɔ Euphorbiaceae abusua mu. Ɛyɛ abɔde koro pɛ a ɛwɔ Ricinus ne Ricininae mu.
Ne aba no yɛ akutu, a ɛmfa ho sɛ wɔfrɛ no akutu no, ɛnyɛ akutu (efisɛ ɛnyɛ Fabaceae abusua no muni aba). Castor fi Mediterranea Asubɔnten no anafo apuei fam, Afrika Apuei fam, ne India, nanso ɛwɔ mmeae a osu tɔ na ewim yɛ hyew (na wɔtete no wɔ mmeae afoforo sɛ nnua a wɔde siesie hɔ).
Nkyerɛkyerɛmu.
Ricinus communis betumi asesa kɛse wɔ ne nyini ne ne su mu. Wɔn a wɔtetee nnua no ama nnua no mu atetew ayɛ kɛse, efisɛ wɔpaw nnua ahorow bi a ɛma nnua no so yɛ kɔla ne nhwiren, ne nea ɛma wonya ngo. Ɛyɛ nnua a enyin ntɛmntɛm, na etumi nyin bɛyɛ dua ketewaa bi a ne tenten bɛyɛ mita 12, nanso ɛntumi nnyina awɔw ano.
Sɛnea wɔde di dwuma.
Wɔde castor ngo di dwuma pii wɔ aduruyɛ ne nneɛma foforo mu. Wɔdaa no adi sɛ nsa a wonya fi dua no mu tumi bɔ wɔn a wɔyɛ nhwehwɛmu wɔ rat mu no akwahosan ho ban fi awuduru ahorow bi ho. Wɔde methanol a efi Ricinus communis nnuaba mu yɛ adwuma wɔ mmoawammoawa ho nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ mmoawammoawa a wɔde yare ba awotwe so wɔ rat mu no, na wɔdaa no adi sɛ ɛwɔ mmoawammoawa ho ahoɔden.
Wɔde Castor ngo ne afifide no ntini ne ne nhaban di dwuma wɔ Indiafo tete Ayurveda aduruyɛ nhyehyɛe mu de sa nyarewa ahorow, na wɔayɛ nhwehwɛmu kakraa bi wɔ ne tumi sɛ aduru a ɛko tia nyarewa ne nea ɛko tia ɔyare mmoawa ho.
Ɛnnɛyi Aguadi Mu.
Wɔ wiase nyinaa no, wotintim nnuaba bɛyɛ tɔn ɔpepem abien afe biara. Mmeae a wonya no kɛse wɔ hɔ ne India (nea wonya no wiase nyinaa no mu nkyem abiɛsa mu biako), China ne Mozambique, na wonya no kɛse wɔ Ethiopia.
| ||
Musanga ceropiodes
|
Baabi a yɛbɛhunu Musanga cecropioides a wɔfrɛ no African corkwood tree anaa umbrella tree ne Africa aman bi te sɛ Sierra Leone , Angola ne Uganda apuieɛ fam. Din foforɔ a wɔsan de nim no ne "parasolier", "n'govoge", "govwi", "doe", "kombo-kombo", "musanga", ne "musanda".
Ne Bɔberɛ.
"Musanga cecropioides" nyini pa ara a, ne tenten tumi duru anammɔn ɔha( . Ne kɛseɛ nso tumi duru anammɔn mmeɛnsa ( . Yɛtwa so a, yɛhunu sɛ ne sin anim no wowɔ biribi a n'ahosua te sɛ akokɔ seradeɛ ne ɛna biribi a n'ahosuo te sɛ fitaa.
Ecology.
"Musanga cecropioides" nyɛ na wɔ wiram. Titiriw, wobaAfrica a, ɛrekame ayɛ sɛ ɔman biara ebi wowɔ hɔ. Ɛnyɛ na wɔ Nigeria, Ivory Coast al ne aman a ɛbenmmɛn hɔ. (
Ne Dwumadie.
Ne dua no di dwuma bebree wɔ Abibrem ne amanhodoɔ so. Nneɛma a wɔde yɛ no ni ne akuaba. Ɛda adi pefee sɛ ne dua no ho nhyɛ da nyɛ den. Ewu a, ɛnkyɛ na aporɔ. Abibrem ha nso wɔde yɛ abibi duro sa yadeɛ bebree. Bantufoɔ a wɔwɔ Central African Republic, Gabon ne Equatorial Guinea na wɔtaa nim wɔn sɛ wɔde yɛ aduro pa ara.
| ||
Mangifera indica
|
"Edin a wɔde nim Mangifera indica", wɔ borɔfo kasa mu no ne mango'", eyɛ dua a ɛso aba. Ɛsan nso yɛ Anacardiaceae nnua abusuakuo no asefoɔ no mu baako. Ɛyɛ dua kɛseɛ a ɛso aba. Na sɛ ɛnyini pa ara a, ne tenten tumi yɛ mita bɛyɛ aduasa a ɛgyina hɔ ma anammɔn ɔha- . Ɛnnɛ yi, mango a aba no nyinaa gu ahodoɔ mmienu. Yɛwɔ deɛ yɛfrɛ no "Indian type" ɛna deɛ yɛfrɛ no "Southeast Asian type".
Ne Bɔberɛ.
"Mangifera indica" yɛ dua kɛseɛ bi a, nkorɔfoɔ ani gye ho esiane aba ɛso no nti. N'aba a abere ne deɛ ɛmmereɛ no nyinaa nkorɔfoɔ ani gye ho pa ara .Yhwɛ India deɛ no a, ɛwɔ nkyekyɛmu bɛyɛ ahanum.I Ɛtumi nyjna ma ne tenten no tumi yɛ bɛyɛ mita aduasa a ɛgyina hɔ ma anammɔn ɔha. . N'ahaban no nyɛ kunkuntann biara, mmom, ani biri .
Sɛ ɔpɛ berɛ duru a, nhwiren mfitaamfitaa ne nkɔkɔɔnkɔkɔɔ hyɛ aseɛ ba ne dua no so. Spring ahyɛseɛ nso, nhwiren no tumi pue. Wiemuhyeɛ nya nsunsuansoɔ kɛseɛ wɔ kwan a mango fa so nyini ne titiriw, berɛ a nhwiren no hyɛ aseɛ ba ne dua so no so. Wɔ Asia anaafoɔ fam no, nhwiren no hyɛ aseɛ ba wɔ Ɔpɛnimmaa berɛ. Wɔkɔ Bengal nso a, ɛba Ɔgyefuo, Uttar Pradesh apuieɛ fam ne Bihar, nso deɛ ba ɔgyefuo ne. Saa nhwiren yi na ɛbɛdane aduaba.
Mango aduaba no bɔberɛ rehwehwɛ ayɛ sɛ kosua. Aduaba no tenten tumi yɛ mita nwɔtwe a ɛgyina hɔ ma anammɔn mmeɛnsa de rekɔ anammɔn num . Sɛ aduaba no mmereɛ a, n'ahosuo yɛ ahabanmono. Sɛ ɛbere a, ebi tumi yɛ akokɔsradeɛ ne kɔkɔɔ a adi afra. Ebi nso tumi yɛ akokɔ sradeɛ nko ara. Oforisuo berɛ na mango aduaba no taa bere pa ara. Mango aduaba nyɛ na. Ɛrekame ayɛ sɛ ɛwɔ wiase afaanan nyinaa. Ɛdi adwadie mu akotene wɔ ɔman biara mu.
Ne Dwumadie.
Ɛwom sɛ wɔde dua no yɛ timba deɛ, nanso n'aduaba no na ɛma no gye din pa ara esiane sɛ ɛno na nnipa dodoɔ no ara de di dwuma. Yɛtumi de ne dua no yɛ ntaaboo a yɛbɛtumi de ayɛ nneɛma bebree. Wɔsan nso de yɛ adwontoɔ ho akadeɛ. Deɛ nti a wɔtumi de yɛ yeinom ne sɛ, ɛmporɔ ntɛm. Adwontoɔ akadeɛ a wɔde mango dua yɛ no bi ne ukuleles, Baabi mango aduaba no abu pa ara ne India, Pakistan, Philippines ne Bangladesh.
| ||
Manihot esculenta
|
Bold textManihot esculenta, a ɛwɔ edin cassava, manioc, anaa yuca wɔ aman ahodoɔ so ne kasa ahodoɔ mu no yɛ aduadeɛ bi a ɛka spurge nnua abusuakuo no ho. Woba Akan kasa mu a, yɛfrɛ no bankye. Baabi a wɔnim sɛ epue firii kane ne America anaafoɔ fam. Aman bi te sɛ Brazil, Paraguay ne Andes fa baabi so na yɛgye di sɛ epue firii kane. Bankye yɛ aduane a ɛbɔ wɔ fam deɛ, nanso, ɛpɛ awia. Baabi awia bɔ na nsuo nso taa tɔ na bankye tumi yɛ yie pa ara. Ɛmpɛ baabi a ɛyɛ nwunu pii, sɛ ebia, baabi a asukɔkyea wɔ. Ɛyɛ aduane a ɛbɔ wɔ fam. Wɔnoa ansa na wɔatumi adi. Wɔtumi nso de yɛ aman( starch) bi a wɔfrɛ no tapioca tapioca. Wokɔ baabi a, Tapioca yɛ aduane dehyeɛ. Wɔtumi de yɛ gari nso wɔ Africa atɔeɛ fam. Nyɛ Africa nko; Brazilifoɔ nso tumi de yɛ gari. Wiase nnuane a ɛma carbohydrate no, bankye tɔ so mmeɛnsa.
Ne Bɔberɛ.
Bankye yɛ aduane a ɛbɔ wɔ fam. N'aduane no wowa a ebiara tuatua ne nhini so. Ne hono ahosuo no te sɛ bayerɛ. Emu aduane no yɛ fitaa. Nnuane nnuro a yɛfrɛ no protiens wɔ bankye nhini no mu. Mmom, methionine ne amino acid a ɛwɔ mu no sua.
Cultivation.
Nneɛma ɛboa ma bankye dua wɔ nkan ne: sɛ.nsuo bɛtɔ kakra na awia nso bɛbɔ kakra. Ɛsɛ sɛ wiemuhyeɛ no gyina( . Sɛ wɔdua, enni mmoro nna ahanu ne aduanan na abɔ. Saa berɛ no duru na wɔntu a, bankye no bi wɔ hɔ a, ɛbɛsɛe. Baabi a wɔbɛnya saa wiemuhyeɛ a ɛboa Bankye nyini no ne Gulf Coastal Plain sɛ ebia Mexico. Saa nsaase a ɛboa bankye nyini wowɔ saa nneɛma ɛdidi soɔ yi; phaeozem, regosol, arenosol, andosol and luvisol.
Ne twa.
Ansa na wɔbɛtutu aduane a ɛhyɛ fam no, wɔdi kan twitwa ansa na nnua.
| ||
Rauvolfia vomitoria
|
Rauvolfia vomitoria, poison devil's-pepper, yɛ afifide bi a ɛwɔ Rauvolfia abusua mu. Ɛfi Senegal apuei fam kɔsi Sudan ne Tanzania, anafo fam kɔsi Angola; na ɛwɔ China, Bangladesh, Himalaya ne Puerto Rico. Nnua no wɔ nneɛma pii a nnuruyɛ adwuma no ani gye ho, na wɔtaa de di dwuma wɔ atetesɛm mu.
Nkyerɛkyerɛmu.
Rauvolfia vomitoria yɛ dua ketewaa anaa nnua akɛse a ne tenten yɛ mita 8. Nkorabata no nyin wɔ ahinasa mu, na nhaban no fi ntokuru nketenkete a ɛwowɔ no mu nyin wɔ akuw abiɛsa mu. N'ahaban no yɛ nkatabo anaa akronkronne, na ɛtrɛw kɔ akyiri. Nhwiren nketewa a ɛyɛ huam no akyi na aba kɔkɔɔ a ɛte sɛ akutu no pue.
Eyi yɛ dua a enyin ntɛmntɛm a ɛsow aba pii a nnomaa hwete. Nnua a wɔtetew ne nnua nketewa no tumi tena sum ase, na sɛ wotwa dua no gu anaa wɔhyew a, ɛsan yɛ foforo, na ɛnkyɛ na ayɛ nnua akɛse.
Sɛnea Wɔde Di Dwuma.
Wɔde Rauvolfia vomitoria adi dwuma wɔ ne nyinaa mu wɔ tete aduruyɛ mu. Dua no fa biara yɛ awuduru, na wɔde dua no mu ntini a wɔapete no hyɛ agyan ne peaw a wɔde di awudi mu, na wɔde ka cassava aduane de yɛ rat poison. Wɔda so ara de Reserpine di dwuma, nanso wɔde nnuru a emu nnuro nyɛ den abesi ananmu.
| ||
Babasokraman
|
"Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Kasa" "mu"
Babasokraman a wɔsane nso frɛ no Sifilis (/ˈsɪfəlɪs/) yɛ yareɛ bi a wɔnya firi nna mu a mmoawa Treponema pallidum "pallidum" na ɛde ba. Nsɛnkyerɛne ahodoɔ a εfa babasokraman ho no gyina nnoɔma nnan so. Wɔ deɛ ɛdi kan mu no, wɔtaa de chancre baako (yareɛ bi a esi honam so a ɛnyɛ ya, na ɛnkeka, na ne tɛtrɛtɛ yɛ 1 cm ne 2 cm ntam) na ɛwɔ hɔ nanso ɛtumi yɛ akuro pii. Sɛ obi nya babasokraman a ɛtɔ so mmienu a, nsaa tumi gu ne nsa ne ne nan ase. Ɛkuro nso tumi ba deɛ ɔyare no ano anaa n'ase. Sɛ obi nya babasokraman no bi a, ɛtumi tena hɔ mfeɛ pii a, ɛnyi ne ho sɛ ɔwɔ yare bi. Sɛ obi nya babasokraman a, ɔhwɛ sɛ ɔbɛnya kuro a ɛnyɛ kokuroo (gummas), ne nsono mu haw, anaa komayareɛ. Babasokraman yɛ yareɛ a nkurɔfoɔ frɛ no "suasuafoɔ kɛseɛ" efirisɛ ɛbɛtumi ama obi anya nyarewa a ɛte sɛ yareɛ afoforɔ pii.
Wɔtaa nya babasokraman wɔ nna mu. Wɔ tumi nso nya firi ɛna hɔ akɔ abofra no so wɔ nyinsɛn anaa awoɔ mu, a deɛ ɛde ba ne nyinsɛn mu nneyɛɛ ahodoɔ bi. Yareɛ afoforɔ a Treponema mmoawa no de ba no bi ne yaws (T. pallidum subspecies "pertenue"), pinta (T. carateum), ne nonvenereal endemic syphilis ("T. pallidum" subspecies "endemicum"). Yareɛ ahodoɔ yi mu mmiɛnsa no ntaa mfa nna mu na ɛba. Yareɛ no ho nhwehwɛmu no taa fa mogya mu nhwehwɛmu so; wɔbɛtumi de dark field microscopy nso ahunu yareɛ mmoawa no. Centers for Disease Control and Prevention (U.S) hyɛ nkuran sɛ wɔnhwehwɛ nyinsɛn nyinaa mu. obi latex de anaa polyurethane condom di dwuma a, ɛbɛtumi ama yareɛ no so ate. Wobɛtumi de nnuru a ɛko tia yareɛ mmoawa adi nyarewa no ho dwuma yie. Nnuru a wɔgye tom sɛ ɛko tia yareɛ mmoawa di dwuma wɔ nnipa dodoɔ no ara mu ne a benzathine benzylpenicillin a wɔde wɔ obi ntini mu. Wɔ wɔn a wɔwɔ penicillin allergyho nsanyare a emu yɛ den mu no, wɔbɛtumi de doxycycline anaa tetracycline adi dwuma. Wɔ wɔn a wɔwɔ neurosyphilis mu no, wɔhyɛ benzylpenicillin anaa ceftriaxone a wɔde fa ntini mu no ho nkuran. Berɛ a wɔreyɛ wɔn saa no, wɔtumi nya atiridii, tipaeɛ, ne ntini mu yaw, a wɔfrɛ no Jarisch–Herxheimer.
Nsɛnkyerɛnne.
Babasokraman mu yareɛ no bɛtumi aba wɔ tebea ahodoɔ anan mu: nea edi kan, nea ɛto so abien, nea ɛtaa ba, ne nea ɛto so abiɛsa, na ebetumi aba bere a wɔawo obi. Sir William Osler frɛɛ no "ɔkyerɛkyerɛfoɔ kɛseɛ" ɛsiane sɛdeɛ na ɔyɛ nneɛma ahodoɔ no nti.
Deɛ ɛde ba.
"Treponema pallidum" subspecies "pallidum" yɛ mmoawa a wɔn ho yɛ den a wɔn ho yɛ den. Yareɛ mmienu a ɛha nnipa no bi ne "Treponema pallidum" subspecies, yaws (subspecies "pertenue") ne bejel (subspecies "endemicum"), na baako nso ne "Treponema carateum", pinta. Dea ɛnte sɛ subspecies "pallidum" no, wɔmfa nsamanwa mu yareɛ mma. Nnipa nko ara ne abɔdeɛ mu nneɛma a ɛwɔ hɔ a wɔnim sɛ "pallidum" asefoɔ no wɔ hɔ.
| ||
Marantochloa leucantha
|
BnMarantochloa yɛ dua bi a ɛka Marantaceae nnua abusuakuo no ho. Wɔkyerɛ mu a, afe apem, ahanwɔtwe ne aduosia 1860) no mu na nhwehwɛmufoɔ nam nhwehwɛmu so hunuu sɛ ɛka saa abusuakuo yi ho. Africa na ɛyɛ beaeɛ pɔtee a ɛfiri. Nyɛ hɔ nko, wɔkyerɛ sɛ wɔwɔ deɛ ɛno nso firi India.
Ahodoɔ.
Marantochloa wɔ nhyɛkyɛmu pii a, n nyinaa wɔ din ahodoɔ. Edin a wɔtaa de.ma no no taa gyina baabi a ɛfiri anaa yɛbɛhunu no so. Ebi na ɛdidi soɔ yi.
| ||
Margaritaria discoides
|
Margaritaria discoidea dua bi a ɛka Phyllanthaceae, nnua abusuakuo no ho. Edin a dodoɔ no ara de nim no wɔ borɔfo mu ne pheasant-berry, egossa red pear anaa bushveld peacock-berry. Baabi a wɔgye to mu sɛ ɛhɔ na dua yi firi no ne Africa beaeɛ a nsuo taa tɔ pa ara.
Nkyekyɛmu..
Sɛdeɛ dua no bɔberɛ teɛ no nti, abɔdeɛ mu nyansapɛ.nhwehwɛmufoɔ ayɛ nhwehwɛmu bebree afa ne nkyekyɛmu anaa n'hodoɔ ho. Wɔtaa sesasesa ne kyekyɛmu no, esiane sɛdeɛ dua no su teɛ nti. Wɔdii kan de saa dua yi kaa "Phyllanthus" abuasuakuo a ɛhyɛ Euphorbiaceae abusuakuo kɛseɛ no ase no ho. Sɛ wokɔ KwaZulu-Natal a ɛwɔ South Africa a dua yi wɔ nkyekyɛmu mmeɛnsa.
Baabi a Ɛwɔ.
Wɔkɔ South Africa a, wobɛhunu dua yi wɔ Eastern Cape mpoano, South Africa, o tropical Africa, as far as Senegal in West Africa.
Ne Bɔberɛ.
Ɛyɛ dua tenten bi a ɛwɔ pɔ mu. ɛtumi nyini ma ne tenten yɛ mita aduasa(30 mitres), Ɛyɛ dua a ɛnyini kɔ soro tee na ɛho yɛ wensee. N'ahosuo reyɛ ayɛ te sɛ nso. Wowae n'abena no nso a, ɛmu no yɛ kɔkɔɔ kakra. Dua ne renyini a, ɛyɛ a na ne mman no puepue firi dua no ho wɔ nkyennkyɛn. N'ahaban no danedane. Berɛ biara ne sɛdeɛ ɛteɛ. Ɛrenyini a, ani no nhyɛ da mmiri. Ɛnyini wie a, n'ahaban no biri pa ara. Na sɛ ɛrebɛte nso a, na ayɛ te sɛ akokɔ seradeɛ. and fragrant. Aduaba a ɛso wɔ dua no so no sɛ ɛbere a n'ahosuo te sɛ akokɔ seradeɛ. Ɛwɔ nkorabata anaa nkyekyɛmu mmeɛnsa .
Ne Dwumadie Nkaeɛ Bi.
Sɛ wɔde dua no aba dua a, ɛnkyɛ na afifiri, anyini kama. Ɛyɛ den. Ɛnsɛe ntɛm. Ne saa nti wɔde yɛ timba. Dua no mu yɛ akokɔ seradeɛ. Ne fa baabi nso reyɛ ayɛ kɔkɔɔ. Ɛnam sɛ n'ahosuo yɛ fɛ nti wɔde yɛ fie nneɛma bebree.
| ||
Momordica foetida
|
Momordica foetida yɛ dua ɛte sɛ ahoma. Esiane ne su nti, ɛtumi foro soro. Baabi a ɛfiri ne Africa. Ne su te sɛ aduaba bi a yɛfrɛ no bitter melon ("M. charantia") ne balsam apple ("M. balsamina") pɛpɛɛpɛ. Edin wɔgyina ne nkyekyɛmubso de ma no ne "M. morkorra" ne "M. cordata" (Cogn.) Ɛpɔ mu na ɛtaa wɔ pa ara.N'ahaban no bɔberɛ te sɛ akoma a ne tenten bɛyɛ 18 cm.Nhwiren a ɛba do no ahosuo yɛ akokɔ seradeɛ. Aduaba a ɛba so no nyini a ne tenten yɛ 3.5–7.5 cm. Ɛna ne kɛseɛ nso yɛ 2.5–5 cm. Sɛ ɛbere a, emu kyɛ mmeɛnsa. Pae a, wohunu mma tuntum bi hyehyɛ mu. Ne fa a yɛdi no yɛ kɔkɔɔ, na ɛyɛ dɛ pa ara.
Wɔdi.
N'ahaban no yɛ nwono deɛ, nanso wɔde yɛ aduane wɔ ɔman bi te sɛ Gabon neMalawi. Wokɔ aman bi te sɛ Ghana, Gabon, Sudan, ne Tanganyika a, wɔdi n'aduaba no nso. Saa ara nso na sɛ wokɔ Sudan a, wɔdi ne nhini no.
Wɔde Yɛ Aduro.
Nnuro bi te sɛ sitosteryl glucoside, 5,25-stigmastadien-3β-yl glucoside, and 1β-hydroxyfriedel-6-en-3-one, cucurbitane- ne ade wowɔ Momordica foetida mu a, ɛma wɔtumi de yɛ aduro.
Ɛtumi di yafunu mu dwuma. Wɔtumi de sa yadeɛ bi tete sɛ ayamtim , yafunukeka wɔ Tanganika. The Edofoɔ a wɔwɔ Nigeria no nso nom n'ahaban mu nsuo de ko nsono mu yadeɛ. Ɛsan nso yɛ aduro a wɔde tu nsonsono ase .
Wɔtumi de tew yaw so.
N'ahaban mu nsuo no boa ko yadeɛ bi te sɛ tipaeɛ ne asoyadeɛ. Wokɔ Malawi wɔde n'ahaban ne ne nhini no nyinaa bom yɛ tipaeɛ aduro.
Wokɔ Ivory Coast a wɔde yɛ nnuro a ɛboa mpa mu agodie. Ɛno ara san nso yɛ awoɔ aduro. Wɔde sa honam ani yadeɛ wɔ vory Coast ne South Africa. Wokɔ South Africa a, wɔde ne nhini no sa mpɔmpɔ.
Ne Dwumadie Nkaeɛ Bi.
Wokɔ Malawi a, wɔde n'aduaba no kyekyere nnomaa. Wokɔ Gabon a, wɔde n'ahaban no hyɛ nsuo mu. Wɔyi a na wɔahata. de ayɛ aduro.
| ||
Lannea welwithschii
|
Lannea welwitschii yɛ dua bi a ɛwɔ Anacardiaceae abusua mu. Ɛtaa wɔ Afrika Atɔefam anaa ne Mfinimfini fam a Ghana ka ho no kwae a osu tɔ na owia bɔ kɛse wom no mu.
Wɔde dua yi yɛ dan mu nneɛma ne nnwinnade, wotumi di nnuaba no, na wɔde ne ho yɛ aduru, ne hama.
Ma wɔde yɛ.
Aduruyɛ.
Wɔde Lannea welwitschii dua honam di dwuma wɔ amanne kwan so nduruyɛ mu de sa brayɛ mu haw ahorow, awo akyi ɛyaw, awo a wontumi nwo, asikyireyadeɛ, akisikuru, nsu gu, ne akisikuru (wɔde fra nsa anaa bobesa).
Aduane.
Nnuaba no yɛ nea wotumi di na nnipa pii wɔwɔ Ghana di. Wɔde yɛ anonne ne nsa nso.
Dua Dwumadi.
Nnua no yɛ den na mmoa a wɔseɛ nneɛma ntumi nkɔ mu, enti ɛyɛ nea eye ma adansi, dan mu nneɛma, ne fam asiesie.
Duadwumfo de Lannea welwitschii dua a wɔfrɛ no ‘kumbi’ yɛ nneɛma a emu nyɛ duru, nnaka, nkuku, plywood, ne ahyɛmma. Wɔtumi nso de di dwuma wɔ fam, dan mu nneɛma, nkuku, na wɔde hyew brew anaa gyebidie.
| ||
Morinda lucida
|
Morinda is yɛ dua bi a ɛka madder nnua abusuakuo no ho. Ne din a wɔde frɛ no wɔ Latin kasa mu ne "morus" a ɛkyerɛ "mulberry" wɔ borɔfo kasa mu. Nyɛ ɛno nko, baako nso a ɛka ne din ho no ne "indica", meaning " a aseɛ kyerɛ sɛ " biribi a ɛfiri India".
Ne Bɔberɛ.
Ɛtaa wɔ beaeɛ a awia wɔ. "Morinda" wɔ nkyekyɛmu bɛyɛ aduɔwɔtwe. Ne nkorabata biara so aba foforɔ. Saa nnuaba yi nyinaa yɛ deɛ nsuo wɔ mu. Ahodoɔ no bebree ase firi Borneo, New Guinea, Northern Australia ne New Caledonia.
Wɔkɔ Japan, Korea ne Chinesefoɔ tete aduro yɛ mu a, "Morinda yɛ aduro a" wɔde sa yadeɛ pii.
Fossil a Ɛwɔ Mu Ho Asɛm.
Deɛ wɔdii kan hunuu no wɔ "Morinda" mu no firi "Morinda chinensis" mu.
| ||
Babasoweremfoɔ
|
Babasoweremfoɔ yɛ yareɛ a yɛ nnipa nkwa mmoa a ɛbɔ ne ho ban no. Saa yareɛ yi wɔfrɛ no "Human Immunodeficiency Virus (HIV)" wɔ Borɔfo Kasa mu. Yareɛ yi taa tu n'ani si mogya mu nkwammoa fitaa no so na ɛno ahoɔden a ɛwɔ no so te. Yei ma nipa a wɔkɔ saa tebea yi mu yareyare ntɛm. Yareɛ yi, barɔso a "yɛfrɛ no Human Immunodeficiency Virus (HIV)" na ɛde ba.
Yareɛ yi ho nyɛ nna koraa wɔ Abibire aman pii mu ɛnkanka wɔ mmabun fam no. Yei nyɛ wanwa koraa ɛfiri sɛ ɔman a yɛfrɛ no Congo kuro a yɛfrɛ no Kinshasa mu na wɔhunuu yareɛ yi kan. Wɔhuu barɔso yi wɔ ɔbarima bi a na wɔawu mogya mu wɔ afe 1959 mu.
Sɛ yɛde Ghana bɛyɛ nhwɛsoɔ a, nnipa 354 927 ne akyire na wɔaka sɛ wɔanya yareɛ yi bi na wɔ afe 2022 mu no deɛ, wɔsusuu sɛ nnipa 16,574 na wɔbɛnya yareɛ yi bi. Seisei deɛ, wɔka sɛ nnipa ɔha nyɛmu baako akyiripɔ nsia na yareɛ yi wɔwɔ bi. Yareɛ yi firi aseɛ sɛ ɛretrɛ no, nnipa bɛyɛ ɔpepepem aduanan akyiri pɔ nnan (40,400,000) na yareɛ yi akum wɔn.
Saa yareɛ yi, sɛ obi tenatena ho na sɛ wɔansɔ ano a, ɔnya yareɛ a yɛfrɛ no AIDS (Acquired Immunodeficiency Syndrome).
Nsɛnkyerɛnne ahodoɔ a ɛda ɛdi.
Nsɛnkyerɛnne ahodoɔ a ɔda ɛdi a ɛkyerɛ sɛ obi anya babasowerɛmfoɔ yareɛ yi gyina ɔyarefoɔno tebea so. Yareɛ yi taa yi ne ho adi wɔ abosome kakra ntam na ɛsiane sɛ nnipa pii no ara adwene nkc so ntɛm nti, wɔhunu yareɛ yi berɛ ne tebea no ayɛ den no. Nnwatwe kakra a obi de bɛnya bi no deɛ, nsɛkyerɛnne no mu biara nni hɔ ɛbɛyi ne ho nanso wɔ ɛbinom fam deɛ, nsɛnkyerɛnne bi te sɛ tipae, nsaasaa, menemyaw ne yarefufuo. Sɛ yareɛ no tena obi ho kyɛ a, ɛte ne nkwammoa a ɛko tia yareɛ no ahoɔden so. Yei nti nsɛnkyerɛnne ahodoɔ bi te sɛ dwoa tweɛ, yarefufuo, ɛwa, ayamtuo ne soteɛ.
Sɛdeɛ yareɛ yi trɛ.
Babasoweremfoɔ yareɛ yi nam akwan ahodoɔ so na ɛtrɛ. Akwan no bi ne sɛ wo ne obi a wɔnya bi bɛnya nna a ahobammɔ biara nni mu kyɛfa anaa sɛ ne ho nsuo te sɛ mogya, nufusuo, barima ho nsuo anaa ɔbaa ase nsuo bɛdi ahyiam na ɛnyɛ mfeano, atuu yɛ ne nneɛma a afoforɔ susu sɛ ɛno na wɔnam so trɛ yareɛ yi.
Nneɛma a obi yɛ a ɛbɛma wɔanya bi.
Nneɛma ahodoɔ pii na sɛ obi yɛ ɛbɛma wɔnya babasowerɛmfoɔ yareɛ yi bi. Saa nneɛma yi bi na ɛdidisoɔ yi.
Ɛkwan a wɔfa so hu sɛ obi anya bi.
Wɔnam abɛɛfo ayaresa nhwehwɛmiu kwan so na ɛhu sɛ obi anya yareɛ yi bi. Wɔyɛ saa nhwehwɛmu yi mpɛn pii ansa na wɔhu sɛ obi anya yareɛ yi bi. Afei nso, ankorankorɛ biara bɛtumi de deɛ yɛfrɛ no babasowerɛmfoɔ ankorankorɛ nhwehwɛmudeɛ (HIV self-test) no ayɛ nhwehwɛmu ahu sɛ obi anya yareɛ yi bi.
Ɔkwan a yɛfa so si ano.
Babasowerɛfoɔ yɛ yareɛ yɛtumi si ano ankasa. Akwan ahodoɔ a wɔfa so si yareɛ yi ano bi ne sɛ,
Ɔkwan a wɔfa so sa saa yareɛ yi.
Mprenpren yi deɛ, yɛnni yareɛ yi ano aduro nanso yɛ wɔ akwan ahodoɔ yɛfa so sɔ ano. Ɔkwan titire a yɛfa so sɔ yareɛ yi ano ne sɛ ɔyarefoc no de ne ho bɛhyɛ deɛ yɛfrɛ no antiretroviral therapy (ART) ayaresa mu. Wɔka nnwuro ahodoɔ bi yɛfrɛ no Highly Active Antiretroviral Therapy" anaa HAART ɛbom wɔ saa yareɛ yi nsɔano mu.Saa ayaresa kwan yi bɔ ayarefoɔ no ho ban firi dɛm a akɛseɛ akɛseɛ a yarɛ yi bɛtumi akɔ fa aba na ɛsane nso boa wɔn ma wɔnyini kyɛ. Afei nso, ɛboa mma apemfoɔ a wɔwɔ saa yareɛ yi bi no mmfa nsaa wɔn mma a wɔhyɛ yafunu mu no.
Akwan foforɔ a wɔfa so bɔ obi ho ban firi yareɛ yi ho ne sɛ obi a ɔnni yareɛ yi bi bɛnom aduro a yɛfrɛ no pre-exposure prophylaxis (PrEP). Saa aduro yi bɛbɔ ne ho ban afiri yareɛ yi ho. Ɔkwan foforɔ a obi bɛtuimi abɔ ne ho ban afiri yareɛ yi ne sɛ ɔbɛnom aduro yɛfrɛ no post-exposure prophylaxis (PEP) ntɛm (bɛyɛ nnɔhwere aduoson mmienu 72 hrs anaa nna mmieɛnsa ntam) berɛ a ɔne babasowerɛmfoɔ ho nsuo no bi adi ahyiam no.
| ||
Monodora myristica
|
'Bold text"Monodora myristica, a wɔfrɛ no calabash nutmeg anaa African nutmeg"', nwuram dua bi a ɛka Annonaceae nnua abusuakuo no ho. N'ase ankasa firi beaeɛ bi a ɛwɔ Sierra Leone atɔeɛ fam de rekɔ Tanzania. Kane no, na wɔtɔn n'aba no aboɔden. Ɛnnɛ yi deɛ, ne boɔ nyɛ den saa. Edin afoforɔ bi nso a wɔde frɛ no ne Jamaican nutmeg, ehuru, ariwo, awerewa, ehiri, airama, African orchid nutmeg, muscadier de Calabash and lubushi ne ade.
Ne Dua.
Calabash nutmeg dua no nyini wɔ baabi a nsuo taa tɔ pa ara na awia nso tumi bɔ; sɛ ebia, Liberia, Nigeria, Cameroon, Ghana, Angola Uganda anaa Kenya atɔeɛ fam. Ɛnam afe Apem ne ahanson mu hɔ nnipatɔn adwadie no so na Caribbean islandfoɔ bɛhunuu Mondora myristica. Ɛno na ɛnam so maa Jamaicafoɔ nso bɛnyaa Jamacan nutmeg. Ɛwɔ afe apem, ahanwɔtwe ne adduɔkron nson(1897) mu no, Bogor Botanical Gardens a ɛwɔ Indonesia bɛhunuu "Monodora myristica".
Dua no Ne N'ahaban.
"Monodora myristica" tumi nyini ma ne tenten no bɛyɛ mita aduasa num( 35mitres) a ɛgyina hɔ ma anammɔn ɔha ne dunum. Ne nhwiren no pue a ɛyɛ hwam na n'ahosuo te sɛ akokɔ seradeɛ. Mmoa a nnompe nni wɔn mu na wɔboa ma nhwiren no tumi bɛdane aduabaSɛ n'amma no nyini pa ara a, ɛho no bɛyɛ sɛ dua a awu. Ne mu no reyɛ ayɛ sɛ adeɛ fitaa a ani asene. Sɛ wopae mu a, wɔhunu biribi a ɛyɛ sɔkyee nanso ɛnni ahosuo biara wɔ mu.
Ne Dwumadie.
Ɛyɛ dua bi a wɔtumi di n'aba. Ne hwam ne sɛdeɛ wodi a ɛteɛ no nyinaa sɛ nutmeg pɛpɛɛpɛ. Africafoɔ se yɛ nnuane bebree na ɛma wɔn nnuane yɛ hwam. Wɔdi kan tete aduaba no firi ne dua so, na wɔde agu awia mu ahata ma no awo ayɛ wesee. Afei, wɔwie a na wɔatɔn. Ɛba ayarehwɛ mu a, wɔde sa yadeɛ bi te sɛ yafunukeka, tipaeɛ, ekuro ne deɛ ɛkeka ho. Wɔsan nso de pam mmoawa a nnɔmpe nni wɔn mu, sɛ ebia ntontom anaa nwansena. Abibirem ha, wɔtumi sina n'amma no de yɛ kɔn mu adeɛ. Esiane sɛ ne dua no yɛ den nti, wɔde yɛ timba, wɔde pae ntaaboo yɛ nneɛma bebree nso.
| ||
Tamale Di Nsesa
|
Akyi asɛm.
Tamale Interchange yɛ akwan a wɔfa so sesa adwuma wɔ Tamale Metropolis a ɛwɔ Ghana Atifi Fam Mantam mu . Nea edi kan koraa wɔ ɔman no atifi fam ha.
Wɔhyɛɛ aseɛ sii no wɔ Ayɛwohomumɔ 10, 2019 berɛ a Ghana ɔmanpanyin, Nana Addo Dankwa Akuffo Addo, twaa sikan sanso paa ho ntoma maa wɔhyɛ aseɛ. Nsakyeraeɛ no botaeɛ ne sɛ ɛbɛma nkuropɔn ne ɔman nketewa ntam akwan ayɛ yie na atew adesoa kɛseɛ ne ɛka a wɔbɔ wɔ adwumayɛ ho no so, na ɛsan nso ahyɛ aguadiɛ mu den wɔ Sahara Anafoɔ fam mpɔtam hɔ.
Ɔdan no yɛ kɔnkrit abɔntenban tenten bi a ɛtrɛw bɛyɛ 1.1 kilomita
Sika a wɔde ma.
Wɔde sika boaa saa adwuma yi wɔ China Syno-hydro apam a ɛyɛ U.S dɔla ɔpepepem abien no ase. Ghana Aban de ne nsa hyɛɛ Master Project Support Agreement (MPSA) ase sɛ wɔde nnwuma a ɛho hia a wɔde bɛyɛ adwuma wɔ ɔman no mu nyinaa bɛma, de agye aluminium nneɛma a wɔayɛ wɔ Ghana no akɔma Sinohydro.
| ||
Psidium guajava
|
Psidium guajava, a wɔtaa frɛ no guava no yɛnnua bi a ɛwɔ Caribbean, Central America ne South America.
Nkyerɛkyerɛmu.
Sɛ wɔtete guava fi aba mu a, ɛma ɛyɛ nwonwa sɛ enyin nkakrankakra wɔ asram pii mu ansa na enyin ntɛmntɛm. Sɛ guava gu aba a, etumi sow aba mfe abien anaa mfe awotwe pɛ. Guava tumi yɛ nsakrae pii, na ɛyɛ mmerɛw sɛ wobetutu no wɔ mmeae a ɛhɔ yɛ hyew, ɛwom sɛ wɔn nhwiren ne wɔn aba a wɔbɛso no yɛ nea wontumi nhu. Wɔ mmeae bi a osu tɔ na ewim yɛ hyew no, guava betumi ayin hɔ.
Wɔde dua no di dwuma wɔ sampoo ahorow pii mu esiane ne hua nti. Ɛreyɛ abɛyɛ bonsai a agye din nso, na seesei agye din yiye wɔ India ne Asia Apuei fam.
Kɛmistri.
Flavonol morin, morin-3-O-lyxoside, morin-3-O-arabinoside, quercetin ne quercetin-3-O-arabinoside wɔ P. guajava nhaban mu.
Sɛnea Wɔde Di Dwuma.
Wɔtaa de guava dua a efi Hawaii yɛ nam a wɔhyew. Nnua no tumi ko tia nkoekoemmoa ne ntontom. Ɔdan a wɔde nnua a wɔaworo no mu yɛ duru bɛyɛ 670 kg/m3 (1,130 lb/cu yd) na wɔahu sɛ ɛfata sɛ wɔde si dan wɔ Nigeria.
Guava yɛ aduaba a wodi, na wotumi di no nwono anaa wɔnoa. Sɛ wɔdannan nnuaba no so a, wonya nnuaba a wɔde ma mmoa. Wobetumi de nnua no so ahaban nso adi dwuma sɛ aduan.
Wɔ Atetesɛm Mu Nnuru.
Wɔde Psidium guajava adi dwuma wɔ atetesɛm aduruyɛ mu wɔ aman pii mu wɔ Central America, Caribbean, Afrika, ne Asia. Wɔde di dwuma wɔ ahohyehyeɛ, asikreyare, mogya mmoroso, apira, ɛyaw ano aduro, atiridii, asaabo, akwahosan mu yareɛ, ne nsamanwa mu yareɛ ho.
| ||
Portulaca oleracea
|
Portulaca oleracea ( a wɔsan frɛ no little hogweed, anaa pursley) yɛ afifide bi a ɛwɔ Portulacaceae abusua mu.
Nkyerɛkyerɛmu.
Dua no tenten betumi adu sentimita 40. Ɛwɔ nhwiren a ɛyɛ fɛ, kɔkɔɔ, na emu dodow no ara gu fam, na n'ahaban a ɛwɔ hɔ no, ebi wɔ hɔ a ebi nso wɔ hɔ a ebi wɔ hɔ a ebi nso wɔ hɔ a ebi wɔ hɔ a ebi wɔ hɔ a ebi nso wɔ hɔ a ebi wɔ hɔ a ebi wɔ hɔ a ebi nso wɔ hɔ a ebi wɔ hɔ a ebi nso wɔ hɔ. Nhwiren a ɛyɛ kɔkɔɔ no wɔ afa anum a ɛyɛ pɛ, na ne tɛtrɛtɛ yɛ milimita 6. Ɛdefa sɛnea osu tɔ so no, nhwiren no ba bere biara wɔ afe no mu. Sɛ owia bɔ anɔpa a, nhwiren a ɛwɔ nhaban no mfinimfini no bue nnɔnhwerew kakraa bi pɛ. Aba nketenkete no Sɛ aba no nya nyin a, na ɛpae. Purslane no wɔ ntini a ɛwowɔ ahoɔden, na etumi gyina asase bɔne ne ɔpɛ ano.
Sɛnea wɔde di dwuma.
Wobetumi adi dua no sɛ ahaban dua. William Cobbett kae sɛ "Fransafo ne mprako di no bere a wonnya biribi foforo biara. Wɔn baanu nyinaa de di dwuma sɛ aduaba, kyerɛ sɛ, wɔde di dwuma sɛ aduaba". Ɛte sɛ nkyene kakra, na wodi wɔ Europa, Afrika Atifi fam, Middle East, Asia, ne Mexico nyinaa. N'aba, n'ahaban, ne nhwiren nyinaa yɛ nea wotumi di no nwono anaa wɔnoa no. Wobetumi de porselen a ɛyɛ foforo adi dwuma sɛ sradeduan, wɔnoa no sɛnea wɔnoa spinach no, na esiane ne su a ɛyɛ dɛ nti, ɛyɛ nea ɛfata sɛ wɔde yɛ nkwan.
Aboriginefo a wɔwɔ Australia no de purcellane aba no yɛ nkuku. Helafo a wɔfrɛ no andrakla (αντράκλα) anaa glistrída (γλιστρίδα) no de n'ahaban ne ne nhwiren no ka feta cheese, oregano, ne ngodua ngo ho. Wɔde ka sradeduan ho, wɔnoa no, anaa wɔde ka akokɔ a wɔawosow ho. Wɔ Turkey no, sɛ́ anka wɔde bedi dwuma wɔ atoko ne abodoo mu no, wɔnoa no sɛ afumduan a ɛte sɛ nkwatia anaa wɔde fra yogurt ma ɛyɛ tzatziki. Wɔ Egypt no, wɔfrɛ no regla (رجلة) na wɔnoa no sɛ nnuaba, te sɛ nea wɔnoa spinach ne malva (خبيزة), nanso ɛnyɛ foforo wɔ salads mu. Wɔ Kurdistan no, nnipa taa de no yɛ nkwan a wɔfrɛ no palpina (شۆربای پەڵپینە). Wɔ Portugal Alentejo mantam no mu no, wɔde purslane yɛ aduane a wɔnoa no wɔ atetesɛm mu (sopa de beldroegas) a wɔde paanoo a wɔde agu mu, nkesua a wɔawosow, ne/anaa abirekyi tɔse hyɛ no. Wɔ Mexico ne Amerika anafo fam atɔe fam no, wodidi dua no sɛ "verdolagas".
| ||
Lippia multiflora
|
Lippia is Abusuakuo no mu na yɛbɛnya Lippia Multiflora. Ɛyɛ dua bi anhwiren taa wɔ so. Lippia abusuakuo a yɛbɛnya lippia multiflora no nso hyɛ verbena nnua abusuakuo kɛseɛ no ase. WɔdeAugustin Lippi (1678-1705) din na ɛtoo so. Na Augustin Lippi yɛ Ferɛnkyeni a ɔyɛ nnua ho nhwehwɛmu. Wɔkum no wɔ Abyssinia. Saa Lippia kuo no wɔ nkyekyɛmu bɛyɛ ahaanu a atwa ahyia wiase afaanan nyinaa. Nhwiren a ɛwɔ so no yɛ hwam pa ara ɛlesiane sɛ estragole, carvacrol, linalool anaa wɔ mu.
| ||
Lantana camara
|
Lantana camara a din a wɔtaa de nim no pa ara ne (lantana) no yɛ verbena nnua abusuakuo kɛseɛ no asefoɔ no mu baako. Beaeɛ a n'ase firi ne Amerika pɔ mu. Ɛyɛ dua bi a ne nyini nyɛ den koraa. Ɛtumi nyini wɔ baabi bebree.
Ɛnnɛ yi, aman bɛboro aduonum na Lantana camara agye hɔ afa. Ɛdii kan hyetaa Amerika ansa na Dutch nhwehwɛmufoɔ bi de reba Europe. Akyire yi, ɛbaa Asia,Estado da Índia ne Portugal nyina.
Ɛnnɛ yi, ɛrekame ayɛ sɛ Lantana camara reyɛ agye din mpo asene aman ahodoɔ no ankasa nnuro. ɔhaw baako a ɛwɔ ho ne sɛ, ɛreyɛ agye aman bi Kuadwuma abɔ so. Afei nso, ɛnyɛ mma ayunmmoa.[https://www.researchgate.net/publication/359521898_IMPACT_OF_Lantana_camara_ON_NATIVE_VEGETATION_STRUCTURE_AND_DIVERSITY_OF_KAKIIKA_MBARARA_UGANDA]
Ne Bɔberɛ.
Ɛnyini pa ara a, ne tenten tumi duru mita nsia a ɛgyina hɔ ma anammɔn aduonu.
Ne nhaban soso na ɛtete sɛ kosua. Sɛ wopusu a,ɛyi hwa. Ɛwɔ nhwiren nteɛnteaa bi a ayɛ sɛ drorobɛn bobɔ ho bebree. Nhwiren no wowɔ ahosuo ahodoɔ bebree; ebi yɛ kɔkɔɔ, akokɔ seradeɛ, fitaa, penke ne ɔrengye. Berɛ a nhwiren no adi no na ɛbɛkyerɛ n'ahosuo. Nhwiren no yɛ nhwam pa ara, na ɛno ara na ɛbɛdane aduaba.
Baabi a Ɛnyini.
"Wokɔ" Africa aman nso so a, ɛnyɛ na wɔ hɔ. Mmeammea bi te Europe, Asia ne Australia nyinaa ɛnyɛ na wɔ hɔ. Sri Lanka nso, ɛnyɛ na wɔ hɔ nansa yi. Englesi aborɔfo na wɔde baa India.
Ne Dwumadie.
"Wɔde Lantana camara" dua no taa yɛ nkondwa, ɛpono, mpoma ne deɛ ɛkeka ho. Nyɛ yeinom nko. Dua no dwumadie titire pa ara wɔ ayarehwɛ mu. Wɔde n'ahaban, n'abena ne ne nhini sa yareɛ pii.
Ayarehwɛ mu.
Apɔɔmuden ho nhwehwɛmu foɔ bi nhwehwɛmu a wɔyɛɛ wɔ India kyerɛ sɛ, nneɛma bi te sɛ antimicrobial, fungicidal ne insecticidal su nyɛ na wɔ L. camara mu. Wɔde n'ahaban no sa yadeɛ bi te sɛ ekuro, ahokeka, buropete, ntehyeewa ne ayamkuro.
| ||
Ocimum canum
|
Ocimum americanum a yɛnim no sɛ as American basil, lime basil, anaa hoary basil, wɔ borɔfo kasa mu no yɛ ahaban soronko bi a, epue afe afe. Ɛka Lamiaceae nnua abusuakuo kɛseɛ no bo. Ɛwɔ mu sɛ edin a ɛda so no kyerɛ sɛ ɛfiri Amerika deɛ, nanso, n'ase ankasa firi Africa, Indian Subcontinent, China, ne Asaia atɔeɛ fam. Edin Amerika no deɛ, ɛnka hwee. Wɔaduadua bi wɔ Queensland, Christmas Island ne America fa baabi.
Ne Bɔberɛ.
Ɛyɛ dua ketewa merɛmerɛɛmerɛ bi a ɛyi ne ho afe afe. Biribi a ɛte sɛ enwi wowɔ ne dua ho bebree. Ɛnyini a, ne tenten tumi yɛ 40 cm. Ɛwɔ nhwiren mfitaamfitaa a ɛne ahabanmono adi afra. Nhwiren no bobɔ ho bebree. Ne nhini no tumi wura asase no mu kɔ akyire pa ara.
Ne Dwumadie.
Wɔde yɛ biribi sɔkyee a ɛyɛ hwam. Dua no ankasa nso tumi sa yadeɛ pii
| ||
Ocimum gratissimum
|
Ocimum gratissimum, a yɛsan nso frɛ no clove basil, African basil, ne wild basil, wɔ borɔfo kasa mu no yɛ basil nnua abusuakuo asefoɔ no bi. N'ase firi Africa, Madagascar, southern Asia , Bismarck Archipelago, Polynesia, Hawaii, Mexico, Panama, West Indies, Brazilne Bolivia.
Ne din nkaeɛ bi.
"O. gratissimum" nyɛ na wɔ Abibrem Atɔeɛ fam ne Caribea. Ne saa nti, ɛrekame ayɛ sɛ baabiara a wobɛkɔ no, ɛsono din a wɔde ma no. Ɛno bi na ɛdidi soɔ yi.
Ne Dwumadie.
Wɔkɔ Nigeria a, wɔde nunum a yɛreka ho asɛm yi yɛ nnuane bi te sɛ nkwan, ɛmo, adua, borɔdeɛ ampesie, ne pii a ɛkeka ho. local rice, beans, plantain, even regular soup, and other delicacies. Wokɔ Ghana nso ne Abibrem aman ahodoɔ a aka no nso mu a, wɔde yɛ nnuro sa yadeɛ pii. Wɔde sa hwenemusie, tipaeɛ ne deɛ ɛkeka ho. Mpɛn pii no, wɔtaa de nsuo pusu na wɔasono.
Kwan a N'aba Fa so Fifiri.
Sɛ nhiren a epue firi nunum dua so no kyene anaa ɛwo a, ɛyiyi mma nketenkete bi puepue. Ɛno na ɛfirfri bɛyɛ nunum dua. Ɛtumi fifiri wɔ baabiara.
| ||
Parkia biglobosa
|
Parkia biglobosa, a yɛfrɛ no African locust bean wɔ borɔfo kasa dua bi a ɛka Fabaceae nnua abusuakuo kɛseɛ no ho. Edin a yɛde nim no wɔ Twi kasa mu ne dawadawa. Woba Africa a, ɛnyɛ na koraa. Ɛwɔ meammea ahodoɔ bebree. De ɛhia wɔ dua no ho pa ara ne n'abono a mma wɔ mu no. Ɛno titiriw nti na Wɔdua dawadawa dua no. Esiane sɛ, wɔtɔ pa ara. Na ɛwɔ boɔ nso. Nyu ne sɛ nko ara nti na wɔdi, mmom, ɛtumi nso sa yadeɛ. Ɛyɛ ma nnipa apɔɔmuden.
Ne Bɔberɛ.
"Parkia biglobosa" yɛ nnua a wɔfrɛ wɔn dicotyledonous angiosperm no mu baako . Ɛnyini a ne tenten tumi yɛ mita aduonu. Ebi wɔ hɔ mpo a, ne tenten no tumi duru mita aduasa. Dua no abono a yɛfrɛ no dawadawa anaa locust bean no ankasa no, sɛ ɛrenyini a, n'ahosuo yɛ penke, nanso sɛ enyini wie a, na adane brown ne tenten bɛtumi aduru 40 cm
Ne Dwumadie.
Abono a mma no wowɔ mu no ɛyɛ dɛ. N'ahosuo yɛ akokɔseradeɛ. Ɛno nso, wɔde yɛ aduane. Ɛmu mma no na wɔyiyi a, wɔde yɛ dawadawa no. Wɔde yɛ aduane a, ɛma no yɛ hwam. Wokɔ Ghana a, wɔn a wɔtaa de yɛ aduane pa ara ne Hausafoɔ ne titiriw, wɔn a wɔwɔ atifi fam. Ghanafoɔ frɛ no dawadawa, Igbofoɔ feɛ no sikomu, Yorubafoɔ frɛ no "iru".” Wɔtumi nso de n'abono no yɛ nsa. Sɛ wɔyiyi mma no firi abono no mu a, wɔdi kan noa ma ɛho pɔre. Afei, na wɔakata so de asi hɔ kɔpem sɛ wɔbɛnya nka a ɔrepɛ no. Wɔtumi yam no muhumuhu. Wɔtumi nso gyae no saa. Wɔkyerɛ sɛ nnuane nnuro bi te sɛ carbohydrate nyɛ na wɔ n'abono no mu. Saa ara nso na protein nso nyɛ na wɔ amma no mu .Nyɛ nnipa nko ara na wɔdi. Mmoa nso tumi di. Sɛ wɔyiyi mma no firi abono no mu wie a, na wɔde abono no ama ayɛnmmoa.
Aduroyɛ mu.
Dawadawa dwumadie titiriw baako ne apɔɔmuden a ɛma. Ɛboa nnipa appɔmuden wɔ akwan ahodoɔ pii so wɔ Afrika. Ɛtumi ko akomayareɛ.
| ||
Garcinia kola
|
Garcinia Kola(bitter kola,ɛdin a wɔtumi de ma no wɔ G.afzelii)yɛ nhwiren afifideɛ a ɛka Mangosteen genus Garcinia a ɛwɔ Clusiaceae abusuakuo no mu.Wobɛhunu no wɔ Benin,Cameroon,The Gambia,Democratic Republic of Congo,Ivory Coast, Guinea,Mali, Gabon, Ghana, Liberia, Nigeria, Senegal ne Sierra Leone.Faako a ɛtumi tena pa ara ne baabi a nsuo tɔ na awia nso bɔ kɛse anaa sɛ kwaeɛ a ɛmu yɛ nwunu.
Bɛyɛ mfeɛ ɔha ne akyire yi no,wɔde n'aduaba,n'aba ne dua no akyi ayɛ nnuro a ɛsa yareɛ bi te sɛ ɛwa de kɔsi ahoɔhyeɛ so.Ɛyɛ nhwehwɛmu a "Center For International" "Forestry Research" yɛeɛ no,wɔde baeɛ sɛ Garcina kola dwadie ho da so hia pa ara wɔ Alata borɔno ne ne nkurase so.Ɛyɛ Cola acuminata,a ɛyɛ bese ankasa no,ɛne "Garcina Kola" nyɛ pɛ koraa ne Clusiaceae,na mmom ɛyɛ mallow Malvaceae abusuakuo no mu bi.
Abibiduro.
Abibifoɔ a wɔde nhaban sa yareɛ, na wɔgye di sɛ "Garcina Kola" tumi sa ayamtim,ɛtumi yareɛ a mmoa de ba,ne deɛ bateria ne varoso de ba no, na wɔde di dwuma.Wɔde n'aba no sa brɛboɔ ho haw,hwenem haw,menem yareɛ,tipaeɛ anaa sɛ kokoɔ mu yareɛ,ne ɛwa.Wɔsan de yɛ dua ɛwe.
Deɛ Ɛsi Ne Dua Ho Kwan.
Ɛnfa ho ne "Garcinia kola" ho mfasoɔ a ɛwɔ no,ne dua no nnɔɔso koraa.Nneɛma a ama akuafoɔ aba mu abu koraa a wɔnnua dua yi koraa ne ɛho den a ɛyɛ sɛ ɛbɛso na ne saa nso ma n'aba no ho yɛ den.Nnua a ɛso pa ara no akuafoɔ gya no wɔ wuram berɛ a wɔretwitwa kwaeɛ no.Nhwehwɛmufoɔ asua deɛ nti a "G.Kola" nnuaba no ntumi nso no na wɔde nneɛma binom agu akwan mu a ɛbɛtumi aboa ama dua yi atumi aso.Mmom,ɛho hia sɛ wɔyɛ nhwehwɛmu hunu nneɛma nketenkete ne nneɛma a wɔbɛyɛ a akuafoɔ bɛtumi de adi dwuma a wɔnmrɛ ho.
| ||
Pleicarpa pycnantha
|
Pleiocarpa pycnantha yɛ afifide bi a ɛwɔ Apocynaceae abusua mu wɔ Afrika atɔe fam Wɔde di dwuma wɔ nnuruyɛ mu wɔ akwan pii so.
Nkyerɛkyerɛmu.
Pleiocarpa pycnantha yɛ nnua anaa nnua. Ne nhwiren a ɛyɛ huam na ɛyɛ fitaa. Aba no yɛ kɔkɔɔ kɔkɔɔ, na emu biara tenten bɛyɛ sɛntimita 2. Pleiocarpa pycnantha fi Afrika mmeae bi a efi Sudan anafo fam kosi Mozambique ne Afrika Atɔe fam mmeae bi. N'atenae yɛ kwae a ɛso yɛ frɔmfrɔm fi po so kosi mita 1,100 (3,600 ft). Wonya afifide no fi wuram de di dwuma sɛ aduru ne nnua.
Aduru Yɛ Mu.
Wɔde ntini a wɔyam no ne Aframomum melegueta aba ne borɔdɔma bobesa ka ho de yɛ aduro . Wodi ntini no ho dwuma de kanyan nna ho akɔnnɔ Wɔde nnuaba a ɛyɛ nketenkete a ɛyɛ nketenkete a wɔde adua kɔbere mu, a wɔde kɔbere nsu ka ho ma ayarefo a wɔyare ɔyare a wɔfrɛ no jaundice, edema, wɔn a wɔn ho nsonoe kɛse nni wɔn mu, ne wɔn a wɔyare mmoawammoawa
| ||
Ricinodendron heudelotii
|
Ricinodendron yɛ afifide bi a ɛwɔ Euphorbiaceae abusua no mu a wɔdii kan kaa ho asɛm sɛ abusua wɔ afe 1864. Emu bi ne Ricinodendron heudelotii, a ɛwɔ Afrika atɔe fam a efi Senegal + Liberia apuei fam kɔsi Sudan ne Tanzania ne anafo fam kɔsi Mozambique ne Angola. Wɔfrɛ dua no munguella (Angola), njangsa (Cameroon), bofeko (Democratic Republic of Congo), wama (Ghana), okhuen (Nigeria), kishongo (Uganda), akpi (Ivory Coast), djansang, essang, ezezang ne njasang. Wobu nnua ahorow yi mu mmienu sɛ R. heudelotii var. heudelotii wɔ Ghana ne R. heudelotii var. africanum wɔ Nigeria ne atɔe fam.
Nkyerɛkyerɛmu.
Dua no nyin ntɛmntɛm na ne tenten yɛ mita 20 kosi 50, na ne dua no tenten yɛ mita 2.7. Ne ti yɛ tratraa, na ne ntini mu yɛ den. N'abedua yɛ fɛfɛɛfɛ a ne kɔla yɛ nsonso. Sɛ wotwa dua no ho a, ne ho yɛ kɔkɔɔ Njangsa yɛ afifide a ɛsow aba abien.
Nhwiren no yɛ fitaa kɔkɔɔ, ne tenten yɛ mm 5 na ɛyɛ nkatabo tenten a ne tenten yɛ sm 15 kosi 40. N'adua ba April ne May ntam. Nkorabata akɛse ne nketenkete sen nhwiren akɛse.
Wɔwɔ hua a ɛte sɛ chocolate a ɛyɛ ngo, nanso ne dɛ yɛ soronko ankasa: ɛyɛ nnuhwam kakra a ɛyɛ yaw kakra. Bere a aba no nyin (August - September) no, ne hua te sɛ aduaba a abere dodo.
Sɛnea wɔde di dwuma ne mfaso a ɛwɔ so.
Aduan mu mfaso.
Nnua no fa a edi mu no yɛ nnuan a ɛwɔ ne ntini no mu. Wɔde nnuaba a wɔaka no ma ɛyɛ dɛ no yɛ nnuan wɔ Afrika Atɔe fam ne Afrika Mfinimfini fam. Wɔde aburow a wɔyam no no yɛ aduhuam. Wotumi nya ngo fi emu nnua no mu. Ɛyɛ nkɛntɛn a wɔde ngo a wɔayi afi aba no mu kakraa bi pɛ na wɔyɛ. Ngo no kɔla yɛ akokɔsrade, na ne dɛ te sɛ asasewosow ngo. Esiane sɛ γ-tocopherol dɔɔso wɔ ngo no mu nti, ɛyɛ nea ɛtra hɔ daa, na ɛnkyɛ koraa na ne ho fi. Saa ngo yi te sɛ aduan ngo ne margarine.
Adwumam dwumadi ahorow.
Wotumi de ngo a wonya fi nnuaba a wɔayew mu ne nsõ yɛ samina ne varnish.
Wɔ aduru yɛ mu.
Ayaresafo de dua no so aba yɛ aduru a wɔde sa yare, efisɛ wɔka sɛ emu na lupeol wɔ. Wɔde di dwuma nso de sa yare ahorow te sɛ ɛwa, atiridii, yellow fever, yafunu mu yaw, akuru ne nea ɛkeka ho. Nneɛma foforo a ɛwɔ no mu bi ne aphrodisiac ne anti-inflammatory. Wɔde nnuaba ne ne nwura, nnuaba a wɔawosow ne ne nhwiren nso sa nyarewa ahorow.
| ||
Nsuo tɔ
|
Osu yɛ nsu nketenkete a efi wim nsu a ɛyɛ hyew mu ayɛ nwini na afei ahwe ase wɔ tumi a ɛtwe ade ba fam ase . Osu yɛ ade titiriw a ɛma nsu kyinhyia na ɛno na ɛma fa ko ba d
| ||
Pennisetum pedicellatum
|
Pennisetum pedicellatum, a din a wɔtaa de nim no ne desho anaa desho grass, no yɛ dua bi Etheopia na ɛfiri. Ɛka monocot angiosperm nnua abusuakuo no ho. Wɔsan nso frɛ no annual kyasuwa grass wɔ Nigeria, bare wɔ Mauritania, ɛna deenanath grass wɔ India.
Ethiopia mmepɔ so pa ara na ɛtaa wowɔ. Ɛnam dua yi so ma ayɛnmmoa nya aduane di. Efie mmoa te sɛ mmpɔnkye ne anantwie taa we pa ara.
Ne Bɔberɛ.
Desho yɛ agraase nso ne nhini kɔ fam pa ara. Ɛnyini a ne tenten tumi yɛ 90 cm de rekɔ 120 cm. Ahnwia a ɛnyini wɔ so no na ɛbɛkyerɛ ne tenten.
Ne Dwumadie.
Ne graase no, nhwiren no ne ne nhini no nyinaa so wɔ mfasoɔ pii. Ɛyɛ adauane ma ayɛnmmoa bi ye sɛ mpɔnkye, anantwie, ndwan ne deɛ ɛkeka ho. Esiane sɛ ɛnyini ntɛnntɛm nti, wɔtaa twa de yɛ nneɛma bebree. Wɔtwa nso a,ɛnkyɛ na asan nso aba.
Nhwehwɛmu kyerɛ sɛ, desho boa kora nnuro a ɛwɔ asase no mu no. Ɛmma anhwea a ɛwɔ asase no mu no nyera.
Mfasoɔ a Abɔdeɛ mu Nneɛma Nkaeɛ bi Nya Wɔ Desho so.
Nsunsuansoɔ a graase no nya wɔ nneɛma a ɛwɔ yɛn atenaeɛ no so no yɛ nsunsuanso pa. Ɛboa kora yɛn asaase mu seradeɛ. Ɛnam so ma akuafoɔ nya ahotɔsoɔ.
| ||
Pericopsis laxiflora
|
Pericopsis laxiflora yɛ dua bi a ɛka Fabaceaennua abusuakuo no ho. Wokɔ Africa a, Hausafoɔ frɛ no Kulu Kulu, Yorubafoɔ frɛ no Makarfo, Igbofoɔ a wɔwɔ Nigeria frɛ no Abua-Ocha. Ɛyɛ Pericopsis asefoɔ no mu baako. Abibrem pa ara na ɛtaa wɔ.
Ne Bɔberɛ.
Ɛyɛ dua ketewa bi a ɛnyini a ne tenten tumi yɛ mita nkron de rekɔ mita dummienu. Ne dua no taa bakyerebakyere. Ne ho no da so tromtromtrom. N'abena no ahosuo te sɛ nso. N'ahaban yɛ nketenkete. Ne tenten nyinaa tumi yɛ 3-7cm. Ne kɛseɛ nso tumi yɛ 5 cm.
Baabi a Ɛwɔ.
Ɛtaa wɔ baabi a awia wɔ pa ara, sɛ ebia, Abibrem Atɔeɛ fam. Ɛyɛ dua a, ɛpɔ mu na ɛtaa wɔ. Ɛnyɛ adeɛ a ɛtaa fifiri wɔ fie.
Ne Dwumadie.
Wɔde ne nhini, n'abena ne n'ahaban no sa nyarewa bebree a ebi ne yafunukeka, Odeepua ne deɛ ɛkeka ho. Beaeɛ a wɔtaa de dua yi sa nyarewa a yɛreka ho asɛm yi pa ara ne Côte d'Ivoire. Wokɔ Guinea nso a, wɔde ne mu nsuo no sa nyarewa pii. Sɛ ebia, honam ani yareɛ. Ghanafoɔ nso de sa honamyaw. Cameroonfoɔ de emu nsuo no sa odeepua the
| ||
Persea americana
|
Dua no din baako nso a wɔtaa nim pa ara ne avocado. Borɔfo kasa mu no, wɔfrɛ no pear.
Aba a ɛso nsti na nkorɔfoɔ ani gye ho pa ara. Nhwiren a ɛba ne dua no na ɛbɛdane aduaba no. Baabi a wɔgye di sɛ ɛfiri pa ara ne Mexico.
Ne Bɔberɛ.
"Persea americana" yɛ dua bi a ɛnyini a, ne teneten tumi duru mita nkron de rekɔ aduonu a ɛgyina hɔ ma anammɔn aduasa de rekɔ aduasa nsia( baabi a ɛwɔ no na ɛbɛkyerɛ).
Ne Nhwiren.
Ne nhwiren nhyɛ da nsoso. Sɛ ɛhyɛ aseɛ repuepue a, n'ahosuo yɛ fitaa. Ɛso afe afe. Na ɛduru afe biara a, ɛso nhwiren mpempem. Nhwiren no puepue firi n'ahaban no nkɔnmu.
| ||
Main Pages
|
Gitxsan
| ||
Piper umbellatum
|
Piper umbellatum, a wɔtaa frɛ no cow-foot leaf, yɛ nnua bi a ɛwɔ Amerika, a Mexico, Central America, Caribbean, ne South America mmeae a ɛhɔ yɛ hyew. Ɛwɔ mmeae pii wɔ wiase mmeae a owia bɔ wɔ hɔ no.
Din ahorow.
Piper umbellatum nso wɔ din ahorow pii, a ebi ne pariparóba anaa caapéba wɔ Brazil; acoyo, cordoncillo, anaa hierba santa wɔ Latin Amerika a wɔka Spain kasa mu; kubamba (wɔsan frɛ no kamamba anaa camamba) wɔ Philippines; gandamarom anaa attanari wɔ India; lemba anaa lomba wɔ Malaysia; ne bumbu wɔ Indonesia.
Nkyerɛkyerɛmu ne Baabi a Ɛwɔ.
Piper umbellatum yɛ afifide anaa nnua a ɛwowɔ dua a ne tenten yɛ mita 0.9 kosi 4 (3.0 kosi 13.1 ft). Ɛwɔ nhaban akɛse a ɛte sɛ koma. Nhwiren no yɛ fitaa kɔkɔɔ. Aba no yɛ kɔkɔɔ, na ɛte sɛ ahenkyɛw a wɔasan atow. Wonyin wɔ kwaebirentuw a ɛso yɛ frɔmfrɔm, atɛkyɛ mu ne nsubɔnten ano.
Sɛnea wɔde di dwuma.
Wodi nnua no mu nneɛma bi, na wɔtaa di n'ahaban ne ne nhwiren no a wɔawosow no sɛ afum. Sɛ nnuaba no abere a, wobetumi adi, na wɔde ne dua nso ayɛ nnuan. Wɔ Philippines, faako a wɔde afifide no aba no, wɔde no kyekyere kraman a wɔawosow ne akokɔsrade a wɔabobɔ a wɔfrɛ no pinais mu.
Ɛyɛ afifide a wɔtaa de di dwuma sɛ aduro de sa ɔyare a ɛhaw adidi ne akwahosan. Wɔ afe 2002 mu no, nnipa bi a wɔyɛ nhwehwɛmu wɔ Tokyo Aduruyɛ ne Ayaresabea Suapɔn mu no huu sɛ aba yi tumi sa ɔyare mmoawa bi a wɔfrɛ no Helicobacter pylori. Mfe abien akyi no, wɔyɛɛ nhwehwɛmu wɔ Sao Paulo Sukuupɔn no Aduruyɛ ho Nyansahu Sukuu (FCF) mu, na wohui sɛ mmoawammoawa a ɛwɔ dua no mu no tumi bɔ UVB ho ban. Esiane sɛ ɛyɛ aduru ne nnuru a wɔde siesie nipadua no nti, Brazil aduruyɛ adwumakuw a wɔfrɛ no Natura no nyaa hokwan sɛ wɔde nnua a efi dua no mu aba no nkutoo di dwuma wɔ aguadi mu.
| ||
Piper guineense
|
Piper guineense yɛ nnua bi a ɛwɔ Afrika Atɔe fam; nnuaba a wonya fi mu no yɛ nnuaba a wɔfrɛ no Ashanti pepper, Benin pepper, Edo pepper, false cubeb, Guinea cubeb, na wɔn a wɔwɔ hɔ no frɛ no kale, kukauabe, masoro, etiñkeni, sasema, soro wisa, eyendo, eshasha wɔ Urhobo man mu, ne oziza ne uziza wɔ Nigeria Igbo man mu. Ɛte sɛ aduaba bi a wɔfrɛ no cubeb ne aduaba a wɔfrɛ no black ne aduaba tenten. Ɛte sɛ cubeb, a ɛyɛ kɛse na ɛyɛ kurukuruwa no, Ashanti tɔfe aba no yɛ nketenkete, na ɛyɛ nketenkete na ɛyɛ fɛ sen Cubeb tɔfe, na ɛtaa yɛ kɔkɔɔ. Wɔde asɛmfua West African pepper ne Guinea pepper nso adi dwuma, nanso emu da hɔ, na ebetumi akyerɛ Selim anaa paradise aba.
Nnua a ɛma wonya Ashanti atoko no yɛ bobe a etumi nyin bɛyɛ mita 20 wɔ tenten mu, na etumi foro kɔ nnua so denam ntini a etumi fi mu no so. Eyinom fi Central ne West Africa mmeae a ɛhɔ yɛ hyew, na wɔdɔw wɔn wɔ aman te sɛ Nigeria a wɔde nnuaba a wɔfrɛ no uziza no yɛ nnuaba a wɔde hyɛ nnuan mu. Te sɛ aduaba abusua no mufo afoforo no, aduaba a wɔfrɛ no Ashanti no wɔ nnuru a wɔfrɛ no piperine a ɛye ɔha mu kyem 5-8 na ɛma wɔn ho yɛ hyew. Beta-caryophyllene pii wɔ mu, a wɔreyɛ ho nhwehwɛmu sɛ ɛyɛ biribi a ɛko tia ɔyare no.
Sɛnea wɔde di dwuma.
Wɔde di dwuma wɔ Afrika Atɔe fam nnuan mu, na ɛma nnuan a wɔnoa no yɛ hyew, na ne hua yɛ dɛ. Wɔ Afrika Atɔe fam mpo no, Ashanti tɔfe yɛ nnuan a ne bo yɛ den, na wɔmfa nni dwuma pii. Mpɛn pii no, wɔboaboa mmɛ kakra ano wɔ ɔbo mu ansa na wɔde (ne ɛwo) aka aduane anaa ɛmo a wɔawoso mu. Wubetumi de nnuhwam no asi nnuan biara a wɔde cubeb pepper ayɛ no ananmu, bere a Ashanti ma ne dɛ yɛ nwini kakra no. Ɛtɔ mmere bi a, wɔde tɔfe ka Berbere nnuhwam a wɔde yɛ aduan wɔ Ethiopia ne Eritrea no ho. Nanso, West African Pepper yɛ nnuan a wɔsom bo paa wɔ baabi a efi ba no, na ebetumi ayɛ den sɛ obi benya bi wɔ amannɔne; enti, wɔtaa de pepper tenten di dwuma wɔ Berbere kasa mu. Nhwehwɛmu da no adi sɛ Ashanti tɔfe tumi bɔ nneɛma ho ban na ɛko tia ɔhyew. Wɔ nhwehwɛmu bi a wɔyɛɛ wɔ Afrika Atɔe fam mpapahwekwaa abiɛsa a wɔde bɔ wɔn ho ban no mu no, wohui sɛ Ashanti mpapahwekwaa no yɛ nea edi mu sen biara.
| ||
Physalis angulata
|
Physalis angulata yɛ afifide bi a ɛwowɔ abusua a wɔfrɛ no Solanaceae. N'ahaban yɛ ahabammono tuntum, na ɛreyɛ ayɛ sɛ ahwehwɛ, na ɛtaa yɛ nsensanee wɔ n'anim. Nhwiren no wɔ afa anum na ne kɔla yɛ kɔkɔɔ; aba a ɛyɛ kɔkɔɔ ne kɔla a ɛyɛ kɔkɔɔ no hyɛ ahyɛnsode bi a ɛte sɛ ahyɛnsode no mu. Ebetumi aba sɛ saa aduaba yi wɔ Australia anaa Amerika anaa baabi a wonya wɔn no betumi ayɛ Amerika ne Australia nyinaa. Seesei wɔakyekyɛ wɔ wiase nyinaa wɔ mmeae a ewim yɛ hyew na ewim yɛ nwini.
Dua no sow aba a edi mu a wotumi di no prɛko, wɔnoa no, wɔtõ, ne nea ɛkeka ho. Nanso, afifide no afa foforo nyinaa yɛ awuduru. Nnipa a wofi Toba-Pilaga abusuakuw a ɛwɔ Gran Chaco mu no taa di nnuaba a abere no prɛko. Aba, nhwiren, nhaban, ne nnua no nhwiren a ɛntutu no mu na solanine wɔ ne solanidine alkaloids a sɛ nnipa, anantwi anaa apɔnkɔ di a ebetumi ama wɔn ho awuduru.
Din a wɔtaa de frɛ no.
Wɔ Borɔfo kasa mu no din no bi ne: angular winter cherry, balloon cherry, cutleaf groundcherry, gooseberry, hogweed, wild tomato, camapu, na ɛtɔ mmere bi a, din afoforo a wɔtaa de frɛ Physalis.
| ||
Phyllanthus amarus
|
Phyllanthus amarus yɛ afifide bi a ɛwɔ Amerika, Afrika, India, China,Sri Lanka ne Asia Anafo fam apuei. Din a wɔtaa de frɛ nnua yi ne mframa a ɛrebɔ no, fa me aba, aba a ɛwɔ nhaban so, pick-a-back, Bhuiavla (Hindi), Bhuiamla (Bengali), ɔbo twafo, dukung anak (Malay).
Nkyerɛkyerɛmu.
P. amarus yɛ afifide ketewaa bi a etumi nyin bɛyɛ sɛntimita 30. N'abaa nketenkete no trɛw, na n'abaa biara wɔ nnua nketenkete a ne tenten yɛ mmramma 5-10 a wɔakyekyɛ no afa abien. Ne nhwiren a ɛyɛ radial no te sɛ nsoromma na ne kɛse bɛyɛ 2mm. Ɛnyin yiye wɔ asase a nsu pii wɔ so, na ɛyɛ sunsuma kakra mu, na enyin wɔ asram 2 anaa 3 mu.
Sɛnea wɔde di dwuma.
Wɔde P. amarus adi dwuma wɔ atetesɛm aduruyɛ mu wɔ aman ahorow mu, a Amazon mmusuakuw de ka ho de sa ɔbo ne asaabo mu ɔbo; wɔ Ayurvedic ne සිංහල වෙදකම (Sinhala) aduruyɛ mu de sa bronchitis, mogya a enni mu, asikreyare; ne Malay atetesɛm aduruyɛ mu de sa ɔyare, asaabo mu yareɛ ne nyinsɛn mu yareɛ. Nnansa yi, wɔayɛ nhwehwɛmu a edi kan wɔ ayaresa mu ne nhwehwɛmu a edi kan wɔ ayaresa mu a ɛkyerɛ sɛ afifide no tumi bɔ akwahosan ho ban na etumi bɔ hepatitis B ho ban.
Sɛnea mmoa ho nhwehwɛmu kyerɛ no, ɛyɛ nea ɛbɔ akwahosan ho ban fi paracetamol a etumi sɛe akwahosan wɔ rat mu no ho.
| ||
Cassia occidentalis
|
Senna occidentalis, a wɔtaa nim no sɛ coffee senna, styptic weed, anaa septicweed, yɛ dua bi a ɛhyɛ Fabaceae nnua abusuakuo no ase. Baabi wɔnim sɛ n'ase firi ne USA anaafoɔ fam, Mexico ne Amerika anaafoɔ fam. Ɛhyɛ da nni dua kɛseɛ biara. Deɛ ɛda nso wɔ ho ara ne n'ahaban. N'ahaban no yɛ atɛtrɛtɛ nson. Na nhwiren a n'ahosuo yɛ akokɔseradeɛ hyehyɛ dua no nkɔn mu.
Ne Bɔberɛ.
"Senna occidentalis" ka ekuo a yɛfrɛ wɔn shrub nnua no ho. Ɛnhyɛ da nni dua kɛseɛ biara. N'ahaban no nso yɛ mmerɛ. N'ahaban no san soso na nhwiren a n'ahosuo yɛ akokɔ seradeɛ wowɔ so. Ne dua a nhaban wowɔ so no yɛ feaa. Ne nhwiren no bɛdane aduaba bi a ayɛ ne ho sɛ adua abono nketenkete. Mpɛn pii no, sɛ aduaba no ndwaneeɛ a, n'ahosuo yɛ ahaban mono. Ɛdwan a, na adane "brown" .
Baabi a Ɛtaa Wɔ.
Coffee senna ase anakasa firi Amerika anaafoɔ fam, Mexico ne USA anaafoɔ fam. Nanso sɛ wokɔ Australia a ɛrekame ayɛ sɛ dua no agye baabiara. Atifi fam o, anaafoɔ fam o, apueɛ ne atɔeɛ nyinaa, ɛnyɛ na wɔ hɔ. Ɛnyɛ na wɔ Queensland ne Wales anaafoɔ fam nso. Ɛnyɛ yeinom nko, Woba Abibirem nso a, ahyeta baabiara.
Ne Dwumadie.
Nhwehwɛmu kyerɛ sɛ, dua no yɛ awuduro ma anantwie. Sɛ wɔwe a ɛha wɔn, esiane sɛ awuduro bi te sɛ anthraquinone a wɔsan frɛ no emodin wɔ mu. N'amma no nso wɔ nneɛma bi te sɛ chrysarobin (1,8-dihydroxy-3-methyl-9-anthrone) ne N-methylmorpholine a ne nyinaa nyɛ mma mmoa. Ɛkɔ wɔn mu a, ɛdane awuduro. Nyɛ mmoa nko ara na sɛ dua yi kɔ wɔn mu a ɛha wɔn. Nnipa nso sɛ ɛkɔ wɔn mu kɛse a, ɛha wɔn pa ara.
Ɛyɛ nokorɛ sɛ awuduro wɔ dua no mu deɛ, nanso, wɔde n'ahaban ne n'amma no nyinaa yɛ nneɛma bebree. nneɛma bebree. Wɔ aman ahodoɔ bebree so no, wɔde yɛ nnuro. Wɔsan nso de yɛ nnuane wɔ mmeammea pii. Wokɔ India ne aman a ɛbemmɛn hɔ so a, nhwehwɛmu kyerɛ sɛ, kane a na wɔtaa de nnuane no, na ɛtaa kum nkorofoɔ bebree. Nnɛ yi a wɔbɛhunuu sɛ ɛkɔ nnipa mu kɛse a ɛtumi dane awuduro no, wɔasusu. Kyerɛ sɛ, wɔntaa mfa nyɛ aduane te sɛ kane no.
| ||
Celtis milbraedii
|
Celtis mildbraedii yɛ nwuram dua bi a ɛka Cannabaceae nnua abusuakuo no ho. Kane no, na nhwehwɛfoɔ kyerɛ sɛ ɛka Ulmaceae nnua abusuakuo no ho. Akyire yi na wɔrebɛka sɛ ɛka cannabaceae mmom ho. Wɔkɔ South Africa a, ebi wowɔ hɔ deɛ, nanso wontaa nhunu bi esiane sɛ ɛnnɔɔso wɔ hɔ. Mozambique ne Zimbabwe nso saa ara. Abibrem atɔeɛ fam aman bi te sɛ Sudan, DRC, Angola ne Tanzania nso, ebi wowɔ hɔ. Edin ahodoɔ a wɔtaa de frɛ no no bi ne natal white stinkwood, red-fruited white-stinkwood ɛna natal elm.
Baabi a Ɛtaa Wɔ.
Wɔkɔ Pigeon Valley a, wobɛtumi anya Celtis mildabraedii ahodoɔ bɛyɛ aduanan. Ɛhɔ ne baabi a n'ase ankasa firi The fruit of the tree turns red as it ripens but viable seed is difficult to find. No Natal White Stinkwoods were available from plant nurseries in South Africa in 2009 suggesting that this tree species is not being propagated, despite its rarity in South Africa.
Wɔkɔ Ghana pɔ ahodoɔ mu a, saa dua yi nyɛ na wɔ hɔ koraa. Ɛne dua bi te sɛ "Triplochiton scleroxylon" ahyeta baabiara. Biribi te sɛ African Mahogany ("Khaya ivorensis") nso saa ara. kane no, na ɛnyɛ na wɔ mmeammea bi tete sɛ Ajenjua Bepo ne Mamang River Forest Reserves a ɛwɔ Ghana. Ɛnnɛ yi mpo saa ara.
Ne Dwumadie.
Wokɔ Uganda , Ghana, ne aman nkaeɛ bi a ɛnyɛ na wɔ hɔ no so a, wɔde dua no yɛ timba. Wɔsan de n'ahaban ne afuanba a ɛso wɔ so no nso yɛ aduane.
| ||
Chromolaena odorata
|
Chromolaena odorata is yɛ nwuram dua bi a ɛka Asteraceae nnua abusuakuo no ho. Ɛdin a wɔde frɛ no.wɔ Twi ne mu ne Akyampɔn, Fantefoɔ nso frɛ no Busia. IBeaeɛ a wɔnim sɛ ɔhɔ na busia ase firi ne Amerika. Wɔkyerɛ sɛ baabi te sɛ Florida ne Texas a ɛwɔ United States , Mexico ne Caribbean na ahaban no ase ankasa firi no South America, ebi firi hɔ Nansa yi deɛ, ɛnyɛ na wɔ Asia, West Africa, ne Australia fa baabi. Edin a wɔtaa de nim no no ni ne Siam weed, rouge plant, Christmas bush, jack in the box, devil weed, common floss flower, hagunoy (Cebuano language), rompe saragüey (Spanish), Abani di egwu or Nsiibilibe (Igbo language), ewé Akíntọ́la (Yorùba) and triffid .
Ne Bɔberɛ.
"Chromolaena odorata" yɛ ahaban bi a ɛnyini ntɛmntɛm. Ne dua no taa fifiri bobɔ ho. Ɛnyini a, ne tenten tumi yɛ mita mmienu ne fa 2.5 m a ɛgyina hɔ ma anammɔn ɔha (100 inches). Ne dua no yɛ mmerɛ. Nanso, n'ase no ne ne nhini no yɛ den kakra. Sɛ ɛsi nwunu mu a, ne nhini no tumi dennɛn asase no ani. Ɛba saa a, ɛtumi nyini ma ne tenten duru mita du mpo. Ɛho yɛ fusee. Biribi te aɛ enwi wowɔ ho.Nhwiren mfitaamfitaa bi ba ne nkɔn mu. Saa nhwiren yi mu na sɛ ɛnyini na ɛkyene a, amma bi firi mu pue kɔtotɔ baabi foforɔ ma ɛno nso tfifiri bɛyɛ busia no bi.
that become a nutrient sink that diverts energy away from plant growth to provide nutritive tissue along the walls of the larval chamber. Between 1 and 7 larvae can be found in each gall.
Kwan a Ɛfa so Ha Nnɔbaeɛ Nkaeɛ bi.
"Wɔkyerɛ sɛ sɛ Chromolaena ba" nnɔbaeɛ bi mu a, ɛtumi sɛe no. Ɛwɔ Africa no, ɛtumi fu wɔ nnɔbaeɛ mu pa ara. Sɛ wɔantutu a, na ɛresɛ nnɔbaeɛ no. Nti sɛ ɛnya yi ne ti wɔ nnɔbaeɛ ase a, na wɔatutu.
Wokɔ Sri Lanka nso a ɛno na ɛyɛ afuo a ɛtaa ha kubefuo yɛ pa ara.
Ne Dwumadie.
Santeriafoɔ frɛ dua "rompe saragüey". Saa Nkorɔfoɔ yi de yɛ nyankomade ahodoɔ pii. Sɛ wokɔ Abibrem aman bi te sɛ Ghana a, adeɛ a ano nam bi twa obi a, wɔde ɛmu nsuo no gu so a, ɛma mogya no twa.
Awuduro a Ɛwɔ mu.
"Chromolaena odorata" yɛ awuduro ma anantwi. Sɛ wɔwe a ɛha wɔ. Ɛwo na wɔhye a, ɛtumi pam ntontom.
| ||
Hoslundia opposita
|
Hoslundia yɛ nhwiren a ɛwɔ Lamiaceae abusua mu, a wɔkaa ho asɛm wɔ afe 1804 mu. Abɔde biako pɛ na ɛwɔ hɔ a wɔfrɛ no Hoslundia opposita. Ɛtrɛw wɔ Afrika a ɛwɔ Sahara anafo fam no fa kɛse no ara, a ebi ne Madagascar.
Nkyerɛkyerɛmu.
Wɔtew dua no fi wuram de yɛ ne nnuaba a wodi, ne nnuru ahorow, ne ne ngo a ɛho hia. Ɛtɔ mmere bi a, wɔtete no sɛ nnua a wɔde bɔ dan ho ban, na wɔabɔ ho mmɔden nso wɔ Uganda esiane ne ngo titiriw a wɔde yɛ nnuhwam no nti.
Sɛnea wɔde di dwuma.
Ɛwɔ honam a ɛyɛ mmerɛw na ɛyɛ dɛ. Aba a ne kɔla yɛ hyerɛn no yɛ dɛ. Mmofra titiriw na wɔn ani gye nnuaba no ho, na wɔtaa di no kakraa bi anaasɛ wɔmpɛ pii, efisɛ sɛ obi di pii a, ebetumi ama ne ho atɔ no esiane sɛ sukyerɛmma pii wom nti. Aba no yɛ akokɔsrade a ɛyɛ kɔkɔɔ, na ne tenten bɛyɛ mm6. Nhabamma a ɛyɛ mmerɛw - wɔnoa ma wodi sɛ afumduan na ɛyɛ huam.
Wɔ aduru yɛ mu.
Wɔde di dwuma sɛ aduru wɔ honam mu nyarewa ho, na wɔde di dwuma sɛ ano aduru wɔ ɔwɔ a ɔka obi ho.Wɔnoa nhaban ne ntini no na wɔhome mframa a efi mu no de sa ɔhyew ne adwenemhaw. Wɔnoa ntini no na wɔnom emu nsu sɛ aduro a ɛma obi ani gye nna ho; sɛ aduru a wɔde sa ɔyare a obi nya; ne sɛ wɔde sa ɔyare a obi nya wɔ awo akyi.
| ||
Clausena anisata
|
Clausena anisata yɛ dua kɛseɛ bi a ɛka Rutaceae anaa Citrus abusuakuo kɛseɛ no ho. Ɛyɛ dua bi a ɛnyɛ na na wɔ Afrotropical realm anaa Sub-Saharan Africa, nanso ɛho yɛ na wɔ beaeɛ a awia taa bɔ. Wɔkɔ baabi te sɛ Asia Anaafoɔ- apueɛ fam(growing India) ne Sri Lanka de rekɔpem Queensland. Malaysia ne Indonesia nso ɛnyɛ na wɔ hɔ. Ɛso wɔ ntafoɔ pii ma adaaamma. Wɔde sa yareɛ pii nso. Ne tenten tumi yɛ 3000 m. Edin a wɔde frɛ ne nhini no wɔ Afrikaans kasa mu ne 'Horsewood' anaa 'Perdepis', a aseɛ kyerɛ 'horse urine' wɔ borɔfo kasa mu.
Ɛho Abakɔsɛm.
Wɔ afe mpem mmienu ne du nsia mu no Williams ne Soelberg kyerɛɛ sɛ ethanol nsuo wɔ mu pa ara.
Ne Dwumadie.
Wɔde dua no nyarewa ahodoɔ pii. Wɔde emu nsuo no, n'ahaban ne ne nhini no sa nyarewa bi te sɛ ahoɔhyeɛ, yafunukeka, awɔ, tipaeɛ, mogyaborosoɔ ne anumkuro. Wɔtumi nso yɛ aduro a ɛboa mpa mu agodie. Wɔde yɛ awoɔ aduro, wɔde yɛ aduro ma mmɔfra a wɔyɛ boolɛgɛ. Abɔfra bi sensene a wɔtumi de gye no nkwa. Nyarewa bi te sɛ papu, atiridii, babasokraman ne honam ani yareɛ, ɛtwerɛ ne deɛ ɛkeka ho nyinaa nso wɔdtumi de sa.
N'ahaban mu nsuo..
Wɔposa n'ahaban no a, ɛmu nsuo no, wɔde yɛ nneɛma pii. Wɔde sa ekuro, anumkuro, asofitie , sasaborɔ, honam yaw ne deɛ ɛkeka ho.
| ||
Holarrhena floribunda
|
Holarrhena floribunda, a wɔtaa frɛ no rubber tree, conessi bark anaa kurchi bark, yɛ afifide bi a ɛwɔ Apocynaceae abusua mu.
Nkyerɛkyerɛmu.
Holarrhena floribunda yɛ dua anaa nnua a ne tenten yɛ mita 25, na ne tenten yɛ santimita 30. Ne nhwiren a ɛyɛ huam no yɛ fitaa. Na aba no emu biara tenten bɛyɛ sɛntimita 60.
Nkyekyɛmu ne atrae.
Holarrhena floribunda wɔ mmeae ahorow a efi po so kosi mita 1,000 (anammɔn 3,300) a ɛkorɔn. Ɛyɛ afifide a ɛwɔ Afrika Atɔe fam ne Afrika Mfinimfini fam baabiara, fi Senegal kosi Angola.
Sɛnea wɔde di dwuma.
Wɔde Holarrhena floribunda di dwuma wɔ ɔman no mu sɛ aduru a wɔfa so sa nsufi, ɔyare a ɛma obi ho kyere no, atiridii, ɔwɔ a ɔkyere obi, nyinsɛn a obi ntumi nwo, yare a ɛwowɔ, asikreyare ne atiridii.
| ||
Cleistopholis patens
|
Cleistopholis yɛ dua bi a ɛso nhwiren na ɛka Annonaceae nnua abusuakuo no ho. .
Nhwehwɛmufoɔ akyerɛ sɛ, beaeɛ ankasa a n'ase firi ne Abibirem fa baabi a awia taa bɔ hɔ pa ara. Sɛ ebia Angol.
| ||
Cucumis melo
|
Cucumis melo, a yɛsan nim no sɛ melon, yɛ dua bi a ɛka "Cucumis" nnua abusua no ho. Ɛnnɛ yi, n'ahodoɔ pii na aba ma wɔtumi dua. N'aduaba a ɛso no dɛ yɛ biribi a ɛwɔ hɔ. Ɛnhyɛ da nyɛ da, na ɛnyɛ nwono nso. Wokɔ Amerika atifi do a, wɔfrɛ n'aduaba no ne ne n'ahodoɔ no nyinaa muskmelon. Wɔtumi nso frɛ no cantaloupe.
Abakɔsɛm.
Na wɔwe melon wɔ Tete Hela ne Roma
Nwomanimfoɔ gye akyinnyeɛ fa aduaba no ho. Ebinom se ɛne akutuo nyinaa hyɛ nnua abusuakuo baako ase. Wɔn nyinaa yɛ abɛ korɔ nsa. Ɛbinom nso se ɛnte saa. Na wonim melon ahodoɔ mmienu no nyinaa kane Minrimfoɔ nso nim no pa ara. Animdifoɔ binom bu melon sɛ ɛyɛ Levant ne Egypt kuromfoɔ deɛ. Kyerɛ sɛ,ɛhɔ na Ɛfiri baeɛ. Afoforɔ nso se ɛfiri mfiase to Persia. India anaa Asia Mfinimfini fam nso, wɔkyerɛ mu a, ebi firi hɔ. Nti wontumi nsi beaeɛ pɔtee a ɛfiri no pi. Nhwehwɛmufoɔ ada no adi sɛ n'aba ne ntini ka nneɛma a kane tete no nyinaa na wɔtɔn wɔ wiase afaanann nyinaa no ho. Nyansahufoɔ dodoɔ bi foa Afrika mfitiaseɛ so, na nnɛ mmerɛ mu no, wɔda so ara tumi hunu wuram yei pii wɔ Afrika aman dodoɔ bi mu wɔ Afrika Apueeɛ te sɛ Ethiopia, Somalia ne Tanzania.
Wɔde melon yɛɛ afieboa wɔ Asia Atɔeɛ fam na bere kɔɔ so no, nnɔbae pii nyaa nkɔso a egu ahorow wɔ ne nsusuwii ne ne dɛ mu. Iran, India, Uzbekistan, Afghanistan ne China bɛyɛ mmeae a wɔyɛ melon.
Mfasoɔ.
Ɛyɛ aduaba a ɛyɛ dɛ nti wɔtumi di. Nnuane nnuro bi te sɛ Vitamins C ne ade nso wowɔ mu.
| ||
Datura suaveolens
|
Brugmansia suaveolens, Brazil's white angel trumpet, a yɛsan frɛ no angel's tears and snowy angel's trumpet, yɛ dua bi a ɛka Solanaceae nnua abusuakuo no ho. Baabi a ɛfiri pa ara ne Brazil anaafoɔ atɔeɛ fam. Nanso ɛnnɛ yi, nhwehwɛmufoɔ se ɛreyɛ ayera.
Ne Bɔ Berɛ.
"Brugmansia suaveolens yɛ" dua ketewa. Ɛnyini a, ne tenten tumi duru mita mmeɛnsa de rekɔ nsonl( anammɔn du de rekɔ du-nsia. N'ahaban no trɛtrɛ .ɛma nwunu, n'abɔsuo te sɛ kosua. Ne nhwiren no yɛ fitaa. Ɛyɛ hwam. Na ɛduru anɔpa tutuutu ne adwadwo a na ne hwam no di ne pa ara. Wosusu a, ne kɛseɛ yɛ 2-5 cm. Akoa kakra. Ɛsan nso wɔ nkyekyɛmu num.. Nhwiren a ɛso wɔ so no ara na ɛdanwe ne ho bɛyɛ aduaba no.
Baabi a Ɛwɔ.
"Kane no, na baabi a B. suaveolens" wɔ pa ara ne Brazil, naafoɔ- apueɛ fam. Ɛyɛ ahomadua nti sɛ ɛrenyini a na ɛnenam fam. Saa Bazil mpoano hɔ no, na ɛdennɛn wɔ nsuo no ano ma ne tenten tumi duru mita apem a ɛgyina hɔ ma anammɔn mpem mmeɛnsa ne ahasa. Baabi a nsuo taa tɔ na ɛhɔ ntaa nyɛ hye pii na ɛtaa fifiri pa ara. Ɛnnɛ yi, ɛtumi nyini wɔ Amerika anaafoɔ fam mmeammea ahodoɔ nyinaa. Afei nso, ebi wowɔ Central America, Mexico, California, Greece, Africa ne mpo, Florida.
Ne Dwumadie.
Nsuo a ɛwɔ ne nhwiren no mu no kuta biribi a yɛfrɛ no (antinociceptive) a ɛboa te yaw so. Nti, wɔtumi de yɛ nnuro ko honamyaw. "B. suaveolens" is included in the Tasmanian Odum- gya adwumayɛkuo no akyerɛ mu sɛ "B. suaveolens" ka nhaban a ɛtumi boa dum gya no ho. Wɔdua wɔ fie ma ɛforo ban a, ɛboa bɔ fie no ho ban firi ogyahyehyeɛ ho.
| ||
Nsaanini
|
Nsaanini,a wɔsan frɛ no sɛ acne vulgaris,yɛ daa wedeɛ mu yareɛ a ɛsi berɛ a wedeɛ a awuo ne anwa bi a ɛfiri ntokuro a ɛwɔ wedeɛ no ani a ɛnwi fu fa mu no bɛsisi.Saa tebea yi su pa ara ne nsisiiɛ nketenkete tuntum anaa sɛ nsisiiɛ nketenkete fitaa,dwoa nketenkete,ne kuro nketenkete binom.Ɛtaa yɛ wedeɛ a anwa dɔɔso wɔ mu pa ara,ɛne animu,wo koko soro,ne wakyi.Sɛ saa nsaanini yi ba wedeɛ no ani a,ɛtumi ma wo gyidie yera,ayamhyehyeɛ bɛtɔ wo so,obuo a wowɔ ma wo ara wo ho no so bɛte,ne nneɛma binom a ano yɛden,wobɛtɔ baha anaa sɛ wobɔ wo tiri mu pɔ sɛ wobɛdi wo ho awu.
Nsaanini ho nsusuiiɛ wɔ mogya mu no si bɛyɛ ɔha mu nkyekyɛmu aduɔwɔtwe.Adidie ho dwumadie ne nnubɔnenom wɔ nsaanini mu no wɔntumi nhunu,na ahonidie ne sɛ awia bɛbɔ obi no,wɔntumi nfa nkyerɛ sɛ ɛde nsaanini ba.Wɔ mmarima ne mmaa mu no,nnuro a ɛma nipadua no nyini a wɔfrɛ no androgens nso ka saa nneɛma no ho a ɛde sebum ba bebree.Deɛ ɛde nsaanini ba pa ara ne sɛ nsaanini mmoawa cultibaterium a wɔwɔ wedeɛ no so no bɛnyini pa ara.
Wɔ afe mpem mmienu ne du nnum no,nsaanini yɛɛ nnipa bɛyɛ ɔpepem ahansia ne aduasa mmiɛnsa(633 million)wiase afanaa nyinaa,a ɛmaa yareɛ yi bɛtɔɔ so nwɔtwe sɛ yareɛ a ɛbaeɛ pa ara.Nsaanini taa yɛ mpaninfoɔ ne mmabunu bɛyɛ ɔha mu nkyekyɛmu aduɔwɔtwe de kɔsi aduɔkron(80-90%)wɔ wiase atɔeɛ fam.Yareɛ yi dɔɔso pa ara wɔ baabi a ɛhɔ abie baabi kyɛn baabi a ɛhɔ mmieeɛ no.Mmɔfra ne mmabunu tumi nya yareɛ yi berɛ a wɔrebɛbu wɔn nsa anaa sɛ wɔabu wɔn nsa awie no.Ɛwom nsaanini tumi ba fam wɔ mpaninfoɔ mu,ɛkɔ so ara nya wɔn a wɔrewura mfeɛ aduonu de kɔ aduasa no mu,na nnipa kakra bi na wɔnya haw berɛ a wadi mfeɛ aduanan no.
Nsɛnkyerɛnne Ne Mpopoeɛ.
Nsaanini ho su pa ara ne sɛ anwa a ɛwɔ wedeɛ no ani bɛdɔɔso,microcomedones,comedones,papules,nodules,pustules,na mpɛn pii no akuro.Nsaanini ho ahosuo wɔ wedeɛ no ani no sesa.Ɛtumi de adwenem haw ne nnipa nkitahodie ho haw ba.
Deɛ Ɛde Ba.
Nneɛma a ɛyɛ hu a ɛtumi de nsaanini ba,na ɛnyɛ mogya mu no,wɔnhuniiɛ.Nneɛma binom a ɛtumi de ba ne nnuro a ɛma nipadua no nyini,nyarewa,aduane,ne brɛ.Adesua a ɛfa sɛ nnubɔnenom na ɛde nsaanini ba no,wɔnya ɛnka mma no nsiiɛ.Ahonidie ne awia ɛnfa nsaanini mma.
Ayaresa.
Nsaanini ho ayaresa wɔ hɔ,ɛbi ne sɛ wobɛsesa wabrabɔ,wobɛnom nnuro,ne ayarehwɛ binom.Wobɛdi nnuanenuro a asikyire wɔ mu kakra,sɛ ebia asikyire tumi te tebea no so.Ayaresa a wɔde hwɛ faako a yareɛ no bi wɔ no,sɛ ebia azelaic acid,benzoyl peroxide,ne salicylic acid,nso wɔtaa de di dwuma.Antibayotese ne retinoids a ɛwɔ hɔ a wɔde yɛ wedeɛ no ani ne deɛ wɔnom fa anomu no nso tumi sa nsaanini.
Mmom,antibayotese tumi kɔ soro berɛ a wɔayɛ antibayotese ho ayarehwɛ no.Nnuro a wɔde ma mmaa a wɔawoɔ no tumi si nsaanini ano.Mpɛn pii no adɔkotafoɔ de nnuro binom te sɛ isotretinoin gu hɔ na wɔde ahwɛ nsaanini a ano yɛ den pa ara,ɛsiane ɛho nsunsuansoɔ a ano yɛ den no nti.Wɔ beaeɛ a ayarehwɛ wɔ no,nsaanini ayaresa a ɛba ntɛm na ano yɛ den no wɔyɛ de te nsunsuansoɔ a ɛba nnipa so na ɛkyɛ no.
Mmoa Binom.
Nsaanini tumi nya ɔkra,nkraman,ne mpɔnkɔ.
| ||
Dichapetalum toxicarium
|
Dichapetalum yɛ dua bi a ɛka Dichapetalaceae abusuakuo kɛseɛ ase. Ɛno nso san wɔ nkyekyɛmu anaa ahodoɔ pii. Ɛtaa wɔ mmeammea bi tete sɛ Africa, Asia, Malesia, West Indies, Australia ne Latin America. Nhwehwɛmu akyerɛ sɛ, n'ahodoɔ no bi wowɔ hɔ a awuduro wowɔ mu. Ebi nso deɛ, hwee nni mu saa. Deɛ awuduro no wowɔ mu no, wɔkyerɛbsɛ deɛ ɛma no.yɛ awuduro ne fluorinated compounds bi te sɛ fluorocarboxylic acid ne dichapetalins, a ɛwowɔ mu no. Nyɛ Dichapetalum ahodoɔ no nyinaa yeinombi wɔ mu. Ebi wɔ hɔ a, hwee nni mu.
Ahodoɔ.
Engl.
| ||
Elaeis guineensis
|
Elaeis guineensis abɛ dua bi a wɔtaa frɛ no African oil palm anaa macaw-fat wɔ borɔfo kasa mu . Edin a wɔde nim no wɔ akan kasa anaa Twi mu ne abɛ.Ɛno mu na wɔtaa nya ngo nae angwa pa ara. Baabi a n'ase firi pa ara ne Abibrem atɔeɛ fam ne anaafoɔ fam aman bi te sɛ Angola ne The Gambia. Asɛmfua "guineensis a ɛyɛ ne din no yɛ edin a wɔde frɛ" wɔ Guinea. Merekyerɛ ɛnnɛ modern country Guinea. Wɔaduadua bi so wɔ Madagascar, Sri Lanka, Malaysia, Indonesia, Central America, Cambodia, the West Indies, ne islands pii a ɛwowɔ India , Pacific Oceans. Ne deɛ ɛkeka ho. Wɔne American oil palm "E. oleifera" di nsɛ pa ara. "Enam south-facing Atlantic coasfoɔ so na E. guineesis baa" Abibirem Atɔeɛ . Misrimfoɔ hyɛɛ aseɛ de abɛ dii dwuma no, bɛyɛ mfeɛ ahanum nie. Ebinom nso kyerɛ sɛ, afe 300 BC mu nyinaa na wɔde ngo di dwuma wɔ Misirim. Wɔkyerɛ sɛ abakɔsɛm ho nhwehwɛmufoɔ bi na ɔkɔhunuu yei. Broni a ɔdii kan kyerɛkyerɛɛ abɛ su no din de Michael Anderson.
Ne Bɔberɛ.
"E. guineensis" yɛ monocotyledonous. Ɛnyini kɔ soro tee. Berɛ biara, ne dua yɛ baako pɛ. Ɛtumi nyini ma ne tenten tumi duru mita aduonu.a ɛyɛ anammɔn aduosia nsi. N'ahaban yɛ nymteɛnteaa a ɛtuatua ne mman no ho bebree. N'ahaban baako tenten tumi anammɔn nnan. Ne mman no nso yɛ atenten a ɛtuatua ne dua no ho. Ɛrebɛba a, epue wɔ abɛ no nkɔn mu. Epue a ɛte sɛ nhwiren. Ɛyɛ mmerɛ, na n'ahosua te sɛ akokɔseradeu ne ahabanmono kakra a adi afra. Ɛrenyini do na ɛreyɛ den. Sɛ abudua no rebɛyi aduane apue a, nhwiren soronko bi pue ba. Na'hosua yɛ "brown"
Epue a, bɛyɛ bosome num anaa nsia akyiri no, abɛ aduaba no ankasa yi ne ho yie. Aduaba no yɛ kɛseɛ a abɛ ani mmaako mmaako no nyinaa tuatua ho. Din a Asante kada mu yɛfrɛ aduaba yi ne bɛmu. Wɔfrɛ no palm Fruit wɔ borɔfo kasa mu. Sɛ ɛnyini yie pa ara a, ne mman no nyinaa pempan ma ɛyɛ tenteenten te sɛ kubɛ dua.
Ne Dua.
Wokɔ baabi a ɛtaa wɔ a, ɛka nnɔbaeɛ a akuafoɔ taa dua no ho. Sɛ wɔhwɛ no yie a, Hectre baako biara tumi ma okuani no 20 tonnes afe biara .
Ne Dwumadie.
Abɛ so wɔ mfasoɔ bebree. Ɛdi kan no, wɔde n'amma no yɛ aduane. Wɔkɔ Afrika a, ɛrekame ayɛ sɛ ɔman biara mu no, wɔde abɛ yɛ nkwan. Wɔtumi de amma no ho aduane no mu nsuo no ara yɛ ngo. Adwe a ɛhyɛ aba no mu no nso, wɔtumi de yɛ ngo. Wɔnya ngo yi wie a, wɔtumi de bi yɛ angwa samena ne deɛ ɛkeka ho. Woyi aduaba no si nkyɛn a, wɔnya nneɛma pii firi abɛ dua no ankasa mu. Wɔtumi to nya nsa wɔ mu. Wɔde n'ahaban no yɛ praeɛ ne deɛ ɛkeka ho.
| ||
Schwenkia americana
|
Schwenckia yɛ dua bi a ɛka Solanaceae nnua abusuakuo no ho. Baabi a wɔgye to mu sɛ ɛhɔ na n'ase firi pa ara ne Central America ne America anaafoɔ fam. Ɛno nso wɔ nhyehyɛmu pii. Latin asɛmfua schwenkia yɛ asɛmfua a yɛde gyina hɔ ma nnua a ɔwɔ saa su a yɛabobɔ so yi. Ɛgu ahodoɔ pii a ahodoɔ no bi ne "S. americana. Beaeɛ a yɛadi kan abobɔ so yi na wɔfiri deɛ, nanso nnɛ yi, ɛnyɛ na wɔ" Africa.
Ahodoɔ.
Ahodoɔ a nhwehwɛmufoɔ agye ato mu no bi na ɛdidi soɔ yi:
| ||
Strophantus hispidus
|
'Bold text"Strophanthus hispidus, a wɔsan frɛ no hispid strophanthus yɛ dua bi a ɛhyɛ"' Apocynaceae nnua abusuakuo no ase) Ɛyɛ ahomadua a ɛnyini a ɛtumi dennɛn fam ma ne tenten tumi duru mita nnum a ɛgyina hɔ ma ma anammɔn du nsia.
Ne Bɔberɛ.
Ɛwɔ nhwiren a, n'ahosuo yɛ akokɔ seradeɛ. Nhaban a ɛtwtare ne nhwiren ho no ahosuo yɛ kɔkɔɔ, brown anaa purple. Sɛdeɛ nnuaba pii mma teɛ no, saa ara nso na "Strophanthus" ahodoɔ no bi nso kuta nnuro bi te sɛcardiac glycosides. Nti wɔde sa ekuro. Baabi a "Strophanthus hispidus" firi pa ara ne Tanzania Angola naafoɔ fam. China nso, wɔahyɛ aseɛ redua bi.
| ||
Gardenia tenuifolia
|
Gardenia yɛ nhwiren afifideɛ wɔ kɔfe abusua no mu,Rubiaceae, a ɛwɔ Afrika mmeaeɛ a nsuo tɔ na awia nso bɔ,Asia,Madagascar,Pacific Islands,ne Australia.
Carl linnaeus ne John Ellis na wɔtoo dua yi din, na wɔde too aboɔdeɛ ho benfoɔ bi a wɔfrɛ no Alexander Garden(1730-1791),a ɔyɛ Scotishni.
Nkyerɛkyerɛmu.
Gardenias yɛ nhabanmono nketenkete anaa nnua nketewa a ne nyini no kɔduru mita baako de kɔsi du nnum(na ne tenten no yɛ anamɔn mmiɛnsa kɔsi aduanan nkron.N’ahaban no ahyehyɛ hyia ne yɔnko anaa sɛ nkuruwankuruwa mmiɛnsa anaa nnan,a ne tenten no yɛ sɛntimita nnum kɔsi aduɔnum(a ɛwɔ mu mmienu kɔsi aduonu) na ne kɛseɛ no nso yɛ sɛntimita mmiɛnsa kɔsi aduɔnu num(a ɛwɔ mu baako kɔsi du).N’ahaban no yɛ ahabanmono ankasa a ɛte yerem na ɛmu yɛ duru nso.
Sɛdeɛ ne nhwiren no ahyehyɛ no,ɛyɛ ankonam anaa sɛ ahyehyɛ nkakrankakra.N’ahosuo no hyehyɛ firi fitaa,anaa akokɔsradeɛ,a corolla no ayɛ sɛ pono na ɛwɔ nhoma nnum kɔsi du mmienu(5-12 lobes)na ne petals no nso yɛ sɛntimita nnum kɔsi du mmienu(5-12cm)(na ne ntrɛmu yɛ mmienu kɔsi nnum).Gardenia mhwiren ne nnua ahodoɔ binom wɔ panpan a ano yɛ den pa ara.
Ne Dua Ne Dwuma A Ɛyɛ.
Wɔagye ato mu sɛ Gardenia nnua na ɛwɔ nhwiren a ɛyɛ hwam pa ara,na nnua binom mu no,ɛtumi yɛ kɛse pa ara.
Wɔdua "Gardenia jasminoides" sɛ efie dua.Na ɛyɛ den ma saa nnua yi sɛ wɔbɛnyini ɛfiri sɛ ne faribae pa ara ne beaeɛ a ɛhɔ yɛ hye kakra.Ɛhia hyew pa ara ansa na atumi anyini,ne hann(nanso ɛnyɛ awia ankasa).Ɛnyini pa ara wɔ anwea a nsuden wɔ mu a ɛtumi sɔne kama ne hyew bɛyɛ aduonu kɔsi aduonu mmiɛnsa wɔ anɔpa kɔ awia no (68-73 F)na anwummerɛ nso ɛhia hyew bɛyɛ(59-61 F).
Sɛ wokɔ Asia apue fam a wɔfrɛ "Gardenia jasminoodes" "zhizi" wɔ China",chija" wɔ Korea,ne "kuchinashi" wɔ Japan.Wɔde n'aduaba no yɛ ahosuo a ɛyɛ akokɔsradeɛ,a wɔde yɛ ntoma ne nnuane(a Korea mung bean jelly a wɔfrɛ no hwangpomuk ka ho).Wɔsan de n’aduaba no yɛ Chinese abibiduro a wɔde popa,dwodwo,na ɛma nneɛma kɔ fam.
Wɔ France,gardenias yɛ nhwiren a sɛ ɛduru anwunmmerɛ a mmarima na ɛhyɛ no sɛ boutonnière.Wɔ Age of Innocence mu no,Edith Wharton susuu sɛ ɛyɛ amammerɛ ma mmarima a wɔn diberɛ kɔ anim a wɔfiri New York aburokyiman mu sɛ wɔnhyɛ gardenia nfa nyɛ tokuro ketewa bi wɔ wɔn ntadeɛ no mu berɛ a na mpuntu dwuma rekɔ so no.
Sigmund Freud di adanseɛ sɛ na anwensɛm twerɛfoɔ H.D pɛ gardenia nhwiren pa ara.
| ||
Griffonia simplicifolia
|
Griffonia simplicifolia (syn. Bandeiraea simplicifolia Benth.) yɛ nnua bi a ɛwɔ Afrika Atɔe fam ne Afrika Mfinimfini fam. Ɛkɔ soro bɛyɛ mita 3, na ɛsow nhwiren kɔkɔɔ kɔkɔɔ bi a aniwa no yɛ tuntum.
Nkyerɛkyerɛmu.
Botanisfo Henri Baillon na ɔtoo Griffonia din de hyɛɛ ne yɔnko ne ɔyaresafo Marie-Théophile Griffon du Bellay, a na ɔyɛ Gabon nsrahwɛfo, a na ɔyɛ nna mu yare ho nhwehwɛmu ho ɔkwampaefo, ne Iboga a ɔyɛ Afrika entheogen, a ne mu na alkaloid ibogaine no fi. Griffon de Bellay yɛɛ G. simplicifolia ho nhwehwɛmu ntɛm.
Nnuru a ɛwɔ mu.
5-Hydroxytryptophan (5-HTP) bɛyɛ ɔha mu nkyem 6 kosi 20 na ɛwɔ afifide no aba mu. 5-Hydroxytryptophan yɛ ade titiriw a ɛma nipa nipadua tumi nya serotonin, a ɛyɛ biribi a ɛma adwene tumi yɛ adwuma.
Griffonia simplicifolia nso wɔ akyekyedeɛ bi a wɔfrɛ no GS Isolectin B4, a ɛkyekyere alpha-D-galactosyl a ɛwɔ polysaccharides ne glycoproteins mu. Mpɛn pii no, wɔn a wɔdɔ nhweaa ho dɔte no de saa nnuan yi ma wɔn a wɔdɔ nhweaa no sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma wɔn dɔte no mu ayɛ den.
| ||
Synedrella nodiflora
|
Synedrella nodiflora a wɔtaa frɛ no Cinderella nwura, yɛ afifide a ɛyɛ nhabannuru a efi Amerika mmeae a ɛhɔ yɛ hyew nanso atrɛw akɔ wiase mmeae ahorow, a Ghana ka ho. Ɛka Asteraceae abusua no ho na wonim no sɛ enyin ntɛmntɛm na ɛyɛ nea ɛkɛntɛn nwura ne ndua ahorow so.
Beaɛ a wɔhu no.
Wɔ Ghana no, saa nwura yi abu so titiriw wɔ kuayɛ nsase, akwan ho, ne mmeae afofor, baabi a ɛne afifide ne nnɔbae a wɔdua no si akan. Etumi nyin wɔ asase ahorow ne wim tebea ahorow mu, na ɛboa ma ɛtrɛw wɔ mmeae a osu tɔ na owia bɔ kɛse wɔ wiase nyinaa. Wɔ Afrika, Asia, ne Pacific nsupɔw so no, wɔtaa hu no wɔ mmeae a owia hann ne nsu pii wɔ.
| ||
Talbotiella gentii
|
Talbotiella gentii yɛ kwaeɛ mu dua a ɛnso pii na ɛka Fabaceae abusua no ho. Saa dua yi wɔ Ghana na wonim no sɛ ɛntrɛ ntɛntɛm ɛwɔ abɔdeɛ a nkwa wom mu beaeɛ ahorow.
Ho asɛm.
John Hutchinson, British afifide ho nimdefo a wagye din, a ɔboaa kɛse ma wɔkyekyɛɛ Afrika afifide mu no na odii kan kaa su yi ho asɛm.
Wohu Talbotiella gentii wɔ Ghana nkutoo, titiriw wɔ kwae a ɛyɛ kusuu a nhaban a awo fa bi wɔ mu. Dua no wɔ beae pɔtee bi a enyin, titiriw wɔ kwae a wɔakora so wɔ Volta Mantam mu, a Atewa Range Kwae a Wɔakora So ka ho.
Haw.
Amanaman Ntam Kuw a Ɛhwɛ Abɔde So (IUCN) de Talbotiella gentii aka nnua a ehia ahobanmmɔ kɛse no ho esiane sɛ ne nkyekyɛmu sua koraa ne sɛeye a na nkurɔfo rekɔ do ɛsɛe n'atrae no. Nneɛma atitiriw a ɛde ne nkwa nna ho asiane ba ne nnua a wotwa, kuayɛ mu ntrɛwmu, ne nneɛma a wotu, a ɛma atrae no mu paapae na ɛsɛe.
| ||
Afrika Wim Tebea Nsakrae sika a wɔde bɛto mu
|
Afrika Wim Tebea Nsakraeɛ sika a wɔde bɛto mu, a wɔtaa frɛ no Fund anaa ACCF no yɛ sikakorabea a wɔde mmoa pii ma a wɔayɛ no titire sɛ ɛbɛboa Afrika Nkɔsoɔ Sikakorabea (AfDB) mmɔdenbɔ a ɛde bɛtua wim nsakraeɛ ho ka mmɔho mmiɛnsa sɛdeɛ ɛbɛyɛ yie berɛ a ɛrema sikakorabea no nso anya nkɔsoɔ asɛmpatrɛw adwuma a ɛne sɛ wɔbɛbɔ Afrika a ebetumi agyina wim nsakrae ano
ACCF pɛ sɛ wohu sɛ wɔboaboa sika pii ano de yɛ nnwuma a ɛfa wim tebea ho a ɛsusuw sɛnea wim nsakrae reka Afrika aman ho. Nea efii mu bae ne sɛ, na sikakorabea no atirimpɔw ne sɛ ɛbɛyɛ adwuma sɛ nea ɛbɛkanyan nnwuma ahorow a ɛmma mframa bɔne pii ne wim tebea a ɛko tia nyarewa.
Abakɔsɛm.
Afrika Nkɔsoɔ Sikakorabea na ɛde sii hɔ wɔ Ayɛwohomumɔ 2014 mu a na ne botaeɛ ne sɛ ɛbɛboa Afrika aman ma wɔahyɛ wɔn ahobanbɔ mu den wɔ wimu nsakraeɛ nsunsuansoɔ bɔne ho na wɔayɛ nsakraeɛ akɔ sikasɛm a carbon nnim, a ɛbɛtena hɔ daa. Germany amanaman ntam nkɔso ahyehyɛde, Deutsche Gesellschaft für Internationale Zusammenarbeit GmbH (GIZ), de ntoboa a edi kan a ɛyɛ €4.725 ɔpepem maa ACC. Ministry for the Environment, Asase, and Sea, Italy, ne Flanders Aban, Belgium, bɛkaa Fund no ho wɔ afe 2017 mfitiaseɛ na wɔde yɛɛ no trust fund a nnipa pii de mmoa ma. Wɔ afe 2022 mu no, Global Affairs Canada, Quebec Aban, ne Global Center for Adaptation, Canada, bɛkaa sikakorabea no ho.
Wɔ mfeɛ nson a ACCF de adi dwuma no mu no, ada ne mmɔdenbɔ adi sɛ wim tebea ho sikasɛm adwinnadeɛ denam sika a wɔde ma nnwuma nketewa a ɛfa nsakraeɛ ho wɔ Afrika nyinaa ne mmɔden a wɔbɔ de siesie wim tebea ho sikasɛm so. Aboa ma wɔde ɔmantam, sikakorabea a wɔde di dwuma, ɔmanfoɔ, ne ɔman adwumayɛkuo nhyehyɛeɛ a wɔde di dwuma no adi dwuma.
Botae ahorow ne nea efi mu ba.
Sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛboa Afrika aman no ma wɔadu botae ahorow a wɔaka ho asɛm wɔ wɔn Ɔman Ntoboa a Wɔahyɛ ato hɔ (NDCs) mu no ho na wɔanya sika a wɔde bɛma wɔ wim tebea ho no, ACCF ho hia.
Sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛboa nkɔsoɔ a ɛbɛtena hɔ daa wɔ Afrika asasepɔn no so nyinaa no, ɛho bɛhia sɛ wɔhyɛ Sikakorabea no sika a wɔde ma wim tebea ho no mu den denam sika a Italy ne Flanders de ma ne adwuma a wɔne wɔn a wɔde mmoa ma afoforo bɛyɛ so.
Mprempren ACCF de sikasɛm nhyehyɛe a ɛyɛ US$3.3 ɔpepem reyɛ adwuma wɔ nnwuma 8 ho, a emu 2 yɛ mpɔtam pii na emu 6 wɔ Afrika aman a ɛne Mali, Swaziland, Kenya, Cape Verde, Zanzibar (Tanzania), ne Ivory Mpoano.
Nnwuma no botae titiriw ne sɛ wɔbɛhyɛ aban ahorow a wogye sika no mmɔdenbɔ a wɔde bɛhyɛ wɔn tumi mu den sɛnea ɛbɛyɛ a wobetumi ayɛ nnwuma ahorow ne nhyehyɛe ahorow a ebetumi atwetwe amanaman ntam sikasɛm ama wim nsakrae, te sɛ nea Green Climate Fund (GCF) de ma no .
Bio nso, ACCF reyɛ adwuma de ama wim tebea ho nsɛm a ɛwɔ hɔ no akɔ soro, ama nimdeɛ a wɔbɛkyɛ kɛse wɔ aman a wogye no mu, na ama sikasɛm a ɛyɛ ahabammono ho nimdeɛ akɔ anim denam nhomasua ne ntetee nhyehyɛe ahorow so.
Afrika aban ahorow, NGOS, nhwehwɛmu mmeae, mpɔtam ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ Afrika adwumayɛbea ahorow, ne Sikakorabea dwumadibea ahorow ka wɔn a wogye ACCF no tẽẽ no ho.
Wɔn a wobenya so mfaso.
Aban ahorow, NGO ahorow, nhwehwɛmu asoɛe ahorow, ne ɔmantam ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ Afrika no ka wɔn a wonya sika fi ACCF hɔ tẽẽ no ho. Obi a obenya sikakorabea no so mfaso tẽẽ nso betumi ayɛ Sikakorabea no. Nneɛma dodoɔ bi, a NGO ne nhwehwɛmu ahyehyɛdeɛ a wɔgye di ne sikasɛm nhyehyɛeɛ mu aba ka ho, na ɛbɛkyerɛ sɛ wɔfata sɛ wɔnya sika firi ACCF hɔ anaasɛ ɛnte saa. Ɛsɛ sɛ wonya Afrika adwumayɛbea a wɔyɛ adwuma, nso.
Ɔdemafo.
Nnipa baanum na wɔde sika ma ACCF: Quebec aban , Germany, Flanders, Italy, ne Global Affairs Canada. Sɛnea ɛbɛyɛ a ɛbɛboa Afrika aman bɛboro 16 wɔ wɔn ahosiesie a wɔbɛyɛ ama wim tebea ho sika ne nhyehyɛe nketewa a wɔde bɛsakra wim tebea no, anya bɛyɛ dɔla ɔpepem 24.64 afi wɔn a wɔde mmoa mae no hɔ.
Nneɛma a wɔatumi ayɛ.
Efi bere a wɔde sii hɔ no, Fund nu ama kwan sɛ wɔde mmoa 27 a ne nyinaa yɛ dɔla ɔpepem 16.89 ma na wɔawie nnwuma ason a aboa ma Afrika aman bɛboro 26 tumi anya amanaman ntam wim tebea ho sika akɔ soro. Bio nso, ɛnam ACCF nhyehyeɛ so no, aman atumi ama wim tebea a wɔde gyina ano no akɔ soro denam akwan nketewa a wɔfa so yɛ nsakraeɛ ne wim tebea ho sika a wɔboaboa ano no so.
| ||
Afrika Ahoɔden a Wɔyɛ Foforo Ho Nhyehyɛe
|
Africa Renewable Energy Initiative (AREI) yɛ Afrikafoɔ nhyehyɛeɛ a ɛbɛma ahoɔden a wɔyɛ no foforɔ a wɔde di dwuma wɔ asasepɔn no so akɔ soro.
Dwumadie no botaeɛ ne sɛ wɔbɛbɔ ano aduru a wɔaka abom a ɛbɛma nnipa yiedie ayɛ yie, atrɛw ahoɔden a ɛho tew ho dwumadie mu, na wɔde Afrika aman asi nkɔsoɔ kwan a ɛbɛma wim tebea nhyia na ɛbɛtena hɔ daa.
AREI de botaeɛ sii hɔ sɛ wɔde ahoɔden a wɔyɛ no foforɔ 10 GW bɛsi hɔ wɔ afe 2020 mu (Ɔfa I - Ɛdi nkonim) na anyɛ yie koraa no wɔde GW 300 besi hɔ wɔ afe 2030 mu berɛ a wɔdii kan de Dwumadie no baeɛ wɔ afe 2015 mu.
Abakɔsɛm.
African Renewable Energy Initiative (AREI) yɛ adwuma a Afrika na ɛkanyan. G7 a Germany di wɔn anim no dii kan de too gua sɛ wɔboa saa nhyehyɛeɛ no wɔ afe 2015 Elmau nhyiamu no ase. G7, European Commission, Sweden, ne Netherlands san sii so dua sɛ wɔboa adwuma no wɔ afe 2015 Paris wim tebea ho nkitahodi no mu. Wɔhyɛɛ bɔ sɛ wɔde U.S. dɔla ɔpepepem 10 bɛma denam aman abien ne aman pii nhyehyɛe so wɔ bere a efi afe 2015 kosi 2020 mu de atrɛw ahoɔden a wɔyɛ no foforo mu. Germany Nkɔsoɔ soafoɔ Gerd Müller de too dwa sɛ Germany de euro ɔpepepem mmiɛnsa bɛboa wɔ berɛ korɔ no ara mu, a wɔbɛfa aman mmienu akwan so ayɛ.
Bue ano.
Afrika Aman ne Aban Titenani na wɔde sii hɔ wɔ December 1, 2015, wɔ COP21 mu wɔ Paris, France, na Afrika Aman ne Aban Titenani, Africa Renewable Energy Initiative (AREI) yɛ nsakraeɛ adwuma a Afrika di anim na ɛyɛ ne dea a ne botaeɛ ne sɛ wɔde asasepɔn no ahoɔden a wɔtumi yɛ foforɔ kɛseɛ no bedi dwuma ama nkɔso a ɛtra hɔ daa ne amansan ahoɔden a wobenya.
Nhyehyɛeɛ.
Dwumadi no yɛ adwuma wɔ Afrika Aman Nkabom no bagua no nhyehyɛe ase, the New Partnership for Africa's Development (NEPAD), the African Group of Negotiators, the African Development Bank, the UN Environment Program (UNEP), and the International Renewable Energy Agency (IRENA)..
Botaeɛ.
Afrika Ahoɔden a Wɔyɛ Foforo Dwumadie no botaeɛ nyinaa ne sɛ:
| ||
Afrikafo Nsakrae Ho Nhyehyɛe
|
Afrika Nsakraeɛ Nhyehyɛeɛ (AAI) yɛ nhyehyɛeɛ a Afrika Aman Titenani di anim "sɛ wɔbɛma nsakraeɛ ho adeyɛ pɔtee ayɛ yie na wɔadi adehwereɛ ne ɔsɛeɛ a ɛwɔ Asasepɔn no so ho dwuma wɔ tebea a ɛfa Ntoboa a Ɔman no Ahyɛ ho gyinaeɛ (NDCs), Afrika Aman Nkabom Kuo (AU's) a wɔde bedi dwuma no mu 2063 Nhyehyɛeɛ ne Nkɔsoɔ a Ɛkɔ So Daa Botaeɛ (SDGs)".
Abakɔsɛm.
Wɔ Amanaman Nkabom no Nhyiamu a ɛtɔ so aduonu baako (COP) wɔ afe 2015 mu no, Afrika aman mpaninfoɔ de Africa Adaptation Initiative (AAI) sii hɔ. AAI akwankyerɛ boayikuo no yɛ Afrika Asomfoɔ Nhyiamu a ɛhwɛ nneɛma a atwa yɛn ho ahyia so (AMCEN) Dwumadibea ne Afrika Nkitahodifoɔ Kuo (AGN) no guamtrani.
Africa Adaptation Initiative no nso Europa Aman Nkabom Kuo no boa.Europa Aman Nkabom Kuo no ne Afrika Aman Nkabom Kuo no ayɛ adwuma abom wɔ nneɛma a wɔde di dwuma a ɛbɛtena hɔ daa, nneɛma a atwa yɛn ho ahyia a wɔbɛtumi agyina ano, ne wim nsakraeɛ a wɔbɛbrɛ ase no ho.
| ||
Afrika carbon dwa so
|
Afrika carbon dwa no kyerɛ gua a wɔde di gua a wɔde carbon credits a nnwuma a ɛwɔ Afrika a ɛtew mframa a ɛma wim yɛ hyew a wɔtow gu anaasɛ carbon sequestration projects de ba.
Afrika carbon dwa no yɛ mmɔdenbɔ a wɔde bɛka wim nsakrae a wɔbɛtew so ne ohia a wɔbɛtew so ama akuafo a wɔwɔ mpɔtam hɔ wɔ Afrika no abom. Wɔn a wɔde wɔn ho hyɛ kuayɛ mu carbon dwa so no hwehwɛ sɛ wobenya anuonyam wɔ mframa a ɛma wim yɛ hyew a wɔkwati no ho bere a wɔma akuafo sikasɛm mu mfaso.
Akyinnyegye ne ɔkasa ahorow pii wɔ hɔ a ɛfa Afrika carbon dwa no ho, ne carbon dwa ahorow no nyinaa a ɛfa nnwuma ne nhyehyɛe ahorow a wɔbɔ mmɔden sɛ wɔbɛtew ohia so na wɔabrɛ carbon a wɔtow gu ne tumi nhyehyɛe atitiriw a ɛde nnwumakuw nkɛntɛnso ba wɔ carbon cycling tumi a ɛwɔ nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ne mpɔtam a afei na wɔrenya nkɔsoɔ ne aman a carbon gua wɔ mu.
| ||
Gossypium arboreum
|
Gossypium arboreum, a wɔtaa Asaawa, yɛ dua a ɛwɔ India asasepɔn no so ne mmeae foforo a ɛhɔ yɛ hyew na ɛhɔ yɛ nwini wɔ Wiase Dada no mu. Adanse wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ wɔtetee no wɔ tete mmere mu wɔ Indus Asubɔnten no so wɔ Indus Asubɔnten no mu a na wɔde yɛ nwera mu ntama. Wɔde saa nnua no kaa Linnaeus nhoma Species Plantarum a wotintimii wɔ afe 1753 mu no ho. Ɔno nso na ɔhyehyɛɛ no, na seesei ɛwɔ Linnean Herbarium a ɛwɔ Sweden Adannandie Tete Nneɛma Akorae hɔ no.
Nkyerɛkyerɛmu.
Asaawa yɛ dua a ne tenten bɛyɛ mita baako anaa mmienu. ne Nkorabata no kɔla yɛ afasebiri a ɛyɛ fɛ . Nkorabata no wɔ mfikyiri no ase, na ne su yɛ nkatabo anaa nkatabo, na ɛtɔ da bi a, ɛyɛ nkatabo. N'ahaban no yɛ nkatabo a ne tenten yɛ 1.5 sɛntimita kosi 10 sɛntimita. N'apɔw no yɛ nkatabo a wɔakyekyere ho, na ɛwɔ nkatabo anum kosi ason, na ɛma ne ho te sɛ aduaba a wɔakyekyere ho. N'apampam no yɛ nketenkete, na mpɛn pii no, ɔfasu no mu na ɔfasu no wɔ. Nsa mu nkwammoaa no wɔ mfinimfini ntini no ho anaa ɛtɔ mmere bi a ɛwɔ nkwammoaa a ɛbɛn hɔ no so. N'ahaban no yɛ nhwiren, kyerɛ sɛ ne nhwiren no sɛe bere a mfe rekɔ so no, nanso sɛ ɛwɔ ahaban nketewa no so a, ɛte sɛ nsoromma na ɛnyɛ den.
Nhwiren no gu nhwiren a ɛyɛ nketenkete so. Ɛwɔ nsensanee bi, a ɛyɛ nsensanee bi a ɛte sɛ nsensanee. N'afa akɛse a ɛyɛ nketua no yɛ nsensanee (ɛno ne sɛ, ano wɔ nsensanee no ho), nanso ɛtɔ mmere bi a ɛyɛ nsensanee kakraa bi. Wɔwɔ ntini (te sɛ koma) wɔ ase, na emu yɛ den wɔ ne atifi. Nokware kuruwa no yɛ ketewaa, na ne tenten yɛ mmirimita 5 pɛ. Ne su yɛ nkatabo, na ɛyɛ nkatabo anum. Corolla no yɛ akokɔsradeɛ ɛtɔ mmere bi a ne mfinimfini yɛ afasebiri. Staminal tube no yɛ anthers a ne tenten yɛ 1.5 kosi 2 cm. Aba no yɛ nkwammoaa abiɛsa anaa anan a ne kɛse yɛ sɛntimita 1.5 kosi 2.5 (0.59 kosi 0.98 in). Staminal tube no yɛ anthers a ne tenten yɛ 1.5 sɛntimita kosi 2 sɛntimita. Aba no yɛ nkwammoaa abiɛsa anaa anan a ne kɛse yɛ sɛntimita 1.5 kosi 2.5 (0.59 kosi 0.98 in).
Gossypium arboreum var. neglecta, a wɔtaa frɛ no "Phuti karpas" no, na wɔde yɛ Dhaka muslin wɔ Bengal, seesei Bangladesh. Na wobetumi adua no wɔ baabi a ɛwɔ Dhaka anafo fam, wɔ Meghna Asubɔnten no ho. Na wobetumi de asaawa no atoto asaawa no ho sɛnea ɛbɛyɛ a asaawa no mu biara betumi akura ahoɔden a ɛboro nea wɔde asaawa foforo biara yɛ so.
| ||
Ficus exasperata
|
Ficus exasperata, a ɔsan frɛ no Nyankyerene anaa Sandpaper dua yɛ dua a ne nhaban so, ne dua a ne nhwiren yɛ abien a ɛwɔ mulberry abusua Moraceae mu, a ɛwɔ Afrika atɔe fam (ɛfiri Senegal apuei fam kɔ Ethiopia ne anafo fam kɔ Angola ne Mozambique) ne Asia anafo fam (India, Sri Lanka, Yemen).
Nkyerɛkyerɛmu.
Sandpaper dua yɛ dua a ne kɛse yɛ nketenkete a ɛwɔ banyan nnua mu, na ne tenten yɛ mita 20. N'abaa no nya ntini a ɛtra soro na ɛboa ma esi fam wɔ asase no mu, na ɛboa ma n'abaa a emu yɛ duru no so. Nhwiren no yɛ ɔbaa ne ɔbarima ne ɔbaa, ne kɔla yɛ memen(pink) anaa na sɛ ɛbere a ɛyɛ kɔla kɔkɔɔ. Dua no wɔ mmeae pii nso a wɔde di dwuma, wɔde n'ahaban yɛ asaawa, dua no tumi siw mmoawa ano, na wɔde dua no nso di dwuma. Wɔde Ficus exasperata no ayɛ sunsuma wɔ nnua so, na wodua no sɛ ɔkwan so sunsum dua
Sɛnea ɛnyini.
Wonim sɛ ɔkraman Kradibia gestroi na ɛma dua no mu nsu yɛ frɔmfrɔm, baabi a ɔbere no to nkesua wɔ nnua a ɛyɛ mmea a ne su yɛ tiawa nkutoo mu. Sɛ nna mu awo da nkyɛn a, dua no betumi anyin denam afifide a aba ne nea wɔatwitwa so trɛw so.
Sɛnea wɔde di dwuma.
Sɛ Nnuru a Wɔde Di Dwuma.
Wɔ tete aduruyɛ mu no, wɔde Ficus exasperata afa horow bi sa nyarewa te sɛ apira, honam mu yare, adidi ne ɔnom mu haw, ne ahome mu haw ahorow. Mpɛn pii no, wotwa nhaban no ma wɔde gu hɔ anaa wɔyɛ no aduru.
Sɛ awuduru.
Ɛwom sɛ ɛtɔ mmere bi a wɔkyerɛ sɛ dua no yɛ awuduru ma mmirekyi ne nguan de, nanso wɔtaa de ma mmoa a wɔnnidi bio, titiriw wɔ Ghana. N'abaa ne ne nhaban yɛ awuduru a wɔde yi agyan no mu nneɛma
| ||
Richelieu kuw no akohyɛn
|
Richelieu kuw no akohyɛn yɛ ɔko hyɛn a France na egyina Washington Apam no mu po so ahyɛn a wɔde besi ananmu no so . Ɛyɛ hyɛn soronko bi a wɔanwie ansa na Wiase Ko II reba na ɛne Apam Asraafo koe wɔ tebea a wonwiei mu.
| ||
Nsuyiri a ɛbaa South Sudan
|
Nsuyiri taa ba wɔ South Sudan, na ɔman no beae a ɛwɔ Nil Asubɔnten no mu ne asase a ɛba fam no ma ɛyɛ mmerɛw kɛse sɛ nsuyiri betumi atɔ. Wɔayɛ nsuyiri a ɛbaa South Sudan ho kyerɛwtohɔ fi 1960 mfe no mu, na ne nkɛntɛnso no mu ayɛ den kɛse wɔ nnansa yi mfe mu esiane wim nsakrae ne nsu a ɛkɔ nsu mu a ɛnyɛ papa nti.Saa asɛm yi bɛka abakɔsɛm, nkɛntɛnsoɔ, ano aduru, ne nneɛma a wɔde wɔn ho gye mu a ɛfa nsuyiriɛ ho wɔ South Sudan ho asɛm.
Nsuyiri Ho Abakɔsɛm wɔ South Sudan.
Wɔayɛ nsuyiri ho kyerɛwtohɔ wɔ South Sudan fi 1960 mfe no mu, na nsuyiri a emu yɛ den sen biara sii wɔ 1963, 1978, 1983, ne 1998. Nnansa yi mfe mu no, nsuyiri abɛyɛ nea ɛtaa ba na emu yɛ den, na ɛka nnipa ɔpepem pii na asɛe nneɛma a wɔde yɛ adwuma no kɛse, . afie, ne nnɔbae.
|