Datasets:

License:
OJ4OCRMT / dev /OJ:C:2022:123 /sbd /OJ:C:2022:123:FULL.sk.p-10.txt
Kenton's picture
Add files using upload-large-folder tool
0354a1c verified
SK
C 123/8
Úradný vestník Európskej únie
18.3.2022
Príklad 4 Situácia: Spoločnosť X organizuje koncerty orchestrov a ďalšie podujatia vážnej hudby.
Viacerí hudobníci pracujú pre spoločnosť X buď ako pracovníci, alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby na základe ročných zmlúv.
Títo hudobníci dostávajú bez ohľadu na svoje postavenie inštrukcie od kultúrneho riaditeľa spoločnosti X, pokiaľ ide o prácu, ktorú musia vykonať, čas a miesto výkonu skúšok a podujatia, na ktorých sa musia zúčastňovať.
Spoločnosť X uzavrela so všetkými hudobníkmi kolektívnu zmluvu.
Stanovuje sa v nej maximálne 45-hodinový pracovný týždeň a osobitné voľno v trvaní jedného dňa po odohraní troch koncertov v jednom týždni.
Analýza: Samostatne zárobkovo činní hudobníci bez zamestnancov sú v postavení porovnateľnom s postavením pracovníkov spoločnosti X, pokiaľ ide o ich podriadenosť a podobnosť úloh.
Vykonávajú také isté úlohy ako zamestnaní hudobníci (t. j. hrávajú na podujatiach), riadia sa tými istými inštrukciami spoločnosti X, pokiaľ ide o obsah, miesto a čas výkonu práce, a pracujú podobne dlho ako zamestnaní hudobníci.
Za týchto okolností kolektívna zmluva upravujúca pracovné podmienky hudobníkov nepatrí do rozsahu pôsobnosti článku 101 ZFEÚ.
c)
Samostatne zárobkovo činné osoby bez zamestnancov pracujúce prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem
28.
Vznik online platformového hospodárstva a poskytovanie práce prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem viedli k vytvoreniu novej reality pre niektoré samostatne zárobkovo činné osoby bez zamestnancov, ktoré sa ocitli v postavení porovnateľnom s postavením pracovníkov v rámci digitálnych pracovných platforiem, prostredníctvom ktorých alebo pre ktoré pracujú.
Samostatne zárobkovo činné osoby bez zamestnancov môžu byť závislé od digitálnych platforiem, a to najmä pokiaľ ide o získavanie zákazníkov, a často sa môžu stretávať s pracovnými ponukami typu „ber alebo nechaj tak“, pričom majú len malý – alebo nemajú vôbec žiadny – priestor na rokovanie o svojich pracovných podmienkach vrátane odmeňovania.
Digitálne pracovné platformy zvyčajne dokážu jednostranne určovať podmienky vzájomného vzťahu bez predchádzajúceho informovania samostatne zárobkovo činných osôb bez zamestnancov alebo konzultácie s nimi. 29.
Nedávna judikatúra a legislatívny vývoj na vnútroštátnej úrovni je ďalším dôkazom o porovnateľnosti takýchto samostatne zárobkovo činných osôb s pracovníkmi.
Pokiaľ ide o prípady preklasifikovania, vnútroštátne súdy čoraz častejšie uznávajú závislosť poskytovateľov služieb od určitých druhov platforiem, ba dokonca existenciu pracovnoprávneho vzťahu (26).
V rovnakom duchu prijali niektoré členské štáty právne predpisy (27), v ktorých sa stanovuje domnienka o pracovnoprávnom vzťahu alebo právo poskytovateľov služieb pracujúcich prostredníctvom digitálnych platforiem alebo pre ne na kolektívne vyjednávanie. 30.
Na účely týchto usmernení je „digitálna pracovná platforma“ každá fyzická alebo právnická osoba poskytujúca komerčnú službu, ktorá spĺňa všetky tieto požiadavky: i) služby poskytuje, aspoň čiastočne, na diaľku elektronickými prostriedkami, napríklad cez webové sídlo alebo mobilnú aplikáciu; ii) služby poskytuje na žiadosť príjemcu služby a iii) poskytovanie služieb zahŕňa ako nevyhnutnú a základnú zložku organizáciu práce vykonávanej jednotlivcami, bez ohľadu na to, či sa táto práca vykonáva online alebo na konkrétnom mieste.
Platformy, ktoré neorganizujú prácu jednotlivcov, ale jednoducho len poskytujú prostriedky, prostredníctvom ktorých môžu samostatne zárobkovo činné osoby bez zamestnancov získať koncových používateľov, nepredstavujú digitálne pracovné platformy.
Platforma, ktorá napríklad len získava a zverejňuje informácie o dostupných poskytovateľoch služieb (napr. inštalatéroch) v konkrétnej oblasti, čím umožňuje zákazníkom využívať ich služby na požiadanie, sa teda nepovažuje za digitálnu pracovnú platformu, keďže neorganizuje prácu poskytovateľov služieb. 31.
Vzhľadom na uvedené nepatria kolektívne zmluvy medzi samostatne zárobkovo činnými osobami bez zamestnancov a digitálnymi pracovnými platformami, ktoré sa svojím charakterom a účelom zameriavajú na zlepšenie pracovných podmienok, do rozsahu pôsobnosti článku 101 ZFEÚ ani vtedy, ak predmetné samostatne zárobkovo činné osoby vnútroštátne orgány/súdy nepreklasifikovali na pracovníkov.
(26) Podrobný prehľad judikatúry v deviatich členských štátoch EÚ, Švajčiarsku a Spojenom kráľovstve pozri v publikácii Hießl, C., Case Law on the Classification of Platform Workers: Cross-European Comparative Analysis and Tentative Conclusions (Judikatúra týkajúca sa klasifikácie pracovníkov platforiem: celoeurópska porovnávacia analýza a predbežné závery), Comparative Labour Law & Policy Journal, 2. mája 2021, https://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=3839603.
(27) Pozri napríklad španielsky kráľovský zákonný dekrét č. 9/2021 z 11. mája, ktorým sa mení prepracované znenie Zákonníka práce schváleného kráľovským legislatívnym dekrétom č. 2/2015 z 23. októbra tak, aby sa zaručovali pracovné práva osobám vykonávajúcim donášky v rámci digitálnych platforiem, Štátny úradný vestník č. 113 z 12. mája 2021, s.
56733 až 56738; alebo grécky zákon č. 4808/2021 o ochrane práce – zriadení nezávislého inšpektorátu práce – ratifikácii Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 190 o odstránení násilia a obťažovania vo svete práce – ratifikácii Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 187 o podpornom rámci pre bezpečnosť a zdravie pri práci – vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom a ďalších ustanoveniach ministerstva práce a sociálnych vecí, ako aj ďalších naliehavých opatreniach, Úradný vestník Α' 101/19-06-2021.