Split (1)

train · ~232k rows (showing the first 151k)

identifier stringlengths 9 155	collection stringclasses 6 values	open_type stringclasses 1 value	license stringclasses 2 values	date float64 1.98k 2.02k ⌀	title stringlengths 4 2.79k	creator stringclasses 16 values	language_type stringclasses 1 value	word_count int64 2 15.4k	token_count int64 7 199k	text stringlengths 14 417k	__index_level_0__ int64 0 57.2k	language_confidence float64 0.9 1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/c07fc7ab-4688-4d88-b3dd-98c80d7882f3_2	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,006	Regionsudvalgets udtalelse om Forslag til Europa-Parlamentets og Rådets direktiv om fremme af renere vejtransportkøretøjer	None	Spoken	11,085	24,404	C 229/18 SL Uradni list Evropske unije 22. 9. 2006 Besedilo, ki ga predlaga Komisija Predlog spremembe Odbora regij R 11 postopkom, naštetim pod R1 do R10; uporaba odpadkov, pridobljenih s katerim koli R 11 postopkom, naštetim pod R1 do R10; uporaba odpadkov, pridobljenih s katerim koli R 12 postopkom, naštetim pod R1–R11; izmenjava odpadkov za predelavo s katerim koli R 12 postopkom, naštetim pod R1–R11; izmenjava odpadkov za predelavo s katerim koli R 13 skladiščenje odpadkov za predelavo po enem od postopkov iz te priloge, naštetih pod R 1 do R 12 (razen začasnega skladiščenja pred zbiranjem, na kraju nastanka odpadkov). R 13 skladiščenje odpadkov za predelavo po enem od postopkov iz te priloge, naštetih pod R 1 do R 12 (razen začasnega skladiščenja pred zbiranjem, na kraju nastanka odpadkov). Ute melji tev Prilogo II k Direktivi o odpadkih je treba prenesti v ločeno uredbo, kakor je navedeno v utemeljitvi amand- maja 5, in jo črtati v skladu s prejšnjimi amandmaji. V Bruslju, 14. junija 2006 Predsednik Odbora regij Michel DELEBARRE Mnenje Odbora regij o predlogu direktive Evropskega parlamenta in Sveta o spodbujanju čistih vozil za cestni prevoz (2006/C 229/02) ODBOR REGIJ JE ob upoštevanju predloga Komisije za direktivo Evropskega parlamenta in Sveta o spodbujanju čistih vozil za cestni prevoz (COM(2005) 634 konč. ) — 2005/0283 (COD)); ob upoštevanju sklepa Evropske komisije z dne 21. decembra 2005, da v skladu s členoma 175 in 265(1) Pogodbe o ustanovitvi Evropske skupnosti Odbor zaprosi za mnenje o tem predlogu; ob upoštevanju sklepa svojega predsednika z dne 24. januarja 2006, da komisijo za trajnostni razvoj zadolži za pripravo mnenja o tej temi; ob upoštevanju svojega mnenja o sporočilu Komisije Svetu, Evropskemu parlamentu, Evropskemu ekonomsko-socialnemu odboru in Odboru regij o razvoju tematske strategije za mestno okolje (COM(2004) 60 konč. ) — CdR 93/2004 fin (1); ob upoštevanju svojega mnenja o beli knjigi o evropski prometni politiki za leto 2010: čas za odločitev (COM(2001) 370 konč. — CdR 54/2001 fin) (2); ob upoštevanju svojega mnenja o sporočilu Komisije Svetu in Evropskemu parlamentu o pregledu 2005 strategije trajnostnega razvoja EU: začetne ocene in prihodnje usmeritve (COM(2005) 37 konč. — CdR 66/2005 fin); (1) UL C 43, 18. 2. 2005, str. 35. (2) UL C 192, 12. 8. 2002, str. 8. 22. 9. 2006 SL Uradni list Evropske unije C 229/19 ob upoštevanju osnutka mnenja, ki ga je komisija za trajnostni razvoj sprejela 3. aprila 2006 (CdR 48/2006 rev. 1) (poročevalka: ga. Karlsson, članica občinskega sveta mesta Vindeln (SE/ALDE)); ker: 1) 2) 3) 4) 5) so občine in regije tiste ravni odločanja in izvajanja, ki so državljanom Unije najbližje. Ukrepe, potrebne za ohranjanje čistega zraka v Evropi, in spremljati v dialogu z lokalno in regionalno ravnjo ter državljani Unije; je treba izbrati, sprejeti, izvajati je predlagane ukrepe za omejitev obremenjevanja okolja, ki ga povzroča promet, treba praktično izvajati v 25 državah članicah EU na lokalni in regionalni ravni; je spodbujanje uporabe čistih vozil v skladu z zastavljenim ciljem lokalnih in regionalnih oblasti za zmanjšanje porabe energije in s tem tudi onesnaževanja zraka; lokalne in regionalne oblasti vendarle ne bi smele same nositi bremena za spodbujanje čistih vozil. Nujno potrebni so ukrepi za takojšnjo vključitev zasebnega sektorja oz. podjetij, ki opravljajo dejav- nosti javnega sektorja; vzajemni učinek ukrepov, ki jih je treba izvajati na lokalni in regionalni ravni, lahko preusmeri sedanje težnje, ki niso trajnostno naravnane, na 65. plenarnem zasedanju 14. in 15. junija 2006 (seja z dne 15. junija) sprejel naslednje mnenje. 1. Stališča Odbora regij Odbor regij Splošno 1. 6 soglaša s temeljnimi motivi in cilji predloga direktive. Odbor želi vendarle poudariti, da enostranska določitev obvez- nosti glede dodeljevanja naročil, ki veljajo samo za javni sektor, ni sprejemljiva. Kot pravilno navaja Evropska komisija v pred- logu direktive, znaša tržni delež javnega sektorja za težka in lahka gospodarska vozila le 6 %, za avtobuse pa približno 30 %. Odbor bi si zato prizadeval za rešitev, ki bolj vključuje tudi zasebno gospodarstvo. Načeloma želi Odbor opozoriti na pomen manj strogih in nezakonodajnih ukrepov za oddajanje „zelenih“ javnih naročil. V ustreznih okvirnih pogojih zlasti večja mesta okoljske cilje uresničujejo prostovoljno; pozdravlja cilj Komisije, da je treba z okolju prijaznimi 1. 1 javnimi naročili prispevati k izboljšanju kakovosti zraka; zahteva, da se ukrepi za javno naročanje čistih vozil za 1. 2 cestni prevoz, ki jih predvideva direktiva, formulirajo kot pripo- ročilo; 1. 7 opozarja na to, da bi enostranske obveznosti javnega sektorja zlasti finančno šibke lokalne in regionalne oblasti odvr- nile od naložb oz. jih prisilile, da storitve splošnega pomena oddajajo; poudarja pomen tesnega sodelovanja z občinami in 1. 3 regijami v Evropski uniji pri pripravi predlaganih ukrepov, če bo direktiva vendarle sprejeta. V okviru posvetovanj o trenutnem predlogu direktive so razprave potekale zlasti z avto- mobilskim sektorjem in sektorjem goriva ter državami člani- cami na nacionalni ravni; poziva, da se občine in regije vključijo v nadaljnje obli- 1. 4 kovanje, izvajanje, spremljanje in ocenjevanje ukrepov, ki jih predlaga direktiva, če bo slednja sprejeta. Vendar pa Odbor meni, da ustanovitev posebnega odbora, ki naj bi Komisiji svetoval pri nadaljnjem delu, ni potrebna; 1. 5 poudarja potrebo po informiranju državljanov o ukrepih, ki se izvajajo, ter seznanjanju s postopki evropske zakonodaje in njenimi učinki na podlagi praktičnih primerov. Pri tem imata lokalna in regionalna raven pomembno vlogo, kar med drugim poudarja bela knjiga Komisije o evropski komunikacijski politiki; Nadaljnji ukrepi za spodbujanje čistega cestnega prevoza 1. 8 zahteva celostni pregled ukrepov, ki jih je možno spre- jeti za spodbujanje čistega cestnega prevoza. Odbor izraža pridržek do obveznosti v predlogu direktive, da morajo javne službe poskrbeti za 25 % čistih vozil težke kategorije. Bolje bi bilo, če bi veljali isti standardi v zvezi z motorji za vsa vozila in vse skupine uporabnikov. Za upoštevanje veljavnih mejnih vrednosti za onesnaženost zraka so vsekakor potrebni nadaljnji ukrepi; C 229/20 SL Uradni list Evropske unije 22. 9. 2006 1. 9 pozdravlja namen spodbujanja uporabe biogoriv. Naraščajoča evropska proizvodnja bioetanola in biodizla za nadomestitev konvencionalnih motornih goriv (bencina in dizla) predstavlja vrsto prednosti, kajti: spodbujanje večje izrabe gozdnih površin za pridelavo biomase za proizvodnjo biogoriv; — zmanjšuje količino toplogrednih plinov, ki jih povzroča Izvajanje predlagane direktive na lokalni in regionalni ravni promet; — prispeva k varnosti oskrbe z energijo, ko je na razpolago manj nafte; 1. 11 opozarja na to, da bi bili v posameznih državah članicah temeljni pogoji za izvajanje predlagane direktive o spodbujanju čistih vozil različni: — na področju kmetijstva in gozdarstva v EU ponuja možnosti za gojenje rastlin in pridelavo lesnih surovin za proizvodnjo biogoriv; — državam v razvoju omogoča izvoz biogoriv v EU; — zmanjšuje porabo naravnih virov; Predlagani ukrepi 1. 10 vozil. Namesto tega bi bilo treba sprejeti naslednje ukrepe: nasprotuje sprejetju direktive o spodbujanju čistih — Komisija mora pripraviti časovni okvir za evropsko politiko za promet in prevoz, ki se bo lotila reševanja problema pri izvoru emisij, in zagotoviti, da: — bodo od leta 2007 v potniškem prometu veljali stan- dardi Euro 5; — bodo od leta 2011 za dizelska osebna vozila in lahka dostavna vozila veljali standardi Euro 6; — v večini držav članic bi se ukrepi, ki jih predlaga direktiva, v celoti ali delno financirali iz nacionalnih davčnih sredstev. V nekaterih državah članicah pa se ti ukrepi financirajo iz lokalnih in regionalnih davkov in dajatev; — v Evropski uniji je trg za okolju prijazna vozila neenako- meren. Velikost čistih voznih parkov niha nenazadnje zato, ker v nekaterih državah članicah obstajajo prostovoljne obveznosti za nakup določenega deleža okolju prijaznih vozil, kar je spodbudilo trg za čista cestna vozila. Razvoj in uvedba sistema za okoljsko ravnanje ter sistema Skupnosti za okoljsko ravnanje in presojo (EMAS) v javnih podjetjih prispeva tudi k naraščanju deleža čistih vozil; — obseg naložb v infrastrukturo je nadaljnji vidik, v katerem se države članice razlikujejo glede možnosti uvajanja okolju prijaznih vozil. Tako je na primer razpoložljivost mreže polnilnih črpalk za različna goriva nadaljnji temeljni pogoj za razvoj trga okolju prijaznih vozil. Neenotne razmere na trgu kažejo, da bi bilo potrebo po spod- bujanju lokalne in regionalne ravni v vsej EU treba različno obravnavati; — bodo od leta 2012 za tovorna vozila veljali standardi Euro 6; Nadaljnje spremljanje — treba je zagotoviti informativne in izobraževalne pobude, da bi podprli in pospešili naročila čistih vozil v javnem sektorju. Priročnik Komisije o okolju prijaznih javnih naro- čilih je dragocen pripomoček, vendar so potrebna nadaljnja prizadevanja; — treba je sprejeti ukrepe za razvoj instrumentov, da se bodo pri javnih naročilih lahko oblikovale okoljske zahteve; — treba je podpreti razvoj „zelene mreže“ za javna naročila. V okviru te „zelene mreže“ bi lahko izvajali primerljive študije, izmenjavali najboljše prakse in opredeljevali skupne cilje; 1. 12 poudarja, da je v primeru sprejetja direktive treba izva- janje spremljati in ocenjevati v tesnem sodelovanju z lokalno in regionalno ravnjo. Pomembno je, da se zberejo in predstavijo in rezultati direktive, učinek, ki ga imajo ta vozila na kakovost zraka. Ta povratna informacija lokalnim in regionalnim ravnem ter državljanom Unije predstavlja temeljni pogoj za izpolnjevanje in nadaljnje uresničevanje namena direktive. Hkrati je pomembna tudi za izvajanje prihodnjih ukrepov za spodbujanje čistih vozil; in sicer glede na število čistih vozil — prizadevanja za pospeševanje raziskav in razvoja v Uniji je treba prednostno obravnavati v okviru teme „čista vozila“ skupaj s področji, povezanimi s tem; 2. Priporočila Odbora regij — v skladu s spodbujanjem čistih vozil za cestni prevoz je treba prednost dati tudi razvoju lokalnih obnovljivih virov energije. Za to je treba vzpostaviti potrebne mehanizme za 2. 1 poziva evropske zakonodajalce, da v okviru nadaljnjega dela za spodbujanje čistih vozil uvedejo enotne ukrepe, ki bodo veljali za javni in zasebni sektor; 22. 9. 2006 SL Uradni list Evropske unije C 229/21 vztraja, da je treba lokalni in regionalni ravni zagotoviti 2. 2 gospodarsko pomoč pri nakupu čistih vozil za cestni prevoz; poudarja pomen informativnih in izobraževalnih pobud 2. 3 za podporo in razvoj javnih naročil za čista vozila; 2. 4 meni, da je potreben celostni pregled možnih ukrepov za spodbujanje čistih vozil; predlaga, da se postopek poročanja, ki ga je treba vzpo- 2. 5 staviti za spremljanje morebitne direktive o spodbujanju čistih V Bruslju, 15. junija 2006 vozil, uskladi z drugimi postopki poročanja. Med drugim ga je treba uskladiti z drugimi sistemi poročanja, ki so predvideni v direktivi o kakovosti zunanjega zraka in čistejšem zraku za Evropo; 2. 6 se zavzema za to, da bodo občine in regije v prihod- nosti vključene v pripravo, izvajanje, ocenjevanje in spremljanje ukrepov, ki jih predlaga morebitna direktiva. Predsednik Odbora regij Michel DELEBARRE Mnenje Odbora regij o predlogu priporočila Evropskega parlamenta in Sveta o ključnih sposobno- stih za vseživljenjsko učenje (2006/C 229/03) ODBOR REGIJ JE ob upoštevanju predloga priporočila Evropskega parlamenta in Sveta o ključnih sposobnostih za vseživljenjsko učenje (COM(2005) 548 konč. — 2005/0221 (COD)); ob upoštevanju sklepa Evropske komisije z dne 28. novembra 2005, da se v skladu s členom 265(1) Pogodbe o ustanovitvi Evropske skupnosti o tej temi posvetuje z Odborom; ob upoštevanju sklepa svojega predsednika z dne 24. C 229/18 ET Euroopa Liidu Teataja 22. 9. 2006 Komisjoni tekst Regioonide Komitee muudatusettepanek Punktides R1–R10 nimetatud toimingute tagajärjel R11 tekkinud jäätmete kasutamine R11 tekkinud jäätmete kasutamine Punktides R1–R10 nimetatud toimingute tagajärjel R12 tatud toiminguteks Jäätmete vahetamine punktides R1–R11 nime- R12 toiminguteks Jäätmete vahetamine punktides R1–R11 nimetatud R13 Jäätmete vaheladustamine mis tahes toiminguks R1–R12 hulgast (välja arvatud jäätmete ajutine kogumi- seelne hoidmine nende tekkekohas) R13 Jäätmete vaheladustamine mis tahes toiminguks R1–R12 hulgast (välja arvatud jäätmete ajutine kogumi- seelne hoidmine nende tekkekohas) Moti v a tsi oon Jäätmedirektiivi II lisa tuleks vastavalt 5. muudatusettepaneku motivatsioonile viia eraldi määruse lisaks ning vastavalt eelnevatele muudatusettepanekutele välja jätta. Brüssel, 14. juuni 2006 Regioonide Komitee president Michel DELEBARRE Regioonide Komitee Arvamus teemal “Ettepanek: Euroopa Parlamendi ja nõukogu direktiiv kesk- konnasõbralike maanteeveokite edendamise kohta” (2006/C 229/02) REGIOONIDE KOMITEE, võttes arvesse“Ettepanekut: Euroopa Parlamendi ja nõukogu direktiiv keskkonnasõbralike maanteeveokite edendamise kohta” (KOM(2005) 634 lõplik — 2005/0283 (COD)); võttes arvesse Euroopa Komisjoni 21. detsembri 2005. aasta otsust konsulteerida kõnealuses küsimuses Regioonide Komiteega vastavalt Euroopa Ühenduse asutamislepingu artiklile 175 ja artikli 265 lõikele 1; võttes arvesse Regioonide Komitee presidendi 24. jaanuari 2006. aasta otsust teha vastavasisulise arva- muse koostamine ülesandeks säästva arengu komisjonile; võttes arvesse Regioonide Komitee arvamust teemal Komisjoni teatis nõukogule, Euroopa Parlamendile, Euroopa Majandus- ja Sotsiaalkomiteele ning Regioonide Komiteele: “Linnakeskkonna temaatilise strateegia suunas” (KOM(2004) 60 lõplik — CdR 93/2004 fin) (1); võttes arvesse Regioonide Komitee arvamust, mis käsitleb valget raamatut “Euroopa transpordipoliitika aastaks 2010: aeg otsustada” (KOM(2001) 370 lõplik) (CdR 54/2001 fin) (2); võttes arvesse Regioonide Komitee arvamust teemal “Komisjoni teatis nõukogule ja Euroopa Parlamendile: 2005. aasta kokkuvõte ELi säästva arengu strateegiast: esialgne hinnang ja tulevikusuunad” (KOM(2005) 37 lõplik — CdR 66/2005 fin); (1) EÜT C 43, 18. 2. 2005, lk. 35. (2) EÜT C 192, 12. 8. 2002, lk. 8. 22. 9. 2006 ET Euroopa Liidu Teataja C 229/19 võttes arvesse säästva arengu komisjoni poolt 3. aprillil 2006 vastu võetud arvamuse eelnõu (CdR 48/2006 CdR 48/2006 rev. 1) (Raportöör: pr KARLSSON, kommuuninõunik, Vindelni kommunivalitsuse liige (SE/ALDE)); arvestades järgmist: 1) 2) 3) 4) 5) Kohalikud ja piirkondlikud omavalitsused on need otsuseid tegevad ja täidesaatvad tasandid, mis on Euroopa Liidu kodanikele kõige lähemal. Euroopa õhu puhtana hoidmiseks vajalikud meetmed tuleb välja töötada, vastu võtta, rakendada ja nende edasist jälgimist teostada dialoogis kohaliku ja piir- kondliku tasandiga ning Euroopa Liidu kodanikega. Liiklusest tingitud keskkonnamõjude piiramiseks kavandatud meetmete praktiline rakendamine peab 25 liikmesriigis leidma aset kohalikul ja piirkondlikul tasandil. Keskkonnasõbralike sõidukite kasutamise edendamine vastab kohalike ja piirkondlike omavalitsuste eesmärkidele, millega soovitakse vähendada energiakasutust ja sellest tulenevalt õhusaaste ulatust. Keskkonnasõbralike sõidukite propageerimisega seonduv koormus ei tohiks jääda vaid kohalike ja piirkondlike omavalitsuste kanda. Tingimata on tarvis meetmeid erasektori, st avaliku sektori korral- dusel tegutsevate ettevõtete koheseks kaasamiseks. Momendil täheldatavaid mittesäästlikke tendentse on võimalik ümber pöörata kohalikul ja piirkond- likul tasandil rakendatavate meetmete ühismõjul. võttis täiskogu 65. istungjärgul 14. –15. juunil 2006 (15. juuni istungil) vastu järgmise arvamuse: 1. Regioonide Komitee seisukohad Regioonide Komitee Üldist tervitab komisjoni kavatsust aidata keskkonnahoidlike 1. 1 riigihangete abil kaasa õhu kvaliteedi parandamisele; 1. 6 nõustub põhimõtteliselt direktiivi ettepaneku põhjuste ja eesmärkidega. Komitee soovib siiski viidata sellele, et ainu- üksi avaliku sektori kohustamine riigihankekonkursside korral- damiseks ei ole soovitav. Nagu Euroopa Komisjon direktiivi ettepanekus välja toob, hõlmab avaliku sektori turuosa kaubi- kute ja veoautode puhul umbes 6 % ning busside puhul umbes 30 %. Seetõttu toetab komitee lahendust, millega kaasataks tugevamini ka erasektor. Põhimõtteliselt tahaks komitee viidata “pehmete”, mitteseadusandlike meetmete tähtsusele “roheliste” hankemenetluste valdkonnas. Eelkõige rakendavad suurlinnad vastavate raamtingimuste olemasolul keskkonnakaitsemeetmeid vabatahtlikult; nõuab, et direktiivi ettepanekus ette nähtud meetmeid, 1. 2 mis hõlmavad keskkonnasõbralike maanteeveokite soetamist riigiasutuste poolt, käsitletaks kui soovitust; 1. 7 viitab sellele, et vaid avaliku sektori kohustamine võib takistada eelkõige majanduslikult nõrkade kohalike omavalit- suste investeeringuid ning sundida neid üldhuviteenuseid väljast tellima; 1. 3 rõhutab direktiivi vastuvõtmise korral Euroopa Liidu kohalike ja piirkondlike omavalitsuste tiheda koostöö tähendust kavandatud meetmete väljatöötamisele. Kõnealuse direktiivi ettepaneku koostamise eel konsulteeriti esmajoones auto- ja kütusetööstuse ning liikmesriikide riikliku tasandi esindajatega; 1. 4 eeldab, et direktiivi vastuvõtmise korral kaasatakse kohalikud ja piirkondlikud omavalitsused direktiivis kavandatud meetmete edasisse kujundamisse, rakendamisse, edasise jälgi- mise teostamisse ja hindamisse. Regioonide Komitee ei pea aga ilmtingimata vajalikuks moodustada komiteed, mis peaks komisjoni nõustama tema edasistes töödes;; 1. 5 toonitab vajadust teavitada kodanikke rakendatud meet- metest ning selgitada neile praktiliste näidete abil Euroopa seadusandliku protsessi ja selle mõju. Siin on kohalikul ja piir- kondlikul tasandil täita oluline roll, mida tõstetakse muuhulgas esile ka komisjoni Euroopa teabevahetuspoliitikat käsitlevas valges raamatus; Täiendavad meetmed keskkonnasõbraliku liikluse edendamiseks nõuab terviklikku lähenemist meetmetele, mida on 1. 8 võimalik rakendada keskkonnasõbraliku liikluse edendamiseks. Komitee suhtub reservatsioonidega direktiivi ettepanekus sisal- duvasse nõudesse, mille kohaselt peaksid 25 % avalike asutuste soetatud raskeveokitest olema keskkonnasõbralikud. Selle toetab komitee mootoristandardite kehtestamist, mis asemel kehtiksid võrdselt kõikide sõidukite ja ostjate suhtes. Õhusaas- tele kehtivatest piirväärtustest kinnipidamiseks on vaja täienda- vaid meetmeid; C 229/20 ET Euroopa Liidu Teataja 22. 9. 2006 1. 9 tervitab suurema rõhu asetamist biokütustele. Euroopas suurenenud bioetanooli ja biodiisli tootmine aseainena tradit- sioonilistele sõidukikütustele (bensiin ja diisel) omab hulgaliselt eeliseid: — vähendab sõidukite poolt õhku paisatavate kasvuhoonegaa- side hulka; — aitab naftavarude vähenedes kaasa energiavarustuse tagami- sele; — pakub Euroopa Liidu põllu- ja metsamajandusele võimaluse biokütuse tootmiseks vajalike taimede ja puidu kasvatami- seks; — võimaldab arengumaadel eksportida biokütuseid Euroopa Liitu ning — vähendab loodusvarade kasutamist. Kavandatud meetmed 1. 10 mise direktiivi vastuvõtmist. Selle asemel rakendada järgmiseid meetmeid: ei toeta keskkonnasõbralike maanteesõidukite edenda- leiab, et on vaja — komisjon peab liikluse ja transpordi valdkonna jaoks koos- tama emisiooniallikale suunatud Euroopa poliitika ajakava ning püüdlema seejärel selle poole, et: — alates 2007. normid; aastast kehtiks reisijateveole Euro-V — alates 2011. aastast kehtiksid diiselmootoriga sõiduauto- dele ja väikeveokitele Euro-VI normid; — alates 2012. aastast kehtiksid veoautodele Euro-VI normid; — tuleb kavandada teavitus- ja koolitusmeetmed keskkonnasõ- bralike maanteesõidukite omandamise toetamiseks ja kiiren- damiseks avaliku sektori poolt; väärtuslik abivahend on komisjoni keskkonnahoidlike riigihangete käsiraamat, ent siiski on vaja teha täiendavaid pingutusi; — riigihangete puhul keskkonnaaspektidega arvestamiseks tuleb rakendada vastavate vahendite arendamise meetmeid; — tuleb toetada nn “rohelise koostöövõrgustiku” arendamist riigihangete korraldamise süsteemis. Selle “rohelise koos- töövõrgustiku” raames oleks võimalik teostada võrdlusuu- ringuid, vahetada häid tavasid ning määratleda ühiseid eesmärke; — stimuleerimise eesmärgil tehtav Euroopa Liidu teadus- ja arendustegevus tuleb esmajärjekorras suunata keskkonnasõ- bralike maanteesõidukite valdkonnale, seda koos nendega seotud probleemidega; — seoses keskkonnasõbralike maantee-sõidukite edendamisega tuleb anda prioriteet omamaiste taastuvate energiaallikate arendamisele. Selleks on vaja luua mehhanismid biokütuste tootmiseks mõeldud metsakultuuride arendamise ja kasvata- mise edendamiseks. Direktiivi ettepaneku rakendamine kohalikul ja piirkondlikul tasandil 1. 11 viitab sellele, et keskkonnasõbralike maanteesõidukite direktiivi ettepaneku rakendamise eeltingimused oleksid erine- vates liikmesriikides erinevad. — Enamikus ettepanekus liikmesriikides kaetaks direktiivi sätestatud meetmete kulud täielikult või osaliselt riigile laekuvatest maksudest. Osades liikmesriikides rahastatakse kõnealuseid meetmeid aga kohalikest ja piirkondlikest maksudest ja lõivudest. hulk sõidukite Keskkonnasõbralike — Keskkonnasõbralike sõidukite turg ei ole Euroopa Liidus ühtlane. kõigub muuhulgas ka seetõttu, et mõnes liikmesriigis kehtivad vabatahtlikud kohustused selle suhtes, kui suur osa oman- datud sõidukitest peavad olema keskkonnasõbralikud, mis omakorda keskkonnasõbralike maateesõidukite turule olulise tõuke. Keskkonnasõbralike sõidukite hulga suurenemisele aitab muuhulgas ka kaasa keskkonnajuhti- missüsteemide, ühenduse keskkonnajuhtimise süsteemi ning keskkonnajuhtimis- ja auditeerimissüsteemi (EMAS) arenda- mine ja sisseviimine avalikes asutustes. annab — Täiendav aspekt keskkonnasõbralike sõidukite kasutuse- levõtu võimalikkuse juures on infrastruktuuri tehtud inves- teeringute maht, mis on liikmesriigiti väga erinev. Nii on näiteks keskkonnasõbralike sõidukite turu arengu oluline eeltingimus erinevat liiki kütuseid müüvate tanklate võrgus- tiku olemasolu. eeltoodud Arvestades Euroopa Liidu ülene toetamine kohalikul tasandil diferentseeritud lähenemist. ebaühtlase turuolukorraga, vajaks ja piirkondlikul Edasine jälgimine rõhutab, direktiivi vastuvõtmise korral rakendamise 1. 12 järelevalve ja hindamise vajadust tihedas koostöös kohaliku ja piirkondliku tasandiga. Oluline on, et direktiivi tulemused võetaks kokku ja neid esitletaks ning seda nii keskkonnasõbra- like maanteesõidukite arvu kui ka nende poolt õhukvaliteedile avaldatava mõju osas. Kohalikule ja piirkondlikule tasandile ning kodanikele suunatud tagasiside on eeldus sellele, et direk- tiiviga saavutataks kavandatud eesmärgid ja et neid jälgitaks ka edaspidi. Samas on see oluline eeldus täiendavate meetmete rakendamiseks keskkonnasõbralike maanteesõidukite edendami- seks; 2. Regioonide Komitee soovitused kutsub Euroopa seadusandjaid üles, võtma edasise kesk- 2. 1 konnasõbralike maanteesõidukite edendamise töö raames nii erasektorile kui ka avalikule sektorile suunatud ühtseid meet- meid; 22. 9. 2006 ET Euroopa Liidu Teataja C 229/21 2. 2 eeldab, et kohalikule ja piirkondlikule tasandile osuta- takse majanduslikku abi keskkonnasõbralike maanteesõidukite soetamisel; 2. 3 rõhutab teabe- ja koolitusmeetmete tähtsust keskkon- nasõbralike maanteesõidukite riigihangete toetamisel ja arenda- misel; peab vajalikuks terviklikku lähenemist keskkonnasõbra- 2. 4 like maanteesõidukite edendamise võimalikele meetmetele; teeb ettepaneku, 2. 5 et võimaliku keskkonnasõbralike maanteesõidukite direktiivi edasiseks jälgimiseks loodav aruand- lussüsteem oleks kooskõlas muude aruandlussüsteemidega. ja Muuhulgas peaks see olema kooskõlas välisõhu kvaliteeti Euroopa õhu puhtamaks muutmist käsitlevas direktiivis kehtes- tatud aruandlussüsteemiga; 2. 6 eeldab, et kohalikud ja piirkondlikud omavalitsused kaasatakse tulevikus võimalikus direktiivis kavandatud meet- mete edasisse kujundamisse, rakendamisse, edasise jälgimise teostamisse ja hindamisse. Brüssel, 15. juuni 2006 Regioonide Komitee president Michel DELEBARRE Regioonide Komitee Arvamus teemal “Ettepanek: Euroopa Parlamendi ja nõukogu soovituspõhipä- devuste kohta elukestvas õppes” (2006/C 229/03) REGIOONIDE KOMITEE, arvamus teemal Ettepanek: Euroopa Parlamendi ja nõukogu soovitus põhipädevuste kohta elukestvas õppes (KOM (2005) 548(lõplik)-2005/0221 (COD)); võttes arvesse Euroopa Komisjoni 28. novembri 2005. aasta otsust konsulteerida kõnealuses küsimuses Regioonide Komiteega vastavalt Euroopa Ühenduse asutamislepingu artikli 265 esimesele lõikele; võttes arvesse Regioonide Komitee presidendi 24. jaanuari 2006. C 229/18 SK Úradný vestník Európskej únie 22. 9. 2006 Návrh Komisie Zmena navrhovaná VR R 11 operácie R 1 až R 10 Použitie odpadov získaných z ktorejkoľvek R 11 operácie R 1 až R 10 Použitie odpadov získaných z ktorejkoľvek R 12 z operácií R 1 až R 11 Výmena odpadov na podrobenie sa ktorejkoľvek R 12 z operácií R 1 až R 11 Výmena odpadov na podrobenie sa ktorejkoľvek Uskladnenie odpadov pred R 13 ktoroukoľvek z operácií R 1 až R 12 (okrem dočasného uskladnenia pred zberom na mieste vzniku odpadu) R 13 Uskladnenie odpadov pred ktoroukoľvek z operácií R 1 až R 12 (okrem dočasného uskladnenia pred zberom na mieste vzniku odpadu) Z dôv odne ni e Príloha II smernice o odpadoch by mala byť, ako je to uvádzané v zdôvodnení k odporúčaniu 5, prevedená do osobitného nariadenie a, v súlade s predchádzajúcimi odporúčaniami, vypustená. V Bruseli 14. júna 2006 Predseda Výboru regiónov Michel DELEBARRE Stanovisko Výboru regiónov na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore čistých vozidiel v cestnej doprave“ (2006/C 229/02) VÝBOR REGIÓNOV, so zreteľom na „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore čistých vozidiel v cestnej doprave“ (KOM(2005) 634, konečné znenie – 2005/0283 (COD)), so zreteľom na rozhodnutie Európskej komisie z 21. decembra 2005 požiadať ho v súlade s článkom 175 a článkom 265 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva o stanovisko k predloženému návrhu, so zreteľom na rozhodnutie svojho predsedu z 24. januára 2006 poveriť komisiu pre trvalo udržateľný rozvoj vypracovaním tohto stanoviska, so zreteľom na svoje stanovisko na tému Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európ- skemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: stratégii pre mestské životné prostredie“ (KOM(2004) 60, konečné znenie – CdR 93/2004 fin) (1), „Smerom k tématickej so zreteľom na svoje stanovisko k bielej knihe „Európska dopravná politika do roku 2010 – smerovanie do budúcnosti Rozsiahle strednodobé hodnotenie uplatňovania opatrení bielej knihy“ „Európska dopravná politika do roku 2010: čas na rozhodnutia“ (KOM(2001) 370, konečné znenie – (CdR 54/2001 fin) (2), so zreteľom na svoje stanovisko na tému Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu „Preskú- manie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ 2005: Úvodné zhodnotenie a budúce smerovanie“ (KOM(2005) 37, konečné znenie – (CdR 66/2005 fin), (1) Ú. v. EÚ C 43, 18. 2. 2005, s. 35. (2) Ú. v. ES C 192, 12. 8. 2002, s. 8. 22. 9. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie C 229/19 so zreteľom na návrh stanoviska (CdR 48/2006 rev. 1) prijatý komisiou pre trvalo udržateľný rozvoj 3. apríla 2006 (spravodajkyňa: pani KARLSSON, členka komunálnej rady Vindeln (SE/ALDE)), keďže: (1) (2) (3) (4) (5) Komúny a regióny sú rozhodovacou a výkonnou úrovňou, ktorá je najbližšia občanom Únie. Opatrenia potrebné pre udržiavanie čistoty ovzdušia v Európe musia byť vybrané, zakorenené reali- zované a dosledované v dialógu s komunálnou a regionálnou úrovňou a s občanmi Únie. Praktická realizácia navrhovaných opatrení na obmedzenie znečistenia spôsobeného dopravou prebieha vo všetkých 25 členských štátoch Únie na miestnej a regionálnej úrovni. Podpora využívania čistých vozidiel zodpovedá cieľom regionálnych a miestnych orgánov týkajúcim sa zníženia spotreby energie a tým aj rozsahu znečistenia životného prostredia. Miestne a regionálne orgány by však nemali znášať záťaž podpory čistých vozidiel sami. Nevyhnutne potrebné sú opatrenia pre okamžité zapojenie súkromného sektora resp. podnikov poverených úlohami verejného záujmu. Práve kumulovaný efekt opatrení uskutočňovaných na miestnej a regionálnej úrovni môže zvrátiť aktuálne tendencie, ktoré sú v protiklade s trvalou udržateľnosťou, prijal na svojom 65. plenárnom zasadnutí 14. – 15. júna 2006 (schôdza z 15. júna) nasledujúce stanovisko: 1. Názory Výboru regiónov: Výbor regiónov Všeobecne víta zámer Komisie prispieť prostredníctvom environ- kvality obstarávania zlepšeniu k 1. 1 mentálneho verejného ovzdušia; žiada, aby opatrenia na obstarávanie čistých vozidiel 1. 2 v cestnej doprave verejnými orgánmi stanovené v smernici boli upravené ako odporúčanie. ak by však mala byť prijatá smernica, zdôrazňuje 1. 3 význam úzkej spolupráce s komúnami a regiónmi Európskej únie pri vypracovávaní navrhovaných opatrení. V rámci konzultácií k predkladanému návrhu smernice boli v prvom rade vypočutí najmä zástupcovia automobilového priemyslu a priemyslu pohonných hmôt, ako aj národná úroveň jednotli- vých členských štátov; nástojí na tom, aby boli komúny a regióny zapojené do 1. 4 ďalšieho vytvárania, realizácie a hodnotenia opatrení navrhova- ných smernicou, pokiaľ bude táto prijatá; nepovažuje však za nutné výslovne vytvoriť výbor, ktorý má pomáhať Komisii pri ďalších prácach; nutnosť informovať zdôrazňuje občanov 1. 5 o realizovaných opatreniach a vysvetliť im na praktických príkladoch priebeh európskej legislatívy a jej dôsledky. V tejto oblasti pripadá miestnej a regionálnej úrovni dôležitá úloha, ktorá je okrem iného zdôraznená v Bielej knihe Komisie o európskej komunikačnej politike; je súhlasí so zásadnými dôvodmi a cieľmi návrhu smer- 1. 6 treba nice, chce však poukázať na skutočnosť, že odmietnuť jednostranný záväzok verejného sektora ohľadne zadávania zákaziek. Ako Európska komisia v návrhu smernice správne uvádza, podiel verejného sektora na trhu pre ťažké a ľahké úžitkové vozidlá činí iba 6 %, zatiaľ čo pre autobusy asi 30 %. Výbor by preto uvítal riešenie, ktoré by viac zapojilo aj súkromný sektor. Zásadne by výbor chcel upozorniť na význam mäkkých, nelegislatívnych opatrení v oblasti zeleného obstarávania. Predovšetkým veľké mestá dobrovoľne uskuto- čňujú vysoké ciele ochrany životného prostredia, ak existujú príslušné rámcové podmienky; upozorňuje na to, že jednostranné zaviazanie verejného 1. 7 sektora slabým miestnym a regionálnym orgánom zabrániť v investíciách resp. boli by nútené použiť externé služby verejného záujmu; by mohlo finančne najmä Ďalšie opatrenia na podporu čistej cestnej dopravy požaduje celkový prehľad opatrení, ktoré by mohli byť 1. 8 uskutočnené na podporu čistejšej cestnej dopravy. Výbor vyja- druje výhrady voči kvóte obstarávania „čistých“ ťažkých úžitko- vých vozidiel vo výške 25 % v rámci verejného obstarávania, ktorá je stanovená v návrhu smernice. Namiesto toho sa výbor vyslovuje za to, aby sa aplikovali normy pre motory, ktoré sa rovnako týkajú všetkých vozidiel a skupín zákazníkov. Na dodržanie platných hraničných hodnôt znečistenia ovzdušia sú potrebné ďalšie opatrenia; C 229/20 SK Úradný vestník Európskej únie 22. 9. 2006 1. 9 víta skutočnosť, že sa viac stavia na biopalivách. Zvýšená európska produkcia bioetanolu a bionafty ako náhrady za tradičné pohonné hmoty (benzín a nafta) má niekoľko výhod: — znižuje množstvo dopravou vypúšťaných skleníkových plynov, — prispieva k zabezpečeniu bezpečnosti zásobovania energiou keď je k dispozícii menej ropy, — poskytuje pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo alternatívu pestovania rastlín a dreva na výrobu bio pohon- ných hmôt, — umožňuje rozvojovým krajinám vyvážať biopalivá do EÚ, — redukuje spotrebu prírodných zdrojov. Navrhované opatrenia 1. 10 Odmieta prijatie smernice o podpore čistých vozidiel v cestnej doprave, mali by byť zavedené nasledujúce opatrenia: — Komisia by mala vypracovať časový harmonogram politiky Spoločenstva na zníženie znečistenia pri zdroji a vyvinúť všetko úsilie na zavedenie nasledovných noriem do praxe: — normy Euro 5 pre osobnú dopravu v roku 2007, — normy Euro 6 pre osobné a úžitkové vozidlá s dieselovým motorom v roku 2011, — normy Euro 6 pre nákladné vozidlá v roku 2012. — Je potrebné naplánovať informačné opatrenia a školenia, s cieľom podporovať a naliehať na obstarávanie čistých cest- ných vozidiel vo verejnom sektore. Príručka Komisie pre ekologické verejné obstarávanie je cenným pomocným materiálom, ale je potrebné ďalšie úsilie. — Aby mohli byť pri verejnom obstarávaní využívané ekolo- gické požiadavky, je potrebné zaviesť opatrenia na vytvo- renie týchto nástrojov. — Je potrebné podporovať siete“ vo verejnom obstarávaní. V rámci tejto „zelenej siete“ by mohli byť uskutočnené porovnávacie štúdie, vymieňané osvedčené postupy a definované spoločné ciele. vytvorenie „zelenej — Výskumné a vývojové úsilie, ktorého cieľom je stimulácia v oblasti spolu „čistých cestných vozidiel“ s problematikami, ktoré s nimi súvisia, musí byť prednostne rozvíjané. v Únii — V súvislosti s podporou čistých cestných vozidiel je potrebné zamerať sa na rozvoj vlastných obnoviteľných zdrojov energie. V tomto zmysle je nevyhnutné vytvoriť potrebné mechanizmy na zvýhodnenie intenzívnejšieho využívania lesných plôch na produkciu biomasy na výrobu biopalív. Uplatňovanie navrhovanej smernice na regionálnej a miestnej úrovni 1. 11 poukazuje na skutočnosť, že predpoklady pre uplatňo- vanie navrhovanej smernice o podpore čistých vozidiel v cestnej doprave by sa v jednotlivých členských štátoch líšili. — Vo väčšine členských štátov by opatrenia stanovené navrho- vanou smernicou boli úplne alebo čiastočne financované z národných rozpočtových prostriedkov. V niektorých člen- ských štátoch však tieto opatrenia budú financované z komunálnych a regionálnych daní a poplatkov. — V Európskej únii Veľkosť parku „čistého“ vozového je trh s ekologickými vozidlami nejed- notný. kolíše v neposlednom rade aj preto, že v niektorých štátoch existujú dobrovoľné záväzky na obstaranie určitého percen- tuálneho podielu ekologických vozidiel, čo dalo dôležité podnety trhu s ekologickými vozidlami. Vývoj a zavedenie systému riadenia životného prostredia, systému Spoločen- stva pre riadenie životného prostredia a skúška ekologic- kého podniku (systém EMAS) vo verejných podnikoch prispievajú k tomu, že rastie podiel čistých vozidiel. — Rozsah vykonaných investícií do infraštruktúry je ďalším aspektom, pri ktorom sa členské štáty líšia v možnosti zave- denia ekologických vozidiel. Jedným z dôležitých predpo- kladov pre rozvoj trhu s ekologickými vozidlami je naprí- klad existencia siete čerpacích staníc s rôznymi pohonnými hmotami. Z tejto nejednotnej situácie vyplýva, že aj potreba podpory miestnej a regionálnej úrovne v celej EÚ by si vyžadovala dife- rencovaný prístup. Ďalší postup 1. 12 zdôrazňuje, že – v prípade prijatia smernice – hodno- tenie a dosledovanie jej uplatňovania musí prebiehať v úzkej spolupráci s komunálnou a regionálnou úrovňou. Je dôležité zozbierať a vykázať výsledky smernice, a to síce vzhľadom na počet čistých vozidiel v cestnej doprave a vplyv, ktorý bude táto smernica na kvalitu ovzdušia. Táto spätná väzba mať komunálnej a regionálnej úrovni a občanom je jedným z predpokladov pre to, aby bol splnený a ďalej sledovaný zámer, ktorý mala smernica splniť. Zároveň je dôležitým pred- pokladom pre to, aby mohli byť uskutočnené ďalšie opatrenia na podporu čistých vozidiel v cestnej doprave. 2. Odporúčania Výboru regiónov vyzýva európskych zákonodarcov, aby v rámci ďalších 2. 1 prác na podporu čistejších vozidiel v cestnej doprave boli zahrnuté opatrenia zamerané na verejný a súkromný sektor jednotné; 22. 9. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie C 229/21 nalieha, aby bola komunálnej a regionálnej úrovni 2. 2 poskytnutá pomoc pri obstarávaní čistých cestných vozidiel; zdôrazňuje význam informačných opatrení a školení 2. 3 na podporu a rozvoj verejného obstarávania čistých vozidiel v cestnej doprave; považuje za potrebný celkový prehľad opatrení na 2. 4 podporu čistejšej cestnej dopravy; 2. 5 navrhuje, aby bol postup pre vypracovanie správy, ktorý má byť vytvorený na dosledovanie prípadnej smernice V Bruseli 15. júna 2006 o podpore čistých vozidiel v cestnej doprave koordinovaný s ostatnými postupmi pre vypracovanie správy. Okrem iného by mal byť zosúladený s postupom pre vypracovanie správy k smernici o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom vzduchu pre Európu; vyslovuje sa za zapojenie komún a regiónov do 2. 6 ďalšieho vytvárania, realizácie a hodnotenia opatrení navrhnu- tých prípadnou smernicou. Predseda Výboru regiónov Michel DELEBARRE Stanovisko Výboru regiónov na tému „Návrh odporúčania Európskeho parlamentu a Rady o kľúčových zručnostiach pre celoživotné vzdelávanie“ (2006/C 229/03) VÝBOR REGIÓNOV, so zreteľom na„Návrh odporúčania Európskeho parlamentu a Rady o kľúčových zručnostiach pre celoživotné vzdelá- vanie“ (KOM(2005) 548, konečné znenie – 2005/0221(COD)), so zreteľom na rozhodnutie Európskej komisie z 28. novembra 2005 požiadať ho v súlade s článkom 265 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva o stanovisko na túto tému, so zreteľom na rozhodnutie svojho predsedu z 24. C 229/18 NL Publicatieblad van de Europese Unie 22. 9. 2006 Tekst van de Commissie Wijzigingsvoorstel van het CvdR R 11 Gebruik van afvalstoffen die bij een van de onder R 1 tot en met R 10 genoemde behandelingen vrijkomen R 11 R 1 tot en met R 10 genoemde behandelingen vrijkomen Gebruik van afvalstoffen die bij een van de onder R 12 Uitwisseling van afvalstoffen voor een van de onder R 1 tot en met R 11 genoemde behandelingen R 12 Uitwisseling van afvalstoffen voor een van de onder R 1 tot en met R 11 genoemde behandelingen R 13 Opslag van afvalstoffen bestemd voor een van de onder R 1 tot en met R 12 genoemde behandelingen (met uitsluiting van voorlopige opslag voorafgaande aan inza- meling op de plaats van productie) R 13 Opslag van afvalstoffen bestemd voor een van de onder R 1 tot en met R 12 genoemde behandelingen (met uitsluiting van voorlopige opslag voorafgaande aan inza- meling op de plaats van productie) M o t i v e r i n g Bijlage II van de afvalrichtlijn zou overeenkomstig de voor aanbeveling 5 aangevoerde redenen moeten worden overgeheveld naar een apart op te stellen verordening en dient hier, in overeenstemming met eerdere aanbevelingen, geschrapt te worden. Brussel, 14 juni 2006 De voorzitter van het Comité van de Regio's Michel DELEBARRE Advies van het Comité van de Regio's over het „Voorstel voor een richtlijn van het Europees Parlement en de Raad inzake de bevordering van schone voertuigen voor wegvervoer” (2006/C 229/02) HET COMITÉ VAN DE REGIO'S, gezien het voorstel voor een richtlijn van het Europees Parlement en de Raad inzake de bevordering van schone voertuigen voor wegvervoer (COM(2005) 634 final — 2005/0283 (COD); gezien het besluit van de Europese Commissie van 21 december 2005 om het Comité overeenkomstig art. 175 en art. 265, eerste alinea, van het EG-Verdrag over dit onderwerp te raadplegen; gezien het besluit van zijn voorzitter van 24 januari 2006 om de commissie Duurzame ontwikkeling met het opstellen van een advies ter zake te belasten; gezien zijn advies over de mededeling van de Commissie aan de Raad, het Europees Parlement, het Euro- pees Economisch en Sociaal Comité en het Comité van de Regio's „Naar een thematische strategie voor het stadsmilieu” (COM(2004) 60 final) — CdR 93/2004 fin (1); gezien zijn advies over het Witboek „Het Europese vervoerbeleid tot het jaar 2010: tijd om te kiezen” (COM(2001) 370 final) — (CdR 54/2001 fin (2) ); gezien zijn advies over de Mededeling van de Commissie aan de Raad en het Europees Parlement — Herziening 2005 van de EU-strategie voor duurzame ontwikkeling: eerste balans en krachtlijnen voor de toekomst (COM(2005) 37 final — (CdR 66/2005 fin); (1) PB C 43 van 18. 2005, blz. 35. (2) PB C 192 van 12. 08. 2002, blz. 8. 22. 9. 2006 NL Publicatieblad van de Europese Unie C 229/19 gezien het ontwerpadvies (CdR 48/2005 rev. 1) dat door de commissie Duurzame ontwikkeling op 3 april 2006 is goedgekeurd (rapporteur: mevrouw Karlsson, lid van het gemeentebestuur van Vindeln (SV/ ALDE)); overwegende hetgeen volgt: 1. 2. 3. 4. 5. De lokale en regionale overheden staan als besluitvormings- en uitvoerend orgaan het dichtst bij de burger. Maatregelen ten behoeve van een schonere lucht in Europa dienen in overleg met het lokale en regionale niveau en met de burgers van de Europese Unie te worden geconcipieerd, goedgekeurd, ten uitvoer gelegd en gecontroleerd. De concrete uitvoering van de maatregelen die worden voorgesteld om de schadelijke gevolgen van het wegvervoer voor het milieu te beperken gebeurt op lokaal en regionaal niveau in de 25 EU- lidstaten. Bevordering van het gebruik van schone voertuigen ligt in de lijn van het streven van de regionale en lokale overheden om het energieverbruik en daarmee de luchtverontreiniging terug te dringen. De lokale en regionale overheden mogen niet de enigen zijn die de last van bevordering van schone voertuigen dragen. Er is absoluut behoefte aan maatregelen om de particuliere sector en de bedrijven die openbare taken uitvoeren hierbij onverwijld te betrekken. Door het gecumuleerde effect van maatregelen die door lokale en regionale overheden ten uitvoer worden gelegd kunnen de huidige niet-duurzame ontwikkelingen worden omgebogen. heeft tijdens zijn 65e zitting op 14 en 15 juni 2006 (vergadering van 15 juni) onderstaand advies uitgebracht. 1. Opmerkingen van het Comité van de Regio's Algemene opmerkingen 1. 1 Het Comité is verheugd over de ambitie van de Commissie om de luchtkwaliteit d. m. v. „groene” overheidsop- drachten te verbeteren. 1. 2 De in de voorgestelde richtlijn genoemde maatregelen m. b. t. het aanschaffen door openbare instanties van schonere wegvoertuigen zouden in de vorm van een aanbeveling gegoten moeten worden. 1. 3 Indien echter gekozen wordt voor een richtlijn, is het van groot belang dat de voorgestelde maatregelen worden genomen in nauwe samenwerking met de gemeenten en regio's binnen de EU. Tijdens het raadplegingsproces dat voorafgaande aan het richtlijnvoorstel is gehouden, werd voornamelijk over- legd met de automobiel- en brandstofindustrie en met de lidstaten op nationaal niveau. 1. 4 Het Comité gaat ervan uit dat de gemeenten en regio's worden betrokken bij de verdere werkzaamheden rond de uitwerking, uitvoering, follow-up en evaluatie van de voorge- stelde maatregelen, mocht de richtlijn worden goedgekeurd. Het is echter niet nodig om een comité op te richten dat de Commissie bij de verdere werkzaamheden moet bijstaan. 1. 5 Het is zaak de burgers over de getroffen maatregelen te informeren en hun aan de hand van praktijkvoorbeelden inzicht te verschaffen in de totstandkoming van Europese wetgeving en de gevolgen daarvan. Onder meer in het Witboek van de Commissie over het communicatiebeleid van de EU wordt erop gewezen dat het lokale en regionale niveau in dit verband een belangrijke rol toekomt. Het Comité kan zich in principe in de hoofdredenen 1. 6 voor en het doel van de voorgestelde richtlijn vinden. Wel wil het erop wijzen dat het onaanvaardbaar is om aanbestedingsre- gels alleen voor de overheidssector te laten gelden. Zoals de Commissie in haar richtlijnvoorstel terecht opmerkt, heeft de overheid een aandeel van slechts 6 % in de markt voor bestel- wagens en vrachtwagens, terwijl het marktaandeel bij bussen op ongeveer 30 % ligt. Het Comité pleit er daarom voor, de particuliere sector meer bij de oplossing van dit vraagstuk te betrekken. Wat 'groene' aanbestedingen betreft zijn niet-wette- lijke maatregelen van groot belang. Onder de juiste voor- waarden streven vooral grote steden vrijwillig naar een hoog niveau van milieubescherming. 1. 7 Het Comité wijst erop dat ingeval alleen de openbare sector verplichtingen worden opgelegd, met name financieel zwakke lokale overheden mogelijk van investeringen zullen afzien en gedwongen zullen worden diensten van algemeen belang uit te besteden. Overige maatregelen ter bevordering van schone voertuigen 1. 8 Het Comité pleit voor een totaalvisie op mogelijke maat- regelen ter bevordering van schone voertuigen. In die zin staat het terughoudend tegenover de in de richtlijn voorgestelde bepaling dat een kwart van de zware bedrijfsvoertuigen die door overheidsinstanties worden aangekocht, moet voldoen aan de definitie van „schoon voertuig”. Het Comité geeft de voor- keur aan standaardnormen voor motoren die voor alle voer- tuigen en alle klantencategorieën gelden. Er moet nog meer worden gedaan, willen de vigerende grenswaarden voor lucht- verontreiniging niet overschreden worden. C 229/20 NL Publicatieblad van de Europese Unie 22. 9. 2006 1. 9 Het Comité is verheugd dat meer op biobrandstoffen wordt ingezet. Opvoering van de productie binnen Europa van bioethanol en biodiesel, die de plaats moeten innemen van de traditionele voertuigbrandstoffen (benzine en diesel), heeft meerdere voordelen: — vermindering van de uitstoot van broeikasgassen door het vervoer; opgezet ter bevordering van de aanleg van bosbouwge- wassen die worden gebruikt voor de productie van biobrandstoffen. Implementatie van de voorgestelde richtlijn op lokaal en regionaal niveau — veiligstellen van de energievoorziening bij een verminderde beschikbaarheid van olie; 1. 11 Wat de implementatie van de voorgestelde richtlijn betreft zouden de omstandigheden per lidstaat verschillen: — mogelijkheden voor de land- en bosbouw in de EU om gewassen te telen en bosbouwmateriaal te leveren voor de productie van biobrandstoffen; — ontwikkelingslanden krijgen de mogelijkheid om biobrand- stoffen naar de EU te exporteren; — vermindering van het gebruik van natuurlijke hulpbronnen. Voorgestelde maatregelen 1. 10 Het Comité is tegen de richtlijn inzake bevordering van schone voertuigen voor het wegvervoer. Wel zou het volgende wordt moeten worden gedaan: — de Commissie moet een tijdschema opstellen voor Europees bronbeleid voor verkeer en vervoer en ernaar streven dat voor: — het personenverkeer met ingang van 2007 de Euro 5- normen gelden; — dieselpersonenvoertuigen en -bestelauto's met ingang van 2011 de Euro 6-normen gelden; — vrachtsauto's met ingang van 2012 de Euro 6-norm gelden; — er moet worden gezorgd voor voorlichting en opleiding ter ondersteuning en ontwikkeling van de aanschaf van schone voertuigen door de openbare sector; het handboek van de Commissie inzake groene overheidsopdrachten is een waar- devol instrument, maar verdere maatregelen zijn geboden; — er moeten inspanningen worden gedaan ter ontwikkeling van instrumenten aan de hand waarvan milieueisen gesteld kunnen worden bij overheidsopdrachten; — er moet steun worden gegeven aan de ontwikkeling van een „groen netwerk” voor overheidsopdrachten dat de betrokkenen in staat stelt vergelijkende studies uit te voeren, best practices in kaart te brengen en gemeenschappelijke doelstellingen te bepalen; — O&O-activiteiten in de EU ten behoeve van stimulering dienen met name gericht te worden op schone voertuigen en daarmee samenhangende beleidsterreinen; — In de meeste lidstaten zouden de uit de voorgestelde richt- lijn voortvloeiende maatregelen geheel of gedeeltelijk door het Rijk gefinancierd worden; in een aantal lidstaten zou financiering plaatsvinden door middel van lokale en regio- nale belastingen en heffingen. — De markt voor schone voertuigen verschilt van lidstaat tot lidstaat. Zo is het aanbod niet overal gelijk, o. m. omdat in sommige lidstaten vrijwillig is afgesproken een bepaald percentage schone voertuigen te kopen, hetgeen een stimu- lerend effect op de markt heeft gehad. Ook de ontwikkeling en invoering van milieu-auditsystemen, het milieubeheer- en milieuauditsysteem van de EU (EMAS) in de overheids- sector heeft tot een stijging van het aantal schone voer- tuigen geleid. — Een andere belangrijke factor die van invloed is op de mogelijkheden van een lidstaat om verschillende soorten is de mate milieuvriendelijke voertuigen te introduceren, waarin de infrastructuurvoorzieningen voorhanden zijn. Zo hangt de ontwikkeling van de markt voor schone voer- tuigen voor een belangrijk deel af van het aantal tanksta- tions voor de verschillende soorten brandstoffen. Ook op dit punt zijn er verschillen tussen de lidstaten. Als gevolg van deze uiteenlopende omstandigheden zou de behoefte op lokaal en regionaal niveau binnen de EU aan steun niet overal gelijk zijn. Follow-up 1. 12 Indien er voor een richtlijn wordt gekozen, is het zaak dat de implementatie ervan in nauwe samenwerking met het lokale en regionale niveau wordt gevolgd en geëvalueerd. Er moet hierbij worden nagegaan hoeveel schone voertuigen er als gevolg van de richtlijn zijn bijgekomen en welk effect dit heeft gehad op de luchtkwaliteit. Terugkoppeling naar het lokale en regionale niveau en naar de Europese burgers is een vereiste, willen de doelstellingen van de richtlijn gerealiseerd en verder ontwikkeld kunnen worden en nadere maatregelen ter bevorde- ring van schone voertuigen getroffen kunnen worden. 2. Aanbevelingen van het Comité van de Regio's — in het kader van de bevordering van schone voertuigen voor het wegvervoer moet worden gemikt op de ontwikke- ling van hernieuwbare energiebronnen die ter plekke voor- handen zijn; zo moeten de nodige mechanismen worden Het Comité roept de Europese wetgever op bij de 2. 1 verdere inspanningen ter bevordering van schone voertuigen uniforme maatregelen te treffen voor de overheidssector en de particuliere sector. 22. 9. 2006 NL Publicatieblad van de Europese Unie C 229/21 2. 2 Het Comité gaat ervan uit dat het lokale en regionale niveau financiële steun krijgt om schone voertuigen voor wegvervoer aan te schaffen. 2. 3 Het Comité acht het van belang dat wordt gezorgd voor voorlichting en opleiding ter ondersteuning en ontwikkeling van de aanschaf van schone voertuigen door de openbare sector. Het Comité pleit voor een totaalvisie op mogelijke maat- 2. 4 regelen ter bevordering van schone voertuigen. 2. 5 Het Comité stelt voor dat het verslagleggingssysteem dat i. v. m. een eventuele richtlijn wordt ingevoerd, wordt afgestemd op andere verslagleggingssystemen, zoals het systeem in de voorgestelde richtlijn betreffende de luchtkwaliteit en een scho- nere lucht voor Europa. 2. 6 Het Comité gaat ervan uit dat de gemeenten en regio's worden betrokken bij de verdere werkzaamheden rond de uitwerking, uitvoering, follow-up en evaluatie van de in een eventuele richtlijn voorgestelde maatregelen. C 229/18 HU Az Európai Unió Hivatalos Lapja 2006. 9. 22. Az európai bizottsági javaslat szövege Az RB módosítása R11 Az R1-R10 műveletek valamelyikéből származó hulladék hasznosítása R12 Átalakítás az R1-R11 műveletek valamelyikének elvégzése érdekében R13 zéséig (a képződés helyén történő átmeneti gyűjtés kivételével) Tárolás a R1-R12 műveletek valamelyikének elvég- tárolás és R11 Az R1-R10 műveletek valamelyikéből származó hulladék hasznosítása R12 Átalakítás az R1-R11 műveletek valamelyikének elvégzése érdekében R13 zéséig (a képződés helyén történő átmeneti gyűjtés kivételével) Tárolás a R1-R12 műveletek valamelyikének elvég- tárolás és Indokolás A hulladékokról szóló irányelv II. mellékletét az 5. módosító indítvány indokolásával megegyezően egy önálló rendeletbe kell áthelyezni, és a korábbi módosító indítványokkal egyezően törölni kell. Brüsszel, 2006. június 14. a Régiók Bizottsága elnöke Michel DELEBARRE Régiók Bizottsága vélemény – Tárgy: „Javaslat európai parlamenti és tanácsi irányelvre a tiszta közúti járművek használatának előmozdításáról” (2006/C 229/02) A RÉGIÓK BIZOTTSÁGA tekintettel az Európai Bizottság javaslatára a tiszta közúti járművek használatának előmozdításáról szóló európai parlamenti és tanácsi irányelvre (COM(2005) 634 final); – 2005/0283 (COD)); tekintettel az Európai Bizottság 2005. december 21-i határozatára arról, hogy az Európai Közösséget létrehozó szerződés 175. cikke és 265. cikkének (1) bekezdése alapján kikéri a Régiók Bizottsága vélemé- nyét erre a javaslatra vonatkozóan; tekintettel elnöke 2006. január 24-i határozatára arról, hogy a „Fenntartható fejlődés” szakbizottságot megbízza e vélemény kidolgozásával; tekintettel saját véleményére az Európai Bizottságnak a Tanácshoz, az Európai Parlamenthez, az Európai Gazdasági és Szociális Bizottsághoz és a Régiók Bizottságához intézett alábbi közleményéről: „A városi környezetre vonatkozó tematikus stratégia felé” (COM(2004) 60 final – CdR 93/2004 fin) (1); tekintettel saját véleményére az alábbi fehér könyvről: „Az európai közlekedéspolitika 2010-ig: dönteni” (COM(2001) 370 final – CdR 54/2001 fin) (2); ideje tekintettel saját véleményére az Európai Bizottságnak a Tanácshoz és az Európai Parlamenthez intézett alábbi közleményéről: „Az EU Fenntartható Fejlődési Stratégiájának 2005. évi felülvizsgálata: első állapotfel- vétel és iránymutatások a jövőre nézve” (COM(2005) 37 final – CdR 66/2005fin); (1) HL C 43. , 2005. 2. 18. , 35. o. (2) HL C 192. , 2002. 8. 12. , 8. o. 2006. 9. 22. HU Az Európai Unió Hivatalos Lapja C 229/19 tekintettel a „Fenntartható fejlődés” szakbizottság által 2006. április 3-án elfogadott véleménytervezetre (CdR 48/2006 rev. 1. ) – előadó: Ewa May KARLSSON, Vindeln helyhatósági tanácsának tagja (SE/ALDE)); mivel 1. 2. 3. 4. 5. A települések és régiók az uniós polgárokhoz legközelebb álló döntéshozatali és végrehajtási szintek. Az Európa levegőjének tisztán tartásához szükséges intézkedéseket a helyi és regionális szinttel, vala- mint az uniós polgárokkal folytatott párbeszéd keretében kell megválasztani, meghatározni, végre- hajtani és nyomon követni. A közlekedés okozta környezeti terhelések korlátozására javasolt intézkedések gyakorlati megvalósí- tása az Unió 25 tagállamában a helyi és regionális szinten történik. A tiszta közúti járművek használatának előmozdítása megfelel a helyi és regionális önkormányzatok azon célkitűzésének, mely szerint csökkenteni kell az energiafelhasználást és ezáltal a levegő- szennyezés mértékét. Ugyanakkor a tiszta közúti járművek használatának előmozdítása nem terhelheti egyedül a helyi és regionális önkormányzatokat. A magánszektor, illetve a közfeladatokat ellátó vállalatok azonnali bevonását lehetővé tevő intézkedésekre van feltétlenül szükség. Éppen a helyi és regionális szinten végrehajtandó intézkedések együtthatása az, amely képes vissza- fordítani a jelenleg megfigyelhető nem fenntartható tendenciákat. a 2006. június 14–15-én tartott 65. plenáris ülésén (a június 15-i ülésnapon) elfogadta az alábbi véleményt. 1. A Régiók Bizottsága álláspontja Bizottságnak az európai kommunikációs politikáról szóló fehér könyve is hangsúlyoz; A Régiók Bizottsága Általános megjegyzések üdvözli az Európai Bizottság tervét, amelynek értel- 1. 1 mében környezetbarát közbeszerzési eljárással szeretne hozzá- járulni a levegő minőségének javulásához; kéri, hogy az irányelvben a tiszta közúti járművek 1. 2 állami szervek által történő beszerzésére vonatkozóan megálla- pított intézkedéseket ajánlásként fogalmazzák meg; hangsúlyozza azonban, hogy ha mégis irányelv kerül 1. 3 elfogadásra, akkor a javasolt intézkedéseket az Unión belüli településekkel és régiókkal való szoros együttműködésben kell kidolgozni. A szóban forgó irányelvjavaslattal kapcsolatos konzultációk keretében elsősorban az autó- és az üzemanyag- folytak ágazattal, valamint a tagállamok nemzeti szintjével meghallgatások; nyomatékosan kéri, hogy az irányelvben ösztönzött 1. 4 intézkedések további kidolgozásába, végrehajtásába, nyomon követésébe és értékelésébe vonják be a településeket és a régiókat, amennyiben az elfogadásra kerül; Az RB azonban nem tartja szükségesnek, hogy az Európai Bizottság munká- bizottságot további jának hozzanak létre; támogatása érdekében külön kiemeli annak szükségességét, hogy az uniós polgárokat 1. 5 intézkedésekről, és az európai tájékoztassák a végrehajtott jogalkotás folyamatát és annak kihatásait gyakorlati példákon keresztül szemléltessék. Ezen a téren fontos szerep hárul a helyi és regionális önkormányzatokra, amit többek között az Európai 1. 6 osztja az irányelvjavaslat alapvető indíttatásait és céljait. Az RB mindazonáltal utalni szeretne arra, hogy nem elfogad- ható a közszféra egyoldalú alávetése a közbeszerzési kötelezett- ségeknek. Amint azt az Európai Bizottság irányelvjavaslatában kifejti, a közszféra piaci részesedése a nehéz és könnyű haszon- gépjárműveknél csak 6 %, míg az autóbuszok esetében mintegy 30 %. Az RB ezért olyan megoldás mellett száll síkra, mely a magánszektort is erősebben bevonná, azaz a környezetbarát közbeszerzések terén alapvetően a „képlékeny”, nem jogalkotási intézkedések jelentőségére hívja fel a figyelmet, a megfelelő keretfeltételek rendelkezésre állása esetén. Különösen a nagyvá- rosok tűznek ki szívesen nagyra törő környezetvédelmi célokat; rámutat, hogy a közszféra egyoldalú terhelése külö- 1. 7 nösen a pénzszűkében levő területi önkormányzatokat vissza- tarthatja a beruházásoktól, ill. az általános érdekű szolgáltatások kiszervezésére kényszerítheti őket; További intézkedések a tiszta közúti közlekedés előmozdítására azzal vannak 1. 8 kéri a tiszta közúti közlekedés előmozdítására alkalmas intézkedések összesített bemutatását. A Régiók Bizottságának fenntartásai irányelvjavaslatban foglalt, az kötelező érvényű követelménnyel szemben, mely szerint az állami szerveknek nehézgépjármű-állományuk 25 %-át a tiszta járművek előírásainak megfelelően kell beszerezniük. Jobb volna motorszabványokat alkalmazni minden gépjárműre és minden fogyasztói csoportra. Az érvényben levő levegő- szennyezési határértékek betartása érdekében további intézke- désekre van szükség; C 229/20 HU Az Európai Unió Hivatalos Lapja 2006. 9. 22. 1. 9 üdvözli, hogy erősödik a bio-üzemanyagokba vetett bizalom. A hagyományos üzemanyagok (benzin és dízel) helyettesítésére szolgáló bioetanol és biodízel fokozottabb európai termelése számos előnnyel jár: – csökkenti a közlekedés által kibocsátott, üvegházhatást okozó gázok mennyiségét; – hozzájárul az energiaellátás biztonságához, ha kevesebb olaj áll rendelkezésre; – az EU-beli mezőgazdaság és számára lehetőséget teremt a bio-üzemanyag termeléséhez szükséges növények és fafélék termesztésére; erdőgazdálkodás – a fejlődő országok számára lehetővé teszi a bio-tüzelő- anyagok exportját az EU-ba; – csökkenti a természeti erőforrások felhasználását. Javasolt intézkedések elutasítja a tiszta közúti 1. 10 járművek használatának előmozdításáról szóló irányelvet, helyette inkább a következő intézkedéseket javasolja: – Az Európai Bizottság ütemtervet készít a közlekedésre és szállításra vonatkozó európai politikáról, majd törekszik arra, hogy: – a személyszállítás terén 2007-től az Euro-V szabványok legyenek érvényesek; – a dízelüzemű személygépjárművek és kishaszongép- szabványok az Euro-VI járművek esetében 2011-től legyenek érvényesek; A javasolt irányelv végrehajtása helyi és regionális szinten 1. 11 utal rá, hogy a tiszta közúti járművek használatának előmozdításáról szóló irányelvjavaslat végrehajtásának feltételei az egyes tagállamokban eltérőek lehetnek: – A legtöbb tagállamban az irányelvjavaslatban előírt intézke- déseket teljesen vagy részben a nemzeti adóbevételekből fedeznék. Számos olyan tagállam is van azonban, ahol az intézkedéseket a helyi és regionális adókból és járulékokból finanszírozzák. – A környezetbarát járművek piaca az Európai Unióban nem egységes. A „tiszta” járműparkok nagysága nem utolsósorban azért ingadozik, mert egyes tagállamokban önkéntes alapon kötelezettséget lehet vállalni környezetbarát járművek adott százalékos arányban történő beszerzésére, jelentős mértékben ösztönözte a tiszta közúti járművek piacát. Egy környezetvédelmi vezetési rendszer, a Környezetvédelmi Vezetési és Hitelesítési Rendszer (EMAS – Eco-Management and Audit Scheme) kidolgozása és bevezetése a közüzemekben ahhoz is hozzájárul, hogy növekedik a tiszta járművek rész- aránya. ami – A megvalósult infrastrukturális beruházások mérete is olyan szempont, amelyet vizsgálva a tagállamok a környezetbarát járművek nem mutatnak egységes képet. A különféle üzemanyagokat árusító benzinkúthálózat megléte például fontos előfeltétel a környe- zetbarát járművek piacának fejlődéséhez. bevezetésének tekintetében lehetőségei Ebből a nem egységes piaci helyzetből adódik, hogy a helyi és regionális szint támogatási szükséglete EU-szerte differenciált megközelítést igényelhet. – a tehergépjárművek esetében 2012-től az Euro-VI szabvá- nyok legyenek érvényesek; A további eljárás – Intézkedéseket kell hozni a tájékoztatás és képzés terén, illetve ösztönözhető, hogy a köz- járműveket szerezzen be. Az Európai a környezetbarát közbeszerzéshez amelyekkel elősegíthető, szféra tiszta közúti Bizottság útmutatója értékes segédeszköz, de további erőfeszítésekre van szükség. – Ahhoz, hogy a közbeszerzések vonatkozásában környezet- védelmi szabályozásokat lehessen kidolgozni, szükség van az ezen eszközök fejlesztését szolgáló intézkedésekre. – Támogatandó egy „zöld háló” létrehozása a közbeszerzési eljárásokkal kapcsolatban. A „zöld háló” keretében lehetőség lenne összehasonlító tanulmányok készítésére, bevált gyakor- latok cseréjére és közös célok meghatározására. – A „tiszta közúti járművek” tárgyával és az ezzel kapcsolatos kérdéskörökkel foglalkozó kutatás és fejlesztés terén tett ösztönző célú uniós erőfeszítéseket elsőbbséggel kell kezelni. – A tiszta közúti járművek használatának ösztönzése során figyelmet kell fordítani a hazai megújuló energiák fejleszté- sére. Ennek értelmében létre kell hozni a szükséges mecha- nizmusokat ahhoz, hogy a bioüzemanyagok előállítása cél- jából ösztönözzük az erdőterületek fejlesztését és telepítését. hangsúlyozza, hogy az irányelv elfogadás esetén, 1. 12 annak megvalósítását a helyi és regionális szinttel szorosan együttműködve kell figyelemmel kísérni és értékelni. Fontos, hogy összegyűjtsék és kimutassák az irányelv eredményeit a tiszta közúti járművek számának és a levegő minőségére gyako- rolt hatásuk vonatkozásában. Ez a „visszajelzés” a helyi és regio- nális szint, illetve az uniós polgárok felé feltétele egyrészt az irányelvben kitűzött cél teljesítésének és nyomon követésének, másrészt – jelentős mértékben – annak is, hogy további intéz- kedéseket lehessen végrehajtani a tiszta közúti járművek hasz- nálatának előmozdítására. 2. A Régiók Bizottsága ajánlásai felszólítja az európai jogalkotókat, hogy a tiszta közúti 2. 1 járművek további támogatásáért végzett munka keretében a köz- és a magánszektorra nézve egységes intézkedéseket fogad- janak el; 2006. 9. 22. HU Az Európai Unió Hivatalos Lapja C 229/21 sürgeti, hogy a helyi és regionális szintet gazdaságilag 2. C 229/18 FI Euroopan unionin virallinen lehti 22. 9. 2006 Komission ehdotus Muutosehdotus R 11 käyttö Toimista R 1 — R 10 syntyneiden jätteiden R 11 käyttö Toimista R 1 — R 10 syntyneiden jätteiden R 12 soveltamiseksi jätteeseen Jätteiden vaihto jonkin toimista R 1 — R 11 R 12 soveltamiseksi jätteeseen Jätteiden vaihto jonkin toimista R 1 — R 11 R 13 Jätteen varastoiminen ennen sen toimittamista johonkin toimista R 1 — R 12 (lukuun ottamatta väliai- kaista varastointia jätteen syntypaikalla ennen keräilyä). R 13 Jätteen varastoiminen ennen sen toimittamista johonkin toimista R 1 — R 12 (lukuun ottamatta väliai- kaista varastointia jätteen syntypaikalla ennen keräilyä). Pe r u st e lu Tässä käsiteltävän jätedirektiivin liite II tulisi edellä esitettyjen suositusten mukaisesti poistaa ja siirtää asetuksen N:o xxx/xxxx liitteeksi II suosituksen 5 perusteluissa esitetyn nojalla. Bryssel 14. kesäkuuta 2006 Alueiden komitean puheenjohtaja Michel DELEBARRE Alueiden komitean lausunto aiheesta ”Ehdotus: Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiivi saas- tuttamattomien maantieajoneuvojen edistämisestä” (2006/C 229/02) ALUEIDEN KOMITEA, joka ottaa huomioon ehdotuksen Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiiviksi saastuttamattomien maan- tieajoneuvojen edistämisestä, KOM(2005) 634 lopullinen — 2005/0283 COD, ottaa huomioon komission 21. joulukuuta 2005 EY:n perustamissopimuksen 175 artiklan ja 265 artiklan ensimmäisen kohdan nojalla tekemän päätöksen pyytää aiheesta komitean lausunto, ottaa huomioon puheenjohtajansa 24. tammikuuta 2006 tekemän päätöksen antaa lausunnon valmistelu ”kestävä kehitys” -valiokunnan tehtäväksi, ottaa huomioon lausuntonsa aiheesta ”Komission tiedonanto neuvostolle, Euroopan parlamentille, Euroo- pan talous- ja sosiaalikomitealle sekä alueiden komitealle — Kohti kaupunkiympäristön teemakohtaista strategiaa”, KOM(2004) 60 lopullinen — CdR 93/2004 fin (1), ottaa huomioon lausuntonsa aiheesta ”Valkoinen kirja — Eurooppalainen liikennepolitiikka vuoteen 2010: valintojen aika”, KOM(2001) 370 lopullinen — CdR 54/2001 fin (2), ottaa huomioon lausuntonsa aiheesta ”Komission tiedonanto neuvostolle ja Euroopan parlamentille: EU:n kestävän kehityksen strategian uudelleentarkastelu — Vuoden 2005 tilannekatsaus ja suuntaviivat tulevalle”, KOM(2005) 37 lopullinen — CdR 66/2005 fin, (1) EUVL C 43, 18. 2. 2005, s. 35. (2) EYVL C 192, 12. 8. 2002, s 8. 22. 9. 2006 FI Euroopan unionin virallinen lehti C 229/19 ottaa huomioon ”kestävä kehitys” -valiokunnan huhtikuun 3. päivänä 2006 hyväksymän lausuntoluon- noksen CdR 48/2006 rev. 1, jonka esittelijä oli Vindelnin kunnanhallituksen jäsen, kunnanneuvos Ewa-May Karlsson (SE, ALDE), sekä katsoo seuraavaa: 1. 2. 3. 4. 5. Kunnat ja alueet ovat EU:n kansalaisia lähinnä oleva päätöksenteko- ja täytäntöönpanotaso. Tarvit- tavat toimet ilman puhtauden parantamiseksi Euroopassa on suunniteltava, hyväksyttävä ja toteutet- tava ja niitä on seurattava käyden vuoropuhelua alue- ja paikallistason sekä Euroopan unionin kansa- laisten kanssa. Ajoneuvoliikenteestä aiheutuvien ympäristörasitusten vähentämiseksi ehdotetut käytännön toimet pannaan EU:n 25 jäsenvaltiossa täytäntöön nimenomaan alue- ja paikallistasolla. Alue- ja paikallisviranomaisten tavoitteena on pienentää energiankulutusta ja siten vähentää ilman saastumista, ja ympäristöystävällisten ajoneuvojen käytön edistäminen sopii yhteen tämän tavoitteen kanssa. Saastuttamattomien ajoneuvojen käytön edistämistä ei kuitenkaan saisi jättää yksin paikallis- ja alue- viranomaisten harteille. Nyt tarvitaan ehdottomasti toimia, joilla yksityissektori ja julkisia toimek- siantoja saavat yritykset saadaan heti mukaan täytäntöönpanoon. Nykyiset kestävän kehityksen vastaiset suuntaukset voidaan kääntää alueellisten ja paikallisten toimien yhteisvaikutuksella. hyväksyi 14. —15. kesäkuuta 2006 pitämässään 65. täysistunnossa (kesäkuun 15. päivän kokouk- sessa) seuraavan lausunnon. 1. Alueiden komitean näkemykset Alueiden komitea Yleistä 1. 1 on tyytyväinen komission tavoitteeseen lisätä ympäris- tönäkökohtien huomioon ottamista julkisissa hankinnoissa ja siten parantaa ilmanlaatua. kehottaa muuttamaan suosituksiksi ehdotetussa direktii- joiden mukaan viranomaisten tulisi 1. 2 vissä säädetyt toimet, hankkia saastuttamattomia ajoneuvoja. 1. 3 pitää erittäin tärkeänä, että jos asiasta kuitenkin anne- taan direktiivi, ehdotettavat toimet suunnitellaan tiiviissä yhteis- työssä EU:n kuntien ja alueiden kanssa. Käsillä olevaa direktii- viehdotusta valmisteltaessa on kuultu lähinnä ajoneuvo- ja polt- toainealan sekä jäsenvaltioiden edustajia. odottaa, että jos direktiivi hyväksytään, kunnat ja alueet 1. 4 kutsutaan jatkossa osallistumaan sen mukaisten toimien työstä- miseen, täytäntöönpanoon, seurantaan ja arviointiin. Komitean mielestä ei kuitenkaan ole välttämätöntä asettaa komiteaa avus- tamaan komissiota. 1. 5 tähdentää, että kansalaisille tulee tiedottaa toteutetuista toimista ja heille tulee havainnollistaa käytännön esimerkein unionin lainsäädäntäprosessi ja sen vaikutukset. Alue- ja paikal- lisviranomaisilla on tässä toiminnassa keskeinen rooli, mitä korostetaan muun muassa eurooppalaista viestintästrategiaa käsittelevässä valkoisessa kirjassa. on komission kanssa lähtökohtaisesti samaa mieltä 1. 6 ehdotetun direktiivin perusteista ja tavoitteista, mutta vastustaa julkisia hankintoja koskevaan lainsäädäntöön perustuvien velvoitteiden asettamista yksinomaan viranomaisille. Kuten Eu- roopan komissio ehdotetussa direktiivissä paikkansapitävästi toteaa, julkisyhteisöjen hankintojen osuus paketti- ja kuorma- autojen markkinoista on vain noin 6 prosenttia, kun taas linja- autojen markkinoista se on noin 30 prosenttia. Komitea kannattaa sen vuoksi sellaista ratkaisua, jossa yksityissektori on komitea muistuttaa Lähtökohtaisesti enemmän mukana. pehmeiden eli muiden kuin lakisääteisten toimenpiteiden merkityksestä vihreiden julkisten hankintojen yhteydessä. Etenkin suurkaupungit toteuttavat asianomaisten perusedelly- tysten täyttyessä vapaaehtoisesti korkeita ympäristönsuojeluta- voitteita. korostaa, että velvollisuuksien asettaminen pelkästään 1. 7 julkissektorille saattaa pidättää erityisesti vähävaraisia viran- omaisia investoimasta tai pakottaa ne ulkoistamaan yleishyödyl- liset palvelut. Lisätoimet puhtaiden maantiekuljetusten edistämiseksi kehottaa muodostamaan kokonaiskuvan toimista, joilla 1. 8 voidaan edistää puhtaita maantiekuljetuksia. Komitea suhtautuu varauksella direktiiviehdotuksen julkiselle sektorille annettavaan ehdottomaan määräykseen hankkia 25 % raskaasta ajoneuvo- kalustosta saastuttamattomien ajoneuvojen määritelmien perus- teella. Komitea pitää parempana sellaisten moottoristandardien käyttöä, jotka koskevat kaikkia ajoneuvoja ja kaikkia asiakas- ryhmiä. Lisätoimet ovat jotta ilman epäpuhtauksia tarpeen, koskevat raja-arvot saavutetaan. C 229/20 FI Euroopan unionin virallinen lehti 22. 9. 2006 suhtautuu myönteisesti siihen, että biopolttoaineisiin 1. 9 panostetaan entistä enemmän. Bioetanolin ja biodieselin tuotannon lisääminen Euroopassa ja tavanomaisten polttoai- neiden (bensiinin ja dieselin) korvaaminen niillä tuo mukanaan useita etuja. Tällä tavoin voidaan yhteydessä on luotava riittävät mekanismit, joilla edistetään biopolttoaineiden tuotantoon tarkoitettujen viljelymetsien kehittämistä ja istuttamista. — vähentää liikenteen kasvihuonekaasupäästöjä Ehdotetun direktiivin täytäntöönpano alue- ja paikallistasolla — turvata energiansaanti öljyvarantojen pienentyessä — tarjota unionin maa- ja metsätaloudelle mahdollisuus viljellä biopolttoaineiden tuottaa puuraaka-ainetta kasveja valmistusta varten ja — antaa kehitysmaille mahdollisuus tuoda biopolttoaineita EU:hun — vähentää luonnonvarojen käyttöä. Ehdotetut toimet torjuu saastuttamattomien maantieajoneuvojen edistä- 1. 10 mistä koskevan direktiivin antamisen. Sen sijaan tulisi toteuttaa seuraavat toimenpiteet: — Komission on laadittava aikataulu liikennettä ja kuljetusalaa koskevalle EU:n politiikalle, joka perustuu ongelmien ratko- miseen niiden alkulähteellä, sekä pyrittävä siihen, että — Euro 5 -normit tulevat voimaan henkilöliikenteessä vuoden 2007 alusta 1. 11 korostaa, että saastuttamattomien maantieajoneuvojen edistämiseksi ehdotetun direktiivin täytäntöönpanoedellytykset vaihtelisivat jäsenvaltioittain. — Useimmissa jäsenvaltioissa ehdotetun direktiivin mukaiset toimet rahoitettaisiin kokonaan tai osittain valtionveroin, muutamissa alueellisin veroin ja maksuin. taas kunnallisin tai — Ympäristöystävällisten ajoneuvojen markkinat ovat erilaiset eri puolilla unionia, ja ajoneuvojen saatavuudessa on eroja. Tämä johtuu muun muassa siitä, että muutamissa jäsenval- tioissa on tehty vapaaehtoisia sitoumuksia varata tällaisille ajoneuvoille tietty prosenttiosuus ajoneuvoja ostettaessa tai ja tämä on vilkastuttanut markkinoita. Myös liisattaessa, yhteisön ympäristöasioiden hallinta- ja auditointijärjes- telmän (EMAS) kehittäminen ja käyttöönotto julkisen sektorin toiminnassa vaikuttaa osaltaan siihen, että ympäris- töystävällisten ajoneuvojen osuus kasvaa. — Yksi jäsenvaltioittain vaihteleva ja erilaisten ympäristöystä- vällisten ajoneuvojen käyttöönottomahdollisuuksiin vaikut- tava tekijä on lisäksi se, paljonko infrastruktuuriin on panostettu. Esimerkiksi erilaisia polttoaineita tarjoavien huoltoasemien verkosto on tärkeä edellytys ympäristöystä- vällisten ajoneuvojen markkinoiden kehitykselle. — Euro 6 -normit tulevat dieselkäyttöisten henkilö- ja pakettiautojen osalta voimaan vuoden 2011 alusta Näiden erilaisten edellytysten vuoksi alue- ja paikallistason tuen tarve vaihtelisi eri puolilla unionia. — Euro 6 -normit tulevat tavarankuljetusajoneuvojen osalta voimaan vuoden 2012 alusta. — On toteutettava tiedotus- ja koulutustoimia, jotta voidaan tukea ja edistää saastuttamattomien ajoneuvojen hankintaa julkisella sektorilla. Komission käsikirja ympäristöystävälli- sistä julkisista hankinnoista on arvokas väline, mutta lisäpa- nostusta tarvitaan. — On toteutettava toimia asianmukaisten välineiden kehittä- jotta julkisten hankintojen yhteydessä voidaan miseksi, esittää ympäristövaatimuksia. — On julkisia tuettava ”vihreän verkoston” luomista. Verkoston avulla voitaisiin tehdä vertailevia tutkimuksia, levittää hyviä käytänteitä ja asettaa yhteisiä tavoitteita. hankintoja koskevan Seuranta 1. 12 korostaa, että jos direktiivi hyväksytään, sen täytän- töönpanoa tulee seurata ja arvioida tiiviissä yhteistyössä alue- ja paikallistason kanssa. On tärkeää kartoittaa direktiivin tuloksia ja tehdä selkoa sekä siitä, paljonko saastuttamattomien ajoneu- vojen määrä on lisääntynyt, että siitä, millainen vaikutus tällä on ollut ilmanlaatuun. Alue- ja paikallistasolle sekä unionin kansalaisille suunnattu palaute on edellytys direktiivin tavoit- teiden edistämiselle ja saavuttamiselle sekä sille, että puhtaan maantieliikenteen edistämiseksi voidaan toteuttaa lisätoimia. — Saastuttamattomia ajoneuvoja ja niihin liittyviä kysymyksiä koskevat toimet on asetettava etusijalle kannustusmielessä toteutettavassa EU:n tutkimus- ja kehittämistoiminnassa. 2. Alueiden komitean suositukset — On panostettava kotimaisten uusiutuvien energialähteiden ja puhtaiden tieliikenneajoneuvojen kehittämiseen. Tässä 2. 1 kehottaa unionitason lainsäädäntäelimiä jatkossa kehit- tämään sekä julkis- että yksityissektoria koskevia yhtenäisiä toimia puhtaiden maantiekuljetusten edistämiseksi. 22. 9. 2006 FI Euroopan unionin virallinen lehti C 229/21 kehottaa antamaan alue- ja paikallisviranomaisille talou- 2. 2 dellista tukea ympäristöystävällisiin julkisiin hankintoihin. pitää erittäin tärkeänä tiedotus- ja koulutustoimien 2. 3 toteuttamista, jotta voidaan tukea ja edistää saastuttamattomien ajoneuvojen hankintaa julkisella sektorilla. kehottaa muodostamaan kokonaiskuvan toimista, joilla 2. 4 voidaan edistää puhdasta maantieliikennettä. 2. 5 ehdottaa, että mahdollisen direktiivin seurantaa varten luotava raportointijärjestelmä sovitetaan yhteen muiden rapor- tointijärjestelmien, esimerkiksi Euroopan ilman laadusta ja sen parantamisesta annettavan direktiivin mukaisen järjestelmän kanssa. 2. 6 odottaa, että kunnat ja alueet kutsutaan jatkossa osallis- tumaan mahdollisen direktiivin mukaisten toimien työstämi- seen, täytäntöönpanoon, seurantaan ja arviointiin. Bryssel 15. kesäkuuta 2006 Alueiden komitean puheenjohtaja Michel DELEBARRE Alueiden komitean lausunto aiheesta ”Ehdotus: Euroopan parlamentin ja neuvoston suositus elini- käisen oppimisen avaintaidoista” (2006/C 229/03) ALUEIDEN KOMITEA, joka ottaa huomioon ehdotuksen ”Euroopan parlamentin ja neuvoston suositus elinikäisen oppimisen avaintai- doista” (KOM(2005) 548 lopullinen — 2005/0221 COD), ottaa huomioon Euroopan komission 28. marraskuuta 2005 Euroopan yhteisön perustamissopimuksen 265 artiklan ensimmäisen kohdan nojalla tekemän päätöksen pyytää aiheesta alueiden komitean lausunto, ottaa huomioon puheenjohtajansa 24. C 229/18 IT Gazzetta ufficiale dell'Unione europea 22. 9. 2006 Testo proposto dalla Commissione Emendamento del CdR R 11 zioni indicate da R 1 a R 10 Utilizzazione di rifiuti ottenuti da una delle opera- R 11 Utilizzazione di rifiuti ottenuti da una delle opera- zioni indicate da R 1 a R 10 R 12 operazioni indicate da R 1 a R 11 Scambio di rifiuti per sottoporli a una delle R 12 zioni indicate da R 1 a R 11 Scambio di rifiuti per sottoporli a una delle opera- R 13 Messa in riserva di rifiuti per sottoporli a una delle operazioni indicate nei punti da R 1 a R 12 (escluso il deposito temporaneo, prima della raccolta, nel luogo in cui sono prodotti). R 13 Messa in riserva di rifiuti per sottoporli a una delle indicate nei punti da R 1 a R 12 (escluso il operazioni deposito temporaneo, prima della raccolta, nel luogo in cui sono prodotti). M o t i v a z i one Come spiegato nella motivazione dell'emendamento 5, l'Allegato II alla direttiva sui rifiuti dovrebbe essere soppresso, e il suo contenuto trasferito in un regolamento separato. Bruxelles, 14 giugno 2006 Il Presidente del Comitato delle regioni Michel DELEBARRE Parere del Comitato delle regioni in merito alla proposta di direttiva del Parlamento europeo e del Consiglio relativa alla promozione di veicoli puliti nel trasporto stradale (2006/C 229/02) IL COMITATO DELLE REGIONI, vista la proposta di direttiva del Parlamento europeo e del Consiglio relativa alla promozione di veicoli puliti nel trasporto stradale (COM(2005) 634 def. — 2005/0283 (COD), vista la decisione della Commissione europea, del 21 dicembre 2005, di consultarlo in materia, a norma degli articoli 175 e 265, primo comma, del Trattato che istituisce la Comunità europea, vista la decisione del proprio Presidente, del 24 gennaio 2006, di incaricare la commissione Sviluppo soste- nibile di elaborare un parere sull'argomento, visto il proprio parere in merito alla Comunicazione della Commissione al Consiglio, al Parlamento europeo, al Comitato economico e sociale europeo e al Comitato delle regioni — Verso una strategia tematica sull'ambiente urbano (COM(2004) 60 def. ) — (CdR 93/2004 fin) (1), visto il proprio parere in merito al Libro bianco della Commissione — La politica europea dei trasporti fino al 2010: il momento delle scelte (COM(2001) 370 def. ) — (CdR 54/2001 fin) (2), visto il proprio parere in merito alla Comunicazione della Commissione al Consiglio e al Parlamento europeo — Valutazione 2005 della strategia dell'UE per futuri (COM(2005) 37 def. ) — (CdR 66/2005 fin), lo sviluppo sostenibile: bilancio iniziale e orientamenti (1) GU C 43 del 18. 2. 2005, pag. 35. (2) GU C 192 del 12. 8. 2002, pag. 8. 22. 9. 2006 IT Gazzetta ufficiale dell'Unione europea C 229/19 visto il proprio progetto di parere (CdR 48/2005 riv. 1) adottato il 3 aprile 2006 dalla commissione Sviluppo sostenibile (relatrice: KARLSSON, assessore comunale di Vindeln (SV/ALDE)), considerando quanto segue: 1. 2. 3. 4. 5. Gli enti locali e regionali sono il livello decisionale ed esecutivo più vicino ai cittadini dell'UE. Le misure necessarie per garantire un'aria più pulita in Europa devono essere concepite, accettate, realizzate e monitorate in un contesto di dialogo a livello locale e regionale, coinvolgendo i cittadini dell'Unione europea. Nei 25 Stati membri dell'Unione europea è a livello locale e regionale che devono essere attuate le misure proposte allo scopo di limitare i danni ambientali causati dai veicoli. Promuovere l'utilizzo di veicoli puliti è in linea con gli obiettivi perseguiti dagli enti locali e regionali in materia di riduzione dei consumi energetici e pertanto dell'inquinamento atmosferico. Gli enti locali e regionali non dovrebbero essere tuttavia gli unici a dover sostenere l'obbligo di promuovere veicoli puliti. È indispensabile definire misure per il coinvolgimento immediato del settore privato e delle imprese incaricate di fornire servizi di interesse generale. È grazie all'effetto combinato delle misure attuate a livello locale e regionale che si possono invertire le tendenze attuali non sostenibili, ha adottato il seguente parere in data 15 giugno 2006, nel corso della 65a sessione plenaria. 1. La posizione del Comitato delle regioni Osservazioni generali Il Comitato delle regioni 1. 1 accoglie con favore il progetto della Commissione di migliorare la qualità dell'aria attraverso l'ecologizzazione delle commesse pubbliche; 1. 2 chiede che le misure previste dalla direttiva sugli appalti per l'acquisto di veicoli puliti da parte degli enti pubblici siano adottate sotto forma di una raccomandazione; auspica che, in caso si decida comunque di adottare una 1. 3 le misure in materia vengano predisposte in stretta direttiva, collaborazione con gli enti locali e regionali all'interno dell'UE.	47,562	1
2013/62013CN0464/62013CN0464_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,013	None	None	Spoken	357	897	C_2013336SK.01000701.xml 16.11.2013 SK Úradný vestník Európskej únie C 336/7 Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesarbeitsgericht (Nemecko) 27. augusta 2013 — Europäische Schule München/Silvana Oberto (Vec C-464/13) 2013/C 336/16 Jazyk konania: nemčina Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania Bundesarbeitsgericht Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom Navrhovateľka opravného prostriedku „Revision“: Europäische Schule München Odporkyňa v konaní o opravnom prostriedku „Revision“: Silvana Oberto Prejudiciálne otázky 1. Má sa článok 27 ods. 2 prvá veta Dohovoru o štatúte európskych škôl z 21. júna 1994 (1) vykladať tak, že učiteľka zamestnaná európskou školou na dobu určitú, ktorá nebola pridelená členským štátom, patrí medzi osoby vymenované v uvedenom dohovore a nie je vyňatá z uplatnenia uvedenej úpravy ako administratívni a pomocní zamestnanci? 2. V prípade kladnej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku: Má sa článok 27 ods. 2 prvá veta Dohovoru o štatúte európskych škôl vykladať tak, že toto ustanovenie zahŕňa aj zákonnosť rozhodnutí prijatých riaditeľom školy pri vykonávaní jeho oprávnení podľa tohto dohovoru voči učiteľom na dobu určitú, ktoré na nich nepriaznivo pôsobia, pričom sa však zakladajú na uvedenom dohovore alebo na predpisoch vydaných na jeho základe? 3. V prípade kladnej odpovede Súdneho dvora na druhú otázku: Má sa článok 27 ods. 2 prvá veta Dohovoru o štatúte európskych škôl vykladať tak, že aj v prípade uzatvorenia zmluvnej dohody medzi riaditeľom európskej školy a učiteľom na dobu určitú týkajúcej sa obmedzenia pracovného pomeru učiteľa na dobu určitú ide o rozhodnutie riaditeľa voči učiteľovi na dobu určitú, ktoré na neho nepriaznivo pôsobí? 4. V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na druhú alebo tretiu otázku: Má sa článok 27 ods. 2 prvá veta Dohovoru o štatúte európskych škôl vykladať tak, že Rada pre sťažnosti, ktorá je v ňom uvedená, má po vyčerpaní všetkých správnych postupov výhradnú právomoc v prvej a poslednej inštancii pre spory týkajúce sa obmedzenia pracovnej zmluvy, ktorú uzatvoril riaditeľ školy s učiteľom na dobu určitú, keď sa táto zmluva v rozhodujúcej miere zakladá na normatíve Najvyššej rady uvedenej v bode 1.3 Pracovného poriadku učiteľov na dobu určitú prijatých po 31. auguste 1994 [neoficiálny preklad], ktorý stanovuje jednoročné pracovné zmluvy? (1) Ú. v. ES L 212, s. 3.	10,058	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/5f4b1fb1-9b28-11ee-b164-01aa75ed71a1_129	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,023	Komission delegoitu asetus (EU) 2023/2616, annettu 15 päivänä syyskuuta 2023, Euroopan parlamentin ja neuvoston asetuksen (EU) 2021/821 muuttamisesta kaksikäyttötuotteiden luettelon osalta	None	Spoken	11,389	26,576	acquisition et traitement de données en temps réel; et b. commande rétroactive de l’objet de l’essai ou des conditions d’essai (par exemple température, pression, flux) pendant l’essai; Note: L’alinéa 9D004. b. ne vise pas les logiciels utilisés pour l’exploitation de l’installation d’essais ou la sécurité de l’opérateur (par exemple arrêt en cas de survitesse ou détection et extinction d’incendies), ou pour les essais d’acceptation de la production, des réparations ou de la maintenance ayant uniquement pour but de déterminer si le bien a été monté ou réparé correctement. c. "logiciels" spécialement conçus pour commander la solidification dirigée ou la croissance de matériaux monocristallins dans les équipements visés à l’alinéa 9B001. a. ou 9B001. c. ; d. non utilisé; e. "logiciels" spécialement conçus ou modifiés pour le fonctionnement des biens visés au paragraphe 9A012; f. "logiciels" spécialement conçus pour la conception des canaux de refroidissement internes des aubes mobiles, aubes fixes et "carénages d’extrémité" de turbines à gaz aéronautiques; g. "logiciels" présentant toutes les caractéristiques suivantes: 1. spécialement conçus pour prévoir les conditions aérothermiques, aéromécaniques et de combustion dans les moteurs de turbines à gaz aéronautiques; et 2. dont les prévisions de modèles théoriques des conditions aérothermiques, aéromécaniques et de combustion ont été validées sur la base de données de performances réelles de moteurs à turbines à gaz aéronautiques (expérimentaux ou de série). 9D005 "Logiciels" spécialement conçus ou modifiés pour le fonctionnement des biens visés à l’alinéa 9A004. e. ou 9A004. f. NB: Pour les "logiciels" destinés aux biens figurant à l’alinéa 9A004. d. qui sont incorporés dans des "charges utiles de véhicule spatial", voir les catégories correspondantes. 9D101 "Logiciels" spécialement conçus ou modifiés pour l’"utilisation" des biens visés aux paragraphes 9B105, 9B106, 9B116 ou 9B117. 9D103 "Logiciels" spécialement conçus pour le modelage, la simulation ou l’intégration des lanceurs spatiaux visés au paragraphe 9A004, des fusées sondes visées au paragraphe 9A104 ou des "missiles", ou des sous-systèmes visés au paragraphe 9A005, au paragraphe 9A007, au paragraphe 9A105, à l’alinéa 9A106. c. , au paragraphe 9A107, à l’alinéa 9A108. c. , au paragraphe 9A116 ou au paragraphe 9A119. Note: Les "logiciels" visés au paragraphe 9D103 restent soumis à contrôle lorsqu’ils sont associés au matériel spécialement conçu visé au paragraphe 4A102. 9D104 "Logiciels" comme suit: a. "logiciels" spécialement conçus ou modifiés pour l’"utilisation" des biens visés au paragraphe 9A001, au paragraphe 9A005, à l’alinéa 9A006. d. , à l’alinéa 9A006. g. , à l’alinéa 9A007. a. , à l’alinéa 9A009. a. , à l’alinéa 9A010. d. , au paragraphe 9A011, au paragraphe 9A101, au paragraphe 9A102, au paragraphe 9A105, à l’alinéa 9A106. d. , au paragraphe 9A107, au paragraphe 9A109, au paragraphe 9A111, à l’alinéa 9A115. a. , au paragraphe 9A117 ou au paragraphe 9A118; b. "logiciels" spécialement conçus ou modifiés pour le fonctionnement ou la maintenance de sous-systèmes ou équipements visés aux alinéas 9A008. d. , 9A106. c. , 9A108. c. et 9A116. d. 9D105 "Logiciels" spécialement conçus ou modifiés pour coordonner le fonctionnement de plus d’un sous-système, autres que ceux visés à l’alinéa 9D004. e. , dans les lanceurs spatiaux visés au paragraphe 9A004, les fusées sondes visées au paragraphe 9A104 ou les 'missiles'. Note: Le paragraphe 9D105 inclut les "logiciels" spécialement conçus pour un "aéronef" avec équipage converti pour fonctionner comme un "véhicule aérien sans équipage", comme suit: a. "logiciels" spécialement conçus ou modifiés pour intégrer les équipements de conversion aux fonctions systèmes de l’"aéronef"; et b. "logiciels" spécialement conçus ou modifiés pour faire fonctionner l’"aéronef" comme un "véhicule aérien sans équipage". Note technique: Au paragraphe 9D105, le terme 'missile' désigne des systèmes complets de fusée et des systèmes de véhicules aériens sans équipage, dont la portée est au moins égale à 300 km. 9ETechnologie Note: La "technologie" de "développement" ou de "production" visée aux paragraphes 9E001 à 9E003 pour les moteurs à turbine à gaz, reste soumise à contrôle lorsqu’elle est utilisée pour la réparation ou la révision. Sont exclus du contrôle: les données techniques, les schémas ou la documentation destinés aux activités de maintenance liées directement à l’étalonnage, à la dépose ou au remplacement d’unités interchangeables en ligne endommagées ou inutilisables, y compris le remplacement de moteurs entiers ou de modules de moteurs. 9E001 "Technologie", au sens de la note générale relative à la technologie, pour le "développement" des équipements ou "logiciel" visés aux paragraphes 9A004 à 9A012, au paragraphe 9A350 ou dans les sous-catégories 9B ou 9D. 9E002 "Technologie", au sens de la note générale relative à la technologie, pour la "production" des équipements visés aux paragraphes 9A004 à 9A011, au paragraphe 9A350 ou dans la sous-catégorie 9B. NB: Pour la "technologie" de réparation des structures, produits laminés ou matériaux sous contrôle, voir l’alinéa 1E002. f. 9E003Autres "technologies", comme suit: a. "technologie""nécessaire" au "développement" ou à la "production" de l’un des composants ou systèmes de moteurs à turbine à gaz suivants: 1. aubes mobiles, aubes fixes ou "carénages d’extrémité" de turbine à gaz obtenus par solidification dirigée (SD) ou monocristaux d’alliages et ayant (dans l’orientation 001 de l’indice de Miller) une durée de vie excédant 400 heures à 1 273 K (1 000 °C) sous une contrainte de 200 MPa, fondée sur les valeurs moyennes de cette propriété; Note technique: Aux fins de l’alinéa 9E003. a. 1, l’essai de tenue de fluage-rupture est généralement réalisé sur un spécimen d’essai. 2. chambres de combustion présentant l’une des caractéristiques suivantes: a. 'chemises thermiquement découplées' conçues pour fonctionner à une 'température de sortie de la chambre de combustion' supérieure à 1 883 K (1 610 °C); b. chemises non métalliques; c. carters non métalliques; d. chemises conçues pour fonctionner à une 'température de sortie de la chambre de combustion' supérieure à 1 883 K (1 610 °C) et dotées d’orifices conformes aux paramètres indiqués à l’alinéa 9E003. c. ; ou e. utilisant la 'combustion à gain de pression'; Note technique: Aux fins de l’alinéa 9E003. a. 2. e. , dans la 'combustion à gain de pression', principalement en raison du processus de combustion, la moyenne volumique de la pression d’arrêt à la sortie de la chambre de combustion est supérieure à la moyenne volumique de la pression d’arrêt à l’entrée de la chambre de combustion, lorsque le moteur fonctionne en "mode stationnaire". Note: La "technologie" "nécessaire" pour les orifices visés à l’alinéa 9E003. a. 2. se limite à la dérivation de la géométrie et de l’emplacement des orifices. Notes techniques: 1. Aux fins de l’alinéa 9E003. a. 2. a. , les 'chemises thermiquement découplées' comportent au moins une structure de support conçue pour porter des charges mécaniques et une structure exposée à la combustion conçue pour protéger la structure de support de la chaleur de la combustion. La structure exposée à la combustion et la structure de support ont un déplacement thermique indépendant (déplacement mécanique dû à la charge thermique) l’une par rapport à l’autre, autrement dit elles sont thermiquement découplées. 2. Aux fins de l’alinéa 9E003. a. 2. d. , la 'température de sortie de la chambre de combustion' correspond à la moyenne volumique de température totale du flux du gaz (stagnation) entre le plan de sortie de la chambre de combustion et le bord d’attaque des aubages directeurs de la turbine (c. -à-d. mesurée au poste moteur T40 tel que défini par la norme SAE ARP 755A) lorsque le moteur fonctionne en "mode stationnaire" à la température de fonctionnement continue et maximale certifiée. NB: Voir 9E003. c. pour la "technologie" "nécessaire" pour la fabrication des orifices de refroidissement 3. composants suivants: a. fabriqués à partir de "composites" organiques conçus pour fonctionner au-dessus de 588 K (315 °C); b. fabriqués à partir d’un des matériaux suivants: 1. "composites" à "matrice" métallique renforcés à l’aide: a. de matériaux visés au paragraphe 1C007; b. de "matériaux fibreux ou filamenteux" visés au paragraphe 1C010; ou c. d’aluminiures visés à l’alinéa 1C002. a. ; ou 2. "composites" à "matrice" céramique visés au paragraphe 1C007; ou c. stators, aubes fixes, aubes mobiles, carénages d’extrémité, anneaux aubagés monoblocs, disques aubagés monoblocs ou 'conduits séparateurs' présentant l’ensemble des caractéristiques suivantes: 1. non visés à l’alinéa 9E003. a. 3. a. ; 2. conçus pour les compresseurs ou les soufflantes; et 3. fabriqués à partir des matériaux visés à l’alinéa 1C010. e. et avec les résines visées au paragraphe 1C008. Note technique: Aux fins de l’alinéa 9E003. a. 3. c. , un 'conduit séparateur' réalise la séparation initiale du flux d’air entre la dérivation et les sections centrales du moteur. 4. aubes mobiles, aubes fixes ou "carénages d’extrémité", non refroidis, conçus pour fonctionner à une 'température du flux du gaz' égale ou supérieure à 1 373 K (1 100 °C); 5. aubes mobiles, aubes fixes, "carénages d’extrémité", refroidis, autres que ceux visés à l’alinéa 9E003. a. 1. , conçus pour fonctionner à une 'température du flux du gaz' égale ou supérieure à 1 693 K (1 420 °C); Note technique: Aux fins de l’alinéa 9E003. a. 5. , la 'température du flux du gaz' correspond à la moyenne volumique de température totale du flux du gaz (stagnation) au niveau du bord d’attaque des composants de la turbine lorsque le moteur fonctionne en "mode stationnaire" à la température de fonctionnement continue et maximale certifiée ou indiquée. 6. liaisons aubage-disque au moyen de l’assemblage à l’état solide; 7. non utilisé; 8. composants de rotor de moteur à turbine à gaz à 'tolérance de dommages' utilisant des matériaux obtenus par métallurgie des poudres visés à l’alinéa 1C002. b. ; ou Note technique: Aux fins de l’alinéa 9E003. a. 8. , les composants à 'tolérance de dommages' sont conçus en recourant à une méthodologie et à des justifications pour prédire et limiter la croissance des fissures. 9. non utilisé; 10. non utilisé; 11. 'pales de soufflantes' présentant toutes les caractéristiques suivantes: a. 20 % ou plus du volume total constitué d’une ou plusieurs cavités fermées, sous vide ou contenant uniquement du gaz; et b. une ou plusieurs cavités fermées d’un volume de 5 cm3 ou plus; Note technique: Aux fins de l’alinéa 9E003. a. 11. , une 'pale de soufflante' est la portion aérodynamique de l’étage rotatif ou des étages rotatifs, qui fournissent à la fois le flux destiné au compresseur et le flux secondaire dans un moteur à turbine à gaz. b. "technologie""nécessaire" au "développement" ou à la "production" de l’un des éléments suivants: 1. maquettes de souffleries, équipées de capteurs sans intrusion et pourvues d’un moyen de transmission des données provenant des capteurs vers le système de saisie de donnée; ou 2. pales d’hélice ou turbopropulseurs en matériaux "composites" capables d’absorber plus de 2 000 kW à des vitesses de vol supérieures à Mach 0,55; c. "technologie""nécessaire" pour la fabrication des orifices de refroidissement dans les composants du moteur de turbine à gaz incorporant l’une des "technologies" visées aux alinéas 9E003. a. 1. , 9E003. a. 2. ou 9E003. a. 5. , et présentant l’une des caractéristiques suivantes: 1. présentant toutes les caractéristiques suivantes: a. 'section transversale minimale d’une surface' inférieure 0,45 mm2; b. 'rapport de forme de l’orifice' supérieur à 4,52; et c. 'angle d’incidence' égal ou inférieur à 25o; ou 2. présentant toutes les caractéristiques suivantes: a. 'section transversale minimale d’une surface' inférieure 0,12 mm2; b. 'rapport de forme de l’orifice' supérieur à 5,65; et c. 'angle d’incidence' supérieur à 25o; Note: L’alinéa 9E003. c. ne vise pas la "technologie" pour la fabrication des orifices cylindriques à rayon constant qui traversent l’ensemble sans interruption, et pénètrent puis ressortent par les surfaces externes des composants. Notes techniques: 1. Aux fins de l’alinéa 9E003. c. , la 'section transversale minimale d’une surface' désigne la zone de l’orifice sur le plan perpendiculaire à l’axe de l’orifice. 2. Aux fins de l’alinéa 9E003. c. , le 'rapport de forme de l’orifice' désigne la longueur nominale de l’axe de l’orifice, divisée par la racine carrée de sa 'section transversale minimale d’une surface'. 3. Aux fins de l’alinéa 9E003. c. , 'l’angle d’incidence' est l’angle aigu mesuré entre plan tangentiel à la surface portante et l’axe de l’orifice au point où l’axe de l’orifice pénètre la surface portante. 4. Aux fins de l’alinéa 9E003. c. , les méthodes de fabrication des orifices incluent l’usinage "laser", l’usinage par jet d’eau, l’usinage par procédé électrochimique (ECM) et l’usinage par des machines à décharge électrique. d. "technologie""nécessaire" au "développement" ou à la "production" de systèmes de transmission d’énergie d’hélicoptères ou d’avions à voilure basculante ou à rotor basculant; e. "technologie" pour le "développement" ou la "production" de systèmes de propulsion de véhicules terrestres à moteur Diesel alternatif présentant toutes les caractéristiques suivantes: 1. 'volume parallélépipédique' égal ou inférieur à 1,2 m3; 2. puissance de sortie globale supérieure à 750 kW, fondée sur la directive 80/1269/CEE ou sur la norme ISO 2534 ou leurs équivalents nationaux; et 3. puissance volumique supérieure à 700 kW/m3 du 'volume parallélépipédique'; Note technique: Aux fins de l’alinéa 9E003. e. , le 'volume parallélépipédique' visé à l’alinéa 9E003. e. est le produit de trois dimensions perpendiculaires mesurées de la façon suivante: longueur : la longueur du vilebrequin de la bride avant à la face du volet; largeur : la plus grande des dimensions suivantes: a. dimension extérieure de cache-soupape à cache-soupape; b. dimensions des arêtes extérieures des culasses; ou c. diamètre du carter du volant; hauteur : la plus grande des dimensions suivantes: a. dimensions de l’axe du vilebrequin à la surface du cache-soupape (ou de la culasse) plus deux fois la course; ou b. diamètre du carter du volant. f. "technologie""nécessaire" à la "production" de composants spécialement conçus pour moteurs Diesel à haute performance, comme suit: 1. "technologie""nécessaire" à la "production" de systèmes de moteurs comprenant tous les composants suivants, employant des matériaux céramiques visés au paragraphe 1C007: a. chemises de cylindres; b. pistons; c. culasses; et d. un ou plusieurs autres composants (y compris les orifices d’échappement, les turbocompresseurs, les guides de soupapes, les ensembles de soupapes ou les injecteurs de carburant isolés); 2. "technologie""nécessaire" à la "production" de systèmes de turbocompression à un étage de compression, et présentant toutes les caractéristiques suivantes: a. fonctionnant à des taux de compression de 4:1 ou plus; b. débit massique dans la gamme de 30 à 130 kg par minute; et c. surface d’écoulement variable dans le compresseur ou la turbine; 3. "technologie""nécessaire" à la "production" de systèmes d’injection de carburant ayant une capacité multicarburant spécialement conçue (par exemple, gazole ou propergol) couvrant une gamme de viscosité allant de celle du gazole [2,5 cSt à 310,8 K (37,8 °C)] à celle de l’essence [0,5 cSt à 310,8 K (37,8 °C)], et présentant toutes les caractéristiques suivantes: a. quantité injectée dépassant 230 mm3 par injection par cylindre; et b. moyens de commande électroniques des caractéristiques du régulateur de commutation spécialement conçus pour fournir automatiquement un couple constant, en fonction des propriétés du carburant, grâce à des capteurs appropriés; g. "technologie""nécessaire" au "développement" ou à la "production" de 'moteurs Diesel à haute performance' pour la lubrification des parois de cylindres par pellicule solide, gazeuse ou liquide (ou combinaisons de celles-ci) et permettant de fonctionner à des températures supérieures à 723 K (450 °C) mesurées sur la paroi du cylindre à l’extrémité supérieure de la course du segment le plus élevé du piston. Note technique: Aux fins de l’alinéa 9E003. g. , les termes 'moteur Diesel à haute performance' désignent un moteur Diesel ayant une pression effective moyenne de frein spécifiée de 1,8 MPa ou plus à une vitesse de rotation de 2 300 tours/minutes, à condition que la vitesse nominale soit de 2 300 tours/minutes ou plus. h. "technologie" pour les "systèmes FADEC" de moteurs à turbine à gaz, comme suit: 1. "technologie" de "développement" visant à établir les exigences opérationnelles pour les composants nécessaires au "système FADEC" pour régler la poussée du moteur ou la puissance de sortie (par exemple précisions et constantes de temps des capteurs d’informations en retour, taux d’oscillation de la valve de carburant); 2. "technologie de développement" ou de "production" pour les composants de contrôle et de diagnostic propres au "système FADEC" et utilisés pour régler la poussée du moteur ou la puissance de sortie; 3. "technologie de développement" pour les algorithmes de la loi de commande, y compris les "codes source" propres au "système FADEC" et utilisés pour régler la poussée du moteur ou la puissance de sortie; Note: L’alinéa 9E003. h. ne vise pas les données techniques liées à l’intégration des "aéronefs" à moteurs requises par les services de l’aviation civile d’un ou de plusieurs États membres de l’UE ou États participant à l’arrangement de Wassenaar en vue de leur publication et de leur utilisation générale par les compagnies aériennes (par exemple, manuels d’installation, modes d’emploi, instructions pour une navigabilité continue) ou des fonctions d’interface (par exemple traitement des entrées/sorties, poussée de la cellule ou demande de puissance de sortie). i. "technologie" destinée aux systèmes de réglage de la veine conçus pour maintenir la stabilité du moteur dans le cas des turbines à génération de gaz, des turbines de soufflante ou de travail ou des tuyères d’éjection, comme suit: 1. "technologie" de "développement" visant à établir les exigences opérationnelles pour les composants qui maintiennent la stabilité du moteur; 2. "technologie" de "développement" ou de "production" pour les composants qui sont propres au système de réglage de la veine et maintiennent la stabilité du moteur; 3. "technologie de développement" pour les algorithmes de la loi de commande, y compris les "codes source", qui sont propres au système de réglage de la veine et maintiennent la stabilité du moteur. Note: L’alinéa 9E003. i. ne vise pas la "technologie" de l’un des éléments suivants: a. aubages directeurs; b. soufflantes à pas variables ou turbopropulseurs; c. aubes de compresseur variables; d. vannes de décharge pour compresseur; ou e. géométrie réglable de la veine pour l’inverseur. j. "technologie""nécessaire" au "développement" de systèmes de repliage de la voilure conçus pour les "aéronefs" à voilure fixe équipés de moteurs à turbines à gaz; NB: Pour la "technologie" "nécessaire" au "développement" de systèmes de repliage de la voilure conçus pour les "aéronefs" à voilure fixe, VOIR ÉGALEMENT LA LISTE DES MATÉRIELS DE GUERRE. k. "technologie", non visée à l’alinéa 9E003. a. , à l’alinéa 9E003. h. ou à l’alinéa 9E003. i. , "nécessaire" au "développement" de l’un des composants ou systèmes suivants, spécialement conçus pour les moteurs à turbines à gaz aéronautiques afin de permettre à des "aéronefs" de voler à une vitesse de croisière égale ou supérieure à Mach 1 pendant plus de 30 minutes: 1. systèmes d’admission de propulsion; 2. systèmes d’échappement de propulsion; 3. 'systèmes de réchauffe'; 4. 'systèmes de gestion thermique active' servant au conditionnement des fluides utilisés pour lubrifier ou refroidir les 'supports du rotor du moteur'; 5. 'supports du rotor du moteur' sans huile; ou 6. systèmes permettant d’éliminer la chaleur du flux de gaz principal du 'système de compression'. Notes techniques: Aux fins de l’alinéa 9E003. k. : 1. Les systèmes d’admission de propulsion comprennent les systèmes de prérefroidissement du flux principal. 2. Les 'systèmes de réchauffe' fournissent une poussée supplémentaire grâce à la combustion de carburant dans le flux d’échappement et/ou le flux secondaire en aval du dernier stade de la turbomachine. Les 'systèmes de réchauffe' sont également appelés dispositifs de postcombustion. 3. Les 'systèmes de gestion thermique active' utilisent des méthodes autres que le refroidissement passif huile/air ou le refroidissement huile/carburant, tels que des systèmes à cycle vapeur. 4. Par 'système de compression', on entend toute étape ou combinaison d’étapes entre la face d’entrée du moteur et la chambre de combustion qui augmente la pression du flux de gaz par une action mécanique. 5. Par 'support du rotor du moteur', on entend le support de l’arbre moteur principal qui fait fonctionner le système de compression ou les rotors de la turbine. NB: 1 Voir alinéa 9E003. h. pour la technologie de commande du moteur. NB: 2 Voir alinéa 9E003. i. pour la technologie destinée aux systèmes de réglage de la veine. 9E101 "Technologie", comme suit: a. "technologie", au sens de la note générale relative à la technologie, pour le "développement" des produits visés aux paragraphes 9A101, 9A102, 9A104 à 9A111, à l’alinéa 9A112. a. ou aux paragraphes 9A115 à 9A121; b. "technologie", au sens de la note générale relative à la technologie, pour la "production" des "UAV" visés au paragraphe 9A012 ou des produits visés paragraphes 9A101, 9A102, 9A104 à 9A111, à l’alinéa 9A112. a. ou aux paragraphes 9A115 à 9A121. Note technique: À l’alinéa 9E101. b. , le terme 'UAV' désigne des systèmes de véhicules aériens sans équipage, dont la portée dépasse 300 km. 9E102 "Technologie", au sens de la note générale relative à la technologie, pour "l’utilisation" des lanceurs spatiaux visés au paragraphe 9A004, des produits visés aux paragraphes 9A005 à 9A011, des "UAV" visés au paragraphe 9A012 ou des produits visés aux paragraphes 9A101, 9A102, 9A104 à 9A111, à l’alinéa 9A112. a. et aux paragraphes 9A115 à 9A121, 9B105, 9B106, 9B115, 9B116, 9B117, 9D101 ou 9D103. Note technique: Au paragraphe 9E102, le terme 'UAV' désigne des systèmes de véhicules aériens sans équipage, dont la portée dépasse 300 km. L_202302616SK. 000101. fmx. xml Úradný vestník Európskej únie SK Séria L 2023/2616 15. 12. 2023 DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2023/2616 z 15. septembra 2023, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/821, pokiaľ ide o zoznam položiek s dvojakým použitím EURÓPSKA KOMISIA, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/821 z 20. mája 2021, ktorým sa stanovuje režim Únie na kontrolu vývozov, sprostredkovania, technickej pomoci, tranzitu a transferu položiek s dvojakým použitím (1), a najmä na jeho článok 17 ods. 1 písm. a), keďže: (1) Podľa nariadenia (EÚ) 2021/821 položky s dvojakým použitím majú podliehať účinnej kontrole pri vývoze z Únie alebo pri tranzite cez jej územie, alebo ak sú dodávané do tretej krajiny na základe sprostredkovateľských služieb poskytovaných sprostredkovateľom, ktorý má bydlisko alebo je usadený v Únii. (2) V prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2021/821 sa stanovuje spoločný zoznam položiek s dvojakým použitím, ktoré podliehajú kontrolám v Únii. Rozhodnutia o položkách, ktoré podliehajú uvedeným kontrolám, sa prijímajú v rámci medzinárodne dohodnutých kontrol dvojakého použitia. (3) Zoznam položiek s dvojakým použitím uvedený v prílohe I k nariadeniu (EÚ) 2021/821 treba pravidelne aktualizovať, aby sa zabezpečil plný súlad s medzinárodnými záväzkami v oblasti bezpečnosti, zaistila transparentnosť a zachovala konkurencieschopnosť hospodárskych subjektov. Keďže kontrolné zoznamy prijaté v rámci medzinárodných dohôd o režimoch nešírenia zbraní a o kontrole vývozu boli v roku 2022 zmenené, príloha I k nariadeniu (EÚ) 2021/821 by sa mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť v súlade s článkom 17 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia. Na zjednodušenie odkazov pre orgány kontroly vývozu a hospodárske subjekty treba nahradiť prílohu I k uvedenému nariadeniu. (4) Aby sa čo najskôr zabezpečil úplný súlad s medzinárodnými záväzkami v oblasti bezpečnosti, malo by toto nariadenie nadobudnúť účinnosť dňom nasledujúcim po uverejnení. (5) Nariadenie (EÚ) 2021/821 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, PRIJALA TOTO NARIADENIE: Článok 1 Príloha I k nariadeniu (EÚ) 2021/821 sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tomuto nariadeniu. Článok 2 Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli 15. septembra 2023 Za Komisiu predsedníčka Ursula VON DER LEYEN (1) Ú. v. EÚ L 206, 11. 6. 2021, s. 1. PRÍLOHA "PRÍLOHA I ZOZNAM POLOŽIEK S DVOJAKÝM POUŽITÍM UVEDENÝ V ČLÁNKU 3 TOHTO NARIADENIA Týmto zoznamom položiek s dvojakým použitím obsiahnutým v tejto prílohe sa zavádzajú medzinárodne dohodnuté kontroly dvojakého použitia vrátane Austrálskej skupiny (1), Režimu kontroly raketových technológií (Missile Technology Control Regime – MTCR) (2), Skupiny jadrových dodávateľov (Nuclear Suppliers‘ Group – NSG) (3), Wassenaarského usporiadania (4) a Dohovoru o zákaze chemických zbraní (Chemical Weapons Convention – CWC) (5). OBSAH Časť I Všeobecné poznámky, akronymy a skratky a vymedzenie pojmov Časť II – Kategória 0 Jadrové materiály, zariadenia a príslušenstvo Časť III – Kategória 1 Osobitné materiály a súvisiace zariadenia Časť IV – Kategória 2 Spracovanie materiálov Časť V – Kategória 3 Elektronika Časť VI – Kategória 4 Počítače Časť VII – Kategória 5 Telekomunikácie a "bezpečnosť informácií" Časť VIII – Kategória 6 Snímače a lasery Časť IX – Kategória 7 Navigácia a letecká elektronika Časť X – Kategória 8 Námorná technika Časť XI – Kategória 9 Letectvo, kozmonautika a pohon ČASŤ I Všeobecné poznámky, akronymy a skratky a vymedzenie pojmov VŠEOBECNÉ POZNÁMKY K PRÍLOHE I 1. Pre kontrolu tovaru, ktorý je navrhnutý alebo upravený na vojenské účely, pozri Spoločný zoznam vojenského materiálu Európskej únie (6) a zoznam(-y) kontrol vojenského tovaru vedených jednotlivými členskými štátmi EÚ. Odkazy v tejto prílohe, ktoré uvádzajú "POZRI AJ KONTROLY VOJENSKÉHO TOVARU", sa týkajú tých istých zoznamov. 2. Predmet kontrol uvedených v tejto prílohe nesmie byť zmarený vývozom žiadneho nekontrolovaného tovaru (vrátane zariadení) obsahujúceho jednu alebo viacero kontrolovaných súčastí, ak je kontrolovaná súčasť alebo súčasti základným prvkom tovaru a dá sa reálne odstrániť alebo použiť na iné účely. Upozornenie: Pri posudzovaní, či kontrolovanú súčasť alebo súčasti je potrebné považovať za základný prvok, je nevyhnutné zvážiť činitele množstva, hodnoty a obsiahnutého technologického know-how a ďalšie osobitné okolnosti, ktoré môžu urobiť z kontrolovanej súčasti alebo súčastí základný prvok zaobstarávaného tovaru. 3. Tovar uvedený v tejto prílohe zahŕňa tak nový, ako aj použitý tovar. 4. V niektorých prípadoch sú chemické látky uvedené názvom a číslom CAS. Zoznam sa vzťahuje na chemické látky s rovnakým štruktúrnym vzorcom (vrátane hydrátov, izotopicky označených foriem alebo všetkých možných stereoizomérov) bez ohľadu na názov alebo číslo CAS. Čísla CAS sú uvedené s cieľom pomôcť určiť konkrétnu chemickú látku alebo zmes bez ohľadu na nomenklatúru. Čísla CAS nemožno použiť ako jedinečné identifikátory, pretože niektoré formy uvedených chemických látok majú odlišné čísla CAS a zmesi obsahujúce uvedenú chemickú látku môžu mať tiež odlišné čísla CAS. POZNÁMKA K JADROVEJ TECHNOLÓGII (Nuclear Technology Note – NTN) (Vykladá sa v spojení s oddielom E kategórie 0. ) "Technológia" priamo spojená s akýmkoľvek tovarom kontrolovaným v kategórii 0 sa kontroluje podľa ustanovení kategórie 0. "Technológia" na "vývoj", "výrobu" alebo "používanie" tovaru podliehajúceho kontrole zostáva pod kontrolou dokonca aj vtedy, keď sa vzťahuje na nekontrolovaný tovar. Schválenie tovaru na vývoz takisto povoľuje vývoz, a to pre toho istého koncového používateľa, minimálnej "technológie" požadovanej na inštaláciu, prevádzku, údržbu a opravu tovaru. Kontroly prenosu "technológie" sa netýkajú "verejne dostupných" informácií ani "základného vedeckého výskumu". VŠEOBECNÁ POZNÁMKA K TECHNOLÓGII (General Technology Note – GTN) (Vykladá sa v spojení s oddielom E kategórií 1 až 9. ) Vývoz "technológie" "vyžadovanej" na "vývoj", "výrobu" alebo "používanie" tovaru kontrolovaného v kategóriách 1 až 9 sa kontroluje podľa ustanovení kategórií 1 až 9. "Technológia" "vyžadovaná" na "vývoj", "výrobu" alebo "používanie" tovaru podliehajúceho kontrole zostáva pod kontrolou dokonca aj vtedy, keď sa vzťahuje na nekontrolovaný tovar. Kontroly sa nevzťahujú na tú "technológiu", ktorá je nevyhnutným minimom pre inštaláciu, prevádzku, údržbu (kontrolu) a opravu takého tovaru, ktorý nie je kontrolovaný alebo ktorého vývoz bol povolený. Poznámka: Týmto sa neuvoľňuje "technológia" uvedená v 1E002. e, 1E002. f, 8E002. a, 8E002. b. Kontroly prevodov "technológie" sa nevzťahujú na "verejne dostupné" informácie, "základný vedecký výskum" alebo minimálne nevyhnutné informácie na účely patentových prihlášok. POZNÁMKA K JADROVÉMU SOFTVÉRU (Nuclear software note – NSN) (Táto poznámka má prednosť pred akoukoľvek kontrolou kategórie 0 v rámci oddielu D. ) Oddiel D kategórie 0 tohto zoznamu sa nevzťahuje na "softvér", ktorý je minimálne potrebným "objektovým kódom" na inštaláciu, prevádzku, údržbu (kontrolu) alebo opravu tých položiek, ktorých vývoz bol povolený. Schválenie tovaru na vývoz takisto povoľuje vývoz, a to pre toho istého koncového používateľa, minimálne potrebného "objektového kódu" potrebného na inštaláciu, prevádzku, údržbu (kontrolu) alebo opravu tovaru. Poznámka: Poznámka k jadrovému softvéru neuvoľňuje spod kontroly "softvér" uvedený v kategórii 5 – časti 2 (Bezpečnosť informácií). VŠEOBECNÁ POZNÁMKA K SOFTVÉRU (General software note – GSN) (Táto poznámka má prednosť pred akoukoľvek kontrolou kategórií 1 až 9 v rámci oddielu D. ) Kategórie 1 až 9 tohto zoznamu sa nevzťahujú na "softvér", ktorý je buď: a) všeobecne dostupný pre verejnosť tým, že: 1. sa predáva bez obmedzenia zo zásob v maloobchodných predajniach formou: a) pultového predaja; b) zásielkovým spôsobom; c) elektronickými transakciami alebo d) transakciami telefonicky; a 2. je navrhnutý tak, aby ho používateľ mohol inštalovať bez ďalšej podstatnej pomoci dodávateľa; Poznámka: Položka a) všeobecnej poznámky k softvéru neuvoľňuje spod kontroly "softvér" uvedený v kategórii 5 – časti 2 (Bezpečnosť informácií). b) "je dostupný verejne"alebo c) je dostupný s minimálne potrebným "objektovým kódom" na inštaláciu, prevádzku, údržbu (kontrolu) alebo opravu tých položiek, ktorých vývoz bol povolený. Poznámka: Položka c) všeobecnej poznámky k softvéru neuvoľňuje spod kontroly "softvér" uvedený v kategórii 5 – časti 2 (Bezpečnosť informácií). VŠEOBECNÁ POZNÁMKA K "BEZPEČNOSTI INFORMÁCIÍ" (General "Information Security" Note – GISN) Položky alebo funkcie súvisiace s "bezpečnosťou informácií" treba posudzovať podľa ustanovení kategórie 5, časti 2, aj keď ide o komponenty, "softvér" alebo funkcie iných položiek. REDAKČNÉ POSTUPY V ÚRADNOM VESTNÍKU EURÓPSKEJ ÚNIE V súlade s pravidlami stanovenými v Medziinštitucionálnej príručke úpravy dokumentov v textoch v slovenčine uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie: — na oddelenie celého čísla od desatinných miest sa používa čiarka, — celé čísla sa uvádzajú v skupinách po troch, pričom každá skupina je oddelená úzkou medzerou. Text uverejnený v tejto prílohe sa riadi uvedenými pravidlami. AKRONYMY A SKRATKY POUŽÍVANÉ V TEJTO PRÍLOHE Pre akronymy a skratky používané ako definované pojmy pozrite 'Definície pojmov použitých v tejto prílohe'. AKRONYMY A SKRATKY ABEC Výbor inžinierov pre radiálne ložiská (Annular Bearing Engineers Committee) ABMA Americké združenie výrobcov ložísk (American Bearing Manufacturers Association) ADC analógovo-číslicový prevodník AGMA Americké združenie výrobcov ozubených kolies (American Gear Manufacturers‘ Association) AHRS referenčné systémy sklonu a orientácie AISI Americký inštitút pre železo a oceľ ALE epitaxia atómovou vrstvou ALU aritmetická logická jednotka ANSI Americký národný normalizačný ústav (American National Standards Institute) APP nastavený špičkový výkon APU pomocná energetická jednotka ASTM americká spoločnosť pre skúšobníctvo a materiály ATC riadenie letovej prevádzky BJT bipolárne plošné tranzistory BPP výsledný parameter lúča BSC riadiaca jednotka základňovej stanice CAD počítačom podporované projektovanie CAS služba CAS (Chemical Abstracts Service) CCD zariadenia s viazanými nábojmi CDU riadiaca a zobrazovacia jednotka CEP pravdepodobná kruhová odchýlka CMM stroj na meranie súradníc CMOS zariadenia s doplňujúcou sa štruktúrou kov-oxid-polovodič CNTD tepelné vylučovanie s riadenou tvorbou kryštalizačných jadier CPLD komplexné programovateľné logické zariadenia CPU centrálna procesorová jednotka CVD chemické vylučovanie z plynnej fázy CW bojové chemické látky CW (pre lasery) stála vlna DAC číslicovo-analógový prevodník DANL preukázaná priemerná úroveň šumu DBRN systém navigácie založenej na údajoch DDS priamy digitálny syntetizátor DMA dynamicko-mechanická analýza DME zariadenie na meranie vzdialenosti DMOSFET difundovaný tranzistor riadený poľom so štruktúrou kov-oxid-polovodič DS smerové stuhnutie EB vybuchujúci mostík EB-PVD fyzikálne pokovovanie zrážaním kovových pár pomocou elektrónového lúča EBW vybuchujúci premosťovací vodič ECAD počítačom podporované projektovanie elektronických systémov ECM elektrochemické opracovanie EDM stroje na elektroerozívne obrábanie EFI explodujúce fóliové iniciátory EIRP užitočný nesmerovo vyžiarený výkon EMP elektromagnetický impulz ENOB skutočný počet bitov ERF elektroreologická konečná úprava ERP efektívne vyžiarený výkon ESD elektrostatický výboj ETO tyristor vypínaný emitorom ETT elektrický spúšťací tyristor EÚ Európska únia EUV extrémna ultrafialová FADEC digitálne riadenie motora s úplným oprávnením FFT rýchla Fourierova transformácia (Fast Fourier Transform) FPGA hradlové polia programovateľné u zákazníka FPIC prepojenia programovateľné u zákazníka FPLA logické polia programovateľné u zákazníka FPO operácie s pohyblivou rádovou čiarkou FWHM veľkosť bodu s plnou šírkou v polovici maxima GAAFET tranzistor riadený poľom s hradlami zo štyroch strán GLONASS globálny navigačný satelitný systém GNSS globálny navigačný satelitný systém GBS globálny systém na určenie polohy GSM globálny systém mobilnej komunikácie GTO tyristor vypínaný hradlom HBT heterobipolárne tranzistory HDMI multimediálne rozhranie s vysokým rozlíšením HEMT tranzistor s vysokou pohyblivosťou elektrónov ICAO Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (International Civil Aviation Organization) Komisia IEC Medzinárodná elektrotechnická komisia (International Electro-technical Commission) IED improvizované výbušné zariadenie IEEE Inštitút elektrotechnických a elektronických inžinierov (Institute of Electrical and Electronic Engineers) IFOV okamžité zorné pole IGBT bipolárny tranzistor s izolovaným hradlom IGCT prepínací tyristor s integrovaným hradlom IHO Medzinárodná hydrografická organizácia ILS presný pristávací rádiový systém IMU inerciálna meracia jednotka INS inerciálny navigačný systém IP internetový protokol IRS inerciálna vzťažná sústava IRU inerciálna vzťažná jednotka ISA medzinárodná štandardná atmosféra ISAR radar s inverzným syntetickým otvorom ISO Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (International Organization for Standardization) ITU Medzinárodná telekomunikačná únia (International Telecommunication Union) JT Joule-Thomson (Joule-Thomson) LIDAR detekcia a meranie dĺžky svetla LIDT prahová hodnota laserom vyvolaného poškodenia LOA celková dĺžka LRU modul vymeniteľný pri prevádzke LTT svetelný spúšťací tyristor MLS pristávacie mikrovlnné systémy MMIC monolitický integrovaný obvod MOCVD organické chemické vylučovanie kovov z plynnej fázy MOSFET tranzistor riadený poľom so štruktúrou kov-oxid-polovodič MPM mikrovlnný výkonový modul MRF magnetoreologická konečná úprava MRF veľkosť minimálneho rozlíšiteľného znaku MRI zobrazovanie magnetickou rezonanciou MTBF stredná doba bezporuchovej prevádzky MTTF stredná doba do výskytu poruchy NA číselná apertúra NDT skúška bez porušenia materiálu NEQ čistá hmotnosť výbušniny NIJ Národný inštitút spravodlivosti (National Institute of Justice) OAM prevádzka, správa alebo údržba OSI prepojenie otvorených systémov PAI polyamid-imidy PAR približovací radar PCL pasívna ucelená lokalizácia PDK súbory na tvorbu procesov PIN osobné identifikačné číslo PMR uzavreté mobilné siete PVD fyzikálne pokovovanie zrážaním kovových pár ppm počet častíc na milión QAM kvadratúrna amplitúdová modulácia QE kvantová účinnosť RAP reaktívna atómová plazma RF rádiofrekvencia rms kvadratický priemer RNC riadiaca jednotka rádiovej siete RNSS regionálny navigačný satelitný systém ROIC čítanie integrovaného obvodu S-FIL tlačiarenské litografické nástroje "step and flash" SAR radar so syntetickou apertúrou SAS sonar so syntetickou apertúrou SC monokryštál SCR kremíkový usmerňovač SFDR dynamická škála bez rušivých zložiek SHPL supervýkonný laser SLAR letecký radar s bočným výhľadom SOI kremík na izolátore SQUID supravodivé kvantové interferenčné zariadenie SRA dielensky vymeniteľný montážny celok SRAM statická pamäť s voľným prístupom SSB jedno postranné pásmo SSR sekundárny prehľadový radar SSS sonar na bočné snímanie TIR celkové indikované snímanie TVR odozva vysielacieho napätia u jednotka atómovej hmotnosti UPR jednosmerná opakovateľnosť polohovania UTS medza pevnosti v ťahu UV ultrafialový VJFET vertikálne plošné tranzistory riadené poľom s priechodovým hradlom VOR všesmerový rozsah veľmi vysokej frekvencie WHO Svetová zdravotnícka organizácia WLAN bezdrôtová miestna počítačová sieť DEFINÍCIE POJMOV POUŽITÝCH V TEJTO PRÍLOHE Definície pojmov uvedených v 'jednoduchých úvodzovkách' sa uvádzajú v technickej poznámke k príslušnej položke. Definície pojmov uvedených v "dvojitých úvodzovkách": Upozornenie: Odkazy na kategórie sú uvedené v zátvorkách za definovaným pojmom. "Presnosť" (2 3 6 7 8), obvykle meraná ako nepresnosť, je maximálna kladná alebo záporná odchýlka indikovanej hodnoty od akceptovaného štandardu alebo od skutočnej hodnoty. "Aktívne systémy riadenia letu" (7) sú systémy, ktoré fungujú tak, aby zabránili nežiaducim pohybom "lietadla" a riadenej strely alebo konštrukčným zaťaženiam tým, že autonómne spracovávajú výstupy z rozličných druhov snímačov a potom vydávajú nevyhnutné preventívne povely na výkon automatického riadenia. "Aktívny pixel" (aktívny obrazový prvok) (6) je minimálny (jednotlivý) prvok poľa tuhej fázy, ktorý po vystavení svetelnému (elektromagnetickému) žiareniu vykoná funkciu fotoelektrického prenosu. "Nastavený špičkový výkon" (4) je nastavená najvyššia rýchlosť, ktorou "digitálne počítače" vykonávajú 64-bitové sčítanie a násobenie s pohyblivou rádovou čiarkou a udáva sa vo vážených teraflopoch (WT) v jednotkách veľkosti 1012 operácií s pohyblivou rádovou čiarkou za sekundu. Upozornenie: Pozri Kategória 4, technické upozornenie. "Lietadlo"(1 6 7 9) je vzdušný dopravný prostriedok s pevnými krídlami, otáčavými krídlami, rotorom (vrtuľník), sklápacím rotorom alebo sklápacími krídlami. Upozornenie: Pozri aj termín "civilné lietadlo". "Vzducholoď" (9) je motorom poháňaný vzdušný dopravný prostriedok nadnášaný plynom (zvyčajne héliom, predtým vodíkom), ktorý je ľahší než vzduch. "Všetky dostupné kompenzácie" (2) znamená, že sú zohľadnené všetky primerané opatrenia, ktoré má výrobca k dispozícii na minimalizáciu všetkých systémových chýb riadenia polohy pre daný model obrábacieho stroja alebo chýb merania pre daný stroj na meranie súradníc. "Pridelené od ITU" (3 5) je pridelenie frekvenčných pásiem podľa aktuálneho vydania Rádiokomunikačného poriadku ITU pre primárne, povolené a sekundárne služby. Upozornenie: Dodatočné a alternatívne pridelenia nie sú zahrnuté. "Odchýlka uhlovej polohy" (2) je maximálny rozdiel medzi uhlovou polohou a skutočnou veľmi presne nameranou uhlovou polohou po tom, ako bola opora obrobku na upínacej doske pootočená zo svojej pôvodnej polohy. "Uhlový náhodný pohyb" (7) je stupňovanie uhlovej chyby s postupom času, ktoré je dôsledkom bieleho šumu v uhlovej rýchlosti (IEEE STD 528-2001). "APP" (4) je ekvivalentom "nastaveného špičkového výkonu". "Asymetrický algoritmus" (5) je zakódovaný algoritmus používajúci rôzne matematicky založené kľúče na zakódovanie a dekódovanie. Upozornenie: Bežné používanie "asymetrického algoritmu" je manažment kľúčov. "Autentifikácia" (5) overenie identity používateľa, procesu alebo zariadenia, často ako podmienka povolenia prístupu k zdrojom v informačnom systéme. Patrí sem overenie pôvodu obsahu správy alebo inej informácie a všetky aspekty riadenia prístupu všade tam, kde neexistuje šifrovanie súborov alebo textu okrem prípadov priamej súvislosti s ochranou hesiel, osobných identifikačných čísiel (PIN) alebo podobných údajov na zabránenie neoprávnenému prístupu. "Priemerný výstupný výkon" (6) je celková "laserová" výstupná energia v jouloch, vydelená dobou vyslania série po sebe nasledujúcich impulzov, vyjadrenou v sekundách. Pri sérii rovnomerne umiestnených impulzov sa rovná celkovej "laserovej" výstupnej energii vyslanej vo forme jediného impulzu, v jouloch, násobenej frekvenciou impulzov "lasera" v hertzoch. "Doba oneskorenia základného hradla" (3) je hodnota doby oneskorenia šírenia zodpovedajúca základnému hradlu použitému v "monolitickom integrovanom obvode". V prípade 'skupiny'"monolitických integrovaných obvodov" sa môže udávať buď ako doba oneskorenia šírenia na jedno typické hradlo v rámci danej 'skupiny' alebo ako typická doba oneskorenia šírenia na jedno hradlo v rámci danej 'skupiny'. Upozornenie 1 "Doba oneskorenia základného hradla" sa nesmie zamieňať s dobou oneskorenia vstupu/výstupu komplexného "monolitického integrovaného obvodu". Upozornenie 2 'Skupina' pozostáva zo všetkých integrovaných obvodov, pre ktoré platia všetky ďalej uvedené body ako metodika ich výroby a špecifikácie, okrem ich príslušných funkcií: a) spoločná architektúra hardvéru a softvéru; b) spoločný dizajn a technológia spracovania a c) spoločné základné vlastnosti. "Základný vedecký výskum" (GTN NTN) je experimentálna alebo teoretická práca vykonávaná predovšetkým na účely získavania nových poznatkov o základných princípoch javov alebo pozorovateľných skutočností, ktorá nie je primárne zameraná na konkrétny praktický účel alebo cieľ. "Systematická odchýlka" (akcelerometra) (7) je priemer za určitú dobu výstupu z akcelerometra meraný za osobitných prevádzkových podmienok, ktorý nemá koreláciu so vstupným zrýchlením alebo rotáciou. "Systematická odchýlka" je vyjadrená v gramoch alebo metroch za sekundu na druhú (g alebo m/s2). (IEEE STD 528-2001) (Mikro g sa rovná 1x10-6 g). "Systematická odchýlka" (gyroskopu) (7) je priemer za určitú dobu výstupu z gyroskopu meraný za osobitných prevádzkových podmienok, ktorý nemá koreláciu so vstupnou rotáciou alebo zrýchlením. "Systematická odchýlka" je obyčajne vyjadrená v stupňoch za hodinu (deg/hr). (IEEE STD 528-2001). "Biologické agensy" (1) sú patogény alebo toxíny vybrané alebo upravené (napr. zmenou čistoty, skladovateľnosti, virulencie, charakteristiky šírenia alebo odolnosti proti UV žiareniu) s cieľom spôsobiť straty na životoch ľudí alebo zvierat, poškodiť zariadenia, úrodu alebo životné prostredie. "Plánovaná odchýlka pohybu" (camming) (2) je posunutie v smere osi pri jednej otáčke hlavného vretena v rovine kolmej na čelo vretena v bode najbližšom obvodu čela vretena (pozri: ISO 230-1:1986, odsek 563). ("CEP") (7): "pravdepodobná kruhová odchýlka" – pri kruhovom normálnom rozdelení polomer kruhu obsahujúceho 50 % jednotlivých vykonávaných meraní alebo polomer kruhu, v ktorom je 50 percentná pravdepodobnosť lokalizácie výskytu. "Chemický laser" (6) je "laser", v ktorom výstupná energia z chemickej reakcie vytvára excitované vzorky. "Chemická zmes" (1) predstavuje tuhý, kvapalný alebo plynný produkt pozostávajúci z dvoch alebo viacerých zložiek, ktoré za podmienok, za ktorých sa zmes uchováva, navzájom nereagujú. "Obehom riadený vyrovnávací systém regulácie smeru alebo obehom riadený systém regulácie smeru" (7) sú systémy, ktoré používajú vzduch vháňaný nad aerodynamické povrchy na účel zvýšenia alebo regulácie síl vytváraných týmito povrchmi. "Civilné lietadlo" (1 3 4 7) je "lietadlo", uvedené podľa označenia v zoznamoch certifikácie letovej spôsobilosti uverejňovaných orgánmi civilného letectva jedného alebo viacerých členských štátov EÚ alebo účastníckych štátov Wassenaarského usporiadania, ktoré slúži na lety na komerčných civilných vnútroštátnych a zahraničných trasách alebo na zákonné používanie pre civilné, súkromné alebo podnikateľské účely. Upozornenie: Pozri aj termín "lietadlo". "Regulátor komunikačného kanála" (4) predstavuje fyzické rozhranie, ktoré reguluje tok synchrónnych alebo asynchrónnych digitálnych informácií. Je to montážny celok, ktorý môže byť integrovaný do počítača alebo do telekomunikačného zariadenia tak, aby umožňoval komunikačný prístup. "Kompenzačné systémy" (6) pozostávajú z primárneho skalárneho snímača, jedného alebo viacerých referenčných snímačov (napr. vektorové magnetometre) spolu so softvérom, ktorý umožňuje znížiť rotačný šum pevného telesa platformy. "Kompozit" (1 2 6 8 9) predstavuje "matricu" a prídavnú fázu alebo prídavné fázy pozostávajúce z častíc, hrotových elektród, vlákien alebo ich ľubovoľnej kombinácie, ktoré slúžia na osobitný účel alebo účely. "Zlúčeniny III/V" (3 6) sú polykryštalické, binárne alebo komplexné monokryštalické produkty skladajúce sa z prvkov skupín IIIA a VA Mendelejevovej periodickej tabuľky (napr. arzenid gália, arzenid gália a hliníka, fosfid india). "Riadenie profilu" (2) znamená dva alebo viac "číslicovo riadených" pohybov prebiehajúcich v súlade s pokynmi, ktoré udávajú najbližšiu požadovanú polohu a požadované rýchlosti posunu do tejto polohy. Tieto rýchlosti posunu sa menia vo vzájomnom vzťahu tak, aby sa vytváral požadovaný obrys. (ref. ISO/DIS 2806 – 1980). "Kritická teplota" (1 3 5) (niekedy sa nazýva teplota prechodu) konkrétneho "supravodivého" materiálu je teplota, pri ktorej materiál úplne stráca odpor voči toku jednosmerného elektrického prúdu. "Aktivácia šifrovania" (5) je akákoľvek technika, ktorá osobitne aktivuje alebo umožňuje šifrovaciu schopnosť položky, a to prostredníctvom mechanizmu použitého výrobcom danej položky, pričom tento mechanizmus je jednoznačne viazaný na: 1. jediný prípad položky alebo 2. jedného zákazníka pre viaceré prípady položky. Technické poznámky: 1. Techniky a mechanizmy, ktoré sa používajú na "aktiváciu šifrovania" sú hardvér, "softvér" alebo "technológia". 2. Mechanizmami na "aktiváciu šifrovania" môžu byť napríklad licenčné kľúče na základe sériových čísel alebo autentifikačné nástroje, ako sú digitálne podpísané certifikáty. "Kryptografia" (5) je disciplína, ktorá stelesňuje zásady, prostriedky a metódy premeny údajov na ukrytie ich informačného obsahu, zabránenie nezistiteľnej modifikácii alebo neoprávnenému použitiu. "Kryptografia" sa obmedzuje na premenu informácií použitím jedného alebo viacerých tajných parametrov‘ (napr. kryptopremenných) alebo sprievodného riadenia pomocou kľúča. Poznámky: 1. "Kryptografia" nezahŕňa 'pevne nastavené' techniky komprimovania alebo kódovania údajov. 2. "Kryptografia" zahŕňa dešifrovanie. Technické poznámky: 1. 'Tajný parameter': konštanta alebo kľúč, ktoré ostatní nepoznajú, alebo ktoré poznajú iba členovia istej skupiny. 2. 'Pevne nastavený': kódovací alebo zhusťovací algoritmus nedokáže prijímať zvonka dodávané parametre (napr. kódovacie alebo kľúčové premenné) a používateľ ho nemôže modifikovať. "CW laser" (6) je "laser", ktorý produkuje nominálne konštantnú výstupnú energiu dlhšie ako 0,25 sekundy. "Reakcia na kybernetické incidenty" (4) je proces výmeny nevyhnutných informácií o kybernetickom bezpečnostnom incidente s jednotlivcami alebo organizáciami zodpovednými za vykonávanie alebo koordináciu nápravných opatrení na riešenie kybernetického incidentu. Systémy "navigácie založenej na údajoch" ("DBRN") (7) sú systémy, ktoré využívajú rôzne zdroje vopred nameraných údajov geografického mapovania integrovaných tak, aby poskytovali presné navigačné informácie za dynamických podmienok. K zdrojom údajov patria hĺbkové mapy, hviezdne mapy, mapy gravitačnej sily, magnetické mapy alebo trojrozmerné digitálne topografické mapy. "Ochudobnený urán" (0) je urán ochudobnený o izotop 235 na množstvo nižšie, ako sa vyskytuje v prírode. "Vývoj" (všetky GTN NTN) sa vzťahuje na všetky fázy pred sériovou výrobou, t. j. na návrh, výskum návrhu, analýzy návrhu, návrhové koncepcie, montáž a skúšanie prototypov, programy poloprevádzkovej výroby, údaje o dizajne, proces premeny údajov o dizajne na výrobok, návrh konfigurácie, návrh integrácie a dispozíciu. "Difúzne zváranie" (1 2) je spájanie v tuhom skupenstve najmenej dvoch samostatných kusov kovov do jedného kusa so silou spojenia ekvivalentnou sile najslabšieho materiálu, pričom základným mechanizmom je vzájomná difúzia atómov na rozhraní. "Digitálny počítač" (4 5) je zariadenie, ktoré môže formou jednej alebo viacerých diskrétnych premenných vykonávať všetky ďalej uvedené postupy: a) prijímať údaje; b) ukladať údaje alebo príkazy do pevných alebo zmeniteľných (zapisovateľných) pamäťových zariadení; c) spracovávať údaje pomocou uloženej postupnosti inštrukcií, ktorá je meniteľná a d) zabezpečovať výstup údajov. Upozornenie: Zmeny uloženej postupnosti inštrukcií zahŕňajú výmenu pevných pamäťových zariadení, nie však fyzickú zmenu zapojenia alebo prepojení. "Rýchlosť digitálneho prenosu" (def) je celková rýchlosť prenosu informácií v bitoch, ktoré sa priamo prenášajú na akékoľvek médium. Upozornenie: Pozri aj termín "celková rýchlosť digitálneho prenosu". "Driftová rýchlosť" (gyroskopu) (7) je zložka zotrvačníkového výkonu, ktorá je funkčne nezávislá od vstupnej rotácie. Je vyjadrená ako uhlová rýchlosť. (IEEE STD 528-2001). "Účinný gram" (0 1) "špeciálneho štiepneho materiálu" znamená: a) v prípade izotopov plutónia a uránu 233 hmotnosť izotopu v gramoch; b) v prípade uránu obohateného o jedno alebo viac percent izotopu uránu 235 hmotnosť prvku v gramoch vynásobenú druhou mocninou jeho obohatenia vyjadrenou ako desatinný zlomok hmotnosti; c) v prípade uránu obohateného menej ako jedným percentom izotopu uránu 235 hmotnosť prvku v gramoch vynásobenú koeficientom 0,0001. "Elektronický montážny celok" (2 3 4) je určitý počet elektronických súčastí (t. j. 'prvky obvodu', 'samostatné súčasti', integrované obvody atď. ) vzájomne spojených na účely vykonávania a) špecifickej funkcie (funkcií), nahraditeľný ako celok a s možnosťou bežnej demontáže. Upozornenie 1 'Prvok obvodu': jednotlivá aktívna alebo pasívna funkčná časť elektronického obvodu, ako je jedna dióda, jeden tranzistor, jeden odpor, jeden kondenzátor atď. Upozornenie 2 'Samostatná súčasť': osobitne zabalený 'prvok obvodu' s vlastnými vonkajšími pripojeniami. "Energetické materiály" (1) sú látky alebo zmesi, ktoré chemicky reagujú a pritom uvoľňujú energiu požadovanú na plánované použitie. "Výbušniny", "pyrotechnické látky" a "propelenty" sú podtriedou energetických materiálov. "Koncové efektory" (2) sú unášače, 'aktívne nástrojové jednotky' a všetky iné nástroje pripojené k základovej doske na konci manipulačného ramena "robota". Upozornenie: 'Aktívna nástrojová jednotka' je zariadenie na aplikáciu hnacej sily alebo energie procesu na obrobok alebo na snímanie obrobku. "Ekvivalentná hustota" (6) je hmotnosť optiky na jednotkovú optickú plochu premietanú na optický povrch. "Rovnocenné normy" (1) sú porovnateľné vnútroštátne alebo medzinárodné normy, ktoré uznáva jeden alebo viacero členských štátov EÚ alebo účastníckych štátov Wassenaarského usporiadania a ktoré sa vzťahujú na príslušnú položku. "Výbušniny" (1) sú tuhé, kvapalné alebo plynné látky alebo zmesi látok, ktoré sa uplatňujú ako primárne, doplnkové alebo hlavné nálože v hlaviciach, demolačných a iných aplikáciách a sú určené na detonáciu. "Systémy FADEC" (9) sú systémy na digitálne riadenie motora s úplným oprávnením, t. j. digitálne elektronické systémy riadenia pre plynový turbínový motor, ktoré sú schopné samostatne riadiť motor v celom jeho prevádzkovom rozsahu od požadovaného spustenia až po požadované odstavenie motora, za normálnych, ako aj poruchových prevádzkových podmienok. "Vláknité alebo vláknové materiály" (0 1 8 9) zahŕňajú: a) nekonečné "monofibrilové vlákna"; b) nekonečné "priadze" a "predpriadze"; c) "stuhy", tkaniny, nevrstvené rohože a prámiky; d) deky zo strihaných vlákien, deky zo striže, deky zo súdržných vlákien; e) monokryštalické alebo polykryštalické hrotové elektródy ľubovoľnej dĺžky; f) buničinu z aromatického polyamidu. "Vrstvový integrovaný obvod" (3) je sústava 'prvkov obvodu' a kovových spojení vytvorených nanesením hrubej alebo tenkej vrstvy na izolačný "substrát". Upozornenie: 'Prvok obvodu' je jednotlivá aktívna alebo pasívna funkčná časť elektronického obvodu, ako je jedna dióda, jeden tranzistor, jeden odpor, jeden kondenzátor atď. "Systém aktívneho riadenia svetelnými impulzmi" (7) je primárny digitálny systém riadenia letu, ktorý využíva spätnú väzbu pri ovládaní lietadla počas letu, pričom pokynmi smerujúcimi k efektorom/ovládačom sú optické signály. "Systém aktívneho elektroimpulzného riadenia" (7) je primárny digitálny systém riadenia letu, ktorý využíva spätnú väzbu pri ovládaní lietadla počas letu, pričom pokynmi smerujúcimi k efektorom/ovládačom sú elektrické signály. "Sústava s ohniskovou rovinou" (6 8) je lineárna alebo dvojrozmerná rovinná vrstva alebo kombinácia rovinných vrstiev jednotlivých prvkov detektora so znakovou zobrazovacou elektronikou alebo bez nej, ktorá pracuje v ohniskovej rovine. Upozornenie: Nie je zámerom zaradiť sem sadu detektorov s jedným prvkom alebo ľubovoľné detektory s dvoma, tromi alebo štyrmi prvkami, ak sa časové oneskorenie a integrácia nevykonávajú v rámci tohto prvku. "Relatívna šírka pásma" (3 5) je "okamžitá šírka pásma" rozdelená podľa stredovej frekvencie vyjadrená v percentách. "Skákanie frekvencie" (5 6) je forma "rozptýleného spektra", pri ktorej je prenosová frekvencia jednotlivého komunikačného kanála nútená meniť sa náhodnou alebo pseudonáhodnou postupnosťou samostatných krokov. "Čas prepnutia frekvencie" (3) je čas (t. j. oneskorenie) potrebný na prepnutie signálu z počiatočnej špecifikovanej výstupnej frekvencie na ktorúkoľvek z týchto možností: a) ±100 Hz od konečnej špecifikovanej výstupnej frekvencie nižšej než 1 GHz alebo b) ±0,1 ppm od konečnej špecifikovanej výstupnej frekvencie vyššej alebo rovnej 1 GHz. "Palivový článok" (8) je elektrochemické zariadenie, ktoré premieňa chemickú energiu priamo na jednosmerný prúd spotrebou paliva z vonkajšieho zdroja. "Taviteľný" (1) je materiál, ktorý sa dá ďalej priečne viazať alebo ďalej polymerizovať (tvrdiť) prostredníctvom tepla, radiácie, katalyzátorov, a pod. alebo sa dá roztaviť bez pyrolýzy (zuhoľnatenia). "Tranzistor riadený poľom s hradlami zo štyroch strán" ("GAAFET") (3) je zariadenie s jedným alebo viacerými polovodičovými prvkami vodivého kanála so spoločnou hradlovou konštrukciou, ktorá obklopuje a riadi prúd vo všetkých polovodičových prvkoch vodivého kanála. Upozornenie: Toto vymedzenie zahŕňa tranzistory riadené poľom s nanoplatničkou alebo nanovláknom obklopenými hradlami a iné konštrukcie polovodičových prvkov kanála "GAAFET" "Pevné vyhľadávacie kritériá" (5) sú údaje alebo súbory údajov, ktoré sa týkajú jednotlivca (napr. priezvisko, krstné meno, e-mailová adresa, adresa, telefónne číslo alebo príslušnosť k skupine). "Navádzacia sústava" (7) sú systémy, ktoré integrujú proces merania a počítania polohy a rýchlosti vozidiel (t. j. navigáciu) s procesom počítania a vysielania príkazov do systémov letovej kontroly dopravných prostriedkov na korekciu trajektórie. "Hybridný integrovaný obvod" (3) znamená akúkoľvek kombináciu integrovaného obvodu (obvodov) alebo integrovaného obvodu s 'prvkami obvodu' alebo 'samostatnými súčasťami' vzájomne prepojenými na vykonávanie osobitnej funkcie (funkcií), ktorá má všetky tieto vlastnosti: a) obsahuje najmenej jedno nezapuzdrené zariadenie; b) je spojená pomocou typických metód na výrobu IC; c) je vymeniteľná ako celok a d) za bežných okolností sa nedá rozobrať. Upozornenie 1 'Prvok obvodu': jednotlivá aktívna alebo pasívna funkčná časť elektronického obvodu, ako je jedna dióda, jeden tranzistor, jeden odpor, jeden kondenzátor atď. Upozornenie 2 'Samostatná súčasť': osobitne zabalený 'prvok obvodu' s vlastnými vonkajšími pripojeniami. "Zosilnenie obrazu" (4) je spracovanie externe odvodených obrazov poskytujúcich informácie pomocou takých algoritmov ako sú: zhusťovanie času, filtrácia, extrakcia, selekcia, korelácia, konvolúcia alebo transformácia medzi doménami (napr. rýchla Fourierova transformácia alebo Walshova transformácia). Nepatria sem algoritmy používajúce iba lineárnu alebo rotačnú transformáciu jednotlivého obrazu ako je konverzia, výber charakteristických znakov, registrácia alebo nesprávne kolorovanie. "Imunotoxín" (1) je konjugát jednobunkovej špecifickej monoklonálnej protilátky a "toxínu" alebo "podjednotky toxínu", ktorý selektívne pôsobí na choré bunky. "Verejne dostupné" (GTN NTN GSN), ako sa používa v tomto dokumente, znamená "technológiu" alebo "softvér", ktoré sa bez obmedzenia poskytujú na ďalšie šírenie (obmedzenia na základe autorských práv neznamenajú, že "technológia" alebo "softvér" nie sú "verejne dostupné"). "Bezpečnosť informácií" (GSN GISN 5) zahŕňa všetky prostriedky a funkcie zabezpečujúce dostupnosť, dôvernosť alebo integritu informácií alebo komunikácií, okrem prostriedkov a funkcií určených na ochranu proti poruchám. Patrí sem "kryptografia", "aktivácia šifrovania", 'kryptoanalýza', ochrana proti ohrozujúcim emanáciám a počítačová bezpečnosť. Technická poznámka: 'Kryptoanalýza': analýza šifrovaného systému alebo jeho vstupov a výstupov na odvodenie dôverných premenných alebo citlivých údajov vrátane nekódovaného textu. "Okamžitá šírka pásma" (3 5 7) je šírka pásma, v ktorej výkon zostáva konštantný v rozsahu 3 dB bez nastavovania iných prevádzkových parametrov. "Izolácia" (9) sa nanáša na súčasti raketového motora, t. j. na skriňu, dýzu, prívody a skriňové uzávery a obsahuje gumové tabule z vulkanizovanej alebo polovulkalizovanej kaučukovej zmesi obsahujúce izolačný alebo žiaruvzdorný materiál. Môžu byť zabudované aj ako membrány alebo klapky na odstránenie vnútorného napätia. "Vnútorné obloženie" (9) je vhodné ako prepojovacie rozhranie medzi tuhým palivom a plášťom alebo izolačnou vložkou. Obyčajne disperzia žiaruvzdorných alebo izolačných materiálov na báze kvapalného polyméru, napr. hydroxylovou skupinou ukončený polybutadién plnený uhlíkom (HTPD) alebo iný polymér s pridanými vytvrdzovacími činidlami nastriekanými alebo nanesenými na vnútornú stranu plášťa. "Integračný analógovo-číslicový prevodník (ADC)" (3) sú zariadenia s viacerými jednotlivými ADC, ktoré vzorkujú rovnaký analógový vstup v rôznom čase tak, že po agregovaní výstupov sa analógový vstup efektívne prevzorkoval a konvertoval pri vyššej rýchlosti vzorkovania. "Magnetický gradiometer s vlastnou vodivosťou" (6) je jednotlivý prvok snímajúci gradient magnetického poľa s pridruženou elektronikou, ktorého výstup je mierou gradientu magnetického poľa. Upozornenie: Pozri aj "magnetický gradiometer". "Narušiteľský softvér" (4 5) znamená "softvér" osobitne navrhnutý alebo upravený tak, aby sa vyhol odhaleniu 'monitorovacími nástrojmi' alebo zdolal 'ochranné protiopatrenia' počítača alebo sieťového zariadenia, a ktorý vykonáva ktorýkoľvek z nasledujúcich funkcií: a) získavanie údajov alebo informácií z počítača alebo sieťového zariadenia, alebo modifikácia systému alebo používateľských dát, alebo b) zmena bežnej cesty realizácie programu alebo procesu s cieľom umožniť vykonávanie externe zadávaných pokynov. Poznámky: 1. "Narušiteľský softvér" nezahŕňa žiaden z nasledujúcich nástrojov: a) hypervízory, ladiace programy (debuggery) alebo nástroje reverzného softvérového inžinierstva (SRE); b) "softvér" na správu digitálnych práv (DRM), ani c) "softvér" navrhnutý s cieľom, aby si ho výrobcovia, správcovia alebo používatelia nainštalovali na účely vypátrania alebo spätného získania majetku. 2. Sieťové zariadenia zahŕňajú mobilné zariadenia a inteligentné merače. Technické poznámky: 1. 'Monitorovacie nástroje': "softvérové" alebo hardvérové nástroje na monitorovanie systémového správania alebo procesov prebiehajúcich na určitom zariadení. Zahŕňa to antivírusové (AV) produkty, produkty na zabezpečenie koncového bodu, produkty osobnej bezpečnosti (PSP), systémy na detegovanie narušenia (IDS), systémy prevencie proti narušeniu (IPS) alebo firewally. 2. "Ochranné protiopatrenia": techniky zamerané na bezpečné spúšťanie kódov, napríklad prevencia proti spusteniu dátovým kódom (DEP), náhodné prideľovanie adresového priestoru (ASLR) alebo separácia spustiteľného programového kódu (sandboxing). "Izolované živé kultúry" (1) zahŕňajú živé kultúry v dormantnom stave a vo forme sušených prípravkov. "Izostatické lisy" (2) sú zariadenia schopné pretlačiť uzatvorenú dutinu cez rôzne médiá (plyn, kvapalina, tuhé častice atď. ) na vytvorenie rovnakého tlaku vo všetkých smeroch v dutine, pôsobiaceho na obrobok alebo materiál. "Laser" (0 1 2 3 5 6 7 8 9) je prvok vytvárajúci priestorovo aj časovo koherentné svetlo, ktoré je zosilnené vynútenou emisiou žiarenia. Upozornenie: Pozri aj "chemický laser"; "CW laser"; "Pulzný laser"; "Supervýkonný laser". "Knižnica" (1) (parametrická technická databáza) je súbor technických informácií, ktorých využívanie môže zlepšiť výkon príslušných zariadení alebo systémov. "Dopravné prostriedky ľahšie ako vzduch" (9) sú balóny a "vzducholode", ktoré nadnáša horúci vzduch alebo iné plyny ľahšie ako vzduch, napríklad hélium alebo vodík. "Linearita" (2) (obyčajne meraná ako nelinearita): maximálna kladná alebo záporná odchýlka skutočnej charakteristiky (priemer hodnôt odčítaných na stupnici smerom nahor a nadol) od priamky umiestnenej tak, aby vyrovnala a minimalizovala maximálne odchýlky. "Miestna sieť" (4 5) je systém prenosu údajov, ktorý má všetky tieto vlastnosti: a) umožňuje ľubovoľnému počtu nezávislých 'dátových zariadení' komunikovať priamo medzi sebou a b) je obmedzená na geografickú oblasť menšej veľkosti (napr. administratívna budova, závod, univerzitný areál, sklad). Upozornenie: 'Dátové zariadenie' je zariadenie schopné prenášať alebo prijímať sledy digitálnych informácií. "Magnetické gradiometre" (6) sú prístroje určené na zisťovanie priestorovej zmeny magnetických polí zo zdrojov mimo prístroja. Pozostávajú z viacerých "magnetometrov" a pridruženej elektroniky, ktorých výstup je mierou gradientov magnetického poľa. Upozornenie: Pozri aj "magnetický gradiometer s vlastnou vodivosťou". "Magnetometre" (6) sú prístroje určené na zisťovanie magnetických polí zo zdrojov mimo prístroja. Pozostávajú z jediného prvku na snímanie magnetického poľa a pridruženej elektroniky, ktorých výstup je mierou magnetického poľa. "Materiály odolné proti korózii pôsobením UF6 " (0) zahŕňajú meď, zliatiny medi, nehrdzavejúcu oceľ, hliník, oxid hlinitý, zliatiny hliníka, nikel alebo zliatiny obsahujúce 60 % alebo viac niklu a fluórované uhľovodíkové polyméry. "Matrica" (1 2 8 9) je v podstate kontinuálna fáza, ktorá vypĺňa priestor medzi časticami, monofibrilovými vláknami alebo vláknami. "Neistota merania" (2) je charakteristický parameter, ktorý udáva, v akom rozsahu sa okolo výstupnej hodnoty nachádza správna hodnota merateľnej premennej s úrovňou spoľahlivosti 95 %. Zahŕňa nekorigované systematické odchýlky, nekorigovaný mŕtvy chod a náhodné odchýlky (pozri ISO 10360-2). "Mikropočítačový mikroobvod" (3) je "monolitický integrovaný obvod" alebo "mnohočipový integrovaný obvod" obsahujúci aritmetickú logickú jednotku (ALU), schopný vykonávať univerzálne inštrukcie z vnútornej pamäte, na údajoch nachádzajúcich sa vo vnútornej pamäti. Upozornenie: Vnútorná pamäť sa môže rozšíriť o vonkajšiu pamäť. "Mikroprocesorový mikroobvod" (3) je "monolitický integrovaný obvod" alebo "mnohočipový integrovaný obvod" s aritmetickou logickou jednotkou (ALU), schopný vykonávať sériu všeobecných inštrukcií z vonkajšej pamäte. Upozornenie 1 "Mikroprocesorový mikroobvod" bežne nemá zabudovanú pamäť prístupnú používateľovi, hoci pamäť nachádzajúca sa na čipe sa môže použiť na vykonávanie jeho logickej funkcie. Upozornenie 2 Sem patria súbory čipov, ktoré sú navrhnuté tak, aby fungovali spoločne a zabezpečovali funkciu "mikroprocesorového mikroobvodu". "Mikroorganizmy" (1 2) sú prírodné, zosilnené alebo modifikované baktérie, vírusy, mykoplazmy, baktérie rodu rickettsia, chlamýdie alebo huby buď vo forme "izolovaných živých kultúr", alebo ako materiál s obsahom živého materiálu, ktorý bol zámerne naočkovaný alebo kontaminovaný týmito kultúrami. "Riadené strely" (1 2 3 6 7 9) sú kompletné raketové systémy a systémy bezpilotných vzdušných prostriedkov schopné dopraviť najmenej 500 kg užitočného zaťaženia na vzdialenosť najmenej 300 km. "Monofibrilové vlákno (monofil)" (1) alebo vlákno je najmenší prírastok vlákna, obyčajne s priemerom niekoľkých mikrometrov. "Monolitický integrovaný obvod" (3) je kombinácia pasívnych, aktívnych alebo obojakých 'prvkov obvodu', ktoré: a) sú tvorené prostredníctvom difúznych procesov, implantačných procesov, procesov usadzovania v alebo na jedinom polovodivom kuse materiálu, takzvanom 'čipe'; b) možno považovať za neoddeliteľne združené a c) plnia funkciu (funkcie) obvodu. Upozornenie: 'Prvok obvodu' je jednotlivá aktívna alebo pasívna funkčná časť elektronického obvodu, ako je jedna dióda, jeden tranzistor, jeden odpor, jeden kondenzátor atď. "Monolitický mikrovlnný integrovaný obvod" ("MMIC") (3 5) je "monolitický integrovaný obvod", ktorý pracuje na mikrovlnných alebo milimetrových vlnných frekvenciách. "Monospektrálne zobrazovacie snímače" (6) sú schopné získavať obrazové údaje z jedného diskrétneho spektrálneho pásma. "Mnohočipový integrovaný obvod" (3) sú dva alebo viac "monolitických integrovaných obvodov" pripojených na spoločný "substrát". "Viackanálový analógovo-číslicový prevodník (ADC)" (3) sú zariadenia, v ktorých je integrovaný viac než jeden ADC tak, že každý z týchto ADC má samostatný analógový vstup. "Multispektrálne zobrazovacie snímače" (6) sú schopné simultánne alebo sériovo získavať obrazové údaje z dvoch alebo viacerých diskrétnych spektrálnych pásem. Snímače, ktoré majú viac ako dvadsať diskrétnych spektrálnych pásem, sa niekedy uvádzajú ako hyperspektrálne zobrazovacie snímače. "Prírodný urán" (0) je urán obsahujúci zmesi izotopov vyskytujúcich sa v prírode. "Riadiaca jednotka prístupu do siete" (4) je fyzikálne rozhranie so sieťou s distribuovaným spínaním. Používa spoločné médium, ktoré pracuje so stále rovnakou "rýchlosťou digitálneho prenosu" a na prenos používa arbitráž (napr. v zmysle tokenu alebo nosiča). Nezávisle od iných vyberá pakety údajov alebo skupiny dát (napr. IEEE 802) adresované jednotke. Je to montážny celok, ktorý môže byť integrovaný do počítača alebo do telekomunikačného zariadenia tak, aby umožňoval komunikačný prístup. "Jadrový reaktor" (0) je kompletný reaktor schopný prevádzky tak, aby udržiaval riadenú autonómnu reťazovú štiepnu reakciu. "Jadrový reaktor" zahŕňa všetky predmety v nádobe reaktora alebo k nemu priamo pripojené, zariadenie, ktoré reguluje hladinu výkonu v aktívnej zóne reaktora (štiepnom pásme reaktora) a súčasti, z ktorých obyčajne pozostáva, prichádzajú do priameho styku s primárnym chladiacim médiom, alebo regulujú primárne chladiace médium v aktívnej zóne reaktora. "Číslicové riadenie" (2) je automatické riadenie procesu vykonávané zariadením, ktoré využíva numerické údaje obyčajne zavádzané počas prebiehajúcej operácie (pozri ISO 2382:2015). "Objektový kód" (GSN) je zariadením spustiteľná forma vhodného vyjadrenia jedného alebo viacerých procesov ["zdrojový kód" (zdrojový jazyk)], ktorú zostavil programovací systém. "Prevádzka, správa alebo údržba" ("OAM") (5) znamená vykonávať jednu alebo viacero z týchto úloh: a) zriaďovať alebo spravovať: 1. účty alebo oprávnenia používateľov alebo správcov; 2. nastavenia určitej položky alebo 3. autentifikačné údaje na podporu úloh opísaných v bodoch a)1. alebo a)2. ; b) monitorovať alebo spravovať prevádzkové podmienky alebo výkonnosť určitej položky alebo c) protokoly alebo kontrolné údaje na podporu úloh opísaných v písmene a) alebo b). Poznámka: "OAM" nezahŕňa žiadnu z nasledujúcich úloh ani ich pridružené funkcie správy kľúčov: a) poskytovanie alebo modernizácia niektorej z kryptografických funkcionalít, ktorá nie je priamo prepojená s autentifikáciou alebo spravovaním údajov na podporu úloh opísaných v bodoch a)1. alebo a)2. vyššie, alebo b) vykonávanie niektorej kryptografickej funkcie pri odovzdávaní určitej položky alebo údajov o nej. "Optický integrovaný obvod" (3) je "monolitický integrovaný obvod" alebo "hybridný integrovaný obvod" obsahujúci jednu alebo viacero častí navrhnutých tak, aby fungovali ako fotosnímač alebo fotovysielač, alebo aby vykonávali optické alebo elektrooptické funkcie. "Optické prepínanie" (5) je trasovanie alebo prepínanie signálov v optickej forme bez konvertovania na elektrické signály. "Celková hustota prúdu" (3) je celkový počet ampérzávitov v cievke (t. j. súčet počtu závitov vynásobený maximálnym prúdom prenášaným každým závitom) vydelený celkovým prierezom cievky (pozostávajúcej zo supravodivých vlákien, kovovej matrice, v ktorej sú tieto supravodivé vlákna uložené, zapuzdrovacieho materiálu, všetkých chladiacich kanálov atď. ). "Účastnícky štát" (7 9) je štát podieľajúci sa na Wassenaarskom usporiadaní (pozri www. wassenaar. org). "Špičkový výkon" (6) je najvyšší výkon dosiahnutý počas "doby trvania impulzu". "Osobná sieť" (5) je systém prenosu údajov, ktorý má všetky tieto vlastnosti: a) umožňuje ľubovoľnému počtu nezávislých alebo vzájomne prepojených 'dátových zariadení' komunikovať priamo medzi sebou a b) je obmedzený na prenos údajov medzi zariadeniami, ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej fyzickej blízkosti jednotlivej osoby alebo ovládača zariadenia (napr. v jednej miestnosti, kancelárii alebo vozidle). Technické poznámky: 1. 'Dátové zariadenie' je zariadenie schopné prenášať alebo prijímať sledy digitálnych informácií. 2. "Miestna sieť" presahuje zemepisnú oblasť "osobnej siete". "Vopred separované" (1) je použitie akéhokoľvek procesu určeného na zvýšenie koncentrácie sledovaného izotopu. "Základný prvok" (4), ako sa používa v kategórii 4, je "základným prvkom", keď hodnota jeho náhrady predstavuje viac ako 35 % celkovej hodnoty systému, ktorého je prvkom. Hodnota prvku je cena, ktorú za prvok zaplatil výrobca systému alebo systémový integrátor. Celková hodnota je bežná medzinárodná predajná cena pre nespriaznené strany v mieste výroby alebo zostavovania zásielky. "Výroba" (všetky GTN NTN) sa vzťahuje na všetky fázy výroby, t. j. na zostrojenie, výrobnú techniku, výrobu, integráciu, zostavenie (montáž), kontrolu, skúšanie a zabezpečovanie kvality. "Výrobné príslušenstvo" (1 7 9) sú nástroje, šablóny, upínacie prípravky, vretená, tŕne, formy, lisovnice, raznice, vyrovnávacie mechanizmy, skúšobné zariadenia, ostatné strojné zariadenia a ich súčasti, s obmedzením na tie, ktoré sú osobitne navrhnuté alebo upravené na "vývoj" alebo na jednu alebo viac etáp "výroby". "Výrobné zariadenie" (7 9) je "výrobné príslušenstvo" a jeho osobitne navrhnutý softvér integrovaný do inštalácií na "vývoj" jednej alebo viacerých etáp "výroby". "Program" (6) je postupnosť inštrukcií na realizáciu procesu v podobe spustiteľnej elektronickým počítačom alebo zmeniteľnej do takejto podoby. "Kompresia impulzu" (6) je kódovanie a spracovanie radarového signálneho impulzu s dlhou dobou trvania na impulz s krátkou dobou trvania pri zachovaní výhod vysokej energie impulzu. "Doba trvania impulzu" (6) je doba trvania "laserového" impulzu a znamená dobu medzi bodmi polovičného výkonu na nábežnej a dobežnej hrane jednotlivého impulzu. "Pulzný laser" (6) je "laser" s "dobou trvania impulzu" 0,25 sekundy alebo menej. "Kvantová kryptografia" (5) je skupina techník na vytvorenie spoločne používaného kľúča pre "kryptografiu" na základe merania kvantovo-mechanických vlastností fyzikálneho systému (vrátane tých fyzikálnych vlastností, ktoré sa výslovne riadia kvantovou optikou, kvantovou teóriou poľa alebo kvantovou elektrodynamikou). "Agilita radarovej frekvencie" (6) je každá technika, ktorá v pseudonáhodnom slede mení nosnú frekvenciu impulzného rádiolokačného vysielača medzi impulzmi alebo medzi skupinami impulzov o hodnotu rovnú alebo väčšiu, ako je šírka pásma impulzu. "Rozptýlené spektrum radaru" (6) je akákoľvek modulačná technika šírenia energie pochádzajúcej zo signálu s relatívne úzkym frekvenčným pásmom na oveľa širšie pásmo frekvencií použitím náhodného alebo pseudonáhodného kódovania. "Citlivosť na žiarenie" (6) je radiačná citlivosť (mA/W) = 0,807 x (vlnová dĺžka v nanometroch) x kvantová účinnosť (QE). Technická poznámka: Kvantová účinnosť sa bežne vyjadruje ako percentuálny podiel; na účely tohto vzorca je však QE vyjadrená ako desatinné číslo menšie ako jeden, napr. 78 % bude 0,78. "Spracovanie v reálnom čase" (6) je spracovanie údajov počítačovým systémom zabezpečujúce požadovanú úroveň služby ako funkciu disponibilných zdrojov počas garantovanej doby odozvy bez ohľadu na zaťaženie systému pri stimulácii vonkajšou udalosťou. "Opakovateľnosť" (7) je blízkosť zhody medzi opakovanými meraniami rovnakej premennej v rovnakých prevádzkových podmienkach, ak medzi meraniami nastanú zmeny alebo neprevádzkové obdobia. [Pozri: IEEE STD 528-2001 (štandardná odchýlka 1 sigma)]. "Vyžadovaná" (GTN 3 5 6 7 9) sa vzhľadom na "technológiu" vzťahuje iba na tú časť "technológie", ktorá bezprostredne zabezpečuje dosiahnutie alebo rozšírenie úrovne riadeného výkonu, charakteristík alebo funkcií. Takáto "vyžadovaná" "technológia" môže byť spoločná pre rôzne druhy tovaru. "Látky na potláčanie nepokojov" (1) sú látky, ktoré za predpokladaných podmienok použitia na účely potláčania nepokojov vytvárajú u ľudí rýchle zmyslové podráždenie alebo paralyzačné fyzické účinky, ktoré zmiznú krátko po ukončení expozície. Technická poznámka: Slzotvorné plyny sú podmnožinou "látok na potláčanie nepokojov". "Robot" (2 8) je manipulačný mechanizmus, ktorý môže mať spojitú trasu alebo je typu bod-bod, môže používať snímače a má všetky tieto vlastnosti: a) je polyfunkčný; b) je prostredníctvom variabilných pohybov v trojrozmernom priestore schopný polohovať alebo priestorovo orientovať materiál, súčiastky, nástroje alebo zvláštne zariadenia; c) zabudované tri alebo viaceré servozariadenia s uzatvorenou alebo otvorenou slučkou, ktoré môžu obsahovať krokové motory a d) je vybavený "programovateľnosťou dostupnou používateľovi" prostredníctvom reprodukčnej metódy alebo prostredníctvom elektronického počítača, ktorým môže byť programovateľná logická riadiaca jednotka, t. j. bez mechanického zásahu. Upozornenie: Uvedená definícia nezahŕňa nasledovné zariadenia: 1. manipulačné mechanizmy, ktoré sú ovládateľné iba manuálne/teleoperátorom; 2. manipulačné mechanizmy s fixným sledom, čo sú automatizované pohyblivé zariadenia, pracujúce v súlade s mechanicky fixne naprogramovanými pohybmi. Program je mechanicky obmedzený mechanickými zarážkami, ako sú kolíky alebo vačky. Sled pohybov a výber dráh alebo uhlov nie je variabilný ani meniteľný mechanickými, elektronickými alebo elektrickými prostriedkami; 3. mechanicky ovládané manipulačné mechanizmy s variabilnou postupnosťou, ktoré sú automatické pohyblivé zariadenia pracujúce v súlade s mechanicky fixovanými naprogramovanými pohybmi; Program je mechanicky obmedzený pevnými, ale nastaviteľnými zarážkami ako sú kolíky alebo vačky. Postupnosť pohybov a výber dráh alebo uhlov je v rámci pevnej štruktúry programu variabilná. Zmeny alebo úpravy štruktúry programu (napr. zmeny kolíkov alebo výmeny vačiek) v jednej alebo viacerých pohybových osiach sa vykonávajú iba mechanickými operáciami; 4. manipulačné mechanizmy ovládané inak než servozariadeniami, s variabilnou postupnosťou, čo sú automatické pohyblivé zariadenia pracujúce v súlade s mechanicky fixovanými naprogramovanými pohybmi. Program je variabilný, ale postupnosť pokračuje iba prostredníctvom binárneho signálu z mechanicky pevných elektrických binárnych zariadení alebo nastaviteľných zarážok; 5. stohovacie žeriavy vymedzené ako manipulačné systémy s kartézskymi súradnicami vyrábané ako neoddeliteľná súčasť vertikálneho zoskupenia zásobníkov a konštruované tak, aby umožňovali prístup k obsahu týchto zásobníkov určených na skladovanie alebo vyhľadávanie. "Predpriadza" (1) je zväzok (obvykle 12 – 120) približne rovnobežných 'prameňov'. Upozornenie: 'Prameň' je zväzok "monofibrilových vlákien" (obvykle viac ako 200) usporiadaných približne rovnobežne. "Radiálne hádzanie" (2) (nesústredený beh) je radiálny posuv na jednu otáčku hlavného vretena meraný v rovine kolmej na os vretena v bode na vonkajšom alebo vnútornom skúšanom povrchu otáčania (pozri: ISO 230-1:1986, odsek 561). "Vzorkovacia frekvencia" (3) pre analógovo-číslicový prevodník (ADC) je maximálny počet vzoriek, ktoré sú merané na analógovom vstupe počas jednej sekundy, s výnimkou ADC s prevzorkovaním. V prípade ADC s prevzorkovaním je "vzorkovacia frekvencia" frekvencia výstupných slov. "Vzorkovacia frekvencia" sa tiež môže označovať ako "vzorkovacia rýchlosť", ktorá je zvyčajne uvádzaná v mega vzorkách za sekundu (MSPS) alebo v giga vzorkách za sekundu (GSPS), alebo ako rýchlosť konverzie, ktorá je zvyčajne uvádzaná v hertzoch (Hz). "Satelitný navigačný systém" (5 7) je systém pozostávajúci z pozemných staníc, konštelácie satelitov a prijímačov, ktorý umožňuje vypočítať polohy prijímačov na základe signálov získaných zo satelitov. Patria sem globálne navigačné satelitné systémy (GNSS) a regionálne navigačné satelitné systémy (RNSS). "Koeficient mierky" (gyroskop alebo akcelerometer) (7) je pomer zmeny výstupu k zmene vstupu, ktorý sa má merať. Koeficient mierky sa obyčajne vyhodnocuje ako sklon priamky, ktorý možno prispôsobiť metódou najmenších štvorcov voči vstupno-výstupným údajom získaným cyklickým obmieňaním vstupu v celom vstupnom rozsahu. "Analyzátory signálu" (3) sú prístroje schopné merať a zobrazovať základné vlastnosti jednofrekvenčných zložiek viacfrekvenčných signálov. "Spracovanie signálu" (3 4 5 6) je spracovanie externe získaných signálov obsahujúcich informácie pomocou algoritmov ako sú napr. : zhusťovanie času, filtrácia, extrakcia, selekcia, korelácia, konvolúcia alebo transformácia medzi doménami (napr. rýchla Fourierova transformácia alebo Walshova transformácia). "Softvér" (všetky GSN) znamená skupinu jedného alebo viacerých "programov" alebo 'mikroprogramov' zabudovaných v ľubovoľnom hmotnom médiu jazykového objektu. Upozornenie: 'Mikroprogram' znamená postupnosť základných inštrukcií uchovávaných v zvláštnej pamäti, ktorého vykonanie sa spúšťa zavedením jeho referenčnej inštrukcie do registra inštrukcií. "Zdrojový kód" (alebo zdrojový jazyk) (6 7 9) je vhodné vyjadrenie jedného alebo viacerých procesov, ktoré možno pomocou programovacieho systému previesť do formy, ktorú dokáže spustiť zariadenie ["objektový kód" (alebo objektový jazyk)]. "Kozmická loď" (9) znamená aktívne a pasívne satelity a vesmírne sondy. "Kozmická platforma" (9) je zariadenie, ktoré poskytuje podpornú infraštruktúru pre "kozmickú loď" a priestor pre "užitočné zaťaženie kozmickej lode". "Užitočné zaťaženie kozmickej lode" (9) sú zariadenia pripojené ku "kozmickej platforme", určené na vykonávanie určitého poslania vo vesmíre (napr. komunikáciu, pozorovanie, vedecký výskum). "Vhodné na vesmírne použitie" (3 6 7) znamená navrhnuté, vyrobené alebo úspešne odskúšané na prevádzku vo výške viac než 100 km nad zemským povrchom. Upozornenie: Rozhodnutie, že určitá položka je "vhodná na vesmírne použitie" na základe testovania neznamená, že iné položky v rovnakej výrobnej sérii alebo modelovej sérii sú "vhodné na vesmírne použitie", ak nie sú individuálne testované. "Špeciálny štiepny materiál" (0) je plutónium 239, urán 233, "urán obohatený izotopmi 235 alebo 233" a každý materiál, ktorý uvedené látky obsahuje. "Špecifický modul" (0 1 9) je Youngov modul v pascaloch, rovnajúci sa N/m2, delený mernou hmotnosťou v N/m3 meranou pri teplote (296 ± 2) K [(23 ± 2) °C] a relatívnej vlhkosti (50 ± 5) %. "Špecifická pevnosť v ťahu" (0 1 9) je medza pevnosti v ťahu v pascaloch, rovnajúca sa N/m2, delená mernou hmotnosťou v N/m3 meranou pri teplote (296 ± 2) K [(23 ± 2) °C] a relatívnej vlhkosti (50 ± 5) %. "Gyroskopy s rotujúcou hmotou" (7) sú gyroskopy, ktoré využívajú na snímanie uhlového pohybu nepretržite rotujúcu hmotu. "Rozptýlené spektrum" (5) je technika, ktorou sa energia v pomerne úzkopásmovom komunikačnom kanáli rozptýli do oveľa širšieho energetického spektra. Radar s "rozptýleným spektrom" (6) – pozri "Rozptýlené spektrum radaru". "Stabilita" (7) je štandardná odchýlka (1 sigma) variácie určitého parametra od jeho kalibrovanej hodnoty nameraná za ustálených teplotných podmienok. Možno ju vyjadriť ako funkciu času. "Štáty, ktoré (nie) sú zmluvnými štátmi Dohovoru o zákaze chemických zbraní" (1), sú tie štáty, pre ktoré Dohovor o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní (ne)nadobudol platnosť. (Pozri www. opcw. org) "Mód stabilného stavu" (9) označuje prevádzkové podmienky motora, za ktorých parametre motora ako napr. ťah/výkon, otáčky za minútu a iné, nemajú žiadne významné výkyvy, pokiaľ teplota okolitého vzduchu a tlak na saní motora sú konštantné.	28,640	1
2022/02017R1938-20220421/02017R1938-20220421_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,022	None	None	Spoken	7,827	18,528	Konsolidovaný TEXT: 32017R1938 — SK — 21.04.2022 02017R1938 — SK — 21.04.2022 — 001.001 Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente ►B NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/1938 z 25. októbra 2017 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010 (Text s významom pre EHP) (Ú. v. ES L 280 28.10.2017, s. 1) Zmenené a doplnené: Úradný vestník Č. Strana Dátum ►M1 DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2022/517 z 18. novembra 2021, L 104 53 1.4.2022 ▼B NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/1938 z 25. októbra 2017 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 994/2010 (Text s významom pre EHP) Článok 1 Predmet úpravy Týmto nariadením sa zavádzajú ustanovenia, ktorých cieľom je zaistenie bezpečnosti dodávok plynu tým, že sa zabezpečí riadne a neprerušované fungovanie vnútorného trhu so zemným plynom (ďalej len „plyn“), že sa povolia mimoriadne opatrenia, ktoré sa vykonajú v situácii, keď trh už nie je schopný zabezpečovať požadované dodávky plynu, vrátane solidárnych opatrení ako poslednej možnosti a že sa zabezpečí presné vymedzenie a rozdelenie povinností plynárenských podnikov, členských štátov a Únie v súvislosti s preventívnym opatrením a reakciou na konkrétne prerušenia dodávok plynu. Týmto nariadením sa tiež zavádzajú transparentné mechanizmy týkajúce sa, v duchu solidarity, koordinácie plánovania stavov núdze na vnútroštátnej úrovni, na regionálnej úrovni a na úrovni Únie, ako aj reakcie na tieto stavy. Článok 3 Zodpovednosť za bezpečnosť dodávok plynu 1. Za bezpečnosť dodávok plynu spoločne zodpovedajú plynárenské podniky, členské štáty, a to najmä prostredníctvom svojich príslušných orgánov, a Komisia v príslušných oblastiach svojej činnosti a právomoci. 2. Každý členský štát určí príslušný orgán. Príslušné orgány pri vykonávaní tohto nariadenia navzájom spolupracujú. Členské štáty môžu dovoliť príslušnému orgánu delegovanie osobitných úloh stanovených v tomto nariadení na iné orgány. Ak príslušné orgány delegujú úlohu vyhlásenia ktorejkoľvek z úrovní krízovej situácie uvedených v článku 11 ods. 1, takéto delegovanie môžu uskutočniť len na orgán verejnej moci, prevádzkovateľa prepravnej siete alebo prevádzkovateľa distribučnej siete. Delegované úlohy sa vykonávajú pod dohľadom príslušného orgánu a sú vymedzené v preventívnych akčných plánoch a núdzových plánoch. 3. Každý členský štát bezodkladne oznámi Komisii a uverejní názov svojho príslušného orgánu a každú jeho zmenu. 4. Pri vykonávaní opatrení stanovených v tomto nariadení príslušný orgán stanoví úlohy a povinnosti jednotlivých dotknutých aktérov pri vykonávaní opatrení stanovených v tomto nariadení takým spôsobom, aby sa zabezpečilo uplatňovanie trojúrovňového prístupu, ktorý zahŕňa v prvej úrovni príslušné plynárenské podniky a v prípade potreby elektroenergetické podniky a priemysel, v druhej úrovni členské štáty na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni a v tretej úrovni Úniu. 5. Komisia koordinuje činnosti príslušných orgánov na regionálnej úrovni a na úrovni Únie podľa tohto nariadenia, okrem iného prostredníctvom GCG alebo najmä v prípade stavu núdze na regionálnej úrovni alebo na úrovni Únie podľa článku 12 ods. 1 prostredníctvom skupiny pre krízové riadenie uvedenej v článku 12 ods. 4. 6. Prevádzkovatelia prepravných sietí v prípade stavu núdze na úrovni regiónu alebo Únie spolupracujú a vymieňajú si informácie a používajú pri tom systém regionálnej koordinácie pre plyn vytvorený ENTSOG. ENTSOG náležite informuje Komisiu a príslušné orgány dotknutých členských štátov. 7. V súlade s článkom 7 ods. 2 sa vymedzujú závažné nadnárodné riziká pre bezpečnosť dodávok plynu v Únii, a na tomto základe sa vytvárajú rizikové skupiny. Uvedené rizikové skupiny slúžia ako základ pre posilnenú regionálnu spoluprácu s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok plynu a umožňujú uzavretie dohody o vhodných a účinných cezhraničných opatreniach všetkých dotknutých členských štátov v rámci rizikových skupín alebo mimo nich pozdĺž núdzových zásobovacích koridorov. Zoznam týchto rizikových skupín a ich zloženie sa stanovuje v prílohe I. Zložením rizikových skupín sa nezabraňuje žiadnej inej forme regionálnej spolupráce, ktorá je prospešná pre bezpečnosť dodávok. 8. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom aktualizovať zloženie rizikových skupín uvedených v prílohe I zmenou uvedenej prílohy, aby zohľadnila vývoj závažných nadnárodných rizík pre bezpečnosť dodávok plynu v Únii a jeho vplyv na členské štáty, pričom berie do úvahy výsledky simulácie scenárov prerušenia dodávok plynu a prevádzky infraštruktúry vykonávanej na úrovni Únie zo strany ENTSOG v súlade s článkom 7 ods. 1 Predtým, ako sa pristúpi k aktualizácii, Komisia vedie konzultácie s GCG v zložení stanovenom v článku 4 ods. 4 o návrhu aktualizácie. Článok 4 Koordinačná skupina pre plyn 1. Koordinačná skupina pre plyn (GCG) sa zriaďuje s cieľom uľahčovať koordináciu opatrení v oblasti bezpečnosti dodávok plynu. GCG tvoria zástupcovia členských štátov, najmä zástupcovia ich príslušných orgánov, ako aj Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ďalej len „agentúra“), ENTSOG a zastupiteľské subjekty príslušného odvetvia a príslušných odberateľov. Komisia po porade s členskými štátmi rozhodne o zložení GCG, pričom zabezpečí jej úplnú reprezentatívnosť. GCG predsedá Komisia. GCG prijme svoj rokovací poriadok. 2. GCG poskytuje konzultácie a pomáha Komisii, najmä pokiaľ ide o tieto otázky: a) bezpečnosť dodávok plynu, kedykoľvek a obzvlášť v stave núdze; b) všetky informácie dôležité pre bezpečnosť dodávok plynu na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj na úrovni Únie; c) najlepšie postupy a prípadné usmernenia pre všetky dotknuté strany; d) úroveň bezpečnosti dodávok plynu, referenčné hodnoty a metodiky posudzovania; e) scenáre na vnútroštátnej, regionálnej úrovni a úrovni Únie a skúšanie úrovní pripravenosti; f) posúdenie preventívnych akčných plánov a núdzových plánov, koherentnosť rôznych plánov a vykonávanie v nich stanovených opatrení; g) koordinácia opatrení na riešenie stavu núdze v Únii so zmluvnými stranami Energetického spoločenstva a s ostatnými tretími krajinami; h) pomoc, ktorú potrebujú najviac postihnuté členské štáty. 3. Komisia zvoláva zasadnutia GCG v pravidelných intervaloch a poskytuje informácie, ktoré získala od príslušných orgánov, pričom zachováva dôvernosť citlivých obchodných informácií. 4. Komisia môže zvolať zasadnutie GCG v zložení, ktoré je obmedzené na zástupcov členských štátov a najmä ich príslušných orgánov. Komisia môže zvolať zasadnutie GCG v tomto obmedzenom zložení, ak to požaduje jeden alebo viacero zástupcov členských štátov a najmä ich príslušných orgánov. V takom prípade sa článok 16 ods. 2 neuplatňuje. Článok 5 Štandard infraštruktúry 1. Každý členský štát alebo, ak tak určitý členský štát stanoví, jeho príslušný orgán zabezpečí prijatie potrebných opatrení, aby v prípade prerušenia prevádzky samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry dokázala technická kapacita ostatnej infraštruktúry určená na základe vzorca N – 1 stanoveného v bode 2 prílohy II, bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto článku, uspokojiť celkový dopyt po plyne vo výpočtovej oblasti počas dňa s výnimočne vysokým dopytom po plyne, ktorý sa vyskytuje so štatistickou pravdepodobnosťou raz za 20 rokov. Tento postup sa vykonáva pri zohľadnení vývoja spotreby plynu, dlhodobého vplyvu opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a miery využitia existujúcej infraštruktúry. Povinnosťou uvedenou v prvom pododseku tohto odseku nie je dotknutá zodpovednosť prevádzkovateľov prepravných sietí za vynaloženie zodpovedajúcich investícií a nie sú ním dotknuté ani povinnosti prevádzkovateľov prepravných sietí, ako sa stanovuje v nariadení (ES) č. 715/2009 a smernici 2009/73/ES. 2. Povinnosť zabezpečiť, aby ostatná infraštruktúra mala technickú kapacitu na uspokojenie celkového dopytu po plyne, ako sa uvádza v odseku 1 tohto článku, sa považuje za splnenú, ak príslušný orgán preukáže v preventívnom akčnom pláne, že prerušenie dodávok plynu je možné dostatočne a včas kompenzovať prostredníctvom vhodných trhových opatrení na strane spotreby. Na tento účel sa vypočíta vzorec N – 1 stanovený v bode 4 prílohy II. 3. Ak je to vhodné, príslušné orgány susediacich členských štátov sa môžu dohodnúť, že v súlade s posúdeniami rizika podľa článku 7 spoločne splnia povinnosť stanovenú v odseku 1 tohto článku. V takom prípade príslušné orgány poskytnú v posúdení rizika výpočet vzorca N – 1 spolu s vysvetlením toho, ako dohodnuté dojednania uvedenú povinnosť spĺňajú, uvedeným v regionálnych kapitolách v preventívnych akčných plánoch. Uplatňuje sa bod 5 prílohy II. 4. Prevádzkovatelia prepravných sietí umožňujú stálu fyzickú kapacitu na prepravu plynu v oboch smeroch („obojsmerná kapacita“) na všetkých prepojeniach medzi členskými štátmi, okrem týchto prípadov: a) ak ide o prepojenia na výrobné zariadenia, na zariadenia LNG a na distribučné siete alebo b) ak bola udelená výnimka z tejto povinnosti po podrobnom posúdení a konzultácii s ostatnými členskými štátmi a Komisiou v súlade s prílohou III. Na postup, ktorým sa umožní alebo zlepší obojsmerná kapacita na prepojení alebo sa získa alebo predĺži výnimka z tejto povinnosti, sa uplatňuje príloha III. Komisia zverejní zoznam výnimiek a aktualizuje ho. 5. Návrh na umožnenie alebo zvýšenie obojsmernej kapacity alebo žiadosť o získanie alebo predĺženie výnimky obsahuje analýzu nákladov a prínosov vypracovanú na základe metodiky podľa článku 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 ( 1 ) a vychádza z týchto prvkov: a) posúdenie dopytu na trhu; b) odhady dopytu a ponuky; c) možný hospodársky vplyv na existujúcu infraštruktúru; d) štúdia uskutočniteľnosti; e) náklady na obojsmernú kapacitu vrátane potrebného posilnenia prepravnej siete a f) prínosy pre bezpečnosť dodávok plynu, pričom sa zohľadňuje možný prínos obojsmernej kapacity k dodržiavaniu štandardu infraštruktúry stanoveného v tomto článku. 6. Národné regulačné orgány zohľadňujú skutočne vynaložené náklady na plnenie povinnosti uvedenej v odseku 1 tohto článku a náklady na umožnenie obojsmernej kapacity s cieľom poskytnúť primerané stimuly pri transparentnom a podrobnom stanovovaní alebo schvaľovaní sadzieb alebo metodík v súlade s článkom 13 nariadenia (ES) č. 715/2009 a článkom 41 ods. 8 smernice 2009/73/ES. 7. Ak sa investície na umožnenie alebo zvýšenie obojsmernej kapacity nevyžadujú zo strany trhu, ale považujú sa za nevyhnutné na účely bezpečnosti dodávok plynu a ak v dôsledku takých investícií vznikajú náklady viac ako jednému členskému štátu, prípadne jednému členskému štátu v prospech iného členského štátu, národné regulačné orgány všetkých dotknutých členských štátov prijmú koordinované rozhodnutie o rozdelení nákladov pred prijatím akéhokoľvek investičného rozhodnutia. Pri deľbe nákladov sa zohľadňujú zásady opísané a prvky uvedené v článku 12 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 347/2013, najmä miera prospešnosti investícií do infraštruktúry z hľadiska zvýšenia bezpečnosti dodávok plynu dotknutých členských štátov, ako aj investície, ktoré sa na danú infraštruktúru už vynaložili. Deľbou nákladov sa nesmie neprimerane narúšať hospodárska súťaž ani účinné fungovanie vnútorného trhu a má sa ňou zabraňovať neprimeranému rušivému vplyvu na trh. 8. Príslušný orgán zabezpečí, aby každá nová prepravná infraštruktúra prispievala k bezpečnosti dodávok plynu prostredníctvom budovania dobre prepojenej siete, v prípade potreby aj prostredníctvom dostatočného množstva cezhraničných vstupných a výstupných bodov v závislosti od dopytu trhu a zistených rizík. Príslušný orgán v posúdení rizika určí, pričom uplatňuje integrovaný pohľad na plynárenské a elektrizačné sústavy, či existujú vnútorné prekážky a či sú vnútroštátna vstupná kapacita a infraštruktúra, najmä prepravné siete, schopné prispôsobiť toky plynu na vnútroštátnej a cezhraničnej úrovni scenáru uvedenému v posúdení rizika, podľa ktorého dôjde k prerušeniu prevádzky samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry na vnútroštátnej úrovni a samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry spoločného záujmu rizikovej skupiny. 9. Ako výnimka z odseku 1 tohto článku a v súlade s podmienkami stanovenými v tomto odseku Luxembursko, Slovinsko a Švédsko nie sú viazané povinnosťou stanovenou v uvedenom odseku pri zabezpečovaní dodávok plynu chráneným odberateľom v súlade s článkom 6, ale usilujú sa o jej plnenie. Výnimka sa uplatňuje na Luxembursko, pokiaľ: a) má aspoň dve prepojenia s inými členskými štátmi; b) má najmenej dva rôzne dodávateľské zdroje plynu a c) nemá na svojom území žiadne zásobníky plynu. Výnimka sa uplatňuje na Slovinsko, pokiaľ: a) má aspoň dve prepojenia s inými členskými štátmi, b) má najmenej dva rôzne dodávateľské zdroje plynu a c) nemá na svojom území žiadne zásobníky plynu ani zariadenia LNG. Výnimka sa uplatňuje na Švédsko, pokiaľ: a) sa cez jeho územie neuskutočňuje tranzit plynu do iných členských štátov; b) jeho vlastná ročná hrubá spotreba plynu predstavuje menej ako 2 Mtoe a c) menej ako 5 % celkovej spotreby primárnej energie pochádza z plynu. Luxembursko, Slovinsko a Švédsko informujú Komisiu o každej zmene, ktorá má vplyv na podmienky stanovené v tomto odseku. Výnimka stanovená v tomto odseku sa prestane uplatňovať, ak už nie je splnená aspoň jedna z uvedených podmienok. Ako súčasť posúdenia rizika na vnútroštátnej úrovni vykonaného v súlade s článkom 7 ods. 3 Luxembursko, Slovinsko a Švédsko opíšu situáciu týkajúcu sa príslušných podmienok stanovených v tomto odseku a vyhliadok na dodržanie povinnosti podľa odseku 1 tohto článku, pričom zohľadnia hospodársky dosah dodržania štandardu infraštruktúry, vývoj na trhu s plynom a projekty v oblasti plynárenskej infraštruktúry v rámci rizikovej skupiny. Komisia môže – na základe informácií poskytnutých v posúdení rizika na vnútroštátnej úrovni a ak sú naďalej splnené príslušné podmienky stanovené v tomto odseku– rozhodnúť, že výnimka sa môže uplatňovať ďalšie štyri roky. V prípade pozitívneho rozhodnutia sa postup stanovený v tomto pododseku opakuje po štyroch rokoch. Článok 6 Štandard dodávok plynu 1. Príslušný orgán vyžaduje od plynárenských podnikov, ktoré určil, aby prijali opatrenia na zabezpečenie dodávok plynu chráneným odberateľom členského štátu v každom z týchto prípadov: a) mimoriadne teploty počas sedemdňovej špičky, ktoré sa štatisticky vyskytujú raz za 20 rokov; b) každé 30 dňové obdobie výnimočne vysokého dopytu po plyne, ktoré sa štatisticky vyskytuje raz za 20 rokov; c) 30 dňové obdobie v prípade prerušenia prevádzky samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry v bežných zimných podmienkach. Do 2. februára 2018 každý členský štát oznámi Komisii svoje vymedzenie pojmu chránených odberateľov, objem ročnej spotreby plynu chránených odberateľov a percentuálny podiel, ktorý tento objem spotreby predstavuje z celkovej ročnej konečnej spotreby plynu v danom členskom štáte. Ak členský štát zahrnie do svojho vymedzenia pojmu chráneného odberateľa kategórie uvedené v článku 2 bode 5 písm. a) alebo b), uvedie objem spotreby plynu zodpovedajúci odberateľom, ktorí patria do týchto kategórií, a percentuálny podiel každej z týchto skupín odberateľov na celkovej ročnej konečnej spotrebe plynu. Príslušný orgán určí plynárenské podniky uvedené v prvom pododseku tohto odseku a uvedie ich v preventívnom akčnom pláne. Všetky nové netrhové opatrenia na zabezpečenie štandardu dodávky plynu sú v súlade s postupom stanoveným v článku 9 ods. 4 až 9. Členské štáty môžu plniť povinnosť stanovenú v prvom pododseku tohto odseku prostredníctvom vykonávania opatrení v oblasti energetickej efektívnosti alebo nahradením plynu rôznymi zdrojmi energie, okrem iného energiou z obnoviteľných zdrojov, do tej miery, aby sa dosiahla rovnaká úroveň ochrany. 2. Každý zvýšený štandard dodávok plynu nad rámec obdobia tridsiatich dní uvedeného v odseku 1 písm. b) a c), alebo každá dodatočná povinnosť uložená z dôvodu bezpečnosti dodávok plynu vychádza z posúdenia rizika, premietne sa do preventívneho akčného plánu a: a) je v súlade s článkom 8 ods. 1; b) nemá negatívny dosah na schopnosť akéhokoľvek iného členského štátu poskytovať dodávky plynu svojim chráneným odberateľom v súlade s týmto článkom v prípade stavu núdze na vnútroštátnej úrovni, úrovni regiónu alebo Únie a c) je v súlade s článkom 12 ods. 5 v prípade stavu núdze na úrovni regiónu alebo Únie. Komisia môže požadovať potvrdenie preukazujúce súlad akéhokoľvek opatrenia uvedeného v prvom pododseku s podmienkami, ktoré sa v ňom stanovujú. Takéto potvrdenie zverejní príslušný orgán členského štátu, ktorý zavádza dané opatrenie. Všetky nové netrhové opatrenia podľa prvého pododseku tohto odseku, ktoré sa prijali 1. novembra 2017 alebo po tomto dátume, musia byť v súlade s postupom stanoveným v článku 9 ods. 4 až 9. 3. Po skončení období stanovených príslušným orgánom v súlade s odsekmi 1 a 2 alebo podľa prísnejších podmienok, než sú podmienky stanovené v odseku 1, sa príslušný orgán a plynárenské podniky snažia zachovať dodávky plynu v čo najväčšej miere, najmä chráneným odberateľom. 4. Povinnosti plynárenských podnikov týkajúce sa dodržiavania štandardov dodávky plynu uvedených v tomto článku nesmú byť diskriminačné a nesmú pre tieto podniky predstavovať neprimerané zaťaženie. 5. Plynárenské podniky môžu plniť svoje povinnosti vyplývajúce z tohto článku podľa potreby na regionálnej úrovni alebo na úrovni Únie. Príslušné orgány nevyžadujú, aby sa štandardy dodávok plynu stanovené v tomto článku dodržiavali len na základe infraštruktúry, ktorá sa nachádza na ich území. 6. Príslušné orgány zabezpečia, aby sa podmienky týkajúce sa dodávok chráneným odberateľom stanovili bez toho, aby tým bolo dotknuté riadne fungovanie vnútorného trhu s energiou, a za cenu, ktorou sa zohľadňuje trhová hodnota dodávok. Článok 7 Posúdenie rizika 1. ENTSOG vykoná do 1. novembra 2017 simuláciu scenárov s prerušením dodávok plynu a prevádzky infraštruktúry na úrovni Únie. Simulácia zahŕňa určenie a posúdenie koridorov pre núdzové dodávky plynu a zároveň identifikuje tie členské štáty, ktoré môžu riešiť zistené riziká, a to aj v súvislosti s LNG. Tieto scenáre prerušenia dodávok plynu a prevádzky infraštruktúry a metodiku pre túto simuláciu vymedzí ENTSOG v spolupráci s GCG. ENTSOG zabezpečí primeranú úroveň transparentnosti a prístup k modelovým predpokladom použitým pri jej scenároch. Simulácia scenárov s prerušením dodávok plynu a prevádzky infraštruktúry na úrovni Únie sa opakuje každé štyri roky, pokiaľ si to okolnosti nevyžadujú v kratších intervaloch. 2. Príslušné orgány v rámci každej rizikovej skupiny uvedenej v prílohe I vykonajú na úrovni rizikovej skupiny spoločné posúdenie rizika (ďalej len „spoločné posúdenie rizika“) všetkých relevantných rizikových faktorov, ako sú napríklad prírodné katastrofy, technologické, obchodné, sociálne, politické a iné riziká, ktoré by mohli viesť k vzniku závažného nadnárodného rizika pre bezpečnosť dodávok plynu, v súvislosti s ktorým sa riziková skupina vytvorila. Príslušné orgány zohľadnia pri príprave posúdení rizika, preventívnych akčných plánov a núdzových plánov výsledky simulácií uvedených v odseku 1 tohto článku. Príslušné orgány v rámci každej rizikovej skupiny sa dohodnú na mechanizme spolupráce s cieľom uskutočniť spoločné posúdenie rizika a informujú o ňom GCG jedenásť mesiacov pred uplynutím lehoty na oznámenie spoločného posúdenia rizika a jeho aktualizácií. Komisia môže na žiadosť príslušného orgánu zohrávať pomocnú úlohu pri príprave spoločného posúdenia rizika, najmä pri vytváraní mechanizmu spolupráce. Ak sa príslušné orgány v rámci rizikovej skupiny na mechanizme spolupráce nedohodnú, pre túto rizikovú skupinu ho po konzultácii s dotknutými príslušnými orgánmi navrhne Komisia. Dotknuté príslušné orgány sa dohodnú na mechanizme spolupráce pre túto rizikovú skupinu, pričom v čo najväčšej možnej miere zohľadnia návrh Komisie. Desať mesiacov pred uplynutím lehoty na oznámenie spoločného posúdenia rizika alebo jeho aktualizácií každý príslušný orgán v rámci dohodnutého mechanizmu spolupráce poskytne a aktualizuje všetky vnútroštátne údaje potrebné na prípravu spoločného posúdenia rizika, najmä na uskutočnenie rôznych scenárov uvedených v odseku 4 písm. c). 3. Príslušný orgán každého členského štátu vykoná vnútroštátne posúdenie všetkých relevantných rizík (ďalej len „vnútroštátne posúdenie rizika“), ktoré majú vplyv na bezpečnosť dodávok plynu. Takéto posúdenie je v plnej miere v súlade s predpokladmi a výsledkami spoločného posúdenia (spoločných posúdení) rizika vykonaného (vykonaných) na úrovni rizikovej skupiny. 4. Posúdenia rizika uvedené v odsekoch 2 a 3 tohto článku sa podľa potreby vykonávajú: a) použitím štandardov uvedených v článkoch 5 a 6. V posúdení rizika sa opisuje výpočet vzorca N – 1 na vnútroštátnej úrovni a v prípade potreby sa v ňom uvádza výpočet vzorca N – 1 na regionálnej úrovni. Posúdenie rizika obsahuje aj použité predpoklady a v prípade potreby aj predpoklady na výpočet vzorca N – 1 na regionálnej úrovni, ako aj údaje potrebné na tento výpočet. K výpočtu vzorca N – 1 na vnútroštátnej úrovni sa pripojí simulácia prerušenia prevádzky samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry pomocou hydraulického modelovania pre územie štátu, ako aj výpočet vzorca N – 1 pri predpokladanom množstve plynu v zásobníkoch 30 % a 100 % maximálneho pracovného objemu; b) zohľadnením všetkých relevantných vnútroštátnych a nadnárodných okolností, najmä veľkosti trhu, konfigurácie siete, skutočných tokov vrátane výstupného toku plynu z daných členských štátov, možnosti obojsmerných fyzických tokov plynu vrátane potenciálnej potreby systematického posilňovania prepravnej siete, existencie ťažby a uskladňovania a úlohy plynu v energetických mixoch, najmä s ohľadom na diaľkové vykurovanie a výrobu elektriny a na prevádzku priemyselných zariadení, ako aj hľadiska bezpečnosti a kvality plynu; c) použitím rôznych scenárov s výnimočne vysokým dopytom po plyne a prerušením dodávok plynu, pričom sa zohľadní história, pravdepodobnosť, ročné obdobie, frekvencia a trvanie ich výskytu a posúdia sa pravdepodobné dôsledky týchto scenárov, ako napríklad: i) prerušenie prevádzky infraštruktúry dôležitej pre bezpečnosť dodávok plynu, najmä prepravnej infraštruktúry, zásobníkov alebo terminálov LNG vrátane najväčšej plynárenskej infraštruktúry určenej na výpočet vzorca N – 1 a ii) prerušenie dodávok od dodávateľov z tretích krajín, ako aj prípadné geopolitické riziká; d) zistením interakcie a korelácie rizík medzi členskými štátmi v rizikovej skupine a prípadne s inými členskými štátmi alebo inými rizikovými skupinami, aj pokiaľ ide o prepojenia, cezhraničné dodávky, cezhraničný prístup k zásobníkom a obojsmernú kapacitu; e) zohľadňujúc riziká súvisiace s kontrolou infraštruktúry dôležitej pre bezpečnosť dodávok plynu v rozsahu, v akom môžu zahŕňať, okrem iného, riziká nedostatočných investícií, nedostatočnej diverzifikácie, zneužívania existujúcej infraštruktúry alebo porušovania práva Únie; f) zohľadnením maximálnej kapacity prepojenia všetkých hraničných vstupných a výstupných bodov a rôznych úrovní naplnenia zásobníkov. 5. Spoločné a vnútroštátne posúdenia rizika sa vypracujú v súlade s príslušným vzorom stanoveným v prílohe IV alebo V. Členské štáty môžu v prípade potreby zahrnúť dodatočné informácie. Komisia je v súlade s článkom 19 splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom zmeniť vzory stanovené v prílohe IV a V, a to po konzultácii s GCG, aby sa zohľadnili skúsenosti získané pri uplatňovaní tohto nariadenia a zároveň znížilo administratívne zaťaženie členských štátov. 6. Plynárenské podniky, priemyselní odberatelia plynu, príslušné organizácie zastupujúce záujmy domácností a priemyselných odberateľov plynu, ako aj členské štáty a v prípade, ak nie sú príslušnými orgánmi, národné regulačné orgány, spolupracujú s príslušnými orgánmi a na požiadanie im poskytujú všetky potrebné informácie na účely spoločných a vnútroštátnych posúdení rizika. 7. Do 1. októbra 2018 členské štáty oznámia Komisii prvé spoločné posúdenie rizika po odsúhlasení všetkými členskými štátmi v rámci rizikovej skupiny, ako aj vnútroštátne posúdenia rizika. Posúdenia rizika sa potom aktualizujú každé štyri roky, pokiaľ si to okolnosti nevyžadujú častejšie. V posúdeniach rizika sa zohľadňuje pokrok dosiahnutý v oblasti investícií, ktoré sú potrebné na plnenie štandardu infraštruktúry stanoveného v článku 5, ako aj problémy s uplatňovaním nových alternatívnych riešení v konkrétnej krajine. Zakladajú sa tiež na skúsenostiach získaných prostredníctvom simulácie núdzových plánov uvedených v článku 10 ods. 3. Článok 8 Vypracovanie preventívnych akčných plánov a núdzových plánov 1. Opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu, ktoré sa uvádzajú v preventívnom akčnom pláne a v núdzovom pláne, musia byť presne vymedzené, transparentné, primerané, nediskriminačné a overiteľné, nesmú neprimerane narúšať hospodársku súťaž alebo účinné fungovanie vnútorného trhu s plynom, ani ohrozovať bezpečnosť dodávok plynu iných členských štátov ani Únie. 2. Príslušný orgán každého členského štátu po porade s plynárenskými podnikmi, príslušnými organizáciami zastupujúcimi záujmy domácností a priemyselných odberateľov plynu vrátane výrobcov elektrickej energie, prevádzkovateľov prenosových sústav a v prípade, ak nie je príslušným orgánom, národným regulačným orgánom, vypracuje: a) preventívny akčný plán obsahujúci opatrenia, ktoré sú potrebné na odstránenie alebo zmiernenie zistených rizík, vrátane účinkov opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a opatrení na strane spotreby v spoločných a vnútroštátnych posúdeniach rizika a v súlade s článkom 9; b) núdzový plán obsahujúci opatrenia, ktoré sa majú prijať na odstránenie alebo zníženie vplyvu prerušenia dodávok plynu v súlade s článkom 10. 3. Preventívny akčný plán a núdzový plán obsahujú regionálnu kapitolu alebo viaceré regionálne kapitoly, ak je členský štát členom rôznych rizikových skupín vymedzených v prílohe I. Regionálne kapitoly vypracúvajú spoločne všetky členské štáty v rizikovej skupine pred ich začlenením do príslušných národných plánov. Komisia koná ako sprostredkovateľ s cieľom umožniť, aby sa regionálnymi kapitolami spoločne zvýšila bezpečnosť dodávok plynu v Únii a predísť akýmkoľvek rozporom a prekonať všetky prekážky spolupráce. Regionálne kapitoly obsahujú vhodné a účinné cezhraničné opatrenia, a to aj v súvislosti s LNG, ktoré sú podmienené dohodou medzi členskými štátmi, ktoré tieto opatrenia vykonávajú, z rovnakých alebo rôznych rizikových skupín, ktoré sú na základe simulácie uvedenej v článku 7ods. 1 a spoločného posúdenia rizika opatrením dotknuté. 4. Príslušné orgány pravidelne informujú GCG o pokroku dosiahnutom pri prípravách a prijímaní preventívnych akčných plánov a núdzových plánov, a to najmä regionálnych kapitol. Príslušné orgány sa predovšetkým dohodnú na mechanizme spolupráce pri príprave preventívneho akčného plánu a núdzového plánu vrátane výmeny návrhov plánov. Príslušné orgány podajú o takom dohodnutom mechanizme spolupráce správu GCG 16 mesiacov pred uplynutím lehoty na dosiahnutie dohody o uvedených plánoch a ich aktualizáciách. Komisia môže zohrávať pomocnú úlohu pri príprave preventívneho akčného plánu a núdzového plánu, najmä pri vytváraní mechanizmu spolupráce. Ak sa príslušné orgány v rámci rizikovej skupiny na mechanizme spolupráce nedohodnú, pre túto rizikovú skupinu ho navrhne Komisia. Dotknuté príslušné orgány sa dohodnú na mechanizme spolupráce pre uvedenú rizikovú skupinu, pričom zohľadnia návrh Komisie. Príslušné orgány zabezpečia pravidelné monitorovanie vykonávania preventívneho akčného plánu a núdzového plánu. 5. Preventívny akčný plán a núdzový plán sa vypracujú v súlade so vzormi uvedenými v prílohách VI a VII. Komisia je v súlade s článkom 19 splnomocnená prijímať delegované akty s cieľom zmeniť vzory stanovené v prílohách VI a VII, a to po konzultácii s GCG, aby sa zohľadnili skúsenosti získané pri uplatňovaní tohto nariadenia, a znížiť administratívne zaťaženie členských štátov. 6. Príslušné orgány susediacich členských štátov včas uskutočnia vzájomné konzultácie s cieľom zabezpečiť konzistentnosť medzi ich preventívnymi akčnými plánmi a ich núdzovými plánmi. Príslušné orgány si v rámci každej rizikovej skupiny najneskôr päť mesiacov pred uplynutím lehoty na predloženie plánov vymenia návrhy preventívnych akčných plánov a núdzových plánov obsahujúce návrhy na spoluprácu. Na konečných verziách regionálnych kapitol uvedených v odseku 3 sa dohodnú všetky členské štáty v rámci rizikovej skupiny. Preventívne akčné plány a núdzové plány obsahujú aj vnútroštátne opatrenia potrebné na vykonávanie a presadzovanie cezhraničných opatrení uvedených v regionálnych kapitolách. 7. Preventívne akčné plány a núdzové plány sa zverejnia a oznámia Komisii do 1. marca 2019. Komisia informuje GCG o oznámení plánov a uverejní ich na svojom webovom sídle. Komisia plány posúdi do štyroch mesiacov od prijatia oznámenia od príslušných orgánov, pričom zohľadní názory vyjadrené v rámci GCG. 8. Komisia vydá stanovisko príslušnému orgánu s odporúčaním preskúmať preventívny akčný plán alebo núdzový plán, ak sa naň vzťahuje jedno alebo viacej z týchto zistení: a) plán nie je účinný na účely zmiernenia rizík zistených v posúdení rizika; b) plán je nekonzistentný s posudzovanými scenármi rizík alebo s plánmi iného členského štátu alebo rizikovej skupiny; c) plán nie je v súlade s požiadavkou stanovenou v odseku 1, podľa ktorej nesmie neprimerane narúšať hospodársku súťaž alebo účinné fungovanie vnútorného trhu, d) plán nie je v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia alebo inými ustanoveniami práva Únie. 9. Dotknutý príslušný orgán do troch mesiacov od oznámenia stanoviska Komisie uvedeného v odseku 8 oznámi Komisii zmenený preventívny akčný plán alebo núdzový plán, alebo ju informuje o dôvodoch, pre ktoré nesúhlasí s odporúčaniami. V prípade nesúhlasu v súvislosti s aspektmi uvedenými v odseku 8 môže Komisia svoju požiadavku do štyroch mesiacov od prijatia odpovede príslušného orgánu stiahnuť alebo zvolať stretnutie s príslušným orgánom a, ak to považuje za potrebné, aj s GCG, s cieľom zvážiť záležitosť. Komisia predloží podrobné dôvody žiadosti o akékoľvek zmeny preventívneho akčného plánu alebo núdzového plánu. Dotknutý príslušný orgán v plnej miere zohľadní podrobné dôvody Komisie. Dotknutý príslušný orgán v prípade potreby bezodkladne zmení preventívny akčný plán alebo núdzový plán a tento zmenený plán zverejní. Ak sa konečné stanovisko dotknutého príslušného orgánu líši od podrobných dôvodov Komisie, príslušný orgán predloží a zverejní spolu so svojím stanoviskom a s podrobnými dôvodmi Komisie odôvodnenie svojho stanoviska do dvoch mesiacov od prijatia podrobných dôvodov Komisie. 10. Na netrhové opatrenia prijaté 1. novembra 2017 alebo po tomto dátume sa uplatňuje postup stanovený v článku 9 ods. 4, 6, 8 a 9. 11. Dôvernosť citlivých obchodných informácií sa zachováva. 12. Preventívne akčné plány a núdzové plány vypracované podľa nariadenia (EÚ) č. 994/2010, aktualizované v súlade s týmto nariadením, zostanú v platnosti, kým sa po prvýkrát nevypracujú preventívne akčné plány a núdzové plány uvedené v odseku 1 tohto článku. Článok 9 Obsah preventívnych akčných plánov 1. Preventívny akčný plán obsahuje: a) výsledky posúdenia rizika a zhrnutie zvažovaných scenárov, ako sa uvádza v článku 7 ods. 4 písm. c); b) vymedzenie pojmu chránených odberateľov a informácie opísané v článku 6 ods. 1 druhom pododseku; c) opatrenia, objemy a kapacity potrebné na splnenie štandardov infraštruktúry a dodávok plynu stanovených v článkoch 5 a 6, prípadne vrátane rozsahu, v akom môžu opatrenia na strane spotreby dostatočne a včas kompenzovať prerušenie dodávok plynu, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2, určenie samostatnej najväčšej plynárenskej infraštruktúry spoločného záujmu v prípade uplatnenia článku 5 ods. 3, potrebné objemy plynu na kategóriu chránených odberateľov a na scenár, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1, a každý zvýšený štandard dodávok plynu vrátane akéhokoľvek odôvodnenia súladu s podmienkami stanovenými v článku 6 ods. 2 a opis mechanizmu na dočasné zníženie akéhokoľvek zvýšeného štandardu dodávok plynu alebo dodatočnej povinnosti v súlade s článkom 11 ods. 3; d) povinnosti plynárenských podnikov, prípadne elektroenergetických podnikov a ďalších príslušných subjektov, ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť dodávok plynu, ako napríklad povinnosti týkajúce sa bezpečnej prevádzky plynárenskej siete; e) ostatné preventívne opatrenia určené na riešenie rizík identifikovaných v posúdení rizika, napríklad opatrenia týkajúce sa potreby posilniť prepojenia medzi susediacimi členskými štátmi, ďalšieho zlepšovania energetickej efektívnosti, znižovania dopytu po plyne a možnosti diverzifikovať plynárenské trasy a zdroje dodávok plynu a prípadne používania existujúcich zásobníkov a kapacít LNG na regionálnej úrovni s cieľom zachovať dodávky plynu pre všetkých odberateľov v čo najväčšej miere; f) informácie o hospodárskom vplyve, účinnosti a efektívnosti opatrení obsiahnutých v pláne vrátane záväzkov uvedených v písmene k); g) opis účinkov opatrení obsiahnutých v pláne na fungovanie vnútorného trhu s energiou, ako aj na vnútroštátne trhy vrátane povinností uvedených v písmene k); h) opis vplyvu opatrení na životné prostredie a odberateľov; i) mechanizmy, ktoré sa majú použiť na spoluprácu s inými členskými štátmi, vrátane mechanizmov na prípravu a vykonávanie preventívnych akčných plánov a núdzových plánov; j) informácie o existujúcich a budúcich prepojeniach a infraštruktúre vrátane tých, ktoré zabezpečujú prístup na vnútorný trh, o cezhraničných tokoch, cezhraničnom prístupe k zásobníkom a zariadeniam LNG a o obojsmernej kapacite, najmä v stave núdze; k) informácie o všetkých záväzkoch vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, ktoré súvisia s bezpečnosťou dodávok plynu. Kľúčové informácie týkajúce sa písmen a), c) a d) prvého pododseku, ktoré by v prípade ich odhalenia mohli ohroziť bezpečnosť dodávok plynu, sa môžu vylúčiť. 2. V preventívnom akčnom pláne, najmä v opatreniach na dodržanie štandardu infraštruktúry uvedeného v článku 5, sa zohľadňuje desaťročný plán rozvoja siete na úrovni Únie, ktorý vypracuje ENTSOG podľa článku 8 ods. 10 nariadenia (ES) č. 715/2009. 3. Preventívny akčný plán vychádza najmä z trhových opatrení a nepredstavuje neprimerané zaťaženie pre plynárenské podniky, ani nemá negatívny vplyv na fungovanie vnútorného trhu s plynom. 4. Členské štáty a najmä ich príslušné orgány zabezpečia, aby všetky preventívne netrhové opatrenia, ako napríklad tie, ktoré sú uvedené v prílohe VIII, prijaté 1. novembra 2017 alebo po tomto dátume, bez ohľadu na to, či sú súčasťou preventívneho akčného plánu alebo či sa prijali následne, boli v súlade s kritériami stanovenými v článku 6 ods. 2 prvom pododseku. 5. Príslušný orgán zverejní každé opatrenie uvedené v odseku 4, ktoré sa ešte nezahrnulo do preventívneho akčného plánu, a predloží Komisii opis takéhoto opatrenia a informuje ju o jeho vplyve na vnútroštátny trh s plynom a, pokiaľ je to možné, na trhy s plynom iných členských štátov. 6. Ak má Komisia pochybnosti, či opatrenie uvedené v odseku 4 tohto článku spĺňa kritériá stanovené v článku 6 ods. 2 prvom pododseku, požiada dotknutý členský štát o oznámenie posúdenia vplyvu. 7. Posúdenie vplyvu podľa odseku 6 sa vzťahuje aspoň na: a) možný vplyv na rozvoj vnútroštátneho trhu s plynom a hospodársku súťaž na vnútroštátnej úrovni; b) možný vplyv na vnútorný trh s plynom; c) možný vplyv na bezpečnosť dodávok plynu susedným členským štátom, najmä v prípade tých opatrení, ktoré by mohli znížiť likviditu na regionálnych trhoch alebo obmedziť toky do susedných členských štátov; d) náklady a prínosy posúdené na základe alternatívnych trhových opatrení; e) posúdenie nevyhnutnosti a proporcionality v porovnaní s možnými trhovými opatreniami; f) posúdenie, či opatrenie zabezpečuje rovnaké možnosti pre všetkých účastníkov trhu; g) stratégiu postupného ukončovania, očakávané trvanie plánovaného opatrenia a primeraný časový plán na preskúmanie. Analýzu uvedenú v písmenách a) a b) vykonáva národný regulačný orgán. Príslušný orgán uverejní posúdenie vplyvu a oznámi ho Komisii. 8. Ak sa Komisia na základe posúdenia vplyvu domnieva, že opatrením sa pravdepodobne ohrozí bezpečnosť dodávok plynu v ostatných členských štátoch alebo v Únii, do štyroch mesiacov po oznámení posúdenia vplyvu prijme rozhodnutie požadujúce zmenu v potrebnom rozsahu alebo stiahnutie opatrenia. Prijaté opatrenie nadobudne účinnosť iba vtedy, keď ho Komisia schváli alebo keď sa zmení v súlade s rozhodnutím Komisie. Štvormesačná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení úplného oznámenia. Túto štvormesačnú lehotu možno so súhlasom Komisie a príslušného orgánu predĺžiť. 9. Ak sa Komisia na základe posúdenia vplyvu domnieva, že opatrenie nespĺňa kritériá stanovené v článku 6 ods. 2 prvom pododseku, môže do štyroch mesiacov od oznámenia posúdenia vplyvu vydať stanovisko. Uplatňuje sa postup uvedený v článku 8 ods. 8 a 9. Štvormesačná lehota začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení úplného oznámenia. Túto štvormesačnú lehotu možno so súhlasom Komisie a príslušného orgánu predĺžiť. 10. Článok 8 ods. 9 sa uplatňuje na každé opatrenie podľa odsekov 6 až 9 tohto článku. 11. Preventívny akčný plán sa od 1. marca 2019 aktualizuje každé štyri roky alebo častejšie, pokiaľ si to okolnosti vyžadujú, alebo na žiadosť Komisie. Aktualizovaný plán zohľadňuje aktualizované posúdenie rizika a výsledky skúšok vykonaných v súlade s článkom 10 ods. 3 Na aktualizovaný plán sa uplatňuje článok 8. Článok 10 Obsah núdzových plánov 1. V núdzovom pláne sa: a) vychádza z úrovní krízovej situácie uvedených v článku 11 ods. 1; b) vymedzuje úloha a povinnosti plynárenských podnikov, v prípade potreby prevádzkovateľov prenosových sústav a priemyselných odberateľov plynu vrátane relevantných výrobcov elektrickej energie, so zreteľom na rôznu mieru, do akej sú postihnuté v prípade prerušenia dodávok plynu, a ich súčinnosť s príslušnými orgánmi a v prípade potreby s národnými regulačnými orgánmi na každej z úrovní krízovej situácie uvedených v článku 11 ods. 1; c) vymedzuje úloha a povinnosti príslušných orgánov a iných subjektov, ktorým boli pridelené úlohy uvedené v článku 3 ods. 2 na každej z úrovní krízovej situácie uvedených v článku 11 ods. 1; d) zaručuje, aby sa plynárenským podnikom a priemyselným odberateľom plynu vrátane relevantných výrobcov elektrickej energie poskytol dostatok príležitostí reagovať na úrovne krízovej situácie uvedené v článku 11 ods. 1; e) v prípade potreby identifikujú opatrenia a kroky, ktoré sa majú vykonať na zmiernenie potenciálneho vplyvu prerušenia dodávok plynu na diaľkové vykurovanie a na dodávky elektrickej energie vyrábanej z plynu, a to v prípade potreby aj prostredníctvom integrovaného pohľadu na prevádzku energetických systémov v rámci plynárenských sietí a elektrizačných sústav; f) stanovujú podrobné postupy a opatrenia, ktoré sa majú dodržiavať na úrovniach krízovej situácie uvedených v článku 11 ods. 1 vrátane zodpovedajúcich režimov výmeny informácií; g) určuje krízový manažér a vymedzuje jeho úloha; h) stanovuje, akým spôsobom môžu trhové opatrenia prispieť k zvládnutiu situácie na úrovni pohotovosti a k zmierneniu situácie v stave núdze; i) stanovuje, akým spôsobom môžu prispieť netrhové opatrenia, ktoré sú naplánované alebo sa majú vykonať v stave núdze, a posudzuje, do akej miery je použitie takýchto netrhových opatrení potrebné na riešenie krízy. Účinky netrhových opatrení sa posúdia a definujú sa postupy na ich vykonávanie. S cieľom zabrániť neprimeranej spotrebe plynu počas stavu núdze, ako sa uvádza v písmene l) prvého pododseku, alebo počas uplatňovania opatrení uvedených v článku 11 ods. 3 a v článku 13, príslušný orgán dotknutého členského štátu informuje odberateľov, ktorí nie sú chránenými odberateľmi, že musia zastaviť alebo znížiť svoju spotrebu plynu bez toho, aby vznikla technicky nebezpečná situácia. 2. Núdzový plán sa od 1. marca 2019 aktualizuje každé štyri roky alebo častejšie, pokiaľ si to okolnosti vyžadujú, alebo na žiadosť Komisie. V aktualizovanom pláne sa zohľadňuje aktualizované posúdenie rizika a závery skúšok vykonaných v súlade s odsekom 3 tohto článku. Na aktualizovaný plán sa uplatňuje článok 8 ods. 4 až 11. 3. Opatrenia, činnosti a postupy uvedené v núdzovom pláne sa medzi jeho pravidelnými aktualizáciami uvedenými v odseku 2, ktoré sa vykonávajú každé štyri roky, testujú aspoň raz. Na účely skúšok núdzového plánu príslušný orgán simuluje scenáre s vysokým a stredným dosahom, ako aj reakcie v reálnom čase v súlade s uvedeným núdzovým plánom. Výsledky skúšok predkladá príslušný orgán v rámci GCG. 4. Núdzovým plánom sa zabezpečuje zachovanie cezhraničného prístupu k infraštruktúre v prípade stavu núdze, a to v súlade s nariadením (ES) č. 715/2009, pokiaľ je to technicky a bezpečnostne možné, a nesmie sa ním zavádzať žiadne opatrenie, ktoré by neprimerane obmedzovalo cezhraničný tok plynu. Článok 11 Vyhlásenie krízovej situácie 1. Tri úrovne krízovej situácie sú: a) úroveň včasného varovania („včasné varovanie“): v prípade, že existuje konkrétna, závažná a spoľahlivá informácia o tom, že by mohlo dôjsť k situácii, ktorá pravdepodobne výrazne zhorší stav dodávok plynu a môže viesť k prechodu na úroveň pohotovosti alebo stavu núdze; úroveň včasného varovania možno spustiť mechanizmom včasného varovania; b) úroveň pohotovosti („pohotovosť“): v prípade, že dôjde k prerušeniu dodávok plynu alebo k výnimočne vysokému dopytu po plyne, čo výrazne zhorší situáciu v oblasti dodávok plynu, ale trh je ešte schopný vysporiadať sa s týmto prerušením alebo dopytom bez toho, aby bolo potrebné uplatniť netrhové opatrenia; c) úroveň stavu núdze („stav núdze“): v prípade, že dôjde k výnimočne vysokému dopytu po plyne, výraznému prerušeniu dodávok plynu alebo inému zásadnému zhoršeniu situácie v oblasti dodávok plynu a boli uplatnené všetky relevantné trhové opatrenia, avšak dodávky plynu nepostačujú na to, aby uspokojili zostávajúci dopyt po plyne, takže sa musia dodatočne zaviesť netrhové opatrenia, a to najmä s cieľom zachovať dodávky plynu chráneným odberateľom podľa článku 6. 2. V prípade, že príslušný orgán vyhlási jednu z úrovní krízovej situácie uvedených v odseku 1, bezodkladne o tom informuje Komisiu, ako aj príslušné orgány členských štátov, s ktorými je členský štát uvedeného príslušného orgánu priamo prepojený, a poskytne im všetky potrebné informácie, najmä informácie o opatreniach, ktoré zamýšľa prijať. V prípade stavu núdze, ktorý môže mať za následok žiadosť o poskytnutie pomoci od Únie a jej členských štátov, príslušný orgán dotknutého členského štátu o tom bezodkladne informuje Koordinačné centrum Komisie pre reakcie na núdzové situácie (ERCC). 3. Ak členský štát vyhlásil stav núdze a uviedol, že sú potrebné cezhraničné opatrenia, každý zvýšený štandard dodávky plynu alebo dodatočná povinnosť stanovená pre plynárenské podniky v iných členských štátoch v tej istej rizikovej skupine podľa článku 6 ods. 2 sa dočasne zníži na úroveň stanovenú v článku 6 ods. 1. Povinnosti stanovené v prvom pododseku tohto odseku sa prestanú uplatňovať okamžite potom, ako príslušný orgán vyhlási ukončenie stavu núdze, alebo ak Komisia dospeje v súlade s prvým pododsekom odseku 8 k záveru, že vyhlásenie stavu núdze nie je alebo už nie je opodstatnené. 4. V prípade, že príslušný orgán vyhlási stav núdze, riadi sa vopred vymedzenými opatreniami uvedenými vo svojom núdzovom pláne a bezodkladne o tom informuje Komisiu a príslušné orgány v rámci rizikovej skupiny, ako aj príslušné orgány členských štátov, s ktorými je členský štát uvedeného príslušného orgánu priamo prepojený, najmä o opatreniach, ktoré zamýšľa prijať. V riadne odôvodnených výnimočných prípadoch môže príslušný orgán prijať opatrenia, ktoré sa od núdzového plánu odkláňajú. Príslušný orgán bezodkladne informuje Komisiu a príslušné orgány v rámci svojej rizikovej skupiny stanovenej v prílohe I, ako aj príslušné orgány členských štátov, s ktorými je členský štát uvedeného príslušného orgánu priamo prepojený, o každom takomto opatrení a poskytne odôvodnenie tohto odklonu. 5. Prevádzkovateľ prepravnej siete zabezpečí, aby v prípade, že je v susednom členskom štáte vyhlásený stav núdze, mala kapacita v prepojovacích bodoch do tohto členského štátu, bez ohľadu na to, či je pevná alebo prerušiteľná a či bola rezervovaná pred alebo počas stavu núdze, prioritu pred konkurenčnou kapacitou na výstupných bodoch do zásobníkov. Užívateľ siete prioritnej kapacity bezodkladne zaplatí spravodlivú náhradu užívateľovi siete pevnej kapacity za finančné straty vzniknuté v dôsledku stanovenia priorít vrátane primeranej náhrady za náklady vzniknuté v dôsledku prerušenia pevnej kapacity. Procesom určovania a platenia náhrady nie je dotknuté uplatňovanie pravidla priority. 6. Členské štáty a najmä príslušné orgány zabezpečia, aby: a) neboli zavedené žiadne opatrenia, ktoré kedykoľvek neprimerane obmedzujú tok plynu v rámci vnútorného trhu; b) neboli zavedené žiadne opatrenia, ktoré by mohli vážne ohroziť situáciu v oblasti dodávok plynu v inom členskom štáte, a c) sa zachoval cezhraničný prístup k infraštruktúre v súlade s nariadením (ES) č. 715/2009, pokiaľ je to technicky a bezpečnostne možné v súlade s núdzovým plánom. 7. Počas stavu núdze a na základe opodstatnených dôvodov môže členský štát na základe žiadosti príslušného prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa prepravnej siete rozhodnúť o uprednostnení dodávok plynu určitým kritickým plynovým elektrárňam pred dodávkami plynu určitým kategóriám chránených odberateľov, ak by výpadok dodávok plynu do takých kritických plynových elektrární mohol buď: a) mať za následok vznik závažnej škody vo fungovaní elektrizačnej sústavy, alebo b) narušiť výrobu a/alebo prepravu plynu. Takéto opatrenie členských štátov vychádza z posúdenia rizika. Kritické plynové elektrárne uvedené v prvom pododseku musia byť jasne určené spolu s možným objemom plynu, na ktorý by sa takéto opatrenie vzťahovalo, a zahrnuté do regionálnych kapitol preventívnych akčných plánov a núdzových plánov. Ich určenie sa vykonáva v úzkej spolupráci s prevádzkovateľom prenosovej sústavy a prevádzkovateľom prepravnej siete dotknutého členského štátu. 8. Komisia čo najskôr, v každom prípade však do piatich dní po prijatí informácií od príslušného orgánu uvedených v odseku 2 overí, či je vyhlásenie stavu núdze opodstatnené v súlade s odsekom 1 písm. c), či sú prijaté kroky v súlade s opatreniami uvedenými v núdzovom pláne, či pre plynárenské podniky nepredstavujú neprimerané zaťaženie a či sú v súlade s odsekom 6. Komisia môže na žiadosť iného príslušného orgánu, plynárenských podnikov alebo z vlastnej iniciatívy požiadať príslušný orgán, aby upravil opatrenia, ak sú v rozpore s podmienkami uvedenými v prvej vete tohto odseku. Komisia môže takisto požiadať príslušný orgán, aby vyhlásil ukončenie stavu núdze, ak dospeje k záveru, že vyhlásenie stavu núdze nie je alebo už nie je opodstatnené podľa odseku 1 písm. c). Príslušný orgán zmení svoje opatrenia do troch dní od oznámenia požiadavky Komisie a oznámi to Komisii alebo ju informuje o dôvodoch, pre ktoré s touto žiadosťou nesúhlasí. V takom prípade môže Komisia svoju žiadosť do troch dní po tom, ako bola informovaná, zmeniť alebo ju vziať späť, alebo zvolať stretnutie s dotknutým príslušným orgánom, alebo v prípade potreby s dotknutými príslušnými orgánmi, a ak to považuje za potrebné, aj s GCG, aby s nimi záležitosť prerokovala. Komisia svoju žiadosť o akúkoľvek zmenu opatrenia podrobne zdôvodní. Príslušný orgán v plnej miere zohľadní stanovisko Komisie. Ak sa konečné rozhodnutie príslušného orgánu odlišuje od stanoviska Komisie, príslušný orgán uvedie dôvody, ktoré ho k takému rozhodnutiu viedli. 9. V prípade, že príslušný orgán vyhlási ukončenie niektorej z úrovní krízovej situácie uvedených v odseku 1, informuje o tom Komisiu, ako aj príslušné orgány členských štátov, s ktorými je členský štát uvedeného príslušného orgánu priamo prepojený. Článok 12 Reakcie Únie a regiónov na stav núdze 1. Komisia môže vyhlásiť stav núdze na regionálnej úrovni alebo na úrovni Únie na žiadosť príslušného orgánu, ktorý vyhlásil stav núdze, a po overení podľa článku 11 ods. 8. Komisia podľa potreby vyhlási stav núdze na regionálnej úrovni alebo na úrovni Únie na žiadosť aspoň dvoch príslušných orgánov, ktoré vyhlásili stav núdze, a po overení podľa článku 11 ods. 8 a ak dôvody pre tieto stavy núdze spolu súvisia. Vo všetkých prípadoch, keď Komisia vyhlási stav núdze na regionálnej úrovni alebo na úrovni Únie, zhromaždí stanoviská ostatných príslušných orgánov, pričom využije komunikačné prostriedky najvhodnejšie pre danú situáciu, a riadne zohľadní všetky relevantné informácie, ktoré od nich získa. Keď Komisia na základe posúdenia rozhodne, že dôvody stavu núdze na regionálnej úrovni alebo na úrovni Únie pominuli a stav núdze už nie je opodstatnený, vyhlási ukončenie stavu núdze na regionálnej úrovni alebo na úrovni Únie a svoje rozhodnutie odôvodní a informuje o ňom Radu. 2. Komisia zvolá zasadnutie GCG, hneď ako vyhlási stav núdze v regióne alebo stav núdze v Únii. 3. V prípade stavu núdze v regióne alebo stavu núdze v Únii Komisia koordinuje činnosť príslušných orgánov, pričom v plnej miere zohľadňuje relevantné informácie GCG a výsledky konzultácií s touto skupinou. Komisia najmä: a) zabezpečuje výmenu informácií; b) zabezpečuje konzistentnosť a účinnosť opatrení na úrovni členských štátov a regiónov vo vzťahu k Únii; c) koordinuje opatrenia voči tretím krajinám. 4. Komisia môže zvolať skupinu pre krízové riadenie zloženú z krízových manažérov uvedených v článku 10 ods. 1 písm. g) z členských štátov, ktorých sa stav núdze týka. Po dohode s krízovými manažérmi môže Komisia prizvať iné relevantné zúčastnené strany. Komisia zabezpečí, aby bola GCG pravidelne informovaná o činnosti skupiny pre krízové riadenie. 5. Členské štáty a najmä príslušné orgány zabezpečia, aby: a) neboli zavedené žiadne opatrenia, ktoré kedykoľvek neprimerane obmedzujú tok plynu v rámci vnútorného trhu, najmä tok plynu na postihnuté trhy; b) neboli zavedené žiadne opatrenia, ktoré by mohli vážne ohroziť situáciu v oblasti dodávok plynu v inom členskom štáte, a c) sa zachoval cezhraničný prístup k infraštruktúre v súlade s nariadením (ES) č. 715/2009, pokiaľ je to technicky a bezpečnostne možné v súlade s núdzovým plánom. 6. Ak Komisia na žiadosť príslušného orgánu alebo plynárenského podniku alebo z vlastnej iniciatívy dospeje k záveru, že v čase stavu núdze na regionálnej úrovni alebo na úrovni Únie je opatrenie prijaté členským štátom alebo príslušným orgánom alebo konanie plynárenského podniku v rozpore s odsekom 5, požiada členský štát alebo príslušný orgán, aby svoje opatrenie zmenil, alebo aby prijal opatrenie s cieľom dosiahnuť súlad s odsekom 5, pričom ho informuje o dôvodoch svojej žiadosti. Riadne sa zohľadňuje potreba bezpečnej prevádzky plynárenských sietí za každých okolností. Členský štát alebo príslušný orgán zmenia svoje opatrenie do troch dní od oznámenia žiadosti Komisie a oznámia to Komisii, alebo jej uvedú dôvody, pre ktoré s touto žiadosťou nesúhlasia. V takom prípade môže Komisia svoju žiadosť do troch dní po tom, ako bola informovaná, zmeniť alebo vziať späť, alebo zvolať stretnutie s členským štátom alebo príslušným orgánom, a ak to považuje za potrebné, aj s GCG, aby s nimi záležitosť prerokovala. Komisia svoju žiadosť o akúkoľvek zmenu opatrenia podrobne zdôvodní. Členský štát alebo príslušný orgán v plnej miere zohľadní stanovisko Komisie. Ak sa konečné rozhodnutie príslušného orgánu alebo členského štátu odlišuje od stanoviska Komisie, príslušný orgán alebo členský štát uvedie dôvody, ktoré ho k rozhodnutiu viedli. 7. Komisia po konzultácii s GCG vytvorí stály rezervný zoznam pre osobitnú skupinu pre monitorovanie, ktorú tvoria odborníci v odvetví a zástupcovia Komisie. Osobitná skupina pre monitorovanie môže byť vyslaná mimo Únie a v spolupráci s dodávateľskými a tranzitnými tretími krajinami monitoruje toky plynu do Únie a podáva o nich správy. 8. Príslušný orgán poskytuje centru Komisie ERCC informácie o akejkoľvek potrebe pomoci. ERCC vyhodnocuje celkový stav a vydáva odporúčania týkajúce sa pomoci, ktorá by mala byť poskytnutá najviac postihnutým členským štátom a v prípade potreby tretím krajinám. Článok 13 Solidarita 1. Ak členský štát požiadal o uplatnenie solidárneho opatrenia podľa tohto článku, členský štát, ktorý je priamo prepojený so žiadajúcim členským štátom, alebo, ak tak tento členský štát stanoví, jeho príslušný orgán alebo prevádzkovateľ prepravnej siete alebo prevádzkovateľ distribučnej siete prijme, pokiaľ je to možné bez zapríčinenia nebezpečných situácií, potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa dodávky plynu iným odberateľom ako odberateľom chráneným solidaritou na jeho území znížili alebo aby nepokračovali, a to v takom rozsahu a tak dlho, kým sa nezabezpečia dodávky odberateľom chráneným solidaritou v žiadajúcom členskom štáte. Žiadajúci členský štát zabezpečí, aby sa relevantný objem plynu účinne dodal odberateľom chráneným solidaritou na jeho území. Vo výnimočných prípadoch a na základe riadne odôvodnenej žiadosti, ktorú príslušný prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ prepravnej siete predloží svojmu príslušnému orgánu, sa plyn môže podľa článku 11 ods. 7 aj naďalej dodávať do určitých rozhodujúcich plynových elektrární v členskom štáte poskytujúcom solidaritu v prípade, ak by výpadok dodávok plynu do takých elektrární mal za následok vznik závažnej škody vo fungovaní elektrizačnej sústavy alebo by mohol narušiť výrobu a/alebo prepravu plynu.	47,141	1
2018/62016CJ0370_SUM/62016CJ0370_SUM_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,018	None	None	Spoken	364	876	62016CJ0370_SUM Vec C‑370/16 Bruno Dell’Acqua proti Eurocom Srl a Regione Lombardia (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale di Novara) „Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Výsady a imunity Európskej únie – Protokol č. 7 – Článok 1 – Nevyhnutnosť predchádzajúceho povolenia Súdneho dvora – Štrukturálne fondy – Finančná pomoc Európskej únie – Exekučné konanie voči vnútroštátnemu orgánu týkajúce sa súm pochádzajúcich z tejto pomoci“ Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 30. mája 2018 Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Právomoc vnútroštátneho súdu – Potreba prejudiciálnej otázky a relevantnosť položených otázok – Posúdenie vnútroštátnym súdom (Článok 267 ZFEÚ) Výsady a imunity Európskej únie – Exekučné konanie formou prikázania pohľadávky – Konanie voči vnútroštátnemu orgánu týkajúce sa súm pochádzajúcich z finančnej pomoci Únie – Nevyhnutnosť povolenia Súdneho dvora – Neexistencia (Protokol č. 7, ktorý je prílohou Zmluvy o EÚ a Zmluvy o FEÚ, článok 1) Pozri text rozhodnutia. (pozri body 31, 32) Článok 1 posledná veta Protokolu (č. 7) o výsadách a imunitách Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že predchádzajúce povolenie Súdneho dvora nie je potrebné, ak tretia osoba začne exekučné konanie formou prikázania pohľadávky voči orgánu členského štátu, ktorý má zodpovedajúci dlh voči dlžníkovi tretej osoby, ktorý je prijímateľom finančných prostriedkov poskytovaných na vykonávanie projektov spolufinancovaných z Európskeho sociálneho fondu. Vzhľadom na to platby z fondov vykonané Komisiou v prospech členských štátov zahŕňajú prevod aktív z rozpočtu Únie do rozpočtov členských štátov. Keďže tieto aktíva sú vyňaté z rozpočtu Únie a dané k dispozícii členským štátom, nemožno ich po ich vyplatení považovať za aktíva Únie podľa článku 1 poslednej vety Protokolu. Okolnosť, že takéto aktíva sú určené na vykonávanie politík Únie, je v tomto ohľade irelevantná. Ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 44 svojich návrhov, vzťah medzi spolufinancovaním, ktoré poskytuje Únia z ESF, a výkonom jednotlivých projektov je príliš nepriamy na to, aby sa dalo vychádzať z toho, že sumy, ktoré dlžia orgány členských štátov prijímateľom na realizáciu týchto projektov, sú aktívami Únie, a v dôsledku toho potrebujú exekučnú ochranu podľa článku 1 poslednej vety Protokolu, aby sa zabránilo narušeniu činnosti a nezávislosti Únie. (pozri body 39 – 41, 45, 46 a výrok).	35,392	1
2015/62014CA0494/62014CA0494_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,015	None	None	Spoken	348	914	C_2015406SK.01001201.xml 7.12.2015 SK Úradný vestník Európskej únie C 406/12 Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 15. októbra 2015 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de première instance de Bruxelles – Belgicko) – Európska únia/Axa Belgium SA (Vec C-494/14) (1) ((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Úradníci - Služobný poriadok úradníkov - Články 73, 78 a 85a - Dopravná nehoda - Vnútroštátne právo zavádzajúce režim objektívnej zodpovednosti - Prechod práv na Európsku úniu - Pojem „tretia zodpovedná osoba“ - Autonómny pojem práva Únie - Pojem vzťahujúci sa na akúkoľvek osobu, ktorá má podľa vnútroštátneho práva povinnosť nahradiť škodu spôsobenú obeti alebo jej oprávneným nástupcom - Dávky, ktoré s konečnou platnosťou nezaťažujú Úniu)) (2015/C 406/12) Jazyk konania: francúzština Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania Tribunal de première instance de Bruxelles Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom Žalobkyňa: Európska únia Žalovaná: Axa Belgium SA Výrok rozsudku 1. Pojem „tretia zodpovedná osoba“ uvedený v článku 85a ods. 1 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev zavedeného nariadením Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a osobitné pravidlá, ktoré sa dočasne uplatňujú na úradníkov Komisie, zmeneným a doplneným nariadením Rady (ES, ESUO, Euratom) č. 781/98 zo 7. apríla 1998, sa má v rámci právneho poriadku Únie vykladať autonómne a jednotne. 2. Pojem „tretia zodpovedná osoba“ uvedený v článku 85a ods. 1 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev zavedeného nariadením č. 259/68, zmeneným a doplneným nariadením č. 781/98, sa vzťahuje na všetky osoby, vrátane poistiteľov, povinné podľa vnútroštátneho práva nahradiť škodu spôsobenú obeti alebo jej oprávneným nástupcom. 3. Služobný poriadok úradníkov Európskych spoločenstiev zavedený nariadením č. 259/68, zmeneným a doplneným nariadením č. 781/98, nemožno vykladať v tom zmysle, že v rámci priamej žaloby podľa článku 85a ods. 4 tohto služobného poriadku dávky, ktoré Únia povinne poskytuje jednak podľa článku 73 uvedeného služobného poriadku vzťahujúceho sa na poistenie rizík choroby a úrazu a jednak podľa článku 78 tohto služobného poriadku vzťahujúceho sa na vyplácanie invalidného dôchodku, musí v konečnom dôsledku znášať Únia. (1) Ú. v. EÚ C 34, 2.2.2015.	8,514	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/ec36a117-599d-4982-87d8-87a2f9d813fa_102	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,006	Direktiva 2006/48/EZ Europskog parlamenta i Vijeća od 14. lipnja 2006. o osnivanju i obavljanju djelatnosti kreditnih institucija (preinačeno) Tekst značajan za EGP	None	Spoken	11,225	24,993	Úpravy z dôvodu volatility pri akomkoľvek nesúlade mien, sa môžu počítať na základe prístupu úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu alebo prístupu založenom na vlastných odhadoch, ako stanovujú body 34 až 57. L 177/154 SK Úradný vestník Európskej únie 30. 6. 2006 2. 2. Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát 2. 2. 1. Čiastočné zabezpečenie – využívanie tranží 86. Ak úverová inštitúcia presúva časť rizika z úveru jednou alebo viacerými tranžami, platia pravidlá stanovené v článkoch 94 až 101. Prahy významnosti ohľadom platieb, pod ktorými sa v prípade straty neuskutoční žiadna platba, sa pokladajú za ekvivalentné ponechaným pozíciám prvej straty a umožňujúce presun rizika v tranžiach. 2. 2. 2. Štandardizovaný prístup a) Plné zabezpečenie 87. Na účely článku 80 je g riziková váha priraďovaná expozícii, ktorá je plne zabezpečená prostredníctvom osobného zabezpečenia (GA), kde: g je riziková váha expozícií voči poskytovateľovi zabezpečenia, ako sa uvádza v článkoch 78 až 83; a GA je hodnota G* počítaná podľa bodu 84, ďalej upravená z dôvodu akéhokoľvek nesúladu splatností ako stanovuje časť 4. b) Čiastočné zabezpečenie – rovnaké poradie vysporiadania 88. Ak je zabezpečená suma nižšia než hodnota expozície a zabezpečené a nezabezpečené časti majú rovnaké poradie vysporiadania, t. j. úverová inštitúcia a poskytovateľ zabezpečenia znášajú straty pomerne, uplatní sa pomerová kapitálová úľava. Na účely článku 80 sa hodnota rizikovo vážených expozícií počíta podľa tohto vzorca: (E-GA) x r + GA x g kde: E je hodnota expozície; GA je hodnota G* vypočítaná podľa bodu 84, ďalej upravená z dôvodu akéhokoľvek nesúladu splatností ako stanovuje časť 4; r je riziková váha expozícií voči dlžníkovi, ako sa uvádza v článkoch 78 až 83; a g je riziková váha expozícií voči poskytovateľovi zabezpečenia, ako sa uvádza v článkoch 78 až 83. c) Štátne záruky 89. Príslušné orgány môžu rozšíriť zaobchádzanie uvedené v prílohe VI časť 1 body 4 a 5 na expozície alebo časti expozícií zaručené ústrednou vládou štátu alebo centrálnou bankou, ak je záruka denominovaná v domácej mene dlžníka a expozícia je financovaná v tejto mene. 2. 2. 3. IRB prístup Plné zabezpečenie/Čiastočné zabezpečenie – rovnaké poradie vysporiadania 90. Pre krytú časť expozície (na základe upravenej hodnoty zabezpečenia GA), PD na účely prílohy VII časti 2 môže byť PD poskytovateľa zabezpečenia alebo PD medzi dlžníkovým a ručiteľovým PD, ak sa celková substitúcia nepovažuje za opodstatnenú. V prípade podriadených expozícií a nepodriadeného osobného zabezpečenia, LGD, ktoré sa má použiť na účely prílohy VII časti 2, môže byť LGD spojené s pohľadávkami v prvom rade. 91. Pre akúkoľvek nekrytú časť expozície sa použije PD dlžníka a LGD podkladovej expozície. 92. GA je hodnota G* počítaná podľa bodu 84, ďalej upravená z dôvodu akéhokoľvek nesúladu splatností ako stanovuje časť 4. 30. 6. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie L 177/155 ČASŤ 4 Nesúlad splatností 1. Na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií nesúlad splatností vzniká vtedy, keď je zostatková splatnosť zabezpečenia nižšia, než zostatková splatnosť zabezpečenej expozície. Zabezpečenie so zostatkovou splatnosťou menej ako tri mesiace, ktorého splatnosť je kratšia než splatnosť podkladovej expozície, sa neuzná. 2. Pri nesúlade splatností sa zabezpečenie neuzná, ak: a) pôvodná splatnosť zabezpečenia je kratšia než 1 rok; alebo b) expozícia je krátkodobou expozíciou, na ktorú sa podľa špecifikácie príslušných orgánov vo vzťahu k hodnote splatnosti (M) v zmysle prílohy VII časti 2 bod 14 uplatňuje jednodňové dolné ohraničenie namiesto jednoročného. 1. VYMEDZENIE SPLATNOSTI 3. 4. 5. Pri dodržaní maximálne 5 ročnej hranice je efektívnou splatnosťou podkladovej expozície najdlhší možný čas, ktorý zostáva do stanoveného splnenia záväzkov dlžníka. Pokiaľ bod 4 neustanovuje inak, je splatnosťou zabezpečenia čas do najbližšieho dátumu, ku ktorému môže zabezpečenie skončiť alebo byť ukončené. Ak existuje možnosť ukončenia zabezpečenia, ktorá je na rozhodnutí predajcu zabezpečenia, splatnosťou zabezpečenia je čas do najbližšieho dátumu, ku ktorému môže byť táto možnosť využitá. Ak existuje možnosť ukončenia zabezpečenia, ktorá je na rozhodnutí kupujúceho zabezpečenia a zmluvné podmienky pri vzniku zabezpečenia obsahujú pozitívny podnet, aby úverová inštitúcia požadovala splatenie transakcie pred uplynutím zmluvnej splatnosti, za splatnosť zabezpečenia sa považuje čas do najbližšieho dátumu, ku ktorému takáto možnosť môže byť využitá; inak sa predpokladá, že táto možnosť neovplyvní splatnosť zabezpečenia. Ak kreditný derivát nie je chránený proti zrušeniu pred uplynutím akejkoľvek doby odkladu požadovanej kvôli zlyhaniu pri podkladovom záväzku v dôsledku neplatenia, splatnosť zabezpečenia sa zníži o rozsah doby odkladu. 2. OCEŇOVANIE ZABEZPEČENIA 2. 1. Transakcie podliehajúce vecnému zabezpečeniu – jednoduchá metóda nakladania s finančným kolaterálom 6. V prípade nesúladu medzi splatnosťou expozície a splatnosťou zabezpečenia sa kolaterál neuzná. 2. 2. Transakcie podliehajúce vecnému zabezpečeniu – súhrnná metóda nakladania s finančným kolaterálom 7. Splatnosť zabezpečenia a splatnosť expozície musia byť zohľadnené v upravenej hodnote kolaterálu podľa tohto vzorca: CVAM = CVA x (t-t)/(T-t) kde CVA je hodnota kolaterálu upravená z dôvodu volatility podľa časti 3 bod 33 alebo hodnota expozície, a to podľa toho, ktorá je nižšia; t je počet rokov zostávajúcich do dátumu splatnosti zabezpečenia počítaný v súlade s bodmi 3 až 5 alebo hodnota T, a to podľa toho, ktorá hodnota je nižšia, L 177/156 SK Úradný vestník Európskej únie 30. 6. 2006 T je počet rokov zostávajúcich do dátumu splatnosti expozície vypočítaný v súlade s bodmi 3 až 5, alebo 5 rokov, a to podľa toho, ktorá hodnota je nižšia; t* je 0,25. CVAM je CVA ďalej upravená z dôvodu nesúladu splatností, ktorá sa použije vo vzorci pre výpočet plne upravenej hodnoty expozície (E) stanovenom v časti 3 bod 33. 2. 3. Transakcie podliehajúce osobnému zabezpečeniu 8. Splatnosť zabezpečenia a splatnosť expozície musia byť zohľadnené v upravenej hodnote zabezpečenia podľa tohto vzorca: GA = G x (t-t)/(T-t) kde G* je hodnota zabezpečenia upravená z dôvodu akéhokoľvek nesúladu mien; GA je G* upravená z dôvodu akéhokoľvek nesúladu splatností; t je počet rokov zostávajúcich do dátumu splatnosti zabezpečenia počítaný v súlade s bodmi 3 až 5 alebo hodnota T, a to podľa toho, ktorá je nižšia; T je počet rokov zostávajúcich do dátumu splatnosti expozície počítaných v súlade s bodmi 3 až 5, a to podľa toho, ktorá hodnota je nižšia; a t* je 0,25. GA je potom hodnota zabezpečenia na účely časti 3 body 83 až 92. ČASŤ 5 Kombinácie zmierňovania kreditného rizika pri štandardizovanom prístupe 1. V prípade, že úverová inštitúcia, ktorá hodnotu rizikovo vážených expozícií počíta podľa článkov 78 až 83, má viac než jednu formu zmierňovania kreditného rizika pokrývajúcu jednu expozíciu (napr. úverová inštitúcia má aj kolaterál aj záruku čiastkovo pokrývajúce expozíciu), od úverovej inštitúcie sa vyžaduje, aby rozdelila expozíciu na časti kryté jednotlivými druhmi nástrojov na zmierňovanie kreditného rizika (napr. časť krytú kolaterálom a časť krytú zárukou) a hodnota rizikovo vážených expozícií sa musí počítať samostatne pre každú časť v súlade s ustanoveniami článkov 78 až 83 a s touto prílohou. 2. Ak má zabezpečenie poskytnuté jediným poskytovateľom zabezpečenia rôzne splatnosti, uplatní sa podobný prístup ako v bode 1. ČASŤ 6 Postupy na zmierňovanie kreditného rizika pre kôš aktív 1. KREDITNÉ DERIVÁTY PRE PRVÉ ZLYHANIE 1. Ak úverová inštitúcia získa zabezpečenie pre určitý počet expozícií za podmienok, že prvé zlyhanie medzi expozíciami aktivuje platbu a že táto kreditná udalosť spôsobí ukončenie zmluvy, úverová inštitúcia môže upraviť výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a prípadne výšky očakávaných strát expozície, ktorá by v prípade absencie zabezpečenia produkovala najnižšiu rizikovo váženú expozíciu podľa článkov 78 až 83 prípadne článkov 84 až 89 v súlade s touto prílohou, avšak len za predpokladu, že hodnota expozície je nižšia alebo rovná hodnote zabezpečenia. 30. 6. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie L 177/157 2. KREDITNÉ DERIVÁTY PRE N-TÉ ZLYHANIE 2. Ak n-té zlyhanie medzi expozíciami aktivuje platbu zo zabezpečenia, úverová inštitúcia kupujúca zabezpečenie môže uznať zabezpečenie pre výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a prípadne výšky očakávanej straty, iba ak bolo zabezpečenie získané aj pre zlyhania 1 až n-1, alebo ak už nastalo n-1 zlyhaní. V takýchto prípadoch sa metodika riadi spôsobom, ktorý je stanovený v bode 1 pre kreditné deriváty pre prvé zlyhanie, primerane upraveným pre produkty pre n-té zlyhanie. L 177/158 SK Úradný vestník Európskej únie 30. 6. 2006 PRÍLOHA IX SEKURITIZÁCIA ČASŤ 1 Vymedzenie pojmov na účely prílohy IX 1. Na účely tejto prílohy: — prebytková marža sú inkasované finančné platby a ostatné príjmy získané z poplatkov v súvislosti so sekuritizovanými expozíciami bez nákladov a výdavkov; — nákupná clean-up opcia je zmluvná opcia pre originátora na spätnú kúpu alebo splatenie sekuritizačných pozícií pred splatením všetkých podkladových expozícií, ak objem nesplatených expozícií klesne pod stanovenú úroveň; — facilita likvidity je sekuritizačná pozícia vyplývajúca zo zmluvy o poskytnutí financovania na zabezpečenie včasnosti peňažných tokov investorom; — Kirb je 8 % hodnoty rizikovo vážených expozícií, ktorá by sa vypočítala podľa článkov 84 až 89 v súvislosti so sekuritizovanými expozíciami, akokeby neboli sekuritizované, plus výška očakávaných strát spojená s týmito expozíciami a vypočítaná podľa uvedených článkov; — metóda založená na ratingoch je metóda výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií pre sekuritizačné pozície v súlade s časťou 4 body 46 až 51; — metóda založená na vzorci stanovenom orgánom dohľadu je metóda výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií pre sekuritizačné pozície v súlade s časťou 4 bodmi 52 až 54; — pozícia bez ratingu je sekuritizačná pozícia, ktorá nemá prípustný rating od prípustnej ratingovej agentúry, ako je vymedzené v článku 97; — pozícia s ratingom je sekuritizačná pozícia, ktorá má prípustný rating od prípustnej ratingovej agentúry, ako je vymedzené v článku 97; a — program aktívami zaistených krátkodobých obchodovateľných cenných papierov (program ABCP) je program sekuritizácií, z ktorého emitované cenné papiere majú prevažne formu obchodovateľných cenných papierov s pôvodnou splatnosťou jedného roka alebo menej. ČASŤ 2 Minimálne požiadavky na uznanie presunu významného kreditného rizika a výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pre sekuritizované expozície 1. MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA UZNANIE PRESUNU VÝZNAMNÉHO KREDITNÉHO RIZIKA PRI TRADIČNEJ SEKURITIZÁCII 1. Úverová inštitúcia, ktorá je originátorom tradičnej sekuritizácie, môže z výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát vylúčiť sekuritizované expozície, ak významné kreditné riziko spojené so sekuritizovanými expozíciami bolo presunuté na tretie strany a presun spĺňa tieto podmienky: a) b) sekuritizačná dokumentácia odráža ekonomickú podstatu transakcie; sekuritizované expozície sú mimo dosahu úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom a jej veriteľov, a to aj v prípade konkurzu a nútenej správy. Toto je podporené stanoviskom osoby oprávnenej poskytovať právne poradenstvo; 30. 6. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie L 177/159 c) emitované cenné papiere nepredstavujú platobné záväzky úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom; d) príjemcom presunu je účelová jednotka zaoberajúca sa sekuritizáciou (SSPE); e) úverová inštitúcia, ktorá je originátorom, si neponecháva účinnú alebo nepriamu kontrolu nad presunutými expozíciami. Má sa za to, že originátor si ponechal účinnú kontrolu nad presunutými expozíciami, ak má právo spätne odkúpiť od príjemcu presunu predtým presunuté expozície, aby mohol využiť výhody z nich plynúce alebo ak je zaviazaný opätovne vziať na seba presunuté riziko. Zadržanie správcovských práv alebo záväzkov úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom, vo vzťahu k expozíciám samo o sebe nepredstavuje nepriamu kontrolu nad expozíciami; f) pri nákupných clean-up opciách sú splnené tieto podmienky: (i) (ii) (iii) nákupná clean-up opcia je uplatniteľná na základe rozhodnutia úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom; nákupná clean-up opcia môže byť uplatnená, len ak 10 % alebo menej z pôvodnej hodnoty sekuritizovaných expozícií ostáva nesplatených; a nákupná clean-up opcia nie je štruktúrovaná tak, aby sa vyhla priradeniu straty pozíciám znižujúcim kreditné riziko alebo iným pozíciám držaným investormi a nie je inak štruktúrovaná na zabezpečenie zníženia kreditného rizika; a g) sekuritizačná dokumentácia neobsahuje ustanovenie, ktoré: (i) na rozdiel od ustanovení o predčasnom splatení požaduje, aby pozície v sekuritizácii boli úverovou inštitúciou, ktorá je originátorom, vylepšené vrátane, ale nielen, nahradením podkladových expozícií voči kreditným rizikám alebo zvýšením výnosu splatného investorom v reakcii na zníženie kreditnej kvality sekuritizovaných expozícií; alebo (ii) zvyšuje výnos splatný držiteľom pozícií v sekuritizácii v reakcii na zníženie kreditnej kvality podkladovej skupiny. 2. MINIMÁLNE POŽIADAVKY NA UZNANIE PRESUNU VÝZNAMNÉHO KREDITNÉHO RIZIKA V SYNTETICKEJ SEKURITIZÁCII 2. Úverová inštitúcia, ktorá je originátorom syntetickej sekuritizácie, môže počítať hodnotu rizikovo vážených expozícií, prípadne výšku očakávaných strát pre sekuritizované expozície v súlade s ďalej uvedenými bodmi 3 a 4, ak bolo významné kreditné riziko presunuté na tretie strany či už prostredníctvom vecného alebo osobného zabezpečenia a presun spĺňa tieto podmienky: a) sekuritizačná dokumentácia odráža ekonomickú podstatu transakcie; b) zabezpečenie, ktorým je kreditné riziko presunuté, je v súlade s požiadavkami prípustnosti a inými požiadavkami podľa článkov 90 až 93 pre uznanie takéhoto zabezpečenia. Na účely tohto bodu sa účelové jednotky nepokladajú za prípustných poskytovateľov osobného zabezpečenia; c) nástroje na presunutie kreditného rizika neobsahujú podmienky, ktoré: (i) stanovujú podstatné prahy významnosti, pod úrovňou ktorých sa realizácia zabezpečenia v prípade vzniku kreditnej udalosti neaktivuje; (ii) umožňujú zrušenie zabezpečenia z dôvodu zníženia kreditnej kvality podkladových expozícií; L 177/160 SK Úradný vestník Európskej únie 30. 6. 2006 (iii) na rozdiel od ustanovení o predčasnom splatení požadujú, aby boli pozície v sekuritizácii vylepšené úverovou inštitúciou, ktorá je originátorom; (iv) zvyšujú náklady úverovej v sekuritizácii v reakcii na zníženie kreditnej kvality podkladovej skupiny; a inštitúcie na zabezpečenie alebo výnos splatný držiteľmi pozícií d) bolo získané stanovisko osoby oprávnenej poskytovať právne poradenstvo potvrdzujúce vymožiteľnosť zabezpečenia vo všetkých príslušných jurisdikciách. 3. VÝPOČET HODNOTY RIZIKOVO VÁŽENÝCH EXPOZÍCIÍ ÚVEROVEJ INŠTITÚCIE, KTORÁ JE ORIGINÁTOROM, PRE EXPOZÍCIE SEKURITIZOVANÉ V SYNTETICKEJ SEKURITIZÁCII 3. 4. Ak sú pri výpočte hodnoty rizikovo vážených expozícií pre sekuritizované expozície splnené podmienky bodu 2, úverová inštitúcia, ktorá je originátorom syntetickej sekuritizácie použije s ohľadom na body 5 až 7 príslušné metodiky výpočtu stanovené v časti 4, a nie metodiky stanovené v článkoch 78 až 89. Pre úverové inštitúcie, ktoré počítajú hodnotu rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát podľa článkov 84 až 89, je výška očakávanej straty vo vzťahu k týmto expozíciám nula. V záujme jasnosti sa bod 3 týka celej skupiny expozícií zahrnutých v sekuritizácii. Pokiaľ body 5 až 7 neustanovujú inak, od úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom, sa požaduje, aby počítala hodnotu rizikovo vážených expozícií vo vzťahu ku všetkým tranžiam v sekuritizácii v súlade s ustanoveniami časti 4 vrátane tých, ktoré sa vzťahujú k uznaniu zmiernenia kreditného rizika. Napríklad, ak je tranža presunutá prostredníctvom osobného zabezpečenia na tretiu stranu, pri výpočte hodnoty rizikovo vážených expozícií úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom, sa na tranžu použije riziková váha danej tretej strany. 3. 1. Zaobchádzanie s nesúladom splatností v syntetickej sekuritizácii 5. 6. 7. Na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s bodom 3 sa akýkoľvek nesúlad splatností medzi zabezpečením, pri ktorom sa využívajú tranže a sekuritizovanými expozíciami, berie do úvahy v súlade s bodmi 6 až 7. Za splatnosť sekuritizovaných expozícií sa považuje najdlhšia splatnosť akejkoľvek z týchto expozícií, pri dodržaní maximálnej päťročnej hranice. Splatnosť zabezpečenia sa stanoví v súlade s prílohou VIII. Úverová inštitúcia, ktorá je originátorom, nezohľadní pri výpočte hodnoty rizikovo vážených expozícií pre tranže, ktoré sú podľa časti 4 zaťažené rizikovou váhou 1 250 %, žiaden nesúlad splatností. Pre všetky ostatné tranže sa použije zaobchádzanie s nesúladom splatností stanovené v prílohe VIII podľa tohto vzorca: RWje½RWðSPÞ×ðt − tÞ=ðT − tÞ(cid:138) þ ½RWðAssÞ×ðT − tÞ=ðT − tÞ(cid:138) kde: RW* je hodnota rizikovo vážených expozícií na účely článku 75 písm. a); RW(Ass) je hodnota rizikovo vážených expozícií pre expozície, ak by neboli sekuritizované, vypočítaná na pomernom základe; RW(SP) je hodnota rizikovo vážených expozícií vypočítaná podľa bodu 3 v prípade, že nesúlad splatností nie je; T je splatnosť podkladových expozícií vyjadrená v rokoch; t je splatnosť zabezpečenia vyjadrená v rokoch; a t* je 0,25. 30. 6. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie L 177/161 ČASŤ 3 Externý rating 1. POŽIADAVKY, KTORÉ MUSIA SPĹŇAŤ RATINGY RATINGOVÝCH AGENTÚR 1. Pre použitie na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií v zmysle časti 4 musí rating prípustnej ratingovej agentúry spĺňať tieto podmienky: a) b) neexistuje nesúlad medzi druhmi platieb zohľadnenými v ratingu a druhmi platieb, ku ktorým je úverová inštitúcia oprávnená podľa zmluvy, na základe ktorej vznikla daná sekuritizačná pozícia; a rating je verejne dostupný na trhu. Ratingy sa považujú za verejne dostupné, iba ak boli zverejnené na verejne prístupnom fóre a sú zahrnuté v matici prechodu ratingovej agentúry. Ratingy, ktoré sú dostupné len pre obmedzený počet subjektov, sa nepovažujú za verejne dostupné. 2. POUŽITIE RATINGOV 2. 3. 4. 5. 6. 7. Úverová inštitúcia môže nominovať jednu alebo viac prípustných ratingových agentúr, ratingy ktorých sa použijú na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií podľa článkov 94 až 101 („nominovaná ratingová agentúra“). Pokiaľ body 5 až 7 neustanovujú inak, úverová inštitúcia musí používať ratingy nominovaných ratingových agentúr konzistentne vo vzťahu ku svojim sekuritizačným pozíciám. Pokiaľ body 5 a 6 neustanovujú inak, úverová inštitúcia nesmie používať ratingy ratingových agentúr pre svoje pozície v určitých tranžiach a ratingy iných ratingových agentúr pre svoje pozície v iných tranžiach v rámci rovnakej štruktúry, ktoré môžu, ale nemusia mať priradený rating prvou ratingovou agentúrou. Ak má pozícia dva ratingy nominovaných ratingových agentúr, úverová inštitúcia použije ten rating, ktorý je menej priaznivý. Ak má pozícia viac než dva ratingy nominovaných ratingových agentúr, použijú sa dva najpriaznivejšie ratingy. Ak sú dva najpriaznivejšie ratingy rozdielne, použije sa ten, ktorý je menej priaznivý. Ak je zabezpečenie prípustné v zmysle článkov 90 až 93 poskytnuté priamo SSPE a je zohľadnené v ratingu pozície nominovanej ratingovej agentúry, môže sa použiť riziková váha spojená s týmto ratingom. Ak zabezpečenie nie je prípustné v zmysle článkov 90 až 93, rating sa neuzná. V prípade, keď sa zabezpečenie neposkytuje SSPE, ale priamo sekuritizačnej pozícii, rating sa neuzná. 3. PRIRAĎOVANIE RATINGOV 8. 9. Príslušné orgány stanovia, s ktorým stupňom kreditnej kvality v tabuľkách uvedených v časti 4 sa spája každý rating prípustnej ratingovej agentúry. Príslušné orgány pri tom rozlíšia relatívne stupne rizika vyjadrené každým ratingom. Zvážia kvantitatívne faktory, akými sú miera zlyhania a/alebo stratovosť, a kvalitatívne faktory, akými sú rozsah transakcií posúdených ratingovou agentúrou a význam ratingu. Príslušné orgány sa snažia zabezpečiť, aby sekuritizačné pozície, na ktoré sa vzťahuje rovnaká riziková váha na základe ratingov prípustných ratingových agentúr, podliehali ekvivalentným stupňom kreditného rizika. To zahŕňa úpravy ich určenia, pokiaľ ide o stupeň kreditnej kvality, s ktorým sa primerane spája určitý rating. L 177/162 SK Úradný vestník Európskej únie 30. 6. 2006 ČASŤ 4 Výpočet 1. VÝPOČET HODNOTY RIZIKOVO VÁŽENÝCH EXPOZÍCIÍ 1. Na účely článku 96 sa hodnota rizikovo váženej expozície sekuritizačnej pozície vypočíta pomocou priradenia príslušnej rizikovej váhy hodnote expozície pozície, ako stanovuje táto časť. 2. Pokiaľ bod 3 neustanovuje inak; a) b) c) ak úverová inštitúcia počíta hodnotu rizikovo vážených expozícií podľa bodov 6 až 36, hodnotou expozície súvahovej sekuritizačnej pozície je jej hodnota v súvahe; ak úverová inštitúcia počíta hodnotu rizikovo vážených expozícií podľa bodov 37 až 76, hodnota expozície súvahovej sekuritizačnej pozície je meraná pred úpravou ocenenia; a hodnotou expozície podsúvahovej sekuritizačnej pozície je jej nominálna hodnota vynásobená konverznou hodnotou stanovenou v tejto prílohe. Táto konverzná hodnota je na úrovni 100 %, pokiaľ nie je stanovené inak. 3. 4. 5. Hodnota expozície sekuritizačnej pozície vyplývajúcej z derivátových nástrojov uvedených v prílohe IV sa určí v súlade s prílohou III. Ak sekuritizačná pozícia podlieha vecnému zabezpečeniu, môže byť hodnota expozície takejto pozície upravená v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe VIII ako je ďalej bližšie uvedené v tejto prílohe. Ak má úverová inštitúcia dve alebo viac prekrývajúcich sa pozícií v sekuritizácii, požaduje sa od nej, aby v rozsahu prekrytia zahrnula do svojho výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií len pozíciu alebo časť pozície, ktorá tvorí vyššie hodnoty rizikovo vážených expozícií. Na účely tohto bodu „prekrývanie sa“ znamená, že pozície, či už úplne alebo čiastočne, predstavujú expozíciu voči rovnakému riziku tak, že v rozsahu prekrývania je len jediná expozícia. 2. VÝPOČET HODNOTY RIZIKOVO VÁŽENÉ EXPOZÍCIE NA ZÁKLADE ŠTANDARDIZOVANÉHO PRÍSTUPU 6. Pokiaľ bod 8 neustanovuje inak, hodnota rizikovo váženej expozície sekuritizačnej pozície s ratingom sa počíta pomocou priradenia rizikovej váhy spojenej so stupňom kreditnej kvality, do ktorého príslušné orgány zaradili rating v súlade s článkom 98, hodnote expozície tak, ako stanovujú tabuľky 1 a 2. Tabuľka 1 Pozície iné než pozície s krátkodobým ratingom Stupeň kreditnej kvality Riziková váha 1 20 % 2 50 % 3 4 5 a pod 5 100 % 350 % 1 250 % Tabuľka 2 Pozície s krátkodobým ratingom Stupeň kreditnej kvality 1 2 3 Všetky ostatné ratingy Riziková váha 20 % 50 % 100 % 1 250 % 7. Pokiaľ body 10 až 15 neustanovujú inak hodnota rizikovo váženej expozície sekuritizačnej pozície bez ratingu sa počíta použitím rizikovej váhy na úrovni 1 250 %. 30. 6. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie L 177/163 2. 1. Úverové inštitúcie, ktoré sú originátormi a sponzormi 8. Pre úverovú inštitúciu, ktorá je originátorom, alebo úverovú inštitúciu, ktorá je sponzorom, hodnota rizikovo vážených expozícií počítaná vo vzťahu k ich pozíciám v sekuritizácii môže byť obmedzená na hodnotu rizikovo vážených expozícií, ktorá by sa počítala pre sekuritizované expozície, ak by neboli sekuritizované, podľa predpokladaného priradenia rizikovej váhy 150 % všetkým položkám po termíne splatnosti a položkám spadajúcim do „regulatórnych kategórií vysokého rizika“ v rámci sekuritizovaných expozícií. 2. 2. Zaobchádzanie s pozíciami bez ratingu 9. 10. Úverové inštitúcie, ktoré majú sekuritizačnú pozíciu bez ratingu, môžu na výpočet hodnoty rizikovo váženej expozície pre túto pozíciu uplatniť zaobchádzanie stanovené v bode 10 za predpokladu, že zloženie skupiny sekuritizovaných expozícií je za každých okolností známe. Úverová inštitúcia môže použiť rizikovú váhu váženého priemeru, ktorú by uplatnila na sekuritizované expozície podľa článkov 78 až 83 úverová inštitúcia, ktorá drží expozície, vynásobenú ukazovateľom koncentrácie. Tento ukazovateľ koncentrácie sa rovná podielu súčtu nominálnych hodnôt všetkých tranží a súčtu nominálnych hodnôt tranží podriadených alebo rovnakej úrovne ako tranža, v ktorej je pozícia držaná, vrátane tranže samotnej. Výsledná riziková váha nie je vyššia než 1 250 %, ani nižšia, než akákoľvek riziková váha vzťahujúca sa na nadriadenú tranžu s ratingom. Ak úverová inštitúcia nie je schopná určiť rizikové váhy, ktoré by sa uplatnili na sekuritizované expozície podľa článkov 78 až 83, použije na pozíciu rizikovú váhu na úrovni 1 250 %. 2. 3. Zaobchádzanie so sekuritizačnými pozíciami pri tranži druhej straty alebo nadriadenej pri programe ABCP 11. S výhradou možnosti priaznivejšieho zaobchádzania v zmysle ustanovení týkajúcich sa facilít likvidity v bodoch 13 až 15 môže úverová inštitúcia na sekuritizačné pozície spĺňajúce podmienky stanovené v bode 12 použiť rizikovú váhu, ktorá je vyššia než 100 % alebo najvyššia z rizikových váh, ktoré by sa uplatnili na akékoľvek sekuritizované expozície podľa článkov 78 až 83 úverovou inštitúciou, ktorá drží expozície. 12. Pre použitie zaobchádzania podľa bodu 11, sekuritizačná pozícia musí byť: a) v tranži, ktorá je ekonomicky pozíciou druhej straty alebo nadriadenou v sekuritizácii a tranža prvej straty musí zmysluplne znižovať kreditné riziko tranže druhej straty; b) kvality ekvivalentnej investičnému stupňu alebo vyššej; a c) držaná úverovou inštitúciou, ktorá nedrží pozíciu v tranži prvej straty. 2. 4. Zaobchádzanie s facilitami likvidity bez ratingu 2. 4. 1. Prípustné facility likvidity 13. S cieľom stanoviť hodnotu expozície facility likvidity sa na nominálnu hodnotu facility likvidity s pôvodnou splatnosťou jedného roka alebo menej môže uplatniť konverzný faktor 20 % a na nominálnu hodnotu facility likvidity s pôvodnou splatnosťou viac ako jeden rok sa môže uplatniť konverzná hodnota 50 % za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky: a) b) dokumenty týkajúce sa facility likvidity presne určujú a vymedzujú okolnosti, za ktorých sa môže facilita využívať; facilita sa nemôže využívať ako podpora úveru tým, že pokryje straty, ktoré sa vyskytli už v čase využitia, napríklad poskytnutím likvidity v súvislosti s expozíciami v stave zlyhania v čase využitia alebo získavaním aktív za vyššiu než reálnu cenu; c) facilita sa nemôže využívať na stále alebo pravidelné financovanie sekuritizácie; L 177/164 SK Úradný vestník Európskej únie 30. 6. 2006 d) e) f) splatenie využitej iným ako pohľadávkam vyplývajúcim z úrokových alebo menových derivátových zmlúv, poplatkov alebo iným podobným platbám a nie je predmetom odpustenia, či odloženia; facility nie je podriadené pohľadávkam investorov, facilita sa nemôže využívať po tom, ako sa vyčerpajú všetky uplatniteľné zníženia kreditného rizika, ktoré by facilita mohla využiť; a facilita musí zahŕňať ustanovenie, ktorého výsledkom je automatické zníženie využiteľnej hodnoty o hodnotu expozícií v stave zlyhania, ak sa zlyhanie vysvetľuje v zmysle článkov 84 až 89, alebo ak skupina sekuritizovaných expozícií pozostáva z nástrojov s ratingom, ktoré ukončí využívanie facility v prípade, že priemerná kvalita skupiny klesne pod investičný stupeň. Riziková váha, ktorá sa má uplatniť, je najvyššou rizikovou váhou, ktorá by sa uplatnila na ktorúkoľvek sekuritizovanú expozíciu podľa článkov 78 až 83 úverovou inštitúciou, ktorá drží expozície. 2. 4. 2. Facility likvidity, ktoré sa môžu využívať len v prípade všeobecného zlyhania trhu 14. S cieľom stanoviť hodnotu expozície facility likvidity sa na nominálnu hodnotu facility likvidity, ktorá sa môže využívať len v prípade všeobecného zlyhania trhu (t. j. keď viac ako jedna SPE pokrývajúca rôzne transakcie nie je schopná obnoviť splatné krátkodobé obchodovateľné cenné papiere a táto neschopnosť nie je výsledkom zhoršenia kreditnej kvality SPE alebo sekuritizovaných expozícií), môže uplatniť konverzná hodnota 0 % za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v bode 13. 2. 4. 3. Facility hotovostnej zálohy 15. S cieľom stanoviť hodnotu expozície facility likvidity sa na nominálnu hodnotu facility likvidity, ktorá je odvolateľná bez akýchkoľvek podmienok, môže uplatniť konverzná hodnota 0 % za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v bode 13 a že splatenie využitej facility má prednosť pred inými nárokmi spojenými s peňažnými tokmi vyplývajúcimi zo sekuritizovaných expozícií. 2. 5. Dodatočné kapitálové požiadavky na sekuritizácie revolvingových expozícií, ktoré zahŕňajú ustanovenia o predčasnom splatení 16. V prípade predaja revolvingových expozícií v rámci sekuritizácie, ktorá zahŕňa ustanovenie o predčasnom splatení, počíta úverová inštitúcia, ktorá je originátorom, okrem hodnôt rizikovo vážených expozícií počítaných vzhľadom na sekuritizačné pozície aj hodnotu rizikovo vážených expozícií podľa metódy stanovenej v bodoch 17 až 33. 17. Úverová inštitúcia počíta hodnotu rizikovo vážených expozícií vzhľadom na súčet podielu originátora a podielu investorov. 18. 19. V prípade sekuritizačnej štruktúry, kde sekuritizované expozície zahŕňajú revolvingové a nerevolvingové expozície, úverová inštitúcia, ktorá je originátorom, uplatňuje zaobchádzanie, ktoré je stanovené v bodoch 19 až 31, na tú časť podkladovej skupiny, ktorá obsahuje revolvingové expozície. Na účely bodov 16 až 31 je podiel originátora hodnota expozície tej podkladovej časti skupiny čerpaných objemov predaných v rámci sekuritizácie, ktorej pomerná časť vzhľadom na objem celej skupiny predanej v rámci štruktúry určuje pomernú časť peňažných tokov vytváraných inkasovaním istiny a úrokov a inými pridruženými hodnotami, ktoré nemôžu slúžiť ako platby držiteľom sekuritizačných pozícií v sekuritizácii. Podiel originátora nesmie byť podriadený podielu investorov Podiel investorov je hodnota expozície ostávajúcej podkladovej časti skupiny využitých hodnôt. 20. Expozícia úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom, spojená s jej právami týkajúcimi sa podielu originátora sa nepovažuje za sekuritizačnú pozíciu, ale za pomernú expozíciu k sekuritizovaným expozíciám, akokeby tieto neboli sekuritizované. 30. 6. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie L 177/165 2. 5. 1. Výnimky z prístupu predčasného splatenia 21. Originátori nasledujúcich druhov sekuritizácie nemusia spĺňať kapitálovú požiadavku uvedenú v bode 16: a) b) sekuritizácie revolvingových expozícií, v rámci ktorých investori ostávajú plne vystavení všetkým budúcim čerpaniam zo strany dlžníkov takým spôsobom, že riziko spojené s podkladovými facilitami sa nevracia úverovej inštitúcii, ktorá je originátorom, a to ani po vyskytnutí sa situácie predčasného splatenia; a sekuritizácie, kde sa ustanovenie o predčasnom splatení aktivuje výhradne na základe udalostí, ktoré nie sú spojené s výnosovosťou sekuritizovaných aktív alebo s úverovou inštitúciou, ktorá je originátorom, akými sú napríklad významné zmeny v daňových zákonoch alebo predpisoch. 2. 5. 2. Maximálna kapitálová požiadavka 22. Pokiaľ ide o úverovú inštitúciu, ktorá je originátorom, a na ktorú sa vzťahuje kapitálová požiadavka stanovená v bode 16, súčet hodnôt rizikovo vážených expozícií vzhľadom na jej pozície v podiele investorov a hodnôt rizikovo vážených expozícií, počítaných podľa bodu 16, nie je vyšší ako vyššia hodnota z: a) b) hodnoty rizikovo vážených expozícií vypočítanej vzhľadom na jej pozície v podiele investorov; a hodnoty rizikovo vážených expozícií, ktorá by sa vypočítala vzhľadom na expozície sekuritizované úverovou inštitúciou, ktorá drží tieto expozície, akokeby neboli sekuritizované, v hodnote rovnej podielu investorov. 23. S odpočítaním eventuálnych čistých ziskov, ktoré vznikli z kapitalizácie budúcich príjmov podľa článku 57, sa zaobchádza nezávisle od maximálnej hodnoty uvedenej v bode 22. 2. 5. 3. Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií 24. Hodnota rizikovo vážených expozícií, ktorá sa má vypočítať v súlade s bodom 16, sa stanoví vynásobením hodnoty podielu investorov príslušnou konverznou hodnotou, ako je uvedené v bodoch 26 až 33, a váženou priemernou rizikovou váhou, ktorá by sa uplatnila na sekuritizované expozície, ak by tieto expozície neboli sekuritizované. 25. Ustanovenie o predčasnom splatení sa pokladá za kontrolované, ak sú splnené tieto podmienky: a) b) c) d) úverová inštitúcia, ktorá je originátorom, má zavedený primeraný kapitálový plán/plán likvidity s cieľom zabezpečiť, že v prípade predčasného splatenia má k dispozícii dostatočný kapitál a likviditu; počas celého trvania transakcie je platba úrokov, istiny, nákladov, strát a náhrad rozdelená pomerne medzi podiel originátora a podiel investorov na základe zostatku nesplatených pohľadávok počas jedného alebo viacerých referenčných bodov v každom mesiaci; obdobie splácania sa považuje za dostačujúce pre 90 % z celkového dlhu (podiel originátora a podiel investorov) nesplateného na začiatku obdobia predčasného splácania, ktorý bol vyrovnaný alebo pri ktorom bolo zistené zlyhanie; a rýchlosť splácania nie je vyššia ako rýchlosť, ktorá by sa dosiahla v prípade lineárneho splácania počas obdobia stanoveného v písmene c). 26. V prípade sekuritizácií podliehajúcich ustanoveniu o predčasnom splatení retailových expozícií, ktoré sú odvolateľné bez akýchkoľvek podmienok alebo záväzkov a bez predchádzajúceho oznámenia, kde je predčasné splatenie aktivované poklesom úrovne prebytkovej marže na stanovenú úroveň, úverové inštitúcie porovnávajú priemernú trojmesačnú úroveň prebytkovej marže s úrovňami prebytkovej marže, na ktorých sa má prebytková marža zachytiť. 27. Ak sekuritizácia nevyžaduje, aby sa prebytková marža zachytila, záchytný bod je o 4,5 percentuálneho bodu vyšší ako úroveň prebytkovej marže, ktorá predčasné splatenie aktivuje. L 177/166 SK Úradný vestník Európskej únie 30. 6. 2006 28. Konverzná hodnota, ktorá sa uplatní, sa stanoví podľa úrovne aktuálnej trojmesačnej priemernej prebytkovej marže v súlade s tabuľkou 3. Tabuľka 3 Sekuritizácie, ktoré sú predmetom nekontrolovaného ustanovenia o predčasnom splatení Sekuritizácie, ktoré sú predmetom kontro- lovaného ustanovenia o predčasnom spla- tení Priemerná trojmesačná pre- bytková marža Konverzná hodnota Konverzná hodnota Nad úrovňou A Úroveň A Úroveň B Úroveň C Úroveň D Úroveň E 0 % 1 % 2 % 10 % 20 % 40 % 0 % 5 % 15 % 50 % 100 % 100 % 29. 30. 31. 32. 33. V tabuľke 3 „úroveň A“ predstavuje úrovne prebytkovej marže nižšie ako 133,33 % záchytnej úrovne prebytkovej marže, ktoré však nie sú nižšie ako 100 % tejto záchytnej úrovne. „Úroveň B“ predstavuje úrovne prebytkovej marže nižšie ako 100 % záchytnej úrovne prebytkovej marže, ktoré však nie sú nižšie ako 75 % tejto záchytnejúrovne. „Úroveň C“ predstavuje úrovne prebytkovej marže nižšie ako 75 % záchytnej úrovne prebytkovej marže, ktoré však nie sú nižšie ako 50 % tejto záchytnej úrovne. „Úroveň D“ predstavuje úrovne prebytkovej marže nižšie ako 50 % záchytnej úrovne prebytkovej marže, ktoré však nie sú nižšie ako 25 % tejto záchytnej úrovne. „Úroveň E“ predstavuje úrovne prebytkovej marže nižšie ako 25 % záchytnej úrovne prebytkovej marže. V prípade sekuritizácií, ktoré sú predmetom ustanovenia o predčasnom splatení retailových expozícií a ktoré sú odvolateľné bez akýchkoľvek podmienok alebo záväzkov bez predchádzajúceho oznámenia a pri ktorých je predčasné splatenie aktivované kvantitatívnou hodnotou z iného dôvodu ako z dôvodu trojmesačnej priemernej prebytkovej marže, môžu príslušné orgány uplatniť zaobchádzanie, ktoré je veľmi blízke zaobchádzaniu uvedenému v bodoch 26 až 29, na účely určenia danej konverznej hodnoty. Ak má príslušný orgán pri konkrétnej sekuritizácií v úmysle uplatniť zaobchádzanie podľa bodu 30, informuje najprv relevantné príslušné orgány všetkých ostatných členských štátov. Skôr ako príslušný orgán uplatní takéto zaobchádzanie v rámci svojej všeobecnej politiky vzťahujúcej sa na sekuritizácie s ustanoveniami o predčasnom splatení príslušného typu, uskutoční konzultácie s relevantnými príslušnými orgánmi všetkých ostatných členských štátov a vyjadrené názory zváži. Príslušný orgán zverejní názory vyjadrené v rámci tejto konzultácie, ako aj uplatnené zaobchádzanie. Všetky ostatné sekuritizácie, ktoré sú predmetom kontrolovaného ustanovenia o predčasnom splatení revolvingových expozícií, podliehajú konverznej hodnote 90 %. Všetky ostatné sekuritizácie, ktoré sú predmetom nekontrolovaného ustanovenia o predčasnom splatení revolvingových expozícií, podliehajú konverznej hodnote 100 %. 2. 6. Uznanie zmierňovania kreditného rizika sekuritizačných pozícií 34. V prípade, že úverová inštitúcia získa zabezpečenie sekuritizačnej pozície, výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií sa môže zmeniť v súlade s prílohou VIII. 30. 6. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie L 177/167 2. 7. Zníženie hodnoty rizikovo vážených expozícií 35. Podľa článku 66 ods. 2, v súvislosti so sekuritizačnou pozíciou, ktorej sa priradí riziková váha 1 250 %, úverové inštitúcie môžu namiesto zahrnutia tejto pozície do výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií odpočítať od vlastných zdrojov jej hodnotu expozície. Na tieto účely môže výpočet hodnoty expozície odrážať prípustné vecné zabezpečenie spôsobom, ktorý je v súlade s bodom 34. 36. V prípade, že úverová inštitúcia využije alternatívu uvedenú v bode 35, hodnota rovnajúca sa 12,5 násobku hodnoty odpočítanej v súlade s daným bodom sa na účely bodu 8 odpočíta od hodnoty uvedenej v bode 8 ako maximálna hodnota rizikovo vážených expozícií vypočítaná danými úverovými inštitúciami. 3. VÝPOČET HODNOTY RIZIKOVO VÁŽENÝCH EXPOZÍCIÍ PODĽA PRÍSTUPU INTERNÝCH RATINGOV 3. 1. Postupnosť metód 37. Na účely článku 96 sa hodnota rizikovo vážených expozícií sekuritizačných pozícií vypočíta v súlade s bodmi 38 až 76. 38. V prípade pozície s ratingom alebo pozície, na ktorú sa môže použiť odvodený rating, sa na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií použije metóda ratingov stanovená v bodoch 46 až 51. 39. Pokiaľ ide o pozíciu bez ratingu, použije sa metóda založená na vzorci stanovenom orgánom dohľadu uvedená v bodoch 52 až 54, okrem prípadu, keď je povolené použiť prístup interného hodnotenia, ktorý je stanovený v bodoch 43 a 44. 40. Úverová inštitúcia, ktorá nie je originátorom alebo sponzorom, môže použiť metódu založenú na vzorci stanovenom orgánom dohľadu len so súhlasom príslušných orgánov. 41. V prípade, že úverová inštitúcia, ktorá je originátorom alebo sponzorom, nie je schopná vypočítať Kirb a nezískala súhlas na použitie prístupu interného hodnotenia pre pozície v programoch ABCP a v prípade iných úverových inštitúcií, ktoré nezískali súhlas na použitie metódy založenej na vzorci stanovenom orgánom dohľadu alebo prístupu interného hodnotenia pre pozície v programoch ABCP, sa sekuritizačným pozíciam bez ratingu, na ktoré sa nemôže použiť odvodený rating, priradí riziková váha 1 250 %. 3. 1. 1. Používanie odvodených ratingov 42. Inštitúcia priradí pozícii bez ratingu odvodený rating, ktorý je ekvivalentný ratingu tých pozícií s ratingom („referenčných pozícií“), ktoré sú najvyššími nadriadenými pozíciami, ktoré sú vo všetkých ohľadoch podriadenými príslušnej sekuritizačnej pozícii bez ratingu, ak sú splnené tieto minimálne operačné požiadavky: a) b) c) referenčné pozície musia byť vo všetkých ohľadoch podriadené sekuritizačnej pozícii bez ratingu; splatnosť referenčných pozícií musí byť rovnaká alebo dlhšia ako splatnosť príslušných pozícií bez ratingu; a každý odvodený rating sa musí neustále aktualizovať, aby zohľadnil akékoľvek zmeny v ratingu referenčných pozícií. 3. 1. 2. Prístup interného hodnotenia pozícií v programoch ABCP 43. Úverová inštitúcia môže pozícii bez ratingu v rámci programu ABCP priradiť odvodený rating ako stanovuje bod 44 za predpokladu, že získa súhlas od príslušných orgánov a že sú splnené tieto podmienky: a) pozície v krátkodobých obchodovateľných cenných papieroch emitovaných v rámci programu ABCP sú pozície s ratingom; L 177/168 SK Úradný vestník Európskej únie 30. 6. 2006 b) c) d) e) f) g) h) i) úverová inštitúcia príslušným orgánom preukáže, že jej interné hodnotenie kreditnej kvality danej pozície odzrkadľuje verejne prístupnú metodiku hodnotenia jednej alebo viacerých prípustných ratingových agentúr, zameranú na vykonávanie ratingu cenných papierov zabezpečených expozíciami rovnakého druhu ako sekuritizované; medzi ratingové agentúry, ktorých metodika je zohľadnená podľa písmena b), patria ratingové agentúry, ktoré poskytli externý rating krátkodobých obchodovateľných cenných papierov emitovaných v rámci programu ABCP. Kvantitatívne prvky, akými sú napríklad stresové faktory, ktoré sa používajú pri priraďovaní pozície konkrétnej kreditnej kvalite, musia byť aspoň tak konzervatívne ako prvky, ktoré sa používajú v príslušnej metodike hodnotenia predmetných ratingových agentúr; pri vypracovaní internej metodiky hodnotenia zohľadňuje úverová inštitúcia príslušné uverejnené metodiky ratingu prípustných ratingových agentúr, ktoré udeľujú rating krátkodobým obchodova- teľným cenným papierom programu ABCP. Úverová inštitúcia toto zohľadnenie zdokumentuje a pravidelne ho doplňuje, ako je navrhnuté v písmene g); interná metodika hodnotenia úverovej zodpovedajú ratingom prípustných ratingových agentúr a táto skutočnosť sa jasne zdokumentuje; inštitúcie zahŕňa ratingové stupne. Tieto ratingové stupne interná metodika hodnotenia sa používa v rámci interných procesov riadenia rizika úverovej inštitúcie vrátane procesov rozhodovania, informácií pre manažment a prideľovania kapitálu; interní alebo externí audítori, ratingová agentúra alebo funkcia interného kreditného preskúmania, či funkcia riadenia rizika úverovej inštitúcie má za úlohu pravidelne preskúmavať proces interného inštitúcie a kvalitu interného hodnotenia kreditnej kvality expozícií úverovej hodnotenia v rámci programu ABCP. Ak uvedené preskúmanie vykonávajú interní audítori, funkcia kreditného preskúmania alebo funkcie riadenia rizika úverovej inštitúcie, tieto funkcie sú nezávislé od obchodnej línie programu ABCP, ako aj od vzťahu s klientom; úverová inštitúcia priebežne sleduje výkonnosť svojich interných ratingov s cieľom vyhodnotiť výkonnosť svojej internej metodiky hodnotenia a v prípade, že výnosovosť expozícii sa spravidla líši od výnosovosti, ktorú ukazujú interné ratingy, túto metodiku upravuje; program ABCP zahŕňa štandardy upisovania vo forme kreditných a investičných usmernení. Pri rozhodovaní o kúpe aktíva správca programu ABCP zváži druh tohto aktíva, druh a peňažnú hodnotu expozícií, ktoré vyplývajú z poskytnutia facilít likvidity a zníženia kreditného rizika, rozdelenie straty a právne a ekonomické oddelenie medzi prevedenými aktívami a subjektom, ktorý ich predáva. Vykoná sa kreditná analýza rizikového profilu predajcu aktív, ktorá zahŕňa analýzu predchádzajúcej a očakávanej finančnej výkonnosti, súčasnej trhovej pozície, očakávanej budúcej konkurencieschop- nosti, finančnej páky, peňažného toku a úrokového krytia a ratingu dlhu. Okrem toho sa vykoná preskúmanie štandardov upisovania, možností poskytovania služieb a procesov inkasovania predajcu; j) štandardy upisovania programu ABCP stanovujú minimálne kritériá prípustnosti aktív, ktoré predovšetkým: (i) vylučujú nákup aktív, ktoré sú významne po termíne splatnosti alebo aktív, v ktorých prišlo k zlyhaniu; (ii) obmedzujú nadmernú koncentráciu na jednotlivého dlžníka alebo geografickú oblasť; a (iii) obmedzujú trvanie aktív, ktoré sa majú kúpiť; k) program ABCP má politiky a postupy inkasovania, ktoré zohľadňujú operačnú schopnosť a kreditnú kvalitu správcu. Program ABCP zmierňuje riziko predajcu/správcu prostredníctvom rôznych metód, akými sú napríklad spúšťacie faktory založené na aktuálnej kreditnej kvalite, ktoré by mali zabrániť vzájomnému zmiešavaniu zdrojov; 30. 6. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie L 177/169 l) celková odhadovaná strata v skupine aktív, ktorú zamýšľa program ABCP kúpiť, musí zohľadňovať všetky zdroje možného rizika, akým je kreditné riziko, či riziko obchodných pohľadávok. Ak sa zníženie kreditného rizika, ktoré zabezpečuje predajca, zakladá len na kreditných stratách, pre riziko obchodných pohľadávok sa vytvára osobitná rezerva v prípade, že je toto riziko významné pre danú skupinu expozícií. Okrem toho na účely stanovenia požadovanej úrovne zníženia kreditného rizika program preveruje historické informácie získané za niekoľko rokov vrátane informácií o stratách, platobnej disciplinovanosti, zhoršení kvality obchodných pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov a miere obratu obchodných pohľadávok; a m) s cieľom zmierniť možné zhoršenie kreditnej kvality podkladového portfólia, program ABCP zahŕňa do nákupu expozícií štrukturálne prvky, akými sú napríklad spúšťacie faktory pre ukončenie transakcií. Príslušné orgány môžu upustiť od požiadavky, aby bola metodika hodnotenia ratingovej agentúry verejne prístupná, ak sú presvedčené, že kvôli osobitným prvkom sekuritizácie, napríklad jej jedinečnej štruktúre, ešte neexistuje verejne prístupná metodika hodnotenia ratingovej agentúry. 44. Pozíciu bez ratingu pridelí úverová inštitúcia jednému z ratingových stupňov uvedených v bode 43. Pozícii sa priradí odvodený rating rovný ratingom, ktoré zodpovedajú takému ratingovému stupňu, aký sa uvádza v bode 43. Ak je na začiatku sekuritizácie tento odvodený rating na úrovni investičného stupňa alebo vyššej, pokladá sa za rovnaký ako prípustný rating stanovený prípustnou ratingovou agentúrou na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií. 3. 2 Maximálne hodnoty rizikovo vážených expozícií 45. V prípade úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom alebo sponzorom, alebo inej úverovej inštitúcie, ktorá je schopná počítať KIRB, sa môžu hodnoty rizikovo vážených expozícií počítané vzhľadom na jej pozície v sekuritizácii obmedziť na hodnoty, ktoré by stanovili kapitálovú požiadavku podľa článku 75 písm. a) ekvivalentnú súčtu 8 % hodnôt rizikovo vážených expozícií, ktoré by vznikli v prípade, že sekuritizované aktíva by neboli sekuritizované a figurovali by v súvahe úverovej inštitúcie, a výšky očakávaných strát týchto expozícií. 3. 3. Metóda ratingov 46. Podľa metódy ratingov sa hodnota rizikovo vážených expozícií sekuritizačných pozícií s ratingom počíta tak, že na hodnotu expozície sa uplatní riziková váha priradená k stupňu kreditnej kvality, do ktorého bol rating zaradený príslušnými orgánmi v súlade s článkom 98 ako je stanovené v tabuľkách 4 a 5, vynásobená 1,06. Tabuľka 4 Pozície iné ako pozície s krátkodobým ratingom Stupeň kreditnej kvality (CQS) Riziková váha CQS 1 CQS 2 CQS 3 CQS 4 CQS 5 CQS 6 CQS 7 CQS 8 A 7 % 8 % 10 % 12 % 20 % 35 % 60 % B 12 % 15 % 18 % 20 % 35 % 50 % 75 % C 20 % 25 % 35 % 35 % 35 % 50 % 75 % 100 % 100 % 100 % L 177/170 SK Úradný vestník Európskej únie 30. 6. 2006 Stupeň kreditnej kvality (CQS) Riziková váha CQS 9 CQS 10 CQS 11 A 250 % 425 % 650 % B 250 % 425 % 650 % C 250 % 425 % 650 % Pod CQS 11 1 250 % 1 250 % 1 250 % Tabuľka 5 Pozície s krátkodobým ratingom Stupeň kreditnej kvality (CQS) Riziková váha CQS 1 CQS 2 CQS 3 A 7 % B 12 % 12 % 20 % 60 % 75 % C 20 % 35 % 75 % Všetky ostatné ratingy 1 250 % 1 250 % 1 250 % 47. 48. Pokiaľ body 48 a 49 neustanovujú inak uplatňujú sa rizikové váhy v stĺpci A každej tabuľky, ak sa pozícia je tranža najvyššia nachádza v najvyššej nadriadenej sekuritizačnej tranži. Pri rozhodovaní o tom, či nadriadená, sa nemusia zohľadňovať čiastky splatné v rámci úrokových alebo menových derivátových zmlúv, splatné poplatky, či iné podobné platby. Riziková váha 6 % sa môže uplatniť na pozíciu v rámci najvyššie nadriadenej sekuritizačnej tranže, ak je táto tranža vo všetkých ohľadoch nadriadená inej tranži sekuritizačnej pozície, v ktorej by dosiahla rizikovú váhu 7 % podľa bodu 46, ak: a) b) sa príslušný orgán ubezpečí, že to je opodstatnené na základe schopnosti absorpcie strát podriadených tranží v sekuritizácii; a pozícia má buď externý rating, ktorý bol priradený 1. stupňu kreditnej kvality v tabuľke 4 alebo 5, alebo ak rating nemá, spĺňa požiadavky bodu 42 písm. a) až c), pričom referenčné pozície sú pozíciami v podriadenej tranži, ktorým by podľa bodu 46 bola priradená riziková váha 7 %. 49. Rizikové váhy v stĺpci C každej tabuľky sa uplatňujú, ak je pozícia v sekuritizácii, kde je skutočný počet sekuritizovaných expozícií nižší ako šesť. Pri výpočte skutočného počtu sekuritizovaných expozícií sa s viacerými expozíciami voči jednému dlžníkovi zaobchádza ako s jednou expozíciou. Skutočný počet expozícií sa vypočíta takto: N = EADiÞ2 ðΣ Σ EADi2 i i kde EADi je súčet hodnôt všetkých expozícií voči i-tému dlžníkovi. V prípade resekuritizácie (sekuritizácie sekuritizačných expozícií), úverová inštitúcia musí zohľadňovať počet sekuritizačných expozícií v skupine a nie počet podkladových expozícií v pôvodných skupinách, z ktorých podkladové sekuritizačné expozície pochádzajú. Ak je podiel portfólia spojený s najväčšou expozíciou, C1 je známy, úverová inštitúcia môže počítať N ako 1/C1. 30. 6. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie L 177/171 50. Rizikové váhy v stĺpci B sa uplatňujú na všetky ostatné pozície. 51. Zmierňovanie kreditného rizika uplatňované na sekuritizačné pozície sa môže uznať v súlade s bodmi 60 až 62. 3. 4. Metóda založená na vzorci stanovenom orgánom dohľadu 52. Pokiaľ body 58 a 59 neustanovujú inak, riziková váha uplatniteľná na sekuritizačnú pozíciu v rámci metódy založenej na vzorci stanovenom orgánom dohľadu je rovná väčšiemu z čísel 7 % a rizikovej váhy, ktorá sa má uplatniť v súlade s bodom 53. 53. Pokiaľ body 58 a 59 neustanovujú inak, riziková váha, ktorá sa má uplatniť na hodnotu expozície, sa počíta takto: 12,5 ×ðS½L þ T(cid:138) − S½L(cid:138)Þ=T kde kde h = ð1 − Kirbr=ELGDÞN c = Kirbr=ð1 − hÞ ν = ðELGD − KirbrÞKirbr þ 0:25ð1 − ELGDÞKirbr N f = ν þ Kirbr2 1 − h ! − c2 þ ð1 − KiribrÞKirbr − ν ð1 − hÞτ g = ð1 − cÞc f − 1 a = g·c b = g·ð1 − cÞ d = 1 − ð1 − hÞ·ð1 − Beta½Kirbr;a,b(cid:138)Þ (cid:16) (cid:17) K½x(cid:138) = ð1 − hÞ· ð1 − Beta½x;a,b(cid:138)Þx þ Beta½x;a þ 1,b(cid:138)c τ = 1 000, a ω = 20. V týchto vyjadreniach Beta [x; a, b] predstavuje kumulatívne rozdelenie beta s parametrami a, b vyčíslené v x. T (hrúbka tranže, v ktorej sa pozícia drží) sa meria ako pomer (a) nominálnej hodnoty tranže k (b) súčtu hodnôt sekuritizovaných expozícií. Na účely výpočtu T predstavuje hodnota expozície derivátového nástroja uvedeného v prílohe IV možnú budúcu expozíciu voči kreditnému riziku vypočítanú v súlade s prílohou III, ak hodnota bežných reprodukčných nákladov nie je kladná. Kirbr je pomer (a) Kirb k (b) súčtu hodnôt sekuritizovaných expozícií. Kirbr je vyjadrený ako desatinné číslo (napr. Kirb rovný 15 % skupiny by bol vyjadrený ako Kirbr 0,15). L 177/172 SK Úradný vestník Európskej únie 30. 6. 2006 L (úroveň zníženia kreditného rizika) sa meria ako pomer nominálnej hodnoty všetkých tranží podriadených tranži, v ktorej sa pozícia drží, k súčtu hodnôt sekuritizovaných expozícií. Budúci kapitalizovaný príjem sa do merania L nezapočíta. Čiastky, ktoré majú splatiť zmluvné strany derivátových nástrojov uvedených v prílohe IV a ktoré predstavujú podriadené tranže vzhľadom na príslušnú tranžu, sa môžu pri výpočte úrovne zníženia kreditného rizika merať na základe ich bežných reprodukčných nákladov (bez možnej budúcej expozície voči kreditnému riziku). N je skutočný počet expozícií počítaných v súlade s bodom 49. ELGD, expozíciami vážená priemerná strata v prípade zlyhania, sa vypočíta takto: ELGD = LGDi·EADi ∑ i EADi ∑ i kde LGDi predstavuje priemernú LGD spojenú so všetkými expozíciami voči i-tému dlžníkovi, kde LGD je stanovené v súlade s článkami 84 až 89. V prípade resekuritizácie sa na sekuritizované pozície uplatňuje LGD 100 %. Keď sa s rizikom zlyhania a rizikom obchodných pohľadávok, ktoré sa týkajú odkúpených obchodných pohľadávok, zaobchádza v rámci sekuritizácie ako s celkom (napr. keď je k dispozícii len jedna rezerva alebo jedno nadmerné zabezpečenie kolaterálom na pokrytie všetkých strát), vstupná hodnota LGDi, predstavuje vážený priemer LGD pre kreditné riziko a 75 % LGD pre riziko obchodných pohľadávok. Váhy predstavujú kapitálové požiadavky osobitne pre kreditné riziko a osobitne pre riziko obchodných pohľadávok. Zjednodušené vstupy Ak hodnota expozície najväčšej sekuritizovanej expozície, C1, nie je väčšia ako 3 % súčtu hodnôt sekuritizovaných expozícií, potom na účely metódy založenej na vzorci stanovenom orgánom dohľadu môže úverová inštitúcia stanoviť LGD= 50 % a N rovné buď: (cid:18) (cid:18) N = C1Cm þ Cm − C1 m − 1 (cid:19) (cid:19) − 1 maxf1 − mC1, 0g alebo N=1/C1. Cm je pomer súčtu hodnôt „m“ najvyšších expozícií k súčtu hodnôt sekuritizovaných expozícií. Úroveň „m“ môže stanoviť úverová inštitúcia. Pokiaľ ide o sekuritizácie zahŕňajúce retailové expozície, príslušné orgány môžu povoliť uplatnenie metódy založenej na vzorci stanovenom orgánom dohľadu s týmito zjednodušeniami: h = 0 a v = 0. 54. Zmierňovanie kreditného rizika uplatňované na sekuritizačné pozície sa môže uznať v súlade s bodmi 60, 61 a 63 až 67. 3. 5. Facility likvidity 55. Ustanovenia v bodoch 54 až 59 sa uplatňujú na účely stanovenia hodnoty expozície sekuritizačnej pozície bez ratingu vo forme určitých druhov facility likvidity. 3. 5. 1. Facility likvidity, ktoré sú k dispozícii len v prípade všeobecného zlyhania trhu 56. Konverzná hodnota 20 % sa môže uplatniť na nominálnu hodnotu facility likvidity, ktorá sa môže využívať len v prípade všeobecného zlyhania trhu, a ktorá spĺňa podmienky „prípustnej facility likvidity“ stanovené v bode 13. 3. 5. 2. Facility hotovostnej zálohy 57. Konverzná hodnota 0 % sa môže uplatniť na nominálnu hodnotu facility likvidity, ktorá spĺňa podmienky stanovené v bode 15. 30. 6. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie L 177/173 3. 5. 3 Zvláštne zaobchádzanie v prípade, keď sa Kirb nedá vypočítať 58. 59. Ak pre úverovú inštitúciu nie je praktické počítať hodnoty rizikovo vážených expozícií pre sekuritizované expozície, ako keby neboli sekuritizované, úverová inštitúcia môže výnimočne a so súhlasom príslušných orgánov, dočasne uplatniť metódu stanovenú v bode 59 na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií pre sekuritizačnú pozíciu bez ratingu vo forme facility likvidity, ktorá spĺňa podmienky pre prípustnú facilitu likvidity stanovené v bode 13 alebo podlieha požiadavkám bodu 56. Najvyššia riziková váha, ktorá by sa uplatnila podľa článkov 78 až 83 na ktorúkoľvek sekuritizovanú expozíciu v prípade, ak by táto nebola sekuritizovaná, sa môže uplatniť na sekuritizačnú pozíciu vo forme facility likvidity. S cieľom stanoviť hodnotu expozície pozície sa na nominálnu hodnotu facility likvidity môže uplatniť konverzná hodnota 50 %, ak je pôvodná splatnosť tejto facility kratšia alebo rovná jednému roku. V prípade, že facilita likvidity spĺňa podmienky uvedené v bode 56, môže sa uplatniť konverzná hodnota 20 %. V iných prípadoch sa uplatňuje konverzný faktor 100 %. 3. 6. Uznanie zmierňovania kreditného rizika uplatnené na sekuritizačné pozície 3. 6. 1. Vecné zabezpečenie 60. Prípustné vecné zabezpečenie sa obmedzuje na vecné zabezpečenie, ktoré je prípustné pre výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií podľa článkov 78 až 83 ako ustanovujú články 90 až 93 a uznanie je podmienené súladom s príslušnými minimálnymi požiadavkami ustanovenými v uvedených článkoch. 3. 6. 2. Osobné zabezpečenie 61. Prípustné osobné zabezpečenie a poskytovatelia osobného zabezpečenia sa obmedzujú na osobné zabezpečenie a poskytovateľov, ktorí sú prípustní podľa článkov 90 až 93 a uznanie je podmienené súladom s príslušnými minimálnymi požiadavkami ustanovenými v uvedených článkoch. 3. 6. 3. Výpočet kapitálových požiadaviek pre sekuritizačné pozície, ktoré sú predmetom zmierňovania kreditného rizika Metóda ratingov 62. Ak sa hodnoty rizikovo vážených expozícií počítajú pomocou metódy ratingov, hodnota expozície a/alebo hodnota rizikovo vážených expozícií sekuritizačnej pozície, v súvislosti s ktorou sa získalo zabezpečenie, sa môžu zmeniť v súlade s ustanoveniami prílohy VIII, ktoré sa uplatňujú na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií podľa článkov 78 až 83. Metóda založená na vzorci stanovenom orgánom dohľadu – úplné zabezpečenie 63. 64. 65. Ak sa hodnoty rizikovo vážených expozícií počítajú pomocou metódy založenej na vzorci stanovenom orgánom dohľadu, úverová inštitúcia stanoví skutočnú rizikovú váhu pozície. Tá sa počíta ako podiel hodnoty rizikovo vážených expozícií pozície a hodnoty expozície pozície a výsledok sa vynásobí 100. V prípade vecného zabezpečenia sa hodnota rizikovo vážených expozícií sekuritizačnej pozície počíta vynásobením hodnoty expozície pozície upravenej vecným zabezpečením (E, ako je vypočítané podľa článkov 90 až 93 na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií podľa článkov 78 až 83, ak hodnota sekuritizačnej pozície je E) skutočnou rizikovou váhou. V prípade osobného zabezpečenia sa hodnota rizikovo vážených expozícií sekuritizačnej pozície počíta vynásobením GA (hodnoty zabezpečenia upravenej vzhľadom na akýkoľvek nesúlad mien a splatností v súlade s ustanoveniami prílohy VIII) a rizikovej váhy poskytovateľa zabezpečenia, a tento výsledok sa pripočíta k hodnote, ku ktorej sa dospelo vynásobením hodnoty sekuritizačnej pozície mínus GA skutočnou rizikovou váhou. Metóda založená na vzorci stanovenom orgánom dohľadu – čiastočné zabezpečenie 66. Ak zmiernenie kreditného rizika pokrýva prvú stratu alebo straty na pomernom základe zo sekuritizačnej pozície, úverová inštitúcia môže uplatniť ustanovenia uvedené v bodoch 63 až 65. L 177/174 SK Úradný vestník Európskej únie 30. 6. 2006 67. V ostatných prípadoch zaobchádza úverová inštitúcia so sekuritizačnou pozíciou ako s dvoma alebo viacerými pozíciami, pričom nekrytú časť považuje za pozíciu s nižšou kreditnou kvalitou. Na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií tejto pozície sa uplatňujú ustanovenia odsekov 52 až 54 pod podmienkou, že T sa upravuje na e v prípade vecného zabezpečenia a na T-g v prípade osobného zabezpečenia, kde e* označuje pomer E* k celkovej nominálnej hodnote podkladovej skupiny, kde E* je upravená hodnota expozície sekuritizačnej pozície počítaná v súlade s ustanoveniami prílohy VIII, ktoré sa uplatňujú na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií podľa článkov 78 až 83, pričom E je hodnota sekuritizačnej pozície; ak g je pomer nominálnej hodnoty zabezpečenia (upravený vzhľadom na akýkoľvek nesúlad mien alebo splatností v súlade s ustanoveniami prílohy VIII) k súčtu hodnôt sekuritizovaných expozícií. V prípade osobného zabezpečenia sa riziková váha poskytovateľa zabezpečenia uplatňuje na časť pozície, ktorá nie je zahrnutá do upravenej hodnoty T. 3. 7. Dodatočné kapitálové požiadavky na sekuritizáciu revolvingových expozícií obsahujúcu ustanovenia o predčasnom splatení 68. Okrem hodnôt rizikovo vážených expozícií počítaných v súvislosti so sekuritizačnými pozíciami sa od úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom, vyžaduje, aby v prípade predaja revolvingových expozícií v rámci sekuritizácie obsahujúcej ustanovenie o predčasnom splatení počítala hodnoty rizikovo vážených expozícií podľa metodiky stanovenej v bodoch 16 až 33. 69. Na účely bodu 68, body 70 a 71 nahrádzajú body 19 a 20. 70. Na účely týchto ustanovení je podiel originátora súčtom: a) b) hodnoty expozície tej nominálnej časti skupiny využitých objemov predaných v rámci sekuritizácie, ktorej pomerná časť vzhľadom na objem celej skupiny predanej v rámci štruktúry určuje pomernú časť peňažných tokov vytváraných inkasovaním istiny a úrokov a inými pridruženými objemami, ktoré nemôžu slúžiť ako platby držiteľom sekuritizačných pozícií v sekuritizácii; a hodnoty expozície tej časti skupiny nevyužitých objemov úverových liniek, ktorých využité objemy boli predané v rámci sekuritizácie, ktorých pomerná časť v porovnaní s celkovým objemom takýchto nevyužitých objemov sa rovná pomeru hodnoty expozície uvedenej v písmene a) k hodnote expozície skupiny využitých objemov predaných v rámci sekuritizácie. Podiel originátora nesmie byť podriadený podielu investorov. Podiel investorov je súčet hodnoty expozície nominálnej časti skupiny využitých objemov, ktoré nespadajú pod písmeno a), a hodnoty expozície tej časti skupiny nevyužitých objemov úverových liniek, ktorých využité objemy boli predané v rámci sekuritizácie a nespadajú pod písmeno b). 71. Expozícia úverovej inštitúcie, ktorá je originátorom, spojená s jej právami, ktoré jej vyplývajú z časti podielu originátora, ktorá je uvedená v bode 70 písm. a), sa nepovažuje za sekuritizačnú pozíciu, ale za pomernú expozíciu voči expozíciám vo forme sekuritizovaných využitých objemov, akokeby neboli sekuritizované, v rovnakej hodnote ako je uvedené v bode 70 písm. a). Úverová inštitúcia, ktorá je originátorom, sa tiež považuje za držiteľa pomerných expozícií voči nevyužitým objemom úverových liniek, ktorých využité objemy boli predané v rámci sekuritizácie, v rovnakej hodnote ako je uvedené v bode 70 písm. b). 3. 8. Zníženie hodnôt rizikovo vážených expozícií 72. Hodnota rizikovo váženej expozície sekuritizačnej pozície, ku ktorej sa priraďuje riziková váha 1 250 % sa môže znížiť o 12,5 násobok sumy akejkoľvek úpravy ocenenia vykonanej úverovou inštitúciou vzhľadom na sekuritizované expozície. Úpravy ocenenia sa na účely výpočtu uvedeného v prílohe VII časť 1 bod 36 nezohľadňujú do takej miery, ako sa zohľadňujú na vyššie uvedené účely. 73. Hodnota rizikovo váženej expozície sekuritizačnej pozície sa môže znížiť o 12,5 násobok sumy akejkoľvek úpravy ocenenia vykonanej úverovou inštitúciou vzhľadom na uvedenú pozíciu. 30. 6. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie L 177/175 74. Podľa článku 66 ods. 2, môžu úverové inštitúcie v súvislosti so sekuritizačnou pozíciou, na ktorú sa uplatňuje riziková váha 1 250 %, namiesto zahrnutia tejto pozície do ich výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií, odpočítať jej hodnotu expozície od vlastných zdrojov. 75. Na účely bodu 74: a) b) c) hodnota expozície pozície sa môže stanoviť na základe hodnôt rizikovo vážených expozícií, pričom sa zohľadňuje akékoľvek zníženie vykonané v súlade s bodmi 72 a 73, výpočet hodnoty expozície môže zohľadňovať prípustné vecné zabezpečenie spôsobom, ktorý je v súlade s metodikou uvedenou v bodoch 60 až 67; a ak sa na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií používa metóda založená na vzorci stanovenom orgánom dohľadu a L < KIRBR a [L+T] > KIRBR, s pozíciou sa môže zaobchádzať ako s dvoma pozíciami, kde pre nadriadenejšiu pozíciu sa L rovná KIRBR. 76. V prípade, že úverová inštitúcia využíva alternatívu uvedenú v bode 74, sa hodnota rovnajúca sa 12,5 násobku hodnoty odpočítanej v súlade s uvedeným bodom na účely bodu 45 odpočíta od hodnoty uvedenej v bode 45 ako maximálna hodnota rizikovo vážených expozícií vypočítaná danými úverovými inštitúciami. L 177/176 SK Úradný vestník Európskej únie 30. 6. 2006 PRÍLOHA X OPERAČNÉ RIZIKO ČASŤ 1 Prístup základného ukazovateľa 1. KAPITÁLOVÁ POŽIADAVKA 1. Kapitálová požiadavka na operačné riziko v rámci prístupu základného ukazovateľa predstavuje 15 % príslušného ukazovateľa vymedzeného v bodoch 2 až 9. 2. PRÍSLUŠNÝ UKAZOVATEĽ 2. 3. 4. Príslušný ukazovateľ je priemerom súčtu čistých úrokových výnosov a čistých neúrokových výnosov za tri roky. Tento trojročný priemer sa počíta na základe posledných troch dvanásťmesačných pozorovaní na konci finančného roka. V prípade, že nie sú k dispozícii auditované údaje, môžu sa použiť obchodné odhady. Ak je v prípade niektorého z pozorovaní súčet čistých úrokových výnosov a čistých neúrokových výnosov záporný alebo sa rovná nule, táto hodnota sa pri výpočte trojročného priemeru neberie do úvahy. Príslušný ukazovateľ sa počíta ako podiel súčtu kladných hodnôt a počtu kladných hodnôt. 2. 1. Úverové inštitúcie podliehajúce smernici 86/635/EHS 5. Na základe účtovných položiek výkazu ziskov a strát úverových inštitúcií sa podľa článku 27 smernice 86/ 635/EHS príslušný ukazovateľ počíta ako súčet položiek uvedených v tabuľke 1. Do súčtu sa zahŕňa každá položka, či už s kladným alebo záporným znamienkom. 6. Aby tieto položky spĺňali požiadavky bodov 7 a 8, môžu si vyžadovať úpravu. Tabuľka 1 1 2 3 4 5 6 7 Výnosy z úrokov a obdobné výnosy Náklady na úroky a obdobné náklady Výnosy z akcií a iných cenných papierov s premenlivým/pevným výnosom Výnosy z poplatkov a provízií Náklady na poplatky a provízie Čistý zisk alebo čistá strata z finančných operácií Ostatné operačné výnosy 2. 1. 1. Požiadavky 7. Ukazovateľ sa počíta pred odpočítaním akýchkoľvek opravných položiek alebo rezerv a prevádzkových nákladov. Prevádzkové náklady zahŕňajú poplatky za služby outsourcingu poskytnuté tretími stranami, ktoré nie sú ani materskou ani dcérskou spoločnosťou úverovej inštitúcie ani dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, ktorá je tiež materskou spoločnosťou úverovej inštitúcie. Náklady na služby outsourcingu poskytované tretími stranami môžu znížiť príslušný ukazovateľ vtedy, ak náklady idú v prospech podniku, ktorý podlieha dohľadu podľa tejto smernice alebo ekvivalentnému tejto smernici. 30. 6. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie L 177/177 8. Do výpočtu príslušného ukazovateľa sa nezahŕňajú tieto položky: a) realizované zisky a straty z predaja položiek z neobchodnej knihy; b) mimoriadne alebo nepravidelné výnosy; c) výnosy z poistenia. Ak je precenenie obchodovateľných položiek súčasťou výkazu ziskov a strát, môže sa zahrnúť. Ak sa uplatňuje článok 36 ods. 2 smernice 86/635/EHS, precenenie, ktoré je súčasťou účtu ziskov a strát by sa malo zahrnúť. 2. 2. Úverové inštitúcie podliehajúce iným postupom účtovania 9. V prípade, že úverové inštitúcie podliehajú iným postupom účtovania ako postupu účtovania, ktorý stanovuje smernica 86/635/EHS, mali by príslušný ukazovateľ počítať na základe údajov, ktoré najlepšie vystihujú vymedzenie stanovené v bodoch 2 až 8. ČASŤ 2 Štandardizovaný prístup 1. KAPITÁLOVÁ POŽIADAVKA 1. 2. Kapitálová požiadavka na operačné riziko predstavuje v rámci štandardizovaného prístupu priemer za tri roky rizkovo váženého príslušného ukazovateľa vypočítaného každoročne v rámci obchodných línií uvedených v tabuľke 2. V každom roku môže byť pripočítaná k celkovej kapitálovej požiadavke záporná kapitálová požiadavka v jednej obchodnej línii, ktorá vyplýva zo záporného príslušného ukazovateľa. Avšak, ak je agregovaná kapitálová požiadavka zo všetkých obchodných línií počas daného roku záporná, za daný rok sa do priemeru zahrnie nula. Tento trojročný priemer sa počíta na základe posledných troch dvanásťmesačných pozorovaní na konci finančného roka. V prípade, že nie sú k dispozícii auditované údaje, môžu sa použiť obchodné odhady. Tabuľka 2 Percentuálna hodnota 18 % Obchodná línia Zoznam činností Investičné bankovníctvo Upisovanie finančných nástrojov a/alebo umiestňo- vanie finančných nástrojov so záväzkom Služby spojené s upisovaním Poradenstvo pri investovaní Poradenstvo podnikom týkajúce sa kapitálovej štruk- túry, odvetvovej stratégie a súvisiacich otázok a poradenstvo a služby týkajúce sa splynutí/zlúčení a kúpy podnikov Výskum v oblasti investovania a finančná analýza a iné formy všeobecne platných odporúčaní týkajú- cich sa transakcií s finančnými nástrojmi Obchodovanie na finančných trhoch Obchodovanie na vlastný účet Sprostredkovanie na peňažnom trhu Prijímanie a prevod príkazov týkajúcich sa jedného alebo viacerých finančných nástrojov Vykonávanie príkazov v mene klienta Umiestňovanie finančných nástrojov bez záväzku Prevádzka multilaterálnych systémov obchodovania 18 % L 177/178 SK Úradný vestník Európskej únie 30. 6. 2006 Obchodná línia Zoznam činností Retailové maklérstvo (Činnosti spojené s jednotlivými fyzickými oso- bami alebo s malými a strednými subjektmi, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 79 týkajúce sa triedy retailových expozícií) Komerčné bankovníctvo Retailové bankovníctvo (Činnosti spojené s jednotlivými fyzickými oso- bami alebo s malými a strednými subjektmi, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 79 týkajúce sa triedy retailových expozícií) Prijímanie a prevod príkazov týkajúcich sa jedného alebo viacerých finančných nástrojov Vykonávanie príkazov v mene klienta Umiestňovanie finančných nástrojov bez záväzku Prijímanie vkladov a iných návratných zdrojov Poskytovanie úverov Finančný leasing Záruky a záväzky Prijímanie vkladov a iných návratných zdrojov Poskytovanie úverov Finančný leasing Záruky a záväzky Platobný styk a vysporiadanie Služby spojené s prevodom peňazí Vydávanie a správa platobných prostriedkov Služby z poverenia Úschova a správa finančných nástrojov na účet klientov vrátane úschovy a s tým spojených služieb ako napríklad riadenie hotovosti a kolaterálov Riadenie aktív Riadenie portfólia Riadenie UCITS Ostatné formy riadenia aktív Percentuálna hodnota 12 % 15 % 12 % 18 % 15 % 12 % 3. Príslušné orgány môžu úverovej inštitúcii povoliť počítať jej kapitálovú požiadavku na operačné riziko pomocou alternatívneho štandardizovaného prístupu, ktorý je stanovený v bodoch 5 až 11. 2. PRINCÍPY ZARAĎOVANIA DO OBCHODNÝCH LÍNIÍ 4. Úverové inštitúcie musia vypracovať a zdokumentovať osobitné politiky a kritériá na zaraďovanie príslušného ukazovateľa pre aktuálne obchodné línie a činnosti do štandardizovaného rámca. Kritériá musia byť preskúmané a v prípade nových alebo meniacich sa obchodných činností a rizík primerane upravené. Princípy zaraďovania do obchodných línií sú tieto: a) b) všetky činnosti sa musia zaradiť do obchodných línií, a to vzájomne sa vylučujúcim a vyčerpávajúcim spôsobom; akákoľvek činnosť, ktorú nemožno ihneď zaradiť do rámca obchodných línií, ktorá však má pomocnú funkciu pri podpornou činnosťou činnosti zahrnutej do tohto rámca, sa musí zaradiť do obchodnej línie, ktorú podporuje. Ak sa pomocná činnosť vzťahuje na viaceré obchodné línie, musí sa použiť objektívne zaraďovacie kritérium; 30. 6. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie L 177/179 c) d) e) f) ak sa nejaká činnosť nedá zaradiť do konkrétnej obchodnej línie, musí sa zaradiť do obchodnej línie s najvyššou percentuálnou hodnotou. Do tej istej obchodnej línie sa zaradí aj akákoľvek pomocná činnosť, ktorá s ňou súvisí; úverové inštitúcie môžu na pridelenie príslušného ukazovateľa jednotlivým obchodným líniám použiť interné oceňovacie metódy. Náklady vzniknuté v jednej obchodnej línii, ktoré sa týkajú inej obchodnej línie, môžu byť preradené do obchodnej línie, do ktorej prislúchajú napríklad použitím zaobchádzania založeného na vnútornom prevode nákladov medzi týmito dvoma obchodnými líniami; zaraďovanie činností do obchodných línií na účely výpočtu kapitálovej požiadavky pre operačné riziko musí byť v súlade s kategóriami používanými pre kreditné a trhové riziko; za politiku zaraďovania je zodpovedný vrcholový manažment podliehajúci kontrole riadiacich orgánov úverovej inštitúcie; a g) postup zaraďovania do obchodných línií musí byť predmetom nezávislej kontroly. 3. ALTERNATÍVNE UKAZOVATELE PRE URČITÉ OBCHODNÉ LÍNIE 3. 1. Predpísané postupy 5. 6. 7. Príslušné orgány môžu úverovej obchodné línie retailové bankovníctvo a komerčné bankovníctvo. inštitúcii povoliť použitie alternatívneho príslušného ukazovateľa pre ide o tieto obchodné línie, príslušný ukazovateľ Pokiaľ trojročnému priemeru celkovej nominálnej hodnoty úverov a preddavkov, ktorý sa vynásobí 0,035. je normalizovaný ukazovateľ výnosu rovný V prípade obhodných línií retailové bankovníctvo a/alebo komerčné bankovníctvo sa za úvery a preddavky považujú celkové čerpané objemy zodpovedajúcich kreditných portfólií. V prípade obchodnej línie komerčné bankovníctvo sem patria aj cenné papiere, ktoré sú zahrnuté v neobchodnej knihe. 3. 2. Podmienky 8. Povolenie na použitie alternatívnych príslušných ukazovateľov podlieha podmienkam uvedeným v bodoch 9 až 11. 3. 2. 1. Všeobecná podmienka 9. Úverová inštitúcia spĺňa kvalifikačné kritéria stanovené v bode 12. 3. 2. 2. Podmienky pre retailové a komerčné bankovníctvo 10. 11. Úverová inštitúcia sa zaoberá predovšetkým činnosťami retailového a/alebo komerčného bankovníctva, ktoré predstavujú najmenej 90 % jej výnosov. Úverová inštitúcia je schopná príslušným orgánom preukázať, že významná časť jej činností v oblasti retailového a/alebo komerčného bankovníctva pozostáva z úverov, ktoré sú spojené s vysokou PD, a že alternatívny štandardizovaný prístup predstavuje zdokonalený základ na hodnotenie operačného rizika. L 177/180 SK Úradný vestník Európskej únie 30. 6. 2006 4. KVALIFIKAČNÉ KRITÉRIÁ 12. Okrem všeobecných štandardov riadenia rizika stanovených v článku 22 a prílohe V musia úverové inštitúcie spĺňať kvalifikačné kritériá uvedené nižšie. Splnenie týchto kritérií sa určuje s ohľadom na veľkosť a rozsah činností úverových inštitúcií a na zásadu proporcionality. a) b) c) Úverové inštitúcie majú dobre zdokumentovaný systém hodnotenia a riadenia operačného rizika s jasne stanovenými úlohami pre tento systém. Identifikujú svoje expozície voči operačnému riziku a zbierajú príslušné údaje týkajúce sa tohto rizika vrátane údajov o významných stratách. Tento systém je predmetom pravidelných nezávislých kontrol; systém na hodnotenie operačného rizika musí byť dôsledne začlenený do procesov riadenia rizika úverovej inštitúcie. Jeho výstup musí byť neoddeliteľnou súčasťou procesu monitorovania a kontroly profilu operačného rizika úverovej inštitúcie; úverové inštitúcie zavedú systém vykazovania pre manažment, ktorý funkciám zodpovedným za príslušné činnosti v rámci úverovej inštitúcie poskytuje správy o operačnom riziku. Úverové inštitúcie majú zavedené postupy týkajúce sa prijatia primeraných opatrení vzhľadom na informácie obsiahnuté v správach pre manažment. ČASŤ 3 Pokročilé prístupy merania 1. KVALIFIKAČNÉ KRITÉRIÁ 1. Aby mohli úverové inštitúcie použiť pokročilý prístup merania, musia príslušným orgánom preukázať, že okrem všeobecných štandardov riadenia rizika uvedených v článku 22 a prílohe V, spĺňajú ďalej uvedené kvalifikačné kritériá. 1. 1. Kvalitatívne kritériá 2. 3. 4. 5. 6. Interný systém merania operačného rizika úverovej inštitúcie predstavuje dôsledne integrovanú súčasť jej každodenných procesov riadenia rizika. V úverovej inštitúcii musí existovať nezávislá funkcia zodpovedná za riadenie operačného rizika. Pravidelne sa musia predkladať správy o expozíciách voči operačnému riziku a o stratách, ktoré sa vyskytli. V úverovej inštitúcii sú zavedené postupy na prijatie primeraných nápravných opatrení. Systém riadenia rizika úverovej inštitúcie musí byť riadne zdokumentovaný. Úverová inštitúcia má zavedené postupy na zabezpečenie dodržiavania kritérií, ako aj postupy v prípade ich nedodržiavania. Procesy riadenia operačného rizika a systémy merania podliehajú pravidelnému preskúmaniu, ktoré vykonávajú interní a/alebo externí audítori. 7. Validácia systému merania operačného rizika príslušnými orgánmi zahŕňa tieto prvky: a) overenie, či interné validačné postupy fungujú uspokojivým spôsobom; b) zabezpečenie, že toky údajov a postupy týkajúce sa systému merania rizika sú transparentné a prístupné. 30. 6. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie L 177/181 1. 2. Kvantitatívne štandardy 1. 2. 1. Postup 8. 9. Kapitálová požiadavka počítaná úverovými inštitúciami zahŕňa očakávanú aj neočakávanú stratu okrem prípadu, keď úverové inštitúcie môžu preukázať, že očakávaná strata je primerane zohľadnená v ich interných obchodných postupoch. Meranie operačného rizika musí zohľadňovať možné extrémne udalosti rozsiahleho dopadu, a tak dosiahnuť úroveň spoľahlivosti porovnateľnú s 99,9 % intervalom spoľahlivosti za obdobie jedného roka. Aby systém merania operačného rizika úverovej inštitúcie spĺňal úroveň spoľahlivosti stanovenú v bode 8, musí obsahovať určité kľúčové prvky. Tieto prvky musia zahŕňať používanie interných údajov, externých údajov, analýzu scenárov a faktory odrážajúce obchodné prostredie a systémy internej kontroly, ako je stanovené v bodoch 13 až 24. Úverová inštitúcia potrebuje mať riadne zdokumentovaný prístup na určenie váhy použitia týchto štyroch prvkov v jej celkovom systéme merania operačného rizika. 10. Systém merania rizika zohľadňuje hlavné faktory rizika ovplyvňujúce tvar koncov odhadovaných strát. 11. Korelácie strát z operačného rizika medzi jednotlivými odhadmi operačného rizika sa dajú uznať len vtedy, ak úverové inštitúcie môžu k spokojnosti príslušných orgánov preukázať, že ich systémy na meranie korelácií sú správne, jednotne implementované a zohľadňujú neistotu, ktorú takéto odhady korelácií so sebou prinášajú, najmä v obdobiach stresu. Úverová inštitúcia musí validovať svoje predpokladané korelácie pomocou primeraných kvantitatívnych a kvalitatívnych postupov. 12. Systém merania rizika je vnútorne konzistentný a predchádza viacnásobnému započítavaniu kvalitatívnych hodnotení alebo postupov zmierňovania rizika uznaných v iných oblastiach rámca kapitálovej primeranosti. 1. 2. 2. Interné údaje 13. 14. 15. Interné merania operačného rizika sa zakladajú na minimálnom období historického pozorovania, ktoré predstavuje päť rokov. Ak úverová inštitúcia použije pokročilý prístup merania po prvýkrát, obdobie historického pozorovania môže predstavovať tri roky. Úverové inštitúcie musia byť schopné zaradiť svoje historické údaje o interných stratách do obchodných línií vymedzených v časti 2 a do kategórií udalostí vymedzených v časti 5, ako aj poskytnúť tieto údaje príslušným orgánom, ak tieto o ne požiadajú. Musia existovať zdokumentované objektívne kritéria pre zaradenie strát do konkrétnych obchodných línií a kategórií udalostí. Straty z operačného rizika, ktoré súvisia s kreditným rizikom a boli v minulosti zahrnuté do interných databáz kreditného rizika, sa musia zaznamenať do databáz operačného rizika a musia byť osobitne označené. Takéto straty nebudú predmetom kapitálovej požiadavky na operačné riziko, pokiaľ sa s nimi bude na účely výpočtu minimálnych kapitálových požiadaviek naďalej zaobchádzať ako s kreditným rizikom. Straty z operačného rizika, ktoré sa týkajú trhových rizík, sú zahrnuté do kapitálovej požiadavky na operačné riziko.	43,244	1
2020/52020PC0726/52020PC0726_SK.txt_2	Eurlex	Open Government	CC-By	2,020	None	None	Spoken	6,146	20,042	7.Na žiadosť Komisie a členských štátov sa centrum zapojí do dlhodobých projektov budovania kapacít zameraných na posilnenie kapacít v oblasti pripravenosti podľa MZP v neeurópskych tretích krajinách, najmä v partnerských krajinách. _______________ Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 924).“; 15.Článok 12 sa mení takto: a)odsek 1 sa nahrádza takto: „1.Po tom, ako centrum poskytne členským štátom a Komisii predbežné informácie, komunikuje v rozsahu svojho poslania z vlastnej iniciatívy. Zabezpečí, aby sa verejnosti alebo akejkoľvek zainteresovanej strane rýchlo poskytli objektívne, spoľahlivé a ľahko dostupné informácie o výsledkoch jeho práce založené na dôkazoch. Centrum sprístupní informácie širokej verejnosti, a to aj prostredníctvom osobitného webového sídla. Uverejní aj svoje stanoviská vypracované v súlade s článkom 6.“; b)odsek 2 sa vypúšťa; c)odsek 3 sa nahrádza takto: „3.Pokiaľ ide o verejné informačné kampane, centrum podľa potreby spolupracuje s príslušnými subjektmi v členských štátoch a ostatnými zainteresovanými stranami.“; 16.Článok 14 sa mení takto: a)v odseku 2 sa tretí pododsek nahrádza takto: „Funkčné obdobie členov je tri roky a môže sa predĺžiť.“; b)v odseku 5 sa písmená d), e) a f) nahrádzajú takto: „d)každý rok pred 31. januárom prijíma program práce centra na nasledujúci rok; e)prijíma návrh jednotného programového dokumentu v súlade s článkom 32 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/715 a súvisiacimi usmerneniami Komisie pre jednotný programový dokument*; f)zabezpečuje, aby pracovný program na nasledujúci rok a viacročné programy boli v súlade s legislatívnymi a politickými prioritami Únie v oblasti poslania a úloh centra a aby sa riadili odporúčaniami prijatými vo výročnom stanovisku Komisie; g)každý rok pred 30. marcom prijíma všeobecnú správu o činnosti centra za predchádzajúci rok; h)po uskutočnení konzultácií s Komisiou prijíma rozpočtové pravidlá platné pre centrum; i)určuje pravidlá upravujúce používanie jazykov v centre, a to aj možnú odlišnosť v ich používaní pri interných činnostiach centra a pri externej komunikácii, pričom zohľadní potrebu zabezpečiť v oboch prípadoch prístup k práci centra a účasť na nej pre všetky zainteresované strany. Pokiaľ to nie je osobitne potrebné na prevádzku centra, a bez predchádzajúceho súhlasu Komisie sa rozpočtové pravidlá platné pre centrum uvedené v prvom pododseku písm. h) sa nesmú odchyľovať od delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2019/715. ________________ Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/715 z 18. decembra 2018 o rámcovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty zriadené podľa ZFEÚ a Zmluvy o Euratome a uvedené v článku 70 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (Ú. v. EÚ L 122, 10.5.2019, s. 1).“; 17.V článku 16 ods. 2 sa písmeno b) nahrádza takto: „b)vypracúvanie návrhov pracovných programov s prihliadnutím na odporúčania prijaté vo výročnom stanovisku Komisie k jednotnému programovému dokumentu;“ 18.Článok 17 sa nahrádza takto: „1.Bez toho, aby bol dotknutý článok 3 ods. 2, riaditeľa menuje správna rada na základe zoznamu kandidátov navrhovaných Komisiou po uskutočnení verejnej súťaže v nadväznosti na výzvu na vyjadrenie záujmu uverejnenú v Úradnom vestníku Európskej únie a inde, a to na obdobie piatich rokov, ktoré môže byť jedenkrát predĺžené o ďalšie obdobie maximálne piatich rokov.“; 19.Článok 18 sa mení takto: a)odsek 2 sa nahrádza takto: „2.Členovia poradného fóra nesmú byť členmi správnej rady. Funkčné obdobie členov je tri roky a môže sa predĺžiť.“; b)v odseku 4 sa písmeno f) nahrádza takto: „f)vedecké priority a priority v oblasti verejného zdravia, ktorými sa má zaoberať pracovný program, a g)kľúčové publikácie, ktoré centrum pripravuje, ako napríklad prognostické štúdie.“; c)odsek 8 sa nahrádza takto: „8.Na účely spolupráce na konkrétnych úlohách a účasti na relevantných činnostiach poradného fóra môže riaditeľ prizvať expertov alebo zástupcov profesijných alebo vedeckých subjektov alebo mimovládnych organizácií s uznávanými skúsenosťami v odboroch súvisiacich s prácou centra. Komisia okrem toho môže riaditeľovi navrhnúť expertov alebo zástupcov profesijných alebo vedeckých subjektov alebo mimovládnych organizácií, ktorí majú byť prizvaní ad hoc.“; 20.V článku 20 sa odsek 3 nahrádza takto: „3.Proti rozhodnutiam, ktoré centrum prijalo podľa článku 8 nariadenia (ES) č. 1049/2001 je možné podať sťažnosť ombudsmanovi podľa podmienok stanovených v článku 228 ZFEÚ alebo žalobu na Súdnom dvore Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) podľa podmienok stanovených v článku 230 ZFEÚ.“; 21.Článok 21 sa nahrádza takto: „Článok 21 Služobné tajomstvo a dôvernosť informácií 1.Bez toho, aby bol dotknutý článok 20, centrum neposkytne tretím stranám dôverné informácie, ktoré dostane a v prípade ktorých sa požaduje a je opodstatnené dôverné zaobchádzanie, okrem informácií, ktorých zverejnenie na účely ochrany verejného zdravia si vyžadujú okolnosti. Ak dôverné informácie predložil členský štát, tieto informácie sa nemôžu prezradiť bez predchádzajúceho súhlasu tohto členského štátu. Na prácu centra a jeho zamestnancov sa vzťahujú bezpečnostné predpisy Komisie týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností Únie stanovené v rozhodnutiach Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443* a (EÚ, Euratom) 2015/444*. 2.Členovia správnej rady, riaditeľ, členovia poradného fóra, ako aj externí experti zúčastňujúci sa na vedeckých paneloch a zamestnanci centra podliehajú povinnosti dodržiavať služobné tajomstvo podľa článku 339 ZFEÚ, a to aj po skončení výkonu svojich úloh. 3.Závery vedeckých stanovísk centra, ktoré sa týkajú predvídateľných účinkov na zdravie, sa v žiadnom prípade nesmú považovať za dôverné. 4.Praktické úpravy uplatňovania pravidiel dôvernosti uvedených v odsekoch 1 a 2 stanoví centrum vo svojich vnútorných pravidlách. 5.Centrum v súlade s príslušnými dohodami o pracovných podmienkach uzavretými s Komisiou prijme všetky potrebné opatrenia na uľahčenie výmeny informácií týkajúcich sa jeho úloh s Komisiou, členskými štátmi a prípadne inými inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie, medzinárodnými organizáciami a tretími krajinami. 6.Centrum vyvinie, zavedie a prevádzkuje informačný systém, ktorý umožňuje výmenu utajovaných a citlivých neutajovaných skutočností uvedených v tomto článku. __________________ Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/443 z 13. marca 2015 o bezpečnosti v Komisii (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 41). *Rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17.3.2015, s. 53).“; 22.Článok 22 sa mení takto: a)v odseku 3 sa písmeno d) nahrádza takto: „d)všetky dobrovoľné príspevky členských štátov a e)všetky príjmy z dohôd o príspevku alebo dohôd o grante, ktoré boli výnimočne uzavreté medzi Komisiou a centrom.“; b)vkladá sa tento odsek 3a: „3a.Na pokrytie nákladov, ktoré centru vzniknú pri vykonávaní jeho pracovného programu a ktoré boli stanovené v zhode s cieľmi a prioritami pracovných programov prijatých Komisiou v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... a programov EÚ pre výskum a inovácie, sa centru môže prideliť financovanie z rozpočtu Únie. Toto financovanie nesmie pokrývať výdavky, ktoré sú už pokryté zo všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo z akéhokoľvek iného zdroja centra vymedzeného v odseku 3 tohto článku.“; c)odsek 5 sa nahrádza takto: „5.Správna rada na základe návrhu riaditeľa každý rok zostaví odhad príjmov a výdavkov centra na nasledujúci rozpočtový rok. Tento odhad vrátane návrhu plánu pracovných miest sa zahrnie do návrhu jednotného programového dokumentu. V súlade s článkom 40 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046** centrum každoročne do 31. januára zašle Európskemu parlamentu, Rade a Komisii svoj návrh jednotného programového dokumentu schválený správnou radou.“; d)odsek 7 sa nahrádza takto: „7.Na základe tohto odhadu Komisia do predbežného návrhu všeobecného rozpočtu Únie, ktorý v súlade s článkom 314 ZFEÚ predloží rozpočtovému orgánu, zahrnie odhady, ktoré pokladá za potrebné pre plán pracovných miest, a sumu dotácie, ktorá sa má pripísať na vrub všeobecného rozpočtu. ________________________ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) .../... z ... o zriadení akčného programu Únie v oblasti zdravia na obdobie 2021 – 2027 (programu EU4Health) a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 282/2014 (Ú. v. EÚ ...). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 30.7.2018, s. 1).“; 23.Článok 23 sa mení takto: a)odsek 2 sa nahrádza takto: „2.Najneskôr do 1. marca po každom rozpočtovom roku zašle účtovník centra účtovníkovi Komisie predbežnú účtovnú závierku spolu so správou o rozpočtovom a finančnom riadení za uvedený rozpočtový rok. Účtovník Komisie v súlade s článkom 245 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 skonsoliduje predbežné účtovné závierky inštitúcií a decentralizovaných orgánov.“; b)odsek 4 sa nahrádza takto: „4.Po prijatí pripomienok Dvora audítorov k predbežnej účtovnej závierke centra podľa článku 246 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 vypracuje riaditeľ na vlastnú zodpovednosť konečnú účtovnú závierku centra a predloží ju správnej rade na vyjadrenie stanoviska. Centrum bezodkladne a bez toho, aby bola ohrozená dôvernosť vyšetrovaní, informuje Komisiu o prípadoch údajných podvodov a iných finančných nezrovnalostí, o všetkých dokončených alebo prebiehajúcich vyšetrovaniach zo strany Európskej prokuratúry (EPPO) alebo Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a o akýchkoľvek auditoch alebo kontrolách vykonaných Dvorom audítorov alebo Útvarom pre vnútorný audit (IAS).“; c)odseky 8 a 9 sa nahrádzajú takto: „8.Riaditeľ zašle Dvoru audítorov odpoveď na jeho pripomienky najneskôr do 30. septembra. Riaditeľ túto odpoveď zašle aj správnej rade a Komisii. 9.V súlade s článkom 261 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) 2018/1046 riaditeľ predloží Európskemu parlamentu na jeho žiadosť všetky informácie potrebné na hladké uplatnenie postupu udelenia absolutória za príslušný rozpočtový rok.“; 24.Článok 25 sa mení takto: a)odsek 1 sa nahrádza takto: „1.Na centrum sa bez obmedzenia vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013.“; b)odsek 3 sa nahrádza takto: „3.V rozhodnutiach týkajúcich sa financovania a vo vykonávacích dohodách a nástrojoch, ktoré z nich vyplývajú, sa výslovne stanoví, že Dvor audítorov, EPPO a OLAF môžu v prípade potreby vykonávať kontroly na mieste u príjemcov finančných prostriedkov centra a zástupcov zodpovedných za ich prideľovanie.“; c)dopĺňa sa tento odsek 4: „4.Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 až 3, musia dohody o pracovných podmienkach s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, dohody o grante, rozhodnutia o udelení grantu a zmluvy centra obsahovať ustanovenia, ktorými sa Dvoru audítorov, úradu OLAF a Európskej prokuratúre výslovne udeľuje právomoc vykonávať v súlade s ich príslušnými právomocami takéto audity a vyšetrovania. _______________ *Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).“; 25.Článok 26 sa mení takto: a)odsek 1 sa nahrádza takto: „1.Centrum je orgánom Únie. Má právnu subjektivitu.“; b)vkladá sa tento odsek 1a: „1a.V jednotlivých členských štátoch požíva centrum najširšiu právnu spôsobilosť, akú ich právo priznáva právnickým osobám. Môže najmä nadobúdať a scudzovať hnuteľný a nehnuteľný majetok a môže byť účastníkom súdneho konania.“; c)odsek 2 sa nahrádza takto: „2.Na centrum a jeho stálych zamestnancov sa vzťahuje Protokol č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie pripojený k zmluvám.“; 26.V článku 27 sa odsek 1 mení takto: „1.Zmluvnú zodpovednosť centra upravuje právo uplatniteľné na predmetnú zmluvu. Každá rozhodcovská doložka v zmluve, ktorú centrum uzatvorí, musí obsahovať ustanovenie, že rozhodovacia právomoc prislúcha Súdnemu dvoru.“; 27.Článok 28 sa nahrádza takto: „Článok 28 Preskúmanie zákonnosti 1.Členské štáty, členovia správnej rady a tretie strany, ktorých sa to priamo a jednotlivo týka, môžu oznámiť Komisii akýkoľvek úkon centra, či už výslovný alebo implicitný, aby mohla preveriť zákonnosť takého úkonu („správne odvolanie“). 2.Správne odvolanie sa Komisii predloží do 15 dní odo dňa, keď sa dotknutá strana prvýkrát dozvedela o predmetnom úkone. 3.Komisia rozhodne do jedného mesiaca. Ak sa v tejto lehote neprijme žiadne rozhodnutie, správne odvolanie sa považuje za zamietnuté. 4.V súlade s článkom 263 ZFEÚ možno na Súdny dvor podať žalobu o neplatnosť výslovného alebo implicitného rozhodnutia Komisie o zamietnutí správneho odvolania uvedeného v odseku 3.“; 28.Článok 31 sa nahrádza takto: „Článok 31 Doložka o preskúmaní 1.Do [vložte dátum tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti] 2023 Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade a správnej rade správu o činnosti centra, v ktorej posúdi: a)ako centrum pokročilo pri vykonávaní zmeneného mandátu vzhľadom na pandémiu COVID-19; b)ako si centrum plní povinnosti stanovené v nariadení (EÚ) .../... [Ú. v. EÚ: vložte číslo nariadenia SCBTH [ISC/2020/12524]] a ďalších relevantných právnych predpisoch Únie; c)ako účinne riešia činnosti centra medzinárodné priority, priority Únie alebo vnútroštátne priority v oblasti zdravia; d)ako sa práca centra zameriava na kapacity členských štátov a ako ich ovplyvňuje. V správe sa zohľadnia názory zainteresovaných strán tak na úrovni Únie, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Komisia zadá uskutočnenie nezávislej štúdie, ktorá sa priloží k správe. 2.Do [vložte dátum tri roky odo dňa nadobudnutia účinnosti] 2028 a potom každých 5 rokov Komisia posúdi výsledky činnosti centra z hľadiska jeho cieľov, mandátu, úloh, postupu a umiestnenia. V hodnotení sa zohľadní najmä prípadná potreba zmeniť mandát centra a finančné dôsledky každej takejto zmeny. 3.Ak Komisia dospeje k záveru, že ďalšie pôsobenie centra už vzhľadom na jeho stanovené ciele, mandát a úlohy nie je opodstatnené, môže navrhnúť, aby sa príslušné ustanovenia tohto nariadenia zodpovedajúcim spôsobom zmenili alebo zrušili. 4.O výsledkoch svojich preskúmaní a hodnotení vykonaných podľa odseku 2 podá Komisia správu Európskemu parlamentu, Rade a správnej rade. Tieto výsledky sa zverejnia.“ Článok 2 Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli Za Európsky parlament Za Radu predseda predseda LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ Obsah 1.KONTEXT NÁVRHU •Dôvody a ciele návrhu •Súlad s existujúcimi opatreniami Únie v tejto oblasti •Súlad s ostatnými politikami Únie 2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA •Právny základ •Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci) •Proporcionalita •Výber nástroja 3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU •Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov •Konzultácie so zainteresovanými stranami •Posúdenie vplyvu •Základné práva 4.VPLYV NA ROZPOČET 5.ĎALŠIE PRVKY •Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu 1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1.Názov návrhu/iniciatívy 1.2.Príslušné oblasti politiky 1.3.Návrh sa týka 1.4.Ciele 1.4.1.Všeobecné ciele 1.4.2.Špecifické ciele 1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv 1.4.4.Ukazovatele výsledkov 1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy 1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy 1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá opĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty. 1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti 1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi 1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia 1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy 1.7.Plánovaný spôsob riadenia 2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ 2.2.Systémy riadenia a kontroly 2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly 2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie 2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam 3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov 3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky 3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky 3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky ECDC 3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje [subjektu] 3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom 3.2.5.Príspevky od tretích strán 3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ – „AGENTÚRY“ 1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 1.1.Názov návrhu/iniciatívy Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXX o zmene nariadenia (ES) č. 851/2004, ktorým sa zriaďuje Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb 1.2.Príslušné oblasti politiky Oblasť politiky: Obnova a odolnosť Činnosť: Zdravotníctvo 1.3.Návrh sa týka X novej akcie ◻ novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 13 X predĺženia trvania existujúcej akcie ◻ zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie 1.4.Ciele 1.4.1.Všeobecné ciele Všeobecným cieľom práce ECDC je posudzovať súčasné a vznikajúce ohrozenia ľudského zdravia prenosnými chorobami a informovať o nich, ako aj poskytovať odporúčania na reakciu na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. 1.4.2.Špecifické ciele Špecifické ciele ECDC bude Komisii, členským štátom, orgánom a agentúram EÚ, ako aj medzinárodným organizáciám pôsobiacim v oblasti verejného zdravia poskytovať včasné informácie vrátane hodnotenia rizík. ECDC bude členským štátom a Komisii poskytovať vedecké a technické odborné znalosti v oblasti plánovania pripravenosti a reakcie vrátane odbornej prípravy. ECDC bude koordinovať zber, overovanie, analýzu a šírenie údajov na úrovni EÚ, a tak v rámci európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia vytvorí spoľahlivý európsky systém dohľadu nad prenosnými chorobami. ECDC bude prevádzkovať špecializované siete v oblasti prenosných chorôb a látok ľudského pôvodu. ECDC bude hostiteľskou štruktúrou osobitnej skupiny EÚ pre oblasť zdravia, ktorá bude neustále poskytovať krajinám podporu posilnením pripravenosti a rýchlo zasiahne v prípade krízy v oblasti zdravia. ECDC bude zlepšovať medzinárodnú spoluprácu a zhromažďovať regionálne/vnútroštátne informácie. 1.4.3.Očakávané výsledky a vplyv Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny. –Aktualizácia plánov pripravenosti vo všetkých členských štátoch EÚ vrátane auditu a korektívnych opatrení, –pravidelné školenia špecialistov vo všetkých členských štátoch EÚ na riadenie kríz v oblasti verejného zdravia, –zriadenie fungujúcich európskych sietí špecialistov na všetky kľúčové prenosné choroby vrátane nových chorôb, –včasné a proaktívne vstupy ECDC a jeho podpora všetkým členským štátom a Európskej komisii v súvislosti s reakciami na krízy v oblasti zdravia, –včasná a cielená podpora v prípade zdravotnej krízy prostredníctvom osobitnej skupiny EÚ pre oblasť zdravia, –včasné a aktuálne informácie a hladká spolupráca s inými CDC a medzinárodnými zdravotníckymi organizáciami. 1.4.4.Ukazovatele výsledkov Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov. Podrobné ciele a očakávané výsledky vrátane ukazovateľov výsledkov sa stanovia v ročnom pracovnom programe, pričom celkové strategické ciele, očakávané výsledky a ukazovatele výsledkov sa stanovia vo viacročnom pracovnom programe. Pokiaľ ide o konkrétne úlohy a opatrenia uvedené v predloženom návrhu, navrhujú sa tieto ukazovatele: – počet proaktívnych hodnotení rizika vykonaných podľa potreby alebo na žiadosť Európskej komisie alebo Výboru pre zdravotnú bezpečnosť do 1 – 5 dní v závislosti od rozsahu ohniska alebo iného incidentu v oblasti zdravotnej bezpečnosti, – počet vytvorených modulov odbornej prípravy v oblasti pripravenosti, – percento zvýšenia kapacity systému TESSy a rozšírenia systému včasného varovania a reakcie pri zachovaní jeho rýchlosti pri výmene informácií, – počet rýchlych cielených zásahov osobitnej skupiny EÚ pre oblasť zdravia. 1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy 1.5.1.Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy Jedným z poučení získaných počas pandémie COVID-19 je, že v záujme lepšej koordinácie EÚ v oblasti pripravenosti a reakcie na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia je potrebné posilniť rámec zdravotnej bezpečnosti EÚ. ECDC je kľúčovým aktérom v tomto rámci a je potrebné ho cielene posilniť, aby mohlo vykonávať väčšie množstvo opatrení. Revízia jeho mandátu by sa mala uskutočniť začiatkom roka 2021 a mala by sa implementovať okamžite. 1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty. Dôvody na akciu na európskej úrovni (ex ante): ECDC je etablovaná decentralizovaná agentúra EÚ a jej podpora členským štátom a vedecké publikácie sú kľúčovými prvkami pripravenosti a reakcie na cezhraničné ohrozenia zdravia. Na základe skúseností získaných pri pandémii COVID-19 prichádza revízia mandátu v správnom čase na to, aby sa v Európskej únii posilnilo úsilie v záujme pripravenosti. Očakávaná pridaná hodnota Únie (ex post) – členské štáty budú lepšie pripravené čeliť možným budúcim pandémiám a iným cezhraničným ohrozeniam zdravia. 1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti Aj keď sa pandémia COVID-19 neskončila, tento návrh vychádza zo skúseností získaných v priebehu ostatných mesiacov tejto pandémie. Treba najmä zlepšiť pripravenosť a monitorovanie. Zohľadnili sa skúsenosti z predchádzajúcich revízií mandátov iných decentralizovaných agentúr EÚ, napr. EFSA. 1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi Agentúra by mala spolupracovať s inými orgánmi a agentúrami Únie, ako sú Európska agentúra pre lieky (EMA), Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), Európska environmentálna agentúra (EEA), a podporovať synergie s týmito orgánmi a agentúrami, a mala by v plnej miere využívať program EU4Health a ďalšie programy EÚ, v rámci ktorých sa financujú opatrenia v oblasti verejného zdravia, a zabezpečovať súlad s týmito programami. 1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia Neuvádza sa 1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy ◻ obmedzené trvanie –◻ Návrh/iniciatíva je v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR –◻ Finančný vplyv trvá od RRRR do RRRR. X neobmedzené trvanie –Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od januára 2021 do decembra 2023 –a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu. 1.7.Plánovaný spôsob riadenia 14 ◻ Priame riadenie na úrovni Komisie prostredníctvom –◻ výkonných agentúr ◻ Zdieľané riadenie s členskými štátmi X Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria: ◻ medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte), ◻Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond, X subjekty podľa článkov 70 a 71, ◻ verejnoprávne subjekty, ◻ súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ tieto subjekty poskytujú dostatočné finančné záruky, ◻ súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktoré poskytujú dostatočné finančné záruky, ◻ osoby poverené vykonávaním osobitných činností v oblasti SZBP podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte. Poznámky: 2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 2.1.Opatrenia týkajúce sa monitorovania a predkladania správ Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia. Všetky agentúry Únie fungujú v rámci prísneho monitorovacieho systému, ktorého súčasťou je koordinátor vnútornej kontroly, útvar Komisie pre vnútorný audit, správna rada, Komisia, Dvor audítorov a rozpočtový orgán. V nariadení, ktorým ECDC zriaďuje, je tento systém je zohľadnený a stanovený. V súlade so spoločným vyhlásením o decentralizovaných agentúrach EÚ (ďalej len „spoločný prístup“) a rámcovým nariadením o rozpočtových pravidlách (2019/715) musí ročný pracovný program agentúry obsahovať podrobné ciele a očakávané výsledky vrátane stanovených ukazovateľov výsledkov. K opisu činností uvedenému v svojom pracovnom programe agentúra doplní kľúčové ukazovatele výsledkov. Činnosti agentúry sa potom v konsolidovanej výročnej správe o činnosti vyhodnotia v porovnaní s týmito ukazovateľmi. Ročný pracovný program musí byť súlade s viacročným pracovným programom, pričom obidva programy musia byť zahrnuté do ročného jednotného programového dokumentu predkladaného Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. Za dohľad nad efektívnosťou administratívneho, prevádzkového a rozpočtového riadenia agentúry je zodpovedná správna rada. Každých päť rokov (ďalšie hodnotenie pokryje roky 2018 – 2022) Komisia posúdi výsledky činnosti agentúry vzhľadom na jej ciele, mandát a úlohy. V hodnotení sa zohľadní najmä prípadná potreba zmeniť mandát agentúry a finančné dôsledky každej takejto zmeny. Správu o výsledkoch hodnotenia Komisia podá Európskemu parlamentu, Rade a správnej rade. Výsledky hodnotenia sa uverejnia. 2.2.Systémy riadenia a kontroly 2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných spôsobov riadenia, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly Ročná dotácia EÚ sa prevádza agentúre v súlade s jej platobnými potrebami a na jej žiadosť. Agentúra bude podliehať administratívnym kontrolám vrátane rozpočtovej kontroly, vnútorného auditu, výročných správ Európskeho dvora audítorov, každoročného udeľovania absolutória na plnenie rozpočtu EÚ a prípadných vyšetrovaní úradu OLAF, ktorých cieľom je predovšetkým zabezpečiť riadne využívanie zdrojov pridelených agentúram. Činnosť agentúry bude zároveň v súlade s článkom 228 ZFEÚ podliehať dohľadu ombudsmana. Z týchto administratívnych kontrol vyplývajú viaceré procesné záruky, ktorých cieľom je zaistiť, aby sa prihliadalo na záujmy zainteresovaných strán. 2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie Hlavné riziko súvisí s nedostatočným alebo neuskutočneným vykonávaním plánovaných úloh. Na zmiernenie tohto rizika by sa mali vyčleniť dostatočné finančné zdroje a zabezpečiť dostatočné personálne obsadenie. 2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia, napr. zo stratégie na boj proti podvodom. Opatrenia na boj proti podvodom sú stanovené v článku 25 nariadenia o zriadení Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb a výkonný riaditeľ a správna rada prijmú vhodné opatrenia v súlade so zásadami vnútornej kontroly uplatňovanými vo všetkých inštitúciách EÚ. V súlade so spoločným prístupom agentúra vypracovala stratégiu boja proti podvodom a uplatňuje ju. V mandáte ECDC sa jasne uvádza, že sa bez obmedzenia uplatňujú ustanovenia nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013. ECDC zároveň pristúpi k medziinštitucionálnej dohode z 25. mája 1999 týkajúcej sa vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (10) a neodkladne vydá vhodné ustanovenia vzťahujúce sa na všetkých pracovníkov centra. V rozhodnutiach ECDC týkajúcich sa financovania a vo vykonávacích dohodách a nástrojoch, ktoré z nich vyplývajú, sa výslovne stanoví, že Dvor audítorov a OLAF môžu v prípade potreby vykonávať kontroly na mieste u príjemcov finančných prostriedkov centra a zástupcov zodpovedných za ich prideľovanie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a stíhať podvody a iné protiprávne konania poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici (EÚ) 2017/1371. Dohody o pracovných podmienkach s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, dohody o grante, rozhodnutia o udelení grantu a zmluvy, ktoré ECDC uzatvára, musia obsahovať ustanovenia, ktorými sa Dvoru audítorov, úradu OLAF a Európskej prokuratúre výslovne udeľuje právomoc vykonávať v súlade s ich príslušnými právomocami takéto audity a vyšetrovania. 3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY Vzhľadom na prebiehajúce úvahy o vytvorení Európskej agentúry pre biomedicínsky výskum a vývoj si Komisia ponecháva právo upraviť navrhované zdroje a počty pridelených zamestnancov, keď sa predloží presný návrh na zriadenie uvedenej agentúry. 3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov ·Existujúce rozpočtové riadky V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky. Okruh viacročného finančného rámca Rozpočtový riadok Druh výdavkov Príspevky Číslo NRP 15 krajín EZVO 16 kandidátskych krajín 17 tretích krajín v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách 2 06.1001 DRP ÁNO NIE NIE NIE ·Požadované nové rozpočtové riadky V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky. Okruh viacročného finančného rámca Rozpočtový riadok Druh výdavkov Príspevky Číslo DRP/NRP krajín EZVO kandidátskych krajín tretích krajín v zmysle článku 21 ods. 2 písm. b) nariadenia o rozpočtových pravidlách [XX.YY.YY.YY] ÁNO/ NIE ÁNO/NIE ÁNO/ NIE ÁNO/NIE 3.2.Odhadovaný vplyv na výdavky 3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Okruh viacročného finančného rámca Číslo Okruh 2: Súdržnosť, odolnosť a hodnoty [Subjekt]: ECDC Rok 2021 Rok 2022 Rok 2023 Rok 2024 Rok 2025 Rok 2026 Rok 2027 a nasl. SPOLU Hlava 1 Záväzky (1) 2,965 5,475 6,680 7,165 7,165 7,165 7,165 43,780 Platby (2) 2,965 5,475 6,680 7,165 7,165 7,165 7,165 43,780 Hlava 2 Záväzky (1a) 0,775 1,375 1,700 1,825 1,825 1,825 1,825 11,150 Platby (2a) 0,775 1,375 1,700 1,825 1,825 1,825 1,825 11,150 Hlava 3 Záväzky (3a) 12,300 16,500 16,700 17,000 14,000 13,000 13,000 102,500 Platby (3b) 12,300 16,500 16,700 17,000 14,000 13,000 13,000 102,500 Rozpočtové prostriedky pre ECDC SPOLU Záväzky = 1 + 1a + 3a 16,040 23,350 25,080 25,990 22,990 21,990 21,990 157,430 Platby = 2 + 2a + 3b 16,040 23,350 25,080 25,990 22,990 21,990 21,990 157,430 Okruh viacročného finančného rámca 7 „Administratívne výdavky“ v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Rok 2021 Rok 2022 Rok 2023 Rok 2024 Rok 2025 Rok 2026 Rok 2027 a nasl. SPOLU GR: <…….> • Ľudské zdroje • Ostatné administratívne výdavky GR <…….> SPOLU Rozpočtové prostriedky Rozpočtové prostriedky OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU (Záväzky spolu = Platby spolu) v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Rok 2021 Rok 2022 Rok 2023 Rok 2024 Rok 2025 Rok 2026 Rok 2027 a nasl. SPOLU Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 7 viacročného finančného rámca SPOLU Záväzky 16,040 23,350 25,080 25,990 22,990 21,990 21,990 157,430 Platby 16,040 23,350 25,080 25,990 22,990 21,990 21,990 157,430 3.2.2.Odhadovaný vplyv na rozpočtové prostriedky ECDC –◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov. – Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Uveďte ciele a výstupy ⇩ Rok 2021 Rok 2022 Rok 2023 Rok 2024 Rok 2025 Rok 2026 Rok 2027 a nasl. SPOLU VÝSTUPY Druh 18 Priemerné náklady Počet Náklady Počet Náklady Počet Náklady Počet Náklady Počet Náklady Počet Náklady Počet Náklady Celkový počet Náklady spolu ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 1: poskytovanie včasných informácií vrátane hodnotenia rizík Komisii, členským štátom, agentúram EÚ, ako aj medzinárodným organizáciám pôsobiacim v oblasti verejného zdravia – Výstup: zriadenie novej platformy, ktorú budú spoločne prevádzkovať EMA a ECDC, na štúdie dohľadu po uvedení na trh, monitorovanie bezpečnosti, účinnosti a vplyvu očkovania; pripravované vakcíny proti COVID-19 by mali byť prvými vakcínami monitorovanými v rámci tohto mechanizmu platformy 7,000 7,000 6,800 6,800 6,800 6,800 6,800 48,000 ‒ Výstup ‒ Výstup Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet 7,000 7,000 6,800 6,800 6,800 6,800 6,800 48,000 ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2: ECDC bude členským štátom a Komisii poskytovať vedecké a technické odborné znalosti v oblasti plánovania pripravenosti a reakcie vrátane odbornej prípravy. Výstup: programy odbornej prípravy pre špecialistov, najmä v oblasti epidemiologického dohľadu a vyšetrovania v teréne, ako aj na získanie spôsobilosti určiť zdravotné opatrenia na kontrolu ohnísk chorôb 0,100 0,100 0,100 0,100 0,100 0,100 0,100 0,700 Výstup: činnosti plánovania pripravenosti a reakcie vrátane modelovania, monitorovania a posudzovania 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 1,000 7,000 Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet 1,100 1,100 1,100 1,100 1,100 1,100 1,100 7,700 ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 3: prevádzkovanie špecializovaných sietí v oblasti prenosných chorôb a látok ľudského pôvodu ‒ Výstup: nová sieť v oblasti transfúzie, transplantácie a medicínsky asistovanej reprodukcie 0,300 0,300 0,300 0,300 0,300 0,300 0,300 2,100 ‒ Výstup: posilnenie siete laboratórií v súlade s oznámením Komisie C(2020) 2391 Usmernenia k diagnostickým testom in vitro na COVID-19 a ich funkčnosti 0,200 0,200 0,200 0,200 0,200 0,200 0,200 1,400 Špecifický cieľ č. 3 medzisúčet 0,500 0,500 0,500 0,500 0,500 0,500 0,500 3,500 ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 4: ECDC bude koordinovať zber, overovanie, analýzu a šírenie údajov na úrovni EÚ, a tak v rámci európskeho priestoru pre údaje týkajúce sa zdravia vytvorí spoľahlivý európsky systém dohľadu nad prenosnými chorobami. Výstup: nový uzol v ECDC na prenos informácií z vnútroštátnej úrovne do ECDC vytvorený rozšírením TESSy (zvýšenie kapacity) 2,000 5,000 5,000 5,000 3,000 2,000 2,000 24,000 Výstup: posilnenie systému včasného varovania a reakcie, čím sa zvýši jeho rozšíriteľnosť bez toho, aby sa zmenil účel systému spočívajúci v podpore rýchlej výmeny informácií s epidemiologickými inštitúciami a verejnými výskumnými inštitúciami na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ počas pandémie. 1,000 2,000 2,000 2,000 1,000 1,000 1,000 10,000 Špecifický cieľ č. 4 medzisúčet 3,000 7,000 7,000 7,000 4,000 3,000 3,000 34,000 ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 5: ECDC bude hostiteľskou štruktúrou tímu na pomoc pri vypuknutí ohnísk chorôb (osobitná skupina EÚ pre oblasť zdravia), ktorý bude neustále poskytovať krajinám podporu posilnením pripravenosti a rýchlo zasiahne v prípade krízy v oblasti zdravia. Výstup: proaktívna praktická podpora krajín EÚ/EHP podľa ich požiadaviek 0,500 0,500 0,500 0,500 0,500 0,500 0,500 3,500 Výstup: lokálne zásahy na krízových miestach EÚ – na požiadanie, koordinácia s vnútroštátnymi špecialistami, ktorí tím podporujú. 0,100 0,100 0,100 0,100 0,100 0,100 0,100 0,700 Špecifický cieľ č. 5 medzisúčet 0,600 0,600 0,600 0,600 0,600 0,600 0,600 4,200 ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 6: zlepšovanie medzinárodnej spolupráce a zhromažďovanie regionálnych/vnútroštátnych informácií. Výstup: koordinácia na mieste s medzinárodnými orgánmi a inými CDC 0,050 0,150 0,350 0,500 0,500 0,500 0,500 2,550 Výstup: zhromažďovanie miestnych informácií a poskytovanie odbornej podpory 0,050 0,150 0,350 0,500 0,500 0,500 0,500 2,550 Špecifický cieľ č. 6 medzisúčet 0,100 0,300 0,700 1,000 1,000 1,000 1,000 5,100 NÁKLADY SPOLU 12,300 16,500 16,700 17,000 14,000 13,000 13,000 102,500 3.2.3.Odhadovaný vplyv na ľudské zdroje [subjektu] 3.2.3.1.Zhrnutie –◻ Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov. – Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Rok 2021 Rok 2022 Rok 2023 Rok 2024 Rok 2025 Rok 2026 Rok 2027 a nasl. SPOLU Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AD) 1,650 3,300 4,350 4,800 4,800 4,800 4,800 28,500 Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AST) 1,050 1,950 1,950 1,950 1,950 1,950 1,950 12,750 Zmluvní zamestnanci 1,040 1,600 2,080 2,240 2,240 2,240 2,240 13,680 Vyslaní národní experti 0 0 0 0 0 0 0 0 SPOLU 3,740 6,850 8,380 8,990 8,990 8,990 8,990 54,930 Požiadavky na pracovníkov (ekvivalent plného pracovného času): Rok 2021 Rok 2022 Rok 2023 Rok 2024 Rok 2025 Rok 2026 Rok 2027 a nasl. SPOLU Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AD) 11 22 29 32 32 32 32 32 Dočasní zamestnanci (funkčná skupina AST) 7 13 13 13 13 13 13 13 Zmluvní zamestnanci 13 20 26 28 28 28 28 28 Vyslaní národní experti 0 0 0 0 0 0 0 0 SPOLU 31 55 68 73 73 73 73 73 Uveďte predpokladaný dátum prijatia do zamestnania a sumu náležite upravte (ak k prijatiu do zamestnania dôjde v júli, zohľadní sa iba 50 % priemerných nákladov) a pripojte bližšie vysvetlenie. 3.2.3.2.Odhadované potreby ľudských zdrojov pre príslušné GR –X Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov. –◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto) Rok 2021 Rok 2022 Rok 2023 Rok 2024 Rok 2025 Rok 2026 Rok 2027 a nasl. ·Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) XX 01 01 02 (delegácie) XX 01 05 01 (nepriamy výskum) 10 01 05 01 (priamy výskum) • Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času) 19 XX 01 02 01 (ZZ, VNE, DAZ z celkového balíka prostriedkov) XX 01 02 02 (ZZ, MZ, VNE, DAZ, PED v delegáciách) XX 01 04 yy 20 ‒ ústredie 21 – delegácie XX 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – nepriamy výskum) 10 01 05 02 (ZZ, VNE, DAZ – priamy výskum) Iné rozpočtové riadky (uveďte) SPOLU XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu. Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení. Opis úloh, ktoré sa majú vykonať: Úradníci a dočasní zamestnanci Externí zamestnanci Opis výpočtu nákladov na ekvivalent plného pracovného času by mal byť uvedený v oddiele 3 prílohy V. 3.2.4.Súlad s platným viacročným finančným rámcom –◻ Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom. –X Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci. Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy. Navrhovaný dodatočný rozpočet pre ECDC sa môže financovať znížením rozpočtu EU4Health v budúcich rokoch. –◻ Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca 22. Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy. 3.2.5.Príspevky od tretích strán –Návrh/iniciatíva nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami. –Návrh/iniciatíva zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke: v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Rok 2021 Rok 2022 Rok 2023 Rok 2024 Rok 2025 Rok 2026 Rok 2027 a nasl. SPOLU Uveďte spolufinancujúci subjekt p.m. p.m. p.m. p.m. p.m. p.m. p.m. p.m. Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU p.m. p.m. p.m. p.m. p.m. p.m. p.m. p.m. 3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy –X Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy. –◻ Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke: –◻ vplyv na vlastné zdroje –◻ vplyv na iné príjmy –◻ uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta) Rozpočtový riadok príjmov: Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku Vplyv návrhu/iniciatívy 23 Rok 2021 Rok 2022 Rok 2023 Rok 2024 Rok 2025 Rok 2026 Rok 2027 a nasl. Článok …………. V prípade rôznych pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov. Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy. (1) Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1. (3) https://europa.eu/european-union/sites/europaeu/files/docs/body/joint_statement_and_common_approach_2012_sk.pdf. (4) https://www.ecdc.europa.eu/en/publications-data/third-external-evaluation-ecdc-2013-2017. (5) https://www.eca.europa.eu/sk/Pages/DocItem.aspx?did=40126. (6) Spoločné vyhlásenie a spoločný prístup (Parlament, Rada a Komisia) , 2012; https://europa.eu/european-union/sites/europaeu/files/docs/body/joint_statement_and_common_approach_2012_sk.pdf. (7) Ú. v. EÚ C …, …, s. …. (8) Ú. v. EÚ C …, …, s. …. (9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 851/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa zriaďuje Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 1). (10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXXX/XXXX z DÁTUM o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1082/2013/EÚ [Ú. v. EÚ: vložte celý názov a odkaz na uverejnenie nariadenia o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia (SCBTH).] (11) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 924). (12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44). (13) Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách. (14) Vysvetlenie spôsobov riadenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej stránke BudgWeb: https://myintracomm.ec.europa.eu/budgweb/EN/man/budgmanag/Pages/budgmanag.aspx. (15) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky. (16) EZVO: Európske združenie voľného obchodu. (17) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny zo západného Balkánu. (18) Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr. počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.). (19) ZZ = zmluvný zamestnanec; MZ = miestny zamestnanec; VNE = vyslaný národný expert; DAZ = dočasný agentúrny zamestnanec; PED = pomocný expert v delegácii. (20) Čiastkový strop pre externých zamestnancov financovaných z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“). (21) Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH). (22) Pozri články 11 a 17 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020. (23) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.	1,336	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/3dbf9a1c-5d0b-420f-a67c-ee877c436daf_49	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,011	Wniosek ROZPORZĄDZENIE PARLAMENTU EUROPEJSKIEGO I RADY ustanawiające wspólne przepisy dotyczące Europejskiego Funduszu Rozwoju Regionalnego, Europejskiego Funduszu Społecznego, Funduszu Spójności, Europejskiego Funduszu Rolnego na rzecz Rozwoju Obszarów Wiejskich oraz Europejskiego Funduszu Morskiego i Rybackiego objętych zakresem wspólnych ram strategicznych oraz ustanawiające przepisy ogólne dotyczące Europejskiego Funduszu Rozwoju Regionalnego, Europejskiego Funduszu Społecznego i Funduszu Spójności, oraz uchylające rozporządzenie (WE) nr 1083/2006	None	Spoken	11,250	23,656	Die vom Rechnungshof gemeldete Fehlerquote bezieht sich jedoch auf von den Mitgliedstaaten eingereichte Zwischenzahlungen, die von der Kommission erstattet werden, bevor sämtliche für die Programme von 2007-2013 vorgesehenen Kontrollen auf einzelstaatlicher Ebene und auf Gemeinschaftsebene durchgeführt sind. der Ausgaben 10 % 5 % des bis Gemäß den derzeitigen Regeln bescheinigt die Bescheinigungsbehörde der Kommission Zwischenzahlungen, nachdem die Verwaltung alle von den Empfängern beanspruchten Ausgaben geprüft hat, allerdings vor eingehenden Vor-Ort-Überprüfungen durch die Verwaltung oder nachfolgenden Prüftätigkeiten. Somit bringt es der mehrjährige Finanzrahmen mit sich, dass Kontrollen sowohl vor als auch nach der Prüftätigkeit des DE 178 DE Rechnungshofs durchgeführt werden; der nach Abschluss sämtlicher Kontrollen verbleibende Restfehler kann erheblich niedriger ausfallen als die vom Rechnungshof ermittelte Fehlerquote. Gestützt auf Erfahrungen aus der Vergangenheit wird der am Ende des Programmplanungszeitraums nach Abschluss aller Kontrollen verbleibende Restfehler auf einen Wert zwischen 2 % und 5 % geschätzt. In den Vorschlägen wurde eine Reihe von Maßnahmen vorgesehen, um die mit den Zwischenzahlungen der Kommission verbundene Fehlerquote (die vom Rechnungshof gemeldet wird) zu verringern: 1) Die Obergrenze für die Zwischenzahlungen der Kommission wird auf 90 % des den Mitgliedstaaten zu zahlenden Betrags festgelegt, da in dieser Phase nur ein Teil der einzelstaatlichen Kontrollen durchgeführt worden ist. Der verbleibende Saldo wird nach dem Jahresrechnungsabschluss gezahlt, sobald die Verwaltungs- und die Prüfbehörde entsprechende Prüfnachweise vorgelegt haben, damit ausreichend Gewähr für die Ordnungsmäßigkeit geboten ist. Unregelmäßigkeiten, die die Kommission oder der Rechnungshof nach Übermittlung des bescheinigten Jahresabschlusses durch die Verwaltungs-/Bescheinigungsbehörde entdecken, führen zu einer Nettoberichtigung. Dies wird die Mitgliedstaaten eher dazu veranlassen, dafür zu sorgen, dass die von der Kommission bescheinigten Ausgaben ordnungsgemäß erfolgen; demgegenüber lässt der bisherige Ansatz die Wiederverwendung eingezogener Mittel über den gesamten Programmplanungszeitraum hinweg in höherem Maße zu. 2) Einführung eines Jahresrechnungsabschlusses und eines jährlichen Abschlusses der abgeschlossenen Vorhaben oder Ausgaben, der nationale und regionale Stellen zusätzlich anreizen wird, im Hinblick auf die jährliche Bescheinigung der Abschlüsse für die Kommission rechtzeitig Qualitätskontrollen vorzunehmen. Dadurch werden die bestehenden Regeln der Finanzverwaltung gestärkt; die Einführung der genannten Abschlüsse bietet eine größere Gewähr dafür, dass nicht ordnungsgemäße Ausgaben jährlich und nicht erst am Ende des Programmplanungszeitraums aus dem Abschluss ausgeschlossen werden. Es wird erwartet, dass die zuvor skizzierten Maßnahmen (das neue Erstattungssystem, der Jahresabschluss und der Abschluss der Programme sowie die endgültige Nettoberichtigung durch die Kommission) die Fehlerquote unter 5 % drücken wird, und dass die endgültige Restfehlerquote bei Abschluss der Programme näher an der Wesentlichkeitsschwelle von 2 % liegt, die der Rechnungshof anwendet. Diese Schätzung erfolgt allerdings unter dem Vorbehalt, dass die Kommission und die Mitgliedstaaten die nachstehend dargelegten Hauptrisiken in den Griff bekommen. Aus einer vom Rechnungshof und der Kommission in den vergangenen fünf Jahren vorgelegten Fehleranalyse geht hervor, dass sich die wichtigsten Fehler, die ermittelt wurden, auf eine begrenzte Zahl von Programmen in einigen Mitgliedstaaten konzentrieren. Aus den auf statistischen Stichproben basierenden Fehlerquoten, die von den Prüfbehörden gemeldet werden, ergibt sich auch, dass es eine erhebliche Schwankungsbreite zwischen den unterschiedlichen Programmen gibt und diese Analyse somit gestützt wird. Der Vorschlag, die Prüfmaßnahmen und die dafür vorgesehenen Ressourcen auf die mit hohem Risiko behafteten Programme zu konzentrieren und für Programme mit wirksamen Kontrollsystemen angemessene Kontrollmaßnahmen zuzulassen, würde die Hauptrisiken effizienter bekämpfen und sowohl auf einzelstaatlicher als auch auf Kommissionsebene zu einer effizienteren Nutzung der bestehenden Prüfressourcen führen. Die Möglichkeit, im Hinblick auf die einzelnen Programme von DE 179 DE angemessenen Regelungen zu profitieren, kann als solche einen Anreiz zu wirksameren Kontrollmaßnahmen darstellen. Die Analyse der Fehler, die von den einzelstaatlichen Verwaltungs- und Kontrollsystemen nicht entdeckt und somit vom Rechnungshof in seinen Prüfungen 2006-2009 ermittelt wurden, deutet ebenfalls auf eine Risikokonzentration in folgenden Bereichen hin: trugen Fehler Beim EFRE und beim Kohäsionsfonds in der öffentlichen Auftragsvergabe etwa 41 % der kumulierten quantifizierbaren Fehler bei. Fehler im Hinblick auf die Förderfähigkeit machten 39 % aus; dazu gehörten verschiedene Arten von Fehlern wie Fehler bei der Projektauswahl, Finanzierung nicht förderfähiger Kostenkategorien, Kosten, die außerhalb des Zeitraums der Förderfähigkeit oder des förderfähigen Gebiets anfielen, fehlerhafte Berechnung von Kofinanzierungssätzen, Finanzierung nicht förderfähiger Mehrwertsteuerbeträge usw. Schwachstellen im Prüfpfad trugen 11 % der quantifizierbaren Fehler bei (wobei das Verhältnis aufgrund verstärkter Verwaltungskontrollen im Laufe der Zeit zurückging) und Fehler in Zusammenhang mit der komplexen Frage der Einnahmen schaffenden Projekte (Einnahmen wurden nicht abgezogen oder falsch berechnet, sodass der Kofinanzierungssatz zu hoch ausfiel) betrugen 6 % der für den Zeitraum gemeldeten quantifizierbaren Fehler. Beim ESF machten Probleme mit der Förderfähigkeit fast 58 % der kumulierten quantifizierbaren Fehler aus; in diesen Bereich fielen vor allem nicht förderfähige Teilnehmer, nicht förderfähige direkte und indirekte Kosten, Zahlungen nach oder vor dem Zeitraum der Förderfähigkeit, pauschal erklärte nicht förderfähige Ausgaben, nicht förderfähige Kosten für Stipendien und öffentliche Beihilfen, bei der Berechnung der förderfähigen Ausgaben nicht abgezogene oder falsch berechnete Einnahmen, bezahlte, aber nicht erbrachte Dienstleistungen und nicht förderfähige Mehrwertsteuerbeträge. Probleme mit der Genauigkeit, die 7 % der quantifizierbaren Fehler ausmachten, betrafen die unzutreffende Zuordnung direkter und indirekter Kosten, eine unzulässig gerechtfertigte Zuweisung der Gemeinkosten, Fehler in der Berechnung von Ausgaben, Missachtung des Prinzips der tatsächlich entstandenen Kosten, überhöhte Kostenangaben, die unzutreffende Berechnung Mehrfacherklärung von Personalkosten. Probleme mit dem Prüfpfad trugen zu 35 % der Fehler bei und bezogen sich auf das Fehlen wesentlicher Belegdokumente, insbesondere auf der Ebene der Empfänger. von Kofinanzierungssätzen schließlich und Obwohl die Kommission zusammen mit den Mitgliedstaaten derzeit eine Reihe von Maßnahmen zur Verringerung dieser Fehler ergreift, wird damit gerechnet, dass diese Fehler bis zur Annahme des jetzigen Vorschlags und seiner ordnungsgemäßen Umsetzung in den Mitgliedstaaten auch im kommenden Programmplanungszeitraum 2014-2020 potenzielle Risikobereiche bleiben könnten. Insbesondere Fehler im Zusammenhang mit öffentlichen Aufträgen bilden eine bedeutende Fehlerquelle, die man für den derzeitigen Programmplanungszeitraum mit einer Fehlerquote von durchschnittlich etwa 2 % bis 4 % jährlich beziffern kann. Im Rahmen der Kohäsionspolitik eingereichte Vorschläge gewährleisten zwar wirksamere Kontrollen, doch damit die Fehlerquote im Rahmen der Kohäsionspolitik nennenswert verringert werden kann, müssen diese Maßnahmen mit einer Klarstellung und Vereinfachung der Regeln diese Beschaffungsregeln nicht gestrafft und sind die öffentlichen Verwaltungen und Empfänger in den Mitgliedstaaten nicht in der Lage, die Umsetzung dieser Vorschriften zu verbessern, würde die Kohäsionspolitik durch diesen Teil der derzeitigen Fehlerquote systematisch öffentlichen Beschaffungswesens einhergehen. Werden des DE 180 DE beeinträchtigt. Die derzeitige Überarbeitung der Beschaffungsrichtlinie böte daher Gelegenheit, im Sinne des Vorstehenden zu einer Verringerung der Fehler in der Kohäsionspolitik beizutragen. 2. 2. 2. Vorgesehene Kontrollen Die vorgeschlagene Architektur der Verwaltungs- und Managementsysteme stellt eine Fortentwicklung des im Zeitraum 2007-2013 verfolgten Konzepts dar und behält die meisten der derzeit durchgeführten Aufgaben bei, einschließlich der Verwaltungs- und Vor-Ort-Überprüfungen, der Prüfungen der Verwaltungs- und Kontrollsysteme und der Prüfungen der Vorhaben. Der Vorschlag erhält auch die Rolle der Kommission mit deren Option zur Unterbrechung, Aussetzung und Finanzkorrektur aufrecht. Zur Stärkung der Rechenschaftspflicht würden die für die Programme zuständigen Stellen von einer einzelstaatlichen Akkreditierungsstelle zugelassen, die mit ihrer laufenden Überwachung beauftragt wäre. Der Vorschlag bietet die Möglichkeit, die derzeitige Architektur mit drei entscheidenden Stellen je Programm beizubehalten, wo sich das laufende System als wirksam erwiesen hat. Der Vorschlag sieht jedoch auch die Möglichkeit vor, die Verwaltungs- und Bescheinigungsbehörde zusammenzulegen und dadurch die Zahl der beteiligten Stellen in den Mitgliedstaaten zu verringern. Eine kleinere Zahl der Stellen vor Ort würde die administrative Belastung abbauen, die Chance für den Aufbau einer stärkeren Verwaltungskapazität erhöhen und gleichzeitig eine klarere Verteilung der Zuständigkeiten ermöglichen. Die für Kontrollaufgaben anfallenden Kosten (auf nationaler und regionaler Ebene, ohne Kosten der Kommission) werden auf rund 2 % der gesamten im Zeitraum 2007-2013 verwalteten Mittel folgenden Kontrollbereichen: 1 % stammt aus der Koordinierung und Programmvorbereitung auf nationaler Ebene, 82 % beziehen sich auf die Programmverwaltung, 4 % auf die Bescheinigung und 13 % auf die Prüfung. geschätzt79. Diese Kosten entsprechen den Folgende Vorschläge werden die Kostenkontrolle erhöhen: - die Einrichtung und die Tätigkeit einer Akkreditierungsstelle (deren Kosten die Einsparung durch die Zusammenlegung der Verwaltungs- und Bescheinigungsbehörden gegenübersteht, wenn der betreffende Mitgliedstaat diese Option wählt); - die Vorlage eines bescheinigten Jahresabschlusses und einer Zuverlässigkeitserklärung innerhalb des der Fachebene, was bedeutet, dass alle erforderlichen Kontrollen Geschäftsjahres zusätzliche gegebenenfalls wurden Verwaltungsanstrengungen erforderlich sind); durchgeführt (wozu - die Notwendigkeit zusätzlicher Prüfmaßnahmen durch die Prüfbehörden zur Prüfung der Zuverlässigkeitserklärung der Fachebene, oder das Erfordernis, die Prüfungen rascher abzuschließen und einen Bestätigungsvermerk in kürzerer Frist zu formulieren als es derzeit vorgeschrieben ist. Es gibt allerdings auch Vorschläge, die die Kontrollkosten senken: 79 Studie „Regional governance in the context of globalisation: reviewing governance mechanisms & administrative costs. Administrative workload and costs for Member State public authorities of the implementation of ERDF and Cohesion Fund“, 2010. DE 181 DE - die Option der Zusammenlegung der Verwaltungs- und Bescheinigungsbehörden, die es den Mitgliedstaaten ermöglichen würde, einen beträchtlichen Teil der 4 % der derzeit auf die Bescheinigung entfallenden Kosten aufgrund einer höheren Verwaltungseffizienz sowie eines geringeren Koordinationsbedarfs und Prüfumfangs einzusparen; - der Einsatz vereinfachter Kostenoptionen und gemeinsamer Aktionspläne, der die Verwaltungskosten und die entsprechende Belastung auf allen Ebenen verringert - sowohl für die Verwaltungen als auch für die Empfänger; - angemessene Kontrollmaßnahmen für Überprüfungen der Verwaltung und für Prüfungen; - jährliche Abschlüsse, was die Kosten für die Aufbewahrung von Dokumenten zu Kontrollzwecken für die öffentliche Verwaltung wie für die Empfänger senkt. Daher wird insgesamt erwartet, dass die Vorschläge eher zu einer Umverteilung der Kontrollkosten führen (die weiterhin rund 2 % der gesamten verwalteten Mittel betragen) als zu einem Anstieg oder einem Rückgang dieser Kosten. Es wird jedoch damit gerechnet, dass diese Kostenumverteilung (in allen Funktionen und aufgrund der verhältnismäßigen Kontrollmaßnahmen auch in allen Mitgliedstaaten und Programmen) eine wirksamere Risikominderung ermöglicht und dadurch zu einer Fehlerquote unter 5 % führt. Außer den Veränderungen in der Finanzverwaltung und in den Kontrollverfahren, die zur wirksamen Ermittlung und zur frühzeitigen Eliminierung von Fehlern aus den Büchern beitragen, sieht der Vorschlag eine Vereinfachung in verschiedenen Bereichen vor, die Fehler verhüten hilft. Wie zuvor erläutert, würden mit den in diesen Bereichen vorgeschlagenen Maßnahmen 55 % der im derzeitigen Programmzeitraum gemeldeten Fehlerquoten bekämpft. Dazu zählen folgende Maßnahmen: - breiterer Einsatz vereinfachter Kostenoptionen, was die Fehler in den Bereichen Finanzverwaltung, Förderfähigkeitsregelungen und Prüfpfad verringert und sowohl bei der Umsetzung als auch bei der Kontrolle den Schwerpunkt auf das Leistungsprofil der Vorhaben verlagert; - stärkere thematische Konzentration der Mittelvergabe, was Fehler verringern kann, die sich aus der großen Vielfalt von Interventionen und damit einer breiten Palette von Förderfähigkeitsregelungen ergeben. - klarere Regeln für die Auswahl von Projekten; - ein einfacherer, auf Pauschalsätzen basierender Ansatz für Einnahmen schaffende Vorhaben, der das Fehlerrisiko bei der Bestimmung und beim Abzug der durch die Vorhaben erwirtschafteten Einnahmen verringert; - Klarstellung und Vereinfachung der Förderfähigkeitsregelungen sowie deren Harmonisierung mit anderen EU-Instrumenten der finanziellen Förderung, was die Fehler von Empfängern verringert, die Hilfen aus unterschiedlichen Quellen beanspruchen; - ein obligatorisches Konzept der Datenverwaltung und des Datenaustauschs auf elektronischem Wege, wodurch die Fehlerquote reduziert werden könnte, die sich aus DE 182 DE unzureichender Dokumentenaufbewahrung ergibt, und der Verwaltungsaufwand der Empfänger vereinfacht werden könnte; - jährlicher Abschluss der Vorhaben oder der Ausgaben, was Fehler beim Prüfpfad verringert, weil sich der Zeitraum für die Dokumentenaufbewahrung verkürzt und vermieden wird, dass sich eine erhebliche Arbeitsbelastung in der Verwaltung aufbaut, weil am Ende des Programmplanungszeitraums jeweils der Abschluss des ganzen Vorhabens zu bewältigen ist. Die meisten der oben aufgeführten Vereinfachungen tragen auch zum Abbau des Verwaltungsaufwands für die Empfänger bei und stellen somit eine gleichzeitige Verringerung der Fehlerrisiken und der Verwaltungslasten dar. 2. 3. Prävention von Betrug und Unregelmäßigkeiten Bitte geben Sie an, welche Präventions- und Schutzmaßnahmen vorhanden oder vorgesehen sind. Die für die Strukturfonds zuständigen Dienststellen haben zusammen mit OLAF eine Gemeinsame Strategie zur Betrugsprävention eingeführt, nach der die Kommission und die Mitgliedstaaten eine Reihe von Maßnahmen zu ergreifen haben, um Betrug bei Strukturmaßnahmen im Rahmen der geteilten Verwaltung zu vermeiden. Beide GD entwickeln derzeit ein Bewertungsmodell für das Betrugsrisiko, das von den betreffenden Verwaltungsbehörden 60 EFRE-Programmen herangezogen werden wird. 116 ESF- und bei In der jüngsten Mitteilung der Kommission zu einer Betrugsbekämpfungsstrategie (KOM(2011) 376 endg. vom 24. 6. 2011) wird die bestehende Strategie als eine Best- Practice-Initiative begrüßt und es werden ergänzende Maßnahmen dazu vorgesehen; der wichtigste Schritt in diesem Zusammenhang besteht darin, dass die Kommission in ihrem für 2014-2020 die Mitgliedstaaten ersucht, Vorschlag in einem Betrugsbekämpfungsmaßnahmen zu ergreifen, die wirksam sind und angemessenen Verhältnis zu den ermittelten Betrugsrisiken stehen. für die Verordnungen Im derzeitigen Kommissionsvorschlag ist in Artikel 86 Absatz 4 Buchstabe c eine ausdrückliche Vorschrift zur Einführung solcher Maßnahmen enthalten. Dadurch dürfte in den Mitgliedstaaten die Sensibilisierung für Betrugsrisiken bei allen mit der Verwaltung und der Kontrolle von Mitteln befassten Stellen gestärkt und somit das Betrugsrisiko vermindert werden. DE 183 DE 3. GESCHÄTZTE FINANZIELLE AUSWIRKUNGEN DES VORSCHLAGS/DER INITIATIVE 3. 1. Betroffene Rubrik(en) des mehrjährigen Finanzrahmens und Ausgabenlinie(n) • Bestehende Haushaltslinien In der Reihenfolge der Rubriken des mehrjährigen Finanzrahmens und der Haushaltslinien. Haushaltslinie Nummer Art der Ausgaben GM80 Finanzierungsbeiträge von EFTA- Ländern 81 von Bewerber- ländern82 von Dritt- ländern nach Artikel 18 Absatz 1 Buchstabe aa der Haushaltsordnung 04 02 17 00 ESF – Konvergenz 04 02 19 00 ESF – Regionale Wettbewerbsfähigkeit und Beschäftigung 13 03 16 00 EFRE – Konvergenz 13 03 18 00 EFRE – Regionale Wettbewerbsfähigkeit und Beschäftigung 13 03 19 00 EFRE – Europäische territoriale Zusammenarbeit 13 04 02 00 Kohäsionsfonds GM NEIN NEIN NEIN NEIN • Neu zu schaffende Haushaltslinien: Keine In der Reihenfolge der Rubriken des mehrjährigen Finanzrahmens und der Haushaltslinien. Haushaltslinie Nummer [Bezeichnung…………………] Art der Ausgaben GM/NGM Finanzierungsbeiträge von EFTA- Ländern von Bewerber- ländern von Dritt- ländern nach Artikel 18 Absatz 1 Buchstabe aa der Haushaltsordnung [XX. YY. YY. YY] […] […] JA/NEI N JA/NEIN JA/NEI N JA/NEIN Rubrik des mehrjähri- gen Finanz- rahmens 1 Intelligent es und integra- tives Wachstum – Neue Rubriken für 2014- 2020 Rubrik des mehrjähri gen Finanz- rahmens […] 80 81 82 GM = Getrennte Mittel, NGM = nicht getrennte Mittel. EFTA: Europäische Freihandelsassoziation. Bewerberländer und gegebenenfalls potenzielle Bewerberländer des Westbalkans. DE 184 DE 3. 2. Geschätzte Auswirkungen auf die Ausgaben 3. 2. 1. Übersicht Rubrik des mehrjährigen Finanzrahmens Nummer 1 Intelligentes und integratives Wachstum in Mio. EUR (3 Dezimalstellen) GD: REGIO und EMPL (cid:121)(cid:121) Operative Mittel (zu Preisen von 2011) Verpflichtungen (1) Nummer der Haushaltslinie – neue EFRE- und ESF-Haushaltslinien Zahlungen (2) Nummer der Haushaltslinie – neue KF- Haushaltslinie Verpflichtungen (1a) Zahlungen (2a) Jahr N83 2014 36. 942 ,785 Von der GD BUDG zu berech- nen84 9. 572, 122 Von der GD BUDG zu berech- nen Jahr N+1 Jahr N+2 Jahr N+3 Jahr N+4 Jahr N+5 Jahr N+6 INSGESAMT 2015 37. 375, 939 2016 37. 758, 354 Von der GD BUDG zu berech- nen 9. 614,2 64 Von der GD BUDG zu berech- nen Von der GD BUDG zu berech- nen 9. 631,0 37 Von der GD BUDG zu berech- nen 2017 38. 153, 836 Von der GD BUDG zu berech- nen 9. 702,4 63 Von der GD BUDG zu berech- nen 2018 38. 562, 407 Von der GD BUDG zu berech- nen 9. 883,1 12 Von der GD BUDG zu berech- nen 2019 38. 948, 791 Von der GD BUDG zu berech- nen 10. 053, 301 Von der GD BUDG zu berech- nen 2020 39. 333, 716 Von der GD BUDG zu berech- nen 10. 217, 011 Von der GD BUDG zu berech- nen 267. 075,828 68. 673,310 83 84 DE Das Jahr N ist das Jahr, in dem mit der Umsetzung des Vorschlags/der Initiative begonnen wird. Berechnung abhängig vom Prozentsatz der Vorfinanzierung, vom Tempo der Umsetzung der Regionalpolitik in den MS und den verfügbaren Zahlungsermächtigungen. 185 DE Aus der Dotation bestimmter operativer Programme finanzierte Verwaltungsausgaben85 0 0 0 0 0 0 0 0 13 01 04 01 – externes Personal – EFRE 13 01 04 03 – Externes Personal – KF 04 01 04 01 – Externes Personal – ESF Externes Personal insgesamt (auf vormaligen BA-Linien) SONSTIGE VERWALTUNGSMITTEL VON REGIO SONSTIGE VERWALTUNGSMITTEL VON EMPL Mittel INSGESAMT für GD REGIO und EMPL Verpflichtungen =1+1a +3 Zahlungen =2+2a +3 (3) 3,060 3,060 3,060 3,060 3,060 3,060 3060 21,420 1,340 1,340 1,340 1,340 1,340 1,340 1,340 9,380 5,000 5,000 5,000 5,000 5,000 5,000 5,000 35,000 9,400 9,400 9,400 9,400 9,400 9,400 9,400 13,365 13,365 13,365 13,365 13,365 13,365 13,365 65,800 93,555 16,000 16,000 16,000 16,000 16,000 16,000 16,000 112,000 46. 553 ,672 47. 028, 968 47. 428, 155 47. 895, 064 48. 484, 284 49. 040, 857 49. 589, 492 336. 020,493 (cid:121) Operative Mittel INSGESAMT Verpflichtungen Zahlungen (cid:121) Aus der Dotation bestimmter operativer Programme finanzierte Verwaltungsausgaben INSGESAMT (4) (5) (6) 46. 514,9 07 46,990,2 03 47. 389,3 90 47. 856,2 99 48. 445,5 19 49. 002,0 92 49. 550,7 27 335. 749,138 38,765 38,765 38,765 38,765 38,765 38,765 38,765 271,355 Mittel INSGESAMT Verpflichtungen =4+ 6 46. 553,6 47. 028,9 47. 428,1 47. 895,0 48. 484,2 49. 040,8 49. 589,4 336. 020,493 85 DE Ausgaben für technische und administrative Unterstützung und Ausgaben zur Unterstützung der Umsetzung von Programmen bzw. Maßnahmen der EU (vormalige BA- Linien), indirekte Forschung, direkte Forschung. 186 DE unter RUBRIK 1 des mehrjährigen Finanzrahmens Zahlungen =5+ 6 72 68 55 64 84 57 92 Wenn der Vorschlag/die Initiative mehrere Rubriken betrifft: Nicht zutreffend. (cid:121) Operative Mittel INSGESAMT Verpflichtungen Zahlungen (cid:121) Aus der Dotation bestimmter operativer Programme finanzierte Verwaltungsausgaben INSGESAMT (4) (5) (6) Mittel INSGESAMT unter RUBRIKEN 1 bis 4 des mehrjährigen Finanzrahmens (Referenzbetrag) Verpflichtungen =4+ 6 Zahlungen =5+ 6 DE 187 DE Rubrik des mehrjährigen Finanzrahmens 5 Verwaltungsausgaben GD: REGIO (cid:121) Personalausgaben (cid:121) Sonstige Verwaltungsausgaben GD REGIO INSGESAMT Mittel 739109 GD: EMPL (cid:121) Personalausgaben (cid:121) Sonstige Verwaltungsausgaben Jahr N Jahr N+1 Jahr N+2 Jahr N+3 Jahr N+4 Jahr N+5 Jahr N+6 INSGESAMT in Mio. EUR (3 Dezimalstellen) 80,187 80,187 3,800 3,800 83,987 83,987 80,187 3,800 80,187 3,800 80,187 3,800 80,187 3,800 80,187 3,800 83,987 83,987 83,987 83,987 83,987 561,309 26,600 587,909 Jahr N Jahr N+1 Jahr N+2 Jahr N+3 Jahr N+4 Jahr N+5 Jahr N+6 INSGESAMT 25,400 25,400 25,400 25,400 25,400 25,400 25,400 177,800 GD EMPL INSGESAMT Mittel 25,400 25,400 25,400 25,400 25,400 25,400 25,400 177,800 DE 188 DE Mittel INSGESAMT unter RUBRIK 5 des mehrjährigen Finanzrahmens (Verpflichtungen insges. = Zahlungen insges. ) 109,387 109,387 109,387 109,387 109,387 109,387 109,387 765,709 Jahr N86 Jahr N+1 Jahr N+2 Jahr N+3 Bei längerer Dauer (Ziff. 1. 6. ) bitte weitere Spalten einfügen INSGESAMT in Mio. EUR (3 Dezimalstellen) Mittel INSGESAMT unter RUBRIKEN 1 bis 5 des mehrjährigen Finanzrahmens Verpflichtungen Zahlungen 46. 663 ,059 47. 138 ,355 47. 537 ,542 48. 004 ,451 48. 593 ,671 49. 150 ,244 49. 698 ,879 336. 786,202 86 Das Jahr N ist das Jahr, in dem mit der Umsetzung des Vorschlags/der Initiative begonnen wird. DE 189 DE 3. 2. 2. Geschätzte Auswirkungen auf die operativen Mittel • (cid:133) Für den Vorschlag/die Initiative werden keine operativen Mittel benötigt. • (cid:133) Für den Vorschlag werden die folgenden operativen Mittel benötigt: Kohäsionspolitik wird nach dem Grundsatz der geteilten Verwaltung betrieben. Die strategischen Prioritäten werden zwar auf EU-Ebene festgelegt, mit der tatsächlichen routinemäßigen Verwaltung sind aber Verwaltungsbehörden auf nationaler, regionaler und lokaler Ebene betraut. Die Kommission schlägt Output- Indikatoren vor, die tatsächlichen Output-Vorgaben werden aber von diesen Verwaltungsbehörden im Rahmen ihrer operationellen Programme vorgeschlagen, wobei die Kommission ihre Zustimmung gibt. Daher ist es schwierig, Vorgaben für den Output zu nennen, bis die Programme im Zeitraum 2013–14 erstellt, abschließend erörtert und vereinbart sein werden. Jahr N Jahr N+1 Jahr N+2 Jahr N+3 ERGEBNISSE Mittel für Verpflichtungen, in Mio. EUR (3 Dezimalstellen) Bei längerer Dauer (Ziff. 1. 6. ) bitte weitere Spalten einfügen INSGESAMT Kosten Kosten Kosten Kosten Kosten Kosten Kosten Gesamtzahl Gesamtkosten l h a z n A l h a z n A l h a z n A l h a z n A l h a z n A l h a z n A Ziele und Ergebnisse (cid:216) Art der Ergebnisse87 Durch- schnitts- kosten l h a z n A EINZELZIEL Nr. 188 - Ergebnis - Ergebnis - Ergebnis Zwischensumme für Einzelziel Nr. 1 EINZELZIEL Nr. 2 - Ergebnis 87 88 DE Ergebnisse sind Produkte, die geliefert, und Dienstleistungen, die erbracht werden (z. B. : Austausch von Studenten, gebaute Straßenkilometer…). Wie in Ziffer 1. 4. 2. („Einzelziele…“) beschrieben. 190 DE Zwischensumme für Einzelziel Nr. 2 GESAMTKOSTEN DE 191 DE 3. 2. 3. Geschätzte Auswirkungen auf die Verwaltungsmittel 3. 2. 3. 1. Übersicht • (cid:133) Für den Vorschlag/die Initiative werden keine Verwaltungsmittel benötigt. • (cid:133) Für den Vorschlag werden die folgenden Verwaltungsmittel benötigt: GD REGIO in Mio. EUR (3 Dezimalstellen) Jahr N89 Jahr N+1 Jahr N+2 Jahr N+3 Jahr N+4 Jahr N+5 Jahr N+6 INSGES AMT RUBRIK 5 des mehrjährigen Finanzrahmens Personalausgaben REGIO Sonstige Verwaltungsausgabe n Zwischensumme RUBRIK 5 des mehrjährigen Finanzrahmens Außerhalb der RUBRIK 590 des mehrjährigen Finanzrahmens91 Personalausgaben REGIO Sonstige Verwaltungsausgabe n Zwischensumme der Mittel außerhalb der RUBRIK 5 des mehrjährigen Finanzrahmens 80,187 80,187 80,187 80,187 80,187 80,187 80,187 561. 309 3,800 3,800 3,800 3,800 3,800 3,800 3,800 26,600 83,741 83,741 83,741 83,741 83,741 83,741 83,741 586,187 4,4 4,4 4,4 4,4 4,4 4,4 4,4 30,8 13,365 13,365 13,365 13,365 13,365 13,365 13,365 93,555 17,765 17,765 17,765 17,765 17,765 17,765 17,765 124,355 89 90 91 Das Jahr N ist das Jahr, in dem mit der Umsetzung des Vorschlags/der Initiative begonnen wird. Ausgaben für technische und administrative Unterstützung und Ausgaben zur Unterstützung der Umsetzung von Programmen bzw. Maßnahmen der EU (vormalige BA-Linien), indirekte Forschung, direkte Forschung. Externes Personal, finanziert aus den vormaligen BA-Linien auf der Grundlage der endgültigen Zuweisung der Humanressourcen für 2011 (einschließlich externes Personal am Sitz der Kommission und in den Delegationen). DE 192 DE INSGESAMT 101,506 101,506 101,506 101,506 101,506 101,506 101,506 710,542 DE 193 DE GD EMPL in Mio. EUR (3 Dezimalstellen) Jahr N92 Jahr N+1 Jahr N+2 Jahr N+3 Jahr N+4 Jahr N+5 Jahr N+6 INSGES AMT RUBRIK 5 des mehrjährigen Finanzrahmens Personalausgaben Sonstige Verwaltungsausgabe n Zwischensumme RUBRIK 5 des mehrjährigen Finanzrahmens Außerhalb der RUBRIK 593 des mehrjährigen Finanzrahmens Personalausgaben Sonstige Verwaltungsausgabe n Zwischensumme der Mittel außerhalb der RUBRIK 5 des mehrjährigen Finanzrahmens 25,400 25,400 25,400 25,400 25,400 25,400 25,400 177,800 25,400 25,400 25,400 25,400 25,400 25,400 25,400 177,800 5,000 5,000 5,000 5,000 5,000 5,000 5,000 35,000 16,000 16,000 16,000 16,000 16,000 16,000 16,000 112,000 21,000 21,000 21,000 21,000 21,000 21,000 21,000 147,000 INSGESAMT 46,400 46,400 46,400 46,400 46,400 46,400 46,400 324,800 INSGESAMT 148,933 148,933 148,933 148,933 148,933 148,933 148,933 1. 042,531 92 93 Das Jahr N ist das Jahr, in dem mit der Umsetzung des Vorschlags/der Initiative begonnen wird. Ausgaben für technische und administrative Unterstützung und Ausgaben zur Unterstützung der Umsetzung von Programmen bzw. Maßnahmen der EU (vormalige BA-Linien), indirekte Forschung, direkte Forschung. DE 194 DE 3. 2. 3. 2. Geschätzter Personalbedarf • (cid:133) Für den Vorschlag/die Initiative wird kein Personal benötigt. • (cid:133) Für den Vorschlag/die Initiative wird das folgende Personal benötigt: Die für das Jahr n angegebenen Zahlen beziehen sich auf 2011. GD REGIO: (cid:121) Im Stellenplan vorgesehene Planstellen (Beamte und Bedienstete auf Zeit) – REGIO Jahr N Jahr N+1 Jahr N+2 Jahr N+3 Jahr N+4 Jahr N+5 Jahr N+6 Schätzung in ganzzahligen Werten (oder mit höchstens einer Dezimalstelle) 13 01 01 01 (am Sitz und in den Vertretungen der Kommission) 13 01 01 02 (in den Delegationen) 13 01 05 01 (indirekte Forschung) 10 01 05 01 (direkte Forschung) 606 606 606 606 606 606 606 (cid:121) Externes Personal (in Vollzeitäquivalenten = FTE)94– REGIO 13 01 02 01 (AC, INT, ANS der Globaldotation) 13 01 02 02 (AC, AL, JED, INT und ANS in den Delegationen) 13 01 04 01 - am Sitz96 48 48 48 48 48 48 48 56 56 56 56 56 56 56 94 95 96 DE AC = Vertragsbediensteter, INT = Leiharbeitskraft („Intérimaire“), JED = Junger Sachverständiger in Delegationen, AL = örtlich Bediensteter, ANS = Abgeordneter nationaler Sacherverständiger. Teilobergrenze für aus den operativen Mitteln finanziertes externes Personal (vormalige BA-Linien). Insbesondere für Strukturfonds, Europäischer Landwirtschaftsfonds für die Entwicklung des ländlichen Raums (ELER) und Europäischer Fischereifonds (EFF). 195 DE 95 13 01 04 03 97 in den Delegationen - am Sitz98 in den Delegationen XX 01 05 02 (AC, INT, ANS der indirekten Forschung) 10 01 05 02 (AC, INT, ANS der direkten Forschung) Sonstige Haushaltslinien: INSGESAMT 25 25 25 25 25 25 25 735 735 735 735 762735 735 735 XX steht für den jeweiligen Haushaltstitel bzw. Politikbereich. Der Personalbedarf wird durch der Verwaltung der Maßnahme zugeordnetes Personal der GD oder GD-interne Personalumsetzung gedeckt. Hinzu kommen etwaige zusätzliche Mittel für Personal, die der für die Verwaltung der Maßnahme zuständigen GD nach Maßgabe der verfügbaren Mittel im Rahmen der jährlichen Mittelzuweisung zugeteilt werden. Beschreibung der auszuführenden Aufgaben: Beamte und Zeitbedienstete Sie wirken daran mit, zu genehmigende Vorschläge für Programme und/oder Projekte im Mitgliedstaat XXX zu analysieren, zu verhandeln, abzuändern und/oder zu erstellen. Sie wirken an der Verwaltung, Überwachung und Evaluierung der Durchführung genehmigter Programme/Projekte mit. Sie gewährleisten die Einhaltung der für das Programm XXX geltenden Regelungen. Externes Personal Wie oben und/oder administrative Unterstützung. 97 98 DE Teilobergrenze für aus den operativen Mitteln finanziertes externes Personal (vormalige BA-Linien). Insbesondere für Strukturfonds, Europäischer Landwirtschaftsfonds für die Entwicklung des ländlichen Raums (ELER) und Europäischer Fischereifonds (EFF). 196 DE GD EMPL Schätzung in Vollzeitäquivalenten ohne Dezimalstellen (cid:121) Im Stellenplan vorgesehene Planstellen (Beamte und Bedienstete auf Zeit) Jahr N Jahr N+1 Jahr N+2 Jahr N+3 Jahr N+4 Jahr N+5 Jahr N+6 200 200 200 200 200 200 200 04 01 01 (am Sitz und in den Vertretungen der Kommission) (200 Stellen zu Kosten von je 127 000 EUR) (Delegationen) (Indirekte Forschung) (Direkte Forschung) (cid:121) Externes Personal (in Vollzeitäquivalenten = FTE)99 (AC, INT, ANS der Globaldotation) (AC, AL, JED, INT und ANS in den Delegationen) 04 01 04 01 - am Sitz 101 93 93 93 93 93 93 93 99 100 101 DE AC = Vertragsbediensteter, INT = Leiharbeitskraft („Intérimaire“), JED = Junger Sachverständiger in Delegationen, AL = örtlich Bediensteter, ANS = Abgeordneter nationaler Sacherverständiger. Teilobergrenze für aus den operativen Mitteln finanziertes externes Personal (vormalige BA-Linien). Insbesondere für Strukturfonds, Europäischer Landwirtschaftsfonds für die Entwicklung des ländlichen Raums (ELER) und Europäischer Fischereifonds (EFF). 197 DE 100 - in den Dele gati one n xx 01 05 02 (AC, INT, ANS der indirekten Forschung) xx 01 05 02 (AC, INT, ANS der direkten Forschung) Sonstige Haushaltslinien: xx 01 04 02 INSGESAMT 293 293 293 293 293 293 293 XX steht für den jeweiligen Haushaltstitel bzw. Politikbereich. Der Personalbedarf wird durch der Verwaltung der Maßnahme zugeordnetes Personal der GD oder GD-interne Personalumsetzung gedeckt. Hinzu kommen etwaige zusätzliche Mittel für Personal, die der für die Verwaltung der Maßnahme zuständigen GD nach Maßgabe der verfügbaren Mittel im Rahmen der jährlichen Mittelzuweisung zugeteilt werden. DE 198 DE 3. 2. 4. Vereinbarkeit mit dem mehrjährigen Finanzrahmen • (cid:133) Der Vorschlag/die Initiative ist mit dem nächsten mehrjährigen Finanzrahmen vereinbar. • (cid:133) Der Vorschlag/die Initiative erfordert eine Anpassung der betreffenden Rubrik des mehrjährigen Finanzrahmens. Bitte erläutern Sie die erforderliche Anpassung unter Angabe der einschlägigen Haushaltslinien und der entsprechenden Beträge. […] • (cid:133) Der Vorschlag/die Inanspruchnahme Flexibilitätsinstruments oder eine Änderung des mehrjährigen Finanzrahmens. 102 Initiative erfordert eine des Bitte erläutern Sie den Bedarf unter Angabe der einschlägigen Rubriken und Haushaltslinien sowie der entsprechenden Beträge. […] 3. 2. 5. Finanzierungsbeteiligung Dritter • Der Vorschlag/die Initiative sieht keine Kofinanzierung durch Dritte vor. • (cid:133) Der Vorschlag sieht vor, dass die EU-Mittel durch eine Kofinanzierung zu ergänzen sind. Der genaue Betrag lässt sich nicht quantifizieren. Die Verordnung legt auf den jeweiligen abgestimmte Höchst- Kofinanzierungssätze fest (vgl. Artikel 73 dieses Vorschlag für eine Verordnung): Entwicklung regionalen Stand der Geldgeber / kofinanzierende Organisation Kofinanzierung INSGESAMT Mittel in Mio. EUR (3 Dezimalstellen) Jahr N MS Jahr N+1 MS Jahr N+2 MS Jahr N+3 MS Jahr N+4 MS Jahr N+5 MS Jahr N+6 MS Insgesamt noch festzu- legen noch festzu- legen noch festzu- legen noch festzu- legen noch festzu- legen noch festzu- legen noch zu bestäti- gen 102 Siehe Nummern 19 und 24 der Interinstitutionellen Vereinbarung. DE 199 DE 3. 3. Geschätzte Auswirkungen auf die Einnahmen • (cid:133) Der Vorschlag/die Initiative wirkt sich nicht auf die Einnahmen aus. • (cid:133) Der Vorschlag/die Initiative wirkt sich auf die Einnahmen aus, und zwar – – (cid:133) (cid:133) Für das laufende Haushaltsjahr zur Verfügung stehende Mittel Einnahmen- linie: Artikel …………. auf die Eigenmittel auf die sonstigen Einnahmen Auswirkungen des Vorschlags/der Initiative103 in Mio. EUR (3 Dezimalstellen) Jahr N Jahr N+1 Jahr N+2 Jahr N+3 Bei längerer Dauer (Ziff. 1. 6. EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 6. 10. 2011 KOM(2011) 615 v konečnom znení 2011/0276 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006 {SEC(2011) 1141 final} {SEC(2011) 1142 final} SK SK DÔVODOVÁ SPRÁVA 1. KONTEXT NÁVRHU Dňa 29. júna 2011 Komisia prijala návrh nadchádzajúceho viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020: Rozpočet stratégie Európa 20201. Hlavnými charakteristickými znakmi nasledujúceho súboru programov je zjednodušenie realizácie politík, zameranie na výsledky a väčšie využívanie podmienenosti. regulácie3 inteligentnej Zjednodušenie sa stanovilo ako rozhodujúci cieľ oznámenia o preskúmaní rozpočtu EÚ,2 programu a uvedeného oznámenia o nadchádzajúcom viacročnom finančnom rámci. Zo skúseností vyplýva, že pravidlá upravujúce výdavkové programy v súčasnom programovom období sa vzhľadom na ich rôznosť a roztrieštenosť často považujú za zbytočne komplikované a náročné z hľadiska ich vykonávania a kontroly. To spôsobuje príjemcom, ako aj Komisii a členským štátom veľké administratívne zaťaženie, ktoré môže mať nechcený efekt odradenia od účasti, zvýšenia chybovosti a oneskorenia vykonávania. To znamená, že sa potenciálne výhody programov EÚ nerealizujú v plnej miere. Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF), Kohézny fond (KF), Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a budúci Európsky fond námorného a rybného hospodárstva (EFNRH) (ďalej len „fondy SSR“) presadzujú vzájomne sa dopĺňajúce ciele politiky a na ich riadení sa podieľajú členské štáty a Komisia. Je preto dôležité maximalizovať účinnosť všetkých štrukturálnych nástrojov stanovených v programoch a optimalizovať synergický účinok a efektívnosť rôznych nástrojov. To sa regulačného dosiahne a inštitucionálneho rámca pre fondy, zvýšeného dôrazu na výsledky a pokroku v monitorovaní celkových a čiastkových cieľov dohodnutých v programoch, ako aj čo najvyššou harmonizáciou pravidiel realizácie a požiadaviek kontroly. prostredníctvom a čiastkových politického, podmienok z hľadiska správnych celkových realizácie cieľov Za daných okolností toto nariadenie poskytuje spoločný súbor základných pravidiel. Je rozdelené na dve časti. V prvej časti je stanovený súbor spoločných ustanovení vzťahujúcich sa na všetky štrukturálne nástroje, ktoré patria do spoločného strategického rámca. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecných zásad podpory, ako partnerstvo, viacúrovňové riadenie, rovnosť medzi mužmi a ženami, trvalá udržateľnosť a dodržiavanie platných právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov. Tento návrh obsahuje aj spoločné prvky strategického plánovania a programovania vrátane zoznamu spoločných tematických cieľov odvodených od stratégie Európa 2020, ustanovenia o spoločnom strategickom rámci na úrovni Únie a o zmluvách o partnerstve, ktoré sa majú uzatvoriť s každým členským štátom. Stanovuje sa v ňom spoločný prístup na posilnenie orientácie politiky rybného hospodárstva súdržnosti, politiky týkajúce sa a námorných záležitostí na výsledky, a preto obsahuje ustanovenia podmienenosti a kontroly výkonnosti, ale aj mechanizmy monitorovania, podávania rozvoja vidieka a politiky v oblasti 1 2 3 KOM(2011) 500 v konečnom znení. KOM(2010) 700 v konečnom znení. KOM(2010) 543 v konečnom znení. SK 2 SK správ a hodnotenia. Spoločné ustanovenia o využívaní fondov spoločného strategického rámca sú stanovené aj vo vzťahu k pravidlám oprávnenosti a osobitná úprava je stanovená pre finančné nástroje a miestny rozvoj pod vedením spoločenstva. Aj niektoré úpravy v oblasti riadenia a kontroly sú spoločné pre všetky fondy SSR. Druhá časť obsahuje osobitné ustanovenia pre EFRR, ESF a KF. Zahŕňajú ustanovenia týkajúce sa poslania a cieľov politiky súdržnosti, finančného rámca, osobitných úprav v oblasti plánovania a podávania správ, významných projektov a spoločných akčných plánov. V druhej časti sa stanovujú požiadavky na systémy riadenia a kontroly v oblasti politiky súdržnosti a podrobnejšie sa preberajú osobitné opatrenia na kontrolu a finančné riadenie. Komisia zároveň zabezpečí zachovanie synergií dosiahnutých prostredníctvom zjednodušenia a harmonizácie prvého piliera (EPZF – Európsky poľnohospodársky záručný fond) a druhého piliera (EPFRV) spoločnej poľnohospodárskej politiky. Preto sa zachová silné prepojenie medzi EPZF a EPFRV a posilnia sa štruktúry, ktoré sa už v členských štátoch zaviedli. 2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU 2. 1. Konzultácie a odborné poradenstvo Nariadenie vychádza z rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami vrátane členských štátov, regiónov, sociálnych a hospodárskych partnerov, akademických odborníkov a medzinárodných inštitúcií v kontexte prípravy návrhu pre každý štrukturálny fond pre finančný rámec na obdobie 2014 – 2020. Ako vstupné údaje boli použité výsledky hodnotenia ex post programov na obdobie 2000 – 2006, ako aj široká škála štúdií a odborného poradenstva. Odborné poradenstvo pre nasledujúci rámec politiky súdržnosti poskytla skupina na vysokej úrovni zaoberajúca sa budúcnosťou politiky súdržnosti, ktorá sa stretla desaťkrát v období rokov 2009 – 2011 a predstavovala neformálnu platformu zriadenú na podporu práce Komisie pri vytváraní budúceho smerovania politiky súdržnosti, ako aj prostredníctvom pracovnej skupiny pre podmienenosť, ktorá sa stretla trikrát na začiatku roku 2011. Verejná konzultácia záverov piatej správy o súdržnosti sa uskutočnila medzi 12. novembrom 2010 a 31. januárom 2011. Celkovo bolo prijatých 444 príspevkov. Súhrn výsledkov bolo uverejnený 13. mája 20114. Verejné konzultácie o budúcnosti rozvoja vidieka sa konali medzi 23. novembrom 2010 a 25. januárom 2011 a 12. januára 2011 sa vytvoril poradný výbor so zainteresovanými stranami. 5 Komisia celkovo prijala 517 príspevkov. Z príspevkov od organizácií prišlo 44 % z poľnohospodárskeho a spracovateľského sektora a 40 % od celoštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, environmentálnych organizácií, skupín odborníkov, ako aj výskumných ústavov, organizácií zaoberajúcich sa rozvojom, obchodného sektora a združení na ochranu spotrebiteľov. Medzi ostatné organizácie (12 %), ktoré sa 4 5 Výsledky verejnej konzultácie záverov piatej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, v Bruseli, pracovný dokument útvarov Komisie, SEK(2011) 590 v konečnom znení, 13. 5. 2011. http://ec. europa. eu/agriculture/events/cap-towards-2020_en. htm SK 3 SK zúčastnili na konzultáciách, patrili organizácie na ochranu zdravia, orgány na správu vodných zdrojov a zástupcovia občianskej spoločnosti. Pokiaľ ide o reformu spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, v apríli 2009 sa prijala zelená kniha6, za ktorou nasledovali verejné konzultácie. Okrem verejných konzultácií sa usporiadalo približne 200 stretnutí s členskými štátmi, Poradným výborom pre rybolov a akvakultúru (ACFA) a regionálnymi poradnými radami, rybárskym priemyslom, spracovateľským sektorom a sektorom obchodu, odborovými zväzmi, mimovládnymi organizáciami a výskumníkmi. Medzi najvýznamnejšie patrili: i) dve stretnutia s členskými štátmi v Gente (12. – 14. septembra 2010) a v Noordwijku (9. – 11. marca 2011), počas ktorých sa prerokúvalo budúce financovanie, ii) špecializovaný seminár o budúcom EFRH (Európsky fond pre rybné hospodárstvo) s účasťou zainteresovaných strán zo sektora, odborových zväzov a členských štátov, ktorý sa usporiadal 13. apríla 2010 v Bruseli a iii) konferencia o budúcom miestnom rozvoji v oblastiach rybného hospodárstva, ktorá sa uskutočnila v Bruseli (12. – 13. apríla 2011). Z výsledkov rôznych verejných konzultácií možno vyvodiť mnoho spoločných záverov, ktoré potvrdili tieto skutočnosti: – väčšina zainteresovaných strán vyzývala k pokračujúcej finančnej podpore týchto politík, – podpora EÚ by sa mala sústrediť na mnoho priorít a rôzne politiky by mali byť zosúladené so stratégiou Európa 2020, – najmä vo vzťahu k politike súdržnosti zainteresované strany vyzývali k prístupom orientovaným na výsledky a výrazne podporili transparentnejší a jednoduchší súbor postupov finančného hospodárenia. Väčšina zainteresovaných k stratégiám prepojeným s ostatnými politikami a finančnými nástrojmi EÚ. strán vyzývala k integrovanejšiemu prístupu alebo 2. 2. Posúdenie vplyvu Tento návrh vychádza z troch posúdení vplyvu: jedno sa vykonalo spoločne pre EFRR, KF a ESF, jedno pre EPFRV a jedno pre EFNRH. V týchto posúdeniach vplyvu sa analyzovali otázky vrátane pridanej hodnoty EÚ, výkonnosti a výsledkov politík, ako aj zjednodušenie a zosúladenie pravidiel. Možnosti posudzované v posúdeniach vplyvu sa týkali: i) zlepšenia kapacity politík s cieľom poskytovať európsku pridanú hodnotu, ii) zvýšenia výkonu politík a iii) zjednodušenia – zníženia administratívnych nákladov a minimalizácie rizika chýb. 2. 2. 1. Poskytovanie európskej pridanej hodnoty Na to, aby štrukturálne programy boli schopné poskytovať európsku pridanú hodnotu: a) musia sústrediť podporu na priority EÚ a zároveň b) musia byť koordinované s ostatnými politikami a finančnými nástrojmi EÚ. Stratégia Európa 2020 poskytuje jednoznačný súbor spoločných cieľov, ktoré zahŕňajú hlavné ciele a hlavné iniciatívy, ako presný rámec na určovanie priorít financovania. Zainteresované strany sa všeobecne zhodujú, pokiaľ ide o úlohu rôznych politík (politika súdržnosti, rozvoj vidieka a politika pre 6 KOM(2009) 163 v konečnom znení. SK 4 SK námorné záležitosti a rybné hospodárstvo), na miere prispievania k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 20207. Pokiaľ ide o koncentráciu na priority EÚ, hodnotili sa možnosti ako flexibilný prístup ku koncentrácii prostredníctvom vyčlenenia finančných prostriedkov, viditeľnejšie a zrozumiteľnejšie prepojenie hlavných cieľov stratégie Európa 2020 s integrovanými usmerneniami, zabezpečenie kritického množstva pre ESF a po tretie, koncentrácia na priority EÚ iba v menej rozvinutých členských štátoch. Uprednostňovanou možnosťou je vytvorenie silného prepojenia na ciele stratégie Európa 2020, čo by prispelo k dosiahnutiu hlavných cieľov. komplexnejšie Pokiaľ ide o koordináciu s ostatnými politikami a finančnými nástrojmi EÚ, skúmali sa možnosti ako voľné zosúladenie na základe nezáväzných strategických usmernení 2020 Spoločenstva, prostredníctvom spoločného strategického rámca a zmluvy o partnerstve a žiadne zosúladenie s inými politikami a finančnými nástrojmi EÚ nad rámec formálneho súladu. Opatrenia strategického plánovania, ktoré zahŕňajú spoločný strategický rámec na úrovni Únie, a zmluvy o partnerstve na vnútroštátnej úrovni, sa považujú za zabezpečujúce účinnú koordináciu medzi politikami a nástrojmi Únie. stratégie Európa zosúladenie s cieľmi 2. 2. 2. Zvýšenie výkonu politiky Účinnosť rôznych štrukturálnych nástrojov závisí od správneho politického, regulačného a inštitucionálneho rámca. V mnohých sektoroch je potrebná určitá kombinácia strategických a regulačných podmienok a verejných investícií na účinné riešenie prekážok rastu. Možnosti, ktoré sa v tejto súvislosti skúmali, sa týkali a) súčasného stavu (makrofiškálna podmienenosť v rámci KF, dodržiavanie postupov, súlad so sektorovými právnymi predpismi EÚ a strategickými rámcami aj za cenu ich nesystematického uplatňovania, žiadne ustanovenia súvisiace s výkonnosťou), b) podmienok ex ante, ktoré bolo potrebné splniť pred prijatím programov, a c) podmienok ex post, ktoré zahŕňajú rámec výkonnosti a výkonnostnú rezervu a d) sprísnenej makrofiškálnej podmienenosti a e) kombinácie možností. Uprednostňovanou možnosťou bola kombinácia možností, keďže táto možnosť by umožnila vyriešiť predpoklady nevyhnutné na účinné využívanie fondov SSR a poskytla by stimuly na dosiahnutie stanovených celkových a čiastkových cieľov a zosúladila by realizáciu programov so správou ekonomických záležitostí Únie. 2. 2. 3. Zjednodušenie – zníženie administratívnych nákladov a minimalizácia rizika chýb Správne, účinné a efektívne riadenie štrukturálnych nástrojov vyžaduje primerané, účinné a transparentné systémy zahŕňajúce všetky príslušné správy. Tieto systémy musia zabezpečiť výber operácií vysokej kvality a účinnú realizáciu týchto operácií v záujme dosiahnutia cieľov politiky. Riadiace a kontrolné systémy musia zabezpečovať aj prevenciu a zisťovanie nezrovnalostí, vrátane podvodov, a tým primeranú istotu o správnosti výdavkov. Systém čerpania prostriedkov by mal byť pritom čo najjednoduchší a najefektívnejší, aby zabezpečil pre príjemcov efektívnu realizáciu a zníženie administratívnej záťaže. 7 SK Závery Rady o piatej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, 3068. zasadnutie Rady pre všeobecné záležitosti, Brusel, 21. februára 2011. 5 SK Skúmané možnosti politiky súdržnosti zahŕňali rôzne možnosti náhrady nákladov (založené na skutočných nákladoch a možnosti zjednodušených nákladov), elektronickú verejnú správu a vierohodnosť. Hlavné rozdiely medzi možnosťami sa týkajú úrovne zapojenia Komisie do hodnotenia riadiacich a kontrolných systémov, dostupnosti možností náhrady nákladov prepojených s výsledkami a hodnotenia mechanizmov podpory elektronickej verejnej správy v každodennom riadení finančných prostriedkov EÚ. Uprednostňovanou možnosťou je proporcionálny prístup, ktorý znamená opatrenia kontroly na základe rizika, dostupnosť širokej škály možností náhrady nákladov a vyspelú elektronickú štátnu správu na úrovni členských štátov a regiónov, pretože môže viesť k výraznému potenciálnemu zníženiu nákladov na kontroly a poklesu objemu práce, ako aj lepšie dodržiavať zásadu subsidiarity. 3. PRÁVNE PRVKY NÁVRHU Opatrenie EÚ je odôvodnené na základe cieľov stanovených v článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako aj na základe zásady subsidiarity. Právo konať je stanovené v článku 175 ZFEÚ, v ktorom sa Únia vyslovene vyzýva, aby zaviedla túto politiku prostredníctvom štrukturálnych fondov, v spojení s článkom 177, v ktorom je vymedzená úloha KF. Ciele ESF, EFRR a KF sú vymedzené v článkoch 162, 176 a 177 ZFEÚ. Opatrenia týkajúce sa poľnohospodárstva a rybného hospodárstva sú odôvodnené v článkoch 38 a 39 ZFEÚ. V článku 174 ZFEÚ sa uvádza, že mimoriadna pozornosť sa musí venovať vidieckym regiónom, regiónom zasiahnutým zmenami v priemysle a regiónom závažne a trvalo znevýhodneným prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny. V článku 349 ZFEÚ sa uvádza, že je potrebné prijať osobitné opatrenia vzhľadom na hospodársku a sociálnu situáciu najvzdialenejších regiónov, ktorá je ovplyvnená určitými osobitnými charakteristikami, ktoré negatívne pôsobia na rozvoj týchto území. 4. VPLYV NA ROZPOČET V návrhu viacročného finančného rámca Komisie sa plánuje na obdobie rokov 2014 – 2020 suma 376 miliárd EUR na hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť. Navrhovaný rozpočet na obdobie 2014 – 2020 mld. EUR Menej rozvinuté regióny Prechodné regióny Rozvinutejšie regióny Územná spolupráca Kohézny fond Osobitný príspevok pre najvzdialenejšie a riedko osídlené regióny Nástroj Spájame Európu pre dopravu, energetiku a IKT 162,6 38,9 53,1 11,7 68,7 0,926 40 (a dodatočných 10 mld. EUR rámci Kohézneho vyčlenených v fondu) *Všetky sumy v stálych cenách roku 2011 S cieľom zvýšiť prínos fondov SSR k dosahovaniu celkových cieľov stratégie Európa 2020 v návrhu Komisie sa stanovujú minimálne podiely ESF pre každú kategóriu SK 6 SK regiónov. Uplatňovanie týchto podielov znamená, že minimálny celkový podiel pre ESF dosiahne 25 % rozpočtových prostriedkov vyčlenených na politiku súdržnosti, teda 84 mld. EUR. Je však dôležité poznamenať, že minimálna suma pridelená na ESF zahŕňa rozpočet na budúci návrh Komisie týkajúci sa potravinovej podpory pre znevýhodnené osoby. Návrh Komisie na financovanie EPFRV a EFNRH bude zahrnutý v pravidlách pre jednotlivé fondy. 5. ZHRNUTIE OBSAHU NARIADENIA 5. 1. Spoločné ustanovenia vzťahujúce sa na všetky fondy SSR 5. 1. 1. Všeobecné zásady Všeobecné zásady vzťahujúce sa na podporu všetkých fondov SSR budú zahŕňať partnerstvo a viacúrovňové riadenie, dodržiavanie platných právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov, podpora rovnosti mužov a žien a udržateľný rozvoj. V tomto kontexte bude Komisii v prípade ESF naďalej pomáhať výbor, ktorý je stanovený v článku 163 zmluvy a skladá sa z jedného zástupcu vlády, jedného zástupcu odborových organizácií a jedného zástupcu organizácií zamestnávateľov z každého členského štátu. 5. 1. 2. Strategický prístup S cieľom maximalizovať vplyv politiky na dosahovanie európskych priorít Komisia navrhuje posilniť postup strategického plánovania. V rámci toho je v nariadení potrebné definovať zoznam tematických cieľov v súlade so stratégiou Európa 2020: 1) 2) 3) 4) 5) 6) 7) 8) 9) posilnenie výskumu, technologického rozvoja a inovácií, zlepšenie prístupu k informáciám a komunikačným technológiám a zlepšenie ich využívania a kvality, konkurencieschopnosti zvýšenie a poľnohospodárskeho hospodárstva a akvakultúry (v prípade EFNRH), malých (v prípade EPFRV) sektora a stredných a sektora podnikov rybného podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch, podpora prispôsobovania sa zmenám klímy, predchádzania a riadenia rizík, ochrana životného prostredia a presadzovanie efektívneho využívania zdrojov, podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach, podpora zamestnanosti a mobility pracovnej sily, podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe, SK 7 SK 10) 11) investovanie do vzdelania, zručností a celoživotného vzdelávania, zvyšovanie inštitucionálnych kapacít a efektivity verejnej správy. Celkové a čiastkové ciele priorít Únie v záujme inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu sa prostredníctvom spoločného strategického rámca pretransformujú na hlavné opatrenia pre EFRR, KF, ESF, EPFRV a EFNRH, ktorými sa zabezpečí integrované využívanie fondov SSR na dosahovanie spoločných cieľov. Zmluvy o partnerstve medzi Komisiou a jednotlivými členskými štátmi budú určovať záväzky partnerov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj záväzky Komisie. Budú nadväzovať na ciele stratégie Európa 2020 a na národné programy reforiem. Budú vytyčovať integrovaný prístup k územnému rozvoju podporovaný všetkými fondmi SSR a budú zahŕňať ciele založené na dohodnutých ukazovateľoch, strategických investíciách a mnohých podmienkach. Budú obsahovať záväzok každoročne vyhodnocovať dosiahnutý pokrok vo výročných správach o politike súdržnosti, politike rozvoja vidieka, ako aj v iných verejných správach. 5. 1. 3. Podmienenosť a výkonnosť Na posilnenie výkonnosti budú zavedené nové ustanovenia o podmienenosti, aby financovanie z prostriedkov EÚ motivovalo členské štáty plniť celkové a čiastkové ciele stratégie Európa 2020. Podmienenosť bude mať podobu tak podmienok ex ante, ktoré musia byť zavedené pred poskytnutím prostriedkov z fondov, ako aj podmienok ex post, podľa ktorých bude uvoľnenie dodatočných prostriedkov z fondov závisieť na výkonnosti. Dôvodom posilňovania podmienok ex ante je zabezpečiť zavedenie podmienok potrebných na poskytovanie účinnej podpory z fondov. Zo skúseností z minulosti vyplýva, že účinnosť investícií financovaných z fondov bola v niektorých prípadoch oslabená prekážkami politických, regulačných a inštitucionálnych rámcov. Koncepcia podmienenosti nie je novou koncepciou v rámci politiky súdržnosti. Počas nadväzujúcich programových období sa zaviedlo niekoľko mechanizmov s cieľom maximalizovať účinnosť opatrení. Niektoré súvisia s riadiacimi a kontrolnými oblasťami, iné zas so strategickými a regulačnými rámcami, ako aj administratívnou kapacitou. Skúsenosti programami. rozdiely medzi však s uplatňovaním Transparentnejšie a systematickejšie uplatňovanie je preto opodstatnené. podmienok naznačujú Podmienky ex post posilnia zameranie na výkonnosť a dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020. Budú založené na dosahovaní míľnikov, ktoré sa týkajú výstupov a výsledkov súvisiacich s čiastkovými cieľmi stratégie Európa 2020 stanovenými pre programy v zmluve o partnerstve. Päť percent rozpočtu príslušných fondov sa vyčlení ako rezerva a na základe strednodobého preskúmania výkonnosti sa pridelí tým členským štátom, ktorých programy splnili určené čiastkové ciele. Neschopnosť splniť určené ciele môže okrem výkonnostnej rezervy viesť k pozastaveniu financovania z fondov a vážne zlyhanie pri plnení cieľov programu môže viesť k odobratiu prostriedkov. S cieľom zabezpečiť, aby účinnosť financovania z prostriedkov EÚ nebola oslabená nevhodnými makrofiškálnymi politikami, Komisia navrhuje posilniť pravidlá makrofiškálnej podmienenosti, ktorými sa riadia fondy, a zosúladiť ich s novými opatreniami na výkon Paktu stability a rastu, ktoré sa majú prijať ako súčasť šiesteho balíka správy ekonomických záležitostí. SK 8 SK Ak členský štát prijíma finančnú pomoc v súlade s článkom 136 a 143 ZFEÚ, môže sa súčasne uplatniť vyššia miera spolufinancovania (o 10 percentuálnych bodov), čím sa zníži objem prostriedkov potrebných z vnútroštátnych rozpočtov v čase fiškálnej konsolidácie, pri zachovaní rovnakej celkovej úrovne financovania EÚ. 5. 1. 4. Opatrenia v oblasti spoločného riadenia V návrhu sa predpokladá riadiaci a kontrolný systém, ktorý bude rovnaký naprieč nástrojmi spoločného riadenia a bude založený na spoločných zásadách. S cieľom posilniť záväzok členských štátov k riadnemu finančnému hospodáreniu sa zavedie nový vnútroštátny akreditačný systém. Harmonizovali sa postupy na podporu istoty Komisie, pokiaľ ide o správnosť výdavkov, a zaviedli sa nové spoločné prvky na posilnenie vierohodnosti, ako vyhlásenie hospodáriaceho subjektu o vierohodnosti a výročné zúčtovanie. 5. 1. 5. Miestny rozvoj riadený spoločenstvom Členské štáty budú mať možnosť využiť spoločné postupy na prípravu, rokovanie, riadenie a vykonávanie, a budú v tom podporované predovšetkým tam, kde je potreba zlepšenia koordinácie investícií do ľudského kapitálu a infraštruktúry najväčšia. Spoločné strategické rámcové fondy musia riešiť viacero potrieb v oblasti rozvoja na subregionálnej a miestnej úrovni. S cieľom uľahčiť vykonávanie opatrení zameraných na viacero oblastí a sektorov Komisia navrhuje posilniť iniciatívy riadené spoločenstvom, uľahčiť vykonávanie integrovaných stratégií miestneho rozvoja a vytváranie miestnych akčných skupín na základe skúseností s prístupom podľa programu LEADER. 5. 1. 6. Finančné nástroje Navrhuje sa, aby podpora určená podnikom a na projekty, ktorá podľa očakávaní prinesie významnú návratnosť investícií, bola okrem grantovej finančnej pomoci primárne poskytovaná prostredníctvom inovatívnych finančných nástrojov. Zatiaľ čo finančné nástroje zostanú podobné ako nástroje využívané v období 2007 – 2013, je potrebné zdôrazniť niekoľko zjednodušujúcich prvkov. Po prvé, Komisia ponúkne pripravené riešenia prostredníctvom prístupu k finančným nástrojom zriadeným na úrovni EÚ a modelov národných a regionálnych fondov založených na štandardných podmienkach stanovených Komisiou. Po druhé, návrh predstavuje presný rámec pre zavedenie týchto nástrojov a objasňuje nejasnosti, ktoré sa objavili v súvislosti s legislatívnym rámcom na obdobie 2007 – 2013, čo zvyšuje právnu istotu všetkých strán. Po tretie, finančné nástroje možno v budúcnosti použiť na všetky druhy investovania a pre všetky typy príjemcov, čím sa značne rozširujú možnosti využitia týchto inovatívnych nástrojov. 5. 1. 7. Monitorovanie a hodnotenie Spoločné ustanovenia pre všetky spoločné strategické rámcové fondy v oblasti monitorovania a hodnotenia zahŕňajú úlohu a zloženie monitorovacieho výboru, výročné správy o vykonávaní, ročné revízne zasadnutia, správy o pokroku dosiahnutom pri realizácii ich zmlúv o partnerstve a hodnotenia ex ante a ex post. SK 9 SK 5. 1. 8. Zjednodušené a zefektívnené pravidlá oprávnenosti Mnohí príjemcovia, ktorí využívajú financovanie z rôznych nástrojov financovania Únie, čelia v súčasnom období rôznym pravidlám oprávnenosti, čo zvyšuje zložitosť riadenia, a tým tiež riziko chýb. Dôraz sa preto kládol na opatrenia na zabezpečenie, aby administratívne náklady boli primerané a aby sa znížilo administratívne zaťaženie spojené s riadením finančných prostriedkov EÚ príjemcami. Cieľom je čo najviac harmonizovať tieto základné pravidlá nástrojov, ktoré sa realizujú v rámci spoločného riadenia, aby sa znížila rozličnosť pravidiel uplatňovaných v praxi. Zjednodušené možnosti nákladových modelov, akými sú paušálne sadzby a jednorazové platby, poskytujú členským štátom prostriedky na zavedenie riadenia orientovaného na výkonnosť na úrovni jednotlivých operácií. Spoločné ustanovenia o vykonávaní zahŕňajú spoločné pravidlá o oprávnených výdavkoch, rôzne formy finančnej podpory, zjednodušené náklady a dĺžku trvania operácií. V návrhu sa ďalej predpokladá, že riadiaci a kontrolný systém bude založený na spoločných zásadách. V kontexte spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „SPP“) sa zachovajú a udržia súčasné pravidlá pre administratívne náklady a kontrolné systémy. 5. 2. Všeobecné ustanovenia vzťahujúce sa na EFRR, ESF a KF V časti III nariadenia sa vymedzuje poslanie a ciele politiky súdržnosti, zemepisné pokrytie podpory, finančné zdroje a zásady pomoci, plánovanie, hlavné projekty, spoločné akčné plány, územný rozvoj, monitorovanie a hodnotenie, informácie a komunikácia, oprávnenosť výdavkov a systémy riadenia a kontroly. 5. 2. 1. Zemepisné pokrytie podpory To zahŕňa rozlišovanie vo vzťahu k menej rozvinutým regiónom, prechodným regiónom a rozvinutejším regiónom. Menej rozvinuté regióny: V súlade so ZFEÚ zostane podpora menej rozvinutých regiónov naďalej dôležitou prioritou politiky súdržnosti. Proces vyrovnávania rozdielov hospodársky a sociálne zaostávajúcich regiónov si vyžiada dlhodobé trvalé úsilie vo svete so zvyšujúcou sa neistotou. Táto kategória sa vzťahuje na tie regióny, ktorých HDP na obyvateľa je menší ako 75 % priemerného HDP krajín EÚ-27. Prechodné regióny: Zavedie sa nová kategória regiónov – prechodné regióny, ktorá nahradí súčasný systém postupného zrušenia a zavedenia pomoci. Do tejto kategórie budú patriť všetky regióny s HDP na obyvateľa medzi 75 % a 90 % priemeru EÚ-27. Rozvinutejšie regióny: Kým opatrenia v menej rozvinutých regiónoch zostanú prioritou politiky súdržnosti, všetky členské štáty čelia dôležitým výzvam, akými je celosvetová hospodárska súťaž medzi znalostnými ekonomikami, prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a prehlbujúca sa polarizácia spoločnosti v dôsledku súčasnej hospodárskej situácie. Táto kategória sa vzťahuje na tie regióny, ktorých HDP na obyvateľa je vyšší ako 90 % priemerného HDP krajín EÚ-27. Všetky regióny, ktorých HDP na obyvateľa v období rokov 2007 – 2013 bol nižší ako 75 % priemerného HDP krajín EÚ-25 v referenčnom období, ale ktorých HDP na obyvateľa vzrástol na viac ako 75 % priemerného HDP v EÚ-27, budú dostávať dve tretiny rozpočtových prostriedkov, ktoré im boli pridelené na roky 2007 – 2013. SK 10 SK Pre všetky kategórie regiónov sa stanovia minimálne podiely podpory ESF (25 % pre konvergenčné regióny, 40 % pre prechodné regióny a 52 % pre konkurencieschopné regióny). KF pomôže členským štátom s HND na obyvateľa pod 90 % priemeru krajín EÚ-27 investovať do transeurópskych dopravných sietí a do životného prostredia. Časť príspevkov z Kohézneho fondu (10 miliárd EUR) bude viazaná na financovanie hlavných dopravných sietí v rámci nástroja Spájame Európu. Skúsenosti so súčasným finančným rámcom ukazujú, že mnohé členské štáty majú ťažkosti s prijímaním veľkého objemu prostriedkov EÚ v obmedzenom čase. Fiškálna situácia v niektorých členských štátoch okrem toho sťažila uvoľňovanie prostriedkov v rámci vnútroštátneho spolufinancovania. Komisia s cieľom posilniť schopnosť prijať finančné prostriedky navrhuje niekoľko krokov: – – – stanoviť maximálnu mieru pridelených prostriedkov na súdržnosť na 2,5 % HDP, stanoviť stropy pre mieru spolufinancovania na úrovni každej prioritnej osi v operačných programoch na úrovni 85 % (alebo v určitých prípadoch 80 % a 75 %) v menej rozvinutých regiónoch a najvzdialenejších regiónoch, 60 % v prechodných regiónoch a 50 % v rozvinutejších regiónoch, zahrnúť do zmlúv o partnerstve niektoré podmienky v súvislosti so zlepšením administratívnej kapacity. 5. 2. 2. Posilnené strategické plánovanie orientované na výsledky Komisia navrhuje postup plánovania, ktorý je viac orientovaný na výsledky, s cieľom zabezpečiť, aby programy politiky súdržnosti mali jasnú logiku intervencie, boli orientované na výsledky a obsahovali primerané ustanovenia na integrovaný prístup k rozvoju a účinné využívanie fondov. Komisia predovšetkým navrhuje zaviesť spoločné akčné plány, ktoré predstavujú operácie zahŕňajúce skupinu projektov ako súčasť operačného programu, s konkrétnymi cieľmi, ukazovateľmi výsledkov a výstupmi dohodnutými medzi členským štátom a Komisiou. Poskytujú zjednodušený riadiaci a kontrolný systém orientovaný na výsledky. 5. 2. 3. Zefektívnenie finančného riadenia a kontroly Riadiaci a kontrolný systém musí dosiahnuť rovnováhu medzi nákladmi na riadenie a kontrolu a súvisiacim rizikom. Úloha Komisie v rámci hodnotenia ex ante vnútroštátnych riadiacich a kontrolných systémov sa stane primeranejšou, keďže povinné hodnotenie Komisie vystrieda prístup založený na hodnotení rizika. Malé programy budú oslobodené od hodnotenia Komisie. Prístup založený na hodnotení rizika znižuje administratívne náklady súvisiace s malými programami a priebežnou správou. Zvyšuje tiež istotu, keďže zdroje Komisie sa môžu využiť účinnejšie a zamerať sa na rizikovejšie oblasti. Elektronická správa údajov môže predstavovať hlavný zdroj zníženia administratívneho zaťaženia a súčasne zvýšiť kontrolovateľnosť projektov a výdavkov. Preto sa navrhuje vyžadovať, aby všetky členské štáty zriadili takéto systémy do konca roku 2014, aby SK 11 SK príjemcovia mohli poskytovať všetky informácie prostredníctvom elektronickej výmeny údajov. Jednou z problematík súvisiacou s finančným riadiacim systémom v programovom období 2007 – 2013 je všeobecné pravidlo, na základe ktorého sa všetky podklady jednotlivých operácií musia uchovávať tri roky po skončení daného programu. V návrhu sa preto predpokladá povinné ročné uzavretie ukončených operácií alebo výdavkov rámci ročného zúčtovania. Cieľom tohto návrhu je znížiť zaťaženie súvisiace s dlhým obdobím uchovávania dokumentov pre jednotlivých príjemcov a rizík spojených so stratou revízneho záznamu. SK 12 SK 2011/0276 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006 EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 177, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru8, so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov9, so zreteľom na stanovisko Dvora audítorov10, konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom, keďže: (1) V článku 174 zmluvy sa stanovuje, že Únia sa v záujme posilnenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti zameriava na znižovanie rozdielov medzi úrovňami rozvoja rôznych regiónov a zaostalosti najviac znevýhodnených regiónov alebo ostrovov, najmä vidieckych regiónov, regiónov zasiahnutých zmenami v priemysle a regiónov závažne a trvalo znevýhodnených prírodnými a demografickými podmienkami. V článku 175 zmluvy sa vyžaduje, aby Únia podporila dosiahnutie týchto cieľov prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu, usmerňovacej sekcie, Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskej investičnej banky a ďalších finančných nástrojov. (2) V súlade so závermi Európskej rady zo 17. júna 2010, ktorými sa prijala stratégia Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, by Únia a členské štáty 8 9 10 Ú. v. EÚ C , , s. Ú. v. EÚ C , , s. Ú. v. EÚ C , , s. SK 13 SK (3) (4) (5) (6) (7) (8) mali zabezpečovať dosahovanie a súčasne podporovať harmonický rozvoj Únie a znižovať regionálne rozdiely. inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu S cieľom zlepšiť koordináciu a harmonizovať využívanie fondov, ktoré poskytujú podporu v rámci politiky súdržnosti, konkrétne Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF) a Kohézneho fondu (KF) s fondmi určenými na rozvoj vidieka, konkrétne Európskeho poľnohospodárskeho fondu na rozvoj vidieka (EPFRV), a pri sektore námorných záležitostí a rybného hospodárstva, konkrétne Európskeho fondu námorného a rybného hospodárstva (EFNRH), by sa pre všetky tieto fondy (ďalej len „fondy spoločného strategického rámca“ alebo „fondy SSR“) mali stanoviť spoločné ustanovenia. Okrem toho, toto nariadenie obsahuje ustanovenia, ktoré sú spoločné pre EFRR, ESF a KF, ale nevzťahujú sa na EPFRV a EFNRH. V dôsledku osobitostí, ktoré existujú pre každý fond SSR, by sa mali v samostatných nariadeniach určiť osobitné pravidlá pre jednotlivé fondy SSR, ako aj osobitné pravidlá uplatniteľné pre cieľ Európskej územnej spolupráce v rámci EFRV. Pokiaľ ide o spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP), výrazné synergie sa už dosiahli prostredníctvom zjednodušenia a zosúladenia pravidiel riadenia a kontroly pre prvý pilier (EPZF – Európsky poľnohospodársky záručný fond) a druhý pilier (EPFRV) SPP. Preto by sa malo zachovať silné prepojenie medzi EPZF a EPFRV a posilniť štruktúry, ktoré sú už v členských štátoch zavedené. Najvzdialenejšie regióny by mali mať prospech z osobitných opatrení a dodatočného financovania na vyváženie nedostatkov vyplývajúcich z faktorov uvedených v článku 349 zmluvy. S cieľom zabezpečiť správny a jednotný výklad ustanovení a prispieť k právnej istote členských štátov a príjemcov je potrebné zadefinovať určité pojmy používané v nariadení. Stanovilo sa, že toto nariadenie pozostáva z troch častí, z ktorých prvá obsahuje odôvodnenia a vymedzenie pojmov, druhá pravidlá uplatniteľné na všetky fondy SSR a tretia obsahuje ustanovenia, ktoré sa vzťahujú len na EFRV, ESF a KF („fondy“). Podľa článku 317 zmluvy a so zreteľom na spoločné riadenie by sa mali určiť podmienky, za ktorých môže Komisia uplatniť svoju zodpovednosť za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie, a mala by sa spresniť zodpovednosť, ktorá z tejto spolupráce vyplýva pre členské štáty. Tieto podmienky by mali umožniť Komisii uistiť sa, že členské štáty využívajú fondy SSR zákonne a správne, ako aj v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia v zmysle nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev11. Členské štáty a orgány, ktoré sa tento účel určili, by mali zodpovedať za vykonávanie programov na príslušnej územnej úrovni v súlade s inštitucionálnym, právnym a finančným rámcom členského štátu. Tieto ustanovenia ďalej zabezpečujú, aby sa venovala pozornosť potrebe zaistiť komplementárnosť a konzistentnosť zásahu Únie, proporcionalitu administratívnych opatrení a zníženie administratívneho zaťaženia príjemcov finančných prostriedkov z fondov SSR. 11 Ú. v. ES L 248, 16. 9. 2002, s. 1. SK 14 SK (9) Pre zmluvu o partnerstve a pre každý program osobitne by členský štát mal utvoriť partnerstvo so zástupcami príslušných regionálnych, miestnych, mestských a ostatných verejných orgánov; hospodárskych a sociálnych partnerov; a subjekty, ktoré zastupujú občiansku spoločnosť, vrátane partnerov z oblasti životného prostredia, mimovládnych organizácií a subjektov zodpovedných za presadzovanie rovnosti a nediskriminácie. Účelom tohto partnerstva je rešpektovať zásadu viacúrovňového riadenia, zabezpečiť, aby sa zainteresované strany stotožnili s plánovanými opatreniami, a vychádzať zo skúseností a know-how príslušných aktérov. Komisia by mala byť splnomocnená na prijímanie delegovaných aktov na zabezpečenie kódexu správania s cieľom zabezpečiť zapojenie partnerov do prípravy, vykonávania, monitorovania a hodnotenia zmlúv o partnerstve a programov konzistentným spôsobom. (10) Činnosti fondov SSR a nimi podporované operácie by mali byť v súlade s platnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sú priamo alebo nepriamo spojené s realizáciou operácie. (11) V súvislosti s úsilím Únie o posilnenie hospodárskej, územnej a sociálnej súdržnosti by sa Únia vo všetkých fázach využívania fondov SSR mala zamerať na odstraňovanie nerovností a presadzovanie rovnosti mužov a žien, ako aj na boj proti diskriminácii na základe rodu, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. (12) Ciele fondov SSR by sa mali realizovať z pohľadu trvalo udržateľného rozvoja a snahy Únie o podporu cieľa ochrany a zlepšovania životného prostredia podľa článku 11 a 19 zmluvy, zohľadňujúc zásadu „znečisťovateľ platí“. Členské štáty by v súlade s ambíciou venovať najmenej 20 % rozpočtu Únie na tento cieľ poskytovať informácie o podpore cieľov v oblasti zmeny klímy s použitím metodiky prijatej Komisiou vykonávacím aktom. (13) S cieľom dosiahnuť čiastkové a celkové ciele stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu by sa podpora fondov SSR mala zamerať na obmedzený počet spoločných tematických cieľov. Presný rozsah každého z fondov SSR je stanovený v pravidlách pre jednotlivé fondy a môže byť obmedzený len na niektoré z tematických cieľov vymedzených v tomto nariadení. (14) Komisia by mala prijať delegovaným aktom spoločný strategický rámec, ktorý transformuje ciele Únie na kľúčové akcie pre fondy SSR s cieľom poskytnúť jasnejšie strategické usmernenie pre proces programovania na úrovni členských štátov a regiónov. Spoločný strategický rámec by mal uľahčiť sektorovú a územnú koordináciu zásahov Únie v rámci fondov SSR a s ostatnými relevantnými politikami a nástrojmi Únie. (15) Spoločný strategický rámec by mal preto stanoviť kľúčové oblasti podpory, územné výzvy na riešenie, ciele politiky, prioritné oblasti spolupráce, mechanizmy koordinácie a mechanizmy na zabezpečenie súladu a konzistencie s hospodárskymi politikami členských štátov a Únie. (16) Na základe spoločného strategického rámca, ktorý má prijať Komisia, by mal každý členský štát pripraviť v spolupráci s partnermi a s Komisiou zmluvu o partnerstve. Zmluva o partnerstve by mala transformovať prvky vymedzené v spoločnom strategickom rámci do vnútroštátneho kontextu a vymedzovať pevné záväzky na dosiahnutie cieľov Únie prostredníctvom programovania fondov SSR. SK 15 SK (17) Členské štáty by sa mali zamerať na zabezpečenie výrazného príspevku k dosiahnutiu cieľov Únie v súlade so svojimi osobitnými vnútroštátnymi a regionálnymi potrebami rozvoja. Mali by sa vymedziť podmienky ex ante, ktoré zabezpečia zavedenie potrebných rámcových podmienok účinného využívania podpory Únie. Splnenie týchto podmienok ex ante by mala posúdiť Komisia v rámci jej hodnotenia zmluvy o partnerstve a programov. V prípadoch neplnenia podmienok ex ante by Komisia mala mať právomoc pozastaviť platby pre program. (18) Pre každý program by sa mal vymedziť výkonnostný rámec s cieľom monitorovať v priebehu celého programového obdobia pokrok v dosahovaní čiastkových a celkových cieľov stanovených pre každý program. Komisia v spolupráci s členskými štátmi by mala preskúmať výkonnosť v rokoch 2017 a 2019. Mala by naplánovať výkonnostnú rezervu a prideliť ju v roku 2019 tam, kde boli dosiahnuté čiastkové ciele stanovené vo výkonnostnom rámci. Pre programy Európskej územnej spolupráce by výkonnostná rezerva nemala existovať z dôvodu ich rozmanitosti a medzinárodnej povahy. V prípadoch výrazného zaostávania v dosahovaní míľnikov alebo cieľov by Komisia mala byť schopná pozastaviť platby pre program, alebo na konci programového obdobia požiadať o finančné opravy s cieľom zabezpečiť, aby sa rozpočet Únie nevyužíval zbytočne alebo neefektívne. (19) Vytvorenie užšieho prepojenia medzi politikou súdržnosti a hospodárskym riadením Únie zabezpečí, aby sa účinnosť výdavkov v rámci fondov SSR opierala o zdravé hospodárske politiky a aby fondy SSR mohli byť v prípade potreby presmerované na riešenie hospodárskych problémov, ktorým krajina čelí. Tento proces musí byť postupný a začať zmenou zmluvy o partnerstve a programov, aby sa podporili odporúčania Rady na riešenie makroekonomických nerovnováh a sociálnych a hospodárskych problémov. Pokiaľ aj napriek intenzívnejšiemu využívaniu fondov SSR členský štát neprijme účinné opatrenia v súvislosti so správou hospodárskych záležitostí, Komisia by mala mať právo pozastaviť všetky platby a záväzky alebo ich časť. Rozhodnutia o pozastavení by mali byť primerané a účinné a mali by zohľadniť vplyv jednotlivých programov na riešenie hospodárskej a sociálnej situácie v príslušnom členskom štáte a predošlé zmeny a doplnenia zmluvy o partnerstve. Komisia by pri rozhodovaní o pozastavení platieb mala rešpektovať aj rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi, berúc do úvahy najmä vplyv pozastavenia platieb na hospodárstvo dotknutého členského štátu. Pozastavenie platieb by sa malo zrušiť a finančné prostriedky opäť sprístupniť dotknutému členskému štátu ihneď ako členský štát prijme potrebné opatrenie. (20) S cieľom zabezpečiť zameranie na dosiahnutie stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, mali by sa vymedziť spoločné prvky pre všetky programy. Na zabezpečenie zosúladenia programových opatrení pre fondy SSR, by sa mali zosúladiť postupy pre schvaľovanie a zmenu a doplnenie programov. Plánovanie by malo zabezpečiť súlad so spoločným strategickým rámcom a zmluvou o partnerstve, koordináciu fondov SSR, a to navzájom, ako aj s ostatnými existujúcimi finančnými nástrojmi a Európskou investičnou bankou. (21) Na základe zmluvy sa k cieľom hospodárskej a sociálnej súdržnosti pridala územná súdržnosť a preto je zvlášť nevyhnutné zaoberať sa úlohou miest, funkčných geografických oblastí a subregionálnych oblastí, ktoré čelia osobitným zemepisným alebo demografickým problémom. Na tento účel, s cieľom lepšie mobilizovať potenciál na miestnej úrovni, je potrebné posilniť a uľahčiť rozvoj riadený spoločenstvom stanovením spoločných pravidiel a úzkou koordináciou všetkých fondov SSR. Zodpovednosť za realizáciu stratégií SK 16 SK miestneho rozvoja by sa v podstate mala prideliť miestnym akčným skupinám, ktoré zastupujú záujmy spoločenstva. (22) Finančné nástroje majú rastúci význam, pokiaľ ide o ich pákový efekt na fondy SSR, ich schopnosť kombinovať rôzne formy verejných a súkromných zdrojov na podporu cieľov verejnej politiky, a pretože vďaka revolvingovým formám financovania je takáto podpora v dlhodobom horizonte udržateľnejšia. (23) Finančné nástroje podporované fondmi SSR by sa mali využiť na riešenie konkrétnych potrieb trhu nákladovo efektívnym spôsobom a v súlade s cieľmi programov a nemali by vytláčať súkromné financovanie. Z tohto dôvodu by sa k rozhodnutiu financovať podporné opatrenia prostredníctvom finančných nástrojov malo dospieť na základe analýzy ex ante. (24) Finančné nástroje by sa mali vytvoriť a zaviesť tak, aby podporovali výraznú účasť investorov zo súkromného sektora a finančných inštitúcií na základe primeraného znášania rizika. Na to, aby boli finančné nástroje pre súkromný sektor dostatočne atraktívne, musia byť vytvorené a zavedené flexibilným spôsobom. Riadiace orgány by mali preto navrhnúť čo najprimeranejšie formy zavedenia finančných nástrojov, aby sa spĺňali osobitné potreby cieľových regiónov v súlade s cieľmi príslušných programov. (25) Riadiace orgány by mali mať možnosť poskytovať prostriedky z programov na finančné nástroje zriadené na úrovni Únie alebo na nástroje zriadené na úrovni regiónov. Riadiace orgány by mali mať tiež možnosť zaviesť finančné nástroje priamo, prostredníctvom konkrétnych fondov alebo cez fondy fondov. (26) Výška prostriedkov poskytovaných z fondov SSR na finančné nástroje by mala vždy zodpovedať výške potrebnej na realizáciu plánovaných investícií a platieb konečným príjemcom vrátane nákladov a poplatkov na riadenie, určenej na základe podnikateľských plánov a prognóz toku hotovosti na vopred stanovené obdobie, ktoré však nesmie byť dlhšie ako dva roky. (27) Je potrebné stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa súm, ktoré budú prijateľné ako oprávnené náklady v čase ukončenia programov, aby sa zaistilo účinné využívanie súm vrátane nákladov a poplatkov na riadenie, vyplácaných z fondov SSR na finančné nástroje na investície a platby konečným príjemcom. Je tiež potrebné stanoviť osobitné pravidlá týkajúce sa opätovného použitia zdrojov pridelených na podporu z fondov SSR, vrátane využitia odkázaných zdrojov po ukončení programov. (28) Členské štáty by mali monitorovať programy, aby vedeli zhodnotiť ich realizáciu a pokrok pri napĺňaní cieľov programu. Na tento účel by sa mali zriadiť monitorovacie výbory a ich zloženie a funkcie by sa mali vymedziť pre fondy SSR. Na to, aby sa uľahčila koordinácia medzi fondmi SSR, mali by sa zriadiť spoločné monitorovacie výbory. S cieľom zabezpečiť účinnosť by mali mať monitorovacie výbory možnosť vydávať odporúčania riadiacim orgánom, pokiaľ ide o realizáciu programu, a mali by sledovať činnosti vykonané v nadväznosti na ich odporúčania. (29) Zosúladenie mechanizmov monitorovania a podávania správ, pokiaľ ide o fondy SSR, je nevyhnutné na zjednodušenie mechanizmov riadenia na všetkých úrovniach. Dôležité je zabezpečiť primerané požiadavky na podávanie správ, ale aj dostupnosť komplexných informácií o dosiahnutom pokroku v kľúčových bodoch preskúmania. Preto je potrebné, SK 17 SK aby požiadavky na podávanie správ odzrkadľovali potreby informácií v daných rokoch a boli zosúladené s načasovaním preskúmaní výkonnosti. (30) S cieľom monitorovať pokrok dosiahnutý v realizácii programov by sa každý rok malo konať revízne zasadnutie členského štátu a Komisie. Členský štát a Komisia by však mali mať možnosť dohodnúť sa na nezorganizovaní takéhoto stretnutia, aby nedochádzalo k zbytočnému administratívnemu zaťaženiu. (31) Členské štáty by mali predkladať správy o pokroku dosiahnutom pri realizácii svojich zmlúv o partnerstve, aby Komisia mohla sledovať pokrok v napĺňaní cieľov Únie. Na základe týchto správ by Komisia mala vypracovať strategickú správu o pokroku v roku 2017 a 2019. (32) S cieľom zlepšiť kvalitu vykonávania a vytvárania programov a stanoviť dosah programov v súvislosti s cieľmi stratégie Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a je potrebné inkluzívneho rastu a prípadne v súvislosti s HDP a nezamestnanosťou vyhodnotiť účinnosť, efektívnosť a dosah pomoci z fondov SSR. V tomto zmysle treba spresniť zodpovednosti členských štátov a Komisie. (33) S cieľom zlepšiť kvalitu a vytváranie všetkých programov a overiť splniteľnosť celkových a čiastkových cieľov by sa malo vykonať hodnotenie ex ante každého programu. (34) Orgán zodpovedný za prípravu programu by mal pripraviť plán hodnotenia.	40,174	1
2013/32013R0513/32013R0513_SK.txt_4	Eurlex	Open Government	CC-By	2,013	None	None	Spoken	1,856	4,317	(278) Pokiaľ ide o paralelné antisubvenčné prešetrovanie, ktoré podľa článku 10 základného antisubvenčného nariadenia Komisia začala oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie8. novembra 2012 (11), je potrebné, aby sa naďalej vykonávala registrácia dovozu podľa článku 24 ods. 5 základného antisubvenčného nariadenia. (279) V tejto fáze prešetrovania nemožno prijať žiadne rozhodnutie o prípadnom spätnom uplatňovaní antidumpingových opatrení. (280) Vzhľadom na výnimočné okolnosti tohto konania, najmä v súvislosti s tým, že sa týka výrobku určeného na trh, ktorý si vyžaduje stabilné dodávky v krátkodobom horizonte, sa považuje za vhodné zavádzať dočasné antidumpingové opatrenia postupne. Obzvlášť keďže výrobné odvetvie Únie utrpelo v období prešetrovania ujmu v dôsledku nekalých obchodných praktík príslušnej krajiny, výrobcovia z Únie nemôžu okamžite dodávať potrebné množstvá, ak opatrenia povedú k poklesu úrovní dovozu. Postupné zavádzanie antidumpingového cla umožní výrobnému odvetviu Únie v krátkodobom horizonte zvýšiť ponuku. Okrem toho, ak sa výrobnému odvetviu Únie ponechá dostatočný čas na zvýšenie jeho úrovní výroby, dostupnosť príslušného výrobku zostane na primeraných úrovniach, aby sa uspokojil dopyt. Považuje sa preto za vhodné zaviesť clo v dvoch krokoch. I. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIE (281) V záujme dobrej správy vecí verejných by sa malo stanoviť obdobie, počas ktorého zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v lehote určenej v nariadení, môžu písomne oznámiť svoje názory a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia cla na účely tohto nariadenia sú dočasné a na účely akéhokoľvek konečného cla sa môžu prehodnotiť, PRIJALA TOTO NARIADENIE: Článok 1 1. Týmto sa preto ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz fotovoltických modulov alebo panelov na báze kryštalického kremíka a článkov a doštičiek typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka (hrúbka článkov a doštičiek neprekračuje 400 mikrometrov), v súčasnosti zatriedených pod číselné znaky KN ex 3818 00 10, ex 8501 31 00, ex 8501 32 00, ex 8501 33 00, ex 8501 34 00, ex 8501 61 20, ex 8501 61 80, ex 8501 62 00, ex 8501 63 00, ex 8501 64 00 a ex 8541 40 90 (kódy TARIC 3818001011, 3818001019, 8501310081, 8501310089, 8501320041, 8501320049, 8501330061, 8501330069, 8501340041, 8501340049, 8501612041, 8501612049, 8501618041, 8501618049, 8501620061, 8501620069, 8501630041, 8501630049, 8501640041, 8501640049, 8541409021, 8541409029, 8541409031 a 8541409039) a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky, pokiaľ nie sú v režime tranzit v zmysle článku V GATT. Vymedzenie príslušného výrobku nezahŕňa tieto druhy výrobku: — prenosné solárne nabíjačky, ktoré sa skladajú z menej než šiestich článkov a ktoré napájajú prístroje elektrickou energiou alebo nabíjajú batérie a akumulátory, — fotovoltické výrobky z tenkého filmu, — fotovoltické výrobky na báze kryštalického kremíka, ktoré sú trvalo zabudované do elektrických zariadení s inou funkciou, ako je výroba elektrickej energie, a ktoré spotrebúvajú elektrickú energiu vyrobenú zabudovaným fotovoltickým článkom (zabudovanými fotovoltickými článkami) na báze kryštalického kremíka. 2. Sadzba dočasného antidumpingového cla, uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Únie pred preclením výrobku uvedeného v odseku 1 a vyrobeného uvedenými spoločnosťami je takáto: i) od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia do 5. augusta 2013: Spoločnosť Colná sadzba Všetky spoločnosti 11,8 % ii) od 6. augusta 2013: Spoločnosť Colná sadzba Doplnkový kód TARIC Changzhou Trina Solar Energy Co., Ltd.; Trina Solar (Changzhou) Science and Technology Co., Ltd.; 51,5 % B791 Delsolar (Wujiang) Co., Ltd.; 67,9 % B792 Jiangxi LDK Solar Hi-Tech Co. Ltd.; LDK Solar Hi-Tech (Hefei) Co. Ltd.; LDK Solar Hi-Tech (Nanchang) Co., Ltd.; LDK Solar Hi-Tech (Suzhou) Co Ltd.; 55,9 % B793 JingAo Solar Co. Ltd.; Shanghai JA Solar Technology Co. Ltd.; JA Solar Technology Yangzhou Co. Ltd.; Shanghai Jinglong Solar Energy Technology Co. Ltd.; Hefei JA Solar Technology Co. Ltd.; 58,7 % B794 Jinzhou Yangguang Energy Co., Ltd.; Jinzhou Rixin Silicon Materials Co., Ltd.; Jinzhou Youhua Silicon Materials Co., Ltd.; Jinzhou Huachang Photovoltaic Technology Co., Ltd.; Jinzhou Jinmao Photovoltaic Technology Co., Ltd.; 38,3 % B795 Wuxi Suntech Power Co., Ltd.; Luoyang Suntech Power Co. Ltd.; Suntech Power Co., Ltd.; Wuxi Sun-Shine Power Co., Ltd.; Zhenjiang Ren De New Energy Science Technology Co., Ltd.; Zhenjiang Rietech New Energy Science Technology Co., Ltd.; 48,6 % B796 Yingli Energy (China) Co. Ltd.; Hainan Yingli New Energy Resources Co. Ltd.; Baoding Tianwei Yingli New Energy Resources Co. Ltd.; 37,3 % B797 Spoločnosti uvedené v prílohe 47,6 % Všetky ostatné spoločnosti 67,9 % B999 3. Prepustenie výrobku uvedeného v odseku 1 do voľného obehu v Únii podlieha zloženiu záruky vo výške, ktorá sa rovná dočasnému clu. 4. Ak nie je stanovené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa cla. Článok 2 Bez toho, aby bol dotknutý článok 20 nariadenia (ES) č. 1225/2009, zainteresované strany môžu do jedného mesiaca od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia požiadať o zverejnenie podrobných informácií o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých bolo toto nariadenie prijaté, vyjadriť písomne svoje stanoviská a požiadať Komisiu o vypočutie. Podľa článku 21 ods. 4 nariadenia (ES) č. 1225/2009 môžu príslušné strany vyjadriť pripomienky k uplatňovaniu tohto nariadenia do jedného mesiaca od dátumu jeho nadobudnutia účinnosti. Článok 3 Nariadenie (EÚ) č. 182/2013 sa mení takto: 1. Vkladá sa nový nadpis G a nové odôvodnenie 22: „G. UKONČENIE REGISTRÁCIE NA ÚČELY OCHRANY PROTI DUMPINGOVÉMU DOVOZU (22) Od 6. júna 2013 sa dočasným antidumpingovým clom stanovuje ochrana proti dumpingovému dovozu. Preto už nie je potrebné registrovať dovoz na účely ochrany proti dumpingovému dovozu.“ 2. V článku 1 ods. 1 sa vypúšťajú slová „v súlade s článkom 14 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1225/2009 a“. Článok 4 Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 1 sa uplatňuje na obdobie šiestich mesiacov. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli 4. júna 2013 Za Komisiu predseda José Manuel BARROSO (1) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51. (2) Ú. v. EÚ C 269, 6.9.2012, s. 5. (3) Ú. v. EÚ L 61, 5.3.2013, s. 2. (4) Rozsudok Súdneho dvora z 2. februára 2012 vo veci C-249/10 P, Brosmann Footwear HK a i./Rada. (5) Rozsudok Súdneho dvora z 15. novembra 2012 vo veci C-247/10 P, Zhejiang Aokang Shoes Co. Ltd./Rada. (6) Rozsudok vo veci C-337/09 P, Rada proti Zhejiang Xinan Chemical Industrial Group Co., Ltd. (7) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16. (8) European Commission, Directorate-General for Trade, Directorate H, 1049 Brussels, Belgicko. (9) Pozri Memorandum obsahujúce otázky a rozhodnutie týkajúce sa konečného stanovenia v prešetrovaní antidumpingového cla pri fotovoltických článkoch na báze kryštalického kremíka, či už zložených do modulov alebo nie, z Čínskej ľudovej republiky (Issues and Decision Memorandum for the Final Determination in the Antidumping Duty Investigation of Crystalline Silicon Photovoltaic Cells, Whether or Not Assembled into Modules, from the People’s Republic of China), 9. október 2012, dostupné na http://ia.ita.doc.gov/frn/summary/prc/2012-25580-1.pdf. (10) Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 93. (11) Ú. v. EÚ C 340, 8.11.2012, s. 13. PRÍLOHA Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia z Číny nezaradení do vzorky: Názov spoločnosti Doplnkový kód TARIC AIDE Solar Energy Technology Co., Ltd B798 Alternative Energy (AE) Solar Co., Ltd B799 Anhui Chaoqun Power Co., Ltd B800 Anhui Schutten Solar Energy Co., Ltd B801 Anji DaSol Solar Energy Science & Technology Co., Ltd B802 Arhui Titan PV Co., Ltd B803 BP SunOasis (Prime) Co., Ltd B804 Canadian Solar Manufacturing (Luoyang) Inc. CSI Cells Co., Ltd Canadian Solar Manufacturing (Changshu) Inc. B805 Changzhou NESL Solartech Co., Ltd B806 Changzhou Shangyou Lianyi Electronic Co., Ltd B807 Chinaland Solar Energy Co., Ltd B808 China Sunergy (Nanjing) Co., Ltd CEEG (Shanghai) Solar Science Technology Co., Ltd CEEG Nanjing Renewable Energy Co., Ltd B809 Chint Solar (Zhejiang) Co., Ltd B810 ChuangZhou EGing Photovoltaic Technology Co., Ltd B811 Cixi City Rixing Electronics Co., Ltd B812 CNPV Dongying Solar Power Co., Ltd B813 CSG PVtech Co., Ltd B814 DCWATT POWER Co., Ltd B815 Dongfang Electric (Yixing) MAGI Solar Power Technology Co., Ltd B816 EOPLLY New Energy Technology Co., Ltd B817 ERA Solar Co., Ltd B818 ET Solar Industry Limited Dotec Electric Co., Ltd B819 GD Solar (Jiangsu) Co., Ltd B820 Greenway Solar-Tech (Shanghai) Co., Ltd B821 Guodian Jintech Solar Energy Co., Ltd B822 GS PV Holdings Group B823 Hangzhou Bluesun Solar Energy Technology Co., Ltd B824 Hangzhou Zhejiang University Sunny Energy Science and Technology Co., Ltd B825 Hanwha SolarOne Co., Ltd Hanwha SolarOne (Qidong) Co., Ltd B826 Hengdian Group DMEGC Magnetics Co., Ltd B827 Hengji PV-Tech Energy Co., Ltd B828 Himin Clean Energy Holdings Co., Ltd B829 Jetion Solar (China) Co., Ltd B830 Jiangsu Green Power PV Co., Ltd B831 Jiangsu Hosun Solar Power Co., Ltd B832 Jiangsu Jiasheng Photovoltaic Technology Co., Ltd B833 Jiangsu Runda PV Co., Ltd B834 Jiangsu Sainty Photovoltaic Systems Co., Ltd B835 Jiangsu Seraphim Solar System Co., Ltd B836 Jiangsu Shunfeng Photovoltic Technology Co., Ltd B837 Jiangsu Sinski PV Co., Ltd B838 Jiangsu Sunlink PV Technology Co., Ltd B839 Jiangsu Zhongchao Solar Technology Co., Ltd B840 Jiangxi Risun Solar Energy Co., Ltd B841 Jiangyin Hareon Power Co., Ltd Schott Solar Hareon Co., Ltd Hareon Solar Technology Co., Ltd B842 Jiangyin Shine Science and Technology Co., Ltd B843 Jinggong P-D Shaoxing Solar Energy Tech Co., Ltd B844 Jinko Solar Co., Ltd Zhejiang Jinko Solar Co., Ltd B845 Juli New Energy Co., Ltd B846 Jumao Photonic (Xiamen) Co., Ltd B847 King-PV Technology Co., Ltd B848 Kinve Solar Power Co., Ltd (Maanshan) B849 Konca Solar Cell Co., Ltd Suzhou GCL Photovoltaic Technology Co., Ltd Jiangsu GCL Silicon Material Technology Development Co., Ltd B850 Lightway Green New Energy Co., Ltd Lightway Green New Energy (Zhuozhou) Co., Ltd B851 Motech (Suzhou) Renewable Energy Co., Ltd B852 Nanjing Dago New Energy Co., Ltd B853 Nice Sun PV Co., Ltd Levo Solar Technology Co., Ltd B854 Ningbo Best Solar Energy Technology Co., Ltd B855 Ningbo Huashun Solar Energy Technology Co., Ltd B856 Ningbo Jinshi Solar Electrical Science & Technology Co., Ltd B857 Ningbo Komaes Solar Technology Co., Ltd B858 Ningbo Osda Solar Co., Ltd B859 Ningbo Qixin Solar Electrical Appliance Co., Ltd B860 Ningbo South New Energy Technology Co., Ltd B861 Ningbo Sunbe Electric Ind Co., Ltd B862 Ningbo Ulica Solar Science & Technology Co., Ltd B863 Perfectenergy (Shanghai) Co., Ltd B864 Perlight Solar Co., Ltd B865 Phono Solar Technology Co., Ltd B866 Qingdao Jiao Yang Lamping Co., Ltd B867 Risen Energy Co., Ltd B868 Shandong Linuo Photovoltaic Hi-Tech Co., Ltd B869 Shanghai Alex Solar Energy Science & Technology Co., Ltd Shanghai Alex New Energy Co., Ltd B870 Shanghai BYD Co., Ltd B871 Shanghai Chaori Solar Energy Science & Technology Co., Ltd Shanghai Weixue Solar Energy Co., Ltd B872 Shanghai Propsolar New Energy Co., Ltd Propsolar (Zhejiang) New Energy Technology Co., Ltd B873 Shanghai Shanghong Energy Technology Co., Ltd B874 Shanghai Solar Energy Science & Technology Co., Ltd Lianyungang Shenzhou New Energy Co., Ltd Shanghai Shenzhou New Energy Development Co., Ltd B875 Shanghai ST-Solar Co., Ltd Jiangsu ST-Solar Co., Ltd B876 Shanghai Topsolar Green Energy Co., Ltd B877 Shenzhen Sacred Industry Co., Ltd B878 Shenzhen Sungold Solar Co., Ltd B879 Shenzhen Topray Solar Co., Ltd B880 Sopray Energy Co., Ltd B881 Sun Earth Solar Power Co., Ltd Ningbo Sun Earth Solar Power Co., Ltd B882 Suzhou Shenglong PV-Tech Co., Ltd B883 TDG Holding Co., Ltd B884 Tianwei New Energy Holdings Co., Ltd Tianwei New Energy (Chengdu) PV Module Co., Ltd B885 Wenzhou Jingri Electrical and Mechanical Co.	22,461	1
2023/32023B00577/32023B00577_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,023	None	None	Spoken	98	417	C_202300577SK.000101.fmx.xml Úradný vestník Európskej únie SK Séria C C/2023/577 30.11.2023 Výkaz príjmov a výdavkov na rozpočtový rok 2023 – Výkonná agentúra pre Európsku radu pre inováciu a MSP (Eismea) – Opravný rozpočet č. 1 (1) (C/2023/577) PRÍJMY Hlava Kapitola Položka Odhad 2023 Opravný rozpočet č. 1/2023 Nová suma 2 DOTÁCIA KOMISIE 2 0 DOTÁCIA KOMISIE 52 702 222 –4 795 162 47 907 060 Hlava 2 — Súčet 52 702 222 –4 795 162 47 907 060 9 RÔZNE PRÍJMY 9 0 RÔZNE PRÍJMY p.m. p.m. Hlava 9 — Súčet p.m. p.m. ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/577/oj ISSN 1977-1037 (electronic edition).	46,637	1
2022/32022D0778/32022D0778_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,022	None	None	Spoken	3,686	9,931	L_2022139SK.01019901.xml 18.5.2022 SK Úradný vestník Európskej únie L 139/199 ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2022/778 z 13. apríla 2022 o súlade cieľov výkonnosti uvedených v návrhu plánu výkonnosti, ktorý predložilo Bulharsko podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004, s celoúnijnými cieľmi výkonnosti na tretie referenčné obdobie [oznámené pod číslom C(2022) 2303] (Iba bulharské znenie je autentické) (Text s významom pre EHP) EURÓPSKA KOMISIA, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba (rámcové nariadenie) (1), a najmä na jeho článok 11 ods. 3 písm. c) prvý pododsek, so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/317 z 11. februára 2019, ktorým sa stanovuje systém výkonnosti a spoplatňovania v jednotnom európskom nebi (2), a najmä na jeho článok 14 ods. 2, keďže: VŠEOBECNÉ ASPEKTY (1) Podľa článku 11 nariadenia (ES) č. 549/2004 sa má zriadiť systém výkonnosti leteckých navigačných služieb a sieťových funkcií. Okrem toho podľa článku 10 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317 majú členské štáty vypracovať záväzné ciele výkonnosti pre každé referenčné obdobie systému výkonnosti leteckých navigačných služieb a sieťových funkcií, buď na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni funkčných blokov vzdušného priestoru (ďalej len „FAB“). Tieto ciele výkonnosti musia byť v súlade s celoúnijnými cieľmi, ktoré prijala Komisia na príslušné referenčné obdobie. Súlad navrhovaných cieľov výkonnosti v návrhoch plánov výkonnosti vypracovaných členskými štátmi s celoúnijnými cieľmi výkonnosti posudzuje Komisia na základe kritérií posudzovania stanovených v prílohe IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317. (2) Vypuknutie pandémie COVID-19 malo od prvého štvrťroka kalendárneho roka 2020 výrazný vplyv na odvetvie leteckej dopravy a výrazne znížilo objem leteckej prevádzky v porovnaní s úrovňami pred vypuknutím pandémie, a to v dôsledku opatrení prijatých členskými štátmi a tretími krajinami na zamedzenie šírenia tejto pandémie. (3) Celoúnijné ciele výkonnosti na tretie referenčné obdobie (ďalej len „RO3“) boli pôvodne stanovené vo vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2019/903 (3). Keďže dané celoúnijné ciele výkonnosti a návrhy plánov výkonnosti na RO3, ktoré následne predložili členské štáty, boli vypracované pred vypuknutím pandémie COVID-19, nemohli sa v nich zohľadniť výsledné výrazne zmenené okolnosti v leteckej doprave. (4) V reakcii na vplyv pandémie COVID-19 na poskytovanie leteckých navigačných služieb boli vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2020/1627 stanovené na RO3 mimoriadne opatrenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317 (4). Podľa článku 2 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/1627 Komisia 2. júna 2021 prijala vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/891 (5), ktorým sa stanovujú revidované celoúnijné ciele výkonnosti na RO3. (5) V základnej prognóze objemu dopravy, ktorú pripravil útvar Eurocontrolu pre štatistiku a prognózy (STATFOR) v októbri 2021, sa predpokladá, že letecká prevádzka na úrovni Únie dosiahne v priebehu roka 2023 úroveň spred pandémie a v roku 2024 túto úroveň prekročí. Úroveň neistoty v súvislosti s vývojom objemu dopravy však zostáva pomerne vysoká z dôvodu rizík súvisiacich s vývojom epidemiologickej situácie týkajúcej sa ochorenia COVID-19. Komisia takisto poznamenáva, že je pravdepodobné, že oživenie dopravy v jednotlivých členských štátoch bude nerovnomerné. (6) Všetky členské štáty vypracovali a prijali návrhy plánov výkonnosti obsahujúce revidované miestne ciele výkonnosti na RO3, ktoré boli predložené Komisii na posúdenie do 1. októbra 2021. Po overení úplnosti týchto návrhov plánov výkonnosti Komisia požiadala členské štáty, aby predložili aktualizované návrhy plánov výkonnosti do 17. novembra 2021. Posúdenie Komisie uvedené v tomto rozhodnutí vychádza z aktualizovaného návrhu plánu výkonnosti, ktorý predložilo Bulharsko. (7) Orgán na preskúmanie výkonnosti, ktorý podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 549/2004 pomáha Komisii pri realizácii systému výkonnosti, predložil Komisii správu obsahujúcu odporúčania k posúdeniu návrhov plánov výkonnosti na RO3. (8) Podľa článku 14 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317 Komisia posúdila súlad cieľov výkonnosti na miestnej úrovni, ktoré navrhlo Bulharsko, na základe kritérií posudzovania stanovených v bode 1 prílohy IV k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu a s prihliadnutím na miestne okolnosti. Posúdenie jednotlivých kľúčových oblastí výkonnosti a s nimi súvisiacich cieľov výkonnosti Komisia doplnila o preskúmanie prvkov stanovených v bode 2 prílohy IV k uvedenému vykonávaciemu nariadeniu v navrhovanom pláne výkonnosti. (9) Bulharsko nemá žiadne letisko, ktoré by patrilo do rozsahu pôsobnosti vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317, pokiaľ ide o RO3, takže v návrhu plánu výkonnosti na RO3 sa nenachádzajú žiadne miestne ciele výkonnosti pre terminálne letecké navigačné služby. Zistenia uvedené v tomto rozhodnutí sa preto týkajú výlučne traťových leteckých navigačných služieb. POSÚDENIE KOMISIE Posúdenie navrhovaných cieľov výkonnosti v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na bezpečnosť (10) V kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na bezpečnosť posúdila Komisia na základe kritéria stanoveného v bode 1.1 prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317 súlad cieľov, ktoré predložilo Bulharsko, v oblasti účinnosti riadenia bezpečnosti poskytovateľmi leteckých navigačných služieb. Toto posúdenie sa uskutočnilo s prihliadnutím na miestne okolnosti a bolo doplnené o preskúmanie plánovaných opatrení na dosiahnutie cieľov v oblasti bezpečnosti vzhľadom na prvky stanovené v bode 2.1 písm. a) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317. (11) Toto sú navrhované ciele výkonnosti v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na bezpečnosť, ktoré predkladá Bulharsko v súvislosti s účinnosťou riadenia bezpečnosti, rozdelené podľa jednotlivých cieľov riadenia bezpečnosti a vyjadrené ako úroveň plnenia cieľov: Bulharsko Ciele týkajúce sa účinnosti riadenia bezpečnosti, vyjadrené ako úroveň vykonávania, a to v rozsahu úrovní A až D podľa agentúry EASA Príslušný poskytovateľ leteckých navigačných služieb Cieľ riadenia bezpečnosti 2021 2022 2023 2024 BULATSA Politika a ciele v oblasti bezpečnosti C C C C Riadenie rizika v oblasti bezpečnosti C C D D Zaistenie bezpečnosti C C C C Podpora bezpečnosti C C C C Kultúra bezpečnosti C C C C (12) Pokiaľ ide o návrh cieľov v oblasti bezpečnosti, ktorý Bulharsko predložilo poskytovateľovi leteckých navigačných služieb (BULATSA), Komisia zistila, že dosiahnutie úrovne celoúnijného cieľa výkonnosti, pokiaľ ide o „riadenie rizika v oblasti bezpečnosti“, je naplánované na rok 2023, zatiaľ čo v prípade ostatných „cieľov riadenia bezpečnosti“ dosahujú miestne ciele výkonnosti úroveň celoúnijných cieľov výkonnosti za každý kalendárny rok od roku 2021 do roku 2024. (13) Komisia poznamenáva, že v návrhu plánu výkonnosti, ktorý predložilo Bulharsko, sa stanovuje súbor opatrení pre organizáciu BULATSA na dosiahnutie miestnych cieľov v oblasti bezpečnosti, ku ktorým patrí: zvládanie únavy a stresu na zlepšenie ľudskej výkonnosti; zavedenie systému na posudzovanie zmien, identifikáciu nebezpečenstiev a riadenie rizík; neustála podpora informovanosti o bezpečnosti a zavádzanie vyspelých technologických riešení na zlepšenie bezpečnosti. (14) Na základe zistení uvedených v odôvodneniach (12) a (13) a vzhľadom na to, že celoúnijné ciele výkonnosti v oblasti bezpečnosti stanovené vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2021/891 sa musia dosiahnuť do posledného roku RO3, konkrétne do roku 2024, mali by sa navrhované ciele uvedené v návrhu plánu výkonnosti Bulharska posúdiť ako ciele, ktoré sú v súlade s celoúnijnými cieľmi výkonnosti v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na bezpečnosť. Posúdenie navrhovaných cieľov výkonnosti v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na životné prostredie (15) V kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na životné prostredie sa súlad cieľov Bulharska v oblasti priemernej horizontálnej efektívnosti skutočnej trajektórie pri traťových letoch posudzoval na základe kritéria stanoveného v bode 1.2 prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317. Preto sa navrhované ciele uvedené v návrhu plánu výkonnosti Bulharska porovnali s príslušnými referenčnými hodnotami horizontálnej efektívnosti pri traťových letoch stanovenými v pláne skvalitnenia európskej siete tratí (ďalej len „plán ERNIP“), ktorý bol k dispozícii v čase prijatia revidovaných celoúnijných cieľov výkonnosti na RO3, t. j. 2. júna 2021. Toto posúdenie sa uskutočnilo s prihliadnutím na miestne okolnosti a bolo doplnené o preskúmanie plánovaných opatrení na dosiahnutie cieľov v oblasti životného prostredia v bode 2.1 písm. a) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317. (16) Pokiaľ ide o kalendárny rok 2020, celoúnijný cieľ výkonnosti na RO3 v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na životné prostredie, ktorý sa pôvodne stanovil vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2019/903, nebol vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2021/891 revidovaný vzhľadom na to, že lehota na uplatňovanie tohto cieľa uplynula a jeho plnenie sa tak stalo definitívne, pričom neexistuje možnosť retroaktívnych úprav. Od členských štátov sa teda nevyžadovalo, aby v návrhoch plánov výkonnosti predložených do 1. októbra 2021 revidovali svoje miestne ciele výkonnosti na kalendárny rok 2020 v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na životné prostredie. Preto by sa súlad miestnych cieľov výkonnosti zameraných na životné prostredie mal posúdiť s príslušnými celoúnijnými cieľmi výkonnosti, pokiaľ ide o kalendárne roky 2021, 2022, 2023 a 2024. (17) Navrhované ciele výkonnosti v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na životné prostredie, ktoré navrhlo Bulharsko, a zodpovedajúce národné referenčné hodnoty na RO3 z plánu ERNIP, vyjadrené ako priemerná horizontálna efektívnosť skutočnej trajektórie pri traťových letoch, sú takéto: 2021 2022 2023 2024 Navrhované traťové ciele Bulharska v oblasti životného prostredia, vyjadrené ako priemerná horizontálna efektívnosť skutočnej trajektórie pri traťových letoch 2,25 % 2,25 % 2,25 % 2,25 % Referenčné hodnoty pre Bulharsko 2,25 % 2,25 % 2,25 % 2,25 % (18) Komisia konštatuje, že navrhované environmentálne ciele, ktoré predložilo Bulharsko, sa rovnajú príslušným národným referenčným hodnotám za každý kalendárny rok od roku 2021 do roku 2024. (19) Pokiaľ ide o bod 2.1 písm. a) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317, Komisia poznamenáva, že Bulharsko v návrhu plánu výkonnosti predložilo opatrenia na dosiahnutie miestnych cieľov v oblasti životného prostredia, ktoré zahŕňajú ďalší pokrok v realizácii projektu South East Europe Free Route Airspace (SEE FRA) vrátane Rumunska, Maďarska a Slovenska. (20) Na základe zistení uvedených v odôvodneniach (18) a (19) by sa mali navrhované ciele v návrhu plánu výkonnosti Bulharska posúdiť ako ciele, ktoré sú v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na životné prostredie v súlade s celoúnijnými cieľmi výkonnosti. Posúdenie navrhovaných cieľov výkonnosti v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na kapacitu (21) V kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na kapacitu sa súlad cieľov Bulharska v oblasti priemerného meškania manažmentu toku letovej prevádzky (ďalej len „ATFM“) na trati na jeden let posudzoval na základe kritéria stanoveného v bode 1.3 prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317. Preto sa navrhované ciele uvedené v návrhu plánu výkonnosti Bulharska porovnali s príslušnými referenčnými hodnotami stanovenými v pláne prevádzky siete, ktorý bol k dispozícii v čase prijatia revidovaných celoúnijných cieľov výkonnosti na RO3, t. j. 2. júna 2021. Toto posúdenie sa uskutočnilo s prihliadnutím na miestne okolnosti a bolo doplnené o preskúmanie plánovaných opatrení na dosiahnutie cieľov v oblasti kapacity stanovené v bode 2.1 písm. a) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317. (22) Pokiaľ ide o kalendárny rok 2020, celoúnijný cieľ výkonnosti na RO3 v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na kapacitu, ktorý sa pôvodne stanovil vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2019/903, nebol vykonávacím rozhodnutím (EÚ) 2021/891 revidovaný vzhľadom na to, že lehota na uplatňovanie tohto cieľa uplynula a jeho plnenie sa tak stalo definitívne, pričom neexistuje možnosť retroaktívnych úprav. Od členských štátov sa teda nevyžadovalo, aby v návrhoch plánov výkonnosti predložených do 1. októbra 2021 revidovali svoje miestne ciele výkonnosti na kalendárny rok 2020 v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na kapacitu. Preto by sa súlad miestnych cieľov výkonnosti zameraných na kapacitu mal posúdiť s príslušnými celoúnijnými cieľmi výkonnosti, pokiaľ ide o kalendárne roky 2021, 2022, 2023 a 2024. (23) Navrhované ciele v oblasti traťovej kapacity, ktoré predložilo Bulharsko na RO3, vyjadrené v minútach meškania ATFM na jeden let, a zodpovedajúce referenčné hodnoty v pláne prevádzky siete sú takéto: 2021 2022 2023 2024 Navrhované ciele Bulharska v oblasti traťovej kapacity, vyjadrené v minútach meškania ATFM na jeden let 0,04 0,08 0,07 0,08 Referenčné hodnoty pre Bulharsko 0,04 0,08 0,07 0,08 (24) Komisia konštatuje, že navrhované ciele v oblasti kapacity, ktoré predložilo Bulharsko, sa rovnajú príslušným národným referenčným hodnotám za každý kalendárny rok od roku 2021 do roku 2024. (25) Pokiaľ ide o bod 2.1 písm. a) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317, Komisia poznamenáva, že Bulharsko v návrhu plánu výkonnosti predložilo celý rad opatrení na dosiahnutie miestnych cieľov v oblasti traťovej kapacity. Medzi tieto opatrenia patrí využívanie nástrojov na analýzu zložitosti prevádzky, prispôsobené plánovanie ekvivalentov plného pracovného času riadiacich letovej prevádzky (ATCO) počas RO3 v súlade s predpovedanými úrovňami prevádzky, ako aj séria opatrení na zlepšenie plánovania vzdušného priestoru vrátane novej sektorácie a dynamickej sektorizácie. (26) Na základe zistení uvedených v odôvodneniach (24) a (25) by sa mali navrhované ciele v návrhu plánu výkonnosti Bulharska posúdiť ako ciele, ktoré sú v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na kapacitu v súlade s celoúnijnými cieľmi výkonnosti. Posúdenie navrhovaných cieľov výkonnosti v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na nákladovú efektívnosť (27) V kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na nákladovú efektívnosť sa súlad cieľov Bulharska týkajúcich sa stanovených jednotkových nákladov (ďalej len „DUC“) na traťové letecké navigačné služby posudzoval na základe kritérií stanovených v bode 1.4 písm. a), b) a c) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317. Tieto kritériá pozostávajú z porovnania vývoja stanovených jednotkových nákladov počas RO3, dlhodobého vývoja stanovených jednotkových nákladov počas druhého referenčného obdobia (ďalej len „RO2“) a RO3 (2015 – 2024) a východiskovej hodnoty pre stanovené jednotkové náklady na úrovni zóny spoplatňovania s priemernou hodnotou v zónach spoplatňovania, v ktorých majú poskytovatelia leteckých navigačných služieb podobné prevádzkové a hospodárske prostredie. (28) Posudzovanie traťových cieľov v oblasti nákladovej efektívnosti sa uskutočnilo s prihliadnutím na miestne okolnosti. Doplnilo sa o preskúmanie kľúčových faktorov a parametrov, o ktoré sa tieto ciele opierajú, ako sa uvádza v bode 2.1 písm. d) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317. (29) Navrhované traťové ciele v oblasti nákladovej efektívnosti, ktoré navrhlo Bulharsko na RO3: Traťová zóna spoplatňovania v Bulharsku Východisková hodnota za rok 2014 Východisková hodnota za rok 2019 2020 – 2021 2022 2023 2024 Navrhované traťové ciele v oblasti nákladovej efektívnosti, vyjadrené ako stanovené traťové jednotkové náklady (v reálnych cenách z roku 2017) 56,62 BGN 53,64 BGN 95,60 BGN 67,56 BGN 61,42 BGN 55,62 BGN 28,96 EUR 27,43 EUR 48,89 EUR 34,55 EUR 31,41 EUR 28,44 EUR (30) Pokiaľ ide o kritérium stanovené v bode 1.4 písm. a) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317, Komisia konštatuje, že vývoj bulharských traťových stanovených jednotkových nákladov na úrovni zóny spoplatňovania +0,9 % počas RO3 prekonáva vývoj +1,0 % na úrovni Únie počas rovnakého obdobia. (31) Pokiaľ ide o kritérium stanovené v bode 1.4 písm. b) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317, Komisia konštatuje, že dlhodobý vývoj bulharských traťových stanovených jednotkových nákladov na úrovni zóny spoplatňovania -0,2 % počas RO2 a RO3 zaostáva za dlhodobým vývojom -1,3 % na úrovni Únie počas rovnakého obdobia. (32) Pokiaľ ide o kritérium stanovené v bode 1.4 písm. c) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317, Komisia konštatuje, že bulharská východisková hodnota pre stanovené jednotkové náklady 27,43 EUR v reálnych cenách z roku 2017 (ďalej len „EUR2017“) je o 32,5 % nižšia ako priemerná východisková hodnota príslušnej porovnávacej skupiny 40,66 EUR v EUR2017. Komisia poznamenáva, že stanovené traťové jednotkové náklady Bulharska sú počas celého RO3 výrazne pod priemernou úrovňou porovnávacej skupiny, pričom na rok 2024 sa zistil rozdiel -34,1 %. (33) Ako sa uvádza v odôvodnení (30), je zrejmé, že vývoj stanovených jednotkových nákladov v Bulharsku počas RO3 zodpovedá príslušnému celoúnijnému vývoju. Okrem toho sú stanovené jednotkové náklady v Bulharsku v roku 2024 mierne nižšie než východisková hodnota za rok 2014, z čoho vyplýva, že Bulharsko si z dlhodobého hľadiska zachováva nákladovú efektívnosť na stabilnej úrovni. A napokon, v súvislosti s odôvodnením (32), Bulharsko vykazuje veľmi dobré výsledky v oblasti nákladovej efektívnosti, pokiaľ ide o úroveň stanovených jednotkových nákladov, keďže východisková hodnota za rok 2019 aj stanovené jednotkové náklady na rok 2024 sú v prípade Bulharska výrazne nižšie, a to o viac než 30 %, ako zodpovedajúce priemerné hodnoty porovnávacej skupiny. So zreteľom na uvedené skutočnosti sa Komisia domnieva, že odchýlka od dlhodobého celoúnijného vývoja stanovených jednotkových nákladov uvedeného v odôvodnení (31) nebráni dosiahnutiu súladu s celoúnijnými cieľmi výkonnosti v oblasti nákladovej efektívnosti, pokiaľ ide o Bulharsko. (34) Na základe zistení uvedených v odôvodneniach (30) až (33) by sa mali navrhované ciele v návrhu plánu výkonnosti Bulharska posúdiť ako ciele, ktoré sú v kľúčovej oblasti výkonnosti zameranej na nákladovú efektívnosť v súlade s celoúnijnými cieľmi výkonnosti. Preskúmanie systémov stimulov uvedených v článku 11 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317, ktorým sa dopĺňa posúdenie navrhovaných cieľov v oblasti kapacity, ktoré vykonala Komisia (35) V súlade s bodom 2.1 písm. f) prílohy IV k vykonávaciemu nariadeniu (EÚ) 2019/317 a v súvislosti s navrhovanými cieľmi v oblasti kapacity Komisia doplnila svoje posúdenie o preskúmanie navrhovaných systémov stimulov uvedených v článku 11 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317. V tejto súvislosti Komisia preskúmala, či navrhované systémy stimulov spĺňajú hmotnoprávne požiadavky stanovené v článku 11 ods. 1 a 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317. Navrhované systémy stimulov v návrhu plánu výkonnosti Bulharska vyvolávajú obavy. (36) Komisia konštatuje, že systém stimulov pre traťovú kapacitu uvedený v bulharskom návrhu plánu výkonnosti obsahuje maximálne finančné znevýhodnenie vo výške 0,40 % stanovených nákladov a maximálne finančné zvýhodnenie vo výške 0,20 % stanovených nákladov. (37) Pokiaľ ide o systém stimulov, Komisia má vzhľadom na odborné stanovisko orgánu na preskúmanie výkonnosti veľké pochybnosti o tom, či bude mať navrhované maximálne finančné znevýhodnenie vo výške 0,40 % stanovených nákladov výrazný vplyv na ohrozený výnos, ako sa vyžaduje v článku 11 ods. 3 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317. (38) Bulharsko by preto malo v súvislosti s prijatím svojho konečného plánu výkonnosti v súlade s článkom 16 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317 zrevidovať svoje systémy stimulov na dosiahnutie cieľov v oblasti traťovej kapacity tak, aby sa maximálne finančné znevýhodnenia vyplývajúce z týchto systémov stimulov stanovili na úrovni, ktorá bude mať výrazný vplyv na ohrozený výnos, ako sa výslovne vyžaduje podľa článku 11 ods. 3 písm. a) vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/317, čo by malo podľa Komisie viesť k maximálnemu finančnému znevýhodneniu dosahujúcemu alebo prevyšujúcemu 1 % stanovených nákladov. ZÁVERY (39) Na základe posúdenia uvedeného v odôvodneniach (10) až (38) Komisia zistila, že ciele výkonnosti uvedené v návrhu plánu výkonnosti, ktorý predložilo Bulharsko, sú v súlade s celoúnijnými cieľmi výkonnosti. (40) Komisia poznamenáva, že niektoré členské štáty uviedli svoj zámer začleniť do svojej nákladovej základne na RO3 nákladové položky súvisiace s detekciou dronov na letiskách. Na základe prvkov uvedených v návrhoch plánov výkonnosti nebolo možné presne stanoviť, do akej miery členské štáty zahrnuli takéto stanovené náklady do nákladovej základne na RO3, a ak takéto náklady zahrnuli, do akej miery vznikli v súvislosti s poskytovaním leteckých navigačných služieb, na základe čoho by sa mohli považovať za oprávnené v rámci systému výkonnosti a spoplatňovania. Útvary Komisie zaslali všetkým členským štátom ad hoc žiadosť o informácie s cieľom zozbierať príslušné informácie a v kontexte overovania súladu jednotkových sadzieb budú ďalej skúmať nahlásené náklady súvisiace s detekciou dronov na letiskách. Toto rozhodnutie sa netýka zistení a záverov Komisie na tému nákladov súvisiacich s detekciou dronov. (41) V reakcii na vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine, ktorá sa začala 24. februára 2022, Únia prijala reštriktívne opatrenia, ktorými sa ruským leteckým dopravcom, každému v Rusku zaregistrovanému lietadlu a každému lietadlu, ktoré nie je zaregistrované v Rusku, ale ktoré vlastní, prenajíma si alebo inak ovláda ruská fyzická alebo právnická osoba, ruský subjekt alebo orgán, zakazuje pristávať na území Únie, vzlietať z neho alebo nad ním prelietať. Tieto opatrenia vedú k zníženiu objemu leteckej prevádzky vo vzdušnom priestore nad územím Únie. Vplyv na úrovni Únie by však nemal byť porovnateľný so znížením objemu leteckej prevádzky spôsobeným vypuknutím pandémie COVID-19 v marci 2020. Je preto vhodné, aby sa v RO3 zachovali existujúce opatrenia a postupy na vykonávanie systému výkonnosti a spoplatňovania, PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE: Článok 1 Ciele výkonnosti uvedené v návrhu plánu výkonnosti, ktorý predložilo Bulharsko podľa nariadenia (ES) č. 549/2004 a ktorý je uvedený v prílohe k tomuto rozhodnutiu, sú v súlade s celoúnijnými cieľmi výkonnosti na tretie referenčné obdobie stanovenými vo vykonávacom rozhodnutí (EÚ) 2021/891. Článok 2 Toto rozhodnutie je určené Bulharskej republike. V Bruseli 13. apríla 2022 Za Komisiu Adina VĂLEAN členka Komisie (1) Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 1. (2) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/317 z 11. februára 2019, ktorým sa stanovuje systém výkonnosti a spoplatňovania v jednotnom európskom nebi a ktorým sa zrušujú vykonávacie nariadenia (EÚ) č. 390/2013 a (EÚ) č. 391/2013 (Ú. v. EÚ L 56, 25.2.2019, s. 1). (3) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2019/903 z 29. mája 2019, ktorým sa stanovujú celoúnijné ciele výkonnosti pre sieť manažmentu letovej prevádzky na tretie referenčné obdobie, ktoré sa začína 1. januára 2020 a končí 31. decembra 2024 (Ú. v. EÚ L 144, 3.6.2019, s. 49). (4) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1627 z 3. novembra 2020 o mimoriadnych opatreniach na tretie referenčné obdobie (2020 – 2024) systému výkonnosti a spoplatňovania v rámci jednotného európskeho neba v dôsledku pandémie COVID-19 (Ú. v. EÚ L 366, 4.11.2020, s. 7). (5) Vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2021/891 z 2. júna 2021, ktorým sa stanovujú revidované celoúnijné ciele výkonnosti pre sieť manažmentu letovej prevádzky na tretie referenčné obdobie (2020 – 2024) a ktorým sa ruší vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2019/903 (Ú. v. EÚ L 195, 3.6.2021, s. 3). PRÍLOHA Ciele výkonnosti zahrnuté do návrhu plánu výkonnosti, ktorý predložilo Bulharsko podľa nariadenia (ES) č. 549/2004, ktoré sú v súlade s celoúnijnými cieľmi výkonnosti na tretie referenčné obdobie. KĽÚČOVÁ OBLASŤ VÝKONNOSTI ZAMERANÁ NA BEZPEČNOSŤ Účinnosť riadenia bezpečnosti Bulharsko Ciele týkajúce sa účinnosti riadenia bezpečnosti, vyjadrené ako úroveň vykonávania, a to v rozsahu úrovní A až D podľa agentúry EASA Príslušný poskytovateľ leteckých navigačných služieb Cieľ riadenia bezpečnosti 2021 2022 2023 2024 BULATSA Politika a ciele v oblasti bezpečnosti C C C C Riadenie rizika v oblasti bezpečnosti C C D D Zaistenie bezpečnosti C C C C Podpora bezpečnosti C C C C Kultúra bezpečnosti C C C C KĽÚČOVÁ OBLASŤ VÝKONNOSTI ZAMERANÁ NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Priemerná horizontálna efektívnosť skutočnej trajektórie pri traťových letoch 2021 2022 2023 2024 Navrhované traťové ciele Bulharska v oblasti životného prostredia, vyjadrené ako priemerná horizontálna efektívnosť skutočnej trajektórie pri traťových letoch 2,25 % 2,25 % 2,25 % 2,25 % Referenčné hodnoty pre Bulharsko 2,25 % 2,25 % 2,25 % 2,25 % KĽÚČOVÁ OBLASŤ VÝKONNOSTI ZAMERANÁ NA KAPACITU Priemerné meškanie ATFM na trati v minútach na jeden let 2021 2022 2023 2024 Navrhované ciele Bulharska v oblasti traťovej kapacity, vyjadrené v minútach meškania ATFM na jeden let 0,04 0,08 0,07 0,08 Referenčné hodnoty pre Bulharsko 0,04 0,08 0,07 0,08 KĽÚČOVÁ OBLASŤ VÝKONNOSTI ZAMERANÁ NA NÁKLADOVÚ EFEKTÍVNOSŤ Stanovené jednotkové náklady na traťové letecké navigačné služby Traťová zóna spoplatňovania v Bulharsku Východisková hodnota za rok 2014 Východisková hodnota za rok 2019 2020 – 2021 2022 2023 2024 Navrhované traťové ciele v oblasti nákladovej efektívnosti, vyjadrené ako stanovené traťové jednotkové náklady (v reálnych cenách z roku 2017) 56,62 BGN 53,64 BGN 95,60 BGN 67,56 BGN 61,42 BGN 55,62 BGN 28,96 EUR 27,43 EUR 48,89 EUR 34,55 EUR 31,41 EUR 28,44 EUR.	40,500	1
2013/22013D0232/22013D0232_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,013	None	None	Spoken	501	1,422	L_2014154SK.01003401.xml 22.5.2014 SK Úradný vestník Európskej únie L 154/34 ROZHODNUTIE SPOLOČNÉHO VÝBORU EHP č. 232/2013 z 13. decembra 2013, ktorým sa mení príloha XIII (Doprava) k Dohode o EHP SPOLOČNÝ VÝBOR EHP, so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“), a najmä na jej článok 98, keďže: (1) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 923/2012 z 26. septembra 2012, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá lietania a prevádzkové ustanovenia týkajúce sa služieb a postupov v letovej prevádzke a ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1035/2011 a nariadenia (ES) č. 1265/2007, (ES) č. 1794/2006, (ES) č. 730/2006, (ES) č. 1033/2006 a (EÚ) č. 255/2010 (1), sa má začleniť do Dohody o EHP. (2) Príloha XIII k Dohode o EHP by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE: Článok 1 Príloha XXIII k Dohode o EHP sa mení takto: 1. Za bod 66wj [vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1206/2011] sa vkladá tento bod: „66wk. 32012 R 0923: vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 923/2012 z 26. septembra 2012, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá lietania a prevádzkové ustanovenia týkajúce sa služieb a postupov v letovej prevádzke a ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1035/2011 a nariadenia (ES) č. 1265/2007, (ES) č. 1794/2006, (ES) č. 730/2006, (ES) č. 1033/2006 a (EÚ) č. 255/2010 (Ú. v. EÚ L 281, 13.10.2012, p. 1).“ 2. V bodoch 66wa [nariadenie Komisie (ES) č. 730/2006], 66we [nariadenie Komisie (EÚ) č. 1265/2007], 66wi [vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 255/2010] a 66xc [nariadenie Komisie (EÚ) č. 1035/2011] sa dopĺňa tento text: „, zmenené týmto právnym predpisom: — 32012 R 0923: vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 923/2012 z 26. septembra 2012 (Ú. v. EÚ L 281, 13.10.2012, s. 1).“ 3. Do bodov 66wc [nariadenie Komisie (ES) č. 1033/2006] a 66wd [nariadenie Komisie (ES) č. 1794/2006] sa dopĺňa táto zarážka: „— 32012 R 0923: vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 923/2012 z 26. septembra 2012 (Ú. v. EÚ L 281, 13.10.2012, s. 1).“ Článok 2 Znenie vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 923/2012 v islandskom a nórskom jazyku, ktoré sa uverejní v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie, je autentické. Článok 3 Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 14. decembra 2013 pod podmienkou, že boli doručené všetky oznámenia podľa článku 103 ods. 1 Dohody o EHP (2), alebo dňom nadobudnutia účinnosti rozhodnutia Spoločného výboru EHP č. 228/2013 z 13. decembra 2013 (3), alebo dňom nadobudnutia účinnosti rozhodnutia Spoločného výboru EHP č. 231/2013 z 13. decembra 2013 (4), alebo dňom nadobudnutia účinnosti rozhodnutia Spoločného výboru EHP č. 163/2011 z 19. decembra 2011 (5), podľa toho, čo bude neskôr. Článok 4 Toto rozhodnutie sa uverejní v oddiele EHP Úradného vestníka Európskej únie a v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie. V Bruseli 13. decembra 2013 Za Spoločný výbor EHP predseda Thórir IBSEN (1) Ú. v. EÚ L 281, 13.10.2012, s. 1. (2) Ústavné požiadavky neboli oznámené. (3) Pozri stranu 25 tohto úradného vestníka. (4) Pozri stranu 32 tohto úradného vestníka. (5) Ú. v. EÚ L 76, 15.3.2012, s. 51.	43,280	1
2021/52021IP0338/52021IP0338_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,021	None	None	Spoken	4,265	11,628	C_2022099SK.01008801.xml 1.3.2022 SK Úradný vestník Európskej únie C 99/88 P9_TA(2021)0338 Vplyv veterných elektrární na mori a ďalších systémov výroby energie z obnoviteľných zdrojov na odvetvie rybolovu Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2021 o vplyve veterných elektrární na mori a ďalších systémov výroby energie z obnoviteľných zdrojov na odvetvie rybolovu (2019/2158(INI)) (2022/C 99/10) Európsky parlament, — so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda (COM(2019)0640), — so zreteľom na stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, ktorá je uvedená v oznámení Komisie z 20. mája 2020 s názvom Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov (COM(2020)0380), — so zreteľom na odporúčania Komisie z mája 2020 o pozitívnych interakciách medzi veternými parkami na mori a rybolovom, — so zreteľom na správu Komisie o modrom hospodárstve za rok 2020 z 11. júna 2020, — so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. septembra 2020 s názvom Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov (COM(2020)0562), — so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. novembra 2020 s názvom Stratégia EÚ na využitie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie na mori v záujme klimaticky neutrálnej budúcnosti (COM(2020)0741), — so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (ďalej len „rámcová smernica o morskej stratégii“) (1), — so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie (2) (smernica o námornom priestorovom plánovaní), — so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (3), — so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 na 21. keďže cieľom EÚ je dosiahnuť najneskôr do roku 2050 klimatickú neutralitu v súlade s cieľmi zelenej dohody; keďže Komisia navrhla cieľ zníženia emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % do roku 2030, kým Európsky parlament vyzval na cieľ zníženia emisií skleníkových plynov o 60 % do roku 2030; keďže energia z obnoviteľných zdrojov na mori je jednou z možností, ktoré si členské štáty môžu zvoliť na dosiahnutie tohto cieľa; keďže by mala zohrávať kľúčovú úlohu pri dosahovaní týchto cieľov prostredníctvom integrovaného prístupu zohľadňujúceho tri piliere udržateľnosti; B. keďže podľa zmlúv je EÚ zodpovedná za zaistenie bezpečnosti dodávok a členské štáty sú zodpovedné za stanovenie štruktúry svojich dodávok energie a za výber zdrojov energie, pričom zároveň dodržiavajú ciele EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050; C. keďže podľa odhadov Komisie bude 30 % dopytu po elektrickej energii v roku 2050 v rámci EÚ uspokojovať veterná energia na mori, čo predstavuje zvýšenie súčasnej kapacity veternej energie na mori v EÚ27 z 12 GW na cieľovú hodnotu 300 GW do roku 2050; keďže podľa odhadov Komisie dosiahne dopyt do roku 2050 40 GW kapacity energie z oceánov; D. keďže podľa článku 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) musí energetická politika Únie zabezpečovať fungovanie trhu s energiou a bezpečnosť dodávok energie, presadzovať energetickú efektívnosť, úspory energie a rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a podporovať prepojenie energetických sietí; keďže vymedzenie energetického mixu členských štátov zostáva v právomoci členských štátov, a preto sú energetické mixy veľmi rôznorodé; E. keďže severné moria (Severné more, Baltské more a severovýchodný Atlantik) predstavujú viac ako 85 % celkovej kapacity veternej energie na mori vo vodách EÚ27; F. keďže geografické charakteristiky členských štátov a európskych morských oblastí sa v rámci EÚ značne líšia; keďže rozvoj veterných parkov na mori a ďalších systémov výroby energie z obnoviteľných zdrojov sa v súčasnosti sústreďuje v Severnom mori a Baltskom mori, kde sú podmienky priaznivejšie; keďže v budúcnosti bude tiež možnosť alebo potreba vytvorenia zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mori alebo zvýšenia ich veľkosti alebo kapacity veľmi odlišná v každej morskej oblasti a v každom členskom štáte; G. keďže v Dohode o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom sa dohodlo, že rybárske plavidlá EÚ budú mať naďalej recipročný prístup do vôd Spojeného kráľovstva, a preto sa budú naďalej deliť o európsky námorný priestor, ktorý v súčasnosti zahŕňa 110 veterných parkov na mori s viac ako 5 000 veternými turbínami; H. keďže dodávky veternej energie môžu byť nepravidelné a nestabilné z dôvodu meniacich sa poveternostných podmienok; I. keďže možnosti uskladňovania veternej energie sú stále veľmi obmedzené; J. keďže iné obnoviteľné zdroje energie na mori, ako sú technológie na získavanie energie z morských vĺn a prílivu a termálne technológie, plávajúce fotovoltické zariadenia a používanie rias na výrobu biopalív, zohrávajú dôležitú úlohu v stratégii Komisie pre energiu z obnoviteľných zdrojov na mori, hoci v súčasnosti nie sú v prevádzke žiadne rozsiahle zariadenia; keďže môžu prispieť k dosiahnutiu klimatickej neutrality a posilneniu vedúceho postavenia Európy a vytvárať nové pracovné miesta; keďže je potrebné pokračovať vo výskume a inováciách, pretože iné obnoviteľné zdroje energie na mori by mohli byť sľubné a vhodnejšie v niektorých oblastiach a mať menší vplyv na rybolovné činnosti, populácie rýb a morské prostredie; K. keďže veterné turbíny na mori majú priemerný životný cyklus 25 až 30 rokov; keďže doteraz bolo z prevádzky vyradených len veľmi málo turbín a recyklácia je stále veľmi zložitá, pričom sa recykluje 85 % až 90 % demontovanej veternej turbíny; keďže dlhodobá vízia založená na obehovom hospodárstve a prístupe zohľadňujúcom životný cyklus je potrebná na posúdenie vplyvu na iné činnosti, ako je rybolov, a na miestne spoločenstvá a ekosystémy na konci projektu; keďže ekodizajn prostredníctvom používania konkrétnych materiálov a navrhovania infraštruktúry môže podporiť rozvoj miestnej biodiverzity; keďže metódy recyklácie alebo udržiavanie infraštruktúry ako umelých útesov sa musia posúdiť v počiatočnej fáze koncepcie projektu; L. keďže nákladovo a priestorovo najefektívnejším spôsobom, ako dosiahnuť cieľ týkajúci sa kapacity na mori do roku 2050, by bolo viacnásobné používanie toho istého námorného priestoru rôznymi odvetviami, a to zvážením prístupu spočívajúceho v spoločnom prínose, podľa ktorého predstavuje každá činnosť prínos pre inú činnosť, keďže koexistencia činností môže byť pozitívna z hľadiska životného prostredia a sociálno-ekonomických prínosov; M. keďže existuje rastúca konkurencia medzi rôznymi spôsobmi používania námorného priestoru, čo často vedie k tomu, že historické spôsoby používania, ako je rybolov, ktoré majú zjavnú historickú, kultúrnu, sociálnu a hospodársku hodnotu, sa prehliadajú; N. keďže v smernici o námornom priestorovom plánovaní sa uvádza, že členské štáty musia zohľadniť interakcie činností a používania, ako sú akvakultúra, rybolov, zariadenia a infraštruktúry na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj podmorské káble, podporovať koexistenciu príslušných činností a uplatňovať prístup založený na ekosystémoch; O. keďže členské štáty by sa prostredníctvom svojich námorných priestorových plánov mali snažiť prispievať k udržateľnému rozvoju energetického odvetvia na mori, námornej dopravy, odvetvia rybolovu a akvakultúry a k zachovaniu, ochrane a zlepšeniu stavu životného prostredia vrátane odolnosti voči vplyvom zmeny klímy; keďže v tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať záujmom rybolovu a akvakultúry a tieto záujmy by sa nemali marginalizovať, zatiaľ čo členské štáty pokračujú vo svojej práci a následnej revízii národných námorných priestorových plánov; P. keďže v návrhu Komisie týkajúcom sa stratégie EÚ v oblasti biodiverzity sa uvádza, že „EÚ bude uprednostňovať riešenia, ako je napríklad využívanie morskej energie a veternej energie na mori, ktoré sú prospešné aj z hľadiska obnovy populácií rýb“, zatiaľ čo v nedávnej štúdii, ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky (6), sa uvádza, že „potenciálny prínos pre rybolov súvisiaci so zariadeniami na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mori nie je dobre pochopený a čaká sa na empirické dôkazy“; Q. keďže Komisia vo svojom oznámení s názvom Stratégia EÚ na využitie potenciálu obnoviteľných zdrojov energie na mori v záujme klimaticky neutrálnej budúcnosti vyzvala verejné orgány, aby plánovali zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov na mori v dlhodobom horizonte a od raného štádia, pričom by mali posúdiť jej environmentálnu, sociálnu a hospodársku udržateľnosť, zabezpečiť koexistenciu s inými činnosťami, ako sú rybolov a akvakultúra, a zabezpečiť, aby verejnosť akceptovala plánované zavedenie; R. keďže rybolov má pomerne malý vplyv na HDP; keďže má mimoriadny význam pre rybárske spoločenstvá v mnohých členských štátoch; S. keďže približne 80 % všetkých rybárskych plavidiel v EÚ sú malé plavidlá, z ktorých väčšina patrí rodinným firmám pôsobiacim niekoľko generácií, a to najmä v pobrežných vodách; T. keďže kumulácia súčasného a budúceho vývoja v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na mori má najväčší vplyv na rybolovné operácie, ktoré sú zamerané na druhy žijúce pri morskom dne a kôrovce; U. keďže využívanie energie z oceánov pri súčasnom zabezpečení ochrany životného prostredia a udržateľného rozvoja rybolovu a iných hospodárskych činností si vyžaduje spoločné plánovanie a dôsledné posúdenie kumulatívnych vplyvov vrátane sociálno-ekonomických účinkov; V. keďže je potrebný dodatočný výskum vplyvov veterných parkov na mori a iných systémov výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mori na morské prostredie a rybolovné zdroje; W. keďže Európsky parlament trvá na tom, že cieľom Únie v oblasti klímy do roku 2030 musí byť zníženie emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve o 60 % v porovnaní s rokom 1990; X. keďže je nevyhnutné preskúmať zdroje veternej energie na mori v EÚ a podporovať projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na mori spôsobom, ktorý je zlučiteľný s inými spôsobmi používania námorného priestoru, predovšetkým s rybolovom, pričom je potrebné usilovať sa o synergie a ochranu biodiverzity; Y. keďže monitorovanie a empirická analýza rybolovných postupov pred výstavbou veterných parkov na mori, počas nej a po jej ukončení sú dôležité na lepšie pochopenie koexistencie; Z. keďže základy zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mori by mohli prilákať morský život a mohli by fungovať ako umelý útes; AA. keďže Medzinárodná hydrografická organizácia (IHO) odporúča vyhnúť sa rybolovným činnostiam v minimálnej vzdialenosti 0,25 námornej míle (463 metrov) na oboch stranách podmorského kábla, aby sa minimalizovali riziká; 1. zdôrazňuje potrebu vyhnúť sa potenciálnemu dlhodobému nepriaznivému vplyvu veterných turbín na mori na určité ekosystémy, populácie rýb a biodiverzitu, a teda na rybolov ako celok; zdôrazňuje potrebu prístupu zohľadňujúceho životný cyklus k ich rozvoju, od výstavby cez prevádzku až po vyradenie z prevádzky, a teda aj význam vypracovania dôkladných a podrobných štúdií na posúdenie vplyvu existujúcich veterných turbín na mori; 2. zdôrazňuje, že energia z obnoviteľných zdrojov na mori by sa mala zavádzať tak, aby vytvárala príležitosti pre iné činnosti prostredníctvom prístupu spočívajúceho v spoločných environmentálnych, sociálnych a hospodárskych prínosoch, čím sa zabezpečia prínosy pre rybárov a miestne komunity; 3. upozorňuje, že energia z obnoviteľných zdrojov na mori bude udržateľná len vtedy, ak nebude mať žiadny negatívny vplyv na životné prostredie a hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, a to najmä v regiónoch závislých od rybolovu; 4. vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným výskumom v oblasti vyraďovania veterných turbín na mori z prevádzky a vplyvov vyraďovania z prevádzky na životné prostredie; 5. opakovane potvrdzuje, že rozhodnutie o vnútroštátnom energetickom mixe a technológiách zostáva v kompetencii členského štátu; 6. zdôrazňuje, že energia z obnoviteľných zdrojov a energetická efektívnosť patria medzi kľúčové hnacie sily na dosiahnutie hospodárstva s nulovými emisiami; zdôrazňuje, že na splnenie cieľa v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 treba zodpovedajúcim spôsobom zvýšiť kapacitu infraštruktúry na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov na mori a výrobu takejto elektriny; 7. vyzdvihuje významný potenciál vodíka z obnoviteľných zdrojov, a to aj z veternej a slnečnej energie, pri dosahovaní cieľa Únie v oblasti klimatickej neutrality; 8. zdôrazňuje, že plávajúce veterné parky možno vybudovať v hlbokomorských oblastiach, čím sa rozširuje životaschopná zóna na rozvoj veternej energie a zároveň sa znižuje ich viditeľnosť z pobrežia; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporili rozšírenie a komercializáciu udržateľných plávajúcich technológií výroby veternej energie na mori, ktoré ďalej znižujú vplyv na rybolov; 9. zdôrazňuje, že je potrebné minimalizovať riziko vplyvu rozsiahleho zavádzania veterných parkov na mori na fyzické funkcie morskej oblasti, najmä morské a vzdušné prúdy, ktoré by mohlo prispieť k zmiešaniu vrstveného vodného stĺpca a následne ovplyvniť kolobeh živín, tvorbu vĺn, prílivové amplitúdy a prenos dnových sedimentov, a že tento vplyv treba dôkladne monitorovať, pričom infrazvukový hluk z rotujúcich lopatiek by mohol odviesť ryby, ako aj morské cicavce, od veterných parkov na mori a elektromagnetické polia z podmorských káblov, ako aj podmorský hluk počas pilotážnych prác by mohli mať vážne nepriaznivé účinky na kôrovce a morský život; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu ďalšieho vývoja a výskumu, pokiaľ ide o spôsob, ako zabrániť týmto negatívnym vplyvom a zmierniť ich; 10. konštatuje, že je dôležité uplatňovať najlepšie postupy z hľadiska minimalizácie narušenia a zmierňovania škôd na ekosystémoch vo fázach plánovania, prevádzky a vyraďovania z prevádzky činností na mori; 11. zastáva názor, že inštalácia jednotiek na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mori sa musí začleniť do rozvojových stratégií a energetickej suverenity každého štátu a reagovať na ne, pričom musí byť v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody; 12. zdôrazňuje význam zohľadnenia morfologických a geografických charakteristík oblastí, v ktorých sa majú zriadiť veterné parky na mori; 13. zastáva názor, že rozhodnutia o inštalácii infraštruktúry na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mori by mali vychádzať z najlepších vedeckých posúdení súvisiacich vplyvov a mali by zapájať všetky zainteresované strany do využívania príslušných oblastí, najmä pridružené rybárske komunity a ich organizácie; 14. zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať možné účinky, ako je efekt umelého útesu, systémov výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mori na morský život a rybolov, ktoré by sa mohli obmedzovať na prevádzkovú fázu, a preskúmať, ako možno vykonávať vyraďovanie z prevádzky takým spôsobom, aby jeho prínosy neboli dočasné; zdôrazňuje, že po vyradení veterných parkov na mori z prevádzky musia byť lokality ponechané v stave, ktorý umožňuje rybolovné činnosti, ak boli povolené pred výstavbou alebo počas prevádzkovej fázy, a ktorým sa chráni a rešpektuje životné prostredie; 15. poukazuje na potrebu zohľadniť pri zavádzaní veterných parkov na mori charakteristiky morského dna tak, aby sa infraštruktúra nevybudovala na miestach, kde by hrozilo, že naruší miestny biotop a ekosystém; 16. navrhuje posúdiť kombináciu veterných parkov na mori a chránených morských oblastí, ako aj začlenenie veterných parkov na mori do týchto oblastí, z hľadiska jasne vymedzených cieľov v oblasti ochrany biotopov a biodiverzity vrátane tých, ktoré sa týkajú rybolovných zdrojov; zdôrazňuje, že v týchto chránených morských oblastiach by sa mali zriadiť riadiace výbory s cieľom dosiahnuť lepšiu koexistenciu činností a že príslušný orgán zodpovedný za chránené morské oblasti musí udeliť súhlas; 17. zdôrazňuje, že veterné parky na mori by sa mali vždy, keď je to možné, umiestniť do zón, v ktorých rybolov nie je povolený, aby sa minimalizovali negatívne účinky na odvetvie rybolovu; 18. uvádza, že veterné parky na mori môžu mať vplyv na rybolov tým, že menia priestorové rozloženie a množstvo komerčne lovených morských druhov, ako aj v dôsledku ukončenia rybolovu z bezpečnostných dôvodov alebo zavedením zmeny rybolovnej činnosti alebo metódy, napríklad z aktívneho na pasívny rybolov; 19. trvá na tom, aby sa nadviazal dialóg a spolupráca s rybármi v počiatočnej fáze procesu; zdôrazňuje potrebu zohľadniť miestne ekosystémy a špecifiká miestnej komunity; zdôrazňuje potrebu primeranej kompenzácie pre rybárov v prípade, že zriadenie veterných parkov na mori ovplyvňuje ich činnosť; 20. berie na vedomie, že v oznámení Komisie o stratégii v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa uvádza, že „EÚ bude uprednostňovať riešenia, ako je napríklad využívanie morskej energie a veternej energie na mori, ktoré sú prospešné aj z hľadiska obnovy populácií rýb“, a že sa uvažuje o možnosti kombinácie veterných parkov na mori a chránených oblastí; 21. zdôrazňuje, že environmentálny, sociálny a hospodársky vplyv veterných parkov na mori závisí od podmienok špecifických pre danú lokalitu, ekosystémov a ľudských činností a že spolupráca zainteresovaných strán pri navrhovaní, zavádzaní a riadení veterných parkov na mori je kľúčom k riešeniu otázok spoločného záujmu; 22. konštatuje, že odvetvia maloobjemového, pobrežného a drobného rybolovu môžu vzhľadom na svoju relatívnu blízkosť k pobrežiu znášať dôsledky vplyvu inštalácie týchto jednotiek na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov na mori; 23. zdôrazňuje, že ak dôjde k presunu, obzvlášť zasiahnutí budú maloobjemoví a pobrežní rybári, pretože nemusia mať kapacitu na presťahovanie sa do vzdialenejších rybolovných oblastí alebo zmenu metódy rybolovu, najmä ak sa veterné parky na mori nachádzajú v pobrežných vodách (12 námorných míľ od pobrežia); požaduje primeranú kompenzáciu ako krajné riešenie; 24. zdôrazňuje potrebu uľahčiť prístup k poisteniu rybárskym plavidlám pôsobiacim v oblastiach s veternými parkmi na mori alebo plaviacim sa cez tieto oblasti, keďže v súčasnosti je to veľmi problematické vzhľadom na nedostatočné úrovne poistného krytia, ktoré obsahujú poistné zmluvy rybárskych plavidiel; 25. poukazuje na to, že akékoľvek obmedzenie prístupu k tradičným rybolovným oblastiam priamo ovplyvňuje živobytie rybárov z rôznych pobrežných členských štátov EÚ a závislé pracovné miesta na pobreží; zdôrazňuje preto, že v prípade potreby by sa ako krajné riešenie mala poskytovať primeraná kompenzácia; navyše poukazuje na to, že obmedzenie prístupu by mohlo oslabiť zodpovedné a udržateľné poskytovanie potravinovej bezpečnosti; 26. vyzýva členské štáty, aby v súlade s ustanoveniami o námornom priestorovom plánovaní určili osobitné historické a tradičné rybolovné oblasti miestnych rybárov ako oblasti, do ktorých sa nemajú zaviesť žiadne systémy výroby energie z obnoviteľných zdrojov na mori; 27. zdôrazňuje, že analýza prienikov oblasti obnoviteľných zdrojov energie na mori a rybolovu naznačuje prudké zvýšenie potenciálu vzniku územných konfliktov v istých európskych morských oblastiach v nadchádzajúcich rokoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu včasného priestorového plánovania, ktoré zahŕňa všetky príslušné zainteresované strany, pokiaľ ide o umiestnenie aj usporiadanie veterných parkov na mori; vyzýva na vytvorenie účinnej účasti, dialógov a sietí v počiatočnej fáze s cieľom obmedziť konflikty a predchádzať im; 28. zdôrazňuje, že v súčasnosti existuje niekoľko príkladov spolupráce (aktívnej alebo pasívnej) rybolovných činností v oblastiach s veternými parkmi na mori; zdôrazňuje, že kooperatívne prístupy spočívajúce v spoločnom navrhovaní k zavádzaniu veterných parkov na mori s cieľom spojiť ich s inými spôsobmi použitia môžu znížiť potenciálny vplyv na rybolov, posilniť vzťah medzi rôznymi zapojenými odvetviami a umožniť medzi nimi prospešnú spoluprácu; 29. uznáva potenciál akvakultúry a pestovania rias, ako aj pasívneho rybolovu v oblastiach, v ktorých sa nachádzajú veterné parky na mori; zdôrazňuje však, že na posúdenie ich ekologického vplyvu a hospodárskeho potenciálu je potrebný ďalší výskum; 30. vyjadruje znepokojenie nad tým, že okrem prípadov zákazov a obmedzení rybolovných činností majú rybári tendenciu vyhýbať sa rybolovu v oblastiach s veternými parkmi na mori, aj keď je prístup povolený, a to z dôvodu rizika náhodného poškodenia, zachytenia a straty rybárskeho výstroja, a že strach z prípadného vyvodenia zodpovednosti voči nim je preto zdrojom obáv, ktoré bránia koexistencii; 31. zdôrazňuje, že energetické mixy najvzdialenejších regiónov a ostrovov sú vo veľkej miere závislé od dovozu fosílnych palív, a to aj napriek ich miestnym charakteristikám, ktoré vytvárajú priaznivé prostredie pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť rozvoju energie z obnoviteľných zdrojov na mori na týchto územiach a vyčlenili naň osobitné finančné prostriedky, aby sa minimalizovala závislosť od fosílnych palív; 32. uznáva potenciál plávajúcich veterných elektrární na mori, ktoré vytvárajú príležitosti pre zariadenia v hlbokomorských oblastiach a zahŕňajú väčšiu vzdialenosť od pobrežia, menší vizuálny vplyv a menšie priestorové prekrývanie s rybolovnými oblasťami; 33. zdôrazňuje, že vyraďovanie veterných turbín na mori z prevádzky nesmie mať trvalý vplyv na životné prostredie ani predstavovať bezpečnostné riziká pre rybárske plavidlá z dôvodu ponechania infraštruktúry pod morským dnom; okrem toho poukazuje na to, že metódy recyklácie by sa mali ďalej rozvíjať s cieľom znížiť vplyv na životné prostredie; domnieva sa, že je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa veterné parky na mori budovali len vtedy, ak sa uplatní integrovaný prístup k procesom životného cyklu veterných turbín na mori, čo znamená, že od začiatku je jasné, ako možno udržateľným spôsobom navrhnúť, vybudovať, použiť, vyradiť z prevádzky a recyklovať veterné turbíny na mori; ďalej zdôrazňuje, že stratégie pre vyraďovanie z prevádzky, v rámci ktorých sa predpokladá alternatívne budúce využitie alebo odstránenie konštrukcií, sa musia začleniť do plánov návrhu a inštalácie od začiatku a že je potrebné zvážiť dlhodobý udržateľný vplyv s cieľom dodržiavať zásady obehového hospodárstva; 34. naliehavo vyzýva na vytvorenie medzinárodnej normy, v ktorej sa vymedzuje spôsob vyraďovania turbín z prevádzky a poskytuje komplexný prehľad pravidiel a nariadení týkajúcich sa vyraďovania z prevádzky, pričom sa dodržiavajú zásady obehového hospodárstva; 35. zdôrazňuje, že by sa mali zaviesť finančné opatrenia s cieľom pokryť dlhodobé riziká vyplývajúce z opustených infraštruktúr na mori, ktoré by sa mohli odstrániť, aby sa mohlo bezpečne pokračovať v rybolove; 36. zdôrazňuje, že akákoľvek infraštruktúra pod morským dnom ponechaná na mieste by mala podliehať primeranému monitorovaniu; 37. zdôrazňuje, že v nedávnych empirických štúdiách chýbajú posúdenia hospodárskych, sociálno-ekonomických a sociálno-kultúrnych vplyvov obnoviteľných zdrojov energie na mori na rybolov; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby okrem preskúmania vplyvov na životné prostredie vykonala ďalší výskum s cieľom posúdiť možné hospodárske a sociálne vplyvy investícií do obnoviteľných zdrojov energie na mori na rybolov a určiť vhodné spôsoby, akými možno prekonať tieto negatívne vplyvy; 38. zdôrazňuje, že sú potrebné štandardizované monitorovacie programy a harmonizácia údajov o rybolovnom úsilí, aby bolo možné uskutočniť súhrnné posúdenie ekologického a sociálno-ekonomického, ako aj environmentálneho vplyvu rozšírenia energie z obnoviteľných zdrojov na mori a že sa musí zlepšiť kompatibilita a porovnateľnosť údajov; 39. navrhuje, aby členské štáty zvýšili koordináciu v oblasti výskumu veterných parkov na mori s cieľom uľahčiť zber a výmenu výsledkov výskumu a údajov, ako aj výmenu najlepších postupov; pripomína, že veterná energia na mori je jednou z najmodernejších technológií, ale že iné systémy výroby energie z obnoviteľných zdrojov by mohli byť sľubné a v istých prípadoch vhodnejšie v niektorých oblastiach, v ktorých sa vykonávajú rybolovné činnosti, a teda mať menej škodlivý vplyv na hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam podpory investícií do výskumu a vývoja; 40. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili cezhraničnú spoluprácu v oblasti námorného priestorového plánovania, a to aj so Spojeným kráľovstvom, ktoré je najväčším producentom veternej energie na mori v Európe, s cieľom nájsť riešenia spoločných problémov, integrovať elektrické prepojenia a poučiť sa z najlepších postupov; 41. uvádza, že námorné priestorové plánovanie musí zohrávať kľúčovú úlohu tým, že každá námorná oblasť sa rozlíši na základe svojich vlastných charakteristík, a musí klásť väčší dôraz na posúdenie dosiahnutia možností spoločného umiestnenia a viacnásobného používania veterných parkov na mori, čo má mimoriadny význam pre dosiahnutie situácie prospešnej pre udržateľný rybolov, akvakultúru aj odvetvie výroby energie na mori a pre začleňovanie účinnej účasti rybárstva na rozhodovacom procese, a to na rozdiel od príliš vágnych pojmov „konzultácie“ a „pozorovateľov“, plnenie záväzkov a predchádzajúce riešenie konfliktov týkajúcich sa používania; 42. vyzýva členské štáty, aby ako príslušné orgány pre námorné priestorové plánovanie a v súvislosti so svojou pretrvávajúcou prácou a následnými revíziami národných námorných priestorových plánov zohľadnili potrebu zabezpečiť, aby sa zabránilo negatívnym účinkom veterných turbín na mori na rybolov a aby sa preto umiestňovali mimo rybolovných oblastí; 43. presadzuje uplatňovanie prístupu založeného na ekosystémoch v námornom priestorovom plánovaní s cieľom poskytnúť rámec založený na systémoch na pochopenie a riadenie morských ekosystémov a ich vzájomného pôsobenia so sociálno-ekonomickými činnosťami; 44. vyzdvihuje význam komunitných systémov výroby energie, ktoré pobrežným komunitám a družstvám vrátane rybárov umožňujú vyrábať vlastnú elektrickú energiu a opätovne investovať zisky do komunity; 45. zdôrazňuje, že veterné parky na mori by sa mali budovať len vtedy, ak sa zaručí vylúčenie negatívnych environmentálnych a ekologických, ako aj hospodárskych, sociálno-ekonomických a sociálno-kultúrnych vplyvov na rybárov a výrobcov v odvetví akvakultúry v súlade s cieľmi modrej ekonomiky a Európskej zelenej dohody; 46. naliehavo vyzýva členské štáty, aby pri určovaní svojho energetického mixu zohľadnili vplyv energie z obnoviteľných zdrojov na mori na morský ekosystém a rybolov; 47. naliehavo tiež vyzýva členské štáty, aby naďalej pracovali na vývoji a používaní iných foriem energie z obnoviteľných zdrojov; 48. vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu s cieľom preskúmať očakávané hospodárske, sociálne a environmentálne vplyvy výstavby veterných parkov na mori tam, kde je pravdepodobné, že sa dostanú do konfliktu s odvetvím rybolovu a udržateľnosťou morského života; 49. zdôrazňuje, že spolupráca medzi odvetviami pôsobiacimi v morskom prostredí a hospodárstve bude takisto hnacou silou spravodlivej transformácie; vyzýva Komisiu, aby posúdila iniciatívy, ktoré stimulujú miestne hospodárstva a hospodárske činnosti na mori a našla synergie medzi odvetviami, ktoré môžu slúžiť ako základ nadčasovej hospodárskej obnovy; 50. zdôrazňuje, že už existujú príklady koexistencie medzi odvetvím rybolovu a odvetvím výroby veternej energie na mori a že tieto skúsenosti by sa mali použiť na nájdenie a výmenu najlepších dostupných postupov pre celý životný cyklus námornej infraštruktúry; 51. zdôrazňuje, že zainteresované strany by mali mať právo zúčastňovať sa na námornom priestorovom plánovaní a vyjadrovať sa k nemu; 52. zdôrazňuje, že včasné, spravodlivé, účinné a nepretržité konzultácie so zainteresovanými stranami a ich účasť, a to najmä rybárov a výrobcov v odvetví akvakultúry, vypracovanie transparentných usmernení a vyplácanie kompenzácií by mohli zmierniť potenciál konfliktu a vytvoriť rovnaké podmienky pre rybolov a obnoviteľné zdroje energie na mori; 53. vyzýva EÚ, aby v súlade s cieľmi zelenej dohody presadzovala a podporovala veterné parky na mori v rámci svojej vonkajšej činnosti, a to najmä s tretími krajinami, kde je prístup k energii naďalej nerovnomerný a obmedzený; 54. zdôrazňuje, že v súlade s článkom 191 ods. 2 ZFEÚ by sa mala uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti, ak sa rozhodnutia musia prijať skôr, ako sú k dispozícii potrebné znalosti alebo informácie; 55. konštatuje, že by mohli byť potrebné ďalšie opatrenia na úrovni EÚ vrátane právnych predpisov, keďže z dôkazov vyplýva, že námorné priestorové plánovanie členských štátov nezaručuje spravodlivé začlenenie rybárov a iných zainteresovaných strán a v prípade potreby kompenzáciu pre rybolov; 56. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že námorné priestorové plány budú zaručovať spravodlivé začlenenie rybolovu, udržateľné pokračovanie súvisiacich činností a spravodlivo odrážať oprávnené záujmy rybárov, zberačov mäkkýšov a kôrovcov a akvakultúrnych chovateľov; 57. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii. (1) Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19. (2) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 135. (3) Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82. (4) Ú. v. EÚ C 458, 19.12.2018, s. 9. (5) Prijaté texty, P9_TA(2021)0309. (6) Štúdia – Impact of the use of offshore wind and other marine renewables on European fisheries, Európsky parlament, generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia B – štrukturálne politiky a politiky súdržnosti, 12. novembra 2020.	49,048	1
2013/92013E000161/92013E000161_EN.txt_17	Eurlex	Open Government	CC-By	2,013	None	None	Spoken	7,306	13,613	What impact will the result of the presidential election in the US have on cooperation between the EU and the United States in the effort to overcome the global economic crisis? Answer given by Mr Rehn on behalf of the Commission (22 March 2013) The EU and the US have the largest bilateral economic relationship in the world and very interdependent economies. For instance, EU-US trade and investment generates 15 million jobs on both sides of the Atlantic, and there may be significant mutual benefits to deepening the economic relationship even further. In this respect it is worth to note the recent decision taken by the Commission and the American administration to start the internal preparations to launch negotiations on a Transatlantic Trade and Investment Partnership. Since the onset of the crisis the EU and US have cooperated closely in the efforts to overcome the global economic crisis in various international fora (in primis the G20) and through bilateral contacts. Cybersecurity has also been a key area for cooperation, especially via the work of the EU-US High Level Working Group on Cybersecurity and Cybercrime, and it is expected to retain its importance under the second Obama administration. The Energy dialogue and our cooperation on foreign policy issues in different regions throughout the world are two other examples of a long list that demonstrate a very intense and close partnership. The Commission expects this positive relation to continue under the Obama II administration. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000222/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Neľudské podmienky zatúlaných a opustených psov v Rumunsku Absencia registra majiteľov psov, ako i zákonov, ktoré by sa vzťahovali na identifikáciu všetkých vlastnených a opustených psov, vedie k neakceptovateľnej situácii, keď sú tieto zvieratá vystavované neľudskému zaobchádzaniu a zároveň dochádza k porušovaniu ich práv. Situácia v Rumunsku sa vyhrocuje a stáva sa neúnosnou. Krajina, ktorá je členským štátom Európskej únie, porušuje zmluvy v ktorých sa zaviazala dodržiavať dobré životné podmienky zvierat a ochraňovať ich – pokiaľ hovoríme o Lisabonskej zmluve a o Európskom dohovore o ochrane spoločenských zvierat CETS č. 125. Ako môže Komisia napomôcť k riešeniu tejto naliehavej situácie? Nepovažuje za opodstatnené apelovať na zodpovedných predstaviteľov Rumunska, aby dodržiavali dohody, ku ktorým sa zaviazali? Odpoveď pána Borga v mene Komisie (13. februára 2013) Dovoľujeme si odkázať váženú pani poslankyňu na odpovede na písomné otázky E-007161/2011, E-009002/2011,P-004480/2012, E-004247/2012 a E-002062/2012 (401), ktoré sa venujú problémom túlavých psov a riadenia populácie psov. (English version) Question for written answer E-000222/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: Inhumane conditions for stray and abandoned dogs in Romania The absence of registration for dog owners and of laws applying to the identification of all owned and abandoned dogs is leading to an unacceptable situation. These animals are being exposed to inhumane treatment and violation of their rights. The situation in Romania is getting worse and becoming intolerable. The country, which is an EU Member State, is in breach of agreements regarding the protection of animals and decent living conditions for them. The agreements in question are the Lisbon Treaty and the European Convention for the Protection of Pet Animals, CETS No 125. How can the Commission help to resolve this urgent situation? Does the Commission not consider it justifiable to call on the competent representatives of Romania to comply with the agreements they have signed up to? Answer given by Mr Borg on behalf of the Commission (13 February 2013) The Honourable Member is invited to refer to the answers to written questions E-007161/2011, E-009002/2011,P-004480/2012, E-004247/2012, and E-002062/2012 (402) which address the issues of stray dogs and of dog population management. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000223/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Antimikrobiálna rezistencia V posledných rokoch rastie hrozba antimikrobiálnej rezistencie. Táto začínajúca kríza je dôsledkom neprimeraného používania antimikrobiálnych látok v ľudskej a veterinárnej medicíne Zoznam infekcií rezistentných voči mnohým liekom je dlhý a zahŕňa okrem iného infekcie močových ciest, pneumóniu a tuberkulózu. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie existuje na svete minimálne 440 000 individuálnych prípadov tuberkulózy s viacliekovou rezistenciou, ktoré majú za následok viac ako 150 000 úmrtí ročne. Systémy zdravotnej starostlivosti v Európe už samozrejme cítia zvýšené náklady vyplývajúce z tejto situácie. Podľa WHO a Európskeho centra pre kontrolu chorôb v roku 2007 infekcie rezistentné voči liekom mali za následok viac ako 2,5 milióna dodatočných dní hospitalizácie v EÚ, Nórsku a na Islande a navyše 25 000 smrteľných prípadov v tých istých oblastiach. V nasledujúcich rokoch môžeme očakávať značný nárast týchto údajov. Akým spôsobom Komisia bojuje proti rastúcej hrozbe antimikrobiálnej rezistencie a jej dôsledkom? Plánuje v dohľadnej dobe predstaviť legislatívne návrhy v tejto oblasti? Odpoveď pána Borga v mene Komisie (20. februára 2013) Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa antimikrobiálnej rezistencie a opatrenia, ktoré Komisia podnikla v tejto oblasti, Komisia odkazuje na svoje odpovede na predchádzajúce písomné otázky E-010443/2011, E-006000/2011, E-001117/2012, E-000298/2012, E-002779/2012, E-003505/2012, E-003197/2012 a E-007766/2012 (403). Počas írskeho predsedníctva Komisia uverejní plán vykonávania päťročného akčného plánu v oblasti antimikrobiálnej rezistencie a má v úmysle vypracovať priebežnú správu o vykonávaní akčného plánu do konca roku 2013 tak, ako sa požaduje v správe „Mikrobiálna výzva – rastúce hrozby antimikrobiálnej rezistencie“ od Anny ROSBACHOVEJ (ECR/DK), ktorú vydal Európsky parlament z vlastnej iniciatívy. (English version) Question for written answer E-000223/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: Antimicrobial resistance In recent years, the threat of antimicrobial resistance has been growing. This incipient crisis is the result of the excessive use of antimicrobial substances in human and veterinary medicine. The list of infections resistant to many drugs is long and includes, inter alia, urinary tract infections, pneumonia and tuberculosis. According to the World Health Organisation, there are at least 440 000 individual cases of tuberculosis with multidrug resistance, resulting in more than 150 000 deaths a year across the globe. Healthcare systems in Europe are now clearly feeling the increased costs arising from this situation. According to the WHO and the European Centre for Disease Control, drug-resistant infections resulted in more than 2.5 million additional days of hospitalisation in the EU, Norway and Iceland in 2007, plus 25 000 fatalities in the same areas. In the coming years we can expect a significant increase in these data. How is the Commission combating the growing threat of antimicrobial resistance and its consequences? Does it plan in the near future to put forward legislative proposals in this area? Answer given by Mr Borg on behalf of the Commission (20 February 2013) Regarding the questions about Antimicrobial resistance and the actions taken by the Commission on this issue, the Commission refers to its answers to previous written questions E-010443/2011, E-006000/2011, E-001117/2012, E-000298/2012, E‐002779/2012, E‐003505/2012, E-003197/2012 and E-007766/2012 (404). As requested in the European Parliament's own-initiative report ‘the Microbial Challenge-rising threats from Antimicrobial Resistance’ by Anna ROSBACH (ECR/DK), the Commission will publish a roadmap on the implementation of the five year action plan on antimicrobial resistance during the Irish Presidency and intends to prepare an interim report on the implementation of the action plan by the end of 2013. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000224/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Sloboda médií v EÚ Slobodné médiá sú nevyhnutným prvkom správneho fungovania demokracie. Chrániť slobodu médií však nie je vždy ľahké a sloboda médií by nemala byť považovaná za samozrejmosť. Členské krajiny EÚ sa zaviazali k ochrane slobody médií, často však zlyhávajú pri realizácii právnych opatrení. Problémy, ktorým čelia médiá v členských krajinách, sú veľmi podobné. Podľa organizácie Reportéri bez hraníc sa po roku 2008 situácia ešte zhoršila. Nezávislosť médií je ohrozená hrozbami a násilím zo strany polície, ako aj korupciou a svojvoľným zatýkaním. Treba zdôrazniť aj úlohu krízy, ktorá viedla nielen k zníženiu zdrojov a k prepúšťaniu novinárov, ale aj k zvýšeniu tlaku na reportérov a médiá ako celok. Aký je názor Komisie na možnosť vytvorenia minimálnych noriem pre právne ustanovenia na zabezpečenie transparentnosti vlastníctva médií? Odpoveď pani Kroesovej v mene Komisie (19. februára 2013) Komisia je presvedčená o rozhodujúcom význame slobody a plurality médií pre demokraciu a v súčasnosti uvažuje o týchto záležitostiach po tom, ako nezávislá skupina na vysokej úrovni pre slobodu a pluralitu médií, ktorej predsedajú bývalá prezidentka Lotyšska profesorka Vaira Vike-Freibergaová spolu s profesorkou Hertou Däubler-Gmelinovou, profesorom Miguelom Madurom a pánom Benom Hammersleym, zverejnila 21. januára 2013 svoju správu. Komisia túto správu v súčasnosti posudzuje. Chceli by sme upozorniť váženú pani poslankyňu, že Európsky parlament pridelil finančné zdroje z rozpočtu Európskej Únie na rok 2013 s cieľom umožniť vykonávanie nástroja na monitorovanie plurality médií, ktorý bolo vyvinutý v štúdii z roku 2007 s názvom „Nezávislá štúdia o ukazovateľoch plurality médií v členských štátoch – smerom k prístupu na základe rizika“. Zavedenie monitorovacieho nástroja prinesie ďalšie údaje o rozsahu problému. (English version) Question for written answer E-000224/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: Media freedom in the EU Media freedom is an essential element of a properly functioning democracy. Protecting it is not always easy, however, and it should not be taken for granted. EU Member States have committed themselves to the protection of media freedom, but they often fail when it comes to implementing legal measures. The problems confronting the media in Member States are very similar. According to the organisation Reporters Without Borders, the situation grew even worse after 2008. Media independence is compromised by police threats and violence, as well as corruption and arbitrary arrests. It is also necessary to emphasise the role of the crisis, which has led not only to reduced resources and layoffs of journalists, but also to greater pressure on reporters and the media as a whole. What is the Commission’s opinion on the possible creation of minimum standards for legal provisions to secure transparency of media ownership? Answer given by Ms Kroes on behalf of the Commission (19 February 2013) The Commission is convinced of the crucial importance of media freedom and pluralism for democracy and is currently reflecting on these matters, following delivery on 21 January 2013 of the report of the independent High-Level Group on Media Freedom and Pluralism chaired by the former President of Latvia, Professor Vaira Vike-Freiberga, with Professor Herta Däubler-Gmelin, Professor Miguel Maduro and Mr Ben Hammersley. The Commission is currently assessing it. The Honourable Member will also be aware that the European Parliament has attributed funding in the European Union's 2013 budget in order to enable implement the Media Pluralism Monitor developed by the 2007 study an ‘Independent Study on Indicators for Media Pluralism in the Member States — Towards a Risk-Based Approach’. Deployment of the monitoring tool will yield further data on the extent of the problem. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000225/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Sociálne investície v EÚ Hospodárska a finančná kríza, ktorá momentálne otriasa Európskou úniou, bude mať dlhodobý a silný vplyv nielen na európske hospodárstvo, ale aj na mieru zamestnanosti, verejné úspory a sociálne investície v Európe. Miera nezamestnanosti v krajinách EÚ bola v januári 2012 vyššia ako 10 %. Navyše čelíme mimoriadne vážnym problémom, ktoré súvisia s nezamestnanosťou mladých ľudí. Ďalším naliehavým problémom je situácia nízkokvalifikovaných pracovníkov, ktorí čelia pretrvávajúcemu znižovaniu dopytu na pracovnom trhu. Počet ľudí žijúcich v chudobe a ohrozených sociálnym vylúčením neustále narastá. Jedným z následkov krízy je aj zvýšený tlak na systémy sociálnej pomoci a podstatné zníženie výnosov plynúcich do dôchodkových systémov, na príspevky na zamestnanie alebo do systémov zdravotnej starostlivosti. Protikrízovým opatreniam, ktoré boli doposiaľ prijaté, chýba sociálny rozmer. Sociálne investície, sú dôležité na zabezpečenie správnej úrovne zamestnanosti a na zlepšenie konkurencieschopnosti. Plánuje Komisia apelovať na jednotlivé členské štáty EÚ, aby sa zamerali na sociálne investície? Ak áno, akým spôsobom? Plánuje Komisia monitorovať pokrok v oblasti sociálnych investícií v jednotlivých členských krajinách? Odpoveď pána Andora v mene Komisie (28. februára 2013) Členské štáty majú k dispozícii balík o sociálnych investíciách (405) s usmerneniami, ako postupovať pri modernizácii systémov sociálneho zabezpečenia v reakcii na značné problémy, ktorým v súčasnosti čelia a ktoré opisuje aj vážená pani poslankyňa. Balík sa zameriava na: — jednoduchšie a cielenejšie sociálne politiky, ktoré zabezpečia primerané a udržateľné systémy sociálnej ochrany. Niektoré krajiny v porovnaní s inými dosahujú v sociálnej oblasti lepšie výsledky napriek tomu, že majú podobný alebo nižší rozpočet, čo dokazuje, že stále existuje priestor pre zefektívnenie výdavkov v oblasti sociálnej politiky. — zlepšenie integrácie ľudí do spoločnosti a trhu práce. Kvalitná a cenovo prístupná starostlivosť o deti a vzdelávanie, prevencia predčasného ukončovania školskej dochádzky, pomoc pri odbornej príprave a hľadaní zamestnania, podpora bývania a dostupná zdravotná starostlivosť – to všetko sú politické oblasti s významným rozmerom sociálnych investícií. — zabezpečenie toho, aby systémy sociálnej ochrany reagovali na potreby ľudí v kritických životných situáciách. Predchádzanie rizikám a príprava ľudí na ne znižujú potrebu vyšších sociálnych výdavkov v prípade, že nastanú ťažkosti. Oznámenie tiež poskytuje členským štátom usmernenie, ako na realizáciu vytýčených cieľov čo najlepšie využiť finančnú podporu EÚ, najmä z Európskeho sociálneho fondu. Komisia bude prostredníctvom európskeho semestra pozorne sledovať výkonnosť systémov sociálnej ochrany v jednotlivých členských štátoch a v prípade potreby formulovať odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa uvedených problémov. (English version) Question for written answer E-000225/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: Social investment in the EU The economic and financial crisis currently shaking the European Union will have a powerful long-term effect not only on the European economy, but also on employment levels, public savings and social investment in Europe. The level of unemployment in EU countries was over 10% in January 2012. We are also facing extremely serious problems related to unemployment among young people. Another pressing problem is the situation of poorly-qualified workers, who face a continuing drop in demand on the labour market. The number of people living in poverty and under the threat of social exclusion is rising all the time. One of the consequences of the crisis is also greater pressure on social assistance systems and a substantial reduction in payments to pension systems, and contributions to employment or healthcare systems. The anti-crisis measures adopted so far lack a social dimension. Social investments are important for ensuring the right level of employment and for boosting competitiveness. Is the Commission planning to call on individual Member States to target social investments? If so, in what way? Does the Commission plan to monitor progress in the area of social investments in individual Member States? Answer given by Mr Andor on behalf of the Commission (28 February 2013) The Social Investment Package (406) gives guidance to Member States on modernising their welfare systems in response to the significant challenges they currently face, as describe by the Honourable Member. The package focuses on: — Simplified and better targeted social policies, to provide adequate and sustainable social protection systems. Some countries have better social outcomes than others despite having similar or lower budgets, demonstrating that there is room for more efficient social policy spending. — Improving people's integration in society and the labour market. Affordable quality childcare and education, prevention of early school leaving, training and job-search assistance, housing support and accessible healthcare are all policy areas with a strong social investment dimension. — Ensuring that social protection systems respond to people's needs at critical moments throughout their lives. Preventing and preparing people against risks reduces the need for higher social spending once hardship has occurred. The communication also offers guidance to Member States on how best to use EU financial support, notably from the European Social Fund, to implement the outlined objectives. The Commission will closely monitor the performance of individual Member States' social protection systems through the European Semester and formulate, where necessary, Country Specific Recommendations in this area. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000226/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Sociálne podnikanie Podniky sociálneho hospodárstva predstavujú 10 % všetkých európskych podnikov, čo predstavuje 2 milióny podnikov, a zamestnávajú minimálne 11 miliónov ľudí v EÚ, čo predstavuje približne 6 % celkovej pracovnej sily. Sociálne podnikanie významne prispieva k európskemu sociálnemu modelu a k stratégii Európa 2020. Sama Komisia považuje aktérov sociálneho hospodárstva a sociálne podniky za hybnú silu hospodárskeho rastu. Tieto podniky majú potenciál vytvárať udržateľné pracovné miesta a podporovať začlenenie zraniteľných skupín na trhu práce. Sociálne podniky svojou povahou a spôsobom fungovania prispievajú k budovaniu súdržnejšej, demokratickejšej a aktívnejšej spoločnosti. Navyše väčšinou ponúkajú výhodné pracovné podmienky, ako aj rovnakú mzdu za rovnakú prácu, pričom podporujú rovnaké príležitosti pre mužov a ženy, čím umožňujú zosúladenie pracovného a súkromného života. Akým spôsobom Komisia podporuje činnosť sociálnych podnikov v Európskej únii? Odpoveď pána Andora v mene Komisie (28. februára 2013) EÚ už podporuje sociálne podniky, najmä v rámci vytýčených cieľov a zámeru stratégie Európa 2020. Touto otázkou sa zaoberá vo svojich hlavných iniciatívach s názvom „Inovácia v Únii“ a „Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“, ktoré zdôrazňujú dôležitosť sociálnych podnikov bojujúcich proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a zároveň navrhujú opatrenia na zlepšenie kvality právnych štruktúr týkajúcich sa nadácií, vzájomných spoločností a družstiev pôsobiacich v európskom kontexte. EÚ sa tiež venuje téme sociálnych podnikov v rámci Aktu o jednotnom trhu I a II, iniciatívy Príležitosti pre mladých, balíku opatrení týkajúcich sa zamestnanosti nazvanom „Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest“, ako aj iniciatívy za sociálne podnikanie, ktoré predpokladajú tri kategórie opatrení týkajúce sa financovania, viditeľnosti a právneho rámca pre sociálne podniky. Sociálne podniky sa často zapájajú do projektov, ktoré sú financované prostredníctvom európskych štrukturálnych fondov (ESF, EFRR), programu PROGRESS, Európskeho nástroja mikrofinancovania Progress, iniciatívy Príležitosti pre mladých atď. Úlohe sektora sociálnych podnikov sa venuje osobitná pozornosť v plánovanom balíku o sociálnych investíciách. V nariadení o kohéznej politike 2014 – 2020 sa navyše navrhuje investičná priorita určená na sociálne hospodárstvo a sociálne podniky. Program pre sociálnu zmenu a inováciu takisto poskytne priestor na podporu súvisiacich činností sociálnych podnikov. (English version) Question for written answer E-000226/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: Social entrepreneurship Businesses in the social economy account for 10% of all European businesses, representing 2 million businesses, and employ at least 11 million people in the EU, or approximately 6 % of the total workforce. Social entrepreneurship contributes significantly to the European social model and to the Europe 2020 strategy. The Commission itself considers those involved in the social economy and social enterprises to be an engine of economic growth. Such enterprises have the potential to create sustainable jobs and to support the integration of vulnerable groups into the labour market. By their nature and means of operation, social enterprises contribute to the building of a more inclusive, democratic and active society. Moreover, they usually offer favourable working conditions and equal pay for equal work, and promote equal opportunities for men and women, allowing work and private life to be reconciled. How does the Commission support the work of social enterprises in the European Union? Answer given by Mr Andor on behalf of the Commission (28 February 2013) The EU is already providing support for social enterprises, in particular within the objectives and target setting of the Europe 2020 strategy. It is addressed in its flagship initiatives ‘Innovation Union’ and ‘European Platform against Poverty and Social Exclusion’ which underline the importance of the social enterprises for fighting poverty and social exclusion and propose measures to improve the quality of the legal structures relating to associations foundations, mutual societies and cooperatives operating in a European context. The social enterprises issue is also addressed in the Single Market Act I and II, the Youth Opportunities Initiative, the Employment Package ‘Towards a job-rich recovery’ and the Social Business Initiative that envisages three categories of measures concerning the funding, the visibility and the legal framework for social enterprises. Social enterprises are often involved in projects funded by European Structural Founds (ESF, ERDF), PROGRESS, European Progress Microfinance Facility, Youth Opportunities Initiative etc. The role of the social enterprises sector is specifically addressed in the forthcoming Social Investment Package. Furthermore the Cohesion Policy Regulation 2014-2020 proposes an investment priority dedicated to the social economy and social enterprises. Also, the Programme for Social Change and Innovation will provide space to support social enterprises related actions. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000227/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Summit EÚ – Rusko Dňa 21. decembra 2012 sa v Bruseli konal summit predstaviteľov EÚ a Ruska na najvyššej úrovni. Počas summitu však nedošlo k žiadnym významnejším rozhodnutiam. Vzťahy Európskej únie a Ruskej federácie sú už dlhší čas napäté, a to z viacerých dôvodov. Rusko považuje za diskriminačný tretí liberalizačný balíček Únie, ktorý tvorí energetická legislatíva EÚ, ktorá má zvýšiť konkurenciu na európskom energetickom trhu. Ďalším problematickými otázkami, na ktorých sa EÚ s Ruskom nedokáže zhodnúť, sú napr. otázky dodržiavania ľudských práv, obchodu, víz, ale aj reagovania na situáciu v Sýrii. Ako Komisia hodnotí súčasné vzťahy medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou? Považuje ich za napäté? Ak áno, aké budú ďalšie kroky zamerané na zlepšenie vzájomných vzťahov medzi EÚ a Ruskom? Odpoveď podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Ashtonovej v mene Komisie (14. februára 2013) Samit EÚ – Rusko, ktorý sa konal 21. decembra 2012, umožnil podrobnú a konštruktívnu diskusiu, ktorá poslúžila na zhodnotenie súčasného stavu strategického partnerstva EÚ – Rusko. EÚ pokračuje v nastoľovaní závažných otázok k programu EÚ – Rusko na príslušných fórach, kde sa riešia otvoreným a efektívnym spôsobom. Napriek čiastkovým neúspechom v oblastiach, na ktoré poukazuje vážená pani poslankyňa, sa vzhľadom na to, že obidve strany jednoznačne uznávajú prospešnosť vzájomného vzťahu, dá očakávať zaistenie jeho ďalšieho pozitívneho vývoja. (English version) Question for written answer E-000227/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: EU-Russia summit On 21 December 2012, a top-level summit of EU and Russian representatives was held in Brussels. During the summit, however, no significant decisions were taken. Relations between the European Union and the Russian Federation have been strained for some time, and for a number of reasons. Russia considers the EU’s third liberalisation package, comprising EU energy legislation, which is intended to boost competition on the European energy market, to be discriminatory. Other problematic issues on which the EU and Russia cannot agree include, for example, respect for human rights, trade, visas, and the response to the situation in Syria. How does the Commission assess the current relations between the European Union and the Russian Federation? Does it consider them to be tense? If so, what will be the next steps towards improving mutual relations between the EU and Russia? Answer given by High Representative/Vice-President Ashton on behalf of the Commission (14 February 2013) The 21 December 2012 EU-Russia Summit allowed for detailed and constructive discussions which served to take stock of the current state of the EU-Russia strategic partnership. The EU side continues to raise issues of concern on the EU-Russia agenda in relevant fora where they are dealt with in an open and businesslike manner. Despite setbacks in areas such as those mentioned by the Honorable Member, the clear recognition by both sides of the mutually beneficial nature of their relationship can be expected to ensure its continuing positive development. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000228/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Sprísnenie tabakovej smernice Príprava revízie smernice 2001/37/ES trvala niekoľko rokov. Revíziou chce Komisia zabezpečiť lepšie fungovanie vnútorného trhu a vysokú úroveň ochrany verejného zdravia cez zníženie atraktívnosti tabakových výrobkov, čo má najmä mladých ľudí odradiť od toho, aby začali fajčiť. Komisia pritom vychádza z údajov, podľa ktorých fajčenie každý rok v Európe zabije takmer 700 000 ľudí a predstavuje najrozšírenejšie zdravotné riziko, ktorému sa dá predchádzať. Predložená legislatíva upravuje výrobu, prezentáciu a predaj tabakových výrobkov a má ambíciu reagovať na nové výskumy, nové produkty a nové marketingové stratégie tabakového priemyslu. Európska asociácia pestovateľov tabaku ale uviedla, že po odstránení značiek a dizajnu, tak ako je uvedené v smernici, bude jediným rozhodovacím faktorom cena, čo zvýhodní dovoz z krajín s nízkymi nákladmi a povedie k strate pracovných miest v Európe. Aká bude reakcia Komisie na varovania asociácie, že spomínaná revízia bude v konečnom dôsledku viesť k strate pracovných miest v Európe? Zaoberala sa Komisia upozorneniami členských štátov, ako aj podnikateľských združení v dostatočnej miere? Odpoveď pána Borga v mene Komisie (13. februára 2013) Komisia prijala návrh na revíziu smernice o tabakových výrobkoch 19. decembra 2012 (407). Návrh sa opiera o dôkladnú analýzu hospodárskych, sociálnych a zdravotných vplyvov, ako aj o analýzu vplyvov na vnútorný trh. Komisia tiež vykonala rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane pestovateľov tabaku a výrobcov tabakových výrobkov a dôkladne zvážila vyjadrené obavy. V návrhu Komisie sa stanovuje zväčšenie zdravotných výstrah na 75 % plochy na prednej a zadnej strane obalu a povinnosť uvádzať kombinované obrazové a textové výstrahy. Ďalšia plocha na zdravotné informácie je vyhradená na bočných stranách obalov cigariet. Ochranné známky môžu byť naďalej umiestňované na zostávajúcej ploche. Navrhované pravidlá popri zlepšovaní fungovania vnútorného trhu prispejú k zlepšeniu informovanosti občanov o zdravotných rizikách vznikajúcich v dôsledku spotreby tabaku. Táto informovanosť je obzvlášť dôležitá preto, aby odradila mladých ľudí od začatia používania tabakových výrobkov. Vychádzajúc z možného poklesu spotreby tabaku o 2 % v priebehu piatich rokov po nadobudnutí účinnosti smernice sa odhaduje, že v sektore tabaku by došlo k úbytku 5 700 pracovných miest. Toto by však bolo kompenzované vytvorením približne 8 000 nových pracovných miest v iných odvetviach v dôsledku zvýšenia výdavkov fajčiarov na iné druhy tovaru alebo služieb, ktoré si vyžadujú viac pracovníkov než automatizovaná výroba cigariet. (English version) Question for written answer E-000228/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: Tightening up the Tobacco Directive It took several years to prepare the revision of Directive 2001/37/EC. Through this revision, the Commission wants to improve the working of the internal market and provide better public health protection by reducing the attractiveness of tobacco products, to dissuade young people in particular from taking up smoking. The Commission takes as its starting point data showing that smoking kills almost 700 000 people every year in Europe, making it the most widely spread preventable health risk. The submitted legislation regulates the production, presentation and sale of tobacco products, and is aimed at responding to new research, new products and the new marketing strategy of the tobacco industry. The European Association of Tobacco Growers, however, has said that, after removing the trademarks and the design, as stated in the directive, the only deciding factor will be price, which will benefit imports from low cost countries and lead to job losses in Europe. How will the Commission respond to the Association’s warning that the revision will ultimately lead to job losses in Europe? Has the Commission taken sufficient account of the warnings of Member States and business groups? Answer given by Mr Borg on behalf of the Commission (13 February 2013) The Commission adopted a proposal to revise the Tobacco Products Directive on 19 December 2012 (408). The proposal is underpinned by a thorough analysis of the economic, social and health impacts, as well as an analysis of impacts on the internal market. The Commission has also carried out extensive stakeholder consultations, including with tobacco growers and manufacturers and has carefully considered the concerns expressed. The Commission proposal foresees to increase the health warnings to 75 % on the front and back of the packets and to make combined picture and text warnings mandatory. Some additional surface is reserved for health information on the lateral side of cigarette packages. Trademarks can continue to be put on the remaining surfaces. Next to improving the functioning of the internal market, the proposed rules will contribute to improve citizens' awareness about the health risks stemming from tobacco consumption. This is particularly important to discourage young people from starting to use tobacco products. Based on a possible drop in tobacco consumption of 2 % in five years after the entry into force of the directive, it is estimated that 5 700 jobs would be lost in the tobacco sector. However, this would be compensated by the creation of approximately 8 000 new jobs in other sectors as a result of ex-smokers' increased expenditure in other goods or services that require more workers than the automated production of cigarettes. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000229/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Zvýšenie kriminality reguláciou tabaku Smernica o tabakových výrobkoch platí od roku 2001. Stanovuje maximálne limity látok, akými sú nikotín, decht a oxid uhoľnatý, v cigaretách. Európska komisia sa snaží o revíziu tejto smernice, a to s cieľom uľahčiť fungovanie vnútorného trhu v odvetví tabakových výrobkov pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne ochrany verejného zdravia. Podľa správy Transcrime však niektoré zvažované opatrenia môžu viesť k zvýšeniu kriminality a nelegálneho obchodovania. Generické balenia cigariet by sa ľahšie kopírovali, a to by viedlo k veľkému vzostupu pašovania a falšovania. Ak by boli tabakové spoločnosti nútené platiť podľa princípu „kto znečisťuje, ten platí“, zvýšila by sa aj výhodnosť falšovania, čierny trh by sa rozšíril a pre políciu by bol podľa správy ťažšie odhaliteľný. Spoločné centrum pre výskum medzinárodného zločinu Transcrime upozorňuje, že Komisia nedostatočne vyhodnotila, ako môžu určité navrhované opatrenia ovplyvniť kriminalitu. Aká bude reakcia Komisie na upozornenia zo strany Transcrime, že niektoré zvažované opatrenia v súvislosti s uvedenou revíziou môžu viesť k zvýšeniu kriminality a nelegálneho obchodovania? Odpoveď pána Borga v mene Komisie (27. februára 2013) Vážená pani poslankyňa naznačuje, že v návrhu revidovanej smernice o tabakových výrobkoch (409), ktorý Komisia prijala 19. decembra 2012, sa ráta s generickými baleniami cigariet. Tak to však nie je. V návrhu Komisie sa počíta so zväčšením zdravotných výstrah na 75 % na prednej a zadnej strane balenia a navrhuje sa zavedenie povinnosti uvádzať kombinované obrazové i textové výstrahy. Ďalší priestor je vyhradený pre zdravotné informácie na bočných stranách balení cigariet. Obchodná značka môže byť umiestnená na zostávajúcom priestore. Podľa posúdenia Komisie nezvýšia navrhované pravidlá, týkajúce sa balenia, riziko nelegálneho obchodovania. Počas prípravnej fázy návrhu revidovať smernicu o tabakových výrobkoch požiadala Komisia zainteresované strany, aby predložili presvedčivé dôkazy o možnom vplyve plánovaných opatrení na nelegálne obchodovanie. Komisia nedostala žiadne dôkazy o tom, že by kombinácia obrazových a textových výstrah zvýšila nelegálne obchodovanie. V tejto súvislosti je tiež potrebné zvážiť, že nelegálne obchodovanie prebieha už aj v súčasnosti, t. j. súčasné balenia nezabezpečujú účinnú ochranu pred nelegálnym obchodovaním, pričom treba zohľadniť aj vysokú úroveň zručnosti, ktorá sa dosiahla pri falšovaní balení cigariet. Okrem toho je nutné si uvedomiť, že významný a zvyšujúci sa podiel nelegálneho obchodovania sa zakladá na pravých výrobkoch a nie na falošných výrobkoch. V navrhovanej smernici sa preto ráta so systémom sledovania a zisťovania a s bezpečnostnými prvkami, ktoré majú pomôcť znížiť nelegálne obchodovanie. (English version) Question for written answer E-000229/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: Increased crime due to tobacco regulation The Tobacco Products Directive has been in force since 2001. It sets maximum limits for substances such as nicotine, tar and carbon monoxide in cigarettes. The European Commission is seeking to revise the directive in order to facilitate the functioning of the internal market in the tobacco products sector, while at the same time ensuring a high level of public health protection. According to a Transcrime report, however, some of the measures under consideration may lead to increased crime and illegal trade. It would be easier to copy generic packaging of cigarettes, which would lead to a large rise in smuggling and counterfeiting. If the tobacco companies were forced to pay according to the ‘polluter pays’ principle, this would increase the profitability of counterfeiting and the black market would become bigger and, according to the report, more difficult to uncover. The Joint Research Centre on Transnational Crime, Transcrime, notes that the Commission has insufficiently assessed how some of the proposed measures might affect crime. What will the Commission’s response be to Transcrime’s observation that some of the measures envisaged in connection with this revision may result in an increase in crime and illegal trade? Answer given by Mr Borg on behalf of the Commission (27 February 2013) The Honourable Member suggests that the proposal for a revised Tobacco Products Directive (410), adopted by the Commission on 19 December 2012, foresees generic packaging. This is not the case. The Commission proposal foresees to increase the health warnings to 75% on the front and back of the pack and to make combined picture and text warnings mandatory. Additional space is reserved for health information on the lateral sides of cigarette packs. Trademarks can be put on the remaining surfaces. In the Commission's assessment, the proposed rules on packaging will not increase the risk of illicit trade. During the preparatory phase of the proposal to revise the Tobacco Products Directive, the Commission asked stakeholders to provide compelling evidence regarding the possible impact of measures envisaged on illicit trade. The Commission did not receive any evidence that combined picture and text warnings would increase illicit trade. In this respect it also needs to be considered that illicit trade is already taking place today, i.e. the current packages do not provide an effective protection against illicit trade taking also into account the high level of expertise reached in counterfeiting the packaging. Moreover it needs to be considered that a significant and increasing share of the illicit trade is based on genuine products and not counterfeits. This is why the proposed Directive foresees a tracking and tracing system and security features to help reduce illicit trade. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000230/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Väčšia transparentnosť v oblasti liečiv Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín nedávno schválil legislatívu o väčšej transparentnosti v cenotvorbe a preplácaní liekov, ktorá by mala zlepšiť prístup pacientov k dostupným liekom. Revízia smernice č. 89/105/EEC, smernice o transparentnosti, má za cieľ zabezpečiť dobré fungovanie jednotného trhu a zároveň predchádzať zbytočným zdržaniam pri rozhodovaní o stanovení ceny lieku a výške úhrad. Europoslanci však odporúčajú pri generických liekoch 60-dňovú lehotu na určenie ceny lieku a zaradenie do systému úhrad. Rozhodnutia o nových liekoch budú musieť padnúť do 180 dní, pričom táto lehota má zahŕňať aj všetky procedurálne kroky a potrebné posúdenia zdravotníckej technológie. Komisia pre tento účel navrhovala lehotu 30 a 120 dní. Aký má Komisia názor na predĺženie lehoty na určenie ceny lieku a zaradenie do systému úhrad a lehoty na rozhodnutia o nových liekoch? Odpoveď pána Tajaniho v mene Komisie (15. februára 2013) V návrhu Komisie na revíziu smernice 89/105/EHS, ktorá sa týka vnútroštátnych rozhodnutí v oblasti cenotvorby a preplácania liekov, sa rozlišuje medzi originálnymi a generickými liekmi. Podľa návrhu zostane lehota pre originálne lieky, ktoré sú predmetom hodnotenia zdravotníckych technológií (HTA – Health Technology Assessment) nezmenená (180 dní – ako je stanovené v súčasnej smernici 89/105/EHS). Skrátenie lehoty pre originálne lieky zo 180 na 120 dní by sa uplatňovalo iba vtedy, ak by sa na uvedenú kategóriu výrobkov nevzťahoval zložitejší postup hodnotenia zdravotníckych technológií. V prípade generických liekov Komisia namiesto súčasnej lehoty 180 dní navrhuje lehotu 30 dní, čo predstavuje úsporu pre rozpočty zdravotníctva aj pre pacientov (v prípade doplatkov za lieky). Je dôležité, aby sa zaviedla zásada, že pre generické lieky sú potrebné oveľa kratšie lehoty, lebo vlastnosti týchto výrobkov sú už dobre známe. Potreba zaviesť významné skrátenie lehôt pre generické lieky nadväzuje na vyšetrovanie vo farmaceutickom odvetví vykonané Komisiou (411), z ktorého vyplýva, že keby generiká vstupovali na trh ihneď po skončení patentovej ochrany, dosiahli by sa významné úspory pre rozpočty zdravotníctva. V Európskom parlamente a Rade však naďalej prebiehajú rokovania s cieľom určiť najvhodnejšie lehoty pre generiká. (English version) Question for written answer E-000230/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: Greater transparency in the area of medicines The European Parliament’s Committee on the Environment, Public Health and Food Safety recently approved legislation on greater transparency in the pricing and reimbursement of medical products. The revision of Directive 89/105/EEC, the Transparency Directive, has the aim of securing a properly functioning single market, while preventing unnecessary delays in decisions on setting medical product prices and reimbursement levels. In the case of generic medicines, however, MEPs recommend a 60-day deadline for setting the prices of medicines and including them in the reimbursement system. Decisions on new medicines must be taken within 180 days, but this deadline should also include all of the procedural steps and necessary assessments of medical technology. The Commission proposed a deadline of 30 to 120 days for this. What is the Commission’s opinion on extending the deadline for setting the prices of medical products and including them in the reimbursement system, and the deadlines for deciding on new medical products? Answer given by Mr Tajani on behalf of the Commission (15 February 2013) The Commission proposal for a revision of Directive 89/105/EEC concerning national decisions on pricing and reimbursement of medicinal products makes a distinction between originator and generic medicinal products. According to the proposal, the time limit for originators that are subject to HTA (Health Technology Assessment) has remained unchanged (180 days — as provided by the current Directive 89/105/EEC). A reduction of the period for originators from 180 to 120 days would only apply whenever the more complex procedure of a HTA would not be applicable to this category of products. With regard to generic medicinal products, the time limit of 30 days proposed by the Commission, instead of the current 180 days, is meant to ensure savings for healthcare budgets and for patients (in case of co-payment). It is important to establish the principle that much shorter time limits for generics are necessary sincethe characteristics of these products are already well known. The need to introduce a significant reduction of the time limits for generics is a follow-up to the Commission's Pharmaceutical Sector Inquiry (412), which demonstrated that important savings for healthcare budgets would have been made had generics entered the market immediately, following the loss of exclusivity. Negotiations are however ongoing both in the European Parliament and in the Council in order to determine the most appropriate time limit for generics. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000231/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Vyšetrovanie eurofondov v Poľsku Európska komisia by mala v súčasnej dobe prešetrovať pochybné čerpanie eurofondov v Poľsku. Konkrétne ide o oblasť výstavby verejnej infraštruktúry, ktorú spravuje poľská agentúra GDDKiA. Ide o jeden z najväčších programov v Európe, ktorý disponuje prostriedkami v hodnote 5,5 mld. EUR. Dodávatelia však agentúru obviňujú, že im nezaplatila faktúry v hodnote desiatok miliárd EUR. Agentúra sa bráni tým, že konala v súlade so zákonom a k nevyplateniu faktúr došlo z dôvodu, že dodávatelia nedodali požadovanú kvalitu práce. Poľsko je pritom najväčším prijímateľom kohéznej pomoci, v rokoch 2007 až 2013 dostalo 68 mld. EUR a podobnú sumu očakáva aj v budúcom programovacom období. Problémy s poľskou agentúrou sa dotkli celého európskeho stavebného priemyslu. Meškanie platieb a nedoplatky v Poľsku majú negatívny vplyv na finančnú kondíciu ďalších firiem. V akom štádiu sa momentálne nachádza vyšetrovanie prípadu pochybného čerpania eurofondov v Poľsku? Dospela už Komisia k určitým záverom? Ak áno, kedy budú výsledky vyšetrovania zverejnené a aký bude nasledovný postup? Odpoveď pána Hahna v mene Komisie (4. marca 2013) Zmluvné vzťahy medzi príjemcom finančných prostriedkov EÚ (v tomto prípade Poľskou agentúrou GDDKiA) a jeho dodávateľmi nepatria do právomoci Komisie. V takýchto prípadoch, ak je niektorá zo zmluvných strán presvedčená, že dochádza k nesprávnemu plneniu zmluvy, za riešenie situácie je zodpovedný súd alebo iné inštitúcie príslušného členského štátu. Komisia však zodpovedá za zabezpečenie zákonného a riadneho použitia finančných prostriedkov EÚ. Komisia by sa teda mala uistiť, že riadiaci orgán členského štátu realizuje programy a projekty spolufinancované EÚ v súlade s príslušnými pravidlami na úrovni EÚ i daného členského štátu. Komisia požiadala riadiaci orgán, aby podal správu o situácii spoločností z odvetvia výstavby ciest, ktoré v roku 2011 a 2012 vyhlásili bankrot, ako aj o možných dosahoch na realizáciu projektov výstavby ciest spolufinancovaných EÚ. Komisia tiež požiadala poľský orgán auditu o audit príslušných projektov. Výsledky tohto auditu sa očakávajú koncom februára. (English version) Question for written answer E-000231/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: Investigation of EU funds in Poland The European Commission should, presently, examine the questionable spending of EU funds in Poland. Specifically, this concerns the area of the construction of public infrastructure managed by the Polish agency GDDKiA. This is one of the largest programmes in Europe, which has at its disposal resources worth EUR 5.5 billion. Contractors, however, accuse the agency of not paying their invoices, amounting to tens of billions of euro. The agency’s defence is that it acted in accordance with the law and that invoices were not paid because the contractors failed to deliver the required quality of work. Yet, Poland is the biggest beneficiary of cohesion support, and it received EUR 68 billion between 2007 and 2013 and is expecting a similar amount in the next programming period. The problems with the Polish agency have affected the whole of the European construction industry. Delays and arrears in payments in Poland have a negative impact on the financial state of other firms. How is the investigation of the questionable spending of EU funds in Poland currently progressing? Has the Commission come to a particular conclusion? If so, when will the results of the investigation be made public, and what will the next step be? Answer given by Mr Hahn on behalf of the Commission (4 March 2013) Contractual relationships between a beneficiary of EU funds (in this case the Polish agency GDDKiA) and its contractors are not within the Commission's competences. In such cases, should one of the parties consider that there is maladministration of the contract, the national court of justice or other national institutions are responsible for addressing such issues. However, the Commission has responsibility to ensure that EU funds are used in a legal and regular way. This means that the Commission should ensure that the national managing authority implements EU co-financed programmes and projects in compliance with applicable EU and national rules. The Commission has asked the managing authority to report on the situation concerning the construction companies in the road sector which have filed for bankruptcy in 2011 and 2012 and its potential impact on the implementation of road projects co-financed by the EU. In addition, the Commission has asked the Polish audit authority to launch an audit of the affected projects. The results of the audit are expected by the end of February. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000232/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Vzťah Veľkej Británie s EÚ Veľká Británia je protieurópsky naladená už dlhšiu dobu. Krízu v eurozóne chcú Briti využiť na opätovné vyjednávanie o otázke právneho vzťahu Veľkej Británie s Úniou. Úmyslom Veľkej Británie je navrátenie určitých právomocí, Británia chce teda ešte viac výnimiek z pravidiel EÚ ako nadobudla doposiaľ. Krajina totiž už dnes využíva niekoľko výnimiek z európskych politík, medzi nimi vlastnú menu, zachovanie hraničných kontrol a podobne. Každý členský štát má svoje špecifické požiadavky, ktoré musia byť v dostatočnej miere zohľadňované, Európska únia je však založená na systéme spolupráce. Môžu podľa názoru Komisie súčasné snahy Veľkej Británie ohroziť samotnú Úniu a jej vnútorný trh? Ak áno, ako bude Komisia v tomto prípade postupovať? Odpoveď pána Barrosa v mene Komisie (20. februára 2013) Je na britskej vláde a na obyvateľoch Spojeného kráľovstva, aby určili, čo považujú za najlepší prístup z hľadiska pozície Spojeného kráľovstva v rámci Európskej únie. Prostredníctvom svojho členstva Spojené kráľovstvo pozitívne prispelo k realizácii európskych politík od prehlbovania jednotného trhu cez rozšírenie a politiku v oblasti klímy a energetiky, až po udržiavanie otvorenosti Európy voči svetu a rozvoj nových obchodných príležitostí. Komisia sa domnieva, že za predpokladu, že si to Spojené kráľovstvo želá, je v európskom záujme a vo vlastnom záujme Spojeného kráľovstva, aby Británia bola naďalej aktívnym členom EÚ. (English version) Question for written answer E-000232/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: The relationship between the United Kingdom and the EU.	46,124	1
2015/62014CC0267/62014CC0267_SK.txt_2	Eurlex	Open Government	CC-By	2,015	None	None	Spoken	1,564	4,086	2. Posúdenie 120. Bod 3.4.3 osvedčených postupov znie takto: „Ak je to primerané a užitočné, GR pre hospodársku súťaž zašle ,návrh‘ žiadosti o údaje týkajúcej sa kvantitatívnych údajov, aby sa uľahčila lepšia identifikácia formy a umožnila sa základná kontrola koherencie (pozri bod 3.3.2). Účelom návrhu žiadosti o údaje je vyzvať účastníkov konania, aby navrhli zmeny, ktoré by mohli zmierniť zaťaženie spojené s dodržiavaním predpisov pri poskytovaní nevyhnutných informácií. Prípadné zúženie rozsahu tejto žiadosti o údaje možno prijať len v prípade, že nevznikne riziko škodlivého zásahu do vyšetrovania a môže najmä v prípadoch zlúčení vyvolať skrátenie lehoty na odpoveď oproti tomu, ako sa pôvodne predpokladalo.“ 121. Zastávam názor, že Všeobecný súd správne pripomenul judikatúru, ktorá uvádza, že keď Komisia vydá orientačné pravidlo správania s vonkajšími účinkami, nemôže sa od neho v jednotlivých prípadoch odkloniť bez uvedenia dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Ako však Všeobecný súd zároveň uviedol, osvedčené postupy jasne stanovujú možnosť, aby Komisia zvážila pripomienky „ak je to primerané a užitočné“ a postupovala podľa pripomienok podniku, ak „nevznikne riziko škodlivého zásahu do vyšetrovania“.(46) 122. Znenie osvedčených postupov ma teda nemôže priviesť k záveru, že Komisia mala v úmysle prijať v tomto bode jasnú a jednoznačnú líniu správania. 123. Ešte dôležitejšie sa mi zdá, že je nelogické argumentovať, že sa Komisia zaslaním návrhu rozhodnutia prípadným adresátom zaväzuje postupovať podľa pripomienok, ktoré predložia. Neexistuje žiadne odôvodnenie pre takýto argument, ani nie je logický. Nevidím žiadnu inú možnú povinnosť Komisie, ktorá by vyplývala z bodu 3.4.3 osvedčených postupov, než povinnosť riadne vziať do úvahy pripomienky predložené podnikmi, s ktorými sa radila. V tejto súvislosti Buzzi Unicem neponúkla žiadny konkrétny prvok preukazujúci, že by Komisia nevenovala dostatočnú pozornosť jej vyjadreniu. 124. Nakoniec tiež poznamenávam, že body 7 a 8 osvedčených postupov jasne naznačujú, že Komisia môže meniť svoj prístup v rámci týchto postupov a že nie je cieľom dokumentu vyvolávať nové právne účinky ani meniť rozhodovaciu prax Komisie. Navyše nezáväzný charakter osvedčených postupov ďalej potvrdzuje skutočnosť, že boli vydané iba ako „pracovný dokument útvarov“ Generálneho riaditeľstva Komisie pre hospodársku súťaž, a nie ako dokument, ktorý by mala prijať celá Komisia (t. j. ktorý by malo schváliť kolégium komisárov). Osvedčené postupy v skutočnosti neboli zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Hoci by sa dalo zamyslieť nad tým, prečo Komisia zverejňuje oznámenia, ktorých hodnotu potom bagatelizuje, keď na tieto oznámenia poukazuje v súdnom konaní iný účastník konania, faktom zostáva, že osvedčené postupy zjavne nemali za cieľ stanoviť záväzné pravidlá. 125. Z vyššie uvedených dôvodov zastávam názor, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že odmietol žalobný dôvod odvolateľky týkajúci sa porušenia osvedčených postupov. Piaty odvolací dôvod preto treba zamietnuť. VI – Dôsledky posúdenia 126. Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Súdny dvor zruší rozsudok Všeobecného súdu, ak je odvolanie dôvodné. Pokiaľ to stav konania dovoľuje, môže sám právoplatne rozhodnúť o veci samej. Môže tiež vrátiť vec Všeobecnému súdu. 127. Dospel som k záveru, že trom z piatich odvolacích dôvodov, ktoré predložila odvolateľka, by sa malo sčasti alebo v celku vyhovieť a rozsudok napadnutý odvolaním by sa mal preto zrušiť. 128. Vzhľadom na dostupné informácie o skutkovom stave a na výmenu názorov v konaní pred Všeobecným súdom a Súdnym dvorom sa domnievam, že Súdny dvor môže sám právoplatne rozhodnúť o veci samej. 129. Vo svojej žalobe pred Všeobecným súdom Buzzi Unicem predložila päť žalobných dôvodov na podporu svojho návrhu na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 130. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa domnievam, napadnuté rozhodnutie bolo protiprávne z dvoch hlavných dôvodov: obsahovalo nedostatočné odôvodnenie, pokiaľ ide o účel žiadosti (pozri body 23 až 49 týchto návrhov) a nespĺňalo požiadavku primeranosti (pozri body 94 až 117 týchto návrhov). Každé z týchto právnych pochybení je samo osebe postačujúce na zrušenie celého rozhodnutia. V dôsledku toho si nemyslím, že je nevyhnutné skúmať, či sú opodstatnené aj ostatné dôvody predložené odvolateľkou v prvom stupni. VII – Trovy konania 131. Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 132. Ak bude Súdny dvor súhlasiť s mojím posúdením odvolania, v súlade s článkami 137, 138 a 184 rokovacieho poriadku by mala Komisia nahradiť trovy prvostupňového, ako aj odvolacieho konania. VIII – Návrh 133. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: – zrušil rozsudok Všeobecného súdu zo 14. marca 2014 vo veci T‑297/11, Buzzi Unicem SpA/Komisia, – zrušil rozhodnutie Komisie K(2011) 2356 v konečnom znení prijaté 30. marca 2011 v konaní podľa článku 18 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (vec 39520 – Cement a výrobky súvisiace s cementom), – zaviazal Komisiu na náhradu trov konania na oboch stupňoch konania. 1 – Jazyk prednesu: angličtina. 2 – Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). 3 – Veci HeidelbergCement AG/Komisia (C‑247/14 P), Schwenk Zement/Komisia (C‑248/14 P) a Italmobiliare/Komisia (C‑268/14 P). 4 – Nariadenie Komisie zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES (Ú. v. EÚ L 123, s. 18). 5 – EU:T:2014:122. 6 – C‑247/14 P, body 22 až 27. 7 – Pozri rozsudok Nexans a Nexans France/Komisia (C‑37/13 P, EU:C:2014:2030, body 31 a 32 a citovanú judikatúru). 8 – Tamže, body 34 až 37 a citovaná judikatúra. 9 – Článok 18 nariadenia č. 1/2003 uvádza, že rozhodnutie „určí právny základ a účel žiadosti, špecifikuje aké informácie sa požadujú a stanoví lehotu, počas ktorej majú byť informácie poskytnuté“. Článok tejto smernice uvádza, že rozhodnutie „vymedzuje predmet a účel inšpekcie, stanovuje dátum, kedy má začať“. 10 – Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Nexans a Nexans France/Komisia (C‑37/13 P, EU:C:2014:223, body 35 až 38). 11 – Body 45 a 36 rozsudku napadnutého odvolaním. 12 – Porovnaj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci BPB Industries a British Gypsum/Komisia (C‑310/93 P, EU:C:1994:408, bod 22). 13 – Porovnaj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Lenz vo veci SITPA (C‑27/90, EU:C:1990:407, bod 59). 14 – Pozri judikatúru, na ktorú sa odkazuje v bode 26 vyššie. 15 – Porovnaj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Nexans a Nexans France/Komisia (C‑37/13 P, EU:C:2014:223, bod 52). 16 – Pre viac podrobností pozri moje návrhy vo veci HeidelbergCement/Komisia (C‑247/14 P, body 46 a 47). 17 – Otázka 1D, pozri bod 85 nižšie. 18 – Pozri moje návrhy vo veci HeidelbergCement/Komisia (C‑247/14 P, body 138 až 146). 19 – Pozri body 73 až 91 nižšie. 20 – Pozri moje návrhy vo veci HeidelbergCement/Komisia (C‑247/14 P, bod 50). 21 – C‑247/14 P, body 52 až 54. 22 – Porovnaj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci SEP/Komisia (C‑36/92 P, EU:C:1993:928, bod 30). 23 – Pozri rozsudok Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland/Komisia (C‑385/07 P, EU:C:2009:456, bod 163 a citovanú judikatúru). 24 – Pozri v tomto zmysle rozsudok Chalkor/Komisia (C‑386/10 P, EU:C:2011:815, body 65 a 66). 25 – T‑296/11, EU:T:2014:121, body 41 až 56. 26 – Bod 45 rozsudku napadnutého odvolaním. 27 – Podľa môjho názoru preto nie je na Súdnom dvore, aby preveril, či sú otázky 5S, 5R, 5T a 5V spojené výlučne so skutkovými okolnosťami, čo sa mi v každom prípade zdá len ťažko spochybniteľné. 28 – Porovnaj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Darmon vo veci Orkem/Komisia (374/87, EU:C:1989:207, bod 55). 29 – Pozri body 87 a 88 rozsudku napadnutého odvolaním. 30 – Pozri najmä rozsudky Orkem/Komisia (374/87, EU:C:1989:387, bod 35) a Solvay/Komisia (27/88, EU:C:1989:388, bod 32). 31 – Ako bolo spomenuté, odôvodnenie 23 odkazuje na „skutkové otázky“. Ťažkosti pri hľadaní najlepších slov na označenie typu otázok, ktoré vzhľadom na svoj skutkový obsah nemôžu porušiť právo nevypovedať vo svoj neprospech, sú zjavné aj z judikatúry. Pozri judikatúru uvedenú v poznámke pod čiarou 94 mojich návrhov vo veci HeidelbergCement/Komisia (C‑247/14 P). 32 – Rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia [C‑238/99 P, C‑244/99 P, C‑245/99 P, C‑247/99 P, C‑250/99 P až C‑252/99 P a C‑254/99 P, EU:C:2002:582 (ďalej len „PVC II“), bod 273] (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 33 – Pozri moje návrhy vo veci HeidelbergCement/Komisia (C‑247/14 P, bod 157). 34 – Bod 74 rozsudku napadnutého odvolaním. 35 – Pozri najmä rozsudky Orkem/Komisia (374/87, EU:C:1989:387, bod 39) a Solvay/Komisia (27/88, EU:C:1989:388, bod 36). 36 – Pozri rozsudky Hoechst/Komisia (46/87 a 227/88, EU:C:1989:337, bod 19) a Roquette Frères (C‑94/00, EU:C:2002:603, body 27, 50 a 52). 37 – Pozri v tomto zmysle rozsudok Roquette Frères (C‑94/00, EU:C:2002:603, body 76 a 80 a citovanú judikatúru). 38 – Ďalšími prvkami sú okrem iných povaha účasti dotknutého podniku, význam vyhľadávaných dôkazov a množstvo a typ užitočných informácií, o ktorých sa Komisia domnieva, že nimi dotknutý podnik disponuje. 39 – Beriem do úvahy okrem iného počet spoločností, ktorých sa to týka, geografický rozsah predpokladaných porušení a kvalifikované obmedzenia obsiahnuté v predpokladaných dohodách. 40 – Bod 129 rozsudku napadnutého odvolaním. 41 – Pozri body 2, 6, 7, 8, 9, 13, 14 a 15 prílohy III. Pre podobne komplexné pokyny pozri tiež okrem iného otázku 1A a otázku 2 v prílohe II. 42 – Pozri body 16 a 17 prílohy II. 43 – Pozri článok 2 nariadenia č. 1/2003. 44 – Porovnaj moje návrhy vo veci HeidelbergCement/Komisia (C‑247/14 P, bod 120). 45 – Dokument zverejnený na internetovej stránke Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž, Európska komisia. 46 – Pozri body 140 a 141 rozsudku napadnutého odvolaním a citovanú judikatúru.	4,479	1
2013/02012D0715-20130515/02012D0715-20130515_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,013	None	None	Spoken	399	1,077	Konsolidovaný TEXT: 32012D0715 — SK — 15.05.2013 2012D0715 — SK — 15.05.2013 — 001.001 Tento dokument slúži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah ►B VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE z 22. novembra 2012, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES stanovuje zoznam tretích krajín s regulačným rámcom uplatniteľným na účinné látky humánnych liekov a príslušnou kontrolou a presadzovaním právnych predpisov, ktoré zabezpečujú úroveň ochrany verejného zdravia rovnocennú s úrovňou ochrany v Únii (Text s významom pre EHP) (2012/715/EÚ) (Ú. v. ES L 325, 23.11.2012, p.15) Zmenené a doplnené: Úradný vestník No page date ►M1 VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE z 24. apríla 2013, L 113 22 25.4.2013 ▼B VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE z 22. novembra 2012, ktorým sa v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES stanovuje zoznam tretích krajín s regulačným rámcom uplatniteľným na účinné látky humánnych liekov a príslušnou kontrolou a presadzovaním právnych predpisov, ktoré zabezpečujú úroveň ochrany verejného zdravia rovnocennú s úrovňou ochrany v Únii (Text s významom pre EHP) (2012/715/EÚ) EURÓPSKA KOMISIA, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch ( 1 ), a najmä na jej článok 111b ods. 1,keďže: (1) V súlade s článkom 111b ods. 1 smernice 2001/83/ES môže tretia strana požiadať Komisiu o posúdenie toho, či jej regulačný rámec uplatniteľný na účinné látky vyvážané do Únie a príslušná kontrola a presadzovanie právnych predpisov zabezpečujú úroveň ochrany verejného zdravia rovnocennú s úrovňou ochrany v Únii, aby mohla byť zahrnutá do zoznamu tretích krajín, ktoré zabezpečujú rovnocennú úroveň ochrany verejného zdravia. (2) Švajčiarsko požiadalo listom zo 4. apríla 2012 o zahrnutie do zoznamu v súlade s článkom 111b ods. 1 smernice 2001/83/ES. Komisia vo svojom posúdení rovnocennosti potvrdila, že požiadavky uvedeného článku boli splnené. Pri tomto posudzovaní rovnocennosti sa zohľadnila dohoda o vzájomnom uznávaní ( 2 ) medzi Švajčiarskom a Úniou podľa článku 51 ods. 2 uvedenej smernice, PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE: Článok 1 Zoznam tretích krajín uvedený v článku 111b ods. 1 smernice 2001/83/ES je stanovený v prílohe k tomuto rozhodnutiu. Článok 2 Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. ▼M1 PRÍLOHA Tretia krajina Poznámky Austrália Švajčiarsko ( 1 ) Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67. ( 2 ) Ú. v. ES L 114, 30.4.2002, s. 369.	7,452	1
2018/Notice to readers_5/Notice to readers_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,018	None	None	Spoken	78	253	C_2018346SK.01000101.xml 27.9.2018 SK Úradný vestník Európskej únie C 346/1 EURÓPSKY PARLAMENT ZASADANIE 2017 – 2018 Schôdza 2. až 5. októbra 2017 Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 109, 22.3.2018. PRIJATÉ TEXTY Schôdza 23. až 26. októbra 2017 Zápisnica z tejto schôdze bola uverejnená v Ú. v. EÚ C 138, 19.4.2018. Prijatý text z 25. októbra 2017 o absolutóriu za rozpočtový rok 2015 bol uverejnený v Ú. v. EÚ L 318, 2.12.2017. PRIJATÉ TEXTY.	44,535	1
2020/52020AG0015(02)/52020AG0015(02)_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,020	None	None	Spoken	5,598	12,688	C_2020426SK.01009701.xml 9.12.2020 SK Úradný vestník Európskej únie C 426/97 Odôvodnené stanovisko Rady: Pozícia Rady (EÚ) č. 15/2020 v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 806/2014 a (EÚ) 2015/2365 a smerníc 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2007/36/ES, 2014/59/EÚ a (EÚ) 2017/1132 (2020/C 426/02) I. ÚVOD Komisia 28. novembra 2016 zaslala Rade návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012 a (EÚ) 2015/2365 (ďalej len „nariadenie“). Hlavným cieľom návrhu je vytvoriť rámec na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán, a tak zabezpečiť, aby centrálne protistrany, ako aj vnútroštátne orgány v EÚ mali možnosti rozhodne konať v prípade, že centrálna protistrana čelí vážnym ťažkostiam alebo zlyhaniu. Európsky parlament 27. marca 2019 prijal k nariadeniu o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán pozíciu v prvom čítaní. Pracovná skupina Rady pre finančné služby skúmala uvedený návrh nariadenia na viacerých zasadnutiach počas rôznych predsedníctiev. Výbor stálych predstaviteľov sa v Rade 4. decembra 2019 dohodol na mandáte na rokovania Rady s Európskym parlamentom. Európsky parlament a predsedníctvo Rady dosiahli 23. júna 2020 konečný kompromis, ktorý umožnil ukončenie rokovaní. Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti (ECON) schválil výsledok rokovaní trialógu 2. septembra 2020. Predsedníčka výboru ECON v ten istý deň zaslala predsedníctvu Rady list, v ktorom uviedla, že ak Rada prijme dohodnuté znenie (s výhradou overenia právnikmi lingvistami) ako svoju pozíciu v prvom čítaní, odporučí plénu Parlamentu, aby Parlament vo svojom druhom čítaní túto pozíciu Rady v prvom čítaní schválil. Rada 12. októbra 2020 dospela k politickej dohode o dohodnutom znení pred jeho overením právnikmi lingvistami. Rada so zreteľom na uvedenú dohodu a po revízii právnikmi lingvistami prijala pozíciu v prvom čítaní 17. novembra 2020 v súlade s riadnym legislatívnym postupom ustanoveným v článku 294 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). II. CIEĽ Finančné trhy zohrávajú pri fungovaní moderných hospodárstiev kľúčovú úlohu. S cieľom zlepšiť fungovanie jednotného trhu v oblasti finančných služieb je dôležité, aby sa zaviedli postupy, ktoré zabezpečia, že ak finančná inštitúcia alebo infraštruktúra finančného trhu čelí finančným ťažkostiam alebo je na pokraji zlyhania, takáto udalosť nedestabilizuje celý finančný trh a nepoškodí rast v širšom hospodárstve. Centrálne protistrany sú kľúčovými zložkami svetových finančných trhov, ktoré vstupujú medzi účastníkov, aby pôsobili ako kupujúci voči každému predávajúcemu a ako predávajúci voči každému kupujúcemu, pričom zohrávajú ústrednú úlohu pri spracúvaní finančných transakcií a riadení expozícií voči rôznym rizikám súvisiacim s týmito transakciami. Integrácia finančných trhov Európskej únie vedie k tomu, že centrálne protistrany, ktoré primárne slúžili domácim potrebám a trhom, sa vo väčšom rozsahu stávajú kľúčovými uzlami finančných trhov Európskej únie. Vzhľadom na to, že centrálne protistrany spracúvajú a sústreďujú v mene zúčtovacích členov a ich klientov značný objem finančného rizika týkajúceho sa finančného systému Európskej únie, účinná regulácia a dôsledný dohľad nad centrálnymi protistranami majú zásadný význam z hľadiska domácich aj cezhraničných služieb. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov sa už od centrálnych protistrán vyžaduje, aby dodržiavali vysoké prudenciálne a organizačné normy a vysoké normy obchodného správania. Úplným dohľadom nad činnosťami centrálnych protistrán sú poverené príslušné orgány. Nariadením (EÚ) č. 648/2012 sa prispelo k zvýšenej odolnosti centrálnych protistrán a širších finančných trhov voči širokej škále rizík spracúvaných centrálnymi protistranami a sústredených v centrálnych protistranách. Žiadny systém pravidiel a postupov však nemôže zabrániť tomu, že existujúce zdroje nebudú stačiť na riadenie rizík, ktoré vznikli centrálnej protistrane, vrátane prípadu zlyhania jedného alebo viacerých zúčtovacích členov alebo kombinácie zlyhania (zlyhaní) zúčtovacieho člena a iných finančných strát. Na finančné inštitúcie, ktoré čelia scenáru závažných ťažkostí alebo hroziacemu zlyhaniu, vrátane centrálnych protistrán, by sa malo v zásade naďalej vzťahovať bežné konkurzné konanie. Keďže však bežné podnikové konkurzné konania nie sú vhodné na zabezpečenie dostatočne rýchlej intervencie alebo na náležité uprednostnenie kontinuity zásadných funkcií centrálnej protistrany v záujme zachovania finančnej stability, je nevyhnutné vytvoriť pre centrálne protistrany osobitný rámec na riešenie krízových situácií. Cieľom tohto rámca na ozdravenie a riešenie krízových situácií je zabezpečiť, aby centrálne protistrany stanovili opatrenia na ozdravenie v prípade finančných ťažkostí, na zachovanie zásadných funkcií centrálnej protistrany, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, zatiaľ čo sa zlikvidujú zostávajúce činnosti v rámci bežného konkurzného konania, a na zachovanie finančnej stability a aby sa pritom zabránilo významnému nepriaznivému účinku na finančný systém a jeho schopnosť poskytovať služby reálnej ekonomike a minimalizovali náklady daňovníkov vyplývajúce zo zlyhania centrálnej protistrany. Rámcom na ozdravenie a riešenie krízových situácií sa ďalej posilní pripravenosť centrálnych protistrán a vnútroštátnych orgánov zmierňovať finančný stres a vnútroštátnym orgánom a Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) sa poskytne lepší prehľad o prípravách centrálnych protistrán na stresové scenáre. Takisto bude vnútroštátnym orgánom poskytovať právomoci na prípravu možných riešení krízových situácií centrálnej protistrany a na zvládnutie zhoršujúcej sa situácie centrálnej protistrany koordinovaným spôsobom, čím sa prispeje k hladkému fungovaniu finančných trhov. III. ANALÝZA POZÍCIE RADY V PRVOM ČÍTANÍ a) Rozsah pôsobnosti nariadenia V pozícii Rady v prvom čítaní sa stanovujú pravidlá a postupy týkajúce sa ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012, a postupy týkajúce sa dojednaní s tretími krajinami v oblasti ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán. b) Orgány, kolégiá pre riešenie krízových situácií a príslušné postupy Každý členský štát určí jeden alebo viacero orgánov pre riešenie krízových situácií, ktoré budú splnomocnené uplatňovať nástroje riešenia krízových situácií a vykonávať právomoci riešiť krízové situácie stanovené v tomto nariadení. Členské štáty za orgány pre riešenie krízových situácií určia národné centrálne banky, príslušné ministerstvá, orgány verejnej správy alebo iné orgány poverené právomocami verejnej správy. Orgány pre riešenie krízových situácií musia mať odbornosť, zdroje a prevádzkovú kapacitu na uplatňovanie opatrení na riešenie krízových situácií a vykonávanie svojich právomocí s rýchlosťou a pružnosťou, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií. Musia sa zaviesť primerané štrukturálne opatrenia na zabránenie konfliktom záujmov medzi funkciami, ktorými je daný orgán pre riešenie krízových situácií poverený podľa tohto nariadenia, a všetkými ostatnými funkciami, ktorými je daný orgán poverený. Predovšetkým by sa mala zabezpečiť účinná prevádzková nezávislosť funkcií dohľadu a riešenia krízových situácií. Tieto požiadavky nevylučujú zblíženie hierarchických línií na najvyššej úrovni organizácie, ktorá zahŕňa rôzne funkcie alebo orgány, ani spoločné využívanie zamestnancov s príslušnými odbornými znalosťami za vopred vymedzených podmienok. Každý členský štát určí okrem toho jedno ministerstvo, ktoré bude zodpovedať za výkon funkcií zverených príslušnému ministerstvu podľa tohto nariadenia. S cieľom zabezpečiť, aby príslušné ministerstvo členského štátu malo posledné slovo v prípade rozhodnutí orgánu pre riešenie krízových situácií, ktoré majú priamy fiškálny vplyv alebo systémové dôsledky, ktoré pravdepodobne budú mať priamy fiškálny vplyv, je orgán pre riešenie krízových situácií povinný získať súhlas príslušného ministerstva, pokiaľ sa vo vnútroštátnom práve neustanovuje inak. Orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany zriadi kolégium pre riešenie krízových situácií na vykonávanie úloh stanovených v tomto nariadení a na zaistenie spolupráce a koordinácie s orgánmi, ktoré sú členmi kolégia pre riešenie krízových situácií, a prípadne spolupráce s príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií z tretích krajín, pričom dané kolégium riadi a predsedá mu. Orgány členských štátov, ktorých finančnú stabilitu by mohlo zlyhanie centrálnej protistrany ovplyvniť, vrátane príslušných orgánov klientov zúčtovacích členov centrálnej protistrany, by mali mať možnosť účasti v kolégiu pre riešenie krízových situácií na základe svojho posúdenia vplyvu, ktorý by riešenie krízovej situácie centrálnej protistrany mohlo mať na finančnú stabilitu v ich členskom štáte. Orgány členských štátov, ktoré sa zúčastňujú na činnosti kolégia pre riešenie krízových situácií na základe takéhoto posúdenia, sú členmi bez hlasovacích práv, pričom sú tiež oprávnené prispievať k stanovovaniu programu zasadnutí kolégia, a to najmä doplnením bodov do programu zasadnutia. S cieľom zabezpečiť konzistentné a zosúladené fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií v rámci celej Únie vypracuje Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) návrh regulačných technických predpisov na špecifikovanie obsahu písomných dohôd a postupov na fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií. ESMA vytvorí výbor ESMA pre riešenie krízových situácií na účely prípravy rozhodnutí zverených ESMA v tomto nariadení, ktorý sa bude skladať z určených orgánov pre riešenie krízových situácií, pričom orgány uvedené v článku 4 ods. 2 bodoch i) a v) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 sa budú zúčastňovať ako pozorovatelia. ESMA zabezpečí štrukturálne oddelenie výboru ESMA pre riešenie krízových situácií od svojich ostatných funkcií. Na účely tohto nariadenia by mal ESMA spolupracovať s Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA) v rámci Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu. Je zásadne dôležité, aby orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a ESMA navzájom spolupracovali a poskytovali si včas všetky informácie relevantné pre vykonávanie svojich úloh podľa tohto nariadenia. Príslušné orgány, orgány pre riešenie krízových situácií a ESMA musia pri rozhodovaní zohľadňovať viacero všeobecných zásad stanovených v tomto nariadení, medzi ktoré patrí aj potreba v čo najväčšej možnej miere zabrániť využívaniu mimoriadnej verejnej finančnej podpory a použiť ju len ako poslednú možnosť, potreba vyvážiť záujmy rôznych zainteresovaných strán centrálnej protistrany a zabezpečiť transparentnosť voči orgánom členských štátov a ich zapojenie v prípade, ak by navrhované rozhodnutie alebo opatrenie mohlo mať dôsledky na finančnú stabilitu alebo fiškálne zdroje. c) Plánovanie ozdravenia a riešenia krízových situácií Centrálne protistrany budú mať povinnosť vypracovať a zachovávať plány ozdravenia obsahujúce opatrenia, ktoré treba prijať v prípadoch zlyhania, v prípadoch nesúvisiacich so zlyhaním, ako aj pri kombinácii obidvoch s cieľom obnoviť ich finančné zdravie a umožniť im pokračovať v poskytovaní zásadných funkcií po tom, ako došlo k výraznému zhoršeniu ich finančnej situácie, alebo ak hrozí porušenie kapitálových a prudenciálnych požiadaviek, ktoré sa na ne vzťahujú podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Musí to zahŕňať rámec ukazovateľov založených na rizikovom profile centrálnej protistrany, ktorými sa určujú okolnosti, za ktorých sa majú opatrenia uvedené v danom pláne ozdravenia prijať, ako aj vhodné mechanizmy pravidelného monitorovania ukazovateľov. V nariadení sa stanovuje minimálny obsah plánov ozdravenia centrálnych protistrán aj požiadavky, ktoré musia takéto plány ozdravenia spĺňať, a to vrátane požiadavky, že v plánoch ozdravenia by sa nemal predpokladať žiadny prístup k mimoriadnej verejnej finančnej podpore ani jej prijatie. Aby sa zabezpečili náležité stimuly pre obozretné riadenie rizík, musí centrálna protistrana v nadväznosti na prípad zlyhania alebo prípad nesúvisiaci so zlyhaním použiť dodatočnú sumu svojich predfinancovaných účelových vlastných zdrojov. Táto suma nesmie byť nižšia ako 10 % ani vyššia ako 25 % kapitálových požiadaviek založených na rizikách vypočítaných v súlade s článkom 16 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Centrálna protistrana môže na splnenie tejto požiadavky použiť sumu základného imania, ktoré má v držbe okrem svojich minimálnych kapitálových požiadaviek, s cieľom dodržať prahovú hodnotu na oznámenie podľa delegovaného aktu prijatého na základe článku 16 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. ESMA v úzkej spolupráci s EBA a po konzultácii s ESCB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť metodiku výpočtu a zachovania dodatočnej sumy predfinancovaných účelových vlastných zdrojov, ktorá sa má použiť. Centrálne protistrany budú povinné predložiť svoje plány ozdravenia príslušnému orgánu, ktorý následne každý plán bez zbytočného odkladu postúpi kolégiu dohľadu ustanovenému v nariadení (EÚ) č. 648/2012 a orgánu pre riešenie krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií preskúma plán ozdravenia s cieľom identifikovať akékoľvek opatrenia, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť riešiteľnosť krízovej situácie centrálnej protistrany. Ak sa zistia akékoľvek takéto opatrenia, orgán pre riešenie krízových situácií na ne upozorní príslušný orgán a vypracuje pre príslušný orgán odporúčania týkajúce sa spôsobov ich riešenia. Príslušný orgán preskúma plán ozdravenia a posúdi, do akej miery spĺňa požiadavky stanovené v nariadení, a to v rámci koordinačného postupu s kolégiom dohľadu a s cieľom dospieť k spoločnému rozhodnutiu. Ak jednoduchá väčšina hlasujúcich členov nesúhlasí s návrhom príslušného orgánu na spoločné rozhodnutie, môže sa táto záležitosť v prípade konkrétnych otázok postúpiť ESMA. ESMA môže tiež na žiadosť príslušného orgánu v rámci kolégia dohľadu pomáhať kolégiu dohľadu pri prijímaní spoločných rozhodnutí. Orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany po konzultácii s príslušným orgánom a v koordinácii s kolégiom pre riešenie krízových situácií vypracuje pre centrálnu protistranu plán riešenia krízových situácií. V pláne riešenia krízových situácií sa stanovia opatrenia na riešenie krízovej situácie, ktoré môže orgán pre riešenie krízových situácií prijať v prípadoch, ak centrálna protistrana spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií. V pláne riešenia krízových situácií sa špecifikujú aj okolnosti a rôzne scenáre použitia nástrojov riešenia krízových situácií a výkonu právomocí riešiť krízové situácie. Bude sa v ňom jasne rozlišovať, predovšetkým formou rozličných scenárov, medzi zlyhaním spôsobeným prípadmi zlyhania, prípadmi nesúvisiacimi so zlyhaním a kombináciou oboch, ako aj medzi rôznymi druhmi prípadov nesúvisiacich so zlyhaním. V pláne riešenia krízových situácií sa nesmie predpokladať žiadny prístup k mimoriadnej verejnej finančnej podpore alebo núdzovej pomoci centrálnej banky na zvýšenie likvidity vrátane pomoci centrálnej banky na zvýšenie likvidity poskytnutej za neštandardných podmienok zabezpečenia kolaterálom, splatnosti a úrokových sadzieb, ani ich prijatie; Nariadením sa stanovuje minimálny obsah plánu riešenia krízových situácií a zabezpečuje mandát pre ESMA na vypracovanie návrhu regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie špecifikuje obsah plánu riešenia krízových situácií. Centrálne protistrany budú pri vypracúvaní plánov riešenia krízových situácií spolupracovať a poskytnú svojmu orgánu pre riešenie krízových situácií, priamo alebo prostredníctvom svojho príslušného orgánu, všetky informácie potrebné na vypracovanie a vykonávanie uvedených plánov. Centrálna protistrana si bude včas vymieňať informácie s príslušnými orgánmi s cieľom uľahčiť posúdenie rizikových profilov centrálnej protistrany a prepojenosť s inými infraštruktúrami finančného trhu, s inými finančnými inštitúciami a s finančným systémom vo všeobecnosti. Príslušné orgány zašlú informácie kolégiu dohľadu, ak takéto informácie považujú za významné. Orgán pre riešenie krízových situácií zašle kolégiu pre riešenie krízových situácií návrh plánu riešenia krízových situácií a kolégium pre riešenie krízových situácií musí dosiahnuť spoločné rozhodnutie týkajúce sa plánu riešenia krízových situácií v rámci koordinačného postupu. Ak jednoduchá väčšina hlasujúcich členov nesúhlasí s návrhom orgánu pre riešenie krízových situácií na spoločné rozhodnutie, môže sa táto záležitosť postúpiť ESMA. ESMA môže tiež na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomáhať kolégiu pre riešenie krízových situácií pri prijímaní spoločných rozhodnutí. Ak sa prijme spoločné rozhodnutie a ktorýkoľvek orgán pre riešenie krízových situácií alebo príslušné ministerstvo skonštatuje, že predmet nezhody zasahuje do fiškálnej zodpovednosti jeho členského štátu, orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany iniciuje opätovné posúdenie plánu riešenia krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií v koordinácii s kolégiom pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušným orgánom posúdi rozsah, v akom je krízová situácia centrálnej protistrany riešiteľná. Krízová situácia centrálnej protistrany sa považuje za riešiteľnú, ak orgán pre riešenie krízových situácií považuje za realizovateľné a dôveryhodné buď zlikvidovať túto centrálnu protistranu v rámci bežného konkurzného konania alebo riešiť jej krízovú situáciu použitím nástrojov riešenia krízových situácií a uplatnením právomocí riešiť krízové situácie, pričom sa zabezpečí pokračovanie vykonávania zásadných funkcií centrálnej protistrany a zabráni sa akémukoľvek využitiu mimoriadnej verejnej finančnej podpory a v maximálnej možnej miere sa zabráni tomu, aby to malo akýkoľvek významný nepriaznivý účinok na finančný systém a potenciál spôsobiť neprimerané znevýhodnenie dotknutých zainteresovaných strán. Orgán pre riešenie krízových situácií vykoná v koordinácii s kolégiom pre riešenie krízových situácií posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie súčasne s vypracovaním a aktualizovaním plánu riešenia krízových situácií. S cieľom dosiahnuť spoločné rozhodnutie sa v nariadení stanovujú postupy na riešenie alebo odstránenie prekážok riešiteľnosti krízovej situácie, ako aj osobitný postup koordinácie s kolégiom pre riešenie krízových situácií na riešenie alebo odstránenie prekážok riešiteľnosti krízových situácií. Ak jednoduchá väčšina hlasujúcich členov nesúhlasí s návrhom orgánu pre riešenie krízových situácií na spoločné rozhodnutie, môže sa táto záležitosť postúpiť ESMA. ESMA môže tiež na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií danej centrálnej protistrany pomáhať kolégiu pre riešenie krízových situácií pri prijímaní spoločných rozhodnutí. d) Včasná intervencia S cieľom zachovať finančnú stabilitu je potrebné, aby príslušné orgány boli schopné napraviť zhoršenie finančnej a hospodárskej situácie centrálnej protistrany skôr, než daná centrálna protistrana dosiahne bod, v ktorom orgány nebudú mať inú možnosť než riešiť jej krízovú situáciu, alebo ak by opatrenia na ozdravenie mali škodlivý vplyv na celkovú finančnú stabilitu, nariadiť centrálnej protistrane, aby uvedené opatrenia na ozdravenie zmenila. Príslušným orgánom by sa preto mali udeliť právomoci včasnej intervencie, aby sa zabránilo nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu alebo záujmy rôznych zainteresovaných strán, ktoré by mohli vyplynúť z uplatňovania niektorých opatrení centrálnej protistrany, alebo aby sa tieto účinky minimalizovali. Právomoci včasnej intervencie by sa mali zveriť príslušným orgánom, a to nad rámec ich právomocí stanovených vo vnútroštátnom práve členských štátov alebo podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Právomoci včasnej intervencie by mali zahŕňať právomoc v čo najväčšej možnej miere obmedziť alebo zakázať akékoľvek odmeňovanie z kapitálu a nástrojov považovaných za kapitál vrátane výplat dividend a spätných výkupov centrálnou protistranou bez toho, aby došlo k spôsobeniu zlyhania. Právomoci včasnej intervencie by mali zahŕňať aj právomoc obmedziť, zakázať alebo zmraziť akékoľvek platby pohyblivej zložky odmeňovania stanovenej v rámci politiky odmeňovania, ktorú uplatňuje centrálna protistrana, dobrovoľných platieb dôchodkového zabezpečenia alebo odstupného pre vrcholový manažment. V rámci právomocí včasnej intervencie a v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva by mal mať príslušný orgán možnosť vymenovať dočasného správcu, ktorý buď nahradí radu a vrcholový manažment centrálnej protistrany, alebo s nimi dočasne pracuje. Nariadením sa zavádzajú aj osobitné mechanizmy poskytovania náhrady zúčtovacím členom, ak centrálna protistrana pri ozdravení v dôsledku prípadu nesúvisiaceho so zlyhaním uplatní mechanizmy a opatrenia na zníženie hodnoty akýchkoľvek ziskov, ktoré má centrálna protistrana zaplatiť zúčtovacím členom, ktorí nezlyhali, ako sa stanovuje v jej pláne ozdravenia, a v dôsledku toho nevstúpi do riešenia krízovej situácie. V tomto konkrétnom prípade môže príslušný orgán centrálnej protistrany požadovať, aby centrálna protistrana poskytla zúčtovacím členom náhradu za ich stratu prostredníctvom platieb v hotovosti, alebo v prípade potreby požadovať, aby emitovala nástroje, ktorými sa uznáva nárok na jej budúce zisky. Táto možnosť poskytnúť náhradu zúčtovacím členom, ktorí nezlyhali, sa nevzťahuje na ich zmluvne dohodnuté straty v jednotlivých etapách riadenia zlyhania alebo ozdravenia. S cieľom poskytnúť rovnocenné ochranné opatrenia klientom takýchto zúčtovacích členov sa v nariadení stanovuje, že ak zúčtovací členovia, ktorí nezlyhali, preniesli nadmerné straty na svojich klientov, sú povinní preniesť platby prijaté od centrálnej protistrany na svojich klientov, pokiaľ nahradené straty vyplývajú z pozícií klientov. e) Riešenie krízových situácií Ak centrálna protistrana spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií, týmto nariadením sa orgánu pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany poskytne harmonizovaný súbor nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí. Mala by medzi ne patriť právomoc previesť nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky zlyhávajúcej centrálnej protistrany na iný subjekt, napríklad na inú centrálnu protistranu alebo preklenovaciu centrálnu protistranu, právomoc odpísať alebo zrušiť nástroje vlastníctva, alebo odpísať či konvertovať záväzky zlyhávajúcej centrálnej protistrany, právomoc odpísať variačnú maržu (pod podmienkou uplatnenia stropu v prípadoch nesúvisiacich so zlyhaním), právomoc vymáhať akékoľvek nesplatené záväzky tretích strán vo vzťahu k centrálnej protistrane (vrátane výziev na hotovostné plnenie na ozdravenie), ako sa stanovuje v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany, a alokácie pozícií, právomoc uskutočňovať výzvy na hotovostné plnenie v prípade riešenia krízových situácií, na ktoré by sa vzťahoval strop, a to v prípadoch zlyhania aj v prípadoch nesúvisiacich so zlyhaním, právomoc čiastočne alebo úplne ukončiť zmluvy centrálnej protistrany, právomoc vymeniť manažment a právomoc uložiť dočasné moratórium na vyplatenie pohľadávok. Na uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií sa majú vzťahovať spoločné podmienky, ciele a všeobecné zásady stanovené v tomto nariadení. Za zlyhanie centrálnej protistrany by podľa vnútroštátneho občianskeho alebo trestného práva mala byť naďalej zodpovedná centrálna protistrana a členovia jej rady a vrcholový manažment. Orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany by pri prijímaní opatrení na riešenie krízovej situácie mal zohľadňovať a dodržiavať opatrenia stanovené v plánoch riešenia krízových situácií, ktoré vypracovalo kolégium pre riešenie krízových situácií, ak nevyhodnotí, že ciele riešenia krízových situácií sa dosiahnu účinnejšie prijatím opatrení, ktoré v plánoch riešenia krízových situácií nie sú stanovené. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal zohľadniť všeobecné zásady rozhodovania vrátane potreby vyvážiť záujmy rôznych zainteresovaných strán centrálnej protistrany a zabezpečiť transparentnosť voči orgánom členských štátov a ich zapojenie, ak by navrhované rozhodnutie alebo opatrenie mohli mať dôsledky pre finančnú stabilitu alebo fiškálne zdroje. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal najmä oznámiť kolégiu pre riešenie krízových situácií plánované opatrenia na riešenie krízovej situácie, pričom by mal zároveň uviesť, či sa takéto opatrenia odchyľujú od plánu riešenia krízových situácií. Hlavnými cieľmi riešenia krízových situácií by malo byť zabezpečenie kontinuity výkonu zásadných funkcií centrálnej protistrany a kontinuity prepojení s ostatnými infraštruktúrami finančných trhov, zabránenie významným nepriaznivým účinkom na finančný systém v Európskej únii alebo v jednom či viacerých členských štátoch a ochrana verejných finančných prostriedkov. Zásadné funkcie zlyhávajúcej centrálnej protistrany by sa mali zachovať, aj keď by sa mali podľa potreby reštrukturalizovať zároveň so zmenami v riadení, a to použitím nástrojov riešenia krízových situácií a v maximálnej možnej miere použitím súkromných finančných prostriedkov a bez spoliehania sa na mimoriadnu verejnú finančnú podporu. Dotknutým akcionárom, zúčtovacím členom a iným veriteľom centrálnej protistrany by nemali vzniknúť väčšie straty, než aké by im vznikli, keby orgán pre riešenie krízových situácií neprijal vo vzťahu k centrálnej protistrane opatrenie na riešenie krízovej situácie, a namiesto toho by sa na ne vzťahovali všetky uplatniteľné nesplatené záväzky podľa pravidiel centrálnej protistrany týkajúcich sa zlyhania (alebo iných zmluvných dojednaní v jej prevádzkových pravidlách) a centrálna protistrana by sa zlikvidovala v rámci bežného konkurzného konania (zásada, že žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia). Na účely posúdenia dodržiavania zásady, že žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia, by sa mali stanoviť jasné povinnosti týkajúce sa ocenenia aktív a pasív centrálnej protistrany, ako aj ocenenia zaobchádzania, ktoré by sa na akcionárov, zúčtovacích členov a iných veriteľov uplatňovalo, ak by orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie. V nariadení sa uznáva, že opatrenia na ozdravenie a riešenie krízovej situácie sa tiež môžu nepriamo dotýkať klientov a nepriamych klientov, ktorí nie sú veriteľmi centrálnej protistrany, pokiaľ náklady na ozdravenie a riešenie krízových situácií boli na týchto klientov a nepriamych klientov prenesené podľa uplatniteľných zmluvných dojednaní. Vplyv scenára ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnej protistrany na klientov a nepriamych klientov sa má preto riešiť prostredníctvom tých istých zmluvných dojednaní. V nariadení sa uvádza, že v prípade, ak zmluvné dojednania umožňujú zúčtovacím členom preniesť na svojich klientov negatívne dôsledky nástrojov riešenia krízových situácií, musia tieto zmluvné dojednania obsahovať na rovnocennom a primeranom základe aj právo klientov na akúkoľvek kompenzáciu, ktorú zúčtovací členovia získajú od centrálnej protistrany podľa zásady, že žiadny veriteľ sa nesmie dostať do nevýhodnejšieho postavenia, pokiaľ právo na takúto kompenzáciu vyplýva z pozícií klientov. Takéto ustanovenia sa vzťahujú aj na zmluvné dojednania klientov a nepriamych klientov ponúkajúcich svojim klientom nepriame zúčtovacie služby. Po začatí riešenia krízovej situácie centrálnej protistrany by mal orgán pre riešenie krízových situácií vymáhať splnenie všetkých nesplatených zmluvných záväzkov stanovených v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany vrátane nesplnených opatrení na ozdravenie s výnimkou prípadov, v ktorých by na včasné zmiernenie nepriaznivých účinkov na finančnú stabilitu alebo na zabezpečenie zásadných funkcií centrálnej protistrany bolo lepšie uplatniť inú právomoc riešiť krízové situácie alebo iný nástroj riešenia krízových situácií. Ak tieto nástroje nie sú dostatočné, orgány pre riešenie krízových situácií majú právomoc odpísať podľa platného vnútroštátneho konkurzného práva nezabezpečený dlh a záväzky v súlade s ich hierarchickým postavením a použiť nástroje alokácie strát, pokiaľ je to nevyhnutné a bez ohrozenia širšej finančnej stability. Dostupné nástroje ozdravenia a nástroje riešenia krízových situácií, najmä nástroj odpísania, by sa mali v najväčšom možnom rozsahu používať pred poskytnutím akejkoľvek kapitálovej injekcie z verejného sektora alebo zodpovedajúcej mimoriadnej verejnej finančnej podpory centrálnej protistrane alebo zároveň s nimi. Použitie mimoriadnej verejnej finančnej podpory na pomoc pri riešení krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií má byť poslednou možnosťou, má byť časovo obmedzené a v súlade s príslušnými ustanoveniami o štátnej pomoci. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali takisto zabezpečiť, že náklady centrálnej protistrany na riešenie krízovej situácie sa obmedzia na minimum a že s veriteľmi tej istej triedy sa bude zaobchádzať rovnako. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal mať možnosť prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie, ktoré sa odchyľuje od zásady rovnakého zaobchádzania s veriteľmi, ak je to odôvodnené verejným záujmom s cieľom dosiahnuť ciele riešenia krízovej situácie a primerané riešenému riziku. Ak orgán pre riešenie krízových situácií použije takéto opatrenie, nemal by žiadnu osobu diskriminovať na základe štátnej príslušnosti. Keď sa nástroje riešenia krízových situácií použijú na prevod zásadných funkcií alebo životaschopných obchodných činností centrálnej protistrany na zdravý subjekt, ako je napríklad kupujúci zo súkromného sektora alebo preklenovacia centrálna protistrana, zvyšná časť centrálnej protistrany by sa mala zlikvidovať vo vhodnom časovom rámci so zreteľom na akúkoľvek potrebu zlyhávajúcej centrálnej protistrany poskytovať služby alebo podporu, aby kupujúci alebo preklenovacia centrálna protistrana mohli aj naďalej vykonávať činnosti alebo poskytovať služby nadobudnuté na základe tohto prevodu. Nástroj odpredaja obchodnej činnosti by mal umožniť predať centrálnu protistranu alebo časť jej obchodnej činnosti jednému alebo viacerým kupujúcim bez súhlasu akcionárov. Ak sa uplatňuje nástroj odpredaja obchodnej činnosti, orgány by mali zabezpečiť, aby sa daná centrálna protistrana alebo časť jej obchodnej činnosti ponúkali na trhu v rámci otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu, a zároveň, aby sa dosiahla čo najvyššia možná predajná cena. Z akýchkoľvek čistých výnosov z prevodu aktív alebo pasív centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, by pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti mal mať prospech subjekt, ktorý zostal v likvidačnom konaní. Rámec riešenia krízových situácií by mal zahŕňať procesné požiadavky, aby sa zaručilo, že opatrenia na riešenie krízových situácií sa budú riadne oznamovať a zverejňovať. Keďže však informácie získané orgánmi pre riešenie krízových situácií a ich odbornými poradcami počas procesu riešenia krízovej situácie budú pravdepodobne citlivé, pred zverejnením rozhodnutia o riešení krízovej situácie by sa mal na tieto informácie vzťahovať účinný režim zachovávania dôvernosti. Opatrenia na riešenie krízovej situácie prijaté vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií by si mohli vyžadovať ekonomické hodnotenia a veľký priestor pre diskrečnú právomoc. Je preto dôležité zabezpečiť, aby vnútroštátne súdy pri skúmaní uvedených opatrení používali ekonomické hodnotenia vypracované vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií ako základ, čo by však nemalo vnútroštátnym súdom brániť v tom, aby skúmali, či dôkazy, o ktoré sa orgán pre riešenie krízových situácií opiera, sú vecne správne, spoľahlivé a konzistentné, či tieto dôkazy obsahujú všetky príslušné informácie, ktoré by sa mali zohľadniť, aby sa posúdila komplexná situácia, a to, či nimi možno odôvodniť závery, ktoré z nich boli vyvodené. Navyše vzhľadom na to, že odklad akéhokoľvek rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií by mohol brániť kontinuite vykonávania zásadných funkcií, je potrebné zabezpečiť, aby akékoľvek podanie opravného prostriedku neviedlo k automatickému pozastaveniu účinkov napadnutého rozhodnutia a uvedené rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií by malo byť bezodkladne vykonateľné. S cieľom vyhnúť sa konfliktom jurisdikcií je takisto v záujme efektívneho riešenia krízovej situácie, aby sa v prípade zlyhávajúcej centrálnej protistrany vôbec nezačínalo bežné konkurzné konanie alebo aby sa v ňom nepokračovalo, kým orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva svoje právomoci riešiť krízové situácie alebo používa nástroje riešenia krízových situácií, okrem situácie, keď k tomu dôjde z iniciatívy orgánu pre riešenie krízových situácií alebo s jeho súhlasom. f) Vzťahy s tretími krajinami Centrálne protistrany z Európskej únie poskytujú služby zúčtovacím členom a ich klientom nachádzajúcim sa v tretích krajinách a centrálne protistrany z tretích krajín poskytujú služby zúčtovacím členom a ich klientom nachádzajúcim sa v Európskej únii. Účinné riešenie krízových situácií medzinárodne pôsobiacich centrálnych protistrán si vyžaduje spoluprácu medzi členskými štátmi a orgánmi tretích krajín. Na tento účel by mal ESMA vydať usmernenia o príslušnom obsahu dohôd o spolupráci, ktoré sa majú uzavrieť s orgánmi tretích krajín. Týmito dohodami o spolupráci by sa malo zabezpečiť účinné plánovanie, rozhodovanie a koordinácia medzinárodne pôsobiacich centrálnych protistrán. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií by mali uznávať a za okolností uvedených v tomto nariadení vykonať postupy tretích krajín zamerané na riešenie krízových situácií. Spolupráca by sa mala uskutočňovať aj vzhľadom na dcérske spoločnosti z Únie alebo centrálne protistrany z tretích krajín a na ich zúčtovacích členov a ich klientov. g) Správne opatrenia a sankcie S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie správnych sankcií za porušenia tohto nariadenia vo všetkých členských štátoch sa v ňom stanovuje zoznam základných správnych sankcií a iných správnych opatrení, ktoré musia mať orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány k dispozícii, mala by sa ustanoviť právomoc ukladať tieto správne sankcie a iné správne opatrenia voči všetkým osobám, právnickým alebo fyzickým, zodpovedným za porušenie, a mal by sa stanoviť zoznam základných kritérií pre určenie výšky a druhu týchto správnych sankcií a iných správnych opatrení, ako aj výška správnych peňažných pokút. Správne sankcie a iné správne opatrenia by mali zohľadňovať také faktory, ako je akýkoľvek zistený finančný prospech vyplývajúci z porušenia, závažnosť a trvanie porušenia, akékoľvek priťažujúce alebo poľahčujúce faktory a potreba, aby správne sankcie mali odrádzajúci účinok. V príslušných prípadoch by mali zahŕňať zníženie sankcie za spoluprácu s orgánom pre riešenie krízových situácií alebo s príslušným orgánom. h) Zmena nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 Nariadenie (EÚ) č. 1095/2010 bolo zmenené s cieľom zahrnúť orgány pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán do vymedzenia pojmu „príslušné orgány“ a umožniť, aby bol člen rady orgánov dohľadu ESMA v prípade potreby sprevádzaný zástupcom orgánu pre riešenie krízových situácií z jeho členského štátu. i) Zmena nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a nariadenia (EÚ) 2015/2365 Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 bolo zmenené s cieľom splnomocniť Komisiu, aby na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo jej príslušného orgánu, z iniciatívy týchto orgánov alebo na žiadosť príslušného orgánu zodpovedného za dohľad nad zúčtovacím členom centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a v nadväznosti na nezáväzné stanovisko ESMA, pozastavila zúčtovaciu povinnosť. Rozhodnutie o pozastavení zúčtovacej povinnosti sa prijme len vtedy, ak je to potrebné na zachovanie finančnej stability a dôvery v trhy. Pozastavenie by malo mať dočasný charakter s možnosťou predĺženia. Na zaistenie riadneho vykonávania reformy Rady pre finančnú stabilitu v oblasti referenčných úrokových sadzieb bolo tiež potrebné zmeniť nariadenie (EÚ) č. 648/2012 s cieľom zabezpečiť, aby bolo pre účastníkov trhu jasné, že na transakcie uzavreté alebo obnovené pred začatím uplatňovania požiadaviek týkajúcich sa zúčtovania alebo marží na transakcie s OTC derivátmi odkazujúce na referenčnú úrokovú sadzbu (tzv. obchody, ktoré sa uzavreli v minulosti) sa tieto požiadavky nevzťahujú, ak sú obnovené výlučne na účely vykonávania alebo prípravy na vykonávanie reformy referenčných úrokových sadzieb. Článok 24a ods. 7 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa zmenil s cieľom zabezpečiť, aby sa pri posudzovaní odolnosti centrálnych protistrán v celej Európskej únii voči nepriaznivému vývoju na trhu podľa možnosti zohľadnil súhrnný účinok opatrení na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán na finančnú stabilitu v Európskej únii. Podobne sa posilnila aj úloha výboru centrálnej protistrany pre riziká stanovená v článku 28 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, aby ďalej podporoval centrálnu protistranu pri obozretnom riadení rizík a zvyšovaní jej odolnosti. Vykonali sa aj ďalšie zmeny s cieľom zabezpečiť, aby centrálne protistrany informovali svoje príslušné orgány v prípade výrazného negatívneho vývoja rizikového profilu ktoréhokoľvek zúčtovacieho člena centrálnej protistrany, ako aj s cieľom zvýšiť transparentnosť medzi zúčtovacími členmi centrálnej protistrany a ich klientmi, pokiaľ ide o potenciálne straty alebo iné náklady, ktoré môžu znášať v dôsledku uplatňovania postupov riadenia zlyhania a opatrení alokácie strát a pozícií podľa prevádzkových pravidiel centrálnej protistrany V záujme ďalšieho posilnenia stimulov pre obozretné riadenie rizík, ak dôjde k závažnému prípadu nesúvisiacemu so zlyhaním, by príslušný orgán mal mať možnosť od centrálnej protistrany požadovať, aby sa zdržala rozdeľovania dividend, spätného výkupu kmeňových akcií alebo zavedenia povinnosti vyplácať pohyblivú zložku odmeňovania, dobrovoľných platieb dôchodkového zabezpečenia alebo odstupného pre vrcholový manažment. Orgány pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán by napokon mali mať takisto prístup ku všetkým potrebným informáciám v archívoch obchodných údajov. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 sa preto tiež zodpovedajúcim spôsobom zmenili. j) Zmeny smernice 2002/47/ES, smernice 2017/1132, smernice 2004/25/ES, smernice 2007/36/ES, smernice 2014/59/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 806/2014 Na účinné riešenie krízových situácií centrálnych protistrán je potrebné zabezpečiť, že sa ochranné opatrenia stanovené v smernici 2002/47/ES nebudú uplatňovať na žiadne obmedzenie vymáhania dohôd o finančnej záruke, žiadne obmedzenie účinku záložných dohôd o finančnej záruke ani na žiadne ustanovenie o konečnom čistom zúčtovaní alebo vzájomnom započítaní, ktoré sa ustanovuje v tomto nariadení. Smernice 2017/1132, 2004/25/ES a 2007/36/ES obsahujú pravidlá ochrany akcionárov a veriteľov centrálnych protistrán, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť týchto smerníc. V situácii, keď orgány pre riešenie krízových situácií potrebujú rýchlo konať podľa tohto nariadenia, by tieto pravidlá mohli brániť účinnému opatreniu na riešenie krízovej situácie a použitiu nástrojov riešenia krízových situácií a právomocí orgánmi pre riešenie krízových situácií. Uplatňovanie odchýlok uvedených v smernici 2014/59/EÚ sa preto rozširuje na konanie v súlade s týmto nariadením. S cieľom zabrániť duplicite požiadaviek sa smernica 2014/59/EÚ a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 menia tak, aby sa z ich rozsahu pôsobnosti vylúčili tie subjekty, ktoré sú povolené aj v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012. k) Zmena nariadenia (EÚ) č. 600/2014 V článku 54 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 600/2014 sa stanovilo prechodné obdobie, počas ktorého by sa články 35 a 36 uvedeného nariadenia nemali uplatňovať na tie centrálne protistrany alebo obchodné miesta, ktoré svoj príslušný orgán požiadali o povolenie využívať prechodné mechanizmy, pokiaľ ide o deriváty obchodované na burze. Prechodné obdobie, počas ktorého mohol príslušný vnútroštátny orgán udeliť obchodnému miestu alebo centrálnej protistrane výnimku, uplynulo 3. júla 2020. V dôsledku krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 sa týmto nariadením posúva dátum začiatku uplatňovania nového režimu otvoreného prístupu pre obchodné miesta a centrálne protistrany, ktorý ponúka obchodné a zúčtovacie služby vo vzťahu k derivátom obchodovaným na burze, o jeden rok, teda do 3. júla 2021. IV. ZÁVER V pozícii Rady v prvom čítaní sa zohľadňuje kompromis, ktorý sa za pomoci Komisie dosiahol počas rokovaní medzi Radou a Európskym parlamentom. Rada sa domnieva, že jej pozícia v prvom čítaní predstavuje vyvážený balík, a že ak jej pozíciu schváli Európsky parlament, nariadením o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán sa zabezpečí, aby centrálne protistrany aj vnútroštátne orgány v EÚ mali možnosti na to, aby mohli rozhodne konať v prípadoch, keď niektorá centrálna protistrana čelí závažným ťažkostiam alebo zlyhaniu, a že sa ním prispeje k vytvoreniu únie kapitálových trhov.	16,430	1
2022/02007R0520-20221115/02007R0520-20221115_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,022	None	None	Spoken	2,177	5,919	Konsolidovaný TEXT: 32007R0520 — SK — 15.11.2022 02007R0520 — SK — 15.11.2022 — 004.001 Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente ►B NARIADENIE RADY (ES) č. 520/2007 zo 7. mája 2007, ktorým sa ustanovujú technické opatrenia na ochranu určitých zásob druhov migrujúcich na veľké vzdialenosti a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 973/2001 (Ú. v. ES L 123 12.5.2007, s. 3) Zmenené a doplnené: Úradný vestník Č. Strana Dátum ►M1 NARIADENIE RADY (ES) č. 1559/2007 zo 17. decembra 2007, L 340 8 22.12.2007 ►M2 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/2107 z 15. novembra 2017, L 315 1 30.11.2017 ►M3 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2021/56 z 20. januára 2021, L 24 1 26.1.2021 ►M4 NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2022/2056 z 19. októbra 2022, L 276 1 26.10.2022 ▼B NARIADENIE RADY (ES) č. 520/2007 zo 7. mája 2007, ktorým sa ustanovujú technické opatrenia na ochranu určitých zásob druhov migrujúcich na veľké vzdialenosti a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 973/2001 HLAVA I ÚVODNÉ USTANOVENIA Článok 1 Predmet Týmto nariadením sa ustanovujú technické ochranné opatrenia, ktoré sa vzťahujú na lov a vykládku určitých zásob druhov migrujúcich na veľké vzdialenosti uvedených v prílohe I, ako aj na chytenie vedľajších úlovkov. Článok 2 Rozsah pôsobnosti Bez toho, aby bol dotknutý článok 9, sa toto nariadenie vzťahuje na plavidlá, ktoré sa plavia pod vlajkou členských štátov a sú zaregistrované v Spoločenstve (ďalej len „rybárske plavidlá Spoločenstva“). Článok 3 Vymedzenie pojmov Na účely tohto nariadenia: 1. „druhy migrujúce na veľké vzdialenosti“ sú druhy uvedené v prílohe I; 2. „tuniaky a príbuzné druhy, na ktoré sa vzťahuje ICCAT“ sú druhy uvedené v prílohe II; ▼M3 ————— ▼B 4. „športové rybárstvo“ sú rybárske aktivity, pri ktorých sa využívajú živé vodné zdroje na rekreačné alebo športové účely; 5. „kruhové siete“ sú siete, ktoré pri love obkolesia rybu súčasne z bočnej a zo spodnej strany; môžu mať zaťahovaciu šnúru, ale nemusia; 6. „kruhové záťahové siete“ sú kruhové siete, ktorých spodná časť sa uťahuje pomocou zaťahovacej šnúry, ktorá je pozdĺž spodného okraja prevlečená cez sériu ôk, čo umožňuje zaťahovanie a uzatváranie siete. Kruhové záťahové siete sa môžu používať na lov malých pelagických druhov, veľkých pelagických druhov alebo druhov žijúcich pri morskom dne; 7. „dlhé lovné šnúry“ sú rybárskym výstrojom, ktorý pozostáva z hlavnej šnúry, na ktorej sú pripevnené vedľajšie šnúry (náväzce) s početnými háčikmi, pričom dĺžka a rozmiestenie vedľajších šnúr je rozdielna v závislosti od cieľového druhu. Môžu sa rozložiť buď vertikálne, alebo horizontálne vzhľadom k morskej hladine. Môžu sa umiestniť na dne alebo pri dne (dlhé lovné šnúry na lov pri dne) alebo sa môžu vznášať v strednej hĺbke alebo tesne pod hladinou (dlhé lovné šnúry na lov pri hladine); 8. „háčiky“ sú zahnuté, zaostrené kúsky oceľového drôtu, obyčajne s ostňom. Hrot háčika môže byť buď rovný alebo aj stočený naspäť a zahnutý. Telo háčika môže byť rôznej dĺžky a tvaru a jeho prierez môže byť okrúhly (bežný) alebo plochý (vykovaný). Celková dĺžka háčika sa meria ako maximálna celková dĺžka tela háčika od jeho konca, ktorý slúži na uchytenie šnúry a obyčajne má očko, až po vrchol oblúka. Šírka háčika sa meria ako najväčšia horizontálna vzdialenosť od vonkajšej časti tela háčika po vonkajšiu časť ostňa; 9. „zariadenia na zhlukovanie rýb (FADs)“ sú zariadenia, ktoré plávajú na hladine mora s cieľom prilákať ryby; 10. „plavidlá na lov tuniakov udicami“ sú plavidlá vybavené udicami na lov tuniakov. Článok 4 Oblasti Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia morských vôd: ▼M2 ————— ▼B 2. Oblasť 2: všetky vody Indického oceánu, na ktoré sa vzťahuje dohoda o založení IOTC, ako sú vymedzené v jej článku 2. ▼M3 ————— ▼M2 ————— ▼B KAPITOLA 1 Obmedzenia používania určitých typov plavidiel a výstroja Článok 5 Ochrana tuniakov veľkookých v určitých tropických vodách 1. Pre plavidlá loviace pomocou kruhových záťahových sietí a pre plavidlá na lov tuniakov udicami platí zákaz rybolovu od 1. do 30. novembra v oblasti vymedzenej takto: — južná hranica: rovnobežka 0° južnej zemepisnej šírky, — severná hranica: rovnobežka 5° severnej zemepisnej šírky, — západná hranica: poludník 20° západnej zemepisnej dĺžky, — východná hranica: poludník 10° západnej zemepisnej dĺžky. 2. Členské štáty zašlú Komisii každý rok najneskôr do 15. augusta správu o vykonávaní tohto opatrenia a prípadne aj súpis prípadov porušenia, ktorých sa dopustili rybárske plavidlá Spoločenstva plaviace sa pod ich vlajkami, ktoré stíhajú ich príslušné orgány. ▼M1 ————— ▼B Článok 7 Lov tuniakov pruhovaných, tuniakov veľkookých a tuniakov žltoplutvých v určitých portugalských vodách Je zakázané uchovávať na palube akékoľvek množstvo tuniakov pruhovaných, tuniakov veľkookých alebo tuniakov žltoplutvých ulovených pomocou kruhových záťahových sietí vo vodách pod zvrchovanosťou alebo jurisdikciou Portugalska v podoblasti X vymedzenej podľa ICES na sever od 36° 30′ severnej zemepisnej šírky alebo v oblastiach CECAF na sever od 31° severnej zemepisnej šírky a na východ od 17° 30′ západnej zemepisnej dĺžky, ako aj loviť uvedené druhy v uvedených oblastiach pomocou uvedeného výstroja. KAPITOLA 2 Minimálna veľkosť Článok 8 Rozmery 1. Ryby sa považujú za ryby nedosahujúce lovnú veľkosť, ak sú ich rozmery menšie ako minimálne rozmery stanovené pre príslušné druhy v prílohe IV. 2. Rozmery stanovené v prílohe IV sa môžu v súlade s postupom určeným v článku 30 zmeniť na základe odporúčaní ICCAT, ktoré sú pre Spoločenstvo záväzné. Článok 9 Zákazy 1. Ryby druhov uvedených v prílohe IV, ktoré nedosahujú lovnú veľkosť a ktoré sa ulovili v oblasti 1, sa nesmú uchovávať na palube ani prekladať, vykladať, prepravovať, uskladňovať, vystavovať alebo ponúkať na predaj, predávať alebo uvádzať na trh. Tieto ryby sa musia ihneď hodiť späť do mora. 2. Zaradenie rýb druhov uvedených v prílohe IV, ktoré nedosahujú lovnú veľkosť, pochádzajú z tretích krajín a ulovili sa v oblasti 1, do voľného obehu alebo ich uvedenie na trh v Spoločenstve je zakázané. Článok 10 Meranie veľkosti 1. Všetky druhy okrem čeľade istiophoridae sa merajú po vidlicu chvostovej plutvy, t. j. meria sa vertikálna vzdialenosť od konca hornej čeľuste po koniec najkratšieho lúča chvostovej plutvy. 2. Ryby čeľade istiophoridae sa merajú od konca dolnej čeľuste po vidlicu chvostovej plutvy. ▼M1 ————— ▼B KAPITOLA 3 Obmedzenia počtu plavidiel Článok 12 Tuniak veľkooký a tuniak dlhoplutvý žijúci v severnej časti Atlantického oceánu 1. Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 20 nariadenia (ES) č. 2371/2002 určí počet a celkovú kapacitu vyjadrenú v hrubej nosnosti (GT) rybárskych plavidiel Spoločenstva dlhších ako 24 metrov, ktoré lovia tuniaka veľkookého ako cieľový druh v oblasti 1. Tieto sa určia: a) ako priemerný počet a kapacita v GT rybárskych plavidiel Spoločenstva, ktoré lovili tuniaka veľkookého ako cieľový druh v oblasti 1 počas obdobia rokov 1991 až 1992, ako aj b) na základe obmedzenia počtu plavidiel Spoločenstva loviacich tuniaka veľkookého v roku 2005, ktoré sa ICCAT oznámilo 30. júna 2005. 2. Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 20 nariadenia (ES) č. 2371/2002 určí počet rybárskych plavidiel Spoločenstva, ktoré lovia tuniaka dlhoplutvého ako cieľový druh v severnej časti Atlantického oceánu. Počet plavidiel sa stanoví ako priemerný počet rybárskych plavidiel Spoločenstva, ktoré lovili tuniaka dlhoplutvého ako cieľový druh v severnej časti Atlantického oceánu počas obdobia rokov 1993 až 1995. 3. Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 20 nariadenia (ES) č. 2371/2002 rozdelí medzi členské štáty: a) počet a kapacitu v GT určenú v súlade s odsekom 1; b) počet plavidiel určený v súlade s odsekom 2. 4. Členské štáty každý rok do 15. mája zašlú Komisii obvyklým spôsobom prenosu údajov: a) zoznam plavidiel dlhších ako 24 metrov, ktoré sa plavia pod ich vlajkou a lovia tuniaka veľkookého; b) zoznam plavidiel, ktoré sa plavia sa pod ich vlajkou a lovia tuniaka dlhoplutvého v severnej časti Atlantického oceánu. Komisia zašle tieto informácie sekretariátu ICCAT každý rok do 31. mája. 5. Na zoznamoch uvedených v odseku 4 sa uvedie interné číslo zapísané v registri rybárskej flotily, ktoré sa plavidlu pridelilo v súlade s prílohou I k nariadeniu Komisie (ES) č. 26/2004 z 30. decembra 2003 o registri rybárskej flotily Spoločenstva ( 1 ), ako aj typ použitého rybárskeho výstroja. KAPITOLA 4 Druhy, ktoré nie sú cieľovými druhmi, a športový a rekreačný rybolov Článok 13 Marlíny Členské štáty podporujú používanie monofilných vlascov na obratlíkoch, ktoré umožňujú ľahké vyslobodenie živých marlínov modrých a marlínov bielych. Článok 14 Žraloky 1. Členské štáty podporujú vracanie živých náhodne ulovených žralokov, a najmä nedospelých jedincov, do vody. 2. Členské štáty podporujú znižovanie počtu odhodených žralokov zlepšením schopnosti selekcie rybárskeho výstroja. Článok 15 Morské korytnačky Členské štáty podporujú vracanie živých náhodne ulovených morských korytnačiek do vody. Článok 16 Športový a rekreačný rybolov v Stredozemnom mori 1. Členské štáty príjmu opatrenia potrebné na zákaz používania vlečných sietí, kruhových sietí, kruhových záťahových sietí, škrabákov, žiabrových sietí, viacstenných žiabrových sietí a dlhých lovných šnúr na lov tuniakov a príbuzných druhov v Stredozemnom mori pri športových a rekreačných rybolovných činnostiach. 2. Členské štáty zabezpečia, aby sa tuniaky a príbuzné druhy ulovené v Stredozemnom mori pri športovom a rekreačnom rybolove neuviedli na trh. Článok 17 Správa Členské štáty zašlú Komisii každý rok najneskôr do 15. augusta správu o vykonávaní tejto kapitoly. HLAVA III TECHNICKÉ OPATRENIA UPLATNITEĽNÉ V OBLASTI 2 KAPITOLA 1 Obmedzenia počtu plavidiel Článok 18 Počet povolených plavidiel 1. Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 20 nariadenia (ES) č. 2371/2002 určí počet rybárskych plavidiel Spoločenstva dlhších ako 24 metrov, ktoré dostanú povolenie na lov v oblasti 2. Tento počet plavidiel sa stanoví vzhľadom na počet rybárskych plavidiel Spoločenstva, ktoré boli zapísané do registra plavidiel IOTC v roku 2003. Obmedzenie počtu plavidiel musí zodpovedať celkovej hrubej nosnosti (GT). V prípade výmeny plavidiel sa celková nosnosť nesmie prekročiť. 2. Rada v súlade s postupom stanoveným v článku 20 nariadenia (ES) č. 2371/2002 rozdelí medzi členské štáty počet plavidiel určený v súlade s odsekom 1 tohto článku. KAPITOLA 2 Druhy, ktoré nie sú cieľové Článok 19 Žraloky 1. Členské štáty robia všetko pre to, aby podporili vracanie živých náhodne ulovených žralokov, a najmä nedospelých jedincov, naspäť do mora. 2. Členské štáty podporujú znižovanie počtu odhodených žralokov. Článok 20 Morské korytnačky 1. Členské štáty robia všetko pre to, aby zmiernili vplyv rybolovu na morské korytnačky, najmä uplatňovaním opatrení ustanovených v odsekoch 2, 3 a 4. 2. Používanie akéhokoľvek rybárskeho výstroja podlieha týmto podmienkam: a) vhodná manipulácia vrátane zotavenia alebo rýchleho vrátenia morských korytnačiek ulovených náhodne (na háčik alebo do siete) alebo ako vedľajší úlovok do vody; b) prítomnosť na palube vybavenia potrebného na vrátenie morských korytnačiek ulovených náhodne alebo ako vedľajší úlovok do vody. 3. Používanie kruhových záťahových sietí podlieha týmto podmienkam: a) povinnosť predísť, ak je to možné, obkľučovaniu morských korytnačiek; b) vypracovanie a uplatňovanie špecifikácií pre vhodný výstroj na minimalizovanie vedľajších úlovkov morských korytnačiek; c) prijatie opatrení potrebných na vrátenie obkľúčených alebo ulovených morských korytnačiek do vody; d) prijatie opatrení na monitorovanie zariadení na zhlukovanie rýb, do ktorých by sa mohli morské korytnačky chytiť, aby sa chytené korytnačky mohli vypustiť a aby sa nepoužívané zariadenia mohli odstrániť. 4. Používanie dlhých lovných šnúr podlieha týmto podmienkam: a) vytvorenie a zavedenie kombinácií háčikov, typov návnad, hĺbky a tvaru sietí a rybolovnej praxe s cieľom minimalizovať náhodné alebo vedľajšie úlovky morských korytnačiek a ich úhyn; b) prítomnosť vybavenia na vrátenie morských korytnačiek ulovených náhodne alebo ako vedľajší úlovok naspäť do vody na palube vrátane nástrojov na vytiahnutie háčikov alebo prerezanie šnúr a vykladacích sietí. ▼M3 ————— ▼B HLAVA V TECHNICKÉ OPATRENIA UPLATNITEĽNÉ V OBLASTI 4 ▼M4 ————— ▼B HLAVA VI VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Článok 29 Morské cicavce 1. Obkľučovanie húfov alebo skupín morských cicavcov pomocou kruhových záťahových sietí sa zakazuje. 2. Odsek 1 sa vzťahuje na všetky rybárske plavidlá Spoločenstva, okrem plavidiel uvedených v článku 23. HLAVA VII ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Článok 30 Komitológia Opatrenia, ktoré sa majú prijať podľa článku 6 ods. 4 a článku 8 ods. 2, sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 30 ods. 3 nariadenia (ES) č. 2371/2002. Článok 31 Zrušenie Nariadenie (ES) č. 973/2001 sa týmto zrušuje. Článok 32 Nadobudnutie účinnosti Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. PRÍLOHA I Zoznam druhov migrujúcich na veľké vzdialenosti — Tuniak dlhoplutvý: Thunnus alalunga — Tuniak modroplutvý: Thunnus thynnus — Tuniak veľkooký: Thunnus obesus — Tuniak pruhovaný: Katsuwonus pelamis — Pelamída atlantická: Sarda sarda — Tuniak žltoplutvý: Thunnus albacares — Tuniak čiernoplutvý: Thunnus atlanticus — malá makrela: Euthynnus spp. — Tuniak austrálsky: Thunnus maccoyii — Malá makrela: Auxis spp. — Bramy: Bramidae — Marlíny: Tetrapturus spp.; Makaira spp. — Plachetník: Istiophorus spp. — Mečiar: Xiphias gladius — Sajry: Scomberesox spp.; Cololabis spp. — Koryfény: Koryféna veľká: Coryphaena hippurus; Coryphaena equiselis — Žraloky: Hexandus griseus; Cetorhinus maximus; Alopiidae Rhincodon typus; Carcharhinide; Sphyrnidae; Isuridae; Lamnidae — Veľryby (veľryby, delfíny a sviňuchy): Physeteridae; Balenidae; Eschrichtiidae; Monodontidae; Ziphiidae; Delphinidae ▼M2 ————— ( 1 ) Ú. v. EÚ L 5, 9.1.2004, s. 25. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1799/2006 (Ú. v. EÚ L 341, 7.12.2006, s. 26).	34,571	1
2023/62021CA0174/62021CA0174_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,023	None	None	Spoken	185	575	C_2023164SK.01000502.xml 8.5.2023 SK Úradný vestník Európskej únie C 164/5 Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 16. marca 2023 – Európska komisia/Bulharská republika (Vec C-174/21) (1) (Nesplnenie povinnosti členským štátom - Smernica 2008/50/ES - Kvalita okolitého ovzdušia - Rozsudok Súdneho dvora o určení nesplnenia povinnosti - Článok 260 ods. 2 ZFEÚ - Povinnosť prijať opatrenia potrebné na vykonanie takéhoto rozsudku - Nesplnenie tejto povinnosti uvádzané Európskou komisiou - Nejasnosť výzvy, pokiaľ ide o otázku, či rozsudok ešte len mal byť vykonaný k referenčnému dátumu - Zásada právnej istoty - Neprípustnosť) (2023/C 164/06) Jazyk konania: bulharčina Účastníci konania Žalobkyňa: Európska komisia (v zastúpení: M. Noll-Ehlers a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia) Žalovaná: Bulharská republika (v zastúpení: pôvodne L. Zaharieva, T. Mitova a M. Georgieva, neskôr L. Zaharieva a T. Mitova, splnomocnené zástupkyne) Vedľajší účastník, ktorý v konaní podporuje žalovanú: Poľská republika (v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca) Výrok rozsudku 1. Žaloba sa zamieta ako neprípustná. 2. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Bulharskej republike. 3. Poľská republika znáša svoje vlastné trovy konania. (1) Ú. v. EÚ C 206, 31.5.2021.	41,113	1
2020/62019TJ0879_INF/62019TJ0879_INF_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,020	None	None	Spoken	401	1,060	62019TJ0879_INF Rozsudok Všeobecného súdu (tretia komora) z 9. septembra 2020 –Sumol + Compal Marcas/EUIPO – Jacob (Dr. Jacob’s essentials) (vec T‑879/19) „Ochranná známka Európskej únie – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie Dr. Jacob’s essentials – Staršia medzinárodná slovná ochranná známka COMPAL ESSENCIAL – Staršie národné a medzinárodné obrazové ochranné známky FRUTA essencial, COMPAL essencial a Compal FRUTA essencial – Relatívny dôvod zamietnutia – Pravdepodobnosť zámeny – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001“ 1. Ochranná známka Európskej únie – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Európskej únie – Relatívne dôvody zamietnutia – Námietka majiteľa zhodnej alebo podobnej staršej ochrannej známky zapísanej pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby – Pravdepodobnosť zámeny so staršou ochrannou známkou – Kritériá posúdenia [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2017/1001, článok 8 ods. 1 písm. b)] (pozri body 38, 39, 41) 2. Ochranná známka Európskej únie – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Európskej únie – Relatívne dôvody zamietnutia – Námietka majiteľa zhodnej alebo podobnej staršej ochrannej známky zapísanej pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby – Podobnosť medzi dotknutými ochrannými známkami – Posúdenie rozlišovacej spôsobilosti jedného prvku tvoriaceho ochrannú známku [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2017/1001, článok 8 ods. 1 písm. b)] (pozri bod 40) 3. Ochranná známka Európskej únie – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Európskej únie – Relatívne dôvody zamietnutia – Námietka majiteľa zhodnej alebo podobnej staršej ochrannej známky zapísanej pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby – Pravdepodobnosť zámeny so staršou ochrannou známkou – Obrazová ochranná známka Dr. Jacob’s essentials – Slovná ochranná známka COMPAL ESSENCIAL a obrazové ochranné známky FRUTA essencial, COMPAL essencial a Compal FRUTA essencial [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2017/1001, článok 8 ods. 1 písm. b)] (pozri body 44, 47 – 50, 52) 4. Ochranná známka Európskej únie – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Európskej únie – Relatívne dôvody zamietnutia – Námietka majiteľa zhodnej alebo podobnej staršej ochrannej známky zapísanej pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby – Podobnosť medzi dotknutými ochrannými známkami – Kritériá posúdenia – Kombinovaná ochranná známka [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2017/1001, článok 8 ods. 1 písm. b)] (pozri body 45, 46) Predmet Žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu EUIPO z 3. októbra 2019 (vec R 1025/2019–1), týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťou Sumol + Compal Marcas a pánom Jacobom Výrok 1. Žaloba sa zamieta. 2. Sumol + Compal Marcas, SA je povinná nahradiť trovy konania súvisiace s týmto konaním.	1,507	1
2015/02011R0753-20150801/02011R0753-20150801_SK.txt_3	Eurlex	Open Government	CC-By	2,015	None	None	Spoken	7,466	18,596	▼M6 ————— ▼M15 (116) Abdul Raqib Takhari Hodnosť/titul: maulauí. Dôvody zaradenia do zoznamu: a) minister pre repatriáciu počas vlády Talibanu; b) člen Najvyššej rady Talibanu zodpovedný za provincie Tachár a Badachšán v decembri 2009. Dátum narodenia: medzi 1968 a 1973. Miesto narodenia: obec Zardalu Darra, okres Kalafgan, provincia Tachár, Afganistan. Štátna príslušnosť: Afganistan. Ďalšie informácie: Potvrdilo sa, že bol zabitý 17. februára v Pešávare v Pakistane, a je pochovaný v provincii Tachár, Afganistan. Dátum označenia OSN: 25.1.2001. Ďalšie informácie zo súhrnu dôvodov zaradenia do zoznamu, ktoré poskytol sankčný výbor: Abdul Raqib Takhari bol člen Najvyššej rady Talibanu zodpovedný za provincie Tachár a Badachšán v decembri 2009. ▼M3 (117) Walijan. Hodnosť/titul: maulauí. Dôvody zaradenia do zoznamu: guvernér provincie Džuzdžán (Afganistan) počas vlády Talibanu. Dátum narodenia: približne 1968. Miesto narodenia: a) Kvéta, Pakistan; b) provincia Nímrowz, Afganistan. Štátna príslušnosť: Afganistan. Ďalšie informácie: a) člen talibanskej riadiacej rady Gerd-e-Jangal a predseda talibanského výboru väzňov a utečencov; b) patrí ku kmeňu Ishaqzai. Dátum označenia OSN:23. 2. 2001. (118) Nazirullah Hanafi Waliullah (alias Nazirullah Aanafi Waliullah). Hodnosť/titul: a) maulauí; b) hádždží. Dôvody zaradenia do zoznamu: obchodný atašé veľvyslanectva Talibanu, Islamabad, Pakistan. Dátum narodenia: 1962. Miesto narodenia: okres Spin Boldak, provincia Kandahár, Afganistan. Štátna príslušnosť: Afganistan. Číslo pasu: D 000912 (afganský pas vydaný 30. 6. 1998). Ďalšie informácie: pravdepodobne sa zdržiava v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom. Dátum označenia OSN:25. 1. 2001. ▼M15 (119) Abdul-Haq Wassiq (alias: a)Abdul-Haq Wasseq, b) Abdul Haq Wasiq). Hodnosť/titul: maulauí. Dôvody zaradenia do zoznamu: námestník ministra bezpečnosti (spravodajská služba) počas vlády Talibanu. Dátum narodenia: a) približne 1975; b) 1971. Miesto narodenia: obec Gharib, okres Khogyani, provincia Gazní, Afganistan. Štátna príslušnosť: Afganistan. Adresa: väzenie v zálive Guantanámo. Ďalšie informácie: vo väzbe v Spojených štátoch amerických v roku 2011. Dátum označenia OSN: 31.1.2001. Ďalšie informácie zo súhrnu dôvodov zaradenia do zoznamu, ktoré poskytol sankčný výbor: Abdul-Haq Wassiq je spojencom Gulbuddina Hekmatyara. Počas vlády Talibanu najprv zastával funkciu miestneho veliteľa v provincii Nímrowz a potom v provincii Kandahár. Následne sa stal zástupcom generálneho riaditeľa spravodajskej služby, pričom podliehal qárímu Ahmadullahovi. V rámci tejto funkcie bol zodpovedný za vzťahy so zahraničnými bojovníkmi spojenými s al-Káidou a ich výcvikové tábory v Afganistane. Je tiež známy svojimi represívnymi metódami voči odporcom Talibanu v južnom Afganistane. ▼M4 (120) Mohammad Jawad Waziri Dôvody zaradenia do zoznamu: oddelenie OSN, ministerstvo zahraničných vecí počas vlády Talibanu. Dátum narodenia: približne v roku 1960. Miesto narodenia: a) okres Jaghatu, provincia Maidan Wardak, Afganistan; b) okres Garda Sharana, provincia Paktíá, Afganistan. Štátna príslušnosť: Afganistan. Ďalšie informácie: a) pravdepodobne sa zdržiava v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom; b) patrí ku kmeňu Wazir. Dátum označenia zo strany OSN:23. 2. 2001. ▼M16 ————— ▼M3 (122) Abdul Rahman Zahed (alias Abdul Rehman Zahid). Hodnosť/titul: mulla. Dôvody zaradenia do zoznamu: námestník ministra zahraničných vecí počas vlády Talibanu. Dátum narodenia: približne 1963. Miesto narodenia: okres Kharwar, provincia Lowgar, Afganistan. Štátna príslušnosť: Afganistan. Ďalšie informácie: pravdepodobne sa zdržiava v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom. Dátum označenia OSN:25. 1. 2001. (123) Mohammad Zahid. Hodnosť/titul: mulla. Dôvody zaradenia do zoznamu: tretí tajomník veľvyslanectva Talibanu, Islamabad, Pakistan. Dátum narodenia: 1971. Miesto narodenia: provincia Lowgar, Afganistan. Štátna príslušnosť: Afganistan. Číslo pasu: D 001206 (vydaný 17. 7. 2000). Ďalšie informácie: pravdepodobne sa zdržiava v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom. Dátum označenia OSN:25. 1. 2001. ▼M4 (124) Faizullah Khan Noorzai (alias: a) Hajji Faizullah Khan Noorzai; b) Haji Faizuulah Khan Norezai; c) Haji Faizullah Khan; d) Haji Fiazullah; e) Haji Faizullah Noori; f) Haji Faizullah Noor; g) Faizullah Noorzai Akhtar Mohammed Mira Khan; h) Haji Pazullah Noorzai; i) Haji Mullah Faizullah). Hodnosť/titul: hádždží. Adresa: a)ul. Boghra, obec Miralzei, Chaman, provincia Balúčistán, Pakistanb)Kalay Rangin, okres Spin Boldak, provincia Kandahár, Afganistan. Dátum narodenia: a) 1962, b) 1961, c) medzi rokom 1968 a 1970, d) 1962. Miesto narodenia: a) Lowy Kariz, okres Spin Boldak, provincia Kandahár, Afganistan; b) Kadanay, okres Spin Boldak, provincia Kandahár, Afganistan c) Chaman, provincia Balúčistán, Pakistan. Štátna príslušnosť: Afganistan. Ďalšie informácie: a) významný finančník Talibanu; b) v polovici roku 2009 dodával zbrane, strelivo, výbušniny a zdravotnícke vybavenie bojovníkom Talibanu, získaval finančné prostriedky pre Taliban a poskytoval mu výcvik v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom; c) predtým organizoval a financoval operácie Talibanu v afganskej provincii Kandahár; d) v roku 2010 cestoval do Dubaja, Spojených arabských emirátov a Japonska a vlastnil tam podniky; e) patrí ku kmeňu Nurzai, podkmeňu Miralzai; f) brat Malika Noorzaia; g) jeho otec sa volá Akhtar Mohammed (alias: Haji Mira Khan). Dátum označenia zo strany OSN:4. 10. 2011. Ďalšie informácie zo súhrnu dôvodov zaradenia do zoznamu, ktoré poskytol sankčný výbor: Faizullah Noorzai Akhtar Mohammed Mira Khan slúžil ako popredný finančník Talibanu, cez ktorého vysokí predstavitelia Talibanu investovali finančné prostriedky. Pre Taliban vyzbieral vyše 100 000 USD od darcov v Perzskom zálive a v roku 2009 venoval časť svojich peňazí. Taktiež finančne podporoval veliteľa Talibanu v provincii Kandahár a poskytol finančné prostriedky na podporu výcviku bojovníkov Talibanu a al-Káidy, ktorí mali viesť útoky proti koalícii a afganským vojenským silám. V polovici roku 2005 organizoval a financoval operácie Talibanu v afganskej provincii Kandahár. Okrem finančnej podpory Faizullah aj inak napomáhal výcvik a operácie Talibanu. V polovici roku 2009 dodával zbrane, strelivo, výbušniny a zdravotnícke vybavenie bojovníkom Talibanu z južného Afganistanu. V polovici roku 2008 bol Faizullah zodpovedný za poskytnutie ubytovania samovražedným atentátnikom Talibanu a ich presun z Pakistanu do Afganistanu. Talibanu poskytol tiež protilietadlové strely, pomáhal presúvať bojovníkov Talibanu po afganskej provincii Hilmand, pomáhal uskutočniť samovražedné útoky Talibanu a venoval rádiá a vozidlá členom Talibanu v Pakistane. V polovici roku 2009 Faizullah spravoval madrassu (náboženskú školu) v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom, kde sa pre Taliban vyzbierali desaťtisíce dolárov. Pozemok Faizullahovej madrassy sa používal na výcvik bojovníkov Talibanu zameraný na zostrojenie a použitie improvizovaných výbušných zariadení (IED). Koncom roku 2007 sa Faizullahova madrassa používala na výcvik bojovníkov al-Káidy, ktorých neskôr vyslali do afganskej provincie Kandahár. V roku 2010 mal Faizullah kancelárie a možno vlastnil nehnuteľnosti vrátane hotelov v Dubaji a v Spojených arabských emirátoch. Do Dubaja a Japonska pravidelne cestoval so svojím bratom Malikom Noorzaim s cieľom dovážať autá, súčiastky na autá a oblečenie. Začiatkom roku 2006 vlastnil podniky v Dubaji a Japonsku. ▼M15 (125) Malik Noorzai (alias: a) Hajji Malik Noorzai, b) Hajji Malak Noorzai, c) Haji Malek Noorzai, d) Haji Maluk, e) Haji Aminullah). Hodnosť/titul: hádždží. Dôvody zaradenia do zoznamu: financuje Taliban. Adresa: a) Boghra, obec Miralzei, Chaman, provincia Balúčistán, Pakistan; b) Kalay Rangin, okres Spin Boldak, provincia Kandahár, Afganistan. Dátum narodenia: a) 1957, b) 1960, c)1. január 1963. Miesto narodenia: a) pohraničné mesto Chaman, Pakistan, b) Pishin, provincia Balúčistan, Pakistan. Štátna príslušnosť: Afganistan. Číslo cestovného pasu: pakistanský cestovný pas č. FA0157612, vydaný 23. júla 2009, platný do 22. júla 2014, úradne zrušený v roku 2013, vydaný na meno Allah Muhammad. Národné identifikačné číslo: Pakistanské národné identifikačné číslo 54201-247561-5, úradne zrušené v roku 2013. Ďalšie informácie: a) vlastní podniky v Japonsku a často cestuje do Dubaja, Spojených arabských emirátov a Japonska; b) v roku 2009 podporoval činnosti Talibanu, a to aj prostredníctvom náboru osôb a poskytovania logistickej podpory; c) pravdepodobne sa zdržiava v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom; d) príslušník kmeňa Noorzai; e) brat Faizullaha Khana Noorzaiho; f) meno jeho otca je Haji Akhtar Muhammad. Dátum označenia OSN: 4.10.2011. Ďalšie informácie zo zhrnutia dôvodov zaradenia do zoznamu, ktoré poskytol sankčný výbor: Malik Noorzai je obchodník so sídlom v Pakistane, ktorý poskytuje finančnú podporu Talibanu. Malik a jeho brat Faizullah Noorzai Akhtar Mohammed Mira Khan investovali milióny dolárov do rôznych podnikov pre Taliban. Koncom roku 2008 predstavitelia Talibanu oslovili Malika ako obchodníka, cez ktorého môžu investovať svoje finančné prostriedky. Minimálne od roku 2005 Malik aj osobne prispel desiatkami tisíc dolárov a rozdal státisíce dolárov Talibanu, z ktorých časť získal od darcov v oblasti Perzského zálivu a Pakistanu a časť boli jeho vlastné prostriedky. Malik tiež spravoval účet hawala v Pakistane, na ktorý dostával desiatky tisíc dolárov prevedených z Perzského zálivu každých niekoľko mesiacov na podporu aktivít Talibanu. Malik tiež podporoval činnosti Talibanu. V roku 2009 bol Malik už 16 rokov hlavným správcom madrasy (náboženskej školy) v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom, ktorú Taliban používal na indoktrináciu a výcvik nových členov. Malik okrem iného zabezpečil finančné prostriedky na podporu madrasy. Malik spolu so svojím bratom zohrával úlohu aj v skladovaní vozidiel, ktoré mal Taliban použiť pri samovražedných útokoch, a pomáhal presúvať bojovníkov Talibanu po afganskej provincii Helmand. Malik vlastní podniky v Japonsku a často navštevuje Dubaj a Japonsko v obchodných záležitostiach. Už v roku 2005 vlastnil v Afganistane podnik na dovoz vozidiel, ktorý dovážal vozidlá z Dubaja a Japonska. Dováža autá, súčiastky na autá a oblečenie z Dubaja a Japonska pre svoje podniky, do ktorých investovali dvaja velitelia Talibanu. V polovici roku 2010 Malik a jeho brat zabezpečili odblokovanie stoviek nákladných kontajnerov údajne v hodnote miliónov dolárov, ktoré pakistanské orgány zhabali začiatkom toho roku, pretože sa domnievali, že príjemcovia sú spojení s terorizmom. ▼M11 (126) Abdul Aziz Abbasin (alias: Abdul Aziz Mahsud). Dátum narodenia: 1969. Miesto narodenia: obec Sheykhan, oblasť Pirkowti, okres Orgun, provincia Paktíká, Afganistan. Iné údaje: a) kľúčový veliteľ v sieti Haqqani pod vedením Sirajuddina Jallaloudine Haqqaniho; b) od začiatku roku 2010 tieňový guvernér Talibanu pre okres Orgun v afganskej provincii Paktíká; c) riadil výcvikový tábor pre neafganských bojovníkov v provincii Paktíká; d) bol zapojený do prepravy zbraní do Afganistanu. Dátum označenia OSN:4.10.2011. Ďalšie informácie zo zhrnutia dôvodov zaradenia do zoznamu, ktoré poskytol sankčný výbor: Abdul Aziz Abbasin je kľúčový veliteľ v sieti Haqqani – militantnej skupine pridruženej k Talibanu – ktorej základňa sa nachádza vo východnom Afganistane a regióne Severný Waziristan na federálne spravovaných kmeňových územiach Pakistanu. Od začiatku roku 2010 dostával rozkazy od Sirajuddina Haqqaniho a bol ním menovaný za tieňového guvernéra Talibanu pre okres Orgun v afganskej provincii Paktíká. Abbasin velí skupine bojovníkov Talibanu a pomáha pri riadení výcvikového tábora pre cudzineckých bojovníkov so sídlom v provincii Paktíká. Abbasin bol zapojený aj do útokov na vozidlá zásobujúce afganské vládne sily a do prepravy zbraní do Afganistanu. ▼M3 (127) Ahmad Zia Agha (alias a) Zia Agha; b) Noor Ahmad; c) Noor Ahmed; d) Sia Agha Sayeed) Hodnosť/titul: hádždží. Dátum narodenia: 1974. Miesto narodenia: okres Maiwand, provincia Kandahár, Afganistan. Ďalšie informácie: a) vysoký predstaviteľ Talibanu s vojenskými a finančnými zodpovednosťami od roku 2011; b) vodca Vojenskej rady Talibanu od roku 2010; c) v rokoch 2008 a 2009 pôsobil ako finančný úradník Talibanu a rozdeľoval peniaze veliteľom Talibanu v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom. Dátum označenia OSN:6. 1. 2012. ▼M13 (128) Fazl Rabi (alias a) Fazl Rabbi, b) Fazal Rabi, c) Faisal Rabbi) Dôvody zaradenia do zoznamu: vysoký úradník v provincii Kunar počas vlády Talibanu. Dátum narodenia: a) 1972, b) 1975. Miesto narodenia: a) okres Kohe Safi, provincia Parwán, Afganistan; b) provincia Kápísá, Afganistan; c) provincia Nangarhár, Afganistan; d) provincia Kábul, Afganistan. Štátna príslušnosť: Afganistan. Ďalšie informácie: a) zastupuje sieť Haqqani, ktorá má základňu v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom, a poskytuje jej finančnú a logistickú podporu; b) člen Finančnej rady Talibanu; c) cestuje do zahraničia, aby získaval finančné prostriedky v mene Sirajuddina Jallaloudina Haqqaniho, Jalaluddina Haqqaniho, siete Haqqani a Talibanu; d) pravdepodobne sa zdržiava v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom. Dátum označenia zo strany OSN:6. 1. 2012. (129) Mohammad Aman Akhund (alias a) Mohammed Aman, b) Mullah Mohammed Oman, c) Mullah Mohammad Aman Ustad Noorzai, d) Mullah Mad Aman Ustad Noorzai, e) Sanaullah) Dátum narodenia: 1970. Miesto narodenia: obec Bande Tumur, okres Maiwand, provincia Kandahár, Afganistan. Ďalšie informácie: a) vysoký predstaviteľ Talibanu v roku 2011 s povinnosťami finančného charakteru vrátane získavania finančných prostriedkov v mene vedenia; b) poskytoval logistickú podporu činnosti Talibanu a zabezpečuje prelievanie ziskov z obchodovania s drogami do nákupu zbraní; c) pôsobil ako tajomník vodcu Talibanu mullu Mohammeda Omara a ako jeho posol na zasadnutiach Talibanu na vysokej úrovni; d) je taktiež spojencom Gulu Aghu Ishakzaiho; e) člen blízkeho kruhu mullu Mohammeda Omara počas vlády Talibanu. Dátum označenia zo strany OSN:6. 1. 2012. ▼M15 (130) Ahmed Jan Wazir Akhtar Mohammad (alias: a) Ahmed Jan Kuchi, b) Ahmed Jan Zadran) Dôvody zaradenia do zoznamu: a) kľúčový veliteľ siete Haqqani, ktorá má základňu v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom; b) pôsobí ako zástupca, hovorca a poradca vysokopostaveného vodcu siete Haqqani Sirajuddina Jallaloudina Haqqaniho. Dátum narodenia: 1963. Miesto narodenia: obec Barlach, okres Qareh Bagh, provincia Gazní, Afganistan. Ďalšie informácie: a) úradník ministerstva financií počas vlády Talibanu; b) má kontakty s Najvyššou radou Talibanu; c) cestuje do zahraničia; d) má kontakty s veliteľmi Talibanu v provincii Gazní v Afganistane a poskytuje im peniaze, zbrane, komunikačné zariadenia a zásoby; e) údajne zomrel v roku 2013. Dátum označenia OSN: 6.1.2012. Ďalšie informácie zo súhrnu dôvodov zaradenia do zoznamu, ktoré poskytol sankčný výbor: Ahmed Jan Wazir je hlavným veliteľom siete Haqqani, čo je skupina militantov pridružená k Talibanu, ktorá podniká operácie z pohraničného regiónu medzi Afganistanom a Pakistanom. Ahmed Jan Wazir pôsobí ako zástupca, poradca a hovorca Sirajuddina Haqqaniho, vysokopostaveného vodcu siete Haqqani, a vedie stretnutia v mene siete Haqqani. Koncom roku 2010 Ahmed Jan Wazir cestoval s vysokopostavenými členmi siete Haqqani do Perzského zálivu. Ahmed Jan Wazir zastupoval sieť Haqqani v riadiacej rade Talibanu a pôsobil ako prostredník medzi sieťou Haqqani a Talibanom v afganskej provincii Gazní. V roku 2008 militanti z Talibanu a al-Káidy vymenovali Ahmeda Jana Wazira za veliteľa Talibanu v provincii Gazní. Ostatným veliteľom Talibanu v provincii Gazní poskytoval peniaze a dodávky vrátane zbraní a komunikačných zariadení. Počas vlády Talibanu bol zamestnaný na ministerstve financií. ▼M3 (131) Abdul Samad Achekzai (alias a) Abdul Samad) Dátum narodenia: 1970. Miesto narodenia: Afganistan. Štátna príslušnosť: Afganistan. Ďalšie informácie: a) vysoký predstaviteľ Talibanu zodpovedný za výrobu improvizovaných výbušných zariadení (IED); b) zapojený do náboru a nasadzovania samovražedných atentátnikov na uskutočnenie útokov v Afganistane. Dátum označenia OSN:2. 3. 2012. ▼M15 (132) Bakht Gul (alias: a) Bakhta Gul, b) Bakht Gul Bahar, c) Shuqib). Dôvody zaradenia do zoznamu: a) Asistent Badruddina Haqqaniho (zomrel) pre oblasť komunikácie. b) Tiež koordinuje presuny Haqqaniho povstalcov, zahraničných bojovníkov a zbraní v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom. Dátum narodenia: 1980. Miesto narodenia: obec Aki, okres Zadran, provincia Paktíá, Afganistan. Štátna príslušnosť: Afganistan. Adresa: Miram Shah, Severný Waziristan, federálne spravované kmeňové územia, Pakistan. Ďalšie informácie: príslušník kmeňa Zadran. Dátum označenia OSN: 27.6.2012. Ďalšie informácie zo súhrnu dôvodov zaradenia do zoznamu, ktoré poskytol sankčný výbor: Bakht Gul bol v rámci siete Haqqani kľúčovou osobou pre komunikáciu najmenej od roku 2009, keď bol jeho predchodca zatknutý v Afganistane. V roku 2011 bol priamo podriadený Badruddinovi Haqqaniovi (zomrel), vysokopostavenému vodcovi siete Haqqani, a pôsobil ako sprostredkovateľ kontaktu s ním. Medzi jeho povinnosti patrí postupovanie správ od veliteľov v Afganistane vysokopostaveným členom siete Haqqani, členom Talibanu zodpovedným za médiá a legálnym mediálnym agentúram v Afganistane. Gul tiež s členmi siete Haqqani vrátane Badruddina Haqqaniho spolupracuje na koordinácii pohybu povstalcov siete Haqqani, zahraničných bojovníkov a zbraní v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom a vo východnom Afganistane. V roku 2010 postupoval bojovníkom v Afganistane operačné rozkazy Badruddina Haqqaniho. Koncom roku 2009 Gul distribuoval peniaze nižším veliteľom siete Haqqani, pričom cestoval medzi mestom Miram Shah a Afganistanom. ▼M5 (133) Abdul Satar Abdul Manan (alias a) Haji Abdul Sattar Barakzai b) Haji Abdul Satar c) Haji Satar Barakzai d) Abdulasattar) Hodnosť/titul: hádždží. Dátum narodenia: 1964. Miesto narodenia: a) obec Mirmandaw, okres Nahr-e Saraj, provincia Helmand, Afganistan b) obec Mirmadaw, okres Gerešk, provincia Helmand, Afganistan c) Qilla Abdullah, provincia Balúčistan, Pakistan. Číslo cestovného pasu: AM5421691 (pakistanský cestovný pas, jeho platnosť uplynie 11. 8. 2013). Národné identifikačné číslo: a) pakistanské národné identifikačné číslo: 5420250161699 b) afganské národné identifikačné číslo: 585629. Adresa: a) Kachray Road, Pashtunabad, Quetta, provincia Balúčistan, Pakistan b) Nasrullah Khan Chowk, Pashtunabad Area, provincia Balúčistan, Pakistan c) Chaman, provincia Balúčistan, Pakistan d) Abdul Satar Food Shop, Ayno Mina 0093, provincia Kandahár, Afghanistan Ďalšie informácie: a) spolumajiteľ zmenárne Haji Khairullah Haji Sattar Money Exchange; b) spojený s Khairullahom Barakzaiom; c) patrí ku kmeňu Barakzai; d) meno jeho otca je Hajji ‘Abd-al-Manaf. Dátum označenia OSN: 29. 6. 2012 Ďalšie informácie zo zhrnutia dôvodov zaradenia do zoznamu, ktoré poskytol sankčný výbor: Abdul Satar Abdul Manan je spolumajiteľom a prevádzkovateľom zmenárne Haji Khairullah Haji Sattar Money Exchange. Satar a Khairullah Barakzai Khudai Nazar boli spoluvlastníkmi a spoločne prevádzkovali v Afganistane, Pakistane a Dubaji hawaly (neformálne služby na prevod peňazí) s názvom HKHS a riadili pobočku HKHS v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom. Koncom roku 2009 mali Satar a Khairullah v HKHS rovnaké podiely. HKHS založil Satar a zákazníci si sčasti zvolili HKHS preto, že mená Satar a Khairullah sú veľmi známe. Satar daroval Talibanu tisíce dolárov na podporu jeho činnosti v Afganistane a distribuoval Talibanu peniaze prostredníctvom svojej hawaly. V roku 2010 poskytol Satar Talibanu finančnú pomoc a jeden veliteľ Talibanu a jeho pomocníci pravdepodobne prostredníctvom Satara previedli tisíce dolárov v prospech povstania. Na konci roku 2009 hostil Satar vysokopostavených členov Talibanu, poskytol desaťtisíce dolárov na pomoc Talibanu pri boji proti koaličným vojskám v oblasti Mardža, okrese Nad’Ali, provincii Helmand, Afganistan a pomáhal pri prevoze člena Talibanu do oblasti Mardža. V roku 2008 vyzbierali Satar a Khairullah peniaze od darcov a distribuovali ich Talibanu prostredníctvom svojej hawaly. ▼M15 (134) Khairullah Barakzai Khudai Nazar (alias a) Haji Khairullah, b) Haji Khair Ullah, c) Haji Kheirullah, d) Haji Karimullah, e) Haji Khair Mohammad). Hodnosť/titul: hádždží. Dôvody zaradenia do zoznamu: spolumajiteľ zmenárne Haji Khairullah Haji Sattar. Dátum narodenia: 1965. Miesto narodenia: a) obec Zumbaleh, okres Nahr-e Saraj, provincia Helmand, Afganistan; b) obec Mirmadaw, okres Gerešk, provincia Helmand, Afganistan; c) Qilla Abdullah, provincia Balúčistan, Pakistan. Číslo cestovného pasu: BP4199631 (pakistanský cestovný pas, platný do 25. júna 2014, úradne zrušený v roku 2013). Národné identifikačné číslo: pakistanské národné identifikačné číslo 5440005229635, úradne zrušené v roku 2013. Adresa: Abdul Manan Chowk, Pashtunabad, Kvéta, provincia Balúčistan, Pakistan. Ďalšie informácie: a) spojený s Abdulom Satarom Abdulom Mananom; b) príslušník kmeňa Barakzai; c) meno jeho otca je Haji Khudai Nazar; d) alternatívne meno jeho otca je Nazar Mohammad. Dátum označenia OSN: 29.6.2012. Ďalšie informácie zo súhrnu dôvodov zaradenia do zoznamu, ktoré poskytol sankčný výbor: Khairullah Barakzai Khudai Nazar je spolumajiteľom a prevádzkovateľom zmenárne Haji Khairullah Haji Sattar Money Exchange (HKHS). Koncom roku 2009 mali Khairullah a Abdul Satar Abdul Manan v HKHS rovnaké podiely. Spoločne v Afganistane, Pakistane a Dubaji prevádzkovali hawaly s názvom HKHS a riadili pobočku HKHS v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom. Začiatkom roku 2010 Khairullah bol vedúcim pobočky HKHS v Kábule. V roku 2010 bol Khairullah hawaladárom pre vyššie velenie Talibanu a poskytoval Talibanu finančnú pomoc. Spolu s obchodným partnerom Satarom poskytli Talibanu na podporu jeho činností v Afganistane tisíce dolárov. V roku 2008 vyzbierali Khairullah a Satar peniaze od darcov a distribuovali ich Talibanu prostredníctvom svojej hawaly. ▼M11 (135) Mohammed Qasim Mir Wali Khudai Rahim [alias a) Muhammad Qasim, b) Abdul Salam] Hodnosť/titul: hádždží. Dátum narodenia: medzi 1975 a 1976. Miesto narodenia: a) obec Minar, okres Garmser, provincia Helmand, Afghanistan, b) obec Darweshan, okres Garmser, provincia Helmand. Štátna príslušnosť: Afganistan. Národné identifikačné číslo: a) afganský národný preukaz totožnosti (tazkira), číslo 57388, vydaný v okrese Lashkar Gah, provincia Hilmand, Afganistan; b) preukaz na pobyt č. 665, Ayno Maina, provincia Kandahár, Afganistan. Adresa: a)Wesh, okres Spin Boldak, provincia Kandahár, Afganistan; b)Safaar Bazaar, okres Garmser, provincia Hilmand, Afganistan; c)číslo izby: 33, 5. posch. Sarafi Market, Kandahar City, provincia Kandahár, Afganistan. Iné údaje: a) majiteľ spoločnosti Rahat Ltd., b) zapojený do dodávok zbraní pre Taliban vrátane improvizovaných výbušných zariadení (IED); c) zatknutý v roku 2012, od januára 2013 vo väzbe v Afganistane. d) má spojenie s Rahat Ltd. Dátum označenia OSN: 21.11.2012. ▼M7 (136) Abdul Rauf Zakir (alias Qari Zakir). Hodnosť/titul: Qari. Dátum narodenia: medzi 1969 a 1971. Miesto narodenia: provincia Kábul, Afganistan. Štátna príslušnosť: afganská. Ďalšie informácie: a) veliteľ samovražedných operácií pre sieť Haqqani pod vedením Sirajuddina Jallaloudina Haqqaniho, poverený všetkými operáciami v provinciách Kábul, Tachár, Kundúz a Baglán; b) dohliada na výcvik samovražedných útočníkov a poskytuje školenie o spôsoboch výroby improvizovaných výbušných zariadení (IED). Dátum označenia OSN: 5. 1. 2012. ▼M15 (137) Ahmed Shah Noorzai Obaidullah (alias: a) Mullah Ahmed Shah Noorzai, b) Haji Ahmad Shah, c) Haji Mullah Ahmad Shah, d) Maulawi Ahmed Shah, e) Mullah Mohammed Shah). Hodnosť/titul: a) mulla; b) maulauí. Dôvody zaradenia do zoznamu: Poskytoval finančné služby Ghulovi Aghaovi Ishakzaiovi a iným príslušníkom Talibanu v provincii Helmand. Dátum narodenia: a)1. januára 1985b) 1981. Miesto narodenia: Kvéta, Pakistan. Číslo cestovného pasu: pakistanský cestovný pas č. NC5140251, vydaný 23. októbra 2009, platný do 22. októbra 2014, úradne zrušený v roku 2013. Národné identifikačné číslo: pakistanský preukaz totožnosti číslo 54401-2288025-9, úradne zrušený v roku 2013. Adresa: Kvéta, Pakistan. Ďalšie informácie: a) Vlastní a prevádzkuje Roshan Money Exchange. Dátum označenia OSN: 26.2.2013. Ďalšie informácie zo súhrnu dôvodov zaradenia do zoznamu, ktoré poskytol sankčný výbor: Ahmed Shah Noorzai Obaidullah vlastní a prevádzkuje Roshan Money Exchange, ktorá poskytuje finančnú, materiálnu či technologickú podporu alebo finančné či iné služby Talibanu alebo na jeho podporu. Roshan Money Exchange uchováva a prevádza finančné prostriedky na podporu vojenských operácií Talibanu a jeho úlohy v obchodovaní s narkotikami v Afganistane. V roku 2011 bola Roshan Money Exchange jedným z hlavných poskytovateľov finančných služieb (alebo „hawala“) pre predstaviteľov Talibanu v afganskej provincii Helmand. Ahmed Shah poskytuje služby hawala vedúcim predstaviteľom Talibanu v provincii Helmand už niekoľko rokov a v roku 2011 bol dôveryhodným poskytovateľom finančných služieb Talibanu. Začiatkom roku 2012 Taliban nariadil Ahmedovi Shahovi previesť peniaze do niekoľkých hawala v Lashkar Gah v provincii Helmand, z ktorých potom rozdeľoval finančné prostriedky vysoko postavený veliteľ Talibanu. Koncom roka 2011 Ahmed Shah skonsolidoval stovky tisíc amerických dolárov, ktoré získala finančná komisia Talibanu, a stovky tisíc amerických dolárov previedol v prospech Talibanu vrátane jeho vysokopostavených veliteľov. Koncom roka 2011 Ahmed Shah navyše prijal prostredníctvom pobočky svojej hawaly v pakistanskej Kvéte prevod v mene Talibanu, ktorého finančné prostriedky sa použili na nákup hnojív a komponentov improvizovaných výbušných zariadení (IED) vrátane batérií a zápalných šnúr. V polovici roka 2011 dal vedúci finančnej komisie Talibanu Gul Agha Ishakzai Ahmedovi Shahovi pokyn, aby v Roshan Money Exchange uložil pre Taliban niekoľko miliónov amerických dolárov. Gul Agha mu vysvetlil, že keď bude potrebné nejaké z finančných prostriedkov previesť, bude Ahmeda Shaha informovať o ich príjemcovi z Talibanu. Ahmed Shah potom poskytne požadované prostriedky prostredníctvom svojho systému hawala. V polovici roka 2010 Ahmed Shah presúval financie medzi Pakistanom a Afganistanom pre veliteľov Talibanu a obchodníkov s narkotikami. Okrem týchto podporných činností Ahmed Shah daroval v roku 2011 Talibanu vysoké, ale nešpecifikované sumy peňazí. ▼M11 (138) Adam Khan Achekzai [alias a) Maulavi Adam Khan, b) Maulavi Adam] Hodnosť/titul: mawlawí. Dátum narodenia: a) 1970 b) 1972 c) 1971 d) 1973 e) 1974 f) 1975. Miesto narodenia: provincia Kandahár, Afganistan. Adresa:Chaman, provincia Balúčistán, Pakistan. Štátna príslušnosť: Pakistan. Iné údaje: a) výrobca improvizovaných výbušných zariadení (IED) a sprostredkovateľ pre Taliban. b) člen Talibanu zodpovedný za provinciu Badghis, Afganistan, v polovici roku 2010. c) bývalý člen Talibanu zodpovedný za afganské provincie Sar-e Pul a Samangan; d) ako vojenský veliteľ Talibanu v afganskej provincii Kandahár bol zapojený do organizácie samovražedných útokov v susedných provinciách e) bol v spojení s Abdulom Samadom Achekzaiom. Dátum označenia zo strany OSN:16.4.2013. Ďalšie informácie zo zhrnutia dôvodov zaradenia do zoznamu, ktoré poskytol sankčný výbor: Adam Khan Achekzai bol zaradený na zoznam 16. apríla 2013 podľa bodu 2 rezolúcie č. 2082 (2012) za „účasť na financovaní, plánovaní, napomáhaní, príprave alebo páchaní činov alebo aktivít“ osôb uvedených na zozname alebo iných jednotlivcov, skupín, podnikov a subjektov, ktorí v spojení s Talibanom predstavujú hrozbu mieru, stabilite a bezpečnosti Afganistanu alebo tých osôb, ktoré sú s nimi „v spojení a pod ich menom, v ich mene alebo na ich podporu“ a „inak podporujú ich činy alebo aktivity“. Adam Khan Achekzai je výrobca improvizovaných výbušných zariadení (IED) a sprostredkovateľ pre Taliban. Od roku 2012 Adam vyrábal IED a vycvičil približne 150 výrobcov IED s cieľom podporiť Taliban. Od konca roka 2010 bol Adam vojenským veliteľom Talibanu a zodpovedal za výrobu IED a oblečenia používaného pri samovražedných útokoch. Adam bol zástupcom sprostredkovateľa Talibanu pre IED Abdula Samada Achekzaia a ako jeho zástupca mal na starosť zásobovanie siete. Okrem toho, že mal na starosti sprostredkovanie v oblasti IED, Adam zastával ďalšie vedúce úlohy v rámci Talibanu. V polovici roka 2010 ho vymenovali za náčelníka Talibanu pre afganskú provinciu Badghis. Adam je bývalý náčelník Talibanu zodpovedný za afganské provincie Sar-e Pul a Samangan. Ako vojenský veliteľ Talibanu v afganskej provincii Kandahár bol zapojený do organizácie samovražedných útokov v susedných provinciách. ▼M15 (139) Qari Rahmat (alias: Kari Rahmat). Dôvody zaradenia do zoznamu: Najmenej od februára 2010 veliteľ Talibanu. Adresa: a) obec Kamkai, okres Achin, provincia Nangarhár, Afganistan. b) provincia Nangarhár, Afganistan. Dátum narodenia: a) 1981 b) 1982. Miesto narodenia: Shadal (alebo Shadaal) Bazaar, okres Achin, provincia Nangarhár, Afganistan. Ďalšie informácie: a) vyberá dane a úplatky v mene Talibanu; b) má kontakty s členmi Talibanu v provincii Nangarhár v Afganistane a poskytuje im informácie, usmernenia, bývanie a zbrane, nastražoval improvizované výbušné zariadenia (IED) a viedol útoky proti medzinárodným bezpečnostným podporným silám (ISAF) a afganským ozbrojeným silám. Dátum označenia OSN: 21.8.2014. Ďalšie informácie zo zhrnutia dôvodov zaradenia do zoznamu, ktoré poskytol sankčný výbor: Qari Rahmat je najmenej od februára 2010 veliteľom Talibanu. Začiatkom roku 2013 pôsobil ako veliteľ Talibanu v oblasti Shadaal Bazaar v okrese Achin provincie Nangarhár. Rahmat riadil činnosť približne 300 členov Talibanu v okrese Achin a poskytoval im operačné usmernenia a zbrane. Koncom roku 2012 viedol útok na afganské ozbrojené sily v okrese Kot v afganskej provincii Nangarhár. V polovici roku 2012 pracoval pre tieňového okresného veliteľa Talibanu pre okres Achin provincie Nangarhár v Afganistane. Počas tohto obdobia bol sprostredkovateľom Talibanu, ktorý nastražoval improvizované výbušné zariadenia a viedol útoky proti medzinárodným bezpečnostným podporným silám (ISAF) a afganským ozbrojeným silám. Rahmat tiež vyberá dane a úplatky v mene Talibanu. Začiatkom roku 2013 vyberal dane v mene Talibanu od obchodníkov s drogami pôsobiacich v Shadaal Bazaar v okrese Achin. V polovici roku 2012 bol zodpovedný za výber daní pre Taliban od obchodníkov s narkotikami. Rahmat poskytuje Talibanu spravodajské informácie. Začiatkom roku 2013 poskytoval svojim nadriadeným z Talibanu informácie o činnosti afganských vládnych úradníkov a afganských bezpečnostných síl v okrese Achin v provincii Nangarhár. V polovici roku 2012 zhromažďoval pre Taliban spravodajské informácie od zamestnancov afganskej vlády a viedol tiež vyšetrovania s cieľom odhaliť informátorov ISAF a afganskej vlády v prospech Talibanu. Rahmat poskytoval aj smrtiace zbrane, bývanie a usmernenia bojovníkom Talibanu. Koncom roku 2012 poskytol Talibanu delostrelecké granáty, ľahké guľomety PKM a útočné pušky AK-47. Rahmat tiež bojovníkom Talibanu poskytoval vo svojom penzióne útočisko a poskytoval im počas tohto obdobia taktické usmernenia. Koncom roku 2011 Rahmat vlastnil penzión v okrese Achin, v ktorom sa často zdržiavali členovia Talibanu. (140) Qari Saifullah Tokhi (alias: a) Qari Saifullah, b) Qari Saifullah Al Tokhi, c) Saifullah Tokhi, d) Qari Sahab). Hodnosť/titul: qárí. Dôvody zaradenia do zoznamu: Tieňový zástupca guvernéra za Taliban a operačný veliteľ v provincii Zábul, Afganistan. Adresa: oblasť Chalo Bawari, Kvéta, provincia Balúčistan, Pakistan. Dátum narodenia: približne 1964. Miesto narodenia: obec Daraz, okres Jaldak wa Tarnak, provincia Zábul, Afganistan. Štátna príslušnosť: Afganistan. Ďalšie informácie: a) pravdepodobne sa zdržiava v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom. b) zodpovedný za nastražovanie improvizovaných výbušných zariadení a organizáciu samovražedných útokov. c) Fyzický opis: výška: 180 cm; váha: približne 90 kg; postava: atletická; farba očí: hnedá; farba vlasov: ryšavá; farba pleti: strednohnedá. d) Rozpoznávacie fyzické znaky: veľká okrúhla tvár, hustá brada a krívanie spôsobené umelou protézou ľavého predkolenia. e) Etnický pôvod: Paštún; príslušník kmeňa Tokhi (alternatívny pravopisný variant: Torchi), podkmeň Barkozai (alternatívny pravopisný variant: Bakorzai), klan Kishta Barkorzai (nižší Barkorzai). f) Rodinný stav: ženatý. g) Meno otca: Agha Mohammad. h) Meno brata: Humdullah. Dátum označenia OSN: 19.3.2014. Ďalšie informácie zo zhrnutia dôvodov zaradenia do zoznamu, ktoré poskytol sankčný výbor: Qari Saifullah Tokhi je tieňový zástupca guvernéra za Taliban a operačný veliteľ na východe provincie Zábul, Afganistan. Priamo velil dvom skupinám približne 50 bojovníkov Talibanu a vykonával velenie nad veliteľmi Talibanu v provincii Zábul. Qari Saifullah Tokhi tieto skupiny využíval na organizovanie teroristických činností proti vláde Afganskej islamskej republiky a koaličným silám na východe provincie Zábul. Qari Saifullah Tokhi tiež vydával rozkazy svojim podriadeným, ktorí uskutočňovali útoky pomocou improvizovaných výbušných zariadení (IED), útoky streľbou z ľahkých strelných zbraní a raketové útoky v provincii Zábul. V noci 2. decembra 2012 boli v okrese Qalat afganskej provincie Zábul zabití traja bojovníci Talibanu. Boli zabití v dôsledku toho, že boli pristihnutí pri nastražovaní IED. Všetci traja muži boli známi ako muži Qariho Saifullaha Tokhiho. Dňa 14. januára 2012 zaútočilo šesť talibanských povstalcov podriadených Qarimu Saifullahovi Tokhimu na konvoj medzinárodných bezpečnostných podporných síl (ISAF). Talibanskí povstalci zaútočili na konvoj delostreleckými granátmi v blízkosti obce Abdul Haq Kalay v okrese Tarnak Wa Jaldak. Dvaja samovražední atentátnici pod vedením veliteľa Talibanu Qariho Saifullaha Tokhiho plánovali útoky 28. septembra 2011. Jeden samovražedný atentátnik plánoval zaútočiť na provinčný rekonštrukčný tím (PRT) v okrese Qalat v provincii Zábul. Druhý samovražedný atentátnik plánoval zaútočiť na základňu ISAF v okrese Shajoy. Samovražední atentátnici plánovali útoky na základne koaličných síl medzi 29. septembrom a 1. októbrom 2011. Taliban pod vedením Qariho Saifullaha Tokhiho varoval 20. apríla 2011 miestne mobilné telefónne siete, aby vypli svoje služby v provincii Zábul. Ak by služby nevypli podľa príkazu Talibanu, hrozil im Taliban zničením ich antén pri cestách v provincii Zábul. Qari Saifullah Tokhi nariadil 25. novembra 2010 veliteľovi Talibanu a tieňovému zástupcovi guvernéra za Taliban v okrese Atghar v provincii Zábul, aby prepravil ľahké zbrane do Qalat City, hlavného mesta provincie Zábul. Zásielka obsahovala približne 25 pušiek Kalašnikov, 10 samopalov, 5 delostreleckých granátov a 20 granátov. Samovražední atentátnici plánovali tieto zbrane použiť proti silám ISAF a afganským národným bezpečnostným silám, pričom ich cieľom bola konkrétne druhá brigáda afganskej národnej armády a policajné veliteľstvo. (141) Yahya Haqqani (alias: a) Yaya b) Qari Sahab) Dôvody zaradenia do zoznamu: vysokopostavený člen siete Haqqani (HQN). Adresa: madrasa siete Haqqani v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom. Dátum narodenia: a) 1982 b) 1978. Štátna príslušnosť; Afganistan. Ďalšie informácie: a) Úzko zapojený do vojenských, finančných a propagandistických aktivít skupiny. b) Zranená noha. c) Meno otca je Hajji Meyawar Khan (zomrel). Dátum označenia OSN: 31.7.2014. Ďalšie informácie zo zhrnutia dôvodov zaradenia do zoznamu, ktoré poskytol sankčný výbor: Yahya Haqqani je vysokopostavený člen siete Haqqani (HQN), ktorý je úzko zapojený do vojenských, finančných a propagandistických aktivít skupiny. Yahya pôsobil ako de facto vedúci skupiny počas neprítomnosti najvyššie postavených vedúcich predstaviteľov Sirajuddina Jallaloudinea Haqqaniho (Yahyov švagor), Badruddina Haqqaniho (zomrel, predtým bol uvedený v zozname) a Khalila Haqqaniho. Yahya tiež pôsobil ako logistik siete HQN a sprostredkoval financovanie veliteľov siete Haqqani, a to aj pre Abdula Raufa Zakira, podriadeného už zosnulého veliteľa siete HQN Sangina Zadrana Shera Mohammada a veliteľa samovražedných operácií pre sieť HQN. Pôsobil aj ako tlmočník z arabčiny a posol pre Sirajuddina Jallaloudinea Haqqaniho. Yahya vykonával významné sprostredkovateľské činnosti na podporu útokov siete HQN a iné aktivity. Začiatkom roku 2013 sprostredkoval financovanie bojovníkov siete HQN. V tom istom čase tiež koordinoval presun dodávok zo Spojených arabských emirátov vysokopostavenému vodcovi HQN Khalilovi Haqqanimu. V roku 2012 Yahya koordinoval distribúciu improvizovaných výbušných zariadení (IED) a komunikačných zariadení a tiež dozeral na prípravu útoku siete HQN proti koaličnej predsunutej operačnej základni v provincii Logar v Afganistane 7. augusta 2012, pri ktorom bolo zranených 13 osôb vrátane 11 afganských civilistov. Yahya pravdepodobne vedel vopred o útoku na kábulský hotel Intercontinental z júna 2011, ktorý riadili Sirajuddin Haqqani a Badruddin Haqqani. Pri útoku bolo osemnásť osôb zabitých a dvanásť zranených. V roku 2011 Yahya doručil peniaze od Sirajuddina Haqqaniho veliteľom siete HQN, ktoré boli určené na operácie. Niekedy pôsobí ako prostredník medzi sieťou HQN a sieťou al-Káida, s ktorou udržiava styky najmenej od polovice roku 2009. V tejto funkcii poskytol peniaze členom al-Káidy v regióne na ich osobné výdavky. V polovici roku 2009 pôsobil ako hlavný prostredník siete HQN so zahraničnými bojovníkmi vrátane Arabov, Uzbekov a Čečenov. Yahya tiež uskutočňoval a riadil mediálne a propagačné aktivity siete HQN a Talibanu. Začiatkom roku 2012 sa obvykle stretával so Sirajuddinom Haqqanim, aby získal konečné schválenie propagačných videí Talibanu, ktoré natočil. Yahya vyvíjal mediálne aktivity pre sieť HQN najmenej od roku 2009, keď v mediálnom štúdiu madrasy siete HQN editoval videá získané od bojovníkov v Afganistane. Koncom roku 2011 získal peniaze na mediálne výdavky siete HQN od Sirajuddina Haqqaniho alebo jedného zo zástupcov Sirajuddina Haqqaniho. Začiatkom roku 2012 Yahya cestoval približne dvakrát do mesiaca, niekedy so Saidullahom Janom, aby sa stretol s finančným emisárom siete HQN Nasiruddinom Haqqanim, ktorý medzičasom zomrel. (142) Saidullah Jan (alias: Abid Khan). Dôvody zaradenia do zoznamu: Vysokopostavený člen siete Haqqani (HQN) v roku 2013. Dátum narodenia: 1982. Miesto narodenia: okres Giyan, provincia Paktíká, Afganistan. Ďalšie informácie: a) Poskytoval zásadnú podporu pre vodičov a vozidlá prepravujúce muníciu pre sieť HQN. b) V roku 2011 bol zapojený aj do činností skupiny v oblasti náboru. c) Meno otca je Bakhta Jan. Dátum označenia zo strany OSN: 31.7.2014. Ďalšie informácie zo zhrnutia dôvodov zaradenia do zoznamu, ktoré poskytol sankčný výbor: Saidullah Jan bol zaradený do zoznamu 31. júla 2014 podľa bodu 2 rezolúcie 2160 (2014) za „účasť na financovaní, plánovaní, napomáhaní, príprave alebo páchaní činov alebo aktivít“ osôb uvedených na zozname alebo iných jednotlivcov, skupín, podnikov a subjektov, ktorí v spojení s Talibanom predstavujú hrozbu mieru, stabilite a bezpečnosti Afganistanu alebo tých osôb, ktoré sú s nimi „v spojení a pod ich menom, v ich mene alebo na ich podporu“ a „inak podporujú ich činy alebo aktivity“. Od roku 2013 je vysokopostaveným členom siete Haqqani (HQN), pričom občas pôsobil aj ako zástupca siete HQN, ako veliteľ siete HQN pre severnú zónu Afganistanu a ako hlavný logistický koordinátor siete HQN. Koncom roku 2013 Saidullah poskytoval zásadnú podporu pre vodičov a vozidlá prepravujúce muníciu pre sieť HQN. Koncom roku 2011 bol zapojený aj do náborunových členov a uskutočnil hodnotenie najmenej jedného nového člena siete HQN. Koncom roku 2013 cestoval do Perzského zálivu v spoločnosti osôb získavajúcich finančné prostriedky pre sieť HQN Khalila Ahmeda Haqqaniho (TI.H.150.11.), Fazla Rabiho a iných členov siete HQN vrátane jedného sprostredkovateľa útokov. V roku 2010 cestoval do Perzského zálivu so skupinou vodcov HQN vrátane predstaviteľa siete HQN Ahmeda Jana Wazira Akhtara Mohammada, ktorý medzičasom zomrel. Koncom roku 2013 bol Saidullah údajne členmi al-Káidy považovaný za spolupracovníka zo siete HQN, ktorý by mohol pomôcť s akýmikoľvek problémami vrátane zatknutia. Začiatkom roku 2012 niekedy cestoval s Yahyaom Haqqanim, aby sa stretol s finančným emisárom siete HQN Nasiruddinom Haqqanim, ktorý medzičasom zomrel. (143) Muhammad Omar Zadran (alias: Mohammad-Omar Jadran). Hodnosť/titul: a) maulauí; b) mulla. Dôvody zaradenia do zoznamu: vodca siete Haqqani (HQN), ktorý od roku 2013 velil viac ako 100 bojovníkom pôsobiacim v afganskej provincii Chost. Dátum narodenia: 1958. Miesto narodenia: obec Sultan Kheyl, okres Spera, provincia Chost, Afganistan. Adresa: pohraničná oblasť medzi Afganistanom a Pakistanom. Ďalšie informácie: Zapojený do prípravy útokov proti afganským a medzinárodným ozbrojeným silám v Afganistane. Dátum označenia zo strany OSN: 31.7.2014. Ďalšie informácie zo zhrnutia dôvodov zaradenia do zoznamu, ktoré poskytol sankčný výbor: Muhammad Omar Zadran (Omar) je vodcom siete Haqqani (HQN), ktorý od roku 2013 velil viac ako 100 bojovníkom pôsobiacim v provincii Chost v Afganistane. Omar pôsobil ako tieňový guvernér okresu za sieť HQN a od roku 2005 ako veliteľ pod vedením vodcu siete HQN Sirajuddina Jallaloudineho Haqqaniho, pričom najmenej od roku 2006 plánoval útoky v mene siete HQN alebo bol poverený ich plánovaním. Omar spolupracoval s Talibanom, pričom v roku 2010 pôsobil ako člen riadiacej rady Talibanu, ktorú Taliban zriadil na účely prediskutovania logistiky pre povstalcov, potrieb, výcviku, úloh veliteľov a nasadenia teroristických buniek v juhovýchodnom Afganistane. V roku 2010 tiež prijímal rozkazy od Sirajuddina Haqqaniho. Zúčastnil sa na prípravách a plánovaní útokov v mene siete HQN aj Talibanu proti afganským občanom, afganskej vláde a personálu koalície v Afganistane. Začiatkom roku 2013 bol Omar zodpovedný za pašovanie výbušnín do Afganistanu. V roku 2012 Omar spolu s desiatkami ďalších členov siete HQN pracoval na útoku proti táboru koaličných ozbrojených síl pomocou improvizovaného výbušného zariadenia umiestneného vo vozidle a bol zapojený do plánovania útoku proti ozbrojeným jednotkám v provincii Paktíá v Afganistane. V roku 2011 bol zapojený do plánovania samovražedných útokov. V roku 2010 bol poverený veliteľom siete HQN, aby uniesol a zavraždil miestnych afganských štátnych príslušníkov, ktorí pracovali pre koaličné ozbrojené sily v afganských provinciách Chost, Paktíá, Paktíká a Baglán. V roku 2010 sa Omar a iní vodcovia ozbrojencov v regióne dohodli, že zintenzívnia útoky proti afganskej vláde a koaličným ozbrojeným silám, zmocnia sa rôznych okresov a prevezmú nad nimi kontrolu, narušia voľby do národného zhromaždenia a operácie v rámci výstavby ciest a budú vykonávať nábor miestnych mladých mužov. ▼M16 (144) Abdul Basir Noorzai (alias: a) Haji Abdul Basir, b) Haji 'Abd Al-Basir, c) Haji Basir Noorzai, d) Abdul Baseer, e) Abdul Basir). Hodnosť/titul: hádždží. Adresa: Chaman, provincia Balúčistan, Pakistan. Dátum narodenia: a) 1965 b) 1960 c) 1963. Miesto narodenia: provincia Balúčistan, Pakistan. Štátna príslušnosť: Afganistan. Číslo cestovného pasu: pakistanský cestovný pas č. AA3829182. Národné identifikačné číslo: pakistanské národné identifikačné číslo: 5420124679187. Ďalšie informácie: Vlastník spoločnosti Haji Basir and Zarjmil Company Hawala, ktorá poskytuje finančné služby Talibanu v regióne. Dátum označenia OSN:27.3.2015 Ďalšie informácie zo súhrnu dôvodov zaradenia do zoznamu, ktoré poskytol sankčný výbor: Abdul Basir Noorzai bol zaradený do zoznamu 27. marca 2015 podľa bodu 2 rezolúcie č. 2160 (2014) za „účasť na financovaní, plánovaní, napomáhaní, príprave alebo páchaní činov alebo aktivít“ osôb uvedených na zozname a iných jednotlivcov, skupín, podnikov a subjektov, ktorí v spojení s Talibanom predstavujú hrozbu pre mier, stabilitu a bezpečnosť v Afganistane alebo tých osôb, ktoré sú s nimi „v spojení, pod ich menom, v ich mene alebo na ich podporu“ a „inak podporujú ich činy alebo aktivity“. Doplňujúce informácie: Haji Abdul Basir (Basir) vlastní a prevádzkuje Haji Basir and Zarjmil Company Hawala. Basir bol oprávnený distribuovať peniaze Talibanu a za posledných niekoľko rokov distribuoval tisíce dolárov členom Talibanu v regióne prostredníctvom svojej hawály. Basir financoval činnosti Talibanu prostredníctvom svojej hawály, prevádzal peniaze talibanským staršinom a uľahčoval cestovanie informátorov Talibanu. Od roku 2012 sa Basir považuje za hlavného peňažného obchodníka vyššieho vedenia Talibanu. Aj v roku 2010 Basir vyžiadal dary pre Taliban od pakistanských a afganských občanov žijúcich v Japonsku, Spojených arabských emirátoch a Singapure. ▼M3 B. Subjekty a iné skupiny a podniky spojené s Talibanom ▼M7 (1) Haji Khairullah Haji Sattar money exchange [alias: a) Hai Khairullah Money Exchange; b) Haji Khair Ullah Money Service; c) Haji Salam Hawala; d) Haji Hakim Hawala; e) Haji Alim Hawala; f) Sarafi-yi Haji Khairullah Haji Satar Haji Esmatullah; g) Haji Khairullah- Haji Sattar Sarafi; h) Haji Khairullah and Abdul Sattar and Company]. Adresa: a) pobočka 1: i) Chohar Mir Road, tržnica Kandahari Bazaar, mesto Kvéta, provincia Balučistan, Pakistan; ii) miestnosť č. 1, Abdul Sattar Plaza, Hafiz Saleem Street, Munsafi Road, Kvéta, provincia Balučistan, Pakistan; iii) obchod č. 3, Dr. Bano Road, Kvéta, provincia Balučistan, Pakistan; iv) kancelária č. 3, blízko Fatima Jinnah Road, Dr. Bano Road, Kvéta, provincia Balučistan, Pakistan; v) Kachara Road, Nasrullah Khan Chowk, Kvéta, provincia Balučistan, Pakistan; vi) Wazir Mohammad Road, Kvéta, provincia Balučistan, Pakistan; b) pobočka 2: Péšavár, provincia Khyber Paktunkhwa, Pakistan; c) pobočka 3: Moishah Chowk Road, Lahore, provincia Pandžáb, Pakistan; d) pobočka 4: Karáči, provincia Sindh, Pakistan; e) pobočka 5: i) Larran Road number 2, Chaman, provincia Balučistan, Pakistan; ii) tržnica Chaman Central Bazaar, Chaman, provincia Balučistan, Pakistan; f) pobočka 6: obchod č. 237, tržnica Shah Zada Market (známa tiež ako Sarai Shahzada), oblasť Puli Khisti, policajný okrsok 1, Kábul, Afghanistan; tel.: +93 202103386, +93 202101714, 0202104748, mobilný telefón: +93 797059059, +93 702222222; g) pobočka 7: i) obchody č. 21 a 22, 2. poschodie, tržnica Kandahar City Sarafi Market, Kandahár, provincia Kandahár, Afganistan; ii) tržnica New Sarafi Market, 2. poschodie, Kandahár, provincia Kandahár, Afganistan; iii) tržnica Safi Market, Kandahár, provincia Kandahár, Afganistan; h) pobočka 8: mesto Gerešk, okres Nahr-e Saraj, provincia Hilmand, Afganistan; i) pobočka 9: i) tržnica Lashkar Gah Bazaar, Laškar Gah, okres Laškar Gah, provincia Hilmand, Afganistan; ii) tržnica Haji Ghulam Nabi Market, 2. poschodie, okres Laškar Gah, provincia Hilmand, Afganistan; j) pobočka 10: i) miestnosti č. 196 –197, 3. poschodie, tržnica Khorasan Market, Herát, provincia Herát, Afganistan; ii) tržnica Khorasan Market, Shahre Naw, 5. okres, Herát, provincia Herát, Afganistan; k) pobočka 11: i) tržnica Sarafi Market, okres Zaranj, provincia Nimroz, Afganistan; ii) tržnica Ansari Market, 2. poschodie, provincia Nimroz, Afganistan; l) pobočka 12: tržnica Sarafi Market, Wesh, okres Spin Boldak, Afganistan; m) pobočka 13: tržnica Sarafi Market, Farah, Afganistan; n) pobočka 14: Dubaj, Spojené arabské emiráty; o) pobočka 15: Zahedan, Irán; p) pobočka 16: Zabul, Irán. Daňové identifikačné a licenčné čísla: a) pakistanské daňové identifikačné číslo: 1774308; b) pakistanské daňové identifikačné číslo: 0980338; c) pakistanské daňové identifikačné číslo: 3187777; d) afganské číslo licencie poskytovateľa peňažných služieb: 044. Ďalšie informácie: a) vedúci predstavitelia Talibanu využívali Haji Khairullah Haji Sattar Money Exchange na prevody peňazí veliteľom Talibanu na financovanie bojovníkov a operácií v Afganistane v roku 2011; b) spoločnosť je spojená s Abdulom Sattarom Abdulom Mananom a Khairullahom Barakzaiom Khudaiom Nazarom. Ďalšie informácie zo zhrnutia dôvodov zaradenia do zoznamu, ktoré poskytol sankčný výbor: Spoluvlastníkmi Haji Khairullah Haji Sattar Money Exchange (HKHS) sú Abdul Satar Abdul Manan a Khairullah Barakzai Khudai Nazar. Satar a Khairullah spoločne prevádzkujú zmenárne v Afganistane, Pakistane a v Dubaji v Spojených arabských emirátoch. Vedúci predstavitelia Talibanu využívali HKHS na distribúciu peňazí talibanským tieňovým guvernérom a veliteľom a na príjem neformálnych peňažných prevodov (hawala) v prospech Talibanu. V roku 2011 uskutočňovalo vedenie Talibanu peňažné prevody veliteľom Talibanu v Afganistane prostredníctvom HKHS. Koncom roku 2011 sa pobočka HKHS v meste Laškar Gah, provincia Hilmand, Afganistan, využila na prevod peňazí talibanskému tieňovému guvernérovi provincie Hilmand. V polovici roku 2011 využíval jeden veliteľ Talibanu pobočku HKHS v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom na financovanie bojovníkov a operácií v Afganistane. Potom, ako Taliban ukladal každý mesiac v tejto pobočke HKHS značné množstvo peňazí v hotovosti, mali velitelia HKHS prístup k týmto peniazom v ktorejkoľvek pobočke HKHS. Personál Talibanu využíval HKHS v roku 2010 na prevody peňazí do systému hawala v Afganistane, kde mali k týmto peniazom prístup velitelia operácií. Koncom roku 2009 dohliadal vedúci pobočky HKHS v Laškar Gahu na prevody peňazí Talibanu prostredníctvom HKHS. ▼M5 (2) Roshan money exchange (alias a) Roshan Sarafi b) Roshan Trading Company c) Rushaan Trading Company d) Roshan Shirkat e) Maulawi Ahmed Shah Hawala f) Mullah Ahmed Shah Hawala g) Haji Ahmad Shah Hawala h) Ahmad Shah Hawala) Adresa: a) pobočka 1: i) Shop number 1584, Furqan (variant Fahr Khan) Center, Chalhor Mal Road,Quetta, Baluchistan Province, Pakistan ii) Flat number 4, Furqan Center, Jamaluddin Afghani Road, Quetta, Baluchistan Province, Pakistan iii) Office number 4, 2nd Floor, Muslim Plaza Building, Doctor Banu Road, Quetta, Baluchistan Province, Pakistan iv) Cholmon Road, Quetta, Baluchistan Province, Pakistan v) Munsafi Road, Quetta, Baluchistan Province, Pakistan vi) Shop number 1, 1st Floor, Kadari Place, Abdul Samad Khan Street (next to Fatima Jena Road), Quetta, Baluchistan Province, Pakistan; b) pobočka 2: i) Safar Bazaar, Garmser District, Helmand Province, Afghanistan ii) Main Bazaar, Safar, Helmand Province, Afghanistan; c) pobočka 3: i) Haji Ghulam Nabi Market, Lashkar Gah, Helmand Province, Afghanistan ii) Money Exchange Market, Lashkar Gah, Helmand Province, Afghanistan iii) Lashkar Gah Bazaar, Helmand Province, Afghanistan; d) pobočka 4: Hazar Joft, Garmser District, Helmand Province, Afghanistan; e) pobočka 5: Ismat Bazaar, Marjah District, Helmand Province, Afghanistan; f) pobočka 6: Zaranj, Nimruz Province, Afghanistan; g) pobočka 7: i) Suite number 8, 4th Floor, Sarafi Market, District number 1, Kandahar City, Kandahar Province, Afghanistan ii) Shop number 25, 5th Floor, Sarafi Market, Kandahar City, Kandahar District, Kandahar Province, Afghanistan; h) pobočka 8: Lakri City, Helmand Province, Afghanistan; i) pobočka 9: Gerd-e-Jangal, Chaghi District, Baluchistan Province, Pakistan; j) pobočka 10: Chaghi, Chaghi District, Baluchistan Province, Pakistan; k) pobočka 11: Aziz Market, in front of Azizi Bank, Waish Border, Spin Boldak District, Kandahar Province, Afghanistan. Ďalšie informácie: Zmenáreň Roshan Money Exchange uchováva peniaze a uskutočňuje prevody peňazí na podporu vojenských operácií Talibanu a jeho obchodovania s omamnými látkami. Dátum označenia OSN: 29. 6. 2012 Ďalšie informácie zo zhrnutia dôvodov zaradenia do zoznamu, ktoré poskytol sankčný výbor: Zmenáreň Roshan Money Exchange (RMX) uchováva peniaze a uskutočňuje prevody peňazí na podporu vojenských operácií Talibanu a jeho úlohy v obchodovaní s omamnými látkami v Afganistane. RMX bola jednou z prvých hawal (neformálne služby na prevod peňazí), ktoré v roku 2011 využívali predstavitelia Talibanu v provincii Helmand. Vysokopostavený člen Talibanu v roku 2011 vybral z jednej pobočky RMX v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom státisíce dolárov, aby ich distribuoval medzi talibanských tieňových guvernérov provincií. V roku 2009 vybral vysokopostavený predstaviteľ Talibanu z jednej pobočky RMX v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom státisíce dolárov na financovanie vojenských operácií Talibanu v Afganistane. Peniaze zaslané do RMX pochádzali z Iránu. V roku 2008 použil vedúci predstaviteľ Talibanu RMX na prevod tisícov dolárov z Pakistanu do Afganistanu. Taliban tiež využíva RMX na uľahčenie svojej úlohy v obchode s omamnými látkami v Afganistane. V roku 2011 predstavitelia Talibanu vrátane tieňového guvernéra provincie Helmand previedli státisíce dolárov z pobočky RMX v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom do hawal v Afganistane na účely nákupu omamných látok v mene predstaviteľov Talibanu. V roku 2011 dal jeden z predstaviteľov Talibanu veliteľom Talibanu v provincii Helmand pokyn previesť príjmy z obchodovania s ópiom prostredníctvom RMX. Jeden okresný veliteľ Talibanu previedol tisíce dolárov z oblasti Mardža, provincie Helmand, Afganistane, do pobočky RMX v pohraničnej oblasti medzi Afganistanom a Pakistanom.	35,974	1
2014/52014IP0061_3/52014IP0061_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,014	None	None	Spoken	3,624	9,750	C_2017093SK.01001401.xml 24.3.2017 SK Úradný vestník Európskej únie C 93/14 P7_TA(2014)0061 Vhodnosť právnych predpisov EÚ, subsidiarita a proporcionalita – lepšia tvorba práva Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. februára 2014 o vhodnosti právnych predpisov EÚ a subsidiarite a proporcionalite – 19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011 (2013/2077(INI)) (2017/C 093/03) Európsky parlament, — so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva (1), — so zreteľom na Protokol č. 2 k Zmluve o fungovaní Európskej únie o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, a najmä na jeho články 4, 6 a 7, — so zreteľom na praktické opatrenia, na ktorých sa 22. júla 2011 zhodli príslušné útvary Európskeho parlamentu a Rada, týkajúce sa plnenia ustanovení článku 294 ods. 4 ZFEÚ v prípade zhody dosiahnutej pri prvom čítaní, — so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2012 o 18. správe o lepšej tvorbe právnych predpisov – uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality (2010) (2), — so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii (3), — so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o zaručení nezávislých posúdení vplyvu (4), — so zreteľom na správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite (19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011) (COM(2012)0373), — so zreteľom na oznámenia Komisie o vhodnosti právnych predpisov EÚ (COM(2012)0746) a (COM(2013)0685), — so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Inteligentná regulácia – Plnenie potrieb malých a stredných podnikov (COM(2013)0122), — so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o monitorovaní a konzultáciách o inteligentnej regulácii pre malé a stredné podniky (SWD(2013)0060), — so zreteľom na oznámenie Komisie o inteligentnej regulácii v Európskej únii (COM(2010)0543), — so zreteľom na závery zasadnutia Rady o inteligentnej regulácii z 30. mája 2013, — so zreteľom na správu Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívneho zaťaženia z 15. novembra 2011 s názvom Európa môže byť úspešnejšia: správa o osvedčených postupoch pri implementovaní právnych predpisov EÚ v členských štátoch najmenej zaťažujúcim spôsobom, — so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. mája 2013 (5), — so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku, — so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a na stanovisko Výboru pre ústavné veci (A7-0056/2014), A. keďže program inteligentnej regulácie predstavuje snahu o zjednotenie úsilia v oblasti lepšej tvorby právnych predpisov, zjednodušenia právnych predpisov EÚ a zníženia administratívneho zaťaženia a o vykročenie smerom k dobrej správe vecí verejných vychádzajúcej z tvorby politík na základe overených poznatkov, v ktorej zohrávajú zásadnú úlohu posudzovanie vplyvu a kontroly ex post; B. keďže sa domnieva, že národné parlamenty by sa v súvislosti s novými právnymi predpismi mali zúčastňovať na posudzovaní vplyvu ex post, čo by v dôsledku toho pomohlo Komisii pri jej správach a vo všeobecnosti by zlepšilo posudzovanie európskych záležitostí národnými parlamentmi; C. keďže Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva z roku 2003 prestala vyhovovať súčasnému legislatívnemu prostrediu, ktoré sa vytvorilo v dôsledku Lisabonskej zmluvy, v neposlednom rade s ohľadom na roztrieštený prístup inštitúcií EÚ v súvislosti s prijímaním spoločných politických vyhlásení k vysvetľujúcim dokumentom a praktických opatrení na úrovni sekretariátov určených na vykonávanie článku 294 ZFEÚ; Všeobecné poznámky 1. zdôrazňuje, že právne predpisy navrhnuté a prijaté na európskej úrovni by mali byť jednoduché, účinné a efektívne, mali by poskytovať jasnú pridanú hodnotu a mali by byť zrozumiteľné a dostupné vo všetkých úradných jazykoch členských štátov, a mali by prinášať čo najväčší úžitok za čo najnižšie náklady; uznáva, že hospodárska kríza spôsobila väčšie zaťaženie zdrojov vnútroštátnych správ a domnieva sa, že záväzok vytvoriť zrozumiteľné a ľahko transponovateľné právne predpisy by pomohol zmierniť niektoré z týchto záťaží voči správnym orgánom jednotlivých štátov a voči jednotlivcom, ktorí sú povinní dodržiavať zákony; zdôrazňuje fakt, že európske inštitúcie sú zodpovedné za zabezpečenie toho, aby právne predpisy boli jasné, ľahko zrozumiteľné a nepredstavovali žiadne zbytočné administratívne zaťaženie pre občanov a podniky; 2. zdôrazňuje, že výsledkom hodnotenia vplyvu nových právnych predpisov, pokiaľ ide o MSP alebo veľké spoločnosti, nesmie byť diskriminácia medzi pracovníkmi na základe veľkosti spoločností, ktoré ich zamestnávajú, ani narušenie základných práv pracovníkov vrátane práva na informácie a konzultácie, či ich pracovných podmienok, pohody v práci a práv na sociálne zabezpečenie, ani bránenie zlepšeniam týchto práv alebo ich zabezpečeniu na pracovisku vzhľadom na existujúce a nové riziká spojené s prácou; 3. zdôrazňuje, že európske inštitúcie musia pri tvorbe právnych predpisov dodržiavať zásadu subsidiarity a proporcionality; 4. pripomína svoje predchádzajúce pripomienky o tom, že výbor pre posudzovanie vplyvu a národné parlamenty viackrát uviedli, že Komisia sa v rámci posúdení vplyvu dostatočne nezaoberá týmito zásadami; znovu vyjadruje sklamanie z toho, že takáto kritika sa opakovala aj ďalší rok; 5. domnieva sa, že lepšia tvorba právnych predpisov by sa mala vykonávať v duchu viacúrovňového riadenia, t. j. prostredníctvom koordinovanej činnosti EÚ, vnútroštátnych inštitúcií a miestnych a regionálnych orgánov; 6. znovu pripomína, aby sa Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva z roku 2003 opätovne prerokovala tak, aby sa v nej zohľadnilo nové legislatívne prostredie, ktoré sa vytvorilo v dôsledku Lisabonskej zmluvy, aby sa zjednotili najlepšie postupy a aby sa aktualizovala dohoda v súlade s programom lepšej tvorby právnych predpisov; odporúča, aby sa každá nová dohoda prijala na základe článku 295 ZFEÚ a mala záväzný charakter; 7. nalieha na Komisiu a Radu, aby s Parlamentom viedli rokovania o kritériách vhodného uplatňovania článkov 290 a 291 ZFEÚ; domnieva sa, že by sa to dalo dosiahnuť v rámci revízie Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva, ktorá by okrem iného zahŕňala tieto kritériá; 8. domnieva sa, že rozličné názvy systémov, ktoré používa Komisia na hodnotenie prijatých zákonov a zabezpečenie zníženia záťaže, sú nejasné a zbytočne zložité; odporúča, aby sa v rámci nadpisu „lepšia tvorba právnych predpisov“ prijal jednotný názov a pripomína svoju výzvu, aby za súhrn zodpovedal jeden komisár; 9. vyzýva Komisiu, aby urýchlila revíziu uplatňovania zásady proporcionality, najmä pokiaľ ide o používanie článkov 290 a 291 ZFEÚ o delegovaných a vykonávacích aktoch; 10. nazdáva sa, že v kontexte väčšej demokratickej legitimity je potrebné venovať zvýšenú pozornosť systému včasného varovania; Mechanizmus subsidiarity pre národné parlamenty 11. upozorňuje, že hoci si hospodárska a finančná kríza vyžaduje lepšiu koordináciu politík a posilnenie právomocí Únie vo viacerých oblastiach, je tiež nevyhnutné, aby sa zachovala jasná predstava o rozdelení právomocí v systéme viacúrovňového riadenia Európskej únie a aby sa v nadväznosti na transparentnú diskusiu prijímali transparentné rozhodnutia na čo najvhodnejšej úrovni, pričom by sa zároveň znižovala byrokracia; 12. zdôrazňuje, že európske inštitúcie musia dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality zakotvené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii a v Protokole č. 2 k Zmluve o fungovaní Európskej únie, ktoré sú všeobecného charakteru a zaväzujú inštitúcie pri výkone právomocí Únie, až na jednu výnimku, že zásada subsidiarity sa neuplatňuje na oblasti, ktoré patria do výlučnej právomoci Únie; 13. navrhuje posúdiť, či by sa na úrovni EÚ nemali stanoviť vhodné kritériá na hodnotenie dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality; 14. poznamenáva, že Protokol č. 2 poskytuje národným parlamentom formálnu možnosť poskytovať zákonodarcovi EÚ poradenstvo o tom, či nový návrh právneho predpisu nespĺňa kritérium subsidiarity, alebo či jeho ciele nemožno z dôvodu ich rozsahu alebo účinkov lepšie dosiahnuť na úrovni Únie než na úrovni členských štátov; 15. poukazuje na zásadný význam posúdenia vplyvu ako nástroja na pomoc pri rozhodovaní v rámci legislatívneho procesu a zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je potrebné náležitým spôsobom zvážiť otázky týkajúce sa subsidiarity a proporcionality; 16. víta väčšiu účasť národných parlamentov v rámci európskeho legislatívneho procesu a konštatuje, že parlamenty členských štátov prejavujú čoraz väčší záujem o náležité uplatňovanie týchto zásad zo strany inštitúcií Únie; svedčí o tom skutočnosť, že v roku 2011 dostal Európsky parlament 77 odôvodnených stanovísk, v ktorých sa uvádzalo, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity, a 523 ďalších príspevkov týkajúcich sa návrhu zákona, pričom príslušné údaje za rok 2010 boli 41 a 299; vyjadruje svoju ochotu pokračovať a posilňovať spoluprácu a medziparlamentný dialóg s národnými parlamentmi; 17. s presvedčením zdôrazňuje význam parlamentnej kontroly zo strany Európskeho parlamentu a národných parlamentov; odporúča, aby sa národným parlamentom poskytla výrazná pomoc, ktorá im umožní vykonávať ich kontrolné úlohy; navrhuje, aby sa národným parlamentom poskytli usmernenia s cieľom pomôcť im v rámci posudzovania súladu so zásadou subsidiarity; 18. zdôrazňuje, že Súdny dvor je v súlade s článkom 263 ZFEÚ kompetentný preskúmať zákonnosť legislatívnych aktov, pokiaľ ide o súlad so zásadou subsidiarity, a že táto zásada predstavuje politické usmernenie pre vykonávanie právomocí na úrovni Únie; 19. poukazuje však aj na to, že na základe zmlúv patria žaloby podané z dôvodu porušenia zmlúv alebo akéhokoľvek právneho predpisu týkajúceho sa ich uplatňovania do právomoci Súdneho dvora Európskej únie, a že podľa Zmluvy o Európskej únii zahŕňajú tieto pravidlá aj zásady subsidiarity a proporcionality; poznamenáva, že súdne preskúmanie platnosti aktov Únie sa preto vzťahuje aj na dodržiavanie týchto zásad; 20. zdôrazňuje, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 12. mája 2011 vo veci C-176/09, Luxemburské veľkovojvodstvo//Európsky parlament, Rada Európskej únie uvádza, že zásada proporcionality „vyžaduje, aby prostriedky stanovené v ustanovení práva Únie boli vhodné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je nevyhnutné na ich dosiahnutie“ a že „v oblastiach, v ktorých normotvorca Únie disponuje širokou normatívnou právomocou“ zákonnosť opatrenia prijatého v tomto kontexte môže ovplyvniť len jeho zjavná neprimeranosť vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušné inštitúcie sledujú, hoci európsky normotvorca je napriek tomu povinný „zakladať svoj výber na objektívnych kritériách“ a pri posudzovaní obmedzení spojených s rôznymi možnými opatreniami „preskúmať, či ciele sledované prijatým opatrením môžu odôvodniť negatívne, ba aj značné hospodárske dôsledky, ktoré môžu byť spôsobené niektorým hospodárskym subjektom“; 21. poznamenáva, že zásada subsidiarity v zmysle zmlúv umožňuje Únii konať v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, keď ciele navrhovaného opatrenia nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo vplyvu navrhovaného opatrenia ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, kým podľa zásady proporcionality nesmie podstata a forma opatrení Únie prekročiť to, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov zmlúv; poukazuje na to, že subsidiarita a proporcionalita úzko súvisia, sú však odlišné: kým subsidiarita sa týka vhodnosti opatrení Únie v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, proporcionalita sa týka primeranosti prostriedkov a cieľov stanovených zákonodarcom a predstavuje všeobecné pravidlo, ktorým sa riadi vykonávanie právomocí Únie; konštatuje, že za posúdením proporcionality, pokiaľ ide o návrh legislatívneho aktu, musí logicky nasledovať posúdenie subsidiarity, kým overenie subsidiarity by nebolo dostatočne účinné bez overenia proporcionality; 22. poznamenáva, že v roku 2011 bol Komisii doručený iba malý počet parlamentných otázok (32 z viac ako 12 000), ktoré sa týkali dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality; 23. zdôrazňuje skutočnosť, že v roku 2011 dostala Komisia 64 odôvodnených stanovísk v zmysle Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, čo predstavuje značný nárast v porovnaní s rokom 2010; konštatuje však, že týchto 64 odôvodnených stanovísk predstavovalo iba 10 % z celkového počtu 622 stanovísk zaslaných Komisii národnými parlamentmi v roku 2011 v rámci príslušného politického dialógu; takisto upozorňuje na skutočnosť, že žiaden návrh Komisie nedostal dostatočný počet odôvodnených stanovísk, aby sa v súlade s Protokolom začal tzv. „postup žltej alebo oranžovej karty“; poznamenáva však, že 22. mája 2012 sa „postup žltej karty“ prvýkrát začal na základe návrhu Komisie (návrh nariadenia Rady o výkone práva uskutočniť kolektívnu akciu v rámci slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, t. j. návrh nariadenia „Monti II“); zdôrazňuje, že Komisia návrh nestiahla nie preto, že by bola presvedčená, že zásada subsidiarity bola porušená, ale preto, že si uvedomila, že návrh pravdepodobne nezíska dostatočnú politickú podporu v Parlamente a Rade potrebnú na jeho prijatie; 24. domnieva sa, že sa musí vytvoriť a začať používať mechanizmus overovania súladu so zásadou subsidiarity ako hlavný nástroj spolupráce medzi európskymi a vnútroštátnymi inštitúciami; s uspokojením konštatuje, že tento nástroj sa v praxi využíva ako prostriedok dialógu o komunikácii a spolupráci medzi rôznymi inštitucionálnymi úrovňami viacúrovňového európskeho systému; 25. so znepokojením konštatuje, že v niektorých odôvodnených stanoviskách národných parlamentov sa zdôrazňuje skutočnosť, že v mnohých legislatívnych návrhoch Komisie je odôvodnenie subsidiarity nedostatočné alebo žiadne; 26. odporúča, aby sa preskúmali dôvody predkladania obmedzeného počtu formálnych, odôvodnených stanovísk zo strany národných parlamentov a aby sa zistilo, či je to spôsobené tým, že zásada subsidiarity sa skúma na všetkých stranách, alebo tým, že národné parlamenty nie sú schopné presadzovať túto zásadu z dôvodu nedostatočných zdrojov alebo z dôvodu krátkych termínov; žiada o analýzu zo strany Európskej komisie; 27. zdôrazňuje, že je potrebné, aby európske inštitúcie umožnili národným parlamentom skúmať legislatívne návrhy zabezpečením toho, že Komisia bude poskytovať podrobné a komplexné odôvodnenie svojich legislatívnych rozhodnutí týkajúcich sa subsidiarity a proporcionality v súlade s článkom 5 Protokolu č. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; 28. v tejto súvislosti ďalej konštatuje, že súčasný časový rámec pre národné parlamenty na vykonávanie kontroly subsidiarity a proporcionality sa často považuje za nedostatočný; 29. domnieva sa, že tlak v súvislosti s časom a zdrojmi, ktorému čelia národné parlamenty pri reakcii na návrhy právnych predpisov, prispieva k tomu, že v EÚ sa pociťuje zníženie úrovne demokracie; 30. pripomína svoje predchádzajúce žiadosti o podrobnejšie preskúmanie problémov, s ktorými sa stretávajú národné parlamenty s cieľom zlepšiť fungovanie existujúceho mechanizmu; domnieva sa, že by bolo tiež želateľné preskúmať kroky prijaté na posilnenie tohto mechanizmu, ktorý by mohol, zrejme v súvislosti s budúcou revíziou zmluvy, zabezpečiť viac práv národným parlamentnom; navrhuje, aby sa v tejto revízii zvážilo, aký počet reakcií národných parlamentov by bol primeraný na to, aby sa začal uvedený postup, či by sa mal obmedziť len na dôvody subsidiarity alebo proporcionality a aký by mal byť jeho vplyv, a to s osobitným odkazom na nedávne skúsenosti s „postupom žltej karty“; považuje takú diskusiu za užitočnú fázu vo vývoji právomoci udelenej národným parlamentom, v rámci ktorej sa uvádzajú do súladu stimuly na vykonávanie kontrol s účinkami na európskej úrovni; 31. domnieva sa, že medzitým sa mohlo zaviesť viacero iniciatív na zlepšenie hodnotenia európskych otázok národnými parlamentmi; predovšetkým: — navrhuje, aby každý legislatívny akt uverejnený v úradnom vestníku obsahoval poznámku, v ktorej by sa podrobne uvádzali tie národné parlamenty, ktoré odpovedali, a tie, ktoré vyjadrili obavy súvisiace so subsidiaritou, — navrhuje, aby sa odôvodnené stanoviská národných parlamentov, ktoré sa predkladajú podľa článku 6 Protokolu č. 2 k ZEÚ a ZFEÚ, bezodkladne postúpili spoluzákonodarcom; — navrhuje, aby sa vypracovali usmernenia, v ktorých sa uvedú kritériá odôvodnených stanovísk k otázkam subsidiarity; — navrhuje podnecovať národné parlamenty, aby vykonávali porovnávacie hodnotenia posudzovaní ex ante, ktoré uskutočnili, a posudzovaní ex post, ktoré vypracúva Komisia; Lepšia tvorba právnych predpisov 32. domnieva sa, že účinný prístup k výzvam na lepšiu tvorbu právnych predpisov z hľadiska existujúcich právnych predpisov a z hľadiska perspektívnych právnych predpisov pomôže európskym inštitúciám reagovať na krízu; domnieva sa, že základným nástrojom zabezpečujúcim rast, konkurencieschopnosť a dôstojné pracovné miesta v Európe je reforma európskych právnych predpisov a legislatívnych postupov; 33. víta, že Komisia kladie väčší dôraz na politický cyklus, pričom sa fázy začatia, posúdenia vplyvu, konzultácií, prijímania, vykonávania a hodnotenia právnych predpisov EÚ považujú za súčasť súvislého postupu; v tejto súvislosti sa domnieva, že hlavným prvkom tohto cyklu by mala byť zásada „najskôr myslieť na malých“ a že by sa malo zlepšiť hodnotenie nových právnych predpisov ex ante, čím by sa formoval inteligentný a transparentný proces stimulácie rastu a konkurencieschopnosti v Európe; 34. víta v tejto súvislosti oznámenia Komisie o inteligentnej regulácii a o vhodnosti právnych predpisov EÚ, ako aj pracovný dokument útvarov Komisie s názvom „Desať právnych predpisov EÚ, ktoré predstavujú najväčšiu záťaž pre MSP“; domnieva sa, že tieto dokumenty predstavujú hodnovernú výhodu v programe lepšej tvorby právnych predpisov a odrážajú viaceré predchádzajúce požiadavky Parlamentu; 35. domnieva sa, že tieto teoretické výhody by sa teraz mohli upevniť v konkrétnych opatreniach; žiada preto Komisiu, aby predložila ďalšie konkrétne návrhy na zníženie celkovej regulačnej záťaže EÚ bez toho, aby sa narušili predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a najmä aby: — čo najskôr prijala opatrenia na zníženie záťaže, ktorú určili MSP v Európe v rámci diskusie o desiatich právnych predpisoch predstavujúcich najväčšiu záťaž, — pri navrhovaní nových právnych predpisov zaviedla v prípade potreby častejšie používanie výnimiek alebo menej prísnych režimov pre mikropodniky a MSP a upravila právne predpisy EÚ o verejnom obstarávaní tak, aby boli priaznivejšie pre MSP; — do konca súčasného legislatívneho obdobia urýchlene splnila záväzky stanovené v oznámení o Programe regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) z 2. októbra 2013 (COM(2013)0685) a dokončila hodnotenie v kľúčových oblastiach politiky vrátane vstupu zo všetkých úrovní verejnej správy do hlavných sektorov, ktoré sa týkajú miestnych a regionálnych orgánov; — začala s ambicióznejším úsilím o vytvorenie pracovných miest a rastu v EÚ znížením regulačných nákladov pre podniky, — pripravila výročnú správu zameranú na širší program lepšej tvorby právnych predpisov, obsahujúcu vyhlásenie o pokroku iniciatív, ktoré začala Komisia, vrátane vyhlásenia o čistých nákladoch, ako aj o sociálnych nákladoch, ktoré vznikli podnikom v súvislosti s novými návrhmi, ktoré prijala Komisia v predchádzajúcich 12 mesiacoch; 36. zdôrazňuje, že zlepšenie predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o informovaní a poradách s pracovníkmi predstavuje dva dôležité kľúčové prostriedky na posilnenie produktivity a konkurencieschopnosti v európskom hospodárstve; pripomína, že pevná a stabilná regulácia v týchto oblastiach neobmedzuje rast, ale prispieva k nemu; 37. domnieva sa, že Komisia by mala ďalej preskúmať možnosť zavedenia fázy tzv. bielej knihy do legislatívneho postupu; domnieva sa, že prostredníctvom poskytnutia možnosti zainteresovaným stranám predložiť pripomienky k návrhom a súvisiacim predbežným posúdeniam vplyvu by sa zlepšila kvalita návrhov právnych predpisov predložených Komisiou bez zbytočného predĺženia obdobia prípravy budúcich právnych predpisov; 38. opakuje výzvu Komisii, aby predložila návrhy, ktorými by sa vykonávala regulačná kompenzácia, na základe ktorej by sa vyžadovalo, aby sa pred novými právnymi predpismi vytvárajúcimi náklady určila rovnocenná kompenzácia týchto nákladov; poznamenáva, že vytvorenie právnych predpisov EÚ neznamená, že sa automaticky upustí od 28 vnútroštátnych právnych predpisov v prospech jedného právneho predpisu EÚ, ani to automaticky neznamená, že nové právne predpisy EÚ spôsobia nižšiu záťaž než vnútroštátne právne predpisy; nalieha preto na Komisiu, aby do konca súčasného parlamentného obdobia v roku 2014 vážne preskúmala tento návrh a predložila posúdenie jeho vplyvu; 39. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia plánuje stiahnuť svoj návrh o štatúte európskej súkromnej spoločnosti, ku ktorému vyzýval Parlament v legislatívnej iniciatívnej správe; žiada Komisiu, aby pred stiahnutím každého návrhu založeného na legislatívnej iniciatívnej správe konzultovala s Parlamentom; 40. zdôrazňuje význam zjednodušenia pre zefektívnenie regulačného prostredia, najmä pre miestne a regionálne orgány, ktorých zdroje na vykonávanie právnych predpisov sú často obmedzené a zmenšujú sa; 41. pod „pozlacovaním“ rozumie prax, keď členské štáty pri transpozícii smerníc EÚ do svojich právnych predpisov presahujú rámec minimálnych požiadaviek; potvrdzuje svoju podporu opatreniam proti zbytočnému „pozlacovaniu“ a vyzýva preto členské štáty, aby v prípadoch, keď dochádza k pozlacovaniu, objasnili dôvody takéhoto konania; Posúdenia vplyvu a európska pridaná hodnota 42. víta skutočnosť, že Komisia sa v rámci posudzovania vplyvu usiluje zahrnúť široký a komplexný rozsah prípadných vplyvov, domnieva sa však, že systém by sa mohol posilniť mnohými spôsobmi, okrem iného zahrnutím územného rozmeru (finančné a administratívne dôsledky pre celoštátne, regionálne a miestne orgány); v tejto súvislosti ho podporuje rozhodnutie Komisie aktualizovať, konsolidovať a revidovať svoje usmernenia na posudzovanie vplyvu do júna 2014 a vyhradzuje si právo predložiť v nasledujúcich mesiacoch podrobný príspevok ustanovujúci prípadné zlepšenie týchto usmernení; trvá na tom, že tieto posúdenia vplyvu, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu pri formovaní verejnej a politickej mienky, by mali podporovať zásadu viacjazyčnosti; 43. žiada Komisiu, aby analyzovala metodológiu používanú pri vypracovaní posudzovaní vplyvu so zreteľom na hodnotenie spôsobov na vylepšenie kvalitatívnych ukazovateľov, ako aj všeobecného vykonávania konzultačného postupu, a najmä s ohľadom na zapojenie príslušných zainteresovaných strán; 44. domnieva sa, že je potrebné dosiahnuť jednotnosť medzi posudzovaním vplyvu uverejneným Komisiou a obsahom legislatívneho návrhu prijatého kolégiom komisárov; žiada, aby sa automaticky aktualizovalo každé posúdenie vplyvu návrhu zmeneného kolégiom s cieľom odzrkadliť zmeny, ktoré vykonali komisári; 45. vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu a nezávislosť výboru pre posudzovanie vplyvu, a najmä dokončila a predložila legislatívne návrhy, ak boli schválené s priaznivým stanoviskom tohto výboru; naliehavo vyzýva výbor pre posudzovanie vplyvu, aby vychádzal z odborných znalostí sociálnych partnerov; 46. domnieva sa, že súčasné vyhlásenie o odmietnutí zodpovednosti, že posudzovanie vplyvu vykonané Komisiou „zaväzuje len tie útvary Komisie, ktoré sa podieľajú na jeho vypracovaní a nepredurčuje konečnú podobu nijakého rozhodnutia prijatého Komisiou“, zdôrazňuje významné nedostatky v existujúcom systéme; 47. víta pozitívny vývoj v Parlamente, pokiaľ ide o riaditeľstvo pre hodnotenie vplyvu a európsku pridanú hodnotu; domnieva sa, že Parlament by mal prijať systematický prístup k posudzovaniu vplyvu; víta skutočnosť, že riaditeľstvo pre hodnotenie vplyvu vypracuje krátke zhrnutia posúdení vplyvu sprevádzajúce návrhy Komisie a domnieva sa, že tieto zhrnutia by mali predstavovať základný prvok pri posudzovaní prerokúvaných legislatívnych návrhov vo výboroch; navrhuje, aby posúdenia vplyvu vypracované Parlamentom v prípade potreby zahŕňali územný rozmer; žiada, aby Konferencia predsedov výborov posúdila otázku, ako čo najlepšie vykonať toto odporúčanie; 48. pripomína, že Parlament a Rada sa zaviazali v spoločnom medziinštitucionálnom prístupe k hodnoteniu vplyvu z roku 2005 vykonávať posudzovanie vplyvu, keď to budú považovať za primerané a nevyhnutné pre legislatívny postup, a to pred prijatím akéhokoľvek podstatného pozmeňujúceho návrhu; vyzýva výbory, aby pri plnení tohto záväzku využívali oddelenie posudzovania vplyvu; 49. znovu upozorňuje na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva z roku 2003 a povzbudzuje Radu, aby v súlade so svojimi záväzkami v rámci dohody z roku 2003 bez zbytočného odkladu dokončila ustanovenie svojho vlastného mechanizmu na vykonávanie posúdení vplyvu svojich vlastných podstatných pozmeňujúcich návrhov; 50. trvá na tom, aby Komisia brala vážne do úvahy posúdenie európskej priadnej hodnoty sprevádzajúce legislatívne iniciatívne správy, pričom by podrobne uviedla dôvody, prečo neprijala alebo nepovažovala za dôležité tvrdenia, ktoré predložil Parlament; o o o 51. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom. (1) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 117. (3) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 87. (4) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 31. (5) Ú. v. EÚ C 218, 30.7.2013, s. 22.	27,743	1
2014/62014FN0133_3/62014FN0133_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,014	None	None	Spoken	107	342	C_2015016SK.01005001.xml 19.1.2015 SK Úradný vestník Európskej únie C 16/50 Žaloba podaná 17. novembra 2014 – ZZ/Komisia (Vec F-133/14) (2015/C 016/74) Jazyk konania: francúzština Účastníci konania Žalobca: ZZ (v zastúpení: J.-N. Louis, R. Metz, D. Verbeke, advokáti) Žalovaná: Európska komisia Predmet a opis sporu Zrušenie rozhodnutia týkajúceho sa prevodu žalobcových práv na dôchodok do systému dôchodkového zabezpečenia Únie; rozhodnutia, ktoré uplatňuje nové VVU týkajúce sa článkov 11 a 12 prílohy VIII Služobného poriadku úradníkov Návrhy žalobcu — zrušiť rozhodnutie Komisie z 18. februára 2014, ktoré stanovuje výpočet odpracovaných rokov na žalobcove práva na dôchodok získané pred nástupom do služby v Komisii, — uložiť Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.	24,844	1
2020/Note_105/Note_SK.pdf_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,020	None	None	Spoken	6,416	15,633	12261/20 kg/ICB/eb 1 TREE 1.A SK Rada Európskej únie V Bruseli 23. októbra 2020 (OR. en ) 12261 / 20 CLIMA 278 ENV 657 ENER 391 CODEC 1055 Medziinštitucionálny spis: 2020/0036(COD) VÝSLEDOK ROKOVANIA Od: Generálny sekretariát Rady Komu: Delegácie Č. predch. dok .: 12083/20 Č. dok. Kom.: 6547/20; 10868/20 Predmet: Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) – čiastočné všeobecné smerovanie Delegáciám pre informáciu v prílohe zasielame znenie, v súvislosti s ktorým dosiahla Rada (životné prostredie) na zasadnutí 23. októbra 2020 čiastočné všeobecné smerovanie k uvedenému návrhu. Je potrebné poznamenať, že znenie uvedené v [hranatých zátvorkách , kurzívou a podčiarknutým písmom ] nie je súčasťou čiastočného všeobecného smerovania. Zmeny oproti predchádzajúcej verzii znenia (dokument 12083/20), ktoré sú výsledkom rokovaní Rad y, sú vyznačené tučným podčiarknutým písmom . Predchádzajúce zmeny návrhu Komisie sú podčiarknuté a vypustený text je označený symbolom […]. ___________________________ 12261/20 kg/ICB/eb 2 PRÍLOHA TREE 1.A SK PRÍLOHA Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a mení nariadenie (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru1, so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov2, konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom, 1 Ú. v. EÚ C , , s.. 2 Ú. v. EÚ C 324, 1.10.2020, s. 58. 12261/20 kg/ICB/eb 3 PRÍLOHA TREE 1.A SK keďže: (1) Komisia vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 s názvom Európska zelená dohoda3 vytýčila novú stratégiu rastu, ktorej účelom je transformácia Únie na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom efektívne využívajúcim zdroje, ktoré do roku 2050 dosiahne stav čistých nulových emisií skleníkových plynov a kde hospodársky rast nie je naviazaný na využívanie zdrojov. Jej cieľom je takisto chrániť, zachovať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a blaho občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Táto transformácia musí byť zárov eň spravodlivá a inkluzívna a nesmie sa pri nej na nikoho zabudnúť. (2) Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) vo svojej osobitnej správe o vplyvoch globálneho otepľovania o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a o súvisiacich postupoch znižovani a emisií skleníkových plynov4 poskytol pevnú vedeckú základňu na riešenie problému zmeny klímy a objasnil potrebu vystupňovať opatrenia v oblasti klímy. Potvrdil naliehavú potrebu znížiť emisie skleníkových plynov, ako aj potrebu obmedziť oteplenie v rámci zmeny klímy na 1,5 °C, a to predovšetkým v záujme zníženia pravdepodobnosti extrémnych výkyvov počasia. Medzivládna platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) vo svojej súhrnnej hodnotiacej správe z roku 20195 preukázala celosvetový pokles b iodiverzity, pričom zmena klímy je tretím najdôležitejším faktorom spôsobujúcim stratu biodiverzity6. 3 Oznámenie Komisie – Európska zelená dohoda, COM(2019) 640 final z 11. decembra 2019. 4 IPCC, 2018: An IPCC Special Report on the impacts of global warming of 1.5°C above pre-industrial levels and related global greenhouse gas emiss ion pathways, in the context of strengthening the global response to the threat of climate change, sustainable development, and efforts to eradicate poverty (Globálne otepľovanie o 1,5 °C: osobitná správa IPCC o vplyve globálneho otepľovania o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a súvisiacich postupoch znižovania emisií skleníkových plynov v kontexte posilnenia glob álnej reakcie na hrozbu zmeny klímy, udržateľného rozvoja a úsilia o odstránenie chudoby) [Masson -Delmotte, V., P. Zhai, H. -O. Pörtner, D. Roberts, J. Skea, P.R. Shukla, A. Pirani, W. Moufouma -Okia, C. Péan, R. Pidcock, S. Connors, J.B.R. Matthews, Y. Chen , X. Zhou, M.I. Gomis, E. Lonnoy, T. Maycock, M. Tignorn a T. Waterfield (eds.)]. 5 IPBES 2019: Global Assessment on Biodiversity and Ecosystem Services (Globálne posúdenie biodiverzity a ekosystémových služieb). 6 Správa Európskej environmentálnej agentúr y Životné prostredie Európy – stav a perspektíva 2020 (Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2019). 12261/20 kg/ICB/eb 4 PRÍLOHA TREE 1.A SK (3) Vytýčený dlhodobý zámer je mimoriadne dôležitý pre prínos k hospodárskej a spoločenskej transformácii, vytváraniu pracovných miest a rastu i k dosiah nutiu cieľov udržateľného rozvoja, ktoré určila Organizácia Spojených národov, ako aj v záujme spravodlivého a nákladovo efektívneho spôsobu dosahovania teplotného cieľa podľa Parížskej dohody o zmene klímy z roku 2015, ktorá bola výsledkom 21. konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“). (4) V Parížskej dohode sa stanovuje dlhodobý cieľ udržať zvýšenie teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s úrovňami predindustriálneho obd obia a vynaložiť úsilie na to, aby zvýšenie teploty neprekročilo hodnotu 1,5 °C v porovnaní s úrovňami predindustriálneho obdobia7, a rovnako sa v nej zdôrazňuje dôležitosť adaptácie na nepriaznivé vplyvy zmeny klímy8 a zosúladenia finančných tokov s postu pom zameraným na dosiahnutie nízkych emisií skleníkových plynov a na rozvoj odolný voči zmene klímy9. (5) Účelom opatrení Únie a členských štátov v oblasti klímy je chrániť ľudí a planétu, blahobyt, prosperitu, zdravie, potravinové systémy, integritu ekosy stémov a biodiverzity pred hrozbou, ktorú predstavuje zmena klímy, v kontexte agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a pri napĺňaní cieľov Parížskej dohody, ako aj maximalizovať prosperitu v rámci hraníc planéty, zvýšiť odolnosť a znížiť mieru zraniteľnosti spo ločnosti voči zmene klímy. (6) Dosiahnutie klimatickej neutrality by si malo vyžadovať príspevok od všetkých odvetví hospodárstva […], v ktorých sú emisie alebo odstraňovanie emisií skleníkových plynov regulované právom Únie . […] (6a) V súvislosti s významom výroby a spotreby energie z hľadiska emisií skleníkových plynov je základným predpokladom prechod na bezpečný, udržateľný, finančne dostupný a spoľahlivý energetický systém, ktorého základom je dobre fungujúci vnútorný trh s energiou. Ďalšími dôle žitými faktormi umožňujúcimi naplniť zámer dosiahnuť klimatickú neutralitu sú digitálna transformácia, technologická inovácia, výskum a vývoj. 7 Článok 2 ods. 1 písm. a) Parížskej dohody. 8 Článok 2 ods. 1 písm. b) Parížskej dohody. 9 Článok 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody. 12261/20 kg/ICB/eb 5 PRÍLOHA TREE 1.A SK (7) Únia sa usiluje o realizáciu ambicióznej politiky spočívajúcej v opatreniach v oblasti klímy a zaviedla regu lačný rámec na dosiahnutie svojho cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030. Medzi právne predpisy na vykonanie tohto cieľa patrí okrem iných smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES10, ktorou sa vytvoril systém obchodovania s emisnými kv ótami skleníkových plynov v Únii, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/84211, ktorým sa zaviedli vnútroštátne ciele znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030, ako aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/84112, v ktorom sa č lenským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť rovnováhu medzi objemom existujúcich emisií skleníkových plynov a odstránených emisií skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva. (8) Komisia navyše vo svojom oznáme ní z 28. novembra 2018 s názvom „Čistá planéta pre všetkých: Európska dlhodobá strategická vízia pre prosperujúce, moderné, konkurencieschopné a klimaticky neutrálne hospodárstvo“ predstavila svoju víziu dosiahnutia nulovej bilancie emisií skleníkových ply nov v Únii do roku 2050 na základe sociálne spravodlivej a nákladovo efektívnej transformácie. 10 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32). 11 Nariadenie Európske ho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26). 12 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hos podárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1). 12261/20 kg/ICB/eb 6 PRÍLOHA TREE 1.A SK (9) Únia balíkom „Čistá energia pre všetkých Európanov“13 sleduje cieľ spočívajúci v ambicióznom pláne dekarbonizácie, a to predovšetkým prostredníctvom vybudovania spoľahlivej energetickej únie, čo zahŕňa ciele v oblasti energetickej efektívnosti a zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 vytýčené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ14 a smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/200115, ako aj prostredníctvom posilnenia relevantných právnych predpisov vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ16. (10) Únia je svetovým lídrom v kontexte prechodu na klimatickú neutralitu a je odhodlaná pomáhať stupňovať celosveto vé ambície a posilniť svetovú reakciu na zmenu klímy pomocou nástrojov, ktoré má k dispozícii a medzi ktoré patrí aj diplomacia v oblasti klímy. (10a) Únia by mala pokračovať vo svojich opatreniach v oblasti klímy a zostať v pozícii medzinárodného lídra v oblasti klímy aj po roku 2050 s cieľom chrániť ľudí a planétu pred hrozbou nebezpečnej zmeny klímy a v snahe o dosiahnutie teplotných cieľov stanovených v Parížskej dohode a v súlade s vedeckými posúdeniami IPCC. 13 COM(2016) 860 final z 30. novembra 2016. 14 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/ 125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1). 15 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82). 16 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 1 3). 12261/20 kg/ICB/eb 7 PRÍLOHA TREE 1.A SK (11) Európsky parlament vyzval na nevyhnutný prechod na klimaticky neutrálnu spoločnosť najneskôr do roku 2050 v záujme zabezpečenia úspechu tohto európskeho projektu17 a vyhlásil núdzový stav v oblasti klímy a životného prostredia18. Európska rada vo svojich záveroch z 12. decembra 201919 odsúhlasila zámer dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Únie v súlade s cieľmi Parížskej dohody a zároveň uznala potrebu zavedenia podporného rámca, ktorý bude prínosom pre všetky členské štáty a bude zahŕňať primerané nástroje, stimuly, podporu a investície s cieľom zabezpečiť nákladovo efektívnu, spravodlivú, ako aj sociálne vyváženú a korektnú transformáciu, pričom sa zohľadnia rozdielne vnútroštátne okolnosti, pokiaľ ide o východiskovú situáciu. Okrem toho uviedla , že transformácia si bude vyžadova ť významný objem verejných a súkromných investícií. […] EÚ 6. marca 2020 predložila zmluvným stranám Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy svoju dlhodobú stratégiu nízkoemisného rozvoja […] po tom, ako ju prijala Rada. (12) Únia by sa mala usilovať dosiahnuť na svojom území do roku 2050 rovnováhu medzi antropogénnymi emisiami skleníkových plynov zo zdrojov z celého hospodárstva a emisiami skleníkových plynov odstránených záchytmi . Záchyty zahŕňajú prirodzené a technologické riešenia, ako zmluvné strany uvádzajú vo svojich inventúrach skleníkových plynov predložených UNFCCC . […] Riešenia, ktoré sa zakladajú na technológiách zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS) a zachytávania a využívania oxidu uhličitého (CCU), môžu v členských štátoch, ktoré sa rozhodli tieto technológie využívať, zohrávať určitú úlohu pri dekarbonizácii, najmä pri zmierňovaní emisií z procesov v priemysle . O naplnenie zámeru Únie dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu na celom svojom území by sa mali usilovať všetky členské štáty kolektívne, pričom členské štáty, Európsky parlament, Rada a Komisia by mali prijímať opatrenia potrebné na umožnenie dosiahnutia tohto cieľa. Významnú časť týchto opatrení na naplnenie predmetného zámeru budú tvoriť opatrenia na úrovni Únie. 17 Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o európskom ekologickom dohovore [2019/2956(RSP)]). 18 Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. novembra 2019 o n údzovom stave v oblasti klímy a životného prostredia [2019/2930(RSP)]. 19 Závery, ktoré Eur ópska rada prijala na svojom zasadnutí 12. decembra 2019, EUCO 29/19, CO EUR 31, CONCL 9. 12261/20 kg/ICB/eb 8 PRÍLOHA TREE 1.A SK (12a) Európska rada vo svojich záveroch z 8. a 9. marca 2007 schválila cieľ Únie v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov na rok 2020 a v záveroch z 23. a 24. októbra 2014 schválila rámec politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030. Ustanoveniami tohto nariadenia o určení cieľa Únie v oblasti klímy do roku 2040 […] nie je dotknutá úloha Európskej rady pri vymedzovaní všeobecného politického smerovania a priorít pre rozvoj politiky Únie v oblasti klímy, ako sa uvádza v zmluvách. (13) […] (presunuté do nového odôvodnenia 10a ) (14) Kľúčovým aspektom dlhodobej celosvetovej reakcie na zmenu klímy je adaptácia na ňu. Preto by členské štáty a Únia mali zvýšiť svoju schopnosť adaptácie, posilniť svoju odolnosť a znížiť mieru zraniteľnosti voči zmene klímy, ako sa stanovuje v článku 7 Parížskej dohody, a takisto maximalizovať súvisiace prínosy uplatnením ďalších […]politík a právnych predpisov. Členské štáty by mali prijať komplexné národné adaptačné stratégie a plány. EÚ by sa mala usilovať o vytvorenie priaznivého regulačného prostredia pre vnútroštátne politiky a opatrenia zavedené členskými štátmi na adaptáciu na zmenu klímy. Zlepšenie odolnosti proti zmene klímy a schopnosti adaptovať sa na zmenu klímy si vyžad uje spoločné úsilie všetkých sektorov hospodárstva a spoločnosti, ako aj súdržnosť a konzistentnosť politík vo všetkých príslušných európskych právnych predpisoch a politikách. (14a) Ekosystémy, ľudia a hospodárstva vo všetkých regiónoch EÚ budú čeliť veľk ým vplyvom zmeny klímy, ako sú extrémne horúčavy, povodne, suchá, nedostatok vody, stúpanie hladiny morí, topiace sa ľadovce, lesné požiare, vývraty a poľnohospodárske straty. Nedávne extrémne udalosti už významne ovplyvňujú ekosystémy, čo má vplyv na sekvestráciu uhlíka a kapacity lesa a poľnohospodárskej pôdy v oblasti jeho ukladania. Zvýšiť schopnosť adaptácie a odolnosť pomáha minimalizovať vplyvy zmeny klímy a riešiť neodvrátiteľné vplyvy sociálne vyváženým spôsobom. Včasná príprava na takéto vplyvy je nákladovo efektívna a môže tiež viesť k značným vedľajším prínosom pre ekosystémy, zdravie a hospodárstvo. […] Prínosom pre zmierňovanie zmeny klímy, adaptáciu na ňu a ochranu biodiverzity môžu byť najmä riešenia blízke prírode. 12261/20 kg/ICB/eb 9 PRÍLOHA TREE 1.A SK (15) Členské štáty, Európ sky parlament, Rada a Komisia by pri vykonávaní relevantných opatrení na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni v záujme napĺňania zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu mali zohľadňovať prínos, ktorý transformácia na klimatickú neutralitu bude mať pre blaho občanov, prosperitu spoločnosti a konkurencieschopnosť hospodárstva; energetickú a potravinovú bezpečnosť a finančnú dostupnosť; spravodlivosť a solidaritu v členských štátoch i medzi nimi vzhľadom na ich hospodársku spôsobilosť, vnútroštátne okolnos ti ako sú napríklad osobitosti ostrovov , a potrebu postupnej konvergencie; potrebu zabezpečiť spravodlivú a sociálne korektnú transformáciu; najlepšie dostupné vedecké dôkazy, najmä zistenia IPCC; potrebu zahrnúť riziká súvisiace so zmenou klímy do rozhodn utí o investovaní a plánovaní; nákladovú účinnosť a technologickú neutralitu pri dosahovaní znižovania emisií skleníkových plynov a ich odstraňovaní i zvyšovaní odolnosti; postupné napredovanie v súvislosti s environmentálnou integritou a mierou ambiciózno sti. (16) Transformácia na klimatickú neutralitu si vyžaduje zmeny v celom spektre politík a kolektívne úsilie všetkých odvetví hospodárstva a spoločnosti, ako skonštatovala Komisia vo svojom oznámení s názvom Európska zelená dohoda. Európska rada vo svoji ch záveroch zo zasadnutia z 12. decembra 2019 uviedla, že všetky relevantné právne predpisy a politiky Únie musia byť v súlade s plnením zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu a prispievať k nemu, pričom sa v nich musí rešpektovať zásada rovnakých podmieno k pre všetkých, a vyzvala Komisiu, aby preskúmala, či je na tento účel potrebné upraviť existujúce pravidlá. 12261/20 kg/ICB/eb 10 PRÍLOHA TREE 1.A SK (17) [Ako Komisia oznámila vo svojom oznámení „Európska zelená dohoda“, posúdila v oznámení Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu na rok 2030 – Investícia do klimaticky neutrálnej budúcnosti v prospech našich občanov20 cieľ Únie týkajúci sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 na základe komplexného posúdenia vplyvu a s prihliadnutím na analýzu integrovaných národných energetický ch a klimatických plánov predložených Komisii v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999.21 Vzhľadom na cieľ klimatickej neutrality do roku 2050 by sa do roku 2030 mali znížiť emisie skleníkových plynov a malo by sa zlepšiť ich odstra ňovanie, aby sa čisté emisie skleníkových plynov, teda emisie po odpočítaní odstránených emisií, do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990 znížili minimálne o 55 %. Tento nový cieľ Únie v oblasti klímy na rok 2030 je následným cieľom na účely článku 2 bodu 11 nariadenia (EÚ) 2018/1999, a preto nahrádza celoúnijný cieľ týkajúci sa emisií skleníkových plynov na rok 2030 stanovený v uvedenom bode. Komisia by okrem toho do 30. júna 2021 mala posúdiť, ako by bolo potrebné zmeniť príslušné právne predpisy Ú nie, ktorými sa vykonáva cieľ v oblasti klímy do roku 2030, aby sa dosiahlo takéto zníženie čistých emisií.] 20 COM(2020) 562. 21 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuj e nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1). 12261/20 kg/ICB/eb 11 PRÍLOHA TREE 1.A SK (18) S cieľom zabezpečiť, aby Únia a členské štáty vytrvali na ceste k naplneniu vytýčeného zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu, ako aj zaručiť pokrok pri adaptácii na zmenu klímy by Komisia mala dosiahnutý pokrok pravidelne posudzovať , pričom by mala vychádzať z informácií stanovených v článku 7 vrátane informácií predložených a oznámených podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 . Aby bolo možné včas sa pripraviť na globálne hodnotenie uvedené v článku 14 Parížskej dohody, výsledky uvedeného posúdenia by sa mali od roku 2023 zverejňovať každých päť rokov do 30. septembra. To znamená, že správy podľa článku 35 a článku 29 ods. 5 uve deného nariadenia a v príslušných rokoch aj súvisiace správy podľa článku 29 ods. 1 a článku 32 by sa mali predkladať Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako výsledky uvedeného posúdenia. Ak by kolektívny pokrok členských štátov pri plnení zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu alebo pri adaptácii nebol dostatočný alebo opatrenia Únie neboli v súlade so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu alebo by neboli primerané na zvýšenie schopnosti adaptácie, posilnenie odolnosti alebo zníženie miery zrani teľnosti, Komisia by mala vykonať potrebné opatrenia v súlade so zmluvami. Takisto by mala pravidelne posudzovať relevantné vnútroštátne opatrenia a vydať odporúčania, ak zistí, že opatrenia členského štátu nie sú v súlade so zámerom dosiahnuť klimatickú n eutralitu alebo nie sú primerané na zvýšenie schopnosti adaptácie, posilnenie odolnosti alebo zníženie miery zraniteľnosti voči zmene klímy. 12261/20 kg/ICB/eb 12 PRÍLOHA TREE 1.A SK (19) Komisia by mala zaručiť spoľahlivé a objektívne posúdenie na základe najaktuálnejších vedeckých, technických a spoločensko -ekonomických zistení reprezentatívnych pre širokú škálu nezávislých expertíz a svoje posúdenia by mala založiť na relevantných informáciách vrátane informácií, ktoré predkladajú a nahlasujú členské štáty, správ Európskej environmentálnej agen túry, najlepších dostupných vedeckých dôkazov vrátane správ IPCC , ako aj na údajoch z pozorovania Zeme získaných v rámci Európskeho programu pozorovania Zeme Copernicus . Komisia by ďalej mala pri posúdení vychádzať z orientačnej lineárnej trajektórie, ktor á bude spájať klimatické ciele Únie na roky 2030 a 2040 po ich prijatí so zámerom Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu a bude slúžiť ako orientačný nástroj na odhadovanie a hodnotenie kolektívneho pokroku pri plnení zámeru Únie dosiahnuť klimatickú neutral itu. Touto orientačnou lineárnou trajektóriou nie je dotknuté žiadne rozhodnutie v oblasti určenia cieľa Únie v oblasti klímy na rok 2040 . Vzhľadom na skutočnosť, že Komisia sa zaviazala preskúmať spôsoby, ako by mohol verejný sektor využívať taxonómiu EÚ v kontexte Európskej zelenej dohody, dané posúdenie by malo zahŕňať informácie o environmentálne udržateľnom investovaní zo strany Únie i členských štátov v súlade s nariadením (EÚ) 2020/852 [nariadenie o taxonómii]22, keď také informácie budú k dispozícii. Komisia by mala využívať prípadné dostupné európske štatistiky a údaje a vyhľadávať možnosti odborného preskúmania. Európ ska environmentálna agentúra by mala podľa potreby pomáhať Komisii a v súlade s jej ročným pracovným programom. (20) Občania a komun ity majú rozhodujúcu úlohu pri ďalšom uskutočňovaní prechodu na klimatickú neutralitu, a preto treba uľahčiť silné zapojenie verejnosti a sociálnu angažovanosť pri opatreniach v oblasti klímy. Úlohou Komisie je angažovať sa vo všetkých sférach spoločnosti, a tak posilniť postavenie občanov a umožniť im podnikať kroky smerom k dosiahnutiu klimatickej neutrálnej spoločnosti odolnej proti zmene klímy, a to aj prostredníctvom Európskeho klimatického paktu. 22 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/852 z 18. júna 2020 o vytvorení rámca na uľahčenie udržateľných investícií a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/208 8 (Ú. v. EÚ L 198, 22.6.2020, s. 13). 12261/20 kg/ICB/eb 13 PRÍLOHA TREE 1.A SK (21) Na zabezpečenie predvídateľnosti a dôveryhodnosti pre všetky hospodárske subjekty vrátane podnikov, pracovníkov, investorov a spotrebiteľov, v záujme postupného znižovania emisií skleníkových plynov a nezvratného prechodu na klimatickú neutralitu by Komisia mala prípadne navrhnúť strednodobý cieľ Únie v oblasti klímy na rok 2040, a to najneskôr do šiestich mesiacov od prvého globálneho hodnotenia vykonaného podľa Parížskej dohody. Komisia môže prekladať návrhy na revíziu strednodobého cieľa [...], pričom zohľadní zistenia z posúdení uvedených v článkoch 5 a 6, ako aj výsledky globálneho hodnotenia a medzinárodného vývoja, a to aj v oblasti spoločných časových rámcov pre vnútroštátne stanovené príspevky. (22) V súlade so záväzkom Komisie dodržiavať zásady lepšej tvorby práva by sa malo rozvinúť úsilie o súlad jednotlivých nástrojov Únie týkajúcich sa znižovania emisií skleníkových plynov. Systém merania pokroku pri plnení zámeru dosiahnu ť klimatickú neutralitu, ako aj posudzovania súladu opatrení prijatých na účely uvedeného zámeru by mal vychádzať z riadiac eho rámca stanoveného v nariadení (EÚ) 2018/1999 a byť s ním v súlade, pričom by sa malo zohľadniť všetkých päť rozmerov energetickej únie . Predovšetkým je potrebné, aby sa systém pravidelného podávania správ a harmonogramu lehôt, v ktorých má Komisia vykonávať posúdenia, ako aj opatrení na základe predmetných správ zosúladil s povinnosťami členských štátov predkladať informácie a podávať správy, ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) 2018/1999. Nariadenie (EÚ) 2018/1999 by sa preto malo zmeniť tak, aby sa do jeho relevantných ustanovení začlenil zámer dosiahnuť klimatickú neutralitu. (23) Z podstaty zmeny klímy vyplýva, že ide o cezhraničný problém, v súvislosti s ktorým sú v záujme účinného doplnenia a posilnenia vnútroštátnych politík potrebné koordinova né opatrenia na úrovni Únie. Keďže ciele tohto nariadenia, medzi ktoré patrí konkrétny cieľ dosiahnuť do roku 2050 v Únii klimatickú neutralitu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu ich rozsahu a účinkov ich možno lepš ie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov, 12261/20 kg/ICB/eb 14 PRÍLOHA TREE 1.A SK PRIJALI TOTO NARIADENIE: Článok 1 Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti Týmto nariadením sa stanovuje rámec pre nezvratné a postupné znižovanie antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a zlepšenie ich odstraňovania pomocou […] záchytov v Únii. V tomto nariadení sa stanovuje záväzný zámer dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Únie v záujme plnenia dlhodobého teplotného cieľa stanoveného v článku 2 Parížskej dohody, ako aj rámec na dosahovanie pokroku pri plnení globálneho cieľa týkajúceho sa adaptácie na zmenu klímy stanoveného v článku 7 Parížskej dohody. [Stanovuje sa v ňom aj záväzný cieľ Únie v oblasti znižovania čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030.] Toto nariadenie sa vzťahuje na antropogénne emisie skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovanie pomocou […] záchytov skleníkových plynov uvedených v časti 2 prílohy V k nariadeniu (EÚ) 2018/1999. 12261/20 kg/ICB/eb 15 PRÍLOHA TREE 1.A SK Článok 2 Zámer dosiahnuť klimatickú neutralitu 1. Najneskôr do roku 2050 sa musí zabezpečiť vyváženosť emisií skleníkových plynov a ich odstránených objemov v celej Únii, ktoré sú r egulované v rámci práva Únie, čím sa do uvedeného termínu podarí dosiahnuť nulovú bilanciu emisií. 2. Príslušné inštitúcie Únie a členské štáty sú povinné prijať potrebné opatrenia na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, vďaka ktorým bude možné kolektívn e dosiahnuť zámer týkajúci sa klimatickej neutrality stanovený v odseku 1, a to s prihliadnutím na význam podpory spravodlivosti aj solidarity medzi členskými štátmi a na nákladovú efektívnosť pri dosahovaní tohto zámeru […]. 3. […] 4. […] 12261/20 kg/ICB/eb 16 PRÍLOHA TREE 1.A SK Článok 3 Strednodobé ciele v oblasti klímy 1. [S cieľom dosiahnuť zámer týkajúci sa klimatickej neutrality stanovený v článku 2 ods. 1 je záväzným cieľom Únie v oblasti klímy do roku 2030 zníženie čistých emisií skleníkových plynov (emisie po odpočítaní odstránených emisií) do roku 2030 minimálne o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.] 2. [Komisia do 30. júna 2021 preskúma príslušné právne predpisy Únie s cieľom umožniť dosiahnutie cieľa stanoveného v odseku 1 tohto článku a zámeru týkajúceho sa klima tickej neutrality stanoveného v článku 2 ods. 1 a zváži prijatie potrebných opatrení v súlade so zmluvami vrátane prijatia legislatívnych návrhov.] V rámci tohto preskúmania, ako aj v rámci budúcich preskúmaní Komisia posúdi najmä dostupnosť primeraných n ástrojov a stimulov pre mobilizáciu potrebných investícií podľa práva Únie, a podľa potreby navrhne príslušné opatrenia. 2a. V záujme naplnenia zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu, stanoveného v článku 2 ods. 1, sa stanoví cieľ v oblasti klímy pre celú Úniu do roku 2040 . Na tento účel Komisia najneskôr do šiestich mesiacov po prvom globálnom hodnotení uvedenom v článku 14 Parížskej dohody podľa potreby predloží návrh na zmenu tohto nariadenia tak, aby zahŕňal cieľ Únie v oblasti klímy do roku 2040 s prihliadnutím na zistenia z posúdení uvedených v článkoch 5 a 6 a na výsledky globálneho hodnotenia. 12261/20 kg/ICB/eb 17 PRÍLOHA TREE 1.A SK 3. Pri navrhovaní cieľa Únie v oblasti klímy do roku 2040 v súlade s odsekom 2a Komisia prihliada na: a) nákladovú účinnosť a energetickú efektívnosť; b) konk urencieschopnosť hospodárstva Únie; c) najlepšiu dostupnú technológiu; d) energetickú efektívnosť, cenovú dostupnosť energie a bezpečnosť jej dodávok; e) spravodlivosť a solidaritu medzi členskými štátmi a v rámci nich; f) potrebu zabezpečiť perspektívnu e nvironmentálnu účinnosť a napredovanie; g) investičné potreby a príležitosti; h) potrebu zabezpečiť spravodlivú a sociálne korektnú transformáciu; i) medzinárodný vývoj a úsilie vynaložené na dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody, ako aj kľúčového cieľa Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy; j) najlepšie dostupné a najnovšie vedecké dôkazy vrátane najnovších správ IPCC. 5. Komisia môže do šiestich mesiacov od druhého globálneho hodnotenia navrhnúť revíziu cieľa Únie v oblasti klímy do roku 2040 v súlade s článkom 9a tohto nariadenia […]. 6. Ustanovenia tohto článku sa preskúmavajú na základe medzinárodného vývoja a úsilia vyvíjaného na dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody, a to aj s prihliadnutím na výsledky m edzinárodných rokovaní o spoločných časových rámcoch pre vnútroštátne stanovené príspevky. 12261/20 kg/ICB/eb 18 PRÍLOHA TREE 1.A SK Článok 4 Adaptácia na zmenu klímy 1. Úlohou príslušných inštitúcií Únie a členských štátov je zabezpečovať nepretržitý pokrok pri zlepšovaní schopnosti adaptácie, p osilňovaní odolnosti a znižovaní zraniteľnosti voči zmene klímy v súlade s článkom 7 Parížskej dohody. 1a. Príslušné inštitúcie Únie a členské štáty tiež zabezpečia, aby sa politiky týkajúce sa adaptácie v Únii a v členských štátoch navzájom podporovali, v ytvárali vedľajší prínos pre sektorové politiky a podporovali lepšie začleňovanie adaptácie na zmenu klímy do všetkých oblastí politiky. 2. Členské štáty vypracujú a vykonávajú adaptačné stratégie a plány […], ktoré sú založené na solídnych východiskových ukazovateľoch v oblasti zraniteľnosti voči zmene klímy a na súvisiacich posúdeniach pokroku. Článok 5 Posúdenie pokroku Únie a jej opatrení 1. Do 30. septembra 2023 a potom každých 5 rokov Komisia posúdi spolu s posúdením stanoveným v článku 29 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2018/1999: a) kolektívny pokrok všetkých členských štátov pri plnení zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveného v článku 2 ods. 1 […]; b) kolektívny pokrok všetkých členských štátov pri adaptácii v zmysle článku 4. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade závery tohto posúdenia spolu so správou o stave energetickej únie vypracovanou v príslušnom kalendárnom roku v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) 2018/1999. 12261/20 kg/ICB/eb 19 PRÍLOHA TREE 1.A SK 2. Do 30. septembra 2023 a potom každých 5 rokov Komisia preskúma: a) súlad opatrení Únie so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveným v článku 2 ods. 1 […]; b) súlad opatrení Únie so zabezpečovaním pokroku pri adaptácii v zmysle článku 4. 3. Ak Komisia na základe posúdenia uvedeného v odsekoch 1 a 2 zistí, že opat renia Únie nie sú v súlade so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveným v článku 2 ods. 1 alebo nie sú v súlade so zabezpečovaním pokroku pri adaptácii v zmysle článku 4, alebo zistí, že pokrok pri plnení zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu ale bo pokrok pri adaptácii v zmysle článku 4 nie je dostatočný, prijme potrebné opatrenia v súlade so zmluvami […]. 4. Pred prijatím akéhokoľvek návrhu opatrenia alebo legislatívneho návrhu Komisia posúdi daný návrh z hľadiska zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveného v článku 2 ods. 1 […], a túto analýzu zahrnie do akéhokoľvek posúdenia vplyvu sprevádzajúceho tieto opatrenia alebo návrhy, pričom výsledok uvedeného posúdenia zverejní v čase prijatia predmetného návrhu. Komisia tiež posúdi, či je návrh opatrenia alebo legislatívny návrh v súlade so zabezpečovaním pokroku pri adaptácii v zmysle článku 4. Článok 6 Posúdenie vnútroštátnych opatrení 1. Do 30. septembra 2023 a potom každých 5 rokov Komisia preskúma: a) súlad identifikovaných vnútroštátnych opatrení na základe národných energetických a klimatických plánov alebo dvojročných správ o pokroku predkladaných v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999, ktoré sú relevantné pre plnenie zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu s tanoveného v článku 2 ods. 1, s uvedeným zámerom […]; 12261/20 kg/ICB/eb 20 PRÍLOHA TREE 1.A SK b) súlad príslušných vnútroštátnych opatrení so zabezpečovaním pokroku pri adaptácii v zmysle článku 4, s prihliadnutím na národné adaptačné stratégie uvedené v článku 4 ods. 2. Komisia predloží Európs kemu parlamentu a Rade závery tohto posúdenia spolu so správou o stave energetickej únie vypracovanou v príslušnom kalendárnom roku v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) 2018/1999. 2. Ak Komisia v rámci náležitého posúdenia kolektívneho pokroku posudzované ho v súlade s článkom 5 ods. 1 zistí, že opatrenia členského štátu nie sú v súlade s uvedeným zámerom […] alebo nie sú v súlade so zabezpečovaním pokroku pri adaptácii v zmysle článku 4, môže pre tento členský štát vydať odporúčania. Komisia je povinná tie to odporúčania sprístupniť verejnosti. 3. Ak sa vydá odporúčanie v súlade s odsekom 2, uplatňujú sa tieto zásady: a) dotknutý členský štát náležite zohľadní odporúčanie v duchu solidarity medzi členskými štátmi a Úniou, ako aj medzi členskými štátmi navzájom; b) vo svojej prvej správe o pokroku predloženej v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) 2018/1999 dotknutý členský štát uvedie v roku nasledujúcom po roku, v ktorom bolo dané odporúčanie vydané, akým spôsobom toto odp orúčanie náležite zohľadnil. Ak sa dotknutý členský štát rozhodne nezohľadniť odporúčanie alebo jeho podstatnú časť, poskytne Komisii svoje odôvodnenie; c) odporúčania by mali byť doplnkom k najnovším odporúčaniam pre jednotlivé krajiny vydaným v kontexte európskeho semestra. 12261/20 kg/ICB/eb 21 PRÍLOHA TREE 1.A SK Článok 7 Spoločné ustanovenia o posúdení zo strany Komisie -2. Komisia pri svojom prvom a druhom posúdení uvedenom v článku 5 a článku 6 vychádza z orientačnej lineárnej trajektórie, ktorou sa stanovuje cesta znižovania čistých emisií na úrovni Únie tak, že sa cieľ Únie v oblasti klímy do roku 2030 uvedený v článku 3 ods. 1 spája s cieľom Únie v oblasti klímy do roku 2040 po jeho prijatí a so zámerom dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveným v článku 2 ods. 1. [Východiskovým bodom trajektórie je cieľ Únie v oblasti klímy do roku 2030 stanovený v článku 2a ods. 1.] -1. Komisia následne pri každom posúdení vychádza z orientačnej lineárnej trajektórie, ktorou sa spája cieľ Únie v oblasti klímy do roku 2040 po jeho prijatí so zámerom dosiahnuť klimatickú neutrali tu stanoveným v článku 2 ods. 1. 1. Komisia bude okrem vnútroštátnych opatrení uvedených v článku 6 ods. 1 písm. a) pri svojom posúdení uvedenom v článkoch 5 a 6 vychádzať aspoň: a) z informácií predložených a oznámených podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999; b) zo správ Európskej environmentálnej agentúry (EEA) a Spoločného výskumného centra Komisie (JRC) ; c) z európskych štatistík a údajov vrátane údajov z Európskeho programu pozorovania Zeme Copernicus a údajov o nahlásených a predpokladaných stratách spôsobených nepriaznivými vplyvmi klímy, ak sú k dispozícii, ako aj d) z najlepších dostupných vedeckých dôkazov vrátane najnovších správ IPCC , IPBES a iných medzinárodných […] organizácií ; ako aj e) zo všetkých doplňujúcich informácií o environmentál ne ud ržateľných investíciách zo strany Únie a členských štátov, a to vrátane prípadných informácií o investíciách v súlade s nariadením (EÚ) 2020/852 [nariadenie o taxonómii]. 12261/20 kg/ICB/eb 22 PRÍLOHA TREE 1.A SK 2. EEA pomáha Komisii pri príprave posúdenia uvedeného v článkoch 5 a 6 v súlade so svojím ročným pracovným programom. Článok 8 Účasť verejnosti Úlohou Komisie je angažovať sa vo všetkých sférach spoločnosti, a tak posilniť postavenie občanov a umožniť im podnikať kroky smerom k dosiahnutiu spravodlivej a sociálne korektnej transformácie na klimaticky neutrálnu spoločnosť odolnú proti zmene klímy. Komisia bude zodpovedná za uľahčenie inkluzívneho a dostupného procesu na všetkých úrovniach vrátane vnútroštátnej, regionálnej či miestnej úrovne a s účasťou sociálnych partnerov, podnikateľske j komunity, občanov a občianskej spoločnosti, s cieľom umožniť výmenu najlepších postupov a identifikovať opatrenia, ktoré prispejú k dosiahnutiu zámerov tohto nariadenia. Okrem toho môže Komisia vychádzať aj z viacúrovňových dialógov v oblasti klímy a energetiky, ktoré zaviedli členské štáty v súlade s článkom 11 nariadenia (EÚ) 2018/1999. Článok 9 […] (Článok sa vypúšťa) 12261/20 kg/ICB/eb 23 PRÍLOHA TREE 1.A SK Článok 9a Preskúmanie Do šiestich mesiacov od každého globálneho hodnotenia podľa Parížskej dohody Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o fungovaní tohto nariadenia spolu so závermi z posúdení podľa článkov 5 a 6, pričom zohľadní potrebu zabezpečiť pokrok pri plnení zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu podľa článku 2 ods. 1 a zabezpečiť súlad s pokrokom pri adapt ácii podľa článku 4. Komisia môže podľa potreby Európskemu parlamentu a Rade predložiť návrhy na zmenu tohto nariadenia. Článok 10 Zmeny nariadenia (EÚ) 2018/1999 Nariadenie (EÚ) 2018/1999 sa mení takto: (1) V článku 1 ods. 1 sa písmeno a) nahrádza takto: „a) vykonávanie stratégií a opatrení určených na splnenie zámeru Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveného v článku 2 nariadenia .../... [európsky právny predpis v oblasti klímy], zámerov a cieľov energetickej únie a v prvom desaťročnom období od roku 2021 do roku 2030 najmä cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy do roku 2030;“. (2) V článku 2 sa bod 7 nahrádza takto: „7. „projekcie“ sú predpovede antropogénnych emisií skleníkových plynov zo zdrojov a ich odstraňovania záchytmi alebo vývoja energ etického systému vrátane aspoň kvantitatívnych odhadov na obdobie šiestich po sebe idúcich budúcich rokov končiacich číslom 0 alebo 5, ktoré nasledujú bezprostredne po roku nahlasovania;“. 12261/20 kg/ICB/eb 24 PRÍLOHA TREE 1.A SK (3) V článku 3 ods. 2 sa písmeno f) nahrádza takto: „f) posúdenia vplyvov plánovaných politík a opatrení na splnenie zámerov uvedených v písmene b) tohto odseku vrátane ich súladu so zámerom Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveným v článku 2 nariadenia .../... [európsky právny predpis v oblasti klímy], s dlhodobý mi cieľmi v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov podľa Parížskej dohody a dlhodobými stratégiami v zmysle článku 15;“. (4) V článku 8 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno e): „e) spôsob, akým existujúce politiky a opatrenia a plánované politiky a opatren ia prispievajú k splneniu zámeru Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu, ktorý je stanovený v článku 2 nariadenia .../... [európsky právny predpis v oblasti klímy].“. (5) Článok 11 sa nahrádza takto: „Článok 11 Viacúrovňový dialóg v oblasti klímy a energetiky Každý členský štát je povinný zaviesť viacúrovňový dialóg v oblasti klímy a energetiky podľa vnútroštátnych pravidiel, v rámci ktorého budú môcť miestne orgány, organizácie občianskej spoločnosti, podnikateľská komunita, investori a iné príslušn é zainteresované strany a široká verejnosť aktívne spolupracovať a diskutovať o možnostiach splnenia zámeru Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu, ktorý je stanovený v článku 2 nariadenia .../... [európsky právny predpis v oblasti klímy], ako aj o rôznych s cenároch, s ktorými sa (aj v dlhodobom horizonte) počíta v rámci politík v oblasti energetiky a klímy, pričom musí preskúmať dosiahnutý pokrok, pokiaľ už nedisponuje systémom slúžiacim na rovnaký účel. V rámci daného dialógu sa môžu prediskutovať integrova né národné energetické a klimatické plány.“. 12261/20 kg/ICB/eb 25 PRÍLOHA TREE 1.A SK (6) V článku 15 ods. 3 sa písmeno c) nahrádza takto: „c) dosiahnutiu dlhodobého zníženia emisií skleníkových plynov a zlepšeniu ich odstraňovania záchytmi vo všetkých sektoroch v súlade so zámerom Únie dosiahnu ť klimatickú neutralitu stanoveným v článku 2 nariadenia .../... [európsky právny predpis v oblasti klímy] v kontexte potrebného znižovania emisií a zlepšovania ich odstraňovania záchytmi v súlade s Medzivládnym panelom pre zmenu klímy (IPCC) s cieľom zníž iť emisie skleníkových plynov Únie nákladovo efektívnym spôsobom a zvýšiť odstraňovanie záchytmi pri plnení cieľov Parížskej dohody týkajúcich sa teploty v záujme toho, aby sa v rámci Únie dosiahla rovnováha medzi antropogénnymi emisiami skleníkových plyno v zo zdrojov a odstraňovaním záchytmi […] a prípadne následne dosiahli negatívne emisie ;“ (7) V prílohe I sa časť 1 mení takto: a) V oddiele A v odseku 3.1.1 sa bod i) nahrádza takto: „i) Politiky a opatrenia na dosiahnutie cieľa stanoveného v nariadení (EÚ) 2018/842 uvedeného v bode 2.1.1 a politiky a opatrenia na dosiahnutie súladu s nariadením (EÚ) 2018/841 vzťahujúce sa na všetky kľúčové sektory produkujúce emisie a sektory určené na zintenzívnenie odstraňovania emisií v záujme splnenia zámeru dosiahn uť klimatickú neutralitu, stanoveného v článku 2 nariadenia .../... [európsky právny predpis v oblasti klímy]“; b) V oddiele B sa dopĺňa tento bod 5.5: „5.5. Príspevok plánovaných politík a opatrení k splneniu zámeru Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu st anoveného v článku 2 nariadenia …/… [európsky právny predpis v oblasti klímy]“; 12261/20 kg/ICB/eb 26 PRÍLOHA TREE 1.A SK (7a) Článok 45 sa nahrádza takto: Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do šiestich mesiacov od každého globálneho hodnotenia dohodnutého podľa článku 14 Parížskej doh ody správu o fungovaní tohto nariadenia, jeho príspevku k riadeniu energetickej únie, jeho príspevku k dlhodobým cieľom Parížskej dohody, pokroku pri plnení cieľov v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 a zámeru Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu stano veného v článku 2 ods. 1 nariadenia.../... [európsky právny predpis v oblasti klímy], dodatočných cieľoch energetickej únie a súlade ustanovení o plánovaní, podávaní správ a monitorovaní uvedených v tomto nariadení s inými právnymi predpismi Únie alebo rozhodnutiami týkajúcimi sa UNFCCC a Parížskej dohody. Správy Komisie môžu byť v prípade potreby doplnené legislatívnymi návrhmi. (8) V prílohe VI sa v písmene c) bod viii) nahrádza takto: „viii) posúdenie prínosu politiky alebo opatrenia k splneniu zámeru Únie dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveného v článku 2 nariadenia .../... [európsky právny predpis v oblasti klímy] a k plneniu dlhodobej stratégie uvedenej v článku 15;“. 12261/20 kg/ICB/eb 27 PRÍLOHA TREE 1.A SK Článok 11 Nadobudnutie účinnosti Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli Za Európsky parlament Za Radu predseda predseda.	18,826	1
2013/92013E003784/92013E003784_IT.txt_26	Eurlex	Open Government	CC-By	2,013	None	None	Spoken	7,433	13,917	The Commission is of the opinion that, while support for renewable energy can be justified amongst other things to correct a number of market failures, Germany and other Member States need to reform their support schemes in order to make them more market-oriented and cost-effective. The Commission furthermore considers that with the growing share of renewables it becomes urgent to Europeanise to a greater extent support schemes to minimise distortions of the internal market. That is why the Commission will publish guidance on renewable energy support schemes mid 2013. 3. The impacts and interactions described above are of concern to the Commission and are being taken into account as the Commission prepares its guidance on renewable energy support schemes. Likewise, the Commission is reviewing the current Guidelines on state aid for environmental protection with a view to making support schemes less distortive. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-003864/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (8. apríla 2013) Vec: Zhoršujúca sa kríza Štvrťročné hodnotenie Európskej komisie – pokiaľ hovoríme o otázke zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe – viedlo k zisteniu, že sociálna kríza v Európe sa stále zhoršuje. Navyše, podľa vedeckej štúdie z ostatného obdobia, existuje spojitosť medzi úspornými opatreniami a zvýšeným počtom samovrážd. Je dôležité, aby európske inštitúcie napriek ekonomickej kríze vynakladali úsilie na zmiernenie tvrdej askézy vedúcej k zhoršovaniu životných podmienok miliónov Európanov. Akými konkrétnymi krokmi chce Komisia prispieť k rozbitiu začarovaného kruhu krízy, úsporných opatrení a nezamestnanosti? Odpoveď pána Rehna v mene Komisie (7. júna 2013) Komisia si je vedomá problémov, ktoré spôsobuje súčasná hospodárska a finančná kríza, pokiaľ ide o chudobu a sociálnu súdržnosť a je plne odhodlaná zaistiť najzraniteľnejším skupinám spoločnosti podporu. Ďalšie informácie o stratégii Európa 2020: http://ec.europa.eu/economy_finance/structural_reforms/europe_2020/index_en.htm 1. Spomedzi nedávno navrhnutých konkrétnych iniciatív možno uviesť Balík o investíciách do sociálnej oblasti z februára 2013, ktorý poskytuje členským štátom usmernenie o efektívnejších a účinnejších sociálnych politikách. Finančné zdroje EÚ budú nápomocné pri podporovaní politík sociálnych investícií prijatých členskými štátmi. 2. Pre ďalší viacročný finančný rámec Komisia navrhuje, aby sa aspoň 25 % kohéznych fondov pridelilo ESF 2. Pre ďalší viacročný finančný rámec Komisia navrhuje, aby sa aspoň 25 % kohéznych fondov pridelilo ESF (605) Pre ďalší viacročný finančný rámec prijala Európska rada vo februári 2013 rozhodnutie vyčleniť 6 miliárd EUR na Iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (2014 – 2020) na podporu cieľov Balíka pre zamestnanosť mladých a najmä na vykonávanie iniciatívy Záruka pre mladých, v rámci ktorej sa členské štáty vyzývajú, aby zaistili, že mladí ľudia do veku 25 rokov budú dostávať kvalitné pracovné ponuky a budú mať prístup ku kontinuálnemu vzdelávaniu, učňovskej príprave alebo odbornej príprave do štyroch mesiacov, odkedy sa stanú nezamestnanými alebo ukončia formálne vzdelávanie. (English version) Question for written answer E-003864/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (8 April 2013) Subject: The worsening crisis In relation to employment and the social situation in Europe, the European Commission’s quarterly assessment produced the finding that Europe’s social crisis continues to worsen. According to a recent scientific study, moreover, there is a link between cost-cutting measures and increases in the suicide rate. It is important for European institutions, despite the economic crisis, to make efforts to mitigate the tough austerity measures that lead to deteriorating living standards for millions of Europeans. What concrete steps does the Commission intend to take to help break the vicious circle of crisis, cost-cutting and unemployment? Answer given by Mr Rehn on behalf of the Commission (7 June 2013) The Commission is aware of the challenges posed by the current economic and financial crisis in terms of poverty and social cohesion, and it is fully committed to ensuring adequate support for the most vulnerable groups of society. For more information on Europe 2020: http://ec.europa.eu/economy_finance/structural_reforms/europe_2020/index_en.htm 1. Among concrete initiatives proposed recently are the Social Investment Package of February 2013 which gives guidance to Member States on more efficient and effective social policies. EU funds will be instrumental in supporting social investment policies taken by the Member States. 2. For the next multi-annual financial framework, the Commission proposes that at least 25% of cohesion funds be allocated to the ESF 2. For the next multi-annual financial framework, the Commission proposes that at least 25% of cohesion funds be allocated to the ESF (606) For the next MFF and EC decision in February 2013 European Council decided to allocate a EUR 6 billion Youth Employment Initiative (2014-2020) to support the objectives of the Youth Employment Package and notably the implementation of the Youth Guarantee, which calls on Member States to ensure that all young people under the age of 25 receive a good quality offer of employment, continued education, an apprenticeship or a traineeship within a period of four months of becoming unemployed or leaving formal education. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-003865/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (8. apríla 2013) Vec: Násilnosti voči ženám v Kolumbii V Kolumbii, rovnako ako v iných krajinách, ženy trpia v dôsledku násilia a diskriminácie vo všetkých oblastiach svojho života. Narastá počet prípadov domáceho i sexuálneho násilia páchaného na ženách. Hoci bol dosiahnutý pokrok, pokiaľ ide o formálne uznanie týchto zločinov, nedostatočné uplatňovanie noriem vedie k zhoršeniu násilia. Navyše, tamojší ozbrojený konflikt prehlbuje diskrimináciu a násilie, ktorému sú ženy dennodenne vystavené. S ohľadom na danú ťažkú situáciu – akými možnosťami opatrení disponuje Komisia v snahe eliminovať násilné činy páchané na ženách v tejto krajine? Odpoveď podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Ashtonovej v mene Komisie (1. júla 2013) Dovoľujem si upriamiť pozornosť váženej pani poslankyne na odpoveď na predchádzajúcu písomnú otázku E-003811/2013, pán Romeva i Rueda (607). Tá poukazuje na to, že je nesmierne dôležité, aby bola téma problémov žien v ozbrojených konfliktoch uvedená v návrhu stratégie EÚ pre ľudské práva v Kolumbii a aby bola súčasťou aktivít EÚ v oblasti rozvojovej pomoci, ktoré podporujú ženské organizácie a obhajkyne ľudských práv. Na všeobecnejšej úrovni je násilie voči ženám v Kolumbii v značnej miere dôsledkom tamojšieho prevládajúceho vnútorného ozbrojeného konfliktu, vylúčenia žien zo sociálneho a ekonomického života alebo ide o dôsledok sociálno-ekonomických rozdielov. Stratégia EÚ týkajúca sa jej angažovania v Kolumbii vychádza z predpokladu, že musí byť sprevádzaná snahou o mier a stabilitu. Mier a stabilita sú zároveň podmienkou pre uspokojivý a inkluzívny rozvoj, pričom násilné konflikty sú, naopak, považované za najväčšiu prekážku ľudského rozvoja v Kolumbii. Spolupráca EÚ v rámci nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) v Kolumbii sa preto zameriava na poskytovanie nástrojov, ktoré môžu pomôcť dosiahnuť trvalo udržateľný mier, a na podporu úsilia o integrovaný rozvoj na miestnej a regionálnej úrovni vrátane mnohých aktivít súvisiacich s rodovými otázkami. V platnosti sú aj ďalšie nástroje politiky EÚ, ako napr. dohoda o obchode medzi EÚ a Kolumbiou/Peru. (English version) Question for written answer E-003865/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (8 April 2013) Subject: Violence against women in Colombia In Colombia, as in other countries, women suffer from violence and discrimination in all areas of their lives. The number of cases of domestic and sexual violence committed against women is increasing. Although there has been progress in the formal recognition of these crimes, shortcomings in the application of rules are leading to a worsening of the violence. In addition, the armed conflict exacerbates the discrimination and violence which women face on a daily basis. In view of the difficult situation — what means does the Commission have at its disposal for the effort to end the violent acts committed against women in this country? Answer given by High Representative/Vice-President Ashton on behalf of the Commission (1 July 2013) The Honourable Member's attention is referred to the reply given to previous Written Question E-003811/2013 by Mr Romeva i Rueda (608), referring to the prominence that the theme of women in armed conflict is given in the draft EU human rights strategy for Colombia, as well as to EU development aid actions in support of women's organisations and women human rights defenders. On a more general level, violence against women in Colombia is to a significant extent a function of the prevalence of the internal armed conflict in Colombia, as well as of socioeconomic exclusion and disparities. The EU's strategy for its engagement with Colombia is based on the premise that fair, inclusive development is a condition for, and must go hand in hand with the pursuit of, peace and stability, and that conversely, violent conflict is the main impediment to human development in Colombia. EU cooperation under the Development Cooperation Instrument (DCI) in Colombia therefore concentrates on providing tools for the pursuit of sustainable peace and on fostering integrated development efforts at local and regional level, including a number of activities with a gender focus. Other tools of EU policy, including the Trade Agreement between the EU and Colombia/Peru, have the same finality. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-003866/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (8. apríla 2013) Vec: Bahrajn hnaný k zodpovednosti za brutalitu Vzhľadom na situáciu v Bahrajne je mimoriadne naliehavé usilovať o nastolenie okamžitých opatrení namierených voči porušovaniu ľudských práv a zároveň je potrebné vynaložiť úsilie na prepustenie politických väzňov. Aktivisti za ľudské práva sú väznení, mnohým obyvateľom je odopieraný prístup k zdravotnej starostlivosti, zvyšuje sa policajná brutalita voči študentom či demonštrantom. Je opodstatnené a dôležité, aby v danej situácii i OSN naliehala na bahrajnskú vládu v snahe dospieť k ukončeniu násilností v krajine. Akým spôsobom sa o stabilizáciu vyhrotenej situácie vie pričiniť tiež Komisia? Odpoveď podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Ashtonovej v mene Komisie (6. júna 2013) PK/VP pozorne sleduje celkovú situáciu v Bahrajne. Svedčia o tom početné vyhlásenia, závery Rady a mnohé kontakty s Bahrajnom, a to aj na najvyššej úrovni, ako aj vysielanie vysokopostavených úradníkov ESVČ do Bahrajnského kráľovstva zo sídla ESVČ aj z delegácie Únie v Rijáde, ktorá je oficiálne akreditovaná pre Bahrajn. PK/HV aj naďalej využíva všetky dostupné diplomatické nástroje na vyjadrenie svojich stanovísk. Predovšetkým nabáda všetky strany, aby nevyvolávali násilie, jasne odmietali všetky formy násilia a úplne vykonali odporúčania bahrajnskej nezávislej vyšetrovacej komisie. PK/VK okrem toho pri viacerých príležitostiach pripomenula, že Európska únia je pripravená poskytnúť pomoc v záujme dosiahnutia skutočného národného zmierenia a zabezpečenia lepšej ochrany ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ o to Bahrajn požiada. Ak má byť takáto pomoc užitočná, musia ju prijať všetky strany v krajine. EÚ v súčasnosti zavádza program financovaný pomocou nástroja stability, ktorý je zameraný na odbornú prípravu sudcov a prokurátorov v oblasti niektorých ľudských práv. (English version) Question for written answer E-003866/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (8 April 2013) Subject: Making Bahrain responsible for the brutality With regard to the situation in Bahrain, it is extremely urgent to push for the adoption of immediate measures to tackle human rights violations, and efforts must also be made for the release of political prisoners. Human rights activists are imprisoned, many people are denied access to healthcare, and police brutality against students and demonstrators is rising. In the given situation, it is both justified and important for the UN to urge the Bahrain Government to make efforts towards ending the violence in the country. How does the Commission intend to contribute towards stabilising the tense situation? Answer given by High Representative/Vice-President Ashton on behalf of the Commission (6 June 2013) The HR/VP is closely following the overall situation in Bahrain. The numerous statements, Council Conclusions, and the many contacts with Bahrain, also at the highest level, bear witness of this, as does the dispatching of top-ranking EEAS officials to the Kingdom, both from the Headquarters and the EU Delegation in Riyadh, officially accredited to Bahrain. The HR/VP continues to use all available diplomatic tools to express her views, notably calling all sides to refrain from inciting violence and to reject it unequivocally in all its forms and to fully implement the recommendations of the Bahraini Independent Commission of Inquiry. She has also reminded, on several occasions, that the European Union stands ready to provide support to achieve genuine national reconciliation and to ensure better protection of human rights and fundamental freedoms this process, if, as and when requested by Bahrain. For such support to be useful, it must be accepted by all sides in the country. For the moment, the EU is establishing a programme, funded via the Instrument for Stability to address training of judges and prosecutors on certain human rights issues. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-003867/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (8. apríla 2013) Vec: Pokrok krajín pri obnoviteľných zdrojoch Európska komisia prijala správu o pokroku členských štátov pri dosahovaní cieľov do roku 2020 v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Väčšina krajín vrátane Slovenska splnila svoje záväzky a ciele, avšak výhľad na splnenie cieľov Komisia nevidí príliš optimisticky. Zástupcovia Komisie však zároveň uviedli, že je predovšetkým potrebné vytvoriť pre investorov atmosféru dôvery a istoty, znížiť administratívnu záťaž a zvýšiť prehľadnosť v plánovaní. Akými konkrétnymi krokmi či opatreniami sa chce Komisia pričiniť o dosiahnutie tohto cieľa? Odpoveď pána Oettingera v mene Komisie (21. mája 2013) S cieľom vytvoriť väčšiu istotu a stabilitu, pokiaľ ide o rámcové podmienky pre energiu z obnoviteľných zdrojov, Komisia zamýšľa prijať usmernenia o najlepších postupoch pri vytváraní a reforme schém na podporu energie z obnoviteľných zdrojov. Tieto usmernenia sa majú opierať o najlepšie postupy členských štátov a určovať, aké konkrétne kroky má členský štát podniknúť, aby vypracoval nákladovo účinnú schému na podporu energie z obnoviteľných zdrojov, ktorá mu umožní dosahovať záväzné ciele do roku 2020. Komisia takisto zamýšľa poskytnúť odporúčania týkajúce sa reformného procesu podporných schém, aby boli viac trhovo orientované a aby postupne znižovali úrovne podpory. Komisia najmä zastáva pevné stanovisko, že v dobre riadenom reformnom procese sa treba vyhýbať retroaktívnym zmenám podporných schém. (English version) Question for written answer E-003867/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (8 April 2013) Subject: Progress of countries in renewable sources The European Commission has adopted the Renewable energy progress report on Member States' progress towards achieving the 2020 targets. Most countries, including Slovakia, met their commitments and targets, but the outlook does not look very promising in terms of the Commission fulfilling its targets. The Commission’s representatives have, at the same time, stated that above all, it is necessary to create an atmosphere of trust and confidence for investors, to reduce the administrative burden and increase transparency in planning. What specific steps or measures does the Commission intend to take in order to achieve this target? Answer given by Mr Oettinger on behalf of the Commission (21 May 2013) In order to create more certainty and stability as regards the framework conditions for renewable energy, the Commission intends to adopt guidance on best practice for renewable energy support scheme design and reform. The intention is to base this on best practice from Member States and indicate what concrete steps a Member State should follow to design a cost-efficient support scheme for renewable energy that also allows it to attain the binding 2020 targets. The Commission also intends to give recommendations for the process of reforming support schemes with a view to making them more market oriented and gradually reducing support levels. Notably, the Commission holds the firm view that in a well-managed reform process retroactive changes to support schemes need to be avoided. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-003868/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (8. apríla 2013) Vec: Nebezpečné demontáže lodí v rozvojových krajinách Podľa Výboru pre životné prostredie by sa demontáže, šrotovanie a recyklácie starých lodí Únie mali robiť len v Úniou schválených zariadeniach, financovaných prostredníctvom recyklačného poplatku. Cieľom takýchto opatrení je zastaviť majiteľov porušujúcich a obchádzajúcich pravidlá EÚ, podľa ktorých je zakázaný vývoz nebezpečných odpadov do nečlenských krajín OECD. Nedomnievajú sa zástupcovia Komisie, že účinným riešením by mohlo byť napríklad aplikovanie rôznych foriem finančných stimulov? Nebol by i toto vhodný spôsob, ako by lode mohli byť demontované v riadnych zariadeniach na recykláciu? Odpoveď pána Potočnika v mene Komisie (16. mája 2013) V marci roku 2012 komisári Potočnik a Kallas spoločne predložili návrh nového nariadenia o recyklácii lodí. V posúdení vplyvu, ktoré vypracovala Komisia, sa vysvetľuje, prečo možnosť vytvorenia fondu/poskytnutia finančných stimulov bola vylúčená už v počiatočnom štádiu (609). Hlavným prvkom návrhu Komisie je umožniť demontáž lodí plaviacich sa pod vlajkami EÚ len vo vhodných recyklačných zariadeniach. (English version) Question for written answer E-003868/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (8 April 2013) Subject: Safe dismantling of boats in developing countries According to the Environment Committee, the dismantling, scrapping and recycling of old EU ships should only be carried out in EU‐authorised facilities that are funded through a recycling tax. These measures seek to prevent shipowners from violating and circumventing EU rules banning the export of hazardous waste to non‐OECD countries. Does the Commission not feel that applying various types of financial stimulus could be an effective solution? Would it not be appropriate for ships to be dismantled in proper recycling facilities? Answer given by Mr Potočnik on behalf of the Commission (16 May 2013) In March 2012, Commissioners Potočnik and Kallas jointly presented a proposal for a new Regulation on Ship Recycling. The impact assessment of the Commission explains why the option of a fund / financial incentive was discarded at an early stage (610). The main element of the Commission proposal is to allow the dismantling of ships flying EU flags only in appropriate recycling facilities. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-003869/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (8. apríla 2013) Vec: Jednoduchšie cestovanie v Európskej únii V nadchádzajúcom období sa poslanci Európskeho parlamentu plánujú venovať okrem iného aj problematike cestovania v rámci členských štátov Únie. Posilnenie práv a bezpečnosti cestujúcich, zvýšenie kvality európskych letísk či väčšia hospodárska súťaž na železniciach – týmto a mnohým ďalším otázkam chcú poslanci a poslankyne Parlamentu venovať svoju pozornosť. Akými konkrétnymi krokmi sa chce Komisia pričiniť o to, aby bolo rôznymi druhmi dopravy uľahčené cestovanie v Európe i mimo nej? Odpoveď pána Kallasa v mene Komisie (15. mája 2013) Biela kniha o doprave (611) načrtáva víziu Komisie o konkurencieschopnom dopravnom systéme efektívne využívajúcom zdroje, ktorý zachováva mobilitu a zároveň znižuje závislosť od ropy, ale aj emisie a preťaženie. Ústredným aspektom tejto stratégie je zlepšenie kvality osobnej dopravy s cieľom podporiť multimodalitu a použitie neindividuálnych dopravných prostriedkov. Cieľom niektorých iniciatív Komisie je vyššia kvalita dopravy. Zopár aktuálnych príkladov je uvedených nižšie. S cieľom posilniť práva cestujúcich Komisia plánuje zabezpečiť jednotný výklad právnych predpisov EÚ týkajúcich sa leteckej dopravy (612), ochrany cestujúcich v prípade platobnej neschopnosti leteckých spoločností (613), ako aj spoločných zásad vo všetkých druhoch dopravy (614). Cieľom budúcich iniciatív je zlepšenie informačných služieb o multimodálnom cestovaní a služieb plánovania. Vzhľadom na dôležitú úlohu letísk v reťazci leteckej dopravy Komisia navrhla revíziu súčasných pravidiel upravujúcich prideľovanie prevádzkových intervalov na preplnených letiskách (615), čím by sa umožnilo lepšie využitie existujúcej kapacity letísk v EÚ a každý rok by tak mohlo pribudnúť až 24 miliónov cestujúcich. Revízia existujúcich pravidiel upravujúcich poskytovanie služieb pozemnej obsluhy (616) by navyše mala zlepšiť efektívnosť a kvalitu služieb na letiskách v EÚ. Čo sa týka železničnej dopravy, Komisia prijala štvrtý železničný balík, ktorý obsahuje šesť legislatívnych návrhov. Tieto návrhy podporujú viac inovácií v oblasti železničnej dopravy v EÚ otváraním trhov vnútroštátnej osobnej dopravy v EÚ hospodárskej súťaži a poskytujú značné technické a štrukturálne reformy, ktoré budú súčasťou spomínaného otvorenia trhov (617). Tieto iniciatívy by mali pomôcť poskytovať lepšiu kvalitu a širší výber v rámci služieb železničnej dopravy v celej Európe. (English version) Question for written answer E-003869/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (8 April 2013) Subject: Easier travel in the European Union In the forthcoming period, MEPs are planning to address, among other things, the issue of travel within the framework of EU Member States. Strengthening passenger rights and safety, improving the quality of European airports and boosting competition on the railways are some of the many issues MEPs want to look into. What specific steps does the Commission intend to take to facilitate travel by various forms of transport in Europe and beyond? Answer given by Mr Kallas on behalf of the Commission (15 May 2013) The White Paper on transport (618) sets out the Commission’s vision for a competitive and resource-efficient transport system that preserves mobility while at the same time reduces oil dependency, emissions and congestion. A central aspect of this strategy is the improvement of the quality of passenger travel, with a view to boost multimodality and the use of non-individual transport means. Several Commission initiatives are aimed at better quality travel and some recent examples are set out below. In order to strengthen passengers' rights the Commission intends to ensure a uniform interpretation of EC laws in air transport (619), passenger protection in the event of airline insolvency (620) as well as common principles in all transport modes (621). Future initiatives also envisage improving multimodal travel information and planning services. Considering the crucial role airports play in the aviation chain, the Commission has proposed a revision of the current rules governing allocation of slots at congested airports (622), which could allow a better use of the existing capacity at EU airports and up to 24 million addtitional passengers to be accomodated each year. In addition, a revision of the existing rules governing provision of groundhandling services (623) should improve the efficiency and quality of services at EU airports. Regarding the railway transport, the Commission adopted the 4th Railway Package containing six legislative proposals. These encourage more innovation in EU railways by opening EU domestic passenger markets to competition and provide for substantial technical and structural reforms accompanying this market opening (624). These initiatives should help deliver better quality and a wider choice in railway services across Europe. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-003870/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (8. apríla 2013) Vec: Európska občianska iniciatíva Prvého apríla toho roku oslávila Európska občianska iniciatíva prvé výročie svojho vzniku. Počas uplynulých dvanástich mesiacov európski občania prostredníctvom tejto iniciatívy poukázali na rôzne problémy, napr. na otázky ochrany životného prostredia, zastavenia pokusov na zvieratách, poplatkov za mobilný telefón. Výnimkou nebola ani snaha o zníženie maximálnej povolenej rýchlosti v mestách na 30 km/h. Samotný prínos Európskej občianskej iniciatívy spočíva predovšetkým v skutočnosti, že umožňuje občanom vyzvať Komisiu, aby sa ich podnetmi zaoberala. Môže byť Komisia i vďaka tejto platforme k občanom ešte bližšie? Ak áno, ako konkrétne? Odpoveď pána Šefčoviča v mene Komisie (15. mája 2013) Vďaka iniciatíve občanov môžu občania priamo vyzvať Komisiu, aby predložila právne predpisy týkajúce sa oblastí, ktoré ich zajímajú. Iniciatíva umožňuje, aby boli ich názory vypočuté a aby sa daný problém stal súčasťou programu Komisie, čo posilní ich úlohu vo vytváraní politík EÚ. Aj keď si Komisia zachováva svoje právo na predkladanie návrhov a preto nie je povinná prijať návrh, ktorý predložila iniciatíva občanov, vo všetkých prípadoch náležite zváži žiadosti predložené prostredníctvom iniciatívy občanov v súlade s postupom uvedeným v článku 10 a 11 nariadenia o iniciatíve občanov. Komisia preto verí, že tento nástoj participovanej demokracie môže pozitívnym spôsobom prispieť k európskej demokracii a vytváraniu politiky EÚ a tým k zblíženiu Komisie a EÚ ako celku s občanmi. (English version) Question for written answer E-003870/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (8 April 2013) Subject: European Citizens' Initiative The European Citizens’ Initiative celebrated its first anniversary on April 1 2013. During the past 12 months, European citizens have used the Initiative to raise various issues, such as environmental protection, halting experiments on animals and mobile telephone charges. There has also been an attempt to reduce the speed limit in towns to 30 km/h. The actual benefit of the European Citizens’ Initiative above all lies in the fact that it enables citizens to invite the Commission to deal with their initiatives. Can this platform help the Commission come even closer to citizens? If so, how? Answer given by Mr Šefčovič on behalf of the Commission (15 May 2013) The Citizens' Initiative allows citizens to call directly on the Commission to bring forward new legislation on matters of interest to them. It offers citizens a way to make their voices heard and to put an item on the agenda of the Union, which reinforces their involvement in shaping EU policies. Whilst the Commission retains its right of initiative and is therefore not bound to adopt a proposal following the submission of a citizens’ initiative, it will in all cases give serious consideration to the requests made through citizens' initiatives in accordance with the procedure foreseen in Articles 10 and 11 of the regulation on the citizens' initiative. The Commission therefore believes that this participatory democracy instrument can make a very positive contribution both to European democracy and to EU policy making and will thus contribute to bringing the Commission and the EU as a whole closer to citizens. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-003871/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (8. apríla 2013) Vec: Záchrana cyperských bánk Väčšina popredných predstaviteľov Európskeho parlamentu v uplynulých dňoch predostrela názor, že snaha o záchranu cyperských bánk by sa nemala odohrávať na úkor obyčajných ľudí. Taktiež, okrem iného sa lídri politických skupín kriticky vyjadrovali o „nedostatku transparentnosti a demokratickej zodpovednosti“ v pôvodnom riešení navrhnutom ministrami eurozóny. Môže sa i Komisia zasadiť za to, aby občania – sporitelia, ktorí vložia peniaze na bankové účty, mali istotu, že si ich z nich môžu opäť vybrať? Ako by bolo možné dosiahnuť, aby na snahu zachrániť cyperské banky nedoplácali práve občania? Odpoveď pána Rehna v mene Komisie (7. júna 2013) Komisia opätovne potvrdzuje zásadu, že vklady v bankách v Európskej únii sú garantované až do výšky 100 000 EUR na účet v rámci jednej banky. Osobitné politické opatrenia, ktoré sa v súčasnosti vykonávajú na Cypre túto zásadu potvrdzujú. Len pri vyšších vkladoch (vyšších ako 100 000 EUR) sa požadovalo, aby ich majitelia prispeli na financovanie nedostatku kapitálu v dvoch hlavných bankách, Bank of Cyprus (Cyperská banka) a Cyprus Popular Bank (Cyperská ľudová banka). Prístup ku vkladom v iných bankách je obmedzený len dočasne a proporčne, vzhľadom na finančnú stabilitu v krajine. Kontroly kapitálu sú už voľnejšie a v súčasnosti sa uvažuje nad ich úplným ukončením v budúcnosti, vzhľadom na to, v Únii sa uznáva sloboda voľného pohybu kapitálu. Nedostatok kapitálu dvoch hlavných bánk sa musel pokryť buď tak, že sa vyžadovalo financovanie od akcionárov banky, veriteľov a v krajnom prípade aj majiteľov najväčších vkladov, alebo tak, že by ho zaplatili daňoví poplatníci. (English version) Question for written answer E-003871/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (8 April 2013) Subject: The Cypriot bank rescue In recent days, most of the European Parliament’s senior representatives have advanced the view that efforts to save the Cypriot banks should not be at the expense of ordinary people. Political group leaders have also, among other things, criticised the ‘lack of transparency and democratic accountability’ in the original resolution proposed by euro area ministers. Can the Commission back the principle that savers who deposit money in bank accounts should feel confident that they will be able to withdraw it later? How might it be possible to try and rescue the Cypriot banks without making the citizens pay? Answer given by Mr Rehn on behalf of the Commission (7 June 2013) The Commission reaffirms the principle that deposits at banks in the Union are guaranteed up to EUR 100 000 per account with a single bank. The specific policy measures currently being implemented in Cyprus confirm this principle. Only large deposits, in excess of the limit of EUR 100 000, have been required to contribute to the funding of the capital shortfall at the two major banks, Bank of Cyprus and Cyprus Popular Bank. Access to deposits at other banks is restricted only temporarily and proportionally, due to considerations about financial stability in the country. The capital controls have been already loosened, and are of course meant to be fully removed in the future, in recognition of the freedom of capital in the Union. The capital shortfall of the two major banks had to be funded either by requiring the bank's shareholders, creditors and, in this unique case, major deposit holders or by requiring the Cypriot taxpayers to pay. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-003872/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (8. apríla 2013) Vec: Zjednodušený proces zaevidovania vozidla pri sťahovaní sa do iného členského štátu Únie Na nemalé problémy s prevozom vozidla z jedného členského štátu do druhého sa sťažuje a poukazuje pomerne mnoho Európanov. V ostatnom čase sa poslanci a poslankyne venovali práve aj tejto problematike a výsledkom ich snáh by malo byť i akési zjednodušenie pravidiel v danej oblasti. Dochádzanie do práce v pohraničných oblastiach, nákup ojazdených áut v inej krajine Únie alebo strávenie polovice roka v letnej rezidencii s vlastným autom – to všetko by mohlo byť v budúcnosti menej náročné i podstatne menej finančne zaťažujúce. V čom spočíva návrh Komisie v snahe zjednodušiť zaevidovanie áut pri sťahovaní sa v rámci členských štátov Európskej únie? Odpoveď pána Tajaniho v mene Komisie (30. mája 2013) Komisia prijala 4. apríla 2012 návrh nariadenia, ktorým sa zjednodušuje prevoz motorových vozidiel už zaevidovaných v inom členskom štáte v rámci jednotného trhu (625). V tomto návrhu sa stanovuje, že členský štát môže vyžadovať evidenciu vozidla už evidovaného v inom členskom štáte len v prípade, ak držiteľ osvedčenia o evidencii má svoj obvyklý pobyt na jeho území. Návrh tiež obsahuje ustanovenie, podľa ktorého v prípade, že držiteľ osvedčenia o evidencii zmení svoj obvyklý pobyt z jedného do druhého členského štátu, musí požiadať o evidenciu svojho vozidla v inom členskom štáte do šiestich mesiacov po svojom príchode. Toto je doplnené ustanoveniami, ktorými sa zjednodušujú postupy opätovnej evidencie vozidiel a ktorými sa znižujú administratívne a byrokratické formality kladené na občanov prostredníctvom elektronického systému na výmenu informácií medzi členskými štátmi. Podľa návrhu orgány zodpovedné za evidenciu vozidiel udelia svojim partnerom v iných členských štátoch prístup k súboru údajov uložených v úradnej evidencii vozidiel a vymenovaných v prílohe I k tomuto návrhu. O tomto návrhu sa v súčasnosti diskutuje v Európskom parlamente a Rade. (English version) Question for written answer E-003872/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (8 April 2013) Subject: Simplifying the process of vehicle registration when moving to another EU Member State Many European citizens are complaining about and highlighting the numerous problems involved in transferring a vehicle from one Member State to another. MEPs have also addressed this issue recently, and their efforts should result in a simplification of the rules in this area. Getting to work in border regions, buying a second-hand car in another EU country or spending half the year at your summer home with your own car — this should all be much easier in future and much less expensive. What is the Commission’s proposal regarding the effort to simplify vehicle registration when moving between Member States? Answer given by Mr Tajani on behalf of the Commission (30 May 2013) On 4 April 2012, the Commission adopted a proposal for a regulation simplifying the transfer of motor vehicles registered in another Member State within the single market (626). This proposal provides that a Member State may only require the registration of a vehicle already registered in another Member State if the holder of the registration certificate is normally resident in its territory. The proposal also contains a provision that where the holder of the registration certificate moves his normal residence to another Member State, he shall request registration of a vehicle registered in another Member State within a period of six months following his arrival. The above is complemented by provisions simplifying the procedures for the re-registration of vehicles and reducing the administrative and bureaucratic formalities on citizens through an electronic system for the exchange of information among Member States. According to the proposal, vehicle registration authorities shall grant their counterparts in other Member States access to a set of data which is stored in the official vehicle registers and enumerated in Annex I of the proposal. This proposal is currently being discussed in the European Parliament and the Council. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-003873/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (8. apríla 2013) Vec: Korigovanie debát o klíme Každoročné summity, na ktorých sa zúčastňujú delegácie takmer 200 krajín, zástupcovia mimovládnych organizácií i biznisu, si v poslednej dobe vysluhujú predovšetkým kritiku za neúčinnosť, zdĺhavý postup, netransparentnosť, málo čiastkových dohôd a veľa prísľubov. Naviac, takéto konferencie sú finančne pomerne náročné. I Európska komisia pripúšťa, že každoročné rokovania na klimatických summitoch pod záštitou OSN nie sú zvlášť veľkým prínosom. Akým spôsobom by teda podľa Komisie mohlo dôjsť k zefektívneniu rokovaní OSN v rámci danej problematiky? Odpoveď pani Hedegaardovej v mene Komisie (24. mája 2013) Komisia nesúhlasí s názorom, že rokovania o globálnej zmene klímy v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy neprinášajú nijaké výsledky. Hoci sú nevyhnutne zložité, v posledných rokoch sa vďaka nim dosahuje stabilný pokrok. Na poslednom samite v Dauhe sa uzavreli dve paralelné rokovania, ktoré sa začali v roku 2006. Vyše 90 krajín vrátane všetkých štátov s najsilnejšími ekonomikami, z ktorých pochádza viac než 80 % celosvetových emisií, sa dohodlo, že do roku 2020 znížia emisie, prípadne obmedzia ich nárast. Značne sa zvýšila aj transparentnosť opatrení a sprístupnili sa veľké sumy verejných i súkromných financií v oblasti klímy na podporu opatrení v rozvinutých a rozvojových krajinách. Vzhľadom na naliehavosť tejto výzvy sa už otvorilo druhé kolo rokovaní, ktoré v súčasnosti prebiehajú efektívnym spôsobom, t. j. v rámci jedného súboru rokovaní. Komisia však súhlasí s tým, že nastal čas hľadať ďalšie spôsoby, ako zefektívniť rokovací proces a dohliadať, aby prinášal očakávané výsledky, a to možno úpravou rozhodovacích postupov. Môže sa napríklad uvažovať nad zjednodušením pracovných procesov, vývojom procedurálnych pravidiel, ktorými by sa dalo vyhnúť systematickému hľadaniu konsenzu, alebo zmenou frekvencie konferencií zúčastnených strán. Komisia 26. marca v konzultačnom oznámení „Medzinárodná dohoda o zmene klímy, ktorá sa má prijať v roku 2015: utváranie medzinárodnej politiky v oblasti klímy po roku 2020“ (kapitola 5) uviedla tieto a ďalšie možnosti, ako zefektívniť rokovania OSN. Komisia v rámci prípravy rokovacej pozície EÚ v súvislosti s touto problematikou otvorila proces verejných konzultácií (627). Konzultácie sa ukončia 26. júna 2013. (English version) Question for written answer E-003873/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (8 April 2013) Subject: Correcting the climate debate The annual summits attracting delegations from almost 200 countries and representatives of non-governmental organisations and business have recently faced criticism in particular over their ineffectiveness, lengthy procedures, lack of transparency, small number of partial agreements and large number of promises. These conferences are, moreover, quite costly in financial terms. Even the European Commission concedes that the annual talks at climate summits under UN auspices are not particularly beneficial. How, in the Commission's view, might the UN negotiations on this issue be made more effective? Answer given by Ms Hedegaard on behalf of the Commission (24 May 2013) The Commission does not share the view that global climate negotiations under the United Nations Framework Convention on Climate change are not delivering. Despite their intrinsic complexity, steady progress has been made in recent years. At the last climate summit in Doha, two parallel negotiations that were mandated in 2006 were concluded. Besides, more than 90 countries, including all major economies, representing more than 80% of global emissions, agreed to reduce their emissions or to limit the growth of their emissions by 2020. Transparency of actions has been vastly improved, and significant amounts of public and private climate finance have been mobilised to support action in developed and developing countries. Given the urgency of the challenge, the next round of negotiations has already been launched and is now taking place through a streamlined process, i.e. through one single negotiating track. At the same time the Commission shares the view that time has come to look into ways to further enhance the effectiveness and accountability of the negotiating process, possibly by revisiting decision-making procedures, for instance by looking at ways to streamline agendas, to develop rules of procedures so as to move away from systematic consensus or to revisit the frequency of Conferences of Parties. The Commission has set out on 26 March these and further options for strengthening the effectiveness of the UN negotiations in its Consultative Communication ‘The 2015 International Climate Change Agreement: Shaping international climate policy beyond 2020’ (Chapter 5). In preparation of the EU's negotiating position on this matter, the Commission has launched a public consultation process (628) . This consultation will close on 26.06.2013. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-003874/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (8. apríla 2013) Vec: Oživenie cyperskej ekonomiky znovuotvorením kasín Posledný marcový týždeň Cyprus po niekoľkých mesiacoch vyjednávania dospel k uzatvoreniu dohody vzťahujúcej sa na 10-miliardovú medzinárodnú pomoc. Prezident Nikos Anastasiades predstavil dvanásťbodový plán, ktorý by v nadchádzajúcich dňoch mal byť odsúhlasený vládou. Súčasťou zmieňovaného plánu sú napríklad daňové úľavy pre firmy, pokiaľ svoje zisky reinvestujú na ostrove, či takisto zrušenie zákazu kasín. Snahou o cyperskú záchranu pravdepodobne dôjde k prehĺbeniu recesie a k zániku tisícok pracovných miest. Je v možnostiach Komisie prispieť ku konsolidácii situácie na Cypre a k zmierneniu týchto negatívnych javov? Odpoveď pána Rehna v mene Komisie (3. júna 2013) Komisia zaznamenala opatrenia, ktoré ohlásil prezident Anastasiades. Rozhodnutie zrušiť zákaz kasín je na zvážení cyperskej vlády, pokiaľ sa riadi pravidlami o hazardných hrách stanovenými podľa Zmluvy o EÚ. Vážená pani poslankyňa možno bude súhlasiť, že napriek problémom v bankovom sektore Cyprus naďalej ponúka atraktívne podnikateľské prostredie s modernými telekomunikáciami a infraštruktúrou, vzdelanú a kvalifikovanú pracovnú silu, dobre rozvinuté služby pre podniky či relatívne nízke daňové sadzby. To všetko vedie k priamym zahraničným investíciám. Kombinácia takéhoto prostredia, politík orientovaných na rast a stabilitu a štrukturálnych reforiem potvrdených programom úpravy hospodárstva je oporou pre vytvorenie nového modelu rastu na Cypre. S cieľom zmierniť očakávané negatívne hospodárske a sociálne vplyvy na hospodársku recesiu, Komisia zriaďuje podpornú skupinu pre Cyprus, ktorá bude cyperským orgánom pomáhať v ich úsilí zreformovať model rastu cyperského hospodárstva. Jej cieľom je urobiť všetko, čo bude v jej možnostiach, aby pomohla zmierniť sociálne dôsledky hospodárskeho šoku, a to najmä jednoduchým a rýchlym vytvorením nových typov hospodárskej činnosti, zmobilizovaním prostriedkov z rôznych nástrojov EÚ a podporou úsilia cyperských orgánov obnoviť finančnú, hospodársku a sociálnu stabilitu. (English version) Question for written answer E-003874/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (8 April 2013) Subject: Cypriot economic recovery through a reopening of casinos In the last week of March, after several months of negotiations, Cyprus concluded an agreement on 10 billion of international aid. President Nicos Anastasiades presented a twelve-point plan, which is expected to be approved by the Government in the next few days. The plan includes, for example, tax relief for companies that reinvest their profits in the island, and the lifting of a ban on casinos. The attempts to rescue Cyprus are likely to deepen the recession and cost thousands of jobs. Can the Commission do anything to help consolidate the situation in Cyprus and mitigate these negative effects? Answer given by Mr Rehn on behalf of the Commission (3 June 2013) The Commission has taken note of the measures announced by President Anastasiades. The decision to lift the ban on casinos is at the discretion of the Cypriot Government as long as it follows the rules on gaming and gambling established under the EU Treaty. The Honourable Member may agree that, despite the shrinkage of its banking sector, Cyprus continues to offer an attractive business environment with modern telecommunications and infrastructure, a well-educated and skilled labour force, well-developed business services and relatively low tax rates, all of which are conducive to foreign direct investment. The combination of such an environment and the stability-and-growth-oriented policy mix and structural reforms endorsed by the economic adjustment programme underpin the emergence of a new growth model for Cyprus. As a way of mitigating the expected negative economic and social effects linked to the economic recession, the Commission is setting up a Support Group for Cyprus, which will assist the Cypriot authorities in their efforts to reform the growth model of the Cypriot economy. Its objective is to do all within its power to help alleviate the social consequences of the economic shock by facilitating a quick emergence of new types of economic activity, by mobilising funds from EU instruments, and by supporting the Cypriot authorities' efforts to restore financial, economic and social stability. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-003875/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (8. apríla 2013) Vec: Britský premiér David Cameron odvracia imigrantov prichádzajúcich zo štátov Únie Britský premiér avizoval zmeny v migračnom zákone s cieľom zamedzenia prístupu migrantov k sociálnej ochrane a k bývaniu. Prístup cudzincov k sociálnym dávkam zvažuje obmedziť po šiestich mesiacoch ich pobytu v krajine. Podľa jeho slov ľudia nemôžu donekonečna nástojiť na dávkach. Je v kompetencii Komisie ovplyvniť túto situáciu? Prípadne zasiahnuť tak, aby novonastolený spôsob bol akceptovateľný pre obe strany – pre tú britskú a zároveň i pre európskych migrantov? Odpoveď pána Andora v mene Komisie (12. júna 2013) Komisia a členské štáty vrátane Spojeného kráľovstva prostredníctvom pracovnej skupiny správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia spoločne pracujú na vyjasnení a zlepšení uplatňovania kritéria obvyklého pobytu vnútroštátnymi orgánmi členských štátov na účely poskytnutia prístupu občanom EÚ k dávkam sociálneho zabezpečenia. Platné právne predpisy EÚ obsahujúce pravidlá zachovania právneho postavenia pracovníkov a právneho postavenia osôb hľadajúcich si zamestnanie v EÚ umožňujú určitý obmedzený manévrovací priestor pre vnútroštátne orgány. Predovšetkým, členské štáty môžu od osôb hľadajúcich si zamestnanie v EÚ po uplynutí 6 mesiacov vyžadovať, aby preukázali, že si hľadajú prácu a majú skutočnú šancu zamestnať sa. Okrem toho, právne predpisy EÚ umožňujú za podrobne stanovených podmienok obmedziť dobu zachovania právneho postavenia pracovníka na 6 mesiacov. Komisia má preto v úmysle pozorne sledovať, či sú zmeny navrhnuté v Spojenom kráľovstve a – čo je ešte dôležitejšie – ich následné vykonávanie v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z právnych predpisov EÚ. (English version) Question for written answer E-003875/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (8 April 2013) Subject: UK Prime Minister David Cameron turns away immigrants from EU countries The UK Prime Minister has announced changes to immigration law aimed at limiting access to social security and housing for immigrants. He is considering limiting access to social benefits for foreigners staying more than six months in the country. In his view, people should not claim benefits indefinitely. Is it within the Commission’s power to influence this situation? Could it perhaps intervene to make the new procedure acceptable to both sides — to the British and also to European immigrants? Answer given by Mr Andor on behalf of the Commission (12 June 2013) The Commission is working with Member States, including the UK, in a working group of the Administrative Commission for the Coordination of Social Security Systems to clarify and improve the application of the habitual residence test by Member State national authorities for granting EU nationals access to social security benefits. The existing EU acquis on the rules concerning retention of worker status and status as an EU jobseeker allows a certain limited margin of manoeuvre for national authorities. In particular, Member States may require EU jobseekers, after a period of 6 months, to provide evidence that they are looking for work and have a genuine chance of being engaged. Also, in carefully delimited circumstances, EC law allows the period of retention of worker status to be limited to 6 months. The Commission intends therefore to monitor carefully whether the changes proposed by the UK, and importantly their subsequent implementation, comply with the obligations imposed by EC law. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-003876/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (8. apríla 2013) Vec: Násilie páchané na zvieratách v Bulharsku V uplynulých dňoch vyvolalo u širokej bulharskej verejnosti vlnu nevôle verejné napadnutie psa baseballovou pálkou. Ako sa javí, polícia akoby ani nemala záujem previnilca potrestať. Je tiež dosť zarážajúce, že Bulharsko ako členský štát Európskej únie, navyše v 21. storočí, nemá vôľu trestať zločiny páchané na zvieratách i napriek tomu, že disponuje zákonom „Animal Welfare“ zakazujúcim neľudské zaobchádzanie so zvieratami. Je v možnostiach Komisie dopomôcť k náprave situácie v Bulharsku v rámci zmieňovanej problematiky? Ako by bolo možné účinne predchádzať tomu, aby sa takéto otrasné a kruté činy opakovali? Odpoveď pána Borga v mene Komisie (6. júna 2013) Táto záležitosť spadá do výlučnej právomoci členských štátov, ktoré zvyčajne majú vlastné vnútroštátne predpisy proti takým činom. Komisia nemá žiadnu právomoc na nápravu tohto druhu situácie. (English version) Question for written answer E-003876/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (8 April 2013) Subject: Violence against animals in Bulgaria Bulgaria has recently seen a wave of public outrage, after a dog was attacked with a baseball bat in public. The police were seemingly not even interested in punishing the offender. It is also quite shocking that Bulgaria, a Member State of the European Union, is unwilling in the 21st century to punish crimes committed against animals, even though it has an animal welfare law that prohibits the inhumane treatment of animals.	18,459	1
2013/22013D0064/22013D0064_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,013	None	None	Spoken	489	1,235	L_2013291SK.01001901.xml 31.10.2013 SK Úradný vestník Európskej únie L 291/19 ROZHODNUTIE SPOLOČNÉHO VÝBORU EHP č. 64/2013 z 3. mája 2013, ktorým sa mení príloha II (Technické predpisy, normy, skúšky a certifikácia) k Dohode o EHP SPOLOČNÝ VÝBOR EHP, so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“), a najmä na jej článok 98, keďže: (1) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 788/2012 z 31. augusta 2012 týkajúce sa koordinovaného viacročného kontrolného programu Únie na roky 2013, 2014 a 2015 s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí pesticídov a posúdiť vystavenie spotrebiteľov rezíduám pesticídov v potravinách rastlinného a živočíšneho pôvodu a na nich (1) sa má začleniť do Dohody o EHP. (2) Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 788/2012 zrušuje vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1274/2011 (2) začlenené do Dohody o EHP, a preto je potrebné odkaz naň v rámci Dohody o EHP vypustiť. (3) Toto rozhodnutie sa týka právnych predpisov o potravinách. Právne predpisy týkajúce sa potravín sa neuplatňujú na Lichtenštajnsko, pokým platnosť Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami zahŕňa aj Lichtenštajnsko, ako je uvedené v úvode ku kapitole XII prílohy II k Dohode o EHP. Toto rozhodnutie sa preto neuplatňuje na Lichtenštajnsko. (4) Príloha II k Dohode o EHP by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE: Článok 1 Kapitola XII prílohy II k Dohode o EHP sa mení takto: 1. Text bodu 68 [vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1274/2011] sa vypúšťa. 2. Za bod 73 [nariadenie Komisie (EÚ) č. 1048/2012] sa vkladá tento bod: „74. 32012 R 0788: vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 788/2012 z 31. augusta 2012 týkajúce sa koordinovaného viacročného kontrolného programu Únie na roky 2013, 2014 a 2015 s cieľom zabezpečiť dodržiavanie maximálnych hladín rezíduí pesticídov a posúdiť vystavenie spotrebiteľov rezíduám pesticídov v potravinách rastlinného a živočíšneho pôvodu a na nich (Ú. v. EÚ L 235, 1.9.2012, s. 8). Ustanovenia nariadenia sa na účely tejto dohody vykladajú s týmito úpravami: a) V článku 1 sa dopĺňa toto: ‚Island môže v rokoch 2013, 2014 a 2015 aj naďalej odoberať vzorky z rovnakých 61 pesticídov, ktoré boli monitorované v potravinách na jeho trhu v roku 2012, a podrobovať ich analýze.‘ b) V bode 5 prílohy II sa dopĺňa toto: ‚IS 12 () 15 () NO 12 () 15 (**)‘ “ Článok 2 Znenie vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 788/2012 v islandskom a nórskom jazyku, ktoré sa uverejní v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie, je autentické. Článok 3 Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 4. mája 2013 pod podmienkou, že boli vykonané všetky oznámenia podľa článku 103 ods. 1 Dohody o EHP (3). Článok 4 Toto rozhodnutie sa uverejní v oddiele EHP Úradného vestníka Európskej únie a v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie. V Bruseli 3. mája 2013 Za Spoločný výbor EHP predseda Gianluca GRIPPA (1) Ú. v. EÚ L 235, 1.9.2012, s. 8. (2) Ú. v. EÚ L 325, 8.12.2011, s. 24. (3) Ústavné požiadavky neboli oznámené.	5,099	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/170c9a93-dfdd-4154-a676-b88ddb7c9fbd_97	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,011	A Bizottság 540/2011/EU végrehajtási rendelete ( 2011. május 25. ) az 1107/2009/EK európai parlamenti és tanácsi rendeletnek a jóváhagyott hatóanyagok jegyzéke tekintetében történő végrehajtásáról EGT-vonatkozású szöveg	None	Spoken	11,612	27,605	Príslušné členské štáty zabezpečia, aby oznamovateľ predložil Komisii ďalšie informácie o metódach určovania rezíduí účinnej látky difenakum v telesných tekutinách. Zabezpečia, aby oznamovateľ predložil tieto informácie Komisii do 30. novembra 2011. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby oznamovateľ predložil Komisii ďalšie informácie o špecifikáciách vyrobenej účinnej látky. Zabezpečia, aby oznamovateľ tieto štúdie predložil Komisii do 31. decembra 2009. 291 didecyl(dimetyl)amónium-chlorid CAS č. nepridelené CIPAC č. nepridelené Didecyl(dimetyl)amónium-chlorid je zmes alkylových kvartérnych amónnych solí s typickou dĺžkou alkylového reťazca C8, C10 a C12 s viac ako 90 % podielom C10. ≥ 70 % (technický koncentrát) 1. január 2010 31. decembra 2019 ČASŤ A Môže sa používať len ako baktericíd, fungicíd, herbicíd a algicíd pre okrasné rastliny. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o didecyl(dimetyl)amónium-chloride dokončenej 12. marca 2009 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — ochrane bezpečnosti operátorov a pracovníkov. V schválených podmienkach používania musí byť predpísané používanie vhodných osobných ochranných pomôcok a uvedené opatrenia na zníženie rizika s cieľom zníženia expozície. — ochrane vodných organizmov. V podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby oznamovateľ predložil Komisii do 1. januára 2010 ďalšie informácie o špecifikáciách vyrobenej účinnej látky a do 31. decembra 2011 ďalšie informácie o riziku pre vodné organizmy. 292 síra CAS č. 7704-34-9 CIPAC č. 18 síra ≥ 990 g/kg 1. január 2010 31. decembra 2019 ČASŤ A Môže sa používať len ako fungicíd a akaricíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o síre dokončenej 12. marca 2009 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení členské štáty venujú osobitnú pozornosť: — ochrane vtákov, cicavcov, vodných organizmov a necieľových článkonožcov. V podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty zabezpečujú, aby oznamovateľ predložil Komisii ďalšie informácie s cieľom potvrdiť posúdenie rizika pre vtáky, cicavce, organizmy žijúce v sedimentoch a necieľové článkonožce. Zabezpečia, aby oznamovateľ, na ktorého žiadosť bola síra zaradená do tejto prílohy, predložil tieto údaje Komisii najneskôr do 30. júna 2011. 293 tetrakonazol CAS č. 112281-77-3 CIPAC č. 726 (RS)-[2-(2,4-dichlórfenyl)-3-(1H-1,2,4-triazol-1-yl)propyl](1,1,2,2-tetrafluóretyl)éter ≥ 950 g/kg (racemická zmes) toluén (nečistota): najviac 13 g/kg 1. január 2010 31. decembra 2019 ČASŤ A Môže sa používať len ako fungicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o tetrakonazole dokončenej 26. februára 2009 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — ochrane vodných organizmov a necieľových rastlín; v súvislosti s týmito identifikovanými rizikami sa v prípade potreby musia uplatňovať opatrenia na zníženie rizika, ako sú ochranné pásma, — ochrane podzemných vôd, ak sa účinná látka používa v oblastiach s citlivými pôdnymi a/alebo klimatickými podmienkami. Príslušné členské štáty požiadajú o: — predloženie ďalších informácií týkajúcich sa podrobného posúdenia rizika pre spotrebiteľov, — ďalšie informácie o špecifikácii, pokiaľ ide o ekotoxikológiu, — ďalšie informácie o zotrvaní a správaní sa prípadných metabolitov vo všetkých relevantných zložkách, — podrobné posúdenie rizika takýchto metabolitov pre vtáky, cicavce, vodné organizmy a necieľové článkonožce, — ďalšie informácie o prípadných účinkoch narúšajúcich endokrinný systém vtákov, cicavcov a rýb. Zabezpečia, aby oznamovateľ predložil tieto štúdie Komisii do 31. decembra 2011. 294 parafínové oleje CAS č. 64742-46-7 CAS č. 72623-86-0 CAS č. 97862-82-3 CIPAC č. nie je k dispozícii parafínové oleje Európsky liekopis 6. 0 1. január 2010 31. decembra 2019 ČASŤ A Môžu sa používať len ako insekticídy a akaricídy. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy parafínových olejov s CAS č. 64742-46-7, 72623-86-0 a 97862-82-3 a najmä jej dodatky I a II. V podmienkach použitia by podľa potreby mali byť uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o: — predloženie špecifikácie komerčne vyrábaného technického materiálu na overenie súladu s kritériami čistoty v Európskom liekopise 6. 0. Zabezpečia, aby oznamovatelia predložili tieto informácie Komisii do 30. júna 2010. 295 parafínový olej CAS č. 8042-47-5 CIPAC č. nie je k dispozícii parafínový olej Európsky liekopis 6. 0 6,0 1. január 2010 31. decembra 2019 ČASŤ A Môže sa používať len ako insekticíd a akaricíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o parafínovom oleji s CAS č. 8042-47-5 a najmä jej dodatky I a II V podmienkach použitia by podľa potreby mali byť uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o: predloženie špecifikácie komerčne vyrábaného technického materiálu na overenie súladu s kritériami čistoty v Európskom liekopise 6. 0 Zabezpečia, aby oznamovateľ predložil tieto informácie Komisii do 30. júna 2010. 296 cyflufénamid CAS č. 180409-60-3 CIPAC č. 759 (Z)-N-[[α-(cyklopropylmetoxy)imino] – 2,3-difluór-6-(trifluórmetyl)benzyl]-2-fenylacetamid > 980 g/kg 1. apríl 2010 31. marca 2020 ČASŤ A Môže sa používať len ako fungicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o cyflufénamide dokončenej 2. októbra 2009 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť ochrane podzemných vôd, ak sa táto účinná látka používa v oblastiach s citlivými pôdnymi a/alebo klimatickými podmienkami. V podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. 297 fluopikolid CAS č. 239110-15-7 CIPAC č. 787 2,6-dichlór-N-[3-chlór-5-(trifluórmetyl)-2-pyridylmetyl]benzamid ≥ 970 g/kg toluén ako nečistota nesmie prekročiť 3 g/kg v technickom materiáli 1. jún 2010 31. mája 2020 ČASŤ A Môže sa používať len ako fungicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o fluopikolide dokončenej 27. novembra 2009 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom posúdení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — ochrane vodných organizmov, — ochrane podzemných vôd, ak sa účinná látka používa v oblastiach s citlivými pôdnymi a/alebo klimatickými podmienkami, — riziku, ktorému sú vystavení operátori počas aplikácie, — možnému rozsiahlemu prenosu vzduchom. V podmienkach povolenia je potrebné uviesť opatrenia na zníženie rizika a podľa potreby iniciovať monitorovacie programy na overenie potenciálnej akumulácie a expozície v citlivých oblastiach. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby oznamovateľ predložil Komisii ďalšie informácie o relevancii metabolitu M15 pre podzemné vody najneskôr do 30. apríla 2012. 298 heptamaloxyloglukán CAS č. 870721-81-6 CIPAC č. nie je k dispozícii Úplné IUPAC názvy sú v poznámke pod čiarou (1) Xyl p: xylopyranozyl Glc p: glukopyranozyl Fuc p: fukopyranozyl Gal p: galaktopyranozyl Glc-ol: glucitol ≥ 780 g/kg obsah nečistoty patulín nesmie prekročiť 50 μg/kg v technickom materiáli 1. jún 2010 31. mája 2020 ČASŤ A Môže sa používať len ako regulátor rastu rastlín. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o heptamaloxyloglukáne dokončenej 27. novembra 2009 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. 299 2-fenylfenol (vrátane jeho solí, napr. sodnej soli) CAS č. 90-43-7 CIPAC č. 246 bifenyl-2-ol ≥ 998 g/kg 1. január 2010 31. decembra 2019 ČASŤ A Môže sa používať len v uzavretých priestoroch ako fungicíd po zbere. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o 2-fenylfenole dokončenej 27. novembra 2009 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a zmenenej a doplnenej 28. októbra 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — ochrane operátorov a pracovníkov a zabezpečiť, aby v podmienkach používania bolo predpísané používanie vhodných osobných ochranných pomôcok, — zaviesť primerané postupy nakladania s odpadom na spracovanie odpadových roztokov, ktoré ostanú po použití, vrátane vody na čistenie uzatvoreného aplikačného systému a ostatných aplikačných systémov. Členské štáty, ktoré povolia vypustenie odpadovej vody do kanalizačného systému, zabezpečia, aby sa vykonalo posúdenie lokálneho rizika. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby oznamovateľ predložil Komisii: — ďalšie informácie týkajúce sa možnej depigmentácie pokožky pracovníkov a spotrebiteľov vzhľadom na možnú expozíciu účinkom metabolitu 2-fenylhydrochinónu (PHQ) na kôre citrusov, — ďalšie informácie na potvrdenie toho, že pomocou použitej analytickej metódy sa správne kvantifikujú rezíduá 2-fenylfenolu, PHQ a ich konjugátov. Zabezpečia, aby oznamovateľ predložil tieto informácie Komisii do 31. decembra 2011. Príslušné členské štáty okrem toho zabezpečia, aby oznamovateľ predložil Komisii ďalšie informácie na potvrdenie hladín rezíduí, ktoré sa vznikajú dôsledkom iných techník používania ako používanie v uzatvorených aplikačných komorách. Zabezpečia, aby oznamovateľ predložil tieto štúdie Komisii do 31. decembra 2012. 300 malatión CAS č. 121-75-5 CIPAC č. 12 dietyl (dimetoxyfosfinotioyltio)sukcinát alebo S-[1,2-bis(etoxykarbonyl)etyl]-O,O-dimetyl-fosforoditioát racemát ≥ 950 g/kg nečistoty: izomalatión: najviac 2 g/kg 1. máj 2010 30. apríla 2020 ČASŤ A Môže sa používať len ako insekticíd. Použitie sa môže povoliť iba profesionálnym používateľom ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o malatióne dokončenej 22. januára 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení členské štáty venujú osobitnú pozornosť: — bezpečnosti operátorov a pracovníkov: v podmienkach používania musí byť predpísané používanie vhodných osobných ochranných pomôcok, — ochrane vodných organizmov: v podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika, ako napr. vhodné ochranné pásma, — ochrane hmyzožravých vtákov a medonosných včiel: v podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. Pokiaľ ide o včely, na označení a na priložených návodoch na použitie sa uvedie, ako predchádzať expozícii. Členské štáty zabezpečia, aby prípravky na báze malatiónu sprevádzali potrebné inštrukcie, aby sa počas ich skladovania a prepravy predišlo akémukoľvek riziku vytvárania izomalatiónu prekračujúceho maximálne povolené množstvá. V podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené ďalšie opatrenia na zníženie rizika Príslušné členské štáty zabezpečia, aby oznamovateľ predložil Komisii: — informácie, ktoré potvrdzujú posúdenie rizika z hľadiska spotrebiteľa a posúdenie akútneho a dlhodobého rizika pre hmyzožravé vtáky, — informácie o kvantifikácii rôznej účinnosti malaoxónu a malatiónu. 301 penoxsulam CAS č. 219714-96-2 CIPAC č. 758 3-(2,2-difluóretoxy)-N-(5,8-dimetoxy[1,2,4]triazolo[1,5-c]pyrimidín-2-yl)-α,α,α-trifluórtoluén-2-sulfonamid > 980 g/kg nečistota bis-CHYMP 2-chlór-4-[2-(2-chlór-5-metoxy-4-pyrimidinyl)hydrazino]-5-metoxypyrimidín nesmie prekročiť 0,1 g/kg v technickom materiáli 1. august 2010 31. júla 2020 ČASŤ A Môže sa používať len ako herbicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o penoxsulame dokončenej 22. januára 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — ochrane vodných organizmov, — expozícii spotrebiteľov účinkom rezíduí metabolitu BSCTA zo stravy v nasledujúcich striedajúcich sa plodinách, — ochrane podzemných vôd, ak sa účinná látka používa v oblastiach s citlivými pôdnymi a/alebo klimatickými podmienkami. V podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby oznamovateľ predložil Komisii ďalšie informácie s cieľom zabrániť riziku pre vyššie vodné rastliny vyskytujúce sa mimo ošetrovanej plochy. Zabezpečia, aby oznamovateľ predložil tieto informácie Komisii do 31. júla 2012. Spravodajský členský štát informuje Komisiu v súlade s článkom 38 nariadenia (ES) č. 1107/2009 o špecifikácii komerčne vyrábaného technického materiálu. 302 prochinazid CAS č. 189278-12-4 CIPAC č. 764 6-jód-2-propoxy-3-propylchinazolín-4(3H)-ón > 950 g/kg 1. august 2010 31. júla 2020 ČASŤ A Môže sa používať len ako fungicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o prochinazide dokončenej 22. januára 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — dlhodobému riziku pre vtáky živiace sa dážďovkami v prípade použitia na vinič, — riziku pre vodné organizmy, — expozícii spotrebiteľov účinkom rezíduí prochinazidu zo stravy v produktoch živočíšneho pôvodu a nasledujúcich striedajúcich sa plodinách, — bezpečnosti operátorov. V podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. Spravodajský členský štát informuje Komisiu v súlade s článkom 38 nariadenia (ES) č. 1107/2009 o špecifikácii komerčne vyrábaného technického materiálu. 303 spirodiklofén CAS č. 148477-71-8 CIPAC č. 737 3-(2,4-dichlórfenyl)-2-oxo-1-oxaspiro[4. 5]dec-3-én-4-yl 2,2-dimetylbutyrát > 965 g/kg nečistoty v technickom materiáli nesmú prekročiť tieto stanovené množstvá: 3-(2,4-dichlórfenyl)-4-hydroxy-1-oxaspiro[4. 5]dec-3-én-2-ón (BAJ-2740 enol): ≤ 6 g/kg N,N-dimetylacetamid: ≤ 4 g/kg 1. august 2010 31. júla 2020 ČASŤ A Môže sa používať len ako akaricíd alebo insekticíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o spirodikloféne dokončenej 22. januára 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — dlhodobému riziku pre vodné organizmy, — bezpečnosti operátorov, — riziku pre včelie larvy. V podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. 304 metalaxyl CAS č. 57837-19-1 CIPAC č. 365 O-metyl-(RS)-2-[(2,6-dimetylfenyl)(metoxyacetyl)amino]propanoát 950 g/kg Nečistota 2,6-dimetylanilín sa z toxikologického hľadiska považuje za rizikovú. Jej hodnota preto môže byť max. 1 g/kg 1. júl 2010 30. júna 2020 ČASŤ A Môže sa používať len ako fungicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o metalaxyle dokončenej 12. marca 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Členské štáty musia venovať osobitnú pozornosť možnosti znečistenia spodných vôd účinnou látkou alebo produktmi jej rozpadu CGA 62826 a CGA 108906, ak sa účinná látka používa v oblastiach s citlivými pôdnymi a/alebo klimatickými podmienkami. V prípade potreby by sa mali uplatniť opatrenia na zníženie rizika. 305 flonikamid (IKI-220) CAS č. 158062-67-0 CIPAC č. 763 N-cyanometyl-4-(trifluórmetyl)nikotínamid ≥ 960 g/kg množstvo toluénu ako nečistoty nesmie prekročiť 3 g/kg v technickom materiáli 1. september 2010 31. augusta 2020 ČASŤ A Môže sa používať len ako insekticíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o flonikamide dokončenej 22. januára 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — riziku pre operátorov a pracovníkov po návrate na miesto aplikácie, — riziku pre včely. V podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. Členské štáty informujú Komisiu v súlade s článkom 38 nariadenia (ES) č. 1107/2009 o špecifikácii komerčne vyrábaného technického materiálu. 306 triflumizol CAS č. 99387-89-0 CIPAC č. 730 (E)-4-chlór-α,α,α-trifluór-N-(1-imidazol-1-yl-2-propoxyetylidén)-o-toluidín ≥ 980 g/kg nečistoty: toluén: najviac 1 g/kg 1. júl 2010 30. júna 2020 ČASŤ A Môže sa používať len ako fungicíd v skleníkoch na umelých substrátoch. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o triflumizole dokončenej 12. marca 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — bezpečnosti operátorov a pracovníkov: v podmienkach používania musí byť predpísané používanie vhodných osobných ochranných pomôcok, — možným účinkom na vodné organizmy, pričom musia zabezpečiť, aby v podmienkach povolenia boli podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. 307 sulfuryl-fluorid CAS č. 002699-79-8 CIPAC č. 757 sulfuryl-fluorid > 994 g/kg 1. november 2010 31. októbra 2020 ČASŤ A Môže sa používať len ako insekticíd/nematocíd (fumigant) aplikovaný profesionálnymi používateľmi v hermeticky uzavierateľných zariadeniach: — ak sú prázdne, alebo — ak je v podmienkach používania zaručené, že expozícia spotrebiteľa je prijateľná. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o sulfuryl-fluoride dokončenej 11. mája 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — riziku, ktoré predstavuje anorganický fluorid v kontaminovaných produktoch, ako napríklad v múke a otrubách, ktoré počas fumigácie zostali v mlyne alebo v zrne uskladnenom v mlynských silách; je potrebné prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa takéto produkty nedostali do potravinového a krmivového reťazca, — riziku pre operátorov a pracovníkov, napríklad po návrate do zariadení ošetrených fumigáciou po vyvetraní. Je potrebné prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť nosenie nezávislých dýchacích prístrojov alebo iných vhodných osobných ochranných pomôcok, — riziku, ktoré hrozí ostatným prítomným osobám nachádzajúcim sa v blízkosti zariadenia ošetreného fumigáciou, zriadením primeranej zóny so zákazom vstupu. V podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty zabezpečujú, aby oznamovateľ predložil Komisii ďalšie informácie a najmä potvrdzujúce údaje: — o podmienkach spracovávania mletím nevyhnutné na to, aby sa zabezpečilo, že rezíduá iónov fluoridu v múke, otrubách a zrne neprekročia prirodzené pozaďové hodnoty, — o troposférických koncentráciách sulfuryl-fluoridu. Namerané koncentrácie by sa mali pravidelne aktualizovať. Medza detekcie analytickej metódy je najmenej 0,5 ppt (ekvivalent 2,1 ng sulfuryl-fluoridu/m3 vzduchu troposféry), — o odhadovanej dĺžke zotrvávania sulfuryl-fluoridu v ovzduší na základe najhoršieho scenára, s ohľadom na potenciál globálneho otepľovania. Zabezpečia, aby oznamovateľ tieto štúdie predložil Komisii do 31. augusta 2012. 308 FEN 560 (nazývaný tiež prášok zo semien senovky gréckej) CAS č. neexistuje CIPAC č. neexistuje Účinná látka sa pripravuje z prášku zo semien Trigonella foenum-graecum L. (senovky gréckej) neuvádza sa 100 % prášok zo semien senovky gréckej bez akýchkoľvek prídavných látok a výťažkov; semená zodpovedajú požiadavkám týkajúcim sa potravín určených na ľudskú spotrebu. 1. november 2010 31. októbra 2020 ČASŤ A Môže sa používať len ako spúšťač sebaobranného mechanizmu plodiny. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o FEN 560 (prášku zo semien senovky gréckej) dokončenej 11. mája 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť riziku pre operátorov, pracovníkov a ostatné prítomné osoby. V podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. 309 haloxyfop-P CAS č. kyseliny: 95977-29-0 esteru: 72619-32-0 CIPAC č. kyseliny: 526 esteru: 526. 201 kyselina: (R)-2-4-[3-chlór-5-(trifluórmetyl)-2-pyridyloxy]fenoxypropánová ester: O-metyl-(R)-2-{4-[3-chlór-5-(trifluórmetyl)-2-pyridyloxy]fenoxy}propanoát ≥ 940 g/kg (Haloxyfop-P-metylester) 1. január 2011 31. decembra 2020 ČASŤ A Môže sa používať len ako herbicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o haloxyfope-P dokončenej 28. októbra 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — bezpečnosti operátorov: v podmienkach používania musí byť predpísané používanie vhodných osobných ochranných pomôcok, — ochrane vodných organizmov: v podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika, ako napr. vhodné ochranné pásma, — bezpečnosti spotrebiteľov, pokiaľ ide o výskyt metabolitov DE-535 pyridinolu a DE-535 pyridinónu v podzemných vodách. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii najneskôr do 31. decembra 2012 informácie potvrdzujúce posúdenie expozície podzemných vôd pôsobeniu účinnej látky a jej pôdnych metabolitov DE-535 fenolu, DE-535 pyridinolu a DE-535 pyridinónu. 310 napropamid CAS č. 15299-99-7 (RS)-N,N-dietyl-2-(1-naftyloxy)propionamid ≥ 930 g/kg (racemická zmes) relevantná nečistota: toluén: najviac 1,4 g/kg 1. január 2011 31. decembra 2020 ČASŤ A Môže sa používať len ako herbicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o napropamide dokončenej 28. októbra 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — bezpečnosti operátorov: v podmienkach používania musí byť v prípade potreby predpísané používanie vhodných osobných ochranných pomôcok, — ochrane vodných organizmov: v podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika, ako napr. vhodné ochranné pásma, — bezpečnosti spotrebiteľov, pokiaľ ide o výskyt metabolitu kyseliny 2-(1-naftyloxy)propánovej („NOPA“) v podzemných vodách. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii najneskôr do 31. decembra 2012 informácie potvrdzujúce posúdenie expozície povrchových vôd účinkom metabolitov fotolýzy a metabolitu NOPA a informácie o posúdení rizika pre vodné rastliny. 311 chinmerak CAS č. 90717-03-6 CIPAC č. 563 kyselina 7-chlór-3-metylchinolín-8-karboxylová ≥ 980 g/kg 1. máj 2011 30. apríla 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako herbicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o chinmeraku dokončenej 28. októbra 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — ochrane podzemných vôd, ak sa účinná látka používa v oblastiach s citlivými pôdnymi a/alebo klimatickými podmienkami, — expozícii spotrebiteľov účinkom rezíduí chinmeraku (a jeho metabolitov) zo stravy v nasledujúcich striedajúcich sa plodinách. — riziku pre vodné organizmy a dlhodobému riziku pre dážďovky. V podmienkach používania by podľa potreby mali byť uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie informácií o: — možnosti, že rastlinný metabolizmus povedie k otvoreniu chinolínového kruhu, — rezíduách v striedajúcich sa plodinách a o dlhodobom riziku pre dážďovky v dôsledku metabolitu BH 518-5. Zabezpečia, aby žiadateľ predložil tieto potvrdzujúce údaje a informácie Komisii do 30. apríla 2013. 312 metozulam CAS č. 139528-85-1 CIPAC č. 707 2′,6′-dichlór-5,7-dimetoxy-3′-metyl[1,2,4]triazolo [1,5-a]pyrimidín-2-sulfonanilid ≥ 980 g/kg 1. máj 2011 30. apríl 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako herbicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o metozulame dokončenej 28. októbra 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — ochrane podzemných vôd, ak sa účinná látka používa v oblastiach s citlivými pôdnymi a/alebo klimatickými podmienkami, — riziku pre vodné organizmy, — riziku pre necieľové rastliny mimo ošetrovanej plochy. V podmienkach používania by podľa potreby mali byť uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ do 30. októbra 2011 predložil Komisii ďalšie informácie o špecifikáciách účinnej látky pri jej výrobe. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii do 30. apríla 2013 potvrdzujúce informácie, pokiaľ ide o: — potenciálnu závislosť adsorpcie na pôdu od pH, presakovanie do podzemných vôd a expozíciu povrchových vôd účinkom metabolitov M01 a M02, — potenciálnu genotoxicitu jednej nečistoty. 313 pyridabén CAS č. 96489-71-3 CIPAC č. 583 2-terc-butyl-5-(4-terc-butylbenzylsulfanyl)-4-chlórpyridazín-3(2H)-ón > 980 g/kg 1. máj 2011 30. apríla 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako insekticíd a akaricíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o pyridabéne dokončenej 28. októbra 2008 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — bezpečnosti operátorov a zabezpečiť, aby v podmienkach používania bolo predpísané používanie vhodných osobných ochranných pomôcok, — riziku pre vodné organizmy a cicavce, — riziku pre necieľové článkonožce vrátane medonosných včiel. V podmienkach povolenia by sa mali uviesť opatrenia na zníženie rizika a podľa potreby vhodným spôsobom iniciovať monitorovacie programy na overenie skutočnej expozície medonosných včiel účinkom pyridabénu v oblastiach, ktoré vo veľkej miere využívajú včely na hľadanie potravy alebo včelári. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie potvrdzujúcich informácií o: — rizikách pre vodné prostredie vyplývajúcich z expozície metabolitom W-1 a B-3 pri fotolýze vo vodnom prostredí, — potenciálnom dlhodobom riziku pre cicavce, — posúdení rezíduí rozpustných v tukoch. Zabezpečia, aby žiadateľ predložil tieto potvrdzujúce informácie Komisii do 30. apríla 2013. 314 fosfid zinočnatý CAS č. 1314-84-7 CIPAC č. 69 difosfid trizinočnatý ≥ 800g/kg 1. máj 2011 30. apríla 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako rodenticíd vo forme návnad pripravených na použitie umiestnených v stanovištiach s návnadami alebo v cieľových miestach. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o fosfide zinočnatom dokončenej 28. októbra 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení by členské štáty mali venovať osobitnú pozornosť: — ochrane necieľových organizmov. V prípade potreby by sa mali prijať opatrenia na zníženie rizika, najmä s cieľom zabrániť šíreniu návnad, pri ktorých bola spotrebovaná iba časť obsahu. 315 fenbukonazol CAS č. 114369-43-6 CIPAC č. 694 (R,S)-2-fenyl-4-(4-chlórfenyl)-2-(1H-1,2,4-triazol-1-ylmetyl)butánnitril ≥ 965 g/kg 1. máj 2011 30. apríla 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako fungicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o fenbukonazole dokončenej 28. októbra 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — bezpečnosti operátorov a zabezpečiť, aby v podmienkach používania bolo predpísané používanie vhodných osobných ochranných pomôcok, — expozícii spotrebiteľov účinkom rezíduí metabolitov derivátov triazolu (TDM) zo stravy, — riziku pre vodné organizmy a cicavce. V podmienkach používania by podľa potreby mali byť uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie potvrdzujúcich údajov týkajúcich sa rezíduí metabolitov derivátov triazolu (triazole derivative metabolites – TDM) v prvotných plodinách, striedajúcich sa plodinách a vo výrobkoch živočíšneho pôvodu. Zabezpečia, aby žiadateľ predložil tieto štúdie Komisii do 30. apríla 2013. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii ďalšie informácie o možnom narúšaní endokrinného systému v súvislosti s fenbukonazolom v období dvoch rokov od prijatia usmernení OECD o testovaní narúšania endokrinného systému alebo od prijatia usmernení o testovaní schválených Spoločenstvom. 316 cykloxydím CAS č. 101205-02-1 CIPAC č. 510 (5RS)-2-[(EZ)-1-(etoxyimino)butyl]-3-hydroxy-5-[(3RS)-tian-3-yl]cyklohex-2-én-1-ón ≥ 940 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako herbicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o cykloxydíme dokončenej 23. novembra 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť riziku pre necieľové rastliny. V podmienkach používania by podľa potreby mali byť uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie ďalších informácií o metódach analýzy rezíduí cykloxydímu v rastlinných a živočíšnych výrobkoch. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil tieto analytické metódy Komisii do 31. mája 2013. 317 6-benzyladenín CAS č. 1214-39-7 CIPAC č. 829 N6-benzyladenín ≥ 973 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako regulátor rastu rastlín. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o 6-benzyladeníne dokončenej 23. novembra 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť ochrane vodných organizmov. V prípade potreby sa uplatňujú opatrenia na zníženie rizika ako napr. ochranné pásma. 318 bromukonazol CAS č. 116255-48-2 CIPAC č. 680 1-[(2RS,4RS:2RS,4SR)-4-bróm-2-(2,4-dichlórfenyl)tetrahydrofurfuryl]-1H-1,2,4-triazol ≥ 960 g/kg 1. február 2011 31. januára 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako fungicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o bromukonazole dokončenej 23. novembra 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — bezpečnosti operátorov a zabezpečiť, aby v podmienkach používania bolo predpísané používanie vhodných osobných ochranných pomôcok, — ochrane vodných organizmov: v podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika, ako sú vhodné ochranné pásma. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii: — ďalšie informácie týkajúce sa rezíduí metabolitov derivátov triazolu (triazole derivative metabolites – TDM) v prvotných plodinách, striedajúcich sa plodinách a vo výrobkoch živočíšneho pôvodu; — Informácie, ktoré pomôžu pri riešení dlhodobého rizika pre bylinožravé cicavce. Zabezpečia, aby žiadateľ, na žiadosť ktorého bol bromukonazol zaradený do tejto prílohy, predložil tieto potvrdzujúce informácie Komisii najneskôr do 31. januára 2013. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii ďalšie informácie o možnom narúšaní endokrinného systému v súvislosti s bromukonazolom v období dvoch rokov od prijatia usmernení OECD o testovaní narúšania endokrinného systému alebo od prijatia usmernení o testovaní schválených Spoločenstvom. 319 myklobutanil CAS č. 88671-89-0 CIPAC č. 442 α-n-butyl-α-(4-chlórfenyl)-1H-1,2,4-triazol-1-propánnitril ≥ 925 g/kg množstvo nečistoty 1-metyl-2-pyrolidónu nesmie prekročiť 1 g/kg v technickom materiáli 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako fungicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o myklobutanile dokončenej 23. novembra 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť bezpečnosti operátorov a zabezpečiť, aby v podmienkach použitia bolo v prípade potreby predpísané používanie vhodných osobných ochranných pomôcok. V podmienkach používania by podľa potreby mali byť uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie potvrdzujúcich informácií o rezíduách myklobutanilu a jeho metabolitov v nasledujúcich vegetačných obdobiach, ako aj informácií potvrdzujúcich, že sa dostupné údaje o rezíduách týkajú všetkých zložiek definície rezíduí. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil tieto potvrdzujúce informácie Komisii do 31. januára 2013. 320 buprofezín CAS č. 953030-84-7 CIPAC č. 681 (Z)-2-terc-butylimino-3-izopropyl-5-fenyl-1,3,5-tiadiazinán-4-ón ≥ 985 g/kg 1. február 2011 31. januára 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako insekticíd a akaricíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o buprofezíne dokončenej 23. novembra 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — bezpečnosti operátorov a pracovníkov a zabezpečiť, aby v podmienkach používania bolo podľa potreby predpísané používanie vhodných osobných ochranných pomôcok, — expozícii spotrebiteľov metabolitom buprofezínu (anilínu) zo stravy v spracovaných potravinách; — uplatňovaniu primeranej čakacej lehoty pre nasledujúce plodiny v skleníkoch; — riziku pre vodné organizmy a zabezpečiť, aby v podmienkach používania boli podľa potreby predpísané primerané opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie potvrdzujúcich informácií v súvislosti s faktormi spracovania a premeny v posúdení rizika pre spotrebiteľov. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil tieto potvrdzujúce informácie Komisii do 31. januára 2013. 321 triflumurón CAS č. 64628-44-0 CIPAC č. : 548 1-(2-chlórbenzoyl)-3-[4-trifluórmetoxyfenyl]močovina ≥ 955 g/kg nečistoty: — N,N′-bis-[4-(trifluórmetoxy)fenyl]močovina: najviac 1 g/kg — 4-trifluórmetoxyanilín: najviac 5 g/kg 1. apríl 2011 31. marca 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako insekticíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o triflumuróne dokončenej 28. januára 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — ochrane vodného prostredia, — ochrane medonosných včiel. V podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii potvrdzujúce informácie, pokiaľ ide o dlhodobé riziko pre vtáky, pre vodné bezstavovce a riziko pre vývoj včelie larvy. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil tieto informácie Komisii do 31. marca 2013. 322 hymexazol CAS č. 10004-44-1 CIPAC č. 528 5-metylizoxazol-3-ol (alebo 5-metyl-1,2-oxazol-3-ol) ≥ 985 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako fungicíd pri granulovaní osiva cukrovej repy v profesionálnych zariadeniach na ošetrovanie osiva. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o hymexazole dokončenej 23. novembra 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — bezpečnosti operátorov a pracovníkov; v podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené ochranné opatrenia, — riziku pre vtáky a cicavce živiace sa zrnom. V podmienkach používania by podľa potreby mali byť uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie potvrdzujúcich informácií týkajúcich sa charakteru rezíduí v koreňových plodinách a rizika pre vtáky a cicavce živiace sa zrnom. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil tieto potvrdzujúce informácie Komisii do 31. mája 2013. 323 dodín CAS č. 2439-10-3 CIPAC č. 101 1-dodecylguanidínium-acetát ≥ 950 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako fungicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o dodíne dokončenej 23. novembra 2010 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — možnému dlhodobému riziku pre vtáky a cicavce, — riziku pre vodné organizmy a zabezpečiť, že sa prostredníctvom podmienok používania zaviedli primerané opatrenia na zníženie rizika, — riziku pre necieľové rastliny mimo ošetrovanej plochy a zabezpečiť, aby sa prostredníctvom podmienok používania zaviedli primerané opatrenia na zníženie rizika, — monitorovaniu hladín rezíduí v jadrovom ovocí. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie potvrdzujúcich informácií o: — posúdení dlhodobého rizika pre vtáky a cicavce, — posúdení rizika pre prirodzené systémy povrchových vôd, v ktorých sa potenciálne vytvorili hlavné metabolity. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil tieto potvrdzujúce informácie Komisii do 31. mája 2013. 324 dietofénkarb CAS č. 87130-20-9 CIPAC č. 513 izopropyl 3,4-dietoxy-karbanilát ≥ 970 g/kg nečistoty: toluén: najviac 1 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako fungicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o dietofénkarbe dokončenej 28. januára 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť riziku pre vodné organizmy a necieľové článkonožce a zabezpečiť, aby bolo v podmienkach použitia uvedené uplatňovanie primeraných opatrení na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie potvrdzujúcich informácií o: — možnom výskyte metabolitu 6-NO2-DFC v nasledujúcich plodinách, — posúdenie rizík pre necieľové druhy článkonožcov. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil tieto informácie Komisii do 31. mája 2013. 325 etridiazol CAS č. 2593-15-9 CIPAC č. 518 etyl-3-trichlórmetyl-1,2,4-tiadiazol-5-yl-éter ≥ 970 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako fungicíd v skleníkoch v systémoch, ktoré nie sú viazané na pôdu. ČASŤ B Pri posudzovaní žiadostí o povolenie prípravkov na ochranu rastlín s obsahom etridiazolu na iné použitia ako na okrasné rastliny musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť kritériám v článku 4 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1107/2009 a zabezpečiť, aby pred udelením povolenia boli poskytnuté všetky potrebné údaje a informácie. Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o etridiazole dokončenej 28. januára 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení členské štáty: — venujú mimoriadnu pozornosť riziku pre operátorov a pracovníkov a zabezpečia, aby bolo v podmienkach použitia uvedené uplatňovanie primeraných opatrení na zníženie rizika, — zabezpečia uplatňovanie vhodných postupov odpadového hospodárstva, pokiaľ ide o odpadové vody zo zavlažovania systémov pestovania, ktoré nie sú viazané na pôdu; členské štáty, ktoré umožňujú vypúšťanie odpadových vôd do kanalizácie alebo do prírodných vodných útvarov, zabezpečia, aby sa vykonalo primerané posúdenie rizika, — venujú osobitnú pozornosť riziku pre vodné organizmy a zabezpečia, aby bolo v podmienkach používania zahrnuté uplatňovanie primeraných opatrení na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie potvrdzujúcich informácií o: 1. špecifikácii komerčne vyrábaného technického materiálu na základe vhodných analytických údajov, 2. relevancii nečistôt, 3. zhode medzi špecifikáciami komerčne vyrábaného technického materiálu a skúšobného materiálu použitého v rámci dokumentácie o ekotoxicite, 4. relevancii rastlinných metabolitov kyseliny 5-hydroxy-etoxyetridiazolovej a 3-hydroxymetyletridiazolu, 5. nepriamej expozícii podzemných vôd a pôdnych organizmov etridiazolu a jeho pôdnym metabolitom dichlóretridiazolu a kyseline etridiazolovej, 6. prenose kyseliny etridiazolovej vzduchom na dlhé a krátke vzdialenosti. Príslušné členské štáty zabezpečujú, aby žiadateľ predložil Komisii informácie uvedené v bodoch 1), 2) a 3) do 30. novembra a 2011 a informácie uvedené v bodoch 4), 5) a 6) do 31. mája a 2013. 326 kyselina indolylmaslová CAS č. 133-32-4 CIPAC č. 830 kyselina 4-(1H-indol-3-yl)maslová ≥ 994 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako regulátor rastu na okrasné rastliny. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o kyseline indolylmaslovej dokončenej 28. januára 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť bezpečnosti operátorov a pracovníkov. V podmienkach povolenia musí byť predpísané používanie vhodných osobných ochranných pomôcok uvedené opatrenia na zníženie rizika s cieľom zníženia expozície. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie ďalších informácií potvrdzujúcich: — neprítomnosť možnej klastogenicity kyseliny indolylmaslovej, — tlak pary kyseliny indolylmaslovej a následne štúdiu inhalačnej toxicity, — prirodzenú pozaďovú koncentráciu kyseliny indolylmaslovej v pôde. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil tieto potvrdzujúce informácie Komisii do 31. mája 2013. 327 oryzalín CAS č. 19044-88-3 CIPAC č. 537 3,5-dinitro-N4,N4-dipropylsulfanilamid ≥ 960 g/kg N-nitrózodipropylamín: ≤ 0,1mg/kg toluén: ≤ 4 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako herbicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o oryzalíne dokončenej 28. januára 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — bezpečnosti operátorov a zabezpečiť, aby bolo v podmienkach používania predpísané používanie vhodných osobných ochranných pomôcok, — ochrane vodných organizmov a necieľových rastlín, — ochrane podzemných vôd, ak sa účinná látka používa v oblastiach s citlivými pôdnymi a/alebo klimatickými podmienkami, — riziku pre bylinožravé vtáky a cicavce, — riziku pre včely počas obdobia kvitnutia. V podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty podľa potreby vykonávajú monitorovacie programy na overenie možnosti znečistenia podzemných vôd metabolitmi OR13 (4) a OR15 (5) v citlivých oblastiach. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie ďalších informácií potvrdzujúcich: (1) špecifikáciu komerčne vyrábaného technického materiálu prostredníctvom primeraných analytických údajov vrátane informácií o relevancii nečistôt, na ktoré sa z dôvodu zachovania dôverného charakteru informácií odkazuje ako na nečistoty 2, 6, 7, 9, 10, 11, 12, (2) relevanciu skúšobného materiálu použitého v dokumentácii toxicity vzhľadom na špecifikáciu technického materiálu, (3) posúdenie rizika pre vodné organizmy, (4) relevanciu metabolitov OR13 a OR15 a príslušné posúdenie rizík týkajúcich sa podzemných vôd v prípade, ak je oryzalín klasifikovaný podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008 ako látka, ktorá vyvoláva „podozrenie, že spôsobuje rakovinu“. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii informácie uvedené v bodoch 1) a 2) do 30. novembra a 2011 a informácie uvedené v bode 3) do 31. mája a 2013. Informácie uvedené v bode 4 je potrebné predložiť do šiestich mesiacov od oznámenia rozhodnutia o klasifikácii oryzalínu. 328 tau-fluvalinát CAS č. 102851-06-9 CIPAC č. 786 O-[(3-fenoxyfenyl)(kyano)metyl]-N-[2-chlór-4-(trifluórmetyl)fenyl]-D-valinát (pomer izomérov 1:1) ≥ 920 g/kg (pomer R-α-kyano a S-α-kyano izomérov 1:1) nečistoty: toluén: najviac 5 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako insekticíd a akaricíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o tau-fluvalináte dokončenej 28. januára 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — riziku pre vodné organizmy a zabezpečiť, aby v podmienkach používania bolo predpísané uplatňovanie primeraných opatrení na zníženie rizika, — riziku pre necieľové článkonožce a zabezpečiť, aby v podmienkach používania bolo predpísané uplatňovanie primeraných opatrení na zníženie rizika, — skúšobnému materiálu použitému v dokumentácii o toxicite, ktorý je potrebné porovnať a overiť so špecifikáciou komerčne vyrábaného technického materiálu. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie informácií potvrdzujúcich: — riziko bioakumulácie/biomagnifikácie vo vodnom prostredí, — riziko pre necieľové článkonožce. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil tieto potvrdzujúce informácie Komisii do 31. mája 2013. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ dva roky po prijatí špecifických usmernení poskytol Komisii informácie, potvrdzujúce: — možný environmentálny dosah potenciálnej enantioselektívnej degradácie v environmentálnych matriciach. 329 kletodím CAS č. 99129-21-2 CIPAC č. 508 (5RS)-2-{(1EZ)-1-[(2E)-3-chlóralyloxyimino]propyl}-5-[(2RS)-2-(etyltio)propyl]-3-hydroxycyklohex-2-én-1-ón ≥ 930 g/kg nečistoty: toluén: max. 4 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako herbicíd na cukrovú repu. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o kletodíme dokončenej 28. januára 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť ochrane vodných organizmov, vtákov a cicavcov a zabezpečiť, aby v podmienkach používania bolo uvedené uplatňovanie primeraných opatrení na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie potvrdzujúcich informácií na základe najnovších vedeckých poznatkov, pokiaľ ide o: — posúdenie expozície pôdy a podzemných vôd, — definíciu rezíduí pre posúdenie rizika. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil tieto potvrdzujúce informácie Komisii do 31. mája 2013. 330 bupirimát CAS č. 41483-43-6 CIPAC č. 261 5-butyl-2-(etylamino)-6-metylpyrimidín-4-yl-dimetylsulfamát ≥ 945 g/kg nečistoty: etirimol: max. 2 g/kg toluén: max. 3 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako fungicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o bupirimáte dokončenej 28. januára 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — ochrane vodných organizmov; v podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika, — ochrane podzemných vôd, ak sa účinná látka používa v oblastiach s citlivými pôdnymi a/alebo klimatickými podmienkami; v podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika, — riziku, ktorému sú vystavené necieľové článkonožce na poli. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie informácií potvrdzujúcich: 1) špecifikáciu komerčne vyrábaného technického materiálu na základe vhodných analytických údajov, vrátane informácií o relevancii nečistôt, 2) rovnováhu medzi špecifikáciami komerčne vyrábaného technického materiálu a špecifikáciami skúšobného materiálu použitého v dokumentácii o toxicite, 3) kinetické vlastnosti, degradáciu pôdy a adsorpčné a desorpčné vlastnosti hlavného pôdneho metabolitu DE-B (6). Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii potvrdzujúce údaje a informácie stanovené v bode 1 a 2 do 30. novembra 2011 a informácie stanovené v bode 3 do 31. mája 2013. 331 fenbutacín-oxid CAS č. 13356-08-6 CIPAC č. 359 bis[tris(2-fenyl-2-metylpropyl)stanium]-oxid ≥ 970 g/kg nečistoty: bis[hydroxybis(2-fenyl-2-metylpropyl)stanium]-oxid (SD 31723): najviac 3 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako akaricíd v skleníkoch. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o fenbutacín-oxide dokončenej 28. januára 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — technickej špecifikácii obsahu nečistoty, — hladinám rezíduí v odrodách malých rajčín (drobnoplodé rajčiny), — bezpečnosti operátorov; v podmienkach používania musí byť podľa potreby predpísané používanie vhodných osobných ochranných pomôcok, — riziku pre vodné organizmy. V podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie informácií na základe najnovších vedeckých poznatkov potvrdzujúcich výsledky posúdenia rizika, pokiaľ ide o nečistotu SD 31723. Uvedené informácie sa týkajú týchto bodov: — genotoxikologického potenciálu, — ekotoxikologickej relevancie, — spektier, stability pri skladovaní a analytických metód v prípravku. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil tieto potvrdzujúce informácie Komisii do 31. mája 2013. 332 fenoxykarb CAS č. 79127-80-3 CIPAC č. : 425 etyl 2-(4-fenoxyfenoxy)etyl-karbamát ≥ 970 g/kg nečistoty: toluén: max. 1 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako insekticíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o fenoxykarbe dokončenej 28. januára 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — ochrane vodných organizmov; v podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika, — riziku pre včely a necieľové článkonožce. V podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie informácií potvrdzujúcich posúdenie rizika pre necieľové článkonožce a včelie larvy. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil tieto informácie Komisii do 31. mája 2013. 333 1-dekanol CAS č. 112-30-1 CIPAC č. 831 dekán-1-ol ≥ 960g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako regulátor rastu rastlín. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o 1-dekanole dokončenej 28. januára 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — riziku pre spotrebiteľov z rezíduí v prípade použitia na potravinárske alebo kŕmne plodiny, — riziku pre operátorov a zabezpečiť, aby v podmienkach používania bolo podľa potreby predpísané používanie vhodných osobných ochranných pomôcok, — ochrane podzemných vôd, ak sa účinná látka používa v oblastiach s citlivými pôdnymi a/alebo klimatickými podmienkami, — riziku pre vodné organizmy, — riziku pre necieľové článkonožce a včely, ktoré môžu byť tejto účinnej látke vystavené na kvitnúcej burine, ktorá sa v čase aplikácie vyskytuje medzi plodinami. V prípade potreby sa uplatňujú opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie potvrdzujúcich informácií, pokiaľ ide o riziko pre vodné organizmy, a informácií potvrdzujúcich posúdenie expozície podzemných vôd, povrchových vôd a sedimentov. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil tieto potvrdzujúce informácie Komisii do 31. mája 2013. 334 izoxabén CAS č. 82558-50-7 CIPAC č. 701 2,6-dimetoxy-N-[3-(3-metylpropán-3-yl)-1,2-oxazol-5-yl]benzamid ≥ 910 g/kg toluén: ≤ 3g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako herbicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o izoxabéne dokončenej 28. januára 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť riziku pre vodné organizmy, riziku pre necieľové suchozemské rastliny a možnosti presiaknutia metabolitov do podzemných vôd. V podmienkach používania musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie informácií potvrdzujúcich: a) špecifikáciu komerčne vyrábaného technického materiálu, b) relevanciu nečistôt, c) rezíduá v plodinách pestovaných v systéme striedania plodín, d) potenciálne riziko pre vodné organizmy. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii potvrdzujúce údaje a informácie uvedené v písm. a) a b) do 30. novembra 2011 a informácie uvedené v písm. c) a d) do 31. mája 2013. 335 fluometurón CAS č. : 2164-17-2 CIPAC č. : 159 1,1-dimetyl-3-(3- trifluórmetylfenyl)močovina ≥ 940 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako herbicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o fluometuróne dokončenej 11. marca 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení členské štáty: — venujú osobitnú pozornosť ochrane operátorov a zabezpečia, aby v podmienkach používania bolo predpísané používanie vhodných osobných ochranných pomôcok, — venujú osobitnú pozornosť ochrane podzemných vôd, ak sa účinná látka používa v oblastiach s citlivými pôdnymi a/alebo klimatickými podmienkami, zabezpečia, aby v podmienkach povolenia boli uvedené opatrenia na zníženie rizika, a v prípade potreby aj povinnosť vykonávať monitorovacie programy na overenie možnosti presakovania fluometurónu a pôdnych metabolitov desmetyl-fluometurónu a trifluórmetylanilínu v citlivých oblastiach, — venujú osobitnú pozornosť riziku pre necieľové pôdne makroorganizmy okrem dážďoviek a pre necieľové rastliny a zabezpečia, aby v podmienkach povolenia boli podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii informácie potvrdzujúce: a) toxikologické vlastnosti rastlinného metabolitu kyseliny trifluóroctovej, b) analytické metódy monitorovania fluometurónu vo vzduchu, c) analytické metódy monitorovania pôdneho metabolitu trifluórmetylanilínu v pôde a vo vode, d) relevanciu pôdnych metabolitov desmetyl-fluometurónu a trifluórmetylanilínu pre podzemné vody, ak je fluometurón klasifikovaný podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008 ako látka, ktorá vyvoláva „podozrenie, že spôsobuje rakovinu“. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii informácie uvedené v písm. a), b) a c) do 31. marca 2013 a informácie uvedené v písm. d) do šiestich mesiacov po oznámení rozhodnutia o klasifikácii fluometurónu. 336 karbetamid CAS č. 16118-49-3 CIPAC č. 95 (R)-1-(etylkarbamoyl)-etylkarbanilát 950 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako herbicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o karbetamide dokončenej 11. marca 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: a) ochrane podzemných vôd, ak sa účinná látka používa v oblastiach s citlivými pôdnymi a/alebo klimatickými podmienkami, b) riziko pre necieľové rastliny, c) riziku pre vodné organizmy. V podmienkach používania musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. 337 karboxín CAS č. 5234-68-4 CIPAC č. 273 5,6-dihydro-2-metyl-1,4-oxatiín-3-karboxanilid ≥ 970 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako fungicíd na ošetrenie osiva. Členské štáty zabezpečia, aby bolo v povoleniach stanovené, že sa pokrývanie osiva vykonáva iba v profesionálnych zariadeniach vybavených na ošetrovanie osiva a že v týchto zariadeniach sa používajú najlepšie dostupné techniky, aby sa zabezpečila minimalizácia rozptylu prachu počas aplikácie na osivo, skladovania a prepravy. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o karboxíne dokončenej 11. marca 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — riziku pre operátorov, — ochrane podzemných vôd, ak sa účinná látka používa v oblastiach s citlivými pôdnymi a/alebo klimatickými podmienkami, — riziku pre vtáky a cicavce. V podmienkach používania musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie informácií potvrdzujúcich: a) špecifikácii komerčne vyrábaného technického materiálu vrátane vhodných analytických údajov, b) relevanciu nečistôt, c) porovnanie a overenie skúšobného materiálu použitého v dokumentácii týkajúcej sa toxicity a ekotoxicity vo vzťahu k cicavcom so špecifikáciou technického materiálu, d) analytické metódy monitorovania metabolitu M6 (7) v pôde, v podzemných a povrchových vodách a monitorovania metabolitu M9 (8) v podzemných vodách, e) doplnkové hodnoty týkajúcich sa obdobia potrebného na 50 % disipáciu v pôde, pokiaľ ide o pôdne metabolity P/V-54 (9) a P/V-55 (10), f) metabolizmus plodín pestovaných v systéme striedania plodín, g) dlhodobé riziko pre vtáky a cicavce živiace sa zrnom a bylinožravé cicavce, h) relevancii pôdnych metabolitov P/V-54 (11), P/V-55 (12) a M9 (13) pre podzemné vody, ak je karboxín klasifikovaný podľa nariadenia (ES) č. 1272/2008 ako látka, ktorá vyvoláva „podozrenie, že spôsobuje rakovinu“. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii informácie uvedené v bodoch a), b) a c) do 30. novembra 2011, informácie uvedené v bodoch d), e), f) a g) do 31. mája 2013 a informácie uvedené v bode h) do šiestich mesiacov po oznámení rozhodnutia o klasifikácii karboxínu. 338 cyprokonazol CAS č. 94361-06-5 CIPAC č. 600 (2RS,3RS;2RS,3SR)-2-(4-chlórfenyl)-3-cyklopropyl-1-(1H-1,2,4-triazol-1-yl)bután-2-ol ≥ 940 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako fungicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o cyprokonazole dokončenej 11. marca 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — expozícii spotrebiteľov účinkom rezíduí metabolitov derivátov triazolu (TDM) zo stravy, — riziku pre vodné organizmy. V podmienkach používania musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie informácií potvrdzujúcich: a) toxikologickú relevanciu nečistôt prítomných v technických špecifikáciách, b) analytické metódy monitorovania cyprokonazolu v pôde, v telesných tekutinách a tkanivách, c) rezíduá metabolitov derivátov triazolu (TDM) v prvotných plodinách, striedajúcich sa plodinách a v produktoch živočíšneho pôvodu, d) dlhodobé riziko pre bylinožravé cicavce, e) možný environmentálny vplyv preferenčnej degradácie a/alebo konverzie zmesi izomérov. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii informácie uvedené v písm. a) do 30. novembra 2011, informácie uvedené v písm. b), c) a d) do 31. mája 2013 a informácie uvedené v písm. e) do dvoch rokov po prijatí osobitných usmernení. 339 dazomet CAS č. 533-74-4 CIPAC č. 146 3,5-dimetyl-1,3,5-tiadiazinán-2-tión alebo 3,5-dimetyltetrahydro-1,3,5-tiadiazín-2-tión ≥ 950 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako nematocíd, fungicíd, herbicíd a insekticíd. Povolené môže byť len použitie ako pôdny fumigant. Použitie sa musí obmedziť na jednu aplikáciu za tri roky. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o dazomete dokončenej 11. marca 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — riziku pre operátorov, pracovníkov a ostatné prítomné osoby, — ochrane podzemných vôd, ak sa účinná látka používa v oblastiach s citlivými pôdnymi a/alebo klimatickými podmienkami, — riziku pre vodné organizmy. V podmienkach používania musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie informácií potvrdzujúcich: a) možnosť znečistenia podzemných vôd metyl-izotiokyanátom, b) posúdenie potenciálu prenosu metyl-izotiokyanátu vzduchom na dlhé vzdialenosti a súvisiacich rizík pre životné prostredie, c) akútne riziko pre hmyzožravé vtáky, d) dlhodobé riziko pre vtáky a cicavce. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii informácie uvedené v písm. a), b), c) a d) do 31. mája 2013. 340 metaldehyd CAS č. 108-62-3 (tertramér) 9002-91-9 (homopolymér) CIPAC č. 62 r-2, c-4, c-6, c-8-tetrametyl-1,3,5,7-tetraoxacyklooktán ≥ 985 g/kg acetaldehyd max. 1,5 g/kg 1. júna 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako moluskocíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o metaldehyde dokončenej 11. marca 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — riziku pre operátorov a pracovníkov, — expozícii spotrebiteľov zo stravy v súvislosti s budúcim prehodnotením maximálnych limitov rezíduí, — akútnemu riziku a dlhodobému riziku pre vtáky a cicavce. Členské štáty zabezpečia, aby bol v povolení uvedený účinný repelentný prípravok proti psom. V podmienkach používania musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. 341 sintofén CAS č. 130561-48-7 CIPAC č. 717 kyselina 1-(4-chlórfenyl)-1,4-dihydro-5-(2-metoxyetoxy)-4-oxocinolín-3-karboxylová ≥ 980 g/kg nečistoty: 2-metoxyetanol najviac 0,25 g/kg, N,N-dimetylformamid najviac 1,5 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako regulátor rastu rastlín na pšenicu pestovanú na produkciu hybridov na siatie neurčených na ľudskú spotrebu. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o sintoféne dokončenej 11. marca 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť riziku pre operátorov a pracovníkov a zabezpečiť, aby v podmienkach použitia bolo uvedené uplatňovanie primeraných opatrení na zníženie rizika. Zabezpečia, aby sa pšenica ošetrená sintofénom nedostala do potravinového a krmivového reťazca. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie informácií potvrdzujúcich: 1) špecifikáciu komerčne vyrábaného technického materiálu na základe vhodných analytických údajov, 2) relevanciu nečistôt prítomných v technických špecifikáciách s výnimkou nečistôt 2-metoxyetanolu a N,N-dimetylformamidu, 3) relevanciu skúšobného materiálu použitého v dokumentácii o toxicite a ekotoxicite vzhľadom na špecifikáciu technického materiálu, 4) metabolický profil sintofénu v striedajúcich sa plodinách. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii: informácie uvedené v bodoch 1), 2) a 3) do 30. novembra 2011 a informácie uvedené v bode 4) do 31. mája 2013. 342 fenazachín CAS č. 120928-09-8 CIPAC č. 693 4-[2-(4-terc-butylfenyl)-etoxy]chinazolín ≥ 975 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako akaricíd na okrasné rastliny v skleníkoch. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o fenazachíne dokončenej 11. marca 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty: — venovať osobitnú pozornosť ochrane vodných organizmov, — venovať osobitnú pozornosť riziku pre operátorov a zabezpečiť, aby v podmienkach používania bolo predpísané používanie vhodných osobných ochranných pomôcok, — venovať osobitnú pozornosť ochrane včiel a zabezpečiť, aby v podmienkach používania boli podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika, — stanoviť podmienky používania, ktorými sa zabezpečí, že v plodinách určených na ľudskú a živočíšnu spotrebu nezostanú žiadne rezíduá fenazachínu. 343 azadirachtín CAS č. 11141-17-6 (azadirachtín A) CIPAC č. 627 (azadirachtín A) azadirachtín A: dimetyl (2aR,3S,4S,4aR,5S,7aS,8S,10R,10aS,10bR)-10-acetoxy-3,5-dihydroxy-4-[(1aR,2S,3aS,6aS,7S,7aS)-6a-hydroxy-7a-metyl-3a,6a,7,7a-tetrahydro-2,7-metanofuro[2,3-b]oxireno[e]oxepin-1a(2H)-yl]-4-metyl-8-[(2E)-2-metylbut-2-enoyl]oxyoktahydro-1H-nafto[1,8a-c:4,5-b′c′]difurán-5,10a(8H)-dikarboxylát vyjadrené ako azadirachtín A ≥ 111 g/kg suma aflatoxínov B1, B2, G1, G2 nesmie presahovať 300 μg/kg obsahu azadirachtínu A 1. júna 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako insekticíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o azadirachtíne dokončenej 11. marca 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — expozícii spotrebiteľov zo stravy v súvislosti s budúcim prehodnotením maximálnych hladín rezíduí, — ochrane necieľových článkonožcov a vodných organizmov. V prípade potreby sa uplatňujú opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie informácií potvrdzujúcich: — vzťah medzi azadirachtínom A a ostatnými účinnými zložkami vo výťažku zo semien stromu neem, pokiaľ ide o množstvo, biologickú aktivitu a perzistenciu, s cieľom potvrdiť výber azadirachtínu A ako hlavnej účinnej zložky a zároveň potvrdiť špecifikáciu technického materiálu, definíciu rezíduí a posúdenie rizika pre podzemné vody. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil tieto informácie Komisii do 31. decembra 2013. 344 diklofop CAS č. 40843-25-2 (základná látka) CAS č. 257-141-8 (diklofop-metyl) CIPAC č. 358 (základná látka) CIPAC č. 358. 201 (diklofop-metyl) diklofop kyselina (RS)-2-[4-(2,4-dichlórfenoxy)fenoxy]propiónová diklofop-metyl metylester kyseliny (RS)-2-[4-(2,4-dichlórfenoxy)fenoxy]propiónovej ≥ 980 g/kg (vyjadrené ako diklofop-metyl) 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako herbicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o diklofope dokončenej 11. marca 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty: — venovať osobitnú pozornosť bezpečnosti operátorov a pracovníkov a uviesť používanie vhodných osobných ochranných pomôcok ako podmienku na získanie povolenia, — venovať osobitnú pozornosť riziku pre vodné organizmy a necieľové rastliny a vyžadovať uplatňovanie opatrení na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie informácií potvrdzujúcich: a) štúdiu metabolizmu v obilninách, b) aktualizáciu hodnotenia rizika, pokiaľ ide o možný vplyv preferenčnej degradácie/konverzie izomérov na životné prostredie. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii informácie uvedené v bode a) do 31. mája 2013 a informácie uvedené v bode b) najneskôr dva roky po prijatí osobitných pokynov o hodnotení zmesí izomérov. 345 sírové vápno CAS č. 1344-81-6 CIPAC č. 17 polysulfid vápenatý ≥ 290 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako fungicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o polysulfide vápenatom dokončenej 11. marca 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — bezpečnosti operátorov a zabezpečiť, aby v podmienkach povolenia boli uvedené primerané ochranné opatrenia, — ochrane vodných organizmov a necieľových článkonožcov a zabezpečiť, aby v podmienky používania boli podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. 346 síran hlinitý CAS č. 10043-01-3 CIPAC č. nie je k dispozícii síran hlinitý 970 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len v uzavretých priestoroch ako baktericíd na okrasné rastliny po zbere. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o sírane hlinitom dokončenej 11. marca 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie potvrdzujúcich informácií, pokiaľ ide o špecifikáciu komerčne vyrábaného technického materiálu vo forme vhodných analytických údajov. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil tieto informácie Komisii do 30. novembra 2011. 347 bromadiolón CAS č. 28772-56-7 CIPAC č. 371 3-[(1RS,3RS;1RS,3SR)-3-(4′-bróm[1,1′-bifenyl]-4-yl)-1-fenyl-3-hydroxypropyl]-4-hydroxybenzopyrán-2-ón ≥ 970g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako rodenticíd vo forme predpripravených návnad umiestnených do dier vyhĺbených hlodavcami. Nominálna koncentrácia účinnej látky v prípravkoch na ochranu rastlín nesmie presiahnuť 50 mg/kg. Použitie sa povolí len profesionálnym používateľom. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o bromadiolóne dokončenej 11. marca 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty: — venovať osobitnú pozornosť bezpečnosti operátorov a zabezpečiť, aby v podmienkach používania bolo v prípade potreby uvedené používanie vhodných osobných ochranných pomôcok, — venovať osobitnú pozornosť riziku z primárnej a sekundárnej otravy u vtákov a necieľových cicavcov. V podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie informácií potvrdzujúcich: a) špecifikáciu komerčne vyrábaného technického materiálu vo forme vhodných analytických údajov, b) relevanciu nečistôt, c) stanovenie bromadiolónu vo vode s medzou kvantifikácie 0,01 μg/l, d) účinnosť navrhovaných opatrení na zníženie rizika pre vtáky a necieľové cicavce, e) posúdeniu expozície podzemných vôd účinkom metabolitov. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii informácie uvedené v písm. a), b) a c) do 30. novembra 2011 a informácie uvedené v písm. d) a e) do 31. mája 2013. 348 paklobutrazol CAS č. 76738-62-0 CIPAC č. 445 (2RS,3RS)-1-(4-chlórfenyl)-4,4-dimetyl-2-(1H-1,2,4-triazol-1-yl)pentán-3-ol ≥ 930 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako regulátor rastu rastlín. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o paklobutrazole dokončenej 11. marca 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť riziku pre vodné rastliny a zabezpečiť, aby v podmienkach používania boli podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie informácií potvrdzujúcich: 1) špecifikáciu komerčne vyrábaného technického materiálu, 2) analytické metódy pre metabolit NOA457654 v pôde a povrchových vodách; 3) rezíduá metabolitov derivátov triazolu (TDM) v prvotných plodinách, striedajúcich sa plodinách a v produktoch živočíšneho pôvodu, 4) vlastnosti paklobutrazolu, ktoré by mohli narúšať endokrinný systém, 5) možné nežiaduce účinky produktov rozkladu rôznych optických štruktúr paklobutrazolu a jeho metabolitu CGA 149907 na zložky životného prostredia ako pôda, voda a ovzdušie. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii informácie uvedené v bodoch 1) a 2) do 30. novembra 2011, informácie uvedené v bode 3) do 31. mája 2013, informácie uvedené v bode 4) do dvoch rokov od prijatia usmernení OECD o testovaní v súvislosti s narúšaním endokrinného systému a informácie uvedené v bode 5) do dvoch rokov od prijatia osobitných usmernení. 349 pencykurón CAS č. 66063-05-6 CIPAC č. 402 1-cyklopentyl-3-fenyl-1-(4-chlórbenzyl)-močovina ≥ 980 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako fungicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o pencykuróne dokončenej 11. marca 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť ochrane veľkých všežravých cicavcov. V podmienkach používania musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie informácií potvrdzujúcich: 1) zotrvanie a správanie sa chlórfenylových a cyklopentylových zložiek pencykurónu v pôde, 2) zotrvanie a správanie sa chlórfenylových a fenylových zložiek pencykurónu v prírodných povrchových vodách a v systémoch sedimentov, 3) dlhodobé riziko pre veľkých všežravých cicavcov. Príslušné členské štáty zabezpečujú, aby žiadateľ predložil Komisii informácie uvedené v bodoch 1), 2) a 3) do 31. mája 2013. 350 tebufenozid CAS č. 112410-23-8 CIPAC č. 724 N-terc-butyl-N′-(4-etylbenzoyl)-3,5-dimetylbenzohydrazid ≥ 970 g/kg relevantná nečistota t-butyl hydrazín < 0,001 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako insekticíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o tebufenozide dokončenej 11. marca 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty: — venovať osobitnú pozornosť bezpečnosti operátorov a pracovníkov po návrate na miesto aplikácie a zabezpečiť, aby v podmienkach používania bolo predpísané používanie vhodných ochranných pomôcok, — venovať osobitnú pozornosť ochrane podzemných vôd, ak sa účinná látka používa v oblastiach s citlivými pôdnymi a/alebo klimatickými podmienkami; — venovať osobitnú pozornosť ochrane vodných organizmov a zabezpečiť, aby v podmienkach používania boli predpísané primerané opatrenia na zníženie rizika, — venovať osobitnú pozornosť riziku pre necieľový hmyz Lepidoptera. V podmienkach povolenia musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie informácií potvrdzujúcich: 1) relevanciu metabolitov RH-6595, RH-2651 a M2, 2) degradáciu tebufenozidu v anaeróbnych pôdach a v pôdach so zásaditým pH. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii informácie uvedené v bodoch 1) a 2) do 31. mája 2013. 351 ditianón CAS č. 3347-22-6 CIPAC č. 153 5,10-dioxo-5,10-dihydronafto[2,3-b][1,4]ditiín-2,3-dikarbonitril ≥ 930 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako fungicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o ditianóne dokončenej 11. marca 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty: — venovať osobitnú pozornosť ochrane vodných organizmov; v podmienkach používania musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika, — venovať osobitnú pozornosť bezpečnosti operátorov; v podmienkach používania musí byť podľa potreby predpísané používanie vhodných osobných ochranných pomôcok, — venovať osobitnú pozornosť dlhodobému riziku pre vtáky; v podmienkach používania musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie informácií potvrdzujúcich: — stabilitu pri skladovaní a povahu rezíduí v spracovaných produktoch, — posúdenie expozíciu vodných organizmov a podzemných vôd účinkom kyseliny ftalovej, — posúdenie rizika pre vodné organizmy, pokiaľ ide o kyselinu ftalovú, ftalaldehyd a 1,2-benzéndimetanol. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil tieto informácie Komisii do 31. mája 2013. 352 hexytiazox CAS č. 78587-05-0 CIPAC č. 439 trans-N-cyklohexyl-5-(4-chlórfenyl)-4-metyl-2-oxo-tiazolidín-3-karboxamid ≥ 976 g/kg (zmes (4R, 5R) a (4S, 5S) v pomere 1:1) 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako akaricíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o hexytiazoxe dokončenej 11. marca 2011 Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravie zvierat a najmä jej dodatky I a II. Pri tomto celkovom hodnotení musia členské štáty venovať osobitnú pozornosť: — ochrane vodných organizmov; v podmienkach používania musia byť podľa potreby uvedené opatrenia na zníženie rizika, — bezpečnosti operátorov a pracovníkov. V podmienkach používania musia byť podľa potreby uvedené ochranné opatrenia. Príslušné členské štáty požiadajú o predloženie informácií potvrdzujúcich: a) toxikologickú relevanciu metabolitu PT-1-3 (14), b) možnosť výskytu metabolitu PT-1-3 v spracovaných komoditách, c) možné nežiaduce účinky hehytiazoxu na včelie larvy, d) možný vplyv preferenčnej degradácie a/alebo konverzie zmesi izomérov na posúdenie rizika pre pracovníkov, spotrebiteľov a životné prostredie. Príslušné členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ predložil Komisii informácie uvedené v písm. a), b) a c) do 31. mája 2013 a informácie uvedené v písm. d) do dvoch rokov po prijatí osobitných usmernení. 353 flutriafol CAS č. 76674-21-0 CIPAC č. 436 (RS)-2,4′-difluór-α-(1H-1,2,4-triazol-1-ylmetyl)benzhydryl alkohol ≥ 920 g/kg (racemát) relevantné nečistoty: dimetylsulfát: max. obsah: 0,1 g/kg dimetylformamid: max. obsah: 1 g/kg metanol: max. obsah: 1 g/kg 1. jún 2011 31. mája 2021 ČASŤ A Môže sa používať len ako fungicíd. ČASŤ B Pri vykonávaní jednotných zásad, na ktoré sa odvoláva článok 29 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1107/2009, sa zohľadňujú závery z revíznej správy o flutriafole dokončenej 11.	32,998	1
2020/62020CN0480/62020CN0480_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,020	None	None	Spoken	184	527	C_2021028SK.01001402.xml 25.1.2021 SK Úradný vestník Európskej únie C 28/14 Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal EConsiglio di Stato (Taliansko) 28. septembra 2020 – Sisal Entertainment SpA/Agenzia delle Dogane e dei Monopoli (Vec C-480/20) (2021/C 28/21) Jazyk konania: taliančina Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania Consiglio di Stato Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom Žalobkyňa: Sisal Entertainment SpA Žalovaná: Agenzia delle Dogane e dei Monopoli Prejudiciálne otázky 1. Je zavedenie právnej normy, ako je tá, ktorú obsahuje článok 1 ods. 649 zákona 190/14, ktorý znižuje ážio a náhrady iba voči obmedzenej a konkrétnej kategórii prevádzkovateľov alebo iba voči prevádzkovateľom herní s výhernými automatmi, a nie voči všetkým prevádzkovateľom v odvetví herní, zlučiteľné s výkonom slobody usadiť sa, zaručenej článkom 49 ZFEÚ, a výkonom slobodného poskytovania služieb, zaručeného článkom 56 ZFEÚ? 2. Je zavedenie takej právnej úpravy, aká je uvedená vyššie, ktorú obsahuje článok 1 ods. 649 zákona 190/14, ktorý iba z hospodárskych dôvodov znížil počas doby svojej účinnosti náhradu dohodnutú v koncesnej zmluve uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou a štátnym orgánom Talianskej republiky, zlučiteľné so zásadou ochrany legitímnej dôvery vyplývajúcou z európskeho práva?.	11,821	1
2015/62013CB0652/62013CB0652_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,015	None	None	Spoken	199	535	C_2015127SK.01000301.xml 20.4.2015 SK Úradný vestník Európskej únie C 127/3 Uznesenie Súdneho dvora (ôsma komora) z 12. februára 2015 – (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale ordinario di Cagliari – Taliansko) – trestné konanie proti Mirkovi Sabaovi (Vec C-652/13) (1) ((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Článok 99 rokovacieho poriadku - Zhodné prejudiciálne otázky - Články 49 ZFEÚ a 56 ZFEÚ - Sloboda usadiť sa - Slobodné poskytovanie služieb - Hazardné hry - Vnútroštátna právna úprava - Reorganizácia systému koncesií prostredníctvom časového zjednotenia platnosti - Nové ponukové konanie - Kratšie obdobie koncesií vzhľadom na obdobie koncesií udelených v minulosti - Obmedzenie - Naliehavé dôvody všeobecného záujmu - Proporcionalita)) (2015/C 127/03) Jazyk konania: taliančina Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania Tribunale ordinario di Cagliari Účastník trestného konania pred vnútroštátnym súdom Mirko Saba Výrok Články 49 ZFEÚ a 56 ZFEÚ, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania a efektivity, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ako je dotknutá vo veci samej, ktorá upravuje vypísanie nového ponukového konania na udelenie koncesií s kratším obdobím platnosti ako skôr vydané koncesie z dôvodu reorganizácie systému prostredníctvom časového zjednotenia platnosti koncesií. (1) Ú. v. EÚ C 112, 14.4.2014.	32,551	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/90c1e66e-a5bb-4169-9998-517729b00a56_45	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,009	2010/15/: Kommissionens beslut av den 16 december 2009 om riktlinjer för hanteringen av gemenskapens system för snabbt informationsutbyte (Rapex) enligt artikel 12 i direktiv 2001/95/EG (direktivet om allmän produktsäkerhet) och av underrättelseförfarandet enligt artikel 11 i samma direktiv [delgivet med nr K(2009) 9843]	None	Spoken	10,385	26,204	Osobitné usmernenia pre hodnotenie rizika v osobitných prípadoch V prípade chemických látok existujú osobitné pokyny na prípravu hodnotenia rizika (33) a z tohto dôvodu sa v týchto usmerneniach nerozoberajú podrobnejšie. Dodržiavajú sa v nich však rovnaké zásady ako pri „normálnych“ spotrebných výrobkoch: — identifikácia a hodnotenie nebezpečenstva – čo je to isté, ako určenie vážnosti úrazu, ako sa opisuje vyššie, — posúdenie expozície – v tomto kroku je expozícia vyjadrená ako pravdepodobná dávka chemickej látky, ktorú môže spotrebiteľ prijať perorálnou cestou, inhaláciou alebo dermálnou cestou, osobitne alebo spoločne, pri použití výrobku podľa predpokladu v modelovej situácii úrazu. – Tento krok je rovnaký ako určenie pravdepodobnosti, že úraz skutočne nastane, — charakterizovanie rizika – tento krok v zásade spočíva v porovnaní dávky chemickej látky, ktorú spotrebiteľ pravdepodobne prijme (= expozícia) s odvodenou bezúčinkovou hladinou (DNEL) tejto chemickej látky. Ak by bola expozícia dostatočne nižšia ako DNEL, inými slovami, keby bol ukazovateľ charakterizovania rizika (RCR) jasne menší ako 1, riziko sa považuje za riziko primerane pod kontrolou. – Ide o to isté, ako určenie stupňa rizika. Ak je stupeň rizika dostatočne nízky, opatrenia zamerané na riadenie rizika nemusia byť potrebné. Keďže chemická látka môže predstavovať viac nebezpečenstiev, riziko sa obvykle určuje pre „hlavný zdravotný účinok“, čo je zdravotný účinok (alebo „sledovaný parameter“ ako akútna toxicita, podráždenie, senzibilizácia, karcinogenita, mutagenita, toxicita pre reprodukciu) považovaný za najdôležitejší. Pokiaľ ide o kozmetické výrobky, tiež existujú osobitné pokyny (34), a osobitné pokyny môžu existovať aj pre iné výrobky alebo na iné účely. Dôrazne sa odporúča, aby sa využívali osobitné pokyny, pretože sú prispôsobené daným osobitným prípadom. Napriek tomu, ak údaje požadované v osobitných pokynoch neexistujú, alebo ich nie je možné odhadnúť, tieto usmernenia sa môžu využiť pri predbežnom hodnotení rizika. Toto hodnotenie rizika sa bude musieť vykonať s náležitou starostlivosťou a pozornosťou, aby sa predišlo nesprávnemu výkladu. 3. Tvorba hodnotenia rizika krok po kroku V tomto oddiele sa podrobne opisujú skutočnosti, ktoré je potrebné vziať do úvahy a otázky, ktoré je potrebné položiť, pri príprave hodnotenia rizika. 3. 1. Výrobok Výrobok by sa mal identifikovať jednoznačne. Konkrétne, názov výrobku, značka, názov modelu, číslo typu, prípadne číslo výrobnej dávky, každé osvedčenie pripojené k výrobku, prípadné zaistenie pred prístupom detí, totožnosť osoby, ktorá výrobok umiestnila na trh a krajina pôvodu. Fotografia výrobku, balenia a prípadne označujúceho štítku a skúšobné protokoly s identifikáciou nebezpečenstva/nebezpečenstiev výrobku sa takisto môžu považovať za súčasť opisu výrobku. V osobitných prípadoch môže byť nebezpečenstvo obmedzené na osobitnú časť výrobku, ktorá môže byť od výrobku oddelená a samostatne dostupná pre spotrebiteľov. V takýchto prípadoch stačí vyhodnotiť iba túto osobitnú časť výrobku. Nabíjateľné batérie notebookov, ktoré sa môžu prehrievať, sú príkladom takéhoto prípadu. Opis výrobku obsahuje každé označenie, ktoré môže mať význam pre hodnotenie rizika, najmä výstražné štítky. Aj návod na použitie môže obsahovať relevantné informácie o riziku výrobku a o tom, ako možno toto riziko udržať na najnižšom možnom stupni, napríklad použitím osobného ochranného zariadenia alebo zabránením deťom v používaní výrobku. Príkladom je reťazová píla. Niektoré výrobky si spotrebitelia pred použitím musia sami poskladať, napríklad nábytok. Je montážny návod dostatočne jasný, aby výrobok pripravený na použitie spĺňal všetky príslušné bezpečnostné požiadavky? Alebo by mohli spotrebitelia pri skladaní výrobku urobiť chybu, ktorá by mohla viesť k nepredvídaným rizikám? V hodnotení rizika by sa vždy mala posudzovať celá životnosť výrobku. Životnosť má osobitný význam pri hodnotení rizík nového vyvinutého výrobku. Zmení sa vekom a používaním druh alebo rozsah nebezpečenstva? Objavia sa nové nebezpečenstvá s narastajúcim vekom výrobku, alebo možno v dôsledku odôvodnene predvídateľného nesprávneho použitia? Aký dlhý je „čas do poruchy výrobku“? Aká je životnosť výrobku vrátane doby skladovateľnosti? Ako dlho spotrebiteľ v praxi používa výrobok, kým sa z neho nestane odpad? Niekedy môže byť potrebné zohľadniť aj ďalšie úvahy, ak sa výrobok po určitom čase stane nepoužiteľným napriek tomu, že sa nikdy nepoužíval. Príkladom sú elektrické prikrývky alebo elektrické podušky. Elektrické vodiče vo výrobkoch sú obvykle tenké a po desiatich rokoch začínajú byť krehké, aj keď sa výrobok nikdy nepoužíval. Výhrevné vodiče môžu medzi sebou prísť do styku, spôsobiť skrat a zapáliť posteľnú bielizeň. Nakoniec, aj obal výrobku by mal byť súčasťou každého hodnotenia rizika. 3. 2. Nebezpečenstvo výrobku Nebezpečenstvo je inherentnou vlastnosťou výrobku, ktorý môže spôsobiť úraz spotrebiteľovi, ktorý výrobok používa. Môže sa objaviť v rôznej podobe: — mechanické nebezpečenstvo, napríklad ostré hrany, na ktorých sa môžu porezať prsty, alebo úzke otvory, v ktorých sa môžu prsty zaseknúť, — nebezpečenstvo vnútorného zadusenia, napríklad malými časťami uvoľnenými z hračky, ktoré dieťa môže prehltnúť a tak môže dôjsť k zaduseniu upchaním dýchacích ciest, — nebezpečenstvo zadusenia, napríklad sťahovacími šnúrami kapucne vetrovky, ktoré môžu spôsobiť zaškrtenie, — elektrické nebezpečenstvo, napríklad elektrických častí pod napätím, ktoré môžu spôsobiť elektrický šok, — nebezpečenstvo prehriatia alebo požiaru, napríklad ventilátor vykurovania, ktorý sa prehreje, vznieti a spôsobí popáleniny, — teplotné nebezpečenstvo, napríklad horúci vonkajší povrch rúry na pečenie, ktorý môže spôsobiť popáleniny, — chemické nebezpečenstvo, napríklad toxická látka, ktorá môže otráviť spotrebiteľa bezprostredne po užití, alebo karcinogénna látka, ktorá môže z dlhodobého hľadiska spôsobiť rakovinu. Niektoré chemické látky môžu spotrebiteľovi spôsobiť ujmu až po opakovanej expozícii, — mikrobiologické nebezpečenstvo, napríklad bakteriálna kontaminácia kozmetických prípravkov, ktorá môže spôsobiť kožné infekcie, — nebezpečenstvo hluku, napríklad melódie zvonenia hračkárskych mobilných telefónov, ktoré sú príliš hlasité a môžu poškodiť sluch dieťaťa, — iné nebezpečenstvá, napríklad explózie, implózie, akustického a ultrazvukového tlaku alebo žiarenia z laserových zdrojov. Na účely týchto usmernení sa nebezpečenstvá zoskupili, prepojili podľa veľkosti, tvaru a povrchu výrobku, potenciálnej, kinetickej alebo elektrickej energie, extrémnych teplôt, a iných parametrov, čo znázorňuje tabuľka 2. Táto tabuľka je len usmerňujúca a každý odhadca rizika by mal modelovú situáciu upraviť podľa hodnoteného výrobku. Samozrejme neplatí, že všetky druhy nebezpečenstva sa vzťahujú na všetky výrobky. Napriek tomu by tabuľka 2 mala pomôcť odhadcom rizika vyhľadať a identifikovať všetky možné nebezpečenstvá spotrebných výrobkov, ktoré sa hodnotia. Ak má výrobok viac nebezpečenstiev, každé nebezpečenstvo by sa malo posudzovať samostatne s vlastným hodnotením rizika a malo by sa identifikovať najväčšie riziko ako „riziko“ výrobku. Riziká vyžadujúce osobitné opatrenia zamerané na riadenie rizika by sa samozrejme mali tiež oznámiť, aby sa zabezpečila možnosť znížiť všetky riziká. Treba si všimnúť, že jedno nebezpečenstvo môže v tej istej modelovej situácii viesť k viacerým úrazom. Napríklad, pokazené brzdy na motocykli by mohli zapríčiniť nehodu a spôsobiť zranenia hlavy, rúk a nôh vodiča a dokonca aj popáleniny, keby sa benzín pri nehode vznietil. V tomto prípade by všetky úrazy patrili do tej istej modelovej situácie úrazu a musela by sa odhadnúť vážnosť všetkých úrazov dokopy. Tieto úrazy sú dohromady samozrejme veľmi vážne. Niektoré úrazy v iných modelových situáciách by sa však nemali uvádzať. V každodennej praxi dohľadu nad trhom môže stačiť vyhodnotiť riziko hoci len z jedného nebezpečenstva. Ak riziko z tohto nebezpečenstva postačuje na vykonanie opatrení zameraných na riadenie rizika, tieto opatrenia sa môžu vykonať bez ďalších ťažkostí. Odhadca rizika by si však mal byť istý, že identifikované riziko je najväčšie riziko alebo jedno z najväčších rizík, aby sa zabezpečila dostatočná účinnosť opatrenia. Takýto prípad nastáva vždy, keď je riziko vážne, pretože toto je najvyšší možný stupeň rizika navrhnutý v týchto usmerneniach. V prípadoch rizika menšieho ako je vážne riziko však môžu byť nevyhnutné ďalšie hodnotenia rizika a možno aj osobitné riadenie rizika v neskoršom štádiu. Záverom treba dodať, že skúsenosti s hodnotením rizika v praxi dohľadu nad trhom obmedzia počet potrebných hodnotení rizika na minimum. Identifikácia nebezpečenstva pomocou skúšok a noriem Nebezpečenstvá sa často identifikujú a vyčísľujú pomocou skúšok. Tieto skúšky a spôsob ich vykonania môže byť stanovený v európskych alebo medzinárodných normách výrobkov. Súlad výrobku s „harmonizovanou“ európskou normou („EN …“), ktorej odkazy boli uverejnené v úradnom vestníku, poskytuje predpoklad bezpečnosti (aj keď iba v súvislosti s bezpečnostnými charakteristikami, na ktoré sa vzťahujú príslušné hodnoty alebo normy). V takýchto prípadoch možno predpokladať, že výrobok predstavuje iba minimálne riziko a vysoký stupeň ochrany vzhľadom na osobitné skúšané nebezpečenstvo. Napriek tomu sa môžu vyskytnúť prípady, keď predpoklad bezpečnosti nie je k dispozícii a vtedy je nevyhnutné vypracovať obzvlášť dobre zdokumentované hodnotenie rizika vrátane výzvy na zmenu a doplnenie harmonizovanej normy. Na druhej strane, ak výrobok skúškou neprejde úspešne, obvykle je možné predpokladať riziko, pokiaľ výrobca neposkytne dôkaz, že jeho výrobok je bezpečný. Výrobky môžu predstavovať riziko aj napriek tomu, že nespôsobujú úrazy Výrobky nemusia byť nebezpečné, a napriek tomu môžu predstavovať riziko preto, že nie sú vhodné na určené použitie. Príklady takýchto výrobkov nájdeme v oblasti osobných ochranných zariadení alebo záchranných výstrojov, napríklad reflexné vesty, ktoré si vodiči obliekajú po nehode. Účelom týchto viest je upútať pozornosť prichádzajúcich vodičov a účastníkov cestnej premávky s cieľom varovať ich, že sa stala nehoda, a to najmä v noci. Nemusia však byť dostatočne viditeľné, ak sú reflexné prúžky príliš malé, alebo neodrážajú dostatočne svetlo a preto používateľov nechránia tak, ako by mali. Takéto vesty preto predstavujú riziko, aj napriek tomu, že samy osebe nie sú nebezpečné. – Ďalší príklad je opaľovací krém, na ktorého označení je uvedená „vysoká ochrana“ (ochranný slnečný faktor 30), ale tento krém poskytuje iba „nízku ochranu“ (faktor 6). Výsledkom môže byť vážne spálenie pokožky od slnka. 3. 3. Spotrebiteľ Na stupeň rizika majú veľký vplyv schopnosti a správanie spotrebiteľa, ktorý výrobok používa. Z tohto dôvodu je najdôležitejšie mať jasnú predstavu o type spotrebiteľa znázorneného v modelovej situácii. Môže byť nevyhnutné, aby sa vytvorili modelové situácie úrazov s rôznymi typmi spotrebiteľov s cieľom identifikovať najväčšie riziko, teda „riziko“ výrobku. Nestačí napríklad všímať si iba najzraniteľnejších spotrebiteľov, pretože pravdepodobnosť, že budú vystavení škodlivým účinkom v modelovej situácii, môže byť taká malá, že riziko bude menšie ako v modelovej situácii úrazov so spotrebiteľmi, ktorí nie sú zraniteľní v takej veľkej miere. Potrebné je zohľadniť aj ľudí, ktorí výrobok sami nepoužívajú, ale môžu sa nachádzať v blízkosti používateľa. Napríklad, reťazová píla môže spôsobiť, že triesky budú lietať vzduchom a zasiahnu okolostojaceho do oka. Takže hoci riziko reťazovej píly môže používateľ účinne eliminovať - má oblečený ochranný výstroj a dodržiava všetky ostatné opatrenia zamerané na riadenie rizika špecifikované výrobcom, okolostojaci môžu byť vo vážnom ohrození. Z toho vyplýva, že by sa mali, napríklad v návode na použitie reťazovej píly, uvádzať výstrahy pred rizikami pre okolostojacich a spôsoby ich zníženia na minimum. Preto by sa pri tvorbe modelovej situácie úrazu mali zohľadniť tieto hľadiská v súvislosti s typom spotrebiteľa a spôsobom, akým výrobok používa. Toto nie je vyčerpávajúci zoznam, ale mal by nabádať odhadcov rizika, aby svoje modelové situácie úrazov opisovali s potrebnou mierou podrobnosti. Treba poznamenať, že „spotrebitelia“ sú aj ľudia, ktorí sami výrobok nepoužívajú, ale môžu byť postihnutí preto, že sa nachádzajú v blízkosti: — Určený/neurčený používateľ: Určený používateľ výrobku môže výrobok používať bez problémov, pretože postupuje podľa návodu alebo preto, že mu je príslušný druh výrobkov známy vrátane jeho zrejmých a nezrejmých nebezpečenstiev. Nebezpečenstvo výrobku sa potom nemusí uskutočniť a riziko výrobku by mohlo byť malé. Neurčený používateľ nemusí byť s výrobkom dobre oboznámený a nemusí rozpoznať nebezpečenstvá. Takže sa vystavuje riziku úrazu a spotrebné riziko je preto veľké. Z toho vyplýva, že riziko môže byť odlišné pre určeného a neurčeného používateľa v závislosti od výrobku a spôsobu, akým sa používa. — Zraniteľní spotrebitelia: Rozlišujeme niekoľko kategórií zraniteľných a veľmi zraniteľných spotrebiteľov: deti (od 0 do 36 mesiacov, od 36 mesiacov do 8 rokov, od 8 do 14 rokov) a iní, napríklad staršie osoby (pozri tabuľku 1). Všetci majú menšiu schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo, napríklad deti, ktoré si pri dotyku horúceho povrchu horúčavu uvedomia asi až po 8 sekundách (keď sú už popálené), kým dospelí si to uvedomia okamžite. Pre zraniteľných spotrebiteľov môže byť problém aj všimnúť si varovné označenia, alebo používať výrobok, ktorý ešte nikdy nepoužili. Môžu zároveň konať takým spôsobom, ktorý ešte zvýši ich expozíciu nebezpečenstvu, napríklad malé deti, ktoré sa plazia a vkladajú si predmety do úst. Niektoré výrobky môžu deti priťahovať svojím vábivým vzhľadom, a preto v rukách detí predstavujú veľké riziko. Na druhej strane, dozor rodičov alebo iných dospelých by mal za bežných okolností predísť tomu, aby sa deti ľahko neuvážene dostávali do problémov. Navyše, spotrebitelia, ktorí obvykle nie sú zraniteľní, sa môžu stať zraniteľnými v osobitných situáciách, napríklad, ak sú pokyny alebo výstrahy na výrobku uvedené v cudzom jazyku, ktorému spotrebiteľ nerozumie. Nakoniec, v osobitnom prípade chemických látok môžu byť deti citlivejšie na toxicitu chemických látok ako priemerný dospelý človek. Deti by sa preto nemali posudzovať ako „malí dospelí“. Záverom treba dodať, že výrobok, ktorý je obvykle bezpečný pre priemernú dospelú osobu, nemusí byť bezpečný pre zraniteľných spotrebiteľov. Túto skutočnosť treba mať na pamäti pri určovaní vážnosti a pravdepodobnosti úrazu (pozri ďalej) a teda aj rizika. — Určené a odôvodnene predvídateľné použitie: Spotrebitelia môžu výrobok používať na účely iné, ako je účel na ktorý je výrobok určený, aj keď je návod na použitie jasne zrozumiteľný vrátane upozornení. Keďže varovania nemusia byť úplne účinné, pri hodnotení rizika treba brať do úvahy aj iné ako určené spôsoby použitia. Toto hľadisko je osobitne dôležité pre výrobcu výrobku, pretože on musí zabezpečiť, aby bol výrobok bezpečný za všetkých odôvodnene predvídateľných podmienok použitia. Odôvodnene predvídateľné použitie sa niekedy musí opierať o skúsenosti, pretože v oficiálnych nehodových štatistikách alebo iných zdrojoch nemusia byť dostupné žiadne relevantné informácie. Potom môže byť ťažké stanoviť rozdiel medzi „odôvodnene predvídateľnou“ a „úplne nepostrehnuteľnou“ modelovou situáciou. Dokonca aj „úplne nepostrehnuteľné“ modelové situácie sa môžu podľa týchto usmernení brať do úvahy, aj keď vedú k veľmi vážnym úrazom, pretože takéto modelové situácie budú mať vždy veľmi malú pravdepodobnosť. Takto sa azda zabezpečí, aby takéto modelové situácie nemali príliš veľký vplyv pri určovaní celkového rizika výrobku. — Frekvencia a dĺžka použitia: Rôzni spotrebitelia môžu výrobok používať často alebo menej častejšie, ale aj počas dlhšieho či kratšieho obdobia. Závisí to od príťažlivosti výrobku a ľahkosti jeho použitia. Každodenným alebo dlhodobým používaním by sa mohlo zabezpečiť, že spotrebiteľ bude s výrobkom úplne oboznámený, ako aj s jeho špecifikami vrátane jeho nebezpečenstiev, návodu na použitie a upozornení, na základe čoho je riziko malé. Na druhej strane, každodenné alebo dlhodobé používanie môže spôsobiť, že si spotrebiteľ na výrobok zvykne až priveľmi, čo môže viesť k únave používateľa, keď začne nedbanlivo ignorovať pokyny a upozornenia, čím sa riziko zvýši. Nakoniec, každodenné alebo dlhodobé používanie môže zároveň urýchliť starnutie výrobku a jeho časti, ktoré nevydržia také časté používanie, sa môžu rýchlo pokaziť a spôsobiť nebezpečenstvo, prípadne úraz, čím sa takisto riziko zvyšuje. — Rozpoznávanie nebezpečenstva, ochranné správanie a ochranný výstroj: Niektoré výrobky sú známe svojimi nebezpečenstvami, napríklad nožnice, nože, vŕtačky pre domácich majstrov, reťazové píly, kolieskové korčule, bicykle, motocykle a autá. Vo všetkých uvedených prípadoch je nebezpečenstvo spojené s výrobkom dobre známe alebo očividne rozpoznateľné, alebo je opísané v návode na použitie, čo zahŕňa opatrenia zamerané na riadenie rizika. Spotrebiteľ potom môže konať opatrne alebo používať výstroj na osobnú ochranu ako rukavice, prilby či bezpečnostné pásy a teda používať výrobok spôsobom, ktorým sa riziko znižuje na minimum. V iných prípadoch nemusí byť nebezpečenstvo výrobku až tak zreteľne rozpoznateľné, napríklad elektrický skrat žehličky, výstražné štítky sa môžu prehliadnuť alebo nesprávne pochopiť a spotrebitelia budú zriedka schopní vykonať preventívne opatrenia. — Správanie spotrebiteľa v prípade nehody: Keď nebezpečenstvo zasiahne spotrebiteľa, môže mu spôsobiť úraz. Preto je dôležité, aby sa v hodnotení rizika zohľadnil spôsob, akým môže spotrebiteľ reagovať. Odloží výrobok pokojne nabok a vykoná preventívne opatrenia, napríklad pokúsi sa zahasiť požiar zapríčinený výrobkom, alebo výrobok v panike odhodí? Zraniteľní spotrebitelia, predovšetkým deti, sa nakoniec nemusia správať rovnako ako iní, nezraniteľní spotrebitelia. — Kultúrny kontext spotrebiteľa a spôsob použitia výrobku v jeho domovskej krajine môže mať vplyv na riziko spojené s výrobkom. Najmä výrobcovia musia zohľadniť tieto kultúrne rozdiely pri uvedení nového výrobku na trh. Skúsenosti výrobcov v tejto oblasti môžu byť preto cenným zdrojom informácií pre príslušné orgány, ktoré pripravujú hodnotenie rizika. 3. 4. Modelová situácia úrazu: Kroky vedúce k úrazu/úrazom Väčšina modelových situácií úrazu pozostáva z týchto troch hlavných krokov: 1. výrobok má „poruchu“, alebo môže viesť k „nebezpečnej situácii“ počas predvídateľnej životnosti; 2. „porucha“ alebo „nebezpečná situácia“ má za následok nehodu; 3. nehoda má za následok úraz. Tieto tri hlavné kroky sa dajú rozdeliť na ďalšie kroky s cieľom predviesť, akým spôsobom môže nebezpečenstvo výrobku viesť k úrazu a podobne. Tieto „kroky k úrazu“ musia byť v každom prípade jasné a stručné a nesmú sa v nich zveličovať podrobnosti alebo preháňať počet krokov. Na základe skúsenosti bude čoraz ľahšie identifikovať podmienky vzniku akéhokoľvek úrazu a „najkratšiu cestu k úrazu“ (alebo „kritickú cestu k úrazu“). Najľahšie bude asi začať s modelovou situáciou so spotrebiteľom, pre ktorého je výrobok určený a v ktorej spotrebiteľ výrobok používa podľa návodu alebo, ak návod nie je k dispozícii, podľa normálnej manipulácie a použitia. Ak je výsledkom tohto hodnotenia najvyšší stupeň rizika, potom obvykle nie je potrebné vykonať ďalšie hodnotenia a môžu sa vykonať vhodné opatrenia na zníženie rizika. Podobne, ak sa prípad oznámi v osobitnej sťažnosti spotrebiteľa, jediná modelová situácia úrazu môže stačiť na to, aby sa rozhodlo o vhodných opatreniach na zníženie rizika. Mohli by sa vytvoriť aj ďalšie modelové situácie, v ktorých by sa počítalo so zraniteľnými spotrebiteľmi, najmä deťmi (pozri tabuľku 1), miernymi alebo výraznejšími odchýlkami od normálneho použitia, použitím v iných klimatických podmienkach, napríklad vo veľkom chlade alebo pri vysokej teplote, nepriaznivými podmienkami použitia, napríklad bez primeraného denného svetla alebo osvetlenia, použitím odporúčaným pri predaji výrobku (napríklad lampa predávaná v hračkárstve by sa mala hodnotiť aj z hľadiska rizika pri použití dieťaťom), používaním počas celej životnosti (vrátane opotrebovania) atď. Každá modelová situácia by sa mala zohľadniť v celom postupe hodnotenia rizika. Ak výrobok predstavuje niekoľko nebezpečenstiev, modelové situácie úrazu a teda aj modelové situácie rizika by sa mali vytvoriť pre každé z nich. V každom prípade, kontrola hodnovernosti v súvislosti s možnosťou, že modelová situácia úrazu povedie k riziku, ktoré si bude vyžadovať opatrenia, môže obmedziť počet modelových situácií úrazu. Zo všetkých vytvorených modelových situácií bude obvykle modelová situácia predstavujúca najväčšie riziko (= „riziko“ výrobku) rozhodujúca pre vykonanie opatrení na zníženie rizika, pretože opatrenia v súvislosti s najväčším rizikom znižujú riziko najúčinnejšie. Výnimkou z pravidla môže byť špecifické riziko menšie ako najväčšie riziko, vyplývajúce z iného nebezpečenstva, ktoré by sa mohlo riadiť osobitnými opatreniami a malo by samozrejme zahŕňať aj najväčšie riziko. Základné pravidlo spočíva v tom, že modelové situácie úrazu môžu viesť k najvyššiemu stupňu rizika vtedy, keď: — hodnotený úraz alebo hodnotené úrazy sa nachádzajú na najvyšších stupňoch vážnosti (stupeň 4 alebo 3), — celková pravdepodobnosť modelovej situácie úrazu je pomerne vysoká (najmenej > 1/100). Tabuľka 4 poskytuje v tomto smere ďalší návod. To by mohlo pomôcť obmedziť počet modelových situácií. Počet modelových situácií úrazu samozrejme zostáva zodpovednosťou odhadcu rizika a závisí od počtu činiteľov, ktoré je potrebné zohľadniť v rámci určenia „rizika“ výrobku. Z tohto dôvodu nie je možné určiť konkrétny počet modelových situácií úrazu, ktorý môže byť potrebný v konkrétnom prípade. S cieľom pomôcť vytvoriť vhodný počet modelových situácií tieto usmernenia poskytujú tabuľku s typickými modelovými situáciami úrazu (tabuľka 2). Tieto modelové situácie by sa mali upraviť podľa konkrétneho výrobku, typu spotrebiteľa a ďalších okolností. 3. 5. Vážnosť úrazu Úraz, ktorý môže spotrebiteľovi spôsobiť nebezpečenstvo, môže mať rôzne stupne vážnosti. Vážnosť úrazu preto odráža účinok nebezpečenstva na spotrebiteľa v podmienkach opísaných v modelovej situácii úrazu. Vážnosť úrazu môže závisieť od: — druhu nebezpečenstva (pozri zoznam nebezpečenstiev uvedený v tabuľke 2). Mechanické nebezpečenstvo, napríklad ostré hrany, môže spôsobiť rezné rany na prstoch; spotrebiteľ tieto rany ihneď spozoruje a urobí opatrenia na ošetrenie zranení. Na druhej strane, chemické nebezpečenstvo môže spôsobiť rakovinu. Toto sa obvykle udeje bez povšimnutia a choroba sa môže prejaviť až po mnohých rokoch a považuje sa za veľmi vážnu, pretože rakovina sa dá veľmi ťažko vyliečiť, ak vôbec, — veľkosti nebezpečenstva. Napríklad, povrch zohriaty na 50 °C môže spôsobiť ľahké popáleniny, ale povrch, ktorý má teplotu 180 °C, spôsobí vážne popáleniny, — dĺžky zasiahnutia spotrebiteľa nebezpečenstvom. Krátky čas kontaktu s nebezpečenstvom odretia môže spôsobiť len povrchové poškriabanie pokožky spotrebiteľa, no dlhší čas môže byť príčinou odretia veľkých častí kože, — postihnutej časti tela. Napríklad preniknutie ostrého hrotu do kože na ruke je bolestivé, ale preniknutie hrotu do oka je oveľa vážnejší úraz, ktorý pravdepodobne ovplyvní celý život, — vplyvu nebezpečenstva na jednu alebo viac častí tela. Elektrické nebezpečenstvo môže spôsobiť elektrický šok a bezvedomie a následne aj požiar, ktorý môže poškodiť pľúca, keď osoba v bezvedomí vdychuje dym, — typu a správania spotrebiteľa. Výrobok označený výstražnou správou môže dospelý spotrebiteľ používať bez úrazu, pretože sa bude pri používaní výrobku riadiť upozornením. Na druhej strane, dieťa alebo iný zraniteľný spotrebiteľ (pozri tabuľku 1), ktorý si nedokáže prečítať výstražné označenie, alebo mu nerozumie, sa môže veľmi vážne zraniť. S cieľom vyčísliť vážnosť úrazu/úrazov tabuľka 3 uvedená v týchto usmerneniach znázorňuje klasifikáciu úrazov do štyroch kategórií v závislosti od toho, v akej miere je možné úraz zvrátiť, t. j. či je možné zotaviť sa po úraze a do akej miery. Toto roztriedenie je len návodom a odhadca rizika by mal kategóriu podľa potreby zmeniť a uviesť túto zmenu v hodnotení rizika. Ak sa v hodnotení rizika zohľadňuje viac modelových situácií úrazu, vážnosť každého úrazu by sa mala klasifikovať samostatne a zohľadniť v celom procese hodnotenia rizika. Príklad: Spotrebiteľ používa kladivo, aby zatĺkol klinec do steny. Hlavica kladiva je príliš krehká (pre nevhodný materiál) a praskne, pričom jedna trieska zasiahne oko spotrebiteľa tak nešťastne, že spôsobí oslepnutie. Tento úraz je potom „úraz oka, cudzí predmet v oku: trvalá strata zraku (jedno oko)“, čo zodpovedá úrazu 3. stupňa v tabuľke 3. 3. 6. Pravdepodobnosť úrazu „Pravdepodobnosť úrazu“ je pravdepodobnosť, že sa modelová situácia úrazu skutočne stane počas očakávanej životnosti výrobku. Nie je ľahké odhadnúť túto pravdepodobnosť; ale keď je modelová situácia opísaná v jasných krokoch, každému kroku sa môže pripísať určitá pravdepodobnosť a vynásobením týchto čiastočných pravdepodobností sa získa celková pravdepodobnosť modelovej situácie. Tento prístup po krokoch by mal uľahčiť odhad celkovej pravdepodobnosti. Samozrejme, ak je vytvorených viac modelových situácií, každá z nich vyžaduje vlastnú celkovú pravdepodobnosť. Ak je však modelová situácia úrazu opísaná v jedinom kroku, aj pravdepodobnosť modelovej situácie sa môže určiť v jedinom celkovom kroku. Bol by to však len „hrubý odhad“, ktorý by sa dal vážne skritizovať a tak by spochybnil celé hodnotenie rizika. Transparentnejšie rozdelenie pravdepodobností v modelovej situácii pozostávajúcej z viacerých krokov je preto vhodnejšie, predovšetkým preto, že čiastočné pravdepodobnosti sa môžu opierať o nesporné dôkazy. V týchto usmerneniach sa rozlišuje 8 stupňov pravdepodobnosti s cieľom klasifikovať celkovú pravdepodobnosť: od < 1/1 000 000 do > 50 % (pozri ľavú stranu tabuľky 4). Nasledujúci príklad hlavice kladiva, ktorá praskne, kým používateľ zatĺka klinec do steny, by mal znázorniť, akým spôsobom sa prideľuje pravdepodobnosť každému kroku a akým spôsobom sa klasifikuje celková pravdepodobnosť: Krok 1: Hlavica kladiva praskne, keď používateľ zatĺka klinec do steny, pretože materiál hlavice kladiva je príliš krehký. Krehkosť materiálu sa stanovila skúškou a pri oznámenej krehkosti materiálu sa pravdepodobnosť, že hlavica kladiva praskne počas bežne predpokladanej životnosti kladiva, sa stanoví na úroveň 1/10. Krok 2: Jeden z úlomkov kladiva po prasknutí zasiahne používateľa. Pravdepodobnosť, že sa to stane, sa stanoví na úroveň 1/10, pretože oblasť hornej časti tela vystavená odštiepeným úlomkom podľa odhadu zodpovedá 1/10 priestorovej pologule pred stenou. Samozrejme, keby používateľ stál veľmi blízko pri stene, jeho telo by zaberalo väčšiu časť priestorovej pologule a pravdepodobnosť by bola väčšia. Step 3: Úlomok zasiahne používateľa do hlavy. Podľa odhadu hlava zodpovedá približne 1/3 hornej polovice tela, a preto je pravdepodobnosť 1/3. Krok 4: Úlomok zasiahne používateľa do oka. Podľa odhadu oči zodpovedajú približne 1/20 oblasti hlavy, a preto je pravdepodobnosť 1/20. Vynásobením pravdepodobností uvedených krokov získame celkovú pravdepodobnosť modelovej situácie: 1/10 * 1/10 * 1/3 * 1/20 = 1/6 000. Výsledok sa prepíše takto: >1/10 000 (pozri ľavú stranu tabuľky 4). Keď sa vypočíta celková pravdepodobnosť modelovej situácie úrazu, mala by sa vykonať kontrola hodnovernosti. To si vyžaduje pomerne veľké skúsenosti, takže sa odporúča požiadať o pomoc osoby skúsené v oblasti hodnotenia rizika (pozri vo vyššie uvedenom oddiele „Svoje hodnotenie rizika dajte niekomu skontrolovať“). S postupným získavaním skúseností pomocou týchto usmernení by malo byť odhadovanie pravdepodobnosti čoraz ľahšie a na uľahčenie tejto úlohy bude dostupné čoraz väčšie množstvo príkladov. Pripísaním pravdepodobností rôznym modelovým situáciám úrazu pre ten istý výrobok môže vzniknúť takýto stav: — Keď výrobok používajú zraniteľnejší spotrebitelia v modelovej situácii, možno bude potrebné vo všeobecnosti zvýšiť pravdepodobnosť, pretože zraniteľnejší spotrebitelia sa môžu ľahšie zraniť. Platí to najmä pre deti, pretože deti obvykle nemajú skúsenosti s vykonaním preventívnych opatrení, ale práve naopak (pozri aj „Zraniteľní spotrebitelia“ v oddiele 3. 3). — Keď je riziko ľahko rozpoznateľné aj vďaka výstražným označeniam, možno bude potrebné pravdepodobnosť znížiť, pretože používateľ bude výrobok používať opatrnejšie, aby čo najúspešnejšie predišiel úrazu. Nemusí to platiť pre modelovú situáciu úrazu s (malým) dieťaťom alebo iným zraniteľným spotrebiteľom (pozri tabuľku 1), ktorý nevie čítať. — Keď boli oznámené nehody, ktoré zodpovedajú modelovej situácii úrazu, pravdepodobnosť tejto modelovej situácie by sa mohla zvýšiť. V prípadoch, keď sú správy o nehodách len zriedkavé, alebo takéto nehody vôbec nie sú známe, môže byť praktické opýtať sa výrobcu výrobku, či má poznatky o nejakých nehodách alebo škodlivom účinku spôsobenom týmto výrobkom. — Keď je potrebný pomerne veľký počet podmienok, aby úraz nastal, celková pravdepodobnosť modelovej situácie by mala byť obvykle menšia. — Keď sa podmienky potrebné na to, aby úraz nastal, môžu ľahko splniť, pravdepodobnosť sa môže zvýšiť. — Keď sú výsledky skúšky výrobku neúspešné s priveľkou rezervou nato, aby splnil požadované limitné hodnoty (stanovené v príslušnej norme alebo právnom predpise), pravdepodobnosť vzniku úrazu (modelovej situácie úrazu) môže byť väčšia ako v prípade, že by sa vlastnosti výrobku viac priblížili limitným hodnotám. „Pravdepodobnosť úrazu“ je v tomto prípade pravdepodobnosť, že modelová situácia úrazu skutočne nastane. Pravdepodobnosť preto neopisuje všeobecnú expozíciu obyvateľstva výrobku, ktorá by sa vypočítala napríklad tak, že by sa zohľadnili milióny kusov výrobku predané na trhu a potom by sa uvažovalo o tom, že sa niekoľko z nich môže pokaziť. Úvahy tohto druhu sú však namieste v rámci určovania vhodných opatrení na zníženie rizika (pozri oddiel 4). K štatistike nehôd treba tiež pristupovať opatrne, keď sa používa na odhad pravdepodobnosti, aj keď je osobitne zameraná na výrobok. Okolnosti nehody nemusia byť dostatočne podrobne opísané, výrobok sa mohol časom zmeniť, alebo výrobca výrobku môže byť iný atď. Ľahké nehody navyše ani nemuseli byť oznámené príslušným orgánom, ktoré zhromažďujú štatistické údaje. Napriek tomu môže štatistika nehôd vniesť určité svetlo do modelových situácií úrazu a ich pravdepodobnosti. 3. 7. Určenie rizika Keď sa určí vážnosť úrazu a pravdepodobnosť, podľa možnosti pre väčší počet modelových situácií úrazu, potom je potrebné vyhľadať stupeň rizika v tabuľke 4. Tabuľka 4 obsahuje kombináciu vážnosti úrazu s pravdepodobnosťou a najväčšie riziko je „riziko“ výrobku. Mali by sa oznamovať aj riziká vyžadujúce osobitné opatrenia zamerané na riadenie rizika, aby sa zabezpečilo, že sa všetky riziká znížia na minimum. V týchto usmerneniach sa riziko rozdeľuje na štyri stupne: vážne, vysoké, stredné a nízke. Jednotlivé stupne rizika medzi susednými stupňami vážnosti úrazu alebo pravdepodobnosti sa obvykle líšia o jednu úroveň. Tento prístup je konzistentný so všeobecnou skúsenosťou, že riziko sa nezvyšuje prírastkovo, keď sa vstupné činitele postupne menia. Ak sa však vážnosť úrazu zvýši zo stupňa 1 na stupeň 2 (v pravej časti tabuľky 4), niektoré stupne rizika sa zvýšia o dve úrovne, konkrétne zo stredného na vážne a z nízkeho na vysoké. Je to v dôsledku toho, že tieto usmernenia obsahujú 4 stupne vážnosti úrazu, kým pôvodná metóda (pozri úvod) obsahovala 5 stupňov. Štyri stupne sa považujú za normálne pre spotrebné výrobky, pretože zabezpečujú dostatočne robustné hodnotenie vážnosti; systém piatich stupňov by bol príliš zložitý, pretože vážnosť úrazu ani pravdepodobnosť sa nemôže určiť s veľmi veľkou presnosťou. Na konci hodnotenia rizika, či už pri jednotlivých modelových situáciách úrazu alebo celkovom riziku výrobku, by sa mala zohľadniť hodnovernosť stupňa rizika a neistoty odhadov. Môže to znamenať, že bude potrebné overiť, či odhadca rizika na prípravu odhadov a predpokladov použil najlepšie dostupné informácie. Pomôcť môže aj spätná väzba od kolegov a iných expertov. Aj analýza citlivosti môže byť veľmi cenná (pozri príklad v oddiele 6. 3). Ako sa zmení stupeň rizika, ak sa vážnosť úrazu alebo pravdepodobnosť zmení o jednu úroveň nahor alebo nadol? Ak sa stupeň rizika vôbec nezmení, potom je jeho odhad pomerne hodnoverný. Ak sa však zmení, stupeň rizika môže byť hraničný. Potom je potrebné znovu posúdiť modelové situácie úrazu a pridelenú vážnosť úrazu/úrazov a pravdepodobnosť/pravdepodobnosti. Na záver analýzy citlivosti by mal mať odhadca rizika istotu, že stupeň rizika je dostatočne hodnoverný a že ho môže zdokumentovať a informácie postúpiť ďalej. 4. Od rizika k opatreniam Keď je hodnotenie rizika kompletné, obvykle sa použije pri rozhodovaní o potrebe vykonať opatrenia na zníženie rizika a tak predísť ujme na zdraví spotrebiteľa. Aj keď opatrenia sú oddelené od hodnotenia rizika, niektorým otázkam venujeme určitý priestor s cieľom znázorniť možné nadväzné opatrenia identifikovaných rizík. V rámci dohľadu nad trhom sa často opatrenie vykonáva v kontakte príslušného orgánu s výrobcom, dovozcom alebo distribútorom. Môže to príslušnému orgánu pomôcť určiť najefektívnejší a najúčinnejší spôsob riadenia rizika. Pri vážnom riziku spotrebného výrobku môže k opatreniam na zníženie rizika patriť stiahnutie výrobku z trhu alebo výzva na jeho vrátenie. Nižšie stupne rizika obvykle vedú k menej prísnym opatreniam. Môže stačiť, ak sa na výrobok umiestnia dodatočné výstražné označenia, alebo ak sa zlepší návod na použitie a výrobok bude bezpečný. Nech ide o ktorýkoľvek stupeň rizika, zodpovedný orgán by mal zvážiť, či je potrebné prijať nejaké opatrenia a ak áno, potom aké. Medzi rizikom a opatreniami však nie je žiadne automatické prepojenie. Ak výrobok vykazuje niekoľko rizík nižšieho stupňa, ako je stupeň vážneho rizika a jeho celkové riziko preto nie je vážne, môže byť potrebné vykonať súrne opatrenia, pretože ktorékoľvek z rizík sa môže veľmi rýchlo uskutočniť. Vzor rizík výrobku môže naznačovať nedostatočnú kontrolu kvality vo výrobe. Dôležité je zohľadniť expozíciu populácie ako celku. Keď existuje na trhu veľké množstvo výrobkov, a preto tento výrobok používa veľký počet spotrebiteľov, potom dokonca aj jediné riziko nižšieho stupňa ako vážne riziko môže vyžadovať rýchle opatrenia s cieľom zabrániť škodlivým účinkom na zdravie spotrebiteľov. Riziká nižšieho stupňa ako vážne riziko môžu vyžadovať opatrenia aj vtedy, keď by príslušný výrobok mohol spôsobiť smrteľné nehody, hoci sú takéto nehody nanajvýš nepravdepodobné. Takýto prípad by mohol napríklad nastať, keby sa z prepravky na nápoje uvoľnil uzáver, ktorý by prehltlo dieťa a následne sa zadusilo upchaním dýchacích ciest. Jednoduchá zmena dizajnu vrchnáčika by mohla odstrániť toto riziko a neboli by potrebné ďalšie opatrenia. Keby bolo riziko smrteľnej nehody skutočne výnimočne nízke, mohlo by sa povoliť dokonca aj obdobie na výpredaj výrobku. K ďalším hľadiskám súvisiacim s rizikom môže patriť vnímanie rizika a jeho pravdepodobných následkov verejnosťou, kultúrna a politická citlivosť a obraz v médiách. Tieto hľadiská môžu mať osobitný význam, keď sú spotrebitelia zraniteľní, najmä ak ide o deti. O tom, aké opatrenia sú nevyhnutné, rozhodujú vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom. Vykonanie opatrení proti riziku môže závisieť aj od samotného výrobku a „minimálnych rizík kompatibilných s použitím výrobku, ktoré sa považujú za prijateľné a konzistentné s vysokým stupňom ochrany“ (35). Toto minimálne riziko bude pravdepodobne oveľa nižšie v prípade hračiek, ktorý sa dotýka detí, ako v prípade reťazovej píly, ktorá je známa takou vysokou rizikovosťou, že sa pri jej použití vyžaduje spoľahlivý ochranný výstroj, aby sa riziko udržalo na zvládnuteľnom stupni. Nakoniec, opatrenia môžu byť nevyhnutné aj v prípade, že neexistuje žiadne riziko, napríklad, keď výrobok nespĺňa uplatniteľné nariadenie/právny predpis (napríklad neúplné označenia). Záverom treba dodať, že medzi rizikom a opatreniami nie je žiadne automatické prepojenie. Orgány dohľadu nad trhom zohľadňujú celý rad činiteľov, ako sú vyššie uvedené faktory. Vždy je potrebné zohľadniť zásadu proporcionality a opatrenia musia byť účinné. 5. Ako pripraviť hodnotenie rizika – v krátkosti 1. Opíšte výrobok a jeho nebezpečenstvo. Výrobok opíšte jednoznačne. Vzťahuje sa nebezpečenstvo na celý výrobok, alebo iba na (oddeliteľnú) časť výrobku? Je s výrobkom spojené iba jedno nebezpečenstvo? Viac nebezpečenstiev? Pozri tabuľku 2. Identifikujte normu/normy alebo právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na výrobok. 2. Identifikujte typ spotrebiteľa, ktorý chcete zapojiť do vašej modelovej situácie úrazu s nebezpečným výrobkom. Začnite prvou modelovou situáciou úrazu s určeným používateľom a určeným použitím výrobku. Vytvorte ďalšie modelové situácie s ďalšími spotrebiteľmi (pozri tabuľku 1) a spôsobmi použitia. 3. Opíšte modelovú situáciu úrazu, v ktorej nebezpečenstvá výrobku, ktoré ste vybrali, spôsobia spotrebiteľovi, ktorého ste vybrali, úraz/úrazy alebo škodlivé účinky na jeho zdravie. Opíšte kroky vedúce k úrazu/úrazom jasne a stručne, bez zveličenia podrobností („najkratšiu cestu k úrazu“, „kritickú cestu k úrazu“). Ak vaša modelová situácia úrazu obsahuje viac súbežných úrazov, všetky uveďte v tej istej modelovej situácii. Keď opisujete modelovú situáciu úrazu, zohľadnite frekvenciu a dĺžku trvania použitia, rozpoznanie nebezpečenstva spotrebiteľom, skutočnosť, či ide o zraniteľného spotrebiteľa (najmä deti), ochranný výstroj, správanie spotrebiteľa v prípade nehody, kultúrny kontext spotrebiteľa a ďalšie činitele, ktoré považujete za významné pre hodnotenie rizika. Pozri oddiel 3. 3 a tabuľku 2. 4. Určite vážnosť úrazu. Určite stupeň vážnosti (1 až 4) úrazu spotrebiteľa. Ak vo vašej modelovej situácii úrazu spotrebiteľ utrpí niekoľko úrazov, odhadnite vážnosť všetkých týchto úrazov spolu. Pozri tabuľku 3. 5. Určite pravdepodobnosť modelovej situácie úrazu. Priraďte pravdepodobnosť ku každému kroku vašej modelovej situácie úrazu. Vynásobte pravdepodobnosti a vypočítate celkovú pravdepodobnosť vašej modelovej situácie úrazu. Pozri ľavú stranu tabuľky 4. 6. Určite stupeň rizika. Skombinujte vážnosť úrazu s celkovou pravdepodobnosťou modelovej situácie úrazu a skontrolujte stupeň rizika v tabuľke 4. 7. Skontrolujte, či je stupeň rizika hodnoverný. Ak sa stupeň rizika nezdá byť hodnoverný, alebo ak si nie ste istí vážnosťou úrazu/úrazov alebo pravdepodobností, zvýšte ich o jeden stupeň vyššie a o jeden stupeň nižšie a prepočítajte riziko. Táto „analýza citlivosti“ vám ukáže, či sa riziko zmení, ak sa zmenia vstupné údaje. Ak stupeň rizika zostane rovnaký, môžete si byť dosť istí svojím hodnotením rizika. Ak sa ľahko zmení, možno budete chcieť „bezpečne chybiť“ a použijete vyšší stupeň rizika ako „riziko“ spotrebného výrobku. O hodnovernosti stupňa rizika by ste mohli diskutovať aj so svojimi skúsenými kolegami. 8. Vytvorte viac modelových situácií úrazov s cieľom identifikovať najväčšie riziko výrobku. Ak na základe prvej modelovej situácie úrazu identifikujete riziko pod úrovňou najvyššieho rizika stanovenou v týchto usmerneniach a ak si myslíte, že by tento výrobok mohol predstavovať vyšší stupeň rizika, než aký ste identifikovali: — vyberte iných spotrebiteľov (vrátane zraniteľných spotrebiteľov, najmä deti), — identifikujte iné použitia (vrátane odôvodnene predvídateľného použitia), s cieľom určiť, pri ktorej modelovej situácii úrazu dosahuje výrobok najvyšší stupeň rizika. Najvyššie riziko je obvykle „riziko“ výrobku, ktoré umožňuje najúčinnejšie opatrenia zamerané na riadenie rizika. V osobitných prípadoch môže osobitné nebezpečenstvo viesť k riziku nižšiemu ako najvyššie riziko a vyžadovať osobitné opatrenia zamerané na riadenie rizika. Túto skutočnosť je potrebné náležite zohľadniť. Základné pravidlo spočíva v tom, že modelové situácie úrazu môžu viesť k najvyššiemu stupňu rizika stanovenému v týchto usmerneniach, keď: — hodnotený úraz alebo hodnotené úrazy sa nachádzajú aspoň na stupni 3 alebo 4, — celková pravdepodobnosť modelovej situácie úrazu je najmenej > 1/100. Pozri tabuľku 4. 9. Zdokumentujte a postúpte ďalej svoje hodnotenie rizika. Buďte transparentní a zaznamenajte aj všetky neistoty, s ktorými ste sa stretli pri príprave hodnotenia rizika. Príklady, ako sa oznamuje hodnotenie rizika, sú uvedené v oddiele 6 týchto usmernení. 6. Príklady 6. 1. Rozkladacia stolička Rozkladací mechanizmus rozkladacej stoličky je konštruovaný tak, že prsty používateľa môžu uviaznuť medzi sedadlom a rozkladacím mechanizmom. Môže to viesť k zlomeninám, ba dokonca k strate jedného alebo viacerých prstov. Určenie rizika (rizík) Modelová situácia úrazu Druh a lokalita úrazu Vážnosť úrazu Pravdepodobnosť úrazu Celková pravdepodobnosť Riziko Osoba rozkladá stoličku, nedopatrením uchopí sedadlo blízko zadnej časti (nepozorná/roztržitá osoba), prsty uviaznu medzi sedadlom a operadlom Ľahšie priškripnutie prsta 1 Rozkladanie stoličky 1 1/500 Nízke riziko Uchopenie zadnej časti sedadla pri rozkladaní 1/50 Prst sa pricvikne 1/10 > 1/1 000 Ľahšie priškripnutie 1 Osoba rozkladá stoličku, nedopatrením uchopí bočnú časť sedadla (nepozorná/roztržitá osoba), prst uviazne medzi sedadlom a ramenom stoličky Ľahšie priškripnutie prsta 1 Rozkladanie stoličky 1 1/500 Nízke riziko Uchopenie bočnej časti sedadla pri rozkladaní 1/50 Prst sa pricvikne 1/10 > 1/1 000 Ľahšie priškripnutie 1 Osoba rozkladá stoličku, stolička je zaseknutá, osoba sa snaží zatlačiť sedadlo nadol, pričom nedopatrením uchopí sedadlo tesne pri rohu (nepozorná/roztržitá osoba), prst uviazne medzi sedadlom a operadlom Zlomenina prsta 2 Rozkladanie stoličky 1 1/500 000 Nízke riziko Stolička sa zasekne 1/1 000 Uchopenie sedadla na rohoch pri rozkladaní 1/50 Prst sa pricvikne 1/10 > 1/1 000 000 Zlomenina prsta 1 Osoba rozkladá stoličku, stolička je zaseknutá, osoba sa snaží zatlačiť sedadlo nadol, pričom nedopatrením uchopí sedadlo za bočnú časť (nepozorná/roztržitá osoba), prst uviazne medzi sedadlom a ramenom stoličky Zlomenina prsta 2 Rozkladanie stoličky 1 1/500 000 Nízke riziko Stolička sa zasekne 1/1 000 Uchopenie bočnej časti sedadla pri rozkladaní 1/50 Prst sa pricvikne 1/10 > 1/1 000 000 Zlomenina prsta 1 Osoba sedí na stoličke, chce stoličku posunúť a snaží sa ju zdvihnúť tak, že uchopí zadnú časť stoličky, prst uviazne medzi sedadlom a operadlom Strata prstu 3 Sedenie na stoličke 1 1/6 000 Vysoké riziko Posúvanie stoličky počas sedenia na nej 1/2 Uchopenie zadnej časti stoličky počas posúvania sa 1/2 Stolička sa čiastočne zloží a medzi operadlom a sedadlom sa vytvorí škára 1/3 > 1/10 000 Prst sa nachádza medzi operadlom a sedadlom 1/5 Prst sa pricvikne 1/10 Strata (časti) prstu 1/10 Osoba sedí na stoličke, chce stoličku posunúť a snaží sa ju zdvihnúť tak, že uchopí zadnú časť sedadla, prst uviazne medzi sedadlom a kĺbom stoličky Strata prstu 3 Sedenie na stoličke 1 1/6 000 Vysoké riziko Posúvanie stoličky počas sedenia na nej 1/2 Uchopenie zadnej časti stoličky počas posúvania sa 1/2 Stolička sa čiastočne zloží a medzi operadlom a sedadlom sa vytvorí škára 1/3 > 1/10 000 Prst sa nachádza medzi operadlom a sedadlom 1/5 Prst sa pricvikne 1/10 Strata (časti) prstu 1/10 Celkové riziko rozkladacej stoličky je teda „vysoké riziko“. 6. 2. Zásuvkové chrániče Tento prípad sa zaoberá zásuvkovými chráničmi. Sú to zariadenia, ktoré používatelia (rodičia) umiestňujú na výstupy elektrických zásuviek, aby zabránili kontaktu malých detí so súčiastkami pod napätím, ku ktorému môže dôjsť vsunutím dlhého kovového predmetu do niektorej z dierok na zásuvke, čo by mohlo spôsobiť (smrteľný) elektrický šok. Dierky na tomto špeciálnom chrániči (ktorými prechádzajú zástrčkové kolíky) sú také úzke, že v nich kolíky môžu uviaznuť. To znamená, že používateľ môže chránič vytiahnuť zo zásuvky spolu so zástrčkou. Používateľ si nemusí všimnúť, čo sa stalo. Určenie rizika (rizík) Modelová situácia úrazu Druh a lokalita úrazu Vážnosť úrazu Pravdepodobnosť úrazu Celková pravdepodobnosť Riziko Chránič je odstránený zo zásuvky, zásuvka zostane nechránená. Dieťa sa hrá s tenkým vodivým predmetom, ktorý môže zasunúť do zásuvky, vystaví sa tak vysokému napätiu a je smrteľne zasiahnuté elektrinou. Usmrtenie elektrickým prúdom 4 Odstránenie chrániča 9/10 27/160 000 Vážne riziko Nepovšimnuté odstránenie chrániča 1/10 Dieťa sa hrá s tenkým vodivým predmetom 1/10 Dieťa sa hrá bez dozoru 1/2 > 1/10 000 Dieťa zasunie predmet do zásuvky 3/10 Kontakt s napätím 1/2 Usmrtenie elektrickým prúdom pre napätie (bez spínača obvodu) 1/4 Chránič je odstránený zo zásuvky, ktorá zostáva nechránená. Dieťa sa hrá s tenkým vodivým predmetom, ktorý je možné zasunúť do zásuvky, dostane sa do kontaktu s vysokým napätím a utrpí šok. Popáleniny druhého stupňa 1 Odstránenie chrániča 9/10 81/160 000 Nízke riziko Nepovšimnuté odstránenie chrániča 1/10 Dieťa sa hrá s tenkým vodivým predmetom 1/10 Dieťa zasunie predmet do zásuvky 3/10 Kontakt s napätím 1/2 > 1/10 000 Dieťa sa hrá bez dozoru 1/2 Popáleniny spôsobené elektrickým prúdom (bez spínača obvodu) 3/4; Nechránená zásuvka. Dieťa sa hrá s tenkým vodivým predmetom, ktorý je možné zasunúť do zásuvky, dostane sa do kontaktu s vysokým napätím a utrpí smrteľný elektrický šok. Usmrtenie elektrickým prúdom 4 Dieťa sa hrá s tenkým vodivým predmetom 1/10 3/80 000 Vysoké riziko Dieťa sa hrá bez dozoru 1/100 Dieťa zasunie predmet do zásuvky 3/10 Kontakt s napätím 1/2 > 1/100 000 Usmrtenie elektrickým prúdom pre napätie (bez spínača obvodu) 1/4 Celkové riziko zásuvkových chráničov je teda „vážne“. 6. 3. Analýza citlivosti Činitele použité na výpočet rizika modelovej situácie úrazu, konkrétne vážnosť úrazu a pravdepodobnosť, sa musia často odhadnúť. Z toho vyplýva neistota. Najmä pravdepodobnosť môže byť ťažké odhadnúť, pretože napríklad správanie spotrebiteľov sa môže ťažko predvídať. Vykonáva osoba určitú činnosť často, alebo iba príležitostne? Preto je dôležité zohľadniť stupeň neistoty týchto dvoch činiteľov a vykonať analýzu citlivosti. Účelom tejto analýzy je zistiť, v akej miere sa stupeň rizika mení pri zmene odhadovaných činiteľov. Nižšie uvedený príklad ukazuje iba variáciu pravdepodobnosti, pretože vážnosť úrazu sa obvykle predpovedá s väčšou istotou. Praktický spôsob vykonania analýzy citlivosti je zopakovať hodnotenie rizika určitej modelovej situácie, no použiť pritom inú pravdepodobnosť v jednom alebo viacerých krokoch modelovej situácie. Napríklad, sviečka, ktorá obsahuje semená, môže spôsobiť požiar, pretože semená sa vznietia a vytvoria vysoké plamene. Nábytok alebo záclony sa vznietia a osoby, ktoré nie sú v miestnosti by mohli vdychovať jedovaté výpary a utrpieť smrteľnú otravu: Modelová situácia úrazu Druh a lokalita úrazu Vážnosť úrazu Pravdepodobnosť úrazu Výsledná pravdepodobnosť Riziko Semená alebo bôby sa vznietia a vytvoria vysoké plamene. Nábytok a záclony sa vznietia. Osoby sa nenachádzajú v miestnosti, ale vdychujú jedovaté výpary. Smrteľné otrávenie 4 — Semená alebo bôby sa vznietia: 90 % (0,9). — Istý čas v miestnosti nie sú ľudia: 30 % (0,3). — Nábytok alebo záclony sa vznietia: 50 % (0,5) (závisí od povrchu, na ktorom je položená sviečka). — Osoby vdychujú jedovaté výpary: 5 % (0,05). 0,00675 > 1/1 000 Vážne Stupne pravdepodobnosti krokov modelovej situácie sa odhadli tak, ako sa uvádza v tabuľke. Celková pravdepodobnosť je 0,00675, čo zodpovedá > 1/1 000 v tabuľke 4. To vedie k záveru, že ide o „vážne riziko“. Všimnite si, že presná pravdepodobnosť je bližšia 1/100 ako 1/1 000, z čoho vyplýva určitá istota stupňa rizika, pretože sa nachádza trochu hlbšie v oblasti vážneho rizika tabuľky 4, ako naznačuje riadok > 1/1 000. Predpokladajme, že si nie sme istí pravdepodobnosťou 5 %, že osoby budú vdychovať jedovaté výpary. Môžeme ju stanoviť na oveľa nižšiu úroveň 0,1 % (0,001 = 1 k tisíc). Ak s týmto predpokladom vykonáme nový výpočet, celková pravdepodobnosť je 0,000135, čo zodpovedá > 1/10 000. Riziko je napriek tomu stále vážne. Aj keby mala byť pravdepodobnosť z nejakého dôvodu desaťnásobne nižšia, riziko by bolo stále vysoké. Preto, aj keď sa pravdepodobnosť môže líšiť desať- až stonásobne, stále zistíme vážne alebo vysoké riziko (pričom vysoké riziko je celkom blízko hodnôt „vážneho rizika“). Takže táto analýza citlivosti nám umožňuje s istotou ohodnotiť riziko ako vážne. Vo všeobecnosti by sa však hodnotenie rizika malo opierať o „odôvodniteľne najhoršie prípady“: nie príliš pesimistické hodnotenie všetkých činiteľov, ale určite nie príliš optimistické. Tabuľka 1 Spotrebitelia Spotrebitelia Opis Veľmi zraniteľní spotrebitelia Veľmi malé deti: od 0 do 36 mesiacov Ostatní: Osoby s rozsiahlym a komplexným postihnutím Zraniteľní spotrebitelia Malé deti: Deti, ktoré majú viac ako 36 mesiacov a menej ako 8 rokov Staršie deti: Deti od 8 do 14 rokov Ostatní: Osoby so zníženou fyzickou, zmyslovou alebo mentálnou schopnosťou (napríklad čiastočne postihnutí, staršie osoby vrátane osôb nad 65 rokov, s určitým obmedzením fyzických a mentálnych schopností), alebo nedostatkom skúseností a poznatkov Ostatní spotrebitelia Spotrebitelia iní ako veľmi zraniteľní spotrebitelia a zraniteľní spotrebitelia Tabuľka 2 Nebezpečenstvá, typické modelové situácie úrazov a typické úrazy Skupina nebezpečenstiev Nebezpečenstvo (vlastnosť výrobku) Typická modelová situácia úrazu Typický úraz Veľkosť, tvar a povrch Výrobok tvorí prekážku Osoba zakopne o výrobok a spadne; alebo osoba narazí do výrobku Podliatina; zlomenina, otras mozgu Výrobok neprepúšťa vzduch Výrobok zakrýva ústa a/alebo nos osoby (najčastejšie dieťaťa), alebo zakrýva vnútorné dýchacie cesty Zadusenie Výrobok je malý, alebo obsahuje malú časť Osoba (dieťa) prehltne malú časť; táto časť uviazne v hrtane a zablokuje dýchacie cesty Vnútorné zadusenie, upchanie vnútorných dýchacích ciest Možnosť odhryznutia malej časti z výrobku Osoba (dieťa) prehltne malú časť; časť uviazne v tráviacom ústrojenstve Upchanie zažívacieho ústrojenstva Ostrý roh alebo hrot Osoba narazí na ostrý roh alebo je zasiahnutá pohybujúcim sa ostrým predmetom; to spôsobí prepichnutie alebo úraz vniknutím cudzorodého predmetu Prepichnutie; oslepnutie, cudzorodý predmet v oku; ohluchnutie, cudzorodý predmet v uchu Ostrá hrana Osoba sa dotkne ostrej hrany; pokožka sa roztrhne alebo sa prerežú tkanivá Tržná rana, rezná rana; amputácia Šmykľavý povrch Osoba ide po povrchu, pokĺzne sa a spadne Podliatina; zlomenina, otras mozgu Hrboľatý povrch Osoba sa šmykne na hrboľatom povrchu; toto spôsobí poškrabanie a/alebo odreninu Odrenina Štrbina alebo otvor medzi časťami výrobku Osoba vloží končatinu alebo trup do otvoru a prst, rameno, krk, hlava, trup alebo ošatenie v ňom uviaznu; úraz vzniká v dôsledku gravitácie alebo pohybu Trieštivá zlomenina, zlomenina, amputácia, uškrtenie Potenciálna energia Nízka mechanická stabilita Výrobok sa prevráti; osoba, ktorá sa nachádza navrchu výrobku, spadne z výšky, alebo výrobok zasiahne osobu stojacu v jeho blízkosti; elektrický výrobok sa prevráti, rozbije a odkryjú sa jeho časti po napätím, alebo pracuje ďalej, pričom zohrieva okolitý povrch Podliatina; vykĺbenie; vyvrtnutie; zlomenina, otras mozgu; trieštivá zlomenina; elektrický šok; popáleniny Nízka mechanická pevnosť Výrobok sa zrúti v dôsledku preťaženia; osoba, ktorá sa nachádza navrchu výrobku, spadne z výšky, alebo výrobok zasiahne osobu stojacu v blízkosti výrobku; elektrický výrobok sa prevráti, rozbije a odkryjú sa jeho časti pod napätím, alebo funguje ďalej, pričom zohrieva okolitý povrch Podliatina; vykĺbenie; zlomenina, otras mozgu; trieštivá zlomenina; elektrický šok; popáleniny Vysoká poloha používateľa Osoba, ktorá sa nachádza vo vysokej polohe na výrobku stratí rovnováhu, nemá oporu, o ktorú by sa zachytila a spadne z výšky Podliatina; vykĺbenie; zlomenina, otras mozgu; trieštivá zlomenina Pružná časť alebo pružina Pružná časť alebo pružina sa pod napnutím náhle uvoľní; výrobok zasiahne osobu, ktorá sa ocitla v pohybovej dráhe výrobku Podliatina; vykĺbenie; zlomenina, otras mozgu; trieštivá zlomenina Stlačená tekutina alebo plyn, alebo vákuum Tekutina alebo plyn pod tlakom sa náhle uvoľní; zasiahnutá je osoba stojaca v blízkosti; alebo implózia výrobku zapríčiní rozletenie predmetov Vykĺbenie; zlomenina, otras mozgu; trieštivá zlomenina; rezné rany (pozri aj požiar a explóziu) Kinetická energia Výrobok v pohybe Osobu, ktorá sa nachádza v dráhe pohybu výrobku, výrobok zasiahne alebo zrazí. Podliatina; vyvrtnutie; zlomenina, otras mozgu; trieštivá zlomenina Časti pohybujúce sa oproti sebe Osoba vloží časť tela medzi pohybujúce sa časti vo chvíli, keď sa pohybujú k sebe; časť tela zostáva uviaznutá a vystavená tlaku (rozdrvená) Podliatina; vykĺbenie; zlomenina; trieštivá zlomenina Časti pohybujúce sa popri sebe Osoba vloží časť tela medzi pohybujúce sa časti vo chvíli, keď sa pohybujú tesne vedľa seba (nožnicový pohyb); časť tela zostane uviaznutá a je vystavená tlaku (strihu) Tržná rana, rezná rana; amputácia Rotujúce časti Časť tela, vlasy alebo ošatenie osoby sa zamotá do rotujúcej časti; toto spôsobí ťahovú silu Podliatina; zlomenina; tržná rana (pokožka lebky); uškrtenie Vedľa seba rotujúce časti Časť tela, vlasy alebo ošatenie osoby je vtiahnuté rotujúcimi časťami; toto spôsobí ťahovú silu a tlak na časť tela Trieštivá zlomenina, zlomenina, amputácia, uškrtenie Zrýchlenie Osoba, ktorá sa nachádza na zrýchľujúcom výrobku, stráca rovnováhu, nemá oporu, o ktorú by sa zachytila a spadne určitou rýchlosťou. Vykĺbenie; zlomenina, otras mozgu; trieštivá zlomenina Letiace predmety Osobu zasiahne letiaci predmet, pričom v závislosti od sily utrpí zranenia Podliatina; vykĺbenie; zlomenina, otras mozgu; trieštivá zlomenina Kmitanie Osoba, ktorá drží výrobok, stratí rovnováhu a spadne; alebo dlhší kontakt s kmitajúcim výrobkom zapríčiní neurologické poruchy, osteoartikulárnu poruchu, úraz chrbtice, cievnu poruchu Podliatina; vykĺbenie; zlomenina; trieštivá zlomenina Hluk Osoba vystavená hluku pochádzajúcemu z výrobku. To môže spôsobiť ušný šelest alebo stratu sluchu, v závislosti od hlasitosti a vzdialenosti zvuku. Poškodenie sluchu Elektrická energia Vysoké/nízke napätie Osoba sa dotkne časti výrobku, ktorá je pod vysokým napätím; osoba utrpí elektrický šok a môže byť elektrickým prúdom usmrtená Elektrický šok Produkcia tepla Výrobok sa zohreje na vysokú teplotu; osoba, ktorá sa ho dotkne, môže utrpieť popáleniny; alebo výrobok môže vypúšťať roztavené čiastočky, paru atď. , ktoré osobu zasiahnu Popáleniny, obarenie Blízko umiestnené časti pod napätím Medzi časťami pod napätím sa vyskytne elektrický oblúk alebo iskry. Toto môže zapríčiniť požiar a prudké žiarenie Úraz očí, popáleniny, obarenie Extrémne teploty Otvorený oheň Osoba, ktorá sa ocitla v blízkosti plameňov, môže utrpieť popáleniny, pravdepodobne po tom, čo sa vznietilo jej ošatenie Popáleniny, obarenie Horúce povrchy Osoba si nevšimne, že je povrch horúci a dotkne sa ho; osoba utrpí popáleniny Popáleniny Horúce tekutiny Osoba manipuluje s nádobou, z ktorej vyleje určité množstvo tekutiny; tekutina sa dostane na pokožku a spôsobí obarenie Obarenie Horúce plyny Osoba sa nadýchla horúcich plynov, ktoré vypúšťa výrobok; toto spôsobí popáleniny pľúc; alebo dlhšie vystavovanie sa horúcemu vzduchu spôsobí dehydratáciu Popáleniny Studené povrchy Osoba si nevšimne, že je povrch studený a dotkne sa ho; osoba utrpí omrzliny Popáleniny Žiarenie Ultrafialové žiarenie, laser Pokožka alebo oči danej osoby boli vystavené žiareniu, ktoré produkuje výrobok Popáleniny, obarenie; neurologické poruchy; zranenia očí; rakovina pokožky, mutácia Zdroj elektromagnetického poľa s vysokou intenzitou (EMF); nízka frekvencia alebo vysoká frekvencia (mikrovlnné žiarenie) Osoba sa nachádza v blízkosti zdroja elektromagnetického poľa (EMF), jej telo je vystavené žiareniu (centrálna nervová sústava) Neurologické (mozgové) poškodenie, leukémia (u detí) Oheň a výbuch Horľavé látky Osoba sa nachádza v blízkosti horľavých látok; zdroj ohňa podpáli látku; to osobe spôsobí zranenia Popáleniny Výbušné zmesi Osoba sa nachádza v blízkosti výbušnej zmesi; zdroj ohňa zapríčiní výbuch; osobu zasiahne tlaková vlna, horiaca hmota a/alebo plamene Popáleniny, obarenie; zranenie očí, cudzorodé teleso v oku; poškodenie sluchu, cudzorodé teleso v uchu Zdroje vznietenia Zdroj vznietenia spôsobí oheň; osoba utrpí zranenia spôsobené plameňmi, alebo je otrávená plynmi pri požiari domu Popáleniny; otrávenie Prehriatie Prehriatie výrobku; požiar, výbuch Popáleniny, obarenie; zranenie očí, cudzorodé teleso v oku; poškodenie sluchu, cudzorodé teleso v uchu Toxicita Toxická hmota alebo tekutina Osoba užije látku z výrobku, napríklad vložením do úst a/alebo pri dotyku s pokožkou Akútna otrava; podráždenie, dermatitída Osoba vdýchne hmotu alebo tekutinu, napr. vývratky (pulmonárna aspirácia) Akútna otrava pľúc (aspiračná pneumónia); infekcia Toxický plyn, výpar alebo prach Osoba vdýchne látku z výrobku; a/alebo látka sa dostane do styku s pokožkou Akútna otrava pľúc; podráždenie, dermatitída Látka vyvolávajúca precitlivenosť Osoba užije látku z výrobku, napríklad vložením do úst; a/alebo sa látka dostane do styku s pokožkou; a/alebo osoba vdýchne plyn, výpar alebo prach Vznik precitlivenosti; alergická reakcia Dráždivá alebo leptavá hmota alebo tekutina Osoba užije látku z výrobku, napríklad vložením do úst a/alebo sa látka dostane do styku s pokožkou alebo očami Podráždenie, dermatitída; popálenina kože; zranenie oka, cudzorodý predmet v oku Dráždivý alebo leptavý plyn alebo výpar Osoba vdýchne látku z výrobku; a/alebo látka sa dostane do styku s pokožkou alebo do očí Podráždenie, dermatitída; popáleniny kože; akútna otrava alebo poleptanie pľúc alebo očí CMR látka Osoba užije látku z výrobku, napríklad vložením do úst; a/alebo sa látka dostane do styku s pokožkou; a/alebo osoba vdýchne látku v podobe plynu, výparu alebo prachu Rakovina, mutácia, reproduktívna toxicita Mikrobiologická kontaminácia Mikrobiologická kontaminácia Osoba sa dostane do styku s kontaminovaným výrobkom užitím, vdýchnutím alebo stykom s pokožkou Infekcia, lokálna alebo systémová Nebezpečenstvá obsluhy výrobku Nezdravá poloha Dizajn spôsobuje, že osoba pri obsluhe výrobku zaujíma nezdravú polohu Natiahnutie; muskuloskeletárna porucha Preťaženie Dizajn si vyžaduje použitie značnej sily pri obsluhe výrobku Vyvrtnutie alebo natiahnutie; muskuloskeletárna porucha Anatomická nevhodnosť Dizajn nie je prispôsobený anatómii človeka a preto je výrobok ťažko obsluhovateľný, alebo sa nedá obsluhovať Vyvrtnutie alebo natiahnutie Ignorovanie osobnej ochrany Dizajn sťažuje osobe, ktorá má na sebe ochranu, manipuláciu alebo obsluhu výrobku Rôzne úrazy Neúmyselná (de)aktivácia Osoba môže ľahko (de)aktivovať výrobok, čo vedie k nežiaducej prevádzke Rôzne úrazy Prevádzková neprimeranosť Dizajn spôsobuje nesprávnu obsluhu osobou; alebo výrobok s ochrannou funkciou neposkytuje očakávanú ochranu Rôzne úrazy Neúspešný pokus o zastavenie výrobku Osoba chce výrobok zastaviť, no výrobok pracuje ďalej, v situácii, v ktorej je to neželané Rôzne úrazy Neočakávané spustenie Výrobok sa vypne pri výpadku elektriny, ale svoju prevádzku obnoví nebezpečným spôsobom Rôzne úrazy Nemožnosť zastaviť V núdzovej situácii osoba nemôže zastaviť prevádzku výrobku Rôzne úrazy Neprimeraná montáž dielcov Osoba sa pokúša namontovať dielec, musí použiť príliš veľkú silu, výrobok sa zlomí; alebo dielec je príliš slabo namontovaný a uvoľní sa pri použití Vyvrtnutie alebo natiahnutie; tržná rana, rezná rana; podliatina; zaseknutie Chýbajúca alebo nesprávne namontovaná ochrana Osoba sa môže dostať k nebezpečným častiam Rôzne úrazy Nedostatočné upozornenie, návod, znaky a symboly Používateľ si nevšimne výstražné znaky a/alebo nerozumie symbolom Rôzne úrazy Nedostatočné výstražné signály Používateľ nevidí alebo nepočuje výstražný signál (vizuálny alebo zvukový), čo spôsobí nebezpečnú obsluhu Rôzne úrazy Poznámka: Táto tabuľka slúži len na usmernenie; typické modelové situácie úrazu by sa mali pri príprave hodnotenia rizika prispôsobiť. Existujú osobitné usmernenia hodnotenia rizika pre chemické látky, kozmetické prípravky a iné výrobky. Dôrazne sa odporúča používať tieto osobitné usmernenia pri hodnotení takýchto výrobkov. Pozri oddiel 3. 2. Tabuľka 3 Vážnosť úrazu Úvod V týchto usmerneniach pre hodnotenie rizika sa vážnosť úrazu rozdeľuje na štyri stupne. Je dôležité uvedomiť si, že vážnosť by sa mala hodnotiť úplne objektívne. V tomto štádiu je cieľom porovnať vážnosť rôznych modelových situácií a stanoviť priority, nie posudzovať prijateľnosť jedného úrazu. Každý úraz, ktorému sa dalo ľahko predísť, bude pre spotrebiteľa ťažko prijateľný. Príslušné orgány však môžu oprávnene venovať viac úsilia zabráneniu nezvratných následkov ako predchádzaniu dočasnému nepohodliu. S cieľom hodnotiť vážnosť následkov (akútny úraz alebo iná ujma na zdraví) sa môžu nájsť objektívne kritériá, na jednej strane v úrovni lekárskeho zásahu a na druhej strane, v dôsledkoch pre ďalšie fungovanie obete. Obidve kritériá by sa mohli vyjadriť ako náklady, ale môže byť ťažké vyčísliť náklady dôsledkov ujmy na zdraví. Po kombinácii týchto kritérií možno príslušné štyri stupne takto vymedziť: 1. Úraz alebo následok, ktorý po základnom ošetrení (prvej pomoci, ktorú obvykle neposkytne lekár) podstatne nebráni funkčnosti ani nevyvoláva neúmernú bolesť; následky sú zvyčajne úplne zvratné. 2. Úraz alebo následok, pri ktorom môže byť nevyhnutná návšteva pohotovosti, ale vo všeobecnosti nie je potrebná hospitalizácia. Funkčnosť môže byť obmedzený čas ovplyvnená, nie však viac ako 6 mesiacov a zotavenie je viac-menej úplné. 3. Úraz alebo následok, ktorý si obvykle vyžaduje hospitalizáciu a ovplyvní funkčnosť viac ako 6 mesiacov, alebo vedie k trvalej strate funkčnosti. 4. Úraz alebo následok, ktorý je, alebo mohol byť smrteľný, vrátane mozgovej smrti; následky ovplyvňujúce reprodukciu alebo potomstvo; vážna strata končatín a/alebo funkčnosti, vedúca k invalidite viac ako približne 10 %. nasledujúca tabuľka, ktorú treba chápať ako príručnú a nie normatívnu alebo vyčerpávajúcu, poskytuje príklady úrazov všetkých štyroch stupňov. Môžu existovať rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi, buď kultúrne alebo spôsobené odlišnými systémami zdravotnej starostlivosti a finančných opatrení. Odchýlenie od navrhovanej klasifikácie uvedenej v tabuľke však ovplyvní jednotné hodnotenie rizík v EÚ; malo by sa jasne uviesť a vysvetliť v správe o hodnotení rizika spolu s odôvodnením. Druh úrazu Vážnosť úrazu 1 2 3 4 Tržná rana, rezná rana Povrchový Vonkajší (hlboký) (> 10 cm dĺžky na tele) (> 5 cm dĺžky na tvári) vyžadujúci stehy Šľacha alebo kĺb Očné bielko alebo rohovka Optický nerv Krčná tepna Priedušnica Vnútorné orgány Prieduška Pažerák Srdcovnica Miecha (dolná časť) Hlboká tržná rana na vnútorných orgánoch Poškodenie hornej časti miechy Mozog (vážne poškodenie/dysfunkcia) Podliatina (odrenina/pomliaždenina, opuchlina, edém) Povrchový ≤ 25 cm2; na tvári ≤ 50 cm2; na tele Závažný > 25 cm2; na tvári > 50 cm2; na tele Priedušnica Vnútorné orgány (menší) Srdce Mozog Pľúca, s krvou alebo vzduchom v hrudi Mozgový kmeň Miecha, ochrnutie Otras mozgu — Veľmi krátke bezvedomie (minúty) Dlhšie bezvedomie Kóma Zaseknutie/priškripnutie Malé priškripnutie — (Aplikujte podľa vhodnosti konečné následky podliatiny, trieštivej zlomeniny, zlomeniny, vykĺbenia, amputácie. ) (Rovnaké výsledky ako v prípade zadusenia/uškrtenia. ) Vyvrtnutie, natiahnutie, muskuloskeletárna porucha Končatiny Kĺby Chrbtica (žiadne vykĺbenie ani zlomenina) Natiahnutie kolenných väzov Natrhnutie/roztrhnutie väzov alebo šliach Roztrhnutie svalu Hyperextenzné poranenie krčnej chrbtice — Vykĺbenie — Končatiny (prst na ruke, prst na nohe, ruka, chodidlo) Lakeť Čeľusť Uvoľnenie zuba Členok Zápästie Plece Bedro Koleno Chrbtica Chrbtica Zlomenina — Končatiny (prst na ruke, prst na nohe, ruka, chodidlo) Zápästie Rameno Rebro Hrudná kosť Nos Zub Čeľusť Kosti v oblasti oka Členok Noha (stehenná kosť a predkolenie) Bedro Stehno Lebka Chrbtica (ľahšia kompresívna zlomenina) Čeľusť (vážny) Hrtan Viacnásobné zlomeniny rebier Krv alebo vzduch v hrudi Krk Chrbtica Trieštivá zlomenina — — Končatiny (prsty na ruke, prsty na nohe, ruka, chodidlo) Lakeť Členok Zápästie Predlaktie Noha Plece Priedušnica Hrtan Panva Miecha Stredná dolná časť krku Hruď (rozsiahla trieštivá zlomenina) Mozgový kmeň Amputácia — — Prst(-y) na ruke Prst(-y) na nohe Ruka Chodidlo Rameno (časť ramena) Noha Oko Obe končatiny Prepichnutie, bodná rana Obmedzená hĺbka, zasiahnutá len pokožka Hlbšie pod kožou Brušná stena (nezasiahnutý žiadny orgán) Oko Vnútorné orgány Hrudná stena Srdcovnica Srdce Prieduška Hlboké poranenia orgánov (pečeň, oblička, črevo atď. ) Užitie — — Poškodenie vnútorných orgánov (Pozri aj vnútorné upchanie dýchacích ciest, keď užitý predmet uviazne v hornej časti pažeráka. ) Trvalé poškodenie vnútorného orgánu Vnútorné upchanie dýchacích ciest — — Zablokovaný prísun kyslíka do mozgu bez trvalých následkov Zablokovaný prísun kyslíka do mozgu s trvalými následkami Zadusenie/uškrtenie — — Zablokovaný prísun kyslíka do mozgu bez trvalých následkov Zadusenie/uškrtenie so smrteľným následkom Potopenie/utopenie — — — Smrteľné utopenie Popálenie/obarenie (vysokou teplotou, chladom alebo chemickou látkou) 1o, do 100 % povrchu tela 2o, < 6 % povrchu tela 2o, 6 – 15 % povrchu tela 2o, 16 – 35 % povrchu tela, alebo 3o, do 35 % povrchu tela Popálenie vdýchnutím 2o alebo 3o, > 35 % povrchu tela Popálenie vdýchnutím vyžadujúce pomoc pri dýchaní Elektrický šok (Pozri aj popáleniny, pretože elektrický prúd môže spôsobiť popáleniny. ) Lokálne účinky (dočasný kŕč alebo ochrnutie svalov) — Usmrtenie elektrickým prúdom Neurologické poruchy — — Vyvolaný epileptický záchvat — Úraz oka, cudzí predmet v oku Dočasná bolesť oka bez potreby liečenia Dočasná strata zraku Čiastočná strata zraku Trvalá strata zraku (jedno oko) Trvalá strata zraku (obe oči) Poškodenie sluchu, cudzí predmet v uchu Dočasná bolesť ucha bez potreby liečenia Dočasná strata sluchu Čiastočná strata sluchu Úplná strata sluchu (jedno ucho) Úplná strata sluchu (obe uši) Otrava chemickými látkami (užitie, vdýchnutie, kožou) Hnačka, zvracanie, lokálne symptómy Zvratné poškodenie vnútorných orgánov, napríklad pečene, obličky, slabá hemolytická anémia Nezvratné poškodenie vnútorných orgánov, napríklad pažeráka, žalúdka, pečene, obličky, hemolytická anémia, zvratné poškodenie nervového systému Nezvratné poškodenie nervového systému Smrteľný úraz Podráždenosť, zápal kože, zápalový účinok alebo poleptanie chemickými látkami (vdýchnutím, kožou) Mierne lokálne podráždenie Zvratné poškodenie oka Zvratné systémové účinky Zápalové účinky Pľúca, nedostatočné dýchanie, chemický zápal pľúc Nezvratné systémové účinky Čiastočná strata zraku Žieravé účinky Pľúca, vyžadujúce pomoc pri dýchaní Asfyxia Alergická reakcia alebo precitlivenosť Mierna alebo lokálna alergická reakcia Alergická reakcia, rozsiahla alergická kontaktná dermatitída Silná precitlivenosť, vyvolanie alergií na viaceré látky Anafylaktická reakcia, anafylaktický šok Smrteľný úraz Dlhodobé poškodenie stykom s chemickými látkami alebo vystavením žiareniu Hnačka, zvracanie, lokálne symptómy Zvratné poškodenie vnútorných orgánov, napríklad pečene, obličky, slabá hemolitická anémia Poškodenie nervového systému, napríklad organický psychosyndróm (OPS; často nazývaná chronická toxická encefalopatia, známa aj ako „choroba maliarov“). Nezvratné poškodenie vnútorných orgánov, napríklad pažeráka, žalúdka, pečene, obličky, hemolytická anémia, zvratné poškodenie nervového systému Rakovina (leukémia) Účinky na reprodukciu Účinky na potomstvo Depresia CNS Mikrobiologická infekcia Zvratné poškodenie Nezvratné poškodenie Infekcia vyžadujúca dlhšiu hospitalizáciu, organizmy odolné proti antibiotikám Smrteľný úraz Tabuľka 4 Stupeň rizika na základe kombinácie vážnosti úrazu a pravdepodobnosti Pravdepodobnosť ujmy počas predvídateľnej životnosti výrobku Vážnosť úrazu 1 2 3 4 Vysoká > 50 % Vys Váž Váž Váž > 1/10 Str Váž Váž Váž > 1/100 Str Váž Váž Váž > 1/1 000 Níz Vys Váž Váž > 1/10 000 Níz Str Vys Váž > 1/100 000 Níz Níz Str Vys > 1/1 000 000 Níz Níz Níz Str Nízka < 1/1 000 000 Níz Níz Níz Níz Váž – Vážne riziko Vys – Vysoké riziko Str – Stredné riziko Níz – Nízke riziko Slovník pojmov Nebezpečenstvo: Zdroj nebezpečenstva zahŕňajúci možnosť vzniku zranenia alebo ujmy. Prostriedok na vyčíslenie nebezpečenstva v hodnotení rizika je vážnosť možného úrazu alebo ujmy. Nebezpečenstvo výrobku: Nebezpečenstvo vytvorené vlastnosťami výrobku. Riziko: Vyvážená kombinácia nebezpečenstva aj pravdepodobnosti, že ujma vznikne. Riziko neopisuje ani nebezpečenstvo, ani pravdepodobnosť, ale obidve veličiny spoločne. Hodnotenie rizika: Postup identifikácie a hodnotenia nebezpečenstiev, pozostávajúce z troch krokov: — identifikácie vážnosti nebezpečenstva, — určenia pravdepodobnosti, že sa spotrebiteľ zraní v dôsledku nebezpečenstva, — kombinácie nebezpečenstva s pravdepodobnosťou. Stupeň rizika: Úroveň rizika, ktoré môže byť „vážne“, „vysoké“, „stredné“ a „nízke“. Keď sa identifikuje (najvyšší) stupeň rizika, hodnotenie rizika je úplné. Riadenie rizika: Nadväzné opatrenia, ktoré sú oddelené od hodnotenia rizika a zamerané na zníženie alebo odstránenie rizika. (1) V týchto usmerneniach sa pojmom „Komisia“ vo všeobecnosti označuje tím pre systém RAPEX vytvorený na oddelení Komisie zodpovednom za smernicu o všeobecnej bezpečnosti výrobkov a prípadne aj príslušné útvary Komisie. (2) Ú. v. ES L 11, 15. 1. 2002, s. 4. (3) Ú. v. EÚ L 218, 13. 8. 2008, s. 30. (4) V kontexte tohto dokumentu pojem „členské štáty“ znamená všetky krajiny, ktoré patria do Európskej únie a krajiny, ktoré sú stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP). (5) www. ec. europa. eu/rapex. (6) Ú. v. ES L 31, 1. 2. 2002, s. 1. (7) Ú. v. ES L 311, 28. 11. 2001, s. 67. (8) Ú. v. ES L 311, 28. 11. 2001, s. 1. (9) Ú. v. ES L 169, 12. 7. 1993, s. 1. (10) Ú. v. ES L 331, 7. 12. 1998, s. 1. (11) Ú. v. ES L 189, 20. 7. 1990, s. 17. (12) Ú. v. ES L 204, 21. 7. 1998, s. 37. (13) Ďalšie informácie o lehotách možno nájsť v kapitole 3. 10 usmernení. (14) Ďalšie informácie o kontaktných bodoch RAPEX a ich povinnostiach možno nájsť v kapitole 5. 1 usmernení. (15) Ďalšie informácie o nadväzných opatreniach možno nájsť v kapitole 3. 7. (16) Ďalšie informácie o oznámeniach o bezpečnostných hľadiskách, ktoré sú predmetom diskusií na úrovni EÚ možno nájsť v kapitolách 3. 5. 2 a 3. 8. 1. (17) Ďalšie informácie o oznámeniach o bezpečnostných hľadiskách, ktoré sú predmetom diskusií na úrovni EÚ možno nájsť v kapitolách 3. 1. 2. d a 3. 8. 1. (18) Ďalšie informácie o kritériách oznamovania systému RAPEX možno nájsť v kapitole 2. (19) Ďalšie informácie o oznámeniach odoslaných prostredníctvom programu RAPEX pred prijatím opatrení možno nájsť v kapitole 3. 1. 2 b. (20) Ďalšie informácie o oznámeniach o bezpečnostných hľadiskách, ktoré sú predmetom diskusií na úrovni EÚ, možno nájsť v kapitolách 3. 1. 2. d a 3. 5. 2. (21) Všetky lehoty uvedené v usmerneniach sú vyjadrené v kalendárnych dňoch. (22) Benis HG (1990): A Product Risk Assessment Nomograph (Nomogram hodnotenia rizika výrobkov), správa vypracovaná pre novozélandské ministerstvo spotrebiteľských vecí, z februára 1990. Citovaná v správe „European Commission (2005) Establishing a Comparative Inventory of Approaches and Methods Used by Enforcement Authorities for the Assessment of the Safety of Consumer Products Covered by Directive 2001/95/EC on General Product Safety and Identification of Best Practices“, ktorú vypracovala spoločnosť Risk & Policy Analysts (RPA), Loddon, Norfolk, UK. (23) Metóda využívaná belgickými orgánmi. Citovaná v správe „European Commission (2005) Establishing a Comparative Inventory of Approaches and Methods Used by Enforcement Authorities for the Assessment of the Safety of Consumer Products Covered by Directive 2001/95/EC on General Product Safety and Identification of Best Practices“, ktorú vypracovala spoločnosť Risk & Policy Analysts (RPA), Loddon, Norfolk, UK. (24) Rozhodnutie Komisie 2004/418/ES z 29. apríla 2004, ktoré ustanovuje usmernenia pre riadenie systému Spoločenstva pre rýchlu výmenu informácií (RAPEX) a pre oznámenia predkladané v súlade s článkom 11 smernice 2001/95/ES (Ú. v. EÚ L 151, 30. 4. 2004, s. 83). (25) Smernica Euróspkeho parlamentu a Rady č. 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov (Ú. v. ES L 11, 15. 1. 2002, s. 4). (26) Kinney GF, Wiruth AD (1976) Practical risk analysis for safety management.	7,558	1
2014/62014CN0397_4/62014CN0397_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,014	None	None	Spoken	411	1,064	C_2014431SK.01000901.xml 1.12.2014 SK Úradný vestník Európskej únie C 431/9 Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Najwyższy (Poľsko) 20. augusta 2014 – Polkomtel Sp. z o.o./Prezes Urzędu Komunikacji Elektronicznej (Vec C-397/14) (2014/C 431/14) Jazyk konania: poľština Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania Sąd Najwyższy Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom Žalobkyňa: Polkomtel Sp. z o.o. Žalovaný: Prezes Urzędu Komunikacji Elektronicznej Vedľajší účastník konania: Telekomunikacja Polska S.A. w Warszawie (teraz Orange Polska S.A. w Warszawie) Prejudiciálne otázky 1. Má sa článok 28 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) (1) (Ú. v. ES L 108, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 367), v pôvodnom znení, vykladať v tom zmysle, že prístup k negeografickým číslam treba zabezpečiť nielen koncovým užívateľom z iných členských štátov, ale aj koncovým užívateľom z členského štátu príslušného operátora verejnej komunikačnej siete s tým, že preskúmanie splnenia tejto povinnosti zo strany národného regulačného orgánu by podliehalo požiadavkám vyplývajúcim zo zásady efektivity práva Únie a zásady výkladu vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie? 2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Má sa článok 28 smernice 2002/22 v spojení s článkom 16 Charty základných práv vykladať v tom zmysle, že na splnenie povinnosti uvedenej v prvom ustanovení možno použiť postup stanovený pre národné regulačné orgány v článku 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení (prístupová smernica) (2)? 3. Má sa článok 8 ods. 3 smernice 2002/19 v spojení s článkom 28 smernice 2002/22 a článkom 16 Charty základných práv, alebo článok 8 ods. 3 smernice 2002/19 v spojení s článkom 5 ods. 1 smernice 2002/19 a článkom 16 Charty základných práv vykladať v tom zmysle, že s cieľom zabezpečiť koncovým užívateľom vnútroštátneho operátora verejnej komunikačnej siete prístup k službám, pri ktorých sa využívajú negeografické čísla poskytované v sieti iného vnútroštátneho operátora, národný regulačný orgán môže stanoviť zásady započítania medzi operátormi z titulu nadviazania spojenia formou využitia poplatkov za ukončenie spojenia stanovených podľa článku 13 smernice 2002/19 pre jedného z týchto operátorov na základe znášaných nákladov, ak operátor navrhoval uplatnenie takéhoto poplatku počas neúspešných rokovaní vedených na účely splnenia povinnosti uvedenej v článku 4 smernice 2002/19? (1) Ú. v. ES L 108, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 367. (2) Ú. v. ES L 108, s. 7; Mim. vyd. 13/029, s. 323.	32,459	1
2014/52014IP0260_3/52014IP0260_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,014	None	None	Spoken	1,371	3,560	C_2017408SK.01005401.xml 30.11.2017 SK Úradný vestník Európskej únie C 408/54 P7_TA(2014)0260 Úloha vysielacích médií pri zobrazovaní EÚ a jej hodnôt Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť z 2. apríla 2014 o úlohe vysielacích médií pri zobrazovaní EÚ a jej hodnôt (2013/2187(INI)) (2017/C 408/08) Európsky parlament, — so zreteľom na články 2 a 21 ZEÚ, — so zreteľom na článok 167 ZFEÚ, — so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorú Valné zhromaždenie OSN prijalo 10. decembra 1948, a na všetky príslušné medzinárodné nástroje v oblasti ľudských práv vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, — so zreteľom na protokol č. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch, priložený k Zmluve o EÚ, — so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 11, — so zreteľom na usmernenia EÚ o ľudských právach, — so zreteľom na strategický rámec a akčný plán pre ľudské práva a demokraciu, ktorý Rada schválila 25. júna 2012 (1), — so zreteľom na odporúčanie Komisie z 3. októbra 2007 s názvom Komunikovanie o Európe v partnerstve (COM(2007)0568) a návrh Komisie na medziinštitucionálnu dohodu o komunikovaní o Európe v partnerstve z 3. októbra 2007 (COM(2007)0569), — so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o verejnoprávnom vysielaní v digitálnom veku: budúcnosť duálneho systému (2), — so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (3), — so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ (4), — so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ (5), — so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete (6), — so zreteľom na svoje uznesenie o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike z 24. októbra 2013 (7), — so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2012 a politike Európskej únie v tejto oblasti (8), — so zreteľom na Európsku chartu slobody tlače, — so zreteľom na svoje uznesenia z 22. novembra 2012 o rozširovaní: politiky, kritériá a strategické záujmy EÚ (9), z 12. decembra 2013 o správe o pokroku Albánska za rok 2012 (10), zo 6. februára 2014 o správe o pokroku Bosny a Hercegoviny za rok 2013 (11), zo 6. februára 2014 o správe o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2013 (12), zo 16. januára 2014 o správe o pokroku Islandu za rok 2012 a výhľade na obdobie po voľbách (13), zo 16. januára 2014 o procese integrácie Kosova do EÚ (14), zo 6. februára 2014 o správe o pokroku Čiernej hory za rok 2013 (15), zo 16. januára 2014 o správe o pokroku Srbska za rok 2013 (16), z 12. marca 2014 o správe o pokroku Turecka za rok 2013 (17), z 23. októbra 2013 o európskej susedskej politike: smerom k posilneniu partnerstva. keďže európske mediálne vysielanie ponúka verejnosti – v Európe aj na celom svete –spoločnú víziu, podporuje hodnoty zakotvené v zmluvách EÚ, ako sú ľudské práva a základné slobody vrátane slobody prejavu a podporuje pluralizmus, nezávislé myslenie, kultúrnu rozmanitosť, pluralitu vízií a základnú hodnotu podporovania nenásilného riešenia konfliktov, tolerancie a rešpektu tak v EÚ, ako aj v rámci jej vonkajších vzťahov; B. keďže každé ohrozenie nezávislosti médií, či už prostredníctvom vládneho zásahu, zastrašovania novinárov, nedostatočnej transparentnosti vo vlastníckych štruktúrach alebo prevládajúcich obchodných záujmov, narúša celkový stav slobody a pluralizmu médií v každej krajine; C. keďže aj napriek úlohe, ktorú EÚ zohráva v rámci dohľadu nad uplatňovaním článku 11 Charty základných práv Európskej únie pri vykonávaní právnych predpisov EÚ zo strany členských štátov, hlavnú zodpovednosť za zaručenie a ochranu slobody prejavu a médií nesú vlády; keďže v právnych predpisoch EÚ, najmä v protokole č. 29 priloženom k Zmluve o EÚ, je zakotvené, že systém verejnoprávneho vysielania v členských štátoch je priamo spojený s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami každej spoločnosti, ako aj s potrebou zachovania pluralizmu médií; D. keďže rozhlasové a televízne vysielanie, čoraz viac dopĺňané online mediálnymi službami, je účinný a nákladovo efektívny spôsob, ako sa priblížiť verejnosti v Európe a v tretích krajinách, a pre väčšinu občanov v EÚ aj mimo nej predstavuje hlavný zdroj informácií; E. keďže nové digitálne a online mediálne platformy prispievajú k väčšej rozmanitosti a pluralizmu a majú osobitný význam v krajinách, v ktorých je prístup k tradičnejším zdrojom informácií obmedzený; F. keďže európske médiá, ktoré vysielajú na medzinárodnej úrovni, môžu zohrávať významnú úlohu pri propagovaní európskych hodnôt demokracie, slobody médií a ľudských práv na celom svete, a to tým, že vysvetľujú rôzne ponímanie, sprostredkúvajú politiky EÚ, budujú skutočnú európsku perspektívu a poskytujú publiku spoľahlivé a kvalitné informácie, predovšetkým prostredníctvom silnej a nezlomnej oddanosti zásade novinárskej objektívnosti; G. keďže vysielanie na účely demokratizácie a podpory ľudských práv v tretích krajinách nespadá výlučne do právomoci politiky EÚ v oblasti médií; H. keďže v rámci vonkajších vzťahov EÚ je potrebné zaviesť ucelenú európsku mediálnu stratégiu vysielania s cieľom podporovať základné hodnoty a ciele EÚ ako globálneho aktéra, ako aj formovať diskusie a budovať chápanie otázok zahraničnej politiky; I. keďže poskytnutie počiatočných finančných prostriedkov EÚ pre Európske rádio pre Bielorusko a trvalej projektovej podpory nezávislých vysielacích médií v tretích krajinách sú dobrými príkladmi propagácie slobody prejavu a iných základných práv a slobôd v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP); J. keďže vytvorenie európskej rozhlasovej služby na celosvetovej úrovni by mohlo byť veľmi užitočné ako komplexný nástroj pre vonkajšie vzťahy EÚ a propagácia všeobecných demokratických hodnôt a ľudských práv; keďže používanie online technológií by mohlo túto iniciatívu uľahčiť; K. keďže EÚ podporuje medzinárodný spravodajský kanál Euronews, ktorý vysiela v 13 jazykoch, rozumie mu 53 % svetovej populácie, je rozširovaný do 410 miliónov domácností v 155 krajinách, má celosvetové satelitné pokrytie, je popredným kanálom z hľadiska potenciálnych poslucháčov v Európe a na nearabských spravodajských kanáloch v arabských krajinách a subsaharskej Afrike a je celosvetovo bezplatne dostupný na rôznych mobilných zariadeniach; L. keďže EÚ má od roku 2005 uzavretú zmluvu na poskytovanie služieb so stanicou Euronews, na základe ktorej zabezpečuje základné financovanie vo výške 5 miliónov EUR ročne na výrobu a vysielanie viacerých programov o európskych záležitostiach; keďže dve ďalšie zmluvy na poskytovanie služieb v hodnote 5 miliónov EUR ročne na obdobie piatich rokov boli podpísané v roku 2007 a 2009 na vysielania stanice Euronews v arabčine a perzštine; keďže v decembri 2010 podpísali EÚ a stanica Euronews viacročnú rámcovú dohodu o partnerstve; keďže finančný príspevok Komisie pre stanicu Euronews na rok 2013 bol stanovený v rozhodnutí Komisie z 8. mája 2013 o prijatí rámcového programu v oblasti komunikácií v znení jeho zmien, ktoré slúži ako rozhodnutie o financovaní (C(2013)2631); keďže odhadované príjmy stanice Euronews na rok 2014 pozostávajú z licenčných poplatkov akcionárov (9 %), obchodného zisku (49 %) a financovania Komisie a viacerých jej generálnych riaditeľstiev (42 %); M. keďže redakčná nezávislosť od akéhokoľvek politického zasahovania, nestrannosť, rozmanitosť a rešpektovanie divákov sú kľúčovými prvkami výročného vyhlásenia stanice Euronews o záväzku voči divákom (22); N. keďže v roku 2009 Komisia vykonala hodnotenie vzorovej zmluvy stanice Euronews, prostredníctvom ktorého sa potvrdilo jedinečné a nákladovo efektívne postavenie stanice Euronews ako celoeurópskeho poskytovateľa spravodajstva, ktorému sa v Európe podarilo osloviť viac divákov ako jeho konkurenčným medzinárodným spravodajským kanálom (23); 1. poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie postúpil Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu službu a pre informáciu aj členským štátom. (1) Dokument Rady 11855/2012. (2) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 50. (3) Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 135. (5) Prijaté texty, P7_TA(2012)0470. (6) Prijaté texty, P7_TA(2013)0274. (7) Prijaté texty, P7_TA(2013)0453. (8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0575. (9) Prijaté texty, P7_TA(2012)0453. (10) Prijaté texty, P7_TA(2013)0596. (11) Prijaté texty, P7_TA(2014)0102. (12) Prijaté texty, P7_TA(2014)0103. (13) Prijaté texty, P7_TA(2014)0041. (14) Prijaté texty, P7_TA(2014)0040. (15) Prijaté texty, P7_TA(2014)0104. (16) Prijaté texty, P7_TA(2014)0039. (17) Prijaté texty, P7_TA(2014)0235. (18) Prijaté texty, P7_TA(2013)0446. (19) Prijaté texty, P7_TA(2013)0224. (20) Prijaté texty, P7_TA(2013)0097. (21) Prijaté texty, P7_TA(2012)0505. (22) http://www.euronews.com/services-ue/ (23) http://www.europarl.europa.eu/sides/getAllAnswers.do?reference=E-2010-3324.	35,649	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/73817211-2642-4b58-a28c-bfbac297f29d_11	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,011	Propunere de REGULAMENT AL PARLAMENTULUI EUROPEAN ŞI AL CONSILIULUI privind piețele instrumentelor financiare și de modificare a Regulamentului [EMIR] privind instrumentele derivate extrabursiere, contrapărțile centrale și registrele de tranzacții	None	Spoken	11,107	21,127	Na zabezpečenie efektívneho oceňovania akcií, depozitných certifikátov, fondov obchodovaných na burze, certifikátov a iných podobných finančných nástrojov a maximalizáciu možnosti investičných spoločností dosiahnuť najlepšie podmienky pre svojich klientov Komisia prijíma prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 41 opatrenia spresňujúce: kritériá určujúce to, kedy sa kotácia pravidelne a priebežne zverejňuje a je ľahko dostupná, ako aj prostriedky, pomocou ktorých môžu investičné spoločnosti splniť svoju povinnosť zverejniť svoje kotácie a ktoré zahŕňajú tieto možnosti: i) prostredníctvom systémov akéhokoľvek regulovaného trhu, ktorý prijal predmetný nástroj na obchodovanie; ii) prostredníctvom schváleného mechanizmu zverejňovania; iii) prostredníctvom vlastných opatrení; kritériá určujúce tie transakcie, pri ktorých je vykonanie obchodov s niekoľkými cennými papiermi súčasťou jednej transakcie alebo pokynov, ktoré podliehajú iným podmienkam, ako je bežná trhová cena; kritériá určujúce, čo možno považovať za mimoriadne trhové okolnosti, ktoré umožňujú stiahnutie kotácií, ako aj podmienky na aktualizáciu kotácií; kritéria určujúce, kedy počet a/alebo objem pokynov požadovaných klientmi značne presiahne normu, ako je uvedené v odseku 2; kritériá určujúce, kedy ceny spadajú do zverejneného rozpätia, ktoré je blízke trhovým podmienkam, ako je uvedené v článku 14 ods. 2. 1. 2. 3. a) b) c) d) e) SK 38 SK Článok 17 Povinnosť zverejňovať záväzné kotácie dlhopisov, štruktúrovaných finančných produktov, emisných kvót a derivátov 1. a) b) 2. 3. 4. 5. 6. 1. Systematickí internalizátori poskytnú záväzné kotácie dlhopisov a štruktúrovaných finančných produktov, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo pre ktoré bol vydaný prospekt, záväzné kotácie emisných kvót a derivátov, ktoré sú oprávnené na zúčtovanie alebo prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo s ktorými sa obchoduje na MTF alebo OTF, keď sú splnené tieto podmienky: kotáciu si vyžiada klient systematického internalizátora; súhlasia s poskytnutím kotácie. Systematickí internalizátori sprístupnia záväzné kotácie poskytnuté podľa odseku 1 ostatným klientom investičnej spoločnosti objektívnym a nediskriminačným spôsobom na základe vlastnej obchodnej stratégie. Zaväzujú sa uskutočniť transakciu s ktorýmkoľvek iným klientom, ktorému bola poskytnutá kotácia za zverejnených podmienok, keď je kótovaný objem rovnaký alebo nižší ako objem špecifický pre daný nástroj. Systematickí transparentné internalizátori môžu stanoviť nediskriminačné a obmedzenia počtu transakcií, ktoré sa zaväzujú uskutočniť s klientmi podľa ktorejkoľvek danej kotácie. Kotácie urobené podľa odseku 1 v objeme, ktorý je rovnaký alebo nižší ako objem uvedený v odseku 3, sa zverejnia spôsobom, ktorý je ľahko dostupný ostatným účastníkom trhu za primeraných obchodných podmienok. Kotácie musia byť také, aby sa zabezpečilo, že spoločnosť spĺňa svoje povinnosti podľa článku 27 smernice [nová smernica MiFID], a musia odrážať prevládajúce trhové podmienky v súvislosti s cenami, za ktoré sa uzatvárajú transakcie s rovnakými alebo podobnými nástrojmi na regulovaných trhoch, MTF alebo OTF. Článok 18 Monitorovanie orgánom ESMA Príslušné orgány a ESMA monitorujú uplatňovanie tohto článku, pokiaľ ide o objemy, v ktorých sa kotácie sprístupňujú klientom investičných spoločností a ostatným účastníkom trhu v súvislosti s ďalšou obchodnou činnosťou spoločnosti, a rozsah, v akom kotácie odrážajú prevládajúce trhové podmienky v súvislosti s transakciami s rovnakými alebo podobnými nástrojmi, ktoré sa uskutočňujú na regulovaných trhoch, MTF alebo OTF. ESMA do 2 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti podá Komisii správu o uplatňovaní tohto článku. V prípade významných kotácií a obchodnej činnosti tesne nad prahovou hodnotou uvedenou v článku 17 ods. 3 alebo mimo rámca prevládajúcich trhových podmienok podá Komisii správu pred touto lehotou. SK 39 SK 2. 3. Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 41 prijíma opatrenia vymedzujúce objemy uvedené v článku 17 ods. 3, v akých spoločnosť uskutoční transakcie s akýmkoľvek iným klientom, ktorému bola poskytnutá kotácia. Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 41 prijímať opatrenia objasňujúce, čo predstavujú primerané obchodné podmienky na zverejňovanie kotácií, ako je uvedené v článku 17 ods. 5. Článok 19 Zverejňovanie údajov investičnými spoločnosťami vrátane systematických internalizátorov po skončení obchodovania v súvislosti s akciami, depozitnými certifikátmi, fondmi obchodovanými na burze, certifikátmi a inými podobnými finančnými nástrojmi 1. 2. 3. a) b) Investičné spoločnosti, ktoré buď na svoj vlastný účet, alebo v mene klientov uzatvárajú transakcie s akciami, depozitnými certifikátmi, fondmi obchodovanými na burze, certifikátmi alebo inými podobnými finančnými nástrojmi, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo s ktorými sa obchoduje na MTF alebo OTF, zverejnia objem a cenu týchto transakcií a čas, kedy boli uzatvorené. Tieto informácie sa zverejňujú prostredníctvom APA. Informácie, ktoré sa zverejňujú v súlade s odsekom 1 a časové lehoty, v ktorých sa zverejňujú, musia spĺňať požiadavky prijaté podľa článku 6. Ak opatrenia prijaté podľa článku 6 umožňujú odklad oznámenia pre určité kategórie transakcií s akciami, depozitnými certifikátmi, fondmi obchodovanými na burze, certifikátmi alebo inými podobnými finančnými nástrojmi, táto možnosť sa uplatňuje aj na tieto transakcie, keď sa uskutočňujú mimo regulovaných trhov, MTF alebo OTF. Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 41 prijímať opatrenia spresňujúce: identifikátory pre rôzne typy obchodov zverejňovaných podľa tohto článku, rozlišujúc medzi identifikátormi určenými faktormi, ktoré súvisia najmä s oceňovaním nástrojov, a identifikátormi určenými inými faktormi; prvky povinnosti podľa odseku 1 týkajúcej sa transakcií zahŕňajúcich používanie uvedených finančných nástrojov na kolaterál, poskytovanie úverov alebo iné účely, keď je výmena finančných nástrojov určená inými faktormi, než je súčasné trhové ocenenie daného nástroja. Článok 20 Zverejňovanie údajov investičnými spoločnosťami vrátane systematických internalizátorov po skončení obchodovania v súvislosti s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami a derivátmi 1. Investičné spoločnosti, ktoré buď na vlastný účet, alebo v mene klientov uzatvárajú transakcie s dlhopismi a štruktúrovanými finančnými produktmi, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo pre ktoré bol vydaný prospekt, s emisnými kvótami a derivátmi, ktoré sú oprávnené na zúčtovanie alebo sú nahlásené do archívov obchodných údajov v súlade s článkom [6] nariadenia [EMIR] alebo prijaté SK 40 SK 2. 3. a) b) na obchodovanie na regulovanom trhu alebo s ktorými sa obchoduje na MTF alebo OTF, zverejní objem a cenu týchto transakcií a čas, kedy boli uzatvorené. Tieto informácie sa zverejňujú prostredníctvom APA. Informácie, ktoré sa zverejňujú v súlade s odsekom 1 a časové lehoty, v ktorých sa zverejňujú, musia spĺňať požiadavky prijaté podľa článku 10. Ak opatrenia prijaté podľa článku 10 umožňujú odklad oznamovania pre určité kategórie transakcií s dlhopismi, štruktúrovanými finančnými produktmi, emisnými kvótami alebo derivátmi, táto možnosť sa uplatňuje aj na tieto transakcie, keď sa uskutočňujú mimo regulovaných trhov, MTF alebo OTF. Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 41 prijímať opatrenia spresňujúce: identifikátory pre rôzne typy obchodov zverejňovaných podľa tohto článku, rozlišujúc medzi identifikátormi určenými faktormi, ktoré súvisia najmä s oceňovaním nástrojov, a identifikátormi určenými inými faktormi; kritériá spresňujúce povinnosť podľa odseku 1 týkajúcu sa transakcií zahŕňajúcich používanie uvedených finančných nástrojov na kolaterál, poskytovanie úverov alebo iné účely, keď je výmena finančných nástrojov určená inými faktormi, než je súčasné trhové ocenenie daného nástroja. HLAVA IV OZNAMOVANIE TRANSAKCIÍ Článok 21 Povinnosť zachovať integritu trhov Bez toho, aby bolo dotknuté rozdelenie zodpovedností za presadzovanie ustanovení nariadenia [nové nariadenie MAR], príslušné orgány koordinované ESMA v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 monitorujú činnosti investičných spoločností s cieľom zabezpečiť, aby konali čestne, spravodlivo a profesionálne a spôsobom, ktorý podporuje integritu trhu. Článok 22 Povinnosť uchovávať záznamy 1. Investičné spoločnosti uchovávajú aspoň päť rokov príslušné údaje týkajúce sa všetkých transakcií s finančnými nástrojmi, ktoré uskutočnili buď na vlastný účet, alebo v mene klienta, aby boli k dispozícii príslušnému orgánu. V prípade transakcií uskutočnených v mene klientov musia záznamy obsahovať všetky informácie a údaje SK 41 SK o totožnosti klienta a informácie požadované podľa smernice 2005/60/ES23. ESMA môže požiadať o prístup k týmto informáciám v súlade s postupom a za podmienok stanovených v článku 35 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Organizátori regulovaného trhu, MTF alebo OTF uchovávajú aspoň päť rokov príslušné údaje týkajúce sa všetkých pokynov súvisiacich s finančnými nástrojmi, ktoré propagujú prostredníctvom svojich systémov, aby boli k dispozícii príslušnému orgánu. Záznamy musia obsahovať všetky podrobné údaje požadované na účely článku 23 ods. 1 a 2. ESMA plní v súvislosti s prístupom príslušných orgánov k informáciám podľa ustanovení tohto odseku úlohu pomocníka a koordinátora. Článok 23 Povinnosť oznamovať transakcie Investičné spoločnosti, ktoré vykonávajú transakcie s finančnými nástrojmi, oznamujú podrobné údaje o takýchto transakciách príslušnému orgánu čo najskôr, najneskôr však na záver nasledujúceho pracovného dňa. Príslušné orgány zavedú v súlade s článkom 89 smernice [nová smernica MiFID] potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že tieto informácie dostane aj príslušný orgán najrelevantnejšieho trhu v zmysle likvidity týchto finančných nástrojov. Povinnosť uvedená v odseku 1 sa neuplatňuje na finančné nástroje, ktoré nie sú prijaté na obchodovanie alebo s ktorými sa neobchoduje ani na MTF ani na OTF, ani na finančné nástroje, ktorých hodnota nezávisí od hodnoty finančného nástroja, ktorý je prijatý na obchodovanie alebo s ktorým sa obchoduje na MTF alebo OTF, ani na finančné nástroje, ktoré nemajú alebo pravdepodobne nebudú mať vplyv na finančný nástroj, ktorý je prijatý na obchodovanie alebo s ktorým sa obchoduje na MTF alebo OTF. Správy musia obsahovať najmä podrobné údaje o názvoch a počte kúpených alebo predaných nástrojov, množstve, dátumoch a čase vykonania transakcií, cenách transakcií, označení na identifikáciu klientov, v mene ktorých investičná spoločnosť dané transakcie vykonala, označení na identifikáciu osôb a počítačových algoritmov investičné rozhodnutie a vykonanie investičnej spoločnosti zodpovednej za transakcie a o spôsobe identifikácie dotknutých investičných spoločností. V prípade transakcií, ktoré sa neuskutočňujú na regulovanom trhu, MTF alebo OTF, musia správy obsahovať aj označenie na identifikáciu typov transakcií v súlade s opatreniami, ktoré sa majú prijať podľa článku 19 ods. 3 písm. a) a článku 20 ods. 3 písm. a). Investičné spoločnosti, ktoré postupujú pokyny, musia pri postúpení daného pokynu uviesť všetky podrobné údaje, ktoré sa vyžadujú na účely odsekov 1 a 3. Namiesto uvedenia označenia na identifikáciu klienta, v mene ktorého investičná spoločnosť postupuje daný pokyn, alebo označenia na identifikáciu osôb a počítačových algoritmov v rámci investičnej spoločnosti zodpovednej za investičné rozhodnutie a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Text s významom pre EHP) (Ú. v. EÚ L 309, 25. 11. 2005, s. 15). 2. 1. 2. 3. 4. 23 SK 42 SK 5. 6. 7. 8. a) b) c) vykonanie transakcie sa investičná spoločnosť môže takisto rozhodnúť oznámiť postúpený pokyn v súlade s požiadavkami podľa odseku 1. Organizátor regulovaného trhu, MTF alebo OTF nahlásia podrobné údaje o transakciách s nástrojmi, s ktorými sa obchoduje na ich platformách, ktoré vykonáva prostredníctvom ich systémov spoločnosť, ktorá nepodlieha tomuto nariadeniu, v súlade s odsekmi 1 a 3. Správy predkladá príslušnému orgánu buď samotná investičná spoločnosť, ARM konajúci v jej mene alebo regulovaný trh alebo MTF alebo OTF, cez ktorých systémy sa transakcia dokončila. Systémy párovania obchodov alebo systémy podávania správ vrátane archívov obchodných údajov registrovaných alebo uznaných v súlade s hlavou VI nariadenia [ ] (EMIR) môže príslušný orgán schváliť ako ARM. V prípadoch, keď transakcie oznamuje príslušnému orgánu priamo regulovaný trh, MTF, OTF alebo ARM, môže sa upustiť od povinnosti investičných spoločností stanovenej v odseku 1. V prípadoch, keď sa transakcie oznamujú archívu obchodných údajov v súlade s článkom [7] nariadenia [ ] (EMIR) a keď tieto správy obsahujú podrobné údaje, ktoré sa vyžadujú podľa odsekov 1 a 3, povinnosť investičnej spoločnosti stanovená v odseku 1 sa považuje za splnenú. Keď sa v súlade s článkom 37 ods. 8 smernice [nová smernica MiFID] správy stanovené v tomto článku postupujú príslušnému orgánu hostiteľského členského štátu, tento postúpi tieto informácie príslušným orgánom domovského členského štátu investičnej spoločnosti, pokiaľ sa nerozhodnú, že tieto informácie nechcú dostať. ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých určí: normy a formáty týkajúce sa údajov pre informácie, ktoré sa majú zverejniť v súlade s odsekmi 1 a 3 vrátane metód a mechanizmov podávania správ o finančných transakciách, ako aj formu a obsah týchto správ; kritériá na vymedzenie relevantného trhu v súlade s odsekom 1; odkazy na kúpené alebo predané nástroje, množstvo, dátumy a čas vykonania transakcií, ceny transakcií, informácie a podrobné údaje o totožnosti klienta, označenie na identifikáciu klientov, v mene ktorých investičná spoločnosť dané transakcie vykonala, označenie na identifikáciu osôb a počítačových algoritmov investičné rozhodnutie a vykonanie investičnej spoločnosti zodpovednej za transakcie, spôsob identifikácie dotknutej investičnej spoločnosti, spôsob, akým sa vykonala transakcia, a dátové polia potrebné na spracovanie a analýzu správ o transakciách v súlade s odsekom 3. ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [. ]. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. 9. Dva roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia ESMA predloží Komisii správu o fungovaní tohto článku vrátane toho, či obsah a formát správ o transakciách prijímaných a vymieňaných medzi príslušnými orgánmi umožňujú v plnom rozsahu SK 43 SK monitorovať činnosti investičných spoločností v súlade s článkom 21. Komisia môže podniknúť kroky na navrhnutie akýchkoľvek zmien vrátane stanovenia transakcií, ktoré sa majú namiesto postúpenia príslušným orgánom postupovať systému určenému orgánom ESMA, čo umožní dotknutým príslušným orgánom prístup ku všetkým informáciám oznámeným podľa tohto článku. HLAVA V DERIVÁTY Článok 24 Povinnosť obchodovať na regulovaných trhoch, MTF alebo OTF Finančné protistrany, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 6, a nefinančné protistrany, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku [5 ods. 1b] nariadenia [ ] (EMIR), uzatvárajú transakcie, ktoré nie sú transakciami v rámci skupiny, ako sú vymedzené v článku [2a] nariadenia [ ] (EMIR), s ostatnými finančnými protistranami, ako sú vymedzené v článku 2 ods. 6, alebo nefinančnými protistranami, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku [5 ods. 1b] nariadenia [ ] (EMIR), s derivátmi patriacimi do triedy derivátov, ktorá bola vyhlásená za triedu, na ktorú sa vzťahuje povinnosť obchodovať v súlade s postupom uvedeným v článku 26 a ktorá bola zapísaná do registra uvedeného v článku 27, len na: regulovaných trhoch; MTF; OTF alebo miestach obchodovania tretích krajín pod podmienkou, že Komisia prijala rozhodnutie v súlade s odsekom 4, a pod podmienkou, že tretia krajina zabezpečuje rovnocenné vzájomné uznávanie miest obchodovania schválených podľa smernice [nová smernica MiFID] na prijímanie na obchodovanie alebo na obchodovanie derivátov vyhlásených za deriváty, na ktoré sa v danej tretej krajine vzťahuje povinnosť obchodovať na nevýlučnom základe. Povinnosť obchodovať sa uplatňuje aj na protistrany uvedené v odseku 1, ktoré uzatvárajú transakcie s derivátmi patriacimi k derivátom vyhláseným za deriváty podliehajúce povinnosti obchodovať s finančnými inštitúciami z tretích krajín alebo s ďalšími subjektmi z tretích krajín, ktoré podliehajú zúčtovacej povinnosti, ak boli usadené v Únii. Povinnosť obchodovať sa uplatňuje aj na subjekty z tretích krajín, ktoré by podliehali zúčtovacej povinnosti, ak by boli usadené v Únii, a ktoré uzatvárajú transakcie s derivátmi patriacimi k derivátom vyhláseným za deriváty podliehajúce povinnosti obchodovať, pod podmienkou, že kontrakt má priamy, významný a predvídateľný vplyv v Únii, alebo keď je táto povinnosť potrebná alebo vhodná s cieľom zabrániť obídeniu ktorékoľvek ustanovenia tohto nariadenia. 1. a) b) c) d) 2. 3. Deriváty vyhlásené za deriváty podliehajúce povinnosti obchodovať sú oprávnené na prijatie na obchodovanie alebo na obchodovanie na akomkoľvek mieste SK 44 SK 4. a) b) c) d) 5. obchodovania, ako je uvedené v odseku 1, na nevýlučnom a nediskriminačnom základe. Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 42 prijať rozhodnutia, v ktorých určí, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny zaručuje, že miesto obchodovania povolené v danej tretej krajine spĺňa právne záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné požiadavkám na miesta obchodovania uvedené v ods. 1 písm. a) až c) vyplývajúcim z tohto nariadenia, smernice [nová smernica MiFID] a nariadenia [nové nariadenie MAR] a ktoré podliehajú účinnému dohľadu a presadzovaniu v danej tretej krajine. Právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny sa považuje za rovnocenný, ak daný rámec spĺňa všetky tieto podmienky: miesta obchodovania v danej tretej krajine podliehajú povoleniu a účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu; miesta obchodovania majú jasné a transparentné pravidlá týkajúce sa prijímania finančných nástrojov na obchodovanie tak, aby tieto finančné nástroje mohli byť a boli voľne obchodované obchodovateľné; spravodlivým, a účinným spôsobom riadnym emitenti finančných nástrojov podliehajú požiadavkám na pravidelné a priebežné informovanie, ktorými sa zabezpečuje vysoká úroveň ochrany investorov; daný rámec zabezpečuje transparentnosť a integritu trhu zamedzovaním zneužívaniu trhu v podobe obchodovania s využitím dôverných informácií a manipulácie s trhom. Komisia prijíma prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 41 opatrenia spresňujúce typy kontraktov uvedených v odseku 2, ktoré majú priamy, významný a predvídateľný vplyv v Únii, a prípady, keď je povinnosť obchodovať potrebná alebo vhodná s cieľom zabrániť obídeniu ktorékoľvek ustanovenia tohto nariadenia. Článok 25 Zúčtovacia povinnosť pre deriváty, s ktorými sa obchoduje na regulovaných trhoch Organizátor regulovaného trhu zabezpečí, aby všetky transakcie s derivátmi patriacimi do triedy derivátov vyhlásených za deriváty podliehajúce zúčtovacej povinnosti podľa článku 4 ods. 3 nariadenia [EMIR], ktoré sa uzavrú na regulovanom trhu, zúčtovala CCP. Článok 26 Postup týkajúci sa povinnosti obchodovať 1. a) ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na určenie: toho, s ktorou triedou derivátov vyhlásených za deriváty podliehajúce zúčtovacej povinnosti v súlade s článkom 4 ods. 2 a 4 nariadenia [ ] (EMIR) alebo s ich príslušnou podskupinou sa obchoduje na miestach uvedených v článku 24 ods. 1; SK 45 SK b) dátumu nadobudnutia účinnosti povinnosti obchodovať. 2. a) b) 3. a) b) c) 4. 5. ESMA predloží Komisii návrh vykonávacích technických predpisov uvedených v prvom pododseku do troch mesiacov po prijatí vykonávacích technických predpisov v súlade s článkom 4 ods. 3 nariadenia [ ] (EMIR) Komisiou. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia č. 1095/2010. Aby povinnosť obchodovať nadobudla účinnosť: trieda derivátov alebo jej príslušná podskupina musí byť prijatá na obchodovanie alebo sa s ňou musí obchodovať aspoň na jednom regulovanom trhu, MTF alebo OTF podľa článku 24 ods. 1 a trieda derivátov alebo jej príslušná podskupina sa musí považovať za dostatočne likvidnú na to, aby sa s ňou obchodovalo len na miestach uvedených v článku 24 ods. 1. Pri vypracovávaní návrhu vykonávacích technických predpisov ESMA posudzuje, či je trieda derivátov alebo jej príslušná podskupina dostatočne likvidná, podľa týchto kritérií: priemernej frekvencie obchodov; priemernej veľkosti obchodov; počtu a druhu aktívnych účastníkov trhu. Pred predložením návrhu vykonávacích technických predpisov Komisii na prijatie uskutoční ESMA verejnú konzultáciu a prípadne môže konzultovať s príslušnými orgánmi tretích krajín. ESMA z vlastnej iniciatívy v súlade s kritériami uvedenými v odseku 2 a po uskutočnení verejnej konzultácie identifikuje triedy derivátov alebo jednotlivé derivátové kontrakty, ktoré by mali podliehať povinnosti obchodovať na miestach uvedených v článku 24 ods. 1, ale na ktoré zatiaľ žiadna CCP nedostala povolenie podľa článku 10 alebo 11 nariadenia ----/---- (EMIR) alebo ktoré nie sú zatiaľ prijaté na obchodovanie alebo sa s nimi zatiaľ neobchoduje na mieste uvedenom v článku 24 ods. 1, a oznámi ich Komisii. Po doručení oznámenia ESMA môže Komisia zverejniť výzvu na vypracovanie návrhov na obchodovanie s týmito derivátmi na miestach uvedených v článku 24 ods. 1. ESMA predloží Komisii v súlade s odsekom 1 nový návrh vykonávajúcich technických predpisov na zmenu a doplnenie, pozastavenie platnosti alebo zrušenie existujúcich vykonávacích technických predpisov vždy, keď dôjde k podstatnej zmene kritérií uvedených v odseku 2. Predtým môže ESMA prípadne konzultovať s príslušnými orgánmi tretích krajín. Komisii sa udeľuje právomoc meniť a dopĺňať, pozastaviť platnosť a zrušiť existujúce vykonávacie technické predpisy v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. SK 46 SK 6. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať regulačné technické predpisy spresňujúce kritériá uvedené v ods. 2 písm. b), ktoré sa majú prijať v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia EÚ č. 1095/2010. ESMA predloží návrhy týchto regulačných technických predpisov Komisii do --/--/--. Článok 27 Register derivátov podliehajúcich povinnosti obchodovať ESMA na svojej webovej stránke zverejní a vedie register, v ktorom vyčerpávajúcim a jednoznačným spôsobom uvádza deriváty, ktoré podliehajú povinnosti obchodovať na miestach uvedených v článku 24 ods. 1, miesta, na ktorých sú prijaté na obchodovanie alebo na ktorých sa s nimi obchoduje, a dátumy, od ktorých táto povinnosť nadobúda účinnosť. HLAVA VI NEDISKRIMINAČNÝ PRÍSTUP K ZÚČTOVANIU PRE FINANČNÉ NÁSTROJE Článok 28 Nediskriminačný prístup k CCP 1. 2. 3. 4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 8 nariadenia [ ] (EMIR), CCP prijme finančné nástroje na zúčtovanie na nediskriminačnom a transparentnom základe, aj pokiaľ ide o požiadavky na kolaterál a poplatky spojené s prístupom, bez ohľadu na miesto obchodovania, na ktorom sa vykoná transakcia. Tým by sa malo najmä zabezpečiť, aby miesto obchodovania malo právo na nediskriminačné zaobchádzanie pokiaľ ide o to, ako sa zaobchádza s kontraktmi obchodovanými na jeho platforme z ekonomicky hľadiska požiadaviek na kolaterál rovnocenných kontraktov a vzájomného urovnania portfólií s korelovanými kontraktmi zúčtovanými tou istou CCP. CCP môže požadovať, aby miesto obchodovania spĺňalo primerané prevádzkové a technické požiadavky stanovené CCP. Táto požiadavka sa neuplatňuje na žiadny derivátový kontrakt, ktorý už podlieha povinnosti týkajúcej sa prístupu podľa článku 8 nariadenia [EMIR]. a vzájomného započítania Žiadosť o prístup k centrálnej protistrane oficiálne predkladá miesto obchodovania centrálnej protistrane a jej relevantnému príslušnému orgánu. CCP poskytne miestu obchodovania do troch mesiacov písomnú odpoveď, v ktorej buď povolí prístup pod podmienkou, že relevantný príslušný orgán nezamietol prístup podľa odseku 4, alebo prístup zamietne. CCP môže zamietnuť žiadosť o prístup len za podmienok vymedzených v odseku 6. Ak CCP zamietne prístup, vo svojej odpovedi uvedie všetky dôvody a písomne informuje svoj príslušný orgán o svojom rozhodnutí. CCP umožní prístup do troch mesiacov od zaslania kladnej odpovede na žiadosť o prístup. Príslušný orgán CCP môže miestu obchodovania zamietnuť prístup k CCP len vtedy, keď by takýto prístup ohrozil hladké alebo riadne fungovanie finančných trhov. Ak príslušný orgán z tohto dôvodu zamietne prístup, vydá rozhodnutie do dvoch SK 47 SK 5. 6. a) b) 1. 2. 3. 4. mesiacov od prijatia žiadosti uvedenej v odseku 2 a CCP a miestu obchodovania uvedie všetky dôvody vrátane dôkazov, na základe ktorých rozhodnutie prijal. Miesto obchodovania so sídlom v tretej krajine môže požiadať o prístup k CCP so sídlom v Únii len vtedy, ak Komisia prijala rozhodnutie v súlade s článkom 24 ods. 4 týkajúce sa danej tretej krajiny a pod podmienkou, že právny rámec danej tretej krajiny zabezpečuje účinné rovnocenné vzájomné uznávanie miest obchodovania, ktoré majú povolenie podľa smernice [nová smernica MiFID] požiadať o prístup k CCP so sídlom v danej tretej krajine. Komisia prijíma prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 41 opatrenia spresňujúce: podmienky, za ktorých môže CCP prístup zamietnuť, vrátane podmienok podľa objemu transakcií, počtu a druhu používateľov alebo iných faktorov vytvárajúcich neprimerané riziká; podmienky, za ktorých sa prístup povolí, vrátane dôvernej povahy poskytnutých informácií o finančných nástrojoch počas fázy prípravy, nediskriminačného a transparentného základu, pokiaľ ide o poplatky za zúčtovanie, požiadavky na kolaterál a prevádzkové požiadavky týkajúce sa dozabezpečenia. Článok 29 Nediskriminačný prístup k miestu obchodovania Bez toho, aby bol dotknutý článok 8a nariadenia [ ] (EMIR), miesto obchodovania poskytuje na žiadosť ktorejkoľvek CCP povolenej alebo uznanej podľa nariadenia [ ] (EMIR), ktorá si želá zúčtovávať finančné transakcie vykonávané na danom mieste obchodovania, údaje o obchodoch na nediskriminačnom a transparentnom základe vrátane údajov o poplatkoch spojených s prístupom. Táto požiadavka sa neuplatňuje na žiadny derivátový kontrakt, ktorý už podlieha povinnosti prístupu podľa článku 8a nariadenia [EMIR]. Žiadosť o prístup k miestu obchodovania oficiálne predkladá CCP miestu obchodovania a jeho relevantnému príslušnému orgánu. Miesto obchodovania poskytne CCP do troch mesiacov písomnú odpoveď, v ktorej buď povolí prístup pod podmienkou, že relevantný príslušný orgán nezamietol prístup podľa odseku 4, alebo prístup zamietne. Miesto obchodovania môže zamietnuť prístup len za podmienok vymedzených v odseku 6. Ak sa prístup zamietne, miesto obchodovania vo svojej odpovedi CCP uvedie všetky dôvody a o svojom svoj príslušný orgán. Miesto informuje obchodovania umožní prístup do troch mesiacov od zaslania kladnej odpovede na žiadosť o prístup. rozhodnutí písomne Príslušný orgán miesta obchodovania môže CCP zamietnuť prístup k miestu obchodovania len vtedy, keď by takýto prístup ohrozil hladké alebo riadne fungovanie trhov. Ak príslušný orgán zamietne prístup z tohto dôvodu, vydá rozhodnutie do dvoch mesiacov od prijatia žiadosti uvedenej v odseku 2 a miestu SK 48 SK obchodovania a CCP uvedie všetky dôvody vrátane dôkazov, na základe ktorých rozhodnutie prijal. CCP so sídlom v tretej krajine môže požiadať o prístup k miestu obchodovania v Únii pod podmienkou, že daná CCP je uznaná podľa článku 23 nariadenia [EMIR], a za predpokladu, že právny rámec danej tretej krajiny zabezpečuje účinné rovnocenné uznávanie CCP, ktoré podľa nariadenia [EMIR] majú právo žiadať o prístup k miestam obchodovania so sídlom v danej tretej krajine. Komisia prijíma prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 41 opatrenia spresňujúce: podmienky, za ktorých môže miesto obchodovania prístup zamietnuť, vrátane podmienok podľa objemu transakcií, počtu používateľov alebo iných faktorov vytvárajúcich neprimerané riziká; podmienky, za ktorých sa prístup povolí, vrátane dôvernej povahy poskytnutých informácií o finančných nástrojoch počas fázy prípravy a nediskriminačného a transparentného základu, pokiaľ ide o poplatky spojené s prístupom. Článok 30 Nediskriminačný prístup k referenčným hodnotám a povinnosť udeľovať licencie na referenčné hodnoty Keď sa hodnota akéhokoľvek finančného nástroja vypočítava na základe referenčnej hodnoty, osoba s vlastníckymi právami na referenčnú hodnotu zabezpečí, aby CCP a miesta obchodovania mali na účely obchodovania a zúčtovania povolený nediskriminačný prístup k: príslušným údajom o cenách a iným údajom a informáciám o zložení, metodike a stanovovaní ceny danej referenčnej hodnoty a k 5. 6. a) b) 1. a) b) licenciám. Prístup k týmto informáciám sa poskytne za primeraných obchodných podmienok do troch mesiacov od predloženia žiadosti centrálnou protistranou alebo miestom obchodovania, a v každom prípade za cenu, ktorá neprevyšuje najnižšiu cenu, za akú sa poskytol prístup k referenčným hodnotám alebo za akú sa udelila licencia na práva duševného vlastníctva inej CCP, miestu obchodovania alebo akejkoľvek s ňou/ním spojenej osobe na účely zúčtovania a obchodovania. Žiadna CCP, miesto obchodovania ani súvisiaci subjekt nesmú uzatvoriť dohodu so žiadnym poskytovateľom referenčnej hodnoty, ktorá by buď: bránila ktorejkoľvek inej CCP alebo miestu obchodovania získať prístup k takýmto informáciám alebo právam uvedeným v odseku 1, alebo bránila akejkoľvek inej CCP alebo miestu obchodovania získať prístup k týmto informáciám alebo právam za podmienok menej výhodných, ako sú podmienky priznané danej CCP alebo miestu obchodovania. 2. a) b) SK 49 SK 3. a) b) 1. a) Komisia prijíma prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 41 opatrenia spresňujúce: informácie, ktoré sa majú poskytovať podľa ods. 1 písm. a); podmienky, za ktorých sa prístup povolí, vrátane dôvernej povahy poskytnutých informácií. HLAVA VII OPATRENIA V OBLASTI DOHĽADU NAD ZÁSAHMI V PRÍPADE PRODUKTOV A POZÍCIAMI Kapitola 1 Zásahy v prípade produktov Článok 31 Právomoci ESMA týkajúce sa dočasných zásahov V súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 môže orgán ESMA, keď sa presvedčí na základe dostatočných dôvodov, že sú splnené podmienky uvedené v odsekoch 2 a 3, v Únii dočasne zakázať alebo obmedziť: uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj určitých finančných nástrojov alebo finančných nástrojov s určitými vlastnosťami, alebo b) určitý typ finančnej činnosti alebo praxe. Zákaz alebo obmedzenie sa môžu uplatňovať za okolností, ktoré presne vymedzí ESMA, alebo môžu podliehať ním vymedzeným výnimkám. ESMA prijme rozhodnutie podľa odseku 1 iba vtedy, keď sú splnené všetky tieto podmienky: navrhovaným opatrením sa rieši ohrozenie ochrany investorov alebo riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo stability celého finančného systému Únie alebo jeho časti; regulačné požiadavky podľa právnych predpisov Únie, ktoré sú uplatniteľné na príslušný finančný nástroj alebo činnosť, toto ohrozenie neriešia; príslušný orgán alebo príslušné orgány neprijali opatrenia na riešenie hrozby alebo opatrenia, ktoré sa prijali, nie sú na riešenie hrozby postačujúce. ESMA pri prijímaní opatrení podľa tohto článku zohľadní, v akom rozsahu opatrenie: 2. a) b) c) 3. SK 50 SK a) nebude mať na efektívnosť finančných trhov alebo na investorov škodlivý vplyv, ktorý by bol neúmerný vzhľadom na prínosy opatrenia, a b) nevytvára riziko regulačnej arbitráže. Keď príslušný orgán alebo príslušné orgány prijali opatrenie podľa článku 32, ESMA môže prijať ktorékoľvek z opatrení uvedených v odseku 1 bez toho, aby vydal stanovisko uvedené v článku 33. Predtým, ako sa ESMA rozhodne prijať nejaké opatrenie podľa tohto článku, oznámi príslušným orgánom opatrenie, ktoré navrhuje. ESMA uverejní na svojej webovej stránke oznam o každom rozhodnutí prijať akékoľvek opatrenie podľa tohto článku. V oznámení vymedzí podrobné údaje o zákaze alebo obmedzení a spresní, odkedy opatrenie nadobúda účinnosť po zverejnení oznámenia. Zákaz alebo obmedzenie sa uplatňuje len na kroky prijaté po nadobudnutí účinnosti opatrení. ESMA preskúma zákaz alebo obmedzenie uložené v odseku 1 v primeraných intervaloch, minimálne však každé tri mesiace. Ak sa zákaz alebo obmedzenie po tejto trojmesačnej lehote neobnoví, automaticky zaniká. Opatrenie prijaté ESMA podľa tohto článku má prednosť pred akýmkoľvek predchádzajúcim opatrením prijatým príslušným orgánom. Komisia prijíma prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 41 opatrenia, v ktorých vymedzí kritériá a faktory, ktoré má ESMA zohľadniť pri rozhodovaní, keď dôjde k ohrozeniu ochrany investorov alebo riadneho fungovania a integrity finančných trhov a stability celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, ako je uvedené v ods. 2 písm. a). Článok 32 Zásahy príslušných orgánov v prípade produktov Príslušný orgán môže v danom členskom štáte alebo z daného členského štátu zakázať alebo obmedziť: uvádzanie na trh, distribúciu alebo predaj určitých finančných nástrojov alebo finančných nástrojov s určitými vlastnosťami, alebo určitý typ finančnej činnosti alebo praxe. Príslušný orgán môže prijať opatrenie uvedené v odseku 1, keď sa presvedčí na základe dostatočných dôvodov o tom, že: finančný nástroj alebo činnosť alebo prax vyvoláva značné obavy o ochranu investorov alebo predstavuje vážne ohrozenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo stability celého finančného systému alebo jeho časti; existujúce regulačné požiadavky podľa právnych predpisov Únie uplatniteľné na finančný nástroj alebo činnosť alebo prax nestačia na odstránenie rizík uvedených 4. 5. 6. 7. 8. 1. a) b) 2. a) b) SK 51 SK c) d) e) 3. a) b) c) 4. 5. 6. v písm. a) a záležitosť by nebolo možné lepšie riešiť zlepšením dohľadu ani presadzovania existujúcich požiadaviek; opatrenie je primerané s prihliadnutím na povahu zistených rizík, úroveň zložitosti príslušných investorov alebo účastníkov trhu a pravdepodobný vplyv opatrenia na investorov a účastníkov trhu, ktorí môžu mať tento finančný nástroj alebo činnosť v držbe, používať ich alebo mať z nich prospech; riadne konzultoval s príslušnými orgánmi v iných členských štátoch, na ktoré môže mať opatrenie značný vplyv, a opatrenie nemá diskriminačný účinok na služby ani činnosti poskytované z iného členského štátu. Zákaz alebo obmedzenie sa môže uplatňovať za okolností, ktoré presne vymedzí príslušný orgán, alebo môžu podliehať ním vymedzeným výnimkám. Príslušný orgán nesmie prijať opatrenie podľa tohto článku, pokiaľ minimálne jeden mesiac pred prijatím opatrenia písomne neoznámil všetkým ostatným príslušným orgánom a ESMA podrobné informácie o: finančnom nástroji alebo činnosti alebo praxi, ktorých sa navrhované opatrenie týka; presnej povahe navrhovaného zákazu alebo obmedzenia a dátume, kedy má nadobudnúť účinnosť, a dôkazoch, z ktorých vychádzal pri svojom rozhodnutí a na základe ktorých sa presvedčil, že je splnená každá z podmienok uvedených v odseku 1. Príslušný orgán uverejní na svojej webovej stránke oznam o každom rozhodnutí uložiť akýkoľvek zákaz alebo obmedzenie uvedené v odseku 1. V oznámení spresní podrobné údaje o zákaze alebo obmedzení a uvedie, odkedy opatrenie nadobúda účinnosť po zverejnení oznámenia, a dôkazy, na základe ktorých sa presvedčil, že je splnená každá z podmienok uvedených v odseku 1. Zákaz alebo obmedzenie sa uplatňujú len na opatrenia prijaté po zverejnení oznámenia. Príslušný orgán odvolá zákaz alebo obmedzenie, keď už neplatia podmienky uvedené v odseku 1. Komisia prijíma prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 41 opatrenia, v ktorých spresní kritériá a faktory, ktoré má orgán ESMA zohľadniť pri rozhodovaní, keď dôjde k ohrozeniu ochrany investorov alebo riadneho fungovania a integrity finančných trhov a stability celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, ako je uvedené v ods. 2 písm. a). Článok 33 Koordinácia orgánom ESMA 1. ESMA plní v súvislosti s opatreniami príslušných orgánov podľa článku 32 úlohu pomocníka a koordinátora. ESMA najmä zabezpečí, aby opatrenia prijaté príslušným SK 52 SK orgánom boli odôvodnené a primerané a aby príslušné orgány zaujali v prípade potreby jednotný prístup. 2. 3. Po prijatí oznámenia podľa článku 32 o tom, že sa na základe uvedeného článku má uložiť opatrenie, ESMA prijme stanovisko, či považuje zákaz alebo obmedzenie za odôvodnené a primerané. Ak je ESMA toho názoru, že na odstránenie rizika je nevyhnutné, aby opatrenie prijali aj ostatné príslušné orgány, takisto to uvedie vo svojom stanovisku. Stanovisko sa zverejní na webovej stránke ESMA. Ak príslušný orgán navrhuje prijať alebo prijme opatrenie v rozpore so stanoviskom ESMA podľa odseku 2 alebo ak odmietne prijať opatrenie v rozpore so stanoviskom ESMA podľa uvedeného odseku, bezodkladne uverejní na svojej webovej stránke oznam, v ktorom podrobne vysvetlí svoje dôvody tohto konania. Kapitola 2 Pozície Článok 34 Koordinácia vnútroštátnych opatrení riadenia pozícií a obmedzení pozícií orgánom ESMA 1. 2. 1. a) ESMA plní v súvislosti s opatreniami prijatými príslušnými orgánmi podľa článku 71 ods. 2 písm. i) a článku 72 ods. 1 písm. f) a g) smernice [nová smernica MiFID] úlohu pomocníka a koordinátora. ESMA najmä zabezpečí, aby príslušné orgány prijali jednotný prístup, pokiaľ ide o to, kedy tieto právomoci vykonávať, ako aj o povahu a rozsah uložených opatrení a trvanie akýchkoľvek opatrení a následné opatrenia. Po prijatí oznámenia o akomkoľvek opatrení podľa článku 83 ods. 5 smernice [nová smernica MiFID] ESMA zaznamená toto opatrenie a dôvody jeho prijatia. V súvislosti s opatreniami podľa článku 72 ods. 1 písm. f) a g) smernice [nová smernica MiFID] na svojej webovej stránke vedie a zverejňuje databázu obsahujúcu súhrn platných opatrení vrátane podrobných údajov o príslušnej osobe alebo príslušnej triede osôb, príslušných finančných nástrojoch, všetkých prípadných kvantitatívnych opatreniach alebo prahových hodnotách, ako je maximálny počet zmlúv, ktoré môžu osoby uzatvoriť pred dosiahnutím limitu, všetkých súvisiacich výnimkách a ich dôvodoch. Článok 35 Právomoci ESMA riadiť pozície V súlade s článkom 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 prijme ESMA, keď budú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 2, jedno alebo viacero z týchto opatrení: vyžiada od ktorejkoľvek osoby informácie vrátane všetkej príslušnej dokumentácie týkajúce sa veľkosti a účelu pozície alebo expozície, ktorá vznikla prostredníctvom derivátu; SK 53 SK b) c) 2. a) b) 3. a) b) c) 4. 5. 6. po analýze získaných informácií požiada ktorúkoľvek takúto osobu, aby podnikla kroky na zníženie veľkosti pozície alebo expozície; obmedzí schopnosť osoby uzavrieť transakciu zahŕňajúcu komoditný derivát. ESMA prijme rozhodnutie podľa odseku 1 iba vtedy, keď sú splnené všetky tieto podmienky: opatreniami uvedenými v ods. 1 písm. a) až c) sa rieši ohrozenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov vrátane ohrozenia mechanizmov dodania fyzických komodít alebo stability celého finančného systému v Únii alebo jeho časti; príslušný orgán alebo príslušné orgány neprijali opatrenia na riešenie hrozby alebo opatrenia, ktoré prijali, nie sú na riešenie hrozby postačujúce. Opatrenia súvisiace s veľkoobchodnými energetickými produktmi sa prijmú po konzultácii s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky zriadenou podľa nariadenia (ES) č. 713/2009. ESMA pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 zohľadní, v akom rozsahu opatrenie: významne rieši ohrozenie riadneho fungovania a integrity finančných trhov alebo mechanizmov dodania fyzických komodít alebo stability celého finančného systému v Únii alebo jeho časti alebo významne zlepšuje schopnosť príslušných orgánov monitorovať toto ohrozenie; nevytvára riziko regulačnej arbitráže; nebude mať škodlivý vplyv na efektívnosť finančných trhov, okrem iného znižovaním likvidity na týchto trhoch alebo vytváraním neistoty pre účastníkov trhu, ktorý je neúmerný vzhľadom na prínosy opatrenia. Predtým, ako sa ESMA rozhodne prijať alebo obnoviť niektoré z opatrení uvedených v odseku 1, navrhované opatrenie oznámi dotknutým príslušným orgánom. V prípade žiadosti podľa ods. 1 písm. a) alebo b) oznámenie obsahuje totožnosť osoby alebo osôb, ktorým je adresovaná, ako aj podrobné údaje a jej odôvodnenie. V prípade opatrenia podľa ods. 1 písm. c) oznámenie obsahuje podrobné údaje o príslušnej osobe alebo príslušnej triede osôb, o príslušných finančných nástrojoch, príslušných kvantitatívnych opatreniach, ako je maximálny počet zmlúv, ktoré daná osoba alebo trieda osôb môžu uzatvoriť, a jeho odôvodnenie. Oznámenie sa vydá najneskôr 24 hodín predtým, ako má opatrenie nadobudnúť účinnosť alebo ako sa má obnoviť. Za výnimočných okolností môže ESMA vydať oznámenie aj menej ako 24 hodín predtým, ako by malo opatrenie nadobudnúť účinnosť, pokiaľ nie je možné dodržať lehotu 24 hodín. ESMA uverejní na svojej webovej stránke oznam o každom rozhodnutí uložiť alebo obnoviť niektoré z opatrení uvedených v ods. 1 písm. c). Oznámenie obsahuje podrobné údaje o príslušnej osobe alebo príslušnej triede osôb, príslušných finančných nástrojoch, príslušných kvantitatívnych opatreniach, ako je maximálny počet zmlúv, ktoré daná osoba alebo trieda osôb môže uzatvoriť, a jeho odôvodnenie. SK 54 SK 7. 8. 9. 10. Opatrenie nadobúda účinnosť v čase uverejnenia oznámenia alebo neskôr po jeho uverejnení v deň, ktorý je uvedený v tomto oznámení, a uplatňuje sa len na transakcie uzatvorené po nadobudnutí účinnosti tohto opatrenia. ESMA preskúma svoje opatrenia uvedené v ods. 1 písm. c) v primeraných intervaloch, minimálne však každé tri mesiace. Ak sa opatrenie po tejto trojmesačnej lehote neobnoví, automaticky zaniká. Odseky 2 až 8 sa uplatňujú na obnovenie opatrení. Opatrenie prijaté ESMA podľa tohto článku má prednosť pred akýmkoľvek predchádzajúcim opatrením prijatým príslušným orgánom podľa oddielu 1. Komisia prijíma prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 41 opatrenia, v ktorých spresní kritériá a faktory, ktoré má orgán ESMA zohľadniť pri rozhodovaní, keď dôjde k ohrozeniu riadneho fungovania a integrity finančných trhov vrátane ohrozenia mechanizmov dodania fyzických komodít alebo stability celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, ako je uvedené v ods. 2 písm. a). HLAVA VIII POSKYTOVANIE SLUŽIEB SPOLOČNOSŤAMI Z TRETÍCH KRAJÍN BEZ POBOČKY Článok 36 Všeobecné ustanovenia 1. 2. a) b) c) 3. Spoločnosť z tretej krajiny môže poskytovať služby uvedené v článku 30 smernice [nová smernica MiFID] oprávneným protistranám usadeným v Únii bez toho, aby zriadila pobočku, len vtedy, keď je zapísaná v registri spoločností z tretích krajín vedenom ESMA v súlade s článkom 37. ESMA môže zaregistrovať spoločnosť z tretej krajiny, ktorá požiadala o poskytovanie investičných služieb a činností v Únii, v súlade s odsekom 1 len vtedy, keď sú splnené tieto podmienky: Komisia prijala rozhodnutie v súlade s článkom 37 ods. 1; spoločnosť získala povolenie v jurisdikcii, kde je usadená na účely poskytovania investičných služieb alebo činností, ktoré sa majú poskytovať v Únii, a podlieha účinnému dohľadu a presadzovaniu právnych predpisov zabezpečujúcich úplný súlad s požiadavkami platnými v danej tretej krajine; uzatvorili sa dohody o spolupráci podľa článku 37 ods. 2. Spoločnosť z tretej krajiny uvedená v odseku 1 predloží svoju žiadosť ESMA po tom, ako Komisia prijme rozhodnutie uvedené v článku 37, v ktorom stanoví, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny, v ktorej spoločnosť z tretej krajiny získala povolenie, je rovnocenný požiadavkám uvedeným v článku 37 ods. 1. SK 55 SK Žiadajúca spoločnosť z tretej krajiny poskytne ESMA všetky informácie, ktoré sa považujú za potrebné na jej registráciu. ESMA do 30 pracovných dní od prijatia žiadosti posúdi, či je žiadosť úplná. Ak žiadosť nie je úplná, ESMA stanoví termín, do ktorého žiadajúca spoločnosť z tretej krajiny musí poskytnúť doplňujúce informácie. Rozhodnutie o registrácii sa prijme na základe podmienok uvedených v odseku 2. Do 180 pracovných dni od podania úplnej žiadosti ESMA písomne informuje žiadajúcu spoločnosť so sídlom mimo EÚ, či registráciu povoľuje alebo zamieta, a uvedie plné zdôvodnenie svojho rozhodnutia. Spoločnosti z tretích krajín poskytujúce služby v súlade s týmto článkom informujú klientov usadených v Únii pred poskytnutím akejkoľvek investičnej služby, že nemôžu poskytovať služby iným klientom, ako sú oprávnené protistrany, a že nepodliehajú dohľadu v Únii. Uvedú aj názov a adresu príslušného orgánu zodpovedného za dohľad v tretej krajine. Informácie v prvom pododseku poskytnú písomne a zreteľným spôsobom. Osoby usadené v Únii môžu využívať investičné služby poskytované spoločnosťou z tretej krajiny nezaregistrovanou v súlade s odsekom 1 len zo svojej vlastnej výlučnej iniciatívy. Akýkoľvek spor medzi spoločnosťami z tretej krajiny a investormi z EÚ sa urovnáva podľa práva a v rámci jurisdikcie členského štátu. Komisii sa udeľujú právomoci prijímať regulačné technické predpisy spresňujúce informácie, ktoré má žiadajúca spoločnosť z tretej krajiny poskytnúť ESMA vo svojej žiadosti o registráciu v súlade s odsekom 3, a formát informácií, ktoré sa majú poskytnúť v súlade s odsekom 4. Regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku sa prijímajú v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. ESMA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do [. ]. Článok 37 Rozhodnutie o rovnocennosti Komisia môže prijať rozhodnutie v súlade s postupom uvedeným v článku 42 v súvislosti s treťou krajinou, ak právne mechanizmy a mechanizmy dohľadu danej tretej krajiny zabezpečujú, aby spoločnosti povolené v danej tretej krajine spĺňali právne záväzné požiadavky, ktoré majú rovnocenný účinok ako požiadavky stanovené v smernici [MiFID], v tomto nariadení a v smernici 2006/49/ES [smernica o kapitálovej primeranosti] a v ich vykonávacích opatreniach, a aby daná tretia krajina zaisťovala rámca vzťahujúceho sa na investičné spoločnosti, ktoré získali povolenie v súlade s touto smernicou. rovnocenné vzájomné uznávanie prudenciálneho 4. 5. 6. 1. SK 56 SK Prudenciálny rámec tretej krajiny možno považovať za rovnocenný, ak daný rámec spĺňa všetky tieto podmienky: spoločnosti poskytujúce investičné služby a činnosti v tejto danej krajine podliehajú povoleniu a účinnému priebežnému dohľadu a presadzovaniu dodržiavania predpisov; spoločnosti poskytujúce investičné služby a činnosti v danej tretej krajine podliehajú dostatočným kapitálovým požiadavkám a primeraným požiadavkám uplatniteľným na akcionárov a členov ich riadiacich orgánov; spoločnosti poskytujúce organizačným požiadavkám v oblasti funkcií vnútornej kontroly; investičné služby a činnosti podliehajú vhodným spoločnosti poskytujúce investičné služby a činnosti podliehajú vhodným pravidlám výkonu činnosti; zabezpečuje transparentnosť a integritu trhu tým, že bráni jeho zneužívaniu v podobe obchodovania s využitím dôverných informácií a manipulácie s trhom. ESMA uzatvorí dohody o spolupráci s relevantnými príslušnými orgánmi tretích krajín, ktorých právne rámce a rámce dohľadu boli uznané za rovnocenné v súlade s odsekom 1. V týchto dohodách sa vymedzí aspoň: mechanizmus výmeny informácií medzi ESMA a príslušnými orgánmi dotknutých tretích krajín vrátane prístupu k všetkým informáciám týkajúcim sa spoločností so sídlom mimo EÚ, ktoré získali povolenie v tretích krajinách, ktoré požaduje ESMA; mechanizmus včasného oznamovania prípadov orgánu ESMA, keď sa príslušný orgán tretej krajiny domnieva, že spoločnosť z tretej krajiny, nad ktorou vykonáva dohľad a ktorú ESMA zapísal do registra ustanoveného v článku 38, porušila podmienky svojho povolenia alebo iných právnych predpisov, ktoré je povinná dodržiavať; postupy týkajúce sa koordinácie činností dohľadu vrátane prípadných kontrol na mieste. a) b) c) d) e) 2. a) b) c) Článok 38 Register ESMA registruje spoločnosti so sídlom mimo EÚ, ktoré majú povolenie poskytovať investičné služby alebo činnosti v Únii v súlade s článkom 36. Register je verejne dostupný na webovej stránke ESMA a obsahuje informácie o službách alebo činnostiach, na poskytovanie ktorých majú spoločnosti so sídlom mimo EÚ povolenie, a odkaz na príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad nimi v tretej krajine. SK 57 SK Článok 39 Odobratie registrácie 1. a) b) 2. a) b) 3. 4. Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 2, ESMA odoberie registráciu spoločnosti so sídlom mimo EÚ zapísanú v registri zriadenom v súlade s článkom 38, keď: ESMA má opodstatnené dôvody domnievať sa na základe zdokumentovaných dôkazov, že spoločnosť so sídlom mimo EÚ pri poskytovaní investičných služieb a činností v Únii koná spôsobom, ktorý jasne poškodzuje záujmy investorov alebo riadne fungovanie trhov alebo ESMA má opodstatnené dôvody domnievať sa na základe zdokumentovaných dôkazov, že spoločnosť so sídlom mimo EÚ pri poskytovaní investičných služieb a činností v Únii závažne porušila ustanovenia, ktoré sa na ňu v tretej krajine vzťahujú a na základe ktorých Komisia prijala rozhodnutie v súlade s článkom 37 ods. 1. ESMA prijme rozhodnutie podľa odseku 1 iba vtedy, keď sú splnené všetky tieto podmienky: ESMA postúpil záležitosť príslušnému orgánu tretej krajiny a daný príslušný orgán neprijal vhodné opatrenia potrebné na ochranu investorov a riadneho fungovania trhov v Únii alebo nepreukázal, že dotknutá spoločnosť z tretej krajiny spĺňa požiadavky, ktoré sa na ňu v tretej krajine vzťahujú, a ESMA informoval príslušný orgán tretej krajiny o svojom úmysle odobrať registráciu spoločnosti z tretej krajiny aspoň tridsať dní pred jej odobratím. ESMA bezodkladne informuje Komisiu o každom opatrení prijatom v súlade s odsekom 1 a svoje rozhodnutie zverejní na svojej webovej stránke. Komisia posúdi, či v súvislosti s dotknutou treťou krajinou pretrvávajú podmienky, za ktorých bolo prijaté rozhodnutie v súlade s článkom 37 ods. 1. SK 58 SK HLAVA IX DELEGOVANÉ A VYKONÁVACIE AKTY Kapitola 1 Delegované akty Článok 40 Delegované akty Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 41 v súvislosti s článkom 2 ods. 3, článkom 4 ods. 3, článkom 6 ods. 2, článkom 8 ods. 4, článkom 10 ods. 2, článkom 11 ods. 2, článkom 12 ods. 2, článkom 13 ods. 7, článkom 14 ods. 5, článkom 14 ods. 6, článkom 16 ods. 3, článkom 18 ods. 2, článkom 18 ods. 3, článkom 19 ods. 3, článkom 20 ods. 3, článkom 28 ods. 6, článkom 29 ods. 6, článkom 30 ods. 3, článkom 31 ods. 8, článkom 32 ods. 6, článkom 35 ods. 10 a článkom 45 ods. 3. Článok 41 Výkon delegovania 1. 2. 3. 4. 5. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok ustanovených v tomto článku. Delegovanie právomoci sa udeľuje na neurčité obdobie od dátumu uvedeného v článku 41 ods. 1. Európsky parlament alebo Rada sa môžu rozhodnúť odvolať delegovanie právomocí. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí v ňom uvedených. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Komisia o delegovanom akte ihneď po jeho prijatí informuje Európsky parlament a Radu. Delegovaný akt nadobudne účinnosť len v prípade, ak Európsky parlament ani Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov od jeho oznámenia Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím tejto lehoty Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. SK 59 SK Kapitola 2 Vykonávacie akty Článok 42 Výbor 1. 2. 1. 2. Pri prijímaní vykonávacích aktov podľa článkov 24, 26 a 37 Komisii pomáha Európsky výbor pre cenné papiere zriadený rozhodnutím Komisie 2001/528/ES24. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/201125. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 so zreteľom na jeho článok 8. HLAVA X ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Článok 43 Správy a preskúmanie Do [2 rokov po začatí uplatňovania nariadenia MiFIR, ako je uvedené v článku 41 ods. 2] predloží Komisia po konzultácii s ESMA Európskemu parlamentu a Rade správu o vplyve povinností týkajúcich sa transparentnosti v praxi stanovených podľa článkov 3 až 6 a 9 až 12, a to najmä na uplatňovanie a vhodnosť zachovania transparentnosti pred obchodovaním výnimiek z povinností stanovených podľa článku 3 ods. 2 a článku 4 ods. 2 a 3. týkajúcich sa Do [2 rokov po začatí uplatňovania nariadenia MiFIR, ako je uvedené v článku 41 ods. 2] predloží Komisia po konzultácii s ESMA Rade a Parlamentu správu o fungovaní článku 13 vrátane informácií o tom, či obsah a formát správ o transakciách prijímaných a vymieňaných medzi príslušnými orgánmi umožňujú v plnom rozsahu monitorovať činnosti investičných spoločností v súlade s článkom 13 ods. 1. Komisia môže predložiť akékoľvek vhodné návrhy vrátane návrhu, aby sa transakcie namiesto príslušným orgánom oznamovali systému určenému orgánom ESMA, čo príslušným orgánom umožní prístup ku všetkým informáciám oznámeným podľa tohto článku. 3. Do [2 rokov po začatí uplatňovania nariadenia MiFIR, ako je uvedené v článku 41 ods. COMISSÃO EUROPEIA Bruxelas, 20. 10. 2011 COM(2011) 652 final 2011/0296 (COD) Proposta de REGULAMENTO DO PARLAMENTO EUROPEU E DO CONSELHO relativo aos mercados de instrumentos financeiros, que altera o Regulamento [EMIR] relativo aos derivados OTC, às contrapartes centrais e aos repositórios de transacções (Texto relevante para efeitos do EEE) EXPOSIÇÃO DE MOTIVOS 1. CONTEXTO DA PROPOSTA A Directiva Mercados de Instrumentos Financeiros (MIFID), em vigor desde Novembro de 2007, é um pilar fundamental da integração dos mercados financeiros da UE. Aprovada de acordo com o processo «Lamfalussy»1, é composta por uma directiva-quadro (Directiva 2004/39/CE)2, uma directiva de execução (Directiva 2004/73/CE)3 e um Regulamento de execução (Regulamento n. º 1287/2006)4. A MIFID estabelece um quadro regulamentar para a prestação de serviços de investimento em produtos financeiros (corretagem, consultoria, negociação por conta própria, gestão de carteiras, tomada firme, etc. ) por bancos e empresas de investimento e para a operação de mercados regulamentados pelos operadores de mercado. Define também os poderes e as obrigações das autoridades competentes nacionais relativamente a essas actividades. O objectivo global é promover a integração, a competitividade e a eficiência dos mercados financeiros da UE. Em termos concretos, aboliu a possibilidade de os Estados-Membros exigirem que a negociação de instrumentos financeiros se fizesse em bolsas específicas e facilitou a concorrência ao nível da Europa entre as bolsas tradicionais e outros espaços ou organizações de negociação alternativos. Concedeu ainda aos bancos e empresas de investimento um «passaporte» reforçado para prestarem serviços de investimento em toda a UE, mediante o cumprimento dos requisitos de organização e de divulgação de informações, bem como com das regras abrangentes que têm em vista garantir a protecção dos investidores. 1 2 3 4 A revisão da MIFID baseia-se no «processo Lamfalussy» (uma abordagem em quatro níveis recomendada pelo Comité de Sábios para a regulamentação dos mercados europeus de valores mobiliários, presidido pelo Barão Alexandre Lamfalussy, aprovada pelo Conselho Europeu de Estocolmo em Março de 2011 e cujo objectivo é uma regulamentação mais eficaz dos mercados de valores mobiliários), posteriormente desenvolvido no Regulamento (UE) n. º 1095/2010 do Parlamento Europeu e do Conselho, que cria uma Autoridade Europeia de Supervisão (Autoridade Europeia dos Valores Mobiliários e dos Mercados). ao nível 1, o Parlamento Europeu e o Conselho adoptam uma directiva em co-decisão, que contém os princípios-quadro e que habilita a Comissão a agir ao nível 2 para adoptar actos delegados (artigo 290. º do Tratado sobre o Funcionamento da União Europeia, C 115/47), ou actos de execução (artigo 291. º do Tratado sobre o Funcionamento da União Europeia, C 115/47). Durante a preparação dos actos delegados, a Comissão consultará peritos nomeados pelos Estados-Membros. A pedido da Comissão, a AEVMM poderá prestar aconselhamento à Comissão acerca dos pormenores técnicos a incluir na legislação de nível 2. Além disso, a legislação de nível 1 poderá atribuir à AEVMM poderes para elaborar projectos de normas técnicas regulamentares ou de execução, em conformidade com os artigos 10. º e 15. º do Regulamento AEVMM, projectos estes que poderão vir a ser adoptados pela Comissão (sujeitas ao direito de objecção por parte do Conselho e do Parlamento, no caso de normas técnicas regulamentares). Ao nível 3, a AEVMM também prepara recomendações e orientações e compara práticas regulamentares, através de revisões pelos pares, para garantir uma execução e aplicação coerentes das regras adoptadas aos níveis 1 e 2. Por fim, a Comissão verifica a conformidade da legislação dos Estados-Membros com a da UE e pode dar início a um processo contra os Estados-Membros incumpridores. Directiva 2004/39/CE (Directiva Quadro MIFID). Directiva 2006/73/CE (Directiva de execução MIFID) que aplica a Directiva 2004/39/CE (Directiva Quadro MIFID Regulamento n. º 1287/2006 (Regulamento de aplicação MIFID) que aplica a Directiva 2004/39/CE (Directiva Quadro MIFID) no que diz respeito às obrigações de manutenção de registos das empresas de investimento, à informação sobre transacções, à transparência dos mercados, à admissão à negociação dos instrumentos financeiros e aos conceitos definidos para efeitos da referida directiva (JOCE L 241, 2. 09. 06, p. 1). PT 2 PT Após três anos e meio de vigência, o resultado é uma maior concorrência entre os diferentes espaços ou organizações de negociação de produtos financeiros e uma escolha mais alargada para os investidores, em termos de prestadores de serviços e de instrumentos financeiros disponíveis, uma evolução que foi favorecida pelos progressos tecnológicos. Em termos globais, os custos de transacção desceram e a integração aumentou5. Contudo, surgiram alguns problemas. Em primeiro lugar, a situação concorrencial mais competitiva deu origem a novos desafios. Os benefícios desta maior concorrência não foram canalizados uniformemente para todos os intervenientes no mercado e nem sempre chegaram aos investidores finais, pequenos ou grandes. A fragmentação do mercado que a concorrência implica também tornou o quadro de negociação mais complexo, em especial no que se refere à recolha de dados sobre transacções. Em segundo lugar, os progressos do mercado e tecnológicos foram mais longe do que algumas disposições da MIFID. O interesse comum num ambiente de concorrência justo e transparente entre espaços ou organizações de negociação e empresas de investimento poderá vir a ser desestabilizado. Em terceiro lugar, a crise financeira pôs a descoberto as fragilidades da regulação de instrumentos diferentes das acções, que são sobretudo negociados entre investidores profissionais. Pressupostos anteriormente aceites, segundo os quais regras mínimas de transparência, supervisão e protecção dos investidores relativamente a este tipo de negociação favoreceriam a eficiência do mercado, deixaram de ser válidos. Por último, a rápida inovação e a crescente complexidade dos instrumentos financeiros acentuam a importância de haver níveis actualizados e elevados de protecção dos investidores. Embora fossem basicamente justificadas numa fase de crise financeira, ficou demonstrado que as regras abrangentes da MIFID precisam, ainda assim, de melhorias específicas mas ambiciosas. Por conseguinte, a revisão da MIFID constitui uma parte integrante das reformas, cujo objectivo é estabelecer um sistema financeiro mais seguro, mais sólido, mais transparente e mais responsável, em prol da economia e da sociedade no seu todo, na sequência da crise financeira e, ainda, garantir um mercado financeiro da UE mais integrado, mais eficiente e mais competitivo6. É também um veículo essencial para cumprir o compromisso, assumido no G207, de abordar os aspectos menos regulamentados e menos claros do sistema financeiro, e de melhorar a organização, a transparência e a supervisão dos diversos segmentos de mercado, em especial no que se refere aos instrumentos transaccionados sobretudo no mercado de balcão (OTC, na sigla inglesa)8, complementando assim a proposta legislativa sobre derivados OTC, contrapartes centrais e repositórios de transacções9. São igualmente necessárias melhorias específicas destinadas a ajustar a supervisão e a transparência dos mercados de instrumentos derivados sobre as matérias primas, de modo a assegurar a sua função de cobertura e de determinação dos preços, e também à luz da evolução das estruturas do mercado e da tecnologia, a fim de garantir uma concorrência 5 6 7 8 9 Controlo dos preços, custos e volume de negociação em Bolsa e de serviços pós-negociação, Oxera, 2011 Ver a Comunicação da Comissão ao Parlamento Europeu, ao Conselho, ao Comité Económico e Social Europeu e ao Banco Central Europeu (COM (2010) 301 final): Regular os serviços financeiros para um crescimento sustentável, Junho de 2010. Ver a Declaração dos Líderes do G20 na Cimeira de Pittsburgh, de 24-25 de Setembro de 2009, http://www. pittsburghsummit. gov/mediacenter/129639. htm Em consequência, a Comissão publicou a Comunicação Garantir a eficiência, segurança e solidez dos mercados de derivados: medidas futuras (COM (2009) 563 final), de 20 de Outubro de 2009 Ver a Proposta de Regulamento sobre derivados OTC, contrapartes centrais e repositórios de transacções (COM (2010) 484), de Setembro de 2010. PT 3 PT equitativa e mercados eficientes. São ainda necessárias mudanças no enquadramento da protecção dos investidores, tendo em conta a evolução das práticas e para manter a confiança dos investidores. Por último, em sintonia com as recomendações do grupo de de Larosière e com as conclusões do Conselho ECOFIN10, a UE assumiu o compromisso de, sempre que necessário, reduzir as opções oferecidas aos Estados-Membros pelas diversas directivas da UE sobre serviços financeiros. É este o fio condutor comum a todas as áreas abrangidas pela revisão da MIFID, que irá contribuir para a definição de um conjunto único de regras para os mercados financeiros da UE, ajudar a desenvolver condições equitativas e justas entre os Estados- Membros e os intervenientes no mercado, melhorar a supervisão e aplicação das regras, reduzir os custos para os intervenientes no mercado, melhorar as condições de acesso e aumentar a competitividade global do sector financeiro da UE. Assim, a proposta de alteração da MIFID está dividida em duas. Um Regulamento estabelece os requisitos relativos à divulgação ao público dos dados sobre transparência da negociação e à comunicação de dados sobre transacções às autoridades competentes, à eliminação de entraves ao acesso não discriminatório aos mecanismos de compensação, à obrigação de negociação de instrumentos derivados em mercados organizados, a acções de supervisão específicas relativamente a instrumentos financeiros e posições em instrumentos derivados, e, ainda, à prestação de serviços por empresas de países terceiros sem sucursais. Uma Directiva altera os requisitos específicos relativos à prestação de serviços de investimento, ao âmbito das isenções à actual Directiva, aos requisitos de organização e de exercício de actividade aplicáveis às empresas de investimento, aos requisitos de organização dos locais ou organizações de negociação, à autorização e às obrigações aplicáveis aos prestadores de serviços de dados, aos poderes das autoridades competentes, às sanções e às regras aplicáveis a empresas de países terceiros que operem através de uma sucursal. 2. RESULTADOS DA CONSULTA DAS PARTES AVALIAÇÃO DE IMPACTO INTERESSADAS E A iniciativa resulta de um extenso e contínuo processo de diálogo e consulta com todas as principais partes interessadas, incluindo as autoridades reguladoras dos mercados de valores mobiliários, e com todos os tipos de intervenientes no mercado, incluindo emitentes e pequenos investidores. Tem em conta as opiniões manifestadas aquando de uma consulta pública que decorreu entre 8 de Dezembro de 2010 e 2 de Fevereiro de 201111 e numa audição pública muito participada que decorreu durante dois dias, a 20 e 21 de Setembro de 201012, além de contributos obtidos através de reuniões alargadas com um leque diversificado de grupos de interessados, realizadas desde Dezembro de 2009. Por último, a proposta tem em conta as observações e análises incluídas nos documentos e pareceres técnicos publicados pelo Comité das Autoridades de Regulamentação dos Mercados Europeus de Valores 10 11 12 Ver relatório do Grupo de Peritos de Alto Nível encarregado da Supervisão Financeira da UE, presidido por Jacques de Larosière, de Fevereiro de 2009, e as conclusões do Conselho sobre o reforço da supervisão financeira na UE, n. º 10862, de Junho de 2009 Ver as respostas à consulta pública sobre a revisão da MIFID: http://circa. europa. eu/Public/irc/markt/markt_consultations/library?l=/financial_services/mifid_instrum ents&vm=detailed&sb=Title e o resumo no Anexo 13 do Relatório de Avaliação de Impacto O resumo está disponível em http://ec. europa. eu/internal_market/securities/docs/isd/10-09-21-hearing- summary_en. pdf PT 4 PT Mobiliários (CARMEVM), agora Autoridade Europeia dos Valores Mobiliários e dos Mercados (AEVMM)13. Além disso, foram encomendados dois estudos14 a consultores externos, a fim de preparar a revisão da MIFID. O primeiro, encomendado à PriceWaterhouseCoopers em 10 de Fevereiro de 2010 e recebido em 13 de Julho de 2010, centrava-se na recolha de dados sobre actividades do mercado e outras questões relacionadas com a MIFID. O segundo, da Europe Economics, atribuído em 21 de Julho de 2010 após um convite aberto à apresentação de propostas, e recebido em 23 de Junho de 2011, centrava-se numa análise custos-benefícios das diversas opções políticas a considerar no contexto da revisão da MIFID. Em conformidade com a sua política «Legislar melhor», a Comissão realizou uma avaliação de impacto das opções de acção política. As opções políticas foram avaliadas em função de diversos critérios: transparência das operações de mercado para os reguladores e intervenientes no mercado, protecção e confiança dos investidores, condições equitativas para os mercados e sistemas de negociação na UE, e custo-eficácia, ou seja, até que ponto as opções atingem os objectivos pretendidos e facilitam o funcionamento dos mercados de valores mobiliários de forma eficaz e eficiente em termos de custos. Globalmente, calcula-se que a revisão da MIFID dê origem a custos de conformidade pontuais de entre 512 e 732 milhões de EUR, e a custos correntes de entre 312 e 586 milhões de EUR. Isto representa impactos de custos pontuais e correntes de, respectivamente, 0,10% a 0,15% e 0,06% a 0,12% das despesas totais de funcionamento do sector bancário da UE. E representa também muito menos do que os custos impostos na altura da adopção da MIFID. Os impactos de custos pontuais resultantes da adopção da MIFID foram calculados em 0,56% (bancos de retalho e de poupança) e 0,68% (bancos de investimento) do total de despesas de funcionamento, enquanto os custos de conformidade correntes foram calculados em 0,11% (bancos de retalho e de poupança) e 0,17% (bancos de investimento) do total de despesas de funcionamento. 3. ELEMENTOS JURÍDICOS DA PROPOSTA 3. 1. Base jurídica A proposta baseia-se no n. º 1 do artigo 114. º do TFUE, que fornece a base jurídica dos regulamentos que estabelecem disposições uniformes relativas ao funcionamento do mercado interno. Embora a Directiva trate, em especial, do acesso à actividade económica das empresas e se baseie no artigo 53. º do TFUE, a necessidade de um conjunto uniforme de regras relativas ao modo como estas actividades económicas são exercidas aconselha a utilização de uma base jurídica diferente, que permita a criação de um Regulamento. 13 14 Ver o Parecer Técnico do CARMEVM para a Comissão Europeia no âmbito da revisão da MIFID e as Respostas ao pedido de informação complementar da Comissão Europeia, 29 de Julho de 2010, http://www. AEVMM. europa. eu/popup2. php?id=7003 e o segundo conjunto de Pareceres Técnicos do CARMEVM para a Comissão Europeia no âmbito da revisão da MIFID e as Respostas ao pedido de informação 2010, http://www. AEVMM. europa. eu/popup2. php?id=7279 Estes estudos foram realizados por dois consultores externos, seleccionados em conformidade com os processos de selecção definidos de acordo com as regras e regulamentos da Comissão Europeia. Estes dois estudos não reflectem os pontos de vista ou as opiniões da Comissão Europeia. da Comissão de Outubro complementar Europeia, 13 de PT 5 PT É necessário um Regulamento para atribuir à AEVMM competências directas específicas nos domínios da intervenção sobre produtos e dos poderes de gestão de posições. Nos domínios da transparência da negociação e da informação sobre transacções, a aplicação das regras depende muitas vezes de limiares numéricos e códigos de identificação específicos. Qualquer desvio a nível nacional levaria a distorções de mercado e a arbitragem regulamentar, impedindo a criação de condições equitativas. A aplicação de um Regulamento garante que os requisitos são directamente aplicáveis às empresas de investimento e proporciona condições equitativas para todos, evitando os requisitos nacionais divergentes resultantes da transposição de uma Directiva. O Regulamento proposto também significa que, em grande medida, todas as empresas de investimento seguem, em todos os mercados da UE, as mesmas regras decorrentes de um quadro jurídico uniforme que aumentará a segurança jurídica e facilitará grandemente a actividade das empresas que operam em diversos países. Um Regulamento permite igualmente que a UE aplique com maior rapidez quaisquer modificações futuras, uma vez que as alterações podem ser aplicadas quase imediatamente após a aprovação. Deste modo, a UE pode cumprir os prazos de execução estabelecidos a nível internacional e acompanhar todas as evoluções relevantes do mercado. 3. 2. Subsidiariedade e proporcionalidade Em conformidade com o princípio de subsidiariedade (n. º 3 do artigo 5. º do TFUE), a UE intervém apenas se e na medida em que os objectivos da acção considerada não possam ser suficientemente alcançados pelos Estados-Membros, podendo contudo, devido às dimensões ou aos efeitos da acção considerada, ser melhor alcançados ao nível da UE. Muitas das questões abrangidas pela revisão já estão abrangidas pelo actual quadro jurídico da MIFID. Além disso, os mercados financeiros são de natureza intrinsecamente transfronteiras e essa tendência está a acentuar-se. As condições em que as empresas e os operadores concorrem neste contexto, tanto em relação às regras sobre transparência pré e pós- negociação, à protecção dos investidores como à avaliação e controlo de riscos pelos intervenientes no mercado, devem ser comuns a nível transfronteiras e estão todas no centro da actual MIFID. Agora, é preciso intervir a nível europeu para actualizar a alterar o quadro jurídico definido pela MIFID, a fim de ter em consideração a evolução dos mercados financeiros, desde a sua aplicação. As melhorias que a Directiva já provocou na integração e na eficiência dos mercados e serviços financeiros da Europa serão, consequentemente, reforçadas por ajustamentos adequados destinados a assegurar a concretização dos objectivos de um quadro jurídico sólido para o mercado único. Devido a esta integração, qualquer intervenção nacional isolada seria muito menos eficiente e levaria à fragmentação dos mercados, o que teria como consequência a arbitragem regulamentar e distorções da concorrência. Por exemplo, diferentes níveis de transparência do mercado ou de protecção dos investidores nos vários Estados-Membros iriam fragmentar os mercados, comprometer a liquidez e a eficiência e levar a uma arbitragem regulamentar prejudicial. A Autoridade Europeia dos Valores Mobiliários e dos Mercados (AEVMM) também deve ter um papel essencial na aplicação das novas propostas legislativas. Um dos objectivos da criação desta Autoridade Europeia é continuar a melhorar o funcionamento do mercado único relativamente aos mercados de valores mobiliários; são necessárias novas regras ao nível da União para dar à AEVMM as competências adequadas. PT 6 PT A proposta tem em devida conta o princípio da proporcionalidade, sendo adequada para atingir os objectivos, sem exceder o necessário para os alcançar. É compatível com o princípio da proporcionalidade, tendo em conta o equilíbrio adequado entre o interesse público pertinente e a relação custo-eficácia da medida. Os requisitos impostos às diversas partes foram cuidadosamente ajustados. Em especial, a necessidade de equilibrar a protecção dos investidores, a eficiência dos mercados e os custos para o sector foi transversal na definição destes requisitos. Por exemplo, no que se refere às novas regras de transparência, que podem ser aplicadas aos mercados de obrigações e de instrumentos derivados, a revisão defende um sistema cuidadosamente equilibrado, que terá em conta as especificidades de cada categoria de activos e, eventualmente, de cada tipo de instrumentos derivados. 3. 3. Cumprimento dos artigos 290. º e 291. º do TFUE Em 23 de Setembro de 2009, a Comissão adoptou propostas de regulamentos que instituem uma Autoridade Bancária Europeia, uma Autoridade Europeia dos Seguros e Pensões Complementares de Reforma e uma Autoridade Europeia dos Valores Mobiliários e dos Mercados. A este respeito, a Comissão chama a atenção para as declarações relativas aos artigos 290. º e 291. º do TFUE que apresentou no momento da adopção dos regulamentos que instituem as autoridades europeias de supervisão, de acordo com as quais: «No que diz respeito ao processo de adopção de normas regulamentares, a Comissão salienta o carácter único do sector dos serviços financeiros, decorrente da estrutura Lamfalussy e que é explicitamente reconhecido na Declaração 39 anexa ao TFUE. A Comissão tem, todavia, sérias dúvidas quanto à questão de as restrições ao seu papel, aquando da adopção de actos delegados e medidas de execução, serem consentâneas com os artigos 290. º e 291. º do TFUE». 3. 4. Explicação pormenorizada da proposta 3. 4. 1. Generalidades – condições equitativas Um dos objectivos principais da proposta é garantir que todas as negociações organizadas sejam realizadas em plataformas de negociação regulamentadas: mercados regulamentados, sistemas de negociação multilateral (MTF na sigla inglesa) e sistemas de negociação organizados (OTF na sigla inglesa). Serão aplicados a todas estas plataformas requisitos idênticos de transparência pré e pós- negociação. Do mesmo modo, os requisitos em termos de aspectos de organização e de supervisão do mercado aplicáveis aos três tipos de sistemas são praticamente idênticos. Garantem-se, deste modo, condições equitativas nos casos de actividades análogas que incluem o encontro de interesses de compra e venda de terceiros. Acima de tudo, os requisitos de transparência serão ajustados relativamente aos vários tipos de instrumentos, designadamente acções, obrigações e instrumentos derivados, e relativamente aos vários tipos de negociação, designadamente sistemas de carteiras de ordens e sistemas de negociação baseados nas ofertas de preços.	22,228	1
2013/62013CN0439/62013CN0439_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,013	None	None	Spoken	281	766	C_2013304SK.01000601.xml 19.10.2013 SK Úradný vestník Európskej únie C 304/6 Odvolanie podané 5. augusta 2013: Elitaliana SpA proti uzneseniu Všeobecného súdu (siedma komora) zo 4. júna 2013 vo veci T-213/13, Elitaliana/Eulex Kosovo (Vec C-439/13 P) 2013/C 304/11 Jazyk konania: taliančina Účastníci konania Odvolateľka: Elitaliana SpA (v zastúpení: R. Colagrande, advokát) Ďalší účastník konania: Eulex Kosovo Návrhy odvolateľky — zrušiť celé uznesenie Všeobecného súdu (siedma komora) zo 4. júna 2013, vo veci T-213/12, Elitaliana/Eulex Kosovo, — v prípade, ak to okolnosti pripúšťajú s konečnou platnosťou, vyhovieť žalobe podanej na prvom stupni tak, že sa: a) zrušia rozhodnutia Eulexu, ktorých obsah a deň vydania žalobkyni nebol oznámený, a ktoré sa týkali pridelenia zákazky s názvom: „EuropeAid/131516/D/SER/XK — Helicopter Support to the EULEX Mission in Kosovo (PROC/272/11)“ spoločnosti Starlite Aviation Operations, oznámenej listom z 29.3.2012 a všetkých ostatných aktov v dôsledku toho a/alebo v každom prípade súvisiacich konkrétne s oznámením 2012-DAS-0392 zo 17. apríla 2012, ktorým Eulex odmietol žalobkyni sprístupniť uvedené akty verejného obstarávania na základe žiadosti z 2. apríla 2012, b) uloží Eulexu povinnosť nahradiť škodu (osobitnú alebo primeranú) v prospech žalobkyni v rozsahu stanovenom v článku 37 a nasledujúcich v žalobe podanej na Všeobecný súd; c) uloží Eulexu povinnosť nahradiť trovy konania, — subsidiárne v prípade zrušenia rozsudku a ak to okolnosti veci pripustia, vrátiť vec na konanie pred Všeobecný súd. Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia Všeobecný súd sa mal dopustiť nesprávneho posúdenia pokiaľ ide o Eulex, orgánu Európskej únie podľa článku 263 ZFEÚ, keďže ho považoval za delegáciu. Okrem toho mal Všeobecný súd uznať meritórne pochybenie. Z tohto nesprávneho právneho posúdenia vyplýva porušenie zásady efektivity úplnej právnej ochrany týkajúcej sa riadneho uplatnenia práva na obranu a súbežne s ňou všeobecnej zásady rovnosti.	11,824	1
2013/32013A0316(01)/32013A0316(01)_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,013	None	None	Spoken	453	1,091	C_2013078SK.01000101.xml 16.3.2013 SK Úradný vestník Európskej únie C 78/1 STANOVISKO KOMISIE z 13. marca 2013 týkajúce sa plánu zneškodnenia rádioaktívneho odpadu pochádzajúceho z vyradenia jadrovej elektrárne Latina v talianskom regióne Lazio z prevádzky (Iba talianske znenie je autentické) 2013/C 78/01 Posúdenie uvedené ďalej sa vykonáva podľa ustanovení Zmluvy o Euratome bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek ďalšie posúdenia uskutočňované podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie a povinnosti vyplývajúce z nej a zo sekundárneho práva. (1). Európska komisia dostala 18. októbra 2012 od talianskej vlády v súlade s článkom 37 Zmluvy o Euratome všeobecné údaje týkajúce sa plánu zneškodnenia rádioaktívneho odpadu, ktorý pochádza z vyradenia jadrovej elektrárne Latina z prevádzky. Na základe týchto údajov a ďalších informácií, o ktoré Komisia požiadala 30. októbra 2012 a ktoré talianske orgány predložili 17. decembra 2012, ako aj po porade so skupinou odborníkov Komisia vypracovala toto stanovisko: 1. vzdialenosť medzi areálom Latina a najbližšou hranicou s iným členským štátom je 290 km v prípade Francúzska a 460 km v prípade Slovinska. 2. Pri bežných činnostiach súvisiacich s vyraďovaním elektrárne z prevádzky je nepravdepodobné, že by pri vypúšťaní kvapalných a plynných rádioaktívnych látok došlo k expozícii obyvateľstva v inom členskom štáte, ktorá by bola zo zdravotného hľadiska významná. 3. Pevný rádioaktívny odpad sa bude skladovať v areáli dovtedy, kým nebude k dispozícii vnútroštátne úložisko. 4. Nerádioaktívny pevný odpad a zvyškové materiály, ktoré neprekračujú uvoľnovacie úrovne, budú oslobodené od regulačnej kontroly a budú sa zneškodňovať ako bežný odpad alebo recyklovať či opätovne používať. Bude sa pri tom postupovať v súlade s kritériami stanovenými v základných bezpečnostných normách (smernica 96/29/Euratom). 5. V prípade neplánovaného uvoľnenia rádioaktívnych látok, ku ktorému môže dôjsť v dôsledku havárie takého typu a rozsahu, ako sa uvádza vo všeobecných údajoch, by dávky, ktorým by pravdepodobne bolo vystavené obyvateľstvo v inom členskom štáte, neboli zo zdravotného hľadiska významné. Záverom Komisia zastáva názor, že realizácia plánu uloženia rádioaktívneho odpadu v akejkoľvek forme, ktorý pochádza z vyradenia jadrovej elektrárne Latina v talianskom regióne Lazio z prevádzky, by pri bežnej prevádzke i v prípade havárie, ktorej druh a rozsah sa uvádza vo všeobecných podmienkach, neviedla k rádioaktívnej kontaminácii, ktorá by z hľadiska zdravia a kontaminácie vody, pôdy a vzdušného priestoru iného členského štátu bola významná. V Bruseli 13. marca 2013 Za Komisiu Günther OETTINGER člen Komisie (1) Napríklad podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie, je potrebné podrobnejšie posúdiť environmentálne aspekty. Komisia by chcela orientačne poukázať na ustanovenia smernice 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, smernice 2001/42/ES o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie, ako aj smernice 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín a smernice 2000/60/ES, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva.	31,334	1
2014/22014X0731(04)_2/22014X0731(04)_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,014	None	None	Spoken	93	246	L_2014228SK.01000201.xml 31.7.2014 SK Úradný vestník Európskej únie L 228/2 Oznámenie o predbežnom vykonávaní Dočasnej dohody o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na strane druhej (1) Európska únia a Republika Fidžijských ostrovov oznámili ukončenie postupov potrebných na predbežné vykonávanie Dočasnej dohody o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na strane druhej v súlade s článkom 76 ods. 2 tejto dohody. Dohoda sa teda predbežne vykonáva od 28. júla 2014 medzi Európskou úniou a Republikou Fidžijských ostrovov. (1) Ú. v. EÚ L 272, 16.10.2009, s. 1.	21,482	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/94819ec1-3e9a-4f32-956a-7915d4958855_2	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,009	Eiropas Parlamenta un Padomes Lēmums Nr. 633/2009/EK ( 2009. gada 13. jūlijs ), ar ko Eiropas Investīciju bankai piešķir Kopienas garantiju zaudējumiem saistībā ar aizdevumiem un aizdevumu garantijām projektiem ārpus Kopienas	None	Spoken	11,389	26,471	Na področju energetike so zlasti pomembni strateški projekti s področja energetske oskrbe in transporta energije, v skladu s ciljem politike Skupnosti o razlikovanju virov energije in ob upoštevanju zagotavljanja stabilnih in zanesljivih virov za potrošnike. Financiranje EIB v tej regiji bi se moralo izvajati v tesnem sodelovanju z Evropsko banko za obnovo in razvoj (EBRD), predvsem v skladu s pogoji, ki se določijo v tristranskem memorandumu o soglasju, ki ga sklenejo Komisija, EIB in EBRD. (12) Financiranje EIB v azijskih in latinskoameriških državah se bo postopno uskladilo s strategijo sodelovanja Unije v teh regijah ter bo dopolnjevalo instrumente, ki se financirajo iz proračunskih virov Skupnosti. EIB bi si morala prizadevati za postopno razširitev svojih dejavnosti v več držav iz teh regij, vključno z manj uspešnimi državami. Za podporo ciljev Skupnosti bi se moralo financiranje EIB v azijskih in latinskoameriških državah usmeriti v okoljsko trajnost (vključno z zmanjševanjem sprememb podnebja) in projekte energetske varnosti ter v nadaljnjo podporo prisotnosti Unije v Aziji in Latinski Ameriki prek neposrednih tujih naložb in prenosa tehnologije ter znanja in izkušenj. Ob upoštevanju stroškovne učinkovitosti bi morala biti EIB sposobna tudi neposrednega sodelovanja z lokalnimi podjetji, zlasti na področju okoljske trajnosti in energetske varnosti. Vmesni pregled bo ponovno preučil cilje financiranja EIB v Aziji in Latinski Ameriki. (13) V Srednji Aziji bi se morala EIB bolj usmeriti v projekte s področja energetske oskrbe in transporta energije, ki koristijo tudi energetskim interesom Skupnosti ter so skladni s političnimi cilji Skupnosti glede raznolikosti energetskih virov in kjotskih zahtev ter glede izboljšanja varstva okolja in te cilje podpirajo. Financiranje EIB v Srednji Aziji bi se moralo izvajati v tesnem sodelovanju z EBRD, predvsem v skladu s pogoji, ki se določijo v tristranskem memorandumu o soglasju, ki ga sklenejo Komisija, EIB in EBRD. (14) Za dopolnitev dejavnosti EIB na podlagi Sporazuma o partnerstvu med članicami skupine afriških, karibskih in pacifiških držav na eni strani ter Evropsko skupnostjo in njenimi državami članicami na drugi strani (10) (Sporazum iz Cotonouja) za zadevne države bi se morala EIB v Južni Afriki usmeriti v infrastrukturne projekte javnega interesa (vključno s komunalno infrastrukturo, oskrbo z električno energijo in vodo) ter podporo zasebnega sektorja, vključno z malimi in srednje velikimi podjetji. Izvajanje določb o gospodarskem sodelovanju v okviru Sporazuma o trgovini, razvoju in sodelovanju med Evropsko skupnostjo in njenimi državami članicami na eni strani in Republiko Južno Afriko na drugi (11) bo še naprej spodbujalo dejavnosti EIB v tej regiji. (15) Da bi se povečala usklajenost celotne podpore Skupnosti v zadevnih regijah, bi bilo treba iskati priložnosti, da se financiranje EIB povezuje z ustreznimi proračunskimi viri Skupnosti v obliki zagotavljanja pomoči, tveganega kapitala in subvencioniranih obrestnih mer poleg tehnične pomoči za pripravo in izvajanje projektov ali za izboljšanje pravnega in regulativnega okvira z instrumentoma IPA, ENPI, instrumentom za stabilnost, EIDHR in, za Južno Afriko, z DCI. (16) EIB že tesno sodeluje z mednarodnimi finančnimi institucijami in evropskimi bilateralnimi institucijami. To sodelovanje poteka na podlagi memorandumov o soglasju, sklenjenih za posamezne regije, ki jih morajo odobriti vodstveni organi EIB. Pri financiranju zunaj Skupnosti, ki spada na področje uporabe tega sklepa, bi si morala EIB, kadar je to ustrezno, prizadevati za dodatno izboljšanje usklajevanja in sodelovanja z mednarodnimi finančnimi institucijami in evropskimi dvostranskimi institucijami, vključno, v ustreznih primerih, s sodelovanjem na področju pogojev za sektorje, večjo uporabo sofinanciranja in udeležbo skupaj z drugimi mednarodnimi finančnimi institucijami v globalnih pobudah, kot so na primer pobude za usklajevanje pomoči in večjo učinkovitost. (17) Treba bi bilo izboljšati poročanje in posredovanje informacij EIB in Komisije o financiranjih EIB. Komisija bi morala na podlagi informacij, ki jih prejme od EIB, letno poročati Evropskemu parlamentu in Svetu o financiranjih EIB, izvedenih na podlagi tega sklepa. Poročilo bi moralo vsebovati predvsem strateške dokumente in poglavje o dodani vrednosti v skladu s politikami Skupnosti ter poglavje o sodelovanju s Komisijo, drugimi mednarodnimi finančnimi institucijami in dvostranskimi donatorji, vključno s sofinanciranjem. (18) Jamstvo Skupnosti, ki se vzpostavi s tem sklepom, bi moralo vključevati financiranje EIB, sklenjeno v obdobju, ki se začne 1. februarja 2007 in konča 31. oktobra 2011. Da se bodo lahko ocenili razvojni dosežki v prvi polovici tega obdobja, bi morali EIB in Komisija pripraviti vmesni pregled izvajanja tega sklepa. Ta pregled bi moral vključevati predvsem zunanjo oceno, formalni pogoji za katero so opredeljeni v Prilogi II. (19) Financiranje EIB bi bilo treba še naprej upravljati v skladu s predpisi in postopki EIB, vključno z ustreznimi nadzornimi ukrepi ter ustreznimi predpisi in postopki, ki se nanašajo na Računsko sodišče in Evropski urad za boj proti goljufijam (OLAF). (20) Jamstveni sklad za zunanje ukrepe (Jamstveni sklad), ustanovljen z Uredbo Sveta (ES, Euratom) št. 2728/94 (12), bi moral še naprej zagotavljati likvidnostno rezervo za proračun Skupnosti za izgube pri financiranju EIB. (21) EIB bi morala po posvetovanju s Komisijo pripraviti okvirni večletni načrt za sklepanje svojih financiranj, da se zagotovi ustrezno proračunsko načrtovanje za zagotovitev sredstev Jamstvenega sklada. Komisija bi morala ta načrt upoštevati v svojem rednem proračunskem načrtovanju, predloženem proračunskemu organu. (22) Z razsodbo z dne 6. novembra 2008 v zadevi C-155/07 (Parlament proti Svetu) je Sodišče Evropskih skupnosti razveljavilo Sklep Sveta 2006/1016/ES z dne 19. decembra 2006 o odobritvi jamstva Skupnosti Evropski investicijski banki za izgube pri posojilih in jamstvih za posojila za projekte zunaj Skupnosti (13). Sklep 2006/1016/ES je bil razširjen na pet srednjeazijskih držav (Kazahstan, Kirgizistan, Tadžikistan, Turkmenistan in Uzbekistan) s Sklepom Sveta 2008/847/ES z dne 4. novembra 2008 o upravičenosti srednjeazijskih držav v skladu s Sklepom 2006/1016/ES (14). (23) Vendar je Sodišče odredilo, da se veljavnost Sklepa 2006/1016/ES ohrani za financiranja EIB, sklenjena v obdobju 12 mesecev od datuma izreka navedene sodbe, do začetka veljavnosti novega sklepa, sprejetega na ustrezni pravni podlagi, tj. členov 179 in 181a Pogodbe skupaj. Iz sodbe sledi, da se bo sedaj postopek soodločanja uporabljal za sprožitev neobveznega mandata, upravičenost držav, navedenih na seznamu v Prilogi I, ter za izključitev določene države v primeru resnih pomislekov glede političnih ali gospodarskih razmer. (24) Zato bi bilo treba sprejeti nov sklep Evropskega parlamenta in Sveta, da se zagotovi nadaljnje nespremenjeno jamstvo zadevnih financiranj EIB zunaj Skupnosti. (25) Vendar bi se moralo poleg hitrega sprejetja tega sklepa hkrati tudi zagotoviti popolno spoštovanje posebnih pravic Evropskega parlamenta; zato bi morala Komisija do 30. aprila 2010 predložiti predlog novega sklepa, v katerem bodo med drugim upoštevani tudi zaključki vmesnega pregleda. (26) Ta predlog za nov sklep bi moral obravnavati med drugim vprašanje okrepljenega nadzora, ki ga izvajata Evropski parlament in Svet nad vsemi proračunskimi in političnimi odločitvami EIB in Komisije v okviru novega sklepa, vprašanje preglednosti celotnega finančnega mehanizma in vprašanje omejitve jamstva Skupnosti v primerjavi z izplačanimi odobrenimi sredstvi – SKLENILA: Člen 1 Jamstvo in najvišji določeni zneski 1. Skupnost odobri Evropski investicijski banki (EIB) splošno jamstvo (v nadaljnjem besedilu: jamstvo Skupnosti) za plačila, ki jih EIB ne prejme, čeprav so ji dolgovana, v zvezi s posojili in posojilnimi jamstvi za investicijske projekte, upravičene do pomoči EIB, ki se izvajajo v državah, ki jih vključuje ta sklep, če je bilo financiranje s posojilom ali jamstvom odobreno v skladu s podpisanim sporazumom, ki ni niti potekel niti ni bil preklican (v nadaljnjem besedilu: financiranje EIB) ter v skladu s predpisi in postopki EIB in v podporo ustreznih zunanjepolitičnih ciljev Skupnosti. 2. Jamstvo Skupnosti se omeji na 65 % skupnega zneska izplačanih posojil in jamstev, zagotovljenih v okviru financiranja EIB, zmanjšanega za povrnjene zneske in povečanega za vse ustrezne zneske. 3. Najvišji določeni znesek financiranj EIB za obdobje 2007–2013, zmanjšan za preklicane zneske, ne sme preseči 27 800 000 000 EUR. Ta najvišji določeni znesek se razdeli na dva dela: (a) osnovni najvišji določeni znesek s fiksno najvišjo vrednostjo 25 800 000 000 EUR, katerega regionalna razporeditev je določena v odstavku 4, za pokritje celotnega obdobja 2007–2013; (b) neobvezni mandat v višini 2 000 000 000 EUR. O celotnem ali delnem aktiviranju tega neobveznega zneska in njegovi regionalni razporeditvi odločita Evropski parlament in Svet v skladu s postopkom, določenim v členu 251 Pogodbe. Ta odločitev je odvisna od izida vmesnega pregleda, določenega v členu 9. 4. Osnovni najvišji določeni znesek iz odstavka 3(a) se razdeli na naslednje zavezujoče regionalne najvišje določene zneske: (a) predpristopne države: 8 700 000 000 EUR; (b) sosedske in partnerske države: 12 400 000 000 EUR; ki se razdelijo na naslednje okvirne najvišje določene podzneske: (i) države Sredozemlja: 8 700 000 000 EUR; (ii) Vzhodna Evropa, Južni Kavkaz in Rusija: 3 700 000 000 EUR; (c) Azija in Latinska Amerika: 3 800 000 000 EUR; ki se razdelijo na naslednje okvirne najvišje določene podzneske: (i) Latinska Amerika: 2 800 000 000 EUR; (ii) Azija (vključno s Srednjo Azijo): 1 000 000 000 EUR; (d) Republika Južna Afrika: 900 000 000 EUR. 5. Znotraj regionalnih najvišjih določenih zneskov se lahko upravni organi EIB odločijo, da do 10 % regionalnega najvišjega določenega zneska prerazporedijo med podzneski. 6. Jamstvo Skupnosti krije financiranje EIB, sklenjeno v obdobju, ki se začne 1. februarja 2007 in konča 31. oktobra 2011. Na podlagi tega sklepa za financiranja EIB, sklenjena na podlagi sklepov 2006/1016/ES in 2008/847/ES, še naprej velja jamstvo Skupnosti. 7. Če do izteka obdobja, navedenega v odstavku 6, Evropski parlament in Svet ne sprejmeta sklepa za odobritev novega jamstva Skupnosti EIB za financiranje zunaj Skupnosti, se navedeno obdobje avtomatično podaljša za šest mesecev. Člen 2 Udeležene države 1. Seznam upravičenih in potencialno upravičenih držav za financiranje EIB na podlagi jamstva Skupnosti je v Prilogi I. 2. Za države, navedene v Prilogi I in označene z „“, ter za druge države, ki niso navedene v Prilogi I, o upravičenosti takšne države za financiranje EIB na podlagi jamstva Skupnosti odločita Evropski parlament in Svet za vsak primer posebej v skladu s postopkom, določenim v členu 251 Pogodbe. 3. Jamstvo Skupnosti krije samo financiranje EIB, ki se izvaja v državah, ki so sklenile okvirni sporazum z EIB, v katerem se določijo pravni pogoji, pod katerimi se bo izvajalo takšno financiranje. 4. V primeru resnih dvomov o političnih ali gospodarskih razmerah v določeni državi se lahko Evropski parlament in Svet odločita, da se v navedeni državi opusti novo financiranje EIB na podlagi jamstva Skupnosti v skladu s postopkom, določenim v členu 251 Pogodbe. 5. Jamstvo Skupnosti ne krije financiranja EIB v določeni državi, če je bil sporazum, ki se nanaša na takšno financiranje, podpisan po pristopu te države k Evropski uniji. Člen 3 Skladnost s politikami Skupnosti 1. Okrepi se skladnost zunanjih ukrepov EIB z zunanjo politiko in cilji Skupnosti, s ciljem doseči čim večjo sinergijo med zagotavljanjem posojil EIB ter finančnimi in proračunskimi sredstvi Evropske unije, zlasti z rednim in sistematičnim dialogom ter zgodnjim posvetovanjem o: (a) strateških dokumentih, ki jih pripravi Komisija, kot so nacionalni in regionalni strateški dokumenti, akcijski načrti in predpristopni dokumenti; (b) dokumentih EIB za strateško načrtovanje in uvedbi novih projektov; (c) drugih političnih in operativnih vidikih. 2. Sodelovanje bo potekalo različno v različnih regijah, glede na vlogo EIB in politike Skupnosti v posameznih regijah. 3. Financiranje EIB ni vključeno v kritje jamstva Skupnosti, če Komisija poda negativno mnenje o takšnem financiranju v okviru postopka, predvidenega v členu 21 Statuta EIB. 4. Skladnost financiranja EIB z zunanjimi politikami in cilji Skupnosti se spremlja v skladu s členom 6. Člen 4 Sodelovanje z drugimi mednarodnimi finančnimi institucijami 1. Financiranje EIB vedno pogosteje poteka, če je ustrezno, v sodelovanju med EIB in drugimi mednarodnimi finančnimi institucijami ali evropskimi bilateralnimi institucijami in/ali v obliki njihovega sofinanciranja, da se zagotovijo najboljše sinergije, sodelovanje in učinkovitost ter ustrezna delitev tveganja in skladni pogoji za projekte in sektorje. 2. Sodelovanje iz odstavka 1 se olajša z usklajevanjem, ki poteka predvsem v okviru Memoranduma o soglasju, če je ustrezno, ki ga sklenejo Komisija, EIB ter najpomembnejše mednarodne finančne institucije in evropske bilateralne institucije, ki delujejo v različnih regijah. 3. Sodelovanje z mednarodnimi finančnimi institucijami in drugimi donatorji se bo ocenilo v vmesnem pregledu, določenem v členu 9. Člen 5 Kritje in pogoji jamstva Skupnosti 1. Pri financiranju EIB, ki se sklene z državo ali za katerega jamči država, in drugih oblikah financiranja EIB, sklenjenega z regionalnimi ali lokalnimi organi oblasti ali javnimi podjetji ali zavodi v državni lasti ali pod državnim nadzorom, če je bila za takšne druge oblike financiranja opravljena ustrezna ocena kreditnega tveganja EIB ob upoštevanju okoliščin kreditnega tveganja v zadevni državi, jamstvo Skupnosti krije vsa plačila, ki jih EIB ne prejme, vendar so ji dolgovana (v nadaljnjem besedilu: skupno jamstvo). Za namene tega člena in člena 6(4) izraz država vključuje Zahodni breg in Gazo, ki ju zastopa Palestinska oblast, ter Kosovo (15), ki ga zastopa Misija začasne uprave Združenih narodov. 2. Pri financiranju EIB, ki ni zajeto v odstavku 1, jamstvo Skupnosti krije vsa plačila, ki jih Banka ne prejme, vendar so ji dolgovana, če je prejem plačil preprečila uresničitev enega od naslednjih političnih tveganj (v nadaljnjem besedilu: jamstvo pri političnem tveganju): (a) nekonvertibilnost valute; (b) razlastitev; (c) vojna ali državljanski nemiri; (d) odklonitev pravnega varstva pri kršitvi pogodbe. Člen 6 Poročanje in računovodstvo 1. Komisija letno poroča Evropskemu parlamentu in Svetu o financiranju EIB, ki se zagotovi na podlagi tega sklepa. Poročilo mora vključevati oceno učinka in učinkovitosti financiranja EIB na ravni projekta, sektorja, države in regije ter prispevek financiranja EIB k izpolnjevanju zunanjepolitičnih ciljev Skupnosti ob upoštevanju operativnih ciljev EIB. Vključuje tudi oceno obsega sodelovanja med EIB in Komisijo ter med EIB in drugimi mednarodnimi finančnimi institucijami in dvostranskimi donatorji. 2. Za namene odstavka 1 EIB predloži Komisiji letna poročila o financiranju EIB, zagotovljenem na podlagi tega sklepa, in o uresničevanju zunanjepolitičnih ciljev Skupnosti, vključno s sodelovanjem z drugimi mednarodnimi finančnimi institucijami. 3. EIB Komisiji zagotovi potrebne statistične, finančne in računovodske podatke o posameznih financiranjih EIB, ki so nujno potrebni, da se izpolnijo poročevalske dolžnosti Komisije ali zahteve Evropskega računskega sodišča, in revizijsko potrdilo o neporavnanih zneskih za financiranje EIB. 4. Za namene obračunavanja in poročanja Komisije o tveganjih, ki jih krije skupno jamstvo EIB, EIB zagotovi Komisiji svojo oceno tveganja in informacije o oceni financiranja, zagotovljenega posojilojemalcem ali dolžnikom z jamstvom, ki niso države. 5. EIB zagotovi informacije iz odstavkov 2, 3 in 4 na svoje stroške. Člen 7 Izterjava plačil, ki jih izvede Komisija 1. Če Komisija izvede plačilo na podlagi jamstva Skupnosti, EIB v imenu in za račun Komisije izterja terjatve za izplačane zneske. 2. EIB in Komisija skleneta sporazum, v katerem podrobno opredelita določbe in postopke za izterjavo terjatev, najkasneje do datuma sklenitve sporazuma iz člena 8. Člen 8 Garancijski sporazum EIB in Komisija skleneta sporazum o jamstvu, v katerem podrobno opredelita določbe in postopke v zvezi z jamstvom Skupnosti. Člen 9 Pregled 1. Komisija Evropskemu parlamentu in Svetu do 30. aprila 2010 predloži vmesno poročilo o izvajanju tega sklepa, ki mu bo dodan predlog njegove spremembe, med drugim na podlagi zunanje ocene, formalni pogoji katere so opredeljeni v Prilogi II k temu sklepu. 2. Komisija predloži zaključno poročilo o uporabi tega sklepa do 31. julija 2013. Člen 10 Razveljavitev Sklep 2008/847/ES se razveljavi. Člen 11 Začetek veljavnosti Ta sklep začne veljati tretji dan po objavi v Uradnem listu Evropske unije. V Bruslju, 13. julija 2009 Za Evropski parlament Predsednik H. -G. PÖTTERING Za Svet Predsednik E. ERLANDSSON (1) Mnenje Evropskega parlamenta z dne 25. marca 2009 (še ni objavljeno v Uradnem listu) in Sklep Sveta z dne 7. julija 2009. (2) UL L 186, 15. 7. 2008, str. 30. (3) UL L 292, 9. 11. 2001, str. 41. (4) UL L 21, 25. 1. 2005, str. 11. (5) Uredba Sveta (ES) št. 1085/2006 (UL L 210, 31. 7. 2006, str. 82). (6) Uredba (ES) št. 1638/2006 Evropskega parlamenta in Sveta (UL L 310, 9. 11. 2006, str. 1). (7) Uredba (ES) št. 1905/2006 Evropskega parlamenta in Sveta (UL L 378, 27. 12. 2006, str. 41). (8) Uredba (ES) št. 1889/2006 Evropskega parlamenta in Sveta z dne 20. decembra 2006 (UL L 386, 29. 12. 2006, str. 1). (9) Uredba (ES) št. 1717/2006 Evropskega parlamenta in Sveta (UL L 327, 24. 11. 2006, str. 1). (10) UL L 317, 15. 12. 2000, str. 3. (11) UL L 311, 4. 12. 1999, str. 3. (12) UL L 293, 12. 11. 1994, str. 1. (13) UL L 414, 30. 12. 2006, str. 95. (14) UL L 301, 12. 11. 2008, str. 13. (15) V skladu z resolucijo Varnostnega sveta Združenih narodov 1244 (1999). PRILOGA I REGIJE IN DRŽAVE, KI JIH VKLJUČUJETA ČLENA 1 IN 2 A. Predpristopne države 1. Države kandidatke Hrvaška, Turčija, Nekdanja jugoslovanska republika Makedonija. 2. Možne države kandidatke Albanija, Bosna in Hercegovina, Črna gora, Srbija, Kosovo v skladu z Resolucijo Varnostnega sveta Združenih narodov 1244 (1999). B. Sosedske in partnerske države 1. Sredozemske države Alžirija, Egipt, Zahodni breg in Gaza, Izrael, Jordanija, Libanon, Libija (), Maroko, Sirija, Tunizija. 2. Vzhodna Evropa, Južni Kavkaz in Rusija Vzhodna Evropa: Republika Moldavija, Ukrajina, Belorusija (); Južni Kavkaz: Armenija, Azerbajdžan, Gruzija; Rusija: Rusija. C. Azija in Latinska Amerika 1. Latinska Amerika Argentina, Bolivija, Brazilija, Čile, Kolumbija, Kostarika, Ekvador, El Salvador, Gvatemala, Honduras, Mehika, Nikaragva, Panama, Paragvaj, Peru, Urugvaj, Venezuela. 2. Azija Azija (brez Srednje Azije): Afganistan (), Bangladeš, Butan (), Brunej, Kambodža (), Kitajska (vključno s posebnima upravnima regijama Hong Kong in Macao), Indija, Indonezija, Irak (), Južna Koreja, Laos, Malezija, Maldivi, Mongolija, Nepal, Pakistan, Filipini, Singapur, Šrilanka, Tajvan (), Tajska, Vietnam, Jemen. Srednja Azija: Kazahstan, Kirgizistan, Tadžikistan, Turkmenistan, Uzbekistan. D. Južna Afrika Južna Afrika. PRILOGA II Vmesno poročilo in formalni pogoji za oceno zunanjega mandata EIB Vmesni pregled Obsežni vmesni pregled zunanjega financiranja EIB se bo izvedel do leta 2010. Pregled bo temeljil na neodvisni zunanji oceni, ki se bo posredovala tudi Evropskemu parlamentu in Svetu. Ta pregled bo osnova za odločitev Evropskega parlamenta in Sveta o tem, ali bosta podelila neobvezni mandat za povečanje jamstva, predvidenega s tem sklepom, za obdobje po letu 2010, in v kakšnem obsegu, ali bosta v mandat vključila druge spremembe ter kako bosta zagotovila najvišjo dodano vrednost in učinkovitost financiranja EIB. Komisija bo vmesni pregled predstavila Evropskemu parlamentu in Svetu do 30. aprila 2010 kot osnovo za kateri koli predlog sprememb mandata. Okvir ocene Vključeval bo: (a) oceno zunanjega financiranja EIB. Deli ocene se bodo izvedli v sodelovanju z ocenjevalnimi službami EIB in Komisije; (b) oceno širšega vpliva dodeljevanja zunanjih posojil EIB na sodelovanje z drugimi mednarodnimi finančnimi institucijami in drugimi viri financiranja. L_2009190FI. 01000101. xml 22. 7. 2009 FI Euroopan unionin virallinen lehti L 190/1 EUROOPAN PARLAMENTIN JA NEUVOSTON PÄÄTÖS N:o 633/2009/EY, tehty 13 päivänä heinäkuuta 2009, yhteisön takuun myöntämisestä Euroopan investointipankille yhteisön ulkopuolella toteutettuihin hankkeisiin liittyvistä lainoista ja lainatakauksista aiheutuvien tappioiden varalta EUROOPAN PARLAMENTTI JA EUROOPAN UNIONIN NEUVOSTO, jotka ottavat huomioon Euroopan yhteisön perustamissopimuksen ja erityisesti sen 179 ja 181 a artiklan, ottavat huomioon komission ehdotuksen, noudattavat perustamissopimuksen 251 artiklassa määrättyä menettelyä (1), sekä katsovat seuraavaa: (1) Euroopan investointipankki, jäljempänä ’EIP’, on vuodesta 1963 toteuttanut toimia yhteisön ulkopuolella tukeakseen yhteisön ulkosuhdepolitiikkaa. (2) Nämä toimet on enimmäkseen toteutettu neuvoston pyynnöstä, ja niihin on myönnetty komission hallinnoima takuu yhteisön talousarviosta. Viimeisin yhteisön takuu vahvistettiin vuosiksi 2000–2007 yhteisön takuun myöntämisestä Euroopan investointipankille yhteisön ulkopuolisiin hankkeisiin myönnetyistä lainoista aiheutuvien tappioiden varalta (kaakkoiset naapurimaat, Välimeren maat, Latinalainen Amerikka ja Aasia sekä Etelä-Afrikan tasavalta) 23 päivänä kesäkuuta 2008 tehdyllä neuvoston päätöksellä 2008/580/EY (2) sekä yhteisön takauksen myöntämisestä Euroopan investointipankille pohjoisen ulottuvuuden puitteissa Venäjän Itämeren altaan valituille ympäristöhankkeille myönnetyistä erityislainoista aiheutuvien tappioiden varalta 6 päivänä marraskuuta 2001 tehdyllä neuvoston päätöksellä 2001/777/EY (3) ja yhteisön takauksen myöntämisestä Euroopan investointipankille Venäjän, Ukrainan, Moldovan ja Valko-Venäjän tietyille hankkeille myönnetyistä lainoista aiheutuvien tappioiden varalta 22 päivänä joulukuuta 2004 tehdyllä neuvoston päätöksellä 2005/48/EY (4). (3) Jotta EIP voisi tukea yhteisön ulkoisia toimia luottokelpoisuutensa kuitenkaan kärsimättä, sille olisi myönnettävä yhteisön ulkopuolella toteutettavia toimia varten yhteisön talousarviotakuu. EIP:a olisi kannustettava lisäämään toimiaan – yhteisön takuuseen kuitenkaan turvautumatta – yhteisön ulkopuolella erityisesti liittymistä valmistelevissa maissa ja Välimeren maissa sekä investment grade -luokituksen saaneissa maissa muilla alueilla, ja yhteisön takuun kattavuuden osalta olisi täsmennettävä, että se kattaa poliittisia riskejä ja muita valtiollisia riskejä. (4) Yhteisön takuulla olisi katettava sellaisille EIP:n rahoituksen kelpoisuusehdot täyttäville investointihankkeille myönnetyistä lainoista ja lainatakauksista aiheutuneet tappiot, jotka toteutetaan maissa, jotka voivat saada tukea liittymistä valmistelevasta tukivälineestä (5), jäljempänä ’IPA’, eurooppalaisesta naapuruuden ja kumppanuuden välineestä (6), jäljempänä ’ENPI’, ja kehitysyhteistyön rahoitusvälineestä (7), jäljempänä ’DCI’, edellyttäen, että kyseinen lainarahoitus tai takaus on myönnetty allekirjoitetun sopimuksen nojalla eikä sopimuksen voimassaolo ole päättynyt eikä sitä ole peruutettu, jäljempänä ’EIP:n rahoitustoimet’. (5) Tämän päätöksen nojalla yhteisön takuun piiriin kuuluvien määrien tulisi olla EIP:n rahoituksen enimmäismääriä. Niiden ei tulisi olla tavoitteita, jotka EIP:n on saavutettava. (6) Yhteisön ulkosuhdepolitiikkaa on viime vuosina tarkistettu ja laajennettu. Tämä koskee erityisesti liittymistä valmistelevaa strategiaa, Euroopan naapuruuspolitiikkaa sekä Latinalaista Amerikkaa ja Kaakkois-Aasiaa koskevia uusittuja kumppanuuksia samoin kuin Euroopan unionin strategisia kumppanuuksia Venäjän, Keski-Aasian, Kiinan ja Intian kanssa. Sama koskee myös yhteisön kehitysyhteistyöpolitiikkaa, joka nyt on laajennettu kattamaan kaikki kehitysmaat. Tämä kehitysyhteistyöpolitiikka on yksi yhteisön ulkosuhteiden pilareista ja tarjoaa kehitysmaiden tarpeisiin räätälöidyn ratkaisun. (7) Yhteisön ulkosuhdepolitiikkaa on myös vuodesta 2007 tuettu uusilla rahoitusvälineillä, jotka ovat IPA, ENPI, DCI ja eurooppalainen demokratian ja ihmisoikeuksien edistämistä koskeva rahoitusväline (EIDHR) (8), sekä vakautusvälineellä (9). (8) EIP:n rahoitustoimien olisi oltava johdonmukaisia yhteisön ulkosuhdepolitiikan ja sen aluekohtaisten erityistavoitteiden kanssa ja tuettava niitä, ja niiden olisi edistettävä perustamissopimuksen 177 ja 179 artiklan mukaisesti demokratian ja oikeusvaltion sekä ihmisoikeuksien ja perusvapauksien kehittämisen ja lujittamisen yleistavoitetta ja niiden kansainvälisten ympäristösopimusten noudattamista, joissa yhteisö on sopimuspuolena. Kehitysmaiden osalta EIP:n rahoitustoimilla olisi vahvistettava näiden maiden, varsinkin kaikkein heikoimmassa asemassa olevien kehitysmaiden, kestävää taloudellista ja sosiaalista kehitystä, niiden sopusointuista ja asteittaista yhdentymistä maailmantalouteen, köyhyyden vastaisia toimia, demokratian ja oikeusvaltion kehittämisen ja lujittamisen yleistavoitetta, ihmisoikeuksien ja perusvapauksien kunnioittamisen yleistavoitetta sekä niiden tavoitteiden noudattamista, jotka yhteisö on hyväksynyt Yhdistyneissä Kansakunnissa ja muissa toimivaltaisissa kansainvälisissä järjestöissä. EIP:n rahoituksen olisi täydennettävä eri alueiden vastaavia yhteisön avustuspolitiikkoja, -ohjelmia ja -välineitä, varmistamalla yhtenäisyys yhteisön toimien kanssa kokonaisuutena. Jäsenvaltioiden ympäristönsuojelun ja energiahuollon varmuuden olisi lisäksi oltava osa EIP:n rahoituksellisia tavoitteita kaikilla rahoituskelpoisilla alueilla. EIP:n rahoitustoimia olisi toteutettava maissa, joissa poliittisia ja makrotaloudellisia näkökohtia koskevien yhteisön korkean tason sopimusten mukaiset ehdot täyttyvät. (9) Komission ja EIP:n välistä poliittista vuoropuhelua sekä strategista suunnittelua ja keskinäistä johdonmukaisuutta EIP:n ja komission rahoituksen välillä olisi vahvistettava. Yhteisön ulkopuolella toteutettavien EIP:n toimien ja yhteisön politiikkojen välistä yhteyttä olisi vahvistettava parantamalla EIP:n ja komission välistä yhteistyötä sekä keskitetysti että konkreettisen toiminnan tasolla. Tehostettuun yhteensovittamiseen olisi kuuluttava muun muassa varhaisessa vaiheessa järjestettäviä keskinäisiä neuvotteluja poliittisista näkökohdista, molemmille osapuolille tärkeiden asiakirjojen laadinnasta ja hankekokonaisuuksien valmistelusta. Komission tai EIP:n laatimiin strategista ohjelmasuunnittelua koskeviin asiakirjoihin liittyvät varhaiset neuvottelut ovat erityisen tärkeitä, jotta parhaat mahdolliset synergiaedut EIP:n ja komission toimien välillä voidaan saavuttaa ja jotta edistymistä asiaa koskevien yhteisön poliittisten tavoitteiden saavuttamisessa voidaan mitata. (10) Liittymistä valmistelevissa maissa EIP:n rahoitustoimien olisi vastattava liittymis- ja Eurooppa-kumppanuuksissa, vakautus- ja assosiaatiosopimuksissa sekä yhteisön kanssa käydyissä neuvotteluissa vahvistettuja ensisijaisia tavoitteita. Länsi-Balkanin alueella EU:n toimien painopisteen tulisi edelleen siirtyä vaiheittain jälleenrakennuksesta liittymistä valmistelevaan tukeen. Tässä yhteydessä EIP:n toimilla olisi lisäksi pyrittävä parantamaan institutionaalisia valmiuksia, tarvittaessa yhdessä muiden alueella toimivien kansainvälisten rahoituslaitosten kanssa. Vuosina 2007–2011 ehdokasmaihin (Kroatiaan, Turkkiin ja entiseen Jugoslavian tasavaltaan Makedoniaan) suuntautuva rahoitus olisi yhä useammin myönnettävä liittymistä valmistelevasta EIP:n välineestä, jota olisi ajan myötä ulotettava kattamaan muut mahdolliset Länsi-Balkanin ehdokasmaat niiden liittymisprosessin edetessä. (11) Niiden maiden osalta, joihin sovelletaan ENPI:tä, EIP:n olisi jatkettava ja vahvistettava Välimeren aluetta koskevia toimiaan kiinnittäen entistä enemmän huomiota yksityisen sektorin kehittämiseen. Tähän liittyen tarvitaan kumppanimaiden yhteistyötä yksityisen sektorin kehityksen helpottamiseksi ja rakenneuudistuksen edistämiseksi, erityisesti rahoitusalalla, sekä muita toimenpiteitä, joilla helpotetaan EIP:n toimia, erityisesti sen varmistamiseksi, että EIP voi laskea liikkeeseen joukkovelkakirjalainoja paikallisilla markkinoilla. Itä-Euroopan ja Etelä-Kaukasian maissa ja Venäjällä EIP:n olisi vahvistettava toimiaan sen mukaisesti kuin ne täyttävät poliittisia ja makrotaloudellisia näkökohtia koskevien yhteisön korkean tason sopimusten mukaiset ehdot. Tällä alueella EIP:n olisi rahoitettava yhteisön kannalta tärkeitä hankkeita liikenteen, energian, televiestinnän ja ympäristöön liittyvän infrastruktuurin alalla. Etusijalle olisi asetettava Euroopan laajuisten verkkojen tärkeimmät jatkoyhteydet, hankkeet, joilla on rajatylittäviä vaikutuksia yhteen tai useampaan jäsenvaltioon, ja alueellista yhdentymistä edistävät, yhteyksiä lisäävät merkittävät hankkeet. Ympäristöalalla EIP:n olisi Venäjällä asetettava etusijalle pohjoisen ulottuvuuden ympäristökumppanuuden piiriin kuuluvat hankkeet. Energia-alalla erityisen tärkeitä ovat strategiseen energiahuoltoon ja energian kuljetuksiin liittyvät hankkeet yhteisön energialähteiden monipuolistamista koskevan politiikan mukaisesti ja ottaen huomioon resurssien vakauden ja varmuuden turvaamisen kuluttajille. EIP:n rahoitustoimet tällä alueella olisi toteutettava läheisessä yhteistyössä Euroopan jälleenrakennus- ja kehityspankin, jäljempänä ’EBRD’, kanssa, erityisesti niiden ehtojen mukaisesti, joista on sovittu komission, EIP:n ja EBRD:n kolmenvälisessä yhteisymmärryspöytäkirjassa. (12) EIP:n rahoitustoimia Aasian ja Latinalaisen Amerikan maissa aletaan vaiheittain saattaa näitä alueita koskevan unionin yhteistyöstrategian mukaisiksi, ja niillä on tarkoitus täydentää yhteisön talousarviosta rahoitettavia välineitä. EIP:n olisi vaiheittain pyrittävä laajentamaan toimiaan useampiin, myös vähemmän vauraisiin maihin näillä alueilla. Yhteisön tavoitteiden tukemiseksi Aasiassa ja Latinalaisen Amerikan maissa toteutettavat EIP:n rahoitustoimet olisi kohdistettava ympäristön kannalta kestäviin (myös ilmastonmuutoksen lieventämistä koskeviin) ja energiahuollon varmuutta koskeviin hankkeisiin sekä suoran ulkomaisen investoinnin sekä teknologian ja taitotiedon siirron avulla toteutuvaan jatkuvaan tukeen unionin toiminnalle Aasiassa ja Latinalaisessa Amerikassa. EIP:n olisi voitava kustannustehokkuuden vuoksi työskennellä myös suoraan paikallisten yritysten kanssa erityisesti ympäristön kestävyyteen ja energiahuollon varmuuteen liittyvillä aloilla. Väliarvioinnissa tarkastellaan uudelleen EIP:n Aasian ja Latinalaisen Amerikan rahoitustoimien tavoitteita. (13) Keski-Aasiassa EIP:n olisi keskityttävä merkittäviin energiahuolto- ja energian kuljetushankkeisiin, jotka myös edistävät yhteisön etuja energia-alalla ja ovat johdonmukaisia energianlähteiden monipuolistamista, Kioton pöytäkirjan vaatimusten noudattamista ja ympäristönsuojelun edistämistä koskevien yhteisön poliittisten tavoitteiden kanssa ja tukevat niitä. EIP:n rahoitustoimet olisi Keski-Aasiassa toteutettava läheisessä yhteistyössä EBRD:n kanssa ja erityisesti niiden ehtojen mukaisesti, joista on sovittu komission, EIP:n ja EBRD:n kolmenvälisessä yhteisymmärryspöytäkirjassa. (14) Afrikan, Karibian ja Tyynenmeren valtioiden ryhmän jäsenten sekä Euroopan yhteisön ja sen jäsenvaltioiden välisen kumppanuussopimuksen (10) (Cotonoun sopimus) nojalla näissä maissa toteutettavien toimiensa täydentämiseksi EIP:n olisi keskityttävä Etelä-Afrikassa yleisen edun mukaisiin infrastruktuurihankkeisiin (mukaan lukien kunnallinen infrastruktuuri, sähkö ja vesi) ja yksityisen sektorin, myös pienten ja keskisuurten yritysten, tukemiseen. Euroopan yhteisön ja sen jäsenvaltioiden sekä Etelä-Afrikan tasavallan väliseen kauppaa, kehitystä ja yhteistyötä koskevaan sopimukseen (11) sisältyvien taloudellista yhteistyötä koskevien määräysten täytäntöönpano edistää osaltaan EIP:n toimintaa alueella. (15) Kyseessä oleville alueille myönnettävän yhteisön kokonaistuen johdonmukaisuuden lisäämiseksi olisi etsittävä tarvittaessa mahdollisuuksia yhdistää EIP:n rahoitus yhteisön talousarviovaroista avustuksina, riskipääomana ja korkotukina myönnettyyn tukeen sekä tekniseen apuun, joka myönnetään hankkeiden valmisteluun ja toteuttamiseen tai oikeus- ja sääntelykehyksen parantamiseen, IPA:n, ENPI:n, vakautusvälineen, EIDHR:n ja Etelä-Afrikan osalta DCI:n kautta. (16) EIP toimii jo läheisessä yhteistyössä kansainvälisten rahoituslaitosten ja eurooppalaisten kahdenvälisten laitosten kanssa. Tätä yhteistyötä ohjaavat aluekohtaiset yhteisymmärryspöytäkirjat, joiden tulisi olla EIP:n hallintoelinten hyväksymiä. Tämän päätöksen soveltamisalaan kuuluvien, yhteisön ulkopuolella toteutettavien rahoitustoimien osalta EIP:n olisi edelleen pyrittävä tarvittaessa lisäämään yhteensovittamista ja yhteistyötä kansainvälisten rahoituslaitosten ja eurooppalaisten kahdenvälisten laitosten kanssa, mukaan lukien soveltuvin osin alakohtaisia ehtoja koskeva yhteistyö, yhteisrahoituksen entistä laajempi käyttö ja osallistuminen muiden kansainvälisten rahoituslaitosten kanssa maailmanlaajuisiin hankkeisiin, esimerkiksi tuen yhteensovittamista ja tehokkuutta edistäviin hankkeisiin. (17) EIP:n ja komission raportointia ja tiedottamista EIP:n rahoitustoimista olisi lisättävä. Komission olisi vuosittain annettava EIP:lta saatujen tietojen pohjalta Euroopan parlamentille ja neuvostolle kertomus tämän päätöksen nojalla toteutetuista EIP:n rahoitustoimista. Kertomukseen tulisi erityisesti sisältyä strategiset ohjelma-asiakirjat ja osio, jossa käsitellään toiminnan tuottamaa yhteisön politiikkojen mukaista lisäarvoa, sekä osio, jossa käsitellään yhteistyötä komission ja muiden kansainvälisten rahoituslaitosten ja kahdenvälisten lainanantajien kanssa, mukaan lukien yhteisrahoitus. (18) Tällä päätöksellä perustetulla yhteisön takuulla olisi katettava EIP:n sopimat rahoitustoimet ajanjaksona, joka alkaa 1 päivänä helmikuuta 2007 ja päättyy 31 päivänä lokakuuta 2011. Kauden ensimmäisen puoliskon aikana tapahtuneen kehityksen arvioimiseksi EIP:n ja komission olisi suoritettava kauden puolivälissä tätä päätöstä koskeva väliarviointi. Väliarviointiin olisi erityisesti sisällyttävä ulkoinen arviointi, jota koskevat toimintaohjeet ovat tämän päätöksen liitteessä II. (19) EIP:n rahoitustoimia olisi edelleen hallinnoitava pankin omien sääntöjen ja menettelyjen mukaisesti, mukaan lukien soveltuvat valvontatoimenpiteet, sekä tilintarkastustuomioistuimen ja Euroopan petostentorjuntaviraston (OLAF) sääntöjen ja menettelyjen mukaisesti. (20) Ulkosuhteisiin liittyville hankkeille perustetun takuurahaston, jäljempänä ’takuurahasto’, josta säädetään neuvoston asetuksessa (EY, Euratom) N:o 2728/94 (12), olisi myös vastaisuudessa toimittava varmuuslikviditeettinä, joka suojaa yhteisön talousarviota EIP:n rahoitustoimien tappioilta. (21) EIP:n olisi valmisteltava komissiota kuullen rahoitustoimiensa sopimista koskeva ohjeellinen monivuotinen ohjelma, jolla varmistetaan takuurahaston rahoittamiseen liittyvä tarkoituksenmukainen budjetointisuunnitelma. Komission olisi otettava tämä suunnitelma huomioon budjettivallan käyttäjälle esittämässään tavanomaisessa budjetoinnissa. (22) Euroopan yhteisöjen tuomioistuin kumosi asiassa C-155/07 (parlamentti v. neuvosto) 6 päivänä marraskuuta 2008 antamassaan tuomiossa yhteisön takuun myöntämisestä Euroopan investointipankille yhteisön ulkopuolella toteutettuihin hankkeisiin liittyvistä lainoista ja lainatakauksista mahdollisesti aiheutuvien tappioiden varalta 19 päivänä joulukuuta 2006 tehdyn neuvoston päätöksen 2006/1016/EY (13). Päätös 2006/1016/EY oli ulotettu kattamaan viisi Keski-Aasian maata (Kazakstan, Kirgisia, Tadžikistan, Turkmenistan ja Uzbekistan) Keski-Aasian maiden kelpoisuudesta saada rahoitusta päätöksen 2006/1016/EY nojalla 4 päivänä marraskuuta 2008 tehdyllä neuvoston päätöksellä 2008/847/EY (14). (23) Tuomioistuin kuitenkin määräsi, että päätöksen 2006/1016/EY vaikutukset pysytetään EIP:n sellaisen rahoituksen osalta, joka on toteutettu, kunnes kahdentoista kuukauden kuluessa kyseisen tuomion julistamispäivästä on tullut voimaan uusi päätös, joka on tehty asianmukaisen oikeusperustan eli sekä perustamissopimuksen 179 että 181 a artiklan nojalla. Tuomion tuloksena sovelletaan nyt yhteispäätösmenettelyä valinnaisen valtuuden käyttöönottoon, liitteessä I lueteltujen maiden kelpoisuuteen saada rahoitusta ja EIP:n rahoituksen keskeyttämiseen, jos jonkin maan poliittinen tai taloudellinen tilanne aiheuttaa vakavaa huolta. (24) Sen vuoksi olisi tehtävä uusi Euroopan parlamentin ja neuvoston päätös, jotta asianomaisille yhteisön ulkopuolella toteutettaville EIP:n rahoitustoimille voitaisiin myöntää jatkuva muuttumaton takuu. (25) Tämä päätös olisi kuitenkin tehtävä nopeasti ja samalla olisi varmistettava, että Euroopan parlamentin valtaoikeuksia noudatetaan täysimääräisesti; sen vuoksi komission olisi esitettävä ennen 30 päivää huhtikuuta 2010 ehdotus uudeksi päätökseksi, jossa otetaan huomioon myös väliarvioinnissa tehdyt päätelmät. (26) Tässä ehdotuksessa uudeksi päätökseksi olisi käsiteltävä muun muassa kysymystä kaikkia EIP:n ja komission uuden päätöksen mukaisesti tekemiä talousarvio- ja poliittisia päätöksiä koskevan Euroopan parlamentin ja neuvoston valvonnan tiukentamisesta, koko rahoitusmenettelyn avoimuutta sekä kysymystä yhteisön takuun rajoittamisesta verrattuna maksettuihin määrärahoihin, OVAT PÄÄTTÄNEET SEURAAVAA: 1 artikla Takuu ja enimmäismäärät 1. Yhteisö myöntää Euroopan investointipankille, jäljempänä ’EIP’, yleisen takuun, jäljempänä ’yhteisön takuu’, kattamaan suorittamatta jääneet mutta EIP:lle kuuluvat maksut lainoista ja lainatakauksista, jotka on myönnetty EIP:n rahoituksen kelpoisuusehdot täyttäviin investointihankkeisiin maissa, joihin tätä päätöstä sovelletaan, kun mainittu lainarahoitus tai takaus on myönnetty sellaisen allekirjoitetun sopimuksen perusteella, jonka voimassaolo ei ole päättynyt ja jota ei ole peruutettu, jäljempänä ’EIP:n rahoitustoimet’, EIP:n omien sääntöjen ja menettelyjen mukaisesti yhteisön asianmukaisten ulkosuhdepoliittisten tavoitteiden tukemiseksi. 2. Yhteisön takuun enimmäismäärä on 65 prosenttia EIP:n rahoitustoimien puitteissa maksettujen lainojen ja myönnettyjen takausten kokonaismäärästä, josta on vähennetty takaisin maksetut määrät ja johon on lisätty kaikki lainoihin ja takauksiin liittyvät määrät. 3. EIP:n rahoitustoimien enimmäismäärä, josta on vähennetty peruutetut määrät, ei koko ajanjaksolla 2007–2013 saa ylittää 27 800 000 000 euroa. Enimmäismäärä jaetaan kahteen osaan: a) perusmäärä, jonka kiinteä enimmäismäärä on 25 800 000 000 euroa, jonka alueellinen jakauma on määritetty 4 kohdassa ja joka kattaa koko ajanjakson 2007–2013; b) valinnainen 2 000 000 000 euron valtuus. Tämän valinnaisen määrän käyttöönotosta kokonaisuudessaan tai osittain sekä sen alueellisesta jakautumisesta päättävät Euroopan parlamentti ja neuvosto perustamissopimuksen 251 artiklassa määrättyä menettelyä noudattaen. Päätös perustuu 9 artiklassa säädetyn väliarvioinnin tuloksiin. 4. Edellä 3 kohdan a alakohdassa tarkoitettu perusmäärä jaetaan seuraaviin sitoviin alueellisiin enimmäismääriin: a) liittymistä valmistelevat maat: 8 700 000 000 euroa, b) naapuruus- ja kumppanuusmaat: 12 400 000 000 euroa, joka jaetaan seuraavien ohjeellisten alaotsakkeen enimmäismäärien mukaisesti: i) Välimeren maat: 8 700 000 000 euroa, ii) Itä-Euroopan maat, Etelä-Kaukasian maat ja Venäjä: 3 700 000 000 euroa, c) Aasia ja Latinalainen Amerikka: 3 800 000 000 euroa, joka jaetaan seuraavien ohjeellisten alaotsakkeen enimmäismäärien mukaisesti: i) Latinalaisen Amerikan maat: 2 800 000 000 euroa, ii) Aasia (mukaan lukien Keski-Aasia): 1 000 000 000 euroa, d) Etelä-Afrikan tasavalta: 900 000 000 euroa. 5. EIP:n hallintoelimet voivat tehdä päätöksen, jonka perusteella alueellisten enimmäismäärien puitteissa osoitetaan uudelleen enintään 10 prosenttia alueellisesta enimmäismäärästä alaotsakkeen enimmäismäärien kesken. 6. Yhteisön takuulla katetaan EIP:n 1 päivänä helmikuuta 2007 alkavana ja 31 päivänä lokakuuta 2011 päättyvänä ajanjaksona allekirjoittamat rahoitustoimet. Päätöksen 2006/1016/EY ja päätöksen 2008/847/EY nojalla allekirjoitetut EIP:n rahoitustoimet kuuluvat jatkossakin tämän päätöksen mukaisen yhteisön takuun soveltamisalaan. 7. Jos Euroopan parlamentti ja neuvosto eivät ole 6 kohdassa tarkoitetun ajanjakson päättyessä tehneet päätöstä yhteisön takuun myöntämisestä Euroopan investointipankille sen yhteisön ulkopuolella toteuttamiin rahoitustoimiin, tätä ajanjaksoa jatketaan automaattisesti kuudella kuukaudella. 2 artikla Maat, joita takuu koskee 1. Liitteessä I on luettelo maista, jotka saavat tai voivat saada yhteisön takuun piiriin kuuluvaa EIP:n rahoitusta. 2. Kun on kyse liitteessä I luetelluista ja tähdellä ’’ merkityistä maista sekä maista, joita ei ole lueteltu liitteessä I, tällaisen maan kelpoisuudesta saada yhteisön takuun piiriin kuuluvaa EIP:n rahoitusta päättävät Euroopan parlamentti ja neuvosto tapauskohtaisesti perustamissopimuksen 251 artiklassa määrättyä menettelyä noudattaen. 3. Yhteisön takuu koskee ainoastaan EIP:n rahoitustoimia, jotka toteutetaan maissa, jotka ovat tehneet EIP:n kanssa puitesopimuksen, jossa määrätään tällaisiin toimiin sovellettavista oikeudellisista ehdoista. 4. Siinä tapauksessa, että jonkin maan poliittinen tai taloudellinen tilanne aiheuttaa vakavaa huolta, Euroopan parlamentti ja neuvosto voivat päättää yhteisön takuun piiriin kuuluvan uuden EIP:n rahoituksen keskeyttämisestä kyseisessä maassa perustamissopimuksen 251 artiklassa määrättyä menettelyä noudattaen. 5. Yhteisön takuu ei kata tietyssä maassa toteutettavia EIP:n rahoitustoimia, kun tällaisia toimia koskeva sopimus on allekirjoitettu sen jälkeen, kun kyseinen maa on liittynyt Euroopan unioniin. 3 artikla Johdonmukaisuus yhteisön politiikkojen kanssa 1. EIP:n ulkoisten toimien ja yhteisön ulkosuhdepoliittisten tavoitteiden välistä johdonmukaisuutta lisätään parhaiden mahdollisten synergiaetujen saavuttamiseksi EIP:n rahoitustoiminnan ja Euroopan unionin talousarviovarojen välillä, erityisesti käymällä säännöllistä ja järjestelmällistä vuoropuhelua ja järjestämällä varhaisessa vaiheessa neuvotteluja seuraavista asioista: a) komission laatimat strategiset asiakirjat, kuten maa- ja aluekohtaiset strategia-asiakirjat, toimintasuunnitelmat ja liittymistä valmistelevat asiakirjat; b) EIP:n strategiset suunnitteluasiakirjat ja hankekokonaisuuden valmistelu; c) muut poliittiset ja toiminnalliset näkökohdat. 2. Tällainen yhteistyö eriytetään alueellisesti siten, että EIP:n asema ja yhteisön politiikat kullakin alueella otetaan huomioon. 3. Yhteisön takuu ei kata EIP:n rahoitustoimea, jos komissio antaa tällaisesta toimesta kielteisen lausunnon EIP:n perussäännön 21 artiklassa säädetyssä menettelyssä. 4. EIP:n rahoitustoimien ja yhteisön ulkosuhdepoliittisten tavoitteiden välistä johdonmukaisuutta seurataan 6 artiklan mukaisesti. 4 artikla Yhteistyö muiden kansainvälisten rahoituslaitosten kanssa 1. EIP:n rahoitustoimet toteutetaan tarvittaessa entistä suuremmassa määrin EIP:n ja muiden kansainvälisten rahoituslaitosten tai eurooppalaisten kahdenvälisten laitosten välisenä yhteistyönä ja/tai yhteisrahoituksena mahdollisimman suuren synergian ja yhteistyön sekä tehokkuuden aikaansaamiseksi, jotta riskien kohtuullinen jakautuminen ja hankkeita ja aloja koskevien ehtojen johdonmukaisuus voidaan varmistaa. 2. Edellä 1 kohdassa tarkoitettua yhteistyötä helpotetaan koordinoinnilla, joka toteutetaan tarvittaessa erityisesti komission, EIP:n ja eri alueilla toimivien tärkeimpien kansainvälisten rahoituslaitosten ja eurooppalaisten kahdenvälisten laitosten välisin yhteisymmärryspöytäkirjoin. 3. Kansainvälisten rahoituslaitosten ja muiden luotonantajien kanssa tehtävää yhteistyötä arvioidaan 9 artiklassa säädetyssä väliarvioinnissa. 5 artikla Yhteisön takuun kattavuus ja ehdot 1. Yhteisön takuulla katetaan kaikki saamatta jääneet mutta EIP:lle kuuluvat maksut sellaisten EIP:n rahoitustoimien osalta, joista on tehty sopimus valtion kanssa tai joilla on valtion takaus, sekä muiden sellaisten EIP:n rahoitustoimien osalta, joista on tehty sopimus alueellisten tai paikallisviranomaisten taikka julkisessa omistuksessa tai määräysvallassa olevien yritysten tai elinten kanssa, jos tällaisista muista EIP:n rahoitustoimista on tehty asianmukaiset, kyseisen maan luottoriskitilanteen huomioon ottavat EIP:n luottoriskianalyysit, jäljempänä ’kokonaistakuu’. ’Valtion’ käsitteeseen sisältyvät tätä artiklaa ja 6 artiklan 4 kohtaa sovellettaessa myös palestiinalaishallinnon edustamat Länsiranta ja Gaza sekä Yhdistyneiden Kansakuntien väliaikaisen siviilioperaation edustama Kosovo (15). 2. Muiden kuin 1 kohdassa tarkoitettujen EIP:n rahoitustoimien osalta yhteisön takuulla katetaan kaikki saamatta jääneet mutta EIP:lle kuuluvat maksut, jotka ovat jääneet maksamatta jonkin seuraavassa esitetyn riskin toteutumisen vuoksi, jäljempänä ’poliittisen riskin takuu’: a) valuutansiirtojen estyminen; b) pakkolunastus; c) sota tai kansalaislevottomuudet; d) oikeussuojan epääminen sopimusrikkomustapauksissa. 6 artikla Raportointi ja kirjanpito 1. Komissio antaa vuosittain kertomuksen Euroopan parlamentille ja neuvostolle tämän päätöksen nojalla toteutetuista EIP:n rahoitustoimista. Kertomuksen on sisällettävä arvio EIP:n rahoitustoimien vaikutuksista ja tehokkuudesta hanke-, ala-, maa- ja aluekohtaisesti sekä siitä, miten EIP:n rahoitustoimilla on tuettu yhteisön ulkosuhdepoliittisten tavoitteiden saavuttamista, ottaen huomioon EIP:n toimintatavoitteet. Sen on sisällettävä myös arvio EIP:n ja komission sekä EIP:n ja muiden kansainvälisten rahoituslaitosten ja kahdenvälisten tuenantajien välisen yhteistyön laajuudesta. 2. Tämän artiklan 1 kohdassa tarkoitettua raportointia varten EIP toimittaa komissiolle vuosittaiset kertomukset tämän päätöksen nojalla toteutetuista EIP:n rahoitustoimista ja yhteisön ulkosuhdepoliittisten tavoitteiden saavuttamisesta, mukaan lukien yhteistyö muiden kansainvälisten rahoituslaitosten kanssa. 3. EIP toimittaa komissiolle tilasto-, rahoitus- ja kirjanpitotietoja jokaisesta rahoitustoimestaan siinä määrin kuin on tarpeen, jotta komissio voi täyttää raportointivelvoitteensa ja vastata Euroopan tilintarkastustuomioistuimen selvityspyyntöihin, sekä tilintarkastustodistukset laina- ja takauskannastaan. 4. Komission kirjanpitoa ja kokonaistakuun soveltamisalaan kuuluvia riskejä koskevaa raportointia varten EIP toimittaa komissiolle riskianalyysit ja luokitustiedot sellaisista rahoitustoimistaan, joissa lainanottajana tai takauksen saajana on muu kuin valtio. 5. EIP toimittaa 2, 3 ja 4 kohdassa tarkoitetut tiedot omalla kustannuksellaan. 7 artikla Komission suorittamien maksujen takaisinperintä 1. Kun komissio suorittaa yhteisön takuun nojalla maksun, EIP toimittaa suoritettujen maksujen osalta saatavien perinnän komission nimissä ja lukuun. 2. EIP ja komissio tekevät saatavien perintää koskevista yksityiskohtaisista säännöistä ja menettelyistä sopimuksen viimeistään sinä päivänä, jona 8 artiklassa tarkoitettu sopimus tehdään. 8 artikla Takuusopimus EIP ja komissio tekevät takuusopimuksen, jossa määrätään yhteisön takuuta koskevista yksityiskohtaisista säännöistä ja menettelyistä. 9 artikla Uudelleentarkastelu 1. Komissio esittää myös ulkopuolisen arvioinnin perusteella tämän päätöksen soveltamista koskevan väliarviointikertomuksen Euroopan parlamentille ja neuvostolle viimeistään 30 päivänä huhtikuuta 2010 ja liittää siihen myös päätöksen muutosehdotuksen; kyseinen ulkopuolinen arvio toteutetaan liitteessä II olevien toimintaohjeiden mukaisesti. 2. Komissio laatii loppukertomuksen tämän päätöksen soveltamisesta viimeistään 31 päivänä heinäkuuta 2013. 10 artikla Kumoaminen Kumotaan päätös 2008/847/EY. 11 artikla Voimaantulo Tämä päätös tulee voimaan kolmantena päivänä sen jälkeen, kun se on julkaistu Euroopan unionin virallisessa lehdessä. Tehty Brysselissä 13 päivänä heinäkuuta 2009. Euroopan parlamentin puolesta Puhemies H. -G. PÖTTERING Neuvoston puolesta Puheenjohtaja E. ERLANDSSON (1) Euroopan parlamentin lausunto, annettu 25 päivänä maaliskuuta 2009 (ei vielä julkaistu virallisessa lehdessä), ja neuvoston päätös, tehty 7 päivänä heinäkuuta 2009. (2) EUVL L 186, 15. 7. 2008, s. 30. (3) EUVL L 292, 9. 11. 2001, s. 41. (4) EUVL L 21, 25. 1. 2005, s. 11. (5) Neuvoston asetus (EY) N:o 1085/2006 (EUVL L 210, 31. 7. 2006, s. 82). (6) Euroopan parlamentin ja neuvoston asetus (EY) N:o 1638/2006 (EUVL L 310, 9. 11. 2006, s. 1). (7) Euroopan parlamentin ja neuvoston asetus (EY) N:o 1905/2006 (EUVL L 378, 27. 12. 2006, s. 41). (8) Euroopan parlamentin ja neuvoston asetus (EY) N:o 1889/2006 (EUVL L 386, 29. 12. 2006, s. 1). (9) Euroopan parlamentin ja neuvoston asetus (EY) N:o 1717/2006 (EUVL L 327, 24. 11. 2006, s. 1). (10) EUVL L 317, 15. 12. 2000, s. 3. (11) EUVL L 311, 4. 12. 1999, s. 3. (12) EUVL L 293, 12. 11. 1994, s. 1. (13) EUVL L 414, 30. 12. 2006, s. 95. (14) EUVL L 301, 12. 11. 2008, s. 13. (15) Yhdistyneiden kansakuntien turvallisuusneuvoston päätöslauselman 1244 (1999) mukaisesti. LIITE I 1 JA 2 ARTIKLAN SOVELTAMISALAAN KUULUVAT ALUEET JA VALTIOT A. Liittymistä valmistelevat maat 1. Ehdokasmaat entinen Jugoslavian tasavalta Makedonia, Kroatia ja Turkki. 2. Mahdolliset ehdokasmaat Albania, Bosnia ja Hertsegovina, Kosovo sellaisena kuin se on määritetty Yhdistyneiden Kansakuntien turvallisuusneuvoston päätöslauselmassa 1244 (1999), Montenegro ja Serbia. B. Naapuruus- ja kumppanuusmaat 1. Välimeren alueen maat Algeria, Egypti, Israel, Jordania, Libanon, Libya (), Länsiranta ja Gaza, Marokko, Syyria ja Tunisia. 2. Itä-Eurooppa, Etelä-Kaukasia ja Venäjä Itä-Eurooppa: Moldovan tasavalta, Ukraina ja Valko-Venäjä () Etelä-Kaukasia: Armenia, Azerbaidžan ja Georgia Venäjä: Venäjä. C. Aasia ja Latinalainen Amerikka 1. Latinalainen Amerikka Argentiina, Bolivia, Brasilia, Chile, Costa Rica, Ecuador, El Salvador, Guatemala, Honduras, Kolumbia, Meksiko, Nicaragua, Panama, Paraguay, Peru, Uruguay ja Venezuela. 2. Aasia Aasia (Keski-Aasiaa lukuun ottamatta): Afganistan (), Bangladesh, Bhutan (), Brunei, Etelä-Korea, Filippiinit, Jemen, Kambodža (), Kiina (Hongkongin ja Macaon erityishallintoalueet mukaan luettuina), Indonesia, Intia, Irak (), Laos, Malediivit, Malesia, Mongolia, Nepal, Pakistan, Singapore, Sri Lanka, Taiwan (), Thaimaa ja Vietnam Keski-Aasia: Kazakstan, Kirgisia, Tadžikistan, Turkmenistan ja Uzbekistan. D. Etelä-Afrikka Etelä-Afrikka LIITE II Väliarviointi ja EIP:n ulkoisen valtuuden arviointia koskevat toimintaohjeet Väliarviointi Viimeistään vuonna 2010 toteutetaan laaja EIP:n ulkoista rahoitusta koskeva väliarviointi. Väliarvioinnissa hyödynnetään riippumatonta ulkoista arviointia, joka myös toimitetaan Euroopan parlamentille ja neuvostolle. Arviointi muodostaa perustan Euroopan parlamentin ja neuvoston päätökselle siitä, onko annettava mahdollinen valinnainen valtuus täydentämään tässä päätöksessä säädettyä takuuta vuoden 2010 jälkeisellä ajanjaksolla ja missä laajuudessa se on annettava, onko valtuuteen tehtävä muita muutoksia ja miten voidaan varmistaa EIP:n toimien mahdollisimman suuri lisäarvo ja tehokkuus. Komissio esittää neuvostolle ja Euroopan parlamentille viimeistään 30 päivänä huhtikuuta 2010 väliarvioinnin, jota käytetään tarvittaessa valtuuden muuttamista koskevan ehdotuksen perustana. Arvioinnin puitteet Arviointiin sisältyvät: a) arvio EIP:n ulkoisista rahoitustoimista. L_2009190SK. 01000101. xml 22. 7. 2009 SK Úradný vestník Európskej únie L 190/1 ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY č. 633/2009/ES z 13. júla 2009, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej články 179 a 181a, so zreteľom na návrh Komisie, konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (1), keďže: (1) Európska investičná banka (EIB) od roku 1963 uskutočňuje operácie mimo Spoločenstva na podporu politík Spoločenstva v oblasti vonkajších vzťahov. (2) Väčšina týchto operácií sa uskutočnila na žiadosť Rady a využívala sa pri nich záruka z rozpočtu Spoločenstva, ktorú spravuje Komisia. Posledná záruka Spoločenstva bola zriadená na obdobie rokov 2000 – 2007 rozhodnutím Rady 2008/580/ES z 23. júna 2008, ktorým sa poskytuje záruka Spoločenstva Európskej investičnej banke voči stratám pri pôžičkách na projekty mimo Spoločenstva (juhovýchodné susedné krajiny, krajiny Stredozemného mora, Latinská Amerika a Ázia a Juhoafrická republika) (2), a rozhodnutiami Rady 2001/777/ES zo 6. novembra 2001, ktorým sa poskytuje záruka Spoločenstva Európskej investičnej banke za straty vzniknuté v dôsledku poskytovania osobitných pôžičiek na vybrané environmentálne projekty v ruských prístavoch Baltického mora v rámci Severnej dimenzie (3), a 2005/48/ES z 22. decembra 2004 o záruke Spoločenstva pre Európsku investičnú banku na straty z úverov na určité druhy projektov v Rusku, na Ukrajine, v Moldavsku a v Bielorusku (4) na osobitné úverové akcie regiónov. (3) Na účely podpory vonkajšej akcie Spoločenstva a bez toho, aby sa ovplyvnil kreditný rating EIB, mala by sa EIB ponúknuť záruka z rozpočtu Spoločenstva na operácie uskutočňované mimo Spoločenstva. EIB by sa mala povzbudzovať, aby rozširovala svoje operácie mimo Spoločenstva bez využitia záruky Spoločenstva, najmä v predvstupových krajinách a stredomorských krajinách, ako aj v krajinách s investičným stupňom v iných regiónoch, pričom by sa mala objasniť povaha krytia zárukou Spoločenstva, ako aj krytie rizík politickej alebo štátnej povahy. (4) Záruka Spoločenstva by sa mala vzťahovať na straty z úverov a záruky za úvery na investičné projekty oprávnené na financovanie zo strany EIB, ktoré sa uskutočňujú v krajinách, na ktoré sa vzťahuje nástroj predvstupovej pomoci (5) (IPA), nástroj európskeho susedstva a partnerstva (6) (ENPI) a nástroj rozvojovej spolupráce (7) (DCI), ak sa uvedený úver alebo záruka poskytli v súlade s podpísanou dohodou, ktorá nestratila platnosť, ani sa nezrušila (ďalej len „finančné operácie EIB“). (5) Sumy, na ktoré sa vzťahuje záruka Spoločenstva podľa tohto rozhodnutia, by mali predstavovať stropy financovania EIB v rámci záruky Spoločenstva. Nemali by predstavovať ciele, ktoré musí EIB plniť. (6) Politika Spoločenstva v oblasti vonkajších vzťahov sa za posledné roky prepracovala a rozšírila. Týka sa to najmä predvstupovej stratégie, európskej susedskej politiky, obnovených partnerstiev s Latinskou Amerikou a juhovýchodnou Áziou, ako aj strategických partnerstiev Európskej únie s Ruskom, strednou Áziou, Čínou a Indiou. Ďalej sa to týka aj rozvojových politík Spoločenstva, ktoré sa rozšírili tak, aby zahrnuli všetky rozvojové krajiny. Tieto rozvojové politiky sú jedným z pilierov vonkajších vzťahov Spoločenstva, ktoré umožňujú riešenie prispôsobené potrebám rozvojových krajín. (7) Od roku 2007 sú vonkajšie vzťahy Spoločenstva podporované tiež novými finančnými nástrojmi, t. j. IPA, ENPI, DCI, Európskym nástrojom pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) (8) a nástrojom stability (9). (8) Finančné operácie EIB by mali byť v súlade s politikou Spoločenstva v oblasti vonkajších vzťahov vrátane konkrétnych regionálnych cieľov a mali by prispievať k všeobecnému cieľu stanovenému v článkoch 177 a 179 zmluvy, ktorým je podpora a upevňovanie demokracie a zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd a dodržiavanie medzinárodných dohôd o ochrane životného prostredia, ktorých zmluvnou stranou je Spoločenstvo. Osobitne v súvislosti s rozvojovými krajinami by finančné operácie EIB mali posilňovať trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj týchto krajín, najmä tých, ktoré sú najviac znevýhodnené, ich hladkú a postupnú integráciu do svetového hospodárstva, boj proti chudobe, všeobecný cieľ rozvoja a upevňovania demokracie a zásad právneho štátu, všeobecný cieľ dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, ako aj súlad s cieľmi, ktoré Spoločenstvo schválilo v rámci spolupráce s Organizáciou Spojených národov a s ostatnými príslušnými medzinárodnými organizáciami. Zabezpečením celkovej súdržnosti s činnosťami Spoločenstva by financovanie EIB malo dopĺňať zodpovedajúce politiky, programy a nástroje pomoci Spoločenstva v rôznych regiónoch. Súčasťou cieľov financovania EIB vo všetkých oprávnených regiónoch by okrem toho mala byť ochrana životného prostredia a energetická bezpečnosť členských štátov. Finančné operácie EIB by sa mali uskutočňovať v krajinách, v ktorých sú splnené príslušné podmienky v súlade s dohodami Spoločenstva na vysokej úrovni o politických a makroekonomických aspektoch. (9) Mal by sa posilniť dialóg o politikách medzi Komisiou a EIB, ako aj strategické plánovanie a súdržnosť medzi financovaním EIB a Komisiou. Spojenie medzi činnosťami EIB mimo Spoločenstva a politikami Spoločenstva by sa malo posilniť prostredníctvom zlepšenej spolupráce medzi EIB a Komisiou na centrálnej úrovni, ako i v teréne. Takáto posilnená koordinácia by mala okrem iného zahŕňať včasné vzájomné konzultácie týkajúce sa politických záležitostí, prípravy dokumentov s významom pre obidve strany a rozpracovaných projektov. Zvlášť dôležité sú včasné konzultácie o strategických plánovacích dokumentoch, ktoré vypracovala Komisia alebo EIB na účely dosiahnutia maximálnej synergie medzi činnosťami EIB a Komisie a merania pokroku pri plnení príslušných cieľov politiky Spoločenstva. (10) Pokiaľ ide o predvstupové krajiny, financovanie EIB v týchto krajinách by malo odrážať priority stanovené v prístupových a európskych partnerstvách, stabilizačných a asociačných dohodách a rokovaniach so Spoločenstvom. Zameranie opatrení Spoločenstva na západnom Balkáne by sa postupne malo presunúť z obnovy na predvstupovú podporu. V tejto súvislosti by sa aktivity EIB takisto mali zamerať na podporu budovania inštitúcií, v prípade potreby v spolupráci s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami pôsobiacimi v regióne. Počas obdobia 2007 – 2011 by sa financovanie kandidátskych krajín (Chorvátska, Turecka a Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko) malo stále viac uskutočňovať v rámci predvstupového mechanizmu sprístupneného EIB, ktorý by sa časom mal rozšíriť na potenciálne kandidátske krajiny západného Balkánu v súlade s pokrokom ich predvstupového procesu. (11) Pokiaľ ide o krajiny, na ktoré sa vzťahuje ENPI, EIB by mala pokračovať a upevňovať svoju činnosť, pokiaľ ide o oblasť Stredomoria, s prioritným zameraním na rozvoj súkromného sektora. V tejto súvislosti je potrebná spolupráca partnerských krajín v záujme zlepšenia rozvoja súkromného sektora a podpory štrukturálnej reformy, najmä reformy finančného sektora, ako aj iné opatrenia na uľahčenie činnosti EIB, najmä na zabezpečenie možnosti EIB vydávať dlhopisy na domácich trhoch. Pokiaľ ide o východnú Európu, južný Kaukaz a Rusko, EIB by mala posilniť svoje aktivity v dotknutých krajinách v súlade s príslušnými podmienkami v súlade s dohodami Spoločenstva na vysokej úrovni o politických a makroekonomických aspektoch s danou krajinou. V tomto regióne by EIB mala financovať projekty osobitného záujmu Spoločenstva v oblasti dopravy, energetiky, telekomunikácií a environmentálnej infraštruktúry. Mali by sa uprednostniť projekty na rozšírených hlavných osiach transeurópskej siete, projekty s cezhraničným významom pre jeden alebo viacero členských štátov a veľké projekty, ktoré sú prínosom pre regionálnu integráciu na základe zvýšenej prepojenosti. V oblasti životného prostredia by EIB mala v Rusku zvlášť uprednostniť projekty v rámci partnerstva v oblasti životného prostredia pre Severnú dimenziu. V sektore energetiky sú zvlášť dôležité projekty týkajúce sa strategického zásobovania energiou a prepravy energie v súlade s politickým cieľom Spoločenstva diverzifikovať energetické zdroje a zabezpečiť stabilné a isté zásoby pre spotrebiteľov. EIB by mala vykonávať finančné operácie v tomto regióne v úzkej spolupráci s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR), najmä v súlade s podmienkami trojstranného memoranda o porozumení medzi Komisiou, EIB a EBOR. (12) Financovanie EIB v krajinách Ázie a Latinskej Ameriky sa progresívne zosúladí so stratégiou spolupráce Únie v týchto regiónoch a doplní nástroje financované z rozpočtových zdrojov Spoločenstva. EIB by sa mala snažiť postupne rozširovať svoje činnosti na väčší počet krajín v týchto regiónoch vrátane menej prosperujúcich krajín. Financovanie EIB v krajinách Ázie a Latinskej Ameriky by sa na podporu cieľov Spoločenstva malo zameriavať na udržateľnosť životného prostredia (aj na zmierňovanie zmeny klímy) a na projekty energetickej bezpečnosti, ako aj na pokračujúcu podporu prítomnosti Únie v Ázii a Latinskej Amerike prostredníctvom priamych zahraničných investícií a prenosu technológií a know-how. EIB by mala v záujme nákladovej efektívnosti tiež spolupracovať priamo s miestnymi spoločnosťami, a to najmä v oblasti udržateľnosti životného prostredia a energetickej bezpečnosti. Ciele financovania EIB v Ázii a Latinskej Amerike sa opätovne preskúmajú v rámci strednodobého preskúmania. (13) V strednej Ázii by sa EIB mala sústrediť na veľké projekty zásobovania energiou a prepravy energie, ktoré takisto slúžia energetickým záujmom Spoločenstva a sú v súlade s politickými cieľmi Spoločenstva zameranými na diverzifikáciu zdrojov energie a na kjótske požiadavky, ako aj na zlepšovanie ochrany životného prostredia a podporujú ich. Financovanie EIB v strednej Ázii by sa malo vykonávať v úzkej spolupráci s EBOR, najmä podľa podmienok trojstranného memoranda o porozumení medzi Komisiou, EIB a EBOR. (14) Na doplnenie svojich činností podľa Dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej (10) (dohoda z Cotonou) pre dotknuté krajiny by sa EIB mala v Južnej Afrike zamerať na projekty infraštruktúry verejného záujmu (vrátane infraštruktúry obcí, zásobovania energiou a vodou) a na podporu súkromného sektora vrátane malých a stredných podnikov. Vykonávanie ustanovení o hospodárskej spolupráci v rámci Dohody o obchode, rozvoji a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej (11) bude ďalej podporovať aktivity EIB v tomto regióne. (15) Na účely posilnenia súdržnosti celkovej podpory Spoločenstva v dotknutých regiónoch by sa mali hľadať možnosti, ako vhodne kombinovať financovanie EIB s rozpočtovými zdrojmi Spoločenstva, podľa potreby vo forme grantovej podpory, rizikového kapitálu a dotácií úrokových sadzieb spolu s technickou pomocou pri vypracovávaní a realizácii projektov alebo zlepšovaní právneho a regulačného rámca prostredníctvom IPA, ENPI, nástroja stability, EIDHR a pre Južnú Afriku prostredníctvom DCI. (16) EIB už úzko spolupracuje s medzinárodnými finančnými inštitúciami a s európskymi dvojstrannými inštitúciami. Táto spolupráca sa riadi regionálnymi memorandami o porozumení, ktoré by mali schvaľovať riadiace orgány EIB. V rámci svojich finančných operácií mimo Spoločenstva, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto rozhodnutia, by sa EIB mala snažiť o ďalšie zlepšenie koordinácie a spolupráce s medzinárodnými finančnými inštitúciami a prípadne aj s európskymi dvojstrannými inštitúciami vrátane prípadnej spolupráce v oblasti sektorových podmienok, zvýšeného využívania spolufinancovania a účasti spolu s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami na celosvetových iniciatívach, ako je podpora koordinácie a efektívnosti pomoci. (17) Malo by sa posilniť podávanie správ a prenos informácií medzi EIB a Komisiou o finančných operáciách EIB. Na základe informácií prijatých od EIB by Komisia mala predkladať každý rok Európskemu parlamentu a Rade správu o finančných operáciách EIB uskutočnených podľa tohto rozhodnutia. Správa by mala predovšetkým zahŕňať strategické dokumenty a mala by obsahovať oddiel o pridanej hodnote v súlade s politikami Spoločenstva a oddiel o spolupráci s Komisiou, inými medzinárodnými finančnými inštitúciami a bilaterálnymi darcami vrátane oddielu o spolufinancovaní. (18) Záruka Spoločenstva zriadená týmto rozhodnutím by sa mala vzťahovať na finančné operácie EIB podpísané v období od 1. februára 2007 do 31. októbra 2011. EIB a Komisia by mali pripraviť strednodobé preskúmanie tohto rozhodnutia, aby tak zhodnotili vývoj počas prvej polovice uvedeného obdobia. Toto preskúmanie by malo zahŕňať najmä externé hodnotenie, ktorého rámec je uvedený v prílohe II. (19) Finančné operácie EIB by sa naďalej mali riadiť v súlade s pravidlami a postupmi EIB vrátane primeraných kontrolných opatrení, ako aj v súlade s príslušnými pravidlami a postupmi týkajúcimi sa Európskeho dvora audítorov a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF). (20) Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (ďalej len „garančný fond“) zriadený nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2728/94 (12) by mal naďalej poskytovať likvidnú rezervu pre rozpočet Spoločenstva na straty z finančných operácií EIB. (21) EIB by mala po konzultácii s Komisiou vypracovať orientačný viacročný plán s uvedením objemu podpísaných finančných operácií EIB, aby sa zabezpečilo primerané rozpočtové plánovanie tvorby rezerv garančného fondu. Komisia by mala zohľadniť tento plán v pravidelnom rozpočtovom plánovaní predloženom rozpočtovému orgánu. (22) Rozsudkom zo 6. novembra 2008 v prípade C-155/07 (Parlament/Rada) Súdny dvor Európskych spoločenstiev zrušil rozhodnutie Rady 2006/1016/ES z 19. decembra 2006, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva (13). Rozhodnutie 2006/1016/ES sa rozhodnutím Rady 2008/847/ES zo 4. novembra 2008 o oprávnenosti krajín strednej Ázie podľa rozhodnutia 2006/1016/ES (14) rozšírilo na päť krajín strednej Ázie (konkrétne Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan). (23) Súdny dvor však nariadil, aby sa účinky rozhodnutia 2006/1016/ES zachovali pre finančné opatrenia EIB, ktoré boli dohodnuté pred nadobudnutím účinnosti nového rozhodnutia, prijatého v lehote dvanástich mesiacov od dátumu vydania tohto rozsudku na základe zodpovedajúceho právneho základu, a to článkov 179 a 181a zmluvy. Z tohto rozsudku vyplýva, že spolurozhodovací postup sa bude uplatňovať na aktiváciu doplnkového mandátu, oprávnenosť krajín uvedených v prílohe I a pozastavenie nového financovania EIB v určitej krajine v prípade vážnych obáv v súvislosti s politickou alebo hospodárskou situáciou. (24) Preto by sa malo prijať nové rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady s cieľom poskytnúť stálu nezmenenú záruku pre príslušné finančné operácie EIB mimo Spoločenstva. (25) Malo by sa však dosiahnuť rýchle prijatie tohto rozhodnutia, pričom sa zabezpečí úplné dodržanie všetkých výsadných právomocí Európskeho parlamentu. Z tohto dôvodu by mala Komisia do 30. apríla 2010 predložiť návrh nového rozhodnutia, ktoré by okrem iného zohľadnilo závery strednodobého preskúmania. (26) Návrh nového rozhodnutia by sa mal zaoberať okrem iného otázkou posilnenej kontroly zo strany Európskeho parlamentu a Rady vo vzťahu ku všetkým rozpočtovým a politickým rozhodnutiam, ktoré chce prijať EIB a Komisia podľa tohto nového rozhodnutia, otázkou transparentnosti celého finančného mechanizmu a otázkou obmedzenia záruky Spoločenstva v porovnaní s vyplatenými rozpočtovými prostriedkami, ROZHODLI TAKTO: Článok 1 Záruka a stropy 1. Spoločenstvo poskytuje Európskej investičnej banke (EIB) celkovú záruku (ďalej len „záruka Spoločenstva“) za platby, ktoré sa EIB neuhradili, ale ktoré sú jej splatné v súvislosti s úvermi a zárukami za úvery na investičné projekty oprávnené na financovanie zo strany EIB, uskutočnené v krajinách, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, ak sa uvedený úver alebo záruka za úver poskytli v súlade s podpísanou dohodou, ktorej platnosť neuplynula ani nebola zrušená (ďalej len „finančné operácie EIB“), a v súlade s pravidlami a postupmi EIB a na podporu príslušných cieľov vonkajšej politiky Spoločenstva. 2. Záruka Spoločenstva sa obmedzuje na 65 % súhrnnej sumy vyplatených úverov a poskytnutých záruk v rámci finančných operácií EIB, zníženej o splatené sumy a zvýšenej o všetky súvisiace sumy. 3. Maximálny strop finančných operácií EIB počas obdobia 2007 – 2013, znížený o zrušené sumy, nepresahuje 27 800 000 000 EUR. Tento maximálny strop sa rozdelí na dve časti: a) základný strop predstavujúci fixnú maximálnu sumu 25 800 000 000 EUR, ktorej regionálne rozdelenie je vymedzené v odseku 4 a ktorá pokrýva celé obdobie 2007 – 2013; b) doplnkový mandát vo výške 2 000 000 000 EUR. O aktivácii celej tejto doplnkovej sumy alebo jej časti a o jej regionálnom rozdelení rozhodne Európsky parlament a Rada v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy; rozhodnutie bude založené na výsledku strednodobého preskúmania ustanoveného v článku 9. 4. Základný strop uvedený v odseku 3 písm. a) sa rozdelí na tieto záväzné regionálne stropy: a) predvstupové krajiny: 8 700 000 000 EUR; b) krajiny susedstva a partnerstva: 12 400 000 000 EUR, rozdelené do týchto orientačných podstropov: i) stredomorské krajiny: 8 700 000 000 EUR; ii) východná Európa, južný Kaukaz a Rusko: 3 700 000 000 EUR; c) Ázia a Latinská Amerika: 3 800 000 000 EUR, rozdelené do týchto orientačných podstropov: i) Latinská Amerika: 2 800 000 000 EUR; ii) Ázia (vrátane strednej Ázie): 1 000 000 000 EUR; d) Juhoafrická republika: 900 000 000 EUR. 5. Riadiace orgány EIB sa môžu rozhodnúť v rámci regionálnych stropov, že medzi podstropy prerozdelia sumu do výšky 10 % regionálneho stropu. 6. Záruka Spoločenstva pokrýva finančné operácie EIB podpísané v období od 1. februára 2007 do 31. októbra 2011. Na finančné operácie EIB podpísané podľa rozhodnutí 2006/1016/ES a 2008/847/ES sa naďalej vzťahujú záruky Spoločenstva podľa tohto rozhodnutia. 7. Ak do uplynutia obdobia uvedeného v odseku 6 Európsky parlament a Rada neprijmú rozhodnutie, ktorým sa poskytuje EIB nová záruka Spoločenstva na jej finančné operácie mimo Spoločenstva, uvedené obdobie sa automaticky predlžuje o šesť mesiacov. Článok 2 Krajiny, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie 1. Zoznam krajín, ktoré sú oprávnené alebo potenciálne oprávnené na financovanie EIB v rámci záruky Spoločenstva, je uvedený v prílohe I. 2. Pokiaľ ide o krajiny uvedené v prílohe I a označené „“ a o ostatné krajiny neuvedené v prílohe I, o oprávnenosti takejto krajiny na financovanie EIB so zárukou Spoločenstva rozhoduje Európsky parlament a Rada jednotlivo v každom prípade v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy. 3. Záruka Spoločenstva sa vzťahuje len na finančné operácie EIB uskutočňované v krajinách, ktoré s EIB uzavreli rámcovú dohodu s ustanovením právnych podmienok, podľa ktorých sa majú takéto operácie uskutočňovať. 4. V prípade vážnych obáv súvisiacich s politickou alebo hospodárskou situáciou v konkrétnej krajine môže Európsky parlament a Rada rozhodnúť o pozastavení nového financovania EIB so zárukou Spoločenstva v tejto krajine v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy. 5. Záruka Spoločenstva sa nevzťahuje na finančné operácie EIB v konkrétnej krajine, ak dohoda týkajúca sa takýchto operácií bola podpísaná po pristúpení tejto krajiny k Európskej únii. Článok 3 Súlad s politikami Spoločenstva 1. Súlad vonkajších činností EIB s cieľmi vonkajšej politiky Spoločenstva sa zlepší na účely maximálnej synergie medzi financovaním EIB a rozpočtovými zdrojmi Európskej únie, a to najmä pravidelným a systematickým dialógom a včasnými konzultáciami o: a) strategických dokumentoch vypracovaných Komisiou, ako sú napríklad strategické dokumenty pre krajiny a regióny, akčné plány a predvstupové dokumenty; b) dokumentoch strategického plánovania EIB a rozpracovaných projektoch; c) ostatných politických a operačných aspektoch. 2. Spolupráca je v rámci jednotlivých regiónov rozdielna a zohľadňuje úlohu EIB, ako aj politiku Spoločenstva v každom regióne. 3. Finančná operácia EIB nie je krytá zárukou Spoločenstva, ak Komisia predloží záporné stanovisko k takejto operácii v rámci postupu ustanoveného v článku 21 štatútu EIB. 4. Súlad finančných operácií EIB a cieľov vonkajšej politiky Spoločenstva sa sleduje podľa článku 6. Článok 4 Spolupráca s inými medzinárodnými finančnými inštitúciami 1. Finančné operácie EIB sa podľa potreby čoraz viac vykonávajú v spolupráci medzi EIB a inými medzinárodnými finančným inštitúciami alebo európskymi dvojstrannými inštitúciami a/alebo formou spolufinancovania zo strany EIB a iných medzinárodných finančných inštitúcií alebo európskych dvojstranných inštitúcií, aby sa maximalizovala synergia, spolupráca a efektívnosť a aby sa zabezpečilo primerané rozdelenie rizík a jednotné podmienky pre daný projekt a sektor. 2. Spoluprácu uvedenú v odseku 1 uľahčuje koordinácia uskutočňovaná najmä v kontexte memoranda o porozumení, v prípade potreby medzi Komisiou, EIB a hlavnými medzinárodnými finančnými inštitúciami alebo európskymi dvojstrannými inštitúciami, ktoré pôsobia v jednotlivých regiónoch. 3. Spolupráca s medzinárodnými finančným inštitúciami a ostatnými darcami sa vyhodnotí pri strednodobom preskúmaní ustanovenom v článku 9. Článok 5 Finančné krytie a podmienky záruky Spoločenstva 1. Pri finančných operáciách EIB, ktoré sa uzavrú so štátom alebo za ktoré ručí štát, ako aj pri ostatných finančných operáciách EIB uzavretých s regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo štátnymi a/alebo štátom kontrolovanými verejnými podnikmi alebo inštitúciami, kde sa pre tieto finančné operácie EIB uskutočnilo príslušné posúdenie úverového rizika EIB a zohľadnila sa situácia úverového rizika v dotknutej krajine, záruka Spoločenstva kryje všetky platby, ktoré EIB neboli uhradené, ale ktoré sú splatné („komplexná záruka“). Na účely tohto článku a článku 6 ods. 4 pojem štát zahŕňa Predjordánsko a pásmo Gazy, ktoré zastupuje Palestínska samospráva, a Kosovo (15) zastúpené Misiou Organizácie Spojených národov pre dočasnú správu. 2. Pri finančných operáciách EIB s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, sa záruka Spoločenstva vzťahuje na všetky platby, ktoré EIB neboli uhradené, ale ktoré sú splatné, ak bolo neuhradenie spôsobené naplnením jedného z týchto politických rizík („záruka na politické riziká“): a) neprevoditeľnosť meny; b) vyvlastnenie; c) vojna alebo občianske nepokoje; d) odoprenie spravodlivosti pri nedodržaní zmluvy. Článok 6 Podávanie správ a účtovníctvo 1. Komisia každý rok predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o finančných operáciách EIB uskutočňovaných podľa tohto rozhodnutia. Správa obsahuje posúdenie vplyvu a účinnosti finančných operácií EIB na úrovni projektu, sektora, krajiny a regiónu, ako aj prispenie finančných operácií EIB k plneniu cieľov vonkajšej politiky Spoločenstva pri zohľadnení operačných cieľov EIB. Rovnako zahŕňa posúdenie rozsahu spolupráce medzi EIB a Komisiou a medzi EIB a ostatnými medzinárodnými finančnými inštitúciami a dvojstrannými darcami. 2. Na účely odseku 1 EIB predkladá Komisii ročné správy o finančných operáciách EIB uskutočňovaných podľa tohto rozhodnutia a o plnení cieľov vonkajšej politiky Spoločenstva vrátane spolupráce s ostatnými medzinárodnými finančnými inštitúciami. 3. EIB predkladá Komisii štatistické, finančné a účtovné údaje o každej finančnej operácii EIB, ktoré sú potrebné na plnenie povinností podávať správy alebo na zodpovedanie požiadaviek Európskeho dvora audítorov, ako aj audítorskú správu o neuhradených sumách finančných operácií EIB. 4. Na účely zúčtovania Komisie a podávania správ o rizikách, ktoré sú kryté komplexnou zárukou, EIB poskytuje Komisii posúdenie rizík EIB a informácie o bonite finančných operácií EIB s veriteľmi alebo ručiteľmi inými ako štáty. 5. EIB predkladá informácie uvedené v odsekoch 2, 3 a 4 na vlastné náklady. Článok 7 Vymáhanie platieb uskutočnených Komisiou 1. Ak Komisia uskutoční platbu v rámci záruky Spoločenstva, EIB v mene a na účet Komisie realizuje vymáhanie pohľadávok za uhradené sumy. 2. EIB a Komisia uzavrú dohodu s podrobnými ustanoveniami a postupmi na vymáhanie pohľadávok najneskôr v deň uzavretia dohody uvedenej v článku 8. Článok 8 Dohoda o záruke EIB a Komisia uzavrú dohodu o záruke s podrobnými ustanoveniami a postupmi týkajúcimi sa záruky Spoločenstva. Článok 9 Preskúmanie 1. Komisia do 30. apríla 2010 predloží Európskemu parlamentu a Rade strednodobú správu o uplatňovaní tohto rozhodnutia spolu s návrhom na jeho zmenu a doplnenie, ktorý sa bude okrem iného opierať o externé hodnotenie, ktorého rámec je uvedený v prílohe II k tomuto rozhodnutiu. 2. Komisia predloží záverečnú správu o uplatňovaní tohto rozhodnutia do 31. júla 2013. Článok 10 Zrušenie Rozhodnutie 2008/847/ES sa týmto zrušuje. Článok 11 Nadobudnutie účinnosti Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. V Bruseli 13. júla 2009 Za Európsky parlament predseda H. -G. PÖTTERING Za Radu predseda E. ERLANDSSON (1) Stanovisko Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 7. júla 2009. (2) Ú. v. EÚ L 186, 15. 7. 2008, s. 30. (3) Ú. v. ES L 292, 9. 11. 2001, s. 41. (4) Ú. v. EÚ L 21, 25. 1. 2005, s. 11. (5) Nariadenie Rady (ES) č. 1085/2006 (Ú. v. EÚ L 210, 31. 7. 2006, s. 82). (6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 (Ú. v. EÚ L 310, 9. 11. 2006, s. 1). (7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 (Ú. v. EÚ L 378, 27. 12. 2006, s. 41). (8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 (Ú. v. EÚ L 386, 29. 12. 2006, s. 1). (9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1717/2006 (Ú. v. EÚ L 327, 24. 11. 2006, s. 1). (10) Ú. v. ES L 317, 15. 12. 2000, s. 3. (11) Ú. v. ES L 311, 4. 12. 1999, s. 3. (12) Ú. v. ES L 293, 12. 11. 1994, s. 1. (13) Ú. v. EÚ L 414, 30. 12. 2006, s. 95. (14) Ú. v. EÚ L 301, 12. 11. 2008, s. 13. (15) Podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1244 (1999). PRÍLOHA I REGIÓNY A KRAJINY, NA KTORÉ SA VZŤAHUJÚ ČLÁNKY 1 A 2 A. Predvstupové Krajiny 1. Kandidátske krajiny Chorvátsko, Turecko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko 2. Potenciálne kandidátske krajiny Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko, Kosovo podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov 1244 (1999) B. Krajiny Susedstva A Partnerstva 1. Stredomorské krajiny Alžírsko, Egypt, Predjordánsko a pásmo Gazy, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbya(), Maroko, Sýria, Tunisko 2. Východná Európa, južný Kaukaz a Rusko východná Európa: Moldavská republika, Ukrajina, Bielorusko() južný Kaukaz: Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko Rusko: Rusko C. Ázia A Latinská Amerika 1. Latinská Amerika Argentína, Bolívia, Brazília, Čile, Kolumbia, Kostarika, Ekvádor, Salvádor, Guatemala, Honduras, Mexiko, Nikaragua, Panama, Paraguaj, Peru, Uruguaj, Venezuela 2. Ázia Ázia (bez strednej Ázie): Afganistan(), Bangladéš, Bhután(), Brunej, Kambodža(), Čína (aj zvláštne správne regióny Hongkong a Macao), India, Indonézia, Irak(), Južná Kórea, Laos, Malajzia, Maldivy, Mongolsko, Nepál, Pakistan, Filipíny, Singapur, Srí Lanka, Taiwan(), Thajsko, Vietnam, Jemen Stredná Ázia: Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan D. Južná Afrika Južná Afrika PRÍLOHA II Strednodobé preskúmanie a rámec hodnotenia mandátu EIB na poskytovanie vonkajších úverov Strednodobé preskúmanie Do roku 2010 sa vykoná podrobné strednodobé preskúmanie týkajúce sa poskytovania vonkajších úverov EIB. Toto preskúmanie bude vychádzať z nezávislého externého hodnotenia, ktoré sa predloží aj Európskemu parlamentu a Rade. Na základe preskúmania Európsky parlament a Rada dospejú k rozhodnutiu, či a v akom rozsahu by sa mal uvoľniť doplnkový mandát na zvýšenie záruky podľa tohto rozhodnutia na obdobie po roku 2010, či by sa pri tomto mandáte mali urobiť ďalšie zmeny a ako zabezpečiť čo najvyššiu pridanú hodnotu a efektívnosť operácií EIB. Do 30. apríla 2010 Komisia predloží strednodobú správu o preskúmaní Európskemu parlamentu a Rade ako základ pre akýkoľvek návrh zmeny a doplnenia mandátu. Rámec hodnotenia Bude zahŕňať: a) hodnotenie činností EIB súvisiacich s poskytovaním vonkajších úverov. Časti hodnotenia sa vykonajú v spolupráci s oddeleniami EIB a Komisie zodpovednými za hodnotenie; b) posúdenie širšieho vplyvu poskytovania vonkajších úverov EIB na interakciu s ostatnými medzinárodnými finančnými inštitúciami a inými zdrojmi financovania. Na hodnotenie bude dozerať a bude ho riadiť riadiaci výbor, ktorý bude pozostávať z niekoľkých odborníkov vymenovaných Radou guvernérov EIB, ďalej zo zástupcu EIB a zástupcu Komisie. Riadiacemu výboru bude predsedať jeden z týchto odborníkov. Riadiacemu výboru budú pomáhať oddelenia EIB a Komisie zodpovedné za hodnotenie a externí odborníci. Týchto externých odborníkov vyberie Komisia na základe výberového konania. Riadiaci výbor sa bude konzultovať vo veci kompetencií a kritérií pre výber externých odborníkov. Náklady spojené s externými odborníkmi bude znášať Komisia a budú uhradené z rozpočtového riadku pre plánovanie tvorby rezerv garančného fondu. Záverečnú hodnotiacu správu predloží riadiaci výbor. V správe sa zo zozbieraných informácií vyvodia jasné závery s cieľom poskytnúť nevyhnutné informácie pre rozhodnutie v rámci strednodobého preskúmania, pokiaľ ide o uvoľnenie doplnkovej časti na zostávajúce obdobie trvania mandátu a o regionálne rozdelenie akéhokoľvek dodatočného financovania. Rozsah hodnotenia Hodnotenie bude pokrývať predchádzajúce mandáty (2000 – 2006) a prvé roky mandátu na roky 2007 – 2013, do konca roku 2009. Preskúma objemy financovania projektov a úhrady za každú krajinu, ako aj technickú pomoc a operácie rizikového kapitálu. Pri hodnotení sa zvážia vplyvy na úrovni projektu, sektora, regiónu a krajiny a jeho závery budú vychádzať z: a) hĺbkového hodnotenia významu a výkonnosti (účinnosť, efektívnosť a udržateľnosť) operácií EIB v porovnaní s ich konkrétnymi regionálnymi cieľmi, ktoré boli pôvodne určené v rámci príslušných vonkajších politík Spoločenstva, ako aj ich pridanej hodnoty (vykoná sa v spolupráci s oddelením EIB zodpovedným za hodnotenie a útvarmi Komisie); b) posúdenia súladu s príslušnými vonkajšími politikami a stratégiami Spoločenstva a zásadou doplnkovosti a pridanej hodnoty operácií EIB v prvých rokoch mandátu na roky 2007 – 2013 v rámci konkrétnych regionálnych cieľov ustanovených na roky 2007 – 2013 a v rámci zodpovedajúcich ukazovateľov výkonnosti, ktoré ustanoví EIB (vykoná sa v spolupráci s oddelením EIB zodpovedným za hodnotenie a útvarmi Komisie); c) analýzy finančných potrieb príjemcov, ich absorbčnej kapacity a dostupnosti iných zdrojov súkromného alebo verejného financovania príslušných investícií; d) posúdenia spolupráce a súdržnosti činností medzi EIB a Komisiou; e) posúdenia spolupráce a synergií medzi EIB a medzinárodnými a dvojstrannými finančnými inštitúciami a agentúrami. L_2009190DE. 01000101. xml 22. 7. 2009 DE Amtsblatt der Europäischen Union L 190/1 BESCHLUSS Nr. 633/2009/EG DES EUROPÄISCHEN PARLAMENTS UND DES RATES vom 13. Juli 2009 über eine Garantieleistung der Gemeinschaft für etwaige Verluste der Europäischen Investitionsbank aus Darlehen und Darlehensgarantien für Vorhaben außerhalb der Gemeinschaft DAS EUROPÄISCHE PARLAMENT UND DER RAT DER EUROPÄISCHEN UNION — gestützt auf den Vertrag zur Gründung der Europäischen Gemeinschaft, insbesondere auf die Artikel 179 und 181a, auf Vorschlag der Kommission, gemäß dem Verfahren des Artikels 251 des Vertrags (1), in Erwägung nachstehender Gründe: (1) Seit 1963 führt die Europäische Investitionsbank („EIB“) Finanzierungen außerhalb der Gemeinschaft zur Unterstützung der Außenpolitik der Gemeinschaft durch. (2) Die meisten dieser Transaktionen wurden auf Ersuchen des Rates durchgeführt und stützten sich auf eine Haushaltsgarantie der Gemeinschaft, die von der Kommission verwaltet wurde. Zuletzt wurde die Gemeinschaftsgarantie durch den Beschluss 2008/580/EG des Rates vom 23. Juni 2008 über eine Garantieleistung der Gemeinschaft für etwaige Verluste der Europäischen Investitionsbank aus Darlehen für Vorhaben außerhalb der Gemeinschaft (südöstliche Nachbarländer, Mittelmeerländer, Lateinamerika und Asien sowie Republik Südafrika) (2) sowie durch die Beschlüsse 2001/777/EG des Rates vom 6. November 2001 über eine Garantie der Gemeinschaft für etwaige Verluste der Europäischen Investitionsbank aus einer Darlehenssonderaktion für ausgewählte Umweltprojekte im russischen Ostseebecken im Rahmen der Nördlichen Dimension (3) und 2005/48/EG des Rates vom 22. Dezember 2004 über eine Garantieleistung der Gemeinschaft für etwaige Verluste der Europäischen Investitionsbank aus Darlehen für bestimmte Vorhaben in Russland, der Ukraine, der Republik Moldau und Belarus (4) für die regionale Darlehenstätigkeit für den Zeitraum von 2000 bis 2007 gewährt. (3) Im Hinblick auf die Unterstützung der Außenpolitik der Gemeinschaft ohne Beeinträchtigung der Bonität der EIB sollte der EIB eine Haushaltsgarantie der Gemeinschaft für Transaktionen außerhalb der Gemeinschaft gewährt werden. Die EIB sollte dabei unterstützt werden, ihre Finanzierungstätigkeit außerhalb der Gemeinschaft ohne Inanspruchnahme der Gemeinschaftsgarantie auszubauen, insbesondere in den Heranführungsländern und in den Ländern des Mittelmeerraums sowie in investitionswürdigen Ländern in anderen Regionen, wobei die Art der Risikodeckung der Gemeinschaftsgarantie im Sinne einer Abdeckung politischer und staatlicher Risiken präzisiert werden sollte. (4) Die Gemeinschaftsgarantie sollte Verluste aus Darlehen und Darlehensgarantien für seitens der EIB förderfähige Investitionsprojekte in Ländern abdecken, in denen das Instrument für Heranführungshilfe (5) („IPA“), das Europäische Nachbarschafts- und Partnerschaftsinstrument (6) („ENPI“) und das Instrument für Entwicklungszusammenarbeit (7) („DCI“) zur Anwendung kommen, wenn das jeweilige Darlehen bzw.	27,977	1
2013/02004R0809-20130828/02004R0809-20130828_SK.txt_5	Eurlex	Open Government	CC-By	2,013	None	None	Spoken	7,983	20,956	Spôsob a lehoty na zaplatenie cenných papierov a na doručenie cenných papierov. 29.1.8. Úplný popis spôsobu a času akým sa výsledky ponuky zverejnenia. 29.1.9. Postup uplatňovania akéhokoľvek predkupného práva, prevoditeľnosť práv upisovania a nakladanie s nevykonanými právami upisovania 29.2. Plán distribúcie a prideľovanie 29.2.1. Rôzne kategórie potenciálnych investorov, ktorým sa cenné papiere ponúkajú. Ak sa ponuka realizuje súčasne na trhoch dvoch alebo viacerých krajín a ak bola alebo je rezervovaná pre niektoré z nich časť emisie, uvedie sa každá takáto časť tranže. 29.2.2. Pokiaľ je to emitentovi známe, tak sa uvedie, či hlavní akcionári alebo členovia riadiacich, dozorných alebo správnych orgánov emitenta zamýšľali upisovať v ponuke, alebo či ktorákoľvek osoba zamýšľa upisovať viac ako päť percent ponuky. 29.2.3. Uvedenie predbežného rozdelenia novej emisie: 29.2.3.1. rozdelenie ponuky na časti emisie, vrátane inštitucionálnych, maloobchodných a zamestnaneckých častí emisie a akýchkoľvek iných častí emisie; 29.2.3.2 podmienky, za ktorých sa môže použiťspäťvzatie (claw-back), maximálna výška takéhoto postupného späťvzatia (claw-back) a všetky uplatniteľné minimálne percentá pre jednotlivé časti emisie; 29.2.3.3. spôsob prideľovania, ktorý sa použije pre maloobchodnú alebo zamestnaneckú časť emisie v prípade prevahy záujmu nad ponukou u o tieto časti emisie; 29.2.3.4. popis vopred stanoveného preferenčného režimu, ktorý sa má poskytnúť určitým triedam investorov alebo určitým spriazneným skupinám (vrátane programov pre priateľov a rodiny) pri prideľovaní, percento ponuky rezervovanej pre takýto preferenčný režim a kritérií pre začlenenie takýchto tried alebo skupín; 29.2.3.5. či môže byť režim upisovaní alebo ponúk na upisovanie pri rozdeľovaní stanovený na základe toho, cez ktorú alebo prostredníctvom ktorej firmy sa realizujú; 29.2.3.6. cieľové minimálne pridelenia v rámci maloobchodnej časti emisie, ak existuje; 29.2.3.7. podmienky uzatvorenia ponuky ako aj dátum, ku ktorému môže byť ponuka najskôr uzavretá; 29.2.3.8. či sú alebo či nie sú povolené viacnásobné upisovania, a ak nie sú, ako sa bude zaobchádzať s akýmikoľvek viacnásobnými upisovaniami. 29.2.3.9. postup oznámenia žiadateľom o pridelenom množstve a informácia o tom, či možno začať obchodovanie pred oznámením; 29.2.4. nadmerné prideľovanie a „green shoe“ opcie; 29.2.4.1. existencia a veľkosť akejkoľvek možnosti nadmerného pridelenia a/alebo „green shoe“ opcie; 29.2.4.2. doba existencie možnosti nadmerného pridelenia a/alebo „green shoe“ opcie; 29.2.4.3. všetky podmienky na využitie možností nadmerného pridelenia alebo realizácie „green shoe“ opcie. 29.3. Tvorba cien 29.3.1. Informácia o cene, za ktorú budú cenné papiere ponúkané. Ak cena nie je známa alebo ak neexistuje žiadny stály a/alebo likvidný trh pre cenné papiere, uvedie sa spôsob stanovovania ponukovej ceny, vrátane vyhlásení o tom, kto stanovil kritériá alebo kto je formálne zodpovedný za stanovenie. Inromácia o výške všetkých výdavkov a daní, špecificky účtovaných upisovateľovi alebo kupujúcemu. 29.3.2. Proces odhalenia ponukovej ceny. 29.3.3. Ak existuje alebo by mohla existovať významná nerovnosť medzi verejnou ponukovou cenou a skutočnými hotovostnými nákladmi, pre členov správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov alebo pre riadiacich pracovníkov alebo pre pridružené osoby, na cenné papiere, nimi nadobudnuté v rámci transakcií počas posledného roka, alebo na ktorých nadobudnutie majú právo, zahrnie sa porovnanie verejného príspevku v navrhovanej verejnej ponuke so skutočnými hotovostnými príspevkami takýchto osôb. 29.4. Umiestňovanie a upisovanie 29.4.1. Meno a adresa koordinátora (koordinátorov) globálnej ponuky a jednotlivých častí ponuky a, pokiaľ sú známe emitentovi alebo ponúkajúcemu, umiestňovateľov v rôznych krajinách, v ktorých sa ponuka realizuje. 29.4.2. Mená a adresy všetkých platobných agentov a depozitných agentov v každej krajine. 29.4.3. Mená a adresy subjektov, s ktorými bolo dohodnuté upisovanie emisie na základe pevného záväzku a mená a adresy subjektov, s ktorými bolo dohodnuté umiestnenie emisie bez pevného záväzku alebo na základe dojednaní typu „najlepšia snaha“. Označenie podstatných a rozhodujúcich charakteristík dohôd, vrátane kvót. Ak nie je upisovaná celá emisia, vyhlásenie o nekrytej časti. Informácia o celkovej provízii za upisovanie a umiestňovanie. 29.4.4. Kedy bola alebo bude dosiahnutá dohoda o upisovaní. 30. PRIJATIE NA OBCHODOVANIE A DOHODY O OBCHODOVANÍ VKLADOVÝCH POTVRDENIEK 30.1. Informácia o tom, či ponúkané cenné papiere sú alebo budú predmetom žiadosti o prijatie na obchodovanie s cieľom ich distribúcie na regulovanom trhu alebo iných rovnocenných trhoch s označením predmetných trhov. Táto skutočnosť musí byť uvedená bez toho, aby sa tým vytváral dojem, že prijatie na obchodovanie bude v každom prípade schválené. Najskoršie dátumy, ak su známe, ku ktorým budú cenné papiere prijaté na obchodovanie. 30.2. Všetky regulované trhy alebo rovnocenné trhy, na ktorých, na základe vedomostí emitenta, sú cenné papiere rovnakej triedy ako sú cenné papiere, ktoré sa majú ponúknuť alebo prijať na obchodovanie, už prijaté na obchodovanie. 30.3. Ak súčasne alebo skoro súčasne s vystavením cenných papierov, na ktoré sa žiada o prijatie na regulovaný trh, sú cenné papiere rovnakej triedy upisované alebo umiestňované na súkromnej báze alebo ak sú cenné papiere iných tried vystavované na verejné alebo súkromné umiestňovanie, uvedú sa podrobnosti o druhu takýchto operácií a o počte a charakteristikách cenných papierov, ktorých sa to týka. 30.4. Mená a adresy subjektov, ktoré majú pevný záväzok konať ako sprostredkovatelia v sekundárnom obchodovaní, poskytujúcich likviditu prostredníctvom nákupných a predajných cenových ponúk a popis základných podmienok ich dohody. 30.5. Stabilizácia: ak emitent alebo predávajúci akcionár poskytol opciu na nadmerné prideľovanie akcií, alebo ak sa inak navrhuje, aby sa v spojení s ponukou vykonávali činnosti, zamerané na stabilizáciu ceny: 30.6. Skutočnosť, že sa môže vykonať stabilizácia a že neexistuje žiadna záruka, že bude vykonaná a že ju možno kedykoľvek ukončiť. 30.7. Začiatok a koniec lehoty, počas ktorej sa môže uskutočniť stabilizácia. 30.8. Identita manažéra pre proces stabilizácie, pre každú príslušnú jurisdikciu, pokiaľ to nie je známe už v čase uverejnenia. 30.9. Skutočnosť, že stabilizačné transakcie môžu mať za následok trhovú cenu, ktorá je vyššia ako cena, ktorá by inak prevládala. ▼M6 31. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O EMISII VKLADOVÝCH POTVRDENIEK ▼B 31.1. Dôvody ponuky a použitie výnosov 31.1.1. Dôvody ponuky, tam kde to prichádza do úvahy, odhadovaná netto výška výnosov, rozpísaných na každé základné zamýšľané použitie a uvedené v poradí podľa priority takýchto použití. Ak si je emitent vedomý toho, že predpokladané výnosy nebudú postačovať na financovanie všetkých navrhovaných použití, uvedie sa výška a zdroje ostatných potrebných finančných prostriedkov. Podrobné údaje sa musia uvádzať vzhľadom na použitie výnosov, najmä ak sa výnosy používajú na nadobúdanie aktív, inak ako pri obvyklom výkone obchodnej činnosti, na financovanie ohlásených akvizícií inej firmy alebo na vyrovnanie, zníženie alebo splatenie zadĺženosti. 31.2. Záujmy fyzických a právnických osôb zainteresovaných na emisii/ponuke 31.2.1. Popis akýchkoľvek záujmov, vrátane konfliktných záujmov ktoré sú podstatné z hľadiska emisie/ponuky, s podrobným uvedením zainteresovaných osôb a charakteru záujmov. 31.3. Rizikové faktory 31.3.1. Zreteľné zverejnenie rizikových faktorov, ktoré sú podstatné pre cenné papiere, ponúkané a/alebo prijímané na obchodovanie, s cieľom posúdiť trhové riziko spojené s týmito cennými papiermi v oddieli s názvom „Rizikové faktory.“ 32. VÝDAVKY EMISIE/PONUKY VKLADOVÝCH POTVRDENIEK 32.1. Celkové netto výnosy a odhad celkových výdavkov emisie/ponuky. PRÍLOHA XI Minimálne požiadavky na zverejnenie informácií pre bankový registračný dokument (schéma) 1. ZODPOVEDNÉ OSOBY 1.1. Všetky osoby, zodpovedné za informácie, uvedené v registračnom dokumente, a podľa možností za určité jeho časti, pričom v posledne menovanom prípade musia byť takéto časti označené. V prípade fyzických osôb, vrátane členov správnych, riadiacich a dozorných orgánov emitenta, sa uvedie meno a funkcia osoby; v prípade právnických osôb sa uvedie názov a sídlo. 1.2. Vyhlásenie osôb, ktoré sú zodpovedné za registračný dokument tom zmysle, že, venujúc náležitú starostlivosť s cieľom zabezpečiť, že to tak bude, informácie obsiahnuté v registračnom dokumente sú podľa ich najlepších vedomostí a znalostí v súlade so skutočnosťou a neobsahujú opomenutia, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť jeho význam. Podľa okolností, vyhlásenie osôb, ktoré sú zodpovedné za určité časti registračného dokumentu tom zmysle, že, venujúc náležitú starostlivosť s cieľom zabezpečiť, že to tak bude, informácie, obsiahnuté v danej časti registračného dokumentu, za ktorú sú zodpovedné, sú podľa ich najlepších vedomostí a znalostí v súlade so skutočnosťou a neobsahujú opomenutia, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť jeho význam. 2. ZÁKONNÍ AUDÍTORI 2.1. Mená a adresy audítorov emitenta za obdobie, na ktoré sa vzťahujú historické finančné informácie (spolu s ich členstvom v profesijnom orgáne). 2.2. Ak audítori odstúpili, boli odvolaní alebo neboli znovu vymenovaní počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú historické finančné informácie, uvedú sa podrobnosti, ak sú podstatné. 3. RIZIKOVÉ FAKTORY 3.1. Zreteľné zverejnenie rizikových faktorov, ktoré sú špecifické pre emitenta alebo jeho odvetvie v oddieli s nadpisom „Rizikové faktory“. 4. INFORMÁCIE O EMITENTOVI 4.1. História a vývoj emitenta: 4.1.1. názov a obchodné meno emitenta; 4.1.2. miesto registrácie emitenta a jeho registračné číslo; 4.1.3. dátum registrácie a životnosť emitenta, s výnimkou prípadov, keď je neurčitá; 4.1.4. sídlo a právna forma emitenta, právne predpisy, na základe ktorých emitent vykonáva činnosť, jeho krajina registrácie a adresa a telefónne číslo jeho sídla (alebo hlavné miesto podnikania, ak je iné ako registrované sídlo); 4.1.5. Všetky konkrétne posledné skutočnosti emitenta, ktoré sú v rozhodujúcej miere dôležité pre vyhodnotenie solventnosti emitenta. 5. PREHĽAD PODNIKATEĽSKEJ ČINNOSTI 5.1. Hlavné aktivity 5.1.1. Stručný popis hlavných aktivít emitenta s uvedením hlavných kategórií predávaných produktov a/alebo poskytovaných služieb; 5.1.2. informácia o všetkých významných nových produktoch a/alebo aktivitách. 5.1.3. Hlavné trhy Opis hlavných trhov, na ktorých emitent konkuruje. 5.1.4. Východisko pre všetky vyhlásenia emitenta v registračnom dokumente, ktoré sa týkajú jeho konkurenčnej pozície. 6. ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA 6.1. Ak je emitent súčasťou skupiny, stručný opis skupiny a pozície emitenta v tejto skupine. 6.2. Ak je emitent závislý na iných subjektoch v rámci skupiny, musí sa to jasne uviesť spolu s vysvetlením takejto závislosti. 7. INFORMÁCIE O TRENDE 7.1. Zaradí sa vyhlásenie o tom, že nedošlo k žiadnej rozhodujúcej nepriaznivej zmene vo vyhliadkach emitenta od dátumu posledne uverejnených kontrolovaných účtovných závierok. Ak emitent nie je schopný predložiť takéto vyhlásenie, uvedú sa podrobné údaje o tejto rozhodujúcej negatívnej zmene. 7.2. Informácie o všetkých známych trendoch, neistotách, nárokoch, záväzkoch alebo udalostiach, o ktorých je reálne pravdepodobné, že budú mať podstatný vplyv na perspektívu emitenta aspoň počas bežného finančného roka. 8. PROGNÓZY ALEBO ODHADY ZISKU Ak sa emitent rozhodne zaradiť prognózu zisku alebo odhad zisku, registračný dokument musí obsahovať informácie, uvedené v bodoch 8.1. a 8.2. 8.1. Vyhlásenie s uvedením základných predpokladov, na základe ktorých emitent vypracoval svoju prognózu alebo odhad. Musí sa jasne rozlišovať medzi predpokladmi o faktoroch, ktoré členovia správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov môžu ovplyvniť a predpokladmi o faktoroch, ktoré sú výlučne mimo vplyvu členov správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov; predpoklady musia byť ľahko zrozumiteľné pre investorov, musia byť špecifické a presné a nesmú sa týkať celkovej presnosti odhadov, ktoré boli základom prognózy. ▼M6 8.2. Správa vypracovaná nezávislými účtovníkmi alebo audítormi s uvedením, že podľa názoru nezávislých účtovníkov alebo audítorov boli prognóza alebo odhad riadne zostavené na uvedenom základe a že účtovný základ použitý pre prognózu alebo odhad zisku je v súlade s účtovnými postupmi emitenta. Ak sa finančné informácie vzťahujú na predchádzajúci finančný rok a obsahujú iba nezavádzajúce číselné údaje, ktoré v podstate zodpovedajú konečným číselným údajom, ktoré sa majú uverejniť v ďalšej ročnej účtovnej závierke overenej audítorom za predchádzajúci finančný rok, a vysvetľujúce informácie potrebné na posúdenie daných číselných údajov, správa sa nevyžaduje za predpokladu, že prospekt obsahuje všetky tieto vyhlásenia: a) osoba zodpovedná za tieto finančné informácie, ak sa líši od osoby, ktorá je vo všeobecnosti zodpovedná za prospekt, schvaľuje tieto informácie; b) nezávislí účtovníci alebo audítori potvrdili, že tieto informácie v podstate zodpovedajú konečným číselným údajom, ktoré sa majú uverejniť v ďalšej ročnej účtovnej závierke overenej audítorom; c) tieto finančné informácie neboli overené audítorom. ▼B 8.3. Prognóza alebo odhad zisku sa musia vypracovať na základe, ktorý je porovnateľný s historickými finančnými informáciami. 9. SPRÁVNE, RIADIACE A DOZORNÉ ORGÁNY 9.1. Mená, obchodné adresy a funkcie u emitenta ďalej uvedených osôb a informácia o hlavných aktivitách, nimi vykonávaných mimo tohto emitenta, ak sú tieto aktivity vzhľadom na daného emitenta významné: a) členovia správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov; b) spoločníci s neobmedzeným ručením, v prípade spoločnosti ručením neobmedzeným spoločníci na základnom imaní. 9.2. Konflikty záujmov riadiacich, správnych a kontrolných orgánov. Musia byť jasne uvedené potenciálne konflikty záujmov medzi povinnosťami voči emitentovi osôb, uvedených v bode 9.1, a ich súkromnými záujmami a/alebo inými povinnosťami. Ak takéto konflikty neexistujú, musí sa vydať v tomto zmysle vyhlásenie. 10. HLAVNÍ AKCIONÁRI 10.1. Do takej miery, do akej je to emitentovi známe, uvedie sa, či je emitent priamo alebo nepriamo vlastnený alebo ovládaný a kým a popíše sa charakter takejto kontroly a popíšu sa prijaté opatrenia na zabezpečenie toho, aby takáto kontrola nebola zneužívaná. 10.2. Popis všetkých mechanizmov známych emitentovi, ktorých uplatňovanie môže mať v neskoršom čase za následok zmenu ovládania emitenta. 11. FINANČNÉ INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA AKTÍV A PASÍV, FINANČNEJ SITUÁCIE A ZISKOV A STRÁT EMITENTA 11.1. Historické finančné informácie Auditu podrobené historické finančné informácie vzťahujúce sa na posledné 2 finančné roky (alebo také kratšie obdobie, v ktorom bol emitent činný), a audítorská správa za každý rok. ►M2 Ak emitent zmenil svoj účtovný referenčný dátum počas obdobia, za ktoré sa vyžadujú historické finančné informácie, auditované historické informácie musia pokrývať aspoň 24 mesiacov alebo celé obdobie, počas ktorého emitent prevádzkoval činnosť, podľa toho, ktoré obdobie je kratšie. ◄ Takéto finančné informácie musia byť vypracované v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002, alebo ak nie je uplatniteľné, tak v súlade s vnútroštátnymi účtovnými štandardmi členského štátu pre emitentov zo Spoločenstva. V prípade emitentov z tretej krajiny musia byť takéto finančné informácie vypracované v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi, prijatými podľa postupu uvedeného článku 3 nariadenia (ES) č. 1606/2002, alebo v súlade s vnútroštátnymi účtovnými štandardmi tretej krajiny, rovnocennými s týmito štandardmi. Pokiaľ takéto finančné informácie nie sú rovnocenné s uvedenými štandardmi, tak musia byť predložené v podobe preformulovaných účtovných závierok. Auditu podrobené historické finančné informácie za posledný rok musia byť uvedené a vypracované v podobe, ktorá je v súlade s formou, ktorá bude prijatá v najbližších uverejnených ročných účtovných závierkach emitenta so zreteľom na účtovné štandardy a postupy a právne predpisy, uplatniteľné na takéto ročné účtovné závierky. Ak emitent vykonával činnosť vo svojej súčasnej oblasti ekonomickej činnosti menej ako jeden rok, tak kontrolované historické finančné informácie, vzťahujúce sa na takéto obdobie, musia byť vypracované v súlade so štandardmi, uplatniteľnými na ročné účtovné závierky podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002, alebo ak toto nie uplatniteľné, tak v súlade s vnútroštátnymi účtovnými štandardmi členského štátu, v ktorom je emitent pokladaný za emitenta zo Spoločenstva. V prípade emitentov z tretej krajiny musia byť historické finančné informácie vypracované podľa medzinárodných účtovných štandardov, prijatých v súlade s postupom uvedeným v článku 3 nariadenia (ES) č. 1606/2002, alebo v súlade s vnútroštátnymi účtovnými štandardmi tretej krajiny, rovnocennými s uvedenými štandardmi. Tieto historické finančné informácie musia byť podrobené auditu. Ak sa auditu podrobené informácie vypracovávajú v súlade s vnútroštátnymi účtovnými štandardmi, finančné informácie, požadované na základe tejto položky, musia obsahovať aspoň: a) súvahu; b) výkaz ziskov a strát; c) v prípade prijímania cenných papierov len na obchodovanie na regulovaný trh, výkaz peňažného (hotovostného) toku; d) účtovné postupy a vysvetľujúce poznámky. Historické ročné finančné informácie musia byť nezávisle podrobené auditu alebo sa musí o nich podať hlásenie v tom zmysle, či na účely registračného dokumentu poskytujú verný a pravdivý obraz v súlade s audítorskými štandardmi, uplatniteľnými v danom členskom štáte alebo v súlade s rovnocenným štandardom. 11.2. Účtovné závierky V prípade, že emitent zostavuje vlastné a aj konsolidované ročné účtovné závierky, tak sa do registračného dokumente zahrnú aspoň konsolidované ročné účtovné závierky. 11.3. Audit historických ročných finančných informácií 11.3.1. Vyhlásenie, že historické finančné informácie boli podrobené auditu. Ak audítorské správy o historických finančných informáciách boli zákonnými audítormi zamietnuté alebo ak obsahujú výhrady alebo vzdania sa nároku, tak takéto zamietnutie alebo takéto výhrady alebo vzdania sa nároku musia byť uvedené v plnom rozsahu a zdôvodnené. 11.3.2. Označenie ostatných informácií v registračnom dokumente, ktoré boli podrobené auditu audítormi. 11.3.3. Ak finančné údaje v registračnom dokumente nie sú vybrané z auditu podrobených účtovných závierok emitenta, uvedie sa zdroj údajov a vyhlásenie, že údaje neboli podrobené auditu. 11.4. Vek najnovších finančných informácií 11.4.1. Prekontrolované finančné informácie nesmú byť staršie ako 18 mesiacov od dátumu registračného dokumentu. 11.5. Predbežné a ostatné finančné informácie 11.5.1. Ak emitent uverejňoval finančné informácie v štvrťročných alebo polročných intervaloch od dátumu svojich posledných prekontrolovaných účtovných závierok, tak tieto musia byť zaradené do registračného dokumentu. Ak boli štvrťročné alebo polročné finančné informácie preskúmané alebo prekontrolované, tak musí byť zaradená audítorská správa alebo správa o preskúmaní. Ak sú štvrťročné alebo polročné finančné informácie neprekontrolované alebo neboli preskúmané, tak sa uvedie táto skutočnosť. 11.5.2. Ak je registračný dokument starší ako deväť mesiacov po ukončení posledného kontrolovaného finančného roka, musí obsahovať predbežné finančné informácie, vzťahujúce sa aspoň na prvých šesť mesiacov finančného roka. Ak predbežné finančné informácie nie sú audítované, táto skutočnosť sa uvedie. Predbežné finančné informácie musia obsahovať komparatívne výkazy za rovnaké obdobie predchádzajúceho finančného roka, s výnimkou prípadov, keď požiadavka na komparatívne informácie zo súvahy sa môže uspokojiť uvedením koncoročnej súvahy. 11.6. Súdne a arbitrážne konania Informácie o všetkých vládnych, súdnych alebo arbitrážnych konaniach (vrátane všetkých takých konaní, ktoré sú doteraz prerokúvané alebo ktoré hrozia a ktorých si je emitent vedomý), počas obdobia vzťahujúceho sa aspoň na predchádzajúcich 12 mesiacov, ktoré mohli mať alebo mali v nedávnej minulosti významný vplyv na finančnú situáciu alebo ziskovosť emitenta a/alebo skupiny, alebo sa uvedie príslušné negatívne vyhlásenie. 11.7. Významná zmena finančnej alebo obchodnej situácie emitenta Popis každej významnej zmeny finančnej alebo obchodnej situácie skupiny, ku ktorej došlo od konca posledného finančného obdobia, za ktoré boli uverejnené buď kontrolované finančné informácie alebo predbežné finančné informácie, alebo sa uvedie príslušné negatívne vyhlásenie. 12. VÝZNAMNÉ ZMLUVY Stručná sumarizácia všetkých rozhodujúcich zmlúv, ktoré neboli uzatvorené pri zvyčajnom výkone obchodnej činnosti emitenta, ktoré môžu mať za následok, že ktorýkoľvek člen skupiny bude mať záväzok alebo oprávnenie, ktoré je rozhodujúce pre schopnosť emitenta splniť svoj záväzok voči držiteľom vydávaných cenných papierov. 13. INFORMÁCIE TRETEJ STRANY A VYHLÁSENIE ZNALCOV A DEKLARÁCIE ZÁUJMU 13.1. Ak nejaké vyhlásenie alebo správa, ktoré sú pripisované určitej osobe ako znalcovi, sú zahrnuté do registračného dokumentu, uvedie sa meno tejto osoby, obchodná adresa, oprávnenie spôsobilosti a hlavné záujmy u emitenta, pokiaľ nejaké existujú. Ak bola správa vypracovaná na základe žiadosti emitenta, uvedie sa vyhlásenie v tom zmysle, že takéto vyhlásenie alebo správa je zahrnutá vo forme a v kontexte, v akom je zahrnutá, so súhlasom osoby, ktorá autorizovala obsah danej časti registračného dokumentu. 13.2. Ak sa informácie získali od tretej strany, poskytne sa potvrdenie o tom, že tieto informácie boli správne reprodukované a že do tej miery, do akej si je emitent vedomý a je schopný zistiť z informácií, uverejnených touto treťou stranou, neboli opomenuté žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobili, že reprodukované informácie budú nesprávne alebo zavádzajúce. Emitent musí okrem toho označiť zdroj (zdroje) týchto informácií. 14. DOKUMENTY NA NAHLIADNUTIE Vyhlásenie o tom, že počas platnosti registračného dokumentu je v prípade potreby možné prezrieť tieto dokumenty (alebo ich kópie): a) zakladateľská zmluva a stanovy emitenta; b) všetky správy, listiny a ostatné dokumenty, historické finančné informácie, hodnotenia a stanoviská vypracované znalcom na žiadosť emitenta, ktorých každá časť je zahrnutá do registračného dokumentu alebo na ktorú sa v registračnom dokumente odkazuje; c) historické finančné informácie emitenta alebo, v prípade skupiny, historické finančné informácie o záväzkoch emitenta a jeho dcérskych podnikoch za každý z dvoch finančných rokov, predchádzajúcich uverejneniu registračného dokumentu. Uvedenie informácie o tom, kde si je možné dokumenty na nahliadnutie prezrieť vo fyzickej alebo v elektronickej podobe. PRÍLOHA XII Minimálne požiadavky na zverejnenie informácií pre opis cenných papierov pre derivátové cenné papiere (Schéma) 1. ZODPOVEDNÉ OSOBY 1.1. Všetky osoby, zodpovedné za informácie, uvedené v prospekte a, podľa okolností, za ich určité časti, pričom v druhom prípade musia byť takéto časti uvedené. V prípade fyzických osôb, vrátane členov správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov emitenta, sa uvedie meno a funkcia osoby; v prípade právnických osôb sa uvedie názov a registrované sídlo. 1.2. Vyhlásenie osôb, ktoré sú zodpovedné za prospekt v tom zmysle, že, venujúc náležitú pozornosť s cieľom zabezpečiť, aby tomu tak bolo, že informácie, obsiahnuté v prospekte, sú podľa ich najlepších vedomostí v súlade so skutočnosťou a nie je v nich opomenuté nič, čo by mohlo ovplyvniť jeho význam. Podľa okolností, vyhlásenie osôb, zodpovedných za určité časti prospektu v tom zmysle, že, venujúc náležitú pozornosť s cieľom zabezpečiť, že informácie, obsiahnuté v tej časti prospektu, za ktorú sú zodpovední, sú podľa ich najlepších vedomostí v súlade so skutočnosťou a že nie je v nich opomenuté nič, čo by mohlo ovplyvniť jeho význam. 2. RIZIKOVÉ FAKTORY Zreteľné zverejnenie informácií o rizikových faktoroch, ktoré sú podstatné pre cenné papiere, ponúkané a/alebo prijímané na obchodovanie, s cieľom posúdiť trhové riziko, spojené s týmito cennými papiermi, v oddieli s názvom „Rizikové faktory“. Musí byť tu uvedené varovanie pred rizikom v tom zmysle, že investori môžu stratiť hodnotu svojej celej investície alebo jej časti, podľa situácie, a/alebo, ak záväzok investora nie je limitovaný hodnotou jeho investície, vyhlásenie o tejto skutočnosti spolu s popisom okolností, za ktorých vznikne takáto ďalšia zodpovednosť a pravdepodobného finančného efektu. ▼M6 3. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE ▼B 3.1. Záujmy fyzických a právnických osôb, zainteresovaných na emisii/ponuke Popis všetkých záujmov, vrátane konfliktných záujmov, ktoré sú podstatné z hľadiska emisie/ponuky, s podrobným uvedením zainteresovaných osôb a charakteru záujmov. 3.2 Dôvody ponuky a použitie výnosov, ak sú iné ako tvorba zisku a/alebo zaistenie proti určitým rizikám. Ak sa uvádzajú dôvody ponuky a použitie výnosov, uvedú sa celkové netto výnosy a odhad celkových nákladov emisie/ponuky. 4. INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA CENNÝCH PAPIEROV, KTORÉ MAJÚ BYŤ PONÚKNUTÉ/PRIJATÉ NA OBCHODOVANIE 4.1. Informacie týkajuce sa cenných papierov 4.1.1. Popis druhu a triedy cenných papierov, ponúkaných a/alebo prijímaných na obchodovanie, vrátane ISIN (Medzinárodné identifikačné číslo cenného papiera) alebo iného takéhoto identifikačného bezpečnostného kódu. 4.1.2. Jasné a zrozumiteľné vysvetlenie, ktoré pomôže investorom porozumieť ako je hodnota ich investície ovplyvňovaná hodnotou podkladového nástroja (nástrojov), najmä za takých okolností, keď sú riziká najzreteľnejšie; to neplatí, pokiaľ cenné papiere majú jednotkovú nominálnu hodnotu minimálne ►M5 100 000 ◄ EUR alebo ak môžu byť získané iba za minimálne ►M5 100 000 ◄ EUR za jeden cenný papier. 4.1.3. Právne predpisy, na základe ktorých boli cenné papiere vystavené. 4.1.4. Uviesť, či ide o cenné papiere na meno alebo o cenné papiere na doručiteľa a či ide o listinné cenné papiere alebo o zaknihované cenné papiere. V tom druhom prípade sa uvedie meno a adresa subjektu, zodpovedného za vedenie záznamov. 4.1.5. Mena emisie cenných papierov. 4.1.6. Klasifikácia cenných papierov, ponúkaných a/alebo prijímaných na obchodovanie, vrátane sumarizácie všetkých doložiek, ktoré sú určené na ovplyvňovanie klasifikácie alebo na podriadenie cenného papiera akýmkoľvek existujúcim alebo budúcim záväzkom emitenta. 4.1.7. Opis práv, vrátane akýchkoľvek ich obmedzení, spojených s cenným papierom a postup vykonávania uvedených práv. 4.1.8. V prípade nových emisií, vyhlásenie o uzneseniach, povoleniach a schváleniach, na základe ktorých cenné papiere boli alebo budú vystavené a/alebo vydané. 4.1.9. Dátum emisie cenných papierov. 4.1.10. Opis všetkých obmedzení voľnej prevoditeľnosti cenných papierov. 4.1.11 — Dátum ukončenia platnosti alebo splatnosti derivátových cenných papierov. — Dátum na uplatnenie práv alebo konečný referenčný dátum. 4.1.12. Opis postupu vyrovnania derivátových cenných papierov. 4.1.13. Opis ako dôjde k návratnosti derivátových cenných papierov, dátum platby alebo doručenia, a spôsob jej výpočtu. 4.1.14. Vzhľadom na krajinu sídla emitenta a krajinu (krajiny), v ktorej sa realizuje ponuka alebo sa žiada o prijatie na obchodovanie: a) informácie o daniach z príjmu z cenných papierov, vyberaných pri zdroji, b) informácia o tom, či emitent preberá zodpovednosť za výber daní pri zdroji. 4.2. Informácie týkajúce sa podkladu 4.2.1. Realizačná cena alebo konečná referenčná cena podkladu. 4.2.2. Vyhlásenie s uvedením druhu podkladu a podrobnosti o tom, kde je možné získať informácie o podklade: — informácia o tom, kde je možné údaje o minulej a ďalšej výkonnosti podkladu a o jeho volatilite získať, — ak je podkladom cenný papier,— — názov emitenta cenného papiera, — ISIN (medzinárodné identifikačné číslo cenného papiera) alebo iný takýto identifikačný kód cenného papiera, ►M6 — ak je podkladom index:— — názov indexu, — opis indexu, ak je zostavený emitentom alebo akýmkoľvek právnym subjektom patriacim do tej istej skupiny, — opis indexu poskytnutého právnym subjektom alebo fyzickou osobou konajúcimi v spojení s emitentom alebo v jeho mene, ak prospekt neobsahuje tieto vyhlásenia:— — úplný súbor pravidiel upravujúcich index a informácie o výsledkoch indexu sú voľne dostupné na webovej lokalite emitenta alebo poskytovateľa indexu — a — pravidlá upravujúce index (vrátane metodiky pre výber a opätovné vyváženie zložiek indexu, opisu prípadov narušenia trhu a pravidiel prispôsobenia) sa zakladajú na vopred určených objektívnych kritériách. — Ak index nezostavuje emitent, údaj o tom, kde je možné získať informácie o indexe. ◄ — ak je podkladom úroková miera,— — — opis úrokovej miery, — iné. — Ak podklad nepatrí do vyššie špecifikovaných kategórií, opis cenných papierov musí obsahovať rovnocenné informácie: — ak je podkladom kôš podkladov,— — uvedenie relevantných váh každého podkladu v koši. 4.2.3. Opis všetkých udalostí narušenia trhu alebo narušenia vyrovnania, ktoré ovplyvňujú podklad. 4.2.4. Prispôsobovacie pravidlá vzhľadom na udalosti týkajúce sa podkladu. 5. PODMIENKY PONUKY 5.1. Podmienky, štatistické údaje o ponuke, očakávaný harmonogram a požadované kroky pri podávaní žiadostí na ponuku 5.1.1. Podmienky, ktorým ponuka podlieha. 5.1.2. Celková výška emisie/ponuky; ak výška nie je stanovená, popis mechanizmov a čas oznámenia výšky ponuky verejnosti. 5.1.3. Lehota, vrátane všetkých možných zmien, počas ktorej bude ponuka otvorená a popis postupu pri podávaní žiadostí. 5.1.4. Podrobné údaje o minimálnej a/alebo maximálnej výške žiadosti (či už v počte cenných papierov, alebo v celkovej čiastke, ktorá sa má investovať). 5.1.5. Spôsob a lehoty na zaplatenie cenných papierov a na doručenie cenných papierov. 5.1.6. Úplný popis spôsobu a času, akým sa výsledky ponuky zverejnenia. 5.2. Plán distribúcie a prideľovania 5.2.1. Rôzne kategórie potenciálnych investorov, ktorým sa cenné papiere ponúkajú. Ak sa ponuka realizuje súčasne na trhoch dvoch alebo viacerých krajín a ak bola alebo je rezervovaná pre niektoré z nich časť emisie, uvedie sa každá takáto časť emisie. 5.2.2. Postup oznamovania množstva, prideleného žiadateľom a informácia o tom, či sa môže s obchodovaním začať pred oznámením. 5.3. Tvorba cien Uvedenie očakávanej ceny, za ktorú budú cenné papiere ponúkané alebo spôsobu stanovovania ceny a procesu jej zverejnenia. Uvedie sa výška všetkých výdavkov a daní, špecificky účtovaných upisovateľovi alebo kupujúcemu. 5.4. Umiestňovanie a upisovanie 5.4.1. Meno a adresa koordinátora (koordinátorov) globálnej ponuky a jednotlivých častí ponuky a, ak sú známe emitentovi alebo ponúkajúcemu, umiestňovateľov v rôznych krajinách, v ktorých sa ponuka realizuje. 5.4.2. Mená a adresy všetkých platobných agentov a depozitných agentov v každej krajine. 5.4.3. Subjekty, s ktorými bolo dohodnuté upisovanie emisie na základe pevného záväzku, a subjekty, s ktorými bolo dohodnuté umiestnenie emisie bez pevného záväzku alebo na základe dojednaní typu „najlepšia snaha“. Ak nie je upisovaná celá emisia, vyhlásenie o nekrytej časti. 5.4.4. Kedy bola alebo bude dosiahnutá dohoda o upisovaní. 5.4.5. Meno a adresa výpočtového agenta. 6. PRIJATIE NA OBCHODOVANIE A DOHODY O OBCHODOVANÍ 6.1. Uvedenie, či ponúkané cenné papiere sú alebo budú predmetom žiadosti o prijatie na obchodovanie s cieľom ich distribúcie na regulovanom trhu alebo iných rovnocenných trhoch s označením predmetných trhov. Táto skutočnosť musí byť uvedená bez toho, aby sa tým vytváral dojem, že prijatie na obchodovanie bude v každom prípade schválené. Pokiaľ sú známe, musia byť uvedené najskoršie dátumy, ku ktorým budú cenné papiere prijaté na obchodovanie. 6.2. Všetky regulované trhy alebo rovnocenné trhy, na ktorých, na základe vedomostí emitenta, sú cenné papiere rovnakej triedy ako sú cenné papiere, ktoré sa majú ponúknuť alebo prijať na obchodovanie, už prijaté na obchodovanie. 6.3. Mená a adresy subjektov, ktoré majú pevný záväzok konať ako sprostredkovatelia v sekundárnom obchodovaní, poskytujúci likviditu prostredníctvom nákupných a predajných cenových ponúk a popis základných podmienok ich dohody. 7. DODATOČNÉ INFORMÁCIE 7.1. Ak sa v opise cenných papierov uvádzajú poradcovia v súvislosti s emisiou, vyhlásenie o funkcii, v akej poradcovia boli činní. 7.2. Uvedenie iných informácií v opise cenných papierov, ktoré boli prekontrolované alebo preskúmané štatutárnymi audítormi a kde audítori vypracovali správu. Reprodukovanie správy alebo, na základe povolenia príslušného orgánu, sumarizácia správy. 7.3. Ak vyhlásenie alebo správa, pripisovaná určitej osobe ako znalcovi, je zahrnutá do opisu cenných papierov, uvedie sa meno tejto osoby, obchodná adresa, oprávnenie spôsobilosti a hlavné záujmy u emitenta, pokiaľ nejaké existujú. Ak bola správa vypracovaná na základe žiadosti emitenta, tak vyhlásenie v tom zmysle, že takéto vyhlásenie alebo správa je zahrnutá vo forme a v kontexte, v akom je zahrnutá so súhlasom osoby, ktorá autorizovala obsah danej časti opisu cenných papierov. 7.4. Ak sa informácie získali od tretej strany, poskytne sa potvrdenie o tom, že tieto informácie boli správne reprodukované a že do tej miery, do akej si je emitent vedomý a je schopný zistiť z informácií, zverejnených touto treťou stranou, neboli opomenuté skutočnosti, ktoré by spôsobili, že reprodukované informácie budú nesprávne alebo zavádzajúce. Okrem toho emitent musí označiť zdroj (zdroje) informácií. 7.5. V prospekte sa musí uviesť, či emitent zamýšľa alebo nezamýšľa poskytnúť informácie po vydaní. Ak emitent uviedol, že zamýšľa oznamovať takéto informácie, musí v prospekte špecifikovať, aké informácie budú oznamované a kde je možné takéto informácie získať. PRÍLOHA XIII Minimálne požiadavky na zverejnenie informácií v opise cenných papierov pre dlhové cenné papiere s jednotkovou nominálnou hodnotou aspoň ►M5 100 000 ◄ EUR(Schéma) 1. ZODPOVEDNÉ OSOBY 1.1. Všetky osoby, zodpovedné za informácie, uvedené v prospekte a, podľa okolností, za ich určité jeho časti, pričom v tomto druhom prípade musia byť takéto časti uvedené. V prípade fyzických osôb, vrátane členov správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov emitenta, sa uvedie meno a funkcia osoby; v prípade právnických osôb sa uvedie názov a sídlo. 1.2. Vyhlásenie tých, ktorí sú zodpovední za prospekt v takom zmysle, že, venujúc náležitú starostlivosť s cieľom zabezpečiť, aby tomu tak bolo, informácie, obsiahnuté v prospekte, sú podľa ich najlepších vedomostí v súlade so skutočnosťou a nie je v nich opomenuté nič, čo by mohlo ovplyvniť jeho význam. Podľa okolností, vyhlásenie zodpovedných osôb, zodpovedných za určité časti prospektu, že informácie obsiahnuté v tej časti prospektu, za ktorú sú zodpovední, sú podľa ich najlepších vedomostí v súlade so skutočnosťou a nie je v nich opomenuté nič, čo by mohlo ovplyvniť jeho význam. 2. RIZIKOVÉ FAKTORY Zreteľné zverejnenie rizikových faktorov, ktoré sú rozhodujúce pre cenné papiere, ponúkané a/alebo prijímané na obchodovanie, s cieľom posúdiť trhové riziko, spojené s týmito cennými papiermi v oddieli s názvom „Rizikové faktory“. ▼M6 3. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE ▼B Záujmy fyzických a právnických osôb zainteresovaných na emisii Popis všetkých záujmov vrátane konfliktných záujmov, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska emisie/ponuky, s podrobným uvedením zainteresovaných osôb a charakteru záujmov. 4. INFORMÁCIE TÝKAJÚCE SA CENNÝCH PAPIEROV, KTORÉ MAJÚ BYŤ PONÚKNUTÉ/PRIJATÉ NA OBCHODOVANIE 4.1. Celkové množstvo cenných papierov, ktoré sa majú prijať na obchodovanie. 4.2. Popis druhu a triedy cenných papierov, ponúkaných a/alebo prijímaných na obchodovanie vrátane ISIN (Medzinárodné identifikačné číslo cenného papiera) alebo iného takéhoto identifikačného bezpečnostného kódu. 4.3. Právne predpisy, na základe ktorých boli cenné papiere vystavené. 4.4. Uviesť, či ide o cenné papiere na meno alebo o cenné papiere na doručiteľa a či ide o listinné cenné papiere alebo o zaknihované cenné papiere. V tomt druhom prípade sa uvedie meno a adresa subjektu, zodpovedného za vedenie záznamov. 4.5. Mena emisie cenných papierov. 4.6. Klasifikácia cenných papierov, ponúkaných a/alebo prijímaných na obchodovanie, vrátane sumarizácie všetkých doložiek, ktoré sú určené na ovplyvňovanie klasifikácie alebo na podriadenie cenného papiera všetkým existujúcim alebo budúcim záväzkom emitenta. 4.7. Opis práv, vrátane všetkých ich obmedzení, spojených s cenným papierom a postup vykonávania uvedených práv. ▼M5 4.8. Nominálna úroková miera a ustanovenia týkajúce sa splatného úroku: — Dátum, od ktorého sa úrok stáva splatným, a dátumy splatnosti úroku. — Lehota platnosti nárokov na úrok a lehota na splatenie istiny. Ak miera nie je pevne stanovená, vyhlásenie s uvedením druhu podkladu a opis podkladu, na ktorom je založená, a metódy použitej na uvedenie týchto dvoch prvkov do vzájomnej súvislosti. — Opis všetkých udalostí narúšajúcich trh alebo narúšajúcich vyrovnanie, ktoré majú vplyv na podklad. — Pravidlá pre úpravy vo vzťahu k udalostiam týkajúcim sa podkladu. — Meno zástupcu pre výpočty. ▼B 4.9. Dátum splatnosti a mechanizmy na umorovanie pôžičky, vrátane postupov splácania. Ak sa vopred predpokladá umorenie z iniciatívy emitenta alebo držiteľa, musí to byť popísané s presným uvedením podmienok umorovania. 4.10. Uvedenie výnosu. 4.11. Zastúpenie držiteľov dlhových cenných papierov vrátane uvedenia organizácie zastupujúcej investorov a podmienok vzťahujúcich sa na takéto zastúpenie. Uvedie sa, kde môžu investori získať prístup k zmluvám týkajúcim sa takýchto foriem zastupovania. 4.12. Informácia o všetkých uzneseniach, povoleniach a schváleniach, na základe ktorých cenné papiere boli alebo budú vystavené a/alebo emitované. 4.13. Dátum emisie cenných papierov. 4.14. Opis všetkých obmedzení voľnej prevoditeľnosti cenných papierov. 5. PRIJATIE NA OBCHODOVANIE A DOHODY O OBCHODOVANÍ 5.1. Informácia o trhu, na ktorom sa bude s cennými papiermi obchodovať a pre ktorý bol uverejnený prospekt. Pokiaľ sú známe, uvedú sa najskoršie dátumy, ku ktorým budú cenné papiere prijaté na obchodovanie. 5.2. Mená a adresy všetkých platobných agentov a depozitných agentov v každej krajine. 6. VÝDAVKY, SPOJENÉ S PRIJATÍM NA OBCHODOVANIE Odhad celkových výdavkov týkajúcich sa prijatia na obchodovanie. 7. DODATOČNÉ INFORMÁCIE 7.1. Ak sa v opise cenných papierov uvádzajú poradcovia, vyhlásenie o funkcii, v ktorej poradcovia konali. 7.2. Uvedenie iných informácií v opise cenných papierov, ktoré boli prekontrolované alebo preskúmané štatutárnymi audítormi a kde audítori vypracovali správu. Reprodukovanie správy alebo, na základe povolenia príslušného orgánu, sumarizácia správy. 7.3. Ak vyhlásenie alebo správa, pripisovaná určitej osobe ako znalcovi, je zahrnutá do opisu cenných papierov, uvedie sa meno tejto osoby, obchodná adresa, oprávnenie spôsobilosti a hlavné záujmy u emitenta, pokiaľ nejaké existujú. Ak bola správa vypracovaná na základe žiadosti emitenta, tak vyhlásenie v tom zmysle, že takéto vyhlásenie alebo správa je zaradena vo forme a v kontexte v akom je zahrnutá so súhlasom osoby, ktorá autorizovala obsah danej časti opisu cenných papierov. 7.4. k sa informácie získali od tretej strany, poskytne sa potvrdenie o tom, že tieto informácie boli správne reprodukované a že do tej mieri do akej si je emitent vedomý a je schopný zistiť z informácií uverejnených touto treťou stranou, neboli opomenuté žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobili, že reprodukované informácie budú nesprávne alebo zavádzajúce. Okrem toho sa označí zdroj (zdroje) informácií. 7.5. Úverové ratingy udelené emitentovi alebo jeho dlhovým cenným papierom na požiadanie alebo v rámci spolupráce s emitentom pri procese ratingu. PRÍLOHA XIV ▼M8 Modul ďalších informácií o podkladovej akcii ▼B 1. Opis podkladovej akcie. 1.1. Opis druhu a triedy akcií. 1.2. Právne predpisy, na základe ktorých akcie boli alebo budú vystavené. 1.3. Uviesť, či ide o cenné papiere na meno alebo o cenné papiere na doručiteľa a či ide o listinné cenné papiere alebo o zaknihované cenné papiere. V tom druhom uvedenom prípade meno a adresa subjektu, zodpovedného za vedenie záznamov 1.4. Uvedenie meny emisie akcií. 1.5. Opis práv, vrátane ich akýchkoľvek obmedzení, spojených s cenným papierom a postupu vykonávania týchto práv. — Práva na dividendy:— — stanovený dátum (dátumy) vzniku oprávnenia, — lehota, po ktorej oprávnenie na dividendu uplynie a uvedenie osoby, v prospech ktorej uplynutie nastane, — obmedzenia dividendy a postupy v prípade majiteľov bez trvalého pobytu, — sadzba dividendy alebo spôsob jej výpočtu, periodicita a kumulatívny alebo nekumulatívny charakter platieb. — Hlasovacie práva. — Predkupné práva v prípade ponúk na upisovanie cenných papierov tej istej triedy. — Právo podieľať sa na ziskoch emitenta. — Právo podieľať sa na akomkoľvek zostatku v prípade likvidácie. — Umorovacie opatrenia. — Konverzné opatrenia. 1.6. V prípade nových emisií, uvedenie uznesení, povolení a schválení, na základe ktorých akcie boli alebo budú vystavené a/alebo vydané a uvedenie dátumu emisie. 1.7. Kde a kedy akcie budú alebo boli prijaté na obchodovanie. 1.8. Opis všetkých obmedzení voľnej prevoditeľnosti akcií. 1.9. Uvedenie existencie vššetkých povinných ponúk na prevzatie a/alebo predpisov alebo pravidiel na a na povinný odpredaj a odkúpenie (squeeze-out, sell-out), pokiaľ ide o akcie. 1.10. Uvedenie verejných ponúk na prevzatie tretími stranami, pokiaľ ide o základné imanie emitenta, ktoré sa vyskytli počas posledného finančného roka a bežného finančného roka. Musia byť uvedené podmienky týkajúce sa ceny a výmeny pripojené k takýmto ponukám a ich výsledok 1.11. Dopad na emitenta podkladovej akcie z vykonávania práva a potenciálny efekt zriedenia na akcionárov 2. Ak je emitent podkladovej akcie subjektom patriacim do rovnakej skupiny, informáciou, ktorá sa musí poskytnúť o tomto emitentovi, je informácia požadovaná v schéme registračného dokumentu pre akcie. Príloha XV Minimálne požiadavky na zverejneni e informácií pre registračný dokument pre cenné papiere vydané podnikmi kolektívneho investovania uzavreného druhu (schéma) Okrem informácií požadovaných v tejto schéme, podnik kolektívneho investovania musí poskytnúť nasledovné informácie, požadované podľa odsekov a položiek 1, 2, 3, 4, 5.1, 7, 9.1, 9.2.1, 9.2.3, 10.4, 13, 14, 15, 16, 17.2, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25 v prílohe I (minimálne požiadavky na zverejnenie pre schému registračného dokumentu akcie). 1. Investičný cieľ a politika 1.1. Podrobný opis investičného cieľa a politiky, ktoré bude podnik kolektívneho investovania sledovať a opis ako sa môžu investičné ciele a politika meniť vrátane všetkých okolností, za ktorých si takáto zmena vyžaduje schválenie investorov. Opis všetkých techník a nástrojov, ktoré môžu byť pri riadení podniku kolektívneho investovania použité. 1.2 Limity pôžičky a/alebo pákového efektu podniku kolektívneho investovania. Ak neexistujú žiadne takéto limity, uvedie sa vyhlásenie v tomto zmysle. 1.3 Zákonný štatút podniku kolektívneho investovania spolu s názvom každého regulátora v jeho krajine registrácie. 1.4. Profil typického investora, pre ktorého je podnik kolektívneho investovania určený. 2. Investičné obmedzenia 2.1. Vyhlásenie o investičných obmedzeniach, ktoré sa týkajú podniku kolektívneho investovania, pokiaľ nejaké sú, a uvedenie spôsobu informovania držiteľov cenných papierov o opatreniach, ktoré vykoná investičný manažér v prípade porušenia. 2.2. Ak viac ako 20 % celkových aktív ktoréhokoľvek podniku kolektívneho investovania (okrem prípadov na ktoré sa vzťahujú body 2.3. alebo 2.5.) môže byť: a) investované do ktoréhokoľvek jediného podkladového emitenta, buď priamo alebo nepriamo, alebo požičané ktorémukoľvek jedinému podkladovému emitentovi (vrátane dcérskych alebo pridružených spoločností podkladového emitenta); alebo b) investované do jedného alebo viacerých podnikov kolektívneho investovania, ktoré môžu investovať viac ako 20 % svojich celkových aktív do iných podnikov kolektívneho investovania (otvoreného a/alebo zatvoreného typu); alebo c) vystavený riziku úverovej schopnosti alebo solventnosti ktorejkoľvek protistrany (vrátane jej dcérskych alebo pridružených spoločností); musia byť zverejnené tieto informácie: (i) informácie týkajúce sa každého podkladového emitenta/podniku kolektívneho investovania/protistrany tak, ako keby išlo o emitenta na účely minimálnych požiadaviek na uvedenie pre schému registračného dokumentu pre akcie [v prípade a)] alebo minimálnych požiadaviek na uvedenie pre schému registračného dokumentu pre cenné papiere, vydané podnikom kolektívneho investovania uzatvoreného typu [v prípade b)] alebo minimálne požiadavky na zverejnenie pre schému registračného dokumentu pre dlhové a derivátové cenné papiere s jednotkovou individuálnou nominálnou hodnotou aspoň ►M5 100 000 ◄ EUR [v prípade c)]; alebo (ii) ak cenné papiere, vydané podkladovým emitentom/podnikom kolektívneho investovania/protistranou už boli prijaté na obchodovanie na regulovanom alebo na rovnocennom trhu alebo ak sú obligácie garantované subjektom, prijatým na obchodovanie na regulovanom alebo na rovnocennom trhu, názov, adresa, krajina registrácie, charakter podnikateľskej činnosti a názov trhu, na ktorý sú jeho cenné papiere prijaté. Táto požiadavka sa neuplatňuje tam, kde nastane 20 % prekročenie v dôsledku stúpnutí hodnoty alebo odpisov, zmien výmenných kurzov, alebo z titulu získania práv, bonusov, benefitov vo forme kapitálu alebo z dôvodu akéhokoľvek iného kroku, ktorým má vplyv na každého držiteľa takejto investície za predpokladu, že investičný manažér berie pri posudzovaní zmien investičného portfólia zreteľ na prahovú hodnotu. 2.3. Ak podnik kolektívneho investovania môže investovať viac ako 20 % svojich celkových aktív do iných podnikov kolektívneho investovania (otvorených a/alebo zatvorených), opis toho, či a ako sa rozkladá riziko vzhľadom na takéto investície. Okrem toho, celkove sa uplatňuje bod 2.2. na jeho podkladové investície tak ako keby tieto investície boli realizované priamo. 2.4. S odvolaním sa na bod c) položky 2.2., ak sa vopred zaplatí záruka na pokrytie tej časti vystavenia riziku ktorejkoľvek protistrany prekračujúceho 20 % celkových aktív podniku kolektívneho investovania, podrobné údaje o takýchto mechanizmoch záruky. 2.5. Ak podnik kolektívneho investovania môže investovať viac ako 40 % svojich celkových aktív do iného podniku kolektívneho investovania, musia sa uviesť tieto údaje: a) informácie týkajúce sa každého podkladového podniku kolektívneho investovania tak, ako keby išlo o emitenta podľa minimálnych požiadaviek na uvedenie pre schému registračného dokumentu pre cenné papiere, vydané uzavretým podnikom kolektívneho investovania; b) ak cenné papiere, vydané podkladovým podnikom kolektívneho investovania už boli prijaté na obchodovanie na regulovanom alebo na rovnocennom trhu alebo ak sú obligácie garantované subjektom, prijatým na obchodovanie na regulovanom alebo na rovnocennom trhu, názov, adresa, krajina registrácie, charakter podnikateľskej činnosti a názov trhu, na ktorý sú jeho cenné papiere prijaté. 2.6. Fyzické komodity Ak podnik kolektívneho investovania investuje priamo do fyzických komodít, uvedie sa táto skutočnosť a podiel v percentách, ktorý bude takýmto spôsobom investovaný. 2.7. podniky kolektívneho investovania do nehnuteľností Ak je podnik kolektívneho investovania podnikom kolektívneho investovania do nehnuteľností, uvedie sa táto skutočnosť, percento portfólia, ktoré sa má investovať do realít, ako aj opis realít a všetkých rozhodujúcich nákladov týkajúcich sa nadobudnutia a držby takýchto nehnuteľností. Okrem toho musí byť pripojený znalecký posudok nehnuteľností. Zverejnenie informácie bodu 4.1. sa vzťahuje na: a) hodnotiaci subjekt; b) akýkoľvek iný subjekt, zodpovedný za spravovanie nehnuteľností. 2.8. Derivátové finančné nástroje/nástroje peňažného trhu/meny Ak podnik kolektívneho investovania investuje do derivátových finančných nástrojov, nástrojov peňažného trhu alebo do mien inak ako na účely účinného riadenia portfólia (t. j. výhradne na účely zníženia, prenosu alebo odstránenia investičného rizika v podkladových investíciách podniku kolektívneho investovania, vrátane akejkoľvek techniky alebo nástroja, ktoré sú použité na zabezpečenie ochrany proti devízovým alebo úverovým rizikám), vyhlásenie, či sa takéto investície využívajú na zaisťovanie alebo na investovanie a opis, či a ako sa rozkladá riziko, týkajúce sa takýchto investícií. 2.9. Bod 2.2. sa nevzťahuje na investície do cenných papierov, vydaných alebo garantovaných vládou, vládnou agentúrou alebo prostredníkom ktoréhokoľvek členského štátu, jej regionálnymi alebo miestnymi orgánmi, alebo členských štátov OECD. ▼M6 2.10. Bod 2.2 písm. a) sa nevzťahuje na podnik kolektívneho investovania, ktorého investičným cieľom je sledovať, bez podstatnej zmeny, investičný cieľ všeobecne založeného a uznávaného uverejňovaného indexu. Zahrnie sa vyhlásenie, v ktorom sa uvádzajú podrobnosti o tom, kde je možné získať informácie o indexe. ▼B 3. Poskytovatelia služieb pre žiadateľa 3.1. Skutočná alebo odhadovaná maximálna výška všetkých rozhodujúcich poplatkov, ktoré má zaplatiť priamo alebo nepriamo podnik kolektívneho investovania za všetky služby na základe uzavretých dojednaní k dátumu alebo pred dátumom registračného dokumentu a opis spôsobu, akým sa tieto poplatky vypočítavajú. 3.2. Opis všetkých poplatkov, ktoré má priamo alebo nepriamo zaplatiť podnik kolektívneho investovania, ktoré nemôžu byť podľa bodu 3.1 kvantifikované a ktoré sú alebo môžu byť podstatné. 3.3. Ak ktorýkoľvek poskytovateľ služieb podniku kolektívneho investovania prijíma akékoľvek benefity od tretích strán (iných ako podnik kolektívneho investovania) na základe poskytovania akýchkoľvek služieb podniku kolektívneho investovania, a takéto benefity nemôžu vzniknúť podniku kolektívneho investovania, tak vyhlásenie s uvedením tejto skutočnosti, názvu tretej strany, ak je k dispozícii, a opisu druhu takýchto benefitov. 3.4. Meno poskytovateľa služieb, ktorý je zodpovedný za stanovenie a výpočet čistej hodnoty aktív podniku kolektívneho investovania. 3.5. Opis všetkých rozhodujúcich potenciálnych konfliktov záujmov, ktoré by ktorýkoľvek poskytovateľ služieb podniku kolektívneho investovania mohol mať, pokiaľ ide o ich povinnosti voči podniku kolektívneho investovania a povinnosti, ktoré má voči tretím stranám a ich ostatné záujmy. Opis všetkých existujúcich opatrení na riešenie takýchto potenciálnych konfliktov. 4. Investičný manažér/poradcovia 4.1. Vzhľadom na každého investičného manažéra také informácie, ktorých uvedenie sa vyžaduje podľa bodov 5.1.1 až 5.1.4 a, ak je to podstatné, podľa bodu 5.1.5 prílohy I spolu s opisom jeho právneho postavenia a skúseností. 4.2. Vzhľadom na každý subjekt poskytujúci investičné poradenstvo týkajúce sa aktív podniku kolektívneho investovania, názov a stručný opis takéhoto subjektu. 5. Úschova 5.1. Úplný opis spôsobu, akým budú aktíva podniku kolektívneho investovania držané a kým a všetkých splnomocňovacích vzťahov alebo podobného vzťahu medzi podnikom kolektívneho investovania a každou treťou stranou, pokiaľ ide o úschovu. Ak je ustanovený depozitár, správca trustu alebo iný splnomocnenec a) také informácie, ktorých uvedenie sa vyžaduje podľa bodov 5.1.1 až 5.1.4., ak je to podstatné, podľa bodu 5.1.5 prílohy I; b) opis záväzkov povinností takejto strany na základe depozitárskej alebo podobnej dohody; c) všetky delegované dojednania o úschove ; d) právne postavenie takejto strany a delegovania 5.2. Ak iný subjekt ako sú subjekty uvedené v bode 5.1 má v držbe aktíva podniku kolektívneho investovania, opis spôsobu akým sú tieto aktíva držané spolu s opisom všetkých ďalších rizík 6. Oceňovanie 6.1. Opis toho ako často a zásady oceňovania a spôsobu stanovenia hodnoty čistých aktív podniku kolektívneho investovania, pričom sa musí rozlišovať medzi kategóriami investícií a vyhlásenie, ako sa bude hodnota čistých aktív oznamovať investorom. 6.2. Podrobnosti všetkých okolností, za ktorých môžu byť oceňovania pozastavené a vyhlásenie o tom, ako sa takéto pozastavenie oznámi investorom. 7. Stret zodpovedností 7.1. V prípade zastrešujúceho podniku kolektívneho investovania, vyhlásenie o každom strete zodpovedností, ku ktorému mohlo dôjsť medzi triedami alebo investíciami v iných podnikoch kolektívneho investovania a všetky opatrenia, prijaté na obmedzenie takéhoto stretu. 8. Finančné informácie 8.1. Ak od dátumu registrácie alebo založenia podnik kolektívneho investovania nezačal činnosť a neboli vypracované účtovné závierky k dátumu registračného dokumentu, poskytne sa vyhlásenie v tomto zmysle. Ak podnik kolektívneho investovania začal činnosť, uplatňujú sa ustanovenia bodu 20 prílohy I o minimálnych požiadavkách na uvedenie pre registračný dokument akcie. 8.2. Zrozumiteľná a účelná analýza portfólia podniku kolektívneho investovania (pokiaľ nebola podrobená auditu, musí byť jasne označená ako nepodrobená auditu). 8.3. Údaje o poslednej hodnote čistých aktív na jeden cenný papier musí byť zahrnutý do schémy opisu cenných papierov (pokiaľ nie je podrobená auditu, musí byť jasne označená ako nepodrobená auditu). PRÍLOHA XVI Minimálne požiadavky na zverejnenie informácií pre registračný dokument cenných papierov, vydaných členskými štátmi, tretími krajinami a ich regionálnymi a miestnymi orgánmi (schéma) 1. ZODPOVEDNÉ OSOBY 1.1. Všetky osoby zodpovedné za informácie, uvedené v registračnom dokumente a podľa možností za určité jeho časti, pričom v tom druhom prípade musia byť takéto časti označené. V prípade fyzických osôb, vrátane členov správnych, riadiacich a dozorných orgánov emitenta, sa uvedie meno a funkcia osoby; v prípade právnických osôb sa uvedie názov a registrované sídlo. 1.2. Vyhlásenie osôb, ktoré sú zodpovedné za registračný dokument tom zmysle, že, venujúc náležitú starostlivosť s cieľom zabezpečiť, že to tak bude, informácie, obsiahnuté v registračnom dokumente, sú podľa ich najlepších vedomostí a znalostí v súlade so skutočnosťou a neobsahujú opomenutia, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť jeho význam. Podľa okolností, vyhlásenie osôb, ktoré sú zodpovedné za určité časti registračného dokumentu tom zmysle, že, venujúc náležitú starostlivosť s cieľom zabezpečiť, že to tak bude, informácie, obsiahnuté v danej časti registračného dokumentu, za ktorú sú zodpovedné, sú podľa ich najlepších vedomostí a znalostí v súlade so skutočnosťou a neobsahujú opomenutia, ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť jeho význam. 2. RIZIKOVÉ FAKTORY Zreteľné zverejnenie rizikových faktorov, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť emitenta splniť jeho záväzky, týkajúce sa cenných papierov voči investorom v oddieli s nadpisom „Rizikové faktory“ 3. INFORMÁCIE O EMITENTOVI 3.1. Názov a obchodné meno emitenta a stručný opis pozície emitenta v národnom vládnom rámci. 3.2. Sídlo alebo zemepisná lokalita a právna forma emitenta a jeho kontaktná adresa a telefónne číslo. 3.3. Všetky posledné udalosti, relevantné pre vyhodnotenie solventnosti emitenta. 3.4. Opis ekonomiky emitenta vrátane: a) štruktúry ekonomiky s podrobnosťami o hlavných sektoroch ekonomiky, b) hrubý domáci produkt s rozpisom podľa ekonomických sektorov emitenta za posledné dva fiškálne roky. 3.5. Všeobecný opis politického systému a vlády emitenta vrátane podrobných údajov o riadiacom orgáne emitenta. 4. VEREJNE FINANCIE A OBCHOD Informácie za dva fiškálne roky pred dátumom registračného dokumentu o týchto položkách: a) daňové a rozpočtové systémy, b) hrubý verejný dlh vrátane sumarizácie dlhu, štruktúry splatnosti nesplateného dlhu (najmä s uvedením dlhu so zostatkovou splatnosťou kratšou ako jeden rok) a záznamu o splácaní dlhu, a o častiach dlhu, vyjadreného v domácej mene emitenta a v zahraničných menách, c) zahraničný obchod a údaje o platobnej bilancii, d) devízové rezervy vrátane všetkých potenciálnych bremien k takýmto devízovým rezervám ako sú termínové zmluvy alebo deriváty, e) finančný stav a zdroje vrátane likvidných vkladov, disponibilných v domácej mene, f) údaje o príjmoch a výdavkoch. Opis všetkých audítorských alebo nezávislých revíznych postupov na účtoch emitenta. 5. VÝZNAMNA ZMENA 5.1. Podrobné údaje o všetkých významných zmenách v informáciách, poskytovaných podľa bodu 4, ktoré sa vyskytli od konca posledného fiškálneho roka, alebo príslušné negatívne vyhlásenie. 6. SÚDNE A ARBITRÁŽNE KONANIA 6.1. Informácie o všetkých vládnych, súdnych alebo arbitrážnych konaniach (vrátane všetkých takých konaní, ktoré sú doteraz prerokúvané alebo ktoré hrozia a ktorých si je emitent vedomý), počas obdobia pokrývajúceho aspoň predchádzajúcich 12 mesiacov, ktoré mohli mať alebo mali v nedávnej minulosti významný vplyv na finančnú situáciu emitenta, alebo sa uvedie príslušné negatívne vyhlásenie. 6.2. Informácie o imunite ktorú môže mať emitent pred súdnymi konaniami. 7. VYHLÁSENIE ZNALCOV A DEKLARÁCIE ZÁUJMU Ak vyhlásenie alebo správa, pripisovaná určitej osobe ako znalcovi, je zahrnutá do registračného dokumentu, uvedie sa meno tejto osoby, obchodná adresa a spôsobilosti. Ak bola správa vypracovaná na základe žiadosti emitenta, uvedie sa vyhlásenie v tom zmysle, že takéto vyhlásenie alebo správa je zahrnutá vo forme a v kontexte, v akom je zahrnutá so súhlasom osoby, ktorá autorizovala obsah danej časti registračného dokumentu.	11,475	1
2020/02015R2450-20200607/02015R2450-20200607_SK.txt_26	Eurlex	Open Government	CC-By	2,020	None	None	Spoken	8,343	23,296	C0220 Finitné zaistenie alebo podobné dojednania Použije sa jedna z možností z tohto uzavretého zoznamu: 1 – netradičné alebo finitné zaistenie (ak prípadná zaistná zmluva alebo finančný nástroj, ktoré nie sú priamo založené na zásade odškodnenia alebo sú založené na znení zmluvy, ktorá má mechanizmus prevodu rizika s obmedzením alebo žiadny preukázateľný mechanizmus prevodu rizika) 2 – iné ako netradičné alebo finitné zaistenie C0230 Proporcionálne Uveďte, či program zaistenia predstavuje proporcionálne zaistenie, t. j. či je doň zapojený zaisťovateľ prijímajúci stanovený percentuálny podiel každej poistnej zmluvy, ktorú poisťovateľ upisuje. Použije sa jedna z možností z tohto uzavretého zoznamu: 1 – proporcionálne zaistenie 2 – neproporcionálne zaistenie C0240 Identifikácia spoločnosti/osoby, s ktorými riziko súvisí Ak riziko súvisí so spoločnosťou, uveďte názov spoločnosti, ktorej sa riziko týka. Ak riziko súvisí s fyzickou osobou, pseudonymizujte číslo pôvodnej poistnej zmluvy a uveďte pseudonymizované informácie. Pseudonymizované údaje sú údaje, ktoré nemožno priradiť ku konkrétnemu jednotlivcovi bez použitia dodatočných informácií, pokiaľ sú takéto dodatočné informácie vedené samostatne. Musí sa zabezpečiť konzistentnosť po celý čas. To znamená, že ak jednotlivé upisovacie riziko prechádza z jedného roka do druhého, získa rovnaký pseudonymizovaný formát. C0250 Opis pokrytej kategórie rizika Opis hlavného rozsahu krytia fakultatívneho rizika. Zvyčajne je súčasťou opisu používaného na určenie umiestnenia. Opis pokrytej kategórie rizika je špecifický pre daný subjekt a nie je povinný. Takisto ani pojem „kategória rizika“ nevychádza z terminológie smernice Solventnosť II, ale možno ho považovať za ďalšiu možnosť poskytovania dodatočných informácií o upisovacom riziku (rizikách). C0260 Obdobie platnosti (dátum začiatku) Uveďte kód ISO 8601 (rrrr-mm-dd) dátumu začiatku konkrétneho krytia, t. j. dátumu, keď krytie nadobudlo účinnosť. C0270 Obdobie platnosti (dátum skončenia) Uveďte kód ISO 8601 (rrrr-mm-dd) konečného dátumu skončenia konkrétneho krytia. C0280 Mena Uveďte alfabetický kód ISO 4217 meny použitej pri umiestňovaní fakultatívneho krytia. Všetky sumy tohto záznamu musia byť vyjadrené v tejto mene. C0290 Poistná suma Suma, ktorú poisťovateľ životného poistenia vypláca príjemcovi plnení. Ak je riziko spolupoistené s inými poisťovateľmi životného poistenia, musí sa tu vykázať poistený kapitál splatný vykazujúcim poisťovateľom životného poistenia. C0300 Rizikový kapitál Rizikový kapitál v zmysle vymedzenia v delegovanom nariadení 2015/35/ES. Ak je riziko spolupoistené s inými poisťovateľmi životného poistenia, musí sa tu vykázať rizikový kapitál súvisiaci s výškou podielu poisťovateľa životného poistenia na poistenom kapitále. C0310 Suma zaistená na fakultatívnom základe, všetci zaisťovatelia ►M1 Suma zaistená na fakultatívnom základe je tá časť poistnej sumy, ktorá je zaistená na fakultatívnom základe. Táto suma musí byť v súlade s poistnou sumou uvedenou v C0290 a odráža maximálnu zodpovednosť (100 %) pre fakultatívnych zaisťovateľov. ◄ C0320 Fakultatívne zaistné postúpené všetkým zaisťovateľom na 100 % umiestnenia zaistenia Očakávané hrubé ročné alebo predpísané zaistné, bez odpočítania provízií za postúpenie, postúpené zaisťovateľom za ich podiel. C0330 Provízia za fakultatívne zaistenie Očakávaná provízia s hrubým ročným alebo predpísaným zaistným. Patria sem všetky provízie z postúpenia, superprovízie a provízie zo zisku, ktoré predstavujú peňažné toky pre vykazujúceho poisťovateľa od zaisťovateľa. S.30.02 – Fakultatívne krytia pre neživotné a životné poistenie – údaje o podieloch Všeobecné poznámky: Tento oddiel sa týka ročného predkladania informácií za individuálne subjekty. Tento vzor je relevantný pre poisťovne a zaisťovne, ktoré zaisťujú a/alebo retrocedujú na fakultatívnom základe. Neživotné a životné poisťovne a zaisťovne v tomto vzore vypĺňajú informácie o podieloch zaisťovateľov fakultatívnych krytí v nasledujúcom roku vykazovania, vrátane informácií o 10 najvýznamnejších rizikách z hľadiska zaistenej expozície pre každú skupinu činnosti podľa vymedzenia v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2015/35 (napr. v prípadoch, keď prijaté riziká nevyhovujú pravidelnému prijímaniu poistných zmlúv a mohli by byť prijaté iba v prípade, že časť rizika je zaistená na fakultatívnom základe). Každé fakultatívne riziko sa predkladá zaisťovateľovi a podmienky fakultatívneho zaistenia sa dohadujú individuálne pre každú poistnú zmluvu. Zmluvy, ktoré automaticky kryjú riziká, nepatria do rozsahu tohto vzoru a musia sa vykázať v S.30.03. Pre každú skupinu činnosti sa musí predložiť jeden samostatný vzor. Pre každú skupinu činnosti sa musí vybrať 10 najvýznamnejších rizík z hľadiska zaistenej expozície (časť poistnej sumy prevedenej na všetkých zaisťovateľov) na fakultatívnom základe. Okrem toho má každé upisovacie riziko jedinečný kód špecifikovaný „identifikačným kódom rizika“. Každé vybrané riziko musí byť oddelené, aby sa pri jedinej skupine získali jedinečné podmienky pre zmluvu. ►M2 Ak sa fakultatívne krytie, ako sa vykazuje vo vzore S.30.01, týka viac než jednej zaisťovne, tento vzor sa vypĺňa v takom počte riadkov, koľko je zaisťovní zapojených do konkrétneho fakultatívneho krytia. ◄ ▼M3 Tento vzor je prospektívny (aby bol v súlade so vzorom S.30.03) a ako taký musí odzrkadľovať zaistné zmluvy účinné a platné počas nasledujúceho roku vykazovania pre vybraných 10 najvýznamnejších rizík, pokiaľ ide o zaistenú expozíciu pre každú skupinu činnosti. Podniky vykazujú najvýznamnejšie riziká nasledujúceho obdobia vykazovania, na ktoré sa vzťahujú zaistné zmluvy platné počas tohto nasledujúceho obdobia vykazovania. Ak sa zaisťovacia stratégia po dátume platnosti podstatne zmení, alebo ak sa obnovenie zaistných zmlúv vykoná neskôr, než je dátum vykazovania a pred nasledujúcim 1. januárom, informácie v tomto vzore sa znova predkladajú, ak je to relevantné. ▼B Fakultatívne umiestnenia kryjúce rôzne skupiny činnosti sa takisto uvádzajú v rôznych príslušných skupinách činnosti, ak sú zaradené medzi 10 najväčších rizík rovnakej skupiny činnosti. Tento vzor sa vypĺňa za každého zaisťovateľa, ktorý prijal fakultatívne krytie. POLOŽKA POKYNY Fakultatívne krytia pre neživotné poistenie Z0010 Skupina činnosti Vykázanie identifikácie skupiny činnosti, ako je vymedzená v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2015/35. Použije sa tento uzavretý zoznam: 1 – poistenie liečebných nákladov 2 – poistenie zabezpečenia príjmu 3 – poistenie odškodnenia pracovníkov 4 – poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla 5 – ostatné poistenie motorových vozidiel 6 – námorné, letecké a dopravné poistenie 7 – poistenie proti požiaru a iným majetkovým škodám 8 – poistenie všeobecnej zodpovednosti 9 – poistenie úveru a kaucie 10 – poistenie právnej ochrany 11 – asistenčné služby 12 – rôzne finančné straty 13 – proporcionálne zaistenie liečebných nákladov 14 – proporcionálne zaistenie zabezpečenia príjmu 15 – proporcionálne zaistenie odškodnenia pracovníkov 16 – proporcionálne zaistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla 17 – proporcionálne ostatné zaistenie motorových vozidiel 18 – proporcionálne námorné, letecké a dopravné zaistenie 19 – proporcionálne zaistenie proti požiaru a iným majetkovým škodám 20 – proporcionálne zaistenie všeobecnej zodpovednosti 21 – proporcionálne zaistenie úveru a kaucie 22 – proporcionálne zaistenie právnej ochrany 23 – proporcionálne zaistenie asistenčných služieb 24 – proporcionálne zaistenie rôznych finančných strát 25 – neproporcionálne zdravotné zaistenie 26 – neproporcionálne úrazové zaistenie 27 – neproporcionálne námorné, letecké a dopravné zaistenie 28 – neproporcionálne majetkové zaistenie C0020 Kód programu zaistenia Špecifický kód zaistenia podniku, ktorý odkazuje na dominantnú zmluvu programu zaistenia, ktorá chráni tiež riziko kryté fakultatívnym zaistením. Kód programu zaistenia sa musí zhodovať s kódom programu zaistenia v S.30.03 – Program postúpeného zaistenia v nasledujúcom roku vykazovania. C0030 Identifikačný kód rizika Pre každú skupinu činnosti, podľa vymedzenia v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2015/35, neživotného poistenia sa urobí výber 10 najvýznamnejších rizík z hľadiska expozície, ktoré sú predmetom fakultatívneho zaistenia platného v období vykazovania (aj vtedy, ak vznikli v predchádzajúcich rokoch). Kód je jedinečné identifikačné číslo, ktoré pridelil poisťovateľ, ktoré identifikuje riziko a ktoré zostáva nezmenené v nasledujúcich ročných výkazoch. ►M2 Tento kód sa po pridelení už nesmie opätovne použiť pre iné riziko, aj keď riziko, ktorému bol kód pôvodne pridelený, už neexistuje. Ak sa nejaké riziko týka viac než jednej skupinu činnosti, môže sa pre všetky dotknuté skupiny činnosti použiť rovnaký kód. ◄ C0040 Identifikačný kód umiestnenia fakultatívneho zaistenia Každému umiestneniu fakultatívneho zaistenia sa musí priradiť poradové číslo, ktoré je jedinečné pre dané riziko. Identifikačný kód umiestnenia fakultatívneho zaistenia je špecifický pre subjekt. C0050 Kód zaisťovateľa Identifikačný kód zaisťovateľa podľa tohto poradia priority: — identifikátor právnickej osoby (LEI) — špecifický kód, ktorý pridelil podnik ►M2 Ak špecifický kód pridelil podnik, tento kód musí byť jedinečný pre konkrétneho zaisťovateľa alebo makléra a nesmie sa prekrývať so žiadnym iným kódom, ktorý podnik pridelil, ani s kódom LEI. V prípadoch, keď už existuje kód (napr. národný identifikátor), použije sa rovnaký kód ako tento identifikátor a používa sa v nezmenenej podobe až do pridelenia kódu LEI. ◄ C0060 Typ kódu zaisťovateľa Identifikácia kódu použitého v položke „kód zaisťovateľa“. Použije sa tento uzavretý zoznam: 1 – LEI 2 – špecifický kód C0070 Kód makléra Identifikačný kód makléra podľa tohto poradia priority: — identifikátor právnickej osoby (LEI) — špecifický kód, ktorý pridelil podnik Ak bol do umiestnenia zaistenia zapojený viac než jeden maklér, požaduje sa len dominantný hlavný maklér. C0080 Typ kódu makléra Identifikácia kódu použitého v položke „kód makléra“: 1 – LEI 2 – špecifický kód C0090 Kód činnosti makléra ►M1 Predstavuje činnosti zapojeného makléra podľa uváženia podniku. V prípade kombinácie činností sa musia uviesť všetky činnosti a oddeliť čiarkou: 1 – sprostredkovateľ umiestnenia 2 – upisovanie v mene 3 – finančné služby ◄ C0100 Podiel zaisťovateľa (%) Percentuálny podiel fakultatívneho umiestnenia prijatého zaisťovateľom, vyjadrený ako absolútne percento sumy zaistenej na fakultatívnom základe, u všetkých zaisťovateľov, ako sa vykazuje v stĺpci C0160 vzoru S.30.01 – Fakultatívne krytia (z hľadiska zaistenej expozície) – základné. Percentuálny podiel sa vykazuje ako desatinné číslo. C0110 Mena Uveďte alfabetický kód ISO 4217 meny použitej pri umiestňovaní fakultatívneho krytia. Pre konkrétne fakultatívne krytie musia byť všetky sumy vyjadrené v tejto mene, ak vnútroštátny orgán dohľadu nevyžaduje inak. V prípade umiestnenia fakultatívneho krytia v dvoch rôznych menách sa musí vyplniť hlavná mena. C0120 Zaistná suma u fakultatívneho zaisťovateľa Zaistná suma na fakultatívnom základe u zaisťovateľa. C0130 Fakultatívne postúpené zaistné Očakávané hrubé ročné alebo predpísané zaistné postúpené zaisťovateľovi za jeho podiel. C0140 Poznámky Opis prípadov, keď sa podmienky účasti zaisťovateľa líšia od podmienok štandardného fakultatívneho umiestnenia alebo umiestnenia podľa zmluvy, alebo s cieľom poskytnúť akékoľvek ďalšie informácie, na ktoré má podnik upozorniť orgán dohľadu. Fakultatívne krytia pre životné poistenie ►M2 Z0020 ◄ Skupina činnosti Vykázanie identifikácie skupiny činnosti, ako je vymedzená v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2015/35. Použije sa tento uzavretý zoznam: 29 – zdravotné poistenie 30 – poistenie s podielom na zisku 31 – index-linked a unit-linked poistenie 32 – ostatné životné poistenie 33 – anuity vyplývajúce z poistných zmlúv o neživotnom poistení a súvisiace so záväzkami vyplývajúcimi zo zdravotného poistenia 34 – anuity vyplývajúce z poistných zmlúv o neživotnom poistení a súvisiace s poistnými záväzkami okrem záväzkov vyplývajúcich zo zdravotného poistenia 35 – zdravotné zaistenie 36 – životné zaistenie C0150 Kód programu zaistenia Špecifický kód zaistenia podniku, ktorý odkazuje na dominantnú zmluvu programu zaistenia, ktorá chráni tiež riziko kryté fakultatívnym zaistením. Kód programu zaistenia sa musí zhodovať s kódom programu zaistenia v S.30.03 – Program postúpeného zaistenia v nasledujúcom roku vykazovania. C0160 Identifikačný kód rizika Pre každú skupinu činnosti, podľa vymedzenia v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2015/35, životného poistenia sa urobí výber 10 najvýznamnejších rizík z hľadiska expozície, ktoré sú predmetom fakultatívneho zaistenia platného v období vykazovania (aj vtedy, ak vznikli v predchádzajúcich rokoch). Kód je jedinečné identifikačné číslo, ktoré pridelil poisťovateľ, ktoré identifikuje riziko v rámci odvetvia, nie je možné ho opätovne použiť pre iné riziká v rovnakom odvetví a zostáva nezmenené v nasledujúcich ročných výkazoch. ►M2 Tento kód sa po pridelení už nesmie opätovne použiť pre iné riziko, aj keď riziko, ktorému bol kód pôvodne pridelený, už neexistuje. Ak sa nejaké riziko týka viac než jednej skupinu činnosti, môže sa pre všetky dotknuté skupiny činnosti použiť rovnaký kód. ◄ C0170 Identifikačný kód umiestnenia fakultatívneho zaistenia Poradové číslo, ktoré je jedinečné pre riziko a ktoré priradil podnik každému umiestneniu fakultatívneho zaistenia. C0180 Kód zaisťovateľa Identifikačný kód zaisťovateľa podľa tohto poradia priority: — identifikátor právnickej osoby (LEI) — špecifický kód, ktorý pridelil podnik Ak špecifický kód pridelil podnik, tento kód musí byť jedinečný pre konkrétneho zaisťovateľa a nesmie sa prekrývať so žiadnym iným kódom, ktorý pridelil podnik, alebo s kódom LEI. C0190 Typ kódu zaisťovateľa Identifikácia kódu použitého v položke „kód zaisťovateľa“. Použije sa tento uzavretý zoznam: 1 – LEI 2 – špecifický kód C0200 Kód makléra Identifikačný kód makléra podľa tohto poradia priority: — identifikátor právnickej osoby (LEI) — špecifický kód, ktorý pridelil podnik Ak špecifický kód pridelil podnik, tento kód musí byť jedinečný pre konkrétneho makléra a nesmie sa prekrývať so žiadnym iným kódom, ktorý pridelil podnik, alebo s kódom LEI. Ak bol do umiestnenia zaistenia zapojený viac než jeden maklér, požaduje sa len dominantný maklér. C0210 Typ kódu makléra Identifikácia kódu použitého v položke „kód makléra“: 1 – LEI 2 – špecifický kód C0220 Kód činnosti makléra ►M1 Predstavuje činnosti zapojeného makléra podľa uváženia podniku. V prípade kombinácie činností sa musia uviesť všetky činnosti a oddeliť čiarkou: 1 – sprostredkovateľ umiestnenia 2 – upisovanie v mene 3 – finančné služby ◄ C0230 Podiel zaisťovateľa (%) Percentuálny podiel fakultatívneho umiestnenia prijatého zaisťovateľom, vyjadrený ako absolútne percento sumy zaistenej na fakultatívnom základe, u všetkých zaisťovateľov, ako sa vykazuje v stĺpci C0310 vzoru S.30.01 – Fakultatívne krytia (z hľadiska zaistenej expozície) – základné. Percentuálny podiel sa vykazuje ako desatinné číslo. C0240 Mena Uveďte alfabetický kód ISO 4217 meny použitej pri umiestňovaní fakultatívneho krytia. Pre konkrétne fakultatívne krytie musia byť všetky sumy vyjadrené v tejto mene, ak vnútroštátny orgán dohľadu nevyžaduje inak. V prípade umiestnenia fakultatívneho krytia v dvoch rôznych menách sa musí vyplniť hlavná mena. C0250 Zaistná suma u fakultatívneho zaisťovateľa Zaistná suma na fakultatívnom základe u zaisťovateľa. C0260 Fakultatívne postúpené zaistné Očakávané hrubé ročné alebo predpísané zaistné postúpené zaisťovateľovi za jeho podiel. C0270 Poznámky Opis prípadov, keď sa podmienky účasti zaisťovateľa líšia od podmienok štandardného fakultatívneho umiestnenia alebo umiestnenia podľa zmluvy, alebo s cieľom poskytnúť akékoľvek ďalšie informácie, na ktoré má podnik upozorniť orgán dohľadu. Informácie o zaisťovateľoch a makléroch C0280 Kód zaisťovateľa Identifikačný kód zaisťovateľa podľa tohto poradia priority: — identifikátor právnickej osoby (LEI) — špecifický kód, ktorý pridelil podnik Ak špecifický kód pridelil podnik, tento kód musí byť jedinečný pre konkrétneho zaisťovateľa a nesmie sa prekrývať so žiadnym iným kódom, ktorý pridelil podnik, alebo s kódom LEI. C0290 Typ kódu zaisťovateľa Identifikácia kódu použitého v položke „kód zaisťovateľa“. Použije sa tento uzavretý zoznam: 1 – LEI 2 – špecifický kód C0300 Úradný názov zaisťovateľa Úradný názov zaisťovateľa, na ktorého bolo prevedené upisovacie riziko. Oficiálny názov zaisťovateľa nesúceho riziko je uvedený v zaistnej zmluve. Nie je povolené uviesť názov zaisťovacieho makléra. Nie je ani povolené uvádzať všeobecný alebo neúplný názov, keďže medzinárodní zaisťovatelia majú niekoľko prevádzkových spoločností, ktoré môžu sídliť v rôznych krajinách. V prípade dohôd o zoskupení sa môže názov zoskupenia (alebo správcu zoskupenia) vyplniť len vtedy, ak je zoskupenie právnická osoba. C0310 Typ zaisťovateľa Typ zaisťovateľa, na ktorého bolo prevedené upisovacie riziko. Použije sa tento uzavretý zoznam: 1 – životná poisťovňa 2 – neživotná poisťovňa 3 – univerzálna poisťovňa 4 – kaptívna poisťovňa 5 – interný zaisťovateľ (zaisťovňa, ktorá sa primárne zameriava na prevzatie rizika od iných poisťovní v rámci skupiny) 6 – externý zaisťovateľ (zaisťovňa, ktorá preberá riziká od podnikov iných ako poisťovne v rámci skupiny) 7 – kaptívna zaisťovňa 8 – účelovo vytvorený subjekt 9 – zoskupenie (ak je zapojená viac než jedna poisťovňa alebo zaisťovňa) 10 – štátne zoskupenie C0320 Krajina sídla Uveďte kód ISO 3166-1 alfa-2 krajiny, v ktorej je zaisťovateľ zákonne povolený/získal licenciu. C0330 Externé ratingové hodnotenie od nominovanej ECAI ►M2 Rating zaisťovateľa k referenčnému dátumu vykazovania vydaný nominovanou externou ratingovou agentúrou (ECAI). Ak rating nie je dostupný, táto položka zostáva prázdna. ◄ C0340 Nominovaná ECAI ►M2 Uveďte ratingovú agentúru (ECAI), ktorá vydáva externý rating uvedený v C0330, použitím nasledujúceho uzavretého zoznamu. V prípade ratingov vydaných dcérskymi spoločnosťami ratingovej agentúry uveďte materskú ratingovú agentúru [odkaz je na zoznam ratingových agentúr orgánu ESMA registrovaných alebo certifikovaných v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach]. V prípade, že ESMA zaregistruje alebo certifikuje novú ratingovú agentúru, a kým sa neaktualizuje uzavretý zoznam, uveďte „Iná nominovaná ECAI“. ►M4 — Euler Hermes Rating GmbH (kód LEI: 391200QXGLWHK9VK6V27) — Japan Credit Rating Agency Ltd (kód LEI: 35380002378CEGMRVW86) — BCRA-Credit Rating Agency AD (kód LEI: 747800Z0IC3P66HTQ142) — Creditreform Rating AG (kód LEI: 391200PHL11KDUTTST66) — Scope Ratings GmbH (kód LEI: 391200WU1EZUQFHDWE91) — ICAP Group SA (kód LEI: 2138008U6LKT8VG2UK85) — GBB-Rating Gesellschaft für Bonitätsbeurteilung GmbH (kód LEI: 391200OLWXCTKPADVV72) — ASSEKURATA Assekuranz Rating-Agentur GmbH (kód LEI: 529900977LETWLJF3295) — ARC Ratings, S.A. (kód LEI: 213800OZNJQMV6UA7D79) — AM Best Europe — A.M. Best (EU) Rating Services B.V. (kód LEI: 549300Z2RUKFKV7GON79) — AM Best Europe-Rating Services Ltd. (AMBERS) (kód LEI: 549300VO8J8E5IQV1T26) — DBRS Ratings Limited (kód LEI: 5493008CGCDQLGT3EH93) — Fitch — Fitch France S.A.S. (kód LEI: 2138009Y4TCZT6QOJO69) — Fitch Deutschland GmbH (kód LEI: 213800JEMOT1H45VN340) — Fitch Italia S.p.A. (kód LEI: 213800POJ9QSCHL3KR31) — Fitch Polska S.A. (kód LEI: 213800RYJTJPW2WD5704) — Fitch Ratings España S.A.U. (kód LEI: 213800RENFIIODKETE60) — Fitch Ratings Limited (kód LEI: 2138009F8YAHVC8W3Q52) — Fitch Ratings CIS Limited (kód LEI: 213800B7528Q4DIF2G76) — Moody’s — Moody’s Investors Service Cyprus Ltd (kód LEI: 549300V4LCOYCMNUVR81) — Moody’s France S.A.S. (kód LEI: 549300EB2XQYRSE54F02) — Moody’s Deutschland GmbH (kód LEI: 549300M5JMGHVTWYZH47) — Moody’s Italia S.r.l. (kód LEI: 549300GMXJ4QK70UOU68) — Moody’s Investors Service España S.A. (kód LEI: 5493005X59ILY4BGJK90) — Moody’s Investors Service Ltd (kód LEI: 549300SM89WABHDNJ349) — Moody’s Investors Service EMEA Ltd (kód LEI: 54930009NU3JYS1HTT72) — Moody’s Investors Service (Nordics) AB (kód LEI: 549300W79ZVFWJCD2Z23) — Standard & Poor’s — S&P Global Ratings Europe Limited (kód LEI: 5493008B2TU3S6QE1E12) — CRIF Ratings S.r.l. (kód LEI: 8156001AB6A1D740F237) — Capital Intelligence Ratings Ltd (kód LEI: 549300RE88OJP9J24Z18) — European Rating Agency, a. s. (kód LEI: 097900BFME0000038276) — Axesor Risk Management SL (kód LEI: 959800EC2RH76JYS3844) — Cerved Rating Agency S.p.A. (kód LEI: 8156004AB6C992A99368) — Kroll Bond Rating Agency (kód LEI: 549300QYZ5CZYXTNZ676) — The Economist Intelligence Unit Ltd (kód LEI: 213800Q7GRZWF95EWN10) — Dagong Europe Credit Rating Srl (Dagong Europe) (kód LEI: 815600BF4FF53B7C6311) — Spread Research (kód LEI: 969500HB6BVM2UJDOC52) — EuroRating Sp. z o.o. (kód LEI: 25940027QWS5GMO74O03) — HR Ratings de México, S.A. de C.V. (HR Ratings) (kód LEI: 549300IFL3XJKTRHZ480) — Egan-Jones Ratings Co. (EJR) (kód LEI: 54930016113PD33V1H31) — modeFinance S.r.l. (kód LEI: 815600B85A94A0122614) — INC Rating Sp. z o.o. ►M1 Použije sa jedna z možností z tohto uzavretého zoznamu: 0 – stupeň kreditnej kvality 0 1 – stupeň kreditnej kvality 1 2 – stupeň kreditnej kvality 2 3 – stupeň kreditnej kvality 3 4 – stupeň kreditnej kvality 4 5 – stupeň kreditnej kvality 5 6 – stupeň kreditnej kvality 6 9 – nie je dostupný rating ◄ C0360 Interný rating Interný rating zaisťovateľa pre podniky používajúce vnútorný model, ak v rámci svojich vnútorných modelov používajú interné ratingy. Ak podnik používajúci vnútorný model používa výlučne externé ratingy, táto položka sa nevykazuje. C0370 Kód makléra Identifikačný kód makléra podľa tohto poradia priority: — identifikátor právnickej osoby (LEI) — špecifický kód, ktorý pridelil podnik Ak špecifický kód pridelil podnik, tento kód musí byť jedinečný pre konkrétneho makléra a nesmie sa prekrývať so žiadnym iným kódom, ktorý pridelil podnik, alebo s kódom LEI. C0380 Typ kódu makléra Identifikácia kódu použitého v položke „kód makléra“: 1 – LEI 2 – špecifický kód C0390 Úradný názov makléra Zákonný názov makléra. S.30.03 – Program postúpeného zaistenia – základné údaje Všeobecné poznámky: Tento oddiel sa týka ročného predkladania informácií za individuálne subjekty. Tento vzor je relevantný pre poisťovne a zaisťovne s programom postúpeného zaistenia a/alebo programom retrocesie vrátane akéhokoľvek krytia poskytovaného dohodami o zaistnom zoskupení podporovanými štátom, okrem fakultatívnych krytí. Tento vzor vypĺňa poisťovňa a zaisťovňa, ktoré prevádzajú upisovacie riziko na zaisťovateľov prostredníctvom zaistnej zmluvy, ktorej obdobie platnosti zahŕňa nasledujúci rok vykazovania alebo sa s ním prekrýva, a ktorí sú známi pri vypĺňaní vzoru. Ak sa zaisťovacia stratégia po uvedenom dátume podstatne zmení, alebo ak sa obnovenie zaistných zmlúv vykoná neskôr než je dátum vykazovania a pred nasledujúcim 1. januárom, informácie v tomto vzore sa znova predkladajú, ak je to relevantné. POLOŽKA POKYNY C0010 Kód programu zaistenia Jedinečný kód (špecifický pre podnik), ktorý zahŕňa všetky jednotlivé umiestnenia zaistenia a/alebo zmluvy, ktoré patria do rovnakého programu zaistenia. C0020 Identifikačný kód zmluvy Identifikačný kód zmluvy, ktorý výlučne identifikuje zmluvu a musí byť zachovaný v nasledujúcich výkazoch, zvyčajne ide o pôvodné číslo zmluvy zaevidované v účtovníctve spoločnosti. C0030 Poradové číslo oddielu v zmluve Poradové číslo oddielu, ktoré podnik pridelil rôznym oddielom zmluvy v prípadoch, keď zmluva zahŕňa napríklad viac ako jednu skupinu činnosti, podľa vymedzenia v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2015/35, alebo zahŕňa rôzne skupiny činnosti s rôznymi limitmi. Zmluvy s odlišnými podmienkami sa na účely predkladania informácií považujú za odlišné zmluvy a vykazujú sa v rôznych oddieloch. Pokiaľ ide o rôzne skupiny činnosti zahrnuté do tej istej zmluvy, podmienky vzťahujúce sa na každú skupinu činnosti budú podrobne opísané samostatne pod číslom každého oddielu. Zmluvy zahŕňajúce rôzne druhy zaistenia(napr. jeden oddiel na základe kvóty a ďalší na základe XL) v tej istej zmluve sa vykazujú v rôznych oddieloch. Zmluvy zahŕňajúce rôzne vrstvy toho istého programu sa vykazujú v rôznych oddieloch. C0040 Poradové číslo excedentu/vrstvy v programe Poradové číslo excedentu/vrstvy, keď je zmluva súčasťou širšieho programu. C0050 Množstvo excedentu/vrstiev v programe Celkový počet excedentov alebo vrstiev v tom istom programe, ktorý zahŕňa vykazovanú zmluvu. C0060 Finitné zaistenie alebo podobné dojednania Identifikácia zaistnej zmluvy. Použije sa tento uzavretý zoznam: 1 – netradičné alebo finitné zaistenie (ak prípadná zaistná zmluva alebo finančný nástroj, ktoré nie sú priamo založené na zásade odškodnenia alebo sú založené na znení zmluvy, ktorá má mechanizmus prevodu rizika s obmedzením alebo žiadny preukázateľný mechanizmus prevodu rizika) 2 – iné ako netradičné alebo finitné zaistenie V prípade finitného zaistenia alebo podobného dojednania sa musia vyplniť len položky, ktoré sú uskutočniteľné. C0070 Skupina činnosti Vykázanie identifikácie skupiny činnosti, ako je vymedzená v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2015/35. Použije sa tento uzavretý zoznam: 1 – poistenie liečebných nákladov 2 – poistenie zabezpečenia príjmu 3 – poistenie odškodnenia pracovníkov 4 – poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla 5 – ostatné poistenie motorových vozidiel 6 – námorné, letecké a dopravné poistenie 7 – poistenie proti požiaru a iným majetkovým škodám 8 – poistenie všeobecnej zodpovednosti 9 – poistenie úveru a kaucie 10 – poistenie právnej ochrany 11 – asistenčné služby 12 – rôzne finančné straty 13 – proporcionálne zaistenie liečebných nákladov 14 – proporcionálne zaistenie zabezpečenia príjmu 15 – proporcionálne zaistenie odškodnenia pracovníkov 16 – proporcionálne zaistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla 17 – proporcionálne ostatné zaistenie motorových vozidiel 18 – proporcionálne námorné, letecké a dopravné zaistenie 19 – proporcionálne zaistenie proti požiaru a iným majetkovým škodám 20 – proporcionálne zaistenie všeobecnej zodpovednosti 21 – proporcionálne zaistenie úveru a kaucie 22 – proporcionálne zaistenie právnej ochrany 23 – proporcionálne zaistenie asistenčných služieb 24 – proporcionálne zaistenie rôznych finančných strát 25 – neproporcionálne zdravotné zaistenie 26 – neproporcionálne úrazové zaistenie 27 – neproporcionálne námorné, letecké a dopravné zaistenie 28 – neproporcionálne majetkové zaistenie 29 – zdravotné poistenie 30 – poistenie s podielom na zisku 31 – index-linked a unit-linked poistenie 32 – ostatné životné poistenie 33 – anuity vyplývajúce z poistných zmlúv o neživotnom poistení a súvisiace so záväzkami vyplývajúcimi zo zdravotného poistenia 34 – anuity vyplývajúce z poistných zmlúv o neživotnom poistení a súvisiace s poistnými záväzkami okrem záväzkov vyplývajúcich zo zdravotného poistenia 35 – zdravotné zaistenie 36 – životné zaistenie 37 – viacskupinové (podľa nižšie uvedeného vymedzenia) Doplňujúce poznámky: 1) Ak zaistná zmluva poskytuje krytie pre viac než jednu skupinu činnosti a podmienky krytia sa v jednotlivých skupinách činnosti líšia, zmluvu je potrebné špecifikovať vo viacerých riadkoch. Ako prvé musí byť na riadku pri zmluve uvedené „viacskupinové“, pričom tento zápis poskytuje podrobnosti o celkových podmienkach zmluvy (ako sú odpočítateľné položky a obnovenia), a na ďalších riadkoch sú uvedené podrobnosti o jednotlivých podmienkach tejto zaistnej zmluvy pre každú relevantnú skupinu činnosti. 2) Ak sa podmienky krytia jednotlivých skupín činnosti nelíšia, vyžaduje sa len dominantná skupina činnosti podľa smernice Solventnosť II (na základe hrubého odhadovaného príjmu z poistného na základe zmluvy). 3) Viacročné zmluvy s pevne stanovenými podmienkami môžu byť vyjadrené v stĺpcoch použitých pre obdobie platnosti. C0080 Opis pokrytej kategórie rizika Opis hlavného rozsahu krytia zmluvy. Odkazuje na hlavné portfólio, ktoré patrí do rozsahu pôsobnosti zmluvy a zvyčajne je súčasťou opisu zmluvy (napr. „priemyselné vlastníctvo“ alebo „zodpovednosť riadiacich pracovníkov a úradníkov“). Podniky môžu zahrnúť aj opis uvádzajúci, ktorý obchodný útvar prijal riziko v prípade, že to viedlo k iným podmienkam zmluvy (napr. „označenie rozdelenia A“). Opis pokrytej kategórie rizika je špecifický pre daný subjekt a nie je povinný. Takisto ani pojem „kategória rizika“ nevychádza z terminológie úrovne 1 a 2, ale možno ho považovať za ďalšiu možnosť poskytovania dodatočných informácií o upisovacom riziku (rizikách). C0090 Typ zaistnej zmluvy Kód typu zaistnej zmluvy. Použije sa jedna z možností z tohto zoznamu: 1 – kvóta 2 – variabilná kvóta 3 – excedent 4 – zaistenie škodového nadmerku (za udalosť a riziko) 5 – zaistenie škodového nadmerku (za riziko) 6 – zaistenie škodového nadmerku (za udalosť) 7 – strešné zaistenie škodového nadmerku (ochrana pred následnými udalosťami, ktoré môžu byť spôsobené určitými katastrofami, napr. povodňami alebo požiarom); 8 – škodový nadmerok s bázickým rizikom 9 – krytie obnovenia 10 – agregovaný škodový nadmerok 11 – neobmedzený škodový nadmerok 12 – stop loss 13 – iné proporcionálne zmluvy 14 – iné neproporcionálne zmluvy Iné proporcionálne zmluvy (kód 13) a iné neproporcionálne zmluvy (kód 14) sa môžu použiť pre hybridné typy zaistných zmlúv. C0100 Zahrnutie zaistného krytia rizika katastrofy Identifikácia zahrnutia záruk pre prípad katastrof. V závislosti od toho, či sú uvedené riziká katastrof chránené na základe zaistného krytia, je potrebné použiť jeden z nasledujúcich kódov alebo ich kombináciu (oddelené čiarkou): 1 – krytie vylučuje všetky záruky pre prípad katastrof 2 – je kryté riziko zemetrasenia, sopečnej erupcie, prílivovej vlny atď. 3 – je kryté riziko povodne 4 – je kryté riziko hurikánu, víchrice atď. 5 – sú kryté iné riziká ako mráz, krupobitie, silný vietor 6 – je kryté riziko terorizmu 7 – sú kryté štrajky, nepokoje, občianske nepokoje, sabotáže, ľudové povstania 8 – sú kryté všetky vyššie uvedené riziká 9 – sú kryté riziká, ktoré nie sú inak zahrnuté do uvedených položiek C0110 Obdobie platnosti (dátum začiatku) Uveďte kód ISO 8601 (rrrr-mm-dd) dátumu začiatku konkrétnej zaistnej zmluvy. C0120 Obdobie platnosti (dátum skončenia) Uveďte kód ISO 8601 (rrrr-mm-dd) konečného dátumu skončenia konkrétnej zaistnej zmluvy. V prípade, že podmienky zmluvy pri vypĺňaní tohto vzoru zostanú nezmenené a podnik nevyužíva doložku o ukončení, dátumom skončenia bude ďalší možný dátum skončenia. C0130 Mena Uveďte alfabetický kód ISO 4217 meny použitej pri umiestňovaní zaistnej zmluvy. Pre konkrétne krytie musia byť všetky sumy vyjadrené v tejto mene, ak vnútroštátny orgán dohľadu nevyžaduje inak. V prípade umiestnenia zmluvy v dvoch rôznych menách sa musí vyplniť hlavná mena. C0140 Typ modelu upisovania Typ modelu upisovania, ktorý sa používa na odhad expozície upisovacieho rizika a potreby ochrany v podobe zaistenia. Použije sa jedna z možností z tohto uzavretého zoznamu: 1 – poistná suma najvyššia suma, ktorú môže byť poisťovateľ povinný vyplatiť podľa pôvodnej poistnej zmluvy. Poistná suma sa musí vyplniť aj vtedy, keď sa neuplatňuje typ modelu upisovania. 2 – maximálna možná strata strata, ktorá môže vzniknúť pri viac-menej výnimočnej kombinácii mimoriadne nepriaznivých okolností, keď požiar zastaví jedine neprekonateľná prekážka alebo chýbajúce látky. 3 – pravdepodobná maximálna strata definovaná ako odhad najväčšej straty z jediného požiaru alebo očakávaného nebezpečenstva za predpokladu, že dôjde k najhoršej poruche primárnych súkromných systémov požiarnej ochrany, pričom sekundárne systémy ochrany alebo organizácie (napríklad pohotovostné organizácie a reakcia súkromnej a/alebo verejnej hasičskej služby) fungujú tak, ako majú. Z tohto odhadu sú vylúčené katastrofické okolnosti, napríklad výbuch v dôsledku uvoľnenia veľkého množstva horľavých plynov, ktorý by mohol postihnúť veľkú plochu továrne, výbuch veľkého množstva trhavín, seizmické otrasy, prílivové vlny alebo záplavy, pád lietadla a podpaľačstvo vo viac ako jednej oblasti. Toto vymedzenie je hybridnou formou medzi maximálnou možnou stratou a odhadovanou maximálnou stratou, ktorá sa všeobecne akceptuje a často ju využívajú poisťovatelia, zaisťovatelia a zaisťovací makléri. 4 – odhadovaná maximálna strata strata, ktorá by mohla vzniknúť v dôsledku nepredvídaných udalostí, ktoré prichádzajú do úvahy, v dôsledku jednorazovej udalosti považovanej za pravdepodobnú, pričom sa berú do úvahy všetky faktory, ktoré môžu zväčšiť alebo zmenšiť rozsah straty, ale s vylúčením takých zhôd okolností a katastrof, ktoré sú možné, ale zostávajú nepravdepodobné. 5 – iné iné možné použité modely upisovania. Uplatnenie typu „iného“ modelu upisovania sa musí vysvetliť v pravidelnej správe orgánu dohľadu. Hoci sa uvedené definície používajú pre skupinu činnosti, podľa vymedzenia v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2015/35, „poistenie a zaistenie proti požiaru a iným majetkovým škodám“, podobné definície by sa mohli zaviesť aj v prípade iných skupín činnosti. C0150 Odhadovaný príjem zo základného poistného (XL – ESPI) Výška odhadovaného príjmu zo základného poistného („ESPI“) v súvislosti so zmluvným obdobím. Zvyčajne ide o výšku poistného vzťahujúcu sa na portfólio chránené v rámci zmlúv o škodovom nadmerku; v každom prípade je to suma, na základe ktorej sa vypočíta zaistné uplatnením sadzby. Táto položka sa vykazuje len pre zmluvy XL. C0160 Hrubý odhadovaný príjem z poistného na základe zmluvy (proporcionálne a neproporcionálne) Výška poistného za 100 % zmluvy v súvislosti so zmluvným obdobím. Táto suma zodpovedá 100 % zaistného, ktoré sa má vyplatiť všetkým zaisťovateľom za obdobie zmluvy, vrátane poistného zodpovedajúceho neumiestneným podielom. C0170 Agregované odpočítateľné položky Výška franšízy, čo znamená ďalší vlastný vrub, keď straty kryje zaisťovateľ len v prípade, keď sa vyskytla určitá výška kumulovaných strát. Táto položka sa vykazuje ►M2 , ak ju možno uplatniť, ◄ len vtedy, ak sa nevykazuje položka C0180. C0180 Agregované odpočítateľné položky (%) Percentuálny podiel franšízy, čo znamená ďalší percentuálny podiel vlastného vrubu, keď straty kryje zaisťovateľ len v prípade, keď sa vyskytla určitá výška kumulovaných strát. Táto položka sa vykazuje ►M2 , ak ju možno uplatniť, ◄ len vtedy, ak sa nevykazuje položka C0170. Percentuálny podiel sa vykazuje ako desatinné číslo. C0190 Vlastný vrub alebo priorita Suma, pre zmluvy o excedente, XL jednotlivých rizík a XL katastrofickej udalosti, ktorá je v zaistnej zmluve uvedená ako vlastný vrub alebo priorita. Pre rôzne skupiny činnosti, podľa vymedzenia v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2015/35, sa uvádza samostatný údaj. C0200 Vlastný vrub alebo priorita (%) Percentuálny podiel, pre zmluvy o kvótach a Stop Loss, ktorý je v zaistnej zmluve uvedený ako vlastný vrub alebo priorita. Pre rôzne skupiny činnosti, podľa vymedzenia v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2015/35, sa uvádza samostatný údaj. Percentuálny podiel sa vykazuje ako desatinné číslo. C0210 Limit Suma, ktorá je v zaistnej zmluve uvedená ako limit. Pre rôzne skupiny činnosti, podľa vymedzenia v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2015/35, sa uvádza samostatný údaj. V prípade neobmedzeného krytia sa uvedie „–1“. C0220 Limit (%) Percentuálny podiel, pre zmluvy o Stop Loss, ktorý je v zaistnej zmluve uvedený ako limit Pre rôzne skupiny činnosti, podľa vymedzenia v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2015/35, sa uvádza samostatný údaj. V prípade neobmedzeného krytia sa uvedie „–1“. Percentuálny podiel sa vykazuje ako desatinné číslo. C0230 Maximálne krytie na riziko alebo udalosť Suma maximálneho krytia na riziko alebo udalosť. Ak sa pre kvóty alebo excedent dohodla pre udalosť maximálna suma (napríklad víchrica), vykazuje sa 100 % sumy. Vo všetkých ostatných prípadoch sa suma rovná limitu mínus priorita. V prípade neobmedzeného krytia sa uvedie „–1“. C0240 Maximálne krytie na zmluvu Suma maximálneho krytia na zmluvu. Ak sa pre kvóty alebo excedent stanovila pre celú zmluvu maximálna suma, vykazuje sa 100 % sumy. V prípade neobmedzeného krytia sa uvedie „–1“. V prípade zmlúv XL alebo SL sa musí uviesť počiatočná kapacita (napr. ročné agregované limity); celkové krytie môže byť aj výsledkom informácií poskytnutých v C0250. C0250 Počet obnovení Počet možností získať späť zaistné krytie. C0260 Opis obnovení Opis obnovení na spätné získanie zaistného krytia. Príkladmi možného obsahu tejto položky sú „2 pri 100 % plus 1 pri 150 %“ alebo „všetko bezplatne“. C0270 Maximálna provízia za zaistenie Uveďte maximálne percento provízie. Ak je pevne stanovené, položky C0270, C0280 a C0290 sa rovnajú. Percentuálny podiel sa vykazuje ako desatinné číslo. Táto položka sa uplatňuje iba na proporcionálne zmluvy. C0280 Minimálna provízia za zaistenie Uveďte minimálne percento provízie. Ak je pevne stanovené, položky C0270, C0280 a C0290 sa rovnajú. Percentuálny podiel sa vykazuje ako desatinné číslo. Táto položka sa uplatňuje iba na proporcionálne zmluvy. C0290 Očakávaná provízia za zaistenie Uveďte očakávané percento provízie. Ak je pevne stanovené, položky C0270, C0280 a C0290 sa rovnajú. Percentuálny podiel sa vykazuje ako desatinné číslo. Táto položka sa uplatňuje iba na proporcionálne zmluvy. C0300 Maximálna superprovízia Uveďte maximálne percento superprovízie. Ak je pevne stanovené, položky C0300, C0310 a C0320 sa rovnajú. Percentuálny podiel sa vykazuje ako desatinné číslo. Táto položka sa uplatňuje iba na proporcionálne zmluvy. C0310 Minimálna superprovízia Uveďte minimálne percento superprovízie. Ak je pevne stanovené, položky C0300, C0310 a C0320 sa rovnajú. Percentuálny podiel sa vykazuje ako desatinné číslo. Táto položka sa uplatňuje iba na proporcionálne zmluvy. C0320 Očakávaná superprovízia Uveďte očakávané percento superprovízie Ak je pevne stanovené, položky C0300, C0310 a C0320 sa rovnajú. Percentuálny podiel sa vykazuje ako desatinné číslo. Táto položka sa uplatňuje iba na proporcionálne zmluvy. C0330 Maximálna provízia zo zisku Uveďte maximálne percento provízie zo zisku. Ak je pevne stanovené, položky C0330, C0340 a C0350 sa rovnajú. Percentuálny podiel sa vykazuje ako desatinné číslo. Táto položka sa uplatňuje iba na proporcionálne zmluvy. C0340 Minimálna provízia zo zisku Uveďte maximálne percento provízie zo zisku. Ak je pevne stanovené, položky C0330, C0340 a C0350 sa rovnajú. Percentuálny podiel sa vykazuje ako desatinné číslo. Táto položka sa uplatňuje iba na proporcionálne zmluvy. C0350 Očakávaná provízia zo zisku Uveďte očakávané percento provízie zo zisku. Ak je pevne stanovené, položky C0330, C0340 a C0350 sa rovnajú. Percentuálny podiel sa vykazuje ako desatinné číslo. Táto položka sa uplatňuje iba na proporcionálne zmluvy. C0360 Sadzba 1 pri XL Uveďte pevnú sadzbu alebo východiskovú sadzbu systému kĺzavej sadzby. Percentuálny podiel sa vykazuje ako desatinné číslo. Táto položka sa vykazuje len pre zmluvy XL. C0370 Sadzba 2 pri XL Uveďte hornú konečnú sadzbu systému kĺzavej sadzby ►M2 alebo NA, ak sa neuplatňuje ◄. Percentuálny podiel sa vykazuje ako desatinné číslo. Táto položka sa vykazuje len pre zmluvy XL. C0380 Paušálne poistné pri XL Údaj o tom, či poistné XL vychádza z paušálneho poistného alebo nie. Použije sa jedna z možností z tohto zoznamu: 1 – poistné XL vychádza z paušálneho poistného 2 – poistné XL nevychádza z paušálneho poistného Táto položka sa vykazuje len pre zmluvy XL. S.30.04 – Program postúpeného zaistenia – údaje o podieloch Všeobecné poznámky: Tento oddiel sa týka ročného predkladania informácií za individuálne subjekty. Tento vzor je relevantný pre poisťovne a zaisťovne s programom postúpeného zaistenia a/alebo programom retrocesie vrátane akéhokoľvek krytia poskytovaného dohodami o zaistnom zoskupení podporovanými štátom, okrem fakultatívnych krytí. Tento vzor vypĺňa poisťovňa a zaisťovňa, ktoré prevádzajú upisovacie riziko na zaisťovateľov prostredníctvom zaistnej zmluvy, ktorej obdobie platnosti zahŕňa nasledujúci rok vykazovania alebo sa s ním prekrýva, a ktorí sú známi pri vypĺňaní vzoru. Ak sa zaisťovacia stratégia po uvedenom dátume podstatne zmení, alebo ak sa obnovenie zaistných zmlúv vykoná neskôr než je dátum vykazovania a pred nasledujúcim 1. januárom, informácie v tomto vzore sa znova predkladajú, ak je to relevantné. POLOŽKA POKYNY C0010 Kód programu zaistenia Jedinečný kód (špecifický pre podnik), ktorý zahŕňa všetky jednotlivé umiestnenia zaistenia a/alebo zmluvy, ktoré patria do rovnakého programu zaistenia. C0020 Identifikačný kód zmluvy Identifikačný kód zmluvy, ktorý výlučne identifikuje zmluvu a musí byť zachovaný v nasledujúcich výkazoch, zvyčajne ide o pôvodné číslo zmluvy zaevidované v účtovníctve spoločnosti. C0030 Poradové číslo oddielu v zmluve Poradové číslo oddielu, ktoré podnik pridelil rôznym oddielom zmluvy v prípadoch, keď zmluva zahŕňa napríklad viac ako jednu skupinu činnosti, podľa vymedzenia v prílohe I k delegovanému nariadeniu (EÚ) 2015/35, alebo zahŕňa rôzne skupiny činnosti s rôznymi limitmi. Zmluvy s odlišnými podmienkami sa na účely predkladania informácií považujú za odlišné zmluvy a vykazujú sa v rôznych oddieloch. Pokiaľ ide o rôzne skupiny činnosti zahrnuté do tej istej zmluvy, podmienky vzťahujúce sa na každú skupinu činnosti budú podrobne opísané samostatne pod číslom každého oddielu. Zmluvy zahŕňajúce rôzne druhy zaistenia (napr. jeden oddiel na základe kvóty a ďalší na základe XL) v tej istej zmluve sa vykazujú v rôznych oddieloch. Zmluvy zahŕňajúce rôzne vrstvy toho istého programu sa vykazujú v rôznych oddieloch. C0040 Poradové číslo excedentu/vrstvy v programe Poradové číslo excedentu/vrstvy, keď je zmluva súčasťou širšieho programu. C0050 Kód zaisťovateľa Identifikačný kód zaisťovateľa podľa tohto poradia priority: — identifikátor právnickej osoby (LEI) — špecifický kód, ktorý pridelil podnik Ak špecifický kód pridelil podnik, tento kód musí byť jedinečný pre konkrétneho zaisťovateľa a nesmie sa prekrývať so žiadnym iným kódom, ktorý pridelil podnik, alebo s kódom LEI. C0060 Typ kódu zaisťovateľa Identifikácia kódu použitého v položke „kód zaisťovateľa“. Použije sa jedna z možností z tohto uzavretého zoznamu: 1 – LEI 2 – špecifický kód C0070 Kód makléra Identifikačný kód makléra podľa tohto poradia priority: — identifikátor právnickej osoby (LEI) — špecifický kód, ktorý pridelil podnik Ak špecifický kód pridelil podnik, tento kód musí byť jedinečný pre konkrétneho makléra a nesmie sa prekrývať so žiadnym iným kódom, ktorý pridelil podnik, alebo s kódom LEI. Ak bol do umiestnenia zaistenia zapojený viac než jeden maklér, požaduje sa len hlavný dominantný maklér. C0080 Typ kódu makléra Identifikácia kódu použitého v položke „kód makléra“: 1 – LEI 2 – špecifický kód C0090 Kód činnosti makléra ►M1 Predstavuje činnosti zapojeného makléra podľa uváženia podniku. V prípade kombinácie činností sa musia uviesť všetky činnosti a oddeliť čiarkou: 1 – sprostredkovateľ umiestnenia 2 – upisovanie v mene 3 – finančné služby ◄ C0100 Podiel zaisťovateľa (%) Percentuálny podiel zaistnej zmluvy prijatý zaisťovateľom uvedeným v položke C0050, vyjadrený ako absolútny percentuálny podiel umiestnenia zmluvy. Percentuálne podiely sa vykazujú ako desatinné číslo. C0110 Expozícia postúpená pre podiel zaisťovateľa Suma expozície zaistená u zaisťovateľa. Táto suma je založená na maximálnom na krytí na riziko/udalosť a vypočítava sa pomocou vzorca: Položka „maximálne krytie na riziko alebo udalosť“ (vykázaná v položke C0230 vzoru S.30.03) x položka „podiel zaisťovateľa (%)“ (vykázaný v položke C 0100 vzoru S.30.04). Ak je C0230 vzoru S.30.03 neobmedzená, do tejto bunky zadajte „–1“. C0120 Typ kolaterálu (ak sa uplatňuje) Typ držaného kolaterálu. Použije sa tento uzavretý zoznam: 1 – hotovosť alebo jej ekvivalent v truste 2 – zadržaná hotovosť alebo finančné prostriedky 3 – akreditív 4 – iné 5 – žiadny C0130 Opis limitu zaisťovateľov zabezpečeného kolaterálom Opis limitu zaisťovateľa zabezpečeného kolaterálom týkajúci sa konkrétnej položky stanovenej v zmluve (napr. 90 % technických rezerv alebo 90 % poistného), ak sa uplatňuje. C0140 Kód poskytovateľa kolaterálu (ak sa uplatňuje) Identifikačný kód použitím identifikátora právnickej osoby (LEI), ak je k dispozícii. Ak nie je k dispozícii, táto položka sa nevykazuje. C0150 Typ kódu poskytovateľa kolaterálu Identifikácia kódu použitého v položke „kód poskytovateľa kolaterálu (ak sa uplatňuje)“: 1 – LEI 9 – žiadny C0160 Odhadované postúpené zaistné pre podiel zaisťovateľa Odhadované brutto zaistné pri zmluve, ktoré má podnik zaplatiť, podľa nasledujúceho roku vykazovania (N + 1) za podiel každého zaisťovateľa. Táto suma sa vypočíta podľa nasledujúcich príkladov: Prípad 1: V prípade kvóty a excedentu sa podiel vykázaný v položke „podiel zaisťovateľa“ (C0100) vynásobí položkou „hrubý odhadovaný príjem z poistného na základe zmluvy“ (C0160) vykázanou v S.30.03. Prípad 2: V prípade zmlúv XL, ak sa na zmluvu vzťahuje pevná sadzba; sadzba vykázaná v položke „sadzba 1 pri XL“ (C0360), ako je vykázaná vo vzore S.30.03, vynásobená položkou „odhadovaný príjem zo základného poistného“ (C0150), ako je vykázaný vo vzore S.30.03, vynásobená podielom vykázaným v položke „podiel zaisťovateľa“ (C0100). Prípad 3: V prípade zmlúv XL, ak sa na zmluvu vzťahuje kĺzavá sadzba; sadzba vykázaná v položke „sadzba 2 pri XL“ (C0370), ako je vykázaná vo vzore S.30.03, vynásobená položkou „odhadovaný príjem zo základného poistného“ (C0150), ako je vykázaný vo vzore S.30.03, vynásobená podielom vykázaným v položke „podiel zaisťovateľa“ (C0100). C0170 Poznámky Opis prípadov, keď sa podmienky účasti zaisťovateľa líšia od podmienok štandardného fakultatívneho umiestnenia alebo umiestnenia podľa zmluvy, alebo s cieľom poskytnúť akékoľvek ďalšie informácie, na ktoré má podnik upozorniť orgán dohľadu. Informácie o zaisťovateľoch a makléroch C0180 Kód zaisťovateľa Identifikačný kód zaisťovateľa podľa tohto poradia priority: — identifikátor právnickej osoby (LEI) — špecifický kód, ktorý pridelil podnik Ak špecifický kód pridelil podnik, tento kód musí byť jedinečný pre konkrétneho zaisťovateľa a nesmie sa prekrývať so žiadnym iným kódom, ktorý pridelil podnik, alebo s kódom LEI. C0190 Typ kódu zaisťovateľa Identifikácia kódu použitého v položke „kód zaisťovateľa“. Použije sa jedna z možností z tohto uzavretého zoznamu: 1 – LEI 2 – špecifický kód C0200 Úradný názov zaisťovateľa Úradný názov zaisťovateľa, na ktorého bolo prevedené upisovacie riziko. Oficiálny názov zaisťovateľa nesúceho riziko je uvedený v zaistnej zmluve. Nie je povolené uviesť názov zaisťovacieho makléra. Nie je ani povolené uvádzať všeobecný alebo neúplný názov, keďže medzinárodní zaisťovatelia majú niekoľko prevádzkových spoločností, ktoré môžu sídliť v rôznych krajinách. V prípade dohôd o zoskupení sa môže názov zoskupenia (alebo správcu zoskupenia) vyplniť len vtedy, ak je zoskupenie právnická osoba. C0210 Typ zaisťovateľa Typ zaisťovateľa, na ktorého bolo prevedené upisovacie riziko. Použije sa tento uzavretý zoznam: 1 – životná poisťovňa 2 – neživotná poisťovňa 3 – univerzálna poisťovňa 4 – kaptívna poisťovňa 5 – interný zaisťovateľ (zaisťovňa, ktorá sa primárne zameriava na prevzatie rizika od iných poisťovní v rámci skupiny) 6 – externý zaisťovateľ (zaisťovňa, ktorá preberá riziká od podnikov iných ako poisťovne v rámci skupiny) 7 – kaptívna zaisťovňa 8 – účelovo vytvorený subjekt 9 – zoskupenie (ak je zapojená viac než jedna poisťovňa alebo zaisťovňa) 10 – štátne zoskupenie C0220 Krajina sídla Uveďte kód ISO 3166-1 alfa-2 krajiny, v ktorej je zaisťovateľ zákonne povolený/získal licenciu. C0230 Externé ratingové hodnotenie od nominovanej ECAI ►M2 Rating zaisťovateľa k referenčnému dátumu vykazovania vydaný nominovanou externou ratingovou agentúrou (ECAI). ◄ ►M2 Ak rating nie je dostupný, táto položka zostáva prázdna. ◄ Táto položka sa neuplatňuje na zaisťovateľov, pri ktorých podniky používajúce vnútorný model používajú interné ratingy. Ak podniky používajúce vnútorný model nepoužívajú interný rating, táto položka sa vykazuje. C0240 Nominovaná ECAI ►M2 Uveďte ratingovú agentúru (ECAI), ktorá vydáva externý rating uvedený v C0230, použitím nasledujúceho uzavretého zoznamu. V prípade ratingov vydaných dcérskymi spoločnosťami ratingovej agentúry uveďte materskú ratingovú agentúru [odkaz je na zoznam ratingových agentúr orgánu ESMA registrovaných alebo certifikovaných v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach]. V prípade, že ESMA zaregistruje alebo certifikuje novú ratingovú agentúru, a kým sa neaktualizuje uzavretý zoznam, uveďte „Iná nominovaná ECAI“. ◄ ►M4 — Euler Hermes Rating GmbH (kód LEI: 391200QXGLWHK9VK6V27) — Japan Credit Rating Agency Ltd (kód LEI: 35380002378CEGMRVW86) — BCRA-Credit Rating Agency AD (kód LEI: 747800Z0IC3P66HTQ142) — Creditreform Rating AG (kód LEI: 391200PHL11KDUTTST66) — Scope Ratings GmbH (kód LEI: 391200WU1EZUQFHDWE91) — ICAP Group SA (kód LEI: 2138008U6LKT8VG2UK85) — GBB-Rating Gesellschaft für Bonitätsbeurteilung GmbH (kód LEI: 391200OLWXCTKPADVV72) — ASSEKURATA Assekuranz Rating-Agentur GmbH (kód LEI: 529900977LETWLJF3295) — ARC Ratings, S.A. (kód LEI: 213800OZNJQMV6UA7D79) — AM Best Europe — A.M. Best (EU) Rating Services B.V. (kód LEI: 549300Z2RUKFKV7GON79) — AM Best Europe-Rating Services Ltd. (AMBERS) (kód LEI: 549300VO8J8E5IQV1T26) — DBRS Ratings Limited (kód LEI: 5493008CGCDQLGT3EH93) — Fitch — Fitch France S.A.S. (kód LEI: 2138009Y4TCZT6QOJO69) — Fitch Deutschland GmbH (kód LEI: 213800JEMOT1H45VN340) — Fitch Italia S.p.A. (kód LEI: 213800POJ9QSCHL3KR31) — Fitch Polska S.A. (kód LEI: 213800RYJTJPW2WD5704) — Fitch Ratings España S.A.U. (kód LEI: 213800RENFIIODKETE60) — Fitch Ratings Limited (kód LEI: 2138009F8YAHVC8W3Q52) — Fitch Ratings CIS Limited (kód LEI: 213800B7528Q4DIF2G76) — Moody’s — Moody’s Investors Service Cyprus Ltd (kód LEI: 549300V4LCOYCMNUVR81) — Moody’s France S.A.S. (kód LEI: 549300EB2XQYRSE54F02) — Moody’s Deutschland GmbH (kód LEI: 549300M5JMGHVTWYZH47) — Moody’s Italia S.r.l. (kód LEI: 549300GMXJ4QK70UOU68) — Moody’s Investors Service España S.A. (kód LEI: 5493005X59ILY4BGJK90) — Moody’s Investors Service Ltd (kód LEI: 549300SM89WABHDNJ349) — Moody’s Investors Service EMEA Ltd (kód LEI: 54930009NU3JYS1HTT72) — Moody’s Investors Service (Nordics) AB (kód LEI: 549300W79ZVFWJCD2Z23) — Standard & Poor’s — S&P Global Ratings Europe Limited (kód LEI: 5493008B2TU3S6QE1E12) — CRIF Ratings S.r.l. (kód LEI: 8156001AB6A1D740F237) — Capital Intelligence Ratings Ltd (kód LEI: 549300RE88OJP9J24Z18) — European Rating Agency, a. s. (kód LEI: 097900BFME0000038276) — Axesor Risk Management SL (kód LEI: 959800EC2RH76JYS3844) — Cerved Rating Agency S.p.A. (kód LEI: 8156004AB6C992A99368) — Kroll Bond Rating Agency (kód LEI: 549300QYZ5CZYXTNZ676) — The Economist Intelligence Unit Ltd (kód LEI: 213800Q7GRZWF95EWN10) — Dagong Europe Credit Rating Srl (Dagong Europe) (kód LEI: 815600BF4FF53B7C6311) — Spread Research (kód LEI: 969500HB6BVM2UJDOC52) — EuroRating Sp. z o.o. Táto položka sa neuplatňuje na zaisťovateľov, pri ktorých podniky používajúce vnútorný model používajú interné ratingy. Ak podniky používajúce vnútorný model nepoužívajú interný rating, táto položka sa vykazuje. Použije sa jedna z možností z tohto uzavretého zoznamu: 0 – stupeň kreditnej kvality 0 1 – stupeň kreditnej kvality 1 2 – stupeň kreditnej kvality 2 3 – stupeň kreditnej kvality 3 4 – stupeň kreditnej kvality 4 5 – stupeň kreditnej kvality 5 6 – stupeň kreditnej kvality 6 9 – nie je dostupný rating C0260 Interný rating Interný rating zaisťovateľov pre podniky používajúce vnútorný model, ak v rámci svojich vnútorných modelov používajú interné ratingy. Ak podnik používajúci vnútorný model používa výlučne externé ratingy, táto položka sa nevykazuje. C0270 Kód makléra Identifikačný kód makléra podľa tohto poradia priority: — identifikátor právnickej osoby (LEI) — špecifický kód, ktorý pridelil podnik Ak špecifický kód pridelil podnik, tento kód musí byť jedinečný pre konkrétneho makléra a nesmie sa prekrývať so žiadnym iným kódom, ktorý pridelil podnik, alebo s kódom LEI. Ak zaistnú zmluvu kryje viac než jeden maklér, vykazuje sa iba dominantný maklér. C0280 Typ kódu makléra Identifikácia kódu použitého v položke „kód makléra“: 1 – LEI 2 – špecifický kód C0290 Úradný názov makléra Zákonný názov makléra. C0300 Kód poskytovateľa kolaterálu (ak sa uplatňuje) Identifikačný kód použitím identifikátora právnickej osoby (LEI), ak je k dispozícii. Ak nie je k dispozícii, táto položka sa nevykazuje. C0310 Typ kódu poskytovateľa kolaterálu (ak sa uplatňuje) ►M1 Identifikácia kódu použitého v položke „Poskytovateľ kolaterálu“. Použije sa jedna z možností z tohto uzavretého zoznamu: 1 – LEI 9 – žiadny ◄ C0320 Názov poskytovateľa kolaterálu Názov poskytovateľa kolaterálu bude závisieť od typu kolaterálu spresneného v položke C0120. — Ak je kolaterál držaný v truste, poskytovateľom kolaterálu bude poskytovateľ trustu. — Ak je kolaterál založený na zadržaní hotovosti alebo finančných prostriedkov, táto bunka môže zostať prázdna. — Ak je kolaterál vo forme akreditívov, pôjde o podkladovú finančnú inštitúciu poskytujúcu tento nástroj. — V iných prípadoch sa vykazuje len vtedy, ak je to relevantné. S.31.01 – Podiel zaisťovateľov (vrátane finitného zaistenia a SPV) Všeobecné poznámky: Tento oddiel sa týka ročného predkladania informácií za individuálne subjekty. Tento vzor vypĺňajú poisťovne a zaisťovne, ak je vo vzťahu k zaisťovateľovi uznaná pohľadávka (aj keď boli všetky zmluvy s týmto zaisťovateľom ukončené), a ktorých zaisťovateľ znižuje brutto technické rezervy ku koncu roka vykazovania. Vo vzore sa zhromažďujú informácie o zaisťovateľoch, a nie o jednotlivých zmluvách. Musia byť vyplnené všetky postúpené technické rezervy vrátane tých, ktoré boli postúpené v rámci finitného zaistenia (v zmysle vymedzenia vo vzore S.30.03 v stĺpci C0060). Znamená to aj, že ak účelovo vytvorený subjekt alebo syndikát Lloyd's pôsobia ako zaisťovateľ, musí sa uviesť účelovo vytvorený subjekt alebo syndikát. POLOŽKA POKYNY C0040 Kód zaisťovateľa Identifikačný kód zaisťovateľa podľa tohto poradia priority: — identifikátor právnickej osoby (LEI) — špecifický kód, ktorý pridelil podnik C0050 Typ kódu zaisťovateľa Identifikácia kódu použitého v položke „kód zaisťovateľa“. Použije sa tento uzavretý zoznam: 1 – LEI 2 – špecifický kód C0060 Pohľadávky vyplývajúce zo zaistenia – rezerva na poistné, neživotné poistenie vrátane zdravotného poistenia NSLT Výška podielu zaisťovateľa na pohľadávkach vyplývajúcich zo zaistenia (vrátane finitného zaistenia a účelovo vytvorených subjektov) pred úpravou zohľadňujúcou očakávané straty v dôsledku zlyhania protistrany, v najlepšom odhade rezervy na poistné vypočítaného ako očakávaná súčasná hodnota budúcich peňažných prílevov a odlevov. C0070 Pohľadávky vyplývajúce zo zaistenia – rezerva na poistné plnenia, neživotné poistenie vrátane zdravotného poistenia NSLT Výška podielu zaisťovateľa na pohľadávkach vyplývajúcich zo zaistenia (vrátane finitného zaistenia a účelovo vytvorených subjektov) pred úpravou zohľadňujúcou očakávané straty v dôsledku zlyhania protistrany, v najlepšom odhade rezervy na poistné plnenia. C0080 Pohľadávky vyplývajúce zo zaistenia – technické rezervy, životné poistenie vrátane zdravotného poistenia SLT Výška podielu zaisťovateľa na pohľadávkach vyplývajúcich zo zaistenia (vrátane finitného zaistenia a účelovo vytvorených subjektov) pred úpravou zohľadňujúcou očakávané straty v dôsledku zlyhania protistrany, v najlepšom odhade technických rezerv. C0090 Úprava zohľadňujúca očakávané straty v dôsledku zlyhania protistrany Úprava zohľadňujúca očakávané straty v dôsledku zlyhania protistrany podľa zaisťovateľa. Úprava sa vypočítava oddelene a musí byť v súlade s delegovaným nariadením (EÚ) 2015/35. Táto hodnota sa vykazuje ako záporná hodnota. C0100 Pohľadávky vyplývajúce zo zaistenia: Celkové pohľadávky vyplývajúce zo zaistenia Výsledok postúpených technických rezerv (vyplývajúci z rezervy na poistnéplnenia + rezerva na poistné + technické rezervy na neživotné poistenie vypočítané ako celok a životné poistenie vrátane zdravotného poistenia SLT) vrátane úpravy zohľadňujúcej očakávané straty v dôsledku zlyhania protistrany. C0110 Čisté pohľadávky Sumy po termíne splatnosti vyplývajúce z: poistných plnení, ktoré vyplatil poisťovateľ ale ktoré zaisťovateľ ešte neuhradil, plus provízie, ktoré má vyplatiť zaisťovateľ, a ďalšie pohľadávky mínus dlhy voči zaisťovateľovi. Hotovostné vklady sú vylúčené a majú sa považovať za prijaté záruky. C0120 Aktíva založené zaisťovateľom Výška aktív založených zaisťovateľom na zmiernenie rizika zlyhania protistrany zaisťovateľa. C0130 Finančné záruky Výška záruk, ktoré podnik prijal od zaisťovateľa, na zaručenie platby záväzkov splatných zo strany podniku (vrátane akreditívu a nečerpaného úverového prísľubu). C0140 Hotovostné vklady ►M1 Suma hotovostných vkladov, ktoré podnik prijal od zaisťovateľov. ◄ C0150 Prijaté záruky spolu Celková výška typov záruk. ►M2 Zodpovedá súčtu hodnôt vykázaných v C0120, C0130 a C0140. ◄ Informácie o zaisťovateľoch C0160 Kód zaisťovateľa Identifikačný kód zaisťovateľa podľa tohto poradia priority: — identifikátor právnickej osoby (LEI) — špecifický kód, ktorý pridelil podnik C0170 Typ kódu zaisťovateľa Identifikácia kódu použitého v položke „kód zaisťovateľa“. Použije sa tento uzavretý zoznam: 1 – LEI 2 – špecifický kód C0180 Úradný názov zaisťovateľa Úradný názov zaisťovateľa, na ktorého bolo prevedené upisovacie riziko. Oficiálny názov zaisťovateľa nesúceho riziko je uvedený v zaistnej zmluve. Nie je povolené uviesť názov zaisťovacieho makléra. Nie je ani povolené uvádzať všeobecný alebo neúplný názov, keďže medzinárodní zaisťovatelia majú niekoľko prevádzkových spoločností, ktoré môžu sídliť v rôznych krajinách. V prípade dohôd o zoskupení sa môže názov zoskupenia (alebo správcu zoskupenia) vyplniť len vtedy, ak je zoskupenie právnická osoba. C0190 Typ zaisťovateľa Typ zaisťovateľa, na ktorého bolo prevedené upisovacie riziko. Použije sa tento uzavretý zoznam: 1 – životná poisťovňa 2 – neživotná poisťovňa 3 – univerzálna poisťovňa 4 – kaptívna poisťovňa 5 – interný zaisťovateľ (zaisťovňa, ktorá sa primárne zameriava na prevzatie rizika od iných poisťovní v rámci skupiny) 6 – externý zaisťovateľ (zaisťovňa, ktorá preberá riziká od podnikov iných ako poisťovne v rámci skupiny) 7 – kaptívna zaisťovňa 8 – účelovo vytvorený subjekt 9 – zoskupenie (ak je zapojená viac než jedna poisťovňa alebo zaisťovňa) 10 – štátne zoskupenie C0200 Krajina sídla Uveďte kód ISO 3166-1 alfa-2 krajiny, v ktorej je zaisťovateľ zákonne povolený/získal licenciu. C0210 Externé ratingové hodnotenie od nominovanej ECAI Skutočný/aktuálny rating, ktorý podnik berie do úvahy. ►M2 Ak rating nie je dostupný, táto položka zostáva prázdna a zaisťovateľ sa v stĺpci C0230 (stupeň kreditnej kvality) označí ako „9 – nie je dostupný rating“.	30,799	1
2022/52022IP0115/52022IP0115_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,022	None	None	Spoken	4,326	11,549	C_2022434SK.01004201.xml 15.11.2022 SK Úradný vestník Európskej únie C 434/42 P9_TA(2022)0115 Geneticky modifikovaná sója MON 87769 × MON 89788 Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. apríla 2022 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87769 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (D078875/02 – 2022/2566(RSP)) (2022/C 434/07) Európsky parlament, — so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87769 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené, — so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (1), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3, — so zreteľom na hlasovanie Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat uvedeného v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 z 3. marca 2022, na ktorom nebolo prijaté žiadne stanovisko, — so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (2), — so zreteľom na stanovisko, ktoré prijal Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) 17. septembra 2015 a ktoré bolo uverejnené 8. októbra 2015 (3), — so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, v ktorých namieta proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov (ďalej len „GMO“) (4), — so zreteľom na článok 112 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku, — so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, A. keďže 27. júla 2010 spoločnosť Monsanto Europe S.A./N.V. so sídlom v Belgicku predložila v mene spoločnosti Monsanto Company so sídlom v Spojených štátoch amerických žiadosť (ďalej len „žiadosť“) o umiestnenie potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87769 × MON 89788 (ďalej len „geneticky modifikovaná sója“), sú z nej zložené alebo vyrobené, na trh v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003; keďže žiadosť sa týkala aj umiestnenia produktov, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju alebo sú z nej zložené, na trh na iné účely ako potraviny a krmivá, s výnimkou pestovania; B. keďže úrad EFSA vydal 8. októbra 2015 stanovisko v súlade s článkami 6 a 18 nariadenia (ES) č. 1829/2003 (5); keďže úrad EFSA nemohol dospieť k záveru o bezpečnosti geneticky modifikovanej sóje, pretože chýbali údaje o expozícii rafinovanému, bielenému a dezodorizovanému oleju vyrobenému z geneticky modifikovanej sóje, čo viedlo k neúplnému posúdeniu nutričných hodnôt; keďže úrad EFSA dospel k záveru, že v súvislosti so žiadosťou je nepravdepodobné, že by geneticky modifikovaná sója mala nepriaznivé účinky na životné prostredie; C. keďže 12. mája 2021 úrad EFSA uverejnil vyhlásenie, ktorým doplnil svoje vedecké stanovisko (6), v ktorom zohľadnil revidované posúdenie expozície prostredníctvom potravín, ktoré poskytol žiadateľ v súvislosti s posúdením nutričných hodnôt rafinovaného, bieleného a dezodorizovaného oleja vyrobeného z geneticky modifikovanej sóje u ľudí; keďže úrad EFSA dospel k záveru, že konzumácia geneticky modifikovanej sóje a z nej získaných produktov, najmä rafinovaného, bieleného a dezodorizovaného oleja, nepredstavuje pre ľudí nutričné riziko; D. keďže geneticky modifikovaná sója bola vyvinutá tak, aby produkovala kyselinu stearidonovú (SDA) a poskytovala odolnosť voči herbicídom na báze glyfozátu (7); Nedostatočné posúdenie doplnkového herbicídu E. keďže vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 503/2013 (8) si vyžaduje posúdenie, či očakávané poľnohospodárske postupy majú vplyv na výsledok skúmaných parametrov; keďže podľa uvedeného vykonávacieho nariadenia sa to týka najmä rastlín odolných voči herbicídom; F. keďže viaceré štúdie preukázali, že geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom si vyžadujú väčšie používanie doplnkových herbicídov, čo je z veľkej časti spôsobené vývojom buriny odolnej voči herbicídom (9); keďže sa preto musí predpokladať, že geneticky modifikovaná sója bude vystavená vyšším, ako aj opakovaným dávkam herbicídov na báze glyfozátu, a preto sa v úrode môže vyskytovať väčšie množstvo rezíduí a produktov ich rozkladu (tzv. metabolitov); G. keďže v novembri 2015 dospel úrad EFSA k záveru, že glyfozát pravdepodobne nie je karcinogénny, a v marci 2017 Európska chemická agentúra dospela k záveru, že klasifikácia nie je odôvodnená; keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny – špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie pre výskum rakoviny –, naopak, v roku 2015 zaradila glyfozát medzi látky s pravdepodobným rakovinotvorným účinkom na človeka; H. keďže v nedávnom recenzovanom preskúmaní sa opisujú účinky expozície glyfozátu alebo herbicídom na báze glyfozátu na os hypotalamus – hypofýza – gonády v prípade mužského a ženského pohlavia z hľadiska narušenia endokrinného systému, životaschopnosti buniek a proliferácie; keďže v preskúmaní sa zistilo, že herbicídy na báze glyfozátu môžu vyvolať zmeny vo všetkých reprodukčných systémoch v prípade mužského aj ženského pohlavia, že zmeny sa môžu prenášať na ďalšie generácie prostredníctvom epigenetických účinkov, a teda plodnosť potomkov nie je chránená pred negatívnymi účinkami herbicídov na báze glyfozátu, a že herbicídy na báze glyfozátu sú škodlivejšie ako samotný glyfozát, čo nepochybne súvisí s prítomnosťou koformulantov, ako je polyethoxylovaný lojový amín (10); I. keďže vo viacerých ďalších nedávnych recenzovaných vedeckých štúdiách sa potvrdzuje karcinogénny potenciál glyfozátu (11); J. keďže v jednom z dvoch poľných pokusov použitých na porovnávaciu analýzu nebolo zahrnuté ošetrenie geneticky modifikovanej sóje herbicídmi na báze glyfozátu, ktoré by umožnilo posúdiť účinky herbicídov (12); K. keďže posudzovanie rezíduí herbicídov a ich metabolitov v geneticky modifikovaných rastlinách je mimo pôsobnosti vedeckej skupiny EFSA pre geneticky modifikované organizmy, a preto sa v rámci postupu povoľovania geneticky modifikovaných organiszmov nevykonáva; keďže tento stav je problematický, pretože v prípade geneticky modifikovaných rastlín môže byť samotná genetická modifikácia ovplyvnená tým, ako rastlina metabolizuje doplnkové herbicídy, a zložením, a teda aj toxicitou metabolitov (13); Pripomienky príslušného orgánu členského štátu L. keďže členské štáty počas trojmesačného obdobia konzultácií predložili úradu EFSA mnohé kritické pripomienky (14); keďže tieto kritické pripomienky zahŕňajú pripomienku, že nie sú splnené základné požiadavky EFSA týkajúce sa plánu skúšania na posúdenie rizika potravín a krmív v prípade geneticky modifikovaných rastlín odolných voči herbicídom, že plán monitorovania nespája monitorovacie činnosti s príslušnými cieľmi ochrany, že poskytnuté údaje a analýzy údajov o fenotypovom hodnotení, zložení a toxikológii sú nedostatočné, že závery o rovnocennosti geneticky modifikovanej sóje a konvenčnej sóje a o bezpečnosti potravín a krmív na základe týchto informácií sú predčasné a že analýza zloženia nezahŕňala ani rezíduá doplnkového herbicídu, ani jeho metabolity, čo má význam, keďže rezistencia voči herbicídom získaná genetickou modifikáciou umožňuje intenzívnejšie používanie doplnkového herbicídu; keďže boli predložené pripomienky, ktoré spochybňovali nutričný prínos zvýšených hladín SDA, a viaceré príslušné orgány členských štátov žiadali, aby sa pre tento geneticky modifikovaný sójový olej bohatý na SDA stanovila maximálna hladina transmastných kyselín; Dodržiavanie medzinárodných záväzkov Únie M. keďže v správe osobitného spravodajcu Organizácie Spojených národov (OSN) pre právo na výživu z roku 2017 sa konštatuje, že najmä v rozvojových krajinách majú nebezpečné pesticídy katastrofálny vplyv na zdravie (15); keďže podľa cieľa OSN v oblasti udržateľného rozvoja č. 3.9 sa má do roku 2030 podstatne znížiť počet úmrtí a ochorení spôsobených nebezpečnými chemikáliami a znečistením a kontamináciou ovzdušia, vody a pôdy (16); keďže povolením dovozu geneticky modifikovanej sóje by sa zvýšil dopyt po tejto plodine, ktorá je ošetrená glyfozátom, čím by sa zvýšila expozícia pracovníkov a životného prostredia v tretích krajinách; keďže riziko zvýšenej expozície pracovníkov a životného prostredia je obzvlášť znepokojujúce v prípade geneticky modifikovaných plodín odolných voči herbicídom vzhľadom na vyššie množstvá používaných herbicídov; N. keďže podľa recenzovanej štúdie uverejnenej v roku 2020 môže Roundup, jeden z celosvetovo najpoužívanejších herbicídov na báze glyfozátu, spôsobiť stratu biodiverzity, v dôsledku čoho sú ekosystémy zraniteľnejšie voči znečisteniu a zmene klímy (17); O. keďže odlesňovanie patrí medzi hlavné príčiny poklesu biodiverzity; keďže emisie z využívania pôdy a zmeny vo využívaní pôdy, najmä z dôvodu odlesňovania, sú po spaľovaní fosílnych palív druhou najvýznamnejšou príčinou zmeny klímy (18); keďže cieľ OSN v oblasti udržateľného rozvoja č. 15 zahŕňa cieľ zastaviť odlesňovanie do roku 2020 (19); keďže lesy zohrávajú multifunkčnú úlohu, ktorá podporuje dosiahnutie väčšiny cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja (20); P. keďže produkcia sóje je hlavnou hnacou silou odlesňovania v lesoch Amazónie, Cerrado a Gran Chaco v Južnej Amerike; keďže 97 % sóje pestovanej v Brazílii a 100 % sóje pestovanej Argentíne tvorí geneticky modifikovaná sója (21); keďže prevažná väčšina geneticky modifikovaných druhov sóje, ktorých pestovanie je povolené v Brazílii a Argentíne, má takisto povolenie na dovoz do Únie; Q. keďže Únia ako zmluvná strana Dohovoru OSN o biologickej diverzite je zodpovedná za to, aby činnosti v rámci jej jurisdikcie alebo kontroly nespôsobovali škody na životnom prostredí iných štátov (22); R. keďže v nariadení (ES) č. 1829/2003 sa uvádza, že geneticky modifikované potraviny či krmivá nesmú mať nepriaznivé účinky na ľudské zdravie, zdravie zvierat alebo životné prostredie a že Komisia pri príprave svojho rozhodnutia zohľadní všetky relevantné ustanovenia práva Únie a ostatné legitímne faktory týkajúce sa posudzovanej záležitosti; keďže medzi takéto legitímne faktory by mali patriť záväzky Únie vyplývajúce z cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, Parížskej dohody o zmene klímy a Dohovoru OSN o biologickej diverzite; Nedemokratické rozhodovanie S. keďže Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat uvedený v článku 35 nariadenia (ES) č. 1829/2003 pri hlasovaní 3. marca 2022 nezaujal žiadne stanovisko, čo znamená, že povolenie nepodporila kvalifikovaná väčšina členských štátov; T. keďže Komisia uznáva, že je problematické, že rozhodnutia o povolení geneticky modifikovaných organizmov naďalej prijíma bez kvalifikovanej väčšiny členských štátov v prospech takého rozhodnutia, čo je pri povoľovaní výrobkov celkovo dosť výnimočné, no pri rozhodovaní o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách sa to stalo normou; U. keďže Európsky parlament vo svojom ôsmom volebnom období prijal celkovo 36 uznesení, v ktorých namietal proti tomu, aby sa geneticky modifikované organizmy uvádzali na trh na použitie v potravinách a krmivách (33 uznesení) a aby sa geneticky modifikované organizmy v Únii pestovali (tri uznesenia); keďže v deviatom volebnom období Európsky parlament prijal už 26 námietok proti uvedeniu geneticky modifikovaných organizmov na trh; keďže s povolením žiadneho z týchto geneticky modifikovaných organizmov nesúhlasila kvalifikovaná väčšina členských štátov; keďže členské štáty nepodporujú povoľovanie z rôznych dôvodov, okrem iného z dôvodu nedodržania zásady predbežnej opatrnosti v povoľovacom procese a takisto preto, lebo majú z vedeckého hľadiska obavy týkajúce sa posudzovania rizika; V. keďže Komisia naďalej povoľuje geneticky modifikované organizmy, hoci si sama uvedomuje nedostatky z hľadiska demokracie, nízku podporu členských štátov a námietky Európskeho parlamentu; W. keďže nie je potrebná žiadna zmena právnych predpisov, aby Komisia nemala možnosť povoľovať geneticky modifikované organizmy, ak sa v odvolacom výbore nedosiahne kvalifikovaná väčšina členských štátov v prospech povolenia (23); 1. domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003; 2. domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie nie je v súlade s právom Únie, pretože nie je zlučiteľný s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorým je podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 (24) poskytovať základ na zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami, a súčasne zabezpečovať efektívne fungovanie vnútorného trhu; 3. žiada Komisiu, aby vzala späť svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia; 4. vyzýva Komisiu, aby nepovolila dovoz geneticky modifikovaných plodín odolných voči herbicídom z dôvodu súvisiaceho zvýšeného používania doplnkových herbicídov, a teda zvýšeného rizika pre biodiverzitu, bezpečnosť potravín a zdravie pracovníkov; 5. víta, že Komisia v liste z 11. septembra 2020 adresovanom poslancom konečne uznala, že pri rozhodovaní o povoleniach pre geneticky modifikované organizmy je potrebné zohľadňovať otázku udržateľnosti (25); vyjadruje však hlboké sklamanie, že Komisia naďalej povoľuje dovoz geneticky modifikovaných organizmov do Únie napriek sústavným námietkam Európskeho parlamentu a väčšiny členských štátov hlasujúcich proti; 6. vyzýva Komisiu, aby okamžite pozastavila dovoz geneticky modifikovanej sóje pestovanej v Brazílii a Argentíne, v prípade potreby s použitím článku 53 nariadenia (ES) č. 178/2002, kým sa nezavedú účinné právne záväzné mechanizmy na zabránenie uvádzaniu výrobkov spojených s odlesňovaním a súvisiacim porušovaním ľudských práv na trh Únie; 7. opätovne naliehavo vyzýva Komisiu, aby zohľadnila záväzky Únie vyplývajúce z medzinárodných dohôd, ako sú Parížska dohoda o zmene klímy, Dohovor OSN o biologickej diverzite a ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja; opakuje svoju výzvu, aby bola k návrhom vykonávacích aktov pripojená dôvodová správa, v ktorej sa vysvetlí, ako sa v nich dodržiava zásada „nespôsobovať škodu“ (26); 8. zdôrazňuje, že v pozmeňujúcich návrhoch prijatých Európskym parlamentom 17. decembra 2020 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011 (27), ktoré Európsky parlament prijal ako základ na rokovania s Radou, sa uvádza, že Komisia nepovolí geneticky modifikované organizmy, ak kvalifikovaná väčšina členských štátov nebude hlasovať za; žiada, aby Komisia rešpektovala túto pozíciu, a vyzýva Radu, aby pokračovala vo svojej práci a urýchlene prijala všeobecný prístup k tomuto spisu; 9. poveruje svoju predsedníčku, aby postúpila toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov. (1) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. (3) Vedecké stanovisko vedeckej skupiny EFSA k žiadosti (EFSA-GMO-NL-2010-85) o umiestnenie sóje MON 87769 × MON 89788, geneticky modifikovanej tak, aby obsahovala kyselinu stearidonovú a bola odolná voči glyfozátu, určenej na použitie v potravinách a krmivách na trh, jej dovoz a spracovanie v zmysle nariadenia (ES) č. 1829/2003 od spoločnosti Monsanto, Vestník EFSA (2015); 13(10):4256, https://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4256. (4) Počas ôsmeho volebného obdobia prijal Európsky parlament 36 uznesení, v ktorých namietal proti povoľovaniu geneticky modifikovaných organizmov. Okrem toho počas deviateho volebného obdobia prijal tieto uznesenia: — Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZHG0JG (SYN-ØØØJG-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 202, 28.5.2021, s. 11). — Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju A2704-12 (ACS-GMØØ5-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 202, 28.5.2021, s. 15). — Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. októbra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × MON 88017 × 59122 × DAS-40278-9 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 89034, 1507, MON 88017, 59122 a DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Ú. v. EÚ C 202, 28.5.2021, s. 20). — Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu LLCotton25 (ACS-GHØØ1-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 208, 1.6.2021, s. 2). — Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 89788 (MON-89788-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 208, 1.6.2021, s. 7). — Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 × 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a čiastkové kombinácie MON 89034 × NK603 × DAS-40278-9, 1507 × NK603 × DAS-40278-9 a NK603 × DAS-40278-9, sú z nich zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 208, 1.6.2021, s. 12). — Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2019 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 × MIR162 × MIR604 × 1507 × 5307 × GA21 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch, štyroch alebo piatich genetických modifikácií Bt11, MIR162, MIR604, 1507, 5307 a GA21, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Ú. v. EÚ C 208, 1.6.2021, s. 18). — Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. mája 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87708 × MON 89788 × A5547-127, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 323, 11.8.2021, s. 7). — Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × MIR 162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu kombinujúcu dve alebo tri z transformácií MON 87427, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, a ktorým sa zrušuje vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/1111 (Ú. v. EÚ C 415, 13.10.2021, s. 2). — Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju SYHT0H2 (SYN-ØØØH2-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 415, 13.10.2021, s. 8). — Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. novembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 87460 × MON 89034 × MIR162 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch, troch alebo štyroch genetických modifikácií MON 87427, MON 87460, MON 89034, MIR162 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené, podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 (Ú. v. EÚ C 415, 13.10.2021, s. 15). — Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestňovať na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87751 × MON 87701 × MON 87708 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 36). — Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 87427 × MON 89034 × MIR162 × MON 87411 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch alebo troch genetických modifikácií MON 87427, MON 89034, MIR162 a MON 87411, sú z nich zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 43). — Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MIR604 (SYN-IR6Ø4-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 49). — Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 88017 (MON-88Ø17-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 56). — Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2020 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MON 89034 (MON-89Ø34-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 63). — Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2021 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB614 × T304-40 × GHB 119, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 474, 24.11.2021, s. 66). — Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2021 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu MZIR098 (SYN-ØØØ98-3), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 474, 24.11.2021, s. 74). — Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2021 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-81419-2, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 99, 1.3.2022, s. 45). — Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2021 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju DAS-81419-2 × DAS–44406–6, sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 99, 1.3.2022, s. 52). — Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2021 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu 1507 × MIR162 × MON810 × NK603 a geneticky modifikovanú kukuricu obsahujúcu kombináciu dvoch alebo troch genetických modifikácií 1507, MIR162, MON810 a NK603, sú z nich zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 99, 1.3.2022, s. 59). — Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. júla 2021 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu Bt11 (SYN-BTØ11-1), sú z nej zložené alebo vyrobené (Ú. v. EÚ C 99, 1.3.2022, s. 66). — Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2022 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uviesť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju GMB151 (BCS-GM151-6), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2022)0024). — Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2022 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 obnovuje povolenie umiestniť na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB614 (BCS-GHØØ2-5), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2022)0025). — Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2022 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestňovať na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú bavlnu GHB811 (BCS-GH811-4), sú z nej zložené alebo vyrobené (Prijaté texty, P9_TA(2022)0062). — Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2022 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje umiestňovať na trh výrobky, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú repku olejku 73496, sú z nej zložené alebo vyrobené (DP-Ø73496-4) (Prijaté texty, P9_TA(2022)0063). (5) Vedecké stanovisko vedeckej skupiny EFSA pre geneticky modifikované organizmy k žiadosti (EFSA-GMO-NL-2010-85) o umiestnenie sóje MON 87769 × MON 89788, geneticky modifikovanej tak, aby obsahovala kyselinu stearidonovú a bola odolná voči glyfozátu, určenej na použitie v potravinách a krmivách na trh, jej dovoz a spracovanie v zmysle nariadenia (ES) č. 1829/2003 od spoločnosti Monsanto. Vestník EFSA (2015); 13(10):4256, https://doi.org/10.2903/j.efsa.2015.4256. (6) Vyhlásenie vedeckej skupiny EFSA pre geneticky modifikované organizmy, ktorým sa dopĺňa vedecké stanovisko EFSA k žiadosti (EFSA-GMO-NL-2010-85) o povolenie potravín a krmív, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú sóju MON 87769 × MON 89788, sú z nej zložené alebo vyrobené. Vestník EFSA (2021); 19(5):6589, https://doi.org/10.2903/j.efsa.2021.6589. (7) Stanovisko EFSA, s. 7. (8) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 503/2013 z 3. apríla 2013, ktoré sa týka žiadostí o povolenie geneticky modifikovaných potravín a krmív v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Komisie (ES) č. 641/2004 a (ES) č. 1981/2006 (Ú. v. EÚ L 157, 8.6.2013, s. 1). (9) Pozri napríklad Bonny, S., Genetically Modified Herbicide-Tolerant Crops, Weeds, and Herbicides: Overview and Impact (Geneticky modifikované plodiny odolné voči herbicídom, burina a herbicídy: prehľad a vplyv), Environmental Management, január 2016; 57(1), s. 31 – 48, https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/26296738 a Benbrook, C. M., Impacts of genetically engineered crops on pesticide use in the U.S. – the first sixteen years (Vplyv geneticky modifikovaných plodín na používanie pesticídov v USA – prvých šestnásť rokov), Environmental Sciences Europe; 28. septembra 2012, zv. 24(1), https://enveurope.springeropen.com/articles/10.1186/2190-4715-24-24. (10) Serra, L.; Estienne, A.; Vasseur, C.; Froment, P.; Dupont, J., Review: Mechanisms of Glyphosate and Glyphosate-Based Herbicides Action in Female and Male Fertility in Humans and Animal Models (Preskúmanie: Mechanizmy účinku glyfozátu a herbicídov na báze glyfozátu na plodnosť mužského a ženského pohlavia u ľudí a na zvieracích modeloch), 2021, Cells, 10 (11): 3079, http://dx.doi.org/10.3390/cells10113079. (11) Pozri napríklad https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1383574218300887, https://academic.oup.com/ije/advance-article/doi/10.1093/ije/dyz017/5382278, https://journals.plos.org/plosone/article?id=10.1371/journal.pone.0219610 a https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6612199/. (12) Stanovisko EFSA, s. 10. (13) Určite to platí v prípade glyfozátu, ako sa uvádza v odôvodnenom stanovisku k Preskúmaniu úradu EFSA týkajúcemu sa existujúcich maximálnych hladín rezíduí pre glyfozát podľa článku 12 nariadenia (ES) č. 396/2005, Vestník EFSA (2018); 16(5):5263, s. 12, https://www.efsa.europa.eu/fr/efsajournal/pub/5263. (14) Pripomienky členských štátov sú dostupné prostredníctvom registra otázok úradu EFSA: https://www.efsa.europa.eu/en/register-of-questions. (15) https://www.ohchr.org/EN/Issues/Food/Pages/Pesticides.aspx (16) https://www.un.org/sustainabledevelopment/health/ (17) https://www.mcgill.ca/newsroom/channels/news/widely-used-weed-killer-harming-biodiversity-320906 (18) Oznámenie Komisie z 23. júla 2019 s názvom Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov (COM(2019)0352), s. 1. (19) Pozri cieľ č. 15.2: https://www.un.org/sustainabledevelopment/biodiversity/. (20) Oznámenie Komisie z 23. júla 2019 s názvom Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov (COM(2019)0352), s. 2. (21) International Service for the Acquisition of Agri-biotech Applications, Global status of Commercialized Biotech/GM crops in 2017: Biotech Crop Adoption Surges as Economic Benefits Accumulate in 22 Years (Celosvetový stav predávaných biotechnologických/geneticky modifikovaných plodín v roku 2017: prijímanie biotechnologických plodín narastá, pričom ekonomické prínosy sa za 22 rokov akumulovali), ISAAA oznámenie č. 53 (2017), s. 16 a 21, https://www.isaaa.org/resources/publications/briefs/53/download/isaaa-brief-53-2017.pdf. (22) Dohovor o biologickej diverzite, článok 3, https://www.cbd.int/convention/articles/?a=cbd-03. (23) Ak sa v odvolacom výbore nedosiahne kvalifikovaná väčšina členských štátov v prospech povolenia, Komisia podľa nariadenia (EÚ) č. 182/2011 (článok 6 ods. 3) môže, avšak nemusí dané povolenie udeliť. (24) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1). (25) https://tillymetz.lu/wp-content/uploads/2020/09/Co-signed-letter-MEP-Metz.pdf. (26) Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2020 o Európskej zelenej dohode (Ú. v. EÚ C 270, 7.7.2021, s. 2), bod 102. (27) Ú. v. EÚ C 445, 29.10.2021, s. 257.	23,960	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/77c9a3aa-962c-4ffb-bb7a-f57d8c99c932_21	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,009	Euroopa Keskpanga suunis, 4. detsember 2009 , millega muudetakse suunist EKP/2007/9 rahandusstatistika ning finantsasutuste ja -turgude statistika kohta (EKP/2009/23)	None	Spoken	10,955	25,456	Obvezna za zahtevi ‚new‘ in ‚mod‘ city Ta označuje kraj lokacije. Obvezna za zahtevi ‚new‘ in ‚mod‘ category Ta označuje vrsto MFI in lahko zavzame eno od štirih vnaprej opredeljenih vrednosti: ‚central bank‘, ‚credit institution‘, ‚money market fund‘ ali ‚other institution‘. Obvezna za zahtevi ‚new‘ in ‚mod‘ report Ta označuje, ali MFI poroča mesečne statistične podatke bilance stanja, in lahko zavzame eno od dveh vnaprej opredeljenih vrednosti, ki se med seboj izključujeta: (i) ‚true‘, kadar za MFI veljajo vse zahteve za poročanje; ali (ii) ‚false‘, kadar za MFI ne veljajo vse zahteve za poročanje. Obvezna za zahtevi ‚new‘ in ‚mod‘ order_r Ta označuje želeni vrstni red na seznamu MFI, če se ne uporablja abecedni vrstni red v angleščini. Vsaki MFI se mora dodeliti številčna vrednost v padajočem vrstnem redu. Neobvezna head_of_branch Ta označuje, da je MFI tuja podružnica. Zavzame lahko eno od treh vrednosti: ‚non_eu_head‘, ‚eu_non_mfi_head‘ in ‚eu_mfi_head‘. Obvezna ta tuje podružnice non_eu_head Ta označuje, da sedež ni rezident EU, in je sestavljena iz dveh delov: ‚host‘ in ‚name‘. Obvezna za tuje podružnice eu_non_mfi_head Ta označuje, da je sedež rezident EU, vendar ni MFI. Sestavljena je iz dveh delov: ‚non_mfi_id‘ (država registracije in identifikacijska koda) in ‚name‘ (ime sedeža). Identifikacijska koda ne-MFI je lahko bodisi ‚OFI‘ (druga finančna institucija) ali dvomestna ISO koda države, ki ji sledi pripona, ki se nanaša na ustrezno sektorsko razvrstitev po ESR 95. Obvezna za tuje podružnice eu_mfi_head Ta označuje, da je sedež rezident EU in MFI. Vrednost za to spremenljivko je sestavljena iz ‚mfi_id‘. Obvezna za tuje podružnice sub-merger Ta se uporablja za poročanje institucij, ki si delijo isti ‚date‘ (datum) pravnega učinkovanja združitve, in je sestavljena iz štirih delov: ‚date‘, ‚comment‘, ‚involved_mfi‘ in ‚involved_non_mfi‘. Obvezna za združitve involved_mfi Ta označuje, da je MFI udeležena pri čezmejni združitvi. Vrednost za to spremenljivko je sestavljena iz ‚mfi_ref‘. Obvezna za čezmejne združitve involved_non_mfi Ta označuje, da je pri združitvi udeležena ne-MFI. Vrednost za to spremenljivko je sestavljena iz ‚non_mfi_obj‘. Obvezna za združitve mfi_ref Ta označuje podrobnosti o MFI, udeleženi pri čezmejni združitvi, in je sestavljena iz dveh delov: ‚mfi_id‘ in ‚name‘. Obvezna za čezmejne združitve non_mfi_obj Ta označuje podrobnosti o ne-MFI, udeleženi pri združitvi z MFI, in je sestavljena iz dveh delov: ‚non_mfi_id‘ in ‚name‘. Obvezna za združitve non_mfi_id Ta označuje podrobnosti o ne-MFI, udeleženi pri združitvi z MFI, in je sestavljena iz dveh delov: ‚host‘ in ‚id‘. Obvezna za združitve (b) Del 2 se črta. 5. Priloga VII se spremeni, kot sledi: (a) Del 1 se nadomesti z naslednjim: „DEL 1 Spremenljivke za poročanje seznama investicijskih skladov za statistične namene Ime spremenljivke Opis spremenljivke Status object_request Ta spremenljivka označuje vrsto poslane posodobitve za investicijski sklad in lahko zavzame eno od osmih vnaprej opredeljenih vrednosti: ‚if_req_new‘: informacija o novem investicijskem skladu ‚if_req_mod‘: informacija o spremembah investicijskega sklada ‚if_req_del‘: informacija o investicijskem skladu, ki ga je treba izbrisati ‚if_req_merger‘: informacija o institucijah, udeleženih pri združitvi (27) ‚if_req_realloc‘: ponovna dodelitev izbrisane if_id novemu investicijskemu skladu ‚if_req_mod_id_realloc‘: sprememba if_id investicijskega sklada v tisto od izbrisanega investicijskega sklada ‚if_req_mod_id‘: sprememba ‚if_id‘ ‚if_req_nav‘: informacija o neto vrednosti sredstev (NAV) na investicijski sklad Obvezna If_confidentiality_flag Ta spremenljivka označuje status zaupnosti celotnega zapisa. Izbrati je treba eno od treh vnaprej opredeljenih vrednosti: ‚F‘ (prosto, ni zaupno), ‚N‘ (zaupno; lahko se objavi samo za uporabo Evropskega sistema centralnih bank (ESCB); ni za zunanjo objavo) ali ‚C‘ (zaupno; ni za objavo ESCB ali javnosti) Če se zahteva delna zaupnost katere koli posamezne spremenljivke, se mora uporabiti vrednost ‚F‘ Obvezna if_id Primarni ključ za podatkovni niz investicijskega sklada, ki označuje enoznačno identifikacijsko kodo investicijskega sklada in je sestavljen iz dveh delov: ‚host‘ in ‚id‘. Vrednosti obeh delov skupaj zagotavljata, da je ‚if_id‘ enoznačna za naveden investicijski sklad Obvezna host Dvomestna ISO koda države za državo registracije investicijskega sklada – eden od dveh delov spremenljivke ‚if_id‘ – glej zgoraj Obvezna, kadar je del identifikacijske kode id Identifikacijska koda investicijskega sklada – eden od dveh delov spremenljivke ‚if_id‘ – glej zgoraj Obvezna, kadar je del identifikacijske kode name Polno registrirano ime investicijskega sklada, vključno s pravno obliko družbe, tj. Plc, Ltd, SpA itd. Obvezna address Podrobnosti o lokaciji investicijskega sklada ali, kjer je primerno, njegove družbe za upravljanje, sestavljene iz štirih delov: ‚postal_address‘, ‚postal_box‘, ‚postal_code‘ in ‚city‘ Obvezna za zahtevi ‚new‘ in ‚mod‘ postal_address Ime ulice in hišna številka Obvezna za zahtevi ‚new‘ in ‚mod‘ postal_box Številka poštnega predala, pri čemer se uporablja nacionalni sistem označevanja poštnih predalov Obvezna za zahtevi ‚new‘ in ‚mod‘ postal_code Poštna številka, pri čemer se uporablja nacionalni sistem označevanja poštnih številk Obvezna za zahtevi ‚new‘ in ‚mod‘ city Kraj lokacije Obvezna za zahtevi ‚new‘ in ‚mod‘ management company name Polno registrirano ime družbe za upravljanje investicijskega sklada. Če ta informacija manjka, se mora poročati vrednost ‚not available‘ (kadar investicijski sklad ima družbo za upravljanje) ali ‚not applicable‘ (kadar investicijski sklad nima družbe za upravljanje) Obvezna management company name_confidentiality_flag Ta spremenljivka označuje status zaupnosti informacije o imenu družbe za upravljanje Izbrati je treba eno od treh vnaprej opredeljenih vrednosti: ‚F‘ (prosto, ni zaupno), ‚N‘ (zaupno; lahko se objavi samo za uporabo ESCB; ni za zunanjo objavo) ali ‚C‘ (zaupno; ni za objavo ESCB ali javnosti) Obvezna investment policy Vrsta sredstev, iz katerih je investicijski portfelj pretežno sestavljen. Mogočih je sedem vnaprej opredeljenih vrednosti: ‚bonds‘, ‚equities‘, ‚hedge‘, ‚mixed‘, ‚real estate‘, ‚other‘ ali ‚not available‘ investment policy_confidentiality_flag Ta spremenljivka označuje status zaupnosti informacije o investicijski politiki Treba je izbrati eno od treh vnaprej opredeljenih vrednosti: ‚F‘ (prosto, ni zaupno), ‚N‘ (zaupno; lahko se objavi samo za uporabo ESCB; ni za zunanjo objavo) ali ‚C‘ (zaupno; ni za objavo ESCB ali javnosti) Obvezna variability of the capital Ta spremenljivka označuje pravno obliko investicijskega sklada in lahko zavzame eno od treh vnaprej opredeljenih vrednosti: ‚open-end‘ ali ‚closed-end‘ ali ‚not available‘ Obvezna variability of the capital_confidentiality_flag Ta spremenljivka označuje status zaupnosti informacije o variabilnosti kapitala Izbrati je treba eno od treh vnaprej opredeljenih vrednosti: ‚F‘ (prosto, ni zaupno), ‚N‘ (zaupno; lahko se objavi samo za uporabo ESCB; ni za zunanjo objavo) ali ‚C‘ (zaupno; ni za objavo ESCB ali javnosti) Obvezna structure_1 Ta spremenljivka označuje strukturo investicijskega sklada in lahko zavzame eno od treh vnaprej opredeljenih vrednosti: ‚UCITS‘ (28) ali ‚non-UCITS‘ ali ‚not available‘ Obvezna structure_1_confidentiality_flag Ta spremenljivka označuje status zaupnosti informacije o spremenljivki structure_1 Izbrati je treba eno od treh vnaprej opredeljenih vrednosti: ‚F‘ (prosto, ni zaupno), ‚N‘ (zaupno; lahko se objavi samo za uporabo ESCB; ni za zunanjo objavo) ali ‚C‘ (zaupno; ni za objavo ESCB ali javnosti) Obvezna structure_2 Bolj podrobne informacije o strukturi investicijskega sklada z eno od 11 vnaprej opredeljenih vrednosti. Glej del 2 spodaj Obvezna structure_2_confidentiality_flag Ta spremenljivka označuje status zaupnosti informacije o spremenljivki structure_2 Izbrati je treba eno od treh vnaprej opredeljenih vrednosti: ‚F‘ (prosto, ni zaupno), ‚N‘ (zaupno; lahko se objavi samo za uporabo ESCB; ni za zunanjo objavo) ali ‚C‘ (zaupno; ni za objavo ESCB ali javnosti) Obvezna sub-fund Ta spremenljivka označuje, ali je investicijski sklad podsklad ali ne, in lahko zavzame eno od štirih vnaprej opredeljenih vrednosti: ‚yes‘ ali ‚no‘ ali ‚not available‘ ali ‚not applicable‘ Obvezna sub-fund_confidentiality_flag Ta spremenljivka označuje status zaupnosti informacije o spremenljivki sub-fund Izbrati je treba eno od treh vnaprej opredeljenih vrednosti: ‚F‘ (prosto, ni zaupno), ‚N‘ (zaupno; lahko se objavi samo za uporabo ESCB; ni za zunanjo objavo) ali ‚C‘ (zaupno; ni za objavo ESCB ali javnosti) Obvezna ISIN codes Ta spremenljivka označuje kode ISIN (29) za vsak razred delnic za vsak investicijski sklad. Spremenljivka je sestavljena iz več delov, vključno z navedbo: ‚ISIN_1‘, ‚ISIN_2‘, ‚ISIN_3‘, ‚ISIN_4‘ in ‚ISIN_n‘. Poročati je treba vse veljavne kode ISIN za vsak investicijski sklad. Pri poročanju investicijskega sklada, za katerega se kode ISIN ne uporabljajo, se mora za ‚ISIN_1‘ poročati 12-mestni izraz ‚XXXXXXXXXXXX‘. Obvezna If_req_nav Ta spremenljivka označuje, da se pošilja informacija o neto vrednosti sredstev investicijskega sklada. Sestavljena je iz dveh delov: ‚if_nav_value‘ in ‚if_nav_date‘. Če ta informacija manjka, se mora poročati vrednost ‚not available‘ Obvezna ali letna nav_confidentiality_flag Ta spremenljivka označuje status zaupnosti informacije o neto vrednosti sredstev Izbrati je treba eno od treh vnaprej opredeljenih vrednosti: ‚F‘ (prosto, ni zaupno), ‚N‘ (zaupno; lahko se objavi samo za uporabo ESCB; ni za zunanjo objavo) ali ‚C‘ (zaupno; ni za objavo ESCB ali javnosti) Obvezna sub-merger Ta spremenljivka se uporablja za poročanje institucij, ki si delijo isti ‚date‘ (datum) pravnega učinkovanja združitve, in je sestavljena iz štirih delov: ‚date‘, ‚comment‘, ‚involved_if‘ in ‚involved_non_if‘ Obvezna za združitve involved_if Ta spremenljivka označuje, da je investicijski sklad udeležen pri čezmejni združitvi. Vrednost za to spremenljivko je sestavljena iz ‚if_ref‘ Obvezna za čezmejne združitve involved_non_if Ta spremenljivka označuje, da je pri združitvi z investicijskim skladom udeležen subjekt, ki ni investicijski sklad. Vrednost za to spremenljivko je sestavljena iz ‚non_if_obj‘ Obvezna za združitve if_ref Ta spremenljivka označuje podrobnosti o investicijskem skladu, udeleženem pri čezmejni združitvi, in je sestavljena iz dveh delov: ‚if_id‘ in ‚name‘ Obvezna za čezmejne združitve non_if_obj Ta spremenljivka označuje podrobnosti o subjektu, ki ni investicijski sklad in je udeležen pri združitvi z investicijskim skladom, in je sestavljena iz dveh delov: ‚non_if_id‘ in ‚name‘ Obvezna za združitve non_if_id Ta spremenljivka označuje podrobnosti o subjektu, ki ni investicijski sklad in je udeležen pri združitvi z investicijskim skladom, in je sestavljena iz dveh delov: ‚host‘ in ‚id‘ Obvezna za združitve free_text Pojasnila o investicijskem skladu (b) Del 3 se črta. 6. Priloga VIII se spremeni, kot sledi: (a) V delu 1 se opis spremenljivke „ISIN codes“ nadomesti z naslednjim: „Ta spremenljivka označuje kode ISIN (30) vseh vrednostnih papirjev, ki jih izda DPFS. Spremenljivka je sestavljena iz več delov, vključno z navedbo: ‚ISIN_1‘, ‚ISIN_2‘, ‚ISIN_3‘, ‚ISIN_4‘ and ‚ISIN_n‘. Minimalna zahteva je, da se poroča najmanj ena koda ISIN (ISIN_1). Pri poročanju DPFS, za katero se kode ISIN ne uporabljajo ali niso dostopne, se mora za ‚ISIN_1‘ poročati 12-mestni izraz ‚XXXXXXXXXXXX‘. (b) Del 2 se črta. (1) Prerazvrstitvene popravke je treba posredovati ECB za vsa polja; prevrednotovalne popravke samo za polja, označena z #. (2) Za to tabelo je treba ECB posredovati samo prerazvrstitvene popravke. (3) Prerazvrstitveni popravki se nanašajo samo na polja 568 do 613; popravki glede delnih odpisov se uporabljajo za vsa polja. ’ (4) Centralne nasprotne stranke. (5) Samostojni podjetniki posamezniki/neinkorporirana partnerstva. (6) Sole proprietors/unincorporated partnerships. (7) UL L 250, 2. 10. 2003, str. 10. “ (8) V bilanci stanja MFI se ne razlikuje med vlogami in posojili na strani sredstev in obveznosti. Namesto tega se vsa netržna sredstva, ki so položena pri MFI oziroma njim posojena (= obveznosti), štejejo za ‚vloge‘, vsa sredstva, ki jih položijo oziroma posodijo MFI (= sredstva), pa štejejo za ‚posojila‘. Vendar pa ESR 95 določa razlikovanje glede na merilo, kdo sproži transakcijo. Kadar jo sproži posojilojemalec, mora biti finančna transakcija razvrščena kot posojilo. Kadar jo sproži posojilodajalec, mora biti finančna transakcija razvrščena kot vloga. “ (9) ‚Druge valute‘ se nanašajo na vse druge valute, vključno z nacionalnimi valutami nesodelujočih držav članic. “ (10) Kategorija F. 33 v ESR 95. (11) Kategorija F. 511 v ESR 95. (12) Sklop A za NCB in sklop B za BIS. “ (13) Dogovorjena letna obrestna mera (DLOM) ali natančno določena efektivna obrestna mera (NDER) se poroča za kategorije, vključene v tabelo. Poročanje DLOM/NDER je pospremljeno z ustreznimi obsegi novih poslov, če je tako označeno v tabelah z besedo ‚znesek‘. Vendar pa je v primeru posojil revolving in prekoračitev stanj na računih ter dolga po kreditnih karticah (obrestovanega in z odloženim brezobrestnim plačilom) koncept obsegov novih poslov enakovreden neporavnanim zneskom. Kazalniki 24 do 29 se izračunajo na podlagi postavk 37 do 54 v dodatku 2 Priloge II k Uredbi (ES) št. 63/2002 (ECB/2001/18). Obrestne mere se izračunajo kot tehtana povprečja odgovarjajočih postavk v dodatku 2 Priloge II k Uredbi (ES) št. 63/2002 (ECB/2001/18), obsegi novih poslov pa bi morali biti vsota odgovarjajočih postavk v dodatku 2 Priloge II k Uredbi (ES) št. 63/2002 (ECB/2001/18). (14) Dogovorjena letna obrestna mera (DLOM) ali natančno določena efektivna obrestna mera (NDER) se poroča za kategorije, vključene v tabelo. Poročanje DLOM/NDER je pospremljeno z ustreznimi obsegi novih poslov, če je tako označeno v tabelah z besedo ‚znesek‘. Vendar pa je v primeru posojil revolving in prekoračitev stanj na računih ter dolga po kreditnih karticah (obrestovanega in z odloženim brezobrestnim plačilom) koncept obsegov novih poslov enakovreden neporavnanim zneskom. Kazalnika 86 in 87 se izračunata na podlagi postavk 12, 23, 32 in 36 v dodatku 2 Priloge II k Uredbi (ES) št. 63/2002 (ECB/2001/18), neporavnani zneski pa se za posojila po kreditnih karticah (obrestovana in z odloženim brezobrestnim plačilom) ter posojila revolving in prekoračitve stanj na računih poročajo v skladu z Uredbo (ES) št. 25/2009 (ECB/2008/32). Obrestne mere se izračunajo kot tehtana povprečja odgovarjajočih postavk v dodatku 2 Priloge II k Uredbi (ES) št. 63/2002 (ECB/2001/18), pri čemer se za obrestovana posojila po kreditnih karticah upošteva obrestna mera, enaka nič. Kazalnika 86 in 87 sta namenjena zagotavljanju kontinuitete s kazalnikoma 12 in 23 (‚prekoračitve stanj na računih‘), kot sta bila predhodno opredeljena v Uredbi (ES) št. 63/2002 (ECB/2001/18), tj. preden sta bila spremenjena z Uredbo (ES) št. 290/2009 (ECB/2009/7). “ (15) Konec obdobja. “ (16) Od referenčnega obdobja za podatke ob koncu meseca za mesec junij 2010 (predložitev podatkov za leto 2011). (17) Celotna vrednost posojil, ki jih centralna banka odobri kreditnim institucijam in so vrnjena v obdobju, krajšem od enega delovnega dne. To je povprečje najvišje dnevne vrednosti istočasnih in dejanskih znotrajdnevnih prekoračitev ali črpanj posojil čez dan v dnevu za vse kreditne institucije skupaj. L_2010016SK. 01000601. xml 21. 1. 2010 SK Úradný vestník Európskej únie L 16/6 USMERNENIE EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY zo 4. decembra 2009, ktorým sa mení a dopĺňa usmernenie ECB/2007/9 o menovej štatistike a štatistike finančných inštitúcií a trhov (ECB/2009/23) (2010/34/EÚ) RADA GUVERNÉROV EURÓPSKEJ CENTRÁLNEJ BANKY, so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho články 5. 1, 12. 1 a 14. 3, so zreteľom na nariadenie Európskej centrálnej banky (ES) č. 63/2002 z 20. decembra 2001, ktoré sa týka štatistiky úrokových sadzieb uplatňovaných finančnými ústavmi na vklady prijímané od fyzických osôb a nefinančných inštitúcií a na úvery poskytované fyzickým osobám a nefinančným inštitúciám (ECB/2001/18) (1), so zreteľom na nariadenie Európskej centrálnej banky (ES) č. 24/2009 z 19. decembra 2008 o štatistike aktív a pasív finančných spoločností osobitného účelu zaoberajúcich sa sekuritizačnými transakciami (ECB/2008/30) (2), so zreteľom na nariadenie Európskej centrálnej banky (ES) č. 25/2009 z 19. decembra 2008 o bilancii sektora peňažných finančných inštitúcií (ECB/2008/32) (3), keďže: (1) Usmernenie ECB/2007/9 z 1. augusta 2007 o menovej štatistike a štatistike finančných inštitúcií a trhov (prepracované znenie) (4) by sa malo zosúladiť s prepracovaným znením nariadenia (ES) č. 25/2009 (ECB/2008/32) a nariadením Európskej centrálnej banky (ES) č. 290/2009 z 31. marca 2009, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 63/2002 (ECB/2001/18), ktoré sa týka štatistiky úrokových sadzieb uplatňovaných finančnými ústavmi na vklady prijímané od fyzických osôb a nefinančných spoločností a na úvery poskytované fyzickým osobám a nefinančným spoločnostiam (ECB/2009/7) (5). (2) Je potrebné prijať nové normy pre dopĺňanie údajov na základe odhadov na 100 % pokrytie o fondoch peňažného trhu a pre výber najreprezentatívnejšej referenčnej spravodajskej skupiny. (3) Nová bilancia fondov peňažného trhu by mala byť agregovanou bilanciou, ktorá je v súlade s bilanciou na základe nariadenia Európskej centrálnej banky (ES) č. 958/2007 z 27. júla 2007 o štatistike aktív a pasív investičných fondov (ECB/2007/8) (6). Záťaž súvisiaca s vykazovaním sa môže znížiť tak, že sa zefektívni zostavovanie bilancií úverových inštitúcií a fondov peňažného trhu, t. j. vytvorí sa bilancia úverovej inštitúcie (ďalej len „CI“) ako rozdiel medzi údajmi inej peňažnej finančnej inštitúcie (ďalej len „PFI“) a údajmi fondu peňažného trhu (ďalej len „FPT“). (4) Vzhľadom na zvýšené požiadavky zavedené nariadením (ES) č. 25/2009 (ECB/2008/32) na vykazovanie informácií o sekuritizácii a o ostatných prevodoch úverov PFI, ktoré boli poskytnuté inštitúciám iným ako peňažným finančným inštitúciám (ďalej len „nepeňažné finančné inštitúcie“), nie je vykazovanie štatistických údajov v týchto oblastiach už potrebné. (5) Národné centrálne banky začali vykazovať štatistiky investičných fondov v súvislosti so štatistikami ostatných finančných sprostredkovateľov podľa článku 18 usmernenia ECB/2007/9, čo znamená, že prechodný režim podľa článku 14 ods. 6 už nie je potrebný. (6) Nové požiadavky na vykazovanie týkajúce sa úverov poskytnutých peňažnými finančnými inštitúciami eurozóny nefinančným spoločnostiam členeným podľa odvetví ekonomickej činnosti sú potrebné na zlepšenie ekonomickej a menovej analýzy vývoja úverov. (7) Názvy platobných systémov sa často menia, a preto by sa mal zrušiť zoznam názvov v časti 13 prílohy III k usmerneniu ECB/2007/9, PRIJALA TOTO USMERNENIE: Článok 1 Usmernenie ECB/2007/9 sa mení a dopĺňa takto: 1. Článok 1 ods. 3 sa nahrádza takto: Požiadavky na vykazovanie spätných údajov sa vzťahujú len na vykazovanie ustanovené v článkoch 3, 6, 7, 10, 11, 14 až 17 a 18a. a) Bez toho, aby bolo dotknuté písmeno b), sa v prípade pristúpenia k Európskej únii a/alebo prijatia eura, uplatňujú tieto pravidlá: i) národné centrálne banky členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ v máji 2004, vykazujú do ECB spätné údaje aspoň za obdobie od roku 2004; ii) národné centrálne banky členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ pred májom 2004, ale neprijali euro v čase nadobudnutia účinnosti tohto usmernenia, vykazujú do ECB spätné údaje aspoň za obdobie od roku 1999 a za obdobie od roku 2003 pre štatistiku úrokových sadzieb PFI (ďalej len ‚štatistika MIR‘); iii) národné centrálne banky členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ po máji 2004, vykazujú do ECB spätné údaje aspoň za obdobie predchádzajúcich troch rokov; iv) pokiaľ ide o pozície vo vzťahu k členským štátom, ktoré prijali euro po nadobudnutí účinnosti tohto usmernenia, národné centrálne banky zúčastnených členských štátov vykazujú ECB spätné údaje aspoň za obdobie: 1. od roku 1999, ak členský štát vstúpil do EÚ pred májom 2004, alebo 2. od roku 2004, ak členský štát vstúpil do EÚ v máji 2004, alebo 3. predchádzajúcich troch rokov, ak členský štát vstúpil do EÚ po máji 2004. Táto zásada sa uplatňuje len na štatistiku, pre ktorú sa zabezpečuje tiež zber údajov členených podľa krajiny protistrany. b) Uplatňujú sa tieto pravidlá: i) Pre fondy peňažného trhu sa na zasielanie spätných údajov ECB uplatňuje prax vykazovania národných centrálnych bank uplatňovaná podľa tohto usmernenia ku koncu roka 2008. Bez toho, aby bol dotknutý článok 10, národné centrálne banky, ktoré vykazovali bilancie CI, môžu dobrovoľne zaslať bilančné údaje FPT za referenčné obdobia pred koncom decembra 2008; národné centrálne banky, ktoré štvrťročne vykazovali bilančné údaje FPT v súlade so zúženými požiadavkami na vykazovanie alebo ktoré nevykazovali ani bilančné údaje CI ani bilančné údaje FPT, zasielajú historické údaje FPT aspoň od dátumu vstupu do eurozóny, ale v každom prípade nie skôr, ako za referenčné obdobie ku koncu septembra 1997, ak sú takéto údaje dostupné. ii) Pre úvery poskytnuté nefinančným spoločnostiam členeným podľa odvetví ekonomickej činnosti na základe štatistickej klasifikácie ekonomických činností v Európskom spoločenstve – NACE Rev. 2, dostupné spätné údaje sa do ECB zasielajú takto: a) národné centrálne banky zasielajú spätné údaje od marca 2003; b) v prípade členských štátov, ktoré vstúpili do eurozóny po tomto dátume, národné centrálne banky zasielajú spätné údaje najmenej za dva roky pred vstupom do eurozóny. iii) Pre ostatných finančných sprostredkovateľov, spätné štvrťročné údaje sa do ECB zasielajú počínajúc údajmi za prvé dostupné referenčné obdobie, najneskôr však počínajúc údajmi za štvrtý štvrťrok roku 1998 ako referenčné obdobie. iv) Pre cenné papiere, časové rady zasielané do ECB sa začínajú v decembri 1989, pokiaľ ide o zostatky a v januári 1990 pokiaľ ide o toky. v) Pre štatistiku platobného styku sa vykazujú údaje za päť rokov vrátane posledného referenčného roka s vynaložením maximálneho úsilia. “ 2. Článok 3 ods. 1 písm. a) sa nahrádza takto: Národné centrálne banky zostavujú a vykazujú dve osobitné agregované bilancie, obe v hrubom vyjadrení, v súlade s nariadením (ES) č. 25/2009 (ECB/2008/32): jednu, ktorá sa vzťahuje na podsektor PFI ‚centrálna banka‘ a jednu, ktorá sa vzťahuje na podsektor ‚ostatné peňažné finančné inštitúcie‘. Národné centrálne banky odvodia požadované štatistické informácie, ktoré sa týkajú bilancie ich vlastnej centrálnej banky, zo svojho účtovného systému, prostredníctvom prevodových tabuliek uvedených v prílohe I. ECB na účely štatistického vykazovania odvodí údaje zo svojej vlastnej bilancie, ktoré zodpovedajú údajom odvodeným národnými centrálnymi bankami z ich vlastných bilancií. Národné centrálne banky odvodia požadované štatistické informácie, ktoré sa týkajú bilancií bánk v rámci ostatných peňažných finančných inštitúcií, agregáciou údajov bilančných položiek zozbieraných od jednotlivých rezidentských peňažných finančných inštitúcií bez zahrnutia rezidentskej národnej centrálnej banky. Tieto požiadavky sa vzťahujú na zostatky (7) (stavy) ku koncu mesiaca a ku koncu štvrťroka, mesačné a štvrťročné údaje o úpravách tokov a údaje o sekuritizáciách úverov a ostatných prevodoch úverov. Národné centrálne banky vykazujú štatistické informácie o bilančných položkách v súlade s časťou 1 prílohy III. 3. Článok 3 ods. 4 sa nahrádza takto: Ak národné centrálne banky udelia výnimky fondom peňažného trhu podľa článku 8 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 25/2009 (ECB/2008/32), národné centrálne banky zabezpečia, aby ich spoločný príspevok do celkovej národnej bilancie FPT neprekročil: i) 10 % v každom zúčastnenom členskom štáte, v ktorom národná bilancia FPT predstavuje viac ako 15 % celkovej bilancie FPT v eurozóne; ii) 30 % vo všetkých ostatných zúčastnených členských štátoch okrem tých, v ktorých národná bilancia FPT predstavuje menej ako 1 % celkovej bilancie FPT v eurozóne, pričom v takom prípade sa neuplatňuje žiadne osobitné obmedzenie začlenenia fondov peňažného trhu do zostatkovej časti. Ak národné centrálne banky udelia výnimky peňažným finančným inštitúciám v súlade s článkom 8 ods. 1 písm. a) a/alebo písm. d) nariadenia (ES) č. 25/2009 (ECB/2008/32), pri zostavovaní mesačných a štvrťročných bilančných údajov peňažných finančných inštitúcií vykazovaných do ECB doplnia údaje na základe odhadov na 100 % pokrytie týchto PFI. Národné centrálne banky si môžu vybrať postup dopĺňania údajov na základe odhadov na 100 % pokrytie za predpokladu, že postup spĺňa tieto minimálne normy: i) za chýbajúce údaje v požadovanom členení sa odhady odvodia použitím pomerov, ktoré vychádzajú z údajov za určitú podskupinu skutočnej spravodajskej skupiny, ktorá najviac reprezentuje peňažné finančné inštitúcie v ‚zostatkovej časti‘, a to takto: — národné centrálne banky členských štátov, ktorých príspevok do agregovanej bilancie PFI eurozóny je väčší ako 2 %, určia túto podskupinu tak, že celková bilancia subjektov v tejto podskupine neprekročí 35 % národnej agregovanej bilancie PFI. Táto požiadavka sa neuplatňuje, ak bilancie inštitúcií, ktorým sú udelené výnimky, predstavujú menej ako 1 % národnej bilancie PFI; — národné centrálne banky členských štátov, ktorých príspevok do celkovej agregovanej bilancie PFI eurozóny je menší ako 2 %, by sa mali riadiť rovnakými dojednaniami. Ak by s tým však boli spojené významné náklady, môžu národné centrálne banky v týchto členských štátoch namiesto toho použiť pomery, ktoré vychádzajú z údajov za spravodajskú skupinu; ii) pri uplatnení bodu i) môžu byť tak ‚zostatková časť‘, ako aj podskupina danej spravodajskej skupiny rozdelené do rozličných skupín podľa druhu inštitúcie (napr. fondy peňažného trhu alebo úverové inštitúcie); iii) ak príspevok fondov peňažného trhu, ktoré vykazujú len raz ročne svoje celkové aktíva prekročí 30 % celkovej bilancie FPT v ktoromkoľvek z členských štátov, národné centrálne banky doplnia údaje na 100 % pokrytie vykazované osobitne fondmi peňažného trhu a osobitne úverovými inštitúciami takto: — ak u fondov peňažného trhu s úplnou spravodajskou povinnosťou existuje dostatočné pokrytie, ich agregovaná bilancia sa použije ako základ pre doplnenie údajov na 100 % pokrytie, — ak u fondov peňažného trhu s úplnou spravodajskou povinnosťou neexistuje dostatočné pokrytie alebo ak fondy peňažného trhu nemajú úplnú spravodajskú povinnosť, národné centrálne banky odhadnú bilanciu pre sektor FPT z alternatívnych zdrojov údajov najmenej raz do roka a použijú ju ako základ pre doplnenie údajov na 100 % pokrytie; iv) ak sú údaje v požadovanom členení k dispozícii, ale s väčším oneskorením alebo menšou periodicitou, vykazované údaje sa prenášajú do chýbajúceho obdobia: — opakovaním údajov, ak sa výsledky ukázali byť primeranými, alebo — uplatnením vhodných štatistických techník odhadovania tak, aby sa zohľadnili tendencie vývoja údajov alebo sezónne výkyvy; v) pomery alebo iné predbežné kalkulácie vyžadované na uplatnenie minimálnych noriem pre dopĺňanie údajov na 100 % pokrytie možno odvodiť od údajov získaných od orgánov dohľadu kedykoľvek, keď možno nájsť hodnovernú súvislosť medzi štatistickým členením, ktoré má byť doplnené na 100 % pokrytie a takýmito údajmi. Národné centrálne banky oznámia ECB všetky významné zmeny týkajúce sa ich postupov doplňovania údajov na 100 % pokrytie. “ 4. Článok 10 sa nahrádza takto: „Článok 10 Bilančná štatistika fondov peňažného trhu Národné centrálne banky vykazujú do ECB osobitné údaje bilančných položiek za sektor FPT v súlade s tabuľkami 1 a 2 časti 7 prílohy III. ECB používa tieto údaje na zostavenie bilančnej štatistiky tak FPT, ako aj CI. Keďže údaje za celý sektor PFI sa už vykazujú podľa nariadenia (ES) č. 25/2009 (ECB/2008/32), požiadavky ustanovené v tomto článku sa vzťahujú iba na fondy peňažného trhu. Napriek tomu, že v niektorých krajinách existuje malý počet iných inštitúcií, ktoré sú klasifikované ako peňažné finančné inštitúcie, tieto inštitúcie sa z kvantitatívneho hľadiska nepovažujú za významné. Údaje o úpravách vyplývajúcich z reklasifikácie a o úpravách vyplývajúcich z precenenia uvedené v tabuľke 1 časti 7 prílohy III sa vykazujú v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. b) berúc do úvahy všetky výnimky udelené podľa článku 8 ods. 2 nariadenia (ES) č. 25/2009 (ECB/2008/32). Ak sa na vykazovanie úprav vyplývajúcich z precenenia vzťahuje výnimka udelená fondom peňažného trhu národnými centrálnymi bankami podľa nariadenia (ES) č. 25/2009 (ECB/2008/32), národné centrálne banky vykazujú pri položkách, pri ktorých môžu byť úpravy vyplývajúce z precenenia významné, údaje s vynaložením maximálneho úsilia. Údaje sa vykazujú štvrťročne do 28 pracovných dní po skončení referenčného obdobia. Údaje vykazované v súvislosti s bilanciou fondov peňažného trhu pokrývajú 100 % inštitúcií, ktoré sú do tohto sektoru zaradené. Ak je skutočné pokrytie pri vykazovaní nižšie ako 100 % v dôsledku uplatnenia zásady nezahrnutia zostatkovej časti, národné centrálne banky doplnia poskytované údaje v súlade s článkom 3 ods. 4 písm. b) tak, aby zabezpečili 100 % pokrytie. Národné centrálne banky, ktoré vykazovali bilancie úverových inštitúcií za obdobia predchádzajúce koncu decembra 2008, môžu zaslať opravy údajov FPT v súlade s tabuľkami 1 a 2 v časti 7 prílohy III. Všetky opravy údajov FPT musia byť v súlade so zodpovedajúcimi údajmi ostatných PFI ku koncu štvrťroka. V prípade, že zaslanie nových opravených údajov má dosah na zmeny údajov za zodpovedajúce referenčné obdobie ostatných PFI, zašlú sa aj požadované opravy údajov pre ostatné PFI. “ 5. Článok 13 sa vypúšťa. 6. Názov článku 14 sa nahrádza takto: „Štatistika ostatných finančných sprostredkovateľov (okrem investičných fondov a finančných spoločností osobitného účelu)“. 7. Článok 14 ods. 1 sa nahrádza takto: Národné centrálne banky vykazujú štatistické informácie o ostatných finančných sprostredkovateľoch [okrem investičných fondov a finančných spoločností osobitného účelu zaoberajúcich sa sekuritizačnými transakciami (ďalej len ‚FVC‘)] v súlade s časťou 11 prílohy III. Údaje sa zasielajú osobitne pre tieto podkategórie ostatných finančných sprostredkovateľov: i) obchodníci s cennými papiermi a derivátmi; ii) finančné spoločnosti poskytujúce úvery a pôžičky a iii) iní ostatní finanční sprostredkovatelia. Údaje týkajúce sa ostatných finančných sprostredkovateľov sa zasielajú na základe údajov, ktoré sú v súčasnosti dostupné na vnútroštátnej úrovni. Ak skutočné údaje nie dostupné, alebo sa nedajú spracovať, poskytujú sa národné odhady. Ak príslušný hospodársky jav existuje, ale sa štatisticky nesleduje, a preto nie je možné poskytnúť národné odhady, národné centrálne banky sa môžu rozhodnúť, že daný časový rad buď nebudú vykazovať, alebo ho budú vykazovať ako chýbajúci. Každý nevykázaný časový rad sa preto bude považovať za ‚údaje, ktoré existujú, ale ich zber sa neuskutočňuje‘ a na účely zostavovania agregovaných údajov za eurozónu môže ECB urobiť predpoklady a odhady. Referenčná spravodajská skupina pozostáva zo všetkých typov ostatných finančných sprostredkovateľov, ktoré sú rezidentmi v zúčastnených členských štátoch: inštitúcie nachádzajúce sa na danom území, vrátane dcérskych spoločností materských spoločností nachádzajúcich sa mimo daného územia a pobočky inštitúcií, ktoré majú ústredie mimo uvedeného územia. Poskytujú sa tieto kľúčové ukazovatele a doplňujúce informácie: — kľúčové ukazovatele sa zasielajú na účely zostavovania agregátov za eurozónu: všetky zúčastnené členské štáty zasielajú tieto podrobné údaje vždy, keď majú k dispozícii skutočné údaje. Ak pri požadovaných členeniach alebo pri dohodnutej periodicite, termínoch alebo časových intervaloch nie sú k dispozícii skutočné údaje, poskytujú sa odhady, ak je to možné, — doplňujúce informácie sa zasielajú ako ‚doplňujúce položky‘: údaje zasielajú tie krajiny ktoré majú v súčasnosti k dispozícii tieto informácie. Údaje o úpravách tokov sa môžu vykazovať vtedy, ak chýba veľa údajov o stavoch alebo keď sa vyskytnú úpravy vyplývajúce z reklasifikácie a ostatné úpravy. Údaje o úpravách tokov sa môžu poskytovať najmä z dôvodu úprav vyplývajúcich z reklasifikácie v súvislosti s implementáciou rámca ESA 95. Úpravy vyplývajúce z reklasifikácie sa vykazujú v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. b). “ 8. Článok 14 ods. 6 sa vypúšťa. 9. Článok 16 ods. 1 sa nahrádza takto: Národné centrálne banky vykazujú na účely štatistiky MIR agregované národné mesačné štatistické informácie, ktoré sa týkajú zostatkov a nových obchodov, ako je uvedené v dodatkoch 1 a 2 k prílohe II k nariadeniu (ES) č. 63/2002 (ECB/2001/18). Národné centrálne banky tiež vykazujú agregované národné mesačné štatistické informácie, ktoré sa týkajú nových obchodov, ako je uvedené v časti 12a prílohy III. Ak sa udelí výnimka podľa odseku 61 prílohy II k nariadeniu (ES) č. 63/2002 (ECB/2001/18) v spojení s prílohou IV k nariadeniu (ES) č. 63/2002 (ECB/2001/18), národné centrálne banky zašlú položky, pre ktoré bola udelená výnimka, bez hodnôt, čím dajú najavo, že tieto údaje neboli zozbierané. “ 10. Článok 17 ods. 2, 3 a 4 sa nahrádzajú takto: Časové rady údajov sa do ECB vykazujú ročne bez ohľadu na periodicitu vykazovania údajov. Údaje pre všetky položky v tabuľkách 4 až 9 sa vykazujú s ročnou periodicitou. Informácie o bilancii PFI v tabuľke 1 sa vykazujú mesačne. Informácie o bilancii úverových inštitúcií uvedené v tabuľkách 2 a 3 sa vykazujú štvrťročne s výnimkou položiek, ktoré sa týkajú pozícií v rámci NCB a položiek inštitúcií elektronických peňazí, ktoré sa vykazujú ročne. Štrukturálne informácie o úverových inštitúciách uvedené v tabuľke 3 sa vykazujú ročne. Ak je dostupnosť údajov vážne obmedzená, na zabezpečenie včasného a platného uverejnenia, môžu národné centrálne banky, pre tabuľky 1 až 3, zaslať len minimálny súbor údajov. Minimálny súbor údajov zahŕňa: — mesačné časové rady údajov: jedno pozorovanie vzťahujúce sa na pozície ku koncu decembra, — štvrťročné časové rady údajov: jedno pozorovanie vzťahujúce sa na štvrtý štvrťrok roka, — ročné časové rady údajov: jedno pozorovanie vzťahujúce sa na pozície ku koncu decembra. ECB každoročne oznámi národným centrálnym bankám presné dátumy na predloženie údajov počas cyklu zostavovania štatistiky. Národné centrálne banky môžu zasielať skutočné údaje, buď pred cyklom zostavovania štatistiky za predpokladu, že ECB potvrdí, že je pripravená prijímať údaje, alebo kedykoľvek počas cyklu zostavovania štatistiky. V prípade absencie skutočných údajov použijú národné centrálne banky odhady alebo predbežné údaje, ak je to možné. Poskytovatelia údajov alebo národné centrálne banky môžu vykonať opravy na základe opätovných výpočtov alebo odhadov. Národné centrálne banky zasielajú opravy do ECB počas cyklu zostavovania štatistiky. ECB zasiela národným centrálnym bankám vysvetlivky z predchádzajúceho roka vo formáte Word pred začiatkom cyklu zostavovania štatistiky, ktoré sa doplnia a/alebo opravia a vrátia do ECB. V týchto vysvetlivkách národné centrálne banky podrobne uvedú odchýlky od požiadaviek, podľa možnosti aj vrátane vplyvu na údaje. “ 11. Článok 18 ods. 10 sa nahrádza takto: Národné centrálne banky poskytujú ročne ECB buď: i) indikátory analyzujúce pokrytie a kvalitu príslušných súborov cenných papierov v CSDB v súlade s metodológiou, ktorá sa im osobitne oznámi, alebo ii) súvisiace informácie potrebné na odvodenie pokrytia a indikátorov kvality. Národné centrálne banky, ktoré sa spoliehajú na národnú databázu cenných papierov, poskytujú ECB raz ročne agregované výsledky, ktoré pokrývajú jednu štvrtinu a najmenej dva štatisticky významné podsektory investičných fondov. Tieto agregované výsledky by sa nemali líšiť o viac ako 5 % od tých výsledkov, ktoré by sa získali použitím CSDB. Toto sa použije na informácie, ktoré neboli vykázané investičnými fondmi. Vyššie uvedené informácie sa zasielajú do ECB do konca februára každého roka, pričom referenčnými údajmi sú údaje z konca decembra predchádzajúceho roka. “ 12. Vkladá sa tento článok 18b: „Článok 18b Štatistické údaje o úveroch peňažných finančných inštitúcií poskytnutých nefinančným spoločnostiam podľa odvetví ekonomickej činnosti Národné centrálne banky vykazujú do ECB v súlade s časťou 16 prílohy III údaje o úveroch PFI poskytnutých tuzemským nefinančným spoločnostiam a o úveroch PFI poskytnutých nefinančným spoločnostiam z ostatných zúčastnených členských štátov členené podľa odvetví ekonomickej činnosti na základe štatistickej klasifikácie ekonomických činností v Európskom spoločenstve – NACE Rev. 2. Národné centrálne banky vykazujú do ECB údaje dvakrát ročne, a to do konca marca a do konca septembra, ktoré sa týkajú dvoch predchádzajúcich štvrťrokov. Národné centrálne banky vykazujú opravy v súlade s týmito zásadami: a) okrem pravidelných ročných prenosov údajov sa zasielajú opravy za predchádzajúce referenčné obdobia, ak je to potrebné, a b) výnimočné opravy, ktoré výrazne zvyšujú kvalitu údajov sa môžu zaslať hneď, ako sú k dispozícii. Národné centrálne banky vykazujú do ECB všetky významné zmeny vo vymedzeniach pojmov a vymedzeniach klasifikácií na národnej úrovni a zašlú vysvetlivky vysvetľujúce dôvody významných opráv, ak to prichádza do úvahy. Národné centrálne banky poskytujú tiež informácie o hlavných reklasifikáciách v sektore PFI, a ak sú dostupné, hlavné reklasifikácie nefinančných spoločností v členení podľa NACE Rev. 2. “ 13. Článok 19 ods. 1 sa nahrádza takto: Premenné zozbierané na zostavenie a vedenie zoznamu investičných fondov na štatistické účely, ktorý je uvedený v článku 3 nariadenia (ES) č. 25/2009 (ECB/2008/32), sú upresnené v časti 1 prílohy VI. Ak sa vyskytnú zmeny v sektore PFI alebo zmeny v atribútoch existujúcich peňažných finančných inštitúciách, vykazujú národné centrálne banky aktualizácie premenných uvedených v časti 1 prílohy VI. Zmeny v sektore PFI sa vyskytnú, ak inštitúcia vstúpi do sektora PFI (t. j. v prípade založenia PFI v dôsledku zlúčenia alebo splynutia, založenia nových právnických osôb v dôsledku rozdelenia existujúcej PFI, založenia novej PFI, alebo zmeny právnej formy predchádzajúcej NpFI tak, že sa stane PFI) alebo ak existujúca PFI opustí sektor PFI (t. j. v prípade účasti PFI na zlúčení alebo splynutí, nadobudnutí PFI inou inštitúciou formou kúpy, rozdelenia PFI na osobitné právnické osoby, zmene právnej formy PFI, tak že sa stane NpFI, alebo likvidácie PFI). Pri vykazovaní novej inštitúcie, alebo inštitúcie, u ktorej má nastať zmena, doplnia národné centrálne banky všetky povinné premenné. Pri vykazovaní inštitúcie, ktorá opúšťa sektor PFI a nie je súčasťou zlúčenia alebo splynutia, vykazujú národné centrálne banky tieto minimálne informácie: druh žiadosti, t. j. výmaz, a identifikačný kód PFI, t. j. premennú ‚mfi_id‘. Národné centrálne banky opätovne neprideľujú identifikačné kódy vymazaných peňažných finančných inštitúcií novým peňažným finančným inštitúciám. Ak sa tomu nedá vyhnúť, poskytnú národné centrálne banky v rovnakom čase ECB písomné vysvetlenie (použitím ‚object_request‘ typu ‚mfi_req_realloc‘). Pri aktualizácii vykazovania môžu národné centrálne banky použiť súbor národných znakov za predpokladu, že používajú latinku. Národné centrálne banky používajú Unicode na správne zobrazenie všetkých súborov špeciálnych znakov, keď prijímajú informácie z ECB prostredníctvom Databázy registra inštitúcií a aktív (ďalej len ‚RIAD‘) Systému výmeny údajov. Pred prenosom aktualizácií zoznamu peňažných finančných inštitúcií do ECB vykonajú národné centrálne banky overovacie kontroly ustanovené v príslušných špecifikáciách výmeny údajov. “ 14. Článok 20 ods. 1 sa nahrádza takto: Premenné zozbierané na zostavenie a vedenie zoznamu investičných fondov na štatistické účely, ktorý je uvedený v článku 4 nariadenia (ES) č. 958/2007 (ECB/2007/8), sú upresnené v prílohe VII. Ak sa vyskytnú zmeny v sektore IF alebo zmeny v atribútoch existujúcich investičných fondov, vykazujú národné centrálne banky aktualizácie premenných uvedených v časti 1 prílohy VII. Zmeny v sektore IF sa vyskytnú, ak inštitúcia vstúpi do sektora IF alebo ak existujúci IF opustí sektor IF. Národné centrálne banky odvodia aktualizácie porovnaním národných zoznamov investičných fondov na konci dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokov, t. j. neberú do úvahy pohyby v rámci štvrťroka. Pri vykazovaní novej inštitúcie alebo inštitúcie, u ktorej má nastať zmena, národné centrálne banky doplnia všetky povinné premenné. Pri vykazovaní inštitúcie, ktorá opúšťa sektor IF, vykazujú národné centrálne banky tieto minimálne informácie: druh žiadosti, t. j. výmaz, a identifikačný kód IF, t. j. premennú ‚if_id‘. Raz ročne, k 31. decembru ako referenčnému dátumu, národné centrálne banky zasielajú súbor XML, aby osobitne vykázali čistú hodnotu aktív (ďalej len ‚NAV‘) za IF. To znamená, že NAV sa poskytuje oddelene od zmien v ostatných atribútoch investičných fondoch. Pre všetky investičné fondy sa poskytujú tieto informácie: druh žiadosti, t. j. ‚if_req_nav‘, jedinečný identifikačný kód IF, výška NAV a príslušný dátum NAV. Pre každý referenčný dátum sa informácie o nových investičných fondoch alebo zmenách identifikačných kódov existujúcich investičných fondov zasielajú najprv do ECB pred zaslaním informácií o NAV. Ak je to možné, národné centrálne banky opätovne neprideľujú identifikačné kódy vymazaných investičných fondov novým investičným fondom. Ak sa tomu nedá vyhnúť, poskytnú národné centrálne banky ECB písomné vysvetlenie prostredníctvom účtu N13 Cebamail v rovnakom čase ako záznamy o IF (použitím ‚object_request‘ type ‚if_req_realloc‘). Pri aktualizácii vykazovania môžu národné centrálne banky použiť súbor národných znakov za predpokladu, že používajú latinku. Národné centrálne banky používajú Unicode na správne zobrazenie všetkých súborov špeciálnych znakov, keď prijímajú informácie z ECB prostredníctvom RIAD Systému výmeny údajov. Pred zaslaním aktualizácií zoznamu investičných fondov do ECB vykonajú národné centrálne banky overovacie kontroly ustanovené v príslušných špecifikáciách výmeny údajov. “ 15. Článok 24 sa nahrádza takto: „Článok 24 Uverejnenie Národné centrálne banky neuverejnia národné príspevky do mesačných menových agregátov a ich protipoložiek za eurozónu dovtedy, kým tieto agregáty neuverejní ECB. Ak národné centrálne banky uverejnia takéto údaje, musia byť totožné s údajmi, ktorými prispeli do naposledy uverejnených agregátov za eurozónu. Ak národné centrálne banky reprodukujú agregáty eurozóny uverejnené ECB, sú povinné reprodukovať ich verne. “ 16. Prílohy III až VIII sa menia a dopĺňajú v súlade s prílohou k tomuto usmerneniu. 17. Do slovníku pojmov sa dopĺňa toto vymedzenie pojmu: „Pod odvetvím ekonomickej činnosti sa rozumie ekonomická činnosť zahrnutá v štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve – NACE Rev. 2 (8). Článok 2 Nadobudnutie účinnosti Toto usmernenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. júla 2010. Článok 3 Adresáti Toto usmernenie sa vzťahuje na všetky centrálne banky Eurosystému. Vo Frankfurte nad Mohanom 4. decembra 2009 Za Radu guvernérov ECB prezident ECB Jean-Claude TRICHET (1) Ú. v. ES L 10, 12. 1. 2002, s. 24. (2) Ú. v. EÚ L 15, 20. 1. 2009, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 15, 20. 1. 2009, s. 14. (4) Ú. v. EÚ L 341, 27. 12. 2007, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 94, 8. 4. 2009, s. 75. (6) Ú. v. EÚ L 211, 11. 8. 2007, s. 8. (7) V zásade sa bilancia zostavuje k poslednému kalendárnemu dňu mesiaca/štvrťroka bez ohľadu na miestne sviatky. Ak uvedené nie možné, bilancia sa v mnohých prípadoch zostavuje k poslednému pracovnému dňu v súlade s pravidlami národného trhu alebo účtovnými pravidlami. “ (8) Ako je to ustanovené v prílohe I nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30. 12. 2006, s. 1). “ PRÍLOHA 1. Príloha III sa mení a dopĺňa takto: a) V časti 1 sa tabuľky 1 a 2 nahrádzajú a tabuľky 3a a 3b dopĺňajú takto: „Tabuľka 1 Položky, pre ktoré sa vyžadujú mesačné úpravy tokov (1) BILANČNÉ POLOŽKY A. Tuzemsko B. Ostatné zúčastnené členské štáty C. Zvyšok sveta D. Nečlenené PFI NpFI PFI NpFI Spolu Banky Nebankové subjekty Úverové inštitúcie z toho: úverové inštitúcie povinné tvoriť PMR, ECB a národné centrálne banky Verejná správa (S. 13) Ostatné rezidentské sektory Úverové inštitúcie z toho: úverové inštitúcie povinné tvoriť PMR, ECB a národné centrálne banky Verejná správa (S. 13) Ostatné rezidentské sektory Ústredná štátna správa (S. 1311) Ostatná verejná správa Spolu Ostatní finanční sprostredkovateľia + finančné pomocné inštitúcie (S. 123 + S. 124) Poisťovne a penzijné fondy (S. 125) Nefinančné spoločnosti (S. 11) Domácnosti + neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S. 14 + S. 15) Ústredná štátna správa (S. 1311) Ostatná verejná správa Spolu Ostatní finanční sprostredkovateľia + finančné pomocné inštitúcie (S. 123 + S. 124) Poisťovne a penzijné fondy (S. 125) Nefinančné spoločnosti (S. 11) Domácnosti + neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S. 14 + S. 15) z toho: CPS (4) z toho: FVC z toho: CPS (4) z toho: FVC PASÍVA 8 Obeživo 1 9 Vklady 2 3 4 5 6 7 8 do 1 roka 9 nad 1 rok 10 z toho prevoditeľné vklady 11 12 13 14 15 16 17 18 z toho do dvoch rokov 19 20 z toho syndikované úvery 21 9e v eurách 22 23 9. 1e splatné na požiadanie 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35 z toho prevoditeľné vklady 36 37 38 9. 2e s dohodnutou splatnosťou do 1 roka 39 40 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 od 1 roka do 2 rokov 51 52 53 54 55 56 57 58 59 60 61 62 nad 2 roky 63 64 65 66 67 68 69 70 71 72 73 74 75 76 77 79 79 9. 3e s výpovednou lehotou do 3 mesiacov 80 81 82 83 84 85 86 87 88 89 90 91 nad 3 mesiace 92 93 94 95 96 97 98 99 100 101 102 103 v tom: nad 2 roky 104 105 106 107 108 109 110 111 112 9. 4e repo obchody 113 114 115 116 117 118 119 120 121 122 123 124 125 126 127 128 129 130 131 9x v cudzích menách 9. 1x splatné na požiadanie 132 133 134 135 136 137 138 139 140 141 142 143 9. 2x s dohodnutou splatnosťou do 1 roka 144 145 146 147 148 149 150 151 152 153 154 155 od 1 roka do 2 rokov 156 157 158 159 160 161 162 163 164 165 166 167 nad 2 roky 168 169 170 171 172 173 174 175 176 177 178 179 180 181 182 183 184 9. 3x s výpovednou lehotou do 3 mesiacov 185 186 187 188 189 190 191 192 193 194 195 196 nad 3 mesiace 197 198 199 200 201 202 203 204 205 206 207 208 v tom: nad 2 roky 209 210 211 212 213 214 215 216 217 9. 4x repo obchody 218 219 220 221 222 223 224 225 226 227 228 229 230 231 232 233 234 235 236 10 Akcie/podielové listy FPT 237 11 Vydané dlhové cenné papiere 11e v eurách do 1 roka # 238 od 1 roka do 2 rokov # 239 z toho do 2 rokov a zábezpeka vo forme NKZ nižšia ako 100 % istiny # 240 nad 2 roky # 241 11x v cudzích menách do 1 roka # 242 od 1 roka do 2 rokov # 243 z toho do 2 rokov a zábezpeka vo forme NKZ nižšia ako 100 % istiny # 244 nad 2 roky # 245 12 Kapitál a rezervy # 246 13 Ostatné pasíva # 247 BILANČNÉ POLOŽKY A. Tuzemsko B. Ostatné zúčastnené členské štáty C. Zvyšok sveta D. Nečlenené PFI NpFI PFI NpFI Verejná správa (S. 13) Ostatné rezidentské sektory Verejná správa (S. 13) Ostatné rezidentské sektory Spolu Ostatní finanční sprostredkovateľia + finančné pomocné inštitúcie (S. 123 + S. 124) Poisťovacie inštitúcie a penzijné fondy (S. 125) Nefinančné spoločnosti (S. 11) Domácnosti + neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S. 14 + S. 15) Spolu Ostatní finanční sprostredkovateľia + finančné pomocné inštitúcie (S. 123 + S. 124) Poisťovacie inštitúcie a penzijné fondy (S. 125) Nefinančné spoločnosti (S. 11) Domácnosti + neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S. 14 + S. 15) z toho: CPS (4) z toho: FVCs Spolu Spotrebiteľské úvery Úvery na bývanie Ostatné (úvery na iné účely) z toho: CPS (4) z toho: FVCs Spolu Spotrebiteľské úvery Úvery na bývanie Ostatné (úvery na iné účely) z toho: PSsJV/NPS (5) z toho: PSsJV/NPS (5) AKTÍVA 1. Pokladničná hotovosť 248 1e z toho: euro 249 2. Úvery # 250 # 251 # 252 # 253 # 254 # 255 # 256 do 1 roka # 257 # 258 # 259 # 260 # 261 # 262 # 263 # 264 # 265 # 266 # 267 # 268 # 269 # 270 # 271 od 1 roka do 5 rokov # 272 # 273 # 274 # 275 # 276 # 277 # 278 # 279 # 280 # 281 # 282 # 283 # 284 # 285 # 286 nad 5 rokov # 287 # 288 # 289 # 290 # 291 # 292 # 293 # 294 # 295 # 296 # 297 # 298 # 299 # 300 z toho syndikované úvery # 301 # 302 # 303 # 304 # 305 # 306 # 307 # 308 z toho repo obchody 309 310 2e z toho euro # 311 # 312 # 313 # 314 # 315 # 316 # 317 # 318 # 319 # 320 # 321 # 322 – z toho revolvingové úvery a prečerpania # 323 # 324 # 325 # 326 – z toho bezúročný úver z kreditnej karty # 327 # 328 # 329 # 330 – z toho úročený úver z kreditnej karty # 331 # 332 # 333 # 334 3 Cenné papiere iné ako akcie # 335 # 336 # 337 3e v eurách # 338 # 339 # 340 # 341 do 1 roka # 342 # 343 od 1 roka do 2 rokov # 344 # 345 nad 2 roky # 346 # 347 3x v cudzích menách # 349 # 350 # 352 # 353 do 1 roka # 354 # 355 od 1 roka do 2 rokov # 356 # 357 nad 2 roky # 358 # 359 4 Akcie/podielové listy FPT 360 361 362 5 Akcie a iné majetkové účasti # 363 # 364 # 365 # 366 # 367 6 Fixné aktíva # 368 7 Ostatné aktíva # 369 TABLE 2 Položky, pre ktoré sa vyžadujú štvrťročné úpravy tokov (1) POLOŽKY BILANCIE A. Tuzemsko B. Ostatné zúčastnené členské štáty C. Zvyšok sveta NpFI NpFI Spolu Verejná správa (S. 13) Ostatné rezidentské sektory Verejná správa (S. 13) Ostatné rezidentské sektory Banky Nebankové subjekty Spolu Ústredná štátna správa (S. 1311) Ostatná verejná správa Spolu Ostatní finanční sprostredkovatelia + finančné pomocné inštitúcie (S. 123 + S. 124) Poisťovne a penzijné fondy (S. 125) Nefinančné spoločnosti (S. 11) Domácnosti + neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S. 14 + S. 15) Spolu Ústredná štátna správa (S. 1311) Ostatná verejná správa Spolu Ostatní finanční sprostredkovatelia + finančné pomocné inštitúcie (S. 123 + S. 124) Poisťovne a penzijné fondy (S. 125) Nefinančné spoločnosti (S. 11) Domácnosti + neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S. 14 + S. 15) Verejná správa Ostatné rezidentské sektory Spolu Regionálna štátna správa (S. 1312) Miestna správa (S. 1313) Fondy sociálneho zabezpečenia (S. 1314) Spotrebiteľské úvery Úvery na bývanie Ostatné (úvery na iné účely) Spolu Regionálna štátna správa (S. 1312) Miestna správa (S. 1313) Fondy sociálneho zabezpečenia (S. 1314) Spotrebiteľské úvery Úvery na bývanie Ostatné (úvery na iné účely) Kolaterál vo forme nehnuteľnosti Spolu Kolaterál vo forme nehnuteľnosti Kolaterál vo forme nehnuteľnosti Kolaterál vo forme nehnuteľnosti Kolaterál vo forme nehnuteľnosti Spolu Kolaterál vo forme nehnuteľnosti Kolaterál vo forme nehnuteľnosti Kolaterál vo forme nehnuteľnosti PASÍVA 8. Obeživo 9. Vklady 370 371 372 9. 1. splatné na požiadanie 373 374 375 376 377 378 9. 2. s dohodnutou splatnosťou 379 380 381 382 383 384 9. 3. s výpovednou lehotou 385 386 387 388 389 390 9. 4. repo obchody 391 392 393 394 395 396 10. Akcie/podielové listy FPT 11. Vydané dlhové cenné papiere 12. Kapitál a rezervy 13. Ostatné pasíva AKTÍVA 1. Pokladničná hotovosť 2. Úvery 397 # 398 # 399 # 400 # 401 # 402 # 403 # 404 # 405 # 406 # 407 # 408 # 409 do 1 roka # 410 # 411 # 412 # 413 # 414 # 415 # 416 # 417 od 1 roka do 5 rokov # 418 # 419 # 420 # 421 # 422 # 423 # 424 # 425 nad 5 rokov # 426 # 427 # 428 # 429 # 430 # 431 # 432 # 433 2e Euro # 434 # 435 # 436 # 437 # 438 # 439 # 440 # 441 Úvery s pôvodnou splatnosťou nad 1 rok z toho úvery so zostatkovou dobou splatnosti 1 rok alebo menej z toho úvery so zostatkovou dobou splatnosti nad 1 rok a so zmenou úrokovej sadzby v najbližších 12 mesiacoch Úvery s pôvodnou splatnosťou nad 2 roky z toho úvery so zostatkovou dobou splatnosti 2 roky alebo menej z toho úvery so zostatkovou dobou splatnosti nad 2 roky a so zmenou úrokovej sadzby v najbližších 24 mesiacoch 3. Cenné paiere iné ako akcie # 458 # 459 # 460 # 461 # 462 do 1 roka # 463 # 464 # 465 # 466 # 467 # 468 # 469 # 470 # 471 # 472 # 473 # 474 # 475 # 476 nad 1 rok # 477 # 478 # 479 # 480 # 481 # 482 # 483 # 484 # 485 # 486 # 487 # 488 # 489 # 490 4. Akcie/podielové listy FPT 5. Akcie a iné majetkové účasti # 491 # 492 # 493 # 494 # 495 # 496 6. Fixné aktíva 7. Ostatné aktíva TABUĽKA 3A Sekuritizácie a iné prevody pohľadávok: položky, pre ktoré sa vyžadujú mesačné úpravy tokov (2) BILANČNÉ POLOŽKY A. Tuzemsko B. Ostatné zúčastnené členské štáty C. Zvyšok sveta Verejná správa (S. 13) Ostatné rezidentské sektory Verejná správa (S. 13) Ostatné rezidentské sektory Spolu Ostatná verejná správa (S. 1312 + S. 1313 + S. 1314) Spolu Ostatní finanční sprostredkovateľia + finančné pomocné inštitúcie (S. 123 + S. 124) Poisťovne a penzijné fondy (S. 125) Nefinančné spoločnosti (S. 11) Domácnosti + neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S. 14 + S. 15) Spolu Ostatná verejná správa (S. 1312 + S. 1313 + S. 1314) Spolu Ostatní finanční sprostredkovateľia + finančné pomocné inštitúcie (S. 123 + S. 124) Poisťovne a penzijné fondy (S. 125) Nefinančné spoločnosti (S. 11) Domácnosti + neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S. 14 + S. 15) 1. Zostatky sekuritizovaných úverov nevyčlenených zo stavov úverov 1. 1. Spolu 497 498 499 500 501 502 503 504 505 506 507 508 509 1. 1. 1. z toho: sekuritizované prostredníctvom FVC v eurozóne 510 511 512 513 514 515 516 517 518 519 520 521 522 TABUĽKA 3B Sekuritizácie a iné prevody pohľadávok: položky, pre ktoré sa vyžadujú štvrťročné úpravy tokov (3) BILANČNÉ POLOŽKY A. Tuzemsko B. Ostatné zúčastnené členské štáty C. Zvyšok sveta Verejná správa (S. 13) Ostatné rezidentské sektory Verejná správa (S. 13) Ostatné rezidentské sektory Spolu Ostatná verejná správa (S. 1312 + S. 1313 + S. 1314) Spolu Ostatní finanční sprostredkovateľia + finančné pomocné inštitúcie (S. 123 + S. 124) Poisťovne a penzijné fondy (S. 125) Nefinančné spoločnosti (S. 11) Domácnosti + neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S. 14 + S. 15) Spolu Ostatná verejná správa (S. 1312 + S. 1313 + S. 1314) Spolu Ostatní finanční sprostredkovateľia + finančné pomocné inštitúcie (S. 123 + S. 124) Poisťovne a penzijné fondy (S. 125) Nefinančné spoločnosti (S. 11) Domácnosti + neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam (S. 14 + S. 15) Spotrebiteľské úvery Úvery na bývanie Ostatné (úvery na iné účely) Spotrebiteľské úvery Úvery na bývanie Ostatné (úvery na iné účely) PSsJV/NPS (6) PSsJV/NPS (6) 1. Sekuritizované úvery, zníženia hodnoty úverov v čase prevodu úveru 1. 1. protistrana pri prevode úveru je FVC 524 525 526 527 528 529 530 531 532 533 534 535 536 537 538 540 541 542 543 do 1 roka 544 545 od 1 roka do 5 rokov 546 547 nad 5 rokov 548 549 1. 1. 1. z toho protistrana pri 550 551 552 553 554 555 556 557 558 559 560 561 562 prevode je FVC eurozóny 562 563 do 1 roka 564 565 od 1 roka do 5 rokov 566 567 nad 5 rokov 2. Zostatková hodnota úverov spravovaných v sekuritizácii 2. 1. Úvery spravované: všetkými FVC 568 569 560 561 572 573 575 576 577 579 580 581 582 583 584 586 587 588 589 do 1 roka 590 591 od 1 roka do 5 rokov 592 593 nad 5 rokov 594 595 2. 1. 1. Úvery spravované: z toho FVC eurozóny 596 597 598 599 600 601 602 603 604 605 606 607 do 1 roka 608 609 od 1 roka do 5 rokov 610 611 nad 5 rokov 612 613 b) V časti 4 sa oddiel 3 nahrádza takto: „ Oddiel 3: Štvrťročné doplňujúce položky na zostavovanie finančných účtov menovej únie Údaje o národných centrálnych bankách/ECB/ostatných peňažných finančných inštitúciách (stavy) Tuzemsko Ostatné zúčastnené členské štáty Zvyšok sveta Nečlenené Spolu Ústredná štátna správa Spolu Ústredná štátna správa PASÍVA 14. Ostatné pasíva Čistý majetok domácností v rezervách penzijných fondov M70 Preceňovacie účty M90 Záväzky voči nerezidentským pobočkám/organizačným jednotkám M91 Účty na úpravu pasív M92 Debetný zostatok na príjmových/výdavkových účtoch; aktuálne zisky/straty/zisky/straty z predchádzajúcich rokov; záväzky z požičiavania cenných papierov; krátke pozície pri cenných papieroch; odpisy M93 Rezervy M94 AKTÍVA 3. Cenné papiere iné ako akcie Do 1 roka M71 M72 M73 z toho v eurách M74 M75 M76 Nad 1 rok M77 M78 M79 z toho v eurách M80 M81 M82 5. Akcie a iné majetkové účasti Kótované akcie M83 M84 M85 Akcie/podielové listy investičných fondov (nie fondov peňažného trhu) M86 M87 M88 7. Ostatné aktíva Predplatenie poistného a rezervy na neuhradené plnenia M89 Preceňovacie účty M95 Pohľadávky/kapitálové injekcie do nerezidentských pobočiek/organizačných jednotiek M96 Účty na úpravu aktív M97 Kreditný zostatok na príjmových/výdavkových účtoch; aktuálne zisky/straty/zisky/straty z predchádzajúcich; vlastné akcie; pohľadávky z požičiavania cenných papierov M98 M70: záväzky peňažných finančných inštitúcií voči domácnostiam v podobe technických rezerv vytvorených na poskytovanie dôchodkov zamestnancom. Zvyčajne ide o zamestnanecké penzijné fondy, ktoré neboli zverené nezávislej externej inštitúcii. M83, M84, M85: akcie s cenou kótovanou na uznávanej burze cenných papierov alebo inej forme sekundárneho trhu. M86, M87, M88: akcie/podielové listy vydané v rámci organizovaného finančného zoskupenia, ktoré združuje finančné prostriedky investorov na účely nadobúdania finančných alebo nefinančných aktív, s výnimkou tých, ktoré patria do sektora PFI (tiež nazývané akcie/podielové listy podielových fondov). M89: časť hrubého poistného, ktoré platia peňažné finančné inštitúcie, ktorá sa má zaradiť do nasledujúceho účtovného obdobia, plus doteraz neuhradené poistné plnenia peňažných finančných inštitúcií. M93, M98: Do ECB sa vykazujú ďalšie informácie, ktoré objasňujú obsah týchto zložených položiek, ak sú dostupné. Tieto zložené položky obsahujú niekoľko podpoložiek, ktoré v súčasnosti niektoré krajiny nevykazujú v súlade s nariadením (ES) č. 2423/2001 (ECB/2001/13) (záväzky/pohľadávky z požičiavania cenných papierov, krátke pozície v cenných papieroch, vlastné akcie), ale v rámci ostatných aktív/ostatných pasív. Tieto dodatočné informácie umožňujú ECB podľa potreby upraviť údaje o finančných účtoch menovej únie. “ c) Na konci časti 5 sa pridáva tento text: Paušálna odpočítateľná položka: Túto položku si uplatňuje každá úverová inštitúcia. Každá úverová inštitúcia si môže odpočítať maximálnu paušálnu čiastku na zníženie administratívnych nákladov spojených s riadením veľmi malých požiadaviek na povinné minimálne rezervy: Ak je (základňa pre výpočet povinných minimálnych rezerv × sadzba povinných minimálnych rezerv) nižšia ako 100 000,– EUR, potom sa paušálna odpočítateľná položka rovná (základňa pre výpočet povinných minimálnych rezerv × sadzba povinných minimálnych rezerv). Ak sa (základňa pre výpočet povinných minimálnych rezerv × sadzba povinných minimálnych rezerv) rovná alebo je vyššia ako 100 000,– EUR, potom je paušálna odpočítateľná položka 100 000,– EUR. Inštitúcie, ktorým je umožnené vykazovať štatistické údaje o ich konsolidovanej základni pre výpočet povinných minimálnych rezerv ako skupine [ako je to vymedzené v oddiele 1 časti 2 prílohy III k nariadeniu (ES) č. 25/2009 (ECB/2008/32)], držia povinné minimálne rezervy prostredníctvom jednej z inštitúcií v skupine, ktorá koná ako sprostredkovateľ výlučne pre tieto inštitúcie. V takom prípade je v súlade s článkom 11 nariadenia Európskej centrálnej banky (ES) č. 1745/2003 z 12. septembra 2003 o povinných minimálnych rezervách (ECB/2003/9) (7) len skupina ako celok oprávnená odpočítať paušálnu odpočítateľnú položku. Povinné minimálne (alebo ‚požadované‘) rezervy sa vypočítajú takto: Povinné minimálne (alebo ‚požadované‘) rezervy = základňa pre výpočet povinných minimálnych rezerv × sadzba povinných minimálnych rezerv – paušálna odpočítateľná položka. Sadzba povinných minimálnych rezerv sa uplatňuje takto: Sadzba povinných minimálnych rezerv vo výške 2 % sa uplatňuje na tieto kategórie pasív [ako sú vymedzené v nariadení (ES) č. 25/2009 (ECB/2008/32)]: a) vklady splatné na požiadanie; b) vklady s dohodnutou splatnosťou do dvoch rokov; c) vklady s výpovednou lehotou do dvoch rokov a d) dlhové cenné papiere vydané s dohodnutou splatnosťou do dvoch rokov. Sadzba povinných minimálnych rezerv vo výške 0 % sa uplatňuje na repo obchody a iné pasíva s dohodnutou splatnosťou nad dva roky vrátane tých v základni pre výpočet povinných minimálnych rezerv. Pasíva vo vzťahu k ECB, národným centrálnym bankám a iným inštitúciám, ktoré podliehajú systému povinných minimálnych rezerv v Eurosystéme nie sú do tejto základne pre výpočet povinných minimálnych rezerv zahrnuté. d) Časť 7 sa nahrádza takto: TABUĽKA 1 FPT – Stavy Štvrťročné série údajov BILANČNÉ POLOŽKY A. Tuzemsko B. Ostatné zúčastnené členské štáty C. Zvyšok sveta D. Nečlenené PFI NpFI PFI NpFI Verejná správa Ostatní rezidenti Verejná správa Ostatní rezidenti Spolu Banky Nebankové subjekty Ústredné štátna správa Ostatná verejná správa Spolu OFI (S. 123) afinančné pomocné inštitúcie (S. 124) Poisťovne apenzijné fondy (S. 125) Nefinančné spoločnosti (S. 11) Domácnosti atď. (S. 14+S. 15) Ústredná štátna správa Ostatná verejná správa Spolu OFI (S. 123) afinančné pomocné inštitúcie (S. 124) Poisťovne apenzijné fondy (S. 125) Nefinančné spoločnosti (S. 11) Domácnosti atď. (S. 14 + S. 15) Verejná správa Ostatné nerezidentské sektory PASÍVA Vklady Akcie/podielové listy FPT Kapitál a rezervy Ostatné pasíva AKTÍVA Úvery Cenné papiere iné ako akcie V menách spolu do 1 roka nad 1 rok V eurách do 1 roka od 1 roka do 2 rokov nad 2 roky V cudzích menách do 1 roka od 1 roka do 2 rokov nad 2 roky Akcie/podielové listy FPT Akcie a iné majetkové účasti Ostatné aktíva (Mesačné a štvrťročné) požiadavky na vykazovanie sú pre PFI upravené nariadením (ES) č. 25/2009 (ECB/2008/32). “ (Štvrťročné) požiadavky na vykazovanie sú pre IF upravené nariadením (ES) č. 958/2007 (ECB/2007/8); pre FPT sa údaje vykazujú ako doplňujúce položky, ak ich majú národné centrálne banky k dispozícii. FPT – Reklasifikácie Štvrťročné série údajov BILANČNÉ POLOŽKY A. Tuzemsko B. Ostatné zúčastnené členské štáty C. Zvyšok sveta D. Nečlenené PFI NpFI PFI NpFI Verejná správa Ostatní rezidenti Verejná správa Ostatní rezidenti Spolu Banky Nebankové subjekty Ústredné štátna správa Ostatná verejná správa Spolu OFI (S. 123) afinančné pomocné inštitúcie (S. 124) Poisťovne apenzijné fondy (S. 125) Nefinančné spoločnosti (S. 11) Domácnosti atď. (S. 14 + S. 15) Ústredná štátna správa Ostatná verejná správa Spolu OFI (S. 123) afinančné pomocné inštitúcie (S. 124) Poisťovne apenzijné fondy (S. 125) Nefinančné spoločnosti (S. 11) Domácnosti atď. (S. 14 + S. 15) Verejná správa Ostatné nerezidentské sektory PASÍVA Vklady Akcie/podielové listy FPT Kapitál a rezervy Ostatné pasíva AKTÍVA Úvery Cenné papiere iné ako akcie V menách spolu do 1 roka nad 1 rok V eurách do 1 roka od 1 roka do 2 rokov nad 2 roky V cudzích menách do 1 roka od 1 roka do 2 rokov nad 2 roky Akcie/podielové listy FPT Akcie a iné majetkové účasti Ostatné aktíva (Mesačné a štvrťročné) požiadavky na vykazovanie sú pre PFI upravené nariadením (ES) č. 25/2009 (ECB/2008/32). (Štvrťročné) požiadavky na vykazovanie sú pre IF upravené nariadením (ES) č. 958/2007 (ECB/2007/8); pre FPT sa údaje vykazujú ako doplňujúce položky, ak ich majú národné centrálne banky k dispozícii. FPT – Precenenia Štvrťročné série údajov BILANČNÉ POLOŽKY A. Tuzemsko B. Ostatné zúčastnené členské štáty C. Zvyšok sveta D. Nečlenené PFI NpFI PFI NpFI Verejná správa Ostatní rezidenti Verejná správa Ostatní rezidenti Spolu Banky Nebankové subjekty Ústredné štátna správa Ostatná verejná správa Spolu OFI (S. 123) afinančné pomocné inštitúcie (S. 124) Poisťovacie spoločnosti apenzijné fondy (S. 125) Nefinančné spoločnosti (S. 11) Domácnosti atď. (S. 14 + S. 15) Ústredná štátna správa Ostatná verejná správa Spolu OFI (S. 123) afinančné pomocné inštitúcie (S. 124) Poisťovne apenzijné fondy (S. 125) Nefinančné spoločnosti (S. 11) Domácnosti atď. (S. 14 + S. 15) Verejná správa Ostatné nerezidentské sektory PASÍVA Vklady Akcie/podielové listy FPT Kapitál a rezervy Ostatné pasíva AKTÍVA Úvery Cenné papiere iné ako akcie V menách spolu do 1 roka nad 1 rok V eurách do 1 roka od 1 roka do 2 rokov nad 2 roky V cudzích menách do 1 roka od 1 roka do 2 rokov nad 2 roky Akcie/podielové listy FPT Akcie a iné majetkové účasti Ostatné aktíva (Mesačné a štvrťročné) požiadavky na vykazovanie sú pre PFI upravené nariadením (ES) č. 25/2009 (ECB/2008/32). Podľa článku 8 ods. 2 nariadenia (ES) č. 25/2009 (ECB/2008/32) môžu národné centrálne banky udeliť FPT výnimku týkajúcu sa úprav vyplývajúcich z precenenia. Ak sú však predmetné sumy významné, poskytnú národné centrálne banky informácie na základe maximálneho úsilia. TABUĽKA 2 FPT – Stavy Štvrťročné série údajov BILANČNÉ POLOŽKY Všetky meny Euro Ostatné meny GBP USD JPY CHF PASÍVA Vklady Zvyšok sveta (okrem EÚ) od bánk AKTÍVA Úvery Zvyšok sveta Cenné papiere iné ako akcie Tuzemsko vydané PFI vydané NpFI Ostatné zúčastnené členské štáty vydané PFI vydané NpFI Zvyšok sveta (Štvrťročné) požiadavky na vykazovanie sú pre PFI upravené nariadením (ES) č. 25/2009 (ECB/2008/32). e) Časť 10 sa vypúšťa. f) Časť 11 sa nahrádza takto: „ČASŤ 11 Štatistika ostatných finančných sprostredkovateľov (okrem investičných fondov a finančných spoločností osobitného účelu) Oddiel 1: Vykazovacie tabuľky Údaje, ktoré sa majú vykazovať za obchodníkov s cennými papiermi a derivátmi, finančné spoločnosti poskytujúce úvery a pôžičky a zostávajúcich ostatných finančných sprostredkovateľov sú uvedené v tejto tabuľke. Údaje o obchodníkoch s cennými papiermi a derivátmi, finančných spoločnostiach poskytujúcich úvery a zostávajúcich ostatných finančných sprostredkovateľov. Kľúčové ukazovatele/doplňujúce položky Názov položky a splatnosť/geografické členenie/sektorové členenie Obchodníci s cennými papiermi a derivátmi Finančné spoločnosti poskytujúce úvery Zostávajúci ostatní finanční sprostredkovatelia AKTÍVA Vklady/svet/spolu kľúčový Úvery/svet/spolu kľúčový Úvery/svet/peňažné finančné inštitúcie kľúčový Úvery/svet/nepeňažné finančné inštitúcie/spolu kľúčový Úvery/svet/nepeňažné finančné inštitúcie/nefinančné spoločnosti kľúčový Úvery/svet/nepeňažné finančné inštitúcie/domácnosti/spolu kľúčový Úvery/svet/nepeňažné finančné inštitúcie/domácnosti/spotrebiteľské úvery kľúčový Úvery/svet/nepeňažné finančné inštitúcie/domácnosti/úvery na bývanie kľúčový Úvery/svet/nepeňažné finančné inštitúcie/domácnosti/iné účely kľúčový Úvery/tuzemsko/spolu kľúčový Úvery/tuzemsko/peňažné finančné inštitúcie kľúčový Úvery/tuzemsko/nepeňažné finančné inštitúcie/spolu kľúčový Úvery/tuzemsko/nepeňažné finančné inštitúcie/nefinančné spoločnosti kľúčový Úvery/tuzemsko/nepeňažné finančné inštitúcie/domácnosti/spolu kľúčový Úvery/tuzemsko/nepeňažné finančné inštitúcie/domácnosti/spotrebiteľské úvery kľúčový Úvery/tuzemsko/nepeňažné finančné inštitúcie/domácnosti/úvery na bývanie kľúčový Úvery/tuzemsko/nepeňažné finančné inštitúcie/domácnosti/iné účely kľúčový Úvery/ostatné zúčastnené členské štáty/spolu kľúčový Úvery/ostatné zúčastnené členské štáty/peňažné finančné inštitúcie kľúčový Úvery/ostatné zúčastnené členské štáty/nepeňažné finančné inštitúcie/spolu kľúčový Úvery/ostatné zúčastnené členské štáty/nepeňažné finančné inštitúcie/nefinančné spoločnosti kľúčový Úvery/ostatné zúčastnené členské štáty/nepeňažné finančné inštitúcie/domácnosti/spolu kľúčový Úvery/ostatné zúčastnené členské štáty/nepeňažné finančné inštitúcie/domácnosti/spotrebiteľské úvery kľúčový Úvery/ostatné zúčastnené členské štáty/nepeňažné finančné inštitúcie/domácnosti/úvery na bývanie kľúčový Úvery/ostatné zúčastnené členské štáty/nepeňažné finančné inštitúcie/domácnosti/iné účely (zvyšok) kľúčový Cenné papiere iné ako akcie/svet/spolu kľúčový kľúčový Akcie a iné majetkové účasti s výnimkou akcií/podielových listov investičných fondov/svet/spolu kľúčový kľúčový Akcie/podielové listy investičných fondov/svet/spolu kľúčový Finančné deriváty/svet/spolu kľúčový Ostatné aktíva vrátane ‚úverov‘/svet/spolu kľúčový Ostatné aktíva vrátane ‚vkladov‘, ‚pokladničnej hotovosti‘, ‚akcií/podielových listov investičných fondov‘, ‚fixných aktív‘ a ‚finančných‘ derivátov/svet/spolu kľúčový Celkové Aktíva/Pasíva/svet/spolu kľúčový kľúčový doplňujuci PASÍVA Vklady a prijaté úvery/svet/spolu kľúčový kľúčový Vydané dlhové cenné papiere/svet/spolu kľúčový kľúčový Kapitál a rezervy/svet/spolu kľúčový kľúčový Finančné deriváty/svet/spolu kľúčový Ostatné pasíva/svet/spolu kľúčový Ostatné pasíva vrátane „finančných derivátov“/svet/spolu kľúčový Oddiel 2: Kategórie nástrojov a pravidlá oceňovania V súlade s Európskym systémom národných a regionálnych účtov v Spoločenstve (ESA 95) musia byť aktíva a pasíva v zásade oceňované s použitím bežných trhových cien k dátumu, ktorého sa bilancia týka. Vklady a úvery sa musia vykazovať v nominálnej hodnote bez naakumulovaných úrokov. Aktíva Celkové aktíva/pasíva: celkové aktíva sa musia rovnať súčtu všetkých položiek, ktoré sú v bilancii uvedené osobitne na strane aktív a mali by sa tiež rovnať celkovým pasívam. 1. Vklady: táto položka (8) pozostáva z dvoch hlavných podkategórií: prevoditeľné vklady a ostatné vklady. Do tejto položky je potrebné zahrnúť aj držbu obeživa. V prípade finančných spoločností poskytujúcich úvery by sa táto položka mala zaradiť do položky ‚ostatné aktíva‘. 2. Úvery: táto položka zahŕňa: — úvery poskytnuté domácnostiam vo forme spotrebiteľských úverov, t. j. úvery poskytnuté na účely osobného použitia na spotrebu tovaru alebo služieb; úvery na bývanie, t. j. úvery poskytnuté na účely investovania do bytovej výstavby vrátane výstavby a rekonštrukcie, a ostatné úvery, t. j. úvery poskytnuté na účely ako napríklad vykonávanie obchodnej činnosti, konsolidácia dlhov, vzdelávanie atď. , — finančný lízing poskytnutý tretím osobám, — nedobytné úvery, ktoré zatiaľ neboli splatené ani odpísané, — držba neprevoditeľných cenných papierov, — podriadené dlhy v podobe úverov. Pri podkategórii obchodníci s cennými papiermi a derivátmi sa musia úvery zaradiť do položky ‚ostatné aktíva‘. Pravidlá oceňovania: úvery poskytnuté ostatnými finančnými sprostredkovateľmi sa musia zaznamenávať v hrubom vyjadrení vo všetkých súvisiacich položkách, tak všeobecných, ako aj osobitných, až do odpísania úverov vykazujúcou inštitúciou, keď sa úvery z bilancie musia vyradiť. V súlade so všeobecnou zásadou účtovania časového rozlíšenia sa úroky získané z úverov musia zaznamenávať do bilancie vtedy, keď vzniknú t. j. na základe časového rozlíšenia, a nie vtedy, keď sú skutočne prijaté alebo vyplatené t. j. na základe hotovostného toku. Naakumulované úroky z úverov sa musia začleniť v hrubom vyjadrení do kategórie ‚ostatné aktíva‘. 3. Cenné papiere iné ako akcie: Táto položka zahŕňa držbu cenných papierov, ktoré dávajú držiteľovi bezpodmienečné právo na pevne stanovený alebo zmluvne určený výnos v podobe výplaty kupónu a/alebo pevne stanovenej sumy ku konkrétnemu dátumu alebo dátumom, alebo počínajúc určitým dátumom určeným v čase ich vydania. Takisto zahŕňa obchodovateľné úvery, ktoré sa reštrukturalizovali do veľkého počtu totožných dokumentov, s ktorými sa obchoduje na organizovaných trhoch. Pravidlá oceňovania: v súlade s ESA 95, cenné papiere iné ako akcie/podielové listy sa musia vykazovať v trhovej hodnote. 4. Akcie a iné majetkové účasti s výnimkou akcií/podielových listov investičných fondov: táto kategória pozostáva z troch hlavných podkategórií: — kótované akcie s výnimkou akcií/podielových listov investičných fondov: akcie s cenou kótovanou na uznávanej burze cenných papierov alebo inej forme sekundárneho trhu (ESA 95, odseky 5. 88 až 5. 93), — nekótované akcie s výnimkou akcií/podielových listov investičných fondov: akcie, ktoré nie sú kótované (ESA 95, odseky 5. 88 až 5. 93), — iné majetkové účasti: všetky transakcie s inými majetkovými účasťami, ktoré nepatria pod kótované ani pod nekótované akcie (ESA 95, odseky 5. 94 až 5. 95). Pravidlá oceňovania: v súlade s ESA 95, akcie a iné majetkové účasti sa musia vykazovať v trhovej hodnote. 5. Akcie/podielové listy investičných fondov: akcie/podielové listy investičných fondov sú výhradne záväzkami PFI, t. j. iba fondov peňažného trhu a investičných fondov klasifikovaných ako ostatní finanční sprostredkovatelia.	19,498	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/4b496c21-bba0-493f-8bcb-0cb44454a836_234	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,009	Regolamento (CE) n. 948/2009 della Commissione, del 30 settembre 2009 , recante modifica dell'allegato I del regolamento (CEE) n. 2658/87 del Consiglio relativo alla nomenclatura tariffaria e statistica ed alla tariffa doganale comune	None	Spoken	10,144	65,718	ZLÚČENÍN POUŽÍVANÝCH NA VÝROBU KONEČNÝCH FARMACEUTICKÝCH VÝROBKOV, KTORÉ SÚ OSLOBODENÉ OD CLA Číselný znak KN CAS RN Opis tovaru 2843 30 00 12192-57-3 (a-D-glukopyranozyltio)aurum 2844 40 30 82407-94-1 1-[4-(2-dimetylaminometoxy)[14-C]fenyl]-1,2-difenylbután-1-ol 2902 19 00 6746-94-7 etynylcyklopropán 2903 59 80 7051-34-5 brómmetylcyklopropán 2903 69 90 620-20-2 3-chlórbenzylchlorid 3312-04-7 4,4-bis(4-fluórfenyl)-1-chlórbután 42074-68-0 1-chlór-2-(difenylchlórmetyl)benzén 76283-09-5 4-bróm-2-fluórbenzylbromid 2904 90 95 121-17-5 1-chlór-2-nitro-4-(trifluórmetyl)benzén 4714-32-3 1-nitro-4-(1,2,2,2-tetrachlóretyl)benzén 2905 22 00 505-32-8 3,7,11,15-tetrametylhexadec-1-én-3-ol 1113-21-9 (6E,10E,14E)-3,7,11,15-tetrametylhexadeka-1,6,10,14-tetraén-3-ol 7212-44-4 3,7,11-trimetyldodeka-1,6,10-trién-3-ol 2905 29 90 2914-69-4 (S)-but-3-ín-2-ol 173200-56-1 (E)-6,6-dimetylhept-2-én-4-yl-1-ol 2905 49 00 1947-62-2 (2R,3R)-1,4-bis(mesyloxy)bután-2,3-diol 2905 59 98 75-89-8 2,2,2-trifluóretanol 920-66-1 1,1,1,3,3,3-hexafluórpropán-2-ol 54322-20-2 nátrium-1-hydroxy-4-chlórbután-1-sulfonát 148043-73-6 4,4,5,5,5-pentafluórpentán-1-ol 57090-45-6 (R)-3-chlórpropán-1,2-diol 60827-45-4 (2S)-3-chlórpropán-1,2-diol 2906 29 00 1570-95-2 2-fenylpropán-1,3-diol 104265-58-9 2-{[(1S,2R)-6-fluór-2-hydroxy-1-izopropyl-1,2,3,4-tetrahydronaftalén-2-yl]etyl}-4-metylbenzénsulfonát 127852-28-2 (1R)-1-[3,5-bis(trifluórmetyl)fenyl]etán-1-ol 167155-76-2 1,1-difluór-1,1a,6,10b-tetrahydrodibenzo[a, e]cyklopropa[c][7]annulen-6-ol 2907 19 90 27673-48-9 5,8-dihydro-1-naftol 2907 29 00 700-13-0 2,3,5-trimetylhydrochinón 2909 30 38 3259-03-8 1-(2-brómetoxy)-2-etoxybenzén alebo 2-brómetyl 2-etoxyfenyl éter 5111-65-9 (6-bróm-2-naftyl)metyléter 2909 30 90 3383-72-0 (2-chlóretyl)-4-nitrofenyléter 31264-51-4 (3-chlórpropyl)-2,5-xylyléter 165254-21-7 1,2-bis{2-[2-(2-metoxyetoxy)etoxy]etoxy}-4,5-dinitrobenzén 2909 49 80 170277-77-7 (3S)-3-[2-(mesyloxy)etoxy]-4-(trityloxy)butyl metánsulfonát 2909 50 00 63659-16-5 4-[2-(cyklopropylmetaoxy)etyl]fenol 83682-27-3 nátrium-2-hydroxy-1-(4-hydroxy-3-metoxyfenyl)propán-2-sulfonát 2910 30 00 51594-55-9 (R)-oxiránkarbonylchlorid alebo (R)-2,3-epoxypropanoylchlorid 2910 90 00 56718-70-8 (oxiranylmetyl)-4-(2-metoxyetyl)fenyléter 129940-50-7 (S)-(trityloxymetyl)oxirán 2911 00 00 1132-95-2 1,1-diizopropylcyklohexán 20627-73-0 2-nitrobenzaldehyddimetylacetál 94158-44-8 3-metoxy-2,5,8-trioxanonán 2912 29 00 38849-09-1 3-(9,10-dihydro-9,10-etanoantracén-9-yl)propenál 2912 49 00 1620-98-0 3,5-diterc-butyl-4-hydroxybenzaldehyd 2144-08-3 2,3,4-trihydroxybenzaldehyd 3453-33-6 6-metoxynaftalén-2-karbaldehyd 2913 00 00 80565-30-6 4'-chlorobifenyl-4-karbaldehyd 2914 39 00 645-13-6 1-(4-metylfenyl)pentán-1-ón 1210-35-1 10,11-dihydro-5H-dibenzo[a,d]cykloheptén-5-ón 2222-33-5 5H-dibenzo[a,d]cykloheptén-5-ón 2914 40 90 80-75-1 11a-hydroxy-4-pregnén-3,20-dión 85700-75-0 11a,17,21-trihydroxy-16b-metylpregna-1,4-dién-3,20-dión 2914 50 00 104-20-1 4-(4-metoxyfenyl)bután-2-ón 981-34-0 17a,21-dihydroxy-16b-metyl-9b,11b-epoxypregna-1,4-dién-3,20-dión 1078-19-9 6-metoxy-1,2,3,4-tetrahydronaftalén-1-ón 2107-69-9 5,6-dimetoxyindán-1-ón 4495-66-3 1-[4-(benzyloxy)fenyl]propán-1-ón 17720-60-4 1-(2,4-dihydroxyfenyl)-2-(4-hydroxyfenyl)etán-1-ón 24916-90-3 17a,21-dihydroxy-16a-metyl-9b,11b-epoxypregna-1,4-dién-3,20-dión 28315-93-7 5-hydroxy-1,2,3,4-tetrahydronaftalén-1-ón 82499-20-5 (1R)-1-hydroxy-1-(3-hydroxyfenyl)acetón 2914 70 00 534-07-6 1,3-dichlórpropán-2-ón 2196-99-8 2-chlór-1-(4-metoxyfenyl)etán-1-ón 2350-46-1 1-(2,3-dichlór-4-hydroxyfenyl)bután-1-ón 3874-54-2 4-chlór-1-(4-fluórfenyl)bután-1-ón 4252-78-2 1-(2,4-dichlórfenyl)-2-chlóretanón 26771-69-7 2-metoxy-1-[4-(trifluórmetyl)fenyl]etán-1-ón 43076-61-5 1-(4-terc-butylfenyl)-4-chlórbután-1-ón 43229-01-2 1-[4-(benzyloxy)-3-nitrofenyl]-2-brómetán-1-ón 62932-94-9 2-bróm-1-[4-hydroxy-3-(hydroxymetyl)fenyl]etán-1-ón 79836-44-5 4-(3,4-dichlórfenyl) -1,2,3,4-tetrahydronaftalén-2-ón 83881-08-7 17a-hydroxy-21-chlór-16a-metyl-9b,11b-epoxypregna-1,4-dién-3,20-dión 124379-29-9 (4S)-4-(3,4-dichlórfenyl)-3,4-dihydronaftalén –1(2H)-ón 135306-45-5 1-(3,5-difluórfenyl)propán-1-ón 150587-07-8 21-benzyloxy-9a-fluór-11b,17a-dihydroxy-16a-metylpregna-1,4-dién-3,20-dión 151265-34-8 21-chlór-16a-metylpregna-1,4,9(11)-trién-3,20-dión 153977-22-1 2-chlór-3-[trans-4-(4-chlórfenyl)cyklohexyl]-1,4-naftochinón 162548-73-4 4,6-difluórindan-1-ón 190965-45-8 (2-bróm-5-propoxyfenyl)(2-hydroxy-4-metoxyfenyl)metanón 2915 39 00 910-99-6 17a,21-dihydroxy-16b-metylpregna-1,4,9(11)-trién-3,20-dión-21-acetát 979-02-2 3b-hydroxypregna-5,16-dién-20-ón-3-acetát 2243-35-8 2-oxo-2-fenyletyl acetát 7753-60-8 17a,21-dihydroxypregna-4,9(11)-dién-3,20-dión-21-acetát 10106-41-9 17a,21-dihydroxy-16a-metylpregna-1,4,9(11)-trién-3,20-dión-21-acetát 24085-06-1 (2-acetoxy-5-acetylbenzyl)acetát 24510-54-1 17a,21-dihydroxy-16a-metylpregna-1,4-dién-3,20-dión-21-acetát 24510-55-2 17a,21-dihydroxy-16b-metylpregna-1,4-dién-3,20-dión-21-acetát 37413-91-5 21-hydroxypregna-1,4,9(11),16-tetraén-3,20-dión-21-acetát 60176-77-4 (1S,4R)-4-hydroxycyklopent-2-én-1-yl acetát 127047-77-2 [2-(acetoxymetyl)-4-jódbutyl]etanoát 131266-10-9 [2-(acetoxymetyl)-4-(benzyloxy)butyl]etanoát 2915 50 00 158894-67-8 1-bróm-2-metylpropyl propionát 2915 90 00 638-41-5 pentyl(chlórmetanoát 7693-41-6 4-metoxyfenyl chlórformiát 18997-19-8 (chlórmetyl)pivalát alebo (chlórmetyl)-2,2-dimetylpropanoát 2916 20 00 3721-95-7 kyselina cyklobutánkarboxylová 122665-97-8 kyselina 4,4-difluórcyklohexán-1-karboxylová 2916 31 00 132294-16-7 (2S,3S)-2,3-bis(benzoyloxymetyl)cyklobutanón 132294-17-8 (1S,2S,3S)-2,3-bis(benzoyloxymetyl)cyklobután-1-ol 2916 39 00 1716-12-7 kyselina 4-fenylbutánová 2417-72-3 metyl-4-(brómmetyl)benzoát 2444-36-2 kyselina (2-chlórfenyl) octová 2901-13-5 etyl-2-metyl-2-fenyl propanoát 4276-85-1 kyselina 2-(2,4,6-triizopropylfenyl)etánová 37742-98-6 kyselina 4-bróm-2,2-difenylbutánová 49708-81-8 kyselina trans- 4-(4-chlórfenyl)cyklohexánkarboxylová 55332-37-1 kyselina (S)-2-(4-fluórfenyl)-3-metylbutánová 110877-64-0 kyselina 4,5-difluór-2-chlórbenzoová 114772-40-6 terc-butyl 4’-(brómmetyl)bifenyl-2-karboxylát 119916-27-7 kyselina 4,6-dibróm-3-fluór-2-metylbenzoová 141109-25-3 kyselina 2-bróm-2-(2-chlórfenyl)etánová 2917 19 10 0-00-0 magnéziumbis[2-(4-nitrobenzyl)hydrogénpropándioát], dihydrát 2917 19 90 6065-63-0 dietyl-2,2-dipropylpropándioát 28868-76-0 dimetyl-2-chlórpropándioát 48059-97-8 kyselina (E)-okt-4-éndiová 71170-82-6 trietyl-3-brómpropán-1,1,1-trikarboxylát 2917 39 95 21601-78-5 fenyl-2-fenylhydrogénpropándioát 27932-00-9 (indán-5-yl)-2-fenylhydrogénpropándioát 2918 13 00 2743-38-6 kyselina 2,3-dibenzoyl-L-vínna 2918 16 00 11116-97-5 kalcium(glukonát)laktát 2918 19 99 138-59-0 kyselina (3R,4S,5R)-3,4,5-trihydroxycyklohex-1-én-1-karboxylová 611-71-2 kyselina (R)-2-fenyl-2-hydroxyetánová 3976-69-0 metyl-(R)-3-hydroxybutanoát 4335-77-7 kyselina cyklohexyl(hydroxy)fenyloctová 4358-88-7 etyl-(RS)-mandelát 20585-34-6 kyselina (2S)-cyklohexyl(hydroxy)fenyloctová 29169-64-0 [(R)-fenyl(chlórkarbonyl)metyl]metanoát 36394-75-9 (S)-alfa-chloroformyletyl acetát 52950-18-2 kyselina(2R)-(2-chlórfenyl)hydroxyoctová 56188-04-6 kyselina {(1R,3R,5S)-3,5-dihydroxy-2-[(E)-(3S)-3-hydroxyokt-1-enyl]cyklo-pentyl}etanoát 77550-67-5 amónium-(3R,5S)-7-[(1S,2S,6R,8S,8aR)-2,6-dimetyl-8-[(2S)-2-metylbutyrylo-xy)]-1,2,6,7,8,8a-hexahydronaftalén-1-yl]-3,5-dihydroxyheptanoát 90315-82-5 etyl-(2R)-4-fenyl-2-hydroxybutanoát 111969-64-3 (1R,2S,5R)-2-izopropyl-5-metylcyklohexyl dihydroxyacetát alebo tymol-glyoxylát 139893-43-9 amónium-(3R,5S)-7-[(1S,2S,6R,8S,8aR)-8-(2,2-dimetylbutyryloxy)-2,6-dimetyl-1,2,6,7,8,8a-hexahydronaftalén-1-yl]-3,5-dihydroxyheptanoát 157604-22-3 dinátrium-(2S,3R)-2-hydroxy-3-izobutylbutándioát 2918 29 00 3943-89-3 etyl-3,4-dihydroxybenzoát 167678-46-8 [3-(chlórkarbonyl)-2-metylfenyl]acetát 168899-58-9 kyselina 3-acetoxy-2-metylbenzoová 2918 30 00 302-97-6 kyselina 3-oxo-4-androstén-17b-karboxylová 1944-63-4 kyselina 3-[(3aS,4S,7aS)-7a-metyl-1,5-dioxooktahydro-1H-indén-4-yl]propánová 22161-86-0 kyselina (RS)-2-(3-benzoylfenyl)propánová 39562-16-8 etyl-(E)-2-(3-nitrobenzylidén)-3-oxobutanoát 39562-17-9 metyl-2-(3-nitrobenzylidén)-3-oxobutanoát 39562-22-6 2-metoxyetyl (E)-2-(3-nitrobenzylidén)-3-oxobutanoát 39562-27-1 metyl-(2E)-2-(2-nitrobenzylidén)-3-oxobutanoát 56105-81-8 kyselina (R)-2-(3-benzoylfenyl)propánová 64920-29-2 etyl-4-fenyl-2-oxobutanoát 78834-75-0 etyl-7-chlór-2-oxoheptanoát 121873-00-5 etyl-3-(4,5-difluór-2-chlórfenyl)-3-hydroxypropenoát 134176-18-4 etyl-2-oxobicyklo[3. 1. 0]hexán-6-karboxylát 149437-76-3 kyselina 5-(4-fluórfenyl)-5-oxopentánová 2918 99 90 87-13-8 dietyl-2-(etoxymetylén)propándioát 1217-67-0 kyselina (4-butyryl-2,3-dichlórfenoxy)octová 13335-71-2 kyselina (2,6-dimetylfenoxy)octová 26159-31-9 kyselina (RS)-2-(6-metoxy-2-naftyl)propánová 28416-82-2 kyselina 6a,9-difluór-11b,17a-dihydroxy-16a-metyl-3-oxoandrosta-1,4-dién-17b-karboxylová 29754-58-3 metyl-5-glyoxyloyl-2-hydroxybenzoát, hydrát 30131-16-9 kyselina 4-(4-fenylbutoxy)benzoová 33924-48-0 metyl-5-chlór-2-metoxybenzoát 40098-26-8 metyl-7-[(3RS)-3-hydroxy-5-oktylcyklopent-1-enyl]heptanoát 70264-94-7 metyl-4-(brómmetyl)-3-metoxybenzoát 105560-93-8 metyl-(2R,3S)-2,3-epoxy-3-(4-metoxyfenyl)propanoát 111006-10-1 izobutyl-3,4-epoxybutanoát 150726-89-9 dimetyl-(2-metoxyfenoxy)malonát 204254-96-6 etyl-(1S,5R,6S)-5-(1-etylpropoxy)-7-oxabicyklo[4. 1. 0]hept-3-én-3-karboxylát 2920 90 10 16606-55-6 (R)-propylénkarbonát 35180-01-9 (chlórmetyl)izopropylkarbonát 80841-78-7 4-(chlórmetyl)-5-metyl-1,3-dioxol-2-ón 208338-09-4 (4R,5R)-4,5-bis(mezyloxymetyl)-1,3,2-dioxatiolán-2,2-dioxid 2920 90 85 55-91-4 diizopropylfosforofluoridát 163133-43-5 4-(nitrooxy)butyl (2S)-2-(6-metoxy-2-naftyl)propanoát 2921 19 85 4261-68-1 2-chlóretyl)diizopropylamóniumchlorid 5407-04-5 (3-chlórpropyl)dimetylamóniumchlorid 2921 29 00 100-36-7 2-chlóretyl)diizopropylamóniumchlorid 156886-85-0 (3-chlórpropyl)dimetylamóniumchlorid 2921 30 10 167944-94-7 cyklohexylamónium-1-[(S)-2-butoxykarbonyl-3-(2-metoxyetoxy)propyl]cyklo-pentánkarboxylát 2921 42 00 671-89-6 4-nitro-3-(trifluórmetyl)anilín 2921 43 00 393-11-3 4-aminop-6-chlórbenzén-1,3-bis(sulfonylchlorid) 2921 49 00 328-93-8 2,5-bis(trifluórmetyl)anilín 54396-44-0 3-metyl-2-(trifluórmetyl)anilín 103-67-3 (benzyl)metylamín 1614-57-9 [3-(5H-dibenzo[a,d]cykloheptén-5-yl)propyl]dimetylamóniumchlorid 3789-59-1 (1S)-1-fenylpropán-1-amín 33881-72-0 trietylanilín 69385-30-4 2,6-difluórbenzylamín 79617-99-5 [trans-(+-)-4-(3,4-dichlórfenyl)-1,2,3,4-tetrahydronaftalén-1-yl]metylamóniumchlorid 81972-27-2 3-(trichlóretenyl)anilíniumchlorid 84467-54-9 1-[1-(4-chlórfenyl)cyklobutyl]-3-metylbután-1-amín 129140-12-1 1-etyl-1,4-difenylbut-3-énylamín 132173-07-0 (Z)-N-[3-(4-cyklohexyl-3-chlórfenyl)prop-2enyl]-N-etylcyklohexánamínium-chlorid 166943-39-1 metyl[2(4-nitrofenyl)etyl]amíniumchlorid 259729-93-6 (1R)-1-[1-(4-chlórfenyl)cyklobutyl]-3-metylbután-1-amín D-tartarát (1:1) 389056-74-0 (1S)-1-[1-(4-chlórfenyl)cyklobutyl]-3-metylbután-1-amím D-tartarát (1:1) 2921 59 90 122-75-8 N,N’-dibenzyletyléndiamíniumbis(acetát) 140-28-3 N,N'-dibenzyletán-1,2-diamín diacetát 2922 19 85 534-03-2 2-aminopropán-1,3-diol 1159-03-1 5-(3-dimetylaminopropyl)-10,11-dihydrodibenzo[a,d]cykloheptén-5-ol 23323-37-7 1-deoxy-1-(oktylamino)-D-glucitol 35320-23-1 (2R)-2-aminopropán-1-ol 38345-66-3 (2S,3R)-4-dimetylamino-1,2-difenyl-3-metylbután-2-ol 42142-52-9 3-(metylamino)-1-fenylpropán-1-ol 54527-65-0 {2-[benzyl(metyl)amino]etyl}-3-oxobutanoát 56796-66-8 4-(benzyloxy)-α1-[(terc-butylamino)metyl]benzén-1,3-dimetanol 58997-87-8 2-(dimetylamino)-2-fenylbután-1-ol 68047-07-4 {4-[2-(dimetylamino)etoxy)fenyl]}-2-fenylbután-1-ón 83647-29-4 3-{(Z)-1-[4-(2-dimetylaminoetoxy)fenyl]-2-fenylbut-1enyl}fenol 114247-09-5 (3R)-N-metyl-3-fenyl-3-[4-(trifluórmetyl)fenoxy]propán-1-amín hydrochlorid 115287-37-1 N-metyl-N-(4-nitrofenetyl)-2-(4-nitrofenoxy) etán-1-amín 126456-43-7 (1S,2R)-1-aminoindán-2-ol 151807-53-3 [(1RS,2RS,3SR)-2,3-bis(benzoyloxymetyl)cyklobutyl]amín 151851-75-1 (R)-2-amino-2-etylhexán-1-ol 154598-58-0 (S)-2-(2-amino-5-chlórfenyl)-4-cyklopropyl-1,1,1-trifluórbut-3-ín-2-ol 168960-19-8 ((1S,4R)-4-aminocyklopent-2-én-1-yl)metanol hydrochlorid 214353-17-0 1-(2-amino-5-chlórfenyl)-2,2,2-trifluóretán-1,1-diol hydrochlorid 467426-34-2 (2S)-2-(2-amino-5-chlórfenyl)-4-cyklopropyl-1,1,1-trifluórbut-3-yn-2-ol metánsulfonát (1:1. 5) 2922 29 00 120-20-7 2-(3,4-dimetoxyfenyl)etánamín 55174-61-3 2-(3,4-dimetoxyfenyl)propán-1-amín 115256-13-8 4-(1-{[2-(4-aminofenoxy)etyl]metylamino}etyl)anilín 188690-84-8 kyselina (2S)-hydroxy(fenyl) octová – (2R)-N-benzyl-1-(4-metoxyfenyl)propán-2-amín (1:1) (soľ) 202197-26-0 3-chlór-4-[(3-fluórbenzyl)oxy]anilín 2922 39 00 784-38-3 (2-amino-5-chlórfenyl)(2-fluórfenyl)metanón 2011-66-7 (2-amino-5-nitrofenyl)(2-chlórfenyl)metanón 2958-36-3 (2-amino-5-chlórfenyl)(2-chlórfenyl)metanón 14189-82-3 (2E)-3-(N-metylanilino)akrylaldehyd 156732-13-7 (S)-5-amino-2-(dibenzylamino)-1,6-difenylhex-1-én-3-ón 2922 41 00 113403-10-4 dexibuprofen-lyzín (INNM) 2922 49 85 56-12-2 kyselina 4-aminobutánová 875-74-1 kyselina (R)-2-amino-2-fenyletánová 949-99-5 3-(4-nitrofenyl)alanín 961-69-3 kálium-(R)-2-[(3-etoxy-1-metyl-3-oxoprop-1-enyl)amino]-2-fenyletanoát 1118-89-4 [1,3-bis(etoxykarbonyl)propán-1-yl]amóniumchlorid 13291-96-8 nátrium-(R)-2-[(3-metoxy-1-metyl-3-oxoprop-1-enyl)amino]-2-fenyletanoát 14205-39-1 metyl-trans-3-aminobut-2-énová 20763-30-8 kyselina 2-(cyklohexa-1,4-diényl)etánová 26774-89-0 nátrium-2-(cyklohexa-1,4-dién-1-yl)-2-[((E)-1-metoxy-1-oxobut-2-én-2-yl)amino]acetát 34582-65-5 kálium-(R)-2-[(3-metoxy-1-metyl-3-oxoprop-1-enyl)amino]-2-fenyletanoát 35453-19-1 kyselina 5-amino-2,4,6-trijódbenzén-1,3-dikarboxylová 37441-29-5 5-amino-2,4,6-trijódbenzén-1,3-bis(karbonylchlorid) 39878-87-0 (-)-fenyl(chlórkarbonyl)metylamóniumchlorid 42854-62-6 benzyl-L-alaninát - kyselina 4-toluénsulfónová (1:1) 54527-73-0 {2-[N-metyl(benzyl)amino]etyl}-3-aminobut-2-enoát 67299-45-0 {cis-[4-(benzoyloxykarbonyl)cyklohexyl]}amóniumtosilát 81677-60-3 metyl-3-(4-nitrofenyl)-L-alaninát 82717-96-2 kyselina (S,S)-2-[(1-etoxykarbonyl-3-fenylpropán-1-yl)amino]propánová 119916-05-1 metyl-3-amino-4,6-dibróm-2-metylbenzoát 128013-69-4 kyselina 3-(aminometyl)-5-metylhexánová 154772-45-9 etyl (S)-3-aminopent-4-yanoate hydrochlorid 209216-09-1 hydrát kyseliny 2-aminobicyklo[3. 1. 0]hexán-2,6-dikarboxylovej 223445-75-8 kyselina [(3S,4S)-1-(aminometyl)-3,4-dimetylcyklopentyl]octová 2922 50 00 0-00-0 etyl-3-(2,4-difluóranilino)-2-(4,5-difluór-2-chlórbenzoyl)propenoát 7206-70-4 kyselina 4-amino-5-chlór-2-metoxybenzoová 16589-24-5 4-[1-hydroxy-2-(metylamino)etyl]fenol - kyselina L-vínna (2:1) 22818-40-2 kyselina (R)-2-amino-2-(4-hydroxyfenyl)etánová 24085-03-8 2-[benzyl(terc-butyl)amino]-1-[4-hydroxy-3-(hydroxymetyl)]etanol 24085-08-3 benzyl(terc-butyl)(4-hydroxymetyloxofenetyl)amóniumchlorid 26787-84-8 nátrium-(R)-2-(4-hydroxyfenyl)-2-[(3-metoxy-1-metyl-3-oxoprop-1-enyl)-amino]etanoát 35205-50-6 [1- (4-benzyloxyfenyl)-1-oxopropán-2-yl](1-fenoxypropán-2-yl)amóniumchlorid 50293-90-8 4-[(1R)-2-(terc-butylamino)-1-hydroxyetyl]-2-(hydroxymetyl)fenol hydrochlorid 59338-84-0 metyl-4-amino-2-metoxy-5-nitrobenzoát 62023-62-5 kyselina (2S,3S)-3-amino-2-hydroxy-4-fenylbutánová 69416-61-1 kálium-(R)-2-(4-hydroxyfenyl)-2-[(3-metoxy-1-metyl-3-oxoprop-1-enyl)-amino]etanoát 71786-67-9 2-[benzyl(metyl)amino]-1-(3-hydroxyfenyl)etán-1-ón hydrochlorid 79814-47-4 metyl-(2S,3R)-3-amino-2-[(S)-(1-hydroxyetyl)]hydrogénpentándioát 90005-55-3 3-(2-hydroxyacetyl)anilíniumchlorid 96072-82-1 1-[4-(benzyloxy)fenyl]-2-[(4-fenylbután-2-yl)amino]propán-1-ón 121524-09-2 [(2S)-8-(etoxykarbonylmetoxy)-5,6,7,8-tetrahydronaftalén-2-yl][(2R)-2-hydroxy-2-(3-chlórfenyl)etyl]amónium chlorid 174607-68-2 (1R)-1-[4-(benzyloxy)-3-(hydroxymetyl)fenyl]-2-(terc-butylamino)etán-1-ol 196810-09-0 N-(2-benzoylfenyl)-L-tyrozinát metylový 653574-13-1 metyl-N-(benzyloxykarbonyl)valyl-D-alloisoleucyl threonylnorvalinát 2923 20 00 4235-95-4 1,2-dioleoyl-sn-glycero-3-fosfocholín 77286-66-9 2-O-metyl-1-O-oktadecyl-sn-glycero-3-fosfocholín 2924 19 00 590-63-6 (2-karbamoyloxypropyl)trimetylamóniumchlorid 5422-34-4 2-hydroxy-N-(2-hydroxyetyl)propánamid 5794-13-8 L-asparagín, hydrát 89182-60-5 1-deoxy-1-formamidohexitol 90303-36-9 N-[N-(terc-butoxykarbonyl)-L-alanyl]-L-alanín. hydrát 116833-20-6 2-(etylmetylamino)etánamid 125496-24-4 kyselina (S)-3-formamido-2-(formyloxy)propánová 153758-31-7 (2S)-2-amino-3-hydroxy-N-pentylpropánamid - kyselina etándiová (1:1) 162537-11-3 N-(metoxykarbonyl)-3-metyl-L-valín 186193-10-2 kyselina (2S)-2-{[3-(terc-butoxykarbonyl)-2,2-dimetylpropanoyl]oxy}-4-metylpentánová 228706-30-7 1,2-dioleoyl-sn-glycero-3-fosfo [N-(4-karboxybutanoyl)etanolamín] 2924 29 98 0-00-0 2-chlór-N-[2-(2-chlórbenzoyl)-4-nitrofenyl]etánamid 121-60-8 N-acetylsulfanilylchlorid 1149-26-4 N-(benzyloxykarbonyl)-L-valín 1584-62-9 2-bróm-2’-(2-fluórbenzoyl)-4’-chlóracetanilid 1939-27-1 2-metyl-N-[3-(trifluórmetyl)fenyl]propánamid 3588-63-4 N-(benzyloxykarbonyl)-DL-valín 4093-29-2 metyl-4-acetamido-2-metoxybenzoát 4093-31-6 metyl-4-acetamido-5-chlór-2-metoxybenzoát 6485-67-2 (2R)-2-amino-2-fhenylacetamid 13255-50-0 4-formyl-N-izopropylbenzénkarboxamid 22871-58-5 kyselina 3-amino-5-[(2-hydroxyetyl)karbamoyl]-2,4,6-trijódbenzoová 24201-13-6 kyselina 4-acetamido-5-chlór-2-metoxybenzoová 27313-65-1 kyselina (RS)-2-acetamido-3-(3,4-dimetoxyfenyl)propánová 28197-66-2 N-[3-acetyl-4-(oxirán-2-ylmetoxy)fenyl]butánamid 30566-92-8 5-(N,N-dibenzylglycyl)-2-hydroxybenzénkarboxamid 32981-85-4 metyl-(2R,3S)-3-(benzénkarboxamido)-3-fenyl-2-hydroxypropanoát 35661-39-3 N-[(9H-fluorén-9-ylmetoxy)karbonyl]-L-alanín 35661-60-0 N-[(9H-fluorén-9-ylmetoxy)karbonyl]-L-leucín 40187-51-7 5-acetylsalicylamid 40188-45-2 3’-acetyl-4’-hydroxybutyranilid 40371-50-4 kyselina (2S)-4-{[(benzyloxy)karbonyl]amino}-2-hydroxybutánová 41526-21-0 2’-benzoyl-2-bróm-4’-chlóracetanilid 41844-71-7 metyl-N-(metoxykarbonyl)-L-fenylalaninát 49705-98-8 benzyl ((1S,2R)-1-karbamoyl-2-hydroxypropyl)karbamát 50978-11-5 kyselina 3,5-bis(acetamido)-2,4,6-trijódbenzoová, dihydrát 52806-53-8 2-hydroxy-2-metyl-4’-nitro-3’-(trifluórmetyl)propúiónanilid 53947-84-5 kyselina 2-(karboxyacetamido)benzóová 65864-22-4 L-fenylalanínamid 71989-14-5 4-terc-butyl N-[(9H-fluorén-9-ylmetoxy)karbonyl]-L-aspartát 71989-18-9 5-terc-butyl N-[(9H-fluorén-9-ylmetoxy)karbonyl]-L-glutamát 71989-20-3 N2-[(9H-fluorén-9-ylmetoxy)karbonyl]-L-glutamín 71989-23-6 N-[(9H-fluorén-9-ylmetoxy)karbonyl]-L-isoleucín 71989-26-9 N6-(terc-butoxykarbonyl)-N2-[(9H-fluorén-9-ylmetoxy)karbonyl]-L-lyzín 71989-33-8 O-terc-butyl-N-[(9H-fluorén-9-ylmetoxy)karbonyl]-L-serín 71989-35-0 O-terc-butyl-N-[(9H-fluorén-9-ylmetoxy)karbonyl]-L-treonín 71989-38-3 O-terc-butyl-N-[(9H-fluorén-9-ylmetoxy)karbonyl]-L-tyrozín 75885-58-4 2,2-dimetylcyklopropánkarboxamid 76801-93-9 5-amino-N,N’-bis(2,3-dihydroxypropyl)-2,4,6-trijódbenzén-1,3-bis(karboxamid) 80082-51-5 3-amino-2-{[(benzyloxy)karbonyl]amino}-1-metyl-3-oxopropyl metánsulfonát 91558-42-8 benzyl(karbamoyl-2-hydroxypropyl)karbamát 98737-29-2 terc-butyl {(S)-1-[(S)-oxiranyl]fenetyl}karbamát 98760-08-8 terc-butyl [1-((2S)-oxirán-2-yl)-2-fenyletyl]karbamát 116661-86-0 kyselina (2S,3R)-3-(terc-butoxykarbonylamino)-4-fenyl-2-hydroxybutánová 125971-96-2 2-[fenyl(4-fluórbenzoyl)metyl]-4-metyl-3-oxovaleranilid 132327-80-1 N2-[(9H-fluorén-9-ylmetoxy)karbonyl]-N5-trityl-L-glutamín 132388-59-1 N2-[(9H-fluorén-9-ylmethoxy)karbonyl]-N4-trityl-L-asparagín 136450-06-1 3’-acetyl-2-hydroxy-4-(4-fenylbutoxy)benzanilid 137246-21-0 N-(1-etyl-1,4-difenylbut-3-enyl)cyklopropánkarboxamid 141862-47-7 5-glyoxyloyl-2-hydroxybenzénkarboxamid, hydrát 144163-85-9 terc-butyl[(1S,3S,4S)-4-amino-1-benzyl-5-fenyl-3-hydroxypentyl]karbamát 148051-08-5 5-amino-N,N’-bis[2-acetoxy-1-(acetoxymetyl)etyl]-2,4,6-trijódbenzén-1,3-bis(karboxamid) 149451-80-9 terc-butyl[(1S,2S)-1-benzyl -2,3-dihydroxypropyl]karbamát 153441-77-1 metyl-N-(fenoxykarbonyl)-L-valinát 168960-18-7 terc-butyl[(1R,4S)-4-(hydroxymetyl)cyklopent-2-enyl]karbamát 170361-49-6 N-(3,4-dichlórfenyl)-N-{3-[(2,3-dihydroindén-2-yl)metylamino]propyl}-5,6,7,8-tetrahydronaftalén-2-karboxamid 176972-62-6 metyl-[(1S,2S)-1-benzyl-2-hydroxy-3-chlórpropyl]karbamát 194085-75-1 2-(2-chlórfenyl)-2-hydroxyetyl karbamát 244191-94-4 N-[(9H-fluorén-9-ylmetoxy)karbonyl]-α-L-glutamyl-N6-(terc-butoxykarbonyl)-L-lysyl-N-trityl-L-asparaginyl-α-L-glutamyl-N-trityl-L-glutaminyl-α-L-glutamyl-L-leucyl-L-leucyl-α-L-glutamyl-L-leucín, 1,4,6,9-tetra-terc-butyl ester 325715-13-7 N-(3-acetylfenyl)-N-metylacetamid 376348-76-4 etyl-(3S)-3-(4,4-difluórcyklohexán-1-karboxamido)-3-fenylpropanoát 376348-77-5 4,4-difluór-N-((1S)-3-hydroxy-1-fenylpropyl)cyklohexán-1-karboxamid 376348-78-6 4,4-difluór-N-((1S)-3-oxo-1-fenylpropyl)cyklohexán-1-karboxamid 481659-97-6 terc-butyl {(1S)-2-[benzyl(metyl)amino]-2-oxo-1-fenyletyl}karbamát hydrochlorid 667937-05-5 3-[4-(trifluórmetyl)anilíno]pentánamid 2925 19 95 1075-89-4 azaspiro[4. 5]dekán-7,9-dión 84803-46-3 4-(4-chlórfenyl)piperidín-2,6-dión 88784-33-2 1-benzyl-(S)-4-ftalimidohydrogénpentándioát 94213-26-0 etyl-(S)-3-{4-[bis(2-chlóretyl)amino]fenyl}-2-ftalimidopropanoát. HCl 97338-03-9 etyl-(S)-3-(4-aminofenyl)-2-ftalimidopropanoát. HCl 151860-15-0 mezo-N-benzyl-3-nitrocyklopropán-1,2-dikarboximid 2925 29 00 3382-63-6 4-{(E)-[(4-fluórfenyl)imino]metyl}fenol 149177-92-4 kyselina 4’-amidinosukcínanilová. HCl 249561-98-6 tris{[(2Z)-2-chlór-3-(dimetylamino)prop-2-én-1-ylidén]dimetylamónium} hexafluórfosfát(3-) 2926 90 95 94-05-3 etyl-3-etoxy-2-kyanopropenoát 13338-63-1 2-(3,4,5-trimetoxyfenyl)etánnitril 14818-98-5 L-N-(1-kyano-1-vaniloyletyl)etánamid 15760-35-7 3-metylenecyklobutánkarbonitril 20850-49-1 2-(3,4metyl-2-(3,4-dimetoxyfenyl)butánnitril 28049-61-8 1-(4-chlórfenyl)cyklobután1-karbonitril 31915-40-9 N-[1-kyano-2-(4-hydroxyfenyl)-1-metyletyl]acetamid 32852-95-2 2-(3-fenoxyfenyl)propánnitril 36622-33-0 3-metyl-2-(3,4,5-trimetoxyfenyl)butánnitril 39186-58-8 4-bróm-2,2-difenylbutánnitril 56326-98-8 1-(4-fluórfenyl)-4-oxocyklohexánkarbonitril 58311-73-2 (Z)-(2-kyanoetenyl)trimetylamónium-4-toluénsulfonát 114772-53-1 4'-metylbifenyl-2-karbonitril 114772-54-2 4'-(brómmetyl)bifenyl-2-karbonitril 123632-23-5 3-{4-(2,2,3,3-tetrafluórpropoxy)fenzl}propénnitril 133481-10-4 etyl-2-(1-kyanocyklohexyl)etanoát 151338-11-3 N-terc-butyl-3-kyanoandrosta-3,5-dién-17-karboxamid 152630-47-2 1-[3-(cyklopentyloxy)-4-metoxyfenyl]-4-oxocyklohexán-1-karbonitril 152630-48-3 dimetyl-4-kyano-4-[3-(cyklopentyloxy)-4-metoxyfenyl]heptándioát 186038-82-4 dietyl-(1-kyano-3-metylbutyl)propándioát 192869-10-6 2-jód-3,4-dimetoxy-6-nitrobenzonitril 192869-24-2 6-amino-2-jód-3,4-dimetoxybenzonitril 474645-97-1 (3R)-3-aminopentánnitril metánsulfonát 604784-44-3 terc-butylamónium(Z)-3-kyano-5-metylhex-3-enoát 2928 00 90 618-26-8 1-metyl-1-fenylhydrazín sulfát (2:1) 16390-07-1 4-chlór-1’-(4-metoxyfenyl)benzénkarbohydrazid 55819-71-1 1-(hydrazinokarbonyl)-2-hydroxyetylamóniumchlorid 84080-70-6 kyselina 4-chlór-2-[(Z)-(metoxykarbonyl)metoxyimino]-3-oxobutánová 89766-91-6 1-karboxy-1-metyletoxyamóniumchlorid 94213-23-7 (Z)-[(2,3-dichlórfenyl)(kyano)metylén]karbazamidín 130580-02-8 trans-2’-fluór-4-hydroxychalkón-O-[ (Z)-2-(dimetylamino)etyl]oxím - kyselina trans-buténdiová (2:1) 192802-28-1 (S)-2-benzyloxypropanál-N-(terc-butoxykarbonyl)hydrazón 212631-79-3 2-(2-chlór-4-jódanilíno)-N-(cyklopropylmetoxy)-3,4-difluórbenzamid 253605-31-1 N-hydroxy-2-metylpropán-2-amín acetát (soľ) alebo terc-butylhydroxylamín acetát (soľ) 2929 90 00 2188-18-3 N1-(terc-butoxykarbonyl)-N3-nitro-L-arginínamid 92050-02-7 2,6-diizopropylfenylsulfamát 139976-34-4 N1-(terc-butoxykarbonyl)-N-metoxy-N-metyl-N3-nitro-L-arginínamid 204254-98-8 etyl-(3R,4S,5R)-5-azido-3-(1-etylpropoxy)-4-hydroxycyllohex-1-én-1-carboxylát 204255-06-1 (3R,4R,5S)-4-acetamido-5-azido-3-(1-etylpropoxy)cyklohex-1-én-1-karboxylát etylový 2930 90 16 105996-54-1 N,N’-bis(trifluóracetyl)-DL-homocystín 159453-24-4 N-(benzoyloxykarbonyl)-S-fenyl-L-cysteín 2930 90 99 1134-94-7 2-(fenylsulfanyl)anilín 2736-23-4 kyselina 2,4-dichlór-5-mesylbenzoová 3483-12-3 (2R,3S)-1,4-disulfanylbután-2,3-diol alebo ditiotreitol 4274-38-8 2-sulfanyl-5-(trifluórmetyl)anilíniumchlorid 6320-03-2 o-chlorotiofenol 10191-60-3 (dimetyl)kyanokarbonimidoditioát 10506-37-3 (O-2-naftyl)chlórtiometanoát 15570-12-4 3-metoxybenzén-1-tiol 16188-55-9 kyselina [4-(metylsulfanyl)fenyl]octová 27366-72-9 (karbamoylmetylsulfanyl)dimetylamóniumchlorid 33174-74-2 2,2’-ditiobenzonitril 40248-84-8 3-sulfanylfenol 49627-27-2 kyselina (Z)-5-fluór-2-metyl-1-(4-metylsulfanylbenzylidén)-1H-indén-3-yletánová 50413-24-6 2-bróm-1-(4-mesylfenyl)etán-1-ón 51458-28-7 (1R,2R)-2-amino-1-(4-metylsulfonylfenyl)propán-1,3-diol 56724-21-1 (1R,2R)-1,3-dihydroxy-1-(4-metylsulfonylfenyl)propán-2-amíniumchlorid 61832-41-5 metyl(1-metylsulfanyl-2-nitroetenyl)amín 62140-67-4 metyl-5-(etylsulfonyl)-2-metoxybenzoát 63484-12-8 metyl-2-metoxy-5-(metylsulfonyl)benzoát 67305-72-0 N-(2-sulfanyletyl)propánamid 74345-73-6 (S)-(-)-3-(acetylsulfanyl)-2-metylpropanoylchlorid 76497-39-7 kyselina (S)-(-)-3-(acetylsulfanyl)-2-metylpropánová 87483-29-2 2-(4-fluórfenyl)-1-(4-metylsulfanylfenyl)etanón 90536-66-6 kyselina (4-mesylfenyl)octová 104458-24-4 2-mesyletán-1-amín hydrochlorid 136511-43-8 etyl-N-[2-(acetylsulfanylmetyl)-3-(2-metylfenyl)propanoyl]-L-metionát 148757-89-5 9-bromononyl 4,4,5,5,5-pentafluoropentyl sulfid 153277-33-9 metyl-N-[(benzyloxy)karbonyl]-S-fenyl-L-cysteinát 157521-26-1 kyselina (S)-(-)-2-(acetylsulfanyl)-3-fenylpropánová 159878-02-1 benzyl-(1R,2S)-1-(fenylsulfanylmetyl)2-hydroxy-3-chlórpropylkarbamát 162515-68-6 kyselina 2[1-(sulfanylmetyl)cyklopropyl]etánová 182149-25-3 N,N’-[ditiobis(1,2-fenylénkarbonyl)]bis-L-izoleucín 225652-11-9 1-(4-chlórfenoxy)-4-(metylsulfanyl)benzén alebo 4-chlórfenyl 4-(metylsulfanyl)fenyl éter 289717-37-9 N,N-dimetyl-2-[4-(metylsulfanyl)fenoxy]benzylamín hydrochlorid 346413-00-1 1-(4-etoxyfenyl)-2-(4-mesylfenyl)etán-1-ón 364323-64-8 2-[4-(metylsulfanyl)fenoxy]benzaldehyd 2931 00 99 1660-95-3 (tetraizopropyl)metyléndifosfonát 17814-85-6 (4-karboxybutyl)trifenylfosfóniumamid 27784-76-5 terc-butyl (dietoxyfosforyl)acetát 31618-90-3 dietyl(tosyloxy)metylfosfonát 35000-38-5 terc-butyl(trifenylforforanylidén)etanoát 86552-32-1 kyselina (4-fenylbutyl)fosfínová 87460-09-1 benzyl[hydroxy(4-fenylbutyl)fosfinoyl]etanoát 123599-78-0 kyselina [(2-metyl-1-propanoyloxypropoxy)(4-fenylbutyl)fosfinoyl]etánová 123599-82-6 kyselina{[2-metyl-1-(propionyloxy)propoxy](4-fenylbutyl)fosforyl}octová 128948-01-6 kyselina {(S)-[(R)-2-metyl-1-propanoyloxypropoxy](4-fenylbutyl)fosfinoyl}etánová 649761-22-8 kyselina (1R,5S)-5-[dimetyl(fenyl)silyl]-2-(hydroxymetyl)cyklopent-2-én-1-karboxylová – (1R,2R)-2-amino-1-(4-nitrofenyl)propán-1,3-diol (1:1) (soľ) 2932 19 00 27329-70-0 kyselina (5-formyl-2-furyl)borónová 37076-71-4 1,2,3-tri-O-acetyl-5-deoxy-D-ribofuranóza 37743-18-3 (3,3-difenyloxolán-2-ylidén)dimetylamóniumbromid 66356-53-4 [5-(2-aminoetylsulfanylmetylfurfuryl]dimetylamín 86087-23-2 (S)-oxolán-2-ol 87392-07-2 kyselina (2S)-tetrahydrofurán-2-karboxylová 97148-39-5 amónium-(Z)-2-metoxyimino-2-(2-furyl)etanoát 2932 29 85 79-50-5 (RS)-3-hydroxy-4,4-dimetyloxolán-2-ón 298-81-7 9-metoxyfuro[3,2-g]chromén-7-ón 482-44-0 9-(3-metylbut2-enyloxy-7H-furo[3,2-g]chromén-7-ón 517-23-7 3-acetyloxolán-2-ón 599-04-2 3-hydroxy-4,4-dimetyloxolán-2-ón 976-70-5 3-oxo-4-pregnén-21,17a-karbolaktón 6559-91-7 4’-demetylepipodofylotoxín 23363-33-9 4’-(benzyloxykarbonyl)-4’-demetylepipodofylotoxín 39521-49-8 (3aR,4bS,4R,4aS. 5aS)-4-(5,5-dimetyl-1,3-dioxolán-2-yl)hexahydrocyklo-propa[3,4]cyklopenta[1,2-b]furán-2-ón 39746-01-5 [(3aR,4R,5R,6aS)-4-formyl-2-oxohexahydro-2H-cyklopenta[b]furán-5-yl]benzoát 51559-36-5 5-metoxy-2H-chromén-2-ón 73726-56-4 11a-hydroxy-3-oxopregna-4,6-dién-21,17a-karbolaktón 95716-70-4 7α-(metoxykarbonyl)-3-oxo-17α-pregna-4,9(11)-dién-21,17- karbolaktón 96829-59-3 (1S,3E,6E)-1-[((2S,3S)-3-hexyl-4-oxooxetán-2-yl)metyl]dodeka-3,6-dién-1-yl N-formyl-L-leucinát 104872-06-2 (3S,4S)-3-hexyl-4-[(R)-2-(hydroxytridecyl)]oxetán-2-ón 122111-01-7 [(2R)-2-(benzoyloxy)-4,4-difluór-5-oxotetrahydrofurán-2-yl]metyl benzoát 142680-85-1 (25S)-25-cyklohexyl-25-de(sek-butyl)-5-O-demetyl-22,23-dihydroavermectin A1a 145667-75-0 (3aR,4R,5R,6aS)-5-hydroxy-4-((3R)-3-hydroxy-5-fenylpentyl)hexahydrocyklopenta[b]furán-2-ón 192704-56-6 11a-hydroxy-7a-(metoxykarbonyl)-3-oxo-4-pregnén-21,17a-karbolaktón 220119-16-4 (25S)-cyllohexyl-25-de(sek-butyl)- 5-demetoxy-5-oxo-22,23-dihydroavermectin A1a 221129-55-1 (6R)-4-hydroxy-6-fenetyl-6-propyl-5,6-dihydro-2H-pyrán-2-ón 2932 99 00 32981-86-5 10-deacetylbakatín 96-82-2 kyselina 4-O-(b-D-galaktopyranozyl)-D-glukónová 467-55-0 3b-hydroxy-5a-spirostán-12-ón 533-31-3 3,4-(metyléndioxy)fenol 7512-17-6 2-acetamido-2-deoxy-b-D-glukopyranóza 7772-94-3 2-acetamido-2-deoxy-β-D-manopyranóza 33659-28-8 kalciumbis[(4-O-(b-D-galaktopyranozyl)-D-glukonát] - bromid vápenatý (1:1) 57999-49-2 2-(3-brómfenoxy)pyrolidín 79944-37-9 trans-6-amino-2,2-dimetyl-1,3-dioxepán-5-ol 88128-61-4 (3aS,9aS,9bR)-3a-metyl-6-[2-(2,5,5-trimetyl-1,3-dioxán-2-yl)etyl]-1,2,4,5,8,9,-9a,9b-oktahyd-ro-3aH-cyklopenta[a]naftalén-3,7-dión 110638-68-1 kalciumbis[(4-O-(b-D-galaktopyranozyl)-D-glukonát] dihydrát 124655-09-0 terc-butyl [(4R,6S)-6-(hydroxymetyl)-2,2-dimetyl-1,3-dioxán-4-yl]acetát 125971-94-0 terc-butyl[(4R,6R)-6-(kyanometyl)-2,2-dimetyl-1,3-dioxolán-4-yl]etanoát 130064-21-0 1-{2-hydroxy-4-[(tetrahydropyrán-2-yl)oxy]fenyl}-2-{4-[(tetrahydropyrán-2-yl)oxy]fenyl}etán-1-ón 157518-70-2 (2R)-2-[(S)-2,2-dimetyl-5-oxo-1,3-dioxolan-4-yl]-4-metylvalerik acid 167256-05-5 metyl-(1S,2S)-1-(1,3-benzodioxol-5-yl)-3-(2-hydroxy-4-metoxyfenyl)-5-propoxyindán-2-karboxylát 170242-34-9 kyselina (S)-2-amino-5-(1,3-dioxolán-4-yl)pentánová 191106-49-7 metyl-(1S,2S)-1-(1,3-benzodioxol-5-yl)-3-[2-(benzyloxy)-4-metoxyfenyl]-5-propoxyindán-2- karboxylát 192201-93-7 2-({3-[5-(6-metoxy-1-naftyl)-1,3-dioxán-2-yl]propyl}metylamino)-N-metylacetamid 196303-01-2 (7S)-7-metyl-5-(4-nitrofenyl)-7,8-dihydro-5H-[1,3]dioxolo[4,5-g]isochromén 40591-65-9 2,3,4,6-tetra-O-acetyl-b-D-glukopyranozylkarbonimidotioát. HBr 65293-32-5 N-β-D-glucopyranozylformamid 69999-16-2 kyselina (2,3-dihydrobenzo[b]furán-5-yl)etánová 107188-34-1 2,5,7,8-tetrametyl-2-(4-nitrofenoxymetyl)-4-oxochromán-6-yl)etanoát 107188-37-4 2-(4-aminofenoxymetyl)-2,5,7,8-tetrametyl-4-oxochromán-6-yl)etanoát 115437-18-8 (2α,4α,5β,7β,10β,13β)-4-acetoxy-1,10,13-trihydroxy-9-oxo-7-[(trietylsilyl)oxy]-5,20-epoxytax-11-én-2-yl benzoát 115437-21-3 (4α)-4,10-diacetoxy-1,13-dihydroxy-9-oxo-7-[(trietylsilyl)oxy]-5,20-epoxytax-11-én-2-yl benzoát 130525-58-5 metyl-5-acetamido-7,8,9-O-triacetyl-2,6-anhydro-4-azido-3,4,5-trideoxy-D-glycero-D-galakto-non-2-enolát 130525-62-1 kyselina (4S,5R,6R)-5-acetamido-4-amino-6-[(1R,2R)-1,2,3-trihydroxypropyl]-5,6-dihydropyrán-2-karboxylová 149107-93-7 (2α,4α,5β,7β,10β,13α)-4,10-diacetoxy-13-{[(2R,3S)-3-benzamido-2-(1-metoxy-1-metyletoxy)-3-fenylpropanoyl]oxy}-1-hydroxy-9-oxo-7-[(trietylsilyl)oxy]-5,20-epoxytax-11-én-2-yl benzoát 199796-52-6 (2α,4α,7β,10β,13α)-4,10-diacetoxy-13-({(2R,3S)-3-benzamido-2-[((4Z,7Z,10Z,13Z,16Z,19Z)-docosa-4,7,10,13,16,19-hexaenoyl)oxy]-3-fenylpropanoyl}oxy)-1,7-dihydroxy-9-oxo-5,20-epoxytax-11-en-2-yl benzoát 2933 11 90 6150-97-6 magnéziumbis[(2-fenyl-1,5-dimetyl-3-oxo-2,3-dihydro-1H-pyrazol-4-yl)metyl-amino]metánsulfonát 2933 19 90 3736-92-3 1,2-difenyl-4-(2-fenylsulfanyletyl)pyrazolidín-3,5-dión 4023-02-3 1-amidino-1H-pyrazolóniumchlorid 27511-79-1 bis(4-karbamoylpyrazol-3-yl)amóniumsulfát 59194-35-3 1-(N1-metylamidino)-1H-pyrazolóniumchlorid 139756-01-7 1-metyl-4-nitro-3-propylpyrazol-1-karboxamid 334828-10-3 4-amino-5-etyl-1-(2-metoxyetyl)pyrazol-3-karboxamid 2933 21 00 186462-71-5 kyselina (1R,2R,5S,6R)-2',5'-dioxospiro[bicyklo[3. 1. 0]hexán-2,4'-imidazolidín]-6-karboxylová 2933 29 90 696-23-1 2-metyl-4-nitroimidazol 822-36-6 4-metylimidazol 4897-25-0 5-chlór-1-metyl-4-nitroimidazol 24155-42-8 1-(2,4-dichlórfenyl)-2-(imidazol-1-yl)etanol 68282-49-5 2-butylimidazol-5-karbaldehyd 68283-19-2 (2-butylimidazol-5-yl)metanol 83857-96-9 2-butyl-5-chlór-1H-imidazol-4-karbaldehyd 99614-02-5 9-metyl-3-[(2-metyl-1H-imidazol-1-yl)metyl]-1,2,3,4-tetrahydrokarbazol-karbazolón 109425-51-6 N2-[(9H-fluorén-9-ylmetoxy)karbonyl]-N-trityl-L-histidín 130804-35-2 1-[5-(4,5-difenylimidazol-2-ylsulfanyl)pentyl]-1-heptyl-3-(2,4-difluórfenyl)močovina 133909-99-6 {2-butyl-4-chlór-1-[2’-(2-trityl-2H-tetrazol-5-yl)bifenyl-4-ylmetyl]-1H-imida-zol-5-yl}metanol 138401-24-8 4’-[(2-butyl-4-oxo-1,3-diazaspiro[4. 4]non-1-én-3-yl)metyl]bifenyl-2-karbonitril 150097-92-0 metyl-5-(pentafluóretyl)-2-propylimidazol-4-karboxylát 151012-31-6 3-(4-brómbenzyl-2-butyl-4-chlór-1H-imidazol-5-yl)metanol 151257-01-1 2-butyl-1,3-diazaspiro[4. 4]non-1-én-4-ón. HCl 152146-59-3 kyselina 4-[(2-butyl-5-formylimidazol-1-yl)metyl]benzoová 178982-67-7 2-[(benzyloxy)metyl]-4-izopropylimidazol 244191-88-6 N-acetyl-O-terc-butyl-L-tyrozyl-O-terc-butyl-L-treonyl-O-terc-butyl-L-seryl-L-leucyl-L-isoleucyl-N1-trityl-L-histidyl-O-terc-butyl-L-seryl-L-leucyl-L-isoleucyl-α-L-glutamyl-α-L-glutamyl-O-terc-butyl-L-seryl-N-trityl-L-glutaminyl-N-trityl-L-asparaginyl-N-trityl-L-glutaminyl-L-glutamín, 10,11-di-terc-butyl ester 244244-26-6 N-acetyl-O-terc-butyl-L-tyrozyl-O-terc-butyl-L-treonyl-O-terc-butyl-L-seryl-L-leucyl-L-isoleucyl-N1- trityl-L-histidyl-O-terc-butyl-L-seryl-L-leucyl-L-isoleucyl-α-L-glutamyl-α-L-glutamyl-O-terc-butyl-L-seryl-N-trityl-L-glutaminyl-N-trityl-L-asparaginyl-N-trityl-L-glutaminyl-L-glutaminyl-α-L-glutamyl-N6-(terc-butoxykarbonyl)-L-lysyl-N-trityl-L-asparaginyl-α-L-glutamyl-N-trityl-L-glutaminyl-α-L-glutamyl-L-leucyl-L-leucyl-α-L-glutamyl-L-leucyl-α-L-aspartyl-N6-(terc-butoxykarbonyl)-L-lysyl-N1-(terc-butoxykarbonyl)-L-tryptofyl-L-alanyl-O-terc-butyl-L-seryl-L-leucyl-N1-(terc-butoxykarbonyl)-L-tryptofyl-N-trityl-L-asparaginyl-N1-(terc-butoxykarbonyl)-L-tryptofyl-L-fenylalaninamid, hepta-terc-butyl ester 2933 39 99 0-00-0 11-etyl-5-metyl-8-{2-[(1-oxo-1λ4-chinolín-4-yl)oxy]etyl}-11H-dipyrido[3,2-b:2’,3’-e][1,4]diazepin-6(5H)-ón 0-00-0 4-(4-fluórbenzoyl)pyridínium(4-metylbenzénsulfonát) 100-76-5 chinuklidín 875-35-4 2,6-dichlór-4-metylpyridín. 3-karbonitril 1452-94-4 etyl-2-chlórpyridín-3-karboxylát 1609-66-1 N-fenyl-N-(piperidín-4-yl)propánamid 1619-34-7 chinuklidín-3-ol 2008-75-5 1-(2-chlóretyl)piperidíniumchlorid 2147-83-3 1-(1,2,3,6-tetrahydropyridín-4-yl)-2,3-1 H-benzo[d]imidazol-2-ón 2942-59-8 kyselina 2-chlórpyridín-3-karboxylová 4021-07-2 kyselina 3-metylpyridín-2-karboxylová 4046-24-6 5-(1-metylpiperidín-4-yl)-5H-dibenzo[a,d]cykloheptén-5-ol. HCl 4783-86-2 4-fenoxypyridín 5005-36-7 2-fenyl-2-pyridyletánnitril 5006-66-6 kyselina 6-hydroxypyridín-3-karboxylová 5223-06-3 2-(5-etylpyridín-2-yl)etanol 5326-23-8 kyselina 6-chlórpyridín-3-karboxylová 5382-23-0 4-chlór-1-metylpiperidíniumchlorid 5424-11-3 2,2-difenyl-4-(piperidín-1-yl)pentánnitril 5435-54-1 3-nitro-4-pyridón 6298-19-7 2-chlórpyridín-3-amín 6622-91-9 4-(karboxymetyl)pyridíniumchlorid 6935-27-9 benzyl(2-pyridyl)amín 7379-35-3 4-chlórpyridíniumchlorid 19395-39-2 2-fenyl-2-piperidín-2-ylacetamid 19395-41-6 kyselina 2-fenyl-2-(piperidín-2-yl)etánová 20662-53-7 1-(piperidín-4-yl)-2,3-dihydro-1H-benzo[d]imidazol-2-ón 21472-89-9 (+-)-1-azabicyklo[2. 2. 1]heptán-3-ón 22065-85-6 1-benzylpiperidín-4-karbaldehyd 25333-42-0 (3R)-chinuklidín - 3-ol 26815-04-3 4-(2-piperidín-1-yletoxy)benzaldehyd 29976-53-2 etyl-4-oxopiperidín-1-karboxylát 31255-57-9 3-[2-(3-chlórfenyl)etyl]pyridín-2-karboxamid 32998-95-1 N-(terc-butyl)-3metylpyridín-2-karboxamid 35794-11-7 3,5-dimetylpiperidín 37699-43-7 2,3-dimetyl-4-nitropyridín 1-oxid 38092-89-6 8-chlór-11-(1metylpiperidín-4-ylidén)-6,11-dihydro-5H-benzo[5,6]cyklohepta[1,2-b]pyridín 39512-49-7 4-(4-chlórfenyl)piperidín-4-ol 40807-61-2 4-fenylpiperidín-4-ol 43076-30-8 1-(4-terc-butylfenyl)-3-{4-[difenyl(hydroxy)metyl]piperidín-1-yl}bután-1-ón 43200-82-4 6-(5-chloropyridín-2-yl)-5H-pyrol[3,4-b]pyrazín-5,7(6H)-dión 49608-01-7 etyl-6-chlórpyridín-3-karboxylát 53786-28-0 5-chlór-1-(piperidín-4-yl)-2,3-dihydro-1H-benzo[d]imidazol-2-ón 53786-45-1 etyl-4-(2-amino-4-chlóranilino)piperidín-1-karboxylát 53786-46-2 etyl-4-(5-chlór-2-oxo-2,3-dihydro-1H-benzo[d]imidazol-4-yl)piperidín-1-karboxylát 56488-00-7 3-(kyanoimino)-3-(piperidín-1-yl)propánnitril 57988-58-6 4-(4-fenyl)piperidín-4-ol 58859-46-4 etyl-4-aminopiperidín-1-karboxylát 61380-02-7 1-benzyl-4-(metoxymetyl)-H-fenyl-4-piperidylamín 65326-33-2 1-(2-amino-3-pyridyl)etanón 70708-28-0 1-(4-metylfenyl)-1-(2-pyridyl)-3-(pyrolidín-1-yl)propán-1-ol 77145-61-0 [1-(6-chlórpyridín-2-yl)piperidín-4-yl]amóniumchlorid 78750-68-2 4-[(3-aminopyridín-2-yl)amino]fenol 82671-06-5 kyselina 5-fluór-2,6-dichlórpyridín-3-karboxylová 83556-85-8 1-(3-chlórpropyl)-2,6-dimetylpiperidíniumchlorid 83949-32-0 4-karboxy-4-fenylpiperidínium(4-metylbenzénsulfonát) 84196-16-7 N-[4-(metoxymetyl)piperidín-4-yl]-N-fenylpropánamid. HCl 84449-80-9 1-[2-(4-karboxyfenoxy)etyl]piperidíniumchlorid 84449-81-0 4-(2-piperidín-1-yletoxy)benzoyl chlorid hydrochlorid 84501-68-8 etyl-4-[1-(4-fluórbenzyl)-1H-benzo[d]imidazol-2-ylamino]piperidín-1-karboxylát 86604-78-6 (4-metoxy-3,5-dimetylpyridín-2-yl)metanol 87848-95-1 (6-brómpyridín-2-yl)(4-metylfenyl)metanón 100238-42-4 4-(2-piperidín-1-ylethoxy)fenol 101904-56-7 4-(5H-dibenzo[a,d]cykloheptén-5-yl)piperidín 103094-30-0 (3-etyl-5-metyl)-1-{((+-)-4-(2-chlórfenyl)-1,4-dihydro-2-[2-(1,3-dioxoizoindolín-2-yl)etoxymetyl}pyridín-3,5-dikarboxylát 103129-82-4 3-etyl 5-metyl 2-[(2-aminoetoxy)metyl]-4-(2-chlórfenyl)-6-metyl-1,4-dihydropyridín-3,5-dikarboxylát 103577-66-8 [3-metyl-4-(2,2,2-trifluóracetoxy)pyridín-2-yl]metanol 104860-26-6 cis-1-[3-(4-fluórfenoxy)propyl](3-metoxypiperidín-4-yl)amín 104860-73-3 4-amino-N-{1-[3-(4-fluórfenoxy)propyl]-3-metoxy-4-piperidyl}-5-chlór-2-me-toxybenzénkarboxamid 107256-31-5 {3-[2-(3-chlórfenyl)etyl]pyridín-2-yl}(1-metylpiperidín-4-yl)metanón. HCl 108555-25-5 1-[2-(4-metoxyfenyl)etyl]piperidín-4-amín. 2HCl 118175-10-3 [4-(3-metoxypropoxy)-3-metylpyridín-2-yl)metanol 120014-07-5 2-[ (1-benzylpiperidín-4-yl)metylén]-5. 6-dimetoxyindán-1-ón 127293-57-6 (1R)-1-(4-chlórfenyl)-2-[4-(4-fluórbenzyl)piperidín-1-yl]etán-1-ol 139781-09-2 5,5-bis(4-pyridylmetyl)-5H-cyklopenta[2,1-b:3,4-b’]dipyridín, hydrát 139886-04-7 1-metyl-1,2,5,6-tetrahydropyridín-3-karbaldehyd-(E)-O-metyloxím. HCl 142034-92-2 (1S,3S,4S)-1-azabicyklo[2. 2. 1]heptán-3-ol 142034-97-7 (1R,4S)-1-azabicyklo[2. 2. 1]heptán-3-ón 142057-79-2 (RS)-2-[ (1-benzylpiperidín-4-yl)metyl]-5. 6-dimetoxyindán-1-ón 153050-21-6 (S)-1-{2-[3-(3,4-dichlórfenyl)-1-(4-propoxyfenylkarbonylmetyl)piperidín-3-yl]etyl}-4-fenyl-1-azóniabicyklo[2. 2. 2]oktán}chlorid 157688-46-5 kyselina 2-[1-(terc-butoxykarbonyl)piperidín-4-yl]etánová 158878-47-8 (3R,5R)-3-{(E)-2-[4-(4-fluórfenyl)-2,6-diizopropyl-5-(metoxymetyl)pyridín-3-yl]vinyl}-5-hydroxycyklohexán-1-ón 159813-78-2 kyselina (3R,5S,6E)-7-[4-(4-fluórfenyl)-2,6-diizopropyl-5-(metoxymetyl)pyridín-3-yl]-3,5-dihydroxyhept-6-énová 160588-45-4 10,10-bis[(2-fluórpyridín-4-yl)metyl]antrón 161417-03-4 2-metyl-3-((2S)-pyrolidín-2-ylmetoxy)pyridín 171764-07-1 (S)-2-amino-3,3-dimetyl-N-(2-pyridyl)butánamid 173050-51-6 (R)-N-{1-{3-[1-benzoyl-3,4-dichlórfenyl)-3-(piperidín-1-yl]propyl}-4-fenylpipe-ridín-4-yl}-N-metyletánamid. HCl 176381-97-8 (S)-[4-(4-acetamido-4-fenyl-1-piperidyl)-2-(dichlórfenyl)butyl]-N-metylbenzén-karboxamid - kyselina trans-buténdiová (1:1) 177964-68-0 3-[4-(4-fluórfenyl)-2,6-diizopropyl-5-(metoxymetyl)pyridín-3-yl]akrylaldehyd 178460-82-7 (1R)-1-(4-chlórfenyl)-2-[4-(4-fluórbenzyl)piperidín-1-yl]etán-1-ol hydrochlorid 178981-89-0 {5-[(3,5-dichlórofenyl)sulfanyl]-4-izopropyl-1-(pyridín-4-ylmetyl)imidazol-2-yl}metanol 179024-48-7 N-[(R)-1-fenyl-9-metyl-4-oxo-3,4,6,7-tetrahydro-1,4-diazepino[6,7,1-hi]indol-3-yl]pyridín-4-karboxamid 180050-34-4 [(1S,4R)-1-azabicyklo[2. 2. 1]heptán-3-ón-O-(Z)-(3-metoxyfenyl)etinyl]oxím - kyselina -cis-buténdiová (1:1) 180250-77-5 (2S,3S)-3-amino-2-etoxy-N1-nitropiperidín-1-karboxamidín. HCl 188396-54-5 1-(2-bifenyl-4-yletyl)-4-[3-(trifluórometyl)fenyl]-1,2,3,6-tetrahydropyridín hydrochlorid 188591-61-9 1-(4-benzyloxyfenyl)-2-(4-hydroxy-4-fenylpiperidín-1-yl)propán-1-ón 189894-57-3 {1-[(1S,2S)-2-hydroxy-2-(hydroxyfenyl)propán-2-yl]-4-fenylpiperidín-4-yl}-metánsulfonát, trihydrát 192329-80-9 kyselina 4-(pyridín-4-yloxy)benzénsulfónová 192330-49-7 4-(pyridín-4-yloxy)benzénsulfonylchlorid. HCl 193275-85-3 4-{4-[(11S)-3,10-dibróm-8-chlór-5,6-dihydro-11H-benzo[5,6] cyklohepta-[1,2-b]pyridín-11-yl]piperi-dinokarbonylmetyl}piperidín-1-karboxamid 198904-85-7 terc-butyl 2-(4-pyridín-2-ylbenzyl)hydrazín-1-karboxylát 198904-86-8 terc-butyl 2-{(2S,3S)-3-[(terc-butoxykarbonyl)amino]-2-hydroxy-4-fenylbutyl}-2-[4-(pyridín-2-yl)benzyl]hydrazín-1-karboxylát 213839-64-6 N-{2-[5-(aminoiminometyl)-2-hydroxyfenoxy]-3,5-difluór-6-[3-(1-metyl-4,5-dihydroimidazol-2-yl)fenoxy]pyridín-4-yl]-N-metylglycín dihydrochlorid 221180-26-3 4-amino-5-chlór-2-metoxy-N-(3-metoxypiperidín-4-yl)benzamid 221615-75-4 2-(4-mesylfenyl)-1-(6-metylpyridín-3-yl)- etán-1-ón 230615-52-8 2,3,4,5-tetrahydro-1H-1,5-metano-3-benzazepín hydrochlorid 230615-59-5 7,8-dinitro-3-(trifluóracetyl)-2,3,4,5-tetrahydro-1H-1,5-metano-3-benzazepín 280129-82-0 4-({2-[(benzyloxy)metyl]-4-izopropylimidazol-1-yl}metyl)pyridín oxalát (1:2) 319460-85-0 N-metyl-2-{[3-((E)-2-pyridín-2-ylvinyl)-1H-indazol-6-yl]sulfanyl}benzamid 319460-94-1 N-(2-fluór-5-{[3-((E)-2-pyridín-2-ylvinyl)-1H-indazol-6-yl]amino}fenyl)-1,3-dimetylpyrazol-5-karboxamid 423165-13-3 8-benzyl-3-exo-(3-izopropyl-5-metyl-4H-1,2,4-triazol-4-yl)-8-azabicyklo[3. 2. 1]oktán 429659-01-8 etyl-N-[4-(metylamino)-3-nitrobenzoyl]-N-pyridín-2-yl-ß-alaninát 440634-25-3 terc-butyl 4-{2-[4-(mesyloxy)piperidín-1-yl]-2-oxoetyl}piperidín-1-karboxylát 2933 49 10 68077-26-9 kyselina 1-etyl-6-fluór-7-chlór-4-oxo-1,4-dihydrochinolín-3-karboxylová 86393-33-1 kyselina 1-cyklopropyl-6-fluór-7-chlór-5-metyl-4-oxo-1,4-dihydrochinolín-3-karboxylová 93107-30-3 kyselina 1-cyklopropyl-6,7-difluór-4-oxo-1,4-dihydrochinolín-3-karboxylová 98105-79-4 kyselina 6-fluór-1-(4-fluórfenyl)-7-chlór-4-oxo-1,4-dihydrochinolín-3-karboxylová 98349-25-8 etyl-1-cyklopropyl-6,7-difluór-4-oxo-1,4-dihydrochinolín-3-karboxylát 100501-62-0 etyl-1-etyl-6,7,8-trifluór-4-oxo-1,4-dihydrochinolín-3-karboxylát 103995-01-3 kyselina 1-(2,4-difluórfenyl) -6,7-difluór-4-oxo-1,4-dihydrochinolín-3-karboxylová 105956-96-5 kyselina 7-[3-(terc-butoxykarbonylamino)pyrolidín-1-yl]-1-cyklopropyl-6-fluór-8-chlór-4-oxo-1,4-dihydrochinolín-3-karboxylová 112811-72-0 kyselina 1-cyklopropyl-6,7-difluór-8-metoxy-4-oxo-1,4-dihydrochinolín-3-karboxylová 119916-34-6 kyselina 7-bróm-1-cyklopropyl-6-fluór-5-metyl-4-oxo-1,4-dihydrochinolín-3-karboxylová 136465-98-0 N-(2-chinolylkarbonyl)-L-asparagín 170143-39-2 (3-metyl)hydrogén-7-chlór-4-oxo-1,4-dihydrochinolín-2,3-dikarboxylát 2933 49 90 0-00-0 kyselina 2-(etylamino)-5-[2-(chinolín-4-yloxy)etyl]nikotínová 1087-69-0 (9S,13S,14S)-3-metoxymorfinán. HCl 4965-33-7 7-chlór-2-metylchinolín 6340-55-2 2,6-dimetoxy-4-metylchinolín 10500-57-9 5,6,7,8-tetrahydrochinolín 22982-78-1 N-izopropyl[(6-metyl-7-nitro-1,2,3,4-tetrahydrochinolín-2-yl)metyl]amónium(metánsulfonát) 64228-78-0 pentametylénbis{3-[6,7-dimetoxy-1-(3,4-dimetoxybenzyl)-1,2,3,4-tetrahydro-2-izochinolyl]propanoát} - kyselina etándiová (1:1) 74163-81-8 kyselina (S)-1,2,3,4-tetrahydrochinolín-3-karboxylová 77497-97-3 (S)-3-(benzoyloxykarbonyl)-1,2,3,4-tetrahydroizochinolínium(4-metylbenzén-sulfonát) 79276-06-5 terc-butyl (3S)-1,2,3,4-tetrahydroizochinolín-3-karboxylát 4-metylbenzénsulfonát 106635-86-3 2,6-dimetoxy-4-metyl-5-[3-(trifluórmetyl)fenoxy]chinolín-8-amín 118864-75-8 (1S)-1-fenyl-1,2,3,4-tetrahydroizochinolín 120578-03-2 3-[(E)-2-(7-chlór-2-chinolyl)etenyl]benzaldehyd 136465-81-1 (3S,4aS,8aS)-3-(terc-butyl)dekahydroizochinolín-3-karboxamid 136465-99-1 N-(2-chinolylkarbonyloxy)sukcínimid 136522-17-3 (3S,4aS,8aS)-2-[(2R,3S)-3-amino-2-hydroxy-4-fenylbutyl]-N-(terc-butyl)deka-hydroizochinolín-3-karboxamid 142522-81-4 nátrium-(R)-1-{1-{3-[2-(7-chlór-2-chinolyl)etenyl]fenyl}-3-[2-(1-hydroxypropán-2-yl)fenyl]propyl}sulfanylmetyl}cyklopropyletanoát 149057-17-0 (S)-N-(terc-butyl)-1,2,3,4-tetrahydroizochinolín-3-karboxamid. HCl 149182-72-9 (S)-N-(terc-butyl)-1,2,3,4-tetrahydroizochinolín-3-karboxamid 149968-11-6 metyl-2-{3-{(E)-3-[2-(7-chlór-2-chinolyl)etenyl]fenyl}-3-oxopropyl}benzoát 159878-04-3 benzyl-(1S,2S)-3-[(3S,4aS,8aS)-3-(terc-butylkarbamoyl)dekahydroizochinolín-2-yl]-2-hydroxy-1-(fenylsulfanylmetyl)propylkarbamát 159989-65-8 [(3S,4aS,8aS)-N-(terc-butyl)-2-[(2S,3S)-2-hydroxy-3-(3-hydroxy-2metylbenzén-karboxamido)-4-(fenylsulfanyl)butyl]dekahydroizochinolín-3-karboxamid-kyselina metánsulfónová (1:1) 172649-40-0 3-[(4S)-5-oxo-2-(trifluórmetyl)-1,4,5,6,7,8-hexahydrochinolín-4-yl]benzonitril 178680-13-2 metyl{(1S,2R)-1-benzyl-3-[(3S,4aS,8aS)-3-(terc-butylkarbamoyl)dekahydroizochi-nolín-2-yl]-2-hydroxypropyl}karbamát 181139-72-0 metyl-2-{(S)-3-{(E)-3-[2-(7-chlór-2-chinolyl)etenyl]fenyl}-3-hydroxypropyl}-benzoát 186537-30-4 bis[(S)-N-(terc-butyl)-3-karbamoyl-1,2,3,4-tetrahydroizochinolínium]sulfát 189279-58-1 kyselina 1-(6-amino-3,5-difluórpyridín-2-yl)-8-chlór-6-fluór-7-(3-hydroxyazetidín-1-yl)-4-oxo-1,4-dihydrochinolín - 3-karboxylová 189746-15-4 2,6-dimetoxy-4-metyl-8-nitro-5-[3-(trifluorometyl)fenoxy]chinolín 189746-19-8 5-chlór-2,6-dimetoxy-4-metylchinolín 189746-21-2 5-chlór-2,6-dimetoxy-4-metyl-8-nitrochinolín 194804-45-0 etyl-1-cyklopropyl-8-(difluórometoxy)-7-((1R)-1-metyl-2-tritylisoindolín-5-yl)-4-oxo-1,4-dihydrochinolín-3-karboxylát 194805-07-7 etyl-7-bróm-1-cyklopropyl-8-(difluórmetoxy)-4-oxo-1,4-dihydrochinolín-3-karboxylát 209909-03-5 (2-chlór-6,7-difluórchinolín-3-yl)metanol 220998-08-3 {2,7-dichlór-6-metyl-4-[(4-metylpiperidín-1-yl)metyl]chinolín-3-yl}metanol 287930-77-2 (1S)-1-{3-[(E)-2-(7-chlórchinolín-2-yl)vinyl]fenyl}-3-[2-(1-hydroxy-1-metyletyl)fenyl]propán-1-ol 287930-78-3 metyl-2-((3S)-3-{3-[(E)-2-(7-chlórchinolín-2-yl)vinyl]fenyl}-3-hydroxypropyl)benzoát hydrát 474645-93-7 metyl-[2-etyl-6-(trifluórmetyl)-1,2,3,4-tetrahydrochinolín-4-yl]karbamát 2933 59 95 56-06-4 2,-diaminopyrimidín-4-ol 65-71-4 5-metyluracil 66-22-8 uracil 68-94-0 1,6-dihydro-7H-purín-6-ón 71-30-7 cytozín 487-21-8 pteridín-2,4(1H,3H)-dión 696-07-1 5-jóduracil 707-99-3 2-(6-amino-9H-purín-9-yl)etanol 841-77-0 1-(difenylmetyl)piperazín 2210-93-7 1-fenylpiperazíniumchlorid 3056-33-5 N-(9-acetyl-6-oxo-1,6-dihydro-9H-purín-8-yl)etánamid 5018-45-1 5,6-dimetoxypyrimidín-4-amín 5081-87-8 2-(2-chlóretyl)-1,2,3,4-tetrahydrochinazolín-2,4-dión 5464-78-8 1-(2-metoxyfenyl)piperazíniumchlorid 6928-85-4 4-metylpiperazín-1-amín 7139-02-8 2,6-dichlór-4,8-dipiperidinopyrimido[5,4-d]pyrimidín 7280-37-7 estropipát 7597-60-6 6-amido-2-formamido-1,3-dimetyluracil 10310-21-1 2-amino-6-chlórpurín 13078-15-4 1-(3-chlórfenyl)piperazíniumchlorid 13889-98-0 1-acetylpiperazín 14047-28-0 (R)-2-(6-amino-9H-purín-9-yl)propán-2-ol 14080-23-0 pyrimidín-2-karbonitril 16064-08-7 6-jódchinazolín-4(1H)-ón 19690-23-4 6-jód-7H-purín-2-amín 19916-73-5 6-(benzyloxy)-9H-purín-2-amín 20535-83-5 6-metoxy-1H-purin-2-ylamín 20980-22-7 2-(piperazín-1-yl)pyrimidín 23680-84-4 4-amino-2-chlór-6,7-dimetoxychinazolín 27469-60-9 1-[bis(4-fluórfenyl)metyl]piperazín 28888-44-0 6,7-dimetoxy-1,2,3,4-chinazolín-2,4-dión 35386-24-4 1-(2-metoxyfenyl)piperazín 41078-70-0 3-(2-chlóretyl)-2-metyl-3,4dihydropyrido[1,2-a]pyrimidín-4-ón 41202-32-8 1-(2-chlórfenyl)piperazíniumchlorid 41202-77-1 (2,3-dichlórfenyl)piperazíniumchlorid 52605-52-4 1-(3-chlórfenyl)-4-(3-chlórpropyl)piperazíniumchlorid 56177-80-1 2-etoxy-5-fluór-1,4-dihydropyrimidín-4-ón 57061-71-9 1-(2-chlóretyl)-4-[3-(trifluórmetyl)fenyl]piperazín dihydrochlorid 59703-00-3 4-etyl-2,3-dioxopiperazín-1-karbonylchlorid 59878-63-6 6-(5-chlórpyridín-2-yl)-7-oxo-6,7-dihydro-5H-pyrolo[3,4-b]pyrazín-5-yl piperazín-1-karboxylát 64090-19-3 1-(4-fluórfenyl)piperazíniumdichlorid 67914-60-7 4-(4-acetylpiperazín-4-yl)fenol 67914-97-0 4-(4-izopropylpiperazín-1-yl)fenol 70849-60-4 1-(2-metylfenyl)piperazíniumchlorid 75128-73-3 {2-[2-(acetamido)-6-oxo-1,6-dihydro-9H-purín-9-yl)metoxy]etyl}etanoát 93076-03-0 3-(2-chlóretyl)-2-metyl-3,4,6,7,8,9-hexahydropyrido[1,2-a]pyrimidín-4-ón. HCl 94021-22-4 2-(piperazín-1-yl)pyrimidín. 2HCl 97845-60-8 [ 2-(acetoxymetyl)-4-(2-amino-6-chlór-9H-purín-9-yl)butyl]etanoát 106461-41-0 2-(sek-butyl)-4-{4-[4-(4-hydroxyfenyl)piperazín-1-yl]fenyl}-3,4-dihydro-2H–triazol-3-ón 111641-17-9 4-(piperazín-1-yl)-2,6-bis(pyrolidín-1-yl)pyrimidín 112733-28-5 etyl[3-(4-bróm-2-fluórbenzyl)-7-chlór-2,4-dioxo-1,2,3,4-tetrahydrochinazolín-1-yl]etanoát 112733-45-6 etyl(7-chlór-2,4-dioxo-1,2,3,4-tetrahydrochinazolín-1-yl]etanoát 119532-26-2 1-(2,3-dichlórfenyl)piperazín 124832-31-1 2-[(2-amino-6-oxo-1,6-dihydro-9H-purín-9-yl)metoxy]etyl-N-(benzyloxykarbonyl)-L-valinát 125224-62-6 (1S)-2-metyl-2,5-diazániobicyklo[2. 2. 1]heptán(dibromid) 132961-05-8 (Z)-3-{2-[4-[(2,4-difluórfenyl)(hydroxyimino)metyl]piperidín-1-yl]etyl}-2-metyl-3,4,6,7,8,9-hexahydropyrido[1,2-a]pyrimidín-4-ón 137234-74-3 4-chlór-6-etyl-5-fluórpyrimidín 137234-87-8 6-etyl-5-fluór-1,4-dihydropyrimidín-4-ón 137281-39-1 kyselina 4-[2-(2-amino-4-oxo-4,7-dihydro-3H-pyrol[2,3-d]pyrimidín-5-yl)etyl]benzoová 140373-09-7 kyselina 4-{[(3-{[(2,2-dimetylpropanoyl)oxy]metyl}-2,7-dimetyl-4-oxo-3,4-dihydrochinazolín-6-yl)metyl](prop-2-yn-1-yl)amino}-2-fluórbenzoová 145012-50-6 [(7RS,9aRS)-dekahydropyrido[1,2-a]pyrazín-7-yl]metanol 147149-89-1 2-amino-5-bróm-6-metyl-1,4-dihydrochinazolín-4-ón 147539-21-7 N-izopropyl[2-(piperazín-1-yl)pyridín-3-yl]amín 149062-75-9 1,3-dichlór-6,7,8,9,10,12-hexahydroazepino[2,1-b]chinazolín. HCl 150323-35-6 (3S)-1-(terc-butylkarbonyl)-3-(terc-butylkarbamoyl)piperazín 150728-13-5 4,6-dichlór-5-(4-metoxyfenoxy)-2,2 -bipyrimidinyl 156126-48-6 tetrabutylamónium(6-jód-7H-purín-2-yl)amid 156126-53-3 2-amino-9-[(1R,2R,3S)-2,3-bis(benzoyloxymetyl)cyklobutyl]-1,6-dihydro-9H-prurín-6-ón 156126-83-9 (1R,2R,3S)-9-[2,3-bis(benzoyloxymetyl)cyclobutyl]-6-jodo-9H-purin-2-ylamín 157810-81-6 (2R,4S)-2-benzyl-5-[2-(terc-butylkarbamoyl)-4-(3-pyridylmetyl)piperazín-1-yl]-4-hydroxy-N-[(1S,2R)-2-hydroxyindán-1-yl]pentánamid. H2SO4 160009-37-0 metyl-4-(4-fluórfenyl)-6-izopropyl-2-(N-metylmetánsulfónamido)]pyrimidín-5-karboxylát 167465-36-3 (2R)-1-[4-((1aR,10bS)-1,1-difluór-1,1a,6,10b-tetrahydrodibenzo[a, e]cyklopropa[c][7]anulén-6-yl)piperazín-1-yl]-3-[(chinolín-5-yl)oxy]propán-2-ol trihydrochlorid 171887-03-9 N-(2-amino-4,6-dichlórpyrimidín-5-yl)metánamid 172015-79-1 [(1S,4R)-4-(2-amino-6-chlór-9H-purín-9-yl)cyklopent-2-enyl]metanol. HCl 179688-29-0 6,7-bis(2-metoxyetoxy)quinazolin-4(1H)-one 183319-69-9 N-(3-etinylfenyl)[67-bis(2-metoxyetoxy)chinazolín-4-yl]amóniumchlorid 184177-81-9 fenyl-{4-[4-(4-hydroxyfenyl)piperazín-1-yl]fenyl}karbamát 188416-20-8 3-(6-chlór-5-fluórpyrimidín-4-yl)-2-(2,4-difluórfenyl)-1-(1H-1,2,4-triazol-1-yl)bután-2-ol hydrochlorid 188416-28-6 4-(1-brómetyl)-6-chlór-5-fluórpyrimidín 188416-34-4 (2RS,3SR)-2-(2,4-difluórfenyl)-3-(5-fluórpyrimidín-4-yl)-1-(1H-1,2,4-triazol-1-yl)bután-2-ol - kyselina (1R,4S)-2-oxobornán-10-sulfónová (1:1) 192725-50-1 kyselina (2S)-3-metyl-2-(2-oxohexahydropyrimidín-1-yl)butánová 192726-06-0 (2S)-N-[(1S,3S,4S)-4-amino-1-benzyl-3-hydroxy-5-fenylpentyl]-3-metyl-2-(2-oxotetrahydropyrimidín-1(2H)-yl)butanamid – kyselina 5-oxopyrolidín-2-karboxylová (1:1) (soľ) 202138-50-9 bis[izopropyloxykarbonyloxy)metyl (R)-2-(6-amino-9H-purin-9-yl)-1-metyletoxy]metylfosfát-kyselina fumarová (1:1) 214287-88-4 (4S)-6-chlór-4-(2-cyklopropyletynyl)-4-(trifluórmetyl)-3,4-dihydrochinazolín-2(1H)-ón 214287-99-7 (4S)-6-chlór-4-((E)-2-cyklopropylvinyl)-4-(trifluórometyl)-3,4-dihydrochinazolín-2(1H)-ón 225916-82-5 8-chlór-5-((4Z,7Z,10Z,13Z,16Z,19Z)-docosa-4,7,10,13,16,19-hexaénoyl)-11-(4-metylpiperazín-1-yl)-5H-dibenzo[b,e][1,4]diazepín 231278-20-9 N-{3-chlór-4-[(3-fluórbenzyl)oxy]fenyl}-6-jódchinazolín-4-amín 247565-04-4 (4S)-6-chlór-4-(cyklopropyletynyl)-3-((R)-1-fenyletyl)-4-(trifluórometyl)-3,4-dihydrochinazolín 2(1H)-ón 345217-02-9 1-[(1S,2S)-2-(benzyloxy)-1-etylpropyl]-N-{4-[4-(4-hydroxyfenyl)piperazín-1-yl]fenyl}hydrazín-1-karboxamid 518048-03-8 2-(1-amino-1-metyletyl)-N-(4-fluórbenzyl)-5-hydroxy-1-metyl-6-oxo-1,6-dihydropyrimidín-4-karboxamid 599179-03-0 1-(4,6-dimetylpyrimidín-5-karbonyl)- 4-((3S)-4-{(1R)-2-metoxy-1-[4-(trifluórmetyl)fenyl]etyl}-3-metylpiperazín-1-yl)-4-metylpiperidín maleát (1:1) 612494-10-7 1-{(1R)-2-metoxy-1-[4-(trifluórmetyl)fenyl]etyl}-2-metylpiperazín D-tartarát (1:1) 612543-01-8 1-(4,6-dimetylpyrimidín-5-karbonyl)piperidín-4-ón 649761-23-9 (1S,2S,3S,5S)-5-[2-amino-6-(benzyloxy)-9H-purín-9-yl]-2-[(benzyloxy)metyl]-3-[dimetyl(fenyl)silyl]-1-(hydroxymetyl)cyklopentán-1-ol 649761-24-0 2-amino-9-{(1S,3R,4S)-3-[(benzyloxy)metyl]-4-[dimetyl(fenyl)silyl]-2-metylidéncyklopentyl}-9H-purín-6(1H)-ón 654671-77-9 (2R)-4-oxo-4-[3-(trifluórmetyl)-5,6,7,8-tetrahydro[1,2,4]triazol[4,3-a]pyrazín-7-yl]-1-(2,4,5-trifluórfenyl)bután-2-amín fosfát (1:1) hydrát 2933 69 80 58909-39-0 2-metyl-3-tioxo-1,2,4-triazinán-5,6-dión 2933 79 00 3197-25-9 2-(4-oxopentyl)-1H-izoindol-1,3(2H)-dión 5342-23-4 6-metoxy-4-metylchinolín-2(1H)-ón 15362-40-0 1-(2,6-dichlórfenyl)indolín-2-ón 17630-75-0 5-chlórindolín-2-ón 20096-03-1 3,3-dietyl-5-(hydroxymetyl)-1,2,3,4-tetrahydropyridín-2,4-dión 43200-81-3 6-(5-chlórpyridín-2-yl)-7-hydroxy-6,7-dihydro-5H-pyrolo[3,4-b]pyrazín-5-ón 56341-37-8 6-chlórindolín-2-ón 61516-73-2 etyl-(2-oxopyrolidín-2-yl)etanoát 61865-48-3 (+-)-2-azabicyklo[2. 2. 1]hept-5-én-3-ón 71107-19-2 2-oxo-5-vinylpyrolidín-3-karboxamid 75363-99-4 (4-nitrobenzyl)-(2R,5R,6S)-6-[(R)-1-(hydroxyetyl)]-3,7-dioxo-1-azabi-cyklo[3. 2. 0]heptanén-2-karboxylát 76855-69-1 (3S,4R)-4-acetoxy-3-[(R)-1-(terc-butyldimetylsiloxyl)etyl]azetidín-2-ón 79200-56-9 (1R,4S)-2-azabicyklo[2. 2. 1]hept-5-én-3-ón 80082-62-8 tetrabutylamónium (2S,3S)-3-{[(benzyloxy)karbonyl]amino}-2-metyl-4-oxoazetidín-1-sulfonát 80082-65-1 kyselina (2S,3S)-3-amino-2-metyl-4-oxoazetidín-1-sulfónová 90776-59-3 (4-nitrobenzyl)-(2R,5R,6S)-3-(difenoxyfosforyloxy)-6-[(R)-1-(hydroxyetyl)]-4-metyl-7-oxo-1-azabicyklo[3. 2. 0]hept-2-én-2-karboxylát 103335-41-7 metyl-3-oxo-4-aza-5(-androst-1-én-17(-karboxylát 103335-54-2 kyselina 3-oxo-4-aza-5-androst-n-17(-karboxylová 103335-55-3 kyselina 3-oxo-4-aza-5(-androstán-17(-karboxylová 105318-28-3 kyselina ((2S,3S)-2-{(1R)-2-[(4-chlorofenyl)sulfanyl]-1-metyl-2-oxoetyl}-3-((1R)-1-hydroxyetyl)-4-oxoazetidín-1-yl) octová 118289-55-7 6-chlór-5-(2-chlóretyl)indolín-2-ón 122852-75-9 5-metyl-2,3,4,5-tetrahydro-1H-pyrido[4,3-b]indol-1-ón 132127-34-5 (3R,4S-4-fenyl-3-hydroxyazetidín-2-ón 133066-59-8 (3R,4S)-2-oxo-4-fenylazetidín-3-yl acetát 135297-22-2 (3S,4R)-3[(R)-1-(terc-butyldimetylsilyloxy)etyl]-4-[(1R,3S)-3-metoxy-2-oxo-cyklohexyl]-4-oxoazetidín}-2-ón 139122-76-2 4-(2-fenyl-2-metylhydrazino)-1,2,5,6-tetrahydropyridín-2-ón 141316-45-2 kálium-[1-(1-hydroxyetyl)-5-metoxy-2-oxo-1,2,5,6,7,8,8a,8b-oktahydroazeto[2,1-a]izoindol-4-karboxylát 141646-08-4 {1-{[(cyklohexyloxy)karbonyl]oxy}etyl}-1-(1-hydroxyetyl)-5-metoxy-2-oxo-1,2,5,6,7,8,8a,8b-oktahydroazeto[2,1-a]izoindol-4-karboxylát 148776-18-5 (2-oxo-1-fenylpyrolidín-3-yl)trifenylfosfónium bromid 149107-92-6 1-benzoyl-3-(1-metoxy-1-metyletoxy)-4-fenylazetidín-2-ón 159593-17-6 (4-terc-butylbenzyl)-2-{(2R,3S)-3[(R)-1-(terc-butyldimetylsilyloxy)etyl]-2-[(1R,3S)-3-metoxy-2-oxocyklohexyl]-4-oxoazetidín}-2-oxoetanoát 162142-14-5 1-cyklopentyl-3-etyl-1,4,5,6-tetrahydro-7H-pyrazolo[3,4-c]pyridín-7-ón 175873-08-2 4-[(S)-3-amino-2-oxopyrolidín-1yl]benzénkarbonitril. HCl 175873-10-6 etyl-3-{{3-(S)-1-[4-(N’ -(2-hydroxyamidino)fenyl]-2-oxopyrolidín-3-yl}ureido}-propanoát 198213-15-9 nátrium-3-(metoxykarbonyl)-2-oxo-1,2,5,6-tetrahydropyridín-4-olát 205881-86-3 6-fluór-9-metyl-2-fenyl-4-(pyrolidín-1-karbonyl)-9H-pyrido[3,4-b]indol-1(2H)-ón 244080-24-8 1-etyl-9-metoxy-2,6,7,12-tetrahydroindolo[2,3-a]chinolizín-4(3H)-ón 283173-50-2 8-fluór-2-{4-[(metylamino)metyl]fenyl}-1,3,4,5-tetrahydro-6H-azepino[5,4,3-cd]indol-6-ón 303752-13-8 1-cyklopentyl-3-etyl-6-(4-metoxybenzyl)-1,4,5,6-tetrahydro-7H-pyrazolo[3,4-c]pyridín-7-ón 4-metylbenzén-1-sulfonát 341031-54-7 N-[2-(dietylamino)etyl]-5-[(Z)-(5-fluór-2-oxo-1,2-dihydro-3H-indol-3-ylidén)metyl]-2,4-dimetylpyrol-3-karboxamid L-malát (1:1) 2933 99 80 256-96-2 5H-dibenzo[b,f]azepín 494-19-9 10,11-dihydro-5H-dibenzo[b,f]azepín 139592-99-7 (Z)-1-[3-(4-cyklohexyl-3-chlórfenyl)prop-2-enyl]hexahydro-1H-azepíniumchlorid 179528-39-3 N-(bifenyl-2-yl)-4-[(2-metyl-4,5-dihydro-1H-imidazo[4,5-d]benzo[b]1H-azepín-6-yl)karbonyl]benzén karboxamid 2886-65-9 5-(2-fluórfenyl)-7-chlór-2,3-dihydro-1H-benzo[f]1,4-diazepín-2-ón 59467-63-9 5-(2-fluórfenyl)-7-chlór-2-(nitrometylén)-2,3-dihydro-1H-benzo[f]1,4-diazepín 59467-64-0 [5-(2-fluórfenyl)-7-chlór-2,3-dihydro-1H-benzo[f]1,4-diazepín-2-yl]metylamín 59467-69-5 6-(2-fluórfenyl)-8-chlór-1-metyl-3a,4-dihydro-3H-imidazo[1,5-a]benzo[f]1,4-diazepín 59468-44-9 kyselina 6-(2-fluórfenyl)-8-chlór-1-metyl-4H-imidazo[1,5-a]benzo[f]1,4-diaze-pín-3-karboxylová 59469-29-3 [5-(2-fluórfenyl)-5-chlór-2,3-dihydro-1H-benzo[f]1,4-diazepín-2-yl]metylamóniumbis(maleinát) 59469-63-5 5-(2-fluórfenyl)-7-chlór-3-metyl-2-(nitrometylén)-2,3-dihydro-1H-benzo[f]-1,4-diazepín-4-oxid 70890-50-5 3-amino-5-fenyl-7-metyl -2,3-dihydro-1H-benzo[f]1,4-diazepín-2-ón 106928-72-7 (terc-butyl)-(1S,9S)-9-(ftalimido),6,10-dioxooktahydropyridazo[1,2-a]1,4-diazepín-1-karboxylát 177932-89-7 (4R,5S,6S,7R)-4,7-dibenzyl-1,3-bis(3-amóniobenzyl)-hexahydro-1H-1,3-diazepín-2-ón-bis(metánsulfonát) 188978-02-1 (4R. 5S,6S,7R)-1-[(3-amino-1H-indazol-5-yl)metyl]-4,6-dibenzyl-3-butyl-5,6-dihydroxyhexahydro-2H-1,3-diazepín-2-ón 193077-87-1 kyselina [(2S)-7-(2-metoxy-2-oxoetyl)-4-metyl-3-oxo-2,3,4,5-tetrahydro-1H-1,4-benzodiazepín-2-yl]octová 210288-67-8 kyselina [(2S)-7-jód-4-metyl-3-oxo-2,3,4,5-tetrahydro-1H-1,4-benzodiazepín-2-yl]octová 0-00-0 kyselina 1,4,7,10-tetraazacyklododekán-1,4,7-triyltrioctová. H2SO4 1458-18-0 metyl-3-amino-5,6-dichlórpyrazín-2-karboxylát 2380-94-1 indol-4-ol 3641-08-5 1H-1,2,4-triazol-3-karboxamid 4928-87-4 kyselina 1H-1,2,4-triazol-3-karboxylová 4928-88-5 metyl-1H-1,2,4-triazol-3-karboxylát 5424-01-1 kyselina 3-aminopyrazín-2-karboxylová 5521-55-1 kyselina 5-metylpyrazín-2-karboxylová 6548-09-0 5-brómtryptofán 6969-71-7 2,3-dihydro-1,2,4-triazolo[4,3-a]pyridín-3-ón 7250-67-1 N-(2-chlóretyl)pyrolidíniumchlorid 13183-79-4 1-metyl-1H-tetrazol-5-tiol 13485-59-1 L-alanyl-L-prolín 14907-27-8 metyl-D-tryptofanát hydrochlorid 16298-03-6 metyl-3-aminopyrazín-2-karboxylát 21732-17-2 kyselina (1H-tetrazol-1-yl)etánová 26116-12-1 1-etylpyrolidín-2-ylmetylamín 27387-31-1 1,2,3,4-tetrahydro-9-metylkarbazol-4-ón 31251-41-9 8-chlór-5,6-dihydro-11H-benzo[5,6]cyklohepta[1,2-b]pyridín-11-ón 31560-19-7 N-benzoyl-4-hydroxyprolín 31560-20-0 metyl-N-benzoyl-4-hydroxyprolinát 32065-66-0 2-(dimetoxymetyl)chinoxalín 1,4-dioxid 36916-19-5 5-chlór-2-(3-metyl-4H-1,2,4-triazol-4-yl]benzofenón 37052-78-1 5-metoxy-1H-benzo[d]imidazol-2-tiol 38150-27-5 2-[3-(hydroxymetyl)-5-chlór-5-metyl-4H-1,2,4-triazol-4-yl]benzofenón 39968-33-7 3H-[1,2,3]triazolo[4,5-b]pyridín-3-ol 41340-36-7 2-(7-etyl-1H-indol-3-yl)etanol 51856-79-2 metyl-(1-metylpyrol-2-yl)etanoát 52099-72-6 1-(propén-2-yl)-2,3-dihydro-1H-benzo[d]imidazol-2-ón 54196-61-1 2’,5-dichlór-2-[3-metyl-4H-1,2,4-triazol-4-yl]benzofenón 54196-62-2 2’,5-dichlór-2-[3-(hydroxymetyl)-4H-1,2,4-triazol-4-yl]benzofenón 55408-10-1 etyl-1H-tetrazol-5-karboxylát 59032-27-8 nátrium-1,2,3-triazol-5-tiolát 61607-68-9 1-[2-(dimetylamino)etyl]-4,5-dihydro-1H-tetrazol-5-tión 62893-24-7 kyselina(6-etyl-4,5-dioxohexahydropyridazín-3-karboxamid)(4-hydroxyfenyl)octová 64137-52-6 N-metyl[3-(1H-benzo[d]imidazol-2-yl)propyl]amín 64838-55-7 (2S)-1-(3-acetylsulfanyl-2-metylpropanoyl)-L-prolín 65632-62-4 kyselina (S)-1-(benzyloxykarbonyl)hexahydropyridazín-3-karboxylová 66242-82-8 nátrium(5-tiooxo-2,5-dihydro-1H-tetrazol-1-yl)metánsulfonát 66635-71-0 izopropyl-2,3-dihydro-1H-pyrolizín-1-karboxylát 69048-98-2 1-etyl-1,2-dihydro-5H-tetrazol-5-ón 71056-57-0 etyl-1-metyl-5-nitroindol-2-karboxylát 71208-55-4 dietyl-2-(6-chlór-9H-karbazol-2-yl)-2-metylpropándioát 75302-98-6 2-terc-butoxy-2-oxoetyl [1-(4-chlórbenzoyl)-5-metoxy-2-metylindol-3-yl]acetát 83783-69-1 4-fluórbenzyl-1H-benzo[d]imidazol-2-amín 84946-20-3 2-chlór-1-(4-fluórbenzyl)benzimidazol hydrochlorid 85440-79-5 2-metyl-1-nitrózoindol 86386-75-6 2-fluór-1-(4-fluórfenyl)-2-(1H-1,2,4-triazol-1-yl)etanón. HCl 86404-63-9 1-(2,4-difluórfenyl)-2-(1H-1,2,4-triazol-1-yl)etán-1-ón 90657-55-9 trans-4-cyklohexylprolíniumchlorid 92992-17-1 kyselina 1-(metoxykarbonyl)-2,3-dihydro-1H-pyrolizín-7-karboxylová 95885-13-5 5-etyl-4-(2-fenoxyetyl)-2,3-dihydro-4H-1,2,4-triazol-3-ón 96034-57-0 trans-4-hydroxy-1-(4-nitrobenzyloxykarbonyl)-L-prolín 96107-94-7 etyl-1H-tetrazol-5-karboxylát, sodná soľ 96314-26-0 (4S)-4-fenyl-L-prolín 100361-18-0 kyselina 1-cyklopropyl-6-fluór-7-chlór-4-oxo-1,4-dihydro-1,8-naftyridín-3-karboxylová 100491-29-0 etyl-1-(2,4-difluórfenyl)-6-fluór-7-chlór-1,4-dihydronaftyridín-3-karboxylát 103201-78-1 4-cyklohexylprolín 103300-89-6 (N6-trifluóracetyl-L-lyzyl)-L-prolín 103300-91-0 1-{2-[(S)-1-(etoxykarbonyl)-3-fenylpropylamino]-6-(trifluóracetylamino)hexa-noyl}prolín 103831-11-4 (pyrolidín-3-yl)amín. 2HCl 105641-23-4 (N6-trifluóracetyl-L-lyzyl)-L-prolínium(4-metylbenzénsulfonát) 112193-77-8 1,4,7,10-tetraazóniacyklododekánbis(sulfát) 113963-68-1 3,4-di(indol-3-yl)-1-metylpyrol-2,5-dión 114873-37-9 kyselina 1,4,7,10-tetraazacyklododekán-1,4,7-triyltrioctová 119192-10-8 4-[(1H-1,2,4-triazol-1-yl)metyl]anilín 120807-02-5 (4S)-N-benzoyl-4-(mesyloxy)-L-prolín 120851-71-0 trans-1-benzoyl-4-fenyl-L-prolín 122536-48-5 kyselina 3-[(S)-3-(L-alanylamino)pyrolidín-1-yl]-1-cyklopropyl-6-fluór-4-oxo-1,4-dihydro-1,8-naftyri- dín-3-karboxylová. HCl 122536-66-7 (terc-butyl)-{(S)-1-metyl-2-oxo-2-[(S)-pyrolidín-3-ylamino]etyl}karbamát 122536-91-8 kyselina 7-{(S)-3-[(S)-2(tercbutoxykarbonylamino)propiónamido]pyrolidín-1-yl}-1-cyklopropyl-6-fluór-4-oxo-1,4-dihydro-1,8-naftyridín-3-karboxylová 122665-86-5 etyl-2-(3-kyanometyl-4-oxo-3,4-dihydroftalazín-1-yl)etanoát 123631-92-5 2-(2,4-difluórfenyl)-1,3-bis(1H-1,2,4-triazol-1-yl)propán-2-ol 124750-53-4 5-(4’-metylbifenyl-2-yl)-1-trityl-1H-tetrazol 127105-49-1 metyl-(S)-2-amino-4-(1H-tetrazol-5-yl)butanoát 130404-91-0 kyselina N-{(R)-2-{[(2R)-(2-adamantyloxykarbonyl)amino]-3-(1H-indol-3-yl)-2-metylpropanoyl]amino}-1-fenyletyl}sukcinámová - 1-deoxy-1-(metylamino)-D-glucitol (1:1) 132026-12-1 kyselina 4-(2-metyl-1H-imidazo[4,5-c]pyridín-1yl)benzoová 132659-89-3 3-(dimetylaminometyl)-9-metyl-1,2,3,4-tetrahydrokarbazol-4-ón 134575-17-0 (terc-butyl)-(mezo-3-azabicyklo[3. 1. 0]hexán-6-yl)karbamát 137733-33-6 N,N-dietyl-N’-(6-fenyl-5-propylpyridazín-3-yl)-2-metylpropán-1,2-diamín - kyselina trans-buténdiová (1:1) 140629-77-2 (terc-butyl)-[(RS)-pyrolidín-3-yl] karbamát 141113-28-2 (E)-(+)-2-(2,4-difluórfenyl)-1-{3-[4-(2,2,3,3-tetrafluórpropoxy)styryl]-1H-1,2,4-triazol-1-yl}-3-(1H-1,2,4-triazol-1-yl)propán-2-ol 141113-41-9 (R)-2-(2,4-difluórfenyl)-3-(1H-1,2,4-triazol-1-yl)propán-1,2-diol 143322-57-0 5-bróm-3-[(R)-1-metylpyrolidín-2-ylmetyl]indol 143722-25-2 kyselina 2-(2-trityl-2H-tetrazol-5-yl)fenylboritá 143824-78-6 N1-(terc-butoxykarbonyl)-N-[(9H-fluorén-9-ylmethoxy)karbonyl]-L-tryptofán 149365-59-3 dibenzyl 5,5'-[(3,4-dietylpyrole-2,5-diyl)bis(metylén)]bis[4-(3-metoxy-3-oxopropyl)-3-metylpyrol-2-karboxylát] 149365-62-8 5,5'-[(3,4-dietylpyrol-2,5-diyl)bis(metylén)]bis[4-(3-hydroxypropyl)-3-metylpyrol-2-karbaldehyd] 151860-16-1 mezo-3-benzyl-6-nitro-3-azabicyklo[3. 1. 0]hexán 152628-02-9 1,4’-dimetyl-2’-propyl-1H,1’H-2,6’-bibenzimidazol 152628-03-0 kyselina 4-metyl-2-propylbenzimidazol-6-karboxylová 153435-96-2 etyl-3-formyl-4,6-dichlórindol-2-karboxylát 155322-92-2 (3R)-[(S)-1-(metylamino)etyl]pyrolidín 160194-26-3 2-jód-4-(1H-1,2,4-triazol-1-ylmetyl)anilín 160194-39-8 2-{5-[(1H-1,2,4-triazol-1-yl)metyl]indol-3-yl}etán-1-ol 170142-29-7 7-chlór-2-(4-metoxy-2-metylfenyl)-1,2,3,4,5,10-hexahydro-5H-pyridazino[4,5-b]chinolín-1,4-10-trión, sodná soľ 171964-73-1 [N-(4-metoxybenzoyl)-L-valyl]-N-[(1S)-3,3,3-trifluór-1-izopropyl-2-oxopropyl]-L-prolinamid 172733-42-5 nátrium [(1-benzyl-2-etyl-3-oxamoylindol-4-yl)oxy]acetát 176161-55-0 N-izopropyl(5,6-dichlór-1H-benzo[d]imidazol-2-yl)amín 178619-89-1 6,7-dichlór-2,3-dimetoxychinoxalín-5-amín 180637-89-2 3-[((2R)-1-metylpyrolidín-2-yl)metyl]-5-[(E)-2-(fenylsulfonyl)vinyl]indol 180915-94-0 1-{2-[4-(6-metoxy-3,4-dihydro-1-naftyl)fenoxy]etyl}pyrolidín 180915-95-1 1-{2-[4-(2-bróm-6-metoxy-3,4-dihydro-1-naftyl)fenoxy]etyl}pyrolidín 181827-47-4 [N-(metoxykarbonyl)-L-valyl]-L-prolín 182073-77-4 N’-[N-(metoxykarbonyl-L-valyl)]-N-[(S)-1,1,1-trifluórpropán-2-yl]-L-prolínamid 185453-89-8 7-etyl-3-[2-(trimetylsilyloxy)etyl]indol 188113-71-5 1-acetyl-3-[((2R)-1-metylpyrolidín-2-yl)metyl]-5-[(E)-2-(fenylsulfonyl)vinyl]indol 190791-29-8 (5R,6S)-6-fenyl-5-{4-[2-(pyrolidín-1-yl)etoxy]fenyl}-5,6,7,8-tetrahydro-2-naftol - kyselina (+)-vínna 193274-37-2 3a-benzyl-2-metyl-2,3a,4,5,6,7-hexahydro-3H-pyrazolo[4,3-c]pyridín-3-ón L-tartarát 194602-25-0 dibenzyl-[1-(2,4-difluórfenyl)-2-(1H-1,2,4-triazol-1-yl)-1-(1H-1,2,4-triazol-1-ylmetyl)etyl]fosfát 194602-27-2 2,2-difenyl-2-[(S)-pyrolidín-3-yl]etánnitril. HBr 197143-35-4 (3Z)-4-(aminometyl)pyrolidín-3-ón O-metyloxim dihydrochlorid 204255-02-7 etyl-(1R,5R,6R)-5-(1-etylpropoxy)-7-azabicyklo[4. 1. 0]hept-3-én-3-karboxylát 210558-66-0 (1R,2S)-1-fenyl-2-pyrolidín-1-ylpropán-1-ol hydrochlorid 219909-83-8 kyselina 3-((4S)-4-sulfanyl-L-prolinamidol)benzoová hydrochlorid 221030-56-4 2-(4-fluórfenyl)-4-(3-hydroxy-3-metylbutoxy)-5-(4-mesylfenyl)pyridazín-3(2H)-ón 221148-46-5 2-(4-etoxyfenyl)-3-(4-mesylfenyl)pyrazolo[1,5-b]pyridazín 227025-33-4 1-benzyl-4H-imidazo[4,5,1-ij]chinolín-2(1H)-ón 235106-62-4 2,2'-[(4-hydroxyfenyl)metylén]bis(4-{(E)-[(5-metyl-1H-tetrazol-1-yl)imino]metyl}fenol) 244191-95-5 α-L-aspartyl-N6-(terc-butoxykarbonyl)-L-lysyl-N1-(terc-butoxycarbonyl)-L-tryptofyl-L-alanyl-O-terc-butyl-L-seryl-L-leucyl-N1-(terc-butoxykarbonyl)-L-tryptofyl-N-trityl-L-asparaginyl-N1-(terc-butoxykarbonyl)-L-tryptofyl-L-fenylalanínamid, terc-butyl ester 244191-96-6 N-[(9H-fluorén-9-ylmetoxy)karbonyl]-α-L-aspartyl-N6-(terc-butoxykarbonyl)-L-lysyl-N1-(terc-butoxykarbonyl)-L-tryptofyl-L-alanyl-O-terc-butyl-L-seryl-L-leucyl-N1-(terc-butoxykarbonyl)-L-tryptofyl-N-trityl-L-asparaginyl-N1-(terc-butoxykarbonyl)-L-tryptofán, 1-terc-butyl ester 244244-29-9 N-[(9H-fluorén-9-ylmetoxy)karbonyl]-α-L-glutamyl-N6-(terc-butoxykarbonyl)-L-lysyl-N-trityl-L-asparaginyl-α-L-glutamyl-N-trityl-L-glutaminyl-α-L-glutamyl-L-leucyl-L-leucyl-α-L-glutamyl-L-leucyl-α-L-aspartyl-N6-(terc-butoxykarbonyl)-L-lysyl-N1-(terc-butoxykarbonyl)-L-tryptofyl-L-alanyl-O-terc-butyl-L-seryl-L-leucyl-N1-(terc-butoxykarbonyl)-L-tryptofyl-N-trityl-L-asparaginyl-N1-(terc-butoxykarbonyl)-L-tryptofyl-L-fenylalanínamid, penta-terc-butyl ester 244244-31-3 α-L-glutamyl-N6-(terc-butoxykarbonyl)-L-lysyl-N-trityl-L-asparaginyl-α-L-glutamyl-N-trityl-L-glutaminyl-α-L-glutamyl-L-leucyl-L-leucyl-α-L-glutamyl-L-leucyl-α-L-aspartyl-N6-(terc-butoxykarbonyl)-L-lysyl-N1-(terc-butoxykarbonyl)-L-tryptofyl-L-alanyl-O-terc-butyl-L-seryl-L-leucyl-N1-(terc-butoxykarbonyl)-L-tryptofyl-N-trityl-L-asparaginyl-N1-(terc-butoxykarbonyl)-L-tryptofyl-L-fenylalanínamid, penta-terc-butyl ester monohydrochlorid 251579-55-2 (N-acetyl-N-metylglycyl)glycylvalyl-D-alloizoleucyltreonylnorvalylizoleucylarginyl(N-etylprolinamid) monoacetát (soľ) 252742-72-6 5-(chlórmetyl)-1,2-dihydro-3H-1,2,4-triazol-3-ón 269731-84-2 (5R,6R)-1-benzyl-5-hydroxy-6-(metylamino)-5,6-dihydro-4H-imidazo[4,5,1-ij]chinolín-2(1H)-ón 272107-22-9 3,10-dibróm-8-chlór-5,6-dihydro-11H-benzo[5,6]cyklohepta[1,2-b]pyridín 346412-97-3 1-aminopyridazinium hexafluórfosfát (1-) 442526-89-8 izoleucylarginyl(N-etylprolinamid) dihydrochlorid 481659-93-2 etyl-1-metyl-5-[4'-(trifluórmetyl)bifenyl-2-karboxamido]indol-2-karboxylát 481659-96-5 kálium-1-metyl-5-[4'-(trifluorometyl)bifenyl-2-karboxamid]indol-2-karboxylát 2934 10 00 556-90-1 2-imino-2,5-dihydro-1,3-tiazol-5-ón 2295-31-0 1,3-tiazolidín-2,4-dión 29676-71-9 kyselina (2-amino-1,3-tiazol-4-yl)octová 34272-64-5 kyselina (4-metyl-2-sulfanyl-1,3-tiazol-5-yl)octová 38585-74-9 (1,3-tiazol-5-yl)metanol 64485-82-1 etyl-2-(2-amino-1,3-tiazol-4-yl)-2-(hydroxyimino)etanoát 64485-88-7 etyl-(Z)-2-(2-amino-1,3-tiazol-4-yl)-2-(metoxyimino)etanoát 64486-18-6 kyselina (Z)-2-[2-(chlóracetamido)-1,3-tiazol-4-yl]-2-(metoxyimino)etánová 64987-03-7 etyl-(2-formamido-1,3-tiazol-4-yl)-2-oxoetanoát 64987-06-0 kyselina (2-formamido-1,3-tiazol-4-yl)-2-oxoetánová 65872-41-5 kyselina (Z)-2-(2-amino-1,3-tiazol-4-yl)-2-(metoxyimino)etánová 65872-43-7 kyselina (2-formamido-1,3-tiazol-4-yl)-2-(metoxyimino)etánová 66215-71-2 kyselina (Z)–2-(metoxyimino)-2-[2-(tritylamino)-1,3-tiazol-4-yl]etánová 66339-00-2 etyl-2-(hydroxyimino)-2-[2-(tritylamino)-1,3-tiazol-4-yl]etanoát. HCl 76823-93-3 1-{4-[(2-kyanoetyl)sulfanylmetyl]-1,3-tiazol-2yl}guanidín 88023-65-8 kálium-3-[(2-formamido-1,3-tiazol-4-yl)oxoacetamido]-2-metyl-4-oxoazetidín-1-sulfonát 88046-01-9 (2-guanidino-1,3-tiazol-4-ylmetyl)karbaminínotioát. 2HCl 105889-80-3 (2,2-dimetylpropanoyloxymetyl)-7-{(Z)-2-[2-(terc-butoxykarbonylamino)-1,3-tiazol-4-yl]pent-2-én-amido}-3-cefem-4-karboxylát 115065-79-7 kyselina (2E)-2-(2-{[(benzyloxy)karbonyl]amino}-1,3-tiazol-4-yl)-5-[(3-metylbut-2-én-1-yl)oxy]-5-oxopent-2-énová 119154-86-8 (Z)-2-(2-amino-1,3-tiazol-4-yl)-2-(metoxyimino)etanoylchlorid. HCl 136401-69-9 (Z)-5-{4-[2-(5-etylpyridín-2-yl)etoxy]benzylidén}-1,3-tiazolidín-2,4-dión 139340-56-0 {5-[(Z)-3,5-di(terc-butyl)-4hydroxybenzylidén]-4-oxo-4,5-dihydro-1,3-tiazol-2-yl}amónium(metánsulfonát) 154212-59-6 (4-nitrofenyl)(1,3-tiazol-5-ylmetyl)karbonát. HCl 154212-61-0 N-[2-izopropyl-1,3-tiazol-4-ylmetyl(metyl)karbamoyl]-L-valín 161798-03-4 etyl-2-(3-formyl-4-izobutoxyfenyl)-4-metyltiazol-5-karboxylát 162208-27-7 O-[2-(2-amino-1,3-tiazol-4-yl)-2-((Z)-metoxyimino)acetyl] O,O-dietyl fosforotioát 162208-28-8 O-(2-(2-aminotiazol-4-yl)-2-{[1-(terc-butoxykarbonyl)-1-metyletoxy]imino}acetyl) O’,O’’-dietyl fosforotioát 171485-87-3 {2-[4-(2-amino-4-oxo-4,5-dihydrotiazol-5-ylmetyl)fenoxymetyl]-2,5,7,8-tetrametylchromír-6-yl}etanoát 174761-17-2 (difenylmetyl)-7-{(Z)-2-[2-(terc-butoxykarbonylamino)-1,3-tiazol-4-yl]-4-[(3-metylbut-2-enyloxykarbonyl)but-2-enamido}-3-cefem-4-karboxylát 179258-52-7 terc-butyl (7Z)-7-(2-amino-1,3-tiazol-5-yl)-4-etoxy-10,10-dimetyl-6-oxo-3,5,9-trioxa-8-aza-4-fosfaundec-7-én-11-oát 4-oxid 180144-61-0 kyselina 3-{[4-(4-amidinofenyl)tiazol-2-yl][1-(karboxymetyl)piperidín-4-yl]-amino}propánová 186538-00-1 3-[(2S,3S)-2-hydroxy-3-(3-hydroxy-2-metylbenzamido)-4-fenylbutanoyl]-5,5-dimetyl-N-(2-metylbenzyl)-1,3-tiazolidín-4-karboxamid 189448-35-9 kyselina (7R)-7-[(2E)-2-(2-amino-5-chlór-1,3-tiazol-4-yl)-2-(hydroxyimino)acetamido]-3-[(3-{[(2-aminoetyl)sulfanyl]metyl}pyridín-4-yl)sulfanyl]-3,4-didehydrocefam-4-karboxylová 190841-79-3 etyl-3-{{4-[4-(N-etoxykarbonylamidino)fenyl]-1,3-tiazol-2-yl}[1-(etoxykarbonylmetyl)piperidín-4-yl]amino}propanoát 213252-19-8 5-[(2,4-dioxo-1,3-tiazolidín-5-yl)metyl]-2-methoxy-N-[4-(trifluórmetyl)benzyl]benzamid 221671-63-2 kálium-(2-{N-[4-(4-chlór-2,5-dimetoxyfenyl)-5-(2-cyklohexyletyl)-1,3-tiazol-2-yl]karbamoyl}-5,7-dimetylindolín-1-yl)acetát 224631-15-6 2,5-dioxopyrolidín-1-yl N-{N-[(2-izopropyl-1,3-tiazol-4-yl)metyl]-N-metylkarbamoyl}-L-valinát 302962-49-8 N-(2-chlór-6-metylfenyl)-2-({6-[4-(2-hydroxyetyl)piperazín-1-yl]-2-metylpyrimidín-4-yl}amino)tiazol-5-karboxamid alebo dasatanib (navrhované INN) 478410-84-3 (4R)-N-alyl-3-[(2S,3S)-2-hydroxy-3-(3-hydroxy-2-metylbenzamido)-4-fenylbutanoyl]-5,5-dimetyltiazolidín-4-karboxamid 2934 20 80 80756-85-0 S-(benzo[d]1,3-tiazol-2-yl)-(Z)-2-(2-amino-1,3-tiazol-4-yl)-2-(metoxyimino)-tioetanoát 87691-88-1 1-(benzo[d]1,2-tiazol-3-yl)piperazíniumchlorid 89604-92-2 (terc-butyl)-2-{[1-(2-amino-1,3-tiazol-4-yl)-2-(benzo[d]1,2-tiazol-3-ylsulfanyl)-karbonylmetyl]amínoxy}-2-metylpropanoát 177785-47-6 kyselina [(2S,3S)-3-metyl-2-oxo-2,3-dihydrobenzo[d]1,2-tiazol-2-yl]pentánová 2934 30 90 92-39-7 2-chlórfenotiazín 6631-94-3 2-acetylfenotiazín 32338-15-1 fenotiazín-2-amín 2934 99 60 957-68-6 kyselina 7-aminocefalosporánová 2934 99 90 0-00-0 [(4S,5S)-5-benzyl-2-oxo-1,3-oxazolidín-4-ylmetyl]-4-nitrobenzénsulfonát 0-00-0 (1R,2S,3S,6R)-[(S)-1-fenyletyl]-3,6-epoxytetrahydroftalimid 0-00-0 kálium-5-metyl-1,3,4-oxadiazol-2-karboxylát 50-89-5 tymidín 58-61-7 adenozín 63-37-6 cytidín-5’-(dihydrogenfosfát) 98-03-3 tiofén-2-karbaldehyd 551-16-6 kyselina 6-aminopenicilánová 1463-10-1 5-metyluridín 3083-77-0 1-(beta-D-arabinofuranosyl)pyrimidín-2,4(1H,3H)-dione 3158-91-6 2-chlór-10,11-dihydrodibenzo[b,f]oxazepín-11-ón 3206-73-3 5-[(RS)-1,2-ditiolán-3-yl]pentánamid 4097-22-7 2’,3’-dideoxyadenozín 4295-65-2 9-(3-demetylaminopropyl)-2-chlór-9H-tioxantén-9-ol 4462-55-9 3-(2,6-dichlórfenyl)-5-metyl-1,2-oxazol-4-karbonylchlorid 4691-65-0 dinátrium-inozín-5’-fosfát 5271-67-0 tiofén-2-karbonylchlorid 7481-90-5 1-(3,5-anhydro-2-deoxy-β-D-treo-pentofuranosyl)-5-metylpyrimidín-2,4(1H,3H)-dión 13062-59-4 2-(3,4-dihydroxy)morfolíniumchlorid 13636-02-7 (RS)-3-(dimetylamino)-1-(2-tienyl)propán-1-ol 14282-76-9 2-bróm-metyltiofén 16883-16-2 5-metyl-3-fenyl-1,2-oxazol-4-karbonylchlorid 18686-82-3 1,3,4-tiadiazol-2-tiol 20893-30-5 2-tienylacetonitril 21080-92-2 kyselina 2-(3-tienyl)propándiová 22252-43-3 kyselina 7-amino-3-metyl-3-cefem-4-karboxylová 22720-75-8 2-acetylbenzo[b]tiofén 24209-38-9 kyselina 7-amino-3-(1-metylterazol-5-ylsulfanylmetyl)-3-cefem-4-karboxylová 24209-43-6 kyselina (7R)-7-amino-3-[2-(1,3,4-tiadiazol-2-ylsulfanyl)etyl]-3,4-didehydrocefam-4-karboxylová 24683-26-9 etyl-4-hydroxy-2-metyl-2H-benzo[e]1,2-tiazín-3-karboxylát-1,1-dioxid 24701-69-7 kyselina 7-amino-3-(metoxymetyl)-3-cefem-4-karboxylová 25229-97-4 2-cyano-3-morfolinopropénamid 25629-50-9 3-(2-chlórfenyl)-5-metyl-1,2-oxazol-4-karbonylchlorid 25954-21-6 5-metyluridín, hemihydrát 27255-72-7 kyselina 3-metyl-7-(2-fenylacetamido)-3-cefem-4-karboxylová 28092-62-8 (3aS,6aR)-1,3-dibenzyl-2,3,3a,4,6,6a-hexahydro-1H-furo[3,4-d]imidazol-2,4-dión 28657-79-6 1-etyl-4-oxo-1,4-dihydro-1,3-dioxolo[4,5-g]cinolín-3-karbonitril 28783-41-7 4,5,6,7-tetrahydrotieno[3,2-c]pyridíniumchlorid 29490-19-5 5-metyl-1,3,4-tiadiazol-2-tiol 29706-84-1 3’-azido-3’-deoxy-5’-O-trityltymidín 29707-62-8 (4-nitrobenzyl)-6-(2-fenoxyacetamido)penicilanát-1-oxid 30165-96-9 4-(4-chlór-1,2,5-tiadiazol-3-yl)morfolín 30246-33-4 kyselina 7-amino-3-[(5-metyl-1,3,4-tiadiazol-2-yl)sulfanylmetyl]-3-cefem-4-karboxylová 32231-06-4 1-piperonylpiperazín 36923-17-8 kyselina (7R)-7-amino-3,4-didehydrocefam-4-karboxylová 37539-03-0 kyselina (7R)-7-amino-3-[(1H-1,2,3-triazol-4-ylsulfanyl)metyl]-3,4-didehydrocefam-4-karboxylová 38313-48-3 3’,5’-anhydrotymidín 39098-97-0 2-(2-tienyl)etanoylchlorid 39754-02-4 kyselina 7-[(R)-amino(fenyl)acetamido]-3-metyl-3-cefem-4-karboxylová - dimetylformamid (2:1) 39925-10-5 metyl-2,3,5-tri-O-acetyl-(-D-ribofuranozyl)-1H-1,2,4-triazol-3-karboxylát 40172-95-0 1-(2-furoyl)piperazín 42399-49-5 (2S,3S)-3-hydroxy-2-(4-metoxyfenyl)-2,3,4,5-tetrahydrobenzo[b]1,4-tiazepín-4-ón 51762-51-7 (difenylmetyl)-3-hydroxy-7-(2-fenylacetamido)cefam-4-karboxylát 51818-85-0 kyselina 7-[(R)-2-fenyl-2-hydroxyetánamido]cefalosporánová 53994-69-7 kyselina (7R)-7-amino-3-chlór-3,4-didehydrocefam-4-karboxylová 53994-83-5 (4-nitrobenzyl)-7-amino-3-chlór-3-cefem-4-karboxylát 55612-11-8 5'-O-trityltimidín 59804-25-0 metyl-4-hydroxy-2-metyl-2H-tieno[2,3-c]1,2-tiazín-3-karboxylát-1,1-dioxid 61807-78-1 kyselina 7-(brómacetamido)-7-metoxy-3-{[(1-metyl-1H-tetrazol-5-yl)lsulfanyl]metyl}-3,4-didehydrocefam-4-karboxylová 63074-07-7 1-(oxolán-2-ylkarbonyl)piperazín 63427-57-6 (4-nitrobenzyl)-7-(2-fenoxyacetamido)-3-metylén- 3-cefem-4-karboxylát-5-oxid 63457-21-6 difenylmetyl 2-(3-benzyl-7-oxo-4-tia-2,6-diazabicyklo[3. 2. 0]hept-2-én-6-yl)-3-metylbut-3-enoát 63675-74-1 6-metoxy-2-(4-metoxyfenyl)benzo[b]tiofén 63877-96-3 2-(4-fluórbenzyl)tiofén 67914-85-6 [cis-2-(2,4-dichlórfenyl)-2-(1H-1,2,4-triazol-1-ylmetyl)-1,3-dioxolán-4-yl]metanol 68350-02-7 kyselina (7R)-7-amino-3-{[(1-metyl-1H-tetrazol-5-yl)sulfanyl]metyl}-3,4-didehydrocefam-4-karboxylová hydrochlorid 69399-79-7 3-(6-fluór-2-chlórfenyl)-5-metyl-1,2-oxazol-4-karbonylchlorid 70035-75-5 difenylmetyl (7S)-7-(brómacetamid)-7-metoxy-3-{[(1-metyl-1H-tetrazol-5-yl)sulfanyl]metyl}-3,4-didehydrocefam-4-karboxylát 70918-74-0 1-[(2,3-dihydrobenzo[b]1,4-dioxín-2-yl)karbonyl]piperazíniumchlorid 71420-85-4 nátrium-7-amino-3-[1-(sulfometyl)-1H-tetrazol-5-ylsulfanylmetyl]-3-cefem-4-karboxylát 75776-79-3 kyselina 1,4-ditia-7-azaspiro[4. 4]nonán-8-karboxylová hydrobromid 76247-39-7 (jódmetyl)penicilanát-1,1-dioxid 76646-91-8 (3S)-6,6-dibróm-2,2-dimetylpenam-3-karboxylová 1,1-dioxid 76801-85-9 (2R,3S,4R,5R,8R,10R,11R,12S,13S,14R)-13-[(2,6-dideoxy-3-C-metyl-3-O-metyl-α-L-ribo-hexopyranosyl)oxy]-2-etyl-3,4,10-trihydroxy-3,5,8,10,12,14-hexametyl-11-{[3,4,6-trideoxy-3-(dimetylamino)-β-D-xylo-hexopyranosyl]oxy}-1-oxa-6-azacyklopentadekán-15-ón 77887-68-4 (difenylmetyl)-6-(4-metylbenzamid)penicillanát 4-oxid 78850-37-0 metyl-(3aR,4R,7aR)-2-metyl-4-[(1S,2R)-1,2,3-acetoxypropyl]-3a,7a-dihydro-4-pyrano[3,4-d]1,3-oxazol-6-karboxylát 79349-82-9 kyselina trans-(7R)-7-amino-3-vinyl-3,4-didehydrocefam-4-karboxylová 80370-59-8 kyselina 7-amino-3-(2-furylsulfanylmetyl)-3-cefem-4-karboxylová 84682-23-5 [2-(2,4-dichlórfenyl)-2-(1H-imidazol-1-ylmetyl)-1,3-dioxolán-4-yl]metanol 84793-24-8 etyl-(S)-2-[(S)-4-metyl-2,5-dioxo-1,3-oxazolidín-3-yl]-4-fenylbutanoát 84915-43-5 kyselina (3S)-2,2-dimetyl-1,4-tiazinán-3-karboxylová 86639-52-3 (4S)-4,11-dietyl-4,9-dihydroxy-1H,12H-pyrano[3',4':6,7]indolizino[1,2-b]chinolín-3,14(4H,12H)-dión 87932-78-3 kyselina 3-(acetoxymetyl)-7-[(R)-2-(formyloxy)-2-(fenylacetamido)]-3-cefem-4-karboxylová 92096-37-2 difenylmetyl (7R)-3-(mesyloxy)-7-(fenylacetamido)-3,4-didehydrocefam-4-karboxylát 93183-15-4 2'-deoxy-5'-O-(4,4’-dimetoxytrityl)-N2-izobutyrylguanozín 3'-(2-kyanoetyl diizopropylfosforamidit) 94732-98-6 1-{1-{3-[2-(4-fluórfenyl)-1,3-dioxolán-2-yl]propyl}piperidín-4-yl}-2,3-dihydro-1H-benzimidazol-2-tión 96219-87-3 (3-aminopyrazol-4-yl)(2-tienyl)metanón 98796-51-1 2'-deoxy-5'-O-(4,4’-dimetoxytrityl)tymidín3'-(2-kyanoetyl diizopropylfosforamidit) 98796-53-3 N6-benzoyl-2'-deoxy-5'-O-(4,4’-dimetoxytrityl)adenozín3'-(2-kyanoetyl diizopropylfosforamidit) 98819-76-2 (2S)-2-[(S)-(2-etoxyfenoxy)fenylmetyl]morfolín 100988-63-4 1-[((7R)-7-amino-4-karboxy-3,4-didehydrocefam-3-yl)metyl]pyridínium jodid 102212-98-6 N4-benzoyl-2'-deoxy-5'-O-(4,4’-dimetoxytrityl)cytidín 3'-(2-kyanoetyldiizopropylfosforamidit) 103788-59-6 4-[2-(5-metyl-2-fenyl-1,3-oxazol-4-yl)etoxy]benzaldehyd 103788-65-4 2-(5-metyl-2-fenyl-1,3-oxazol-4-yl)etán-1-ol 104146-10-3 (4-metoxybenzyl)-3-(chlórmetyl)-7-(2-fenylacetamido)-3-cefem-4-karboxylát 104218-44-2 3’-O-mesyl-5’-O-trityltimidín 104795-66-6 3-(izopropoxy)-5-metoxy-N-(1H-tetrazol-5-yl)benzo[b]tiofén-2-karboxamid 104795-67-7 3-(izopropoxy)-5-metoxy-N-(1H-tetrazol-5-yl)benzo[b]tiofén-2-karboxamid - 1H-imidazol (1:1) 104795-68-8 3-(izopropoxy)-5-metoxy-N-(1H-tetrazol-5-yl)benzo[b]tiofén-2-karboxamid, sodná soľ 106447-44-3 kyselina 7-amino-3-[(Z)-prop-1-enyl]-3-cefem-4-karboxylová 108895-45-0 3’-azido-2’,3’-dideoxy-5-metylcytidín hydrochlorid 110314-42-6 kyselina 5-[(benzo[b]furán-2-ylkarbonyl)amino]indol-2-karboxylová 110351-94-5 (S)-4-etyl-4-hydroxy-3,4,7,8-tetrahydro-1H-pyrano[3,4-f]indolizín-3,6,10-trión 110483-43-7 2'-bróm-2'-deoxy-5-metyluridín 3',5'-diacetát 113891-01-3 difenylmetyl (2S,5R)-6,6-dibróm-3,3-dimetyl-7-oxo-4-tia-1-azabicyklo[3. 2. 0]heptán-2-karboxylát 4-oxid 114341-88-7 3-(2-brómpropanoyl)-4,4-dimetyl-1,3-oxazolidín-2-ón 115787-67-2 2-(2-amino-5-nitro-6-oxo-1,6-dihydropyrimidín-4-yl)-3-(3-tienyl)propánnitril 116539-55-0 (1S)-3-(metylamino)-1-(2-tienyl)propán-1-ol 116833-10-4 (Z)-2-(5-amino-1,2,4-tiadiazol-3-yl)-2-[(fluorometoxy)imino]acetic acid 117829-20-6 2-amino-7-tenyl-1,7-dihydro-4H-pyrolo[2,3-d]pyrimidín-4-ón. HCl 119221-49-7 5-[(2-aminoetyl)amino]-2-(2-dietylaminoetyl)-2H-benzo[b]tiopyrano[4,3,2-c,d]indazol-8-ol 122567-97-9 5’-benzoyl-2’,3’-didehydro-3’-deoxytymidín 124492-04-2 kyselina (S)-7-aza-1,4-ditiaspiro[4. 4]nonán-8-karboxylová 125995-03-1 (4R,6R)-6-{2-[3-fenyl-2-(4-fluórfenyl)-5-izopropyl-4-(fenylkarbamoyl)pyrolyl]-etyl}-4-hydroxytetrahydro-2H-pyrán-2-ón 126429-09-2 [2-(dichlórmetyl)-5-(4-mesylfenyl)-4,5-dihydro-1,3-oxazol-4-yl]metanol 126813-11-4 [(4R,5R)-2-(dichlórmetyl)-5-(4-mesylfenyl)-4,5-dihydro-1,3-oxazol-4-yl]metanol 127111-98-2 difenylmetyl (7R)-7-amino-3-(mesyloxy)-3,4-didehydrocefam-4-karboxylát hydrochlorid 130209-90-4 metyl-2-(2-chlórfenyl)-4,5,6,7-tetrahydrotieno[3,2-c]pyridín-5-yl)etanoát. HCl 130800-76-9 5-(3-chlórpropyl)-3-metylisoxazol 131986-28-2 3-(4-chlór-1,2-tiazol-3-yl)pyridín 131988-19-7 3-(4-hexyloxy-1,2,5-tiadiazol-3-yl)-1-metylpyridíniumjodid 134379-77-4 4-amino-5-fluór-1-[(2R,5S)-5-(hydroxymetyl)-2,5-dihydrofurán-2-yl]pyrimidín-2(1H)-ón 135790-89-5 [(2,2-dimetylpropanoyl)oxy]metyl (7R)-7-[(2Z)-2-(2-{(2S)-2-[(terc-butoxykarbonyl)amino]propanamido}-1,3-tiazol-4-yl)-2-(metoxyimino)acetamido]-3,4-didehydrocefam-4-karboxylát 138564-59-7 5-metyl-2-(2-nitroanilino)tiofén-3-karboxylát 140128-37-6 difenylmetyl (7R)-7-(2-{2-[(terc-butoxykarbonyl)amino]-1,3-tiazol-4-yl}-2- [(trityloxy)imino]acetamido)-3-({[(1H-1,2,3-triazol-4-yl)sulfanyl]metyl}sulfanyl)-3,4-didehydrocefam-4-karboxylát 140841-32-3 6-[3-fluór-5-(4-metzoxytetrahydropyrán-4-yl)fenoxymetyl]-1-metyl-1,2-dihydrochinolín-2-ón 143468-96-6 etylhydrogén-2-(2-tienylmetyl)propándioát 143491-57-0 4-amino-5-fluór-1-[(2R,5S)-2-(hydroxymetyl)-1,3-oxatiolán-5-yl]-1,2-dihydropyrimidín-2-ón 147027-10-9 [(1R,2S,5R)-mentyl] -(2R,5S)-5-(4-amino-2-oxo-1,2-dihydropyrimidín-1-yl)-1,3-oxatiolán-2-karboxylát 147086-81-5 (4S,6S)-6-metyl-5,6-dihydro-4H-tieno[2,3-b]tiopyrán-4-ol-7,7-dioxid 147086-83-7 N-[(4S,6S)-6-metyl-5,6-dihydro-4H-tieno[2,3-b]tiopyrán-4-yl]etánamid-7,7-dioxid 147126-62-3 [(1R,2S,5R)-mentyl] -(2R,5R)-5-hydroxy-1,3-oxatiolán-2-karboxylát 152305-23-2 (S)-4-(4-aminobenzyl)-1,3-oxazolidín-2-ón 155990-20-8 N-[(1-{[2-(dietylamino)etyl]amino}-7-metoxy-9-oxo-9H-tioxantén-4-yl)metyl]formamid 157341-41-8 (2S)-N-[(R)-1-(1,3-benzodioxol-5-yl)butyl]-3,3-dietyl-2-4-[(4-metylpiperazin-1-yl)karbonyl]fenoxyl-4-oxoazetidín-1-karboxamín 158512-24-4 (3aS,8aR)-3-[(2R,4S)-2-benzyl-4,5-epoxypentanoyl]-2,2-dimetyl-3,3a,8,8a-tetrahydro-2H-indeno[1,2-d]oxazol 158878-46-7 6-{(E)-2-[4-(4-fluórfenyl)-2,6-diizopropyl-5-(metoxymetyl)pyridín-3-yl]vinyl}-4-hydroxytetrahydro-2H-pyrán-2-ón 160115-08-2 N-etyl-N-metyl{(E)-3-[(6R,7R)-7-amino-2-karboxyláto-8-oxo-5-tia-1-azabicyklo-[4. 2. 0]okt-2-én-3-yl]alyl(karbamoylmetyl}amónium 161005-84-1 (S)-N,N-dimetyl[3-(2-tienyl)-3-(1-naftyloxy)propyl]amín - kyselina fosforečná (1:1) 164015-32-1 N-metyl-3-(1-naftyloxy)-2-(2-tienyl)propán-1-amín fosfát 167304-98-5 metyl-(4S,7S,10aS)-4-aminooktahydro-7H-pyrido[2,1-b]1,3-tiazepín-7-karboxylát 168828-81-7 benzyl-(3-fluór-morfolinofenyl)karbamát 170985-86-1 1-[(2S,3S)-2-(benzyloxy)pentán-3-yl]-4-(4-{4-[4-({(3R,5R)-5-(2,4-difluórfenyl)-5-[(1H-1,2,4-triazol-1-yl)metyl]tetrahydrofurán-3-yl}metoxy)fenyl]piperazín-1-yl}fenyl)-1H-1,2,4-triazol-5(4H)-ón 171482-05-6 (2R,3S)-2-{(1R)-1-[3,5-bis(trifluórmetyl)fenyl]etoxy}-3-(4-fluórfenyl)morfolín hydrochlorid 175712-02-4 {[(3S,5S)-5-(2,4-difluórfenyl)-5-(1H-1,2,4-triazol-1-ylmetyl)oxolán-3-yl]metyl}(4-chlórbenzénsulfonát) 176773-87-8 (3R)-3-(metoxymetyl)-7-(4,4,4-trifluórbutoxy)-3,3a,4,5-tetrahydro[1,3]oxazolo[3,4-a]chinolín-1-ón 177575-17-6 kyselina (S)-N-{5-[2-(2-amino-4-oxo-4,6,7,8. tetrahydro-1H-pyrimido[4,5-b]-1,3-tiazín-6-yl)etyl]-2-tenoyl}-L-glutámová 177575-19-8 dietyl-N-{5-[2-((6S)-2-amino-4-oxo-4,6,7,8-tetrahydro-3H-pyrimido[5,4-b]1,4-tiazín-6-yl)etyl]-2-tenoyl}-L-glutamát 177587-08-5 kyselina N-{5-[2-((6S)-2-amino-4-oxo-3,4,5,6,7,8-hexahydropyrido[2,3-d]pyrimidín-6-yl)etyl]-4-metyltiofén-2-karbonyl}-L-glutamová 178357-37-4 (5aR,11bS)-6,10-dimetoxy-2-propyl-4,5,5a,6,7,11b-hexahydrobenzo[f]tieno-[2,3-c]chinolíniumchlorid 181640-09-5 3-(1-{2-[4-benzoyl-2-(3,4-difluórfenyl)morfolín-2-yl]etyl}-4-fenylpiperidín-4-yl)-1,1-dimetylmočovina hydrochlorid 181696-73-1 3,4-difenyl-5-metyl-4,5-dihydro-1,2-oxazol-5-ol 182133-09-1 6-(benzyloxy)-3-bróm-2-(4-metoxyfenyl)-1-benzotiofén 1-oxid 183433-66-1 [6-chlór-4-(2-etyl-1,3-dioxolán-2-yl)-2-metoxypyridín-3-yl]metanol 183434-04-0 terc-butyl (4S)-4-etyl-4,6-dihydroxy-3,10-dioxo-3,4,8,10-tetrahydro-1H-pyrano[3,4-f]indolizín-7-karboxylát 185835-97-6 (5S)-5-(metoxymetyl)-3-[6-(4,4,4-trifluórbutoxy)-1,2-benzoxazol-3-yl]-1,3-oxazolidín-2-ón 186348-69-6 7-chlór-8-[((2R)-1,4-diazabicyklo[2. 2. 2]oktán-2-yl)metylamino]-2,3-dihydro-1,4-benzodioxín-5-karboxamid 186521-38-0 etyl-5-[(3R)-4-(terc-butoxykarbonylamino)-3-hydroxybutyl]tiofén-2-karboxylát 186521-39-1 etyl-5-[(3R)-4-(terc-butoxykarbonylamino)-3-(mesyloxy)butyl]tiofén-2-karboxylát 186521-40-4 etyl-5-[(3S)-3-(acetylsulfanyl)-4-(terc-butoxykarbonylamino)butyl]tiofén-2-karboxylát 186521-41-5 dimetyl-2-[(S)-1-(terc-butoxykarbonylaminometyl)-2-(5-etoxykarbonyl-2-tienyl)-propylsulfanyl]propándioát 186521-42-6 metyl-(S)-6-{2-[5-(etoxykarbonyl)-2-tienyl]etyl}-3-oxo-1,4-tiadiazinán-2-karboxylát 186521-44-8 etyl-(6S)-5-[2-(2-amino-4-oxo-4,6,7,8-tetrahydro-3H-pyrimido[5,4-b]1,4-tiazín-6-yl)etyl]tiofén-2-karboxylát 186521-45-9 kyselina (6S)-5-[2-(2-amino-4-oxo-4,6,7,8. tetrahydro-1H-pyrimido[4,5-b]1,3-tiazín-6-yl)etyl]tiofén-2-karboxylová 188016-51-5 metyl-N-(butoxykarbonyl)-3-{[(5R)-3-(4-kyanofenyl)-4,5-dihydroizoxazol-5-yl]acetamido}-L-alaninát 189003-92-7 2-{7-fluór-2-oxo-4-[2-(4-tieno[3,2-c]pyridín-4-ylpiperazín-1-yl)etyl]chinolín-1(2H)-yl}acetamid 189028-95-3 (4S)-3-[(5R)-5-(4-fluórfenyl)-5-hydroxypentanoyl]-4-fenyl-1,3-oxazolidín-2-ón 191023-43-5 5-(8-amino-7-chlór-2,3-dihydro-1,4-benzodioxín-5-yl)-3-(1-fenetylpiperidín-4-yl)-1,3,4-oxadiazol-2(3H)-ón 192049-49-3 4-nitrobenzyl 2-((1R,5R)-3-benzyl-7-oxo-4-tia-2,6-diazabicyklo[3. 2. 0]hept-2-en-6-yl)-3-metylbut-2-enoát 194861-99-9 ((5S)-3-terc-butyl-2-fenyl-1,3-oxazolidín-5-yl)metanol 195708-14-6 (2R,3R,4S)-4-(1,3-benzodioxol-5-yl)-3-(etoxykarbonyl)-2-(4-metoxyfenyl)pyrolidínium (2S)-hydroxy(fenyl)acetát 197897-11-3 1-[((7R)-7-amino-4-karboxy-3,4-didehydrocefam-3-yl)metyl]-1H-imidazo[1,2-b]pyridazín-4-ium jodid 199327-61-2 7-metoxy-6-(3-morfolinopropoxy)chinazolín-4(3H)-ón 204990-60-3 (3S,10R,13Z,16S)-10-(3-chlór-4-metoxybenzyl)-3-izobutyl-6,6-dimetyl-16-[(1S)-1-((2R,3R)-3-fenyloxiran-2-yl)etyl]-1,4-dioxa-8,11-diazacyklohexadec-13-én-2,5,9,12-tetrón 208337-82-0 etyl-5-(but-3-enyl)tiofén-2-karboxylát 208337-83-1 etyl-5-[(3R)-3,4-dihydroxybutyl]tiofén-2-karboxylát 208337-84-2 etyl-5-[(3R)-4-amino-3-hydroxybutyl]tiofén-2-karboxylát 220997-99-9 (5R)-9-chlór-5-etyl-5-hydroxy-10-metyl-12-[(4-metylpiperidín-1-yl)metyl]-1,4,5,13-tetrahydro-3H,15H-oxepino[3',4':6,7]indolizino[1,2-b]chinolín-3,15-dión hydrochlorid 221054-70-2 (5R)-5-etyl-5-hydroxy-1,4,5,8-tetrahydrooxepino[3,4-c]pyridín-3,9-dión 223570-85-2 8-metyl-8-azabicyklo[3. 2. 1]oktán-3-yl 2,3-dihydropyrazolo[1,5,4-de][1,4]benzoxazín-6-karboxylát 223595-20-8 (1R)-5-(1,3,6,2-dioxazaborocan-2-yl)-1-metyl-2-tritylizoindolín 227029-27-8 2-(5-metyl-2-fenyl-1,3-oxazol-4-yl)etyl metánsulfonát 227625-35-6 3-{[2-(aminometyl)cyklohexyl]metyl}-1,2,4-oxadiazol-5(4H)-ón 227626-65-5 terc-butyl N-metyl-N-{2-[(5-oxo-4,5-dihydro-1,2,4-oxadiazol-3-yl)metyl]cyklohexyl}karbamát 227626-75-7 3-{[2-(aminometyl)cyklohexyl]metyl}-1,2,4-oxadiazol-5(4H)-ón hydrochlorid 229336-92-9 3-chlór-N-{4-chlór-2-[(5-chlórpyridín-2-yl)karbamoyl]-6-metoxyfenyl}-4-{[2-(metylamino)imidazol-1-yl]metyl}tiofén-2-karboxamid 229340-73-2 3-chlór-N-{4-chlór-2-[(5-chlórpyridín-2-yl)karbamoyl]-6-metoxyfenyl}-4-{[2-(metylamino)imidazol-1-yl]metyl}tiofén-2-karboxamid trifluóracetát 252317-48-9 {(3S)-1-[1-(2,3-dihydro-1-benzofurán-5-yl)etyl]pyrolidín-3-yl}difenylacetonitril 253450-09-8 6-({2-[4-(4-fluórbenzyl)piperidín-1-yl]etyl}sulfinyl)-1,3-benzoxazol-2(3H)-ón 253450-12-3 6-{[2-(4-benzylpiperidín-1-yl)etyl]sulfinyl}-1,3-benzoxazol-2(3H)-ón 287737-72-8 kyselina (2S)-hydroxy(fenyl)octová – (1S)-3-(dimetylamino)-1-(2-tienyl)propán-1-ol (1:1) (soľ) 287930-73-8 4-benzyl-2-hydroxymorfolín-3-ón 287930-75-0 (2R)-4-benzyl-2-{(1R)-1-[3,5-bis(trifluórmetyl)fenyl]etoxy}morfolín-3-ón 345217-03-0 2-[(2S,3S)-2-(benzyloxy)pentán-3-yl]-4-(4-{4-[4-({(3R,5R)-5-(2,4-difluórfenyl)-5-[(1H-1,2,4-triazol-1-yl)metyl]tetrahydrofurán-3-yl}metoxy)fenyl]piperazín-1-yl}fenyl)semikarbazid 362543-73-5 DNA, d(P-thio) (C-T-A-G-A-T-T-T-C-C-C-G-C-G), tridekanátrium soľ 377727-87-2 2-(2-furyl)-7-(2-{4-[4-(2-metoxyetoxy)fenyl]piperazín-1-yl}etyl)-7H-pyrazolo[4,3-e][1,2,4]triazolo[2,3-c]pyrimidín-5-amín 475479-34-6 kyselina (2S)-2-metoxy-3-{4-[2-(5-metyl-2-fenyl-1,3-oxazol-4-yl)etoxy]-1-benzotiofén-7-yl}propánová 475480-88-7 4-[2-(5-metyl-2-fenyl-1,3-oxazol-4-yl)etoxy]-1-benzotiofén-7-karbaldehyd 518048-05-0 kálium-4-[N-(2-fluórbenzyl)karbamoyl]-1-metyl-2-[1-metyl-1-(5-metyl-1,3,4-oxadiazol-2-karboxamido)etyl]-6-oxo-1,6-dihydropyrimidín-5-olát 521266-46-6 (2S)-1-{N-[2-(5-metyl-2-fenyl-1,3-oxazol-4-yl)etyl]glycyl}pyrolidín-2-karbonitril 635724-55-9 (2S)-2-[(S)-(2-etoxyfenoxy)fenylmetyl]morfolín sukcinát 649761-25-1 metyl N-{4-[2-(5-metyl-2-fenyl-1,3-oxazol-4-yl)etoxy]benzyl}glycinát hydrochlorid 655233-39-9 4-nitrobenzyl (7R)-7-amino-3-((2S)-tetrahydrofurán-2-yl)-3,4-didehydrocefam-4-karboxylát hydrochlorid 663603-70-1 (2Z)-3-(metylamino)-1-(2-tienyl)prop-2-én-1-ón 744239-10-9 DNA, d(P-thio) (G-A-T-C-C-G-C-G-G-G-A-A-A-T), tridekanátrium soľ 872728-82-0 N-[4-(5-oxo-4,5-dihydro-1,2,4-oxadiazol-3-yl)fenyl]glycín 2935 00 90 121-30-2 4-amino-6-chlórbenzén-1,3-disulfónamid 6292-59-7 4-(terc-butyl)benzénsulfónamid 16673-34-0 N-[2-(4-sulfamoylfenyl)etyl]-5-chlór-2-metoxybenzénkarboxamid 17852-52-7 4-hydrazinobenzénsulfónamid. HCl 22663-37-2 1-(4- chlórbenzénsulfonyl)močovina 33045-52-2 metyl-2-metoxy-4-sulfamoylbenzoát 33288-71-0 5-metyl-N-[2-(4-(sulfamoyl)fenyl)etyl]pyrazín-2-karboxamid 66644-80-2 kyselina 2,3-dimetoxy-5-sulfamoylbenzoová 81880-96-8 N-(4-hydrazinobenzyl)metánsulfónamid. HCl 84522-34-9 nátrium-4-[2-(5-metylpyrazín-2-karboxamido)etyl]benzénsulfónamid 88918-84-7 4-(aminobenzyl)-N-metylmetánsulfónamid. HCl 88919-22-6 [3-(2-aminoetyl)-1-metylindol-5-yl]metánsulfónamid 88933-16-8 1-(4-hydrazinofenyl)-N-metylmetánsulfónamid hydrochlorid 100632-57-3 kyselina 4-[(4-mesylamino)fenyl]-4-oxobutánová 105951-31-3 4-oxo-5,6-dihydro-4H-tieno[2,3-b]tiín-2-sulfónamid 105951-35-7 4-oxo-5,6-dihydro-4H-tieno[2,3-b]tiín-2-sulfónamid-7,7-dioxid 106820-63-7 metyl-3-[(metoxykarbonylmetyl)sulfamoyl]tiofén-2-karboxylát 112101-81-2 5-[(R)-(2-aminopropyl)-2-metoxy]benzénsulfónamid 120298-38-6 N-(6-metyl-2-sulfamoyl-5,6-dihydro-4H-tieno[2,3-b]tiopyrán-4-yl)etánamid 137431-02-8 N-[3-(2-amino-1-hydroxyetyl)-4-fluórfenyl]metánsulfónamid 141430-65-1 N-[2-(4-hydroxyanilino)pyridín-3-yl]-4-metoxybenzén-1-sulfónamid 147200-03-1 N-[(4S,6S)–6-metyl-2-sulfamoyl-5,6-dihydro-4H-tieno[2,3-b]tiopyrán-4-yl]etánamid-7,7-dioxid 149490-60-8 N-(bután-1-sulfonyl)-L-tyrozín 149490-61-9 N-(bután-1-sulfonyl)-O-(4-pyridín-4-ylbutyl)-L-tyrozín 150975-95-4 kyselina 5-metánsulfónamidoindol-2-karboxylová 151140-66-8 (4-amino-3-jódfenyl)-N-metylmetánsulfónamid 160231-69-6 (3S)-tetrahydrofurán-3-yl N-[(2S,3R)-3-hydroxy-4-(N-izobutyl-4-nitrobenzén-1-sulfónamid)-1-fenylbután-2-yl]karbamát 169280-56-2 4-amino-N-[(2R,3S)-3-amino-2-hydroxy-4-fenylbutyl]-N-izobutylbenzén-1-sulfónamid 170569-88-7 4-[5-(4-fluórfenyl)-3-(trifluórmetyl)pyrazol-1-yl]benzén-1-sulfónamid 179524-67-5 (S)-2-{3-[(2-fluórbenzyl)sulfonylamino]-2-oxo-2,3-dihydro-1-pyridyl}-N-(1-formyl-4-guanidinobutyl)etánamid 183556-68-5 (S)-N-{[(benzo[d]1,3-dioxol-5-ylsulfonyl)(izobutyl)amino]-1-benzyl-2-hydroxy-propyl}-3,3-dimetyl-2-3,3-dimetyl-2-(sarkozylamino)butánamid 186497-07-4 N-(3-metoxy-5-metylpyrazín-2-yl)-2-[4-(1,3,4-oxadiazol-2-yl)fenyl]pyridí-3-sulfónamid 189814-01-5 3-(2-amino-1-hydroxyetyl)-4-metoxybenzén-1-sulfónamid 192329-83-2 kyselina (3S)-2,2-dimetyl-4-[4-(4-pyridyloxy)fenylsulfamyl]-1,3-tiazinán-3-karboxylová 194602-23-8 kyselina 2-etoxy-5-[(4-metylpiperazín-1-yl)sulfonyl]benzoová 198470-85-8 N-[4-(5-metyl-3-fenyl-1,2-oxazol-4-yl)fenylsulfonyl]propánamid, sodná soľ 200575-15-1 4-[2-etoxy-5-(4-metylpiperazín-1-sulfonyl)benzamid]-1-metyl-3-propylpyrazol-5-karboxamid 210538-75-3 N-(1,2,3,4-tetrahydroizochinolín-5-yl)metánsulfónamid hydrochlorid 244634-31-9 N-((2R,3S)-3-amino-2-hydroxy-4-fenylbutyl)-N-izobutyl-4-nitrobenzén-1-sulfónamid hydrochlorid 247582-73-6 kyselina 2-etoxy-5-(4-etylpiperazín-1-sulfonyl]nikotínová 289042-12-2 (4R,6S)-6-((E)-2-{4-(4-fluórfenyl)-6-izopropyl-2-[mesyl(metyl)amino]pyrimidín-5-yl}vinyl)-2,2-dimetyl-1,3-dioxán-4-yl 3,3-dimetylbutanoát 334826-98-1 5-[2-etoxy-5-(4-etylpiperazín-1-sulfonyl)pyridín-3-yl]-3-etyl-2-(2-metoxyetyl)-2,3,4,5,6,7-hexahydropyrazolo[4,3-d]pyrimidín-7-ón 334827-99-5 5-[2-etoxy-5-(4-etylpiperazín-1-sulfonyl)pyridín-3-yl]-3-etyl-2-(2-metoxyetyl)-2,3,4,5,6,7-hexahydropyrazolo[4,3-d]pyrimidín-7-ón 4-metylbenzén-1-sulfonát 334828-19-2 N-[3-karbamoyl-5-etyl-1-(2-metoxyetyl)pyrazol-4-yl]-2-etoxy-5-[(4-etylpiperazín-1-yl)sulfonyl]nikotínamid 364321-71-1 3-[(dimetylamino)metyl]-4-[4-(metylsulfanyl)fenoxy]benzén-1-sulfónamid 364323-49-9 3-[(dimetylamino)metyl]-4-[4-(metylsulfanyl)fenoxy]benzén-1-sulfónamid L-tartarát (1:1) 2938 90 10 5511-98-8 acetyldigoxín 2938 90 90 81-27-6 senozid A 128-57-4 senozid B 517-43-1 zmes senozidu A a B 8024-48-4 kasantrol 52730-36-6, 52730-37-7 zmes senozidu A a B, vápenaté soli 52730-36-6 1-O-[O-2-acetamido-2-deoxy-(-D-galaktopyranozyl-(1(4)-O-(N-acetyl-(-neuraminozyl)-(2(3)-O-(-D-neuramynozyl)-(2-3)-O-Dgalaktopyranozyl]ceramid 52730-37-7 senozid A, vápenatá soľ 104443-57-4 senozid B, vápenatá soľ 104443-62-1 1-O-[O-(N-acetyl-(-neuraminozyl)-(2(3)-O-(O-(-D-galaktopyranozyl)-(1(3)-2-acetamido-2-deoxy-(-D-galaktopyranozyl-(1-4)-(D)glukopyranozyl]ceramid 196085-62-8 N-{[(1R,2R)-1-(O-(N-acetyl-(-neuraminozyl)-(2(3)-O-2-acetamido-2-deoxy-(-D-galaktopyranozyl-(1(4)-O-(-D-galaktopyranozyl-(1(4)-(-D-glucopyrano-zyloxymetyl]-2-hydroxy-3-fomylpropyl}stearamid 2939 11 00 41444-62-6 codeíniumfosfát, hemihydrát 2939 19 00 58-00-4 (6aR)-6-metyl-5,6,6a,7-tetrahydro-4H-dibenzo[de, g]chinolín - 10,11-diol alebo apomorfín 54417-53-7 (R)-1,2,3,4-tetrahydroipapaveríniumchlorid 66820-84-6 (RS)-tetrahydropapaveríniumchlorid 2939 20 00 123599-79-1 kyselina [(2-mety1-1-(propionyloxypropoxy)(4-fenylbutyl)fosfinoyl]etánovácinchonidín (1:1) 467430-13-3 kyselina 2-[2-metyl-1-(propionyloxy)propoxy]-2-[(4-fenylbutyl)fosfinoyl]octová, (9R)-cinchonan 9-ol soľ (1:1) 2939 99 00 51-55-8 atropín 92-13-7 pilocarpín 2940 00 00 50-69-1 D-ribóza 533-67-5 2-deoxy-D-erytropentóza 4132-28-9 2,3,4,6-tetra-O-benzyl-D-glukóza 6564-72-3 2,3,4,6-tetra-O-benzyl-D-glukopyranóza 13035-61-5 1,2,3,5-tetrametyl-(-D-ibofuranóza 24259-59-4 L-ribóza 80312-55-6 2,3,4,6-tetra-O-benzyl-1-O-(trimetylsilyl-(-D-glukóza 182410-00-0 beta-cyklodextrín sulfobutylétery, sodná soľ 270071-40-4 benzyl-2,6-dimetoxy-4-{(5R,5aR,8aR,9S)-6-oxo-9-[(2,3,4,6-tetra-O-benzyl-β-D-glukopyranosyl)oxy]-5,5a,6,8,8a,9-hexahydrofuro[3',4':6,7]nafto[2,3-d][1,3]dioxol-5-yl}fenyl karbonát 471863-88-4 2,3-di-O-benzyl-4,6-O-((1R)-etylidén)-D-xylo-hexopyranóza 473799-30-3 (5S,5aS,9S)-9-(4-hydroxy-3,5-dimetoxyfenyl)-8-oxo-5,5a,6,8,8a,9-hexahydrofuro[3',4':6,7]nafto[2,3-d][1,3]dioxol-5-yl 2,3-di-O-benzyl-4,6-O-[(1R)-etylidén]-β-D-glukopyranozid 2941 90 00 13292-22-3 3-formylrifamycín 14487-05-9 rifamycín O 19130-96-2 (2S,3S,4R,5R)-2-(hydroxymetyl)piperidín-3,4,5-triol 54122-50-8 dicyklohexylamónium(7R)-3-(acetoxymetyl)-7-[2-({(3R)-3-[(terc-butoxykarbonyl)amino]-3-karboxypropyl}amino)-2-oxoetyl]-3,4-didehydrocefam-4-karboxylát alebo cefalosporín D dicyklohexylamín soľ 3002 10 95 42617-41-4 faktor zrážanlivosti krvi XIVa 116638-33-6 SC-59735 3003 90 141256-04-4 kyselina 1-{28-[O-D-apio-(-D-furanozyl-(1(3)-O-(-D-xylopyranozyl-(1,4)-O-6-deoxy-a-L-mannopyranozyl]-(1(2)-4-O-[5-(5-( -arabinofuranozyloxy-3-hydroxy-6-metyloktanoyloxy)-3-hydroxy-6-metyloktanoyl]-6-deoxy(-D-galaktopyrano-zyloxy}-16(-hydroxy-23(,28-dioxolean-12-én-3(-yl)-O-(-D-galaktopyranozyl-(1(2)-O-(-D-xylopyranozyl-(1(3)-(-D-glukopyranozidurónová 195993-11-4 hemocyaníny, megathura crenulata, reakné produkty s 1-O-[O-2-acetamido-2-deoxy-(-D-galaktopyrano-zyl-(1(4)-O-(N-acetyl-(-neuraminozyl)-(2(3)-O-b-D-galaktopyranozyl-(1(4)]-(-D-glukopyranózou 3006 30 00 155773-56-1 feristén 3507 90 90 0-00-0 fibrinonukleáza, prášok alebo fibrinukleáza 9001-63-2 lyzozým 9002-12-4 urátooxidáza 9003-98-9 deoxyribonukleáza 3824 90 0-00-0 N,N-dimetyl(4-(2-aminoetylsulfanylmetyl)-1,3-tiazol-2-ylmetyl)amín, vo forme toluénového roztoku 0-00-0 (metyl){4-[(6-fluór-2-metylindén-3-yl)metyl]fenyl}sulfid, vo forme toluénového roztoku 3824 90 64 0-00-0 intermediátový koncentrát získaný pri geneticky modifikovanej fermentácii E. colimédium obsahujúce faktor stimulujúci kolónie ľudských granulocytov a makrofágov; na použitie pri výrobe liekov HS Č 3002 0-00-0 médium intermediátového koncentrátu získaného pri geneticky modifikovanej fermentácii E. coli, obsahujúce interferón-(2b) na použitie pri výrobe liekov položky 3002 0-00-0 médium intermediátového koncentrátu získaného pri fermentácii Micromonospora inyoensis, používané pri výrobe antibiotík sisomycínu (INN) a netilmycínu (INN) 0-00-0 médium intermediátového koncentrátu získaného pri fermentácii Micromonospora purpurea, používané pri výrobe antibiotík gentamycíniumsulfátu (INN) a isepamycínu (INN) 0-00-0 káliumklavulanát-mikrokryatalická celulóza (1:1) 0-00-0 káliumklavulanát-oxid kremičitý (1:1) 0-00-0 káliumklavnulanát-sacharóza (1:1) 330-95-0 1,3-bis(4-nitrofenyl)moovina - 4,6-dimetylpyrimidín-2-ol (1:1) 104832-01-1 (R)-6,7-dimetoxy-2-metyl-1-(3,4,5-trimetoxybenzyl)-1,2,3,4-tetrahydroizochinolín - kyselina dibenzoyl-L-vínna (1:1) 3824 90 97 0-00-0 etyl-7-chlór-2-oxoheptanoát, vo forme toluénového roztoku 30165-96-9 4-(4-chlór-1,2,5-tiadiazol-3-yl)mofolín, roztok toluénu 38345-66-3 (2S,3R)-4-(dimetylamino)-3-metyl-1,2-dfenylbután-2-ol, roztok toluénu 84449-81-0 4-[2-(piperidín-1-yl)etoxy]benzoyl chlorid hydrochlorid, roztok 1,2-dichlóretánu 127852-28-2 (1R)-1-[3,5-bis(trifluórmetyl)fenyl]etán-1-ol, roztok acetonitrilu 170277-77-7 (3S)-3-[2-(mesyloxy)etoxy]-4-(trityloxy)butyl metánsulfonát, roztok dimetylformamidu 3911 90 162430-94-6 hexán-1,6-diamín, polymér s 1,10-dibrómdekánom ODDIEL III KVÓTY PRÍLOHA 7 COLNÉ KVÓTY WTO, KTORÉ MAJÚ BYŤ OTVORENÉ PRÍSLUŠNÝMI ORGÁNMI SPOLOČENSTVA Pre udelenie kvót musia byť splnené podmienky ustanovené v príslušných ustanoveniach Spoločenstva Poradové číslo Číselný znak KN Opis tovaru Kvóta Colná sadzba (%) Ďalšie podmienky 1 2 3 4 5 6 1 0102 90 05 0102 90 29 0102 90 49 0102 90 59 0102 90 69 Jalovice a kravy (iné ako jatočné) týchto horských plemien: sivé, hnedé, žlté, škvrnité Simmentálske a Pinzgau 710 kusov 6 2 0102 90 05 0102 90 29 0102 90 49 0102 90 59 0102 90 69 0102 90 79 Býky, kravy a jalovice (iné ako jatočné) týchto horských plemien: škvrnité Simmentálske, Schwyz a Fribourg 711 kusov 4 Zvieratá musia mať tieto doklady: — býky: osvedčenie o pôvode (rodokmeň) — kravy a jalovice: osvedčenie o pôvode (rodokmeň) alebo výpis z chovnej knihy potvrdzujúci čistotu plemena 3 0102 90 05 0102 90 29 0102 90 49 Živé mladé samce hovädzích zvierat s hmotnosťou nepresahujúcou 300 kg určené na výkrm 24 070 kusov 16 + 582 €/1 000 kg/net 4 0104 10 30 0104 10 80 0104 20 90 Živé ovce a kozy 5 676 t 10 Rozdelené medzi dodávateľské krajiny nasledovne: — Rumunsko 1 010 t — Bulharsko 4 255 t — Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko 215 t — ostatné 196 t 5 0201 10 00 až 0201 30 00 0202 10 00 až 0202 30 90 0206 10 95 0206 29 91 Vysokokvalitné mäso z hovädzích zvierat, čerstvé, chladené alebo mrazené, ktoré zodpovedá tejto definícii: „Jatočné telá alebo akékoľvek kusy hovädzieho dobytka nie staršieho ako 30 mesiacov, ktorý bol kŕmený 100 dní alebo viac, nutrične vyváženými, vysoko energetickými dávkami obsahujúcimi aspoň 70 % obilnín a aspoň 20 libier celkového denného krmiva. Hovädzie mäso klasifikované ako ‚výberové‘ alebo ‚prvá akosť‘ podľa štandardov USDA (United States Department of Agriculture) automaticky zodpovedá uvedenej definícii. Mäso klasifikované ako ‚Canada A‘, ‚Canada AA‘, ‚Canada AAA‘, ‚Canada Choice‘ a ‚Canada Prime‘, ‚A1‘, ‚A2‘ a ‚A3‘, podľa Kanadskej agentúry na kontrolu potravín, ktorá patrí pod kanadskú vládu, zodpovedá tejto definícii“ 11 500 t (hmotnosť výrobkov) 20 Dodávateľská krajina: USA/Kanada 6 0201 20 90 0201 30 00 0202 20 90 0202 30 10 0202 30 50 0202 30 90 0206 10 95 0206 29 91 Vysokokvalitné mäso z hovädzích zvierat, čerstvé, chladené alebo mrazené, ktoré zodpovedá tejto definícii: „Vybrané kusy z jatočných tiel volov alebo jalovíc, ktoré boli zatriedené do jednej z týchto úradných kategórií ‚Y‘, ‚YS‘, ‚YG‘, ‚YGS‘, ‚YP‘ a ‚YPS‘ podľa AUS-MEAT Australia. Farba hovädzieho mäsa musí zodpovedať referenčným normám AUS-MEAT o farbe mäsa 1 B až 4, farba tuku referenčným normám AUS-MEAT 0 až 4 a hrúbka tuku (meraná v polohe P8) triedam pretučnenosti AUS-MEAT 2 až 5“ 7 150 t (hmotnosť výrobkov) 20 Dodávateľská krajina: Austrália 7 0201 20 90 0201 30 00 0202 20 90 0202 30 10 0202 30 50 0202 30 90 0206 10 95 0206 29 91 Vysokokvalitné mäso z hovädzích zvierat, chladené alebo mrazené, ktoré zodpovedá tejto definícii: „Vybrané kusy chladeného alebo mrazeného hovädzieho mäsa prvej akosti z hovädzieho dobytka chovaného výlučne na pastve, s najviac štyrmi stálymi rezákmi, maximálnou upravenou hmotnosťou jatočného tela nepresahujúcou 325 kilogramov, celistvým vzhľadom, mäsom rovnomernej svetlej farby a primeranou, nie však nadmernou tukovou vrstvou. Všetky kusy sa balia do vákuových obalov a označujú ako ‚high-quality beef‘ (‚hovädzie mäso vysokej kvality‘)“ 1 300 t (hmotnosť výrobkov) 20 Dodávateľská krajina: Nový Zéland 8 0201 30 00 0202 30 90 Vykostené mäso z hovädzích zvierat vysokej kvality, čerstvé, chladené alebo mrazené, ktoré zodpovedá tejto definícii: „roštenka (lomito), sviečkovica a/alebo bedrové alebo chrbtové časti (lomo), špička (rabadilla), vrchný šál (carnaza negra) z vybraných krížených zvierat s menej ako 50 % plemena druhu zebú, ktoré boli kŕmené výlučne pastvinovou trávou alebo senom. Zabité zvieratá musia byť voly alebo jalovice, ktoré patria do kategórie ‚V‘ systému klasifikácie jatočných tiel VACUNO a ktorých hmotnosť nepresahuje 260 kg“ 1 000 t 20 Dodávateľská krajina: Paraguaj 9 0201 30 00 0206 10 95 Vykostené mäso z hovädzích zvierat vysokej kvality, čerstvé alebo chladené, ktoré zodpovedá tejto definícii: „Vybrané hovädzie kusy z volov, mladých volkov alebo jalovíc, ktoré boli po odstavení chované výlučne na pastve. Jatočné telá volov sa zatrieďujú ako ‚JJ‘, ‚J‘, ‚U‘ alebo ‚U2‘, jatočné telá mladých volkov a jalovíc sa zatrieďujú ako ‚AA‘, ‚A‘ alebo ‚B‘ podľa úradnej klasifikácie hovädzieho mäsa, ktorú zaviedol Sekretariát pre poľnohospodárstvo, chov dobytka, rybolov a potraviny v Argentíne (Secretaría de Agricultura, Ganadería, Pesca y Alimentos – SAGPyA)“ 28 000 t 20 Dodávateľská krajina: Argentína 10 0201 30 00 0206 10 95 Vykostené mäso z hovädzích zvierat vysokej kvality, čerstvé alebo chladené, ktoré zodpovedá tejto definícii: „Vybrané kusy z volov alebo jalovíc, ktoré boli po odstavení kŕmené výlučne pastvinovou trávou. Jatočné telá sa zatrieďujú ako ‚B‘ s tukovou vrstvou ‚2‘ alebo ‚3‘ podľa úradnej klasifikácie jatočných tiel pre hovädzie mäso, ktorú zaviedlo Ministerstvo poľnohospodárstva, chovu dobytka a zásobovania v Brazílii (Ministério da Agricultura, Pecuária e Abastecimento)“ 5 000 t 20 Dodávateľská krajina: Brazília 11 0201 30 00 0206 10 95 Vykostené mäso z hovädzích zvierat vysokej kvality, čerstvé alebo chladené, ktoré zodpovedá tejto definícii: „Vybrané hovädzie kusy z volov (novillo) alebo jalovíc (vaquillona) podľa úradnej klasifikácie jatočných tiel pre hovädzie mäso, ktorú zaviedol Štátny uruguajský ústav pre mäso (Instituto Nacional de Carnes – INAC). Zvieratá, ktoré spĺňajú podmienky na výrobu hovädzieho mäsa vysokej kvality, boli po odstavení chované výlučne na pastve. Jatočné telá sa zatrieďujú ako ‚I‘, ‚N‘ alebo ‚A‘ s tukovou vrstvou ‚1‘, ‚2‘ alebo ‚3‘ v súlade s vyššie uvedenou klasifikáciou“ 6 300 t 20 Dodávateľská krajina: Uruguaj 12 0202 10 00 až 0202 30 90 Mäso z hovädzích zvierat, mrazené 53 000 t (hmotnosť vykosteného mäsa) 20 0206 29 91 Hrubá bránica a tenká bránica, mrazené 13 0202 30 90 Vykostené byvolie mäso, mrazené 2 250 t 20 Dodávateľská krajina: Austrália 14 0202 20 30 Neoddelené alebo oddelené predné štvrtiny z hovädzích zvierat, mrazené 54 703 t (hmotnosť s kosťami) 20 () 20 + 994,5 €/1 000 kg/net () Dovážané mäso sa použije na spracovanie. () Ak je mäso určené na výrobu konzervovaných potravín, ktoré neobsahujú iné charakteristické zložky, ako je hovädzie mäso a želatína. (*) Ak je mäso určené na výrobu iných výrobkov, ako sú vyššie uvedené konzervované potraviny. Podľa ustanovení Spoločenstva sa množstvo môže prepočítať na ekvivalentné množstvo vysokokvalitného mäsa. 0202 30 10 Predné štvrtiny, celé alebo rozdelené maximálne na päť kusov, každá štvrtina v samostatnom bloku; „kompenzované“ štvrtiny v dvoch blokoch, z ktorých jeden obsahuje prednú štvrtinu celú alebo roz delenú maximálne na päť kusov a druhý obsahuje zadnú štvrtinu, okrem sviečkovice, v jednom kuse 20 () 20 + 1 554,3 €/1 000 kg/net (*) 0202 30 50 Predná časť, lopatka, pliecko a kusy hrude 20 () 20 + 1 554,3 €/1 000 kg/net (*) 0202 30 90 Ostatné 20 () 20 + 2 138,4 €/1 000 kg/net (*) 0206 29 91 Hrubá bránica a tenká bránica, mrazené 20 () 20 + 2 138,4 €/1 000 kg/net (*) 15 0203 11 10 0203 21 10 Trupy a polovičky trupov z domácich svíň, čerstvé, chladené alebo mrazené 15 067 t 268 €/1 000 kg/net Pri uplatňovaní tejto kvóty sa môže zohľadniť dovoz podľa európskych dohôd. 16 Kusy z domácich svíň, čerstvé, chladené alebo mrazené, s kosťami alebo bez kostí, okrem sviečkovice predkladanej samostatne 5 535 t Pri uplatňovaní tejto kvóty sa môže zohľadniť dovoz podľa európskych dohôd. 0203 12 11 389 €/1 000 kg/net 0203 12 19 300 €/1 000 kg/net 0203 19 11 300 €/1 000 kg/net 0203 19 13 434 €/1 000 kg/net 0203 19 15 233 €/1 000 kg/net 0203 19 55 434 €/1 000 kg/net 0203 19 59 434 €/1 000 kg/net 0203 22 11 389 €/1 000 kg/net 0203 22 19 300 €/1 000 kg/net 0203 29 11 300 €/1 000 kg/net 0203 29 13 434 €/1 000 kg/net 0203 29 15 233 €/1 000 kg/net 0203 29 55 434 €/1 000 kg/net 0203 29 59 434 €/1 000 kg/net 17 Kusy z domácich svíň, čerstvé, chladené alebo mrazené, s kosťami alebo bez kostí, okrem sviečkovice predkladanej samostatne 4 624 t Dodávateľská krajina: Kanada 0203 12 11 389 €/1 000 kg/net 0203 12 19 300 €/1 000 kg/net 0203 19 11 300 €/1 000 kg/net 0203 19 13 434 €/1 000 kg/net 0203 19 15 233 €/1 000 kg/net 0203 19 55 434 €/1 000 kg/net 0203 19 59 434 €/1 000 kg/net 0203 22 11 389 €/1 000 kg/net 0203 22 19 300 €/1 000 kg/net 0203 29 11 300 €/1 000 kg/net 0203 29 13 434 €/1 000 kg/net 0203 29 15 233 €/1 000 kg/net 0203 29 55 434 €/1 000 kg/net 0203 29 59 434 €/1 000 kg/net 18 0203 19 13 Chrbty z domácich svíň a kusy z nich, nevykostené, čerstvé alebo chladené 7 000 t 0 0203 29 15 Bôčiky (prerastené) z domácich svíň a kusy z nich, mrazené 19 0203 19 55 0203 29 55 Vykostené chrbty a stehná z domácich svíň, čerstvé, chladené alebo mrazené 35 265 t 250 €/1 000 kg/net Pri uplatňovaní tejto kvóty sa môže zohľadniť dovoz podľa európskych dohôd. 20 0203 19 55 0203 29 55 Sviečkovica z domácich svíň, čerstvá, chladená alebo mrazená 5 000 t 300 €/1 000 kg/net Pri uplatňovaní tejto kvóty sa môže zohľadniť dovoz podľa európskych dohôd. 21 0203 19 55 0203 29 55 Vykostené chrbty a stehná z domácich svíň, čerstvé, chladené alebo mrazené 4 722 t 250 €/1 000 kg/net Kvóta pridelená pre Spojené štáty americké 22 0204 Mäso z oviec alebo kôz, čerstvé, chladené alebo mrazené 283 715 t (hmotnosť jatočného tela) 0 Rozdelené medzi dodávateľské krajiny nasledovne: — Argentína 23 000 t — Austrália 18 786 t — Čile 3 000 t — Nový Zéland 227 854 t — Uruguaj 5 800 t — Island 600 t — Rumunsko 75 t — Bulharsko 1 250 t — Bosna a Hercegovina 850 t — Chorvátsko 450 t — Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko 1 750 t — Grónsko 100 t — ostatné 200 t 23 (131) 0206 29 91 Tenká bránica, celá, mrazená, z hovädzích zvierat 1 500 t 4 Rozdelené medzi dodávateľské krajiny nasledovne: — Argentína 700 t — ostatné 800 t 24 Hydina 16 665 t Kvóta pridelená pre Spojené štáty americké 0207 11 10 131 €/1 000 kg/net 0207 11 30 149 €/1 000 kg/net 0207 11 90 162 €/1 000 kg/net 0207 12 10 149 €/1 000 kg/net 0207 12 90 162 €/1 000 kg/net 0207 13 10 512 €/1 000 kg/net 0207 13 20 179 €/1 000 kg/net 0207 13 30 134 €/1 000 kg/net 0207 13 40 93 €/1 000 kg/net 0207 13 50 301 €/1 000 kg/net 0207 13 60 231 €/1 000 kg/net 0207 13 70 504 €/1 000 kg/net 0207 14 10 795 €/1 000 kg/net 0207 14 20 179 €/1 000 kg/net 0207 14 30 134 €/1 000 kg/net 0207 14 40 93 €/1 000 kg/net 0207 14 50 0 0207 14 60 231 €/1 000 kg/net 0207 14 70 0 0207 24 10 170 €/1 000 kg/net 0207 24 90 186 €/1 000 kg/net 0207 25 10 170 €/1 000 kg/net 0207 25 90 186 €/1 000 kg/net 0207 26 10 425 €/1 000 kg/net 0207 26 20 205 €/1 000 kg/net 0207 26 30 134 €/1 000 kg/net 0207 26 40 93 €/1 000 kg/net 0207 26 50 339 €/1 000 kg/net 0207 26 60 127 €/1 000 kg/net 0207 26 70 230 €/1 000 kg/net 0207 26 80 415 €/1 000 kg/net 0207 27 10 0 0207 27 20 0 0207 27 30 134 €/1 000 kg/net 0207 27 40 93 €/1 000 kg/net 0207 27 50 339 €/1 000 kg/net 0207 27 60 127 €/1 000 kg/net 0207 27 70 230 €/1 000 kg/net 0207 27 80 0 25 Kuracie trupy, čerstvé, chladené alebo mrazené 6 249 t Pri uplatňovaní tejto kvóty sa môže zohľadniť dovoz podľa európskych dohôd. 0207 11 10 131 €/1 000 kg/net 0207 11 30 149 €/1 000 kg/net 0207 11 90 162 €/1 000 kg/net 0207 12 10 149 €/1 000 kg/net 0207 12 90 162 €/1 000 kg/net 26 Kuracie kusy, čerstvé, chladené alebo mrazené 8 070 t Pri uplatňovaní tejto kvóty sa môže zohľadniť dovoz podľa európskych dohôd. 0207 13 10 512 €/1 000 kg/net 0207 13 20 179 €/1 000 kg/net 0207 13 30 134 €/1 000 kg/net 0207 13 40 93 €/1 000 kg/net 0207 13 50 301 €/1 000 kg/net 0207 13 60 231 €/1 000 kg/net 0207 13 70 504 €/1 000 kg/net 0207 14 20 179 €/1 000 kg/net 0207 14 30 134 €/1 000 kg/net 0207 14 40 93 €/1 000 kg/net 0207 14 60 231 €/1 000 kg/net 27 0207 14 10 Vykostené kusy hydiny druhu Gallus domesticus, mrazené 2 305 t 795 €/1 000 kg/net 28 Kusy hydiny druhu Gallus domesticus, mrazené: 15 500 t 0 Rozdelené medzi dodávateľské krajiny nasledovne: — Brazília 7 100 t — Thajsko 5 100 t — ostatné 3 300 t 0207 14 10 Vykostené 0207 14 50 Prsia a kusy z nich 0207 14 70 Ostatné 29 0207 14 10 0207 14 50 0207 14 70 Kusy hydiny druhu Gallus domesticus, mrazené 2 332 t 0 Kvóta pridelená pre Brazíliu 30 Mäso z moriakov a moriek, čerstvé, chladené alebo mrazené 1 201 t Pri uplatňovaní tejto kvóty sa môže zohľadniť dovoz podľa európskych dohôd. 0207 24 10 170 €/1 000 kg/net 0207 24 90 186 €/1 000 kg/net 0207 25 10 170 €/1 000 kg/net 0207 25 90 186 €/1 000 kg/net 0207 26 10 425 €/1 000 kg/net 0207 26 20 205 €/1 000 kg/net 0207 26 30 134 €/1 000 kg/net 0207 26 40 93 €/1 000 kg/net 0207 26 50 339 €/1 000 kg/net 0207 26 60 127 €/1 000 kg/net 0207 26 70 230 €/1 000 kg/net 0207 26 80 415 €/1 000 kg/net 0207 27 30 134 €/1 000 kg/net 0207 27 40 93 €/1 000 kg/net 0207 27 50 339 €/1 000 kg/net 0207 27 60 127 €/1 000 kg/net 0207 27 70 230 €/1 000 kg/net 31 Kusy moriakov a moriek, mrazené: 4 985 t 0 Rozdelené medzi dodávateľské krajiny nasledovne: — Brazília 1 800 t — ostatné 3 185 t 0207 27 10 Vykostené 0207 27 20 Polovičky alebo štvrtiny 0207 27 80 Ostatné 32 0210 99 39 Solené hydinové mäso 264 245 t 15,4 Rozdelené medzi dodávateľské krajiny nasledovne: — Brazília 170 807 t — Thajsko 92 610 t — ostatné 828 t 33 0302 31 10 až 0302 39 90 0302 69 21 0302 69 25 0303 41 10 až 0303 49 80 0303 79 20 0303 79 31 Tuniaky (rodu Thunnus) a ryby rodu Euthynnus 17 250 t 0 Ryby sú určené pre konzervárenský priemysel. Musí byť v súlade s referenčnou cenou. 34 0302 40 00 0303 51 00 0304 19 97 0304 19 99 0304 99 23 Slede 34 000 t 0 Musí byť v súlade s referenčnou cenou. 35 0302 69 68 0303 78 19 Ryby druhu Merluccius bilinearis 2 000 t 8 36 0303 29 00 Ryby rodu Coregonus 1 000 t 5,5 37 0304 29 99 Ryby rodu Allocyttus a druhu Psendocyttus maculatus 200 t 0 38 0305 51 10 0305 51 90 0305 62 00 Tresky druhu Gadus morhua a Gadus ogac 25 000 t 0 0305 59 10 0305 69 10 Ryby druhu Boreogadus saida 39 0402 10 19 Sušené odstredené mlieko 68 537 t 475 €/1 000 kg/net Pri uplatňovaní tejto kvóty sa môže zohľadniť dovoz podľa európskych dohôd. 40 0405 10 11 0405 10 19 0405 10 30 0405 10 50 0405 10 90 0405 90 10 0405 90 90 Maslo a iné tuky a oleje pochádzajúce z mlieka 11 360 t (ekvivalent masla) 948 €/1 000 kg/net Pri uplatňovaní tejto kvóty sa môže zohľadniť dovoz podľa európskych dohôd. 41 0405 10 11 0405 10 19 Maslo, minimálne šesť týždňov staré, s hmotnostným obsahom tuku minimálne 80 %, ale maximálne 85 %, vyrobené priamo z mlieka alebo smotany bez použitia hotových výrobkov v rámci jediného samostatného neprerušeného procesu 74 693 t 70 €/100 kg/net Maslo z Nového Zélandu. 0405 10 30 Maslo, najmenej šesť týždňov staré, s hmotnostným obsahom tuku minimálne 80 %, ale maximálne 85 %, vyrobené priamo z mlieka alebo smotany bez použitia hotových výrobkov v rámci jediného samostatného neprerušeného procesu, v ktorom môže smotana prechádzať cez štádium, kedy dochádza ku koncentrácii a/alebo frakcionácii maslového tuku (proces uvádzaný ako „Ammix“ a „Spreadable“) 42 0406 10 20 0406 10 80 Pizzový syr, mrazený, nakrájaný na kúsky s hmotnosťou nepresahujúcou 1 g, v nádobách s obsahom 5 kg netto alebo viac, s hmotnostným obsahom vody 52 % alebo viac a s hmotnostným obsahom tuku v sušine 38 % alebo viac 5 360 t 130 €/1 000 kg/net Pri uplatňovaní tejto kvóty sa môže zohľadniť dovoz podľa európskych dohôd. 43 0406 30 10 Tavený ementál 18 438 t 719 €/1 000 kg/net Pri uplatňovaní tejto kvóty sa môže zohľadniť dovoz podľa európskych dohôd. 0406 90 13 Ementál 858 €/1 000 kg/net 44 0406 30 10 Tavený Gruyère 5 413 t 719 €/1 000 kg/net Pri uplatňovaní tejto kvóty sa môže zohľadniť dovoz podľa európskych dohôd. 0406 90 15 Gruyère, Sbrinz 858 €/1 000 kg/net 45 0406 90 01 Syr na tavenie 20 007 t 835 €/1 000 kg/net Pri uplatňovaní tejto kvóty sa môže zohľadniť dovoz podľa európskych dohôd. 46 0406 90 01 Syr na tavenie 4 500 t 17,06 €/100 kg/net Rozdelené medzi dodávateľské krajiny nasledovne: — Nový Zéland 4 000 t — Austrália 500 t 47 0406 90 21 Cheddar 15 005 t 210 €/1 000 kg/net Pri uplatňovaní tejto kvóty sa môže zohľadniť dovoz podľa európskych dohôd. 48 0406 90 21 Celé syry Cheddar (bežného plochého valcovitého tvaru s čistou hmotnosťou minimálne 33 kg, ale maximálne 44 kg a syry bežného plochého valcovitého tvaru alebo syry v tvare rovnobežnostena s čistou hmotnosťou 10 kg alebo viac) s hmotnostným obsahom tuku v sušine 50 % alebo viac, zreté najmenej tri mesiace 10 711 t 17,06 €/100 kg/net Rozdelené medzi dodávateľské krajiny nasledovne: — Nový Zéland 7 000 t — Austrália 3 711 t 49 0406 90 21 Cheddar vyrobený z nepasterizovaného mlieka s hmotnostným obsahom tuku v sušine 50 % alebo viac, zretý najmenej deväť mesiacov, s minimálnou cenou franko hranica za 100 kg čistej hmotnosti: — 334,20 € za štandardnú veľkosť vcelku — 354,83 € za syry s čistou hmotnosťou minimálne 500 g — 368,58 € za syry s hmotnosťou nižšou ako 500 g. Termín „štandardná veľkosť vcelku“ sa uplatňuje na syry — bežného plochého valcovitého tvaru s čistou hmotnosťou minimálne 33 kg, ale maximálne 44 kg — bežného plochého valcovitého tvaru alebo v tvare rovnobežnostena s čistou hmotnosťou 10 kg alebo viac 4 000 t 13,75 €/100 kg/net Kvóta pridelená Kanade ako dodávateľskej krajine. 50 0406 10 20 Čerstvé (nevyzreté alebo nekonzervované) syry vrátane srvátkového syra a tvarohu, iné ako pizzový syr uvedený pod poradovým číslom 42 19 525 t 926 €/1 000 kg/net Pri uplatňovaní tejto kvóty sa môže zohľadniť dovoz podľa európskych dohôd. 0406 10 80 1 064 €/1 000 kg/net 0406 20 90 Ostatné strúhané alebo práškové syry 941 €/1 000 kg/net 0406 30 31 Ostatné tavené syry 690 €/1 000 kg/net 0406 30 39 719 €/1 000 kg/net 0406 30 90 1 029 €/1 000 kg/net 0406 40 10 0406 40 50 0406 40 90 Syry s modrou plesňou 704 €/1 000 kg/net 0406 90 17 Bergkäse a Appenzell 858 €/1 000 kg/net 0406 90 18 Fromage fribourgeois, Vacherin Mont d’Or a Tête de Moine 755 €/1 000 kg/net 0406 90 23 Eidam 755 €/1 000 kg/net 0406 90 25 Tilsit 0406 90 27 Butterkäse 0406 90 29 Kashkaval 0406 90 32 Feta 0406 90 35 Kefalotyri 0406 90 37 Finlandia 0406 90 39 Jarlsberg 0406 90 50 Syry z ovčieho alebo byvolieho mlieka 0406 90 63 Pecorino 941 €/1 000 kg/net 0406 90 69 Ostatné 0406 90 73 Provolone 755 €/1 000 kg/net 0406 90 75 Caciocavallo 0406 90 76 Danbo, Fontal, Fontina, Fynbo, Havarti, Maribo, Samsø 0406 90 78 Gouda 0406 90 79 Esrom, Italico, Kernhem, Saint Paulin 0406 90 81 Cheshire, Wensleydale, Lancashire, Double Gloucester, Blarney, Colby, Monterey 755 €/1 000 kg/net 0406 90 82 Camembert 0406 90 84 Brie 0406 90 86 Presahujúcim 47 %, ale nepresahujúcim 52 % 0406 90 87 Presahujúcim 52 %, ale nepresahujúcim 62 % 0406 90 88 Presahujúcim 62 %, ale nepresahujúcim 72 % 0406 90 93 Presahujúcim 72 % 926 €/1 000 kg/net 0406 90 99 Ostatné 1 064 €/1 000 kg/net 51 0407 00 30 Ostatné hydinové vajcia 135 000 t 152 €/1 000 kg/net Pri uplatňovaní tejto kvóty sa môže zohľadniť dovoz podľa európskych dohôd. 52 0408 11 80 Vaječné žĺtky 7 000 t (rovnajúce sa hmotnosti vajec v škrupinách) 711 €/1 000 kg/net Pri uplatňovaní tejto kvóty sa môže zohľadniť dovoz podľa európskych dohôd. 0408 19 81 310 €/1 000 kg/net 0408 19 89 331 €/1 000 kg/net 0408 91 80 Vtáčie vajcia, bez škrupín 687 €/1 000 kg/net 0408 99 80 176 €/1 000 kg/net 53 0701 90 50 Zemiaky, od 1. januára do 15. mája 4 295 t 3 54 0702 00 00 Rajčiaky 472 t 12 55 0703 20 00 Cesnak 58 870 t 9,6 Rozdelené medzi dodávateľské krajiny nasledovne: — Argentína 19 147 t — Čína 33 700 t — ostatné 6 023 t 56 0706 10 00 Mrkvy a repy 1 244 t 7 57 0707 00 05 Uhorky šalátové, od 1. novembra do 15. mája 1 134 t Colná sadzba ad valorem znížená na 2,5 58 0709 60 10 Sladká paprika 500 t 1,5 0711 Pozri poradové číslo 108 59 0712 20 00 Sušená cibuľa 12 000 t 10 60 0714 10 91 0714 10 98 Maniok 5 500 000 t 6 V rámci maximálneho množstva 21 miliónov ton za každé štvorročné obdobie. Kvóta pridelená Thajsku ako dodávateľskej krajine. 61 0714 10 91 0714 10 98 Maniok 1 352 590 t 6 Rozdelené medzi dodávateľské krajiny nasledovne: — Indonézia 825 000 t — ostatné krajiny GATT iné ako Thajsko, Čína a Indonézia 145 590 t — Čína 350 000 t — krajiny, ktoré nie sú členmi GATT 32 000 t () () z čoho je 2 000 t vyhradených pre dovoz výrobkov zatriedených do číselných znakov KN 0714 10 91 a 0714 90 11 0714 90 11 0714 90 19 Marantové korene, salepové korene a podobné korene a hľuzy s vysokým obsahom škrobu 62 0714 20 90 Sladké zemiaky, iné ako na ľudskú konzumáciu 600 000 t 0 Kvóta pridelená Číne. 63 0714 20 90 Sladké zemiaky, iné ako na ľudskú konzumáciu 5 000 t 0 Pridelené iným krajinám, ako je Čína. 64 0802 11 90 0802 12 90 Mandle 90 000 t 2 65 0805 10 20 Pomaranče vysokej akosti 20 000 t 10 V období od 1. februára do 30. apríla. 66 0805 20 90 Minneoly 15 000 t 2 V období od 1. februára do 30. apríla. 67 0805 50 10 Citróny 10 000 t 6 V období od 15. januára do 14. júna. 68 0806 10 10 Stolové hrozno, čerstvé, od 21. júla do 31. októbra 1 500 t Colná sadzba ad valorem znížená na 9 69 0808 10 80 Jablká, čerstvé, od 1. apríla do 31. júla 696 t Colná sadzba ad valorem znížená na 0 70 0808 20 50 Hrušky, čerstvé, od 1. augusta do 31. decembra 1 000 t Colná sadzba ad valorem znížená na 5 71 0809 10 00 Marhule, čerstvé, od 1. augusta do 31. mája 500 t 10 72 0809 10 00 Marhule, čerstvé, od 1. júna do 31. júla 2 500 t Colná sadzba ad valorem znížená na 10 73 0809 20 95 Čerstvé (sladké) čerešne, od 21. mája do 15. júla 800 t Colná sadzba ad valorem znížená na 4 74 1001 10 00 Tvrdá pšenica (s minimálnym obsahom sklovitých zŕn 73 %) 50 000 t 0 75 1001 10 00 1001 90 99 Kvalitná pšenica 300 000 t 0 76 1001 90 99 Pšenica obyčajná inej ako vysokej akosti 2 989 240 t 12 €/t Rozdelené medzi dodávateľské krajiny nasledovne: — Spojené štáty americké 572 000 t — Kanada 38 853 t — ostatné 2 378 387 t 77 1001 90 99 Pšenica obyčajná inej ako vysokej akosti 6 787 t 12 €/t 78 1003 00 10 1003 00 90 Jačmeň 306 215 t 16 €/t 79 1003 00 10 1003 00 90 Sladový jačmeň 50 000 t 8 €/t 80 1005 10 90 1005 90 00 Kukurica 242 074 t 0 81 1005 90 00 Ostatná kukurica 500 000 t MAX 50 €/1 000 kg/net Pre dovoz do Portugalska 82 1005 90 00 Ostatná kukurica 2 000 000 t (132) Pre dovoz do Španielska. Okrem toho sa výška kvóty znižuje o množstvá kukuričného škrobu, pivovarníckych zŕn a citrusovej drene dovezené do Španielska z tretích krajín. 1007 00 90 Ostatné zrná ciroku 300 000 t (132) 83 1006 10 10 až 1006 10 98 Nelúpaná ryža 7 t 15 84 1006 20 11 až 1006 20 98 Lúpaná ryža 1 634 t 15 85 1006 30 21 až 1006 30 98 Polobielená alebo bielená ryža 88 516 t bez cla 86 1006 30 21 až 1006 30 98 Polobielená alebo bielená ryža 1 200 t 0 Kvóta pridelená Thajsku 87 1006 40 00 Zlomková ryža, určená na výrobu potravín podpoložky 1901 10 00 1 000 t 0 88 1006 40 00 Zlomková ryža 31 788 t 0 89 1008 20 00 Proso 1 300 t 7 €/1 000 kg/net 90 1104 22 98 Ostatný spracovaný ovos 10 000 t 0 91 1601 00 91 Párky a salámy, suché alebo nátierkové, tepelne neupravené 3 002 t 747 €/1 000 kg/net Pri uplatňovaní tejto kvóty sa môže zohľadniť dovoz podľa európskych dohôd. 1601 00 99 Ostatné 502 €/1 000 kg/net 92 1602 31 Pripravené mäso z moriakov alebo moriek 103 896 t 8,5 Rozdelené medzi dodávateľské krajiny nasledovne: — Brazília 92 300 t — ostatné 11 596 t 93 1602 32 19 Tepelne upravené mäso z hydiny druhu Gallus domesticus 250 953 t 8 Rozdelené medzi dodávateľské krajiny nasledovne: — Brazília 79 477 t — Thajsko 160 033 t — ostatné 11 443 t 94 Konzervované mäso z domácich svíň 6 161 t Pri uplatňovaní tejto kvóty sa môže zohľadniť dovoz podľa európskych dohôd. 1602 41 10 784 €/1 000 kg/net 1602 42 10 646 €/1 000 kg/net 1602 49 11 784 €/1 000 kg/net 1602 49 13 646 €/1 000 kg/net 1602 49 15 646 €/1 000 kg/net 1602 49 19 428 €/1 000 kg/net 1602 49 30 375 €/1 000 kg/net 1602 49 50 271 €/1 000 kg/net 95 1604 20 50 Pripravené alebo konzervované ryby (okrem celých rýb alebo v kusoch): sardinky, bonity, makrely druhov Scomber scombrus a Scomber japonicus, ryby druhu Orcynopsis unicolor 865 t 0 96 1604 20 50 Pripravené alebo konzervované ryby (okrem celých rýb alebo v kusoch): sardinky, bonity, makrely druhov Scomber scombrus a Scomber japonicus, ryby druhu Orcynopsis unicolor 1 410 t 0 Kvóta pridelená Thajsku 97 1604 20 70 Pripravené alebo konzervované ryby (okrem celých rýb alebo v kusoch): tuniaky, skipjack alebo ostatné ryby rodu Euthynnus 742 t 0 98 1604 20 70 Pripravené alebo konzervované ryby (okrem celých rýb alebo v kusoch): tuniaky, skipjack alebo ostatné ryby rodu Euthynnus 1 816 t 0 Kvóta pridelená Thajsku 99 1605 20 10 1605 20 91 1605 20 99 Krevety druhu Pandalus borealis, s panciermi, varené, mrazené, ale ďalej neupravené 500 t 0 100 1605 40 00 Sladkovodné raky, varené v kôpre, mrazené 3 000 t 0 101 1701 11 10 Surový trstinový cukor, určený na rafináciu 126 925 t 98 €/1 000 kg/net () (*) Táto sadzba sa vzťahuje na surový cukor s výťažnostou 92 %. Pozri tiež doplnkovú poznámku 2 ku kapitole 17. Rozdelené medzi dodávateľské krajiny nasledovne: — Austrália 9 925 t — Brazília 34 054 t — Kuba 78 969 t — ostatné 3 977 t 102 1701 11 10 až 1701 99 90 Trstinový alebo repný cukor 1 304 700 t (ekvivalent bieleho cukru) 0 Rozdelené medzi dodávateľské krajiny nasledovne: — India 10 000 t — krajiny africko-karibsko-pacifickej oblasti 1 294 700 t v súlade s ustanoveniami dohody z Lomé 103 1702 50 00 Chemicky čistá fruktóza 4 504 t 16 104 1702 50 00 Chemicky čistá fruktóza 1 253 t 20 105 1806 10 15 až 1806 90 90 Čokoláda 107 t 43 106 1901 90 99 1904 30 00 1904 90 80 1905 90 20 Potravinové prípravky s obilninami 191 t 33 107 1902 11 00 až 1902 19 90 1902 20 91 až 1902 40 90 Cestoviny 532 t 11 108 Huby rodu Agaricus 28 780 t Množstvo vyjadrené ako čistá hmotnosť bez nálevu 2003 10 20 2003 10 30 Pripravené alebo konzervované 23 0711 51 00 Dočasne konzervované 12 109 Huby rodu Agaricus 5 200 t Množstvo vyjadrené ako čistá hmotnosť bez nálevu Kvóta pridelená Číne 2003 10 20 2003 10 30 Pripravené alebo konzervované 23 0711 51 00 Dočasne konzervované 12 110 2008 20 11 až 2008 20 39 2008 20 71 2008 30 11 až 2008 30 39 2008 30 79 2008 40 11 až 2008 40 39 2008 50 11 až 2008 50 59 2008 50 71 2008 60 11 až 2008 60 39 2008 60 60 2008 70 11 až 2008 70 59 2008 80 11 až 2008 80 39 2008 80 70 Konzervované ananásy, citrusové ovocie, hrušky, marhule, čerešne a višne, broskyne a jahody 2 838 t 20 111 2009 11 11 2009 11 19 2009 19 11 2009 19 19 2009 29 11 2009 29 19 2009 39 11 2009 39 19 2009 49 11 2009 49 19 2009 79 11 2009 79 19 2009 80 11 až 2009 80 38 2009 90 11 až 2009 90 29 Šťavy ovocné 7 044 t 20 112 2009 11 99 Mrazená koncentrovaná pomarančová šťava, neobsahujúca pridaný cukor, s Brixovou hodnotou nepresahujúcou 50, v nádobách s objemom 2 litre alebo menším, neobsahujúca koncentrát z červených (krvavých) pomarančov 1 500 t 13 113 – Hroznová šťava (vrátane hroznového muštu): 14 029 t Dovážané výrobky sa použijú na výrobu šťavy z hrozna alebo výrobkov nevinárskeho odvetvia, ako sú napríklad ocot, nealkoholické nápoje, džemy a omáčky. 2009 61 – – S Brixovou hodnotou nepresahujúcou 30: 2009 61 90 – – – S hodnotou nepresahujúcou 18 € za 100 kg netto hmotnosti: 22,4 2009 69 – – Ostatná: – – – S Brixovou hodnotou presahujúcou 67: 2009 69 11 – – – – S hodnotou nepresahujúcou 22 € za 100 kg netto hmotnosti: 40 + 20,6 €/100 kg/net 2009 69 19 – – – – Ostatná 40 – – – S Brixovou hodnotou presahujúcou 30, ale nepresahujúcou 67: – – – – S hodnotou presahujúcou 18 € za 100 kg netto hmotnosti: 2009 69 51 – – – – – Koncentrovaná 22,4 – – – – S hodnotou nepresahujúcou 18 € za 100 kg netto hmotnosti: 2009 69 90 – – – – – Ostatná 22,4 114 2106 90 98 Potravinové prípravky 921 t 18 115 2204 21 93 až 2204 21 98 Víno so skutočným objemovým alkoholometrickým titrom nepresahujúcim 13 % vol 40 000 hl 10 €/hl 116 2204 29 93 až 2204 29 98 Víno so skutočným objemovým alkoholometrickým titrom nepresahujúcim 13 % vol 20 000 hl 8 €/hl 117 2205 90 10 Vermút 13 810 hl 7 €/hl 118 Otruby, vedľajšie mlynárske výrobky a ostatné zvyšky, tiež vo forme peliet, ziskané preosievaním, mletím alebo iným spracovaním obilnín 475 000 t 2302 30 10 – Z pšenice: 30,6 €/1 000 kg/net 2302 30 90 62,25 €/1 000 kg/net 2302 40 10 – Z ostatných obilnín 30,6 €/1 000 kg/net 2302 40 90 62,25 €/1 000 kg/net 119 2303 10 11 Kukuričný lepok 10 000 t 16 Kvóta pridelená pre Spojené štáty americké 120 2309 10 13 až 2309 10 19 2309 10 33 až 2309 10 70 Krmivo pre psy a mačky 2 058 t 7 121 2309 90 31 Prípravky pozostávajúce zo zmesi sladových klíčkov a zbytkov po preosiatí jačmeňa pred sladovaním (s možným obsahom iných semien) s jačmenným odpadom po sladovaní a s hmotnostným obsahom proteínov 12,5 % alebo viac 20 000 t 0 2309 90 41 Prípravky pozostávajúce zo zmesi sladových klíčkov a zbytkov po preosiatí jačmeňa pred sladovaním (s možným obsahom iných semien) s jačmenným odpadom po sladovaní a s hmotnostným obsahom proteínov 12,5 % alebo viac, a hmotnostným obsahom škrobu nie viac ako 28 % 122 2309 90 31 Prípravky pozostávajúce zo zmesi sladových klíčkov a zbytkov po preosiatí jačmeňa pred sladovaním (s možným obsahom iných semien) s jačmenným odpadom po sladovaní a s hmotnostným obsahom proteínov 15,5 % alebo viac 100 000 t 0 2309 90 41 Prípravky pozostávajúce zo zmesi sladových klíčkov a zbytkov po preosiatí jačmeňa pred sladovaním (s možným obsahom iných semien) s jačmenným odpadom po sladovaní a s hmotnostným obsahom proteínov 15,5 % alebo viac, a hmotnostným škrobu nie viac ako 23 % 123 Prípravky druhov používaných ako krmivo pre zvieratá: – Ostatné: – – – – – – Neobsahujúce mliečne výrobky alebo obsahujúce menej ako 10 % hmotnosti takýchto výrobkov 2 800 t 7 2309 90 31 – – – – – – Neobsahujúce škrob alebo obsahujúce 10 % alebo menej hmotnosti škrobu 2309 90 41 – – – – – – Obsahujúce viac ako 10 %, ale nie viac ako 30 % hmotnosti škrobu 2309 90 51 – – – – – – Obsahujúce viac ako 30 % hmotnosti škrobu 124 2309 90 31 Prípravky druhov používaných ako krmivo pre zvieratá 2 700 t 7 2309 90 41 2309 90 51 2309 90 95 2309 90 99 125 3201 90 90 Trieslovinové výtažky z eukalyptu 250 t 3,2 126 3502 11 90 Ostatný vaječný albumín 15 500 t (rovnajúce sa hmotnosti vajec v škrupinách) 617 €/1 000 kg/net Pri uplatňovaní tejto kvóty sa môže zohľadniť dovoz podľa európskych dohôd. 3502 19 90 83 €/1 000 kg/net 127 4412 39 00 4412 99 85 Preglejky z ihličnatých druhov stromov, bez prísady iných látok: — ktorých plochy nie sú ďalej upravované inak ako odlupovaním, s hrúbkou väčšou ako 8,5 mm, alebo — brúsené pieskom, s hrúbkou väčšou ako 18,5 mm 650 000 m3 0 128 5306 10 10 5306 10 30 Nebielená ľanová priadza (iná ako kúdeľová niť) s dĺžkovou hmotnosťou 333,3 decitexov alebo väčšou (metrické číslo nepresahujúce 30) 400 t 1,8 Výrobky sa použijú na výrobu násobnej alebo káblovej priadze pre obuvnícky priemysel alebo na stáčanie lán. 129 7018 10 90 Sklenené perly, imitácie drahokamov a polodrahokamov a podobný drobný sklenený tovar 52 t 0 130 7202 21 00 7202 29 10 7202 29 90 Ferosilícium 12 600 t 0 131 7202 30 00 Ferosilikomangán 18 550 t 0 132 7202 49 10 7202 49 50 Ferochróm obsahujúci nie viac ako 0,10 % hmotnosti uhlíka a viac ako 30 %, ale menej ako 90 % chrómu 2 950 t 0 ODDIEL IV ZVÝHODNENÉ SADZOBNÉ ZAOBCHÁDZANIE Z DÔVODU POVAHY TOVARU PRÍLOHA 8 TOVAR NEVHODNÝ NA SPOTREBU PRÍLOHA 8 TOVAR NEVHODNÝ NA SPOTREBU (Zoznam denaturačných prostriedkov) Denaturácia nevhodného tovaru, tovaru označeného ako nevhodný alebo denaturovaného tovaru zatriedeného pod číselný znak KN s odkazom na tieto ustanovenia sa vykoná prostredníctvom jedného z denaturačných prostriedkov uvedených v stĺpci 4, použitého v množstvách uvedených v stĺpci 5. Poradové číslo Číselný znak KN Opis tovaru Denaturačný prostriedok Názov Minimálne množstvo, ktoré sa má použiť (v g) na 100 kg denaturovaného výrobku (1) (2) (3) (4) (5) 1 0408 Vtáčie vajcia, bez škrupín, a vaječné žĺtky, čerstvé, sušené, varené v pare alebo vo vode, tvarované, mrazené alebo inak konzervované, tiež obsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá: Terpentínový lieh 500 Levanduľová esencia 100 Rozmarínový olej 150 Brezový olej 100 – Vaječné žĺtky: 0408 11 – – Sušené: Rybia múčka podpoložky 2301 20 00 kombinovanej nomenklatúry, majúca charakteristickú vôňu a s hmotnostným obsahom v sušine minimálne: — 62,5 % surových proteínov a — 6 % surových lipidov (tukovej hmoty) 5 000 0408 11 20 – – – Nevhodné na ľudskú konzumáciu 0408 19 – – Ostatné: 0408 19 20 – – – Nevhodné na ľudskú konzumáciu – Ostatné: 0408 91 – – Sušené: 0408 91 20 – – – Nevhodné na ľudskú konzumáciu 0408 99 – – Ostatné: 0408 99 20 – – – Nevhodné na ľudskú konzumáciu 2 1106 Múka, krupica a prášok zo suchých strukovín položky 0713, zo sága alebo koreňov, alebo hľúz položky 0714 alebo produktov kapitoly 8: Rybí olej alebo olej rybacej pečene, filtrované, ale nezbavené zápachu ani neodfarbené, bez prísad 1 000 1106 20 – Zo sága alebo koreňov alebo hľúz položky 0714: Rybia múčka podpoložky 2301 20 00 majúca charakteristickú vôňu a s hmotnostným obsahom v sušine minimálne 5 000 1106 20 10 – – Denaturované — 62,5 % surových proteínov a — 6 % surových lipidov (tukovej hmoty) Poradové číslo Číselný znak KN Opis tovaru Denaturačný prostriedok Názov Minimálne množstvo, ktoré sa má použiť (v g) na 100 kg denaturovaného výrobku Chemický názov alebo opis Všeobecný názov Index farby (133) (1) (2) (3) (4) (4) (4) (5) 3 2501 00 Soľ (vrátane stolovej soli a denaturovanej soli) a čistý chlorid sodný, tiež vo vodnom roztoku alebo obsahujúci pridaný prostriedok proti spekaniu alebo na zabezpečenie tekutosti; morská voda: Sodná soľ kyseliny 4-sulfobenzénazorezorcinolovej alebo kyseliny 2,4-dihydroxyazobenzén-4-sulfónovej (farba: žltá) Chryzoín S 14270 6 – Soľ (vrátane stolovej soli a denaturovanej soli) a čistý chlorid sodný, tiež vo vodnom roztoku alebo obsahujúci pridaný prostriedok proti spekaniu alebo na zabezpečenie tekutosti: Disodná soľ kyseliny 1-(4-sulfo-1-fenylazo)-4-aminobenzén-5-sulfónovej (farba: žltá) Stálofarebná žltá AB 13015 6 – – Ostatné: 2501 00 51 – – – Denaturovaná alebo na priemyselné použitie (vrátane rafinácie), iná ako na konzerváciu a prípravu potravín na ľudskú alebo zvieraciu konzumáciu Tetrasodná soľ kyseliny 1-(4-sulfo-1-naftylazo)-2-naftol-3,6,8-trisulfónovej (farba: červená) Ponceau 6 R 16290 1 Tetrabrómfluoresceín (farba: fluoreskujúca žltá) Eozín 45380 0,5 Naftalén Naftalén — 250 Mydlový prášok Mydlový prášok — 1 000 Dichróman sodný alebo draselný Dichróman disodný alebo draselný — 30 Oxid železitý obsahujúci viac ako 50 % hmotnosti Fe2O3.	13,519	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/6328dc3e-cbd8-4bde-aa5b-b31b0f5501f6_4	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,011	Besluit van het Gemengd Comité van de EER nr. 1/2011 van 11 februari 2011 tot wijziging van bijlage II (Technische voorschriften, normen, keuring en certificatie) en bijlage IV (Energie) bij de EER-overeenkomst	None	Spoken	3,093	5,476	L_2011093SK. 01002801. xml 7. 4. 2011 SK Úradný vestník Európskej únie L 93/28 ROZHODNUTIE SPOLOČNÉHO VÝBORU EHP č. 1/2011 z 11. februára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa príloha II (Technické predpisy, normy, skúšky a certifikácia) a príloha IV (Energetika) k Dohode o EHP SPOLOČNÝ VÝBOR EHP, so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore zmenenú a doplnenú protokolom, ktorým sa upravuje Dohoda o Európskom hospodárskom priestore, ďalej len „dohoda“, a najmä na jej článok 98, keďže: (1) Príloha II k dohode bola zmenená a doplnená rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 124/2009 zo 4. decembra 2009 (1). (2) Príloha IV k dohode bola zmenená a doplnená rozhodnutím Spoločného výboru EHP č. 69/2010 z 11. júna 2010 (2). (3) Nariadenie Komisie (ES) č. 1275/2008 zo 17. decembra 2008, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn elektrických a elektronických zariadení v domácnosti a kancelárskych zariadení v súvislosti so spotrebou elektrickej energie v stave pohotovosti a vo vypnutom stave (3), sa má začleniť do dohody. (4) Nariadenie Komisie (ES) č. 107/2009 zo 4. februára 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn jednoduchých set-top boxov (4), sa má začleniť do dohody. (5) Nariadenie Komisie (ES) č. 244/2009 z 18. marca 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn nesmerových svetelných zdrojov pre domácnosť (5), sa má začleniť do dohody. (6) Nariadenie Komisie (ES) č. 245/2009 z 18. marca 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn žiariviek bez zabudovaného predradníka, výbojok s vysokou svietivosťou a predradníkov a svietidiel, ktoré sú schopné ovládať takéto svetelné zdroje, a ktorým sa ruší smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/55/ES (6), sa má začleniť do dohody. (7) Nariadenie Komisie (ES) č. 278/2009 zo 6. apríla 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn v prípade spotreby elektrickej energie externých zdrojov napájania v stave bez záťaže a ich priemernej účinnosti v aktívnom režime (7), sa má začleniť do dohody. (8) Nariadenie Komisie (ES) č. 640/2009 z 22. júla 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn elektromotorov (8), sa má začleniť do dohody. (9) Nariadenie Komisie (ES) č. 641/2009 z 22. júla 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn bezupchávkových samostatných obehových čerpadiel a bezupchávkových obehových čerpadiel integrovaných vo výrobkoch (9), sa má začleniť do dohody. (10) Nariadenie Komisie (ES) č. 642/2009 z 22. júla 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES o požiadavkách na ekodizajn televízorov (10), sa má začleniť do dohody. (11) Nariadenie Komisie (ES) č. 643/2009 z 22. júla 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES o požiadavkách na ekodizajn chladiacich spotrebičov pre domácnosť (11), sa má začleniť do dohody. (12) Nariadenie (ES) č. 245/2009 zrušuje s účinnosťou od 13. apríla 2010 smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/55/ES (12) začlenenú do dohody, a preto je potrebné s účinnosťou od 13. apríla 2010 odkaz na ňu v rámci dohody vypustiť. (13) Nariadenie (ES) č. 643/2009 zrušuje s účinnosťou od 1. júla 2010 smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/57/ES (13) začlenenú do dohody, a preto je potrebné s účinnosťou od 1. júla 2010 odkaz na ňu v rámci dohody vypustiť, ROZHODOL TAKTO: Článok 1 Kapitola IV prílohy II k dohode sa mení a dopĺňa takto: 1. Znenie bodu 5 (smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/57/ES) sa vypúšťa. 2. Za bod 7 (rozhodnutie Komisie 2008/591/ES) sa vkladajú tieto body: „8. 32008 R 1275: nariadenie Komisie (ES) č. 1275/2008 zo 17. decembra 2008, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn elektrických a elektronických zariadení v domácnosti a kancelárskych zariadení v súvislosti so spotrebou elektrickej energie v stave pohotovosti a vo vypnutom stave (Ú. v. EÚ L 339, 18. 12. 2008, s. 45), zmenené a doplnené týmito právnymi predpismi: — 32009 R 0278: nariadenie Komisie (ES) č. 278/2009 zo 6. apríla 2009 (Ú. v. EÚ L 93, 7. 4. 2009, s. 3), — 32009 R 0642: nariadenie Komisie (ES) č. 642/2009 z 22. júla 2009 (Ú. v. EÚ L 191, 23. 7. 2009, s. 42). 9. 32009 R 0107: nariadenie Komisie (ES) č. 107/2009 zo 4. februára 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn jednoduchých set-top boxov (Ú. v. EÚ L 36, 5. 2. 2009, s. 8). 10. 32009 R 0244: nariadenie Komisie (ES) č. 244/2009 z 18. marca 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn nesmerových svetelných zdrojov pre domácnosť (Ú. v. EÚ L 76, 24. 3. 2009, s. 3). 11. 32009 R 0245: nariadenie Komisie (ES) č. 245/2009 z 18. marca 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn žiariviek bez zabudovaného predradníka, výbojok s vysokou svietivosťou a predradníkov a svietidiel, ktoré sú schopné ovládať takéto svetelné zdroje, a ktorým sa ruší smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/55/ES (Ú. v. EÚ L 76, 24. 3. 2009, s. 17). 12. 32009 R 0278: nariadenie Komisie (ES) č. 278/2009 zo 6. apríla 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn v prípade spotreby elektrickej energie externých zdrojov napájania v stave bez záťaže a ich priemernej účinnosti v aktívnom režime (Ú. v. EÚ L 93, 7. 4. 2009, s. 3). 13. 32009 R 0640: nariadenie Komisie (ES) č. 640/2009 z 22. júla 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn elektromotorov (Ú. v. EÚ L 191, 23. 7. 2009, s. 26). 14. 32009 R 0641: nariadenie Komisie (ES) č. 641/2009 z 22. júla 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn bezupchávkových samostatných obehových čerpadiel a bezupchávkových obehových čerpadiel integrovaných vo výrobkoch (Ú. v. EÚ L 191, 23. 7. 2009, s. 35). 15. 32009 R 0642: nariadenie Komisie (ES) č. 642/2009 z 22. júla 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES o požiadavkách na ekodizajn televízorov (Ú. v. EÚ L 191, 23. 7. 2009, s. 42). 16. 32009 R 0643: nariadenie Komisie (ES) č. 643/2009 z 22. júla 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES o požiadavkách na ekodizajn chladiacich spotrebičov pre domácnosť (Ú. v. EÚ L 191, 23. 7. 2009, s. 53). “ Článok 2 Príloha IV k dohode sa mení a dopĺňa takto: 1. Znenie bodu 13 (smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/57/ES) sa vypúšťa. 2. Znenie bodu 15 (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/55/ES) sa vypúšťa. 3. Za bod 30 [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 106/2008] sa vkladajú tieto body: „31. 32008 R 1275: nariadenie Komisie (ES) č. 1275/2008 zo 17. decembra 2008, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn elektrických a elektronických zariadení v domácnosti a kancelárskych zariadení v súvislosti so spotrebou elektrickej energie v stave pohotovosti a vo vypnutom stave (Ú. v. EÚ L 339, 18. 12. 2008, s. 45), zmenené a doplnené týmito právnymi predpismi: — 32009 R 0278: nariadenie Komisie (ES) č. 278/2009 zo 6. apríla 2009 (Ú. v. EÚ L 93, 7. 4. 2009, s. 3), — 32009 R 0642: nariadenie Komisie (ES) č. 642/2009 z 22. júla 2009 (Ú. v. EÚ L 191, 23. 7. 2009, s. 42). 32. 32009 R 0107: nariadenie Komisie (ES) č. 107/2009 zo 4. februára 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn jednoduchých set-top boxov (Ú. v. EÚ L 36, 5. 2. 2009, s. 8). 33. 32009 R 0244: nariadenie Komisie (ES) č. 244/2009 z 18. marca 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn nesmerových svetelných zdrojov pre domácnosť (Ú. v. EÚ L 76, 24. 3. 2009, s. 3). 34. 32009 R 0245: nariadenie Komisie (ES) č. 245/2009 z 18. marca 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES v súvislosti s požiadavkami na ekodizajn žiariviek bez zabudovaného predradníka, výbojok s vysokou svietivosťou a predradníkov a svietidiel, ktoré sú schopné ovládať takéto svetelné zdroje, a ktorým sa ruší smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/55/ES (Ú. v. EÚ L 76, 24. 3. 2009, s. 17). 35. 32009 R 0278: nariadenie Komisie (ES) č. 278/2009 zo 6. apríla 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn v prípade spotreby elektrickej energie externých zdrojov napájania v stave bez záťaže a ich priemernej účinnosti v aktívnom režime (Ú. v. EÚ L 93, 7. 4. 2009, s. 3). 36. 32009 R 0640: nariadenie Komisie (ES) č. 640/2009 z 22. júla 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn elektromotorov (Ú. v. EÚ L 191, 23. 7. 2009, s. 26). 37. 32009 R 0641: nariadenie Komisie (ES) č. 641/2009 z 22. júla 2009, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES, pokiaľ ide o požiadavky na ekodizajn bezupchávkových samostatných obehových čerpadiel a bezupchávkových obehových čerpadiel integrovaných vo výrobkoch (Ú. v. EÚ L 191, 23. 7. 2009, s. 35). 38. L_2011093EN. 01002801. xml 7. 4. 2011 EN Official Journal of the European Union L 93/28 DECISION OF THE EEA JOINT COMMITTEE No 1/2011 of 11 February 2011 amending Annex II (Technical regulations, standards, testing and certification) and Annex IV (Energy) to the EEA Agreement THE EEA JOINT COMMITTEE, Having regard to the Agreement on the European Economic Area, as amended by the Protocol adjusting the Agreement on the European Economic Area, hereinafter referred to as ‘the Agreement’, and in particular Article 98 thereof, Whereas: (1) Annex II to the Agreement was amended by Decision of the EEA Joint Committee No 124/2009 of 4 December 2009 (1). (2) Annex IV to the Agreement was amended by Decision of the EEA Joint Committee No 69/2010 of 11 June 2010 (2). (3) Commission Regulation (EC) No 1275/2008 of 17 December 2008 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for standby and off mode electric power consumption of electrical and electronic household and office equipment (3) is to be incorporated into the Agreement. (4) Commission Regulation (EC) No 107/2009 of 4 February 2009 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for simple set-top boxes (4) is to be incorporated into the Agreement. (5) Commission Regulation (EC) No 244/2009 of 18 March 2009 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for non-directional household lamps (5) is to be incorporated into the Agreement. (6) Commission Regulation (EC) No 245/2009 of 18 March 2009 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for fluorescent lamps without integrated ballast, for high intensity discharge lamps, and for ballasts and luminaires able to operate such lamps, and repealing Directive 2000/55/EC of the European Parliament and of the Council (6) is to be incorporated into the Agreement. (7) Commission Regulation (EC) No 278/2009 of 6 April 2009 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for no-load condition electric power consumption and average active efficiency of external power supplies (7) is to be incorporated into the Agreement. (8) Commission Regulation (EC) No 640/2009 of 22 July 2009 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for electric motors (8) is to be incorporated into the Agreement. (9) Commission Regulation (EC) No 641/2009 of 22 July 2009 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for glandless standalone circulators and glandless circulators integrated in products (9) is to be incorporated into the Agreement. (10) Commission Regulation (EC) No 642/2009 of 22 July 2009 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for televisions (10) is to be incorporated into the Agreement. (11) Commission Regulation (EC) No 643/2009 of 22 July 2009 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for household refrigerating appliances (11) is to be incorporated into the Agreement. (12) Regulation (EC) No 245/2009 repeals, with effect from 13 April 2010, Directive 2000/55/EC of the European Parliament and of the Council (12) which is incorporated into the Agreement and is therefore to be repealed under the Agreement with effect from 13 April 2010. (13) Regulation (EC) No 643/2009 repeals, with effect from 1 July 2010, Directive 96/57/EC of the European Parliament and of the Council (13) which is incorporated into the Agreement and is therefore to be repealed under the Agreement with effect from 1 July 2010, HAS DECIDED AS FOLLOWS: Article 1 Chapter IV of Annex II to the Agreement shall be amended as follows: 1. the text of point 5 (Directive 96/57/EC of the European Parliament and of the Council) shall be deleted; 2. the following points shall be inserted after point 7 (Commission Decision 2008/591/EC): ‘8. 32008 R 1275: Commission Regulation (EC) No 1275/2008 of 17 December 2008 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for standby and off mode electric power consumption of electrical and electronic household and office equipment (OJ L 339, 18. 12. 2008, p. 45), as amended by: — 32009 R 0278: Commission Regulation (EC) No 278/2009 of 6 April 2009 (OJ L 93, 7. 4. 2009, p. 3), — 32009 R 0642: Commission Regulation (EC) No 642/2009 of 22 July 2009 (OJ L 191, 23. 7. 2009, p. 42). 9. 32009 R 0107: Commission Regulation (EC) No 107/2009 of 4 February 2009 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for simple set-top boxes (OJ L 36, 5. 2. 2009, p. 8). 10. 32009 R 0244: Commission Regulation (EC) No 244/2009 of 18 March 2009 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for non-directional household lamps (OJ L 76, 24. 3. 2009, p. 3). 11. 32009 R 0245: Commission Regulation (EC) No 245/2009 of 18 March 2009 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for fluorescent lamps without integrated ballast, for high intensity discharge lamps, and for ballasts and luminaires able to operate such lamps, and repealing Directive 2000/55/EC of the European Parliament and of the Council (OJ L 76, 24. 3. 2009, p. 17). 12. 32009 R 0278: Commission Regulation (EC) No 278/2009 of 6 April 2009 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for no-load condition electric power consumption and average active efficiency of external power supplies (OJ L 93, 7. 4. 2009, p. 3). 13. 32009 R 0640: Commission Regulation (EC) No 640/2009 of 22 July 2009 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for electric motors (OJ L 191, 23. 7. 2009, p. 26). 14. 32009 R 0641: Commission Regulation (EC) No 641/2009 of 22 July 2009 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for glandless standalone circulators and glandless circulators integrated in products (OJ L 191, 23. 7. 2009, p. 35). 15. 32009 R 0642: Commission Regulation (EC) No 642/2009 of 22 July 2009 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for televisions (OJ L 191, 23. 7. 2009, p. 42). 16. 32009 R 0643: Commission Regulation (EC) No 643/2009 of 22 July 2009 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for household refrigerating appliances (OJ L 191, 23. 7. 2009, p. 53). ’. Article 2 Annex IV to the Agreement shall be amended as follows: 1. the text of point 13 (Directive 96/57/EC of the European Parliament and of the Council) shall be deleted; 2. the text of point 15 (Directive 2000/55/EC of the European Parliament and of the Council) shall be deleted; 3. the following points shall be inserted after point 30 (Regulation (EC) No 106/2008 of the European Parliament and of the Council): ‘31. 32008 R 1275: Commission Regulation (EC) No 1275/2008 of 17 December 2008 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for standby and off mode electric power consumption of electrical and electronic household and office equipment (OJ L 339, 18. 12. 2008, p. 45), as amended by: — 32009 R 0278: Commission Regulation (EC) No 278/2009 of 6 April 2009 (OJ L 93, 7. 4. 2009, p. 3), — 32009 R 0642: Commission Regulation (EC) No 642/2009 of 22 July 2009 (OJ L 191, 23. 7. 2009, p. 42). 32. 32009 R 0107: Commission Regulation (EC) No 107/2009 of 4 February 2009 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for simple set-top boxes (OJ L 36, 5. 2. 2009, p. 8). 33. 32009 R 0244: Commission Regulation (EC) No 244/2009 of 18 March 2009 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for non-directional household lamps (OJ L 76, 24. 3. 2009, p. 3). 34. 32009 R 0245: Commission Regulation (EC) No 245/2009 of 18 March 2009 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for fluorescent lamps without integrated ballast, for high intensity discharge lamps, and for ballasts and luminaires able to operate such lamps, and repealing Directive 2000/55/EC of the European Parliament and of the Council (OJ L 76, 24. 3. 2009, p. 17). 35. 32009 R 0278: Commission Regulation (EC) No 278/2009 of 6 April 2009 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for no-load condition electric power consumption and average active efficiency of external power supplies (OJ L 93, 7. 4. 2009, p. 3). 36. 32009 R 0640: Commission Regulation (EC) No 640/2009 of 22 July 2009 implementing Directive 2005/32/EC of the European Parliament and of the Council with regard to ecodesign requirements for electric motors (OJ L 191, 23. 7. 2009, p.	16,726	1
2014/32014L0089/32014L0089_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,014	None	None	Spoken	4,556	10,843	L_2014257SK.01013501.xml 28.8.2014 SK Úradný vestník Európskej únie L 257/135 SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 43 ods. 2, článok 100 ods. 2, článok 192 ods. 1 a článok 194 ods. 2, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1), so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2), konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (3), keďže: (1) Vysoký a prudko rastúci dopyt po námornom priestore na rôzne účely, ako sú napríklad zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, prieskum a ťažba ropy a zemného plynu, námorná lodná doprava a rybolov, ochrana ekosystémov a biodiverzity, ťažba surovín, cestovný ruch, zariadenia pre akvakultúru a podmorské kultúrne dedičstvo, ako aj viacstranný tlak na pobrežné zdroje, vyžadujú integrovaný prístup k plánovaniu a riadeniu. (2) Takýto prístup k riadeniu oceánov a námorných záležitostí bol rozpracovaný v rámci integrovanej námornej politiky Európskej únie (ďalej len „INP“) vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES (4), ktorá je environmentálnym pilierom uvedenej politiky. Cieľom INP je podporovať udržateľný rozvoj morí a oceánov a koordinované, súdržné a transparentné rozhodovanie v oblasti odvetvových politík Európskej únie, ktoré majú vplyv na oceány, moria, ostrovy, pobrežné a najvzdialenejšie regióny a námorné sektory vrátane stratégií týkajúcich sa úmorí alebo makroregionálnych stratégií, a zároveň dosiahnuť dobrý environmentálny stav, ako sa uvádza v smernici 2008/56/ES. (3) Námorné priestorové plánovanie sa v rámci INP vymedzuje ako prierezový politický nástroj umožňujúci orgánom štátnej správy a zúčastneným stranám uplatňovanie koordinovaného, integrovaného a cezhraničného prístupu. Uplatňovanie prístupu založeného na ekosystémoch prispeje k podpore udržateľného rozvoja a rastu námorných a pobrežných hospodárstiev a udržateľnému využívaniu morských a pobrežných zdrojov. (4) Námorné priestorové plánovanie podporuje a zjednodušuje vykonávanie stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020“), schválenej Európskou radou v jej záveroch zo 17. júna 2010, ktorá je zameraná na dosiahnutie vysokej úrovne zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti vrátane podpory konkurencieschopnejšieho a ekologického hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje. Pobrežné a námorné odvetvia majú veľký potenciál z hľadiska udržateľného rastu a zásadný význam pre vykonávanie stratégie Európa 2020. (5) V oznámení Komisie s názvom Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví sa uvádza prehľad viacerých súčasných iniciatív Únie, ktorých účelom je vykonávanie stratégie Európa 2020 a takisto sa vymedzuje niekoľko činností, na ktoré by sa v budúcnosti mohli zamerať iniciatívy v oblasti modrého rastu a ktoré by sa mohli primerane podporiť tým, že sa prostredníctvom námorného priestorového plánovania posilní dôvera investorov a zabezpečí sa pre nich väčšia istota. (6) Vykonávanie námorného priestorového plánovania a integrovaného manažmentu pobrežnej zóny sa podporilo a zjednodušilo prostredníctvom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (5). Európske štrukturálne a investičné fondy vrátane Európskeho námorného a rybárskeho fondu (6) poskytnú príležitosti na podporu vykonávania tejto smernice v rokoch 2014 – 2020. (7) V preambule dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982 (ďalej len „dohovor UNCLOS“) sa uvádza, že otázky týkajúce sa využívania oceánskeho priestoru spolu úzko súvisia a musia sa riešiť ako celok. Plánovanie oceánskeho priestoru je logickým krokom vpred a štruktúrovaním povinností a využívania práv vyplývajúcich z dohovoru UNCLOS a predstavuje praktický nástroj, ktorý pomáha členským štátom pri plnení povinností. (8) V záujme podpory udržateľnej koexistencie využití a prípadne primeraného rozdelenia relevantných využití námorného priestoru by sa mal ustanoviť rámec, ktorý zahrnie aspoň vypracovanie a vykonávanie námorného priestorového plánovania, ktorého výsledkom budú plány, zo strany členských štátov. (9) Námorné priestorové plánovanie prispeje k účinnému riadeniu námorných činností a udržateľnému využívaniu morských a pobrežných zdrojov tým, že vytvorí rámec pre jednotné, transparentné, udržateľné a podložené rozhodovanie. Na dosiahnutie cieľov tejto smernice by sa v nej mala stanoviť povinnosť zaviesť proces námorného plánovania, ktorého výsledkom bude námorný priestorový plán alebo plány. V rámci tohto procesu plánovania by sa mali zohľadniť interakcie medzi pevninou a morom a mala by sa podporovať spolupráca medzi členskými štátmi. Bez toho, aby bolo dotknuté existujúce acquis Únie v oblastiach energie, dopravy, rybárstva a životného prostredia, by táto smernica nemala ukladať nové povinnosti, najmä v súvislosti s konkrétnymi rozhodnutiami členských štátov, pokiaľ ide o to, ako realizovať odvetvové politiky v uvedených oblastiach, ale mala by sa skôr snažiť prispieť k uvedeným politikám prostredníctvom procesu plánovania. (10) V záujme zabezpečenia konzistentnosti a právnej zrozumiteľnosti by sa mal vymedziť geografický rozsah pôsobnosti námorného priestorového plánovania v súlade s existujúcimi legislatívnymi nástrojmi Únie a medzinárodným námorným právom, najmä UNCLOS. Právomoci členských štátov týkajúce sa námorných hraníc a jurisdikcie sa touto smernicou nemenia. (11) Je síce vhodné, aby Únia poskytla rámec pre námorné priestorové plánovanie, no členské štáty majú aj naďalej zodpovednosť a právomoc, pokiaľ ide o návrhy a určenie formátu a obsahu uvedených plánov v rámci vlastných morských vôd vrátane inštitucionálnych opatrení a prípadne akéhokoľvek rozdelenia námorného priestoru medzi jednotlivé činnosti a využitia. (12) S cieľom dodržať zásady proporcionality a subsidiarity, ako aj minimalizácie dodatočného administratívneho zaťaženia, by transpozícia a vykonávanie tejto smernice mali v čo najväčšej možnej miere vychádzať z existujúcich vnútroštátnych, regionálnych a miestnych pravidiel a mechanizmov vrátane tých, ktoré sú stanovené v odporúčaní Európskeho parlamentu a Rady 2002/413/ES (7) alebo rozhodnutí Rady 2010/631/EÚ (8). (13) Ekosystémy a morské zdroje v morských vodách sú vystavené veľkému tlaku. Ľudská činnosť, ale aj dôsledky zmeny klímy, prírodné katastrofy a zmeny pobrežia (napríklad erózia a nánosy) môžu zásadným spôsobom ovplyvniť rozvoj a rast pobrežného hospodárstva, ako aj morských ekosystémov a viesť k zhoršeniu environmentálneho stavu, strate biodiverzity a degradácii ekosystémových služieb. Uvedeným rôznym tlakom by sa pri vypracovaní námorných priestorových plánov mala venovať náležitá pozornosť. Ak sa navyše zdravé morské ekosystémy a ich viacnásobné služby začlenia do rozhodnutí o plánovaní, môžu byť veľmi prínosné z hľadiska výroby potravín, oddychu a cestovného ruchu, zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu, regulácie zmien pobrežia a predchádzania katastrofám. (14) S cieľom podporovať udržateľný rast námorných hospodárstiev, trvalo udržateľný rozvoj morských oblastí a udržateľné využívanie morských zdrojov by sa pri námornom priestorovom plánovaní mal uplatňovať prístup založený na ekosystémoch uvedený v článku 1 ods. 3 smernice 2008/56/ES v záujme úsilia o zabezpečenie toho, aby sa celkový tlak všetkých činností udržiaval na úrovni zlučiteľnej s dosahovaním dobrého environmentálneho stavu a aby nebola ohrozená schopnosť morských ekosystémov reagovať na zmeny spôsobené človekom, pričom sa prispeje k udržateľnému využívaniu morských zdrojov a služieb súvisiacich s morom súčasnou generáciou i budúcimi generáciami. Okrem toho prístup založený na ekosystémoch by sa mal uplatňovať spôsobom prispôsobeným konkrétnym ekosystémom a ďalším špecifikám jednotlivých morských regiónov a zohľadňujúcim prebiehajúcu prácu v regionálnych morských dohovoroch vychádzajúc z existujúcich znalostí a skúseností. Tento prístup tiež umožní adaptabilné riadenie, ktoré s pribúdajúcimi skúsenosťami a znalosťami zabezpečí zlepšenie a ďalší rozvoj pri zohľadnení dostupnosti údajov a informácií na úrovni úmoria s cieľom realizovať uvedený prístup. Členské štáty by mali brať do úvahy zásady predchádzania škodám a prevencie, ktoré sú stanovené v článku 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. (15) Námorné priestorové plánovanie prispeje okrem iného k dosiahnutiu cieľov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (9), nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 (10), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES (11), smernice Rady 92/43/EHS (12), rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 884/2004/ES (13), smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (14), smernice 2008/56/ES, s ohľadom na oznámenia Komisie z 3. mája 2011 s názvom „Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020“, oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom „Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje“, oznámenie Komisie zo 16. apríla 2013 s názvom „Stratégia EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy“ a oznámenie Komisie z 21. januára 2009 s názvom „Strategické ciele a odporúčania pre politiku EÚ v oblasti námornej dopravy do roku 2018“, a prípadne tiež cieľov regionálnej politiky Únie vrátane stratégie pre úmoria a makroregionálnej stratégie. (16) Morské a pobrežné činnosti spolu často úzko súvisia. V záujme udržateľného využívania námorného priestoru by sa pri námornom priestorovom plánovaní mali zohľadňovať interakcie medzi pevninou a morom. Z tohto dôvodu môže námorné priestorové plánovanie zohrávať veľmi užitočnú úlohu pri určovaní smerovania, pokiaľ ide o udržateľné a integrované riadenie ľudskej činnosti na mori, ochranu životného prostredia, krehkosť pobrežných ekosystémov, eróziu a sociálne a ekonomické faktory. Námorné priestorové plánovanie by sa tiež malo zamerať na začlenenie námornej dimenzie niektorých pobrežných využití alebo aktivít a ich vplyvu a napokon umožniť integrovanú a strategickú víziu. (17) Táto rámcová smernica nezasahuje do právomoci členských štátov týkajúcej sa plánovania miest a vidieka, čo platí aj pre každý systém suchozemského alebo územného priestorového plánovania využívaný na plánovanie toho, ako by sa mala využívať pevninská a pobrežná zóna. Ak členské štáty uplatňujú na pobrežné vody alebo ich časti suchozemské plánovanie, táto smernica by sa na uvedené vody nemala uplatňovať. (18) Námorné priestorové plánovanie by malo zahrnúť celý cyklus vymedzenia problémov a príležitostí, zberu informácií, plánovania, rozhodovania, vykonávania, revízie alebo aktualizovania a monitorovania vykonávania a malo by náležite zohľadňovať interakcie medzi pevninou a morom a najlepšie dostupné poznatky. Treba čo najlepšie využiť mechanizmy stanovené v platných alebo budúcich právnych predpisoch vrátane rozhodnutia Komisie 2010/477/EÚ (15) a iniciatívy Komisie Poznatky o mori 2020. (19) Hlavným cieľom námorného priestorového plánovania je podpora trvalo udržateľného rozvoja a vymedzenie využívania námorného priestoru na rôzne účely súvisiace s morom, ako aj riadenie spôsobov využívania priestoru a konfliktov v morských oblastiach. Námorné priestorové plánovanie sa tiež zameriava na vymedzovanie a podnecovanie viacúčelového využitia v súlade s príslušnými vnútroštátnymi politikami a právnymi predpismi. V záujme dosiahnutia tohto cieľa musia členské štáty zabezpečiť minimálne to, aby proces alebo procesy plánovania viedli ku komplexnému plánovaniu určujúcemu rôzne spôsoby využívania námorného priestoru, pričom sa zohľadnia dlhodobé zmeny vyvolané zmenou klímy. (20) Členské štáty by mali v súlade s právami a povinnosťami týchto členských štátov a dotknutých tretích krajín, ktoré vyplývajú z práva Únie a medzinárodného práva, konzultovať a koordinovať svoje plány s príslušnými členskými štátmi a mali by spolupracovať s orgánmi tretej krajiny v príslušnom morskom regióne. Účinná cezhraničná spolupráca medzi členskými štátmi a susediacimi tretími krajinami si vyžaduje určenie príslušných orgánov v jednotlivých členských štátoch. Členské štáty teda musia vymenovať príslušný orgán alebo orgány zodpovedné za vykonávanie tejto smernice. Vzhľadom na rozdiely medzi jednotlivými morskými regiónmi alebo subregiónmi a pobrežnými zónami nie je vhodné, aby sa v tejto smernici podrobne stanovovala forma, ktorú by mali mať uvedené mechanizmy spolupráce. (21) Riadenie morských oblastí je zložité a zahŕňa orgány, hospodárske subjekty a ďalšie zúčastnené strany na rôznych úrovniach. V záujme podpory efektívneho udržateľného rozvoja je mimoriadne dôležité vo vhodnej fáze vypracúvania námorných priestorových plánov v rámci tejto smernice konzultovať zúčastnené strany, orgány a verejnosť, a to v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie. Vhodné príklady ustanovení o verejných konzultáciách možno nájsť v článku 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES (16). (22) Členské štáty môžu prostredníctvom námorných priestorových plánov znížiť administratívne zaťaženie a náklady s cieľom podporiť opatrenia na vykonávanie ďalších relevantných právnych predpisov Únie. Lehoty námorných priestorových plánov by sa preto podľa možnosti mali zosúladiť s harmonogramami stanovenými v ďalších relevantných právnych predpisoch, predovšetkým v smernici 2009/28/ES, kde sa vyžaduje, aby podiel energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej hrubej spotrebe energie v roku 2020 bol minimálne 20 %, a vymedzuje sa koordinácia postupov schvaľovania, vydávania osvedčení a plánovania, vrátane priestorového plánovania ako dôležitý príspevok k dosiahnutiu cieľov Únie týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov; v smernici 2008/56/ES a bode 6 časti A prílohy k rozhodnutiu 2010/477/EÚ, ktoré vyžadujú, aby členské štáty prijali potrebné opatrenia na dosiahnutie alebo zachovanie dobrého environmentálneho stavu morského životného prostredia do roku 2020 a ktoré vymedzujú námorné priestorové plánovanie ako nástroj na podporu prístupu založeného na ekosystémoch pri riadení ľudských činností s cieľom dosiahnuť dobrý environmentálny stav; v rozhodnutí č. 884/2004/ES, ktoré vyžaduje vybudovanie transeurópskej dopravnej siete do roku 2020 prostredníctvom integrácie európskych pozemných, námorných a leteckých dopravných infraštruktúrnych sietí. (23) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (17) zavádza environmentálne posúdenie ako dôležitý nástroj začlenenia environmentálneho hľadiska do vypracovania a prijatia plánov a programov. Ak je pravdepodobné, že námorné priestorové plány budú mať značný vplyv na životné prostredie, vzťahuje sa na ne smernica 2001/42/ES. V prípade, že námorné priestorové plány zahŕňajú lokality sústavy Natura 2000, takéto environmentálne posúdenie možno spojiť s požiadavkami článku 6 smernice 92/43/EHS s cieľom predísť zdvojeniu. (24) S cieľom zabezpečiť, aby námorné priestorové plány vychádzali zo spoľahlivých údajov a aby sa predišlo dodatočnému administratívnemu zaťaženiu, je nevyhnutné, aby členské štáty využívali najlepšie dostupné údaje a informácie tak, že budú podnecovať príslušné zúčastnené strany, aby sa delili o svoje informácie, a budú využívať existujúce nástroje na zber údajov, napríklad nástroje vypracované v rámci iniciatívy Poznatky o mori 2020 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (18). (25) Členské štáty by mali Komisii zaslať kópie svojich námorných priestorových plánov a všetky aktualizácie, aby umožnili Komisii monitorovať vykonávanie tejto smernice. Komisia využije informácie nahlásené členskými štátmi, ako aj existujúce informácie dostupné podľa právnych predpisov Únie, aby pravidelne informovala Európsky parlament a Radu o pokroku pri vykonávaní tejto smernice. (26) Vzhľadom na to, že Únia prijala viacero politických iniciatív, ktoré sa majú zrealizovať do roku 2020 a ktoré má táto smernica podporiť a doplniť, má včasná transpozícia tejto smernice zásadný význam. (27) Ak by túto smernicu musel transponovať a vykonávať vnútrozemský členský štát, podliehal by neprimeranej a nepotrebnej povinnosti. Tieto členské štáty by teda mali byť od povinnosti transponovať a vykonávať túto smernicu oslobodené, PRIJALI TÚTO SMERNICU: KAPITOLA I VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Článok 1 Predmet úpravy 1. Touto smernicou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie s cieľom podporiť udržateľný rast námorných hospodárstiev, trvalo udržateľný rozvoj morských oblastí a udržateľné využívanie morských zdrojov. 2. Tento rámec zabezpečuje v kontexte integrovanej námornej politiky Únie vypracovanie a vykonávanie námorného priestorového plánovania zo strany členských štátov na účely prispenia k cieľom uvedeným v článku 5, a to so zreteľom na interakcie medzi pevninou a morom a posilnenú cezhraničnú spoluprácu v súlade s príslušnými ustanoveniami dohovoru UNCLOS. Článok 2 Rozsah pôsobnosti 1. Táto smernica sa uplatňuje na morské vody členských štátov bez toho, aby boli dotknuté iné právne predpisy Únie. Neuplatňuje sa na pobrežné vody alebo ich časti, ktoré patria do oblasti plánovania miest a vidieka členských štátov, za predpokladu, že sa tak uvádza v ich námorných priestorových plánoch. 2. Táto smernica sa neuplatňuje na činnosti, ktorých jediným účelom je obrana alebo národná bezpečnosť. 3. Touto smernicou sa nezasahuje do právomoci členských štátov naplánovať a určiť v rámci morských vôd rozsah a pokrytie ich námorných priestorových plánov. Neuplatňuje sa na plánovanie miest a vidieka. 4. Táto smernica nemá vplyv na zvrchované práva a jurisdikciu členských štátov nad morskými vodami, ktoré im vyplývajú z príslušného medzinárodného práva, najmä z dohovoru UNCLOS. Uplatňovaním tejto smernice sa predovšetkým neovplyvní vymedzenie a vytýčenie morských hraníc členskými štátmi v súlade s príslušnými ustanoveniami dohovoru UNCLOS. Článok 3 Vymedzenie pojmov Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov: 1. „integrovaná námorná politika“ (INP) je politika Únie, ktorej cieľom je podporovať koordinované a súdržné rozhodovanie, aby sa čo najviac posilnil udržateľný rozvoj, hospodársky rast a sociálna súdržnosť členských štátov, a najmä pobrežných, ostrovných a najvzdialenejších regiónov v Únii, ako aj námorné odvetvia, a to prostredníctvom súdržných politík súvisiacich s námornými záležitosťami a náležitej medzinárodnej spolupráce; 2. „námorné priestorové plánovanie“ je proces, prostredníctvom ktorého príslušné orgány členských štátov analyzujú a organizujú ľudské činnosti v morských oblastiach na dosiahnutie ekologických, hospodárskych a sociálnych cieľov; 3. „morský región“ je morský región uvedený v článku 4 smernice 2008/56/ES; 4. „morské vody“ sú vody, morské dno a podložie v zmysle článku 3 bodu 1 písm. a) smernice 2008/56/ES a pobrežné vody v zmysle článku 2 bodu 7 smernice 2000/60/ES a ich morské dno a podložie. KAPITOLA II NÁMORNÉ PRIESTOROVÉ PLÁNOVANIE Článok 4 Vypracovanie a vykonávanie námorného priestorového plánovania 1. Každý členský štát vypracováva a vykonáva námorné priestorové plánovanie. 2. Členské štáty pritom berú do úvahy interakcie medzi pevninou a morom. 3. Výsledný plán alebo plány sa pripravia a vypracujú v súlade s inštitucionálnymi a správnymi úrovňami, ktoré určia členské štáty. Touto smernicou sa nezasahuje do právomoci členských štátov naplánovať a určiť formát a obsah uvedeného plánu alebo uvedených plánov. 4. Účelom námorného priestorového plánovania je prispievať k cieľom uvedeným v článku 5 a plniť požiadavky stanovené v článkoch 6 a 8. 5. Pri vypracúvaní námorného priestorového plánovania venujú členské štáty náležitú pozornosť osobitostiam morských regiónov, príslušným existujúcim a budúcim činnostiam a využitiam a ich vplyvu na životné prostredie, ako aj prírodným zdrojom a zohľadňujú tiež interakcie medzi pevninou a morom. 6. Členské štáty môžu zahrnúť existujúce vnútroštátne politiky, nariadenia alebo mechanizmy, ktoré boli pripravené alebo sa pripravujú pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice, alebo z nich môžu vychádzať, a to pod podmienkou, že sú v súlade s požiadavkami tejto smernice. Článok 5 Ciele námorného priestorového plánovania 1. Pri zavádzaní a vykonávaní námorného priestorového plánovania zohľadňujú členské štáty hospodárske, sociálne a environmentálne aspekty s cieľom podporiť trvalo udržateľný rozvoj a rast námorného odvetvia, pričom uplatňujú prístup založený na ekosystémoch a presadzujú koexistenciu príslušných činností a využití. 2. Prostredníctvom svojich námorných priestorových plánov sa členské štáty snažia prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju energetického odvetvia na mori, námornej dopravy a odvetvia rybolovu a akvakultúry a k zachovaniu, ochrane a zlepšeniu stavu životného prostredia vrátane odolnosti voči vplyvom zmeny klímy. Okrem toho sa členské štáty môžu usilovať o plnenie ďalších cieľov, ako je podpora udržateľného cestovného ruchu a udržateľná ťažba surovín. 3. Touto smernicou nie je dotknutá právomoc členských štátov určovať, ako sa rôzne ciele budú odzrkadľovať a hodnotiť v ich námornom priestorovom pláne či plánoch. Článok 6 Minimálne požiadavky na námorné priestorové plánovanie 1. Členské štáty stanovia procesné opatrenia, aby prispeli k cieľom uvedeným v článku 5 s prihliadnutím na relevantné činnosti a využitia v morských vodách. 2. Členské štáty pritom: a) zohľadňujú interakcie medzi pevninou a morom; b) zohľadňujú environmentálne, hospodárske a sociálne aspekty, ako aj bezpečnostné aspekty; c) snažia sa presadzovať súdržnosť medzi námorným priestorovým plánovaním a výsledným plánom alebo plánmi a inými procesmi, akým je napríklad integrovaný manažment pobrežnej zóny alebo rovnocenné formálne či neformálne postupy; d) zabezpečujú zapojenie zainteresovaných strán v súlade s článkom 9; e) organizujú využívanie najlepších dostupných údajov v súlade s článkom 10; f) zabezpečujú účinnú cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi v súlade s článkom 11; g) podporujú spoluprácu s tretími krajinami v súlade s článkom 12. 3. Preskúmanie námorných priestorových plánov uskutočňujú členské štáty podľa vlastného rozhodnutia, avšak aspoň každých 10 rokov. Článok 7 Interakcie medzi pevninou a morom 1. Na zohľadnenie interakcií medzi pevninou a morom podľa článku 4 ods. 2 – ak takéto zohľadnenie netvorí súčasť procesu námorného priestorového plánovania ako takého – môžu členské štáty využívať iné formálne či neformálne postupy, ako napríklad integrovaný manažment pobrežnej zóny. Výsledok premietnu členské štáty do svojich námorných priestorových plánov. 2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 2 ods. 3, členské štáty sa prostredníctvom námorného priestorového plánovania snažia presadzovať súdržnosť medzi výsledným námorným priestorovým plánom alebo plánmi a inými príslušnými procesmi. Článok 8 Vypracovanie námorných priestorových plánov 1. Pri vypracovávaní a vykonávaní námorného priestorového plánovania vypracujú členské štáty námorné priestorové plány, v ktorých určia priestorové a časové rozloženie príslušných existujúcich a budúcich činností a využití v ich morských vodách, aby prispeli k cieľom stanoveným v článku 5. 2. Členské štáty pritom v súlade s článkom 2 ods. 3 zohľadňujú príslušné interakcie činností a využití. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov, môžu prípadné činnosti a využitia, ako aj záujmy zahŕňať: — oblasti akvakultúry; — oblasti rybolovu; — zariadenia a infraštruktúru na prieskum, využívanie a ťažbu ropy, zemného plynu a iných zdrojov energie, minerálov a agregátov, a na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov; — námorné dopravné trasy a dopravné toky; — vojenské výcvikové priestory; — chránené prírodné územia a územia ochrany druhov a chránené oblasti; — oblasti ťažby surovín; — vedecký výskum; — podmorské káblové a potrubné rozvody; — cestovný ruch; — podmorské kultúrne dedičstvo. Článok 9 Účasť verejnosti 1. Členské štáty stanovia formu účasti verejnosti informovaním všetkých zainteresovaných strán a konzultovaním s príslušnými zúčastnenými stranami a orgánmi a dotknutou verejnosťou v ranej fáze vypracúvania námorných priestorových plánov v súlade s relevantnými ustanoveniami zakotvenými v právnych predpisoch Európskej únie. 2. Členské štáty tiež zabezpečia, aby príslušné zúčastnené strany a orgány a dotknutá verejnosť mali prístup k plánom hneď po ich dokončení. Článok 10 Využívanie a výmena údajov 1. Členské štáty organizujú využívanie najlepších dostupných údajov a rozhodujú o spôsobe organizovania výmeny informácií potrebných pre námorné priestorové plány. 2. K údajom uvedeným v odseku 1 môžu okrem iného patriť: a) environmentálne, sociálne a hospodárske údaje k činnostiam uvedeným v článku 8, zozbierané v súlade s právnymi predpismi Únie; b) námorné fyzikálne údaje o morských vodách. 3. Pri vykonávaní odseku 1 členské štáty využívajú príslušné nástroje vrátane tých, ktoré už sú k dispozícii v rámci INP a iných príslušných politík Únie, ako sú napríklad politiky uvedené v smernici 2007/2/ES. Článok 11 Spolupráca medzi členskými štátmi 1. V rámci procesu plánovania a riadenia členské štáty hraničiace s morskými vodami spolupracujú s cieľom zabezpečiť súdržnosť a koordináciu námorných priestorových plánov v celom príslušnom morskom regióne. V rámci uvedenej spolupráce sa zohľadňujú najmä záležitosti nadnárodnej povahy. 2. Spoluprácu uvedenú v odseku 1 možno nadviazať prostredníctvom: a) existujúcich systémov regionálnej inštitucionálnej spolupráce, ako sú regionálne morské dohovory; a/alebo b) sietí alebo štruktúr príslušných orgánov členských štátov; a/alebo c) akýchkoľvek iných metód, ktoré spĺňajú požiadavky odseku 1, napríklad v súvislosti so stratégiami týkajúcimi sa úmorí. Článok 12 Spolupráca s tretími krajinami Členské štáty sa pokiaľ možno usilujú spolupracovať s tretími krajinami na realizácii svojich opatrení so zreteľom na námorné priestorové plánovanie v príslušných morských regiónoch a v súlade s medzinárodným právom a dohovormi, a to napríklad využívaním existujúcich medzinárodných fór alebo regionálnej inštitucionálnej spolupráce. KAPITOLA III VYKONÁVANIE Článok 13 Príslušné orgány 1. Každý členský štát vymenuje orgán alebo orgány, ktoré zodpovedajú za vykonávanie tejto smernice. 2. Každý členský štát predloží Komisii zoznam uvedených príslušných orgánov spolu s informáciami uvedenými v prílohe tejto smernice. 3. Každý členský štát informuje Komisiu o všetkých zmenách v informáciách poskytnutých podľa odseku 1, a to do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti takejto zmeny. Článok 14 Monitorovanie a podávanie správ 1. Členské štáty zašlú kópie námorných priestorových plánov vrátane príslušných existujúcich vysvetľujúcich materiálov o vykonávaní tejto smernice, ako aj všetky následné aktualizácie Komisii a všetkým ostatným dotknutým členským štátom do troch mesiacov od ich uverejnenia. 2. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní tejto smernice, a to najneskôr rok po termíne na vypracovanie námorných priestorových plánov a následne každé štyri roky. KAPITOLA IV ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Článok 15 Transpozícia 1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 18. septembra 2016. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. 2. Orgán alebo orgány uvedené v článku 13 ods. 1 sa vymenujú do 18. septembra 2016. 3. Námorné priestorové plány uvedené v článku 4 sa vypracujú čo najskôr, avšak najneskôr do 31. marca 2021. 4. Povinnosť transponovať a vykonávať túto smernicu sa nevzťahuje na vnútrozemské členské štáty. Článok 16 Nadobudnutie účinnosti Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 17 Adresáti Táto smernica je určená členským štátom. V Bruseli 23. júla 2014 Za Európsky parlament predseda M. SCHULZ Za Radu predseda S. GOZI (1) Ú. v. EÚ C 341, 21.11.2013, s. 67. (2) Ú. v. EÚ C 356, 5.12.2013, s. 124. (3) Pozícia Európskeho parlamentu zo 17. apríla 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 23. júla 2014. (4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii) (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19). (5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 z 30. novembra 2011, ktorým sa zriaďuje program na podporu budúceho rozvoja integrovanej námornej politiky (Ú. v. EÚ L 321, 5.12.2011, s. 1). (6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011 (Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1). (7) Odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2002/413/ES z 30. mája 2002 týkajúce sa uplatňovania integrovaného riadenia pobrežných zón v Európe (Ú. v. ES L 148, 6.6.2002, s. 24). (8) Rozhodnutie Rady 2010/631/EÚ z 13. septembra 2010 o uzavretí Protokolu o integrovanom riadení pobrežných zón v Stredozemí k Dohovoru o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora v mene Európskej únie (Ú. v. EÚ L 279, 23.10.2010, s. 1). (9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16). (10) Nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu (Ú. v. ES L 358, 31.12.2002, s. 59). (11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7). (12) Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7). (13) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 884/2004/ES z 29. apríla 2004, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 1692/96/ES o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete (Ú. v. EÚ L 167, 30.4.2004, s. 1). (14) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1). (15) Rozhodnutie Komisie 2010/477/EÚ z 1. septembra 2010 o kritériách a metodických normách určovania dobrého environmentálneho stavu morských vôd (Ú. v. EÚ L 232, 2.9.2010, s. 14). (16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia, a ktorou sa menia a dopĺňajú s ohľadom na účasť verejnosti a prístup k spravodlivosti smernice Rady 85/337/EHS a 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17). (17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30). (18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje Infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (Inspire) (Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1). PRÍLOHA PRÍSLUŠNÉ ORGÁNY (1) Názov a adresa príslušného orgánu alebo orgánov – úradný názov a adresa určeného príslušného orgánu alebo orgánov. (2) Právne postavenie príslušného orgánu alebo orgánov – stručný opis právneho postavenia príslušného orgánu alebo orgánov. (3) Povinnosti – stručný opis právnych a správnych povinností príslušného orgánu alebo orgánov a jeho/ich úloh súvisiacich s predmetnými morskými vodami. (4) Členstvo – ak príslušný orgán alebo orgány vystupujú v úlohe koordinačných orgánov pre iné príslušné orgány, požaduje sa zoznam týchto príslušných orgánov spolu so zhrnutím inštitucionálnych vzťahov vytvorených na zabezpečenie koordinácie. (5) Koordinácia regiónov – požaduje sa prehľad mechanizmov vytvorených na účely zabezpečenia koordinácie medzi členskými štátmi v prípade, že ich vody patria do pôsobnosti tejto smernice a do toho istého morského regiónu alebo subregiónu.	16,931	1
2013/92013E000196/92013E000196_EN.txt_17	Eurlex	Open Government	CC-By	2,013	None	None	Spoken	7,306	13,613	What impact will the result of the presidential election in the US have on cooperation between the EU and the United States in the effort to overcome the global economic crisis? Answer given by Mr Rehn on behalf of the Commission (22 March 2013) The EU and the US have the largest bilateral economic relationship in the world and very interdependent economies. For instance, EU-US trade and investment generates 15 million jobs on both sides of the Atlantic, and there may be significant mutual benefits to deepening the economic relationship even further. In this respect it is worth to note the recent decision taken by the Commission and the American administration to start the internal preparations to launch negotiations on a Transatlantic Trade and Investment Partnership. Since the onset of the crisis the EU and US have cooperated closely in the efforts to overcome the global economic crisis in various international fora (in primis the G20) and through bilateral contacts. Cybersecurity has also been a key area for cooperation, especially via the work of the EU-US High Level Working Group on Cybersecurity and Cybercrime, and it is expected to retain its importance under the second Obama administration. The Energy dialogue and our cooperation on foreign policy issues in different regions throughout the world are two other examples of a long list that demonstrate a very intense and close partnership. The Commission expects this positive relation to continue under the Obama II administration. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000222/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Neľudské podmienky zatúlaných a opustených psov v Rumunsku Absencia registra majiteľov psov, ako i zákonov, ktoré by sa vzťahovali na identifikáciu všetkých vlastnených a opustených psov, vedie k neakceptovateľnej situácii, keď sú tieto zvieratá vystavované neľudskému zaobchádzaniu a zároveň dochádza k porušovaniu ich práv. Situácia v Rumunsku sa vyhrocuje a stáva sa neúnosnou. Krajina, ktorá je členským štátom Európskej únie, porušuje zmluvy v ktorých sa zaviazala dodržiavať dobré životné podmienky zvierat a ochraňovať ich – pokiaľ hovoríme o Lisabonskej zmluve a o Európskom dohovore o ochrane spoločenských zvierat CETS č. 125. Ako môže Komisia napomôcť k riešeniu tejto naliehavej situácie? Nepovažuje za opodstatnené apelovať na zodpovedných predstaviteľov Rumunska, aby dodržiavali dohody, ku ktorým sa zaviazali? Odpoveď pána Borga v mene Komisie (13. februára 2013) Dovoľujeme si odkázať váženú pani poslankyňu na odpovede na písomné otázky E-007161/2011, E-009002/2011,P-004480/2012, E-004247/2012 a E-002062/2012 (401), ktoré sa venujú problémom túlavých psov a riadenia populácie psov. (English version) Question for written answer E-000222/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: Inhumane conditions for stray and abandoned dogs in Romania The absence of registration for dog owners and of laws applying to the identification of all owned and abandoned dogs is leading to an unacceptable situation. These animals are being exposed to inhumane treatment and violation of their rights. The situation in Romania is getting worse and becoming intolerable. The country, which is an EU Member State, is in breach of agreements regarding the protection of animals and decent living conditions for them. The agreements in question are the Lisbon Treaty and the European Convention for the Protection of Pet Animals, CETS No 125. How can the Commission help to resolve this urgent situation? Does the Commission not consider it justifiable to call on the competent representatives of Romania to comply with the agreements they have signed up to? Answer given by Mr Borg on behalf of the Commission (13 February 2013) The Honourable Member is invited to refer to the answers to written questions E-007161/2011, E-009002/2011,P-004480/2012, E-004247/2012, and E-002062/2012 (402) which address the issues of stray dogs and of dog population management. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000223/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Antimikrobiálna rezistencia V posledných rokoch rastie hrozba antimikrobiálnej rezistencie. Táto začínajúca kríza je dôsledkom neprimeraného používania antimikrobiálnych látok v ľudskej a veterinárnej medicíne Zoznam infekcií rezistentných voči mnohým liekom je dlhý a zahŕňa okrem iného infekcie močových ciest, pneumóniu a tuberkulózu. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie existuje na svete minimálne 440 000 individuálnych prípadov tuberkulózy s viacliekovou rezistenciou, ktoré majú za následok viac ako 150 000 úmrtí ročne. Systémy zdravotnej starostlivosti v Európe už samozrejme cítia zvýšené náklady vyplývajúce z tejto situácie. Podľa WHO a Európskeho centra pre kontrolu chorôb v roku 2007 infekcie rezistentné voči liekom mali za následok viac ako 2,5 milióna dodatočných dní hospitalizácie v EÚ, Nórsku a na Islande a navyše 25 000 smrteľných prípadov v tých istých oblastiach. V nasledujúcich rokoch môžeme očakávať značný nárast týchto údajov. Akým spôsobom Komisia bojuje proti rastúcej hrozbe antimikrobiálnej rezistencie a jej dôsledkom? Plánuje v dohľadnej dobe predstaviť legislatívne návrhy v tejto oblasti? Odpoveď pána Borga v mene Komisie (20. februára 2013) Pokiaľ ide o otázky týkajúce sa antimikrobiálnej rezistencie a opatrenia, ktoré Komisia podnikla v tejto oblasti, Komisia odkazuje na svoje odpovede na predchádzajúce písomné otázky E-010443/2011, E-006000/2011, E-001117/2012, E-000298/2012, E-002779/2012, E-003505/2012, E-003197/2012 a E-007766/2012 (403). Počas írskeho predsedníctva Komisia uverejní plán vykonávania päťročného akčného plánu v oblasti antimikrobiálnej rezistencie a má v úmysle vypracovať priebežnú správu o vykonávaní akčného plánu do konca roku 2013 tak, ako sa požaduje v správe „Mikrobiálna výzva – rastúce hrozby antimikrobiálnej rezistencie“ od Anny ROSBACHOVEJ (ECR/DK), ktorú vydal Európsky parlament z vlastnej iniciatívy. (English version) Question for written answer E-000223/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: Antimicrobial resistance In recent years, the threat of antimicrobial resistance has been growing. This incipient crisis is the result of the excessive use of antimicrobial substances in human and veterinary medicine. The list of infections resistant to many drugs is long and includes, inter alia, urinary tract infections, pneumonia and tuberculosis. According to the World Health Organisation, there are at least 440 000 individual cases of tuberculosis with multidrug resistance, resulting in more than 150 000 deaths a year across the globe. Healthcare systems in Europe are now clearly feeling the increased costs arising from this situation. According to the WHO and the European Centre for Disease Control, drug-resistant infections resulted in more than 2.5 million additional days of hospitalisation in the EU, Norway and Iceland in 2007, plus 25 000 fatalities in the same areas. In the coming years we can expect a significant increase in these data. How is the Commission combating the growing threat of antimicrobial resistance and its consequences? Does it plan in the near future to put forward legislative proposals in this area? Answer given by Mr Borg on behalf of the Commission (20 February 2013) Regarding the questions about Antimicrobial resistance and the actions taken by the Commission on this issue, the Commission refers to its answers to previous written questions E-010443/2011, E-006000/2011, E-001117/2012, E-000298/2012, E‐002779/2012, E‐003505/2012, E-003197/2012 and E-007766/2012 (404). As requested in the European Parliament's own-initiative report ‘the Microbial Challenge-rising threats from Antimicrobial Resistance’ by Anna ROSBACH (ECR/DK), the Commission will publish a roadmap on the implementation of the five year action plan on antimicrobial resistance during the Irish Presidency and intends to prepare an interim report on the implementation of the action plan by the end of 2013. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000224/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Sloboda médií v EÚ Slobodné médiá sú nevyhnutným prvkom správneho fungovania demokracie. Chrániť slobodu médií však nie je vždy ľahké a sloboda médií by nemala byť považovaná za samozrejmosť. Členské krajiny EÚ sa zaviazali k ochrane slobody médií, často však zlyhávajú pri realizácii právnych opatrení. Problémy, ktorým čelia médiá v členských krajinách, sú veľmi podobné. Podľa organizácie Reportéri bez hraníc sa po roku 2008 situácia ešte zhoršila. Nezávislosť médií je ohrozená hrozbami a násilím zo strany polície, ako aj korupciou a svojvoľným zatýkaním. Treba zdôrazniť aj úlohu krízy, ktorá viedla nielen k zníženiu zdrojov a k prepúšťaniu novinárov, ale aj k zvýšeniu tlaku na reportérov a médiá ako celok. Aký je názor Komisie na možnosť vytvorenia minimálnych noriem pre právne ustanovenia na zabezpečenie transparentnosti vlastníctva médií? Odpoveď pani Kroesovej v mene Komisie (19. februára 2013) Komisia je presvedčená o rozhodujúcom význame slobody a plurality médií pre demokraciu a v súčasnosti uvažuje o týchto záležitostiach po tom, ako nezávislá skupina na vysokej úrovni pre slobodu a pluralitu médií, ktorej predsedajú bývalá prezidentka Lotyšska profesorka Vaira Vike-Freibergaová spolu s profesorkou Hertou Däubler-Gmelinovou, profesorom Miguelom Madurom a pánom Benom Hammersleym, zverejnila 21. januára 2013 svoju správu. Komisia túto správu v súčasnosti posudzuje. Chceli by sme upozorniť váženú pani poslankyňu, že Európsky parlament pridelil finančné zdroje z rozpočtu Európskej Únie na rok 2013 s cieľom umožniť vykonávanie nástroja na monitorovanie plurality médií, ktorý bolo vyvinutý v štúdii z roku 2007 s názvom „Nezávislá štúdia o ukazovateľoch plurality médií v členských štátoch – smerom k prístupu na základe rizika“. Zavedenie monitorovacieho nástroja prinesie ďalšie údaje o rozsahu problému. (English version) Question for written answer E-000224/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: Media freedom in the EU Media freedom is an essential element of a properly functioning democracy. Protecting it is not always easy, however, and it should not be taken for granted. EU Member States have committed themselves to the protection of media freedom, but they often fail when it comes to implementing legal measures. The problems confronting the media in Member States are very similar. According to the organisation Reporters Without Borders, the situation grew even worse after 2008. Media independence is compromised by police threats and violence, as well as corruption and arbitrary arrests. It is also necessary to emphasise the role of the crisis, which has led not only to reduced resources and layoffs of journalists, but also to greater pressure on reporters and the media as a whole. What is the Commission’s opinion on the possible creation of minimum standards for legal provisions to secure transparency of media ownership? Answer given by Ms Kroes on behalf of the Commission (19 February 2013) The Commission is convinced of the crucial importance of media freedom and pluralism for democracy and is currently reflecting on these matters, following delivery on 21 January 2013 of the report of the independent High-Level Group on Media Freedom and Pluralism chaired by the former President of Latvia, Professor Vaira Vike-Freiberga, with Professor Herta Däubler-Gmelin, Professor Miguel Maduro and Mr Ben Hammersley. The Commission is currently assessing it. The Honourable Member will also be aware that the European Parliament has attributed funding in the European Union's 2013 budget in order to enable implement the Media Pluralism Monitor developed by the 2007 study an ‘Independent Study on Indicators for Media Pluralism in the Member States — Towards a Risk-Based Approach’. Deployment of the monitoring tool will yield further data on the extent of the problem. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000225/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Sociálne investície v EÚ Hospodárska a finančná kríza, ktorá momentálne otriasa Európskou úniou, bude mať dlhodobý a silný vplyv nielen na európske hospodárstvo, ale aj na mieru zamestnanosti, verejné úspory a sociálne investície v Európe. Miera nezamestnanosti v krajinách EÚ bola v januári 2012 vyššia ako 10 %. Navyše čelíme mimoriadne vážnym problémom, ktoré súvisia s nezamestnanosťou mladých ľudí. Ďalším naliehavým problémom je situácia nízkokvalifikovaných pracovníkov, ktorí čelia pretrvávajúcemu znižovaniu dopytu na pracovnom trhu. Počet ľudí žijúcich v chudobe a ohrozených sociálnym vylúčením neustále narastá. Jedným z následkov krízy je aj zvýšený tlak na systémy sociálnej pomoci a podstatné zníženie výnosov plynúcich do dôchodkových systémov, na príspevky na zamestnanie alebo do systémov zdravotnej starostlivosti. Protikrízovým opatreniam, ktoré boli doposiaľ prijaté, chýba sociálny rozmer. Sociálne investície, sú dôležité na zabezpečenie správnej úrovne zamestnanosti a na zlepšenie konkurencieschopnosti. Plánuje Komisia apelovať na jednotlivé členské štáty EÚ, aby sa zamerali na sociálne investície? Ak áno, akým spôsobom? Plánuje Komisia monitorovať pokrok v oblasti sociálnych investícií v jednotlivých členských krajinách? Odpoveď pána Andora v mene Komisie (28. februára 2013) Členské štáty majú k dispozícii balík o sociálnych investíciách (405) s usmerneniami, ako postupovať pri modernizácii systémov sociálneho zabezpečenia v reakcii na značné problémy, ktorým v súčasnosti čelia a ktoré opisuje aj vážená pani poslankyňa. Balík sa zameriava na: — jednoduchšie a cielenejšie sociálne politiky, ktoré zabezpečia primerané a udržateľné systémy sociálnej ochrany. Niektoré krajiny v porovnaní s inými dosahujú v sociálnej oblasti lepšie výsledky napriek tomu, že majú podobný alebo nižší rozpočet, čo dokazuje, že stále existuje priestor pre zefektívnenie výdavkov v oblasti sociálnej politiky. — zlepšenie integrácie ľudí do spoločnosti a trhu práce. Kvalitná a cenovo prístupná starostlivosť o deti a vzdelávanie, prevencia predčasného ukončovania školskej dochádzky, pomoc pri odbornej príprave a hľadaní zamestnania, podpora bývania a dostupná zdravotná starostlivosť – to všetko sú politické oblasti s významným rozmerom sociálnych investícií. — zabezpečenie toho, aby systémy sociálnej ochrany reagovali na potreby ľudí v kritických životných situáciách. Predchádzanie rizikám a príprava ľudí na ne znižujú potrebu vyšších sociálnych výdavkov v prípade, že nastanú ťažkosti. Oznámenie tiež poskytuje členským štátom usmernenie, ako na realizáciu vytýčených cieľov čo najlepšie využiť finančnú podporu EÚ, najmä z Európskeho sociálneho fondu. Komisia bude prostredníctvom európskeho semestra pozorne sledovať výkonnosť systémov sociálnej ochrany v jednotlivých členských štátoch a v prípade potreby formulovať odporúčania pre jednotlivé krajiny týkajúce sa uvedených problémov. (English version) Question for written answer E-000225/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: Social investment in the EU The economic and financial crisis currently shaking the European Union will have a powerful long-term effect not only on the European economy, but also on employment levels, public savings and social investment in Europe. The level of unemployment in EU countries was over 10% in January 2012. We are also facing extremely serious problems related to unemployment among young people. Another pressing problem is the situation of poorly-qualified workers, who face a continuing drop in demand on the labour market. The number of people living in poverty and under the threat of social exclusion is rising all the time. One of the consequences of the crisis is also greater pressure on social assistance systems and a substantial reduction in payments to pension systems, and contributions to employment or healthcare systems. The anti-crisis measures adopted so far lack a social dimension. Social investments are important for ensuring the right level of employment and for boosting competitiveness. Is the Commission planning to call on individual Member States to target social investments? If so, in what way? Does the Commission plan to monitor progress in the area of social investments in individual Member States? Answer given by Mr Andor on behalf of the Commission (28 February 2013) The Social Investment Package (406) gives guidance to Member States on modernising their welfare systems in response to the significant challenges they currently face, as describe by the Honourable Member. The package focuses on: — Simplified and better targeted social policies, to provide adequate and sustainable social protection systems. Some countries have better social outcomes than others despite having similar or lower budgets, demonstrating that there is room for more efficient social policy spending. — Improving people's integration in society and the labour market. Affordable quality childcare and education, prevention of early school leaving, training and job-search assistance, housing support and accessible healthcare are all policy areas with a strong social investment dimension. — Ensuring that social protection systems respond to people's needs at critical moments throughout their lives. Preventing and preparing people against risks reduces the need for higher social spending once hardship has occurred. The communication also offers guidance to Member States on how best to use EU financial support, notably from the European Social Fund, to implement the outlined objectives. The Commission will closely monitor the performance of individual Member States' social protection systems through the European Semester and formulate, where necessary, Country Specific Recommendations in this area. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000226/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Sociálne podnikanie Podniky sociálneho hospodárstva predstavujú 10 % všetkých európskych podnikov, čo predstavuje 2 milióny podnikov, a zamestnávajú minimálne 11 miliónov ľudí v EÚ, čo predstavuje približne 6 % celkovej pracovnej sily. Sociálne podnikanie významne prispieva k európskemu sociálnemu modelu a k stratégii Európa 2020. Sama Komisia považuje aktérov sociálneho hospodárstva a sociálne podniky za hybnú silu hospodárskeho rastu. Tieto podniky majú potenciál vytvárať udržateľné pracovné miesta a podporovať začlenenie zraniteľných skupín na trhu práce. Sociálne podniky svojou povahou a spôsobom fungovania prispievajú k budovaniu súdržnejšej, demokratickejšej a aktívnejšej spoločnosti. Navyše väčšinou ponúkajú výhodné pracovné podmienky, ako aj rovnakú mzdu za rovnakú prácu, pričom podporujú rovnaké príležitosti pre mužov a ženy, čím umožňujú zosúladenie pracovného a súkromného života. Akým spôsobom Komisia podporuje činnosť sociálnych podnikov v Európskej únii? Odpoveď pána Andora v mene Komisie (28. februára 2013) EÚ už podporuje sociálne podniky, najmä v rámci vytýčených cieľov a zámeru stratégie Európa 2020. Touto otázkou sa zaoberá vo svojich hlavných iniciatívach s názvom „Inovácia v Únii“ a „Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“, ktoré zdôrazňujú dôležitosť sociálnych podnikov bojujúcich proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a zároveň navrhujú opatrenia na zlepšenie kvality právnych štruktúr týkajúcich sa nadácií, vzájomných spoločností a družstiev pôsobiacich v európskom kontexte. EÚ sa tiež venuje téme sociálnych podnikov v rámci Aktu o jednotnom trhu I a II, iniciatívy Príležitosti pre mladých, balíku opatrení týkajúcich sa zamestnanosti nazvanom „Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest“, ako aj iniciatívy za sociálne podnikanie, ktoré predpokladajú tri kategórie opatrení týkajúce sa financovania, viditeľnosti a právneho rámca pre sociálne podniky. Sociálne podniky sa často zapájajú do projektov, ktoré sú financované prostredníctvom európskych štrukturálnych fondov (ESF, EFRR), programu PROGRESS, Európskeho nástroja mikrofinancovania Progress, iniciatívy Príležitosti pre mladých atď. Úlohe sektora sociálnych podnikov sa venuje osobitná pozornosť v plánovanom balíku o sociálnych investíciách. V nariadení o kohéznej politike 2014 – 2020 sa navyše navrhuje investičná priorita určená na sociálne hospodárstvo a sociálne podniky. Program pre sociálnu zmenu a inováciu takisto poskytne priestor na podporu súvisiacich činností sociálnych podnikov. (English version) Question for written answer E-000226/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: Social entrepreneurship Businesses in the social economy account for 10% of all European businesses, representing 2 million businesses, and employ at least 11 million people in the EU, or approximately 6 % of the total workforce. Social entrepreneurship contributes significantly to the European social model and to the Europe 2020 strategy. The Commission itself considers those involved in the social economy and social enterprises to be an engine of economic growth. Such enterprises have the potential to create sustainable jobs and to support the integration of vulnerable groups into the labour market. By their nature and means of operation, social enterprises contribute to the building of a more inclusive, democratic and active society. Moreover, they usually offer favourable working conditions and equal pay for equal work, and promote equal opportunities for men and women, allowing work and private life to be reconciled. How does the Commission support the work of social enterprises in the European Union? Answer given by Mr Andor on behalf of the Commission (28 February 2013) The EU is already providing support for social enterprises, in particular within the objectives and target setting of the Europe 2020 strategy. It is addressed in its flagship initiatives ‘Innovation Union’ and ‘European Platform against Poverty and Social Exclusion’ which underline the importance of the social enterprises for fighting poverty and social exclusion and propose measures to improve the quality of the legal structures relating to associations foundations, mutual societies and cooperatives operating in a European context. The social enterprises issue is also addressed in the Single Market Act I and II, the Youth Opportunities Initiative, the Employment Package ‘Towards a job-rich recovery’ and the Social Business Initiative that envisages three categories of measures concerning the funding, the visibility and the legal framework for social enterprises. Social enterprises are often involved in projects funded by European Structural Founds (ESF, ERDF), PROGRESS, European Progress Microfinance Facility, Youth Opportunities Initiative etc. The role of the social enterprises sector is specifically addressed in the forthcoming Social Investment Package. Furthermore the Cohesion Policy Regulation 2014-2020 proposes an investment priority dedicated to the social economy and social enterprises. Also, the Programme for Social Change and Innovation will provide space to support social enterprises related actions. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000227/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Summit EÚ – Rusko Dňa 21. decembra 2012 sa v Bruseli konal summit predstaviteľov EÚ a Ruska na najvyššej úrovni. Počas summitu však nedošlo k žiadnym významnejším rozhodnutiam. Vzťahy Európskej únie a Ruskej federácie sú už dlhší čas napäté, a to z viacerých dôvodov. Rusko považuje za diskriminačný tretí liberalizačný balíček Únie, ktorý tvorí energetická legislatíva EÚ, ktorá má zvýšiť konkurenciu na európskom energetickom trhu. Ďalším problematickými otázkami, na ktorých sa EÚ s Ruskom nedokáže zhodnúť, sú napr. otázky dodržiavania ľudských práv, obchodu, víz, ale aj reagovania na situáciu v Sýrii. Ako Komisia hodnotí súčasné vzťahy medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou? Považuje ich za napäté? Ak áno, aké budú ďalšie kroky zamerané na zlepšenie vzájomných vzťahov medzi EÚ a Ruskom? Odpoveď podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Ashtonovej v mene Komisie (14. februára 2013) Samit EÚ – Rusko, ktorý sa konal 21. decembra 2012, umožnil podrobnú a konštruktívnu diskusiu, ktorá poslúžila na zhodnotenie súčasného stavu strategického partnerstva EÚ – Rusko. EÚ pokračuje v nastoľovaní závažných otázok k programu EÚ – Rusko na príslušných fórach, kde sa riešia otvoreným a efektívnym spôsobom. Napriek čiastkovým neúspechom v oblastiach, na ktoré poukazuje vážená pani poslankyňa, sa vzhľadom na to, že obidve strany jednoznačne uznávajú prospešnosť vzájomného vzťahu, dá očakávať zaistenie jeho ďalšieho pozitívneho vývoja. (English version) Question for written answer E-000227/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: EU-Russia summit On 21 December 2012, a top-level summit of EU and Russian representatives was held in Brussels. During the summit, however, no significant decisions were taken. Relations between the European Union and the Russian Federation have been strained for some time, and for a number of reasons. Russia considers the EU’s third liberalisation package, comprising EU energy legislation, which is intended to boost competition on the European energy market, to be discriminatory. Other problematic issues on which the EU and Russia cannot agree include, for example, respect for human rights, trade, visas, and the response to the situation in Syria. How does the Commission assess the current relations between the European Union and the Russian Federation? Does it consider them to be tense? If so, what will be the next steps towards improving mutual relations between the EU and Russia? Answer given by High Representative/Vice-President Ashton on behalf of the Commission (14 February 2013) The 21 December 2012 EU-Russia Summit allowed for detailed and constructive discussions which served to take stock of the current state of the EU-Russia strategic partnership. The EU side continues to raise issues of concern on the EU-Russia agenda in relevant fora where they are dealt with in an open and businesslike manner. Despite setbacks in areas such as those mentioned by the Honorable Member, the clear recognition by both sides of the mutually beneficial nature of their relationship can be expected to ensure its continuing positive development. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000228/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Sprísnenie tabakovej smernice Príprava revízie smernice 2001/37/ES trvala niekoľko rokov. Revíziou chce Komisia zabezpečiť lepšie fungovanie vnútorného trhu a vysokú úroveň ochrany verejného zdravia cez zníženie atraktívnosti tabakových výrobkov, čo má najmä mladých ľudí odradiť od toho, aby začali fajčiť. Komisia pritom vychádza z údajov, podľa ktorých fajčenie každý rok v Európe zabije takmer 700 000 ľudí a predstavuje najrozšírenejšie zdravotné riziko, ktorému sa dá predchádzať. Predložená legislatíva upravuje výrobu, prezentáciu a predaj tabakových výrobkov a má ambíciu reagovať na nové výskumy, nové produkty a nové marketingové stratégie tabakového priemyslu. Európska asociácia pestovateľov tabaku ale uviedla, že po odstránení značiek a dizajnu, tak ako je uvedené v smernici, bude jediným rozhodovacím faktorom cena, čo zvýhodní dovoz z krajín s nízkymi nákladmi a povedie k strate pracovných miest v Európe. Aká bude reakcia Komisie na varovania asociácie, že spomínaná revízia bude v konečnom dôsledku viesť k strate pracovných miest v Európe? Zaoberala sa Komisia upozorneniami členských štátov, ako aj podnikateľských združení v dostatočnej miere? Odpoveď pána Borga v mene Komisie (13. februára 2013) Komisia prijala návrh na revíziu smernice o tabakových výrobkoch 19. decembra 2012 (407). Návrh sa opiera o dôkladnú analýzu hospodárskych, sociálnych a zdravotných vplyvov, ako aj o analýzu vplyvov na vnútorný trh. Komisia tiež vykonala rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami vrátane pestovateľov tabaku a výrobcov tabakových výrobkov a dôkladne zvážila vyjadrené obavy. V návrhu Komisie sa stanovuje zväčšenie zdravotných výstrah na 75 % plochy na prednej a zadnej strane obalu a povinnosť uvádzať kombinované obrazové a textové výstrahy. Ďalšia plocha na zdravotné informácie je vyhradená na bočných stranách obalov cigariet. Ochranné známky môžu byť naďalej umiestňované na zostávajúcej ploche. Navrhované pravidlá popri zlepšovaní fungovania vnútorného trhu prispejú k zlepšeniu informovanosti občanov o zdravotných rizikách vznikajúcich v dôsledku spotreby tabaku. Táto informovanosť je obzvlášť dôležitá preto, aby odradila mladých ľudí od začatia používania tabakových výrobkov. Vychádzajúc z možného poklesu spotreby tabaku o 2 % v priebehu piatich rokov po nadobudnutí účinnosti smernice sa odhaduje, že v sektore tabaku by došlo k úbytku 5 700 pracovných miest. Toto by však bolo kompenzované vytvorením približne 8 000 nových pracovných miest v iných odvetviach v dôsledku zvýšenia výdavkov fajčiarov na iné druhy tovaru alebo služieb, ktoré si vyžadujú viac pracovníkov než automatizovaná výroba cigariet. (English version) Question for written answer E-000228/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: Tightening up the Tobacco Directive It took several years to prepare the revision of Directive 2001/37/EC. Through this revision, the Commission wants to improve the working of the internal market and provide better public health protection by reducing the attractiveness of tobacco products, to dissuade young people in particular from taking up smoking. The Commission takes as its starting point data showing that smoking kills almost 700 000 people every year in Europe, making it the most widely spread preventable health risk. The submitted legislation regulates the production, presentation and sale of tobacco products, and is aimed at responding to new research, new products and the new marketing strategy of the tobacco industry. The European Association of Tobacco Growers, however, has said that, after removing the trademarks and the design, as stated in the directive, the only deciding factor will be price, which will benefit imports from low cost countries and lead to job losses in Europe. How will the Commission respond to the Association’s warning that the revision will ultimately lead to job losses in Europe? Has the Commission taken sufficient account of the warnings of Member States and business groups? Answer given by Mr Borg on behalf of the Commission (13 February 2013) The Commission adopted a proposal to revise the Tobacco Products Directive on 19 December 2012 (408). The proposal is underpinned by a thorough analysis of the economic, social and health impacts, as well as an analysis of impacts on the internal market. The Commission has also carried out extensive stakeholder consultations, including with tobacco growers and manufacturers and has carefully considered the concerns expressed. The Commission proposal foresees to increase the health warnings to 75 % on the front and back of the packets and to make combined picture and text warnings mandatory. Some additional surface is reserved for health information on the lateral side of cigarette packages. Trademarks can continue to be put on the remaining surfaces. Next to improving the functioning of the internal market, the proposed rules will contribute to improve citizens' awareness about the health risks stemming from tobacco consumption. This is particularly important to discourage young people from starting to use tobacco products. Based on a possible drop in tobacco consumption of 2 % in five years after the entry into force of the directive, it is estimated that 5 700 jobs would be lost in the tobacco sector. However, this would be compensated by the creation of approximately 8 000 new jobs in other sectors as a result of ex-smokers' increased expenditure in other goods or services that require more workers than the automated production of cigarettes. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000229/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Zvýšenie kriminality reguláciou tabaku Smernica o tabakových výrobkoch platí od roku 2001. Stanovuje maximálne limity látok, akými sú nikotín, decht a oxid uhoľnatý, v cigaretách. Európska komisia sa snaží o revíziu tejto smernice, a to s cieľom uľahčiť fungovanie vnútorného trhu v odvetví tabakových výrobkov pri súčasnom zabezpečení vysokej úrovne ochrany verejného zdravia. Podľa správy Transcrime však niektoré zvažované opatrenia môžu viesť k zvýšeniu kriminality a nelegálneho obchodovania. Generické balenia cigariet by sa ľahšie kopírovali, a to by viedlo k veľkému vzostupu pašovania a falšovania. Ak by boli tabakové spoločnosti nútené platiť podľa princípu „kto znečisťuje, ten platí“, zvýšila by sa aj výhodnosť falšovania, čierny trh by sa rozšíril a pre políciu by bol podľa správy ťažšie odhaliteľný. Spoločné centrum pre výskum medzinárodného zločinu Transcrime upozorňuje, že Komisia nedostatočne vyhodnotila, ako môžu určité navrhované opatrenia ovplyvniť kriminalitu. Aká bude reakcia Komisie na upozornenia zo strany Transcrime, že niektoré zvažované opatrenia v súvislosti s uvedenou revíziou môžu viesť k zvýšeniu kriminality a nelegálneho obchodovania? Odpoveď pána Borga v mene Komisie (27. februára 2013) Vážená pani poslankyňa naznačuje, že v návrhu revidovanej smernice o tabakových výrobkoch (409), ktorý Komisia prijala 19. decembra 2012, sa ráta s generickými baleniami cigariet. Tak to však nie je. V návrhu Komisie sa počíta so zväčšením zdravotných výstrah na 75 % na prednej a zadnej strane balenia a navrhuje sa zavedenie povinnosti uvádzať kombinované obrazové i textové výstrahy. Ďalší priestor je vyhradený pre zdravotné informácie na bočných stranách balení cigariet. Obchodná značka môže byť umiestnená na zostávajúcom priestore. Podľa posúdenia Komisie nezvýšia navrhované pravidlá, týkajúce sa balenia, riziko nelegálneho obchodovania. Počas prípravnej fázy návrhu revidovať smernicu o tabakových výrobkoch požiadala Komisia zainteresované strany, aby predložili presvedčivé dôkazy o možnom vplyve plánovaných opatrení na nelegálne obchodovanie. Komisia nedostala žiadne dôkazy o tom, že by kombinácia obrazových a textových výstrah zvýšila nelegálne obchodovanie. V tejto súvislosti je tiež potrebné zvážiť, že nelegálne obchodovanie prebieha už aj v súčasnosti, t. j. súčasné balenia nezabezpečujú účinnú ochranu pred nelegálnym obchodovaním, pričom treba zohľadniť aj vysokú úroveň zručnosti, ktorá sa dosiahla pri falšovaní balení cigariet. Okrem toho je nutné si uvedomiť, že významný a zvyšujúci sa podiel nelegálneho obchodovania sa zakladá na pravých výrobkoch a nie na falošných výrobkoch. V navrhovanej smernici sa preto ráta so systémom sledovania a zisťovania a s bezpečnostnými prvkami, ktoré majú pomôcť znížiť nelegálne obchodovanie. (English version) Question for written answer E-000229/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: Increased crime due to tobacco regulation The Tobacco Products Directive has been in force since 2001. It sets maximum limits for substances such as nicotine, tar and carbon monoxide in cigarettes. The European Commission is seeking to revise the directive in order to facilitate the functioning of the internal market in the tobacco products sector, while at the same time ensuring a high level of public health protection. According to a Transcrime report, however, some of the measures under consideration may lead to increased crime and illegal trade. It would be easier to copy generic packaging of cigarettes, which would lead to a large rise in smuggling and counterfeiting. If the tobacco companies were forced to pay according to the ‘polluter pays’ principle, this would increase the profitability of counterfeiting and the black market would become bigger and, according to the report, more difficult to uncover. The Joint Research Centre on Transnational Crime, Transcrime, notes that the Commission has insufficiently assessed how some of the proposed measures might affect crime. What will the Commission’s response be to Transcrime’s observation that some of the measures envisaged in connection with this revision may result in an increase in crime and illegal trade? Answer given by Mr Borg on behalf of the Commission (27 February 2013) The Honourable Member suggests that the proposal for a revised Tobacco Products Directive (410), adopted by the Commission on 19 December 2012, foresees generic packaging. This is not the case. The Commission proposal foresees to increase the health warnings to 75% on the front and back of the pack and to make combined picture and text warnings mandatory. Additional space is reserved for health information on the lateral sides of cigarette packs. Trademarks can be put on the remaining surfaces. In the Commission's assessment, the proposed rules on packaging will not increase the risk of illicit trade. During the preparatory phase of the proposal to revise the Tobacco Products Directive, the Commission asked stakeholders to provide compelling evidence regarding the possible impact of measures envisaged on illicit trade. The Commission did not receive any evidence that combined picture and text warnings would increase illicit trade. In this respect it also needs to be considered that illicit trade is already taking place today, i.e. the current packages do not provide an effective protection against illicit trade taking also into account the high level of expertise reached in counterfeiting the packaging. Moreover it needs to be considered that a significant and increasing share of the illicit trade is based on genuine products and not counterfeits. This is why the proposed Directive foresees a tracking and tracing system and security features to help reduce illicit trade. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000230/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Väčšia transparentnosť v oblasti liečiv Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín nedávno schválil legislatívu o väčšej transparentnosti v cenotvorbe a preplácaní liekov, ktorá by mala zlepšiť prístup pacientov k dostupným liekom. Revízia smernice č. 89/105/EEC, smernice o transparentnosti, má za cieľ zabezpečiť dobré fungovanie jednotného trhu a zároveň predchádzať zbytočným zdržaniam pri rozhodovaní o stanovení ceny lieku a výške úhrad. Europoslanci však odporúčajú pri generických liekoch 60-dňovú lehotu na určenie ceny lieku a zaradenie do systému úhrad. Rozhodnutia o nových liekoch budú musieť padnúť do 180 dní, pričom táto lehota má zahŕňať aj všetky procedurálne kroky a potrebné posúdenia zdravotníckej technológie. Komisia pre tento účel navrhovala lehotu 30 a 120 dní. Aký má Komisia názor na predĺženie lehoty na určenie ceny lieku a zaradenie do systému úhrad a lehoty na rozhodnutia o nových liekoch? Odpoveď pána Tajaniho v mene Komisie (15. februára 2013) V návrhu Komisie na revíziu smernice 89/105/EHS, ktorá sa týka vnútroštátnych rozhodnutí v oblasti cenotvorby a preplácania liekov, sa rozlišuje medzi originálnymi a generickými liekmi. Podľa návrhu zostane lehota pre originálne lieky, ktoré sú predmetom hodnotenia zdravotníckych technológií (HTA – Health Technology Assessment) nezmenená (180 dní – ako je stanovené v súčasnej smernici 89/105/EHS). Skrátenie lehoty pre originálne lieky zo 180 na 120 dní by sa uplatňovalo iba vtedy, ak by sa na uvedenú kategóriu výrobkov nevzťahoval zložitejší postup hodnotenia zdravotníckych technológií. V prípade generických liekov Komisia namiesto súčasnej lehoty 180 dní navrhuje lehotu 30 dní, čo predstavuje úsporu pre rozpočty zdravotníctva aj pre pacientov (v prípade doplatkov za lieky). Je dôležité, aby sa zaviedla zásada, že pre generické lieky sú potrebné oveľa kratšie lehoty, lebo vlastnosti týchto výrobkov sú už dobre známe. Potreba zaviesť významné skrátenie lehôt pre generické lieky nadväzuje na vyšetrovanie vo farmaceutickom odvetví vykonané Komisiou (411), z ktorého vyplýva, že keby generiká vstupovali na trh ihneď po skončení patentovej ochrany, dosiahli by sa významné úspory pre rozpočty zdravotníctva. V Európskom parlamente a Rade však naďalej prebiehajú rokovania s cieľom určiť najvhodnejšie lehoty pre generiká. (English version) Question for written answer E-000230/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: Greater transparency in the area of medicines The European Parliament’s Committee on the Environment, Public Health and Food Safety recently approved legislation on greater transparency in the pricing and reimbursement of medical products. The revision of Directive 89/105/EEC, the Transparency Directive, has the aim of securing a properly functioning single market, while preventing unnecessary delays in decisions on setting medical product prices and reimbursement levels. In the case of generic medicines, however, MEPs recommend a 60-day deadline for setting the prices of medicines and including them in the reimbursement system. Decisions on new medicines must be taken within 180 days, but this deadline should also include all of the procedural steps and necessary assessments of medical technology. The Commission proposed a deadline of 30 to 120 days for this. What is the Commission’s opinion on extending the deadline for setting the prices of medical products and including them in the reimbursement system, and the deadlines for deciding on new medical products? Answer given by Mr Tajani on behalf of the Commission (15 February 2013) The Commission proposal for a revision of Directive 89/105/EEC concerning national decisions on pricing and reimbursement of medicinal products makes a distinction between originator and generic medicinal products. According to the proposal, the time limit for originators that are subject to HTA (Health Technology Assessment) has remained unchanged (180 days — as provided by the current Directive 89/105/EEC). A reduction of the period for originators from 180 to 120 days would only apply whenever the more complex procedure of a HTA would not be applicable to this category of products. With regard to generic medicinal products, the time limit of 30 days proposed by the Commission, instead of the current 180 days, is meant to ensure savings for healthcare budgets and for patients (in case of co-payment). It is important to establish the principle that much shorter time limits for generics are necessary sincethe characteristics of these products are already well known. The need to introduce a significant reduction of the time limits for generics is a follow-up to the Commission's Pharmaceutical Sector Inquiry (412), which demonstrated that important savings for healthcare budgets would have been made had generics entered the market immediately, following the loss of exclusivity. Negotiations are however ongoing both in the European Parliament and in the Council in order to determine the most appropriate time limit for generics. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000231/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Vyšetrovanie eurofondov v Poľsku Európska komisia by mala v súčasnej dobe prešetrovať pochybné čerpanie eurofondov v Poľsku. Konkrétne ide o oblasť výstavby verejnej infraštruktúry, ktorú spravuje poľská agentúra GDDKiA. Ide o jeden z najväčších programov v Európe, ktorý disponuje prostriedkami v hodnote 5,5 mld. EUR. Dodávatelia však agentúru obviňujú, že im nezaplatila faktúry v hodnote desiatok miliárd EUR. Agentúra sa bráni tým, že konala v súlade so zákonom a k nevyplateniu faktúr došlo z dôvodu, že dodávatelia nedodali požadovanú kvalitu práce. Poľsko je pritom najväčším prijímateľom kohéznej pomoci, v rokoch 2007 až 2013 dostalo 68 mld. EUR a podobnú sumu očakáva aj v budúcom programovacom období. Problémy s poľskou agentúrou sa dotkli celého európskeho stavebného priemyslu. Meškanie platieb a nedoplatky v Poľsku majú negatívny vplyv na finančnú kondíciu ďalších firiem. V akom štádiu sa momentálne nachádza vyšetrovanie prípadu pochybného čerpania eurofondov v Poľsku? Dospela už Komisia k určitým záverom? Ak áno, kedy budú výsledky vyšetrovania zverejnené a aký bude nasledovný postup? Odpoveď pána Hahna v mene Komisie (4. marca 2013) Zmluvné vzťahy medzi príjemcom finančných prostriedkov EÚ (v tomto prípade Poľskou agentúrou GDDKiA) a jeho dodávateľmi nepatria do právomoci Komisie. V takýchto prípadoch, ak je niektorá zo zmluvných strán presvedčená, že dochádza k nesprávnemu plneniu zmluvy, za riešenie situácie je zodpovedný súd alebo iné inštitúcie príslušného členského štátu. Komisia však zodpovedá za zabezpečenie zákonného a riadneho použitia finančných prostriedkov EÚ. Komisia by sa teda mala uistiť, že riadiaci orgán členského štátu realizuje programy a projekty spolufinancované EÚ v súlade s príslušnými pravidlami na úrovni EÚ i daného členského štátu. Komisia požiadala riadiaci orgán, aby podal správu o situácii spoločností z odvetvia výstavby ciest, ktoré v roku 2011 a 2012 vyhlásili bankrot, ako aj o možných dosahoch na realizáciu projektov výstavby ciest spolufinancovaných EÚ. Komisia tiež požiadala poľský orgán auditu o audit príslušných projektov. Výsledky tohto auditu sa očakávajú koncom februára. (English version) Question for written answer E-000231/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: Investigation of EU funds in Poland The European Commission should, presently, examine the questionable spending of EU funds in Poland. Specifically, this concerns the area of the construction of public infrastructure managed by the Polish agency GDDKiA. This is one of the largest programmes in Europe, which has at its disposal resources worth EUR 5.5 billion. Contractors, however, accuse the agency of not paying their invoices, amounting to tens of billions of euro. The agency’s defence is that it acted in accordance with the law and that invoices were not paid because the contractors failed to deliver the required quality of work. Yet, Poland is the biggest beneficiary of cohesion support, and it received EUR 68 billion between 2007 and 2013 and is expecting a similar amount in the next programming period. The problems with the Polish agency have affected the whole of the European construction industry. Delays and arrears in payments in Poland have a negative impact on the financial state of other firms. How is the investigation of the questionable spending of EU funds in Poland currently progressing? Has the Commission come to a particular conclusion? If so, when will the results of the investigation be made public, and what will the next step be? Answer given by Mr Hahn on behalf of the Commission (4 March 2013) Contractual relationships between a beneficiary of EU funds (in this case the Polish agency GDDKiA) and its contractors are not within the Commission's competences. In such cases, should one of the parties consider that there is maladministration of the contract, the national court of justice or other national institutions are responsible for addressing such issues. However, the Commission has responsibility to ensure that EU funds are used in a legal and regular way. This means that the Commission should ensure that the national managing authority implements EU co-financed programmes and projects in compliance with applicable EU and national rules. The Commission has asked the managing authority to report on the situation concerning the construction companies in the road sector which have filed for bankruptcy in 2011 and 2012 and its potential impact on the implementation of road projects co-financed by the EU. In addition, the Commission has asked the Polish audit authority to launch an audit of the affected projects. The results of the audit are expected by the end of February. (Slovenské znenie) Otázka na písomné zodpovedanie E-000232/13 Komisii Monika Flašíková Beňová (S&D) (10. januára 2013) Vec: Vzťah Veľkej Británie s EÚ Veľká Británia je protieurópsky naladená už dlhšiu dobu. Krízu v eurozóne chcú Briti využiť na opätovné vyjednávanie o otázke právneho vzťahu Veľkej Británie s Úniou. Úmyslom Veľkej Británie je navrátenie určitých právomocí, Británia chce teda ešte viac výnimiek z pravidiel EÚ ako nadobudla doposiaľ. Krajina totiž už dnes využíva niekoľko výnimiek z európskych politík, medzi nimi vlastnú menu, zachovanie hraničných kontrol a podobne. Každý členský štát má svoje špecifické požiadavky, ktoré musia byť v dostatočnej miere zohľadňované, Európska únia je však založená na systéme spolupráce. Môžu podľa názoru Komisie súčasné snahy Veľkej Británie ohroziť samotnú Úniu a jej vnútorný trh? Ak áno, ako bude Komisia v tomto prípade postupovať? Odpoveď pána Barrosa v mene Komisie (20. februára 2013) Je na britskej vláde a na obyvateľoch Spojeného kráľovstva, aby určili, čo považujú za najlepší prístup z hľadiska pozície Spojeného kráľovstva v rámci Európskej únie. Prostredníctvom svojho členstva Spojené kráľovstvo pozitívne prispelo k realizácii európskych politík od prehlbovania jednotného trhu cez rozšírenie a politiku v oblasti klímy a energetiky, až po udržiavanie otvorenosti Európy voči svetu a rozvoj nových obchodných príležitostí. Komisia sa domnieva, že za predpokladu, že si to Spojené kráľovstvo želá, je v európskom záujme a vo vlastnom záujme Spojeného kráľovstva, aby Británia bola naďalej aktívnym členom EÚ. (English version) Question for written answer E-000232/13 to the Commission Monika Flašíková Beňová (S&D) (10 January 2013) Subject: The relationship between the United Kingdom and the EU.	27,883	1
2014/62012TA0514_1/62012TA0514_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,014	None	None	Spoken	161	494	C_2014071SK.01001902.xml 8.3.2014 SK Úradný vestník Európskej únie C 71/19 Rozsudok Všeobecného súdu z 23. januára 2014 — NCL/ÚHVT (NORWEGIAN BREAKAWAY) (Vec T-514/12) (1) (Ochranná známka Spoločenstva - Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva NORWEGIAN BREAKAWAY - Absolútny dôvod zamietnutia - Opisný charakter - Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti - Článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 207/2009) (2014/C 71/33) Jazyk konania: nemčina Účastníci konania Žalobkyňa: NCL Corporation Ltd (Miami, Florida, Spojené štáty) (v zastúpení: N. Grüger, advokát) Žalovaný: Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (v zastúpení: A. Schifko, splnomocnený zástupca) Predmet veci Žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 12. septembra 2012 (vec R 1017/2012-4) týkajúcemu sa prihlášky slovného označenia NORWEGIAN BREAKAWAY ako ochrannej známky Spoločenstva Výrok rozsudku 1. Žaloba sa zamieta. 2. NCL Corporation Ltd znáša vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT). (1) Ú. v. EÚ C 26, 26.1.2013.	2,475	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/6bd4e892-728c-4377-9b33-c6737b90664a_214	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,009	2009/729/EK: Padomes Lēmums ( 2009. gada 13. jūlijs ) par to, lai parakstītu un provizoriski piemērotu Partnerattiecību pagaidu nolīgumu starp Eiropas Kopienu, no vienas puses, un Klusā okeāna valstīm, no otras puses	None	Spoken	7,266	12,349	12 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 21. 13 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 21. 19 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 21. 20 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 0 0 0 0 0 0 8704. 21. 31 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 21. 32 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 21. 33 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 21. 34 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 21. 35 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 21. 36 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 21. 37 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 21. 38 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 21. 39 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 21. 41 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 21. 42 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 21. 43 27 % alebo 12 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 21. 44 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 21. 45 27 % alebo 13 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 21. 46 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 21. 49 27 % alebo 14 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 21. 51 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 21. 52 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 21. 53 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 21. 54 27 % alebo 7 350$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 350$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 350$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 350$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 350$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 350$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 350$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 350$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 350$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 350$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 350$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 350$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 350$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 350$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 350$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 350$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 21. 55 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 21. 56 27 % alebo 8 250$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 8 250$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 8 250$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 8 250$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 8 250$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 8 250$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 8 250$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 8 250$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 8 250$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 8 250$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 8 250$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 8 250$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 8 250$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 8 250$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 8 250$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 8 250$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 21. 57 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 21. 58 27 % alebo 9 600$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 600$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 600$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 600$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 600$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 600$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 600$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 600$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 600$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 600$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 600$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 600$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 600$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 600$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 600$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 600$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 21. 59 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 21. 61 27 % alebo 10 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 21. 62 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 21. 63 27 % alebo 12 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 12 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 21. 64 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 21. 65 27 % alebo 13 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 13 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 21. 66 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 21. 69 27 % alebo 14 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 14 650$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 21. 71 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 21. 72 27 % alebo 5 100$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 100$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 100$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 100$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 100$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 100$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 100$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 100$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 100$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 100$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 100$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 100$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 100$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 100$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 100$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 100$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 21. 73 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 21. 79 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 21. 91 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 21. 99 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 22 8704. 22. 11 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 0 0 0 0 0 8704. 22. 12 27 Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. 8704. 22. 13 27 % alebo 13 555$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. 8704. 22. 19 27 % alebo 10 513$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 513$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 513$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 513$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 513$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 513$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 513$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 513$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 513$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 513$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 513$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 0 0 0 0 0 8704. 22. 20 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 0 0 0 0 0 8704. 22. 30 27 % alebo 9 554$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 554$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 554$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 554$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 554$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 554$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 554$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 554$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 554$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 554$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 554$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 0 0 0 0 0 8704. 22. 91 27 Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. 8704. 22. 99 27 % alebo 5 469$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. 8704. 23 8704. 23. 10 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 0 0 0 0 0 8704. 23. 20 27 % alebo 9 560$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 560$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 560$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 560$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 560$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 560$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 560$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 560$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 560$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 560$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 560$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 0 0 0 0 0 8704. 23. 30 27 Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. 8704. 23. 40 27 % alebo 9 560$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. 8704. 23. 91 27 Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. 8704. 23. 99 27 % alebo $9 527 za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. Vylúč. 8704. 31 8704. 31. 11 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 31. 12 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 000$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 31. 13 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 31. 19 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 450$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 31. 20 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 15 0 0 0 0 0 0 8704. 31. 31 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 31. 32 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 5 550$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 31. 33 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 31. 34 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 6 900$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 31. 35 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 31. 36 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 7 800$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 31. 37 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 31. 38 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 9 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 31. 39 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 31. 41 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 27 % alebo 10 150$ za jednotku, podľa toho, ktorá suma je vyššia 0 8704. 31. 42 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 27 0 8704. 31.	35,271	1
2013/32013D0089/32013D0089_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,013	None	None	Spoken	427	1,452	L_2013046SK.01003701.xml 19.2.2013 SK Úradný vestník Európskej únie L 46/37 ROZHODNUTIE RADY 2013/89/SZBP z 18. februára 2013, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 2011/101/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Zimbabwe RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 29, keďže: (1) Rada prijala 15. februára 2011 rozhodnutie 2011/101/SZBP (1). (2) Na základe preskúmania rozhodnutia 2011/101/SZBP reštriktívne opatrenia by sa mali obnoviť na obdobie do 20. februára 2014. (3) Neexistujú však už dôvody na to, aby niektoré osoby a subjekty boli ďalej vedené v zozname osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia stanovené v rozhodnutí 2011/101/SZBP. (4) S cieľom umožniť dialóg medzi Úniou a vládou Zimbabwe by sa malo zachovať pozastavenie zákazu cestovania uvaleného na dvoch členov tímu opätovnej angažovanosti v rámci vlády Zimbabwe zaradených v zozname podľa rozhodnutia 2011/101/SZBP. Pozastavenie zákazu cestovania by sa malo okrem toho rozšíriť tak, aby sa vzťahovalo na ďalších šiestich členov vlády Zimbabwe. (5) Rozhodnutie 2011/101/SZBP by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť, PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE: Článok 1 Rozhodnutie 2011/101/SZBP sa týmto mení a dopĺňa takto: Článok 10 sa nahrádza takto: „Článok 10 1. Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia. 2. Toto rozhodnutie sa uplatňuje do 20. februára 2014. 3. Opatrenia uvedené v článku 4 ods. 1 sa v rozsahu, v akom sa uplatňujú na osoby uvedené v prílohe II, pozastavujú do 20. februára 2014. 4. Toto rozhodnutie je predmetom sústavnej revízie a obnovuje sa alebo sa mení a dopĺňa podľa potreby, ak Rada nepovažuje jeho ciele za splnené.“. Článok 2 Prílohy I a II k rozhodnutiu 2011/101/SZBP sa menia a dopĺňajú ako sa uvádza v prílohe k tomuto rozhodnutiu. Článok 3 Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie. V Bruseli 18. februára 2013 Za Radu predsedníčka C. ASHTON (1) Ú. v. EÚ L 42, 16.2.2011, s. 6. PRÍLOHA Prílohy I a II k rozhodnutiu 2011/101/SZBP sa menia a dopĺňajú takto: 1. Z prílohy I sa vypúšťajú tieto osoby a subjekty a) Osoby Chapfika, David Chigudu, Tinaye Elisha Nzirasha Chipanga, Tongesai Shadreck Kwenda, R. Mahofa, Shuvai Ben Mashava, G. Moyo, Gilbert Mpabanga, S. Msipa, Cephas George Muchono, C. Mudenge, Isack Stanislaus Gorerazvo Mudonhi, Columbus Mugariri, Bothwell Mumba, Isaac Mutsvunguma, S. Nkomo, John Landa Nyambuya, Michael Reuben Parirenyatwa, David Pagwese Rangwani, Dani Ruwodo, Richard Zhuwao, Patrick b) Subjekty Divine Homes (PVT) Ltd 2. Do prílohy II sa dopĺňajú údaje týkajúce sa nasledujúcich osôb uvedených v prílohe I k rozhodnutiu 2011/101/SZBP: Murerwa, Herbet Muchemwa Mzembi, Walter Nguni, Sylvester Robert Nhema, Francis Chenayimoyo Dunstan Nyoni, Sithembiso Gile Glad Shamu, Webster Kotiwani.	36,771	1
2020/Règlement délégué_10/Règlement délégué_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,020	None	None	Spoken	2,268	5,278	DÔVODOVÁ SPRÁVA 1.KONTEXT DELEGOVANÉHO AKTU Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“) 1 sa stanovujú pravidlá týkajúce sa prenosných chorôb zvierat. Najmä v časti IV hlave I kapitole 6 sa stanovujú pravidlá produkcie, spracovania a distribúcie produktov živočíšneho pôvodu v rámci Únie. V kapitole 6 sa Komisia takisto poveruje prijímaním rôznych delegovaných aktov, ktorými sa dopĺňajú pravidlá už stanovené v uvedenom nariadení. Časť rozsahu pôsobnosti niektorých z týchto prenesených právomocí je už upravená pravidlami stanovenými delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2020/687 zo 17. decembra 2019, ktorým sa dopĺňa nariadenie (EÚ) 2016/429 Európskeho parlamentu a Rady, pokiaľ ide o pravidlá prevencie a kontroly určitých chorôb zo zoznamu 2 . Predovšetkým sa delegovaným nariadením (EÚ) 2020/687 stanovujú doplňujúce pravidlá týkajúce sa opatrení na kontrolu chorôb vrátane opatrení na zmiernenie rizika a obmedzení týkajúcich sa premiestňovania zásielok produktov živočíšneho pôvodu vyprodukovaných alebo spracovaných v reštrikčných pásmach zriadených pre choroby kategórie A, B a C, ako sa uvádzajú v článku 9 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) 2016/429 a ako sa vymedzujú vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2018/1882 o uplatňovaní niektorých pravidiel prevencie a kontroly chorôb na kategórie chorôb zo zoznamu a o vytvorení zoznamu druhov a skupín druhov predstavujúcich značné riziko šírenia uvedených chorôb zo zoznamu 3. Cieľom tohto návrhu delegovaného nariadenia je preto stanoviť pravidlá, ktoré nie sú upravené delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2020/687 a ktoré sa týkajú premiestňovania zásielok produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat v rámci Únie v kontexte prevencie a kontroly určitých chorôb zo zoznamu a objavujúcich sa chorôb. V tomto návrhu delegovaného nariadenia sa uplatňuje rovnaký prístup ako v aktoch Únie prijatých pred nariadením (EÚ) 2019/429, ktorými sa stanovujú podmienky pre distribúciu produktov živočíšneho pôvodu, keďže sa ukázalo, že pravidlá stanovené v týchto aktoch sú účinné pri predchádzaní šíreniu týchto chorôb v rámci Únie. V tomto návrhu delegovaného nariadenia sa najmä uplatňuje rovnaký prístup ako v smernici Rady 2002/99/ES zo 16. decembra 2002 ustanovujúcej pravidlá pre zdravie zvierat, ktorými sa riadi produkcia, spracovanie, distribúcia a uvádzanie produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu na trh 4. Tento návrh delegovaného nariadenia sa prijíma ako súčasť nového legislatívneho rámca týkajúceho sa zdravia zvierat stanoveného nariadením (EÚ) 2016/429, ktorý ponúka väčšiu konzistentnosť, pokiaľ ide o požiadavky na zdravie zvierat, a väčšiu flexibilitu pre príslušné orgány členských štátov. Týmto návrhom delegovaného nariadenia sa stanovujú najmä tieto pravidlá, ktorými sa dopĺňa nariadenie (EÚ) 2016/429, pokiaľ ide o požiadavky na zdravie zvierat, certifikačné a informačné požiadavky na premiestňovanie zásielok produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat v rámci Únie: a)povinnosti prevádzkovateľov pri premiestňovaní týchto zásielok; b)informácie, ktoré majú byť uvedené v certifikátoch zdravia zvierat povinne sprevádzajúcich tieto zásielky; c)informácie, ktoré majú prevádzkovatelia poskytnúť príslušnému orgánu, aby vopred nahlásili premiestňovanie týchto zásielok; d)núdzové postupy na nahlasovanie premiestňovania týchto zásielok v prípade výpadkov elektrickej energie a iných porúch systému Traces. 2.KONZULTÁCIE PRED PRIJATÍM AKTU Komisia rozoslala obsah tohto návrhu delegovaného nariadenia členom expertnej skupiny pre zdravie zvierat (E00930). Návrh delegovaného nariadenia bol sprístupnený aj Európskemu parlamentu a Rade, pričom žiadna z inštitúcií nepredložila pripomienky. Okrem toho sa v období od 17. augusta 2020 do 15. septembra 2020 zozbierali pripomienky zainteresovaných strán k návrhu delegovaného nariadenia v rámci mechanizmu získavania spätnej väzby na účely lepšej právnej regulácie. Spolu bolo doručených päť príspevkov vrátane stanoviska jedného vnútroštátneho príslušného orgánu, jedného konkrétneho jednotlivca a troch anonymných príspevkov. Príspevky získané v rámci konzultácií sa zohľadnili pri vypracúvaní návrhu delegovaného nariadenia. 3.PRÁVNE PRVKY DELEGOVANÉHO AKTU Toto delegované nariadenie sa má prijať v rámci nariadenia (EÚ) 2016/429, a najmä podľa jeho článku 166 ods. 3, článku 168 ods. 3 a článku 169 ods. 5. DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) …/… z 14. 10. 2020, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429, pokiaľ ide o požiadavky na zdravie zvierat, certifikáciu a nahlasovanie pri premiestňovaní produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských živočíchov v rámci Únie (Text s významom pre EHP) EURÓPSKA KOMISIA, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/429 z 9. marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat („právna úprava v oblasti zdravia zvierat“) 5 , a najmä na jeho článok 166 ods. 3, článok 168 ods. 3 a článok 169 ods. 5, keďže: (1)Nariadením (EÚ) 2016/429 sa stanovujú pravidlá týkajúce sa okrem iného produkcie, spracovania a distribúcie produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat v rámci Únie. Takisto sa v ňom stanovuje, že Komisia prijme delegované akty, ktorými upraví podrobné požiadavky dopĺňajúce pravidlá už stanovené v uvedenom nariadení, a najmä preventívne opatrenia vrátane opatrení na zmiernenie rizika a obmedzenie premiestňovania zásielok produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat, ako aj nahlasovanie takéhoto premiestňovania vopred s cieľom zabezpečiť, aby tieto produkty nespôsobili šírenie chorôb zo zoznamu alebo objavujúcich sa chorôb v rámci Únie. (2)Okrem toho by pravidlá stanovené v tomto akte mali zohľadňovať pravidlá Únie na premiestňovanie zásielok produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat v rámci Únie, ktoré sú stanovené v aktoch Únie prijatých pred nariadením (EÚ) 2016/429, a najmä v smernici Rady 2002/99/ES, keďže sa preukázalo, že sú účinné v boji proti šíreniu chorôb zvierat. V pravidlách stanovených v tomto akte by sa mali zohľadňovať aj skúsenosti získané pri uplatňovaní pravidiel stanovených v uvedených predchádzajúcich aktoch a tieto pravidlá by sa mali prispôsobiť novému legislatívnemu rámcu pre zdravie zvierat stanovenému v nariadení (EÚ) 2016/429. (3)V článku 166 nariadenia (EÚ) 2016/429 sa stanovujú všeobecné povinnosti prevádzkovateľov týkajúce sa zdravia zvierat vo všetkých fázach produkcie, spracovania a distribúcie produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat vrátane premiestňovania zásielok týchto produktov v rámci Únie. Stanovujú sa v ňom najmä povinnosti prevádzkovateľov týkajúce sa šírenia chorôb zo zoznamu a objavujúcich sa chorôb, a to najmä vtedy, keď príslušný orgán zaviedol v mieste produkcie alebo spracovania týchto produktov núdzové opatrenia alebo obmedzenia premiestňovania. Za kontrolu šírenia chorôb zo zoznamu a objavujúcich sa chorôb preto nie sú zodpovední len prevádzkovatelia, ale aj príslušné orgány. V tomto nariadení by sa preto mala stanoviť jasná povinnosť prevádzkovateľov premiestňovať zásielky takýchto produktov vyprodukovaných alebo spracovaných na miestach, na ktoré sa vzťahujú núdzové opatrenia alebo obmedzenia premiestňovania, až po získaní povolenia od príslušného orgánu a za podmienok stanovených pre toto povolenie. (4)V článku 168 nariadenia (EÚ) 2016/429 sa stanovujú určité požiadavky na informácie, ktoré musí obsahovať certifikát zdravia zvierat vyžadovaný pri premiestňovaní zásielok produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat, a splnomocňuje sa ním Komisia na prijímanie delegovaných aktov, ktorými sa tieto informácie doplnia. V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť požiadavky na informácie, ktoré musí obsahovať certifikát zdravia zvierat povinne sprevádzajúci zásielky takýchto produktov vyrobených a spracovaných na miestach, na ktoré sa vzťahujú núdzové opatrenia alebo obmedzenia premiestňovania uvedené v článku 166 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/429. Súčasťou by mali byť informácie o dodržiavaní všetkých podmienok stanovených príslušným orgánom, pokiaľ ide o premiestňovanie týchto zásielok. Požiadavky na informácie, ktoré sa majú stanoviť v tomto nariadení, treba zohľadniť vo vzore certifikátu zdravia zvierat pre produkty živočíšneho pôvodu stanovenom v samostatnom vykonávacom akte, ktorým sa stanovujú pravidlá jednotného uplatňovania nariadenia (EÚ) 2017/625 a nariadenia o zdraví zvierat (EÚ) 2016/429, pokiaľ ide o vzory úradných certifikátov, úradných potvrdení a vzorové vyhlásenia pre určité kategórie suchozemských zvierat a zárodočné produkty z nich. (5)Článkom 169 nariadenia (EÚ) 2016/429 sa stanovujú pravidlá pre nahlasovanie premiestňovania produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat do iných členských štátov vopred a Komisia sa splnomocňuje prijímať delegované akty týkajúce sa požiadaviek na informácie pri takomto nahlasovaní vopred a na núdzové postupy pre nahlasovanie vopred v prípade výpadkov elektrickej energie a iných porúch systému Traces. V tomto nariadení by sa preto mali stanoviť informačné povinnosti prevádzkovateľov pri nahlasovaní vopred. V záujme harmonizácie informácií poskytovaných pri nahlasovaní vopred s cieľom zabezpečiť, aby príslušnému orgánu v mieste určenia boli doručené všetky potrebné údaje o zásielke, by sa v tomto nariadení mali stanoviť aj požiadavky na obsah nahlásenia vopred podľa jednotlivých situácií, keď sa to vyžaduje v súlade s nariadením (EÚ) 2016/429, a podmienky, ktoré by mali spĺňať produkty živočíšneho pôvodu, aby sa mohlo povoliť ich premiestnenie do iných členských štátov, ako aj podrobné informácie o núdzových postupoch pre takéto nahlasovanie. (6)Keďže systém Traces je integrovanou zložkou automatizovaného systému riadenia informácií pre úradné kontroly (IMSOC), ako sa uvádza v článkoch 131 až 136 nariadenia (EÚ) 2017/625, mali by sa použiť pohotovostné opatrenia zavedené pre IMSOC podľa pravidiel stanovených vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2019/1715 6. (7)Týmto nariadením sa stanovuje úplný súbor pravidiel, ktorými sa upravujú aspekty zdravia zvierat pri premiestňovaní zásielok produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat v rámci Únie, obsah certifikátu zdravia zvierat, ktorý musí sprevádzať takéto zásielky, a povinnosti súvisiace s nahlasovaním vopred. Keďže tieto pravidlá sa majú uplatňovať súbežne a navzájom spolu súvisia, mali by sa stanoviť v jedinom akte, a nie v samostatných aktoch s viacerými krížovými odkazmi, aby sa v záujme transparentnosti uľahčilo ich uplatňovanie a predišlo duplicite pravidiel. Je to takisto v súlade s prístupom, ktorý sa prijal nariadením (EÚ) 2016/429. (8)Toto nariadenie by sa malo uplatňovať od 21. apríla 2021 v súlade s dátumom uplatňovania nariadenia (EÚ) 2016/429, PRIJALA TOTO NARIADENIE: Článok 1 Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti Týmto nariadením sa dopĺňajú pravidlá, ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) 2016/429 a ktoré sa týkajú premiestňovania zásielok produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat v rámci Únie, pokiaľ ide o: a)povinnosti prevádzkovateľov pri premiestňovaní zásielok produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat vyprodukovaných alebo spracovaných v prevádzkarňach, potravinárskych podnikoch alebo pásmach, na ktoré sa vzťahujú núdzové opatrenia alebo obmedzenia premiestňovania uvedené v článku 166 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/429, v rámci Únie; b)požiadavky na informácie, ktoré sa majú uviesť v certifikátoch zdravia zvierat, stanovené v článku 167 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/429 (certifikácia zdravia zvierat); c)požiadavky na informácie, ktoré treba uviesť pri nahlasovaní premiestňovania týchto zásielok do iných členských štátov vopred, stanovené v článku 169 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/429 (nahlasovanie vopred); d)núdzové postupy stanovené v článku 169 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/429, ktoré sa týkajú nahlasovania premiestňovania týchto zásielok v prípade výpadkov elektrickej energie a iných porúch systému Traces. Článok 2 Povinnosti prevádzkovateľov, ktorí premiestňujú zásielky produktov živočíšneho pôvodu Prevádzkovatelia premiestňujú v rámci Únie zásielky produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat, na ktoré sa vzťahujú núdzové opatrenia alebo obmedzenia pohybu uvedené v článku 166 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/429, len vtedy, ak: a)premiestnenie príslušný orgán miesta pôvodu povolil; a b)zásielky spĺňajú podmienky na udelenie povolenia požadované v súlade s písmenom a). Článok 3 Certifikát zdravia zvierat na účely premiestňovania zásielok produktov živočíšneho pôvodu Okrem informácií požadovaných v súlade s článkom 168 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/429 musí certifikát zdravia zvierat obsahovať aj informácie uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu. Článok 4 Informačná povinnosť prevádzkovateľov vopred nahlasovať premiestňovanie zásielok produktov živočíšneho pôvodu do iných členských štátov Prevádzkovatelia pri nahlasovaní vopred poskytnú príslušnému orgánu členského štátu pôvodu okrem informácií požadovaných v súlade s článkom 168 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/429 aj informácie uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu a urobia tak pri každej zásielke produktov živočíšneho pôvodu uvedených v článku 1 tohto nariadenia. Článok 5 Núdzové postupy V prípade výpadkov elektrickej energie alebo iných porúch systému Traces príslušný orgán v mieste pôvodu zásielok produktov živočíšneho pôvodu uvedených v článku 1 tohto nariadenia, ktoré sa majú premiestniť do iného členského štátu, musí dodržať pohotovostné opatrenia pre systém Traces a vnútroštátne systémy členských štátov v prípade neplánovanej alebo plánovanej nedostupnosti zavedené pre systém riadenia informácií pre úradné kontroly (IMSOC) v článku 46 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2019/1715. Článok 6 Nadobudnutie účinnosti a uplatniteľnosť Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 21. apríla 2021. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli 14. 10. 2020 Za Komisiu predsedníčka Ursula VON DER LEYEN (1) Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 174, 3.6.2020, s. 64. (3) Ú. v. EÚ L 308, 4.12.2018, s. 21. (4) Ú. v. ES L 18, 23.1.2003, s. 11. (5) Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2016, s. 1. (6) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1715 z 30. septembra 2019, ktorým sa stanovujú pravidlá fungovania systému riadenia informácií pre úradné kontroly a jeho zložiek („nariadenie o IMSOC“) (Ú. v. EÚ L 261, 14.10.2019, s. 37). PRÍLOHA Informácie, ktoré sa majú uviesť v certifikátoch zdravia zvierat sprevádzajúcich zásielky produktov živočíšneho pôvodu zo suchozemských zvierat pri premiestňovaní v rámci Únie a)názov/meno a adresa odosielateľa a príjemcu; b)názov a adresa zariadenia/prevádzkarne alebo miesta odoslania; c)názov a adresa zariadenia/prevádzkarne alebo miesta určenia; d)opis produktov živočíšneho pôvodu vrátane týchto údajov: i)kategória produktu podľa vymedzenia v článku 2 delegovaného nariadenia (EÚ) 2020/687: –čerstvé mäso (v prípade potreby uveďte kategóriu), –mäsové výrobky, –prírodné obaly/črevá, –surové mlieko, mledzivo a výrobky na báze mledziva, –mliečne výrobky, –vajcia, –vaječné výrobky, –zmiešané výrobky (s uvedením zložiek živočíšneho pôvodu); ii)živočíšny druh, z ktorého bol produkt živočíšneho pôvodu získaný; iii)členský štát alebo región pôvodu suroviny; iv)ošetrenie(-ia) produktu živočíšneho pôvodu; v)v prípade potreby označenie umiestnené na produkte živočíšneho pôvodu; vi)miesto a dátum jeho produkcie alebo spracovania; e)množstvo produktu živočíšneho pôvodu; f)dátum a miesto vydania certifikátu zdravia zvierat; meno, funkcia a podpis úradného veterinárneho lekára a pečiatka príslušného orgánu miesta pôvodu zásielky; g)názov choroby zo zoznamu alebo objavujúcej sa choroby, v dôsledku ktorej sú zavedené obmedzenia premiestňovania v [zariadení/prevádzkarni, potravinárskom podniku alebo pásme v mieste odoslania; h)podrobné informácie o splnení podmienok na udelenie povolenia podľa článku 2 tohto nariadenia a buď: i) názov a dátum uverejnenia príslušného právneho aktu prijatého Komisiou v Úradnom vestníku Európskej únie, v ktorom sa uvedené podmienky stanovujú; alebo ii) odkaz na právny akt alebo pokyn, ktorý schválil a zverejnil príslušný orgán a v ktorom sa stanovujú dané podmienky.	22,522	1
2013/32013R1250/32013R1250_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,013	None	None	Spoken	322	843	L_2013323SK.01002601.xml 4.12.2013 SK Úradný vestník Európskej únie L 323/26 VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 1250/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa schvaľuje podstatná zmena špecifikácie názvu zapísaného do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení [Českobudějovické pivo (CHZO)] EURÓPSKA KOMISIA, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (1), a najmä na jeho článok 52 ods. 2, keďže: (1) V súlade s článkom 53 ods. 1 prvým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 1151/2012 Komisia preskúmala žiadosť Českej republiky o schválenie zmeny špecifikácie chráneného zemepisného označenia „Českobudějovické pivo“ zapísaného do registra podľa nariadenia Komisie (ES) č. 1107/96 (2), zmeneného Aktom o podmienkach pristúpenia Českej republiky k Európskej únii (3). (2) Vzhľadom na to, že nejde o nepodstatnú zmenu v zmysle článku 53 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, Komisia danú žiadosť o zmenu uverejnila v zmysle článku 50 ods. 2 písm. a) daného nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie (4). (3) Vzhľadom na to, že Komisii nebola oznámená žiadna námietka v zmysle článku 51 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012, zmena sa musí schváliť, PRIJALA TOTO NARIADENIE: Článok 1 Zmena špecifikácie uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie týkajúca sa názvu uvedeného v prílohe k tomuto nariadeniu sa schvaľuje. Článok 2 Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli 2. decembra 2013 Za Komisiu v mene predsedu Dacian CIOLOȘ člen Komisie (1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1. (2) Ú. v. ES L 148, 21.6.1996, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 236, 23.9.2003, s. 33. (4) Ú. v. EÚ C 134, 14.5.2013, s. 54. PRÍLOHA Poľnohospodárske výrobky a potraviny uvedené v časti I prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 1151/2012: Trieda 2.1. Pivo ČESKÁ REPUBLIKA Českobudějovické pivo (CHZO).	8,284	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/fb753dc0-9269-11ee-8aa6-01aa75ed71a1_50	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,023	Talouskatsaus. 2 / 2023.	None	Spoken	11,209	26,189	Fragmentácia hodnotových reťazcov v geopolitickom kontexte by mala vplyv na ceny, keďže výrobcovia by museli častejšie nahrádzať lacnejšie zahraničné vstupy. Vplyv na ceny je kombináciou šoku dovozných cien a už spomenutých účinkov prerozdelenia. V jednotlivých krajinách je cenová reakcia preto rôznorodá (graf C, časť a). Na globálnej úrovni sa zvýšenie úrovne spotrebiteľských cien pohybuje v rozmedzí od 0,9 % (flexibilné nastavenie) do 4,8 % (fixné nastavenie), zatiaľ čo v prípade Spojených štátov je to od 1,7 % do 4,9 %. 14 Pokiaľ ide o eurozónu, menší nárast cien v porovnaní s ostatnými veľkými krajinami sa vysvetľuje menším tlakom na zvyšovanie cien spôsobeným relokačnými účinkami. 14 Keďže rast miezd je vo fixnom scenári nulový, zvýšenie úrovne spotrebiteľských cien sa rovná poklesu reálnych miezd. Reakčná funkcia centrálnej banky je uvedená v poznámke pod čiarou č. 7. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy „Friendshoring“ globálnych hodnotových reťazcov: modelové hodnotenie 65 Fragmentácia obchodu má aj distribučný vplyv, ktorý sa prejavuje v relatívnom vývoji miezd pracovníkov s nízkou, strednou a vysokou kvalifikáciou. V grafe C (časti b) je znázornený vývoj miezd pracovníkov so strednou kvalifikáciou. V západnom bloku sa vplyvom fragmentácie obchodu prerozdeľujú príjmy v prospech nízkokvalifikovaných pracovníkov, ktorých mzdy sa vyvíjajú priaznivejšie ako mzdy vysokokvalifikovaných pracovníkov. 15 Je to preto, že západné krajiny by v prípade vzrastajúcej fragmentácie obchodu dovážali z východného bloku menej tovarov, ktorých súčasťou sú vstupy nízkokvalifikovanej pracovnej sily, vďaka čomu by sa zvýšil dopyt a mzdy nízkokvalifikovanej pracovnej sily v západnom bloku. Naopak, vo východnom bloku by mzdy nízkokvalifikovaných pracovníkov v porovnaní s vysokokvalifikovanou pracovnou silou klesali. 15 Pozitívny vplyv na mzdy vysokokvalifikovanej pracovnej sily (v porovnaní so mzdami stredne kvalifikovanej pracovnej sily) v západnom bloku vykazuje len niekoľko krajín, ktoré majú spočiatku nižší podiel vysokokvalifikovanej pracovnej sily a v ktorých „friendshoring“ vedie k nárastu dopytu. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy „Friendshoring“ globálnych hodnotových reťazcov: modelové hodnotenie 66 Graf C Nominálny vplyv fragmentácie obchodu a) Spotrebiteľské ceny (percentuálna odchýlka od ustáleného stavu) Flexibilné Rozsah Fixné 6 5 4 3 2 1 0 Spojené štáty Čína Spojené kráľovstvo Svet Eurozóna b) Mzdy (odchýlka od ustáleného stavu vo vzťahu k stredne kvalifikovanej pracovnej sile, v percentuálnych bodoch) Východ Západ 0,20 0,10 0,00 -0,10 -0,20 Nízkokvalifikovaná Vysokokvalifikovaná Zdroj: Baqaee a Farhi, Ázijská rozvojová banka, databáza FPS a výpočty ECB. Poznámka: Nelineárny vplyv je simulovaný 25 iteráciami log-linearizovaného modelu. Sivé oblasti v časti a označujú rozsah medzi flexibilným nastavením (žltá čiara) a fixným nastavením (červená čiara) a znázorňujú rozsah účinkov spojených s obchodným šokom. Časť b je venovaná flexibilnému nastaveniu. Odhady uvedené v tomto boxe sprevádza neistota, keďže budúci vývoj fragmentácie obchodu zostáva do značnej miery nepredvídateľný a mohli by sa prejaviť ďalšie amplifikačné účinky, ktoré sme nezohľadnili. Odhady sú výrazne ovplyvnené rozsahom akéhokoľvek scenára rozdelenia. Scenár, v ktorom sa rozdelenie Východu a Západu obmedzuje na strategické odvetvia (automobily, strojárstvo, elektronika, kovy), má podstatne nižší dosah, keďže globálna strata hrubých domácich výdavkov sa pohybuje v rozmedzí od 0,5 % do 2,5 %. Na druhej strane v scenári, v ktorom sa v prípade strategických odvetví kombinuje rozdelenie Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy „Friendshoring“ globálnych hodnotových reťazcov: modelové hodnotenie 67 Východu a Západu s rozdelením v rámci bloku, by dosah stúpol asi o jednu tretinu. 16 Okrem toho by sa zloženie blokov mohlo líšiť od nášho mechanického rozdelenia na základe hlasovania v OSN. Treba prihliadať najmä na to, že niektoré krajiny by sa nemuseli zapojiť. V krátkodobom horizonte by ďalšie faktory okrem nemenných miezd a nízkej nahraditeľnosti mohli viesť k ešte väčším stratám, napríklad výskyt kritických, ťažko nahraditeľných vstupov (ako je lítium či vzácne minerály), ktorý by mohol viesť k dočasnému zastaveniu výroby, alebo finančné amplifikačné mechanizmy (napríklad vo forme rastúcich rizikových prémií). Z dlhodobejšieho hľadiska by na rast mohli vplývať aj spôsoby transmisie, ktoré sa v tomto boxe nezvažujú, napríklad cezhraničné šírenie poznatkov. Na záver treba skonštatovať, že z výlučne ekonomického hľadiska by fragmentácia obchodu nebola prospešná pre žiadnu zo strán vzhľadom na súvisiace náklady na globálnej úrovni aj úrovni jednotlivých krajín. Hoci v uvedených odhadoch sa zohľadňujú pozitívne aj negatívne riziká (v závislosti od rozsahu akéhokoľvek scenára fragmentácie), z výlučne ekonomického hľadiska by fragmentácia obchodu znamenala značné náklady v podobe výrazne narušeného obchodu, poklesu úrovne blahobytu a vyšších cien. Okrem výsledkov uvedených v tomto boxe dôkazy v odbornej literatúre naznačujú, že „reshoring“ môže hospodárstvo vystaviť väčšej zraniteľnosti z dôvodu horšieho zdieľania rizika a menšej diverzifikácie. 17 16 V tomto alternatívnom scenári zohrávajú úlohu (necolné) bariéry obchodu s medziproduktmi medzi dvomi blokmi vo všetkých odvetviach, rovnako ako v základnom scenári. Navyše dopĺňa ďalšie podobné (necolné) bariéry obchodu s medziproduktmi medzi regionálnymi zónami voľného obchodu (USMCA, MERCOSUR, EÚ, RCEP) v strategických odvetviach (automobily, strojárstvo, elektronika, kovy). 17 Napríklad Bonadio, B. , Huo, Z. , Levchenko, A. a Pandalai-Nayar, N. : Global supply chains in the pandemic, Journal of International Economics, Vol. 133, 2021; a Shocks, risks and global value chains: insights from the OECD METRO model, Organisation for Economic Cooperation and Development, June 2020. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy „Friendshoring“ globálnych hodnotových reťazcov: modelové hodnotenie 68 4 Globálne hodnotové reťazce a pandémia: vplyv obmedzení na strane ponuky Laura Lebastard a Roberta Serafini Tento box analyzuje vplyv pandémie na globálne hodnotové reťazce. Vychádza z údajov za Francúzsko, konkrétne za obdobie od septembra 2020 do decembra 2021, keď nastali obmedzenia na strane ponuky. 1 Pandémia spôsobila pokles dopytu a ponuky, ktorý sa prejavil na vnútroštátnej aj na medzinárodnej úrovni. Podniky zaoberajúce sa medzinárodným obchodom boli preto okrem narušení na domácom trhu vystavené aj obmedzeniam v cezhraničnom meradle: zníženie ponuky viedlo k nedostatku medziproduktov pre dovážajúce podniky, a to v časovom súbehu so slabším zahraničným dopytom, ktorému čelili vyvážajúce podniky. Podniky zapojené do globálnych hodnotových reťazcov (global value chains – GVC), teda spoločnosti, ktoré dovážajú aj vyvážajú, stáli pred oboma týmito výzvami súčasne. Podľa neoficiálnych dôkazov obmedzená dostupnosť kľúčových vstupov brzdila výrobnú kapacitu podnikov zapojených do globálnych hodnotových reťazcov, a teda aj ich vývoz (ako príklad možno uviesť problém s dostupnosťou mikročipov v automobilovom priemysle). 2 Tento box na základe veľmi podrobných údajov o obchode za celé spektrum francúzskych podnikov poukazuje na skutočnosť, že účasť v globálnych hodnotových reťazcoch zvýšila zraniteľnosť podnikov voči hospodárskym dôsledkom pandémie. Výsledky majú výpovednú hodnotu aj pre vývoj v eurozóne vo všeobecnosti, pretože dynamika francúzskeho vývozu počas pandémie rovnako ako jeho expozícia v čase voči obmedzeniam na strane ponuky boli z hľadiska načasovania a rozsahu úprav podobné ako dynamika a expozícia pozorované v eurozóne ako celku. 3 Počas pandémie zaznamenali podniky zapojené do GVC (na rozdiel od obdobia celosvetovej finančnej krízy) väčší pokles vývozu v porovnaní s ostatnými vývozcami, čo naznačuje, že dodávateľské hodnotové reťazce môžu v závislosti od povahy krízy predstavovať buď zdroj zraniteľnosti, alebo zdroj odolnosti. V tomto boxe sa za podniky zapojené do GVC považujú spoločnosti, ktoré počas šiestich mesiacov pred vypuknutím pandémie vyvážali každý mesiac a ktoré počas toho istého obdobia uskutočnili aspoň jeden dovoz. Po vypuknutí krízy COVID-19 zaznamenali podniky zapojené do globálnych produkčných sietí najvýraznejší pokles vývozu, a keď sa ekonomika znovu otvorila, zotavovali sa pomalším tempom než ostatní vývozcovia (časť a grafu A). V apríli 2020 zaznamenali vývozcovia zapojení do globálnych hodnotových reťazcov prepad 1 Tento box čiastočne vychádza z práce Lebastard, L. , Matani, M. a Serafini, R. : GVC exporter performance during the COVID-19 pandemic: the role of supply bottlenecks, Working Paper Series, No 2766, ECB, January 2023. 2 Viac v boxe s názvom Motor vehicle sector: explaining the drop in output and the rise in prices, Economic Bulletin, Issue 7, ECB, 2022. 3 Francúzsko sa vyznačuje podobnou štruktúrou podnikov v medzinárodnom obchode ako ostatné krajiny eurozóny. Konkrétne podniky zaoberajúce sa obojsmerným obchodom tvoria relatívne nízky podiel na celkovom počte spoločností zapojených do obchodu, ale z hľadiska hodnoty predstavujú prevažnú väčšinu celkového obchodu (Eurostat: Globalisation patterns in EU trade and investment, 2017 edition). Krajiny pôvodu vstupov sú tiež podobné (Marin, D. , Schymik, J. a Tscheke, J. : Europe’s export superstars – it’s the organisation!, Working Papers, No 2015/05, Bruegel, July 2015). Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Globálne hodnotové reťazce a pandémia: vplyv obmedzení na strane ponuky 69 vývozných hodnôt o 42 % v porovnaní s januárom 2020. Pokiaľ ide o ostatných vývozcov, kumulatívny pokles bol menej drastický: najnižší bod bol zaznamenaný v máji 2020, keď vykazované hodnoty dosiahli úroveň nižšiu o 28 % oproti januáru 2020. Keď boli v lete 2020 zrušené protipandemické obmedzenia, medzi týmito dvoma skupinami vývozcov sa začali prejavovať ďalšie rozdiely. Vývozcovia, ktorí nie sú zapojení do globálnych hodnotových reťazcov, sa do marca 2021 vrátili na úrovne z januára 2020 a do septembra 2021 sa zotavili výrazne nad predpandemickú úroveň. Podnikom zapojeným do GVC sa však podarilo prekročiť vlastné úrovne vývozu z januára 2020 až v decembri 2021. Počas globálnej finančnej krízy v roku 2008 boli pritom podniky zapojené do globálnych hodnotových reťazcov odolnejšie (časť b grafu A). V porovnaní s krízou COVID-19 bol kolaps medzinárodného obchodu v roku 2008 menej rozsiahly a menej náhly, na druhej strane bol však trvalejší. Graf A Vývozné hodnoty podnikov a) Globálna finančná kríza (celkový vývoz, základný mesiac (august 2008) = 100) Zapojené do GVC Mimo GVC 120 110 100 90 80 70 08/08 10/08 12/08 02/09 04/09 06/09 08/09 10/09 12/09 02/10 04/10 06/10 08/10 10/10 12/10 b) Kríza COVID-19 (celkový vývoz, základný mesiac (január 2020) = 100) Zapojené do GVC Mimo GVC 120 110 100 90 80 70 60 50 01/20 03/20 05/20 07/20 09/20 11/20 01/21 03/21 05/21 07/21 09/21 11/21 Zdroj: Direction générale des douanes et droits indirects a vlastné výpočty autoriek. Poznámka: Graf vychádza z údajov na úrovni podnikov za Francúzsko. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Globálne hodnotové reťazce a pandémia: vplyv obmedzení na strane ponuky 70 Empirická analýza potvrdzuje, že vývoz podnikov zapojených do GVC bol pandémiou zasiahnutý pomerne výrazne, a to najmä v dôsledku vzniku obmedzení na strane ponuky v septembri 2020. Štúdia vplyvu udalosti, v ktorej sa porovnávajú oba typy vývozcov, ukazuje, že v apríli a máji 2020 podniky pocítili prvý negatívny a náhly účinok toho, že sú v čase krízy COVID-19 súčasťou globálneho hodnotového reťazca. Zároveň poukazuje na nový pokles vývozu od októbra 2020, ktorý mal progresívnejší a trvalejší charakter (modrá čiara v grafe B). 4 Prvý pokles vývozu podnikov zapojených do GVC v porovnaní s ostatnými vývozcami nastal v apríli, zatiaľ čo lockdown v Číne bol zavedený v januári. Tento časový odstup možno vysvetliť bežným trvaním plavby nákladnej lode z Číny do Francúzska (šesť týždňov). Kríza sa teda šírila s určitým oneskorením a podniky zapojené do GVC pocítili jej negatívny vplyv na svoje zásoby medziproduktov o čosi neskôr, vďaka čomu mohli svoju výrobu ešte krátkodobo udržať. Modrá čiara v grafe B vyjadruje rozdiel vo vývozných hodnotách medzi podnikmi zapojenými do GVC a podnikmi mimo GVC v období od septembra 2020 do decembra 2021 a možno ju interpretovať ako meradlo narušenia dodávok na úrovni podnikov. Jej vývoj je veľmi podobný ako pri iných ukazovateľoch, ktoré sa bežne používajú na monitorovanie obmedzení (napr. ukazovatele vychádzajúce z dodacích lehôt, dopravných nákladov či nedostatku zariadení). 4 Graf B zobrazuje odhadovanú hodnotu vypočítanú podľa Lebastard, L. , Matani, M. a Serafini, R. (op. cit. ) s použitím nasledujúcej ekonometrickej špecifikácie, kde závislou premennou je prirodzený logaritmus vývozu: zahŕňa všetky podniky zapojené do GVC v období pred pandémiou (t. j. také, ktoré dovážajú aj β𝑗𝑗 𝐶𝐶𝐶𝐶𝐶𝐶𝐶𝐶𝐶𝐶19𝑗𝑗𝑖𝑖 × GVC𝑖𝑖 vyvážajú), zatiaľ čo kontrolnú skupinu tvoria ostatní vývozcovia. Ekonometrický model zohľadňuje veľkosť podnikov zahrnutím účinkov identifikovaných na podnikovej úrovni, ako aj časovo špecifické otrasy zahrnutím časovo vymedzených účinkov. Referenčným bodom je december 2019. Databáza obsahuje plné spektrum vyvážajúcich podnikov vo Francúzsku, pričom sú vylúčené spoločnosti, ktoré v predpandemickom období vyvážali len príležitostne. Posudzovaná skupina + 𝐹𝐹𝐹𝐹𝑖𝑖 + 𝐹𝐹𝐹𝐹𝑖𝑖 + ε𝑖𝑖𝑖𝑖 ln 𝑒𝑒𝑒𝑒𝑒𝑒𝑒𝑒𝑒𝑒𝑒𝑒𝑖𝑖𝑖𝑖 = ∑ 24 𝑗𝑗=−12 β𝑗𝑗 Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Globálne hodnotové reťazce a pandémia: vplyv obmedzení na strane ponuky 71 Graf B Ukazovatele obmedzení v medzinárodnom obchode a rozdiely vo vývozných hodnotách medzi podnikmi zapojenými do GVC a podnikmi mimo GVC (z-skóre) Odhadovaný rozdiel v hodnotách vývozu medzi podnikmi zapojenými do GVC a podnikmi mimo GVC (pravá os) PMI pre dodacie lehoty Náklady na zámorskú lodnú nákladnú dopravvu – HARPEX (invertované) Nedostatok zariadení (invertované) 2 0 -2 -4 -6 01/19 07/19 01/20 07/20 01/21 07/21 12 0 -12 -24 -36 Zdroj: Direction générale des douanes et droits indirects, Markit, S&P Global, Harper Petersen, Európska komisia a vlastné výpočty autoriek. Poznámka: Všetky indexy boli normalizované s použitím z-skóre v období od januára 2000 do októbra 2022. Zvýšenie skóre pre PMI pre dodacie lehoty v prípade všetkých tovarov a medziproduktov znamená zlepšenie (t. j. kratšie dodacie lehoty). Harper Petersen Charter Rates Index (HARPEX) odráža celosvetový vývoj cien na trhu s prenájmom kontajnerových lodí. Európska komisia meria nedostatok zariadení ako faktor obmedzujúci výrobu na základe rozdielu medzi percentuálnym podielom respondentov uvádzajúcich pokles a percentuálnym podielom respondentov uvádzajúcich nárast. Všetky ukazovatele obmedzení sa týkajú Francúzska, okrem údajov HARPEX, ktorý je celosvetovým indexom. Vývozcov, ktorí svoje vstupy dovážajú z geograficky bližších destinácií, zasiahli obmedzenia na strane ponuky v menšej miere než tých so vzdialenejšími zdrojmi dovozu. Podniky s vyšším podielom vstupov dovážaných z iných krajín EÚ boli počas fázy obmedzení pohybu zasiahnuté menej ako spoločnosti, ktoré viac záviseli od vstupov pochádzajúcich zo zvyšných častí sveta (časť a grafu C). Navyše na podnikoch zapojených do globálnych hodnotových reťazcov, ktoré dovážali prevažne z EÚ, sa obmedzenia prejavili neskôr, pričom negatívne účinky bolo badať až od apríla 2021. V období od septembra 2020 do decembra 2021 dosahovali podniky dovážajúce zo vzdialenejších krajín dvojnásobne vyššie straty z hľadiska vývozu oproti podnikom dovážajúcim z EÚ. Naopak, najviac postihnuté boli v tom istom období podniky, ktoré najviac záviseli od vstupov z Číny (časť b grafu C), čo by sa dalo vysvetliť prísnejším a dlhšie trvajúcim lockdownom v Číne a dlhšími dodacími lehotami v rámci námornej nákladnej dopravy z Ázie. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Globálne hodnotové reťazce a pandémia: vplyv obmedzení na strane ponuky 72 Graf C Rozdiely vo vývozných hodnotách medzi podnikmi zapojenými do GVC v závislosti od zdrojových krajín ich vstupov a) Európska únia (koeficienty a 95 %intervaly spoľahlivosti) Podniky zapojené do GVC s nízkym podielom dovozu z EÚ Podniky zapojené do GVC s vysokým podielom dovozu z EÚ 0,2 0,1 0,0 -0,1 -0,2 -0,3 -0,4 01/19 07/19 01/20 07/20 01/21 07/21 b) Čína (koeficienty a 95 %intervaly spoľahlivosti) Podniky zapojené do GVC s nízkym podielom dovozu z Číny Podniky zapojené do GVC s vysokým podielom dovozu z Číny 0,2 0,1 0,0 -0,1 -0,2 -0,3 -0,4 01/19 07/19 01/20 07/20 01/21 07/21 Poznámka: Táto štúdia vplyvu udalosti využíva podobné parametre ako v prípade modrej čiary v grafe B. V štúdii vplyvu udalosti sa použila táto regresná analýza:. Veličina LowShare má hodnotu 1, ak je podiel tovaru dovážaného z krajiny nižší ako medián (podnikov zapojených do ln 𝑒𝑒𝑒𝑒𝑒𝑒𝑒𝑒𝑒𝑒𝑒𝑒𝑖𝑖𝑖𝑖 = α + ∑ β𝑗𝑗 𝐶𝐶𝑒𝑒𝐶𝐶𝐶𝐶𝐶𝐶𝑗𝑗𝑖𝑖 ∗ GVC𝑖𝑖 ∗ LowShare𝑖𝑖 + ∑ β𝑘𝑘 𝐶𝐶𝑒𝑒𝐶𝐶𝐶𝐶𝐶𝐶𝑘𝑘𝑖𝑖 ∗ GVC𝑖𝑖 ∗ (1 − LowShare𝑖𝑖) + GVC) počas šiestich mesiacov pred pandémiou, pričom opakom je HighShare. Referenčným bodom je december 2019. 𝐹𝐹𝐹𝐹𝑖𝑖 + 𝐹𝐹𝐹𝐹𝑖𝑖 + ε𝑖𝑖𝑖𝑖 24 𝑘𝑘=−12 24 𝑗𝑗=−12 Z upraveného výpočtu na základe uvedených odhadov vyplýva, že narušenia dodávok stoja za poklesom vývozu, ktorý je približne ekvivalentný s 1 % nominálneho HDP eurozóny v roku 2020 a 2 % v roku 2021. V tomto výpočte sa kombinuje pružnosť odvodená z grafu B a ukazovatele podľa krajiny vyjadrujúce účasť podnikov v GVC v ostatných krajinách eurozóny s cieľom vyčísliť odhadované dôsledky pandémie COVID-19 a súvisiacich ponukových obmedzení pre vývoz Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Globálne hodnotové reťazce a pandémia: vplyv obmedzení na strane ponuky 73 eurozóny. 5 Údaje získané týmto výpočtom sú v súlade s predchádzajúcou analýzou ECB týkajúcou sa eurozóny, v ktorej sa použili makroekonomické údaje. 6 Keďže jednotlivé krajiny eurozóny sa na globálnom hodnotovom reťazci zúčastňujú v rozličnej miere, je pravdepodobné, že dosah obmedzení na strane ponuky bol v nich značne rozdielny. 5 Podiel vývozu podnikov zapojených do GVC na celkovom vývoze sa vypočítal na základe odhadov v Lebastard, L. , Matani, M. a Serafini, R. (op. cit. ). Tieto odhady sa týkajú Francúzska (95 % vývozu tvoria podniky zapojené do GVC), pričom sú rozšírené o ostatné krajiny eurozóny upravením indexu obrátenej participácie v GVC (GVC backward participation) podľa databázy TiVa OECD. Celkový vývoz podnikov zapojených do GVC sa následne vypočítal ako podiel vývozu podnikov zapojených do GVC na celkovom vývoze každej krajiny v decembri 2019. Vychádzajúc z predpokladu, že výsledky za Francúzsko sú reprezentatívne pre eurozónu ako celok, sa potom pružnosť vyjadrená v časti a grafu C uplatnila na celkový vývoz podnikov zapojených do GVC za každý mesiac a za každú krajinu, aby sa vypočítal celkový pokles vývozu v dôsledku obmedzení na strane ponuky. Tento pokles sa následne vydelil HDP každej krajiny a anualizoval sa, s cieľom získať ročný vplyv obmedzení na vývoz ako podiel na HDP. 6 Bližšie informácie sú v boxe s názvom Obmedzenia na strane ponuky a ich vplyv na obchod, Ekonomický bulletin, číslo 6, ECB, 2021. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Globálne hodnotové reťazce a pandémia: vplyv obmedzení na strane ponuky 74 5 Kto znáša náklady? Nerovnomerný vplyv nedávneho energetického cenového šoku Niccolò Battistini, Alina Bobasu a Johannes Gareis Nedávny prudký nárast cien energií v eurozóne viedol k výraznému zhoršeniu vývoja energetických výmenných relácií. Toto zhoršenie (definované ako pomer vývozných a dovozných cien) vyvolalo v období od tretieho štvrťroka 2021 do tretieho štvrťroka 2022 kumulatívne zníženie HDP o 2,4 percentuálneho bodu, čo je najväčšie zníženie zaznamenané za päť štvrťrokov od zavedenia eura (graf A, červený bod). 1 Ako sa teda tento pokles rozložil medzi domácnosti a podniky? Na posúdenie nerovnomerného vplyvu nedávneho nárastu cien dovážaných energií v eurozóne sa v tomto boxe používa dvojkrokový prístup. V prvom kroku sa používajú disagregované údaje na oddelenie účinkov nedávneho zhoršenia vývoja energetických výmenných relácií na konečné výdavky a agregované príjmy, pričom súvisiace straty kúpnej sily sa odrážajú v rámci rozdelenia príjmov domácností. Po druhé, v boxe sa využívajú štrukturálne modely na identifikáciu energetického cenového šoku, ktorý stojí za nedávnym zhoršením vývoja výmenných relácií, a na posúdenie jeho priamych, nepriamych a sekundárnych účinkov na celé hospodárstvo. 2 V celom boxe sa premenné uvádzajú v nominálnom vyjadrení. 1 Podrobnejšie informácie o výpočte vplyvu výmenných relácií sa nachádzajú v boxe s názvom Implications of the terms-of-trade deterioration for real income and the current account, Economic Bulletin, Issue 3, ECB, 2022. 2 Priame účinky sú výsledkom priameho prepojenia konkrétnych zložiek výdavkov/príjmov a dovážaných energií, zatiaľ čo nepriame účinky odrážajú prenos energetického cenového šoku prostredníctvom výrobného a distribučného reťazca. K sekundárnym účinkom dochádza vtedy, keď hospodárske subjekty v reakcii na šok zmenia svoje spotrebiteľské alebo investičné správanie alebo prenesú účinky cien energií na tvorbu miezd a cenotvorbu, a to v závislosti od širších hospodárskych, inštitucionálnych alebo politických charakteristík. Taxonómia jednotlivých účinkov na celé hospodárstvo odráža taxonómiu jednotlivých účinkov zvyšovania cien energií na infláciu. Pozri napríklad box s názvom Wage share dynamics and second-round effects on inflation after energy price surges in the 1970s and today, Economic Bulletin, Issue 5, ECB, 2022. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Kto znáša náklady? Nerovnomerný vplyv nedávneho energetického cenového šoku 75 Graf A Účinky energetických výmenných relácií na HDP (kumulatívne zmeny, v percentuálnych bodoch HDP) Účinky na konečné výdavky Účinky na agregované príjmy Účinky energetických výmenných relácií 0,0 -0,5 -1,0 -1,5 -2,0 -2,5 -3,0 3Q 2021 4Q 2021 1Q 2022 2Q 2022 3Q 2022 Zdroj: Eurostat a výpočty ECB. Poznámka: Vplyv energetických výmenných relácií sa vypočíta vážením zmien vývozných a dovozných cien energií podielom vývozu a dovozu energií na HDP (všetko v nominálnom vyjadrení). Vplyv na konečné výdavky a agregované príjmy sa ďalej rozdeľuje pomocou rozčlenených informácií z ročných input-output tabuliek týkajúcich sa podielu dovozu na výdavkoch. Konkrétne príspevok dovozu k energetickým výmenným reláciám sa najprv rozdelí na základe podielu dovozu energií na súkromnú spotrebu, spotrebu verejnej správy, celkové investície, zásoby a medziprodukty na celkovom dovoze energií. Vplyv na konečné výdavky je zápornou hodnotou súčtu príspevku dovozu na súkromnú spotrebu, spotrebu verejnej správy, celkové investície a zásoby. Vplyv na agregované príjmy je rozdielom medzi príspevkom vývozu a dovozu na medziprodukty. Posledné údaje sú za tretí štvrťrok 2022. Účinky energetických výmenných relácií sa odrazili v znížení agregovaných príjmov a v menšej miere aj v náraste konečných výdavkov na súkromnú spotrebu. Vplyv rastúcich cien energií a následných zmien vo výmenných reláciách na HDP sa vypočíta ako rozdiel medzi vplyvom na vývoz domácich energií a vplyvom na dovoz energií pre medziprodukty zo zahraničia a konečnými výdavkami. Keďže vyššie konečné výdavky na energie zvyšujú aj HDP, účinky rastúcich cien energií na HDP prostredníctvom konečných výdavkov sa v čistom vyjadrení rušia. Preto sa zvyšný vplyv na agregované príjmy meria na základe čistého vplyvu na vývoz a dovoz prostredníctvom medziproduktov. Vzhľadom na nedostatok podrobných štvrťročných údajov je možné tieto vplyvy na výdavky a príjmy oddeliť len na základe rozčlenených údajov z ročných input-output tabuliek týkajúcich sa podielu dovozu energií na výdavkoch. 3 Na základe toho sa straty v energetických výmenných reláciách od tretieho štvrťroka 2021 do tretieho štvrťroka 2022 odrazili v nižších agregovaných príjmoch o 1,7 percentuálneho bodu HDP a vo vyšších konečných výdavkoch o 0,7 percentuálneho bodu HDP (graf A, stĺpce), a to takmer výlučne vplyvom súkromnej spotreby. 4 Rozdielna expozícia domácností voči výkyvom v nákladoch na energie a agregovaných príjmoch naznačuje relatívne väčší vplyv prudkého nárastu 3 Podiel dovozu energií je vypočítaný na základe svetových input-output tabuliek Eurostatu FIGARO (podľa jednotlivých sektorov) od roku 2010 do roku 2020. V údajoch o dovoze a vývoze za eurozónu sa zohľadňujú toky v rámci eurozóny a mimo nej v súlade s koncepciou národných účtov. Členenie výdavkov zahŕňa súkromnú spotrebu (vrátane domácností a neziskových inštitúcií), spotrebu verejnej správy, celkové investície (vrátane zásob), vývoz a dovoz. Štvrťročné časové rady sa získavajú lineárnou interpoláciou (do roku 2020) a konštantnou extrapoláciou (pred rokom 2010 a po roku 2020) ročných časových radov. 4 Relatívna skladba domácich výdavkov na dovážané energie medzi konečnými výdavkami a medziproduktmi je v súlade so zisteniami uvedenými v prípade ropy v boxe s názvom Ceny ropy, obchodné podmienky a súkromná spotreba, Ekonomický bulletin, číslo 6, ECB, 2018. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Kto znáša náklady? Nerovnomerný vplyv nedávneho energetického cenového šoku 76 cien energií na domácnosti s nižšími príjmami. Expozície voči nákladom na energie sa v jednotlivých príjmových skupinách výrazne líšia, keďže domácnosti v dolnom kvintile vynakladajú 12 % svojho disponibilného príjmu na elektrinu, plyn a kúrenie, zatiaľ čo domácnosti v hornom kvintile len 4 %. Príjmová elasticita sa medzi domácnosťami tiež výrazne líši, keďže príjem z pracovnej činnosti je menej cyklický a predstavuje hlavný zdroj príjmov pre domácnosti s nižšími príjmami, zatiaľ čo príjem z nepracovnej činnosti je cyklickejší a ovplyvňuje najmä domácnosti s vyššími príjmami. 5 V kombinácii s účinkami na súkromnú spotrebu a agregované príjmy z vyššie uvedenej analýzy, tieto expozície voči nákladom na energie a príjmové elasticity naznačujú, že v pomere k svojim príjmom zaznamenali domácnosti v dolnom kvintile v období od tretieho štvrťroka 2021 do tretieho štvrťroka 2022 dvojnásobne väčšie straty kúpnej sily ako domácnosti v hornom kvintile (graf B). Spolu s relatívne nízkymi likviditnými rezervami domácností s nižšími príjmami6 to vedie k záveru, že tieto domácnosti znášali (v pomere k svojim príjmom) najväčšiu záťaž v súvislosti s prudkým rastom cien energií, a to aj napriek rozpočtovým opatreniam, ktoré im poskytli určitú pomoc. 7 5 Príjmové elasticity jednotlivých kvintilov sa získajú vynásobením elasticity miezd (príjmy zamestnancov) a ziskov (prevádzkový prebytok, príjmy z vlastníctva a príjmy samostatne zárobkovo činných osôb) k agregovaným príjmom, podielom miezd a ziskov na celkových príjmoch jednotlivých kvintilov. Mzdové elasticity odrážajú beta koeficienty pracovníkov na základe odhadu autorov Lenza, M. a Slacalek, J. v štúdii s názvom How does monetary policy affect income and wealth inequality? Evidence from quantitative easing in the euro area, Working Paper Series, No 2190, ECB, October 2018, a sú takisto v súlade s opatreniami v boxe s názvom Príjmové riziko domácností počas hospodárskeho cyklu, Ekonomický bulletin, číslo 6, ECB, 2019. Predpokladom je, že ziskové elasticity sú jednotkové. Podiel miezd a ziskov na celkovom príjme vychádza z experimentálnych štatistík autorov Lamarche, P. , Oehler, F. a Riobóo, I. v článku s názvom European household’s income, consumption and wealth, Statistical Journal of the IAOS, Vol. 36, No 4, November 2020, pp. 1175-1188. 6 Medián miery úspor ako percentuálny podiel disponibilného príjmu domácností je vyšší v skupinách s vyššími príjmami. Kým domácnosti s nízkymi príjmami zo svojich úspor ukrajujú, pričom medián miery úspor predstavuje približne –5,8 % disponibilného príjmu v dolnom príjmovom kvintile, domácnosti v hornom príjmovom kvintile ušetria približne 40 % svojho disponibilného príjmu (podľa experimentálnej štatistiky Eurostatu o príjme, spotrebe a majetku). 7 Podrobnejšie informácie o vplyve rozpočtových opatrení na kompenzáciu cien energií/inflácie na príjem domácností sú uvedené v boxe 2 článku s názvom Fiscal policy and high inflation (Fiškálna politika a vysoká inflácia) v tomto čísle Ekonomického bulletinu. V tomto boxe sa opatrenia v oblasti príjmov týkajú len rozpočtových opatrení na kompenzáciu cien energií. Sú jednoducho prerozdelené s použitím priamej expozície domácností voči spotrebe energií a predstavujú podiel dovezených energií na spotrebe domácností (10 %). Cenové opatrenia sú prerozdelené medzi príjmové skupiny na základe expozície voči nákladom na energie, podobne ako v boxe 2 spomínaného článku. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Kto znáša náklady? Nerovnomerný vplyv nedávneho energetického cenového šoku 77 Graf B Čisté účinky zmeny v energetických výmenných reláciách na domácnosti v dôsledku nedávneho energetického cenového šoku (kumulatívna zmena od tretieho štvrťroka 2021 do tretieho štvrťroka 2022, v percentuálnych bodoch disponibilného príjmu) Vplyv na agregované príjmy Vplyv na súkromnú spotrebu Príjmové rozpočtové opatrenia Cenové rozpočtové opatrenia Čistý vplyv 4 2 0 -2 -4 -6 Agregované I II III IV V Príjmové kvintily Zdroj: Eurostat a výpočty ECB. Poznámka: Účinky energetických výmenných relácií na spotrebu domácností a agregované príjmy sa vypočítali na základe najnovších input-output tabuliek Eurostatu FIGARO. Účinky na výdavky a rozpočtové opatrenia sa identifikujú s použitím podielu disponibilného príjmu vynaloženého na dovážané energie na základe informácií z experimentálnych štatistík o príjmoch, spotrebe a majetku. Účinky na agregované príjmy odrážajú expozíciu domácností v rámci rozdelenia príjmov voči príjmom z pracovnej činnosti (mzdy) a príjmom z nepracovnej činnosti (zisky, príjmy z vlastníctva a príjmy samostatne zárobkovo činných osôb) na základe informácií z experimentálnych štatistík o príjmoch a spotrebe zo sociálnych prieskumov a národných účtov. Čisté účinky sa vzťahujú na celkový vplyv na agregované príjmy a súkromnú spotrebu po odpočítaní (príjmových a cenových) účinkov rozpočtových opatrení. Na posúdenie celkového vplyvu energetického cenového šoku možno použiť štrukturálne modely, ktoré presahujú rámec pozorovaných účinkov prostredníctvom energetických výmenných relácií. Energetické výmenné relácie sú len prvým meradlom vplyvu energetických cenových šokov z dvoch dôvodov: po prvé, reagujú na mnohé ďalšie šoky a, po druhé, sú len jedným z viacerých kanálov, ktorými sa energetické cenové šoky ďalej šíria. V ďalšom texte sa na posúdenie priamych, nepriamych a sekundárnych hospodárskych účinkov nedávneho energetického cenového šoku na celé hospodárstvo používajú štrukturálne ekonomické modely. Najprv sa použije model produkčných sietí na oddelenie priamych a nepriamych účinkov šoku v rámci globálnych dodávateľských reťazcov v podmienkach obmedzenej elasticity substitúcie vstupov. 8 Potom sa na odhad celkového vplyvu šoku použijú štrukturálne vektorové autoregresné (Structural vector autoregression – SVAR) modely, a to na základe historických trendov a pri 8 V modeli produkčnej siete sa predpokladá, že šoky sa prejavujú na cenách, čo sa spätne odráža na predaji, pričom sa zohľadňuje vzájomná komplementárnosť vstupov v dodávateľských reťazcoch. Predpokladá sa, že tento šok predstavuje negatívny technologický šok, ktorý zasahuje energetické sektory mimo eurozóny v pomere k ich podielu na globálnej produkcii. Keďže šok je vyjadrený medzištvrťročnou percentuálnou zmenou dovozných cien energií v eurozóne (v súlade s ďalej uvedeným ekonometrickým modelom), modelová elasticita šoku je štandardizovaná tak, aby predstavovala zvýšenie dovozných cien energií v eurozóne o 1 percentuálny bod. Predpokladá sa, že elasticita substitúcie predstavuje 0,7, čo je v rozpätí odhadov od 0,5 do 0,9 uvádzaných v literatúre. Špecifikácia a kalibrácia modelu produkčnej siete zodpovedá príkladu nepriameho hospodárstva (roundabout economy) bez neefektívností, ako ho opisujú autori Baqaee, D. R. a Farhi, E. v článku s názvom Networks, Barriers, and Trade, Econometrica, pripravuje sa, 2023. Podrobnosti o aplikácii tohto modelu na globálne hospodárske účinky fragmentácie obchodu nájdete v boxe 3 s názvom „Friendshoring“ globálnych hodnotových reťazcov: modelové hodnotenie v tomto čísle Ekonomického bulletinu. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Kto znáša náklady? Nerovnomerný vplyv nedávneho energetického cenového šoku 78 zohľadnení sekundárnych účinkov v dôsledku zmien v správaní hospodárskych subjektov, cenotvorbe a tvorbe miezd a politických opatrení. 9 Model produkčnej siete ukazuje, že priame a nepriame účinky ovplyvnili najmä súkromnú spotrebu na strane výdavkov a neenergetické sektory na strane príjmov. Priame účinky, ktoré odrážajú vplyv na ceny a kvantitu vyvolaný expozíciou sektorov voči cenám energií mimo eurozóny, zaťažili čistý vývoz prostredníctvom vyššieho dovozu energií na strane výdavkov a zvýhodnili energetický sektor prostredníctvom vyššieho predaja na strane príjmov (graf C). Nepriame účinky, vrátane úplného prenosu vplyvu cien energií a nahradzovania drahých energetických tovarov, však zasahujú najmä súkromnú spotrebu na strane výdavkov. Tieto nepriame účinky okrem toho viedli k stratám najmä v neenergetických podnikoch na strane príjmov, najmä v energeticky náročných sektoroch, ako sú medziprodukty a dopravné služby, a v sektoroch na centrálnej úrovni, ako sú odborné vedecké a technické činnosti. Celkovo z modelu produkčnej siete vyplýva, že medzi tretím štvrťrokom 2021 a tretím štvrťrokom 2022 nepriame účinky viedli k zosilneniu priamych účinkov približne o polovicu, a to z –0,6 na –0,9 percentuálneho bodu HDP (graf C, plné čiary). 10 9 Použité modely obsahujú rovnaký súbor základných premenných doplnený o premenné z výdavkovej alebo príjmovej strany HDP a disponibilného príjmu jednotlivých sektorov. Medzi základné premenné patria straty príjmov z dovozu energií do eurozóny, index globálnych ekonomických podmienok, efektívny výmenný kurz v eurozóne, reálny HDP eurozóny, deflátor HDP, deflátor súkromnej spotreby a krátkodobá úroková miera. S cieľom predísť tomu, aby mimoriadne makroekonomické výkyvy počas pandémie COVID-19 ovplyvnili odhadované modelové parametre, odhady v modeloch sú vytvorené na základe údajov od prvého štvrťroka 1999 do štvrtého štvrťroka 2019. Všetky údaje okrem úrokových mier sú vyjadrené ako percentuálne zmeny v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom. Informácie o indexe globálnych podmienok sú k dispozícii v práci Baumeister C. , Korobilis, D. a Lee, T. K. s názvom Energy Markets and Global Economic Conditions, The Review of Economics and Statistics, Vol. 104, No 4, 2022, pp. 828-844. Krátkodobá úroková miera je vyjadrená neoficiálnou krátkodobou mierou na základe odhadu Wu, J. C. a XIA, F. D. v štúdii s názvom Time-Varying Lower Bound of Interest Rates in Europe, Chicago Booth Research Paper No 17-06, 2017. 10 V rozsahu alternatívnych kalibrácií uvádzaných v literatúre pre elasticitu substitúcie od 0,5 do 0,9 sa priame a nepriame účinky pohybujú v rozmedzí od –1,5 do –0,3 percentuálneho bodu HDP bez výrazného vplyvu na rozdelenie v rámci výdavkových, príjmových a sektorových zložiek. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Kto znáša náklady? Nerovnomerný vplyv nedávneho energetického cenového šoku 79 Graf C Priame a nepriame účinky nedávneho energetického cenového šoku na celé hospodárstvo (kumulatívna zmena od tretieho štvrťroka 2021 do tretieho štvrťroka 2022, v percentuálnych bodoch HDP) Priame účinky (horná os) Príspevky (dolná os) Priame a nepriame účinky (horná os) Príspevky (dolná os) -1,0 -0,8 -0,6 -0,4 -0,2 0,0 0,2 y k v a d ý V y m j í r P Súkromná spotreba Čistý vývoz Celkové investície Spotreba verejnej správy Energie Medziprodukty Investičné tovary Spotrebný tovar Stavebníctvo Odborné vedecké, technické činnosti Ostatné Doprava Finančné a poisťovacie služby Obchod Nehnuteľnosti. c i t e g r e n e e N l e s y m e i r p é n i a y b ž u S l -0,5 -0,4 -0,3 -0,2 -0,1 0,0 0,1 Zdroj: Eurostat a výpočty ECB. Poznámka: Priama a nepriama elasticita jednotlivých zložiek k šokom v oblasti dodávok energií vychádza z modelu produkčnej siete s údajmi od tretieho štvrťroka 2021 do tretieho štvrťroka 2022. Agregácia sektorov odráža kategórie konečného použitia Eurostatu (hlavné priemyselné zoskupenia, Main Industrial Groupings – MIG) na základe klasifikácie NACE 2 s úpravami v závislosti od rozdelenia sektorov, ktoré je k dispozícii vo svetových input-output tabuľkách FIGARO podľa jednotlivých sektorov. Konkrétne „Energetika“ sa vzťahuje na sektory B, C19, D35, E36, „Spotrebný tovar“ na C10-C12, C13 – C15, C18, C21, C31 – C32, „Medziprodukty“ na C16, C17, C20, C22, C23, C24, C27, „Investičné tovary“ na C25, C26, C28, C29, C30, C33, „Stavebníctvo“ na F, „Obchod“ na G45, G46, G47, „Doprava“ na H49, H50, H51, H52, H53, „Finančné a poisťovacie činnosti“ na K, „Nehnuteľnosti“ na L, „Odborné vedecké a technické činnosti“ na M69 – M70, M71, M72, M73, M74 – M75, N77, N78, N79, N80 – N82, „Ostatné“ na zostávajúce sektory. Ekonometrické modely naznačujú, že celkový vplyv sa do veľkej miery rozložil medzi jednotlivé výdavkové zložky a prejavil sa najmä prostredníctvom ziskov na strane príjmov, pričom štát čiastočne chránil disponibilné príjmy súkromného sektora. Pokiaľ ide o rozdelenie príjmov v rámci HDP, šok spôsobil od tretieho štvrťroka 2021 do tretieho štvrťroka 2022 výrazné straty v ziskoch a v menšej miere aj v príjmoch z pracovnej činnosti (graf D). Straty príjmu z pracovnej činnosti boli spôsobené najmä zmenami v zamestnanosti, čo naznačuje, že v prípade absencie energetického cenového šoku by bol v rovnakom období zaznamenaný výraznejší rast zamestnanosti. Výsledky tiež naznačujú, že pri zmierňovaní negatívneho vplyvu na súkromný sektor zohrala významnú úlohu intervencia verejného sektora. To sa odráža v značnej strate disponibilného príjmu jednotlivých štátov v porovnaní so stratou príjmu domácností a podnikov. Na strane výdavkov sa na celkovom poklese HDP podieľali všetky výdavkové zložky, najmä súkromná spotreba, za ktorou nasledovali podnikové investície. V porovnaní s uvedenými priamymi a nepriamymi účinkami (graf C) tieto výsledky naznačujú, že sekundárne účinky spôsobili výrazné zmeny distribučných následkov energetického cenového šoku na strane výdavkov a rovnomernejšie rozložili účinky medzi súkromnou spotrebou a investíciami. Modely SVAR poukazujú na nedávny energetický cenový šok s celkovým vplyvom –1,5 percentuálneho bodu HDP od tretieho štvrťroka 2021 do tretieho štvrťroka 2022 (graf D, plná čiara). Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Kto znáša náklady? Nerovnomerný vplyv nedávneho energetického cenového šoku 80 Graf D Celkové účinky nedávneho energetického cenového šoku na celé hospodárstvo (kumulatívna zmena od tretieho štvrťroka 2021 do tretieho štvrťroka 2022, v percentuálnych bodoch HDP) Celkový vplyv Príspevky y m j í r P ý b u r H ý n l i i b n o p s d i m e j í r p y k v a d ý V Zisky Zamestnanosť Kompenzácia na hlavu Nepriame dane Štátna správa Podniky Domácnosti Zvyšok sveta Súkromná spotreba Podnikové investície Čistý vývoz Investície do bývania Spotreba verejnej správy -2,0 -1,5 -1,0 -0,5 0,0 0,5 Zdroj: Eurostat, Baumeister et al. , Wu a Xia, ECB a výpočty ECB. Poznámka: Graf znázorňuje výsledky účinkov nedávneho energetického cenového šoku na základe modelu SVAR v prípade troch rôznych dekompozícií nominálneho HDP. Konkrétne pri každom členení modely odhadujú vplyv nedávneho energetického cenového šoku na HDP a jeho zložky. Vplyv na jeho zložky sa potom prepočíta podľa ich priemerného podielu na HDP za sledované obdobie. Príspevok nepriamych daní, zvyšku sveta (svetovej ekonomiky mimo eurozóny) a čistého vývozu sa vypočíta ako rozdiel celkových účinkov na HDP a súčtu odhadovaných príspevkov modelovaných zložiek. V záujme prehľadnosti sú účinky na HDP v jednotlivých modeloch spriemerované, pričom príspevok jednotlivých zložiek je primerane upravený. V modeloch sa energetický cenový šok identifikuje na základe predpokladu, že tento šok vedie k zvýšeniu strát príjmov eurozóny súvisiacich s dovozom energií a k poklesu reálneho HDP, ako aj k zvýšeniu deflátorov HDP a súkromnej spotreby, pričom deflátor súkromnej spotreby sa zvyšuje viac ako deflátor HDP. Keďže premenné z výdavkovej alebo príjmovej strany HDP a sektorového disponibilného príjmu nie sú v odhadoch obmedzené, smer a rozsah týchto reakcií určujú údaje. Podrobné informácie o modelových premenných sa nachádzajú v poznámke pod čiarou č. 9. „Zisky“ označujú hrubý prevádzkový prebytok a zmiešané príjmy, pričom „podnikové investície“ označujú nestavebné investície. Celkovo sa v tomto boxe konštatuje, že nedávny energetický cenový šok zaťažil najmä domácnosti s nižšími príjmami a neenergetické podniky, a to aj napriek podpore zo strany štátu. V boxe sa zdôrazňuje kľúčová úloha disagregovaných údajov pri posudzovaní a kvantifikácii účinkov zmeny v energetických výmenných reláciách na konečné výdavky a agregované príjmy. Z analýzy okrem toho vyplýva, že distribučné dôsledky nedávneho energetického cenového šoku do veľkej miery formovali nepriame a sekundárne účinky. Napriek zmierneniu tlakov na ceny energií v posledných mesiacoch sa účinky tohto šoku môžu v najbližšom období prejavovať ďalej, kým sa ekonomika postupne adaptuje. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Kto znáša náklady? Nerovnomerný vplyv nedávneho energetického cenového šoku 81 6 Výsledky záťažového testu súvahy Eurosystému z roku 2022 zameraného na klimatické riziká Maximilian Germann, Piotr Kusmierczyk a Christelle Puyo V roku 2022 ECB uskutočnila záťažový test súvahy Eurosystému zameraný na klimatické riziká v rámci svojho akčného plánu na zahrnutie aspektov klimatických zmien do svojej stratégie menovej politiky. 1 Cieľom tohto testu bolo i) analyzovať citlivosť profilu finančného rizika Eurosystému na klimatické zmeny a ii) zlepšiť schopnosť Eurosystému hodnotiť klimatické riziká. Rozsah testu sa týkal viacerých menovopolitických portfólií Eurosystému, konkrétne podnikových dlhopisov, krytých dlhopisov a cenných papierov krytých aktívami (asset-backed securities – ABS), ako aj zabezpečených úverových operácií. V tomto záťažovom teste zameranom na klimatické riziká sa použili scenáre vypracované sieťou centrálnych bánk a orgánov dohľadu pre ekologizáciu finančného systému (Network of Central Banks and Supervisors for Greening the Financial System – NGFS) a ECB. Použili sa tri dlhodobé scenáre fázy II NGFS 2, ktoré projektujú makrofinančné a klimatické premenné v horizonte 30 rokov. Scenáre sa líšia rozsahom, v akom sa predpokladá vykonávanie politík v oblasti klímy (predovšetkým vo forme uhlíkovej dane), a rôznymi typmi klimatických rizík, ktoré by sa v dôsledku toho mali naplniť. Scenár skleníkového sveta zahŕňa vážne fyzické riziko, ale nevedie k riziku transformácie, pretože je založený na predpoklade nepresadzovania politík v oblasti klímy. V scenári neriadenej transformácie sa vykonávanie politík v oblasti klímy oneskoruje, čo vedie k vážnemu riziku transformácie, ale len k obmedzenému fyzickému riziku. Riziká vyplývajúce zo scenárov neriadenej transformácie a skleníkového sveta sa analyzujú vzhľadom na riziká vyplývajúce zo scenára riadenej transformácie, v ktorom sa predpokladá, že politiky v oblasti klímy sa vykonávajú včas. V záťažovom teste sa okrem toho posudzovali dva ďalšie krátkodobé scenáre vytvorené odborníkmi ECB: scenár povodňového rizika, ktorý zahŕňa vážne fyzické riziká napĺňajúce sa v priebehu jedného roka, a krátkodobý scenár neriadenej transformácie, ktorý predpokladá prudký nárast cien uhlíka v krátkodobom (trojročnom) horizonte. Vzhľadom na výzvy spojené s tvorbou dlhodobých klimatických scenárov poskytli tieto dva krátkodobé scenáre užitočné dodatočné vstupné údaje pre analýzu, pričom scenár povodňového rizika stanovil, ako by sa vážne fyzické nebezpečenstvo mohlo potenciálne prejaviť v celej Európe. Metodika a rozsah testu boli zosúladené so záťažovým testom zameraným na klimatické riziká z roku 20223, ktorý uskutočnil bankový dohľad ECB, a s 1 Ďalšie podrobnosti sú uvedené v tlačovej správe ECB predstavila akčný plán integrácie aspektov klimatických zmien do svojej stratégie menovej politiky, ECB, 8. júla 2021. Záťažový test zameraný na klimatické riziká uskutočnilo riaditeľstvo ECB pre riadenie rizík v spolupráci s výborom Eurosystému pre riadenie rizík. 2 Ďalšie podrobnosti sú uvedené v dokumente NGFS Climate Scenarios for central banks and supervisors, Network for Greening the Financial System, June 2021. 3 Ďalšie podrobnosti sú v dokumente 2022 climate risk stress test, ECB Banking Supervision, July 2022. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Výsledky záťažového testu súvahy Eurosystému z roku 2022 zameraného na klimatické riziká 82 celoeurópskym záťažovým testom ECB v oblasti klímy z roku 2021 4. V rámci testu sa vo všetkých piatich scenároch použili šoky úverového rizika s využitím satelitných modelov špecifických pre každý typ finančnej expozície. Tieto šoky vychádzajú zo spomínaného záťažového testu zameraného na klimatické riziká z roku 2022, ktorý uskutočnil bankový dohľad ECB, ako aj z údajov NGFS. Test okrem úverových šokov využíval aj trhové šoky vo forme zvýšenia bezrizikových úrokových sadzieb a spreadov podnikových dlhopisov. V tomto záťažovom teste súvahy Eurosystému zameranom na klimatické riziká sa ako základ odhadu rizík použil rámec Eurosystému na hodnotenie finančných rizík, pričom zahŕňal uvedené šoky. Tento rámec, ktorý sa používa aj pri pravidelných úlohách Eurosystému v oblasti hodnotenia a vykazovania finančných rizík, je založený na spoločnom modeli simulácie trhového a úverového rizika. Analyzované výsledky majú podobu ukazovateľa očakávaného schodku5 odhadovaného pri 99 % úrovni spoľahlivosti v horizonte jedného roka. Zvažovali sa dve rôzne perspektívy: samostatný rizikový prístup, ktorý nezávisle vypočítava riziko každého portfólia, a prístup založený na rizikových príspevkoch, ktorý určuje príspevok každého portfólia k celkovému riziku pre Eurosystém. Dňom uzávierky súvahy a trhových údajov Eurosystému bol 30. jún 2022. Tabuľka A Prehľad scenárov a hlavných výsledkov záťažového testu súvahy Eurosystému zameraného na klimatické riziká z roku 2022 Scenár Projekcie Horizont Typ rizika Výsledky Riadená transformácia Neriadená transformácia Skleníkový svet Základná projekcia Zvýšená záťaž Základná projekcia Zvýšená záťaž Dlhodobé scenáre Krátkodobý neriadený scenár Scenár povodňového rizika 30 rokov (2020 – 2050) Riziko transformácie aj fyzické riziko Tri roky (2022 – 2024) Riziko transformácie Jeden rok (2022) Fyzické riziko Riziko transformácie a fyzické riziko majú významný vplyv. Podnikové dlhopisy sú hlavným prispievateľom k riziku. Vplyv rizika transformácie na podnikové dlhopisy sa sústreďuje v konkrétnych sektoroch, zatiaľ čo vplyv fyzického rizika sa sústreďuje v určitých geografických oblastiach. Kryté dlhopisy, ABS a úverové operácie prispievajú k celkovému riziku v menšej miere. Riziko transformácie má významný vplyv. Podnikové dlhopisy sú hlavným prispievateľom k riziku. Riziko pre podnikové dlhopisy sa sústreďuje v konkrétnych sektoroch. Fyzické riziko má významný vplyv. Podnikové dlhopisy sú hlavným prispievateľom k riziku. Riziko pre podnikové dlhopisy sa sústreďuje v určitých geografických oblastiach. Kryté dlhopisy významne prispievajú k riziku. Z výsledkov testu vyplýva, že oba typy klimatických rizík – riziko transformácie aj fyzické riziko – majú významný vplyv na rizikový profil súvahy Eurosystému. Dlhodobé stresové scenáre neriadenej transformácie a skleníkového sveta prinášajú 4 Tento postup je opísaný v práci Alogoskoufis, S. a kol. , ECB economy-wide climate stress test, Occasional Paper Series, No 281, ECB, Frankfurt am Main, September 2021. 5 Očakávaný schodok (expected shortfall) je krajným ukazovateľom rozdelenia strát v súvahe Eurosystému, ktoré sa vypočítavajú na základe relatívnych cenových rozdielov medzi dátumom uzávierky a o rok neskorším dátumom: schodok sa vypočítava ako priemer najhoršieho 1 % strát v rozdelení. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Výsledky záťažového testu súvahy Eurosystému z roku 2022 zameraného na klimatické riziká 83 odhady rizika, ktoré sú o 20 % až 30 % vyššie ako v prípade scenára riadenej transformácie. Scenár skleníkového sveta prináša vyšší vplyv rizika, čo znamená, že fyzické riziko má na súvahu Eurosystému väčší vplyv ako riziko transformácie. Začlenenie rizika klimatických zmien do pravidelných rámcov Eurosystému na hodnotenie rizík a tvorbu opravných položiek by malo umožniť riešenie týchto rizík postupnou úpravou rámcov riadenia rizík a tvorbou finančných rezerv. Za celkovým výsledkom stojí najmä priama držba podnikových dlhopisov, ktoré vo všetkých scenároch prispievajú k celkovému zvýšeniu rizika viac ako ostatné typy finančných expozícií zahrnutých do rozsahu tohto testu. Vplyv klimatického rizika na podnikové dlhopisy sa sústreďuje najmä v oblastiach, ktoré sú špecifické pre každý typ rizika. Napríklad vplyv rizika transformácie sa primárne sústreďuje v obmedzenom počte odvetví, ktoré sú zvlášť zraniteľné voči klimatickému riziku (a ktorých úroveň emisií ako percentuálny podiel príjmov je v priemere vysoká), zatiaľ čo vplyv fyzického rizika sa sústreďuje v určitých geografických oblastiach. Podnikové dlhopisy v držbe Eurosystému vykazujú podobný stupeň klimatického rizika ako nesplatený trhový objem cenných papierov akceptovateľných v týchto nákupoch. Vyplýva to z rovnakého záťažového testu na referenčnej vzorke cenných papierov, ktoré spĺňajú kritériá oprávnenosti Eurosystému a sú vážené trhovou kapitalizáciou. V oboch nepriaznivých scenároch sa výsledné zvýšenie rizík výrazne nelíši od výsledkov získaných pre súvahu Eurosystému. Tento výsledok sa očakával vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu uzávierky sa nákupy podnikových dlhopisov Eurosystémom určovali na základe referenčnej hodnoty trhovej kapitalizácie, keďže faktory súvisiace s klimatickou zmenou boli do týchto typov nákupov začlenené až od októbra 2022. Zvýšenie relatívneho rizika v prípade krytých dlhopisov aj ABS je väčšie v scenári skleníkového sveta než v scenári neriadenej transformácie. Relatívne vysoká citlivosť týchto aktív na fyzické riziko sa odráža aj vo výsledku scenára povodňového rizika. Podľa tohto scenára je nárast odhadov rizika pre kryté dlhopisy a ABS oveľa vyšší ako v prípade podnikových dlhopisov a je tiež vyšší ako v dlhodobých scenároch. V dôsledku toho je príspevok krytých dlhopisov k celkovému zvýšeniu rizika podľa tohto scenára zvlášť významný. To však neplatí pre ABS, pretože ich portfólio je podstatne menšie. Výsledok scenára povodňového rizika tiež zdôrazňuje význam cien nehnuteľností na bývanie pri prenose klimatického rizika, keďže kryté dlhopisy a ABS zabezpečené nehnuteľnosťami sú obzvlášť vystavené výkyvom cien na trhu s nehnuteľnosťami na bývanie. Zabezpečené úverové operácie, napriek veľkému rozsahu expozície, prispievajú k celkovému zvýšeniu rizika len v malej miere. V rámci tohto testu sa posudzovali úverové operácie zabezpečené kolaterálom vo forme podnikových dlhopisov, krytých dlhopisov, ABS a nekrytých bankových dlhopisov. Nižšie riziko na jednotku expozície týchto úverových operácií môže súvisieť s ich povahou dvojitého zlyhania: hoci záťaž klimatického rizika sa prenáša prostredníctvom protistrany, ako aj kolaterálu, riziko sa realizuje len v scenároch, v ktorých protistrana zlyhá a hodnota kolaterálu klesne pod úroveň ochrany ponúkanú príslušnými oceňovacími zrážkami. K tomu zvyčajne dochádza v prípadoch, keď emitent kolaterálu tiež zlyhá. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Výsledky záťažového testu súvahy Eurosystému z roku 2022 zameraného na klimatické riziká 84 Klimatické riziko sa preto sústreďuje na expozície voči špecifickým protistranám, najmä podľa scenára skleníkového sveta, v ktorom sa určité inštitúcie aj kolaterál, ktorý poskytli, nachádzajú vo vážne postihnutých regiónoch. Záťažové testy súvahy Eurosystému zamerané na klimatické riziká sa majú v budúcnosti uskutočňovať pravidelne. Budúce testy by mali poskytnúť príležitosť na ďalšie zlepšenie metodiky a rozšírenie rozsahu pokrytých finančných expozícií. Pokiaľ ide o ďalší vývoj, aspekty klimatických rizík by sa tiež mali stať neoddeliteľnou súčasťou existujúceho rámca riadenia rizík, ktorý zahŕňa analýzu celkového finančného rizika Eurosystému vzhľadom na existujúce finančné rezervy. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Výsledky záťažového testu súvahy Eurosystému z roku 2022 zameraného na klimatické riziká 85 7 Spätný odhad reálnych sadzieb a inflačných očakávaní – kombinovanie trhových ukazovateľov s historickými údajmi o súvisiacich premenných Valentin Burban a Fabian Schupp Trhy s finančnými produktmi viazanými na infláciu v eurozóne ponúkajú cenné informácie o očakávaniach účastníkov trhu v oblasti inflácie a reálnych úrokových sadzieb, avšak tieto finančné nástroje sú k dispozícii len od začiatku 21. storočia. Výnosy dlhopisov viazaných na infláciu (inflation-linked bonds – ILB) a úrokové sadzby inflačných swapov (inflation-linked swaps – ILS) zahŕňajú očakávania účastníkov trhu v oblasti inflácie a reálnych úrokových sadzieb v období od jedného do 30 rokov. Z pohľadu centrálnej banky môžu informácie získané z týchto nástrojov pomôcť pri posudzovaní účinnosti jej rozhodnutí o menovej politike a pri usmerňovaní budúceho smerovania menovej politiky. V eurozóne však tieto údaje pokrývajú veľmi obmedzený počet politických a hospodárskych cyklov, keďže trhy s produktmi viazanými na infláciu v eurozóne vznikli až začiatkom 21. storočia. To obmedzuje analýzu štrukturálnych ekonomických vzťahov. 1 Korelácia medzi trhovými ukazovateľmi na jednej strane a rôznymi ekonomickými premennými na strane druhej umožňuje odhadnúť časové rady sadzieb ILS a reálnych sadzieb vyplývajúcich z vývoja trhu, ktoré siahajú ďalej do minulosti, teda ich „spätný odhad“. Tieto dlhšie časové rady vznikajú odhadom vzťahu medzi sadzbami ILS alebo reálnymi sadzbami vyplývajúcimi z vývoja trhu a dlhším časovým radom štatistických údajov o premenných, ako sú inflácia alebo ukazovatele hospodárskej aktivity. Východiskom pre spätný odhad je súbor 108 premenných minimálne z roku 1992, ktoré môžu poskytnúť informácie o kompenzácii inflácie a reálnych sadzbách. 2 Na základe štatistického modelu3 a ekonomického posúdenia sa zo súboru vyberú časové rady, ktoré sa považujú za najužitočnejšie na generovanie historických proxy údajov. Patrí sem medziročná inflácia v eurozóne, rast priemyselnej produkcie, pozorované krátkodobé reálne sadzby (nominálne krátkodobé sadzby mínus realizovaná inflácia), ukazovateľ produkčnej medzery, informácie z prieskumov o očakávaniach v oblasti inflácie a reálnych sadzieb, výnosy z viacerých dlhopisov a ukazovatele neistoty hospodárskej politiky. Za predpokladu (a testovania), že štatistický vzťah medzi týmito časovými radmi a sadzbami ILS alebo reálnymi sadzbami vyplývajúcimi z vývoja trhu je v priebehu času stabilný, možno tieto sadzby spätne odhadnúť, 1 Analýza v boxe je založená na sadzbách ILS v eurozóne. Hoci trh s týmito nástrojmi existuje od začiatku 21. storočia, analýza vychádza zo vzorky až od roku 2005, keď sa trh považoval za plne rozvinutý. Napríklad Neri, S. , Bulligan, G. , Cecchetti, S. , Corsello, F. , Papetti, A. , Riggi, M. , Rondinelli, C. a Tagliabracci, A. : On the anchoring of inflation expectations in the euro area, Questioni di Economia e Finanza, No 712, Banca d’Italia, September 2022. 2 V prípade finančných premenných sa súbor premenných namiesto agregátov založených na údajoch zo všetkých krajín eurozóny pred rokom 1999 opiera najmä o časové rady za Nemecko a Francúzsko. 3 V prípade danej premennej (ILS alebo reálna sadzba pri konkrétnej splatnosti) je výber čiastočne založený na postupnej aplikácii regresie metódou najmenšej absolútnej redukcie a výberu (LASSO). Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Spätný odhad reálnych sadzieb a inflačných očakávaní – kombinovanie trhových ukazovateľov s historickými údajmi o súvisiacich premenných 86 t. j. odhadnúť ich hodnoty za obdobia pred ich sprístupnením. 4 Výsledky tohto postupu sú znázornené v grafe A. Spätným odhadom časových radov možno získať hrubú predstavu o kompenzácii inflácie a o reálnych sadzbách pri rôznych splatnostiach za obdobie, keď ešte neboli k dispozícii trhové ukazovatele v reálnom čase. Mohlo by sa tak objasniť napríklad to, či trendy pozorované v čase, keď boli k dispozícii trhové ukazovatele, existovali už v minulosti. Vo všeobecnosti možno dlhé odhadované časové rady kompenzácie inflácie a reálnych sadzieb použiť ako vstupné údaje pre ekonometrickú analýzu aj na ilustráciu štylizovaných faktov a vzorcov historického vývoja. „Kvázihistorické“ časové rady by sa zároveň mali interpretovať opatrne a malé výkyvy v krátkych časových obdobiach by sa nemali preceňovať. Graf A Spätný odhad sadzieb inflačných swapov a reálnych sadzieb vyplývajúcich z vývoja trhu v eurozóne (v % p. a. ) Jednoročné Dvojročné Päťročné Desaťročné a) Sadzby inflačných swapov b) Reálne sadzby vyplývajúce z vývoja trhu 5 4 3 2 1 0 -1 6 4 2 0 -2 -4 -6 1992 1997 2002 2007 2012 2017 2022 1992 1997 2002 2007 2012 2017 2022 Zdroj: Refinitiv, Bloomberg, OECD, Consensus Economics, Eurostat, Baker, Bloom and Davis 5 a výpočty ECB. Poznámka: V radoch údajov sú zobrazené fitované hodnoty. Vytieňované oblasti označujú obdobie, pre ktoré bol vypracovaný spätný odhad sadzieb ILS a reálnych sadzieb v eurozóne (január 1992 až marec 2005). Posledné údaje sú z februára 2022. Rady sadzieb ILS a reálnych sadzieb predpokladané modelmi pomerne dobre zodpovedajú pozorovaným časovým radom (grafy B a C). Okrem toho pri kratších splatnostiach swapov sú spätne odhadované sadzby ILS vo veľkej miere v súlade s ukazovateľmi inflačných očakávaní odvodenými z výsledkov prieskumov Consensus Economics, ako aj z analýzy OECD Economic Outlook, t. j. spätne odhadovaná dynamika sa zdá byť na základe týchto ukazovateľov vierohodná (graf B). 6 Pri dlhších splatnostiach sa spätne odhadované rady výrazne odlišujú od ukazovateľov inflačných očakávaní odvodených z výsledkov prieskumov (graf C). To 4 Tento prístup vychádza z analýz v článkoch Groen, J. a Middeldorp, M. : Creating a History of U. S. Inflation Expectations, Liberty Street Economics, Federal Reserve Bank of New York, 21 August 2013, a Marshall, W. : Introducing a backcast history of traded inflation, Global Rates Notes, Goldman Sachs, 2020. 5 Baker, S. R. , Bloom, N. a Davis, S. J. : Measuring Economic Policy Uncertainty, The Quarterly Journal of Economics, Vol. 131, No 4, November 2016, pp. 1593-1636. 6 Čiastočne je to dané štruktúrou, keďže tieto prieskumy sú obsiahnuté aj v súbore vysvetľujúcich premenných. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Spätný odhad reálnych sadzieb a inflačných očakávaní – kombinovanie trhových ukazovateľov s historickými údajmi o súvisiacich premenných 87 však samo osebe nenaznačuje nesprávne nastavenie a je to v súlade s výsledkami v literatúre, ktoré naznačujú, že dlhodobé trhové ukazovatele inflačných očakávaní zahŕňajú značnú rizikovú prémiu. 7 Naopak, informácie z prieskumov sa vo všeobecnosti považujú za informácie, ktoré vylučujú rizikové prémie. 8 Výsledky spätného odhadu reálnych sadzieb vyplývajúcich z vývoja trhu rovnako dobre zodpovedajú pozorovaným radom. Aj v tomto prípade sú kratšie splatnosti vo všeobecnosti v súlade s ukazovateľmi inflačných očakávaní získanými z údajov z prieskumov v kombinácii s údajmi o nominálnych výnosoch. 7 Viac v boxe Dekompozícia trhových ukazovateľov kompenzácie za infláciu na inflačné očakávania a rizikové prémie, Ekonomický bulletin, číslo 8, ECB, 2021. 8 Okrem toho sa inflačné očakávania merané na základe prieskumov môžu v každom prípade líšiť od očakávaní vyplývajúcich z cien na finančných trhoch. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Spätný odhad reálnych sadzieb a inflačných očakávaní – kombinovanie trhových ukazovateľov s historickými údajmi o súvisiacich premenných 88 Graf B Súlad dvojročných inflačných swapov a reálnych sadzieb vyplývajúcich z vývoja trhu v eurozóne s inflačnými očakávaniami odvodenými z prieskumov a) Kompenzácia inflácie (v % p. a. ) Ročná inflácia HICP Dvojročná sadzba ILS Inflačné očakávania odvodené z prieskumov Spätný odhad dvojročnej sadzby ILS 14 12 10 8 6 4 2 0 -2 1974 1979 1984 1989 1994 1999 2004 2009 2014 2019 b) Reálne sadzby (v % p. a. ) Dvojročná reálna sadzba Výnosy dvojročných dlhopisov vážené HDP mínus inflačné očakávania odvodené z prieskumov Spätný odhad dvojročnej reálnej sadzby 10 8 6 4 2 0 -2 -4 -6 1974 1979 1984 1989 1994 1999 2004 2009 2014 2019 Zdroj: Refinitiv, Bloomberg, OECD, Consensus Economics, Eurostat, Baker, Bloom and Davis a výpočty ECB. Poznámka: Vytieňované oblasti označujú vzorku, pre ktorú bol vypracovaný spätný odhad sadzieb ILS a reálnych sadzieb v eurozóne (január 1992 až marec 2005). Inflačné očakávania odvodené z výsledkov prieskumov pochádzajú z analýzy OECD Economic Outlook a prieskumov Consensus Economics. Posledné údaje sú z februára 2022. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Spätný odhad reálnych sadzieb a inflačných očakávaní – kombinovanie trhových ukazovateľov s historickými údajmi o súvisiacich premenných 89 Graf C Súlad päťročnej forwardovej sadzby inflačných swapov o päť rokov v eurozóne s inflačnými očakávaniami odvodenými z prieskumov (v % p. a. ) Päťročná forwardová sadzba ILS o päť rokov Spätný odhad päťročnej forwardovej sadzby ILS o päť rokov Inflačné očakávania odvodené z prieskumov o šesť až desať rokov 4,0 3,5 3,0 2,5 2,0 1,5 1,0 0,5 1992 1994 1996 1998 2000 2002 2004 2006 2008 2010 2012 2014 2016 2018 2020 2022 Zdroj: Refinitiv, Bloomberg, OECD, Consensus Economics, Eurostat, Baker, Bloom and Davis a výpočty ECB. Poznámka: Vytieňovaná oblasť označuje vzorku, pre ktorú bol vypracovaný spätný odhad sadzieb ILS a reálnych sadzieb v eurozóne (január 1992 až marec 2005). Inflačné očakávania odvodené z výsledkov prieskumov pochádzajú z prieskumov Consensus Economics. Posledné údaje sú z februára 2022. Spätne odhadované rady naznačujú, že pozorovaný trend poklesu dlhodobých nominálnych bezrizikových sadzieb v období pred zavedením eura v roku 1999 bol odrazom nižšej kompenzácie inflácie, ako aj nižších reálnych sadzieb vyplývajúcich z vývoja trhu, ktoré neskôr vysvetľujú väčšinu prípadov poklesu nominálnych sadzieb od roku 1999 (graf D). Pokles spätne odhadovaných sadzieb ILS v 90. rokoch je v súlade s poklesom celkovej inflácie v krajinách, ktoré do eurozóny vstúpili neskôr. Nižšia a zároveň stabilnejšia inflácia však bola aj globálnym javom pozorovaným v súvislosti s obdobím veľkého umiernenia, ktoré sa často spája s účinnejšou menovou politikou. 9 Tento vývoj bol sprevádzaný rozsiahlym poklesom nominálnych úrokových sadzieb v budúcej eurozóne v období pred zavedením eura, ktorý podľa spätného odhadu radov ILS a reálnych sadzieb vyplývajúcich z vývoja trhu odrážal rovnakým dielom nižšiu kompenzáciu inflácie a nižšie reálne sadzby. V prvých rokoch po zavedení eura zostávajú spätne odhadované sadzby ILS aj spätne odhadované reálne sadzby vyplývajúce z vývoja trhu pomerne stabilné, následne však ďalej výrazne klesajú: najprv v roku 2008 v súvislosti s globálnou finančnou krízou a potom v období nízkej inflácie medzi rokom 2013 a pandemickou krízou v rokoch 2020 – 2021. Zatiaľ čo sa však sadzby ILS už zotavili z poklesu a vrátili sa na úrovne bližšie k 2 %, implikované reálne sadzby zostávajú na historicky nízkych úrovniach, čo zodpovedá trvalejšiemu poklesu prirodzenej úrokovej sadzby. 10 9 Bernanke, B. S. : The Great Moderation v publikácii Koenig, E. F. , Leeson, R. a Kahn, G. A. (eds. ): The Taylor Rule and the Transformation of Monetary Policy, Chapter 6, Hoover Institution Press, Stanford, California, June 2012. 10 Odhady a diskusia o faktoroch ovplyvňujúcich prirodzenú úrokovú sadzbu sa uvádzajú v práci Brand, C. , Bielecki, M. a Penalver, C. : The natural rate of interest: estimates, drivers, and challenges to monetary policy, Occasional Paper Series, No 217, ECB, December 2018. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Spätný odhad reálnych sadzieb a inflačných očakávaní – kombinovanie trhových ukazovateľov s historickými údajmi o súvisiacich premenných 90 Graf D Dekompozícia nominálneho desaťročného bezrizikového výnosu v eurozóne na zložku inflácie a reálne sadzby (v % p. a. ) Fitovaný desaťročný nominálny výnos Spätný odhad desaťročnej sadzby ILS Spätný odhad desaťročnej reálnej sadzby 8 6 4 2 0 -2 1992 1 0 -1 -2 -3 -4 1999 2006 2013 2020 1992 – 1999 od r. 1999 Zdroj: Refinitiv, Bloomberg, OECD, Consensus Economics, Eurostat, Baker, Bloom and Davis a výpočty ECB. Poznámka: Fitovaný nominálny bezrizikový výnos sa vypočíta ako súčet spätne odhadovaných a fitovaných radov desaťročnej sadzby ILS a spätne odhadovaných a fitovaných radov desaťročnej reálnej sadzby vyplývajúcej z vývoja trhu. Desaťročné sadzby ILS a desaťročné reálne sadzby boli spätne odhadované na vzorke od januára 1992 do marca 2005. Stĺpce v pravej časti znázorňujú dekompozíciu zmeny fitovaného nominálneho desaťročného výnosu na zložku inflácie a reálnej sadzby za príslušné časové obdobie. Posledné údaje sú z februára 2022. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Spätný odhad reálnych sadzieb a inflačných očakávaní – kombinovanie trhových ukazovateľov s historickými údajmi o súvisiacich premenných 91 8 Stav likvidity a operácie menovej politiky v období od 2. novembra 2022 do 7. februára 2023 Elvira Fioretto a Ross James Murphy V tomto boxe sa opisuje stav likvidity a menovopolitické operácie ECB počas siedmeho a ôsmeho obdobia udržiavania povinných minimálnych rezerv v roku 2022. Tieto dve udržiavacie obdobia trvali spoločne od 2. novembra 2022 do 7. februára 2023 (sledované obdobie). Počas sledovaného obdobia pokračovalo sprísňovanie politiky. Rada guvernérov ECB na svojom zasadnutí koncom októbra 2022 zvýšila kľúčové úrokové sadzby ECB o 75 bázických bodov a na zasadnutí v polovici decembra 2022 o ďalších 50 bázických bodov. Tieto zvýšenia nadobudli účinnosť v siedmom, resp. ôsmom udržiavacom období. Priemerná nadbytočná likvidita v bankovom systéme eurozóny v sledovanom období klesla o 245,8 mld. €, no stále zostala veľmi vysoká, a to na úrovni nad 4 bil. €. Pokles bol spôsobený najmä predčasným splatením finančných prostriedkov poskytnutých v rámci 3. až 10. operácie tretej série cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO III) v novembri a decembri. Tento pokles však čiastočne kompenzovalo zníženie čistých autonómnych faktorov, ktoré dodali systému likviditu. Pokles čistých autonómnych faktorov bol pokračovaním trendu pozorovaného po skončení obdobia záporných úrokových sadzieb v júli 2022. Počas ôsmeho udržiavacieho obdobia bol hlavnou príčinou zníženia čistých autonómnych faktorov pokles vládnych vkladov. Hrvatska narodna banka vstúpila do Eurosystému 1. januára 2023, keď Chorvátsko prijalo euro. Hrvatska narodna banka sa tak stala 20. členom Eurosystému. Od 1. januára 2023 sa údaje zo súvah tejto banky začali zahŕňať do finančných výkazov Eurosystému. Potreba likvidity Priemerná denná potreba likvidity bankového systému, definovaná ako súčet čistých autonómnych faktorov a požiadaviek na povinné minimálne rezervy, sa v sledovanom období znížila o 259,6 mld. € a dosiahla 2 247 mld. €. Pokles bol takmer výlučne spôsobený znížením čistých autonómnych faktorov o 264 mld. € na 2 079,7 mld. €, pod ktorý sa podpísal najmä pokles autonómnych faktorov absorbujúcich likviditu (časť tabuľky A s názvom Ostatné informácie o likvidite). Povinné minimálne rezervy sa nepatrne zvýšili o 4,4 mld. € a dosiahli úroveň 167,3 mld. €. Autonómne faktory absorbujúce likviditu sa v sledovanom období znížili o 211,5 mld. € na 3 068,5 mld. €, a to najmä v dôsledku klesajúceho trendu vládnych vkladov a ostatných autonómnych faktorov. Vládne vklady klesli Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Stav likvidity a operácie menovej politiky v období od 2. novembra 2022 do 7. februára 2023 92 v sledovanom období v priemere o 112,7 mld. € na 432,6 mld. €, pričom k ich poklesu došlo najmä v ôsmom udržiavacom období (časť tabuľky A s názvom Pasíva). Po zrušení hornej hraničnej sadzby úročenia vládnych vkladov na úrovni 0 %, o ktorom rozhodla Rada guvernérov ECB v septembri 2022, tento pokles odzrkadľuje nielen sezónne vplyvy, keď sa koncom roka zvyčajne držia nižšie zostatky, ale odráža aj štrukturálnejší postpandemický pokles rezerv v držbe štátnych pokladníc a nárast investovania týchto rezerv do trhových nástrojov. Priemerná hodnota bankoviek v obehu klesla v sledovanom období o 11,3 mld. € na 1 563,2 mld. €. Znižovanie držby bankoviek a objemu pokladničnej hotovosti pozorované po skončení uplatňovania záporných úrokových sadzieb pokračovalo, ale pomalším tempom. Tento trend bol čiastočne kompenzovaný obvyklým sezónnym nárastom pozorovaným na konci roka. Autonómne faktory poskytujúce likviditu sa zvýšili o 52,6 mld. € na 989,2 mld. €. Zatiaľ čo čisté zahraničné aktíva sa nepatrne znížili o 2,5 mld. €, čisté aktíva v eurách sa v sledovanom období zvýšili o 55,1 mld. €. Prehľad vyššie spomínaných autonómnych faktorov1 a ich zmien je uvedený v tabuľke A. Tabuľka A Stav likvidity v Eurosystéme Pasíva (priemerné hodnoty; v mld. EUR) Aktuálne sledované obdobie 2. november 2022 – 7. február 2023 Predchádzajúce sledované obdobie 27. júl – 1. november 2022 Siedme a ôsme udržiavacie obdobie Siedme udržiavacie obdobie: 2. november – 20. december 2022 Ôsme udržiavacie obdobie: 21. december 2022 – 7. február 2023 Piate a šieste udržiavacie obdobie Autonómne faktory absorbujúce likviditu 3 068,5 (-211,5) 3 155,4 (-74,9) 2 981,6 (-173,9) 3 280,0 (-105,3) Bankovky v obehu 1 563,2 (-11,3) 1 560,8 (-2,9) 1 565,6 (+4,7) 1 574,5 (-22,3) Vládne vklady 432,6 (-112,7) 492,5 (-44,2) 372,8 (-119,7) 545,3 (-97,4) Ostatné autonómne faktory (čisté)1 Bežné účty presahujúce povinné minimálne rezervy 1 072,7 (-87,5) 1 102,1 (-27,7) 1 043,2 (-58,9) 1 160,2 (+14,5) 37,4 (-1 933,8) 47,1 (-120,5) 27,7 (-19,5) 1 971,2 (-1 871,8) Povinné minimálne rezervy2, 3 167,3 (+4,4) 166,7 (+2,3) 167,9 (+1,3) 162,9 (+3,8) Jednodňové sterilizačné operácie Dolaďovacie operácie na stiahnutie likvidity 4 286,5 (+1 688,0) 4 521,5 (+31,5) 4 051,6 (-470,0) 2 598,5 (+1 918,3) 0,0 (+0,0) 0,0 (+0,0) 0,0 (+0,0) 0,0 (+0,0) Zdroj: ECB. Poznámka: Všetky hodnoty v tabuľke sú zaokrúhlené na najbližších 0,1 mld. €. Hodnoty v zátvorkách označujú zmenu oproti predchádzajúcej revízii alebo predchádzajúcemu udržiavaciemu obdobiu. 1) Vypočítava sa ako súčet účtov precenenia, ostatných pohľadávok a záväzkov rezidentov eurozóny, kapitálu a rezerv. 2) Informatívna položka, ktorá sa nenachádza v súvahe Eurosystému, a preto by nemala byť zahrnutá do výpočtu celkových záväzkov. 3) Po pozastavení dvojstupňového systému sa z tabuľky vypustili informácie o oslobodených nadbytočných rezervách. 1 Ďalšie podrobnosti o autonómnych faktoroch sú v článku s názvom The liquidity management of the ECB, Monthly Bulletin, ECB, May 2002. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Stav likvidity a operácie menovej politiky v období od 2. novembra 2022 do 7. februára 2023 93 Aktíva (priemerné hodnoty; v mld. EUR) Aktuálne sledované obdobie 2. november 2022 – 7. február 2023 Predchádzajúce sledované obdobie 27. júl – 1. november 2022 Siedme a ôsme udržiavacie obdobie Siedme udržiavacie obdobie: 2. november – 20. december 2022 Ôsme udržiavacie obdobie: 21. december 2022 – 7. február 2023 Piate a šieste udržiavacie obdobie Autonómne faktory poskytujúce likviditu 989,2 (+52,6) 996,0 (+14,5) 982,4 (-13,6) 936,6 (-5,4) Čisté zahraničné aktíva 950,4 (-2,5) 960,4 (+4,6) 940,4 (-20,0) 952,9 (+14,6) Čisté aktíva v eurách 38,8 (+55,1) 35,6 (+9,8) 42,0 (+6,3) -16,3 (-20,0) Nástroje menovej politiky 6 570,9 (-505,4) 6 895,1 (-175,9) 6 246,7 (-648,4) 7 076,3 (-49,6) Operácie na voľnom trhu 6 570,9 (-505,4) 6 895,1 (-175,9) 6 246,6 (-648,5) 7 076,3 (-49,6) Úverové operácie 1 626,8 (-497,9) 1 949,0 (-173,7) 1 304,5 (-644,5) 2 124,7 (-53,7) Hlavné refinančné operácie Trojmesačné LTRO 1,6 2,4 (-1,2) (+1,2) 1,9 2,0 (-2,0) (+0,4) 1,2 2,8 (-0,7) (+0,8) 2,8 1,2 (+2,1) (+0,9) Operácie TLTRO III 1 621,9 (-496,8) 1 944,0 (-171,7) 1 299,7 (-644,3) 2 118,7 (-55,9) PELTRO 0,9 (-1,0) 1,1 (-0,4) 0,8 (-0,3) 2,0 (-0,8) Portfóliá priamych nákupov 4 944,1 (-7,5) 4 946,1 (-2,2) 4 942,1 (-3,9) 4 951,6 (+4,0) Jednodňové refinančné operácie 0,0 (+0,0) 0,0 (-0,0) 0,1 (+0,1) 0,0 (+0,0) Zdroj: ECB. Poznámka: Všetky hodnoty v tabuľke sú zaokrúhlené na najbližších 0,1 mld. €. Hodnoty v zátvorkách označujú zmenu oproti predchádzajúcej revízii alebo predchádzajúcemu udržiavaciemu obdobiu. „MRO“ označuje hlavné refinančné operácie, „LTRO“ označuje dlhodobejšie refinančné operácie, „TLTRO III“ označuje tretí program cielených dlhodobejších refinančných operácií a „PELTRO“ označuje núdzové pandemické dlhodobejšie refinančné operácie. 1) Po ukončení čistých nákupov aktív sa členenie portfólií priamych nákupov na jednotlivé položky už neuvádza. Ostatné informácie o likvidite (priemerné hodnoty; v mld. EUR) Aktuálne sledované obdobie 2. november 2022 – 7. február 2023 Predchádzajúce sledované obdobie 27. júl – 1. november 2022 Siedme a ôsme udržiavacie obdobie Siedme udržiavacie obdobie: 2. november – 20. december 2022 Ôsme udržiavacie obdobie: 21. december 2022 – 7. február 2023 Piate a šieste udržiavacie obdobie Celková spotreba likvidity1 2 247,0 (-259,6) 2 326,4 (-86,9) 2 167,5 (-158,9) 2 506,6 (-96,2) Čisté autonómne faktory2 2 079,7 (-264,0) 2 159,8 (-89,2) 1 999,6 (-160,2) 2 343,7 (-100,0) Nadbytočná likvidita3 4 323,9 (-245,8) 4 568,6 (-89,0) 4 079,1 (-489,5) 4 569,7 (+46,5) Zdroj: ECB. Poznámka: Všetky hodnoty v tabuľke sú zaokrúhlené na najbližších 0,1 mld. €. Hodnoty v zátvorkách označujú zmenu oproti predchádzajúcej revízii alebo predchádzajúcemu udržiavaciemu obdobiu. 1) Vypočítava sa ako súčet čistých autonómnych faktorov a požiadaviek na povinné minimálne rezervy. 2) Vypočítava sa ako rozdiel medzi autonómnymi faktormi likvidity na strane pasív a autonómnymi faktormi likvidity na strane aktív. Na účely tejto tabuľky sa do čistých autonómnych faktorov pridávajú aj položky v procese zúčtovania. 3) Vypočítava sa ako súčet bežných účtov presahujúcich požiadavky na povinné minimálne rezervy a rozdielu použitých prostriedkov z jednodňových sterilizačných operácií a jednodňových refinančných operácií. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Stav likvidity a operácie menovej politiky v období od 2. novembra 2022 do 7. februára 2023 94 Vývoj úrokových sadzieb (priemerné hodnoty; v % a p. b. ) Aktuálne sledované obdobie 2. november 2022 – 7. február 2023 Predchádzajúce sledované obdobie 27. júl – 1. november 2022 Siedme a ôsme udržiavacie obdobie Siedme udržiavacie obdobie: 2. november – 20. december 2022 Ôsme udržiavacie obdobie: 21. december 2022 – 7. február 2023 Piate a šieste udržiavacie obdobie Hlavné refinančné operácie 2,25 (+1,38) 2,00 (+0,75) 2,50 (+0,50) 0,88 (+0,88) Jednodňové refinančné operácie 2,50 (+1,38) 2,25 (+0,75) 2,75 (+0,50) 1,13 (+0,88) Jednodňové sterilizačné operácie 1,75 (+1,38) 1,50 (+0,75) 2,00 (+0,50) 0,38 (+0,88) €STR 1,652 (+1,366) 1,402 (+0,745) 1,902 (+0,501) 0,286 (+0,869) RepoFunds Rate Euro Index 1,485 (+1,337) 1,313 (+0,854) 1,658 (+0,345) 0,148 (+0,794) Zdroj: ECB. Poznámka: Hodnoty v zátvorkách označujú zmenu oproti predchádzajúcej revízii alebo predchádzajúcemu udržiavaciemu obdobiu. €STR je krátkodobá eurová sadzba. Likvidita poskytnutá prostredníctvom nástrojov menovej politiky Priemerný objem likvidity poskytnutej prostredníctvom nástrojov menovej politiky klesol v sledovanom období o 505,4 mld. € na 6 570,9 mld. € (graf A). Tento pokles likvidity bol spôsobený predovšetkým znížením objemu úverových operácií v dôsledku dobrovoľného splácania prostriedkov v rámci operácií TLTRO III bankami. Na konci marca 2022 ECB ukončila čisté nákupy aktív v rámci svojho núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP) a 1. júla 2022 aj nákupy v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP). Prostredníctvom portfólií priamych nákupov sa tak už neposkytuje žiadna dodatočná likvidita. 2 Ako bolo oznámené v decembri, portfólio APP bude od začiatku marca 2023 postupne a predvídateľným tempom klesať, keďže Eurosystém už nebude reinvestovať všetky istiny zo splatených cenných papierov. Pokles bude do konca júna 2023 predstavovať v priemere 15 mld. € mesačne a jeho ďalšie tempo sa bude určovať priebežne. 2 Cenné papiere držané v portfóliu priamych nákupov sa vykazujú v amortizovanej hodnote a na konci každého štvrťroka sa preceňujú, čo má tiež vplyv na celkové priemery a zmeny portfólií. Ekonomický bulletin ECB, číslo 2/2023 – Boxy Stav likvidity a operácie menovej politiky v období od 2. novembra 2022 do 7.	26,525	1
2014/52014XC0815(01)/52014XC0815(01)_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,014	None	None	Spoken	1,825	5,015	C_2014269SK.01000201.xml 15.8.2014 SK Úradný vestník Európskej únie C 269/2 Uverejnenie žiadosti podľa článku 50 ods. 2 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny 2014/C 269/02 Týmto uverejnením sa poskytuje právo vzniesť námietku proti žiadosti podľa článku 51 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 (1). JEDNOTNÝ DOKUMENT NARIADENIE RADY (ES) č. 510/2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (2) „KLENOVECKÝ SYREC“ ES č.: SK-PGI-0005-1008 – 22.06.2012 CHZO ( X ) CHOP ( ) 1. Názov: „Klenovecký Syrec“ 2. Členský štát alebo tretia krajina Slovenská republika 3. Opis poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny 3.1. Druh výrobku Skupina 1.3. Syry 3.2. Opis výrobku, na ktorý sa vzťahuje názov uvedený v bode 1 Klenovecký syrec je polotvrdý zrejúci syr, údený alebo neúdený, v tvare bochníka s priemerom 10 – 25 cm, alebo hranola veľkosti 10 – 14 × 12 – 16 × 8 – 12 cm. Základnou surovinou na výrobu Klenoveckého syrca je ovčie mlieko alebo kravské mlieko s pridaním mliečnych kultúr vyizolovaných zo surového ovčieho mlieka. Výroba syra prebieha priamo na salaši, alebo na farme, tzv. salašnícky spôsob výroby, alebo v mliekarňach, tzv. priemyselná výroba. Povrch syra je uzavretý a má osobitnú mozaiku – je to do syra vtlačený kruh s priemerom 4 – 6 cm, v ktorom je kríž, alebo štvorlístok. Klenovecký syrec môže mať na povrchu jemnú kôru, alebo môže byť zafarbený na zeleno, alebo má farbu od popola z dreva. Hmotnosť Klenoveckého syrca je 1 – 4 kg. Údený a neúdený syr sa odlišuje hlavne farbou a vôňou. Údený Klenovecký syrec má miene žltú až zlatožltú farbu, charakteristickú dymovú arómu a mierne vyšší obsah soli (o 1 %). Neúdený Klenovecký syrec je bielej až smotanovo-bielej farby bez dymovej vône. Štruktúra a konzistencia je v obidvoch druhoch rovnaká. Farbené druhy (zelený alebo od popola z dreva) sú neúdené druhy. Klenovecký syrec sa na trhu ponúka v potravinárskej fólii. Vlastnosti: Farba: na povrchu zlatožltá, alebo zelená, alebo od farby popola, alebo zlatohnedá/zlatožltá v prípade údených druhov, vo vnútri žltobiela. Konzistencia: jemná, vláčna, pružná, na reze s výskytom niekoľkých menších ôk. Vôňa a chuť: lahodná syrová, mierne kyslomliečna až syrovo vyzretá s arómou ovčieho mlieka, mierne slaná, typická dymová pri údených druhoch. Zloženie: Sušina: najmenej 50,0 % hmot. Tuk v sušine: najmenej 43,0 % hmot. Soľ jedlá: najviac 2,5 % hmot. 3.3. Suroviny (len pri spracovaných výrobkoch) Na výrobu Klenoveckého syrca sa používa surové ovčie alebo kravské mlieko s pridaním mliečnych kultúr vyizolovaných zo surového ovčieho mlieka na salašoch, alebo pasterizované ovčie alebo kravské mlieko s pridaním mliečnych kultúr vyizolovaných zo surového ovčieho mlieka pri priemyselnom spracovaní. Na jeho výrobu sa používa prevažne mlieko z vymedzenej zemepisnej oblasti. Kvalita mlieka sa pravidelne kontroluje a zaznamenáva u producentov a spracovávateľov mlieka, pričom sa sledujú tieto parametre: inhibičné látky, teplota, kyslosť, tuk, merná hmotnosť a beztuková sušina. Stanovenia celkového počtu mikroorganizmov a počtu somatických buniek vykonávajú akreditované laboratóriá. 3.4. Krmivo (len pri výrobkoch živočíšneho pôvodu) Žiadne osobitné požiadavky na kvalitu alebo obmedzenia pôvodu. 3.5. Špecifické kroky výroby, ktoré sa musia uskutočniť v označenej zemepisnej oblasti Klenovecký syrec sa vyrába tradičným spôsobom na salaši, alebo na farme a priemyselne v mliekarňach. Salašnícky spôsob výroby: Pridávanie kultúr Syrenie Dohrievanie Formovanie a povrchové naparovanie Lisovanie a prekysávanie Solenie Prípadné údenie Zrenie Priemyselný spôsob výroby: Pasterizácia Pridávanie kultúr Syrenie Dohrievanie Formovanie a povrchové naparovanie Lisovanie a prekýsanie Solenie, prípadné údenie Zrenie Všetky fázy výroby sa uskutočňujú vo vymedzenej zemepisnej oblasti. Pasterizácia mlieka pri priemyslovej výrobe sa týka najmä kravského mlieka pri dennom zvoze od viacerých dodávateľov. Pokiaľ sa na výrobu syrov použije čerstvé mlieko od jedného dodávateľa, pasterizácia nie je potrebná. Ani salašnícky alebo priemyselný spôsob výroby a ani použitie ovčieho mlieka alebo kravského mlieka s pridaním mliečnych kultúr vyizolovaných zo surového ovčieho mlieka, nemajú vplyv na chuť a kvalitu finálneho výrobku. 3.6. Špecifické pravidlá krájania, strúhania, balenia atď. Vyzreté syry sa balia do zdravotne neškodných potravinárskych obalov. Predávajú sa v celku, alebo v častiach, pričom sa balia v mieste výroby syrov. Je to z dôvodu zachovania ich kvality, ich charakteristického tvaru vrátane špecifickej ornamentiky a tiež z dôvodu zabránenia ich falšovania a klamania spotrebiteľa. 3.7. Špecifické pravidlá označovania Výrobca vyrábajúci Klenovecký syrec v súlade s touto špecifikáciou môže pri označovaní výrobku, propagácii a marketingu používať názov „Klenovecký syrec“. Na etiketách označujúcich výrobok musí byť: — zvýraznený názov výrobku „Klenovecký syrec“, — druh mlieka – ovčie (kravské sa nemusí písať), — uvedený druh údený alebo neúdený, — uvedené „chránené zemepisné označenie“ a s ním spojený symbol Európskej únie. 4. Stručné vymedzenie zemepisnej oblasti Výroba Klenoveckého syrca sa uskutočňuje v zemepisnej oblasti regiónu „Gemer – Malohont“, ale taktiež i v iných regiónoch v Slovenskom Rudohorí. Zemepisná oblasť spadá do strednej a východnej časti Slovenska – do oblasti, ktorá je prevažne hornato-lúčna. Zo severu ju ohraničujú hrebene Nízkych Tatier, zo západu pohorie Javorie a Ostrôžky, z južnej strany svahy Cerovskej vrchoviny a štátna hranica s Maďarskom a z východnej strany oblasť uzatvára Slovenské Rudohorie. V tejto hornatej oblasti je rozšírený chov oviec a dobytka, od ktorých pochádza i mlieko na výrobu Klenoveckého syrca. Práve v oblasti okolo Klenovca je veľa pôvodných neznečistených lúk a pasienkov vhodných pre výživu oviec a kráv. Mlieko z uvedených podhorských oblastí má vynikajúce sýriace a prekysávacie schopnosti a vytvára dobrý predpoklad pre výnimočne kvalitný syr. 5. Súvislosť so zemepisnou oblasťou 5.1. Špecifickosť zemepisnej oblasti Uvedená zemepisná oblasť mala a má vhodné podmienky pre chov a pasenie oviec a hovädzieho dobytka. Túto prednosť horského prostredia obyvateľstvo využilo a využíva až doteraz. Hlavným zamestnaním obyvateľov obcí v uvedenej zemepisnej oblasti Slovenského Rudohoria bolo totiž poľnohospodárstvo a potravinárska malovýroba, ktorá sa zachovala dodnes. Výroba Klenoveckého syrca sa aj historicky viaže k uvedenej oblasti. Prvý zachovaný písomný materiál o tomto tradičnom syre pochádza z roku 1850. Už v tomto období sa Klenovecký syrec v malovýrobných podmienkach vyrábal v tejto oblasti a vyvážal sa aj do okolitých krajín, kde si získal veľkú popularitu. Výroba Klenoveckého syrca sa uskutočňovala a uskutočňuje v uvedenej zemepisnej oblasti a súvisí i s tradičnými, špecifickými a výnimočnými schopnosťami samotných výrobcov. Vďaka zručnosti, skúsenostiam a vedomostiam získaným od predchádzajúcich generácií sa zachoval výrobný postup, tvar a kvalita výrobku. Špecifičnosť výroby spočíva aj v umení naparovania povrchu syra v horúcej vode tak, aby mal pekný, ucelený povrch, do ktorého sa za tepla vkladá a zalisuje matrica s typickou tradičnou ornamentikou. Vychádzajúc z doterajších skúseností a tradícii výroby je odôvodnený predpoklad, že táto tradičná výroba sa v malovýrobných podmienkach a postupne i vo väčšom priemyslovom meradle zachová a bude sa i rozširovať. 5.2. Špecifickosť výrobku Klenovecký syrec je polotvrdý zrejúci syr, údený alebo neúdený, vyrobený s prídavkom originálnej kultúry zloženej z kyslomliečnych baktérií z rodu Lactococcus a Lactobacillus, ktoré dodávajú Klenoveckému syrcu charakteristické a špecifické vlastnosti podobné ako u ovčieho zrejúceho syra. Takto vyrobený syr má potom celoročne vlastnosti ako syr vyrobený z kvalitného surového mlieka v optimálnom vegetačnom období. Táto kyslomliečna kultúra bola izolovaná zo surového ovčieho mlieka a z ovčieho syra na slovenských salašoch. Klenovecký syrec je zdobený špecifickou ornamentikou. Na povrch syra sa pri formovaní syra vtláča prostredníctvom matrice (cifry) špecifická ornamentika znázorňujúca kruh a vo vnútri je kríž alebo štvorlístok. Obvod kruhu je zdobený zúbkovaním. Ornamentika symbolizuje zem, vesmír, slnko a múdrosť našich predkov. Život a šťastie je podľa toho závislé od slnka. 5.3. Príčinná súvislosť medzi zemepisnou oblasťou a akosťou alebo typickou vlastnosťou výrobku (CHOP), alebo špecifickou akosťou, povesťou alebo inou typickou vlastnosťou výrobku (CHZO) Žiadosť o zápis zemepisného označenia Klenovecký syrec je založená na tradícií, špecifickej kvalite, reputácii a tvare so špecifickou ornamentikou. Špecifická kvalita syra sa vyznačuje lahodnou chuťou vyzretého syra s príchuťou po ovčom mlieku a s mierne tuhšou konzistenciou. Vyzretý syr sa však pri jedení v ústach rozplýva a zanecháva veľmi príjemnú chuť zrejúceho ovčieho syra. Ornamentika Klenoveckého syrca na rozdiel od iných syrov, napr. od oštiepkových syrov, nevystupuje z povrchu syra, ale je vtláčaná do syra. Výroba Klenoveckého syrca má bohatú tradíciu, o čom svedčí aj používanie a zachovanie historického názvu výrobku „Klenovecký syrec“, ktorý sa zachoval a používa dodnes. Pôvodne sa syr vyrábal len z ovčieho mlieka, a keď ho bolo málo, tak sa začal vyrábať aj z kravského mlieka, a to najmä v malých syrárňach. Mlieko sa spracovávalo, a tak je to i v súčasnosti, buď priamo na farme, alebo sa od okolitých producentov zvážalo do miestnej syrárne a spoločne sa domáckym (salašníckym) spôsobom spracovalo na syr. V Klenovci a v okolitých horských usadlostiach Gemersko-malohontskej oblasti mal chov oviec veľkú tradíciu a bol hlavným zdrojom dôchodkov (Z Malohontu, Slovenské pohľady, 1852, č. 5, s. 40). Klenovecký syrec sa v pastierskych domácnostiach vyrábal už v polovici 18. storočia. Tomuto tvrdeniu nasvedčuje objednávka arcikniežaťa Štefana z roku 1780. Z Uhorska bol Klenovecký syrec exportovaný aj do Viedne a Budapešti (J. Keresteš – J. Selecký: Syrárstvo na Slovensku – história a technológie. Považská Bystrica, 2005, s. 107). V tom istom literárnom zázname je zmienka, že od roku 1850 sa výroba Klenoveckého syrca začala realizovať i v mliekarni; výrobu zaviedla rodina Michala Bútoru. Klenovecký syrec sa pre svoju kvalitu stal veľmi známym a vyhľadávaným výrobkom; v Slovenských novinách z roku 1852 (č. 34, s. 134) sa uvádza: „Klenovecký syrec pustme do obchodu, mohel by se jiste státi oblíbeným, je to znamenitý syrec“. Na zlepšenie technológie výroby Klenoveckého syrca sa urobilo viacero variant a postupne, keď bolo málo ovčieho mlieka, alebo v zime, sa tento syr robil i z kravského mlieka. Napr. už v r. 1866 na zlepšenie výroby používali tzv. anglické lisy. Taktiež pôvodný syr sa začal i údiť alebo natierať dreveným popolom, prípadne farbiť na zeleno „zelenou plístou“. Samozrejme, zafarbené kôrky syra sa pri konzumácii okrajovali. Nepochybným dôkazom výroby Klenoveckého syrca sú i rôzne formy inzercie v Národných novinách z rokov 1886 – 1897 (Národnie noviny z rokov 1886 – 1897). Údaje o Klenovských syrcoch uverejnil učiteľ v Klenovci R. R. Kubányi; cit.: „kvality klenovských syrcov už výše sto rokov (teda okolo roku 1765) jak po našom okolí slovenskom, tak i po celej uhorskej vlasti uznaná, ba od 20 do 30 rokov i von za hranicami rozhlásená je“ (R. R. Kubányi: Z Klenovca v Malohonte. Obzor, 3, 15.8.1865, č. 23, s. 179.). Ako uvádza Laxa, cit.: v okolí slovenského mesta Klenovec sa pred rokmi vyrábal okrúhly syr z ovčieho mlieka, jeho akosť bola veľmi chválená a v šesťdesiatych rokoch (1860) sa vyvážal i do Nemecka (O. Laxa: Sýrařství. Praha 1924, s. 363 – 365). Klenovecký syrec bol známy nielen v minulosti, ale stal sa obľúbeným i v prítomnosti. V rámci významného regionálneho podujatia v Klenovci, tzv. Klenovecká rontouka, sa stal súčasťou ako ponúkaná pochúťka (informačný leták o podujatí). Pri výrobe Klenoveckého syrca sa zachoval tradičný základný výrobný postup i bochníkový tvar so špecifickou ornamentikou. Odkaz na uverejnenie špecifikácie [Článok 5 ods. 7 nariadenia (ES) č. 510/2006 (3)] http://www.upv.sk/swift_data/source/pdf/specifikacie_op_oz/SPECIFIKACIA%20-%20KLENOVECKY%20SYREC.pdf (1) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 93, 31.3.2006, s. 12. Nahradené nariadením (EÚ) č. 1151/2012. (3) Pozri poznámku pod čiarou č. 2.	3,007	1
2019_retry/Information note_243/Information note_SK.pdf_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,019	None	None	Spoken	6,043	14,925	5165/19 icb/ESH/kn 1 GIP.2 SK Rada Európskej únie V Bruseli 17. januára 2019 (OR. en ) 5165 / 19 CODEC 53 COMER 4 WTO 4 PE 1 Medziinštitucionálny spis: 2018/0101(COD) INFORMAČNÁ POZNÁMKA Od: Generálny sekretariát Rady Komu: Výbor stálych predstaviteľov/Rada Predmet: Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vykonávajú ochranné doložky a iné mechanizmy umožňujúce dočasné zrušenie preferencií v určitých dohodách uzavretých medzi Európskou úniou a niektorými tretími krajinami – výsledok prvého čítania v Európskom parlamente (Štrasburg 14. až 17. januára 2019) I. ÚVOD V súlade s ustanoveniami článku 294 ZFEÚ a so spoločným vyhlásením o praktických opatreniach pre spolurozhodovací postup1 sa medzi Radou, Európskym parlamentom a Komisiou uskutočnili neformálne kontakty s cieľom dosiahnuť dohodu o tomto návrhu v prvom čítaní, a vyhnúť sa tak druhému čítaniu a zmierovaciemu postupu. V tejto súvislosti predložil spravodajca Christofer FJELLNER (PPE, SE) v mene Výboru pre medzinárodný obchod k návrhu nariadenia jeden kompromisný pozmeňujúci návrh (pozmeňujúci návrh č. 40). 1 Ú. v. EÚ C 145, 30.6.2007, s. 5. 5165/19 icb/ESH/kn 2 GIP.2 SK Výbor okrem toho predložil jeden pozmeňujúci návrh (pozmeňujúci návrh č. 41) týkajúci sa spoločného vyhlásenia Parlamentu a Komisie, ktoré sa má pripojiť k legislatívnemu uz neseniu Parlamentu. O týchto pozmeňujúcich návrhoch sa dosiahla dohoda počas uvedených neformálnych kontaktov. Neboli predložené žiadne iné pozmeňujúce návrhy. II. HLASOVANIE Plénum prijalo tento kompromisný pozmeňujúci návrh (pozmeňujúci návrh č. 40) k návrhu nariadenia, ako aj pozmeňujúci návrh č. 41 týkajúci sa vyhlásenia, ktoré sa má pripojiť k legislatívnemu uzneseniu Parlamentu, hlasovaním 15. januára 20192. Neprijali sa žiadne iné pozmeňujúce návrhy. Takto zmenený návrh Komisie predstavuje pozíciu Parlamentu v prvom čítaní, ktorá sa nachádza v jeho legislatívnom uznesení uvedenom v prílohe k tejto poznámke3. Pozícia Parlamentu odráža predchádzajúcu dohodu medzi inštitúciami. Rada by preto mala byť schopná pozíciu Parlamentu schváliť. Akt by sa potom prijal v znení zodpovedajúcom pozícii Parlamentu. 2 Pozri stranu 39 tohto dokumentu. 3 V pozícii Parlamentu uvedenej v legislatívnom uznesení sú vyznačené zmeny oproti návrhu Komisie zavedené pozmeňujúcim návrhom. Doplnenia oproti zneniu Komisie sú zvýraznené tučnou kurzívou . Znak „ ▌“ označuje vypustený text. 5165/19 icb/ESH/kn 3 PRÍLOHA GIP.2 SK PRÍLOHA (15. 1. 2019) Dočasné zrušenie colných preferencií v určitých dohodách uzavretých medzi EÚ a určitými tretími krajinami ***I Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2019 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vykonávajú ochranné doložky a ďalšie mechanizmy umožňujúce dočasné zrušenie colných preferencií v určitých dohodách uzavretých medzi Európskou úniou a určitými tretím i krajinami (COM(2018)0206 – C8- 0158/2018 – 2018/0101(COD)) (Riadny legislatívny postup: prvé čítanie) Európsky parlament, – so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2018)0206), – so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8 -0158/2018), – so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, – so zreteľom na predbežnú dohodu schválenú gestorským výborom podľa článku 69f ods. 4 rokovacieho poriadku, a na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 5. decembra 2018, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, – so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriad ku, – so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A8 -0330/2018), 1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní; 2. schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Komisie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu a ktoré bude uverejnené v sérii L Úradného vestníka Európskej únie spolu s konečným znením legislatívneho aktu; 3. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh; 4. poveruje svojho predsedu, aby po stúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom. 5165/19 icb/ESH/kn 4 PRÍLOHA GIP.2 SK P8_TC1 -COD(2018)0101 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 15. januára 2019 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/..., ktorým sa vykonávajú dvojstranné ochranné doložky a iné mechanizmy umožňujúce dočasné zrušenie preferencií v určitých obchodných dohodách uzavretých medzi Európskou úniou a tretími krajinami EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 207 ods. 2, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom, konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom4, 4 Pozícia Európskeho parlamentu z 15. januára 2019. 5165/19 icb/ESH/kn 5 PRÍLOHA GIP.2 SK keďže: (1) Únia pravidelne uzatvára s tretími krajinami obchodné dohody, v rámci ktorých poskytuje týmto krajinám preferenčné zaobchádzanie. Takéto obchodné dohody môžu zahŕňať dvojstranné ochranné doložky a iné mechanizmy na dočasné zrušenie colných preferencií alebo iného preferenčného zaobchádzania, napríklad stabili začné mechanizmy pre určité citlivé výrobky. Špecifiká niektorých výrobkov, ktoré sú predmetom obchodných dohôd, môžu vyžadovať ad hoc opatrenia, rovnako ako by si ad hoc opatrenia mohlo vyžadovať zraniteľné postavenie najvzdialenejších regiónov Únie, ako sa stanovuje v článku 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“). (2) Je potrebné, aby sa stanovili postupy, ktorými sa zaručí účinné vykonávanie dvojstranných ochranných doložiek ▌a iných mechanizmov na dočasné zrušenie colných preferencií a lebo iného preferenčného zaobchádzania. (3) Toto nariadenie by sa malo uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek osobitné ustanovenia obsiahnuté v obchodných dohodách a súvisiace s ochrannými opatreniami a inými mechanizmami dočasného zrušenia colných preferencií alebo ▌iného preferenčného zaobchádzania, ▌ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením. Takéto osobitné ustanovenia by mali byť uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu. Komisii by sa preto pri rokovaniach o budúcich obchodných dohodách s tretími krajinami nemalo brániť rokovať o takýchto osobitných ustanoveniach. 5165/19 icb/ESH/kn 6 PRÍLOHA GIP.2 SK (4) O ochranných opatreniach sa má uvažovať iba vtedy, keď sa príslušný výrobok dováža do Únie v takom zvýšenom množstve, v absolútnom vyjadrení alebo relatívne k výrobe v Únii, a za takých podmienok, ktoré spôsobujú alebo hrozí, že spôsobia, vážnu ujmu výrobcom podobných alebo priamo konkurujúcich výrobkov z Únie. Ochranné opatrenia by mali mať jednu z foriem uvedených v príslušnej obchodnej dohode. (5) Sledovanie uplatňovania o bchodných dohôd a ich revízia, vedenie prešetrovaní a v prípade potreby uloženie ochranných opatrení by sa malo uskutočňovať čo najtransparentnejšie. (6) Členské štáty by mali Komisiu informovať o všetkých trendoch v oblasti dovozu, ktoré by si mohli vyžia dať uloženie ochranných opatrení. (7) Spoľahlivosť štatistík o všetkých dovozoch z dotknutých krajín do Únie je rozhodujúcim faktorom pri určovaní, či sú splnené podmienky na uloženie ochranných opatrení. (8) Podrobné monitorovanie všetkých citlivých výrob kov by malo uľahčiť včasné prijatie rozhodnutí o prípadnom začatí prešetrovaní a následné uloženie ochranných opatrení. Komisia by preto odo dňa začiatku predbežného vykonávania príslušnej obchodnej dohody alebo odo dňa nadobudnutia jej platnosti v prípade , že nie je stanovené predbežné vykonávanie príslušnej obchodnej dohody, mala pravidelne monitorovať dovoz všetkých citlivých výrobkov. Monitorovanie by sa malo rozšíriť na ďalšie výrobky alebo sektory na základe riadne odôvodnenej žiadosti zo strany prísl ušného výrobného odvetvia Únie určenej Komisii. 5165/19 icb/ESH/kn 7 PRÍLOHA GIP.2 SK (9) Ďalej je nevyhnutné stanoviť lehoty na začatie prešetrovaní a určenie primeranosti ochranných opatrení, aby sa zaistilo rýchle vykonanie takýchto určení, čím by sa zvýšila právna istota pre dotknuté hos podárske subjekty. (10) Pred uplatnením každého ochranného opatrenia by sa malo vykonať prešetrovanie, ale Komisia by mohla za kritických okolností uplatniť prechodné ochranné opatrenia. (11) Ochranné opatrenia by sa mali uplatňovať len v takej miere, a tak dlho, ako je nevyhnutné na zabránenie vážnej ujme a na uľahčenie prispôsobenia sa. Malo by sa určiť maximálne trvanie ochranných opatrení a mali by sa stanoviť osobitné ustanovenia týkajúce sa predĺženia a revízie takýchto opatrení. (12) Komisia by mal a viesť konzultácie s dotknutými krajinami, ktorých sa ochranné opatrenia týkajú, ak si to vyžadujú obchodné dohody, ktorých sú zmluvnými stranami. 5165/19 icb/ESH/kn 8 PRÍLOHA GIP.2 SK (13) ▌S cieľom zmeniť prílohu k tomuto nariadeniu ▌by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o doplnenie alebo vypustenie údajov súvisiacich s obchodnou dohodou, s akýmikoľvek osobitnými ustanoveniami obsiahnutými v obchodnej dohode a týkajúcimi sa ochranných doložiek alebo iných mechanizmov na dočasné zrušen ie colných preferencií alebo iného preferenčného zaobchádzania , ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením, s akýmikoľvek výrobkami označenými v obchodnej dohode ako citlivé, alebo s akýmikoľvek ustanoveniami, v ktorých sa stanovujú osobitné pravidlá pre ďal šie mechanizmy . Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, ▌ , a aby tieto konzultácie uskutočnila v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva5. Predovšetkým sa v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov doručujú všetky dokumenty Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom členských štátov, pričom experti týchto inštitúcií majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. (14) Vykonávanie dvojstranných ochranných doložiek alebo iných mechanizmov a uplatňovanie transparentných kritérií na dočasné pozastavenie colných preferencií alebo iného preferenčného zaobchádzania stanovených v obchodných dohodách si vyžaduje jednotné podmienky na prijímanie prechodných aj konečných ochranných opatrení, ukladanie predbežných opatrení dohľadu, ukončenie prešetrovania bez uloženia opatrení a na dočasné pozastavenie colných preferencií alebo iného preferenčného zaobchádzania. (15) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky pre vykonávanie tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/20116. 5 Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1. 6 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vy konávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). 5165/19 icb/ESH/kn 9 PRÍLOHA GIP.2 SK (16) Na prijatie predbežných opatrení dohľadu a prechodných ochranných opatrení vzhľadom na účinky takýchto opatrení a ich logickú postupnosť vo vzťahu k prijatiu konečných ochranných opa trení by sa mal uplatňovať konzultačný postup. Na ukladanie konečných ochranných opatrení a na preskúmanie takýchto opatrení by sa mal uplatňovať postup preskúmania. (17) Ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak by v riadne odôvodnených prípadoch oneskorenie pri ukladaní prechodných ochranných opatrení spôsobilo ťažko napraviteľnú škodu, alebo s cieľom zabrániť negatívnemu vplyvu na trh Únie v dôsledku zvýšenia dovozu. (18) Malo by sa upraviť ustanovenie, ktoré sa týka zaobchádzania s dôvernými informáciami, aby nedošlo k odhaleniu obchodného tajomstva. (19) Komisia by mala predkladať Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o vykonávaní obchodných dohôd uvedených v prílohe k tomu to nariadeniu a o uplatňovaní ochranných opatrení, PRIJALI TOTO NARIADENIE: 5165/19 icb/ESH/kn 10 PRÍLOHA GIP.2 SK Článok 1 Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti 1. V tomto nariadení sa uvádzajú ustanovenia na vykonávanie dvojstranných ochranných doložiek a ďalších mechanizmov na dočasné zrušenie colných preferencií alebo iného preferenčného zaobchádzania obsiahnutých v obchodných dohodách uzavretých medzi Úniou a jednou alebo viacerými tretími krajinami a uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu. ▌Tieto ustanovenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek osobitné ustanovenia obsiahnuté v obchodných dohodách a uvedené v prílohe, týkajúce sa dvojstranných ochranných doložiek alebo iných mechanizmov na dočasné zrušenie colných preferencií alebo iného prefere nčného zaobchádzania , ak takéto ustanovenia nie sú v súlade s týmto nariadením. Týmto nariadením sa preto Komisii nebráni v tom, aby pri budúcich obchodných dohodách rokovala o takýchto osobitných ustanoveniach. 2. Na uplatňovanie ochranných opatrení na dočasné zrušenie colných preferencií alebo iného preferenčného zaobchádzania obsiahnutých v obchodných dohodách uzavretých medzi Úniou a tretími krajinami, ktoré nie sú uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu, sa naďalej uplatňuje článok 194 nariadenia Európ skeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/20137. 7 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Ra dy (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671). 5165/19 icb/ESH/kn 11 PRÍLOHA GIP.2 SK Článok 2 Vymedzenie pojmov Na účely tohto nariadenia: 1. „dohoda“ je obchodná dohoda uvedená v prílohe k tomuto nariadeniu; 2. „dvojstranná ochranná doložka“ je ustanovenie uvedené v dohode týkajúce sa dočasnéh o pozastavenia colných preferencií; 3. „zainteresované strany“ sú strany, ktoré ovplyvnil dovoz daného výrobku; 4. „výrobné odvetvie Únie“ sú buď výrobcovia podobného alebo priamo konkurujúceho výrobku z Únie ako celok, ktorí pôsobia na území Únie, alebo výrobcovia z Únie, ktorých spoločná výroba podobného alebo priamo konkurujúceho výrobku predstavuje podstatnú časť celkovej výroby uvedeného výrobku v Únii; keď je podobný alebo priamo konkurujúci výrobok len jedným z niekoľkých výrobkov, ktoré vyrábajú vý robcovia Únie, výrobné odvetvie Únie sa vymedzuje vo vzťahu ku konkrétnym prevádzkam, ktoré sú zapojené do výroby takéhoto podobného alebo priamo konkurujúceho výrobku; 5. „vážna ujma“ je závažné celkové poškodenie pozície výrobného odvetvia Únie; 5165/19 icb/ESH/kn 12 PRÍLOHA GIP.2 SK 6. „hrozba vážnej ujmy“ je vážna ujma, ktorá je jednoznačne bezprostredná, pričom stanovenie jej existencie musí vychádzať z overiteľných informácií; 7. „citlivý výrobok“ je výrobok označený v konkrétnej dohode ako relatívne zraniteľnejší voči náhlemu nárastu do vozu ako iné výrobky; 8. „prechodné obdobie“ je obdobie desiatich rokov od nadobudnutia platnosti dohody, ak nie je stanovené inak v príslušnej dohode; 9. „dotknutá krajina“ je tretia krajina, ktorá je zmluvnou stranou dohody. 5165/19 icb/ESH/kn 13 PRÍLOHA GIP.2 SK Článok 3 Zásady 1. Ochranné opatrenie sa môže v súlade s týmto nariadením uložiť, ak sa výrobok s pôvodom v dotknutej krajine dováža do Únie: a) v takom zvýšenom množstve, v absolútnom vyjadrení alebo relatívne k výrobe v Únii, a za takých podmienok, b) ktoré spôsobujú alebo hrozí, že spôsobia vážnu ujmu výrobnému odvetviu Únie; a c) zvýšenie dovozu je dôsledkom účinku povinností, ktoré vznikli podľa príslušnej dohody, vrátane zníženia alebo odstránenia ciel uložených na daný výrobok. 2. Ochranné opatrenie môže mať jednu z týchto for iem: a) pozastavenie ďalšieho znižovania colnej sadzby na dotknutý výrobok stanoveného v listine odstraňovania ciel v dohode s dotknutou krajinou; b) zvýšenie colnej sadzby na dotknutý výrobok na úroveň, ktorá nepresahuje nižšiu z týchto sadzieb: 5165/19 icb/ESH/kn 14 PRÍLOHA GIP.2 SK i) colnú sadzbu uplatňovanú na dotknutý výrobok podľa doložky najvyšších výhod a platnú v čase prijatia ochranného opatrenia; alebo ii) základnú colnú sadzbu uvedenú v listine odstraňovania ciel v dohode s dotknutou krajinou. Článok 4 Monitorovanie 1. Komisia pravidelne monitoruje vývoj štatistických údajov o dovoze všetkých citlivých výrobkov uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu ku každej dohode. Na uvedený účel Komisia spolupracuje a pravidelne si vymieňa údaje s členskými štátmi a výrobným odvetvím Únie. 2. Komisia môže na základe riadne odôvodnenej žiadosti dotknutého výrobného odvetvia Únie rozšíriť rozsah monitorovania uvedeného v odseku 1 na akékoľvek výrobky alebo sektory, ktoré nie sú uvedené v prílohe. 3. Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade výročnú monitorovaciu správu o štatistikách dovozu citlivých výrobkov a o akýchkoľvek výrobkoch alebo sektoroch, na ktoré sa monitorovanie rozšírilo. 5165/19 icb/ESH/kn 15 PRÍLOHA GIP.2 SK Článok 5 Začatie prešetrovania 1. Prešetrovanie začína Komisia na žiadosť členského štátu, akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá koná v mene výrobného odvetvia Únie alebo združenia bez právnej subjektivity, ktoré koná v mene výrobného odvetvia Únie, alebo z vlastnej iniciatívy Komisie, ak existujú dostatočné dôkazy prima facie o vážnej ujme alebo hrozbe vážnej ujmy výrobnému odvetviu Únie zistené na základe faktorov uvedených v článku 6 ods. 5. 2. Žiadosti o začatie prešetrovania môžu spoločne podať aj výrobné odvetvie Únie, alebo akákoľvek fyzická alebo právnická osoba , ktorá kon á v mene výrobného odvetvia Únie či akékoľvek združenie bez právnej subjektivity, ktoré koná v mene výrobného odvetvia Únie a odbory. Okrem toho žiadosti o začatie prešetrovania môžu podporiť odbory. Týmto nie je dotknuté právo výrobného odvetvia Únie stia hnuť žiadosť. 3. Žiadosti o začatie prešetrovania obsahujú tieto informácie: a) mieru a objem zvýšenia dovozu dotknutého výrobku v absolútnom a relatívnom vyjadrení; b) podiel zvýšeného dovozu na domácom trhu a zmeny týkajúce sa výrobného odvetvia Únie na úrovni predaja, výroby, produktivity, miery využívania kapacít, ziskov a strát a zamestnanosti. 5165/19 icb/ESH/kn 16 PRÍLOHA GIP.2 SK 4. Rozsah výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, sa môže vzťahovať na jednu alebo viacero colných položiek alebo na jeden alebo viacero subsegmentov jedne j alebo viacerých colných položiek v závislosti od konkrétnych trhových podmienok alebo môže sledovať akúkoľvek segmentáciu výrobkov, ktorá sa bežne uplatňuje vo výrobnom odvetví Únie. 5. Prešetrovanie sa takisto môže začať, ak v jednom alebo vo viacerých členských štátoch dôjde k náhlemu sústredenému nárastu dovozu, pokiaľ existujú dostatočné dôkazy prima facie o vážnej ujme alebo hrozbe vážnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie zistené na základe faktorov uvedených v článku 6 ods. 5 tohto nariadenia. 6. Komis ia poskytuje kópiu žiadosti o začatie prešetrovania členským štátom pred začatím prešetrovania. Ak Komisia zamýšľa začať prešetrovanie z vlastnej iniciatívy podľa odseku 1, poskytne členským štátom informácie hneď ako stanoví, že je potrebné začať uvedené prešetrovanie. 7. Ak sa Komisia domnieva, že existujú dostatočné dôkazy prima facie odôvodňujúce začatie prešetrovania, Komisia začne prešetrovanie a uverejní oznámenie o začatí prešetrovania (ďalej len „oznámenie o začatí“) v Úradnom vestníku Európskej ún ie. Prešetrovanie sa začne do jedného mesiaca od doručenia žiadosti Komisii podľa odseku 1. 5165/19 icb/ESH/kn 17 PRÍLOHA GIP.2 SK 8. Oznámenie o začatí má tieto prvky: a) zhrnutie informácií doručených Komisii a výzvu, aby sa všetky relevantné informácie oznámili Komisii; b) lehotu, počas kt orej môžu zainteresované strany písomne vyjadriť stanoviská a predložiť informácie Komisii, ak sa počas prešetrovania majú tieto stanoviská a informácie zohľadniť; c) lehotu, počas ktorej môžu zainteresované strany požiadať Komisiu o vypočutie v súlade s článkom 6 ods. 9. Článok 6 Vedenie vyšetrovania 1. Po uverejnení oznámenia o začatí v súlade s článkom 5 ods. 7 a 8 Komisia začne prešetrovanie. 5165/19 icb/ESH/kn 18 PRÍLOHA GIP.2 SK 2. Komisia môže požiadať členské štáty o poskytnutie informácií a členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia s cieľom vyhovieť každej takejto žiadosti. Ak ide o požadované informácie vo všeobecnom záujme, ktoré nie sú dôverné v zmysle článku 12, pridajú sa k záznamom, ktoré nie sú dôverné, ako sa stanovuje v odseku 8 tohto článku. 3. Keď je to možné, pr ešetrovanie sa ukončí do šiestich mesiacov odo dňa uverejnenia oznámenia o začatí v Úradnom vestníku Európskej únie . Túto lehotu je možné za výnimočných okolností, ako je účasť nezvyčajne vysokého počtu zainteresovaných strán alebo komplikovaná situácia na trhu, predĺžiť o ďalšie tri mesiace. Komisia oboznámi všetky zainteresované strany o každom takomto predĺžení lehoty a vysvetlí dôvody, ktoré k nemu viedli. 4. Komisia vyhľadáva všetky informácie, ktoré považuje za nevyhnutné na posúdenie splnenia podmien ok stanovených v článku 3 ods. 1, a ak je to vhodné, uvedené informácie overí. 5165/19 icb/ESH/kn 19 PRÍLOHA GIP.2 SK 5. Komisia vyhodnocuje všetky relevantné faktory objektívnej a vyčísliteľnej povahy, ktoré majú vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie, najmä mieru a objem zvýšenia dovozu dotknutého výrobku v absolútnom a relatívnom vyjadrení, podiel zvýšeného dovozu na domácom trhu a zmeny týkajúce sa výrobného odvetvia Únie na úrovni predaja, výroby, produktivity, miery využívania kapacít, ziskov a strát a zamestnanosti. Tento zoznam nie je úplný a Komisia môže pri zisťovaní existencie vážnej ujmy či hrozby vážnej ujmy brať do úvahy aj iné relevantné faktory, ako sú zásoby, ceny, návratnosť investovaného kapitálu, peňažný tok, výška trhových podielov a ďalšie faktory, ktoré spôsobujú alebo mohli spôsobiť vážnu ujmu, alebo v prípade ktorých hrozí, že spôsobia vážnu ujmu výrobnému odvetviu Únie. 6. Zainteresované strany, ktoré predložili informácie podľa článku 5 ods. 8 písm. b), a zástupcovia dotknutej krajiny môžu na základe písomnej žiadosti preskúmať všetky informácie, ktoré Komisia získala v súvislosti s prešetrovaním, s výnimkou interných dokumentov vypracovaných orgánmi Únie alebo orgánmi členských štátov, za predpokladu, že takéto informácie sú relevantné z hľadiska prezentácie i ch situácie, nie sú dôverné v zmysle článku 12 a Komisia ich používa pri prešetrovaní. Zainteresované strany môžu tiež oznámiť svoje stanoviská k takýmto informáciám. Keď existujú dostatočné dôkazy prima facie na podporu týchto stanovísk, Komisia ich musí zohľadniť. 5165/19 icb/ESH/kn 20 PRÍLOHA GIP.2 SK 7. Komisia zabezpečí, aby všetky údaje a štatistiky používané na účely prešetrovania boli reprezentatívne, dostupné, zrozumiteľné, transparentné a overiteľné. 8. Komisia hneď po zavedení potrebného technického rámca zabezpečí heslom chránený online prístup k záznamom, ktoré nie sú dôverné (ďalej len „online platforma“), ktorý spravuje a prostredníctvom ktorého sa poskytujú všetky relevantné informácie, ktoré nie sú dôverné v zmysle článku 12. Prístup k online platforme sa poskytne zainteresovan ým stranám, členským štátom a Európskemu parlamentu. 9. Komisia vypočuje zainteresované strany, najmä ak o to písomne požiadali v lehote stanovenej v oznámení o začatí uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie , pričom preukázali, že by ich výsledok pre šetrovania pravdepodobne mohol ovplyvniť a že na ich ústne vypočutie existujú osobitné dôvody. Komisia zainteresované strany vypočuje znova, ak na to existujú osobitné dôvody. 5165/19 icb/ESH/kn 21 PRÍLOHA GIP.2 SK 10. Komisia uľahčuje prístup k prešetrovaniu rôznorodým a rozdrobeným priemyselným odvetviam, ktoré zväčša pozostávajú z malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), pomocou špecializovaného poradenského strediska pre MSP, napríklad zvyšovaním informovanosti, poskytovaním všeobecných informácií a vysvetlení o postupoch a o tom, ako podať žiadosť, zverejňovaním štandardných dotazníkov vo všetkých úradných jazykoch Únie a odpoveďami na všeobecné otázky, ktoré sa netýkajú konkrétneho prípadu. Poradenské stredisko pre MSP poskytuje štandardné formuláre štatistík, ktoré sa majú predložiť na účely reprezentatívnosti a pre dotazníky. 11. Ak sa informácie neposkytnú v rámci lehôt stanovených Komisiou alebo ak sa prešetrovaniu kladú významné prekážky, Komisia môže dospieť k rozhodnutiu na základe dostupných skutočností. Ak Komisia zi stí, že jej niektorá zo zainteresovaných strán alebo ktorákoľvek tretia strana poskytli nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, na tieto informácie neprihliada a môže použiť dostupné skutočnosti. 12. Komisia zriadi kanceláriu úradníka pre vypočutie, ktoré ho právomoci a zodpovednosti sú stanovené v mandáte prijatom Komisiou, a ktorý zabezpečuje účinné uplatňovanie procesných práv zainteresovaných strán. 13. Komisia písomne informuje dotknutú krajinu alebo krajiny o začatí prešetrovania. 5165/19 icb/ESH/kn 22 PRÍLOHA GIP.2 SK Článok 7 Predbežné opatrenia dohľadu 1. Komisia môže prijať predbežné opatrenia dohľadu v súvislosti s dovozom výrobku z dotknutej krajiny, ak by vývoj dovozu uvedeného výrobku mohol viesť k jednej zo situácií uvedených v článkoch 3 a 5. Uvedené predbežné opatrenia dohľadu sa prijmú prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 17 ods. 2. 2. Predbežné opatrenia dohľadu majú obmedzené obdobie platnosti. Pokiaľ nie je stanovené inak, prestanú platiť na konci druhého šesťmesačného obdobia nasledujúceho po prvých šiestich mesiacoch od zavedenia uvedených opatrení. Článok 8 Uloženie prechodných ochranných opatrení 1. Komisia prijme prechodné ochranné opatrenia za kritických okolností, kedy omeškanie pravdepodobne spôsobí ťažko napraviteľnú škodu, takže sú potrebné okamžité opatrenia na základe predbežného zistenia Komisie vychádzajúceho z faktorov uvedených v článku 6 ods. 5, že existujú dostatočné dôkazy prima facie o tom, že výrobok pochádzajúci z dotknutej kraj iny sa dováža: 5165/19 icb/ESH/kn 23 PRÍLOHA GIP.2 SK a) v takom zvýšenom množstve, v absolútnom vyjadrení alebo v pomere k výrobe v Únii, a za takých podmienok, b) ktoré spôsobujú alebo hrozí, že spôsobia vážnu ujmu výrobnému odvetviu Únie ; a c) zvýšenie dovozu je dôsledkom zníženia alebo od stránenia ciel uložených na daný výrobok. Uvedené prechodné ochranné opatrenia sa prijmú prostredníctvom vykonávacích aktov v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 17 ods. 2. 2. Ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, keď členský štát požiada, aby Komisia okamžite zasiahla, a keď sú splnené podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku, Komisia prijme okamžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 17 ods. 4. Komisia rozhodne do piatich pracovných dní od prijatia žiadosti. 3. Prechodné ochranné opatrenia sa nesmú uplatňovať dlhšie než 200 kalendárnych dní. 5165/19 icb/ESH/kn 24 PRÍLOHA GIP.2 SK 4. Ak sa prechodné ochranné opatrenia zrušia, pretože prešetrovaním sa preukázalo, že podmienky stanovené v článku 3 ods. 1 nie sú splnené, všetky clá vyb rané na základe uvedených prechodných ochranných opatrení sa automaticky vrátia. 5. Prechodné ochranné opatrenia sa uplatňujú na každý výrobok prepustený do režimu voľný obeh po dátume nadobudnutia účinnosti uvedených opatrení. Takéto opatrenia však nebránia tomu, aby sa do režimu voľný obeh prepustili výrobky, ktoré sú už na ceste do Únie, keď nie je možné zmeniť miesto ich určenia. Článok 9 Ukončenie prešetrovaní a konaní bez uloženia opatrení 1. Ak sa na základe prešetrovania dospeje k záveru, že p odmienky stanovené v článku 3 ods. 1 nie sú splnené, Komisia uverejní rozhodnutie o ukončení prešetrovania a konania v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 17 ods. 3. 2. Komisia zverejní správu, v ktorej oznámi svoje zistenia a odôvodnené závery v súvislosti so všetkými relevantnými vecnými a právnymi otázkami so zreteľom na ochranu dôverných informácií v zmysle článku 12. 5165/19 icb/ESH/kn 25 PRÍLOHA GIP.2 SK Článok 10 Uloženie konečných ochranných opatrení 1. Ak sa na základe prešetrovania dospeje k záveru, že podmienky stanovené v článku 3 ods. 1 sú splnené, Komisia prijme konečné ochranné opatrenia v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 17 ods. 3. 2. Komisia zverejní správu, v ktorej zhrnie vecné skutočnosti a úvahy relevantné z hľadiska daného zistenia so zreteľom na ochranu dôverných informácií v zmysle článku 12. Článok 11 Trvanie a revízia ochranných opatrení 1. Ochranné opatrenie zostáva účinné len počas obdobia, ktoré je nevyhnutné na zabránenie vážnej ujme výrobnému odvetviu Únie alebo na jej nápravu a na uľahče nie prispôsobenia sa. Uvedené obdobie nesmie presiahnuť dva roky, okrem prípadu, keď sa predĺži na základe odseku 2. 5165/19 icb/ESH/kn 26 PRÍLOHA GIP.2 SK 2. Počiatočné trvanie ochranného opatrenia uvedené v odseku 1 sa môže predĺžiť až o dva roky, ak je ochranné opatrenie naďalej potrebné na zabránenie vážnej ujme výrobnému odvetviu Únie alebo na jej nápravu a ak existujú dôkazy, že výrobné odvetvie Únie sa prispôsobuje. 3. Každý členský štát, každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá koná v mene výrobného odvetvia Únie alebo združenie be z právnej subjektivity, ktoré koná v mene výrobného odvetvia Únie, môže požiadať o predĺženie uvedené v odseku 2 tohto článku. V takom prípade Komisia predtým ako rozhodne o predĺžení, vykoná revíziu na prešetrenie toho, či sú podmienky stanovené v odseku 2 tohto článku splnené zohľadňujúc pritom faktory uvedené v článku 6 ods. 5. Komisia môže takú revíziu začať z vlastnej iniciatívy, ak existujú dostatočné dôkazy prima facie , že podmienky stanovené v odseku 2 tohto článku sú splnené. Ochranné opatrenie zos tane účinné do vtedy, kým nie je známy výsledok uvedenej revízie. 4. Oznámenie o začatí revízie uvedenej v odseku 3 tohto článku sa zverejňuje v súlade s článkom 5 ods. 7 a 8. Revízia sa vykoná v súlade s článkom 6. 5. Akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa pre dĺženia podľa odseku 2 tohto článku sa uskutočňuje v súlade s článkami 9 a 10. 6. Celkové trvanie ochranného opatrenia vrátane obdobia uplatňovania akéhokoľvek prechodného ochranného opatrenia, počiatočného obdobia uplatňovania a akéhokoľvek jeho predĺženi a, nesmie presiahnuť štyri roky. 5165/19 icb/ESH/kn 27 PRÍLOHA GIP.2 SK Článok 12 Dôvernosť 1. Informácie získané podľa tohto nariadenia sa použijú len na účel, na ktorý sa vyžiadali. 2. Informácie dôverného charakteru ani informácie poskytnuté ako dôverné, ktoré sú získané podľa tohto nariad enia, sa nesmú zverejniť tretej osobe bez výslovného súhlasu poskytovateľa takýchto informácií. 3. V každej žiadosti o zachovanie dôvernosti informácií sa uvedú dôvody, prečo by informácie mali byť dôverné. Od zainteresovaných strán, ktoré poskytujú dôverné informácie, sa vyžaduje, aby predložili nedôverné zhrnutie týchto informácií. Uvedené zhrnutia musia byť dostatočne podrobné, aby umožnili primerane pochopiť podstatu dôverných informácií. Za mimoriadnych okolností môžu tieto zainteresované strany uviesť, že predmetné informácie nemožno predložiť vo forme zhrnutia. V týchto prípadoch zainteresované strany musia uviesť dôvody, pre ktoré nie je možné dané informácie zhrnúť. Ak sa však ukáže, že žiadosť je neodôvodnená a poskytovateľ informácií nechce zverejniť ani povoliť zverejnenie informácií vo všeobecnej alebo v súhrnnej forme, na predmetné informácie sa nemusí prihliadať. 5165/19 icb/ESH/kn 28 PRÍLOHA GIP.2 SK 4. Informácie sa v každom prípade považujú za dôverné, ak by ich zverejnenie mohlo mať pravdepodobne výrazný nepriaznivý vply v na poskytovateľa alebo zdroj takýchto informácií. 5. Odsekmi 1 až 4 sa nevylučuje, aby orgány Únie uviedli odkaz na všeobecné informácie, a najmä na dôvody pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté podľa tohto nariadenia. Orgány Únie však zohľadňujú oprávnený záujem príslušných fyzických a právnických osôb na zachovaní ich obchodného tajomstva. Článok 13 Správa 1. Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o uplatňovaní, vykonávaní a plnení záväzkov obsiahnutých v každej dohode, a to aj s ohľadom na kapitolu o obchode a udržateľnom rozvoji, ak dohoda takúto kapitolu obsahuje, a v tomto nariadení. 2. V správe sa okrem iného uvedú informácie o uplatňovaní všetkých prechodných a konečných ochranných opatrení, predbežných opatrení dohľadu, opatren í regionálneho dohľadu a ochranných opatrení, rovnako aj informácie o ukončení prešetrovaní alebo konaní bez uloženia opatrení a informácie o činnostiach rôznych orgánov zodpovedných za vykonávanie dohody a o činnostiach domácich poradných skupín. 5165/19 icb/ESH/kn 29 PRÍLOHA GIP.2 SK 3. V správe sa takisto uvádza zhrnutie štatistických údajov a informácie o vývoji obchodu s každou dotknutou krajinou. 4. Európsky parlament môže do dvoch mesiacov od predloženia správy Komisie pozvať Komisiu na zasadnutie svojho gestorského výboru, aby uviedla a vysvetlila všetky problémy týkajúce sa vykonávania tohto nariadenia. 5. Komisia zverejní správu najneskôr do troch mesiacov odo dňa jej predloženia Európskemu parlamentu a Rade. Článok 14 Ďalšie mechanizmy a kritériá dočasného zrušenia colných pr eferencií alebo iného preferenčného zaobchádzania 1. Ak sa v dohode stanovujú ďalšie mechanizmy alebo kritériá umožňujúce dočasné zrušenie colných preferencií alebo ďalšieho preferenčného zaobchádzania súvisiacich s určitými výrobkami, ako je napríklad sta bilizačný mechanizmus vo vzťahu k najvzdialenejším regiónom Únie, a ak sú splnené podmienky stanovené v príslušnej dohode, Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa: 5165/19 icb/ESH/kn 30 PRÍLOHA GIP.2 SK a) pozastavujú colné preferencie alebo ďalšie preferenčné zaobchádzanie týkajúce sa dotknutého výrobku alebo sa potvrdzuje, že nebudú pozastavené ; b) obnovujú colné preferencie alebo ďalšie preferenčné zaobchádzanie, ak sú splnené podmienky stanovené v príslušnej dohode; c) upravuje pozastavenie, aby boli splnené podmienky stanovené v príslušnej dohode; alebo d) prijíma akékoľvek iné opatrenie stanovené v príslušnej dohode. Uvedené akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 17 ods. 3. 2. Ak sa to vyžaduje z vážnych a naliehavých dôvodov, ak by oneskorenie pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 tohto článku spôsobilo ťažko napraviteľnú škodu, alebo s cieľom zabrániť negatívnemu vplyvu na situáciu na trhu Únie najmä v dôsledku zvýšenia dovozu alebo ak je stanovené inak v príslušnej dohode, Komisia prijme oka mžite uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 17 ods. 4. 5165/19 icb/ESH/kn 31 PRÍLOHA GIP.2 SK Článok 15 Delegované akty Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 16 prijímať delegované akty na účely zmeny prílohy s cieľom doplniť alebo vypustiť údaje týkajúce sa : a) ▌dohody ▌; b) ▌akýchkoľvek osobitných ustanovení, ako sa uvádza v článku 1 ods. 1 druhom pododseku; c) ▌všetkých citlivých výrobkov; d) akýchkoľvek ustanovení, v ktorých sa stanovujú osobitné pravidlá pre ďalšie mechanizmy uvedené v článku 14, týkajúce sa v prípade potreby okrem iného monitorovania, lehôt na prešetrovanie a podávania správ. Článok 16 Vykonávanie delegovania právomoci 1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku. 5165/19 icb/ESH/kn 32 PRÍLOHA GIP.2 SK 2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 15 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťroč ného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. 3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 15 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k nesko ršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. 4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. 5165/19 icb/ESH/kn 33 PRÍLOHA GIP.2 SK 5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade. 6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 15 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Ra da voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet E urópskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. Článok 17 Postup výboru 1. Komisii pomáha výbor zriadený podľa článku 3 ods. 1 ▌nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/4788. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. 8 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/478 z 11. marca 2015 o spoločných pravidlách na dovozy (Ú. v. EÚ L 83, 27.3.2015, s. 16). 5165/19 icb/ESH/kn 34 PRÍLOHA GIP.2 SK 3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. ▌ 4. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia ( EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 4. Článok 18 Nadobudnutie účinnosti Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V ... Za Európsky parlament Za Radu predseda predseda 5165/19 icb/ESH/kn 35 PRÍLOHA GIP.2 SK PRÍLOHA Osobitné ustanovenia obsiahnuté v dohodách a vykonávané týmto nariadením Dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou Dátum uplatňovania xx/xx/xxxx Dvojstranná ochranná doložka Osobitné ustanovenie( -a) obsiahnuté v dohode: Článok 3.10 (Uplatnenie dvojstranného ochranného opatrenia) Článok 3.9 písm. b): „b) „prechodné obdobie“ je obdobie desiatich rokov od nadobudnutia platnosti tejto dohody“. Článok 3.11 ods. 5: „5. Žiadna zo zmluvných strán neuplatňuje dvojstranné ochranné opatrenie uvedené v článku 3.10 (Uplatnenie dvojstranného ochranného opatrenia) ods. 1: ... c) po uplynutí prechodného obdobia, okrem prípadu, že s tým druhá zml uvná strana súhlasí.“ 5165/19 icb/ESH/kn 36 PRÍLOHA GIP.2 SK Dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Vietnamskou socialistickou republikou Dátum uplatňovania xx/xx/xxxx Dvojstranná ochranná doložka Osobitné ustanovenie( -a) obsiahnuté v dohode: Článok 3.10 (Uplatňovanie dvojstranného ochranného opatrenia) Článok 3.9 písm. c): „c) „prechodné obdobie“ je obdobie 10 rokov od nadobudnutia platnosti tejto dohody“. Článok 3.11 ods. 6: „6. Zmluvná strana nesmie uplatňovať dvojstranné ochranné opatrenie: ... c) po uplynutí prechodného obdobia, okrem prípadu, že s tým druhá zmluvná strana súhlasí.“ 5165/19 icb/ESH/kn 37 PRÍLOHA GIP.2 SK Dohoda medzi Európskou úniou a Japonskom o hospodárskom partnerstve Dátum uplatňovania xx/xx/xxxx Dvojstranná ochranná doložka Osobitné ustanovenie( -a) obsiahnuté v dohode: Články 2.5 (Ochranné opatrenia v poľnohospodárstve) a 5.2 (Uplatňovanie dvojstranných ochranných opatrení) Článok 5.1 písm. d): „d) „prechodné obdobie“ je v súvislosti s určitým pôvodným tovarom obdobie začínajúce dňom nadobudnutia platnosti tejto dohody a končiace 10 rokov po dni ukončenia zníženia alebo odstránenia cla na tento tovar v súlade s prílohou 2 -A.“ 5165/19 icb/ESH/kn 38 PRÍLOHA GIP.2 SK Článok 18 (Ochranná doložka) prílohy 2 -C o motorových vozidlách a ich častiach: „1. Počas 10 rokov po nadobudnutí platnosti tejto dohody si každá zmluvná strana vyhradzuje právo pozastaviť rovnocenné koncesie alebo plnenie iných rovnocenných záväzkov, ak druhá zmluvná strana: a) neuplatňuje alebo prestane uplatňovať predpis OSN uvedený v dodatku 2 -C-1 alebo b) zavedie alebo zmení akékoľvek iné regulačné opa trenie, ktoré ruší alebo obmedzuje výhody plynúce z uplatňovania predpisu OSN uvedeného v dodatku 2 -C-1. 2. Pozastavenia podľa odseku 1 zostanú v platnosti len dovtedy, kým sa neprijme rozhodnutie v súlade so zrýchleným postupom na urovnávanie sporov uvede ným v článku 19 tejto prílohy alebo kým sa nenájde obojstranne prijateľné riešenie, a to aj prostredníctvom konzultácií podľa článku 19 písm. b) tejto prílohy, podľa toho, čo nastane skôr.“ 5165/19 icb/ESH/kn 39 PRÍLOHA GIP.2 SK PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A KOMISIE Európsky parlament a Komisia sa zhodujú v otázke dôležitosti úzkej spolupráce pri vykonávaní dohôd uvedených v prílohe k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2019/...9, ktorým sa vykonávajú ochranné doložky a ďalšie mechanizmy umožňujúce dočasné zrušenie colných preferencií určitých dohôd uzavretých medzi Európskou úniou a určitými tretími krajinami. Na tento účel sa dohodli, že ak Európsky parlament prijme odporúčanie na začatie vyšetrovania ochranných opatrení, K omisia dôkladne preskúma, či sú splnené podmienky na začatie vyšetrovania z úradnej moci vyplývajúce z nariadenia. Ak Komisia dôjde k záveru, že tieto podmienky nie sú splnené, predloží gestorskému výboru Európskeho parlamentu správu, v ktorej vysvetlí všetky faktory relevantné pre začatie takéhoto vyšetrovania. 9 Ú. v. EÚ: vložte do textu číslo nariadenia uvedeného v dokumente PE -CONS …/… (2018/0101(COD))..	28,079	1
2002/32002R2224/32002R2224_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,002	None	None	Spoken	381	930	EUR-Lex - 32002R2224 - SK Dôležité právne oznámenie \| 32002R2224 Úradný vestník L 338 , 14/12/2002 S. 0014 - 0014 Nariadenie Komisie (ES) č. 2224/2002z 13. decembra 2002o derogácii z nariadenia (ES) č. 1623/2000, ktorým sa stanovujú podrobné vykonávacie pravidlá k nariadeniu Rady (ES) č. 1493/1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom so zreteľom na trhové mechanizmyKOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom [1], naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2585/2001 [2], najmä na jeho článok 33,keďže:(1) Nariadenie Komisie (ES) č. 1623/2002 [3], naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1795/2002 [4], najmä článok 93 ods. 6, ustanovuje, že všetok alkohol predaný na používanie ako bioetanol v palivovom odvetví musí byť pozbieraný zo zásob nie viac ako šesť mesiacov po dni oznámenia rozhodnutia Komisie udeliť predaj.(2) Nariadenie Komisie (ES) č. 774/2002 z 8. mája 2002 o zavedení verejného predaja vínneho alkoholu na používanie ako bioetanol v Európskom spoločenstve [5] zaviedlo otvorený predaj 300000 hektolitrov vínneho alkoholu na použitie ako bioetanol v Európskom spoločenstve schválenej firme Ecocarburantes Españoles SA. 18. júna 2002 Komisia informovala príslušné orgány v Španielsku a firmu Ecocarburantes Españoles SA o rozhodnutí udeliť položku č. 12/2002 uvedenej firme.(3) Listom zo dňa 21. októbra 2002 španielske Ministerstvo poľnohospodárstva, rybného hospodárstva a potravinárstva informovalo Komisiu, že pre technické ťažkosti a veľkosť položky č. 12/2002 lehota stanovená na odstránenie alkoholu je nedostatočná.(4) S cieľom povoliť danej firme dokončiť operáciu, lehota na odstránenie alkoholu by sa mala predĺžiť o dva mesiace.(5) Opatrenia ustanovené týmto nariadením sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre víno,PRIJALA TOTO NARIADENIE:Článok 1Napriek článku 93 ods. 6 nariadenia (ES) č. 1623/2000, odstránenie položky č. 12/2002 uvedené v nariadení (ES) č. 774/2002 a udelené 18. júna 2002 zo zásob musí byť dokončené pred 18. februárom 2003.Článok 2Toto nariadenie nadobúda účinnosť v deň uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.V Bruseli 13. decembra 2002Za KomisiuFranz Fischlerčlen Komisie[1] Ú. v. ES L 179, 14.7.1999, s. 1.[2] Ú. v. ES L 345, 29.12.2001, s. 10.[3] Ú. v. ES L 194, 31.7.2000, s. 45.[4] Ú. v. ES L 272, 10.10.2002, s. 15.[5] Ú. v. ES L 123, 9.5.2002, s. 17.--------------------------------------------------.	37,772	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/153ddf54-e093-11e7-9749-01aa75ed71a1_1	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,017	Zápisnica z rokovania 13. marca 2017	None	Spoken	9,927	24,568	C_2017430SK. 01000101. xml 14. 12. 2017 SK Úradný vestník Európskej únie C 430/1 13. marca 2017ZÁPISNICA Z ROKOVANIA 13. MARCA 2017 (2017/C 430/01) Obsah 1. Pokračovanie prerušeného zasadania 3 2. Vyhlásenia predsedníctva 3 3. Schválenie zápisníc z predchádzajúcich rokovaní 3 4. Zloženie výborov a delegácií 3 5. Rokovania pred prvým čítaním v Parlamente (článok 69c rokovacieho poriadku) 3 6. Podpis aktov prijatých v súlade s riadnym legislatívnym postupom (článok 78 rokovacieho poriadku) 4 7. Otázky na ústne zodpovedanie (predloženie) 5 8. Väčšie interpelácie (článok 130b rokovacieho poriadku) (predloženie) 5 9. Predloženie dokumentov 5 10. Program práce 7 11. Ortuť *I (rozprava) 8 12. Dlhodobé zapojenie akcionárov a vyhlásenie o správe a riadení I (rozprava) 8 13. Rovnosť medzi ženami a mužmi v EÚ v rokoch 2014/2015 – Rovnaké zaobchádzanie medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu – Správa o finančných prostriedkoch EÚ pre rodovú rovnosť (rozprava) 9 14. Zloženie výborov a delegácií 10 15. Vplyv veľkých dát na základné práva (stručná prezentácia) 10 16. Minimálne normy na ochranu chovných králikov (stručná prezentácia) 11 17. Zodpovedné vlastníctvo a starostlivosť o koňovité (stručná prezentácia) 11 18. Jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu 11 19. Program rokovania na nasledujúci deň 11 20. Skončenie rokovania 11 21. Skončenie zasadania 12 PREZENČNÁ LISTINA 13 PRÍLOHA VÝSLEDOK HLASOVANIA PODĽA MIEN 15 1. Zmena programu schôdze 15 Zápisnica z rokovania 13. marca 2017 PREDSEDNÍCTVO: Antonio TAJANI predseda 1. Pokračovanie prerušeného zasadania Rokovanie sa začalo o 17. 00 h. 2. Vyhlásenia predsedníctva Predseda vyjadril v mene Parlamentu úprimnú sústrasť rodinám obetí požiaru, ktorý 8. marca 2017 zasiahol detský domov v obci San José Pinula v Guatemale. Predseda pripomenul tiež oslavy Medzinárodného dňa žien 8. marca, svoju účasť na mimoriadnej schôdzi výboru FEMM, ako aj stretnutie s Lamjí Hadží Bašárovou a Hauwou Ibrahimovou, laureátkami Sacharovovej ceny. Predseda uviedol, že dôrazne odsudzuje neprijateľné výroky jedného z poslancov, ktoré tento poslanec vyslovil 1. marca 2017 počas rozpravy o rozdieloch v odmeňovaní mužov a žien a ktoré boli namierené proti ženám, a potvrdil, že ohlási primerané sankcie po ukončení prebiehajúceho disciplinárneho konania. 3. Schválenie zápisníc z predchádzajúcich rokovaní Zápisnice z rokovaní 1. marca 2017 a 2. marca 2017 boli schválené. 4. Zloženie výborov a delegácií Na žiadosť skupín PPE, S&D, ALDE a EFDD Parlament schválil tieto menovania: — výbor AFET: Julia Pitera, ktorou je nahradený Jacek Saryusz-Wolski — výbor AFCO: Michał Boni, ktorým je nahradený Jacek Saryusz-Wolski — výbor PETI: Jacek Saryusz-Wolski, ktorým je nahradená Julia Pitera — Vyšetrovací výbor na preskúmanie prípadov porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi: Victor Negrescu, ktorým je nahradený Cătălin Sorin Ivan — Delegácia pre vzťahy so Švajčiarskom a Nórskom, pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Island a pri Spoločnom parlamentnom výbore Európskeho hospodárskeho priestoru (EHS): Nils Torvalds už nie je členom delegácie — výbor REGI: Raymond Finch, ktorým je nahradený Bill Etheridge. 5. Rokovania pred prvým čítaním v Parlamente (článok 69c rokovacieho poriadku) Predseda oznámil rozhodnutia viacerých výborov začať medziinštitucionálne rokovania v súlade s článkom 69c ods. 1 rokovacieho poriadku: — výbor LIBE, na základe správy o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, pokiaľ ide o používanie systému vstup/výstup (COM(2016)0196 — C8-0134/2016 — 2016/0105(COD)). Spravodajca Agustín Díaz de Mera García Consuegra (A8-0059/2017) — výbor LIBE, na základe správy o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje systém vstup/výstup (EES) na zaznamenávanie údajov o vstupe a výstupe a odopretí vstupu v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín prekračujúcich vonkajšie hranice členských štátov Európskej únie a ktorým sa stanovujú podmienky prístupu do systému vstup/výstup na účely presadzovania práva a ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 767/2008 a nariadenie (EÚ) č. 1077/2011 (COM(2016)0194 — C8-0135/2016 — 2016/0106(COD)). Spravodajca Agustín Díaz de Mera García Consuegra (A8-0057/2017) — výbor CULT, na základe správy o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení rozhodnutie č. 445/2014/EÚ, ktorým sa ustanovuje akcia Únie s názvom Európske hlavné mestá kultúry na roky 2020 až 2033 (COM(2016)0400 — C8-0223/2016 — 2016/0186(COD)). Spravodajca Santiago Fisas Ayxelà (A8-0061/2017) — výbor EMPL, na základe správy o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci (COM(2016)0248 — C8-0181/2016 — 2016/0130(COD)). Spravodajkyňa: Marita Ulvskog (A8-0064/2017) — výbor ECON, LIBE, na základe správy o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernica 2009/101/ES (COM(2016)0450 — C8-0265/2016 — 2016/0208(COD)). Spravodajcovia: Krišjānis Kariņš, Judith Sargentini (A8-0056/2017). V súlade s článkom 69c ods. 2 môžu poslanci alebo politická skupina (politické skupiny), ktorí dosiahli aspoň strednú prahovú hodnotu, písomne požiadať, aby sa hlasovalo o rozhodnutí výboru začať rokovania, do polnoci nasledujúceho dňa, t. j. utorka 14. marca. Rokovania sa môžu začať kedykoľvek po uplynutí uvedenej lehoty, ak nebola podaná žiadosť o hlasovanie v Parlamente o rozhodnutí začať rokovania. 6. Podpis aktov prijatých v súlade s riadnym legislatívnym postupom (článok 78 rokovacieho poriadku) Predseda oznámil, že spolu s predsedom Rady podpíše v stredu 15. marca 2017 tieto akty prijaté v súlade s riadnym legislatívnym postupom: — Smernica Európskeho parlamentu a Rady o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV (00053/2016/LEX — C8-0108/2017 — 2015/0281(COD)) — Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2016/399, pokiaľ ide o posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach s použitím príslušných databáz (00055/2016/LEX — C8-0107/2017 — 2015/0307(COD)) — Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (00001/2017/LEX — C8-0106/2017 — 2013/0140(COD)) — Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 19/2013, ktorým sa vykonávajú bilaterálna ochranná doložka a stabilizačný mechanizmus v súvislosti s banánmi, stanovené v Dohode o obchode medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kolumbiou a Peru na strane druhej, a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 20/2013, ktorým sa vykonáva bilaterálna ochranná doložka a stabilizačný mechanizmus v súvislosti s banánmi, stanovené v Dohode, kto sa zakladá pridruženie medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej (00061/2016/LEX — C8-0101/2017 — 2015/0112(COD)). 7. Otázky na ústne zodpovedanie (predloženie) Poslanci predložili túto otázku na ústne zodpovedanie (článok 128 rokovacieho poriadku): — (O-000007/2017), ktorú položila Danuta Maria Hübner, v mene výboru AFCO, pre Komisiu: Preskúmanie nariadenia o štatúte a financovaní európskych politických strán a nadácií (2017/2550(RSP)) (B8-0205/2017) 8. Väčšie interpelácie (článok 130b rokovacieho poriadku) (predloženie) Bola predložená táto väčšia interpelácia na písomné zodpovedanie s rozpravou (článok 130b rokovacieho poriadku): — (O-000004/2017/rév. 1), ktorú položila Beatrix von Storch, v mene skupiny EFDD, pre Komisiu: Spolupráca medzi obchodníkmi s ľuďmi a MVO zapojenými do pátracích a záchranných operácií v Stredozemnom mori (2017/2582(RSP)) (B8-0206/2017) 9. Predloženie dokumentov Boli predložené tieto dokumenty: 1) Rady a Komisie — Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF/2017/000 TA 2017 — Technická pomoc na podnet Komisie) (COM(2017)0101 — C8-0097/2017 — 2017/2033(BUD)) pridelené gestorský výbor: BUDG stanovisko: EMPL, REGI — Návrh rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Únie Mnohostrannej dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, Albánskou republikou, Bosnou a Hercegovinou, Bulharskou republikou, Chorvátskou republikou, bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko, Islandskou republikou, Čiernohorskou republikou, Nórskym kráľovstvom, Rumunskom, Srbskou republikou a Misiou Organizácie Spojených národov pre dočasnú správu v Kosove (11) o vytvorení Spoločného európskeho leteckého priestoru (ECAA) (15654/2016 — C8-0098/2017 — 2006/0036(NLE)) pridelené gestorský výbor: TRAN — Návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o leteckej doprave medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Spojenými štátmi americkými na strane druhej v mene Európskej únie (13419/2016 — C8-0100/2017 — 2006/0058(NLE)) pridelené gestorský výbor: TRAN — Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (14942/2016 — C8-0103/2017 — 2016/0283(APP)) pridelené gestorský výbor: BUDG — Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa viacero právnych aktov stanovujúcich použitie regulačného postupu s kontrolou prispôsobuje článkom 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (COM(2016)0799 — C8-0524/2016 — 2016/0400(COD)) V súlade s článkom 137 ods. 1 a článkom 138 ods. 1 rokovacieho poriadku bude predseda o tomto návrhu konzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov. pridelené gestorský výbor: JURI stanovisko: DEVE, CULT, PECH, AGRI, ENVI, EMPL, ITRE, ECON, INTA, TRAN, REGI 2) parlamentných výborov, správy — I Správa o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov (COM(2015)0596 — C8-0385/2015 — 2015/0276(COD)) – výbor ENVI – Spravodajkyňa: Simona Bonafè (A8-0029/2017) — I Správa o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov (COM(2015)0594 — C8-0384/2015 — 2015/0274(COD)) – výbor ENVI – Spravodajkyňa: Simona Bonafè (A8-0031/2017) — Správa o integrovanej politike Európskej únie pre Arktídu (JOIN(2016)0021 — 2016/2228(INI)) – výbor AFET – výbor ENVI – Spravodajca: Urmas Paet – Spravodajkyňa: Sirpa Pietikäinen (A8-0032/2017) — Správa o finančných prostriedkoch EÚ pre rodovú rovnosť (2016/2144(INI)) – výbor FEMM – Spravodajkyňa: Clare Moody (A8-0033/2017) — *I Správa o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica Rady 2008/98/ES o odpade (COM(2015)0595 — C8-0382/2015 — 2015/0275(COD)) – výbor ENVI – Spravodajkyňa: Simona Bonafè (A8-0034/2017) — Správa o ústavných, právnych a inštitucionálnych dôsledkoch spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky: možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva (2015/2343(INI)) – výbor AFET – výbor AFCO – Spravodajca: Michael Gahler – Spravodajca: Esteban González Pons (A8-0042/2017) — Správa o uplatňovaní smernice Rady 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (COM(2015)0190 — 2016/2012(INI)) – výbor FEMM – Spravodajkyňa: Agnieszka Kozłowska-Rajewicz (A8-0043/2017) — Správa o vplyve veľkých dát na základné práva: súkromie, ochrana údajov, nediskriminácia, bezpečnosť a presadzovanie práva (2016/2225(INI)) – výbor LIBE – Spravodajkyňa: Ana Gomes (A8-0044/2017) — Správa o riešení pohybu utečencov a migrantov: úloha vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2015)0040 — 2015/2342(INI)) – výbor AFET – výbor DEVE – Spravodajkyňa: Elena Valenciano – Spravodajca: Agustín Díaz de Mera García Consuegra (A8-0045/2017) — Správa o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015 (2016/2249(INI)) – výbor FEMM – Spravodajca: Ernest Urtasun (A8-0046/2017) — Správa o správe Komisie o Čiernej Hore za rok 2016 (2016/2309(INI)) – výbor AFET – Spravodajca: Charles Tannock (A8-0050/2017) — Správa o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o začatí automatizovanej výmeny údajov o evidencii vozidiel v Dánsku (12212/2016 — C8-0476/2016 — 2016/0815(CNS)) – výbor LIBE – Spravodajkyňa: Maria Grapini (A8-0051/2017) — *** Odporúčanie o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody vo forme výmeny listov medzi Európskou úniou a Brazílskou federatívnou republikou podľa článku XXIV:6 a článku XXVIII Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT) 1994, ktorá sa týka zmeny koncesií v listine Chorvátskej republiky v rámci jej pristúpenia k Európskej únii (13037/2016 — C8-0490/2016 — 2016/0307(NLE)) – výbor INTA – Spravodajca: José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (A8-0052/2017) — * Správa o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady o začatí automatizovanej výmeny údajov o DNA v Grécku (12211/2016 — C8-0477/2016 — 2016/0816(CNS)) – výbor LIBE – Spravodajca: Claude Moraes (A8-0053/2017) — Správa o správe Komisie o bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko za rok 2016 (2016/2310(INI)) – výbor AFET – Spravodajca: Ivo Vajgl (A8-0055/2017) — Správa o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2018, oddiel III – Komisia (2016/2323(BUD)) – výbor BUDG – Spravodajca: Siegfried Mureșan (A8-0060/2017). 10. Program práce Bol rozdaný konečný návrh programu druhej marcovej plenárnej schôdze 2017 (PE 600. 410/PDOJ), ku ktorému boli navrhnuté tieto zmeny (článok 149 a rokovacieho poriadku): Štvrtok Po dohode s politickými skupinami predseda navrhol nahradiť rozpravu na tému Sudán, prípady Hassana Abduraheema a Abdulmonena Abdumawlu (bod 80 konečného návrhu programu schôdze) rozpravou na tému Zimbabwe, prípad pastora Evana Mawarireho. Parlament vyjadril súhlas s návrhom. Pondelok Žiadosť skupiny ENF, aby ako prvý bod programu rokovania bolo zaradené vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku na tému Odhalenia Wikileaks o hakerských nástrojoch, ktoré používa CIA. Vystúpili títo poslanci: Marcus Pretzell v mene skupiny ENF, ktorý odôvodnil žiadosť. Parlament žiadosť zamietol. Vystúpili títo poslanci: Kristina Winberg, ktorá požiadala o zrušenie hlasovania o správe na tému Kontrola získavania a vlastnenia zbraní (Správa: Vicky Ford – A8-0251/2016) (bod 35 konečného návrhu programu schôdze) (predseda upozornil, že žiadosť nebola podaná v stanovenej lehote), a Beatrix von Storch k názvu bodu Veľké interpelácie uvedenom v programe rokovania vo štvrtok popoludní (bod 87 konečného návrhu programu schôdze) (predseda potvrdil, že tento bod bol dohodnutý Konferenciou predsedov). Utorok Žiadosť skupiny GUE/NGL, aby do programu schôdze bolo ako tretí bod popoludňajšieho rokovania zaradené vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku na tému Pokračujúce búranie domov a infraštruktúr patriacich Palestínčanom, za vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné vzťahy a bezpečnostnú politiku na tému Priority EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2017 (bod 83 konečného návrhu programu schôdze). Vystúpili títo poslanci: Neoklis Sylikiotis v mene skupiny GUE/NGL, ktorý odôvodnil žiadosť, a Cristian Dan Preda, proti žiadosti. Parlament v hlasovaní podľa mien (174 za, 177 proti, 16 sa zdržalo) žiadosť zamietol. Vystúpili títo poslanci: Sander Loones, ktorý požiadal o uskutočnenie rozpravy o situácii v Turecku (Predseda uviedol, že žiadosť nebola podaná v stanovenej lehote), Tomáš Zdechovský, k vystúpeniu svojho predrečníka a Stefan Eck k prijateľnosti alternatívneho návrhu uznesenia, ktoré predložial skupina PPE o minimálnych normách na ochranu chovných králikov (Správa: Stefan Eck – A8-0011/2017) (predseda potvrdil, že text je prijateľný). Týmto bol stanovený program práce. 11. Ortuť *I (rozprava) Správa o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ortuti a o zrušení nariadenia (ES) č. 1102/2008 [COM(2016)0039 — C8-0021/2016 — 2016/0023(COD)] – Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín. Spravodajca: Stefan Eck (A8-0313/2016) Stefan Eck uviedol správu. PREDSEDNÍCTVO: David-Maria SASSOLI podpredseda V rozprave vystúpila Věra Jourová (členka Komisie). Vystúpili títo poslanci: Michel Dantin v mene skupiny PPE, Massimo Paolucci v mene skupiny S&D, Julie Girling v mene skupiny ECR, Anneli Jäätteenmäki v mene skupiny ALDE, Merja Kyllönen v mene skupiny GUE/NGL, Bas Eickhout v mene skupiny Verts/ALE, Piernicola Pedicini v mene skupiny EFDD, Mireille D'Ornano v mene skupiny ENF, Peter Liese, Pavel Poc, Bolesław G. Piecha, Gesine Meissner, João Ferreira, Julia Reid, Pilar Ayuso, Susanne Melior, Norbert Lins, ktorý zároveň odpovedal na otázku, ktorú zdvihnutím modrej karty položil Tibor Szanyi, Christel Schaldemose a Jiří Pospíšil. Podľa postupu prihlásenia sa o slovo zdvihnutím ruky (catch the eye) v rozprave vystúpili Eleftherios Synadinos, Igor Šoltes, Ivan Jakovčić, Doru-Claudian Frunzulică, Notis Marias a Nicola Caputo. V rozprave vystúpili: Věra Jourová a Stefan Eck. Rozprava sa skončila. Hlasovanie: bod 6. 2 zápisnice zo dňa 14. 3. 2017. 12. Dlhodobé zapojenie akcionárov a vyhlásenie o správe a riadení I (rozprava) Správa o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov, a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o určité prvky vyhlásenia o správe a riadení [COM(2014)0213 — C7-0147/2014 — 2014/0121(COD)] – Výbor pre právne veci. Spravodajca: Sergio Gaetano Cofferati (A8-0158/2015) Sergio Gaetano Cofferati uviedol správu. V rozprave vystúpil Olle Ludvigsson (spravodajca výboru ECON požiadaného o stanovisko). PREDSEDNÍCTVO: Pavel TELIČKA podpredseda V rozprave vystúpila Věra Jourová (členka Komisie). Vystúpili títo poslanci: Tadeusz Zwiefka v mene skupiny PPE, Sylvia-Yvonne Kaufmann v mene skupiny S&D, Hans-Olaf Henkel v mene skupiny ECR, Jiří Maštálka v mene skupiny GUE/NGL, Pascal Durand v mene skupiny Verts/ALE, Laura Ferrara v mene skupiny EFDD, Axel Voss, Anneliese Dodds, Molly Scott Cato, Pavel Svoboda, Paul Tang, Andreas Schwab, Elly Schlein a Evelyn Regner. Podľa postupu prihlásenia sa o slovo zdvihnutím ruky (catch the eye) v rozprave vystúpili Nicola Caputo, Notis Marias, Miguel Viegas, Igor Šoltes, Maria Grapini a Doru-Claudian Frunzulică. V rozprave vystúpili: Věra Jourová a Sergio Gaetano Cofferati. Rozprava sa skončila. Hlasovanie: bod 6. 3 zápisnice zo dňa 14. 3. 2017. 13. Rovnosť medzi ženami a mužmi v EÚ v rokoch 2014/2015– Rovnaké zaobchádzanie medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu – Správa o finančných prostriedkoch EÚ pre rodovú rovnosť (rozprava) Správa o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015 [2016/2249(INI)] – Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť. Spravodajca: Ernest Urtasun (A8-0046/2017) Správa o uplatňovaní smernice Rady 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu [2016/2012(INI)] – Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť. Spravodajkyňa: Agnieszka Kozłowska-Rajewicz (A8-0043/2017) Správa o finančných prostriedkoch EÚ pre rodovú rovnosť [2016/2144(INI)] – Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť. Spravodajkyňa: Clare Moody (A8-0033/2017) Ernest Urtasun, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz a Clare Moody uviedli svoje správy. V rozprave vystúpila Věra Jourová (členka Komisie). Vystúpili títo poslanci: Jiří Maštálka (spravodajca výboru JURI požiadaného o stanovisko) a Eider Gardiazabal Rubial (spravodajkyňa výboru BUDG požiadaného o stanovisko). PREDSEDNÍCTVO: Dimitrios PAPADIMOULIS podpredseda Vystúpili títo poslanci: Luke Ming Flanagan (spravodajca výboru CONT požiadaného o stanovisko), Michaela Šojdrová v mene skupiny PPE, Iratxe García Pérez v mene skupiny S&D, Jadwiga Wiśniewska v mene skupiny ECR, ktorá zároveň odpovedala na otázku, ktorú zdvihnutím modrej karty položil Stanislav Polčák, Beatriz Becerra Basterrechea v mene skupiny ALDE, ktorá zároveň odpovedala na otázku, ktorú zdvihnutím modrej karty položila Diane James, Stefan Eck v mene skupiny GUE/NGL, Monika Vana v mene skupiny Verts/ALE, Daniela Aiuto v mene skupiny EFDD, Mylène Troszczynski v mene skupiny ENF, Diane James – nezaradená poslankyňa, Constance Le Grip, Vilija Blinkevičiūtė, Julie Girling, Angelika Mlinar, João Pimenta Lopes, Jordi Solé, Margot Parker, Lampros Fountoulis, Anna Záborská, Pina Picierno, Jana Žitňanská, Ángela Vallina, Florent Marcellesi, Beatrix von Storch, Jérôme Lavrilleux, Evelyn Regner, Branislav Škripek, Tania González Peñas, Linnéa Engström, Dubravka Šuica, ktorá zároveň odpovedala na otázku, ktorú zdvihnutím modrej karty položil Davor Škrlec, Marc Tarabella, ktorý zároveň odpovedal na otázku, ktorú zdvihnutím modrej karty položil Marek Jurek, Urszula Krupa, Lefteris Christoforou, Biljana Borzan, Helga Stevens, Emilian Pavel a Notis Marias. Podľa postupu prihlásenia sa o slovo zdvihnutím ruky (catch the eye) v rozprave vystúpili Stanislav Polčák, Julie Ward, Ruža Tomašić, Davor Škrlec, Csaba Sógor, Maria Grapini a Marek Jurek. V rozprave vystúpili: Věra Jourová a Ernest Urtasun. PREDSEDNÍCTVO: Rainer WIELAND podpredseda Vystúpili títo poslanci: Agnieszka Kozłowska-Rajewicz a Clare Moody. Rozprava sa skončila. Hlasovanie: bod 6. 9, bod 6. 10 a bod 6. 11 zápisnice zo dňa 14. 3. 2017. 14. Zloženie výborov a delegácií Predseda dostal od skupiny S&D túto žiadosť o menovanie: — Delegácia pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Albánsko: Arndt Kohn, ktorým je nahradená Jutta Steinruck. Ak do schválenia tejto zápisnice nebudú predložené nijaké námietky, toto menovanie sa bude považovať za schválené. 15. Vplyv veľkých dát na základné práva (stručná prezentácia) Správa o vplyve veľkých dát na základné práva: súkromie, ochrana údajov, nediskriminácia, bezpečnosť a presadzovanie práva [2016/2225(INI)] – Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Spravodajkyňa: Ana Gomes (A8-0044/2017) Ana Gomes uviedla správu. Podľa postupu prihlásenia sa o slovo zdvihnutím ruky (catch the eye) v rozprave vystúpili Anna Záborská, Nicola Caputo, Notis Marias, Jan Philipp Albrecht, Jean-Luc Schaffhauser, Georgios Epitideios, Csaba Sógor a Victor Negrescu V rozprave vystúpila Věra Jourová (členka Komisie). Bod je uzavretý. Hlasovanie: bod 6. 12 zápisnice zo dňa 14. 3. 2017. 16. Minimálne normy na ochranu chovných králikov (stručná prezentácia) Správa o minimálnych normách na ochranu chovných králikov [2016/2077(INI)] – Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Spravodajca: Stefan Eck (A8-0011/2017) Stefan Eck uviedol správu. Podľa postupu prihlásenia sa o slovo zdvihnutím ruky (catch the eye) v rozprave vystúpili Jiří Pospíšil, Nicola Caputo, Notis Marias, Florent Marcellesi, Georgios Epitideios, Anna Záborská a Stanislav Polčák. V rozprave vystúpila Věra Jourová (členka Komisie). Bod je uzavretý. Hlasovanie: bod 6. 13 zápisnice zo dňa 14. 3. 2017. 17. Zodpovedné vlastníctvo a starostlivosť o koňovité (stručná prezentácia) Správa o zodpovednom vlastníctve a starostlivosti o koňovité [2016/2078(INI)] – Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Spravodajkyňa: Julie Girling (A8-0014/2017) Julie Girling uviedla správu. Podľa postupu prihlásenia sa o slovo zdvihnutím ruky (catch the eye) v rozprave vystúpili Stanislav Polčák, Nicola Caputo a Notis Marias. V rozprave vystúpila Věra Jourová (členka Komisie). Bod je uzavretý. Hlasovanie: bod 6. 1 zápisnice zo dňa 14. 3. 2017. 18. Jednominútové vystúpenia k otázkam politického významu Na základe článku 163 rokovacieho poriadku vystúpili s jednominútovými vystúpeniami s cieľom upriamiť pozornosť Parlamentu na otázky politického významu títo poslanci: György Hölvényi, Emilian Pavel, Zdzisław Krasnodębski, Yana Toom, Kostas Chrysogonos, Florent Marcellesi, Tiziana Beghin, Ivan Štefanec, Maria Grapini, Urszula Krupa, Ivan Jakovčić, Matt Carthy, Josep-Maria Terricabras, Stanislav Polčák, Javi López, Notis Marias, Jasenko Selimovic, Martina Anderson, Jordi Solé, Andor Deli, Claudiu Ciprian Tănăsescu, João Ferreira, Csaba Sógor, Nicola Caputo, Tomáš Zdechovský, Victor Negrescu, Anna Záborská, Julie Ward, Deirdre Clune a Iuliu Winkler. 19. Program rokovania na nasledujúci deň Bol schválený program rokovania na ďalší deň (dokument „Program rokovania“ PE 600. 410/OJMA). 20. Skončenie rokovania Rokovanie sa skončilo o 22. 45 h. 21. Skončenie zasadania Zasadanie Európského parlamentu 2016 – -2017 je ukončené. V súlade so zmluvou sa Parlament zíde v utorok 14. marca 2017 o 9. 00. Klaus Welle generálny tajomník Bogusław Liberadzki podpredseda (11) Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999 a stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova. 13. marca 2017 Prítomní: Adaktusson, Adinolfi, Affronte, Agea, Agnew, Aguilera García, Aiuto, Aker, Albrecht, Anderson Lucy, Anderson Martina, Andersson, Andrieu, Andrikienė, Androulakis, Annemans, Arena, Arimont, Arnautu, Arthuis, Ashworth, Assis, Atkinson, Auken, Auštrevičius, Ayala Sender, Ayuso, van Baalen, Bach, Balčytis, Balczó, Balz, Barekov, Bashir, Bay, Bayet, Bearder, Becerra Basterrechea, Becker, Beghin, Belder, Belet, Bendtsen, Benifei, Berès, Bergeron, Bettini, Bilde, Bizzotto, Blanco López, Blinkevičiūtė, Bocskor, Böge, Bogovič, Bonafè, Boni, Borghezio, Borrelli, Borzan, Boștinaru, Bours, Boutonnet, Bové, Boylan, Briano, Briois, Brok, Buchner, Buda, Bullmann, Bütikofer, Buzek, Cabezón Ruiz, Cadec, Calvet Chambon, van de Camp, Caputo, Carthy, Casa, Caspary, Castaldo, del Castillo Vera, Cavada, Cesa, Charanzová, Chauprade, Childers, Chinnici, Chountis, Christensen, Christoforou, Chrysogonos, Cicu, Ciocca, Cirio, Clune, Coburn, Coelho, Cofferati, Collin-Langen, Comodini Cachia, Corazza Bildt, Corbett, Corrao, Costa, Couso Permuy, Cozzolino, Cramer, Cristea, Csáky, Czarnecki, Czesak, van Dalen, Dalli, Dalton, Dalunde, D'Amato, Dance, Dăncilă, Danti, Dantin, (The Earl of) Dartmouth, De Castro, Delahaye, Deli, Delli, Delvaux, De Masi, Demesmaeker, De Monte, Denanot, Deprez, de Sarnez, Deß, Deva, Diaconu, Díaz de Mera García Consuegra, Dlabajová, Dodds Anneliese, Dodds Diane, Dohrmann, Dorfmann, D'Ornano, Duncan, Durand, Dzhambazki, Eck, Eickhout, Engel, Engström, Epitideios, Erdős, Ernst, Ertug, Estaràs Ferragut, Etheridge, Evans, Evi, Fajon, Farage, Faria, Federley, Ferber, Fernandes, Fernández, Ferrand, Ferrara, Ferreira, Finch, Fisas Ayxelà, Fitto, Flanagan, Flašíková Beňová, Fleckenstein, Florenz, Fontana, Ford, Forenza, Foster, Fotyga, Fountoulis, Fox, Freund, Frunzulică, Gabriel, Gahler, Gál, Gambús, García Pérez, Gardiazabal Rubial, Gardini, Gebhardt, Geier, Gentile, Gerbrandy, Gericke, Geringer de Oedenberg, Giegold, Gierek, Gieseke, Gill Neena, Gill Nathan, Girling, Giuffrida, Goddyn, Goerens, Gollnisch, Gomes, González Peñas, González Pons, Gosiewska, Goulard, de Graaff, Grammatikakis, de Grandes Pascual, Grapini, Gräßle, Graswander-Hainz, Griesbeck, Griffin, Grigule, Grossetête, Grzyb, Gualtieri, Guerrero Salom, Guillaume, Guoga, Gutiérrez Prieto, Gyürk, Hadjigeorgiou, Halla-aho, Harkin, Harms, Häusling, Hautala, Hayes, Hazekamp, Hedh, Helmer, Henkel, Herranz García, Heubuch, Hoc, Hoffmann, Hohlmeier, Hökmark, Hölvényi, Honeyball, Hookem, Hortefeux, Hübner, Hudghton, Huitema, in 't Veld, Iturgaiz, Ivan, Iwaszkiewicz, Jaakonsaari, Jäätteenmäki, Jadot, Jahr, Jakovčić, Jalkh, James, Jáuregui Atondo, Jávor, Jazłowiecka, Ježek, Jiménez-Becerril Barrio, Jongerius, Joulaud, Juaristi Abaunz, Jurek, Juvin, Kadenbach, Kaili, Kalinowski, Kallas, Kalniete, Kammerevert, Kappel, Karas, Kari, Kariņš, Karlsson, Karski, Kaufmann, Kefalogiannis, Kelam, Keller Jan, Keller Ska, Kelly, Kłosowski, Koch, Kofod, Kohlíček, Kohn, Kölmel, Konečná, Korwin-Mikke, Kósa, Köster, Köstinger, Kouloglou, Kouroumbashev, Kovács, Kovatchev, Kozłowska-Rajewicz, Krasnodębski, Krehl, Krupa, Kudrycka, Kuhn, Kukan, Kumpula-Natri, Kuźmiuk, Kyenge, Kyllönen, Kyrkos, Kyrtsos, Lamassoure, Lambert, Lambsdorff, Lange, de Lange, Langen, Lauristin, La Via, Lavrilleux, Lebreton, Le Grip, Legutko, Le Hyaric, Leinen, Lenaers, Lewandowski, Lewer, Liberadzki, Liese, Lietz, Lins, Lochbihler, Loiseau, Løkkegaard, Loones, Lope Fontagné, López, López Aguilar, López-Istúriz White, Lösing, Lucke, Ludvigsson, Łukacijewska, Lunacek, Lundgren, Łybacka, McAllister, McAvan, McClarkin, McGuinness, Mach, Macovei, Maletić, Malinov, Maltese, Mamikins, Mănescu, Maňka, Mann, Marcellesi, Marias, Marinescu, Marinho e Pinto, Martin David, Martin Dominique, Martin Edouard, Martusciello, Marusik, Maštálka, Matias, Mato, Maurel, Mavrides, Mayer Georg, Mayer Alex, Mazuronis, Meissner, Melior, Melo, Metsola, Michel, Michels, Mikolášik, Millán Mon, van Miltenburg, Mizzi, Mlinar, Moi, Moisă, Molnár, Monot, Monteiro de Aguiar, Montel, Moody, Moraes, Morgano, Morin-Chartier, Müller, Mureșan, Muselier, Mussolini, Nagy, Negrescu, Nekov, Neuser, Nica, Nicholson, Nicolai, Niebler, Niedermayer, Niedermüller, van Nieuwenhuizen, van Nistelrooij, Noichl, Novakov, Nuttall, Obermayr, O'Flynn, Olbrycht, Omarjee, Ożóg, Pabriks, Paet, Pagazaurtundúa Ruiz, Paksas, Panzeri, Paolucci, Papadakis Demetris, Papadakis Konstantinos, Papadimoulis, Parker, Pașcu, Pavel, Pedicini, Peillon, Peterle, Petersen, Petir, Picierno, Picula, Piecha, Pieper, Pietikäinen, Pimenta Lopes, Piotrowski, Piri, Pirinski, Pitera, Plura, Poc, Poche, Pogliese, Polčák, Ponga, Poręba, Pospíšil, Post, Preda, Pretzell, Preuß, Procter, Proust, Punset, Radoš, Rangel, Rebega, Reda, Reding, Regner, Reid, Reimon, Reintke, Reul, Revault D'Allonnes Bonnefoy, Ribeiro, Ries, Riquet, Rochefort, Rodrigues Liliana, Rodrigues Maria João, Rodríguez-Piñero Fernández, Rodust, Rolin, Ropė, Rosati, Ruas, Rübig, Ruohonen-Lerner, Saïfi, Salafranca Sánchez-Neyra, Salini, Salvini, Sánchez Caldentey, Sander, Sant, dos Santos, Sârbu, Sargentini, Saryusz-Wolski, Sassoli, Saudargas, Schaake, Schaffhauser, Schaldemose, Schlein, Schmidt, Scholz, Schöpflin, Schreijer-Pierik, Schulze, Schuster, Schwab, Scott Cato, Sehnalová, Selimovic, Senra Rodríguez, Sernagiotto, Serrão Santos, Seymour, Siekierski, Silva Pereira, Simon Peter, Sippel, Škripek, Škrlec, Smith, Smolková, Sógor, Šojdrová, Solé, Šoltes, Sonneborn, Spinelli, Spyraki, Staes, Starbatty, Štefanec, Steinruck, Štětina, Stevens, Stihler, Stolojan, von Storch, Stuger, Šuica, Sulík, Šulin, Svoboda, Sylikiotis, Synadinos, Szájer, Szanyi, Szejnfeld, Tajani, Takkula, Tamburrano, Tănăsescu, Tang, Tannock, Țapardel, Tarabella, Tarand, Taylor, Telička, Terricabras, Theocharous, Thomas, Thun und Hohenstein, Toia, Tolić, Tomašić, Tomc, Toom, Torres Martínez, Torvalds, Tošenovský, Trebesius, Tremosa i Balcells, Troszczynski, Trüpel, Țurcanu, Ujazdowski, Ulvskog, Ungureanu, Urtasun, Urutchev, Uspaskich, Vaidere, Vajgl, Valcárcel Siso, Vălean, Valero, Valli, Vallina, Vana, Van Bossuyt, Van Brempt, Vandenkendelaere, Van Orden, Vaughan, Vautmans, Väyrynen, Vergiat, Verheyen, Viegas, Vilimsky, Viotti, Virkkunen, Vistisen, Voigt, Voss, Vozemberg-Vrionidi, Wałęsa, Ward, Weidenholzer, von Weizsäcker, Wenta, Werner, Westphal, Wieland, Wierinck, Willmott, Winberg, Winkler Hermann, Winkler Iuliu, Wiśniewska, Wölken, Woolfe, Záborská, Zagorakis, Zahradil, Zala, Zanni, Zanonato, Zarianopoulos, Ždanoka, Zdechovský, Zdrojewski, Zeller, Zijlstra, Zīle, Zimmer, Žitňanská, Złotowski, Zoffoli, Żółtek, Zorrinho, Zovko, Zullo, Zver, Zwiefka Ospravedlnení: Bilbao Barandica, Comi, Crowley, Dati, Drăghici, Händel, Kirton-Darling, Le Pen Jean-Marie, Matera, Messerschmidt, Mosca 13. marca 2017 1. C_2017430RO. 01000101. xml 14. 12. 2017 RO Jurnalul Oficial al Uniunii Europene C 430/1 13 martie 2017PROCES-VERBAL AL ȘEDINȚEI DIN 13 MARTIE 2017 (2017/C 430/01) Cuprins 1. Reluarea sesiunii 3 2. Declarații ale președinției 3 3. Aprobarea proceselor-verbale ale ședințelor precedente 3 4. Componența comisiilor și delegațiilor 3 5. Negocieri înaintea primei lecturi a Parlamentului (articolul 69c din Regulamentul de procedură) 3 6. Semnarea actelor adoptate în conformitate cu procedura legislativă ordinară (articolul 78 din Regulamentul de procedură) 4 7. Întrebare cu solicitare de răspuns oral (depunere) 5 8. Interpelări majore (articolul 130b din Regulamentul de procedură) (depunere) 5 9. Depunere de documente 5 10. Ordinea lucrărilor 7 11. Mercurul I (dezbatere) 8 12. Implicarea pe termen lung a acționarilor și declarația privind guvernanța corporativă I (dezbatere) 8 13. Egalitatea dintre femei și bărbați în Uniunea Europeană 2014-2015 — Egalitatea de tratament între femei și bărbați privind accesul la bunuri și servicii și furnizarea de bunuri și servicii — Raport referitor la fondurile UE pentru egalitatea de gen (dezbatere) 9 14. Componența comisiilor și delegațiilor 10 15. Implicațiile megadatelor asupra drepturilor fundamentale (prezentare succintă) 10 16. Norme minime de protecție a iepurilor de fermă (prezentare succintă) 11 17. Deținerea și îngrijirea responsabilă a ecvideelor (prezentare succintă) 11 18. Intervenții de un minut privind chestiuni politice importante 11 19. Ordinea de zi a următoarei ședințe 11 20. Ridicarea ședinței 11 21. Încheierea sesiunii anuale 12 LISTĂ DE PREZENȚĂ 13 ANEXA REZULTATUL VOTULUI PRIN APEL NOMINAL 15 1. Modificare a ordinii de zi 15 Proces-verbal al ședinței din 13 martie 2017 A PREZIDAT: Antonio TAJANI Președinte 1. Reluarea sesiunii Ședința a fost deschisă la ora 17. 00. 2. Declarații ale președinției Președintele a transmis din partea Parlamentului condoleanțe familiilor victimelor incendiului care, la 8 martie 2017, a distrus un centru de primire a minorilor din orașul San José Pinula din Guatemala. Președintele a amintit, de asemenea, că, la 8 martie, s-a sărbătorit Ziua Internațională a Femeii. Cu această ocazie, a participat la reuniunea extraordinară a Comisiei FEMM și s-a întâlnit cu Lamiya Aji Bashar și Hauwa Ibrahim, laureate ale Premiului Saharov. Președintele a condamnat ferm cuvintele rostite de deputatul care, la 1 martie 2017, în timpul dezbaterii privind diferența de remunerare între femei și bărbați, a folosit un limbaj inacceptabil împotriva femeilor și a confirmat că va anunța sancțiunile care se impun după încheierea procedurii disciplinare aflate în curs. 3. Aprobarea proceselor-verbale ale ședințelor precedente Procesele-verbale ale ședințelor din 1 martie 2017 și 2 martie 2017 au fost aprobate. 4. Componența comisiilor și delegațiilor La cererea PPE, S&D, ALDE și EFDD, Parlamentul a ratificat următoarele numiri: — AFET: Julia Pitera în locul lui Jacek Saryusz-Wolski — AFCO: Michał Boni în locul lui Jacek Saryusz-Wolski — PETI: Jacek Saryusz-Wolski în locul lui Julia Pitera — Comisia de anchetă pentru examinarea pretinsei încălcări a normelor de drept sau a administrării defectuoase în aplicarea dreptului Uniunii în legătură cu spălarea de bani, evitarea sarcinilor fiscale și evaziunea fiscală: Victor Negrescu în locul lui Cătălin Sorin Ivan — Delegația pentru relațiile cu Elveția și Norvegia, la Comisia parlamentară mixtă UE-Islanda și la Comisia parlamentară mixtă a Spațiului Economic European (SEE): Nils Torvalds nu mai este membru — REGI: Raymond Finch în locul lui Bill Etheridge. 5. Negocieri înaintea primei lecturi a Parlamentului (articolul 69c din Regulamentul de procedură) Președintele a anunțat deciziile mai multor comisii de a iniția negocieri interinstituționale, în conformitate cu articolul 69c alineatul (1) din Regulamentul de procedură: — LIBE, pe baza Raportului referitor la propunerea de regulament al Parlamentului European și al Consiliului de modificare a Regulamentului (UE) 2016/399 în ceea ce privește utilizarea sistemului de intrare/ieșire (COM(2016)0196 — C8-0134/2016 — 2016/0105(COD)). Raportor: Agustín Díaz de Mera García Consuegra (A8-0059/2017) — LIBE, pe baza Raportului referitor la propunerea de Regulament al Parlamentului European și al Consiliului de instituire a sistemului de intrare/ieșire (EES) pentru înregistrarea datelor de intrare și de ieșire și a datelor referitoare la refuzul intrării în ceea ce îi privește pe resortisanții țărilor terțe care trec frontierele externe ale statelor membre ale Uniunii Europene, de stabilire a condițiilor de acces la EES în scopul asigurării respectării legii și de modificare a Regulamentului (CE) nr. 767/2008 și a Regulamentului (UE) nr. 1077/2011 (COM(2016)0194 — C8-0135/2016 — 2016/0106(COD)). Raportor: Agustín Díaz de Mera García Consuegra (A8-0057/2017) — CULT, pe baza Raportului referitor la propunerea de Decizie a Parlamentului European și a Consiliului de modificare a Deciziei nr. 445/2014/UE de instituire a unei acțiuni a Uniunii în favoarea evenimentului „Capitale europene ale culturii“ pentru anii 2020-2033 (COM(2016)0400 — C8-0223/2016 — 2016/0186(COD)). Raportor: Santiago Fisas Ayxelà (A8-0061/2017) — EMPL, pe baza Raportului referitor la propunerea de Directivă a Parlamentului European și a Consiliului de modificare a Directivei 2004/37/CE privind protecția lucrătorilor împotriva riscurilor legate de expunerea la agenți cancerigeni sau mutageni la locul de muncă (COM(2016)0248 — C8-0181/2016 — 2016/0130(COD)). Raportoare: Marita Ulvskog (A8-0064/2017) — ECON, LIBE, pe baza Raportului referitor la propunerea de directivă a Parlamentului European și a Consiliului de modificare a Directivei (UE) 2015/849 privind prevenirea utilizării sistemului financiar în scopul spălării banilor sau finanțării terorismului, precum și de modificare a Directivei 2009/101/CE (COM(2016)0450 — C8-0265/2016 — 2016/0208(COD)). Raportori: Krišjānis Kariņš, Judith Sargentini (A8-0056/2017) În conformitate cu articolul 69c alineatul (2), un număr de deputați sau de grupuri politice care ating cel puțin pragul mediu pot solicita în scris ca o decizie a comisiei de a iniția negocieri să fie supusă la vot, înainte de miezul nopții de mâine, miercuri, 14 martie. Negocierile pot începe în orice moment după expirarea acestui termen în cazul în care nu se primește nicio astfel de cerere de vot în Parlament cu privire la decizia de a iniția negocieri. 6. Semnarea actelor adoptate în conformitate cu procedura legislativă ordinară (articolul 78 din Regulamentul de procedură) Președintele a anunțat că, împreună cu președintele Consiliului, va semna miercuri, 15 martie 2017, următoarele acte adoptate în conformitate cu procedura legislativă ordinară: — Directivă a Parlamentului European și a Consiliului privind combaterea terorismului și de înlocuire a Deciziei-cadru 2002/475/JAI a Consiliului și de modificare a Deciziei 2005/671/JAI a Consiliului (00053/2016/LEX — C8-0108/2017 — 2015/0281(COD)) — Regulament al Parlamentului European și al Consiliului de modificare a Regulamentului (UE) 2016/399 în ceea ce privește consolidarea verificărilor prin consultarea bazelor de date relevante la frontierele externe (00055/2016/LEX — C8-0107/2017 — 2015/0307(COD)) — Regulament al Parlamentului European și al Consiliului privind controalele oficiale și alte activități oficiale efectuate pentru a asigura aplicarea legislației privind alimentele și furajele, a normelor privind sănătatea și bunăstarea animalelor, sănătatea plantelor și produsele de protecție a plantelor, de modificare a Regulamentelor (CE) nr. 999/2001, (CE) nr. 396/2005, (CE) nr. 1069/2009, (CE) nr. 1107/2009, (UE) nr. 1151/2012, (UE) nr. 652/2014, (UE) 2016/429 și (UE) 2016/2031 ale Parlamentului European și ale Consiliului, a Regulamentelor (CE) nr 1/2005 și (CE) nr. 1099/2009 ale Consiliului și a Directivelor 98/58/CE, 1999/74/CE, 2007/43/CE, 2008/119/CE și 2008/120/CE ale Consiliului și de abrogare a Regulamentelor (CE) nr. 854/2004 și (CE) nr. 882/2004 ale Parlamentului European și ale Consiliului, precum și a Directivelor 89/608/CEE, 89/662/CEE, 90/425/CEE, 91/496/CEE, 96/23/CE, 96/93/CE și 97/78/CE ale Consiliului și a Deciziei 92/438/CEE a Consiliului (Regulamentul privind controalele oficiale) (00001/2017/LEX — C8-0106/2017 — 2013/0140(COD)) — Regulament al Parlamentului European și al Consiliului de modificare a Regulamentului (UE) nr. 19/2013 de aplicare a clauzei de salvgardare bilaterală și a mecanismului de stabilizare pentru banane din Acordul comercial între Uniunea Europeană și statele membre ale acesteia, pe de o parte, și Columbia și Peru, pe de altă parte și de modificare a Regulamentului (UE) nr. 20/2013 de aplicare a clauzei de salvgardare bilaterală și a mecanismului de stabilizare pentru banane din Acordul de instituire a unei asocieri între Uniunea Europeană și statele membre ale acesteia, pe de o parte, și America Centrală, pe de altă parte (00061/2016/LEX — C8-0101/2017 — 2015/0112(COD)). 7. Întrebare cu solicitare de răspuns oral (depunere) Următoarea întrebare cu solicitare de răspuns oral a fost depusă de deputați (articolul 128 din Regulamentul de procedură): — (O-000007/2017) adresată de Danuta Maria Hübner, în numele Comisiei AFCO, Comisiei: Reexaminarea regulamentului privind statutul și finanțarea partidelor și fundațiilor politice europene (2017/2550(RSP)) (B8-0205/2017) 8. Interpelări majore (articolul 130b din Regulamentul de procedură) (depunere) S-a depus următoarea interpelare majoră cu solicitare de răspuns scris și dezbatere (articolul 130b din Regulamentul de procedură): — (O-000004/2017/rev. 1) adresată de Beatrix von Storch, în numele Grupului EFDD, Comisiei: Cooperarea dintre traficanții de ființe umane și ONG-urile implicate în activitățile de căutare și salvare în Marea Mediterană (2017/2582(RSP)) (B8-0206/2017) 9. Depunere de documente Au fost depuse următoarele documente: 1) de către Consiliu și Comisie — Propunere de decizie a Parlamentului European și a Consiliului privind mobilizarea Fondului european de ajustare la globalizare (EGF/2017/000 TA 2017 — Asistență tehnică la inițiativa Comisiei) (COM(2017)0101 — C8-0097/2017 — 2017/2033(BUD)) retrimis fond: BUDG aviz: EMPL, REGI — Propunere de decizie a Consiliului privind încheierea, în numele Uniunii, a Acordului multilateral între Comunitatea Europeană și statele sale membre, Republica Albania, Bosnia și Herțegovina, Republica Bulgaria, Republica Croația, Fosta Republică Iugoslavă a Macedoniei, Republica Islanda, Republica Muntenegru, Regatul Norvegiei, România, Republica Serbia și Misiunea administrației interimare a Națiunilor Unite în Kosovo (11) privind înființarea unui spațiu aerian comun european (SACE) (15654/2016 — C8-0098/2017 — 2006/0036(NLE)) retrimis fond: TRAN — Propunere de decizie a Consiliului privind încheierea, în numele Uniunii Europene, a Acordului privind transportul aerian dintre Comunitatea Europeană și statele membre ale acesteia, pe de o parte, și Statele Unite ale Americii, pe de altă parte (13419/2016 — C8-0100/2017 — 2006/0058(NLE)) retrimis fond: TRAN — Propunere de regulament al Consiliului de modificare a Regulamentului (UE, Euratom) nr. 1311/2013 de stabilire a cadrului financiar multianual pentru perioada 2014-2020 (14942/2016 — C8-0103/2017 — 2016/0283(APP)) retrimis fond: BUDG — Propunere de regulament al Parlamentului European și al Consiliului de adaptare la articolele 290 și 291 din Tratatul privind funcționarea Uniunii Europene a unei serii de acte juridice care prevăd utilizarea procedurii de reglementare cu control (COM(2016)0799 — C8-0524/2016 — 2016/0400(COD)) În conformitate cu articolul 137 alineatul (1) și articolul 138 alineatul (1) din Regulamentul de procedură, Președintele va consulta Comitetul Economic și Social European și Comitetul Regiunilor cu privire la această propunere. retrimis fond: JURI aviz: DEVE, CULT, PECH, AGRI, ENVI, EMPL, ITRE, ECON, INTA, TRAN, REGI 2) de comisiile parlamentare, următoarele rapoarte — I Raport referitor la propunerea de directivă a Parlamentului European și a Consiliului de modificare a Directivei 94/62/CE privind ambalajele și deșeurile de ambalaje (COM(2015)0596 — C8-0385/2015 — 2015/0276(COD)) — ENVI — Raportoare: Simona Bonafè (A8-0029/2017) — I Raport referitor la propunerea de directivă a Parlamentului European și a Consiliului de modificare a Directivei 1999/31/CE a Consiliului privind depozitele de deșeuri (COM(2015)0594 — C8-0384/2015 — 2015/0274(COD)) — ENVI — Raportoare: Simona Bonafè (A8-0031/2017) — Raport referitor la o politică integrată a Uniunii Europene pentru regiunea arctică (JOIN(2016)0021 — 2016/2228(INI)) — AFET — ENVI — Raportor: Urmas Paet — Raportoare: Sirpa Pietikäinen (A8-0032/2017) — Raport referitor la fondurile UE pentru egalitatea de gen (2016/2144(INI)) — FEMM — Raportoare: Clare Moody (A8-0033/2017) — *I Raport referitoare la propunerea de directivă a Parlamentului European și a Consiliului de modificare a Directivei 2008/98/CE privind deșeurile (COM(2015)0595 — C8-0382/2015 — 2015/0275(COD)) — ENVI — Raportoare: Simona Bonafè (A8-0034/2017) — Raport referitor la implicațiile constituționale, juridice și instituționale ale politicii de securitate și apărare comune: posibilitățile oferite de Tratatul de la Lisabona (2015/2343(INI)) — AFET — AFCO — Raportor: Michael Gahler — Raportor: Esteban González Pons (A8-0042/2017) — Raport referitor la aplicarea Directivei 2004/113/CE a Consiliului de aplicare a principiului egalității de tratament între femei și bărbați privind accesul la bunuri și servicii și furnizarea de bunuri și servicii (COM(2015)0190 — 2016/2012(INI)) — FEMM — Raportoare: Agnieszka Kozłowska-Rajewicz (A8-0043/2017) — Raport referitor la implicațiile megadatelor asupra drepturilor fundamentale: viața privată, protecția datelor, nediscriminarea, securitatea și impunerea respectării legii (2016/2225(INI)) — LIBE — Raportoare: Ana Gomes (A8-0044/2017) — Raport referitor la abordarea deplasărilor refugiaților și migranților: rolul acțiunii externe a UE (JOIN(2015)0040 — 2015/2342(INI)) — AFET — DEVE — Raportoare: Elena Valenciano — Raportor: Agustín Díaz de Mera García Consuegra (A8-0045/2017) — Raport referitor la egalitatea dintre femei și bărbați în Uniunea Europeană 2014-2015 (2016/2249(INI)) — FEMM — Raportor: Ernest Urtasun (A8-0046/2017) — Raport referitor la Raportul Comisiei pe 2016 privind Muntenegru (2016/2309(INI)) — AFET — Raportor: Charles Tannock (A8-0050/2017) — Raport referitor la proiectul de decizie de punere în aplicare a Consiliului privind lansarea schimbului automatizat de date în ceea ce privește datele privind înmatricularea vehiculelor în Danemarca (12212/2016 — C8-0476/2016 — 2016/0815(CNS)) — LIBE — Raportoare: Maria Grapini (A8-0051/2017) — *** Recomandare referitoare la proiectul de decizie a Consiliului privind încheierea Acordului sub forma unui schimb de scrisori între Uniunea Europeană și Republica Federativă a Braziliei în temeiul articolului XXIV alineatul (6) și al articolului XXVIII din Acordul General pentru Tarife și Comerț (GATT) 1994, referitor la modificarea concesiilor din lista de angajamente a Republicii Croația în cursul procesului său de aderare la Uniunea Europeană (13037/2016 — C8-0490/2016 — 2016/0307(NLE)) — INTA — Raportor: José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra (A8-0052/2017) — * Raport referitor la proiectul de decizie de punere în aplicare a Consiliului privind lansarea schimbului automatizat de date în ceea ce privește datele ADN în Grecia (12211/2016 — C8-0477/2016 — 2016/0816(CNS)) — LIBE — Raportor: Claude Moraes (A8-0053/2017) — Raport referitor la Raportul Comisiei privind fosta Republică Iugoslavă a Macedoniei pe 2016 (2016/2310(INI)) — AFET — Raportor: Ivo Vajgl (A8-0055/2017) — Raport referitor la orientările generale pentru pregătirea bugetului 2018, secțiunea III — Comisia (2016/2323(BUD)) — BUDG — Raportor: Siegfried Mureșan (A8-0060/2017) 10. Ordinea lucrărilor Proiectul definitiv de ordine de zi al ședințelor plenare din mars II 2017 (PE 600. 410/PDOJ) a fost distribuit și au fost propuse următoarele modificări ale acestuia (articolul 149 a din Regulamentul de procedură): Joi Cu acordul grupurilor politice, Președintele a propus înlocuirea dezbaterii pe tema „Sudan, cazurile lui Hassan Abduraheem și Abdulmonen Abdumawla“(punctul 80 din PDOJ) cu o dezbatere pe tema „Zimbabwe, cazul pastorului Evan Mawarire“. Parlamentul și-a dat acordul cu privire la propunere. Luni Solicitarea Grupului ENF de a introduce ca prim punct de pe ordinea de zi o declarație a Vicepreședintelui Comisiei/Înaltului Reprezentant al Uniunii pentru afaceri externe și politica de securitate pe tema „Dezvăluiri ale Wikileaks cu privire la instrumentele de hacking folosite de CIA“. Au intervenit: Marcus Pretzell, în numele Grupului ENF, care a motivat solicitarea. Parlamentul a respins cererea. Au intervenit: Kristina Winberg, care a solicitat eliminarea votării raportului referitor la „Controlul achiziționării și deținerii de arme“ (Raport Vicky Ford — A8-0251/2016) (punctul 35 din PDOJ) (Președintele a reamintit că solicitarea nu a fost prezentată în termenele stabilite), și Beatrix von Storch, cu privire la titlul punctului „Interpelări majore“ prevăzut pentru ordinea de zi de joi după-masă (punctul 87 din PDOJ) (Președintele a confirmat că titlul a fost convenit de Conferința președinților). Marți Solicitarea Grupului GUE/NGL de a înscrie pe ordinea de zi o declarație a Vicepreședintelui Comisiei/Înaltului Reprezentant al Uniunii pentru afaceri externe și politica de securitate pe tema „Demolarea continuă a unor case și structuri care aparțin palestinienilor“ ca al treilea punct de după-masă, după declarația Vicepreședintelui Comisiei/Înaltului Reprezentant al Uniunii pentru afaceri externe și politica de securitate pe tema Prioritățile UE pentru sesiunile Consiliului ONU pentru Drepturile Omului din 2017 (punctul 83 din PDOJ). Au intervenit: Neoklis Sylikiotis, în numele Grupului GUE/NGL, care a motivat solicitarea, și Cristian Dan Preda, împotriva acestei solicitări. Prin AN (174 pentru, 177 contra, 16 abțineri), Parlamentul a respins solicitarea. Au intervenit: Sander Loones, pentru a solicita o dezbatere privind situația din Turcia (Președintele a indicat că solicitarea nu a fost prezentată în termenele stabilite), Tomáš Zdechovský, cu privire la intervenția precedentă, și Stefan Eck, cu privire la admisibilitatea propunerii alternative de rezoluție prezentate de Grupul PPE referitoare la normele minime de protecție a iepurilor de fermă (Raport Stefan Eck — A8-0011/2017) (Președintele a confirmat că textul este admisibil). Ordinea lucrărilor a fost astfel stabilită. 11. Mercurul *I (dezbatere) Raport referitor la propunerea de regulament al Parlamentului European și al Consiliului privind mercurul și de abrogare a Regulamentului (CE) nr. 1102/2008 [COM(2016)0039 — C8-0021/2016 — 2016/0023(COD)] — Comisia pentru mediu, sănătate publică și siguranță alimentară. Raportor: Stefan Eck (A8-0313/2016) Stefan Eck și-a prezentat raportul. A PREZIDAT: David-Maria SASSOLI Vicepreședinte A intervenit Věra Jourová (membră a Comisiei). Au intervenit: Michel Dantin, în numele Grupului PPE, Massimo Paolucci, în numele Grupului S&D, Julie Girling, în numele Grupului ECR, Anneli Jäätteenmäki, în numele Grupului ALDE, Merja Kyllönen, în numele Grupului GUE/NGL, Bas Eickhout, în numele Grupului Verts/ALE, Piernicola Pedicini, în numele Grupului EFDD, Mireille D'Ornano, în numele Grupului ENF, Peter Liese, Pavel Poc, Bolesław G. Piecha, Gesine Meissner, João Ferreira, Julia Reid, Pilar Ayuso, Susanne Melior, Norbert Lins, care a răspuns, de asemenea, unei întrebări adresate în conformitate cu procedura „cartonașului albastru“ de către Tibor Szanyi, Christel Schaldemose și Jiří Pospíšil. Au intervenit conform procedurii „catch the eye“: Eleftherios Synadinos, Igor Šoltes, Ivan Jakovčić, Doru-Claudian Frunzulică, Notis Marias și Nicola Caputo. Au intervenit: Věra Jourová și Stefan Eck. Dezbaterea s-a încheiat. Vot: punctul 6. 2 al PV din 14. 3. 2017. 12. Implicarea pe termen lung a acționarilor și declarația privind guvernanța corporativă I (dezbatere) Raport referitor la propunerea de directivă a Parlamentului European și a Consiliului de modificare a Directivei 2007/36/CE în ceea ce privește încurajarea implicării pe termen lung a acționarilor și a Directivei 2013/34/UE în ceea ce privește anumite elemente ale declarației privind guvernanța corporativă [COM(2014)0213 — C7-0147/2014 — 2014/0121(COD)] — Comisia pentru afaceri juridice. Raportor: Sergio Gaetano Cofferati (A8-0158/2015) Sergio Gaetano Cofferati și-a prezentat raportul. A intervenit Olle Ludvigsson (raportorul pentru aviz al Comisiei ECON). A PREZIDAT: Pavel TELIČKA Vicepreședinte A intervenit Věra Jourová (membră a Comisiei). Au intervenit: Tadeusz Zwiefka, în numele Grupului PPE, Sylvia-Yvonne Kaufmann, în numele Grupului S&D, Hans-Olaf Henkel, în numele Grupului ECR, Jiří Maštálka, în numele Grupului GUE/NGL, Pascal Durand, în numele Grupului Verts/ALE, Laura Ferrara, în numele Grupului EFDD, Axel Voss, Anneliese Dodds, Molly Scott Cato, Pavel Svoboda, Paul Tang, Andreas Schwab, Elly Schlein și Evelyn Regner. Au intervenit conform procedurii „catch the eye“: Nicola Caputo, Notis Marias, Miguel Viegas, Igor Šoltes, Maria Grapini și Doru-Claudian Frunzulică. Au intervenit: Věra Jourová și Sergio Gaetano Cofferati. Dezbaterea s-a încheiat. Vot: punctul 6. 3 al PV din 14. 3. 2017. 13. Egalitatea dintre femei și bărbați în Uniunea Europeană 2014-2015— Egalitatea de tratament între femei și bărbați privind accesul la bunuri și servicii și furnizarea de bunuri și servicii — Raport referitor la fondurile UE pentru egalitatea de gen (dezbatere) Raport referitor la egalitatea dintre femei și bărbați în Uniunea Europeană 2014-2015 [2016/2249(INI)] — Comisia pentru drepturile femeii și egalitatea de gen. Raportor: Ernest Urtasun (A8-0046/2017) Raport referitor la aplicarea Directivei 2004/113/CE a Consiliului de aplicare a principiului egalității de tratament între femei și bărbați privind accesul la bunuri și servicii și furnizarea de bunuri și servicii [2016/2012(INI)] — Comisia pentru drepturile femeii și egalitatea de gen. Raportoare: Agnieszka Kozłowska-Rajewicz (A8-0043/2017) Raport referitor la fondurile UE pentru egalitatea de gen [2016/2144(INI)] — Comisia pentru drepturile femeii și egalitatea de gen. Raportoare: Clare Moody (A8-0033/2017) Ernest Urtasun, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz și Clare Moody și-au prezentat rapoartele. A intervenit Věra Jourová (membră a Comisiei). Au intervenit: Jiří Maštálka (raportorul pentru aviz al Comisiei JURI) și Eider Gardiazabal Rubial (raportoarea pentru aviz a Comisiei BUDG). A PREZIDAT: Dimitrios PAPADIMOULIS Vicepreședinte Au intervenit: Luke Ming Flanagan (raportorul pentru aviz al Comisiei CONT), Michaela Šojdrová, în numele Grupului PPE, Iratxe García Pérez, în numele Grupului S&D, Jadwiga Wiśniewska, în numele Grupului ECR, care a răspuns, de asemenea, unei întrebări adresate în conformitate cu procedura „cartonașului albastru“ de către Stanislav Polčák, Beatriz Becerra Basterrechea, în numele Grupului ALDE, care a răspuns, de asemenea, unei întrebări adresate în conformitate cu procedura „cartonașului albastru“ de către Diane James, Stefan Eck, în numele Grupului GUE/NGL, Monika Vana, în numele Grupului Verts/ALE, Daniela Aiuto, în numele Grupului EFDD, Mylène Troszczynski, în numele Grupului ENF, Diane James, neafiliată, Constance Le Grip, Vilija Blinkevičiūtė, Julie Girling, Angelika Mlinar, João Pimenta Lopes, Jordi Solé, Margot Parker, Lampros Fountoulis, Anna Záborská, Pina Picierno, Jana Žitňanská, Ángela Vallina, Florent Marcellesi, Beatrix von Storch, Jérôme Lavrilleux, Evelyn Regner, Branislav Škripek, Tania González Peñas, Linnéa Engström, Dubravka Šuica, care a răspuns, de asemenea, unei întrebări adresate în conformitate cu procedura „cartonașului albastru“ de către Davor Škrlec, Marc Tarabella, care a răspuns, de asemenea, unei întrebări adresate în conformitate cu procedura „cartonașului albastru“ de către Marek Jurek, Urszula Krupa, Lefteris Christoforou, Biljana Borzan, Helga Stevens, Emilian Pavel și Notis Marias. Au intervenit conform procedurii „catch the eye“: Stanislav Polčák, Julie Ward, Ruža Tomašić, Davor Škrlec, Csaba Sógor, Maria Grapini și Marek Jurek. Au intervenit: Věra Jourová și Ernest Urtasun. A PREZIDAT: Rainer WIELAND Vicepreședinte Au intervenit: Agnieszka Kozłowska-Rajewicz și Clare Moody. Dezbaterea s-a încheiat. Vot: punctul 6. 9, punctul 6. 10 și punctul 6. 11 al PV din 14. 3. 2017. 14. Componența comisiilor și delegațiilor Președintele a primit din partea Grupului S&D următoarea propunere de numire: — Delegația la Comisia parlamentară de stabilizare și de asociere UE-Albania: Arndt Kohn în locul lui Jutta Steinruck. Această numire se consideră ratificată dacă nu se prezintă nicio obiecție până la aprobarea prezentului proces-verbal. 15. Implicațiile megadatelor asupra drepturilor fundamentale (prezentare succintă) Raport referitor la implicațiile megadatelor asupra drepturilor fundamentale: viața privată, protecția datelor, nediscriminarea, securitatea și impunerea respectării legii [2016/2225(INI)] — Comisia pentru libertăți civile, justiție și afaceri interne. Raportoare: Ana Gomes (A8-0044/2017) Ana Gomes a făcut prezentarea. Au intervenit conform procedurii „catch the eye“: Anna Záborská, Nicola Caputo, Notis Marias, Jan Philipp Albrecht, Jean-Luc Schaffhauser, Georgios Epitideios, Csaba Sógor și Victor Negrescu. A intervenit Věra Jourová (membră a Comisiei). Acest punct a fost închis. Vot: punctul 6. 12 al PV din 14. 3. 2017. 16. Norme minime de protecție a iepurilor de fermă (prezentare succintă) Raport referitor la normele minime de protecție a iepurilor de fermă [2016/2077(INI)] — Comisia pentru agricultură și dezvoltare rurală. Raportor: Stefan Eck (A8-0011/2017) Stefan Eck a făcut prezentarea. Au intervenit conform procedurii „catch the eye“: Jiří Pospíšil, Nicola Caputo, Notis Marias, Florent Marcellesi, Georgios Epitideios, Anna Záborská și Stanislav Polčák. A intervenit Věra Jourová (membră a Comisiei). Acest punct a fost închis. Vot: punctul 6. 13 al PV din 14. 3. 2017. 17. Deținerea și îngrijirea responsabilă a ecvideelor (prezentare succintă) Raport referitor la deținerea și îngrijirea responsabilă a ecvideelor [2016/2078(INI)] — Comisia pentru agricultură și dezvoltare rurală. Raportoare: Julie Girling (A8-0014/2017) Julie Girling a făcut prezentarea. Au intervenit conform procedurii „catch the eye“: Stanislav Polčák, Nicola Caputo și Notis Marias. A intervenit Věra Jourová (membră a Comisiei). Acest punct a fost închis. Vot: punctul 6. 1 al PV din 14. 3. 2017. 18. Intervenții de un minut privind chestiuni politice importante Au luat cuvântul, în conformitate cu articolul 163 din Regulamentul de procedură, pentru intervenții de un minut, următorii deputați, care doresc să atragă atenția Parlamentului în special asupra unor chestiuni politice importante: György Hölvényi, Emilian Pavel, Zdzisław Krasnodębski, Yana Toom, Kostas Chrysogonos, Florent Marcellesi, Tiziana Beghin, Ivan Štefanec, Maria Grapini, Urszula Krupa, Ivan Jakovčić, Matt Carthy, Josep-Maria Terricabras, Stanislav Polčák, Javi López, Notis Marias, Jasenko Selimovic, Martina Anderson, Jordi Solé, Andor Deli, Claudiu Ciprian Tănăsescu, João Ferreira, Csaba Sógor, Nicola Caputo, Tomáš Zdechovský, Victor Negrescu, Anna Záborská, Julie Ward, Deirdre Clune și Iuliu Winkler. 19. Ordinea de zi a următoarei ședințe A fost stabilită ordinea de zi a ședinței din ziua următoare (documentul „Ordinea de zi“ PE 600. 410/OJMA). 20. Ridicarea ședinței Ședința a fost ridicată la 22. 45. 21. Încheierea sesiunii anuale Sesiunea 2016-2017 a Parlamentului European s-a încheiat. În conformitate cu dispozițiile din tratat, Parlamentul se reunește mâine, marți 14 martie 2017, la 9. 00. Klaus Welle Bogusław Liberadzki Secretar General Vicepreședinte (11) Această denumire nu aduce atingere pozițiilor privind statutul și este conformă cu RCSONU 1244/1999, precum și cu Avizul CIJ privind Declarația de independență a Kosovo. 13 martie 2017 Prezenți: Adaktusson, Adinolfi, Affronte, Agea, Agnew, Aguilera García, Aiuto, Aker, Albrecht, Anderson Lucy, Anderson Martina, Andersson, Andrieu, Andrikienė, Androulakis, Annemans, Arena, Arimont, Arnautu, Arthuis, Ashworth, Assis, Atkinson, Auken, Auštrevičius, Ayala Sender, Ayuso, van Baalen, Bach, Balčytis, Balczó, Balz, Barekov, Bashir, Bay, Bayet, Bearder, Becerra Basterrechea, Becker, Beghin, Belder, Belet, Bendtsen, Benifei, Berès, Bergeron, Bettini, Bilde, Bizzotto, Blanco López, Blinkevičiūtė, Bocskor, Böge, Bogovič, Bonafè, Boni, Borghezio, Borrelli, Borzan, Boștinaru, Bours, Boutonnet, Bové, Boylan, Briano, Briois, Brok, Buchner, Buda, Bullmann, Bütikofer, Buzek, Cabezón Ruiz, Cadec, Calvet Chambon, van de Camp, Caputo, Carthy, Casa, Caspary, Castaldo, del Castillo Vera, Cavada, Cesa, Charanzová, Chauprade, Childers, Chinnici, Chountis, Christensen, Christoforou, Chrysogonos, Cicu, Ciocca, Cirio, Clune, Coburn, Coelho, Cofferati, Collin-Langen, Comodini Cachia, Corazza Bildt, Corbett, Corrao, Costa, Couso Permuy, Cozzolino, Cramer, Cristea, Csáky, Czarnecki, Czesak, van Dalen, Dalli, Dalton, Dalunde, D'Amato, Dance, Dăncilă, Danti, Dantin, (The Earl of) Dartmouth, De Castro, Delahaye, Deli, Delli, Delvaux, De Masi, Demesmaeker, De Monte, Denanot, Deprez, de Sarnez, Deß, Deva, Diaconu, Díaz de Mera García Consuegra, Dlabajová, Dodds Anneliese, Dodds Diane, Dohrmann, Dorfmann, D'Ornano, Duncan, Durand, Dzhambazki, Eck, Eickhout, Engel, Engström, Epitideios, Erdős, Ernst, Ertug, Estaràs Ferragut, Etheridge, Evans, Evi, Fajon, Farage, Faria, Federley, Ferber, Fernandes, Fernández, Ferrand, Ferrara, Ferreira, Finch, Fisas Ayxelà, Fitto, Flanagan, Flašíková Beňová, Fleckenstein, Florenz, Fontana, Ford, Forenza, Foster, Fotyga, Fountoulis, Fox, Freund, Frunzulică, Gabriel, Gahler, Gál, Gambús, García Pérez, Gardiazabal Rubial, Gardini, Gebhardt, Geier, Gentile, Gerbrandy, Gericke, Geringer de Oedenberg, Giegold, Gierek, Gieseke, Gill Neena, Gill Nathan, Girling, Giuffrida, Goddyn, Goerens, Gollnisch, Gomes, González Peñas, González Pons, Gosiewska, Goulard, de Graaff, Grammatikakis, de Grandes Pascual, Grapini, Gräßle, Graswander-Hainz, Griesbeck, Griffin, Grigule, Grossetête, Grzyb, Gualtieri, Guerrero Salom, Guillaume, Guoga, Gutiérrez Prieto, Gyürk, Hadjigeorgiou, Halla-aho, Harkin, Harms, Häusling, Hautala, Hayes, Hazekamp, Hedh, Helmer, Henkel, Herranz García, Heubuch, Hoc, Hoffmann, Hohlmeier, Hökmark, Hölvényi, Honeyball, Hookem, Hortefeux, Hübner, Hudghton, Huitema, in 't Veld, Iturgaiz, Ivan, Iwaszkiewicz, Jaakonsaari, Jäätteenmäki, Jadot, Jahr, Jakovčić, Jalkh, James, Jáuregui Atondo, Jávor, Jazłowiecka, Ježek, Jiménez-Becerril Barrio, Jongerius, Joulaud, Juaristi Abaunz, Jurek, Juvin, Kadenbach, Kaili, Kalinowski, Kallas, Kalniete, Kammerevert, Kappel, Karas, Kari, Kariņš, Karlsson, Karski, Kaufmann, Kefalogiannis, Kelam, Keller Jan, Keller Ska, Kelly, Kłosowski, Koch, Kofod, Kohlíček, Kohn, Kölmel, Konečná, Korwin-Mikke, Kósa, Köster, Köstinger, Kouloglou, Kouroumbashev, Kovács, Kovatchev, Kozłowska-Rajewicz, Krasnodębski, Krehl, Krupa, Kudrycka, Kuhn, Kukan, Kumpula-Natri, Kuźmiuk, Kyenge, Kyllönen, Kyrkos, Kyrtsos, Lamassoure, Lambert, Lambsdorff, Lange, de Lange, Langen, Lauristin, La Via, Lavrilleux, Lebreton, Le Grip, Legutko, Le Hyaric, Leinen, Lenaers, Lewandowski, Lewer, Liberadzki, Liese, Lietz, Lins, Lochbihler, Loiseau, Løkkegaard, Loones, Lope Fontagné, López, López Aguilar, López-Istúriz White, Lösing, Lucke, Ludvigsson, Łukacijewska, Lunacek, Lundgren, Łybacka, McAllister, McAvan, McClarkin, McGuinness, Mach, Macovei, Maletić, Malinov, Maltese, Mamikins, Mănescu, Maňka, Mann, Marcellesi, Marias, Marinescu, Marinho e Pinto, Martin David, Martin Dominique, Martin Edouard, Martusciello, Marusik, Maštálka, Matias, Mato, Maurel, Mavrides, Mayer Georg, Mayer Alex, Mazuronis, Meissner, Melior, Melo, Metsola, Michel, Michels, Mikolášik, Millán Mon, van Miltenburg, Mizzi, Mlinar, Moi, Moisă, Molnár, Monot, Monteiro de Aguiar, Montel, Moody, Moraes, Morgano, Morin-Chartier, Müller, Mureșan, Muselier, Mussolini, Nagy, Negrescu, Nekov, Neuser, Nica, Nicholson, Nicolai, Niebler, Niedermayer, Niedermüller, van Nieuwenhuizen, van Nistelrooij, Noichl, Novakov, Nuttall, Obermayr, O'Flynn, Olbrycht, Omarjee, Ożóg, Pabriks, Paet, Pagazaurtundúa Ruiz, Paksas, Panzeri, Paolucci, Papadakis Demetris, Papadakis Konstantinos, Papadimoulis, Parker, Pașcu, Pavel, Pedicini, Peillon, Peterle, Petersen, Petir, Picierno, Picula, Piecha, Pieper, Pietikäinen, Pimenta Lopes, Piotrowski, Piri, Pirinski, Pitera, Plura, Poc, Poche, Pogliese, Polčák, Ponga, Poręba, Pospíšil, Post, Preda, Pretzell, Preuß, Procter, Proust, Punset, Radoš, Rangel, Rebega, Reda, Reding, Regner, Reid, Reimon, Reintke, Reul, Revault D'Allonnes Bonnefoy, Ribeiro, Ries, Riquet, Rochefort, Rodrigues Liliana, Rodrigues Maria João, Rodríguez-Piñero Fernández, Rodust, Rolin, Ropė, Rosati, Ruas, Rübig, Ruohonen-Lerner, Saïfi, Salafranca Sánchez-Neyra, Salini, Salvini, Sánchez Caldentey, Sander, Sant, dos Santos, Sârbu, Sargentini, Saryusz-Wolski, Sassoli, Saudargas, Schaake, Schaffhauser, Schaldemose, Schlein, Schmidt, Scholz, Schöpflin, Schreijer-Pierik, Schulze, Schuster, Schwab, Scott Cato, Sehnalová, Selimovic, Senra Rodríguez, Sernagiotto, Serrão Santos, Seymour, Siekierski, Silva Pereira, Simon Peter, Sippel, Škripek, Škrlec, Smith, Smolková, Sógor, Šojdrová, Solé, Šoltes, Sonneborn, Spinelli, Spyraki, Staes, Starbatty, Štefanec, Steinruck, Štětina, Stevens, Stihler, Stolojan, von Storch, Stuger, Šuica, Sulík, Šulin, Svoboda, Sylikiotis, Synadinos, Szájer, Szanyi, Szejnfeld, Tajani, Takkula, Tamburrano, Tănăsescu, Tang, Tannock, Țapardel, Tarabella, Tarand, Taylor, Telička, Terricabras, Theocharous, Thomas, Thun und Hohenstein, Toia, Tolić, Tomašić, Tomc, Toom, Torres Martínez, Torvalds, Tošenovský, Trebesius, Tremosa i Balcells, Troszczynski, Trüpel, Țurcanu, Ujazdowski, Ulvskog, Ungureanu, Urtasun, Urutchev, Uspaskich, Vaidere, Vajgl, Valcárcel Siso, Vălean, Valero, Valli, Vallina, Vana, Van Bossuyt, Van Brempt, Vandenkendelaere, Van Orden, Vaughan, Vautmans, Väyrynen, Vergiat, Verheyen, Viegas, Vilimsky, Viotti, Virkkunen, Vistisen, Voigt, Voss, Vozemberg-Vrionidi, Wałęsa, Ward, Weidenholzer, von Weizsäcker, Wenta, Werner, Westphal, Wieland, Wierinck, Willmott, Winberg, Winkler Hermann, Winkler Iuliu, Wiśniewska, Wölken, Woolfe, Záborská, Zagorakis, Zahradil, Zala, Zanni, Zanonato, Zarianopoulos, Ždanoka, Zdechovský, Zdrojewski, Zeller, Zijlstra, Zīle, Zimmer, Žitňanská, Złotowski, Zoffoli, Żółtek, Zorrinho, Zovko, Zullo, Zver, Zwiefka Absenți motivat: Bilbao Barandica, Comi, Crowley, Dati, Drăghici, Händel, Kirton-Darling, Le Pen Jean-Marie, Matera, Messerschmidt, Mosca 13 martie 2017 1. C_2017430HR. 01000101. xml 14. 12. 2017 HR Službeni list Europske unije C 430/1 13. ožujka 2017. ZAPISNIK S DNEVNE SJEDNICE OD 13. OŽUJKA 2017. (2017/C 430/01) Sadržaj 1. Nastavak zasjedanja 3 2. Izjave Predsjedništva 3 3. Usvajanje zapisnika s prethodnih dnevnih sjednica 3 4. Sastav odbora i izaslanstava 3 5. Pregovori prije prvog čitanja u Parlamentu (članak 69. c Poslovnika) 3 6. Potpisivanje akata donesenih u skladu s redovnim zakonodavnim postupkom (članak 78. Poslovnika) 4 7. Pitanje za usmeni odgovor (podnošenje) 5 8. Dulja zastupnička pitanja (članak 130. b Poslovnika) (podnošenje) 5 9. Podnošenje dokumenata 5 10. Plan rada 7 11. Živa I (rasprava) 8 12. Dugoročno sudjelovanje dioničara i izvješće o korporativnom upravljanju *I (rasprava) 8 13. Ravnopravnost žena i muškaraca u Europskoj uniji 2014. — 2015. — Jednako postupanje prema muškarcima i ženama u pristupu i nabavi robe, odnosno pružanju usluga — Izvješće o sredstvima EU-a za ravnopravnost spolova (rasprava) 9 14. Sastav odbora i izaslanstava 10 15. Utjecaj velikih podataka na temeljna prava (kratko predstavljanje) 10 16. Minimalni uvjeti za zaštitu kunića iz uzgoja (kratko predstavljanje) 11 17. Odgovorno vlasništvo nad kopitarima i skrb o njima (kratko predstavljanje) 11 18. Jednominutni govori o pitanjima od političke važnosti 11 19. Dnevni red sljedeće dnevne sjednice 11 20. Zatvaranje dnevne sjednice 11 21. Zaključenje godišnjeg zasjedanja 12 POPIS NAZOČNIH 13 PRILOG REZULTATI POIMENIČNOG GLASOVANJA 15 1. Izmjena dnevnog reda 15 Zapisnik s dnevne sjednice od 13. ožujka 2017. PREDSJEDA: Antonio TAJANI predsjednik 1. Nastavak zasjedanja Dnevna sjednica otvorena je u 17:00 h. 2. Izjave Predsjedništva Predsjednik je uputio izraze sućuti Parlamenta obiteljima stradalih u požaru koji je 8. ožujka 2017. zahvatio prihvatni centar za maloljetnike u gradu San José Pinula u Guatemali. Predsjednik je također podsjetio na proslavu Međunarodnog dana žena 8. ožujka. Naglasio je da je sudjelovao na izvanrednoj sjednici odbora FEMM i da se susreo s Lamijom Aji Bashar i Hauwaom Ibrahim, dobitnicama nagrade Saharov. Predsjednik je snažno osudio ponašanje zastupnika koji je za vrijeme rasprave o razlikama u plaćama između žena i muškaraca 1. ožujka 2017. o ženama govorio na neprihvatljiv način te je izjavio da će izreći odgovarajuću kaznu nakon što završi disciplinski postupak koji se vodi protiv tog zastupnika. 3. Usvajanje zapisnika s prethodnih dnevnih sjednica Usvojeni su zapisnici sa sljedećih dnevnih sjednica: 1. ožujka 2017. i 2. ožujka 2017. 4. Sastav odbora i izaslanstava na zahtjev klubova PPE, S&D, ALDE i EFDD Parlament je odobrio sljedeća imenovanja: — Odbor AFET: Julia Pitera umjesto Jaceka Saryusz-Wolskija — Odbor AFCO: Michał Boni umjesto Jaceka Saryusz-Wolskija — Odbor PETI: Jacek Saryusz-Wolski umjesto Julie Pitere — Istražni odbor PANA: Victor Negrescu umjesto Cătălina Sorina Ivana — Izaslanstvo za odnose sa Švicarskom i Norveškom u Zajedničkom parlamentarnom odboru EU-a i Islanda te u Zajedničkom parlamentarnom odboru Europskog gospodarskog prostora (EGP): Nils Torvalds više nije član. — Odbor REGI: Raymond Finch umjesto Billa Etheridgea. 5. Pregovori prije prvog čitanja u Parlamentu (članak 69. c Poslovnika) Predsjednik je izjavio da je više odbora odlučio pokrenuti međuinstitucijsje pregovore u skladu s člankom 69. d stavkom 1. Poslovnika: — Odbor LIBE, na temelju izvješća o Prijedlogu uredbe Europskog parlamenta i Vijeća o izmjeni Uredbe (EU) 2016/399 u pogledu primjene sustava ulaska/izlaska(COM(2016)0196 — C8-0134/2016 — 2016/0105(COD)). Izvjestitelj: Agustín Díaz de Mera García Consuegra (A8-0059/2017) — Odbor LIBE, na temelju izvješća o sur Prijedlogu uredbe Europskog parlamenta i Vijeća o uspostavi sustava ulaska/izlaska (EES) za registraciju podataka o ulasku i izlasku te podataka o zabrani ulaska za državljane trećih zemalja koji prelaze vanjske granice država članica Europske unije i određivanju uvjeta za pristup EES-u za potrebe kaznenog progona te o izmjeni Uredbe (EZ) br. 767/2008 i Uredbe (EU) br. 1077/2011 (COM(2016)0194 — C8-0135/2016 — 2016/0106(COD)). Izvjestitelj: Agustín Díaz de Mera García Consuegra (A8-0057/2017) — Odbor CULT, na temelju izvješća o Prijedlogu odluke Europskog parlamenta i Vijeća o izmjeni Odluke br. 445/2014/EU o uspostavljanju inicijative Unije za Europske prijestolnice kulture u razdoblju od 2020. do 2033. (COM(2016)0400 — C8-0223/2016 — 2016/0186(COD)). Izvjestitelj: Santiago Fisas Ayxelà (A8-0061/2017) — Odbor EMPL, na temelju izvješća o Prijedlogu direktive Europskog parlamenta i Vijeća o izmjeni Direktive 2004/37/EZ o zaštiti radnika od rizika zbog izloženosti karcinogenim ili mutagenim tvarima na radu (COM(2016)0248 — C8-0181/2016 — 2016/0130(COD)). Izvjestiteljica: Marita Ulvskog (A8-0064/2017) — Odbor ECON, Odbor LIBE, na temelju izvješća o Prijedlogu direktive Europskog parlamenta i Vijeća o izmjeni Direktive (EU) 2015/849 o sprečavanju korištenja financijskog sustava u svrhu pranja novca ili financiranja terorizma i o izmjeni Direktive 2009/101/EZ (COM(2016)0450 — C8-0265/2016 — 2016/0208(COD)). Izvjestitelji: Krišjānis Kariņš, Judith Sargentini (A8-0056/2017) U skladu s člankom 69. d stavkom 2. određeni broj zastupnika odnosno jedan ili više klubova zastupnika koji zadovolje barem minimalni prag pisanim putem prije ponoći sutra u srijedu, 14.	23,421	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/1eabfbe2-2ecb-44f0-a7ac-59352e13f8ad_2	Eurovoc	Open Government	CC-By	1,998	Kommissionens förordning (EG) nr 2785/98 av den 22 december 1998 om ändring av giltighetstiden för de godkännanden av tillsatser som avses i artikel 9 e.3 i rådets direktiv 70/524/EEG	None	Spoken	11,245	26,243	L 3 4 7 / 2 2 N L P u b l i c a t i e b l a d v a n d e E u r o p e s e G e m e e n s c h a p p e n 2 3. 1 2. 9 8 Registratie- nummer Toevoegingsmiddel Chemische formule, beschr¶ving Diersoort of -categorie Maximum- leeft¶d CFU/kg volledig diervoeder Minimum Maximum Andere bepalingen Loopt¶d van de vergunning 4 Bacillus cereus (ATCC 14893/CIP 5832) Bereiding van Bacillus cereus met Mestkon¶nen ten minste 1010 CFU/g toevoe- gingsmiddel Fokkon¶nen — — 0,5 (cid:253) 109 2 (cid:253) 109 0,5 (cid:253) 109 2 (cid:253) 109 — — 20. 2. 2001 (3) 20. 2. 2001 (3) (1) De eerste vergunning dateert van 22 april 1994, zie Richtl¶n 94/17/EG van de Commissie (PB L 105 van 26. 4. 1994, blz. 19). (2) De eerste vergunning dateert van 18 juli 1994, zie Richtl¶n 94/41/EG van de Commissie (PB L 209 van 12. 8. 1994, blz. 18). (3) De eerste vergunning dateert van 21 februari 1996, zie Richtl¶n 96/7/EG van de Commissie (PB L 51 van 1. 3. 1996, blz. 45). 1. Stoffen die complexen vormen met radioactief cesium (137Cs en 134Cs): Stoffen die complexen vormen met radonucliden Registratie- nummer Toevoegingsmiddel Chemische formule, beschr¶ving Diersoort of -categorie 1. 1 IJzer(III)ammonium hexacyan oferraat (II) NH4Fe(III)[(Fe(II)(CN)6)] Herkauwers dieren en dieren) (huis- wilde Maximum- leeft¶d Minimum- gehalte Maximum- gehalte mg/kg volledig diervoeder — 50 500 Kalveren voordat ze beginnen te herkau- wen — 50 500 Lammeren voordat ze beginnen te herkau- wen — 50 500 Andere bepalingen Loopt¶d van de vergunning 13. 10. 2001 (1) 13. 10. 2001 (1) 13. 10. 2001 (1) de In gebruiksaanw¶zing vermelden: „De hoeveelheid ¶zer(III)ammoniumhexacyano- ferraat(II) in het dagrantsoen moet tussen 10 mg en 150 mg per 10 kg lichaamsge- wicht bedragen. ”. de gebruiksaanw¶zing In vermelden: „De hoeveelheid ¶zer(III)ammoniumhexacyano- ferraat(II) in het dagrantsoen moet tussen 10 mg en 150 mg per 10 kg lichaamsge- wicht bedragen. ”. de In gebruiksaanw¶zing vermelden: „De hoeveelheid ¶zer(III)ammoniumhexacyano- ferraat(II) in het dagrantsoen moet tussen 10 mg en 150 mg per 10 kg lichaamsge- wicht bedragen. ”. 2 3. 1 2. 216 SK Úradný vestník Európskej únie 03/zv. 24 31998R2785 23. 12. 1998 ÚRADNÝ VESTNÍK EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV L 347/21 NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 2785/98 z 22. decembra 1998, ktorým sa mení doba povolenia doplnkových látok podľa článku 9e odsek 3 smernice Rady 70/524/EHS KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, o doplnkových so zreteľom na smernicu Rady 70/524/EHS z 23. novembra naposledy 1970 zmenenú a doplnenú smernicou Komisie 98/19/ES (2), najmä na jej články 9j a 3, v krmivách (1), látkach keďže smernica 70/524/EHS ustanovuje, že s prihliadnutím na pokrok vo vedeckých a technických poznatkoch sa môžu povoliť nové doplnkové látky alebo nové používanie doplnko- vých látok; keďže nové doplnkové látky alebo nové používania doplnko- vých látok je možné dočasne povoliť na dobu piatich rokov, ak pri prípustnom obsahu v krmivách nemajú nepriaznivý vplyv na zdravie ľudí alebo zvierat alebo životné prostredie a neuš- kodia spotrebiteľovi tým, že zmenia vlastnosti živočíšnych produktov, ak ich prítomnosť v krmivách je možné kontro- lovať, a s prihliadnutím na dostupné výsledky je odôvodnené predpokladať, že majú priaznivý vplyv na vlastnosti krmív, do ktorých sú pridávané, alebo na živočíšnu produkciu; keďže zatiaľ sa neskončil výskum rozličných doplnkových látok uvedených v článku 9e odsek 3 smernice 70/524/EHS, ktoré úrovni možno do 30. novembra 1998; keďže je preto potrebné predĺžiť dobu vnútroštátnej dočasne povoliť na povolenia týchto látok s prihliadnutím na to, že doba dočas- ného povolenia týchto doplnkových látok nemôže presiahnuť päť rokov; keďže Komisia konzultovala s Vedeckým výborom pre výživu zvierat povoľovanie mikroorganizmov uvedených v prílohe tohto nariadenia; keďže tento výbor vydal stanovisko najmä so zreteľom na bezpečnosť týchto doplnkových látok; keďže opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre krmivá, PRIJALA TOTO NARIADENIE: Článok l Doplnkové látky uvedené v prílohe tomuto nariadeniu je možné povoliť za podmienok ustanovených v tejto prílohe. so smernicou 70/524/EHS v súlade Článok 2 Toto nariadenie nadobúda účinnosť v tretí deň odo dňa jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Bude sa uplatňovať s účinnosťou od 1. decembra 1998. Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli 22. decembra 1998 Za Komisiu Franz FISHLER člen Komisie (1) U. v. ES L 270, 14. 12. 1970, s. 1. (2) U. v. ES L 96, 28. 3. 1998, s. 39. PRÍLOHA Viažuce, protispekavé a zrážacie látky Registračné číslo Doplnková látka Chemicky vzorec, opis Druhy alebo kategórie zvierat Najvyšší vek Najnižší obsah Najvyšší obsah mg/kg kompletného krmivamg/kg kompletného krmiva Iné ustanovenia Doba povolenia 2 Natrolit-fonolit Prírodná zmes kremičitanu hlinitého, hydro- kremičitanov alkalických, kovov alkalických zemín a hliníka, natrolitu (43 až 46,5 %) a živca. Všetky druhy a kate- górie zvierat — — 25 000 Všetky krmivá 21. 4. 1999 (1) Registračné číslo Doplnková látka Chemicky vzorec, opis Druhy alebo kategórie zvierat Najvyšší vek Živé zárodky/kg kompletného krmiva Najmenej Najviac Iné ustanovenia Doba povolenia Mikroorganizmy 1 2 3 Bacillus cereus var. toyoi (CNCM I-1012/NCIB 40112 Prípravky kmeňa Bacillus cereus var. toyoi o obsahu najmenej 1010 živých zárodkov/g doplnkovej látky Prasiatka 2 mesiace 109 Bacillus licheniformis (DSM 5749)/Bacillus subtilis (DSM 5750) (v pomere 1/1) Zmes kmeňov Bacillus licheniformis a Bacillus subtilis o obsahu najmenej 3,2 x 109 živých zárodkov/g doplnkovej látky (1,6 x 109 živých zárodkov/g z každej baktérie) Ošípané Prasnice Prasiatka 109 109 109 4 mesiace 0,5 x 109 6 mesiacov 0,2 x 109 — 0,5 x 109 2 x 109 4 mesiace 1,28 x 109 3,2 x 109 Saccharomyces cerevisiae (NCYC Sc 47) Prípravok kmeňa Saccharomyces cerevisiae o obsahu najmenej 5 x 109 živých zárodkov/g doplnkovej látky Výkrm hovädzieho dobytka — 4 x 109 8 x 109 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 17. 7. 1999 (2) 20. 2. 2001 (3) — — — — — V návode na použitie uveďte: „Množstvo Saccha- romyces cerevisiae v dennej kŕmnej dávke nesmie presahovať 2,5 x 1010 živých zárodkov na 100 kg živej hmotnosti; 0,5 x 1010 živých zárodkov na každých ďalších 100 kg živej hmot- nosti“ 0 3 / z v. 2 4 S K Ú r a d n ý v e s t n í k E u r ó p s k e j ú n i e 2 1 7 Registračné číslo Doplnková látka Chemicky vzorec, opis Druhy alebo kategórie zvierat Najvyšší vek Živé zárodky/kg kompletného krmiva Najmenej Najviac Iné ustanovenia Doba povolenia 4 Bacillus cereus (ATCC 14893/CIP 5832) Prípravok kmeňa Bacillus cereus o obsahu najmenej 1010 živých zárodkov/g dopln- kovej látky Výkrm králikov Chovné králiky — — 0,5 x 109 2 x 109 0,5 x 109 2 x 109 — — 20. 2. 2001 (3) 20. 2. 2001 (3) (1) Prvé povolenie 22. apríla 1994, smernica Komisie 94/17/ES (Ú. v. ES L 105, 26. 4. 1994, s. 19). (2) Prvé povolenie 18. júla 1994, smernica Komisie 94/41/ES (Ú. v. ES L 209, 12. 8. 1994, s. 18). (3) Prvé povolenie 21. februára 1996, smernica Komisie 96/7/ES (Ú. v. ES L 51, 1. 3. 1996, s. 45). 1. Látky viažuce rádioaktívne cézium (137Cs a 134Cs): Látky viažuce rádionuklidy Registračné číslo Doplnková látka Chemicky vzorec, opis Druhy alebo kategórie zvierat Najvyšší vek Najnižší obsah Najvyšší obsah mg/kg kompletného krmivamg/kg kompletného krmiva 1. 1 Hexakyanoželeznatan železito – amónny NH4Fe(III)[(Fe(II)(KN)6)] Prežúvavce (hospo- dárske a divo žijúce) — 50 500 Teľatá pred začatím prežúvania — 50 500 Jahňatá pred začatím prežúvania — 50 500 Iné ustanovenia Doba povolenia 13. 10. 2001 (1) 13. 10. 2001 (1) 13. 10. 2001 (1) V návode na použitie uveďte: „Množstvo hexa- kyanoželeznatanu železito- amónneho v dennej kŕmnej dávke musí byť v rozpätí 10 až 150 mg na 10 kg živej hmotnosti“ V návode na použitie uveďte: „Množstvo hexa- kyanoželeznatanu železito – amónnehov dennej kŕmnej dávke musí byť v rozpätí 10 až 150 mg na 10 kg živej hmotnosti“ V návode na použitie uveďte: „Množstvo hexa- kyanoželeznatanu železito –amónneho v dennej kŕmnej dávke musí byť v rozpätí 10 až 150 mg na 10 kg živej hmotnosti“ 2 1 8 S K Ú r a d n ý v e s t n í k E u r ó p s k e j ú n i e 0 3 / z v. 2 4 Registračné číslo Doplnková látka Chemicky vzorec, opis Druhy alebo kategórie zvierat Najvyšší vek Najnižší obsah Najvyšší obsah mg/kg kompletného krmivamg/kg kompletného krmiva Kozľatá pred začatím prežúvania — 50 500 Ošípané (hospodárske a divo žijúce) — 50 500 Iné ustanovenia Doba povolenia 13. 10. 2001 (1) 13. 10. 2001 (1) V návode na použitie uveďte: „Množstvo hexa- kyanoželeznatanu železito – amónneho v dennej kŕmnej dávke musí byť v rozpätí 10 až 150 mg na 10 kg živej hmotnosti“ V návode na použitie uveďte: „Množstvo hexa- kyanoželeznatanu železito – amónneho v dennej kŕmnej dávke musí byť v rozpätí 10 až 150 mg na 10 kg živej hmotnosti“ (1) Prvé povolenie 14. októbra 1996 smernicou Komisie 96/66/ES (Ú. v. ES L 272, 25. 10. 1996, s. 32). 0 3 / z v. 216 HU Az Európai Unió Hivatalos Lapja 03/24. kötet 31998R2785 1998. 12. 23. AZ EURÓPAI KÖZÖSSÉGEK HIVATALOS LAPJA L 347/21 A BIZOTTSÁG 2785/98/EK RENDELETE (1998. december 22. ) a 70/524/EGK tanácsi irányelv 9e. cikkének (3) bekezdésében említett adalékanyagok engedélyezési időtartamának módosításáról AZ EURÓPAI KÖZÖSSÉGEK BIZOTTSÁGA, tekintettel az Európai Közösséget létrehozó szerződésre, irányelvvel (1) tekintettel a legutóbb a 98/19/EK bizottsági módosított, 1970. szóló, takarmány-adalékanyagokról november 23-i 70/524/EGK tanácsi irányelvre (2) és különösen annak 9j. és 3. cikkére, a mivel a 70/524/EGK irányelv előírja, hogy a tudományos és műszaki ismeretek fejlődésének figyelembevételével új adalék- felhasználásai engedélyez- anyagok, hetők; illetve adalékanyagok új mivel új adalékanyagokra, illetve adalékanyagok új felhasználá- saira öt évre adható ideiglenes engedély, feltéve hogy azok takarmánybeli megengedett szintje nem káros az emberi vagy állati egészségre, illetve a környezetre, és nem károsítja a fogyasztót az állati termékek jellemzőinek megváltoztatásával, továbbá jelenléte ellenőrizhető a takarmányban és a rendelke- zésre álló eredmények alapján ésszerűen feltételezhető, hogy takarmányba keverése esetén előnyös hatást fejt ki a takarmány jellemzőire vagy az állattenyésztésre; mivel a 70/524/EGK irányelv 9e. cikkének (3) bekezdésében említett és nemzeti szinten 1998. november 30-ig ideiglenesen engedélyezhető különböző adalékanyagokkal kapcsolatos kuta- tások még nem zárultak le; mivel ezért meg kell hosszabbítani ezen anyagok engedélyét, figyelembe véve azt is, hogy ezen adalékanyagok ideiglenes engedélyének időtartama nem halad- hatja meg az öt évet; mivel a Bizottság konzultált a Takarmányozási Tudományos Bizottsággal az ezen rendelet mellékletében felsorolt mikroorga- nizmusok engedélyezéséről; mivel ez a bizottság véleményt adott ki különösen ezen adalékanyagok biztonságosságáról; mivel az e rendeletben előírt intézkedések összhangban vannak a Takarmányok Állandó Bizottságának véleményével, ELFOGADTA EZT A RENDELETET: 1. cikk e rendelet mellékletében említett Az a 70/524/EGK irányelvvel összhangban és az e mellékletben megállapított feltételekkel engedélyezhetők. adalékanyagok 2. cikk Ez a rendelet az Európai Közösségek Hivatalos Lapjában való kihir- detését követő harmadik napon lép hatályba. Ezt a rendeletet 1998. december 1-jétől kell alkalmazni. Ez a rendelet teljes egészében kötelező és közvetlenül alkalmazandó valamennyi tagállamban. Kelt Brüsszelben, 1998. december 22-én. a Bizottság részéről Franz FISCHLER a Bizottság tagja (1) HL L 96. , 1998. 3. 28. , 39. o. (2) HL L 270. , 1970. 12. 14. , 1. o. MELLÉKLET Kötőanyagok, csomósodásgátlók és koagulálószerek Nyilván- tartási szám Adalékanyag Vegyi képlet, leírás Állatfaj vagy állatkategória 2. Nátrolit-fonolit Alumínium-szilikátok, alkálik és alkáliföld, valamint alumínium-hidroszilikátok, nátrolit (43–46,5 %) és földpát természetes keveréke Valamennyi állatfaj és állatkategória Maximális életkor Legkisebb megengedhe- tő tartalom Legnagyobb megengedhe- tő tartalom mg/kg a teljes értékű takarmányban Egyéb rendelkezések Az engedélyezés időtartama — — 25 000 Valamennyi takarmány 1999. 4. 21. (1) Nyilván- tartási szám Adalékanyag Vegyi képlet, leírás Állatfaj vagy állatkategória Mikroorganizmusok 1. 2. 3. Bacillus cereus var. toyoi (CNCM I-1012/NCIB 40112) Minimum 1010 CFU/adalékanyag-grammot tartalmazó Bacillus cereus var. toyoi-készít- mény Bacillus licheniformis (DSM 5749)/Bacillus subtilis (DSM 5750) (1:1 arányban) Minimum 3,2 × 109 CFU/adalékanyag- grammot tartalmazó Bacillus licheniformis/ Bacillus subtilis keverék (mindkét baktéri- umból 1,6 × 109 CFU/g) Saccharomyces cerevisiae (NCYC Sc 47) Minimum 5 × 109 CFU/adalékanyag- grammot tartalmazó Saccharomyces cerevisiae- készítmény Malac Sertés Koca Malac Maximális életkor Telepképző egységek száma a teljes értékű takarmányban (CFU/kg) Minimum Maximum 2 hónap 109 4 hónap 0,5 × 109 6 hónap 0,2 × 109 109 109 109 – 0,5 × 109 2 × 109 4 hónap 1,28 × 109 3,2 × 109 – – – – – Egyéb rendelkezések Az engedélyezés időtartama 1999. 4. 21. (1) 1999. 4. 21. (1) 1999. 4. 21. (1) 1999. 4. 21. (1) 1999. 7. 17. (2) 2001. 2. 20. (3) Hízómarha – 4 × 109 8 × 109 A használati utasításban feltüntetendő: „A napi adag Saccharomyces cerevisiae- tartalma nem haladhatja meg 100 testtömeg-kilog- rammra számítva a 2,5 × 1010 CFU-t; minden további 100 testtömeg- kilogrammra 0,5 × 1010 CFU számítandó. ” 0 3 / 2 4. k ö t e t H U A z E u r ó p a i i U n ó H i v a t a l o s L a p j a 2 1 7 Nyilván- tartási szám Adalékanyag Vegyi képlet, leírás Állatfaj vagy állatkategória Maximális életkor Telepképző egységek száma a teljes értékű takarmányban (CFU/kg) Minimum Maximum Egyéb rendelkezések Az engedélyezés időtartama 2 1 8 4. Bacillus cereus (ATCC14893/CIP 5832) Minimum 1010 CFU/adalékanyag-grammot tartalmazó Bacillus cereus-készítmény Vágónyúl Tenyésznyúl – – 0,5 × 109 2 × 109 0,5 × 109 2 × 109 – – 2001. 2. 20. (3) 2001. 2. 20. (3) H U (1) Első engedélyezés: 1994. április 22-én, a Bizottság 94/17/EK irányelve (HL L 105. , 1994. 4. 26. , 19. o. ). (2) Első engedélyezés: 1994. július 18-án, a Bizottság 94/41/EK irányelve (HL L 209. , 1994. 8. 12. , 18. o. ). 23. 12. 98 DA De Europæiske Fællesskabers Tidende L 347/21 KOMMISSIONENS FORORDNING (EF) Nr. 2785/98 af 22. december 1998 om ændring af gyldigheden for godkendelser af tilsætningsstoffer omhandlet i artikel 9e, stk. 3, i R(cid:134)dets direktiv 70/524/EØF KOMMISSIONEN FOR DE EUROPÆISKE FÆLLESSKABER HAR (cid:190) under henvisning til Europæiske Fællesskab, traktaten om oprettelse af Det under henvisning til R(cid:134)dets direktiv 70/524/EØF af 23. november 1970 om tilsætningsstoffer til foderstoffer (1), senest ændret ved Kommissionens direktiv 98/19/EF (2), særlig artikel 9j og 3, og ud fra følgende betragtninger: Ifølge bestemmelserne i direktiv 70/524/EØF kan der p(cid:134) grund af den videnskabelige og tekniske udvikling tillades nye tilsætningsstoffer og nye anvendelser af tilsætnings- stoffer; en foreløbig tilladelse for et nyt tilsætningsstof eller til en ny anvendelse kan gives for en periode p(cid:134) fem (cid:134)r, hvis det med det for foderstoffer tilladte indhold ikke skader menneskers eller dyrs sundhed eller miljøet, og ikke for forbrugeren medfører ulemper ved forandring af beskaf- fenheden af de animalske produkter, hvis det kan kontrol- leres i foderstoffer, og det ud fra de foreliggende resultater med rette kan formodes, at det ved anvendelse i foder- stoffer indvirker gunstigt p(cid:134) disses beskaffenhed eller p(cid:134) den animalske produktion; undersøgelserne af de forskellige tilsætningsstoffer, der er omhandlet i artikel 9e, stk. 3, i direktiv 70/524/EØF, og som kan godkendes foreløbigt p(cid:134) nationalt plan indtil den 30. november 1998, er ikke afsluttet; det er derfor forlænge fristen for tilladelsen til disse nødvendigt at stoffer, idet der tages hensyn til, at de foreløbige godken- delser højst kan gælde i fem (cid:134)r; Kommissionen har hørt Den Videnskabelige Komit(cid:130) for Foder for s(cid:134) vidt ang(cid:134)r de mikroorganismer, som er medtaget i bilaget til denne forordning; nævnte komit(cid:130) har afgivet udtalelse om bl. a. disse stoffers anvendelsessik- kerhed; de i denne forordning fastsatte foranstaltninger er i over- ensstemmelse med udtalelse fra Den St(cid:134)ende Foderstof- komit(cid:130) — UDSTEDT FØLGENDE FORORDNING: Artikel 1 Tilsætningsstoffer omhandlet forordning kan godkendes direktiv 70/524/EØF p(cid:134) betingelserne i nævnte bilag. i bilaget til nærværende i overensstemmelse med Artikel 2 Denne forordning træder i kraft p(cid:134) tredjedagen efter offentliggørelsen i De Europæiske Fællesskabers Tidende. Den anvendes fra den 1. december 1998. Denne forordning er bindende i alle enkeltheder og gælder umiddelbart medlemsstat. i hver Udfærdiget i Bruxelles, den 22. december 1998. P(cid:134) Kommissionens vegne Franz FISCHLER Medlem af Kommissionen (1) EFT L 270 af 14. 12. 1970, s. 1. (2) EFT L 96 af 28. 3. 1998, s. 39. BILAG Bindemidler, antiklumpningsmidler og koaguleringsmidler EF-nr. Tilsætningsstof Kemisk betegnelse, beskrivelse Dyreart eller dyrekategori Maksimumsalder Bestemmelser i øvrigt Mindste indhold Største indhold mg/kg af fuldfoderet Tilladelsens varighed 2 Natrolit-phonolit Naturlig blanding af silicater af alkalinsk og alkalisk aluminium og hydratiserede alumi- nium, natrolit (43-46,5 %) og feld- spat silicater af Alle dyrearter eller dyrekategorier — — 25 000 Alle foderstoffer 21. 4. 1999 (1) EF-nr. Tilsætningsstof Kemisk betegnelse, beskrivelse Dyreart eller dyrekategori Maksimums- alder CFU/kg af fuldfoderet Mindst Højst Bestemmelser i øvrigt Mikroorganismer 1 2 3 Bacillus cereus var. toy- ol (CNCM I-1012/ NCIB 40112) Præparat af Bacillus cereus var. toyol med indhold af mindst 1010 CFU/g tilsætningsstof Sm(cid:134)grise 2 m(cid:134)neder 109 4 m(cid:134)neder 0,5 (cid:253) 109 6 m(cid:134)neder 0,2 (cid:253) 109 109 109 109 — 0,5 (cid:253) 109 2 (cid:253) 109 Svin Søer licheniformis Bacillus (DSM 5749) / Bacillus subtilis (DSM 5750) (i forholdet 1/1) Blanding af Bacillus licheniformis og Bacillus subtilis med indhold af mindst 3,2 (cid:253) 109 CFU/g tilsæt- ningsstof (1,6 (cid:253) 109 CFU/g af hver bakterie) Saccharomyces siae (NCYC Sc 47) cerevi- Præparat af Saccharomyces cerevi- siae med af mindst indhold 5 (cid:253) 109 CFU/g tilsætningsstof Sm(cid:134)grise 4 m(cid:134)neder 1,28 (cid:253) 109 3,2 (cid:253) 109 Fedekvæg — 4 (cid:253) 109 8 (cid:253) 109 — — — — i I brugsanvisningen angives: Saccharo- af »Mængden myces den cerevisiae daglige foderation m(cid:134) ikke overstige 2,5 (cid:253) 1010 CFU pr. kg legemsvægt. Der tilføjes 0,5 (cid:253) 1010 CFU pr. hver kg legemsvægt« yderligere 100 Tilladelsens varighed 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 17. 7. 1999 (2) 20. 2. 2001 (3) L 3 4 7 / 2 2 D A D e E u r o p æ i s k e F æ l l e s s k a b e r s T i d e n d e 2 3. 1 2. 9 8 EF-nr. Tilsætningsstof Kemisk betegnelse, beskrivelse Dyreart eller dyrekategori Maksimums- alder CFU/kg af fuldfoderet Mindst Højst Bestemmelser i øvrigt 4 Bacillus cereus (ATCC Præparat af Bacillus cereus med indhold af mindst 1010 CFU/g 14893/CIP 5832) tilsætningsstof Fedekaniner Avlskaniner — — 0,5 (cid:253) 109 2 (cid:253) 109 0,5 (cid:253) 109 2 (cid:253) 109 — — Tilladelsens varighed 20. 2. 2001 (3) 20. 2. 2001 (3) (1) Første tilladelse den 22. april 1994, Kommissionens direktiv 94/17/EF (EFT L 105 af 26. 216 LT Europos Sąjungos oficialusis leidinys 03/24 t. 31998R2785 1998 12 23 EUROPOS BENDRIJŲ OFICIALUSIS LEIDINYS L 347/21 KOMISIJOS REGLAMENTAS (EB) Nr. 2785/98 1998 m. gruodžio 22 d. dėl Tarybos direktyvos 70/524/EEB 9e straipsnio 3 dalyje nurodytiems priedams nustatyto jų naudojimo laiko pakeitimo EUROPOS BENDRIJŲ KOMISIJA, atsižvelgdama į Europos bendrijos steigimo sutartį, atsižvelgdama į 1970 m. lapkričio 23 d. Tarybos direktyvą 70/524/EEB dėl pašarų priedų (1) su paskutiniais pakeitimais, padarytais Komisijos direktyva 98/19/EB (2), ir ypač į jos 9j ir 3 straipsnius, kadangi Direktyvoje 70/524/EEB numatyta, kad atsižvelgiant į mokslo ir technikos pažangą gali būti leidžiama naudoti naujus arba kitai paskirčiai vartojamus senuosius priedus; laikotarpis gali būti pratęstas atsižvelgiant į tai, kad laikinai leidžiamas minėtų priedų naudojimo laikas negali būti ilgesnis kaip penkeri metai; kadangi Komisija su Gyvūnų mitybos moksliniu komitetu pasitarė dėl leidimo naudoti šio reglamento priede nurodytus mikroorganizmus; kadangi Komitetas pateikė savo nuomonę, visų pirma dėl šių priedų saugumo; kadangi šiame reglamente numatytos priemonės atitinka Pašarų nuolatinio komiteto nuomonę, kadangi leidimas naudoti naujus arba kitai paskirčiai varto- jamus senuosius priedus gali būti suteiktas penkeriems metams, jei jie, atsižvelgiant į pašarams taikytinus leistinus lygius, neturi neigiamo poveikio žmonių arba gyvūnų sveikatai ar aplinkai, taip pat dėl pasikeitusių gyvulininkystės produktų savybių, jei jų buvimas pašaruose yra kontroliuojamas, nedaro žalos varto- tojui rezultatus, galima pagrįstai manyti, kad, įdėjus juos į pašarus, jų poveikis pašarų savybėms arba gyvulininkystės produktams bus teigiamas; ir, atsižvelgus turimus į PRIĖMĖ ŠĮ REGLAMENTĄ: 1 straipsnis Remiantis Direktyvos 70/524/EEB nuostatomis gali būti leidžiama nustatytomis sąlygomis nurodytus pašarų priedus. reglamento naudoti priede šio 2 straipsnis kadangi įvairių Direktyvos 70/524/EEB 9e straipsnio 3 dalyje minimų pašarų priedų, kuriems iki 1998 m. lapkričio 30 d. gali būti suteiktas laikinas nacionalinis leidimas, tyrimai dar nebaigti; kadangi dėl to minėtų medžiagų leistinas naudojimo Šis reglamentas įsigalioja trečią dieną po jo paskelbimo Europos Bendrijų oficialiajame leidinyje. Jis taikomas nuo 1998 m. gruodžio 1 d. Šis reglamentas yra privalomas visas ir tiesiogiai taikomas visose valstybėse narėse. Priimta Briuselyje, 1998 m. gruodžio 22 d. Komisijos vardu Franz FISCHLER Komisijos narys (1) OL L 270, 1970 12 14, p. 1. (2) OL L 96, 1998 3 28, p. 39. PRIEDAS Rišikliai, lipnumą reguliuojančios medžiagos ir koaguliantai Registracijos Nr. Pašarų priedas Cheminė formulė, aprašas Gyvūno rūšis arba kategorija Maksimalus amžius Mažiausias kiekis Didžiausias kiekis mg/kg visaverčio pašaro Kitos nuostatos Leidimo naudoti laikas 2 Natrolito-fonolitas – – 25 000 Visi pašarai 1999 4 21 (1) Registracijos Nr. Pašarų priedas Cheminė formulė, aprašas Gyvūno rūšis arba katego- rija Maksimalus amžius CFU/kg visaverčių pašarų Minimumas Maksimumas Kitos nuostatos Leidimo naudoti laikas Mikroorganizmai 1 2 3 Bacillus cereus var. toyoi (CNCM I-1012/NCIB 40112) Bacillus cereus var. toyoi preparatas, kuriame yra ne mažiau kaip 1010 CFU/g priedo Paršeliai 2 mėn. 109 4 mėn. 0,5 × 109 Kiaulės 6 mėn. 0,2 × 109 109 109 109 Bacillus licheniformis (DSM 5749)/Bacillus subtilis (DSM 5750) (santykiu 1/1) Bacillus licheniformis ir Bacillus subtilismišinys, kuriame yra ne mažiau kaip 3,2 × 109 CFU/ g priedo (abiejų bakterijų po 1,6 × 109CFU/ g) Saccharomyces cerevisiae (NCYC Sc 47) Saccharomyces cerevisiae preparatas, kuriame yra ne mažiau kaip 5 × 109 CFU/g priedo priedo Paršavedės – 0,5 × 109 2 × 109 Paršeliai 4 mėn. 1,28 × 109 3,2 × 109 Penimi galvijai – 4 × 0109 8 × 109 1999 4 21 (1) 1999 4 21 (1) 1999 4 21 (1) 1999 4 21 (1) 1999 7 17 (2) 2001 2 20 (3) – – – – – Naudojimo instrukcijose nurodoma: „Saccharomyces cerevisiaedienos racione neturi būti daugiau kaip 2,5 × 1010CFU 100 (šimtui) kg kūno svorio; 0,5 × 1010 CFU kiekvienam papil- domam 100 (šimtui) kg kūno svorio“ 0 3 / 2 4 t. L T E u r o p o s S ą j u n g o s o f i c i a l u s i s l e i d n y s i 2 1 7 Registracijos Nr. Pašarų priedas Cheminė formulė, aprašas Gyvūno rūšis arba katego- rija Maksimalus amžius CFU/kg visaverčių pašarų Minimumas Maksimumas Kitos nuostatos 4 Bacillus cereus(ATCC 14893/CIP 5832) Bacillus cereuspreparatas, kuriame yra ne mažiau kaip 1010 CFU/g priedo Mėsiniai triušiai Veisliniai triušiai – – 0,5 × 109 2 × 109 0,5 × 109 2 × 109 – – Leidimo naudoti laikas 2001 2 20 (3) 2001 2 20 (3) (1) Pirmasis leidimas – 1994 m. balandžio 22 d. , Komisijos direktyva 94/17/EB (OL L 105, 1994 4 26, p. 19). (2) Pirmasis leidimas – 1994 m. liepos 18 d. , Komisijos direktyva 94/41/EB (OL L 209, 1994 8 12, p. 18). (3) Pirmasis leidimas – 1996 m. vasario 21 d. , Komisijos direktyva 96/7/EB (OL L 51, 1996 3 1, p. 45). 1. Radioaktyvaus cezio rišikliai (137Cs ir 134Cs): Radionukleidų surišikliai Registracijos Nr. Pašarų priedas Cheminė formulė, aprašas Gyvūno rūšis arba kategorija Maksimalus amžius 1. 23. 12. 98 ES Diario Oficial de las Comunidades Europeas L 347/21 REGLAMENTO (CE) No 2785/98 DE LA COMISI(cid:222)N de 22 de diciembre de 1998 por el que se modifica la duraci(cid:155)n de las autorizaciones de los aditivos mencio- nados en el apartado 3 del art(cid:146)culo 9 sexies de la Directiva 70/524/CEE del Consejo LA COMISI(cid:222)N DE LAS COMUNIDADES EUROPEAS, Visto el Tratado constitutivo de la Comunidad Europea, Vista la Directiva 70/524/CEE del Consejo, de 23 de noviembre de 1970, relativa a los aditivos en la alimenta- ci(cid:155)n animal (1), cuya (cid:156)ltima modificaci(cid:155)n la constituye la Directiva 98/19/CE de la Comisi(cid:155)n (2), y, en particular, sus art(cid:146)culos 3 y 9 undecies, Considerando que la Directiva 70/524/CEE contempla la posibilidad de autorizar nuevos aditivos o nuevas utiliza- ciones de aditivos, en funci(cid:155)n de la evoluci(cid:155)n de los conocimientos cient(cid:146)ficos y t(cid:130)cnicos; Considerando que puede autorizarse provisionalmente por un per(cid:146)odo de cinco a(cid:157)os un nuevo aditivo o un nuevo uso de aditivo si, habida cuenta del contenido admitido en los alimentos, no tiene influencias negativas en la salud humana o la sanidad animal ni en el medio ambiente, no perjudica a los consumidores alterando las caracter(cid:146)sticas de los productos de origen animal, es controlable en los alimentos y si cabe suponer, habida cuenta de los resultados conocidos, que al incorporarlo en los piensos va a tener un efecto favorable en las caracter(cid:146)s- ticas de esos piensos o en la producci(cid:155)n animal; Considerando que el estudio de los distintos aditivos a que se refiere el apartado 3 del art(cid:146)culo 9 sexties de la Directiva 70/524/CEE transferidos al cap(cid:146)tulo III del anexo B de dicha Directiva que pueden autorizarse provi- sionalmente a escala nacional hasta el 30 de noviembre de 1998 a(cid:156)n no ha finalizado; que, por consiguiente, es nece- sario ampliar el plazo de autorizaci(cid:155)n de esas substancias, habida cuenta de que la duraci(cid:155)n de la autorizaci(cid:155)n provi- sional de esos aditivos no puede exceder cinco a(cid:157)os; Considerando que la Comisi(cid:155)n ha consultado al Comit(cid:130) cient(cid:146)fico de la alimentaci(cid:155)n animal en relaci(cid:155)n con la autorizaci(cid:155)n de los microorganismos que figuran en el anexo del presente Reglamento; que dicho Comit(cid:130) ha emitido un dictamen sobre la eficacia de esas substancias, entre otros aspectos; Considerando que las medidas previstas en el presente Reglamento se ajustan al dictamen del Comit(cid:130) perma- nente de la alimentaci(cid:155)n animal, HA ADOPTADO EL PRESENTE REGLAMENTO: Art(cid:146)culo 1 Los aditivos mencionados en el anexo del presente Regla- mento podr(cid:145)n ser autorizados de conformidad con la Directiva 70/524/CEE, en las condiciones indicadas en el citado anexo. Art(cid:146)culo 2 El presente Reglamento entrar(cid:145) en vigor el tercer d(cid:146)a siguiente al de su publicaci(cid:155)n en el Diario Oficial de las Comunidades Europeas. Ser(cid:145) aplicable a partir del 1 de diciembre de 1998. El presente Reglamento ser(cid:145) obligatorio en todos sus elementos y directamente aplicable en cada Estado miembro. Hecho en Bruselas, el 22 de diciembre de 1998. Por la Comisi(cid:155)n Franz FISCHLER Miembro de la Comisi(cid:155)n (1) DO L 270 de 14. 12. 1970, p. 1. (2) DO L 96 de 28. 3. 1998, p. 39. ANEXO Agentes ligantes, antiaglomerantes y coagulantes N(cid:156)mero de registro Aditivos Designaci(cid:155)n qu(cid:146)mica, descripci(cid:155)n Especie animal o cate- gor(cid:146)a de animales Edad m(cid:145)xima Contenido m(cid:146)nimo Contenido m(cid:145)ximo mg/kg de pienso completo Otras disposiciones Duraci(cid:155)n de la auto- rizaci(cid:155)n 2 Natrolita-fonolita Mezcla natural de alumino-silicatos alcalinos y alcalino-t(cid:130)rreos y de sili- catos hidratados de aluminio, natro- lito (43 a 46,5 %) y feldespato Todas las especies o de categor(cid:146)as animales — — 25 000 Todos los piensos 21. 4. 1999 (1) N(cid:156)mero de registro Aditivos Designaci(cid:155)n qu(cid:146)mica, descripci(cid:155)n Especie animal o categor(cid:146)a de animales Edad m(cid:145)xima UFC/kg de pienso completo M(cid:146)nimo M(cid:145)ximo Otras disposiciones Duraci(cid:155)n de la auto- rizaci(cid:155)n Microorganismos 1 2 3 var. cereus (CNCM I-1012/ Bacillus toyoi NCIB 40112) Preparado de Bacillus cereus var. toyoi que contenga al menos 1010 UFC/g de aditivo Lechones 2 meses 109 4 meses 0,5 (cid:253) 109 6 meses 0,2 (cid:253) 109 109 109 109 — 0,5 (cid:253) 109 2 (cid:253) 109 Cerdos Cerdas Bacillus licheniformis (DSM 5749) / Bacillus subtilis (DSM 5750) (en proporci(cid:155)n 1/1) Mezcla de Bacillus licheniformis y de Bacillus subtilis que contenga al menos 3,2 (cid:253) 109 UFC/g de aditivo (1,6 (cid:253) 109 UFC/g de cada bacteria) Saccharomyces siae (NCYC Sc 47) cerevi- Preparado de Saccharomyces cerevi- siae con un contenido m(cid:146)nimo de 5 (cid:253) 109 UFC/g de aditivo Lechones 4 meses 1,28 (cid:253) 109 3,2 (cid:253) 109 Bovinos de engorde — 4 (cid:253) 109 8 (cid:253) 109 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 17. 7. 1999 (2) 20. 2. 2001 (3) — — — — «La Ind(cid:146)quese en el modo de empleo: cantidad de Saccharomyces cerevisiae en la raci(cid:155)n diaria no debe sobrepasar por cada 100 kg animal: del peso de 2,5 (cid:253) 1010 UFC; a(cid:157)(cid:145)dase 0,5 (cid:253) 1010 UFC por tramo suplementario de 100 kg de peso del animal. » L 3 4 7 / 2 2 E S D i a r i o O f i c i a l d e l a s C o m u n i d a d e s E u r o p e a s 2 3. 1 2. 9 8 N(cid:156)mero de registro 4 Aditivos Designaci(cid:155)n qu(cid:146)mica, descripci(cid:155)n Especie animal o categor(cid:146)a de animales Edad m(cid:145)xima UFC/kg de pienso completo M(cid:146)nimo M(cid:145)ximo Otras disposiciones Duraci(cid:155)n de la auto- rizaci(cid:155)n Bacillus cereus (ATCC Preparado de Bacillus cereus con Conejos de engorde 14893/CIP 5832) un contenido m(cid:146)nimo de 1010 UFC/g de aditivo Conejos tores reproduc- — — 0,5 (cid:253) 109 2 (cid:253) 109 0,5 (cid:253) 109 2 (cid:253) 109 — — 20. 2. 2001 (3) 20. 2. 2001 (3) (1) Primera autorizaci(cid:155)n el 22 de abril de 1994, Directiva 94/17/CE de la Comisi(cid:155)n (DO L 105 de 26. 4. 1994, p. 19). (2) Primera autorizaci(cid:155)n el 18 de julio de 1994, Directiva 94/41/CE de la Comisi(cid:155)n (DO L 209 de 12. 8. 1994, p. 18). (3) Primera autorizaci(cid:155)n el 21 de febrero de 1996, Directiva 96/7/CE de la Comisi(cid:155)n (DO L 51 de 1. 3. 1996, p. 45). 1. Ligantes de cesio radiactivo (137 Cs y 134 Cs): Ligantes de radionucleidos N(cid:156)mero de registro Aditivos Designaci(cid:155)n qu(cid:146)mica, descripci(cid:155)n Especie animal o categor(cid:146)a de animales Edad m(cid:145)xima Contenido m(cid:146)nimo Contenido m(cid:145)ximo mg/kg de pienso completo Otras disposiciones Duraci(cid:155)n de la autorizaci(cid:155)n 1. 1 Hexaciano-ferrato (II) de amonio f(cid:130)rrico (III) Fe(III)[(Fe(II)(CN) NH 6 4 )] Rumiantes ticos y salvajes) (dom(cid:130)s- — 50 500 del Terneros comienzo de la rumia antes — 50 500 Corderos antes del comienzo de la rumia — 50 500 13. 10. 2001 (1) 13. 10. 2001 (1) 13. 10. 2001 (1) «La Ind(cid:146)quese en el modo de cantidad de empleo: hexaciano-ferrato de (II) amonio f(cid:130)rrico (III) en la raci(cid:155)n diaria debe situarse entre 10 y 150 mg por 10 kg de peso vivo. » «La Ind(cid:146)quese en el modo de cantidad de empleo: hexaciano-ferrato de (II) amonio f(cid:130)rrico (III) en la raci(cid:155)n diaria debe situarse entre 10 y 150 mg por 10 kg de peso vivo. » «La Ind(cid:146)quese en el modo de cantidad de empleo: de (II) hexaciano-ferrato amonio f(cid:130)rrico (III) en la raci(cid:155)n diaria debe situarse entre 10 y 150 mg por 10 kg de peso vivo. » 2 3. 1 2. 216 MT Il-Ġurnal Uffiċjali ta' l-Unjoni Ewropea 03/Vol. 24 31998R2785 23. 12. 1998 IL-ĠURNAL UFFIĊJALI TAL-KOMUNITAJIET EWROPEJ L 347/21 IR-REGOLAMENT TAL-KUMMISSJONI (KEE) Nru 2785/98 tat-22 ta’ Diċembru 1998 dwar il-modifikazzjoni tal-perjodu ta’ awtorizzazzjonijiet ta’ addittivi li għalihom jirreferi l- Artikolu 9e(3) tad-Direttiva tal-Kunsill 70/524/KEE Il-KUMMISSJONI TAL-KOMUNITAJIET EWROPEJ, li kkunsidrat Wara Ewropea, it-Trattat li jistabbilixxi l-Komunità Wara li kkunsidrat id-Direttiva tal-Kunsill 70/524/KEE tat-23 ta’ Novembru 1970 dwar l-additivi fl-għalf (1), kif l-aħħar emen- tal-Kummissjoni 98/19/KE (2), u b’mod data bid-Direttiva partikolari l-Artikoli 9j u 3 tagħha, Billi d-Direttiva 70/524/KEE tipprovdi li addittivi ġodda jew l- użi ta’ addittivi jista’ jiġi awtorizzat, fil-waqt li jingħata kont ta’ l-avvanzi fl-għerf xjentifiku u tekniku; Billi awtorizzazzjoni provviżorja ta’ addittivi ġodda jew l-użu ta’ addittivi tista’ tingħata għal perjodu ta’ ħames snin, jekk, fil- livell permess fil-għalf, ma jkollhomx effett ħażin fuq is-saħħa tal-bniedmin u ta’ lanqas li jagħmlu ħsara lill-konsumatur billi jbiddlu l-karatteristiċi tal- prodott tal-bhejjem, jekk il-presenza tagħhom fil-għalf tista’ tiġi kontrollata, u jkun raġonevoli li wieħed jassumi, minħabba r- fuq il- riżultati disponibbli, karatteristiċi ta’ dak il-għalf jew fuq il-produzzjoni tal-bhejjem meta inkorporati f’dak il-għalf; jkollhom effett l-annimali, l-ambjent, favorevoli jew ta’ li r-riċerka fl-addittivi differenti l- Billi tiġi Artikolu 9e(3) provviżorjament awtorizzata fil-livell nazzjonali sat-30 ta’ Novembru 1998 għadha ma nntemmitx; billi, għalhekk il- perjodu ta’ awtorizzazzjoni ta’ dawn is-sustanzi għandu jkun tad-Direttiva70/524/KEE li li għalihom jirreferi tkun tista’ imtawwal fil-waqt li jagħti kont illi l-perijodu ta’ awtorizzaz- zjoni provviżorja ta’ dawn l-addittivi ma jistax jeċċedi l-ħames snin; Billi l-Kummissjoni konsultat mal-Kumitat Xjentifiku tat-tmigħ tal-mikro-organiżmi l-awtorizzazzjoni ta’ inklużi fl-Anness li jinsab mar-Regolament preżenti; billi dan il- Kumitat ta l-opinjoni b’mod partikolari fir-rigward tas-sigurezza ta’ dawn l-addittivi; l-annimali dwar l-miżuri previsti Billi opinjoni tal-Kumitat Permanenti għall-Għalf, f’dan ir-Regolament huma skond l- ADOTTAT DAN IR-REGOLAMENT: Artikolu 1 li għalihom jirreferi L-addittivi Regolament 70/524/KEE taħt il-kundizzjonijiet imniżżla f’dan l-Anness. l-Anness li jinsab ma’ dan ir- id-Direttiva awtorizzati jistgħu skond jiġu Artikolu 2 Dan ir-Regolament għandu jidħol fis-seħħ fit-tielet jum li jiġi wara l-pubblikazzjoni tiegħu fil-Ġurnal Uffiċjali tal-Komunitajiet Ewropej. Għandu jkun japplika mill-1 ta’ Diċembru 1998. Dan ir-Regolament għandu jorbot fl-intier tiegħu u japplika direttament fl-Istati Membri kollha. Magħmul fi Brussel, fit-22 ta’ Diċembru 1998. Għall-Kummissjoni Franz FISCHLER Membru tal-Kummissjoni (1) ĠU L 270, ta’ l-14. 12. 1970, p. 1. (2) ĠU L 96, tat-28. 3. 1998, p. 39. ANNESS Sustanza li tgħaqqad, aġenti kontra t-tgħaqqid u koagulanti Numru tar- reġistrazzjoni Addittiv Deskrizzjoni tal-formola kimika Sġeċi jew kategorija ta' l- annimal Età massima 2 Natrolite-phonolite Taħlita naturali ta' silikati ta' aluminuju, alkalini u alkaline-earth u aluminium hydro- silicates, natrolite (43 to 46,5 %) u feldspar L-ispeċi u l-kategoriji kollha ta' l-annimali Kontenut minimu Kontenut massimu mg/kg ta' għalf sħiħ Disposizzjonijiet oħra Limitu ta' l- awtorizzazzjoni 25 000 L-għalf kollu 21. 4. 1999 (1) Numru tar- reġistrazzjoni Addittiv Deskrizzjoni tal-formola kimika Speċji jew kategorija ta' l- annimal Età massima CFU/kg ta' għalf sħiħ Minimu Massimu Disposizzjonijiet oħra Limitu ta' l- awtorizzazzjoni Mikro -organiżmi 1 2 3 Bacillus cereus var. toyoi (CNCMI-1012/NCIB 40112) Preparazzjonijiet ta' Bacillus cereus var. toyoi li jkun fih minimu ta' 1010 CFU/g addittiv Majjali żgħar xahrejn 109 4 xhur 0,5 × 109 6 xhur 0,2 × 109 109 109 109 – 0,5 × 109 2 × 109 Majjali Qżieqeż Bacillus licheniformis (DSM 5749)/Bacillus subtilis (DSM 5750) (in a 1/1 ratio) Taħlita ta' Bacillus licheniformis u Bacillus subtilis li jkun fiha minimu ta' 3,2 × 109 CFU/g addi-ttiv (1,6 × 109 CFU/g ta' kull batterja) Majjali żgħar 4 xhur 1,28 × 109 3,2 × 109 Saccharomyces cerevisiae (NCYC Sc 47) Preparazzjoni ta' Saccharomyces cerevisiae li jkun fiha minimu ta' 5 × 109 CFU/g addittiv Bhejjem għas-simna – 4 × 109 8 × 109 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 17. 7. 1999 (2) 20. 2. 2001 (3) – – – – – Indika fl-istruzzjonijiet għall-użu: “Il-kwantità ta' Saccharomyces cerevisiae fir- razzjon ta' kuljum m'għandux jeċċedi 2,5 × 1010 CFU għal kull 100 kg tal-piż ta' l- annimal” 0 3 / V o l. 2 4 M T I l - Ġ u r n a l U f f i ċ j a l i t a ' l - U n o n j i E w r o p e a 2 1 7 Numru tar- reġistrazzjoni Addittiv Deskrizzjoni tal-formola kimika Speċji jew kategorija ta' l- annimal Età massima CFU/kg ta' għalf sħiħ Minimu Massimu Disposizzjonijiet oħra 4 Bacillus cereus (ATCC 14893/CIP 5832) Preparazzjoni ta' Bacillus cereus li jkun fiha minimu ta' 1010 CFU/g addittiv Fniek għas-simna Fniek għat-tgħammir – – 0,5 × 109 2 × 109 0,5 × 109 2 × 109 – – Limitu ta' l- awtorizzazzjoni 20. 2. 2001 (3) 20. 2. 2001 (3) (1) L-ewwel awtorizzazzjoni 22 ta’ April 1994, id-Direttiva tal-Kummissjoni 94/17/KE (ĠU L 105, 26. 4. 1994, pġ. 19). (2) L-ewwel awtorizzazzjoni 18 ta’ Lulju 1994, id-Direttiva tal-Kummissjoni 94/41/KE (ĠU L 209, 12. 8. 1994, pġ. 18). (3) L-ewwel awtorizzazzjoni 21 ta’ Frar 1996, id-Direttiva tal-Kummissjoni 96/7/KE (ĠU L 51, 1. 3. 1996, pġ. 45). 1. Sustanzi li jaqgħdu radjuattivi caesium (137Cs and 134Cs): Sustanzi li jaqgħdu Radionuclide Numru tar- reġistrazzjoni Addittiv Deskrizzjoni tal-formola kimika Speċi jew kategorija ta' l- annimal Età massima 1. 1 Ferric (III) ammonium hexacyanoferrat e (II) NH4Fe(III)(Fe(II)(CN)6) Ruminanti (domestiċi u slavaġ) Għoġġiela qabel il-bidu tar-ruminazzjoni Ħrief qabel il-bidu tar- ruminazzjoni – – – Kontentut minimu Kontenut massimu mg/kg ta' għalf sħiħ 50 500 50 500 50 500 Disposizzjonijiet oħra Limitu ta' awtorizzazzjoni 13. 10. 2001 (1) 13. 10. 2001 (1) 13. 10. 2001 (1) Indika fl-istruzzjonijiet għall-użu: “Il-kwantità ta' Ferric (III) ammonium hexacyanoferrate (II) fir- razzjon ta' kuljum għandha tkun bejn l-10 u l-150 mg għal kull 10 kg ta' piż ta' l-annimal” Indika fl-istruzzjonijiet għall-użu: “Il-kwantità ta' Ferric (III) ammoniumhexa- cyanoferrate (II) fir-razzjon ta' kuljum għandha tkun bejn l-10 u l-150 mg għal kull 10 kg tal-piż ta' l- annimal” Indika fl-istruzzjonijiet għall-użu: “Il-kwantità ta' Ferric (III) ammoniumhexa- cyanoferrate (II) fir-razzjon ta' kuljum għandha tkun bejn l-10 u l-50 mg għal kull 10 kg ta' piż ta' l- annimal” 2 1 8 M T I l - Ġ u r n a l U f f i ċ j a l i t a ' l - U n o n j i E w r o p e a 0 3 / V o l. 2 4 Numru tar- reġistrazzjoni Addittiv Deskrizzjoni tal-formola kimika Speċi jew kategorija ta' l- annimal Età massima Gidjien qabel il-bidu tar-ruminazzjoni Majjali (domestiċi u slavaġ) – – (1) L-ewwel awtorizzazzjoni 14 ta' Ottubru 1996, id-Direttiva tal-Kummissjoni 96/66/KE (ĠU L 272, 25. 10. 1996, pġ. 32) Kontentut minimu Kontenut massimu mg/kg ta' għalf sħiħ 50 500 50 500 Disposizzjonijiet oħra Limitu ta' awtorizzazzjoni 13. 10. 2001 (1) 13. 10. 216 PL Dziennik Urzędowy Unii Europejskiej 03/t. 24 31998R2785 23. 12. 1998 DZIENNIK URZĘDOWY WSPÓLNOT EUROPEJSKICH L 347/21 ROZPORZĄDZENIE KOMISJI (WE) NR 2785/98 z dnia 22 grudnia 1998 r. dotyczące zmiany okresu zezwolenia dla dodatków określonych w art. 9e ust. 3 dyrektywy Rady 70/524/EWG KOMISJA WSPÓLNOT EUROPEJSKICH, uwzględniając Traktat ustanawiający Wspólnotę Europejską, uwzględniając dyrektywę Rady 70/524/EWG z dnia 23 listo- pada 1970 r. dotyczącą dodatków paszowych (1), ostatnio zmienioną dyrektywą Komisji 98/19/WE (2), w szczególności jej art. 9j i 3, a także mając na uwadze, co następuje: dyrektywa 70/524/EWG przewiduje, że można zezwolić na nowe dodatki lub zastosowania dodatków, biorąc pod uwagę postęp w dziedzinie wiedzy naukowo-technicznej; można przyznać tymczasowe zezwolenie na nowe dodatki lub zastosowania dodatków na okres pięciu lat, jeżeli na poziomie dozwolonym dla pasz nie wpływają szkodliwie na zdrowie ludzi lub zwierząt lub na środowisko naturalne ani nie szkodzą konsumentowi przez zmianę właściwości produktu pocho- dzenia zwierzęcego, jeżeli ich obecność w paszach może być kontrolowana i można racjonalnie założyć, w związku z dostępnymi wynikami, że mają one korzystny wpływ na właściwości tych pasz lub na produkcję zwierzęcą, gdy włączane są do pasz; badania różnych dodatków określonych w art. 9e ust. 3 dyrek- tywy 70/524/EWG, które mogą być objęte tymczasowym zezwoleniem na poziomie krajowym, do dnia 30 listopada 1998 r. nie zostały jeszcze zakończone; okres zezwolenia na te substancje powinien być przedłużony biorąc pod uwagę fakt, że okres tymczasowego zezwolenia na te dodatki nie może przekroczyć pięciu lat; skonsultowała Komisja się z Komitetem Naukowym ds. Żywienia Zwierząt odnośnie do zezwolenia na stosowanie mikroorganizmów wymienionych w Załączniku do niniejszego rozporządzenia; Komitet ten wydał opinię w szczególności w odniesieniu do bezpieczeństwa tych dodatków; środki przewidziane w niniejszym rozporządzeniu są zgodne z opinią Stałego Komitetu ds. Pasz, PRZYJMUJE NINIEJSZE ROZPORZĄDZENIE: Artykuł 1 Można zezwolić na dodatki określone w Załączniku do niniej- szego rozporządzenia zgodnie z dyrektywą 70/524/EWG na warunkach ustanowionych w tym Załączniku. Artykuł 2 Niniejsze rozporządzenie wchodzi w życie trzeciego dnia po jego opublikowaniu w Dzienniku Urzędowym Wspólnot Europej- skich. Niniejsze rozporządzenie stosuje się od dnia 1 grudnia 1998 r. Niniejsze rozporządzenie wiąże w całości Państwach Członkowskich. i jest bezpośrednio stosowane we wszystkich Sporządzono w Brukseli, dnia 22 grudnia 1998 r. W imieniu Komisji Franz FISCHLER Członek Komisji (1) Dz. U. L 270 z 14. 12. 1970, str. 1. (2) Dz. U. L 96 z 28. 3. 1998, str. 39. ZAŁĄCZNIK Lepiszcza, środki zapobiegające zbrylaniu i koagulanty Numer rejestrowy Dodatki Wzór chemiczny, opis Gatunek lub kategoria zwierzęcia Wiek maksymalny 2 Natrolit-fonolit Naturalna mieszanina siarczanów glinu, pierwiastków alkalicznych i ziemi alka- licznej z hydrosiarczanami glinu, natrolitem (43–46,5 %) i skaleń Wszystkie gatunki i kategorie zwierząt Zawartość minimalna Zawartość maksymalna Mg substancji aktywnej/kg mieszanki paszowej pełnoporcjowej Inne warunki Data ważności zezwolenia 25000 Wszystkie pasze 21. 4. 1999 (1) Numer rejestrowy Dodatek Wzór chemiczny, opis Gatunek lub kategoria zwierzęcia Wiek maksymalny Mg substancji aktywnej/kg mieszanki paszowej Minimum Maksimum Inne warunki Mikroorganizmy 1 2 3 Bacillus cereustoyoi (CNCM I-1012/ŚCIB 40112) Preparat Bacillus cereus ver. toyoi zawierający co najmniej 1010 CFU/g dodatku Prosięta Bacillus licheniformis(DSM 5749)/Bacillus subtilis (DSM 5750) (w stosunku 1/1) Mieszanina Bacillus licheniformis i Bacillus subtilis zawierająca co najmniej 32 × 109 CFU/g dodatku (1,6 × 109 CFU/g każdej bakterii) Świnie Maciory Prosięta 2 miesiące 109 4 miesiące 0,5 × 109 6 miesięcy 0,2 × 109 109 109 109 – 0,5 × 109 2 × 109 4 miesiące 1,28 × 109 3,2 × 109 – – – – – Saccharomyces cerevisiae (NCYC Sc 47) Preparat Saccharomyces cerevisiae zawierający co najmniej 5 × 109 CFU/g dodatku Bydło opasowe – 4 × 109 8 × 109 Wskazać w instrukcji stosowania: „Ilość Saccharo- myces cerevisiae w dawce dziennej nie może przekra- czać 2,5 × 1010 CFU na 100 kg masy ciała; 0,5 × 1010 CFU na każde dodat- kowe 100 masy ciała” Data ważności zezwolenia 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 17. 7. 1999 (2) 20. 2. 2001 (3) 0 3 / t. 2 4 P L D z i e n n i k U r z ę d o w y U n i i E u r o p e j s k i e j 2 1 7 Numer rejestrowy Dodatek Wzór chemiczny, opis Gatunek lub kategoria zwierzęcia Wiek maksymalny 4 Bacillus cereus 5832) Preparat Bacillus cereus zawierający co najmniej 109 CFU/g dodatku Króliki przeznaczone do tuczu Króliki hodowlane – – (1) Pierwsze zezwolenie dnia 22 kwietnia 1994 r. , dyrektywa Komisji 94/17/WE (Dz. U. L 105 z 26. 4. 1994, str. 19). (2) Pierwsze zezwolenie dnia 18 lipca 1994 r. , dyrektywa Komisji 94/41/WE (Dz. U. L 209 z 12. 8. 1994, str. 18). (3) Pierwsze zezwolenie dnia 21 lutego 1996 r. , dyrektywa Komisji 96/7/WE (Dz. U. L 51 z 1. 3. 1996, str. 45). 1. Radioaktywne substancje wiążące cezu (137Cs i 134Cs) Radionuklidowe substancje wiążące Numer rejestrowy Dodatek Wzór chemiczny, opis Gatunek lub kategoria zwierzęcia Wiek maksymalny 1. 1 Żelazowy (III) heksacyja- nożelazian (II) amonu NH4Fe(III)[(Fe(II)(CN)6)] Przeżuwacze (dzikie i domowe) Cielęta przed rozpoczę- ciem przeżuwania Jagnięta przed rozpo- częciem przeżuwania – – – Inne warunki Mg substancji aktywnej/kg mieszanki paszowej Minimum Maksimum 0,5 × 109 2 × 109 0,5 × 109 2 × 109 – – 2 1 8 Data ważności zezwolenia 20. 2. 2001 (3) 20. 2. 2001 (3) P L Zawartość minimalna Zawartość maksymalna Mg substancji aktywnej/kg mieszanki paszowej pełnoporcjowej 50 500 50 500 50 500 Inne warunki Data ważności zezwolenia 13. 10. 2001 (1) 13. 10. 2001 (1) 13. 10. 2001 (1) Wskazać w instrukcji stosowania: „Ilość żelazo- wego (III) heksacyjanożela- zianu (II) amonu w dawce dziennej musi wynosić od 10 do 150 mg na 10 kg masy ciała”. Wskazać w instrukcji stosowania: „Ilość żelazo- wego(III) heksacyjanożela- zianu (II) amonu w dawce dziennej musi wynosić od 10 do 150 mg na 10 kg masy ciała”. Wskazać w instrukcji stosowania: „Ilość żelazo- wego (III) heksacyjanożela- zianu (II) amonu w dawce dziennej musi wynosić od 10 do 150 mg na 10 kg masy ciała”. D z i e n n i k U r z ę d o w y U n i i E u r o p e j s k i e j 0 3 / t. 2 4 Numer rejestrowy Dodatek Wzór chemiczny, opis Gatunek lub kategoria zwierzęcia Wiek maksymalny Koźlęta przed rozpo- częciem przeżuwania Świnie (domowe i dzikie) – – (1) Pierwsze zezwolenie dnia 14 października 1996 r. , dyrektywa Komisji 96/66/WE (Dz. U. L 272 z 25. 10. 1996, str. 32). Zawartość minimalna Zawartość maksymalna Mg substancji aktywnej/kg mieszanki paszowej pełnoporcjowej 50 500 50 500 Inne warunki Data ważności zezwolenia 13. 10. 2001 (1) 13. 10. 2001 (1) Wskazać w instrukcji stosowania: „Ilość żelazo- wego (III) heksacyjanożela- zianu (II) amonu w dawce dziennej musi wynosić od 10 do 150 mg na 10 kg masy ciała”. Wskazać w instrukcji stosowania: „Ilość żelazo- wego (III) heksacyjanożela- zianu (II) amonu w dziennej racji musi wynosić od 10 do 150 mg na 10 kg masy ciała”. 0 3 / t. 216 CS Úřední věstník Evropské unie 03/sv. 24 31998R2785 23. 12. 1998 ÚŘEDNÍ VĚSTNÍK EVROPSKÝCH SPOLEČENSTVÍ L 347/21 NAŘÍZENÍ KOMISE (ES) č. 2785/98 ze dne 22. prosince 1998, kterým se mění doba povolení doplňkových látek uvedených v článku 9e odst. 3 směrnice Rady 70/524/EHS KOMISE EVROPSKÝCH SPOLEČENSTVÍ, s ohledem na Smlouvu o založení Evropského společenství, s ohledem na směrnici Rady 70/524/EHS ze dne 23. listo- padu 1970 o doplňkových látkách v krmivech (1), naposledy pozměněnou směrnicí Komise 98/19/ES (2) a zejména na články 9j a 3 této směrnice, vzhledem k tomu, že směrnice 70/524/EHS stanoví, že s ohledem na vývoj vědeckých a technických poznatků mohou být povoleny nové doplňkové látky nebo nová užití doplňko- vých látek; vzhledem k tomu, že nová doplňková látka nebo nové užití doplňkových látek mohou být dočasně povoleny na dobu pěti let, pokud při povoleném obsahu v krmivech nemají nepříz- nivé účinky na zdraví lidí a zvířat nebo na životní prostředí, ani nepoškozují spotřebitele tím, že by ovlivňovaly vlastnosti živočišných produktů, pokud jejich přítomnost v krmivech může být kontrolována a pokud lze podle dosavadních výsledků předpokládat, že mají příznivý vliv na vlastnosti krmiv, do kterých jsou přidávány, nebo na živočišnou produkci; vzhledem k tomu, že dosud nebyl dokončen výzkum někte- rých doplňkových látek, uvedených v čl. 9e odst. 3 směrnice 70/524/EHS, které mohly být dočasně povoleny na vnitrostátní listopadu 1998; že je proto nutné prodloužit úrovni do 30. dobu povolení těchto látek s ohledem na to, že doba dočas- ného povolení těchto doplňkových látek nesmí překročit pět let; vzhledem k tomu, že Komise konzultovala s Vědeckým výborem pro výživu zvířat povolování mikroorganismů uvede- ných v příloze tohoto nařízení; že výbor vydal stanovisko ze- jména k bezpečnosti těchto doplňkových látek; vzhledem k tomu, že opatření tohoto nařízení jsou v souladu se stanoviskem Stálého výboru pro krmiva, PŘIJALA TOTO NAŘÍZENÍ: Článek 1 Doplňkové látky uvedené v příloze tohoto nařízení mohou být povoleny v souladu se směrnicí 70/524/EHS za podmínek uvedených v této příloze. Článek 2 Toto nařízení vstupuje v platnost třetím dnem po vyhlášení v Úředním věstníku Evropských společenství. Použije se ode dne 1. prosince 1998. Toto nařízení je závazné v celém rozsahu a přímo použitelné ve všech členských státech. V Bruselu dne 22. prosince 1998. Za Komisi Franz FISCHLER člen Komise (1) Úř. věst. L 270, 14. 12. 1970, s. 1. (2) Úř. věst. L 96, 28. 3. 1998, s. 39. PŘÍLOHA Pojiva, protispékavé látky a koagulanty Registrační číslo Doplňková látka Chemický vzorec, popis Druh nebo kategorie zvířat Max. stáří Min. obsah Max. obsah mg/kg kompletního krmiva Jiná ustanovení Doba povolení 2 Natrolit-fonolit Přírodní směs hlinitých křemičitanů, alkálií, alkalických zemin a hydratovaných křemiči- tanů hlinitých, natrolitu (43–46,5 %) a živců Všechny druhy a kate- gorie zvířat — — 25 000 Všechna krmiva 21. 4. 1999 (1) Registrační číslo Doplňková látka Chemický vzorec, popis Druh nebo kategorie zvířat Max. stáří CFU/kg kompletního krmiva Min. obsah Max. obsah Jiná ustanovení Doba povolení Mikroorganismy 1 2 3 Bacillus cereus var. toyoi(CNCM I-1012/NCIB 40112) Přípravek Bacillus cereus var. toyoi obsahující min. 1010CFU/g doplňkové látky Selata Bacillus licheniformis(DSM 5749)/Bacillus subtilis (DSM 5750) (v poměru 1/1) Směs Bacillus licheniformisa Bacillus subtilis obsahující min. 3,2 x 109CFU/g doplňkové látky (1,6 x 109CFU/g každé bakterie) Prasata Prasnice Selata 2 měsíce 109 4 měsíce 0,5 x 109 6 měsíců 0,2 x 109 109 109 109 — 0,5 x 109 2 x 109 4 měsíce 1,28 x 109 3,2 x 109 — — — — — Saccharomyces cerevisiae (NCYC Sc 47) Přípravek Saccharomyces cerevisiae obsahující min. 5 x 109CFU/g doplňkové látky Výkrm skotu — 4 x 109 8 x 109 V návodu pro použití musí být uvedeno: „Množství Saccharomyces cerevisiae v denní dávce nesmí překročit 2,5 x 1010CFU na 100 kg ž. hm. a 0,5 x 1010CFU na každých dalších 100 kg ž. hm. “ 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 17. 7. 1999 (2) 20. 2. 2001 (3) 0 3 / s v. 2 4 C S Ú ř e d n í v ě s t n í k E v r o p s k é u n i e 2 1 7 Registrační číslo Doplňková látka Chemický vzorec, popis Druh nebo kategorie zvířat Max. stáří CFU/kg kompletního krmiva Min. obsah Max. obsah Jiná ustanovení Doba povolení 4 Bacillus cereus (ATCC 14893/CIP 5832) Přípravek Bacillus cereus obsahující min. 1010CFU/g doplňkové látky Výkrm králíků Chovní králíci — — 0,5 x 109 2 x 109 0,5 x 109 2 x 109 — — 20. 2. 2001 (3) 20. 2. 2001 (3) (1) Poprvé povoleno 22. dubna 1994, směrnice Komise 94/17/ES (Úř. věst. L 105, 26. 4. 1994, s. 19). (2) Poprvé povoleno 18. července 1994, směrnice Komise 94/41/ES (Úř. věst. L 209, 12. 8. 1994, s. 18). 23. 12. 98 DE Amtsblatt der Europ(cid:132)ischen Gemeinschaften L 347/21 VERORDNUNG (EG) Nr. 2785/98 DER KOMMISSION vom 22. Dezember 1998 zur (cid:142)nderung der Zulassungsdauer von Zusatzstoffen gem(cid:132)ß Artikel 9e Absatz 3 der Richtlinie 70/524/EWG des Rates DIE KOMMISSION DER EUROP(cid:142)ISCHEN GEMEINSCHAFTEN (cid:190) gest(cid:129)tzt auf den Vertrag zur Gr(cid:129)ndung der Europ(cid:132)ischen Gemeinschaft, gest(cid:129)tzt auf die Richtlinie 70/524/EWG des Rates vom 23. November 1970 (cid:129)ber Zusatzstoffe in der Tierern(cid:132)h- rung (1), zuletzt ge(cid:132)ndert durch die Richtlinie 98/19/EG der Kommission (2), insbesondere auf die Artikel 9j und 3, in Erw(cid:132)gung nachstehender Gr(cid:129)nde: In der Richtlinie 70/524/EWG ist vorgesehen, daß in Anbetracht des wissenschaftlich-technischen Fortschritts neue Zusatzstoffe oder neue Verwendungszwecke von Zusatzstoffen zugelassen werden k(cid:148)nnen. Eine vorl(cid:132)ufige Zulassung eines neuartigen Zusatzstoffs oder eines neuartigen Verwendungszwecks kann f(cid:129)r f(cid:129)nf Jahre gew(cid:132)hrt werden, sofern er aufgrund seines zul(cid:132)s- sigen Gehalts in Futtermitteln keine Beeintr(cid:132)chtigung der menschlichen oder tierischen Gesundheit oder Belastung der Umwelt zur Folge hat und f(cid:129)r den Verbraucher keine Nachteile durch Ver(cid:132)nderung der Beschaffenheit der tierischen Erzeugnisse mit sich bringt, sofern er kontrol- lierbar in Futtermitteln ist und sofern aufgrund der vorlie- genden Erkenntnisse anzunehmen ist, daß er sich bei Verwendung in der Tierern(cid:132)hrung auf die Beschaffenheit der Futtermittel oder der tierischen Erzeugung g(cid:129)nstig auswirkt. Die Pr(cid:129)fung verschiedener Zusatzstoffe gem(cid:132)ß Artikel 9e Absatz 3 der Richtlinie 70/524/EWG, die auf innerstaat- licher Ebene bis zum 30. November 1998 zugelassen werden k(cid:148)nnen, ist noch nicht abgeschlossen. Daher muß die Zulassungsdauer dieser Stoffe um einen festzule- genden Zeitraum verl(cid:132)ngert werden, wobei die Dauer ihrer vorl(cid:132)ufigen Zulassung f(cid:129)nf Jahre nicht (cid:129)ber- schreiten darf. Die Kommission hat den Wissenschaftlichen Futtermit- telausschuß zu den Zulassungen der im Anhang dieser Verordnung aufgef(cid:129)hrten Mikroorganismen angeh(cid:148)rt. Dieser hat eine Stellungnahme insbesondere im Hinblick auf die Sicherheit der Zusatzstoffe abgegeben. Die in dieser Verordnung vorgesehenen Maßnahmen entsprechen der Stellungnahme des St(cid:132)ndigen Futtermit- telausschusses — HAT FOLGENDE VERORDNUNG ERLASSEN: Artikel 1 Die im Anhang dieser Verordnung aufgef(cid:129)hrten Zusatz- stoffe k(cid:148)nnen gem(cid:132)ß der Richtlinie 70/524/EWG unter den Bedingungen desselben Anhangs zugelassen werden. Artikel 2 Diese Verordnung tritt am dritten Tag nach ihrer Ver(cid:148)f- fentlichung im Amtsblatt der Europ(cid:132)ischen Gemein- schaften in Kraft. Sie gilt mit Wirkung vom 1. Dezember 1998. Diese Verordnung ist in allen ihren Teilen verbindlich und gilt unmittelbar in jedem Mitgliedstaat. Br(cid:129)ssel, den 22. Dezember 1998 F(cid:129)r die Kommission Franz FISCHLER Mitglied der Kommission (1) ABl. L 270 vom 14. 12. 1970, S. 1. (2) ABl. L 96 vom 28. 3. 1998, S. 39. ANHANG Bindemittel, Fließhilfsstoffe und Gerinnungshilfsstoffe Register- Nummer Zusatzstoff Chemische Bezeichnung, Beschreibung Tierart oder Tierkategorie H(cid:148)chstalter Mindestgehalt H(cid:148)chstgehalt mg/kg des Alleinfuttermittels Sonstige Bestimmungen Geltungsdauer der Erm(cid:132)chtigung 2 Natrolith-Phonolith Nat(cid:129)rliche Mischung aus Alumosi- likaten (alkali- und erdalkalihaltig) und Alumohydrosilikaten, Natro- lith (43 bis 46,5 %) und Feldspat Alle Tierarten oder Tierkategorien — — 25 000 Alle Futtermittel 21. 4. 1999 (1) Register- Nummer Zusatzstoff Chemische Bezeichnung, Beschreibung Tierart oder Tierkategorie H(cid:148)chstalter KBE/kg des Alleinfuttermittels Mindestgehalt H(cid:148)chstgehalt Sonstige Bestimmungen Geltungsdauer der Erm(cid:132)chtigung Mikroorganismen 1 2 3 Bacillus cereus var. toy- Zubereitung von Bacillus cereus toyoi mit mindestens 1010 oi NCIB 40112) var. KBE/g Zusatzstoff (CNCM I-1012/ licheniformis Bacillus (DSM 5749)/Bacillus subtilis (DSM 5750) (im Verh(cid:132)ltnis 1:1) aus Bacillus licheni- Mischung formis und Bacillus subtilis mit einem Mindestgehalt von 3,2 (cid:253) 109 KBE/g (1,6 (cid:253) 109 KBE/g je Bakterienstamm) Zusatzstoff Ferkel 2 Monate 109 4 Monate 0,5 (cid:253) 109 Schweine 6 Monate 0,2 (cid:253) 109 109 109 109 Sauen Ferkel — 0,5 (cid:253) 109 2 (cid:253) 109 4 Monate 1,28 (cid:253) 109 3,2 (cid:253) 109 — — — — Saccharomyces siae (NCYC Sc 47) cerevi- Zubereitung von Saccharomyces cerevisiae mit mindestens 5 (cid:253) 109 KBE/g Zusatzstoff Mastrinder — 4 (cid:253) 109 8 (cid:253) 109 Angabe in der Gebrauchs- anweisung: „Die Menge an Saccharomyces cerevisiae in der Tagesration darf je 100 kg Tiergewicht 2,5 (cid:253) 1010 KBE nicht (cid:129)bersteigen. F(cid:129)r jede weiteren 100 kg Tierge- wicht sind 0,5 (cid:253) 1010 KBE hinzuzuf(cid:129)gen. “ 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 17. 7. 1999 (2) 20. 2. 2001 (3) L 3 4 7 / 2 2 D E A m t s b l a t t d e r E u r o p (cid:132) i s c h e n G e m e i n s c h a f t e n 2 3. 1 2. 9 8 Register- Nummer 4 Zusatzstoff Chemische Bezeichnung, Beschreibung Tierart oder Tierkategorie H(cid:148)chstalter KBE/kg des Alleinfuttermittels Mindestgehalt H(cid:148)chstgehalt Sonstige Bestimmungen Geltungsdauer der Erm(cid:132)chtigung Bacillus cereus (ATCC Zubereitung von Bacillus cereus Mastkaninchen 14893/CIP 5832) mit mindestens 1010 KBE/g Zu- satzstoff Zuchtkaninchen — — 0,5 (cid:253) 109 2 (cid:253) 109 0,5 (cid:253) 109 2 (cid:253) 109 — — 20. 2. 2001 (3) 20. 2. 2001 (3) (1) Erstzulassung am 22. April 1994, Richtlinie 94/17/EG der Kommission, ABl. L 105 vom 26. 4. 1994, S. 19. (2) Erstzulassung am 18. Juli 1994, Richtlinie 94/41/EG der Kommission, ABl. L 209 vom 12. 8. 1994, S. 18. (3) Erstzulassung am 21. Februar 1996, Richtlinie 96/7/EG der Kommission, ABl. L 51 vom 1. 3. 1996, S. 45. 1. Bindemittel f(cid:129)r radioaktives Caesium (137Cs und 134Cs): Radionuklid-Bindemittel Register- Nummer Zusatzstoff Chemische Bezeichnung, Beschreibung Tierart oder Tierkategorie H(cid:148)chstalter Mindestgehalt H(cid:148)chstgehalt mg/kg des Alleinfuttermittels Sonstige Bestimmungen 1. 1 Ammoniumeisen(III)- Hexacyanoferrat(II) NH4Fe(III)[(Fe(II)(CN)6)] Wiederk(cid:132)uer und Haustiere) (Wild- — 50 500 zum bis K(cid:132)lber Beginn des Wieder- k(cid:132)uens — 50 500 Schafl(cid:132)mmer bis zum Beginn des Wieder- k(cid:132)uens — 50 500 Angabe in der Gebrauchs- anweisung: „Die Menge an Ammoniumeisen(III)-Hexa- cyanoferrat(II) in der Tagesra- tion muß zwischen 10 mg und 150 mg je 10 kg Tier- k(cid:148)rpergewicht liegen. “ Angabe in der Gebrauchs- anweisung: „Die Menge an Ammoniumeisen(III)-Hexa- cyanoferrat(II) in der Tages- ration muß zwischen 10 mg und 150 mg je 10 kg Tier- k(cid:148)rpergewicht liegen. “ Angabe in der Gebrauchs- anweisung: „Die Menge an Ammoniumeisen(III)-Hexa- cyanoferrat(II) in der Tagesra- tion muß zwischen 10 mg und 150 mg je 10 kg Tier- k(cid:148)pergewicht liegen. “ Geltungsdauer der Erm(cid:132)chtigung 13. 10. 2001 (1) 13. 10. 2001 (1) 13. 10. 2001 (1) 2 3. 1 2. 9 8 D E A m t s b l a t t d e r E u r o p (cid:132) i s c h e n G e m e i n s c h a f t e n L 3 4 7 / 2 3 Register- Nummer Zusatzstoff Chemische Bezeichnung, Beschreibung Tierart oder Tierkategorie H(cid:148)chstalter Mindestgehalt H(cid:148)chstgehalt mg/kg des Alleinfuttermittels Sonstige Bestimmungen Ziegenl(cid:132)mmer zum Beginn Wiederk(cid:132)uens bis des — 50 500 Schweine (Wild- und Haustiere) — 50 500 Angabe in der Gebrauchs- anweisung: „Die Menge an Ammoniumeisen(III)-Hexa- cyanoferrat(II) in der Tagesra- tion muß zwischen 10 mg und 150 mg je 10 kg Tier- k(cid:148)rpergewicht liegen. “ Angabe in der Gebrauchs- anweisung: „Die Menge an Ammoniumeisen(III)-Hexa- cyanoferrat(II) in der Tagesra- tion muß zwischen 10 mg und 150 mg je 10 kg Tier- k(cid:148)rpergewicht liegen. “ (1) Erstzulassung am 14. Oktober 1996, Richtlinie 96/66/EG der Kommission, ABl. L 272 vom 25. 10. 1996, S. 32. Geltungsdauer der Erm(cid:132)chtigung 13. 10. 2001 (1) 13. 10. 216 SL Uradni list Evropske unije 03/Zv. 24 31998R2785 23. 12. 1998 URADNI LIST EVROPSKIH SKUPNOSTI L 347/21 UREDBA KOMISIJE (ES) št. 2785/98 z dne 22. decembra 1998 o spremembi obdobja za dovolitev dodatkov iz člena 9e(3) Direktive Sveta 70/524/EGS KOMISIJA EVROPSKIH SKUPNOSTI JE ob upoštevanju Pogodbe o ustanovitvi Evropske skupnosti, obdobje za dovolitev teh snovi podaljšati z upoštevanjem, da obdobje za začasno dovolitev teh dodatkov ne sme biti daljše od petih let; ob upoštevanju Direktive Sveta 70/524/EGS z dne 23. novembra 1970 o dodatkih v krmi (1), kakor je bila nazadnje spremenjena z Direktivo Komisije 98/19/ES (2), in zlasti členov 9j in 3 Direktive, ker se je Komisija posvetovala z Znanstvenim odborom za prehrano živali glede dovolitve mikroorganizmov, vključenih v Prilogo te uredbe; ker je ta odbor dal mnenje zlasti glede varnosti teh dodatkov; ker Direktiva 70/524/EGS določa, da je dovoljeno nove dodatke ali novo uporabo dodatkov dovoliti ob upoštevanju znanstve- nega in tehničnega napredka; ker je začasno dovolitev novih dodatkov ali uporabe dodatkov mogoče dati za obdobje petih let, če pri dovoljeni vsebnosti v krmi nimajo škodljivih učinkov na zdravje ljudi ali živali ali na okolje niti ne škodujejo potrošniku zaradi spremenjenih značil- nosti izdelkov iz rejnih živali, če je mogoče nadzorovati njihovo vsebnost v krmi in če se upravičeno domneva, glede na razpoložljive rezultate, da po vključitvi v krmo ugodno vplivajo na njene značilnosti ali na proizvodnjo rejnih živali; raziskave ker raznih dodatkov iz člena 9e(3) Direktive 70/524/EGS, ki jih je mogoče začasno dovoliti na nacionalni ravni do 30. novembra 1998, še niso končane; ker je treba ker so ukrepi, predvideni v tej uredbi, v skladu z mnenjem Stal- nega odbora za krmo, SPREJELA NASLEDNJO UREDBO: Člen 1 Dodatki, Direktivo 70/524/EGS pod pogoji, predpisanimi v tej prilogi. iz priloge te uredbe, se lahko dovolijo v skladu z Člen 2 Ta uredba začne veljati tretji dan po objavi v Uradnem listu Evropskih skupnosti. Uporablja se od 1. decembra 1998. Ta uredba je v celoti zavezujoča in se neposredno uporablja v vseh državah članicah. V Bruslju, 22. decembra 1998 Za Komisijo Franz FISCHLER Član Komisije (1) UL L 270, 14. 12. 1970, str. 1. (2) UL L 96, 28. 3. 1998, str. 39. PRILOGA Vezalci, sredstva proti strjevanju in koagulanti Registracijska številka Dodatek Kemijska formula, opis Vrsta ali kategorija živali 2 Natrolit-fonolit Naravna mešanica aluminijevih silikatov, alkalnih snovi in alkalne zemlje ter alumini- jevih hidrosilikatov, natrolita (43 do 46,5 %) in ortoklaza Vse vrste in kategorije živali Najvišja starost Najnižja vsebnost Najvišja vsebnost mg/kg popolne krmne mešanice Druge določbe Datum poteka veljavnosti dovoljenja za trženje — — 25 000 Vsa krma 21. 4. 1999 (1) Mikroorganizmi Registracijska številka Dodatek Kemijska formula, opis Vrsta ali kategorija živali Bacillus cereus var. toyoi (CNCM I-1012/NCIB 40112) Pripravki iz Bacillus cereus var. toyoi, ki vsebujejo najmanj 1010 CFU/g dodatka Bacillus licheniformis (DSM 5749)/Bacillus subtilis (DSM 5750) (v razmerju 1/1) Mešanica Bacillus licheniformis in Bacillus subtilis, ki vsebuje najmanj 3,2 x 109 CFU/g dodatka (1,6 x 109 CFU/g vsake bakterije) Pujski Prašiči Svinje Pujski 1 2 3 Najvišja starost CFU/kg popolne krmne mešanice Najnižja vsebnost Najvišja vsebnost 2 meseca 109 4 meseci 0,5 x 109 6 mesecev 0,2 x 109 109 109 109 — 0,5 x 109 2 x 109 4 meseci 1,28 x 109 3,2 x 109 Druge določbe — — — — — Datum poteka veljavnosti dovoljenja za trženje 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 17. 7. 1999 (2) 20. 2. 2001 (3) Saccharomyces cerevisiae (NCYC Sc 47) Pripravek Saccharomyces cerevisiae, ki vsebuje najmanj 5 x 109 CFU/g dodatka Govedo za pitanje — 4 x 109 8 x 109 V navodilih za uporabo navedite: „Količina Saccha- romyces cerevisiae v dnevnem obroku ne sme presegati 2,5 x 1010 CFU na 100 kg telesne teže; 0,5 x 1010 CFU na vsakih dodatnih 100 kg telesne teže. “ 0 3 / Z v. 2 4 S L U r a d n i l i s t E v r o p s k e u n i j e 2 1 7 Registracijska številka Dodatek Kemijska formula, opis Vrsta ali kategorija živali Najvišja starost CFU/kg popolne krmne mešanice Najnižja vsebnost Najvišja vsebnost Druge določbe 4 Bacillus cereus (ATCC 14893/CIP 5832) Pripravek Bacillus cereus, ki vsebuje najmanj 1010 CFU/g dodatka Kunci za pitanje Kunci za vzrejo — — 0,5 x 109 2 x 109 0,5 x 109 2 x 109 — — 2 1 8 Datum poteka veljavnosti dovoljenja za trženje 20. 2. 2001 (3) 20. 2. 2001 (3) S L (1) Prvo dovoljenje 22. april 1994, Direktiva Komisije 94/17/ES (UL L 105, 26. 4. 1994, str. 19). (2) Prvo dovoljenje 18. julij 1994, Direktiva Komisije 94/41/ES (UL L 209, 12. 8. 1994, str. 18). (3) Prvo dovoljenje 21. februar 1996, Direktiva Komisije 96/7/ES (UL L 51, 1. 3. 1996, str. 45). 1. Vezalci za radioaktivni cezij (137Cs in 134Cs): Vezalci radionukleidov Registracijska številka Dodatek Kemijska formula, opis Vrsta ali kategorija živali Najvišja starost Najnižja vsebnost Najvišja vsebnost mg/kg popolne krmne mešanice 1. 1 Železov (III) amonijev heksacianoferat (II) NH4Fe(III)[(Fe(II)(CN)6)] Prežvekovalci (domači in divji) — 50 500 Teleta pred začetkom dobe prežvekovanja — 50 500 jagnjeta pred začetkom dobe prežvekovanja — 50 500 Datum poteka veljavnosti dovoljenja za trženje 13. 10. 2001 (1) 13. 10. 2001 (1) 13. 10. 2001 (1) Druge določbe V navodilih za uporabo navedite: „Količina železo- vega (III) amonijevega heksacianoferata (II) v dnevnem obroku mora biti med 10 in 150 mg na 10 kg telesne teže. “ V navodilih za uporabo navedite: „Količina železo- vega (III) amonijevega heksacianoferata (II) v dnevnem obroku mora biti med 10 in 150 mg na 10 kg telesne teže. “ V navodilih za uporabo navedite: „Količina železo- vega (III) amonijevega heksacianoferata (II) v dnevnem obroku mora biti med 10 in 150 mg na 10 kg telesne teže. “ U r a d n i l i s t E v r o p s k e u n i j e 0 3 / Z v. 2 4 Registracijska številka Dodatek Kemijska formula, opis Vrsta ali kategorija živali Najvišja starost Najnižja vsebnost Najvišja vsebnost mg/kg popolne krmne mešanice Kozlički pred začetkom dobe prežvekovanja — 50 500 Prašiči (domači in divji) — 50 500 Datum poteka veljavnosti dovoljenja za trženje 13. 10. 2001 (1) 13. 10. 2001 (1) Druge določbe V navodilih za uporabo navedite: „Količina železo- vega (III) amonijevega heksacianoferata (II) v dnevnem obroku mora biti med 10 in 150 mg na 10 kg telesne teže. “ V navodilih za uporabo navedite: „Količina železo- vega (III) amonijevega heksacianoferata (II) v dnevnem obroku mora biti med 10 in 150 mg na 10 kg telesne teže. “ (1) Prvo dovoljenje 14. oktobra 1996, Direktiva Komisije 96/66/ES (UL L 272, 25. 10. 1996, str. 32). 0 3 / Z v. 23. 12. 98 FI Euroopan yhteis(cid:148)jen virallinen lehti L 347/21 KOMISSION ASETUS (EY) N:o 2785/98, annettu 22 p(cid:132)iv(cid:132)n(cid:132) joulukuuta 1998, neuvoston direktiivin 70/524/ETY 9 e artiklan 3 kohdassa tarkoitettujen lis(cid:132)ai- neiden hyv(cid:132)ksynn(cid:132)n m(cid:132)(cid:132)r(cid:132)ajan muuttamisesta EUROOPAN YHTEIS(cid:153)JEN KOMISSIO, joka ottaa huomioon Euroopan yhteis(cid:148)n perustamissopi- muksen, ottaa huomioon rehujen lis(cid:132)aineista 23 p(cid:132)iv(cid:132)n(cid:132) marras- kuuta 1970 annetun neuvoston direktiivin 70/524/ETY (1), sellaisena kuin se on viimeksi muutettuna komission direktiivill(cid:132) 98/19/EY (2), ja erityisesti sen 9 j ja 3 artiklan, sek(cid:132) katsoo, ett(cid:132) tai uusia direktiivin 70/524/ETY s(cid:132)(cid:132)nn(cid:148)sten mukaan uusia lis(cid:132)ai- neita voidaan hyv(cid:132)ksy(cid:132) tieteellisen ja teknisen tiedon kehitys huomioon ottaen, lis(cid:132)aineiden k(cid:132)ytt(cid:148)muotoja uusi lis(cid:132)aine tai k(cid:132)ytt(cid:148)muoto voidaan hyv(cid:132)ksy(cid:132) v(cid:132)liaikai- jos se ei elintarvikkeissa sallitut sesti viideksi vuodeksi, pitoisuudet huomioon ottaen vaikuta haitallisesti ihmisten tai el(cid:132)inten terveyteen eik(cid:132) ymp(cid:132)rist(cid:148)(cid:148)n, ei aiheuta vahinkoa kuluttajille muuttamalla el(cid:132)intuotteiden ominai- jos sit(cid:132) voidaan valvoa elintarvikkeissa ja jos suuksia, k(cid:132)ytett(cid:132)viss(cid:132) olevat tulokset huomioon ottaen voidaan olettaa, ett(cid:132) sill(cid:132) on rehuun lis(cid:132)ttyn(cid:132) edullinen vaikutus kyseisen rehun ominaisuuksiin tai el(cid:132)inten tuotantoon, direktiivin 70/524/ETY 9 e artiklan 3 kohdassa tarkoitet- jotka voidaan hyv(cid:132)ksy(cid:132) v(cid:132)liaikaisesti tuja eri lis(cid:132)aineita, 1998, kansallisella 30 p(cid:132)iv(cid:132)(cid:132)n marraskuuta tasolla koskevia tutkimuksia ei ole saatu p(cid:132)(cid:132)t(cid:148)kseen; t(cid:132)m(cid:132)n vuoksi n(cid:132)iden aineiden hyv(cid:132)ksynn(cid:132)n m(cid:132)(cid:132)r(cid:132)aikaa on tarpeen jatkaa ottaen huomioon, ettei n(cid:132)iden lis(cid:132)aineiden v(cid:132)liaikainen hyv(cid:132)ksyminen voi jatkua yli viitt(cid:132) vuotta, komissio on kuullut el(cid:132)inten ravitsemusta k(cid:132)sittelev(cid:132)(cid:132) tiedekomiteaa t(cid:132)m(cid:132)n asetuksen liitteess(cid:132) esitetyist(cid:132) mikro- organismeista; mainittu komitea on antanut lausuntonsa erityisesti kyseisten lis(cid:132)aineiden turvallisuudesta, ja t(cid:132)ss(cid:132) asetuksessa s(cid:132)(cid:132)detyt toimenpiteet ovat pysyv(cid:132)n rehu- komitean lausunnon mukaiset, ON ANTANUT T(cid:142)M(cid:142)N ASETUKSEN: 1 artikla T(cid:132)m(cid:132)n asetuksen liitteess(cid:132) tarkoitetut lis(cid:132)aineet voidaan hyv(cid:132)ksy(cid:132) direktiivin 70/524/ETY mukaisesti kyseisess(cid:132) liitteess(cid:132) esitetyin edellytyksin. 2 artikla T(cid:132)m(cid:132) asetus tulee voimaan kolmantena p(cid:132)iv(cid:132)n(cid:132) sen j(cid:132)lkeen, kun se on julkaistu Euroopan yhteis(cid:148)jen viralli- sessa lehdess(cid:132). Sit(cid:132) sovelletaan 1 p(cid:132)iv(cid:132)st(cid:132) joulukuuta 1998. T(cid:132)m(cid:132) asetus on kaikilta osiltaan velvoittava, j(cid:132)senvaltioissa. ja sit(cid:132) sovelletaan sellaisenaan kaikissa Tehty Brysseliss(cid:132) 22 p(cid:132)iv(cid:132)n(cid:132) joulukuuta 1998. Komission puolesta Franz FISCHLER Komission j(cid:132)sen (1) EYVL L 270, 14. 12. 1970, s. 1 (2) EYVL L 96, 28. 3. 1998, s. 39 LIITE Sidonta-aineet, paakkuuntumisen estoaineet ja sakeuttamisaineet Rekiste- r(cid:148)inti- numero Lis(cid:132)aine Kemiallinen kaava, lis(cid:132)aineen kuvaus El(cid:132)inlaji tai -ryhm(cid:132) Enimm(cid:132)isik(cid:132) V(cid:132)himm(cid:132)is- pitoisuus Enimm(cid:132)is- pitoisuus mg/kg t(cid:132)ysrehua Muut m(cid:132)(cid:132)r(cid:132)ykset M(cid:132)(cid:132)r(cid:132)aika 2 Natroliitti-fonoliitti Luonnosta per(cid:132)isin oleva seos, joka sis(cid:132)lt(cid:132)(cid:132) alumiinisilikaatteja, alkaali- ja maa-alkaalimetallien sek(cid:132) alu- miinin hydrosilikaatteja, natroliittia (43–46,5 %) ja muita natrium alumiinisilikaatteja Kaikki el(cid:132)inlajit ja -ryhm(cid:132)t — — 25 000 Kaikki rehut 21. 4. 1999 (1) Lis(cid:132)aine Kemiallinen kaava, lis(cid:132)aineen kuvaus El(cid:132)inlaji tai -ryhm(cid:132) Enimm(cid:132)isik(cid:132) PMY/kg t(cid:132)ysrehua V(cid:132)hint(cid:132)(cid:132)n Enint(cid:132)(cid:132)n Muut m(cid:132)(cid:132)r(cid:132)ykset M(cid:132)(cid:132)r(cid:132)aika Mikro-organismit Bacillus toyoi NCIB 40112) cereus (CNCM I-1012/ var. Bacillus cereus var. toyoi-mikrobi- sis(cid:132)lt(cid:132)(cid:132) v(cid:132)hint(cid:132)(cid:132)n valmiste, 1010 PMY/g lis(cid:132)ainetta joka Porsaat 2 kuukautta 109 Siat Emakot Porsaat Bacillus licheniformis (DSM 5749)/Bacillus subtilis (DSM 5750) (suhteessa 1/1) -bakteerien Bacillus licheniformis- ja Bacillus subtilis joka sis(cid:132)lt(cid:132)(cid:132) v(cid:132)hint(cid:132)(cid:132)n 3,2 (cid:253) 109 PMY/g lis(cid:132)ainetta (1,6 (cid:253) 109 PMY/g kum- paakin bakteeria) seos, Saccharomyces siae (NCYC Sc 47) cerevi- Saccharomyces cerevisiae -valmiste, joka v(cid:132)hint(cid:132)(cid:132)n 5 (cid:253) 109 sis(cid:132)lt(cid:132)(cid:132) PMY/g lis(cid:132)ainetta Lihanaudat — 4 (cid:253) 109 8 (cid:253) 109 4 kuukautta 0,5 (cid:253) 109 6 kuukautta 0,2 (cid:253) 109 109 109 109 — 0,5 (cid:253) 109 2 (cid:253) 109 4 kuukautta 1,28 (cid:253) 109 3,2 (cid:253) 109 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 21. 4. 1999 (1) 17. 7. 1999 (2) 20. 2. 2001 (3) — — — — ”Saccharomyces K(cid:132)ytt(cid:148)ohjeissa oltava mer- kint(cid:132): ce- revisiaen p(cid:132)iv(cid:132)annos ei saa olla yli 2,5 (cid:253) 1010 PMY 100 painokiloa kohti. Jokaista seuraavaa 100:a painokiloa kohti lis(cid:132)t(cid:132)(cid:132)n 0,5 (cid:253) 1010 PMY” Rekiste- r(cid:148)inti- numero 1 2 3 L 3 4 7 / 2 2 F I E u r o o p a n y h t e i s (cid:148) j e n v i r a l l i n e n l e h t i 2 3. 1 2. 9 8 Rekiste- r(cid:148)inti- numero 4 Lis(cid:132)aine Kemiallinen kaava, lis(cid:132)aineen kuvaus El(cid:132)inlaji tai -ryhm(cid:132) Enimm(cid:132)isik(cid:132) PMY/kg t(cid:132)ysrehua V(cid:132)hint(cid:132)(cid:132)n Enint(cid:132)(cid:132)n Muut m(cid:132)(cid:132)r(cid:132)ykset M(cid:132)(cid:132)r(cid:132)aika Bacillus cereus (ATCC Bacillus 14893/CIP 5832) cereus v(cid:132)hint(cid:132)(cid:132)n sis(cid:132)lt(cid:132)(cid:132) lis(cid:132)ainetta -valmiste, 1010 joka PMY/g Broilerkaniinit Siitoskaniinit — — 0,5 (cid:253) 109 2 (cid:253) 109 0,5 (cid:253) 109 2 (cid:253) 109 — — 20. 2. 2001 (3) 20. 2. 2001 (3) (1) Ensimm(cid:132)inen hyv(cid:132)ksyminen 22. huhtikuuta 1994, komission direktiivi 94/17/EY (EYVL L 105, 26. 4. 1994, s. 19). (2) Ensimm(cid:132)inen hyv(cid:132)ksyminen 18. hein(cid:132)kuuta 1994, komission direktiivi 94/41/EY (EYVL L 209, 12. 8. 1994, s. 18). (3) Ensimm(cid:132)inen hyv(cid:132)ksyminen 21. helmikuuta 1996, komission direktiivi 96/7/EY (EYVL L 51, 1. 3. 1996, s. 45). 1. Radioaktiivista cesiumia (137 Cs ja 134 Cs) sitovat aineet: Radionuklideja sitovat aineet Rekiste- r(cid:148)inti- numero Lis(cid:132)aine Kemiallinen kaava, lis(cid:132)aineen kuvaus El(cid:132)inlaji tai -ryhm(cid:132) Enimm(cid:132)isik(cid:132) V(cid:132)himm(cid:132)is- pitoisuus Enimm(cid:132)is- pitoisuus mg/kg t(cid:132)ysrehua Muut m(cid:132)(cid:132)r(cid:132)ykset M(cid:132)(cid:132)r(cid:132)aika 1.	24,780	1
2020/Actes législatifs_460/Actes législatifs_SK.pdf_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,020	None	None	Spoken	7,735	17,648	5112/1/20 REV 1 SK Rada Európskej únie V Bruseli 8. apríla 2020 (OR. en) 5112/1 /20 REV 1 TRANS 6 SOC 7 EMPL 7 MI 6 CODEC 11 PARLNAT 19 Medziinštitucionálny spis: 2017/0121 (COD) LEGISLATÍVNE AKTY A INÉ PRÁVNE AKTY Predmet: Pozícia Rady v prvom čít aní na účely prijatia SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006 /22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 - Prijatá Radou 7. apríla 2020 5112/1/20 REV 1 1 SK SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2020/… z …, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielani e vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a nariadenie ( EÚ) č. 1024/2012 EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 91 ods. 1, so zreteľom na návrh Európskej komisie, po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom, so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru1, so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov2, konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom3, 1 Ú. v. EÚ C 197, 8.6.2018, s. 45. 2 Ú. v. EÚ C 176, 23.5.2018, s. 57. 3 Pozícia Európskeho parlamentu zo 4. apríla 2019 [(Ú. v. ...)/(zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku)] a pozícia Rady v prvom čítaní z ... [(Ú. v. ...)/(zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku)]. Pozícia Európskeho par lamentu z ... [(Ú. v. ...)/(zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku)]. 5112/1/20 REV 1 2 SK keďže: (1) Na formovanie bezpečného, efektívneho a sociálne zodpovedného odvetvia cestnej dopravy je potrebné zabezpečiť jednak primerané pracovné podmienky a sociálnu ochranu vodičov a jednak vhodné podmienky pre podnikateľské prostredie a pre spravodlivú hospodársk u súťaž pre prevádzkovateľov cestnej dopravy (ďalej len „prevádzkovatelia“). Vzhľadom na vysokú úroveň mobilit y pracovnej sily v odvetví cestnej dopravy sú potrebné pravidlá špecifické pre toto odvetvie, aby sa zabezpečila rovnováha medzi slobodou prevádzk ovateľov poskytovať cezhraničné služby, voľným pohybom tovaru, primeranými pracovnými podmienkami a sociálnou ochranou vodičov. (2) Vzhľadom na v ysokú mieru mobility, ktorá je charakteristickou črtou služieb cestnej dopravy, mimoriadn a pozornosť by sa mala venovať zabezpeč eniu toho, aby vodiči mohli využívať práva, na ktoré majú nárok, a aby prevádzkovatelia, ktorých väčšinu tvoria malé podniky , nemuseli čeliť neprimeraným administratívnym prekážkam ani diskriminačným kontrolám, ktoré nenáležite o bmedzujú ich slobodu poskytovať cezhraničné služby. Z toho istého dôvodu musia byť všetky vnútroštátne predpisy vzťahujúce sa na cestnú dopravu primerané a odôvodnené, pričom sa musí zohľadniť potreba zabezpečiť primerané pracovné podmienky a sociálnu ochr anu vodičov a uľahčiť využívanie slobody poskytovať služby cestnej dopravy na základe spravodlivej hospodárskej súťaže medzi vnútroštátnymi a zahraničnými prevádzkovateľmi. 5112/1/20 REV 1 3 SK (3) Rovnováha medzi zlepšením sociálnych a pracovných podmienok pre vodičov a uľahčením využívania slobody poskytovať služby cestnej dopravy na základe spravodlivej hospodárskej súťaže medzi vnútroštátnymi a zahraničnými prevádzkovateľmi je kľúčovou podmienkou bezproblémového fungovania vnútorného trhu. (4) Pri posúdení účinnosti a efektívnosti súčasných právnych predpisov Únie v sociálnej oblasti v odvetví cestnej dopravy sa zistili určité medzery v existujúcich ustanoveniach a nedostatky pri ich dodržiavaní, napríklad v súvislosti s využívaním schránkových spoločností. Navyše medzi členskými štátmi existuje viacero rozdielov vo výklade, uplatňovaní a vykonávaní uvedených ustanovení , čo vytvára vysokú administratívnu záťaž pre vodičov a prevádzkovateľov. Dôsledkom je právna neistota, ktorá poškodzuje sociálne a pracovné podmienky vodičov , ako aj podmienky spravodlivej hospodárskej súťaže pre prevádzkovateľov v tomto odvetví. (5) S cieľom zabezpečiť správne uplatňovanie smerníc Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES1 a 2014/67/EÚ2 by sa mali posilniť kontroly a spolupráca na úrovni Únie v boji proti podvodom súvisiacim s vysielaním vodičov. 1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 21.1. 1997, s. 1). 2 Smernica Európskeho parlame ntu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („n ariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11). 5112/1/20 REV 1 4 SK (6) Komisia vo svojom návrhu z 8. marca 2016 na revíziu smernice 96/71/ES uznala, že vykonávanie uvedenej smernice sa spája s osobitnými právnymi otázkami a ťažkosťami v odve tví cestnej dopravy s vysokou mierou mobility, a vyjadrila sa, že tieto otázky by mali byť predmetom špecifických právnych predpisov v odvetví cestnej dopravy. (7) S cieľom zabezpečiť účinné a primerané vykonávanie smernice 96/71/ES v odvetví cestnej dopra vy je potrebné stanoviť pravidlá špecifické pre dané odvetvie, v ktorých sa zohľadní osobitosť vysoko mobilnej pracovnej sily v odvetví cestnej dopravy a vytvorí rovnováha medzi sociálnou ochranou vodičov a slobodou prevádzkovateľov poskytovať cezhraničné služby. Ustanovenia o vysielaní pracovníkov uvedené v smernici 96/71/ES a o presadzovaní týchto ustanovení v smernici 2014/67/EÚ sa vzťahujú na odvetvie cestnej dopravy a mali by podliehať špecifickým pravidlám stanoveným v tejto smernici. (8) Vzhľadom na vysoko mobilný charakter odvetvia dopravy sa vodiči vo všeobecnosti nevysielajú do iného členského štátu na základe zmlúv o poskytovaní služieb na dlhé obdobia ako v iných odvetviach. Preto by sa malo objasniť, za akých okolností sa pravidlá týkajúce sa dl hodobého vysielania pracovníkov uvedené v smernici 96/71/ES na takýchto vodičov neuplatňujú. 5112/1/20 REV 1 5 SK (9) Vyrovnané pravidlá vysielania špecifické pre dané odvetvie by mali byť založené na existencii dostatočného prepojenia medzi vodičom a poskytovan ou služb ou a územím hostiteľského členského štátu. S cieľom uľahčiť presadzovanie uvedených pravidiel by sa malo rozlišovať medzi rôznymi druhmi dopravných operácií v závislosti od stupňa spojenia s územím hostiteľského členského štátu. (10) Keď vodič vykonáva bilaterá lne dopravné operácie, a to z členského štátu, kde je podnik usadený („členský štát usadenia“) , na územie iného členského štátu alebo tretej krajiny alebo späť do členského štátu usadenia, povaha služieb je úzko prepojená s členským štátom usadenia. Počas jednej cesty môže vodič vykonať niekoľko bilaterálnych dopravných operácií. Ak by sa na takéto bilaterálne operácie uplatňovali pravidlá vysielania, a teda aj podmienky zamestnávania garantované v hostiteľskom členskom štáte, predstavovalo by to neprimeran é obmedzenie slobody poskytovať cezhraničné služby cestnej dopravy. 5112/1/20 REV 1 6 SK (11) Malo by sa spresniť, že medzinárodná doprava v tranzite cez územie členského štátu nepredstavuje vyslanie. Takáto doprava sa vyznačuje tým, že vodič prejde cez členský štát bez nalož enia alebo vyloženia nákladu a bez pristúpenia či vystúpenia cestujúcich, a preto neexistuje význačné prepojenie medzi činnosťami vodiča a členským štátom, ktorým prechádza. Zastávky, napríklad z hygienických dôvodov, preto nemajú vplyv na kvalifikáciu prí tomnosti vodiča v členskom štáte ako tranzit. (12) Ak vodič vykonáva kombinovanú dopravu, je povaha poskytovaných služieb na počiatočnom alebo konečnom cestnom úseku úzko prepojená s členským štátom usadenia, ak daný cestný úsek samostatne predstavuje bila terálnu dopravnú operáciu. Na opačnej strane, keď sa dopravná operácia na danom cestnom úseku vykonáva v hostiteľskom členskom štáte alebo ako nebilaterálna medzinárodná dopravná operácia, existuje dostatočné prepojenie s územím hostiteľského členského štá tu, a preto by sa mali uplatňovať pravidlá vysielania. 5112/1/20 REV 1 7 SK (13) Keď vodič vykonáva iné druhy operácií, najmä kabotážnu prepravu alebo nebilaterálne medzinárodné dopravné operácie , existuje dostatočné prepojenie s územím hostiteľského členského štátu . Toto pre pojenie existuje v prípade kabotážnej prepravy v zmysle vymedzenia v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/20091 a (ES) č. 1073/20092, pretože celá dopravná operácia sa odohráva v hostiteľskom členskom štáte, a teda je úzko prepojená s územím hostiteľského členského štátu. Nebilaterálna medzinárodná dopravná operácia sa vyznačuje tým, že vodič vykonáva medzinárodnú prepravu mimo členského štátu usadenia vysielajúc eho podnik u. Poskytované služby sú teda prepojené s dotknutým hostiteľským členským štátom, a nie s členským štátom usadenia . V týchto prípadoch sa pravidlá špecifické pre dané odvetvie vyžadujú, len pokiaľ ide o administratívne požiadavky a kontrolné opatrenia. 1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 72). 2 Naria denie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 561/2006 (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 88). 5112/1/20 REV 1 8 SK (14) Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa v súlade so smernicou 2014/67/EÚ pracovné podmienky uvedené v článku 3 smernice 96/71/ES, ktoré sú stanovené vo vnútroštátnych zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnych opatreniach alebo v kolektívnych zmluvách alebo arbitrážnych nálezoch, ktoré sa na ich území vyhlá sili za všeobecne uplatniteľné alebo sa iným spôsobom uplatňujú v súlade s článkom 3 ods. 1 a 8 smernice 96/71/ES , sprístupnili dostupným a transparentným spôsobom pre dopravné podniky z iných členských štátov a pre vyslaných vodičov. Uvedené by malo zahŕň ať v prípade potreby tie pracovné podmienky , ktoré sú stanovené v kolektívnych zmluvách všeobecne platných pre všetky podobné podniky v príslušnej geografickej oblasti. Príslušné informácie by sa mali vzťahovať najmä na zložky odmeňovania, ktoré sa na zákl ade týchto nástrojov stali povinnými. V súlade s o smernicou 2014/67/EÚ by sa malo usilovať o zapojenie sociálnych partnerov. (15) Prevádzkovatelia z Únie čelia rastúcej konkurencii zo strany prevádzkovateľov so sídlom v tretích krajinách . Je preto mimoriad ne dôležité zabezpečiť, aby prevádzkovatelia z Únie neboli diskriminovan í. V súlade s článkom 1 ods. 4 smernice 96/71/ES podnikom usadeným v nečlenskom štáte nesmú byť poskytnuté výhodnejšie podmienky, než podnikom usadeným v členskom štáte. Táto zásada by sa mala uplatňovať aj so zreteľom na špecifické pravidlá týkajúce sa vysielania stanovené v tejto smernici. Mala by sa uplatňovať najmä vtedy, keď prevádzkovatelia z tretích krajín vykonávajú dopravné operácie na základe dvojstranných alebo mnohostranných dohôd, ktorými sa poskytuje prístup na trh Únie. 5112/1/20 REV 1 9 SK (16) Systém multilaterálnych kvót Európskej konferencie ministrov dopravy (ďalej len „ECMT “) je jedným z hlavných nástrojov, ktorými sa reguluje prístup prevádzkovateľov z tretích krajín na trh Ú nie a prístup prevádzkovateľov z Ú nie na trhy tretích krajín . O počte povolení pridelených jednotlivým členským štátom ECMT sa rozhoduje každoročne. Členské štáty musia dodržiavať svoju povinnosť, aby podniky Únie neboli diskriminované, a to aj pri schvaľovan í podmienok prístupu na trh Ú nie v rámci ECMT. (17) Právomoc rokovať o Európskej dohode o práci osádok vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave ( ďalej len „ dohoda AETR “) a uzavrieť ju je súčasťou výlučných vonkajších právomocí Únie. Únia by v súlade s člán kom 2 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/20061 mala zosúladiť kontrolné mechanizmy, ktoré možno použiť na kontrolu dodržiavania vnútroštátnych sociálnych pravidiel a sociálnych pravidiel Únie podnikmi z tretích krajín, s kontrolnými mechanizmami, ktoré sa uplatňujú na podniky Únie. 1 Nariadeni e Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nari adenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 1). 5112/1/20 REV 1 10 SK (18) Ťažkosti sa zaznamenali aj pri uplatňovaní pravidiel vysielania pracovníkov uvedených v smernici 96/71/ES a pravidiel týkajúcich sa administratívnych požiadaviek stanovených v smernici 2014/67/EÚ na odvetvie cestnej dopravy vyznačujúce sa vysokou mierou mobility. Nekoordinované vnútroštátne opatrenia na uplatňovanie a dodržiavanie ustanovení o vysielaní pracovníkov v odvetví cestnej dopravy viedli k právnej neistote a vysokej administratívnej záťaži p re prevádzkovateľov z iných krajín Únie. Výsledkom sú nenáležité obmedzenia slobody poskytovať cezhraničné služby cestnej dopravy, ktoré majú negatívny vedľajší účinok na pracovné miesta a konkurencieschopnosť prevádzkovateľov. Preto treba zharmonizovať a dministratívne požiadavky a kontrolné opatrenia . Toto by malo tiež zabrániť, aby prevádzkovatelia nedoplácali na zbytočné oneskorenia. (19) S cieľom zabezpečiť účinné a efektívne dodržiavanie sektorových pravidiel o vysielaní pracovníkov a zabrániť neprimeranej administratívnej záťaži pre prevádzkovateľov z iných krajín mimo Únie by sa mali stanoviť osobitné administratívne požiadavky a kontro lné opatrenia v odvetví cestnej dopravy s plným využitím výhod kontrolných nástrojov, ako je napríklad digitálny tachograf. Na účely monitorovania dodržiavania povinností stanovených v tejto smernici a v smernici 96/71/ES a zároveň na účely zjednodušenia t ejto úlohy by členské štáty mali mať len možnosť uložiť prevádzkovateľom tie administratívne požiadavky a kontrolné opatrenia stanovené v tejto smernici, ktoré sú prispôsobené odvetviu cestnej dopravy. 5112/1/20 REV 1 11 SK (20) Dopravné podniky potrebujú právnu istotu, pokiaľ ide o pravidlá a požiadavky, ktoré musia dodržiavať. Tieto pravidlá a podmienky by mali byť jednoznačné, zrozumiteľné a ľahko dostupné pre dopravné podniky a mali by umožňovať vykonávanie účinn ých kontrol. Je dôležité, aby nové pravidlá neviedli k zbytočn ej administratívnej záťaži a aby náležite zohľadňovali záujmy malých a stredných podnikov. (21) Administratívne zaťaženie a úlohy vodičov súvisiace so správou dokumentov by mali byť primerané. Preto by určité dokumenty mali byť k dispozícii vo vozidle na ú čely cestnej kontroly, zatiaľ čo iné by mali sprístupňovať prevádzkovatelia prostredníctvom verejného rozhrania prepojeného na informačný systém vnútorného trhu (ďalej len „IMI“) zriaden ý nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/20121 a v prípa de potreby aj príslušné orgány členského štátu usadenia prevádzkovateľa . Príslušné orgány by mali využívať rámec vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi stanovený v smernici 2014/67/EÚ. (22) Na uľahčenie kontroly dodržiavania pravidiel vysielania stanovený ch v tejto smernici by prevádzkovatelia mali predložiť vyhlásenie o vyslaní príslušným orgánom členských štátov, do ktorých vodičov vysielajú. 1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komis ie 2008/49/ES („nariadenie o IMI“ ) ( Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1). 5112/1/20 REV 1 12 SK (23) S cieľom znížiť administratívnu záťaž pre prevádzkovateľov je potrebné zjednodušiť proces zasielania a aktu alizácie vyhlásení o vyslaní. Komisia by preto mala vytvoriť viacjazyčné verejné rozhranie, ku ktorému by mali prevádzkovatelia prístup a prostredníctvom ktorého by mohli predklada ť a aktualizova ť informácie o vyslaní a prípadne vkladali do IMI iné relevantné dokumenty. (24) Vzhľadom na to, že v niektorých členských štátoch zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní právnych predpisov v sociálnej oblasti v odvetví cestnej dopravy sociálni partneri, č lenské štáty by mali mať možnosť poskytovať vnútroštátnym sociálnym partnerom príslušné informácie vymieňané cez IMI, a to výlučne na účely kontroly dodržiavania pravidiel o vysielaní za súčasného dodržiavania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2 016/6791. Príslušné informácie by sa sociálnym partnerom mali poskytovať inými prostriedkami ako je IMI. (25) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky pre vykonávanie tejto smernice, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom určiť funkcio nality verejného rozhrania prepojeného s IMI. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/20112. 1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje s mernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) ( Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1). 2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého člen ské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13). 5112/1/20 REV 1 13 SK (26) Primerané, účinné a konzistentné dodržiavanie pravidiel o pracovnom čase a čase odpočinku je kľúčovým predpokladom zvýšenia bezpečnosti cestnej premávky, ochrany pracovných podmienok vodičov a zabránenia narušeniu hospodárskej súťaže v dôsledku neplnenia povinností. Preto je žiaduce rozšíriť rozsah platn ých jednotn ých požiadav iek na dodržiavanie predpisov stanoven ých v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES1 s cieľom zahrnúť kontrolu dodržiavania ustanovení o pracovnom čase v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ ES2. (27) Vzhľadom na série úd ajov potrebné na vykonanie kontrol dodržiavania pravidiel týkajúcich sa pracovného času stanovených v smernici 2002/15/ES závisí rozsah cestných kontrol od vývoja a zavedenia podpornej technológie pokrývajúcej dostatočn ý časov ý úsek. Cestn é kontrol y by sa mali obmedziť na tie aspekt y, ktoré možno účinne skontrolovať s použitím tachografu a súvisiaceho záznamového zariadenia vo vozidle, a komplexné kontroly by sa mali vykonávať len v priestoroch podniku. 1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení Rady (EHS) č. 3820/85 a (EHS) č. 3821/85 o právnych predpisoch v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, a o zrušení smernice Rady 88/599/EHS (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 35). 2 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovnej doby osôb vykon ávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 35). 5112/1/20 REV 1 14 SK (28) Cestné kontroly by sa mali vykonávať efektívne a rýchlo s cieľom dokončiť ich v čo najkratšom čase a s minimálnym zdržaním vodiča . Malo by sa jasne rozlišovať medzi povinnosťami prevádzkovateľov a povinnosťami vodičov. (29) Mala by sa ďalej podporovať spol upráca medzi orgánmi zabezpečujúcimi dodržiavanie predpisov v členských štáto ch prostredníctvom zosúladených kontrol, ktoré by sa členské štáty mali snažiť rozšíriť aj na kontroly v priestoroch podnikov. Európsky orgán práce, do ktorého rozsahu činností v zmysle článku 1 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/11491 patrí smernica 2006/22/ES, by mohol zohrávať dôležitú úlohu pri poskytovaní pomoci členským štátom pri vykonávaní zosúladených kontrol a mohol by podporovať úsilie v oblasti vzd elávania a odbornej prípravy. (30) Administratívna spolupráca medzi členskými štátmi pri uplatňovaní sociálnych pravidiel v odvetví cestnej doprav y sa ukázala ako nedostatočná, v dôsledku čoho je cezhraničné dodržiavanie predpisov náročnejšie, neefektívne a nekonzistentné. Preto je potrebné stanoviť rámec účinnej komunikácie a vzájomnej pomoci vrátane výmeny údajov o porušeniach predpisov a informáci í o osvedčených postupoch pri dodržiavaní predpisov. 1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1149 z 20. júna 2019, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán práce a ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 883/2004, (EÚ) č. 492/201 1 a (EÚ) 2016/589 a ktorým sa zrušuje rozhodnutie (EÚ) 2016/344 (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019, s. 21). 5112/1/20 REV 1 15 SK (31) S cieľom podporiť účinnú administratívnu spoluprácu a účinnú výmenu informácií sa od členských štátov na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/20091 vyžaduje, aby prepojili s voje vnútroštátne elektronické registre (NER) prostredníctvom systému Európskeho registra podnikov cestnej dopravy (ERRU). Informáci e dostupn é prostredníctvom tohto systému počas cestných kontrol by sa mal i rozšíriť. (32) Na uľahčenie a zlepšenie komunikácie medzi členskými štátmi, zabezpečenie jednotnejšieho uplatňovania sociálnych pravidiel v odvetví dopravy a na uľahčenie dodržiavania administratívnych požiadaviek zo strany prevádzkovateľov pri vysielaní vodičov by Komis ia mala vyvinúť jeden alebo viacero nových modulov pre IMI. Je dôležité, aby IMI umožňoval kontrolu platnosti vyhlásení o vyslaní počas vykonávania cestných kontrol. 1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potre bné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 51). 5112/1/20 REV 1 16 SK (33) Výmena informácií v rámci účinnej administratívnej spolupráce a vzájomnej pomoci medzi členskými štátmi by mala byť v súlade s predpismi o ochrane osobných údajov stanovenými v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 a (EÚ) 2018/17251. Výmena informácií prostredníctvom IMI by tiež mala byť v súlade s nariadením (EÚ) č. 102 4/2012. (34) S cieľom zlepšiť efektívnosť, účinnosť a konzistentnosť dodržiavania predpisov je žiaduce rozvinúť prvky a rozšíriť využívanie existujúcich vnútroštátnych systémov hodnotenia rizikovosti. Prístup k údajom v systémoch hodnotenia rizikovosti by umožnil príslušným kontrolným orgánom dotknutých členských štátov lepšie zameranie kontrol na prevádzkovateľov, ktorí nedodržiavajú pravidlá . Spoločný vzorec na výpočet hodnoty rizikovosti dopravného podniku by mal prispieť k spravodlivejšiemu zaobchádzani u s prevádzkovateľmi počas kontrol. (35) V dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy by sa mali právomoci udelené Komisii v rámci smernice 2006/22/ES zosúladiť s článkami 290 a 291 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). 1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri sp racúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39). 5112/1/20 REV 1 17 SK (36) S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania smernice 2006/22/ES by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom zvýšiť minimálne percento dní odpracovaných vodičmi kontr olovaných členskými štátmi na 4 %; podrobnejšie objasniť vymedzenia pojmov pre kategórie štatistických údajov, ktoré sa majú zbierať; u rčiť orgán pre aktívnu podporu výmeny údajov, skúseností a poznatkov medzi členskými štátmi; stanoviť spoločný vzorec na výpočet hodnoty rizikovosti podniku , vypracovať usmernenia o osvedčených po stupoch pri zabezpečovaní dodržiavania predpisov; stanoviť spoločný prístup pre zaznamenávanie a kontrolu ďalších pracovných období a zaznamenávanie a kontrolu období aspoň jedného týždňa , počas ktorého je vodič mimo vozidla a nie je schopný vykonávať žiad ne činnosti súvisiace s uvedeným vozidlom ; a podporovať spoločný prístup k vykonaniu uvedenej smernice, napomáhať súdržnosti prístupu orgánov zabezpečujúcich dodržiavanie predpisov a harmonizovanému výkladu nariadenia (ES) č. 561/2006 zo strany orgánov zab ezpečujúcich dodržiavanie predpisov a uľahčiť dialóg medzi odvetvím dopravy a orgánmi zabezpečujúcimi dodržiavanie predpisov . Najmä pri prijímaní vykonávacích aktov pre rozvoj spoločného vzorca pre výpočet hodnoty rizikovosti podnikov, by Komisia mala zabe zpečiť rovnaké zaobchádzanie s podnikmi pri zohľadňovaní kritérií, ktoré sú stanovené v tejto smernici. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. 5112/1/20 REV 1 18 SK (37) S cieľom zohľadniť vývoj v oblasti najlepších postupov , pokiaľ ide o kontroly a štandardné vybavenie , ktoré majú mať k dispozícii jednotky zabezpečujúce dodržiavanie predpisov a s cieľom stanoviť alebo aktualizovať posudzovanie závažnosti porušení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 alebo (EÚ) č. 165/ 20141 by sa na Komisiu mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ , pokiaľ ide o zmenu príloh I a II a prílohy III smernice 2006/22/ES . Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni odborníkov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva2. Predovšetkým, v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov, sa všetky doku menty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematick y prístup na zasadnutia skupín odborníkov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. (38) Smernica 2006/22/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. 1 Nariadenie Eur ópskeho parlamentu a Rady (E Ú) č. 165/2014 zo 4. febru ára 2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktor ým sa ru ší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariaden í v cestnej doprave a men í nariadenie Eur ópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmoniz ácii niektor ých právnych predpisov v soci álnej oblasti, ktor é sa týkajú cestnej dopravy ( Ú. v. E Ú L 60, 28.2.2014, s. 1). 2 Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1. 5112/1/20 REV 1 19 SK (39) Dopravné podniky sú adresátmi určitých osobitných pravidiel vysielania a ako také znášajú dôsledky akýchkoľvek porušení uvedených pravidiel , ktorých sa dopustia. S cieľom zabrániť z neužívaniu zo strany podnikov, ktoré si zmluvne obstarávajú dopravné služby od prevádzkovateľov cestnej nákladnej dopravy, by však členské štáty mali taktiež stanoviť jasné a predvídateľné pravidlá týkajúce sa sankcií voči odosielateľom, zasielateľom, dodá vateľom a subdodávateľom, v prípadoch, keď tieto osoby vedeli alebo vzhľadom na všetky relevantné okolnosti mali vedieť, že dopravné služby, ktoré objednáva jú, zahŕňa jú porušenia osobitných pravidiel o vysielaní. (40) V záujme zabezpečenia podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže a rovnakých podmienok pre pracovníkov a podniky treba pokročiť smerom k inteligentnému presadzovaniu predpisov a poskytnúť všetku možnú podporu pre úplné zavedenie a používanie systémov hodnotenia rizikovosti. (41) Komisia by mala posúdiť vplyv uplatňovania a presadzovania pravidiel vysielania pracovníkov na odvetvie cestnej dopravy a predložiť Európskemu p arlamentu a Rade správu o výsledkoch tohto hodnotenia v prípade potreby spolu s legislatívnym návrhom. 5112/1/20 REV 1 20 SK (42) Keďže ciele tejto smernice, a to zabezpečiť jednak primerané pracovné podmienky a sociálnu ochranu vodičov a jednak vhodné podmienky pre podnikateľské prostredie a pre spravodlivú hospodársku súťaž pre prevádzkovateľov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni čle nských štátov, ale z dôvodov rozsahu a účinkov tejto smernice, ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedenéh o článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. (43) Vnútroštátne opatrenia transponujúce túto smernic u by sa mal i uplatňovať od dátum u 18 mesiacov odo dňa nadobudnut ia účinnosti tejto smernice . Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/9571 sa má uplatňovať v súlade s článkom 3 ods. 3 uvedenej smernice na odvetvie cestnej dopravy od ... [dátum 18 mesiacov o d dňa nadobudnut ia účinnosti tejto smernice] , PRIJALI TÚTO SMERNICU: 1 Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. EÚ L 173, 9.7.2018, s. 16). 5112/1/20 REV 1 21 SK Článok 1 Špeci fické pravidlá týkajúce sa vysielania vodičov 1. V tomto článku sa stanovujú špecifické pravidlá, pokiaľ ide o určité aspekty smernice 96/71/ES týkajúce sa vysielania vodičov v odvetví cestnej dopravy a smernice 2014/67/EÚ týkajúce sa administratívnych pož iadaviek a kontrolných opatrení pri vysielaní dotknutých vodičov. 2. Uvedené špecifické pravidlá platia pre vodičov, ktorých zamestnávajú podniky usadené v členskom štáte, ktoré prijmú nadnárodn é opatren ie uveden é v článku 1 ods. 3 písm. a) smernice 96/71/ES. 3. Bez ohľadu na článok 2 ods. 1 smernice 96/71/ES sa vodič nepovažuje sa za vyslaného na účely smernice 96/71/ES, ak vykonáva bilaterálne dopravné operácie vo vzťahu k preprave tovaru. Na účely tejto smernice sa bilaterálnou dopravnou operáciou vo vzťahu k preprave tovaru rozumie preprava tovaru na základe zmluvy o preprave z členského štátu usadenia, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 8 nariadenia (ES) č. 1071/2009, do iného členského štátu alebo tretej krajiny , alebo z iného členského štátu alebo tretej krajiny do členského štátu usadenia. 5112/1/20 REV 1 22 SK Od ... [18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] , čo je dátum, od ktorého sa od vodičov vyžaduje, aby ručne zaznamenáva li údaje o prekračovaní hraníc podľa článku 34 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 165/2014, členské štáty uplatňujú výnimku pre bilaterálne dopravné operácie vo vzťahu k preprave tovaru stanoven é v prvom a druhom pod odseku tohto odseku aj v prípade, keď vodič okrem bilaterálnej dopravnej operácie vykoná j ednu činnosť nakládky a/alebo vykládky v členských štátoch alebo tretích krajinách, cez ktoré prechádza, za predpokladu, že vodič tovar nenaloží a nevyloží v tom istom členskom štáte. Ak po bilaterálnej dopravnej operácii, ktorá sa začala v členskom štáte usadenia a počas ktorej sa nevykonala žiadna dodatočná činnosť, nasleduje bilaterálna dopravná operácia do členského štátu usadenia, výnimka pre dodatočné činnosti stanovené v treťom pododseku sa uplatňuje najviac na dve dodatočné činnosti nakládky a/alebo vykládky v súlade s podmienkami stanovenými v treťom pododseku. 5112/1/20 REV 1 23 SK Výnimk y pre dodatočné činnosti stanovené v treťom a štvrtom pododseku tohto odseku sa uplatňuj ú iba do dátumu, keď sa do vozidiel evidovaných v členskom štáte prvýkrát nainštaluj ú v zmysle článku 8 ods. 1 štvrtého pododseku nariadenia (EÚ) č. 165/2014 inteligentn é tachograf y, ktor é spĺňa jú požiadavku na zaznamenávanie prekročenia hraníc a dodatočných činností, ako sa uvádza v článku 8 ods. 1 prvého pododseku uvedeného nariadenia . Od tohto dátumu sa výnimk y pre dodatočné činnosti stanovené v treťom a štvrtom pododseku tohto odseku uplatňuj ú výlučne na vodičov, ktorí používajú vozidlá vybavené inteligentným i tachografmi podľa článkov 8, 9 a 10 uvedeného nariadenia. 4. Bez ohľadu na čl ánok 2 ods. 1 smernice 96/71/ES sa vodič nepovažuje za vyslaného na účely smernice 96/71/ES, ak vykonáva bilaterálne dopravné operácie vo vzťahu k preprave cestujúci ch. Na účely tejto smernice je bilaterálnou dopravnou operáciou v medzinárodnej príležitostnej alebo pravidelnej preprave cestujúcich v zmysle nariaden ia (ES) č. 1073/2009, keď vodič vykonáva ktorúkoľvek z týchto operácií : a) vyzdvihne cestujúcich v členskom štáte usadenia a vysadí ich v inom členskom štáte alebo tretej krajine ; b) vyzdvihne cestujúcich v členskom štáte alebo tretej krajine a vysadí ich v členskom štáte usadenia, alebo 5112/1/20 REV 1 24 SK c) vyzdvihne a vysadí cestujúcich v členskom štáte usadenia na účely vykonávania miestnych exkurzií v inom členskom štáte alebo v tretej krajine v súla de s nariadením (ES) č. 1073/2009. Od ... [18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] , čo je dátum, od ktorého sa od vodičov vyžaduje, aby ručne zaznamenávali údaje o prekračovaní hraníc podľa článku 34 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 165/2014, č lensk é štáty uplatňujú výnimku pre bilaterálne dopravné operácie vo vzťahu k preprave cestujúcich stanoven ú v prvom a druhom pododseku tohto odseku aj v prípade , keď vodič okrem vykonania bilaterálnej dopravnej operácie jedenkrát vyzdvihne cestujúcich a/alebo jedenkrát vysadí cestujúcich v členských štátoch alebo tretích krajinách, cez ktoré vodič prechádza, za predpokladu, že vodič neponúka služby osobnej dopravy medzi dvoma miestami v členskom štáte, ktorým prechádza. To isté platí pre spiatočnú cestu. Výnimk a pre dodatočné činnosti stanovené v treťom pododseku tohto odseku sa uplatňuje iba do dátumu, keď sa do vozidiel evidovaných v členskom štáte prvýkrát nainštaluj ú v zmysle článku 8 ods. 1 štvrtého pododseku nariadenia (EÚ) č. 165/2014 inteligentn é tachogr afy, ktor é spĺňa jú požiadavku na zaznamenávanie prekročenia hraníc a dodatočných činností, ako sa uvádza v článku 8 ods. 1 prvom pododseku uvedeného nariadenia . Od tohto dátumu sa výnimka pre dodatočné činnosti stanoven é v treťom pododseku tohto odseku uplatňuje výlučne na vodičov, ktorí používajú vozidlá vybavené inteligentným i tachografm i podľa článkov 8, 9 a 10 uvedeného nariadenia. 5112/1/20 REV 1 25 SK 5. Bez ohľadu na článok 2 ods. 1 smernice 96/71/ES sa vodič nepovažuje za vyslaného na účely smernice 96/71/ES, na územie členského štátu, cez ktorý prechádza bez naloženia alebo vyloženia nákladu a bez vyzdvihnutia alebo vysadenia cestujúcich. 6. Bez ohľadu na článok 2 ods. 1 smernice 96/71/ES sa vodič nepovažuje za vyslaného na účely smernice 96/71/ES, ak vodič uskutočňuje počiatočný alebo záverečný cestný úsek kombinovanej doprav nej operácie , ako sa vymedzuje v smernici Rady 92/106/EHS1, ak daný cestný úsek sám osebe pozostáva z bilaterálnych dopravných operácií vymedzených v odsek u 3 tohto článku. 7. Vodič, ktorý vykonáva kabotáž nu prepravu v zmysle vymedzení v nariadeniach (ES) č. 1072/2009 a (ES) č. 1073/2009, sa považuje za vyslaného v zmysle smernice 96/71/ES. 8. Vyslanie sa na účely článku 3 ods. 1a smernice 96/71/ES považuje za ukončené, keď vodič opustí hostiteľský č lenský štát pri vykonávaní medzinárodnej prepravy tovaru alebo cestujúcich . Uvedené obdobie vyslania sa nekumuluje s predchádzajúcimi obdobiami vyslania v súvislosti s takýmito medzinárodnými operáciami toho istého vodiča alebo iného vodiča, ktorého nahrád za. 1 Smernica Rady 92/106/EHS zo 7. decembra 1992 o stanovení spoločných pravidiel pre určité typy kombinovanej dopravy tovaru medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 368, 17.12.1992, s. 38). 5112/1/20 REV 1 26 SK 9. Členské štáty zabezpečia, aby sa v súlade so smernicou 2014/67/EÚ pracovné podmienky uvedené v článku 3 smernice 96/71/ES, ktoré sú stanovené vo vnútroštátnom práve , inom právnom predpise alebo správnom opatrení alebo v kolektívnych zmluvách alebo arbitrážnych nálezoch, ktoré sa na ich území vyhlásili za všeobecne uplatniteľné alebo sa iným spôsobom uplatňujú v súlade s článkom 3 ods. 1 a 8 smernice 96/71/ES , sprístupnili dostupným a transparentným spôsobom pre dopravné podniky z iných členských štátov a pre vyslaných vodičov. Príslušné informácie sa vzťahujú najmä na zložky odmeňovania, ktoré sa stali povinnými na základe týchto nástrojov a v prípade potreby aj na základe kolektívnych zmlúv, ktoré sú všeobecne uplatniteľné na všetky podobné podni ky v príslušnej geografickej oblasti. 10. Dopravné podniky usadené v nečlenskom štáte nesmú byť zvýhodnené oproti podnikom usadeným v členskom štáte, a to ani pri vykonávaní dopravných operácií na základe dvojstranných alebo mnohostranných dohôd, ktorými s a poskytuje prístup na trh Únie alebo jeho časti. 5112/1/20 REV 1 27 SK 11. Odchylne od článku 9 ods. 1 a 2 smernice 2014/67/EÚ môžu členské štáty stanoviť v súvislosti s vysielaním vodičov len tieto administratívne požiadavky a kontrolné opatrenia: a) uložiť prevádzkovateľovi usadenému v inom členskom štátne povinnosť predložiť vnútroštátnym príslušným orgánom členského štátu, do ktorého je vodič vyslaný, vyhlásenie o vyslaní najneskôr pri začiatku jeho vyslania, a to prostredníctvom viacjazyčného štandardného formulára verejn ého rozhrania spojeného s informačným systémom o vnútornom trhu ( ďalej len „ IMI“), ktorý bol zriadený nariadením (EÚ) č. 1024/2012 ; uvedené v yhlásenie o vyslaní obsahuje tieto informácie: i) totožnosť prevádzkovateľa aspoň vo forme čísla licencie Spoločens tva, ak je toto číslo k dispozícii ; ii) kontaktné údaje vedúceho dopravy alebo inej kontaktnej osoby v členskom štáte usadenia na nadviazanie kontaktu s príslušnými orgánmi hostiteľského členského štátu, v ktorom sa služby poskytujú, a na zasielanie a prij ímanie dokumentov alebo oznámení; iii) totožnosť vodiča, adresa jeho miesta bydliska a číslo vodičského preukazu vodiča ; 5112/1/20 REV 1 28 SK iv) dátum začatia pracovnej zmluvy vodiča a právo, ktoré sa na ňu uplatňuje; v) predpokladaný začiatok a koniec vyslania; vi) tabuľky s evidenčným číslom motorových vozidiel; vii) to, či sú dopravné služby vykonávané ako preprava tovaru, preprava osôb, medzinárodná preprava alebo kabotážna preprava; b) uložiť prevádzkovateľovi povinnosť zabezpečiť, aby mal vodič k dispozícii, a vodičovi uložiť povinnosť, aby uchovával a pri cestnej kontrole na požiadanie predložil v papierovej alebo elektronickej podobe: i) kópiu vyhlásenia o vyslaní predloženú prostredníctvom IMI ; ii) dôkaz, že prepravné operácie sa uskutočňujú v hostiteľskom členskom štáte, napríklad elektronický nákladný list (e -CMR) alebo dôkaz uvedený v článku 8 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1072/2009 ; 5112/1/20 REV 1 29 SK iii) záznamy tachografu a predovšetkým symboly členských štátov, v ktorých sa vodič nachádzal pri vykonávaní operácií medzinárodnej cestnej dopravy alebo kabotážnej prepravy, v súlade s požiadavkami na evidenciu a vedenie záznamov podľa nariadení (ES) č. 561/2006 a (EÚ) č. 165/2014; c) uložiť prevádzkovateľovi povinnosť z aslať po období vyslania cez verejné rozhranie prepojené s IMI na základe priamej žiadosti príslušných orgánov členských štátov, v ktorých sa vyslanie uskutočnilo, kópie dokumentov uvedených v písmene b) bodoch ii) a iii) tohto odseku , ako aj doklady týkaj úce sa odmien vodiča, ktoré sa vzťahujú na obdobie vyslania, pracovnú zmluvu alebo rovnocenný doklad v zmysle článku 3 smernice Rady 91/533/EHS1, časové výkazy týkajúce sa práce vodiča a potvrdenie o platbách. 1 Smernica Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovno -právny vzťah (Ú. v. ES L 288, 18.10.1991, s. 32). 5112/1/20 REV 1 30 SK Prevádzkovateľ zašle doklady cez verejné rozhranie prepojené s IMI najneskôr do ôsmich týždňov od dátumu žiadosti. Ak prevádzkovateľ nepredloží požadované doklady v uvedenej lehote, príslušné orgány členského štátu, v ktorom sa vyslanie uskutočnilo, môžu v súlade s článkami 6 a 7 smernice 2014/67/EÚ cez IMI požiadať o pomoc príslušné orgány členského štátu usadenia. V prípade takejto žiadosti o vzájomnú pomoc majú príslušné orgány členského štátu, v ktorom je prevádzkovateľ usadený, prístup k vyhláseniu o v yslaní a k iným príslušným informáciám, ktoré prevádzkovateľ predložil cez verejné rozhranie prepojené s IMI. Príslušné orgány členského štátu usadenia zabezpečia, aby poskytli požadované dokumenty príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa vyslanie u skutočnilo, cez IMI do 25 pracovných dní od dátumu žiadosti o vzájomnú pomoc. Na účely potvrd enia, či sa vodič podľa odsek ov 3 a 4 tohto článku nemá považovať za vyslan ého, môžu členské štáty uložiť vodičovi ako kontrolné opatrenie len povinnosť uchovávať a na požiadanie pri cestnej kontrole poskytnúť v papierovej alebo elektronickej podobe dôkaz o príslušnej medzinárodnej preprave, napríklad elektronický nákladný list (e-CMR) alebo dôkaz uvedený v článku 8 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1072/2009, a záznamy tachografu uvedené v písmene b) bode iii) tohto odseku. 5112/1/20 REV 1 31 SK 12. Na účely kontroly, udržiava prevádzkovateľ vyhlásenia o vyslaní uvedené v odseku 11 písm. a) vo verejnom rozhraní prepojenom s IMI aktuálne. 13. Informácie z vyhlásení o vyslaní sa v databáze IMI na účely kontrol uchovávajú počas obdobia 24 mesiacov. Členský štát môže povoliť príslušnému orgánu, aby vnútroštátnym sociálnym partnerom inými prostriedkami ako IMI poskyt ol príslušné informácie dostupné v IMI v rozsahu potrebnom na kontrolu dodržiavania pravidiel o vysielaní a v súlade s vnútroštátnym právom a postupmi, a to za predpokladu, že: a) sa tieto informácie týkajú vyslania na úz emie dotknutého členského štátu; b) tieto informácie slúžia výlučne na účely presadzovania pravidiel o vysielaní a c) každé sprac úvanie údajov sa vykoná v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679. 14. Komisia do ... [šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] prostredníctvom vykonávacieho aktu stanoví funkcionality verejného rozhrania prepojeného s IMI. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 4 ods. 2. 5112/1/20 REV 1 32 SK 15. Členské štáty sa vyhýbajú zbytočným oneskoreniam pri vykonávaní kontrolných opatrení, ktoré by mohli mať vplyv na trvanie a dátumy vyslania. 16. Príslušné orgány v členských štátoch úzko spolupracujú a poskytujú si vzájomnú pomoc a všetky príslušné informácie za podmienok stanovených v smernici 2014/67/EÚ a v nariadení (ES) č. 1071/2009. Článok 2 Zmena smernice 2006/22/ES Smernica 2006/22/ES sa mení takto: 1. Názov sa nahrádza takto: „Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/22/ES z 15. marca 2006 o minimálnych podmienkach vykonávania nariadení (ES) č. 561 /2006 a (EÚ) č. 165/2014 a smernice 2002/15/ES, pokiaľ ide o právne predpisy v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú činností cestnej dopravy, a ktorou sa zrušuje smernica Rady 88/599/EHS“. 5112/1/20 REV 1 33 SK 2. Článok 1 sa nahrádza takto: „Článok 1 Predmet Touto smernicou sa stanovujú minimálne podmienky vykonávania nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006* a (EÚ) č. 165/2014 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES. _________________ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2 006, s. 1). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 4. februára 2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 1). * Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/15/ES z 11. marca 2002 o organizácii pracovnej doby os ôb vykonávajúcich mobilné činnosti v cestnej doprave (Ú. v. ES L 80, 23.3.2002, s. 35).“ 5112/1/20 REV 1 34 SK 3. Článok 2 sa mení takto: a) v odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto: „Tieto kontroly sa každý rok vykonávajú na veľkom a reprezentatívnom podiele mobilných pracovníkov, vodičov, podnikov a vozidiel patriacich do rozsahu pôsobnosti nariadení (ES) č. 561/2006 a (EÚ) č. 165/2014, a mobilných pracovníkov a vodičov patriacich do rozsahu pôsobnosti smernice 2002/15/ES. Cestné kontroly týkajúce sa dodržiavania smernice 2002/15/ES sa obmedzujú na aspekty , ktoré možno efektívne skontrolovať s použitím tachografu a súvisiaceho záznamového zariadenia. Komplexná kontrola týkajúca sa dodržiavania smernice 2002/15/ES sa môže vykonať len v priestoroch podnikov.“ ; b) v odseku 3 sa prvý a druhý pododsek nahrádza jú takto: „Každý členský štát organizuje kontroly tak, aby sa skontrolovali minimálne 3 % dní, ktoré odpracovali vodiči vozidiel patr iacich do rozsahu pôsobnosti nariaden í (ES) č. 561/2006 a (EÚ) č. 165/2014. Počas cestnej kontroly sa môže vodič obrátiť na ústredie, vedúceho dopravy alebo akúkoľvek inú osobu alebo subjekt, aby pred koncom cestnej kontroly poskytli ktorýkoľvek z dôkazov, ktoré vo vozidle chýbajú; týmto nie sú dotknuté povinnosti vodiča zabezpečiť správne používanie tachografick ého zariaden ia. 5112/1/20 REV 1 35 SK Komisia môže od 1. januára 2012 prostredníctvom vykonávacieho aktu toto minimálne percento zvýšiť na 4 % pod podmienkou, že štatis tiky zozbierané podľa článku 3 preukážu, že priemerne viac ako 90 % všetkých kontrolovaných vozidiel je vybavených digitálnym tachografom. Pri tomto rozhodnutí Komisia zohľadní účinnosť existujúcich opatrení na dodržiavanie predpisov, a to najmä dostupnost i údajov z digitálnych tachografov v priestoroch podnikov. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 2. “; c) vkladá sa tento odsek: „3a. Každý členský štát organizuje kontroly dodržiavania smernice 2002/15/E S s ohľadom na systém hodnotenia rizikovosti stanovený v článku 9 tejto smernice. Uvedené kontroly sa zameriavajú na určitý podnik v prípade, že jeden alebo viacero jeho vodičov trvalo alebo vážne porušuje nariadeni e (ES) č. 561/2006 alebo nariadeni e (EÚ) č. 165/2014.“; 5112/1/20 REV 1 36 SK d) odsek 4 sa nahrádza takto: „4. Informácie predkladané Komisii v súlade s článkom 17 nariadenia (ES) č. 561/2006 a článkom 13 smernice 2002/15/ES obsahujú počet vodičov skontrolovaných pri cestnej kontrole, počet kontrol vykonaných v priestoroch podnikov, počet skontrolovaných pracovných dní a počet a druh hlásených porušení predpisov a určí , či išlo o osobnú alebo nákladnú dopravu.“ 4. V článku 3 sa piaty odsek nahrádza takto: „Komisia na základe žiadosti ďalej objasní prostredníctvom vyk onávacích aktov vymedzen ia pojmov pre kategórie uvedené v písmenách a) a b) prvého odseku. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 12 ods. 2.“ 5. Článok 5 sa nahrádza takto: „Článok 5 Zosúladené kontroly Členské štáty najmenej šesťkrát do roka vykonávajú zosúladené cestné kontroly týkajúce sa vodičov a vozidiel, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 561/2006 alebo (EÚ) č. 165/2014. Členské štáty sa okrem toho usilujú organizovať zosúladené kontroly v pri estoroch podnikov. 5112/1/20 REV 1 37 SK Takéto zosúladené kontroly vykonávajú súčasne orgány zabezpečujúce dodržiavanie predpisov dvoch alebo viacerých členských štátov, a to každý na vlastnom území.“ 6. V článku 6 sa odsek 1 nahrádza takto: „1. Kontroly v priestoroch podniko v sa plánujú so zreteľom na predchádzajúce skúsenosti s rôznymi druhmi dopravy a podnikov. Vykonajú sa aj v prípade zistenia závažného porušenia nariadenia (ES) č. 561/2006 alebo nariadenia (EÚ) č. 165/2014 alebo smernice 2002/15/ES pri cestnej kontrole.“ 7. Článok 7 sa mení takto: a) odsek 1 sa mení takto: i) písmeno b) nahrádza takto: „b) predkladá Komisii dvojročné štatistické výkazy podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 561/2006;“ ; ii) dopĺňa sa toto písmeno: „d) zabezpečuje výmenu informácií s ostatnými členskými štátmi podľa článku 8 tejto smernice, pokiaľ ide o uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje táto smernica a smernica 2002/15/ES.“ ; 5112/1/20 REV 1 38 SK b) odsek 3 sa nahrádza takto: „3. Výmena údajov, skúseností a poznatkov medzi členskými štátmi sa aktívne podporuje, predovšetkým, avšak nie výhradne prostredníctvom výboru uvedeného v článku 12 ods. 1 a akéhokoľvek orgánu, ktorý Komisia určí prostredníctvom vykonávacích aktov. Uvedené vyk onávacie sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 2.“ 8. Článok 8 sa nahrádza takto: „Článok 8 Výmena informácií 1. Dvojstranne sprístupnené informácie podľa článku 22 ods. 3 nariadenia (ES) č. 561/2006 si vymieňajú aj určené orgány oznámené Komisii v súlade s článkom 7 tejto smernice , a to: a) najmenej raz za šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice; b) na základe odôvodnenej žiadosti členského štátu v jednotlivých prípadoch. 5112/1/20 REV 1 39 SK 2. Členský štát poskytuje infor mácie, o ktoré požiadal in ý člensk ý štát podľa odseku 1 písm. b), do 25 pracovných dní od doručenia predmetnej žiadosti. Členské štáty sa môžu vzájomne dohodnúť na kratšej lehote. V naliehavých prípadoch alebo prípadoch, ktoré si vyžadujú jednoduchý náhľad do registrov, napríklad do registrov systému hodnotenia rizikovosti, sa vyžiadaná informácia poskytne do troch pracovných dní. Ak členský štát, ktorému bola doručená žiadosť, usúdi, že žiadosť nie je dostatočne odôvodnená, oznámi to žiadajúcemu členskému štátu do 10 pracovných dní od doručenia žiadosti . Žiadajúci členský štát doplní odôvodnenie žiadosti. Ak žiadajúci členský štát nie je schopný doplniť odôvodnenie žiadosti , členský štát , ktorému bola doručená žiadosť, môže danú žiadosť zamietnuť. Ak je nár očné alebo nemožné vyhovieť žiadosti o informácie alebo vykonať kontroly, inšpekcie alebo vyšetrovanie, členský štát, ktorému bola doručená žiadosť, o tom do 10 pracovných dní od doručenia žiadosti informuje žiadajúci členský štát, pričom danú náročnosť al ebo nemožnosť riadne odôvodní. Dotknuté členské štáty záležitosť prediskutujú s cieľom nájsť riešenie. Ak omeškanie poskytovania informácií členskému štátu, na ktorého územie je pracovník vyslaný, pretrváva, informuje sa o tom Komisia, ktorá prijme vhodné opatrenia. 5112/1/20 REV 1 40 SK 3. Výmena informácií stanovená v tomto článku sa uskutočňuje prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu ( ďalej len „ IMI“), ktorý bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012. Toto sa nevzťahuje na informáci e, ktoré si členské štáty vymieňajú priamym nahliadaním do vnútroštátnych elektronických registrov uvedených v článku 16 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1071/2009. ______________ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 10 24/2012 z 25. októbra 2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu a o zrušení rozhodnutia Komisie 2008/49/ES („nariadenie o IMI“) (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 1). ** Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (E S) č. 1071/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, a ktorým sa zrušuje smernica Rady 96/26/ES (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 51).“ 5112/1/20 REV 1 41 SK 9. Článok 9 sa mení takto: a) odsek 1 sa nahrádza takto: „1. Členské štáty zavedú systém hodnotenia rizikovosti podnikov na základe pomerného počtu a závažnosti porušení nariadenia (ES) č. 561/2006 alebo nariadenia (EÚ) č. 165/2014 alebo vnútroštátn ych ustanovení, ktorými sa transponuje smernica 2002/15/ES, ktorých sa jednotlivé podniky dopustili. Komisia do ... [10 mesiacov od nadobudnut ia účinnosti tejto smernice] prostredníctvom vykonávacích aktov stanoví spoločný vzorec na výpočet hodnoty rizikov osti podnikov . V tomto spoločnom vzorci sa zohľadní počet, závažnosť a frekvencia výskytu porušení a výsledky kontrol, pri ktorých sa nezistilo žiadne porušenie, a ko aj skutočnosť, či podnik cestnej dopravy využíva inteligentný tachograf podľa kapitoly II nariadenia (EÚ) č. 165/2014 vo všetkých svojich vozidlách. Uvedené vykonávacie akty sa prij mú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 12 ods. 2 tejto smernice.“; b) v odseku 2 sa vypúšťa druhá veta; 5112/1/20 REV 1 42 SK c) odsek 3 sa nahrádza takto: „3. Východiskový zoznam porušení nariaden ia (ES) č. 561/2006 a nariadenia (EÚ) č. 165/2014 a miera ich závažnosti sú stanovené v prílohe III.	41,249	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/d1e453c5-278a-46fe-b2d5-8085b6a82ec1_2	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,011	Cadrul privind ajutoarele de stat pentru sectorul construcțiilor navale	None	Spoken	11,168	22,378	1 Způsobilé použití 14. Podporu poskytnutou na inovace v odvětví stavby, opravy nebo přestavby lodí lze považovat za slučitelnou s vnitřním trhem do maximální intenzity podpory v hrubé výši 20 % za předpokladu, že se vztahuje na průmyslové použití inovačních výrobků a postupů, tj. technicky nových nebo podstatně vylepšených výrobků a postupů ve srovnání s nejvyspělejšími výrobky a postupy v Unii, které s sebou nesou riziko technologického nebo průmyslového neúspěchu. Podpora na inovace pro výbavu a modernizaci rybářských plavidel nebude považována za slučitelnou s vnitřním trhem, pokud nesplní podmínky stanovené v čl. 25 odst. 2 a 6 nařízení Rady (ES) č. 1198/2006 ze dne 27. července 2006 o Evropském rybářském fondu (7) nebo v ustanoveních, která uvedené odstavce nahradí. Podporu nelze poskytnout loděnici, pokud je s ohledem na stejné plavidlo poskytnuta podpora z Evropského rybářského fondu nebo z nástroje, který uvedený fond nahradí, nebo jiná veřejná podpora. 15. Inovační výrobky a postupy ve smyslu bodu 14 zahrnují zlepšení v oblasti životního prostředí, pokud jde o kvalitu a výkon; může se jednat například o optimalizaci spotřeby pohonných hmot, emisí z motorů, odpadu a bezpečnosti. 16. Je-li inovace zárukou zvyšování ochrany životního prostředí a dodržení souladu s přijatými normami Unie alespoň jeden rok před tím, než uvedené normy vstoupí v platnost, nebo zvyšuje-li inovace úroveň ochrany životního prostředí v případě, že norma Unie neexistuje, či umožňuje-li použití přísnějších norem, než jsou normy Unie, může být maximální intenzita podpory zvýšena na 30 % hrubých způsobilých nákladů. Výrazy „normy Unie“ a „ochrana životního prostředí“ mají význam uvedený v Pokynech Společenství ke státní podpoře na ochranu životního prostředí. 17. Jestliže inovační výrobky splňují kritéria uvedená v bodě 14, vztahují se buď na novou třídu plavidel definovanou podle prvního plavidla případné série lodí (prototypu) nebo inovační část plavidla, kterou lze z plavidla izolovat jako samostatný prvek. 18. Jestliže inovační postupy splňují kritéria uvedená v bodě 14, vztahují se na vývoj a provádění nových postupů týkajících se výroby, řízení, logistiky a inženýrských oblastí. 19. Podpora na inovace může být považována za slučitelnou s vnitřním trhem pouze tehdy, pokud je poskytována na první průmyslové použití inovačních výrobků a postupů. 3. 2. 2 Způsobilé náklady 20. Inovační podpora na výrobky a postupy musí být omezena na úhradu výdajů na investiční, projektové, inženýrské a testovací činnosti, které se přímo a výhradně vztahují na inovační část projektu a byly vynaloženy po datu podání žádosti o podporu na inovace (8). 21. Způsobilé náklady zahrnují náklady loděnice i náklady na zboží a služby od třetích stran (například dodavatelů systémů, dodávek na klíč a subdodavatelů) v rozsahu, v němž toto zboží a služby souvisejí výhradně s inovací. Způsobilé náklady jsou podrobněji vymezeny v příloze. 22. Příslušné vnitrostátní orgány, které členské státy určily pro účely poskytování podpory na inovace, musí posoudit způsobilé náklady na základě odhadů, které jim žadatel poskytne a doloží. Pokud žádost obsahuje náklady související s nákupem zboží a služeb od dodavatelů, nesmějí být již tito dodavatelé příjemci státní podpory na dané zboží nebo služby za účelem dosažení stejných cílů. 3. 2. 3 Potvrzení inovačního charakteru projektu 23. Aby bylo možno považovat podporu na inovace podle tohoto rámce za slučitelnou s vnitřním trhem, je třeba příslušnému vnitrostátnímu orgánu předložit žádost o podporu na inovace před tím, než žadatel uzavře závaznou dohodu o provedení konkrétního projektu, k němuž se podpora na inovace vztahuje. Žádost musí obsahovat popis inovace, jak z kvalitativního, tak z kvantitativního hlediska. 24. Příslušné vnitrostátní orgány si musí nechat potvrdit od nezávislého a technicky způsobilého odborníka, že se žádá o podporu na projekt, který se týká technologicky nového nebo značně zdokonaleného výrobku nebo postupu v porovnání se současným stavem v odvětví stavby lodí v Unii (kvalitativní vyhodnocení). Podporu lze považovat za slučitelnou s vnitřním trhem pouze v případě, že nezávislý a technicky způsobilý odborník příslušnému vnitrostátnímu orgánu potvrdí, že způsobilé náklady na projekt byly vypočítány tak, že zahrnují pouze inovační části příslušného projektu (kvantitativní vyhodnocení). 3. 2. 4 Motivační účinek 25. Podpora na inovace ve smyslu tohoto rámce musí mít motivační účinek, tj. musí vést k tomu, že příjemce změní své chování tak, že zvýší svou inovační činnost. V důsledku podpory musí být inovační činnost zvýšena, pokud jde o míru, rozsah, vynaloženou částku nebo rychlost. 26. Komise se v souladu s výše uvedeným bodem 25 domnívá, že podpora nepředstavuje pro příjemce pobídku v případě, že byl projekt (9) zahájen již před tím, než příjemce podal žádost o podporu u vnitrostátních orgánů. 27. Za účelem ověření skutečnosti, že podpora bude příjemce podpory motivovat ke změně chování vedoucí ke zvýšení inovační činnosti, musí členské státy předložit předběžné vyhodnocení nárůstu inovační činnosti ve formě srovnání situace bez podpory a situace s podporou. Do kritérií, která mají být uplatněna, lze zahrnout zvýšení míry inovační činnosti, jejího rozsahu, rychlosti nebo částky, která na ni byla vynaložena, spolu s dalšími relevantními kvantitativními a/nebo kvantitativními faktory předloženými členskými státy v jejich oznámení podle čl. 108 odst. 3 Smlouvy. 28. Pokud lze prokázat významný účinek na alespoň jeden z těchto prvků s přihlédnutím k běžnému chování podniku v příslušném odvětví, Komise obvykle vyvodí závěr, že podpora má motivační účinek. 29. Při posuzování režimu podpory jsou podmínky týkající se motivačního účinku pokládány za splněné, pokud se členský stát zaváže poskytovat individuální podporu v rámci schváleného režimu podpory teprve po ověření, zda je přítomen motivační účinek, a předkládat výroční zprávy o provádění schváleného režimu. 30. Schválení žádosti o podporu musí podléhat podmínce, že příjemce uzavře závaznou dohodu o provedení konkrétního projektu nebo postupu stavby, opravy nebo přestavby lodě, pro který se žádá o podporu na inovace. Platby mohou být provedeny pouze po podpisu příslušné smlouvy. V případě zrušení smlouvy nebo odstoupení od projektu se vrací veškerá vyplacená podpora spolu s úroky ode dne, kdy byla vyplacena. Stejně tak v případě nedokončení projektu se společně s úroky vrací veškerá podpora, která nebyla vynaložena na způsobilé výdaje na inovace. Úroková sazba musí přinejmenším odpovídat referenčním úrokovým sazbám, které Komise přijala. 3. 3 Vývozní úveřy 31. Podpora na stavbu lodí – ve formě úvěrových příslibů podporovaných státem – poskytovaná vnitrostátním nebo zahraničním vlastníkům lodí nebo třetím stranám na stavbu nebo přestavbu plavidel může být považována za slučitelnou s vnitřním trhem, jestliže odpovídá podmínkám dohody OECD z roku 1998 o pokynech pro úředně podporované vývozní úvěry a jejím odvětvovým ujednáním o vývozních úvěrech pro lodě nebo následným předpisům stanoveným v takové dohodě či předpisům, kterými se dohoda nahrazuje. 4. MONITOROVÁNÍ A PODÁVÁNÍ ZPRÁV 32. Podle nařízení Rady (ES) č. 659/1999 ze dne 22. března 1999, kterým se stanoví prováděcí pravidla k článku 93 Smlouvy o ES (10), a nařízení Komise (ES) č. 794/2004 ze dne 21. dubna 2004, kterým se provádí nařízení Rady (ES) č. 659/1999, kterým se stanoví prováděcí pravidla k článku 93 Smlouvy o ES (11), mají členské státy předkládat Komisi výroční zprávy o všech stávajících režimech podpor. Když Komise přijímá podle tohoto rámce rozhodnutí, které se týká jakékoli podpory na inovace v rámci schváleného režimu pro velké podniky, může členské státy požádat, aby jí podaly zprávu, jak byl u podpory poskytnuté velkým podnikům respektován požadavek na motivační účinek, zejména za použití kritérií zmíněných v bodu 3. 2. 4. 5. KUMULACE 33. Stropy podpor stanovené v tomto rámci platí nezávisle na tom, zda je příslušná podpora zcela nebo částečně financována ze státních zdrojů nebo ze zdrojů Unie. Podpora schválená podle tohoto rámce nesmí být kumulována s jinými formami státní podpory ve smyslu čl. 107 odst. 1 Smlouvy nebo jinými formami financování Unie, pokud má tato kumulace za následek vyšší intenzitu podpory než stanoví tento rámec. 34. Pokud podpora slouží různým účelům a týká se stejných způsobilých nákladů, používá se nejvýhodnější strop podpory. 6. POUŽITÍ TOHOTO RÁMCE 35. Komise použije zásady stanovené v tomto rámci ode dne 1. ledna 2012 do dne 31. prosince 2013. Komise použije tyto zásady na všechna oznámená opatření podpory, u nichž musí přijmout rozhodnutí po 31. prosinci 2011, a to i tehdy, pokud projekty byly oznámeny před tímto datem. 36. Komise použije zásady stanovené v tomto rámci na neoznámené podpory poskytnuté po 31. prosinci 2011 v souladu s oznámením Komise o určení použitelných pravidel pro posouzení protiprávní státní podpory (12). (1) Úř. věst. C 317, 30. 12. 2003, s. 11. (2) Viz akční plán státní podpory KOM(2005) 107 v konečném znění, bod 65: „Komise také rozhodne, zda je nadále potřebný rámec pro státní podporu určenou na stavbu lodí, nebo zda by se odvětví mělo řídit horizontálními předpisy“. (3) Úř. věst. C 54, 4. 3. 2006, s. 13. (4) Například Pokyny Společenství ke státní podpoře na ochranu životního prostředí (Úř. věst. C 82, 1. 4. 2008, s. 1) stanoví podmínky, za nichž lze povolit loděnicím podporu na výrobní postupy šetrnější k životnímu prostředí. Vlastníkům lodí lze dále poskytnout podporu pro získání nových dopravních vozidel, které splňují přísnější normy, než jsou normy Unie, nebo které zvyšují úroveň ochrany životního prostředí v případě, že norma Unie neexistuje, což přispěje ke snížení celkového dopadu námořní dopravy na životní prostředí. (5) Úř. věst. C 323, 30. 12. 2006, s. 1. (6) V brutto registrovaných tunách. (7) Úř. věst. L 223, 15. 8. 2006, s. 1. (8) S výjimkou nákladů na studie proveditelnosti provedené do 12 měsíců před podáním žádosti o podporu na inovační postup. (9) Tím není vyloučen případ, kdy potenciální příjemce již pravděpodobně vypracoval studie proveditelnosti, na které se nevztahuje žádost o státní podporu. (10) Úř. věst. L 83, 27. 3. 1999, s. 1. (11) Úř. věst. L 140, 30. 4. 2004, s. 1. (12) Úř. věst. C 119, 22. 5. 2002, s. 22. PŘÍLOHA Způsobilé náklady na podporu na inovace v odvětví stavby lodí 1. NOVÁ TŘÍDA PLAVIDEL V případě stavby nové třídy plavidel, která je způsobilá pro podporu na inovace, jsou způsobilé následující náklady: a) náklady na koncepční vývoj; b) náklady na koncepční projektování; c) náklady na funkční projektování; d) náklady na podrobný projekt; e) náklady na studie, testování, makety a podobné náklady týkající se vývoje a projektování plavidla; f) náklady na plánování provedení projektu; g) náklady na testování a zkoušky výrobku; h) dodatečné náklady na práci a režijní náklady na novou třídu plavidel (křivka osvojování si znalostí). Pro účely písmen a) až g), náklady související se standardním inženýrským projektováním prováděným i u předchozích tříd plavidel jsou vyloučeny. Pro účely písmene h), dodatečné výrobní náklady, které jsou nezbytně nutné pro validaci technologické inovace mohou být způsobilé v míře omezené na nejnižší potřebnou částku. Vzhledem k technickým problémům souvisejícím se stavbou prototypu jsou náklady na stavbu první lodě většinou vyšší než náklady na výrobu dalších sesterských lodí. Dodatečné výrobní náklady jsou vymezeny jako rozdíl mezi náklady na práci a souvisejícími režijními náklady na první loď nové třídy lodí a náklady na výrobu dalších lodí téže řady (sesterské lodě). Náklady na práci zahrnují mzdy a náklady na sociální zabezpečení. Ve výjimečných a řádně odůvodněných případech proto lze maximálně 10 % výrobních nákladů souvisejících se stavbou nové třídy plavidel považovat za způsobilé náklady: pokud jsou tyto náklady nezbytné k validaci technické inovace. Má se za to, že dodatečné výrobní náklady jsou řádně odůvodněné, pokud jsou podle odhadů vyšší než 3 % výrobních nákladů dalších sesterských lodí. 2. NOVÉ SOUČÁSTI NEBO SYSTÉMY PLAVIDLA V případě nových součástí nebo systémů, které jsou způsobilé pro podporu na inovaci, jsou v míře, v níž se vztahují výhradně k inovaci, způsobilé následující náklady: a) náklady na projektování a vývoj; b) náklady na testování inovačních částí, makety; c) náklady na materiál a zařízení; d) ve výjimečných případech náklady na konstrukci a instalaci nových součástí nebo systémů, které jsou nutné pro validaci inovace, v míře omezené na nejnižší možnou částku. 3. C_2011364SV. 01000901. xml 14. 12. 2011 SV Europeiska unionens officiella tidning C 364/9 RAMBESTÄMMELSER FÖR STATLIGT STÖD TILL VARVSINDUSTRIN 2011/C 364/06 1. INLEDNING 1. Sedan början av 1970-talet har statligt stöd till varvsindustrin omfattats av en rad särskilda ordningar för statligt stöd som successivt har anpassats till de allmänna bestämmelserna om statligt stöd. De nuvarande rambestämmelserna för statligt stöd till varvsindustrin (1) löper ut den 31 december 2011. I enlighet med sin strategi för ökad öppenhet och förenkling av reglerna för statligt stöd strävar kommissionen i möjligaste mån efter att minska skillnaderna mellan reglerna för varvsindustrin och de regler som gäller andra industrisektorer. Detta innebär att de allmänna reglerna utvidgas till att även omfatta varvsindustrin (2). 2. Vissa egenskaper skiljer varvsindustrin från andra industrier såsom korta produktionsserier, de producerade enheternas storlek, värde och komplexitet samt det faktum att prototyperna i allmänhet används kommersiellt. 3. Med hänsyn till dessa särskilda aspekter anser kommissionen att det är lämpligt att fortsätta att tillämpa särskilda bestämmelser för innovationsstöd på varvsindustrin, men att samtidigt se till att detta stöd inte får några negativa konsekvenser för handelsvillkoren och konkurrensen i sådan omfattning att det strider mot det gemensamma intresset. 4. Statligt stöd till innovation måste leda till att stödmottagaren förändrar sin verksamhet så att stödet leder till ökad innovation i stödmottagarens verksamhet och till fler innovationsprojekt eller till att stödmottagaren genomför verksamhet som annars inte hade blivit aktuell eller bara skulle ha genomförts till viss del. Stimulanseffekten fastställs genom en kontrafaktisk analys med en jämförelse av planerad verksamhet med respektive utan stöd. I dessa rambestämmelser fastställs därför särskilda krav som kommer att göra det möjligt för medlemsstaterna att se till att det finns en stimulanseffekt. 5. Informella regler för innovationsstöd till varvsindustrin, särskilt när det gäller stödberättigande kostnader och bekräftelse av ett projekts innovativa karaktär, har utformats tillsammans med industrin och tillämpas i kommissionens beslutsfattande. För att skapa ökad insyn bör dessa regler formellt integreras med reglerna för innovationsstöd. 6. När det gäller regionalstöd kommer kommissionen att se över de allmänna riktlinjerna för statligt regionalstöd för 2007–2013 (3) under 2013. Kommissionen kommer därför att fram till dess fortsätta att tillämpa de gällande specifika regler för regionalstöd inom varvsindustrin som anges i 2003 års rambestämmelser. Den kommer att ompröva situationen mot bakgrund av översynen av riktlinjerna om statligt regionalstöd. 7. När det gäller exportkrediter är syftet med dessa rambestämmelser att respektera tillämpliga internationella skyldigheter. 8. Dessa rambestämmelser innehåller därför särskilda bestämmelser för innovations- och regionalstöd för varvsindustrin samt bestämmelser om exportkrediter. Stöd till varvsindustrin kan dessutom anses vara förenligt med den inre marknaden enligt fördraget och de allmänna instrumenten för statligt stöd (4), såvida inte annat anges i dessa instrument. 9. I enlighet med artikel 346 i fördraget om Europeiska unionens funktionssätt och med förbehåll för bestämmelserna i artikel 348 i fördraget får varje medlemsstat vidta åtgärder som den anser nödvändiga för att skydda sina väsentliga säkerhetsintressen när det gäller finansiering av militära fartyg. 10. Kommissionen har för avsikt att tillämpa principerna i de här rambestämmelserna från och med den 1 januari 2012 till och med den 31 december 2013. Efter detta datum planerar kommissionen att föra in bestämmelserna om innovationsstöd i gemenskapens rambestämmelser för statligt stöd till forskning, utveckling och innovation (5) och att integrera regionalstöd för varvsindustrin med riktlinjerna för statligt regionalstöd. 2. TILLÄMPNINGSOMRÅDE OCH DEFINITIONER 11. Enligt dessa rambestämmelser får kommissionen godkänna stöd till varv eller, när det gäller exportkrediter, stöd som beviljas fartygsägare för nybyggnad, reparation eller ombyggnad av fartyg, samt innovationsstöd för byggnad av flytande och rörliga offshore-strukturer. 12. I dessa rambestämmelser gäller följande definitioner: a) nybyggnad av fartyg: byggande inom unionen av handelsfartyg med automatisk framdrivning. b) reparation av fartyg: reparation eller återställande i gott skick inom unionen av handelsfartyg med automatisk framdrivning. c) ombyggnad av fartyg: ombyggnad inom unionen av handelsfartyg med automatisk framdrivning på minst 1 000 bruttoton (6), förutsatt att ombyggnadsarbetet medför en genomgripande ändring av lastplanen, skrovet, framdrivningssystemet eller passagerarutrymmet. d) fartyg med automatisk framdrivning: ett fartyg som genom sina driv- och styrsystem har alla egenskaper för segelbarhet på öppet hav eller inre vattenvägar och som tillhör en av följande kategorier:i)fartyg för havssjöfart och fartyg för inre sjöfart på minst 100 bruttoton, som används för person- och/eller varutransport,ii)fartyg för havssjöfart och för inre sjöfart på minst 100 bruttoton som används för att utföra specialtjänster (t. ex. muddringsmaskiner och isbrytare),iii)bogserbåtar på 365 kW eller mer,iv)skrov under slutarbete till de fartyg som avses i leden i, ii och iii, som inte är färdiga men flytande och rörliga. e) flytande och rörliga offshore-strukturer: strukturer för utforskning, nyttjande eller generering av olja, gas eller förnybar energi, som har samma egenskaper som handelsfartyg med undantag för att de inte har automatisk framdrivning och som är avsedda att flyttas flera gånger under driften. 3. SÄRSKILDA ÅTGÄRDER 3. 1 Regionalstöd 13. Regionalstöd för nybyggnad, reparation eller ombyggnad av fartyg kan anses vara förenligt med den inre marknaden om det uppfyller särskilt följande villkor: a) Stödet beviljas för investeringar för att förbättra eller modernisera befintliga varv och är inte kopplat till någon finansiell omstrukturering av varvet/varven i fråga i syfte att öka produktiviteten i befintliga anläggningar. b) Stödnivån överstiger inte 22,5 % bruttobidragsekvivalent i de regioner som avses i artikel 107. 3 a i fördraget och som överensstämmer med den karta som kommissionen har godkänt för varje medlemsstat för beviljande av regionalstöd. c) Stödnivån överstiger inte 12,5 % bruttobidragsekvivalent eller det tillämpliga taket för regionalstöd, beroende på vilket som är lägst, i de regioner som avses i artikel 107. 3 c i fördraget och som överensstämmer med den karta som kommissionen har godkänt för varje medlemsstat för beviljande av regionalstöd. d) Stödet är begränsat till stödberättigande utgifter, enligt definitionen i riktlinjerna för statligt regionalstöd 2007–2013. 3. 2 Innovationsstöd 3. 2. 1 Stödberättigande ansökningar 14. Stöd som beviljas till innovation för nybyggnad, reparation eller ombyggnad av fartyg kan anses vara förenligt med den inre marknaden upp till en högsta stödnivå på 20 % brutto. Förutsättningen är dock att stödet är kopplat till den industriella tillämpningen av innovativa produkter och processer, det vill säga till produkter och processer som är tekniskt nya eller väsentligt förbättrade jämfört med nuvarande tekniska nivå inom varvsindustrin i unionen och som inbegriper en risk för tekniskt eller industriellt misslyckande. Innovationsstöd för utrustning och modernisering av fiskefartyg kommer inte att anses vara förenligt med den inre marknaden, om inte villkoren i artikel 25. 2 och 25. 6 i rådets förordning (EG) nr 1198/2006 av den 27 juli 2006 om Europeiska fiskerifonden (7), eller i bestämmelser som ersätter dessa, är uppfyllda. Inget stöd kan beviljas ett varv om stöd från Europeiska fiskerifonden, eller ett instrument som ersätter denna, eller annat offentligt stöd beviljas avseende samma fartyg. 15. Innovativa produkter och processer i den mening som avses i punkt 14 avser miljöförbättringar som rör kvalitet och prestanda, såsom förbättringar avseende bränsleförbrukning, utsläpp från motorer, avfall och säkerhet. 16. Om innovationen har som syfte att öka miljöskyddet och leder till att förenlighet med antagna unionsnormer uppnås minst ett år innan dessa normer träder i kraft eller ökar miljöskyddet om unionsnormer saknas eller gör det möjligt att gå längre än unionsnormerna, kan den maximala stödintensiteten ökas till 30 % brutto. Uttrycken ”unionsnormer” och ”miljöskydd” har den betydelse som anges i gemenskapens riktlinjer för statligt stöd till skydd för miljön. 17. Förutsatt att de uppfyller kriterierna i punkt 14, kommer innovativa produkter att avse antingen en ny fartygsklass med utgångspunkt i det första fartyget i en potentiell serie fartyg (prototyp) eller innovativa delar av ett fartyg som kan isoleras från fartyget som en separat del. 18. Förutsatt att de uppfyller kriterierna i punkt 14, kommer innovativa processer att avse utveckling och införande av nya processer inom produktion, förvaltning, logistik och konstruktion. 19. Innovationsstöd kan endast anses vara förenligt med den inre marknaden om det beviljas för den första industriella tillämpningen av innovativa produkter och processer. 3. 2. 2 Stödberättigande kostnader 20. Innovationsstöd för produkter och processer måste vara begränsat till de utgifter för investeringar, planering samt konstruktions- och testverksamhet som är direkt och uteslutande kopplade till den innovativa delen av projektet och som uppkommer efter dagen för ansökan om innovationsstöd (8). 21. I de stödberättigande kostnaderna ingår kostnader såväl för varvet som för förvärv av varor och tjänster från tredje parter (till exempel systemleverantörer, leverantörer av nyckelfärdiga produkter och andra underleverantörer), förutsatt att varorna och tjänsterna strikt hänför sig till innovationen. De stödberättigande kostnaderna beskrivs närmare i bilagan. 22. Den nationella myndighet som medlemsstaten utsett för ansökan om innovationsstöd måste granska de stödberättigande kostnaderna på grundval av de beräkningar som sökanden har lämnat in och styrkt. Om ansökan inbegriper kostnader för förvärv av varor och tjänster från leverantörer, får leverantören inte ha fått statligt stöd för samma ändamål när det gäller dessa varor och tjänster. 3. 2. 3 Bekräftelse av projektets innovativa karaktär 23. För att ett innovationsstöd ska anses vara förenligt med den inre marknaden enligt dessa rambestämmelser måste ansökan om innovationsstöd lämnas till den berörda nationella myndigheten innan sökanden ingår ett bindande avtal om att genomföra det projekt för vilket innovationsstödet söks. Ansökan måste innehålla en kvalitativ och kvantitativ beskrivning av innovationen. 24. Den berörda nationella myndigheten måste låta en oberoende och tekniskt behörig expert bekräfta att stödet söks för ett projekt som är en tekniskt ny eller väsentligt förbättrad produkt eller process jämfört med den nuvarande tekniska nivån inom varvsindustrin i unionen (kvalitativ bedömning). Stödet får bara anses vara förenligt med den inre marknaden om den oberoende och tekniskt behöriga experten bekräftar till de berörda nationella myndigheterna att de stödberättigande projektkostnaderna har beräknats för att enbart täcka de innovativa delarna i det berörda projektet (kvantitativ bedömning). 3. 2. 4 Stimulanseffekt 25. Innovationsstöd i den mening som avses i dessa rambestämmelser måste ha en stimulanseffekt, det vill säga det måste leda till att stödmottagaren förändrar sin verksamhet så att innovationsverksamheten ökar. Stödet måste resultera i att innovationsverksamheten ökar i storlek, omfattning, anslagna medel eller intensitet. 26. I överensstämmelse med punkt 25 anser kommissionen att ett stöd inte har någon stimulanseffekt för stödmottagaren om projektet (9) redan har inletts innan stödmottagaren ger in en ansökan om stöd till de nationella myndigheterna. 27. För att kontrollera om stödet kommer att stimulera stödmottagarna att förändra sin verksamhet så att deras innovationsverksamhet ökar måste medlemsstaterna på förhand utvärdera den ökade innovationsverksamheten på grundval av en analys, där en situation utan stöd jämförs med en situation där stöd har beviljats. De kriterier som ska användas kan omfatta ökad innovationsverksamhet i fråga om storlek, omfattning, anslagna medel eller intensitet, tillsammans med andra relevanta kvantitativa eller kvalitativa faktorer som lämnats av medlemsstaten i dess anmälan enligt artikel 108. 3 i fördraget. 28. Om en signifikant effekt kan påvisas för minst ett av dessa element, med hänsyn till det normala agerandet för ett företag i sektorn i fråga, kommer kommissionen normalt sett att dra slutsatsen att stödet har en stimulanseffekt. 29. När en stödordning granskas kommer villkoren för stimulanseffekten att anses vara uppfyllda om medlemsstaten har åtagit sig dels att bevilja enskilt stöd inom ramen för den godkända stödordningen först när den har kontrollerat att en stimulanseffekt föreligger, dels att lämna in årliga rapporter om genomförandet av den godkända stödordningen. 30. En stödansökan får godkännas bara på villkor att sökanden senare ingår ett bindande avtal om att genomföra det projekt eller den process för nybyggnad, reparation eller ombyggnad av fartyg för vilket/vilken innovationsstödet söks. Betalningar får ske först när avtalet har undertecknats. Om avtalet sägs upp eller projektet inte genomförs måste allt stöd betalas tillbaka med ränta från den dag då stödet betalades ut. Om projektet inte slutförs måste också det stöd som inte använts för de stödberättigande innovationskostnaderna betalas tillbaka med ränta. Räntan måste vara åtminstone lika hög som den referensränta som antas av kommissionen. 3. 3 Exportkrediter 31. Stöd till varvsindustrin i form av statligt stödda kreditgarantier som beviljas nationella eller icke-nationella fartygsägare eller tredje man för nybyggnad eller ombyggnad av fartyg kan betraktas som förenligt med den inre marknaden om det uppfyller villkoren i OECD-överenskommelsen från 1998 om riktlinjer för statsstödda exportkrediter och dess sektorsöverenskommelse om exportkrediter för fartyg, eller varje senare villkor som föreskrivs i eller ersätter någon av de överenskommelserna. 4. ÖVERVAKNING OCH RAPPORTERING 32. Enligt rådets förordning (EG) nr 659/1999 av den 22 mars 1999 om tillämpningsföreskrifter för artikel 93 i EG-fördraget (10) och kommissionens förordning (EG) nr 794/2004 av den 21 april 2004 om genomförande av rådets förordning (EG) nr 659/1999 om tillämpningsföreskrifter för artikel 93 i EG-fördraget (11) ska medlemsstaterna ge in årliga rapporter till kommissionen om alla befintliga stödordningar. När kommissionen antar ett beslut på grundval av dessa rambestämmelser i fråga om allt innovationsstöd som har beviljats stora företag enligt en godkänd stödordning får kommissionen begära att medlemsstaterna rapporterar om hur stimulanseffekten har uppnåtts för stöd som ges till stora företag, särskilt med användning av de kriterier som anges i punkt 3. 2. 4. 5. KUMULERING 33. De stödtak som fastställs i dessa rambestämmelser gäller oavsett om stödet helt eller delvis finansieras med statliga medel eller med unionsmedel. De stöd som godkänts enligt dessa rambestämmelser får varken kumuleras med annat statligt stöd i den mening som avses i artikel 107. 1 i fördraget eller med annan unionsfinansiering, om en sådan kumulering leder till en stödnivå som är högre än den som anges i dessa rambestämmelser. 34. Om stöd avser olika ändamål men avser samma stödberättigande kostnader kommer det förmånligaste stödtaket att tillämpas. 6. TILLÄMPNING AV DESSA RAMBESTÄMMELSER 35. Kommissionen kommer att tillämpa principerna i dessa rambestämmelser från och med den 1 januari 2012 till och med den 31 december 2013. Kommissionen kommer att tillämpa dessa principer på alla anmälda stödåtgärder den har att fatta beslut om efter den 31 december 2011, även om projekten anmälts före det datumet. 36. I enlighet med kommissionens tillkännagivande om vilka regler som är tillämpliga för att avgöra om ett statligt stöd är olagligt (12) kommer kommissionen att tillämpa principerna i dessa rambestämmelser på icke-anmälda stöd som beviljats efter den 31 december 2011. (1) EUT C 317, 30. 12. 2003, s. 11. (2) Se punkt 65 i handlingsplanen för statligt stöd i KOM(2005) 107 slutlig, punkt 65: ”[…] kommissionen (kommer) att besluta om huruvida det fortfarande behövs rambestämmelser för statligt stöd till varvsindustrin eller om denna sektor ska regleras enbart genom allmänna regler. ” (3) EUT C 54, 4. 3. 2006, s. 13. (4) I enlighet med gemenskapens riktlinjer för statligt stöd till miljöskydd (EUT C 82, 1. 4. 2008, s. 1) kan stöd exempelvis beviljas för miljövänligare produktionsprocesser inom varvsindustrin. Dessutom kan fartygsägare beviljas stöd till förvärv av nya transportfordon i miljöskyddssyfte som går längre än unionsnormerna eller höjer nivån på miljöskyddet i avsaknad av unionsnormer, vilket därmed bidrar till renare havstransporter. (5) EUT C 323, 30. 12. 2006, s. 1. (6) Bruttotonnage. (7) EUT L 223, 15. 8. 2006, s. 1. (8) Med undantag av kostnader för genomförbarhetsstudier som genomförs inom tolv månader innan stödansökan lämnas in för en innovativ process. (9) Detta hindrar inte att den potentiella stödmottagaren redan kan ha utfört genomförbarhetsstudier som inte omfattas av ansökan om statligt stöd. (10) EGT L 83, 27. 3. 1999, s. 1. (11) EUT L 140, 30. 4. 2004, s. 1. (12) EGT C 119, 22. 5. 2002, s. 22. BILAGA Stödberättigande kostnader för innovationsstöd till varvsindustrin 1. NYA FARTYGSKLASSER För byggandet av en ny fartygsklass som berättigar till innovationsstöd är följande kostnader stödberättigande: a) Kostnader för konceptutveckling. b) Kostnader för konceptutformning. c) Kostnader för funktionell utformning. d) Kostnader för detaljerad utformning. e) Kostnader för undersökningar, provningar, modeller och liknande kostnader som hänför sig till utveckling och utformning av fartyg. f) Kostnader för planering av det praktiska arbetet med utformningen. g) Kostnader för testning och provkörning av produkten. h) Extra arbetskostnader och allmänna omkostnader för en ny fartygsklass (inlärningskurva). För tillämpningen av punkterna a till g gäller att kostnader som hänför sig till en standardplan som motsvarar planen för en tidigare fartygsklass inte är stödberättigande. För tillämpningen av punkt h gäller att kompletterande produktionskostnader som är strikt nödvändiga för att validera den tekniska innovationen kan berättigas i den utsträckning de begränsas till minsta nödvändiga belopp. Med hänsyn till de tekniska utmaningar som är förknippade med att konstruera en prototyp, överstiger i regel produktionskostnaderna för det första fartyget produktionskostnaderna för nästkommande systerfartyg. Med kompletterande produktionskostnader avses skillnaden mellan arbetskostnaderna med tillhörande allmänna omkostnader för det första fartyget i en ny fartygsklass och produktionskostnaderna för nästkommande fartyg i samma serie (systerfartyg). C_2011364NL. 01000901. xml 14. 12. 2011 NL Publicatieblad van de Europese Unie C 364/9 KADERREGELING INZAKE STAATSSTEUN AAN DE SCHEEPSBOUW 2011/C 364/06 1. INLEIDING 1. Sedert het begin van de jaren zeventig gelden voor staatssteun aan de scheepsbouw een aantal specifieke regelingen, die geleidelijk aan de horizontale bepalingen inzake staatssteun zijn aangepast. De thans geldende kaderregeling inzake staatssteun aan de scheepsbouw (1) vervalt op 31 december 2011. Overeenkomstig haar beleid om de staatssteunregels transparanter en eenvoudiger te maken, streeft de Commissie ernaar de verschillen tussen de regels voor de scheepsbouwsector en die voor andere industriële sectoren zoveel mogelijk op te heffen, door de algemene horizontale bepalingen uit te breiden tot de scheepsbouwsector (2). 2. De Commissie erkent niettemin dat bepaalde aspecten de scheepsbouw van andere sectoren onderscheiden, zoals de korte productiereeksen, de grootte, waarde en complexiteit van de geproduceerde eenheden, en het feit dat prototypes doorgaans commercieel worden gebruikt. 3. Gelet op deze bijzondere kenmerken acht de Commissie het gepast specifieke bepalingen te blijven toepassen ten aanzien van innovatiesteun voor de scheepsbouwsector en ervoor te zorgen dat deze steun de voorwaarden waaronder het handelsverkeer plaatsvindt, niet zodanig verandert dat het gemeenschappelijk belang wordt geschaad. 4. Staatssteun voor innovatie moet ertoe leiden dat de begunstigde van de steun zijn gedrag wijzigt zodat hij zijn activiteiten op innovatiegebied uitbreidt, en er aldus innovatieprojecten of -activiteiten plaatsvinden die anders niet, of op beperktere schaal, zouden zijn uitgevoerd. Een stimulerend effect kan worden vastgesteld door middel van een contrafeitelijke analyse, waarbij het niveau van de geplande activiteiten mét en zonder steun wordt vergeleken. Daarom zijn in deze kaderregeling specifieke vereisten vastgelegd aan de hand waarvan de lidstaten kunnen garanderen dat er sprake is van een stimulerend effect. 5. In samenspraak met de sector zijn informele regels inzake innovatiesteun voor de scheepsbouw ontwikkeld, met name met betrekking tot de subsidiabele kosten en de bevestiging van het innoverende karakter van het project, welke door de Commissie in haar besluitvormingspraktijk zijn toegepast. In het belang van de transparantie moeten die regels formeel in de regels inzake innovatiesteun worden opgenomen. 6. Wat regionale steun betreft, zal de Commissie de horizontale richtsnoeren inzake regionale steunmaatregelen 2007-2013 (3) in 2013 herzien. De Commissie zal daarom tot die tijd dezelfde specifieke regels op het gebied van regionale steun in de scheepsbouwsector blijven toepassen als die welke momenteel in de kaderregeling van 2003 zijn vervat. Zij zal de situatie opnieuw beoordelen in de context van de herziening van de richtsnoeren inzake regionale steunmaatregelen. 7. Wat exportkredieten betreft, wordt met deze kaderregeling beoogd de toepasselijke internationale verplichtingen in acht te nemen. 8. Deze kaderregeling bevat dan ook specifieke bepalingen zowel met betrekking tot innovatiesteun en regionale steun aan de scheepsbouw als met betrekking tot exportkredieten. Daarnaast kan steun aan de scheepsbouwsector op grond van het Verdrag betreffende de werking van de Europese Unie en in het kader van de horizontale staatssteuninstrumenten (4) als verenigbaar met de interne markt worden beschouwd, tenzij in die instrumenten anders is bepaald. 9. Overeenkomstig artikel 346 van het Verdrag en met inachtneming van artikel 348 van het Verdrag kan elke lidstaat de maatregelen nemen die hij noodzakelijk acht voor de bescherming van de wezenlijke belangen van zijn veiligheid ten aanzien van de financiering met betrekking tot militaire schepen. 10. De Commissie is voornemens de in deze kaderregeling vervatte beginselen van 1 januari 2012 tot en met 31 december 2013 toe te passen. De Commissie overweegt om na die datum de bepalingen betreffende innovatiesteun in de communautaire kaderregeling inzake staatssteun voor onderzoek, ontwikkeling en innovatie (5) op te nemen, en regionale steun ten behoeve van scheepsbouw in de richtsnoeren inzake regionale steunmaatregelen te integreren. 2. TOEPASSINGSGEBIED EN DEFINITIES 11. Uit hoofde van deze kaderregeling kan de Commissie haar goedkeuring hechten aan steun aan scheepswerven of, in het geval van exportkredieten, aan steun aan reders die voor het bouwen, het repareren of het verbouwen van schepen wordt verleend, alsmede aan innovatiesteun voor de bouw van drijvende en bewegende offshore-constructies. 12. Voor de toepassing van deze kaderregeling wordt verstaan onder: a) „scheepsbouw”: de bouw in de Unie van zichzelf voortstuwende commerciële schepen; b) „scheepsreparatie”: de reparatie of modernisering in de Unie van zichzelf voortstuwende commerciële schepen; c) „scheepsverbouwing”: de verbouwing in de Unie van zichzelf voortstuwende commerciële schepen van 1 000 bt (6) of meer, voor zover de uitgevoerde werken een ingrijpende wijziging van het laadplan, de romp, het voortstuwingsmechanisme of de passagiersverblijven met zich brengen; d) „zichzelf voortstuwende commerciële schepen”: schepen die door hun permanente voortstuwing en besturing alle kenmerken van autonome bestuurbaarheid op zee en op de binnenwateren bezitten en tot één van de onderstaande categorieën behoren:i)zeeschepen van 100 bt of meer en binnenschepen van overeenkomstige grootte voor het vervoer van passagiers en/of goederen;ii)zeeschepen van 100 bt of meer en binnenschepen van overeenkomstige grootte voor het verrichten van een speciale dienst (bijvoorbeeld baggerschepen en ijsbrekers);iii)sleepboten van 365 kW of meer;iv)niet-afgewerkte casco's van de in de punten i), ii) en iii) bedoelde schepen, die drijvend en mobiel zijn;e) „drijvende en bewegende offshore-constructies”: constructies voor de exploratie, exploitatie of productie van olie, gas of hernieuwbare energie die de kenmerken van een commercieel schip bezitten, doch zonder eigen voortstuwing, en die zijn bedoeld om meermaals te worden verplaatst terwijl zij in bedrijf zijn. 3. SPECIFIEKE MAATREGELEN 3. 1. Regionale steun 13. Regionale steun ten behoeve van scheepsbouw, scheepsreparatie of scheepsverbouwing kan met de interne markt verenigbaar worden geacht, wanneer deze met name aan de volgende voorwaarden voldoet: a) de steun wordt toegekend ten behoeve van investeringen in de aanpassing of modernisering van bestaande werven en is niet gekoppeld aan een financiële herstructurering van de betrokken werf of werven, met als doel de productiviteit van bestaande installaties te verbeteren; b) in de in artikel 107, lid 3, onder a), van het Verdrag bedoelde gebieden die met de door de Commissie voor elke lidstaat goedgekeurde regionale-steunkaart in overeenstemming zijn, bedraagt de steunintensiteit niet meer dan 22,5 % brutosubsidie-equivalent; c) in de in artikel 107, lid 3, onder c), van het Verdrag bedoelde gebieden die met de door de Commissie voor elke lidstaat goedgekeurde regionale-steunkaart in overeenstemming zijn, bedraagt de steunintensiteit niet meer dan 12,5 % brutosubsidie-equivalent of niet meer dan het toepasselijke plafond voor regionale steun, indien dat lager is; d) de steun is beperkt tot het steunen van in aanmerking komende uitgaven als gedefinieerd in de richtsnoeren inzake regionale steunmaatregelen 2007-2013. 3. 2. Innovatiesteun 3. 2. 1. Subsidiabele toepassingen 14. Innovatiesteun voor scheepsbouw-, scheepsreparatie- of scheepsverbouwingswerven kan tot een bruto-intensiteit van ten hoogste 20 % verenigbaar worden geacht met de interne markt, mits de steun betrekking heeft op de industriële toepassing van innoverende producten en processen, dat wil zeggen producten en processen die in technologisch opzicht nieuw zijn of een wezenlijke verbetering inhouden ten opzichte van de huidige situatie in de scheepsbouwsector in de Unie, en die een risico op technologische of industriële mislukking inhouden. Innovatiesteun voor de uitrusting en modernisering van vissersvaartuigen wordt niet als met de interne markt verenigbaar beschouwd, tenzij de voorwaarden van artikel 25, leden 2 en 6, van Verordening (EG) nr. 1198/2006 van de Raad van 27 juli 2006 inzake het Europees Visserijfonds (7) of daarvoor in de plaats tredende bepalingen zijn vervuld. Er kan geen steun aan een scheepswerf worden verleend indien ten aanzien van hetzelfde vaartuig steun uit het Europese Visserijfonds of uit een daarvoor in de plaats tredend instrument dan wel andere overheidssteun wordt verleend. 15. Innoverende producten en processen in de zin van punt 14 houden verbeteringen op milieugebied in met betrekking tot kwaliteit en prestaties, zoals het optimaliseren van het brandstofverbruik, de uitstoot van motoren, afval en veiligheid. 16. Wanneer innovatie betere milieubescherming tot doel heeft en ertoe leidt dat minstens een jaar voordat normen van de Unie worden vastgesteld, aan die normen worden voldaan of, indien er geen normen van de Unie zijn, het niveau van milieubescherming doet stijgen of het mogelijk maakt verder te gaan dan de normen van de Unie, kan de maximum steunintensiteit tot 30 % bruto worden verhoogd. De begrippen „normen van de Unie” en „milieubescherming” hebben de betekenis die daaraan in de communautaire richtsnoeren inzake staatssteun voor milieubescherming is gegeven. 17. Voor zover zij voldoen aan de in punt 14 genoemde criteria, kunnen innoverende producten betrekking hebben op een nieuwe scheepsklasse, dat wil zeggen het eerste schip van een potentiële serie zeeschepen (prototype), of op innoverende onderdelen van een zeeschip die als afzonderlijk element van het schip kunnen worden onderscheiden. 18. Voor zover zij voldoen aan de in punt 14 genoemde criteria, zullen innoverende processen betrekking hebben op de ontwikkeling en toepassing van nieuwe processen op het gebied van productie, management, logistiek en techniek. 19. Innovatiesteun kan alleen als verenigbaar met de interne markt worden beschouwd wanneer deze voor de eerste industriële toepassing van producten en processen wordt verleend. 3. 2. 2. Subsidiabele kosten 20. Innovatiesteun voor producten en processen moet worden beperkt tot het ondersteunen van uitgaven voor investeringen, ontwerp, engineering- en testactiviteiten die rechtstreeks en uitsluitend verband houden met het innoverende deel van het project en die na de datum van aanvraag van innovatiesteun zijn gedaan (8). 21. De subsidiabele kosten omvatten de kosten van de werf alsook de kosten voor de levering van goederen en diensten van derden (bijvoorbeeld systeemleveranciers, turnkey-leveranciers, toeleveranciers), in zoverre die goederen en diensten strikt verband houden met de innovatie. De subsidiabele kosten worden in de bijlage nader beschreven. 22. De desbetreffende door de lidstaat met het oog op het aanvragen van innovatiesteun aangewezen nationale instantie moet de subsidiabele kosten onderzoeken op basis van de door de aanvrager verstrekte en onderbouwde ramingen. Indien in de aanvraag de kosten voor de aankoop van goederen en diensten bij leveranciers zijn begrepen, mag de leverancier ten aanzien van die goederen of diensten geen staatssteun voor dezelfde doeleinden hebben ontvangen. 3. 2. 3. Bevestiging van het innoverende karakter van het project 23. Om ervoor te zorgen dat innovatiesteun uit hoofde van deze kaderregeling als verenigbaar met de interne markt kan worden beschouwd, moeten aanvragen van innovatiesteun bij de desbetreffende nationale instantie worden ingediend voordat de aanvrager een bindende overeenkomst aangaat ter uitvoering van het specifieke project waarvoor de steun wordt gevraagd. De aanvraag moet een beschrijving van de innovatie omvatten, zowel in kwalitatieve als in kwantitatieve zin. 24. De desbetreffende nationale instantie moet een onafhankelijke en technisch bevoegde deskundige verzoeken te bevestigen dat de steun wordt aangevraagd voor een project dat betrekking heeft op een product of proces dat in technologisch opzicht nieuw is of een wezenlijke verbetering inhoudt ten opzichte van de huidige situatie in de scheepsbouwsector in de Unie (kwalitatieve beoordeling). De steun kan alleen met de interne markt verenigbaar worden geacht indien de onafhankelijke en technisch bevoegde deskundige de desbetreffende nationale instantie bevestigt dat de subsidiabele kosten van het project zo zijn berekend dat zij uitsluitend op de innoverende delen van het betrokken project betrekking hebben (kwantitatieve analyse). 3. 2. 4. Stimulerend effect 25. Innovatiesteun in de zin van deze kaderregeling moet een stimulerend effect hebben, dat wil zeggen dat de steun ertoe moet leiden dat de begunstigde zijn gedragingen zodanig verandert dat hij zijn innovatie-activiteiten uitbreidt. Door de steun moeten de innovatie-activiteiten worden uitgebreid qua omvang, reikwijdte, uitgaven of uitvoeringssnelheid. 26. Conform punt 25 is de Commissie van oordeel dat steun voor de begunstigde geen stimulerend effect heeft wanneer deze al voor de indiening van de steunaanvraag bij de nationale instantie met het project (9) een aanvang heeft gemaakt. 27. Om te kunnen nagaan of de steun de begunstigde ertoe zou aanzetten zijn gedragingen zodanig te veranderen dat hij zijn innovatie-activiteiten uitbreidt, moeten de lidstaten een voorafgaande evaluatie van de uitgebreide innovatie-activiteiten verstrekken, op basis van een analyse waarbij een situatie waarin geen steun wordt verleend, wordt vergeleken met een situatie waarin wel steun wordt verleend. Een van de daarbij te hanteren criteria is uitbreiding van de innovatie-activiteiten qua omvang, reikwijdte, uitgaven of uitvoeringssnelheid, in combinatie met andere, door de lidstaat in zijn aanmelding overeenkomstig artikel 108, lid 3, van het Verdrag meegedeelde relevante kwantitatieve en/of kwalitatieve factoren. 28. Wanneer op ten minste één van deze punten een significant effect kan worden aangetoond, zal de Commissie, rekening houdend met de normale gedragingen van een onderneming in de betrokken sector, doorgaans besluiten dat de steun een stimulerend effect heeft. 29. Wanneer de Commissie een steunregeling beoordeelt, zullen de voorwaarden inzake het stimulerend effect worden geacht te zijn vervuld indien de lidstaat zelf heeft toegezegd om individuele steun in het kader van een goedgekeurde steunregeling pas te zullen verlenen nadat hij zich ervan heeft vergewist dat er sprake is van een stimulerend effect, en om jaarlijks verslagen te zullen indienen over de tenuitvoerlegging van de goedgekeurde steunregeling. 30. De goedkeuring van de steunaanvraag moet afhankelijk zijn van de voorwaarde dat de begunstigde een bindend overeenkomst sluit waarin wordt bepaald dat hij het specifieke scheepsbouw-, scheepsreparatie- of scheepsverbouwingsproject of -proces zal uitvoeren waarvoor de innovatiesteun wordt aangevraagd. Betalingen kunnen pas worden verricht nadat de desbetreffende overeenkomst is ondertekend. Indien de overeenkomst wordt beëindigd of het project wordt stopgezet, moet alle uitgekeerde steun worden terugbetaald, waarbij rente verschuldigd is vanaf de datum waarop de steun is uitbetaald. Evenzo moet, wanneer het project niet wordt voltooid, de steun die niet voor de subsidiabele innovatie-uitgaven is gebruikt, met rente worden terugbetaald. De rentevoet moet minstens gelijk zijn aan de door de Commissie vastgestelde referentietarieven. 3. 3. Exportkredieten 31. Steun aan de scheepsbouw in de vorm van door de overheid gesteunde kredietfaciliteiten die aan nationale en buitenlandse reders of aan derden worden toegekend ten behoeve van het bouwen of verbouwen van schepen, kan met de interne markt verenigbaar worden geacht, indien deze in overeenstemming is met de bepalingen van de OESO-regeling van 1998 inzake richtsnoeren voor door de overheid gesteunde exportkredieten en met de OESO-sectorovereenkomst inzake exportkredieten voor schepen, dan wel met latere bepalingen van een soortgelijke regeling of bepalingen die in de plaats treden van de OESO-regeling. 4. MONITORING EN RAPPORTAGE 32. Verordening (EG) nr. 659/1999 van de Raad van 22 maart 1999 tot vaststelling van nadere bepalingen voor de toepassing van artikel 93 van het EG-Verdrag (10) en Verordening (EG) nr. 794/2004 van de Commissie van 21 april 2004 tot uitvoering van Verordening (EG) nr. 659/1999 van de Raad tot vaststelling van nadere bepalingen voor de toepassing van artikel 93 van het EG-Verdrag (11) verlangen dat de lidstaten de Commissie jaarlijks verslagen over alle bestaande steunregelingen verstrekken. Bij de aanneming van een besluit uit hoofde van deze kaderregeling voor alle innovatiesteun die in het kader van een goedgekeurde regeling aan grote ondernemingen wordt verleend, kan de Commissie de lidstaten verzoeken toe te lichten hoe bij de aan grote ondernemingen verleende steun de voorwaarde inzake het stimulerend effect van de steun in acht is genomen, met name aan de hand van de in punt 3. 2. 4 genoemde criteria. 5. CUMULERING 33. De in deze kaderregeling vastgestelde steunplafonds gelden ongeacht of de steun volledig of gedeeltelijk uit staatsmiddelen dan wel uit middelen van de Unie wordt bekostigd. Krachtens deze kaderregeling goedgekeurde steunmaatregelen kunnen niet worden gecumuleerd met andere steunmaatregelen in de zin van artikel 107, lid 1, van het Verdrag, noch met andere financiering door de Unie, indien deze cumulering tot gevolg heeft dat de steunintensiteit het in deze kaderregeling vastgestelde niveau overschrijdt. 34. Wanneer de steun verschillende doelstellingen betreft en betrekking heeft op dezelfde in aanmerking komende kosten, geldt het gunstigste steunplafond. 6. TOEPASSING VAN DEZE KADERREGELING 35. De Commissie zal de in deze kaderregeling vervatte beginselen van 1 januari 2012 tot en met 31 december 2013 toepassen. De Commissie zal die beginselen toepassen op alle aangemelde steunmaatregelen ten aanzien waarvan zij na 31 december 2011 een besluit moet nemen, ook indien de projecten voor die datum zijn aangemeld. 36. Overeenkomstig de mededeling van de Commissie betreffende de vaststelling van regels voor de beoordeling van onrechtmatig verleende staatssteun (12) zal de Commissie de in deze kaderregeling vervatte beginselen toepassen op niet-aangemelde steun die na 31 december 2011 is toegekend. (1) PB C 317 van 30. 12. 2003, blz. 11. (2) Zie Actieplan staatssteun COM(2005) 107 def. , punt 65: „de Commissie zal ook beslissen of er nog steeds een kaderregeling inzake staatssteun aan de scheepsbouw nodig is, dan wel of voor deze sector gewoon de horizontale regels kunnen gelden”. (3) PB C 54 van 4. 3. 2006, blz. 13. (4) In de communautaire richtsnoeren inzake staatssteun voor milieubescherming (PB C 82 van 1. 4. 2008, blz. 1) zijn de voorwaarden vastgelegd waaronder steun aan scheepswerven voor milieuvriendelijker productieprocessen kan worden goedgekeurd. Daarnaast kan steun voor de aanschaf van nieuwe vervoermiddelen die verder gaan dan normen van de Unie of die, indien er geen normen van de Unie zijn, het niveau van milieubescherming doen stijgen, aan reders worden toegekend en aldus bijdragen aan schoner zeevervoer. (5) PB C 323 van 30. 12. 2006, blz. 1. (6) Bruto ton. (7) PB L 223 van 15. 8. 2006, blz. 1. (8) Behalve kosten voor haalbaarheidsstudies die binnen 12 maanden voor de aanvraag van steun voor een innovatief proces zijn uitgevoerd. (9) Dit sluit niet uit dat de potentiële begunstigde mogelijk reeds haalbaarheidsstudies heeft uitgevoerd die niet door de steunaanvraag zijn gedekt. (10) PB L 83 van 27. 3. 1999, blz. 1. (11) PB L 140 van 30. 4. 2004, blz. 1. (12) PB C 119 van 22. 5. 2002, blz. 22. BIJLAGE Subsidiabele kosten bij innovatiesteun voor de scheepsbouw 1. NIEUWE SCHEEPSKLASSE Voor de bouw van een nieuwe scheepsklasse die voor innovatiesteun in aanmerking komt, zijn de volgende kosten subsidiabel: a) de kosten voor de conceptontwikkeling; b) de kosten voor het conceptontwerp; c) de kosten voor het functionele ontwerp; d) de kosten voor het detailontwerp; e) de kosten voor studies, testen, proefmodellen en soortgelijke kosten voor de ontwikkeling en het ontwerp van het schip; f) de kosten voor de planning van de implementatie van het ontwerp; g) de kosten voor het testen en proefdraaien van het product; h) bijkomende arbeidskosten en overheadkosten voor een nieuwe scheepsklasse (leercurve); Voor de toepassing van de punten a) tot en met g) zijn kosten voor het standaard technisch ontwerp overeenkomend met een eerdere scheepsklasse uitgesloten; Voor de toepassing van punt h) kunnen extra productiekosten die strikt noodzakelijk zijn om de technologische innovatie te valideren, in aanmerking komen, voor zover zij beperkt zijn tot het strikt noodzakelijke minimum. Ten gevolge van de technische problemen waarmee het bouwen van een prototype gepaard gaat, liggen de productiekosten van het eerste schip gewoonlijk hoger dan de productiekosten van de daaropvolgende zusterschepen. Onder „extra productiekosten” wordt verstaan het verschil tussen de arbeidskosten en de daarmee verbonden overheadkosten voor het eerste schip van een nieuwe scheepsklasse en de productiekosten van de daaropvolgende schepen van dezelfde serie (zusterschepen). De arbeidskosten omvatten de lonen en de sociale kosten. In uitzonderlijke, naar behoren gemotiveerde gevallen kan ten hoogste 10 % van de productiekosten die verband houden met de bouw van een nieuwe scheepsklasse als subsidiabele kosten worden beschouwd: indien die kosten noodzakelijk zijn om de technische innovatie te valideren. Een geval wordt geacht naar behoren gemotiveerd te zijn wanneer wordt geraamd dat de extra productiekosten meer dan 3 % van de productiekosten van de daaropvolgende zusterschepen zullen bedragen. 2. NIEUWE ONDERDELEN OF SYSTEMEN VAN EEN SCHIP Voor nieuwe onderdelen of systemen waarvoor innovatiesteun kan worden verleend, komen de volgende kosten in aanmerking in zoverre zij strikt beperkt blijven tot de innovatie: a) de kosten voor het ontwerp en de ontwikkeling; b) de kosten voor het testen van het innoverende onderdeel en proefmodellen; c) de kosten voor materialen en uitrusting; d) in uitzonderlijke gevallen, de kosten voor de bouw en de installatie van een nieuw onderdeel of systeem dat noodzakelijk is om de innovatie te valideren, voor zover deze kosten beperkt zijn tot het strikt noodzakelijke minimum. 3. C_2011364SK. 01000901. xml 14. 12. 2011 SK Úradný vestník Európskej únie C 364/9 RÁMEC ŠTÁTNEJ POMOCI NA STAVBU LODÍ 2011/C 364/06 1. ÚVOD 1. Od začiatku sedemdesiatych rokov bola štátna pomoc na stavbu lodí predmetom osobitných režimov štátnej pomoci, ktoré boli postupne zosúladené s horizontálnymi ustanoveniami o štátnej pomoci. Platnosť súčasnej rámcovej úpravy o štátnej pomoci pre lodné staviteľstvo (1) sa skončí 31. decembra 2011. V súlade s politikou Komisie zaistiť posilnenú transparentnosť a zjednodušiť pravidlá štátnej pomoci je cieľom Komisie čo možno najviac odstrániť rozdiely medzi pravidlami uplatniteľnými v odvetví stavby lodí a inými priemyselnými odvetviami rozšírením všeobecných horizontálnych ustanovení o štátnej pomoci na odvetvie výstavby lodí (2). 2. Napriek tomu Komisia uznáva, že niektoré prvky, ako napríklad malosériová výroba, veľkosť, hodnota a komplexnosť vyrábaných jednotiek a skutočnosť, že prototypy sú vo všeobecnosti komerčne využívané, sú pre stavbu lodí jedinečné a odlišujú toto priemyselné odvetvie od iných. 3. V súvislosti s týmito osobitnými charakteristikami Komisia považuje za vhodné pokračovať v uplatňovaní osobitných ustanovení týkajúcich sa pomoci na inovácie v odvetví stavby lodí, pričom zaistí, aby takáto pomoc negatívne neovplyvnila podmienky pre obchodovanie a hospodársku súťaž v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom. 4. Štátna pomoc na inovácie musí viesť k zmene správania sa príjemcu pomoci, ktorá sa prejaví zvýšením úrovne inovatívnej aktivity a inovatívnych projektov alebo realizáciou činností, ktoré by sa inak nerealizovali alebo by sa realizovali v menšom rozsahu. Stimulačný účinok sa určuje analýzou protichodných situácií, na základe porovnania úrovne plánovanej činnosti bez pomoci a s pomocou. Tento rámec preto obsahuje osobitné požiadavky, ktoré umožnia členským štátom zaistiť existenciu stimulačného účinku. 5. Komisia spolu so zástupcami priemyslu v tomto odvetví vypracovala a pri rozhodovaní v praxi uplatňovala neformálny súbor pravidiel pre pomoc na inovácie pri stavbe lodí, najmä s ohľadom na oprávnené náklady a potvrdenie inovatívneho charakteru projektu. V záujme transparentnosti je vhodné tieto pravidlá formálne začleniť do pravidiel týkajúcich sa pomoci na inovácie. 6. Komisia v súvislosti s regionálnou pomocou v roku 2013 prehodnotí horizontálne Usmernenia pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (3). Komisia preto bude dovtedy v odvetví stavby lodí naďalej uplatňovať tie isté osobitné pravidlá pre regionálnu pomoc, ktoré sú v súčasnosti uvedené v rámcovej úprave z roku 2003. Pri revízii usmernení pre vnútroštátnu regionálnu pomoc situáciu znovu posúdi. 7. Pokiaľ ide o vývozné úvery, cieľom tohto rámca je rešpektovať platné medzinárodné záväzky. 8. Tento rámec preto obsahuje osobitné ustanovenia pre pomoc na inovácie a regionálnu pomoc na stavbu lodí, ako aj ustanovenia týkajúce sa vývozných úverov. Okrem toho možno pomoc pre odvetvie stavby lodí pokladať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa Zmluvy o fungovaní Európskej únie a podľa nástrojov horizontálnej štátnej pomoci (4), ak nie je v týchto nástrojoch stanovené inak. 9. V súlade s článkom 346 zmluvy a bez toho, aby bol dotknutý článok 348 zmluvy, každý členský štát môže prijať také opatrenia, ktoré pokladá za potrebné na ochranu dôležitých záujmov jeho bezpečnosti vo vzťahu k financovaniu vojenských lodí. 10. Komisia zamýšľa uplatňovať zásady stanovené v tomto rámci od 1. januára 2012 do 31. decembra 2013. Komisia po tomto dátume počíta so začlenením ustanovení o pomoci na inovácie do rámca spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie (5) a so začlenením regionálnej pomoci na stavbu lodí do Usmernení pre národnú regionálnu pomoc. 2. ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV 11. Podľa tohto rámca môže Komisia schváliť pomoc pre lodenice, alebo, v prípade vývozných úverov, pomoc vlastníkom lode na stavbu, opravu alebo prestavbu lodí, ako aj pomoc na inovácie na stavbu plaviacich sa a pohybujúcich sa konštrukcií na mori. 12. Na účely tohto rámca sa uplatňujú tieto definície: a) „stavba lodí“ znamená stavbu komerčných plavidiel s vlastným pohonom v rámci Únie; b) „oprava lodí“ znamená opravu alebo renováciu komerčných plavidiel s vlastným pohonom v rámci Únie; c) „prestavba lodí“ znamená prestavbu komerčných plavidiel s vlastným pohonom s tonážou najmenej 1 000 gt (6) v rámci Únie za predpokladu, že v dôsledku prestavby sa radikálne zmení druh prepravovaného lodného nákladu, trup lode, pohonný systém alebo ubytovanie cestujúcich; d) „komerčným plavidlom s vlastným pohonom“ je plavidlo, ktoré má prostredníctvom vlastného stáleho pohonu a riadenia všetky charakteristiky vlastnej spôsobilosti na plavbu na otvorenom mori alebo na vnútrozemských vodných cestách a ktoré patrí do jednej z týchto kategórií: i) námorné plavidlá s tonážou najmenej 100 gt a plavidlá s rovnakou tonážou pre vnútrozemské vodné cesty používané pre prepravu cestujúcich a/alebo tovaru; ii) námorné plavidlá s tonážou najmenej 100 gt a plavidlá s rovnakou tonážou pre vnútrozemské vodné cesty určené na vykonávanie osobitných činností (napríklad plávajúce rýpadlá a ľadoborce); iii) remorkéry s výkonom najmenej 365 kW; iv) nedokončené trupy plavidiel uvedených v bodoch i), ii) a iii), ktoré boli spustené na vodu a sú mobilné; e) „plaviacimi a pohybujúcimi sa konštrukciami na mori“ sú konštrukcie určené na prieskum a ťažbu ropy a plynu alebo výrobu obnoviteľnej energie, ktoré majú charakteristiky komerčných plavidiel až na to, že nemajú vlastný pohon a sú skonštruované tak, že sa počas svojej prevádzky viackrát presunú. 3. OSOBITNÉ OPATRENIA 3. 1. Regionálna pomoc 13. Regionálna pomoc na stavbu lodí, opravu lodí alebo prestavbu lodí sa považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak spĺňa najmä tieto podmienky: a) pomoc musí byť poskytovaná na investície do zvýšenia úrovne alebo modernizácie existujúcich lodeníc, ktoré nesúvisia s finančnou reštrukturalizáciou týchto lodeníc, s cieľom zlepšiť produktivitu existujúcich zariadení; b) v regiónoch podľa článku 107 ods. 3 písm. a) zmluvy, ktoré sú zaznamenané na regionálnej mape schválenej Komisiou pre každý členský štát s cieľom poskytovania regionálnej pomoci, nesmie strop tejto pomoci presiahnuť 22,5 % ekvivalentu hrubého grantu; c) v regiónoch podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy, ktoré sú zaznamenané na regionálnej mape schválenej Komisiou pre každý členský štát s cieľom poskytovania regionálnej pomoci, nesmie strop tejto pomoci presiahnuť nižšiu z nasledujúcich dvoch hodnôt: 12,5 % ekvivalentu hrubého grantu alebo príslušný strop pomoci pre daný región; d) pomoc sa musí obmedziť na oprávnené výdavky, ako sú definované v platných Usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013. 3. 2. Pomoc na inovácie 3. 2. 1. Oprávnené žiadosti 14. Pomoc na inovácie pri stavbe, oprave alebo prestavbe lodí môže byť považovaná za zlučiteľnú s vnútorným trhom až do maximálnej intenzity pomoci v hrubej výške 20 %, za predpokladu, že sa vzťahuje na uplatnenie inovatívnych výrobkov a postupov v priemysle, teda technicky nové alebo zásadne vylepšené výrobky a postupy v porovnaní s najvyspelejšími výrobkami a postupmi v priemysle v Únii, ktoré so sebou nesú riziko technologického alebo priemyselného neúspechu. rybárske plavidlá s vnútorným trhom. Pomoc na inovácie pre vybavenie a modernizáciu rybárskych plavidiel, sa nebude pokladať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, to neplatí, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 25 ods. 2 a 6 nariadenia Rady (ES) č 1198/2006 z 27. júla 2006 o Európskom fonde pre rybné hospodárstvo (7), alebo ustanovenia, ktoré ho nahradia. Pomoc nesmie byť poskytnutá lodenici, ak pomoc z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, alebo z nástroja, ktoré ho nahradia, či iná verejná pomoc je poskytnutá vo vzťahu k tej istej lodi. 15. Inovatívne výrobky a postupy v zmysle bodu 14 zahŕňajú zlepšenia v oblasti ochrany životného prostredia v otázke kvality a výkonnosti, ako napríklad optimalizáciu spotreby paliva, emisie z motorov, odpad a bezpečnosť. 16. Tam, kde je cieľom inovácie zvýšenie ochrany životného prostredia a kde vedie k dodržiavaniu prijatých noriem Únie už aspoň rok predtým, než tieto normy nadobudnú účinnosť, alebo tam, kde zvyšuje úroveň ochrany životného prostredia pri neexistencii noriem Únie alebo kde umožňuje ísť nad rámec noriem Únie, sa môže intenzita pomoci zvýšiť na 30 % hrubých oprávnených nákladov na inováciu. Obsah pojmov „normy Únie“ a „ochrana životného prostredia“ zodpovedá definíciám stanoveným v Usmerneniach Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia. 17. Za predpokladu, že inovatívne výrobky spĺňajú kritériá uvedené v bode 14, bude na ich základe byť pomenovaná nová trieda plavidiel na základe prvého plavidla možnej série lodí (prototypu) alebo inovatívna časť plavidla, ktorú je z plavidla možné izolovať ako samostatný prvok. 18. Za predpokladu, že inovatívne postupy spĺňajú kritériá uvedené v bode 14, budú sa takéto postupy týkať rozvoja a implementácie nových postupov v súvislosti s výrobou, riadením, logistikou alebo konštrukciou. 19. Pomoc na inovácie možno pokladať za zlučiteľnú s vnútorným trhom iba vtedy, ak sa poskytuje na prvé priemyselné použitie inovatívnych výrobkov a postupov. 3. 2. 2. Oprávnené náklady 20. Pomoc na inovácie výrobkov a postupov musí byť obmedzená na náhradu výdavkov na investičné, dizajnové, inžinierske a testovacie činnosti, ktoré súvisia priamo a výlučne s inovatívnou časťou projektu, a ktoré vznikli po dátume podania žiadosti o pomoc na inovácie (8). 21. Oprávnené náklady zahŕňajú náklady lodenice ako aj náklady na získanie tovarov a služieb od tretích strán (napr. dodávateľov systémov, dodávok na kľúč a subdodávateľov) v rozsahu, v ktorom tieto tovary a služby súvisia výhradne s inováciami. Oprávnené náklady sú presnejšie vymedzené v prílohe. 22. Príslušný vnútroštátny orgán poverený členským štátom na poskytovanie pomoci na inovácie musí preskúmať oprávnené náklady na základe odhadov poskytnutých a doložených žiadateľom. Ak sú v žiadosti zahrnuté aj náklady spojené so zaobstaraním tovarov a služieb od dodávateľov, dodávateľ nesmie získať štátnu pomoc na tovary a služby na rovnaké účely. 3. 2. 3. Potvrdenie inovatívneho charakteru projektu 23. Aby bolo možné pomoc na inovácie označiť za pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa tohto rámca, žiadosť o poskytnutie pomoci na inovácie musí byť predložená príslušnému vnútroštátnemu orgánu pred tým, ako žiadateľ uzatvorí záväznú dohodu o realizácii konkrétneho projektu, na ktorý žiada pomoc na inovácie. Žiadosť musí zahŕňať kvalitatívny a kvantitatívny opis inovácie. 24. Príslušný vnútroštátny orgán musí požiadať nezávislého, certifikovaného a technicky kompetentného odborníka o potvrdenie skutočnosti, že sa pomoc žiada na projekt, ktorý predstavuje technologicky nový alebo zásadne vylepšený výrobok alebo postup v porovnaní s najvyspelejšími výrobkami a postupmi v priemysle v Únii (kvalitatívne hodnotenie). Pomoc možno pokladať za zlučiteľnú s vnútorným trhom iba vtedy, ak nezávislý a technicky kompetentný odborník príslušnému vnútroštátnu orgánu potvrdí, že oprávnené náklady na projekt boli stanovené na pokrytie výlučne inovatívnych častí príslušného projektu (kvantitatívne hodnotenie). 3. 2. 4. Stimulačný účinok 25. Pomoc na inovácie podľa tohto rámca musí mať stimulačný účinok, teda musí viesť k zmene správania príjemcu tak, aby zvýšil svoju úroveň inovačnej činnosti. Inovačná činnosť sa v dôsledku pomoci musí zvýšiť z hľadiska veľkosti, rozsahu, vynaloženej sumy alebo rýchlosti. 26. Komisia sa v súlade s bodom 25 domnieva, že pomoc nepredstavuje stimul pre príjemcu, ak sa projekt (9) začal realizovať už pred tým, ako príjemca predložil vnútroštátnym orgánom žiadosť o poskytnutie pomoci. 27. S cieľom overiť, že pomoc podnieti príjemcu pomoci zmeniť jeho správanie tak, že zvýši úroveň inovačnej činnosti, členské štáty musia poskytnúť hodnotenie zvýšenej inovačnej činnosti ex ante na základe analýzy porovnávajúcej situáciu bez pomoci a situáciu s pomocou. Medzi kritériá, ktoré sa majú použiť, možno zahrnúť zvýšenie veľkosti, rozsahu, vynaloženej sumy alebo rýchlosti inovačných aktivít spolu s ostatnými príslušnými kvantitatívnymi a/alebo kvalitatívnymi faktormi predloženými členským štátom v jeho notifikácii podľa článku 108 ods. 3 zmluvy. 28. Ak možno preukázať podstatný vplyv aspoň na jeden z týchto prvkov, pri zohľadnení normálneho správania sa podniku v príslušnom sektore, Komisia zvyčajne skonštatuje, že pomoc má stimulačný účinok. 29. Pri hodnotení schémy pomoci sa podmienky na vytvorenie motivačného účinku budú považovať za splnené, ak sa členský štát sám zaviazal poskytnúť individuálnu pomoc na základe schválenej schémy pomoci len po overení prítomnosti motivačného účinku a predkladať ročné správy o implementácii schválenej schémy pomoci. 30. Žiadosť o pomoc môže byť schválená len pod podmienkou, že príjemca uzatvorí záväznú dohodu o realizácii konkrétneho projektu stavby, opravy alebo prestavby lode, alebo postupu, na ktorý sa žiada pomoc na inovácie. Platby sa môžu uskutočniť len po podpísaní príslušnej zmluvy. Ak je zmluva zrušená alebo sa od realizácie projektu upustí, musí byť všetka poskytnutá pomoc nahradená spolu s úrokmi od dátumu, keď bola poskytnutá. Rovnako ak projekt nie je dokončený pomoc, ktorá nebola použitá na oprávnené výdavky na inovácie, musí byť vrátená spolu s úrokmi. Úroková sadzba musí byť prinajmenšom rovnaká ako referenčné sadzby, ktoré schválila Komisia. 3. 3. Vývozné úvery 31. Pomoc na stavbu lodí vo forme štátom podporovaných úverových nástrojov poskytovaných štátnym a neštátnym majiteľom lodí alebo tretím stranám na stavbu alebo prestavbu plavidiel môže byť považovaná za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak je v súlade s podmienkami dohody OECD z roku 1998 o usmerneniach pre štátom podporované vývozné úvery a v súlade so sektorovým dohovorom o vývozných úveroch na lode alebo akýmikoľvek následnými podmienkami uvedenými v tejto dohode alebo nahrádzajúcimi túto dohodu. 4. MONITOROVANIE A PODÁVANIE SPRÁV 32. Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúcom podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (10) a nariadenie Komisie (ES) č. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (11) vyžadujú, aby členské štáty predkladali Komisii výročné správy o všetkých existujúcich schémach pomoci. Komisia pri schvaľovaní rozhodnutia podľa tohto rámca o každej pomoci na inovácie poskytovanej veľkým podnikom na základe schválenej schémy môže požiadať členské štáty, aby predložili správu o dodržaní požiadavky stimulačného účinku v súvislosti s pomocou poskytnutou veľkým podnikom, najmä s použitím kritérií uvedených v bode 3. 2. 4. 5. KUMULÁCIA 33. Stropy pomoci stanovené v tomto rámci sú platné bez ohľadu na to, či je predmetná pomoc financovaná úplne alebo čiastočne zo štátnych zdrojov alebo zo zdrojov Únie. Pomoc schválená podľa tohto rámca sa nesmie kombinovať s inými formami štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, alebo s inými formami financovania v rámci Únie, ktorých kumulovaním by sa dosiahli intenzity pomoci vyššie, než aké sú uvedené v tomto rámci. 34. Ak sa pomoc používa na rozličné účely s tými istými oprávnenými nákladmi, uplatní sa najpriaznivejší strop pomoci. 6. UPLATNENIE TOHTO RÁMCA 35. Komisia bude uplatňovať zásady stanovené v tomto rámci od 1. januára 2012 do 31. decembra 2013. Komisia bude tieto zásady uplatňovať na každé notifikované opatrenie pomoci, v prípade ktorého má prijať rozhodnutie po 31. decembri 2011, a to aj v prípade, že projekty boli notifikované pred týmto dátumom. 36. V súlade s oznámením Komisie o stanovení pravidiel uplatniteľných pri posudzovaní neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci (12), Komisia bude uplatňovať zásady stanovené v tomto rámci na nenotifikovanú pomoc poskytnutú po 31. decembri 2011. (1) Ú. v. EÚ C 317, 30. 12. 2003, s. 11. (2) Pozri Akčný plán štátnej pomoci KOM(2005) 107 v konečnom znení, bod 65: „A nakoniec Komisia rozhodne, či je ešte potrebný rámec pre štátnu pomoc pre výstavbu lodí, alebo či sa toto odvetvie môže spravovať horizontálnymi pravidlami“. (3) Ú. v. EÚ C 54, 4. 3. 2006, s. 13. (4) Napríklad Usmernenia Spoločenstva o štátnej pomoci na ochranu životného prostredia (Ú. v. EÚ C 82, 1. 4. 2008, s. 1) stanovujú podmienky, za ktorých je možné schváliť pomoc na ekologickejšie výrobné postupy v lodeniciach. Vlastníkom lodí je možné poskytnúť pomoc na získanie nových dopravných prostriedkov a na dodatočné montáže zariadení, ktoré nie sú vyžadované normami Únie alebo ktoré zvyšujú úroveň ochrany životného prostredia v prípadoch, ktoré nie sú upravené normami Únie, aby sa znížili celkové dôsledky námornej dopravy na životné prostredie. (5) Ú. v. EÚ C 323, 30. 12. 2006, s. 1. (6) Hrubá priestornosť v tonách. (7) Ú. v. EÚ L 223, 15. 8. 2006, s. 1. (8) S výnimkou nákladov na štúdie uskutočniteľnosti, ktoré boli vykonané do 12 mesiacov pred dátumom podania žiadosti o podporu na inovatívny postup. (9) To nevylučuje, že potenciálny príjemca už mohol vykonať štúdie uskutočniteľnosti, na ktoré sa nevzťahuje žiadosť o štátnu pomoc. (10) Ú. v. EÚ L 83, 27. 3. 1999, s. 1. (11) Ú. v. EÚ L 140, 30. 4. 2004, s. 1. (12) Ú. v. ES C 119, 22. 5. 2002, s. 22. PRÍLOHA Náklady oprávnené na poskytnutie pomoci na inovácie pri stavbe lodí 1. NOVÁ TRIEDA PLAVIDIEL V prípade výroby novej triedy plavidiel, ktoré sú oprávnené na poskytnutie pomoci na inovácie, sú oprávnené tieto náklady: a) náklady na koncepčný vývoj; b) náklady na koncepčný dizajn; c) náklady na funkčný dizajn; d) náklady na podrobný dizajn; e) náklady na štúdie, testovanie, modely a podobné náklady súvisiace s vývojom a dizajnom plavidla; f) náklady na plánovanie realizácie projektu; g) náklady na testovanie a skúšky výrobku; h) náklady na nadčasy a režijné náklady na novú triedu plavidiel (krivka učenia). Na účely písmen a) až g) náklady v súvislosti so štandardným inžinierskym projektovaním, vykonávaným aj v prípade predošlých tried plavidiel, sú vylúčené. Na účely písmena h) dodatočné výrobné náklady, ktoré sú nevyhnutné na overenie technologickej inovácie, môžu byť oprávnené ak sú obmedzené na minimálnu potrebnú sumu. Vzhľadom na technické ťažkosti pri výrobe prototypu výrobné náklady na prvé plavidlo vo všeobecnosti prekračujú náklady na sériové plavidlá. Dodatočné výrobné náklady sú vymedzené ako rozdiel medzi pracovnými nákladmi a príslušnými režijnými nákladmi na výrobu prvého plavidla novej triedy a výrobnými nákladmi na sériové plavidlá rovnakej triedy (sesterské lode). Pracovné náklady zahŕňajú mzdy a sociálne platby. Preto vo výnimočných a odôvodnených prípadoch sa najviac 10 % výrobných nákladov spojených s výrobou novej triedy plavidiel môže považovať za oprávnené náklady, ak sú tieto náklady nevyhnutné na overenie technologickej inovácie. Prípad je považovaný za skutočne oprávnený, pokiaľ sa odhaduje, že dodatočné výrobné náklady presiahnu 3 % výrobných nákladov sériových lodí. 2. C_2011364FI. 01000901. xml 14. 12. 2011 FI Euroopan unionin virallinen lehti C 364/9 LAIVANRAKENNUSTEOLLISUUDEN VALTIONTUKEA KOSKEVAT PUITTEET 2011/C 364/06 1. JOHDANTO 1. Laivanrakennusteollisuuden valtiontukeen on 1970-luvun alkupuolelta saakka sovellettu erityisiä valtiontukijärjestelmiä. Kyseiset järjestelmät on asteittain mukautettu horisontaalisiin valtiontukisääntöihin. Nykyisin voimassa olevien laivanrakennusteollisuuden valtiontukea koskevien puitteiden (1) voimassaoloaika päättyy 31 päivänä joulukuuta 2011. Komission tavoitteena on yksinkertaistaa valtiontukisääntöjä ja parantaa niiden avoimuutta. Tämän johdosta komissio haluaa mahdollisimman pitkälti poistaa laivanrakennusteollisuuteen ja muihin teollisuudenaloihin sovellettavien sääntöjen väliset erot laajentamalla yleiset horisontaaliset määräykset laivanrakennusteollisuuteen (2). 2. Komissio myöntää kuitenkin, että laivanrakennus eroaa tiettyjen piirteiden vuoksi muista teollisuudenaloista. Näitä piirteitä ovat lyhyet tuotantosarjat, tuotettujen yksiköiden koko, arvo ja monimuotoisuus sekä prototyyppien kaupallinen käyttö. 3. Näiden erityispiirteiden vuoksi komissio katsoo asianmukaiseksi jatkaa innovaatiotukea koskevien erityismääräysten soveltamista laivanrakennusalaan, mutta se haluaa varmistaa, että kyseinen tuki ei muuta kaupankäynnin ja kilpailun edellytyksiä yhteisen edun vastaisella tavalla. 4. Innovaatiotoimintaan myönnettävän valtiontuen on saatava tuensaaja muuttamaan toimintatapaansa niin, että tuensaaja päättää lisätä innovaatiotoimintaansa sekä toteuttaa innovaatiohankkeita ja -toimintoja, joita se ei muuten toteuttaisi tai jotka se toteuttaisi rajoitetummin. Kannustavan vaikutuksen kartoittamiseksi laaditaan nk. kontrafaktuaalinen analyysi, jossa verrataan suunnitellun toiminnan toteutumista tuen kanssa ja ilman tukea. Näin ollen näissä puitteissa vahvistetaan tietyt vaatimukset, joiden avulla jäsenvaltiot voivat varmistaa tuen kannustavan vaikutuksen. 5. Yhdessä toimialan kanssa laadittiin epäviralliset säännöt laivanrakennuksen innovaatiotuelle. Ne koskevat erityisesti tukikelpoisia kustannuksia ja hankkeen innovatiivisen luonteen vahvistamista. Komissio on soveltanut kyseisiä sääntöjä päätöksentekokäytännössään. Avoimuuden varmistamiseksi nämä säännöt olisi otettava muodollisesti osaksi innovaatiotukea koskevia sääntöjä. 6. Aluetuen osalta komissio aikoo tarkastella horisontaalisia alueellisia valtiontukia koskevia suuntaviivoja vuosille 2007–2013 (3) vuonna 2013. Tämän vuoksi komissio soveltaa siihen asti laivanrakennusteollisuuteen edelleen samoja aluetukisääntöjä, jotka sisältyvät vuoden 2003 puitteisiin. Komissio arvioi tilannetta uudelleen alueellisia valtiontukia koskevien suuntaviivojen tarkistuksen yhteydessä. 7. Vientiluottojen osalta näiden puitteiden tavoitteena on noudattaa sovellettavia kansainvälisiä velvoitteita. 8. Näihin puitteisiin sisältyy sen vuoksi erityismääräyksiä laivanrakennusalan innovaatiotuesta ja aluetuesta sekä vientiluotoista. Lisäksi laivanrakennusalan tuki voidaan katsoa sisämarkkinoille soveltuvaksi Euroopan unionista tehdyn sopimuksen, jäljempänä SEUT-sopimus, ja horisontaalisten valtiontukivälineiden (4) perusteella, ellei kyseisissä välineissä toisin määrätä. 9. SEUT-sopimuksen 346 artiklan mukaisesti, ellei sen 348 artiklan määräyksistä muuta johdu, jokainen jäsenvaltio voi toteuttaa sellaisia toimenpiteitä, jotka se katsoo tarpeellisiksi keskeisten turvallisuusetujensa turvaamiseksi sotilaalliseen käyttöön tarkoitettujen alusten rahoituksen osalta. 10. Komissio aikoo soveltaa näissä puitteissa vahvistettuja periaatteita 1 päivästä tammikuuta 201231 päivään joulukuuta 2013. Tämän ajankohdan jälkeen komissio aikoo sisällyttää innovaatiotukea koskevat säännöt tutkimus- ja kehitystyöhön sekä innovaatiotoimintaan myönnettävästä valtiontuesta annettuihin yhteisön puitteisiin (5) ja yhdistää laivanrakennusteollisuuden aluetuet alueellisia valtiontukia koskeviin suuntaviivoihin.	8,081	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/057546e5-21e8-46fc-98df-74fb27350615_2	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,011	Regionų komiteto nuomonė „Mokslinių tyrimų bendrųjų programų įgyvendinimo paprastinimas“	None	Spoken	11,350	21,765	weist darauf hin, dass ein direkter Zusammenhang zwischen den Vorschriften und Verfahren des RP7, seiner Attraktivität für potenzielle Teilnehmer und der Qualität der durchgeführten Forschungsarbeiten besteht; betont in diesem Zusammenhang, dass das Hauptaugenmerk bei der Vereinfachung auf dem Endnutzer bzw. Empfänger liegen und dass der Nutzen einer Vereinfachung die Kosten ihrer Umsetzung überwiegen muss; 4. ist der Auffassung, dass die zeitliche Planung und Abfolge der Veränderungen bzw. Vereinfachungen von Bedeutung sind, da die Projektträger Sicherheit und Stabilität bei den Vorschriften und deren Anwendung benötigen; hält ferner Kontinuität für wichtig, damit ein nahtloser Übergang vom RP7 zum RP8 gewährleistet ist und die Ziele der Rahmenprogramme erreicht werden; 5. nimmt zur Kenntnis, dass das RP7 und die damit zusammenhängenden Instrumente von vielen als inkohärent betrachtet werden; räumt ein, dass angesichts der unzähligen F&E-Strukturen in der EU sowie auf nationaler und nachgeordneter Ebene verstärkt ein ganzheitliches Konzept der Politikgestaltung erforderlich ist; 6. ist der Auffassung, dass die Rolle der nationalen Kontaktstellen bewertet werden sollte, damit für die potenziellen Teilnehmer des Rahmenprogramms effizientere Dienstleistungen erbracht werden und eine bessere Abstimmung mit denjenigen erzielt wird, die auf regionaler Ebene für den Zugang zum Programm zuständig sind; ist ferner der Auffassung, dass trotz der Verbesserungen noch teilweise ein negatives Bild herrscht, das mit Hilfe der nationalen Kontaktstellen korrigiert werden könnte; 7. weist darauf hin, dass gemeinsam mit der Vereinfachung des RP7 eine Reihe anderer Maßnahmen, die damit im Zusammenhang stehen, geprüft werden oder geprüft werden sollten, beispielsweise die dreijährliche Überarbeitung der Haushaltsordnung; Verwaltung des RP7 und Vereinfachung im Rahmen der bestehenden Vorschriften Anleitung und Unterstützung 8. stellt fest, dass die Komplexität der Strukturen an sich eine beträchtliche Quelle von Fehlern und Anomalien ist; fordert Vereinfachungen in Bezug auf die Unterlagen und Informationen, die für die Teilnahme an Projekten einzureichen sind, sowie die Reduzierung der Zahl und des Umfangs der amtlichen Dokumente, wobei jedoch der Inhalt und die Qualität der Projekte darunter nicht leiden dürfen; plädiert außerdem für eine Optimierung der Überwachungs- und Kontrollverfahren, indem die Zahl der Audits begrenzt, diese anhand von homogenen Kriterien durchgeführt und bereits von der betreffenden Organisation eingereichte Dokumente nicht erneut angefordert werden; 9. ist der Auffassung, dass die relativ schwache Beteiligung von KMU auf die Komplexität des Programms zurückzuführen ist, und betont, dass die Regeln beim Übergang vom RP7 zum RP8 so geändert werden müssen, dass eine verstärkte Teilnahme von KMU gefördert wird; 10. fordert eine Reduzierung bzw. Harmonisierung im Hinblick auf die Vielfalt der unterschiedlichen Interventionsregeln sowie die Vereinfachung der Bedingungen für die Zuschüsse und in diesem Zusammenhang eine einheitliche Beratung und Online-Unterstützung; 11. betont, wie wichtig eine einheitliche und eindeutige Auslegung und Vermittlung des Inhalts der Vorschriften, Verordnungen und Definitionen für alle Beteiligten ist; 12. betont, dass die Vorschriften einheitlich angewandt und die Kontrollen und Prüfungen der verschiedenen Dienststellen koordiniert werden müssen; 13. ist besorgt darüber, dass die Klärung von Fragen und die Beratung viel Zeit in Anspruch nimmt, das Verhandlungsmandat von Projektverantwortlichen willkürlich ausgelegt wird und neue „Vorschriften“ oder Auslegungen rückwirkend angewandt werden; 14. schlägt die Einführung neuer Mechanismen vor, mit denen erfolglose Bewerber effizient ein konstruktives Feedback erhalten und die Ergebnisse der durch das RP7 finanzierten Projekte verbreitet und die Weitergabe der Ergebnisse und ihre Nutzung durch die KMU erleichtert werden; 15. schlägt vor, die Effizienz der Forschung dadurch zu verbessern, dass entsprechende Fördermechanismen eingeführt und zusätzliche Mittel bereitgestellt werden, um die Ergebnisse der Projekte zu veröffentlichen und auf neue Gebiete anzuwenden, und zwar durch (a) einen besseren Schutz der Rechte des geistigen Eigentums der Projekte und (b) die Maximierung der Hebelwirkung öffentlicher Mittel durch engere Verknüpfung von Forschung, Innovation und Wirtschaft; Struktur und zeitliche Planung der Aufforderungen zur Einreichung von Vorschlägen 16. unterstützt die Einführung eines zweistufigen Bewertungsverfahrens für gemeinsam durchgeführte Forschungsvorhaben, durch das in hohem Maße Aufwand und Kosten gespart werden, die anfallen, wenn detailliert ausgearbeitete Vorschläge in der Folge abschlägig beschieden werden; weist darauf hin, dass dieser Aspekt des Beurteilungssystems erhebliche Kosten verursacht, die jedoch nicht sichtbar sind; 17. schlägt vor, dass feste Fristen für die Bearbeitung der Anträge sowie für den Abschluss der Vertragsverhandlungen eingeführt werden (z. B. jeweils 60 Tage); verweist darauf, dass damit die Hürden für die Beteiligung kleinerer lokaler und regionaler Träger gesenkt werden könnten; 18. unterstützt den Vorschlag, kleinere Konsortien zuzulassen, die erheblich zu mehr Flexibilität beitragen könnten, für Partner aus Zielgruppen wie KMU attraktiver und auf Grund einfacherer Verwaltungsstrukturen effizienter sind; 19. begrüßt die Bemühungen, die Kombinationsmöglichkeiten von Finanzierungssätzen sowie Arten von Organisationen und Tätigkeiten zu straffen; warnt jedoch vor der Einführung eines einheitlichen Erstattungssatzes für alle Arten von Organisationen; 20. ist besorgt, dass der Vorschlag, bei der Projektauswahl auf eine Stellungnahme von Experten der Mitgliedstaaten zu verzichten, der der Verkürzung der Vorlaufzeiten bis zur Gewährung von Finanzhilfen dienen soll, dazu führen könnte, dass für das gesamte Verfahren wertvolles Wissen um die in den Mitgliedstaaten und Regionen herrschenden Rahmenbedingungen für die Forschung verlorenginge; schlägt vor, stattdessen eine effizientere Möglichkeit zu prüfen, wie derartige Stellungnahmen in das Auswahlverfahren einfließen können; Bessere Nutzung von IKT 21. begrüßt die Absicht der Europäischen Kommission, verstärkt einheitliche IT-Instrumente für die Forschungs-, Bildungs- und Innovationsprogramme der EU bereitzustellen; fordert eine umfassendere Anwendung elektronischer Verwaltungsdienste – Online-Systeme für Anträge, Verhandlung und Berichterstattung – sowie eine stärkere Harmonisierung innerhalb der GD RTD und zwischen den Generaldirektionen; 22. fordert, dass Anleitungen sowie Informationen über Auslegungen u. ä. für alle (Empfänger und Kommissionsbedienstete) über das Portal für Forschungsteilnehmer als einziger Anlaufstelle für alle IT-gestützten Mechanismen wie die Berichterstattung in offener und transparenter Weise zugänglich gemacht werden; weist darauf hin, dass dies zu mehr Kohärenz bei der Anwendung der Vorschriften beitragen und die Effizienz der Verwaltung gewährleisten würde; Häufigere Vergabe von Preisen 23. warnt vor möglichen negativen Begleiterscheinungen von Preisen wie die Konzentrierung von Mitteln bei einigen wenigen größeren Einrichtungen; verweist darauf, dass Preise nicht als Ersatz für eine strukturierte finanzielle Förderung angesehen werden sollten, sondern stattdessen genutzt werden könnten, um die Entdeckung neuer Talente und vielversprechender Ideen zu fördern; Ein auf Vertrauen gestütztes Konzept 24. ist der Auffassung, dass das gegenwärtige System und die Praxis der Verwaltung des RP7 zu sehr auf Kontrolle ausgerichtet sind, und befürwortet die Hinwendung zu einem Konzept der Forschungsfinanzierung, das in höherem Maße auf Vertrauen und Risikotoleranz setzt; begrüßt deshalb die diesbezüglichen Vorschläge, die in der Mitteilung enthalten sind; 25. betont, dass Finanzverwaltung und Kontrolle einen unangemessen großen Teil der Zeit von Projektträgern und Forschern in Anspruch nehmen und Ressourcen binden, die eigentlich für die effiziente Umsetzung eines Projekts und für die Forschung genutzt werden sollten; 26. begrüßt die Mitteilung der Kommission vom 26. Mai 2010 mit dem Titel „Mehr oder weniger Kontrollen? Die richtige Balance zwischen Kontrollkosten und Fehlerrisiko“ (1), in der ein konkretes tolerierbares Fehlerrisiko (tolerable risk of error – TRE) für die Finanzierung der Forschung vorgeschlagen wird; 27. unterstützt die Anwendung eines höheren TRE für die Forschung, um ein ausgewogenes Verhältnis zwischen einer wirtschaftlichen Haushaltsführung und angemessenen Kontrollen zu gewährleisten; 28. fordert, die üblichen Vorschriften und Verfahren für die Rechnungslegung (gemäß den nationalen Grundsätzen der Rechnungslegung und Rechnungsprüfung) in größerem Umfang zu akzeptieren, vor allem was die Methoden zur Berechnung der durchschnittlichen Personalkosten betrifft; 29. empfiehlt, dass die Kommission das Kosten-Nutzen-Verhältnis von Rechnungsprüfungen analysiert und genauere, einheitlichere und transparentere Vorschriften für das Rechnungsprüfungsverfahren vorlegt; gibt zu bedenken, dass gezielte risikoorientierte Finanzkontrollen dazu führen können, dass höhere Fehlerraten als bei stichprobenartigen Ausgabenkontrollen ermittelt werden; 30. räumt ein, dass eine Unterscheidung zwischen Fehlern und Betrug zu treffen ist und dass eine Kultur der Integrität und des Vertrauens gefördert werden muss; 31. schlägt vor, dass die Vorschriften zur persönlichen Haftbarkeit im EU-Beamtenstatut geprüft werden, wenn von dem risikofeindlichen Konzept des RP7 abgerückt werden soll; schlägt außerdem ein Programm zur kontinuierlichen Fortbildung (vor allem im Bereich der Verwaltung von Verträgen) für die Projektverantwortlichen und Rechnungsprüfer der Europäischen Kommission vor; empfiehlt einheitliche Leitlinien zur Umsetzung des Rahmenprogramms für das gesamte Personal im Sinne einer stärkeren Kohärenz; Umstellung auf ein ergebnisorientiertes Konzept 32. erkennt an, dass der vorgeschlagenen Hinwendung zu einer ergebnisorientierten Förderung eine gute Absicht zugrunde liegt; weist jedoch darauf hin, dass sie bestimmte unbeabsichtigte Folgen haben, d. h. beispielsweise zu einem risikofeindlichen (oder zumindest weniger risikoorientierten) Konzept für die Forschung führen könnte, so dass möglicherweise nicht alle Möglichkeiten ausgeschöpft werden, das Streben nach Spitzenleistungen beeinträchtigt wird sowie den potenziellen Empfängern in der Antragsphase mehr Belastungen auferlegt und die Vorlaufzeiten bis zur Gewährung der Finanzhilfen verlängert werden; 33. ist deshalb noch nicht von der Hinwendung zu einer ergebnisorientierten Forschung überzeugt; begrüßt jedoch die vorgeschlagene Pilotaktion, mit deren Hilfe das neue Konzept getestet werden soll, da er der Auffassung ist, dass es mit einer Kombination aus gerichteter und ungerichteter Forschung möglicherweise besser gelingen wird, künftigen wissenschaftlichen Herausforderungen zu begegnen; 34. plädiert für die Schaffung neuer Mechanismen, durch die auch Kommunen und Regionen Mittel erhalten können, damit sie die Ergebnisse erfolgreicher Forschungsprojekte erwerben und so den Know-how-Bedarf für eine innovative Regionalentwicklung decken können; betont darüber hinaus, wie wichtig es ist, die Weitergabe der Projektergebnisse an und deren Nutzung durch die europäischen KMU zu verstärken und zu fördern; 35. unterstützt das vom Europäischen Parlament vorgeschlagene auf „Wissenschaft und Technik“ bzw. „Wissenschaft und Innovation“ gestützte Konzept (2), das sich an sachgerechten wissenschaftlichen/technischen Qualitätskriterien orientiert, auf realistischen Verwaltungsverfahren beruht sowie Gemeinsamkeiten und Unterschiede zwischen Wissenschaft, technischer Entwicklung und Vermarktung berücksichtigt; Erreichen eines ausgewogeneren Verhältnisses zwischen Spitzenleistungen und Kohäsion 36. betont, dass die Effizienz nicht nur an Spitzenleistungen in der Forschung gemessen werden sollte, sondern gemäß dem Grundsatz des territorialen Zusammenhalts auch am Auf- und Ausbau von Forschungskapazitäten und Nutzungsmöglichkeiten in der gesamten EU; ist der Auffassung, dass es bei der europäischen Forschung nicht nur um globale Vorzeigeprojekte oder die Festigung einer Führungsposition in der Forschung in einer kleinen Zahl von Regionen oder die Sicherung der Wettbewerbsfähigkeit der europäischen Industrie in Schlüsseltechnologiebereichen gehen sollte, sondern auch darum, eine ausgewogene Beteiligung zu erreichen, ohne dass in puncto Spitzenleistungen Zugeständnisse gemacht werden; 37. würdigt das Forschungspotenzial des Programms für Konvergenzregionen im Programm „Kapazitäten“ als wichtigen Schritt zur Entwicklung regionaler Kapazitäten und zur Erleichterung der Teilnahme dieser Regionen an F&E-Aktivitäten; ist der Auffassung, dass das Projekt „Wissensorientierte Regionen“ erfolgreich als Anreiz für die regionalen und lokalen Gebietskörperschaften gewirkt hat, bei der Entwicklung von Projekten und lokalen und regionalen F&E-Strategien mit Universitäten und Forschungszentren zusammenzuarbeiten; 38. schlägt vor, im nächsten Rahmenprogramm eine stärkere Ausweitung derartiger Projekte sowie Möglichkeiten der Einbeziehung kompetenter Partner aus Regionen mit Forschungsrückständen in Projekte und Programme unter der Leitung ihrer bekannteren, in der Spitzenforschung tätigen Fachkollegen durch Mentoring-Programme o. ä. vorzusehen; verweist in diesem Zusammenhang darauf, dass die lokalen und regionalen Träger „Kompetenzzentren“, die mit „Spitzenleistungszentren“ vernetzt sind, fördern können; 39. regt an, Aufforderungen im Rahmen derartiger Programme häufiger durchzuführen als – wie gegenwärtig – einmal im Jahr; 40. unterstützt die gegenwärtigen Bemühungen um die Koordinierung zwischen Strukturfonds und Rahmenprogrammen (3); stellt jedoch in diesem Zusammenhang fest, dass kohärente Vorschriften, Verfahren und Praktiken entwickelt und dass die Aufforderungen zur Einreichung von Vorschlägen koordiniert werden müssen. Dazu gehört auch die Möglichkeit, aus Mitteln des Forschungsrahmenprogramms geförderte Projekte aus Strukturfondsmitteln kofinanzieren zu können; 41. betont, dass die EU-Regionalpolitik den im Vertrag niedergelegten Zwecken dienen muss, d. h. der Förderung des Zusammenhalts, und betont, dass nicht der Eindruck entstehen darf, zweitklassige Projekte, die im Rahmen des Forschungsprogramms nicht ausgewählt werden, könnten am Ende über die Strukturfonds finanziert werden; 42. begrüßt die Möglichkeit, Verknüpfungen zwischen den Rahmenprogrammen und anderen EU-Programmen herzustellen, bei denen Strukturfondsmittel zur Unterstützung der Projekte genutzt werden, die bei der Prüfung durch das RP alle Kriterien im Hinblick auf Spitzenleistungen erfüllen, und schlägt vor, dass diese Verknüpfungen in beide Richtungen wirksam sind, indem beispielsweise Projekte im Rahmen des Programms für die territoriale Zusammenarbeit leichteren Zugang zu Rahmenprogrammen erhalten; 43. C_2011104LV. 01002101. xml 2. 4. 2011 LV Eiropas Savienības Oficiālais Vēstnesis C 104/21 Reģionu komitejas atzinums “Pētniecības pamatprogrammu īstenošanas vienkāršošana” 2011/C 104/05 REĢIONU KOMITEJA — atzinīgi vērtē nodomu sekmēt iestāžu savstarpējās debates par programmas noteikumu vienkāršošanu administratīvā un finansiālā ziņā; — atzīmē, ka struktūru sarežģītība ir svarīgs kļūdu vai anomāliju cēlonis; — atzīst, ka ir svarīgi atšķirt kļūdas no krāpšanas un veicināt godīguma un uzticēšanās kultūru; — atbalsta Eiropas Parlamenta ierosināto pieeju, kura balstīta uz “zinātni un tehnoloģiju” vai “zinātni un jauninājumiem” un kuras pamatā ir pārdomāti zinātniski/tehniski kvalitātes kritēriji, izpildāmas pārvaldības prasības un kurā ir ņemtas vērā zinātnes, tehnoloģiju izstrādes un tirdzniecības kopīgās iezīmes un atšķirības; — uzsver, ka, novērtējot efektivitāti, vienīgajam kritērijam nevajadzētu būt izciliem sasniegumiem pētniecībā un jāievēro arī tas, ka saskaņā ar teritoriālās kohēzijas principu pētniecības un tās rezultātu izmantošanas iespējas ir jārada visā ES teritorijā; — atzinīgi vērtē programmā “Iespējas” integrēto programmu “Pētniecības potenciāls konverģences reģionos”; — ierosina nākamajā pamatprogrammā izvērst šādas iniciatīvas un paredzēt sistēmu, lai ar līdzdalības shēmu un citu pasākumu palīdzību kompetentus partnerus no pētniecības ziņā atpalikušiem reģioniem iesaistītu projektos un programmās, ko vada viņu pazīstamākie un izcilākie kolēģi; šajā sakarā norāda, ka vietējie un reģionālie dalībnieki var atbalstīt ar “izcilības centriem” saistīto “kompetences centru” darbību. Ziņotāja : Fiona O'Loughlin kdze (IE/ALDE) Kildare apgabala padomes un Vidusaustrumu reģiona pašvaldības locekle Atsauces dokuments : Komisijas paziņojums Eiropas Parlamentam, Padomei, Eiropas Ekonomikas un sociālo lietu komitejai un Reģionu komitejai “Pētniecības pamatprogrammu īstenošanas vienkāršošana” COM(2010) 187 galīgā redakcija I. IETEIKUMI POLITIKAS JOMĀ REĢIONU KOMITEJA 1. atzinīgi vērtē to, ka Eiropas Komisija paziņojumā “Pētniecības pamatprogrammu īstenošanas vienkāršošana” pauž nodomu sekmēt iestāžu savstarpējās debates par programmas noteikumu vienkāršošanu administratīvā un finansiālā ziņā; 2. atzīst, ka veikti jau vairāki vienkāršojumi, kas ļāvuši uzlabot Septīto pētniecības pamatprogrammu (FP7), un piekrīt viedoklim, ka dažu pasākumu patiesā ietekme izpaudīsies tikai pēc zināma laika; vienlaikus tomēr uzsver, ka FP7 vēl joprojām ir sarežģīta programma, kuras pārvaldību raksturo tādas iezīmes kā pārāk liela birokrātija, nevēlēšanās riskēt, neefektivitāte un nepamatota kavēšanās; 3. norāda uz tiešo saikni starp Septītās pamatprogrammas noteikumiem un procedūrām, iespējamo dalībnieku vēlmi tajā piedalīties un veiktās pētniecības kvalitāti; šajā sakarā uzsver, ka programma jāvienkāršo, ievērojot galalietotāju (līdzekļu saņēmēju) intereses, un vienkāršošanas radītajām priekšrocībām jābūt lielākām nekā tās izmaksām; 4. uzskata, ka svarīga nozīme ir arī laika grafikam un secībai, kādā veic izmaiņas/vienkāršošanu, jo projektu organizētājiem ir vajadzīga noteiktība un stabilitāte attiecīgajos noteikumos un to piemērošanā; uzskata arī, ka nepārtrauktība ir būtiska, lai nodrošinātu netraucētu pāreju no FP7 uz FP8 un pamatprogrammu mērķu sasniegšanu; 5. pauž izpratni par bieži pausto viedokli, ka trūkst saiknes starp FP7 programmu un ar to saistītajiem instrumentiem; piekrīt viedoklim, ka pētniecības un izstrādes politikas struktūru ir pārlieku daudz un tāpēc ES, valstu un vietējā līmenī šīs jomas pārvaldībai ir jāizvēlas visaptverošāka pieeja; 6. uzskata, ka jānovērtē valstu kontaktpunktu nozīme, lai pamatprogrammas iespējamajiem dalībniekiem sniegtu efektīvākus pakalpojumus un uzlabotu saskaņošanu ar pamatprogrammas reģionālajiem koordinatoriem; uzskata arī, ka, neskatoties uz uzlabojumiem, dažkārt programmas vērtējums vēl joprojām ir negatīvs un šo stāvokli varētu uzlabot valstīs izveidotie kontaktpunkti; 7. norāda, ka vienlaikus ar FP7 vienkāršošanu tiek apsvērti vai jāapsver arī vairāki citi ar to saistīti pasākumi, piemēram, Finanšu regulas trīsgadu pārskatīšana; Septītās pamatprogrammas pārvaldība un vienkāršošana saskaņā ar spēkā esošajiem noteikumiem Vadlīnijas un atbalsts 8. atzīmē, ka struktūru sarežģītība ir svarīgs kļūdu vai anomāliju cēlonis; rosina vienkāršot dokumentāciju un samazināt no iespējamajiem projektu dalībniekiem pieprasītās informācijas apjomu, kā arī oficiālo dokumentu skaitu un apjomu, nekaitējot projektu saturam un kvalitātei; iesaka arī optimizēt pārraudzības un kontroles procedūras, ierobežojot revīziju skaitu, revīziju gaitā ievērojot vienotus kritērijus un izvairoties no organizācijas jau reiz iesniegtu dokumentu pieprasīšanas; 9. uzskata, ka salīdzinoši zemā MVU līdzdalība ir saistīta ar programmas sarežģītību, un uzsver, ka, pārejot no Septītās pamatprogrammas uz Astoto pamatprogrammu, jāveic grozījumi noteikumos, lai veicinātu plašāku MVU līdzdalību; 10. aicina tuvināt vai saskaņot daudzos intervences mehānismus un pilnveidot atbalsta piešķiršanas noteikumus, izstrādājot vienotas vadlīnijas un nodrošinot tiešsaistes atbalsta instrumentus; 11. uzsver, ka visām iesaistītajām personām ir svarīgi, lai nosacījumu, noteikumu un definīciju nozīmes interpretācija un par to sniegtā informācija būtu saskaņota un viennozīmīga; 12. uzver, ka noteikumi ir jāpiemēro saskaņoti un jākoordinē kontroles un revīzijas, ko veic dažādi dienesti; 13. pauž bažas par ilgo laiku, kas vajadzīgs skaidrojumu un norādījumu saņemšanai, projekta vadītāju pilnvaru attiecībā uz sarunu vešanu brīvo interpretāciju un jauno noteikumu vai interpretāciju piemērošanu ar atpakaļejošu datumu; 14. ierosina ieviest jaunus mehānismus, lai efektīvi nodrošinātu konstruktīvu atbildi iesniedzējiem, kuru pieteikumi ir noraidīti, izplatītu no Septītās pamatprogrammas līdzekļiem finansēto projektu rezultātus un veicinātu to, ka rezultāti nonāk līdz MVU un tiek izmantoti; 15. iesaka paaugstināt pētniecības efektivitāti, ieviešot tādus izstrādes mehānismus, kas nodrošina papildu finansējumu projektiem, lai publicētu to rezultātus un pielāgotu tos izmantošanai citās jomās; tāpēc tiek ierosināts (a) sekmēt projektu pamatā esošā intelektuālā īpašuma tiesību aizsardzību un (b) pēc iespējas palielināt publiskā sektora finansējuma sviras efektu, stiprinot saikni starp pētniecību, inovāciju un uzņēmējdarbību; Uzaicinājumu iesniegt priekšlikumus struktūra un termiņi 16. atbalsta nodomu ieviest sadarbības projektu novērtējuma procedūru divos posmos, lai izvairītos no lielajiem veltīgajiem centieniem un izmaksām, kas rodas, gatavojot sīki izstrādātus priekšlikumus, kurus pēc tam tomēr noraida. Komiteja norāda, ka šis pašreizējās novērtēšanas sistēmas aspekts rada augstas, bet slēptas izmaksas; 17. ierosina paredzēt noteiktus termiņus (piemēram, 60 dienas) pieteikumu novērtēšanai un noteiktu termiņu sarunu par līgumu pabeigšanai (vēl 60 dienas); atzīmē, ka tādējādi varētu mazināt šķēršļus, kas kavē mazāku vietējo un reģionālo dalībnieku līdzdalību; 18. atbalsta priekšlikumu ļaut piedalīties mazākiem konsorcijiem, kas varētu palīdzēt ievērojami palielināt elastīgumu, piesaistīt partnerus no tādām mērķgrupām kā MVU un paaugstināt efektivitāti, jo to pārvaldības struktūra ir vienkāršāka; 19. atzinīgi vērtē centienus vienkāršot finansējuma likmju, organizāciju veidu un darbības veidu iespējamās kombinācijas, bet brīdina, ka nebūtu pareizi ieviest visām organizācijām vienotu atmaksas likmi; 20. pauž bažas, ka, cenšoties saīsināt laiku līdz dotāciju saņemšanai, priekšlikums neiesaistīt dalībvalstu ekspertus projektu atlasē būtu cēlonis tam, ka tiktu zaudēta vērtīga informācija par pētniecības apstākļiem dalībvalstīs un reģionos. Tāpēc Komiteja ierosina apsvērt efektīvāku mehānismu, kas dod iespēju iesaistīt šādus ekspertus atlases procesā; IKT labāka izmantošana 21. atzinīgi vērtē Eiropas Komisijas nodomu nodrošināt vēl citus īpašus IT instrumentus ES pētniecības, izglītības un inovācijas programmām; aicina plašāk piemērot e-pārvaldi — tiešsaistes sistēmu priekšlikumu iesniegšanai, sarunu vešanai un pārskatu sniegšanai — un nodrošināt labāku saskaņošanu Pētniecības ģenerāldirektorātā, kā arī starp dažādiem ģenerāldirektorātiem; 22. uzsver, ka norādījumi un informācija par interpretācijām un citiem jautājumiem atklāti un pārredzami jāsniedz visiem (saņēmējiem un Komisijas darbiniekiem), izmantojot Pētniecības dalībnieku portālu kā vienas pieturas aģentūru visām ar IT saistītām sistēmām, piemēram, pārskatu sniegšanai. Tādējādi varētu uzlabot konsekvenci noteikumu piemērošanā un nodrošināt vadības efektivitāti; Biežāka balvu piešķiršana 23. brīdina, ka balvu piešķiršanai var būt arī negatīva ietekme, proti, finansējumu galvenokārt saņems nedaudzas lielākās iestādes; norāda, ka balvas nedrīkst aizstāt strukturētu finansējuma piešķiršanu, bet tās varētu izmantot, lai rosinātu atklāt jaunus talantus un daudzsološas idejas; Uz uzticēšanos balstīta pieeja 24. uzskata, ka pašreizējā FP7 pārvaldības sistēma un prakse ir pārlieku orientēta uz kontroli, un aicina pāriet uz tādu pētniecības finansēšanas kārtību, kuras pamatā ir lielāka uzticēšanās un riska tolerance; tāpēc atzinīgi vērtē vairākus paziņojumā iekļautos priekšlikumus, kas saistīti ar šo ieteikumu; 25. uzsver, ka finanšu pārvaldība un kontrole aizņem neproporcionāli lielu daļu no projektu organizētāju/pētnieku laika un novirza resursus no projekta efektīvas īstenošanas un pētniecības; 26. atzinīgi vērtē Komisijas 2010. gada 26. maija paziņojumu “Vairāk vai mazāk pārbaužu? Pareizais līdzsvars starp kontroles administratīvajām izmaksām un kļūdas risku” (1), kurā ir ierosināts konkrēts pieļaujamais kļūdas risks (TRE) pētniecības finansēšanas jomā; 27. atbalsta augstāka kļūdas riska pieļaušanu pētniecības jomā, nodrošinot pareizu līdzsvaru starp saprātīgu finanšu pārvaldību un atbilstošu kontroli; 28. aicina plašāk piemērot parastos grāmatvedības noteikumus un praksi (saskaņā ar valstīs pastāvošajiem grāmatvedības noteikumiem un revīziju standartiem), it īpaši attiecībā uz metodēm, kā aprēķināmas personāla vidējās izmaksas; 29. iesaka Komisijai analizēt revīziju “izmaksu un ieguvumu samēru” un izstrādāt precīzākus, saskaņotākus un pārredzamākus noteikumus attiecībā uz revīzijām; pauž bažas, ka, veicot īpašas uz risku orientētas revīzijas, varētu atklāties augstāks kļūdas risks nekā tad, ja veic izdevumu kontroli izlases veidā; 30. atzīst, ka ir svarīgi atšķirt kļūdas no krāpšanas un veicināt godīguma un uzticēšanās kultūru; 31. ierosina, ka, veicinot riska uzņemšanos saistībā ar FP7 programmu, jāpārskata tie ES Civildienesta noteikumi, kas attiecas uz personisko atbildību. Komiteja arī ierosina izstrādāt pastāvīgas apmācības programmu (īpaši līgumu pārvaldības jautājumos) Eiropas Komisijas darbiniekiem, kas atbildīgi par projektu vadīšanu un revīzijām, un iesaka izstrādāt visam personālam paredzētas vienotas vadlīnijas par pamatprogrammu īstenošanu, lai panāktu lielāku konsekvenci; Pāreja uz finansēšanu atkarībā no sasniegtajiem rezultātiem 32. atzīst, ka ierosinātā pāreja uz finansēšanu atkarībā no sasniegtajiem rezultātiem, ir atbalstāma, taču vērš uzmanību uz to, ka tai varētu būt vairākas neparedzētas sekas, piemēram, riska nepieļaušana (vai vismaz zemāks riska līmenis) pētniecībā, tādējādi, iespējams, neizmantojot visas iespējas, ietekmējot centienus sasniegt izcilību, pieteikšanās posmā uzveļot lielāku slogu iespējamajiem saņēmējiem un pagarinot laiku līdz finansējuma piešķiršanai; 33. tāpēc nav pārliecināta, vai pāreja uz finansēšanu atkarībā no sasniegtajiem rezultātiem ir lietderīga, bet atzinīgi vērtē ierosināto izmēģinājuma projektu šīs pieejas pārbaudei un uzskata, ka gan virzīta, gan nevirzīta pētniecība būtu piemērotāks risinājums, lai turpmāk veiktu zinātniskus atklājumus; 34. aicina izveidot jaunus mehānismus, kas varētu piešķirt finansējumu vietējām un reģionālajām pašvaldībām, lai tās, piemēram, varētu iegādāties sekmīgu pētniecības projektu atziņas un tādējādi gūtu novatoriskai reģionālai attīstībai vajadzīgo kompetenci; uzsver arī, ka ļoti svarīgi ir veicināt un stimulēt projektu rezultātu nonākšanu līdz MVU un šo rezultātu izmantošanu; 35. atbalsta Eiropas Parlamenta ierosināto pieeju, kura balstīta uz “zinātni un tehnoloģiju” vai “zinātni un jauninājumiem” (2) un kuras pamatā ir pārdomāti zinātniski/tehniski kvalitātes kritēriji, izpildāmas pārvaldības prasības un kurā ir ņemtas vērā zinātnes, tehnoloģiju izstrādes un tirdzniecības kopīgās iezīmes un atšķirības; Centieni panākt līdzsvaru starp izcilību un kohēziju 36. uzsver, ka, novērtējot efektivitāti, vienīgajam kritērijam nevajadzētu būt izciliem sasniegumiem pētniecībā un jāievēro arī tas, ka saskaņā ar teritoriālās kohēzijas principu pētniecības un tās rezultātu izmantošanas iespējas ir jārada visā ES teritorijā. Eiropas pētniecībai nevajadzētu būt vērstai tikai uz stratēģiskām pamatiniciatīvām vai dažu reģionu vadošo pozīciju nostiprināšanu šajā jomā vai uz Eiropas rūpniecības konkurētspējas stiprināšanu svarīgās pamattehnoloģiju jomās, bet būtu jāpanāk arī līdzsvarota līdzdalība, nekaitējot izcilībai; 37. atzinīgi vērtē programmā “Iespējas” integrēto programmu “Pētniecības potenciāls konverģences reģionos”, jo tā ir svarīgs solis reģionu veiktspējas attīstīšanā un veicina šo reģionu līdzdalību pētniecībā un izstrādē; uzskata, ka iniciatīva “Zināšanu reģioni” ir bijusi sekmīga, jo tā ir rosinājusi reģionālās un vietējās pašvaldības sadarboties ar augstskolām un pētniecības centriem projektu, kā arī vietējo un reģionālo pētniecības un izstrādes stratēģiju sagatavošanā; 38. ierosina nākamajā pamatprogrammā izvērst šādas iniciatīvas un paredzēt sistēmu, lai ar līdzdalības shēmu un citu pasākumu palīdzību kompetentus partnerus no pētniecības ziņā atpalikušiem reģioniem iesaistītu projektos un programmās, ko vada viņu pazīstamākie un izcilākie kolēģi; šajā sakarā norāda, ka vietējie un reģionālie dalībnieki var atbalstīt ar “izcilības centriem” saistīto “kompetences centru” darbību; 39. ierosina biežāk nekā vienreiz gadā (kā tas ir pašlaik) izsludināt uzaicinājumus iesniegt pieteikumus dalībai šādās programmās; 40. atbalsta pašreizējos centienus koordinēt struktūrfondus un pamatprogrammas, taču vienlaikus atzīmē, ka jāizstrādā saskaņotāki noteikumi, kārtība un procedūras un jākoordinē uzaicinājumi iesniegt priekšlikumus. Tas attiecas arī uz iespēju projektus, ko finansē no pētniecības pamatprogrammas līdzekļiem, līdzfinansēt ar struktūrfondu līdzekļiem; 41. norāda tomēr, ka ES reģionālā politika jāorientē uz līgumā izvirzīto mērķi veicināt kohēziju, un uzsver, ka nedrīkst radīt iespaidu, ka otrās kategorijas projekti, ko neatbalsta saskaņā ar pētniecības programmu, var saņemt finansējumu no struktūrfondiem; 42. C_2011104EN. 01002101. xml 2. 4. 2011 EN Official Journal of the European Union C 104/21 Opinion of the Committee of the Regions on ‘Simplifying the implementation of the research framework programmes’ 2011/C 104/05 THE COMMITTEE OF THE REGIONS — welcomes the intention to facilitate the interinstitutional debate on the administrative and financial simplification of the programme rules; — notes that complexity is itself a major source of error or anomaly; — acknowledges the importance of distinguishing between error and fraud, and of fostering a culture of integrity and trust; — supports the approach suggested by the European Parliament for a ‘science and technology’ or ‘science and innovation’ based approach, rooted in sound scientific/technical quality criteria; relying on realistic management practices; acknowledging the commonalities and differences between science, technology development and market diffusion; — stresses that effectiveness should be judged not just on the achievement of excellence in research activities, but also on the building of research capacities and absorption potential across all territories of the EU in line with the principle of territorial cohesion; — appreciates the Research Potential of Convergence Regions programme in the Capacities Programme; — suggests that the next Framework Programme further expands such programmes and incorporates a scheme for mainstreaming the participation of competent partners from research-lagging regions in projects and programmes led by their better known, excellent peers, through mentoring schemes or other means; notes, in this regard, the potential of local and regional actors to nurture ‘hubs of competence’ linked to ‘poles of excellence’. Rapporteur : Fiona O'Loughlin (IE/ALDE), Kildare County Council and Mid-East Regional Authority Reference document : Communication from the Commission to the European Parliament, the Council, the European Economic and Social Committee and the Committee of the Regions - Simplifying the implementation of the research framework programmes COM(2010) 187 final I. POLICY RECOMMENDATIONS THE COMMITTEE OF THE REGIONS 1. welcomes the intention, expressed by the European Commission in the communication on ‘simplifying the implementation of the research framework programmes’, to facilitate the interinstitutional debate on the administrative and financial simplification of the programme rules; 2. acknowledges that a number of simplifications have already been introduced that have resulted in improvements to the Seventh Framework Programme (FP7) and accepts that some of these measures need time to have a real impact but nonetheless highlights that FP7 is still a complex programme whose management is characterised by excessive bureaucracy, low risk tolerance, poor efficiency and undue delays; 3. highlights the direct link between the rules and procedures that apply to the FP7, its attractiveness to prospective participants and the quality of the research preformed. In this regard, stresses that simplification must be achieved with the end-user/beneficiary in mind and must outweigh the costs of its implementation; 4. considers that the timing and sequencing of changes/simplifications is important, as project promoters require certainty and stability in the rules and their application. Also, believes that continuity is essential to a seamless transition from FP7 to FP8 and ensuring that Framework Programmes’ goals are attained; 5. understands that the FP7 and its associated instruments is seen by many as disjointed; recognises at the same time, a need to address the myriad of R&D policy structures at EU, national and sub-national levels through a more holistic governance approach; 6. considers that the role of the National Contact Points (NCPs) needs to be assessed, to deliver a more effective service for potential participants and achieve better coordination with regional facilitators to the Framework Programme; furthermore considers that despite improvements some negative perceptions remain which the NCPs could help dispel; 7. recognises that in tandem with the simplification of the FP7 a number of other related measures are also under consideration, or need to be, such as the triennial revision of the Financial Regulation; Management of the FP7 and simplification within existing rules Guidance and Support 8. notes that complexity is itself a major source of error or anomaly; calls for simplification in the documentation and amount of information required to participate in projects, and also reduction in the number and size of official documents, provided the content and quality of the projects do not suffer as a result; also calls for supervision and monitoring processes to be improved, restricting the number of audits, carrying them out according to uniform criteria and avoiding requests for documents already provided by the organisation; 9. considers that the relatively low participation rate of SMEs is a result of the complexity of the Programme and strongly feels that changes in the rules must, as we move from FP7 to FP8, be designed to encourage greater participation of SMEs; 10. calls for a narrowing or harmonisation of the ‘constellation’ of intervention rules and streamlining of grant conditions, to be sought with uniform guidance and on-line supports available; 11. emphasises the importance of consistent and unambiguous interpretation and communication of the meaning of rules, regulations and definitions for all stakeholders; 12. stresses the need for uniform application of rules and coordination of controls and audits from the different services; 13. is concerned about: the length of time in receiving clarification and guidance; the discretionary interpretation of the mandate of project officers to negotiate; the retrospective application of new ‘rules’ or interpretations; 14. suggests the introduction of new mechanisms for the efficient provision of constructive feedback to unsuccessful applicants, the dissemination of the results of FP7-funded projects and facilitation of the transfer and adoption of results by SMEs; 15. proposes research effectiveness be enhanced by introducing new development mechanisms based on granting additional funding to projects for the publication of their results and their application in new areas, in turn: (a) encouraging the protection of intellectual property rights of projects; and (b) maximising the leverage effect of public resources by strengthening the link between research, innovation and business; Structure and Timing of Calls for Proposals 16. supports the introduction of a two stage assessment process for collaborative projects to avoid the enormous wasted effort and cost incurred in preparing detailed proposals which are subsequently not approved. This is a high but hidden cost of the current appraisal system; 17. suggests introducing fixed deadlines (e. g. 60 days) for evaluation of applications and also a fixed deadline for completion of contract negotiations (another 60 days); notes that this could help to lower participation barriers for smaller local and regional actors; 18. supports the proposal to allow smaller consortia, which could significantly help secure greater flexibility, attract partners from target groups such as SMEs and, thanks to simpler management, lead to greater efficiency; 19. welcomes efforts to simplify the combinations of funding rates, organisation types and activity types but cautions against the introduction of a single reimbursement rate for all categories of organisation; 20. is concerned, that in an effort to shorten ‘time-to-grant’ periods, the proposal to dispense with the input of Member State experts in project selection would have the effect of losing valuable understanding of the research context prevailing in the Member States and regions from the process. Therefore, suggests that instead a more efficient mechanism for channelling such input into the selection process should be considered; Better Usage of ICT 21. welcomes the intention of the European Commission to provide more unique IT tools for the EU research, education and innovation programmes; calls for wider application of E-administration – on-line system for proposals, negotiation and reporting – and; better harmonisation within DG RTD and between DGs; 22. calls for the Research Participant Portal to be the one-stop shop for all IT related systems such as reporting provide an open, transparent system for making guidance, interpretations and such information available to all (beneficiaries and Commission staff). This would help in terms of consistency in the application of the rules and ensure management efficiencies; Extended Usage of Prizes 23. cautions against possible side-effects of prizes in terms of concentrating funds on a select few bigger entities; notes that prizes should not substitute structured funding but could instead be used to encourage the discovery of new talent and promising ideas; Adopting a trust-based approach 24. considers that the current system and practice of FP7 management are excessively control-oriented and endorses moves to a high-trust and risk tolerant approach to funding research and for that reason welcomes a number of the proposals set out in the communication, in this regard; 25. underlines that financial management and control takes-up a disproportionate amount of project promoters/researchers’ time and diverts resources away from the effective implementation of the project and the research effort; 26. welcomes the Commission Communication of 26 May 2010 entitled ‘More or less controls? Striking the right balance between the administrative costs of control and the risk of error’ (1) which proposes specific tolerable rates of error (TRE) for research funding; 27. supports the adoption of a higher TRE for research, ensuring a proper balance between sound financial management and appropriate controls; 28. calls for a broader acceptance of usual accounting rules and practices (as compliant with national accounting and auditing standards), especially for average personnel cost methodologies; 29. recommends that the Commission analyse the cost-benefit ratio of audits and to present more precise, consistent and transparent rules for audit procedures; cautions that targeted risk-based audits could give rise to higher detected error rates than random samples of expenditure; 30. acknowledges the importance of distinguishing between error and fraud, and of fostering a culture of integrity and trust; 31. suggests that in addressing the risk adverse approach to the FP7 that the EU Staff Regulations needs to be re-considered on the issue of personal liability. Furthermore, suggests a programme of continuous training (especially on contract management) for European Commission project officers and auditors; also recommends the provision of common guidance for all staff on the implementation of the Framework Programme (FP), with a view to improve consistency; A shift to a results-based approach 32. acknowledges that a proposed move to a results-based funding mechanism is well intended but suggests that it could have a number of unintended consequences, such as leading to a risk-adverse (at least less-risky) approach to research, less likely to push the boundaries and thus undermining the emphasis on excellence but also placing increased burden on the potential beneficiary in the proposal stage and lead to longer ‘time-to-grant’ periods; 33. has therefore yet to be convinced by a move to results-based research but welcomes the proposed pilot action to test this approach, as the CoR considers that a combination of directed and non-directed research may be more appropriate in addressing future research challenges; 34. calls for the creation of new mechanisms through which funding can be granted to local and regional authorities so that they can purchase the outcomes of successful research projects in order to meet the competence requirements of innovative regional development; also highlights the importance of boosting and incentivising the transfer and implementation of project results to European SMEs; 35. supports the approach suggested by the European Parliament for a ‘science and technology’ or ‘science and innovation’ based approach (2), rooted in sound scientific/technical quality criteria; relying on realistic management practices; acknowledging the commonalities and differences between science, technology development and market diffusion; Achieving a better balance between excellence and cohesion 36. stresses that effectiveness should be judged not just on the achievement of excellence in research activities, but also on the building of research capacities and absorption potential across all territories of the EU in line with the principle of territorial cohesion. European research should not only be about global flagships or consolidation of research leadership of a small number of regions or securing the competitiveness of European industries in key enabling technologies; it should also be about achieving balanced participation without compromising excellence; 37. appreciates the Research Potential of Convergence Regions programme in the Capacities Programme, as an important step in developing regional capacities and facilitating participation by these regions in R&D activity; and considers that the Regions of Knowledge measure has had some success as a stimulus for regional and local authorities to work with universities and research centres in developing projects as well as local and regional R&D strategies; 38. suggests that the next Framework Programme further expands such programmes and incorporates a scheme for mainstreaming the participation of competent partners from research-lagging regions in projects and programmes led by their better known, excellent peers, through mentoring schemes or other means; notes, in this regard, the potential of local and regional actors to nurture ‘hubs of competence’ linked to ‘poles of excellence’; 39. suggests more frequent calls under such programmes than the current one per year; 40. supports on-going efforts at coordination between Structural Funds (SF) and Framework Programmes (FP) (3); but notes, in this regard, the need to better develop consistent rules, procedures and practices, and to coordinate calls for proposals; this should also include the option of using the Structural Funds resources to cofinance projects supported with funds from the research framework programme; 41. emphasises, however, that EU Regional Policy must be used for the purpose as defined in the Treaty, which is to support cohesion and stresses the need to avoid creating the perception that second-class projects, that do not make the cut under the research programme, can find a route to financing through the Structural Funds; 42. C_2011104SK. 01002101. xml 2. 4. 2011 SK Úradný vestník Európskej únie C 104/21 Stanovisko Výboru regiónov na tému „Zjednodušenie realizácie rámcových programov pre výskum“ 2011/C 104/05 VÝBOR REGIÓNOV — víta zámer podporiť medziinštitucionálnu diskusiu o zjednodušení pravidiel programu z administratívneho a finančného hľadiska, — konštatuje, že zložitosť je sama osebe hlavným zdrojom chýb a odchýlok, — uznáva, že je dôležité rozlišovať medzi chybou a podvodom a tiež podporovať kultúru integrity a dôvery, — podporuje prístup navrhovaný Európskym parlamentom, pri ktorom ide o prístup založený na „vede a technológii“ alebo „vede a inováciách“. Tento prístup vychádza zo serióznych vedecko-technických kritérií kvality, opiera sa o realistické postupy riadenia a uznáva spoločné znaky a odlišnosti medzi vedou, technologickým rozvojom a rozširovaním na trhu, — zdôrazňuje, že účinnosť by sa nemala posudzovať iba na základe dosiahnutia špičkovej kvality vo výskumnej činnosti, ale tiež na základe budovania výskumných kapacít a absorpčného potenciálu na celom území EÚ v súlade so zásadou územnej súdržnosti, — oceňuje program Výskumný potenciál konvergenčných regiónov v rámci programu Kapacity, — navrhuje, aby nasledujúci rámcový program ďalej rozšíril takéto programy a obsahoval plán na presadzovanie zapojenia kompetentných partnerov z regiónov, zaostávajúcich vo výskume, do projektov a programov pod vedením ich známejších partnerov na špičkovej úrovni, a to prostredníctvom školiacich programov alebo iných prostriedkov. V tejto súvislosti upozorňuje na potenciál miestnych a regionálnych subjektov, ktoré môžu byť prínosom pre „kompetenčné centrá“ súvisiace s „centrami excelentnosti“. Spravodajkyňa : Fiona O'LOUGHLIN (IE/ALDE), Rada grófstva Kildare a regionálne zhromaždenie oblasti Mid-East Referenčný dokument : Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Zjednodušenie realizácie rámcových programov pre výskum KOM(2010) 187 v konečnom znení I. POLITICKÉ ODPORÚČANIA VÝBOR REGIÓNOV 1. víta zámer, ktorý vyjadrila Európska komisia v oznámení o zjednodušení realizácie rámcových programov pre výskum, podporiť medziinštitucionálnu diskusiu o zjednodušení pravidiel programu z administratívneho a finančného hľadiska; 2. uznáva, že vďaka viacerým zjednodušeniam, ktoré už boli zavedené, sa zlepšil 7. rámcový program. Výbor si uvedomuje, že skutočný dosah niektorých z týchto opatrení sa prejaví až po dlhšom čase. Zdôrazňuje však, že 7. rámcový program je stále zložitý a charakteristickými znakmi jeho riadenia sú nadmerná byrokracia, nízka tolerancia rizika, slabá efektívnosť a zbytočné oneskorenia; 3. upozorňuje na priame prepojenie medzi pravidlami a postupmi, ktoré sa vzťahujú na 7. rámcový program, jeho atraktivitou pre potenciálnych účastníkov a kvalitou vykonávaného výskumu. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že pri zjednodušovaní treba brať ohľad na konečného užívateľa/príjemcu a dosiahnuté výsledky musia vyvážiť náklady vynaložené na jeho realizáciu; 4. domnieva sa, že načasovanie a poradie zmien/zjednodušení sú dôležité, pretože navrhovatelia projektov potrebujú mať v rámci pravidiel a ich uplatňovania istotu a stabilitu. Taktiež sa nazdáva, že kontinuita je nevyhnutná na hladký prechod zo 7. rámcového programu na 8. rámcový program ako aj na dosiahnutie ich cieľov; 5. uvedomuje si skutočnosť, že 7. rámcový program a súvisiace nástroje sú často považované za nesúrodé. Zároveň však uznáva, že na riadenie množstva štruktúr pre politiku v oblasti výskumu a vývoja na úrovni EÚ, jednotlivých štátov a nižších úrovní verejnej správy je potrebné uplatňovať ucelenejší prístup riadenia; 6. domnieva sa, že je potrebné posúdiť úlohu národných kontaktných miest, aby potenciálnym účastníkom rámcového programu poskytovali účinnejšie služby a aby sa dosiahla lepšia koordinácia s regionálnymi sprostredkovateľmi rámcového programu. Navyše sa nazdáva, že napriek zlepšeniam pretrvávajú isté negatívne názory, ktoré by národné kontaktné miesta mohli pomôcť rozptýliť; 7. uznáva, že spolu so zjednodušením 7. rámcového programu možno (alebo je potrebné) zvážiť aj viaceré ďalšie súvisiace opatrenia, ako napríklad preskúmanie finančného nariadenia každé tri roky; Riadenie 7. rámcového programu a zjednodušenie v rámci existujúcich pravidiel Usmernenie a podpora 8. konštatuje, že zložitosť je sama osebe hlavným zdrojom chýb a odchýlok; žiada zjednodušenie dokumentácie a obmedzenie množstva informácií potrebných na zapojenie sa do projektu, a požaduje aj zníženie počtu a rozsahu úradných dokumentov, pričom tým nesmie utrpieť obsah a kvalita projektov. Zároveň sa zasadzuje za optimalizáciu postupov dohľadu a kontroly tým, že sa obmedzí počet auditov, ktoré by sa realizovali podľa jednotných kritérií, a nebudú sa vyžadovať dokumenty, ktoré už raz príslušná organizácia predložila; 9. domnieva sa, že príčinou relatívne nízkej účasti malých a stredných podnikov (MSP) je zložitosť programu a dôrazne presadzuje názor, že pri prechode zo 7. rámcového programu na 8. rámcový program sa musia nové pravidlá navrhnúť tak, aby podnecovali vyššiu účasť MSP; 10. žiada zúženie alebo harmonizáciu štruktúry intervenčných pravidiel a zjednodušenie podmienok udeľovania grantov, a to pomocou jednotného usmerňovania a dostupnej podpory on-line; 11. zdôrazňuje, že pre všetky zúčastnené strany je dôležitý konzistentný a jednoznačný výklad významu pravidiel, nariadení a definícií a informovanie o nich; 12. zdôrazňuje, že je potrebné jednotné uplatňovanie pravidiel a koordinovanie kontrol a auditov z rôznych útvarov; 13. vyjadruje znepokojenie v súvislosti s dĺžkou lehoty na poskytnutie vysvetlenia a usmernenia, voľným výkladom mandátu zvereného projektovým manažérom pri rokovaní a spätným uplatňovaním nových „pravidiel“ alebo interpretácií; 14. navrhuje zaviesť nové mechanizmy na efektívne poskytovanie konštruktívnej spätnej väzby neúspešným žiadateľom, rozširovanie výsledkov projektov financovaných zo 7. rámcového programu a na uľahčenie prenosu týchto výsledkov a ich osvojenia zo strany MSP; 15. odporúča, aby sa účinnosť výskumu zvýšila zavedením nových mechanizmov rozvoja založených na poskytovaní dodatočných finančných prostriedkov projektom na podporu zverejňovania dosiahnutých výsledkov a ich uplatnenia v nových oblastiach, a síce a) lepšou ochranou práv duševného vlastníctva projektov a b) dosahovaním čo najväčšieho stimulačného efektu verejných zdrojov posilňovaním prepojenia medzi výskumom, inováciami a podnikmi; Štruktúra a harmonogram výziev na predloženie návrhov 16. podporuje zavedenie dvojstupňového procesu hodnotenia projektov spolupráce, aby sa predišlo zbytočnému úsiliu a nákladom vynaloženým na prípravu podrobných návrhov, ktoré by následne neboli schválené. Ide o vysoké, avšak skryté náklady súčasného systému hodnotenia; 17. podporuje zavedenie pevných lehôt (napríklad 60 dní) na vyhodnotenie žiadostí a taktiež na ukončenie zmluvných rokovaní (ďalších 60 dní). Konštatuje, že tento krok by mohol prispieť k zmenšeniu prekážok brániacich menším miestnym a regionálnym subjektom zapojiť sa do projektov; 18. podporuje návrh umožňujúci zriadenie menších konzorcií, čo by mohlo výrazne prispieť k zabezpečeniu väčšej flexibility, zaujať partnerov z cieľových skupín, ako sú MSP, a vďaka jednoduchšiemu riadeniu by to mohlo viesť k zvýšeniu účinnosti; 19. víta snahu o zjednodušenie kombinácií medzi sadzbami financovania, typmi organizácií a druhmi činností, avšak varuje pred zavedením jednotnej sadzby úhrady pre všetky kategórie organizácií; 20. obáva sa, že návrh na zrušenie konzultácie expertov z členských štátov pri výbere projektov, predložený v snahe o skrátenie času medzi podaním žiadosti a udelením grantu, by mal za následok skutočnosť, že by sa z tohto procesu vytratilo hodnotné pochopenie situácie v oblasti výskumu v jednotlivých členských štátoch a regiónoch. Z tohto dôvodu navrhuje, aby sa namiesto toho zvážilo zavedenie efektívnejšieho mechanizmu na začlenenie týchto expertných príspevkov do výberového procesu; Lepšie využívanie IKT 21. víta zámer Európskej komisie poskytnúť viac jedinečných informačno-technologických nástrojov pre výskumné, vzdelávacie a inovačné programy EÚ. Žiada o rozsiahlejšie využívanie elektronickej správy – on-line systém pre návrhy, rokovania a podávanie správ – a dosiahnutie lepšieho súladu v rámci GR pre výskum a technologický rozvoj a medzi jednotlivými GR; 22. žiada, aby bol portál účastníkov výskumu jednotným kontaktným miestom pre všetky systémy spojené s IKT, ako napr. podávanie správ, a poskytoval otvoreným a transparentným systémom, ktorý by všetkým záujemcom (príjemcom, ako aj zamestnancom Komisie) ponúkal usmernenia, výklad a príslušné informácie. Prispelo by to ku konzistentnosti pri uplatňovaní pravidiel a zabezpečilo účinné riadenie; Širšie využívanie udeľovania cien 23. varuje pred možnými vedľajšími účinkami udeľovania cien v zmysle koncentrovania poskytovania finančných prostriedkov niekoľkým vybraným väčším subjektom. Konštatuje, že ceny by nemali byť náhradou štruktúrovaného financovania, ale mali by sa naopak používať ako stimul pri objavovaní nových talentov a sľubných nápadov; Prijatie prístupu založeného na dôvere 24. nazdáva sa, že súčasný systém a praktické uplatňovanie riadenia 7. rámcového programu sú priveľmi zamerané na kontrolu. V súvislosti s financovaním výskumu súhlasí s prechodom na prístup založený na veľkej dôvere a tolerancii rizika, a preto víta množstvo návrhov uvedených v tomto ohľade v oznámení; 25. upozorňuje, že finančné riadenie a kontrola zaberajú navrhovateľom projektu či výskumným pracovníkom neprimerane veľa času a odvádzajú finančné prostriedky od účinnej realizácie projektu a úsilia v oblasti výskumu; 26. víta oznámenie Komisie z 26. mája 2010 s názvom „Viac alebo menej kontrol? Vytváranie správnej rovnováhy medzi administratívnymi nákladmi kontroly a rizikom chyby“ (1), ktoré navrhuje osobitné úrovne prípustného rizika chyby pre financovanie výskumu; 27. podporuje prijatie vyššej úrovne prípustného rizika chyby, čo zabezpečí náležitú rovnováhu medzi riadnym finančným hospodárením a primeranou kontrolou; 28. žiada prijatie zaužívaných účtovných pravidiel a postupov v širšej miere (v súlade s vnútroštátnymi účtovnými a kontrolnými normami), najmä pre metodiky priemerných osobných nákladov; 29. odporúča, aby Komisia zanalyzovala audity z hľadiska efektívnosti nákladov a predložila presnejšie, konzistentnejšie a transparentnejšie pravidlá pre postupy auditu. Výbor upozorňuje, že cielené audity zamerané na analýzu rizika by mohli mať za následok vyššiu mieru výskytu chýb ako náhodné vzorky výdavkov; 30. uznáva, že je dôležité rozlišovať medzi chybou a podvodom a tiež podporovať kultúru integrity a dôvery; 31. navrhuje, aby sa pri riešení otázky ako pristupovať k 7. rámcovému programu tak, aby sa predchádzalo riziku, preskúmal služobný poriadok EÚ z hľadiska osobnej zodpovednosti; Okrem toho navrhuje, aby bol pre projektových manažérov a audítorov Európskej komisie zavedený program priebežného vzdelávania (najmä v prípade správy zmlúv). V záujme zlepšenia konzistentnosti tiež odporúča zabezpečiť pre všetkých zamestnancov spoločné usmernenia týkajúce sa realizácie rámcového programu; Prechod na prístup založený na výsledkoch 32. uznáva dobrý úmysel navrhovaného prechodu na mechanizmus financovania založený na výsledkoch, no upozorňuje, že by mohol mať viacero neplánovaných dôsledkov. Mohol by viesť napríklad k tomu, že by v oblasti výskumu panoval prístup charakteristický neochotou (alebo len malou ochotou) podstupovať riziko a prekonávať hranice, čo by logicky viedlo k oslabovaniu dôrazu na špičkovú kvalitu. Pre potenciálnych príjemcov by takisto predstavoval väčšiu záťaž v štádiu návrhu a viedol by k predĺženiu doby medzi podaním žiadosti a udelením grantu; 33. musí sa preto ešte nechať presvedčiť prechodom na výskum založený na výsledkoch, avšak víta navrhovanú pilotnú činnosť na vyskúšanie tohto prístupu, pretože VR sa nazdáva, že kombinácia riadeného a neriadeného výskumu by mohla byť vhodnejšia pri riešení budúcich výziev v oblasti výskumu; 34. požaduje vytvorenie nových mechanizmov, pomocou ktorých by mohli byť miestnym a regionálnym orgánom poskytnuté finančné prostriedky, napríklad na zakúpenie výsledkov úspešných projektov, aby splnili kvalifikačné požiadavky inovatívneho regionálneho rozvoja. Okrem toho zdôrazňuje význam zvyšovania a podnecovania prenosu výsledkov projektov do európskych MSP a ich zavádzania v týchto podnikoch; 35. podporuje prístup navrhovaný Európskym parlamentom, pri ktorom ide o prístup založený na „vede a technológii“ alebo „vede a inováciách“ (2). Tento prístup vychádza zo serióznych vedecko-technických kritérií kvality, opiera sa o realistické postupy riadenia a uznáva spoločné znaky a odlišnosti medzi vedou, technologickým rozvojom a rozširovaním na trhu; Dosahovanie lepšej rovnováhy medzi špičkovou kvalitou a súdržnosťou 36. zdôrazňuje, že účinnosť by sa nemala posudzovať iba na základe dosiahnutia špičkovej kvality vo výskumnej činnosti, ale tiež na základe budovania výskumných kapacít a absorpčného potenciálu na celom území EÚ v súlade so zásadou územnej súdržnosti. Európsky výskum by nemal spočívať iba v globálnych hlavných iniciatívach alebo upevňovaní vedúceho postavenia obmedzeného počtu regiónov v oblasti výskumu alebo zabezpečení konkurencieschopnosti európskeho priemyslu v oblasti základných podporných technológií. Mal by sa zamerať aj na dosiahnutie vyváženej účasti bez ohrozenia špičkovej kvality; 37. oceňuje program Výskumný potenciál konvergenčných regiónov v rámci programu Kapacity ako dôležitý krok v rozvoji regionálnych kapacít a uľahčení zapojenia sa týchto regiónov do činnosti v oblasti výskumu a vývoja. Domnieva sa, že vďaka iniciatíve Regióny znalostí sa do istej miery podarilo podnietiť regionálne a miestne orgány, aby spolupracovali s univerzitami a výskumnými ústavmi na vypracovávaní projektov a miestnych a regionálnych stratégií v oblasti výskumu a vývoja; 38. navrhuje, aby nasledujúci rámcový program ďalej rozšíril takéto programy a obsahoval plán na presadzovanie zapojenia kompetentných partnerov z regiónov, zaostávajúcich vo výskume, do projektov a programov pod vedením ich známejších partnerov na špičkovej úrovni, a to prostredníctvom školiacich programov alebo iných prostriedkov. C_2011104ES. 01002101. xml 2. 4. 2011 ES Diario Oficial de la Unión Europea C 104/21 Dictamen del Comité de las Regiones — Simplificar la ejecución de los programas marco de investigación 2011/C 104/05 El COMITÉ DE LAS REGIONES — acoge favorablemente la intención de facilitar el debate interinstitucional sobre la simplificación administrativa y financiera de las normas del programa; — observa que la complejidad es por sí misma una gran fuente de error o anomalías; — reconoce la importancia de distinguir entre error y fraude, así como de fomentar una cultura de integridad y confianza; — apoya el planteamiento del Parlamento Europeo favorable a un enfoque basado en «ciencia y tecnología» o en «ciencia e innovación», que se sustente en criterios sólidos de calidad científica y técnica, recurra a prácticas realistas de gestión y reconozca las similitudes y diferencias entre ciencia, desarrollo tecnológico y difusión comercial; — subraya que la eficacia debería juzgarse no sólo por el logro de la excelencia en las actividades de investigación, sino también por el aumento de la capacidad de investigación y del potencial de absorción en todos los territorios de la UE, de conformidad con el principio de la cohesión territorial; — valora el programa relativo al potencial de investigación de las regiones de la convergencia dentro del programa de capacidad; — sugiere que el próximo Programa Marco amplíe en mayor grado tales programas e incorpore un plan para canalizar la participación de los socios competentes de las regiones rezagadas en materia de investigación en proyectos y programas dirigidos por sus homólogos de reconocida excelencia, a través de regímenes de tutoría u otros medios; a este respecto, llama la atención sobre el potencial de los agentes locales y regionales para nutrir los centros de competencia vinculados a los «polos de excelencia». Ponente : Fiona O'Loughlin (IE/ALDE) Miembro del Consejo de Kildare y del Consejo Regional del Medio Este Texto de referencia : Comunicación de la Comisión al Parlamento Europeo, al Consejo, al Comité Económico y Social Europeo y al Comité de las Regiones – Simplificar la ejecución de los programas marco de investigación COM(2010) 187 final I. RECOMENDACIONES POLÍTICAS EL COMITÉ DE LAS REGIONES 1. acoge favorablemente la intención que la Comisión Europea manifiesta en su Comunicación «Simplificar la ejecución de los programas marco de investigación» de facilitar el debate interinstitucional sobre la simplificación administrativa y financiera de las normas del programa; 2. reconoce que ya se han introducido algunas simplificaciones que han permitido realizar ciertas mejoras en el Séptimo Programa Marco (7o PM) y aunque admite que algunas de esas medidas requieren tiempo para tener un verdadero impacto, subraya que el 7o PM sigue siendo un programa complejo cuya gestión se caracteriza por una excesiva burocracia, escasa tolerancia del riesgo, poca eficiencia y retrasos innecesarios; 3. destaca la relación directa que existe entre las normas y los procedimientos que se aplican al 7o PM y su atractivo para los posibles participantes y la calidad de la investigación llevada a cabo. A este respecto, subraya que la simplificación debe alcanzarse teniendo en cuenta al usuario o beneficiario final y debe pesar más que los costes que entrañe su aplicación; 4. considera muy importante el calendario y el ritmo con el que se lleven a cabo las simplificaciones y cambios, ya que los promotores de los proyectos necesitan certidumbre y estabilidad respecto de las normas y su aplicación. Asimismo, estima que la continuidad es esencial para una transición sin problemas del 7o PM al 8o PM y para asegurar que se alcanzan los objetivos de los Programas Marco; 5. entiende que muchos consideren que el 7o PM y sus instrumentos asociados son inconexos; reconoce, al mismo tiempo, que es necesario abordar las innumerables estructuras políticas de I+D a nivel comunitario, nacional y subnacional mediante un planteamiento de gobernanza más holístico; 6. considera necesario evaluar el papel de los Puntos Nacionales de Contacto (PNC), a fin de que presten un servicio más eficaz a los participantes potenciales en el Programa Marco y de que se logre una mejor coordinación con los facilitadores regionales del mismo; estima además que, pese a las mejoras, persisten algunas percepciones negativas que los PNC podrían ayudar a disipar; 7. reconoce que, junto con la simplificación del 7o PM, también se están considerando, o deberían considerarse, otras medidas relacionadas, como la revisión trienal del Reglamento Financiero. Simplificación de la gestión del 7o PM dentro de la normativa actual Orientación y ayuda 8. observa que la complejidad es por sí misma una gran fuente de error o anomalías irregularidades; aboga por la simplificación de la documentación y de la cantidad de información requerida para participar en los proyectos, así como por la reducción del número y tamaño de los documentos oficiales, aunque ello no debe afectar al contenido ni a la calidad de aquellos. Aboga igualmente por la optimización de los procesos de supervisión y control limitando el número de auditorias, realizándolas con criterios homogéneos y evitando la solicitud de documentos que la organización ya hubiera entregado; 9. considera que la participación relativamente escasa de las pymes se debe a la complejidad del programa y cree firmemente que, al pasar del PM7 al PM8, es preciso modificar las normas para incentivar la participación de las pymes 10. recomienda que se reduzca o armonice la «constelación» de normas de intervención y se racionalicen las condiciones de las subvenciones, recurriendo para ello a una orientación uniforme y a las ayudas en línea disponibles; 11. hace hincapié en la importancia de una interpretación y una comunicación coherentes e inequívocas del significado de las normas, reglamentos y definiciones para todas las partes interesadas; 12. subraya la necesidad de aplicar uniformemente de las normas y de coordinar los controles y auditorías de los diferentes servicios; 13. expresa su preocupación por el tiempo que se tarda en recibir aclaraciones y orientación, por la interpretación discrecional del mandato de negociar por parte de los diferentes responsables de proyecto y por la aplicación retrospectiva de nuevas «normas» o interpretaciones; 14. sugiere la introducción de nuevos mecanismos para facilitar de manera eficiente información constructiva a los solicitantes rechazados y difundir los resultados de los proyectos financiados con cargo al 7o PM y facilitar la transferencia y adopción de los resultados por parte de las pymes; 15. recomienda que se incremente la eficacia de la investigación mediante la introducción de nuevos mecanismos de desarrollo basados en la concesión de fondos adicionales a los proyectos para la publicación de los resultados y su aplicación a los nuevos puntos de influencia, a saber: (a) fomentar la protección de los derechos de propiedad intelectual de los proyectos y (b) maximizar el efecto de palanca de los recursos públicos fortaleciendo el vínculo entre la investigación, la innovación y la empresa; Estructura y calendario de las convocatorias de propuestas 16. apoya la introducción de un proceso de evaluación en dos etapas para los proyectos de colaboración, a fin de evitar el enorme esfuerzo desperdiciado y los considerables gastos incurridos en la preparación de las propuestas detalladas que posteriormente no son aprobadas. Se trata de un coste oculto -pero muy elevado- del actual sistema de evaluación; 17. sugiere el establecimiento de plazos fijos (por ejemplo, de 60 días) para la evaluación de las solicitudes, así como de un plazo fijo para completar las negociaciones contractuales (otros 60 días); señala que esto podría ayudar a reducir los obstáculos que se interponen a la participación de agentes locales y regionales de menor tamaño; 18. apoya la propuesta de permitir la participación de consorcios más pequeños, ya que contribuiría significativamente a garantizar una mayor flexibilidad y atraer socios de grupos específicos como las pymes, lo que, gracias a una gestión más simple, se traduciría en una mayor eficiencia; 19. acoge favorablemente los esfuerzos para reducir el número de combinaciones entre porcentajes de financiación, categorías de organización y tipos de actividad, pero advierte contra la introducción de un porcentaje de reembolso único para todos los tipos de actividad y todas las categorías de organizaciones; 20. expresa su inquietud por que, en el afán de reducir el plazo de concesión de las subvenciones, la propuesta de prescindir de la contribución de expertos de los Estados miembros en la selección de los proyectos podría derivar en la pérdida de una valiosa comprensión del contexto de investigación que prevalece en los Estados miembros y las regiones. Por consiguiente, sugiere que, en su lugar, se sopese la introducción de un mecanismo más eficiente para canalizar esta aportación en el proceso de selección; Mejor uso de las TIC 21. acoge favorablemente la intención de la Comisión Europea de proporcionar más herramientas informáticas para los programas de la UE en materia de investigación, educación e innovación; aboga por una aplicación generalizada de la administración electrónica –un sistema en línea para propuestas, negociación e información– y por una mayor armonización dentro de la DG RTD y entre las diferentes direcciones generales; 22. solicita que el portal de los participantes en la investigación constituya una ventanilla única para todos los sistemas vinculados con las TIC, como la comunicación de resultados, para que funcione como un sistema abierto y transparente que facilite orientación, interpretación e información a todos (beneficiarios y personal de la Comisión). Ello daría más coherencia a la aplicación de las normas y aseguraría la eficiencia de la gestión; Uso más amplio de los premios 23. previene contra los posibles efectos secundarios de los premios, dado que concentran los fondos en unas pocas entidades selectas de mayor tamaño; señala que los premios no deberían sustituir a la financiación estructurada, sino que, por el contrario, podrían utilizarse para fomentar el descubrimiento de nuevos talentos e ideas prometedoras; Adoptar un enfoque basado en la confianza 24. considera que el actual sistema y práctica de la gestión del 7o PM está excesivamente orientado hacia el control y avala que, para financiar la investigación, se siga un enfoque basado en la confianza y la tolerancia del riesgo; por esta razón, acoge favorablemente algunas de las propuestas formuladas a este respecto en la Comunicación; 25. subraya que el control y la gestión financiera absorben una parte desproporcionada del tiempo de los promotores e investigadores de los proyectos y desvían recursos de la aplicación efectiva del proyecto y del esfuerzo en materia de investigación; 26. acoge favorablemente la Comunicación de la Comisión de 26 de mayo de 2010 sobre el tema «¿Más o menos control? Encontrar el justo equilibrio entre los costes administrativos del control y el riesgo de error» (1), que propone un riesgo de error tolerable (RET) específico para financiar la investigación; 27. apoya la adopción de un RET más elevado para la investigación que asegure un equilibrio adecuado entre una sólida gestión financiera y los controles apropiados; 28. aboga por una mayor aceptación de las normas y prácticas habituales de contabilidad (acordes con las normas nacionales en materia de contabilidad y auditoría), sobre todo para las metodologías que suponen un coste de personal medio; 29. recomienda que la Comisión analice la relación coste-beneficio de las auditorías y presente normas más precisas, coherentes y transparentes para los procedimientos de auditoría; advierte que las auditorías específicas basadas en el riesgo podrían dar lugar a que se detectara una proporción más elevada de errores que los muestreos aleatorios del gasto; 30. reconoce la importancia de distinguir entre error y fraude, así como de fomentar una cultura de integridad y confianza; 31. sugiere que, al abordar el enfoque contrario al riesgo del 7o PM, se reconsidere el Estatuto del Personal de la UE en lo que se refiere a la cuestión de la responsabilidad personal. Por otra parte, propone un programa de formación continua (en especial sobre gestión de contratos) para los auditores y los responsables de los proyectos de la Comisión Europea; asimismo, recomienda que se dé una orientación común a todo el personal sobre la aplicación del Programa Marco (PM), en aras de una mayor coherencia; Paso a un enfoque basado en los resultados 32. reconoce que el cambio propuesto a un mecanismo de financiación basado en los resultados tiene un noble objetivo, pero cree que podría tener algunas consecuencias no deseadas, por ejemplo, la de fomentar un enfoque de la investigación contrario al riesgo (o, como mínimo, menos arriesgado), menos dado a superar los límites y, por consiguiente, propicio para mermar el énfasis en la excelencia, al mismo tiempo que supondría una mayor carga para el beneficiario potencial en la fase de las propuestas, lo que alargaría los plazos para la concesión de las subvenciones; 33. afirma que, por consiguiente, aún no está plenamente convencido de la conveniencia de pasar a una investigación basada en los resultados, aunque acoge con satisfacción la acción piloto propuesta para probar este enfoque, pues el CDR considera que una combinación de investigación dirigida y no dirigida podría ser más apropiada para hacer frente a los futuros desafíos de la investigación; 34. defiende la creación de nuevos mecanismos que permitan la concesión de financiación a los entes regionales y locales con el fin de poder adquirir los resultados de los proyectos de investigación que hayan tenido éxito para cubrir los requisitos de competencias que exige el desarrollo regional innovador. Además, se defiende la importancia de potenciar e incentivar la transferencia e implantación de los resultados de proyectos a las pymes europeas; 35. apoya el planteamiento del Parlamento Europeo favorable a un enfoque basado en «ciencia y tecnología» o en «ciencia e innovación» (2), que se sustente en criterios sólidos de calidad científica y técnica, recurra a prácticas realistas de gestión y reconozca las similitudes y diferencias entre ciencia, desarrollo tecnológico y difusión comercial; Conseguir un mejor equilibrio entre excelencia y cohesión 36. subraya que la eficacia debería juzgarse no sólo por el logro de la excelencia en las actividades de investigación, sino también por el aumento de la capacidad de investigación y del potencial de absorción en todos los territorios de la UE, de conformidad con el principio de la cohesión territorial. La investigación europea no debería limitarse tan sólo a las iniciativas emblemáticas globales, la consolidación del liderazgo en investigación de unas pocas regiones o a garantizar la competitividad de las industrias europeas en el sector de las tecnologías facilitadoras esenciales, sino que también debería proponerse conseguir una participación equilibrada sin detrimento de la excelencia; 37. valora el programa relativo al potencial de investigación de las regiones de la convergencia dentro del programa de capacidad ya que supone un paso importante para desarrollar la capacidad regional y facilitar la participación de esas regiones en las actividades de I+D; considera que la medida «regiones del conocimiento» ha tenido cierto éxito a la hora de animar a las autoridades regionales y locales a trabajar con las universidades y los centros de investigación en el desarrollo de proyectos, así como en estrategias locales y regionales de I+D; 38. sugiere que el próximo Programa Marco amplíe en mayor grado tales programas e incorpore un plan para canalizar la participación de los socios competentes de las regiones rezagadas en materia de investigación en proyectos y programas dirigidos por sus homólogos de reconocida excelencia, a través de regímenes de tutoría u otros medios; a este respecto, llama la atención sobre el potencial de los agentes locales y regionales para nutrir los centros de competencia vinculados a los polos de excelencia; 39. propone aumentar la frecuencia de las convocatorias para tales programas, en lugar de limitarse a una convocatoria anual como sucede en la actualidad; 40. apoya los esfuerzos actuales de coordinación entre los Fondos Estructurales y los Programas Marco (3); pero observa, a este respecto, la necesidad de desarrollar normas, procedimientos y prácticas más coherentes y coordinar las convocatorias de propuestas. A ello habría que añadir la posibilidad de utilizar los Fondos Estructurales para cofinanciar los proyectos fomentados por los fondos del Programa Marco de Investigación; 41. C_2011104FI. 01002101. xml 2. 4. 2011 FI Euroopan unionin virallinen lehti C 104/21 Alueiden komitean lausunto aiheesta ”Tutkimuspuiteohjelmien täytäntöönpanon yksinkertaistaminen” 2011/C 104/05 ALUEIDEN KOMITEA — on tyytyväinen aikomukseen virittää toimielintenvälistä keskustelua ohjelmasääntöjen hallinnollisesta ja rahoituksellisesta yksinkertaistamisesta. — huomauttaa, että monimutkaisuus on jo itsessään erehdysten tai poikkeavuuksien alkusyy. — toteaa, että on tarpeen tehdä ero virheen ja petoksen välille sekä vaalia rehellisyyden ja luottamuksen kulttuuria. — kannattaa Euroopan parlamentin ehdottamaa mallia eli ”tieteeseen ja teknologiaan” tai ”tieteeseen ja innovaatioon” perustuvaa lähestymistapaa, joka on vankkojen tieteellis-teknisten laatukriteerien ryhdittämä ja jolle on ominaista luottamus realistisiin hallintoperiaatteisiin sekä tieteen, teknologian kehittämisen ja markkinoille viemisen yhteisten ja erottavien piirteiden hyväksyminen. — tähdentää, ettei tuloksellisuutta tule mitata pelkästään huippuosaamisen saavuttamisella tutkimustoiminnassa, vaan lukuun on otettava myös tutkimusvalmiuksien ja panostuksen hyödyntämiskyvyn kehittäminen EU:n kaikilla alueilla alueellisen yhteenkuuluvuuden periaatteen mukaisesti. — pitää arvossa ”Valmiudet”-ohjelmaan kuuluvaa ohjelmaa lähentymisalueiden tutkimuspotentiaalin edistämiseksi. — ehdottaa, että seuraavassa puiteohjelmassa ulotetaan mainitun kaltaiset ohjelmat entistä laajemmalle. Siihen tulee myös sisällyttää malli tutkimuskehityksessä jälkeen jääneiltä alueilta peräisin olevien pätevien kumppanien nykyistä yleisemmästä osallistumisesta alansa tunnetumpien huippuosaajien vetämiin hankkeisiin ja ohjelmiin joko mentorointijärjestelmien turvin tai muilla tavoin. Komitea huomauttaa tässä yhteydessä, että paikallisilla ja alueellisilla toimijoilla on kykyä kasvattaa ”osaamisen keskittymiä”, jotka ovat yhteydessä ”huippuosaamisen keskuksiin”. Esittelijä : Fiona O'Loughlin (IE, ALDE), Kildaren kreivikunnanvaltuutettu ja Mid-Eastin aluevaltuutettu Viiteasiakirja : Komission tiedonanto Euroopan parlamentille, neuvostolle, Euroopan talous- ja sosiaalikomitealle ja alueiden komitealle tutkimuspuiteohjelmien täytäntöönpanon yksinkertaistamisesta KOM(2010) 187 lopullinen I POLIITTISET SUOSITUKSET ALUEIDEN KOMITEA 1. on tyytyväinen Euroopan komission tiedonannossaan ”tutkimuspuiteohjelmien täytäntöönpanon yksinkertaistamisesta” ilmaisemaan aikomukseen virittää toimielintenvälistä keskustelua ohjelmasääntöjen hallinnollisesta ja rahoituksellisesta yksinkertaistamisesta. 2. toteaa, että on jo otettu käyttöön koko joukko yksinkertaistamistoimenpiteitä, jotka ovat kohentaneet seitsemättä tutkimuksen ja kehittämisen puiteohjelmaa (PO7), ja ymmärtää, että eräät niistä kysyvät aikaa tuottaakseen konkreettista tulosta. Silti komitea painottaa, että PO7 on kaikesta huolimatta monisyinen ohjelma, jonka hallinnoinnille on ominaista liiallinen byrokratia, heikko riskinsietokyky, tehottomuus sekä tarpeettomat viivytykset. 3. korostaa, että PO7:ään sovellettavilla säännöillä ja menettelyillä, ohjelman houkuttavuudella mahdollisten osallistujien näkökulmasta ja tutkimustyön laadukkuudella on suora yhteys toisiinsa. Komitea tähdentääkin, että yksinkertaistamisen on tapahduttava peruskäyttäjää/edunsaaja ajatellen ja sen on oltava vaatimiaan kustannuksia arvokkaampaa. 4. katsoo, että muutosten/yksinkertaistamistoimenpiteiden ajoitus ja jaksottaminen on tärkeää, koska sääntöjen ja niiden soveltamisen varmuus ja vakaus on hankevastaaville tarpeellista. Komitea pitää lisäksi jatkuvuutta välttämättömänä takeena sille, että kyetään siirtymään saumattomasti PO7:stä PO:8:aan ja varmistamaan puiteohjelmien tavoitteiden saavuttaminen. 5. käsittää, miksi PO7 siihen liittyvine välineineen on monen mielestä hajanainen. Toteaa kuitenkin tarpeen puuttua kokonaisvaltaisemman hallinnointimallin keinoin siihen tutkimus- ja kehittämispoliittisten rakenteiden epälukuiseen joukkoon, joka löytyy unioni- ja valtiotasoilta sekä niitä alempaa. 6. on sitä mieltä, että kansallisten yhteyspisteiden roolia on punnittava, jotta puiteohjelman potentiaaliset osallistujat saisivat tehokkaampaa palvelua ja koordinointi ohjelman alueellisten yhteystahojen kanssa toimisi paremmin. Komitea katsoo myös, että parannuksista huolimatta edelleen esiintyy tiettyjä negatiivisia näkemyksiä, joita kansalliset yhteyspisteet voisivat auttaa hälventämään. 7. panee merkille, että rinnan PO7:n yksinkertaistamisen kanssa harkittavana on – tai harkittavaksi täytyy ottaa – myös useita muita asiaan liittyviä toimenpiteitä, kuten varainhoitoasetuksen kolmivuotistarkistus. PO7:n hallinnointi ja yksinkertaistaminen voimassa olevien sääntöjen puitteissa Opastus ja käyttäjätuki 8. huomauttaa, että monimutkaisuus on jo itsessään erehdysten tai poikkeavuuksien merkittävä alkusyy. Komitea kehottaa yksinkertaistamaan hankkeisiin osallistujilta vaadittavaa dokumentointia ja vähentämään edellytettävää tietomäärää sekä supistamaan virallisten asiakirjojen lukumäärää ja laajuutta, hankkeiden sisällön ja laadun tästä kuitenkaan kärsimättä. Komitea kehottaa niin ikään optimoimaan valvonnan ja tarkastuksen rajoittamalla auditointien määrää, toteuttamalla ne yhtenäisin perustein ja välttämällä pyytämästä asiakirjoja, jotka organisaatio on jo toimittanut. 9. katsoo, että pk-yritysten suhteellisen alhainen osallistumisaste johtuu ohjelman monimutkaisuudesta, ja pitää erittäin tärkeänä, että siirryttäessä seitsemännestä puiteohjelmasta kahdeksanteen puiteohjelmaan sääntöjä muutetaan siten, että ne kannustavat pk-yrityksiä osallistumaan nykyistä enemmän. 10. kehottaa tiivistämään tai yhdenmukaistamaan väliintulosääntöjen ”sikermää” ja virtaviivaistamaan avustusehtoja. Siihen tulee pyrkiä yhtenäisin opastusmenettelyin ja tarjolla olevan verkkoavusteisen käyttäjätuen keinoin. 11. tähdentää olevan tärkeää kaikille osapuolille, että sääntöjen, määräysten ja määritelmien merkitys viestitään ja tulkitaan johdonmukaisesti ja yksiselitteisesti. 12. korostaa, että sääntöjä on välttämättä sovellettava yhtenäisesti ja että eri yksiköiden suorittamia valvonta- ja tarkastustoimia tulee koordinoida. 13. on huolestunut seuraavista seikoista: selvennysten ja opastuksen odottamiseen kuluva aika, hankejohtajien neuvotteluvaltuuksien sattumanvarainen tulkinta sekä uusien ”sääntöjen” tai tulkintojen takautuva soveltaminen. 14. esittää, että otetaan käyttöön uudet mekanismit, joiden avulla annetaan tehokkaasti rakentavaa palautetta menestymättä jääneille hakijoille, tehdään PO7:stä rahoitettujen hankkeiden tuottamia tuloksia tunnetuksi ja autetaan pk-yrityksiä saamaan tietoa tuloksista ja omaksumaan ne. 15. esittää, että tutkimuksen vaikuttavuutta lisätään ottamalla käyttöön uusia kehitysmekanismeja, jotka perustuvat lisärahoituksen myöntämiseen projekteille tulosten julkistamiseen ja niiden soveltamiseen uusille aloille, mikä puolestaan a) edistää hankkeiden tuottamien teollis- ja tekijänoikeuksien suojaa ja b) tekee julkisten varojen vipuvaikutuksesta mahdollisimman tehokkaan vahvistamalla tutkimuksen, innovoinnin ja liiketoiminnan välistä yhteyttä. Ehdotuspyyntöjen rakenne ja ajoitus 16. kannattaa siirtymistä yhteistyöhankkeita koskevaan kaksivaiheiseen arviointimenettelyyn, jotta vältetään valtava työn ja rahan hukka laadittaessa yksityiskohtaisia ehdotuksia, joita ei sittemmin hyväksytä. Kyseessä on nykyisen arviointijärjestelmän suuri piilokustannus. 17. esittää kiinteiden määräaikojen (esim. 60 päivää) käyttämistä hakemuksia arvioitaessa ja kiinteää määräaikaa sopimusneuvottelujen loppuunsaattamiseen (taaskin 60 päivää).	30,103	1
2022/52022XC0729(07)/52022XC0729(07)_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,022	None	None	Spoken	1,330	3,552	C_2022292SK.01000101.xml 29.7.2022 SK Úradný vestník Európskej únie C 292/1 Schválenie poskytnutia štátnej pomoci v zmysle ustanovení článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Prípady, proti ktorým Komisia nevzniesla námietky (Text s významom pre EHP) (2022/C 292/01) Dátum prijatia rozhodnutia 9.12.2019 Číslo pomoci SA.54793 Členský štát Belgicko Región Názov (a/alebo názov príjemcu) Important Project of Common European Interest (IPCEI) on Batteries Právny základ Druh opatrenia Pomoc poskytovaná ad hoc Nanocyl SA, Umicore SA/NV, Solvay SA Účel Realizácia dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu, Výskum, vývoj a inovácia Forma pomoci Úver/Vratné preddavky, Priamy grant Rozpočet Intenzita Trvanie Sektory hospodárstva Všetky odvetvia hospodárstvaoprávnené na pomoc Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc Flanders Innovation & Entrepreneurship – VLAIO Koning Albert II-laan 35 bus 12, 1030 Brussel — Region Wallonie Place de la Wallonie, 1, Bât 3 B-5100 JAMBES Ďalšie informácie Autentické znenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje dôverné informácie, možno nájsť na internetovej stránke: https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm Dátum prijatia rozhodnutia 9.12.2019 Číslo pomoci SA.54794 Členský štát Francúzsko Región Názov (a/alebo názov príjemcu) Important Project of Common European Interest (IPCEI) on Batteries Právny základ Décret no 2018-514 du 25 juin 2018 relatif aux subventions de l'Etat pour des projets d'investissement Druh opatrenia Pomoc poskytovaná ad hoc ACC, SOLVAY SA Účel Realizácia dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu, Výskum, vývoj a inovácia Forma pomoci Priamy grant Rozpočet Intenzita Trvanie od 31.12.2019 Sektory hospodárstva Všetky odvetvia hospodárstvaoprávnené na pomoc Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc Ministère de l'économie et des finances (Direction générale des entreprises) 61 boulevard Vincent Auriol- 75013 Paris Ďalšie informácie Autentické znenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje dôverné informácie, možno nájsť na internetovej stránke: https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm Dátum prijatia rozhodnutia 9.12.2019 Číslo pomoci SA.54796 Členský štát Švédsko Región STOCKHOLMS LAEN, VAESTRA GOETALANDS LAEN Názov (a/alebo názov príjemcu) Important Project of Common European Interest (IPCEI) on Batteries Právny základ Regeringsbeslut av den 28. juni 2018, N2017/05176/IFK Druh opatrenia Pomoc poskytovaná ad hoc SEEL Swedish Electric Transport Laboratory AB Účel Realizácia dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu, Výskum, vývoj a inovácia Forma pomoci Priamy grant Rozpočet Intenzita Trvanie 9.12.2019 – 31.12.2022 Sektory hospodárstva Všetky odvetvia hospodárstvaoprávnené na pomoc Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc Statens Energimyndghet Box 310, 631 04, Eskilstuna Ďalšie informácie Autentické znenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje dôverné informácie, možno nájsť na internetovej stránke: https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm Dátum prijatia rozhodnutia 9.12.2019 Číslo pomoci SA.54801 Členský štát Nemecko Región Názov (a/alebo názov príjemcu) Important Project of Common European Interest (IPCEI) on Batteries Právny základ Bundeshaushaltsordnung; Bekanntmachung des Interessensbekundungsverfahrens zur geplanten Förderung im Bereich der industriellen Fertigung für mobile und stationäre Energiespeicher (Batteriezellfertigung) Druh opatrenia Pomoc poskytovaná ad hoc ACC, BASF SE, BMW AG, Umicore SA/NV, VARTA AG Účel Realizácia dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu, Výskum, vývoj a inovácia Forma pomoci Priamy grant Rozpočet Intenzita Trvanie od 1.12.2019 Sektory hospodárstva Všetky odvetvia hospodárstvaoprávnené na pomoc Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc Federal Ministry for Economic Affairs and Energy Federal Ministry for Economic Affairs and Energy, 11019 Berlin, Germany Ďalšie informácie Autentické znenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje dôverné informácie, možno nájsť na internetovej stránke: https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm Dátum prijatia rozhodnutia 9.12.2019 Číslo pomoci SA.54806 Členský štát Taliansko Región Názov (a/alebo názov príjemcu) Important Project of Common European Interest (IPCEI) on Batteries Právny základ Legge di bilancio 2020 Druh opatrenia Pomoc poskytovaná ad hoc Endurance SpA, Enel X Srl, Fib Srl Kaitek Srl e Solvay SpA Účel Realizácia dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu, Výskum, vývoj a inovácia Forma pomoci Priamy grant Rozpočet Intenzita Trvanie od 1.1.2020 Sektory hospodárstva Všetky odvetvia hospodárstvaoprávnené na pomoc Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc Ministero dello sviluppo economico Via Veneto 33 Ďalšie informácie Autentické znenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje dôverné informácie, možno nájsť na internetovej stránke: https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm Dátum prijatia rozhodnutia 9.12.2019 Číslo pomoci SA.54808 Členský štát Poľsko Región Názov (a/alebo názov príjemcu) Important Project of Common European Interest (IPCEI) on Batteries Právny základ Druh opatrenia Pomoc poskytovaná ad hoc Elemental Holding SA, Eneris Grupa, Umicore SA/NV Účel Realizácia dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu, Výskum, vývoj a inovácia Forma pomoci Priamy grant, Zvýhodnený úver Rozpočet Intenzita Trvanie Sektory hospodárstva Všetky odvetvia hospodárstvaoprávnené na pomoc Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc Ministry of Entrepreneurship and Technology Plac Trzech Krzyży 3/5, 00-507 Warszawa, Poland Ďalšie informácie Autentické znenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje dôverné informácie, možno nájsť na internetovej stránke: https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm Dátum prijatia rozhodnutia 9.12.2019 Číslo pomoci SA.54809 Členský štát Fínsko Región MANNER-SUOMI Názov (a/alebo názov príjemcu) Important Project of Common European Interest (IPCEI) on Batteries Právny základ Important project of Common European Interest (IPCEI) on Batteries Druh opatrenia Pomoc poskytovaná ad hoc BASF Battery Materials Finland Oy, Fortum Waste Solutions Oy, Keliber Oy, Terrafame Oy Účel Realizácia dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu, Výskum, vývoj a inovácia Forma pomoci Priamy grant Rozpočet Intenzita Trvanie od 2.3.2020 Sektory hospodárstva Všetky odvetvia hospodárstvaoprávnené na pomoc Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc Ari Grönroos Business Finland, Porkkalankatu 1, Helsinki Ďalšie informácie Autentické znenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje dôverné informácie, možno nájsť na internetovej stránke: https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm Dátum prijatia rozhodnutia 24.6.2021 Číslo pomoci SA.61709 Členský štát Belgicko Región REGION WALLONNE Názov (a/alebo názov príjemcu) Air Belgium SA Právny základ Law of 2. April 1962 on the „Société fédérale de Participations et d'Investissement et les sociétés régionales d'investissement“, modified by the law of 26. August 2006 on the merger of the Société fédérale d'Investissement and the Société fédérale de Participations Druh opatrenia Pomoc poskytovaná ad hoc Air Belgium SA Účel Náhrada škôd spôsobených prírodnými katastrofami alebo výnimočnými udalosťami Forma pomoci Nástroje vlastného imania Rozpočet Celkový rozpočet: 4 800 000 EUR Ročný rozpočet: 0 EUR Intenzita 100,0 % Trvanie od 22.1.2021 Sektory hospodárstva Letecká doprava Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc Société wallonne de gestion et de participations (SOGEPA) Société Régionale d’Investissement de Wallonie (SRIW) Société Fédérale de Participations et d’Investissements (SFPI) — Ďalšie informácie Autentické znenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje dôverné informácie, možno nájsť na internetovej stránke: https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm Dátum prijatia rozhodnutia 11.3.2022 Číslo pomoci SA.63666 Členský štát Nemecko Región Názov (a/alebo názov príjemcu) Germany – Restructuring of Flughafen Friedrichshafen Právny základ decision of the Municipal Assembly of the city Friedrichshafen, (ii) decision of the Assembly of the administrative district Bodenseekreis, (iii) State budget of the budgetary year 2020/21 for the Land Baden-Württemberg, (iv) decision of Technische Werke Friedrichshafen Druh opatrenia Pomoc poskytovaná ad hoc Flughafen Friedrichshafen GmbH Účel Reštrukturalizácia podnikov v ťažkostiach Forma pomoci Priamy grant, Odpísanie pohľadávky Rozpočet Intenzita 50,0 % Trvanie Sektory hospodárstva Osobná letecká doprava Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc NA NA Ďalšie informácie Autentické znenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje dôverné informácie, možno nájsť na internetovej stránke: https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm Dátum prijatia rozhodnutia 24.5.2022 Číslo pomoci SA.101755 Členský štát Lotyšsko Región Lotyšsko Názov (a/alebo názov príjemcu) COVID-19: Second damage compensation for airBaltic Právny základ Order of the Cabinet of Ministers No. Ďalšie informácie Autentické znenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje dôverné informácie, možno nájsť na internetovej stránke: https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm Dátum prijatia rozhodnutia 7.7.2022 Číslo pomoci SA.103122 Členský štát Taliansko Región Názov (a/alebo názov príjemcu) COVID-19: Exemption from the contribution paid by employers Právny základ Esonero dal contributo addizionale Druh opatrenia Schéma pomoci Účel Náprava vážneho narušenia hospodárstva Forma pomoci Iné formy daňovej úľavy Rozpočet Celkový rozpočet: 104 700 000 EUR Ročný rozpočet: 104 700 000 EUR Intenzita Trvanie do 30.6.2022 Sektory hospodárstva UMENIE, ZÁBAVA A REKREÁCIA, Veľkoobchod, okrem motorových vozidiel a motocyklov, UBYTOVACIE A STRAVOVACIE SLUŽBY, DOPRAVA A SKLADOVANIE, PRIEMYSELNÁ VÝROBA Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc Istituto Nazionale della Previdenza Sociale via Ciro il Grande, 21 – 00144 Roma Ďalšie informácie Autentické znenie rozhodnutia, ktoré neobsahuje dôverné informácie, možno nájsť na internetovej stránke: https://ec.europa.eu/competition/elojade/isef/index.cfm Dátum prijatia rozhodnutia 14.7.2022 Číslo pomoci SA.103348 Členský štát Nemecko Región Názov (a/alebo názov príjemcu) Temporary cost containment of natural gas and electricity price increases Právny základ Richtlinie über die Gewährung von Billigkeitsleistungen zur temporären Kostendämpfung des Erdgas- und Strompreisanstiegs Druh opatrenia Schéma pomoci Účel Náprava vážneho narušenia hospodárstva Forma pomoci Priamy grant Rozpočet Celkový rozpočet: 5 000 000 000 EUR Ročný rozpočet: 5 000 000 000 EUR Intenzita 70,0 % Trvanie 1.2.2022 – 30.9.2022 Sektory hospodárstva ŤAŽBA A DOBÝVANIE, PRIEMYSELNÁ VÝROBA Názov a adresa orgánu poskytujúceho pomoc Bundesamt für Wirtschaft und Ausfuhrkontrolle, z.Hd. Herrn Hermann Runte Frankfurter Str.	7,999	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/f36a736c-14f6-4ff4-8820-be748657e616_8	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,006	Proposta de regulamento do Conselho que estabelece medidas de conservação e de execução aplicáveis na Área de Regulamentação da Organização das Pescarias do Noroeste do Atlântico	None	Spoken	11,047	25,722	Ak množstvo ulovených rýb, ktoré nemajú požadovanú veľkosť, prevyšuje 10 % celkového množstva, plavidlo sa premiestni o vzdialenosť minimálne päť námorných míľ od miesta predchádzajúceho výlovu skôr, ako bude pokračovať v rybolove. Všetky spracované ryby, pre ktoré platia požiadavky na minimálnu veľkosť rýb, ktoré sú menšie ako dĺžkový ekvivalent v prílohe III, sa považujú za pochádzajúce z rýb, ktoré nedosahujú minimálnu veľkosť. Článok 9 Zvláštne ustanovenia pre lov kreviet v časti 3L Lov kreviet v časti 3L sa musí realizovať v hĺbke väčšej ako 200 m a musí sa kedykoľvek obmedziť na jedno plavidlo z každého členského štátu. SK 13 SK Článok 10 Osobitné požiadavky na zhromažďovanie údajov 1. Ak je to možné, členské štáty vykonávajú osobitné požiadavky na zhromažďovanie údajov pre svoje plavidlá loviace v týchto oblastiach: Oblasť Súradnica 1 Súradnica 2 Súradnica 3 Súradnica 4 Orphan Knoll 50. 00. 30 51. 00. 30 51. 00. 30 50. 00. 30 47. 00. 30 45. 00. 30 47. 00. 30 45. 00. 30 Corner 35. 00. 00 36. 00. 00 36. 00. 00 35. 00. 00 Seamounts 48. 00. 00 48. 00. 00 52. 00. 00 52. 00. 00 Newfoundland 43. 29. 00 44. 00. 00 44. 00. 00 43. 29. 00 Seamounts 43. 20. 00 43. 20. 00 46. 40. 00 46. 40. 00 New England 35. 00. 00 39. 00. 00 39. 00. 00 35. 00. 00 Seamounts 57. 00. 00 57. 00. 00 64. 00. 00 64. 00. 00 2. Údaje, ktoré sa majú zhromaždiť v súlade s odsekom 1, sa zhromažďujú po súboroch a v možnom rozsahu zahŕňajú: a) skladbu druhov podľa počtu a hmotnosti; b) dĺžkové frekvencie; c) otolity; d) stanovené miesto, zemepisnú šírku a zemepisnú dĺžku; e) f) g) h) i) j) rybolovné zariadenie; hĺbka lovu; čas dňa; trvanie programu; voľné lano (v prípade mobilného výstroja); odber iných biologických vzoriek, ako je pohlavná zrelosť, tam kde je to možné. SK 14 SK 3. Zhromaždené údaje v súlade s odsekom 1 sa nahlasujú príslušným orgánom členských štátov na účely postupného prenosu na sekretariát NAFO, čo možno najskôr po ukončení každej plavby realizovanej na účely rybolovu. Kapitola III Kontrolné opatrenia ODDIEL 1 MONITOROVANIE RYBOLOVU Článok 11 Oprávnenie Jedine plavidlá Spoločenstva s viac ako 50 brutto registrovaných ton, pre ktoré ich členský štát vydal osobitné rybárske povolenie, a nachádzajú sa v registri plavidiel NAFO, sú oprávnené za podmienok ustanovených v povolení loviť, držať na palube, prekladať a vykladať zdroje rybolovu v regulačnej oblasti NAFO. Článok 12 Zoznam plavidiel 1. 2 Každý členský štát musí vyhotoviť zoznam plavidiel plaviacich sa pod jeho vlajkou a zaregistrovaných v Spoločenstve, ktoré sú oprávnené loviť v regulačnej oblasti NAFO a tento zoznam musí Komisii oznámiť v počítačovo čitateľnej forme. Komisia bezodkladne postúpi tieto informácie sekretariátu NAFO. Každý členský štát musí informovať Komisiu v počítačovo čitateľnej forme najmenej 15 dní pred vstupom nového plavidla do regulačnej oblasti NAFO o každej zmene a doplnení svojho zoznamu plavidiel plaviacich sa pod jeho vlajkou a zaregistrovaných v Spoločenstve, ktoré sú oprávnené loviť ryby v regulačnej oblasti NAFO. Komisia bezodkladne postúpi tieto informácie sekretariátu NAFO. 3. Zoznam uvedený v odseku 2 bude obsahovať nasledujúce informácie: (a) interné číslo plavidla, vymedzené v prílohe I k nariadeniu Komisie (ES) č. 26/2004 z 30. decembra 2003 o registri rybárskej flotily Spoločenstva5, 5 Ú. v. EÚ L 5, 9. 1. 2004, s. 25. SK 15 SK (b) medzinárodný rádiový volací znak (c) prenajímateľ plavidla, ak existuje, (d) typ lode. 4. V prípade plavidiel dočasne sa plaviacich pod vlajkou členského štátu (prenájom plavidla bez posádky) tieto informácie ďalej zahŕňajú: (a) dátum, odkedy je plavidlo oprávnené plaviť sa pod vlajkou členského štátu, (b) dátum, od ktorého je plavidlo členským štátom oprávnené podieľať sa na rybolove v regulačnej oblasti NAFO, (c) názov štátu, v ktorom je plavidlo zaregistrované alebo bolo predtým registrované, a dátum, od ktorého sa prestalo plaviť pod vlajkou toho štátu, (d) názov plavidla, (e) úradné registračné číslo plavidla pridelené príslušnými vnútroštátnymi orgánmi; (f) domovský prístav plavidla po prevode, (g) meno majiteľa alebo nájomcu plavidla; (h) vyhlásenie, že kapitán dostal kópiu predpisov uplatňujúcich sa v regulačnej oblasti NAFO, (i) hlavné druhy, ktoré sa môžu loviť plavidlom v regulačnej oblasti NAFO, (j) podoblasti, kde plavidlo bude pravdepodobne loviť ryby. Článok 13 Prenajímanie plavidiel Spoločenstva 1. 2. Členské štáty môžu súhlasiť s tým, že rybárske plavidlo plaviace sa pod ich vlajkou a oprávnené loviť v regulačnej oblasti NAFO bude podliehať zmluve o prenájme na využitie čiastočnej alebo celej kvóty a/alebo dní rybolovu pridelených druhej zmluvnej strane NAFO. V deň uzavretia zmlúv o prenájme vlajkový členský štát zašle tieto informácie Komisii, ktorá výkonnému tajomníkovi NAFO postúpi tieto informácie: (a) svoj súhlas so zmluvou o prenájme; (b) druhy, na ktoré sa prenájom vzťahuje, a rybolovné možnosti prideľované zmluvou o prenájme; (c) obdobie platnosti zmluvy o prenájme; SK 16 SK (d) meno plavidla; (e) zmluvná strana, ktorá plavidlo prenajala; (f) opatrenie, ktoré prijal členský štát s cieľom zabezpečiť, aby prenajaté plavidlá plaviace sa pod jeho vlajkou po celé obdobie prenájmu dodržiavali ochranné a kontrolné opatrenia NAFO. Po ukončení zmluvy o prenájme o tom vlajkový členský štát informuje Komisiu, ktorá bezodkladne postúpi túto informáciu výkonnému tajomníkovi NAFO. Vlajkový členský štát koná tak, aby zabezpečil, že: (a) plavidlo nebude oprávnené loviť počas prenájmu v protiklade s rybolovnými možnosťami prideľovanými vlajkovému členskému štátu; (b) plavidlo nebude oprávnené loviť v rovnakom období na základe viac ako jednej zmluvy o prenájme; (c) plavidlo dodrží počas celého obdobia prenájmu ochranné a kontrolné opatrenia NAFO; (d) všetky úlovky a vedľajšie úlovky z oznámených zmlúv o prenájme budú zaznamenané do rybolovného lodného denníka na prenajatom plavidle, oddelene od údajov o inom úlovku zaznamenanom podľa článku 16. Na základe článku 19 nahlásia členské štáty všetky úlovky a vedľajšie úlovky uvedené v odseku 4 písm. d) Komisii oddelene od údajov iných vnútroštátnych úlovkov. Komisia tieto údaje bezodkladne zašle výkonnému tajomníkovi NAFO. Článok 14 Monitorovanie výlovu Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby výlov jeho plavidiel bol primeraný rybolovným možnostiam dostupným pre tento členský štát v regulačnej oblasti NAFO. Členské štáty zašlú Komisii plán rybolovu za svoje plavidlá, ktoré lovia druhy v regulačnej oblasti NAFO, najneskôr do 31. januára každého roku alebo po ňom, najneskôr 30 dní pred začiatkom takejto činnosti. V pláne rybolovu sa okrem iného uvedie plavidlo alebo plavidlá, ktoré sa budú zúčastňovať takého rybolovu, a zamýšľaný počet dní rybolovu, ktorý tieto plavidlá strávia v regulačnej oblasti NAFO. 3. 4. 5. 1. 2. 3. Členské štáty na indikatívnom základe činnostiach ich plavidiel v iných oblastiach. informujú Komisiu o zamýšľaných SK 17 SK 4. 5. 1. 2. Tento plán rybolovu predstavuje celkový výlov, ktorý sa má uplatniť v regulačnej oblasti NAFO vzhľadom na rybolovné možnosti dostupné členskému štátu, ktorý podáva oznámenie. Členské štáty podajú Komisii najneskôr do 31. decembra každého roku hlásenie o implementácii plánov rybolovu. Takéto správy obsahujú počet plavidiel, ktoré sa skutočne zúčastňujú rybolovných činností v regulačnej oblasti NAFO, úlovky každého plavidla a celkový počet dní, počas ktorých každé plavidlo lovilo v tejto oblasti. Činnosti plavidiel loviacich krevety v častiach 3M a 3L sa hlásia samostatne za každú časť. Článok 15 Systém monitorovania plavidiel (VMS) Členské štáty zabezpečia, aby informácie získané zo systému monitorovania plavidiel (VMS) podľa nariadenia (ES) č. 2244/2003 týkajúce sa plavidiel plaviacich sa pod ich vlajkou, ktoré lovia v regulačnej oblasti NAFO, boli zasielané elektronicky na Sekretariát NAFO v reálnom čase. Ak niektorý z inšpektorov spozoruje rybárske plavidlo v regulačnej oblasti NAFO, na ktorú nedostal žiadne údaje z VMS v súlade s ochrannými a kontrolnými opatreniami NAFO, tak bude bezodkladne informovať kapitána a výkonného tajomníka NAFO. Článok 16 Prekládky Plavidlá Spoločenstva sa nezúčastňujú činností prekládky v oblasti upravenej predpismi NAFO bez toho, aby na to vopred dostali od svojich príslušných orgánov súhlas. Článok 17 Lodné denníky rybolovu a produkcie a plán ukladania 1. 2. Okrem splnenia článkov 6, 8, 11 a 12 nariadenia (EHS) č. 2847/93 kapitáni plavidiel zapisujú do lodného denníka informácie uvedené v prílohe IV. Kapitáni plavidiel Spoločenstva musia vzhľadom na úlovky druhov uvedených v článku 15 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 2847/93 viesť: (a) lodný denník produkcie, v ktorom sa uvádza ich kumulatívna produkcia podľa druhov na palube v hmotnosti produktu uvedenej v kilogramoch; (b) plán uloženia, v ktorom je uvedené miesto rôznych druhov v úložných priestoroch. SK 18 SK 3. 4. 5. 1 2. 3. Lodný denník produkcie a plán uloženia ustanovené v odseku 2 sa aktualizujú denne za predchádzajúci deň, počítané od 00:00 hod. (UTC) do 24:00 hod. (UTC), a držia sa na palube, kým sa plavidlo úplne nevyloží. Kapitán poskytne potrebnú pomoc, aby bolo možné overiť množstvá vyhlásené v denníku produkcie a spracované produkty uskladnené na palube. Členské štáty musia každé dva roky osvedčiť správnosť plánov kapacity pre všetky plavidlá oprávnené loviť na základe článku 10. Kapitán musí zabezpečiť, aby kópia takéhoto osvedčenia zostala na palube s cieľom predložiť ju na požiadanie inšpektorovi. Článok 18 Označovanie produktov a samostatné uloženie Všetky spracované ryby ulovené v regulačnej oblasti NAFO musia byť označené takým spôsobom, aby bol každý druh a kategória produktu uvedené v článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 104/2000 identifikovateľné. Musia sa takisto označiť, že boli ulovené v regulačnej oblasti NAFO. Všetky krevety ulovené v časti 3L a všetky halibuty grónske ulovené v podoblasti 2 a v častiach 3KLMNO musia byť označené ako ulovené v týchto príslušných zónach. Úlovky rovnakého druhu môžu byť uložené vo viac ako jednej časti úložného priestoru, ale v každej časti úložného priestoru, kde sú uložené, sa musia držať jasne oddelene (napr. s použitím plastu, preglejky, sieťoviny atď. ) od úlovkov iných druhov. Podobne, všetky úlovky ulovené vo vnútri oblasti podliehajúcej dohovoru o NAFO musia byť uložené oddelene od všetkých úlovkov ulovených mimo tejto oblasti. Článok 19 Hlásenie úlovkov 1. Kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva zašlú stredisku monitorovania rybného hospodárstva (FMC) ich vlajkového členského štátu hlásenia o úlovku v súlade s odsekom 2. 2. Hlásenia o úlovku musia obsahovať: (a) množstvá, ktoré sú na palube, keď rybárske plavidlá Spoločenstva vstúpia do regulačnej oblasti. Hlásenia musia byť však prenesené nie skôr ako 12 hodín a najneskôr 6 hodín pred každým vstupom do regulačnej oblasti NAFO s uvedením dátumu, času, zemepisnej polohy plavidla, celkovej odhadovanej hmotnosti podľa druhov vrátane cielených druhov; SK 19 SK (b) denné úlovky kreviet ulovené v časti 3L. Tieto hlásenia sa musia preniesť najneskôr do 12. 00 UTC hlavného času v deň nasledujúci po dni, keď sa výlovy uskutočňujú; (c) každý druhý pondelok úlovky okúnika v podoblasti 2 a v častiach 1F, 3K a 3M ulovené za obdobie dvoch týždňov končiace o polnoci v predchádzajúcu nedeľu. Ak nahromadené úlovky dosiahli 50 % celkového povoleného výlovu (TAC), oznámenie sa podáva týždenne každý pondelok. (d) množstvá držané na palube keď loď opúšťa regulačnú oblasť NAFO. Hlásenia musia byť však prenesené nie skôr ako 8 hodín a najneskôr 6 hodín pred každým vstupom do regulačnej oblasti NAFO s uvedením dátumu, času, zemepisnej polohy plavidla, celkovej odhadovanej hmotnosti podľa druhov vrátane cielených druhov; (e) množstvá naložené a vyložené pri každej prekládke rýb počas pobytu plavidla v regulačnej oblasti NAFO. Postupujúce plavidlá prenesú toto hlásenie aspoň 24 hodín pred prekládkou. Preberajúce plavidlá prenesú toto hlásenie najneskôr hodinu po prekládke. Tieto hlásenia musia obsahovať dátum, čas, zemepisnú polohu prekládky a celkovú zaokrúhlenú hmotnosť podľa druhov, ktoré sa majú vyložiť alebo ktoré boli vyložené v kilogramoch a volacie znaky plavidiel, na ktoré alebo z ktorých sa dané množstvá prekladajú. Preberajúce plavidlo musí nahlásiť celkový úlovok na palube a celkovú hmotnosť, ktoré sa majú vyložiť na breh, názov prístavu a očakávaný čas pristátia aspoň 24 hodín pred každým pristátím. Každý členský štát po prijatí zašle elektronicky správy o úlovkoch sekretariátu NAFO. Členské štáty zaznamenajú údaje uvedené v správach o úlovkoch do databázy uvedenej v článku 19 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2847/93. Podrobné pravidlá týkajúce sa formátu a predpisov pre prenosy uvedené v odseku 2 sú uvedené v prílohe VII. 3. 4. 5. Článok 20 Súhrnné podávanie správ o úlovkoch a výlove 1. Každý členský štát musí elektronicky oznámiť Komisii do 15. dňa každého mesiaca: (a) množstvá zásob vyložených na breh uvedené v prílohe II; (b) počet dní rybolovu využitých na lov kreviet v časti 3M počas predchádzajúceho mesiaca a (c) všetky informácie získané v súlade s článkami 11 a 12 nariadenia (EHS) č. 2847/93. SK 20 SK 2. Komisia spracuje údaje uvedené v odseku 1 pre všetky členské štáty a tieto údaje zašle sekretariátu NAFO do 30 dní od konca toho kalendárneho mesiaca, v ktorom boli úlovky uskutočnené. ODDIEL 2 POZOROVATELIA Článok 21 Prideľovanie pozorovateľov 1. 2. 3. 4. 5. Členské štáty pridelia pozorovateľov na všetky rybárske plavidlá, ktoré chcú vykonávať rybolovné činnosti v regulačnej oblasti NAFO. Pozorovatelia musia zostať na palube rybárskych plavidiel, na ktoré boli pridelení dovtedy, kým nebudú nahradení inými pozorovateľmi. Okrem prípadov vyššej moci rybárske plavidlá bez pozorovateľa na palube nedostanú povolenie v regulačnej oblasti NAFO začať rybolov alebo v rybolove pokračovať. Pozorovatelia musia byť primerane kvalifikovaní a skúsení. Musia mať tieto zručnosti: (a) dostatočné skúsenosti na identifikáciu druhov a výstroja, (b) navigačné zručnosti, (c) (d) dostatočné znalosti a vedomosti o ochranných a kontrolných opatreniach NAFO, schopnosť vykonávať základné vedecké úlohy, napr. odoberanie vzoriek a dôsledné pozorovania a presné vedenie záznamov, (e) uspokojivú znalosť jazyka vlajkového členského štátu pozorovaného plavidla. Členské štáty musia podniknúť všetky príslušné kroky na to, aby bolo zabezpečené prijatie pozorovateľov na palubu rybárskych plavidiel v stanovenom čase a na určenom mieste a musia takisto uľahčiť ich odchod po uplynutí obdobia pozorovania. Členské štáty zašlú Komisii zoznam pozorovateľov, ktorých pridelili podľa odseku 1 každý rok do 20. januára a potom bezodkladne po pridelení každého nového pozorovateľa. SK 21 SK Článok 22 Hlavná úloha pozorovateľa 1. 2. Pozorovatelia musia monitorovať a kontrolných opatrení NAFO zo strany rybárskych plavidiel. dodržiavanie príslušných ochranných Všetky povinnosti súvisiace s pozorovaním sa budú obmedzovať na regulačnú oblasť NAFO. Článok 23 Zaznamenávanie Pozorovatelia musia: (a) (b) zapisovať do lodného denníka rybolovné činnosti v súlade so vzorom uvedeným v prílohe VIII, zaznamenávať výstroj, veľkosť ôk a prídavné zariadenia používané kapitánom plavidla. Článok 24 Sledovanie úlovkov 1. Pozorovatelia musia: (a) pozorovať a odhadovať uskutočnené úlovky na základe parametrov (lokalita, hĺbka, čas sietí vo vode), jednotlivých (b) identifikovať zloženie úlovku, (c) monitorovať odpad, vedľajšie úlovky a úlovky rýb nedosahujúcich predpísanú veľkosť, (d) overiť zápisy v rybolovnom lodnom denníku a v lodnom denníku produkcie; sa musí vykonať pomocou overovanie prepočítavacieho faktora, ktorý používa kapitán; lodného denníka produkcie (e) overovať hlásenia o oznamovaní úlovkov. 2. Pri monitorovaní vyradených množstiev, vedľajšieho úlovku a úlovkov rýb nedosahujúcich predpísanú veľkosť v súlade s odsekom 1 písm. c), pozorovatelia musia zozbierať údaje o vyradených množstvách a ponechaných rybách, ktoré nedosahujú predpísanú veľkosť dodržiavajúc pritom vždy ak to okolnosti povoľujú, nasledovný plán odberu vzoriek: SK 22 SK (a) pre každý výlov sa zaznamenajú odhady celkového úlovku podľa druhu rýb a hmotnosti, ako aj odhad odpadu podľa druhu a hmotnosti; (b) každý 10. výlov sa podrobí podrobnej skúške podľa druhu a hmotnosti, ako aj reprezentujúci úlovok určený na vyloženie a počet približný počet reprezentujúci odpad; (c) v prípade, že sa rybárska oblasť zmení o viac ako 5 morských míľ, kroky uvedené v písmenách a) a b) sa opakujú. Článok 25 Iné osobitné úlohy Pozorovatelia musia: (a) (b) (c) (d) 1. 2. overiť polohu plavidla počas výkonu rybolovných činností, kontrolovať prekládky, ak sa uskutočňujú, z plavidiel ktoré podliehajú zmluve o prenájme podľa článku 12; monitorovať funkčnosť zariadení na automatické zaznamenávanie polohy, kým sú tieto zariadenia na palube a kým ich pozorované plavidlo používa; vykonávať vedeckú činnosť a odber vzoriek - ak to vyžaduje komisia NAFO pre rybolov alebo príslušné úrady vlajkového štátu pozorovaného plavidla. Článok 26 Správy pozorovateľa Pozorovateľ musí predložiť správu Komisii a príslušným úradom daného členského štátu do 20 dní po uplynutí obdobia pozorovania. Ak sa pridelenie pozorovateľa skončí pred ukončením plavby zameranej na rybolov, tak sa hlásenie predkladá Komisii a príslušným orgánom členského štátu vzhľadom na obdobie pridelenia do 20 dní po ukončení pridelenia. V takejto správe musia byť zhrnuté hlavné nálezy pozorovateľa. Komisia postúpi správu výkonnému tajomníkovi NAFO. Pozorovatelia musia do 24 hodín nahlásiť každý dôkaz o podozrení na závažný priestupok. Takéto hlásenia sa budú posielať kontrolnému plavidlu NAFO v regulačnej oblasti NAFO, ktoré bude hlásiť priestupky výkonnému tajomníkovi NAFO. Pri komunikácii s kontrolným plavidlom musia pozorovatelia používať určený kód. SK 23 SK Článok 27 Opatrenia 1. 2. 1. 2. 3. 4. 5. Určení pozorovatelia vykonajú všetky príslušné kroky tak, aby ich prítomnosť na palube rybárskych plavidiel nebránila ani nezasahovala do riadneho fungovania plavidiel vrátane rybolovných činností. Pozorovateľ musí dodržiavať a uznávať vlastníctvo a zariadenie na palube rybárskych plavidiel vrátane dôvernosti všetkých dokumentov týkajúcich sa uvedených plavidiel. Článok 28 Povinnosti kapitána plavidla Kapitáni rybárskych plavidiel Spoločenstva musia prijať pozorovateľov Spoločenstva a spolupracovať s nimi tak, aby im umožnili vykonávať svoje povinnosti počas ich pobytu na palube plavidiel. Kapitán plavidla určeného na prijatie pozorovateľa na palubu vykoná všetky potrebné kroky s cieľom umožniť príchod a odchod daného pozorovateľa. Počas pobytu na palube sa musí pozorovateľovi poskytnúť vhodné a primerané ubytovanie a pracovné zariadenia. Kapitán plavidla umožní pozorovateľovi nahliadnutie do dokumentov plavidla (lodný denník, plán o kapacite, denník produkcie, nakladací plán), ako aj do iných častí plavidla, a tiež, ak je to potrebné, k ponechanému úlovku a úlovku určenému na odpad, aby tak umožnil splnenie povinností pozorovateľa. Kapitán musí byť v príslušnom čase informovaný o dátume a o mieste prijatia pozorovateľov a takisto musí byť informovaný o pravdepodobnej dĺžke trvania pozorovania, Kapitánovi plavidla sa môže na jeho vlastnú žiadosť poskytnúť kópia správy pozorovateľa uvedená v článku 25 ods. 1. Článok 29 Náklady Všetky náklady spôsobené činnosťou pozorovateľov podľa tohto oddielu znášajú členské tieto náklady čiastočne alebo v plnej výške štáty. Členské štáty môžu účtovať prevádzkovateľom svojich plavidiel. SK 24 SK Článok 30 Ďalšie sledovanie Príslušné orgány členských štátov, ktoré dostávajú hlásenia od pozorovateľa v súlade s článkom 25, vyhodnotia obsah a závery takého hlásenia. V prípade, že zo správy vyplynie, že pozorované plavidlo vykonávalo rybolovné praktiky, ktoré sú v rozpore s ochrannými opatreniami NAFO, tak úrady uvedené v odseku 1 podniknú všetky príslušné kroky s cieľom vyšetriť záležitosti a zamedziť takým praktikám. Kapitola IV Kontrola a sledovanie na mori ODDIEL 1 VŠEOBECNÉ USTANOVENIA Článok 31 Všeobecné pravidlá kontroly a sledovanie Komisia a/alebo členské štáty pridelia inšpektorov, ktorí budú vykonávať sledovanie a kontrolu v regulačnej oblasti NAFO v súlade s ochrannými a kontrolnými opatreniami NAFO. Môžu takisto vymenovať pomocných prevádzkarov, ktorí budú inšpektorov sprevádzať. Členské štáty a Komisia musia zabezpečiť, aby si inšpektori vykonávali svoje povinnosti v súlade s pravidlami uvedenými v pláne NAFO. Inšpektori zostávajú pod operačnou kontrolou ich príslušných orgánov a zodpovedajú im. Každý členský štát a Komisia musia zabezpečiť, aby sa kontroly zo strany inšpektorov Spoločenstva vykonávali nediskriminačným spôsobom a v súlade s ochrannými a kontrolnými opatreniami NAFO. Počet inšpekcií musí vychádzať z veľkosti flotíl zmluvných strán prítomných v regulačnej oblasti pri zohľadnení času stráveného v oblasti. Okrem svojich funkcií podľa ochranných a kontrolných opatrení NAFO, inšpektori musia skontrolovať plavidlá Spoločenstva v regulačnej oblasti NAFO, či dodržiavajú každé iné ochranné a kontrolné opatrenie Spoločenstva týkajúce sa týchto plavidiel. 1. 2. 1. 2. 3. 4. 5. SK 25 SK 6. 7. Inšpektor môže byť umiestnený na palubu ľubovoľného plavidla členského štátu, ktorá vykonáva alebo je pripravená vykonávať kontrolné povinnosti v regulačnej oblasti NAFO. Inšpektori pracujúci v regulačnej oblasti NAFO musia pravidelne koordinovať svoje činnosti s inými inšpektormi NAFO pôsobiacimi v regulačnej oblasti NAFO s cieľom výmeny informácií o pozorovaniach a nastúpeniach alebo iné informácie. Článok 32 Prostriedky kontroly Členské štáty alebo Komisia musia dať k dispozícii inšpektorom primerané prostriedky s cieľom umožniť im výkon ich úloh týkajúcich sa kontroly a sledovania. V tejto súvislosti pridelia do systému kontrolné plavidlá. Článok 33 Plánovanie 1. 2. 3. Komisia koordinuje činnosti dohľadu a kontroly pre Spoločenstvo. S týmto cieľom môže vypracovať v súčinnosti s príslušnými členskými štátmi spoločné operačné programy sledovania a kontroly. Členské štáty, ktorých plavidlá sa zaoberajú rybolovom regulovaných zdrojov, prijmú potrebné opatrenia na umožnenie implementácie týchto programov, najmä pokiaľ ide o požadované ľudské a materiálne zdroje a obdobia a zóny, v ktorých majú byť rozmiestnené. Pri vypracovávaní operačných programov dohľadu a kontroly Komisia zabezpečí, aby tam, kde sa vždy viac ako 15 rybárskych plavidiel Spoločenstva zaoberá rybolovnými činnosťami zameranými na regulované zdroje v regulačnej oblasti, bolo v tejto oblasti prítomné kontrolné plavidlo členského štátu alebo aby bola uzavretá dohoda s inou zmluvnou stranou na zabezpečenie prítomnosti kontrolného plavidla. Členské štáty budú informovať Komisiu každoročne do 15. októbra o menách inšpektorov a kontrolných plavidiel, ktoré zamýšľajú prideliť do plánu NAFO počas nasledovného roku. Takéto oznámenie musí zahŕňať názov, rádiový volací znak a komunikačný výkon pridelených kontrolných plavidiel. Komisia na základe týchto informácií v spolupráci s členskými štátmi vypracuje plán postupu pre účasť Spoločenstva v systéme v príslušnom kalendárnom roku, ktorý zašle sekretariátu NAFO a členským štátom. 4. Členské štáty musia elektronicky informovať Komisiu o dátume a čase začatia a ukončenia aktivít kontrolných plavidiel. SK 26 SK ODDIEL 2 POSTUP SLEDOVANIA Článok 34 Postup sledovania 1. 2. 3. 4. Inšpektori vykonávajú sledovanie na základe pozorovaní rybárskych plavidiel z plavidla prideleného podľa plánu NAFO. Keď inšpektor spozoruje plavidlo zmluvnej strany NAFO a takéto spozorovanie nezodpovedá iným informáciám, ktoré má k dispozícii, tak svoje zistenia zaznamená do správy o sledovaní s použitím formátu stanoveného v prílohe XI a takúto správu zašle daným orgánom. Správa musí obsahovať fotografie plavidla, na ktorých bude zaznamenaná ich poloha, dátum a čas vyhotovenia fotografií. Členské štáty bezodkladne elektronicky zašlú správu o pozorovaní vlajkovému štátu spozorovaného plavidla alebo orgánom určeným týmto štátom podľa oznámenia sekretariátu NAFO, ako aj sekretariátu NAFO a Komisii. Takisto zašlú na jeho žiadosť originál každej správy o sledovaní vlajkovému štátu príslušného plavidla. Členské štáty musia po prijatí správy o sledovaní týkajúcej sa ich plavidiel bezodkladne reagovať a vykonať ďalšie potrebné preskúmanie, ktoré im umožní stanoviť ďalšie vhodné kroky. Členské štáty musia do 15. februára každoročne hlásiť Komisii vykonané kroky o podávaní správ o sledovaniach, ktoré sa týkajú ich plavidiel za predchádzajúci rok. V prípadoch, keď kontrolné opatrenia povedú k trestnému konaniu, budú podrobne opísané všetky uložené pokuty. Komisia každoročne pošle tieto informácie sekretariátu NAFO do 1. marca. ODDIEL 3 POSTUP KONTROLY Článok 35 Všeobecné ustanovenia 1. Ak sa vykonáva kontrola počas denného svetla v podmienkach normálnej viditeľnosti, kontrolné plavidlá musia vztýčiť vlajku NAFO s cieľom signalizovať kontrolu inšpektorov v súlade s plánom NAFO. Dozorné plavidlá musia vztýčiť vlajku, stačí aj na pol žrde; SK 27 SK 2. 3. 4. 5. 6. 1. 2. 3. 1. 2. Kontroly plavidiel vykonávajúcich výskum sa obmedzia na ubezpečenie sa o takej skutočnosti, či plavidlo nevykonáva obchodnú rybolovnú činnosť; Inšpektori nesmú narúšať schopnosť kapitánov komunikovať s orgánmi ich vlajkového štátu počas nástupu do plavidla a počas kontroly; Kontrolné plavidlá môžu manévrovať v bezpečnej vzdialenosti od rybárskeho plavidla v súlade s pravidlami osvedčeného námorníckeho umenia; Inšpektori musia zabrániť používaniu sily okrem prípadov a v takej miere, v akej je to nevyhnutné na zabezpečenie ich bezpečnosti. Pri vykonávaní kontrol na palube rybárskych plavidiel inšpektori nesmú nosiť strelné zbrane; Kontroly sa vykonávajú tak, aby spôsobili čo najmenšie narušenie alebo ťažkosti plavidlu, jeho činnostiam a úlovkom. Článok 36 Nastúpenie na plavidlo Inšpektori a pomocní pracovníci musia mať pri nastupovaní na palubu rybárskeho plavidla doklad o totožnosti vydaný Sekretariátom NAFO a musia ho predložiť. Inšpektori nesmú nastúpiť do plavidla bez predchádzajúceho oznámenia tomuto plavidlu rádiom alebo bez toho, aby plavidlo dostalo primeraný signál pomocou Medzinárodného kódového signálu, vrátane podrobných údajov o kontrolnej skupine a kontrolnom plavidle. Inšpektori nesmú vyžadovať, aby plavidlo, do ktorého sa naloďujú, zastavilo alebo manévrovalo počas rybolovu alebo aby ukončilo vyhadzovanie alebo vlečenie rybárskeho výstroja. Inšpektori však môžu požadovať prerušenie alebo zadržanie vyhadzovania rybárskeho výstroja, kým nenastúpia na plavidlo, takéto zadržanie však nemôže trvať dlhšie ako 30 minút po prijatí signálu uvedeného v odseku 2. Článok 37 Činnosti na palube Kontrolné tímy nesmú mať viac ako dvoch inšpektorov. Ak to podmienky v plavidle umožňujú, inšpektori. Tí sa musia identifikovať kapitánovi rybárskeho plavidla. Činnosti pomocných inšpektorov musia byť obmedzené na pozorovanie kontroly vykonávanej zo strany inšpektorov. inšpektorov môžu sprevádzať pomocní Kontrola nesmie trvať viac ako tri hodiny alebo obdobie, kým nebudú sieť a úlovok vytiahnuté a skontrolované, podľa toho, čo trvá dlhšie. Ak sa zistí porušenie, inšpektori môžu zostať na palube nevyhnutný čas na ukončenie svojich povinností, ako sa uvádza v článkoch 40 a 43. Inšpektor opustí plavidlo do jednej hodiny po SK 28 SK 3. 4. 5. 6. 1. 2. 3. ukončení pôvodnej kontroly alebo po ukončení svojich povinností podľa článku 40, záleží od situácie. Musia sa prijať bezpečnostné opatrenia s cieľom zabrániť poškodeniu obalu, balenia, kartónov alebo iných kontajnerov a obsahu. Kartóny a kontajnery sa musia otvárať takým spôsobom, ktorý umožní okamžité preplombovanie, prebalenie a opätovné uskladnenie. Inšpektori musia prepočítať záznamy o hmotnosti produkcie v palubných denníkoch produkcie na živú hmotnosť tak, aby bolo možné overiť záznamy v palubnom denníku, ktoré sú uvádzané v živej hmotnosti. Inšpektori sa budú riadiť prepočítavacími faktormi, ktoré používa kapitán plavidla. Inšpektori sú oprávnení preskúmať všetky príslušné plochy, paluby a priestory rybárskeho plavidla, spracované a nespracované úlovky, siete a iný výstroj, zariadenie a všetky príslušné dokumenty, ktoré sú potrebné na overenie súladu s ochrannými a kontrolnými opatreniami NAFO. Pri vykonávaní kontroly môžu inšpektori požiadať kapitána o akúkoľvek pomoc, ktorú môžu potrebovať. Kapitán môže pripomienkovať správu o kontrole, ktorú musia podpísať inšpektori po dokončení kontroly. Kópia správy o kontrole sa odovzdá kapitánovi rybárskeho plavidla. Článok 38 Vypracovávanie správ o kontrole Inšpektori vypracujú správu o kontrole s použitím formulára uvedeného v prílohe IX a zašlú ju svojim orgánom. Inšpektori musia zo záznamov v palubnom denníku zosumarizovať pre danú plavbu zameranú na rybolov, úlovok plavidla v regulačnej oblasti NAFO podľa druhov a častí a tento súhrn zaznamenajú v bode 14 správy o kontrole. V prípade rozdielov medzi zaznamenanými úlovkami a odhadmi inšpektora, inšpektor môže skontrolovať výpočty, postupy, príslušnú dokumentáciu a úlovok na palube plavidla. Všetky takéto rozdiely musia byť uvedené v bode 18 správy o kontrole. Článok 39 Povinnosti kapitánov rybárskych plavidiel počas kontroly Kapitán rybárskeho plavidla Spoločenstva, na ktoré sa naloďuje a na ktorom sa vykonáva kontrola, musí: SK 29 SK (a) umožniť bezpečný a účinný nástup na palubu v súlade s osvedčeným námorníckym umením, ak mu plavidlo alebo vrtuľník, ktorý preváža inšpektora, vyšle v medzinárodnom kóde signálov príslušný signál; (b) poskytnúť naloďovací rebrík, ktorý je v súlade s odporúčaniami týkajúcimi sa rebríkov, ktoré boli prijaté Medzinárodnou námornou lodivodských organizáciou; (c) spolupracovať a pomáhať pri kontrole rybárskeho plavidla vykonávanej v súlade s postupmi uvedenými v tomto nariadení; musí zabezpečiť bezpečnosť inšpektorov a nesmie inšpektorov pri výkone ich povinností obmedzovať, zastrašovať a ani rušiť; (d) povoliť inšpektorom komunikovať s orgánmi vlajkového štátu a štátu vykonávajúceho kontrolu; (e) umožniť prístup do priestorov, na paluby a do miestností plavidla, k spracovaným alebo nespracovaným úlovkom, k sieťam a ostatnému výstroju, k zariadeniu, k dokladom o registrácii, k výkresom alebo opisom priestorov na rýb, k lodným denníkom produkcie a plánom uloženia uskladňovanie a k akýmkoľvek iným dôležitým dokumentom, ako aj poskytnúť takú pomoc, ktorá je možná a primeraná, s cieľom zabezpečiť, že uloženie je v súlade s plánmi uloženia; (f) umožniť bezpečné vylodenie inšpektorov. Článok 40 Prenos kontrolných správ 1. 2. 3. Členský štát vykonávajúci kontrolu zašle originál správy o kontrole NAFO vypracovanej v súlade s článkom 37 ods. 1 Komisii do 20 dní po návrate kontrolného plavidla do prístavu. Komisia správu zašle vlajkovému štátu kontrolovaného plavidla s kópiou na sekretariát NAFO do 30 dní po návrate kontrolného plavidla do prístavu. V prípade priestupku alebo rozdielu medzi zaznamenanými úlovkami a odhadmi inšpektorov, pokiaľ ide o úlovky na palube, originál správy o kontrole s podpornými dokumentmi vrátane kópií fotografií, sa zašle Komisii čo možno najskôr po návrate kontrolného plavidla do prístavu. Komisia zašle dokumentáciu vlajkovému štátu kontrolovaného plavidla s kópiou na sekretariát NAFO do 10 dní po návrate kontrolného plavidla do prístavu. Inšpektor musí podľa situácie uvedenej v odseku 2 takisto vydať vyhlásenie, ktoré predstavuje predbežné oznámenie predpokladaného priestupku. V takomto vyhlásení musia byť uvedené informácie zapísané v bodoch 16, 18 a 20 kontrolnej správy a podrobne opísaný dôvod na vydanie súdneho predvolania kvôli priestupku a dôkaz na jeho podanie. Inšpektor Spoločenstva musí zaslať vyhlásenie v nasledujúci deň po kontrole vlajkovému štátu a sekretariátu NAFO prostredníctvom Komisie. SK 30 SK 4. Inšpektori v priebehu 10 dní poskytnú Komisii zoznam kontrolovaných plavidiel. Komisia každý mesiac vyhotoví zoznam kontrolovaných plavidiel a tento zoznam zašle sekretariátu NAFO. ODDIEL 4 PRIESTUPKY Článok 41 Postupy v súvislosti s priestupkami 1. Ak inšpektori zistia priestupok voči ochranným a kontrolným opatreniam prijatým organizáciou NAFO, musia: (a) uviesť priestupok vo svojej správe o kontrole, záznam podpísať a vyžiadať si podpis kapitána; (b) vyhotoviť a podpísať zápis v lodnom denníku alebo v inej príslušnej dokumentácii s uvedením dátumu, miesta a druhu zisteného priestupku. záznamu v Inšpektor môže vyhotoviť kópiu každého dôležitého rybolovnom lodnom denníku alebo v inej príslušnej dokumentácii a požadovať od kapitána písomne potvrdiť pravosť kópie na každej strane. (c) ak je to potrebné, zdokumentovať priestupok fotografiami výstroja a úlovku. Inšpektor musí v takomto prípade odovzdať jednu kópiu fotografie kapitánovi a druhú kópiu fotografie pripojiť ku správe; (d) pokúsiť sa bezodkladne komunikovať s inšpektorom alebo určenými orgánmi vlajkového štátu rybárskeho plavidla, na ktorom sa vykonáva kontrola; (e) zaslať bezodkladne správu o kontrole ako aj predbežné oznámenie o priestupku uvedené v článku 39 ods. 3 svojim orgánom. 2. Inšpektori môžu požadovať, aby kapitán odstránil ktorúkoľvek časť rybárskeho výstroja, ktorá sa javí byť v rozpore s ochrannými a kontrolnými opatreniami NAFO. Inšpektor musí pripevniť plombu o kontrole NAFO v súlade s prílohou X bezpečne na akúkoľvek časť výstroja, ktorá sa javí byť v rozpore, a túto skutočnosť zaznamenať do správy o kontrole. Tento výstroj bude chránený pripevnenou plombou dovtedy, kým ho nepreskúmajú príslušné orgány zmluvnej strany plavidla. SK 31 SK Článok 42 Následný postup v prípade porušení 1. 2. 3. Ak sa členskému štátu oznámi priestupok, ktorého sa dopustilo plavidlo plaviace sa pod jeho vlajkou, tak musí bezodkladne konať, v súlade so svojimi vnútroštátnymi predpismi s cieľom získať a preskúmať dôkaz a viesť akékoľvek ďalšie vyšetrovania potrebné na podanie žaloby na základe vykonaného priestupku a v prípade potreby skontrolovať plavidlo. Členské štáty musia spolupracovať s orgánmi zmluvnej strany vykonávajúcim kontrolu s cieľom zabezpečiť, aby dôkaz o priestupku bol vyhotovený a uchovaný vo forme, ktorá umožní súdnu žalobu. Členské štáty určia príslušné orgány zodpovedné za získanie dôkazov o porušeniach a oznámia Komisii ich adresu. ODDIEL 5 VÁŽNE PRIESTUPKY Článok 43 Zoznam závažných priestupkov 1. Za závažné sa považujú tieto priestupky: (a) rybolov na „inú“ kvótu bez predchádzajúceho oznámenia výkonnému tajomníkovi NAFO alebo viac ako sedem pracovných dní po oznámení výkonného tajomníka NAFO o tom, že rybolov na základe kvóty „iná“ pre tieto zásoby alebo druh bol skončený; b) c) d) e) f) cielený rybolov pre určitú zásobu rýb, ktorá podlieha moratóriu alebo ktorých rybolov je zakázaný; cielený rybolov zásob alebo druhov rýb po dni, keď vlajkový štát kontrolovaného plavidla oznámil výkonnému tajomníkovi, že jeho plavidlá ukončia cielený rybolov týchto zásob alebo druhov; rybolov v uzatvorenej oblasti alebo pomocou zariadení zakázaných v určitej oblasti; nedodržanie predpísanej veľkosti ôk; rybolov bez platného povolenia vydaného vlajkovou zmluvnou stranou; g) nesprávne zaznamenávanie úlovkov; SK 32 SK h) rušenie satelitného monitorovacieho systému; i) j) priestupky voči oznamovaniu úlovkov; bránenie inšpektorom alebo pozorovateľom vo výkone ich povinností. Článok 44 Činnosti inšpektora 1. 2. 3. 4. 5. Ak inšpektori uznajú niektoré plavidlo za plavidlom ktoré sa dopustilo závažného priestupku uvedeného v článku 42, túto situáciu bezodkladne oznámia vlajkovému štátu, svojim orgánom, Komisii a sekretariátu NAFO. inšpektori musia prijať všetky opatrenia V prípade závažného priestupku, nevyhnutné na zabezpečenie a kontinuitu dôkazov vrátane prípadného zapečatenia úložného priestoru plavidla za účelom jeho kontroly v prístave. Na základe žiadosti inšpektora, kapitán ukončí všetky rybolovné činnosti, ktoré podľa inšpektora predstavujú závažný priestupok. Počas prítomnosti inšpektora na palube kapitán nesmie pokračovať v rybolove, kým inšpektor nebude presvedčený buď na základe opatrenia, prijatého kapitánom plavidla, alebo na základe komunikácia inšpektora s inšpektorom, alebo príslušným orgánom vlajkového štátu kontrolovaného plavidla, že závažný priestupok sa nebude opakovať. Inšpektori môžu zostať na palube rybárskeho plavidla dovtedy, kým nezískajú príslušné informácie týkajúce sa priestupku. Počas tohto obdobia inšpektori musia kontrolu ukončiť a potom plavidlo opustiť. Inšpektori však môžu zostať na palube plavidla vtedy, ak uspejú pri nadviazaní spojenia s príslušnými orgánmi zmluvnej strany kontrolovaného plavidla a ak tieto orgány s tým súhlasia. Ak nie sú schopní v primeranej lehote nadviazať spojenie s príslušnými orgánmi, musia kontrolované plavidlo opustiť a nadviazať s nimi spojenie čo možno najskôr. Členský štát alebo Komisiavykonávajúci kontrolu, so súhlasom vlajkového štátu rozhodne o tom, či inšpektor zostane na palube počas zmeny trasy plavidla v súlade s článkom 45 ods. 1. Členský štát a Komisia vykonávajúci kontrolu rozhodne takisto o tom, či bude inšpektor prítomný počas dôkladnej kontroly plavidla v prístave v súlade s článkom 45 ods. 3. Členské štáty budú bezodkladne informovať Komisiu o rozhodnutiach, ktoré prijali v súlade s týmto odsekom. Článok 45 Kontrola zo strany inšpektora splnomocneného vlajkovým členským štátom 1. Ak vlajkový členský štát dostane od inšpektora informáciu, že je podozrenie na závažný priestupok, ktorého sa dopustilo rybárske plavidlo plaviace sa pod jeho SK 33 SK 2. 3. 1. 2. 3. 1. 2. vlajkou, alebo ak takúto informáciu dostane Komisia, vlajkový členský štát a Komisia sa o tom bezodkladne navzájom informujú. Potom ako iná zmluvná strana oznámi závažný priestupok, ktorého sa dopustilo plavidlo Spoločenstva, vlajkový členský štát v spolupráci s Komisiou zabezpečí, aby dané plavidlo bolo skontrolované do 72 hodín splnomocneným inšpektorom. Splnomocnený inšpektor nastúpi na palubu rybárskeho plavidla a preskúma dôkaz o priestupku, a výsledky takého preskúmania zašle čo možno najskôr príslušným orgánom vlajkového štátu a Komisii. Článok 46 Presmerovanie Po oznámení výsledkov a v prípade, že podozrivý priestupok je závažný, vlajkový členský štát kontrolovaného plavidla sám, ak ho na to situácia oprávňuje, do 24 hodín požiada alebo splnomocní splnomocneného inšpektora, aby dané plavidlo pokračovalo do určeného prístavu. Týmto prístavom je St. Johns alebo Halifax v Kanade, St. Pierre vo Francúzsku, alebo jeho domovský prístav, pokiaľ vlajkový členský štát neurčí iný prístav. Lehotu 24 hodín uvedenú v odseku 1 môže Komisia na základe písomnej žiadosti vlajkového členského štátu predĺžiť najviac na 72 hodín. Ak príslušný vlajkový členský štát nepožaduje zmenu trasy plavidla do prístavu, Komisii bezodkladne oznámi dôvody svojho rozhodnutia. Komisia oznámi sekretariátu NAFO takéto rozhodnutie a jeho zdôvodnenie v primeranej časovej lehote. Článok 47 Kontrola v prístave po zmene trasy Po príchode do určeného prístavu plavidlo, pri ktorom existuje podozrenie, že sa dopustilo závažného porušenia, prejde dôkladnou kontrolou na základe právomoci vlajkového členského štátu a za prítomnosti inšpektora ktorejkoľvek inej zmluvnej strany, ktorá sa chce na nej zúčastniť. Použije sa správa o kontrole v prístave v prílohe XII. Vlajkový členský štát bude bezodkladne informovať Komisiu o výsledku dôkladnej kontroly a o opatreniach, ktoré prijal v dôsledku priestupku vrátane opatrení prijatých s cieľom zabrániť zopakovaniu takého priestupku. SK 34 SK ODDIEL 6 SPRÁVY Článok 48 1. 2. 1. Prerokovanie správ o kontrole Členské štáty musia prerokovať správy vyhotovené inšpektormi iných zmluvných strán a iných členských štátov na tom istom základe ako správy od vlastných inšpektorov. Členské štáty musia spolupracovať s príslušnými zmluvnými stranami s cieľom uľahčiť súdne alebo iné konania v súlade s ich vnútroštátnymi právnymi predpismi, vyplývajúce zo správy predloženej inšpektorom podľa plánu NAFO. Článok 49 Správy o priestupkoch Členské štáty musia každoročne zaslať Komisii do 25. januára za obdobie od 1. júla do 31. decembra a do 25. augusta za obdobie od 1. januára až 30. júna správu s týmito informáciami: (a) výsledok žaloby podanej na priestupky ich plavidiel; zoznam priestupkov sa musí vypracovať každoročne až do ukončenia žaloby; (b) všetky významné rozdiely medzi záznamami o úlovkoch v lodných denníkoch plavidla a odhadmi inšpektora, pokiaľ ide o úlovky na palube plavidiel. Rozdiel sa považuje za významný, ak sa odhad inšpektora odlišuje od úlovku zaznamenaného v denníku o 5 alebo viac %. (c) podrobnosti o priebehu konania, pričom sa uvedie, či sú prípady nevybavené, v odvolaní alebo vo fáze vyšetrovania; (d) konkrétny opis uložených pokút, pričom sa uvedie najmä výška pokút, hodnota prepadnutých rýb a/alebo výstroja, písomné varovania atď. a (e) vysvetlenie, ak nebola podaná žiadna žaloba. 2. Komisia zostaví správu Spoločenstva na základe správ členských štátov. Správu Spoločenstva zašle sekretariátu NAFO každý rok do 1. februára a do 1. septembra. SK 35 SK Článok 50 Podávanie správ o kontrolných a sledovacích činnostiach 1. Každý členský štát zašle každoročne Komisii do 15. februára správu za predchádzajúci kalendárny rok o: (a) počte kontrol, ktoré vykonal podľa plánu NAFO, pričom konkrétne uvedie počet kontrol na plavidlách každej zmluvnej strany a, v prípade, že došlo k priestupku, dátum a miesto kontroly príslušného plavidla a charakter podozrivého priestupku. (b) počet letových hodín nalietaných pri dohľade NAFO, počet pozorovaní a počet správ o sledovaní, ktoré boli vypracované, spolu s následnými opatreniami, ktoré boli prijaté po prijatí týchto správ o sledovaní. 2. Komisia zostaví správu Spoločenstva na základe správ členských štátov. Správu Spoločenstva zašle každoročne sekretariátu NAFO do 1. marca. Kapitola V Kontrola v prístave Článok 51 Kontrola v prístave 1. 2. Členské štáty musia zabezpečiť, aby všetky plavidlá ktoré vplávajú do ich prístavov za účelom vykládky na breh a/alebo prekládky úlovkov z regulačnej oblasti NAFO boli podrobené kontrole v prístave. Až do ukončenia takejto kontroly je zakázané úlovky vykladať alebo prekladať na breh. Súčasťou kontroly musí byť overenie dodržiavania zo strany plavidiel Spoločenstva všetkých ostatných ochranných a kontrolných opatrení Spoločenstva týkajúcich sa takýchto plavidiel. S cieľom uľahčiť kontroly budú členské štáty požadovať od kapitánov rybárskych plavidiel alebo ich zástupcov poskytnutie príslušným orgánom tých členských štátov, ktorých prístavy alebo pristávacie zariadenia chcú použiť, aspoň 48 hodín pred odhadovaným časom príchodu do prístavu: (a) čas príchodu do prístavu pristátia, (b) kópiu povolenia na lov, (c) množstvá v kg živej hmotnosti ponechané na palube, (d) zónu alebo zóny v regulačnej oblasti NAFO, v ktorej sa úlovok uskutočnil. SK 36 SK 3. Súčasťou kontroly v prístave musí byť overenie aspoň týchto prvkov: (a) ulovené druhy a množstvá, 4. 1. 2. 1. 2. (b) informácie z kontrol na plavidle vykonaných podľa ustanovení kapitoly IV, (c) veľkosť ôk sietí na palube a veľkosť rýb ponechaných na palube. Členské štáty musia zabezpečiť, aby množstvá vyložené na breh podľa jednotlivých druhov a množstvá ponechané na palube, ak vôbec nejaké budú ponechané, boli podrobené krížovej kontrole s množstvami zaznamenanými v lodnom denníku, ako aj so správami o úlovkoch pri výstupe z regulačnej oblasti NAFO podľa článku 18 ods. 2 písm. d). Článok 52 Správy o kontrole v prístave Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa správa o kontrole v prístave uvedená v prílohe XII použila na všetky kontroly v prístave vykonávané na základe toho nariadenia. Členské štáty musia postúpiť správu o kontrole v prístave Komisii do 14 pracovných dní po ukončení kontroly v prístave. Komisia bezodkladne zašle správu sekretariátu NAFO a na požiadanie vlajkovému štátu daného plavidla. Kapitola VI Činnosti nezmluvnej strany Článok 53 Činnosti IUU vykonávané plavidlami nezmluvnej strany V prípade plavidla nezmluvnej strany zaoberajúceho sa rybolovnými činnosťami v regulačnej oblasti NAFO sa predpokladá, že vykonávalo činnosti IUU (nezákonné, neregulované a neohlásené), ktorými podrylo účinnosť ochranných a kontrolných opatrení NAFO. súvisiacich V prípade činností spozorovaného s prekládkou identifikovaného plavidla nezmluvnej strany v regulačnej oblasti alebo mimo oblasti regulovanej v oblasti NAFO prezumpcia porušovania ochranných a kontrolných opatrení NAFO sa týka každého iného plavidla nezmluvnej strany, ktorá vykonávala takúto činnosť aj s takýmto plavidlom. týkajúcich sa SK 37 SK Článok 54 Informácie o plavidlách nezmluvnej strany 1. 2. 3. 4. 5. Ak inšpektori členského štátu alebo Komisie spozorujú alebo iným spôsobom identifikujú plavidlo nezmluvnej strany, pokúsia sa identifikovať plavidlo predpokladajúc, že porušuje ochranné a kontrolné opatrenia NAFO, a že táto iným regionálnym informácia bude postúpená zmluvným stranám NAFO, organizáciám rybného hospodárstva a vlajkovému štátu plavidla. Členské štáty postúpia Komisii informácie týkajúce sa spozorovaní, odmietnutia prístupu do prístavu, vykládok na breh a prekládok, a výsledkov všetkých kontrol na mori alebo vo svojich prístavoch, a akýkoľvek následný krok, ktorý vykonali, pokiaľ ide o príslušné plavidlo. Komisia bezodkladne postúpi tieto informácie sekretariátu NAFO. Táto informácia uvedená v odseku 2 bude obsahovať názov kontrolovaného plavidla nezmluvnej strany a štátu, pod vlajkou ktorého sa plaví, dátum a prístav kontroly, dôvody pre následný zákaz vykládky a/alebo prekládky alebo, ak takýto zákaz nebol uložený, dôkaz predložený v zmysle článku 56 ods. 3. Členské štáty môžu kedykoľvek poskytnúť Komisii s cieľom bezodkladného postúpenia sekretariátu NAFO všetky ďalšie informácie, ktoré môžu byť dôležité na identifikáciu plavidiel nezmluvnej strany, ktoré by mohli vykonávať nezákonný, neregulovaný a neohlásený rybolov (IUU) v regulačnej oblasti NAFO. Komisia musí každoročne oznámiť členským štátom plavidlá nezmluvnej strany, ktoré sa nachádzajú na zozname IUU schválenými organizáciou NAFO. Článok 55 Zákaz prekládok a spoločných rybolovných činností Rybárske plavidlá Spoločenstva majú zakázané prijímať alebo dodávať prekládky rýb na plavidlá alebo z plavidiel nezmluvnej strany uvedených v článku 52 a zaoberať sa spoločnými rybolovnými činnosťami s takýmito plavidlami. Kontrola na mori Článok 56 Ak je to vhodné, inšpektori musia prípadne požiadať o povolenie vstúpiť na palubu plavidla nezmluvnej strany, ktoré bolo spozorované alebo iným spôsobom identifikované ako vykonávajúce rybolovné činnosti v regulačnej oblasti NAFO. Plavidlá, ktoré súhlasia so vstupom na palubu budú skontrolované v súlade s ustanoveniami kapitoly IV. SK 38 SK Článok 57 Kontrola v prístave 1. 2. 3. Členské štáty zabezpečia, aby na každom plavidle nezmluvnej strany, ktoré vstúpi do určeného prístavu v zmysle článku 28 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2847/93, ich príslušné orgány vykonali kontrolu. Plavidlo nesmie vyložiť na breh alebo preložiť žiaden úlovok, kým sa táto kontrola nevykoná. Ak po ukončení kontroly príslušné orgány zistia, že plavidlo nezmluvnej strany má na palube akúkoľvek zo zásob alebo skupín zásob rýb regulovaných organizáciou NAFO alebo uvedených v prílohe II k tomuto nariadeniu, príslušný členský štát zakáže akúkoľvek vykládku na breh alebo prekládku úlovkov z takéhoto plavidla. Takýto zákaz však nebude platiť, ak kapitán kontrolovaného plavidla alebo jeho zástupca preukáže k spokojnosti príslušných orgánov príslušného členského štátu, že: (a) druhy nachádzajúce sa na palube boli ulovené mimo regulačnej oblasti NAFO alebo (b) druhy nachádzajúce sa na palube a uvedené v prílohe II boli ulovené v súlade s ochrannými a kontrolnými opatreniami určenými NAFO. 4. Členský štát, ktorý odmietne vykládku na breh alebo prekládku, bude o tomto rozhodnutí informovať kapitána plavidla. Článok 58 Opatrenia pre plavidlá nezmluvnej strany 1. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Spoločenstva tak, aby: (a) žiadna licencia a ani osobitné rybolovné povolenie nebolo vydané plavidlám nachádzajúcim sa na zozname IUU za účelom rybolovu vo vodách patriacich pod ich zvrchovanosť alebo jurisdikciu; (b) ich vlajka nebola prepožičaná plavidlám nachádzajúcim sa na zozname IUU; (c) plavidlá nachádzajúce sa na zozname IUU neboli oprávnené vykladať na breh, prekladať, dopĺňať palivo ani zásoby, až na výnimky vyššej moci, a ani vykonávať rybolovné činnosti, ani vyvíjať žiadnu inú činnosť v rámci prípravy na alebo súvisiacu s rybolovom v ich prístavoch a ani vodách patriacich pod ich zvrchovanosť alebo jurisdikciu; (d) dovozcovia, prepravcovia a iné príslušné sektory boli stimulované zdržať sa rokovaní o prekládke a prekládky rýb ulovených plavidlami, ktoré sa nachádzajú na zozname IUU; SK 39 SK (e) všetky informácie o plavidlách, ktoré sa nachádzajú na zozname IUU boli zhromažďované a vymieňané s ostatnými zmluvnými stranami, nezmluvnými stranami a inými regionálnymi organizáciami pre rybné hospodárstvo, za účelom odhaliť a zabrániť používaniu nepravých dovozných/vývozných osvedčení týkajúcich sa rýb z takýchto plavidiel. 2. Rybárske plavidlá vrátane podporných plavidiel, tankovacích plavidiel, materských plavidiel a nákladných plavidiel plaviacich sa pod vlajkou členského štátu majú zakázané akýmkoľvek spôsobom pomáhať alebo sa podieľať na prekládke alebo akejkoľvek inej činnosti v súvislosti s prípravou na alebo týkajúcej sa rybolovu alebo spoločných rybolovných činností s plavidlami, ktoré sa nachádzajú na zozname IUU. 3. Prenajatie plavidla, ktoré je uvedené na zozname IUU, je zakázané. KAPITOLA VII Záverečné ustanovenia Článok 59 Postupy zmien a doplnení Ustanovenia v tomto nariadení môžu byť zmenené a doplnené tak, aby sa týkali ochranných opatrení NAFO, ktoré sa stanú pre Spoločenstvo záväznými v súlade s postupom uvedeným v článku 30 ods. 2 nariadenia (ES) č. 2371/2002. Článok 60 Zrušenie Nariadenia (ES) č. 1262/00, (ES) č. 3069/95, (ES) č. 3680/93, (EHS) č. 189/92, (EHS) č. 1956/88 a (EHS) č. 2868/88 sa týmto zrušujú. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 61 SK 40 SK Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli […] Za Radu predseda SK 41 SK Bežný názov Odborný názov PRÍLOHA I Zoznam druhov 3- miestn y abece dný kód Bežný názov Odborný názov 3- miestn y abece dný kód Ryby žijúce pri morskom dne Ryby žijúce pri morskom dne (pokračovanie) Treska obyčajná Gadus morhua COD Treska polárna Boreogadus saida POC Treska škvrnitá Melanogrammus aeglefinus HAD Granatier tuponosý Coryphaenoides rupestris RNG Okúnik Sebastes sp. RED Granatier drsnohlavý Macrourus berglax RHG Okúnik morský Sebastes marinus REG Piesočnice Ammodytes sp. SAN Okúnik bradatý (hlbokomorský) Sebastes mentella REB Okúnik červený Sebastes fasciatus REN Ryby Myoxocephalus druhu druhu Ryby Stenotomus chrysops Myoxocephalus sp. SCU Stenotomus chrysops SCP Merlúza strieborná Merluccius bilinearis HKS Ryby Tautoga onitis druhu Tautoga onitis TAU Merlúza červená * Urophycis chuss HKR druhu Ryby Lopholatilus chamaeleonticeps Lopholatilus chamaeleonticeps TIL Treska tmavá Pollachius virens POK Zubatka biela* Urophycis tenuis HKW Platesa drsná Platesa sivohnedá Platesa žltochvostá Hippoglossoides platessoides Glyptocephalus cynoglossus PLA Sumce (neid. ) Anarhicas sp. CAT WIT Sumec atlantický Anarhichas lupus CAA Limanda ferruginea YEL Sumec škvrnitý Anarhichas minor CAS Halibut grónsky Reinharditius hippoglossoides GHL Hlbokomorské ryby (neid. ) GRO Halibut atlantický Hippoglossus hippoglossus HAL Pelagické druhy Halibut svetlý Pseudopleuronectes americanus FLW Sleď obyčajný Clupea harengus HER SK 42 SK druhu Ryby Paralichthys dentatus Paralichthys dentatus FLS Makrela obyčajná Scomber scombrus MAC druhu Ryby Scophthalmus aquosus Scophthalmus aquosus FLD Platesy (neid. ) Pleuronectiformes FLX Čert morský Lophius americanus ANG druhu Ryby Peprilus triacanthus druhu Ryby Brevoortia tyrannus druhu Ryby Scomberesox saurus Peprilus triacanthus BUT Brevoortia tyrannus MHA Scomberesox saurus SAU Ryby Prionutus druhu druhu Ryby Microgadus tomcod Ryby druhu Antimora rostrata Prionotus sp. SRA Sardela Anchoa mitchilli ANB Microgadus tomcod TOM Antimora rostrata ANT druhu Ryby Pomatomus saltatrix Ryby Caranx hippos druhu Pomatomus saltatrix BLU Caranx hippos CVJ Treska modravá Micromesistius poutassou WHB Ryby Auxis thazard druhu Auxis thazard FRI Tautogolabrus adspersus CUN Makrela kráľovská Scomberomourus cavalla KGM druhu Ryby Tautogolabrus adspersus Mníkovec bielokrký Brosme brosme USK Treska grónska Gadus ogac GRC Atlantická španielska makrela Scomberomourus maculatus SSM druhu Ryby Istiophorus platypterus Istiophorus platypterus SAI Mieň dypterygia Molva dypterygia BLI Marlin biely Tetrapturus albidus WHM Mník morský Molva molva LIN Atlantická plachetka modrá Makaira nigricans BUM Hranáč sivý Cyclopterus lumpus LUM Mečúň obyčajný Xiphias gladius SWO druhu Ryby Menticirrhus saxatilis Menticirrhus saxatilis KGF Tuniak dlhoplutvý Thunnus alalunga ALB druhu Ryby Sphoeroides maculatus Sphoeroides maculatus PUF Pelamída atlantická Sarda sarda BON Sliznáče (neid. ) Lycodes sp. ELZ Ryby Euthynnus druhu Euthynnus alletteratus LTA SK 43 SK druhu Ryby Macrozoarces americanus Macrozoarces americanus OPT Tuniak zavalitý Thunnus obesus BET alletteratus Bežný názov Odborný názov 3- miestn y abece dný kód Bežný názov Odborný názov 3- miestny abecedný kód Pelagické druhy (pokračovanie) Bezstavovce (pokračovanie) Tuniak obyčajný Thunnus thynnus BFT Morské (neid. ) červy Polycheata WOR Tuniak pruhovaný Katsuwonus pelamis SKJ Krab konskonohý Limulus polyphemus HSC Tuniak žltoplutvý Thunnus albacares YFT Scombridae TUN Morské bezstavovce (neid. ) Iné ryby Invertebrata INV Makrelovité (neid. ) Pelagické (neid. ) ryby Bezstavovce PEL druhu Ryby Alosa pseudoharengus Ryby Seriola druhu Alosa pseudoharengus ALE Seriola sp. AMX Ryby Loligo pealei druhu Loligo pealei SQL Ryby Conger oceanicus Conger oceanicus druhu COA Kalmár Illex illecebrosus SQI Americký úhor Anguilla rostrata ELA Olihňovité (neid. ) Loliginidae, Ommastrephidae SQU Slizovka Myxine glutinosa MYG Atlantická strenka Ensis directus CLR Americká plochá ryba Alosa sapidissima SHA Druh Mercenaria mercenaria Mercenaria mercenaria CLH Striebrice (neid. ) Argentina sp. ARG Mlže Arctica islandica CLQ druhu Ryby Micropogonias undulatus Micropogonias undulatus CKA Mušľa mäkká Mya arenaria CLS Losos morský Strongylura marina NFA SK 44 SK Mušľa príbojová Spisula solidissima CLB Losos obyčajný Salmo salar SAL Stimpsonova mušľa príbojová Spisula polynyma CLT Ryby Menidia menidia Menidia menidia druhu SSA Mušle (neid. ) Prionodesmacea, Teleodesmacea CLX druhu Ryby Opisthonema oglinum Opisthonema oglinum Argopecten irradians druhu Ryby Alepocephalus bairdii Alepocephalus bairdii SCB THA ALC Lastúra zátočná druhu Ryby Argopecten gibbus Argopecten gibbus SCC Lastúra islandská Chylamys islandica ISC Ryby Pogonias cromis druhu druhu Ryby Centropristis striata Pogonias cromis BDM Centropristis striata BSB Hrebenatka morská Hrebenatky (neid. ) Placopecten magellanicus SCA Ryby Alosa aestivalis druhu Alosa aestivalis BBH Pectinidae SCX Capelin Mallotus villosus CAP Ustrica americká Crassostrea virginica OYA Pstruhy (neid. ) Salvelinus sp. CHR Slávka jedlá Mytilus edulis MUS Ryby Busycon (neid. ) druhu sp. Busycon sp. WHX Brezničky (neid. ) Littorina sp. PER Morské mäkkýše (neid. ) Krab atlantický skalný Mollusca MOL Cancer irroratus CRK Krab modrý Callinectes sapidus CRB druhu Ryby Rachycentron canadum Rachycentron canadum druhu Ryby Trachinotus carolinus Trachinotus carolinus druhu Ryby Dorosoma cepedianum Dorosoma cepedianum CBA POM SHG Ryby Pomadasyidae druhu Ryby Alosa mediocris druhu Ryby Notoscopelus sp druhu Pomadasyidae GRX Alosa mediocris SHH Notoscopelus sp. LAX Krab zelený Carcinus maenas CRG Parmice (neid. ) Mugilidae MUL Kraby Cancer borealis druhu Cancer borealis CRJ druhu Ryby Peprilus alepidotus Peprilus alepidotus (=paru) Krab kráľovský Chionoecetes opilio CRQ Ryby druhu Orthopristis HVF PIG SK 45 SK Orthopristis chrysoptera chrysoptera Krab červený Geryon quinquedens CRR Ryby Osmerus mordax Osmerus mordax druhu SMR Krab kráľovský kamenný Morské (neid. ) kraby Lithodes maia KCT Reptantia CRA Langusta americká Homarus americanus LBA Hlbinná kreveta Pandalus borealis PRA Kreveta aesop Pandalus montagui AES Krevety (neid. ) Penaeus sp. PEN Krevetka Pandalus sp. PAN Morské kôrovce (neid. ) Crustacea CRU druhu Ryby Sciaenops ocellatus Ryby Pagrus pagrus druhu druhu Ryby Trachurus lathami Sciaenops ocellatus RDM Pagrus pagrus RPG Trachurus lathami RSC druhu Ryby Diplectrum formosum Diplectrum formosum druhu Ryby Archosargus probatocephalus Archosargus probatocephalus druhu Ryby Leiostomus xanthurus Leiostomus xanthurus PES SPH SPT druhu druhu Ryby Cynoscion nebulosus Ryby Cynoscion regalis Cynoscion nebulosus SWF Cynoscion regalis STG Ježovka veľká Strongylocentrotus sp. URC Ryby Morone saxatilis Morone saxatilis druhu STB SK 46 SK. Bežný názov Odborný názov 3-miestny abecedný kód Iné ryby (pokračovanie) Jeseterovité (neid. ) Acipenseridae STU Ryby druhu Tarpon Tarpon atlanticus (=megalops) Pstruhy (neid. ) Salmo sp. TAR TRO Ryby druhu Morone americana Morone americana PEW Veľkozubce (neid. ) Beryx sp. Merlúza aragónska Squalus acantias Ostroňovité a máčkovité (neid. ) Squalidae Piesočný žralok tigrovitý Odontaspis taurus Žralok nosatý Lamna nasus ALF DGS DGX CCT POR Žralok krátkoplutvý Isurus oxyrinchus SMA Dusky shark Carcharhinus obscurus DUS Veľký žralok modrý Prionace glauca Veľké žraloky (neid. ) Squaliformes Atlantický ostronosý žralok Rhizoprionodon terraenova BSH SHX RHT Žralok čierny Centroscyllium fabricii CFB Žralok (grónsky) malohlavý Sonmnousus microcephalus GSK žralok ozrutný Cetorhinus maximus BSK Raje (neid. ) Raja sp. SKA Raja malá Leucoraja erinacea RJD Raja arktická Amblyraja hyperborea RJG Raja Barndoor Dipturus laevis RJL SK 47 SK Raja zimná Leucoraja ocellata RJT Raja hviezdicovitá) tŕňová (raja Amblyraja radiata Raja hladká Malcoraja senta RJR RJS Raja ostňochvostá Bathyraja spinicauda RJO Ryby kostnaté (neid. ) FIN V súlade s odporúčaním prijatým Stálym výborom pre medzinárodnú kontrolu (STACRES) na výročnom zasadnutí v roku 1970 (Červená kniha ICNAF 1970, časť I, strana 67) sa merlúza európska rodu Urophycis označuje pre štatistické vykazovanie takto: (a) merlúza hlásená z podoblasti 1, 2 a 3 a častí 4R, S T a V sa má označovať ako merlúza biela európska rodu Urophycis tenuis; (b) merlúza ulovená šnúrovým výstrojom alebo akákoľvek merlúza so štandardnou dĺžkou väčšou ako 55 cm bez ohľadu na to, ako bola ulovená, z časti 4W aX, podoblasť 5 a zo štatistickej oblasti 6 sa má označovať ako merlúza biela Urophycis tennuis; (c) okrem uvedených v písmene b), iné merlúzy rodu Urophycis ulovené v častiach 4W a X v podoblasti 5 a v štatistickej oblasti 6 sa majú označovať ako merlúza červená, Urophycis chuss. SK 48 SK PRÍLOHA II Nasledujúci zoznam je čiastočným zoznamom zásob rýb, ktoré treba vykazovať podľa článku 19. ANG/N3NO. Lophius americanus Čert morský CAA/N3LMN. Anarhichas lupus Sumec atlantický CAP/N3LM. Mallotus villosus Koruška polárna CAT/N3LMN. Anarhichas spp. Sumec HAD/N3LNO. Melanogrammus aeglefinus Treska škvrnitá HAL/N23KL. Hippoglossus hippoglossus Halibut atlantický HAL/N3M. Hippoglossus hippoglossus Halibut atlantický HAL/N3NO. Hippoglossus hippoglossus Halibut atlantický HER/N3L. Clupea harengus Sleď obyčajný HKR/N2J3KL Urophycis chuss Merlúza červená HKR/N3MNO. Urophycis chuss Merlúza červená HKS/N3NLMO Merlucius bilinearis Merlúza strieborná RNG/N23. Coryphaenoides rupestris Granatier tuponosý HKW/N2J3KL Urophycis tenuis Zubatka biela POK/N3O. Pollachius virens Treska tmavá RHG/N23. Macrourus berglax Granatier drsnohlavý SKA/N2J3KL Raja spp. SKA/N3M. Raja spp. Raje Raje SQI/N56. Illex illecebrosus Kalmár VFF/N3LMN. - Ryby netriedené, neidentifikované WIT/N3M. Glyptocephalus cynoglossus Platesa sivohnedá YEL/N3M. Limanda ferruginea Platesa žltochvostá SK 49 SK PRÍLOHA III Minimálna veľkosť rýb 6* Druhy Ryby zbavené žiabrov a vnútorností, s kožou alebo bez nej; čerstvé alebo chladené, mrazené alebo solené. Celá Bez hlavy hlavy Bez chvosta a Bez hlavy a polená Treska obyčajná 41 cm 27 cm 22 cm 27/25 cm7 Halibut grónsky 30 cm neuvádza sa neuvádza sa neuvádza sa Platesa drsná 25 cm 19 cm 15 cm neuvádza sa Platesa žltochvostá 25 cm 19 cm 15 cm neuvádza sa 6 7 Veľkosť rýb sa týka dĺžky po rozdvojenie chvostovej plutvy v prípade tresky atlantickej, celá dĺžka ostatných druhov. Menšia veľkosť pre mokrosolené ryby. SK 50 SK Zaznamenávanie úlovku (zápisy do lodného denníka) PRÍLOHA IV ZÁPISY DO LODNÉHO DENNÍKA Položka informácie Štandardný kód Názov plavidla 01 Štátna príslušnosť plavidla 02 Registračné číslo plavidla 03 Prístav registrácie 04 Typy používaného výstroja (samostatný záznam pre rôzne typy výstroja) 10 Druh výstroja Dátum - deň 20 – Mesiac 21 – rok 22 Poloha – zemepisná šírka 31 – zemepisná dĺžka 32 – štatistická oblasť 33 ∗Počet výlovov počas 24 hodín 40 ∗Počet hodín rybolovu pomocou výstroja v priebehu 24 hodín 41 Názvy druhov (príloha II) Denný výlov každého druhu (zaokrúhlených metrických ton živej hmotnosti) 50 Denný výlov každého druhu na ľudskú spotrebu vo forme rýb 61 Denný výlov každého druhu na odrátanie 62 Denné vyradené množstvá každého druhu 63 Miesto(-a) prekládky 70 Dátum(-y) prekládky 71 Podpis kapitána 80 ∗ ∗ Ak sa v rovnakom 24-hodinovom období používajú dva druhy alebo viacero druhov výstroja, pre rôzne druhy sa musia viesť samostatné záznamy. Ak sa v rovnakom 24-hodinovom období používajú dva druhy alebo viacero druhov výstroja, pre rôzne druhy sa musia viesť samostatné záznamy. SK 51 SK Kódy zariadení Kategórie zariadení OBKľUČUJÚCE SIETE So sťahovacími lanami (košieľková kruhová vlečná sieť) PS Obsluhované jedným plavidlom Obsluhované dvoma plavidlami Bez sťahovacích lán (lampara) PS1 PS2 LA Štandardná skratka Kód Kategórie zariadení Štandardná skratka Kód ŽIABROVÉ A PASCOVÉ SPLIETANÉ SIETE Stojace zvislé žiabrové siete (zakotvené) GNS Neukotvené žiabrové siete GND Obkľučujúce žiabrové siete Pevné žiabrové siete (na tyčiach) ZÁŤAHOVÉ SIETE SB Oplocujúce siete Zvislé záťahové siete pre lode a iné plavidlá SV Kombinované žiabrové a oplocujúce siete GTN Dánske nevody Škótske nevody Párové kruhové vlečné siete SDN SSC SPR Žiabrové (nešpecifikované) a pascové splietané siete GEN Žiabrové siete (nešpecifikované) GN Zvislé záťahové siete (nešpecifikované) SX PASCE VLEČNÉ SIETE Stojace nekryté škrtiace siete Prikryté koše FPO čereňové siete FYK Stojace nekryté škrtiace siete Spodné vlečné siete Trámové vlečné siete Vlečné siete s vodiacimi štítmi 8 Párové vlečné siete Vlečené siete na homáre Vlečené siete na krevety TBB OTB PTB TBN TBS Nakladacie siete Bariéry, ploty, prehradenia atď. Vzdušné pasce Pasce (nešpecifikované) FIX HÁČKY A ŠNÚRY GNC GNF GTR FPN FPN FSN FWR FAR Spodné vlečné siete (neš pecifikované) TB Ručné šnúry a udicové šnúry (obsluhované ručne) 9 LHP 8 Rybárske agentúry môžu uviesť bočné ostatné spodné vlečné siete ak OTB-1, zadné ostatné spodné vlečné siete ako OTB-2, bočné ostatné vlečné siete pre stredné hĺbky ako OTM-1 a zadné ostatné vlečné siete pre stredné hĺbky ako OTM-2. SK 52 SK Vlečné siete pre stredné hĺbky Vlečné siete s vodiacimi štítmi Párové vlečné siete Vlečné siete na krevety Ručné šnúry a udicové šnúry (mechanické) 8/ LHM OTM PTM TMS Dlhé udicové šnúry stojace Dlhé udicové šnúry unášané Dlhé udicové šnúry (nešpecifikované) Vlečné (nešpecifikované) siete pre stredné hĺbky TM Dlhé udicové šnúry s vlascom Dvojité vlečné siete s vodiacimi štítmi OTT Háčky a šnúry (nešpecifikované)10 Vlečné siete (nešpecifikované) s vodiacimi štítmi OT Párové vlečné siete (nešpecifikované) Ostatné vlečné siete (nešpecifikované) PT TX Harpúny ZACHYTÁVANIE A ZRAŇOVANIE BAGRE ZBERACIE ZARIADENIA Lodné bagre Ručné bagre DRB DRH Čerpadlá Mechanizované bagre Zberacie zariadenia (nešpecifikované) PODBERNÉ SIETE Prenosné podberné siete LNP RÔZNE VÝSTROJE 11 LLS LLD LL LTL LX HA R HMP HMD HMX MIS Podberné siete obsluhované z lode LNB Stojace z pobrežia podberné siete obsluhované LNS VÝSTROJ NA REKREAČNÝ RYBOLOV RG Podberné siete (nešpecifikované) LN NEZNÁMY ALEBO NEŠPECIFIKOVANÝ VÝSTROJ NK SPÚŠŤACIE ZARIADENIE 9 10 11 Vrátane šnúr rybárskych háčkov. Kód LDV pre šnúrové výstroje ovládané z člna s plochým dnom môže byť ponechaný na účely historických údajov. Táto položka pokrýva: ručné a vykladacie siete, siete určené na vplávanie, zber rukou jednoduchým ručným náradím s potápačským výstrojom alebo bez neho, jedy a výbušniny, cvičené zvieratá, elektrický rybolov. SK 53 SK Vrhacie siete FCN Spúšťacie zariadenie (nešpecifikované) FG SK 54 SK Kódy rybárskych plavidiel 1. HLAVNÉ TYPY PLAVIDIEL kód FAO Typ plavidla kód FAO Typ plavidla BO CO DB DM DO DO FO FX GO HOX HSF Ochranné plavidlo NOX Cvičné plavidlo rybárske PO Bager bez nepretržitého chodu SN s nepretržitým SO Bager chodom Vrhač Plavidlo sieťami nezaradené inde s podbernými Plavidlo čerpadlá Plavidlo sieťami používajúce s vakovými Plavidlo so záťahovými sieťami SOX Plavidlo so záťahovými sieťami nezaradené inde Bager nezaradený inde SP Plavidlo na prepravu rýb SPE Rybárske nezaradené inde plavidlo SPT Plavidlo loviace pomocou košieľkových nevodov Plavidlo loviace pomocou košieľkových kruhových vlečných sietí európskeho typu Plavidlo na lov tuniaka pomocou záťahových sietí Plavidlo so žiabrovými sieťami TO Plavidlo sieťami s vlečnými Materská nezaradená inde loď TOX Plavidlo sieťami nezaradené inde s vlečnými Továrenská materská loď TS Plavidlo vlečnými sieťami s bočnými KO Nemocničná loď TSF Plavidlo vlečnými a mraziacim zariadením s bočnými sieťami LH LL Plavidlo šnúrami Plavidlo šnúrami s ručnými TSW s dlhými TT Plavidlo vlečnými čerstvé ryby s bočnými na sieťami Plavidlo vlečnými sieťami so zadnými SK 55 SK LO Plavidlo so šnúrami TTF so Plavidlo vlečnými a mraziacim zariadením zadnými sieťami LP LT MO MSN Plavidlo a šnúrami Plavidlo udicami so žrďami TTP Továreň vlečnými sieťami so zadnými s vlečnými TU Plavidlo sieťami a žeriavom s vlečnými Viacúčelové plavidlo WO Stavač pascí Plavidlo záťahovými sieťami s ručnými WOP Plavidlo košmi s prikrytými MTG Zdvíhač vlečných sietí WOX Stavač pascí nezaradený inde MTS NB Plavidlo so záťahovými sieťami ZO Prieskumné plavidlo rybárske Pomocné plavidlo podbernými sieťami s DRN Unášač sietí NO Podberné siete NEI = nezaradené inde 2. HLAVNÉ ČINNOSTI PLAVIDLA Abecedný kód Kategória Druh materiálu základného ANC DRI FIS HAU PRO STE TRX OTH Kotvenie Unášanie Rybárstvo Vlečenie Spracovanie Parenie Prekládka alebo vykládka Iné - špecifikujte SK 56 SK Povolené vrchné kordové vrstvy PRÍLOHA V 1. VRCHNÁ KORDOVÁ VRSTVA TYPU ICNAF Vrchná kordová vrstva typu ICNAF je obdĺžnikový kus sieťoviny, ktorý má byť pripevnený k hornej strane vaku vlečnej siete, ktorý má znížiť a zabrániť poškodeniu, pokiaľ takáto sieťovina spĺňa tieto požiadavky: a) b) Sieťovina nesmie mať veľkosť ôk menšiu, ako je veľkosť určená pre vak zaťahovacej siete v článku 5; Táto sieťovina môže byť pripevnená k vaku zaťahovacej siete iba pozdĺž predného a bočného okraja sieťoviny a na žiadnom inom mieste, a musí byť pripevnená takým spôsobom, aby nepresahoval vpredu deliaci pás o viac ako štyri oká a bola ukončená najmenej štyri oká pred okami cod line; ak sa deliaci pás nepoužíva, sieťovina nesmie siahať ďalej ako do jednej tretiny vaku zaťahovacej siete, merané od najmenej štyroch ôk pred okami cod line; c) Šírka takejto sieťoviny musí byť aspoň jeden a pol násobok šírky plochy vaku zaťahovacej siete, ktorá je zakrytá, pričom obe šírky sa merajú v pravých uhloch k pozdĺžnej osi vaku zaťahovacej siete. Topside chafing. hornej časti vaku zaťahovacej siete. Šírka horného kordového výstroja (povolený len výplet) musí byť jeden a pol násobok šírky Attached not less. Pred sieťou cod linu musia byť pripojené najmenej štyri oká Splitting strap. Deliaci pás To headline. K nosnému povrazu May not be attached. Pred deliacim pásom nesmie byť pripojených viac ako štyri oká nothing permitted. Nič nesmie prekrývať prednú časť siete chaffing gear. Kordový výstroj: na ochranu spodnej časti vaku zaťahovacej siete sa môže použiť akýkoľvek materiál SK 57 SK ------------------------------------------------------------ 2. VRCHNÁ KORDOVÁ VRSTVA S VIACNÁSOBNOU LEMOVKOU Vrchná kordová vrstva s viacnásobnou lemovkou je definovaná ako kusy sieťoviny, ktoré majú vo všetkých svojich častiach oká a ktorých veľkosť, či už sú kusy sieťoviny mokré alebo suché, nie je menšia ako veľkosť ôk vaku zaťahovacej siete za predpokladu, že: (i) každý kus sieťoviny (a) (b) je pripevnený iba svojím predným okrajom naprieč vaku zaťahovacej siete v pravých uhloch k svojej pozdĺžnej osi; šírkou sa aspoň vyrovná šírke vaku zaťahovacej siete (pričom táto šírka sa meria v pravých uhloch k pozdĺžnej osi vaku zaťahovacej siete v bode pripojenia); (c) nie je dlhší ako oká a (ii) celková dĺžka všetkých takto pripojených kusov sieťoviny nepresahuje dve tretiny dĺžky vaku zaťahovacej siete. Flap chafers. Lemovka kordovej vrstvy Mouth of net Ústie siete Codent Vak zaťahovacej siete Topside of codend Horná časť vaku zaťahovacej siete Undersigned of codend Spodná časť vaku zaťahovacej siete Flap chaffers. Lemovka kordovej vrstvy pripejená len prednou hranou SK 58 SK POĽSKÝ TYP HORNEJ OCHRANNEJ VRSTVY 3. HORNÁ KORDOVÁ VRSTVA S VEĽKÝM OKOM (ZMENENÝ POĽSKÝ TYP) Horná kordová vrstva s veľkým okom sa skladá z pravouhlého kusu sieťoviny vyrobenej z rovnakého povrazového materiálu ako vak zaťahovacej siete alebo z jediného hrubého povrazu bez uzlov pripojeného k zadnej časti hornej strany vaku zaťahovacej siete a siahajúceho cez všetky alebo ktorúkoľvek časť hornej strany vaku zaťahovacej siete, s veľkosťou ôk vo všetkých svojich častiach rovnajúcou sa dvojnásobku veľkosti ôk vaku zaťahovacej siete pri meraní v mokrom stave a pripevneného k vaku zaťahovacej siete iba pozdĺž predného, bočného a zadného okraja siete tak, aby sa každé oko siete presne prekrývalo so štyrmi okami vaku zaťahovacej siete. SK 59 SK SK 60 SK PRÍLOHA VI KĹBOVÉ REŤAZE VLEČNEJ SIETE NA KREVETY: Oblasť NAFO Kĺbové reťaze sú reťaze, laná alebo kombinácia obidvoch, ktorými je pripevnené spodné lano k rybárskemu lanu alebo „bolchline“ v meniacich sa intervaloch. Pojmy „rybárska šnúra“ a „bolchline“ sú vzájomne zameniteľné. Niektoré plavidlá používajú iba rybárske lano, ako aj bolchline, ako je zobrazené na náčrte. Dĺžka kĺbovej reťaze sa meria od stredu reťaze alebo drôtu prechádzajúceho cez nášľapné lano (stred nášľapného lana) k spodnej strane rybárskeho vlasca. Na pripojenom náčrte je znázornené, ako sa má merať dĺžka kĺbovej reťaze. Toggle chain. Kĺbová reťaz Netting. Sieťovina Bolchline „bolchline“ Fishing line Rybolovné lano Footrope Spodné lano SK 61 SK Forma oznamovania úlovkov a správ rybárskych plavidiel PRÍLOHA VII 1. SPRÁVA „ÚLOVOK PRI VSTUPE“ Údaj Začiatok záznamu Od Adresa Poradové číslo Typ správy Rádiový volací znak Kód poľa Povinné (P) / Nepovinné (N) Poznámky SR FR AD SQ TM RC P P P P P P Podrobný údaj o systéme; označuje začiatok záznamu Názov zasielajúcej strany Podrobný údaj o správe; príjemca, „XNW“ pre NAFO Podrobný údaj o správe; poradové číslo správy v bežnom roku Podrobný údaj o správe; typ správy, „ENT“ ako správa Vstup Podrobný údaj o registrácii plavidla, medzinárodný rádiový volací znak plavidla Číslo plavby TN N Podrobný údaj o činnosti; poradové číslo plavby zameranej na lov v bežnom roku Názov plavidla NA N Podrobný údaj o registrácii plavidla; názov plavidla Meno kapitána MA P Meno kapitána plavidla Externé registračné číslo XR N Podrobný údaj o registrácii plavidla; číslo uvedené na boku plavidla. Zemepisná šírka Zemepisná dĺžka Príslušná oblasť Dátum Čas Na palube LA LO RA DA TI OB P P P P P P Cielené druhy DS P Podrobný údaj o činnosti; poloha v čase prenosu Podrobný údaj o činnosti; poloha v čase prenosu Časť NAFO, do ktorej má plavidlo vstúpiť Podrobný údaj o správe; dátum prenosu Podrobný údaj o správe; čas prenosu Celková zaokrúhlená hmotnosť rýb podľa druhov (3 miestny abecedný kód) na palube po vstupe do regulačnej oblasti NAFO v kilogramoch zaokrúhlené na najbližších 100 kg. Nechajte niekoľko párov políčok pozostávajúcich z druhov +9 hmotnosť, pričom každé pole bude oddelené medzerou, napr. ://OB/hmotnosť druhu hmotnosť druhu hmotnosť druhu Cielené druhy. Nechajte niekoľko druhov, ktoré sa majú zapísať, pričom hodnota bude oddelená medzerami, napr. ://DS/hmotnosť druhu hmotnosť druhu hmotnosť druhu// Koniec záznamu ER P Podrobný údaj o systéme; označuje koniec záznamu SK 62 SK 2. SPRÁVA „VSTUP“ Údaj Začiatok záznamu Od Adresa Poradové číslo Typ správy Rádiový volací znak Kód poľa Povinné (P) / Nepovinné (N) Poznámky SR FR AD SQ TM RC P P P P P P Podrobný údaj o systéme; označuje začiatok záznamu Názov zasielajúcej strany Podrobný údaj o správe; destinácia, „XNW“ pre NAFO Podrobný údaj o správe; poradové číslo správy v bežnom roku Podrobný údaj o správe; typ správy, „ENT“ ako správa Vstup Podrobný údaj o registrácii plavidla, medzinárodný rádiový volací znak plavidla Číslo plavby TN N Podrobný údaj o činnosti; poradové číslo plavby zameranej na lov v bežnom roku Názov plavidla Externé registračné číslo Zemepisná šírka Zemepisná dĺžka Príslušná oblasť Dátum Čas Koniec záznamu NA XR LA LO RA DA TI ER N N P P P P P P Podrobný údaj o registrácii plavidla; názov plavidla Podrobný údaj o registrácii plavidla; číslo uvedené na boku plavidla Podrobný údaj o činnosti; poloha v čase prenosu Podrobný údaj o činnosti; poloha v čase prenosu NAFO oblasť, do ktorej vstúpilo plavidlo Podrobný údaj o správa; dátum prenosu Podrobný údaj o správe; čas prenosu Podrobný údaj o systéme; označuje koniec záznamu SK 63 SK 3. SPRÁVA „ÚLOVOK“ Údaj Začiatok záznamu Adresa Poradové číslo Typ správy Rádiový volací znak Kód poľa Povinné (P) / Nepovinné (N) Poznámky SR AD SQ TM RC P P P P P Podrobný údaj o systéme; označuje začiatok záznamu Podrobný údaj o správe; príjemca, „XNW“ pre NAFO Podrobný údaj o správe; poradové číslo správy v bežnom roku Podrobný údaj o správe; typ správy, „CAT “ ako správa Úlovok Podrobný údaj o registrácii plavidla, medzinárodný rádiový volací znak plavidla Číslo plavby TN N Podrobný údaj o činnosti; poradové číslo plavby zameranej na lov v bežnom roku Názov plavidla Zmluvná strana Interný odkaz Číslo NA IR N N Podrobný údaj o registrácii plavidla; názov plavidla Podrobný údaj o registrácii plavidla; jednoznačné číslo plavidla zmluvnej strany ako kód vlajkového štátu podľa ISO – 3, po ktorom nasleduje číslo Externé registračné číslo XR N Podrobný údaj o registrácii plavidla; číslo uvedené na boku plavidla. Zemepisná šírka Zemepisná dĺžka Úlovky druhy živá hmotnosť LA LO CA P1 P1 P P Dni rybolovu DF P Podrobný údaj o činnosti; poloha v čase prenosu Podrobný údaj o činnosti; poloha v čase prenosu Podrobný údaj o činnosti; kumulatívny úlovok ponúkaných na palube, buď od začiatku rybolovu v regulačnej oblasti alebo posledná správa „Úlovok“ v prípade potreby v pároch. kód druhov FAO živá hmotnosť v kilogramoch, zaokrúhlená na najbližších 100 kilogramov Podrobný údaj o činnosti; počet dní rybolovu v regulačnej oblasti NAFO od začiatku rybolovu alebo poslednej správy „Úlovok“ Dátum Čas Koniec záznamu DA TI ER P P P Podrobný údaj o správe; dátum prenosu Podrobný údaj o správe; čas prenosu Podrobný údaj o systéme; označuje koniec záznamu SK 64 SK 4.	19,402	1
2023/52023M11047/52023M11047_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,023	None	None	Spoken	407	1,206	C_2023282SK.01001801.xml 11.8.2023 SK Úradný vestník Európskej únie C 282/18 Predbežné oznámenie o koncentrácii (Vec M.11047 – EURAZEO / BCI / PCP / BMS) Vec, ktorá môže byť posúdená v rámci zjednodušeného postupu (Text s významom pre EHP) (2023/C 282/05) 1. Komisii bolo 4. augusta 2023 podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) doručené oznámenie o zamýšľanej koncentrácii. Toto oznámenie sa týka týchto podnikov: — Eurazeo SE („Eurazeo“, Francúzsko), — British Columbia Investment Management Corporation („BCI“, Kanada), — Preservation Capital Partners („PCP“, Spojené kráľovstvo), — BMS Investment Holding Company Limited („BMS“, Spojené kráľovstvo). Podniky Eurazeo, BCI a PCP (ďalej spolu len „zmluvné strany“) získajú v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) a článku 3 ods. 4 nariadenia o fúziách spoločnú kontrolu nad podnikom BMS. Podnik BMS je v súčasnosti pod spoločnou kontrolou pridružených subjektov podnikov BCI a PCP. Koncentrácia sa uskutočňuje prostredníctvom kúpy akcií. 2. Predmet činnosti dotknutých podnikov: — Eurazeo je kótovaná investičná spoločnosť so sídlom v Paríži vo Francúzsku, ktorá pôsobí v oblasti súkromného kapitálu, súkromného dlhu a nehnuteľných aktív, — BCI je inštitucionálny investor so sídlom v Kanade, ktorý investuje v rôznych triedach aktív vrátane pevného príjmu, verejného a súkromného kapitálu, infraštruktúry, obnoviteľných zdrojov, nehnuteľností a komerčných hypotekárnych úverov, — PCP je súkromná kapitálová spoločnosť, ktorá sa špecializuje na investovanie do podnikov, ktoré sú lídrami na trhu a pôsobia v sektore finančných technológií a služieb s vysokým rastom, — BMS je sprostredkovateľ poistenia so sídlom v Spojenom kráľovstve, ktorý distribuuje špecializované produkty neživotného poistenia a zaistenia profesionálnym klientom. 3. Na základe predbežného posúdenia sa Komisia domnieva, že oznámená transakcia by mohla patriť do rozsahu pôsobnosti nariadenia o fúziách. Tým však nie je dotknuté konečné rozhodnutie v tejto veci. V súlade s oznámením Komisie o zjednodušenom postupe pri riešení niektorých koncentrácií podľa nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (2) treba uviesť, že túto vec je možné posudzovať v súlade s postupom stanoveným v uvedenom oznámení. 4. Komisia vyzýva zainteresované tretie strany, aby jej predložili prípadné pripomienky k zamýšľanej koncentrácii. Pripomienky musia byť Komisii doručené najneskôr 10 dní odo dňa uverejnenia tohto oznámenia. Vždy je nutné uviesť túto referenčnú značku: M.11047 – EURAZEO / BCI / PCP / BMS Pripomienky možno Komisii zaslať e-mailom alebo poštou. Použite tieto kontaktné údaje: E-mail: [email protected] Poštová adresa: European Commission Directorate-General for Competition Merger Registry 1049 Bruxelles/Brussel BELGIQUE/BELGIË (1) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1 („nariadenie o fúziách“). (2) Ú. v. EÚ C 366, 14.12.2013, s. 5.	39,132	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/c0f1a0d3-88bb-4921-bc1a-340b0c848341_5	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,006	Commission Regulation (EC) No 1482/2006 of 6 October 2006 opening standing invitations to tender for the resale on the Community market of common wheat and rye held by the intervention agencies of the Member States for processing into flour in the Community	None	Spoken	6,384	14,075	7. 10. 2006 SL Uradni list Evropske unije L 276/51 UREDBA KOMISIJE (ES) št. 1482/2006 z dne 6. oktobra 2006 o odprtju stalnih javnih razpisov za ponovno prodajo navadne pšenice in rži intervencijskih agencij držav članic, namenjenih za predelavo v moko, na trgu Skupnosti iz zalog KOMISIJA EVROPSKIH SKUPNOSTI JE – skupnih podrobnih pravil za preverjanje uporabe in/ali namena intervencijskih proizvodov (3). ob upoštevanju Pogodbe o ustanovitvi Evropske skupnosti, ob upoštevanju Uredbe Sveta (ES) št. 1784/2003 z dne 29. septembra 2003 o skupni ureditvi in zlasti člena 6 in drugega odstavka člena 24 Uredbe, trga za žita (1) ob upoštevanju naslednjega: Uredba Komisije (EGS) št. 2131/93 z dne 28. julija 1993 o postopku in pogojih prodaje žit iz intervencijskih agencij (2) določa, da se žita iz zalog intervencijskih agencij prodajo preko javnega razpisa po cenah, ki niso nižje od cen na trgu, kjer je kraj skladiščenja, ali, če tega ni, ob upoštevanju prevoznih stroškov na najbližjem trgu za enakovredno količino in reprezentativno količino, da se preprečijo motnje na trgu. (6) (7) Da se zagotovi pravilno izvrševanje, morajo ponudniki položiti varščino, ki se ob upoštevanju narave zadevne dejavnosti določi z odstopanjem od določb Uredbe (EGS) št. 2131/93, zlasti kar zadeva višino varščine, ki mora zadostovati, da se zagotovi pravilno uporabo proizvodov, ter pogoje njene sprostitve, ki morajo vsebovati dokaz predelave proizvodov v moko. Zaradi učinkovitega upravljanja sistema je treba podatke, jih zahteva Komisija, poslati po elektronski pošti. ki Pomembno je, da v sporočilu, ki ga intervencijska agen- cija pošlje Komisiji, ni razkrita identiteta ponudnikov. (8) Ukrepi, predvideni s to uredbo, so v skladu z mnenjem Upravljalnega odbora za žita – Države članice razpolagajo z intervencijskimi zalogami navadne pšenice in rži. SPREJELA NASLEDNJO UREDBO: Zaradi neugodnih vremenskih razmer v času žetve leta 2006 je v nekaterih državah članicah količina žit, primerna za peko kruha, premajhna za zadostitev povpraševanja na notranjem trgu. Zato se lahko prodaja na trgu Skupnosti organizira preko javnih razpisov za namene predelave navadne pšenice in rži v moko. Vsak razpis je treba obravnavati ločeno. Da bi se upoštevale razmere na trgu Skupnosti, je treba določiti, da s tem razpisom upravlja Komisija. Poleg tega je treba določiti koeficient dodelitve za ponudbe z najnižjo prodajno ceno. nad pregledov zagotavljanja določenim Zaradi namembnim krajem skladiščenja zalog, ki so predmet javnih razpisov, je treba predvideti posebno spremljanje glede dostave navadne pšenice in rži ter predelave v moko. Da se tako spremljanje lahko omogoči, je treba nujno uporabiti postopke, določene z Uredbo Komisije (EGS) št. 3002/92 z dne 16. oktobra 1992 o določitvi Člen 1 Intervencijske agencije držav članic iz Priloge I odprejo stalne javne razpise za prodajo navadne pšenice in rži iz svojih zalog, namenjenih za predelavo v moko, na notranjem trgu Skupnosti. Najvišje količine teh dveh različnih vrst žit, ki jih zajemajo javni razpisi, so navedene v Prilogi I. Člen 2 Prodaja iz člena 1 se opravi v skladu s pogoji Uredbe (EGS) št. 2131/93. Člen 3 Ponudbe so veljavne samo, če so jim priloženi naslednji doku- menti: (a) potrdilo, da je ponudnik položil varščino, ki je z odstopa- njem od drugega pododstavka člena 13(4) Uredbe (EGS) št. 2131/93 določena na 10 EUR na tono; (1) UL L 270, 21. 10. 2003, str. 78. Uredba, kakor je bila spremenjena z Uredbo Komisije (ES) št. 1154/2005 (UL L 187, 19. 7. 2005, str. 11). (2) UL L 191, 31. 7. 1993, str. 76. Uredba, kakor je bila nazadnje spre- menjena z Uredbo (ES) št. 749/2005 (UL L 126, 19. 5. 2005, str. 10). (3) UL L 301, 17. 10. 1992, str. 17. Uredba, kakor je bila nazadnje spremenjena z Uredbo (ES) št. 770/96 (UL L 104, 27. 4. 1996, str. 13). (1) (2) (3) (4) (5) L 276/52 SL Uradni list Evropske unije 7. 10. 2006 (b) pisna zaveza ponudnika, da bo navadno pšenico ali rž uporabil za predelavo v moko na območju Skupnosti v iz intervencijskih zalog in v roku 60 dni po odpremi julijem 2007 ter da bo položil vsakem primeru pred 31. varščino za izpolnitev obveznosti v višini 40 EUR na tono najpozneje dva delovna dneva po dnevu prejetja obvestila o izbiri ponudnika; (c) zaveza, da bo vodil „evidenco zalog“, ki bo omogočala nadzor nad tem, da so bile dodeljene količine navadne pšenice in rži iz razpisa predelane v moko na območju Skupnosti. Člen 6 V skladu s postopkom iz člena 25(2) Uredbe (ES) št. 1. 1784/2003 Komisija določi najnižjo prodajno ceno za navadno pšenico ali rž ali odloči, da prejetim ponudbam ne bo ugodila. Če bi določitev najnižje cene v skladu z odstavkom 1 2. povzročila preseganje največje razpoložljive količine za posa- mezno državo članico, se ta določitev lahko dopolni s koefi- cientom dodelitve za količine, ponujene po najnižji ceni, da se tako upošteva največja razpoložljiva količina v tej državi članici. Člen 4 Člen 7 Rok za oddajo ponudb za prvi delni javni razpis je 11. 1. oktober 2006 do 13. ure (po bruseljskem času). Rok za oddajo ponudb za nadaljnje delne javne razpise je vsako sredo do 13. ure (po bruseljskem času), razen 27. decembra 2006, 4. aprila 2007 in 16. maja 2007, to so tedni, ko ne bo nobenega javnega razpisa. Rok za oddajo ponudb za zadnji delni javni razpis je 27. junij 2007 do 13. ure (po bruseljskem času). Ponudbe je treba intervencijskim agencijam predložiti na 2. naslove, navedene v Prilogi I. Člen 5 Zadevne intervencijske agencije obvestijo Komisijo o prejetih ponudbah najpozneje štiri ure po izteku roka za oddajo ponudb iz člena 4(1). Če ni bila predložena nobena ponudba, zadevna država članica o tem v istem roku obvesti Komisijo. Če država članica v predpisanem roku ne pošlje Komisiji uradnega obve- stila, Komisija meni, da v zadevni državi članici ni bila pred- ložena nobena ponudba. Obvestila iz prvega odstavka se pošljejo po elektronski pošti v skladu z obrazcem iz Priloge II. Za vsak odprti javni razpis se Komisiji pošlje poseben obrazec za določeno vrsto žita. Identi- teta ponudnikov mora ostati skrita. 1. Varščina iz člena 3(a) se vrne v celoti za količine: (a) ki niso bile dodeljene; (b) katerih plačilo prodajne cene je izvršeno v določenem roku in za katere je bila položena varščina iz člena 3(b). Varščina iz člena 3(b) se sprosti sorazmerno s količinami 2. navadne pšenice ali rži, uporabljenimi za proizvodnjo moke v Skupnosti. Člen 8 Potrdilo o izpolnjenih obveznostih iz člena 3(b) se pred- 1. loži v skladu z določbami Uredbe (EGS) št. 3002/92. Poleg podatkov iz Uredbe (EGS) št. 3002/92 se mora 2. okence 104 kontrolnega izvoda T5 sklicevati na zavezo iz člena 3(b) in (c) ter mora vsebovati eno izmed navedb iz Priloge III. Člen 9 Ta uredba začne veljati tretji dan po objavi v Uradnem listu Evropske unije. Ta uredba je v celoti zavezujoča in se neposredno uporablja v vseh državah članicah. V Bruslju, 6. oktobra 2006 Za Komisijo Mariann FISCHER BOEL Članica Komisije 7. 10. 2006 SL Uradni list Evropske unije L 276/53 Država članica Belgique/België Česká republika Danmark Deutschland Eesti Elláda España France PRILOGA I SEZNAM JAVNIH RAZPISOV Količine za prodajo na notranjem trgu za predelavo v moko Intervencijska agencija Naziv, naslov in drugi kontaktni podatki Navadna pšenica 0 0 0 0 0 — — 0 Rž — — — 0 — — — — Bureau d'intervention et de restitution belge Rue de Trèves, 82 B-1040 Bruxelles Telephone: (32-2) 287 24 78 Fax: (32-2) 287 25 24 e-mail: webmaster@birb. be Statní zemědělský intervenční fond Odbor Rostlinných Komodit Ve Smečkách 33 CZ-110 00, Praha 1 Telephone: (420) 222 871 667 – 222 871 403 Fax: (420) 296 806 404 e-mail: dagmar. hejrovska@szif. cz Direktoratet for FødevareErhverv Nyropsgade 30 DK-1780 København Tlf. (45) 33 95 88 07 Fax (45) 33 95 80 34 E-mail: mij@dffe. dk og pah@dffe. dk Bundesanstalt für Landwirtschaft und Ernährung Deichmanns Aue 29 D-53179 Bonn Telephone: (49-228) 6845-3704 Fax 1: (49-228) 6845-3985 Fax 2: (49-228) 6845-3276 e-mail: pflanzlErzeugnisse@ble. de Pllumajanduse Registrite ja Informatsiooni Amet Narva mnt. 3, 51009 Tartu Telephone: (372) 7371 200 Fax: (372) 7371 201 e-mail: pria@pria. ee Payment and Control Agency for Guidance and Guarantee Community Aids (O. P. E. K. E. P. E) 241, Archarnon str. , GR-104 46 Athens Telephone: (30-210) 212. 4787 & 4754 Fax: (30-210) 212. 4791 e-mail: ax17u073@minagric. gr S. Gral. Intervención de Mercados (FEGA) C/Almagro 33 E-28010 Madrid España Telephone: (34-91) 3474765 Fax: (34-91) 3474838 e-mail: sgintervencion@fega. mapa. es Office National Interprofessionnel des Grandes Cultures (ONIGC) 21, avenue Bosquet F-75326 Paris Cedex 07 Telephone: (33-1) 44 18 22 29 and 23 37 Fax: (33-1) 44 18 20 08 — (33-1) 44 18 20 80 e-mail: m. meizels@onigc. fr and f. abeasis@onigc. fr L 276/54 SL Uradni list Evropske unije 7. 10. 2006 Država članica Količine za prodajo na notranjem trgu za predelavo v moko Intervencijska agencija Naziv, naslov in drugi kontaktni podatki Ireland Italia Kypros/Kibris Latvija Lietuva Luxembourg Magyarország Malta Nederland Österreich Navadna pšenica — — — 0 0 — 0 — — 0 Rž — — — — — — — — — — Intervention Operations, OFI, Subsidies and Storage Division, Department of Agriculture and Food Johnstown Castle Estate, County Wexford Telephone: 353 53 91 63400 Fax: 353 53 91 42843 Agenzia per le Erogazioni in Agricoltura — AGEA Via Torino, 45 I-00184 Roma Telephone: (39) 0649499755 Fax: (39) 0649499761 e-mail: d. spampinato@agea. gov. it Lauku atbalsta dienests Republikas laukums 2, Rīga, LV – 1981 Telephone: (371) 702 7893 Fax: (371) 702 7892 e-mail: lad@lad. gov. lv The Lithuanian Agricultural and Food Products Market regulation Agency L. Stuokos-Guceviciaus Str. 9–12, Vilnius, Lithuania Telephone: (370-5) 268 5049 Fax: (370-5) 268 5061 e-mail: info@litfood. lt Office des licences 21, rue Philippe II Boîte postale 113 L-2011 Luxembourg Telephone: (352) 478 23 70 Fax: (352) 46 61 38 Telex: 2 537 AGRIM LU Mezőgazdasági és Vidékfejlesztési Hivatal Soroksári út. 22–24 H-1095 Budapest Telephone: (36) 1 219 45 76 Fax: (36) 1 219 89 05 e-mail: ertekesites@mvh. gov. hu Dienst Regelingen Roermond Postbus 965 NL-6040 AZ Roermond Tel. (31) 475 355 486 Fax (31) 475 318939 E-mail: p. a. c. m. van. de. lindeloof@minlnv. nl AMA (Agrarmarkt Austria) Dresdnerstraße 70 A-1200 Wien Telephone: (43-1) 33151 258 (43-1) 33151 328 Fax: (43-1) 33151 4624 (43-1) 33151 4469 e-mail: referat10@ama. gv. at 7. 10. 2006 SL Uradni list Evropske unije L 276/55 Država članica Količine za prodajo na notranjem trgu za predelavo v moko Polska Navadna pšenica 200 000 t Rž — Portugal — — Slovenija — — Intervencijska agencija Naziv, naslov in drugi kontaktni podatki Agencja Rynku Rolnego Biuro Produktów Roślinnych Nowy Świat 6/12 PL-00-400 Warszawa Telephone: (48) 22 661 78 10 Fax: (48) 22 661 78 26 e-mail: cereals-intervention@arr. gov. pl Instituto Nacional de Intervenção e Garantia Agrícola (INGA) R. Castilho, n. o 45-51, 1269-163 Lisboa Telephone: (351) 21 751 85 00 (351) 21 384 60 00 Fax: (351) 21 384 61 70 e-mail: inga@inga. min-agricultura. pt edalberto. santana@inga. min-agricultura. pt Agencija Republike Slovenije za kmetijske trge in razvoj podeželja Dunajska 160 1000 Ljubjana Telephone: (386) 1 580 76 52 Fax: (386) 1 478 92 00 e-mail: aktrp@gov. si Slovensko Suomi/Finland Sverige 0 0 0 United Kingdom — — — — — Pôdohospodárska platobná agentúra Oddelenie obilnín a škrobu Dobrovičova 12 SK-815 26 Bratislava Telephone: (421-2) 58 243 271 Fax: (421-2) 53 412 665 e-mail: jvargova@apa. sk Maa- ja metsätalousministeriö (MMM) Interventioyksikkö – Intervention Unit Malminkatu 16 Helsinki PL 30 FIN-00023 Valtioneuvosto Puhelin: (358-9) 16001 Faksi: (358-9) 1605 2772 (358-9) 1605 2778 e-mail: intervention. unit@mmm. fi Statens Jordbruksverk SE-55182 Jönköping Tlf (46) 36 15 50 00 Fax (46) 36 19 05 46 E-post: jordbruksverket@sjv. se Rural Payments Agency Lancaster House Hampshire Court Newcastle upon Tyne NE4 7YH Telephone: (44) 191 226 5882 Fax: (44) 191 226 5824 e-mail: cerealsintervention@rpa. gov. uk Znak „—“ pomeni, da v tej državi članici za navedeno žito ni intervencijske zaloge. L 276/56 SL Uradni list Evropske unije 7. 10. 2006 Obvestilo Komisiji o ponudbah, prejetih v okviru stalnega javnega razpisa za ponovno prodajo žit iz intervencijskih zalog, namenjenih za predelavo v moko v Skupnosti, na notranjem trgu PRILOGA II Obrazec () Člen 5 Uredbe (ES) št. 1482/2006 „VRSTA ŽITA: oznaka KN ()“ „DRŽAVA ČLANICA (*)“ 1 2 Številka ponudnika Številka serije 3 Količina (t) 4 Ponudbena cena EUR/t 1 2 3 itn. Navesti skupno ponujeno količino (vključno z zavrnjenimi ponudbami za isto serijo): … ton. () Poslati na GD AGRI (D2). () 1001 90 za navadno pšenico in 1002 00 00 za rž. () Označiti zadevno državo članico. 7. 10. 2006 SL Uradni list Evropske unije L 276/57 PRILOGA III Navedbe iz člena 8(2) — v španščini: Producto destinado a la transformación prevista en las letras b) y c) del artículo 3 del Reglamento (CE) no 1482/2006 — v češčini: Produkt určený ke zpracování podle čl. 3 písm. b) a c) nařízení (ES) č. 1482/2006 — v danščini: — v nemščini: — v estonščini: — v grščini: — v angleščini: — v francoščini: Produkt til forarbejdning som fastsat i artikel 3, litra b) og c), i forordning (EF) nr. 1482/2006 Erzeugnis zur Verarbeitung gemäß Artikel 3 Buchstaben b und c der Verordnung (EG) Nr. 1482/2006 määruse (EÜ) nr 1482/2006 artikli 3 punktides b ja c viiadatud töötlemiseks mõeldud toode Προϊόν προς μεταποίηση όπως προβλέπεται στο άρθρο 3, στοιχεία β) και γ), του κανονισμού (ΕΚ) αριθ. 7. 10. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie L 276/51 NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 1482/2006 zo 6. októbra 2006, ktorým sa otvárajú stále verejné súťaže na ďalší predaj pšenice obyčajnej a raže v držbe intervenčných agentúr členských štátov na trhu Spoločenstva s cieľom ich spracovania na múku v Spoločenstve KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, č. 1784/2003 z so zreteľom na nariadenie Rady 29. trhu organizácii s obilninami (1), a najmä na jeho článok 6 a článok 24 druhý pododsek, (ES) spoločnej septembra 2003 o V nariadení Komisie (EHS) č. 2131/93 z 28. júla 1993, ktorým sa ustanovuje postup a podmienky pre predaj obilnín v držbe intervenčných agentúr (2), sa ustanovuje, že s cieľom predísť narušeniu trhu sa predaj obilnín v držbe intervenčných agentúr uskutočňuje prostredníc- tvom verejnej súťaže a za predajnú cenu nie nižšiu, ako je kvalitu a reprezentatívne množstvo na trhu v mieste skladovania alebo, ak tento trh chýba, tak cena zaznamenaná na najbližšom trhu, s prihliadnutím na prepravné náklady. zaznamenaná ekvivalentnú cena pre nariadením Komisie (EHS) č. 3002/92 zo 16. októbra 1992 o ustanovení spoločných podrobných pravidiel na overovanie použitia a/alebo miesta určenia intervenčných produktov (3). S cieľom zaručiť splnenie zmluvy by sa od uchádzača malo požadovať zloženie zábezpeky, ktorá by sa mala stanoviť podľa charakteru príslušných činností odchylne od ustanovení nariadenia (EHS) č. 2131/93, najmä pokiaľ ide o jej výšku, ktorá by mala byť dostatočne vysoká, aby zaručila správne použitie výrobkov a podmienok uvoľ- nenia tejto zábezpeky, ktoré musia obsahovať dôkaz o spracovaní výrobkov na múku. V záujme účinného riadenia systému by sa malo usta- noviť, aby sa prenos informácií požadovaných Komisiou uskutočňoval elektronickou cestou. Je dôležité, aby sa v oznámení, ktoré odovzdá intervenčná agentúra Komisii, zachovala anonymita uchádzačov. (6) (7) (8) Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre obilniny, Členské štáty disponujú intervenčnými zásobami pšenice obyčajnej a raže. PRIJALA TOTO NARIADENIE: Množstvo chlebových obilnín sa vzhľadom na nepriaz- nivé klimatické podmienky v období žatvy v roku 2006 zdá byť nedostatočné na uspokojenie vnútorného dopytu v niektorých členských štátoch. Predaj na vnútornom trhu Spoločenstva sa preto môže organizovať prostred- níctvom verejných súťaží s cieľom spracovania pšenice obyčajnej a raže na múku. Každá z týchto súťaží by sa mala posudzovať ako samostatná verejná súťaž. S cieľom zohľadniť situáciu na trhu Spoločenstva by sa malo ustanoviť, aby verejnú súťaž riadila Komisia. Okrem toho by sa mal stanoviť koeficient pridelenia ponúk pre tie ponuky, ktoré sa nachádzajú na úrovni minimálnej predajnej ceny. Na účely zabezpečenia kontroly konečného použitia zásob, ktoré sú predmetom verejných súťaží, by sa mal stanoviť osobitný postup monitorovania, pokiaľ ide o dodávku pšenice obyčajnej a raže a ich spracovania na múku. S cieľom umožniť takéto monitorovanie by sa mala zaviesť povinnosť uplatňovať postupy stanovené (1) Ú. v. EÚ L 270, 21. 10. 2003, s. 78. Nariadenie zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 1154/2005 (Ú. v. EÚ L 187, 19. 7. 2005, s. 11). (2) Ú. v. ES L 191, 31. 7. 1993, s. 76. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 749/2005 (Ú. v. EÚ L 126, 19. 5. 2005, s. 10). Článok 1 Intervenčné agentúry členských štátov uvedených v prílohe I ponúknu na predaj pšenicu obyčajnú a raž, ktoré majú vo svojej držbe, na vnútorný trh Spoločenstva prostredníctvom stálej verejnej súťaže s cieľom ich spracovania na múku. Maxi- málne množstvá týchto dvoch obilnín, na ktoré sa vzťahujú verejné súťaže, sú uvedené v prílohe I. Článok 2 Predaj uvedený v článku 1 sa uskutoční za podmienok stano- vených nariadením (EHS) č. 2131/93. Článok 3 Ponuky sú platné iba pod podmienkou, že je k nim priložený: a) dôkaz o tom, že uchádzač zložil zábezpeku za ponuku, ktorá je odchylne od článku 13 ods. 4 druhého pododseku nariadenia (EHS) č. 2131/93 stanovená na 10 EUR na tonu; (3) Ú. v. ES L 301, 17. 10. 1992, s. 17. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 770/96 (Ú. v. ES L 104, 27. 4. 1996, s. 13). keďže: (1) (2) (3) (4) (5) L 276/52 SK Úradný vestník Európskej únie 7. 10. 2006 b) písomný záväzok uchádzača, že pšenicu obyčajnú alebo raž použije na výrobu múky na území Spoločenstva v lehote 60 dní od výstupu z intervenčných skladov a v každom prípade júlom 2007 a že zloží zábezpeku za splnenie pred 31. zmluvy vo výške 40 EUR za tonu najneskôr do dvoch pracovných dní od prijatia oznámenia o pridelení zákazky; c) záväzok, že budú viesť „skladovú evidenciu“ umožňujúcu skontrolovať, či sa pridelené množstvá pšenice obyčajnej a raže spracovali na múku na území Spoločenstva. Článok 4 Lehota na predkladanie ponúk do prvej čiastkovej verejnej 1. súťaže uplynie 11. októbra 2006 o 13. hod. (bruselského času). Lehota na predkladanie ponúk do ďalších čiastkových verejných súťaží uplynie každú stredu o 13. hod. (bruselského času) s výnimkou 27. decembra 2006, 4. apríla 2007 a 16. mája 2007. Počas uvedených týždňov sa nebudú konať žiadne verejné súťaže. Lehota na predkladanie ponúk do poslednej čiastkovej verejnej júna 2007 o 13. hod. (bruselského času). súťaže uplynie 27. Ponuky sa musia podať na príslušných intervenčných 2. agentúrach, ktorých adresy sú uvedené v prílohe I. Článok 5 Príslušné intervenčné agentúry oznámia Komisii prijaté ponuky do štyroch hodín od uplynutia lehoty na predkladanie ponúk stanovenej v článku 4 ods. 1. V prípade, že sa nepredložila žiadna ponuka, príslušný členský štát o tom informuje Komisiu v rovnakých lehotách. Ak členský štát nepošle žiadne ozná- menie Komisii v predpísaných lehotách, Komisia to bude posu- dzovať, ako keby v príslušnom členskom štáte nebola predlo- žená žiadna ponuka. Oznámenia stanovené v prvom odseku sa odovzdajú elektro- nickou cestou v súlade so vzorom uvedeným v prílohe II. V rámci každej otvorenej verejnej súťaže sa Komisii doručí samostatný formulár podľa typu obilniny. Totožnosť uchá- dzačov zostane utajená. Článok 6 V súlade s postupom uvedeným v článku 25 ods. 2 naria- 1. denia (ES) č. 1784/2003 Komisia stanoví minimálnu predajnú cenu pšenice obyčajnej alebo raže alebo sa rozhodne nevybrať ani jednu z predložených ponúk. V prípade, že by stanovenie minimálnej ceny v súlade 2. s odsekom 1 viedlo k prekročeniu maximálneho dostupného množstva pre daný členský štát, popri stanovení tejto ceny sa môže stanoviť koeficient pridelenia množstiev ponúkaných na úrovni minimálnej ceny tak, aby sa dodržali maximálne množ- stvá dostupné v tomto členskom štáte. Článok 7 Zábezpeka uvedená v článku 3 písm. a) 1. v celkovej výške za množstvá, pre ktoré: sa uvoľní a) sa ponuka nevybrala; b) sa v stanovenej lehote uhradila predajná cena a zložila zábezpeka uvedená v článku 3 písm. b). Zábezpeka uvedená v článku 3 písm. b) sa uvoľní 2. v pomere k množstvám pšenice obyčajnej alebo raže použitým na výrobu múky v Spoločenstve. Článok 8 Dôkaz o splnení záväzkov uvedených v článku 3 písm. b) (EHS) s ustanoveniami nariadenia súlade v 1. sa predloží č. 3002/92. Okrem poznámok 2. (EHS) č. 3002/92 musí kolónka 104 kontrolného formulára T5 odka- zovať na záväzok uvedený v článku 3 písm. b) a c) a musí obsahovať jednu alebo viaceré poznámky uvedené v prílohe III. v nariadení stanovených Článok 9 Toto nariadenie nadobúda účinnosť uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. tretím dňom po jeho Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli 6. októbra 2006 Za Komisiu Mariann FISCHER BOEL členka Komisie 7. 10. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie L 276/53 Členský štát Belgique/België Česká republika Danmark Deutschland Eesti Elláda España France PRÍLOHA I ZOZNAM VEREJNÝCH SÚŤAŽÍ Množstvá ponúknuté na predaj na vnútornom trhu s cieľom ich spracovania na múku Intervenčná agentúra Názov, adresa a kontaktné údaje Pšenica obyčajná 0 0 0 0 0 — — 0 Raž — — — 0 — — — — Bureau d'intervention et de restitution belge Rue de Trèves, 82 B-1040 Bruxelles Telephone: (32-2) 287 24 78 Fax: (32-2) 287 25 24 e-mail: webmaster@birb. be Statní zemědělský intervenční fond Odbor Rostlinných Komodit Ve Smečkách 33 CZ-110 00, Praha 1 Telephone: (420) 222 871 667 – 222 871 403 Fax: (420) 296 806 404 e-mail: dagmar. hejrovska@szif. cz Direktoratet for FødevareErhverv Nyropsgade 30 DK-1780 København Tlf. (45) 33 95 88 07 Fax (45) 33 95 80 34 E-mail: mij@dffe. dk og pah@dffe. dk Bundesanstalt für Landwirtschaft und Ernährung Deichmanns Aue 29 D-53179 Bonn Telephone: (49-228) 6845-3704 Fax 1: (49-228) 6845-3985 Fax 2: (49-228) 6845-3276 e-mail: pflanzlErzeugnisse@ble. de Pllumajanduse Registrite ja Informatsiooni Amet Narva mnt. 3, 51009 Tartu Telephone: (372) 7371 200 Fax: (372) 7371 201 e-mail: pria@pria. ee Payment and Control Agency for Guidance and Guarantee Community Aids (O. P. E. K. E. P. E) 241, Archarnon str. , GR-104 46 Athens Telephone: (30-210) 212. 4787 & 4754 Fax: (30-210) 212. 4791 e-mail: ax17u073@minagric. gr S. Gral. Intervención de Mercados (FEGA) C/Almagro 33 E-28010 Madrid España Telephone: (34-91) 3474765 Fax: (34-91) 3474838 e-mail: sgintervencion@fega. mapa. es Office National Interprofessionnel des Grandes Cultures (ONIGC) 21, avenue Bosquet F-75326 Paris Cedex 07 Telephone: (33-1) 44 18 22 29 and 23 37 Fax: (33-1) 44 18 20 08 — (33-1) 44 18 20 80 e-mail: m. meizels@onigc. fr and f. abeasis@onigc. fr L 276/54 SK Úradný vestník Európskej únie 7. 10. 2006 Členský štát Množstvá ponúknuté na predaj na vnútornom trhu s cieľom ich spracovania na múku Intervenčná agentúra Názov, adresa a kontaktné údaje Ireland Italia Kypros/Kibris Latvija Lietuva Luxembourg Magyarország Malta Nederland Österreich Pšenica obyčajná — — — 0 0 — 0 — — 0 Raž — — — — — — — — — — Intervention Operations, OFI, Subsidies and Storage Division, Department of Agriculture and Food Johnstown Castle Estate, County Wexford Telephone: 353 53 91 63400 Fax: 353 53 91 42843 Agenzia per le Erogazioni in Agricoltura — AGEA Via Torino, 45 I-00184 Roma Telephone: (39) 0649499755 Fax: (39) 0649499761 e-mail: d. spampinato@agea. gov. it Lauku atbalsta dienests Republikas laukums 2, Rīga, LV – 1981 Telephone: (371) 702 7893 Fax: (371) 702 7892 e-mail: lad@lad. gov. lv The Lithuanian Agricultural and Food Products Market regulation Agency L. Stuokos-Guceviciaus Str. 9–12, Vilnius, Lithuania Telephone: (370-5) 268 5049 Fax: (370-5) 268 5061 e-mail: info@litfood. lt Office des licences 21, rue Philippe II Boîte postale 113 L-2011 Luxembourg Telephone: (352) 478 23 70 Fax: (352) 46 61 38 Telex: 2 537 AGRIM LU Mezőgazdasági és Vidékfejlesztési Hivatal Soroksári út. 22–24 H-1095 Budapest Telephone: (36) 1 219 45 76 Fax: (36) 1 219 89 05 e-mail: ertekesites@mvh. gov. hu Dienst Regelingen Roermond Postbus 965 NL-6040 AZ Roermond Tel. (31) 475 355 486 Fax (31) 475 318939 E-mail: p. a. c. m. van. de. lindeloof@minlnv. nl AMA (Agrarmarkt Austria) Dresdnerstraße 70 A-1200 Wien Telephone: (43-1) 33151 258 (43-1) 33151 328 Fax: (43-1) 33151 4624 (43-1) 33151 4469 e-mail: referat10@ama. gv. at 7. 10. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie L 276/55 Členský štát Množstvá ponúknuté na predaj na vnútornom trhu s cieľom ich spracovania na múku Polska Pšenica obyčajná 200 000 t Raž — Portugal — — Slovenija — — Intervenčná agentúra Názov, adresa a kontaktné údaje Agencja Rynku Rolnego Biuro Produktów Roślinnych Nowy Świat 6/12 PL-00-400 Warszawa Telephone: (48) 22 661 78 10 Fax: (48) 22 661 78 26 e-mail: cereals-intervention@arr. gov. pl Instituto Nacional de Intervenção e Garantia Agrícola (INGA) R. Castilho, n. o 45-51, 1269-163 Lisboa Telephone: (351) 21 751 85 00 (351) 21 384 60 00 Fax: (351) 21 384 61 70 e-mail: inga@inga. min-agricultura. pt edalberto. santana@inga. min-agricultura. pt Agencija Republike Slovenije za kmetijske trge in razvoj podeželja Dunajska 160 1000 Ljubjana Telephone: (386) 1 580 76 52 Fax: (386) 1 478 92 00 e-mail: aktrp@gov. si Slovensko Suomi/Finland Sverige 0 0 0 United Kingdom — — — — — Pôdohospodárska platobná agentúra Oddelenie obilnín a škrobu Dobrovičova 12 SK-815 26 Bratislava Telephone: (421-2) 58 243 271 Fax: (421-2) 53 412 665 e-mail: jvargova@apa. sk Maa- ja metsätalousministeriö (MMM) Interventioyksikkö – Intervention Unit Malminkatu 16 Helsinki PL 30 FIN-00023 Valtioneuvosto Puhelin: (358-9) 16001 Faksi: (358-9) 1605 2772 (358-9) 1605 2778 e-mail: intervention. unit@mmm. fi Statens Jordbruksverk SE-55182 Jönköping Tlf (46) 36 15 50 00 Fax (46) 36 19 05 46 E-post: jordbruksverket@sjv. se Rural Payments Agency Lancaster House Hampshire Court Newcastle upon Tyne NE4 7YH Telephone: (44) 191 226 5882 Fax: (44) 191 226 5824 e-mail: cerealsintervention@rpa. gov. uk Značka „—“ znamená, že v danom členskom štáte nie sú intervenčné zásoby tejto obilniny. L 276/56 SK Úradný vestník Európskej únie 7. 10. 2006 PRÍLOHA II Oznámenie ponúk Komisii, predložených v rámci stálej verejnej súťaže na ďalší predaj obilnín z intervenčných skladov na trhu Spoločenstva s cieľom ich spracovania na múku v Spoločenstve Vzor () Článok 5 nariadenia (ES) č. 1482/2006 „TYP OBILNINY: číselný znak KN ()“ „ČLENSKÝ ŠTÁT ()“ 1 2 Poradové číslo uchádzača Číslo dávky 3 Množstvo (t) 4 Ponúkaná cena EUR/t 1. 2. 3. atď. Upresniť celkové ponúkané množstvá (vrátane zamietnutých ponúk podaných pre rovnakú dávku): … v tonách. () Odovzdajte GR AGRI (D2). () 1001 90 pre pšenicu obyčajnú a 1002 00 00 pre raž. () Uveďte príslušný členský štát. 7. 10. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie L 276/57 PRÍLOHA III Poznámky uvedené v článku 8 ods. 2 — V španielčine: Producto destinado a la transformación prevista en las letras b) y c) del artículo 3 del Reglamento (CE) no 1482/2006 — V češtine: Produkt určený ke zpracování podle čl. 3 písm. b) a c) nařízení (ES) č. 1482/2006 — V dánčine: — V nemčine: — V estónčine: — V gréčtine: Produkt til forarbejdning som fastsat i artikel 3, litra b) og c), i forordning (EF) nr. 1482/2006 Erzeugnis zur Verarbeitung gemäß Artikel 3 Buchstaben b und c der Verordnung (EG) Nr. 1482/2006 määruse (EÜ) nr 1482/2006 artikli 3 punktides b ja c viiadatud töötlemiseks mõeldud toode Προϊόν προς μεταποίηση όπως προβλέπεται στο άρθρο 3, στοιχεία β) και γ), του κανονισμού (ΕΚ) αριθ. 7. 10. 2006 FI Euroopan unionin virallinen lehti L 276/51 KOMISSION ASETUS (EY) N:o 1482/2006, annettu 6 päivänä lokakuuta 2006, pysyvien tarjouskilpailujen avaamisesta jäsenvaltioiden interventioelinten hallussa olevan tavallisen jauhoksi vehnän ja rukiin myymiseksi uudelleen yhteisön markkinoilla niiden jalostamiseksi yhteisössä EUROOPAN YHTEISÖJEN KOMISSIO, joka ottaa huomioon Euroopan yhteisön perustamissopimuksen, ottaa huomioon viljan yhteisestä markkinajärjestelystä 29 päi- vänä syyskuuta 2003 annetun neuvoston asetuksen (EY) N:o 1784/2003 (1) ja erityisesti sen 6 artiklan ja 24 artiklan toisen kohdan, sekä katsoo seuraavaa: Interventioelinten hallussaan pitämien viljojen myyntiin saattamisen menettelyistä ja edellytyksistä annetussa ko- mission asetuksessa (ETY) N:o 2131/93 (2) säädetään, että interventioelimen hallussa oleva vilja saatetaan markki- joka ei voi noille tarjouskilpailulla ja myyntihintaan, olla alempi kuin varastointipaikan markkinoilla todettu hinta tai sen puuttuessa lähimmillä markkinoilla todettu hinta, markkinahäiriöiden välttämisen sallivan vastaavan laadun ja edustavan määrän kuljetuskustannukset huomi- oon ottaen. saatettava pakolliseksi interventiosta peräisin olevien tuotteiden käytön ja/tai määräpaikan tarkastamista koske- vista yhteisistä yksityiskohtaisista säännöistä 16 päivänä lokakuuta 1992 annetussa komission asetuksessa (ETY) N:o 3002/92 (3) vahvistettujen menettelyjen soveltami- nen. Moitteettoman täytäntöönpanon takaamiseksi olisi edel- lytettävä, että tarjouksentekijä asettaa vakuuden, joka olisi kyseisten toimenpiteiden luonne huomioon ottaen vah- vistettava poiketen siitä, mitä asetuksessa (ETY) N:o 2131/93 säädetään, erityisesti sen suuruuden osalta ta- solle, jonka on oltava riittävä takaamaan tuotteiden moit- teeton käyttö, ja vakuuden vapauttamisedellytysten osalta siten, että on todistettava tuotteiden jalostaminen jau- hoksi. Jotta järjestelmää voitaisiin hallinnoida tehokkaasti, on syytä säätää komission pyytämien tietojen lähettämisestä sähköisessä muodossa. Interventioelimen komissiolle toi- mittamassa tiedonannossa on tärkeää säilyttää tarjousten tekijöiden nimettömyys. (6) (7) (8) Tässä asetuksessa säädetyt toimenpiteet ovat viljan hallin- tokomitean lausunnon mukaiset, Jäsenvaltioilla on tavallisen vehnän ja rukiin interventio- varastoja. ON ANTANUT TÄMÄN ASETUKSEN: Vuoden 2006 sadonkorjuun aikaan vallinneiden epäsuo- tuisien sääolojen vuoksi leipäviljan määrä ei riitä katta- maan eräiden jäsenvaltioiden sisäistä kysyntää. Sen vuoksi yhteisön markkinoilla voidaan järjestää tarjouskilpailuja tavallisen vehnän ja rukiin jalostamiseksi jauhoksi. Kukin näistä tarjouskilpailuista olisi katsottava erilliseksi tarjo- uskilpailuksi. 1 artikla Liitteessä I mainittujen jäsenvaltioiden interventioelimet avaavat yhteisön sisämarkkinoilla pysyviä tarjouskilpailuja hallussaan olevien tavallisen vehnän ja rukiin myyntiin saattamiseksi niiden jalostamiseksi jauhoksi. Tarjouskilpailujen kohteena olevien kah- den viljalajin enimmäismäärät ilmoitetaan liitteessä I. Yhteisön markkinoiden tilanteen huomioon ottamiseksi on suotavaa säätää, että komissio hallinnoi tarjouskilpai- lua. Lisäksi on vahvistettava jakokerroin niille tarjouksille, jotka ovat vähimmäismyyntihinnan suuruisia. 2 artikla Edellä 1 artiklassa tarkoitettu myynti (ETY) N:o 2131/93 säädetyin edellytyksin. toteutetaan asetuksessa Jotta kyseisten tarjouskilpailujen kohteena olevien varas- tojen erityisen käyttötarkoituksen valvonta voidaan var- mistaa, olisi säädettävä erityisseurannasta, joka koskee tavallisen vehnän sekä rukiin toimittamista ja niiden ja- lostamista jauhoksi. Seurannan mahdollistamiseksi olisi (1) EUVL L 270, 21. 10. 2003, s. 78. Asetus sellaisena kuin se on muu- tettuna komission asetuksella (EY) N:o 1154/2005 (EUVL L 187, 19. 7. 2005, s. 11). (2) EYVL L 191, 31. 7. 1993, s. 76. Asetus sellaisena kuin se on viimeksi muutettuna asetuksella (EY) N:o 749/2005 (EUVL L 126, 19. 5. 2005, s. 10). 3 artikla Tarjoukset ovat hyväksyttäviä ainoastaan, jos niihin on liitetty: a) tarjouksen todiste siitä, että tarjouksentekijä on asettanut vakuuden, joka poiketen siitä, mitä asetuksen (ETY) N:o 2131/93 13 artiklan 4 kohdan toisessa alakohdassa sääde- tään, vahvistetaan 10 euroksi tonnilta; (3) EYVL L 301, 17. 10. 1992, s. 17. Asetus sellaisena kuin se on vii- meksi muutettuna asetuksella (EY) N:o 770/96 (EYVL L 104, 27. 4. 1996, s. 13). (1) (2) (3) (4) (5) L 276/52 FI Euroopan unionin virallinen lehti 7. 10. 2006 b) tarjouksentekijän kirjallinen sitoumus siitä, että tavallinen vehnä tai ruis käytetään sen jalostamiseksi jauhoksi yhteisön alueella 60 päivän kuluessa siitä, kun se on poistettu inter- ventiovarastoista ja joka tapauksessa ennen 31 päivää heinä- kuuta 2007 ja että tarjouksentekijä asettaa 40 euroa tonnilta olevan suoritusvakuuden kahden työpäivän kuluessa tarjouk- sen hyväksymistä koskevan ilmoituksen vastaanottamispäi- västä; c) sitoumus pitää kirjaa varastoista sen varmistamiseksi, että tavallisen vehnän ja rukiin, joita koskeva tarjouskilpailu on ratkaistu, määrät on jalostettu yhteisön alueella jauhoksi. 4 artikla 1. Ensimmäisen osittaisen tarjouskilpailun tarjousten esittä- misen määräaika päättyy 11 päivänä lokakuuta 2006 kello 13. 00 (Brysselin aikaa). Seuraavien osittaisten tarjouskilpailujen tarjousten jättämisen määräaika päättyy joka keskiviikko klo 13. 00 (Brysselin aikaa), lukuun ottamatta 27 päivää joulukuuta 2006, 4 päivää huhti- kuuta 2007 ja 16 päivää toukokuuta 2007, koska kyseisillä viikoilla ei järjestetä tarjouskilpailuja. Viimeiseen osittaiseen tarjouskilpailuun tarkoitettujen tarjousten jättämisen määräaika päättyy 27 päivänä kesäkuuta 2007 kello 13. 00 (Brysselin aikaa). Tarjoukset on jätettävä interventioelimille, 2. tiedot ilmoitetaan liitteessä I. joiden yhteys- 5 artikla Asianomaisten interventioelinten on toimitettava jätetyt tarjouk- set komissiolle neljän tunnin kuluessa 4 artiklan 1 kohdassa säädetyn tarjousten jättämisen määräajan päättymisestä. Tarjo- usten puuttuessa kyseisen jäsenvaltion on ilmoitettava siitä ko- missiolle samassa määräajassa. Jos jäsenvaltio ei ole lähettänyt komissiolle yhtään tiedonantoa hakemuksista säädettyjen mää- räaikojen kuluessa, komissio katsoo, että kyseisessä jäsenval- tiossa ei ole jätetty yhtään tarjousta. Ensimmäisessä alakohdassa säädetyt tiedonannot on tehtävä sähköisesti liitteessä II olevan lomakkeen mukaisesti. Komissiolle on osoitettava erillinen lomake kutakin viljatyyppiä ja kutakin avoinna olevaa tarjouskilpailua kohden. Tarjoajien henkilölli- syyttä ei paljasteta. 6 artikla 1. Komissio vahvistaa asetuksen (EY) N:o 1784/2003 25 ar- tiklan 2 kohdassa tarkoitettua menettelyä noudattaen tavallisen vehnän ja rukiin vähimmäismyyntihinnan tai päättää olla hy- väksymättä saatuja tarjouksia. Jos 1 kohdan mukainen vähimmäishinnan vahvistaminen 2. johtaisi jäsenvaltion käytettävissä olevan enimmäismäärän ylit- tymiseen, kyseisessä jäsenvaltiossa käytettävissä olevan enim- mäismäärän noudattamiseksi voidaan mainitun vahvistamisen yhteydessä määritellä vähimmäishintaan tehtyjen tarjousten määriä koskeva jakokerroin. 7 artikla Edellä 3 artiklan a alakohdassa tarkoitettu vakuus vapau- 1. tetaan kokonaisuudessaan sellaisten määrien osalta, joiden a) tarjousta ei ole hyväksytty; b) myyntihinta on maksettu vahvistetun määräajan kuluessa ja 3 artiklan b alakohdassa säädetty vakuus on asetettu. Edellä 3 artiklan b alakohdassa tarkoitettu vakuus vapau- 2. tetaan suhteessa jauhon tuotantoon yhteisössä käytetyn tavalli- sen vehnän tai rukiin määriin. 8 artikla Todiste 3 artiklan b alakohdassa tarkoitettujen velvolli- asetuksen (ETY) N:o 1. suuksien täyttämisestä on annettava 3002/92 säännösten mukaisesti. 2. Asetuksessa (ETY) N:o 3002/92 säädettyjen mainintojen lisäksi T5-valvontakappaleen kohdassa 104 on viitattava 3 ar- tiklan b ja c alakohdassa säädettyyn sitoumukseen, ja siinä on oltava jokin liitteeseen III sisältyvistä maininnoista. 9 artikla Tämä asetus tulee voimaan kolmantena päivänä sen jälkeen, kun se on julkaistu Euroopan unionin virallisessa lehdessä. Tämä asetus on kaikilta osiltaan velvoittava, ja sitä sovelletaan sellaisenaan kaikissa jäsenval- tioissa. Tehty Brysselissä 6 päivänä lokakuuta 2006. Komission puolesta Mariann FISCHER BOEL Komission jäsen 7. 10. 2006 FI Euroopan unionin virallinen lehti L 276/53 Jäsenvaltio Belgique/België Česká republika Danmark Deutschland Eesti Elláda España France LIITE I LUETTELO TARJOUSKILPAILUISTA Sisämarkkinoilla jauhoksi jalostamista varten myyntiin saatetut määrät Interventioelin Nimi, osoite ja yhteystiedot Tavallinen vehnä 0 0 0 0 0 — — 0 Ruis — — — 0 — — — — Bureau d'intervention et de restitution belge Rue de Trèves, 82 B-1040 Bruxelles Telephone: (32-2) 287 24 78 Fax: (32-2) 287 25 24 e-mail: webmaster@birb. be Statní zemědělský intervenční fond Odbor Rostlinných Komodit Ve Smečkách 33 CZ-110 00, Praha 1 Telephone: (420) 222 871 667 – 222 871 403 Fax: (420) 296 806 404 e-mail: dagmar. hejrovska@szif. cz Direktoratet for FødevareErhverv Nyropsgade 30 DK-1780 København Tlf. (45) 33 95 88 07 Fax (45) 33 95 80 34 E-mail: mij@dffe. dk og pah@dffe. dk Bundesanstalt für Landwirtschaft und Ernährung Deichmanns Aue 29 D-53179 Bonn Telephone: (49-228) 6845-3704 Fax 1: (49-228) 6845-3985 Fax 2: (49-228) 6845-3276 e-mail: pflanzlErzeugnisse@ble. de Pllumajanduse Registrite ja Informatsiooni Amet Narva mnt. 3, 51009 Tartu Telephone: (372) 7371 200 Fax: (372) 7371 201 e-mail: pria@pria. ee Payment and Control Agency for Guidance and Guarantee Community Aids (O. P. E. K. E. P. E) 241, Archarnon str. , GR-104 46 Athens Telephone: (30-210) 212. 4787 & 4754 Fax: (30-210) 212. 4791 e-mail: ax17u073@minagric. gr S. Gral. Intervención de Mercados (FEGA) C/Almagro 33 E-28010 Madrid España Telephone: (34-91) 3474765 Fax: (34-91) 3474838 e-mail: sgintervencion@fega. mapa. es Office National Interprofessionnel des Grandes Cultures (ONIGC) 21, avenue Bosquet F-75326 Paris Cedex 07 Telephone: (33-1) 44 18 22 29 and 23 37 Fax: (33-1) 44 18 20 08 — (33-1) 44 18 20 80 e-mail: m. meizels@onigc. fr and f. abeasis@onigc. fr L 276/54 FI Euroopan unionin virallinen lehti 7. 10. 2006 Jäsenvaltio Sisämarkkinoilla jauhoksi jalostamista varten myyntiin saatetut määrät Interventioelin Nimi, osoite ja yhteystiedot Ireland Italia Kypros/Kibris Latvija Lietuva Luxembourg Magyarország Malta Nederland Österreich Tavallinen vehnä — — — 0 0 — 0 — — 0 Ruis — — — — — — — — — — Intervention Operations, OFI, Subsidies and Storage Division, Department of Agriculture and Food Johnstown Castle Estate, County Wexford Telephone: 353 53 91 63400 Fax: 353 53 91 42843 Agenzia per le Erogazioni in Agricoltura — AGEA Via Torino, 45 I-00184 Roma Telephone: (39) 0649499755 Fax: (39) 0649499761 e-mail: d. spampinato@agea. gov. it Lauku atbalsta dienests Republikas laukums 2, Rīga, LV – 1981 Telephone: (371) 702 7893 Fax: (371) 702 7892 e-mail: lad@lad. gov. lv The Lithuanian Agricultural and Food Products Market regulation Agency L. Stuokos-Guceviciaus Str. 9–12, Vilnius, Lithuania Telephone: (370-5) 268 5049 Fax: (370-5) 268 5061 e-mail: info@litfood. lt Office des licences 21, rue Philippe II Boîte postale 113 L-2011 Luxembourg Telephone: (352) 478 23 70 Fax: (352) 46 61 38 Telex: 2 537 AGRIM LU Mezőgazdasági és Vidékfejlesztési Hivatal Soroksári út. 22–24 H-1095 Budapest Telephone: (36) 1 219 45 76 Fax: (36) 1 219 89 05 e-mail: ertekesites@mvh. gov. hu Dienst Regelingen Roermond Postbus 965 NL-6040 AZ Roermond Tel. (31) 475 355 486 Fax (31) 475 318939 E-mail: p. a. c. m. van. de. lindeloof@minlnv. nl AMA (Agrarmarkt Austria) Dresdnerstraße 70 A-1200 Wien Telephone: (43-1) 33151 258 (43-1) 33151 328 Fax: (43-1) 33151 4624 (43-1) 33151 4469 e-mail: referat10@ama. gv. at 7. 10. 2006 FI Euroopan unionin virallinen lehti L 276/55 Jäsenvaltio Sisämarkkinoilla jauhoksi jalostamista varten myyntiin saatetut määrät Interventioelin Nimi, osoite ja yhteystiedot Polska Tavallinen vehnä 200 000 t Ruis — Portugal — — Slovenija — — Agencja Rynku Rolnego Biuro Produktów Roślinnych Nowy Świat 6/12 PL-00-400 Warszawa Telephone: (48) 22 661 78 10 Fax: (48) 22 661 78 26 e-mail: cereals-intervention@arr. gov. pl Instituto Nacional de Intervenção e Garantia Agrícola (INGA) R. Castilho, n. o 45-51, 1269-163 Lisboa Telephone: (351) 21 751 85 00 (351) 21 384 60 00 Fax: (351) 21 384 61 70 e-mail: inga@inga. min-agricultura. pt edalberto. santana@inga. min-agricultura. pt Agencija Republike Slovenije za kmetijske trge in razvoj podeželja Dunajska 160 1000 Ljubjana Telephone: (386) 1 580 76 52 Fax: (386) 1 478 92 00 e-mail: aktrp@gov. si Slovensko Suomi/Finland Sverige 0 0 0 United Kingdom — — — — — Pôdohospodárska platobná agentúra Oddelenie obilnín a škrobu Dobrovičova 12 SK-815 26 Bratislava Telephone: (421-2) 58 243 271 Fax: (421-2) 53 412 665 e-mail: jvargova@apa. sk Maa- ja metsätalousministeriö (MMM) Interventioyksikkö – Intervention Unit Malminkatu 16 Helsinki PL 30 FIN-00023 Valtioneuvosto Puhelin: (358-9) 16001 Faksi: (358-9) 1605 2772 (358-9) 1605 2778 e-mail: intervention. unit@mmm. fi Statens Jordbruksverk SE-55182 Jönköping Tlf (46) 36 15 50 00 Fax (46) 36 19 05 46 E-post: jordbruksverket@sjv. se Rural Payments Agency Lancaster House Hampshire Court Newcastle upon Tyne NE4 7YH Telephone: (44) 191 226 5882 Fax: (44) 191 226 5824 e-mail: cerealsintervention@rpa. gov. uk Merkintä ”—” tarkoittaa, että tässä jäsenvaltiossa ei ole kyseisen viljan interventiovarastoa. L 276/56 FI Euroopan unionin virallinen lehti 7. 10. 2006 Ilmoitus komissiolle interventiovarastoissa olevien viljojen uudelleen myyntiä sisämarkkinoilla niiden jalostamiseksi jauhoksi yhteisössä koskevassa pysyvässä tarjouskilpailussa saaduista tarjouksista LIITE II Malli () Asetuksen (EY) N:o 1482/2006 5 artikla ”VILJATYYPPI: CN-koodi ()” ”JÄSENVALTIO ()” 1 2 Tarjoajien numerointi Erän numero 3 Määrä (t) 4 Tarjottu hinta euroa/t 1 2 3 jne. Ilmoittakaa tarjotut kokonaismäärät (samasta erästä tehdyt hylätyt tarjoukset mukaan luettuina): … tonnia. () Lähetetään maatalouden pääosastoon (D/2). () 1001 90 tavallisen vehnän ja 1002 00 00 rukiin osalta. (*) Ilmoittakaa asianomainen jäsenvaltio. 7. 10.	34,328	1
2018/62017CC0573/62017CC0573_SK.txt_2	Eurlex	Open Government	CC-By	2,018	None	None	Spoken	2,003	4,974	Za týchto okolností a vzhľadom na skutočnosť, že zákaz priameho účinku rámcových rozhodnutí zamýšľaný autormi Zmlúv nie je v tejto veci nijako spochybnený, sa domnievam, že odmietnutie toho, že článok 4 bod 6 rámcového rozhodnutia 2002/584 môže mať za následok neuplatnenie vnútroštátneho práva, by jednoducho viedlo k tomu, že sa umožní chybné vykonanie dôvodu na odmietnutie výkonu EZ zo strany členských štátov a naruší sa požiadavka na jednotné uplatňovanie rámcových rozhodnutí v rámci Únie, ako aj zásada vzájomnej dôvery a uznávania. ( 50 ) Domnievam sa, že vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti sa nedá dosiahnuť bez toho, aby nesprávne uplatňovanie práva Únie mohlo byť skutočne neutralizované zo strany vnútroštátnych súdov, ktoré, a to treba pripomenúť, v tejto súvislosti zohrávajú prvoradú úlohu. 117. Okrem toho zdôrazňujem, že najnovšia judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa účinkov smerníc na vnútroštátne právne predpisy podporuje tvrdenie, podľa ktorého sa priamy účinok smerníc musí odlíšiť od ich účinku neuplatnenia, pričom tento účinok neuplatnenia je dôsledkom zásady prednosti práva Únie. V rozsudku zo 4. októbra 2018, Link Logistik N&N ( 51 ), tak Súdny dvor najprv konštatoval, že ustanovenie smernice nespĺňa podmienky požadované na to, aby mala priamy účinok ( 52 ), čo mu však nezabránilo v súvislosti s týmto ustanovením následne rozhodnúť, že „ak… konformný výklad nie je možný, vnútroštátny súd je povinný v plnom rozsahu uplatniť právo Únie a chrániť práva, ktoré toto právo priznáva jednotlivcom, pričom v prípade potreby neuplatní žiadne [vnútroštátne] ustanovenie, pokiaľ by jeho uplatnenie za okolností prejednávanej veci viedlo k výsledku, ktorý by bol v rozpore s právom Únie“ ( 53 ). 118. Teraz uvediem, aké by boli dôsledky neuplatnenia § 6 ods. 2, 3 a 5 OLW v rozsahu, v akom je v rozpore s článkom 4 bodom 6 rámcového rozhodnutia 2002/584. 119. Ak vnútroštátny súd neuplatní § 6 ods. 2, 3 a 5 OLW, bude to znamenať, že bez dôvodu na nepovinné nevykonanie podľa článku 4 bodu 6 rámcového rozhodnutia 2002/584 vo vnútroštátnom práve sa EZ, ktorý bol vydaný 7. októbra 2013 na pána Popławského zo strany Sąd Rejonowy w Poznaniu (Okresný súd Poznań) na účely výkonu trestu uloženého týmto súdom, bude musieť vykonať. Na pojednávaní potvrdil najmä prokurátor, že v holandskej právnej úprave existuje právny základ na vykonanie odovzdania. 120. V tejto súvislosti pripomínam, že Súdny dvor vo svojom rozsudku Popławski veľmi jasne uviedol, že „ak nie sú splnené podmienky upravené v článku 4 bode 6 rámcového rozhodnutia 2002/584, článok 1 ods. 2 tohto rámcového rozhodnutia ukladá členským štátom vykonať akýkoľvek EZ na základe zásady vzájomného uznávania“ ( 54 ). Toto tvrdenie by nemalo žiadny účinok, ak by vnútroštátna právna úprava, ktorá nesprávne prebrala článok 4 bod 6 rámcového rozhodnutia 2002/584 a keďže nemohla byť vykladaná v súlade s týmto ustanovením, mohla predstavovať neprekonateľnú prekážku pri vykonaní EZ. Inými slovami, v tejto situácii nevidím iný dôvod, ako je ten, že vykonávajúci súdny orgán neuplatní takúto vnútroštátnu úpravu, prostredníctvom ktorého by sa mohlo rešpektovať pravidlo, že EZ musí byť v zásade vykonaný. 121. V súvislosti s touto skutočnosťou uvádzam, ako Súdny dvor nedávno pripomenul, že „zásada vzájomného uznávania sa uplatňuje v článku 1 ods. 2 rámcového rozhodnutia [2002/584], ktorý zakotvuje pravidlo, podľa ktorého sú členské štáty povinné vykonať každý [EZ] na základe tejto zásady a v súlade s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia. Vykonávajúce súdne orgány teda môžu v zásade odmietnuť vykonať takýto zatykač len z dôvodov nevykonania, ktoré sú vyčerpávajúcim spôsobom upravené v [uvedenom] rámcovom rozhodnutí, a výkon [EZ] možno podriadiť iba podmienkam, ktoré sú v ňom taxatívne stanovené. V dôsledku toho platí, že vzhľadom na to, že vykonanie [EZ] predstavuje zásadu, odmietnutie vykonania je poňaté ako výnimka, ktorá sa musí vykladať reštriktívne“ ( 55 ). 122. Z tohto dôvodu nemožno prijať riešenie, ktoré navrhuje Holandské kráľovstvo, aby sa počkalo na zmenu vnútroštátnej právnej úpravy. Okrem toho som nenašiel žiadny dôvod právnej istoty, ktorý by mohol zabrániť vnútroštátnemu súdu, aby zabezpečil plnú účinnosť rámcového rozhodnutia 2002/584. Dodávam, že tvrdenie Komisie, podľa ktorého neuplatnenie § 6 ods. 2, 3 a 5 OLW nemožno prijať, pokiaľ by bolo na úkor dotknutej osoby, je podľa môjho názoru irelevantné. Vzhľadom na judikatúru, ktorú som práve pripomenul, takéto posúdenie totiž nemôže brániť výkonu EZ, ak vnútroštátny súd nemôže uplatniť dôvod na nepovinné nevykonanie v súlade s rámcovým rozhodnutím 2002/584. 123. Okrem toho poznamenávam, ako rozhodol Súdny dvor vo svojom rozsudku Popławski, že „povinnosť vnútroštátneho súdu zaručiť plnú účinnosť [tohto] rámcového rozhodnutia…, nemá nijaký vplyv na určenie trestnej zodpovednosti pána Popławského vyplývajúcej z rozsudku, ktorý voči nemu vyhlásil 5. februára 2007 Sąd Rejonowy w Poznaniu (Okresný súd Poznaň), a o to viac by sa nemala považovať za okolnosť spôsobujúcu sprísnenie tejto zodpovednosti“ ( 56 ). 124. Pokiaľ ide o neuplatnenie § 5:2 ods. 3 WETS, v prípade, ak by nebol možný výklad holandského práva v súlade s rámcovým rozhodnutím 2008/909, vylúčilo by sa len uplatňovanie obmedzenia časovej pôsobnosti vnútroštátnych pravidiel prijatých na základe tohto rámcového rozhodnutia. V tejto súvislosti zdôrazňujem, že riešenie, ktoré odmieta pripustiť, že vnútroštátny súd je oprávnený neuplatniť toto časové obmedzenie, by viedlo k predĺženiu účinkov vyhlásenia Holandského kráľovstva vydaného podľa článku 28 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2008/909, hoci toto vyhlásenie bolo odvolané a v každom prípade bolo pravdepodobne bez právnych účinkov. ( 57 ) 125. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy teda navrhujem odpovedať na prvú prejudiciálnu otázku v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý nemôže vykladať vnútroštátne ustanovenia prijaté na základe rámcového rozhodnutia spôsobom, ktorý by viedol k výsledku v súlade s týmto rámcovým rozhodnutím, je povinný na základe prednosti práva Únie ponechať neuplatnené ustanovenia, ktoré sú v rozpore s uvedeným rámcovým rozhodnutím. IV. Návrh 126. Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame, Holandsko), takto: 1. Ak vyhlásenie členského štátu týkajúce sa článku 28 rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii, bolo vydané po prijatí tohto rámcového rozhodnutia v rozpore s tým, čo vyžaduje článok 28 ods. 2 uvedeného rámcového rozhodnutia, toto vyhlásenie nie je spôsobilé vyvolávať právne účinky. 2. Vnútroštátny súd príslušný na rozhodovanie o vykonaní európskeho zatykača, ktorý má v úmysle sa odvolať na dôvod pre nepovinné nevykonanie zatykača stanovený v článku 4 ods. 6 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, je povinný, pri zohľadnení vnútroštátneho práva ako celku a uplatnení výkladových metód, ktoré toto právo uznáva, vykladať vnútroštátne ustanovenia prijaté na základe tohto rámcového rozhodnutia a rámcového rozhodnutia 2008/909 v čo najväčšej možnej miere takým spôsobom, ktorý zosúladí cieľ boja proti beztrestnosti s cieľom uľahčiť sociálnu reintegráciu odsúdenej osoby. 3. Vnútroštátny súd, ktorý nemôže vykladať vnútroštátne ustanovenia prijaté na základe rámcového rozhodnutia spôsobom, ktorým sa dosiahne výsledok v súlade s týmto rámcovým rozhodnutím, je povinný na základe prednosti práva Únie ponechať neuplatnené tieto ustanovenia, ktoré sú v rozpore s uvedeným rámcovým rozhodnutím. ( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština. ( 2 ) C‑579/15, EU:C:2017:503, ďalej len „rozsudok Popławski“. ( 3 ) Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34. ( 4 ) Ú. v. EÚ L 327, 2008, s. 27. ( 5 ) Stb. 2004, č. 195, ďalej len „OLW“. ( 6 ) Stb. 2012, č. 333, ďalej len „WETS“. ( 7 ) Stb. 1986, č. 593. ( 8 ) Je nesporné, že pán Popławski preukázal, že sa legálne zdržiaval v Holandsku nepretržite najmenej päť rokov. ( 9 ) Bod 24 tohto rozsudku. ( 10 ) Bod 43 uvedeného rozsudku. ( 11 ) Bod 43 toho istého rozsudku. ( 12 ) Pozri bod 42 tohto rozsudku. ( 13 ) C‑582/15, EU:C:2016:766. ( 14 ) Pozri body 21 až 29 vyššie. ( 15 ) C‑582/15, EU:C:2017:37. ( 16 ) Ú. v. EÚ L 163, 2018, s. 19. ( 17 ) C‑579/15, EU:C:2017:116. ( 18 ) Pozri body 54 a 55 nižšie. ( 19 ) Pozri, pokiaľ ide o otázku platnosti vyhlásenia uskutočneného Holandským kráľovstvom, analogicky návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci van Vemde (C‑582/15, EU:C:2016:766, body 21 až 29). ( 20 ) Ú. v. EÚ L 146, 2011, s. 21. V tejto súvislosti pozri pripomienky Európskej komisie vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Popławski (poznámka pod čiarou 7, s. 12). ( 21 ) Rovnaký záver by platil, aj pokiaľ ide o vyhlásenie Holandského kráľovstva v prípade, že by nebolo odvolané. ( 22 ) Pozri rozsudok Popławski (bod 20). ( 23 ) Pozri rozsudok Popławski (bod 21 a citovaná judikatúra). ( 24 ) Pozri rozsudok Popławski (bod 23). ( 25 ) Pozri rozsudok Popławski (bod 22). ( 26 ) Pozri rozsudok Popławski (bod 23). ( 27 ) Pozri rozsudok Popławski (bod 24). ( 28 ) Pozri najmä rozsudok Popławski (bod 31 a citovaná judikatúra). ( 29 ) Pozri najmä rozsudok Popławski (bod 32 a citovaná judikatúra). ( 30 ) Pozri najmä rozsudok Popławski (bod 33 a citovaná judikatúra). ( 31 ) Pozri najmä rozsudok Popławski (bod 34 a citovaná judikatúra). ( 32 ) Pozri najmä rozsudok Popławski (bod 35 a citovaná judikatúra). ( 33 ) Pozri najmä rozsudok Popławski (bod 36 a citovaná judikatúra). ( 34 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( 35 ) Pozri najmä rozsudok Popławski (bod 39 a citovaná judikatúra). ( 36 ) Pozri najmä rozsudok Popławski (bod 40 a citovaná judikatúra). ( 37 ) Pozri najmä rozsudok Popławski (bod 21). ( 38 ) Pozri najmä rozsudok zo 17. apríla 2018, B a Vomero (C‑316/16 a C‑424/16, EU:C:2018:256, bod 75 a citovaná judikatúra). ( 39 ) Pozri v tom istom zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Sut (C‑514/17, EU:C:2018:672), podľa ktorého článok 25 rámcového rozhodnutia 2008/909 odráža vôľu normotvorcu Únie, aby toto rámcové rozhodnutie nemalo za následok „oslabenie zmyslu a sily mechanizmu [EZ] zavedeného rámcovým rozhodnutím 2002/584“ (bod 36, pozri tiež bod 81). ( 40 ) Pozri rozsudok z 11. januára 2017, Grundza (C‑289/15, EU:C:2017:4, bod 40). Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( 41 ) Pozri najmä rozsudok z 11. januára 2017, Grundza (C‑289/15, EU:C:2017:4, bod 41 a citovaná judikatúra). ( 42 ) Pozri rozsudok Popławski (bod 37). ( 43 ) C‑579/15, EU:C:2017:116. ( 44 ) C‑390/16, EU:C:2018:65. ( 45 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Popławski (C‑579/15, EU:C:2017:116, body 76 až 91), ako aj vo veci Lada (C‑390/16, EU:C:2018:65, body 106 až 118). ( 46 ) Pozri rozsudok Popławski (bod 30 a citovaná judikatúra). ( 47 ) Pozri rozsudok Popławski (bod 31 a citovaná judikatúra). ( 48 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 5. septembra 2012, Lopes Da Silva Jorge (C‑42/11, EU:C:2012:517, bod 35), a rozsudok Popławski (bod 21). ( 49 ) Pozri rozsudok Popławski (body 21 a 23). ( 50 ) V tejto súvislosti pripomínam, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 26. februára 2013, Melloni (C‑399/11, EU:C:2013:107), rozhodol, že „ak by sa členskému štátu umožnilo… podriadiť odovzdanie osoby odsúdenej v neprítomnosti podmienke, ktorá nie je stanovená v rámcovom rozhodnutí [Rady] 2009/299[/SVV z 26. februára 2009 o zmene a doplnení rámcových rozhodnutí 2002/584/SVV, 2005/214/SVV, 2006/783/SVV, 2008/909/SVV a 2008/947/SVV a o posilnení procesných práv osôb, podpore uplatňovania zásady vzájomného uznávania, pokiaľ ide o rozhodnutia vydané v neprítomnosti dotknutej osoby na konaní (Ú. v. EÚ L 81, 2009, s. 24)],… viedlo by to… k narušeniu zásad vzájomnej dôvery a uznávania, ktoré sa toto rámcové rozhodnutie snaží ustanoviť, a v dôsledku toho k ohrozeniu jeho účinnosti“ (bod 63). ( 51 ) C‑384/17, EU:C:2018:810. ( 52 ) Pozri bod 56 tohto rozsudku. ( 53 ) Pozri bod 61 uvedeného rozsudku. Rozlišovanie medzi priamym účinkom a konformným výkladom, ako aj účinkom neuplatnenia, jasne vyplýva z bodu 62 tohto rozsudku. ( 54 ) Pozri rozsudok Popławski (bod 29). ( 55 ) Pozri rozsudok z 19. septembra 2018, R O (C‑327/18 PPU, EU:C:2018:733, bod 37 a citovaná judikatúra). Pozri tiež rozsudok Poplawski (bod 19). ( 56 ) Pozri rozsudok Popławski (bod 37). ( 57 ) V tejto súvislosti odkazujem na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci van Vemde (C‑582/15, EU:C:2016:766, body 21 až 29).	27,283	1
2019_retry/32019O0018/32019O0018_SK.txt_4	Eurlex	Open Government	CC-By	2,019	None	None	Spoken	6,725	46,758	Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Dlhové cenné papiere* Úverové inštitúcie Iné finančné korporácie Nefinančné korporácie Úvery a preddavky* Úverové inštitúcie Iné finančné korporácie Nefinančné korporácie* Domácnosti* Podsúvahové expozície Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Akumulovaná znížená hodnota, akumulované zmeny reálnej hodnoty z dôvodu kreditného rizika a rezervy A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Dlhové cenné papiere Úverové inštitúcie Iné finančné korporácie Nefinančné korporácie Úvery a preddavky Úverové inštitúcie Iné finančné korporácie Nefinančné korporácie Domácnosti Podsúvahové expozície Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Akumulovaná znížená hodnota, akumulované zmeny reálnej hodnoty z dôvodu kreditného rizika a rezervy bezproblémových expozícií A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Dlhové cenné papiere Úverové inštitúcie Iné finančné korporácie Nefinančné korporácie Úvery a preddavky Úverové inštitúcie Iné finančné korporácie Nefinančné korporácie Domácnosti Podsúvahové expozície Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Akumulovaná znížená hodnota, akumulované zmeny reálnej hodnoty z dôvodu kreditného rizika a rezervy problémových expozícií A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Dlhové cenné papiere* Úverové inštitúcie Iné finančné korporácie Nefinančné korporácie Úvery a preddavky* Úverové inštitúcie Iné finančné korporácie Nefinančné korporácie Domácnosti Podsúvahové expozície Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Prijatý kolaterál pri problémových expozíciách A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Dlhové cenné papiere Úverové inštitúcie Iné finančné korporácie Nefinančné korporácie Úvery a preddavky Úverové inštitúcie Iné finančné korporácie Nefinančné korporácie Domácnosti Podsúvahové expozície Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Prijaté finančné záruky pri problémových expozíciách A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Dlhové cenné papiere Úverové inštitúcie Iné finančné korporácie Nefinančné korporácie Úvery a preddavky Úverové inštitúcie Iné finančné korporácie Nefinančné korporácie Domácnosti Podsúvahové expozície Štvrťročné konsolidované bankové údaje – KVALITA AKTÍV – IFRS FINREP Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Dlhové nástroje zhoršenej kvality – Celková hrubá účtovná hodnota aktív so zníženou hodnotou A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Úvery a pohľadávky Investície držané do splatnosti Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Dlhové nástroje zhoršenej kvality – Opravné položky ku finančným aktívam, ktoré boli ocenené jednotlivo A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Úvery a pohľadávky Investície držané do splatnosti Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Dlhové nástroje zhoršenej kvality – Opravné položky ku finančným aktívam, ktoré boli ocenené kolektívne A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Úvery a pohľadávky Investície držané do splatnosti Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Dlhové nástroje zhoršenej kvality – Opravné položky k vzniknutým, ale nevykázaným stratám A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Úvery a pohľadávky Investície držané do splatnosti Štvrťročné konsolidované bankové údaje – KVALITA AKTÍV – GAAP FINREP Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Dlhové nástroje zhoršenej kvality – Neobchodné dlhové nástroje oceňované nákladovou metódou A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Celková hrubá účtovná hodnota aktív so zníženou hodnotou Úvery a preddavky Opravné položky ku finančným aktívam, ktoré boli ocenené jednotlivo Úvery a preddavky Opravné položky ku finančným aktívam, ktoré boli ocenené kolektívne Úvery a preddavky Štvrťročné konsolidované bankové údaje – KVALITA AKTÍV – iné ako FINREP Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Problémové expozície A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Hrubá účtovná hodnota Bezproblémové expozície Problémové expozície* Expozície s odloženou splatnosťou Akumulovaná znížená hodnota, akumulované zmeny reálnej hodnoty z dôvodu kreditného rizika a rezervy* Štvrťročné konsolidované bankové údaje – GEOGRAFICKÁ KONCENTRÁCIA Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Celková pôvodná hodnota expozícií A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné AT BE BG HR CY CZ DK EE FI FR DE EL HU IE IT LV LT LU MT NL PL PT RO SK SI ES SE UK NO US (Spojené štáty) HK (Hong Kong) BR (Brazília) CN (Čína) JP (Japonsko) CH (Švajčiarsko) MX (Mexiko) AU (Austrália) SG (Singapur) TR (Turecko) RU (Ruská federácia) KY (Kaymanské ostrovy) IN (India) KR (Južná Kórea) ZA (Južná Afrika) CA (Kanada) Informatívne položky Pôvodná zahraničná expozícia Celková pôvodná expozícia Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Expozície v stave zlyhania celkom A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné AT BE BG HR CY CZ DK EE FI FR DE EL HU IE IT LV LT LU MT NL PL PT RO SK SI ES SE UK NO US (Spojené štáty) HK (Hong Kong) BR (Brazília) CN (Čína) JP (Japonsko) CH (Švajčiarsko) MX (Mexiko) AU (Austrália) SG (Singapur) TR (Turecko) RU (Ruská federácia) KY (Kaymanské ostrovy) IN (India) KR (Južná Kórea) ZA (Južná Afrika) CA (Kanada) Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Celková hodnota expozícií A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné AT BE BG HR CY CZ DK EE FI FR DE EL HU IE IT LV LT LU MT NL PL PT RO SK SI ES SE UK NO US (Spojené štáty) HK (Hong Kong) BR (Brazília) CN (Čína) JP (Japonsko) CH (Švajčiarsko) MX (Mexiko) AU (Austrália) SG (Singapur) TR (Turecko) RU (Ruská federácia) KY (Kaymanské ostrovy) IN (India) KR (Južná Kórea) ZA (Južná Afrika) CA (Kanada) Štvrťročné konsolidované bankové údaje – GEOGRAFICKÁ KONCENTRÁCIA – spravodajské subjekty vykazujúce podľa FINREP (IFRS a GAAP) Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Vnútroštátne činnosti A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Celkové aktíva Celkové pasíva Celkové prevádzkové výnosy, v čistom Zisk alebo strata za rok Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Zahraničné činnosti A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Celkové aktíva Celkové pasíva Celkové prevádzkové výnosy, v čistom Zisk alebo strata za rok Štvrťročné konsolidované bankové údaje – KONCENTRÁCIA PROTISTRÁN – spravodajské subjekty vykazujúce podľa FINREP (IFRS a GAAP) Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Expozície voči centrálnym bankám A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné ÚVERY A PREDDAVKY Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Expozície voči orgánom verejnej správy A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné ÚVERY A PREDDAVKY* z toho: hypotekárne úvery [úvery zabezpečené kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku] z toho: ostatné úvery zabezpečené kolaterálom Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Expozície voči úverovým inštitúciám A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné ÚVERY A PREDDAVKY z toho: hypotekárne úvery [úvery zabezpečené kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku] z toho: ostatné úvery zabezpečené kolaterálom Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Expozície voči iným finančným korporáciám A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné ÚVERY A PREDDAVKY z toho: hypotekárne úvery [úvery zabezpečené kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku] z toho: ostatné úvery zabezpečené kolaterálom Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Expozície voči nefinančným korporáciám A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné ÚVERY A PREDDAVKY* z toho: hypotekárne úvery [úvery zabezpečené kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku] z toho: ostatné úvery zabezpečené kolaterálom z toho: úvery na financovanie projektov Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Expozície voči domácnostiam A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné ÚVERY A PREDDAVKY* z toho: hypotekárne úvery [úvery zabezpečené kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku] z toho: ostatné úvery zabezpečené kolaterálom z toho: spotrebiteľské úvery z toho: úvery na bývanie Štvrťročné konsolidované bankové údaje – KONCENTRÁCIA FINANCOVANIA – spravodajské subjekty vykazujúce podľa FINREP (IFRS a GAAP) Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Účtovná hodnota (FINREP-IFRS) A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Vydané dlhové cenné papiere Vkladové certifikáty Cenné papiere kryté aktívami Kryté dlhopisy Hybridné zmluvy Iné vydané dlhové cenné papiere Konvertibilné zložené finančné nástroje Nekonvertibilné Iné finančné pasíva FINANČNÉ PASÍVA Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Účtovná hodnota (FINREP-GAAP) A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Vydané dlhové cenné papiere Vkladové certifikáty Cenné papiere kryté aktívami Kryté dlhopisy Hybridné zmluvy Iné vydané dlhové cenné papiere Konvertibilné zložené finančné nástroje Nekonvertibilné Iné finančné pasíva FINANČNÉ PASÍVA Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Celková prijatá suma A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Retailové financovanie Netermínované vklady Termínované vklady s pôvodnou splatnosťou kratšou ako 30 dní Termínované vklady s pôvodnou splatnosťou dlhšou ako 30 dní Sporiace účty Veľkoobchodné financovanie* Nezabezpečené Zabezpečené* Štvrťročné konsolidované bankové údaje – likvidita a financovanie Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Likvidné aktíva A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Celkové neupravené aktíva ÚROVNE 1 bez krytých dlhopisov s mimoriadne vysokou kvalitou* Čerpateľné rezervy v centrálnej banke Aktíva centrálnych bánk Aktíva ústrednej štátnej správy Iné likvidné aktíva, ktoré môžu byť zahrnuté do kategórie expozícií voči centrálnym bankám alebo expozícií zaručených štátom Celkové neupravené kryté dlhopisy s mimoriadne vysokou kvalitou ÚROVNE 1 Celkové neupravené aktíva ÚROVNE 2A Celkové neupravené aktíva ÚROVNE 2B Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD KRYTIE LIKVIDITY A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Vankúš likvidity* Čistý záporný tok likvidity* Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD POLOŽKY VYŽADUJÚCE STABILNÉ FINANCOVANIE A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Hodnota s mimoriadne vysokou likviditou a kreditnou kvalitou do 3 mesiacov od 3 do 6 mesiacov od 6 do 9 mesiacov od 9 do 12 mesiacov po 12 mesiacoch Hodnota s vysokou likviditou a kreditnou kvalitou do 3 mesiacov od 3 do 6 mesiacov od 6 do 9 mesiacov od 9 do 12 mesiacov po 12 mesiacoch Hodnota iných aktív do 3 mesiacov od 3 do 6 mesiacov od 6 do 9 mesiacov od 9 do 12 mesiacov po 12 mesiacoch Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD POLOŽKY VYŽADUJÚCE STABILNÉ FINANCOVANIE – neobnoviteľné úvery a obchodné pohľadávky A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné do 3 mesiacov od 3 do 6 mesiacov od 6 do 9 mesiacov od 9 do 12 mesiacov po 12 mesiacoch Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD POLOŽKY VYŽADUJÚCE STABILNÉ FINANCOVANIE – neobnoviteľné úvery a obchodné pohľadávky vykázané v 1.9, ktoré sú zabezpečené kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné do 3 mesiacov od 3 do 6 mesiacov od 6 do 9 mesiacov od 9 do 12 mesiacov po 12 mesiacoch Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD POLOŽKY VYŽADUJÚCE STABILNÉ FINANCOVANIE – deriváty predstavujúce pohľadávky A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné do 3 mesiacov od 3 do 6 mesiacov od 6 do 9 mesiacov od 9 do 12 mesiacov po 12 mesiacoch Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD POLOŽKY VYŽADUJÚCE STABILNÉ FINANCOVANIE – všetky ostatné aktíva A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné do 3 mesiacov od 3 do 6 mesiacov od 6 do 9 mesiacov od 9 do 12 mesiacov po 12 mesiacoch Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD POLOŽKY VYŽADUJÚCE STABILNÉ FINANCOVANIE – aktíva odpočítané od vlastných zdrojov nevyžadujúce stabilné financovanie A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné do 3 mesiacov od 3 do 6 mesiacov od 6 do 9 mesiacov od 9 do 12 mesiacov po 12 mesiacoch Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD POLOŽKY VYŽADUJÚCE STABILNÉ FINANCOVANIE – nevyčerpané záväzné kreditné facility, ktoré sa kvalifikujú ako také, ktoré predstavujú „stredné riziko“ alebo „stredné/nízke riziko“ podľa prílohy I A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné do 3 mesiacov Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD POLOŽKY POSKYTUJÚCE STABILNÉ FINANCOVANIE A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné do 3 mesiacov od 3 do 6 mesiacov od 6 do 9 mesiacov od 9 do 12 mesiacov po 12 mesiacoch Štvrťročné konsolidované bankové údaje – zaťaženosť aktív Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Účtovná hodnota zaťažených aktív A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Aktíva vykazujúcej inštitúcie* Úvery na požiadanie Kapitálové nástroje Dlhové cenné papiere Úvery a preddavky iné než úvery na požiadanie Iné aktíva Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Účtovná hodnota zaťažených aktív, z toho: vydané inými subjektmi skupiny A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Aktíva vykazujúcej inštitúcie Úvery na požiadanie Kapitálové nástroje Dlhové cenné papiere Úvery a preddavky iné než úvery na požiadanie Iné aktíva Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Účtovná hodnota zaťažených aktív, z toho: prípustné z hľadiska centrálnej banky A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Aktíva vykazujúcej inštitúcie Úvery na požiadanie Kapitálové nástroje Dlhové cenné papiere Úvery a preddavky iné než úvery na požiadanie Iné aktíva Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Účtovná hodnota nezaťažených aktív A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Aktíva vykazujúcej inštitúcie* Úvery na požiadanie Kapitálové nástroje Dlhové cenné papiere Úvery a preddavky iné než úvery na požiadanie Iné aktíva Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Účtovná hodnota nezaťažených aktív, z toho: vydané inými subjektmi skupiny A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Aktíva vykazujúcej inštitúcie Úvery na požiadanie Kapitálové nástroje Dlhové cenné papiere Úvery a preddavky iné než úvery na požiadanie Iné aktíva Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Účtovná hodnota nezaťažených aktív, z toho: prípustné z hľadiska centrálnej banky A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Aktíva vykazujúcej inštitúcie Úvery na požiadanie Kapitálové nástroje Dlhové cenné papiere Úvery a preddavky iné než úvery na požiadanie Iné aktíva Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Kolaterál prijatý vykazujúcou inštitúciou A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Reálna hodnota zaťaženého prijatého kolaterálu alebo vydaných vlastných dlhových cenných papierov* Reálna hodnota nezaťaženého prijatého kolaterálu alebo vydaných vlastných dlhových cenných papierov* Štvrťročné konsolidované bankové údaje – VLASTNÉ ZDROJE, HODNOTY RIZIKOVO VÁŽENÝCH EXPOZÍCIÍ A PLATOBNÁ SCHOPNOSŤ Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Tabuľka x.x A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné VLASTNÉ ZDROJE KAPITÁL TIER 1* VLASTNÝ KAPITÁL TIER 1* Kapitálové nástroje prípustné ako vlastný kapitál Tier 1 (CET1) Nerozdelený zisk Úpravy CET1 Odpočítania od CET1 DODATOČNÝ KAPITÁL TIER 1* KAPITÁL TIER 2 Štvrťročné konsolidované bankové údaje – VLASTNÉ ZDROJE, HODNOTY RIZIKOVO VÁŽENÝCH EXPOZÍCIÍ A PLATOBNÁ SCHOPNOSŤ Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Pôvodná expozícia pred konverznými faktormi A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné HODNOTY RIZIKOVO VÁŽENÝCH EXPOZÍCIÍ PRE KREDITNÉ RIZIKO, KREDITNÉ RIZIKO PROTISTRANY A RIZIKO ZNÍŽENIA KVALITY POHĽADÁVOK Z INÝCH AKO KREDITNÝCH DÔVODOV A BEZODPLATNÉ DODANIE* Štandardizovaný prístup (SA) Prístup založený na internom ratingu (IRB)* Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Úpravy ocenenia A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Štandardizovaný prístup (SA) Prístup založený na internom ratingu (IRB) Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Hodnota rizikovo vážených expozícií A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné CELKOVÁ HODNOTA RIZIKOVEJ EXPOZÍCIE / CELKOVÉ EXPOZÍCIE HODNOTY RIZIKOVO VÁŽENÝCH EXPOZÍCIÍ PRE KREDITNÉ RIZIKO, KREDITNÉ RIZIKO PROTISTRANY A RIZIKO ZNÍŽENIA KVALITY POHĽADÁVOK Z INÝCH AKO KREDITNÝCH DÔVODOV A BEZODPLATNÉ DODANIE Štandardizovaný prístup (SA) Prístup založený na internom ratingu (IRB) CELKOVÁ HODNOTA RIZIKOVEJ EXPOZÍCIE PRE RIZIKÁ VYROVNANIA/DODANIA CELKOVÁ HODNOTA RIZIKOVÝCH EXPOZÍCIÍ PRE POZIČNÉ, DEVÍZOVÉ A KOMODITNÉ RIZIKO CELKOVÁ HODNOTA RIZIKOVÝCH EXPOZÍCIÍ PRE OPERAČNÉ RIZIKO (OpR) CELKOVÁ HODNOTA RIZIKOVÝCH EXPOZÍCIÍ PRE PRE ÚPRAVU OCENENIA POHĽADÁVKY CELKOVÁ HODNOTA RIZIKOVÝCH EXPOZÍCIÍ SÚVISIACA S VEĽKOU MAJETKOVOU ANGAŽOVANOSŤOU V OBCHODNEJ KNIHE INÉ HODNOTY RIZIKOVÝCH EXPOZÍCIÍ Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD HODNOTA OČAKAVANEJ STRATY A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Prístup založený na internom ratingu (IRB) Štvrťročné konsolidované bankové údaje – vlastné zdroje, hodnoty rizikovo vážených expozícií a platobná schopnosť Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Kapitálové vankúše a požiadavky piliera II A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné Požiadavka na kombinovaný vankúš Vankúš na zachovanie kapitálu Vankúš na zachovanie z dôvodu makroprudenciálneho alebo systémového rizika identifikovaného na úrovni členského štátu Proticyklický kapitálový vankúš špecifický pre inštitúciu Vankúš na krytie systémového rizika Vankúš pre systémovo významné inštitúcie Vankúš pre globálne systémovo významné inštitúcie Vankúš pre inak systémovo významné inštitúcie Požiadavky na vlastné zdroje súvisiace s úpravami piliera II Štvrťročné konsolidované bankové údaje – počet inštitúcií Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Ukazovateľ platobnej schopnosti (%) A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné < 8 8 - 12 12 - 16 16 - 20 > 20 Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Ukazovateľ Tier 1 (%) A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné < 6 6 - 8 8 - 12 12 - 16 > 16 Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Ukazovateľ vlastného kapitálu Tier 1 (%) A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné < 4 4 - 6 6 - 8 8 - 12 12 - 16 > 16 Štvrťročné konsolidované bankové údaje – CELKOVÁ HODNOTA RIZIKOVEJ EXPOZÍCIE / CELKOVÉ EXPOZÍCIE Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Ukazovateľ platobnej schopnosti (%) A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné < 8 8 - 12 12 - 16 16 - 20 > 20 Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Ukazovateľ Tier 1 (%) A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné < 6 6 - 8 8 - 12 12-16 >16 Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Ukazovateľ vlastného kapitálu Tier 1 (%) A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné < 4 4 - 6 6 - 8 8 - 12 12 - 16 > 16 Štvrťročné konsolidované bankové údaje – aktíva Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Ukazovateľ platobnej schopnosti (%) A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné < 8 8 - 12 12 - 16 16 - 20 > 20 Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Ukazovateľ Tier 1 (%) A. Veľké B. Stredne veľké C. Malé Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z eurozóny (samostatné) Významné Menej významné < 6 6 - 8 8 - 12 12 - 16 > 16 Tuzemské bankové skupiny (konsolidované) a samostatné banky Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou mimo EÚ (samostatné) Dcérske spoločnosti pod zahraničnou kontrolou z EÚ (subkonsolidované alebo samostatné) Pobočky pod zahraničnou kontrolou z EÚ (samostatné) Kategórie JMD Ukazovateľ vlastného kapitálu Tier 1 (%) A. Veľké B. Stredne veľké C. Obeživo a vklady (ESA 2010: F.21+F.22+F.29) – objektívna hodnota do 1 roka (zostávajúca lehota do splatnosti) nad jeden rok (zostávajúca lehota do splatnosti) 1x. Obeživo a vklady z toho prevoditeľné vklady (F.22) 1. Obeživo a vklady (ESA 2010: F.21+F.22+F.29) – nominálna hodnota 2. Dlhové cenné papiere (ESA 2010: F.3) vydané peňažnými finančnými inštitúciami vydané verejnou správou vydané ostatnými finančnými sprostredkovateľmi vydané poisťovacími korporáciami vydané penzijnými fondmi vydané nefinančnými korporáciami vydané domácnosťami a neziskovými inštitúciami slúžiacimi domácnostiam do 1 roka (pôvodná splatnosť) vydané peňažnými finančnými inštitúciami vydané verejnou správou vydané ostatnými finančnými sprostredkovateľmi vydané poisťovacími korporáciami vydané penzijnými fondmi vydané nefinančnými korporáciami vydané domácnosťami a neziskovými inštitúciami slúžiacimi domácnostiam jeden až dva roky (pôvodná splatnosť) vydané peňažnými finančnými inštitúciami vydané verejnou správou vydané ostatnými finančnými sprostredkovateľmi vydané poisťovacími korporáciami vydané penzijnými fondmi vydané nefinančnými korporáciami vydané domácnosťami a neziskovými inštitúciami slúžiacimi domácnostiam nad dva roky (pôvodná splatnosť) vydané peňažnými finančnými inštitúciami vydané verejnou správou vydané ostatnými finančnými sprostredkovateľmi vydané poisťovacími korporáciami vydané penzijnými fondmi vydané nefinančnými korporáciami vydané domácnosťami a neziskovými inštitúciami slúžiacimi domácnostiam do 1 roka (zostávajúca lehota do splatnosti) vydané peňažnými finančnými inštitúciami vydané verejnou správou vydané ostatnými finančnými sprostredkovateľmi vydané poisťovacími korporáciami vydané penzijnými fondmi vydané nefinančnými korporáciami vydané domácnosťami a neziskovými inštitúciami slúžiacimi domácnostiam jeden až dva roky (zostávajúca lehota do splatnosti) vydané peňažnými finančnými inštitúciami vydané verejnou správou vydané ostatnými finančnými sprostredkovateľmi vydané poisťovacími korporáciami vydané penzijnými fondmi vydané nefinančnými korporáciami vydané domácnosťami a neziskovými inštitúciami slúžiacimi domácnostiam dva až päť rokov (zostávajúca lehota do splatnosti) vydané peňažnými finančnými inštitúciami vydané verejnou správou vydané ostatnými finančnými sprostredkovateľmi vydané poisťovacími korporáciami vydané penzijnými fondmi vydané nefinančnými korporáciami vydané domácnosťami a neziskovými inštitúciami slúžiacimi domácnostiam nad päť rokov (zostávajúca lehota do splatnosti) vydané peňažnými finančnými inštitúciami vydané verejnou správou vydané ostatnými finančnými sprostredkovateľmi vydané poisťovacími korporáciami vydané penzijnými fondmi vydané nefinančnými korporáciami vydané domácnosťami a neziskovými inštitúciami slúžiacimi domácnostiam 3. Úvery (ESA 2010: F.4) – objektívna hodnota pôvodná splatnosť do 1 roka – objektívna hodnota poskytnuté peňažným finančným inštitúciám poskytnuté verejnej správe poskytnuté investičným fondom poskytnuté ostatným finančným sprostredkovateľom poskytnuté poisťovacím korporáciám poskytnuté poisťovacím korporáciám poskytnuté penzijným fondom poskytnuté nefinančným korporáciám pôvodná splatnosť jeden až päť rokov – objektívna hodnota poskytnuté peňažným finančným inštitúciám poskytnuté verejnej správe poskytnuté investičným fondom poskytnuté ostatným finančným sprostredkovateľom poskytnuté poisťovacím korporáciám poskytnuté poisťovacím korporáciám poskytnuté penzijným fondom poskytnuté nefinančným korporáciám pôvodná splatnosť nad päť rokov – objektívna hodnota poskytnuté peňažným finančným inštitúciám poskytnuté verejnej správe poskytnuté investičným fondom poskytnuté ostatným finančným sprostredkovateľom poskytnuté poisťovacím korporáciám poskytnuté poisťovacím korporáciám poskytnuté penzijným fondom poskytnuté nefinančným korporáciám do 1 roka zostávajúca lehota do splatnosti – objektívna hodnota jeden až dva roky zostávajúca lehota do splatnosti – objektívna hodnota dva až päť rokov zostávajúca lehota do splatnosti – objektívna hodnota nad päť rokov zostávajúca lehota do splatnosti – objektívna hodnota 3x. Úvery z toho záruky za vklady v spojení so zaisťovacími činnosťami – objektívna hodnota 3. Úvery (ESA 2010: F.4) – nominálna hodnota pôvodná splatnosť do 1 roka – nominálna hodnota pôvodná splatnosť jeden až päť rokov – nominálna hodnota pôvodná splatnosť nad päť rokov – nominálna hodnota 4. Majetkové účasti (ESA 2010: F.51) 4a. Majetkové účasti z toho kótované akcie vydané peňažnými finančnými inštitúciami vydané verejnou správou vydané ostatnými finančnými sprostredkovateľmi vydané poisťovacími korporáciami vydané penzijnými fondmi vydané nefinančnými korporáciami 4b. Majetkové účasti z toho nekótované akcie vydané peňažnými finančnými inštitúciami vydané verejnou správou vydané ostatnými finančnými sprostredkovateľmi vydané poisťovacími korporáciami vydané penzijnými fondmi vydané nefinančnými korporáciami 4c. Majetkové účasti z toho ostatné majetkové účasti vydané peňažnými finančnými inštitúciami vydané verejnou správou vydané ostatnými finančnými sprostredkovateľmi vydané poisťovacími korporáciami vydané penzijnými fondmi vydané nefinančnými korporáciami 5. Akcie/podielové listy investičných fondov (ESA 2010: F.52) 5a. Akcie/podielové listy FPT 5b. 10. Akcie/podielové listy fondov iných ako fondy peňažného trhu Akciové fondy Dlhopisové fondy Zmiešané fondy Realitné fondy Hedžové fondy Ostatné fondy 6. Finančné deriváty (ESA 2010: F.7) 7. Technické rezervy poistenia a súvisiace pohľadávky (3) 8. Nefinančné aktíva (ESA 2010: AN) 9. Ostatné aktíva 10. V prílohe III sa časť 2 nahrádza takto: „ČASŤ 2 Vymedzenie štruktúry údajov a toky údajov/súbory údajov 1. V správach vymieňaných prostredníctvom SDMX sa môže štatistická veličina použiť buď ako dimenzie (pri zostavovaní „kľúčov“, ktoré určujú časové rady), alebo ako atribúty (poskytujúce informácie o údajoch). Kódované dimenzie a atribúty nadobúdajú svoje hodnoty podľa vopred zadefinovaného zoznamu kódov. Vymedzenia štruktúry údajov definujú štruktúru vymieňaných sérií kľúčov, podľa veličín a príslušných zoznamov kódov. Okrem toho, tiež určujú ich vzťah s príslušnými atribútmi. Rovnaká štruktúra sa môže použiť na viacero tokov údajov, ktoré sú rozlíšené na základe informácii o toku údajov/súbore údajov. 2.	49,865	1
2021/52021DC0086/52021DC0086_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,021	None	None	Spoken	1,221	3,082	IMMC.COM%282021%2986%20final.SLK.xhtml.1_SK_ACT_part1_v2.docx EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli25. 2. 2021 COM(2021) 86 final SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o výkone právomoci prijímať delegované akty udelenej Komisii podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 692/2011 o európskej štatistike cestovného ruchu SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o výkone právomoci prijímať delegované akty udelenej Komisii podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 692/2011 o európskej štatistike cestovného ruchu 1.Súvislosti Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 692/2011 zo 6. júla 2011 o európskej štatistike cestovného ruchu( 1 ) sa stanovil spoločný rámec pre systematický vývoj, tvorbu a šírenie európskej štatistiky cestovného ruchu. Nariadenie (EÚ) č. 692/2011 splnomocňuje Komisiu prijímať delegované akty: ·ktorými sa menia vymedzenia pojmov podľa zmien v medzinárodných vymedzeniach pojmov (článok 2 ods. 2), ·ktorými sa menia lehoty na zasielanie údajov s cieľom zohľadniť hospodársky, sociálny a technický vývoj (článok 9 ods. 5) a ·ktorými sa prispôsobujú prílohy s cieľom zohľadniť hospodársky, sociálny a technický vývoj. Komisia však nemôže zmeniť ustanovenia príloh, na základe ktorých sú požadované údaje nepovinné a ktorými sa obmedzuje rozsah (článok 3 ods. 2). V nariadení (EÚ) č. 692/2011 sa okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia počas prípravných prác pred prijatím delegovaných aktov uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. 2.Právny základ V článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 692/2011 sa Komisii udeľuje právomoc prijímať delegované akty na obdobie piatich rokov od 11. augusta 2011. Táto právomoc sa automaticky predĺži o päťročné obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia. Komisia je povinná najneskôr do deviatich mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia vypracovať správu týkajúcu sa delegovania právomoci. Touto správou sa napĺňa uvedená požiadavka. Prvá správa, ktorá sa vzťahovala na obdobie 2011 – 2015, bola prijatá v januári 2016( 2 ). 3.Výkon delegovaných právomocí podľa nariadenia (EÚ) č. 692/2011 Komisia od roku 2016 prijala dva delegované akty: delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1681( 3 ) a delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1569( 4 ). ·Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1681 V článku 3 ods. 2 a článku 9 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 692/2011 sa Komisia splnomocňuje prijímať delegované akty, ktorými sa prispôsobujú prílohy a ktorými sa menia lehoty na zasielanie údajov s cieľom zohľadniť hospodársky, sociálny a technický vývoj. V dôsledku nového hospodárskeho, sociálneho a technického vývoja, ktorý nastal počas desaťročia od nadobudnutia účinnosti nariadenia (EÚ) č. 692/2011, došlo k zmene potrieb používateľov štatistiky cestovného ruchu. Zvýšenie efektívnosti pri tvorbe štatistiky zároveň umožnilo zostavovať údaje včasnejšie a spôsobom, ktorý je pre používateľov relevantnejší. V uvedenom delegovanom akte sa zohľadnil uvedený vývoj a nariadenie (EÚ) č. 692/2011 sa aktualizovalo zmenou lehôt na zasielanie údajov a príloh I a II. Aktualizáciami sa stanovuje: a)postupné skrátenie lehôt na zasielanie údajov v prípade všetkých mesačných údajov a zasielanie overených údajov v prípade všetkých súborov mesačných a ročných údajov (článok 9); b)ročné zasielanie týchto nových členení údajov o počte prenocovaní v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu rezidentmi a nerezidentmi v záujme lepšej geografickej a časovej podrobnosti (oddiel 2 prílohy I): -mesačné údaje za regióny NUTS 2, -údaje podľa stupňa urbanizácie vykazované oddelene za pobrežné a vnútrozemské oblasti, -údaje za regióny NUTS 3 a -údaje týkajúce sa hlavných miest a iných vybraných miest; c)zasielanie informácií o digitálnych platformách na strane dopytu, a to každé tri roky a na základe premenných týkajúcich sa spôsobu rezervácie nahlásených ciest; d)ročné zasielanie podrobných členení hlavných dopravných prostriedkov a ubytovania v prípade vykázaných ciest a e)ročné zasielanie údajov o výdavkoch na organizované zájazdy v prípade, že vykázané cesty sú organizovanými zájazdmi. Delegovaný akt výrazne nezvýšil záťaž členských štátov a respondentov ani nemal vplyv na základný koncepčný rámec. Komisia počas prípravných prác na tomto delegovanom akte uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Medzi konzultované strany patrili expertná skupina pre štatistiku v oblasti cestovného ruchu, skupina riaditeľov pre podnikovú štatistiku a expertná skupina národných štatistických úradov Európskeho štatistického systému. Konzultácie s nimi prebehli písomne a/alebo na stretnutiach v období od júna 2018 do júna 2019 a Európsky parlament a Rada boli o výsledkoch konzultácií náležite informované. Komisia prijala delegované nariadenie 1. augusta 2019 a oznámila to Európskemu parlamentu a Rade. V štandardnej povolenej lehote dvoch mesiacov nevzniesli Európsky parlament ani Rada voči delegovanému nariadeniu žiadnu námietku. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty bolo delegované nariadenie 9. októbra 2019 uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudlo účinnosť 29. októbra 2019. ·Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1569 Druhým delegovaným nariadením Komisie sa nariadenie (EÚ) č. 692/2011 prispôsobilo skutočnosti, že Spojené kráľovstvo je od 1. februára 2020 krajinou mimo EÚ (treťou krajinou). Počnúc uvedeným dátumom bolo potrebné v európskej štatistike cestovného ruchu zohľadniť, že Spojené kráľovstvo sa stalo treťou krajinou. Delegovaným aktom sa aktualizovali kategórie, ktoré sa majú používať pre krajinu či zemepisnú oblasť, v ktorej majú návštevníci zdržiavajúci sa v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu bydlisko, ako sa stanovuje v oddiele 3 „E. Krajiny a zemepisné oblasti“ prílohy I k nariadeniu (EÚ) č. 692/2011, a to uvedením Spojeného kráľovstva ako samostatnej krajiny. Komisia uplatnila právomoc prijímať delegované akty podľa článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 692/2011. Spojené kráľovstvo je významnou krajinou, z ktorej prichádzajú turisti do EÚ. Komisia preto musela aj naďalej získavať údaje vykazujúcich krajín o tokoch aktívneho cestovného ruchu pochádzajúcich zo Spojeného kráľovstva oddelene. Rovnako sa postupovalo v prípade hlavných partnerov, akými sú Rusko, Spojené štáty, Kanada, Brazília, Čína a krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO). Zmenou nevznikla žiadna ďalšia záťaž členských štátov, keďže tieto údaje už Eurostatu zasielali v rámci kategórie „Európska únia (Únia); samostatne sa uvádza: každý členský štát“. Zmenou došlo len k posunu na iný riadok vo vzore na podávanie správ. Komisia počas prípravných prác na tomto delegovanom akte uskutočnila vhodné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni. Medzi konzultované strany patrili expertná skupina pre štatistiku v oblasti cestovného ruchu, skupina riaditeľov pre podnikovú štatistiku a expertná skupina národných štatistických úradov Európskeho štatistického systému. Konzultácie s nimi prebehli v rámci písomného postupu v období od februára 2020 do mája 2020 a Európsky parlament a Rada boli o výsledkoch konzultácií náležite informované. Komisia prijala delegované nariadenie 23. júla 2020 a oznámila to Európskemu parlamentu a Rade. V štandardnej povolenej lehote dvoch mesiacov nevzniesli Európsky parlament ani Rada voči delegovanému nariadeniu žiadnu námietku. Po uplynutí dvojmesačnej lehoty bolo delegované nariadenie 29. októbra 2020 uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudlo účinnosť 18. novembra 2020. Záver Komisia riadne vykonala svoje delegované právomoci a vyzýva Európsky parlament a Radu, aby túto správu vzali na vedomie. Komisia je presvedčená, že by tieto právomoci mala mať aj naďalej, keďže by v budúcnosti potenciálne musela prijať delegované akty v záujme súladu európskej štatistiky cestovného ruchu s medzinárodnými vymedzeniami alebo zohľadnenia hospodárskeho, sociálneho a technického vývoja. (1) Ú. v. EÚ L 192, 22.7.2011, s. 17. (2) COM(2016) 4 z 20. 1. 2016. (3) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1681 z 1. augusta 2019, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 692/2011 o európskej štatistike cestovného ruchu, pokiaľ ide o lehoty na zasielanie údajov a prispôsobenie príloh I a II (Ú. v. EÚ L 258, 9.10.2019, s. 1). (4) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1569 z 23. júla 2020, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 692/2011 o klasifikácii krajín bydliska návštevníkov zdržiavajúcich sa v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie (Ú. v. EÚ L 359, 29.10.2020, s. 1).	27,521	1
2022/52022DC0027/52022DC0027_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,022	None	None	Spoken	2,632	6,672	IMMC.COM%282022%2927%20final.SLK.xhtml.1_SK_ACT_part1_v2.docx EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli26. 1. 2022 COM(2022) 27 final OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Prijatie Európskeho vyhlásenia o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí {SWD(2022) 14 final} „Veríme v digitálnu transformáciu zameranú na človeka. Je to otázka toho, akými chceme byť Európanmi. Aby sme ju vedeli lepšie zodpovedať, pripravujeme súbor digitálnych zásad. Napríklad ako prístup k internetu pre všetkých, bezpečný online priestor, právo nadobudnúť digitálne zručnosti, algoritmy rešpektujúce ľudí, ochrana detí na internete. Tieto dôležité zásady doplnia zákonné práva, ktoré už teraz chránia Európanov v online priestore, ako sú ochrana osobných údajov alebo sloboda prejavu.“ Predsedníčka Ursula von der Leyenová na podujatí „V popredí digitálneho desaťročia“ v Sinese 1. júna 2021 1.Úvod Kľúčovou prioritou Európskej komisie je dostať ľudí do centra digitálnej transformácie. Digitálna transformácia by mala prebiehať podľa našich európskych hodnôt a právnych predpisov. Komisia dnes navrhuje vymedziť súbor zásad pre takúto digitálnu transformáciu zameranú na človeka. Takýmto Európskym vyhlásením o digitálnych právach a zásadách (ďalej len „vyhlásenie“) by sa stanovili spoločné politické zámery pre občanov, podniky, verejnú správu i tvorcov politík. Digitálne zásady uvedené vo vyhlásení majú slúžiť ako východiskové koncepcie vychádzajúce zo spoločných európskych hodnôt a zároveň ako usmernenia pre bezpečné, inkluzívne a otvorené digitálne prostredie zamerané na človeka, v ktorom sa na nikoho nezabudne. Cieľom je zabezpečiť, aby sa hodnoty Únie a práva a slobody jednotlivcov zakotvené v právnych predpisov Únie dodržiavali a posilňovali tak v offline, ako aj online priestore. Vyhlásenie bude mať podobu spoločného čestného vyhlásenia, ktoré podpíšu Európsky parlament, Rada a Komisia. Toto oznámenie je sprievodným dokumentom k navrhovanému zneniu spoločného vyhlásenia. Vyhlásenie je reakciou na výzvy Európskeho parlamentu na zaručenie úplného súladu v prístupe EÚ k digitálnej transformácii so základnými právami vrátane pravidiel ochrany údajov a rovnakého zaobchádzania, so zásadami ako technologická neutralita a neutralita siete, s inkluzívnosťou 1 a zároveň na zvýšenie digitálnych zručností a kompetencií a podporu vysokovýkonného ekosystému digitálneho vzdelávania 2 . Je v ňom zohľadnená aj výzva Parlamentu na ochranu práv používateľov v digitálnom prostredí 3 , na zaručenie slobody médií a boj proti dezinformáciám 4. V Berlínskom vyhlásení o Digitálnej spoločnosti a digitálnej verejnej správe založenej na hodnotách z roku 2020 Rada uviedla, že možnosť využiť príležitosti, ktoré ponúka digitálna transformácia, by mal dostať každý. V Lisabonskej deklarácii (Lisabonská deklarácia – zmysluplná digitálna demokracia) predstavenej na Digitálnom zhromaždení v júni 2021, zároveň vyzvala na vytvorenie modelu digitálnej transformácie vyzdvihujúceho ľudský rozmer digitálneho ekosystému, ktorého jadrom je digitálny jednotný trh. Rada zároveň zdôraznila potrebu digitálnej transformácie, ktorá by bola mostom k zelenej transformácii na ceste ku klimaticky neutrálnej a udržateľnej budúcnosti. Od prvého oznámenia tejto iniciatívy vo svojom oznámení o digitálnom kompase vlani v marci 5 Komisia aktívne spolupracuje s občanmi a zainteresovanými stranami, aby zhromaždila ich názory. Tieto konzultácie pomohli pri formulácii navrhovaného vyhlásenia. V tomto oznámení je načrtnutá aj cesta k monitorovaniu opatrení a krokov prijatých na realizáciu tohto vyhlásenia v praxi. Vyhlásenie úzko súvisí s návrhom „Cesta k digitálnemu desaťročiu“, ktorý bol prijatý v septembri 2021, a dopĺňa ho stanovením širších digitálnych cieľov a možností ich naplnenia. Ako sa uvádza v návrhu „Cesta k digitálnemu desaťročiu“, každý rok sa bude predkladať správa z účinného monitorovania zásad zakotvených vo vyhlásení spolu s výsledkami ročného prieskumu Eurobarometra o tom, ako európski občania vnímajú prijaté kroky a opatrenia. Tým sa zaručí transparentnosť, monitorovanie trendov a dosiahnutých výsledkov vo všetkých členských štátoch a získajú informácie potrebné na politickú orientáciu všetkých ďalších právnych predpisov v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú zásady zakotvené vo vyhlásení. 2.Dôvody Európskeho vyhlásenia o digitálnych právach a zásadách Digitálne technológie ovplyvňujú všetky aspekty nášho života a prinášajú celkom nové príležitosti. Práca, vzdelávanie, socializácia, zabáva, nakupovanie, prístup k verejnej správe, zdravotnej starostlivosti alebo ku kultúre – všetko prebieha čoraz viac digitálne. Pandémia COVID-19 radikálne zmenila úlohu a vnímanie digitalizácie v našich spoločnostiach a ekonomikách a urýchlila jej tempo. Stále nové prelomové technologické objavy v oblastiach, ako sú umelá inteligencia, analýza údajov, robotika, internet vecí, a ich integrácia do obchodných modelov a každodenných služieb a produktov pomohli zmeniť spôsob organizácie hospodárstva a spoločnosti. Rastúce tempo digitálnej transformácie so sebou prináša zásadné inovácie, ktoré ponúkajú nové nástroje na riešenie globálnych spoločenských výziev a na zefektívnenie súkromných i verejných služieb. Zároveň sa uľahčuje prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave, ako aj k informačným zdrojom a otvárajú nové priestory na verejnú diskusiu. Plošné zavádzanie digitálnych technológií rozširuje našu slobodu tým, že spája aj tie najodľahlejšie miesta a vytvára nové príležitosti pre občanov, pracovníkov a spotrebiteľov, na zakladanie a prosperovanie podnikov, na skvalitňovanie života komunít, na inklúziu znevýhodnených skupín a napredovanie našej spoločnosti ako celku. Pandémia COVID-19 síce tempo tejto transformácie urýchlila, no zároveň zväčšila digitálnu priepasť naprieč Európskou úniou, a to nielen medzi mestskými oblasťami s dobrým pripojením a vidieckymi a odľahlými územiami, ale aj medzi ľuďmi, ktorí môžu v plnej miere využívať zdokonalené, prístupné, interoperabilné a bezpečné digitálne prostredie, a tými, ktorí nemôžu. Zlý prístup k pripojeniu a internetovým službám, ale aj obmedzené možnosti získania digitálnych zručností a pochopenia digitálnych technológií predstavujú viac ako kedykoľvek predtým veľké riziká pre súdržnosť dnešnej spoločnosti. Pandémia COVID-19 ukázala, aké dôležité je, aby všetky subjekty, vrátane inštitúcií, ako sú správne orgány, inštitúcie výskumu, vzdelávania a odbornej prípravy a zdravotnícke zariadenia, boli pripravené na digitálnu spoločnosť, najmä pokiaľ ide o záruku inkluzívnosti a podpory zraniteľných osôb, seniorov, detí a osôb so zdravotným postihnutím pri plnom využívaní výhod digitálnej transformácie. Zvyšujúca sa dostupnosť nových digitálnych technológií a údajov však so sebou prináša aj nežiaduce riziká, ktoré môžu mať pre občanov, naše demokratické hodnoty, našu bezpečnosť či princípy našich spoločností ďalekosiahle následky. Tieto riziká podstatne vzrástli, a to tak z hľadiska porušovania ochrany súkromia a osobných údajov, šírenia nezákonného a škodlivého obsahu a nebezpečných produktov, ako aj dezinformácií, počítačovej kriminality a kybernetických útokov, vykorisťovania a zneužívania ľudí vrátane detí, hromadného sledovania či skresľujúcich algoritmov, ktoré bránia spravodlivému a nediskriminačnému prístupu k informáciám a demokratickej diskusii či dokonca vedú k priamej cenzúre. Tieto problémy sa dotýkajú základných práv a oslabujú ťažko vybojovaný pokrok v tejto oblasti tak v Európskej únii, ako aj na medzinárodnej úrovni. Ľudia a podniky nemajú pri pobyte v digitálnym prostredí menej práv a ani nie sú menej chránení v porovnaní s offline svetom. Digitálna transformácia neoprávňuje k výnimkám z práv a slobôd, ktoré majú občania Únie podľa práva EÚ. Naopak, mala by sa skôr zamerať na ich posilnenie. Únia sa zaviazala umožniť všetkým Európanom v plnej miere využívať príležitosti, ktoré so sebou prináša digitálna transformácia, a to bez ohľadu na vek, pohlavie, schopnosti, stav alebo geografickú polohu a v posledných rokoch prijala vo všetkých týchto oblastiach nápravné a preventívne opatrenia schválením potrebných nariadení a politických opatrení. Technologické riešenia ovplyvňujúce náš život sú však stále viac prepojené, rozšírené a zložité, preto vzniká čoraz naliehavejšia potreba zintenzívniť úsilie o dosiahnutie otvoreného, spravodlivého a rovnakého prístupu k digitálnym nástrojom, službám, infraštruktúram a zručnostiam, ktoré môžu v konečnom dôsledku posilniť naše demokracie. Ako sa vysvetľuje v dokumente „Digitálny kompas do roku 2030“, Únia má svoju víziu digitálne transformovanej Európy do roku 2030, ktorá je v súlade s európskymi hodnotami. Ráta s uvedomelými občanmi a inovatívnymi podnikmi v inkluzívnej, prosperujúcej a udržateľnej digitálnej spoločnosti zameranej na človeka. Nedávno prijatá „Cesta k digitálnemu desaťročiu“ je zameraná na výraznejšie posilnenie jednak našej vedúcej pozície v digitálnej oblasti, ako aj postavenia občanov a podnikov tak, aby sa digitálna transformácia stala hnacou silou udržateľného hospodárskeho rastu a sociálneho blahobytu v Európe. To sa dosiahne zavedením vysokovýkonného širokopásmového prístupu pre všetkých občanov, a to aj vo vidieckych a vzdialených regiónoch, budovaním digitálnych zručností a kompetencií pracovných síl, ktoré im umožnia plne sa zapojiť do digitálnej ekonomiky vďaka digitalizácii podnikov a vyššej efektívnosti a jednoduchšieho využívania digitalizovaných verejných služieb v prospech každého člena našej spoločnosti. Dôveru ľudí v digitálne nástroje a služby zvyšuje aj vedomie zabezpečeného kybernetického priestoru. Pomáha zachovávať slobodu prejavu a právo na informácie vrátane slobody a plurality médií. V neposlednom rade sa digitálna transformácia popri súbežnej zelenej a digitálnej transformácii zameria aj na využitie technológií na prijímanie opatrení v oblasti klímy, na ochranu biodiverzity a obnovu prírody v súlade s Európskou zelenou dohodou, cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Parížskou dohodou. Práve za týchto okolností navrhuje Európska komisia v reakcii na výzvy Európskeho parlamentu a Rady vymedziť súbor zásad, ktoré by slúžili ako usmernenia k digitálnej transformácii, ktorá je udržateľná, zameraná na človeka a založená na hodnotách. Preto sa vo vyhlásení uvádzajú digitálne zásady, ktoré majú slúžiť všetkým Európanom, a to najmä z týchto hľadísk: ľudia ako stredobod digitálnej transformácie, solidarita a inklúzia, slobodná voľba, angažovanosť v digitálnom verejnom priestore, bezpečnosť, zabezpečenie, posilnenie postavenia a udržateľnosť. Na druhej strane by malo vyhlásenie slúžiť verejným i súkromným subjektom ako východisko pri vývoji a zavádzaní nových technológií. Tvorcov politík by zasa malo usmerňovať v spoločnom úsilí o vymedzenie európskej cesty k udržateľnému a inkluzívnemu digitálnemu svetu so zameraním na človeka, ako aj k jasnému ukotveniu politických intervencií EÚ slúžiacich na tento účel. Vyhlásenie má potenciál stať sa globálnym referenčným kritériom pre mnohé objavujúce sa spoločenské a etické otázky, ktoré so sebou prináša digitálna transformácia. Rovnaké zásady budú základom opatrení, ktoré bude EÚ prijímať vo vzťahu k svojim partnerom a v rámci medzinárodných organizácií. Navrhované vyhlásenie vychádza z predchádzajúcich iniciatív členských štátov a Európskeho parlamentu a využíva pri tom množstvo podnetov získaných z verejnej konzultácie. Po jej skončení bolo v porovnaní s pôvodným súborom zásad prezentovaným vo verejnej konzultácii spresnených viacero z nich. Verejná konzultácia o súbore európskych digitálnych zásad V období od 12. mája do 6. septembra 2021 uskutočnila Komisia verejnú konzultáciu, ktorej cieľom bolo zhromaždiť názory na podobu európskych digitálnych zásad, ktoré by podporovali a presadzovali hodnoty EÚ v digitálnom priestore. Verejná konzultácia bola avizovaná na podujatí „V popredí digitálneho desaťročia“, ktoré sa konalo 1. – 2. júna, na digitálnej platforme Konferencie o budúcnosti Európy, ako aj na sociálnych sieťach. Hlavným zámerom konzultácie bolo zhromaždiť názory všetkých zainteresovaných strán vrátane členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, mimovládnych organizácií a organizácií občianskej spoločnosti, podnikateľských združení a podnikov, iných zainteresovaných strán a samozrejme aj občanov. Bol to začiatok rozsiahlych konzultácií, ktorých súčasťou boli aj participatívne semináre a cielené rozhovory, prieskum Eurobarometra na získanie názorov od jednotlivých členských štátov a od rôznych vekových skupín s osobitným dôrazom na deti a mladých ľudí a rôznorodosť sociálneho zázemia. Výsledkom konzultácií bolo vyjadrenie širokej podpory európskemu vyhláseniu o digitálnych právach a zásadách, ako aj prvotnému súboru zásad načrtnutých v otvorenej verejnej konzultácii, pričom sa zdôrazňoval význam niektorých zásad pred inými a niektorí respondenti podčiarkli potrebu sformulovania ďalších zásad. Odpovede na rôzne konzultačné činnosti slúžili ako podklad k vypracovaniu dnes predloženého vyhlásenia. Podrobnejšie zhrnutie konzultácie sa nachádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie uverejnenom súbežne s týmto oznámením. 3.Politická povaha vyhlásenia o digitálnych právach a zásadách Súbor digitálnych zásad, ktoré by mali formovať európsku digitálnu spoločnosť, je navrhnutý v podobe spoločného čestného vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Návrh vyhlásenia uvedený v prílohe sa chápe ako návrh, o ktorom sa bude rokovať s Európskym parlamentom a Radou v snahe získať podpisy všetkých troch inštitúcií. Vyhlásenie vychádza predovšetkým z primárneho práva EÚ, najmä zo Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), z Charty základných práv EÚ, judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, ako aj zo sekundárneho práva EÚ. Tieto zásady nemajú vplyv na uplatniteľné práva, ktoré už v Európskej únii chránia ľudí online a v prípade ktorých musia existovať účinné nápravné prostriedky kdekoľvek v Únii. Neovplyvňujú ani zákonné obmedzenia výkonu týchto uplatniteľných práv, aby sa dali zosúladiť s výkonom iných práv, ani žiadne z nevyhnutných a primeraných obmedzení vo verejnom záujme. Ak sa tieto zásady budú realizovať formou politických iniciatív, budú sa uplatňovať spolu s existujúcimi právami a zásadami a vo všeobecnom verejnom záujme. 4.Následné opatrenia na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni Schválenie Európskeho vyhlásenia o digitálnych právach a zásadách Komisia navrhuje, aby Európske vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách spoločne podpísali tri spomínané inštitúcie EÚ. Komisia spolu s Európskym parlamentom a Radou umožní diskusiu o dnes predloženom návrhu vyhlásenia. Súčasné a budúce právne predpisy a opatrenia EÚ Vzhľadom na politickú povahu vyhlásenia nie všetky zásady zodpovedajú právam, ktoré sú priamo uplatniteľné: niektoré sú už stanovené v právnych predpisoch, iné si môžu vyžadovať ďalšie opatrenia príslušnej úrovne. Vyhlásenie sa musí vykladať v spojení s právnymi aktmi a nástrojmi EÚ, ktoré ním nie sú dotknuté. Napokon, Komisia už predložila viacero regulačných návrhov a prišla s politickými iniciatívami v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú digitálne zásady podľa návrhu vyhlásenia. Spolu s Európskym parlamentom a Radou má Komisia v úmysle pokračovať, tam, kde je to potrebné, v realizácii opatrení a iniciatív, ktorými sa zavádzajú do praxe digitálne zásady ovplyvňujúce digitálnu transformáciu 6. Monitorovanie a preskúmanie Zásady zakotvené vo vyhlásení sú v záujme občanov, verejných orgánov, sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti na všetkých úrovniach. Majú svoj význam aj pre podniky tak v úlohe používateľov digitálnych služieb, ako aj aktívnych subjektov nesúcich zodpovednosť v digitálnom priestore. Komisia bude podporovať činnosti v oblasti komunikácie a spolupráce s členskými štátmi a so všetkými príslušnými subjektmi s cieľom zaručiť všeobecnú informovanosť o zásadách zakotvených vo vyhlásení, ako aj spoločný záväzok tieto zásady dodržiavať. Na to, aby bola táto iniciatíva úspešná, je dôležité, aby sa spôsob, akým sa tieto digitálne zásady zavedú do praxe, účinne monitoroval. V návrhu Komisie týkajúcom sa rozhodnutia „Cesta k digitálnemu desaťročiu“ sa uvádza, že členské štáty včas poskytnú Komisii všetky informácie potrebné na účinné monitorovanie pokroku pri uplatňovaní zásad zakotvených vo vyhlásení. Okrem toho sa v návrhu Komisie stanovuje, že vo výročnej správe o stave digitálneho desaťročia by sa mal posúdiť stav opatrení prijatých v nadväznosti na zásady zakotvené vo vyhlásení. Komisia po tom toto strategické posúdenie digitálnej transformácie v EÚ predloží Rade a Parlamentu a členským štátom oznámi odporúčané kroky a opatrenia a/alebo predstaví spoločné záväzky prijaté Komisiou a členskými štátmi. Komisia zároveň upevní spoluprácu s členskými štátmi a všetkými zainteresovanými subjektmi na všetkých príslušných pravidlách EÚ vrátane tých, ktoré sú stanovené v uvedených právnych predpisoch, pričom sa zameria na ich (možnú) transpozíciu a vykonávanie, ako aj výmenu najlepších postupov. Užší a pravidelný dialóg s členskými štátmi môže uľahčiť včasné prijatie a (možnú) transpozíciu právnych nástrojov EÚ, ako aj zlepšiť kvalitu ich vykonávania, a tým predísť začatiu konaní o porušení predpisov. Komisia navyše každoročne uskutoční prieskum Eurobarometra s cieľom monitorovať následné opatrenia v členských štátoch. Eurobarometer bude zhromažďovať kvalitatívne údaje založené na tom, ako občania vnímajú zavádzanie digitálnych zásad do praxe v jednotlivých členských štátoch. Komisia vyhodnotí, či časom netreba niektorú zo zásad preskúmať na základe technologického vývoja a v prípade potreby predloží na tento účel návrh Európskemu parlamentu a Rade. Podpora Európskeho vyhlásenia o digitálnych právach a zásadách vo svete EÚ stála vždy na čele presadzovania základných práv vo svete, a to aj v rámci Organizácie Spojených národov. EÚ si dokáže zachovať túto úlohu zodpovedného globálneho lídra presadzovaním prístupu, ktorý je v tomto digitálnom veku zameraný na človeka a založený na hodnotách. Vyhlásenie bude pomôckou aj v diplomatickej činnosti EÚ a bude formovať partnerstvá a diskusie s jej medzinárodnými partnermi. 5.Záver a ďalší postup V tomto vyhlásení o digitálnych právach a zásadách Komisia predkladá ľuďom orientačný rámec a podnikom a tvorcom politík príručku, ktorej cieľom je dostať ľudí do centra digitálnej transformácie. Členské štáty vrátane svojich verejných orgánov, všetky zainteresované strany, občianska spoločnosť na všetkých úrovniach, ako aj inštitúcie EÚ nesú spoločnú zodpovednosť za prácu na digitálnej transformácii zameranej na človeka. Komisia bude aj naďalej úzko spolupracovať s Európskym parlamentom a Radou na uľahčení podpísania tohto vyhlásenia, pokiaľ možno čo najskôr v roku 2022. (1) [2020/2216(INI). (2) 2020/2135(INI). (3) Ref.: 2020/2018(INL), 2020/2019(INL), 2020/2022(INI), 2020/2012(INL), 2020/2014(INL), 2020/2015(INI), 2020/2017(INI), 2020/2216(INI), 2019/2181(INL)]. (4) 2020/2009(INI). (5) „Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob, COM(2021) 118 final, 9. 3. 2021. (6) V tejto súvislosti sa každá činnosť, ktorá si vyžaduje finančný príspevok z rozpočtu EÚ, začlení do krytia príslušných výdavkových programov schválených na roky 2021 – 2027, ako aj do dohodnutých personálnych zdrojov.	29,599	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/eb781efe-0949-11e7-8a35-01aa75ed71a1_2	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,017	Οδηγία (ΕΕ) 2017/433 της Επιτροπής, της 7ης Μαρτίου 2017, για την τροποποίηση της οδηγίας 2009/43/ΕΚ του Ευρωπαϊκού Κοινοβουλίου και του Συμβουλίου όσον αφορά τον κατάλογο προϊόντων συνδεόμενων με τον τομέα της άμυνας (Κείμενο που παρουσιάζει ενδιαφέρον για τον ΕΟΧ )	None	Spoken	11,687	32,960	ML 10«Οχήματα ελαφρύτερα του αέρα» Αερόστατα και αερόπλοια που για την άνωσή τους βασίζονται στον ζεστό αέρα ή σε άλλα αέρια ελαφρότερα από τον αέρα, όπως υδρογόνο και ήλιο. ML7«Παράγοντες ελέγχου ταραχών» Ουσίες οι οποίες, υπό τις αναμενόμενες συνθήκες χρήσης για τον έλεγχο ταραχών, προκαλούν ταχέως στους ανθρώπους ερεθισμό των αισθητηρίων οργάνων ή σωματικά αποτελέσματα που τους θέτουν εκτός δράσης και που εξαφανίζονται γρήγορα μετά την παύση της έκθεσης. (Τα δακρυγόνα αέρια είναι υποκατηγορία των «παραγόντων ελέγχου ταραχών». ) ML18, 21, 22«Παραγωγή» Όλες οι φάσεις παραγωγής όπως: μηχανολογική μελέτη του προϊόντος, κατασκευή, ολοκλήρωση, συναρμολόγηση, έλεγχος, δοκιμή, διασφάλιση της ποιότητας. ML4, 10«Πολιτικά αεροσκάφη» Αεροσκάφη που περιλαμβάνονται, κατόπιν δηλώσεως, σε δημοσιευμένους καταλόγους πτητικής ικανότητας από τις αρχές της πολιτικής αεροπορίας ενός ή περισσότερων κρατών μελών της ΕΕ ή κρατών που συμμετέχουν στον Διακανονισμό του Wassenaar για να χρησιμοποιηθούν σε εμπορικά εσωτερικά και εξωτερικά δρομολόγια ή για κάθε νόμιμη μη στρατιωτική, ιδιωτική ή εμπορική χρήση. ML 21«Πρόγραμμα» Ακολουθία εντολών για τη διενέργεια διαδικασίας υπό μορφή εκτελέσιμη από ηλεκτρονικό υπολογιστή ή μετατρέψιμη σε εκτελέσιμη μορφή. ML8«Πρόδρομες ουσίες» Ειδικές χημικές ουσίες που χρησιμοποιούνται για την παρασκευή εκρηκτικών. ML8«Πρόσθετα» Ουσίες που χρησιμοποιούνται σε εκρηκτικές συνθέσεις για να βελτιώνουν τις ιδιότητές τους. ML8«Προωθητικά» Ουσίες ή μίγματα που αντιδρούν χημικώς και παράγουν μεγάλο όγκο θερμών αερίων με ελεγχόμενο ρυθμό για την επιτέλεση μηχανικού έργου. ML17«Πυρηνικός αντιδραστήρας» Το σύνολο των διατάξεων που βρίσκονται εντός ή είναι απευθείας προσαρμοσμένες στον λέβητα του αντιδραστήρα, ο εξοπλισμός ο οποίος ρυθμίζει τη στάθμη ισχύος στον πυρήνα και τα κατασκευαστικά μέρη τα οποία κανονικά περιλαμβάνουν, έρχονται σε απευθείας επαφή ή ρυθμίζουν το πρωτεύον ψυκτικό μέσο στον πυρήνα του αντιδραστήρα. ML4, 8«Πυροτεχνικά» Μίγματα στερεών ή υγρών καυσίμων και οξειδωτικών ουσιών τα οποία, όταν αναφλεγούν, υφίστανται εξώθερμη χημική αντίδραση, με ελεγχόμενο ρυθμό, με σκοπό την επενέργεια ύστερα από συγκεκριμένο χρονικό διάστημα, ή την παραγωγή θερμότητας, θορύβου, καπνού, ορατού φωτός ή υπέρυθρης ακτινοβολίας. Τα πυροφορικά είναι υποκατηγορία των πυροτεχνικών, τα οποία δεν περιέχουν οξειδωτικές ουσίες αλλά αυταναφλέγονται όταν έλθουν σε επαφή με τον αέρα. ML17«Ρομπότ» Μηχανισμός χειρισμού συνεχούς ή ασυνεχούς τροχιάς, ο οποίος ενδέχεται να χρησιμοποιεί αισθητήρες και ο οποίος έχει όλα τα ακόλουθα χαρακτηριστικά: α. είναι πολυλειτουργικός· β. είναι σε θέση να τοποθετεί ή να προσανατολίζει ειδικά, κατασκευαστικά τμήματα, εργαλεία ή ειδικές διατάξεις με τη βοήθεια μεταβλητών κινήσεων στον τρισδιάστατο χώρο· γ. ενσωματώνει τρεις ή περισσότερους σερβομηχανισμούς κλειστού ή ανοιχτού κυκλώματος στους οποίους ενδέχεται να περιλαμβάνονται κλιμακωτοί κινητήρες· και δ. διαθέτει «δυνατότητα προγραμματισμού από τον χρήστη» με τη βοήθεια της μεθόδου teach/playback ή με τη βοήθεια ενός ηλεκτρονικού υπολογιστή που ενδέχεται να είναι μια προγραμματιζόμενη μονάδα λογικού ελέγχου, δηλαδή χωρίς μηχανική παρεμβολή. Σημείωση Ο παραπάνω ορισμός δεν περιλαμβάνει τις ακόλουθες διατάξεις: 1. Μηχανισμούς χειρισμού ελεγχόμενοι μόνον απευθείας από τον χρήστη με τη βοήθεια τηλεχειριστή. 2. Μηχανισμούς χειρισμού καθορισμένης σειράς κινήσεων, οι οποίοι είναι διατάξεις που κινούνται αυτόματα και λειτουργούν σύμφωνα με μηχανικά καθοριζόμενες προγραμματισμένες κινήσεις. Το πρόγραμμα περιορίζεται μηχανικά με τη βοήθεια σταθερών διατάξεων, όπως ακίδων ή δοντιών. Η σειρά των κινήσεων και η επιλογή των τροχιών ή των γωνιών δεν είναι δυνατόν να κυμανθούν ή να μεταβληθούν μηχανικά, ηλεκτρονικά ή ηλεκτρικά. 3. Μηχανισμούς χειρισμού μεταβλητής σειράς κινήσεων οι οποίοι ελέγχονται μηχανικά και είναι διατάξεις που κινούνται αυτόματα και λειτουργούν σύμφωνα με μηχανικά καθοριζόμενες προγραμματισμένες κινήσεις. Το πρόγραμμα περιορίζεται μηχανικά με τη βοήθεια σταθερών αλλά ρυθμιζόμενων διατάξεων, όπως ακίδες ή δόντια. Η σειρά των κινήσεων και επιλογή των τροχιών ή των γωνιών μεταβάλλονται εντός των σταθερών ορίων που καθορίζονται από το πρόγραμμα. Οι μεταβολές ή οι τροποποιήσεις του προγράμματος (π. χ. αλλαγές των ακίδων ή των δοντιών) σε έναν ή περισσότερους άξονες κινήσεως πραγματοποιούνται μόνο με μηχανικούς χειρισμούς. 4. Μηχανισμούς χειρισμού μεταβλητής σειράς κινήσεων μη ελεγχόμενους με τη βοήθεια σερβομηχανισμών, οι οποίοι είναι αυτόματα κινούμενες διατάξεις που εκτελούν μηχανικά καθοριζόμενες προγραμματισμένες κινήσεις. Το πρόγραμμα είναι δυνατό να μεταβληθεί αλλά η σειρά των κινήσεων κατευθύνεται από τα ψηφιακά σήματα που προέρχονται από μηχανικά καθοριζόμενες ηλεκτρικές δυαδικές διατάξεις ή ρυθμιζόμενες στάσεις, 5. Γερανούς στοιβασίας οριζόμενους ως συστήματα χειρισμού, τριών βαθμών ελευθερίας, ενσωματωμένα σε μια κατακόρυφη σειρά δοχείων στοιβασίας, τα οποία επιτρέπουν την πρόσβαση στο εσωτερικό αυτών των δοχείων με σκοπό την αποθήκευση ή την ανάκτηση του περιεχομένου τους. ML 17«Στοιχεία καυσίμου» Ηλεκτροχημική διάταξη η οποία μετατρέπει τη χημική ενέργεια απευθείας σε ηλεκτρισμό συνεχούς ρεύματος με την κατανάλωση καυσίμου από εξωτερική πηγή. ML22«Τεχνολογία» Οι εξειδικευμένες πληροφορίες που απαιτούνται για την «ανάπτυξη», την «παραγωγή» ή τη λειτουργία, εγκατάσταση, συντήρηση (έλεγχο), επιδιόρθωση, ανακαίνιση και επανεξοπλισμό προϊόντων. Οι πληροφορίες αυτές λαμβάνουν τη μορφή “τεχνικών δεδομένων” ή “τεχνικής βοήθειας”. Η προσδιοριζόμενη «τεχνολογία» για τον Κοινό Στρατιωτικό Κατάλογο της ΕΕ ορίζεται στο σημείο ML22. Τεχνικές σημειώσεις 1. L_2017070SK. 01000101. xml 15. 3. 2017 SK Úradný vestník Európskej únie L 70/1 SMERNICA KOMISIE (EÚ) 2017/433 zo 7. marca 2017, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES, pokiaľ ide o zoznam výrobkov obranného priemyslu (Text s významom pre EHP) EURÓPSKA KOMISIA, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (1), a najmä na jej článok 13, keďže: (1) Smernica 2009/43/ES sa vzťahuje na všetky výrobky obranného priemyslu uvedené v prílohe, ktoré by mali zodpovedať výrobkom uvedeným v Spoločnom zozname vojenského materiálu Európskej únie, ktorý pôvodne prijala Rada 19. marca 2007. (2) Dňa 14. marca 2016 Rada prijala aktualizovaný Spoločný zoznam vojenského materiálu Európskej únie (2). (3) Príloha k smernici 2009/43/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. (4) V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom (3) sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. (5) Opatrenia stanovené v tejto smernici sú v súlade so stanoviskom Výboru pre transfery výrobkov obranného priemyslu v EÚ, PRIJALA TÚTO SMERNICU: Článok 1 Príloha k smernici 2009/43/ES sa nahrádza textom uvedeným v prílohe k tejto smernici. Článok 2 1. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 15. júna 2017 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení. Tieto ustanovenia uplatňujú od 22. júna 2017. Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. 2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Článok 3 Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 4 Táto smernica je určená členským štátom. V Bruseli 7. marca 2017 Za Komisiu predseda Jean-Claude JUNCKER (1) Ú. v. EÚ L 146, 10. 6. 2009, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 122, 6. 4. 2016, s. 1. (3) Ú. v. EÚ C 369, 17. 12. 2011, s. 14. PRÍLOHA Zoznam výrobkov obranného priemyslu Poznámka 1 Pojmy v „úvodzovkách“ sú zadefinované pojmy. Pozri ‚Vymedzenie pojmov použitých v tomto zozname‘, uvedené v prílohe k tomuto zoznamu. Poznámka 2 V niektorých prípadoch sú chemické látky uvedené názvom a číslom CAS. Zoznam sa vzťahuje na chemické látky s rovnakým štruktúrnym vzorcom (vrátane hydrátov) bez ohľadu na názov alebo číslo CAS. Čísla CAS sú uvedené s cieľom pomôcť určiť konkrétnu chemickú látku alebo zmes bez ohľadu na nomenklatúru. Čísla CAS nemožno použiť ako jedinečné identifikátory, pretože niektoré formy uvedených chemických látok majú odlišné čísla CAS a zmesi obsahujúce uvedenú chemickú látku môžu mať tiež odlišné čísla. VM 1 Zbrane s hladkým vývrtom hlavne s kalibrom menším ako 20 mm, iné zbrane a automatické zbrane kalibru 12,7 mm (kalibru 0,50 palca) alebo menej, ich príslušenstvo a špeciálne konštruované súčasti: Poznámka VM 1. a. sa nevzťahuje na: a. strelné zbrane špeciálne navrhnuté a skonštruované na cvičné strelivo a tie, ktoré nie sú schopné streľby; b. strelné zbrane špeciálne navrhnuté a skonštruované na odpaľovanie uviazaných projektilov bez silnej výbušnej nálože alebo komunikačného spojenia, s dosahom najviac 500 m; c. zbrane, ktoré nevyužívajú strelivo so stredovým zápalom a ktoré nemajú plne automatickú streľbu. d. „znehodnotené strelné zbrane“ a. Pušky a kombinované zbrane, ručné strelné zbrane, guľomety, samopaly a salvové zbrane: Poznámka VM 1. a. sa nevzťahuje na: a. pušky a kombinované zbrane VYROBENÉ pred rokom 1938; b. repliky a napodobeniny pušiek a kombinovaných zbraní podľa originálov, ktoré boli vyrobené pred rokom 1890; c. ručné strelné zbrane, salvové zbrane a guľomety vyrobené pred rokom 1890 a ich repliky a napodobeniny; d. pušky a ručné strelné zbrane špeciálne konštruované tak, aby vystreľovali inertný projektil pomocou stlačeného vzduchu alebo CO2. b. Zbrane s hladkým vývrtom hlavne: 1. Zbrane s hladkým vývrtom hlavne špeciálne konštruované na vojenské účely; 2. Ostatné zbrane s hladkým vývrtom hlavne: a. plne automatické; b. poloautomatické alebo opakovacie (zbrane s pohyblivým predpažbím). Poznámka: VM1. b. 2. sa nevzťahuje na zbrane špeciálne konštruované tak, aby vystreľovali inertný projektil pomocou stlačeného vzduchu alebo CO2. Poznámka VM 1. b sa nevzťahuje na: a. zbrane s hladkým vývrtom hlavne vyrobené pred rokom 1938; b. repliky a napodobeniny zbraní s hladkým vývrtom hlavne podľa originálov, ktoré boli vyrobené pred rokom 1890; c. zbrane s hladkým vývrtom hlavne, ktoré sa používajú na poľovné a športové účely. Tieto zbrane nesmú byť špeciálne konštruované na vojenské účely alebo pre plne automatickú streľbu; d. zbrane s hladkým vývrtom hlavne špeciálne skonštruované na tieto účely: 1. zabíjanie domácich zvierat; 2. podanie sedatív zvieratám; 3. seizmické testovanie; 4. vystreľovanie priemyselných projektilov; alebo 5. zabránenie spustenia improvizovaných výbušných zariadení (IED). Pozn. : Disruptory pozri VM 4 a položku 1A006 v zozname EÚ týkajúcom sa položiek s dvojakým použitím. c. Zbrane používajúce beznábojnicové strelivo. d. Odpojiteľné zásobníky nábojov, tlmiče hluku výstrelu, špeciálne podpery, zameriavače a tlmiče záblesku pre zbrane uvedené vo VM 1. a, VM 1. b alebo VM 1. c. Poznámka VM 1. d sa nevzťahuje na optické zameriavače zbraní s elektronickým spracovaním obrazu so deväťnásobným zväčšením alebo menším za predpokladu, že nie sú špeciálne navrhnuté alebo modifikované na vojenské použitie alebo nemajú zabudované zameriavacie kríže špeciálne navrhnuté a skonštruované pre vojenské použitie. VM 2 Zbrane s hladkým vývrtom hlavne s kalibrom 20 mm alebo väčším, iné zbrane alebo výzbroj kalibru väčšieho ako 12,7 mm (kaliber 0,50 palca), vrhače a príslušenstvo ako nasleduje a špeciálne konštruované súčasti: a. Delá, húfnice, kanóny, mínomety, protitankové zbrane, vrhače projektilov, vojenské plameňomety, pušky, bezzáklzové pušky, zbrane s hladkým vývrtom hlavne a prístroje na zníženie rozlišovacích znakov pre ne určené. Poznámka 1 VM 2. a zahŕňa injektory, meracie zariadenia, skladovacie nádrže a iné špeciálne konštruované súčasti pre používanie s kvapalnými patentnými nábojmi pre akékoľvek zariadenia uvedené vo VM 2. a. Poznámka 2 VM 2. a sa nevzťahuje na tieto zbrane: a. Pušky, zbrane s hladkým vývrtom hlavne a kombinované zbrane vyrobené pred rokom 1938; b. repliky a napodobeniny pušiek, zbraní s hladkým vývrtom hlavne a kombinovaných zbraní podľa originálov, ktoré boli vyrobené pred rokom 1890; c. delá, húfnice, kanóny a mínomety vyrobené pred rokom 1890; d. zbrane s hladkým vývrtom hlavne, ktoré sa používajú na poľovné a športové účely. Tieto zbrane nesmú byť špeciálne konštruované na vojenské účely alebo pre plne automatickú streľbu; e. zbrane s hladkým vývrtom hlavne špeciálne skonštruované na tieto účely: 1. zabíjanie domácich zvierat; 2. podanie sedatív zvieratám; 3. seizmické testovanie; 4. vystreľovanie priemyselných projektilov; alebo 5. narušovanie spustenia improvizovaných výbušných zariadení (IED). Pozn. : Disruptory pozri VM 4 a položku 1A006 v zozname EÚ týkajúcom sa položiek s dvojakým použitím. f. ručné vrhače projektilov/odpaľovacie zariadenia špeciálne navrhnuté a skonštruované na odpaľovanie uviazaných projektilov bez silnej výbušnej nálože alebo komunikačného spojenia, s dosahom najviac 500 m. b. Dymové, plynové a pyrotechnické vrhače alebo generátory osobitne určené alebo modifikované na vojenské použitie; Poznámka VM 2. b sa nevzťahuje na signálne pištole. c. Zameriavacie zariadenia pre zbrane a držiaky pre tieto zariadenia, ktoré sú: 1. špeciálne navrhnuté na vojenské účely a zároveň 2. špeciálne navrhnuté pre zbrane uvedené vo VM2. a. ; d. Upevnenia a odpojiteľné zásobníky nábojov osobitne určené pre zbrane špecifikované vo VM2. a. VM 3 Munícia, zapaľovače a ich špeciálne konštruované súčasti: a. Munícia pre zbrane uvedené vo VM 1, VM 2 alebo VM 12. b. Zapaľovače špeciálne konštruované pre strelivo, uvedené vo VM 3. a. Poznámka 1 Špeciálne konštruované súčasti uvedené vo VM 3 zahŕňajú: a. kovové alebo umelohmotné výrobky ako napríklad kovadlinky zápaliek, hlavice striel, nábojové pásy, rotačné pásky a kovové časti munície; b. poistné a zabezpečovacie zariadenia, rozbušky, snímače a iniciačné zariadenia; c. napájacie zdroje s vysokým jednorazovým prevádzkovým výstupom; d. spáliteľné nábojnice streliva; e. submunícia zahrňujúca bombičky, míny a terminálovo navádzané strely. Poznámka 2 VM 3. a sa nevzťahuje na: a. nábojky a b. cvičné náboje s prevŕtanou prachovou komorou; c. iné nábojky a cvičné náboje, ktoré neobsahujú zložky určené pre ostré náboje, alebo d. špeciálne navrhnuté súčasti pre nábojky alebo cvičné náboje uvedené v tejto poznámke 2. a, b. alebo c. Poznámka 3 VM 3. a sa nevzťahuje na náboje špeciálne konštruované na ktorýkoľvek z nasledujúcich účelov: a. signalizácia; b. plašenie vtákov alebo c. zapaľovanie plynovej žiary na ropných vrtoch. VM 4 Bomby, torpéda, rakety, riadené strely, iné výbušné zariadenia a nálože, súvisiace zariadenia a príslušenstvo, ako aj ich špeciálne konštruované súčasti: Dôležité upozornenie 1: V súvislosti s navádzacími a navigačnými zariadeniami pozri VM 11. Dôležité upozornenie 2: V súvislosti s protiraketovými systémami lietadiel (AMPS) pozri VM 4. c. a. Bomby, torpéda, granáty, dymové kanistre, rakety, míny, riadené strely, hĺbkové nálože, demolačné nálože, demolačné zariadenia, demolačné sady, „pyrotechnické“ zariadenia, zásobníky a simulátory (t. j. zariadenia simulujúce charakteristiky ktorejkoľvek z týchto položiek) osobitne konštruované na vojenské použitie. Poznámka: VM 4. a. zahŕňa: a. dymové granáty, ohňotvorné bomby, zápalné bomby a výbušné zariadenia; b. trysky taktických raketových striel a predné časti strategicky návratných nosičov. b. Zariadenia, ktoré majú všetky tieto vlastnosti: 1. špeciálne navrhnuté na vojenské účely; a 2. špeciálne konštruované na „činnosti“ súvisiace s: a. položkami uvedenými vo VM 4. a. alebo b. improvizovanými výbušnými zariadeniami (IED). Technická poznámka: Na účely VM 4 b. 2. ‚činnosti‘ znamenajú manipuláciu, spúšťanie, ukladanie, riadenie, vybíjanie, detonáciu, aktiváciu, napájanie s jednorazovým prevádzkovým výstupom, odlákanie, rušenie, odmínovanie, detekciu, prerušenie alebo likvidáciu týchto položiek: Poznámka 1 VM 4. b. zahŕňa: a. mobilné plynové skvapalňovacie zariadenia schopné vyprodukovať 1 000 alebo viac kg plynu v kvapalnej forme za deň; b. vzostupné elektrické vodiče vhodné pre odmínovanie magnetických mín. Poznámka 2 VM 4. b sa nevzťahuje na príručné zariadenia a prístroje, limitované prevedením výhradne na detekciu výskytu kovových predmetov a neschopné rozlišovať medzi mínami a inými kovovými predmetmi. c. Protiraketové systémy lietadiel (AMPS) Poznámka VM 4. c sa nevzťahuje na AMPS, ktoré majú všetky tieto prvky: a. akékoľvek z týchto snímačov raketového varovania: 1. pasívne snímače so špičkovou odozvou 100 – 400 nm; alebo 2. aktívne pulzné dopplerové snímače raketového varovania; b. systémy zabezpečujúce protiopatrenia c. svetlice, ktoré vydávajú viditeľnú aj infračervenú stopu na odlákanie striel typu zem–vzduch a d. inštalované na „civilných lietadlách“ a ktoré majú tieto prvky 1. AMPS funguje iba v špecifických „civilných lietadlách“, v ktorých sú inštalované špecifické AMPS a pre ktoré bol vydaný akýkoľvek z týchto dokladov: a. civilné typové osvedčenie vydané úradmi pre civilné letectvo jedného alebo viacerých členských štátov EÚ alebo členských štátov Wassenaarskeho usporiadania; alebo b. rovnocenný doklad, ktorý uznáva Medzinárodná organizácia civilného letectva; 2. AMPS požívajú ochranu na zabránenie neoprávnenému prístupu do „softvéru“a 3. AMPS obsahujú aktívny mechanizmus, ktorý prinúti systém, aby nefungoval, ak je odstránený z civilného lietadla, v ktorom bol nainštalovaný. VM 5 Riadenie a kontrola paľby a súvisiace výstražné a signalizačné zariadenia a systémy; testovacie a zoskupujúce zariadenia a prostriedky obrany, špeciálne konštruované na vojenské účely a ich špeciálne konštruované súčasti a príslušenstvo: a. Optické zameriavače zbraní, počítače pre bombardovanie, zameriavače strelných zbraní a riadiace systémy pre zbrane. b. Systémy na zameranie, stanovenie, určenie vzdialenosti, sledovanie a stopovanie cieľa; zariadenia na detekciu, fúziu dát, rozpoznanie alebo identifikáciu; a zariadenia na integráciu senzorov; c. Prostriedky obrany pre položky uvedené vo VM 5. a. alebo VM 5. b. Poznámka: Na účely VM 5. c. zahŕňajú prostriedky obrany detekčné zariadenia d. Zariadenia na skúšobnú prevádzku alebo ladenie, špeciálne konštruované pre položky, ktoré sú uvedené vo VM 5. a, VM 5. b. alebo VM 5. c. VM 6 Terénne pozemné vozidlá a ich súčasti: Dôležité upozornenie V súvislosti s navádzacími a navigačnými zariadeniami pozri VM 11. a. Terénne vozidlá a ich súčasti, špeciálne konštruované alebo modifikované na vojenské účely. Technická poznámka Na účely VM 6. a zahŕňa výraz terénne vozidlá aj prívesy. b. Ostatné pozemné vozidlá a ich súčasti 1. Vozidlá, ktoré majú všetky tieto náležitosti: a. boli vyrobené alebo upravené pomocou vhodných materiálov alebo súčastí tak, aby zabezpečovali balistickú ochranu na úrovni III (NIJ 0108. 01, september 1985, alebo porovnateľná národná norma) alebo lepšiu; b. majú prevodovku, ktorá umožňuje predný i zadný pohon súčasne, a to vrátane vozidiel, ktoré majú ďalšie kolesá pre účely nesenia nákladu, či už s pohonom alebo bez; c. celková hmotnosť vozidla je viac ako 4 500 kg; a d. boli navrhnuté a skonštruované alebo modifikované pre využitie v teréne. 2. Súčasti, ktoré spĺňajú tieto podmienky: a. sú osobitne navrhnuté pre vozidlá uvedené vo VM 6. b. 1 a zároveň b. zabezpečujú balistickú ochranu na úrovni III (NIJ 0108. 01, september 1985, alebo porovnateľná národná norma) alebo lepšiu. Dôležité upozornenie Pozri tiež VM 13. a. Poznámka 1 VM 6. a. zahŕňa: a. tanky a iné vojenské obrnené vozidlá a vojenské vozidlá vybavené lafetami pre zbrane alebo zariadeniami na kladenie mín alebo na odpálenie streliva, ktoré sú uvedené vo VM 4; b. pancierované vozidlá; c. obojživelné vozidlá a vozidlá pre brodenie sa v hlbokej vode; d. vyslobodzovacie vozidlá a vozidlá na ťahanie alebo prepravu munície alebo zbraňových systémov a príslušné zariadenia určené na manipuláciu s nákladmi. Poznámka 2 Modifikácia terénneho vozidla pre vojenské účely uvedená vo VM 6. a zahŕňa konštrukčné, elektrické alebo mechanické zmeny obsahujúce jednu alebo viacero súčastí osobitne konštruovaných na vojenské účely. Takéto súčasti zahŕňajú: a. plášte pneumatík, ktoré sú špeciálne konštruované ako nepriestrelné; b. pancierovú ochranu dôležitých častí (napr. palivové nádrže alebo kabíny vozidla); c. špeciálne výstuže alebo lafety na zbrane; d. zatemnenie osvetlenia. Poznámka 3 VM 6 sa nevzťahuje na civilné vozidlá určené alebo modifikované pre prepravu peňazí a iných cenností. Poznámka 4 VM 6 sa nevzťahuje na automobily, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky: a. boli vyrobené pred rokom 1946; b. neobsahujú položky uvedené v Spoločnom zozname vojenského materiálu EÚ a položky vyrobené po roku 1945, s výnimkou kópií pôvodných dielov alebo príslušenstva vozidiel a c. ich súčasťou nie sú zbrane uvedené vo VM 1, VM 2 alebo VM 4, pokiaľ tieto zbrane nie sú nefunkčné a neschopné streľby. VM 7 Chemické alebo biologické toxické látky, „látky na potláčanie nepokojov“, rádioaktívne látky, súvisiace zariadenia, súčasti a materiály: a. Biologické látky alebo rádioaktívne materiály „prispôsobené na použitie vo vojne“ na účely spôsobenia strát na životoch osôb alebo zvierat, poškodenia zariadení alebo poškodenia úrody alebo životného prostredia. b. Bojové chemické látky (BCH) vrátane nasledujúcich: 1. Nervovoparalytické BCH látky: a. O-alkyl (rovnajúci sa C10 alebo menší, vrátane cykloalkylu) alkyl (metyl, etyl, n-propyl alebo izopropyl) – fosfonofluoridáty, ako napríklad: Sarin (GB): O-izopropyl metylfosfonofluoridát (CAS 107-44-8), a Soman (GD): O-pinakolyl metylfosfonofluoridát (CAS 96-64-0); b. O-alkyl (rovnajúci sa C10 alebo menší, vrátane cykloalkylu) N,N-dialkyl (metyl, etyl, n-propyl alebo izopropyl) fosforamidokyanidáty, ako napríklad: Tabun (GA): O-etyl N, N-dimetylfosforamidokyanidát (CAS 77-81-6); c. O-alkyl (H alebo rovnajúci sa C10 alebo menší, vrátane cykloalkylu) S-2-dialkyl (metyl, etyl, n-propyl alebo izopropyl)-aminoetyl alkyl (metyl, etyl, n-propyl alebo izopropyl) fosfonotioláty a zodpovedajúce alkylované alebo protonizované soli, ako napríklad: VX: O-etyl S-(2-diizopropylaminoetyl) metyl fosfonotiolát (CAS 50782-69-9). 2. Pľuzgierotvorné BCH látky: a. sírne yperity, napríklad: 1. 2-chlóretylchlórmetylsulfid (CAS 2625-76-5); 2. Bis(2-chlóretyl) sulfid (CAS 505-60-2); 3. Bis(2-chlóretyltio) metán (CAS 63869-13-6); 4. 1,2-bis (2-chlóretyltio) etán (CAS 3563-36-8); 5. 1,3-bis (2-chlóretyltio) -n-propán (CAS 63905-10-2); 6. 1,4-bis (2-chlóretyltio) -n-bután (CAS 142868-93-7); 7. 1,5-bis (2-chlóretyltio) -n-pentán (CAS 142868-94-8); 8. Bis (2-chlóretyltiometyl) éter (CAS 63918-90-1); 9. Bis (2-chlóretyltioetyl) éter (CAS 63918-89-8); b. lewisity, ako napríklad: 1. 2-chlórvinyldichlórarzín (CAS 541-25-3); 2. Tris (2-chlórvinyl) arzín (CAS 40334-70-1); 3. Bis (2-chlórvinyl) chlórarzín (CAS 40334-69-8); c. dusíkové yperity, ako napríklad: 1. HN1: bis (2-chlóretyl) etylamín (CAS 538-07-8); 2. HN2: bis (2-chlóretyl) metylamín (CAS 51-75-2); 3. HN3: tris (2-chlóretyl) amín (CAS 555-77-1). 3. Zneschopňujúce BCH látky, ako napríklad: a. 3-Chinuklidinyl benzilát (BZ) (CAS 6581-06-2). 4. Vojensky významné herbicídy – defolianty, ako napríklad: a. Butyl 2-chlór-4-fluórfenoxyacetát (LNF); b. 2,4,5-trichlórfenoxyoctová kyselina (CAS 93-76-5) zmiešaná s 2,4-dichlórfenoxyoctovou kyselinou (CAS 94-75-7) (Agent Orange) (CAS 39277-47-9). c. Binárne a kľúčové prekurzory BCH látok: 1. Alkyl (metyl, etyl, n-propyl alebo izopropyl) fosfonyldifluoridy, ako napríklad: DF: Metylfosfonyldifluorid (CAS 676-99-3); 2. O-alkyl (H alebo rovnajúci sa alebo menší ako C10, vrátane cykloalkylu) O-2-dialkyl (metyl, etyl, n-propyl alebo izopropyl) aminoetyl alkyl (metyl, etyl, n-propyl alebo izopropyl) fosfonity a zodpovedajúce alkylované alebo protonizované soli, ako napríklad: QL: O-etyl-O-(2-di-izopropylaminoetyl) metylfosfonit (CAS 57856-11-8); 3. chlórsarin: O-izopropyl metylfosfonochloridát (CAS 1445-76-7); 4. chlórsoman: O-pinakolyl metylfosfonochloridát (CAS 7040-57-5). d. „Látky na potláčanie nepokojov“, chemické látky tvoriace ich aktívne zložky a ich kombinácie, vrátane: 1. α-Brómbenzylkyanid (CA) (CAS 5798-79-8); 2. [(2-chlórfenyl) metylén] propándinitril, (o-Chlórbenzylidénmalonnitril (CS) (CAS 2698-41-1); 3. 2-Chlór-1-fenyletanón, Fenylacylchlorid (ω-chlóracetofenón) (CN) (CAS 532-27-4); 4. Dibenzo-(b,f)-1,4-oxazepín (CR) (CAS 257-07-8); 5. 10-chlór-5,10-dihydrofenarzazín (chlorid fenarzazínu), (adamsit) (DM) (CAS 578-94-9); 6. N-Nonanoylmorfolín, (MPA) (CAS 5299-64-9). Poznámka 1 VM 7. d sa nevzťahuje na „látky na potláčanie nepokojov“ samostatne balené na účely osobnej ochrany. Poznámka 2 VM 7. d sa nevzťahuje na chemické látky tvoriace aktívne zložky a ich kombinácie označené a balené na výrobu potravín alebo lekárske účely. e. Zariadenia špeciálne navrhnuté alebo upravené na vojenské účely, určené alebo upravené na šírenie ktorýchkoľvek z týchto špeciálne určených súčastí: 1. materiály alebo látky uvedené vo VM 7. a, VM 7. b alebo VM 7. d, alebo 2. BCH látky vyrobené z prekurzorov uvedených vo VM 7. c. f. Ochranné a dekontaminačné vybavenie, špeciálne navrhnuté alebo modifikované na vojenské účely, súčasti a chemické zmesi: 1. vybavenie navrhnuté alebo modifikované na ochranu proti materiálom uvedeným vo VM 7. a, VM 7. b alebo VM 7. d a jeho špeciálne navrhnuté súčasti; 2. vybavenie navrhnuté alebo modifikované na dekontamináciu objektov kontaminovaných materiálmi uvedenými vo VM 7. a alebo VM 7. b a jeho špeciálne navrhnuté súčasti; 3. chemické zmesi špeciálne vyvinuté alebo namiešané na dekontamináciu predmetov (objektov) kontaminovaných materiálmi uvedenými vo VM 7. a alebo VM 7. b. Poznámka: VM 7. f. 1 zahŕňa: a. klimatizačné jednotky špeciálne navrhnuté alebo upravené na filtráciu vzduchu kontaminovaného rádioaktívnymi, biologickými alebo bojovými chemickými látkami; b. ochranné odevy. Dôležité upozornenie V súvislosti s ochrannými maskami, ochranným a dekontaminačným vybavením pozri tiež položku 1A004 na Zozname položiek dvojakého použitia EÚ. g. Vybavenie špeciálne navrhnuté alebo modifikované na vojenské účely, na zisťovanie alebo identifikáciu materiálov uvedených vo VM 7. a, VM 7. b alebo VM 7. d a jeho špeciálne navrhnuté súčasti. Poznámka VM 7. g sa nevzťahuje na osobné dozimetre na záznam dávky ožiarenia. Dôležité upozornenie Pozri tiež položku 1A004 na Zozname položiek dvojakého použitia EÚ. h. „Biopolyméry“ špeciálne navrhnuté alebo spracované na identifikáciu bojových chemických látok uvedených vo VM 7. b a kultúry špecifických druhov buniek používaných na ich výrobu. i. „Biokatalyzátory“ na dekontamináciu alebo zničenie BCH látok a ich biologické systémy: 1. „biokatalyzátory“ špeciálne určené na dekontamináciu alebo zničenie BCH látok, uvedených vo VM 7. b, ktoré sú výsledkom priamej laboratórnej selekcie alebo genetickej manipulácie biologických systémov; 2. biologické systémy obsahujúce genetické informácie špecifické pre produkciu „biokatalyzátorov“ kontrolovaných VM 7. i. 1. : a. „expresné vektory“; b. vírusy; c. bunkové kultúry. Poznámka 1 VM 7. b a VM 7. d sa nevzťahujú na tieto látky: a. chlórkyán (CAS 506-77-4). Pozri položku 1C450 a. 5 na Zozname položiek dvojakého použitia EÚ; b. kyanovodík (CAS 74-90-8); c. chlór (CAS 7782-50-5); d. karbonyl chlorid (fosgén) (CAS 75-44-5). Pozri položku 1C450. a. 4 na Zozname položiek dvojakého použitia EÚ; e. difosgén (trichlórmetyl-chlórformiát) (CAS 503-38-8); f. Nepoužíva sa od roku 2004. g. xylylbromid, orto: (CAS 89-92-9); meta: (CAS 620-13-3), para: (CAS 104-81-4); h. benzylbromid (CAS 100-39-0); i. benzyljodid (CAS 620-05-3); j. brómacetón (CAS 598-31-2); k. brómkyán (CAS 506-68-3); l. brómmetyletylketón (CAS 816-40-0); m. chlóracetón (CAS 78-95-5); n. etyljódacetát (CAS 623-48-3); o. jódacetón (CAS 3019-04-3); p. chlórpikrín (CAS 76-06-2). Pozri položku 1C450. a. 7 na Zozname položiek dvojakého použitia EÚ. Poznámka 2 Kultúry buniek a biologických systémov uvedené vo VM 7. h. a VM 7. i. 2 sú výlučné a tieto podpoložky sa nevzťahujú na bunky alebo biologické systémy na civilné účely ako napríklad poľnohospodárske, farmaceutické, lekárske, veterinárne, environmentálne účely, odpadové hospodárstvo alebo potravinársky priemysel. VM 8 „Energetické materiály“ a súvisiace látky: Dôležité upozornenie: Dôležité upozornenie 1: Pozri tiež položku 1C011 na Zozname položiek dvojakého použitia EÚ. Dôležité upozornenie 2: Pre nálože a zariadenia pozri VM 4 a položku 1A008 na Zozname položiek dvojakého použitia EÚ. Technické poznámky: 1. Na účely VM 8, okrem VM 8 c 11. alebo VM 8 c. 12. , predstavujú „zmesi“ zoskupenia dvoch alebo viacerých látok s minimálne jednou látkou uvedenou v podpoložkách VM 8. 2. Akákoľvek látka uvedená v zozname podpoložiek VM 8 je predmetom tohto zoznamu aj vtedy, ak sa používa v iných aplikáciách, ako je uvedené (napríklad TAGN sa prevažne používa ako výbušnina, ale môže byť používané aj ako palivo alebo oxidačné činidlo). 3. Na účely VM8 je veľkosť častíc stredná hodnota priemeru častíc vyvodená z hmotnosti alebo objemu. Pri odbere vzoriek a určovaní veľkosti častíc sa budú používať medzinárodné alebo s nimi rovnocenné vnútroštátne normy. a. „Výbušniny“ a ich „zmesi“: 1. ADNBF (aminodinitrobenzofuroxán alebo 7-amino-4,6-dinitrobenzofurazán-1-oxid) (CAS 97096-78-1); 2. BNCP (cis-bis (5-nitrotetraazolato) tetra amín-kobalt (III) perchlorát) (CAS 117412-28-9); 3. CL-14 (diamino dinitrobenzofuroxán alebo 5,7-diamino-4,6-dinitrobenzofurazán-1-oxid) (CAS 117907-74-1); 4. CL-20 (HNIW alebo Hexanitrohexaazaizowurtzitan) (CAS 135285-90-4); chlatráty z CL-20 (pozri tiež VM 8. g. 3. a g. 4. , ktoré uvádzajú ich „prekurzory“); 5. CP (2-(5-kyanotetrazolato) penta amín-kobalt (III) perchlorát) (CAS 70247-32-4); 6. DADE (1,1-diamino-2,2-dinitroetylén, FOX7) (CAS 145250-81-3); 7. DATB (diaminotrinitrobenzén) (CAS 1630-08-6); 8. DDFP (1,4-dinitrodifurazanopiperazín); 9. DDPO (2,6-diamino-3,5-dinitropyrazín-1-oxid, PZO) (CAS 194486-77-6); 10. DIPAM (3,3′-diamino-2,2′,4,4′,6,6′-hexanitrobifenyl alebo dipikramid) (CAS 17215-44-0); 11. DNGU (DINGU alebo dinitroglykoluril) (CAS 55510-04-8); 12. furazány: a. DAAOF (DAAF, DAAFox alebo diaminoazoxyfurazán); b. DAAzF (diaminoazofurazán) (CAS 78644-90-3); 13. HMX a deriváty (pozri tiež VM 8. g. 5. ktorý uvádza jeho „prekurzory“): a. HMX (Cyklotetrametyléntetranitramín, oktahydro-1,3,5,7-tetranitro-1,3,5,7 tetrazín, 1,3,5,7-tetranitro-1,3,5,7-tetraza-cyklooktán, oktogén) (CAS 2691-41-0); b. difluóroaminované analógové HMX; c. K-55 (2,4,6,8-tetranitro-2,4,6,8-tetraazabicyklo [3,3,0]-oktanón-3, tetranitrosemiglykoluril alebo keto-bicyklické HMX) (CAS 130256-72-3); 14. HNAD (hexanitroadamantán) (CAS 143850-71-9); 15. HNS (hexanitrostilbén) (CAS 20062-22-0); 16. imidazoly: a. BNNII (Oktahydro-2,5-bis(nitroimino)imidazo [4,5-d]imidazol); b. DNI (2,4-dinitroimidazol) (CAS 5213-49-0); c. FDIA (1-fluór-2,4-dinitroimidazol); d. NTDNIA (N-(2-nitrotriazolo)-2,4-dinitroimidazol); e. PTIA (1-pikryl-2,4,5-trinitroimidazol); 17. NTNMH (1-(2-nitrotriazolo)-2-dinitrometylén hydrazín); 18. NTO (ONTA alebo 3-nitro-1,2,4-triazol-5-ón) (CAS 932-64-9); 19. polynitrokubány s viac ako štyrmi nitro skupinami; 20. PYX (2,6-Bis(pikrylamino)-3,5-dinitropyridín) (CAS 38082-89-2); 21. RDX a deriváty: a. RDX (cyklotrimetyléntrinitramín, cyklonit, T4, hexahydro-1,3,5-trinitro-1,3,5-triazín, 1,3,5-trinitro-1,3,5-triazo-cyklohexán, hexogén) (CAS 121-82-4); b. Keto-RDX (K-6 alebo 2,4,6-trinitro-2,4,6-triazacyklohexanón) (CAS 115029-35-1); 22. TAGN (triaminoguanidínnitrát) (CAS 4000-16-2); 23. TATB (triaminotrinitrobenzén) (CAS 3058-38-6) (pozri tiež VM 8. g. 7. , ktorý uvádza jeho „prekurzory“); 24. TEDDZ (3,3,7,7-tetrabis(difluóramín) oktahydro-1,5-dinitro-1,5-diazocín); 25. Tetrazoly: a. NTAT (nitrotriazol aminotetrazol); b. NTNT (1-N-(2-nitrotriazolo)-4-nitrotetrazol); 26. tetryl (trinitrofenylmetylnitroamín) (CAS 479-45-8); 27. TNAD (1,4,5,8-tetranitro-1,4,5,8-tetraazadekalín) (CAS 135877-16-6) (pozri tiež VM 8. g. 6 ktorý uvádza jeho „prekurzory“); 28. TNAZ (1,3,3-trinitroazetidín) (CAS 97645-24-4) (pozri tiež VM 8 g. 2. , ktorý uvádza jeho „prekurzory“); 29. TNGU (SORGUYL alebo tetranitroglykoluril) (CAS 55510-03-7); 30. TNP (1,4,5,8-tetranitro-pyridazino[4,5-d]pyridazín) (CAS 229176-04-9); 31. Triazíny: a. DNAM (2-oxy-4,6-dinitroamino-s-triazín) (CAS 19899-80-0); b. NNHT (2-nitroimino-5-nitro-hexahydro-1,3,5-triazín) (CAS 130400-13-4); 32. triazoly: a. 5-azido-2-nitrotriazol; b. ADHTDN (4-amino-3,5-dihydrazino-1,2,4-triazol dinitramid) (CAS 1614-08-0); c. ADNT (1-amino-3,5-dinitro-1,2,4-triazol); d. BDNTA ([bis-dinitrotriazol]amín); e. DBT (3,3′-dinitro-5,5-bi-1,2,4-triazol) (CAS 30003-46-4); f. DNBT (dinitrobistriazol) (CAS 70890-46-9); g. od roku 2010 sa nepoužíva; h. NTDNT (1-N-(2-nitrotriazol) 3,5-dinitrotriazol); i. PDNT (1-pikryl-3,5-dinitrotriazol); j. TACOT (tetranitrobenzotriazolobenzotriazol) (CAS 25243-36-1); 33. výbušniny neuvedené inde vo VM 8. a, ktoré majú niektorú z týchto vlastností: a. detonačná rýchlosť presahujúca 8 700 m/s pri maximálnej hustote alebo b. detonačný tlak presahujúci 34 GPa (340 kbar); 34. Nepoužívajú sa od roku 2013 35. DNAN (2,4-dinitroanizol) (CAS 119-27-7); 36. TEX (4,10-Dinitro-2,6,8,12-tetraoxa-4,10-diazaisowurtzitán) 37. GUDN (Guanylurea dinitramid) FOX-12 (CAS 217464-38-5) 38. Tieto tetrazíny: a. BTAT (Bis(2,2,2-trinitroetyl)-3,6-diaminotetrazín); b. LAX-112 (3,6-diamino-1,2,4,5-tetrazín-1,4-dioxid); 39. Energetické ionizované materiály s teplotou topenia medzi 343 K (70 °C) a 373 K (100 °C) a s detonačnou rýchlosťou presahujúcou 6 800 m/s alebo detonačným tlakom presahujúcim 18 GPa (180 kbar); 40. BTNEN (bis (2,2,2-trinitroetyl)nitramín) (CAS 19836-28-3); Poznámka: VM 8 a. zahŕňa „výbušné zmesové kryštály“ Technická poznámka: „Výbušný zmesový kryštá“ je pevný materiál, ktorý má usporiadanú trojrozmernú štruktúru dvoch alebo viacerých výbušných molekúl, z ktorých aspoň jedna je uvedená vo VM 8. a. b. „Propelenty“ (palivo do raketových motorov): 1. akýkoľvek tuhý „propelent“ triedy 1. 1 s teoretickým špecifickým impulzom (za štandardných podmienok) viac ako: a. 240 sekúnd pre nekovové alebo nehalogenizované „propelenty“ b. 250 sekúnd pre nekovové, halogenizované „propelenty“ alebo c. 260 pre metalizované „propelenty“. 2. Nepoužíva sa od roku 2013; 3. „propelenty“ so silovou konštantou väčšou ako 1 200 kJ/kg; 4. „propelenty“, ktoré sú schopné lineárne udržiavať ustálené horenie s rýchlosťou vyššou ako 38 mm/s za štandardných podmienok (merané vo forme blokovaného samostatného vlákna) o hodnote 6,89 MPa (68,9 bar) tlaku a 294 K (21 °C); 5. „propelenty“ s modifikovanou dvojitou bázou elastoméru (EMCDB) s rozpínavosťou pri maximálnom namáhaní vyššou ako 5 % pri teplote 233 K (– 40 °C); 6. akékoľvek „propelenty“, ktoré obsahujú látky uvedené vo VM 8. a; 7. „propelenty“ neuvedené inde v zozname vojenského materiálu EÚ osobitne navrhnuté na vojenské použitie; c. „Pyrotechnické látky“, palivá a súvisiace látky a ich „zmesi“: 1. palivá do „leteckých“ motorov špeciálne namiešané na vojenské účely; Poznámka: Palivá „leteckých“ motorov, ktoré sú kontrolované VM 8 c. 1. , sú hotovými výrobkami, a nie ich zložkami. 2. alán (hydrid hliníka) (CAS 7784-21-6); 3. karborány; dekaborán (CAS 17702-41-9); pentaborány (CAS 19624-22-7 a 18433-84-6) a ich deriváty; 4. hydrazín a deriváty (pozri tiež VM 8. d. 8. a d. 9. pre oxidujúce deriváty hydrazínu): a. hydrazín (CAS 302-01-2) v koncentráciách 70 % alebo vyšších; b. monometyl hydrazín (CAS 60-34-4); c. symetrický dimetyl hydrazín (CAS 540-73-8); d. nesymetrický dimetyl hydrazín (CAS 57-14-7); Poznámka: VM 8. c. 4. a sa nevzťahuje na „zmesi“ hydrazínu, ktoré sú špeciálne namiešané pre riadenie procesov korózie 5. kovové palivá, palivové alebo „pyrotechnické“„zmesi“ vo forme sférických, atomizovaných, sféroidných, vločkových alebo drvených častíc, vyrobené z materiálu pozostávajúceho z 99 % alebo viac akejkoľvek z týchto zložiek: a. kovy a ich „zmesi“: 1. berýlium (CAS 7440-41-7) v časticiach s veľkosťou menšou ako 60 μm alebo 2. železný prášok (CAS 7439-89-6) s časticami s veľkosťou 3 μm alebo menšou vytvorený redukciou oxidu železa vodíkom; b. „zmesi“, ktoré obsahujú akékoľvek z týchto zložiek: 1. zirkónium (CAS 7440-67-7), horčík (CAS 7439-95-4) alebo ich zlúčeniny s veľkosťou častíc menšou ako 60 μm; alebo 2. palivá z bóru (CAS 7440-42-8) alebo karbidu tetrabóru (CAS 12069-32-8) s čistotou 85 % alebo vyššou a veľkosťou častíc menšou ako 60 μm; Poznámka 1: VM 8. c. 5 sa vzťahuje na „výbušniny“ a palivá bez ohľadu na to, či kovy alebo zliatiny sú zapuzdrené do hliníka, horčíka, zirkónia alebo berýlia. Poznámka 2: VM 8. c. 5. b sa vzťahuje iba na kovové palivá vo forme častíc, ak sa zmiešavajú s inými látkami na účely vytvorenia „zmesi“ špeciálne namiešanej na vojenské účely, ako sú napr. suspenzie „pohonných hmôt“, tuhé „pohonné hmoty“ alebo „pyrotechnické“„zmesi“. Poznámka 3: VM 8. c. 5. b. 2. sa nevzťahuje na bór a karbid tetrabóru obohatený o bór-10 (20 % alebo viac celkového obsahu bóru-10). 6. vojenské materiály obsahujúce zahusťovacie prísady pre uhľovodíkové palivá špeciálne namiešané na používanie v plameňometoch alebo zápalnej munícii, ako napríklad kovové stearáty [napríklad oktal (CAS 637-12-7)] alebo palmitáty; 7. chloristany, chlorečnany a chrómany zmiešané s práškovým kovom alebo s inými zložkami vysokoenergetických palív; 8. sférický alebo sféroidný hliníkový prášok (CAS 7429-90-5) s veľkosťou častíc 60 μm alebo menšou, vyrobený z materiálu s obsahom hliníka 99 % alebo väčším; 9. subhydrid titánu (TiHn) stechiometrickej ekvivalencie n = 0. 65-1. 68. 10. tekuté palivá s vysokým energetickým obsahom nešpecifikované vo VM8. c. 1. a to tieto: a. zmiešané palivá, ktoré pozostávajú z tuhých aj kvapalných palív, ako napríklad bórová suspenzia, s energetickým obsahom na jednotku hmotnosti najmenej 40 MJ/kg alebo väčšej; b. iné palivá a palivové prísady s vysokým energetickým obsahom (napr. kubán, ionizované roztoky, JP-7, JP-10) s objemovým energetickým obsahom najmenej 37,5 GJ/m3 alebo väčším nameraným pri teplote 20 °C a tlaku jednej atmosféry(101,325 Pa); Poznámka VM8. c. 10. b. sa nevzťahuje na JP-4, JP-8, fosílne rafinované palivá alebo biopalivá alebo palivá pre motory certifikované na používanie v oblasti civilného letectva. 11. Tieto „pyrotechnické“ a samozápalné materiály: a. „Pyrotechnické“ alebo samozápalné materiály, ktorých zloženie bolo špecificky upravené tak, aby posilnilo produkciu vyžarovanej energie vo všetkých pásmach infračerveného spektra alebo umožnilo kontrolu takejto produkcie; b. zmesi horčíka, polytetrafluoroetylénu (PTFE) a kopolyméru vinylidén difluorid-hexafluoropropylénu (napr. MTV); 12. Palivové zmesi, „pyrotechnické“ zmesi alebo „energetické materiály“, nešpecifikované inde v časti VM8, ktoré obsahujú všetky tieto položky: a. Viac ako 0,5 % častíc ktoréhokoľvek z týchto prvkov: 1. hliník; 2. berýlium; 3. bór; 4. zirkónium; 5. horčík; alebo 6. titán; b. častice uvedené v časti VM8. c. 12. a. menšie ako 200 nm v ktoromkoľvek rozmere; a c. Častice uvedené v časti VM8. c. 12. a. , ktoré obsahujú 60 % a viac kovu; d. Oxidačné činidlá a ich „zmesi“: 1. ADN (dinitroamid amoniaku alebo SR 12) (CAS 140456-78-6); 2. AP (chloristan amónny) (CAS 7790-98-9); 3. zlúčeniny zložené z fluóru a ktorejkoľvek z nasledujúcich látok: a. iné halogény; b. kyslík; alebo c. dusík; Poznámka 1 VM 8. d. 3 sa nevzťahuje na fluorid chloritý. (CAS 7790-91-2). Poznámka 2 VM 8. d. 3 sa nevzťahuje na fluorid dusitý (CAS 7783-54-2) v plynom skupenstve. 4. DNAD (1,3-dinitro-1,3-diazetidín) (CAS 78246-06-7); 5. HAN (dusičnan hydroxylamónny) (CAS 13465-08-2); 6. HAP (chloristan hydroxylamónny) (CAS 15588-62-2); 7. HNF (hydrazinium nitroformiát) (CAS 20773-28-8); 8. nitrát hydrazínu (CAS 37836-27-4); 9. chloristan hydrazínu (CAS 27978-54-7); 10. kvapalné oxidačné činidlá obsiahnuté v alebo obsahujúce inhibovanú kyselinu dusičnú s červeným dymom (IRFNA) (CAS 8007-58-7). Poznámka VM 8. d. 10 sa nevzťahuje na neinhibovanú kyselinu dusičnú s červeným dymom. e. Spojovacie látky, zmäkčovadlá, monoméry a polyméry: 1. AMMO (azidometylmetyloxetán a jeho polyméry) (CAS 90683-29-7) (pozri tiež VM 8. g. 1, ktorý uvádza jeho „prekurzory“); 2. BAMO (3,3 bis (azidometyl)oxetán a jeho polyméry) (CAS 17607-20-4) (pozri tiež VM 8. g. 1, ktorý uvádza jeho „prekurzory“); 3. BDNPA (bis (2,2-dinitropropyl)acetál) (CAS 5108-69-0); 4. BDNPF (bis (2,2-dinitropropyl)formál) (CAS 5917-61-3); 5. BTTN (butántrioltrinitrát) (CAS 6659-60-5) (pozri tiež VM 8. g. 8, ktorý uvádza jeho „prekurzory“); 6. energetické monoméry, zmäkčovadlá alebo polyméry špeciálne namiešané na vojenské účely, ktoré obsahujú ktorúkoľvek z týchto skupín: a. nitroskupiny; b. azidoskupiny; c. nitrátové skupiny; d. nitrazové skupiny; alebo e. difluóraminoskupiny; 7. FAMAO (3-difluóraminometyl-3-azidometyl oxetán) a jeho polyméry; 8. FEFO (bis-(2-fluór-2,2-dinitroetyl) formál) (CAS 17003-79-1); 9. FPF-1 (poly-2,2,3,3,4,4-hexafluórpentán-1,5-diol formál) (CAS 376-90-9); 10. FPF-3 (poly-2,4,4,5,5,6,6-heptafluór-2-tri-fluórmetyl-3-oxaheptán-1,7-diol formál); 11. GAP (glycidylazid polymér) (CAS 143178-24-9) a jeho deriváty; 12. HTPB (polybutadién ukončený hydroxylovou skupinou) s funkčnosťou hydroxylovej skupiny rovnajúcou sa alebo vyššou ako 2,2 a nižšou alebo rovnajúcou sa 2,4, a hydroxylovej hodnoty nižšej ako 0,77 meq/g, a s viskozitou pri teplote 30 °C menšou ako 47 poise (CAS 69102-90-5); 13. poly (epichlórhydrín) s funkčnosťou alkoholovej skupiny s molekulovou hmotnosťou menšou ako 10 000, tento: a. poly(epichlórhydríndiol); b. poly(epichlórhydríntriol); 14. NENA (nitrátoetylnitramínové zlúčeniny) (CAS 17096-47-8, 85068-73-1, 82486-83-7, 82486-82-6 a 85954-06-9); 15. PGN (poly-GLYN, polyglycidylnitrát alebo poly (nitratometyl oxirán) (CAS 27814-48-8); 16. Poly-NIMMO (polynitrátometylmetyloxetán), poly-NMMO alebo poly(3-nitrátometyl-3-metyloxetán) (CAS 84051-81-0); 17. polynitroortokarbonáty; 18. TVOPA (1,2,3-tris[1,2-bis(difluóramino)etoxy] propán alebo tris vinoxy propán adukt) (CAS 53159-39-0). 19. 4,5 diazidometyl-2-metyl-1,2,3-triazol (izo- DAMTR); 20. PNO (Poly(3-nitrato oxetán)); f. „Prísady“: 1. zásaditý salicylát medi (CAS 62320-94-9); 2. BHEGA (bis-(2-hydroxyetyl) glykolamid) (CAS 17409-41-5); 3. BNO (butadiénnitriloxid); 4. deriváty ferocénu: a. butacén (CAS 125856-62-4); b. katocén (2,2-bis-etylferocenyl propán) (CAS 37206-42-1); c. ferocén karboxylové kyseliny a estery ferocén karboxylových kyselín; d. n-butyl-ferocén (CAS 31904-29-7); e. iné adukované polymérové deriváty ferocénu, ktoré nie sú špecifikované inde v časti VM. 8. f. 4. : f. Etyl ferocén (CAS 1273-89-8); g. Propyl ferocén; h. Pentyl ferocén (CAS 1274-00-6); i. Dicyklopentyl ferocén; j. Dicyklohexyl ferocén; k. Dietyl ferocén (CAS 1273-97-8); l. Dipropyl ferocén; m. Dibutyl ferocén (CAS 1274-08-4); n. Dihexyl ferocén (CAS 93894-59-8); o. Acetyl ferocén (CAS 1271-55-2)/1,1′-diacetyl ferocén (CAS 1273-94-5); 5. beta-resorcylát olova (CAS 20936-32-7); 6. citrát olova (CAS 14450-60-3); 7. olovnato-meďnaté cheláty beta-resorcylátu alebo salicylátov (CAS 68411-07-4); 8. maleát olova (CAS 19136-34-6); 9. salicylát olova (CAS 15748-73-9); 10. stannát olova (CAS 12036-31-6); 11. MAPO (tris-1-(2-metyl)aziridinyl fosfín oxid) (CAS 57-39-6); BOBBA 8 (bis(2-metyl aziridinyl) 2-(2-hydroxypropánoxy) propylamino fosfín oxid); a iné deriváty MAPO; 12. metyl BAPO (bis(2-metyl aziridinyl) metylamino fosfín oxid) (CAS 85068-72-0); 13. N-metyl-p-nitroanilín (CAS 100-15-2); 14. 3-Nitrazo-1,5-pentán diizokyanát (CAS 7406-61-9); 15. organokovové spojovacie látky: a. titaničitan neopentyl[diallyl]oxy, tri[dioktyl] fosfát (CAS 103850-22-2); známy tiež ako titán IV, 2,2[bis 2-propenolát-metyl, butanolát, tris (dioktyl) fosfát] (CAS 110438-25-0); alebo LICA 12 (CAS 103850-22-2); b. titán IV, [(2-propenolát-1) metyl, n-propanolátmetyl] butanolát-1, tris[dioktyl] pyrofosfát alebo KR3538; c. titán IV, [(2-propenolát-1) metyl, n-propanolátmetyl] butanolát-1, tris(dioktyl)fosfát; 16. polykyanodifluóraminoetylénoxid; 17. Tieto spojovacie látky: a. 1,1R,1S-trimesoyl-tris(2-etylaziridín) (HX-868, BITA) (CAS 7722-73-8); b. polyfunkčné aziridínové amidy s izoftalátovým, trimesickým, izokyanurickým alebo trimetyladipickým hlavným reťazcom a 2-metylovou alebo 2-etylovou aziridínovou skupinou; Poznámka: Položka VM. 8. f. 17. b. zahŕňa: a. 1,1H-Izoftaloyl-bis(2-metylaziridín)(HX-752) (CAS 7652-64-4); b. 2,4,6-tris(2-etyl-1-aziridinyl)-1,3,5-triazín (HX-874) (CAS 18924-91-9); c. 1,1′-trimetyladipoyl-bis(2-etylaziridín) (HX-877)(CAS 71463-62-2). 18. propylénimín (2-metylaziridín) (CAS 75-55-8); 19. práškový oxid železitý (Fe2O3) (CAS 1317-60-8) so špecifickým povrchom viac ako 250 m2/g a s priemernou veľkosťou častíc 3,0 nm alebo menšou; 20. TEPAN (tetraetylénpentaamínakrylonitril) (CAS 68412-45-3); kyanoetylované polyamíny a ich soli; 21. TEPANOL (tetraetylénpentaamínakrylonitrilglycidol) (CAS 68412-46-4); kyanoetylované polyamíny adukované s glycidolom a ich soli; 22. TPB (trifenyl bizmut) (CAS 603-33-8); 23. TEPB (Tris (etoxyfenyl) bizmut) (CAS 90591-48-3). g. „Prekurzory“: Dôležité upozornenie Vo VM 8. g sa odkazuje na uvedené „energetické materiály“ vyrobené z týchto látok. 1. BCMO (3,3 bis(chlórmetyl)oxetán) (CAS 78-71-7) (pozri tiež VM 8. e. 1 a e. 2); 2. soľ dinitroazetidín-t-butylu (CAS 125735-38-8) (pozri tiež VM 8. a. 28); 3. Deriváty hexaazaisowurtzitanu vrátane HBIW (hexabenzylhexaazaizowurtzitan) (CAS 124782-15-6) (pozri tiež VM 8. a. 4) a TAIW (tetraacetyldibenzylhexaazaizowurtzitan) (CAS 182763-60-6) (pozri tiež VM 8. a. 4); 4. Nepoužíva sa od roku 2013; 5. TAT (1,3,5,7 tetraacetyl-1,3,5,7,-tetraaza cyklo-oktán) (CAS 41378-98-7) (pozri tiež VM 8. a. 13); 6. 1,4,5,8-tetraazadekalín (CAS 5409-42-7) (pozri tiež VM 8. a. 27); 7. 1,3,5-trichlórbenzén (CAS 108-70-3) (pozri tiež VM 8. a. 23); 8. 1,2,4-trihydroxybután (1,2,4-butántriol) (CAS 3068-00-6) (pozri tiež VM 8. e. 5); 9. DADN (1,5-diacetyl-3,7-dinitro-1, 3, 5, 7-tetraaza-cyklooktán) (pozri tiež VM8. a. 13. ). Poznámka 1 VM 8 sa nevzťahuje na nasledujúce látky, pokiaľ nie sú zlúčené alebo zmiešané s „energetickým materiálom“ uvedeným vo VM 8. a alebo s práškovými kovmi uvedenými vo VM 8. c: a. pikrát amónny (CAS 131-74-8); b. čierny pušný prach; c. hexanitrodifenylamín (CAS 131-73-7); d difluóramín (CAS 10405-27-3); e. nitrátový škrob (CAS 9056-38-6); f. dusičnan draselný (CAS 7757-79-1); g. tetranitronaftalén; h. trinitroanizol; i. trinitronaftalén; j. trinitroxylén; k. N-pyrolidinón; 1-metyl-2-pyrolidinón (CAS 872-50-4); l. dioktylmaleát (CAS 142-16-5); m. etylhexylakrylát (CAS 103-11-7); n. trietylhliník (TEA) (CAS 97-93-8), trimetylhliník (TMA) (CAS 75-24-1) a iné pyroforické alkyly kovov a aryly lítia, sodíka a horčíka, zinku alebo bóru; o. nitrocelulóza (CAS 9004-70-0); p. nitroglycerín (alebo glyceroltrinitrát, trinitroglycerín) (NG) (CAS 55-63-0); q. 2,4,6-trinitrotoluén (TNT) (CAS 118-96-7); r. etyléndiamíndinitrát (EDDN) (CAS 20829-66-7); s. pentaerytritoltetranitrát (PETN) (CAS 78-11-5); t. azid olova (CAS 13424-46-9), normálny styfnát olova (CAS 15245-44-0) a zásaditý styfnát olova (CAS 12403-82-6), výbušné pušné prachy alebo zlúčeniny pušných prachov obsahujúce azidy alebo azidové komplexy; u. trietylénglykoldinitrát (TEGDN) (CAS 111-22-8); v. 2,4,6-trinitrorezorcinol (styfnová kyselina) (CAS 82-71-3); w. dietyldifenyl močovina (CAS 85-98-3); dimetyldifenyl močovina (CAS 611-92-7); metyletyldifenyl močovina [centrality]; x. N,N-difenylmočovina (nesymetrická difenylmočovina) (CAS 603-54-3); y. metyl-N,N-difenylmočovina (metyl nesymetrická difenylmočovina) (CAS 13114-72-2); z. etyl-N,N-difenylmočovina (etyl nesymetrická difenylmočovina) (CAS 64544-71-4); aa. 2-Nitrodifenylamín (2-NDPA) (CAS 119-75-5); bb. 4-Nitrodifenylamín (4-NDPA) (CAS 836-30-6); cc. 2,2-dinitropropanol (CAS 918-52-5); dd. nitroguanidín (CAS 556-88-7) (pozri položku 1C011. d v zozname položiek dvojakého použitia EÚ). Poznámka 2 VM 8 sa nevzťahuje na chloristan amónny (VM 8. d. 2. ), NTO (VM 8 a. 18) ani katocén (VM 8. f. 4. b. ) a látky, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky: a. sú špeciálne upravené a namiešané na civilné použitie v zariadeniach na výrobu plynu; b. ide o zlúčeninu alebo zmes s neaktívnymi termosetovými spojovacími látkami alebo zmäkčovadlami a jej hmotnosť je nižšia ako 250 g; c. maximálne množstvo chloristanu amónneho (VM 8. d. 2. ) nepresahuje 80 % hmotnosti aktívneho materiálu; d. obsahujú najviac 4 g NTO (VM 8 a. 18) a e. obsahujú najviac 1 g katocénu (VM 8. f. 4. b. ). VM 9 Vojenské plavidlá (hladinové alebo podvodné), špeciálne námorné zariadenia, príslušenstvo, súčasti a iné hladinové plavidlá: Dôležité upozornenie V súvislosti s navádzacími a navigačnými zariadeniami pozri VM 11. a. Plavidlá a súčasti: 1. Plavidlá (hladinové alebo podvodné) špeciálne navrhnuté a skonštruované alebo modifikované na vojenské účely, bez ohľadu na aktuálny stav opravy alebo prevádzkové podmienky, a obsahujúce alebo neobsahujúce nosné zbraňové systémy alebo opancierovanie, trupy lodí alebo ich časti pre takéto plavidlá a súčasti špeciálne navrhnuté na vojenské účely; 2. Iné hladinové plavidlá ako plavidlá uvedené vo VM 9. a. 1, ktoré majú na plavidlá pripevnené alebo do nich zabudované: a. automatické zbrane uvedené vo VM 1 alebo zbrane uvedené vo VM 2, VM 4, VM 12 alebo VM 9 alebo ‚osadenia‘ či montážne miesta pre zbrane kalibru 12,7 mm alebo viac; Technická poznámka ‚Osadenie‘ sa vzťahuje na uchytenie zbrane alebo zosilnenie konštrukcie na účely inštalácie zbraní. b. systémy riadenia paľby uvedené vo VM 5 c. s obidvoma týmito vlastnosťami: 1. ‚chemická, biologická, rádiologická a jadrová‘ ochrana (CBRN), a 2. ‚zvlhčovací alebo omývací dekontaminačný systém‘ určený na dekontaminačné účely; alebo Technické poznámky: 1. ‚CBRN ochrana‘ je uzavretý vnútorný priestor s funkciami, ako je napr. ochrana proti pretlaku, izolácia ventilačných systémov, obmedzený počet vetracích otvorov s filtrami CBRN a obmedzený počet vchodov pre posádku so vzduchovými uzávermi. 2. ‚Zvlhčovací alebo omývací dekontaminačný systém‘ je systém ostrekovania morskou vodou, ktorý dokáže súčasne zvlhčovať vonkajšiu konštrukciu a paluby plavidla. d. aktívne obranné zbraňové systémy uvedené vo VM 4. b. , VM 5. c. alebo VM 11a, ktoré majú ktorúkoľvek z týchto charakteristík: 1. ‚ochrana CBRN‘; 2. trup plavidla a vrchná konštrukcia špeciálne navrhnutá na zníženie profilu detekovateľného radarom; 3. zariadenia na zníženie tepelného rozlíšenia (napr. systém chladenia výfukových plynov) okrem zariadení špeciálne navrhnutých na zvýšenie celkovej účinnosti energetickej centrály alebo zníženie vplyvu na životné prostredie; alebo 4. demagnetizačný systém navrhnutý na zníženie magnetických rozlišovacích znakov celého plavidla; b. Motory a pohonné systémy špeciálne konštruované a navrhnuté na vojenské účely a ich súčasti špeciálne konštruované na vojenské účely: 1. Dieselové motory špeciálne navrhnuté a skonštruované pre ponorky so všetkými týmito charakteristikami: a. energetický výkon 1,12 MW (1 500 koní) alebo väčší a b. rýchlosť otáčok 700 rpm alebo väčšia. 2. Elektrické motory špeciálne navrhnuté a skonštruované pre ponorky, ktoré majú všetky tieto charakteristiky: a. energetický výkon väčší ako 0,75 MW (1 000 koní); b. rýchly spätný chod; c. chladenie kvapalinou; a d. úplne uzatvorené 3. Nemagnetické dieselové motory, ktoré majú všetky tieto charakteristiky: a. energetický výkon 37,3 kW (50 koní) alebo väčší a b. nemagnetický obsah presahujúci 75 % z celkovej hmotnosti; 4. ‚Pohon nezávislý na vzduchu‘ (AIP) špeciálne navrhnutý pre ponorky; Technická poznámka ‚Pohon nezávislý na vzduchu‘ (AIP) umožňuje pohonnému systému ponorených ponoriek fungovať bez prísunu atmosférického kyslíka dlhšie, ako by to inak umožnili batérie. Na účely VM 9. b. 4 AIP nezahŕňajú pohonné systémy využívajúce jadrovú energiu. c. Snímacie zariadenia používané pod vodou, špeciálne navrhnuté a skonštruované na vojenské účely, a ich ovládanie a súčasti, špeciálne navrhnuté a skonštruované na vojenské účely; d. protiponorkové a protitorpédové ochranné siete špeciálne navrhnuté a skonštruované na vojenské účely; e. Nepoužíva sa od roku 2003. f. Zariadenia na prienik do trupov plavidiel a konektory špeciálne navrhnuté a skonštruované na vojenské účely, ktoré umožňujú interakciu s externými zariadeniami plavidiel a súčasti špeciálne navrhnuté a skonštruované na vojenské účely; Poznámka: VM 9. f. zahŕňa konektory pre plavidlá obsahujúce jeden alebo viacero vodičov koaxiálneho alebo vlnovodného typu a zariadenia na prienik do trupov pre plavidlá, ktoré sú schopné zachovať si nepriepustnosť zvonku a udržať si požadované charakteristiky v morskej hĺbke presahujúcej 100 m; a konektory z optických vlákien a zariadenia na prienik do trupov plavidiel z optických vlákien špeciálne navrhnuté a určené na vysielanie „laserového“ lúča bez ohľadu na hĺbku. VM 9. f sa nevzťahuje na bežné pohonové hriadele a hydrodynamické zariadenia na prienik do trupov plavidiel trupov s riadenou osou. g. Tlmičové ložiská a ich súčasti a zariadenia obsahujúce tieto ložiská špeciálne navrhnuté a skonštruované na vojenské účely, ktoré majú ktorúkoľvek z týchto charakteristík: 1. plynové alebo magnetické vznášanie; 2. riadenie aktívnych rozlišovacích znakov; alebo 3. riadenie potláčania vibrácií. VM 10 „Lietadlá“, „prostriedky ľahšie ako vzduch“, „bezpilotné vzdušné prostriedky“ („UAV“), letecké motory a zariadenia „lietadiel“, súvisiace zariadenia a súčasti, špeciálne navrhnuté a skonštruované alebo upravené na vojenské účely: Dôležité upozornenie V súvislosti s navádzacími a navigačnými zariadeniami pozri VM 11. a. „Lietadlá“ s posádkou a „vzdušné dopravné prostriedky ľahšie ako vzduch“ a pre ne špeciálne navrhnuté a skonštruované súčasti. b. Od roku 2011 sa nepoužíva. c. Bezpilotné „lietadlá“ a „prostriedky ľahšie ako vzduch“ a súvisiace zariadenia a ich špeciálne navrhnuté súčasti: 1. „bezpilotné vzdušné prostriedky (UAV)“, diaľkovo ovládané letecké prostriedky (RPV) a samostatné programovateľné prostriedky a bezpilotné „prostriedky ľahšie ako vzduch“; 2. odpaľovacie zariadenia, vyslobodzovacie zariadenia a zariadenia pozemnej podpory; 3. zariadenia navrhnuté na velenie alebo riadenie. d. Hnacie letecké motory a ich špeciálne navrhnuté súčasti. e. Zariadenia lietadiel zabezpečujúce doplňovanie paliva vo vzduchu špeciálne navrhnuté a skonštruované alebo modifikované na nižšie uvedené účely, a ich špeciálne navrhnuté súčasti: 1. „Lietadlá“ uvedené vo VM 10. a. ; alebo 2. Bezpilotné „lietadlá“ uvedené vo VM 10. c. f. ‚Pozemné zariadenia‘ navrhnuté a skonštruované špeciálne pre „lietadlá“ uvedené vo VM 10. a. alebo letecké motory uvedené vo VM 10. d. ; Technická poznámka „Pozemné zariadenia“ zahŕňajú tlakové zariadenia na doplňovanie paliva a zariadenia navrhnuté na zjednodušenie operácií vo vyhradených oblastiach. g. Záchranné zariadenia pre osádku lietadla, bezpečnostné zariadenia a iné zariadenia na núdzový únik osádky, ktoré nie sú uvedené vo VM 10. a. , navrhnuté pre „lietadlá“ uvedené vo VM 10. a. Poznámka Vo VM 10. g. sa nestanovujú pravidlá vzťahujúce sa na prilby osádky lietadiel, ktoré nezahŕňajú alebo nemajú podpery alebo príslušenstvo pre zariadenia uvedené v Spoločnom zozname vojenského materiálu EÚ. Pozn. Prilby pozri aj vo VM 13. c. h. Padáky, padákové klzáky ďalej uvedené súvisiace zariadenia a ich špeciálne navrhnuté súčasti: 1. Padáky nešpecifikované inde v Spoločnom zozname vojenského materiálu EÚ 2. Padákové klzáky 3. Zariadenie špeciálne navrhnuté pre parašutistov vo veľkých výškach (napr. obleky, špeciálne prilby, dýchacie systémy, navigačné zariadenia). i. Zariadenie pre riadené otváranie alebo automatické pilotné systémy pre náklady zhadzované padákom. Poznámka 1 VM 10. a sa nevzťahuje na „lietadlá“ a „vzdušné dopravné prostriedky ľahšie ako vzduch“ alebo na ich varianty špeciálne skonštruované na vojenské použitie, ktoré majú všetky tieto charakteristiky: a. nejde o bojové „lietadlá“; b. nie sú konfigurované na vojenské účely a nie sú vybavené zariadeniami alebo príslušenstvom, ktoré je špeciálne navrhnuté alebo modifikované na vojenské účely, a c. sú certifikované na civilné použitie úradmi pre civilné letectvo jedného alebo viacerých členských štátov EÚ alebo členských štátov Wassenaarskeho usporiadania. Poznámka 2 VM 10. d. sa nevzťahuje na: a. letecké motory určené alebo modifikované na vojenské účely, ktoré certifikovali úrady pre civilné letectvo jedného alebo viacerých členských štátov EÚ alebo členských štátov Wassenaarskeho usporiadania na použitie v „civilných lietadlách“, alebo ich špeciálne navrhnuté súčasti; b. piestové motory alebo ich špeciálne navrhnuté súčasti s výnimkou tých, ktoré sú špeciálne navrhnuté pre bezpilotné vzdušné prostriedky („UAV“). Poznámka 3 Na účely VM 10. a a VM 10. d sa špeciálne navrhnuté súčasti a súvisiace zariadenia pre nevojenské „lietadlá“ alebo letecké motory modifikované na vojenské účely vzťahujú len na tie vojenské súčasti a na zariadenia súvisiace s vojenskými zariadeniami, ktoré sú vyžadované na modifikáciu na vojenské účely. Poznámka 4 Na účely VM 10a. vojenské použitie zahŕňa: boj, vojenský prieskum, útok, vojenský výcvik, logistickú podporu a prepravu a vysadzovanie jednotiek alebo vojenského materiálu. Poznámka 5 VM 10a. sa nevzťahuje na „lietadlá“, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky: a. prvýkrát boli vyrobené pred rokom 1946; b. neobsahujú položky uvedené v Spoločnom zozname vojenského materiálu EÚ, pokiaľ nie sú takéto položky potrebné pre normy na bezpečnosť alebo letovú spôsobilosť stanovené úradmi pre civilné letectvo jedného alebo viacerých členských štátov EÚ alebo členských štátov Wassenaarskeho usporiadania, a c. nenesú zbrane uvedené v Spoločnom zozname vojenského materiálu EÚ, pokiaľ takéto zbrane nie sú nefunkčné a nie je ich možné opäť uviesť do prevádzkyschopného stavu. VM 11 Elektronické zariadenia, „kozmické lode“ a súčasti neuvedené v iných položkách Spoločného zoznamu vojenského materiálu EÚ: a. Elektronické zariadenia špeciálne navrhnuté na vojenské účely a špeciálne navrhnuté súčasti pre ne. Poznámka VM 11. a. zahŕňa: a. Elektronické prostriedky obrany a elektronické zariadenia na boj proti obrane (t. j. zariadenia určené pre zavádzanie vonkajších alebo chybných signálov do radarov alebo rádiokomunikačných prijímačov alebo signálov inak prerušujúcich príjem, prevádzku a efektívnosť elektronických prijímačov nepriateľa vrátane ich prostriedkov obrany), vrátane zariadení na rušenie a odrušovanie. b. Elektrónky schopné zmeniť pracovné frekvencie (Frequency agile tubes). c. Elektronické systémy alebo zariadenia určené buď na prieskum a monitorovanie elektromagnetického spektra pre vojenské spravodajstvo, alebo na bezpečnostné účely alebo na obranu proti takémuto prieskumu alebo monitorovaniu. d. Prostriedky obrany používané pod vodou, vrátane akustických a magnetických rušiacich zariadení a lákadiel, zariadení určených na zavedenie vonkajších alebo chybných signálov do sonarových prijímačov. e. Zariadenia na bezpečné spracovávanie dát, zariadenia na zabezpečovania dát a ich prenosu a bezpečnostné komunikačné zariadenia využívajúce procesy šifrovania. f. Zariadenia na identifikáciu, autentifikáciu a vkladanie kľúčov a zariadenia na správu, výrobu a distribúciu kľúčov. g. Navádzacie a navigačné zariadenia. h. Digitálne zariadenia pre rádiovú komunikáciu využitím troposférického rozptylu. i. Digitálne demodulátory špeciálne navrhnuté na získavanie spravodajských informácii zachytávaním signálov; j. „Automatizované systémy velenia a riadenia“. Dôležité upozornenie: Pre „softvér“súvisiaci s vojenským „softvérovo“ definovaným rádiom (SDR) pozri VM 21. b. Zariadenia na rušenie globálnych navigačných satelitných systémov (GNSS) a špeciálne navrhnuté súčasti pre ne. c. „Kozmické lode“ špeciálne navrhnuté alebo upravené pre vojenské použitie a súčasti „kozmických lodí“ špeciálne navrhnuté alebo upravené pre vojenské použitie. VM 12 Systémy zbraní s vysokou kinetickou energiou a súvisiace zariadenia a ich špeciálne navrhnuté súčasti: a. systémy zbraní s kinetickou energiou špeciálne navrhnuté na zničenie alebo na znemožnenie splnenia úlohy cieľa; b. špeciálne navrhnuté skúšobné a hodnotiace zariadenia a skúšobné modely, vrátane diagnostických prístrojov a cieľov, pre dynamické skúšanie projektilov a systémov kinetickej energie. Dôležité upozornenie V súvislosti so systémami zbraní, ktoré využívajú malokalibrovú muníciu alebo využívajú len chemický pohon a príslušnú muníciu, pozri VM 1 až VM 4. Poznámka 1 VM 12, ak sú špeciálne navrhnuté na zbraňové systémy kinetickej energie, zahŕňajú: a. pohonné odpaľovacie systémy schopné zrýchliť hmotu ťažšiu ako 0,1 g na rýchlosti presahujúce 1,6 km/s, v režime jednoduchej alebo rýchlej paľby; b. výrobu primárnej energie, elektrické obrnenie, skladovanie energie, (napr. akumulačné kondenzátory s vysokou energiou), tepelné riadenie, klimatizáciu, zariadenia na manipuláciu s palivami; a elektrické rozhrania medzi napájaním energiou, zbraňami a elektrickým pohonom streleckých veží; Dôležité upozornenie: Pre akumulačné kondenzátory s vysokou energiou pozri aj položku 3A001. e. 2. na Zozname položiek dvojakého použitia EÚ. c. zisťovanie cieľa, sledovanie, stopovanie, riadenie a kontrolu paľby a systémy na hodnotenie škôd; d. navádzanie na cieľ, systémy na riadenie alebo odkláňanie pohonu (bočná akcelerácia) projektilov. Poznámka 2 VM 12 sa vzťahuje na systémy zbraní používajúce ktorýkoľvek z nasledujúcich spôsobov pohonu: a. elektromagnetický; b. elektrotepelný; c. plazma; d. ľahké plyny; alebo e. chemický (ak sa používa v kombinácii s akýmkoľvek z vyššie uvedených). VM 13 Obrnené alebo ochranné zariadenia, konštrukcie a súčasti: a. Kovové alebo nekovové pancierové pláty, ktoré majú ktorúkoľvek z týchto charakteristík: 1. Vyrobené tak, aby vyhovovali požiadavkám vojenských noriem alebo špecifikácií; alebo 2. sú vhodné na vojenské použitie. Dôležité upozornenie: Pokiaľ ide o pancierovú ochranu tela, pozri VM 13. d. 2. b. Konštrukcie z kovových alebo nekovových materiálov alebo ich kombinácií špeciálne určené na zabezpečenie balistickej ochrany vojenských systémov a ich špeciálne navrhnuté a skonštruované súčasti. c. Prilby vyrobené v súlade s vojenskými normami alebo špecifikáciami alebo porovnateľnými vnútroštátnymi normami a špeciálne navrhnuté škrupiny, vnútorné výstelky alebo vypchávky týchto prílb). Dôležité upozornenie: Pokiaľ ide o iné súčasti alebo doplnky vojenských prílb, pozri relevantný VM. d. Nepriestrelná ochrana tela alebo ochranné odevy a ich súčasti: 1. mäkká pancierová ochrana tela alebo ochranné odevy vyrobené v súlade s vojenskými normami alebo špecifikáciami alebo ich ekvivalentmi a ich špeciálne navrhnuté súčasti. Poznámka: Na účely VM 13. d. 1. zahŕňajú vojenské normy alebo špecifikácie prinajmenšom špecifikácie ochrany proti šrapnelom. 2. pevná pancierová ochrana tela poskytujúca balistickú ochranu úrovne III (NIJ 0101. 06, júl 2008) alebo vyššej, prípadne ochranu porovnateľnej úrovne podľa vnútroštátnych noriem. Poznámka 1 VM 13. b zahŕňa materiály špeciálne navrhnuté na výrobu výbušného reaktívneho pancierovania alebo na výstavbu vojenských krytov. Poznámka 2 VM 13. c sa nevzťahuje na bežné oceľové prilby ani modifikované alebo navrhnuté tak, aby mohli niesť akýkoľvek typ doplnkového zariadenia alebo ním boli priamo vybavené. Poznámka 3 VM 13. c a d sa nevzťahujú na prilby, nepriestrelnú ochranu tela alebo ochranné odevy, ktorými je užívateľ vybavený pre svoju vlastnú osobnú ochranu. Poznámka 4 VM13 sa v prípade prilieb špeciálne navrhnutých pre personál, ktorý zneškodňuje bomby, vzťahuje len na tie prilby, ktoré sú špeciálne navrhnuté na vojenské účely. Dôležité upozornenie 1 Pozri tiež položku 1A005 v Zozname položiek dvojakého použitia EÚ. Dôležité upozornenie 2 V prípade „vláknitých alebo vláknových materiálov“ používaných na výrobu pancierových častí na telo a prílb pozri položku 1C010 v Zozname položiek dvojakého použitia EÚ. VM 14 ‚Špecializované zariadenia pre vojenský výcvik‘ alebo na simuláciu vojenských scenárov, simulátory špeciálne navrhnuté pre výcvik s akoukoľvek strelnou zbraňou alebo zbraňou uvedenou vo VM 1 alebo VM 2 a ich špeciálne navrhnuté súčasti a príslušenstvo: Technická poznámka Výraz ‚špecializované zariadenia pre vojenský výcvik‘ zahŕňa vojenské druhy trenažérov na útoky, operačné letecké trenažéry, trenažéry radarového zameriavania, generátory radarových cieľov, zariadenia na delostrelecký výcvik, trenažéry boja proti ponorkám, letecké simulátory (vrátane odstredivých zariadení pre výcvik pilotov/kozmonautov), radarové trenažéry, trenažéry pre letecké prístroje, trenažéry pre navigáciu a odpaľovanie riadených striel, zariadenia na zachytenie cieľa, bezpilotné „lietadlo“, cvičiteľov pre vyzbrojovanie, trenažéry pre bezpilotné „lietadlá“, mobilné výcvikové jednotky a výcvikové zariadenia pre pozemné vojenské operácie. Poznámka 1 VM 14 zahŕňa systémy tvorby obrazu a interaktívnych prostredí pre simulačné zariadenia špeciálne navrhnuté alebo modifikované na vojenské účely. Poznámka 2 VM 14 sa nevzťahuje na zariadenia, ktoré sú špeciálne navrhnuté na výcvik používania loveckých alebo športových zbraní. VM 15 Zobrazovacie alebo obranné zariadenia, špeciálne navrhnuté na vojenské účely, a ich špeciálne navrhnuté súčasti a príslušenstvo: a. zariadenia na záznam a spracovanie obrazu; b. kamery, fotografické zariadenia a zariadenia na spracovanie filmov; c. zariadenia na zjasnenie obrazu; d. zariadenia na infračervené alebo tepelné zobrazovanie; e. zobrazovacie zariadenia radarových snímačov; f. obranné a protiobranné zariadenia pre zariadenia uvedené vo VM 15. a až VM 15. e. Poznámka VM 15. f zahŕňa zariadenia, ktoré sú určené na narušovanie prevádzky alebo účinnosti vojenských zobrazovacích systémov alebo na minimalizovanie takýchto rušivých účinkov. Poznámka 1 Vo VM 15 výraz špeciálne navrhnuté súčasti zahŕňa tieto položky, ak sa používajú ako špeciálne navrhnuté na vojenské účely: a. elektrónky na prevod infračerveného obrazu; b. elektrónky na zjasnenie obrazu (iné ako tie prvej generácie); c. platne s mikrokanálmi; d. elektrónky televíznych kamier pre nízke úrovne svetla; e. detektorové sústavy (vrátane elektronického prepojenia alebo systémov na čítanie); f. pyroelektrické elektrónky televíznych kamier; g. chladiace systémy pre zobrazovacie systémy; h. elektricky spúšťané uzávierky fotochromatického alebo elektrooptického typu, ktorých rýchlosť uzávierky je nižšia ako 100 μs, s výnimkou prípadov, keď je uzávierka podstatnou súčasťou vysokorýchlostných kamier; i. invertory obrazu z optických vlákien; j. zmiešané polovodičové fotokatódy. Poznámka 2 VM 15 sa nevzťahuje na „elektrónky na zjasnenie obrazu prvej generácie“ alebo zariadenia špeciálne navrhnuté na zabudovanie „elektróniek na zjasnenie obrazu prvej generácie“. Dôležité upozornenie V súvislosti s klasifikáciou zameriavacích zariadení pre zbrane, ktoré obsahujú „elektrónky na zjasnenie obrazu prvej generácie“, pozri VM 1, VM 2 a VM 5. a. Dôležité upozornenie: Pozri tiež položky 6A002. a. 2 a 6A002. b v Zozname položiek dvojakého použitia EÚ. VM 16 Výkovky, odliatky a iné nedokončené výrobky, ktoré sú špeciálne navrhnuté pre položky špecifikované prostredníctvom VM 1 až VM 4, VM 6, VM 9, VM 10, VM 12 alebo VM 19. Poznámka: VM 16 sa vzťahuje na nedokončené výrobky, ak sa dajú identifikovať na základe zloženia materiálu, geometrie alebo funkcie. VM 17 Rozličné zariadenia, materiály a ‚knižnice‘ a ich špeciálne určené súčasti: a. Potápacie prístroje a prístroje na plávanie pod vodou špeciálne navrhnuté alebo upravené na vojenské použitie: 1. samostatné potápacie prístroje s opakovaným vdychovaním, prístroje s uzatvoreným alebo polouzatvoreným obvodom; 2. prístroje na plávanie pod vodou špeciálne navrhnuté na použitie s potápacími prístrojmi špecifikovanými vo VM 17a. 1; Dôležitá poznámka: pozri tiež položku 8A002. q. na Zozname položiek dvojakého použitia EÚ. b. Stavebné zariadenia špeciálne navrhnuté na vojenské účely; c. Príslušenstvo, nátery, opláštenia a úpravy na potlačenie rozlišovacích znakov, špeciálne navrhnuté na vojenské účely; d. Zariadenia pre terénnych technikov a špecialistov špeciálne navrhnuté na používanie v bojových zónach; e. „Roboty“, ovládače „robotov“ a „koncové efektory“„robotov“, ktoré sa vyznačujú ktoroukoľvek z nasledujúcich charakteristík: 1. špeciálne navrhnuté na vojenské účely; 2. obsahujúce prostriedky ochrany hydraulických vedení pred externe spôsobeným prerazením balistickými úlomkami (napríklad zahrnutím samotesniaceho vedenia) a navrhnuté na používanie hydraulických kvapalín s bodom vzplanutia vyšším ako 839 K (566 °C); alebo 3. špeciálne navrhnuté alebo označené na prevádzku v prostredí s elektromagnetickými pulzmi (EMP). Technická poznámka Elektromagnetické impulzy sa nevzťahujú na neúmyselnú interferenciu spôsobenú elektromagnetickým žiarením z neďalekých zariadení (napr. strojových zariadení, prístrojov alebo elektronických zariadení) alebo bleskom. f. „Knižnice“ špeciálne navrhnuté alebo upravené na vojenské účely so systémami, zariadeniami alebo súčasťami uvedenými v Spoločnom zozname vojenského materiálu EÚ; g. Zariadenia na generáciu jadrovej energie alebo pohonu, vrátane „jadrových reaktorov“, špeciálne navrhnutých na vojenské účely a ich súčasti špeciálne určené alebo ‚modifikované‘ na vojenské účely; h. Zariadenia a materiál, s náterom alebo inou úpravou na potlačenie rozlišovacích znakov, špeciálne navrhnuté na vojenské účely, iné ako tie, ktoré sú uvedené v iných položkách Spoločného zoznamu vojenského materiálu EÚ; i. Simulačné zariadenia špeciálne navrhnuté pre vojenské „jadrové reaktory“; j. Pojazdné opravárenské dielne špeciálne navrhnuté alebo ‚modifikované‘ na údržbu vojenských zariadení; k. Poľné generátory špeciálne navrhnuté alebo ‚modifikované‘ na vojenské účely; l. Kontajnery, ktoré sú špeciálne navrhnuté alebo ‚modifikované‘ na vojenské účely; m. Trajekty, iné ako tie, ktoré sú uvedené v iných položkách Spoločného zoznamu vojenského materiálu EÚ, mosty a pontóny, špeciálne navrhnuté na vojenské účely; n. Skúšobné modely špeciálne navrhnuté na „vývoj“ položiek, ktoré sú kontrolované prostredníctvom VM 4, VM 6, VM 9 alebo VM 10; o. Vybavenie na ochranu pred „laserom“ (napr. ochrana očí a senzorov) špeciálne navrhnuté na vojenské účely; p. „Palivové články“ iné ako články uvedené inde v Spoločnom zozname vojenského materiálu EÚ špeciálne navrhnuté alebo ‚modifikované‘ na vojenské použitie. Technické poznámky: 1. Nepoužíva sa od roku 2014. 2. Na účely VM 17‚modifikované‘ znamená akékoľvek štrukturálne, elektrické, mechanické alebo iné zmeny, na základe ktorých sú nevojenské položky s vojenským využitím rovnocenné položke, ktorá je špeciálne navrhnutá na vojenské účely. VM 18 ‚Výrobné‘ zariadenia a súčasti: a. špeciálne navrhnuté alebo modifikované ‚výrobné‘ zariadenia na ‚výrobu‘ výrobkov uvedených v Spoločnom zozname vojenského materiálu EÚ a ich špeciálne navrhnuté súčasti; b. špeciálne navrhnuté zariadenia na environmentálne skúšky a ich špeciálne navrhnuté vybavenie, na certifikáciu, kvalifikáciu alebo skúšanie výrobkov uvedených v Spoločnom zozname vojenského materiálu EÚ. Technická poznámka Na účely VM 18 pojem ‚výroba‘ zahŕňa konštrukciu, posúdenie, výrobu, skúšanie a kontrolu. Poznámka VM 18. a a VM 18. b zahŕňajú tieto zariadenia: a. kontinuálne nitrátory; b. prístroje na testovanie v odstredivkách alebo zariadenia, ktoré sa vyznačujú akýmikoľvek z týchto charakteristík: 1. poháňané motorom alebo motormi s celkovým menovitým výkonom väčším ako 298 kW (400 koní); 2. schopné niesť užitočné zaťaženie 113 kg alebo viac; alebo 3 schopné vyvíjať odstredivé zrýchlenie 8 g alebo viac na užitočné zaťaženie 91 kg alebo viac; c. dehydratačné lisy; d. závitovkové lisy špeciálne navrhnuté alebo modifikované na lisovanie vojenských výbušnín; e. rezacie stroje na rezanie lisovaných propelentov na požadovanú veľkosť; f. dražovacie bubny s priemerom 1,85 m alebo väčším a s kapacitou výrobkov nad 227 kg; g. kontinuálne miešačky na pevné propelenty; h. prúdové mlyny na drvenie a mletie prísad na vojenské výbušniny; i. zariadenia pre zabezpečenie sféricity a jednotnej veľkosti častíc v kovových práškoch uvedených vo VM 8. c. 8. ; j. konvekčné prúdové konvertory na konverziu materiálov uvedených vo VM 8. c. 3. VM 19 Systémy zbraní s usmernenou energiou (DEW), súvisiace alebo obranné zariadenia a skúšobné modely a ich špeciálne navrhnuté súčasti: a. „laserové“ systémy špeciálne navrhnuté na zničenie alebo znemožnenie splnenia úlohy cieľa; b. systémy s vyžarovaním častíc, ktoré sú schopné zničiť alebo znemožniť splnenie úlohy cieľa; c. systémy s vysokou rádiofrekvenciou (RF) schopné zničiť alebo znemožniť splnenie úlohy cieľa; d. zariadenia špeciálne navrhnuté na odhaľovanie alebo identifikovanie systémov alebo na obranu pred systémami, ktoré sú uvedené vo VM 19. a. až VM 19. c. ; e. modely fyzických skúšok pre systémy, zariadenia a súčasti, ktoré sú uvedené vo VM 19; f. „laserové“ systémy špeciálne navrhnuté na spôsobenie trvalého oslepnutia nevylepšeného videnia, t. j. obnažené oči alebo oči s korekčnými pomôckami. Poznámka 1 Systémy zbraní s usmernenou energiou (DEW), ktoré sú kontrolované prostredníctvom VM 19, zahrňujú systémy, ktorých schopnosť je odvodená z riadeného uplatňovania týchto položiek: a. „lasery“ s dostatočnou výkonnosťou na ničenie podobné účinkom konvenčnej munícii; b. urýchľovače častíc, ktoré vysielajú lúč nabitých alebo neutrálnych častíc s deštruktívnou silou; c. vysielače rádiofrekvenčných lúčov vysokej pulznej sily alebo vysokej priemernej sily, ktoré vytvárajú polia s dostatočnou intenzitou na zneškodnenie elektronických obvodov vzdialeného cieľa. Poznámka 2 VM 19 zahŕňa tieto položky, ak sú špeciálne navrhnuté na systémy zbraní s usmernenou energiou (DEW): a. zariadenia na výrobu primárnej energie, skladovanie energie, rozvod, úpravu energie, alebo na manipuláciu s palivami; b. systémy na zameranie a sledovanie cieľa; c systémy schopné vyhodnotiť poškodenie cieľa, zničiť alebo znemožniť splnenie úlohy; d. zariadenia na manipulovanie s lúčom, jeho rozširovanie alebo zameriavanie; e. zariadenia so schopnosťou rýchleho otáčania vyžarujúceho lúča na operácie s viacerými cieľmi; f. prispôsobiteľné zariadenia na optické a fázové združovanie; g. prúdové injektory na negatívne vodíkové iónové lúče; h. súčiastky urýchľovačov „určené na vesmírne použitie“; i. zariadenia na zužovanie negatívnych iónových lúčov; j. zariadenia na kontrolu a otáčanie vysokoenergetických iónových lúčov; k. fólie pre neutralizovanie lúčov negatívnych vodíkových izotopov „určené na vesmírne použitie“. VM 20 Kryogénne a „supravodivé“ zariadenia a špeciálne navrhnuté súčasti a príslušenstvo pre tieto zariadenia: a. Zariadenia špeciálne navrhnuté alebo konfigurované tak, aby boli inštalované vo vozidlách na vojenské pozemné, námorné, vzdušné alebo vesmírne využitie schopné prevádzky počas pohybu a vytvárať alebo udržiavať teploty pod 103 K (– 170 °C). Poznámka VM 20. a zahŕňa mobilné systémy obsahujúce alebo využívajúce príslušenstvo alebo súčasti vyrobené z nekovových alebo neelektrických vodivých materiálov ako napríklad plasty alebo materiály s epoxidovou impregnáciou. b. „Supravodivé“ elektrické zariadenia (rotačné stroje a transformátory) špeciálne navrhnuté alebo konfigurované na inštaláciu do vozidiel na vojenské pozemné, námorné, vzdušné alebo vesmírne využitie a schopné prevádzky počas pohybu. Poznámka VM 20. b sa nevzťahuje na homopolárne hybridné generátory s priamym prúdom, ktoré majú jednopólové armatúry bežného kovu, ktoré sa otáčajú v magnetickom poli vytvorenom supravodivým vinutím, za predpokladu, že tieto supravodivé vinutia sú jedinou supravodivou súčasťou generátora. VM 21 „Softvér“: a. „Softvér“ osobitne navrhnutý alebo upravený na: 1. „vývoj“, „výrobu“, prevádzku alebo údržbu zariadení uvedených v Spoločnom zozname vojenského materiálu EÚ; 2. „vývoj“ alebo „výrobu“ materiálov uvedených v Spoločnom zozname vojenského materiálu EÚ; alebo 3. „vývoj“, „výrobu“, prevádzku alebo údržbu „softvéru“ uvedeného v Spoločnom zozname vojenského materiálu EÚ. b. Špecifický „softvér“ okrem „softvéru“ uvedeného v VM 21a: 1. „Softvér“ špeciálne navrhnutý na vojenské účely a špeciálne navrhnutý na modelovanie, simulovanie alebo vyhodnocovanie vojenských zbraňových systémov; 2. „Softvér“ špeciálne navrhnutý na vojenské účely a špeciálne navrhnutý na modelovanie alebo simulovanie scenárov vojenských operácií; 3. „Softvér“ na určovanie účinkov konvenčných, jadrových, chemických alebo biologických zbraní; 4. „Softvér“ špeciálne navrhnutý na vojenské účely a špeciálne navrhnutý na aplikácie systémov velenia, riadenia, spojenia a informácií (C3I) alebo velenia, riadenia, spojenia, počítačov a informácií (C4I). c. „Softvér“ neuvedený vo VM 21. a alebo VM 21. b. , špeciálne navrhnutý alebo modifikovaný tak, aby umožnil zariadeniam, ktoré nie sú uvedené v Spoločnom zozname vojenského materiálu EÚ, vykonávať vojenské funkcie zariadení uvedených v Spoločnom zozname vojenského materiálu EÚ. VM 22 „Technológia“: a. „Technológia“ iná ako uvedená vo VM 22. b, ktorá „sa vyžaduje“ na „vývoj“, „výrobu“, prevádzkovanie, inštalovanie, údržbu (kontrolu), opravu, generálnu opravu alebo renováciu položiek uvedených v Spoločnom zozname vojenského materiálu EÚ. b. „Technológia“: 1. „technológia“, ktorá „sa vyžaduje“ na projektovanie kompletných zariadení na výrobu položiek uvedených v Spoločnom zozname vojenského materiálu Európskej únie, montáž súčastí do týchto zriadení a ich prevádzku, údržbu a opravy, aj keď súčasti takýchto výrobných zariadení nie sú špecifikované; 2. „technológia“, ktorá „sa vyžaduje“ na „vývoj“ a „výrobu“ ručných zbraní, aj keď sa používa len na reprodukcie starožitných ručných zbraní; 3. Nepoužíva sa od roku 2013. Dôležitá poznámka: pozri položku VM22. a. pre „technológiu“, ktorá sa predtým špecifikovala v položke VM22. b. 3. 4. Nepoužíva sa od roku 2013. Dôležitá poznámka: pozri položku VM22. a. pre „technológiu“, ktorá sa predtým špecifikovala v položke VM22. b. 4. 5. „technológia“, ktorá „sa vyžaduje“ výlučne na zavádzanie „biokatalyzátorov“ uvedených vo VM 7. i. 1 do vojenských nosičov látok alebo vojenského materiálu. Poznámka 1 „Technológia“, ktorá „sa vyžaduje“ na „vývoj“, „výrobu“, prevádzkovanie, inštalovanie, údržbu (kontrolu), opravu, generálnu opravu alebo renováciu položiek uvedených v Spoločnom zozname vojenského materiálu EÚ, zostáva pod kontrolou, i keď sa vzťahuje na akúkoľvek položku, ktorá nie je uvedená v Spoločnom zozname vojenského materiálu Európskej únie. Poznámka 2 VM 22 sa nevzťahuje na: a. „technológiu“, ktorá je minimom potrebným na montáž, prevádzku, údržbu (kontrolu) alebo opravu tých položiek, ktoré nie sú kontrolované alebo ktorých vývoz sa povolil; b. „technológiu“, ktorá je „vo verejnej sfére“, „základným vedeckým výskumom“ alebo minimom potrebných informácií na uplatňovanie patentov; c. „technológiu“ na magnetickú indukciu, ktorá slúži na nepretržitý pohon vozidiel civilnej prepravy. VYMEDZENIE POJMOV POUŽITÝCH V TOMTO ZOZNAME V abecednom poradí nasleduje vymedzenie pojmov používaných v tomto zozname. Poznámka 1 Vymedzené pojmy platia pre celý zoznam. Odkazy sú čisto poradného charakteru a nemajú žiadny vplyv na všeobecné uplatňovanie definovaných pojmov v celom zozname. Poznámka 2 Slová a pojmy uvedené v tomto zozname vymedzených pojmov majú zadefinovaný význam, iba keď sú uvedené v úvodzovkách ( „“). Pojmy označené čiarkou a obrátenou čiarkou sú vymedzené v technickej poznámke k uvedenej položke. Inak majú slová a výrazy všeobecne akceptovaný význam (podľa slovníka). VM 11„Automatizované systémy velenia a riadenia“ Elektronické systémy prostredníctvom ktorých sa vkladajú, spracúvajú a prenášajú informácie nevyhnutné na účinné nasadenie zoskupenia, hlavnej formácie, taktickej formácie, jednotky, lode, podjednotky alebo zbraní, ktoré patria pod príslušné velenie. Na tieto účely sa využíva počítač alebo iný špecializovaný hardvér s cieľom podporiť funkcie organizácie vojenského velenia a riadenia. Hlavné funkcie automatizovaného systému velenia a riadenia sú: účinný automatizovaný zber, zhromažďovanie, ukladanie a spracovanie informácií; znázornenie situácie a okolností, ktoré ovplyvňujú prípravu a výkon bojových operácií; operačné a taktické výpočty na rozdelenie zdrojov medzi bojové zoskupenia alebo prvky operačnej bojovej zostavy alebo bojového nasadenia podľa cieľa alebo etapy operácie; príprava údajov na vyhodnotenie situácie a rozhodovanie v akejkoľvek chvíli počas operácie alebo boja; počítačová simulácia operácií. VM 10Bezpilotný vzdušný prostriedok („UAV“) Akékoľvek lietadlo schopné vzletu, udržovaného kontrolovaného letu a navigácie bez prítomnosti človeka na palube. VM 7, 22„Biokatalyzátory“ ‚Enzýmy‘ pre špecifické chemické alebo biochemické reakcie alebo iné biologické zlúčeniny, ktoré viažu a urýchľujú rozklad BCH látok. Technická poznámka ‚Enzýmy‘ sú „biokatalyzátory“ pre špecifické chemické alebo biochemické reakcie. VM 7, 22„Biopolyméry“ Tieto biologické makromolekuly: a. enzýmy pre špecifické chemické alebo biochemické reakcie; b. ‚monoklonálne‘, „polyklonálne“ alebo „antiidiotypické“„protilátky“; c. osobitne navrhnuté alebo osobitne spracované ‚receptory‘; Technické poznámky: 1. ‚Antiidiotypické protilátky‘ sú protilátky, ktoré sa viažu na špecifické miesta viazania antigénov iných protilátok. 2. ‚Monoklonálne protilátky‘ sú proteíny, ktoré sa viažu na jedno miesto antigénu a sú vytvorené jedným klonom buniek. 3. ‚Polyklonálne protilátky‘ sú zmesou proteínov, ktoré sa viažu na špecifický antigén a sú vytvorené viac ako jedným klonom buniek. 4. ‚Receptory‘ sú biologické makromolekulové štruktúry schopné viazať ligandy, ktorých viazanie ovplyvňuje fyziologické funkcie. VM 4, 10„Civilné lietadlo“ „Lietadlá“ uvedené podľa označenia v zoznamoch certifikácie letovej spôsobilosti uverejňovaných úradmi pre civilné letectvo jedného alebo viacerých členských štátov EÚ alebo členských štátov Wassenaarskeho usporiadania slúžiace na lety na komerčných civilných vnútroštátnych a zahraničných trasách alebo na zákonné používanie pre civilné, súkromné alebo podnikateľské účely. VM 15„Elektrónky na zjasnenie obrazu prvej generácie“ Elektrostaticky zaostrené elektrónky využívajúce vstupné a výstupné optické vlákna alebo sklené doštičky, multialkalické fotokatódy (S-20 alebo S-25) ale nie zosilňovače z mikrokanálových doštičiek. VM 8„Energetické materiály“ Látky alebo zmesi, ktoré chemicky reagujú a pritom uvoľňujú energiu požadovanú na plánované použitie. „Výbušniny“, „pyrotechnické látky“ a „propelenty“ sú podtriedou energetických materiálov. VM 7„Expresívne vektory“ Nosiče (napr. plazmidy alebo vírusy) používané na zavedenie genetického materiálu do hostiteľských buniek. VM 17„Jadrový reaktor“ zahŕňa časti v nádobe reaktora alebo k nej priamo pripojené zariadenie, ktoré reguluje hladinu výkonu v aktívnej zóne reaktora (štiepnom pásme reaktora) a súčasti, ktoré obvykle obsahujú primárne chladiace médium, prichádzajú s ním do priameho styku, alebo ho regulujú v aktívnej zóne reaktora. VM 17„Knižnica“ (parametrická technická databáza) Súbor technických informácií, ktorého použitie môže zvýšiť výkonnosť príslušných systémov, zariadení alebo súčastí. VM 17„Koncové efektory“ Úchopné moduly, aktívne nástrojové jednotky a všetky iné nástroje pripojené k základovej doske na konci manipulačného ramena „robota“. Technická poznámka ‚Aktívne nástrojové jednotky‘ sú zariadenia na aplikáciu hnacej sily, energie procesu na obrobok alebo na snímanie obrobku. VM 11„Kozmické lode“ Aktívne a pasívne satelity a vesmírne sondy. VM 9, a 19„Laser“ Časť, ktorá vytvára priestorovo aj časovo koherentné svetlo prostredníctvome zosilnenia vynútenej emisie žiarenia. VM 7„Látky na potláčanie nepokojov“ Látky, ktoré za predpokladaných podmienok použitia na účely potláčania nepokojov vytvárajú u ľudí rýchle zmyslové podráždenie alebo paralyzačné fyzické účinky, ktoré zmiznú krátko po ukončení expozície. (Slzotvorné plyny sú podmnožinou „látok na potláčanie nepokojov“. ) VM 8, 10, 14„Lietadlo“ Vzdušné vozidlo s pevnými krídlami, otáčavými krídlami, rotorom (vrtuľník), sklápacím rotorom alebo so sklápacími krídlami. VM 21„Mikroprogram“ Postupnosť základných inštrukcií uchovávaných vo zvláštnej pamäti, ktorých vykonanie sa spúšťa zavedením ich referenčnej inštrukcie do registra inštrukcií. VM 17„Palivový článok“ Elektrochemické zariadenie, ktoré mení chemickú energiu priamo na elektrickú energiu jednosmerného prúdu (DC) spotrebúvaním paliva z externého zdroja. VM 8„Prekurzory“ Špecializované chemikálie používané pri výrobe výbušnín. VM 8„Prísady“ Látky používané v explozívnych zmesiach na zlepšenie ich vlastností. VM 7„Prispôsobené na použitie vo vojne“ Akákoľvek modifikácia alebo selekcia (ako napr. zmena čistoty, skladovateľnosť, virulencia, charakteristika šírenia alebo odolnosť voči UV žiareniu) navrhnutá za účelom zvýšenia efektívnosti pri vytváraní strát na ľuďoch alebo živočíchoch, pri poškodzovaní zariadení alebo poškodzovaní úrody alebo životného prostredia. VM 21„Program“ Postupnosť inštrukcií na realizáciu procesu v podobe vykonateľnej elektronickým počítačom alebo zmeniteľná do takejto podoby. VM 8„Propelenty“ Látky alebo zmesi, ktoré chemicky reagujú a pritom vytvárajú vysoké objemy horúcich plynov regulovanou rýchlosťou na vykonanie mechanickej práce. VM 10„Prostriedky ľahšie ako vzduch“ Balóny a „vzducholode“, ktoré sú pri svojom nadnášaní závislé od horúceho vzduchu alebo od iných plynov ľahších ako vzduch, ako napríklad hélium alebo vodík. VM 4, 8„Pyrotechnické (látky)“ Zmesi pevných alebo kvapalných palív a oxidantov, v ktorých po zapálení prebehne regulovanou rýchlosťou energetická chemická reakcia, ktorá má vytvoriť určité časové oneskorenia alebo množstvá tepla, hluku, dymu, viditeľného svetla alebo infračerveného žiarenia.	438	1
2015/02005XC1222(03)-20150806/02005XC1222(03)-20150806_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,015	None	None	Spoken	5,429	11,959	Konsolidovaný TEXT: 52005XC1222(03) — SK — 06.08.2015 2005X1222 — SK — 06.08.2015 — 001.001 Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente ►B Oznámenie Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o ES, článkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (Text s významom pre EHP) (Ú. v. ES C 325 22.12.2005, s. 7) Zmenené a doplnené: Úradný vestník Č. Strana Dátum ►M1 OZNÁMENIE KOMISIE Zmeny oznámenia Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o ES, článkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 2015/C 256/03 C 256 3 5.8.2015 ▼B Oznámenie Komisie o pravidlách prístupu k dokumentácii Komisie v prípadoch podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o ES, článkov 53, 54 a 57 Zmluvy o EHP a nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (2005/C 325/07) (Text s významom pre EHP) I. ÚVOD A OBSAH OZNÁMENIA 1. Prístup k dokumentácii Komisie je jednou z procedurálnych záruk určených na uplatnenie princípu rovnosti prostriedkov a ochranu práv na obhajobu. Prístup k dokumentácii je stanovený v článku 27, ods. 1 a 2 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 ( 1 ), článku 15, ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 (vykonávacie nariadenie) ( 2 ), článku 18, ods. 1 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (nariadenie o koncentráciách) ( 3 ) a článku 17, ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 802/2004 (vykonávacie nariadenie o koncentráciách) ( 4 ). V súlade s týmito opatreniami, by pred prijatím rozhodnutia na základe článkov 7, 8, 23 a článku 24, ods. 2 nariadenia č. 1/2003 a článku 6, ods. 3, článku 7, ods. 3, článku 8, ods. 2 až 6, článkov 14 a 15 nariadenia o koncentráciách, Komisia poskytne osobám, podnikom alebo združeniam podnikov, ktorých sa to môže týkať, príležitosť vyjadriť svoje stanovisko k námietkam voči nim a títo sú oprávnení na prístup k dokumentácii Komisie, aby bolo plne rešpektované ich právo na obhajobu v konaní. Súčasné oznámenie zabezpečuje rámec na výkon práva stanoveného v týchto opatreniach. To nezahŕňa možnosť zabezpečenia dokumentov v súvislosti s ostatnými konaniami. Toto oznámenie nemá vplyv na výklad týchto opatrení súdmi Spoločenstva. Zásady stanovené v tomto oznámení sa tiež uplatňujú vtedy, keď Komisia presadzuje články 53, 54 a 57 Dohody o EHP. ( 5 ) 2. Špecifické právo uvedené vyššie je odlišné od všeobecného práva na prístup k dokumentom na základe nariadenia č. 1049/2001 ( 6 ), ktoré podlieha odlišným kritériám a výnimkám a používa sa na iný účel. 3. Termín prístup k dokumentácii sa v tomto oznámení používa výhradne na označenie prístupu umožneného stranám, podnikom alebo združeniam podnikov, ktorým Komisia adresovala prehľad výhrad. Toto oznámenie objasňuje, kto má prístup k dokumentácii pre tento účel. 4. Rovnaký termín alebo termín prístup k dokumentom sa takisto používa vo vyššie uvedených nariadeniach, čo sa týka sťažovateľov alebo iných zúčastnených strán. Tieto situácie sú však odlišné od námietok zo strany adresátov, a preto nepodliehajú definícii prístupu k dokumentácii na účely tohto oznámenia. Tieto súvisiace situácie sú upravené v osobitnej časti oznámenia. 5. Toto oznámenie tiež vysvetľuje, ku ktorým informáciám je prístup povolený, kedy sa prístup uskutoční a aké sú postupy na uskutočnenie prístupu k dokumentácii. 6. Od svojho zverejnenia toto oznámenie nahrádza oznámenie Komisie z roku 1997 o prístupe k dokumentácii ( 7 ). Nové pravidlá zohľadňujú legislatívu uplatniteľnú po 1. máji 2004, najmä vyššie uvedené nariadenie č. 1/2003, nariadenie o koncentráciách, vykonávacie nariadenie a vykonávacie nariadenie o koncentráciách, ako aj ►M1 rozhodnutie predsedu Európskej komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vyšetrovateľa v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže ( 8 ). ◄ Taktiež zohľadňuje posledné právne prípady Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev ( 9 ) a praktík vyvinutých Komisiou od prijatia oznámenia z roku 1997. II. ROZSAH PRÍSTUPU K DOKUMENTÁCII A. Kto je oprávnený mať prístup k dokumentácii? 7. Prístup k dokumentácii v zmysle ustanovení uvedených v odstavci 1 je zameraný na umožnenie faktického výkonu práv na obhajobu proti námietkam vznesených Komisiou. Pre tento účel v oboch prípadoch podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o ES, ako aj v prípadoch na základe nariadenia o koncentráciách je prístup povolený na základe žiadosti osobám, podnikom alebo združeniam podnikov ( 10 ) (ďalej stranám), ktorých sa to môže týkať a voči ktorým Komisia vyslovila svoje námietky ( 11 ). B. Ku ktorým dokumentom je prístup povolený? 1. Obsah dokumentácie Komisie 8. Dokumentácia Komisie pri vyšetrovaní prípadov hospodárskej súťaže (ďalej len dokumentácia) pozostáva zo všetkých dokumentov ( 12 ), ktoré boli získané, vypracované a/alebo zhromaždené Generálnym riaditeľstvom Komisie pre hospodársku súťaž počas vyšetrovaní. ▼M1 9. Pri vyšetrovaniach v oblasti hospodárskej súťaže môže Komisia získať viacero dokumentov, z ktorých niektoré sa môžu po podrobnejšom preskúmaní ukázať ako nesúvisiace s predmetom daného prípadu ( 13 ). Takéto dokumenty môžu byť vrátené podnikom, od ktorých boli získané. Po vrátení tieto dokumenty už nie sú súčasťou dokumentácie. ▼B 2. Prístupné dokumenty 10. Strany musia byť oprávnené oboznámiť sa s informáciami v dokumentácii Komisie tak, aby na základe týchto informácií mohli vysloviť svoje stanovisko k predbežným záverom prijatým Komisiou vo svojich námietkach. Na tento účel im bude povolený prístup ku všetkým dokumentom tvoriacim dokumentáciu Komisie, definovaný v článku 8, s výnimkou interných dokumentov, obchodných tajomstiev iných podnikov alebo ostatných dôverných informácií ( 14 ). 11. Výsledky štúdie objednanej v súvislosti s konaniami sú prístupné spoločne so zadávacími podmienkami a metodikou štúdie. Obozretnosť môže byť však nevyhnutná s cieľom ochrany práv duševného vlastníctva. 3. Neprístupné dokumenty 3.1. Interné dokumenty 3.1.1 Všeobecné zásady 12. Interné dokumenty nemôžu byť ani obviňujúce, ani zbavujúce viny ( 15 ). Netvoria súčasť dôkazov, o ktoré sa Komisia môže opierať pri hodnotení prípadu. Takže stranám nebude umožnený prístup k interným dokumentom v rámci dokumentácie Komisie ( 16 ). Vzhľadom na nedostatok ich dôkaznej hodnoty toto obmedzenie prístupu k interným dokumentom neovplyvňuje náležité uplatnenie práva strán na obhajobu ( 17 ). 13. Oddelenia Komisie nemajú žiadnu povinnosť pripraviť zápisnicu zo stretnutí ( 18 ) s akýmikoľvek osobami alebo podnikmi. Ak sa Komisia rozhodne zaznamenať takéto stretnutia, tieto dokumenty predstavujú vlastnú interpretáciu Komisie tohto, čo sa povedalo na stretnutí a z tohto dôvodu sa klasifikujú ako interné dokumenty. Ak však príslušná osoba alebo podnik odsúhlasili zápisnicu, takáto zápisnica bude po vymazaní všetkých obchodných tajomstiev alebo iných dôverných informácií sprístupnená. Netvoria súčasť dôkazov, o ktoré sa Komisia môže opierať pri hodnotení prípadu ( 19 ). 14. Štúdia objednaná v súvislosti s konaniami, korešpondencia medzi Komisiou a jej dodávateľom, obsahujúca hodnotenie práce dodávateľa alebo s ňou spojených finančných aspektov štúdie sa považujú za interné dokumenty, takže nie sú prístupné. 3.1.2 Korešpondencia s ostatnými orgánmi verejnej správy 15. Osobitný prípad interných dokumentov je korešpondencia Komisie s ostatnými orgánmi verejnej správy a interné dokumenty získané od týchto orgánov (či už z členských štátov alebo z nečlenských krajín). Príklady neprístupných dokumentov sú tieto: — korešpondencia medzi Komisiou a orgánmi členských štátov pre hospodársku súťaž alebo medzi týmito orgánmi ( 20 ); — korešpondencia medzi Komisiou a ostatnými orgánmi verejnej správy členských štátov ( 21 ); — korešpondencia medzi Komisiou, Dozorným orgánom EZVO a orgánmi verejnej správy štátov EZVO ( 22 ); — korešpondencia medzi Komisiou a orgánmi verejnej správy nečlenských krajín, vrátane ich orgánov pre hospodársku súťaž, najmä ak Spoločenstvo a tretia krajina uzavreli dohodu upravujúcu dôverný charakter vymenených informácií ( 23 ). 16. Za určitých výnimočných okolností je umožnený prístup k dokumentom pochádzajúcich z členských štátov, Dozorného úradu EZVO alebo štátov EZVO, po vymazaní všetkých obchodných tajomstiev alebo iných dôverných informácií. Predtým, než Komisia poskytne prístup k dokumentom, bude konzultovať s podnikom, ktorý dokument vydal, aby určil, ktoré informácie obsahujú obchodné tajomstvo resp. sú dôverné. V takomto prípade, ak dokumenty z členských krajín obsahujú obvinenia vznesené proti stranám, ktoré Komisia musí preskúmať alebo sú súčasťou dôkazov pri procese vyšetrovania, sú určitým spôsobom podobné dokumentom získaným od súkromných strán. Tieto skutočnosti sa predovšetkým vzťahujú na: — dokumenty a informácie vymenené na základe článku 12 nariadenia č. 1/2003 a informácie poskytnuté Komisii na základe článku 18, ods. 6 nariadenia č. 1/2003; — sťažnosti predložené členským štátom na základe článku 7, ods. 2 nariadenia č. 1/2003. Prístup sa tiež umožní k dokumentom pochádzajúcich z členských štátov alebo EZVO v rozsahu, ktorý má význam pre obhajobu strán vzhľadom na výkon kompetencií Komisie v oblasti kontroly koncentrácií ( 24 ). 3.2. Dôverné informácie 17. Dokumentácia Komisie môže tiež obsahovať dokumenty obsahujúce dve kategórie informácií, a to obchodné tajomstvá a ostatné dôverné informácie, ku ktorým môže byť prístup čiastočne alebo úplne obmedzený ( 25 ). Prístup bude umožnený, kde je to možné, k neutajeným verziám pôvodných informácií. Kde môže byť utajenosť zabezpečená iba súhrnom príslušných informácií, bude prístup umožnený k súhrnu. Všetky ostatné dokumenty sú prístupné vo svojej pôvodnej forme. 3.2.1 Obchodné tajomstvá 18. Keďže odtajnenie informácií o obchodných aktivitách podniku by mohlo vyústiť do vážneho poškodenia daného podniku, tvoria takéto informácie obchodné tajomstvá ( 26 ). Príklady informácií, ktoré môžu byť označené za obchodné tajomstvá zahŕňajú: technické a/alebo finančné informácie týkajúce sa know-how podniku, metódy ohodnotenia nákladov, výrobné tajomstvá a postupy, zdroje dodávok, vyrobené a predané množstvá, podiely na trhu, zoznamy zákazníkov a distribútorov, marketingové plány, štruktúra nákladov a cien a predajná stratégia. 3.2.2 Ostatné dôverné informácie 19. Kategória „ostatné dôverné informácie“ zahŕňa informácie, iné než obchodné tajomstvá, ktoré môžu byť považované za dôverné, keďže ich odhalenie môže značne poškodiť osobu alebo podnik. Závisiac od špecifických okolností každého prípadu, môže sa to vzťahovať na informácie poskytnuté tretím stranám o podnikoch, ktoré sú schopné vyvinúť značný ekonomický alebo obchodný tlak na ich konkurentov alebo ich obchodných partnerov, zákazníkov alebo dodávateľov. Súd prvého stupňa uznal, že je zákonné odmietnuť odhaliť týmto podnikom niektoré listy, získané od zákazníkov, keďže ich odhalenie by mohlo vystaviť autorov riziku odvetných opatrení ( 27 ). Takže pojem ostatné dôverné informácie môže zahŕňať informácie, ktoré by umožnili stranám identifikovať sťažovateľov alebo tretie strany, ktoré majú oprávnené dôvody zostať v anonymite. 20. Kategória ostatných dôverných informácií zahŕňa tiež vojenské tajomstvá. 3.2.3 Kritériá prijímania žiadostí o dôverné zaobchádzanie. 21. Informácie budú označené za dôverné, ak si dotyčná osoba alebo podnik uplatnili nárok v tomto zmysle a tento nárok bol akceptovaný Komisiou ( 28 ). 22. Požiadavka na utajenie sa musí týkať informácií, ktoré spadajú do rozsahu vyššie uvedených opisov obchodných tajomstiev alebo iných dôverných informácií. Dôvody, prečo je požadované, aby informácia bola považovaná za obchodné tajomstvo alebo inú dôvernú informáciou, musia byť opodstatnené ( 29 ). Požiadavky na utajenie sa môžu sa zvyčajne týkať iba informácií získaných Komisiou od tej istej osoby alebo podniku a nie informácií z iného zdroja. 23. Informácie týkajúce sa podniku, ale ktoré sú už navonok známe (v prípade skupiny, mimo skupiny) alebo mimo združenia, ktorému boli podnikom oznámené, nebudú normálne považované za dôverné ( 30 ). Informácia, ktorá stratila svoj obchodný význam, napríklad uplynutím času, nemôže byť viac považovaná za dôvernú. Ako všeobecné pravidlo platí, že Komisia nepovažuje informácie týkajúce sa údajov o obrate, predaji a podiele na trhu a podobné informácie, ktoré sú staršie ako 5 rokov, za dôverné ( 31 ). 24. Pri konaniach na základe článkov 81 a 82 Zmluvy, označenie informácie za dôvernú, nebráni jej odhaleniu, ak je takáto informácia nevyhnutná na dokázanie údajného porušenia („obviňujúci dokument“) alebo môže byť potrebná na oslobodenie strany od obvinenia („oslobodzujúci dokument“). V takomto prípade, potreba zaručenia práva na obhajobu, prostredníctvom čo najväčšieho možného prístupu k dokumentácii Spoločenstva, môže prevážiť nad záujmom ochrany dôverných informácií ostatných strán ( 32 ). Je na Komisii, aby posúdila, či sa takéto skutočnosti vzťahujú na nejakú konkrétnu situáciu. Vyžaduje si to posúdenie všetkých relevantných prvkov, vrátane: — závažnosť informácie pre stanovenie, či bol porušený zákon, alebo nie, a jej dôkaznú hodnotu; — či je informácia nevyhnutná; — príslušný stupeň utajenia (do ktorého rozsahu by odtajnenie informácie poškodilo záujmy danej osoby alebo podniku); — predbežný odhad závažnosti údajného porušenia. Podobné úvahy sa vzťahujú na konania na základe nariadenia o koncentráciách, ak je odtajnenie informácií považované Komisiou za nevyhnutné na účely procesu. ( 33 ) 25. Ak je zámerom Komisie odtajniť informácie, mala by byť príslušnej osobe alebo príslušnému podniku poskytnutá možnosť predložiť odtajnenú verziu dokumentov, ktorá obsahuje túto informáciu, s rovnakou dôkaznou hodnotou ako v pôvodných dokumentoch. ( 34 ) C. Kedy sa udeľuje prístup k dokumentácii? 26. V zmysle ustanovení uvedených v odstavci 1 strany pred oznámením prehľadu výhrad Komisie nemajú právo na prístup k dokumentácii. 1. Pri protitrustových konaniach na základe článkov 81 a 82 Zmluvy o ES 27. Prístup k dokumentácii bude umožnený na základe žiadosti a normálne pri jednej príležitosti po predložení námietok Komisie stranám s cieľom zabezpečenia princípu rovnosti prostriedkov a ochrany svojich práva na obhajobu. Ako všeobecné pravidlo preto platí, že nie je povolený prístup k odpovediam iných strán na námietky Komisie. Strane sa však povolí prístup k dokumentom získaným po oznámení námietok v neskoršej fáze správneho postupu, ak takéto dokumenty tvoria nový dôkaz – obviňujúceho a vinu zbavujúceho charakteru – týkajúci sa obvinení voči tejto strane v prehľade námietok Komisie. Toto sa deje najmä v prípadoch, v ktorých sa Komisia mieni opieraťo nové dôkazy ( 35 ). 2. Pri konaniach na základe nariadenia o koncentráciách 28. V súlade s článkom 18, ods. 1 a 3 nariadenia o koncentráciách a článku 17, ods. 1 vykonávacieho nariadenia o koncentráciách sa oznamujúcim stranám povoľuje prístup k dokumentácii Komisie na základe žiadosti v každej fáze konania, následne po oznámení námietok Komisie až po konzultácie poradného výboru. Toto oznámenie sa netýka možnosti zabezpečenia dokumentov skôr, ako Komisia vysloví svoje námietky k podnikom na základe nariadenia o koncentráciách ( 36 ). III. OSOBITNÉ OTÁZKY TÝKAJÚCE SA SŤAŽOVATEĽOV A OSTATNÝCH ZÚČASTNENÝCH STRÁN 29. Táto časť sa týka situácií, v ktorých Komisia môže alebo musí zabezpečiť prístup k určitým dokumentom, zahrnutých vo svojej dokumentácii, sťažovateľom v protitrustovom konaní a ostatným zúčastneným stranám v konaniach o koncentráciách. Bez ohľadu na použitú formuláciu vo vykonávacom nariadení a vykonávacom nariadení o koncentráciách ( 37 ), tieto dve situácie sú odlišné – čo sa týka rozsahu, načasovania a práv – od prístupu k dokumentácii v predchádzajúcich oddieloch tohto oznámenia. A. Poskytnutie dokumentov sťažovateľom v protitrustových konaniach 30. Súd prvého stupňa rozhodol ( 38 ), že sťažovatelia nemajú rovnaké práva a záruky, ako strany pri vyšetrovaní. Preto sa sťažovatelia nemôžu domáhať práva na prístup k dokumentácii, ako je stanovené pre strany. 31. Sťažovateľ, ktorý bol podľa článku 7, ods. 1 vykonávacieho nariadenia, informovaný o zámere Komisie zamietnuť jeho sťažnosť ( 39 ), môže však požiadať o prístup k dokumentom, na ktorých Komisia založila jej predbežné hodnotenie ( 40 ). Sťažovateľovi bude umožnený prístup k takýmto dokumentom na základe jednej príležitosti, po vydaní listu informujúceho sťažovateľa o zámere Komisie zamietnuť jeho sťažnosť. 32. Sťažovatelia nemajú právo na prístup k obchodným tajomstvám alebo iným dôverným informáciám, ktoré Komisia získala v priebehu vyšetrovania ( 41 ). B. Poskytnutie dokumentov ostatným zúčastneným stranám pri konaní o koncentráciách 33. V súlade s článkom 17, ods. 2 vykonávacieho nariadenia o koncentráciách by mal byť prístup k dokumentácii v konaní o koncentráciách taktiež povolený na základe žiadosti ostatným zúčastneným stranám, ktorým boli oznámené námietky, pokiaľ je na prípravu ich námietok nevyhnutný. 34. Ostatné zainteresované strany sú strany navrhovanej koncentrácie, iné než oznamujúce strany, ako predajca a podnik, ktorý je predmetom koncentrácie ( 42 ). IV. POSTUP NA VYKONANIE PRÍSTUPU K DOKUMENTÁCII A. Prípravné konanie 35. Všetky osoby, ktoré predložia informácie alebo pripomienky v jednej zo situácií uvedených doteraz alebo následne, v priebehu samotného konania, predložia Komisii ďalšie informácie, majú povinnosť jasne identifikovať akýkoľvek materiál, ktorý je považovaný za dôverný, udaním dôvodov a poskytnutím neutajenej verzie do dátumu stanoveného Komisiou na zverejnenie svojho stanoviska ( 43 ). a) Pri protitrustových konaniach — príjemca námietok Komisie zverejnením svojho stanoviska k námietkam ( 44 ); — sťažovateľ zverejnením svojho stanoviska k námietkam Komisie ( 45 ); — akákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, ktorá požaduje byť vypočutá a preukazuje dostatočný záujem alebo ktorá je prizvaná Komisiou na vyjadrenie svojho stanoviska, zverejnením svojich názorov písomne alebo pri verejnom vypočúvaní ( 46 ); — sťažovateľ zverejnením svojho stanoviska k listu Komisie, ktorá ho v ňom informuje o zámere Komisie zamietnuť sťažnosť ( 47 ). b) Pri konaniach o koncentráciách — oznamujúce strany alebo ostatné zúčastnené strany zverejnením svojho stanoviska k námietkam Komisie, prijaté so zreteľom na rozhodnutia o žiadosti o zrušenie zastavenia fúzie a ktoré nepriaznivo ovplyvňuje jednu alebo viacero strán alebo pri predbežnom opatrení prijatom v tejto záležitosti ( 48 ); — oznamujúce strany, ktorým Komisia adresovala námietky, ostatné zainteresované strany, ktoré boli informované o týchto námietkach alebo strany, ktorým Komisia adresovala námietky vzhľadom na uloženie pokuty alebo pravidelnej platby pokuty, predložením svojich pripomienok k námietkam ( 49 ); — tretie osoby, ktoré žiadajú byť vypočuté alebo akékoľvek fyzické alebo právnické osoby prizvané Komisiou na vyslovenie svojho názoru písomne alebo pri ústnej vypočúvaní ( 50 ); — akákoľvek osoba, ktorá poskytuje informácie na základe článku 11 nariadenia o koncentráciách. 36. Naviac Komisia môže požiadať podniky ( 51 ), vo všetkých prípadoch kedy poskytujú alebo poskytli dokumenty, o označenie dokumentov alebo častí dokumentov, ktoré považujú za obsahujúce obchodné tajomstvá alebo iné dôverné informácie im patriace a o určenie podnikov, ktorých sa týkajú informácie, ktoré sú považované za dôverné ( 52 ). 37. Na účely rýchleho vybavenia žiadostí o utajenie, uvedených v odseku 36 vyššie, môže Komisia stanoviť časový limit, v rámci ktorého podniky: (i) odôvodnia svoj nárok na utajenie v prípade každého jednotlivého dokumentu alebo častí dokumentov, (ii) poskytnúť Komisii odtajnenú verziu dokumentov, v ktorých sú dôverné časti vymazané ( 53 ). Pri protitrustových konaniach musia príslušné podniky v rámci stanoveného časového limitu poskytnúť aj stručný popis všetkých vymazaných častí informácií ( 54 ). 38. Neutajená verzia a opis vymazaných informácií musia byť vypracované spôsobom, ktorý umožní všetkým stranám prístup k dokumentácii na účely zistenia, či vymazaná informácia môže byť dôležitá na ich obhajobu, a teda, či majú dostatočný základ na požiadanie Komisie o poskytnutie prístupu k informáciám vyhlásených za dôverné. B. Zaobchádzanie s dôvernými informáciami 39. Ak podniky nespĺňajú opatrenia ustanovené v odsekoch 35 až 37 vyššie, Komisia sa môže pri konaniach o zabránení monopolu domnievať, že príslušné dokumenty alebo vyjadrenia neobsahujú dôverné informácie ( 55 ). Komisia môže následne predpokladať, že podnik nemá žiadne námietky k odtajneniu príslušných dokumentov alebo vyjadrení v ich celistvosti. 40. Pri protitrustových konaniach, ako aj konaniach na základe nariadenia o koncentráciách, ak príslušná osoba alebo podnik spĺňa podmienky stanovené v odsekoch 35 až 37 vyššie, v rozsahu, v ktorom sú uplatniteľné, Komisia buď: — predbežne prijme nároky, ktoré sa zdajú oprávnené; alebo — informuje príslušnú osobu alebo podnik, že nesúhlasí s požiadavkou na celkové alebo čiastočné utajenie, ak je zjavné, že sťažnosť je neopodstatnená. 41. Komisia môže v neskoršej fáze konania odvolať predbežnú akceptáciu žiadosti o celkové alebo čiastočné utajenie. 42. Ak Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž nesúhlasí so žiadosťou o utajenie od počiatku alebo ak dospeje k názoru, že predbežné prijatie nároku o utajenie by sa malo zamietnuť a teda zamýšľa informáciu odtajniť, poskytne príslušnej osobe alebo podniku príležitosť na vyslovenie svojho stanoviska. V takýchto prípadoch Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž bude príslušnú osobu alebo podnik písomne informovať o svojom zámere odtajniť informácie, uvedie svoje dôvody a stanový časový limit, v rámci ktorého ho tento podnik môže písomne informovať o svojom stanovisku. Ak po predložení týchto názorov pretrváva nezhoda týkajúca sa žiadosti o utajenie, bude záležitosť bude prejednávaná vyšetrovateľom v súlade s uplatniteľnou pôsobnosťou Komisie pre vyšetrovateľov ( 56 ). 43. Ak existuje riziko, že podnik, ktorý je schopný vyvinúť značný ekonomický alebo obchodný tlak na svojich konkurentov alebo svojich obchodných partnerov, zákazníkov alebo dodávateľov, by proti nim prijal odvetné opatrenia, ako dôsledok ich spolupráce pri vyšetrovaní vedenom Komisiou ( 57 ), Komisia bude ochraňovať anonymitu autorov zabezpečením prístupu k neutajenej verzii alebo prehľadu príslušných výpovedí ( 58 ). Požiadavky na anonymitu za týchto okolností, ako aj žiadosti o anonymitu v súlade s bodom 81 oznámenia Komisie o zaobchádzaní so sťažnosťami ( 59 ) budú vybavené v súlade s článkami 40 až 42 vyššie. C. Poskytnutie prístupu k dokumentácii 44. Komisia môže stanoviť, že prístup k dokumentácii bude umožnený jedným z nasledujúcich spôsobov po náležitom zohľadnení technických možností strán: — prostredníctvom CD-ROM alebo iných zariadení elektronického uloženia údajov, ktoré môžu byť dostupné v budúcnosti; — prostredníctvom kópií prístupnej dokumentácie v papierovej forme, ktoré im budú zaslané poštou; — pozvaním ich na preskúmanie prístupnej dokumentácie v priestoroch Komisie. Komisia môže zvoliť akúkoľvek kombináciu týchto spôsobov. 45. S cieľom uľahčiť prístup k dokumentácii strany dostanú zoznam dokumentov tvoriacich obsah dokumentácii Komisie, ako je zadefinovaný v článku 8 vyššie. 46. Prístup je povolený k dôkazom, ktoré sú obsiahnuté v dokumentácii Komisie, v ich originálnej forme: Komisia nemá žiadnu povinnosť zabezpečiť preklad dokumentov v rámci dokumentácie. ( 60 ) 47. Ak sa strana domnieva, že po získaní prístupu k dokumentácii potrebuje na svoju obhajobu poznať konkrétne neprístupné informácie, môže s týmto cieľom Komisii predložiť odôvodnenú žiadosť. Ak generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž neschváli žiadosť a ak s tým strana nesúhlasí, vec bude riešiť vyšetrovateľ v súlade s uplatniteľnou pôsobnosťou vyšetrovateľov ( 61 ). ▼M1 48. Prístup k dokumentácii v súlade s týmto oznámením sa poskytne pod podmienkou, že takto získané informácie sa môžu použiť iba na účely súdneho alebo správneho konania na uplatnenie pravidiel hospodárskej súťaže Únie ( 62 ). Použitie týchto informácií v rozpore s obmedzeniami stanovenými v článku 16a nariadenia (ES) č. 773/2004 podlieha v určitých situáciách sankciám podľa vnútroštátneho práva ( 63 ). Ak k použitiu týchto informácií na iné účely alebo v rozpore s uvedenými obmedzeniami dôjde za účasti externého poradcu, Komisia to môže oznámiť advokátskej komore, do ktorej tento poradca patrí, s cieľom začať disciplinárne konanie. ▼B 49. S výnimkou odsekov 45 a 47 pravidlá tento oddiel C sa vzťahuje rovnako na povolenie prístupu k dokumentom sťažovateľom (pri konaniach o zabránení monopolov), ako aj ostatným zúčastneným stranám (pri konaniach o koncentráciách). ( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy, Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1-25. ( 2 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o ES, Ú. v. EÚ L 123, 27.4.2004, s. 18-24. ( 3 ) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, Ú. v. ES L 24, 29.1.2004, s. 1-22. ( 4 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 802/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, Ú. v. EÚ L 133, 30.4.2004, s. 1-39. Opravené v Ú. v. EÚ L 172, 6.5.2004, s. 9. ( 5 ) Odkazy v tomto oznámení na články 81 a 82 sa preto vzťahujú aj na články 53 a 54 Dohody o EHP. ( 6 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43. Pozri napríklad prípad T-2/03, Verein für Konsumenteninformation proti Komisii, rozsudok zo dňa 13. apríla 2005, zatiaľ nereferovaný. ( 7 ) Oznámenie Komisie o interných pravidlách postupov spracovania žiadostí o prístup k dokumentácii v prípadoch na základe článkov 85 a 86 [teraz 81 a 82] Zmluvy o ES, článkov 65 a 66 Zmluve o ESUO a nariadenia Rady (EHS) č. 4064/89, Ú. v. ES C 23, 23.01.1997, s. 3. ( 8 ) Ú. v. EÚ L 275, 20.10.2011, s. 29. ( 9 ) Najmä súhrnné prípady T-25/95 a i., Cimenteries CBR SA et al. proti Komisii, [2000] ECR II-0491. ( 10 ) V tomto oznámení sa pod pojmom podnik rozumejú tak podniky, ako aj združenia podnikov. Pojem osoba zahŕňa fyzické a právnické osoby. Mnohé subjekty sú právnickými osobami a podnikmi zároveň; v takomto prípade sa na ne vzťahujú obidva termíny. To isté platí, ak je podnikom fyzická osoba v zmysle článkov 81 a 82. Pri konaniach o koncentráciách sa musí počítať aj s osobami uvedenými v článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia o koncentráciách, aj keď ide o fyzické osoby. Ak sú do konania zapojené osoby bez právnej subjektivity, ktoré nie sú ani podnikmi, uplatní Komisia, kde je to vhodné, princípy stanovené v tomto oznámení mutatis mutandis. ( 11 ) Porovnaj článok 15, odsek 1 vykonávacieho nariadenia, článok 18, odsek 3 nariadenia o koncentráciách a článok 17, odsek 1 vykonávacieho nariadenia o koncentráciách. ( 12 ) V tomto oznámení sa termín dokument používa na všetky formy informačnej podpory bez ohľadu na pamäťové médium. Tiež zahŕňa všetky zariadenia na elektronické uloženie údajov, ktoré sú dostupné, alebo môžu sa stať dostupnými. ( 13 ) Rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, EU:C:2004:6, bod 126. ( 14 ) Porov. článok 27 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, článok 15 ods. 2 a článok 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia a článok 17 ods. 3 vykonávacieho nariadenia o koncentráciách. Tieto výnimky sú tiež uvedené v prípade T-7/89, Hercules Chemicals proti Komisii, [1991] ECR II-1711 ods. 54. Súd rozhodol, že právo rozhodnúť o tom, ktoré dokumenty v rámci dokumentácie môže byť na účely obhajoby užitočné, neprislúcha iba Komisii. (Porov. prípad T-30/91 Solvay proti Komisii, [1995] ECR II-1775,ods. 81-86 a prípad T-36/91 ICI proti Komisii, [1995] ECR II-1847 ods. 91-96). ( 15 ) Príklady interných dokumentov sú návrhy, posudky, záznamy alebo poznámky oddelení Komisie alebo iných zainteresovaných verejných orgánov. ( 16 ) Porov. článok 27 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, článok 15 ods. 2 vykonávacieho nariadenia a článok 17 ods. 3 vykonávacieho nariadenia o koncentráciách. ( 17 ) Porov. odsek 1 vyššie. ( 18 ) ►M1 Pozri rozsudok z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98 a T-212/98 až T-214/98, Zb., EU:T:2003:245, body 349 – 359. Pozri aj oznámenie Komisie o osvedčených postupoch vedenia konania podľa článkov 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 308, 20.10.2011, s. 6) bod 44. ◄ ( 19 ) Vyhlásenia zaznamenané podľa článku 19 a článku 20 ods. 2 písm. e) nariadenia 1/2003 alebo článku 13 ods. 2 písm. e) nariadenia o koncentráciách taktiež zvyčajne patria medzi prístupné dokumenty (pozri odsek 10). ( 20 ) Porov. článok 27 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, článok 15 ods. 2 vykonávacieho nariadenia a článok 17 ods. 3 vykonávacieho nariadenia o koncentráciách. ( 21 ) Porov. postup Súdu prvého stupňa v prípadoch T-134/94 et al. NMH Stahlwerke a ostatní proti Komisii [1997] ECR II-2293 ods. 36 a prípad T-65/89, BPB Industries and British Gypsum [1993] ECR II-389 ods. 33. ( 22 ) V tomto oznámení sú pod pojmom „štáty EZVO“ zahrnuté tie štáty EZVO, ktoré sú signatármi Dohody o EHP. ( 23 ) Napríklad, článok VIII.2 Dohody medzi Európskymi spoločenstvami a vládou Spojených štátov amerických o uplatňovaní svojich zákonov o hospodárskej súťaži (Ú. v. ES č. L 95, 27.4.1995, s. 47) stanovuje, že informácie poskytnuté Komisii ako dôverné musia byť chránené „v najväčšom možnom rozsahu“. Tento článok predstavuje povinnosť medzinárodného práva záväzný pre Komisiu. ( 24 ) V oblasti kontroly koncentrácií sa toto môže aplikovať najmä vtedy, ak členský štát podlieha článku 9 (2) nariadenia o koncentrácii podľa toho, na čo sa prípad odvoláva. ( 25 ) Porov. článok 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia a článok 17 ods. 3 vykonávacieho nariadenia o koncentráciách; prípad T-7/89 Hercules Chemicals NV proti Komisii, [1991] ECR II-1711 ods. 54; prípad T-23/99, LR AF 1998 A/S proti Komisii, [2002] ECR II-1705 ods. 170. ( 26 ) Rozsudok z 18.9.1996 v prípade T-353/94, Postbank NV proti Komisii, [1996] ECR II-921 ods. 87. ( 27 ) Súdy Spoločenstva sa k tejto otázke vyslovili v dvoch prípadoch údajného zneužitia dominantného postavenia (článok 82 Zmluvy o ES) (Prípad T-65/89, BPB Industries a British Gypsum [1993] ECR II-389; a prípad C-310/93P, BPB Industries a British Gypsum [1995] ECR I-865) a v prípadoch fúzií (Prípad T-221/95 Endemol proti Komisii [1999] ECR II-1299, odsek 69 a prípad T-5/02 Laval proti Komisii [2002] ECR II-4381 ods. 98 a nasl.) ( 28 ) Pozri odsek 40 nižšie. ( 29 ) Pozri odsek 35 nižšie. ( 30 ) Akokoľvek, obchodné tajomstvá alebo iné dôverné informácie, ktoré sú poskytnuté obchodným alebo profesným združeniam ich členmi, nestrácajú ich dôverný charakter vzhľadom na tretie strany a tak nemôžu byť poskytnuté sťažovateľom. Porov. spoločné prípady 209 až 215 a 218/78, Fedetab, [1980] ECR 3125 ods. 46. ( 31 ) Pozri odseky 35-38 nižšie o požiadaní podnikov o identifikáciu dôverných informácií. ( 32 ) Porov. článok 27 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 a článok 15 ods. 3 vykonávacieho nariadenia. ( 33 ) Článok 18 ods. 1 vykonávacieho nariadenia o koncentráciách. ( 34 ) Porov. odsek 42 nižšie. ( 35 ) ►M1 Pozri aj oznámenie Komisie o osvedčených postupoch vedenia konania podľa článkov 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 308, 20.10.2011, s. 6) bod 103. ◄ ( 36 ) Tento problém je upravený v dokumente Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž „DG COMP Najlepšie skúsenosti vedenia kontrolných konaní pri koncentráciách v ES“, prístupnom na internetovej stránke Generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž: http://europa.eu.int/comm/competition/index_en.html. ( 37 ) Porov. článok 8 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, kde sa hovorí o „prístupe k dokumentom“ sťažovateľom a článok 17 ods. 2 vykonávacieho nariadenia o koncentráciách, ktorý hovorí o „prístupe k dokumentácii“ ostatných zúčastnených strán, „keďže je nevyhnutný na účely prípravy ich pripomienok“. ( 38 ) Pozri prípad T-17/93 Matra-Hachette SA proti Komisii, [1994] ECR II-595 ods. 34. Súd stanovil, že práva tretích strán, ako je uvedené v článku 19 nariadenia Rady č. 17 zo 6.2.1962 (teraz nahradený článkom 27 nariadenia č. 1/2003), sú obmedzené na právo zúčastniť sa správneho konania. ( 39 ) Prostredníctvom listu vydaného v súlade s článkom 7 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. ( 40 ) Porov. článok 8 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. ( 41 ) Porov. článok 8 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. ( 42 ) Porov. článok 11 písm. b) vykonávacieho nariadenia o koncentráciách. ( 43 ) Porov. článok 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia a článok 18 ods. 2 vykonávacieho nariadenia o koncentráciách. ( 44 ) Podľa článku 10 ods. 2 vykonávacieho nariadenia. ( 45 ) Podľa článku 6 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. ( 46 ) Podľa článku 13 ods. 1 a 3 vykonávacieho nariadenia. ( 47 ) Podľa článku 7 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. ( 48 ) Článok 12 vykonávacieho nariadenia o koncentráciách. ( 49 ) Článok 13 vykonávacieho nariadenia o koncentráciách. ( 50 ) Podľa článku 16 vykonávacieho nariadenia o koncentráciách. ( 51 ) Pri konaniach o koncentráciách princípy stanovené v tomto a nasledujúcich odsekoch sa tiež vzťahujú na osoby uvedené v článku 3 ods. 1 písm. b) nariadenia o koncentráciách. ( 52 ) Porov. článok 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia a článok 18 ods. 3 vykonávacieho nariadenia o koncentráciách. Vzťahuje sa to tiež na dokumenty, ktoré Komisia zozbierala pri inšpekcii podľa článku 13 nariadenia o koncentráciách a článkov 20 a 21 nariadenia č. 1/2003. ( 53 ) Porov. článok 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia a článok 18 ods. 3 vykonávacieho nariadenia o koncentráciách. ( 54 ) Porov. článok 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia. ( 55 ) Porov. článok 16 vykonávacieho nariadenia. ( 56 ) ►M1 Pozri článok 3 ods. 7 a článok 8 rozhodnutia predsedu Európskej komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vyšetrovateľa v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže (Ú. v. EÚ L 275, 20.10.2011, s. 29). ◄ ( 57 ) Porov. odsek 19 vyššie. ( 58 ) Porov. prípad T-5/02, Tetra Laval proti Komisii, [2002] ECR II-4381 ods. 98, 104 a 105. ( 59 ) Oznámenie Komisie o vybavovaní sťažností Komisiou na základe článkov 81 a 82 Zmluvy o ES, Ú. v. EÚ C 101, 27.4.2004, s. 65. ( 60 ) Porov. prípad T-25/95 et al. Cimenteries ods. 635. ( 61 ) ►M1 Pozri článok 3 ods. 7 a článok 7 rozhodnutia predsedu Európskej komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vyšetrovateľa v niektorých konaniach vo veci hospodárskej súťaže (Ú. v. EÚ L 275, 20.10.2011, s. 29). ◄ ( 62 ) článok 16a ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004, zmenený nariadením Komisie (EÚ) 2015/1348 (Ú. v. EÚ L 208, 5.8.2015, s. 3) ( 63 ) Pozri v súvislosti s obmedzeniami použitia určitých kategórií dôkazov v žalobách o náhradu škody články 7 a 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie, Ú. v. EÚ L 349, 5.12.2014, s. 1.	18,014	1
2022/Proposal for an act_275/Proposal for an act_SK.pdf_2	Eurlex	Open Government	CC-By	2,022	None	None	Spoken	3,739	8,869	(10) SLAPP väčšinou iniciujú mocné subjekty, napr. jednotlivci, lobistické skupiny, spoločnosti a štátne orgány. Sú často späté s nerovnováhou moci medzi stranami, pričom žalobca má vplyvnejšie finančné alebo politické postavenie ako žalovaný. Hoci nerovnováha moci nie je neoddeliteľnou zložkou takýchto prípadov, ak existuje, významne zvyšuje škodlivé účinky, ako aj odstrašujúce účinky súdneho konania proti verejnej účasti. (11) Súdne konania proti verejnej účasti môžu mať nepriaznivý vplyv na vierohodnosť a dobré me no novinárov a obhajcov ľudských práv a môžu vyčerpať ich finančné a iné zdroje. V dôsledku takýchto konaní sa môže oneskoriť zverejnenie informácií o záležitosti verejného záujmu alebo sa mu môže úplne zabrániť. Dĺžka konania a finančný tlak môžu mať odst rašujúci účinok na novinárov a obhajcov ľudských práv. Existencia takýchto praktík preto môže odrádzať od ich práce, keďže u nich v očakávaní možného súdneho konania v budúcnosti prispieva k autocenzúre, čo vedie k ochudobneniu verejnej diskusie na úkor sp oločnosti ako celku. (12) Osoby, na ktoré sú zacielené súdne konania proti verejnej účasti, môžu čeliť súčasne viacerým súdnym konaniam niekedy začatým vo viacerých jurisdikciách. Konania začaté v jurisdikcii jedného členského štátu proti osobe s bydliskom na území iného členského štátu sú pre žalovaného zvyčajne zložitejšie a nákladnejšie. Žalobcovia v súdnych konaniach proti verejnej účasti môžu procesné nástroje využiť aj s cieľom predĺžiť súdne konanie a zvýšiť náklady naň a predkladať veci v jurisdikci ách, ktoré v súvislosti so svojou vecou vnímajú ako priaznivo naklonené, než na súd, ktorý je v najvhodnejšej situácii na prejednanie nároku. Takéto postupy zároveň zbytočne a škodlivým spôsobom zaťažujú vnútroštátne súdne systémy. SK 17 SK (13) Ochranné opatrenia stanovené v tejto smernici by sa mali uplatňovať na všetky fyzické alebo právnické osoby z dôvodu ich zapojenia do verejnej účasti. Mali by takisto chrániť fyzické alebo právnické osoby, ktoré buď profesionálne, alebo osobne poskytujú podporu, pomáhajú ale bo poskytujú tovar či služby inej osobe na účely priamo súvisiace s verejnou účasťou v záležitosti verejného záujmu. Týka sa to napríklad poskytovateľov internetu, vydavateľstiev alebo tlačiarní, ktoré čelia súdnemu konaniu alebo hrozbe súdneho konania za poskytovanie služieb osobe, na ktorú je súdne konanie zacielené. (14) Táto smernica by sa mala uplatňovať na všetky druhy právneho nároku alebo žaloby občianskej či obchodnej povahy s cezhraničnými dôsledkami, bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Vzť ahuje sa aj na občianskoprávne nároky vznesené v rámci trestnoprávnych konaní, ako aj na predbežné a preventívne opatrenia, protiopatrenia alebo iný konkrétny druh prostriedkov nápravy, ktoré sú dostupné v rámci iných nástrojov. (15) Smernica sa neuplatňuj e na nároky vyplývajúce zo zodpovednosti štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ( acta iure imperii) a nároky proti úradníkom, ktorí konajú v mene štátu, a zodpovednosť za konanie subjektov verejného sektora vrátane zodpovednosti úradne sp lnomocnených úradníkov. (16) Verejná účasť by mala znamenať akékoľvek vyjadrenie alebo činnosť fyzickej alebo právnickej osoby vykonané pri uplatňovaní práva na slobodu prejavu a na informácie v súvislosti so záležitosťou verejného záujmu, ako napr. tvorba , vystavovanie, reklama alebo iná propagácia novinárskych, politických, vedeckých, akademických, umeleckých alebo satirických oznámení, publikácií či diel a komentárov, ako aj prípravné, podporné alebo pomocné činnosti, ktoré sú s nimi priamo spojené. Môže zahŕňať aj činnosti súvisiace s uplatňovaním práva na slobodu združovania a pokojného zhromažďovania, napr. organizácia lobistických činností, demonštrácií a protestov a účasť na nich alebo činnosti vyplývajúce z uplatňovania práva na dobrú správu vecí ve rejných a práva na účinný prostriedok nápravy, ako je predkladanie sťažností, petícií alebo správnych a súdnych nárokov a účasť na verejných vypočutiach. Verejná účasť by mala zahŕňať aj prípravné, podporné a pomocné činnosti, ktoré sú priamo a prirodzene spojené s vyjadrením alebo činnosťou a sú zacielené na potlačenie verejnej účasti. Okrem toho sa môže vzťahovať na iné činnosti, ktorých cieľom je informovať alebo ovplyvniť verejnú mienku alebo iné konanie verejnosti vrátane súkromného alebo verejného subjektu vo vzťahu k otázke verejného záujmu, napr. organizácia výskumu, prieskumov, kampaní či akýchkoľvek iných kolektívnych činností alebo účasť na nich. (17) Verejná účasť by sa normálne nemala vzťahovať na obchodnú reklamu a marketingovú činnosť, ktor é sa obvykle nevykonávajú pri uplatňovaní práva na slobodu prejavu a práva na informácie. (18) Koncept záležitosti verejného záujmu by mal zahŕňať aj kvalitu, bezpečnosť a iné relevantné aspekty tovaru, výrobkov alebo služieb, ak takéto záležitosti majú vý znam pre verejné zdravie, bezpečnosť, životné prostredie, klímu alebo uplatňovanie základných práv. Čisto individuálny spor medzi spotrebiteľom a výrobcom alebo poskytovateľom služieb, ktorý sa týka tovaru, výrobku alebo služby, by sem mal patriť len v prípade, že záležitosť zahŕňa prvok verejného záujmu, napr. sa týka výrobku alebo služby, ktorá nespĺňa environmentálne alebo bezpečnostné normy. (19) Činnosti osoby alebo subjektu, ktoré sú v popredí záujmu alebo vo verejnom záujme, takisto predstavujú zálež itosti verejného záujmu, o ktoré sa verejnosť môže oprávnene SK 18 SK zaujímať. O oprávnenom záujme však nemožno hovoriť vtedy, keď jediným účelom vyjadrenia alebo činnosti týkajúcej sa takejto osoby alebo subjektu je uspokojiť zvedavosť konkrétneho publika v súvis losti s podrobnosťami o súkromnom živote osoby. (20) Zneužívajúce súdne konania zvyčajne zahŕňajú taktizovanie v súdnom konaní so zlým úmyslom, ako je zdržiavanie konania, spôsobovanie vzniku neprimeraných nákladov žalovanému v konaní alebo taktizovanie pr i výbere súdu. Žalobca tieto taktiky využíva na iné účely, než je získanie prístupu k spravodlivosti, pričom takéto taktiky sú často, hoci nie vždy, spojené s rôznymi formami zastrašovania, obťažovania alebo vyhrážania. (21) Cezhraničný rozmer SLAPP zvyšuj e zložitosť a zhoršuje problémy, ktorým čelia žalovaní, keďže musia riešiť konania v inej jurisdikcii, niekedy súčasne vo viacerých jurisdikciách, čo vedie k ďalším nákladom a zaťaženiu s ešte nepriaznivejšími dôsledkami. (22) Záležitosť by sa mala považov ať za záležitosť s cezhraničnými dôsledkami, ak obe strany nemajú bydlisko v rovnakom členskom štáte ako súd konajúci v danej veci. Záležitosť by sa však mala považovať za záležitosť s cezhraničnými dôsledkami, aj keď majú obe strany konania bydlisko v tom istom členskom štáte ako súd konajúci v danej veci, a to v dvoch ďalších typoch situácií. Prvá situácia nastáva, keď má konkrétny čin verejnej účasti týkajúci sa dotknutej záležitosti verejného záujmu význam pre viaceré členské štáty. Týka sa to napríklad verejnej účasti na podujatiach organizovaných inštitúciami Únie, ako je prítomnosť na verejnom vypočutí alebo vyjadrenia či činnosti súvisiace so záležitosťami s osobitným významom pre viaceré členské štáty, napr. cezhraničné znečisťovanie alebo obvinenia z legalizácie príjmov z trestnej činnosti s možnou cezhraničnou účasťou. Druhá situácia, v ktorej by sa záležitosť mala považovať za záležitosť s cezhraničnými dôsledkami, nastáva, keď žalobca alebo pridružené strany súbežne alebo v minulosti začali súdne konania proti rovnakým alebo pridruženým žalovaným v inom členskom štáte. Pri týchto dvoch typoch situácií sa zohľadňujú osobitné súvislosti SLAPP. (23) Žalovaní by mali mať možnosť požiadať o tieto procesné záruky: Žiadosť o zábezpeku na pokrytie procedu rálnych nákladov alebo procedurálnych nákladov a škôd, žiadosť o skoré zastavenie zjavne neopodstatneného súdneho konania, žiadosť o nápravné opatrenia proti zneužívajúcemu súdnemu konaniu (prisúdenie trov konania, náhrada škody a sankcie), alebo všetky na raz. (24) V niektorých zneužívajúcich súdnych konaniach proti verejnej účasti žalobcovia úmyselne stiahnu alebo zmenia nároky či podania, aby sa vyhli prisúdeniu trov konania úspešnej strane. Táto právna stratégia môže spôsobiť, že zanikne právomoc súdu al ebo tribunálu uznať zneužívajúcu povahu súdneho konania, následkom čoho žalovaný nemá žiadnu šancu na náhradu procedurálnych nákladov. Takéto stiahnutia či zmeny by preto nemali mať vplyv na to, aby súdy konajúce v danej veci mohli uložiť nápravné opatreni a proti zneužívajúcim súdnym konaniam. (25) Ak je hlavný nárok zamietnutý neskôr v riadnom konaní, žalovaný môže stále využívať iné nápravné opatrenia proti zneužívajúcemu súdnemu konaniu, ako je prisúdenie trov konania a náhrada škody. (26) S cieľom posky tnúť žalovanému ďalšiu záruku by malo byť možné udeliť mu zábezpeku na pokrytie procedurálnych nákladov a/alebo škôd, ak sa súd domnieva, že hoci nárok nie je zjavne neopodstatnený, existujú prvky, ktoré naznačujú zneužitie SK 19 SK konania, a že vyhliadky na úspec h v hlavnom konaní sú slabé. Zábezpeka nezahŕňa rozhodnutie o hodnote, ale slúži ako preventívne opatrenie, ktorým sa zaistí účinok konečného rozhodnutia o zneužití konania. Rozhodnutie o tom, či by zábezpeku mal nariadiť súd na vlastný podnet, alebo by sa mala nariadiť na žiadosť žalovaného, by malo byť ponechané na členských štátoch. (27) Prerušením konania v prípade podania žiadosti o skoré zastavenie konania sa zabezpečí, že procesná činnosť sa pozastaví, čím sa znížia procedurálne náklady žalovaného. (28) Aby sa predišlo akémukoľvek vplyvu na prístup k účinnému prostriedku nápravy, prerušenie by malo byť dočasné a malo by trvať len do prijatia záverečného rozhodnutia o žiadosti. Záverečné rozhodnutie je rozhodnutie, ktoré už nie je predmetom súdneho pr eskúmavania. (29) Členské štáty môžu s cieľom zaistiť vysokú účelnosť pri skrátenom konaní týkajúcom sa žiadosti o skoré zastavenie konania stanoviť lehoty na vykonanie vypočutí alebo na prijatie rozhodnutia zo strany súdu. Takisto môžu prijať systémy podo bné postupom týkajúcim sa predbežných opatrení. Členské štáty by sa mali usilovať zabezpečiť, aby sa rozhodnutie urýchlene prijalo aj vtedy, keď žalovaný požiada o iné procesné záruky. V prípade rýchleho vybavenia by členské štáty mohli zohľadniť okrem iné ho to, či žalobca inicioval viaceré alebo spoločné konania v podobných veciach, ako aj existenciu pokusov o zastrašenie, obťažovanie alebo vyhrážanie sa žalovanému. (30) Ak žalovaný požiadal o skoré zastavenie konania, žalobca v hlavnom konaní by mal dokázať v skrátenom konaní, že jeho nárok nie je zjavne neopodstatnený. Toto nepredstavuje obmedzenie prístupu k spravodlivosti pri zohľadnení skutočnosti, že žalobca nesie dôkazné bremeno vo vzťahu k uvedenému nároku v hlavnom konaní a na to, aby predišie l skorému zastaveniu konania, mu stačí splniť oveľa nižšiu hranicu na preukázanie toho, že nárok nie je zjavne neopodstatnený. (31) Trovy by mali zahŕňať všetky procedurálne náklady vrátane plnej výšky nákladov na právne zastúpenie, ktoré vznikli žalovaném u, pokiaľ takéto náklady nie sú neprimerané. Náklady na právne zastúpenie, ktorých výška presahuje sumy stanovené v tabuľkách zákonných poplatkov, by sa ako také nemali považovať za neprimerané. Plná náhrada škody by mala zahŕňať materiálnu aj nemateriálnu škodu, ako je fyzická a psychická ujma. (32) Hlavným cieľom toho, že súdom alebo tribunálom sa poskytuje možnosť ukladať sankcie, je odradiť potenciálnych žalobcov od iniciovania zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti. Takéto sankcie by mali byť primerané vzhľadom na zistené prvky zneužívania. Súdy by pri stanovovaní výšky sankcií mohli zohľadňovať potenciál škodlivého alebo odstrašujúceho účinku konania na verejnú účasť, pričom vo vzťahu k povahe nároku by mohli zohľadňovať aj to, či žalobca inicioval viaceré alebo spoločné konania v podobných veciach, ako aj existenciu pokusov o zastrašenie, obťažovanie alebo vyhrážanie sa žalovanému. (33) V cezhraničnom kontexte je zároveň dôležité rozoznať hrozbu SLAPP z tretích krajín, ktoré sú zacielené na novinárov, obhajcov ľudských práv a ďalšie osoby zapojené do verejnej účasti, ktoré majú sídlo v Európskej únii. Ich súčasťou môžu byť neprimerané škody priznané proti novinárom, obhajcom ľudských práv a iným osobám z EÚ. Súdne konania v tretích krajiná ch sú pre osoby, na ktoré sú zacielené, zložitejšie a nákladnejšie. S cieľom chrániť demokraciu a slobodu prejavu a právo na informácie v Európskej únii a predísť narušeniu ochranných opatrení, ktoré sa stanovujú touto SK 20 SK smernicou, použitím súdnych konaní v iných jurisdikciách je dôležité poskytovať ochranu aj proti zjavne neopodstatneným a zneužívajúcim súdnym konaniam v tretích krajinách. (34) Touto smernicou sa vytvára nový osobitný dôvod právomoci s cieľom zaistiť, aby osoby, na ktoré sú SLAPP zacielené a ktoré majú bydlisko v Európskej únii, mali k dispozícii účinný prostriedok nápravy v Únii proti zneužívajúcim súdnym konaniam začatým na súde alebo tribunáli tretej krajiny. Tento osobitný dôvod právomoci umožňuje osobám, na ktoré sú takéto konania zaciel ené a ktoré majú bydlisko v Európskej únii, aby si na súdoch alebo tribunáloch v krajine ich bydliska nárokovali náhradu škody a nákladov, ktoré im vznikli v súvislosti s konaním na súde alebo tribunáli tretej krajiny. Toto právo sa uplatňuje bez ohľadu na krajinu bydliska žalobcu v konaní v tretej krajine. (35) Táto smernica by nemala mať vplyv na ochranu, ktorú fyzickým a právnickým osobám zapojeným do verejnej účasti poskytujú ostatné nástroje práva Únie a vnútroštátneho práva. Predovšetkým nijako nezniž uje ochranu poskytovanú na základe smernice 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie27, ako je transponovaná do vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o situácie patriace do rozsahu pôsobnosti tejto smernice a smernice 2019/1937, mala by sa preto uplatňovať ochrana, ktorú ponúkajú oba akty. (36) Touto smernicou sa dopĺňa odporúčanie Komisie o ochrane novinárov a obhajcov ľudských práv zapojených do verejnej účasti pred zjavne neopodstatnenými alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami („strategic ké žaloby proti verejnej účasti“). Toto odporúčanie je určené členským štátom a poskytuje komplexný súbor opatrení vrátane odbornej prípravy, zvyšovania informovanosti, podpory osobám, na ktoré sú zacielené zneužívajúce súdne konania, a zberu, vykazovania a monitorovania údajov o súdnych konaniach proti verejnej účasti. (37) V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto s mernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu. (38) [V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmlu ve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice a nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu,] ALEBO (39) [V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Írsko (listom z ...) oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice,] 27 Ú. v. EÚ L 305, 26.11.2019, s. 17 – 56. SK 21 SK PRIJALI TÚTO SMERNICU KAPITOLA I Všeobecné ustanovenia Článok 1 Predmet úpravy Táto smernica poskytuje ochranné opatrenia proti zjavne neopodstatneným alebo zneužívajúcim súdnym konaniam v občianskych veciach s cezhraničnými dôsledkami, ktoré sú začaté proti fyzickým a právnickým osobám, najmä novinárom a obhajcom ľudských práv, z dôvodu ich zapojenia do verejnej účasti. Článok 2 Rozsah pôsobnosti Táto smernica sa uplatňuje na vš etky veci občianskej alebo obchodnej povahy s cezhraničnými dôsledkami, bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Nevzťahuje sa najmä na daňové, colné alebo správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ( acta iu re imperii ). Článok 3 Vymedzenie pojmov Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov: 1. „verejná účasť“ je akékoľvek vyjadrenie alebo činnosť fyzickej alebo právnickej osoby uskutočnené pri uplatňovaní práva na slobodu prejavu a na informácie v súvislosti so záležitosťou verejného záujmu, ako aj prípravné, podporné alebo pomocné činnosti, ktoré sú s nimi priamo spojené. Patria sem sťažnosti, petície, správne alebo súdne nároky a účasť na verejných vypočutiach; 2. „záležitosť verejného záujmu“ je akákoľvek záležitosť, ktorá ovplyvňuje verejnosť do takej miery, že sa o ňu môže oprávnene začať zaujímať v takých oblastiach ako : a) verejné zdravie, bezpečnosť, životné prostredie, klíma alebo uplatňovanie základných práv; b) činnost i osoby alebo subjektu v popredí záujmu alebo vo verejnom záujme ; c) záležitosti posudzované verejnosťou alebo preskúmavané legislatívnym, výkonným či súdnym orgánom, alebo všetky ostatné verejné úradné konania ; d) obvinenia z korupcie, podvodu alebo trest nej činnosti; e) činnosti zamerané na boj proti dezinformáciám; 3. „zneužívajúce súdne konanie proti verejnej účasti“ je súdne konanie začaté vo vzťahu k verejnej účasti, ktoré je úplne alebo čiastočne neopodstatnené a jeho hlavným cieľom je zabrániť verej nej účasti alebo ju obmedziť či sankcionovať. Ukazovateľmi takéhoto účelu môžu byť: a) neprimeraná alebo zveličená povaha nároku alebo jeho časti ; SK 22 SK b) existencia viacerých konaní iniciovaných žalobcom alebo pridruženými stranami vo vzťahu k podobným záležit ostiam ; c) zastrašovanie, obťažovanie alebo vyhrážanie sa zo strany žalobcu alebo jeho zástupcov. Článok 4 Záležitosti s cezhraničnými dôsledkami 1. Na účely tejto smernice sa záležitosť považuje za záležitosť s cezhraničnými dôsledkami, ak obe strany nemajú bydlisko v rovnakom členskom štáte ako súd konajúci v danej veci. 2. Záležitosť sa takisto považuje za záležitosť s cezhraničnými dôsledkami, keď obe strany konania majú bydlisko v tom istom členskom štáte ako súd konajúci v danej veci, ak : a) je čin verejnej účasti týkajúci sa záležitosti verejného záujmu, proti ktorému sa začalo súdne konanie, relevantný pre viacero členských štátov alebo b) žalobca alebo pridružené subjekty začali súčasne alebo v minulosti súdne konania proti tým istým alebo pridr uženým žalovaným v inom členskom štáte. KAPITOLA II Spoločné pravidlá týkajúce sa procesných záruk Článok 5 Žiadosti o procesné záruky 1. Členské štáty zabezpečia, aby fyzické alebo právnické osoby, proti ktorým bolo začaté súdne konanie z dôvodu ich zapoj enia do verejnej účasti, mohli požiadať o: a) zábezpeku v súlade s článkom 8 ; b) skoré zastavenie zjavne neopodstatneného súdneho konania v súlade s kapitolou III; c) nápravné opatrenia proti zneužívajúcemu súdnemu konaniu v súlade s kapitolou IV. 2. Takéto žiadosti obsahujú: a) opis prvkov, na ktorých sa zakladajú; b) opis podporných dôkazov. 3. Členské štáty môžu stanoviť, aby súd alebo tribunál konajúci v danej veci mohol z úradnej moci prijať opatrenia týkajúce sa procesných záruk v súlade s kapito lami III a IV. SK 23 SK Článok 6 Následná zmena nároku alebo podaní Členské štáty zabezpečia, že akékoľvek následné zmeny nárokov alebo podaní zo strany žalobcu v hlavnom konaní vrátane zastavenia konania neovplyvnia možnosť, že súd alebo tribunál konajúci v danej veci vyhlási súdne konanie za zneužívajúce a uloží nápravné opatrenia v súlade s kapitolou IV. Článok 7 Intervencia tretej strany Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby súd alebo tribunál konajúci vo veci súdneho konania proti ve rejnej účasti mohol súhlasiť s účasťou mimovládnych organizácií, ktoré ochraňujú alebo podporujú práva osôb zapojených do verejnej účasti, na konaniach, či už na účely podpory žalovaného, alebo poskytnutia informácií. Článok 8 Zábezpeka Členské štáty zabezpečia, aby počas súdneho konania proti verejnej účasti mal súd alebo tribunál konajúci v danej veci právomoc požadovať od žalobcu poskytnutie zábezpeky v súvislosti s procedurálnymi nákladmi alebo procedurálnymi nákladmi a škodami, ak považuje takúto zábezpeku za vhodnú vzhľadom na prítomnosť prvkov naznačujúcich zneužívajúce súdne konanie. KAPITOLA III Skoré zastavenie zjavne neopodstatneného súdneho konania Článok 9 Skoré zastavenie konania 1. Členské štáty udelia súdom a tribunálom právomoc prijať s koré rozhodnutie o úplnom alebo čiastočnom zastavení súdneho konania proti verejnej účasti ako zjavne neopodstatneného. 2. Členské štáty môžu stanoviť lehoty na uplatnenie práva podať žiadosť o skoré zastavenie konania. Lehoty musia byť primerané a nesmú s pôsobiť, že takéto uplatnenie bude nemožné alebo neprimerane náročné. Článok 10 Prerušenie hlavného konania Členské štáty zabezpečia, že ak žalovaný požiada o skoré zastavenie konania, hlavné konanie sa preruší až do prijatia konečného rozhodnutia o uvedenej žiadosti. SK 24 SK Článok 11 Skrátené konanie Členské štáty zabezpečia, aby sa žiadosť o skoré zastavenie konania riešila v skrátenom konaní pri zohľadnení okolností veci a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces. Článok 12 Dôkazné bremeno Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že žalovaný požiadal o skoré zastavenie konania, bolo na žalobcovi, aby preukázal, že nárok nie je zjavne neopodstatnený. Článok 13 Odvolanie Členské štáty zabezpečia, aby sa bolo možné odvolať proti rozhodn utiu, ktorým sa zamieta alebo udeľuje skoré zastavenie konania na základe článku 9. KAPTIOLA IV Nápravné opatrenia proti zneužívajúcemu súdnemu konaniu Článok 14 Prisúdenie trov konania Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby bolo možné žalobcovi, ktorý začal zneužívajúce súdne konanie proti verejnej účasti, nariadiť, aby znášal všetky trovy konania vrátane plnej výšky nákladov na právne zastúpenie, ktoré vznikli žalovanému, ak takéto náklady nie sú neprimerané. Článok 15 Náhrada š kody Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby si fyzická alebo právnická osoba, ktorá utrpela ujmu v dôsledku zneužívajúceho súdneho konania proti verejnej účasti, mohla nárokovať a získať úplné odškodnenie za uvedenú ujmu. Článok 16 Sankcie Členské štáty stanovia, aby mali súdy alebo tribunály konajúce v rámci zneužívajúceho súdneho konania proti verejnej účasti možnosť uložiť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie voči strane, ktorá uvedené konanie začala. SK 25 SK KAPITOLA V Ochrana proti rozsudkom z tretích krajín Článok 17 Dôvody na zamietnutie uznania a výkonu rozsudku z tretej krajiny Členské štáty zabezpečia, aby sa uznanie a vykonanie rozsudku z tretej krajiny na súdnom konaní týkajúcom sa verejnej účasti fyzickej alebo právnickej osoby s bydliskom v členskom štáte zamietlo z dôvodu jeho zjavného rozporu s verejným poriadkom ( ordre public ), ak by sa takéto konanie považovalo za zjavne neopodstatnené alebo zneužívajúce v prípade, že bolo začaté na súdoch alebo tribunáloch v členskom štáte, v ktorom sa uznanie alebo vykonanie požaduje, a tieto súdy alebo tribunály by uplatňovali právo takéhoto členského štátu. Článok 18 Jurisdikcia v prípade opatrení proti rozsudkom z tretích krajín Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, ž e zneužívajúce súdne konanie proti verejnej účasti bolo začaté na súde alebo tribunáli tretej krajiny proti fyzickej alebo právnickej osobe s bydliskom v členskom štáte, mohla uvedená osoba požadovať na súdoch alebo tribunáloch v krajine jej bydliska náhra du škody a nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti s konaním na súde alebo tribunáli tretej krajiny, bez ohľadu na bydlisko žalobcu v konaní v tretej krajine. KAPITOLA VI Záverečné ustanovenia Článok 19 Vzťah k Lugánskemu dohovoru z roku 2007 Táto smernica nemá vplyv na uplatňovanie Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podpísaného v Lugane 30 . októbra 2007. Článok 20 Preskúmanie Členské štáty poskytnú Komisii všetky príslušné informácie týkajúce sa uplatňovania tejto smernice [ po piatich rokoch odo dňa transpozície ]. Komisia na základe poskytnutých informácií najneskôr do [ šiestich rokov odo dňa transpozície ] predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice. V správe sa posk ytne posúdenie vývoja zneužívajúcich súdnych konaní proti verejnej účasti a vplyv tejto smernice v členských štátoch. Ak to bude potrebné, k správe sa priložia návrhy na zmenu tejto smernice. Článok 21 Transpozícia do vnútroštátneho práva 1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [ dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice ]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení. SK 26 SK Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. 2. Členské štáty oznámia Komisii znenia hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Článok 22 Nadobudnutie účinnosti Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 23 Adresáti Táto smernica je určená členským štátom. V Bruseli Za Európsky parlame nt Za Radu predsedníčka predseda.	241	1
2020/32020D1254/32020D1254_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,020	None	None	Spoken	469	1,160	L_2020294SK.01000301.xml 8.9.2020 SK Úradný vestník Európskej únie L 294/3 ROZHODNUTIE RADY (SZBP) 2020/1254 zo 7. septembra 2020, ktorým sa mení rozhodnutie 2012/392/SZBP o misii Európskej únie v rámci SBOP v Nigeri (EUCAP Sahel Niger) RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 42 ods. 4 a článok 43 ods. 2, so zreteľom na návrh vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, keďže: (1) Rada 16. júla 2012 prijala rozhodnutie 2012/392/SZBP (1) o zriadení misie Európskej únie v rámci SBOP v Nigeri na podporu budovania kapacity nigerských bezpečnostných aktérov bojovať proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti (EUCAP Sahel Niger). (2) Rada 18. septembra 2018 prijala rozhodnutie (SZBP) 2018/1247 (2), ktorým bola misia EUCAP Sahel Niger predĺžená do 30. septembra 2020. (3) Rada 22. mája 2019 prijala rozhodnutie (SZBP) 2019/832 (3), ktorým sa stanovuje, že misia EUCAP Sahel Niger má prispieť, bez toho, aby tým bol dotknutý jej hlavný mandát v Nigeri, k regionalizácii činnosti SBOP v oblasti Sahelu. (4) Politický a bezpečnostný výbor 28. mája a 30. júna 2020 súhlasil v súvislosti so strategickým preskúmaním misie EUCAP Sahel Niger s predĺžením uvedenej misie do 30. septembra 2022. (5) Rozhodnutie 2012/392/SZBP by sa malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť. (6) Misia EUCAP Sahel Niger sa uskutoční v situácii, ktorá sa môže zhoršiť a mohla by brániť plneniu cieľov vonkajšej činnosti Únie uvedených v článku 21 Zmluvy o Európskej únii, PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE: Článok 1 Rozhodnutie 2012/392/SZBP sa mení takto: 1. V článku 3 ods. 1 sa písmená c) a d) nahrádzajú takto: „c) v rámci podpory cieľov Únie v oblasti migrácie posilňuje kapacity nigerských bezpečnostných síl na riadenie hraníc a boj proti neregulárnej migrácii; d) uľahčuje vnútroštátnu, regionálnu a medzinárodnú koordináciu v oblasti boja proti terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a neregulárnej migrácii, a v oblasti riadenia hraníc.“ 2. V článku 13 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek: „Referenčná suma určená na pokrytie výdavkov spojených s misiou EUCAP Sahel Niger na obdobie od 1. októbra 2020 do 30. septembra 2022 je 73 758 441,09 EUR.“ 3. V článku 16 sa druhá veta nahrádza takto: „Uplatňuje sa do 30. septembra 2022.“ Článok 2 Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia. V Bruseli 7. septembra 2020 Za Radu predseda M. ROTH (1) Rozhodnutie Rady 2012/392/SZBP zo 16. júla 2012 o misii Európskej únie v rámci SBOP v Nigeri (EUCAP Sahel Niger) (Ú. v. EÚ L 187, 17.7.2012, s. 48). (2) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/1247 z 18. septembra 2018, ktorým sa mení rozhodnutie 2012/392/SZBP o misii Európskej únie v rámci SBOP v Nigeri (EUCAP Sahel Niger) (Ú. v. EÚ L 235, 19.9.2018, s. 7). (3) Rozhodnutie Rady (SZBP) 2019/832 z 22. mája 2019, ktorým sa mení rozhodnutie 2012/392/SZBP o misii Európskej únie v rámci SBOP v Nigeri (EUCAP Sahel Niger) (Ú. v. EÚ L 137, 23.5.2019, s. 64).	4,777	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/f420b7db-2d01-4260-ae96-b6826d5f1d2a_8	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,008	Kolmansien maiden kanssa käytävää ulkomaankauppaa koskevat yhteisön tilastot *** I Euroopan parlamentin lainsäädäntöpäätöslauselma 23. syyskuuta 2008 ehdotuksesta Euroopan parlamentin ja neuvoston asetukseksi ulkomaankauppaa kolmansien maiden kanssa koskevista yhteisön tilastoista ja neuvoston asetuksen (EY) N:o 1172/95 kumoamisesta (KOM(2007)0653 — C6-0395/2007 — 2007/0233(COD))#P6_TC1-COD(2007)0233 Euroopan parlamentin kanta, vahvistettu ensimmäisessä käsittelyssä 23. syyskuuta 2008 , Euroopan parlamentin ja neuvoston asetuksen (EY) N:o …/2008 antamiseksi ulkomaankauppaa kolmansien maiden kanssa koskevista yhteisön tilastoista ja neuvoston asetuksen (EY) N:o 1172/95 kumoamisesta	None	Spoken	4,728	9,953	▐Åtgärderna som avser att ändra icke väsentliga delar av denna förordning, bland annat genom att komplettera den, och som avser urvalets kännetecken, rapporteringsperiod samt aggregeringsnivå för partnerländerna, varuslag och valutor, ska antas i enlighet med det föreskrivande förfarande med kontroll som avses i artikel 11. 3. 4. Medlemsstaternas sammanställning av ytterligare statistik ▐ för nationella ändamål kan bestämmas när uppgifterna finns tillgängliga i tulldeklarationen. ▐ 5. Medlemsstaterna ska inte vara skyldiga att sammanställa och överföra statistik över utrikeshandeln till kommissionen (Eurostat) om det rör sig om statistiska data som i enlighet med tullkodexen eller nationella anvisningar ännu inte finns registrerade eller lätt kan härledas från andra uppgifter i den tulldeklaration som lämnats in till deras tullmyndigheter. Det är frivilligt för medlemsstaterna att inlämna denna statistik. Det rör sig om följande data a) Vilken medlemsstat som är slutdestination (vid import). b) Från vilken medlemsstat den faktiska avsändningen sker (vid export). c) Transaktionstyp. Artikel 7 Datautbyte 1. De nationella tullmyndigheterna ska utan dröjsmål, och senast månaden efter det att tulldeklarationerna togs emot eller blev föremål för tullbeslut, till de nationella statistikmyndigheterna överlämna registrerade uppgifter om import och export grundade på de tulldeklarationer som lämnats in till dessa myndigheter. Uppgifterna ska innehålla minst de statistiska data som förtecknas i artikel 5 och som, i enlighet med tullkodexen eller nationella anvisningar, har uppgetts i tulldeklarationen. 2. Medlemsstaterna ska se till att de registrerade uppgifter om import och export som grundas på en tulldeklaration som lämnats in till de nationella tullmyndigheterna utan dröjsmål överförs från dessa tullmyndigheter till tullmyndigheten i den medlemsstat som har registrerats som a) medlemsstat som är slutdestination (vid import), eller b) medlemsstat från vilken den faktiska avsändningen sker (vid export). Uppgifter som en nationell tullmyndighet i en medlemsstat mottar ska översändas till den nationella statistikmyndigheten enligt punkt 1. 3. En medlemsstat ska enligt punkt 2 inte vara skyldig att överföra uppgifter om import och export till en annan medlemsstat förrän tullmyndigheterna i den andra medlemsstaten har inrättat en mekanism för ömsesidigt utbyte av relevanta data på elektronisk väg. 4. Tillämpningsföreskrifter för en sådan överföring får fastställas av kommissionen i enlighet med det föreskrivande förfarande som avses i artikel 11. 2. 5. Om den nationella tullmyndigheten inte kan lämna alla de uppgifter som krävs enligt artikel 5. 1 till den nationella statistikmyndigheten på grund av flera förenklade förfaranden enligt Europaparlamentets och rådets förordning (EG) nr 450/2008 av den 23 april 2008 om fastställande av en tullkodex för gemenskapen (Moderniserad tullkodex) (10) och Europaparlamentets och rådets beslut nr 70/2008/EG av den 15 januari 2008 om en papperslös miljö för tullen och handeln (11) ska den nationella statistikmyndigheten inte vara skyldig att överlämna dessa uppgifter, som inte kan erhållas från den nationella tullmyndigheten, till kommissionen (Eurostat). Artikel 8 Överföring av utrikeshandelsstatistiken till kommissionen (Eurostat) 1. Medlemsstaterna ska till kommissionen (Eurostat) överföra den statistik som avses i artikel 6. 1 senast 40 dagar efter det att varje månatlig referensperiod har löpt ut. Medlemsstaterna ska se till att statistiken innehåller uppgifter om all import och export under referensperioden i fråga och att det görs justeringar i de fall uppgifter inte finns att tillgå. Medlemsstaterna ska överföra uppdaterad statistik om den redan överförda statistiken revideras. De resultat som överförs till kommissionen (Eurostat) ska även innehålla statistiska uppgifter som är sekretessbelagda. ▐Åtgärderna som avser att ändra icke väsentliga delar av denna förordning, bland annat genom att komplettera den, och som avser anpassningen av tidsfristen, innehållet, omfattningen och ändringar av statistiken , ska antas i enlighet med det föreskrivande förfarande med kontroll som avses i artikel 11. 3. 2. ▐ Åtgärderna som avser att ändra icke väsentliga delar av denna förordning, genom att komplettera den, och som avser tidsfristen för överföring av statistik om utrikeshandeln utifrån uppgifter om affärsverksamhetens särdrag enligt artikel 6. 2 och handelsstatistik utifrån fakturavaluta enligt artikel 6. 3 , ska antas i enlighet med det föreskrivande förfarande med kontroll som avses i artikel 11. 3. 3. Medlemsstaterna ska överföra statistiken på elektronisk väg i enlighet med en utbytesstandard. De praktiska formerna för överförandet av resultaten får fastställas i enlighet med det föreskrivande förfarande som avses i artikel 11. 2. Artikel 9 Kvalitetsbedömning 1. I denna förordning ska följande kvalitetsbedömningskriterier tillämpas på de uppgifter som ska översändas: — ”relevans”: i hur hög grad statistiken uppfyller användarnas nuvarande och potentiella behov, — ”tillförlitlighet”: i hur hög grad uppskattningarna överensstämmer med okända sanna värden, — ”aktualitet och punktlighet”: tiden mellan uppgifternas tillgänglighet och den företeelse eller situation som de beskriver, — ”tillgänglighet och tydlighet”: under vilka villkor och former som användare kan få tillgång till, använda och tolka uppgifter, — ”jämförbarhet”: mätning av effekten av skillnader i de statistiska begrepp och mätningsverktyg eller mätningsförfaranden som används när man jämför statistiken från olika geografiska områden eller sektorsområden eller från olika tidsperioder, — ”samanvändbarhet”: i hur hög grad uppgifterna tillförlitligt kan kombineras på olika sätt och användas för olika ändamål. 2. Medlemsstaterna ska till kommissionen (Eurostat) överlämna en rapport om kvaliteten i de uppgifter som överförts varje år. 3. Vid tillämpningen av kvalitetsaspekterna i punkt 1 ska förfaringssätt och struktur när det gäller kvalitetsrapporterna definieras i enlighet med det föreskrivande förfarande som avses i artikel 11. 2. Kommissionen (Eurostat) ska bedöma de överförda uppgifternas kvalitet. Artikel 10 Spridning av statistik över utrikeshandeln 1. På gemenskapsnivå ska statistik över utrikeshandeln som sammanställts enligt artikel 6. 1 och överförts av medlemsstaterna spridas av kommissionen (Eurostat) uppdelad efter åtminstone undernumret i Kombinerade nomenklaturen. Bara om en importör eller exportör begär detta, ska de nationella myndigheterna i en viss medlemsstat besluta om spridning av sådan statistik från den medlemsstaten som gör att det går att identifiera importören eller exportören eller om ändring på ett sådant sätt att deras spridning inte strider mot statistiksekretessen. 2. Utan att det påverkar spridningen av uppgifter på nationell nivå får inte detaljerad statistik per Taric-underkategori, preferenser och kvoter spridas av kommissionen (Eurostat) om offentliggörandet av dessa uppgifter skulle undergräva skyddet av allmänintresset när det gäller gemenskapens handels- och jordbrukspolitik. ▐ Artikel 11 Kommittéförfarande 1. Kommissionen ska biträdas av en kommitté för utrikeshandelsstatistik. 2. När det hänvisas till denna punkt ska artiklarna 5 och 7 i beslut 1999/468/EG tillämpas, med beaktande av bestämmelserna i artikel 8 i det beslutet. Den period som avses i artikel 5. 6 i beslut 1999/468/EG ska vara tre månader. 3. När det hänvisas till denna punkt, ska artiklarna 5a. 1–5a. 4 och 7 i beslut 1999/468/EG tillämpas, med beaktande av bestämmelserna i artikel 8 i det beslutet. CE2010008SK. 01011001. xml 14. 1. 2010 SK Úradný vestník Európskej únie CE 8/110 Utorok 23. septembra 2008Štatistika zahraničného obchodu Spoločenstva s nečlenskými štátmi ***I P6_TA(2008)0414 Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 23. septembra 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatistike zahraničného obchodu Spoločenstva s nečlenskými štátmi a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1172/95 (KOM(2007)0653 — C6-0395/2007 — 2007/0233(COD)) 2010/C 8 E/21 (Spolurozhodovací postup: prvé čítanie) Európsky parlament, so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2007)0653), so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 285 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0395/2007), so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku, so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0267/2008), 1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie; 2. vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom; 3. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii. Utorok 23. septembra 2008P6_TC1-COD(2007)0233 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 23. septembra 2008 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/2008 o štatistike zahraničného obchodu Spoločenstva s nečlenskými štátmi a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1172/95 (Text s významom pre EHP) EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 285 ods. 1, so zreteľom na návrh Komisie, po konzultácii s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky (1), konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 Zmluvy (2), keďže: (1) Štatistické informácie o obchodných tokoch medzi členskými štátmi a nečlenskými štátmi majú zásadný význam pre hospodárske a obchodné politiky Spoločenstva a pre analýzu vývoja trhov jednotlivých komodít. Je potrebné zvýšiť transparentnosť štatistického systému tak, aby bol schopný reagovať na meniace sa administratívne prostredie a uspokojiť nové požiadavky používateľov. Nariadenie Rady (ES) č. 1172/95 z 22. mája 1995 o štatistike obchodovania s tovarom Spoločenstva a jeho členských štátov s nečlenskými krajinami (3) by preto malo byť nahradené novým nariadením v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 285 ods. 2 Zmluvy. (2) V zmysle nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (4) (ďalej len „colný kódex“), základom pre štatistiku zahraničného obchodu sú údaje získané z colných vyhlásení. Pokrok európskej integrácie a z toho vyplývajúce zmeny v colnom odbavovaní vrátane jednotných povolení na používanie zjednodušeného colného vyhlásenia, postupu miestneho colného odbavenia či centralizovaného colného odbavenia, ktoré vyplynú zo súčasného procesu modernizácie colného kódexu, so sebou prinášajú potrebu upraviť spôsob zostavovania štatistiky zahraničného obchodu, prehodnotiť pojem dovážajúci a vyvážajúci členský štát a presnejšie vymedziť zdroj údajov pre zostavovanie štatistiky Spoločenstva. (3) Predpokladom pre zaznamenávanie fyzického obchodného toku tovaru medzi členskými štátmi a nečlenskými štátmi a pre zabezpečenie dostupnosti údajov o dovoze a vývoze v príslušnom členskom štáte je uzatvorenie presne vymedzených dohôd medzi colnými správami a štatistickými úradmi. To platí aj pre pravidlá výmeny údajov medzi správnymi orgánmi členských štátov. (4) S cieľom priradiť vývoz a dovoz EÚ príslušnému členskému štátu je v súvislosti s dovozom potrebné zozbierať údaje o „členskom štáte konečného určenia“ a v súvislosti s vývozom o „členskom štáte skutočného vývozu“. V strednodobom horizonte by sa tieto členské štáty mali na účely štatistiky zahraničného obchodu stať dovážajúcimi a vyvážajúcimi členskými štátmi. (5) Na účely tohto nariadenia by komodity určené na zahraničný obchod mali byť zatriedené v súlade s „kombinovanou nomenklatúrou“ ustanovenou nariadením Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (5) (ďalej len „kombinovaná nomenklatúra“). (6) S cieľom uspokojiť potrebu informácií o podiele eura na medzinárodnom obchode s tovarom zo strany Európskej centrálnej banky a Komisie by sa fakturačná mena vývozu a dovozu mala uvádzať na súhrnnej úrovni. (7) Na účely obchodných rokovaní a riadenia vnútorného trhu by Komisia mala dostávať podrobné informácie o colnom zaobchádzaní s tovarom dovážaným do Európskej únie vrátane informácií o kvótach. (8) Štatistika zahraničného obchodu poskytuje údaje na zostavovanie bilancie platieb a pre národné účty. Ukazovatele, ktoré umožňujú ich úpravu na účely bilancie platieb by mali byť zahrnuté do súboru povinných a štandardných údajov. (9) Štatistiky členských štátov o colných skladoch a bezcolných pásmach nepodliehajú harmonizovaným ustanoveniam. Zostavovanie takýchto štatistík na vnútroštátne účely však zostáva nepovinné. (10) Členské štáty by mali Eurostatu poskytovať ročné súhrnné údaje o obchode v členení podľa podnikových ukazovateľov, ktoré okrem iného umožňujú analyzovať pôsobenie európskych podnikov v kontexte globalizácie. Väzba medzi podnikovou a obchodnou štatistikou vzniká zlúčením údajov o dovozcovi a vývozcovi uvedených v colnom vyhlásení s údajmi požadovanými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 177/2008 z 20. februára 2008, ktorým sa zriaďuje spoločný rámec pre registre ekonomických subjektov na štatistické účely (6) (ďalej len „právny predpis o registroch podnikov“). (11) Nariadenie Rady (ES) č. 322/97 zo 17. februára 1997 o štatistike Spoločenstva (7) poskytuje referenčný rámec ustanovení, ktoré sú obsiahnuté v tomto nariadení. Veľmi podrobná úroveň informácií o obchode s tovarom však vyžaduje špecifické pravidlá utajovania, pokiaľ má táto štatistika byť relevantná. (12) Prenos dôverných štatistických údajov sa riadi pravidlami stanovenými v nariadení (ES) č. 322/97 a v nariadení Rady (Euratom, EHS) č. 1588/90 z 11. júna 1990 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev (8). Opatrenia prijaté v súlade s uvedenými nariadeniami zaisťujú fyzickú a logistickú ochranu dôverných údajov a zabezpečujú, aby pri tvorbe a poskytovaní štatistík Spoločenstva nedochádzalo k ich nedovolenému sprístupneniu a použitiu na iné ako štatistické účely. (13) Pri tvorbe a zverejňovaní štatistiky Spoločenstva na základe tohto nariadenia by národné štatistické úrady a štatistický úrad Spoločenstva mali zohľadniť zásady uvedené v Kódexe postupov pre európsku štatistiku, ktorý bol 24. februára 2005 prijatý Výborom pre štatistický program a pripojený k odporúčaniu Komisie o nezávislosti, integrite a zodpovednosti národných štatistických úradov a štatistického úradu Spoločenstva z 25. mája 2005. (14) Dovtedy, kým zmeny v colných predpisoch neprinesú ďalšie údaje v colnom vyhlásení a kým sa v právnych predpisoch Spoločenstva nebude požadovať elektronická výmena colných údajov, je potrebné vypracovať osobitné ustanovenia. (15) Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ho lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo ║prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie ║rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. (16) Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999 (9), ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu. (17) Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená upravovať zoznam colných režimov alebo colne schváleného určenia alebo použitia , ktoré na účely štatistiky zahraničného obchodu definujú vývoz a dovoz; prijímať rôzne alebo osobitné pravidlá týkajúce sa tovaru alebo pohybov, ktoré si z metodických dôvodov vyžadujú špecifické ustanovenia; upravovať zoznam tovarov alebo pohybov vylúčených zo štatistiky zahraničného obchodu; špecifikovať iné zdroje údajov, než je colné vyhlásenie, pre záznamy o dovoze a vývoze osobitných tovarov alebo pohybov; špecifikovať štatistické údaje vrátane kódov, ktoré sa majú používať; určovať požiadavky na údaje týkajúce sa osobitných tovarov alebo pohybov; určovať požiadavky na zostavovanie štatistík; špecifikovať vlastnosti vzoriek; určovať sledované obdobie a mieru agregácie pre partnerské krajiny, komodity a meny, ako aj meniť lehotu na prenos štatistík, obsah, rozsah a podmienky na opravu už prenesených štatistík; a stanovovať lehotu na prenos štatistík o obchode v členení podľa podnikových ukazovateľov a štatistík o obchode členených podľa fakturačnej meny. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia, okrem iného aj jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES, PRIJALI TOTO NARIADENIE: Článok 1 Predmet úpravy Týmto nariadením sa ustanovuje spoločný rámec pre systematickú tvorbu štatistiky Spoločenstva o obchode s tovarom s nečlenskými štátmi (ďalej len „štatistika zahraničného obchodu“). Článok 2 Vymedzenie pojmov Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov: a) „tovar“ je všetok hnuteľný majetok vrátane elektrickej energie; b) „štatistické územie Spoločenstva“ je colné územie Spoločenstva v súlade s jeho vymedzením v colnom kódexe vrátane ostrova Helgoland na území Nemeckej spolkovej republiky. c) „národné štatistické úrady“ sú vnútroštátne štatistické inštitúcie a ostatné orgány zodpovedné za tvorbu štatistiky zahraničného obchodu Spoločenstva v jednotlivých členských štátoch; d) „colné orgány“ sú „colné orgány“ v súlade s ich vymedzením v colnom kódexe; e) „colné vyhlásenie“ je „colné vyhlásenie“ v súlade s jeho vymedzením v colnom kódexe; f) „rozhodnutie colnej správy“ je akýkoľvek úradný akt colných orgánov súvisiaci s prijatými colnými vyhláseniami, ktorý má právny účinok na jednu alebo viac osôb. Článok 3 Rozsah pôsobnosti 1. Štatistika zahraničného obchodu zaznamenáva údaje o dovoze a vývoze tovaru. Keď tovar opustí štatistické územie Spoločenstva, členské štáty zaznamenajú vývoz podľa jedného z nasledujúcich colných režimov alebo podľa colne schváleného určenia či použitia, ktoré sú stanovené v colnom kódexe: a) vývoz; b) pasívny zušľachťovací styk; c) spätný vývoz po aktívnom zušľachťovacom styku alebo po prepracovaní pod colným dohľadom. Keď tovar vstúpi na štatistické územie Spoločenstva, členské štáty zaznamenajú dovoz podľa jedného z nasledujúcich colných režimov stanovených v colnom kódexe: d) prepustenie do voľného obehu; e) aktívny zušľachťovací styk; f) prepracovanie pod colným dohľadom. 2. Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, týkajúce sa úpravy zoznamu colných režimov alebo colne schváleného určenia či použitia uvedeného v odseku 1 ▐ tak, aby zohľadňoval zmeny v colnom kódexe alebo ustanovenia vyplývajúce z medzinárodných dohôd, ▐ sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 3. 3. Určité tovary alebo pohyby z metodických dôvodov vyžadujú osobitné ustanovenia (ďalej len „osobitné tovary alebo ║pohyby“). Týka sa to priemyselných podnikov, plavidiel a lietadiel, morských produktov, tovaru dodávaného na plavidlá a do lietadiel, rozložených zásielok, vojenského tovaru, tovaru pre pobrežné zariadenia alebo z takýchto zariadení, kozmických lodí, elektrickej energie, plynu a odpadových produktov. Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, okrem iného aj jeho doplnením, týkajúce sa osobitných tovarov a pohybov a rôznych alebo osobitných ustanovení, ktoré sa na ne vzťahujú, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 3. 4. Určité tovary alebo ║pohyby sú z metodických dôvodov vyňaté zo štatistiky zahraničného obchodu. Týka sa to menového zlata a platobných prostriedkov, ktoré sú zákonným platidlom, tovaru, ktorého zamýšľané použitie je diplomatického alebo podobného charakteru, pohybov tovaru medzi dovážajúcim a vyvážajúcim členským štátom a jeho národnými ozbrojenými silami nasadenými v zahraničí, ako aj určitého tovaru získaného a využívaného zahraničnými ozbrojenými silami, osobitného tovaru, ktorý nie je predmetom obchodných transakcií, pohybov vypúšťacích zariadení pre satelity pred ich vypustením, tovaru na opravu a po oprave, tovaru na dočasné použitie alebo po dočasnom použití, tovaru využívaného ako nosič upravených a stiahnutých informácií, tovaru s ústnym colným vyhlásením, ktorý je buď komerčného charakteru, pokiaľ jeho hodnota nepresahuje štatistický prah 1 000 EUR alebo jeho hmotnosť neprekračuje 1 000 kilogramov, alebo nekomerčného charakteru. Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, okrem iného aj jeho doplnením, týkajúce sa vylúčenia tovarov alebo pohybov zo štatistiky zahraničného obchodu, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 3. Článok 4 Zdroj údajov 1. Zdrojom údajov pre záznamy o dovoze a vývoze tovaru uvedené v článku 3 ods. 1 je colné vyhlásenie, ako aj prípadné doplnenia a zmeny štatistických údajov vyplývajúce z rozhodnutí colných orgánov, ktoré sa naň vzťahujú. V prípade použitia zjednodušeného postupu stanoveného v colnom kódexe a predloženia dodatočného colného vyhlásenia je zdrojom údajov pre záznamy príslušné dodatočné colné vyhlásenie. ▐ 2. V prípade ▐ osobitných tovarov alebo ║pohybov uvedených v článku 3 ods. 3 možno použiť iné zdroje údajov, než je colné vyhlásenie. Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, okrem iného aj jeho doplnením, týkajúce sa podrobnejšieho určenia týchto iných zdrojov údajov, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 3. 3. Členské štáty môžu pri zostavovaní vnútroštátnych štatistík naďalej využívať iné zdroje údajov, než sú zdroje uvedené v odsekoch 1 a 2, kým nebude zavedený mechanizmus vzájomnej výmeny príslušných údajov elektronickými prostriedkami podľa článku 7 ods. 3. Zostavovanie štatistík zahraničného obchodu Spoločenstva podľa článku 6 by však nemalo byť založené na týchto iných zdrojoch údajov. Článok 5 Štatistické údaje 1. Členské štáty získavajú zo záznamov o dovoze a vývoze uvedených v článku 3 ods. 1 tieto údaje: a) obchodný tok (dovoz, vývoz); b) mesačné referenčné obdobie; c) štatistická hodnota tovaru na štátnej hranici dovážajúceho alebo vyvážajúceho členského štátu; d) množstvo vyjadrené v čistej hmotnosti a v doplnkovej jednotke, pokiaľ sú v colnom vyhlásení uvedené; e) obchodník, t. j. dovozca/príjemca tovaru pri dovoze a vývozca/odosielateľ tovaru pri vývoze; f) dovážajúci alebo vyvážajúci členský štát, t. j. členský štát, kde bolo podané colné vyhlásenie, a za predpokladu, že tieto údaje boli v colnom vyhlásení uvedené: i) údaje o členskom štáte konečného určenia v prípade dovozu; ii) údaje o členskom štáte skutočného vývozu v prípade vývozu; g) partnerské štáty, t. j. štát pôvodu a štát odoslania pri dovoze a štát určenia pri vývoze; h) komodita v zmysle kombinovanej nomenklatúry, t. j. i) kód tovaru podľa podpoložky Taric pri dovoze; ii) kód tovaru podľa podpoložky kombinovanej nomenklatúry pri vývoze; i) kódy colných režimov, ktoré sa použijú na určenie štatistického postupu; j) druh obchodu, pokiaľ je uvedený v colnom vyhlásení; k) colné zaobchádzanie s tovarom pri dovoze zo strany colných orgánov, t. j. preferenčný kód ▐, za predpokladu, že bol pridelený; l) fakturačná mena, pokiaľ je v colnom vyhlásení uvedená; m) spôsob dopravy s uvedením: i) spôsobu dopravy na hranici; ii) spôsobu dopravy v rámci daného štátu; iii) kontajneru. 2. ▐ Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia ▐ jeho doplnením, týkajúce sa podrobnejšieho určenia údajov uvedených v odseku 1 vrátane používaných kódov, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 3. 3. Pokiaľ nie je uvedené inak a bez toho, aby boli dotknuté colné právne predpisy, tieto údaje sa uvádzajú v colnom vyhlásení. 4. V prípade osobitných tovarov alebo ║pohybov uvedených v článku 3 ods. 3 možno vyžadovať obmedzené súbory údajov. Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia ▐ jeho doplnením , týkajúce sa týchto obmedzených súborov údajov, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 3. Článok 6 Tvorba štatistiky zahraničného obchodu 1. Členské štáty zostavia za každé mesačné referenčné obdobie štatistiku o dovoze a vývoze tovaru vyjadrenú v hodnote a množstve podľa: a) komodity; b) dovážajúceho/vyvážajúceho členského štátu; c) partnerských krajín; d) štatistického postupu; e) druhu obchodu; f) colného zaobchádzania pri dovoze; g) spôsobu dopravy. Komisia môže stanoviť vykonávacie predpisy na tvorbu štatistiky v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 11 ods. 2. 2. Členské štáty zostavujú ročnú štatistiku obchodu podľa podnikových ukazovateľov , konkrétne hospodárskej činnosti, ktorú podnik vykonáva podľa sekcie alebo úrovne dvojmiestneho číselného kódu spoločnej štatistickej klasifikácie ekonomických činností v Európskom spoločenstve (NACE), a veľkostnej triedy určenej na základe počtu zamestnancov. Štatistika sa zostavuje prepojením údajov o podnikových ukazovateľoch zaznamenaných v súlade s právnym predpisom o registroch podnikov s údajmi o dovoze a vývoze zaznamenanými v súlade s článkom 5 ods. 1. Vnútroštátne colné orgány na tento účel poskytujú vnútroštátnym štatistickým úradom identifikačné číslo príslušného podnikateľa. ▐ Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia ▐ jeho doplnením, týkajúce sa prepojenia údajov a týchto zostavovaných štatistík, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 3. 3. Každé dva roky členské štáty zostavia štatistiku obchodu v členení podľa fakturačnej meny. Členské štáty túto štatistiku zostavia s využitím reprezentatívnej vzorky záznamov o dovoze a vývoze z colných vyhlásení, ktoré obsahujú údaje o fakturačnej mene. Ak nie je v prípade vývozu fakturačná mena uvedená v colnom vyhlásení, uskutoční sa na účely zberu požadovaných údajov zisťovanie. Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, okrem iného aj jeho doplnením, týkajúce sa vlastností vzorky, sledovaného obdobia▐ a miery agregácie pre partnerské štáty, komodity a meny, ▐ sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 3. 4. Členským štátom môže byť uložená povinnosť zostaviť dodatočnú štatistiku ▐ na vnútroštátne účely, pokiaľ sú dané údaje uvedené v colnom vyhlásení. ▐ 5. Členské štáty nie sú povinné zostavovať a zasielať Komisii (Eurostatu) štatistiku zahraničného obchodu o štatistických údajoch, ktoré v zmysle colného kódexu alebo vnútroštátnych pokynov ešte nie sú zaznamenané a nemôžu byť ani priamo odvodené z iných údajov v colnom vyhlásení podávanom na ich colných orgánoch. Prenos týchto štatistík je pre členské štáty nepovinný. Ide o tieto údaje: a) členský štát konečného určenia v prípade dovozu; b) členský štát skutočného vývozu v prípade vývozu; c) druh obchodu. Článok 7 Výmena údajov 1. Národné štatistické úrady bezodkladne, najneskôr v priebehu mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom boli colné vyhlásenia prijaté alebo v ktorom boli predmetom colných rozhodnutí s nimi súvisiacich, získajú od vnútroštátneho colného orgánu záznamy o dovoze a vývoze založené na colných vyhláseniach, ktoré boli podané na príslušnom orgáne alebo ktoré mu boli poskytnuté. Záznamy budú obsahovať aspoň štatistické údaje uvedené v článku 5, ktoré sú v zmysle colného kódexu alebo vnútroštátnych pokynov k dispozícii v colnom vyhlásení. 2. Členské štáty zabezpečia, aby boli záznamy o dovoze a vývoze založené na colnom vyhlásení podanom na ich vnútroštátnom colnom orgáne, týmto colným orgánom bezodkladne zaslané colnému orgánu členského štátu, ktorý je v zázname uvedený ako: a) členský štát konečného určenia v prípade dovozu; b) členský štát skutočného vývozu v prípade vývozu. V rámci členského štátu budú údaje, ktoré získa vnútroštátny colný orgán, zaslané vnútroštátnemu štatistickému úradu podľa odseku 1. 3. Členský štát nie je v zmysle odseku 2 povinný zasielať záznamy o dovoze a vývoze do iného členského štátu, kým colné orgány v daných členských štátoch nestanovia mechanizmus vzájomnej výmeny príslušných údajov elektronickými prostriedkami. 4. Vykonávacie predpisy na určenie takéhoto prenosu sa môžu stanoviť v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 11 ods. 2. 5. Ak vnútroštátny colný orgán nemôže vnútroštátnemu štatistickému úradu poskytnúť všetky požadované údaje uvedené v článku 5 ods. 1 ako výsledok viacerých zjednodušených postupov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) (10) a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 70/2008/ES z 15. januára 2008 o colnom a obchodnom prostredí bez dokladov v papierovej forme (11), vnútroštátny štatistický úrad nebude povinný poskytnúť Komisii (Eurostatu) takéto údaje, ak ich nemožno získať od vnútroštátneho colného orgánu. Článok 8 Zasielanie štatistiky zahraničného obchodu Komisii (Eurostatu) 1. Členské štáty zašlú Komisii (Eurostatu) štatistiku uvedenú v článku 6 ods. 1 najneskôr do 40 dní od skončenia každého mesačného referenčného obdobia. Členské štáty zabezpečia, aby štatistika obsahovala údaje o každom dovoze a vývoze, ktorý sa uskutočnil v príslušnom referenčnom období, pričom vykonajú úpravy tam, kde nie sú záznamy k dispozícii. V prípade zmien v už zaslanej štatistike zašlú členské štáty aktualizovanú štatistiku. Členské štáty zahrnú do výsledkov zasielaných Komisii (Eurostatu) všetky dôverné štatistické informácie. ▐ Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, okrem iného aj jeho doplnením, týkajúce sa zmeny lehoty, obsahu, rozsahu a opráv štatistík, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 3. 2. ▐ Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia ▐ jeho doplnením, týkajúce sa lehoty na zaslanie štatistík obchodu podľa podnikových ukazovateľov uvedených v článku 6 ods. 2 a štatistík obchodu rozčlenených podľa fakturačnej meny uvedených v článku 6 ods. 3, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 11 ods. 3. 3. Členské štáty odosielajú štatistiku v elektronickej forme v súlade s normou o elektronickej výmene údajov. Praktické opatrenia na zasielanie výsledkov sa môžu stanoviť v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 11 ods. 2. Článok 9 Hodnotenie kvality 1. Na účely tohto nariadenia sa na poskytnuté údaje uplatňujú tieto aspekty hodnotenia kvality: — „relevantnosť“ predstavuje stupeň, ktorým spĺňa štatistika súčasné a potenciálne potreby užívateľov; — „presnosť“ predstavuje stupeň zhody odhadov s neznámymi skutočnými hodnotami; — „aktuálnosť“ a „časová presnosť“ predstavujú oneskorenie medzi dostupnosťou informácií a udalosťou alebo javom, ktoré tieto informácie opisujú; — „dostupnosť“ a „jasnosť“ predstavujú podmienky a spôsoby, v súvislosti s ktorými môžu užívatelia získavať, využívať a interpretovať údaje; — „porovnateľnosť“ predstavuje vyhodnocovanie dôsledku rozdielnosti v aplikovaných štatistických koncepciách a nástrojoch a postupoch merania, ak sa porovnávajú štatistiky medzi geografickými oblasťami alebo odvetviami, alebo ak sa porovnávajú v čase; — „koherencia“ predstavuje vhodnosť údajov na ich spoľahlivú kombináciu rôznym spôsobom a na rôzne účely. 2. Členské štáty predkladajú Komisii (Eurostatu) správu o kvalite každoročne zasielaných údajov. 3. Pri uplatňovaní aspektov hodnotenia kvality ustanovených v odseku 1 na údaje, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa ║spôsob a štruktúra ▐ správ o kvalite určí v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 11 ods. 2. Komisia (Eurostat) vyhodnocuje kvalitu poskytnutých údajov. Článok 10 Zverejňovanie štatistiky zahraničného obchodu 1. Komisia (Eurostat) zverejňuje na úrovni Spoločenstva štatistiku zahraničného obchodu zostavenú v súlade s článkom 6 ods. 1 a zaslanú členskými štátmi minimálne na úrovni podpoložiek kombinovanej nomenklatúry. Na požiadanie dovozcu alebo vývozcu rozhodnú národné úrady príslušného členského štátu o tom, či sa takáto štatistika príslušného štátu, ktorá môže umožniť identifikáciu daného dovozcu alebo vývozcu, má zverejniť alebo či sa môže zmeniť takým spôsobom, aby jej zverejnenie nemalo vplyv na ochranu dôverných štatistických údajov. 2. Bez toho, aby bolo dotknuté zverejňovanie údajov na vnútroštátnej úrovni, Komisia (Eurostat) nebude zverejňovať podrobné štatistiky podľa podpoložiek Taric, preferencií a kvót, ak by ich zverejnenie narušilo ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o obchodné a poľnohospodárske politiky Spoločenstva. ▐ Článok 11 Výbor 1. Komisii pomáha Výbor pre štatistiku zahraničného obchodu. 2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na jeho článok 8. Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace. 3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až ║4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES ║ so zreteľom na jeho článok 8. Článok 12 Zrušujúce ustanovenie Nariadenie (ES) č. 1172/95 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2010. Naďalej sa uplatňuje na údaje za referenčné obdobia do 1. januára 2010.	5,932	1
2013/01996R2223-20130701/01996R2223-20130701_SK.txt_12	Eurlex	Open Government	CC-By	2,013	None	None	Spoken	7,340	23,768	Účelom účtu výrobkov a služieb je ukázať - podľa skupiny výrobkov a za celé hospodárstvo - ako sú disponibilné výrobky použité. 8.79. Zobrazuje teda - podľa skupín výrobkov a za celé hospodárstvo - zdroje (výrobu a dovoz) a použitie výrobkov a služieb (medzispotrebu, konečnú spotrebu, hrubú tvorbu fixného kapitálu, zmenu stavu zásob, nadobudnutie mínus úbytok cenností, vývoz). 8.80. Ak vychádzame z toho, že sa výroba oceňuje v základných cenách a použitie v cenách odberateľov, dane mínus subvencie na výrobky musia byť zahrnuté na stranu zdrojov. 8.81. Použitie sa zaznamenáva na pravej strane účtu výrobkov a služieb a zdroje na ľavej strane, t. j. na opačnej strane v porovnaní s bežnými účtami inštitucionálnych sektorov, vzhľadom na to, že toky výrobkov sú protipoložkami peňažných tokov. 8.82. Účet výrobkov a služieb je podľa definície vybilancovaný a neobsahuje preto bilancujúcu položku. Tabuľka 8.17 - Účet 0: Účet výrobkov a služieb Zdroje Použitie P.1 Produkcia 3 595 P.2 Medzispotreva 1 904 P.11 Trhová produkcia 3 048 P.12 Produkcia prie vlastné konečné použitie 171 P.3/P.4 Výdavky na konečnú spotrebu/Skutočna konečna spotreba 1 371 P.13 Ostatná netrhová produkcia 376 P.31/P.41 Výdavky na individuálnu spotrebu/Skutočna individualna spotreba 1 215 D.21 Dane z produktov 141 P.32/P.42 Výdavky na kolektivnu spotrebu/Skutočna kolektivna spotreba 156 D.31 Subvencie na produkty - 8 P.51 Hrubá tvorba fixného kapitálu 376 P.7 Dovoz výrobkov a služieb 497 P.511 Nadobudnutie minus úbytok hmotného investičného majetku 303 P.71 Dovoz vyrobkov 392 P.5111 Nadobudnutie nového hmotného investičného majetku 305 P.72 Dovoz služieb 105 P.5112 Nadobudnutie existujúceho hmotného investičného majetku 11 P.5113 Úbytok existujúceho hmotného investičného majetku - 13 P.512 Nadobudnutie minus úbytok nehmotného investičného majetku 51 P.5121 Nadobudnutie nového nehmotného investičného majetku 53 P.5122 Nadobudnutie existujúceho nehmotného investičného majetku 6 P.5123 Úbytok existujúceho nehmotného investičného majetku - 8 P.513 Prirastok hodnoty neprodukovaných nefinančných aktiv 22 P.5131 Vačšie zlepšenia neprodukovaných nefinančných aktiv 5 P.5132 Náklady na prevod vlastnictva neprodukovaných nefinančných aktiv 17 P.52 Zmena stavz zásob 28 P.53 Nadobudnutie minus úbytok cenností 10 P.6 Vývoz výrobkov a služieb 536 P.61 Vývoz výrobkov 462 P.62 Vývoz služieb 74 8.83. Integrované ekonomické účty poskytujú stručný prehľad účtov hospodárstva: bežných účtov, účtov akumulácie a súvah. V tej istej tabuľke integrujú účty za všetky inštitucionálne sektory, za celé hospodárstvo a zahraničie a vybilancovávajú sa všetky toky a všetky aktíva a pasíva. Tiež umožňujú priamo určiť agregované ukazovatele. 8.84. V tabuľke integrovaných ekonomických účtov sa použitie, aktíva a zmeny aktív zachytávajú na ľavej strane, zatiaľ čo zdroje, pasíva, zmeny pasív a čistý majetok sa zaznamenávajú na pravej strane. 8.85. Pretože tabuľka dáva obraz o celom hospodárskom procese, sú kvôli lepšej čitateľnosti použité také úrovne agregácie, ktoré sú čo najviac kompatibilné s pochopením štruktúry systému. 8.86. Stĺpce tabuľky reprezentujú inštitucionálne sektory, a to: nefinančné korporácie, finančné korporácie, štátnu správu, neziskové organizácie poskytujúce služby domácnostiam a domácnosti. Tabuľka obsahuje aj stĺpec pre národné hospodárstvo spolu, stĺpec pre zahraničie a stĺpec, ktorý bilancuje použitie a zdroje výrobkov a služieb. 8.87. Riadky tabuľky reprezentujú rôzne kategórie transakcií, aktív a pasív, bilancujúcich položiek a určitých agregovaných ukazovateľov. BEŽNÉ ÚČTY Použitie Zdroje Účty Spolu Výrobky a služby (zdroje) Zahraničie S.1 Národné hospod. spolu S.15 Nezisk organiz. slúžiace domácn. S.14 Domácnosti S.13 Štátna správa S.12 Finanč. korpor. S.11 Nefin. korpor. Kod Transakcie, lné toky, stavy a bilancujúce položky S.11 Nefin. korpor. S.12 Finanč. korpor. S.13 Štátna správa S.14 Domácnosti S.15 Nezisk organiz. slúžiace domácn. S.1 Národné hospod. spolu Zahraničie Výrobky a služby (použitie) Spolu Účty I.Účet produkcie/účet výrobkov a služieb zahraničia 497 497 P.7 Dovoz výrobkov a služieb 497 497 I.Účet produkcie/účet výrobkov a služieb zahraničia 536 536 P.6 Výroz vyrobkov a služieb 536 536 3 595 3 595 P.1 Produkcia 1 753 102 434 1 269 37 3 595 3 595 1 904 1 904 6 694 246 29 881 P.2 Medzispotreba 1 904 1 904 133 133 D.21-D.31 Dane minus subvencie na produkciu 133 133 1 824 1 824 31 575 188 73 872 B.1g/B.1g Pridana hodnata. hruba/ hrubý domáci produkt 872 73 188 575 31 1 824 1 824 II.1.1.Účet tvorby dôchodkov 222 222 3 42 30 10 137 K.1 Spotreba fixného kapitálu 1 602 1 602 28 533 158 63 735 B.1n/B.1n Pridaná hodnota. čistá/ čistý domáci produkt 735 63 158 533 28 1 602 1 602 - 39 - 39 B.11 Saldo vývozu a dovozu výrobkov a služieb - 39 - 39 II.1.1.Účet tvorby dôchodko 768 6 762 23 39 140 15 545 D.1 Odmeny zamestnancov 766 766 2 768 II.1.2.Účet rozdelenia prvotných dôchodkov 191 0 191 0 2 2 3 51 D.2-D.3 Dane z produkcie a dovozu bez subvanci 191 191 0 191 133 0 133 D.21-D.31 Dane z produktov bez subvenci 133 133 0 133 58 0 58 0 2 2 3 51 D.29-D.39 Ostatné dane z produkcie be z subvenci 58 58 0 58 429 429 8 92 46 55 279 B.2g Hrubý prevádzkový prebytok 276 55 46 92 8 429 429 442 442 442 B.3g Hrubé zmiéšane dôchodky 442 442 442 217 217 5 60 16 45 139 B.2n Čistý prevádzkový prebytok 139 45 16 60 5 217 217 432 432 432 B.3n Čisté zmiéšane dôchodky 432 432 432 II.1.2.Účet rozdelenia prvotných dôchodkov 446 66 380 7 44 46 138 145 D.4 Dôchodky z majetku 78 160 30 134 5 407 39 446 1 855 1 855 6 1 390 221 29 209 B.5g Hrubé saldo prvotných dôchodkov/Hrubý národný dôchodok 209 29 221 1 390 6 1 855 1 855 II.2.Účet druhotného rozdalenia dôchodkov 1 633 1 633 3 1 348 191 19 72 B.5n/B.5*n Čisté saldo prvotných dôchodkov/Čistý narodný dôchodok 72 19 191 1 348 3 1 633 1633 II.2.Účet druhotného rozdelenia dôchodkov 213 1 212 0 178 0 10 24 D.5 Bežné dane z dôchodkov majetku atd'. 213 213 0 213 322 0 322 322 D.61 Sociálne prispevky 14 39 268 0 1 322 0 322 332 0 332 1 0 289 29 13 D.62 Sociálne dávky okrem naturálnych sociálnych transferov 332 332 0 332 278 9 269 2 71 139 46 11 D.7 Ostatné bežné transfery 10 49 108 36 36 239 39 278 1 826 1 826 40 1 187 382 32 185 B.6g Hrubý disponibilný dôchodok 185 32 382 1 187 40 1 826 1 826 II.3.Účet znovurozdelenia naturalných dôchodkov 1 604 1 604 37 1 145 352 22 48 B.6n Čistý disponibilný dôchodok 48 22 352 1 145 37 1 604 1 604 II.3.Účet znovurozdelenia naturálnych dôchodkov 219 219 13 206 D.63 Naturálne sociálne transfery 219 219 219 1 826 1 826 27 1 406 176 32 185 B.7g Hrubý upravený disponibilný dôchodok 185 32 176 1 406 27 1 826 1826 II.4.Účet použitia dôchodkov 1 604 1 604 24 1 364 146 22 48 B.7n Čistý upravený disponibilný dôchodok 48 22 146 1 364 24 1 604 1604 II.4.Účet použitia dôchodkov B.6g Hrubý disponibilný dôchodok 185 32 382 1 187 40 1 826 1 826 B.6n Čistý disponibilný dôchodok 48 22 352 1 145 37 1 604 1 604 1 371 1 371 1 215 156 P.4 Skutočná konečná spotreba 1 371 1 371 1 371 1 371 13 996 362 P.3 Výdavky na konačnú spotrebu 1 371 1 371 11 0 11 0 0 11 0 D.8 Upravy vyplývajuce zo zmien čistého majet domácnostií v rezervách penzilných fondov 11 11 0 11 455 455 27 202 20 21 185 B.8g Hrubé úspory 233 233 24 160 - 10 11 48 B.8n Čisté úspory - 41 - 41 B.12 Saldo betných transakcií so zahraničim ÚČTY AKUMUIÁCIE Zmany v aktivach Zmeny v pasivach a čistý majetok Účty Spolu Výrobky a služby (zdroje) Zahraničie S.1 Národné hospod. spolu S.15 Nezisk organiz. slúžiace domácn. S.14 Domácnosti S.13 Štátna správa S.12 Finanč. korpor. S.11 Nefin. korpor. Kod Transakcie, lné toky, stavy a bilancujúce položky S.11 Nefin. korpor. S.12 Finanč. korpor. S.13 Štátna správa S.14 Domácnosti S.15 Nezisk organiz. slúžiace domácn. S.1 Národné hospod. spolu Zahraničie Výrobky a služby (použitie) Spolu Účty III.1.1.Úcet zmien čistého majetku v dôsledku úspor a kapitálových transferov B.8n Čisté úspory 48 11 - 10 160 24 233 233 III.1.1.Úcet zmien čistého majetku v dôsledku úspor a kapitálových transferov B.12 Saldo bežných transakcií so zahhraničim - 41 - 41 D.9 Kapitálové transfery, pnjaté 33 0 6 23 0 62 4 66 D.9 Kapitálové transfery, platene (-) - 16 - 7 - 34 - 5 - 3 - 65 - 1 - 66 192 - 38 230 21 178 - 38 4 65 B.10.1 Zmeny čisteho majetku v dôsledku úspor a kapitalových transferov 65 4 - 38 178 21 230 - 38 192 III.1.2.Účet nadobudnutia nefinančných aktiv III.1.2.Účet nadobudnutia nefinančných aktiv 376 376 19 61 37 9 250 P.51 Hrubá tvorba fixného kapitálu 376 376 - 222 - 222 - 3 - 42 - 30 - 10 - 137 K.1 Spotreba fixného kapitálu 28 28 0 2 0 0 26 P.52 Zmena stavu záseb 28 28 10 10 0 5 3 0 2 P.53 Nadobudnutie minus úbytok cennosti 10 10 0 0 0 1 4 2 0 - 7 K.2 Nadobudnutie minus úbytok nefinančných neprodukovaných aktiv 0 - 38 38 4 148 - 50 5 - 69 B.9 Čisté pôžičky poskytnuté (+)/prijaté (-) - 69 5 - 50 148 4 38 - 38 III.2.Finančný účet III.2.Finančný účet 691 50 641 32 181 120 237 71 F Čisté prirastky finančných aktiv F Čisté prirastky pasiv 140 232 170 33 28 603 88 691 0 1 - 1 0 - 1 F.1 Menové zlato a zviaštne práva čerpania (ZPČ) 130 11 119 12 68 7 15 17 F.2 Obeživa a vklady 0 130 2 0 0 132 - 2 130 143 5 138 12 29 26 53 18 F.3 Cenné papiere okrem akcií 6 53 64 0 0 123 20 143 254 10 244 0 5 45 167 27 F.4 Pôžičky 71 0 94 28 24 217 37 254 46 2 44 0 3 36 3 2 F.5 Akcie a ostatné podiely 26 13 0 4 43 3 46 36 0 36 0 36 0 0 0 F.6 Poistnostechnické rezervy 0 36 0 0 36 0 36 82 21 61 8 40 6 0 7 F.7 Ostatné pohl'adávky a záväzky 37 0 10 5 0 52 30 82 III.3.1.Účet ostatných zmien objemu aktiv 15 15 0 2 1 - 2 14 K.3-10 a K.12 Ostatné objermové zmeny spolu - 3 2 - 1 0 0 - 2 0 - 2 III.3.1.Účet ostatných zmien objemu aktiv 24 24 0 0 0 0 24 K.3 Ekonomický vznik neprodukovaných aktiv 3 3 0 0 3 0 0 K.4 Ekonomický vznik produkovaných aktiv 4 4 0 0 4 0 0 K.5 Prirodzený prirastok nepestovaných biologických zdrorov - 9 - 9 0 0 - 2 0 - 7 K.6 Ekonomický zánik neprodukovaných aktiv - 11 0 - 11 0 0 - 6 0 - 5 K.7 Straty spôsobene zivelnymi pohromami a vojnovými udalostami 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 8 - 3 - 5 K.8 Konfiškácia majetku baz náhrady 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 0 0 0 0 1 K.9 Ostatné zmeny objemu nefinančných aktiv inde neuvedené 3 0 3 0 2 0 1 0 K.10 Ostatné zmeny objemu finančných aktiv a pasiv inde neuvedené - 4 2 0 0 0 - 2 0 - 2 0 0 0 0 0 - 6 0 6 K.12 Zmeny klasifikácií a štruktúry 1 0 - 1 0 0 0 0 0 z toho: 10 0 10 0 0 0 - 2 12 AN Nefnančné aktíva - 7 - 7 0 0 - 3 - 2 - 2 AN.1 Produkované aktiva 17 0 17 0 0 3 0 14 AN.2 Neprodukované aktiva 5 0 5 0 2 1 0 2 AF Finančné aktiva/pasiva - 3 2 - 1 0 0 - 2 0 - 2 B.10.2 Zmeny čistého majetku v dôsledku ostatných zmien objemu aktiv 17 - 4 2 2 0 17 0 17 III.3.2.Účet precenenia K.11 Nomináne zisky/straty na majetku III.3.2.Účet precenenia 280 0 280 8 80 44 4 144 AN Nefinančné aktiva 126 126 5 35 20 2 63 AN.1 Produkovane aktiva 154 0 154 3 45 23 2 81 AN.2 Neprodukované aktiva 91 7 84 1 16 2 57 8 AF Finančné aktiva/pasiva 18 51 7 0 0 76 3 78 B.10.3 Zmeny čistého majetku v dôsledku nominálnych ziskov (+)/ strát na majetku (-) 134 10 38 96 10 288 4 292 SÚVAHOVÉ ÚCTY Aktiva Pasiva Účty Spolu Výrobky a služby (zdroje) Zahraničie S.1 Národné hospod. S.14 Domácnosti S.13 Štátna správa S.12 Finanč. korpor. S.11 Nefin. korpor. Kod Transakcie, lné toky, stavy a bilancujúce položky S.11 Nefin. korpor. S.12 Finanč. korpor. S.13 Štátna správa S.14 Domácnosti S.15 Nezisk organiz. slúžiace domácn. S.1 Národné hospod. spolu Zahraničie Výrobky a služby (použitie) Spolu Účty IV.1.Počialočná súvaha 9 922 0 9 922 324 2 822 1 591 144 5 041 AN. Nefinančné aktiva IV.1.Počialočná súvaha 6 047 6 047 243 1 698 1 001 104 3 001 AN.1 Produkované aktiva 3 875 0 3 875 81 1 124 590 40 2 040 AN.2 Neprodukované aktiva 7 365 573 6 792 172 1 819 396 3 508 897 AF Finančne aktiva/pasiva 1 817 3 384 687 289 121 6 298 297 6 595 B.90 Čistý majetok 4121 268 1 300 4 352 375 10 416 276 10 692 IV.2.Zmeny v súvahe Zmeny v aktivach spolu IV.2.Zmeny v súvahe 482 0 482 25 110 56 1 290 AN Nefinančné aktiva 289 289 21 61 25 - 1 182 AN.1 Produkované aktiva 193 0 193 4 49 30 2 108 AN.2 Neprodukované aktiva 787 57 730 33 199 123 294 81 AF Finančné aktiva/pasiva 155 285 176 33 28 677 91 767 B.10 Zmeny čisteno majetku spolu 216 10 2 276 31 535 - 34 501 B.10.1 Úspory a kapitálové transfery 65 4 - 38 178 21 230 - 38 192 B.10.2 Ostatné zmeny objemu aktiv 17 - 4 2 2 0 17 0 17 B.10.3 Nominálne zisky/straty na majetku 134 10 38 96 10 288 4 292 IV.3.Záverečná súvaha 0 10 404 349 2 932 1 647 145 5 331 AN Nefinančné aktiva IV.3.Záverečná súvaha 6336 6 336 264 1 759 1 026 103 3 183 AN.1 Produkované aktiva 4068 0 4 068 85 1 173 620 42 2 148 AN.2 Neprodukované aktiva 8152 630 7 522 205 2 018 519 3 802 978 AF Finančné aktiva/ pasiva 1 972 3 669 863 322 149 6 975 388 7 362 B.90 Čistý majetok 4 337 278 1 302 4 628 406 10 951 242 11 193 8.88. Agregované ukazovatele sú súhrnné ukazovatele výsledku činnosti za celé hospodárstvo a predstavujú kľúčové veličiny pre účely makroekonomickej analýzy a porovnávaní v čase a priestore. 8.89. Hrubý domáci produkt v trhových cenách je konečným výsledkom výrobnej činnosti rezidentských výrobných jednotiek. Môže byť vymedzený tromi spôsobmi: a) HDP je súčtom hrubej pridanej hodnoty rôznych inštitucionálnych sektorov alebo rôznych odvetví plus dane a mínus subvencie na výrobky (ktoré nie sú alokované na sektory a odvetvia). Je tiež bilancujúcou položkou účtu výroby za celé hospodárstvo; b) HDP je súčtom konečného domáceho použitia výrobkov a služieb (skutočná konečná spotreba a hrubá tvorba kapitálu) plus vývoz a mínus dovoz výrobkov a služieb; c) HDP je súčtom použitia na účte tvorby dôchodkov za celé hospodárstvo (odmeny zamestnancov, dane z výroby a dovozu mínus subvencie, hrubý prevádzkový prebytok a zmiešané dôchodky za celé hospodárstvo). 8.90. Po odpočítaní spotreby fixného kapitálu od HDP získame čistý domáci produkt v trhových cenách (ČDP). 8.91. Hrubý (alebo čistý) prevádzkový prebytok za celé hospodárstvo je súčtom hrubých (alebo čistých) prevádzkových prebytkov jednotlivých odvetví alebo jednotlivých inštitucionálnych sektorov. 8.92. Hrubé (alebo čisté) zmiešané dôchodky za celé hospodárstvo sú totožné s hrubými (alebo čistými) zmiešanými dôchodkami sektora domácností. 8.93. Hrubé (alebo čisté) podnikateľské dôchodky za celé hospodárstvo sú súčtom hrubých (alebo čistých) podnikateľských dôchodkov za jednotlivé sektory. 8.94. Hrubý (alebo čistý) národný dôchodok (v trhových cenách) reprezentuje celkové prvotné dôchodky prijaté rezidentskými inštitucionálnymi jednotkami: odmeny zamestnancov, dane z výroby a dovozu mínus subvencie, dôchodky z majetku (prijaté mínus platené), (hrubý alebo čistý) prevádzkový prebytok a (hrubé alebo čisté) zmiešané dôchodky. Hrubý národný dôchodok (v trhových cenách) sa rovná HDP mínus prvotné dôchodky platené rezidentskými jednotkami nerezidentským jednotkám plus prvotné dôchodky prijaté rezidentskými jednotkami zo zahraničia. Hrubý národný dôchodok (v trhových cenách) je pojmovo totožný s hrubým národným produktom (HNP) (v trhových cenách); takto sa to vo všeobecnosti dodnes chápe v národných účtoch. HNP sa však v metodike ESA 1979 počítal odlišne ( 97 ). Národný dôchodok nie je vymedzený podľa produkčného konceptu, ale podľa dôchodkového konceptu, ktorý je významnejší vtedy, ak sa ukazovateľ vyjadruje ako čistý, t. j. po odpočítaní spotreby fixného kapitálu. 8.95. Hrubý (alebo čistý) národný disponibilný dôchodok je súčtom hrubých (alebo čistých) disponibilných dôchodkov inštitucionálnych sektoroch. Hrubý (alebo čistý) národný disponibilný dôchodok sa rovná hrubému (alebo čistému) národnému dôchodku (v trhových cenách) mínus bežné transfery (bežné dane z dôchodkov, majetku atď., sociálne príspevky, sociálne dávky a ostatné bežné transfery) platené nerezidentským jednotkám, plus bežné transfery prijaté rezidentskými jednotkami zo zahraničia. 8.96. Tento agregovaný ukazovateľ meria tú časť národného disponibilného dôchodku, ktorá nie je použitá na výdavky pre konečnú spotrebu. Hrubé (alebo čisté) národné úspory sú sumou hrubých (alebo čistých) úspor rôznych inštitucionálnych sektorov. 8.97 Bilancujúca položka na účte prvotných dôchodkov a bežných transferov zahraničia reprezentuje prebytok (ak je záporný) alebo deficit (ak je kladný), za celé hospodárstvo, ktorý vyplýva z jej bežných transakcii (obchod s výrobkami a službami, prvotné dôchodky, bežné transfery) so zahraničím. 8.98. Čisté pôžičky poskytnuté (+) alebo prijaté (-) za celé hospodárstvo sú súčtom čistých pôžičiek poskytnutých alebo prijatých inštitucionálnymi sektormi. Reprezentujú čisté zdroje, ktoré celé hospodárstvo poskytuje zahraničiu (ak sú kladné) alebo získava zo zahraničia (ak sú záporné). Čisté pôžičky poskytnuté (+) alebo prijaté (-) za celé hospodárstvo sa rovnajú, ale s opačným znamienkom, čistým pôžičkám prijatým (-) alebo poskytnutým (+) zahraničím. 8.99. Čistý majetok za celé hospodárstvo je súčet čistého majetku inštitucionálnych sektorov. Reprezentuje hodnotu nefinančných aktív za celé hospodárstvo mínus saldo finančných aktív a pasív zahraničia. ▼M2 8.99a. Výdavky a príjmy verejnej správy sú definované s odkazom na kategórie zoznamu ESA 95. P.2 Medzispotreba P.5 Tvorba hrubého kapitálu D.1 Odmeny zamestnancov D.29 Ostatné dane z produkcie D.3 Subvencie D.4 Dôchodky z majetku D.5 Bežné dane z dôchodkov, majetku, atď. D.62 Sociálne dávky okrem vecnych sociálnych transferov D.6311 + D.63121 + D.63131 Vecne sociálne transfery súvisiace s výdavkami na výrobky dodávané do domácností prostredníctvom trhových výrobcov D.7 Ostatné bežné transfery D.8 Úpravy vyplývajúce zo zmien čistého majetku domácností v rezervách penzijných fondov D.9 Kapitálové transfery, splatné K.2 Nadobudnutie mínus úbytok nefinančných neprodukovaných aktív P.11 Trhová produkcia P.12 Produkcie pre vlastné konečné použitie P.131 Platby za ostatnú netrhovú produkciu D.2 Dane z produkcie a dovozu D.39 Ostatné subvencie na produkciu, nezaplatené D.4 Príjem z majetku D.5 Bežné dane z príjmov, majetku, atď. D.61 Sociálne príspevky D.7 Ostatné bežné transfery D.9 (1) Kapitálové transfery (1) Úpravy daní a sociálnych príspevkov vymerané, ale nikdy nevybraté, pokiaľ sú uvedené pod položkou D.9, sa považujú za záporný príjem. Podľa definície, rozdiel medzi výdavkami verejnej správy a príjmami verejnej správy predstavuje čisté pôžičky poskytnuté/prijaté sektoru verejnej správy. Transakcie D.41, D.7, D.92 a D.99 sú konsolidované. Ostatné transakcie nie konsolidované. ▼B 8.100. Predchádzajúca časť tejto kapitoly prezentovala postupnosť tzv. (T-) účtov. Pojmy a definície systému umožňujú však súčasne aj ďalšie metódy zobrazenia. Slúžia na to, aby umožnili dodatočné pochopenie systému a umožnili rôzne typy analýzy. 8.101. Intput-output tabuľka je široko používaný maticový systém, ktorý poskytuje podrobné a koherentne usporiadané informácie o tokoch výrobkov a služieb a o štruktúre výrobných nákladov. Táto matica obsahuje viac informácií ako T-účty pre výrobky a služby, výrobu a tvorbu dôchodkov; napríklad, výdavky na konečnú spotrebu sú uvedené podľa skupín výrobkov alebo odvetví pôvodu a medzispotreba je uvedená aj podľa skupín výrobkov alebo odvetví pôvodu a podľa skupín výrobkov alebo odvetví určenia. Dezagregované väzby medzi týmito účtami sú ďalej rozvinuté v tabuľkách dodávok a použitia systému ESA prostredníctvom špecifikovania výroby za skupiny výrobkov podľa odvetví. 8.102. V zostavajúcej časti tohto oddielu bude najskôr demonštrované, že úplná postupnosť účtov a bilancujúcich položiek môže byť prezentovaná aj v maticovej forme. V takejto tabuľke sú prezentované všetky transakcie za celé hospodárstvo, resp. za zahraničie. Okrem toho je zahrnutý aj agregovaný účet výrobkov a služieb. 8.103. Predmetom ďalšej diskusie budú všeobecné účely, na ktoré sa môže matica účtov použiť. Jej dôležitou vlastnosťou je široký rozsah možností na rozšírenie alebo kondenzovanie takejto matice v súlade so špecifickými okolnosťami a potrebami. Nakoniec bude ilustrované, ako sa takáto matica zostavuje v praxi. Zvlášť budú spracované vzťahy medzi tabuľkami dodávok a použitia a sektorovými účtami pomocou zaradenia účtov práce, aby sa dospelo k schéme matice sociálneho účtovníctva (SAM - Social Accounting Matrix). Matica SAM slúži okrem iného na to, aby umožnila integrovanejšiu analýzu problémov hospodárskej a sociálnej politiky, vrátane nezamestnanosti. 8.104. Tabuľka VIII. x1 zobrazuje úplnú postupnosť účtov a bilancujúcich položiek v matici. Pre tento účel neboli účty prvotného rozdelenia dôchodkov, použitia dôchodkov a ostatných zmien aktív rozčlenené. Okrem toho je ponechaná otvorená možnosť, či zlúčiť alebo nezlúčiť účet znovurozdelenia naturálnych dôchodkov s druhotným rozdelením dôchodkov. Nakoniec sa zaviedol účet, ktorý zaznamenáva čistý majetok. 8.105. Čísla, ktoré sú prezentované v tabuľkách v tejto časti, presne zodpovedajú numerickému príkladu vypracovanému v predchádzajúcej časti tejto kapitoly. Vo všetkých maticiach sú prvky, obsahujúce bilancujúcu položku, orámované plnými čiarami. 8.106. Maticové zobrazenie umožňuje prezentovať každú transakciu samostatnou položkou a charakter transakcie odvodiť z jej pozície. Každý účet reprezentuje dvojica riadku a stĺpca, pričom podľa konvencie sú zdroje uvedené v riadkoch a použitie je uvedené v stĺpcoch. Napríklad čistý domáci produkt (1602) je platený hospodárskymi výrobcami a prijatý na účte prvotného rozdelenia dôchodkov. Tabuľka VIII.x1 zachytáva túto transakciu v prvku (3,2), t. j. v riadku 3 a stĺpci 2. Vzhľadom na to, že táto tabuľka rozlišuje transakcie so zahraničím na osobitnom účte, jej diagonálne položky, t. j. prvky (3,3), (4,4), (5,5), (6,6), (7,7) a (8,8), obsahujú iba transakcie medzi rezidentskými inštitucionálnymi jednotkami. 8.107. Riadkové a stĺpcové súčty neboli pomenované. Ich hlavnou funkciou v matici účtov je zabezpečiť, aby všetky účty skutočne reprezentovali plné vybilancovanie v tom zmysle, že celkové príjmy (riadkové súčty) sa rovnajú celkovým výdavkom (stĺpcovým súčtom). A napokon, významné bilancujúce položky, ktoré prepájajú po sebe nasledujúce účty, môžu byť odvodené, len keď je táto podmienka splnená. 8.108. Riadok 1 zobrazuje použitie výrobkov a služieb v cenách odberateľov: medzispotrebu (1904) v stĺpci 2, konečnú spotrebu (1371) v stĺpci 5, hrubú tvorbu kapitálu (414) v stĺpci 7 a vývoz (536) v stĺpci 14. 8.109. Súčet prvkov v 1. riadku tvorí celkový objem použitia výrobkov a služieb v cenách odberateľov (4225). Stĺpec 1 predstavuje dodávky výrobkov a služieb (samozrejme tiež v súčte 4225). Výroba (v základných cenách) plus dane mínus subvencie na výrobky (3728) je uvedená na priesečníku s riadkom 2. Dovoz (497) pochádza z účtu výrobkov a služieb zahraničia (riadok 14). 8.110. Riadok 2 zobrazuje výrobu (v základných cenách) plus dane mínus subvencie na výrobky. V dôsledku tohto ocenenia súčet riadku 2 (3728) a sprievodný súčet stĺpca 2 sú včítane daní bez subvencií na výrobky. Toto zabezpečuje, že tieto dane sú zahrnuté do bilancujúcej položky účtu 2, čistého domáceho produktu (ČDP), pozri prvok (3,2). Väčšina bilancujúcich položiek môže byť vypočítaná ako hrubé alebo čisté. V tejto matici sú všetky bilancujúce položky uvedené ako čisté. Spotreba fixného kapitálu (222) je daná priamo na kapitálový podúčet pre nadobudnutie nefinančných aktív (riadok 7 a stĺpec 2). 8.111. Riadok 3 zobrazuje príjmy z prvotných dôchodkov prijaté celým hospodárstvom: čistý domáci produkt v prvku (3,2), dôchodky z majetku z ostatných rezidentských sektorov (341) na diagonále a toky prvotných dôchodkov zo zahraničia (72) v prvku (3,15). Pretože táto matica ďalej nečleni účet pre rozdelenie prvotných dôchodkov, nerozčleňuje pridanú hodnotu platenú výrobcami do rôznych kategórií pridanej hodnoty, ako je to zaznamenané na účte tvorby dôchodkov. 8.112. Okrem diagonálnej položky obsahuje stĺpec 3 prvotné dôchodky platené do zahraničia (41) v prvku (15,3) a bilancujúcu položku, čistý národný dôchodok (1633), ktorý prepája tento účet s nasledujúcim účtom. 8.113. Táto matica necháva otvorenú možnosť voľby, či zlúčiť alebo nezlúčiť účet znovurozdelenia naturálnych dôchodkov s účtom druhotného rozdelenia dôchodkov. Ak sa neuvádza znovurozdelenie naturálnych dôchodkov, potom diagonála obsahuje bežné transfery a naturálne sociálne transfery medzi rezidentskými sektormi sú vylúčené (1096). Tieto transfery obsahujú bežné dane z dôchodkov, majetku, atď., sociálne príspevky a dávky iné ako naturálne sociálne transfery a ostatné bežné transfery. Ak sa zaradí znovurozdelenie naturálnych dôchodkov, potom diagonála účtu 4 zaznamenáva aj naturálne sociálne transfery; po agregovaní s ostatnými transferovými tokmi sa táto položka rovná 1315. V oboch prípadoch riadok 4 začína čistým národným dôchodkom, zatiaľ čo bežné transfery zo zahraničia (10) sú zaznamenané v prvku (4,15). Stĺpec 4 ukazuje okrem diagonálnej položky bežné transfery do zahraničia (39) v prvku (15,4), zatiaľ čo bilancujúca položka (upravený) čistý disponibilný dôchodok (1604) je daná na účet použitia (upraveného) disponibilného dôchodku. 8.114. Ak sa začlení znovurozdelenie naturálneho dôchodku, potom účet 5 bude účtom použitia upraveného disponibilného dôchodku. V opačnom prípade bude tento účet účtom použitia disponibilného dôchodku. Na agregovanej úrovni je to len terminologická záležitosť, pretože celkový disponibilný dôchodok sa rovná celkovému upravenému disponibilnému dôchodku a výdavky na celkovú konečnú spotrebu sa rovnajú celkovej skutočnej konečnej spotrebe. Ak odhliadneme od disponibilného dôchodku, riadok tohto účtu zaznamenáva na diagonále úpravu pre zmeny čistého majetku domácností v rezidentských penzijných fondoch (11) a úpravu pre zmeny čistého majetku domácností v nerezidentských penzijných fondoch (0) v stĺpci 15. Stĺpec obsahuje okrem konečnej spotreby (1371) a diagonálnej položky úpravu pre zmeny čistého majetku nerezidentských domácnosti z rezidentských penzijných fondov (0), pozri prvok (15,5) a bilancujúcu položku čisté úspory (233), ktorá je uvedená na prvom kapitálovom podúčte (účet 6). 8.115. Pre účet kapitálu sa rozlíšili dva podúčty. Po prvé, v riadku účtu zmien čistého majetku v dôsledku úspor a kapitálových transferov sú čisté úspory zväčšené o kapitálové transfery prijaté z rezidentských sektorov (61), pozri prvok (6,6) a zo zahraničia (1), pozri prvok (6,16). V stĺpci tohto účtu sú uvedené kapitálové transfery platené rezidentským sektorom a do zahraničia (4), pozri prvok (16,6). Výsledkom je bilancujúca položka zmeny čistého majetku v dôsledku úspor a kapitálových transferov (230), ktorá je presunutá na účet zmien v súvahe (účet 11). 8.116. Po druhé, riadok účtu nadobudnutia nefinančných aktív prezentuje spotrebu fixného kapitálu (prvok 7,2), nadobudnutie mínus úbytok neprodukovaných nefinančných aktív rezidentskými jednotkami (0), pozri prvok (7,7) a nerezidentskými jednotkami (0), pozri prvok (7,17) a zmeny aktív v dôsledku úspor a kapitálových transferov (833), pozri prvok (7,12). To dáva celkovú sumu, ktorá je k dispozícii rezidentom na nadobudnutie aktív. Nadobudnutie je uvedené v dvoch fázach: prvá fáza predstavuje nadobudnutie nefinančných aktív v stĺpci tohto účtu a druhá potom nadobudnutie finančných aktív (včítane zahraničných finančných aktív) v stĺpci ďalšieho účtu. Stĺpec tohto účtu, účtu 7, obsahuje teda hrubú tvorbu kapitálu (prvok 1,7), diagonálnu položku (7,7) charakterizovanú vyššie, zmeny pasív v dôsledku úspor a kapitálových transferov (603), pozri prvok (12,7) a bilancujúcu položku čisté pôžičky za celé hospodárstvo (38), ktorá sa prenáša na nasledujúci účet pre finančné transakcie. 8.117. Účet 8, finančný účet, začína čistými pôžičkami celého hospodárstva (prvok 8,7) a pridáva finančné transakcie medzi rezidentskými sektormi (553) na diagonálu a tiež čistý vznik zahraničných pasív (50), pozri prvok (8,18). Stĺpec obsahuje diagonálnu položku a čisté nadobudnutie zahraničných finančných aktív (88) v prvku (18,8). Čistý vznik zahraničných pasív plus čisté pôžičky celého hospodárstva sa samozrejme rovnajú čistému nadobudnutiu zahraničných finančných aktív, takže na tomto účte sa tiež zachováva vybilancovanosť medzi riadkovým a stĺpcovým súčtom. 8.118. Účet ostatných zmien aktív, účet 9, zaznamenáva v riadku zmeny aktív v dôsledku ostatných zmien (379), pozri prvok (9,12) a v stĺpci zaznamenáva zmeny pasív v dôsledku ostatných zmien (74), pozri prvok (12,9) a bilancujúcu položku zmeny čistého majetku v dôsledku ostatných zmien (305), pozri prvok (11,9). 8.119. Posledné štyri účty za celé hospodárstvo sa týkajú súvah a zmien v nich. Po prvé - počiatočná súvaha - uvádza v riadku počiatočný stav aktív (16714), pozri prvok (10,12) a v stĺpci počiatočný stav pasív (6298), pozri prvok (12,10) a počiatočný čistý majetok (10416), pozri prvok (13,10). Ďalej účet zmien v súvahe zaznamenáva obe zložky týchto zmien v riadku, pozri prvky (11,6) a (11,9) a celkové zmeny čistého majetku (535) v stĺpci, pozri prvok (13,11). Potom konečná súvaha prezentuje v riadku počiatočný stav pasív (prvok 12,10), obe zložky zmien pasív (prvky 12,7 a 12,9) a konečný čistý majetok (10951), pozri prvok (12,13). Samozrejme súčet týchto prvkov sa rovná konečnému stavu aktív, ktorý je tiež vypočítaný v stĺpci tohto účtu: počiatočný stav aktív (prvok 10,12) plus obe zložky zmien aktív, pozri prvky (7,12) a (9,12). Nakoniec osobitný účet pre čistý majetok uvádza počiatočnú čistú hodnotu (prvok 13,10) a celkové zmeny čistého majetku (prvok 13,11) v riadku a konečný čistý majetok v stĺpci (prvok 12,13). 8.120. Pre zahraničie sa zaviedli rovnaké účty ako pre celé hospodárstvo, aj keď v agregovanejšej forme. Po prvé, účet výrobkov a služieb zahraničia obsahuje v riadku dovoz celého hospodárstva (prvok 14,1) a v stĺpci: vývoz (prvok 1,14) a bilancujúcu položku (prvok 15,14), saldo vývozu a dovozu výrobkov a služieb (-39). Treba si všimnúť, že všetky bilancujúce položky účtov zahraničia sa posudzujú z hľadiska zahraničia. Aby sa získali relevantné agregované ukazovatele za celé hospodárstvo, znamienka musia byť opačné. 8.121. Po druhé, účet prvotných dôchodkov zahraničia a bežných transferov zaznamenáva bilancujúcu položku z predchádzajúceho účtu a tiež prvotné dôchodky, bežné transfery a úpravu zohľadňujúcu zmenu čistého majetku domácností týkajúcu sa penzijných fondov, a to do a zo zahraničia. Tieto položky boli charakterizované už v predchádzajúcom texte. Všetko toto vyúsťuje do salda bežných transakcií so zahraničím (-41) uvedeného v prvku (16,15). 8.122. Po tretie, kapitálový účet zahraničia bol tiež rozdelený do dvoch podúčtov: jeden pre saldo bežných transakcií so zahraničím, kapitálové transfery do a zo zahraničia a pre bilancujúcu položku, zmeny v čistej finančnej pozícii zahraničia v, dôsledku salda bežných transakcií so zahraničím a kapitálových transferov (-38), pozri položku (21,16); ďalší podúčet slúži pre zmeny aktív v dôsledku salda bežných transakcií so zahraničím a kapitálových transferov (50), pozri prvok (17,22), nadobudnutie mínus úbytok neprodukovaných nefinančných aktív nerezidentskými jednotkami, pozri prvok (7,17), zmeny pasív v dôsledku bežného zahraničného salda a kapitálových transferov (88), pozri prvok (22,17) a pre bilancujúcu položku čisté pôžičky zahraničia (-38), prevedenú na ďalší účet. 8.123. Po štvrté, finančný účet poskytuje čisté nadobudnutie zahraničných finančných aktív (prvok 18,8) a čisté pôžičky zahraničia (prvok 18,17) v riadku a čistý vznik zahraničných pasív (prvok 8,18) v stĺpci. Po piate, účet ostatných zmien aktív prezentuje v riadku ostatné zmeny aktív (7), pozri prvok (19,22) a v stĺpci ostatné zmeny pasív (3), pozri prvok (22,19) a tiež bilancujúcu položku, zmeny čistej finančnej pozície zahraničia v dôsledku ostatných zmien (4), pozri prvok (21,19). 8.124. Nakoniec, súvahy pre zahraničie sú analogické so súvahami za celé hospodárstvo. Prvky, ktoré doteraz ešte neboli spomenuté, sú tieto: počiatočný stav zahraničných aktív (573), pozri prvok (20,22), počiatočný stav zahraničných pasív (297), pozri prvok (22,20), počiatočná čistá finančná pozícia zahraničia vo vzťahu k celému hospodárstvu (276), pozri prvok (23,20), celkové zmeny čistej finančnej pozície zahraničia (-34), pozri prvok (23,21) a konečná finančná pozícia zahraničia voči celkovému hospodárstvu (242), pozri prvok (22,23). 8.125. V ďalšom kroku môže byť tento redukovaný formát matice dezagregovaný, aby sa ukázala úplná postupnosť účtov včítane podrobností pre transaktorov a kategórie transakcií. Celkový potenciál matice účtov sa môže realizovať, aj keď nie všetky účty sú detailizované rovnakým spôsobom, ale namiesto toho sa pre každý účet vyberie najdôležitejšia klasifikácia. S touto vlastnosťou sa budeme zaoberať podrobnejšie v ďalšej časti. 8.126. Každá položka v agregovanej matici, takej ako je tabuľka VIII.x1, sa môže považovať za celkový súčet submatice, v ktorej sú kategórie príslušných transaktorov uvedené na jednej strane a sledované transakcie na strane druhej. V maticovej prezentácii účtov je veľmi užitočná možnosť voľby, t. j. možno vybrať rôzne typy transaktorov a ich zoskupení na každom účte bez toho, aby sa narušila koherencia a integrácia celého systému účtov. To znamená, že možno použiť „násobné členenie podľa aktérov a násobné členenie podľa sektorov“ na základe výberu jednotky a klasifikácie jednotiek v každom účte, ktoré sú najdôležitejšie pre sústavu sledovaných ekonomických tokov. 8.127. V zásade môže byť každý účet rozdelený dvomi pomerne rôznymi spôsobmi: rozdelením celého hospodárstva do skupín jednotiek alebo priradením kategórii transakcií uvedených na účte rôznym podúčtom. Napríklad rozdelenie celého hospodárstva do prvých piatich účtov by mohlo prebiehať takto: a) Rozlíšiť výrobky na účte výrobkov a služieb a klasifikovať ich podľa skupín výrobkov; b) Rozlíšiť miestne činnostné jednotky na účte výroby a klasifikovať ich podľa odvetví; c) Rozlíšiť inštitucionálne jednotky na účtoch rozdelenia prvotných dôchodkov a druhotného rozdelenia dôchodkov a použitia dôchodkov a klasifikovať ich podľa inštitucionálnych (sub)sektorov. 8.128. Takéto podrobnejšie členenie má dva hlavné dôsledky. Po prvé, pre všetky kategórie transakcií, ktoré sa rozlišujú v jednotlivých prvkoch týchto účtov, sa dá zistiť, čo a s ktorou skupinou prijímajúcich jednotiek vymenila príslušná skupina platiacich jednotiek. Po druhé, ukazuje vzájomné vzťahy medzi ekonomickými tokmi prostredníctvom podrobnej prierezovej klasifikácie. Napríklad, v príklade uvedenom v predchádzajúcom bode je uvedený jednoduchý obeh toku dôchodkov na mezzo-úrovni podľa nasledujúceho rozvrhnutia: a) Submatice (3,2) ukazuje, ktorý inštitucionálny subsektor, a z ktorých odvetví, dostáva čistú pridanú hodnotu; b) Submatice (4,3) a (5,4) ukazujú, ktorý inštitucionálny subsektor dostáva, a z ktorého inštitucionálneho sektora, prvotné dôchodky a disponibilné dôchodky (prirodzene na účtoch rozdelenia dôchodkov a na účte použitia dôchodkov možno použiť rôzne klasifikácie a potom tieto submatice nie sú už diagonálnymi); c) Submatica (1,5) ukazuje, ktorá skupina výrobkov, ktorými inštitucionálnymi subsektormi, je spotrebovávaná; a d) Submatica (2,1) ukazuje, ktoré odvetvie aké skupiny výrobkov vytvára. 8.129. Pri zostavovaní takejto matice je vhodné začať s navrhnutím štruktúry účtov, ktorá je dôležitá z hľadiska predpokladaného použitia. Potom sa v každom účte vyberú najvhodnejšie jednotky a klasifikácie jednotiek. V praxi to však bude interaktívny proces. Predpokladajme napríklad, že je daná kategória transakcií, pre ktorú sú známe len celkové príjmy a platby transaktorov (riadkové a stĺpcové súčty submatice) a nie je známe, kto komu platí (vnútorná štruktúra submatice). Tento problém možno riešiť vložením nečleneného, fiktívneho účtu. 8.130. K všeobecným vlastnostiam maticovej prezentácie účtov patria: a) Podrobná maticová prezentácia je vhodná pre matematické riešenie využívajúce maticovú algebru; môže byť tiež nápomocná pri vybilancovávaní účtov; b) Podrobná matica prezentuje simultánne rozčlenenie vzájomne súvisiacich transakcii podľa platiacich a prijímajúcich jednotiek; v dôsledku toho je to vhodný formát, ktorý umožní odhaliť vzájomné vzťahy medzi ekonomickými tokmi na mezzo-úrovni; zahŕňa tie toky, ktoré obsahujú dva rôzne typy jednotiek (napr. výdavky na konečnú spotrebu rôznych kategórií výrobkov a služieb podľa radu subsektorov domácností); c) Pre množinu účtov, poskytujúcich členenie transakcií podľa platiacich a prijímajúcich jednotiek, je maticová prezentácia výstižnejšia než ostatné metódy prezentácie; platba jednej jednotky a príjem platby inou jednotkou obsiahnuté v každej transakcii, sú prezentované jednou položkou. 8.131. Agregovaná matica pre celé hospodárstvo sa môže použiť ako informačná tabuľka pre ďalšie, podrobnejšie tabuľky. Keď sa čitateľ začne oboznamovať s podrobnou prezentáciou častí systému (tabuľky dodávok a použitia, sektorové účty atď.), vzťah podrobných submatíc k agregovanej matici by mal byť jasný prostredníctvom systému kódov. Maticový formát je zvlášť výhodný vtedy, keď' nie je možné alebo žiadúce ukázať rovnako podrobnú klasifikáciu vo všetkých účtoch systému. 8.132. Maticová prezentácia je vhodným nástrojom pre skúmanie flexibility systému. Napríklad možno ďalej pracovať na vzájomných vzťahoch medzi sociálnymi a hospodárskymi aspektmi systému, aby sme sa dostali na úroveň matice sociálneho účtovníctva. Prístup SAM je vysvetlený a ilustrovaný v ďalšej časti tejto kapitoly. 8.133. Tabuľky dodávok a použitia používajú klasifikáciu riadkov a stĺpcov, ktorá je najvhodnejšia na popis skúmaných hospodárskych procesov, hlavne procesov tvorby a použitia výrobkov. Tieto matice však neobsahujú vzájomné vzťahy medzi pridanou hodnotou a konečnými výdavkami. Keď' sa rozšíri tabuľka dodávok a použitia alebo vstup-výstup tabuľka tak, aby sa ukázal úplný kolobeh toku dôchodkov na mezzo-úrovni, získajú sa podstatné črty matice sociálneho účtovníctva (SAM). 8.134. Matica SAM je tu definovaná takto: Prezentácia ESA účtov v matici, ktorá vytvára väzby medzi tabuľkou dodávok a použitia a sektorovými účtami. Matice SAM sa osobitne sústreďujú na úlohu ľudí v hospodárstve, čo môže byť zobrazené, okrem iného, pomocou osobitného rozčlenenia sektora domácností a dezagregovanou prezentáciou trhu práce (t. j. rozlíšenie rôznych kategórií zamestnaných osôb). 8.135. Dôležitou sociálnou oblasťou je úroveň a štruktúra (ne)zamestnanosti. Matica SAM obyčajne poskytuje dodatočné informácie k tomuto problému prostredníctvom rozdelenia odmien zamestnancov podľa typu zamestnaných osôb. Toto rozdelenie sa aplikuje na použitie pracovných síl podľa odvetví, ako je to uvedené v tabuľkách dodávok a použitia, a na ponuku pracovných síl podľa sociálno-ekonomických podskupín, ako je uvedené na účte rozdelenia prvotných dôchodkov sektora domácností. Z toho vyplýva, že matica prezentuje nielen ponuku a použitie rôznych skupín výrobkov, ale aj ponuku a použitie rôznych kategórii pracovných služieb. 8.136. Klasifikácia (samostatne) zárobkovo činných osôb môže byť založená na kombinácii predpokladov a (hlavných) charakteristík pracovného miesta, ako sú pohlavie, vzdelanie, vek a miesto pobytu na jednej strane a zamestnanie, druh pracovnej zmluvy (na plný/čiastočný úväzok, trvalý/dočasný úväzok) a región a subsektor zamestnania na strane druhej. Okrem iného možno uvažovať, že odchýlky mzdových tarif vo vnútri skupiny sú menšie ako odchýlky mzdových taríf medzi skupinami. Odvetvová klasifikácia zamestnanosti je menej dôležitá, pretože je už uvedená v matici SAM podľa prierezovej klasifikácie pridanej hodnoty. 8.137. Obe skupiny - rezidenti zamestnaní v nerezidentských podnikoch a nerezidenti pracujúci pre rezidentské podniky plus zamestnanci pracujúci dočasne v zahraničí, by mali byť uvedené osobitne. Týmto spôsobom možno zamestnanosť odhadnúť sčítaním počtu (národných) jednotiek zamestnaných osôb. Je zrejmé, že tento počet zahŕňa samostatne zárobkovo činné osoby, pre ktoré môže byť pracovný vstup -imputované odmeny - potom oddelený od zvyšku čistých zmiešaných dôchodkov v matici SAM. Tabuľka 8.19 – Matica prezentacie úplnej postupnosti učtov a bilancujúcich položiek pre celú ekonomiku Účet 0. Výrobky a služby I.-IV. EKONOMIKA SPOLU V. ZAHRANICIE Spolu I. Produkcia II.1. Prvotné rozdelenie dôchodkov II.2./3. Druhotné (pre)rozdelenie dôchodkov (naturálnych) II.4. Použitie (upraveného) disponibilného dôchodku III.1.1. Uspory a kapitálové transfery III.1.2. Nadobudnutie nefinančných aktiv III.2. Finančný účet III.3. Iné zmeny v aktivach IV.1. Počiatocná súvaha IV.2. Zmeny v súvahe IV.3. Konečna súvaha Čistý majetok V.1. Výrobky a služby V.2. Prvotne dôchodky a bežne transfery V.3.1.1. Uspory a kapitálové transfery V.3.1.2. Nadobudnutie nefinančných aktiv V.3.2. Finančný účet V.3.3. Ostatne zmeny v aktivach V.4.1. Počiatocná súvaha V.4.2. Zmeny v súvahe V.4.3. Konečná súvaha Čistý majetok 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 0. Výrobky a služby 1 Obchodne a dopravné rozpátie Medzispotreba Konecna spotreba Hruba tvorba kapitálu Vývoz výrobkov a služieb 0 1 904 1 371 414 536 4 225 EKONOMIKA SPOLU I. Produkcia 2 Produkcia & dane minus subvencie 3 728 3 728 II.1. Prvotne rozdelenie dôchodkkov 3 Čistí domaci produkt Dôchodky z majetku Prvotne dôchodky zo zahraničia 1 602 341 72 2 015 II.2./3. Druhotné (pre)rozdelenie dôchodkov (naturálnych) 4 Čistý národny dôchodok Bežne transfery (1 315) Bežne transfery zo zahraničia 1 633 1 096 10 2 739 II.4. Použitie (upraveného) disponibilného dôchodku 5 (Upraveny) čistý disponibilný dôchodok Uprava vzhľadom na zmenu čistého majetku domácnosti v penzij. fond. Uprava vzhľadom na zmenu čistého majetku domácnosti v penzij. fond. zo zahraničia 1 604 11 0 1 615 III.1.1. Uspory a kapitálové transfery 6 Čistě úspory Kapitálové transfery Kapitálové transfery zo zahraničia 233 61 1 295 III.1.2. Nadobudnutie nefinančných aktiv 7 Spotreba fixného kapitálu Nadobudnutie minus ubytok neproduk. nefin. aktiv Zemny v aktivach v dôsiedku úspor a kap. transferov Nadobudnutie minus ubytok neproduk. nefin. aktiv 222 0 833 0 1 055 III.2. Finančný účet 8 Čisté pôžičky ekonomiky spolu Čisté nadobudnutie fin. aktiv (čistý vznik pasiv) Čistý vznik zahraničných pasiv 38 553 50 641 III.3. Iné zmeny v aktivach 9 Zmeny v aktivach v dôsledku iných zmien 379 379 IV.1. Počiatočná súvaha 10 Stav aktiv na začiatku obdobia 16 714 16 714 IV.2. Zmeny v súvahe 11 Zmeny v cistom majetku v dôsledku úspor a kap tranferov Zmeny v cistom majetku v dôsledku iných zmien 230 305 535 IV.3. Konečna súvaha 12 Zmeny v pasivach v dôsledku úspor a kap. transferov Zmeny v pasivach v dôsledku iných zmien Stav pasiv na začiatku obdobia Čistý majetok na konci obdobia 603 74 6 298 10 951 17 926 Čistý majetok 13 Čistý majetok na zač. obdobia Zmeny v cistom majetku spolu 10 416 535 10 951 ZAHRANIČIE V.1. Výrobky a služby 14 Dovoz vyrobkov a služieb 497 497 V.2. Prvotne dôchodky a bežne transfery 15 Prvotne dôchodky do zahraničia Bežne transfery do zahraničia Uprava vzhľadom na zmenu čistého majetku domác. v penzij. fond do zahraničia Saldo vyvozu a dovozu výrobkova služieb 41 39 0 - 39 41 V.3.1.1. Uspory a kapitálové transfery 16 Kaptilaove transfery do zahraničia Saldo beznych transakcií so zahran 4 -41 - 37 V.3.1.2. Nadobudnutie nefinančných aktiv 17 Zmeny zahran aktiv v dôsledku sakia bežných transakcií a kap. transferov 50 50 V.3.2. Finančný účet 18 Čisté nadobudnutie fin. aktiv do zahraničia Čisté pozicky so zahraničim 88 - 38 50 V.3.3. Ostatné zmeny v aktivach 19 Zmeny zahran aktiv v dôsledku iných zmien 7 7 V.4.1. Počiatočná súvaha 20 Stav zahr aktiv na zač. obdobia 573 573 V.4.2. Zmeny v súvahe 21 Zmena čist. zahran fin. pozicie v dôsledku salda bežnych transakta kapitál transferov Zmena čist. zahran fin. pozicie va dôsledku iných zmien - 38 4 - 34 V.4.3. Konečna súvaha 22 Zmeny v zahr. pasivach v dôsledku salda bež. transakcií a kap. transferov Zmeny v zahr. pasivach v dôsledku iných zmien Stav zahr. Porovnávanie (1) pracovných dôchodkov všetkých zamestnaných osôb ako je to uvedené v SAM, (2) rozloženie týchto dôchodkov na odpracované hodiny a na priemerné hodinové mzdy podľa taríf, (3) potenciálna ponuka práce podľa typu osôb a skupín domácností (vyjadrená ekvivalentom „plnej pracovnej doby“) poskytuje podrobné informácie o štruktúre nezamestnanosti a agregovaný ukazovateľ („ekvivalent plnej pracovnej doby nezamestnanosti“), ktorý je konzistentný z hľadiska pojmového vymedzenia a aj číselne s ostatnými makroekonomickými ukazovateľmi; to všetko sa dá odvodiť zo schémy matice SAM. Navyše porovnanie počtu zamestnaných osôb (s vylúčením cudzincov) s potenciálnymi pracovnými silami v tomto súbore údajov odhaľuje nezamestnanosť tak, ako je podľa konvencie vymedzená. 8.139. V tomto štádiu je azda užitočné vypracovať ilustratívnu maticu SAM. Pre tento účel je tabuľka VIII.x2 príkladom zostavenia matice SAM, ktorá zaznamenáva všetky transakcie rozlíšené v systéme (to znamená, všetky toky s výnimkou „ostatných zmien aktív“), Hlavná novinka sa týka nového významu, ktorý sa uplatňuje na účte tvorby dôchodkov, aby sa zjednodušilo prepojenie podrobných analýz trhu práce a národných účtov. Agregovaná matica SAM, ktorá je tu uvedená, je považovaná za súčtovú tabuľku, ku ktorej sa postupne môžu priraďovať ďalšie, podrobnejšie tabuľky. Možné typy klasifikácií sú v každom účte uvedené v zátvorkách v hlavičke riadkov a stĺpcov. 8.140. Postupnosť účtov v tejto matici je rovnaká ako v tabuľke VIII. x1. Transformácia tejto matice do agregovanej matice SAM prezentovanej na tomto mieste v sebe zahŕňa: a) zrušenie účtu ostatných zmien aktív, počiatočnej súvahy, zmien v súvahe, konečnej súvahy a účtu čistého majetku pre celé hospodárstvo aj pre zahraničie a zrušenie finančného účtu zahraničia; b) podrobnejšie dezagregovanie účtu rozdelenia prvotných dôchodkov a druhého kapitálového podúčtu; a c) skombinovanie oboch kapitálových podúčtov (s výnimkou hrubej tvorby kapitálu) a skombinovanie účtu výrobkov a služieb zahraničia s účtom prvotných dôchodkov a bežných transferov zahraničia. 8.141. Prvé dva riadky a stĺpce tabuľky VIII.x2 obsahujú agregovanú verziu tabuľky dodávok a použitia, ktoré sú na tomto mieste explicitne spojené s ostatnými účtami systému. Treba si všimnúť, že riadky a stĺpce tabuľky dodávok (prvok II, I) boli transponované. 8.142. Tretí účet zaznamenáva tvorbu dôchodkov a má dôležitú úlohu. Je klasifikovaný podľa kategórií prvotných vstupov: (1) odmeny za jednotlivé kategórie zamestnancov, (2) ostatné dane mínus subvencie na výrobu, (3) čistý prevádzkový prebytok a (4) čisté zmiešané dôchodky. 8.143. Tento účet prepája transakcie medzi dvomi rôznymi typmi jednotiek. Týka sa to najmä odmien zamestnancov, ktoré sú zaznamenané ako transakcia (práca za odmenu) medzi inštitucionálnou jednotkou (zamestnávateľ) a osobou (zamestnanec). V matici SAM sa zamestnané osoby považujú za samostatné jednotky, ktoré dostávajú odmeny zamestnancov na účte tvorby dôchodkov a rozdeľujú tieto dôchodky svojej domácnosti na účte rozdelenia prvotných dôchodkov. Tieto jednotky sú ďalej klasifikujú na skupiny samostatne zárobkovo činných osôb. Toto zobrazenie slúži na integráciu analýz trhu práce a národných účtov. 8.144. (Reziduálne) zmiešané dôchodky a prevádzkový prebytok zostávajú vo vyrábajúcej jednotke, ale klasifikácia vyrábajúcich jednotiek nemusí byť taká istá, aká je použitá na účte výroby. V skutočnosti určitá klasifikácia podľa inštitucionálnych subsektorov je obzvlášť dôležitá pre prevádzkový prebytok a zmiešané dôchodky. To vedie k prierezovej klasifikácii zložiek pridanej hodnoty podľa odvetvi a inštitucionálnych subsektorov v matici SAM. 8.145.	3,877	1
2019_retry/52020M9584/52020M9584_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,019	None	None	Spoken	145	441	C_2020389SK.01000101.xml 16.11.2020 SK Úradný vestník Európskej únie C 389/1 Nevznesenie námietky voči oznámenej koncentrácii (Vec M.9584 — Hutchinson/PFW Aerospace) (Text s významom pre EHP) (2020/C 389/01) Dňa 20. decembra 2019 sa Komisia rozhodla nevzniesť námietku voči uvedenej oznámenej koncentrácii a vyhlásiť ju za zlučiteľnú s vnútorným trhom. Toto rozhodnutie je založené na článku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1). Úplné znenie rozhodnutia je dostupné iba v anglickom jazyku a bude zverejnené po odstránení akýchkoľvek obchodných tajomstiev. Bude dostupné: — v časti webovej stránky Komisie o hospodárskej súťaži venovanej fúziám (http://ec.europa.eu/competition/mergers/cases/). Táto webová stránka poskytuje rôzne možnosti na vyhľadávanie individuálnych rozhodnutí o fúziách podľa názvu spoločnosti, čísla prípadu, dátumu a sektorových indexov, — v elektronickej podobe na webovej stránke EUR-Lexu (http://eur-lex.europa.eu/homepage.html?locale=sk) pod číslom dokumentu 32019M9584. EUR-Lex predstavuje online prístup k európskemu právu. (1) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1.	52,269	1
2022/Provisional opinion_5/Provisional opinion_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,022	None	None	Spoken	2,084	5,408	IMMC.EESC-2022-04103-AS.SLK.xhtml.EESC-2022-04103-00-00-AS-TRA-SK.docx SK INT/999 Akt o kybernetickej odolnosti STANOVISKO sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o horizontálnych požiadavkách kybernetickej bezpečnosti pre produkty s digitálnymi prvkami a o zmene nariadenia (EÚ) 2019/1020 [COM(2022) 454 final – 2022/0272 (COD)] Kontakt [email protected] Administrátor Marco MANFRONI Dátum dokumentu 15/11/2022 Spravodajca: Maurizio MENSI Spoluspravodajca: Marinel Dănuț MUREȘAN Žiadosť o konzultáciu Európsky parlament, DD/MM/YYYY Rada, 28/10/2022 Právny základ článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Príslušná sekcia sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu Prijaté v sekcii 10/11/2022 Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa) 35/0/0 Prijaté v pléne DD/MM/YYYY Plenárne zasadnutie č. … Výsledok hlasovania (za/proti/zdržalo sa) …/…/… 1.Závery a odporúčania 1.1Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) víta návrh aktu o kybernetickej odolnosti (Cyber Resilience Act – CRA), ktorý predložila Komisia s cieľom stanoviť prísnejšie normy kybernetickej bezpečnosti, vytvoriť spoľahlivý systém pre hospodárske subjekty a zaistiť pre občanov EÚ bezpečné používanie výrobkov na trhu. Ide o iniciatívu v rámci Európskej dátovej stratégie v snahe posilniť bezpečnosť údajov vrátane osobných údajov a základné práva, ktoré sú základnými požiadavkami pre našu digitálnu spoločnosť. 1.2EHSV sa domnieva, že je nevyhnutné posilniť kolektívnu reakciu na kybernetické útoky a konsolidovať proces harmonizácie kybernetickej bezpečnosti na vnútroštátnej úrovni, pokiaľ ide o operačné pravidlá a nástroje, aby sa zabránilo tomu, že diferencované vnútroštátne prístupy by mohli vytvárať právnu neistotu a prekážky. 1.3EHSV víta iniciatívu Komisie, ktorá pomôže nielen znížiť značné náklady podnikov spôsobené kybernetickými útokmi, ale zároveň umožní poskytnúť občanom/spotrebiteľom lepšiu ochranu ich základných práv, napríklad súkromia. Komisia konkrétne preukázane zohľadňuje osobitné potreby malých a stredných podnikov (MSP) pri poskytovaní služieb certifikačnými orgánmi, EHSV však poukazuje na potrebu objasniť kritériá uplatňovania. 1.4EHSV považuje za dôležité poukázať na to, že hoci je chvályhodné, že akt o kybernetickej odolnosti sa vzťahuje na takmer všetky digitálne produkty, môžu sa vyskytnúť problémy s jeho praktickým uplatňovaním vzhľadom na množstvo a zložitosť úkonov spojených s overovaním a kontrolou, ktoré z neho vyplývajú. Odtiaľ pramení potreba posilniť nástroje monitorovania a overovania. 1.5EHSV konštatuje, že je nutné presne objasniť vecnú pôsobnosť aktu o kybernetickej odolnosti, najmä pokiaľ ide o produkty s digitálnymi prvkami a softvér. 1.6EHSV konštatuje, že výrobcovia budú povinní oznamovať na jednej strane zraniteľnosti produktov a na strane druhej akékoľvek bezpečnostné incidenty a informovať Agentúru Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA). V tejto súvislosti je dôležité, aby sa tejto agentúre poskytli potrebné zdroje na včasné a účinné vykonávanie dôležitých a citlivých úloh, ktoré jej budú zverené. 1.7V snahe vyhnúť sa akýmkoľvek nejasnostiam v súvislosti s výkladom EHSV navrhuje, aby Komisia vypracovala príslušné usmernenia pre výrobcov a spotrebiteľov, pokiaľ ide o osobitné uplatniteľné pravidlá a postupy, keďže sa zdá, že viaceré výrobky, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti návrhu, podliehajú aj iným právnym predpisom v oblasti kybernetickej bezpečnosti. 1.8EHSV konštatuje, že nie je úplne jasný vzťah medzi certifikačnými orgánmi v zmysle aktu o kybernetickej odolnosti a inými orgánmi oprávnenými certifikovať kybernetickú bezpečnosť podľa iných právnych predpisov. Hrozí, že rovnako problematická bude aj operačná koordinácia medzi orgánmi dohľadu stanovenými v tomto návrhu a orgánmi dohľadu, ktoré už pôsobia podľa iných predpisov uplatniteľných na rovnaké produkty. 1.9EHSV konštatuje, že v návrhu sa stanovuje značné množstvo činností a zodpovedností certifikačných orgánov. Musí sa zaručiť ich operatívnosť v praxi aj s cieľom zabrániť tomu, aby akt o kybernetickej odolnosti viedol k zvýšeniu byrokratickej záťaže a poškodeniu výrobcov, ktorí budú musieť splniť sériu dodatočných požiadaviek na certifikáciu, aby mohli naďalej pôsobiť na trhu. 2.Analýza návrhu 2.1Návrhom aktu o kybernetickej odolnosti má Komisia v úmysle komplexne a horizontálne racionalizovať a opätovne vymedziť súčasné právne predpisy v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zároveň ich aktualizovať vzhľadom na technologické inovácie. 2.2Aktom o kybernetickej odolnosti sa sledujú v zásade štyri ciele: zaistiť, aby výrobcovia zlepšili bezpečnosť produktov s digitálnymi prvkami od fázy návrhu a vývoja aj počas celého životného cyklu; zaistiť koherentný rámec kybernetickej bezpečnosti, ktorý uľahčí výrobcom hardvéru a softvéru dodržiavať predpisy; zvýšiť transparentnosť bezpečnostných vlastností produktov s digitálnymi prvkami a umožniť podnikom a spotrebiteľom bezpečné používanie produktov s digitálnymi prvkami. Návrhom sa v podstate zavádza označenie CE pre kybernetickú bezpečnosť a vyžaduje sa, aby sa takéto označenie umiestňovalo na všetky výrobky, na ktoré sa vzťahuje akt o kybernetickej odolnosti. 2.3Ide o horizontálny zásah, ktorým má Komisia v úmysle komplexne regulovať celú problematiku, keďže sa vzťahuje na prakticky všetky výrobky s digitálnymi komponentmi. Nepatria sem len tie, ktoré majú zdravotnícky charakter a ktoré súvisia s civilným letectvom, vozidlami a vojenskými vozidlami. Návrh sa nevzťahuje ani na služby typu softvér ako služba (SaaS) (cloud), pokiaľ sa nepoužívajú na spracovanie produktov s digitálnymi prvkami. 2.4Vymedzenie pojmu „produkty s digitálnymi prvkami“ je veľmi široké a zahŕňa akýkoľvek softvérový alebo hardvérový produkt, ako aj softvér alebo hardvér, ktorý nie je súčasťou výrobku, ale uvádza sa na trh samostatne. 2.5Právnymi predpismi sa zavádzajú povinné požiadavky kybernetickej bezpečnosti pre produkty, ktoré majú digitálne komponenty počas celého svojho životného cyklu, ale nenahrádzajú sa nimi už zavedené požiadavky. Naopak, produkty, ktoré už boli certifikované ako vyhovujúce existujúcim normám EÚ, sa budú tiež považovať za „vyhovujúce“ podľa nového nariadenia. 2.6Základnou všeobecnou zásadou je, že v Európe sa na trh uvádzajú len „bezpečné“ produkty, ktorých výrobcovia sa správajú takým spôsobom, aby tieto produkty zostali bezpečné počas celého ich životného cyklu. 2.7Výrobok sa považuje za „bezpečný“, ak je navrhnutý a vyrobený tak, že má úroveň bezpečnosti zodpovedajúcu kybernetickým rizikám, ktoré sa spájajú s jeho požívaním, nemá zraniteľné miesta známe v čase predaja, má predvolenú bezpečnú konfiguráciu, je chránený pred nezákonným pripojením, chráni údaje, ktoré zbiera, a zber údajov je obmedzený výlučne na tie, ktoré slúžia na jeho fungovanie. 2.8Výrobca sa považuje za spôsobilého uvádzať svoje výrobky na trh, ak sprístupní zoznam jednotlivých softvérových komponentov svojich výrobkov, rýchlo vydá bezplatné nápravné opatrenia v prípade výskytu zraniteľností, zverejní a podrobne opíše zraniteľnosti, ktoré odhalí a vyrieši, a pravidelne overuje „spoľahlivosť“ výrobkov, ktoré uvádza na trh. Tieto a ďalšie činnosti uložené aktom o kybernetickej odolnosti sa musia vykonávať počas celého životného cyklu produktu alebo aspoň päť rokov po jeho uvedení na trh. Výrobca je povinný zabezpečiť odstránenie zraniteľností prostredníctvom pravidelných aktualizácií softvéru. 2.9Podľa všeobecnej zásady uplatňovanej v rôznych odvetviach sa povinnosti ukladajú aj dovozcom a distribútorom. 2.10V akte o kybernetickej odolnosti sa stanovuje makrokategória takzvaných „bežných“ produktov a softvéru, pri ktorých sa možno spoľahnúť na vlastné posúdenie výrobcu, ako je to už v prípade iných typov certifikácie označenia CE. Podľa Komisie 90 % produktov na trhu patrí do tejto kategórie. 2.11Príslušné produkty sa môžu uviesť na trh na základe vlastného posúdenia ich kybernetickej bezpečnosti výrobcom, ktorý predloží príslušnú dokumentáciu, ako sa stanovuje v usmerneniach k právnym predpisom. Tento výrobca je povinný zopakovať posúdenie, ak dôjde k úprave produktu. 2.12Zvyšných 10 % produktov je rozdelených do dvoch ďalších kategórií (trieda I, menej nebezpečné a trieda II, nebezpečnejšie), ktorých uvedenie na trh si vyžaduje väčšiu pozornosť. Ide o tzv. „kritické produkty s digitálnymi prvkami“, ktorých chybnosť môže viesť k ďalším nebezpečným a širším narušeniam bezpečnosti. 2.13V prípade produktov v týchto dvoch triedach sú základné samocertifikácie oprávnené len vtedy, ak výrobca preukáže, že sa riadi osobitnými trhovými normami a bezpečnostnými špecifikáciami alebo certifikáciou kybernetickej bezpečnosti, ktorú už stanovila EÚ. V opačnom prípade môže získať certifikáciu produktu od akreditovaného certifikačného orgánu, ktorého osvedčenie je povinné pre produkty triedy II. 2.14Systém klasifikácie výrobkov do rizikových kategórií je obsiahnutý aj v návrhu nariadenia o umelej inteligencii. Aby sa predišlo pochybnostiam, pokiaľ ide o uplatniteľné ustanovenia, v akte o kybernetickej odolnosti sa zohľadňujú produkty s digitálnymi prvkami, ktoré sú podľa návrhu nariadenia o umelej inteligencii súčasne klasifikované ako „vysokorizikové systémy umelej inteligencie“. Takéto produkty budú vo všeobecnosti musieť byť v súlade s postupom posudzovania zhody stanoveným v nariadení o umelej inteligencii, s výnimkou „kritických produktov s digitálnymi prvkami“, na ktoré sa popri „základných požiadavkách“ aktu o kybernetickej odolnosti budú uplatňovať aj pravidlá posudzovania zhody podľa tohto aktu. 2.15S cieľom zabezpečiť súlad s aktom o kybernetickej odolnosti má každý členský štát povinnosť poveriť dohľadom príslušný vnútroštátny orgán. V súlade s právnymi predpismi týkajúcimi sa bezpečnosti iných výrobkov, ak vnútroštátny orgán zistí, že produkt nemá prvky kybernetickej bezpečnosti, jeho uvádzanie na trh sa môže v danom štáte pozastaviť. Agentúra ENISA má právomoc podrobne posúdiť nahlásený produkt a ak pri svojom posúdení zistí, že príslušný produkt nie je bezpečný, môže to viesť k pozastaveniu jeho uvádzania na trh v EÚ. 2.16Systém sankcií je v akte o kybernetickej odolnosti zaručený súborom sankcií – zodpovedajúcich závažnosti porušenia –, ktoré v prípade porušenia základných požiadaviek kybernetickej bezpečnosti produktov môžu dosiahnuť až 15 miliónov EUR alebo 2,5 % obratu za predchádzajúci daňový rok. 3.Pripomienky 3.1EHSV víta iniciatívu Komisie, ktorou sa do širšej mozaiky predpisov o kybernetickej bezpečnosti vkladá kľúčový prvok, a to koordinovane a ako doplnok k smernici NIS a navyše k aktu o kybernetickej bezpečnosti. Prísne normy kybernetickej bezpečnosti zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní spoľahlivého systému kybernetickej bezpečnosti EÚ pre všetky hospodárske subjekty, ako aj pri zaisťovaní bezpečného používania všetkých výrobkov na trhu pre občanov EÚ. 3.2Nariadenie sa teda zaoberá dvoma otázkami: nízkou úrovňou kybernetickej bezpečnosti mnohých produktov a predovšetkým skutočnosťou, že mnohí výrobcovia neposkytujú aktualizácie na odstránenie zraniteľností. Hoci výrobcovia produktov s digitálnymi prvkami niekedy utrpia poškodenie dobrého mena, keď ich produkty nie sú bezpečné, náklady vyplývajúce zo zraniteľností znášajú najmä profesionálni používatelia a spotrebitelia. To obmedzuje motiváciu výrobcov investovať do navrhovania a vývoja bezpečných produktov a poskytovať bezpečnostné aktualizácie. Okrem toho podnikom a spotrebiteľom často chýbajú dostatočné a presné informácie, pokiaľ ide o výber bezpečných produktov, a často nevedia, ako zabezpečiť, aby produkty, ktoré kupujú, boli konfigurované bezpečným spôsobom. Nové predpisy sa venujú týmto dvom aspektom tak, že riešia otázku aktualizácií a poskytovania aktuálnych informácií zákazníkom. EHSV sa domnieva, že v tomto zmysle by sa navrhované nariadenie v prípade správneho uplatňovania mohlo stať medzinárodnou referenčnou hodnotou a modelom v oblasti kybernetickej bezpečnosti. 3.3EHSV víta návrh na zavedenie požiadaviek na kybernetickú bezpečnosť produktov s digitálnymi prvkami. Bude však dôležité vyhnúť sa prekrývaniu s inými existujúcimi právnymi predpismi v tejto oblasti, ako je nová smernica NIS 2 a nariadenie o umelej inteligencii. 3.4EHSV považuje za dôležité poukázať na to, že hoci je chvályhodné, že akt o kybernetickej odolnosti sa vzťahuje na takmer všetky digitálne produkty, môžu sa vyskytnúť problémy s jeho praktickým uplatňovaním vzhľadom na množstvo a zložitosť úkonov spojených s overovaním a kontrolou, ktoré z neho vyplývajú. 3.5Vecná pôsobnosť aktu o kybernetickej odolnosti je široká a vzťahuje sa na všetky produkty s digitálnymi prvkami. Podľa navrhovaného vymedzenia sú zahrnuté všetky softvérové a hardvérové produkty a súvisiace operácie spracovania údajov. EHSV navrhuje, aby Komisia objasnila, či všetok softvér patrí do rozsahu pôsobnosti návrhu nariadenia. 3.6Výrobcovia budú povinní oznamovať na jednej strane aktívne využívané zraniteľnosti a na strane druhej akékoľvek bezpečnostné incidenty. Budú musieť informovať agentúru ENISA o všetkých aktívne využívaných zraniteľnostiach obsiahnutých v produkte a (samostatne) o každom incidente, ktorý má vplyv na bezpečnosť produktu, a to v každom prípade do 24 hodín po tom, ako sa o ňom dozvedeli. V tejto súvislosti EHSV podotýka, že je potrebné, aby agentúra ENISA mala primerané zdroje z hľadiska počtu a odbornej pripravenosti svojich zamestnancov, aby mohla účinne vykonávať dôležité a citlivé úlohy, ktoré jej boli zverené nariadením. 3.7Skutočnosť, že na viaceré produkty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti návrhu, sa vzťahujú aj iné regulačné ustanovenia v oblasti kybernetickej bezpečnosti, by mohla viesť k neistote, pokiaľ ide o uplatniteľné právne predpisy. Hoci by akt o kybernetickej odolnosti mal podľa očakávaní byť v súlade so súčasným regulačným rámcom EÚ pre výrobky a ďalšími návrhmi v súčasnosti vypracúvanými v kontexte digitálnej stratégie EÚ, niektoré pravidlá, napríklad tie, ktoré sa týkajú vysokorizikových produktov umelej inteligencie, sa prekrývajú s pravidlami stanovenými v nariadení o spracúvaní osobných údajov. V tejto súvislosti EHSV navrhuje, aby Komisia vypracovala príslušné usmernenia pre výrobcov a spotrebiteľov s cieľom správne uplatňovať zavedené predpisy. 3.8EHSV konštatuje, že nie je úplne jasný vzťah medzi certifikačnými orgánmi v zmysle aktu o kybernetickej odolnosti a prípadnými inými orgánmi oprávnenými certifikovať kybernetickú bezpečnosť podľa iných rovnocenne uplatniteľných právnych predpisov. 3.9Certifikačné orgány sú navyše značne pracovne zaťažené a nesú veľkú zodpovednosť. Musí sa zaručiť ich operatívnosť v praxi s cieľom zabrániť tomu, aby akt o kybernetickej odolnosti viedol k zvýšeniu existujúcej byrokratickej záťaže pre výrobcov, ak chcú pôsobiť na trhu. 3.10V akte o kybernetickej odolnosti sa stanovuje, že certifikačné orgány zohľadňujú osobitné potreby MSP pri poskytovaní svojich služieb, EHSV však poukazuje na potrebu objasniť kritériá uplatňovania. 3.11Navyše hrozí, že bude problematická koordinácia medzi orgánmi dohľadu stanovenými v tomto nariadení a orgánmi dohľadu, ktoré už pôsobia podľa iných predpisov uplatniteľných na rovnaké produkty. EHSV preto Komisii navrhuje vyzvať členské štáty, aby túto situáciu sledovali a v prípade potreby prijali nápravné opatrenia. V Bruseli 10. novembra 2022 Alain Coheur predseda sekcie pre jednotný trh, výrobu a spotrebu _____________.	50,581	1
2020/62018CA0714/62018CA0714_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,020	None	None	Spoken	182	547	C_2020297SK.01001001.xml 7.9.2020 SK Úradný vestník Európskej únie C 297/10 Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 16. júla 2020 – ACTC GmbH/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo, Taiga AB (Vec C-714/18 P) (1) (Odvolanie - Ochranná známka Európskej únie - Nariadenie (ES) č. 207/2009 - Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie tigha - Námietka podaná majiteľom staršej ochrannej známky Európskej únie TAIGA - Čiastočné zamietnutie zápisu - Článok 8 ods. 1 písm. b) - Posúdenie pravdepodobnosti zámeny - Posúdenie podobnosti kolidujúcich označení z koncepčného hľadiska - Článok 42 ods. 2 - Dôkaz o riadnom používaní staršej ochrannej známky - Dôkaz o používaní „pre časť tovarov alebo služieb“ - Určenie samostatnej podkategórie výrobkov) (2020/C 297/12) Jazyk konania: angličtina Účastníci konania Odvolateľka: ACTC GmbH (v zastúpení: V. Hoene, D. Eickemeier et S. Gantenbrink, Rechtsanwälte) Ďalší účastníci konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: D. Gája, splnomocnený zástupca), Taiga AB (v zastúpení: C. Eckhartt, A. von Mühlendahl, K. Thanbichler-Brandl a C. Fluhme, Rechtsanwälte) Výrok rozsudku 1. Odvolanie sa zamieta. 2. ACTC GmbH je povinná nahradiť trovy konania. (1) Ú. v. EÚ C 82, 4.3.2019.	17,460	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/6bfde728-f2e8-4166-a737-292be18d70ba_10	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,008	Διερεύνηση των ατυχημάτων στον τομέα των θαλάσσιων μεταφορών ***II Νομοθετικό ψήφισμα του Ευρωπαϊκού Κοινοβουλίου της 24ης Σεπτεμβρίου 2008 σχετικά με την κοινή θέση του Συμβουλίου ενόψει της έγκρισης της οδηγίας του Ευρωπαϊκού Κοινοβουλίου και του Συμβουλίου που αφορά τον καθορισμό των θεμελιωδών αρχών που διέπουν τη διερεύνηση των ατυχημάτων στον τομέα των θαλάσσιων μεταφορών και για την τροποποίηση των οδηγιών 1999/35/ΕΚ και 2002/59/ΕΚ (5721/5/2008 — C6-0226/2008 — 2005/0240(COD))#P6_TC2-COD(2005)0240 Θέση του Ευρωπαϊκού Κοινοβουλίου που καθορίσθηκε σε δεύτερη ανάγνωση στις 24 Σεπτεμβρίου 2008 εν όψει της έγκρισης οδηγίας 2008/…/ΕΚ του Ευρωπαϊκού Κοινοβουλίου και του Συμβουλίου για τον καθορισμό των θεμελιωδών αρχών που διέπουν τη διερεύνηση των ατυχημάτων στον τομέα των θαλάσσιων μεταφορών και για την τροποποίηση της οδηγίας 1999/35/ΕΚ του Συμβουλίου και της οδηγίας 2002/59/ΕΚ του Ευρωπαϊκού Κοινοβουλίου και του Συμβουλίου#ΠΑΡΑΡΤΗΜΑ I ΠΕΡΙΕΧOΜΕΝΟ ΤΩΝ ΕΚΘEΣΕΩΝ ΔΙΕΡΕYΝΗΣΗΣ ΘΕΜAΤΩΝ ΑΣΦAΛΕΙΑΣ#ΠΑΡΑΡΤΗΜΑ ΙΙ ΔΕΔΟΜΕΝΑ ΝΑΥΤΙΚΟΥ ΑΤΥΧΗΜΑΤΟΣ Ή ΠΕΡΙΣΤΑΤΙΚΟΥ ΠΡΟΣ ΚΟΙΝΟΠΟΙΗΣΗ	None	Spoken	11,024	23,783	Države članice v skladu s svojim pravnim redom določijo pravni status preiskav v zvezi z varnostjo na način, ki omogoča njihovo najbolj učinkovito in najhitrejšo izvedbo ║. Glede preiskav v zvezi z varnostjo države članice v skladu z nacionalno zakonodajo in po potrebi v sodelovanju z organi, pristojnimi za sodno preiskavo, zagotovijo, da: a) so te neodvisne od preiskav kaznivih dejanj ali drugih vzporednih preiskav, ki ugotavljajo odgovornost ali delitev krivde ter omogočajo, da se zaključki ali priporočila, ki izhajajo iz preiskav v zvezi z varnostjo, začetih po tej direktivi, uporabijo v sodnih preiskavah ; in b) te niso neupravičeno ovirane, začasno opuščene ali odložene zaradi takšnih preiskav. 2. Pravila, ki jih mora določiti država članica, v skladu s stalnim okvirom sodelovanja iz člena 10, vsebujejo določbe, ki omogočajo: a) sodelovanje in vzajemno pomoč v preiskavah v zvezi z varnostjo, ki jih vodi druga država članica, ali pooblastilo drugi državi članici, da v skladu s členom 7 prevzame nalogo vodenja takšne preiskave; in b) usklajevanje dejavnosti njihovih preiskovalnih teles v obsegu, ki je potreben za doseganje cilja te direktive. Člen 5 Obveznost preiskave 1. Vsaka država članica zagotovi, da preiskavo v zvezi z varnostjo izvede preiskovalno telo iz člena 8 po resni ali zelo resni pomorski nesreči: a) v katero je vključena ladja, ki pluje pod njeno zastavo, ne glede na kraj nesreče; b) ki se pripeti na teritorialnem morju in notranjih morskih vodah države članice, kakor je določeno v UNCLOS, ne glede na zastavo ladje ali ladij, vključenih v nezgodo; ali c) ki zadeva pomemben interes te države članice, ne glede na kraj nesreče in zastave vpletene ladje ali ladij. 2. Poleg preiskovanja resnih in zelo resnih nesreč preiskovalno telo iz člena 8 po ugotovitvi osnovnih dejstev primera odloča tudi o tem, ali se izvede preiskava v zvezi z varnostjo pri manj resnih nesrečah, pomorskih nezgodah ali klicih v sili. Pri svoji odločitvi preiskovalno telo upošteva resnost nesreče ali nezgode, vrsto ║plovila in/ali tovora, ki ga klic v sili zadeva, ter kakršno koli prošnjo organov, pristojnih za iskanje in reševanje. 3. Področje uporabe in praktične ureditve za vodenje preiskav v zvezi z varnostjo določi preiskovalno telo vodilne preiskovalne države članice v sodelovanju z ustreznimi telesi ostalih utemeljeno zainteresiranih držav na način, ki se mu zdi najbolj primeren za doseganje cilja te direktive, in z namenom preprečevanja prihodnjih nesreč in nezgod. 4. Preiskave v zvezi z varnostjo sledijo skupni metodologiji za preiskovanje pomorskih nesreč in nezgod, razviti v skladu s členom 2(e) Uredbe (ES) št. 1406/2002. Komisija prilagodi ali spremeni to metodologijo za namene te direktive. Ta ukrep, namenjen spreminjanju nebistvenih določb te direktive, med drugim z njenim dopolnjevanjem, se sprejme v skladu z regulativnim postopkom s pregledom iz člena 19(3). Komisija pri spreminjanju skupne metodologije upošteva zaključke poročil o nesreči in varnostna priporočila, ki so v njih vsebovana. 5. Preiskava v zvezi z varnostjo se začne takoj, ko je to mogoče po pomorski nesreči ali nezgodi, vendar najpozneje v roku dveh mesecev po tem, ko se je pripetila. Člen 6 Obveznost obveščanja Država članica v okviru svojega pravnega sistema zahteva, da pristojni organi ali vpletene strani nemudoma obvestijo njen preiskovalni organ o nastopu vseh nesreč, nezgod in klicev v sili , ki sodijo na področje uporabe te direktive. Člen 7 Vodenje in sodelovanje v preiskavah v zvezi z varnostjo 1. ▐ V primeru resnih ali zelo resnih nesreč , ki vključujejo pomembne interese dveh ali več držav članic, se zadevne države članice hitro sporazumejo o tem , katera izmed njih bo vodilna preiskovalna država članica. V kolikor niso zmožne določiti vodilne preiskovalne države članice, sprejme odločitev o zadevi Komisija. Odločitev temelji na mnenju Agencije in se jo takoj izvrši. ▐ 2. Ne glede na odstavek 1 vsaka država članica ostane pristojna za preiskavo v zvezi z varnostjo in usklajevanje z ostalimi utemeljeno zainteresiranimi državami članicami, dokler se ║ne sporazumejo ali dokler Komisija ne odloči , katera izmed njih bo vodilna preiskovalna država. 3. Brez poseganja v njene obveznosti v skladu s to direktivo in mednarodnim pravom, lahko država članica glede na posamezni primer z medsebojnim dogovorom nalogo vodenja v preiskavi v zvezi z varnostjo ali posebne naloge, povezane z izvedbo takšne preiskave, prenese na drugo državo članico. 4. Kadar je v pomorsko nesrečo, nezgodo ali klic v sili vpleten ro-ro trajekt ali visokohitrostno potniško plovilo, sproži preiskavo v zvezi z varnostjo država članica, v katere teritorialnih vodah ali notranjih morskih vodah, kakor so opredeljene v UNCLOS, se je nesreča, nezgoda ali klic v sili zgodil ali, če se je zgodil v drugih vodah, država članica, ki jo je trajekt ali plovilo nazadnje obiskalo. Ta država članica ostane pristojna za preiskavo v zvezi z varnostjo in usklajevanje z ostalimi utemeljeno zainteresiranimi državami članicami, dokler se ║ne sporazumejo ali dokler Komisija ne odloči , katera izmed njih bo vodilna preiskovalna država. Člen 8 Preiskovalna telesa 1. Države članice zagotovijo, da je za vodenje preiskav v zvezi z varnostjo pristojno neodvisno stalno preiskovalno telo ali subjekt s potrebnimi pooblastili in preiskovalci, ki so ustrezno usposobljeni ▐, pristojni za pomorske nesreče in nezgode. Preiskovalno telo je funkcijsko neodvisno, zlasti od nacionalnih organov, ki so pristojni za sposobnost ladje za plovbo, certificiranje, inšpekcijski nadzor, število članov ladijske posadke, varno plovbo, vzdrževanje, nadzor pomorskega prometa, pomorsko inšpekcijo, ter delovanje pristanišč, od organov, ki vodijo preiskave za ugotavljanja odgovornosti ali za namene kazenskega pregona in, na splošno, od vseh ostalih strank, katerih interesi bi lahko bili v nasprotju z nalogo, ki mu je bila zaupana. Neobalne države članice, ki nimajo ladij oziroma plovil pod svojo zastavo, bodo določile neodvisno kontaktno točko za sodelovanje v preiskavi v zvezi z varnostjo v skladu s členom 5(1)(c). 2. Preiskovalno telo zagotovi, da imajo posamezni preiskovalci zadostno znanje in praktične izkušnje na področjih, ki se nanašajo na njihove običajne preiskovalne dolžnosti. Poleg tega preiskovalno telo po potrebi zagotovi hiter dostop do ustreznega strokovnega znanja. 3. Dejavnosti preiskovalnega telesa se lahko razširijo na zbiranje in analizo podatkov o pomorski varnosti, zlasti za preprečevanje nesreč in nezgod, v kolikor te dejavnosti ne vplivajo na njegovo neodvisnost ali ne prinašajo nobenih zakonskih in upravnih pristojnosti ali pristojnosti glede standardizacije. 4. Države članice, ki delujejo v okviru svojega pravnega sistema, zagotovijo, da so preiskovalci njihovih preiskovalnih teles ali katerega koli drugega preiskovalnega telesa, pooblaščenega za izvedbo preiskave v zvezi z varnostjo, in po potrebi s sodelovanjem z organi, pristojnimi za sodno preiskavo, pooblaščeni, da: a) imajo prost dostop do vseh relevantnih območij ali kraja nesreče, kakor tudi vseh ladij, razbitin ali objektov, vključno s tovorom, opremo ali naplavinami; b) zagotovijo takojšen popis dokazov in nadzorovano iskanje in odstranitev razbitin, naplavin ali drugih sestavnih delov ali snovi za pregled ali analizo; c) zahtevajo preiskavo ali analizo predmetov iz točke (b) in imajo prost dostop do rezultatov takšnih preiskav ali analiz; d) imajo prost dostop do, kopijo in uporabo katere koli pomembne informacije in posnetih podatkov, vključno z VDR, podatkov, ki zadevajo ladjo, plovbo, tovor, posadko ali katere koli druge osebe, predmete, pogoje ali okoliščine; e) imajo prost dostop do rezultatov preiskav trupel žrtev ali preskusov na vzorcih, vzetih iz trupel žrtev; f) zahtevajo in imajo prost dostop do rezultatov preiskav ali preskusov na vzorcih, vzetih iz ljudi, vključenih v delovanje ladje, ali katerih koli drugih ustreznih ljudi; g) zaslišijo priče v odsotnosti oseb, katerih interes bi lahko oviral preiskavo v zvezi z varnostjo; h) pridobijo dokumentacijo in ustrezne informacije, ki jih imajo država zastave, lastniki, klasifikacijski zavodi ali katere koli druge pomembne strani, kadar imajo te strani ali njihovi predstavniki sedež v državi članici; i) zaprosijo za pomoč pristojne organe v zadevnih državah, vključno z nadzorniki države zastave in pomorskimi inšpektorji, obalnimi stražami, upravljavci sistemov nadzora plovbe, iskalnimi in reševalnimi ekipami, operaterji službe za ladijski promet, piloti ali ostalim pristaniškim ali pomorskim osebjem. 5. Preiskovalnemu telesu se omogoči, da ima možnost ukrepati takoj, ko dobi obvestilo o nesreči, in pridobiti zadostna sredstva za neodvisno izvedbo svojih nalog. Njegovi preiskovalci pridobijo položaj, ki jim daje potrebna jamstva neodvisnosti. 6. Preiskovalno telo lahko po tej direktivi svoje naloge kombinira z delom preiskovanja drugih dogodkov, ki niso pomorske nesreče, pod pogojem, da takšne preiskave ne ogrožajo njegove neodvisnosti. 6. Člen 9 Nerazkritje evidenc Države članice v okviru svojega pravnega sistema zagotovijo, da so naslednje evidence na voljo izključno za namene preiskave v zvezi z varnostjo ▐: a) vsa pričevanja prič in druge izjave, poročila in zapiski, ki jih je preiskovalno telo zabeležilo ali prejelo v času preiskave v zvezi z varnostjo; b) evidence, ki razkrivajo identiteto oseb, ki so pričale v okviru preiskave v zvezi z varnostjo; c) zdravstveni ali osebni podatki v zvezi z osebami, vpletenimi v nesrečo ali nezgodo. Države članice nadalje zagotovijo, da izjav prič in drugih informacij, ki jih dajo priče tekom preiskav v zvezi z varnostjo, ne pridobijo organi tretjih držav, zato da se ne morejo te izjave in informacije uporabljati v kazenskih preiskavah v teh državah. Člen 10 Stalni okvir sodelovanja 1. Države članice v tesnem sodelovanju s Komisijo ustanovijo stalni okvir sodelovanja, ki njihovim preiskovalnim telesom omogoča medsebojno sodelovanje v obsegu, ki je potreben za doseganje cilja te direktive. 2. Poslovnik stalnega okvira sodelovanja in njegova zahtevana organizacijska ureditev se določita v skladu z regulativnim postopkom iz člena 19(2). 3. Znotraj stalnega okvira sodelovanja se preiskovalna telesa v državah članicah dogovorijo zlasti o najboljših načinih sodelovanja z namenom: a) preiskovalnim telesom omogočiti skupno uporabo naprav, objektov in opreme za tehnično preiskavo razbitin in ladijske opreme ter drugih predmetov, pomembnih za preiskavo v zvezi z varnostjo, vključno s pridobivanjem in vrednotenjem zapisov iz VDR ter drugih elektronskih naprav; b) drug drugemu zagotoviti tehnično sodelovanje ali strokovno znanje, potrebno za izvajanje posebnih nalog; c) pridobivati in skupno uporabljati informacije, ki so potrebne za analizo podatkov o nesreči in pripravo ustreznih varnostnih priporočil na ravni Skupnosti; d) pripraviti skupna načela za poznejša varnostna priporočila in prilagoditi preiskovalne metode razvoju tehnološkega in znanstvenega napredka; e) zagotoviti hitro opozarjanje v primeru pomorske nesreče ali nezgode; f) oblikovati pravila o zaupnosti, ob upoštevanju nacionalnih predpisov, za skupno uporabo pričevanj prič in obdelavo podatkov in drugih evidenc iz člena 9 ▐; g) organizirati ustrezne dejavnosti za usposabljanje posameznih preiskovalcev, kadar je to primerno; h) spodbujati sodelovanje s preiskovalnimi telesi tretjih držav in z mednarodnimi organizacijami za preiskavo pomorskih nesreč na področjih, ki jih ureja ta direktiva; ▐ 4. Vsaka država članica, katere objekte ali storitve je ali bi običajno ladja uporabila pred nesrečo ali nezgodo in ki razpolaga s podatki, ki se nanašajo na preiskavo v zvezi z varnostjo, te podatke sporoči preiskovalnemu telesu, ki vodi to preiskavo. Člen 11 Stroški 1. V primeru preiskav v zvezi z varnostjo, v katere sta vključeni dve ali več držav članic, so ustrezne dejavnosti brezplačne. 2. V primerih, ko se za pomoč zaprosi država članica, ki ni vključena v preiskavo v zvezi z varnostjo, se države članice dogovorijo o povračilu nastalih stroškov. Člen 12 Sodelovanje z utemeljeno zainteresiranimi tretjimi državami 1. Države članice pri preiskavah v zvezi z varnostjo v največji možni meri sodelujejo z utemeljeno zainteresiranimi tretjimi državami. 2. Utemeljeno zainteresirane tretje države se lahko na podlagi skupnega dogovora vključijo v preiskavo v zvezi z varnostjo, ki jo vodi država članica v skladu s to direktivo, v kateri koli fazi preiskave. 3. Sodelovanje države članice v preiskavi v zvezi z varnostjo, ki jo vodi utemeljeno zainteresirana tretja država, ne posega v zahteve glede vodenja in poročanja o preiskavah v zvezi z varnostjo po tej direktivi. Če utemeljeno zainteresirana tretja država vodi preiskavo v zvezi z varnostjo, ki vključuje eno ali več držav članic, lahko države članice sklenejo, da ne bodo izvedle vzporedne preiskave v zvezi z varnostjo, pod pogojem, da se preiskava v zvezi z varnostjo, ki jo vodi tretja država, izvaja v skladu s Kodeksom IMO o preiskovanju pomorskih nesreč in nezgod. Člen 13 Zavarovanje dokazov Države članice sprejmejo ukrepe za zagotovitev, da strani, ki jih zadevajo nesreče in nezgode, ki sodijo na področje te direktive, storijo vse, kar je v njihovi moči, za: a) zaščito vseh informacij s kart, ladijskih dnevnikov, elektronskih in magnetnih zapisov ter video trakov, vključno z informacijami iz VDR in drugih elektronskih naprav, ki se nanašajo na obdobje pred, med in po nesreči; b) preprečitev popravljanja ali drugačnega spreminjanja takšnih informacij; c) preprečitev motenja kakršne koli druge opreme, ki bi se lahko štela za pomembno pri preiskavi nesreče z vidika varnosti; d) hitro in spretno zbiranje in zaščito vseh dokaznih sredstev za namene preiskav v zvezi z varnostjo. Člen 14 Poročila o nesrečah 1. Preiskave v zvezi z varnostjo, izvedene v skladu s to direktivo, se zaključijo z objavo poročila, ki se predstavi v obliki, ki jo določi pristojno preiskovalno telo, in v skladu z ustreznimi oddelki Priloge I. Preiskovalna telesa lahko sklenejo, da se preiskava v zvezi z varnostjo, ki ne zadeva resnih ali zelo resnih pomorskih nesreč, in ugotovitve katere ne morejo prispevati k preprečitvi prihodnjih nesreč in nezgod, zaključi s poenostavljenim poročilom, ki se objavi. 2. Preiskovalna telesa naredijo vse, kar je v njihovi moči, da je poročilo iz odstavka 1 dostopno javnosti in zlasti celotnemu pomorskemu sektorju, ki, kadar je potrebno, prejme tudi posebne zaključke in priporočila v dvanajstih mesecih od dneva nesreče. V kolikor končnega poročila ni možno pripraviti v tem času, se v dvanajstih mesecih od dneva nesreče objavi vmesno poročilo. 3. Preiskovalno telo vodilne preiskovalne države članice pošlje Komisiji kopijo končnega, poenostavljenega ali vmesnega poročila. Morebitne pripombe Komisije ▐ za izboljšanje poročil upošteva na način, ki najbolje prispeva k doseganju cilja te direktive. 4. Komisija vsaka tri leta Evropskemu parlamentu posreduje poročilo s podatki o stopnji izvrševanja in upoštevanja določb direktive, skupaj z nadaljnjimi ukrepi, ki se v luči priporočil iz poročila zdijo potrebni. Člen 15 Varnostna priporočila 1. Države članice zagotovijo, da naslovniki ustrezno upoštevajo varnostna priporočila preiskovalnih teles in da se na podlagi teh priporočil po potrebi sprejmejo nadaljnji ukrepi v skladu s pravom Skupnosti ter mednarodnim pravom. 2. Kadar je to primerno, preiskovalno telo ali Komisija, ki deluje s pomočjo Agencije, pripravi varnostna priporočila na podlagi izvlečkov analize podatkov ter rezultatov opravljenih preiskav v zvezi z varnostjo. 3. Varnostno priporočilo v nobenem primeru ne povzroči določitve odgovornosti ali delitve krivde za nesrečo. Člen 16 Sistem zgodnjega opozarjanja Brez poseganja v njegovo pravico do zgodnjega opozarjanja preiskovalno telo države članice v kateri koli fazi preiskave v zvezi z varnostjo, če meni, da je za preprečitev nevarnosti novih nesreč potrebno takojšnje ukrepanje na ravni Skupnosti, nemudoma obvesti Komisijo o potrebi po zgodnjem opozorilu. Komisija po potrebi izda opozorilo, namenjeno pristojnim organom v vseh državah članicah, sektorju pomorskih prevozov in vsem ostalim zadevnim stranem. Člen 17 Evropska podatkovna baza za pomorske nesreče 1. Podatki o pomorskih nesrečah in nezgodah se shranjujejo in analizirajo s pomočjo evropske elektronske podatkovne baze, ki jo ustanovi Komisija in nosi ime Evropska informacijska platforma za pomorske nesreče (European Marine Casualty Information Platform – EMCIP). 2. Države članice obvestijo Komisijo o pristojnih organih, ki bodo imeli dostop do podatkovne baze. 3. Preiskovalna telesa držav članic obvestijo Komisijo o pomorskih nesrečah in nezgodah v skladu z obrazcem iz Priloge II. Prav tako Komisiji posredujejo podatke, pridobljene s preiskavami v zvezi z varnostjo, v skladu s sistemom podatkovne baze EMCIP. 4. Komisija in države članice razvijejo sistem podatkovne baze in metodo za uradno obveščanje o podatkih v ustreznem časovnem okviru. Člen 18 Pravično obravnavanje pomorščakov Države članice v skladu s svojim nacionalnim pravom spoštujejo ustrezne določbe iz Smernic IMO o pravičnem obravnavanju pomorščakov v primeru pomorskih nezgod. Člen 19 Odbor 1. Komisiji pomaga Odbor za varnost na morju in preprečevanje onesnaževanja z ladij (COSS), ustanovljen z Uredbo (ES) št. 2099/2002Evropskega parlamenta in Sveta (9). 2. Pri sklicevanju na ta odstavek se uporabljata člena 5 in 7 Sklepa 1999/468/ES, ob upoštevanju določb člena 8 Sklepa. Rok iz člena 5(6) Sklepa 1999/468/ES je dva meseca. 3. Pri sklicevanju na ta odstavek se uporabljata člen 5a(1) do (4) in člen 7 Sklepa 1999/468/ES, ob upoštevanju določb člena 8 Sklepa. Člen 20 Pristojnosti spreminjanja Ob upoštevanju omejitev te direktive lahko Komisija posodobi opredelitve pojmov te direktive in sklicevanja na akte Skupnosti in instrumente IMO, da bi jih uskladila z ukrepi Skupnosti in IMO, ki že veljajo. Ti ukrepi, namenjeni spreminjanju nebistvenih določb te direktive, med drugim z njenim dopolnjevanjem, se sprejmejo v skladu z regulativnim postopkom s pregledom iz člena 19(3). V skladu z istim postopkom lahko Komisija spremeni tudi prilogi. Spremembe Kodeksa IMO o preiskovanju pomorskih nesreč in nezgod se lahko v skladu s členom 5 Uredbe (ES) št. 2099/2002 izključijo iz področja uporabe te direktive. Člen 21 Dodatni ukrepi Nobena določba te direktive ne preprečuje državi članici, da sprejme dodatne ukrepe o pomorski varnosti, ki niso zajeti v tej direktivi, pod pogojem, da takšni ukrepi ne posegajo v to direktivo ali na kakršen koli način negativno vplivajo na doseganje njenega cilja ali ciljev Unije. Člen 22 Kazni Države članice določijo pravila o kaznih, ki se uporabljajo pri kršitvah nacionalnih določb, sprejetih v skladu s to direktivo, in sprejmejo vse ukrepe, ki so potrebni za zagotovitev njihovega izvajanja. Predvidene kazni morajo biti učinkovite, sorazmerne in odvračilne. Člen 23 Spremembi obstoječih aktov 1. Člen 12 Direktive 1999/35/ES se črta. 2. Člen 11 Direktive 2002/59/ES se črta. Člen 24 Prenos 1. Države članice sprejmejo zakone in druge predpise, potrebne za uskladitev s to direktivo, do … (10). Komisiji takoj sporočijo besedilo teh predpisov in korelacijsko tabelo med njimi in to direktivo. Države članice se v sprejetih predpisih sklicujejo na to direktivo ali pa sklic nanjo navedejo ob njihovi uradni objavi. Način sklicevanja določijo države članice. 2. Države članice Komisiji sporočijo besedila temeljnih predpisov nacionalne zakonodaje, sprejetih na področju, ki ga ureja ta direktiva. Člen 25 Začetek veljavnosti Ta direktiva začne veljati dvajseti dan po objavi v Uradnem listu Evropske unije. Člen 26 Naslovniki Ta direktiva je naslovljena na države članice. V, Za Evropski parlament Predsednik Za Svet Predsednik (1) UL C 318, 23. 12. 2006, str. 195. (2) UL C 229, 22. 9. 2006, str. 38. (3) Stališče Evropskega parlamenta z dne 25. aprila 2007(UL C 74 E, 20. 3. 2008, str. 546), Skupno stališče Sveta z dne 6. junija 2008 (UL C 184 E, 22. 7. 2008, str. 23) in Stališče Evropskega parlamenta z dne 24. septembra 2008. (4) UL C 104 E, 30. 4. 2004, str. 730. (5) UL L 138, 1. 6. 1999, str. 1. ║. (6) UL L 208, 5. 8. 2002, str. 10. (7) UL L 208, 5. 8. 2002, str. 1. ║. (8) UL L 184, 17. 7. 1999, str. 23. ║. (9) UL L 324, 29. 11. 2002, str. 1. ║. (10) 24 mesecev po dnevu začetka veljavnosti te direktive. Sreda, 24. september 2008PRILOGA I VSEBINA POROČILA PREISKAVE V ZVEZI Z VARNOSTJO Predgovor V tem delu je opredeljen edini cilj preiskave v zvezi z varnostjo ter navedeno, da varnostno priporočilo v nobenem primeru ne sme spodbuditi domneve o krivdi ali odgovornosti za nezgodo ali incident in da poročilo, kar zadeva slog in vsebino, ni bilo napisano z namenom uporabe v sodnih postopkih. (Poročilo se ne sme sklicevati na pričevanja prič niti povezati nikogar, ki je omenjen v poročilu, z osebo, ki je pričala med preiskavo v zvezi z varnostjo. ) 1. Povzetek V tem delu so opisana glavna dejstva o pomorski nesreči ali nezgodi: kaj, kdaj, kje in kako se je zgodilo. Navesti je treba tudi, ali je posledično prišlo do smrtnih žrtev, poškodb, poškodovanja ladje, tovora, tretje strani ali okolja. 2. Dejanske informacije Ta del vključuje številna ločena poglavja, ki zagotavljajo zadosti informacij, ki jih preiskovalno telo razlaga kot dejanske, s katerimi se utemelji analiza in olajša razumevanje. Ti oddelki vključujejo zlasti naslednje informacije: 2. 1 Podatki o ladji zastava/register; identifikacija; glavne značilnosti; lastništvo in upravljanje; podrobnosti konstrukcije; najmanjše število posadke, potrebno za varno plovbo; odobren tovor. 2. 2 Podrobnosti o potovanju pristanišča postanka; vrsta potovanja; podatki o tovoru; število članov ladijske posadke. 2. 3 Informacije o pomorski nesreči ali nezgodi vrsta pomorske nesreče ali nezgode; datum in čas; položaj in kraj pomorske nesreče ali nezgode; zunanje in notranje okolje; plovba ladje in del potovanja; prostor na krovu; podatki o človeških dejavnikih; posledice (za ljudi, ladjo, tovor, okolje, ostalo). 2. 4 Vpletenost obalnih organov in ukrepanje ob nesreči kdo je bil vpleten; uporabljena sredstva; hitrost odziva; sprejeti ukrepi; doseženi rezultati. 3. Opis V tem delu je obnovljena pomorska nesreča ali nezgoda z zaporedjem dogodkov v kronološkem vrstnem redu pred, med in po pomorski nesreči ali nezgodi ter vpletenost vsakega od akterjev (tj. osebe, materiala, okolja, opreme ali zunanjega vpliva). Obdobje, ki ga opis zajema, je odvisen od časa posameznih nezgodnih dogodkov, ki so neposredno prispevali k povzročitvi pomorske nesreče ali nezgode. Ta del vključuje tudi pomembne podrobnosti o opravljeni preiskavi v zvezi z varnostjo, med drugim tudi rezultate preiskav ali preskusov. 4. Analiza Ta del vključuje številna ločena poglavja, analizo vsakega nezgodnega dogodka s pripombami v zvezi z rezultati vseh pomembnih preiskav ali preskusov, ki so bili opravljeni v času preiskave v zvezi z varnostjo, in v zvezi z vsemi varnostnimi ukrepi, ki so morda že bili sprejeti za preprečitev pomorskih nesreč v prihodnje. Ti oddelki bi morali zajemati: — kontekst in okolje nezgodnih dogodkov; — napačna človeška dejanja in opustitve, dogodke, ki vključujejo nevarne snovi, vplive na okolje, odpovedi opreme in zunanje vplive; — prispevajoče dejavnike, ki vključujejo funkcije, povezane z ljudmi, delovanje na ladji, obalno upravljanje ali regulativni vpliv. S pomočjo analize in pripomb se v poročilu izoblikujejo logični zaključki, ki vključujejo vse prispevajoče dejavnike, vključno z dejavniki tveganja, za katere so zaščita, namenjena preprečevanju nezgodnih dogodkov, in/ali dejavniki, namenjenimi odpravljanju ali zmanjšanju njihovih posledic, ocenjeni kot neustrezni ali manjkajoči. 5. Sklepi V tem delu so povzeti ugotovljeni prispevajoči dejavniki in manjkajoča ali neustrezna zaščita (materialna, funkcionalna, simbolična ali postopkovna), za katere je treba razviti varnostne ukrepe za preprečitev pomorskih nesreč v prihodnje. 6. Varnostna priporočila Kadar je to primerno, ta del poročila vsebuje varnostna priporočila, izpeljana iz analize in zaključkov ter vezana na posamezna področja, kot so zakonodaja, zasnova, postopki, inšpekcija, upravljanje, zdravje in varnost pri delu, usposabljanje, popravila, vzdrževanje, obalna pomoč in ukrepanje ob nesreči. CE2010008SK. 01017101. xml 14. 1. 2010 SK Úradný vestník Európskej únie CE 8/171 Streda 24. septembra 2008Vyšetrovanie nehôd v sektore námornej dopravy *II P6_TA(2008)0444 Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. septembra 2008 o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovujú základné zásady upravujúce vyšetrovanie nehôd v sektore námornej dopravy a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 1999/35/ES a2002/59/ES (5721/5/2008 — C6-0226/2008 — 2005/0240(COD)) 2010/C 8 E/40 (Spolurozhodovací postup: druhé čítanie) Európsky parlament, so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (5721/5/2008 — C6-0226/2008) (1), so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní (2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2005)0590), so zreteľom na článok 251 ods. 2 Zmluvy o ES, so zreteľom na článok 62 rokovacieho poriadku, so zreteľom na odporúčanie Výboru pre dopravu a cestovný ruch do druhého čítania (A6-0332/2008), 1. schvaľuje zmenenú a doplnenú spoločnú pozíciu; 2. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii. (1) Ú. v. EÚ C 184 E, 22. 7. 2008, s. 23. (2) Ú. v. EÚ C 74 E, 20. 3. 2008, s. 546. Streda 24. septembra 2008P6_TC2-COD(2005)0240 Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 24. septembra 2008 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/…/ES, ktorou sa ustanovujú základné zásady upravujúce vyšetrovanie nehôd v sektore námornej dopravy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 1999/35/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES (Text s významom pre EHP) EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na jej článok 80 ods. 2, so zreteľom na návrh Komisie, so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1), so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2), konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3), keďže: (1) V námornej doprave v Európe by sa mala udržiavať vysoká všeobecná úroveň bezpečnosti a všetko úsilie by sa malo vynakladať na zníženie počtu námorných nehôd a mimoriadnych udalostí. (2) Rýchle uskutočnenie technického vyšetrovania námorných nehôd zlepšuje námornú bezpečnosť, keďže pomáha zabrániť opakovaniu nehôd, ktoré vedú k stratám na životoch, stratám lodí a znečisteniu morského prostredia. (3) Európsky parlament vo svojom uznesení z 21. apríla 2004 o zlepšení námornej bezpečnosti (4) vyzval Komisiu, aby predložila návrh smernice o vyšetrovaní nehôd v námornej doprave. (4) Článok 2 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (ďalej len „UNCLOS“) stanovuje právo pobrežných štátov vyšetrovať príčinu akejkoľvek námornej nehody, ktorá sa stala v ich teritoriálnych moriach a mohla by predstavovať riziko ohrozenia života alebo životného prostredia, vyžadovať zásah pátracích a záchranných orgánov pobrežného štátu alebo sa inak dotýkať pobrežného štátu. (5) Článok 94 UNCLOS stanovuje, že vlajkové štáty majú zabezpečiť, aby vyšetrenie niektorých nehôd alebo mimoriadnych udalostí týkajúcich sa navigácie na voľnom mori vykonala osoba alebo osoby s vhodnou kvalifikáciou alebo aby bolo toto vyšetrenie vykonané za ich prítomnosti. (6) Predpis I/21 Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti života na mori z 1. novembra 1974 (ďalej len „SOLAS 74“), Medzinárodný dohovor o nákladovej značke z 5. apríla 1966 a Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovania z lodí z 2. novembra 1973 stanovujú povinnosť vlajkových štátov vykonávať vyšetrovanie nehôd a poskytovať Medzinárodnej námornej organizácii (IMO) príslušné závery. (7) Kódex na vykonávanie záväzných nástrojov IMO pripojený k rezolúcii zhromaždenia IMO A. 973(24) z 1. decembra 2005 pripomína povinnosť vlajkových štátov zabezpečiť, aby námorné bezpečnostné vyšetrovanie vykonávali vyšetrovatelia s vhodnou kvalifikáciou, ktorí sú kompetentní v záležitostiach týkajúcich sa námorných nehôd a mimoriadnych udalostí. Tento kódex ďalej vyžaduje, aby boli vlajkové štáty pripravené poskytnúť na tento účel kvalifikovaných vyšetrovateľov bez ohľadu na miesto nehody alebo mimoriadnej udalosti. (8) Mal by sa zohľadniť Kódex o vyšetrovaní námorných nehôd a mimoriadnych udalostí pripojený k rezolúcii zhromaždenia IMO A. 849(20) z 27. novembra 1997 (ďalej len „Kódex IMO o vyšetrovaní námorných nehôd a mimoriadnych udalostí“), ktorý stanovuje uplatňovanie spoločného prístupu k bezpečnostnému vyšetrovaniu námorných nehôd a mimoriadnych udalostí a spoluprácu medzi štátmi pri zisťovaní faktorov prispievajúcich k vzniku námorných nehôd a mimoriadnych udalostí. Zohľadniť by sa mala aj rezolúcia zhromaždenia IMO A. 861(20) z 27. novembra 1997 a rezolúcia MSC. 163(78) Výboru pre námornú bezpečnosť zo 17. mája 2004, ktoré stanovujú vymedzenie pojmu „zariadenia na zaznamenávanie údajov o plavbe“. (9) Členské štáty by mali pri vyšetrovaní námorných nehôd a mimoriadnych udalostí zohľadniť „usmernenia o spravodlivom zaobchádzaní s námorníkmi v prípade námornej nehody“ pripojené k rezolúcii LEG. 3(91) právneho výboru IMO a riadiaceho orgánu Medzinárodnej organizácie práce z 27. apríla 2006 ▐. (10) Smernica Rady 1999/35/ES z 29. apríla 1999 o systéme povinných kontrol pre bezpečnú prevádzku prevozných lodí ro-ro a osobných vysokorýchlostných plavidiel (5) v pravidelnej preprave vyžaduje, aby členské štáty v rámci svojich príslušných právnych systémov vymedzili právne postavenie, ktoré im a každému inému členskému štátu s podstatným záujmom umožní zúčastniť sa na akomkoľvek vyšetrovaní námornej nehody alebo mimoriadnej udalosti týkajúcej sa lode ro-ro alebo osobného vysokorýchlostného plavidla, spolupracovať na ňom, alebo, ak sa tak stanovuje v Kódexe IMO o vyšetrovaní námorných nehôd a mimoriadnych udalostí, vykonávať ho. (11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/59/ES z 27. júna 2002, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu (6), vyžaduje, aby členské štáty dosiahli zhodu s Kódexom IMO pre vyšetrovanie námorných nehôd a mimoriadnych udalostí a aby zabezpečili uverejnenie záverov ║ vyšetrovania ║čo najskôr po jeho ukončení. (12) Bezpečnostné vyšetrovanie nehôd a mimoriadnych udalostí týkajúcich sa námorných plavidiel alebo iných plavidiel v prístave, alebo v iných uzavretých námorných oblastiach je pre účinné zistenie okolností a príčin takýchto nehôd alebo mimoriadnych udalostí nesmierne dôležité. Takéto vyšetrovanie by preto mali vykonávať kvalifikovaní vyšetrovatelia pod dozorom nezávislého orgánu alebo subjektu, ktorému boli udelené stále rozhodovacie právomoci, s cieľom vyhnúť sa konfliktu záujmov. (13) Členské štáty by v súlade so svojimi právnymi predpismi týkajúcimi sa právomocí orgánov zodpovedných za súdne vyšetrovanie a prípadne v spolupráci s týmito orgánmi mali zabezpečiť, aby sa orgánom zodpovedným za technické vyšetrovanie umožnilo vykonanie úloh za najlepších možných podmienok. (14) Členské štáty by mali zabezpečiť, aby im a akýmkoľvek iným členským štátom s podstatným záujmom ich právne poriadky umožňovali zúčastniť sa na bezpečnostnom vyšetrovaní ║, spolupracovať na ňom alebo ho vykonávať na základe ustanovení Kódexu IMO pre vyšetrovanie námorných nehôd a mimoriadnych udalostí. (15) Členský štát môže poveriť úlohou viesť bezpečnostné vyšetrovanie námornej nehody alebo mimoriadnej udalosti (ďalej len „bezpečnostné vyšetrovanie“) alebo osobitnými úlohami takýchto vyšetrovaní iný členský štát, ak sa na tom vzájomne dohodnú. (16) Členské štáty by mali urobiť všetko pre to, aby neúčtovali poplatky za pomoc požadovanú v rámci bezpečnostného vyšetrovania s účasťou dvoch alebo viacerých členských štátov. Ak sa od členského štátu, ktorý sa na bezpečnostnom vyšetrovanií nezúčastňuje, žiada pomoc, členské štáty sa dohodnú na úhrade vzniknutých nákladov. (17) Osobné lode a lode iné ako osobné lode s hrubou priestornosťou najmenej 3 000 registrovaných ton postavené 1. júla 2002 alebo neskôr musia mať podľa pravidla V/20 SOLAS 74 zariadenia na zaznamenávanie údajov o plavbe na pomoc pri vyšetrovaní nehôd. Vzhľadom na dôležitosť tohto zariadenia pre tvorbu politiky zabraňovania námorným nehodám by sa takéto zariadenie malo vyžadovať na palubách lodí vykonávajúcich vnútroštátne alebo medzinárodné cesty, počas ktorých zastavujú v prístavoch Spoločenstva. (18) Údaje poskytované zariadením na zaznamenávanie údajov o plavbe, ako aj ostatnými elektronickými prístrojmi sa môžu použiť spätne po námornej nehode alebo mimoriadnej udalosti na vyšetrenie jej príčin, ako aj preventívne na získanie skúseností o okolnostiach, ktoré by mohli viesť k takýmto udalostiam. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa tieto údaje, ak sú k dispozícii, riadne využívali na oba účely. (19) Núdzové signály z lode alebo informácie z akéhokoľvek zdroja, že loď alebo osoby na lodi alebo z lode sú ohrozené, alebo že v dôsledku udalosti v súvislosti s prevádzkovaním lode existuje vážne potenciálne riziko ohrozenia osôb, konštrukcie lode alebo životného prostredia, by sa mali vyšetriť alebo inak preskúmať. (20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 (7) od Európskej námornej bezpečnostnej agentúry (ďalej len „agentúra“) požaduje, aby spolupracovala s členskými štátmi na vytvorení technických riešení a aby poskytovala pomoc v súvislosti s vykonávaním právnych predpisov Spoločenstva. V oblasti bezpečnostného vyšetrovania ║má agentúra špecifickú úlohu uľahčovať spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou pri vytváraní spoločnej metodiky vyšetrovania námorných nehôd podľa dohodnutých medzinárodných zásad s patričným ohľadom na rozdielne právne systémy v členských štátoch. (21) Agentúra má v súlade s nariadením (ES) č. 1406/2002 uľahčovať spoluprácu v poskytovaní podpory členským štátom v činnostiach týkajúcich sa vyšetrovania a v analyzovaní existujúcich správ z vyšetrovania nehôd. (22) Akékoľvek závery vyvodené z analýzy existujúcich správ z vyšetrovania nehôd, ktoré môžu byť užitočné na predchádzanie nehodám v budúcnosti a na zlepšenie námornej bezpečnosti v Európskej únii, by sa mali zohľadniť pri vytváraní alebo úprave spoločnej metodiky vyšetrovania námorných nehôd. (23) Členské štáty a Spoločenstvo by mali náležite zohľadniť bezpečnostné odporúčania vyplývajúce z bezpečnostného vyšetrovania. (24) Keďže cieľom ║bezpečnostného vyšetrovania je zabrániť námorným nehodám a mimoriadnym udalostiam, jeho závery a bezpečnostné odporúčania by za žiadnych okolností nemali určovať zodpovednosť alebo pripisovať vinu. (25) Keďže cieľ tejto smernice, a to zlepšiť námornú bezpečnosť v Spoločenstve, a tak znížiť riziko budúcich námorných nehôd, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu alebo účinkov tejto smernice ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. (26) Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (8). (27) Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na zmenu ║tejto smernice, aby sa uplatnili ďalšie zmeny a doplnenia k medzinárodným dohovorom, protokolom, kódexom a rezolúciám s nimi súvisiacimi a prijať alebo upraviť spoločnú metodiku pre vyšetrovanie námorných nehôd a mimoriadnych udalostí. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice okrem iného jej doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou, ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES, ▐ PRIJALI TÚTO SMERNICU: Článok 1 Predmet úpravy 1. Účelom tejto smernice je zlepšiť námornú bezpečnosť a predchádzať znečisteniu z lodí, a tak znížiť riziko budúcich námorných nehôd: a) uľahčením rýchleho vykonania bezpečnostného vyšetrovania a náležitej analýzy námorných nehôd a mimoriadnych udalostí s cieľom určiť ich príčiny a b) zabezpečením včasného a presného podávania správ o bezpečnostnom vyšetrovaní a z neho vyplývajúcich návrhov na nápravné opatrenia. 2. Bezpečnostné vyšetrovania začaté podľa tejto smernice sa nezaoberajú určovaním zodpovednosti alebo pripisovaním viny. Členské štáty však zabezpečia, že vyšetrovací orgán alebo subjekt (ďalej len „vyšetrovací orgán“) neupustí od podrobného podávania správ o príčinách nehody alebo mimoriadnej udalosti, pretože zo záverov možno odvodiť vinu alebo zodpovednosť. Článok 2 Rozsah pôsobnosti 1. Táto smernica sa vzťahuje na námorné nehody, mimoriadne udalosti a núdzové signály , ktoré: a) sa týkajú lodí plaviacich sa pod vlajkou jedného z členských štátov; b) sa stanú vo výsostných teritoriálnych vodách a vnútorných vodách členských štátov tak, ako sú vymedzené v UNCLOS, alebo c) sa týkajú iných podstatných záujmov členských štátov. 2. Táto smernica sa nevzťahuje na námorné nehody, mimoriadne udalosti a núdzové signály , ktoré sa týkajú len: a) vojenských lodí, transportných výsadkových lodí a iných lodí vlastnených a prevádzkovaných členským štátom a používaných iba na vládne nekomerčné účely; b) lodí nepoháňaných mechanickými prostriedkami, drevených lodí primitívnej konštrukcie, rekreačných jácht a plavidiel nevyužívaných v obchode, pokiaľ nemajú alebo nebudú mať posádku a pokiaľ neprepravujú viac ako 12 cestujúcich na komerčné účely; c) plavidiel vnútrozemskej plavby prevádzkovaných na vnútrozemských vodných cestách; d) rybárskych plavidiel s dĺžkou menej ako 15 metrov; e) stacionárnych vrtných súprav v pobrežných vodách. Článok 3 Vymedzenie pojmov Na účely tejto smernice: 1. „Kódex IMO o vyšetrovaní námorných nehôd a mimoriadnych udalostí“ je kódex pre vyšetrovanie námorných nehôd a mimoriadnych udalostí pripojený k rezolúcii zhromaždenia IMO A. 849(20) z 27. novembra 1997 v platnom znení. 2. Tieto pojmy sa chápu v súlade s definíciami uvedenými v Kódexe IMO o vyšetrovaní námorných nehôd a mimoriadnych udalostí: a) „námorná nehoda“; b) „veľmi vážna nehoda“; c) „námorná mimoriadna udalosť“; d) „bezpečnostné vyšetrovanie v prípade námornej nehody alebo mimoriadnej udalosti“; e) „vedúci vyšetrujúci štát“; f) „štát s podstatným záujmom“; 3. Pojmy „vážna nehoda“ a „menej vážna nehoda“ sa chápu v súlade s aktualizovaným vymedzením pojmov uvedeným v obežníku 953 Výboru IMO pre námornú bezpečnosť. 4. Pojmy„loď ro-ro“ a „osobné vysokorýchlostné plavidlo“ sa chápu v súlade s vymedzením pojmov uvedeným v článku 2 smernice 1999/35/ES. 5. „Zariadenie na zaznamenávanie údajov o plavbe“ (ďalej len „VDR“) sa chápe v súlade s definíciou uvedenou v rezolúcii zhromaždenia IMO A. 861(20) a rezolúcii Výboru IMO pre námornú bezpečnosť MSC. 163(78). 6. „Núdzový signál“ je signál vyslaný z lode alebo informácia z akéhokoľvek zdroja, ktorá naznačuje, že loď alebo osoba na lodi alebo z lode sú v tiesni na mori. 7. „Bezpečnostné odporúčanie“ je akýkoľvek návrh vrátane návrhov na účely registrácie a kontroly : a) vyšetrovacieho orgánu štátu, ktorý vykonáva alebo vedie bezpečnostné vyšetrovanie na základe informácií získaných z tohto vyšetrovania, alebo kde je to vhodné, b) Komisie konajúcej za pomoci agentúry a na základe analýzy abstraktných údajov a výsledkov uskutočnených bezpečnostných vyšetrovaní. Článok 4 Postavenie bezpečnostného vyšetrovania 1. Členské štáty v súlade s ich právnymi poriadkami vymedzia právne postavenie bezpečnostného vyšetrovania takým spôsobom, aby sa takéto vyšetrovania vykonávali čo najúčinnejšie a najrýchlejšie. Členské štáty zabezpečia v súlade so svojimi právnymi predpismi a prípadne v spolupráci s orgánmi zodpovednými za súdne vyšetrovanie, aby bezpečnostné vyšetrovanie: a) bolo nezávislé od ║vyšetrovania v trestnom konaní alebo iného súbežného vyšetrovania vykonávaného na určenie zodpovednosti alebo pripísanie viny , a aby umožňovalo použiť v súdnych vyšetrovaniach závery alebo odporúčania vyplývajúce z bezpečnostných vyšetrovaní, ktoré sa začali na základe tejto smernice ; a b) nebolo neprimerane zamedzené, pozastavené alebo oneskorené z dôvodu takéhoto vyšetrovania. 2. Medzi pravidlá, ktoré majú členské štáty vytvoriť, patria v súlade s rámcom stálej spolupráce uvedeným v článku 10 ustanovenia na umožnenie: a) spolupráce a vzájomnej pomoci pri bezpečnostnom vyšetrovaní vedenom inými členskými štátmi alebo delegovania úlohy vedenia takéhoto vyšetrovania na iný členský štát v súlade s článkom 7; a b) koordinácie činností ich príslušných vyšetrovacích orgánov v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľa tejto smernice. Článok 5 Povinnosť vyšetrovať 1. Každý členský štát zabezpečí, aby vyšetrovací orgán uvedený v článku 8 vykonal bezpečnostné vyšetrovanie po vážnych alebo veľmi vážnych námorných nehodách: a) týkajúcich sa lode plaviacej sa pod jeho vlajkou bez ohľadu na miesto nehody; b) ktoré sa stali v jeho výsostných teritoriálnych vodách a vnútorných vodách tak, ako ich definuje UNCLOS, bez ohľadu na vlajku lode alebo lodí zúčastnených na nehode, alebo c) týkajúcich sa podstatného záujmu daného členského štátu bez ohľadu na miesto nehody a vlajku zúčastnenej lode alebo lodí. 2. Vyšetrovací orgán uvedený v článku 8 okrem vyšetrovania vážnych a veľmi vážnych nehôd rozhodne po zistení počiatočných skutočností o prípade o tom, či sa vykoná, alebo nevykoná bezpečnostné vyšetrovanie menej vážnej nehody, námornej ▐ mimoriadnej udalosti alebo núdzového signálu. Vyšetrovací orgán vo svojom rozhodnutí zohľadní závažnosť nehody alebo mimoriadnej udalosti, druh plavidla, a/alebo nákladu, ktorého sa núdzový signál týkal a akúkoľvek žiadosť pátracích a záchranných orgánov. 3. Rozsah a praktické opatrenia výkonu bezpečnostného vyšetrovania určí vyšetrovací orgán vedúceho vyšetrovacieho členského štátu v spolupráci s rovnocennými orgánmi ostatných štátov s podstatným záujmom, a to spôsobom, ktorý podľa tohto vyšetrovacieho orgánu najviac napomáha dosiahnutiu cieľa tejto smernice a s cieľom zabrániť budúcim nehodám a mimoriadnym udalostiam. 4. Bezpečnostné vyšetrovanie sa riadi spoločnou metodikou vyšetrovania námorných nehôd a mimoriadnych udalostí vypracovanou podľa článku 2 písm. e) nariadenia (ES) č. 1406/2002. Komisia prijme alebo upraví túto metodiku na účely tejto smernice. Uvedené opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice okrem iného jej doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 19 ods. 3. Komisia pri úprave spoločnej metodiky zohľadní závery správ o nehode a bezpečnostné odporúčania, ktoré sú ich súčasťou. ▐ 5. Bezpečnostné vyšetrovanie sa začne čo najskôr po námornej nehode alebo mimoriadnej udalosti, v každom prípade však najneskôr do dvoch mesiacov po tom, ako sa stali. Článok 6 Oznamovacia povinnosť Členský štát v rámci svojho vnútroštátneho právneho systému vyžaduje, aby zodpovedné orgány alebo dotknuté strany bez meškania oznamovali jeho vyšetrovaciemu orgánu výskyt všetkých nehôd, mimoriadnych udalostí a núdzových signálov patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Článok 7 Vedenie bezpečnostných vyšetrovaní a účasť na nich 1. ▐ V prípade vážnych alebo veľmi vážnych nehôd týkajúcich sa podstatného záujmu dvoch alebo viacerých členských štátov sa dotknuté členské štáty ▐ rýchlo dohodnú , ktorý z nich bude vedúcim vyšetrujúcim štátom. Ak dotknuté členské štáty nie sú schopné určiť, ktorý z nich bude vedúcim vyšetrujúcim štátom, toto rozhodnutie prijme Komisia na základe stanoviska agentúry a toto rozhodnutie sa okamžite vykoná. 2. Bez ohľadu na odsek 1 každý členský štát zostáva zodpovedný za bezpečnostné vyšetrovanie a koordináciu s ostatnými členskými štátmi s podstatným záujmom až dovtedy, kým sa buď nedohodnú alebo kým Komisia nerozhodne , ktorý z nich bude vedúcim vyšetrujúcim štátom. 3. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti podľa tejto smernice a medzinárodného práva, môže členský štát v jednotlivých prípadoch delegovať na iný členský štát úlohu viesť bezpečnostné vyšetrovanie alebo osobitné úlohy na vykonanie takéhoto vyšetrovania. 4. Ak je na námornej nehode, mimoriadnej udalosti alebo núdzovom signáli zúčastnená loď ro-ro alebo osobné vysokorýchlostné plavidlo, bezpečnostné vyšetrovanie začne ten členský štát, v ktorého teritoriálnych vodách alebo vnútorných vodách tak, ako ich definuje UNCLOS, sa stala nehoda alebo mimoriadna udalosť alebo sa objavil núdzový signál, alebo, ak sa nehoda alebo mimoriadna udalosť stala či núdzový signál objavil v iných vodách, posledný členský štát, ktorý táto loď alebo plavidlo navštívila. Tento členský štát zostáva zodpovedný za bezpečnostné vyšetrovanie a koordináciu s ostatnými členskými štátmi s podstatným záujmom až dovtedy, kým sa buď nedohodnú alebo kým Komisia nerozhodne , ktorý z nich bude vedúcim vyšetrujúcim štátom. Článok 8 Vyšetrovacie orgány 1. Členské štáty zabezpečia, aby zodpovednosť za výkon bezpečnostných vyšetrovaní mal nestranný stály vyšetrovací orgán alebo subjekt, ktorému boli udelené potrebné právomoci a ktorý pozostáva z vyšetrovateľov, ktorí sú náležite kvalifikovaní v záležitostiach týkajúcich sa námorných nehôd a mimoriadnych udalostí. ▐Vyšetrovací orgán ▐ je funkčne nezávislý, najmä od vnútroštátnych orgánov zodpovedných za spôsobilosť k plavbe, certifikáciu, kontrolu, posádku, bezpečnosť plavby, údržbu, riadenie námornej dopravy, štátny prístavný dozor a prevádzku námorných prístavov, od subjektov vykonávajúcich vyšetrovanie na účely určenia zodpovednosti alebo vymoženia práva, a vo všeobecnosti od všetkých ďalších strán, ktorých záujmy by mohli byť v konflikte s jemu zverenými úlohami. Vnútrozemské členské štáty, ktoré nemajú ani lode, ani plavidlá, ktoré sa plavia pod ich vlajkou, určia nezávislý ústredný bod spolupráce pri bezpečnostnom vyšetrovaní podľa článku 5 ods. 1 písm. c). 2. Vyšetrovací orgán zabezpečí, aby jednotliví vyšetrovatelia mali pracovné znalosti a praktické skúsenosti v tých oblastiach, ktoré patria k ich obvyklým vyšetrovacím povinnostiam. Vyšetrovací orgán ďalej podľa potreby zabezpečí rýchly prístup k príslušným znalostiam. 3. Činnosti zverené vyšetrovaciemu orgánu sa môžu rozšíriť na zhromažďovanie a analýzu údajov týkajúcich sa námornej bezpečnosti, najmä na účely prevencie, ak tieto činnosti nemajú vplyv na jeho nezávislosť, ani z nich nevyplýva zodpovednosť za regulačné, administratívne alebo normalizačné záležitosti. 4. Členské štáty konajúce v rámci svojich právnych poriadkov a prípadne v spolupráci s orgánmi zodpovednými za súdne vyšetrovanie zabezpečia, aby vyšetrovatelia ich vyšetrovacieho orgánu alebo akéhokoľvek iného vyšetrovacieho orgánu, na ktorý delegovali úlohu bezpečnostného vyšetrovania, boli oprávnení: a) mať voľný prístup k príslušnej oblasti alebo miestu nehody, ako aj k akejkoľvek lodi, vraku alebo konštrukcii vrátane nákladu, zariadenia alebo trosiek; b) zabezpečiť okamžitý súpis dôkazov a riadené pátranie po vraku, troskách alebo iných zložkách alebo látkach na preskúmanie alebo analýzu a ich odstránenie; c) vyžadovať preskúmanie alebo analýzu položiek uvedených v písmene b) a mať voľný prístup k výsledkom tohto preskúmania alebo analýzy; d) mať voľný prístup k príslušným informáciám a zaznamenaným údajom vrátane údajov z VDR, ktoré sa týkajú lode, plavby, nákladu, posádky alebo akejkoľvek inej osoby, predmetu, stavu alebo okolnosti, kopírovať ich a využívať ich; e) mať voľný prístup k výsledkom preskúmania tiel obetí alebo skúšok vykonaných na vzorkách odobratých z tiel obetí; f) vyžadovať a mať voľný prístup k výsledkom z vyšetrenia ľudí podieľajúcich sa na prevádzke lode alebo akejkoľvek inej príslušnej osoby alebo k výsledkom zo skúšok vykonaných na vzorkách, ktoré boli odobraté od uvedených osôb; g) vypočúvať svedkov bez prítomnosti osoby, ktorej záujmy by sa mohli považovať za prekážku v bezpečnostnom vyšetrovaní; h) získať záznamy z prehliadok a príslušné informácie, ktoré má vlajkový štát, majitelia, klasifikačné spoločnosti alebo akákoľvek iná príslušná strana, ak sú tieto strany alebo ich zástupcovia usadení v členskom štáte; i) žiadať o pomoc príslušné orgány dotknutých štátov vrátane inšpektorov vlajkového štátu a prístavného štátu, členov pobrežnej kontroly, prevádzkovateľov lodnej dopravy, pátracích a záchranných tímov, lodivodov alebo iných prístavných alebo námorných pracovníkov. 5. Vyšetrovaciemu orgánu sa umožní bezodkladne reagovať, bez ohľadu na to kedy dostane oznámenie o nehode, a získať dostatočné zdroje na nezávislý výkon svojich funkcií. Jeho vyšetrovateľom sa poskytne postavenie, ktoré im dá potrebné záruky nezávislosti. 6. Vyšetrovací orgán môže spájať svoje úlohy podľa tejto smernice s prácou na vyšetrovaní iných udalostí ako námorné nehody za podmienky, že toto vyšetrovanie neohrozí jeho nezávislosť. Článok 9 Nezverejňovanie záznamov Členské štáty konajúce v rámci svojich právnych poriadkov zabezpečia, aby sa nasledujúce záznamy nesprístupnili na iné účely ako bezpečnostné vyšetrovanie ▐: a) všetky svedecké dôkazy a iné výpovede, správy a oznámenia získané alebo prijaté vyšetrovacím orgánom počas bezpečnostného vyšetrovania; b) záznamy potvrdzujúce totožnosť osôb, ktoré poskytli dôkazy v rámci bezpečnostného vyšetrovania; c) informácie týkajúce sa zdravotného stavu alebo súkromia osôb zúčastnených na nehode alebo mimoriadnej udalosti. Okrem toho členské štáty zabezpečia, aby orgány tretej krajiny nezískali výpovede svedkov a iné informácie, ktoré svedkovia poskytli v priebehu bezpečnostného vyšetrovania s cieľom predísť tomu, aby boli tieto výpovede a informácie použité pri vyšetrovaní v trestnom konaní v týchto krajinách. Článok 10 Rámec stálej spolupráce 1. Členské štáty zriadia v úzkej spolupráci s Komisiou rámec stálej spolupráce, ktorý ich príslušným vyšetrovacím orgánom umožní navzájom spolupracovať v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľa tejto smernice. 2. O procedurálnych pravidlách rámca stálej spolupráce a požadovaných organizačných úpravách sa rozhodne v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 19 ods. 2. 3. V rámci stálej spolupráce sa vyšetrovacie orgány členských štátov dohodnú najmä na najlepších formách spolupráce s cieľom: a) umožniť vyšetrovacím orgánom spoločne využívať materiálne vybavenie a zariadenie na technické vyšetrovanie vrakov a zariadenia lodí a iných predmetov dôležitých pre bezpečnostné vyšetrovanie vrátane získania a vyhodnotenia informácií z VDR a iných elektronických zariadení; b) vzájomne si poskytovať technickú pomoc alebo odborné znalosti potrebné na realizáciu špecifických úloh; c) získavať a spoločne využívať informácie dôležité pre analýzu údajov o nehodách a pre vydávanie vhodných bezpečnostných odporúčaní na úrovni Spoločenstva; d) vypracovať spoločné zásady ďalšieho sledovania bezpečnostných odporúčaní a úpravy vyšetrovacích metód v súlade s vedecko-technickým pokrokom; e) ustanoviť opatrenia na rýchle varovanie v prípade námornej nehody alebo mimoriadnej udalosti; f) vytvoriť pri dodržaní vnútroštátnych predpisov pravidlá o dôvernom charaktere pre spoločné využívanie svedeckých dôkazov a spracovanie údajov a iných záznamov uvedených v článku 9 ▐; g) prípadne zorganizovať príslušnú odbornú prípravu pre jednotlivých vyšetrovateľov; h) podporovať spoluprácu s vyšetrovacími orgánmi tretích krajín a s medzinárodnými organizáciami pre vyšetrovanie námorných nehôd v oblastiach patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. 4. Akýkoľvek členský štát, ktorého zariadenia alebo služby využívala alebo by štandardne využívala loď pred nehodou alebo mimoriadnou udalosťou a ktorý má informácie súvisiace s bezpečnostným vyšetrovaním, poskytne takéto informácie vyšetrovaciemu orgánu, ktorý vykonáva toto vyšetrovanie. Článok 11 Náklady 1. V prípadoch bezpečnostného vyšetrovania s účasťou dvoch alebo viacerých členských štátov sú príslušné činnosti bezplatné. 2. Ak sa žiada pomoc členského štátu, ktorý sa na bezpečnostnom vyšetrovaní nezúčastňuje, členské štáty sa dohodnú na úhrade vzniknutých nákladov. Článok 12 Spolupráca s tretími krajinami s podstatným záujmom 1. Členské štáty v najväčšej možnej miere spolupracujú pri bezpečnostnom vyšetrovaní s inými tretími krajinami s podstatným záujmom. 2. Tretím krajinám s podstatným záujmom sa na základe vzájomnej dohody umožní pripojiť sa v ktorejkoľvek etape vyšetrovania k bezpečnostnému vyšetrovaniu vedenému členským štátom podľa tejto smernice. 3. Spolupráca členského štátu pri bezpečnostnom vyšetrovaní vykonávanom treťou krajinou s podstatným záujmom nemá vplyv na povinnosť výkonu bezpečnostných vyšetrovaní podľa tejto smernice, ani na povinnosť týkajúcu sa podávania správ. Ak bezpečnostné vyšetrovanie vedie tretia krajina s podstatným záujmom s účasťou jedného alebo viacerých členských štátov, členské štáty môžu rozhodnúť o nevykonaní súbežného bezpečnostného vyšetrovania za predpokladu, že bezpečnostné vyšetrovanie vedené treťou krajinou sa vykonáva v súlade s Kódexom IMO o vyšetrovaní námorných nehôd a mimoriadnych udalostí. Článok 13 Uchovávanie dôkazov Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby strany, ktoré sú účastníkmi nehôd a mimoriadnych udalostí patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, vynaložili maximálne úsilie na: a) uchovanie všetkých informácií z tabuliek, lodných denníkov, elektronických a magnetických nahrávok a videopások vrátane informácií z VDR a iných elektronických zariadení, ktoré sa týkajú obdobia pred nehodou, počas nej a po nej; b) zabránenie prepísania alebo inej zmeny týchto informácií; c) zabránenie rušenia zo strany akýchkoľvek iných zariadení, ktoré možno primerane považovať za relevantné pre bezpečnostné vyšetrovanie nehody; d) urýchlené zhromažďovanie a uchovávanie všetkých dôkazov na účely bezpečnostného vyšetrovania. Článok 14 Správy o nehode 1. Po ukončení bezpečnostného vyšetrovania vykonanom podľa tejto smernice sa uverejní správa predložená vo formáte vymedzenom príslušným vyšetrovacím orgánom a v súlade s príslušnými oddielmi prílohy I. Vyšetrovacie orgány môžu rozhodnúť o tom, že z bezpečnostného vyšetrovania, ktoré sa netýka vážnej alebo veľmi vážnej námornej nehody a u ktorého nie je možnosť, že závery povedú k predchádzaniu nehodám a mimoriadnym udalostiam v budúcnosti, sa vypracuje zjednodušená správa, ktorá sa uverejní. 2. Vyšetrovacie orgány vynaložia maximálne úsilie na zverejnenie správy uvedenej v odseku 1, najmä pre celý námorný sektor, ktorému budú na požiadanie doručené osobitné závery a odporúčania, do 12 mesiacov od dátumu nehody. Ak nie je možné vypracovať záverečnú správu v tejto lehote, do 12 mesiacov od dátumu nehody sa uverejní predbežná správa. 3. Vyšetrovací orgán vedúceho vyšetrujúceho členského štátu zašle kópiu záverečnej, zjednodušenej alebo predbežnej správy Komisii. Zohľadní prípadné pripomienky Komisie ▐ na účely zlepšenia ▐ kvality správy spôsobom, ktorý najviac napomôže dosiahnutiu cieľa tejto smernice. 4. Komisia predloží každé tri roky Európskemu parlamentu správu, v ktorej ho informuje o tom, do akej miery sa vykonávajú a dodržiavajú ustanovenia tejto smernice, ako aj o ďalších krokoch, ktoré sa považujú za potrebné v súvislosti s odporúčaniami uvedenými v správe. Článok 15 Bezpečnostné odporúčania 1. Členské štáty zabezpečia, aby adresáti riadne zohľadnili bezpečnostné odporúčania vyšetrovacích orgánov a aby sa v náležitých prípadoch na ich základe prijali opatrenia v súlade s právom Spoločenstva a medzinárodným právom. 2. Vyšetrovací orgán alebo Komisia za pomoci agentúry predložia podľa potreby bezpečnostné odporúčania na základe analýzy abstraktných údajov a výsledkov uskutočnených bezpečnostných vyšetrovaní. 3. Bezpečnostné odporúčanie za žiadnych okolností neurčuje zodpovednosť ani nepripisuje vinu za nehodu. Článok 16 Systém skorého varovania Ak vyšetrovací orgán členského štátu bez toho, aby bolo dotknuté jeho právo na vydanie skorého varovania, dospeje v ktorejkoľvek etape bezpečnostného vyšetrovania k názoru, že je na úrovni Spoločenstva potrebné prijať naliehavé opatrenie na zabránenie rizika nových nehôd, urýchlene informuje Komisiu o potrebe vydania skorého varovania. Ak je to potrebné, Komisia vydá varovné oznámenie na upozornenie zodpovedných orgánov vo všetkých ostatných členských štátoch, lodného priemyslu a akejkoľvek ďalšej príslušnej strany. Článok 17 Európska databáza pre námorné nehody 1. Údaje o námorných nehodách a mimoriadnych udalostiach sa uchovávajú a analyzujú prostredníctvom európskej elektronickej databázy zriadenej Komisiou, ktorá je známa ako Európska informačná platforma o námorných nehodách (EMCIP). 2. Členské štáty oznámia Komisii ║orgány, ktoré budú mať prístup k databáze. 3. Vyšetrovacie orgány členských štátov informujú Komisiu o námorných nehodách a mimoriadnych udalostiach v súlade s formátom v prílohe II. Poskytujú Komisii aj údaje vyplývajúce z bezpečnostného vyšetrovania v súlade so schémou databázy EMCIP. 4. Komisia a členské štáty vytvoria schému databázy a metódu oznamovania údajov v primeranej dobe. Článok 18 Spravodlivé zaobchádzanie s námorníkmi Členské štáty v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi uplatňujú príslušné ustanovenia usmernení IMO o spravodlivom zaobchádzaní s námorníkmi pri námornej nehode. Článok 19 Výbor 1. Komisii pomáha výbor pre bezpečnosť na mori a pre zabránenie znečisťovania z lodí (COSS) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2099/2002 (9). 2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8. Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je dva mesiace. 3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8. Článok 20 Právomoci na vykonávanie zmien a doplnení Komisia môže aktualizovať vymedzenia pojmov v tejto smernici a odkazy na akty Spoločenstva a nástroje IMO s cieľom zosúladiť ich s opatreniami Spoločenstva alebo IMO, ktoré nadobudli účinnosť za dodržania obmedzení tejto smernice. Uvedené opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice okrem iného jej doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 19 ods. 3. Komisia môže podľa toho istého postupu meniť ║aj prílohy. Podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 2099/2002 možno zmeny a doplnenia Kódexu IMO o vyšetrovaní námorných nehôd a mimoriadnych udalostí IMO vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Článok 21 Ďalšie opatrenia Nič v tejto smernici nebráni členskému štátu prijať v súvislosti s námornou bezpečnosťou ďalšie opatrenia, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak neporušujú túto smernicu ani nemajú negatívny vplyv na dosiahnutie jej cieľa alebo cieľov Európskej únie. Článok 22 Sankcie Členské štáty ustanovia pravidlá pre ukladanie uplatniteľných sankcií za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých na základe tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili ich vykonávanie. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce. Článok 23 Zmeny a doplnenia platných aktov 1. Článok 12 smernice 1999/35/ES sa vypúšťa. 2. Článok 11 smernice 2002/59/ES sa vypúšťa. Článok 24 Transpozícia 1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do… (10). Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto opatrení a tabuľku zhody medzi týmito opatreniami a touto smernicou. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty. 2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. Článok 25 Nadobudnutie účinnosti Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 26 Adresáti Táto smernica je určená členským štátom. V… Za Európsky parlament predseda Za Radu predseda (1) Ú. v. EÚ C 318, 23. 12. 2006, s. 195. (2) Ú. v. EÚ C 229, 22. 9. 2006, s. 38. (3) Pozícia Európskeho parlamentu z 25. apríla 2007(Ú. v. EÚ C 74 E, 20. 3. 2008, s. 546), spoločná pozícia Rady zo 6. júna 2008 (Ú. v. EÚ C 184 E, 22. 7. 2008, s. 23) a pozícia Európskeho parlamentu z 24. septembra 2008. (4) Ú. v. EÚ C 104 E, 30. 4. 2004, s. 730. (5) Ú. v. ES L 138, 1. 6. 1999, s. 1. ║. (6) Ú. v. ES L 208, 5. 8. 2002, s. 10. (7) Ú. v. ES L 208, 5. 8. 2002, s. 1. ║. (8) Ú. v. ES L 184, 17. 7. 1999, s. 23. ║. (9) Ú. v. ES L 324, 29. 11. 2002, s. 1. ║. (10) 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Streda 24. septembra 2008PRÍLOHA I OBSAH SPRÁVY Z BEZPEČNOSTNÉHO VYŠETROVANIA Predslov V úvode sa uvádza primárny cieľ bezpečnostného vyšetrovania, že bezpečnostné odporúčanie v žiadnom prípade nevytvára prezumpciu zodpovednosti alebo viny a že správa nie je zostavená z hľadiska obsahu a štýlu na účely použitia v súdnom konaní. (Správa by sa nemala odvolávať na svedecké dôkazy, ani by nemala dávať do spojitosti kohokoľvek, kto je uvedený v správe, s osobou, ktorá poskytla dôkazy počas bezpečnostného vyšetrovania. ) 1. Zhrnutie V tejto časti sa uvádzajú základné skutočnosti námornej nehody alebo mimoriadnej udalosti: čo sa stalo, kedy, kde a ako sa to stalo; uvádza sa, či v jej dôsledku došlo k úmrtiu, zraneniu, škode na lodi, náklade, vo vzťahu k tretím stranám alebo životnému prostrediu. 2. Faktické informácie Táto časť obsahuje mnoho samostatných oddielov s dostatočným množstvom informácií, ktoré vyšetrovací orgán považuje za faktické, zdôvodňujú analýzy a uľahčujú pochopenie. Tieto oddiely obsahujú najmä tieto informácie: 2. 1. Údaje o lodi vlajka/register, identifikačné označenie, hlavné vlastnosti, vlastníctvo a manažment, údaje o konštrukcii, minimálna posádka z hľadiska bezpečnosti, povolený náklad. 2. 2. Údaje o cest enavštívené prístavy, typ plavby, informácie o náklade, posádka. 2. 3. Informácie o námornej nehode alebo mimoriadnej udalosti druh námornej nehody alebo mimoriadnej udalosti, dátum a čas, poloha a miesto námornej nehody alebo mimoriadnej udalosti, vonkajšie a vnútorné prostredie, prevádzka lode a úsek plavby, miesto na palube, údaje o ľudskom faktore, dôsledky (pre ľudí, loď, náklad, životné prostredie, iné). 2. 4. Účasť pobrežných orgánov a záchranná akcia kto bol zapojený, použité prostriedky, rýchlosť reakcie, prijaté opatrenia, dosiahnuté výsledky. 3. Opis udalosti V tejto časti sa chronologicky opisuje námorná nehoda alebo mimoriadna udalosť ako sled jednotlivých udalostí pred, počas a po námornej nehode alebo mimoriadnej udalosti a zapojenie každého aktéra (t. j. osoby, materiálu, prostredia, zariadenia alebo vonkajšieho činiteľa). Obdobie opisované v tejto časti závisí od časového rámca tých konkrétnych udalostí, ktoré priamo prispeli k námornej nehode alebo mimoriadnej udalosti. Táto časť obsahuje aj všetky dôležité podrobnosti z vykonaného bezpečnostného vyšetrovania vrátane výsledkov skúšok alebo testov. 4. Analýza Táto časť obsahuje mnoho samostatných oddielov s analýzou každej jednotlivej udalosti nehody a komentárom k výsledkom všetkých príslušných skúšok alebo testov vykonaných počas bezpečnostného vyšetrovania a ku každému bezpečnostnému opatreniu, ktoré už bolo prípadne prijaté na zabránenie námorným nehodám. Tieto oddiely by mali venovať pozornosť otázkam ako napríklad: — kontext a prostredie jednotlivých udalostí nehody, — chybné činy ľudí a zanedbania, udalosti súvisiace s nebezpečnými látkami, vplyv na životné prostredie, zlyhanie zariadenia a vonkajšie vplyvy, — prispievajúce faktory, ktoré zahŕňajú funkcie osôb, prevádzku vykonávanú na lodi, pobrežné riadenie alebo regulačný vplyv. Analýza a pripomienky umožňujú vyvodenie logických záverov správy a stanovenie všetkých prispievajúcich faktorov vrátane rizikových, v súvislosti s ktorými sa súčasná ochrana na zabránenie udalosti nehody a/alebo na odstránenie alebo zmenšenie jej dôsledkov určí ako neprimeraná alebo chýbajúca. 5. Záver Táto časť zjednocuje zistené prispievajúce faktory a chýbajúcu alebo neprimeranú ochranu (materiálnu, funkčnú, symbolickú alebo procesnú), pre ktoré by sa mali vypracovať bezpečnostné opatrenia s cieľom zabrániť námorným nehodám. 6. Bezpečnostné odporúčania Táto časť správy obsahuje prípadne bezpečnostné odporúčania vyvodené z analýzy a záverov, týkajúce sa konkrétnych oblastí ako napríklad právnych predpisov, konštrukčného návrhu, postupov, inšpekcie, riadenia, zdravia a bezpečnosti pri práci, odbornej prípravy, práce spojenej s opravou, údržby, pobrežnej pomoci a reakcie na mimoriadne situácie. Bezpečnostné odporúčania sú určené pre subjekty, ktoré ich môžu najľahšie vykonať, ako napríklad majitelia lodí, manažéri, uznávané organizácie, námorné orgány, prevádzkovatelia lodných dopravných služieb, záchranné orgány, medzinárodné námorné organizácie a európske inštitúcie, a ich cieľom je zabrániť námorným nehodám. Táto časť obsahuje aj všetky predbežné bezpečnostné odporúčania, ktoré mohli byť predložené počas bezpečnostného vyšetrovania, alebo všetky bezpečnostné opatrenia, ktoré sa počas neho prijali. 7. Dodatky K správe sa podľa potreby pripoja v listinnej a/alebo elektronickej forme informácie podľa nasledujúceho neúplného zoznamu: — fotografie, filmy, zvukové záznamy, tabuľky, výkresy, — uplatniteľné normy, — použité technické termíny a skratky, — osobitné bezpečnostné štúdie, — rôzne informácie. Streda 24. CE2010008RO. 01017101. xml 14. 1. 2010 RO Jurnalul Oficial al Uniunii Europene CE 8/171 Miercuri, 24 septembrie 2008Investigarea accidentelor din sectorul de transport maritim *II P6_TA(2008)0444 Rezoluția legislativă a Parlamentului European din 24 septembrie 2008 referitoare la poziția comună adoptată de Consiliu în vederea adoptării unei Directive a Parlamentului European și a Consiliului de instituire a principiilor fundamentale care reglementează investigarea accidentelor din sectorul de transport maritim și de modificare a Directivelor 1999/35/CE și 2002/59/CE (5721/5/2008 — C6-0226/2008 — 2005/0240(COD)) 2010/C 8 E/40 (Procedura de codecizie: a doua lectură) Parlamentul European, având în vedere poziția comună a Consiliului (5721/5/2008 — C6–0226/2008) (1), având în vedere poziția sa în primă lectură (2) referitoare la propunerea Comisiei prezentată Parlamentului European și Consiliului (COM(2005)0590), având în vedere articolul 251 alineatul (2) din Tratatul CE, având în vedere articolul 62 din Regulamentul său de procedură, având în vedere recomandarea pentru a doua lectură a Comisiei pentru transport și turism (A6-0332/2008), 1. aprobă poziția comună astfel cum a fost modificată; 2. încredințează Președintelui sarcina de a transmite Consiliului și Comisiei poziția Parlamentului. (1) JO C 184 E, 22. 7. 2008, p. 23. (2) JO C 74 E, 20. 3. 2008, p. 546. Miercuri, 24 septembrie 2008P6_TC2-COD(2005)0240 Poziția Parlamentului European adoptată în a doua lectură la 24 septembrie 2008 în vederea adoptării unei Directive 2008/…/CE a Parlamentului European și a Consiliului de instituire a principiilor fundamentale care reglementează investigarea accidentelor din sectorul de transport maritim și de modificare a Directivei 1999/35/CE a Consiliului și a Directivei 2002/59/CE a Parlamentului European și a Consiliului (Text cu relevanță pentru SEE) PARLAMENTUL EUROPEAN ȘI CONSILIUL UNIUNII EUROPENE, având în vedere Tratatul de instituire a Comunității Europene, în special articolul 80 alineatul (2), având în vedere propunerea Comisiei, având în vedere avizul Comitetului Economic și Social European (1), având în vedere avizul Comitetului Regiunilor (2), hotărând în conformitate cu procedura prevăzută la articolul 251 din tratat (3), întrucât: (1) Ar trebui să se mențină un nivel general ridicat de siguranță în transportul maritim din Europa și ar trebui să se depună toate eforturile pentru a reduce numărul de accidente și incidente maritime. (2) Efectuarea promptă a unor investigații tehnice în caz de accidente maritime îmbunătățește siguranța maritimă, întrucât contribuie la prevenirea repetării unor astfel de accidente care duc la pierderi de vieți omenești și de nave, precum și la poluarea mediului marin. (3) Parlamentul European, în rezoluția sa din 21 aprilie 2004 privind creșterea siguranței maritime (4), a îndemnat Comisia să prezinte o propunere de directivă privind investigarea accidentelor de navigație. (4) Articolul 2 din Convenția Organizației Națiunilor Unite din 1982 privind dreptul mării din 10 decembrie 1982 (║ „UNCLOS”) stabilește dreptul statelor de coastă de a investiga cauza oricărui accident maritim care are loc în apele sale teritoriale și care ar putea pune în pericol viața oamenilor sau mediul, ar putea implica autoritățile sale de coastă responsabile cu operațiunile de căutare și salvare sau ar putea afecta în alt fel statul de coastă în cauză. (5) Articolul 94 din UNCLOS prevede ca, în cazul anumitor accidente sau incidente de navigație survenite în marea liberă, statele de pavilion solicită efectuarea de investigații de către sau sub autoritatea uneia sau a mai multor persoane având calificarea corespunzătoare. (6) Regula I/21 din Convenția internațională pentru ocrotirea vieții omenești pe mare din 1 noiembrie 1974 (║ „SOLAS 74”), Convenția internațională privind liniile de încărcare din 5 aprilie 1966 și Convenția internațională pentru prevenirea poluării de către nave din 2 noiembrie 1973 stabilesc răspunderea statelor de pavilion în ceea ce privește efectuarea de investigații în caz de accidente și comunicarea constatărilor relevante către Organizația Maritimă Internațională (OMI). (7) Codul de punere în aplicare a instrumentelor obligatorii ale OMI anexat la Rezoluția A. 973(24) a Adunării OMI din 1 decembrie 2005 reamintește obligația statelor de pavilion de a lua măsurile necesare pentru a asigura efectuarea de investigații privind siguranța maritimă de către anchetatori având calificarea corespunzătoare, competenți în chestiunile legate de accidentele și incidentele maritime. De asemenea, codul respectiv impune statelor de pavilion să fie pregătite să pună la dispoziție anchetatori calificați în acest scop, indiferent de locul în care s-a produs accidentul sau incidentul. (8) Ar trebui să se aibă în vedere dispozițiile Codului pentru investigarea accidentelor și incidentelor maritime, anexat la Rezoluția A. 849(20) a Adunării OMI din 27 noiembrie 1997 (║ Codul OMI pentru investigarea accidentelor și incidentelor maritime), care prevede aplicarea unei abordări comune în ceea ce privește investigațiile privind siguranța în caz de accidente și incidente maritime, precum și cooperarea între state pentru identificarea factorilor care conduc la producerea unor accidente și incidente maritime. Ar trebui să se ia, de asemenea, în considerare Rezoluția A. 861(20) a Adunării OMI din 27 noiembrie 1997 și Rezoluția MSC. 163(78) a Comitetului pentru siguranță maritimă din cadrul OMI din 17 mai 2004, care prevăd o definiție pentru „înregistratoare de date privind voiajul”. (9) La desfășurarea de investigații privind siguranța maritimă asupra accidentelor și incidentelor maritime, statele membre ar trebui să aibă în vedere „Liniile directoare privind tratamentul echitabil al navigatorilor în caz de accident maritim” anexate la Rezoluția LEG. 3(91) a comitetului juridic al OMI și a organismului de conducere al Organizației Internaționale a Muncii din 27 aprilie 2006▐. (10) Directiva 1999/35/CE a Consiliului din 29 aprilie 1999 privind sistemul de expertize obligatorii pentru operarea în siguranță a serviciilor regulate de feriboturi cu punte ruliu și ambarcațiuni rapide de pasageri (5) impune statelor membre să definească, în cadrul sistemelor lor juridice, un statut juridic care să le permită acestora sau oricărui alt stat membru interesat în mod deosebit, să participe, să coopereze sau, dacă este prevăzut în Codul OMI pentru investigarea accidentelor și incidentelor maritime, să desfășoare investigații asupra oricărui accident sau incident maritim în care sunt implicate navele de tip feribot ro-ro sau navele de pasageri de mare viteză. (11) Directiva 2002/59/CE a Parlamentului European și a Consiliului din 27 iunie 2002 de instituire a unui sistem comunitar de monitorizare și informare privind traficul navelor maritime (6) impune statelor membre să respecte Codul OMI pentru investigarea accidentelor și incidentelor maritime și să se asigure că rezultatele investigațiilor privind accidentele sunt publicate cât mai curând posibil, după finalizarea acestora. (12) Efectuarea în mod nepărtinitor a unei investigații privind siguranța în cazul accidentelor și incidentelor care implică nave maritime sau alte nave din porturi sau zone maritime cu acces limitat are o importanță crucială în stabilirea împrejurărilor și cauzelor unor astfel de accidente sau incidente. Investigațiile respective ar trebui, prin urmare, efectuate de către anchetatori calificați, sub controlul unui organ sau al unei entități independente care deține în mod permanent competențele necesare pentru luarea deciziilor , pentru a evita orice conflict de interese. (13) Statele membre ar trebui să ia măsurile necesare, cu respectarea dispozițiilor lor legale în vigoare privind prerogativele autorităților competente să desfășoare anchete judiciare și, dacă este necesar, prin colaborarea cu autoritățile respective, pentru a permite responsabililor cu investigațiile tehnice să își îndeplinească sarcinile în cele mai bune condiții. (14) Statele membre ar trebui să ia măsurile necesare astfel încât sistemele lor juridice să le permită acestora și oricăror alte state membre interesate în mod deosebit să participe sau să coopereze la efectuarea de investigații asupra accidentelor sau să efectueze astfel de investigații, pe baza dispozițiilor Codului OMI pentru investigarea accidentelor maritime. (15) Un stat membru poate delega către alt stat membru sarcina de a desfășura o investigație privind siguranța în caz de accident sau incident maritim (║ „investigații privind siguranța”) sau de a îndeplini sarcini precise în cadrul unei investigații, în cazul în care acest lucru se stabilește de comun acord. (16) Statele membre ar trebui să depună toate eforturile necesare pentru a nu solicita acoperirea costurilor asistenței solicitate în cadrul desfășurării de investigații privind siguranța care implică participarea a două sau mai multe state membre. În cazul în care se solicită asistența din partea unui stat membru care nu este implicat în investigația privind siguranța, statele membre ar trebui să hotărască de comun acord asupra rambursării cheltuielilor ocazionate. (17) În temeiul Regulii V/20 din Convenția SOLAS 74, navele de pasageri, precum și alte nave decât cele de pasageri, cu un tonaj brut de minimum 3 000, construite începând cu 1 iulie 2002, trebuie să fie echipate cu înregistratoare de date privind voiajul, în vederea facilitării investigării accidentelor. Având în vedere importanța acestora în elaborarea unei politici de prevenire a accidentelor de navigație, echipamentele respective ar trebui să fie, în mod obligatoriu, prezente la bordul navelor care efectuează curse naționale sau internaționale cu escale în porturile comunitare. (18) Informațiile furnizate de înregistratoarele de date privind voiajul, precum și de alte dispozitive electronice, pot fi utilizate atât retrospectiv, după un accident sau incident maritim, în vederea investigării cauzelor sale, cât și preventiv, pentru a câștiga experiență în privința circumstanțelor care pot conduce la asemenea evenimente. Statele membre ar trebui să ia măsurile necesare pentru a asigura utilizarea în mod corespunzător a acestor date, în ambele scopuri, atunci când sunt disponibile. (19) Alertele de primejdie transmise de o navă sau informațiile potrivit cărora o navă sau o persoană aflată la bordul unei nave sau provenind de pe o navă se află în pericol ori există un risc potențial grav de vătămare a unor persoane, a structurii navei sau a mediului, ca urmare a unui eveniment legat de operarea unei nave, ar trebui investigate sau examinate într-un alt mod.	46,252	1
2023/52023AS110622/52023AS110622_EN.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,023	None	None	Spoken	317	844	C_202301646EN.000101.fmx.xml Official Journal of the European Union EN Series C C/2023/1646 28.12.2023 Authorisation for State aid pursuant to Articles 107 and 108 of the Treaty on the Functioning of the European Union Cases where the Commission raises no objections SA.110622 (Text with EEA relevance) (C/2023/1646) Date of adoption of the decision 15.12.2023 Aid number SA.110622 Member State Slovakia Region Title (title and/or name of the beneficiary) Schéma štátnej pomoci na podporu podnikov v zmysle Dočasného krízového rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine Legal basis Vnútroštátny základ pre poskytovanie pomoci: 1. zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, 2. zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci).Vnútroštátny právny základ pre výkon oprávnených aktivít: 3. zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 4. zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, 5. zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, 6. zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, 7. zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Type of measure Scheme Objective Remedy for a serious disturbance in the economy Form of aid Budget Intensity Duration 2.12.2022 — 30.6.2024 Economic sectors All economic sectors eligible to receive aid Name and address of the granting authority Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava 212, Slovenská republika Other information The authentic text(s) of the decision, from which all confidential information has been removed, can be found at: https://competition-cases.ec.europa.eu/search?caseInstrument=SA ELI: http://data.europa.eu/eli/C/2023/1646/oj ISSN 1977-091X (electronic edition).	25,106	1
2020/32020D0027/32020D0027_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,020	None	None	Spoken	604	1,387	L_2020008SK.01003901.xml 14.1.2020 SK Úradný vestník Európskej únie L 8/39 VYKONÁVACIE ROZHODNUTIE KOMISIE (EÚ) 2020/27 z 13. januára 2020, ktorým sa odkladá dátum skončenia platnosti schválenia propikonazolu na použitie v biocídnych výrobkoch typu 8 (Text s významom pre EHP) EURÓPSKA KOMISIA, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (1), a najmä na jeho článok 14 ods. 5, po porade so Stálym výborom pre biocídne výrobky, keďže: (1) Účinná látka propikonazol bola zaradená do prílohy I k smernici Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES (2) na použitie v biocídnych výrobkoch typu 8, a podľa článku 86 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 sa preto považuje za schválenú podľa uvedeného nariadenia, ak sú splnené špecifikácie a podmienky stanovené v prílohe I k uvedenej smernici. (2) Platnosť schválenia propikonazolu na použitie v biocídnych výrobkoch typu 8 uplynie 31. marca 2020. V súlade s článkom 13 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 bola 1. októbra 2018 predložená žiadosť o obnovenie schválenia propikonazolu. (3) Fínsky hodnotiaci príslušný orgán 8. februára 2019 informoval Komisiu o svojom rozhodnutí podľa článku 14 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 528/2012, že je potrebné úplné hodnotenie žiadosti. Podľa článku 8 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 je hodnotiaci príslušný orgán povinný vykonať úplné hodnotenie žiadosti do 365 dní od jej validácie. (4) Hodnotiaci príslušný orgán môže v súlade s článkom 8 ods. 2 uvedeného nariadenia podľa potreby požiadať žiadateľa o poskytnutie dostatočných údajov na vykonanie hodnotenia. V takom prípade sa lehota 365 dní pozastaví na obdobie, ktoré nesmie presiahnuť celkový počet 180 dní, ak si charakter požadovaných informácií alebo výnimočné okolnosti nevyžiadajú dlhšie pozastavenie. (5) Európska chemická agentúra (ďalej len „agentúra“) do 270 dní od prijatia odporúčania hodnotiaceho príslušného orgánu vypracuje v súlade s článkom 14 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 528/2012 stanovisko k obnoveniu schválenia účinnej látky a predloží ho Komisii. (6) Z dôvodov, na ktoré žiadateľ nemá vplyv, tak platnosť schválenia propikonazolu na použitie v biocídnych výrobkoch typu 8 pravdepodobne uplynie pred prijatím rozhodnutia o obnovení jeho schválenia. Preto je vhodné dátum uplynutia platnosti schválenia propikonazolu na použitie v biocídnych výrobkoch typu 8 odložiť na obdobie postačujúce na preskúmanie žiadosti. (7) Keďže propikonazol je v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 (3) klasifikovaný ako reprodukčne toxická látka kategórie 1B, a preto spĺňa kritérium vylúčenia stanovené v článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 528/2012, po ďalšej diskusii s členskými štátmi sa považuje za vhodné odložiť dátum uplynutia platnosti schválenia na kratšie obdobie. Preto sa navrhuje predĺžiť platnosť schválenia do 31. marca 2021. (8) Bez ohľadu na dátum skončenia platnosti schválenia sa propikonazol môže aj naďalej používať v biocídnych výrobkoch typu 8, ak sú splnené špecifikácie a podmienky stanovené v prílohe I k smernici 98/8/ES, PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE: Článok 1 Dátum skončenia platnosti schválenia propikonazolu na použitie v biocídnych výrobkoch typu 8 sa odkladá na 31. marca 2021. Článok 2 Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. V Bruseli 13. januára 2020 Za Komisiu predsedníčka Ursula VON DER LEYEN (1) Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1. (2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh (Ú. v. ES L 123, 24.4.1998, s. 1). (3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).	29,860	1
2013/02008D0164-20130124/02008D0164-20130124_SK.txt_10	Eurlex	Open Government	CC-By	2,013	None	None	Spoken	7,651	21,588	Toalety (4.2.2.6) Vybavenie pre vizuálne informovanie cestujúcich (4.2.2.8.3 a príloha N) Výstražné zariadenia pre cestujúcich: Výstražné zariadenia sa musia dať ovládať dlaňou ruky a na ich ovládanie musí stačiť sila maximálne 30 newtonov. Pomocné zariadenia pri nástupe do vozidla a výstupe z vozidla (4.2.2.12.3) Tlačidlá: Na ovládanie tlačidiel musí stačiť sila maximálne 15 newtonov. Priestor na prebaľovanie detí (4.2.2.6.3.2) Vizuálne a hmatové označenia (4.2.2.8.1, 4.2.2.8.2 a príloha N) 6. POSUDZOVANIE ZHODY A/ALEBO VHODNOSTI POUŽITIA 6.1. Komponenty interoperability 6.1.1. Posudzovanie zhody (všeobecne) Vyhlásenie ES o zhode alebo vyhlásenie ES o vhodnosti použitia v súlade s článkom 13 ods. 1 a kapitolou 3 prílohy IV k smernici 2001/16/ES upravenej smernicou 2004/50/ES musí vyhotoviť výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca so sídlom v Spoločenstve predtým, ako uvedie komponent interoperability na trh. Posudzovanie zhody komponentu interoperability sa uskutočňuje na základe týchto modulov (Moduly sú opísané v prílohe F k tejto TSI). Moduly pre komponenty interoperability Modul A: Vnútorná kontrola výroby (konštrukčná, vývojová a výrobná fáza) Modul A1: Vnútorná kontrola konštrukčného riešenia s overením výrobku (konštrukčná, vývojová a výrobná fáza) Modul B: Preskúmanie typu (konštrukčná a vývojová fáza) Modul C: Zhoda s typom (výrobná fáza) Modul D: Systém riadenia kvality výroby (výrobná fáza) Modul F: Overenie výrobku (výrobná fáza) Modul H1: Úplný systém riadenia kvality (konštrukčná, vývojová a výrobná fáza) Modul H2: Úplný systém riadenia kvality s preskúmaním konštrukčného riešenia (konštrukčná, vývojová a výrobná fáza) Modul V: Potvrdenie typu v skúšobnej prevádzke (Vhodnosť použitia) Ak sa v prípade určitého modulu vyžaduje účasť notifikovaného orgánu, — schvaľovací postup a obsah posúdenia musí definovať výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca so sídlom v Spoločenstve a notifikovaný orgán podľa požiadaviek vymedzených v tejto TSI; — pre každý komponent interoperability musí byť notifikovaný orgán, ktorý má vybrať výrobca, splnomocnený buď: na posudzovanie komponentov interoperability subsystému Železničné koľajové vozidlá a/alebo na posudzovanie komponentov interoperability subsystému Infraštruktúra. 6.1.2. Postupy posudzovania zhody (moduly) Posudzovanie zhody zahŕňa fázy a vlastnosti podľa označenia X v tabuľke D1 prílohy D k tejto TSI. Výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca so sídlom v Spoločenstve musí vybrať na základe požadovaného komponentu jeden z modulov alebo jednu z kombinácií modulov uvedených v tabuľke 16. Tabuľka 16 Postupy posudzovania Ustanovenie Komponenty, ktoré sa majú posudzovať Modul A Modul A1 () Moduly B + C Moduly B + D Moduly B + F Modul H1 () Modul H2 4.1.2.11.2 a 4.1.2.12.2 Vybavenie pre vizuálne informovanie cestujúcich X X X X X 4.1.2.21.2 Pomocné zariadenia pri nástupe do vozidla a výstupe z vozidla X X X X X 4.1.2.4 Hmatové tlačidlá X X X 4.1.2.7.2 Priestor na prebaľovanie detí X X X 4.1.2.11 Hmatové označenia X X X 4.1.2.9.2 Automat na predaj cestovných lístkov X X X 4.2.2.6 Toalety X X X X X 4.2.2.8 Vybavenie pre vizuálne informovanie cestujúcich X X X X X 4.2.2.3, 4.2.2.6 a 4.2.2.11 Výstražné zariadenia pre cestujúcich X X X 4.2.2.12.3 Pomocné zariadenia pri nástupe do vozidla a výstupe z vozidla X X X X X 4.2.2.4 Tlačidlá X X X 4.2.2.6.3.2 Priestor na prebaľovanie detí X X X 4.2.2.8.1, 4.2.2.8.2 a príloha N Vizuálne a hmatové označenia X X X (*) Moduly A1 a H1 sú prípustné v prípade existujúcich riešení len za podmienok definovaných v ustanovení 6.1.3. 6.1.3. Inovačné riešenia V prípade, že sa za komponent interoperability navrhuje inovačné riešenie podľa oddielu 5.2, výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca so sídlom v Spoločenstve musí oznámiť odchýlky od príslušného ustanovenia TSI a predložiť ich Európskej železničnej agentúre (ERA). ERA uvedie príslušné funkčné špecifikácie a špecifikácie rozhraní týchto komponentov do konečnej formy a vypracuje metódy posudzovania. Príslušné funkčné špecifikácie a špecifikácie rozhraní a vypracované metódy posudzovania musia byť pri revízii zapracované do tejto TSI. Po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia Komisie prijatého v súlade s článkom 21 ods. 2 smernice 2001/16/ES upravenej smernicou 2004/50/ES sa inovačné riešenie môže použiť ešte pred jeho zapracovaním do TSI. 6.1.4. Posudzovanie vhodnosti použitia Posudzovanie vhodnosti použitia na základe potvrdenia typu v skúšobnej prevádzke (modul V) podľa prílohy F k tejto TSI sa vyžaduje v prípade týchto komponentov interoperability: Žiadne 6.2. Subsystémy 6.2.1. Posudzovanie zhody (všeobecne) V súlade s prílohou VI smernice 96/48/ES musí obstarávateľ alebo jeho splnomocnený zástupca so sídlom v Spoločenstve (žiadateľ) predložiť notifikovanému orgánu, ktorý vybral, žiadosť o posúdenie zhody subsystému Železničné koľajové vozidlá alebo Infraštruktúra. Predloženie žiadosti o posúdenie zhody železničných koľajových vozidiel zo strany výrobcu zostáva otvoreným bodom (pozri DV11, otázka 3). Tento notifikovaný orgán musel byť notifikovaný na posudzovanie subsystému Železničné koľajové vozidlá alebo Infraštruktúra. Vyhlásenie ES o overení v súlade s článkom 18 ods. 1 a prílohou VI k smernici 2001/16/ES upravenej smernicou 2004/50/ES musí vyhotoviť žiadateľ. Toto vyhlásenie ES o overení sa vyžaduje na získanie povolenia na uvedenie subsystému do prevádzky. Posudzovanie zhody subsystému sa musí uskutočňovať na základe jedného z týchto modulov alebo kombinácie týchto modulov podľa ustanovenia 6.2.2 a prílohy E k tejto TSI (Moduly sú opísané v prílohe F k tejto TSI). Moduly na ES overenie subsystémov Modul SB: Preskúmanie typu (konštrukčná a vývojová fáza) Modul SD: Systém riadenia kvality výroby (výrobná fáza) Modul SF: Overenie výrobku (výrobná fáza) Modul SG: Overenie jednotky Modul SH2: Úplný systém riadenia kvality s preskúmaním konštrukčného riešenia (konštrukčná, vývojová a výrobná fáza) Schvaľovací proces a obsah posúdenia musí definovať žiadateľ a notifikovaný orgán podľa požiadaviek vymedzených v tejto TSI a v súlade s predpismi stanovenými v oddiele 7 tejto TSI. 6.2.2. Postupy posudzovania zhody (moduly) Žiadateľ musí vybrať jeden z modulov alebo jednu z kombinácií modulov uvedených v tabuľke 17. Tabuľka 17 Postupy posudzovania Subsystém, ktorý sa má posudzovať Moduly SB + SD Moduly SB + SF Modul SG: Modul SH2: Subsystém Železničné koľajové vozidlá X X X Subsystém Infraštruktúra X X X Vlastnosti subsystému, ktoré sa majú posudzovať v príslušných fázach, sú uvedené v prílohe E k tejto TSI, a to v tabuľke E.1 týkajúcej sa subsystému Infraštruktúra a tabuľke E.2 týkajúcej sa subsystému Železničné koľajové vozidlá. Žiadateľ musí potvrdiť, že každý vybudovaný subsystém sa zhoduje s typom. Vlastnosti komponentov interoperability, ktoré sú uvedené v tabuľke D1 prílohy D, sa nachádzajú aj v tabuľkách E.1 alebo E.2 prílohy E. Posúdenie týchto vlastností sa považuje za vykonané, keď je k dispozícii vyhlásenie ES o zhode komponentu interoperability. Posudzovanie subsystému Údržba je opísané v ustanovení 6.2.5. 6.2.3. Inovačné riešenia V prípade, že subsystém zahŕňa inovačné riešenie podľa oddielu 4.1.1 alebo 4.2.1, výrobca alebo obstarávateľ musí oznámiť odchýlky od príslušného ustanovenia TSI a predložiť ich Európskej železničnej agentúre (ERA). ERA uvedie príslušné funkčné špecifikácie a špecifikácie rozhraní tohto riešenia do konečnej formy a vypracuje metódy posudzovania. Príslušné funkčné špecifikácie a špecifikácie rozhraní a metódy posudzovania musia byť pri revízii zapracované do tejto TSI. Po nadobudnutí účinnosti rozhodnutia Komisie prijatého v súlade s článkom 21 ods. 2 smernice 2001/16/ES upravenej smernicou 2004/50/ES sa inovačné riešenie môže použiť ešte pred jeho zapracovaním do TSI. 6.2.4. Posudzovanie údržby Podľa článku 18.3 smernice 2001/16/ES upravenej smernicou 2004/50/ES musí notifikovaný orgán zostaviť technickú dokumentáciu, ktorá bude obsahovať knihu údržby. To predovšetkým znamená, že notifikovaný orgán overí: — existenciu knihy údržby, — existenciu prvkov pre železničné koľajové vozidlá v rámci knihy údržby podrobne uvedených v ustanovení 4.2.10.2 HS RST TSI, ale nemusí skontrolovať platnosť obsahu knihy údržby. Zodpovednosť za posudzovanie zhody údržby nesie príslušný členský štát. V ustanovení F.4 prílohy F (ktoré zostáva otvoreným bodom) sa uvádza postup, na základe ktorého každý členský štát zabezpečuje, aby opatrenia údržby spĺňali ustanovenia tejto TSI a aby sa základné parametre a základné požiadavky dodržali počas celej doby životnosti subsystému. 6.2.5. Posudzovanie prevádzkových predpisov V ustanovení 6.2.1 TSI Prevádzka konvenčného železničného systému sa uvádza, že v súčasnosti si žiadne prvky obsiahnuté v TSI týkajúcej sa prevádzky konvenčných železníc nevyžadujú samostatné posudzovanie zo strany notifikovaného orgánu. Na účely tejto TSI týkajúcej sa PRM notifikovaný orgán neoveruje žiadne prevádzkové predpisy, aj keď sú uvedené v ustanovení 4.1.4 alebo 4.2.4. 6.2.6. Posudzovanie jednotlivých vozidiel V prípade, že sa železničné koľajové vozidlá dodávajú ako jednotlivé vozidlá a nie vo forme napevno usporiadaných vlakov, musia sa tieto vozidlá posudzovať vzhľadom na príslušné ustanovenia tejto TSI, pričom sa pripúšťa, že nie v každom vozidle budú priestory pre invalidné vozíky, zariadenia prístupné pre invalidný vozík alebo toalety prístupné pre všetkých. Musí sa však preukázať, že ak sa pri formovaní celého vlaku kombinujú tieto vozidlá s inými kompatibilnými vozidlami, môžu byť splnené všetky ustanovenia TSI týkajúcej PRM. 6.3. Komponenty interoperability bez vyhlásenia ES 6.3.1. Všeobecne Na obmedzené obdobie, ktoré sa označuje ako prechodné obdobie, sa komponenty interoperability bez vyhlásenia ES o zhode alebo vhodnosti použitia môžu vo výnimočných prípadoch zapracovať do subsystémov za predpokladu, že sú splnené ustanovenia uvedené v tomto oddiele. 6.3.2. Prechodné obdobie Prechodné obdobie začína nadobudnutím účinnosti tejto TSI a trvá šesť rokov. Po uplynutí prechodného obdobia a s prihliadnutím na výnimky povolené na základe oddielu 6.3.3.3 sa na komponenty interoperability bude pred ich zapracovaním do subsystému vzťahovať požadované vyhlásenie ES o zhode a/alebo vhodnosti použitia. 6.3.3. Certifikácia subsystémov obsahujúcich necertifikované komponenty interoperability počas prechodného obdobia 6.3.3.1. Podmienky Počas prechodného obdobia môže notifikovaný orgán vydať osvedčenie o zhode subsystému, aj keď sa na niektoré komponenty interoperability zapracované do subsystému nevzťahujú príslušné vyhlásenia ES o zhode a/alebo vhodnosti použitia podľa tejto TSI, ak sú splnené tieto tri kritériá: — zhodu subsystému skontroloval vo vzťahu k požiadavkám definovaným v kapitole 4 tejto TSI notifikovaný orgán, — po vykonaní doplňujúcich posúdení notifikovaný orgán potvrdí, že zhoda a/alebo vhodnosť použitia komponentov interoperability je v súlade s požiadavkami kapitoly 5, a — komponenty interoperability, na ktoré sa nevzťahuje príslušné vyhlásenie ES o zhode a/alebo vhodnosti použitia, sa museli používať v subsystéme už uvedenom do prevádzky v minimálne jednom členskom štáte pred nadobudnutím účinnosti tejto TSI. Pre takto posúdené komponenty interoperability sa nevyhotovujú žiadne vyhlásenia ES o zhode a/alebo vhodnosti použitia. 6.3.3.2. Notifikácia — V osvedčení o zhode subsystému sa musí jasne uviesť, ktoré komponenty interoperability posudzoval notifikovaný orgán v rámci overovania subsystému. — Vo vyhlásení ES o overení subsystému sa musí jasne: — uviesť, ktoré komponenty interoperability boli posudzované ako súčasť subsystému, — potvrdiť, že subsystém zahŕňa rovnaké komponenty interoperability, ako sú komponenty overené ako súčasť subsystému, — v prípade týchto komponentov interoperability uviesť dôvod(-y), prečo výrobca neposkytol vyhlásenie ES o zhode a/alebo vhodnosti použitia pred ich zapracovaním do subsystému. 6.3.3.3. Implementácia v priebehu životného cyklu Výroba alebo modernizácia/obnova príslušného subsystému sa musí zavŕšiť v priebehu šiestich rokov prechodného obdobia. Pokiaľ ide o životný cyklus subsystému: — počas prechodného obdobia a — v pôsobnosti orgánu, ktorý vydal vyhlásenie ES o overení subsystému, je prípustné, aby sa komponenty interoperability bez vyhlásenia ES o zhode a/alebo vhodnosti použitia, ktoré sú toho istého typu vyrobeného tým istým výrobcom, používali pri výmenách súvisiacich s údržbou a ako náhradné diely subsystému. Po uplynutí prechodného obdobia — a do modernizácie, obnovy alebo výmeny subsystému a — v pôsobnosti orgánu, ktorý vydal vyhlásenie ES o overení subsystému, je prípustné, aby sa komponenty interoperability bez vyhlásenia ES o zhode a/alebo vhodnosti použitia, ktoré sú toho istého typu vyrobeného tým istým výrobcom, naďalej používali pri výmenách súvisiacich s údržbou. 6.3.4. Monitorovacie opatrenia Počas prechodného obdobia musia členské štáty: — monitorovať počet a typ komponentov interoperability uvedených na trh na svojom území; — zabezpečiť, že sa v prípade žiadosti o schválenie subsystému uvedú dôvody, prečo výrobca nepredložil komponent interoperability na certifikáciu; — oznámiť Komisii a ostatným členským štátom podrobné údaje o necertifikovanom komponente interoperability a dôvody, prečo sa certifikácia neuskutočnila. 7. IMPLEMENTÁCIA TSI TÝKAJÚCEJ SA PRM V tejto kapitole sa uvádza stratégia implementácie TSI. Je potrebné najmä stanoviť etapy, ktoré sa majú realizovať s cieľom dosiahnuť postupný prechod z existujúceho stavu do konečnému stavu, pri ktorom bude normou dodržanie TSI. Podkladom pre túto kapitolu je potreba koordinovať implementáciu TSI predovšetkým z technických alebo prevádzkových dôvodov, náležite sa v nej však zohľadňuje aj analýza nákladov a výnosov v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice. Do úvahy sa musí vziať aj skutočnosť, že niekedy dochádza ku koordinácii implementácie TSI s implementáciou iných TSI. Pri implementácii TSI sa musí zohľadňovať celkový prechod konvenčnej a vysokorýchlostnej železničnej siete k plnej interoperabilite. V snahe podporiť tento prechod TSI umožňujú postupné etapovité uplatňovanie a koordinovanú implementáciu s inými TSI. 7.1. Uplatňovanie tejto TSI na novú infraštruktúru/železničné koľajové vozidlá 7.1.1. Infraštruktúra Aspekty infraštruktúry v kapitolách 2 až 6 tejto TSI a osobitných ustanoveniach uvedených ďalej sa v plnom rozsahu uplatňujú na novú infraštruktúru uvedenú do prevádzky. Toto ustanovenie TSI sa nevzťahuje na infraštruktúru, ktorá je predmetom už podpísanej zmluvy alebo je v záverečnej fáze verejnej súťaže ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto TSI. Manažér infraštruktúry, železničný podnik alebo manažér stanice, ktorý zodpovedá za železničnú stanicu, musí zorganizovať konzultácie so subjektmi zodpovednými za riadenie okolia v prípade každej novej stavby v priestoroch stanice alebo v okolí, aby sa splnili požiadavky na prístup nielen v priestoroch stanice, ale aj pokiaľ ide o prístup k stanici. 7.1.2. Železničné koľajové vozidlá 7.1.2.1. Všeobecne Aspekty železničných koľajových vozidiel v kapitolách 2 až 6 tejto TSI a osobitných ustanoveniach uvedených ďalej sa v plnom rozsahu uplatňujú na nové železničné koľajové vozidlá uvedené do prevádzky. Táto TSI sa nevzťahuje na nové železničné koľajové vozidlá, ktoré sú predmetom už podpísanej zmluvy alebo sú v záverečnej fáze verejnej súťaže ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto TSI. 7.1.2.2. Novoskonštruované železničné koľajové vozidlá s novým konštrukčným riešením 7.1.2.2.1. Definície Na účely oddielu 7.1.1 a oddielu 7.1.2.1 platia tieto definície: — Fáza A je obdobie, ktoré sa začína, keď sa určí notifikovaný orgán a keď sa mu predloží opis železničných koľajových vozidiel, ktoré sa majú vyvinúť a postaviť alebo nadobudnúť. — Fáza B je obdobie, ktoré sa začína, keď notifikovaný orgán vydá osvedčenie ES o overení týkajúce sa preskúmania typu alebo konštrukčného riešenia, a ktoré sa končí, keď osvedčenie ES o overení týkajúce sa preskúmania typu alebo konštrukčného riešenia prestane platiť. 7.1.2.2.2. Všeobecne — Každý žiadateľ si môže vyžiadať — osvedčenie ES o overení týkajúce sa preskúmania typu alebo konštrukčného riešenia pre subsystém a/alebo osvedčenie o zhode a/alebo vhodnosti použitia týkajúce sa preskúmania typu alebo konštrukčného riešenia pre komponenty interoperability podľa ustanovení 6.2.1 a 6.1.1. Žiadateľ musí notifikovanému orgánu určenému v súlade s kapitolou 6 tejto TSI oznámiť, že má v úmysle vyvinúť a posúdiť nové železničné koľajové vozidlá a/alebo KI. Spolu s týmto oznámením musí žiadateľ predložiť opis železničných koľajových vozidiel alebo KI, ktoré má v úmysle vyvinúť a postaviť alebo nadobudnúť. 7.1.2.2.3. Fáza A Po dátume určenia notifikovaného orgánu sa certifikačný základ z hľadiska TSI, ktorá k tomuto dátumu platí pre konkrétne železničné koľajové vozidlo, stanoví pre fázu A na sedem rokov, okrem prípadov, keď sa používa článok 19 smernice 96/48/ES upravenej smernicou 2004/50/ES. Keď revidovaná verzia TSI vrátane tejto nadobudne účinnosť počas fázy A, je prípustné používať revidovanú verziu, či už v celkovom rozsahu, alebo pre jednotlivé oddiely, ak sa tak žiadateľ a notifikovaný orgán dohodnú. Tieto opatrenia sa musia zdokumentovať. Notifikovaný orgán vydá na základe kladného posúdenia osvedčenie ES o overení týkajúce sa preskúmania typu alebo konštrukčného riešenia pre subsystém alebo osvedčenie o zhode a/alebo vhodnosti použitia týkajúce sa preskúmania typu alebo konštrukčného riešenia pre komponent interoperability. 7.1.2.2.4. Fáza B a) Požiadavky subsystému Toto osvedčenie týkajúce sa preskúmania typu alebo konštrukčného riešenia pre subsystém platí pre sedemročnú fázu B, aj keď nová TSI nadobudne účinnosť, okrem prípadov, keď sa používa článok 19 smernice 96/48/ES upravenej smernicou 2004/50/ES. Počas tohto časového obdobia sa železničné koľajové vozidlá toho istého typu môžu uvádzať do prevádzky bez nového posúdenia typu. Pred uplynutím sedemročnej fázy B sa železničné koľajové vozidlá musia posudzovať podľa TSI platnej v tom čase vo vzťahu k požiadavkám, ktoré sa zmenili alebo sú nové v porovnaní s certifikačným základom. — Ak sa žiada o výnimku a táto výnimka sa schváli, existujúce osvedčenie ES o overení týkajúce sa preskúmania typu alebo konštrukčného riešenia zostáva platné na ďalšiu fázu B v trvaní troch rokov. Pred uplynutím tohto trojročného obdobia sa môže znovu uskutočniť rovnaký postup posudzovania a požiadania o výnimku. — Ak konštrukčné riešenie subsystému spĺňa požiadavky, osvedčenie ES o overení týkajúce sa preskúmania typu alebo konštrukčného riešenia zostáva platné na ďalšiu fázu B v trvaní siedmich rokov. V prípade, ak žiadna nová TSI nenadobudne účinnosť pred uplynutím fázy B, posudzovanie železničných koľajových vozidiel sa nevyžaduje a príslušné osvedčenie zostáva platné na ďalšiu fázu B v trvaní siedmich rokov. b) Požiadavky komponentov interoperability Osvedčenie týkajúce sa preskúmania typu alebo konštrukčného alebo vhodnosti použitia platí pre fázu B na päť rokov, aj keď nová TSI nadobudne účinnosť, okrem prípadov, keď sa používa článok 19 smernice 96/48/ES upravenej smernicou 2004/50/ES. Počas tohto časového obdobia sa nové komponenty toho istého typu môžu uvádzať do prevádzky bez posúdenia. Pred uplynutím päťročnej fázy B sa komponent musí posudzovať podľa TSI platnej v tom čase vo vzťahu k požiadavkám, ktoré sa zmenili alebo sú nové v porovnaní s certifikačným základom. 7.1.2.3. Železničné koľajové vozidlá s existujúcim konštrukčným riešením Na železničné koľajové vozidlá, ktorých konštrukčné riešenie nie je certifikované v súlade s TSI, sa vzťahujú podmienky uvedené v oddiele 7.5.2. 7.1.2.4. Prechodné obdobie Členské štáty nemusia v priebehu prechodného obdobia, ktoré bude trvať do 1. januára 2010, TSI uplatňovať. Táto odchýlka je obmedzená na prípady: — zmlúv, ktoré už boli podpísané alebo sú v záverečnej fáze verejnej súťaže ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto TSI, a možností zakúpenia ďalších vozidiel v týchto zmluvách alebo — zmlúv o zakúpení nových železničných koľajových vozidiel existujúceho konštrukčného typu, ktoré boli podpísané počas tohto prechodného obdobia. 7.2. Revízia TSI V súlade s článkom 6 ods. 2 smernice 2001/16/ES upravenej smernicou 2004/50/ES nesie agentúra zodpovednosť za prípravu revízie a aktualizácie TSI a predkladanie príslušných odporúčaní výboru podľa článku 21 tejto smernice s cieľom zohľadniť technický rozvoj alebo spoločenské požiadavky. Postupné prijímanie a revízia ďalších TSI môže mať navyše takisto vplyv na túto TSI. Návrhy na zmenu tejto TSI musia byť predmetom prísnej revízie, aktualizované TSI budú pravidelne uverejňované každé 3 roky. Akékoľvek zvažované inovačné riešenia sa musia oznámiť agentúre, aby sa rozhodlo o ich budúcom zahrnutí do TSI. 7.3. Uplatňovanie tejto TSI na existujúcu infraštruktúru/železničné koľajové vozidlá Vzhľadom na existujúcu infraštruktúru a železničné koľajové vozidlá sa táto TSI vzťahuje na komponenty, ktoré boli obnovené alebo modernizované v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 14 ods. 3 smernice. 7.3.1. Infraštruktúra Existujúca infraštruktúra je infraštruktúra, ktorá je v prevádzke v deň nadobudnutia účinnosti tejto TSI. TSI sa na existujúcu infraštruktúru neuplatňuje až do jej obnovy alebo modernizácie. Táto TSI sa nevzťahuje na infraštruktúru, ktorá bola obnovená alebo modernizovaná v rámci už podpísanej zmluvy alebo v rámci záverečnej fázy verejnej súťaže ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto TSI. Manažér infraštruktúry, železničný podnik alebo manažér stanice, ktorý zodpovedá za železničnú stanicu, musí zorganizovať konzultácie so subjektmi zodpovednými za riadenie okolia v prípade každej modernizácie alebo obnovy v priestoroch stanice alebo v okolí, aby sa splnili požiadavky na prístup nielen v priestoroch stanice, ale aj pokiaľ ide o prístup k stanici. V prípade obnovených alebo zmodernizovaných existujúcich staníc, ktoré v ročnom priemere prijmú denne maximálne 1 000 nastupujúcich a vystupujúcich cestujúcich, sa nevyžaduje, aby sa na nich nachádzali zdvižné plošiny alebo rampy, ktoré by boli inak potrebné na dosiahnutie úplného súladu s týmto ustanovením, ak iná stanica vo vzdialenosti do 50 km na tej istej trase poskytuje požiadavky spĺňajúcu bezbariérovú trasu. Do projektov staníc sa preto zapracúvajú ustanovenia o budúcej montáži zdvižnej plošiny a/alebo rámp, aby bola stanica prístupná pre všetky kategórie PRM. 7.3.1.1. Všeobecne Ak sa prvky obnovujú alebo modernizujú, musia spĺňať požiadavky tejto TSI, a to s týmito výnimkami: Ak sa opatrenia modernizácie alebo obnovy infraštruktúry týkajú aspektov infraštruktúry, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tejto TSI týkajúcej sa PRM, musia sa znovu posudzovať v súlade s danými požiadavkami tejto TSI, a to za týchto podmienok: Súlad s obsahom tejto TSI nie je povinný, ak si opatrenia, ktoré by boli potrebné na dosiahnutie súladu, vyžadujú konštrukčné zmeny nosných prvkov. Súlad systémov a komponentov, ktoré nie sú zahrnuté do konkrétneho programu modernizácie alebo obnovy, nemusí byť v čase realizácie tohto programu dosiahnutý. V prípade, že sa infraštruktúra v dôsledku opatrení obnovy alebo modernizácie znovu posudzuje vzhľadom na inú TSI, vyžaduje sa nové posúdenie vzhľadom na túto TSI len v súvislosti so systémami a komponentmi, ktorých sa opatrenia priamo týkajú. Existujú dva druhy blokov infraštruktúry — Budovy staníc (vrátanie miest na parkovanie, toaliet, predajných miest atď.) — Nástupištia Ak sa modernizuje alebo obnovuje celý blok, musí sa zabezpečiť bezbariérová trasa (ak je to vhodné), ktorú možno napojiť na iné bloky v prípade ich budúcej modernizácie alebo obnovy. Bežná údržba prvkov infraštruktúry neznamená potrebu nového posúdenia v rámci rozsahu pôsobnosti tejto TSI. 7.3.1.2. Bezbariérové trasy - všeobecne (4.1.2.4.1) Súlad s požiadavkami týkajúcimi sa rozmerov mostov pre chodcov a podchodov, pokiaľ ide o šírku a/alebo výšku, nie je povinný v prípade existujúcich mostov pre chodcov a podchodov. 7.3.1.3. Geometria mostov pre chodcov, schodísk a podchodov (4.1.2.14 a 4.1.2.15) Súlad s požiadavkami týkajúcimi sa rozmerov mostov pre chodcov, schodísk a podchodov, pokiaľ ide o šírku a/alebo výšku, nie je povinný v prípade existujúcich mostov pre chodcov, schodísk a podchodov. 7.3.1.4. Rampy, pohyblivé schody, zdvižné plošiny a pohyblivé chodníky (4.1.2.17.) Súlad s požiadavkami týkajúcimi sa rámp, pohyblivých schodov, zdvižných plošín a pohyblivých chodníkov nie je povinný v prípade existujúcich rámp, pohyblivých schodov, zdvižných plošín a pohyblivých chodníkov. 7.3.1.5. Šírka nástupišťa a okraj nástupišťa (4.1.2.19.) Súlad s požiadavkami týkajúcimi sa minimálnej šírky nástupišťa nie je povinný v prípade existujúcich staníc, ak sú príčinou nesúladu určité prekážky na nástupišti (napr. konštrukčné stĺpy, schodiskové šachty, zdvižné plošiny atď.), ktoré sa nemôžu presunúť. 7.3.1.6. Výška nástupišťa a odsadenie (4.1.2.18.) Súlad s požiadavkami týkajúcimi sa výšky nástupišťa a odsadenia nie je povinný v prípade obnovených nástupíšť, zostáva však povinný v prípade modernizovaných nástupíšť. 7.3.1.7. Historické budovy Ak je existujúca stanica alebo jej časť historickou budovou a je chránená vnútroštátnymi právnymi predpismi, prevádzkovateľ infraštruktúry sa musí usilovať implementovať obsah tejto TSI. Ak je však možné preukázať, že by mohlo dôjsť k porušeniu vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti ochrany budovy, implementácia príslušných požiadaviek tejto TSI nie je povinná. 7.3.2. Železničné koľajové vozidlá Existujúce železničné koľajové vozidlá sú železničné koľajové vozidlá, ktoré sú v prevádzke, sú predmetom už podpísanej zmluvy alebo sú v záverečnej fáze verejnej súťaže ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto TSI. TSI sa na existujúce železničné koľajové vozidlá neuplatňuje až do ich obnovy alebo modernizácie. ▼M1 Táto TSI sa nevzťahuje na železničné koľajové vozidlá, ktoré sa obnovujú alebo modernizujú podľa podmienok už podpísanej zmluvy alebo v rámci záverečnej fázy verejnej súťaže ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto TSI. ▼B 7.3.2.1. Všeobecne Ak sa opatrenia modernizácie alebo obnovy železničných koľajových vozidiel týkajú aspektov železničných koľajových vozidiel, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia tejto TSI týkajúcej sa PRM, musia sa znovu posudzovať v súlade s danými požiadavkami tejto TSI, a to za týchto podmienok: Súlad systémov a komponentov, ktoré nie sú zahrnuté do konkrétneho programu modernizácie alebo obnovy, nemusí byť v čase realizácie tohto programu dosiahnutý. V prípade, že sa vozidlo v dôsledku opatrení obnovy alebo modernizácie znovu posudzuje vzhľadom na iné TSI, vyžaduje sa nové posúdenie vzhľadom na túto TSI len v súvislosti so systémami a komponentmi, ktorých sa opatrenia priamo týkajú. Súlad s obsahom tejto TSI nie je povinný v prípade, ak si opatrenia, ktoré by boli potrebné na dosiahnutie súladu, vyžadujú konštrukčné zmeny dverí (vnútorných alebo vonkajších), podvozkov, nárazových deformačných nosníkov, skríň vozidiel, ochrany vozidiel pred vzájomným vyšplhaním alebo iné opatrenia, ktoré by si vyžadovali nové potvrdenie konštrukčnej integrity vozidla v súlade s normou EN 12663:Júl 2001 a/alebo inými TSI. 7.3.2.2. Sedadlá Súlad s ustanovením 4.2.2.1, pokiaľ ide o madlá na operadlách sedadiel, je povinný len v prípade, ak je štruktúra sedadiel obnovená alebo zmodernizovaná v celom vozidle. Súlad s ustanovením 4.2.2.2, pokiaľ ide o zabezpečenie prednostných sedadiel, je povinný len v prípade, ak sa zmenilo usporiadanie sedadiel v celom vlaku a je ho možné dosiahnuť bez toho, aby došlo k zníženiu existujúcej kapacity vlaku. V poslednom uvedenom prípade sa musí za zachovania existujúcej kapacity zabezpečiť maximálny počet prednostných sedadiel. Súlad s požiadavkami, pokiaľ ide o svetlú výšku nad prednostnými sedadlami, nie je povinný v prípade, ak je obmedzujúcim faktorom batožinová polica, ktorej štruktúra sa v rámci opatrení obnovy alebo modernizácie nemení. 7.3.2.3. Priestory pre invalidné vozíky Súlad s požiadavkami týkajúcimi sa priestorov pre invalidné vozíky, sa vyžaduje len v prípade, ak sa zmenilo usporiadanie sedadiel v celej vlakovej súprave. Ak však nie je možné upraviť vstupný vchod alebo voľný schodný priestor tak, aby bol umožnený prístup pre invalidný vozík, nemusí sa pri zmene usporiadania sedadiel zabezpečiť priestor pre invalidný vozík. Zabezpečenie zariadení na núdzové volanie na miestach pre invalidné vozíky nie je povinné v prípade, ak nie je vo vozidle zavedený elektrický komunikačný systém, ktorý je možné upraviť tak, aby podporoval takéto zariadenie. 7.3.2.4. Vonkajšie dvere Súlad s požiadavkami týkajúcimi sa definovania vonkajšej časti vchodu pomocou označení a kontrastov je povinný len v prípade obnovy náteru (alebo inej úpravy vzhľadu) vozidla. Súlad s požiadavkami týkajúcimi sa definovania umiestnenia vonkajších vchodov vnútri vozidla pomocou kontrastov na úrovni podlahy je povinný len v prípade obnovy alebo modernizácie podlahovej krytiny. Súlad s požiadavkami týkajúcimi sa zabezpečenia signálov pri otváraní a zatváraní dverí je povinný len v prípade obnovy alebo modernizácie ovládacieho systému dverí. Plný súlad s požiadavkami týkajúcimi sa umiestnenia a osvetlenia ovládacích zariadení dverí je povinný len v prípade obnovy alebo modernizácie ovládacieho systému dverí a v prípade premiestnenia ovládacích zariadení bez zmeny konštrukcie vozidla alebo dverí. V takomto prípade sa však obnovené alebo zmodernizované ovládacie zariadenia musia namontovať čo najbližšie k polohe, ktorá spĺňa príslušné požiadavky. 7.3.2.5. Vnútorné dvere Súlad s požiadavkami týkajúcimi sa sily potrebnej na aktivovanie ovládacích zariadení dverí a ich umiestnenia je povinný len v prípade obnovy alebo modernizácie dverí a mechanizmu a/alebo ovládacieho zariadenia dverí. Súlad s požiadavkou týkajúcou sa synchronizácie fungovania dverí medzi vozidlami a nasledujúcich spojovacích dverí je povinný len v prípade, ak sú už dvere automatizované, obnovuje alebo modernizuje sa ovládací systém dverí a je zavedený vhodný riadiaci komunikačný systém medzi vozidlami. 7.3.2.6. Osvetlenie Súlad s požiadavkou týkajúcou sa zabezpečenia osvetlenia schodíkov pri vonkajších vchodoch v súlade s ustanovením 4.2.2.5 sa nevyžaduje v prípade, ak je možné dokázať, že kapacita elektrického systému nie je dostatočná na podporu ďalšieho zaťaženia alebo že takéto osvetlenie nie je možné účinne namontovať bez zmeny konštrukcie dverí. 7.3.2.7. Toalety Plný súlad s požiadavkami týkajúcimi sa zabezpečenia toalety prístupnej pre všetkých je povinný len v prípade, ak sa kompletne obnovujú alebo modernizujú existujúce toalety, ak je k dispozícii priestor pre invalidný vozík a ak je toaletu prístupnú pre všetkých spĺňajúcu príslušné požiadavky možné zabudovať bez zmeny skrine vozidla. Zabezpečenie zariadení na núdzové volanie na toaletách prístupných pre všetkých nie je povinné v prípade, ak nie je vo vozidle zavedený elektrický komunikačný systém, ktorý je možné upraviť tak, aby podporoval takéto zariadenie. 7.3.2.8. Voľný schodný priestor Súlad s požiadavkami ustanovenia 4.2.2.7 je povinný len v prípade, ak sa zmenilo usporiadanie sedadiel v celom vlaku a ak je k dispozícii priestor pre invalidný vozík. Súlad s požiadavkami týkajúcimi sa voľného schodného priestoru priechodu medzi vozidlami je povinný len v prípade obnovy alebo modernizácie prepojenia. 7.3.2.9. Informácie Súlad s požiadavkami ustanovenia 4.2.2.8.2.2 týkajúcimi sa informácií o trase nie je v prípade obnovy alebo modernizácie povinný. Ak je však ako súčasť programu obnovy alebo modernizácie zavedený automatizovaný informačný systém o trase, musí spĺňať požiadavky tohto ustanovenia. Súlad s ostatnými časťami ustanovenia 4.2.2.8 je vždy povinný v prípade obnovy alebo modernizácie označení alebo povrchovej úpravy interiéru. 7.3.2.10. Zmeny výšok Súlad s požiadavkami ustanovenia 4.2.2.9 nie je povinný v prípade obnovy alebo modernizácie, pričom však platí výnimka, že v prípade obnovy alebo modernizácie materiálu nášľapných povrchov schodov musí byť na zaoblenej hrane schodu farebne kontrastný výstražný pás. 7.3.2.11. Držadlá Súlad s požiadavkami ustanovenia 4.2.2.10 je povinný len v prípade obnovy alebo modernizácie existujúcich držadiel. 7.3.2.12. Priestory na spanie prístupné pre invalidné vozíky Súlad s požiadavkou týkajúcou sa zabezpečenia priestorov na spanie prístupných pre invalidné vozíky je povinný len v prípade obnovy alebo modernizácie existujúcich priestorov na spanie. Zabezpečenie zariadení na núdzové volanie v priestoroch na spanie prístupných pre invalidné vozíky nie je povinné v prípade, ak nie je vo vozidle zavedený elektrický komunikačný systém, ktorý je možné upraviť tak, aby podporoval takéto zariadenie. 7.3.2.13. Umiestnenie schodíkov, schodíky a pomocné zariadenia pri nástupe do vozidla a výstupe z vozidla Súlad s požiadavkami ustanovenia 4.2.2.12 nie je povinný v prípade obnovy alebo modernizácie, pričom však platí výnimka, že pokiaľ sú namontované pohyblivé schodíky alebo iné zabudované pomocné zariadenia pri nástupe do vozidla a výstupe z vozidla, musia spĺňať príslušné pododseky tohto oddielu TSI. Ak sa však pri obnove alebo modernizácii vytvorí priestor pre invalidný vozík v súlade s ustanovením 4.2.23, je povinné zabezpečiť nejakú formu pomocného zariadenia v súlade s ustanovením 4.2.2.12.4. Zodpovedný manažér infraštruktúry [alebo manažér(-i) stanice, ak sú zodpovednými subjektmi] a železničný podnik musia prijať opatrenia v súlade s článkom 10 ods. 5 smernice 91/440/ES naposledy upravenej smernicou 2004/51/ES pred uvedením obnovených alebo zmodernizovaných železničných koľajových vozidiel do prevádzky s cieľom stanoviť, ktorá strana bude zodpovedná za zabezpečenie pomocných zariadení na potrebných miestach (ustanovenie 4.2.2.12.4). Manažér infraštruktúry [alebo manažér(-i) stanice] a železničný podnik musia zabezpečiť, aby rozdelenie úloh, na ktorom sa dohodnú, bolo čo najschodnejším celkovým riešením. 7.4. Špecifické prípady 7.4.1. Všeobecne V špecifických prípadoch sa povoľujú tieto osobitné ustanovenia. Tieto špecifické prípady patria do dvoch kategórií: ustanovenia sa používajú buď trvalo (prípad „P“), alebo prechodne (prípad „T“). Pri dočasných prípadoch sa odporúča, aby dotknuté členské štáty splnili príslušný podsystém buď do roku 2010 (prípad „T1“), čo je cieľom stanoveným v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1692/96/ES z 23. júla 1996 o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete, alebo do roku 2020 (prípad „T2“). 7.4.1.1. Výška nástupišťa Dánsko „P“ V prípade služieb S-Bahn je povolená výška nástupišťa 920 mm nad jazdnou plochou. Francúzsko „P“ V prípade siete Ile-de-France je povolená výška nástupišťa 920 mm nad jazdnou plochou. Nemecko „P“ V prípade služieb S-Bahn je povolená výška nástupišťa 960 mm nad jazdnou plochou. Veľká Británia, Severné Írsko a Írsko „P“ Je povolená výška nástupišťa 915 mm nad jazdnou plochou. Litva, Lotyšsko a Estónsko „P“ Len v prípade infraštruktúry konvenčného železničného systému je povolená výška nástupišťa 200 mm alebo 1 100 mm (+ 20 mm, - 50 mm) nad jazdnou plochou. Poľsko „P“ V prípade služieb S-Bahn je povolená výška nástupišťa 960 mm nad jazdnou plochou. Portugalsko „P“ V prípade existujúcej infraštruktúry konvenčného železničného systému v Portugalsku je povolená výška nástupišťa 900 mm nad jazdnou plochou. V prípade staníc a zastávok, na ktorých sa nezabezpečujú služby dochádzkovej prepravy, je povolená výška nástupišťa 685 mm nad jazdnou plochou. Poznámka: Konštrukčné riešenie prahu vstupných dverí nových železničných koľajových vozidiel (na prímestských a hlavných tratiach) sa musí optimalizovať v prípade prístupu z nástupíšť s výškou 900 mm. Španielsko „P“ V prípade špecializovaných nástupíšť, na ktorých sa zabezpečujú služby dochádzkovej prepravy alebo regionálnej dopravy, je povolená výška nástupišťa 680 mm nad jazdnou plochou. Švédsko „P“ Je povolená výška nástupišťa 580 mm a 730 mm nad jazdnou plochou. Holandsko „P“ Je povolená výška nástupišťa 840 mm nad jazdnou plochou. 7.4.1.2. Odsadenie nástupišťa Írsko „P“ Na priamej a rovnej trati bq0 = 1 561 mm. Veľká Británia „P“ Odsadenie nástupišťa: Na priamych a rovných nástupištiach. ∞ ≥ R ≥ 360 360 ≥ R ≥ 160 bq0 = 1 447,5 bq0 =1375,5+26000R V prípade tratí, na ktorých sa prevádzkujú vlaky Eurostar (trieda 373), a tratí, na ktorých sa prevádzkujú nákladné kontajnery s 2,6 m. ∞ ≥ R ≥ 360 360 ≥ R ≥ 160 bq0 = 1 447,5 bq0 =1405,5+26000R V prípade tratí, na ktorých sa prevádzkujú nákladné kontajnery s 2,6 m. ∞ ≥ R ≥ 500 500 ≥ R ≥ 160 Vnútorná strana oblúku bq0 = 1 447,5 bq0 =1381,5+33000R ∞ ≥ R ≥ 360 360 ≥ R ≥ 160 Vnútorná strana oblúku bq0 = 1 447,5 bq0 =1375,5+26000R V prípade nástupíšť s výškou 550 mm a 760 mm musí byť odsadenie: Belgicko „P“ pri oblúku s polomerom R, pričom platí 1 000 ≤ R < ∞ (m) pri oblúku s polomerom R, pričom platí R < 1 000 (m) Taliansko „P“ V prípade nástupíšť s výškou 550 mm Fínsko „P“ Litva, Lotyšsko a Estónsko „P“ Len pre infraštruktúru konvenčného železničného systému: V prípade nástupíšť s výškou 200 mm bq0 = 1 745 mm (+30 mm, – 25 mm). V prípade nástupíšť s výškou 1 100 mm bq0 = 1 920 mm (+30 mm, – 25 mm). Severné Írsko „P“ Na priamej a rovnej trati bq0 = 1 560 mm. Poľsko „P“ Portugalsko „P“ Platí len pre všetku existujúcu infraštruktúru konvenčného železničného systému. Rozchod koľaje (nominálny): 1 668 mm V prípade nástupíšť s výškou (h) 900 mm (700 mm < h ≤ 1 170 mm) V prípade nástupíšť s výškou (h) 685 mm (400 mm ≤ h ≤ 700 mm) Španielsko „P“ V prípade častí siete s rozchodom koľaje 1 668 mm Švédsko „P“ 7.4.1.3. Nástupné a výstupné schodíky 7.4.1.3.1. Všeobecne Ak sa interoperabilné železničné koľajové vozidlá prevádzkujú pri nástupištiach opísaných v špecifických prípadoch podrobne uvedených v ustanovení 7.4.1.2 v prípade nástupíšť s výškou 550 mm alebo 760 mm, môže sa ku konvenčnej hodnote δ h pripočítať táto doplňujúca hodnota δ g. V tabuľkách sa uvádza aj zodpovedajúca hodnota b q0. Doplňujúca hodnota δ g pre priamu a rovnú trať. Belgicko „P“ Fínsko „P“ Taliansko „P“ Poľsko „P“ Portugalsko „P“ v prípade nástupíšť s výškou 900 mm Portugalsko „P“ v prípade nástupíšť s výškou 685 mm Švédsko „P“ Španielsko „P“ Veľká Británia „P“ δg 0 150 11,5 75 + 120 mm + 150 mm 20 70 -202,5 bq0 1 650 1 800 1 661,5 1 725 1 770 mm 1 800 mm 1 670 1 720 1 447,5 Pre ďalšie rozmery pozri: 7.4.1.3.3 7.4.1.3.4 7.4.1.3.4 7.4.1.3.2 Doplňujúca hodnota δ g pre R = 300 m Belgicko „P“ Fínsko „P“ Taliansko „P“ Poľsko „P“ Portugalsko „P“ v prípade nástupíšť s výškou 900 mm Portugalsko „P“ v prípade nástupíšť s výškou 685 mm Švédsko „P“ Španielsko „P“ Veľká Británia „P“ δg 54,5 257,5 11,5 195 + 213 mm + 215 mm vnútorná 144 vonkajšia 123,5 70 Štandard –200 Eurostar –170 bq0 1 716,5 1 920 1 674 1 845 1 876 mm 1 878 mm vnútorná 1 806,5 vonkajšia 1 773,5 1 732,5 Štandard 1 462,5 Eurostar 1 492,5 Pre ďalšie rozmery pozri: 7.4.1.3.3 7.4.1.3.4 7.4.1.3.4 7.4.1.3.2 7.4.1.3.2. Špecifický prípad pre železničné koľajové vozidlá, ktoré sa prevádzkujú vo Veľkej Británii „P“ Keďže hodnota δg je záporná, prvý schodík podľa ustanovenia 4.2.2.12.1 sa bude musieť pri prevádzke na tratiach Veľkej Británie odstrániť. Za týchto okolností musí prvý využiteľný schodík na tratiach Veľkej Británie spĺňať požiadavky tejto tabuľky: δh mm δv+ mm δv- mm Na priamej a rovnej trati 200 230 160 Na trati s polomerom oblúku 300 m, štandardný prípad 200 230 160 Na trati s polomerom oblúku 300 m, štandardný prípad, prípad Eurostar 255 230 160 OBRÁZOK 12 Úroveň nástupišťa 915 mm Výška schodíka smerom nahor δv+ Výška schodíka smerom nadol δv- δh Os koľaje Umiestnenie schodíka 7.4.1.3.3. Špecifický prípad pre železničné koľajové vozidlá, ktoré sa prevádzkujú vo Fínsku „P“ Keďže hodnota δg sa zvýšila, bude potrebný ďalší schodík pri prevádzke na tratiach vo Fínsku. δh mm δv+ mm δv- mm Na priamej a rovnej trati 200 230 160 Na trati s polomerom oblúku 300 m 370 230 160 OBRÁZOK 14 Úroveň nástupišťa 900 mm / 685 mm Výška schodíka smerom nahor δv+ Výška schodíka smerom nadol δv- δh Os koľaje 1 770 mm (úroveň nástupišťa 900 mm) 1 800 mm (úroveň nástupišťa 685 mm) Umiestnenie schodíka 7.4.1.4. Voľný schodný priestor Špecifický prípad vo Veľkej Británii, v Severnom Írsku a Írsku „P“ Z dôvodu priechodného prierezu, oblúku trate a tým obmedzenej šírky vozidla platia tieto podmienky: Od miesta vstupu do vozidla musia platiť minimálne požiadavky na prístupový voľný schodný priestor k prednostným sedadlám stanovené pre všeobecný prípad. V prípade minimálnych požiadaviek na prístupový voľný schodný priestor k ostatným sedadlám neplatia žiadne osobitné požiadavky týkajúce sa PRM. 7.4.1.5. Zvukové signály dverí podľa kapitoly 4.2.2.4.1. „P“ Špecifický prípad Nemecko Z dôvodu nižšej hladiny hluku moderných vlakov v Nemecku musí mať zvukový signál minimálne 60 dB LAeg, T +/– 2. Alternatívne môžu mať zvukové signály hodnotu 5 dB nad hladinou okolitého hluku. 7.4.1.6. Prednostné sedadlá „P“ Špecifické prípady Nemecko a Dánsko Prednostné sedadlá musia z ostatných sedadiel predstavovať 10 %. Vo vlakoch s nepovinnou a povinnou rezerváciou musí mať minimálne 20 % týchto prednostných sedadiel piktogram, zvyšných 80 % prednostných sedadiel sa môže objednať alebo rezervovať vopred. Vo vlakoch bez možnosti rezervácie musia mať všetky prednostné sedadlá piktogram týkajúci sa PRM podľa kapitoly 4.2.2.2.1.1. 7.4.1.7. Bezbariérové trasy „P“ (ustanovenie 4.1.2.3.1.) Špecifický prípad Francúzsko (len sieť Ile de France) V prípade nových, obnovených alebo zmodernizovaných staníc s denným objemom menej ako 5 000 cestujúcich (celkový počet nastupujúcich a vystupujúcich cestujúcich) sa nevyžaduje, aby spĺňali aspekty týkajúce sa zdvižných plošín a/alebo rámp v rámci požiadaviek na bezbariérové trasy, ak je vo vzdialenosti do 25 km na tej istej trase na inej stanici zastávka, na ktorej je zabezpečená bezbariérová trasa. Do projektov nových staníc sa preto zapracúvajú ustanovenia o budúcej montáži zdvižnej plošiny a/alebo rámp, aby bola stanica prístupná pre všetky kategórie PRM. 7.4.1.8. Počty cestujúcich Špecifický prípad Rakúsko „T1“ Z dôvodu rýchleho implementačného plánu rakúskych orgánov platia v trvaní tohto dočasného špecifického prípadu požiadavky na počet cestujúcich podrobne uvedené v ustanoveniach 7.1.1 a 7.3.1 (infraštruktúra) a 4.1.4 (prevádzkové predpisy pre bezbariérové trasy) len pre infraštruktúru, ktorá je nová, zmodernizovaná alebo obnovená v prípade staníc, ktoré v dennom priemere prijmú minimálne 2 000 nastupujúcich a vystupujúcich cestujúcich. 7.5. Železničné koľajové vozidlá, ktorých prevádzka sa uskutočňuje na základe vnútroštátnych, dvojstranných, mnohostranných alebo medzinárodných dohôd 7.5.1. Existujúce dohody Členské štáty musia Komisii do 6 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto TSI oznámiť nasledujúce dohody, na základe ktorých sa uskutočňuje prevádzka železničných koľajových vozidiel patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto TSI (konštrukcia, obnova, modernizácia, uvedenie do prevádzky, prevádzka a riadenie železničných koľajových vozidiel podľa kapitoly 2 tejto TSI): — vnútroštátne, dvojstranné alebo mnohostranné dohody medzi členskými štátmi a železničnými podnikmi alebo manažérmi infraštruktúry, ktoré sú dohodnuté na trvalom alebo dočasnom základe a ktoré sú potrebné z dôvodu veľmi špecifického alebo miestneho charakteru plánovanej prepravnej služby; — dvojstranné alebo mnohostranné dohody medzi železničnými podnikmi, manažérmi infraštruktúry alebo bezpečnostnými úradmi, ktoré zabezpečujú významnú úroveň miestnej alebo regionálnej interoperability; — medzinárodné dohody medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a aspoň jednou treťou krajinou alebo medzi železničnými podnikmi alebo manažérmi infraštruktúry členských štátov a aspoň jedným železničným podnikom alebo manažérom infraštruktúry tretej krajiny, ktoré zabezpečujú významnú úroveň miestnej alebo regionálnej interoperability. Pokračujúca prevádzka/údržba železničných koľajových vozidiel, na ktoré sa vzťahujú tieto dohody, je prípustná, pokiaľ sú dohody v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva. Bude sa posudzovať kompatibilita týchto dohôd s právnymi predpismi EÚ vrátane ich nediskriminačného charakteru a najmä s touto TSI a Komisia prijme potrebné opatrenia, akým je napríklad revízia tejto TSI, s cieľom zahrnúť možné špecifické prípady alebo prechodné opatrenia. 7.5.2. Budúce dohody V každej budúcej dohode alebo pri úprave existujúcich dohôd, najmä tých, ktoré upravujú verejné obstarávanie železničných koľajových vozidiel, ktorých konštrukčné riešenie nie je certifikované v súlade s TSI, sa musia zohľadňovať právne predpisy EÚ a najmä táto TSI. Členské štáty musia Komisii oznámiť tieto dohody/úpravy. V takom prípade sa uplatňuje rovnaký postup, ako je uvedený v odseku 7.5.1. 7.6. Uvedenie infraštruktúry a železničných koľajových vozidiel do prevádzky Ak bol dosiahnutý súlad s TSI týkajúcou sa PRM a ak bolo v rámci jedného členského štátu udelené pre infraštruktúru a železničné koľajové vozidlá vyhlásenie ES o overení, všetky členské štáty ho v otázkach prístupu PRM navzájom uznajú v súlade s článkom 16 ods. 1 smernice 2001/16/ES. Ak sa požaduje bezpečnostné osvedčenie v zmysle článku 10 smernice 2004/49 (časť B osvedčenia) alebo povolenie na uvedenie do prevádzky v zmysle článku 14 ods. 1 smernice 2001/16, železničný podnik môže požadovať osvedčenie/povolenie na uvedenie do prevádzky v prípade infraštruktúry a železničných koľajových vozidiel. Železničné koľajové vozidlá je možné zoskupovať podľa série alebo typu. Je však potrebné overiť, či je infraštruktúra kompatibilná so železničnými koľajovými vozidlami v prípade, že sa prevádzkujú spoločne. Na tento účel môžu slúžiť registre infraštruktúry a železničných koľajových vozidiel. PRÍLOHY (K TSI) Rozsah pôsobnosti: Celé subsystémy Aspekt: Prístup osôb so zníženou pohyblivosťou PRÍLOHA A Vyhradené PRÍLOHA B Vyhradené PRÍLOHA C Posudzovanie opatrení údržby: Postup posudzovania zhody (príloha F4) PRÍLOHA D Posudzovanie komponentov interoperability D.1 Rozsah pôsobnosti D.2 Vlastnosti PRÍLOHA E Posudzovanie subsystémov E.1 ROZSAH PÔSOBNOSTI E.2 VLASTNOSTI A MODULY PRÍLOHA F Postupy posudzovania zhody a vhodnosti použitia F.1 Zoznam modulov F.2 Moduly pre komponenty interoperability F.2.1 Modul A: Vnútorná kontrola výroby F.2.2 Modul A1: Vnútorná kontrola konštrukčného riešenia s overením výroby F.2.3 Modul B: Preskúmanie typu F.2.4 Modul C: Zhoda s typom F.2.5 Modul D: Systém riadenia kvality výroby F.2.6 Modul F: Overovanie výrobku F.2.7 Modul H1: Úplný systém riadenia kvality F.2.8 Modul H2: Úplný systém riadenia kvality s preskúmaním konštrukčného riešenia F.2.9 Modul V: Potvrdenie typu v skúšobnej prevádzke (Vhodnosť použitia) F.3 Moduly na ES overenie subsystémov F.3.1 Modul SB: Preskúmanie typu F.3.2 Modul SD: Systém riadenia kvality výroby F.3.3 Modul SF: Overovanie výrobku F.3.4 Modul SG: Overenie jednotky F.3.5 Modul SH2: Úplný systém riadenia kvality s preskúmaním konštručného riešenia F.4 Posudzovanie opatrení údržby: Postup posudzovania zhody PRÍLOHA G Vyhradené PRÍLOHA H Vyhradené PRÍLOHA I Vyhradené PRÍLOHA J Vyhradené PRÍLOHA K Vyhradené PRÍLOHA L Aspekty nešpecifikované v TSI týkajúcej sa PRM, pre ktoré platia európske predpisy alebo sa vyžaduje notifikácia vnútroštátnych predpisov PRÍLOHA M Prenosný invalidný vozík M.1 Rozsah pôsobnosti M.2 Vlastnosti PRÍLOHA N Značenie pre PRM N.1 Rozsah pôsobnosti N.2 Značky pre subsystém Infraštruktúra N.3 Značky pre subsystém Železničné koľajové vozidlá N.4 Medzinárodná značka pre invalidný vozík N.5 Značka pre induktívne slučky N.6 Značka pre privolanie pomoci alebo požiadanie o informácie N.7 Značka pre núdzové volanie N.8 Značky pre prednostné sedadlá PRÍLOHA A Vyhradené PRÍLOHA B Vyhradené PRÍLOHA C Posudzovanie opatrení údržby: Postup posudzovania zhody (príloha F4) PRÍLOHA D Posudzovanie komponentov interoperability D.1 Rozsah pôsobnosti V tejto prílohe sa stanovuje posudzovanie zhody a vhodnosti použitia týkajúce sa komponentov interoperability. D.2 Vlastnosti Vlastnosti komponentov interoperability, ktoré sa majú posudzovať v rozdielnych konštrukčných, vývojových a výrobných fázach, sú označené symbolom „X“ v tabuľke D.1. Tabuľka D.1 Posudzovanie komponentov interoperability 1 2 3 4 5 Komponenty interoperability a vlastnosti, ktoré sa majú posudzovať Posudzovanie v nasledujúcej fáze Konštrukčná a vývojová fáza Výrobná fáza Revízia a/alebo preskúmanie konštrukčného riešenia Revízia výrobného procesu Typová skúška Overenie zhody s typom 4.1.2.11.2 a 4.1.2.12.2 Vybavenie pre vizuálne informovanie cestujúcich X X X 4.1.2.21.2 Pomocné zariadenia na nástup do vozidla a výstup z vozidla X X X 4.1.2.4 Hmatové tlačidlá X X X 4.1.2.7.2 Priestor na prebaľovanie detí X X X 4.1.2.11 Hmatové označenia X X X 4.1.2.9.2 Automaty na predaj cestovných lístkov X X X 4.2.2.6 Toalety X X X 4.2.2.8.3 Vybavenie pre vizuálne informovanie cestujúcich X X X 4.2.2.3, 4.2.2.6 a 4.2.2.11 Výstražné zariadenia pre cestujúcich X X X 4.2.2.12.3 Pomocné zariadenia na nástup do vozidla a výstup z vozidla X X X 4.2.2.4 Tlačidlá X X X 4.2.2.6.3.2 Priestor na prebaľovanie detí X X X 4.2.2.8.1, 4.2.2.8.2 a príloha N Vizuálne informácie a označenia X X X PRÍLOHA E Posudzovanie subsystémov E.1 Rozsah pôsobnosti V tejto prílohe sa stanovuje posudzovanie zhody subsystémov. E.2 Vlastnosti a moduly Vlastnosti subsystému, ktoré sa majú posudzovať v rozdielnych konštrukčných, vývojových a výrobných fázach, sú označené symbolom „X“ v tabuľke E.1 týkajúcej sa subsystému Infraštruktúra a tabuľke E.2 týkajúcej sa subsystému Železničné koľajové vozidlá. 2. Výrobca musí založiť technickú dokumentáciu, ktorá je opísaná v bode 3. 3. Technická dokumentácia musí umožniť posúdenie zhody komponentu interoperability s požiadavkami TSI. Musí v rozsahu relevantnom pre toto posúdenie pokrývať konštrukčné riešenie, výrobu, údržbu a prevádzku komponentu interoperability. Pokiaľ je to relevantné pre posúdenie, dokumentácia musí obsahovať: — všeobecný opis komponentu interoperability, — koncepčné informácie o konštrukčnom riešení a výrobe, napríklad nákresy a schémy komponentov, montážnych podcelkov, obvodov atď., — opisy a vysvetlenia potrebné na pochopenie informácií o konštrukčnom riešení a výrobe, údržby a prevádzky komponentu interoperability, — technické špecifikácie vrátane európskych špecifikácií ( 7 ) s príslušnými ustanoveniami uplatnené v plnom rozsahu alebo čiastočne, — opis riešení prijatých na splnenie požiadaviek TSI v prípade, že európske špecifikácie neboli uplatnené v plnom rozsahu, — výsledky uskutočnených konštrukčných výpočtov, vykonaných preskúmaní atď., — protokoly o skúškach. 4. Výrobca musí prijať všetky potrebné opatrenia, aby výrobný proces zabezpečil súlad každého vyrábaného komponentu interoperability s technickou dokumentáciou uvedenou v bode 3 a s príslušnými požiadavkami TSI. 5. Výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca so sídlom v Spoločenstve musí vypracovať písomné vyhlásenie o zhode týkajúce sa komponentu interoperability. Obsah tohto vyhlásenia musí zahŕňať aspoň informácie uvedené v prílohe IV bod 3 a v článku 13 ods. 3 smernice 2001/16/ES. Na vyhlásení ES o zhode a na sprievodnej dokumentácii musí byť uvedený dátum a podpis. Vyhlásenie musí byť napísané v rovnakom jazyku ako technická dokumentácia a musí obsahovať: — odkazy na smernicu (smernicu 2001/16/ES a ďalšie smernice, ktoré sa môžu vzťahovať na komponent interoperability), — názov a adresu výrobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu so sídlom v Spoločenstve (je potrebné uviesť obchodný názov a úplnú adresu a v prípade splnomocneného zástupcu je potrebné uviesť aj obchodný názov výrobcu alebo konštruktéra), — opis komponentu interoperability (model, typ atď.), — opis použitého postupu (modulu) na vyhlásenie zhody, — všetky príslušné opisy, ktoré spĺňa komponent interoperability, a najmä podmienky jeho používania, — odkaz na túto TSI a každú ďalšiu uplatniteľnú TSI a prípadne odkaz na európske špecifikácie, — identifikáciu podpisujúcej osoby oprávnenej prijímať záväzky v mene výrobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu so sídlom v Spoločenstve. 6. Výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca musia uchovávať kópiu vyhlásenia ES o zhode s technickou dokumentáciou 10 rokov po vyrobení posledného komponentu interoperability. V prípade, že výrobca ani jeho splnomocnený zástupca nemá sídlo v Spoločenstve, povinnosť uchovávať k dispozícii technickú dokumentáciu je v zodpovednosti osoby, ktorá komponent interoperability uvádza na trh Spoločenstva. 7. Ak sa v TSI vyžaduje dodatočne k vyhláseniu ES o zhode aj vyhlásenie ES o vhodnosti použitia týkajúce sa komponentu interoperability, toto vyhlásenie musí výrobca po jeho vydaní doplniť podľa podmienok modulu V. F.2.2 Modul A1: Vnútorná kontrola konštrukčného riešenia s overením výroby 1. V tomto module sa opisuje postup, ktorým výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca so sídlom v Spoločenstve, ktorý vykonáva povinnosti ustanovené v bode 2, zabezpečuje a vyhlasuje, že príslušný komponent interoperability spĺňa príslušné požiadavky TSI. 2. Výrobca musí založiť technickú dokumentáciu, ktorá je opísaná v bode 3. 3. Technická dokumentácia musí umožniť posúdenie zhody komponentu interoperability s požiadavkami TSI.	18,717	1
2019_retry/62018CA0198/62018CA0198_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,019	None	None	Spoken	220	556	C_2020027SK.01000301.xml 27.1.2020 SK Úradný vestník Európskej únie C 27/3 Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 21. novembra 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Högsta domstolen – Švédsko) – CeDe Group AB/KAN Sp. z o.o. v konkurze (Vec C-198/18) (1) (Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Nariadenie (ES) č. 1346/2000 - Články 4 a 6 - Konkurzné konania - Rozhodné právo - Európske konanie o platobnom rozkaze - Nezaplatenie zmluvnej pohľadávky pred vyhlásením konkurzu - Námietka započítania založená na zmluvnej pohľadávke, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu) (2020/C 27/03) Jazyk konania: švédčina Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania Högsta domstolen Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom Žalobkyňa: CeDe Group AB Žalovaná: KAN Sp. z o.o. v konkurze Výrok rozsudku Článok 4 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní, zmeneného nariadením Rady (ES) č. 788/2008 z 24. júla 2008, sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní na žalobu, ktorú podal správca konkurznej podstaty spoločnosti v konkurze, usadenej v prvom členskom štáte, a to s cieľom získať platbu za tovar dodaný v rámci plnenia zmluvy uzatvorenej pred tým, ako bolo voči tejto spoločnosti začaté konkurzné konanie, pričom táto žaloba bola podaná proti inej spoločnosti, ktorá je jej zmluvným partnerom a je usadená v druhom členskom štáte. (1) Ú. v. EÚ C 190, 4.6.2018.	10,319	1
2013/32014D0013/32014D0013_SK.txt_3	Eurlex	Open Government	CC-By	2,013	None	None	Spoken	7,317	18,285	V prípade lokalít, ktoré sa nachádzajú v zóne 0 až 6 námorných míľ, Defra očakáva, že hlavným regulačným orgánom bude príslušný orgán IFCA (Inshore Fisheries and Conservation Authority). V prípade zón 6 až 12 námorných míľ je hlavným regulačným orgánom organizácia MMO, pričom opatrenia sa budú zavádzať nediskriminačne v súlade s článkom 9 nariadenia Rady č. 2371/2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu. Na základe diskusií medzi organizáciou MMO a cornwallským orgánom IFCA sa dospelo k dohode, že pre časť oblasti Start Point to Plymouth Sound and Eddystone v oblasti od 6 do 12 námorných míľ je uprednostňovanou možnosťou autonómny predpis organizácie MMO. Text obrazu Aké sú politické ciele a zamýšľané účinky? Zabrániť poškodeniu charakteristických prvkov (skalné útesy) v dôsledku vplyvu používania vlečeného rybárskeho výstroja na lov pri dne v oblasti Start Point to Plymouth Sound and Eddystone v rámci SCI, ktorá sa nachádza v zóne 6 až 12 námorných míľ. Prehĺbiť ciele ochrany stanovené pre SCI Start Point to Plymouth Sound and Eddystone. Zabezpečiť súlad so smernicou o biotopoch podľa prepracovanej koncepcie ministerstva Defra. Podporiť udržateľné rybárstvo a zároveň chrániť morské prostredie. Minimalizovať vplyv na rybolovnú činnosť vykonávanú pomocou vlečeného výstroja na lov pri dne tým, že sa tam, kde je to v rámci SCI možné, zachová prístup k rybolovným oblastiam. Znížiť negatívne externality a zabezpečiť neustále poskytovanie verejných statkov. Aké politické možnosti sa zvažovali vrátane alternatívnych riešení k regulácii? Odôvodnite uprednostňovanú možnosť (podrobnosti v časti Dôkazová základňa) 1. Žiadne opatrenia. 2. Dobrovoľné opatrenia. 3. Autonómny predpis organizácie MMO o zákaze používania vlečeného výstroja na lov pri dne v SCI („úplné uzavretie lokality“). 4. Autonómny predpis organizácie MMO o zákaze používania vlečeného výstroja na lov pri dne nad charakteristickým prvkom (skalné útesy) s príslušnou nárazníkovou zónou („riadenie zonáciou“). 5. Riadenie činnosti prostredníctvom sekundárneho aktu (Statutory Instrument), regulačného výnosu (Regulating Order) alebo zavedením licencie na rybolov Uprednostňovanou možnosťou je možnosť 4, ktorou sa podporuje udržateľné rybárstvo, ochrana morského prostredia a zabezpečuje súlad so smernicou o biotopoch. Bude sa politika preskúmavať? Áno, bude. Uveďte dátum preskúmania, ak je určený: Neuvádza sa Presahuje realizácia minimálne požiadavky EÚ? Neuvádza sa Týka sa to niektorej z týchto organizácií? Ak mikropodniky netvoria výnimku, uveďte dôvod v časti Dôkazová základňa. Mikro Áno/Nie < 20 Áno/Nie Malé Áno/Nie Stredné Yes/No Veľké Áno/Nie Aká je zmena ekvivalentu CO2 v emisiách skleníkových plynov? (Milióny ton ekvivalentu CO2) Obchodovateľné: Neobchodovateľné: Prečítal(-a) som si posúdenie vplyvu a potvrdzujem, že vzhľadom na dostupné dôkazy predstavuje opodstatnený odhad pravdepodobných nákladov, prínosov a vplyvu hlavných možností. Podpísané zodpovednou osobou VYBRAŤ SIGNATÁRA: Dátum: Text obrazu Zhrnutie: Analýza a dôkazy Možnosť opatrení 1 Opis: ÚPLNÉ HOSPODÁRSKE POSÚDENIE Cenový základ za rok 2013 2013 Základ súčasnej hodnoty za rok 2013 Časové obdobie v rokoch 10 Čistý prínos (súčasná hodnota) (v mil. GBP) Spodný odhad: Nepovinné Horný odhad: Nepovinné Najlepší odhad: NÁKLADY (v mil. GBP) Prechod celkom (pevná cena) Roky Ročný priemer Ročný priemer (okrem prechodu) (pevná cena) Celkové náklady (súčasná hodnota) Dolný odhad Žiadne Nepovinné Nepovinné Horný odhad Žiadne Nepovinné Nepovinné Najlepší odhad Žiadne Nepovinné 0,20 m GBP Opis a rozsah kľúčových peňažne vyjadrených nákladov podľa hlavných dotknutých skupín Odhadované ročné náklady na presadzovanie predpisov, ktoré bude musieť MMO znášať, sú v rozsahu od 22 475 GBP do 23 475 GBP. Najlepší odhad nákladov na presadzovanie predpisov sa odhaduje ako stred dolného a horného odhadu (22 975 GBP), t. j. súčasná hodnota nákladov za 10 rokov vo výške 0,2 milióna GBP. Odhadovaná ročná strata Spojeného kráľovstva na vylodeniach v rámci zakázanej oblasti vrátane nárazníkovej zóny je 1 428 GBP a výška príslušnej hrubej pridanej hodnoty je 505 GBP (1). Súčasná hodnota hrubej pridanej hodnoty za 10-ročný časový rámec posudzovania vplyvu je 4 346 GBP. V prípade, že vďaka ľahkej dostupnosti alternatívnych rybolovných oblastí je v dôsledku intervencie nutné len minimálny presun plavidiel flotily Spojeného kráľovstva, sa do odhadov celkových nákladov nezapočítava strata hrubej pridanej hodnoty. Náklady na rybolov sú teda pravdepodobne nadhodnotené, pretože v príslušných oblastiach sa uvádza strata 100 % hrubej pridanej hodnoty napriek tomu, že presun plavidiel sa neočakáva. Ďalšie kľúčové peňažne nevyjadrené náklady podľa „hlavných dotknutých skupín“ Francúzske a belgické plavidlá majú povolený prístup do časti SCI mimo zóny 6 námorných míľ. V bode 7.4 sa zdôrazňuje obmedzený charakter činnosti belgických a francúzskych plavidiel v tejto SCI. Táto skutočnosť bola potvrdená aj pri počiatočných konzultáciách so zástupcami belgického odvetvia rybolovu. Konzultácie s francúzskymi orgánmi a zástupcami odvetvia rybolovu sa uskutočnili v septembri. Zástupcovia francúzskeho odvetvia rybolovu potvrdili, že plavidlá s vlečnými sieťami na lov pri dne lovia v navrhovanej oblasti zákazu Hatt Rock. Organizácia MMO navrhuje spolupracovať s ďalšími orgánmi presadzovania práva (napríklad s pohraničnými jednotkami Spojeného kráľovstva a políciou) s cieľom plne využívať ich zdroje na dohľad a presadzovanie práva. Tieto náklady nemožno v súčasnosti peňažne vyjadriť, keďže dané orgány boli oslovené ad hoc a náklady sa môžu odlišovať. Tieto dodatočné náklady sa môžu v prípade potreby pridať neskôr. PRÍNOSY (GBP m) Prechod celkom (pevná cena) Roky Ročný priemer Ročný priemer (okrem prechodu) (pevná cena) Celkový prínos (súčasná hodnota) Dolný odhad Nepovinné Nepovinné Nepovinné Horný odhad Nepovinné Nepovinné Nepovinné Najlepší odhad (1) Ďalšie podrobnosti o prístupe sú k dispozícii v prílohe H7 na posúdenie vplyvu zóny morskej ochrany http://publications.naturalengland.org.uk/publication/1940011 Text obrazu Opis a rozsah kľúčových peňažne vyjadrených prínosov podľa hlavných dotknutých skupí Na peňažné vyjadrenie prínosu odporúčaného uzavretia oblasti nie sú k dispozícii žiadne číselné údaje. Dôležité potenciálne prínosy sú však opísané ďalej v texte. Ďalšie kľúčové peňažne nevyjadrené náklady podľa „hlavných dotknutých skupín“ Environmentálne prínosy zo zavedenia tohto autonómneho predpisu budú významné, pretože charakteristické prvky (skalné útesy) v danej oblasti sa ochránia pred vlečeným výstrojom na lov pri dne. Prispeje sa tým k splneniu časti cieľa ochrany („zachovanie“). Odporúčaný bude teda predstavovať celkový prínos pre biotop útesu. Podporí sa tým rekreačnejšie využívanie oblasti, napríklad potápačmi a rekreačnými rybármi (1), čo môže byť prospešné pre miestne hospodárstvo (pozri dôkazovú základňu). Kľúčové predpoklady/citlivé miesta/riziká Diskontná sadzba (%) 3,5 % Odhady priemerných nákladov pre odvetvie rybolovu vychádzajú z hodnôt vylodení, odhadovaných organizáciou MMO pre SCI v rámci štatistických obdĺžnikov 29E5 a 29E6 divízie ICES VIIe. Nie je známe, aký vysoký podiel celkovej hodnoty vylodení reálne pochádza priamo z navrhovanej zakázanej oblasti, ktorá predstavuje menej než 0,16 % štatistického obdĺžnika ICES (3 840 km2). Štatistické údaje predložené v tomto posúdení vplyvu vychádzajú z nahlásenej činnosti v obdĺžnikoch ICES, ktoré pokrývajú vymedzené oblasti SCI. Nahlásená činnosť plavidiel Spojeného kráľovstva (množstvo a hodnota vylodení spolu s údajmi o použitom výstroji) pochádza z databázy Ifish organizácie MMO a obsahuje všetky záznamy lodných denníkov z rybárskych plavidiel registrovaných v Spojenom kráľovstve. Informácie o belgických a francúzskych plavidlách boli získané z výňatkov údajov o vylodení nahlásených členskými štátmi pracovnej skupine STECF pre režimy týkajúce sa rybolovného úsilia. Podrobnejší opis metodík použitých na výpočet nákladov na rybolov sa uvádza v prílohe A a v prílohe B. Odhadované hodnoty vylodení pre navrhované zakázané oblasti vychádzajú z odhadovaných hodnôt vylodení (založených na údajoch VMS) pre SCI ako celok. Malá časť zakázanej oblasti siaha za hranice SCI. Vzhľadom na malý rozsah presahujúcich častí zakázanej oblasti a nízku úroveň rybolovnej činnosti v tejto oblasti sa v prípade tejto skutočnosti dá vychádzať z toho, že nemá významný vplyv na odhadované náklady. Nahlásená hrubá pridaná hodnota sa vypočítala vynásobením hodnoty vylodení percentom celkového príjmu, ktorý tvorí hrubú pridanú hodnotu v prípade príslušného typu výstroja/regiónu. Pri výpočtoch pre navrhované MCZ sa použil aj poskytnutý odhad hrubej pridanej hodnoty ako percenta celkového príjmu (35 % za vlečné siete na lov pri dne a 39 % za dredže). Na podporu dôkazovej základne a predpokladov sa použili aj informácie získané počas predkonzultačných stretnutí od rybárov a ďalších zainteresovaných strán. Treba však zdôrazniť, že ide len o nepriame dôkazy. Sú to informácie od zaujatých respondentov, ktorí boli oslovení jednorazovo a na základe toho, že boli k dispozícii. V prípade uvedeného počtu respondentov ide o osoby, ktoré poskytli informácie z vlastnej iniciatívy, a nie o počet osôb, ktoré súhlasia či nesúhlasia s danou výpoveďou. HOSPODÁRSKE POSÚDENIE (možnosť 1) Priamy vplyv na hospodárstvo (ročný ekvivalent) v mil. GBP: Podľa pravidla One-In, Two-Out? Opatrenie sa kvalifikuje ako Náklady: Prínosy: Čisté: Áno/Nie IN/OUT/Zero net cost (1) Poznámka: komerčné potápanie bude kategorizované žltou farbou a rekreačné činnosti sa v súčasnosti riadia v rámci systému environmentálneho manažmentu. DÔKAZOVÁ ZÁKLADŇA 1. Úvod 1.1 Lokalita: SCI Start Point to Plymouth Sound and Eddystone (41). 1.2 SCI Start Point to Plymouth Sound and Eddystone získala status SCI vzhľadom na výskyt spoločenstiev skalných útesov v lokalite. Spoločenstvá skalných útesov sú vyčnievajúce skaly osídlené rôznymi živočíšnymi a rastlinnými druhmi. Tieto spoločenstvá sa môžu vyskytovať od zóny vyhrievanej slnkom pri hladine, kde dominujú prevažne rastliny (napríklad morské a červené riasy), až po hlbšie vody, kde skalné útesy obývajú rôznorodé živočíchy (napríklad ostnatokožce, špongie, koraly, sasanky, machovky a kôrovce) (42). 1.3 Skalné útesy v tejto lokalite patria k biologicky najrozmanitejším oblastiam v krajine a majú dôležitú úlohu pri zachovaní druhov, ktoré sa považujú za vzácne alebo sa nachádzajú na hranici svojho biogeografického rozšírenia. 1.4 Ministerstvo pre životné prostredie, potraviny a záležitosti vidieka (Defra) prijalo prepracovanú koncepciu riadenia rybolovu v EMS. V dôsledku toho musela organizácia MMO v záujme zabezpečenia úplného súladu s článkom 6 smernice o biotopoch zaviesť opatrenia na ochranu charakteristických prvkov (skalné útesy) pred poškodením vlečeným rybárskym výstrojom na lov pri dne v SCI v oblasti od 6 do 12 námorných míľ (43). 1.5 Vlečený výstroj na lov pri dne znamená akýkoľvek rybársky výstroj, ktorý je ťahaný alebo tlačený pod vodou a dotýka sa morského dna. Patria sem vlečné siete na lov pri dne, vlečné siete s rozperným rahnom a dredže na lov mäkkýšov. Preto sú potrebné riadiace opatrenia, ktorými sa obmedzia tieto vzájomné pôsobenia činnosti a charakteristického prvku. 1.6 Toto posúdenie vplyvu bolo vypracované s cieľom určiť náklady a prínosy navrhovaného autonómneho predpisu organizácie MMO, ktorým sa zakazuje používanie vlečeného výstroj na lov pri dne s cieľom chrániť charakteristické prvky (útesy). Uvádzajú sa v ňom aj dôvody, prečo je táto možnosť z hľadiska riadenia uprednostňovanou možnosťou. Návrh tohto posúdenia vplyvu bol predmetom verejnej konzultácie. 1.7 Údaje a dôkazy, z ktorých toto posúdenie vplyvu vychádzalo vo fáze zhromažďovania dôkazov, pochádzajú od organizácií Natural England (NE), IFCA a MMO. Organizácia MMO okrem toho usporiadala v spolupráci s cornwallským orgánom IFCA 10. júna 2013 stretnutie v Looe a v spolupráci s devonským a severnským IFCA 11. júna 2013 stretnutie v Plymouthe, aby bolo možné položiť zúčastneným stranám priame otázky a vytvoriť si obraz o hospodárskom vplyve navrhovaných zakázaných oblastí. Stretnutie s belgickými orgánmi a zástupcami odvetvia rybolovu sa uskutočnilo v Belgicku 12. júla 2013, stretnutie s francúzskymi orgánmi a zástupcami odvetvia rybolovu v Paríži 27. septembra 2013. Zástupcovia belgického odvetvia rybolovu poukázali na to, že hoci sa vlečený výstroj na lov pri dne sa v navrhovaných zakázaných oblastiach používa veľmi málo, rybolovná činnosť sa s výnimkou navrhovaných nárazníkových zón vykonáva najmä v koridoroch medzi charakteristickými prvkami (skalné útesy) – najmä medzi Eddystone a Hatt Rock — ktoré budú aj naďalej prístupné. Informácie a vyjadrenia z rozhovorov s komerčnými rybármi sa zaznamenali a začlenili do tohto posúdenia vplyvu ako nepriamy dôkaz. 1.8 V rámci zákonného postupu prijímania autonómneho predpisu sa konali aj formálne konzultácie o navrhovanom autonómnom predpise a posúdení vplyvu pre túto lokalitu, ktoré sa uskutočnili 10. septembra 2013 až 22. októbra 2013. Pripomienky zástupcov francúzskeho odvetvia rybolovu potvrdili, že v navrhovanej zakázanej oblasti Hatt Rock sa na rybolovné činnosti používa vlečený výstroj na lov pri dne. Odpoveď zástupcov belgického odvetvia rybolovu potvrdila, že Belgicko v tejto lokalite vykonáva rybolov len v obmedzenej miere. 2. Odôvodnenie intervencie 2.1 V auguste 2012 vypracovalo ministerstvo Defra posúdenie riadenia rybolovu v EMS s cieľom určiť budúce riadenie, ktorým sa zabezpečí zachovanie priaznivého stavu charakteristických prvkov lokality. Výsledkom bola prepracovaná koncepcia (44) riadenia rybolovu v EMS. 2.2 Prepracovaná koncepcia sa vykonáva postupne, na základe dôkazov a odstupňovania závažnosti rizik. Odstupňovanie závažnosti rizika je podložené maticou (45), v ktorej sa kategorizujú riziká vzájomného pôsobenia rybolovnej činnosti a ekologických charakteristických prvkov. Vzájomné pôsobenie činnosti a charakteristických prvkov sa kategorizuje červenou, žltou, zelenou a modrou farbou. V prípade vzájomných pôsobení označených červenou farbou sa riadiace opatrenia prijmú prioritne do konca roka 2013 (bez ohľadu na aktuálnu úroveň činností), aby sa zabránilo poškodeniu označených charakteristických prvkov v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch. V prípade vzájomných pôsobení označených žltou farbou je potrebné posúdenie na úrovni lokality, na základe ktorého sa určí, či je na ochranu charakteristických prvkov útesov potrebné riadenie činností. V prípade vzájomných pôsobení označených zelenou je takisto potrebné posúdenie na úrovni lokality, pokiaľ tam dochádza ku „kombinovaným“ účinkom. Modrou farbou sú označené prípady, keď neexistuje žiadne vzájomné pôsobenie, a preto nie je nutné ďalšie posudzovanie (46). 2.3 V článku 6 ods. 1 a 2 smernice o biotopoch (47) sa vyžaduje, aby v rámci osobitných chránených území (Special Areas of Conservation, SAC) a osobitne chránených území (special protection areas, SPA) (48) členské štáty: — stanovili potrebné ochranné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám prílohy I o typoch prirodzených biotopov a prílohy II o druhoch vyskytujúcich sa v týchto lokalitách, — prijali primerané kroky na zabránenie poškodeniu prirodzených biotopov a biotopov druhov, ako aj rušeniu druhov, vzhľadom na výskyt ktorých získali dané oblasti status SCI. 2.4 V paragrafe 8 ods. 1 nariadení o ochrane biotopov a druhov z roku 2010 sa európska morská lokalita vymedzuje ako akékoľvek (okrem iného) osobitné chránené územie (SAC), osobitne chránené územie (SPA) a akákoľvek lokalita s európskym významom (SCI). V časti 6 týchto nariadení sa stanovujú požiadavky na riadenie európskych morských lokalít, ktoré sú v súlade s článkom 6 ods. 2, 3 a 4 smernice o biotopoch. 2.5 SCI Start Point to Plymouth Sound and Eddystone obsahuje charakteristické prvky (skalné útesy) označené červenou farbou, ktorým hrozí riziko poškodenia v prípade používania vlečeného výstroja na lov pri dne. Preto sú na odstránenie tohto rizika potrebné riadiace opatrenia. Za realizáciu riadenia v oblasti zákazu vzájomného pôsobenia charakteristických prvkov (skalné útesy) a vlečeného rybárskeho výstroja na lov pri dne zodpovedá organizácia MMO. Vzájomné pôsobenie ďalších typov rybárskeho výstroja a charakteristických prvkov (skalné útesy) uvedené v matici sa posúdi v procese posudzovania kategórií označených žltou a zelenou farbou. 2.6 Časť Eddystone tejto lokality sa rozprestiera na dvoch administratívnych jednotkách: 0 až 6 námorných míľ a 6 až 12 námorných míľ. Charakteristické prvky (skalné útesy) v oblasti do 6 námorných míľ sa budú riadiť autonómnym predpisom cornwallského IFCA a charakteristické prvky (skalné útesy) v oblasti od 6 do 12 námorných míľ sa budú riadiť autonómnym predpisom organizácie MMO. 2.7 Konkrétne údaje o lokalite a rozsahu charakteristického prvku (skalné útesy) poskytla agentúra Natural England (49). Nárazníková zóna vychádza z návrhu pokynov agentúry Natural England (50), kde sa odporúča, aby rozsah nárazníkovej zóny vychádzal z hĺbky charakteristického prvku, ktorý sa chráni. Charakteristické prvky (skalné útesy) v tejto lokalite siahajú približne do hĺbky 60 m. Pre hĺbky od 25 do 200 m odporúčajú pokyny agentúry Natural England nárazníkovú zónu v rozsahu trojnásobnej hĺbky charakteristického prvku (útesy). Trikrát 60 m by znamenalo nárazníkovú zónu 180 m. Keďže hĺbka charakteristického prvku nie je presne známa a mohla by mierne presahovať 60 m, uplatnila sa nárazníková zóna 200 m. Hranica nárazníkovej zóny sa následne vyrovnala, aby sa uľahčilo dodržiavanie a presadzovanie. 2.8 Intervencia je potrebná na účely nápravy zlyhania trhu v morskom prostredí zavedením vhodných riadiacich opatrení (napríklad tohto autonómneho predpisu) na ochranu charakteristických prkov, aby sa znížil alebo príslušne zmiernil vplyv negatívnych externalít. Vykonávaním tohto autonómneho predpisu sa zabezpečí neustále poskytovanie verejných statkov v morskom prostredí. 2.9 K zlyhaniu trhu dochádza, keď trh neprináša efektívne výsledky (51). V kontexte morského prostredia sa takéto zlyhanie dá opísať takto: — V prípade verejných statkov a služieb – množstvo statkov a služieb poskytovaných morským prostredím (napríklad regulácia klímy a biodiverzita) sú „verejnými statkami“ (nikoho nemožno vylúčiť z ich užívania a spotrebou služieb sa neobmedzuje ich dostupnosť pre iných užívateľov). Z vlastností verejných statkov vyplýva, že jednotlivcom chýba ekonomická motivácia na to, aby dobrovoľne, či už úsilím alebo financiami, prispievali na zabezpečenie pokračujúcej existencie týchto statkov. To má za následok ich nedostatok alebo – ako v tomto prípade – ich nedostatočnú ochranu. — Negatívne externality – negatívne externality sa vyskytujú, keď náklady súvisiace s poškodením morského prostredia v plnej miere neznášajú používatelia, ktorí toto poškodenie spôsobili. V mnohých prípadoch nie sú morské statky a služby cenovo ohodnotené, a náklady na škody nie sú teda priamo vyčíslené trhom. Dokonca ani v prípade statkov, s ktorými sa obchoduje (napríklad voľne žijúce ryby), trhové ceny často neodzrkadľujú všetky ekonomické náklady, ktoré v konečnom dôsledku znášajú iní jednotlivci a spoločnosť ako celok. 2.10 Na nápravu obidvoch zdrojov zlyhania trhu v morskom prostredí je potrebná intervencia štátu. Riadiacimi opatreniami na ochranu označených charakteristických prvkov EMS sa zabezpečí zmiernenie negatívnych externalít alebo ich primerané odstránenie. Riadiacimi opatreniami sa podporí aj neustále poskytovanie verejných statkov v morskom prostredí, napríklad ochrana biodiverzity v anglických moriach. 3. Politické ciele a zamýšľané účinky 3.1 Zákonom o morskom pobrežnom prístupe z roku 2009 (52) (MaCAA) sa zriaďuje Organizácia pre riadenie mora (MMO), ktorej úlohou je riadiť, chrániť a spravovať udržateľné morské prostredie a pobrežný rybolov zabezpečovaním správnej rovnováhy medzi sociálnymi, environmentálnymi a hospodárskymi prínosmi, aby sa zabezpečili zdravé moria, udržateľný rybolov a životaschopné odvetvie. 3.2 Politickým cieľom tohto posúdenia vplyvu je prehĺbiť ciele ochrany tejto lokality a zabezpečiť tak ochranu charakteristických prvkov (skalné útesy) pred rizikom poškodenia vlečeným výstrojom na lov pri dne. 3.3 Ciele ochrany tejto lokality: — Vzhľadom na prirodzené zmeny zachovať: — rozsah biotopu skalného útesu, diverzitu biotopu a jeho rôznych druhov, — štruktúru spoločenstva, ktorú má daný biotop (napríklad štruktúru populácie jednotlivých dôležitých druhov a ich podiel na fungovaní ekosystému), — kvalitu prirodzeného prostredia (napríklad kvalitu vody, úrovne suspendovaného sedimentu atď.), — procesy prirodzeného prostredia (napríklad biologické a fyzikálne procesy, ktoré sa v prostredí vyskytujú prirodzene, ako cirkulácia vody a usadzovanie sedimentov, by sa nemali v čase označenia líšiť od základného stavu) (53). 3.4 Zamýšľanými účinkami majú byť zmiernenie rizika poškodenia charakteristického prvku (skalné útesy) a splnenie povinností vyplývajúcich z článku 6 smernice o biotopoch. Okrem toho sa budú v každom možnom prípade minimalizovať hospodárske vplyvy intervencie vykonanej na účely riadenia. 4. Možnosti 4.1 V rámci prepracovanej koncepcie ministerstva Defra sú uprednostňovanými nástrojmi riadenia autonómne predpisy organizácie MMO pre zónu 6 až 12 námorných míľ a úloha MMO riadiť lokality, ktoré prekračujú hranicu 6 námorných míľ. Na základe diskusií medzi organizáciou MMO, devonským, severnským a cornwallským orgánom IFCA sa dospelo k dohode, že hoci táto SCI prekračuje hranicu 6 námorných míľ, časť lokality v zóne do 6 námorných míľ sa bude riadiť autonónmymi predpismi orgánu IFCA a na riadenie časti lokality v zóne 6 až 12 námorných míľ sa použije autonómny predpis organizácie MMO. Odporúčanou možnosťou pre časť SCI od 6 do 12 námorných míľ je preto autonómny predpis organizácie MMO. 4.1.1 Možnosť 1: Žiadne opatrenia Táto možnosť by znamenala, že sa nezavedie žiadne trvalé riadiace opatrenie. Riziká vyplývajúce pre lokalitu zo škodlivých činností by sa teda neriešili a nesplnili by sa povinnosti vyplývajúce z prepracovanej koncepcie ministerstva Defra a článku 6 ods. 2 smernice o biotopoch. 4.1.2 Možnosť 2: Dobrovoľná dohoda Táto možnosť by znamenala, že sa vypracujú dobrovoľné kódexy postupov na ochranu daných charakteristických prvkov (útesy). Organizácia MMO zvážila túto možnosť z hľadiska zásad lepšej právnej úpravy, podľa ktorých sa zavedenie nového právneho predpisu vyžaduje len v krajnom prípade, ako aj z hľadiska prepracovanej koncepcie ministerstva Defra, na základe ktorej sa očakáva, že ak sa regulačnými opatreniami má zabezpečiť primeraná ochrana, musia mať tieto opatrenia regulačný charakter. Podľa prepracovanej koncepcie ministerstva Defra je okrem toho potrebné do konca roka 2013 prijať opatrenia na riešenie vzájomných pôsobení s vysokým rizikom (označených červenou farbou), ku ktorým dochádza medzi označenými charakteristickými prvkami a rybárskym výstrojom. Organizácia MMO zastáva názor, že vzhľadom na to, že je nutné urýchlenie zabezpečiť ochranu charakteristických prvkov, ako aj vzhľadom na to, že ich poškodenie hrozí aj v prípade nižších úrovní vzájomného pôsobenia, nie sú v tomto prípade vhodné dobrovoľné opatrenia. 4.1.3 Možnosť 3: Autonómny predpis MMO o zákaze používania vlečeného výstroja na lov pri dne v rámci SCI („úplné uzavretie lokality“). Zákaz vlečeného výstroja na lov pri dne v celej SCI nie je na dosiahnutie ochrany charakteristických prvkov (skalné útesy) potrebný a mal by za následok zbytočné hospodárske straty rybárov loviacich v iných častiach SCI. Celkové straty na vylodeniach (pozri tabuľku 1) sa odhadujú na 80671 GBP (a nie na 1428 GBP ako v prípade uprednostňovanej možnosti), a to s vyššími nákladmi na presadzovanie predpisov. 4.1.4 Možnosť 4: Autonómny predpis organizácie MMO o zákaze používania vlečeného výstroja na lov pri dne nad charakteristickými prvkami (útesy tvorené druhom Sabellaria spinulosa) s príslušnou nárazníkovou zónou („riadenie zonáciou“). Táto možnosť sa uprednostňuje. Celková analýza tejto možnosti sa uvádza ďalej v texte. 4.1.5 Možnosť 5: Riadenie činnosti prostredníctvom sekundárneho aktu (Statutory Instrument), regulačného výnosu (Regulating Order) alebo zavedením licencie na rybolov. Tieto mechanizmy riadenia sa v tomto prípade nepovažujú za vhodné. Je vhodnejšie uplatniť právomoci organizácie MMO na vydávania autonómych predpisov, ktoré jej vyplývajú zo zákona MaCAA, pretože umožňujú riadenie činností v chránených morských oblastiach s dostatočnou úrovňou presadzovania, flexibility, konzultácií a rýchlosti. 4.2 Odporúčaná možnosť: 4.2.1 Autonómny predpis organizácie MMO o zákaze používania vlečeného výstroja na lov pri dne nad charakteristickými prvkami (skalné útesy) s príslušnou nárazníkovou zónou („riadenie zonáciou“). 4.2.2 Táto možnosť sa odporúča, pretože je nákladovo najefektívnejšia. Organizácia MMO je najvhodnejším orgánom na presadzovanie opatrení na riadenie rybolovu v zóne 6 až 12 námorných míľ vzhľadom na to, že má právomoc vydávať pre túto oblasť autonómne predpisy na prehĺbenie cieľov ochrany SCI. Navrhovaná zakázaná oblasť bola ohraničená na základe najlepších dostupných dôkazov o rozsahu charakteristických prvkov, ako aj na základe zohľadnenia nutnosti vytvorenia „nárazníkovej zóny“ medzi charakteristickými prvkami a hranicami oblasti, na ktorú sa vzťahuje autonómny predpis. Pri zvažovaní tvaru zakázanej oblasti sa zohľadnilo kritérium jednoduchého presadzovania predpisov. Konzekventné dodržiavanie predpisov sa uľahčí jasne stanovenými hranicami. 5. Dôkazová základňa 5.1 Vplyv používania vlečeného výstroja na lov pri dne na skalný útes: 5.1.1 Dostupných dôkazov (54) v podobe empirických štúdií, v ktorých sa kvantifikuje vplyv rybolovu na biotopy na pevnom dne, je málo. Je však známe, že vlečením sietí po skalnatom podloží sa poškodzuje alebo usmrcuje obrovské množstvo veľkých druhov prisatých na podloží, napríklad špongií a koralov (Løkkeborg, 2005). V Aljašskom zálive bolo v rámci jedného použitia vlečenej siete poškodených 67 % špongií (Freese a kol., 1999). Iné druhy (napríklad nezmary, sasanky, machovky, plášťovce a ostnatokožce) sú ohrozené mobilným rybárskym výstrojom (McConnaughey a kol., 2000; Sewell a Hiscock, 2005). Vlečením sa tiež môže znižovať komplexnosť biotopu, keďže sa presúvajú skaly a kamene na pevnom podloží (Engel a Kvitek, 2008; Freese a kol., 1999). Odolnosť voči poškodeniu na fyzickej úrovni sa líši podľa typu podložia, pričom na štrukturálne poškodenie sú citlivé predovšetkým ílovcové útesy (Attrill a kol., 2011). Dospelo sa k záveru, že riziko významného vplyvu je dostatočné na to, aby bola potrebná jeho kategorizácia červenou farbou, čím vzniká potreba realizovať opatrenia ešte tento rok. 5.2 Rozšírenie charakteristických prvkov (skalné útesy) Na obrázku 1 vidno polohu charakteristických prvkov (skalné útesy) v rámci SCI. Obr. 1 Mapa lokality a charakteristických prvkov Marine Management Organisation Lokalita s európskym významom (SCI) Start Point to Plymouth Sound and Eddystone (Eddystone) zóna 6 námorných míľ (1983) (UKHO) charaktristické prvky (útesy) SCI Start Point to Plymouth Sound+Eddystone Oblasti riadenia CIFCA MMO © British Crown, NERC and SeaZone Solutions Ltd. All rights reserved. [SZ042010.001]. Contains UKHO Law of the Sea data © Crown copyright and database right. Reproduced with permission of the Joint Nature Conservation Commission. © Crown Copyright and database right [2013]. All rights reserved. Ordnance Survey Licence No. 100049981. Reproduced with permission of Natural England / Joint Nature Conservation Committee Not to be used for navigation. 6. Dotknuté sektory 6.1 Odvetvie rybolovu: Hlavnými dotknutými plavidlami sú plavidlá s vlečenými dredžami na lov hrebeňoviek, plavidlá s vlečnými sieťami s rozperným rahnom a miestne plavidlá s vlečenými sieťami, ku ktorým patria najmä plavidlá vyloďujúce v Plymouth a Looe a príležitostne v prístavoch, ako sú Brixham a Teignmouth. Francúzske a belgické plavidlá majú práva prístupu na lov druhov žijúcich pri morskom dne, no väčšina úlovku sa nevyloďuje v Spojenom kráľovstve. Francúzske plavidlá s vlečnými sieťami na lov pri dne lovia v navrhovanej zakázanej oblasti Hatt Rock. Belgicko vykonáva v tejto lokalite rybolov len v obmedzenej miere. Z rozhovorov so zainteresovanými stranami v predkonzultačnej fáze v súvislosti s týmto navrhovaným riadiacim opatrením vyplynulo, že rybolov pri dne sa uskutočňuje najmä v koridoroch medzi charakteristickými prvkami (skalné útesy) a navrhovanými nárazníkovými zónami. Neočakáva sa, že táto intervencia ovplyvní iné sektory ako rybolov. 6.2 Miestne hospodárstva a spoločnosť: Je len málo pravdepodobné, že miestnym spoločenstvám vzniknú v dôsledku potenciálnych strát na vylodeniach sociálne a ekonomické náklady, ktoré by mali vplyv na miestne odvetvie rybolovu. K dispozícii sú totiž alternatívne rybolovné oblasti, a nutnosť presunu plavidiel bude teda minimálna. Opatrenia sa dotknú najmä prístavov Plymouth a Looe. Zástupcovia francúzskeho odvetvia rybolovu poukázali na možnosť, žeby mohli byť ovplyvnené rybolovné služby v oblastiach, ktoré závisia od rybolovnej činnosti v pobrežných oblastiach. Ďalšie prínosy ochrany skalných útesov sa uvádzajú v časti 7. 6.3 Orgány presadzovania práva: Hlavnú zodpovednosť za presadzovanie navrhovanej zakázanej oblasti bude mať organizácia MMO, ktorá bude preto znášať ďalšie náklady na presadzovanie predpisov. Odhad týchto nákladov sa uvádza v časti 7. 7. Analýza nákladov a prínosov 7.1 Náklady na odporúčanú možnosť 7.1.1 Zákaz používania vlečeného výstroja na lov pri dne v navrhovanej oblasti môže mať za následok tieto náklady: — priame náklady odvetvia rybolovu vyplývajúce zo zmenšenia rybolovnej oblasti, — náklady odvetvia rybolovu súvisiace s presunom do iných rybolovných oblastí, — potenciálne environmentálne vplyvy týkajúce sa potenciálneho väčšieho poškodenia biotopov v iných oblastiach v dôsledku presunu plavidiel, — náklady organizácie MMO na administratívu a presadzovanie riadiacich opatrení. 7.1.2 Náklady odvetvia rybolovu vrátane možných nákladov na presun a náklady organizácie MMO na administratívu a presadzovanie predpisov možno peňažne vyjadriť. Tieto odhadované hodnoty sa zhrnuli a predkladajú sa ako súčasť tohto posúdenia vplyvu (tabuľky 1 a 2 nižšie). Environmentálne náklady vyplývajúce z možného väčšieho poškodenia biotopov je ťažké zhodnotiť a preto sa v tomto dokumente označujú ako peňažne nevyjadrené náklady. 7.2 Analýza nákladov odvetvia rybolovu 7.2.1 Informácie použité na posúdenie vplyvov navrhovaného uzavretia boli prevzaté z týchto zdrojov: — údaje o vylodeniach pre plavidlá za roky 2008 až 2011 pochádzajúce z lodných denníkov a údaje o predaji pochádzajúce zo štatistík organizácie MMO, — údaje o vylodeniach na úrovni obdĺžnika ICES; ďalšia analýza na účely odhadu ulovených množstiev a vylodení v rámci SCI a oblasti útesov/nárazníkovej oblasti v prípade Spojeného kráľovstva a iných členských štátov (tabuľky 1 a 2), — informácie získané organizáciou MMO od rybárov počas predkonzultačných rozhovorov v júni až auguste 2013, — informácie získané od zainteresovaných strán počas formálnej konzultácie o autonómnom predpise organizácie MMO, ktorá sa uskutočnila od 10. septembra do 22. októbra 2013, — poznatky miestnych pobrežných úradníkov organizácií MMO a IFCA. 7.3 Neistota a predpokladané údaje 7.3.1 Odhady priemerných nákladov vychádzajú z hodnôt vylodení vykonaných Spojeným kráľovstvom, odhadovaných pre SCI v rámci štatistických obdĺžnikov ICES 29E5 a 29E6 (pozri obr. 2). Nie je známe, aký podiel celkovej hodnoty vylodení reálne pochádza priamo z navrhovanej zakázanej oblasti, ktorá predstavuje menej než 0,16 % obdĺžnika ICES. Štatistické údaje boli získané z nahlásenej činnosti v obdĺžnikoch ICES, ktoré pokrývajú vymedzené oblasti SCI. Nahlásená činnosť (množstvo a hodnota vylodení spolu s informáciami o použitom výstroji) pochádza z databázy Ifish organizácie MMO. Informácie o belgických a francúzskych plavidlách pochádzajú z výňatkov z údajov o vylodeniach nahlásených členskými štátmi pracovnej skupine Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru rybárstvo (STECF) pre režimy týkajúce sa rybolovného úsilia. Podrobnejší opis metodík použitých na výpočet nákladov na rybolov sa uvádza v prílohe A a v prílohe B. 7.3.2 Hodnoty pre navrhovanú zakázanú oblasť uvedené v tabuľke 1 boli získané tak, že sa na hodnoty odhadované v rámci SCI uplatnil percentuálny koeficient odvodený zo štvorcovej plochy zakázanej oblasti v rámci samotnej SCI. Vo väčšine prípadov je štvorcová plocha navrhovaných zakázaných oblastí v porovnaní s celou SCI relatívne malá. Poskytnutý odhad preto treba používať opatrne, keďže nezodpovedá skutočnej hodnote v rámci navrhovanej zakázanej oblasti. Taktiež sa pripúšťa, že možná zvýšená biodiverzita v okolí útesu znamená, že by mohlo ísť o relatívne bohatú rybolovnú oblasť, a hodnota zmenšenej rybolovnej oblasti môže byť v analýze podcenená. 7.3.3 Na podporu dôkazovej základne a predpokladov sa použili aj informácie získané počas predkonzultačných stretnutí od rybárov a ďalších zainteresovaných strán. Treba však zdôrazniť, že ide len o nepriame dôkazy. Sú to informácie od zaujatých respondentov, ktorí boli oslovení jednorazovo a na základe toho, že boli k dispozícii. V prípade uvedeného počtu respondentov ide o osoby, ktoré poskytli informácie z vlastnej iniciatívy, a nie o počet osôb, ktoré súhlasia či nesúhlasia s určitou výpoveďou. 7.3.4 O vylodeniach vykonávaných inými členskými štátmi je k dispozícii len obmedzený počet údajov, pretože väčšina týchto plavidiel nevyloďuje svoje úlovky v Spojenom kráľovstve. Z údajov o plavidlách iných členských štátov s dĺžkou nad 15 m odoslaných cez VMS do strediska monitorovania rybolovu Spojeného kráľovstva (pozri bod 7.4) však možno vyvodiť isté predpoklady.: — údaje o vylodeniach pre plavidlá za roky 2008 až 2011 pochádzajúce z lodných denníkov a údaje o predaji pochádzajúce zo štatistík organizácie MMO, — údaje o vylodeniach na úrovni obdĺžnika ICES, ďalšia analýza na účely odhadu ulovených množstiev a vylodení v rámci SCI a oblasti útesov/nárazníkovej oblasti v prípade Spojeného kráľovstva a iných členských štátov (tabuľky 1 a 2), — informácie získané organizáciou MMO od rybárov počas predkonzultačných rozhovorov v júni až auguste 2013, — poznatky miestnych pobrežných úradníkov organizácií MMO a IFCA. 7.4 Rybolovné činnosti v SCI Start Point to Plymouth Sound and Eddystone 7.4.1 V prípade väčšiny plavidiel Spojeného kráľovstva, ktoré pôsobili v obdĺžnikoch ICES 29E5 a 29E6, ide o plavidlá s dĺžkou do 10 m, ktoré na rybolov používajú prevažne siete (261 plavidiel), lovné šnúry (126 plavidiel) a koše (72 plavidiel). Príležitostne sa vyskytujú plavidlá s dĺžkou nad 15 m, ktoré na lov používajú vlečné siete s rozperným rahnom (25 plavidiel). 7.4.2 Hlavné vyloďované druhy sú hrebenatky, kraby, šproty a sardinky. 7.4.3 Francúzske a belgické plavidlá majú povolený prístup do časti SCI mimo zóny 6 námorných míľ. 7.4.4 V prípade väčšiny zahraničných plavidiel pôsobiacich v oblastiach ICES ide o plavidlá s dĺžkou nad 15 m. Plavidlá s dĺžkou do 10 m sa vyskytujú len príležitostne. Údaje o vylodeniach vykonávaných francúzskymi a belgickými plavidlami sú obmedzené, keďže väčšina týchto plavidiel nevyloďuje úlovky v Spojenom kráľovstve. Francúzsko a Belgicko boli požiadané o podrobné štatistické údaje. Hneď, ako budú tieto údaje k dispozícii, zohľadnia sa v konečnom posúdení vplyvu. 7.4.5 Z údajov VMS (55) od francúzskej a belgickej flotily vyplýva, že ich plavidlá v navrhovaných zakázaných oblastiach SCI, do ktorej majú prístup (obr. 3 a 4), takmer alebo vôbec nelovia. 7.4.6 Predkonzultačné stretnutie so zástupcami belgického odvetvia rybolovu sa uskutočnilo 12. júla 2013 v Ostende v spolupráci s belgickými orgánmi odvetvia rybolovu. Jeho cieľom bolo informovať ich o potenciálnom riadení komerčného rybolovu v anglickej EMS v súvislosti s belgickými právami na prístup k rybolovu v oblasti od 6 do 12 námorných míľ. Zástupcovia odvetvia, ktorí sa zúčastnili stretnutia 12. júla, uviedli, že aktuálne navrhované opatrenia na ochranu charakteristických prvkov (skalné útesy) v SCI ich činnosť významne neovplyvnia. Tieto charakteristické prvky (skalné útesy) sa pre vlečený výstroj na lov pri dne považujú za nevhodné. Konzultačné stretnutie s francúzskymi orgánmi a zástupcami odvetvia rybolovu sa uskutočnili v Paríži 27. septembra 2013. Zástupcovia uviedli, že prístup medzi Eddystone a Hatt Rock je dôležitou prístupovou cestou pre francúzske plavidlá. 7.4.7 Zástupcovia belgického odvetvia rybolovu v rámci formálnej konzultácie potvrdili, že belgické rybolovné činnosti v tejto oblasti sú obmedzené. Zástupcovia francúzskeho odvetvia rybolovu naopak potvrdili rybolovnú činnosť najmä v oblasti Hatt Rock. Obr. 2 Na mape vidno štatistické obdĺžniky ICES 29E5 a 29E6 a SCI Point to Plymouth Sound and Eddystone Marine Management Organisation SCI Start Point to Plymouth Sound and Eddystone Štatistické obdĺžniky ICES 29E5, 29E6 zóna 6 námorných míľ (UKHO) zóna 12 námorných míľ (UKHO) štatistické obdĺžniky ICES SCI Start Point to Plymouth Sound+Eddystone charakteristické prvky (útesy) Oblasti riadenia CIFCA MMO Sources: Esri, DeLorme, NAVTEQ, USGS, Intermap, iPC, NRCng KoAN, Esri Japan, METI, Esri (Thailand), TomTom, 2012. © Natural England Copyright 2008. © Crown Copyright. All rights reserved 2008. Reproduced with permission of the Joint Nature Conservation Commission. © Crown Copyright and database right [2013]. All rights reserved. Contains UKHO Law of the Sea data© ICES (http://geo.ices.dk/). ©Marine management Organisation. Not to be used for navigation. Obr. 3 Správy z VMS o polohe francúzskych plavidiel za rok 2012 Marine Management Organisation Francúzske plavidlá v rámci VMS za rok 2012 (SCI Start Point to Plymouth Sound and Eddystone (Eddystone)) zóna 6 námorných míľ (UKHO) SCI Start Point to Plymouth Sound+Eddystone Oblasti riadenia CIFCA MMO Fr. plavidlá vo VMS za 2012 (nad 15 m) Rýchlosť (v uzloch) 0.00 - 6.00 >=6.01 Reproduced with permission of the Joint Nature Conservation Commission. © Crown Copyright and database right [2013]. All rights reserved. © British Crown, NERC and SeaZone Solutions Ltd. All rights reserved. [SZ042010.001]. Contains UKHO Law of the Sea data © Crown copyright and database right. ©Marine Management Organisation. Natural England Copyright 2008 © Crown Copyright. All rights reserved 2008. Not to be used for navigation. Obr. 4 Správy z VMS o polohe belgických plavidiel za rok 2012 Marine Management Organisation Belgické plavidlá v rámci VMS za rok 2012 (SCI Start Point to Plymouth Sound and Eddystone (Eddystone)) zóna 6 námorných míľ (UKHO) charakteristické prvky (útesy) SSCI Start Point-Plymouth Sound+Eddystone Oblasti riadenia CIFCA MMO Belg. plavidlá vo VMS za 2012 (nad 15 m) Rýchlosť (v uzloch) 0.00 - 6.00 >= 6.01 © British Crown, NERC and SeaZone Solutions Ltd. All rights reserved. [SZ042010.001]. Reproduced with permission of the Joint Nature Conservation Commission. © Crown Copyright and database right [2013]. All rights reserved. Contains UKHO Law of the Sea data © Crown copyright and database right. ©Marine Management Organisation. Not to be used for navigation. 7.5 Ocenenie dotknutých vylodení Spojené kráľovstvo 7.5.1 Priamym vplyvom na rybárske plavidlá bude zníženie objemu úlovkov (a tým aj vylodení) získaných v navrhovanej zakázanej oblasti pomocou vlečeného výstroja na lov pri dne. Na účely odhadu potenciálnych vplyvov sa vykonala analýza údajov o vylodeniach zhromaždených organizáciou MMO. 7.5.2 Výpočet dotknutých vylodení zo štatistických obdĺžnikov ICES 29E5 a 29E6 (pre plavidlá Spojeného kráľovstva, ktoré v tejto oblasti vykonávajú rybolov od januára 2008) sa uvádza v tabuľke 1. Odhady v tabuľke 1 vychádzajú z priemerných vylodení za obdobie od januára 2008 do decembra 2011. Tabuľka 1 Odhadované vylodenia Spojeného kráľovstva z obdĺžnikov ICES 29E5 a 29E6 ako priemer za rok a priemerné vylodenia v rámci SCI (január 2008 – december 2011) Druh výstroja Vyloďovaná hmotnosť (v tonách) Hodnota (v GBP) Hodnota v rámci SCI (v GBP) Hodnota v rámci zakázanej oblasti (1,77 % SCI) (v GBP) Plavidlá s vlečnými sieťami s rozperným rahnom 1 429 3 844 049 2 693 47,67 Dredže 2 589 4 149 690 7 368 130,43 Vlečené siete na homáre 7 4 873 0 0 Iné plavidlá s vlečnými sieťami na lov pri dne 3 211 7 334 338 70 610 1 249,78 Spolu 7 236 15 332 950 80 671 1 428 7.5.3 Odhadované hodnoty vylodení v rámci SCI sa vypočítali priradením dostupných údajov o vylodeniach (za predpokladu, že každé rybárske plavidlo sa nachádza na úrovni obdĺžnika ICES) k údajom o činnosti rybárskeho plavidla (na základe správ VMS) v rámci SCI. V rámci tejto koncepcie sa časť vylodení za každý obdĺžnik ICES uplatní na SCI na základe úrovne činnosti v rámci danej lokality. V prípade SCI Start Point to Plymouth Sound and Eddystone sa použili údaje o vylodeniach za obdĺžniky ICES (29E5 a 29E6), ktoré sa rozčlenili podľa veľkosti plavidla (plavidlá s dĺžkou nad 15 m, s dĺžkou 10 až 15 m a s dĺžkou do 10 m). Hodnota vylodení z navrhovanej zakázanej oblasti sa následne vypočítala ako podiel (na základe veľkosti príslušných oblastí) odhadovanej hodnoty vylodení zo SCI. Úplné rozčlenenie rybolovných činností v obdĺžnikoch ICES priradených ku SCI sa nachádza v doplňujúcich tabuľkách s rybolovnými štatistikami za roky 2008 až 2011. Priemerný ročný príjem sa v prípade flotily plavidiel s dĺžkou nad 15 m s vlečnými sieťami s rozperným rahnom so SCI odhaduje na 2 551 GBP, v prípade plavidiel s dĺžkou nad 15 m s dredžami na 2 683 GBP a v prípade flotily plavidiel s dĺžkou nad 15 m s vlečnými sieťami na lov pri dne na 6 547 GBP. Priemerný ročný príjem flotily plavidiel s dĺžkou do 10 m s vlečnými sieťami na lov pri dne sa odhaduje na 15 237 GBP. Priemerný ročný príjem flotily plavidiel s dĺžkou 10 až 15 m s vlečnými sieťami na lov pri dne sa odhaduje na 54 408 GBP. (Úplné rozčlenenie sa nachádza v tabuľke 5 s rybolovnými štatistikami za roky 2008 až 2011). Z našich predkonzultačných stretnutí so zúčastnenými stranami vyplýva, že tento autonómny predpis bude mať najväčší finančný vplyv na lov vlečnými sieťami pri dne a na lov hrebeňoviek dredžami. 7.5.4 V rámci zakázanej oblasti organizácie MMO (ktorá tvorí 1,77 % plochy SCI) sa celková strata na vylodeniach odhaduje na 1 428 GBP. 7.5.5 Odhadované celkové náklady sú pravdepodobne nadhodnotené, keďže sa nepredpokladajú žiadne presuny. Francúzsko a Belgicko 7.5.6 Z analýzy údajov systému monitorovania plavidiel vyplýva, že k absolútnej väčšine belgickej rybolovnej činnosti v obdĺžnikoch ICES 28E5 a 29E6 dochádza mimo SCI. V roku 2012 pôsobilo v rámci týchto dvoch obdĺžnikov ICES len 20 plavidiel. Väčšina francúzskej rybolovnej činnosti v obdĺžnikoch ICES 29E5 a 29E6 sa uskutočňuje buď západne od tejto lokality, alebo medzi oblasťami Hatt Rock a Brentons. V roku 2012 nahlásilo šesť francúzskych plavidiel cez VMS polohu pri rýchlosti 1 až 6 uzlov v oblasti Eddystone v rámci SCI. 7.5.7 Belgicky rybolov sa v tejto oblasti zameriava najmä na platesy a francúzsky na tresku jednoškvrnnú a tresku merlang. Pomocou metodiky uvedenej v prílohe B na „analýzu činnosti iných ako britských plavidiel v obdĺžnikoch ICES“ sa dospelo k odhadu, že v roku 2012: — odhadované vylodenia belgických plavidiel z prístupnej časti SCI predstavovali 0,15 tony, čo zodpovedá hodnote 339 GBP, — odhadované vylodenia francúzskych rybárskych plavidiel z prístupnej časti SCI predstavovali 4,20 tony, čo zodpovedá hodnote 5 929 GBP. Nedôjde však k zákazu prístupu do celej oblasti. Na obrázkoch 3 a 4 vidno, že rybolovná činnosť sa sústreďuje v koridoroch mimo navrhovanej zakázanej oblasti (útesové útvary a nárazníková zóna). Preto sa vychádza z toho, že skutočná odhadovaná strata na vylodeniach bude oveľa nižšia ako uvedené hodnoty. Ďalšie štatistické informácie k rybolovnej činnosti iných ako britských plavidiel sa nachádzajú v prílohe B. 7.6 Pravdepodobné účinky uzatvorenia lokality na rybársku flotilu 7.6.1 Keďže odhadované straty na vylodeniach sú nízke, očakáva sa, že vplyv uzavretia lokality na rybárske lode Spojeného kráľovstva a Belgicka bude obmedzený. Viacerí dotknutí rybári počas predkonzultačných stretnutí uviedli, že nad charakteristickým prvkom (skalné útesy) sa vlečný výstroj na lov pri dne nepoužíva. Potenciálna strata príjmov však hrozí v nárazníkových oblastiach okolo charakteristických prvkov (skalné útesy). Odhady sú uvedené v tabuľke 3. Formálna konzultácia so zástupcami belgického odvetvia rybolovu potvrdila, že Belgicko v tejto lokalite vykonáva rybolov len v obmedzenej miere. Zástupcovia francúzskeho odvetvia rybolovu potvrdili, že dôjde k strate rybolovných oblastí v okolí zakázanej oblasti Hatt Rock. Alternatívne rybolovné oblasti sú však bez problémov dostupné. 7.7 Adaptabilnosť 7.7.1 S cieľom posúdiť pravdepodobné účinky navrhovaného uzavretia lokality na rybolovné činnosti je potrebné posúdiť, nakoľko plavidlá dokážu po presunutí do iných oblastí uloviť ryby v rovnakej hodnote. 7.7.2 Na účely vypracovania tohto posúdenia boli rybári požiadaní o vyplnenie dotazníka. Bola im položená priama otázka, nakoľko si navrhované uzavretie lokality vyžiada ich presun do iných oblastí a nakoľko sú v stave začať loviť v alternatívnych oblastiach a adaptovať sa tak, aby dokázali uloviť ryby v rovnakej hodnote. Väčšina dotknutých rybárov uviedla, že nemôžu zmeniť rybolovné oblasti alebo typ výstroja, ale keďže týmto navrhovaným opatrením sa bude obmedzovať iba rybolovná činnosť nad charakteristickým prvkom (skalné útesy) a v štandardnej nárazníkovovej zóne, nutnosť presunu bude minimálna. 7.7.3 Keďže sa zavádza uprednostňovaná možnosť (uvedený autonómny predpis o zakázaných oblastiach) a neuzatvára sa celá lokalita, miera presunu plavidiel používajúcich vlečné siete na lov pri dne bude minimálna. Hlavnou otázkou riešenou na predkonzultačných stretnutiach so zástupcami odvetvia rybolovu v súvislosti s presunom bol vplyv úplného uzavretia koridorov medzi charakteristickými prvkami (skalné útesy). Konštatovalo sa, že k vzájomnému pôsobeniu vlečného výstroja na lov pri dne nedochádza nad charakteristickými prvkami, ale v rámci navrhovaných nárazníkových zón. 7.7.4 Predpokladá sa, že v rámci posudzovania kategórií označených žltou a zelenou farbou sa zohľadní pokrok vo vývoji technológie výstroja a jeho vplyv na citlivé charakteristické prvky. 7.8 Nepriame náklady 7.8.1 Environmentálne náklady 7.8.2 V prípade odporúčanej možnosti sa neočakáva nárast nákladov z dôvodu vyššej spotreby paliva plavidiel, ktoré sa presunú ďalej do alternatívnych rybolovných oblastí alebo z dôvodu straty úlovku v dôsledku uzavretia oblasti. Rybári budú totiž zrejme naďalej loviť v koridoroch medzi zakázanými oblasťami. 7.8.3 V koridoroch v rámci priestorovo zakázaných oblastí pravdepodobne dôjde k zintenzívneniu rybolovnej činnosti, čo by mohlo ovplyvniť biodiverzitu a biotopy (S.E.Rees a kol., 2013 (56)). 7.9 Administratívne náklady a náklady na presadzovanie predpisov 7.9.1 Organizácia MMO bude pri presadzovaní predpisov presadzovať prístup presadzovania predpisov, ktorý vychádza z analýzy rizík a je podložený informáciami v súlade s modelom národných informačných služieb (National Intelligence Model (57)), ktorý už zaviedli mnohé vnútroštátne regulačné orgány. V prípade, že z informácií vyplýva, že riadiace opatrenie sa nedodržiava alebo že hrozí jeho nedodržiavanie, organizácia MMO pripraví stratégiu presadzovania zameranú na konkrétne potreby predmetnej chránenej morskej oblasti a prípadne využije zodpovedajúce zdroje. Môže ísť o prítomnosť námorníctva, letecký dohľad alebo spoločné operácie s inými agentúrami (napríklad orgány IFCA, pohraničné jednotky Spojeného kráľovstva alebo EA). Všetky spoločné operácie bude koordinovať organizácia MMO. Hlavné zásady, ktorými sa organizácia MMO bude riadiť pri regulovaní chránených morských oblastí, sú stanovené v zákone o legislatívnej a regulačnej reforme z roku 2006 (Legislative and Regulatory Reform Act) a v Kódexe dodržiavania predpisov pre regulačné orgány (Regulators' Compliance Code). Tieto zásady sa zameriavajú na to, aby organizácia MMO všetky svoje činnosti presadzovania predpisov vykonávala primerane, zodpovedne, jednotne, transparentne a cielene (58). 7.9.2 Presadzovanie navrhovaného autonómneho predpisu sa bude financovať z aktuálneho rozpočtu. Ako nástroj riadenia na presadzovanie predpisov na mori a zo vzduchu sa v prípade plavidiel s dĺžkou nad 12 m použije EU VMS. Vzhľadom na to, že v lokalite sa rybolov vykonáva len v obmedzenej miere, je riziko nedodržiavania predpisov minimálne alebo nízke (59). Odhadované náklady na presadzovanie opatrení v prípade prijatia tejto uprednostňovanej možnosti sa nachádzajú v tabuľke 2. Tabuľka 2 Ročné dodatočné náklady na presadzovanie uprednostňovanej možnosti (60) Činnosť Náklady na jednotku (GBP) Odhadovaný počet jednotiek za rok Celkové náklady za rok (GBP) Sledovanie plôch vykonávané kráľovským námorníctvom na lokalitu 4 000 na deň 1 4 000 Spoločné kontrolné hliadky orgánov IFCA na lokalitu 800 – 1 000 na deň 5 4 000 – 5 000 Letecký dozor nad lokalitou 2 050 na hodinu 2 4 100 Vyšetrovania/trestné stíhania na lokalitu 10 375 na prípad 1 10 375 Celkom 9 22 475 – 23 475 Tabuľka 3 Ročný profil peňažne vyjadrených nákladov v prípade odporúčanej možnosti (v mil. GBP) v stálych cenách R0 R1 R2 R3 R4 R5 R6 R7 R8 R9 Náklady na prechod Žiadne Žiadne Žiadne Žiadne Žiadne Žiadne Žiadne Žiadne Žiadne Žiadne Každoročne sa opakujúce náklady – najlepší odhad 0,022975 0,022975 0,022975 0,022975 0,022975 0,022975 0,022975 0,022975 0,022975 0,022975 Dolný odhad 0,022475 0,022975 0,022975 0,022975 0,022975 0,022975 0,022975 0,022975 0,022975 0,022975 Horný odhad 0,023475 0,022975 0,022975 0,022975 0,022975 0,022975 0,022975 0,022975 0,022975 0,022975 Celková súčasná výška ročných nákladov (*6): 0,2 mil. GBP 7.10 Výhody odporúčanej možnosti 7.10.1 Zákazom používania vlečeného výstroja na lov pri dne v navrhovaných zakázaných oblastiach sa predíde používaniu vlečeného výstroja na lov pri dne nad charakteristickými prvkami (skalné útesy), čo bude mať tieto prínosy: — environmentálne prínosy zachovania biotopov skalného útesu. Environmentálne prínosy sa tu opisujú ako peňažne nevyjadrené prínosy. 7.11 Environmentálne prínosy 7.11.1 Skalné útesy v tejto lokalite patria k biologicky najrozmanitejším oblastiam v krajine a majú dôležitú úlohu pri zachovaní druhov, ktoré sa považujú za vzácne alebo sa nachádzajú na hranici svojho biogeografického rozšírenia. Napriek tomu, že jednotlivé útesy sú relatívne malé (z celoštátneho aj miestneho hľadiska), sú ekologicky rozmanité a trvalo submerzný príbrežný útesový biotop (61) majú lokálny význam (z hľadiska veľkosti).	120	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/7a46e9d8-c31c-4977-ab4e-0ffe1c33c83f_2	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,009	Estratto delle decisioni comunitarie in materia di autorizzazioni all'immissione in commercio dei medicinali dal 1 o maggio 2009 al 31 maggio 2009 [Decisione/i presa/e in virtù dell'articolo 34 della direttiva 2001/83/CE del Parlamento europeo e del Consiglio o dell'articolo 38 della direttiva 2001/82/CE del Parlamento europeo e del Consiglio ]	None	Spoken	9,618	22,786	Pri liečbe salmonelózy liečbu predĺžiť na 5 dní. Nemecko Universal Farma, S. L. Gran Vía Carlos III, 98 — 7a 08028 Barcelona ŠPANIELSKO Unisol 10 % perorálny roztok Perorálny roztok 100 mg/ml Kurčatá a morky 50 ml produktu na 100 litrov vody alebo 10 mg účinnej zložky na kg telesnej hmotnosti na deň. Liečba má pokračovať minimálne 3 dni. Pri liečbe salmonelózy liečbu predĺžiť na 5 dní. Írsko Universal Farma, S. L. Gran Vía Carlos III, 98 — 7a 08028 Barcelona ŠPANIELSKO Unisol 10 % perorálny roztok Perorálny roztok 100 mg/ml Kurčatá a morky 50 ml produktu na 100 litrov vody alebo 10 mg účinnej zložky na kg telesnej hmotnosti na deň. Liečba má pokračovať minimálne 3 dni. Pri liečbe salmonelózy liečbu predĺžiť na 5 dní. Poľsko Universal Farma, S. L. Gran Vía Carlos III, 98 — 7a 08028 Barcelona ŠPANIELSKO Unisol 10 % perorálny roztok Perorálny roztok 100 mg/ml Kurčatá a morky 50 ml produktu na 100 litrov vody alebo 10 mg účinnej zložky na kg telesnej hmotnosti na deň. Liečba má pokračovať minimálne 3 dni. Pri liečbe salmonelózy liečbu predĺžiť na 5 dní. PRÍLOHA II ZOZNAM NÁZVOV, LIEKOVÁ FORMA, SILA VETERINÁRNEHO LIEKU, DRUHY ZVIERAT, SPÔSOB PODÁVANIA, ŽIADATEĽ V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH Členský štát Žiadateľ Vymyslený názov lieku Lieková forma Sila Druh zvieraťa Odporúčané dávkovanie Belgicko Laboratorios Karizoo S. A. Mas Pujades 11-12 Pol. Ind. La Borda 08140 Caldes de Montbui ŠPANIELSKO Enro-K 10 % perorálny roztok Perorálny roztok 100 mg/ml Kurčatá a morky 50 ml produktu na 100 litrov vody alebo 10 mg účinnej zložky na kg telesnej hmotnosti na deň. Liečba má pokračovať minimálne 3 dni. Pri liečbe salmonelózy liečbu predĺžiť na 5 dní. Česká republika Laboratorios Karizoo S. A. Mas Pujades 11-12 Pol. Ind. La Borda 08140 Caldes de Montbui ŠPANIELSKO Enro-K 10 % perorálny roztok Perorálny roztok 100 mg/ml Kurčatá a morky 50 ml produktu na 100 litrov vody alebo 10 mg účinnej zložky na kg telesnej hmotnosti na deň. Liečba má pokračovať minimálne 3 dni. Pri liečbe salmonelózy liečbu predĺžiť na 5 dní. Nemecko Laboratorios Karizoo S. A. Mas Pujades 11-12 Pol. Ind. La Borda 08140 Caldes de Montbui ŠPANIELSKO Enro-K 10 % perorálny roztok Perorálny roztok 100 mg/ml Kurčatá a morky 50 ml produktu na 100 litrov vody alebo 10 mg účinnej zložky na kg telesnej hmotnosti na deň. Liečba má pokračovať minimálne 3 dni. Pri liečbe salmonelózy liečbu predĺžiť na 5 dní. Írsko Laboratorios Karizoo S. A. Mas Pujades 11-12 Pol. Ind. La Borda 08140 Caldes de Montbui ŠPANIELSKO Enro-K 10 % perorálny roztok Perorálny roztok 100 mg/ml Kurčatá a morky 50 ml produktu na 100 litrov vody alebo 10 mg účinnej zložky na kg telesnej hmotnosti na deň. Liečba má pokračovať minimálne 3 dni. Pri liečbe salmonelózy liečbu predĺžiť na 5 dní. Poľsko Laboratorios Karizoo S. A. Mas Pujades 11-12 Pol. Ind. La Borda 08140 Caldes de Montbui ŠPANIELSKO Enro-K 10 % perorálny roztok Perorálny roztok 100 mg/ml Kurčatá a morky 50 ml produktu na 100 litrov vody alebo 10 mg účinnej zložky na kg telesnej hmotnosti na deň. Liečba má pokračovať minimálne 3 dni. Pri liečbe salmonelózy liečbu predĺžiť na 5 dní. PRÍLOHA III ZOZNAM NÁZVOV, LIEKOVÝCH FORIEM, SILY LIEKU(LIEKOV), SPÔSOB(Y) PODÁVANIA, ŽIADATEĽ(ŽIADATELIA) V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH Členský štát EÚ/EHP Držiteľ rozhodnutia o registrácii Žiadateľ (Vymyslený) názov Sila Lieková forma Spôsob podávania Obsah (koncentrácia) Česká republika Sandoz Pharmaceuticals GmbH Raiffeisenstraße 11 83607 Holzkirchen NEMECKO Tafen Aqua 32 μg nosní spray Tafen Aqua 64 μg nosní spray 32 μg/dávku 64 μg/dávku Nosová suspenzná aerodisperzia Nazálne použitie 0,64 mg/ml 1,28 mg/ml Dánsko Sandoz Pharmaceuticals GmbH Raiffeisenstraße 11 83607 Holzkirchen NEMECKO Budesonid Sandoz 32 μg/dávku 64 μg/dávku Nosová suspenzná aerodisperzia Nazálne použitie 0,64 mg/ml 1,28 mg/ml Francúzsko Sandoz Pharmaceuticals GmbH Raiffeisenstraße 11 83607 Holzkirchen NEMECKO BUDESONIDE SANDOZ 64 μg/dose, suspension pour pulvérisation nasale 64 μg/dávku Nosová suspenzná aerodisperzia Nazálne použitie 1,28 mg/ml Nemecko Sandoz Pharmaceuticals GmbH Raiffeisenstraße 11 83607 Holzkirchen NEMECKO Budesonid Sandoz 32 Mikrogramm/Sprühstoß Nasenspray, Suspension Budesonid Sandoz 64 Mikrogramm/Sprühstoß Nasenspray, Suspension 32 μg/dávku 64 μg/dávku Nosová suspenzná aerodisperzia Nazálne použitie 0,64 mg/ml 1,28 mg/ml Holandsko Sandoz Pharmaceuticals GmbH Raiffeisenstraße 11 83607 Holzkirchen NEMECKO Budesonide Sandoz 32 microgram/dosis, neusspray, suspensie Budesonide Sandoz 64 microgram/dosis, neusspray, suspensie 32 μg/dávku 64 μg/dávku Nosová suspenzná aerodisperzia Nazálne použitie 0,64 mg/ml 1,28 mg/ml Nórsko Sandoz Pharmaceuticals GmbH Raiffeisenstraße 11 83607 Holzkirchen NEMECKO Budesonid Sandoz 32 μg/dávku 64 μg/dávku Nosová suspenzná aerodisperzia Nazálne použitie 0,64 mg/ml 1,28 mg/ml Poľsko Sandoz Pharmaceuticals GmbH Raiffeisenstraße 11 83607 Holzkirchen NEMECKO Tafen Nasal 32 Tafen Nasal 64 32 μg/dávku 64 μg/dávku Nosová suspenzná aerodisperzia Nazálne použitie 0,64 mg/ml 1,28 mg/ml Švédsko Sandoz A/S C. F. Tietgens Boulevard 40 5220 Odense SO DÁNSKO Desonix 32 μg/dávku 64 μg/dávku Nosová suspenzná aerodisperzia Nazálne použitie 0,64 mg/ml 1,28 mg/ml Veľká Británia Sandoz B. V. Veluwezoom 22 1327 AH Almere HOLANDSKO Budesonide Aqua 64 micrograms Nasal Spray 32 μg/dávku 64 μg/dávku Nosová suspenzná aerodisperzia Nazálne použitie 1,28 mg/ml PRÍLOHA IV ZOZNAM NÁZVOV, FARMACEUTICKÝCH FORIEM, MNOŽSTVÁ ÚČINNÝCH LÁTOK V LIEKOCH, SPÔSOB PODÁVANIA A DRŽITELIA ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH Atifor chiesi, 12 mcg, oraz produkty związane dopuszczono do obrotu w krajach Unii Europejskiej Členský štát (EU/EEA) Držiteľ rozhodnutia o registrácii Vymyslený názov Sila Farmaceutická forma Spôsob podávania Rakúsko Novartis Pharma GmBH Brunner Strasse 59 1235 Wien RAKÚSKO FORADIL 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Belgicko Chiesi Farmaceutici S. p. A. Via Palermo 26/A 43100 Parma TALIANSKO ATIMOS 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Česká republika Torrex Chiesi Pharma s. r. o. CZ Na Kvetnici 33 140 00 Praha 4 ČESKÁ REPUBLIKA ATIMOS 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Estónsko Torrex Chiesi Pharma GmbH Gonzagagasse 16/16 1010 Vienna RAKÚSKO ATIMOS 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Francúzsko Chiesi S. A. Immeuble le Doublon 11 Avenue Dubonnet 92400 Courbevoie FRANCÚZSKO ATIMOS 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Nemecko Chiesi Farmaceutici S. p. A. Via Palermo 26/A 43100 Parma TALIANSKO ATIFOR CHIESI 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Grécko Novartis (Hellas) S. A. C. I. 12 klm National Road No 1 Athens-Lamia 14453 – Metamorphosis GRÉCKO FORADIL 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Maďarsko Torrex Chiesi Kft. Kristóf tér 4. 1052 Budapest NEMECKO ATIMOS 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Litva Torrex Chiesi Pharma GmbH Gonzagagasse 16/16 1010 Vienna RAKÚSKO ATIMOS 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Lotyšsko Torrex Chiesi Pharma GmbH Gonzagagasse 16/16 1010 Vienna RAKÚSKO ATIMOS 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Poľsko Torrex Chiesi Polska Sp. z o. o. ul. Biala 3 00-895 Warszawa POĽSKO ATIMOS 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Portugalsko Chiesi Farmaceutici S. p. A. Via Palermo 26/A, 43100 Parma TALIANSKO ATIMOS 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Slovenská republika Torrex Chiesi Slovakia s. r. o. Šulekova 14 811 06 Bratislava SLOVENSKÁ REPUBLIKA ATIMOS 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Slovinsko Torrex Chiesi Slovenija, d. o. o. Trdinova ulica 4 1000 Ljubljana SLOVINSKO ATIMOS 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Španielsko Chiesi España S. A. Berlín, 38-48 7a planta 08029 Barcelona ŠPANIELSKO BRONCORAL NEO 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Holandsko Chiesi Farmaceutici S. p. A. Via Palermo 26/A, 43100 Parma TALIANSKO ATIMOS 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska Trinity-Chiesi Pharmaceuticals Ltd. Cheadle Royal Business Park, Highfield, Cheadle, SK8 3GY SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO VEĽKEJ BRITÁNIE A SEVERNÉHO ÍRSKA ATIMOS MODULITE 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie PRÍLOHA V ZOZNAM NÁZVOV, FARMACEUTICKÝCH FORIEM, MNOŽSTVÁ ÚČINNÝCH LÁTOK V LIEKOCH, SPÔSOB PODÁVANIA A DRŽITELIA ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH Forair chiesi, 12 mcg, oraz produkty związane dopuszczono do obrotu w krajach unii europejskiej Členský štát (EU/EEA) Držiteľ rozhodnutia o registrácii Vymyslený názov Sila Farmaceutická forma Spôsob podávania Rakúsko Chiesi Farmaceutici S. p. A. Via Palermo 26/A 43100 Parma TALIANSKO FORAIR 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Belgicko Chiesi Farmaceutici S. p. A. Via Palermo 26/A 43100 Parma TALIANSKO FORMOAIR 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Česká republika Chiesi Farmaceutici S. p. A. Via Palermo 26/A 43100 Parma TALIANSKO FORAIR 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Dánsko Novartis Healthcare A/S Lyngbyvej 172 2100 Copenhagen DÁNSKO FORADIL HFA 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Francúzsko Chiesi Farmaceutici S. p. A. Via Palermo 26/A 43100 Parma TALIANSKO FORMOAIR 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Nemecko Chiesi Farmaceutici S. p. A. Via Palermo 26/A 43100 Parma TALIANSKO FORAIR CHIESI 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Grécko Chiesi Hellas S. A. Anapafseos 30 15235 Vrilissia - Athens GRÉCKO FORAIR 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Maďarsko Chiesi Farmaceutici S. p. A. Via Palermo 26/A 43100 Parma TALIANSKO FORAIR 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Portugalsko Chiesi Farmaceutici S. p. A. Via Palermo 26/A 43100 Parma TALIANSKO FORAIR 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Španielsko Novartis Faramceutica S. A. Apartado 708 08080 Barcelona ŠPANIELSKO FORADIL NEO 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Slovenská republika Chiesi Farmaceutici S. p. A. Via Palermo 26/A 43100 Parma TALIANSKO FORAIR 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Holandsko Novartis Pharma B. V. Postbus 241 6800 LZ Arnhem HOLANDSKO FORADIL 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska Chiesi Farmaceutici S. p. A. Via Palermo 26/A 43100 Parma TALIANSKO FORAIR MODULITE 12 mcg/dávka Inhalačný roztok v tlakovom obale Inhalačné použitie PRÍLOHA VI ZOZNAM NÁZVOV, FARMACEUTICKÝCH FORIEM, MNOŽSTVÁ ÚČINNÝCH LÁTOK V LIEKU, SPÔSOB PODÁVANIA A DRŽITELIA ROZHODNUTIA O REGISTRÁCII V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH Povolenia na uvedenie liekov obsahujúcich metylfenidát na trh Členský štát (EÚ/EHP) Držiteľ povolenia na uvedenie lieku na trh Vymyslený názov Sila Lieková forma Spôsob podávania AT – Rakúsko Janssen-Cilag Pharma GmbH Pfarrgasse 75 1232 Wien RAKÚSKO Concerta 18 mg Retardtabletten 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie AT – Rakúsko Janssen-Cilag Pharma GmbH Pfarrgasse 75 1232 Wien RAKÚSKO Concerta 36 mg Retardtabletten 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie AT – Rakúsko Janssen-Cilag Pharma GmbH Pfarrgasse 75 1232 Wien RAKÚSKO Concerta 54 mg Retardtabletten 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie AT – Rakúsko Janssen-Cilag Pharma GmbH Pfarrgasse 75 1232 Wien RAKÚSKO Concerta 27 mg Retardtabletten 27 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie AT – Rakúsko UCB Pharma GmbH Jaquingasse 16-18/3 1030 Wien RAKÚSKO Equasym retard 10 mg - Hartkapseln mit veränderter Wirkstofffreisetzung 10 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním perorálne podávanie AT – Rakúsko UCB Pharma GmbH Jaquingasse 16-18/3 1030 Wien RAKÚSKO Equasym retard 20 mg - Hartkapseln mit veränderter Wirkstofffreisetzung 20 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním perorálne podávanie AT – Rakúsko UCB Pharma GmbH Jaquingasse 16-18/3 1030 Wien RAKÚSKO Equasym retard 30 mg - Hartkapseln mit veränderter Wirkstofffreisetzung 30 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním perorálne podávanie AT – Rakúsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet 10 mg - retardierte Hartkapseln 10 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie AT – Rakúsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet 20 mg - retardierte Hartkapseln 20 mg Kapsula s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie AT – Rakúsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet 30 mg - retardierte Hartkapseln 30 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie AT – Rakúsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet 40 mg - retardierte Hartkapseln 40 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie AT – Rakúsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet 5 mg - Tabletten 5 mg tableta perorálne podávanie AT – Rakúsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet 10 mg - Tabletten 10 mg tableta perorálne podávanie AT – Rakúsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet 20 mg - Tabletten 20 mg tableta perorálne podávanie AT – Rakúsko Novartis Pharma GmbH Brunner Straße 59 1235 Wien RAKÚSKO Ritalin LA 20 mg - Kapseln 20 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním perorálne podávanie AT – Rakúsko Novartis Pharma GmbH Brunner Straße 59 1235 Wien RAKÚSKO Ritalin LA 30 mg - Kapseln 30 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním perorálne podávanie AT – Rakúsko Novartis Pharma GmbH Brunner Straße 59 1235 Wien RAKÚSKO Ritalin LA 40 mg - Kapseln 40 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním perorálne podávanie AT – Rakúsko Novartis Pharma GmbH Brunner Straße 59 1235 Wien RAKÚSKO Ritalin 10 mg - Tabletten 10 mg tableta perorálne podávanie AT – Rakúsko Laboratorios Rubio SA C/Industria 29, Poligon Industrial Compte de Sert 08755 Castellbisbal (Barcelona) ŠPANIELSKO RUBIFEN 5 mg - Tabletten 5 mg tableta perorálne podávanie AT – Rakúsko Laboratorios Rubio SA C/Industria 29, Poligon Industrial Compte de Sert 08755 Castellbisbal (Barcelona) ŠPANIELSKO RUBIFEN 10 mg - Tabletten 10 mg tableta perorálne podávanie AT – Rakúsko Laboratorios Rubio SA C/Industria 29, Poligon Industrial Compte de Sert 08755 Castellbisbal (Barcelona) ŠPANIELSKO RUBIFEN 20 mg - Tabletten 20 mg tableta perorálne podávanie BE – Belgicko JANSSEN CILAG N. V. Roderveldlaan 1 2600 Berchem BELGICKO CONCERTA 18 mg 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie BE – Belgicko JANSSEN CILAG N. V. Roderveldlaan 1 2600 Berchem BELGICKO CONCERTA 36 mg 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie BE – Belgicko JANSSEN CILAG N. V. Roderveldlaan 1 2600 Berchem BELGICKO CONCERTA 54 mg 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie BE – Belgicko JANSSEN CILAG N. V. Roderveldlaan 1 2600 Berchem BELGICKO CONCERTA 27 mg 27 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie BE – Belgicko NOVARTIS PHARMA N. V. Medialaan 40 1800 Vilvoorde BELGICKO RILATINE 10 mg tableta perorálne podávanie BE – Belgicko NOVARTIS PHARMA N. V. Medialaan 40 1800 Vilvoorde BELGICKO RILATINE MODIFIED RELEASE 20 mg 20 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním perorálne podávanie BE – Belgicko NOVARTIS PHARMA N. V. Medialaan 40 1800 Vilvoorde BELGICKO RILATINE MODIFIED RELEASE 30 mg 30 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním perorálne podávanie BE – Belgicko NOVARTIS PHARMA N. V. Medialaan 40 1800 Vilvoorde BELGICKO RILATINE MODIFIED RELEASE 40 mg 40 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie BG – Bulharsko Johnson & Johnson D. O. O. Smartinska 53 SI-1000 Ljubljana SLOVINSKO Concerta 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie BG – Bulharsko Johnson & Johnson D. O. O. Smartinska 53 SI-1000 Ljubljana SLOVINSKO Concerta 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie BG – Bulharsko Johnson & Johnson D. O. O. Smartinska 53 SI-1000 Ljubljana SLOVINSKO Concerta 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie CY – Cyprus Janssen-Cilag International N. V. Turnhoutseweg 30 2340 Beerse BELGICKO Concerta 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie CY – Cyprus Janssen-Cilag International N. V. Turnhoutseweg 30 2340 Beerse BELGICKO Concerta 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie CY – Cyprus Janssen-Cilag International N. V. Turnhoutseweg 30 2340 Beerse BELGICKO Concerta 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie CS – Česká republika Novartis s. r. o. Nagano III. U Nákladového nádraží 10 13000 Praha 3 ČESKÁ REPUBLIKA RITALIN 10 mg tableta perorálne podávanie CS – Česká republika Janssen-Cilag s. r. o. Karla Engliše 3201/6 15000 Praha 5 — Smíchov ČESKÁ REPUBLIKA CONCERTA 18 mg 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie CS – Česká republika Janssen-Cilag s. r. o. Karla Engliše 3201/6 15000 Praha 5 — Smíchov ČESKÁ REPUBLIKA CONCERTA 36 mg 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie CS – Česká republika Janssen-Cilag s. r. o. Karla Engliše 3201/6 15000 Praha 5 — Smíchov ČESKÁ REPUBLIKA CONCERTA 54 mg 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie DK – Dánsko Janssen-Cilag A/S Hammerbakken 19 3460 Birkerød DÁNSKO CONCERTA 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie DK – Dánsko Janssen-Cilag A/S Hammerbakken 19 3460 Birkerød DÁNSKO CONCERTA 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie DK – Dánsko Janssen-Cilag A/S Hammerbakken 19 3460 Birkerød DÁNSKO CONCERTA 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie DK – Dánsko UCB Nordic A/S Arne Jacobsen Allé 15 2300 Kobenhavn S DÁNSKO Equasym 5 mg tablety perorálne DK – Dánsko UCB Nordic A/S Arne Jacobsen Allé 15 2300 Kobenhavn S DÁNSKO Equasym 10 mg tablety perorálne DK – Dánsko UCB Nordic A/S Arne Jacobsen Allé 15 2300 Kobenhavn S DÁNSKO Equasym 20 mg tablety perorálne DK – Dánsko UCB Nordic A/S Arne Jacobsen Allé 15 2300 Kobenhavn S DÁNSKO Equasym Depot 10, 20, 30 mg Tvrdé kapsuly s riadeným uvoľňovaním perorálne DK – Dánsko Medice Arzneimittle Kuhloweg 37-39 Iserlohn NEMECKO Medikinet 5, 10, 20 mg tablety perorálne DK – Dánsko Medice Arzneimittle Kuhloweg 37-39 Iserlohn NEMECKO Medikinet CR 10, 20, 30, 40 mg Tvrdé kapsuly s riadeným uvoľňovaním perorálne DK – Dánsko Sandoz A/S C. F. Tietgens Boulevard 40 5220 Odense SØ DÁNSKO Motiron 5, 10, 20 mg tablety perorálne DK – Dánsko Novartis Healthcare Lyngbyvej 172 2100 Københarn Ø DÁNSKO Ritalin 10 mg tablety perorálne DK – Dánsko Novartis Healthcare Lyngbyvej 172 2100 Københarn Ø DÁNSKO Ritalin Uno 20, 30, 40 mg Tvrdé kapsuly s riadeným uvoľňovaním perorálne ES – Španielsko Laboratorios RUBIO, SA Industria 29 — Polígono industrial Comte de Sert 08755 Castellbisbal ŠPANIELSKO RUBIFEN 10 mg comprimidos 10 mg tablety perorálne podávanie ES – Španielsko Laboratorios RUBIO, SA Industria 29 — Polígono industrial Comte de Sert 08755 Castellbisbal ŠPANIELSKO RUBIFEN 20 mg comprimidos 20 mg tablety perorálne podávanie ES – Španielsko Laboratorios RUBIO, SA Industria 29 — Polígono industrial Comte de Sert 08755 Castellbisbal ŠPANIELSKO RUBIFEN 5 mg comprimidos 5 mg tablety perorálne podávanie ES – Španielsko JANSSEN CILAG, SA Paseo de las doce estrellas, 5-7 28042 Madrid ŠPANIELSKO CONCERTA 27 mg comprimidos de liberación prolongada 27 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie ES – Španielsko JANSSEN CILAG, SA Paseo de las doce estrellas, 5-7 28042 Madrid ŠPANIELSKO CONCERTA 36 mg comprimidos de liberación prolongada 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie ES – Španielsko JANSSEN CILAG, SA Paseo de las doce estrellas, 5-7 28042 Madrid ŠPANIELSKO CONCERTA 54 mg comprimidos de liberación prolongada 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie ES – Španielsko JANSSEN CILAG, SA Paseo de las doce estrellas, 5-7 28042 Madrid ŠPANIELSKO CONCERTA 18 mg comprimidos de liberación prolongada 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie ES – Španielsko Laboratorios RUBIO, SA Industria 29 — Polígono industrial Comte de Sert 08755 Castellbisbal ŠPANIELSKO OMOZIN 5 mg comprimidos 5 mg tablety perorálne podávanie ES – Španielsko Laboratorios RUBIO, SA Industria 29 — Polígono industrial Comte de Sert 08755 Castellbisbal ŠPANIELSKO OMOZIN 10 mg comprimidos 10 mg tablety perorálne podávanie ES – Španielsko Laboratorios RUBIO, SA Industria 29 — Polígono industrial Comte de Sert 08755 Castellbisbal ŠPANIELSKO OMOZIN 20 mg comprimidos 20 mg tablety perorálne podávanie ES – Španielsko Medice Arznemitel Putter GmbH Kuhloweg, 37 58638 Iselohon ŠPANIELSKO MEDIKINET 5 mg comprimidos 5mg tablety perorálne podávanie ES – Španielsko Medice Arznemitel Putter GmbH Kuhloweg, 37 58638 Iselohon ŠPANIELSKO MEDIKINET 10 mg comprimidos 10 mg tablety perorálne podávanie ES – Španielsko Medice Arznemitel Putter GmbH Kuhloweg, 37 58638 Iselohon ŠPANIELSKO MEDIKINET 20 mg comprimidos 20 mg tablety perorálne podávanie ES – Španielsko Medice Arznemitel Putter GmbH Kuhloweg, 37 58638 Iselohon ŠPANIELSKO MEDIKINET 10 mg cápsulas de liberación prolongada 10 mg Tablety s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie ES – Španielsko Medice Arznemitel Putter GmbH Kuhloweg, 37 58638 Iselohon ŠPANIELSKO MEDIKINET 20 mg cápsulas liberación prlongada 20 mg Tablety s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie ES – Španielsko Medice Arznemitel Putter GmbH Kuhloweg, 37 58638 Iselohon ŠPANIELSKO MEDIKINET 30 mg cápsulas liberación prolongada 30 mg Tablety s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie ES – Španielsko Medice Arznemitel Putter GmbH Kuhloweg, 37 58638 Iselohon ŠPANIELSKO MEDIKINET 40 mg cápsulas liberación prolongada 40 mg Tablety s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie ET – Estónsko Johnson & Johnson UAB Geležinio Vilko g. 18A LT-08104 Vilnius LITVA CONCERTA 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie ET – Estónsko Johnson & Johnson UAB Geležinio Vilko g. 18A LT-08104 Vilnius LITVA CONCERTA 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie ET – Estónsko Johnson & Johnson UAB Geležinio Vilko g. 18A LT-08104 Vilnius LITVA CONCERTA 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie FI – Fínsko Janssen-Cilag Oy Metsänneidonkuja 8 FI-02130 Espoo FÍNSKO Concerta 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne FI – Fínsko Janssen-Cilag Oy Metsänneidonkuja 8 FI-02130 Espoo FÍNSKO Concerta 27 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne FI – Fínsko Janssen-Cilag Oy Metsänneidonkuja 8 FI-02130 Espoo FÍNSKO Concerta 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne FI – Fínsko Janssen-Cilag Oy Metsänneidonkuja 8 FI-02130 Espoo FÍNSKO Concerta 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne FI – Fínsko UCB Pharma Oy FÍNSKO Malminkaari 5 FI-00700 Helsinki FÍNSKO Equasym Retard 10 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne FI – Fínsko UCB Pharma Oy FÍNSKO Malminkaari 5 FI-00700 Helsinki FÍNSKO Equasym Retard 20 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne FI – Fínsko UCB Pharma Oy FÍNSKO Malminkaari 5 FI-00700 Helsinki FÍNSKO Equasym Retard 30 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne FI – Fínsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet 5 mg Tableta Perorálne FI – Fínsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet 10 mg tableta Perorálne FI – Fínsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet 20 mg Tableta Perorálne FI – Fínsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet CR 10 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním Perorálne FI – Fínsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet CR 20 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním Perorálne FI – Fínsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet CR 30 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním Perorálne FI – Fínsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet CR 40 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním Perorálne FR – Francúzsko JANSSEN CILAG S. A. 1 rue Camille Desmoulins TSA 91003 92787 Issy-les-Moulineaux Cedex 9 FRANCÚZSKO CONCERTA LP 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne FR – Francúzsko JANSSEN CILAG S. A. 1 rue Camille Desmoulins TSA 91003 92787 Issy-les-Moulineaux Cedex 9 FRANCÚZSKO CONCERTA LP 27 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne FR – Francúzsko JANSSEN CILAG S. A. 1 rue Camille Desmoulins TSA 91003 92787 Issy-les-Moulineaux Cedex 9 FRANCÚZSKO CONCERTA LP 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne FR – Francúzsko JANSSEN CILAG S. A. 1 rue Camille Desmoulins TSA 91003 92787 Issy-les-Moulineaux Cedex 9 FRANCÚZSKO CONCERTA LP 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne FR – Francúzsko Laboratorios RUBIO SA c/Industria 29, Pol. Ind. Comte de Sert 08755 Castellbisbal Barcelona ŠPANIELSKO METHYLPHENIDATE RUBIO 10 mg Tableta Perorálne FR – Francúzsko Laboratorios RUBIO SA c/Industria 29, Pol. Ind. Comte de Sert 08755 Castellbisbal Barcelona ŠPANIELSKO METHYLPHENIDATE RUBIO 20 mg Tableta Perorálne FR – Francúzsko Laboratorios RUBIO SA c/Industria 29, Pol. Ind. Comte de Sert 08755 Castellbisbal Barcelona ŠPANIELSKO METHYLPHENIDATE RUBIO 5 mg Tableta Perorálne FR – Francúzsko UCB PHARMA S. A. 21 rue de Neuilly BP 314 92003 Nanterre FRANCÚZSKO QUASYM L. P. 10 MG, GELULE A LIBERATION MODIFIÉE 10 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne FR – Francúzsko UCB PHARMA S. A. 21 rue de Neuilly BP 314 92003 Nanterre FRANCÚZSKO QUASYM L. P. 20 MG, GELULE A LIBERATION MODIFIÉE 20 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne FR – Francúzsko UCB PHARMA S. A. 21 rue de Neuilly BP 314 92003 Nanterre FRANCÚZSKO QUASYM L. P. 30 MG, GELULE A LIBERATION MODIFIÉE 30 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne FR – Francúzsko NOVARTIS PHARMA SAS 2-4 rue Lionel Terray 92500 Rueil-Malmaison FRANCÚZSKO RITALINE 10 mg Tableta Perorálne FR – Francúzsko NOVARTIS PHARMA SAS 2-4 rue Lionel Terray 92500 Rueil-Malmaison FRANCÚZSKO RITALINE L. P. 20 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne FR – Francúzsko NOVARTIS PHARMA SAS 2-4 rue Lionel Terray 92500 Rueil-Malmaison FRANCÚZSKO RITALINE L. P. 30 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne FR – Francúzsko NOVARTIS PHARMA SAS 2-4 rue Lionel Terray 92500 Rueil-Malmaison FRANCÚZSKO RITALINE L. P. 40 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne HU – Maďarsko JANSSEN-CILAG Kft. Törökbálint Tó Park 2045 MAĎARSKO CONCERTA 18 mg 18 mg Retard tablety Perorálne HU – Maďarsko JANSSEN-CILAG Kft. Törökbálint Tó Park 2045 MAĎARSKO CONCERTA 36 mg 36 mg Retard tablety Perorálne HU – Maďarsko JANSSEN-CILAG Kft. Törökbálint Tó Park 2045 MAĎARSKO CONCERTA 54 mg 54 mg Retard tablety Perorálne HU – Maďarsko Novartis Hungária Kft. Pharma Budapest Bartók Béla út 43-47 1114 MAĎARSKO RITALIN 10 mg Tableta Perorálne HU – Maďarsko Novartis Hungária Kft. Pharma Budapest Bartók Béla út 43-47 1114 MAĎARSKO RITALIN 20 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne HU – Maďarsko Novartis Hungária Kft. Pharma Budapest Bartók Béla út 43-47 1114 MAĎARSKO RITALIN 30 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne HU – Maďarsko Novartis Hungária Kft. Pharma Budapest Bartók Béla út 43-47 1114 MAĎARSKO RITALIN 40 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne IE – Írsko Novartis Pharmaceuticals UK Ltd Frimley Business Park, Frimley Camberley GU16 7SR SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO Ritalin 10 mg Tableta Perorálne IE – Írsko Novartis Pharmaceuticals UK Ltd Frimley Business Park, Frimley Camberley GU16 7SR SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO Ritalin LA 20 mg, 30 mg, 40 mg Kapsuly, s riadeným uvoľňovaním Perorálne IE – Írsko Janssen-Cilag Ltd Saunderton High Wycombe Buckinghamshire HP14 4HJ SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO Concerta XL 18 mg, 27 mg, 36 mg, 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne IE – Írsko Ratiopharm GmbH Graf-Arco-Straße 3 NEMECKO Equasym 5 mg, 10 mg, 20 mg Tablety Perorálne IE – Írsko Ratiopharm GmbH Graf-Arco-Straße 3 NEMECKO Equasym XL 10 mg, 20 mg, 30 mg Kapsuly, s riadeným uvoľňovaním Perorálne IE – Írsko UCB (Pharma) Ireland Ltd Magna Drive, Magna Business Park Citywest Road Dublin 24 ÍRSKO Equasym 5 mg tablets 5 mg Tablety Perorálne IE – Írsko UCB (Pharma) Ireland Ltd Magna Drive, Magna Business Park Citywest Road Dublin 24 ÍRSKO Equasym 10 mg tablets 10 mg Tablety Perorálne IE – Írsko UCB (Pharma) Ireland Ltd Magna Drive, Magna Business Park Citywest Road Dublin 24 ÍRSKO Equasym 20 mg tablets 30 mg Tablety Perorálne IE – Írsko UCB (Pharma) Ireland Ltd Magna Drive, Magna Business Park Citywest Road Dublin 24 ÍRSKO Equasym XL 10 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaníms, hard 10 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaníms, hard Perorálne IE – Írsko UCB (Pharma) Ireland Ltd Magna Drive, Magna Business Park Citywest Road Dublin 24 ÍRSKO Equasym XL 20 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaníms, hard 20 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaníms, hard Perorálne IE – Írsko UCB (Pharma) Ireland Ltd Magna Drive, Magna Business Park Citywest Road Dublin 24 ÍRSKO Equasym XL 30 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaníms, hard 30 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaníms, hard Perorálne LV – Lotyšsko UAB Johnson & Johnson Geležinio Vilko g. 18A LT-08104 Vilnius LITVA CONCERTA 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie LV – Lotyšsko UAB Johnson & Johnson Geležinio Vilko g. 18A LT-08104 Vilnius LITVA CONCERTA 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie LV – Lotyšsko UAB Johnson & Johnson Geležinio Vilko g. 18A LT-08104 Vilnius LITVA CONCERTA 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie LV – Lotyšsko Novartis FÍNSKO Oy Metsanneidonkuja 10 FI-02130 Espoo FÍNSKO Ritalin 10 mg 10 mg Tablety Perorálne LT – Litva UAB „Johnson & Johnson“ Geležinio Vilko g. 18A LT-08104 Vilnius LITVA CONCERTA 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie LT – Litva UAB „Johnson & Johnson“ Geležinio Vilko g. 18A LT-08104 Vilnius LITVA CONCERTA 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie LT – Litva UAB „Johnson & Johnson“ Geležinio Vilko g. 18A LT-08104 Vilnius LITVA CONCERTA 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie IT – Taliansko Janssen-Cilag SpA via M. Buonarroti 23 20093 Cologno Monzese MI TALIANSKO CONCERTA 18 mg, 36 mg, 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne PT – Portugalsko Janssen-Cilag Farmacêutica, Lda. Estrada Consiglieri Pedroso, 69 A Queluz de Baixo 2734-503 Barcarena PORTUGALSKO Concerta 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie PT – Portugalsko Janssen-Cilag Farmacêutica, Lda. Estrada Consiglieri Pedroso, 69 A Queluz de Baixo 2734-503 Barcarena PORTUGALSKO Concerta 27 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie PT – Portugalsko Janssen-Cilag Farmacêutica, Lda. Estrada Consiglieri Pedroso, 69 A Queluz de Baixo 2734-503 Barcarena PORTUGALSKO Concerta 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie PT – Portugalsko Janssen-Cilag Farmacêutica, Lda. Estrada Consiglieri Pedroso, 69 A Queluz de Baixo 2734-503 Barcarena PORTUGALSKO Concerta 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie PT – Portugalsko Novartis Farma — Produtos Farmacêuticos, S. A. Rua do Centro Empresarial, Edifício 8 Quinta da Beloura 2710-444 Sintra PORTUGALSKO Ritalina LA 20 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním perorálne podávanie PT – Portugalsko Novartis Farma — Produtos Farmacêuticos, S. A. Rua do Centro Empresarial, Edifício 8 Quinta da Beloura 2710-444 Sintra PORTUGALSKO Ritalina LA 30 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním perorálne podávanie PT – Portugalsko Novartis Farma — Produtos Farmacêuticos, S. A. Rua do Centro Empresarial, Edifício 8 Quinta da Beloura 2710-444 Sintra PORTUGALSKO Ritalina LA 40 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním perorálne podávanie PT – Portugalsko Laboratorios Rubió, S. A. Calle Industria, 29 Poligono Industrial Comte de Sert 08755 Castellbisbal — Barcelona ŠPANIELSKO Rubifen 5 mg Tableta perorálne podávanie PT – Portugalsko Laboratorios Rubió, S. A. Calle Industria, 29 Poligono Industrial Comte de Sert 08755 Castellbisbal — Barcelona ŠPANIELSKO Rubifen 10 mg Tableta perorálne podávanie PT – Portugalsko Laboratorios Rubió, S. A. Calle Industria, 29 Poligono Industrial Comte de Sert 08755 Castellbisbal — Barcelona ŠPANIELSKO Rubifen 20 mg Tableta perorálne podávanie RO – Rumunsko Janssen-Pharmaceutica N. V. Tumhoutseweg 30 2340 Beerse BELGICKO Concerta XL 18 mg 18 mg Filmom obalené tablety s predĺženým uvoľňovaním RO – Rumunsko Janssen-Pharmaceutica N. V. Tumhoutseweg 30 2340 Beerse BELGICKO Concerta XL 36 mg 36 mg Filmom obalené tablety s predĺženým uvoľňovaním RO – Rumunsko Janssen-Pharmaceutica N. V. Tumhoutseweg 30 2340 Beerse BELGICKO Concerta XL 54 mg 54 mg Filmom obalené tablety s predĺženým uvoľňovaním Perorálne SE – Švédsko Janssen-Cilag AB Box 7073 SE-192 07 Sollentuna ŠVÉDSKO Concerta 18, 27, 36, 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne SE – Švédsko UCB Nordic A/S Arne Jacobsens Allé 15 2300 Kobenhavn S DÁNSKO Equasym Depot 10, 20, 30 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaníms, hard Perorálne SE – Švédsko Novartis Sverige AB Box 1150 SE-183 11 Täby ŠVÉDSKO Ritalin 10, 20, 30, 40 mg 10 mg — tableta 20, 30, 40 mg — Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne SE – Švédsko UCB Nordic A/S Arne Jacobsens Allé 15 2300 Kobenhavn S DÁNSKO Equasym 5, 10, 20 mg Tableta Perorálne SE – Švédsko Medice Arzneimittel Pütter & Co KG Kuhloweg 37-39 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet 5, 10, 20, 30, 40 mg 5, 10, 20 mg — tableta 10, 20, 30, 40 — Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním Perorálne UK – Spojené kráľovstvo UCB PHARMA LIMITED 208 Bath Road, Slough Berkshire SL1 3WE SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO EQUASYM 10 MG TABLETS 10 mg Tableta perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo UCB PHARMA LIMITED 208 Bath Road, Slough Berkshire SL1 3WE SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO EQUASYM 5 MG TABLETS 5 mg Tableta perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo UCB PHARMA LIMITED 208 Bath Road, Slough Berkshire SL1 3WE SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO EQUASYM 20 MG TABLETS 20 mg Tableta perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo UCB PHARMA LIMITED 208 Bath Road, Slough Berkshire SL1 3WE SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO EQUASYM XL 10 MG CAPSULES 10 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo UCB PHARMA LIMITED 208 Bath Road, Slough Berkshire SL1 3WE SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO EQUASYM XL 20 MG CAPSULES 20 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo UCB PHARMA LIMITED 208 Bath Road, Slough Berkshire SL1 3WE SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO EQUASYM XL 30 MG CAPSULES 30 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo NOVARTIS PHARMACEUTICALS UK LIMITED Frimley Business Park Frimley, Camberley. Surrey GU16 7SR SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO RITALIN 10 mg Tableta perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo JANSSEN-CILAG LIMITED Saunderton, High Wycombe Buckinghamshire HP14 4HJ SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO CONCERTA® XL 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo JANSSEN-CILAG LIMITED Saunderton, High Wycombe Buckinghamshire HP14 4HJ SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO CONCERTA® XL 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo JANSSEN-CILAG LIMITED Saunderton, High Wycombe Buckinghamshire HP14 4HJ SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO CONCERTA® XL 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo JANSSEN-CILAG LIMITED Saunderton, High Wycombe Buckinghamshire HP14 4HJ SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO CONCERTA® XL 27 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo MEDICE ARZNEIMITTEL PUTTER GmbH & CO KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO MEDIKINET 5 mg Tableta perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo MEDICE ARZNEIMITTEL PUTTER GmbH & CO KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO MEDIKINET 10 mg Tableta perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo MEDICE ARZNEIMITTEL PUTTER GmbH & CO KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO MEDIKINET 20 mg Tableta perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo MEDICE ARZNEIMITTEL PUTTER GmbH & CO KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO MEDIKINET XL 10 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo MEDICE ARZNEIMITTEL PUTTER GmbH & CO KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO MEDIKINET XL 20 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo MEDICE ARZNEIMITTEL PUTTER GmbH & CO KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO MEDIKINET XL 30 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo MEDICE ARZNEIMITTEL PUTTER GmbH & CO KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO MEDIKINET XL 40 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo ALFRED E TIEFENBACHER GmbH & CO Van-der-Smissen-Straße 1 22767 Hamburg NEMECKO ELMIFITEN 10 mg Tableta perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo ALFRED E TIEFENBACHER GmbH & CO Van-der-Smissen-Straße 1 22767 Hamburg NEMECKO TIFINIDAT 10 mg Tableta perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo LABORATORIOS RUBIÓ SA C/Industrial 29, Poligono Industrial Comte de Sert 08755 Castellbisbal, Barcelona ŠPANIELSKO TRANQUILYN 5 mg Tableta perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo LABORATORIOS RUBIÓ SA C/Industrial 29, Poligono Industrial Comte de Sert 08755 Castellbisbal, Barcelona ŠPANIELSKO TRANQUILYN 10 mg Tableta perorálne podávanie UK – Spojené kráľovstvo LABORATORIOS RUBIÓ SA C/Industrial 29, Poligono Industrial Comte de Sert 08755 Castellbisbal, Barcelona ŠPANIELSKO TRANQUILYN 20 mg Tableta perorálne podávanie IS – Island UCB Nordic A/S c/o Vistor hf. Hörgatúni 2 212 Garðabær ISLAND Equasym Depot 30 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne IS – Island UCB Nordic A/S c/o Vistor hf. Hörgatúni 2 212 Garðabær ISLAND Equasym Depot 20 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne IS – Island UCB Nordic A/S c/o Vistor hf. Hörgatúni 2 212 Garðabær ISLAND Equasym Depot 10 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne IS – Island Janssen-Cilag AB c/o Vistor hf. Hörgatún 2 212 Garðabær ISLAND Concerta 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne IS – Island Janssen-Cilag AB c/o Vistor hf. Hörgatún 2 212 Garðabær ISLAND Concerta 27 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne IS – Island Janssen-Cilag AB c/o Vistor hf. Hörgatún 2 212 Garðabær ISLAND Concerta 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne IS – Island Janssen-Cilag AB c/o Vistor hf. Hörgatún 2 212 Garðabær ISLAND Concerta 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne IS – Island UCB Nordic A/S, c/o Vistor hf. Hörgatúni 2 212 Garðabær ISLAND Equasym 20 mg Tableta Perorálne IS – Island UCB Nordic A/S, c/o Vistor hf. Hörgatúni 2 212 Garðabær ISLAND Equasym 10 mg Tableta Perorálne IS – Island UCB Nordic A/S, c/o Vistor hf. Hörgatúni 2 212 Garðabær ISLAND Equasym 5 mg Tableta Perorálne IS – Island Novartis Healthcare A/S, c/o Vistor hf. Hörgatún 2 212 Garðabær ISLAND Ritalin 10 mg Tableta Perorálne IS – Island Novartis Healthcare A/S, c/o Vistor hf. Hörgatún 2 212 Garðabær ISLAND Ritalin Uno 40 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne IS – Island Novartis Healthcare A/S, c/o Vistor hf. Hörgatún 2 212 Garðabær ISLAND Ritalin Uno 20 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne IS – Island Novartis Healthcare A/S, c/o Vistor hf. Hörgatún 2 212 Garðabær ISLAND Ritalin Uno 30 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko Novartis Pharma GmbH 90327 Nuernberg NEMECKO Ritalin 10 mg Tableta Perorálne DE – Nemecko Novartis Pharma GmbH 90327 Nuernberg NEMECKO MPH Novartis 20 mg Hartkapseln mit veränderter Wirkstofffreisetzung 20 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko Novartis Pharma GmbH 90327 Nuernberg NEMECKO MPH Novartis 30 mg Hartkapseln mit veränderter Wirkstofffreisetzung 30 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko Novartis Pharma GmbH 90327 Nuernberg NEMECKO MPH Novartis 40 mg Hartkapseln mit veränderter Wirkstofffreisetzung 40 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko Novartis Pharma GmbH 90327 Nuernberg NEMECKO Ritalin LA 20 mg Hartkapseln mit veränderter Wirkstofffreisetzung 20 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko Novartis Pharma GmbH 90327 Nuernberg NEMECKO Ritalin LA 30 mg Hartkapseln mit veränderter Wirkstofffreisetzung 30 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko Novartis Pharma GmbH 90327 Nuernberg NEMECKO Ritalin LA 40 mg Hartkapseln mit veränderter Wirkstofffreisetzung 40 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko Medice Postfach 2063 58634 Iserlohn NEMECKO Medikinet 10 mg 11,56 mg Tableta Perorálne DE – Nemecko UCB GmbH Alfred-Nobel-Straße 10 40789 Monheim NEMECKO Equasym 5 mg Tabletten 5 mg Tableta Perorálne DE – Nemecko UCB GmbH Alfred-Nobel-Straße 10 40789 Monheim NEMECKO Equasym 10 mg Tabletten 10 mg Tableta Perorálne DE – Nemecko UCB GmbH Alfred-Nobel-Straße 10 40789 Monheim NEMECKO Equasym 20 mg Tabletten 20 mg Tableta Perorálne DE – Nemecko Medice Postfach 2063 58634 Iserlohn NEMECKO Medikid 10 mg 11,56 mg Tableta Perorálne DE – Nemecko Alfred E. Tiefenbacher GmbH & Co. KG Van-der-Smissen-Straße. 1 22767 Hamburg NEMECKO Methylphenidat TB 11. 56 mg Tableta Perorálne DE – Nemecko HEXAL AG Postfach 1263 83602 Holzkirchen NEMECKO Methylphenidat HEXAL 10 mg Tabletten 10 mg Tableta Perorálne DE – Nemecko Medice Postfach 2063 58634 Iserlohn NEMECKO Medikinet 5 mg 5 mg Tableta Perorálne DE – Nemecko Medice Postfach 2063 58634 Iserlohn NEMECKO Medikinet 20 mg 20 mg Tableta Perorálne DE – Nemecko Janssen-Cilag GmbH 41457 Neuss or Janssen Cilag GmbH Raiffeisenstraße. 8 41470 Neuss NEMECKO CONCERTA 18 mg Retardtabletten 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko Janssen-Cilag GmbH 41457 Neuss or Janssen Cilag GmbH Raiffeisenstraße. 8 41470 Neuss NEMECKO CONCERTA 27 mg Retardtabletten 27 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko Janssen-Cilag GmbH 41457 Neuss or Janssen Cilag GmbH Raiffeisenstraße. 8 41470 Neuss NEMECKO CONCERTA 36 mg Retardtabletten 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko Janssen-Cilag GmbH 41457 Neuss or Janssen Cilag GmbH Raiffeisenstraße. 8 41470 Neuss NEMECKO CONCERTA 54 mg Retardtabletten 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko Medice Postfach 2063 58634 Iserlohn NEMECKO Medikinet retard 10 mg 10 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko Medice Postfach 2063 58634 Iserlohn NEMECKO Medikinet retard 20 mg 20 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko Medice Postfach 2063 58634 Iserlohn NEMECKO Medikinet retard 5 mg 5 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko TAD Pharma GmbH Postfach 720 27457 Cuxhaven NEMECKO METHYLPHENI TAD 5 mg Tabletten 5 mg Tableta Perorálne DE – Nemecko TAD Pharma GmbH Postfach 720 27457 Cuxhaven NEMECKO METHYLPHENI TAD 10 mg Tabletten 10 mg Tableta Perorálne DE – Nemecko TAD Pharma GmbH Postfach 720 27457 Cuxhaven NEMECKO METHYLPHENI TAD 20 mg Tabletten 20 mg Tableta Perorálne DE – Nemecko ratiopharm GmbH 89070 Ulm NEMECKO Methylphenidat-ratiopharm 10 mg Tabletten 10 mg Tableta Perorálne DE – Nemecko Alfred E. Tiefenbacher GmbH & Co KG Van-der-Smissen-Straße 1 22767 Hamburg NEMECKO Elmifiten 10 mg Tabletten 10 mg Tableta Perorálne DE – Nemecko 1 A Pharma GmbH Keltenring 1 + 3 82041 Oberhaching NEMECKO Methylphenidat - 1 A Pharma 10 mg Tabletten 10 mg Tableta Perorálne DE – Nemecko Alfred E. Tiefenbacher GmbH & Co KG Van-der-Smissen-Straße 1 22767 Hamburg NEMECKO Tifinidat 10 mg Tabletten 10 mg Tableta Perorálne DE – Nemecko Medice Postfach 2063 58634 Iserlohn NEMECKO Medikinet retard 30 mg 30 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko Medice Postfach 2063 58634 Iserlohn NEMECKO Medikinet retard 40 mg 40 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko Medice Postfach 2063 58634 Iserlohn NEMECKO Medikid 5 mg 5 mg Tableta Perorálne DE – Nemecko Medice Postfach 2063 58634 Iserlohn NEMECKO Medikid 20 mg 20 mg Tableta Perorálne DE – Nemecko Medice Postfach 2063 58634 Iserlohn NEMECKO Medikid retard 10 mg 10 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko Medice Postfach 2063 58634 Iserlohn NEMECKO Medikid retard 20 mg 20 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko Medice Postfach 2063 58634 Iserlohn NEMECKO Medikid retard 5 mg 5 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko UCB GmbH Alfred-Nobel-Straße 10 40789 Monheim NEMECKO Equasym retard 10 mg Hartkapseln mit veränderter Wirkstofffreisetzung 10 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko UCB GmbH Alfred-Nobel-Straße 10 40789 Monheim NEMECKO Equasym retard 20 mg Hartkapseln mit veränderter Wirkstofffreisetzung 20 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko UCB GmbH Alfred-Nobel-Straße 10 40789 Monheim NEMECKO Equasym retard 30 mg Hartkapseln mit veränderter Wirkstofffreisetzung 30 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko Medice Postfach 2063 58634 Iserlohn NEMECKO Medikid retard 30 mg 30 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním Perorálne DE – Nemecko Medice Postfach 2063 58634 Iserlohn NEMECKO Medikid retard 40 mg 40 mg Tvrdá kapsula s predĺženým uvoľňovaním Perorálne EL – Grécko JANSSEN-CILAG PHARMACEUTICAL S. A. C. I Eirinis Avenue 56 151 21 Pefki GRÉCKO Tel. +30 2106140061 Fax +30 2106140072 CONCERTA® 18 mg, 36 mg, 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaníms Perorálne EL – Grécko LABORATORIOS RUBIO S. A. C/Industria 29 Pol. Compte de Sert 08755 Castellbisbal (Barcelona) ŠPANIELSKO Tel. +34 937722509 Fax +34 937722501 METHYLPHENIDATE/RUBIO 5 mg/tab, 10 mg/tab, 20 mg/tab Tablets Perorálne EL – Grécko UCB A. E. Vouliagmenis Avenue 580 164 52 Argyroupolis GRÉCKO EQUASYM XR 10, 20, 30 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaníms, hard Perorálne IT – Italiansko NOVARTIS FARMA S. P. A. Largo Umberto Boccioni 1 21040 Varese VA TALIANSKO RITALIN 10 mg Tableta 30 Perorálne IT – Italiansko NOVARTIS FARMA S. P. A. Largo Umberto Boccioni 1 21040 Varese VA TALIANSKO RITALIN 20 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním 30 Perorálne IT – Italiansko NOVARTIS FARMA S. P. A. Largo Umberto Boccioni 1 21040 Varese VA TALIANSKO RITALIN 20 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním 100 Perorálne MT – Malta Novartis Pharmaceuticals UK Ltd Frimley Business Park Frimley Camberley, Surrey GU16 7SR SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO Ritalin 10 mg Tableta Perorálne MT – Malta UCB Pharma Limited 208, Bath Road, Slough Berkshire SL1 3WE SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO Equasym XL 10 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne MT – Malta UCB Pharma Limited 208, Bath Road, Slough Berkshire SL1 3WE SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO Equasym XL 20 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne MT – Malta UCB Pharma Limited 208, Bath Road, Slough Berkshire SL1 3WE SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO Equasym XL 30 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne MT – Malta Janssen-Cilag International N. V. Turnhoutseweg 30 2340 Beerse BELGICKO Concerta® 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie MT – Malta Janssen-Cilag International N. V. Turnhoutseweg 30 2340 Beerse BELGICKO Concerta® 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie MT – Malta Janssen-Cilag International N. V. Turnhoutseweg 30 2340 Beerse BELGICKO Concerta® 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie NL – Holandsko Novartis Pharma B. V. Raapopseweg 1 6824 DP Arnhem HOLANDSKO Ritalin 10 mg Tablety Perorálne NL – Holandsko Ratiopharm Nederland BV Ronde Tocht 11 1507 CC Zaandam HOLANDSKO Methylfenidaat HCl ratiopharm 10 mg 10 mg Tablety Perorálne NL – Holandsko U. C. B. Pharma B. V. Lage Mosten 33 4822 NK Breda HOLANDSKO Equasym 5 mg Tabletten 5 mg Tablety Perorálne NL – Holandsko U. C. B. Pharma B. V. Lage Mosten 33 4822 NK Breda HOLANDSKO Equasym 10 mg Tabletten 10 mg Tablety Perorálne NL – Holandsko U. C. B. Pharma B. V. Lage Mosten 33 4822 NK Breda HOLANDSKO Equasym XL 10 mg Capsule 10 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaníms Perorálne NL – Holandsko U. C. B. Pharma B. V. Lage Mosten 33 4822 NK Breda HOLANDSKO Equasym XL 20 mg Capsule 20 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaníms Perorálne NL – Holandsko U. C. B. Pharma B. V. Lage Mosten 33 4822 NK Breda HOLANDSKO Equasym XL 30 mg Capsule 30 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaníms Perorálne NL – Holandsko Alfred Tiefenbacher (GmbH & Co KG) Van-der-Smisse-Straße 1 22767 Hamburg NEMECKO Methylfenidaat HCl AET 10 mg 10 mg Tablety Perorálne NL – Holandsko Pharmachemie B. V. Swensweg 5 2003 RN Haarlem HOLANDSKO Methylfenidaat HCl 10 mg PCH 10 mg Tablety Perorálne NL – Holandsko Hexal B. V. Pastoorslaan 28 2182 BX Hillegom HOLANDSKO Methylfenidaat HCl 10 mg tabletten 10 mg Tablety Perorálne NL – Holandsko Alfred Tiefenbacher (GmbH & Co KG) Van-der-Smisse-Straße 1 22767 Hamburg NEMECKO Tifinidat 10 mg Tablety Perorálne NL – Holandsko Janssen-Cilag B. V. Dr. Paul Janssenweg 150 5026 RH Tilburg HOLANDSKO Concerta 18 mg 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaníms Perorálne NL – Holandsko Janssen-Cilag B. V. Dr. Paul Janssenweg 150 5026 RH Tilburg HOLANDSKO Concerta 27 mg 27 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaníms Perorálne NL – Holandsko Janssen-Cilag B. V. Dr. Paul Janssenweg 150 5026 RH Tilburg HOLANDSKO Concerta 36 mg 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaníms Perorálne NL – Holandsko Janssen-Cilag B. V. Dr. Paul Janssenweg 150 5026 RH Tilburg HOLANDSKO Concerta 54 mg 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaníms Perorálne NL – Holandsko Laboratorios Rubio SA C/Industria 29, Poligon Industrial Compte de Sert 08755 Castellbisbal, Barcelona ŠPANIELSKO Methylfenidaat HCl 5 mg 5 mg Tablety Perorálne NL – Holandsko Laboratorios Rubio SA C/Industria 29, Poligon Industrial Compte de Sert 08755 Castellbisbal, Barcelona ŠPANIELSKO Methylfenidaat HCl 10 mg 10 mg Tablety Perorálne NL – Holandsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet 5 mg 5 mg Tablety Perorálne NL – Holandsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet 10 mg 10 mg Tablety Perorálne NL – Holandsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet 20 mg 20 mg Tablety Perorálne NL – Holandsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet CR 10 mg 10 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaníms Perorálne NL – Holandsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet CR 20 mg 20 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaníms Perorálne NL – Holandsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet CR 30 mg 30 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaníms Perorálne NL – Holandsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet CR 40 mg 40 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaníms Perorálne NO – Nórsko Janssen-Cilag AS Hoffsveien 1D 0275 Oslo NÓRSKO Concerta 18 mg, 36 mg, 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne NO – Nórsko UCB Nordic A/S Arne Jacobsens Allé 15 2300 Köbenhavn S DÁNSKO Equasym tabletter 5 mg 5 mg Tableta Perorálne NO – Nórsko UCB Nordic A/S Arne Jacobsens Allé 15 2300 Köbenhavn S DÁNSKO Equasym tabletter 10 mg 10 mg Tableta Perorálne NO – Nórsko UCB Nordic A/S Arne Jacobsens Allé 15 2300 Köbenhavn S DÁNSKO Equasym tabletter 20 mg 20 mg Tableta Perorálne NO – Nórsko UCB Nordic A/S Arne Jacobsens Allé 15 2300 Köbenhavn S DÁNSKO Equasym Depot 10 mg, 20 mg, 30 mg Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním Perorálne NO – Nórsko Novartis Norge AS Brynsalleèn 4 0667 Oslo NÓRSKO Ritalin 10 mg, 20 mg, 30 mg, 40 mg (10 mg — tablet) (20 mg, 30 mg, 40 mg — Tvrdá kapsula s riadeným uvoľňovaním) Perorálne NO – Nórsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn, Nordrhein-Westfalen NEMECKO Medikinet 10 mg, 20 mg, 30 mg, 40 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním Perorálne NO – Nórsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn, Nordrhein-Westfalen NEMECKO Medikinet 5 mg, 10 mg, 20 mg Tableta Perorálne PL – Poľsko Janssen-Cilag International N. V. Turnhoutseweg 30 2340 Beerse BELGICKO Concerta® 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie PL – Poľsko Janssen-Cilag International N. V. Turnhoutseweg 30 2340 Beerse BELGICKO Concerta® 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie PL – Poľsko Janssen-Cilag International N. V. Turnhoutseweg 30 2340 Beerse BELGICKO Concerta® 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie PL – Poľsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet 5 mg 5 mg Tableta perorálne podávanie PL – Poľsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet 10 mg 10 mg Tableta perorálne podávanie PL – Poľsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet 20 mg 20 mg Tableta perorálne podávanie PL – Poľsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet CR 10 mg 10 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie PL – Poľsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet CR 20 mg 20 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie PL – Poľsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet CR 30 mg 30 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie PL – Poľsko Medice Arzneimittel Pütter GmbH & Co KG Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet CR 40 mg 40 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie LU – Luxembursko Novartis Pharma Roonstraße 25 90429 Nűrnberg NEMECKO Ritalin 10 mg Tablety Perorálne LU – Luxembursko Janssen Cilag N. V. /S. A Roderveldlaan 1 2600 Berchem BELGICKO Concerta 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaníms perorálne podávanie LU – Luxembursko Janssen Cilag N. V. /S. A Roderveldlaan 1 2600 Berchem BELGICKO Concerta 27 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaníms perorálne podávanie LU – Luxembursko Janssen Cilag N. V. /S. A Roderveldlaan 1 2600 Berchem BELGICKO Concerta 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaníms perorálne podávanie LU – Luxembursko Janssen Cilag N. V. /S. A Roderveldlaan 1 2600 Berchem BELGICKO Concerta 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaníms perorálne podávanie LU – Luxembursko Medice Arzneimittel Pűtter GmbH & Co Kuhloweg 37 58638 Iserlohn NEMECKO Medikinet 5 mg Tablety Perorálne LU – Luxembursko Medice Arzneimittel Pűtter GmbH & Co Medikinet 10 mg Tablety Perorálne LU – Luxembursko Medice Arzneimittel Pűtter GmbH & Co Medikinet 20 mg Tablety Perorálne LU – Luxembursko Medice Arzneimittel Pűtter GmbH & Co Medikinet retard 10 mg Kapsuly Perorálne LU – Luxembursko Medice Arzneimittel Pűtter GmbH & Co Medikinet retard 20 mg Kapsuly Perorálne LU – Luxembursko Medice Arzneimittel Pűtter GmbH & Co Medikinet retard 30 mg Kapsuly Perorálne LU – Luxembursko Medice Arzneimittel Pűtter GmbH & Co Medikinet retard 40 mg Kapsuly Perorálne SI – Slovinsko Johnson & Johnson d. o. o. Smartinska 53 SI-1000 Ljubljana SLOVINSKO Concerta 18 mg tablete s podaljšanim sproščanjem 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaníms perorálne podávanie SI – Slovinsko Johnson & Johnson d. o. o. Smartinska 53 SI-1000 Ljubljana SLOVINSKO Concerta 36 mg tablete s podaljšanim sproščanjem 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaníms perorálne podávanie SI – Slovinsko Johnson & Johnson d. o. o. Smartinska 53 SI-1000 Ljubljana SLOVINSKO Concerta 54 mg tablete s podaljšanim sproščanjem 54 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaníms perorálne podávanie SK – Slovensko Johnson & Johnson, s. r. o. Plynárenská 7/B 824 78 Bratislava SLOVENSKÁ REPUBLIKA Concerta 18 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním 18 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie SK – Slovensko Johnson & Johnson, s. r. o. Plynárenská 7/B 824 78 Bratislava SLOVENSKÁ REPUBLIKA Concerta 36 mg tablety s predĺženým uvoľňovaním 36 mg Tableta s predĺženým uvoľňovaním perorálne podávanie SK – Slovensko Johnson & Johnson, s. r. o. C_2009146DE. 01001501. xml 26. 6. 2009 DE Amtsblatt der Europäischen Union C 146/15 Verzeichnis der Entscheidungen der Gemeinschaft über die Zulassung von Arzneimitteln vom 1. Mai 2009 bis 31. Mai 2009 (Entscheidungen gemäß Artikel 34 der Richtlinie 2001/83/EG des Europäischen Parlaments und des Rates (1) bzw. Artikel 38 der Richtlinie 2001/82/EG des Europäischen Parlaments und des Rates (2) ) 2009/C 146/04 — Erteilung, Aufrechterhaltung oder Änderung einer Zulassung in einem Mitgliedstaat Datum der Entscheidung Bezeichnung(en) des Arzneimittels Zulassungsinhaber Betroffener Mitgliedstaat Datum der Mitteilung 5. 5. 2009 Unisol 10 % Oral Solution Siehe Anlage I Siehe Anlage I 6. 5. 2009 5. 5. 2009 Enro-K 10 % Oral Solution Siehe Anlage II Siehe Anlage II 6. 5. 2009 7. 5. 2009 Budesonide Sandoz Siehe Anlage III Siehe Anlage III 8. 5. 2009 11. 5. 2009 Atifor Chiesi 12 mcg Siehe Anlage IV Siehe Anlage IV 12. 5. 2009 11. 5. 2009 Forair Chiesi 12 mcg Siehe Anlage V Siehe Anlage V 12. 5. 2009 15. 5. 2009 Qutenza NeurogesX UK Limited 265 Strand London WC2R 1BH UNITED KINGDOM Diese Entscheidung ist an die Mitgliedstaaten gerichtet 18. 5. 2009 27. 5. 2009 Methylphenidate Siehe Anlage VI Siehe Anlage VI 28. 5. 2009 28. 5. 2009 Soliris Alexion Europe SAS 54-56 Avenue Hoche 75008 Paris FRANCE Diese Entscheidung ist an die Mitgliedstaaten gerichtet 2. 6. 2009 29. 5. 2009 GLUSCAN 500 Siehe Anlage VII Siehe Anlage VII 2. 6. 2009 (1) ABl. L 311 vom 28. 11. 2001, S. 67. (2) ABl. L 311 vom 28. 11. 2001, S. 1. ANHANG I VERZEICHNIS DER BEZEICHNUNGEN, DARREICHUNGSFORM, STÄRKE DES TIERARZNEIMITTELS, TIERART, ART DER ANWENDUNG, ANTRAGSTELLER IN DEN MITGLIEDSTAATEN Mitgliedstaat Antragsteller Phantasiebezeichnung Darreichungsform Stärke Tierart Empfohlene Dosis Belgien Universal Farma, S. L. Gran Vía Carlos III, 98 — 7a 08028 Barcelona SPANIEN Unisol 10 % Lösung zum Einnehmen Lösung zum Einnehmen 100 mg/ml Hühner und Truthühner 50 ml Produkt auf 100 Liter Wasser oder 10 mg des Wirkstoffes pro kg Körpergewicht pro Tag. Die Behandlung sollte mindestens 3 Tage fortgesetzt werden. Zur Behandlung von Salmonellose ist die Behandlung auf 5 Tage zu verlängern. Tschechische Republik Universal Farma, S. L. Gran Vía Carlos III, 98 — 7a 08028 Barcelona SPANIEN Unisol 10 % Lösung zum Einnehmen Lösung zum Einnehmen 100 mg/ml Hühner und Truthühner 50 ml Produkt auf 100 Liter Wasser oder 10 mg des Wirkstoffes pro kg Körpergewicht pro Tag. Die Behandlung sollte mindestens 3 Tage fortgesetzt werden. Zur Behandlung von Salmonellose ist die Behandlung auf 5 Tage zu verlängern. Deutschland Universal Farma, S. L. Gran Vía Carlos III, 98 — 7a 08028 Barcelona SPANIEN Unisol 10 % Lösung zum Einnehmen Lösung zum Einnehmen 100 mg/ml Hühner und Truthühner 50 ml Produkt auf 100 Liter Wasser oder 10 mg des Wirkstoffes pro kg Körpergewicht pro Tag. Die Behandlung sollte mindestens 3 Tage fortgesetzt werden. Zur Behandlung von Salmonellose ist die Behandlung auf 5 Tage zu verlängern. Irland Universal Farma, S. L. Gran Vía Carlos III, 98 — 7a 08028 Barcelona SPANIEN Unisol 10 % Lösung zum Einnehmen Lösung zum Einnehmen 100 mg/ml Hühner und Truthühner 50 ml Produkt auf 100 Liter Wasser oder 10 mg des Wirkstoffes pro kg Körpergewicht pro Tag. Die Behandlung sollte mindestens 3 Tage fortgesetzt werden. Zur Behandlung von Salmonellose ist die Behandlung auf 5 Tage zu verlängern. Polen Universal Farma, S. L. Gran Vía Carlos III, 98 — 7a 08028 Barcelona SPANIEN Unisol 10 % Lösung zum Einnehmen Lösung zum Einnehmen 100 mg/ml Hühner und Truthühner 50 ml Produkt auf 100 Liter Wasser oder 10 mg des Wirkstoffes pro kg Körpergewicht pro Tag. Die Behandlung sollte mindestens 3 Tage fortgesetzt werden. Zur Behandlung von Salmonellose ist die Behandlung auf 5 Tage zu verlängern. ANHANG II VERZEICHNIS DER BEZEICHNUNGEN, DARREICHUNGSFORM, STÄRKE DES TIERARZNEIMITTELS, TIERART, ART DER ANWENDUNG, ANTRAGSTELLER IN DEN MITGLIEDSTAATEN Mitgliedstaat Antragsteller Phantasiebezeichnung Darreichungsform Stärke Tierart Empfohlene Dosis Belgien Laboratorios Karizoo S. A. Mas Pujades 11-12 Pol. Ind. La Borda 08140 Caldes de Montbui SPANIEN Enro-K 10 % Lösung zum Einnehmen Lösung zum Einnehmen 100 mg/ml Hühner und Truthühner 50 ml Produkt auf 100 Liter Wasser oder 10 mg des Wirkstoffes pro kg Körpergewicht pro Tag. Die Behandlung sollte mindestens 3 Tage fortgesetzt werden. Zur Behandlung von Salmonellose ist die Behandlung auf 5 Tage zu verlängern. Tschechische Republik Laboratorios Karizoo S. A. Mas Pujades 11-12 Pol. Ind. La Borda 08140 Caldes de Montbui SPANIEN Enro-K 10 % Lösung zum Einnehmen Lösung zum Einnehmen 100 mg/ml Hühner und Truthühner 50 ml Produkt auf 100 Liter Wasser oder 10 mg des Wirkstoffes pro kg Körpergewicht pro Tag. Die Behandlung sollte mindestens 3 Tage fortgesetzt werden. Zur Behandlung von Salmonellose ist die Behandlung auf 5 Tage zu verlängern. Deutschland Laboratorios Karizoo S. A. Mas Pujades 11-12 Pol. Ind. La Borda 08140 Caldes de Montbui SPANIEN Enro-K 10 % Lösung zum Einnehmen Lösung zum Einnehmen 100 mg/ml Hühner und Truthühner 50 ml Produkt auf 100 Liter Wasser oder 10 mg des Wirkstoffes pro kg Körpergewicht pro Tag. Die Behandlung sollte mindestens 3 Tage fortgesetzt werden. Zur Behandlung von Salmonellose ist die Behandlung auf 5 Tage zu verlängern. Irland Laboratorios Karizoo S. A. Mas Pujades 11-12 Pol. Ind. La Borda 08140 Caldes de Montbui SPANIEN Enro-K 10 % Lösung zum Einnehmen Lösung zum Einnehmen 100 mg/ml Hühner und Truthühner 50 ml Produkt auf 100 Liter Wasser oder 10 mg des Wirkstoffes pro kg Körpergewicht pro Tag. Die Behandlung sollte mindestens 3 Tage fortgesetzt werden. Zur Behandlung von Salmonellose ist die Behandlung auf 5 Tage zu verlängern. Polen Laboratorios Karizoo S. A. Mas Pujades 11-12 Pol. Ind. La Borda 08140 Caldes de Montbui SPANIEN Enro-K 10 % Lösung zum Einnehmen Lösung zum Einnehmen 100 mg/ml Hühner und Truthühner 50 ml Produkt auf 100 Liter Wasser oder 10 mg des Wirkstoffes pro kg Körpergewicht pro Tag. Die Behandlung sollte mindestens 3 Tage fortgesetzt werden. Zur Behandlung von Salmonellose ist die Behandlung auf 5 Tage zu verlängern.	40,328	1
2015/32016B0150/32016B0150_SK.txt_15	Eurlex	Open Government	CC-By	2,015	None	None	Spoken	7,795	20,532	Za posledných niekoľko rokov sa zvýšil počet turistov z rozvíjajúcich sa ekonomík, ako sú Brazília, Rusko, Čína a India. Štatistiky ukazujú, že počet víz vydaných čínskym turistom v roku 2011 dosiahol 1 026 000 v porovnaní s 560 000 v roku 2008. V roku 2011 minuli zahraniční turisti vyše 330 miliárd EUR a podľa najnovších odhadov by sa do roku 2022 táto suma mohla zvýšiť na približne 430 miliárd EUR. V roku 2012 sa začala kampaň s názvom Europe – Whenever you’re ready (Európa – Kedykoľvek, keď ste pripravení), ktorá poukazuje na rôznorodosť kultúrneho a prírodného dedičstva Európy a ktorá sa zameriava na potenciálnych turistov, najmä z Brazílie, Indie a Číny. Tento program bol veľmi úspešný a dosiahol veľmi pozitívne výsledky vďaka rozvoju a vykonávaniu spoločnej vízovej politiky. Zjednodušenie vízového režimu viedlo k zvýšeniu počtu medzinárodných turistov z relevantných trhov o 5 až 25 %. Nejde však len o víza, ale aj o to, že všetci zahraniční návštevníci majú odlišné potreby a očakávania. Spomedzi uvedených rozvíjajúcich sa ekonomík by sme sa mali zamerať na Čínu, ktorá je najrýchlejšie rastúcim zdrojovým trhom cestovného ruchu na svete. Podľa správy Svetovej organizácie pre cestovný ruch o čínskom trhu so zahraničnými cestami (2013) by mala v nadchádzajúcich desaťročiach rásť tendencia čínskych turistov cestovať do zahraničia. Navyše Európa je mimo Ázie a Pacifiku najväčším turistickým regiónom pre cestovateľov z Číny. Keďže Európa figuruje na prvom mieste v zozname destinácií, ktoré si Číňania želajú navštíviť, je potrebné rozmýšľať o tom, ako by mohli členské štáty lepšie hostiť čínskych turistov. Potrebné je vzájomné porozumenie a neustála a udržateľná odborná príprava zamestnancov v odvetví cestovného ruchu v celej Európe. Okrem toho by Európa mala byť pripravená na výzvy spojené s príchodom veľkého počtu čínskych turistov, a to vrátane oblasti verejnej bezpečnosti, cudzineckého práva a možnosti rasistických a xenofóbnych postojov vyplývajúcich z kultúrnych rozdielov medzi našimi spoločnosťami. Tento pilotný projekt sleduje tieto hlavné ciele: — uľahčiť rozvoj sietí a výmenu najlepších postupov medzi verejnými rozhodovacími činiteľmi a zástupcami odvetvia cestovného ruchu, — podporovať príležitosti na vytvorenie nových a udržateľných pracovných miest v sektore služieb v celej Európe, — nadviazať profesionálny a štrukturálny dialóg medzi inštitúciami Únie, — identifikovať najlepšie postupy vzťahujúce sa na profil čínskych turistov (ako ich lepšie hostiť) a presadzovať ich v rámci európskeho odvetvia cestovného ruchu vrátane poskytovateľov služieb (hotely, reštaurácie), — zlepšiť dialóg a spoluprácu medzi čínskymi a európskymi cestovnými kanceláriami a agentúrami, — umožniť rozvoj osobitnej odbornej prípravy pre zamestnancov (napríklad zlepšením ich jazykových zručností a kultúrnych vedomostí), — zvýšiť povedomie verejnosti prostredníctvom kampaní o multikulturalizme v spolupráci s čínskymi kultúrnymi inštitútmi (inštitúty Confucius), — stimulovať prispôsobovanie produktov a služieb cestovného ruchu potrebám čínskych turistov, a to vrátane marketingových nástrojov (internetové stránky a letáky v čínštine), a ich propagáciu na čínskych sociálnych sieťach (Weibo), — zlepšiť cezhraničnú spoluprácu s cieľom posilniť obraz Európy a európskej identity – tento projekt by sa mohol prepojiť s prípravnou akciou s názvom Podpora európskych a nadnárodných produktov cestovného ruchu s osobitným dôrazom na kultúrne a priemyselné produkty – napríklad vypracovaním špeciálneho propagačného videozáznamu o Únii v čínštine. Právny základ Pilotný projekt v zmysle článku 54 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1). 02 02 77 20Pilotný projekt — Dosiahnutie regionálnej hospodárskej konvergencie v EÚ (TREC) Číselné údaje (Diferencované finančné prostriedky) Rozpočtové prostriedky 2016 Rozpočtové prostriedky 2015 Plnenie 2014 Záväzky Platby Záväzky Platby Záväzky Platby p.m. 150 000 500 000 250 000 Poznámky Tieto rozpočtové prostriedky sú určené na pokrytie záväzkov, ktoré neboli splatené v predchádzajúcich rokoch v rámci pilotného projektu. S cieľom čeliť hlavným spoločenským výzvam vytvorila Únia investičný program pre výskum a vývoj s názvom Horizont 2020, ktorý má prispieť k vybudovaniu konkurencieschopnej a udržateľnej Európy. Únia okrem toho predstavila iniciatívu s názvom Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3), ktorá má regiónom Únie pomôcť napredovať po spoločnej zdravej ceste prostredníctvom inteligentnej regionálnej špecializácie. Pilotný projekt užšie prepojí program Horizont 2020 a RIS3, aby sa urýchlilo využívanie výsledkov výskumu a vývoja a súčasne aj regionálna hospodárska konvergencia. Aj keď sú Horizont 2020 a RIS3 veľmi dobre zamerané programy, ich prepojenie s dôrazom na sociálnu a hospodársku konvergenciu regiónov Únie ešte posilní ich úspech. Pilotný projekt TREC zahŕňa výzvu na predkladanie ponúk zameranú na európske technologické strediská a príslušné priemyselné klastre, a to za týchto podmienok: — zastúpené klastre musia byť vybrané v rámci ich regionálnych strategických plánov RIS3, — musí byť predložený spoločný návrh klastrov z aspoň troch členských štátov, — musí byť predložený komplexný hospodársky obraz o týchto klastroch, — musí existovať ochota zdieľať informácie a najlepšie postupy. Mali by byť vybraní aspoň traja kandidáti na projekty, ktorí dostanú finančné prostriedky na projekt zahŕňajúci: — úplné referenčné porovnanie klastrov, — určenie slabých stránok a možností zlepšenia, — vyhľadávanie dostupných výsledkov výskumu a vývoja a vypracovanie plánu na ich uplatnenie, — vypracovanie investičného a školiaceho plánu na naplnenie zistených potrieb, — uskutočnenie potrebných investícií do technológií a stanovených školiacich plánov, — hodnotenie a šírenie získaných výsledkov. Keďže je zložité odhadnúť potrebnú dĺžku projektu a úroveň investícií, pilotný projekt má dve fázy: v prvej fáze sa vykonajú prvé štyri z vyššie uvedených aktivít a druhá fáza bude zahŕňať vykonávanie, hodnotenie a šírenie výsledkov. Prvá fáza môže trvať až jeden rok a potrebné financovanie z prostriedkov Únie sa odhaduje na približne 500 000 EUR. Druhá fáza môže trvať až tri roky a vyžiadať si až 4 000 000 EUR, pričom ju budú spolufinancovať zúčastnené spoločnosti a/alebo krajiny. Pokiaľ ide o výkonnosť, vybrané projekty musia preukázať zvýšenie produktivity klastra minimálne o 10 % a rozpätie medzi klastrami okolo +/– 3 %. Konečným cieľom je posúdenie vplyvu konkrétnych priemyselných politík, ktoré môže vykonať Únia. Zámerom pilotného projektu TREC je určiť spôsoby, akými môže inovatívny subjekt najlepšie uplatňovať existujúce inovácie s cieľom zlepšiť využívanie výsledkov výskumu a vývoja a znížiť nezamestnanosť, a tak prispievať k rastu a tvorbe pracovných miest v Únii. Právny základ Pilotný projekt v zmysle článku 54 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1). 02 02 77 21Prípravná akcia — Nadnárodný európsky produkt cestovného ruchu týkajúci sa kultúry Číselné údaje (Diferencované finančné prostriedky) Rozpočtové prostriedky 2016 Rozpočtové prostriedky 2015 Plnenie 2014 Záväzky Platby Záväzky Platby Záväzky Platby p.m. 600 000 1 500 000 750 000 Poznámky Prípravná akcia má tieto hlavné ciele: — diverzifikovať európsku ponuku produktov cestovného ruchu, — znížiť vplyv sezónnosti v európskych destináciách, — posilniť profil Európy ako jednej turistickej destinácie. Logo UNESCO je známe na celom svete. Je zárukou osobitného kultúrneho významu miesta, ale tiež prostriedkom na pritiahnutie nových tokov turistov. Spolupráca s UNESCO ako špecializovanou organizáciou OSN by mohla byť zásadná pre posilnenie medzinárodnej spolupráce s OSN a rozvoj regionálnej stratégie na propagáciu európskych miest na zozname pamiatok UNESCO. Mapa typických pamiatok UNESCO zoskupených podľa témy (napr. stredoveké mestá, podmorské dedičstvo, grécke/rímske archeologické náleziská) alebo podanie príbehu, ktorý spája ich spoločné črty, pomôžu podporiť cestovný ruch zameraný na kultúru na domácom, ako aj na vzdialených trhoch. Na základe európskej mapy pamiatok UNESCO sa dajú vyvinúť rôzne komunikačné nástroje. Táto prípravná akcia hlbšie preskúma vzťah medzi cestovným ruchom a kultúrou. Právny základ Prípravná akcia v zmysle článku 54 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1). 02 02 77 22Pilotný projekt — Smerom k hospodárstvu spoločného využívania zdrojov pre európskych výrobcov: zníženie prevádzkového kapitálu a nákladov prostredníctvom cloudových platforiem, ktoré podporujú synergie a integráciu Číselné údaje (Diferencované finančné prostriedky) Rozpočtové prostriedky 2016 Rozpočtové prostriedky 2015 Plnenie 2014 Záväzky Platby Záväzky Platby Záväzky Platby 500 000 250 000 Poznámky Tento pilotný projekt preskúma uplatňovanie cloudovej platformy pre integráciu a synergie pre európskych výrobcov. Počiatočné uplatňovanie sa zameria na úrovne zásob kľúčových a ostatných zdrojov. Je známe, že združovanie a dynamické prerozdeľovanie zásob kľúčových a ostatných výrobných zdrojov môže radikálne znížiť prevádzkový kapitál potrebný pre výrobcov a znížiť ich náklady. Pilotný projekt preskúma, či transparentná a intuitívna cloudová platforma môže budovať dôveru medzi výrobcami tak, aby mohli združovať zdroje a vytvoriť hospodárstvo spoločného využívania zdrojov. Celkové zníženie prevádzkového kapitálu a nákladov na držbu zásob uvoľní zdroje, ktoré sa môžu investovať do inovačného lievika s cieľom zvýšiť ziskovosť výrobcov alebo podporiť rast. Cieľom je predstaviť prvú životaschopnú platformu na spoločné využívanie, ktorá povedie k lepšej integrácii a spolupráci medzi výrobcami v Európe, čím sa podporí hospodársky rast. Právny základ Pilotný projekt v zmysle článku 54 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1). 02 02 77 23Pilotný projekt — Mládež a osobitné partnerstvo v oblasti cestovného ruchu (SPOT) Číselné údaje (Diferencované finančné prostriedky) Rozpočtové prostriedky 2016 Rozpočtové prostriedky 2015 Plnenie 2014 Záväzky Platby Záväzky Platby Záväzky Platby 500 000 250 000 Poznámky Úniu dnes podrobujú testom rôzne štrukturálne zmeny, ktoré ovplyvňujú hospodárstvo ako celok. Nevyhne sa im ani cestovný ruch. Jedným z najpálčivejších problémov, ktorým Európa čelí, je nedostatok pracovných miest a príležitostí pre mladých ľudí. V novembri 2014 nemalo viac ako 5 miliónov mladých ľudí v Európe zamestnanie. To znamená, že jeden zo štyroch ľudí mladších ako 25 rokov hľadá zamestnanie. Odvetvie cestovného ruchu je už dlho známe tým, že prijíma do zamestnania mladých ľudí. Štatistiky ukazujú, že cestovný ruch len v Európskej únii zabezpečuje viac ako 20 miliónov pracovných miest prostredníctvom vyše dvoch miliónov podnikov. Okrem toho má cestovný ruch vzhľadom na svoj vplyv na hospodárstvo veľký dosah na rast a zamestnanosť. Práve toto sú oblasti, ktoré si po hospodárskej kríze vyžadujú podstatné posilnenie v Únii. Inštitúcie Únie a vlády členských štátov môžu uľahčovať a podporovať vytváranie pracovných miest, ako to bolo v prípade zavedenia iniciatívy týkajúcej sa záruky pre mladých ľudí. Iba súkromné podniky a subjekty však môžu vytvárať pracovné miesta alebo príležitosti na odbornú prípravu. Odvetvie cestovného ruchu, v ktorom pôsobí mnoho súkromných subjektov (hotely, kaviarne, reštaurácie atď.), má jedinečnú úlohu v rámci pomoci pri riešení krízy zamestnanosti v Európe a prispievaní k jej oživeniu. Zaujímavým paradoxom je napríklad to, že krajiny s najvyššou mierou nezamestnanosti mladých ľudí – Grécko, Španielsko, Taliansko a Portugalsko – patria medzi najpopulárnejšie turistické destinácie v Európe. Odvetvie cestovného ruchu má teda veľmi dobré možnosti na to, aby aktívne prispievalo k snahe inštitúcií riešiť otázku nezamestnanosti mladých ľudí. Odvetvie cestovného ruchu sa takisto musí zapojiť do riešenia sociálnych problémov a prevziať zaň zodpovednosť, v tomto prípade nezamestnanosti mladých ľudí, prostredníctvom podpory úsilia verejného sektora o vytváranie príležitostí pre mladých ľudí. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by sa malo vytvoriť osobitné partnerstvo v oblasti cestovného ruchu (special partnership on tourism – SPOT) medzi rozhodovacími orgánmi na európskej úrovni a zástupcami odvetvia cestovného ruchu. V rámci SPOT by sa malo pripraviť nové verejno-súkromné partnerstvo na uľahčovanie vytvárania kvalitných pracovných miest a miest v rámci učňovskej prípravy a stáží v odvetví cestovného ruchu v celej EÚ s osobitným zameraním na malé a stredné podniky. Toto partnerstvo by mohlo zahŕňať všetky typy spoločností, dodávateľské reťazce, odborové organizácie, vzdelávacie inštitúcie, európske/národné/regionálne združenia, orgány a agentúry cestovného ruchu, podnikateľské organizácie a mládežnícke združenia. Táto iniciatíva by mohla zlepšiť informovanosť o dôležitosti odvetvia cestovného ruchu pre hospodárstvo EÚ. Mohla by tiež podnietiť aktérov prijímajúcich rozhodnutia v EÚ, aby uznali jeho potenciál a v budúcnosti vytvorili špecifickú odvetvovú politiku, ktorá bude podporovať ďalší rozvoj a rast tohto odvetvia. Okrem toho toto partnerstvo využije dynamiku európskej mládeže, aby mladí ľudia nezostali bez nádeje alebo príležitostí a mohli s dôverou hľadieť do svetlejšej budúcnosti, pretože získajú príležitosť na zapojenie sa do trhu práce. V neposlednom rade treba zdôrazniť, že toto partnerstvo je aj v najlepšom záujme odvetvia cestovného ruchu. Ak Európa má zostať svetovou turistickou destináciou číslo jeden, toto odvetvie musí pripraviť ďalšiu generáciu výchovou kvalitnej, udržateľnej pracovnej sily s pokročilými zručnosťami v oblasti IKT a so skúsenosťami s prijímaním turistov, ktorí majú rozličné očakávania a priority, najmä turistov z tretích krajín. To umožní väčší rast a zachovanie príťažlivosti odvetvia. Pilotný projekt má tieto hlavné ciele: — uskutočniť výskum dôležitosti odvetvia cestovného ruchu pre celé európske hospodárstvo a zamestnanosť – treba ho uznať a zlepšovať informovanosť verejnosti — podporiť, posilniť a rozvíjať zamestnateľnosť mladých ľudí prostredníctvom: — záväzku na vytváranie nových pozícií pre mladých ľudí (pracovné miesta, učňovská príprava a stáže) v odvetví cestovného ruchu, — pomoci pri získavaní zručností, znalostí a spôsobilostí, — rozvoja kariérnych možností a uľahčovania prechodu medzi školou a zamestnaním (organizovanie konzultácií o kariére, semináre o životopisoch a príprava na osobný pohovor v úzkej koordinácii so vzdelávacími inštitúciami a mládežníckymi organizáciami). Právny základ Pilotný projekt v zmysle článku 54 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1). 02 02 77 24Pilotný projekt — Značka Destinácia Európa – propagácia Európy v odvetví cestovného ruchu Číselné údaje (Diferencované finančné prostriedky) Rozpočtové prostriedky 2016 Rozpočtové prostriedky 2015 Plnenie 2014 Záväzky Platby Záväzky Platby Záväzky Platby 500 000 250 000 Poznámky Európa je svetovou turistickou destináciou číslo jeden s trhovým podielom vo výške 52 %. Okrem toho cestovný ruch predstavuje významnú sociálno-hospodársku činnosť v Európskej únii s ďalekosiahlym vplyvom na hospodársky rast, zamestnanosť a sociálny rozvoj a môže byť účinným nástrojom na boj proti hospodárskemu úpadku a nezamestnanosti. Napriek tomu sektor cestovného ruchu sa stretáva s viacerými problémami, ktoré by mohli riešiť tak podniky pôsobiace v oblasti cestovného ruchu, ako aj zainteresované verejné subjekty. Jedným z týchto problémov je rastúca konkurencia nových destinácií. Preto treba propagovať Európu ako jedinú turistickú destináciu a posilňovať jej konkurenčný imidž na vzdialených trhoch. Preto treba zaujať inkluzívny holistický prístup, aby sa podarilo vytvoriť jasný imidž značky. Tento pilotný projekt vytvorí strategicky koordinovaný súbor opatrení zameraných na zavedenie dlhodobej stratégie na propagáciu Destinácie Európa. Destinácie v EÚ musia mať osobitný prístup pre každý trh, aby sa európska značka mohla zahrnúť do globálnych balíkov využívajúc nové komunikačné nástroje. Aby sa zvýšil počet turistov v EÚ a teda zachovala pozícia Európy ako svetovej turistickej destinácie číslo jeden, by Európska komisia mala podporovať investovanie do infraštruktúry cestovného ruchu a do regionálneho rozvoja a posilniť úsilie o umiestnenie značky Destinácia Európa na trh v spolupráci s členskými štátmi. Pilotný projekt má tieto hlavné ciele: — zaviesť jasný imidž značky a zabezpečiť zviditeľnenie Európy vo významných tretích krajinách: napríklad zorganizovať štyri veľké okrúhle stoly tohto odvetvia v Európe (Londýn a/alebo Brusel), Ázii, Severnej Amerike a Latinskej Amerike. — posilniť verejno-súkromné partnerstvá: budovať na existujúcich dobrých vzťahoch s obchodnými orgánmi a na spolupráci s hlavnými medzinárodnými zainteresovanými stranami a organizáciami, ako sú Európsky parlament, Komisia, čínska Štátna správa cestovného ruchu (CNTA), Európske združenie cestovného ruchu (ETOA), americké združenie US Travel Association, BRAZTOA, JATA, generálni riaditelia veľkých spoločností atď. — zbierať vstupy a poznatky z tohto odvetvia týkajúce sa mnohých tém: pripraviť určitý druh SWOT modelu európskeho odvetvia cestovného ruchu a vymedziť dôležité faktory úspechu. Silné stránky – ktoré produkty sú skutočným stimulom pre rezervácie v Európe a ktoré zaujímavé trendy sa začínajú objavovať? Slabé stránky – ktoré faktory obmedzujú rezervácie dovoleniek v Európe (vnímanie spotrebiteľa, obavy o bezpečnosť, menové výkyvy, hotelová a letecká kapacita, cena, víza atď.)? Príležitosti – posilniť alebo rozšíriť ponuku produktov v Európe, najmä s cieľom podporiť silnejšiu celoeurópsku ponuku a informovanosť o menej známych destináciách a kultúrnych trasách. Hrozby – analýza konkurencie s cieľom získať prehľad o ponúkanej hodnote iných destinácií, kde má Európa príležitosť priamo súťažiť o zákazníkov. Dôležité faktory úspechu – čo potrebuje značka Destinácia Európa a jej stratégia, aby sa dosiahli pozitívne výsledky pre Európu v nadchádzajúcich rokoch a akú úlohu môže mať odvetvie pri zabezpečovaní, aby sa táto značka prijala a propagovala, čím sa zabezpečí úspech tejto stratégie. — Rozvíjať kooperatívne marketingové nástroje a stratégie: — marketingové kampane online a offline na zlepšenie informovanosti o značke Destinácia Európa prostredníctvom okrúhlych stolov zainteresovaných strán (kooperatívny marketing spolu s hlavnými súkromnými spoločnosťami pôsobiacimi v cestovnom ruchu), — spolupráca s hlavnými globálnymi mediálnymi partnermi (CNN, BBC, Financial Times atď.), — účasť na veľtrhoch cestovného ruchu a na iných významných vnútroštátnych a medzinárodných podujatiach (festivaloch mládeže, športových podujatiach, potravinárských veľtrhoch). — Zlepšiť politickú informovanosť o dôležitosti aktívneho cestovného ruchu pre európsku ekonomiku a získať podporu politikov na všetkých úrovniach, aby sa podarilo odstrániť nevýhody ovplyvňujúce európske odvetvie cestovného ruchu. Právny základ Pilotný projekt v zmysle článku 54 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1). 02 02 77 25Pilotný projekt — Budovanie podnikateľských zručností mladých migrantov Číselné údaje (Diferencované finančné prostriedky) Rozpočtové prostriedky 2016 Rozpočtové prostriedky 2015 Plnenie 2014 Záväzky Platby Záväzky Platby Záväzky Platby 2 200 000 1 100 000 Poznámky Znalosti a zručnosti sú dôležité nielen pre osobný blahobyt všetkých občanov, ale aj pre trvalo udržateľný rozvoj a hospodársky rast. Preto je dôležité ponúknuť perspektívu ľuďom z krajín v hospodárskej a sociálnej kríze, a to najmä mladým ľuďom, aby mali možnosť vytvárať pridanú hodnotu nielen pre seba, ale aj pre širokú verejnosť. Preto je dôležité posilniť postavenie mladých migrantov a utečencov pri prístupe k znalostiam a rozvoji zručností, ktoré môžu využiť a zhodnotiť pri návrate do domovskej krajiny. Týmto spôsobom sú schopní vybudovať si nielen solídne živobytie, ale môžu sa stať aj podnikateľmi, vybudovať vlastné podnikanie a tvoriť pracovné miesta. Základom tejto iniciatívy budú cielené mentorské programy rôznych organizácií, napríklad civilnej ochrany a komunitných služieb, ako aj podnikov (vrátane miestnych dodávateľov). Prvky duálneho systému odbornej prípravy by príjemcom pomohli identifikovať osobitné potreby organizácií alebo podnikov na mieste. Právny stav týkajúci sa čakacej lehoty na začatie hospodárskej činnosti je v jednotlivých členských štátoch veľmi odlišný. V záujme úspechu pilotného projektu bude preto potrebné preskúmať aj súčasné vnútroštátne právne rámce a určiť najlepšie postupy, ktoré by sa mohli presadzovať s cieľom urýchliť postupy tak, aby mladí migranti mohli využiť navrhované programy čo najskôr po príchode. Právny základ Pilotný projekt v zmysle článku 54 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1). 02 02 77 26Pilotný projekt – Iniciatíva pre začínajúce podniky v oblasti hospodárstva spoločného využívania zdrojov – Financovanie budúcnosti európskeho podnikania Číselné údaje (Diferencované finančné prostriedky) Rozpočtové prostriedky 2016 Rozpočtové prostriedky 2015 Plnenie 2014 Záväzky Platby Záväzky Platby Záväzky Platby 2 500 000 1 250 000 Poznámky Cieľom tohto pilotného projektu je financovať začínajúce podniky v oblasti hospodárstva spoločného využívania zdrojov. Pomôže im rozvinúť ich nápady, pričom pokryje aspoň časť vstupných nákladov a prípadne poskytne finančnú záruku pre tie najambicióznejšie a najriskantnejšie návrhy. Vzhľadom na malý rozsah a nižšie náklady tohto typu iniciatív by dokonca aj pomerne skromné rozpočtové prostriedky EÚ mali umožniť, aby projekt naštartoval hojný počet malých firiem, ktoré by sa nakoniec mohli rozrásť a stať sa konkurencieschopnými v rámci sektora. Konkrétne ciele: — zistiť, pre ktoré sektory bude hospodárstvo spoločného využívania zdrojov prínosom, — určiť nové legislatívne nástroje na reguláciu hospodárstva spoločného využívania zdrojov bez toho, aby sa akokoľvek oslabil jeho inovačný potenciál, — vypracovať presnú štatistiku týkajúcu sa hospodárstva spoločného využívania zdrojov v Európe, výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi a príslušnými podnikateľskými združeniami, — ponúknuť finančnú podporu a hospodárske záruky sľubným spoločnostiam, aj keď sú ich návrhy príliš riskantné na to, aby ich financovali bežné bankové inštitúcie, — vymedziť model hospodárstva spoločného využívania zdrojov v súlade s európskymi hodnotami, ktorý pamätá na práva spotrebiteľov a príslušných pracovníkov. Navrhované opatrenia: — spolupracovať s miestnymi spoločnosťami a združeniami s cieľom vytvoriť európsku sieť spoločností v oblasti hospodárstva spoločného využívania zdrojov, — vytvoriť štipendiá a formy finančnej podpory určené osobitne pre výskumníkov a mladých podnikateľov, ktorí sa chcú zamerať na oblasti súvisiace s hospodárstvom spoločného využívania zdrojov. Právny základ Pilotný projekt v zmysle článku 54 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1). 02 02 77 27Pilotný projekt — Znižovanie nezamestnanosti mladých ľudí a zriaďovanie družstiev ako opatrenie na zlepšenie pracovných príležitostí v EÚ Číselné údaje (Diferencované finančné prostriedky) Rozpočtové prostriedky 2016 Rozpočtové prostriedky 2015 Plnenie 2014 Záväzky Platby Záväzky Platby Záväzky Platby 500 000 250 000 Poznámky V Únii majú veľký potenciál dve skupiny, ktoré sú v súčasnosti postihnuté nezamestnanosťou: mladí ľudia a absolventi vysokých škôl. Tieto skupiny by mohli vytvárať pracovné miesta v Únii prostredníctvom práce v družstvách, ktoré by tiež vlastnili, ale na to potrebujú poradenstvo a podporu vo forme odbornej prípravy v oblasti trhu práce. Zamestnanecké družstvá sú ekonomicky realizovateľným spôsobom, ako začať podnikať, a vďaka komunitnému charakteru a spoločným príležitostiam a povinnostiam, ktoré predstavujú, sú pre účastníkov nízkorizikovým spôsobom, ako zároveň pracovať aj vlastniť časť spoločnosti. Účastníci zriadia nové zamestnanecké družstvá, v rámci ktorých sa spoja osobitné zručnosti a vedomosti jednotlivcov v ich spoločný prospech a výhody. Tieto družstvá majú dobrú šancu poskytovať udržateľné pracovné miesta svojim vlastníkom/zamestnancom, pretože majú konkurenčnú výhodu v porovnaní s väčšinou ostatných druhov podnikov z dôvodu nízkych režijných nákladov. Začatie pilotného projektu sa plánuje v troch krajinách EÚ, ktoré majú najväčšie skúsenosti v tejto oblasti. Hlavným cieľom je prispieť k zníženiu nezamestnanosti mladých ľudí stanovením najlepších postupov v tejto oblasti pre celú Európu. Pilotný projekt bude zahŕňať: — prípravné opatrenia a zriadenie v troch krajinách (prvý rok), — vypracovanie a uskutočnenie kurzov odbornej prípravy (prvý a druhý rok), — následné činnosti a zakladanie družstiev s cieľovými skupinami (druhý rok), — odborné posúdenie právnych prekážok podnikania (tretí rok, ak bude pilotný projekt pokračovať ako prípravná akcia), — posúdenie výsledkov (tretí rok, ak bude pilotný projekt pokračovať ako prípravná akcia), a — správa o výsledkoch vrátane návrhu možných nadväzných operačných činností (tretí rok, ak bude pilotný projekt pokračovať ako prípravná akcia). Právny základ Pilotný projekt v zmysle článku 54 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1). 02 02 77 28Pilotný projekt — Nástroj pre MSP na zvýšenie účasti žien Číselné údaje (Diferencované finančné prostriedky) Rozpočtové prostriedky 2016 Rozpočtové prostriedky 2015 Plnenie 2014 Záväzky Platby Záväzky Platby Záväzky Platby 500 000 250 000 Poznámky Pilotný projekt umožní MSP so sídlom v EÚ alebo v krajine zúčastnenej na programe Horizont 2020 získať finančné prostriedky a podporu z EÚ na inovačné projekty, ktoré im pomôžu rásť a rozširovať činnosť do iných krajín v Európe aj mimo nej. Odborné vedenie v oblasti inovácií a rozvoja podnikania sa bude počas fáz 1 a 2 ponúkať súbežne s cieľom pomôcť MSP. V rámci pilotného projektu bude vytvorený osobitný program odborného vedenia pre podnikateľky, a to popri už existujúcom programe. Právny základ Pilotný projekt v zmysle článku 54 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1). KAPITOLA 02 03 — VNÚTORNÝ TRH S TOVAROM A SO SLUŽBAMI Hlava Kapitola Článok Položka Položka FR Rozpočtové prostriedky 2016 Rozpočtové prostriedky 2015 Plnenie 2014 % Platby 2014 – 2016 Záväzky Platby Záväzky Platby Záväzky Platby 02 03 VNÚTORNÝ TRH S TOVAROM A SO SLUŽBAMI 02 03 01 Fungovanie a rozvoj vnútorného trhu s tovarom a so službami 1,1 22 693 000 18 500 000 21 885 000 16 742 549 22 473 877,89 18 777 440,64 101,50 02 03 02 Normalizácia a aproximácia právnych predpisov 02 03 02 01 Podpora normalizačných činností vykonávaných orgánmi CEN, Cenelec a ETSI 1,1 17 970 000 18 100 000 17 843 714 16 100 331 18 011 319,26 18 304 054,96 101,13 02 03 02 02 Podpora organizácií zastupujúcich malé a stredné podniky (MSP) a spoločenských zainteresovaných strán v rámci činností v oblasti normalizácie 1,1 3 843 000 3 700 000 3 816 286 2 175 774 3 054 559,94 2 001 606,26 54,10 Článok 02 03 02 – Medzisúčet 21 813 000 21 800 000 21 660 000 18 276 105 21 065 879,20 20 305 661,22 93,15 02 03 03 Európska chemická agentúra — Právne predpisy v oblasti chemických látok 1,1 72 805 000 72 805 000 7 800 000 7 800 000 0,— 0,— 0 02 03 04 Nástroje na riadenie vnútorného trhu 1,1 3 650 000 3 500 000 4 000 000 3 394 146 3 986 424,54 2 956 425,34 84,47 02 03 77 Pilotné projekty a prípravné akcie 02 03 77 01 Prípravná akcia — RECAP: lokálna recyklácia interného plastového odpadu vytvoreného hlavnými regiónmi Únie, v ktorých prebieha spracovanie polymérov 2 p.m. p.m. p.m. 597 360 0,— 373 350,— 02 03 77 02 Pilotný projekt — Fórum o jednotnom trhu 1,1 p.m. p.m. p.m. p.m. 0,— 1 374,52 02 03 77 03 Prípravná akcia — Fórum o jednotnom trhu 1,1 p.m. 1 200 000 1 200 000 1 015 000 1 079 236,59 471 443,87 39,29 02 03 77 04 Pilotný projekt – Podporné opatrenia pre tradičný maloobchod 1,1 p.m. 500 000 1 000 000 500 000 Článok 02 03 77 – Medzisúčet p.m. — opatrenia na vykonávanie nariadenia (ES) č. 1907/2006, a to najmä opatrenia vyplývajúce zo správy o preskúmaní nariadenia REACH [oznámenie COM(2013) 49 final], — opatrenia týkajúce sa vykonávania smernice 2014/60/EÚ, — implementáciu a monitorovanie ustanovení upravujúcich verejné zákazky s cieľom zabezpečiť ich optimálne fungovanie a skutočné začatie výberových postupov vrátane zvyšovania informovanosti a školenia rôznych zmluvných strán zúčastňujúcich sa na týchto zákazkách; zavádzanie a využívanie nových technológií v rôznych oblastiach účinnosti týchto zmlúv; nepretržité prispôsobovanie legislatívneho a regulačného rámca zmenám, ktoré vyplývajú z týchto zmlúv, najmä globalizácii trhov a súčasným alebo budúcim medzinárodným dohodám, — posilnenie administratívnej spolupráce medziiným pomocou informačného systému o vnútornom trhu (IMI), prehĺbenie a správne uplatňovanie právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu v členských štátoch a podporu administratívnej spolupráce medzi subjektmi poverenými uplatňovaním právnych predpisov v oblasti vnútorného trhu s cieľom dosiahnuť lisabonské strategické ciele uvedené v ročnej politickej stratégii, — zaručenie úspešného dovŕšenia vytvárania vnútorného trhu a jeho riadenie najmä v oblasti voľného pohybu služieb, uznávania odbornej kvalifikácie a v oblasti duchovného a priemyselného vlastníctva, najmä vypracovanie návrhov na zavedenie patentu Únie, — analýza účinkov odstraňovania prekážok v pohybe služieb na vnútornom trhu a účinkov opatrení stanovených v rámci monitorovania postupnej liberalizácie poštových služieb, koordinácie politík Únie v oblasti poštových služieb, čo sa týka medzinárodných systémov, a najmä účastníkov na činnostiach Medzinárodnej poštovej únie (MPÚ), spolupráce s krajinami strednej a východnej Európy, ako aj analýza praktických dôsledkov uplatňovania ustanovení Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) v odvetví poštových služieb a prekrývania s predpismi MPÚ. Tieto rozpočtové prostriedky sú určené aj na pokrytie výdavkov na konzultácie, štúdie, hodnotenia, stretnutia odborníkov, informácie a publikácie priamo súvisiace s dosiahnutím cieľa programu alebo opatrenia v rámci tohto článku, ako sú výdavky na údržbu, aktualizáciu a rozvoj informačných systémov súvisiacich s technickými predpismi, alebo spojené s realizáciou a monitorovaním stratégií iniciovaných v rámci vnútorného trhu, a na pokrytie všetkých ostatných výdavkov na technickú a administratívnu pomoc okrem úloh orgánov verejnej moci. K rozpočtovým prostriedkom zahrnutým do tohto článku sa musia pripočítať príspevky štátov EZVO podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a najmä jej článku 82 a protokolu 32. Pre informáciu, tieto sumy pochádzajú z príspevkov štátov EZVO zahrnutých do článku 6 3 0 výkazu príjmov, ktoré tvoria pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 2 písm. e) až g) nariadenia o rozpočtových pravidlách; vedú k príslušným rozpočtovým prostriedkom a plneniu v súlade s prílohou Európsky hospodársky priestor k tejto časti výkazu výdavkov tohto oddielu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť všeobecného rozpočtu. Právny základ Úloha vyplývajúca z výsadných práv Komisie na inštitucionálnej úrovni, ako sa stanovuje v článku 54 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1). Zmluva o fungovaní Európskej únie, a najmä články 34 až 36. Smernica Rady 75/107/ES z 19. decembra 1974 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa fliaš používaných ako odmerné nádoby (Ú. v. ES L 42, 15.2.1975, s. 14). Smernica Rady 75/324/EHS z 20. mája 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúca sa aerosólových rozprašovačov (Ú. v. ES L 147, 9.6.1975, s. 40). Smernica Rady 76/211/ES z 20. januára 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa plnenia určitých spotrebiteľsky balených výrobkov podľa hmotnosti alebo objemu (Ú. v. ES L 46, 21.2.1976, s. 1). Smernica Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov (Ú. v. ES L 262, 27.9.1976, s. 169). Smernica Rady 80/181/EHS z 20. decembra 1979 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa meracích jednotiek a rušiaca smernicu 71/354/EHS (Ú. v. ES L 39, 15.2.1980, s. 40). Smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 7.8.1985, s. 29). Smernica Rady 89/105/EHS z 21. decembra 1988 o transparentnosti opatrení upravujúcich stanovovanie cien humánnych liekov a ich zaraďovanie do vnútroštátnych systémov zdravotného poistenia (Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 8). Smernica Rady 90/385/EHS z 20. júna 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o aktívnych implantovateľných zdravotníckych pomôckach (Ú. v. ES L 189, 20.7.1990, s. 17). Smernica Rady 91/477/EHS z 18. júna 1991 o kontrole získavania a vlastnenia zbraní (Ú. v. ES L 256, 13.9.1991, s. 51). Rozhodnutie Rady (8300/92) z 21. septembra 1992, ktorým sa Komisii povoľuje rokovať o dohodách medzi Spoločenstvom a niektorými nečlenskými krajinami o vzájomnom pochopení. Smernica Rady 93/5/EHS z 25. februára 1993 o pomoci členských štátov Komisii a o ich spolupráci pri vedeckom skúmaní otázok týkajúcich sa potravín (Ú. v. ES L 52, 4.3.1993, s. 18). Smernica Rady 93/7/EHS z 15. marca 1993 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (Ú. v. ES L 74, 27.3.1993, s. 74). Smernica Rady 93/15/EHS z 5. apríla 1993 o zosúladení ustanovení týkajúcich sa uvádzaní výbušnín na trh a ich kontrole na civilné použitie (Ú. v. ES L 121, 15.5.1993, s. 20). Smernica Rady 93/42/EHS zo 14. júna 1993 o zdravotníckych pomôckach (Ú. v. ES L 169, 12.7.1993, s. 1). Rozhodnutie Rady 93/465/EHS z 22. júla 1993 o moduloch používaných v technických zosúlaďovacích smerniciach pre rozličné fázy procesu posudzovania zhody a pravidlá pre umiestňovanie a používanie označenia CE – zhody (Ú. v. ES L 220, 22.7.1993, s. 23). Rozhodnutie Rady 94/358/ES zo 16. júna 1994, ktorým sa v mene Európskeho spoločenstva prijíma Dohovor o vypracovaní Európskeho liekopisu (Ú. v. ES L 158, 25.6.1994, s. 17). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/100/ES zo 17. februára 1997, ktorou sa mení a dopĺňa príloha k smernici 93/7/EHS o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu (Ú. v. ES L 60, 1.3.1997, s. 59). Rozhodnutie Rady (8453/97), ktorým sa potvrdzuje výklad výboru zriadeného podľa článku 113 k rozhodnutiu Rady z 21. septembra 1992, z ktorého pre Komisiu vyplývajú smernice na prerokovanie európskych dohôd o hodnotení zhody. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 204, 21.7.1998, s. 37). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/34/ES o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (Ú. v. ES L 217, 5.8.1998, s. 18). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/79/ES z 27. októbra 1998 o diagnostických zdravotných pomôckach in vitro (Ú. v. ES L 331, 7.12.1998, s. 1). Nariadenie Rady (ES) č. 2679/98 zo 7. decembra 1998 o fungovaní vnútorného trhu vo vzťahu k voľnému pohybu tovaru medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 337, 12.12.1998, s. 8). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/4/ES z 22. februára 1999 o kávových extraktoch a čakankových extraktoch (Ú. v. ES L 66, 13.3.1999, s. 26). Smernica Rady 1999/36/ES z 29. apríla 1999 o prepravovateľných tlakových zariadeniach (Ú. v. ES L 138, 1.6.1999, s. 20). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/9/ES z 20. marca 2000, ktorá sa týka lanovkových zariadení určených na prepravu osôb (Ú. v. ES L 106, 3.5.2000, s. 21). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/14/ES z 8. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzhľadom na emisiu hluku v prostredí pochádzajúcu zo zariadení používaných vo voľnom priestranstve (Ú. v. ES L 162, 3.7.2000, s. 1). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (Ú. v. ES L 200, 8.8.2000, s. 35). Nariadenie Rady (ES) č. 2580/2000 z 20. novembra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 3448/93 ustanovujúce obchodné opatrenia uplatniteľné na určité tovary vznikajúce spracovaním poľnohospodárskych výrobkov (Ú. v. ES L 298, 25.11.2000, s. 5). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/82/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o veterinárnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 1). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/95/ES z 27. januára 2003 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach (Ú. v. EÚ L 37, 13.2.2003, s. 19). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/96/ES z 27. januára 2003 o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) (Ú. v. EÚ L 37, 13.2.2003, s. 24). Nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách Európskeho družstva (SCE) (Ú. v. EÚ L 207, 18.8.2003, s. 1). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003 z 13. októbra 2003 o hnojivách (Ú. v. EÚ L 304, 21.11.2003, s. 1). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/102/ES zo 17. novembra 2003 o ochrane chodcov a iných zraniteľných účastníkov cestnej premávky pred zrážkou a v prípade zrážky s motorovým vozidlom (Ú. v. EÚ L 321, 6.12.2003, s. 15). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 273/2004 z 11. februára 2004 o prekurzoroch drog (Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2004, s. 1). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/9/ES z 11. februára 2004 o inšpekcii a overovaní správnej laboratórnej praxe (SLP) (Ú. v. EÚ L 50, 20.2.2004, s. 28). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/10/ES z 11. februára 2004 o zosúlaďovaní zákonov, predpisov a správnych opatrení uplatňovaných na zásady správnej laboratórnej praxe a overovanie ich uplatňovania pri testoch chemických látok (Ú. v. EÚ L 50, 20.2.2004, s. 44). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 648/2004 z 31. marca 2004 o detergentoch (Ú. v. EÚ L 104, 8.4.2004, s. 1). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy Spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agentúra pre lieky (Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/22/ES z 31. marca 2004 o meradlách (Ú. v. EÚ L 135, 30.4.2004, s. 1). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/23/ES z 23. mája 2007 o uvádzaní pyrotechnických výrobkov na trh (Ú. v. EÚ L 154, 14.6.2007, s. 1). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/45/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa stanovujú pravidlá pre menovité množstvá spotrebiteľsky balených výrobkov, zrušujú sa smernice Rady 75/106/EHS a 80/232/EHS a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/211/EHS (Ú. v. EÚ L 247, 21.9.2007, s. 17). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa ustanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických pravidiel na výrobky, ktoré sú v súlade s právnymi predpismi uvedené na trh v inom členskom štáte (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 21). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaním výrobkov na trh (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 30). Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci na uvádzanie výrobkov na trh (Ú. v. EÚ L 218, 13.8.2008, s. 82). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/23/ES z 23. apríla 2009 o váhach s neautomatickou činnosťou (Ú. v. EÚ L 122, 16.5.2009, s. 6). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/34/ES z 23. apríla 2009 o spoločných ustanoveniach pre meradlá a metódy metrologickej kontroly (Ú. v. EÚ L 106, 28.4.2009, s. 7). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/48/ES z 18. júna 2009 o bezpečnosti hračiek (Ú. v. EÚ L 170, 30.6.2009, s. 1). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 5). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1007/2011 z 27. septembra 2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením, ktorým sa zrušuje smernica Rady 73/44/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/73/ES a 2008/121/ES (Ú. v. EÚ L 272, 18.10.2011, s. 1). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/31/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania váh s neautomatickou činnosťou na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 107). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/32/EÚ z 26. februára 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupnenia meradiel na trhu na trhu (Ú. v. EÚ L 96, 29.3.2014, s. 149). Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 1. Nariadenie Rady (EHS) č. 793/93 z 23. marca 1993 o vyhodnocovaní a kontrole rizík existujúcich látok (Ú. v. ES L 84, 5.4.1993, s. 1). Smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorými sa zavádza nový prístup v určitých odvetviach, ako sú stroje a zariadenia, elektromagnetická kompatibilita, rádiové zariadenie a koncové telekomunikačné zariadenia, nízkonapäťové elektrické zariadenia, osobné ochranné prostriedky, výťahy, výbušné prostredie, lekárske prístroje, hračky, tlakové zariadenie, plynové spotrebiče, stavebníctvo, interoperabilita železničného systému, rekreačné plavidlá, pneumatiky, emisie motorových vozidiel, výbušniny, pyrotechnické výrobky, lanové dráhy atď. Smernice Rady prijaté s cieľom odstrániť technické prekážky obchodu v oblastiach, na ktoré sa nevzťahuje nový prístup. 02 03 02Normalizácia a aproximácia právnych predpisov 02 03 02 01Podpora normalizačných činností vykonávaných orgánmi CEN, Cenelec a ETSI Číselné údaje (Diferencované finančné prostriedky) Rozpočtové prostriedky 2016 Rozpočtové prostriedky 2015 Plnenie 2014 Záväzky Platby Záväzky Platby Záväzky Platby 17 970 000 18 100 000 17 843 714 16 100 331 18 011 319,26 18 304 054,96 Poznámky V súlade s celkovým cieľom udržať správne fungovanie vnútorného trhu a konkurencieschopnosti európskeho priemyslu predovšetkým prostredníctvom vzájomného uznávania noriem a vytvárania európskych noriem vo vhodných prípadoch sú tieto rozpočtové prostriedky určené na pokrytie: — finančných záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv, ktoré sa majú podpísať s európskymi organizáciami pre normalizáciu (ako napríklad ETSI, CEN a Cenelec) na vývoj noriem, — kontroly a osvedčovania zhody s normami a ukážkových projektov, — výdavkov na zmluvy na vykonanie programu a projektov uvedených vyššie. Príslušné zmluvy pokrývajú výskum, asociáciu, hodnotenie, technické činnosti, koordináciu, štipendiá, granty, školenia a mobilitu vedeckého personálu, účasť na medzinárodných dohodách a účasť vo výdavkoch na zariadenie, — zlepšenia výkonu normalizačných orgánov, — podpory kvality v normalizácii a jej verifikácie, — podpory transpozície európskych noriem do vnútroštátnych noriem predovšetkým zabezpečením ich prekladu, — opatrení týkajúcich sa informácií, podpory a zlepšovania profilu normalizácie a podpory európskych záujmov v medzinárodnej normalizácii, — sekretárskych služieb pre technické výbory, — technických projektov v oblasti testov dodržiavania noriem, — preskúmanie súladu návrhov noriem s príslušnými mandátmi, — programov spolupráce s nečlenskými krajinami a pomoci tretím krajinám, — vykonania prác potrebných na použitie medzinárodných noriem informačných technológií jednotne v celej Únii, — špecifikovania metód certifikácie a stanovenia technických metód certifikácie, — povzbudenia používania týchto noriem v zmluvách verejného obstarávania, — koordinovania rôznych činností na prípravu noriem a podpory ich vykonávania (príručky pre užívateľov, predvádzanie atď.). Pri príprave noriem by sa mali zvážiť možné rodové špecifiká. Finančné prostriedky Únie treba použiť na prispôsobenie a vykonanie operácií normovania po konzultácii s hlavnými účastníkmi: priemyslom, zástupcami zamestnancov, spotrebiteľmi, v relevantných prípadoch vrátane organizácií žien, malými a strednými podnikmi, vnútroštátnymi a európskymi normalizačnými inštitúciami, agentúrami verejného obstarávania v členských štátoch, všetkými užívateľmi a tvorcami priemyselnej politiky na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie. Na podporu interoperability sa v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii nachádzajú osobitné ustanovenia o používaní technických špecifikácií IKT vo verejnom obstarávaní. Právny základ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12). 02 03 02 02Podpora organizácií zastupujúcich malé a stredné podniky (MSP) a spoločenských zainteresovaných strán v rámci činností v oblasti normalizácie Číselné údaje (Diferencované finančné prostriedky) Rozpočtové prostriedky 2016 Rozpočtové prostriedky 2015 Plnenie 2014 Záväzky Platby Záväzky Platby Záväzky Platby 3 843 000 3 700 000 3 816 286 2 175 774 3 054 559,94 2 001 606,26 Poznámky Tieto rozpočtové prostriedky sú určené na pokrytie nákladov na fungovanie a činnosti európskych mimovládnych a neziskových organizácií zastupujúcich záujmy MSP a spotrebiteľov, ako aj environmentálne a sociálne záujmy v rámci činností v oblasti normalizácie. Takéto zastupovanie v rámci procesu normalizácie na európskej úrovni patrí medzi štatutárne ciele týchto organizácií a tieto organizácie boli v najmenej v dvoch tretinách členských štátov poverené vnútroštátnymi neziskovými organizáciami, aby uvedené záujmy zastupovali. Príspevky určené týmto európskym organizáciám boli dosiaľ kryté z programu pre konkurencieschopnosť a inovácie, v rámci spotrebiteľskej politiky a z finančného nástroja pre životné prostredie LIFE+. V nariadení (EÚ) č. 1025/2012 boli akcie v oblasti normalizácie financované z osobitných programov zlúčené do jedného právneho aktu. Právny základ Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15). Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1926/2006/ES z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje akčný program Spoločenstva v oblasti spotrebiteľskej politiky (2007 – 2013) (Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 39). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 614/2007 z 23. mája 2007 o finančnom nástroji pre životné prostredie (LIFE+) (Ú. v. EÚ L 149, 9.6.2007, s. 17). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 316, 14.11.2012, s. 12). 02 03 03Európska chemická agentúra — Právne predpisy v oblasti chemických látok Číselné údaje (Diferencované finančné prostriedky) Rozpočtové prostriedky 2016 Rozpočtové prostriedky 2015 Plnenie 2014 Záväzky Platby Záväzky Platby Záväzky Platby 72 805 000 72 805 000 7 800 000 7 800 000 0,— 0,— Poznámky Tieto rozpočtové prostriedky sú určené na pokrytie výdavkov agentúry na zamestnancov a jej administratívnych výdavkov (hlavy 1 a 2) a operačných výdavkov v súvislosti s pracovným programom (hlava 3). Agentúra musí informovať Európsky parlament a Radu o presunoch rozpočtových prostriedkov medzi operačnými a administratívnymi výdavkami. K rozpočtovým prostriedkom uvedeným v tejto položke sa musia pripočítať príspevky štátov EZVO podľa Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a najmä jej článku 82 a protokolu 32. Pre informáciu, tieto sumy pochádzajú z príspevkov štátov EZVO zahrnutých do článku 6 3 0 výkazu príjmov, ktoré tvoria pripísané príjmy v súlade s článkom 21 ods. 2 písm. e) až g) nariadenia o rozpočtových pravidlách; vedú k príslušným rozpočtovým prostriedkom a plneniu v súlade s prílohou Európsky hospodársky priestor k tejto časti výkazu výdavkov tohto oddielu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť všeobecného rozpočtu. Sumy vrátené v súlade s článkom 20 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1271/2013 tvoria pripísané príjmy [článok 21 ods. 3 písm. c) nariadenia o rozpočtových pravidlách], ktoré sa majú zahrnúť do položky 6 6 0 0 všeobecného výkazu príjmov. V roku 2016 príjem z poplatkov a úhrad agentúry a prebytok prenesený z predchádzajúceho roka nebudú stačiť na pokrytie očakávaných výdavkov, čo znamená, že bude potrebný príspevok Komisie. Celkový objem príspevku Únie na rok 2016 je 72 805 000 EUR. Právny základ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1). Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1).	44,721	1
2020/Note_66/Note_SK.pdf_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,020	None	None	Spoken	259	655	13114/20 luc 1 COMM.2.C SK Rada Európskej únie V Bruseli 18. novembra 2020 (OR. en) 13114 /20 VOTE 61 INF 195 PUBLIC 77 CODEC 1180 Medziinštitucionálny spis: 2019/0188(COD) POZNÁMKA Predmet: ‒ Výsledok hlasovania ‒ ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa mení rozhodnutie č. 573/2014/EÚ o posilnenej spolupráci medzi verejnými službami zamestnanosti (VSZ) = prijatie legislatívneho aktu = výsledok písomného postupu, ktorý sa skončil 18. novembra 2020 V prílohe k tejto poznámke sa uvádza výsledok hlasovania o uvedenom legislatívnom akte. Referenčný dokument: PE-CONS 40/20 dátum prijatia rozhodnutia Coreperu (časť I ) o použití písomného postupu : 11. 11. 2020 Vyhlásenia a/alebo vysvetlenie hlasovania sa nachádzajú v prílohe 2 k tejto poznámke. 13114/20 luc 2 PRÍLOHA I COMM.2.C SK PRÍLOHA I 13114/20 luc 3 PRÍLOHA II COMM.2.C SK PRÍLOHA II Vyhlásenie Maďarska Maďarsko je naďalej odhodlané plniť svoje záväzky v oblasti ľudských práv vrátane ochrany a podpory práv žien a rovnosti medzi ženami a mužmi. Maďarsko uznáva a podporuje rovnosť medzi ženami a mužmi v súlade so Základným zákonom Maďarska, zásadami a hodnotami Európskej únie, ako aj záväz kami a zásadami vyplývajúcimi z medzináro dného práva. Rovnosť medzi ženami a mužmi je okrem toho zakotvená v zmluvách Európskej únie ako základná hodnota. Maďarsko v súlade s týmito skutočnosťami a so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi vykladá pojem „rod“ ako odkaz na pohlavie a pojem „rod ová rovnosť“ ako odkaz na rovnosť medzi mužmi a ženami. Maďarsko konštatuje, že anglický pojem „all gender“ nie je na m edzinárodnej úrovni, a to ani v rámci Európskej únie, vymedzený. Maďarsko preto nemôže znenie podporiť.	43,576	1
2014/32014R0540/32014R0540_SK.txt_3	Eurlex	Open Government	CC-By	2,014	None	None	Spoken	3,969	12,421	5. ŠPECIFIKÁCIE 5.1. Všeobecné špecifikácie 5.1.1. Náhradný systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty sú navrhnuté, skonštruované a schopné montáže tak, aby vozidlo za bežných podmienok používania a napriek vibráciám, ktorým môže byť vystavené, bolo v súlade s týmto nariadením. 5.1.2. Systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty sú navrhnuté, skonštruované a schopné montáže tak, aby mali primeranú odolnosť voči korózii, ktorej sú vystavené, s ohľadom na podmienky použitia vozidla. 5.1.3. Dodatočné predpisy vzťahujúce sa na nedovolené zasahovanie a manuálne prestaviteľné viacrežimové výfukové systémy alebo systémy tlmenia hluku 5.1.3.1. Všetky výfukové systémy alebo systémy tlmenia hluku sú skonštruované spôsobom, ktorý neumožňuje ľahko vymontovať hlukové pohlcovače, výstupné kužele a ďalšie diely, ktorých prvoradou funkciou je slúžiť ako súčasť tlmiacej/expanznej komory. Ak je nevyhnutné namontovať takýto diel, na jeho upevnenie sa musí použiť metóda, ktorá neumožňuje jeho ľahké vymontovanie (ako je napr. klasické závitové upevnenie), a aj pripevnený musí byť tak, že jeho vybratie spôsobí permanentné/nezvratné poškodenie systému. 5.1.3.2. Výfukové systémy alebo systémy tlmenia hluku s viacnásobnými manuálne nastaviteľnými prevádzkovými režimami musia plniť všetky požiadavky vo všetkých prevádzkových režimoch. Vykazujú sa tie hladiny zvuku, ktoré vzniknú pri režime s najvyššími hladinami zvuku. 5.2. Špecifikácie týkajúce sa hladín zvuku 5.2.1. Podmienky merania 5.2.1.1. Hluková skúška systému tlmenia hluku a náhradného systému tlmenia hluku sa musí vykonávať s rovnakými bežnými pneumatikami, ako sa vymedzujú v bode 2 predpisu EHK OSN č. 117. Na žiadosť výrobcu sa skúšky nevykonávajú so záberovými pneumatikami, pneumatikami na špeciálne použitie ani pneumatikami pre jazdu na snehu, ako sa vymedzujú v bode 2 predpisu EHK OSN č. 117. Takéto pneumatiky by mohli zvýšiť hladinu zvuku vozidla alebo by mohli mať zastierajúci účinok z hľadiska porovnávania výsledkov zníženia hluku. Pneumatiky sa môžu aj použiť, ale musia splniť zákonné požiadavky týkajúce sa ich používania v podmienkach cestnej premávky. 5.2.2. Miera zníženia hluku pomocou náhradného systému tlmenia hluku alebo jeho komponentov sa overuje prostredníctvom metód opísaných v bode 1 prílohy II. Pokiaľ ide o uplatňovanie tohto bodu, uvedie sa odkaz na tú úpravu tohto nariadenia, ktorá bola účinná v čase typového schvaľovania nového vozidla. a) Meranie na idúcom vozidle Keď je na vozidlo uvedené v bode 1.3.3 namontovaný náhradný systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty, namerané hladiny zvuku musia spĺňať jednu z týchto podmienok: i) nameraná hodnota (zaokrúhlená na najbližšie celé číslo) nesmie presiahnuť hodnotu typového schválenia dosiahnutú podľa tohto nariadenia na danom type vozidla o viac ako 1 dB(A); ii) nameraná hodnota (pred zaokrúhlením na najbližšie celé číslo) nesmie byť vyššia o viac ako 1 dB(A), ako je hodnota hluku nameraná (pred zaokrúhlením na najbližšie celé číslo) na vozidle opísanom v bode 1.3.3, keď je na tomto vozidle namontovaný systém tlmenia hluku zodpovedajúci typu, ktorý bol na vozidlo namontovaný pri jeho typovom schvaľovaní podľa tohto nariadenia. Keď sa zvolí priame porovnanie náhradného systému tlmenia hluku s pôvodným systémom na účely uplatňovania bodu 4.1.2.1.4.2 a/alebo bodu 4.1.2.2.1.2 prílohy II, povoľuje sa zmena prevodového stupňa na vyššie zrýchlenia a použitie elektronických alebo mechanických zariadení na zabránenie preradeniu na nižší stupeň nie je povinné. Ak sa za týchto podmienok hladina zvuku skúšobného vozidla zvýši nad úroveň hodnôt zhody výroby, technická služba rozhodne o reprezentatívnosti skúšobného vozidla. b) Merania na stojacom vozidle Keď je na vozidlo uvedené v bode 1.3.3 namontovaný náhradný systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty, namerané hladiny zvuku musia spĺňať jednu z týchto podmienok: i) nameraná hodnota (zaokrúhlená na najbližšie celé číslo) nesmie presiahnuť hodnotu typového schválenia dosiahnutú podľa tohto nariadenia na danom type vozidla o viac ako 2 dB(A); ii) nameraná hodnota (pred zaokrúhlením na najbližšie celé číslo) nesmie byť vyššia o viac ako 2 dB(A), ako je hodnota hluku nameraná (pred zaokrúhlením na najbližšie celé číslo) na vozidle opísanom v bode 1.3.3, keď je na tomto vozidle namontovaný systém tlmenia hluku zodpovedajúci typu, ktorý bol na vozidlo namontovaný pri jeho typovom schvaľovaní podľa tohto nariadenia. 5.2.3. Podľa požiadaviek prílohy II musí každý náhradný systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty splniť uplatniteľné špecifikácie prílohy VII. Na náhradné systémy tlmenia hluku pre vozidlá typu schváleného v súlade so smernicou 70/157/EHS sa neuplatňujú požiadavky prílohy VII ani špecifikácie podľa bodov 5.2.3.1 až 5.2.3.3 tejto prílohy. 5.2.3.1. Pokiaľ je náhradný systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty systémom alebo komponentmi s variabilnou geometriou, výrobca v žiadosti o typové schválenie uvedie vyhlásenie v súlade s dodatkom k prílohe VII, že typ systému tlmenia hluku, ktorý sa má schváliť, spĺňa požiadavky bodu 5.2.3 tejto prílohy. Schvaľovací orgán môže požiadať o vykonanie akejkoľvek relevantnej skúšky na overenie zhody typu systému tlmenia hluku s dodatočnými ustanoveniami o emisiách hluku. 5.2.3.2. Pokiaľ systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty nie je systémom s variabilnou geometriou, stačí, aby výrobca v žiadosti o typové schválenie uviedol vyhlásenie v súlade s dodatkom k prílohe VII, že typ systému tlmenia hluku, ktorý sa má schváliť, spĺňa požiadavky bodu 5.2.3 tejto prílohy. 5.2.3.3. Vyhlásenie o zhode má toto znenie: „(Názov výrobcu) potvrdzuje, že systém tlmenia hluku tohto typu spĺňa požiadavky bodu 5.2.3 prílohy IX k nariadeniu (EÚ) č. 540/2014. (Názov výrobcu) robí toho vyhlásenie v dobrej viere po tom, čo vykonal náležité technické ohodnotenia emisií hluku v celom uplatniteľnom rozsahu prevádzkových podmienok.“ 5.3. Meranie výkonových vlastností vozidla 5.3.1. Náhradný systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty musia byť také, aby sa zabezpečilo, že výkonové vlastnosti vozidla budú porovnateľné s tými, ktoré dosahuje s pôvodným systémom tlmenia hluku alebo jeho komponentmi. 5.3.2. Náhradný systém tlmenia hluku alebo – v závislosti od voľby výrobcu – komponenty tohto systému sa porovnajú s pôvodným systémom tlmenia hluku alebo jeho komponentmi, ktoré sú rovnako v novom stave, postupne namontovanými na vozidlo uvedené v bode 1.3.3. 5.3.3. Overenie sa uskutoční zmeraním protitlaku podľa bodu 5.3.4. Hodnota nameraná pomocou náhradného systému tlmenia hluku nesmie prekročiť hodnotu nameranú pomocou pôvodného systému tlmenia hluku o viac než 25 % pri podmienkach uvedených nižšie. 5.3.4. Skúšobná metóda 5.3.4.1. Metóda skúšania s motorom Meranie sa vykoná na motore uvedenom v bode 1.3.4, pripojenom k dynamometru. Pri úplne otvorenej škrtiacej klapke sa skúšobné zariadenie nastaví tak, aby sa dosiahol počet otáčok motora (S) zodpovedajúci menovitému maximálnemu výkonu motora. Na meranie protitlaku sa príslušný tlakový ventil umiestni od zberného výfukového potrubia vo vzdialenosti, ktorá je uvedená v dodatku 5. 5.3.4.2. Metóda skúšania s vozidlom Merania sa uskutočnia na vozidle uvedenom v bode 1.3.3. Skúška sa uskutoční buď na ceste, alebo na valcovom dynamometri. Pri úplne otvorenej škrtiacej klapke sa motor zaťaží tak, aby sa dosiahol počet otáčok motora zodpovedajúci menovitému maximálnemu výkonu motora (otáčky motora S). Na meranie protitlaku sa príslušný tlakový ventil umiestni od zberného výfukového potrubia vo vzdialenosti, ktorá je uvedená v dodatku 5. 5.4. Doplňujúca špecifikácia náhradného systému tlmenia hluku alebo jeho komponentov obsahujúcich vláknité materiály pohlcujúce hluk 5.4.1. Všeobecné informácie Vláknité materiály pohlcujúce hluk sa môžu používať v systémoch tlmenia hluku alebo v ich komponentoch len vtedy, ak sú splnené tieto podmienky: a) výfukové plyny nie sú v kontakte s vláknitými materiálmi; b) systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty patria do skupiny rovnakého konštrukčného radu ako systémy alebo jeho komponenty, pri ktorých sa v rámci procesu typového schválenia v súlade s požiadavkami tohto nariadenia dokázalo, že nepodliehajú opotrebeniu. Pokiaľ nie je splnená niektorá z týchto podmienok, celý systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty sa podrobí obvyklému kondicionovaniu s použitím jedného z troch zariadení a postupov opísaných nižšie. Na účely prvého pododseku písm. b) sa skupina systému tlmenia hluku alebo jeho komponentov systému tlmenia hluku považuje za skupinu rovnakého konštrukčného radu, ak sú rovnaké všetky tieto aspekty: a) prítomnosť čistého prietoku výfukových plynov cez absorpčný vláknitý materiál pri kontakte s týmto materiálom; b) druh vláken; c) prípadné špecifikácie tmeliaceho materiálu; d) priemerné rozmery vláken; e) minimálna baliaca hustota vláknitého materiálu v kg/m3; f) maximálna kontaktná plocha medzi prietokom plynu a absorpčným materiálom. 5.4.1.1. Nepretržitá cestná prevádzka na 10 000 km 5.4.1.1.1. 50 ± 20 % tejto prevádzky pozostáva z jazdy v meste a zvyšná časť z jazdy na dlhú vzdialenosť pri vysokých rýchlostiach; nepretržitá cestná prevádzka sa môže nahradiť zodpovedajúcim programom na skúšobnej dráhe. Oba rýchlostné režimy sa vystriedajú najmenej dvakrát. Súčasťou kompletného skúšobného programu je minimálne 10 prestávok v trvaní najmenej troch hodín, aby sa reprodukovali účinky chladenia a akejkoľvek kondenzácie, ktorá môže nastať. 5.4.1.2. Kondicionovanie na skúšobnom zariadení 5.4.1.2.1. Pri použití štandardných dielov a zachovávajúc pokyny výrobcu sa systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty namontujú na vozidlo uvedené v bode 1.3.3 alebo na motor uvedený v bode 1.3.4. V prvom prípade sa vozidlo nainštaluje na valcový dynamometer. V druhom prípade sa motor pripojí k dynamometru. 5.4.1.2.2. Skúška sa vykoná v šiestich šesťhodinových cykloch s prestávkou trvajúcou najmenej 12 hodín medzi každým cyklom, aby sa reprodukovali účinky chladenia a akejkoľvek kondenzácie, ktorá môže nastať. 5.4.1.2.3. Počas každého šesťhodinového cyklu musí byť motor striedavo v chode za týchto podmienok: a) päť minút pri voľnobehu; b) jednohodinový úsek pri 1/4 zaťažení a pri 3/4 menovitých maximálnych otáčkach (S); c) jednohodinový úsek pri 1/2 zaťažení a pri 3/4 menovitých maximálnych otáčkach (S); d) 10-minútový úsek pri plnom zaťažení a pri 3/4 menovitých maximálnych otáčkach (S); e) 15-minútový úsek pri 1/2 zaťažení a pri menovitých maximálnych otáčkach (S); f) 30-minútový úsek pri 1/4 zaťažení a pri menovitých maximálnych otáčkach (S). Každý cyklus pozostáva z dvoch súborov uvedených úsekov v poradí od a) po f). 5.4.1.2.4. Počas skúšky nesmie byť systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty chladený núteným prúdením simulujúcim normálny prúd vzduchu okolo vozidla. Napriek tomu sa na požiadanie výrobcu môže systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty chladiť tak, aby sa neprekročila teplota zaznamenaná na vstupe doň, keď je vozidlo v pohybe a dosahuje maximálnu rýchlosť. 5.4.1.3. Impulzné kondicionovanie 5.4.1.3.1. Systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty sa namontujú na vozidlo uvedené v bode 1.3.3 alebo na motor uvedený v bode 1.3.4. V prvom prípade sa vozidlo nainštaluje na valcový dynamometer, v druhom prípade sa motor pripojí k dynamometru. 5.4.1.3.2. Skúšobný prístroj, ktorého podrobná schéma je uvedená na obrázku 1 v dodatku k prílohe IV, sa namontuje na vývod systému tlmenia hluku. Akékoľvek iné zariadenie poskytujúce rovnaké výsledky je prijateľné. 5.4.1.3.3. Skúšobný prístroj sa nastaví tak, aby prietok výfukových plynov bol striedavo prerušovaný a obnovovaný rýchločinným ventilom počas 2 500 cyklov. 5.4.1.3.4. Ventil sa otvorí, keď protitlak výfukových plynov meraný vo vzdialenosti najmenej 100 mm v smere prúdenia za vstupnou prírubou dosiahne hodnoty v rozsahu od 35 do 40 kPa. Uzatvorí sa, keď sa tento tlak neodlišuje od stabilizovanej hodnoty o viac ako 10 % pri otvorenom ventile. 5.4.1.3.5. Časový spínač sa nastaví na čas trvania prietoku výfukového plynu vyplývajúci z ustanovení uvedených v bode 5.4.1.3.4. 5.4.1.3.6. Otáčky motora zodpovedajú 75 % otáčok (S), pri ktorých motor vyvinie maximálny výkon. 5.4.1.3.7. Výkon udávaný dynamometrom predstavuje 50 % výkonu pri úplnom otvorení škrtiacej klapky nameraného pri 75 % otáčok motora (S). 5.4.1.3.8. V priebehu skúšky sú všetky vypúšťacie otvory uzatvorené. 5.4.1.3.9. Celá skúška sa ukončí do 48 hodín. Po každej hodine bude v prípade potreby nasledovať čas na ochladenie. 5.4.1.3.10. Po kondicionovaní sa skontroluje hladina zvuku podľa bodu 5.2. 6. ROZŠÍRENIE TYPOVÉHO SCHVÁLENIA EÚ Výrobca systému tlmenia hluku alebo jeho zástupca môže požiadať správny úrad, ktorý udelil typové schválenie EÚ systému tlmenia hluku pre jeden alebo viac typov vozidla, o rozšírenie tohto schválenia na iné typy vozidiel. Postup je rovnaký ako ten stanovený v bode 1. Správa o rozšírení typového schválenia EÚ (alebo odmietnutí rozšírenia) sa členským štátom oznámi v súlade s postupom ustanoveným v smernici 2007/46/ES. 7. ZMENA TYPU SYSTÉMU TLMENIA HLUKU V prípade zmien typu schváleného podľa tohto nariadenia platia ustanovenia článkov 13 až 16 a článku 17 ods. 4 smernice 2007/46/ES. 8. ZHODA VÝROBY 8.1. Opatrenia na zabezpečenie zhody výroby sa prijmú v súlade s požiadavkami ustanovenými v článku 12 smernice 2007/46/ES. 8.2. Osobitné ustanovenia: 8.2.1. Skúšky uvedené v bode 2.3.5 prílohy X k smernici 2007/46/ES sú tie isté ako skúšky predpísané v prílohe XI k tomuto nariadeniu. 8.2.2. Kontroly uvedené v bode 3 prílohy X k smernici 2007/46/ES sa za normálnych okolností vykonávajú raz za dva roky. 9. INFORMÁCIE URČENÉ PRE POUŽÍVATEĽOV A TECHNICKÚ KONTROLU 9.1. Ku každému náhradnému systému tlmenia hluku je pripojený papierový dokument, ktorý vydal výrobca náhradného systému tlmenia hluku alebo jeho zástupca. Uvedený dokument obsahuje prinajmenšom tieto informácie: a) číslo typového schválenia EÚ náhradného systému tlmenia hluku (5. oddiel, ktorý označuje číslo rozšírenia typového schválenia, sa môže vynechať); b) značku typového schválenia EÚ; c) značku (obchodný názov výrobcu); d) typ a obchodný opis a/alebo číslo dielu; e) názov spoločnosti a adresu výrobcu; f) meno a adresu (prípadného) zástupcu výrobcu; g) údaje o vozidlách, pre ktoré je náhradný systém tlmenia hluku určený: i) značku; ii) typ; iii) číslo typového schválenia; iv) kód motora; v) maximálny výkon motora; vi) druh prevodovky; vii) obmedzenia týkajúce sa vozidiel, na ktoré môže byť systém namontovaný; viii) hladinu zvuku v prípade vozidla v pohybe vyjadrenú v dB(A) a stojaceho vozidla vyjadrenú v dB(A) za min.–1 (ak sa odkláňa od hodnôt typového schválenia vozidla); h) pokyny k montáži. 9.2. Ak papierový dokument podľa bodu 9.1 pozostáva z viacerých hárkov, na každom hárku sa uvedie aspoň odkaz na číslo typového schválenia EÚ. 9.3. Informácie, ktoré sa týkajú bodu 9.1. písm. g) a h), sa môžu poskytnúť na webovej stránke výrobcu, ak sa adresa webovej stránky uvádza v papierovom dokumente. Dodatok 1 Informačný dokument č. … vzťahujúci sa na typové schválenie EÚ ako samostatnej technickej jednotky náhradných systémov tlmenia hluku pre motorové vozidlá [nariadenie (EÚ) č. 540/2014]. Ak informácie uvedené nižšie existujú, musia sa predložiť v troch vyhotoveniach spolu so súpisom obsahu. Všetky výkresy sa musia predložiť vo vhodnej mierke a musia byť dostatočne podrobné a mať formát A4 alebo byť poskladané na tento formát. Prípadné fotografie musia byť dostatočne podrobné. Ak systémy, komponenty alebo samostatné technické jednotky majú elektronické ovládače, predložia sa informácie týkajúce sa ich vlastností. 0. Všeobecné informácie 0.1. Značka (obchodný názov výrobcu): 0.2. Typ a všeobecný(-é) obchodný(-é) opis(-y): 0.3 Prostriedky identifikácie typu, ak sú vyznačené na technickej jednotke (1): 0.3.1. Umiestnenie takého označenia: … 0.5. Názov spoločnosti a adresa výrobcu: 0.7. V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek umiestnenie a spôsob pripevnenia značky typového schválenia EÚ:. 0.8. Adresa(-y) montážneho(-ych) závodu(-ov): 0.9. Meno a adresa (prípadného) zástupcu výrobcu: 1. Opis vozidla, pre ktoré je zariadenie určené (ak je zariadenie určené na namontovanie do viac ako jedného typu vozidla, informácie požadované v tomto bode sa poskytnú pre každý z týchto typov) 1.1. Značka (obchodný názov výrobcu): 1.2. Typ a všeobecný(-é) obchodný(-é) opis(-y): 1.3. Prostriedky identifikácie typu, ak sú vyznačené na vozidle: 1.4. Kategória vozidla: … 1.5. Číslo typového schválenia EÚ celého vozidla: 1.6. Hnacia jednotka: 1.6.1. Výrobca motora: 1.6.2. Kód motora podľa výrobcu: 1.6.3. Maximálny čistý výkon (g): …kW pri … min.–1 alebo maximálny trvalý menovitý výkon (elektrický motor): … kW 1.6.4. Preplňovač(-e): pôvodný diel alebo značka a označenie (2): 1.6.5. Vzduchový filter: pôvodný diel alebo značka a označenie (2): 1.6.6. Tlmič(-e) sania: pôvodný diel alebo značka a označenie (2): 1.6.7. Tlmič(-e) výfuku: pôvodný diel alebo značka a označenie (2): 1.6.8. Katalyzátor: pôvodný diel alebo značka a označenie (2): 1.6.9. Zachytávač(-e) tuhých častíc: pôvodný diel alebo značka a označenie (2): 1.7. Prevodovka 1.7.1. Druh (mechanická, hydraulická, elektrická atď.): 1.8. Zariadenia okrem motora, ktoré sú navrhnuté na zníženie hluku: pôvodný diel alebo opis (2): 1.9. Hodnoty hladiny zvuku: pohybujúceho sa vozidla: … dB(A), ustálená rýchlosť pred akceleráciou pri … km/h; stojaceho vozidla dB(A), pri … min.–1 1.10. Hodnota protitlaku: … Pa 1.11. Prípadné obmedzenia s ohľadom na použitie a požiadavky na montáž: 2. Poznámky: … 3. Opis zariadenia 3.1. Opis náhradného systému tlmenia hluku vrátane relatívnej polohy každého komponentu systému spolu s montážnymi pokynmi 3.2. Podrobné nákresy každého komponentu, tak aby mohli byť ľahko lokalizované a identifikované, a odkazy na použité materiály. Tieto nákresy musia znázorňovať miesto pre povinné pripevnenie značky typového schválenia EÚ. Dátum Podpis: Pracovné zaradenie v spoločnosti: (1) Ak prostriedky identifikácie typu obsahujú znaky, ktoré nie sú relevantné pre opis typov samostatnej technickej jednotky, pre ktoré platí toto osvedčenie o typovom schválení, také znaky sú v dokumentácii zastúpené symbolom: „?“ (napr. ABC??123??). (2) Nehodiace sa prečiarknite. Dodatok 2 VZOR Osvedčenie o typovom schválení EÚ [Najväčší formát: A4 (210 × 297 mm)] Odtlačok pečiatky schvaľovacieho orgánu Oznámenie o — typovom schválení (1) — rozšírení typového schválenia (1) — neudelení typového schválenia (1) — odobratí typového schválenia (1) typu samostatnej technickej jednotky systémov tlmenia hluku s ohľadom na nariadenie (EÚ) č. 540/2014 Číslo typového schválenia: … Dôvody rozšírenia: … ODDIEL 1 0.1. Značka (obchodný názov výrobcu): 0.2. Typ a všeobecný(-é) obchodný(-é) opis(-y): 0.3. Prostriedky identifikácie typu, ak sú vyznačené na samostatnej technickej jednotke (2): 0.3.1. Umiestnenie takého označenia: 0.4. Kategória vozidla (3): 0.5. Názov spoločnosti a adresa výrobcu: 0.7. V prípade komponentov a samostatných technických jednotiek umiestnenie a spôsob pripevnenia značky typového schválenia EÚ: 0.8. Adresa(-y) montážneho(-ych) závodu(-ov): 0.9. Meno a adresa (prípadného) zástupcu výrobcu: ODDIEL II 1. Prípadné doplňujúce informácie: pozri doplnok 2. Technická služba zodpovedná za vykonávanie skúšok: 3. Dátum vydania skúšobného protokolu: 4. Číslo skúšobného protokolu: .. 5. Prípadné poznámky: pozri doplnok 6. Miesto: 7. Dátum: 8. Podpis: 9. Číslo informačnej dokumentácie, ktorú uchováva schvaľovací orgán a ktorá je dostupná na požiadanie, je pripojené. Prílohy: Informačná dokumentácia Skúšobný protokol (1) Nehodiace sa prečiarknite. (2) Ak prostriedky identifikácie typu obsahujú znaky, ktoré nie sú relevantné pre opis typov samostatnej technickej jednotky, pre ktoré platí toto osvedčenie o typovom schválení, také znaky sú v dokumentácii zastúpené symbolom: „?“ (napr. ABC??123??). (3) V súlade s vymedzením v časti A prílohy II k smernici 2007/46/ES. Doplnok k osvedčeniu o typovom schválení EÚ č. … 1. Dodatočné informácie 1.1. Opis vozidla, pre ktoré je zariadenie určené (ak je zariadenie určené na namontovanie do viac ako jedného typu vozidla, informácie požadované v tomto bode sa poskytnú pre každý z týchto typov) 1.1.1. Značka (obchodný názov výrobcu): 1.1.2. Typ a všeobecný(-é) obchodný(-é) opis(-y): … 1.1.3. Prostriedky identifikácie typu, ak sú vyznačené na vozidle:.. 1.1.4. Kategória vozidla: 1.1.5. Číslo typového schválenia EÚ celého vozidla: 1.2. Hnacia jednotka: 1.2.1. Výrobca motora: 1.2.2. Kód motora podľa výrobcu: 1.2.3. Maximálny čistý výkon (g): … kW pri … min.–1 alebo maximálny trvalý menovitý výkon (elektrický motor) … kW 2. Výsledky skúšok 2.1. Hladina zvuku pohybujúceho sa vozidla: … dB(A) 2.2. Hladina zvuku stojaceho vozidla: … dB(A) pri … min.–1 2.3. Hodnota protitlaku: … Pa 3. Poznámky:. Dodatok 3 Vzor značky typového schválenia EÚ Systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty označené uvedenou značkou typového schválenia EÚ sú zariadenia, ktoré boli schválené v Španielsku (e 9) podľa nariadenia (EÚ) č. 540/2014 pod základným schvaľovacím číslom 0148 a ktoré spĺňa limitné hodnoty fázy 2 v prílohe III k uvedenému nariadeniu. Použité čísla slúžia len ako príklad. Dodatok 4 Skúšobné zariadenie Dodatok 5 Meracie body – protitlak Príklady možných meracích bodov pre skúšky úbytku tlaku. Konkrétny merací bod sa uvedie v skúšobnom protokole. Nachádza sa v mieste, kde je prietok plynov stabilný.1. Obrázok 1Jednoduchá trubica 2. Obrázok 2Čiastočne zdvojená trubica 1 3. Obrázok 3Dvojitá trubica PRÍLOHA X KONTROLY ZHODY VÝROBY V SÚVISLOSTI S NÁHRADNÝM SYSTÉMOM TLMENIA HLUKU AKO SAMOSTATNOU TECHNICKOU JEDNOTKOU 1. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE Tieto požiadavky sú zhodné so skúškou požadovanou na kontrolu zhody výroby podľa bodu 8 prílohy IX. 2. SKÚŠANIE A POSTUPY Skúšobné metódy, meracie prístroje a interpretácia výsledkov sa zhodujú s tými, ktoré sú opísané v bode 5 prílohy IX. Skúšaný náhradný systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty sa podrobí skúške opísanej v bodoch 5.2, 5.3 a 5.4 prílohy IX. 3. ODBER VZORIEK A HODNOTENIE VÝSLEDKOV 3.1. Treba vybrať jeden systém tlmenia hluku alebo jeho komponenty a podrobiť ho skúškam podľa bodu 2. Ak výsledky skúšok spĺňajú požiadavky na zhodu výroby podľa bodu 8.1 prílohy IX, typ systému tlmenia hluku alebo komponentu sa považuje za spĺňajúci požiadavky na zhodu výroby. 3.2. Ak niektorý z výsledkov skúšok nespĺňa požiadavky na zhodu výroby podľa bodu 8.1 prílohy IX, skúšky sa vykonajú na dvoch ďalších systémoch tlmenia hluku alebo jeho komponentoch rovnakého typu podľa bodu 2 tejto prílohy. 3.3. Ak výsledky skúšok druhého a tretieho systému tlmenia hluku alebo jeho komponentov spĺňajú požiadavky na zhodu výroby podľa bodu 8.1 prílohy IX, typ systému tlmenia hluku alebo jeho komponenty sa považujú za spĺňajúce požiadavky na zhodu výroby. 3.4. Ak niektorý z výsledkov skúšok pre druhý alebo tretí systém tlmenia hluku alebo jeho komponentov nespĺňa požiadavky na zhodu výroby podľa bodu 8.1 prílohy IX, tento typ systému tlmenia hluku alebo jeho komponentov sa považuje za nespĺňajúci požiadavky tohto nariadenia a výrobca prijme potrebné opatrenia na obnovenie zhody. PRÍLOHA XI ZMENY SMERNICE 2007/46/ES Smernica 2007/46/ES sa mení takto: Časť A 1. Príloha IV sa mení takto: a) V časti I sa do tabuľky vkladá tento riadok: Bod Predmet Regulačný akt Uplatniteľnosť M1 M2 M3 N1 N2 N3 O1 O2 O3 O4 „1A Hladina zvuku Nariadenie (EÚ) č. 540/2014 X X X X X X“ b) V dodatku 1 k časti I sa do tabuľky 1 vkladá tento riadok: Bod Predmet Regulačný akt Špecifiká Uplatniteľnosť a špecifické požiadavky „1A Hladina zvuku Nariadenie (EÚ) č. 540/2014 A“ c) V dodatku 1 k časti I sa do tabuľky 2 vkladá tento riadok: Bod Predmet Regulačný akt Špecifiká Uplatniteľnosť a špecifické požiadavky „1A Hladina zvuku Nariadenie (EÚ) č. 540/2014 A“ 2. V prílohe VI sa ku vzoru A vkladá do tabuľky v dodatku tento riadok: Bod Predmet Odkaz na regulačný akt Zmenený Platí pre verzie „1A Hladina zvuku Nariadenie (EÚ) č. 540/2014“ 3. Príloha XI sa mení takto: a) V dodatku 1 sa do tabuľky vkladá tento riadok: Bod Predmet Odkaz na regulačný akt M1 ≤ 2 500 (1) kg M1 > 2 500 kg (1) M2 M3 „1A Hladina zvuku Nariadenie (EÚ) č. 540/2014 H G + H G + H G + H“ b) V dodatku 2 sa do tabuľky vkladá tento riadok: Bod Predmet Odkaz na regulačný akt M1 M2 M3 N1 N2 N3 O1 O2 O3 O4 „1A Hladina zvuku Nariadenie (EÚ) č. 540/2014 X X X X X X“ c) V dodatku 3 sa do tabuľky vkladá tento riadok: Bod Predmet Odkaz na regulačný akt M1 „1A Hladina zvuku Nariadenie (EÚ) č. 540/2014 X“ d) V dodatku 4 sa do tabuľky vkladá tento riadok: Bod Predmet Odkaz na regulačný akt M1 M2 M3 N1 N2 N3 O1 O2 O3 O4 „1A Hladina zvuku Nariadenie (EÚ) č. 540/2014 H H H H H“ e) V dodatku 5 sa do tabuľky vkladá tento riadok: Bod Predmet Odkaz na regulačný akt Samohybný žeriav kategórie N3 „1A Hladina zvuku Nariadenie (EÚ) č. 540/2014 T“ Časť B 1. Príloha IV sa mení takto: a) V časti I sa z tabuľky vypúšťa bod 1. b) V časti I dodatku 1 sa z tabuľky 1 vypúšťa bod 1. c) V časti I dodatku 1 sa z tabuľky 2 vypúšťa bod 1. d) V časti II sa z tabuľky vypúšťa bod 1. 2. V prílohe VI v dodatku k vzoru A sa z tabuľky vypúšťa bod 1. 3. Príloha XI sa mení takto: a) V dodatku 1 sa z tabuľky vypúšťa bod 1. b) V dodatku 2 sa z tabuľky vypúšťa bod 1. c) V dodatku 3 sa z tabuľky vypúšťa bod 1. d) V dodatku 4 sa z tabuľky vypúšťa bod 1. e) V dodatku 5 sa z tabuľky vypúšťa bod 1. PRÍLOHA XII TABUĽKA ZHODY Smernica 70/157/EHS Toto nariadenie článok 1 – článok 2 článok 4 ods. 1 a 2 článok 2a článok 4 ods. 3 a 4 článok 3 – článok 4 – článok 5 – príloha I bod 1 príloha I bod 1 príloha I bod 3 príloha I bod 2 príloha I bod 4 príloha I bod 3 príloha I bod 5 príloha I bod 4 príloha I bod 6 príloha I bod 5 príloha I dodatok 1 príloha I dodatok 1 príloha I dodatok 2 príloha I dodatok 2 príloha I bod 2 príloha III príloha II body 1, 2, 3 a 4 príloha IX body 1, 2, 3 a 4 príloha II body 5 a 6 príloha IX body 7 a 8 príloha II dodatok 1 príloha IX dodatok 1 príloha II dodatok 2 príloha IX dodatok 2 príloha II dodatok 3 príloha IX dodatok 3 príloha III –.	32,628	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/d9dc2b2a-47b7-4fb3-b055-9b55731a48a5_39	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,011	Règlement (UE) n ° 305/2011 du Parlement européen et du Conseil du 9 mars 2011 établissant des conditions harmonisées de commercialisation pour les produits de construction et abrogeant la directive 89/106/CEE du Conseil Texte présentant de l'intérêt pour l'EEE	None	Spoken	11,056	22,289	Notifikujúci orgán má takú organizačnú štruktúru, že každé rozhodnutie týkajúce sa notifikácie osoby, ktorá sa má splnomocniť na vykonávanie úloh tretej strany v procese posudzovania a overovania nemennosti parametrov, prijímajú kompetentné osoby, ktoré nevykonávali posudzovanie. 4. Notifikujúci orgán neponúka ani neposkytuje žiadne činnosti, ktoré vykonávajú notifikované osoby, ani konzultačné služby na obchodnom alebo konkurenčnom základe. 5. Notifikujúci orgán chráni dôvernosť získaných informácií. 6. Notifikujúci orgán má k dispozícii dostatočný počet spôsobilých zamestnancov na riadne plnenie svojich úloh. Článok 42 Informačná povinnosť členských štátov Členské štáty informujú Komisiu o svojich vnútroštátnych postupoch posudzovania a notifikácie osôb, ktoré sa majú splnomocniť na vykonávanie úloh tretej strany v procese posudzovania a overovania nemennosti parametrov, a monitorovania notifikovaných osôb a o akýchkoľvek zmenách týchto postupov. Komisia tieto informácie zverejňuje. Článok 43 Požiadavky týkajúce sa notifikovaných osôb 1. Na účely notifikácie musí notifikovaná osoba spĺňať požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 11. 2. Notifikovaná osoba sa zriaďuje podľa vnútroštátneho práva a má právnu subjektivitu. 3. Notifikovaná osoba je osobou – treťou stranou, nezávislou od organizácie alebo stavebného výrobku, ktorý posudzuje. Osoba, ktorá patrí do obchodného združenia alebo profesijného zväzu zastupujúceho podniky zapojené do navrhovania, výroby, dodávania, montáže, používania alebo údržby stavebných výrobkov, ktoré posudzuje, môže byť považovaná za notifikovanú osobu, ak sa preukáže jej nezávislosť a absencia akéhokoľvek konfliktu záujmov. 4. Notifikovaná osoba, jej vrcholový manažment a zamestnanci zodpovední za vykonávanie úloh tretej strany v procese posudzovania a overovania nemennosti parametrov nesmú byť projektantom, výrobcom, dodávateľom, montážnikom, kupujúcim, vlastníkom, používateľom ani údržbárom stavebných výrobkov, ktoré posudzuje, ani splnomocneným zástupcom žiadnej z týchto strán. To nevylučuje používanie posudzovaných výrobkov, ktoré je potrebné v rámci činností notifikovanej osoby, ani používanie výrobkov na osobné účely. Notifikovaná osoba, jej vrcholový manažment a zamestnanci zodpovední za vykonávanie úloh tretej strany v procese posudzovania a overovania nemennosti parametrov sa nesmú priamo zapojiť do navrhovania, výroby ani stavby, predaja, montáže, používania ani údržby daných stavebných výrobkov, ani nesmú zastupovať strany zapojené do týchto činností. Nezapájajú sa do žiadnej činnosti, ktorá by mohla byť v konflikte s nezávislosťou úsudku a bezúhonnosťou v súvislosti s činnosťami, pre ktoré boli notifikované. To sa vzťahuje najmä na poradenské služby. Notifikovaná osoba zabezpečuje, aby činnosti jej pobočiek alebo subdodávateľov neovplyvňovali dôvernosť, objektivitu a nestrannosť jej činností pri posudzovaní a/alebo overovaní. 5. Notifikovaná osoba a jej zamestnanci vykonávajú úlohy tretej strany v procese posudzovania a overovania nemennosti parametrov na najvyššej odbornej úrovni a nevyhnutnej technickej spôsobilosti v danej oblasti a nesmú podliehať žiadnym tlakom a naliehaniu, najmä finančným, ktoré by mohli ovplyvniť ich úsudok alebo výsledky ich činností pri posudzovaní a/alebo overovaní, osobitne zo strany osôb alebo skupín osôb, ktoré majú na výsledku týchto činností záujem. 6. Notifikovaná osoba musí byť schopná vykonávať všetky úlohy tretej strany v procese posudzovania a overovania nemennosti parametrov, ktoré sú jej pridelené v súlade s prílohou V, v súvislosti s ktorými bola notifikovaná, bez ohľadu na to, či tieto úlohy vykonáva samotná notifikovaná osoba alebo sú vykonávané v jej mene a na jej zodpovednosť. Notifikovaná osoba musí mať pre každý systém posudzovania a overovania nemennosti parametrov a pre každý druh alebo kategóriu stavebných výrobkov, podstatných vlastností a úloh, v súvislosti s ktorými bola notifikovaná, vždy k dispozícii: a) potrebných zamestnancov s odbornými znalosťami a dostatočnými príslušnými skúsenosťami na vykonávanie úloh tretej strany v procese posudzovania a overovania nemennosti parametrov; b) potrebný opis postupov, podľa ktorých sa vykonáva posudzovanie parametrov a zabezpečuje transparentnosť a reprodukovateľnosť týchto postupov; musí mať zavedené príslušné politiky a postupy, v ktorých sa rozlišuje medzi úlohami, ktoré vykonáva ako notifikovaná osoba, a inými činnosťami; c) potrebné postupy na vykonávanie jej činností, ktoré riadne zohľadňujú veľkosť podniku, odvetvie, v ktorom podniká, jeho štruktúru, stupeň zložitosti príslušnej technológie používanej pri výrobku a hromadný či sériový charakter výrobného procesu. Notifikovaná osoba musí mať nevyhnutné prostriedky na primeraný výkon odborných a administratívnych úloh spojených s činnosťami, pre ktoré je notifikovaná, a prístup ku všetkému potrebnému vybaveniu alebo zariadeniam. 7. Zamestnanci zodpovední za vykonávanie činností, v súvislosti s ktorými bola osoba notifikovaná, musia mať: a) dôkladnú technickú a odbornú prípravu, ktorá zahŕňa všetky úlohy tretej strany v procese posudzovania a overovania nemennosti parametrov v rozsahu, pre ktorý bola osoba notifikovaná; b) dostatočné znalosti o požiadavkách na posudzovanie a overovanie, ktoré vykonávajú, a primeranú právomoc vykonávať tieto činnosti; c) príslušné znalosti o uplatniteľných harmonizovaných normách a o príslušných ustanoveniach nariadenia a rozumieť im; d) schopnosti potrebné na vystavenie certifikátov, záznamov a protokolov preukazujúcich, že sa vykonalo posudzovanie a overovanie. 8. Musí sa zaručiť nestrannosť notifikovanej osoby, jej vrcholového manažmentu a zamestnancov, ktorí vykonávajú posudzovanie. Odmeňovanie vrcholového manažmentu notifikovanej osoby a jej zamestnancov, ktorí vykonávajú posudzovanie, nesmie závisieť od počtu vykonaných posúdení ani výsledkov týchto posúdení. 9. Notifikovaná osoba uzavrie poistenie zodpovednosti za škodu, ak túto zodpovednosť nenesie členský štát v súlade s vnútroštátnym právom, alebo ak nie je za vykonané posudzovanie a/alebo overovanie priamo zodpovedný samotný členský štát. 10. Zamestnanci notifikovanej osoby sú povinní zachovávať služobné tajomstvo, pokiaľ ide o všetky informácie získané pri vykonávaní ich úloh podľa prílohy V; táto povinnosť sa neuplatňuje vo vzťahu k príslušným správnym orgánom členského štátu, v ktorom sa ich činnosti vykonávajú. Vlastnícke práva sa ochraňujú. 11. Notifikovaná osoba sa zúčastňuje na príslušných normalizačných činnostiach a činnostiach koordinačnej skupiny notifikovaných osôb zriadenej podľa tohto nariadenia alebo zabezpečí, aby jej zamestnanci, ktorí vykonávajú posudzovanie, boli o týchto činnostiach informovaní, a ako všeobecné usmernenie uplatňuje administratívne rozhodnutia a dokumenty, ktoré sú výsledkom práce tejto skupiny. Článok 44 Predpoklad zhody Notifikovaná osoba, ktorá sa má splnomocniť na vykonávanie úloh tretej strany v procese posudzovania a overovania nemennosti parametrov, ktorým sa preukazuje zhoda s kritériami ustanovenými v príslušných harmonizovaných normách alebo v ich častiach, odkazy na ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, sa považuje za osobu, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v článku 43 v rozsahu, v akom sa uplatniteľné harmonizované normy na tieto požiadavky vzťahujú. Článok 45 Pobočky a subdodávatelia notifikovaných osôb 1. Ak notifikovaná osoba uzatvára subdodávateľské zmluvy na osobitné úlohy spojené s úlohami tretej strany v procese posudzovania a overovania nemennosti parametrov alebo využíva pobočku, zabezpečí, aby subdodávateľ alebo pobočka spĺňali požiadavky stanovené v článku 43, a príslušne informuje notifikujúci orgán. 2. Notifikovaná osoba nesie plnú zodpovednosť za úlohy vykonávané subdodávateľmi alebo pobočkami bez ohľadu na to, kde majú sídlo. 3. Na činnosti sa môžu uzatvárať subdodávateľské zmluvy alebo ich môže vykonávať pobočka iba v prípade, že s tým klient súhlasí. 4. Notifikovaná osoba má pre notifikujúci orgán k dispozícii príslušnú dokumentáciu týkajúcu sa posúdenia kvalifikácie subdodávateľa alebo pobočky a úloh, ktoré vykonávajú podľa prílohy V. Článok 46 Využívanie zariadení mimo skúšobného laboratória notifikovanej osoby 1. Na žiadosť výrobcu a keď je to opodstatnené z technických, ekonomických alebo logistických dôvodov, sa notifikované osoby môžu rozhodnúť vykonať skúšky uvedené v prílohe V pre systémy posudzovania a overovania nemennosti parametrov 1+, 1 a 3 alebo dať vykonať takéto skúšky pod svojím dohľadom buď vo výrobných závodoch s použitím skúšobného zariadenia laboratória výrobcu, alebo s predchádzajúcim súhlasom výrobcu v externom laboratóriu s použitím skúšobného zariadenia tohto laboratória. Notifikované osoby, ktoré vykonávajú takéto skúšky, musia byť špecificky menované ako spôsobilé vykonávať činnosti mimo vlastných akreditovaných skúšobných zariadení. 2. Pred vykonaním týchto skúšok overí notifikovaná osoba, či sú splnené požiadavky skúšobnej metódy, a vyhodnotí, či: a) má skúšobné zariadenie vhodný kalibračný systém a či je zaručená sledovateľnosť meraní; b) je zabezpečená kvalita výsledkov skúšok. Článok 47 Žiadosť o notifikáciu 1. Osoba, ktorá má byť splnomocnená na vykonávanie úloh tretej strany v procese posudzovania a overovania nemennosti parametrov, predloží žiadosť o notifikáciu notifikujúcemu orgánu členského štátu, v ktorom má sídlo. 2. Súčasťou žiadosti je opis činností, ktoré sa majú vykonávať, postupy posudzovania a/alebo overovania, v súvislosti s ktorými osoba tvrdí, že je spôsobilá, osvedčenie o akreditácii, ak existuje, vydané vnútroštátnym akreditačným orgánom v zmysle nariadenia (ES) č. 765/2008, ktorým sa potvrdzuje, že osoba spĺňa požiadavky stanovené v článku 43. 3. Ak dotknutá osoba nemôže predložiť osvedčenie o akreditácii, predloží notifikujúcemu orgánu všetky podklady, ktoré sú potrebné na overenie, uznanie a pravidelné monitorovanie jej súladu s požiadavkami stanovenými v článku 43. Článok 48 Postup notifikácie 1. Notifikujúce orgány môžu notifikovať iba osoby, ktoré splnili požiadavky stanovené v článku 43. 2. Komisiu a ostatné členské štáty notifikujú predovšetkým prostredníctvom elektronického nástroja na notifikáciu vyvinutého a spravovaného Komisiou. Vo výnimočných prípadoch stanovených v bode 3 prílohy V, pre ktoré neexistuje vhodný elektronický nástroj, sa akceptuje notifikácia v papierovej forme. 3. Notifikácia zahŕňa úplné údaje o funkciách, ktoré sa majú plniť, odkaz na príslušnú harmonizovanú technickú špecifikáciu a na účely systému stanoveného v prílohe V podstatné vlastnosti, pre ktoré je osoba spôsobilá. Odkaz na príslušnú harmonizovanú technickú špecifikáciu sa však nevyžaduje v prípadoch stanovených v bode 3 prílohy V. 4. Ak sa notifikácia nezakladá na osvedčení o akreditácii uvedenom v článku 47 ods. 2, notifikujúci orgán poskytne Komisii a ostatným členským štátom všetky podklady, ktoré potvrdzujú spôsobilosť notifikovanej osoby a zavedené opatrenia, ktoré zabezpečia, že daná osoba bude pravidelne monitorovaná a bude naďalej spĺňať požiadavky stanovené v článku 43. 5. Príslušná osoba môže vykonávať činnosti notifikovanej osoby iba v prípade, keď do dvoch týždňov od notifikácie, ak sa používa osvedčenie o akreditácii, alebo do dvoch mesiacov od notifikácie, ak sa osvedčenie o akreditácii nepoužíva, neboli vznesené zo strany Komisie ani iných členských štátov námietky. Na účely tohto nariadenia sa za notifikovanú osobu pokladá len takáto osoba. 6. Komisii a ostatným členským štátom sa oznámia všetky ďalšie príslušné zmeny v súvislosti s notifikáciou. Článok 49 Identifikačné čísla a zoznamy notifikovaných osôb 1. Komisia pridelí každej notifikovanej osobe identifikačné číslo. Pridelí jej len jedno takéto číslo, aj keď je osoba notifikovaná podľa viacerých aktov Únie. 2. Komisia zverejní zoznam osôb notifikovaných podľa tohto nariadenia vrátane identifikačných čísiel, ktoré im boli pridelené, a činností, pre ktoré boli notifikované, pričom predovšetkým používa nástroj elektronickej notifikácie, ktorý sama vytvorí a spravuje. Komisia zabezpečuje pravidelnú aktualizáciu tohto zoznamu. Článok 50 Zmeny v notifikácii 1. Ak notifikujúci orgán zistil alebo bol informovaný o tom, že notifikovaná osoba už nespĺňa požiadavky ustanovené v článku 43 alebo že si neplní svoje záväzky, notifikujúci orgán podľa potreby obmedzí, pozastaví alebo zruší notifikáciu v závislosti od závažnosti neplnenia týchto požiadaviek alebo povinností. Bezodkladne o tom informuje Komisiu a ostatné členské štáty predovšetkým prostredníctvom nástroja elektronickej notifikácie vytvoreného a spravovaného Komisiou. 2. V prípade zrušenia, obmedzenia alebo pozastavenia notifikácie alebo ak notifikovaná osoba svoju činnosť už nevykonáva, príslušný notifikujúci členský štát prijme primerané kroky, aby zabezpečil spracovanie dokumentov tejto osoby inou notifikovanou osobou alebo aby boli tieto dokumenty na žiadosť k dispozícii príslušným notifikujúcim orgánom a orgánom dohľadu nad trhom. Článok 51 Napadnutie spôsobilosti notifikovaných osôb 1. Komisia vyšetrí všetky prípady, pri ktorých má pochybnosti alebo je na ne upozornená, pokiaľ ide o spôsobilosť notifikovanej osoby alebo nepretržité plnenie požiadaviek a povinností, ktoré musí notifikovaná osoba spĺňať a plniť. 2. Notifikujúci členský štát poskytne Komisii na požiadanie všetky informácie v súvislosti s podkladmi pre notifikáciu alebo so zachovaním spôsobilosti dotknutej osoby. 3. Komisia zabezpečí dôverné zaobchádzanie so všetkými citlivými údajmi získanými počas jej vyšetrovaní. 4. Keď Komisia zistí, že notifikovaná osoba nespĺňa alebo už nespĺňa požiadavky na notifikáciu, informuje o tom notifikujúci členský štát a požiada ho, aby prijal potrebné nápravné opatrenia vrátane prípadného zrušenia notifikácie. Článok 52 Povinnosti notifikovaných osôb, pokiaľ ide o výkon ich činností 1. Notifikované osoby vykonávajú úlohy tretej strany v súlade so systémami posudzovania a overovania nemennosti parametrov stanovených v prílohe V. 2. Posudzovanie a overovanie nemennosti parametrov sa vykonáva transparentne so zreteľom na výrobcu a primeraným spôsobom tak, aby nedošlo k zbytočnému zaťaženiu hospodárskych subjektov. Notifikované osoby pri vykonávaní svojej činnosti riadne zohľadňujú veľkosť podniku, odvetvie, v ktorom podnik podniká, jeho štruktúru, stupeň zložitosti príslušnej technológie používanej pri výrobku a hromadný či sériový charakter výrobného procesu. Notifikované osoby pritom dodržiavajú stupeň prísnosti, ktorý sa vyžaduje pre výrobok podľa tohto nariadenia, a funkciu, ktorú výrobok zohráva pri plnení všetkých základných požiadaviek na stavby. 3. Ak notifikovaná osoba počas počiatočnej inšpekcie výrobného závodu a systému riadenia výroby zistí, že výrobca nezabezpečil nemennosť parametrov vyrábaného výrobku, požiada výrobcu, aby prijal vhodné nápravné opatrenia, a nevydá certifikát. 4. Ak notifikovaná osoba v priebehu monitorovania, ktoré slúži na overenie nemennosti parametrov vyrábaného výrobku, zistí, že stavebný výrobok už nemá rovnaké parametre ako sú parametre typu výrobku, požiada výrobcu, aby prijal vhodné nápravné opatrenia a v prípade potreby platnosť jeho certifikátu pozastaví alebo zruší. 5. Ak sa neprijmú nápravné opatrenia alebo tieto opatrenia nemajú požadovaný účinok, notifikovaná osoba podľa potreby obmedzí, pozastaví alebo zruší platnosť všetkých certifikátov. Článok 53 Informačné povinnosti notifikovaných osôb 1. Notifikované osoby informujú notifikujúci orgán o: a) každom zamietnutí certifikátu, obmedzení, pozastavení alebo zrušení platnosti certifikátu; b) akýchkoľvek okolnostiach, ktoré majú vplyv na rozsah a podmienky notifikácie; c) všetkých žiadostiach o informácie týkajúce sa vykonaného posudzovania a/alebo overovania nemennosti parametrov, ktoré dostali od orgánov dohľadu nad trhom; d) na požiadanie o úlohách tretej strany v súlade so systémami posudzovania a overovania nemennosti parametrov vykonávaných v rozsahu ich notifikácie a o akejkoľvek inej vykonávanej činnosti vrátane cezhraničných činností a uzatvárania subdodávateľských zmlúv. 2. Notifikované osoby poskytujú ostatným osobám notifikovaným podľa tohto nariadenia, ktoré vykonávajú podobné úlohy tretej strany v súlade so systémami posudzovania a overovania nemennosti parametrov a pre stavebné výrobky, na ktoré sa vzťahuje rovnaká harmonizovaná technická špecifikácia, príslušné informácie o otázkach týkajúcich sa negatívnych a na požiadanie aj pozitívnych výsledkov týchto posudzovaní a/alebo overovaní. Článok 54 Výmena skúseností Komisia zabezpečuje výmenu skúseností medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, ktoré sú zodpovedné za politiku notifikácie. Článok 55 Koordinácia notifikovaných osôb Komisia zabezpečí zavedenie a riadne fungovanie primeranej koordinácie a spolupráce medzi osobami notifikovanými podľa článku 39 formou skupiny notifikovaných osôb. Členské štáty zabezpečia, aby sa nimi notifikované osoby priamo alebo prostredníctvom vymenovaných zástupcov zúčastňovali na práci takejto skupiny, alebo zabezpečia, aby o tejto práci boli zástupcovia notifikovaných osôb informovaní. KAPITOLA VIII DOHĽAD NAD TRHOM A OCHRANNÉ POSTUPY Článok 56 Postup zaobchádzania so stavebnými výrobkami, ktoré predstavujú riziko, na vnútroštátnej úrovni 1. Ak orgány dohľadu nad trhom jedného členského štátu prijali opatrenie podľa článku 20 nariadenia (ES) č. 765/2008 alebo majú dostatočný dôvod domnievať sa, že stavebný výrobok, na ktorý sa vzťahuje harmonizovaná norma alebo na ktorý sa vypracovalo európske technické posúdenie, nedosahuje deklarované parametre a predstavuje riziko pre plnenie základných požiadaviek na stavby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vypracujú hodnotenie príslušného výrobku vo vzťahu k príslušným požiadavkám stanoveným v tomto nariadení. Príslušné hospodárske subjekty spolupracujú podľa potreby s orgánmi dohľadu nad trhom. Ak v priebehu tohto hodnotenia orgány dohľadu nad trhom zistia, že stavebný výrobok nespĺňa požiadavky stanovené v tomto nariadení, bezodkladne požiadajú príslušný hospodársky subjekt, aby prijal všetky primerané nápravné opatrenia na dosiahnutie zhody tohto výrobku s uvedenými požiadavkami, a to predovšetkým s deklarovanými parametrami, alebo aby stiahol výrobok z trhu, alebo ho spätne prevzal v rámci primeranej doby úmernej povahe rizika, akú uznajú za vhodnú. Orgány dohľadu nad trhom o tom informujú notifikovanú osobu, ak sa jej prípad týka. Článok 21 nariadenia (ES) č. 765/2008 sa uplatňuje na opatrenia uvedené v druhom pododseku tohto odseku. 2. Ak sa orgány dohľadu nad trhom domnievajú, že nezhoda nie je obmedzená len na územie ich štátu, informujú Komisiu a ostatné členské štáty o výsledkoch hodnotenia a opatreniach, ktorých prijatie požadujú od hospodárskeho subjektu. 3. Hospodársky subjekt zabezpečí prijatie všetkých vhodných nápravných opatrení v súvislosti so všetkými dotknutými stavebnými výrobkami, ktoré sprístupnil na trhu v celej Únii. 4. Ak príslušný hospodársky subjekt v rámci doby uvedenej v odseku 1 druhom pododseku neprijme primerané nápravné opatrenia, orgány dohľadu nad trhom prijmú všetky primerané dočasné opatrenia na zákaz alebo obmedzenie sprístupnenia stavebného výrobku na vnútroštátnom trhu alebo na stiahnutie stavebného výrobku z tohto trhu, alebo na jeho spätné prevzatie. Orgány dohľadu nad trhom o takýchto opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty. 5. Informácie uvedené v odseku 4 zahŕňajú všetky dostupné podrobné údaje, najmä údaje potrebné na identifikáciu stavebného výrobku, ktorý nie je v zhode, pôvod stavebného výrobku, charakter uvádzanej nezhody a vyplývajúce riziko, charakter a trvanie prijatých vnútroštátnych opatrení a stanoviská, ktoré predložil príslušný hospodársky subjekt. Orgány dohľadu nad trhom predovšetkým uvedú, či je nezhoda spôsobená jedným z týchto dôvodov: a) neschopnosť výrobku dosiahnuť deklarované parametre a/alebo splniť požiadavky týkajúce sa plnenia základných požiadaviek na stavby stanovené v tomto nariadení; b) nedostatky v harmonizovaných technických špecifikáciách alebo v špecifickej technickej dokumentácii. 6. Členské štáty, okrem tých, ktoré iniciovali postup, bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty o všetkých prijatých opatreniach a o akýchkoľvek dodatočných informáciách týkajúcich sa nezhody príslušného stavebného výrobku, ktoré majú k dispozícii, a o ich námietkach v prípade nesúhlasu s notifikovaným vnútroštátnym opatrením. 7. Ak do pätnástich pracovných dní od získania informácií uvedených v odseku 4 nevznesie žiadny členský štát ani Komisia námietku voči dočasnému opatreniu, ktoré prijal členský štát v súvislosti s príslušným stavebným výrobkom, toto opatrenie sa považuje za opodstatnené. 8. Členské štáty zabezpečia, aby sa v súvislosti s príslušným stavebným výrobkom bezodkladne prijali vhodné obmedzujúce opatrenia, ako napr. stiahnutie výrobku z ich trhu. Článok 57 Ochranný postup Únie 1. Ak sú po skončení postupu stanoveného v článku 56 ods. 3 a 4 vznesené námietky voči opatreniu prijatému členským štátom, alebo ak sa Komisia domnieva, že vnútroštátne opatrenie je v rozpore s právnymi predpismi Únie, Komisia začne bezodkladne konzultácie s členskými štátmi a príslušnými hospodárskymi subjektmi a vnútroštátne opatrenie vyhodnotí. Na základe výsledkov tohto hodnotenia Komisia rozhodne, či opatrenie je, alebo nie je opodstatnené. Komisia adresuje svoje rozhodnutie všetkým členským štátom a bezodkladne ho oznámi všetkým členským štátom, ako aj príslušným hospodárskym subjektom. 2. Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené, všetky členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie stiahnutia stavebného výrobku, ktorý nie je v zhode, zo svojich trhov a príslušne o tom informujú Komisiu. Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za neopodstatnené, príslušný členský štát toto opatrenie zruší. 3. Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené a nezhoda stavebného výrobku sa pripisuje nedostatkom harmonizovaných noriem, ako sa uvádza v článku 56 ods. 5 písm. b), Komisia musí informovať príslušný európsky orgán alebo orgány pre normalizáciu a predložiť túto vec výboru zriadenému podľa článku 5 smernice 98/34/ES. Tento výbor uskutoční konzultácie s príslušným európskym orgánom alebo orgánmi pre normalizáciu a bezodkladne vydá svoje stanovisko. Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené a nezhoda stavebného výrobku sa pripisuje nedostatkom európskych hodnotiacich dokumentov alebo špecifickej technickej dokumentácie, ako sa uvádza v článku 56 ods. 5 písm. b), Komisia predloží vec Stálemu výboru pre stavebníctvo a následne prijme vhodné opatrenia. Článok 58 Stavebné výrobky, ktoré spĺňajú požiadavky, ale napriek tomu predstavujú riziko pre zdravie a bezpečnosť 1. Ak členský štát po vykonaní hodnotenia podľa článku 56 ods. 1 zistí, že hoci je stavebný výrobok v zhode s týmto nariadením, predstavuje riziko pre plnenie základných požiadaviek na stavby, zdravie alebo bezpečnosť ľudí alebo pre iné aspekty ochrany verejného záujmu, požiada príslušný hospodársky subjekt, aby prijal všetky primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby príslušný stavebný výrobok pri uvádzaní na trh už toto riziko nepredstavoval, aby tento stavebný výrobok z trhu stiahol alebo aby ho spätne prevzal v rámci primeranej doby úmernej povahe rizika, akú uzná za vhodnú. 2. Hospodársky subjekt zabezpečí, aby sa prijali všetky nápravné opatrenia v súvislosti so všetkými príslušnými stavebnými výrobkami, ktoré sprístupnil na trhu v celej Únii. 3. Členský štát bezodkladne informuje Komisiu a ostatné členské štáty. Toto informovanie zahŕňa všetky dostupné údaje, a to najmä údaje potrebné na identifikáciu dotknutého stavebného výrobku, pôvod a dodávateľský reťazec výrobku, povahu rizika a charakter a trvanie prijatých vnútroštátnych opatrení. 4. Komisia začne bezodkladne konzultovať s členskými štátmi a príslušnými hospodárskymi subjektmi a vyhodnotí prijaté vnútroštátne opatrenia. Na základe výsledkov tohto hodnotenia Komisia rozhodne, či opatrenie je, alebo nie je opodstatnené, a podľa potreby navrhne primerané opatrenia. 5. Komisia adresuje svoje rozhodnutie všetkým členským štátom a bezodkladne ho oznámi všetkým členským štátom, ako aj príslušným hospodárskym subjektom. Článok 59 Formálna nezhoda 1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 56, ak členský štát dospeje k jednému z nasledujúcich zistení, požiada príslušný hospodársky subjekt, aby daný nesúlad odstránil: a) označenie CE bolo pripojené v rozpore s článkom 8 alebo 9; b) označenie CE nebolo pripojené, ak sa požaduje, v súlade s článkom 8 ods. 2; c) bez toho, aby bol dotknutý článok 5, nebolo vypracované vyhlásenie o parametroch, ak sa požaduje, v súlade s článkom 4; d) vyhlásenie o parametroch nebolo vypracované v súlade s článkami 4, 6 a 7; e) technická dokumentácia buď nie je k dispozícii, alebo nie je úplná. 2. Ak nezhoda uvedená v odseku 1 pretrváva, členský štát prijme všetky primerané opatrenia na obmedzenie alebo zákaz sprístupnenia stavebného výrobku na trhu alebo zabezpečí jeho spätné prevzatie alebo stiahnutie z trhu. KAPITOLA IX ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA Článok 60 Delegované akty Na účely dosiahnutia cieľov tohto nariadenia, najmä odstránenia obmedzení sprístupňovania stavebných výrobkov na trhu a zabraňovania takýmto obmedzeniam, sa na Komisiu v súlade s článkom 61 a za podmienok stanovených v článkoch 62 a 63 delegujú tieto záležitosti: a) určovanie, vo vhodných prípadoch, podstatných vlastností alebo prahových úrovní v konkrétnych skupinách stavebných výrobkov, pri ktorých v súlade s článkami 3 až 6 výrobca v súvislosti s ich zamýšľaným použitím deklaruje pomocou úrovní alebo tried, alebo opisom parametre svojho výrobku, keď ho uvádza na trh; b) podmienky, za ktorých možno vyhlásenie o parametroch spracovať elektronicky, aby sa sprístupnilo na internetovej stránke v súlade s článkom 7; c) zmena obdobia, počas ktorého po uvedení stavebného výrobku na trh výrobca uchováva technickú dokumentáciu a vyhlásenie o parametroch v súlade s článkom 11 na základe očakávanej životnosti alebo funkcie, ktorú plní stavebný výrobok v stavbe; d) zmena a doplnenie prílohy II a v prípade potreby prijatie dodatočných procesných pravidiel v súlade s článkom 19 ods. 3, aby sa zabezpečilo dodržiavanie zásad v článku 20 alebo uplatňovanie postupov stanovených v článku 21 v praxi; e) prispôsobenie prílohy III, prílohy IV tabuľky 1 a prílohy V technickému pokroku; f) vytvorenie a prispôsobenie tried parametrov technickému pokroku v súlade s článkom 27 ods. 1; g) podmienky, za ktorých sa stavebný výrobok považuje za výrobok, ktorý dosahuje určitú úroveň alebo patrí do určitej triedy parametrov bez toho, aby sa skúšal alebo ďalej skúšal v súlade s článkom 27 ods. 5 pod podmienkou, že tým nie je ohrozené splnenie základných požiadaviek na stavby; h) úprava, vytvorenie a revízia systémov posudzovania a overovania nemennosti parametrov v súlade s článkom 28, ktoré sa týkajú daného výrobku, danej skupiny výrobkov alebo danej podstatnej vlastnosti, a zodpovedajú: i) významu funkcie, ktorú plní výrobok, alebo uvedeným podstatným vlastnostiam s ohľadom na základné požiadavky na stavby; ii) povahe výrobku; iii) vplyvu premenlivosti podstatných vlastností stavebného výrobku v priebehu životného cyklu výrobku a iv) náchylnosti na výskyt chýb vo výrobe výrobku. Článok 61 Výkon delegovania právomoci 1. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 60 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od 24. apríla 2011. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovanej právomoci najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 62 neodvolajú. 2. Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí. 3. Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v článkoch 62 a 63. Článok 62 Odvolanie delegovania právomoci 1. Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 60 kedykoľvek odvolať. 2. Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomoci odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať, a možné dôvody odvolania. 3. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobúda účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 63 Námietky voči delegovaným aktom 1. Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace. 2. Ak do uplynutia uvedenej lehoty uvedenej v odseku 1 Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietku voči delegovanému aktu, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom v ňom uvedeným. Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku. 3. Ak Európsky parlament alebo Rada vznesie námietky voči delegovanému aktu v lehote uvedenej v odseku 1, akt nenadobudne účinnosť. Inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia. Článok 64 Výbor 1. Komisii pomáha Stály výbor pre stavebníctvo. 2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES. 3. Členské štáty zabezpečia, aby členovia Stáleho výboru pre stavebníctvo boli schopní vykonávať svoje úlohy spôsobom zabraňujúcim konfliktu záujmov, najmä pokiaľ ide o postupy získavania označenia CE. Článok 65 Zrušovacie ustanovenie 1. Smernica 89/106/EHS sa zrušuje. 2. Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na toto nariadenie. Článok 66 Prechodné ustanovenia 1. Stavebné výrobky, ktoré boli uvedené na trh v súlade so smernicou 89/106/EHS pred 1. júlom 2013, sa považujú za výrobky, ktoré spĺňajú požiadavky tohto nariadenia. 2. Výrobcovia môžu vypracovať vyhlásenie o parametroch na základe certifikátu zhody alebo vyhlásenia o zhode, ktoré bolo vydané v súlade so smernicou 89/106/EHS pred 1. júlom 2013. 3. Ako európske hodnotiace dokumenty sa môžu použiť usmernenia pre európske technické osvedčenie, ktoré boli uverejnené v súlade s článkom 11 smernice 89/106/EHS pred 1. júlom 2013. 4. Výrobcovia a dovozcovia môžu používať európske technické osvedčenia vydané v súlade s článkom 9 smernice 89/106/EHS pred 1. júlom 2013 ako európske technické posúdenia počas doby platnosti týchto osvedčení. Článok 67 Podávanie správ Komisiou 1. Komisia do 25. apríla 2014 posúdi osobitnú potrebu informácií o obsahu nebezpečných látok v stavebných výrobkoch a zváži prípadné rozšírenie informačnej povinnosti stanovenej v článku 6 ods. 5 na iné látky a predloží o tom správu Európskemu parlamentu a Rade. Komisia vo svojom posúdení prihliadne aj na potrebu zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov používajúcich stavebné výrobky a užívateľov stavieb, a to aj pokiaľ ide o požiadavku recyklácie a/alebo opätovného použitia častí alebo materiálov. V prípade potreby nadviažu na správu do dvoch rokov od jej predloženia Európskemu parlamentu a Rade vhodné legislatívne návrhy. 2. Komisia do 25. apríla 2016 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní tohto nariadenia, a to aj o článkoch 19, 20, 21, 23, 24 a 37, na základe správ poskytnutých členskými štátmi, ako aj inými príslušnými zainteresovanými stranami, a prípadne k nej priloží vhodné návrhy. Článok 68 Nadobudnutie účinnosti Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Články 3 až 28, články 36 až 38, články 56 až 63, články 65 a 66 a prílohy I, II, III a V sa však uplatňujú od 1. júla 2013. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Štrasburgu 9. marca 2011 Za Európsky parlament predseda J. BUZEK Za Radu predsedníčka GYŐRI E. (1) Ú. v. EÚ C 218, 11. 9. 2009, s. 15. (2) Pozícia Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 (Ú. v. EÚ C 184 E, 8. 7. 2010, s. 441), pozícia Rady v prvom čítaní z 13. septembra 2010 (Ú. v. EÚ C 282 E, 19. 10. 2010, s. 1), pozícia Európskeho parlamentu z 18. januára 2011 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 28. februára 2011. (3) Ú. v. ES L 40, 11. 2. 1989, s. 12. (4) Ú. v. EÚ L 218, 13. 8. 2008, s. 30. (5) Ú. v. EÚ L 218, 13. 8. 2008, s. 82. (6) Ú. v. ES L 204, 21. 7. 1998, s. 37. (7) Ú. v. EÚ L 396, 30. 12. 2006, s. 1. (8) Ú. v. ES L 123, 24. 4. 1998, s. 1. (9) Ú. v. ES L 327, 22. 12. 2000, s. 1. (10) Ú. v. EÚ L 312, 22. 11. 2008, s. 3. (11) Ú. v. EÚ L 353, 31. 12. 2008, s. 1. (12) Ú. v. EÚ L 218, 13. 8. 2008, s. 21. (13) Ú. v. ES L 184, 17. 7. 1999, s. 23. (14) Ú. v. EÚ L 124, 20. 5. 2003, s. 36. (15) Ú. v. ES L 357, 31. 12. 2002, s. 1. (16) Ú. v. ES L 248, 16. 9. 2002, s. 1. (17) Ú. v. ES L 312, 23. 12. 1995, s. 1. (18) Ú. v. ES L 292, 15. 11. 1996, s. 2. (19) Ú. v. ES L 136, 31. 5. 1999, s. 1. PRÍLOHA I ZÁKLADNÉ POŽIADAVKY NA STAVBY Stavby musia byť ako celok a vo svojich častiach vhodné na zamýšľané použitie, a to najmä vzhľadom na zdravie a bezpečnosť ľudí počas ich celého životného cyklu. Stavby musia pri bežnej údržbe spĺňať nasledujúce základné požiadavky na stavby počas ekonomicky primeraného obdobia životnosti. 1. Mechanická odolnosť a stabilita Stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby zaťaženie, ktorému sú vystavené v priebehu zhotovovania a používania, neviedlo k žiadnej z týchto udalostí: a) zrútenie celej stavby alebo jej časti; b) významná deformácia v neprípustnom rozsahu; c) poškodenie ostatných častí stavby alebo zariadení či inštalovaného vybavenia následkom významnej deformácie nosnej konštrukcie; d) poškodenie v dôsledku udalosti, ktoré je rozsahom neúmerné pôvodnej príčine. 2. Bezpečnosť v prípade požiaru Stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby sa v prípade vypuknutia požiaru: a) počas určitého času zachovala nosnosť konštrukcie; b) obmedzila tvorba a šírenie ohňa a dymu v stavbe; c) obmedzilo rozširovanie požiaru na susedné stavby; d) osoby nachádzajúce sa v stavbe z nej mohli odísť alebo aby mohli byť zachránené iným spôsobom; e) zohľadnila bezpečnosť záchranných tímov. 3. Hygiena, zdravie a životné prostredie Stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby počas svojho životného cyklu neohrozovali hygienu, zdravie a bezpečnosť pracovníkov, obyvateľov alebo okolia a aby v priebehu svojho celého životného cyklu nemali pri svojom zhotovovaní, používaní ani pri demolácii neprimerane veľký vplyv na kvalitu životného prostredia ani na podnebie, najmä v dôsledku: a) uvoľňovania toxických plynov; b) emisie nebezpečných látok, prchavých organických zlúčenín (VOC), skleníkových plynov alebo nebezpečných častíc do vzduchu v interiéri alebo exteriéri; c) emisie nebezpečného žiarenia; d) uvoľňovania nebezpečných látok do podzemnej vody, morskej vody, povrchových vôd alebo do pôdy; e) uvoľňovania nebezpečných látok do pitnej vody alebo uvoľňovania látok, ktoré majú iný negatívny vplyv na pitnú vodu; f) nesprávneho vypúšťania odpadovej vody, emisie spalín alebo nesprávneho zneškodňovania tuhých alebo kvapalných odpadov; g) vlhkosti v častiach stavieb alebo na povrchoch stavieb. 4. Bezpečnosť a prístupnosť pri používaní Stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby neboli zdrojom neprijateľného rizika nehôd alebo poškodenia počas užívania alebo takých udalostí, ako je pošmyknutie, pád, nárazy, vznietenie, usmrtenie elektrickým prúdom, poranenie pri výbuchu a vlámania. Konkrétne sa pri navrhovaní a zhotovovaní stavieb musí zohľadniť prístupnosť a používanie pre zdravotne postihnuté osoby. 5. Ochrana proti hluku Stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby sa hluk, ktorý vnímajú ich obyvatelia alebo ľudia v blízkom okolí, udržiaval na úrovni, ktorá nie je hrozbou pre ich zdravie a umožňuje im spánok, oddych a prácu v prijateľných podmienkach. 6. Energetická hospodárnosť a udržiavanie tepla Stavby a ich vykurovanie, chladenie, osvetlenie a ventilácia musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby množstvo energie, ktoré vyžadujú pri ich používaní, bolo nízke, ak sa zohľadnia obyvatelia a klimatické podmienky miesta. Stavby musia byť taktiež energeticky úsporné a musia v priebehu zhotovovania a demolácie spotrebúvať čo najmenšie množstvo energie. 7. Trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov Stavby musia byť navrhnuté, zhotovené a zdemolované tak, aby bolo využívanie prírodných zdrojov trvalo udržateľné a aby sa zabezpečilo najmä: a) opakované použitie alebo recyklovateľnosť stavieb, ich materiálov a častí po demolácii; b) trvanlivosť stavieb; c) používanie ekologických surovín a druhotných materiálov v stavbách. PRÍLOHA II POSTUP NA PRIJATIE EURÓPSKEHO HODNOTIACEHO DOKUMENTU 1. Žiadosť o európske technické posúdenie Keď výrobca žiada od akéhokoľvek orgánu technického posudzovania európske technické posúdenie pre stavebný výrobok a po tom, čo výrobca a orgán technického posudzovania (ďalej len „zodpovedný orgán technického posudzovania“) podpíšu dohodu o obchodnom tajomstve a dôvernosti, pokiaľ výrobca nerozhodne inak, predloží výrobca zodpovednému orgánu technického posudzovania technické podklady, v ktorých je uvedený opis výrobku, jeho použitie, ako ho predpokladá výrobca, a podrobné údaje o systéme riadenia výroby, ktorý výrobca zamýšľa uplatňovať. 2. Zmluva V prípade stavebných výrobkov uvedených v článku 21 ods. 1 písm. c) sa do jedného mesiaca od prijatia technických podkladov uzavrie zmluva medzi výrobcom a zodpovedným orgánom technického posudzovania o vypracovaní európskeho technického posúdenia, v ktorej sa vymedzí pracovný program vypracovania európskeho hodnotiaceho dokumentu vrátane: — organizovania práce v rámci organizácie orgánov technického posudzovania, — zloženia pracovnej skupiny, ktorá sa má zriadiť v rámci organizácie orgánov technického posudzovania určenej pre príslušnú výrobkovú oblasť, — koordinácie orgánov technického posudzovania. 3. Pracovný program Po uzavretí zmluvy s výrobcom organizácia orgánov technického posudzovania informuje Komisiu o pracovnom programe na vypracovanie európskeho hodnotiaceho dokumentu, harmonograme jeho plnenia a o programe posudzovania. Tieto informácie sa poskytnú do troch mesiacov od prijatia žiadosti o európske technické posúdenie. 4. Návrh európskeho hodnotiaceho dokumentu Organizácia orgánov technického posudzovania finalizuje návrh európskeho hodnotiaceho dokumentu prostredníctvom pracovnej skupiny koordinovanej zodpovedným orgánom technického posudzovania a postúpi takýto návrh dotknutým stranám do šiestich mesiacov odo dňa, keď bola Komisia informovaná o pracovnom programe. 5. Účasť Komisie Zástupca Komisie sa môže ako pozorovateľ zúčastňovať na všetkých častiach vykonávania pracovného programu. 6. Predĺženie a omeškanie Akékoľvek omeškanie v súvislosti s lehotami stanovenými v oddieloch 1 až 4 tejto prílohy oznamuje pracovná skupina organizácii orgánov technického posudzovania a Komisii. Ak sa dá predĺženie lehôt na vypracovanie európskeho hodnotiaceho dokumentu odôvodniť, najmä absenciou rozhodnutia Komisie o uplatňovanom systéme posudzovania a overovania nemennosti parametrov pre stavebný výrobok alebo potrebou vypracovať nové skúšobné metódy, Komisia stanoví predĺženie lehoty. 7. Zmeny a doplnenia a prijatie európskeho hodnotiaceho dokumentu Zodpovedný orgán technického posudzovania oznámi návrh európskeho hodnotiaceho dokumentu výrobcovi, ktorý má pätnásť pracovných dní na vyjadrenie. Organizácia orgánov technického posudzovania následne: a) vo vhodnom prípade informuje výrobcu o tom, ako sa vzali do úvahy jeho vyjadrenia; b) prijme návrh európskeho hodnotiaceho dokumentu a c) zašle kópiu Komisii. Ak Komisia do pätnástich pracovných dní od prijatia oznámi organizácii orgánov technického posudzovania svoje pripomienky k návrhu európskeho hodnotiaceho dokumentu, organizácia orgánov technického posudzovania po možnosti sa k nemu vyjadriť ho zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní a zašle kópiu prijatého európskeho hodnotiaceho dokumentu výrobcovi a Komisii. 8. Konečný európsky hodnotiaci dokument, ktorý sa uverejní Ihneď po tom, ako zodpovedný orgán technického posudzovania vypracuje prvé európske technické posúdenie na základe prijatého európskeho hodnotiaceho dokumentu, sa tento európsky hodnotiaci dokument v prípade potreby upraví na základe získaných skúseností. Konečný európsky hodnotiaci dokument prijme organizácia orgánov technického posudzovania a kópiu zašle Komisii spolu s prekladom jeho názvu do všetkých úradných jazykov Únie na uverejnenie odkazu. Organizácia orgánov technického posudzovania nechá európsky hodnotiaci dokument elektronicky prístupný od momentu označenia výrobku označením CE. PRÍLOHA III VYHLÁSENIE O PARAMETROCH č. … 1. Jedinečný identifikačný kód typu výrobku: … 2. Typ, číslo výrobnej dávky alebo sériové číslo, alebo akýkoľvek iný prvok umožňujúci identifikáciu stavebného výrobku, ako sa vyžaduje podľa článku 11 ods. 4: … 3. Zamýšľané použitia stavebného výrobku, ktoré uvádza výrobca, v súlade s uplatniteľnou harmonizovanou technickou špecifikáciou: … … 4. Meno, registrované obchodné meno alebo registrovaná ochranná známka a kontaktná adresa výrobcu, ako sa vyžaduje podľa článku 11 ods. 5: … … 5. V prípade potreby meno a kontaktná adresa splnomocneného zástupcu, ktorého splnomocnenie zahŕňa úlohy vymedzené v článku 12 ods. 2: … … 6. Systém alebo systémy posudzovania a overovania nemennosti parametrov stavebného výrobku, ako sa uvádzajú v prílohe V: … … 7. V prípade vyhlásenia o parametroch týkajúceho sa stavebného výrobku, na ktorý sa vzťahuje harmonizovaná norma: … (názov a identifikačné číslo notifikovanej osoby, ak je to relevantné) vykonal …v systéme … (opis úloh tretej strany, ako sa uvádzajú v prílohe V) a vydala) … (certifikát o nemennosti parametrov, certifikát zhody systému riadenia výroby, protokoly o skúškach/výpočtoch – podľa toho, čo sa hodí) 8. V prípade vyhlásenia o parametroch týkajúceho sa stavebného výrobku, na ktorý bolo vypracované európske technické posúdenie: … (názov a identifikačné číslo orgánu technického posudzovania, ak je to relevantné) vydal(-a) … (referenčné číslo európskeho technického posúdenia) na základe …, (referenčné číslo európskeho hodnotiaceho dokumentu) vykonal(-a) …v systéme … (opis úloh tretej strany, ako sa uvádzajú v prílohe V) a vydal(-a) … (certifikát o nemennosti parametrov, certifikát zhody systému riadenia výroby, protokoly o skúškach/výpočtoch – podľa toho, čo sa hodí) 9. Deklarované parametre Poznámky k tabuľke: 1. v stĺpci 1 sa nachádza zoznam podstatných vlastností, ako sú určené v harmonizovaných technických špecifikáciách pre zamýšľané použitia uvedené v bode 3 vyššie; 2. pre každú z podstatných vlastností uvedených v stĺpci 1 sa v súlade s požiadavkami článku 6 uvedú v stĺpci 2 deklarované parametre vyjadrené úrovňou, triedou alebo opisom, týkajúce sa zodpovedajúcej podstatnej vlastnosti. Ak sa nedeklaruje žiadny parameter, uvedú sa písmená „NPD“ (No Performance Determined – nie sú určené parametre); 3. pri každej podstatnej vlastnosti uvedenej v stĺpci 1 obsahuje stĺpec 3: a) datovaný odkaz na zodpovedajúcu harmonizovanú normu a podľa potreby aj referenčné číslo použitej špecifickej alebo vhodnej technickej dokumentácie, alebo b) datovaný odkaz na zodpovedajúci európsky hodnotiaci dokument, ak je k dispozícii, a referenčné číslo použitého európskeho technického posúdenia. Podstatné vlastnosti (pozri poznámku č. 1) Parametre (pozri poznámku č. 2) Harmonizované technické špecifikácie (pozri poznámku č. 3) Ak sa použila špecifická technická dokumentácia podľa článkov 37 alebo 38, požiadavky, ktoré výrobok spĺňa: … … 10. Parametre výrobku uvedené v bodoch 1 a 2 sú v zhode s deklarovanými parametrami v bode 9. Toto vyhlásenie o parametroch sa vydáva na výhradnú zodpovednosť výrobcu uvedeného v bode 4. Podpísal(-a) za a v mene výrobcu: … (meno a funkcia) … … (miesto a dátum vydania) (podpis) PRÍLOHA IV VÝROBKOVÉ OBLASTI A POŽIADAVKY NA ORGÁNY TECHNICKÉHO POSUDZOVANIA Tabuľka 1 – výrobkové oblasti KÓD OBLASTI VÝROBKOVÁ OBLASŤ 1 PREFABRIKOVANÉ VÝROBKY Z NORMÁLNEHO BETÓNU/ĽAHKÉHO BETÓNU/PÓROBETÓNU 2 DVERE, OKNÁ, OKENICE, BRÁNY A SÚVISIACE TECHNICKÉ VYBAVENIE BUDOV 3 MEMBRÁNY VRÁTANE APLIKOVANEJ KVAPALINY A ZOSTÁV (NA REGULÁCIU VODY A/ALEBO VODNÝCH PÁR) 4 TEPELNOIZOLAČNÉ VÝROBKY ZLOŽENÉ TEPELNOIZOLAČNÉ ZOSTAVY/SYSTÉMY 5 LOŽISKÁ PRE STAVBY SVORNÍKY PRE KONŠTRUKČNÉ SPOJE 6 KOMÍNY, PRIEDUCHY A ŠPECIFICKÉ VÝROBKY 7 SADROVÉ VÝROBKY 8 GEOTEXTÍLIE, GEOMEMBRÁNY A PODOBNÉ VÝROBKY 9 ZÁVESNÉ STENY/OBKLADY/LEPENÉ VONKAJŠIE ZASKLENIE 10 STABILNÉ HASIACE ZARIADENIA (VÝROBKY POŽIARNEJ SIGNALIZÁCIE/DETEKCIE, STABILNÉHO HASENIA, OCHRANY PRED POŽIAROM A DYMOM A VÝROBKY NA OCHRANU PRED VÝBUCHOM) 11 HYGIENICKÉ ZARIADENIA 12 VYBAVENIE POZEMNÝCH KOMUNIKÁCIÍ: PRÍSLUŠENSTVO CIEST 13 VÝROBKY/PRVKY A DOPLNKY Z KONŠTRUKČNÉHO DREVA 14 PANELY A PRVKY NA BÁZE DREVA 15 CEMENTY, STAVEBNÉ VÁPNA A OSTATNÉ HYDRAULICKÉ SPOJIVÁ 16 OCEĽ NA VYSTUŽOVANIE A PREDPÍNANIE BETÓNU (A DOPLNKY) ZOSTAVY NA DODATOČNÉ PREDPÍNANIE 17 MURIVO A SÚVISIACE VÝROBKY MUROVACIE PRVKY, MALTY A POMOCNÉ VÝROBKY 18 VÝROBKY PRE KANALIZÁCIE 19 PODLAHOVINY 20 KOVOVÉ KONŠTRUKČNÉ VÝROBKY A DOPLNKY 21 VNÚTORNÉ A VONKAJŠIE POVRCHOVÉ ÚPRAVY STIEN A STROPOV VNÚTORNÉ ZOSTAVY PRIEČOK 22 STREŠNÉ KRYTINY, STREŠNÉ SVETLÍKY, STREŠNÉ OKNÁ A DOPLNKOVÉ VÝROBKY STREŠNÉ ZOSTAVY 23 STAVEBNÉ VÝROBKY PRE CESTY 24 KAMENIVO 25 KONŠTRUKČNÉ LEPIDLÁ 26 VÝROBKY SÚVISIACE S BETÓNOM, MALTOU A INJEKTÁŽNOU MALTOU 27 SPOTREBIČE NA VYKUROVANIE PRIESTOROV 28 POTRUBIA, ZÁSOBNÍKY A OSTATNÉ PRÍSLUŠENSTVO, KTORÉ NEPRICHÁDZA DO KONTAKTU S VODOU URČENOU NA ĽUDSKÚ SPOTREBU 29 STAVEBNÉ VÝROBKY V KONTAKTE S VODOU URČENOU NA ĽUDSKÚ SPOTREBU 30 VÝROBKY Z PLOCHÉHO SKLA, TVAROVANÉHO SKLA A SKLENÝCH TVAROVIEK 31 NAPÁJACIE, OVLÁDACIE A KOMUNIKAČNÉ KÁBLE 32 TMELY NA STYKY 33 VÝROBKY NA UPEVŇOVANIE 34 ZOSTAVY BUDOV, BUNKY, PREFABRIKOVANÉ PRVKY 35 PROTIPOŽIARNE UPCHÁVKY, PROTIPOŽIARNE TESNENIA A VÝROBKY NA OCHRANU PRED POŽIAROM VÝROBKY NA SPOMAĽOVANIE HORENIA Tabuľka 2 – Požiadavky na orgány technického posudzovania Spôsobilosť Opis spôsobilosti Požiadavka 1. Analýza rizík Stanoviť možné riziká a prínosy vyplývajúce z používania inovačných stavebných výrobkov, ak pri ich montáži do stavieb nie sú k dispozícii zavedené/konsolidované technické údaje o ich parametroch. Orgán technického posudzovania sa zriaďuje podľa vnútroštátneho práva a má právnu subjektivitu. Je nezávislý od zúčastnených strán a od akýchkoľvek osobitných záujmov. Okrem toho musia zamestnanci orgánu technického posudzovania spĺňať tieto kritériá: a) objektívnosť a dobrý technický úsudok; b) podrobné znalosti právnych predpisov a ostatných platných požiadaviek v členskom štáte, kde je vymenovaný, a o výrobkových oblastiach, pre ktoré má byť vymenovaný; c) všeobecné porozumenie stavebnej praxi a podrobné technické znalosti týkajúce sa výrobkových oblastí, pre ktoré má byť vymenovaný; d) podrobné znalosti o príslušných osobitných rizikách a technických aspektoch procesu výstavby; e) podrobné znalosti existujúcich harmonizovaných noriem a skúšobných metód pre výrobkové oblasti, pre ktoré má byť vymenovaný; f) primerané jazykové znalosti. Odmeňovanie zamestnancov orgánu technického posudzovania nezávisí od počtu vykonaných posúdení ani od ich výsledkov. 2. Stanovenie technických kritérií Transformovať výsledok analýzy rizík na technické kritériá na hodnotenie správania a parametrov stavebných výrobkov z hľadiska plnenia platných vnútroštátnych požiadaviek; poskytovať technické údaje, ktoré potrebujú osoby zúčastňujúce sa na stavebnom procese ako potenciálni používatelia stavebných výrobkov (výrobcovia, projektanti, zhotovitelia, inštalatéri). 3. Stanovenie metód posudzovania Navrhnúť a schváliť vhodné metódy (skúšky alebo výpočty) na posudzovanie parametrov podstatných vlastností stavebných výrobkov vzhľadom na najnovší vývoj. 4. Určenie konkrétneho systému riadenia výroby Porozumieť výrobnému postupu konkrétneho výrobku a vyhodnotiť ho, aby bolo možné stanoviť vhodné opatrenia na zabezpečenie nemennosti výrobku počas daného výrobného procesu. Zamestnanci orgánu technického posudzovania musia mať zodpovedajúce znalosti o súvislosti medzi výrobným procesom a vlastnosťami výrobku vo vzťahu k systému riadeniu výroby. 5. Posudzovanie výrobku Na základe harmonizovaných metód podľa harmonizovaných kritérií posúdiť parametre podstatných vlastností stavebných výrobkov. Okrem požiadaviek uvedených v bodoch 1, 2 a 3 musí mať orgán technického posudzovania prístup k potrebným prostriedkom a vybaveniu potrebnému na posudzovanie parametrov podstatných vlastností stavebných výrobkov pre výrobkové oblasti, pre ktoré má byť vymenovaný. 6. Celkové riadenie Zabezpečiť jednotnosť, spoľahlivosť, objektívnosť a sledovateľnosť neustálym používaním vhodných metód riadenia. Orgán technického posudzovania musí mať: a) preukázateľné výsledky dodržiavania dobrého administratívneho správania; b) zavedenú politiku a podporné postupy na zabezpečenie ochrany citlivých údajov v rámci orgánu technického posudzovania a u všetkých jeho partnerov; c) systém riadenia dokumentov, ktorým sa zabezpečuje registrácia, sledovateľnosť, správa a archivácia všetkých relevantných dokumentov; d) mechanizmus vnútorného auditu a revízie riadenia, ktorým sa zabezpečuje pravidelné monitorovanie zhody s príslušnými metódami riadenia; e) postup objektívneho riešenia odvolaní a sťažností. PRÍLOHA V POSUDZOVANIE A OVEROVANIE NEMENNOSTI PARAMETROV 1. SYSTÉMY POSUDZOVANIA A OVEROVANIA NEMENNOSTI PARAMETROV 1. 1. Systém 1+ – Vyhlásenie výrobcu o parametroch podstatných vlastností stavebného výrobku na základe týchto činností: a) výrobca vykoná: i) riadenie výroby; ii) ďalšie skúšky vzoriek odobratých vo výrobni v súlade s predpísaným plánom skúšok; b) notifikovaná osoba na certifikáciu výrobkov vydá certifikát o nemennosti parametrov výrobku na základe: i) určenie typu výrobku na základe skúšky typu (vrátane odberu vzoriek), výpočtu typu, tabuľkových hodnôt alebo opisnej dokumentácie výrobku; ii) počiatočnej inšpekcie výrobného závodu a systému riadenia výroby; iii) priebežného dohľadu nad systémom riadenia výroby a posudzovania a hodnotenia systému riadenia výroby; iv) kontrolných skúšok vzoriek odobratých pred uvedením výrobku na trh. 1. 2. Systém 1 – Vyhlásenie výrobcu o parametroch podstatných vlastností stavebného výrobku na základe týchto činností: a) výrobca vykoná: i) riadenie výroby; ii) ďalšie skúšky vzoriek, ktoré vo výrobni odobral výrobca v súlade s predpísaným plánom skúšok; b) notifikovaná osoba na certifikáciu výrobkov vydá certifikát o nemennosti parametrov výrobku na základe: i) určenia typu výrobku na základe skúšky typu (vrátane odberu vzoriek), výpočtu typu, tabuľkových hodnôt alebo opisnej dokumentácie výrobku; ii) počiatočnej inšpekcie výrobného závodu a systému riadenia výroby; iii) priebežného dohľadu nad systémom riadenia výroby a posudzovania a hodnotenia systému riadenia výroby. 1. 3. Systém 2+ – Vyhlásenie výrobcu o parametroch podstatných vlastností stavebného výrobku na základe týchto činností: a) výrobca vykoná: i) určenie typu výrobku na základe skúšky typu (vrátane odberu vzoriek), výpočtu typu, tabuľkových hodnôt alebo opisnej dokumentácie výrobku; ii) riadenie výroby; iii) skúšky vzoriek odobratých vo výrobni v súlade s predpísaným plánom skúšok; b) notifikovaná osoba na certifikáciu riadenia výroby vydá certifikát zhody systému riadenia výroby na základe: i) počiatočnej inšpekcie výrobného závodu a systému riadenia výroby; ii) priebežného dohľadu nad systémom riadenia výroby a posudzovania a hodnotenia systému riadenia výroby. 1. 4. Systém 3 – Vyhlásenie výrobcu o parametroch podstatných vlastností stavebného výrobku na základe týchto činností: a) výrobca vykoná riadenie výroby; b) notifikované skúšobné laboratórium vykoná stanovenie typu výrobku na základe skúšky typu (na základe vzoriek odobratých výrobcom), výpočtu typu, tabuľkových hodnôt alebo opisnej dokumentácie výrobku. 1. 5. Systém 4 – Vyhlásenie výrobcu o parametroch podstatných vlastností stavebného výrobku na základe týchto činností: a) výrobca vykoná: i) určenie typu výrobku na základe skúšky typu, výpočtu typu, tabuľkových hodnôt alebo opisnej dokumentácie výrobku; ii) riadenie výroby; b) pre notifikovanú osobu nie sú stanovené žiadne úlohy. 2. L_2011088IT. 01000501. xml 4. 4. 2011 IT Gazzetta ufficiale dell'Unione europea L 88/5 REGOLAMENTO (UE) N. 305/2011 DEL PARLAMENTO EUROPEO E DEL CONSIGLIO del 9 marzo 2011 che fissa condizioni armonizzate per la commercializzazione dei prodotti da costruzione e che abroga la direttiva 89/106/CEE del Consiglio (Testo rilevante ai fini del SEE) IL PARLAMENTO EUROPEO E IL CONSIGLIO DELL’UNIONE EUROPEA, visto il trattato sul funzionamento dell'Unione europea, in particolare l'articolo 114, vista la proposta della Commissione europea, visto il parere del Comitato economico e sociale europeo (1), deliberando secondo la procedura legislativa ordinaria (2), considerando quanto segue: (1) Secondo le norme vigenti negli Stati membri, le opere di costruzione sono concepite e realizzate in modo da non mettere a repentaglio la sicurezza delle persone, degli animali domestici o dei beni e da non danneggiare l'ambiente. (2) Tali norme influiscono direttamente sui requisiti dei prodotti da costruzione. Tali requisiti si riflettono perciò su norme e omologazioni tecniche nazionali per i prodotti e su altre specifiche e disposizioni tecniche nazionali legate ai prodotti da costruzione. A causa delle loro differenze, tali requisiti ostacolano il commercio all'interno dell'Unione. (3) Il presente regolamento non dovrebbe pregiudicare il diritto degli Stati membri di prescrivere i requisiti che essi reputino necessari per assicurare la protezione della salute, dell'ambiente e dei lavoratori nell'utilizzazione dei prodotti da costruzione. (4) Gli Stati membri hanno introdotto disposizioni, ivi compresi requisiti, concernenti non soltanto la sicurezza degli edifici e delle altre opere di costruzione, ma anche la salute, la durabilità, il risparmio energetico, la protezione dell'ambiente, gli aspetti economici ed altri aspetti importanti di tutela del pubblico interesse. I provvedimenti legislativi, regolamentari e amministrativi o la giurisprudenza relativi alle opere di costruzione e stabiliti a livello di Unione o di Stato membro possono incidere sui requisiti dei prodotti da costruzione. Poiché è probabile che il loro effetto sul funzionamento del mercato interno sia molto simile, ai fini del presente regolamento è opportuno considerare tali provvedimenti legislativi, regolamentari e amministrativi o la giurisprudenza alla stregua di «disposizioni». (5) Ove applicabili, le disposizioni relative all'uso o agli usi previsti di un prodotto da costruzione in uno Stato membro, tese a soddisfare requisiti di base delle opere di costruzione, determinano le caratteristiche essenziali per le quali deve essere dichiarata la prestazione. Al fine di evitare una dichiarazione di prestazione «vuota», dovrebbe essere dichiarata almeno una delle caratteristiche essenziali di un prodotto da costruzione che sono pertinenti all'uso o agli usi dichiarati. (6) La direttiva 89/106/CEE del Consiglio, del 21 dicembre 1988, relativa al ravvicinamento delle disposizioni legislative, regolamentari e amministrative degli Stati membri concernenti i prodotti da costruzione (3), mirava ad eliminare gli ostacoli tecnici agli scambi nel campo dei prodotti da costruzione per migliorarne la libera circolazione in seno al mercato interno. (7) Al fine di realizzare tale obiettivo, la direttiva 89/106/CEE prevedeva la definizione di norme armonizzate per i prodotti da costruzione e il rilascio di benestare tecnici europei. (8) Per semplificare e chiarire la normativa vigente e migliorare la trasparenza e l'efficacia dei provvedimenti in atto, è opportuno sostituire la direttiva 89/106/CEE. (9) Il presente regolamento dovrebbe tener conto del contesto giuridico di natura orizzontale per la commercializzazione dei prodotti nel mercato interno stabilito dal regolamento (CE) n. 765/2008 del Parlamento europeo e del Consiglio, del 9 luglio 2008, che pone norme in materia di accreditamento e vigilanza del mercato per quanto riguarda la commercializzazione dei prodotti (4), così come dalla decisione n. 768/2008/CE del Parlamento europeo e del Consiglio, del 9 luglio 2008, relativa a un quadro comune per la commercializzazione dei prodotti (5). (10) Sarà possibile eliminare gli ostacoli tecnici nel settore delle costruzioni solo se si introdurranno specifiche tecniche armonizzate al fine di valutare la prestazione dei prodotti da costruzione. (11) Tali specifiche tecniche armonizzate dovrebbero comprendere prove, calcoli e altri mezzi di cui alle norme armonizzate e ai documenti per la valutazione europea atti a valutare la prestazione in relazione alle caratteristiche essenziali dei prodotti da costruzione. (12) I metodi previsti dagli Stati membri nelle loro prescrizioni applicabili alle opere di costruzione e le altre disposizioni nazionali relative alle caratteristiche essenziali dei prodotti da costruzione dovrebbero essere conformi alle specifiche tecniche armonizzate. (13) Qualora opportuno, si dovrebbe incoraggiare l'uso, nelle norme armonizzate, di classi di prestazione in relazione alle caratteristiche essenziali dei prodotti da costruzione, onde tener conto, per determinate opere, della diversità dei requisiti di base delle opere di costruzione, nonché delle differenti caratteristiche climatiche, geologiche e geografiche e d'altro tipo degli Stati membri. Qualora la Commissione non abbia ancora stabilito tali classi, gli organismi europei di normalizzazione dovrebbero essere abilitati a fissarle sulla base di un mandato modificato. (14) Nel caso in cui l'uso previsto richieda livelli di soglia relativamente ad una qualunque caratteristica essenziale che i prodotti da costruzione devono soddisfare negli Stati membri, tali livelli dovrebbero essere stabiliti nelle specifiche tecniche armonizzate. (15) Nel valutare la prestazione di un prodotto da costruzione bisognerebbe tenere conto anche degli aspetti sanitari e di sicurezza legati all'utilizzo del prodotto durante il suo intero ciclo di vita. (16) I livelli di soglia stabiliti dalla Commissione ai sensi del presente regolamento dovrebbero essere valori generalmente riconosciuti per le caratteristiche essenziali del prodotto da costruzione in questione per quanto riguarda le disposizioni vigenti negli Stati membri e dovrebbero garantire un livello di protezione elevato ai sensi dell'articolo 114 del trattato sul funzionamento dell'Unione europea (TFUE). (17) I livelli di soglia possono essere di natura tecnica o regolamentare ed essere applicabili ad un'unica caratteristica o ad una serie di caratteristiche. (18) Il comitato europeo di normalizzazione (CEN) e il comitato europeo di normalizzazione elettrotecnica (Cenelec) sono riconosciuti come organismi competenti per adottare norme armonizzate conformemente agli orientamenti generali per la cooperazione tra la Commissione e i due suddetti organismi, firmati il 28 marzo 2003. I fabbricanti dovrebbero utilizzare tali norme armonizzate quando i riferimenti a queste ultime sono stati pubblicati nella Gazzetta ufficiale dell'Unione europea e in conformità dei criteri di cui alla direttiva 98/34/CE del Parlamento europeo e del Consiglio, del 22 giugno 1998, che prevede una procedura d'informazione nel settore delle norme e delle regolamentazioni tecniche e delle norme in materia di servizi della società dell'informazione (6). Una volta raggiunto un livello sufficiente di competenza tecnica e scientifica per quanto concerne tutti gli aspetti pertinenti, il ricorso a norme armonizzate in relazione ai prodotti da costruzione dovrebbe essere rafforzato, se del caso, previa consultazione del comitato permanente per le costruzioni chiedendo, per mezzo di mandati, che tali norme siano sviluppate sulla base dei documenti per la valutazione europea esistenti. (19) Le procedure di cui alla direttiva 89/106/CEE per valutare la prestazione in relazione alle caratteristiche essenziali dei prodotti da costruzione che non rientrano nell'ambito di applicazione di una norma armonizzata dovrebbero essere semplificate per renderle più trasparenti e ridurre i costi per i fabbricanti di prodotti da costruzione. (20) Per permettere ad un fabbricante di un prodotto da costruzione di elaborare una dichiarazione di prestazione di un prodotto da costruzione che non rientra o non rientra interamente nell'ambito di applicazione di una norma armonizzata, è necessario introdurre una valutazione tecnica europea. (21) I fabbricanti di prodotti da costruzione dovrebbero poter chiedere la formulazione di valutazioni tecniche europee per i loro prodotti in base agli orientamenti per il benestare tecnico europeo di cui alla direttiva 89/106/CEE. Si dovrebbe perciò garantire il diritto ad utilizzare tali orientamenti come documenti per la valutazione europea. (22) È opportuno che la redazione di progetti di documenti per la valutazione europea ed il rilascio delle valutazioni tecniche europee siano affidati a organismi di valutazione tecnica (in prosieguo «TAB») designati dagli Stati membri. Affinché i TAB abbiano le necessarie competenze per svolgere tali compiti, è opportuno che i requisiti della loro designazione siano fissati a livello di Unione. (23) I TAB dovrebbero istituire un'organizzazione (in prosieguo «organizzazione dei TAB») sostenuta, se del caso, mediante finanziamenti dell'Unione per coordinare le procedure per la redazione dei progetti di documenti per la valutazione europea ed il rilascio delle valutazioni tecniche europee, garantendo la trasparenza e la necessaria riservatezza di tali procedure. (24) Salvo nei casi stabiliti nel presente regolamento, l'immissione sul mercato di un prodotto da costruzione che rientra nell'ambito di applicazione di una norma armonizzata o per il quale è stata rilasciata una valutazione tecnica europea dovrebbe essere accompagnata da una dichiarazione di prestazione in relazione alle caratteristiche essenziali del prodotto da costruzione conformemente alle pertinenti specifiche tecniche armonizzate. (25) Se del caso, la dichiarazione di prestazione dovrebbe essere accompagnata da informazioni relative alle sostanze pericolose contenute nel prodotto da costruzione al fine di migliorare la possibilità di realizzare costruzioni sostenibili e facilitare lo sviluppo di prodotti rispettosi dell'ambiente. Tali informazioni dovrebbero essere fornite senza arrecare pregiudizio agli obblighi, in particolare in materia di etichettatura, stabiliti negli altri strumenti legislativi dell'Unione applicabili alle sostanze pericolose e dovrebbero essere messe a disposizione contemporaneamente alla dichiarazione di prestazione e nella stessa forma di quest'ultima onde raggiungere tutti i potenziali utenti di prodotti da costruzione. In una prima fase, le informazioni sulle sostanze pericolose contenute dovrebbero limitarsi alle sostanze di cui agli articoli 31 e 33 del regolamento (CE) n. 1907/2006 del Parlamento europeo e del Consiglio, del 18 dicembre 2006, concernente la registrazione, la valutazione, l'autorizzazione e la restrizione delle sostanze chimiche (REACH), che istituisce un'Agenzia europea per le sostanze chimiche (7). Tuttavia, le necessità specifiche di informazione sulle sostanze pericolose contenute nei prodotti da costruzione dovrebbero essere oggetto di ulteriori studi al fine di completare la gamma di sostanze trattate onde garantire un elevato livello di protezione della salute e della sicurezza dei lavoratori che utilizzano i prodotti da costruzione e degli utenti delle opere di costruzione, anche per quanto riguarda i requisiti di riciclaggio e/o riutilizzo di componenti o materiali. Il presente regolamento non pregiudica i diritti e gli obblighi degli Stati membri ai sensi di altri strumenti legislativi dell'Unione che possono applicarsi alle sostanze pericolose, in particolare la direttiva 98/8/CE del Parlamento europeo e del Consiglio, del 16 febbraio 1998, relativa all'immissione sul mercato dei biocidi (8), la direttiva 2000/60/CE del Parlamento europeo e del Consiglio, del 23 ottobre 2000, che istituisce un quadro per l'azione comunitaria in materia di acque (9), il regolamento (CE) n. 1907/2006, la direttiva 2008/98/CE del Parlamento europeo e del Consiglio, del 19 novembre 2008, relativa ai rifiuti (10) e il regolamento (CE) n. 1272/2008 del Parlamento europeo e del Consiglio, del 16 dicembre 2008, relativo alla classificazione, all'etichettatura e all'imballaggio delle sostanze e delle miscele (11). (26) Dovrebbe essere possibile numerare la dichiarazione di prestazione secondo il numero di riferimento del tipo di prodotto. (27) Occorre adottare procedure semplificate per compilare le dichiarazioni di prestazione al fine di alleviare l'onere finanziario delle imprese, in particolare le piccole e medie imprese (PMI). (28) Per far sì che la dichiarazione di prestazione sia precisa e affidabile, si dovrebbe valutare la prestazione del prodotto da costruzione e controllarne la produzione in fabbrica in base a un adeguato sistema di valutazione e verifica della costanza della prestazione del prodotto da costruzione. Per un determinato prodotto da costruzione si potrebbe scegliere di applicare vari sistemi, in modo da tener conto della relazione specifica di alcune delle sue caratteristiche essenziali rispetto ai requisiti di base delle opere di costruzione. (29) Data la specificità dei prodotti da costruzione e la peculiarità del sistema per valutarli, le procedure di valutazione della conformità disposte dalla decisione n. 768/2008/CE e i moduli ivi stabiliti non sono adeguati. È opportuno pertanto fissare metodi specifici per valutare e verificare la costanza della prestazione in relazione alle caratteristiche essenziali dei prodotti da costruzione. (30) Dati i significati diversi attribuiti alla marcatura CE per i prodotti da costruzione rispetto ai principi generali di cui al regolamento (CE) n. 765/2008, si dovrebbero prevedere specifiche disposizioni che garantiscano che l'obbligo di apporre la marcatura CE ai prodotti da costruzione e le relative conseguenze risultino chiari. (31) Mediante l'apposizione o l'avvenuta apposizione della marcatura CE al prodotto da costruzione, i produttori dovrebbero dichiarare che si assumono la responsabilità della conformità del prodotto alla dichiarazione di prestazione. (32) La marcatura CE dovrebbe essere apposta a tutti i prodotti da costruzione per i quali il fabbricante abbia redatto una dichiarazione di prestazione conformemente al presente regolamento. Se non è stata redatta una dichiarazione di prestazione, la marcatura CE non dovrebbe essere apposta. (33) La marcatura CE dovrebbe essere l'unica marcatura che attesta che il prodotto da costruzione è conforme alla prestazione dichiarata e risponde ai requisiti applicabili relativi alla normativa di armonizzazione dell'Unione. Altre marcature possono tuttavia essere utilizzate, a condizione che contribuiscano a migliorare la protezione degli utilizzatori di prodotti da costruzione e non siano contemplate dalla normativa esistente di armonizzazione dell'Unione. (34) Per evitare inutili prove sui prodotti da costruzione la cui prestazione sia stata già sufficientemente dimostrata da prove che abbiano fornito risultati stabili o da altri dati esistenti, il fabbricante dovrebbe essere autorizzato a dichiarare, alle condizioni stabilite nelle specifiche tecniche armonizzate o in una decisione della Commissione, un certo livello o una certa classe di prestazione senza prove o senza prove ulteriori. (35) Per evitare di ripetere prove già effettuate, il fabbricante di un prodotto da costruzione dovrebbe poter usare i risultati di prove ottenuti da terzi. (36) Dovrebbero essere definite condizioni per l'utilizzo di procedure semplificate di valutazione della prestazione dei prodotti da costruzione al fine di ridurre quanto più possibile i costi della loro immissione sul mercato senza abbassare il livello di sicurezza. I fabbricanti che utilizzano dette procedure semplificate dovrebbero dimostrare in modo adeguato di rispettare tali condizioni. (37) Al fine di rafforzare l'impatto delle misure di vigilanza del mercato, tutte le procedure semplificate previste dal presente regolamento per valutare la prestazione dei prodotti da costruzione dovrebbero applicarsi solo alle persone fisiche o giuridiche che fabbricano i prodotti che immettono sul mercato. (38) Per diminuire ulteriormente i costi che l'immissione dei prodotti da costruzione sul mercato comporta per le microimprese che li fabbricano, è necessario prevedere procedure semplificate di valutazione della prestazione, qualora i prodotti in questione non suscitino serie preoccupazioni in termini di sicurezza, nel rispetto dei requisiti applicabili qualunque sia l'origine di tali requisiti. Le imprese che applicano tali procedure semplificate dovrebbero altresì dimostrare di poter essere considerate microimprese. Dovrebbero inoltre seguire le procedure applicabili per la verifica della costanza della prestazione previste nelle specifiche tecniche armonizzate relative ai loro prodotti. (39) Per i prodotti da costruzione progettati e fabbricati in un unico esemplare, il fabbricante dovrebbe essere autorizzato a usare procedure semplificate per la valutazione della prestazione, ove possa essere dimostrato che il prodotto immesso sul mercato è conforme ai requisiti applicabili. (40) La definizione interpretativa di «processo non in serie» da applicare ai vari prodotti da costruzione di cui al presente regolamento dovrebbe essere stabilita dalla Commissione in consultazione con il comitato permanente per le costruzioni. (41) Tutti gli operatori economici che intervengono nella catena di fornitura e distribuzione dovrebbero adottare le misure appropriate per garantire che vengano immessi o resi disponibili sul mercato solo i prodotti da costruzione che rispondono ai requisiti di cui al presente regolamento, al fine di assicurare la prestazione dei prodotti da costruzione e soddisfare i requisiti di base delle opere di costruzione. In particolare, gli importatori e i distributori dei prodotti da costruzione dovrebbero essere consapevoli delle caratteristiche essenziali per le quali esistono disposizioni sul mercato dell'Unione, nonché dei requisiti specifici negli Stati membri in relazione ai requisiti di base delle opere di costruzione, e dovrebbero fare uso di tali conoscenze nelle loro transazioni commerciali. (42) È importante garantire accessibilità alle regole tecniche nazionali, in modo che le imprese, soprattutto le PMI, possano raccogliere informazioni affidabili e precise sulla legislazione in vigore nello Stato membro in cui intendono immettere o rendere disponibili sul mercato i loro prodotti. A tal fine gli Stati membri dovrebbero pertanto designare punti di contatto di prodotti da costruzione. Oltre ai compiti definiti all'articolo 10, paragrafo 1, del regolamento (CE) n. 764/2008 del Parlamento europeo e del Consiglio, del 9 luglio 2008, che stabilisce procedure relative all'applicazione di determinate regole tecniche nazionali a prodotti legalmente commercializzati in un altro Stato membro (12), i punti di contatto di prodotti da costruzione dovrebbero fornire informazioni anche sulla normativa applicabile all'incorporazione, assemblaggio o installazione di un tipo specifico di prodotto da costruzione. (43) Al fine di facilitare la libera circolazione delle merci, i punti di contatto di prodotti dovrebbero fornire gratuitamente informazioni sulle disposizioni volte a soddisfare i requisiti di base delle opere applicabili per l'uso previsto di ciascun prodotto da costruzione nel territorio di ciascuno Stato membro. I punti di contatto di prodotti da costruzione potrebbero inoltre fornire agli operatori economici informazioni o osservazioni supplementari. Per ulteriori informazioni i punti di contatto di prodotti da costruzione potrebbero riscuotere diritti proporzionati ai costi di tali informazioni o osservazioni. Inoltre, gli Stati membri dovrebbero garantire che si assegnino risorse sufficienti ai punti di contatto di prodotti da costruzione. (44) Dato che l'istituzione dei punti di contatto di prodotti da costruzione non dovrebbe interferire con la ripartizione dei compiti tra le autorità competenti all'interno dei sistemi di regolamentazione degli Stati membri, detti punti di contatto di prodotti da costruzione dovrebbero poter essere istituiti dagli Stati membri in base alle competenze regionali o locali. Gli Stati membri dovrebbero poter affidare il ruolo di punti di contatto di prodotti da costruzione a punti di contatto esistenti, istituiti a norma di altri strumenti dell'Unione, al fine di evitare un'inutile proliferazione di punti di contatto e semplificare le procedure amministrative. Al fine di evitare aumenti dei costi amministrativi a carico delle imprese e delle autorità competenti gli Stati membri dovrebbero altresì poter affidare il ruolo di punti di contatto di prodotti da costruzione non solo a servizi esistenti della pubblica amministrazione, ma anche a centri nazionali SOLVIT, camere di commercio, organizzazioni di categoria e organismi privati. (45) I punti di contatto di prodotti da costruzione dovrebbero essere in grado di svolgere le proprie funzioni in modo da evitare conflitti di interessi, in particolare per quanto riguarda le procedure di ottenimento della marcatura CE. (46) Al fine di garantire un'applicazione uniforme e coerente della normativa di armonizzazione dell'Unione, l'effettiva vigilanza del mercato dovrebbe essere affidata agli Stati membri. Il regolamento (CE) n. 765/2008 stabilisce le condizioni fondamentali attinenti alla vigilanza del mercato, in particolare per quanto riguarda i programmi, il finanziamento e le sanzioni. (47) La responsabilità degli Stati membri nei rispettivi territori riguardo alla sicurezza, alla salute e ad altri aspetti coperti dai requisiti di base delle opere di costruzione dovrebbe essere riconosciuta in una clausola di salvaguardia contenente adeguate misure di protezione. (48) Data la necessità di garantire in tutta l'Unione un livello uniforme di prestazione degli organismi che valutano e verificano la costanza della prestazione dei prodotti da costruzione e poiché tali organismi dovrebbero tutti assolvere alle loro funzioni allo stesso livello e in condizioni di concorrenza leale, si dovrebbero fissare i requisiti per quegli organismi che intendano essere notificati ai fini del presente regolamento. È inoltre opportuno prevedere la disponibilità di informazioni adeguate su tali organismi e disposizioni per il loro controllo. (49) Per garantire coerenza e qualità alla valutazione e alla verifica della costanza della prestazione dei prodotti da costruzione, è anche necessario fissare requisiti applicabili alle autorità cui spetta notificare alla Commissione e agli altri Stati membri gli organismi che svolgono tali compiti. (50) A norma dell'articolo 291 TFUE, le regole e i principi generali relativi alle modalità di controllo da parte degli Stati membri dell'esercizio delle competenze di esecuzione attribuite alla Commissione sono stabiliti mediante un regolamento adottato secondo la procedura legislativa ordinaria. Nelle more dell'adozione di tale nuovo regolamento, la decisione 1999/468/CE del Consiglio, del 28 giugno 1999, recante modalità per l'esercizio delle competenze di esecuzione conferite alla Commissione (13), continua ad applicarsi, ad eccezione della procedura di regolamentazione con controllo, che non è più applicabile. (51) Ai fini della realizzazione degli obiettivi del presente regolamento, la Commissione dovrebbe avere i poteri per adottare taluni atti delegati ai sensi dell'articolo 290 TFUE. È particolarmente importante che la Commissione svolga consultazioni adeguate nel corso dei suoi lavori preparatori, anche a livello di esperti. (52) In particolare, la Commissione dovrebbe avere il potere di adottare atti delegati che descrivano le condizioni per l'uso dei siti web preposti a rendere disponibile la dichiarazione di prestazione. (53) Poiché è necessario un periodo di tempo per garantire che sia in atto il quadro generale per il corretto funzionamento del presente regolamento, è opportuno rinviarne l'applicazione, escluse le disposizioni concernenti la designazione dei TAB, delle autorità notificanti e degli organismi notificati, nonché l'istituzione di un'organizzazione dei TAB e del comitato permanente per le costruzioni. (54) La Commissione e gli Stati membri dovrebbero avviare, in collaborazione con le parti interessate, campagne di informazione per informare il settore della costruzione, in particolare gli operatori economici e gli utilizzatori di prodotti da costruzione, in merito all'introduzione di un linguaggio tecnico comune, alla ripartizione delle responsabilità tra singoli operatori economici ed utilizzatori, all'apposizione della marcatura CE sui prodotti da costruzione, alla revisione dei requisiti di base delle opere di costruzione e ai sistemi di valutazione e verifica della costanza della prestazione. (55) Il requisito di base delle opere di costruzione relativo all'«uso sostenibile delle risorse naturali» dovrebbe in particolare tener conto della possibilità di riciclo delle opere di costruzione, dei loro materiali e delle loro parti dopo la demolizione, della durabilità delle opere di costruzione e dell'uso di materie prime e secondarie ecologicamente compatibili nelle opere di costruzione. (56) Ai fini della valutazione dell'uso sostenibile delle risorse e dell'impatto delle opere di costruzione sull'ambiente si dovrebbe fare uso delle dichiarazioni ambientali di prodotto, ove disponibili. (57) È opportuno stabilire, ogniqualvolta possibile, metodi europei uniformi per determinare la conformità con i requisiti di base di cui all'allegato I. (58) Poiché l'obiettivo del presente regolamento, segnatamente il corretto funzionamento del mercato interno dei prodotti da costruzione ottenuto grazie a specifiche tecniche armonizzate che descrivano la prestazione dei prodotti da costruzione, non può essere conseguito in misura sufficiente dagli Stati membri e può dunque, a motivo della sua portata e dei suoi effetti, essere meglio conseguito a livello di Unione, quest'ultima può intervenire in base al principio di sussidiarietà di cui all'articolo 5 del trattato sull'Unione europea.	4,795	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/00f528bc-c3f8-4a80-9fcf-678aa729830d_17	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,008	Regulamento (CE) n. o 661/2008 do Conselho, de 8 de Julho de 2008 , que institui um direito anti-dumping definitivo sobre as importações de nitrato de amónio originário da Rússia na sequência de um reexame da caducidade em conformidade com o n. o 2 do artigo 11. o e de um reexame intercalar parcial em conformidade com o n. o 3 do artigo 11. o do Regulamento (CE) n. o 384/96	None	Spoken	10,885	23,382	7. 2008 Περιγραφή προϊόντος Κωδικός ΣΟ Κωδικός TARIC Πάγιο ποσό δασμού (ευρώ ανά τόνο) — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε κάλιο εκφρασμένης σε K2O ίσης ή μεγαλύτερης του 6 % κατά βάρος αλλά μικρότερης του 9 % κατά βάρος — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε κάλιο εκφρασμένης σε K2O ίσης ή μεγαλύτερης του 9 % κατά βάρος αλλά όχι μεγαλύτερης του 12 % κατά βάρος 3105 90 91 50 29,87 3105 90 91 60 28,88 β) Για όλες τις υπόλοιπες εταιρείες (πρόσθετος κωδικός TARIC A999): Περιγραφή προϊόντος Κωδικός ΣΟ Κωδικός TARIC Πάγιο ποσό δασμού (ευρώ ανά τόνο) — Νιτρικό αμμώνιο άλλο από εκείνο σε υδατικά διαλύματα 3102 30 90 — Μείγματα νιτρικού αμμωνίου με ανθρακικό ασβέστιο ή άλλες ανόργανες μη λιπαντικές ύλες, περιεκτικότητας σε άζωτο άνω του 28 % κατά βάρος 3102 40 90 — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος 3102 29 00 3102 60 00 3102 90 00 — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, χωρίς φώσφορο και κάλιο 3105 10 00 — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε φωσφόρο εκφρασμένης σε P2O5 ή/και περιεκτικότητας σε κάλιο εκφρασμένης σε K2O μικρότερης του 3 % κατά βάρος 3105 10 00 — — 10 10 10 10 20 47,07 47,07 47,07 47,07 47,07 47,07 45,66 — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε φωσφόρο εκφρασμένης σε P2O5 ή/και περιεκτικότητας σε κάλιο εκφρασμένης σε K2O ίσης ή μεγαλύτερης του 3 % κατά βάρος αλλά μικρότερης του 6 % κατά βάρος — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε φωσφόρο εκφρασμένης σε P2O5 ή/και περιεκτικότητας σε κάλιο εκφρασμένης σε K2O ίσης ή μεγαλύτερης του 6 % κατά βάρος αλλά μικρότερης του 9 % κατά βάρος — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε ή/και περιεκτικότητας φωσφόρο εκφρασμένης σε P2O5 σε κάλιο εκφρασμένης σε K2O ίσης ή μεγαλύτερης του 9 % κατά βάρος αλλά όχι μεγαλύτερης του 12 % κατά βάρος 3105 10 00 30 44,25 3105 10 00 40 42,83 3105 10 00 50 41,42 12. 7. 2008 EL Επίσημη Εφημερίδα της Ευρωπαϊκής Ένωσης L 185/31 Περιγραφή προϊόντος Κωδικός ΣΟ Κωδικός TARIC Πάγιο ποσό δασμού (ευρώ ανά τόνο) — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε και περιεκτικότητας φωσφόρο εκφρασμένης σε P2O5 σε κάλιο εκφρασμένης σε K2O μικρότερης του 3 % κατά βάρος — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε και περιεκτικότητας φωσφόρο εκφρασμένης σε P2O5 σε κάλιο εκφρασμένης σε K2O ίσης ή μεγαλύτερης του 3 % κατά βάρος αλλά μικρότερης του 6 % κατά βάρος — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε φωσφόρο εκφρασμένης σε P2O5 και περιεκτικότητας σε κάλιο εκφρασμένης σε K2O ίσης ή μεγαλύτερης του 6 % κατά βάρος αλλά μικρότερης του 9 % κατά βάρος — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε και περιεκτικότητας φωσφόρο εκφρασμένης σε P2O5 σε κάλιο εκφρασμένης σε K2O ίσης ή μεγαλύτερης του 9 % κατά βάρος αλλά όχι μεγαλύτερης του 12 % κατά βάρος — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε μικρότερης του 3 % φωσφόρο εκφρασμένης σε P2O5 κατά βάρος — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε φωσφόρο εκφρασμένης σε P2O5 ίσης ή μεγαλύτερης του 3 % κατά βάρος αλλά μικρότερης του 6 % κατά βάρος — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε ίσης ή μεγαλύτερης φωσφόρο εκφρασμένης σε P2O5 του 6 % κατά βάρος αλλά μικρότερης του 9 % κατά βάρος — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε φωσφόρο εκφρασμένης σε P2O5 ίσης ή μεγαλύτερης του 9 % κατά βάρος αλλά όχι μεγαλύτερης του 10,40 % κατά βάρος — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε μικρότερης του 3 % φωσφόρο εκφρασμένης σε P2O5 κατά βάρος — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε φωσφόρο εκφρασμένης σε P2O5 ίσης ή μεγαλύτερης του 3 % κατά βάρος αλλά μικρότερης του 6 % κατά βάρος — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε ίσης ή μεγαλύτερης φωσφόρο εκφρασμένης σε P2O5 του 6 % κατά βάρος αλλά μικρότερης του 9 % κατά βάρος 3105 20 10 30 45,66 3105 20 10 40 44,25 3105 20 10 50 42,83 3105 20 10 60 41,42 3105 51 00 10 45,66 3105 51 00 20 44,25 3105 51 00 30 42,83 3105 51 00 40 42,17 3105 59 00 10 45,66 3105 59 00 20 44,25 3105 59 00 30 42,83 L 185/32 EL Επίσημη Εφημερίδα της Ευρωπαϊκής Ένωσης 12. 7. 2008 Περιγραφή προϊόντος Κωδικός ΣΟ Κωδικός TARIC Πάγιο ποσό δασμού (ευρώ ανά τόνο) — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε φωσφόρο εκφρασμένης σε P2O5 ίσης ή μεγαλύτερης του 9 % κατά βάρος αλλά όχι μεγαλύτερης του 10,40 % κατά βάρος — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε κάλιο εκφρασμένης σε K2O μικρότερης του 3 % κατά βάρος — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε κάλιο εκφρασμένης σε K2O ίσης ή μεγαλύτερης του 3 % κατά βάρος αλλά μικρότερης του 6 % κατά βάρος — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε κάλιο εκφρασμένης σε K2O ίσης ή μεγαλύτερης του 6 % κατά βάρος αλλά μικρότερης του 9 % κατά βάρος — Στερεά λιπάσματα περιεκτικότητας σε νιτρικό αμμώνιο άνω του 80 % κατά βάρος, και περιεκτικότητας σε κάλιο εκφρασμένης σε K2O ίσης ή μεγαλύτερης του 9 % κατά βάρος αλλά όχι μεγαλύτερης του 12 % κατά βάρος 3105 59 00 40 42,17 3105 90 91 30 45,66 3105 90 91 40 44,25 3105 90 91 50 42,83 3105 90 91 60 41,42 Σε περίπτωση που τα εμπορεύματα έχουν υποστεί ζημία πριν 3. τεθούν σε ελεύθερη κυκλοφορία και, κατά συνέπεια, η πράγματι καταβληθείσα ή καταβλητέα τιμή επιμερίζεται αναλογικά για τον προσδιορισμό της δασμολογητέας αξίας σύμφωνα με το άρθρο 145 του κανονισμού (ΕΟΚ) αριθ. 2454/93 της Επιτροπής (1), το ποσό του αναφερόμενου στην παράγραφο 2 δασμού αντιντάμπινγκ μειώ νεται κατά ένα ποσοστό το οποίο αντιστοιχεί στην επιμερισμένη πράγματι καταβληθείσα ή καταβλητέα τιμή. Κατά παρέκκλιση από την παράγραφο 1, ο οριστικός δασμός 4. αντιντάμπινγκ δεν εφαρμόζεται σε εισαγωγές που τίθενται σε ελεύ θερη κυκλοφορία σύμφωνα με το άρθρο 3. Εκτός εάν ορίζεται διαφορετικά, εφαρμόζονται οι διατάξεις 5. που ισχύουν για τους τελωνειακούς δασμούς. Άρθρο 3 Εισαγωγές που διασαφούνται για θέση σε ελεύθερη κυκλοφο 1. ρία, οι οποίες έχουν τιμολογηθεί από εταιρείες από τις οποίες έχουν γίνει δεκτές από την Επιτροπή αναλήψεις υποχρεώσεων και των οποίων απόφαση 2008/577/ΕΚ, όπως αυτή τροποποιείται κατά καιρούς, απαλλάσσο νται από το δασμό αντιντάμπινγκ που επιβάλλεται με το άρθρο 2, υπό τον όρο ότι: περιλαμβάνονται επωνυμίες στην οι — οι εισαγωγές αυτές συνοδεύονται από τιμολόγιο ανάληψης υπο χρέωσης, το οποίο είναι εμπορικό τιμολόγιο που περιλαμβάνει τουλάχιστον τα στοιχεία και τη δήλωση που προβλέπονται στο παράρτημα του παρόντος κανονισμού, και — τα εμπορεύματα που δηλώνονται και προσκομίζονται στο τελω νείο αντιστοιχούν απόλυτα στην περιγραφή του τιμολογίου ανάληψης υποχρέωσης. Γεννάται τελωνειακή οφειλή κατά την αποδοχή της διασάφη 2. σης για θέση σε ελεύθερη κυκλοφορία: — όταν διαπιστώνεται, όσον αφορά τις εισαγωγές που περιγράφο νται στην παράγραφο 1, ότι δεν πληρούνται ένας ή περισσότε ροι από τους όρους που παρατίθενται στην εν λόγω παρά γραφο· ή — όταν η Επιτροπή ανακαλέσει την αποδοχή της ανάληψης υπο χρέωσης σύμφωνα με το άρθρο 8 παράγραφος 9 του βασικού κανονισμού με κανονισμό ή απόφαση που αναφέρεται σε συγκε κριμένες συναλλαγές και χαρακτηρίζει άκυρα τα σχετικά τιμο λόγια ανάληψης υποχρέωσης. — έχουν κατασκευαστεί, φορτωθεί και τιμολογηθεί απευθείας από τις εν λόγω εταιρείες στον πρώτο ανεξάρτητο πελάτη στην Κοινότητα, και (1) ΕΕ L 253 της 11. 10. 1993, σ. 1. Άρθρο 4 Ο παρών κανονισμός αρχίζει να ισχύει την επομένη της δημοσίευ σής του στην Επίσημη Εφημερίδα της Ευρωπαϊκής Ένωσης. 12. 7. 2008 EL Επίσημη Εφημερίδα της Ευρωπαϊκής Ένωσης L 185/33 Ο παρών κανονισμός είναι δεσμευτικός ως προς όλα τα μέρη του και ισχύει άμεσα σε κάθε κράτος μέλος. Βρυξέλλες, 8 Ιουλίου 2008. Για το Συμβούλιο Η Πρόεδρος C. LAGARDE L 185/34 EL Επίσημη Εφημερίδα της Ευρωπαϊκής Ένωσης 12. 7. 2008 ΠΑΡΑΡΤΗΜΑ Στο εμπορικό τιμολόγιο που συνοδεύει τις πωλήσεις προς την Κοινότητα προϊόντων της εταιρείας τα οποία υπόκεινται σε ανάληψη υποχρεώσεων πρέπει να αναγράφονται τα ακόλουθα στοιχεία: 1. Ο τίτλος «ΕΜΠΟΡΙΚΟ ΤΙΜΟΛΟΓΙΟ ΠΟΥ ΣΥΝΟΔΕΥΕΙ ΕΜΠΟΡΕΥΜΑΤΑ ΠΟΥ ΥΠΟΚΕΙΝΤΑΙ ΣΕ ΑΝΑΛΗΨΗ ΥΠΟΧΡΕΩΣΗΣ». 2. Η επωνυμία της εταιρείας που εκδίδει το εμπορικό τιμολόγιο. 3. Ο αριθμός του εμπορικού τιμολογίου. 4. Η ημερομηνία έκδοσης του εμπορικού τιμολογίου. 5. Ο πρόσθετος κωδικός TARIC βάσει του οποίου θα γίνει ο εκτελωνισμός των εμπορευμάτων του τιμολογίου στα σύνορα της Κοινότητας. 6. 12. 7. 2008 SK Úradný vestník Európskej únie L 185/1 (Akty prijaté podľa Zmluvy o ES/Zmluvy o Euratome, ktorých uverejnenie je povinné) I NARIADENIA NARIADENIE RADY (ES) č. 661/2008 z 8. júla 2008, ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 a po predbežnom preskúmaní podľa článku 11 ods. 3 nariadenia (ES) č. 384/96 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz dusičnanu amónneho s pôvodom v Rusku RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 11 ods. 2 a 3, so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s poradným výborom, (ďalej hmotnosti 3102 30 90, ex 3102 60 00, ex 3105 20 10, a ex 3105 90 91. len „DA“), ktorý patrí pod kódy KN ex 3102 29 00, ex 3105 10 00, ex 3105 59 00 3102 40 90, ex 3102 90 00, ex 3105 51 00, (2) Rada 19. apríla 2007 nariadením (ES) č. 442/2007 (6) uložila konečné antidumpingové opatrenia na dovoz DA s pôvodom na Ukrajine. keďže: (1) A. POSTUP 1. Platné opatrenia clo na dusičnanu Rada nariadením (ES) č. 2022/95 (2) uložila konečné anti amónneho dovoz dumpingové s pôvodom v Rusku, ktorý patrí pod kódy KN 3102 30 90 a 3102 40 90. Na základe ďalšieho prešetro vania, pri ktorom sa zistilo, že účinok cla sa postupne utlmuje, sa opatrenia zmenili a doplnili nariadením (ES) č. 663/98 (3). Na základe žiadosti o preskúmanie pred uplynutím platnosti a o predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 2 a 3 základného nariadenia Rada naria dením (ES) č. 658/2002 (4) uložila konečné antidumpin gové clo vo výške 47,07 EUR za tonu na dovoz dusič nanu amónneho, ktorý patrí pod kódy KN 3102 30 90 a 3102 40 90, s pôvodom v Rusku. A nakoniec sa vyko nalo predbežné preskúmanie rozsahu výrobkov a podľa nariadenia (ES) č. 945/2005 (5) sa uložilo konečné anti dumpingové clo v rozsahu od 41,42 EUR za tonu do 47,07 EUR za tonu na dovoz tuhých hnojív s pôvodom v Rusku s obsahom dusičnanu amónneho viac ako 80 % (3) (4) (1) Ú. v. ES L 56, 6. 3. 1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 2117/2005 (Ú. v. EÚ L 340, 23. 12. 2005, s. 17). (2) Ú. v. ES L 198, 23. 8. 1995, s. 1. (3) Ú. v. ES L 93, 26. 3. 1998, s. 1. (4) Ú. v. ES L 102, 18. 4. 2002, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 160, 23. 6. 2005, s. 1. 2. Žiadosť o preskúmanie 2. 1. Čiastočné predbežné preskúmanie platných antidumpingo vých opatrení na dovoz DA s pôvodom v Rusku a vyrobený v Open Joint Stock Company (OJSC) Mineral and Chemical Company „Eurochem“, člen skupiny spoloč ností Eurochem Dňa 30. žiadosť augusta 2005 dostala Komisia o čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia (ďalej len „predbežné preskúmanie“). Túto žiadosť s rozsahom obmedzeným na dumping predložil Open Joint Stock Company (OJSC) Mineral and Chemical Company „Eurochem“ (ďalej len „Eurochem“), vyvážajúci výrobca DA v Rusku. Eurochem tvrdil a predložil dostatočné dôkazy prima facie o tom, že okolnosti sa zmenili, a najmä, že porovnanie normálnej hodnoty na základe jeho vlastných údajov s vývoznými cenami príslušného výrobku pri predaji na vývoz do Spoločenstva by viedlo k výraznému zníženiu dumpingu pod úroveň súčasných opatrení. Na vyrov nanie dumpingu by už preto nebolo potrebné naďalej uplatňovať uložené opatrenia na existujúcej úrovni, ktorá stanoveného rozpätia v minulosti. vychádzala ujmy z (6) Ú. v. EÚ L 106, 24. 4. 2007, s. 1. (5) (6) (7) (8) L 185/2 SK Úradný vestník Európskej únie 12. 7. 2008 Po porade s poradným výborom Komisia konštatovala, že existujú dostatočné dôkazy na začatie predbežného preskúmania, a začala toto preskúmanie 30. novembra 2005 (1). (11) Pokiaľ ide o preskúmanie pred uplynutím platnosti Komisia oficiálne informovala vyvážajúcich výrobcov, zástupcov vyvážajúcej krajiny, dovozcov, výrobcov zo Spoločenstva, používateľov a žiadateľa (EFMA) o začatí preskúmania pred uplynutím platnosti. 2. 2. Preskúmanie pred uplynutím platnosti platných antidum pingových opatrení na dovoz DA s pôvodom v Rusku 3. 1. Výber vzorky výrobcov zo Spoločenstva Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí plat januára 2007 žiadosť nosti (2) Komisia dostala 17. o preskúmanie pred uplynutím platnosti. (12) Žiadosť predložilo Európske združenie výrobcov hnojív (EFMA, ďalej len „žiadateľ“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje podstatnú časť celkovej výroby DA v Spoločenstve, v tomto prípade viac než 50 %. Vzhľadom na veľký počet výrobcov zo Spoločenstva (23) a dovozcov do Spoločenstva sa v súlade s článkom 17 základného nariadenia usúdilo, že je vhodné preskúmať, či by sa malo pristúpiť k výberu vzorky. Na to, aby sa Komisii umožnilo rozhodnúť, vzorky skutočne potrebný, a ak áno, vybrať vzorku, boli výrob covia a dovozcovia zo Spoločenstva požiadaní podľa článku 17 ods. 2 základného nariadenia, aby sa do 15 dní od začatia prešetrovania prihlásili a poskytli Komisii informácie požadované v oznámení o začatí. výber či je viedlo pokračovaniu Žiadosť o preskúmanie pred uplynutím platnosti bola zdôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne alebo k k opätovnému výskytu dumpingu a ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva. Jedna strana tvrdila, že Komisia mala iniciovať z úradnej moci súbežné predbežné preskú manie v súvislosti s dumpingom i ujmou, aby sa zohľad nili zmeny okolností vyvolané rozšírením EÚ v roku 2004 a 2007. Komisia v niekoľkých oznámeniach (3), ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, vyzvala zainteresované strany, aby požiadali o začatie predbežného preskúmania, ak predložia dôkazy o tom, že opatrenia by boli výrazne odlišné, keby vychádzali z informácií zahŕňajúcich aj nové členské štáty. Žiadna takáto žiadosť ani podložené dôkazy neboli Komisii predložené. V tejto súvislosti treba upozorniť, že ak sa takéto dôkazy nepredložia, samotné rozšírenie nie je dostatočným dôvodom na začatie preskúmania. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť. (9) Po porade s poradným výborom Komisia konštatovala, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti, a začala toto preskúmanie 14. apríla 2007 (4). 3. Strany, ktorých sa prešetrovanie týka (10) Rozsah predbežného revízneho prešetrovania je obme dzený na preskúmanie dumpingu týkajúceho sa spoloč nosti Eurochem. Komisia oficiálne informovala vyvážajú ceho výrobcu, zástupcov vyvážajúcej krajiny a výrobcov zo Spoločenstva o začatí čiastočného predbežného preskúmania. (13) Po preskúmaní predložených informácií a vzhľadom na to, že 14 výrobcov zo Spoločenstva naznačilo svoju ochotu spolupracovať, ide o výrobcov zo Spoločenstva, je potrebný výber vzorky. rozhodlo, že pokiaľ sa 3. 2. Výber vzorky dovozcov zo Spoločenstva (14) Na oznámenie o začatí reagoval len jeden dovozca, ktorý vyjadril ochotu spolupracovať. Tento dovozca však nako niec neposkytol žiadne požadované informácie, keďže v roku 2005 zastavil dovoz dusičnanu amónneho z Ruska. 4. Dotazníky a overenie (15) Na účely predbežného preskúmania bol spoločnosti Eurochem zaslaný dotazník a spoločnosť spolupracovala a predložila vyplnený dotazník. (16) Na účely preskúmania pred uplynutím platnosti boli všetkým známym vyvážajúcim výrobcom v príslušných krajinách, prepojeným dovozcom, výrobcom zo Spolo čenstva, ktorí boli zaradení do vzorky, používateľom a žiadateľovi zaslané dotazníky. (17) Pokiaľ vyplnené dotazníky prišli od: ide o preskúmanie pred uplynutím platnosti (1) Ú. v. EÚ C 300, 30. 11. 2005, s. 8. (2) Ú. v. EÚ C 167, 19. 7. 2006, s. 17. (3) Ú. v. EÚ C 91, 15. 4. 2004, s. 2 a Ú. v. EÚ C 297, 7. 12. 2006, s. 12. (4) Ú. v. EÚ C 81, 14. 4. 2007, s. 2. (18) troch vyvážajúcich výrobcov/distribútorov v Rusku. Boli to spoločnosti: Eurochem, Acron (ďalej len „Acron“) a JSC Minudiobreniya (ďalej len „Minudiobreniya“). 12. 7. 2008 SK Úradný vestník Európskej únie L 185/3 (19) Štyria výrobcovia zo Spoločenstva zaradení do vzorky: b) V ý r o b c o v i a z o S p o l o č e n s t v a z a r a d e n í d o v z o r k y — Grande Paroisse Société Anonyme (Paríž, Fran cúzsko), — Terra Nitrogen Limited (Stockton-on-Tees, Spojené kráľovstvo), — Yara (Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko a Spojené kráľovstvo), — Zakłady Azotowe Puławy (Poľsko). (20) (21) (22) Z 55 oslovených potenciálnych dovozcov dusičnanu amónneho do Spoločenstva poskytli vyplnené dotazníky len 3 spoločnosti, ktoré uviedli, že v posudzovanom období nevykonali žiadny dovoz príslušného výrobku. Písomné pripomienky prišli od výboru profesionálnych poľnohospodárskych organizácií v EÚ (COPA)/Všeo becnej konfederácie poľnohospodárskych družstiev v EÚ (Cogeca), od Národnej únie poľnohospodárov Anglicka a Walesu a od Federácie švédskych poľnohospodárov. Zainteresované strany dostali v súvislosti s obidvomi preskúmaniami možnosť písomne predložiť svoje stano viská a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v príslušnom oznámení o začatí konania. Všetky zainte resované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že existujú osobitné dôvody na ich vypočutie, boli vypočuté. (23) Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné pre svoju analýzu, a vykonala overenie na mieste v priestoroch týchto spoločností: a) V y v á ž a j ú c i v ý r o b c o v i a v R u s k u „Eurochem“ a jeho dve prepojené spoločnosti (1): — OJSC Azot („NAK Azot“), Novomoskovsk, Rusko a — OJSC Nevinnomyssky Azot („Nevinka Azot“), Nevinnomyssk, Rusko. Acron a jeho tri prepojené spoločnosti: — Grande Paroisse Société Anonyme (Paríž, Fran cúzsko), — Terra Nitrogen Limited (Stockton-on-Tees, Spojené kráľovstvo), — Yara Société Anonyme (navštívené pracoviská v Bruseli, Belgicko, v Paríži, Francúzsko a v Slui skil, Holandsko), — Zakłady Azotowe Puławy (Poľsko). c) P r e p o j e n ý d o v o z c a Eurochem GmbH – Zug (Švajčiarsko) d) N e p r e p o j e n í d o v o z c o v i a v S p o l o č e n s t v e Neprebehli žiadne overovacie návštevy, pretože žiadny dovozca DA z príslušnej krajiny neposlal vyplnený dotazník. 5. Príslušné obdobia, počas ktorých sa uskutočnili revízne prešetrovania (24) Obdobie prešetrovania, pokiaľ ide o čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného naria denia v súvislosti s dovozom od spoločnosti Eurochem, sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2004 do 30. júna 2005 (ďalej len „obdobie predbežného revízneho preše trovania – OPRP“). (25) Obdobie prešetrovania, pokiaľ ide o preskúmanie pred sa vzťahovalo na obdobie od uplynutím platnosti, 1. apríla 2006 do 31. marca 2007 (ďalej len „obdobie prešetrovania pred uplynutím platnosti – OPUP“). Preskú manie trendov relevantných z hľadiska posúdenia prav depodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu ujmy sa uskutočnilo v období od 1. januára 2003 do konca OPUP (ďalej len „posudzované obdobie“). — Open Joint Stock Company (OJSC) Dorogobuzh, 6. Sprístupnenie informácií a možnosť predložiť pripomienky — JSC Kubanagranova, — ZAO Rostagranova. Minudiobreniya (1) Len v súvislosti s predbežným preskúmaním. (26) boli strany zainteresované Všetky informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa mala odporučiť zmena a doplnenie antidum pingových opatrení uložených spoločnosti Eurochem, a zachovanie konečného antidumpingového cla na DA s pôvodom v Rusku. Poskytla sa im tiež lehota, počas ktorej mohli vyjadriť námietky k týmto zisteniam. Ich pripomienky sa zvážili a zohľadnili, keď to bolo vhodné. L 185/4 SK Úradný vestník Európskej únie 12. 7. 2008 (27) (28) B. PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK 1. Príslušný výrobok Príslušný výrobok, ktorého sa týka toto preskúmanie, je ten istý výrobok, ktorý sa vymedzil v nariadení (ES) č. 945/2005, t. j. tuhé hnojivá s obsahom dusičnanu amón neho vyšším ako 80 % hmotnosti, zaradený pod kódy ex 3102 29 00, KN ex 3105 10 00, ex 3102 60 00, ex 3105 20 10, ex 3105 59 00 a ex 3105 90 91, s pôvodom v Rusku. 3102 40 90, ex 3102 90 00, ex 3105 51 00, 3102 30 90, 2. Podobný výrobok Podobne ako v predchádzajúcich prešetrovaniach sa zistilo, že DA vyrábaný a predávaný na domácom trhu v Rusku a DA vyvážaný do Spoločenstva z Ruska má fyzikálne rovnaké vlastnosti technické a spôsoby použitia. Ide teda o podobné výrobky na účely týchto prešetrovaní v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia. základné a (29) Vzhľadom na fyzikálne a technické vlastnosti je dusičnan amónny, ktorý vyrába výrobné odvetvie Spoločenstva, výrobok podobný dusičnanu amónnemu, ktorý sa vyváža z Ruska do Spoločenstva. C. ČIASTOČNÉ PREDBEŽNÉ PRESKÚMANIE: DUMPING 1. Všeobecne hlavnú časť výrobných nákladov a významnú časť celko vých nákladov na výrobu. Na účely vykonania testu bežného sa sa v záznamoch príslušných strán primerane zohľadnili náklady spojené s výrobou a predajom výrobku, ktorý je predmetom posudzovania. obchodovania skúmalo, tiež či (33) (34) Pri prešetrovaní sa neukázalo, že by elektrická energia nebola v záznamoch primerane zaznamenaná. V tejto súvislosti okrem iného treba poznamenať, že ceny elek trickej energie, ktoré platil Eurochem počas OPRP, boli v súlade s medzinárodnými trhovými cenami, ak sa porovnajú s inými krajinami, ako napríklad Kanada a Nórsko. To však nemožno povedať o cenách plynu. Pokiaľ ide o dodávky plynu, v skutočnosti sa na základe údajov uverejnených medzinárodne uznávanými zdrojmi špecializovanými na trhy energie zistilo, že cena, ktorú platil Eurochem, bola približne vo výške jednej pätiny vývoznej ceny zemného plynu z Ruska. Okrem toho všetky dostupné údaje naznačujú, že domáce ceny plynu v Rusku boli regulované ceny, ktoré sú podstatne nižšie než trhové ceny za zemný plyn napríklad v USA, Japonsku a v EÚ. Na tieto štyri trhy pripadá Kanade, celkovo 46 % celosvetovej spotreby plynu a zdá sa, že prevládajúce úrovne domácich cien na týchto štyroch trhoch primerane odzrkadľujú náklady. Tieto trhy s plynom sa preto môžu považovať za reprezentatívne článku 2 ods. 5 základného nariadenia. v zmysle Dostupné informácie tiež naznačujú, že domáce predajné ceny ruského plynu dokonca nepokrývajú ani náklady dodávateľa plynu, spoločnosti Gazprom. (30) vyrábal Keďže všetky výrobky, ktoré predával Eurochem do Spoločenstva počas OPRP, jeden výrobca, NAK Azot, analýza v súvislosti s normálnou hodnotou len v súvislosti s týmto výrobcom. Výsledné dumpingové rozpätie a clo, ak existuje, ktoré sa má uplatňovať na dovoz od výrobcu NAK Azot, by sa malo uplatňovať aj na prepojenú spoločnosť Nevinka Azot. vývoznou výhradne vykonala cenou sa a 2. Normálna hodnota (31) Do Spoločenstva sa vyvážal len jeden druh výrobku, vo vzťahu preto sa normálna hodnota k tomuto druhu výrobku. Skúmalo sa, či sa dosiahol dostatočný predaj rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Domáce ceny za každú transakciu sa porovnávali predajné s celkovými výrobnými nákladmi. stanovila v (32) V tomto smere treba poznamenať, že náklady na energie, napríklad na elektrickú energiu a plyn, predstavujú sa aby zohľadnili náklady (35) Na základe uvedeného sa usúdilo, že ceny plynu, ktoré platila spoločnosť NAK Azot počas obdobia prešetro vania, nemožno použiť na účely stanovenia nákladov na výrobu príslušného výrobku podľa prvej vety článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Preto, ako sa uvádza v článku 2 ods. 5 základného nariadenia, náklady spoloč nosti NAK Azot, t. j. v tomto prípade na dodávky plynu, treba upraviť, spojené s výrobou a predajom podobného výrobku počas OPRP. Keďže súčasné preskúmanie bolo obmedzené na preskúmanie úrovne dumpingu zo strany Eurochem, nebolo možné vykonať úpravu na základe neskreslených alebo vývozcovia iní výrobcovia cien, ktoré platili žiadne v neboli k dispozícii. Za takýchto okolností sa považovalo za vhodné vychádzať pri úprave podľa článku 2 ods. 5 získaných z základného z ostatných reprezentatívnych trhov. V tomto prípade upravená cena vychádzala z priemernej ceny ruského plynu pri predaji na vývoz na nemecko-českej hranici, bez nákladov na dopravu (ďalej len „upravená cena vo Waidhause“). nariadenia informácií pretože Rusku, takéto údaje 12. 7. 2008 SK Úradný vestník Európskej únie L 185/5 (36) (37) (38) Výrobné náklady, ktoré poskytla spoločnosť NAK Azot sa preto prepočítali tak, aby sa v nich zohľadnili upra vené ceny plynu. Na základe týchto prepočítaných nákladov na výrobu sa zistilo, že všetok predaj domá ceho výrobku, ktorý sa dal priamo porovnať s jediným druhom výrobku vyvážaného spoločnosťou, je neziskový, j. neuskutočňuje sa v rámci bežného obchodovania. t. Preto sa musela vytvoriť normálna hodnota. Uskutočnilo sa to na základe výrobných nákladov toho druhu výrobku, ktorý sa vyváža do Spoločenstva, po úprave o uvedené náklady na plyn, plus primeraná suma na predajné, všeobecné a administratívne náklady (ďalej len „PVA náklady“) a na zisk podľa článku 2 ods. 3 a článku 2 ods. 6 základného nariadenia. PVA náklady a zisk nebolo možné stanoviť na základe článku 2 ods. 6 základného nariadenia, pretože spoloč nosť NAK Azot nemala reprezentatívny domáci predaj príslušného výrobku v rámci bežného obchodovania. Článok 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia nebolo možné uplatniť, pretože existuje iba jeden iný výrobca, na ktorého sa vzťahuje prešetrovanie (spoločnosť Nevinka Azot). Nedal sa uplatniť ani článok 2 ods. 6 písm. b), pretože výrobné náklady spoločnosti NAK Azot na výrobky patriace do tej istej hlavnej kategórie tovaru by tiež bolo potrebné upraviť vzhľadom na náklady na plyn z uvedených dôvodov. Preto sa PVA náklady a zisk stanovili na základe článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia. trh vykázal Podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia PVA náklady vychádzali z primeranej metódy. Severo- americký významný objem domáceho predaja a značnú úroveň hospodárskej súťaže zo strany domácich a zahraničných spoločností. V tejto súvislosti sa zohľadnili verejne dostupné informácie o hlavných spoločnostiach pôsobiacich v oblasti obchodovania s hnojivami. Zistilo sa, že na účely tohto prešetrovania by boli najvhodnejšie zodpovedajúce údaje od severo- amerických výrobcov (USA a Kanada) vzhľadom na veľkú dostupnosť spoľahlivých a úplných verejných fi nančných údajov od spoločností kótovaných na burze v tejto časti sveta. PVA náklady a zisk sa preto stanovili na základe vážených priemerných PVA nákladov a zisku troch severoamerických výrobcov, o ktorých sa zistilo, že patria medzi najväčšie spoločnosti v odvetví dusíkatých hnojív, pokiaľ ide o domáci predaj tejto hlavnej kategórie výrobkov (dusíkaté hnojivá). Títo traja výrobcovia sa považovali za reprezentatívnych v oblasti obchodovania s dusíkatými hnojivami (v priemere viac než 80 % obratu spoločnosti/obchodného segmentu), a teda ich PVA náklady a zisk sa považovali za reprezentatívne hodnoty vznikajúce v spoločnostiach úspešne pôsobiacich v tomto obchodnom segmente. menať, že takto stanovená výška zisku nepresiahla zisk, ktorý realizujú ruskí výrobcovia z predaja výrobkov tej istej hlavnej kategórie na ich domácom trhu. 3. Vývozná cena (40) Zistilo sa, že predaj príslušného výrobku spoločnosťou Eurochem do Spoločenstva počas OPRP sa vykonával na základe dohody o zastúpení prostredníctvom dvoch prepojených obchodníkov, z ktorých jeden, spoločnosť Eurochem Trading, sa nachádza vo Švajčiarsku a druhý, spoločnosť Cumberland, na Britských Panenských ostro voch. Druhý obchodník ukončil činnosť na začiatku roku 2005. (41) Vývozná cena sa stanovila podľa článku 2 ods. 8 základ ného nariadenia na základe vývozných cien skutočne platených alebo splatných za výrobok pri jeho predaji na vývoz z vyvážajúcej krajiny do Spoločenstva. 4. Porovnanie v nákladoch (42) Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnali na základe cien zo závodu, na úrovni spoločnosti NAK Azot. Vykonali sa príslušné úpravy vo forme korekcií rozdielov, ktoré majú vplyv na cenu a porovnateľnosť cien, v súlade článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Zodpovedajúcim spôsobom sa vykonali príslušné úpravy rozdielov dopravu, manipuláciu, na nakládku a vedľajšie náklady, náklady na balenie, úver a provízie, pokiaľ sa uplatňovali, a podložili sa overe nými dôkazmi. V tejto súvislosti, keďže predaj na vývoz sa vykonáva prostredníctvom uvedených prepoje ných obchodníkov a keďže sa zistilo, že títo prepojení obchodníci majú podobné funkcie ako zástupca pôso biaci na základe provízie, pre každého z týchto obchod níkov sa vykonala úprava vývoznej ceny podľa článku 2 i) základného nariadenia. Keďže dovoz ods. 10 písm. covia zo Spoločenstva nespolupracovali, táto úprava sa vykonala na úrovni 1,5 %, pretože táto úroveň zodpove dala výške provízií vyplatených nezávislým zástupcom, ktorí boli zapojení do obchodu s príslušným výrobkom pri pôvodnom prešetrovaní. 5. Dumpingové rozpätie (43) Dumpingové rozpätie sa stanovilo podľa článku 2 ods. 11 základného nariadenia na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou. (39) Percentuálny podiel PVA nákladov bol 6,9 %. Vypočítané priemerné ziskové rozpätie bolo 9,1 %. Treba pozna (44) Dumpingové rozpätie vyjadrené ako percentuálny podiel je z ceny CIF na hranici Spoločenstva, clo nezaplatené, 28,3 %. (46) (47) L 185/6 SK Úradný vestník Európskej únie 12. 7. 2008 6. Trvalý charakter zmenených okolností 7. Záver (45) V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia sa analyzovalo, či by sa zmena okolností, pokiaľ ide o dumping, mohla považovať za zmenu trvalého charak teru. (50) Na základe záverov prijatých v súvislosti s dumpingom a trvalý charakter zmenených okolností by sa indivi clo na dovoz príslušného duálne zmeniť výrobku a doplniť, aby sa zohľadnilo nové zistené dumpingové rozpätie. antidumpingové vzhľadom na Eurochem malo V tomto smere treba poznamenať, že normálna hodnota v pôvodnom prešetrovaní sa stanovila na základe zisko vých predajných cien na domácom trhu v USA, pretože Rusko v tom čase nebolo krajinou s trhovým hospodár stvom. V súvislosti so súčasným revíznym prešetrovaním sa Rusko považuje za krajinu s trhovým hospodárstvom a normálna hodnota sa preto stanovila na základe nákladov spoločnosti Eurochem na výrobu, ktoré sa v prípade potreby upravili. Nezistili sa žiadne náznaky toho, že normálna hodnota stanovená počas tohto preskúmania by sa nemohla považovať za hodnotu trva lého charakteru. (51) Keďže zistená úroveň dumpingu je nižšia než rozpätie ujmy stanovené v predchádzajúcom prešetrovaní, sadzba cla by sa mala stanoviť na úrovni zisteného dumpingu. (52) Keďže v pôvodnom prešetrovaní sa clo uložilo vo forme konkrétnej sumy za tonu, malo by v súčasnom prešetro vaní mať rovnakú formu. Takže clo je 32,82 EUR/tona. V súlade s nariadením (ES) č. 945/2005 by sa clo pre zmesi hnojív s obsahom dusičnanu amónneho, v ktorých obsah dusíka presahuje 28 % hmotnosti, malo uplatňovať úmerne k obsahu DA a iných okrajových látok a živín. Porovnaním normálnych hodnôt a vývozných cien z predchádzajúceho a súčasného prešetrovania sa zistilo, že pre porovnateľné druhy výrobkov sa normálna hodnota značne zvýšila, ale priemerná vývozná cena sa zvýšila ešte viac, čo spôsobilo zníženú úroveň dumpingu. Pokiaľ ide o vývozné ceny na iné trhy zistilo sa, že sú vo všeobecnosti v súlade s vývoznými cenami do Spoločen stva. Nenašiel sa žiadny dôkaz o tom, že predaj na vývoz za dumpingové ceny nebude pokračovať, bude však na nižšej úrovni než pri pôvodnom prešetrovaní. (48) Na základe toho sa dospelo k záveru, že zmenené okol nosti, pokiaľ ide o pôvodné prešetrovanie týkajúce sa dumpingu (v súčasnosti sa vychádza z porovnania vlastnej normálnej hodnoty a vývozných cien Eurochem), by sa mohli odôvodnene považovať za trvalé. (49) cla nemala presiahnuť Podľa článku 9 ods. 4 základného nariadenia by výška zistené antidumpingového dumpingové rozpätie, malo by však byť nižšie než toto rozpätie, pokiaľ by takéto nižšie clo bolo primerané na odstránenie ujmy výrobného odvetvia Spoločenstva. Keďže existujúce clá pre Rusko sa vypočítali na základe rozpätia ujmy a keďže nové dumpingové rozpätie zistené počas tohto prešetrovania je nižšie než rozpätie ujmy vypočítané predtým, clo by sa malo upraviť na dumpin gové rozpätie zistené v tomto prešetrovaní, teda na hodnotu 28,3 %. (53) I keď toto clo vychádza z údajov od spoločnosti NAK Azot, ako sa už uviedlo, bude sa uplatňovať na celý predaj spoločnosti Eurochem bez ohľadu na to, ktorý prepojený závod vyrobil výrobok. D. PRESKÚMANIE PRED UPLYNUTÍM PLATNOSTI D. 1. PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU DUMPINGU ALEBO (54) Z dôvodov súladu sa v prvom kroku skúmalo, či sa dumping uskutočňuje v súčasnosti a či sa dá predpo kladať, že uplynutie platnosti opatrení bude viesť k pokračovaniu dumpingu. 1. Dumpingový dovoz počas OPUP 1. 1. Úvodná poznámka (55) Ako už bolo uvedené, pri prešetrovaní spolupracovali Acron (Eurochem, výrobcovia vyvážajúci traja a Minudiobreniya). 1. 2. Normálna hodnota (56) Komisia skúmala, či by bolo možné domáci predaj pova žovať za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Na tento účel sa skúmali náklady na výrobu hotového výrobku, ktorý vyrába spolupracujúci a predáva na domácom trhu. vyvážajúci výrobca 12. 7. 2008 SK Úradný vestník Európskej únie L 185/7 (57) Plyn je hlavnou surovinovou zložkou vo výrobnom procese príslušného výrobku a predstavuje významný podiel výrobných nákladov. V súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia sa skúmalo, či náklady spojené s výrobou a predajom posudzovaného výrobku sú prime rane zachytené v záznamoch príslušných strán. s výrobou a predajom plynu. A nakoniec treba tiež upozorniť, že dostupné informácie o nákladoch dodáva teľov plynu nenaznačujú, že by domáce predajné ceny ruského plynu zahŕňali náklady dodávateľa plynu, Gazprom, počas celého OPUP. (58) Na základe údajov, ktoré uverejnili medzinárodne uzná vané zdroje špecializované na trhy s energiou, sa zistilo, že ceny, ktoré platili ruskí výrobcovia na základe vlád neho nariadenia, boli nezvyčajne nízke. Pre názornosť, jednu štvrtinu vývoznej tieto ceny predstavovali asi ceny zemného plynu z Ruska a boli tiež výrazne nižšie než ceny plynu, ktoré platili výrobcovia zo Spoločenstva. (62) (59) Keďže ceny plynu neboli v záznamoch spolupracujúcich výrobcov primerane zachytené, museli sa zodpoveda júcim spôsobom upraviť. Nakoľko neexistovali žiadne dostatočne reprezentatívne neskreslené ceny plynu vo vzťahu k ruskému domácemu trhu, považovalo sa za vhodné pri úprave vychádzať z informácií z iných repre zentatívnych trhov v súlade s článkom 2 ods. 5 základ ného nariadenia. V tomto prípade upravená cena vychá dzala z priemernej ceny ruského plynu pri jeho predaji na vývoz na nemecko-českých hraniciach bez nákladov na dopravu, ktorá bola upravená tak, aby sa v nej zohľadnili náklady na miestnu distribúciu (ďalej len „upravená cena vo Waidhause“). Waidhaus je ťažiskový bod pre predaj ruského plynu do EÚ a je najväčším trhom pre ruský plyn. V súlade s tým ho možno pova žovať za reprezentatívny trh. (60) V súvislosti s upravenou cenou vo Waidhause predložili ruskí vývozcovia množstvo argumentov. (61) Po prvé tvrdili, že každá úprava ich ceny plynu, ktorá sa platí na domácom trhu, by bola neopodstatnená s tým, že v ich účtovných záznamoch sú plne zachytené náklady spojené s výrobou a predajom podobného výrobku v krajine pôvodu. Na odôvodnenie tohto konštatovania poskytli štúdiu nezávislej konzultačnej firmy, v ktorej sa uvádzalo, že cena plynu, ktorú platia ruskí vývozcovia, v plnej miere odráža náklady na výrobu a predaj plynu, ktoré vznikajú dodávateľovi plynu. Treba upozorniť, ako ukazuje samotná štúdia, že náklady na plyn, ako aj náklady na dodávku plynu ruským výrobcom DA, ktoré sa použili na porovnanie, boli odhadnuté náklady, a teda nie skutočné náklady, ktoré vznikajú počas OPUP. Taktiež nie je jasné, či náklady takto stanovené, boli úplné náklady, ako sa stanovujú j. zahŕňajúce v súlade so základným nariadením, úplné náklady na výrobu a úplné PVA náklady súvisiace t. V každom prípade sa usudzuje, že na základe článku 2 ods. 5 základného nariadenia samotná skutočnosť, že cena plynu, ktorú účtoval dodávateľ svojim zákazníkom, nepokrýva náklady, ako taká nie je kritériom, na základe ktorého sa dá zistiť, či náklady na výrobu podobného výrobku, vedené v účtoch spoločnosti, primerane zohľad ňujú náklady spojené s výrobou a predajom výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania. Na základe uvedených dôvodov (uverejnenie medzinárodne uznávaných zdrojov špecializovaných na trhy s energiami a porovnanie cien plynu v Rusku s cenami vyvážaného ruského plynu) sa zistilo, že sa nejedná o tento prípad. Po druhé ruskí výrobcovia DA sa nezaoberali zrejmým výrazným rozdielom medzi cenou za plyn, ktorá sa platila na ruskom domácom trhu, a vývoznou cenou zemného plynu z Ruska na jednej strane, a cenou, ktorú platili výrobcovia zo Spoločenstva na strane druhej. Takisto sa skutočnosťou, že domáce ceny zemného nezaoberali plynu boli v Rusku regulované, a preto sa nemôžu pova žovať za také, v ktorých sa primerane zohľadňuje cena zvyčajne splatná na nedeformovaných trhoch. Preto i keď cena plynu, ktorú platil výrobca DA zahŕňala jednotkové jeho náklady na výrobu a predaj plynu, ktoré vznikli dodávateľovi, tieto argumenty sú nepodstatné, nakoľko trhová cena plynu nemusí byť priamo viazaná na náklady na jeho výrobu a predaj a cena, za ktorú ruské spoloč nosti nakupovali plyn počas OPUP, sú naďalej regulované štátom a výrazne nižšie, ako je úroveň cien na neregu lovaných trhoch, ako sa už uviedlo (cena plynu v Rusku počas OPUP tvorila asi jednu štvrtinu jeho vývoznej ceny). Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť. (63) Ďalej sa tvrdilo, že pri úprave cien plynu sa v skutočnosti používala metodika na určenie normálnej hodnoty, ktorá sa v základnom nariadení nepredpokladá. Takže nahra dením domácich nákladov na plyn nákladmi vychádzajú cimi z upravenej ceny vo Waidhause a vzhľadom na skutočnosť, že tieto náklady tvoria veľkú časť celkových nákladov na podobný výrobok, a teda aj vytvorenej normálnej hodnoty, normálna hodnota by sa vlastne určovala podľa údajov z tretieho „reprezentatívneho“ trhu. V tejto súvislosti sa argumentovalo tým, že pre krajiny s trhovým hospodárstvom sa v základnom naria dení na určenie normálnej hodnoty uvažuje len o týchto metodikách: i) na základe domácej ceny podobného výrobku pri bežnom obchodovaní, ii) na základe výrob ných nákladov v krajine pôvodu (plus primeraná výška PVA nákladov a zisku) alebo iii) reprezentatívne ceny vývozu podobného výrobku do vhodnej tretej krajiny. Ruskí vývozcovia dospeli k záveru, že na základe toho normálna hodnota by nemala vychádzať z údajov tretieho reprezentatívneho trhu. L 185/8 SK Úradný vestník Európskej únie 12. 7. 2008 (64) V tejto súvislosti treba najprv poznamenať, že normálna hodnota bola stanovená v súlade s metodikami ustano venými v článku 2 ods. 1 až 6 základného nariadenia. Aby sa však zistilo, či sa domáci predaj uskutočňoval pri bežnom obchodovaní kvôli cene, t. j. či bol ziskový, musí sa najprv zistiť, či náklady výrobcu DA predstavovali spoľahlivý základ v zmysle článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Až po spoľahlivom stanovení nákladov sa môže určiť, ktorá metodika by sa mala použiť na stano venie normálnej hodnoty. Preto je nesprávne tvrdiť, že určením spoľahlivých údajov o nákladoch v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia bola zavedená nová metodika na stanovenie normálnej hodnoty. Argu menty ruských výrobcov v tejto súvislosti sa preto museli zamietnuť. klade k tvrdeniam tieto dve ceny nemusia spolu súvisieť, pretože hospodársky záujem dodávateľov plynu a ich zákazníkov je presne opačný. Možno teda predpokladať, že cieľom distribútorov je udržať maloobchodnú cenu na najvyššej možnej úrovni, pričom súčasne je v ich hospo dárskom záujme, aby nákupnú cenu ponechali na najnižšej možnej úrovni s cieľom maximalizovať výšku zisku. Argument, že nemeckí úradujúci funkcionári nie sú motivovaní na vyjednávanie o nízkych cenách za ruský dovážaný plyn vo Waidhause, je iba predpoklad bez akéhokoľvek reálneho základu. Z tohto dôvodu boli tieto argumenty zamietnuté. (65) Okrem toho sa tvrdilo, že aj v prípade, keď sa musela vykonať úprava nákladov na zemný plyn na domácom trhu, cena za ruský zemný plyn vo Waidhause nebola spoľahlivým základom pre takúto úpravu, pretože cena sa stanovuje podľa dlhodobých zmlúv na dodávky plynu, v ktorých sa cenový vzorec viaže na ceny ropných výrobkov, a cena teda nesúvisí s nákladmi Eurochemu na výrobu a dodávku plynu v Rusku. Ďalej sa argumen tovalo tým, že cena vo Waidhause za ruský plyn nie je spoľahlivá, ovplyvňuje vysoká cena a pravdepodobne v Nemecku, ktorú prešetrujú nemecké antitrustové orgány. ju aj nekonkurenčná domáca nadmerne lebo (66) Je nesporné, že Po prvé treba poznamenať, že jedným z hlavných kritérií na výber základu na určovanie cien plynu bolo to, aby cena primerane zohľadňovala cenu, ktorá sa obvykle platí na nedeformovaných trhoch. táto podmienka je splnená, pokiaľ ide o ceny vo Waidhause. Okrem toho ďaleko najväčší objem plynu z Ruska sa dováža prostredníctvom ťažiskového bodu Waidhaus, ktorý tak predstavuje vhodný základ na úpravu. Na tomto základe sa Waidhaus považoval za reprezentatívny trh a vhodný základ na stanovenie nákladov na plyn v zmysle článku 2 ods. 5 základného nariadenia. Po druhé, samo osebe nie je podstatné, či cena závisí od nákladov, pokiaľ sa v nej primerane zohľadňuje cena, ktorá sa obvykle platí na nedeformovaných trhoch. ide o cenu plynu dovážaného cez Waidhaus, Pokiaľ neexistujú tu žiadne náznaky zásahov štátu do tvorby cien, a táto podmienka je teda splnená. A nakoniec v súvislosti s tvrdením o nekonkurenčnej domácej cene v Nemecku treba poznamenať, že prešetrovanie zo strany Bundeskanzleramt stále pokračuje a zatiaľ sa nedospelo k žiadnym záverom. Okrem toho toto prešetrovanie sa týka cien, za ktoré hlavní nemeckí distribútori plynu predávajú plyn na nemeckom domácom trhu, a nie cien, za ktoré nakupujú plyn dovážaný z Ruska. V proti (67) Ďalej sa tvrdilo, že keby sa mala vykonať úprava nákladov na zemný plyn na domácom trhu, táto úprava by mala vychádzať z neregulovaných cien platných v Rusku. Po prvé skutočnosť, že Komisia mohla zvoliť rôzny základ, neznamená, že výber Waidhausu bol nevhodný. Najdôležitejším kritériom pre výber základu, podľa ktorého sa určia ceny plynu je to, aby primerane zohľadňoval cenu, ktorá sa obvykle platí na nedeformo Je nesporné, že pokiaľ ide o ceny vo vaných trhoch. Waidhause, táto podmienka je splnená. Po druhé, skutoč nosť, že objem plynu predávaný za neregulované ceny na domácom trhu bol počas OPUP len malý (menej ako bližšie 2 %), ceny k regulovaným domácim cenám ako k voľne stanoveným vývozným cenám vo veľkej miere nasvedčuje tomu, že tieto neregulované ceny boli skreslené prevažujúcimi regulovanými cenami. Neregulované domáce ceny preto nebolo možné použiť. značne takéto boli že a (68) Okrem toho sa namietalo, že domáce ceny za zemný plyn v Rusku, ktoré sú regulované štátom, trvale rastú. Cenu na domácom trhu preto nemožno považovať za nekonkurenčnú alebo neprimerane nízku. V tejto súvis losti sa uviedlo, že ruská vláda prijala výnos (1) na zave viesť denie k mnohonásobnému zvýšeniu cien plynu v Rusku pre priemyselných používateľov do roku 2011. štátneho programu, ktorý bude (69) Táto námietka nie je odôvodnená, pretože správnou normou pre výber reprezentatívneho trhu nie je to, či sú ceny ako také ziskové, alebo či sa zvyšujú, ale to, či sa v cenách primerane zohľadňuje cena, ktorá sa obvykle platí na nedeformovaných trhoch. To neplatí o cenách regulovaných štátom, stúpajú. Tieto námietky boli preto zamietnuté. aj keď trvale (1) Nariadenie ruskej vlády z 28. mája 2007 č. 333. 12. 7. 2008 SK Úradný vestník Európskej únie L 185/9 (70) Ďalej sa navrhlo používanie ruskej vývoznej ceny na susediacich trhoch ako alternatívny základ pre úpravu, avšak bez poskytnutia akýchkoľvek ďalších informácií alebo dôkazov o týchto trhoch. Usúdilo sa, že ruské vývozné ceny plynu do pobaltských štátov, kde boli k dispozícii nejaké informácie o cenách, nie sú dosta točne reprezentatívne v dôsledku pomerne nízkych objemov vývozu do týchto krajín. Okrem toho potrebné údaje týkajúce sa nákladov na dopravu a distribúciu neboli k dispozícii, a preto nebolo možné určiť spoľa hlivé ceny pre pobaltské štáty. Tieto ceny sa preto nemohli použiť ako základ pre úpravu. (71) Alternatívne sa uvádzal argument, že keby sa mala použiť vývozná cena vo Waidhause, ruské vývozné clo, ktoré sa platí za každý vývoz, by sa malo odpočítať od ceny vo Waidhause, pretože nevzniklo vnútroštátne. (72) (73) Trhová cena vo Waidhause, ktorý sa považoval za repre zentatívny trh v zmysle článku 2 ods. 5 základného je v skutočnosti cena po zdanení vývozu, nariadenia, a nie cena pred zdanením vývozu. Z hľadiska kupujú ceho je dôležitá cena, ktorú musí zaplatiť vo Waidhause, a v tejto súvislosti nie je podstatné, aké percento z ceny predstavuje vývozná daň a aké percento sa platí dodáva teľovi plynu. Dodávateľ plynu sa na druhej strane bude vždy pokúšať maximalizovať svoju cenu, a teda účtovať svojim zákazníkom najvyššie ceny, aké sú ochotní zaplatiť. Keďže táto cena je vždy výrazne vyššia ako jeho náklady na výrobu, čo dodávateľovi plynu umož ňuje dosiahnuť obrovské zisky, jeho stanovenie ceny nie je ovplyvnené v prvom rade výškou dane z vývozu, ale tým, akú cenu sú zákazníci ochotní zaplatiť. Preto sa dospelo k záveru, že neskreslená cena závislá od trhu je cena, ktorá zahŕňa daň z vývozu, a nie cena pred týmto zdanením. V dôsledku toho boli tvrdenia v tejto súvislosti zamietnuté. vo dodávateľa výlučnom vlastníctve V tejto súvislosti sa tiež tvrdilo, že prirážka miestneho distribútora by sa nemala pripočítať k vývoznej cene vo Waidhause, keďže zisky distribútorov sú už súčasťou ceny vo Waidhause. V tejto súvislosti sa uvádzal argu ment, že miestni distribútori v Rusku sú dcérske spoloč nosti plynu, a pripočítaním zisku týchto distribútorov by teda mohlo dôjsť k duplicitnému započítaniu. Tvrdilo sa tiež, že by sa malo prihliadať na prirodzenú kompara tívnu výhodu Ruska. Ďalej sa uvádzal argument, že vo veľkom množstve nakoľko je plyn dostupný v Rusku, ale nie v Spoločenstve, domáce ceny v Rusku sú prirodzene nižšie ako cena vyvážaného plynu, čo by sa malo zohľadniť pri stanovení úpravy cien plynu, ktoré sa platia na domácom trhu. Okrem toho sa tiež tvrdilo, že jedna strana nepoužila počas OPUP miestny systém nízkotlakových potrubí miestnych distribútorov na dodávku zemného plynu z hlavného vysokotlakového potrubia na svoje výrobné miesta. Úpravy ceny plynu by preto nemali zahŕňať ceny regionálnej prepravy. (74) Po prvé, treba poznamenať, že prirážka miestnych distri bútorov nezahŕňa iba ziskové rozpätie týchto spoloč ností, ale aj ich náklady medzi nákupom a opätovným predajom zemného plynu. (75) Po druhé, toto tvrdenie už nebolo možné overiť. Vyplýva to zo skutočnosti, že dodávateľ plynu v Rusku a jeho pridružené spoločnosti neboli predmetom súčasného prešetrovania, a preto neboli k dispozícii dostatočné informácie o organizácii a o štruktúre jeho nákladov. Treba tiež poznamenať, že situácia v Rusku v tomto ohľade nie je, okrem iného, z dôvodu úzkeho prepojenia medzi dodávateľom plynu a ruskou vládou natoľko dostatočný prístup transparentná, k potrebným dôkazom. aby umožňovala (76) Okrem toho ruskí vývozcovia nedokázali predložiť žiadne ďalšie informácie alebo dôkazy, ktorými by preukázali, či a do akej miery boli vlastne náklady na distribúciu zahrnuté do ceny vo Waidhause. Keďže však domáci odberatelia nakupovali plyn od miestnych dodá vateľov, muselo sa predpokladať, že musia platiť miestne distribučné náklady, minimálne spojené s predajom, ktoré ako také nie sú zahrnuté v upravenej cene vo Waidhause. služby za (77) (78) V tejto súvislosti treba poukázať na to, že i keď úpravy ceny plynu nezahŕňajú náklady na dopravu, ich vplyv na výpočet dumpingového rozpätia by bol výrazný, ale výsledné dumpingové rozpätie by stále bolo významné a nespôsobilo by zmenu záverov, ku ktorým sa dospelo pri preskúmaní pred uplynutím platnosti. V súlade s tým sa tento argument zamietol. Ak však ruskí výrobcovia poskytnú dostatočné overiteľné dôkazy, ktoré by umož Komisia môže nili vzhľadom na to zvážiť začatie predbežného revízneho prešetrovania. dumpingové rozpätie, znížiť Čo sa týka uvádzaných komparatívnych výhod vzhľadom na dostupnosť zemného plynu v Rusku treba pozna menať, že základné kritérium na výber cien vo Waid hause za základ na stanovenie cien plynu je to, že sa v nich primerane zohľadňuje cena, ktorá sa obvykle platí na nedeformovaných trhoch. Trhové podmienky prevládajúce na domácom trhu sú v tejto súvislosti nevýznamné. Toto tvrdenie sa preto muselo zamietnuť. L 185/10 SK Úradný vestník Európskej únie 12. 7. 2008 (79) (80) (81) výrobné náklady PVA náklady a zisk nebolo možné stanoviť na základe úvodnej vety článku 2 ods. 6 ani podľa článku 2 ods. 6 písm. a) základného nariadenia, pretože žiadny zo spolu pracujúcich výrobcov nevykonáva reprezentatívny predaj príslušného výrobku pri bežnom obchodovaní. Nemohol sa uplatniť ani článok 2 ods. 6 písm. b), pretože z dôvodov uvedených v odôvodnení 58 a 59 by sa vyvážajúcich výrobcov na museli výrobky, ktoré patria do rovnakej hlavnej kategórie tiež upraviť vzhľadom na náklady na plyn. tovaru, Preto sa PVA náklady a zisk určili podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia. V súlade s článkom 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia sa PVA náklady stanovili na základe prijateľnej metódy. Severoamerický trh vykazoval významný objem domáceho predaja a značnú úroveň hospodárskej súťaže u domácich i zahraničných spoločností. V tejto súvislosti sa zohľad nili verejne dostupné informácie o veľkých spoločno stiach pôsobiacich v sektore obchodovania s hnojivami. Zistilo sa, že na účely tohto prešetrovania by boli najvhodnejšie zodpovedajúce údaje od severoamerických výrobcov (USA a Kanada) z dôvodu širokej dostupnosti spoľahlivých a úplných verejných finančných údajov od spoločností kótovaných na burze v tejto časti sveta. Preto sa PVA náklady a zisk stanovili na základe vážených priemerných PVA nákladov a zisku troch severoameric kých výrobcov, o ktorých sa zistilo, že patria medzi najväčšie spoločnosti v odvetví dusíkatých hnojív, pokiaľ rovnakej hlavnej kategórie ide o ich domáci predaj výrobkov (dusíkaté hnojivá). Títo traja výrobcovia sa považovali obchodovaní reprezentatívnych s dusíkatými hnojivami, a teda ich PVA náklady a zisk za reprezentatívne hodnoty týchto ukazovateľov, ktoré obvykle vznikajú v spoločnostiach úspešne pôsobiacich v tomto segmente obchodovania. Treba poznamenať, že takto stanovená výška PVA nákladov a zisku nepresiahla PVA náklady, ktoré vzniknú, a zisk, ktorý sa realizuje, v ruských spolupracujúcich spoločnostiach. za v 1. 3. Vývozná cena Vo všetkých prípadoch vývozu príslušného výrobku nezávislým zákazníkom v Spoločenstve sa vývozná cena určila v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia, a to na základe skutočne zaplatených alebo splatných vývozných cien. V prípadoch, keď sa predaj vykonal prostredníctvom prepojeného dovozcu, vývozná cena sa vytvorila na základe cien opakovaného predaja tohto prepojeného dovozcu nezávislým zákazníkom. V súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia sa vykonali úpravy na zohľadnenie všetkých nákladov, ktoré vzniknú medzi dovozom a opakovaným predajom vrátane nákladov na predaj, nákladov a primeraného ziskového rozpätia. administratívnych všeobecných a forme úprav náležite zohľadnili rozdiely, ktoré ovplyv ňujú porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Tam, kde to bolo vhodné, sa zodpovedajúcim spôsobom vykonali úpravy rozdielov poistenie, manipuláciu, v nakládku a vo vedľajších nákladoch, v nákladoch na provízie, balenie a úvery a podložili sa overenými dôkazmi. nákladoch dopravu, na 1. 5. Dumpingové rozpätie (83) Dumpingové rozpätie bolo stanovené na základe porov nania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia. (84) Prešetrovaním sa preukázalo, že počas OPUP dochádzalo k dumpingu. Porovnaním vážených priemerných skutoč ných vývozných cien a váženej priemernej normálnej hodnoty sa zistilo dumpingové rozpätie viac ako 74 % za Eurochem, viac ako 54 % za Acron a viac ako 92 % za Minudiobreniya. 2. Vývoj dovozu v prípade zrušenia opatrení (85) Dovoz z Ruska poklesol zo 785 000 ton v roku 2003 približne na 155 891 ton v OPUP. Jeho podiel na trhu (asi 2 %) je stále významný. Na tento pokles malo vplyv začlenenie 10 nových členských štátov do Spoločenstva v roku 2004 a dvoch nových členských štátov v roku 2007, ktoré pred vstupom do EÚ dovážali z Ruska bez antidumpingových ciel a uplatňovali aktuálne platnú výšku ciel. 2. 1. Správanie v minulosti (86) Treba pripomenúť, že ruskí vývozcovia sa už pokúsili o nelegálne zvýšenie svojho vývozu do Spoločenstva a to dvoma cestami. V roku 1998 sa nariadením (ES) č. 663/98 zvýšili clá na ich aktuálnu úroveň (47 EUR/tona alebo približne 40 % z aktuálnej vývoznej ceny z Ruska), pretože sa zistilo, že vývozcovia reagovali na opatrenia tlmiace účinky ciel (t. j. vývozné ceny sa znížili a tým vzrástol dumping). 1. 4. Porovnanie (82) Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa vykonalo na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania sa vo (87) Nariadením (ES) č. 945/2005 sa v júni 2005 clá rozšírili na iné formy DA vyvážané z Ruska, ktoré síce boli colne prihlásené ako „kombinované hnojivá“, ale v podstate to bol DA. Tu sa ukázalo, že ruskí výrobcovia sa systema ticky pokúšajú zvýšiť objem svojho vývozu DA do Spoločenstva za dumpingové ceny. 12. 7. 2008 SK Úradný vestník Európskej únie L 185/11 (88) Treba tiež poznamenať, že počas OPUP asi 50 % vývozu z Ruska do Spoločenstva smerovalo do Bulharska a Rumunska (ktoré do 1. januára 2007 nepodliehali anti dumpingovým clám). Skutočnosť, že vývoz do týchto krajín pred rozšírením bol dumpingový naznačuje, že keby sa opatrenia odstránili, pravdepodobne by dochá dzalo k dumpingu. 2. 2. Cenové správanie ruských vývozcov pri predaji do tretích krajín (89) Pri prešetrovaní sa ukázalo, že ruskí výrobcovia pri predaji na trhy tretích krajín praktizujú dumping. Vývozné ceny na tieto trhy sú väčšinou v súlade s vývoznými cenami do Spoločenstva. (94) (90) Okrem toho dovoz DA z Ruska podlieha značným anti dumpingovým opatreniam v Austrálii a v USA. Uvedené naznačuje štrukturálny sklon k praktizovaniu dumpingu a pravdepodobnosť toho, že keby platnosť opatrení uply nula, vývoz do Spoločenstva by sa uskutočňoval za dumpingové ceny. 2. 3. Voľné kapacity a ich pravdepodobné využitie zo strany vývozcov (91) Počas OPUP sa voľná kapacita známych ruských vývozcov odhadla v rozsahu od 1,7 do 2,3 miliónov ton. Toto množstvo by zodpovedalo takmer jednej štvrtine celkovej spotreby DA v Spoločenstve. Pri preše trovaní sa nezistili žiadne faktory, ktoré by zabránili akti vácii tejto kapacity v krátkodobom horizonte. Pravdepo dobné využitie tejto voľnej kapacity sa analyzovalo. mohli predaju z Ruska na tieto trhy celkom dobre konkurovať. V každom prípade by vývoj spotreby v SNŠ, ktorý sa uvádza podľa štatistických údajov IFA (1), naďalej ponechal dostupné značné voľné kapacity v krátkodobom a strednodobom časovom horizonte. A nakoniec, vzhľadom na existujúcu úroveň cien v Spoločenstve, ktorá je podľa údajov od spolupracujú cich spoločností podstatne vyššia ako v Rusku a na trhoch SNŠ, ruské spoločnosti sú pravdepodobne moti vované využívať voľné kapacity skôr na vývoz do Spolo čenstva ako na predaj na domácich trhoch alebo na trhoch v SNŠ. v sa tvrdenia nepredniesli Žiadne súvislosti s pravdepodobnosťou, že by sa uvedená voľná kapacita mohla absorbovať predajom na iné trhy v tretích kraji nách. V každom prípade pri prešetrovaní sa analyzovali trhy tretích krajín na základe informácií, ktoré poskytli spolupracujúce strany, a zistilo sa, že vzhľadom na ich spotrebu, zdroje DA a úrovne cien nie je pravdepodobné, že by absorbovali ďalší vývoz z Ruska v takom rozsahu, že by sa značne znížili existujúce voľné kapacity na vývoz do Spoločenstva. (95) A nakoniec sa potvrdilo, že Spoločenstvo je najvýznam nejší trh pre DA na svete, že blízkosť k Rusku uľahčuje že logistické vývozcovia majú v Spoločenstve dobre zavedené distribučné kanály. hľadiská ruskí a (96) Na záver sa zistilo, že keby sa súčasné opatrenia zrušili, ruskí vývozcovia by s najväčšou pravdepodobnosťou realizovali značný objem ďalšieho vývozu do Spoločen stva na základe využitia dostupných voľných kapacít. (92) Na začiatku treba povedať, že niektoré z najväčších vývozných trhov pre DA vo svete sú chránené proti dovozu z Ruska. Konkrétne dovoz DA z Ruska je pred metom značných antidumpingových opatrení v Austrálii a v USA, ako aj úplného zákazu v Číne. Preto sa dospelo k záveru, že tieto trhy s najväčšou pravdepodobnosťou uvedenú voľnú kapacitu neabsorbujú. 2. 4. Stimuly na presmerovanie objemov predaja do Spoločen stva (97) Uvedené rozdiely medzi úrovňou cien v Spoločenstve a na trhoch tretích krajín znamenajú, že ruskí vývozcovia by dosiahli vyšší zisk, keby presmerovali objem vývozu z tretích krajín do Spoločenstva. Z tohto zdroja by tiež mohli prúdiť značné vyvážané množstvá. (93) Ruskí vývozcovia argumentovali, že spotreba v krajinách SNŠ od roku 2005 trvale stúpa a predpokladá sa, že tento nárast bude pokračovať aj v nasledujúcich rokoch a že ruská výroba DA je hlavne zameraná na plné uspo kojenie týchto trhov. Tieto tvrdenia neboli primerane podložené overiteľnými dôkazmi. Okrem toho boli dôkazy neúplné v tom zmysle, že nezohľadňovali existenciu výroby DA v iných štátoch SNŠ, ktoré by 2. 5. Záver (98) Dospelo sa preto k záveru, že keby sa zrušili platné antidumpingové opatrenia, vzhľadom na relatívne úrovne cien, voľné kapacity a uvedené stimuly je pravdepodobné, že i) dumping bude pokračovať a ii) podstatne sa zvýšia množstvá vyvážané do Spoločenstva. (1) Medzinárodné združenie výrobcov hnojív. L 185/12 SK Úradný vestník Európskej únie 12. 7. 2008 D. 2. PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA ALEBO OPÄTOVNÉHO VÝSKYTU UJMY 1. Vymedzenie výroby v Spoločenstve a výrobného odvetvia Spoločenstva (99) V rámci Spoločenstva podobný výrobok vyrába dvad saťtri výrobcov, ktorých výroba predstavuje celkovú výrobu podobného výrobku v Spoločenstve v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia. (100) Pri prešetrovaní spolupracovalo jedenásť výrobcov zo Spoločenstva: — Achema A. B. (Jonavos, Litva), — Zakłady Azotowe Anwil S. A. , (Włockłlawek, Poľsko), — BASF A. G. (Ludwigshafen, Nemecko), — DSM Agro B. V. (Sittard, Holandsko), — Fertiberia S. A. (Madrid, Španielsko), — Grande Paroisse S. A. (Paríž, Francúzsko), — Kemira Growhow Oyj spoločnosti v Helsinkách, Fínsko, výroba v Spojenom kráľovstve a v Belgicku), (kancelária — Terra Nitrogen Limited (Stockton-on-Tees, Spojené kráľovstvo), — Zakłady Azotowe Puławy S. A. (Puławy, Poľsko), — Neochim PLC, (Dimitrovgrad, Bulharsko). (101) Keďže týchto jedenásť výrobcov zo Spoločenstva pred stavovalo počas OPUP viac ako 75 % celkovej výroby v Spoločenstve, usudzuje sa, že predstavujú hlavný podiel celkovej výroby podobného výrobku v Spoločenstve. Pokladajú sa preto za výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a ďalej sa budú označovať ako „výrobné od vetvie Spoločenstva“. (102) Ako už bolo uvedené, vybrala sa vzorka, ktorú tvoria štyri spoločnosti. Všetci výrobcovia zo Spoločenstva zara dení do vzorky spolupracovali a zaslali vyplnené dotaz níky v stanovených lehotách. Okrem toho ostatní spolu pracujúci výrobcovia poskytli určité všeobecné údaje pre analýzu ujmy. 2. Situácia na trhu Spoločenstva 2. 1. Spotreba na trhu Spoločenstva (103) Zrejmá spotreba Spoločenstva sa zistila na základe objemu predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva, objemu predaja ostatných výrobcov zo Spoločenstva na trhu Spoločenstva a na základe údajov Eurostatu o celom dovoze do EÚ. Vzhľadom na rozšírenie Európskej únie v roku 2004 a 2007 v záujme zrozumiteľnosti a jednotnosti analýzy všetky ukazovatele ujmy sa zisťovali na základe trhu EÚ 27 počas celého posudzovaného obdobia. — Yara S. A. (kancelárie spoločnosti v Bruseli, Belgicko Francúzsku, Nemecku, (výroba v Holandsku, Spojenom kráľovstve a v Taliansku), (104) V rokoch 2003 až 2006 sa spotreba Spoločenstva znížila o 16 % a počas OPUP čiastočne znova stúpla. Celkovo sa zaznamenal klesajúci vývoj, ktorý sa odráža v celkovom poklese o 10 % v období od roku 2003 do OPUP. Tabuľka 1 2003 2004 2005 2006 OPUP Celková spotreba ES v tonách 8 296 644 7 834 089 7 861 796 6 983 467 7 463 863 Index celkovej spotreby ES (2003 = 100) 100 94 95 84 90 2. 2. Vývoj objemov, podielov na trhu a cien dovozu z Ruska (105) Vývoj objemu, podielov na trhu a priemerných cien dovozu z Ruska je uvedený v tabuľke. Tieto trendy, pokiaľ ide o množstvo a ceny, vychádzajú z údajov Eurostatu. 12. 7. 2008 SK Úradný vestník Európskej únie L 185/13 Tabuľka 2 2003 2004 2005 2006 OPUP Objem dovozu (tony) 785 045 616 394 328 972 217 540 155 891 Podiel na trhu 9,5 % 7,9 % 4,2 % 3,1 % 2,1 % Ceny dovozu (EUR/tona) Index (ceny) (2003 = 100) 73 100 99 136 122 167 123 168 124 170 (106) Objem dovozu z Ruska sa v posudzovanom období znížil. Klesol aj jeho podiel na trhu z 9,5 % v roku 2003 na 2,1 % v OPUP. Ceny sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali zo 73 EUR/tona na 124 EUR/tona. V tomto vývoji sa odráža celkový trend smerom nahor, ktorý sa zaznamenal na svetovom trhu – ale nie zvýšenie cien hlavnej suroviny: plynu. (107) Porovnaním sa ukázalo, že dovoz z Ruska podhodnocoval ceny výrobného odvetvia Spoločenstva o viac ako 30 % alebo najmenej 60 EUR/tona, bez zohľadnenia platného antidumpingového cla. I keď sa pripočíta antidumpingové clo k cenám vývozu z Ruska, stále zostáva podhodnotenie viac ako 7 % alebo najmenej 13 EUR/tona. 2. 3. Objemy a podiely dovozu z iných krajín na trhu (108) V nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú objemy dovozu z iných tretích krajín počas posudzovaného obdobia. Nasledujúce trendy, pokiaľ ide o množstvo a ceny, tiež vychádzajú z údajov Eurostatu. Tabuľka 3 2003 2004 2005 2006 OPUP Objem dovozu z Ukrajiny (tony) 132 091 65 201 76 867 43 270 32 421 Podiel na trhu Cena dovozu z Ukrajiny (EUR/tona) 1,6 % 83 0,8 % 114 1,0 % 123 0,6 % 139 0,4 % 136 Objem dovozu z Gruzínska (tony) 100 025 132 457 153 844 85 870 121 590 Podiel na trhu Cena dovozu z Gruzínska (EUR/ tona) Objem dovozu zo všetkých ostat ných krajín (tony) Podiel na trhu Cena dovozu zo všetkých ostatných krajín (EUR/tona) 1,2 % 113 1,7 % 137 2,0 % 164 1,2 % 177 1,6 % 176 262 909 74 654 65 965 124 451 158 524 3,2 % 133 1,0 % 152 0,8 % 190 1,8 % 169 2,1 % 164 L 185/14 SK Úradný vestník Európskej únie 12. 7. 2008 (109) Zatiaľ čo Gruzínsko zvýšilo svoje objemy vývozu od roku 2003 do OPUP, Ukrajina a iné tretie krajiny ich v posudzovanom období znížili. Treba poznamenať, že dovoz z Ukrajiny podlieha antidumpingovému clu v rozsahu od 29,26 EUR za tonu do 33,25 EUR za tonu, ktoré bolo zavedené nariadením (ES) č. 442/2007. V súvislosti s tým treba tiež poznamenať, že ceny dovozu zo všetkých tretích krajín boli v posudzovanom období vždy vyššie ako ceny vývozu z Ruska. 3. Hospodárska situácia výrobného odvetvia Spoločenstva (110) Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky významné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Spoločenstva. 3. 1. Úvodné poznámky (111) Zistilo sa, že spolupracujúci výrobcovia z výrobného odvetvia Spoločenstva používajú podobný výrobok v ďalších spracovateľských aplikáciách. Výsledné výrobky na trhu nekonkurujú podobnému výrobku. (112) Takéto vnútorné presuny výroby dusičnanu amónneho na vlastnú spotrebu nevstupujú na otvorený trh, a teda nie sú v priamej konkurencii s dovozom príslušného výrobku. Skúmalo sa preto, či a v akom rozsahu je potrebné v analýze zohľadniť následné použitie podobného výrobku vo výrobe výrobného odvetvia Spoločenstva. Pri prešetrovaní sa ukázalo, že použitie na vlastnú spotrebu pred stavuje významný zlomok výroby výrobného odvetvia Spoločenstva, t. j. až 25 % z celkovej výroby počas posudzovaného obdobia. Príslušné množstvá sa nebrali do úvahy alebo, ak to bolo vhodné a, ako sa uvádza ďalej, posudzovali sa osobitne na účely analýzy príslušných ukazovateľov ujmy. (113) Ak sa využíva výber vzorky, v súlade so zavedenou praxou sa určité ukazovatele ujmy (výroba, výrobná kapacita, zásoby, predaj, podiel na trhu, rast, zamestnanosť a produktivita) analyzujú za výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok (v priložených tabuľkách len „VOS“), zatiaľ čo ukazovatele jednotlivých spoločností, t. j. ceny, zásoby, výrobné náklady, ujmy, ktoré sa týkajú výkonnosti ziskovosť, mzdy, investície, návratnosť investícií, peňažné toky, schopnosť zvýšiť kapitál, sa skúmajú na základe informácií zhromaždených na úrovni výrobcov zo Spoločenstva vo vzorke (v priložených tabuľkách len „VV“). 3. 2. Údaje vzťahujúce sa na výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok a) V ý r o b a (114) Celková výroba výrobného odvetvia Spoločenstva, vrátane presunov na vlastnú spotrebu, zostala v rokoch 2003 až 2005 pomerne stabilná na úrovni približne 8,4 milióna ton. V roku 2006 došlo k poklesu asi na 7,7 milióna ton a v OPUP k zvýšeniu až na úroveň z roku 2003. Pokiaľ ide o výrobu používanú na presuny na vlastnú spotrebu, táto sa znížila v rokoch 2003 až 2006 a zvýšila sa v OPUP. Toto zvýšenie v OPUP bolo najmä v dôsledku toho, že jeden prevádzkovateľ vykonal v tomto období reštrukturalizáciu v súvislosti s vývojom jeho vlastnej vnútornej spotreby. Čo sa týka výroby určenej na predaj, tá sa v období od roku 2003 do OPUP znížila o 5 %. 12. 7. 2008 SK Úradný vestník Európskej únie L 185/15 Tabuľka 4 2003 2004 2005 2006 OPUP Výroba VOS (tony vrátane presunov na vlastnú spotrebu) 8 395 678 8 228 283 8 407 904 7 648 770 8 444 436 Index (2003 = 100) 100 98 100 91 101 Z toho výroba VOS použitá na presuny na vlastnú spotrebu 1 758 139 1 686 280 1 638 705 1 526 039 2 122 099 Index (2003 = 100) 100 96 93 87 121 Z toho výroba VOS použitá na predaj 6 637 539 6 542 003 6 769 200 6 122 731 6 322 337 Index (2003 = 100) 100 99 102 92 95 Zdroj: Informácie od navrhovateľov, vyplnené dotazníky na výber vzorky a overené vyplnené dotazníky. b) K a p a c i t a a m i e r y v y u ž i t i a k a p a c i t y (115) V rokoch 2003 až 2006 kapacita výroby vykázala klesajúci vývoj. Zvýšila sa v OPUP, keď jeden výrobca v Spoločenstve vykonal reštrukturalizáciu svojich zariadení na použitie na vlastnú spotrebu. Ako už bolo uvedené v pôvodnom prešetrovaní, využitie kapacity pre tento druh výroby a výrobné odvetvie môže ovplyvniť výroba iných výrobkov, ktoré sa môžu vyrábať na tom istom výrobnom zariadení, a preto je menej významná ako ukazovateľ ujmy. Tabuľka 5 2003 2004 2005 2006 OPUP Kapacita výroby VOS (tony) 12 624 286 12 460 988 12 459 886 12 366 776 12 826 621 Využitie kapacity VOS 67 % 66 % 67 % 62 % 66 % c) O b j e m p r e d a j a (116) Objemy predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu Spoločenstva v období od roku 2003 do OPUP sa znížili o 8 %. Tento vývoj je v súlade so všeobecným trendom klesajúcej spotreby na trhu Spoločenstva.	41,996	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/1ec73eb6-be82-40d3-9be2-9c54bfa09a00_4	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,006	Parecer do Comité Económico e Social Europeu - Proposta de Directiva do Parlamento Europeu e do Conselho que altera a Directiva 2002/59/CE relativa à instituição de um sistema comunitário de acompanhamento e de informação do tráfego de navios — COM(2005) 589 final — 2005/0239 (COD)	None	Spoken	11,424	27,728	Ezen útvo- nalak természete és kihasználása különböző lévén, különböző jogi rendszerre van szükség (hajózási, biztonsági, megbízható- sági, felelősségi, kötelező biztosításra vonatkozó szabályok). 4. 7 Javaslat európai parlamenti és tanácsi irányelvre a hajótulajdo- nosok polgári jogi felelősségéről és az általuk nyújtandó pénzügyi biztosítékokról 4. 7. 1 Az EGSZB támogatja, hogy a tagállamok ratifikálják az 1996. évi LLMC-jegyzőkönyvet, amely megkétszerezi az 1976. évi LLMC-jegyzőkönyvben a hajótulajdonosok számára előírt polgári jogi felelősségi szinteket. Az 1976. évi szöveg az összes tengeri kárigényt érintő horizontális egyezmény. Az EGSZB megjegyzi azonban, hogy a javaslat szerint az EU vizeire belépő minden hajónak (lobogójától függetlenül) pénzügyi felelősségi igazolással kell rendelkeznie az 1996. évi LLMC-jegyzőkönyvben előírt összeg kétszereséről. Az EGSZB elismeri annak a célkitűzésnek az érdemeit, 4. 6. 4 amely szerint a Közösségen belüli és nemzetközi útvonalakon közlekedő hajók utasait azonos kártalanítás illeti meg. Egyes kisebb társaságok számára vagy bizonyos szolgáltatások esetén azonban ezzel kapcsolatosan nem elhanyagolható nehézségek adódhatnak. 4. 7. 2 Az Egyesült Nemzetek Szervezetének tengerjogi egyez- ménye (UNCLOS) értelmében a parti államok túlléphetnek az egyezmény rendelkezésein oly módon, hogy a kötelezettségeket csak harmadik államok olyan hajói vonatkozásában alkal- mazzák, amelyek kikötőiket felkeresik. A P & I klubok bejelen- tették, hogy csak az 1996. évi jegyzőkönyvben meghatározott felső plafonnak megfelelő igazolásokat szándékoznak kibocsá- tani. 4. 6. 5 A tengeri utasszállítást biztosító belföldi szolgáltatások esetében az EGSZB egy átállási (átmeneti) időszakot javasol a javaslat megvalósításában annak érdekében, hogy a negatív következményeket minimálisra lehessen csökkenteni. Ezzel elke- rülhető lenne, hogy a helyi kompszolgáltatások gazdasági életké- pessége erőteljesen csökkenjen, ami rontaná a szigetekkel való rendszeres összeköttetések helyzetét. A balesetek áldozatai, illetve azok igényjogosult hozzá- 4. 6. 6 tartozói számára fizetendő előleggel kapcsolatban az EGSZB támogatja azokra a hajózási balesetekre vonatkozó javaslatot, amelyekre az athéni jegyzőkönyv szigorú felelősségi rendszert ír elő. A fogyatékkal élőkkel és az utazás előtti tájékoztatással 4. 6. 7 jegyzőkönyvet kiegészítő, kapcsolatos rendelkezések az athéni nem pedig attól eltérő rendelkezéseknek tekintendők. Hasonló 4. 7. 3 Fizetésképtelenség esetén jobb, ha van biztosítás, melyhez egyértelműen meg kell határozni a felelősségi kritéri- umokat. A felső határ megszűntetése a súlyos gondatlansággal eljáró tulajdonosok esetében a biztosítási piac visszaesését és a csupán egyetlen hajóval rendelkező – jogilag korlátolt felelősségű társaságként működő – szállító-fuvarozó társaságok számának megnövekedését eredményezheti. 4. 7. 4 Az EGSZB ugyanakkor megállapítja, hogy a károk és a felelősség mértékének percepciója és értékelése sokat változott az utóbbi években; a kártalanítási összeg a megállapított közvetlen és főleg közvetett kár összegénél nagyon gyakran sokkal kevesebb, ezért szeretne javulást látni ezen a területen, és javasolja, hogy az Európai Bizottság végezze el javaslata közgaz- dasági elemzését. Ennek az elemzésnek meg kell vizsgálnia, hogy a felelősség korlátozásának teljes elhagyása összességében milyen indokolja a gazdasági hatást fejt ki, és van-e olyan eset, ami korlátozás szintjeinek emelését. 2006. 12. 23. HU Az Európai Unió Hivatalos Lapja C 318/201 Az EGSZB emlékeztet az ERIKA–I és –II csomagokról 4. 7. 4. 1 szóló korábbi véleményeire, és újfent megismétli, hogy az elérendő cél az áldozatok gyors és garantált kártalanítása az elszenvedett károkért, nem pedig a vitás kérdések folytatása és a peres ügyek végtelenségig történő elhúzása. A meglévő összes a megfelelőbb IMO-egyezmény ratifikálása polgári illetve a közvetlen fellépést a pontosan meghatározott követelések esetében, ahogyan az az irányelvjavaslatban szerepel. jogi felelősségvállalást, a kötelező biztosítást, lehetővé tenné jogban a „súlyos gondatlanság” Az EGSZB véleménye szerint a polgári jogi felelős- 4. 7. 4. 2 séget egyértelmű és átlátható szabályoknak kell szabályozniuk. A tengeri (gross negligence) gyakran használt jogi fogalom a hajórakományban bekövetke- zett kárral kapcsolatos peres ügyekben. A vétkesség nélküli felelősség kizárására nemzetközileg használt fogalom a „tudatos gondatlanság” (recklessness with knowledge), azaz, amikor a szállító gondatlan, bár tudja, hogy károk következhetnek be. Az EGSZB is támogatta ezt a megoldást az ERIKA-II csomagról szóló véleményében, csakhogy az olajszennyezések kérdésében. Ezért az EGSZB azt javasolja, hogy az irányelvtervezetben objektív tényezőket is tüntessenek fel annak érdekében, hogy a tagállamok és joghatóságaik meg tudják határozni, mikor is teljesülnek a „súlyos gondatlanság” kritériumai. Enélkül fennáll annak a veszélye, hogy a különböző tagállamok különböző- képpen valósítják meg az irányelvet. Az EGSZB fenntartja azon álláspontját, mely szerint 4. 7. 4. 3 inkább egy P & I a pénzügyi biztosítékról szóló igazolást semmint egy klubhoz való csatlakozással kellene igazolni, tagállam által kiállított igazolással. A P & I klubhoz való csatla- kozás igazolása megfelel a javasolt eszköz célkitűzéseinek, és a P & I kluboknál lenne beszerezhető. Az EGSZB úgy ítéli meg, hogy a javaslat jelenlegi 4. 7. 5 formájában összeférhetetlen a környezetvédelmi felelősségről szóló 2004. április 21-i 2004/35/EK irányelvvel a környezeti károk megelőzése és helyreállítása tekintetében, amely elismerte az IMO-egyezmények, így az LLMC-egyezmény elsődleges alkal- mazását. Nemzetközi jogi problémák merülhetnek fel az 1976- os és az 1996-os LLMC-t aláírt tagállamok szerződései esetében. 4. 7. 5. 1 Az EGSZB támogatja azt a javaslatot, amelynek értel- mében a tengerészek magára hagyása esetére a hajóknak pénz- igazolással kell rendelkezniük, és megjegyzi, ügyi biztosítéki hogy az IMO–ILO munkacsoport ezen a témán dolgozik, mely nemzetközi szinten az illetékességi körébe tartozik. 4. 7. 6 A vegyi anyagok és a bunkerolaj elcsorgásával kapcsola- tos felelősséget és kártalanítást a veszélyes és mérgező anyagokra és a bunkerolaj elcsorgására vonatkozó egyezmények szabá- Brüsszel, 2006. szeptember 13. lyozzák, és azok a nemzetközi közösség konszenzusos vélemé- nyét tükrözik. Az EGSZB határozottan javasolja, hogy az Európai Bizottság minden igyekezetével törekedjen a veszélyes és mérgező anyagokra és a bunkerolajra vonatkozó egyezmé- nyeknek az uniós tagállamok általi ratifikálásán keresztül az Európai Unión belüli mielőbbi hatályba léptetésére. 5. Részletes megjegyzések Az EGSZB érdeklődéssel tekint az ILO közelmúltban 5. 1 megtartott 94. Nemzetközi Munkaügyi Konferenciájára (tenger- észeti ülésszak), amely részben kötelező érvényű rendelkezések, részben javaslatok formájában egységes tengerészeti munkaügyi egyezményt fogadott el. Az új egyezmény egyetlen egyértelmű és átfogó tengerészeti munkaügyi egyezménybe vonja össze és korszerűsíti az 1920-as évek óta elfogadott és az évek során különböző okokból módosított tengerészeti egyezményeket. Az EGSZB tudomásul veszi továbbá az Európai Bizottság arra irányuló szándékát, hogy az ILO egyezményét (a tengerészeti jogba, és támogatásáról szabályzatot) beillessze a közösségi biztosítja a társadalmi párbeszéd munkacsoportnak az egyez- mény megvalósítása érdekében tett, jogba történő átültetés kérdésének legjobb módozatait kereső folya- matos erőfeszítéseit. illetve a közösségi 5. 2 A tengeri közlekedés területén az emberi tényezővel kap- csolatos folyamatos aggodalmának hangot adva az EGSZB arra kéri az Európai Bizottságot, hogy prioritásként szorgalmazza az egyezmény tagállamok általi legrövidebb időn belüli ratifikálását annak érdekében, hogy harmonizált jogalap álljon rendelkezé- sünkre; az egyezményt annak hatálybalépése előtt a világ bruttó regisztertonna hajóterének legalább egyharmadát képviselő 30 országnak ratifikálnia kell. Az EU ezeknek a törekvéseknek az EGT-országok és az Európai Unióval gazdasági együttműködési megállapodást kötött harmadik országok általi ratifikálás előmozdításával erős lökést adhat. 5. 3 A kikötő és lobogó szerint illetékes államokra vonatkozó javasolt intézkedések (törvényben előírt bizonyítványok kibocsá- tása, szociális vizsgálat, kiterjesztett vizsgálat, a hajók 100 %- ának vizsgálatára vonatkozó célkitűzés stb. ) összesített hatását az illetékes hatóságoknak gyorsan fel kell mérniük, hogy a lehető legrövidebb időn belül megtehessék a szervezés, finanszí- rozás és munkaerő-felvétel terén a szükséges intézkedéseket. Fontos, hogy az Európai Tengerbiztonsági Ügynökség a 5. 23. 12. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie C 318/195 Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o plnení povinností vlajkových štátov“ KOM(2005) 586, konečné znenie – 2005/0236 (COD), „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách a normách pre organi- zácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov“ KOM(2005) 587, konečné znenie – 2005/237 (COD), „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o štátnom prístavnom dozore“ KOM(2005) 588, konečné znenie – 2005/0238 (COD), „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/59/ES, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu“ KOM(2005) 589, konečné znenie – 2005/0239 (COD), „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovujú základné zásady upravujúce vyšetrovanie nehôd v sektore námornej dopravy a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 1999/35/ES a 2002/59/ES“ KOM(2005) 590, konečné znenie – 2005/240 (COD), „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zodpovednosti osobných dopravcov v lodnej preprave po mori a vnútrozemských vodných cestách v prípade nehôd“ KOM(2005) 592, konečné znenie – 2005/0241 (COD), „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o občianskoprávnej zodpovednosti a finančných zárukách vlastníkov lodí“ KOM(2005) 593, konečné znenie – 2005/0242 (COD) (2006/C 318/32) Rada sa 25. januára (TEN/236), 8. februára (TEN/235), 14. februára (TEN/234 a 239), 28. februára (TEN/ 237) a 15. marca 2006 rozhodla podľa článku 71. 1 a 80. 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k danej téme. Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť, ktorá bola poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 18. júla 2006. Spravodajcom bol pán RETUREAU. Pomocnou spravodajkyňou bola Dr. BREDIMA-SAVOPOULOU. hospodársky Európsky plenárnom zasadnutí prijal 13. a 14. septembra 2006 (schôdza z 13. septembra 2006) 198 hlasmi za, 2 hlasmi proti, pričom 5 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko: svojom 429. sociálny výbor na a 1. Závery a odporúčania 1. 1 Výbor prijal v celku priaznivo tretí balík opatrení zame- raných na bezpečnosť námornej dopravy, ktorý predstavuje ďalší konštruktívny a aktívny krok smerom k zvýšeniu bezpečnosti námornej dopravy, pretože umožňuje obmedziť nehody v námornej doprave a znečisťovanie morí a lepšie zvládať ich dôsledky. EHSV vo veľkej miere súhlasí s návrhmi týkajúcich sa činnosti vlajkových štátov, štátneho prístavného dozoru, moni- torovania vykonávaného auditorskými spoločnosťami, vyšetro- vania nehôd ako aj návrhu informačného a monitorovacieho systému námornej dopravy (VTM a plavidlá v ohrození a miesta, kam sa môže plavidlo v ohrození uchýliť). Návrhy odrážajú základné postoje, ktoré výbor vyjadril v stanoviskách k „balíkom“ ERIKA I a ERIKA II. Tieto návrhy zlepšujú rôzne aspekty dopravného reťazca a svedčia o tom, že Európska únia sa angažuje v prospech námornej dopravy. vychádza z aténskeho dohovoru Medzinárodnej námornej orga- nizácie a z občianskoprávnej zodpovednosti. Dôkladnejšie preskúmanie by si zaslúžil hlavne návrh o občianskoprávnej zodpovednosti. 1. 3 Európsky hospodársky a sociálny výbor pokladá za pozi- tívny prvok skutočnosť, že v tomto texte je uznaná úloha, ktorú zohráva Medzinárodná námorná organizácia (IMO). Plne to zodpovedá duchu stanovísk (ktoré výbor zverejnil od roku 1993) o bezpečnosti v námornej doprave a prevencii znečisťo- vania, kde uznal, že je nutné vytvoriť medzinárodný právny rámec pre bezpečnosť v námornej doprave a pre prevenciu znečisťovania. Výbor vyjadruje isté znepokojenie v súvislosti s návrhmi 1. 2 týkajúcimi sa zodpovednosti za plavidlá osobnej dopravy, ktorá EHSV doporučuje Komisii, aby urobila všetky potrebné 1. 4 opatrenia, aby členské štáty urýchlene ratifikovali existujúce C 318/196 SK Úradný vestník Európskej únie 23. 12. 2006 dohovory IMO, predovšetkým Dohovor o obmedzení zodpoved- nosti za námorné pohľadávky (dohovor LLMC z roku 1996). Ratifikácia týchto právnych nástrojov bude mať priamy dosah na bezpečnosť v námornej doprave, na globálne životné prostredie, zodpovednosť a odškodnenie za škody spôsobené znečisťovaním na celosvetovej úrovni. prístavy. Boli prijaté dva legislatívne balíky: „ERIKA I“ (1) v roku 2001 a „ERIKA II“ (2) v roku 2002. Obsahujú šesť právnych nástrojov (tri smernice a tri nariadenia). Komisia uverejnila 23. novembra 2005 svoj tretí balík opatrení zameraných na bezpečnosť v námornej doprave s cieľom posilniť právne pred- pisy Spoločenstva v oblasti bezpečnosti námornej dopravy a zlepšiť účinnosť existujúcich opatrení. EHSV navrhuje Komisii, aby zo svojho návrhu týkajúceho 1. 5 sa zodpovednosti pri preprave cestujúcich po vnútrozemských vodných cestách vyňala vnútrozemskú lodnú dopravu a aby vypracovala osobitný návrh (v rámci programu NAIADES). 3. Návrhy Komisie 1. 6 EHSV znovu vyslovuje želanie, ktoré už vyjadril, keď reagoval na „balíky“ opatrení ERIKA I a II, aby bol vypracovaný ďalší „balík“ opatrení v oblasti bezpečnosti námornej dopravy zameraný viac na ľudský rozmer, a vyjadruje ľútosť nad tým, že v tomto treťom balíku opatrení pre bezpečnosť námornej dopravy nie je na úrovni Spoločenstva venovaná dostatočná pozornosť ľudskému faktoru. Navrhuje, aby sa pri vypracovaní vhodných ustanovení vychádzalo z dohovoru o zákonníku práce v námornej doprave, ktorý schválila v roku 2005 konferencia ILO o bezpečnosti v námornej doprave. Do úvahy by bolo potrebné vziať aj časť law) uvedeného „odporúčania“ zákonníka, aby mohli vzniknúť lepšie európske predpisy. (soft 1. 7 Podľa názoru EHSV je zlepšenie legislatívneho procesu podmienené lepším uplatňovaním právnych predpisov. V tejto súvislosti upozorňuje na nutnosť lepšieho uplatňovania práv- nych predpisov. Okrem toho vyzýva všetky zainteresované strany, aby zabezpečili uplatňovanie ustanovení nového balíka opatrení zameraných na bezpečnosť v námornej doprave. štátmi. Zároveň 1. 8 EHSV upozorňuje na nutnosť zvýšenia objemu finanč- ných prostriedkov uvoľnených na kontrolu stavu prístavov člen- skými inšpektorov žiada v prístavoch, aby sa zabezpečilo efektívne uplatnenie celej škály balíkov opatrení zameraných na bezpečnosť v námornej doprave. EHSV vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi uvoľnila finančné prostriedky potrebné na prilákanie a zamestnanie nových kvalifikovaných pracovníkov na postoch inšpektorov. zvýšiť počet 2. Úvod Po škodách, ktoré spôsobil tanker Erika (1999) na fran- 2. 1 cúzskom a tanker Prestige (2002) na španielskom pobreží, kde sa ukázala zraniteľnosť európskych brehov, Európska únia urýchlene prijala opatrenia na vytvorenie obranného mecha- nizmu na ochranu pobrežia Európy proti riziku nehôd a kontaminácie morských vôd pri námornej doprave a na využívajú európske zvýšenie bezpečnosti plavidiel, ktoré 3. 1 Od rozšírenia EÚ predstavuje loďstvo Spoločenstva 25 % celosvetového loďstva. Cieľom Komisie je vytvoriť príkladné loďstvo schopné zabezpečiť bezpečné, konkurencieschopné a ekologicky vhodné služby v oblasti námornej dopravy. s prístup cieľom znovu 3. 2 Tretí balík opatrení v oblasti námornej dopravy zvýši záruku bezpečnosti námornej dopravy Spoločenstva. Navrhuje zdravú proaktívnejší a udržateľnú konkurencieschopnosť medzi prevádzkovateľmi, ktorí dodržiavajú medzinárodné normy. Tento balík obsahuje sedem návrhov, ktoré vychádzajú zo skúseností v uplatňovaní právnych bezpečnosti námornej dopravy a prevencie znečisťovania. Tieto návrhy súvisia s dvoma najdôležitejšími oblastiami činnosti: Spoločenstva predpisov nastoliť oblasti v — zlepšovanie prevencie nehôd a znečisťovania a — manažment následkov nehôd. 3. 3 Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o plnení povin- ností vlajkových štátov 3. 3. 1 Cieľom tohto návrhu je dosiahnuť, aby členské štáty zabezpečili účinnú kontrolu súladu s medzinárodnými pravidla- mi a normami v prípade lodí, ktoré sú oprávnené plaviť sa pod ich vlajkou. Preto musia mať námorné správne orgány, ktorých činnosť spĺňa vysoké kvalitatívne kritéria. Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby si členské štáty plnili svoje medzinárodné povinnosti konkrétnym a koordinovaným spôsobom. (1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 95/21/ES Rady týkajúca sa presadzovania medzinárodných štandardov pre bezpečnosť lodí, ochranu proti znečisteniu a životné a pracovné podmienky na lodiach (prístavná štátna kontrola) vzhľadom k lodnej preprave, ktorá využíva prístavy spoločenstva a plaví sa vo vodách pod jurisdikciou členských štátov. Smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 94/57/CE o spoločných pravidlách a normách pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o urýchlenom zavedení konštrukčných požiadaviek na dvojitý alebo ekvivalentný trup pre topné tankery s jednoduchým trupom (stanovisko EHSV: Ú. v. ES C 14, 16. 01. 2001). (2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa zriaďuje monito- rovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa vytvára fond na odškodnenie za škody spôsobené znečistením európskych vôd ropnými látkami a prijímajú iné doplňujúce opatrenia. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Európska námorná bezpečnostná agentúra (stanovisko EHSV: Ú. v. ES C 221, 07. 08. 2001). 23. 12. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie C 318/197 3. 4 Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pra- inšpekcie vidlách a normách pre a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov vykonávajúce organizácie Cieľom tohto návrhu je skvalitniť prácu klasifikačných 3. 4. 1 spoločností (ktoré vykonávajú inšpekciu a certifikáciu lodí), reformovať systém sankcií voči podnikom, ktoré si neplnia povinnosti, zavedením lepšie odstupňovaných a úmernejších finančných postihov a posilniť právomoci Komisie tak, aby inšpektori mali prístup na všetky lode bez ohľadu na to, pod vlajkou akého štátu sa plavia. Práca klasifikačných spoločností by sa mala skvalitniť zavedením systému kontroly kvality. 3. 5 Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o štátnom prístavnom dozore Tento návrh zavádza princíp dôkladnej reformy súčas- 3. 5. 1 ného systému (Parížske memorandum o porozumení – MOU), na základe ktorého každý členský štát musí vykonať inšpekciu minimálne 25 % všetkých plavidiel, ktoré sa zastavia v jeho prístavoch, a nahrádza ho cieľom Spoločenstva, ktorý znamená systematickú kontrolu všetkých lodí pričom berie do úvahy potrebu odľahčiť bremeno, ktoré by tieto kontroly predstavovali pre kvalitné plavidlá. 3. 5. 2 Budú prijaté ďalšie opatrenia zamerané na zvýšenie účinnosti a kvality kontrol vykonaných na plavidlách nachádza- júcich sa v prístavoch Spoločenstva (vrátane kontrol pracovných podmienok posádok). Tento nový systém inšpekcií sa sústredí hlavne na plavidlá s vysokým rizikovým profilom. Prísnejšie opatrenia budú prijaté voči plavidlám nespĺňajúcim normy, kde sa posilnia ustanovenia zamerané na zákaz plavby vo vodách Spoločenstva pre tieto plavidlá. 3. 7 Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa usta- novujú základné zásady upravujúce vyšetrovanie nehôd v sektore námornej dopravy a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 1999/35/ES a 2002/59/ES 3. 7. 1 Kvalita noriem v oblasti námornej dopravy závisí od schopnosti analyzovať príčiny nehôd a vyvodiť z nich všetky ponaučenia. Cieľom tohto návrhu je vytvoriť harmonizovaný rámec Spoločenstva umožňujúci vykonať vyšetrovanie nehôd. Toto vyšetrovanie budú vykonávať náležite splnomocnené nezá- vislé špecializované orgány. Návrh jasne definuje hlavné usmer- nenia na úrovni Spoločenstva a podporuje spoluprácu v oblasti vyšetrovania nehôd v námornej doprave. 3. 8 Návrh nariadenia Rady o zodpovednosti osobných dopravcov v lodnej preprave po mori a vnútrozemských vodných cestách v prípade nehôd parlamentu Európskeho a 3. 8. 1 Cieľom tohto návrhu je integrovať do súboru právnych Spoločenstva ustanovenia Aténskeho dohovoru predpisov z roku 2002 (ktoré sú aplikovateľné len na medzinárodné trasy ale ešte nenadobudli platnosť) a ochranu zaručenú touto konvenciou rozšíriť na všetkých cestujúcich, ktorí cestujú na lodiach v EÚ po národných námorných cestách alebo iných vnútrozemských vodných cestách. 3. 9 Návrh smernice Rady o občianskoprávnej zodpovednosti a finančných zárukách vlast- níkov lodí parlamentu Európskeho a 3. 6 Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/59/ES, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu 3. 6. 1 Medzi sledované ciele patrí aj zlepšenie právneho rámca týkajúceho sa miest, kam sa môžu uchýliť plavidlá v núdzi. Stanovenie všetkých potencionálnych miest, do ktorých by sa mohli plavidlá uchýliť, by bolo treba urýchliť, čím by sa zefektívnil rozhodovací proces v prípade nehôd v námornej doprave. Komisia okrem toho navrhuje vybaviť rybárske lode systémom automatickej identifikácie a lokalizácie (AIS) s cieľom znížiť riziko zrážky s veľkými plavidlami. 3. 6. 2 Rozšírenie systému výmeny informácii Spoločenstva SafeSeaNet na celé územie Európskej únie umožní monitorovať pohyb lodí a ich nákladu. Lode budú informované o nebezpečí vytvárania ľadovcov v určitých námorných zónach. 3. 9. 1 Ide o to, aby vlastníci lodí prevzali väčšiu zodpoved- nosť a aby mali povinnosť uzatvoriť poistenie či poskytli inú finančnú záruku týkajúcu sa škôd spôsobených tretím osobám, vzťahujúcu sa repatriáciu námorníkov v prípade, že ich vlastník lode zanechá bez finančných prostriedkov a nezabezpečí im náležitú starostlivosť. aj na náklady na 3. 9. 2 V prvej fáze by členské štáty mali urýchlene ratifikovať IMO, predovšetkým Dohovor všetky existujúce dohovory o obmedzení zodpovednosti za námorné pohľadávky z roku 1996 (dohovor LLMC). Text dohovoru z roku 1996 bude začle- nený do právnych predpisov Spoločenstva s cieľom zaručiť úplné a jednotné uplatňovanie týchto ustanovení v celej Európ- skej únii. V druhej fáze Komisia bude žiadať mandát rokovať v OMI o revízii protokolu z roku 1996 s cieľom prehodnotiť úroveň, od ktorej majiteľ stráca právo obmedziť svoju zodpo- vednosť. Na lode plávajúce pod vlajkou štátu, ktorý neratifikoval dohovor z roku 1996, bude uplatnený prísnejší režim zodpo- vednosti v prípade hrubej nedbanlivosti. C 318/198 SK Úradný vestník Európskej únie 23. 12. 2006 Členské štáty musia zabezpečiť, aby vlastníci lodí 3. 9. 3 plaviacich sa po vodách Spoločenstva bez ohľadu na to, pod vlajkou ktorého štátu sa plavia, mali finančnú záruku pre občianskoprávnu zodpovednosť vo výške dvojnásobku hornej hranice, ktorú stanovuje uvedený dohovor z roku 1996. Vlast- níci lodí musia mať aj finančnú záruku pre prípad zanechania námorníkov bez finančných prostriedkov a náležitej starostli- vosti. Finančná záruka musí byť preukázaná potvrdeniami, ktoré musia byť uložené na palube lodi. 4. Všeobecné pripomienky 4. 1 Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o plnení povin- ností vlajkových štátov 4. 1. 1 EHSV plne podporuje tento návrh, pretože členské štáty si musia v plnom rozsahu plniť svoje povinnosti a musia sa prispôsobiť nástrojom IMO vrátane ustanovení kódexu na u- platňovanie povinných nástrojov IMO vzťahujúcich sa na vlaj- kové štáty a jej schémy auditu vlajkových štátov. 4. 1. 2 EHSV má pochybnosti o relevantnosti článku 9 „Získa- vanie informácii o vlajkovom štáte“, nakoľko tento článok sa týka vyšetrovania nehôd a táto téma je dostatočne riešená v rámci piateho nástroja, ktorý je navrhnutý v treťom balíku opatrení pre bezpečnosť námornej dopravy. Avšak uvedené potvrdzuje potrebu vyšetrovaní a je potrebné žiadať členské štáty, aby poskytli zodpovedajúce zdroje. Ich povinnosťou musí byť tieto zdroje poskytnúť. 4. 1. 3 Výbor uznáva, že cieľom článku 10 „Bezpečné obsa- dzovanie lode posádkou“ je zabezpečiť, aby lode plaviace sa pod vlajkou členských štátov mali vhodnú posádku v súlade s rezolúciou A. 890 (21) zhromaždenia IMO o zásadách bezpeč- ného obsadzovania lode posádkou (Principles on Safe Manning). EHSV je však presvedčený, že „level playing field“ (teda spravo- dlivé konkurenčné podmienky medzi vlajkovými štátmi) je niečo podstatné a preto by sa čo najskôr mal zrealizovať návrh, podľa ktorého uvedenú v článku 15 „Dohody o spolupráci“. by Komisia mala vypracovať správu 4. 2 Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pra- inšpekcie vidlách a normách pre a prehliadky lodí a pre príslušné činnosti námorných úradov vykonávajúce organizácie 4. 2. 1 Zodpovednosť klasifikačných spoločností je stále väčšia. Klasifikačné spoločnosti majú stále väčšiu zodpovednosť voči úradom vlajkových štátov pokiaľ ide o bezpečnosť námornej dopravy súhlasí prostredie. s navrhovanými opatreniami, ktorých cieľom je skvalitnenie práce orgánov oprávnených konať v mene členských štátov životné EHSV preto a a posilnenie kontroly a sankcií zavedením systému odstupňova- ných postihov, ktorý bude účinnejší než súčasný systém. Vzhľadom na to, že v súčasnom období sa tieto 4. 2. 2 funkcie prekrývajú, EHSV zastáva názor, že by bolo potrebné lepšie odlíšiť štatutárne funkcie od klasifikačných napríklad tak, že by boli nimi poverení rôzni inšpektori tej istej uznanej orga- nizácie alebo dve rôzne organizácie. Pre vypracovanie zoznamu „osvedčených predchádzanie konfliktu záujmov bude určite nutné prechodné obdobie, počas ktorého sa dostane stálej podpory „osvedčeným postupom“ prostredníctvom rokovaní s príslušnými spoločnosťami a medzi klasifikačnými spoločnosťami. členských štátov zameraných postupov“ na Na základe článku 19 ods. 3 členské štáty musia spolu- 4. 2. 3 pracovať s klasifikačnými spoločnosťami na rozvoji pravidiel a/ alebo predpisov týchto uznaných organizácii. Napriek ustanove- niam článkov 16 a 17 EHSV zastáva názor, že podobné opatrenie vzájomnej povinnosti by sa malo uplatniť na klasifi- kačné spoločnosti. 4. 2. 4 EHSV prijíma pozitívne ustanovenia článku 20 pokiaľ ide o požiadavku, aby uznané organizácie medzi sebou konzul- tovali rovnocenné cieľom zabezpečiť a solídne uplatňovanie medzinárodných dohovorov. spolupracovali a s 4. 3 Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o štátnom prístavnom dozore EHSV schvaľuje prepracovanie smernice v záujme 4. 3. 1 zreteľnosti, čo zvýšiť a zlepšiť účinnosť štátneho prístavného dozoru. Pripomína, že za posledných šesť rokov sa počet lodí, na ktorých bola vykonaná rozšírená povinná inšpekcia, zvýšil zo 700 na 4 000. 4. 4 EHSV oceňuje vôľu zvýhodniť lode dodržujúce kvalita- tívne normy tým, že by sa na nich vykonávalo menej inšpekcií, a úsilie sústrediť sa na inšpekcie lodí s vysokým stupňom rizika a zákazom vstupu do európskych prístavov odradzovať od používania lodí, ktoré nespĺňajú dané predpisy. Nakoľko ustano- venia nového systému budú vychádzať zo zásad uvedených v prílohe II, prepracovanie smernice je jedinečnou príležitosťou na okamžité zavedenie a uplatnenie nového systému. 4. 4. 1 EHSV konštatuje s uspokojením, že bude posilnená úloha lodivodov pri včasnom odhaľovaní prípadných nedo- statkov, ale vyjadruje znepokojenie nad tým, že splývanie obchodných funkcií s kontrolnými funkciami prácu lodivodov neuľahčí, pretože lodivodi pre šíre more závisia od spoločnosti poskytujúcej nezáväzné navigačné služby. 23. 12. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie C 318/199 Rovnako víta, že toto nariadenie zavádza inšpekciu 4. 4. 2 pracovných podmienok na lodiach, pretože ľudský faktor často zohráva dôležitú úlohu pri nehodách v námornej doprave. Inšpekcia životných a pracovných podmienok námorníkov na lodiach a ich kvalifikácie si vyžaduje zvýšenie počtu inšpektorov s osobitnými právomocami v danej oblasti. Len jeden inšpektor by ťažko vykonal dvojitú hĺbkovú inšpekciu v lehotách, ktoré sú často veľmi krátke, tak z hľadiska technického ako aj spoločen- ského. problémom súvisiacich s normami niektorých klasifikačných spoločností týkajúcich sa plavby v oblastiach tvorby ľadových krýh, bolo by vhodné, aby členské štáty zjednotili vlastné normy v tejto oblasti. 4. 5. 5 EHSV sa stotožňuje sa názorom, že zavedenie systému výmeny informácií o námornej doprave SafeSeaNet podstatne prispeje k zlepšeniu bezpečnosti v námornej doprave vo vodách Spoločenstva. 4. 4. 3 Výbor pozitívne hodnotí aj požiadavku článku 20, podľa ktorého má Komisia každý rok zostaviť „čiernu listinu“, kde dopravcov parametre a spoločností. námorných uvedené budú 4. 5 Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/59/ES, ktorou sa zriaďuje monitorovací a informačný systém Spoločenstva pre lodnú dopravu EHSV s upokojením konštatuje, že jeho obnovené 4. 5. 1 výzvy zriadiť systém pre lode nachádzajúce sa v stave núdze našli odozvu (článok 20). EHSV teda podporuje návrh zameraný na posilnenie smernice zvýšením a harmonizovaním požiada- viek týkajúcich sa miest, kam sa môže uchýliť loď v stave núdze (3). Postačujúcou finančnou zárukou pre prijatie lode do miesta, kam sa uchyľujú lode v prípade núdze, by malo byť o- svedčenie o členstve v klube Club P&I (klub „ochrana a náhrada škody“). Absencia takéhoto dokladu by však nemala byť zámienkou k tomu, aby lodi v núdzi nebolo dovolené vplávať do útočiska pre lode v núdzi. 4. 5. 2 Výbor zastáva názor, že nezávislý kompetentný orgán pre riešenie nehôd a nasmerovanie lodí v núdzi do útočísk by mal mať všetky potrebné právomoci, nezávisle od povinnosti konzultovať zainteresované strany, a mal by mať možnosť prijímať rozhodnutia a vykonávať všetky nevyhnutné úlohy vyplývajúce z jeho právomocí, vrátane možných finančných dôsledkov neodkladne prijatých rozhodnutí. 4. 5. 3 EHSV konštatuje, že rybolov patrí stále medzi najzrani- teľnejšie odvetvia, a vyjadruje potešenie nad tým, že rybárske identifikácie lode musia byť vybavené systémom automatickej a lokalizácie AIS. Malým a stredným podnikom, vrátane podnikov zaoberajúcich sa pobrežným rybolovom, by mala byť poskytnutá finančná alebo iný druh pomoci, ktorá im umožní zabezpečiť predmetné vybavenie svojich lodí (4). 4. 6 Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa usta- novujú základné zásady upravujúce vyšetrovanie nehôd v sektore námornej dopravy a ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 1999/35/ES a 2002/59/ES 4. 6. 1 EHSV podporuje tento návrh, pretože len na základe nezávislého vyšetrenia nehôd je možné prijať potrebné opatrenia tiež na zníženie rizika opakovania takýchto nehôd. Výbor súhlasí so zriadením nezávislých špecializovaných orgánov pre vedenie týchto vyšetrovaní a s tým, aby sa jasne odlíšili od vyše- trovaní vedených za účelom presadzovania práva. 4. 6. 2 o spoločných bezpečnostných vyšetrovaniach. EHSV prijíma pozitívne ustanovenia článku 7 4. 6. 3 EHSV sa nazdáva, že ustanovenie článku 9 o utajovaní informácii, ktoré nie sú určené pre bezpečnostné vyšetrovanie, je zásadné. Ustanovenie umožňujúce súdnemu orgánu povoliť zverejnenie informácií je znepokojujúce. EHSV sa preto nazdáva, že by bolo vhodné, aby osoby poskytujúce dôkazy v rámci týchto technických vyšetrovaní nehôd mali imunitu alebo dokonca zostali anonymné. Bolo by vhodné, aby zástupcovia odvetvia námornej dopravy a zástupcovia organizovanej občian- skej spoločnosti podľa vzoru odvetvia leteckej dopravy mali možnosť zapojiť sa do procesu vyšetrovania v daných oblas- tiach, pretože takáto účasť by bola cenným zdrojom skúseností pre zlepšenie prevencie v budúcnosti a pre transparentnosť. Komisia veľmi vhodne plánuje organizovať výmenu informácii s cieľom zúžitkovať získané skúseností. Rovnako podporuje ustanovenia 4. 5. 4 umožňujúce pobrežným štátom prijímať vhodné opatrenia na obmedzenie rizík, ktoré môžu pre námornú dopravu predstavovať ľadovce vytvárajúce sa v niektorých oblastiach na severe Európskej únie. Ide to o veľmi dôležitú otázku, pretože riziko je mimoriadne vysoké v Baltickom mori, kde sa preváža veľké množstvo prípadným sa ropných produktov. Aby predišlo však (3) Osvedčené postupy britského systému SOSREP sú dôležitým zdrojom inšpirácie v tejto oblasti. (4) Európsky fond pre rybolov, ktorý 16. júna tohto roku schválila Rada, otvára možnosti financovania do výšky 40 % nákladov na bezpeč- nostné zariadenia. Ďalšie opatrenia sú možné na úrovni členských štátov. 4. 7 Návrh nariadenia Rady o zodpovednosti osobných dopravcov v lodnej preprave po mori a vnútrozemských vodných cestách v prípade nehôd parlamentu Európskeho a 4. 7. 1 EHSV podporuje základný cieľ návrhu, ktorý je zame- raný na to, aby všetci cestujúci na úrovni EÚ mali rovnakú úroveň ochrany v prípade nehody a ktorý obsahuje aktualizo- vané ustanovenia o zodpovednosti dopravcov, systém povinného poistenia a hornú hranicu pre odškodnenie. Tieto normy ochrany sa vzťahujú na všetkých cestujúcich, ktorí si zakúpili lístok v Európe, aj keď cestujú mimo vôd Spoločenstva alebo na lodi plaviacej sa pod vlajkou tretieho štátu. C 318/200 SK Úradný vestník Európskej únie 23. 12. 2006 EHSV pripomína, že v súvislosti s návrhom rozhod- 4. 7. 2 nutia z roku 2003 boli členské štáty vyzvané, aby ratifikovali Aténsky protokol do konca roka 2005. Ratifikačný proces bol však zastavený. Tento návrh umožní jednotne uplatniť ustano- venia Aténskeho protokolu v Európskej únii. Začlenenie Atén- skeho protokolu do právnych predpisov Spoločenstva nezbavuje členské štáty povinnosti ratifikovať protokol a tak zaručiť jeho uplatnenie na národnej úrovni. Pokiaľ ide o vnútrozemskú lodnú dopravu, EHSV 4. 7. 8 zastáva názor, že tretí balík opatrení zameraných na bezpečnosť lodnej dopravy nezohľadňuje rozdiely medzi vnútrozemskou lodnou dopravou (rieky, veľtoky a ústia, kanály a jazerá) a námornou lodnou dopravou (spojenia medzi pevninou a ostrovom/ostrovmi, verejné služby zabezpečujúce kontinuitu dopravy na pevnine a medzinárodné spojenia). Tieto cesty sú odlišné tak charakterom ako aj využitím, čo je dôvodom na uplatnenie odlišného právneho režimu (pravidlá o plavbe, bezpečnosti, spoľahlivosti, zodpovednosti a povinnom poistení). 4. 7. 3 Výbor upozorňuje na dva dôležité problémy, ktoré je potrebné vyriešiť v súvislosti s ratifikáciou Aténskeho protokolu z roku 2002 členskými štátmi a nadobudnutím jeho platnosti. V prvom rade ide o problém vojny a terorizmu. EHSV upozor- ňuje na rezolúciu IMO, ktorá dáva štátom možnosť formulovať vo svojej ratifikácii výhradu v tom zmysle, že môžu vystavovať všetky požadované poistné certifikáty s výnimkou tých, ktoré sa týkajú vojny a terorizmu. V druhom rade, pokiaľ ide o horné hranice, Medzinárodná konfederácia klubov P&I vyhlásila, že horné hranice uvedené za podmienky, že sa vyrieši problém terorizmu. Alternatívne riešenia boli predložené na diskusiu a mohli by sa nájsť schodné riešenia na medzinárodnej a/alebo európskej úrovni. Prebieha- júca (nariadenie 2012/2002), ktorá má vstúpiť do platnosti v roku 2007, počíta s poskytnutím núdzovej pomoci v prípade katastrofy vrátane následkov teroristických útokov, ale nemôže nahradiť negocio- vané riešenie (ku ktorému je podľa názoru výboru potrebné dospieť spôsobených poistného prípadným teroristickým útokom. v protokole dokáže pokryť Spoločenstva urýchlene) solidarity revízia fondu krytia škôd 4. 8 Návrh smernice Rady o občianskoprávnej zodpovednosti a finančných zárukách vlast- níkov lodí parlamentu Európskeho a lodí vlastníkov EHSV je za to, aby členské štáty ratifikovali Protokol 4. 8. 1 LLMC z roku 1996, čím by sa horná hranica občianskoprávnej zodpovednosti zdvojnásobila v porovnaní s ustanoveniami Protokolu z roku 1976. Text z roku 1976 je dohovorom s horizontálnym záberom pokrývajúci všetky pohľadávky v lodnej doprave. EHSV však berie na vedomie návrh, aby každá loď (bez ohľadu na to, pod vlajkou ktorého štátu sa plaví) prichádzajúca do vôd Spoločenstva musela mať certifikát finančnej zodpovednosti vystavený na dvojnásobok sumy uvedenej v protokole LLMC z roku 1996. 4. 7. 4 EHSV uznáva, že je dôležité priznať rovnaké náhrady škôd cestujúcim na lodiach na linkách v rámci Spoločenstva a na medzinárodných linkách. Toto opatrenie však môže spôsobiť nezanedbateľné ťažkosti niektorým malým spoločno- stiam alebo v prípade poskytovania niektorých služieb. 4. 7. 5 Pokiaľ ide o vnútroštátnu prepravu cestujúcich po mori EHSV navrhuje adaptačné (prechodné) obdobie v uplatňovaní tohto návrhu, aby sa minimalizovali nepriaznivé dopady v tejto oblasti. Aby to nemalo veľký dopad na ekonomiku prevádzky miestnych trajektov, ktorý by sa museli výrazne obmedziť na úkor pravidelného spojenia s ostrovmi. Pokiaľ ide o platby záloh obetiam nehôd alebo ich 4. 7. 6 oprávneným osobám, EHSV návrh podporuje pokiaľ ide o nehody v lodnej doprave, pre ktoré Aténsky protokol počíta s prísnym režimom zodpovednosti. Na základe Dohovoru Organizácie Spojených národov 4. 8. 2 o námornom práve (UNCLOS) môžu pobrežné štáty uplatniť normy, ktoré presahujú rámec uvedeného dohovoru, len na lode plaviace sa pod vlajkou tretej krajiny, ktoré prichádzajú do ich prístavov. Kluby P&I vyhlásili, že nebudú vystavovať certifikáty na čiastky vyššie než stanovuje protokol z roku 1996. 4. 8. 3 Poistka je lepšia než platobná neschopnosť. Poistka však závisí od jasných kritérií zodpovednosti. Upustenie od obmedzení zodpovednosti v prípade hrubej nedbanlivosti sa však môže prejaviť zmenšením poisťovacieho trhu a zvýšením počtu námorných dopravcov s jednou loďou, ktorí sa budú dovolávať právneho režimu spoločností ručením obme- dzeným. s 4. 7. 7 Ustanovenia o osobách so zdravotným postihnutím a informáciách pred cestou je treba chápať ako ustanovenia, ktoré sú doplnením Aténskeho protokolu a nie odbočením od neho. Podobné ustanovenia boli začlenené do nariadenia o právach cestujúcich v leteckej doprave s odvolaním sa na Montrealský protokol. 4. 8. 4 EHSV však konštatuje, že vnímanie a odhad rozsahu škôd a zodpovednosti prešlo v posledných rokoch veľkým vývojom. Vyplatené náhrady za škody sú už teraz vnímané ako oveľa nižšie než konštatované priame a predovšetkým nepriame škody. Zlepšenie tejto situácie by bolo určite vítané. Výbor navr- huje, aby Komisia vykonala ekonomickú analýzu svojho návrhu. Táto analýza by mala vyčísliť, aký ekonomický dosah spôsobí celkové zrušenie obmedzenia zodpovednosti a zistiť či je vhodné zvýšiť úrovne obmedzenia. 23. 12. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie C 318/201 EHSV pripomína svoje predchádzajúce stanoviská 4. 8. 4. 1 k balíkom Erika I a II a opakuje, že cieľom má byť rýchla a garantovaná náhrada obetiam za vzniknuté škody a teda nepodnecovať k vedeniu nekonečne dlhých súdnych sporov. Ratifikácia všetkých platných dohovorov IMO by mala umožniť zodpovednosti, nastoliť povinného poistenia a priameho konania v záujem presne defi- novaných požiadaviek tak ako to je uvedené v návrhu smernice. režim občianskoprávnej vhodnejší a jasné platiť transparentné Podľa stanoviska EHSV musia pre občianskoprávnu 4. 8. 4. 2 pravidlá. zodpovednosť V námornom práve je „hrubá nedbanlivosť“ právnym pojmom bežne používaným v právnych sporoch týkajúcich sa škôd spôsobených na náklade. Na medzinárodnej úrovni sa na vylú- čenie objektívnej zodpovednosti používa pojem „nedbalosť, pri ktorej páchateľ vie, že k škode môže dôjsť“. Toto riešenie podporilo aj EHSV v svojom stanovisku na tému Erika II, ale pre oblasť znečisťovania ropnými produktmi. EHSV preto navr- huje, aby do návrhu smernice bolo zapracovaných niekoľko objektívnych faktorov, ktoré by členským štátom a ich súdom pomohli určiť, kedy došlo k naplneniu skutkovej podstaty pojmu „hrubá nedbanlivosť“. Bez tohto ustanovenia sa môže stať, že jednotlivé krajiny budú smernicu uplatňovať rôznym spôsobom. Pre zodpovednosť a náhradu škôd v prípade úniku 4. 8. 5. 2 chemických látok a pohonných látok lodí platia dohovory o škodlivých a nebezpečných látkach a úniku uhľovodíkov z lodí. Odrážajú kompromis, ku ktorému dospela medzinárodné spoločenstvo. EHSV dôrazne odporúča Komisii, aby vyvinula všetko úsilie potrebné k tomu, aby členské štáty EÚ urýchlene ratifikovali dohovor o toxických a nebezpečných látkach a uhľovodíkov z lodí, aby mohli čo najskôr vstúpiť do platnosti. 5. Osobitné úvahy 5. 1 Výbor berie so záujmom na vedomie nedávnu 94. medzinárodnú konferenciu o práci (na mori) ILO, ktorá prijala jednotný námorný dohovor. Uvedený dohovor obsahuje povinnú časť a časť s odporučeniami. Súbor námorných doho- vorov prijatých od dvadsiatych rokov minulého storočia, niekoľ- kokrát menených sústredené doplnených, a modernizované v jasnom a všeobecne platnom kódexe práce na mori. EHSV berie na vedomie aj zámer Komisie začleniť dohovor Medzinárodnej organizácie práce (námorný kódex) do právnych predpisov Spoločenstva a podporuje úsilie pracovnej skupiny sociálneho dialógu o uplatnenie dohovoru a uvolnenie väčšieho objemu prostriedkov na riešenie otázky ich začlenenia do právnych predpisov Spoločenstva. dnes sú a EHSV aj naďalej zastáva názor, že platnosť osvedčenia 4. 8. 4. 3 o finančnej záruke by mala byť podmienená doložením potvrdenia o nadobudnutí členstva v klube P&I a nie potvrdenia, ktoré vystaví členský štát. Potvrdenie o nadobudnutí členstva v klube P&I by bolo v súlade s cieľmi navrhovaného nástroja. Toto potvrdenie by mohol vystaviť klub P&I. s rozpore smernice ustanoveniami EHSV zastáva názor, že návrh je v predkladanej podobe 4. 8. 5 v 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti v oblasti predchádzania a nápravy škôd na životnom prostredí, ktorá uznala primárne uplatňovanie dohovorov OMI vrátane LLMC. Mohli by tu vzniknúť problémy v oblasti medzinárodného zmluvného práva pre členské štáty, ktoré sú signatármi dohôd LLMC 1976 a 1996. 4. 8. 5. 1 EHSV podporuje návrh zameraný na povinnosť lodí mať certifikáty o finančnej záruke pre prípad zanechania námor- níkov bez prostriedkov a ochrany, pričom berie na vedomie, že pracovná skupina IMO-ILO pracuje na tejto téme, ktorá vyplýva z jej kompetencií na medzinárodnej úrovni. V Bruseli 13. septembra 2006 5. 23. 12. 2006 FI Euroopan unionin virallinen lehti C 318/195 Ehdotus Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiiviksi lippuvaltiota koskevien vaatimusten Euroopan talous- ja sosiaalikomitean lausunto aiheista noudattamisesta KOM(2005) 586 lopullinen — 2005/0236 COD, Ehdotus Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiiviksi alusten tarkastamiseen ja katsastamiseen valtuutettuja laitoksia sekä merenkulun viranomaisten asiaan liittyviä toimia koskevista yhteisistä säännöistä ja standardeista KOM(2005) 587 lopullinen — 2005/237 COD, Ehdotus Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiiviksi satamavaltioiden suorittamasta valvon- nasta KOM(2005) 588 lopullinen — 2005/0238 COD, Ehdotus Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiiviksi alusliikennettä koskevan yhteisön seur- anta- ja tietojärjestelmän perustamisesta annetun direktiivin 2002/59/EY muuttamisesta KOM(2005) 589 lopullinen — 2005/0239 COD, Ehdotus Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiiviksi meriliikennealan onnettomuuksien tutkinnan perusperiaatteista ja direktiivien 1999/35/EY ja 2002/59/EY muuttamisesta KOM(2005) 590 lopullinen — 2005/0240 COD, Ehdotus Euroopan parlamentin ja neuvoston asetukseksi merten ja sisävesien matkustajaliikenteen harjoittajien vastuusta onnettomuustapauksissa KOM(2005) 592 lopullinen — 2005/0241 COD, Ehdotus Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiiviksi alusten omistajien siviilioikeudellisesta vastuusta ja rahavakuuksista KOM(2005) 593 lopullinen — 2005/0242 COD (2006/C 318/32) Neuvosto päätti 25. tammikuuta (TEN/236), 8. helmikuuta (TEN/235), 14. helmikuuta (TEN/234 ja 239), 28. helmikuuta (TEN/237) ja 15. maaliskuuta 2006 (TEN/233 ja 238) Euroopan yhteisön perustamissopi- muksen 71 artiklan 1 kohdan ja 80 artiklan 2 kohdan nojalla pyytää Euroopan talous- ja sosiaalikomitean lausunnon edellämainituista aiheista. Asian valmistelusta vastannut ”liikenne, energia, perusrakenteet, tietoyhteiskunta” -erityisjaosto antoi lausun- tonsa 18. heinäkuuta 2006. Esittelijä oli Daniel Retureau. Apulaisesittelijä oli Anna Bredima-Savopoulou. Euroopan talous- ja sosiaalikomitea hyväksyi 13. –14. syyskuuta 2006 pitämässään 429. täysistunnossa (syyskuun 13. päivän kokouksessa) seuraavan lausunnon. Äänestyksessä annettiin 198 ääntä puolesta ja 2 vastaan 5:n pidättyessä äänestämästä. 1. Päätelmät ja suositukset lippuvaltion toimintaan, 1. 1 Komitea pitää meriturvallisuutta koskevaa kolmatta toimenpidepakettia kokonaisuudessaan myönteisenä. Paketti on rakentava ja ennakoiva edistysaskel kohti meriturvallisuuden parantamista, sillä se auttaa vähentämään onnettomuuksia ja meren pilaantumista sekä kontrolloimaan niiden seurauksia entistä paremmin. ETSK tukee yleisesti ottaen ehdotuksia, jotka liittyvät satamavaltion suorittamaan alusten valvontaan, tarkastuksista vastaavien luokituslaitosten suorittamaan valvontaan, onnettomuuksien tutkintaan sekä alus- liikenteen seuranta- ja tietojärjestelmään (VTMS-järjestelmä, merihätään joutuneet alukset ja suojapaikka). Ehdotukset kuvas- tavat tärkeimpiä ETSK:n kantoja, jotka se esittää Erika I ja II lain- säädäntöpaketeista antamissaan lausunnoissa. Tarkasteltavana olevilla ehdotuksilla parannetaan useita liikenneketjun osa- alueita, ja ne osoittavat Euroopan unionin sitoutuvan toimimaan meriliikenteen laadun puolesta. 1. 2 vastuukysymyksiä koskeviin ehdotuksiin, Komitea suhtautuu tietyin varauksin matkustaja-alusten jotka pohjautuvat Kansainvälisen merenkulkujärjestön Ateenan yleissopimukseen sekä siviilioikeudelliseen vastuuseen. Erityisesti siviilioikeudellista vastuuta koskevaa ehdotusta tulisi tarkastella vielä perusteelli- semmin. 1. 3 ETSK pitää myönteisenä, että asiakirjassa tunnustetaan Kansainvälisen merenkulkujärjestön (IMO) rooli. Tämä vastaa täysin ETSK:n vuodesta 1993 lähtien meriturvallisuudesta ja meren pilaantumisen ehkäisemisestä antamien lausuntojen henkeä. Komitea katsoo lausunnoissaan, että on luotava meritur- vallisuutta ja meren pilaantumisen ehkäisemistä koskevat kansainväliset puitteet. 1. 4 ETSK kehottaa komissiota ryhtymään kaikkiin tarvittaviin toimiin sen takaamiseksi, että jäsenvaltiot pikimmiten ratifioivat merioikeudellisia IMO:n yleissopimukset, etenkin C 318/196 FI Euroopan unionin virallinen lehti 23. 12. 2006 vaateita koskevan vastuun rajoittamisesta tehdyn yleissopi- muksen (LLMC-yleissopimus vuodelta 1996). Näiden sopi- musten ratifiointi vaikuttaa suoraan meriturvallisuuteen, ympär- istöön sekä maailmanlaajuisesta saastumisesta johtuviin vahin- koihin liittyviin vastuu- ja vahingonkorvauskysymyksiin. ”Erika I” (1) vuonna 2001 ja ”Erika II” (2) vuonna 2002. Ne sisäl- tävät kuusi oikeudellista välinettä (kolme direktiiviä ja kolme asetusta). Komissio julkaisi 23. marraskuuta 2005 kolmannen meriturvallisuutta koskevan toimenpidepaketin yhteisön meritur- vallisuutta koskevien sääntöjen vahvistamiseksi sekä olemassa olevien toimien tehokkuuden parantamiseksi. 1. 5 ETSK esittää, että komissio jättäisi sisävesiliikenteen pois sisävesiliikenteen matkustajia koskevaa vastuuta käsittelevästä ehdotuksestaan ja antaisi erillisen ehdotuksen osana sisävesilii- kenteen integroitua ”NAIADES”-toimintaoh- jelmaa. eurooppalaista 3. Komission ehdotukset käsiteltäisiin 1. 6 ETSK toistaa jo Erika I ja II lainsäädäntöpaketteja koske- vassa lausunnossaan esittämänsä toiveen, että inhimillistä ulottu- vuutta lainsäädäntöpaketissa seuraavassa ja pahoittelee, että inhimillistä tekijää ei kolman- tarkemmin, nessa meriturvallisuuspaketissa ole otettu riittävästi huomioon. Komitea ehdottaa, että asianmukaisten säännösten muotoilun perustaksi otetaan kansainvälisen työjärjestön meriliikennekon- ferenssin vuonna 2006 hyväksymä merityölakia koskeva yleisso- pimus, joka jäsenvaltioiden olisi ratifioitava eurooppalaisten ja kansainvälisten perussääntöjen yhdenmukaistamiseksi. Myös lain sisältämät suositukset (muu kuin sitova lainsäädäntö) olisi otet- tava asianmukaisesti huomioon parempien eurooppalaisten normien laatimiseksi. EU:n laajentumisen jälkeen yhteisön aluskanta kattaa 3. 1 25 prosenttia koko maailman aluskannasta. Komission tavoit- teena on luoda esimerkillinen aluskanta, jonka avulla kyetään takaamaan luotettavat, kilpailukykyiset ja ympäristöä säästävät meriliikennepalvelut. avulla Kolmannen meriturvallisuuspaketin 3. 2 voidaan yhteisön meriliikenteen turvallisuus taata entistä paremmin. Siinä ehdotetaan aktiivisempaa lähestymistapaa, jolla pyritään ja kestävät kilpailuolosuhteet kansainvälisiä luomaan terveet sääntöjä noudattaville liikenteenharjoittajille. Paketti koostuu seitsemästä ehdotuksesta, joissa otetaan huomioon yhteisön meriturvallisuutta ja pilaantumisen ehkäisemistä koskevan lain- säädännön täytäntöönpanosta saadut kokemukset. Ne liittyvät kahteen keskeiseen aihepiiriin: 1. 7 ETSK katsoo, että lainsäädäntöprosessin parantaminen edellyttää nykyistä tehokkaampaa säännösten soveltamista. Siksi se haluaa painottaa sitä, että säännöksiä olisi sovellettava tulok- sellisemmin. ETSK kehottaa myös kaikkia asianomaisia toimi- joita valvomaan uuden meriturvallisuuspaketin säännösten täytäntöönpanoa. — onnettomuuksien ja ympäristön pilaantumisen entistä tehok- kaampaan ehkäisemiseen sekä — onnettomuuksien seurausten hallintaan. 3. 3 Ehdotus Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiiviksi lippuval- tiota koskevien vaatimusten noudattamisesta 1. 8 ETSK korostaa, että resursseja jäsenvaltioiden suoritta- maan satamavaltiovalvontaan on lisättävä. Komitea myös kehottaa lisäämään tarkastajien määrää satamissa meriturvalli- suuspakettien eri näkökohtien tehokkaan täytäntöönpanon varmistamiseksi. ETSK kehottaa komissiota yhteistyössä jäsenval- tioiden kanssa käyttämään kaikki mahdolliset keinot uusien ja riittävän pätevien tulokkaiden houkuttelemiseksi ja ottamiseksi palvelukseen tarkastajien virkoihin. 3. 3. 1 Ehdotuksen tarkoitus on saada jäsenvaltiot valvomaan tehokkaasti, että niiden lipun alla purjehtivat alukset ovat Kansainvälisen merenkulkujärjestön vahvistamien kansainvälisten normien mukaisia. Tämän vaatimuksen täyttämi- seksi niillä on oltava toimiva ja korkealaatuinen merenkulkuhal- linto. Ehdotuksella pyritään varmistamaan, että jäsenvaltiot ja koordinoi- hoitavat kansainväliset velvoitteensa tehokkaasti dusti. (IMO) 2. Johdanto 2. 1 Ranskan ja Espanjan rannikoita vahingoittaneiden ja Eu- roopan rannikkojen haavoittuvuuden paljastaneiden, Erika- ja Prestige-aluksille vuonna 1999 ja 2002 sattuneiden onnetto- muuksien jälkeen Euroopan unioni on kiireesti ryhtynyt toimiin sellaisen suojelumekanismin luomiseksi, jolla varjellaan Euroo- pan rannikoita onnettomuusriskeiltä ja meren pilaantumiselta ja jolla tehostetaan Euroopan satamiin poikkeavien alusten turva- lainsäädäntöpakettia: toimia. Tätä varten hyväksyttiin kaksi (1) Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiivi alusturvallisuutta, saas- tumisen ehkäisemistä ja alusten asumis- ja työskentelyolosuhteita koskevien kansainvälisten standardien soveltamista yhteisön satamia käyttäviin ja jäsenmaiden lainkäyttövaltaan kuuluvilla vesillä purjehti- viin aluksiin (satamavaltioiden suorittama valvonta) annetun direk- tiivin 95/21/EY muuttamisesta. Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiivi 94/57/EY, annettu 22 päivänä marraskuuta 1994, alusten tarkastamiseen ja katsastami- seen valtuutettuja laitoksia sekä merenkulun viranomaisten asiaan liittyviä toimia koskevista yhteisistä säännöistä ja standardeista. Euroopan parlamentin ja neuvoston asetus yksirunkoisiin öljysäiliöa- luksiin sovellettavien kaksoisrunkoa tai vastaavaa rakennetta koskevien rakennevaatimusten nopeutetusta käyttöönotosta (ETSK:n lausunto EYVL C 14, 16. 1. 2001). (2) Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiivi alusliikennettä koskevan yhteisön seuranta- ja tietojärjestelmän perustamisesta. Euroopan parlamentin ja neuvoston asetus Euroopan vesillä tapahtu- vien öljyvahinkojen korvausrahaston perustamisesta ja siihen liitty- vistä toimenpiteistä. Euroopan parlamentin ja neuvoston asetus Euroopan meriturvallisuus- viraston perustamisesta (ETSK :n lausunto: EYVL C 221, 7. 8. 2001). 23. 12. 2006 FI Euroopan unionin virallinen lehti C 318/197 3. 4 Ehdotus Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiiviksi alusten tarkastamiseen ja katsastamiseen valtuutettuja laitoksia sekä merenkulun viranomaisten asiaan liittyviä toimia koskevista yhtei- sistä säännöistä ja standardeista 3. 7 Ehdotus Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiiviksi merilii- kennealan onnettomuuksien tutkinnan perusperiaatteista ja direk- tiivien 1999/35/EY ja 2002/59/EY muuttamisesta pyritään Ehdotuksella parantamaan 3. 4. 1 hyväksyttyjen luokituslaitosten (joiden vastuulla on alusten tarkastaminen ja todistuskirjojen antaminen) työn laatua, uudistamaan velvolli- suuksiaan laiminlyöviin yrityksiin sovellettavaa seuraamusjärjes- telmää, niin että näille yrityksille määrättävät taloudelliset seur- aamukset olisivat aikaisempaa porrastetumpia ja oikeasuhteisia, sekä vahvistamaan komission tarkastusvaltuuksia, jotta varmiste- taan tarkastajien pääsy kaikkiin aluksiin, riippumatta siitä, minkä lipun alla ne purjehtivat. Luokituslaitosten työn laatua on tarkoitus parantaa perustamalla laadunvalvontajärjestelmä. 3. 7. 1 Meriturvallisuutta koskevien normien laatu riippuu kyvystä analysoida onnettomuuksien syitä ja ottaa onnetto- muuksista oppia. Ehdotuksen tarkoituksena on luoda yhdenmu- kainen yhteisön järjestelmä onnettomuustutkintaa palvelemaan. Tutkimukset suorittavat tähän erikoistuneet ja riippumattomat elimet, joilla on asianmukainen valtuutus. Ehdotuksessa määri- tellään selvästi yhteisön suuntaviivat ja edistetään merionnetto- muuksien teknistä tutkintaa koskevaa yhteistyötä. 3. 5 Ehdotus Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiiviksi satama- valtioiden suorittamasta valvonnasta 3. 8 Ehdotus Euroopan parlamentin ja neuvoston asetukseksi merten ja sisävesien matkustajaliikenteen harjoittajien vastuusta onnetto- muustapauksissa 3. 5. 1 Ehdotuksessa esitetään nykyisen järjestelmän uudelleen- laatimista (Pariisin yhteisymmärryspöytäkirja). Järjestelmän mu- kaan jäsenvaltioiden on tarkastettava vähintään 25 prosenttia niiden satamiin poikkeavista aluksista. Tämä vaatimus korvataan yhteisön tavoitteella, jonka mukaan kaikki alukset olisi tarkastet- tava järjestelmällisesti, mutta otetaan samalla huomioon tarve keventää hyvälaatuisten alusten tarkastuksia. 3. 5. 2 Yhteisön satamissa olevien alusten tarkastusten tehok- kuuden ja laadun parantamiseksi (miehistön työolojen valvonta mukaan luettuna) hyväksytään muita toimia. Uudessa tarkastus- järjestelmässä keskitytään riskialttiisiin aluksiin. Alikuntoisiin aluksiin sovelletaan ankarampia toimia ja tehostetaan sään- nöksiä, joiden avulla ne pyritään kieltämään yhteisön vesillä. 3. 6 Ehdotus Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiiviksi aluslii- kennettä koskevan yhteisön seuranta- ja tietojärjestelmän perusta- misesta annetun direktiivin 2002/59/EY muuttamisesta Yksi tavoitteista on merihätään joutuneiden alusten 3. 6. 1 vastaanottamista suojapaikkoihin koskevan säädöskehyksen parantaminen. Ehdotuksella pyritään nopeuttamaan sellaisten alueiden kartoittamista, soveltua merihädässä jotka voisivat olevien alusten suojapaikoiksi. Tämä tehostaisi päätöksenteko- prosessia merionnettomuuden sattuessa. Komissio ehdottaa automaattisilla myös kaikkien kalastusalusten varustamista tunnistusjärjestelmällä törmäysvaaraa joka pienentää suurten alusten kanssa. (AIS), 3. 6. 2 Yhteisön tiedonvaihtojärjestelmä SafeSeaNetin ulotta- minen kattamaan koko EU:n alue helpottaa alusten liikkeiden ja lastien seurantaa. Eräillä merialueilla aluksia varoitetaan meren jäätymisestä. yleissopimuksen määräysten Ehdotuksen tavoitteena on vuonna 2002 tehdyn 3. 8. 1 Ateenan sovelletaan ainoastaan kansainvälisiin reitteihin ja jotka eivät ole vielä tulleet voimaan) saattaminen osaksi yhteisön säännöstöä. Tarkoituksena on ulottaa mainitulla yleissopimuksella luotu suojajärjestelmä koskemaan kaikkien EU:n alueella liikennöivien alusten matkus- tajia, mukaan luettuina jäsenvaltioiden sisäinen meriliikenne, meriväylät ja muut sisävesiväylät. (joita 3. 9 Ehdotus Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiiviksi alusten omistajien siviilioikeudellisesta vastuusta ja rahavakuuksista 3. 9. 1 Tarkoituksena on kannustaa alusten omistajia toimi- maan aiempaa vastuullisemmin ja vaatia, että niillä on vakuutus tai muu rahavakuus kolmansille osapuolille aiheutuvien vahin- kojen varalta. Vakuutuksen tai rahavakuuden on katettava myös miehistön kotiuttamisesta aiheutuvat kustannukset, jos alus joudutaan hylkäämään. 3. 9. 2 Ensimmäinen askel tähän suuntaan on se, että jäsenval- tiot ratifioivat Kansainvälisen merenkulkujärjestön kaikki asian- mukaiset yleissopimukset, mukaan luettuna merioikeudellisia vaateita koskevan vastuun rajoittamisesta vuonna 1996 tehty yleissopimus (LLMC). Vuoden 1996 yleissopimuksen teksti saatetaan osaksi yhteisön oikeutta sen säännösten täysmääräisen ja yhdenmukaisen soveltamisen varmistamiseksi koko Euroopan unionissa. Komissio pyytää lisäksi valtuuksia neuvotella Kansain- välisessä merenkulkujärjestössä vuoden 1996 yleissopimuksen pöytäkirjan tarkistamisesta, jotta määritellään uudelleen, millä tasolla aluksen omistaja menettää oikeuden rajoittaa vastuutaan. Vakavissa laiminlyöntitapauksissa vuoden 1996 yleissopimuksen ratifioimatta jättäneiden jäsenvaltioiden lipun alla purjehtiviin aluksiin sovelletaan ankarampaa vastuujärjestelmää. C 318/198 FI Euroopan unionin virallinen lehti 23. 12. 2006 Jäsenvaltioiden on huolehdittava, että yhteisön alueve- 3. 9. 3 sillä liikkuvien alusten omistajilla on siviilioikeudellisen vastuun mukainen rahavakuus, joka on kaksinkertainen edellä mainitussa vuoden 1996 yleissopimuksessa asetettuun ylärajaan nähden, riippumatta siitä, minkä valtion lipun alla alukset purjehtivat. Alusten omistajilla on oltava myös rahavakuus siltä varalta, että miehistö kotiutetaan, mikäli alus joudutaan hylkäämään. Raha- vakuus on todistettava aluksella säilytettävillä todistuksilla. Koska nämä tehtävät ovat nykyään limittäin, ETSK 4. 2. 2 arvelee, että olisi paikallaan erottaa nykyistä selvemmin toisis- taan luokitustehtävät ja lakisääteiset tehtävät esimerkiksi siten, että niitä suorittavat joko saman hyväksytyn laitoksen eri tarkas- tajat laitokset. Tarvitaan epäilemättä kuitenkin siirty- mäaika, jonka kuluessa jatketaan parhaiden käytänteiden edistä- mistä asianomaisten laitosten ja luokituslaitosten kesken sellaisten parhaiden käytän- teiden kokoamisesta, joiden avulla voidaan välttää eturistiriitoja. neuvottelemalla jäsenvaltioiden tai eri sekä 4. Yleistä 4. 1 Ehdotus Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiiviksi lippuval- tiota koskevien vaatimusten noudattamisesta 4. 2. 3 Jäsenvaltioiden on 19 artiklan 3 kohdan mukaan toimittava yhteistyössä valtuuttamiensa hyväksyttyjen luokitus- laitosten kanssa kyseisten laitosten sääntöjen ja määräysten laati- misessa. Riippumatta 16 ja 17 artiklojen säännöksistä, ETSK katsoo, että vastaavanlaisen vastavuoroisen velvoitteen olisi koskettava luokituslaitoksia. ETSK tukee tätä ehdotusta täysin, sillä jäsenvaltioiden 4. 1. 1 on täytettävä velvollisuutensa asianmukaisesti ja niiden on noudatettava Kansainvälisen merenkulkujärjestön asiakirjoja, etenkin lippuvaltioihin ja lippuvaltioiden auditointijärjestelmään liittyvää järjestön säännöstöä, joka koskee velvoittavien asiakir- jojen täytäntöönpanoa. 4. 2. 4 ETSK suhtautuu myönteisesti 20 artiklan säännöksiin siitä, että tunnustettujen laitosten on neuvoteltava ja tehtävä keskenään yhteistyötä sen takaamiseksi, että kansainvälisiä sopi- muksia sovelletaan yhdenmukaisesti. 4. 1. 2 ETSK asettaa kyseenalaiseksi 9 artiklan ”Lippuvaltion tutkinnat” tarkoituksenmukaisuuden, sillä se koskee onnetto- jonka kolmannessa meriturvallisuuspake- muuksien tutkintaa, tissa esitetty viides väline kattaa aiheen jo laajasti. Tämä kuitenkin tuo esiin tutkimusten tarpeen ja sen, että jäsenvaltiot ovat velvollisia varaamaan riittävät resurssit tutkimuksia varten. 4. 1. 3 Komitea arvostaa sitä, että 10 artiklassa ”Turvallinen miehitys” pyritään varmistamaan, että jäsenvaltion lipun alla purjehtivilla aluksilla on asianmukainen, Kansainvälisen meren- kulkujärjestön turvallisen miehityksen periaatteita koskevan päätöslauselman A. 890 (21) on Safe Manning) mukainen miehitys. ETSK on kuitenkin vakuuttunut siitä, että lippuvaltioiden tasapuoliset kilpailuedellytykset ovat oleellinen seikka ja että 15 artiklassa ”Yhteistyösopimukset” mainittu komission kertomus olisi annettava mahdollisimman pian. (Principles 4. 2 Ehdotus Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiiviksi alusten tarkastamiseen ja katsastamiseen valtuutettuja laitoksia sekä merenkulun viranomaisten asiaan liittyviä toimia koskevista yhtei- sistä säännöistä ja standardeista 4. 3 Ehdotus Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiiviksi satama- valtioiden suorittamasta valvonnasta 4. 3. 1 ETSK pitää myönteisenä direktiivin uudelleenlaatimista, koska se selkeyttää direktiiviä, mikä mahdollistaa satamavaltion suorittaman valvonnan tehokkuuden parantamisen ja vahvista- misen. Komitea panee merkille, että viimeisten kuuden vuoden aikana sellaisten alusten määrä, joille on tehty laajennettu pakol- linen tarkastus, on kasvanut 700:sta 4 000:een. ETSK on tyytyväinen, että laatukriteerit 4. 3. 2 täyttävien alusten tarkastuksia vähennetään ja tarkastuksissa keskitytään riskialttiisiin aluksiin ja että sellaisten alusten liikennöintiä, jotka täytä laatukriteerejä, pyritään vähentämään kieltämällä eivät niiden pääsy Euroopan satamiin. Kun otetaan huomioon, että uuden järjestelmän säännökset perustuvat liitteeseen II sisällytet- tyihin periaatteisiin, direktiivin uudelleenlaatiminen on ainutlaa- tuinen tilaisuus ottaa uusi järjestelmä viivytyksettä käyttöön sekä soveltaa sitä. 4. 2. 1 Luokituslaitosten vastuu kasvaa edelleen. Ne ovat siten merkittävällä tavalla vastuussa lippuvaltion viranomaisille meri- liikenteen turvallisuudesta ja ympäristönsuojelusta. Näin ollen ETSK kannattaa esitettyjä toimia, joilla pyritään parantamaan näiden jäsenvaltioiden nimissä toimimaan valtuutettujen elinten työn laatua ja joilla pyritään vahvistamaan valvontaa ja seuraa- muksia asteittaisen ja nykyistä tehokkaamman seuraamusjärjes- telmän avulla. 4. 3. 3 ETSK toteaa tyytyväisenä, että luotsien asemaa mahdol- listen puutteiden varhaisessa huomaamisessa vahvistetaan, mutta on huolissaan siitä, ettei luotsitoiminnan kaupallista ja tarkastus- tehtävää eroteta selkeästi toisistaan. Esimerkkinä tästä mainitta- koon avomeriluotsit, jotka ovat riippuvaisia vapaaehtoisia luotsi- palveluja tarjoavasta yrityksestä. 23. 12. 2006 FI Euroopan unionin virallinen lehti C 318/199 ETSK panee tyytyväisenä merkille, että direktiivillä 4. 3. 4 otetaan käyttöön aluksilla vallitsevien työskentelyolosuhteiden tarkastukset, sillä inhimillisellä tekijällä on usein suuri merkitys merionnettomuuksissa. Alusten miehistön asuin- ja työskente- lyolosuhteiden sekä pätevyyden valvonta vaatii kyseiseen alaan erikoistuneiden tarkastajien määrän lisäämistä. Yhden ainoan tarkastajan olisi hankala tehdä usein varsin lyhyessä määräajassa sekä tekninen että sosiaaliasioihin keskittyvä tarkastus. Komitea on tyytyväinen myös 20 artiklassa esitettyyn 4. 3. 5 vaatimukseen, jonka mukaan komissio laatii joka vuosi mustan listan alusten liikenteenharjoittajista ja varustamoista. 4. 4 Ehdotus Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiiviksi aluslii- kennettä koskevan yhteisön seuranta- ja tietojärjestelmän perusta- misesta annetun direktiivin 2002/59/EY muuttamisesta On ilahduttavaa, että ETSK:n toistuvasti esittämät 4. 4. 1 vetoomukset järjestelmän käyttöönotosta merihädässä olevia aluksia varten on kuultu (20 artikla). ETSK tukeekin ehdotusta, jonka mukaan direktiiviä vahvistetaan lisäämällä ja yhdenmu- kaistamalla suojapaikkaa kokevia vaatimuksia (3). Todistuksen suojasta ja vahingonkorvauksesta huolehtivaan P&I-yhdistykseen (International Group of Protection & Indemnity Club) kuulumisesta olisi katsottava olevan riittävä rahavakuus suojapaikkaan saapu- misen sallimiseksi. Tällaisen asiakirjan puuttumista ei saisi kuitenkaan käyttää tekosyynä pääsyn epäämiselle merihädässä olevalta alukselta. tarvittavat 4. 4. 2 Komitea katsoo, että riippumattomalla toimivaltaisella viranomaisella, joka vastaa onnettomuuden käsittelystä ja meri- hädässä olevien alusten ohjaamisesta suojapaikkoihin, olisi oltava asianomaisten osapuolten kuulemisvaatimuksesta riippumatta. Lisäksi tällaisen viranomai- sen olisi voitava tehdä päätöksiä ja täytettävä kaikki välttämät- tömät velvollisuudet ja kannettava myös kiireellisesti tehtyjen päätösten mahdolliset taloudelliset seuraukset. toimivaltuudet 4. 4. 3 ETSK toteaa, että kalastus on edelleen yksi haavoittu- vimmista toiminta-aloista, ja ilmaisee tässä yhteydessä tyytyväi- syytensä vaatimukseen kalastusalusten varustamisesta automaat- tisilla tunnistus- ja paikannuslaitteilla (AIS). Kuitenkin pienille ja keskisuurille yrityksille, kuten rannikkokalastusta harjoittaville yrityksille, olisi myönnettävä tunnistus- ja paikannuslaitteiden hankkimista varten tukea tai muuten helpotettava niiden hankki- mista (4). ETSK tukee myös säännöksiä, joiden avulla rannikko- 4. 4. 4 valtiot voivat ryhtyä asianmukaisiin toimiin vähentääkseen vaaroja, joita jäätyminen voi aiheuttaa merenkululle eräillä Eu- roopan unionin pohjoisilla merialueilla. Asia on erittäin tärkeä, sillä Itämerellä, jonka kautta kuljetetaan huomattava määrä öljy- tuotteita, tämä vaara on erityisen suuri. Kuitenkin sellaisten ongelmien välttämiseksi, jotka liittyvät eräiden luokituslaitosten (3) Yhdistyneen kuningaskunnan meriturvallisuusyksikön korkeimpien vi- ranomaisten (SOSREP) parhaat käytännöt ovat merkittävä inspiraation lähde tällä alalla. (4) Neuvoston 16. kesäkuuta tekemä päätös Euroopan kalastusrahastosta tarjoaa mahdollisuuden saada rahoitusta turvalaitteiden hankintaan rahoitusta jopa 40 prosenttia. Myös jäsenvaltioiden tasolla toteuttavat täydentävät toimet ovat mahdollisia. laatimiin normeihin jäätyvillä merialueilla tapahtuvasta meren- kulusta, olisi mielekästä, että jäsenvaltiot yhdenmukaistaisivat omia asiaa koskevia säännöksiään. 4. 4. 5 välisen edesauttaa yhteisön vesillä. ETSK on samaa mieltä siitä, että merenkulkuhallintojen käyttöönotto tiedonvaihtojärjestelmän parantamista SafeSeaNetin huomattavasti meriturvallisuuden 4. 5 Ehdotus Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiiviksi merilii- kennealan onnettomuuksien tutkinnan perusperiaatteista ja direk- tiivien 1999/35/EY ja 2002/59/EY muuttamisesta 4. 5. 1 ETSK tukee tätä ehdotusta, sillä ainoastaan onnetto- muuksien riippumattoman teknisen tutkinnan ansiosta voidaan ryhtyä tarvittaviin toimiin vastaavien onnettomuuksien estämi- seksi. Komitea pitää myönteisenä myös tutkinnasta vastaavien erikoistuneiden ja riippumattomien tutkintaelinten perustamista ja kannattaa sitä, että näiden suorittama tutkinta erotetaan selvästi rikosoikeudellisista tutkimuksista. 4. 5. 2 tutkimusten suorittamista koskevaan säännökseen. ETSK on tyytyväinen 7 artiklan yhteisten turvallisuus- jopa anonymiteetti, 4. 5. 3 ETSK katsoo, että 9 artiklan säännös muihin kuin turvallisuustutkimukseen tarvittavien tietojen salassapidosta on oleellinen. Säännös, jonka mukaan oikeusviranomainen päättää tietojen julkisuudesta, on huolestuttava. Niinpä ETSK katsoo, että olisi mielekästä turvata sellaisten henkilöiden immuniteetti tai jotka antavat tietoja onnettomuuksien teknisissä tutkimuksissa. Olisi asianmukaista, että samoin kuin lentoliikennealalla, meriliikennealan ja järjestäytyneen kansalai- syhteiskunnan edustajat voisivat osallistua tutkintaprosessiin onnettomuusalueilla. Tämä lisäisi avoimuutta ja olisi arvokas tapa oppia onnettomuuksista, jotta niitä kyettäisiin vastaisuu- dessa ehkäisemään tehokkaammin. Komission ehdotuksessa sitä paitsi kokemusten viisaasti kartuttamiseksi. edellytetään palautemenettelyä 4. 6 Ehdotus Euroopan parlamentin ja neuvoston asetukseksi merten ja sisävesien matkustajaliikenteen harjoittajien vastuusta onnetto- muustapauksissa suoja säännökset onnettomuustapauksissa. ETSK tukee ehdotuksen perustavoitetta, 4. 6. 1 jolla pyritään turvaamaan kaikkien EU:n alueella liikkuvien matkustajien samantasoinen Ehdotuksen liikenteenharjoittajien nykyaikaistetut vastuuta, pakollista vakuutusjärjestelmää sekä asianmukaista korvauksen enimmäismäärää. Suojaa koskevia normeja sovelle- taan myös kaikkiin sellaisiin matkustajiin, jotka ovat ostaneet lippunsa EU:ssa, vaikka nämä eivät matkustaisikaan yhteisön jotka purjehtivat unionin vesillä tai matkustaisivat aluksilla, ulkopuolisen valtion lipun alla. koskevat C 318/200 FI Euroopan unionin virallinen lehti 23. 12. 2006 ETSK muistuttaa, että vuodelta 2003 peräisin olevan 4. 6. 2 päätösluonnoksen yhteydessä jäsenvaltioita kehotettiin ratifioi- maan Ateenan yleissopimuksen pöytäkirja ennen vuoden 2005 loppua. Valitettavasti ratifiontiprosessi on pysähtynyt. Nykyisen ehdotuksen ansiosta Ateenan yleissopimuksen pöytäkirjan määr- äyksiä voitaisiin soveltaa yhdenmukaisesti koko Euroopan unionissa. Ateenan sopimuksen pöytäkirjan saattaminen osaksi yhteisön oikeutta ei poista jäsenvaltioiden velvollisuutta rati- fioida sitä, sillä näin turvataan sen soveltaminen kansainvälisellä tasolla. 4. 6. 3 Komitea panee merkille, että ratkaisematta on edelleen kaksi tärkeää kysymystä, jotka liittyvät Ateenan yleissopimuksen pöytäkirjan ratifioimista jäsenvaltioissa koskevaan esitykseen sekä vuodelta 2002 peräisin olevan pöytäkirjan voimaantuloon. Ensimmäinen koskee kysymystä sodasta/terrorismista. ETSK viittaa Kansainvälisen merenkulkujärjestön päätöslauselmaan, jossa jäsenvaltioille annetaan mahdollisuus esittää ratifioinnin yhteydessä varauma, jonka mukaan ne esittäisivät kaikki muut vaadittavat vakuutusasiakirjat paitsi sellaiset, jotka koskevat sotaa tai terrorismia. Toinen kysymys koskee enimmäisrajaa. P&I- yhdistysten kansainvälinen liitto on ilmoittanut, että se pystyy kattamaan pöytäkirjassa asetetut enimmäismäärät, mikäli terror- ismiin liittyvään ongelmaan löydetään ratkaisu. Joka tapauksessa tarkasteltavana on vaihtoehtoisia ehdotuksia, ja toimivia ratkai- suja saatetaan löytää kansainvälisellä tasolla. Euroopan solidaari- suusrahaston (asetus 2012/2002) tarkistus on parhaillaan käyn- nissä ja määrä valmistua vuonna 2007. Tarkistuksen myötä voi hätäavun myöntäminen myös terroristien aiheuttaman katas- trofin vuoksi voi tulla mahdolliseksi. Tämä ei kuitenkaan voi korvata mahdollisen terrorihyökkäyksen vahinkojen kattamista vakuutuksella. Komitea pitää tätä kysymystä koskevaa neuvotte- luratkaisua kiireellisenä. ETSK myöntää, että on järkevää myöntää 4. 6. 4 samat korvaukset yhteisön sisäisillä ja kansainvälisillä reiteillä liikennöi- vien alusten matkustajille. Tämä saattaa kuitenkin aiheuttaa huomattavia ongelmia eräille pienille yhtiöille tai tiettyjen palve- lujen yhteydessä. laisia säännöksiä on sisällytetty lentoliikenteen matkustajien oikeuksia koskevaan asetukseen, joka liittyy Montrealin yleisso- pimukseen. 4. 6. 8 Sisävesiliikenteen osalta ETSK katsoo, että meriturvalli- suuden kolmannessa toimenpidepaketissa ei oteta huomioon eroja sisävesiväylien liikennöinnin (joet, virrat, suistoalueet, kanavat, järvet) ja meriliikenteen (mantereen ja saar[t]en väliset julkinen alueellisen yhteenkuuluvuuden turvaava yhteydet, palvelu, kansainväliset liikenneyhteydet) välillä. Näiden väylien luonne ja käyttö poikkeavat toisistaan, minkä vuoksi myös erilaiset oikeudelliset järjestelmät ovat perusteltuja (meren- kulkua/turvallisuutta/luotettavuutta sekä vastuuta ja pakollista vakuutusta koskevat säännöt). 4. 7 Ehdotus Euroopan parlamentin ja neuvoston direktiiviksi alusten omistajien siviilioikeudellisesta vastuusta ja rahavakuuksista 4. 7. 1 ETSK tukee sitä, että jäsenvaltiot ratifioivat LLMC-yleis- sopimuksen vuoden 1996 pöytäkirjan, jolla kaksinkertaistetaan alusten omistajien siviilioikeudellisen vastuun rajat vuoden 1976 pöytäkirjassa asetettuihin rajoihin nähden. Vuoden 1976 yleisso- pimus on monialainen, ja se kattaa merioikeudelliset vaateet kokonaisuudessaan. ETSK panee kuitenkin merkille ehdotuksen, jonka mukaan kaikilla yhteisön aluevesille tulevilla aluksilla on (riippumatta taloudellisesta korvausvastuusta, joka on kaksinkertainen vuoden 1996 LLMC- pöytäkirjassa vahvistettuun summaan nähden. lippuvaltiosta) todistus oltava Kansakuntien Yhdistyneiden merioikeusyleissopi- 4. 7. 2 muksen nojalla rannikkovaltiot voivat soveltaa kyseisen yleisso- pimuksen normeja ainoastaan sellaisiin niiden satamiin poikkea- viin aluksiin, jotka purjehtivat unionin ulkopuolisten valtioiden lippujen alla. P&I-yhdistykset ovat ilmoittaneet, että ne antavat ainoastaan todistuksia, jotka ovat vuoden 1996 pöytäkirjassa määriteltyjen enimmäismäärien mukaisia. 4. 6. 5 Jäsenvaltion sisäisen, meritse tapahtuvan matkustajalii- kenteen palvelujen yhteydessä ETSK ehdottaa (tilapäisen) sopeu- tumiskauden käyttöönottoa ehdotetun direktiivin täytäntöönpa- nossa, jotta voidaan minimoida kaikki kielteiset seuraukset kyseisellä alalla. Näin vältettäisiin se, että paikallisten matkustaja- lauttojen tarjoamien palvelujen taloudellinen kannattavuus kärsisi pahasti, mikä haittaisi saarten liikenneyhteyksien säännöl- lisyyttä. 4. 6. 6 Mitä tulee onnettomuuksien uhreille ja heidän edunsaa- jilleen maksettaviin etukäteismaksuihin, komitea kannattaa ennakkomaksua koskevaa ehdotusta, jolle Ateenan sopimuksen pöytäkirja tarjoaa täsmällisesti määritellyn vastuujärjestelmän. 4. 6. 7 Vammaisiin henkilöihin ja matkaa edeltäviin tietoihin liittyviä säännöksiä ei olisi pidettävä erillisinä Ateenan sopi- muksen pöytäkirjaan nähden vaan sitä täydentävinä. Vastaavan- 4. 7. 3 Vakuutus on maksukyvyttömyyttä parempi vaihtoehto. Vakuutus perustuu korvausvastuun kriteerien selvään määritte- lyyn. Jos korvausvastuuraja poistetaan, silloin kun on kyse vaka- vista laiminlyönneistä, saattaa tämä johtaa vakuutusmarkki- noiden supistumiseen ja sellaisten yhden aluksen meriliiken- neyhtiöiden lisääntymiseen, turvautuvat osakeyhtiöitä jotka koskevaan oikeudelliseen järjestelmään. 4. 7. 4 ETSK toteaa kuitenkin, että vahinkojen ja vastuun laajuuden havainnoiminen ja arvioiminen on kehittynyt kovasti viime vuosina. Nykyään maksettujen vahingonkorvausten katso- taan nykyään usein olevan huomattavasti alhaisempia kuin suorien ja etenkin epäsuorien vahinkojen aiheuttamat kustan- nukset. Tässä asiassa olisi epäilyksettä parantamisen varaa. Komitea esittää, että komissio tekee ehdotuksestaan taloudellisen arvioinnin. Analyysissä olisi määriteltävä vastuun rajoittamisesta luopumisen taloudellinen vaikutus, sekä se, olisiko tarpeen nostaa vastuun rajoittamisen rajoja. 23. 12. 2006 FI Euroopan unionin virallinen lehti C 318/201 ETSK palauttaa mieliin aikaisemmat Erika I ja II pake- 4. 7. 4. 1 teista antamansa lausunnot ja toistaa, että tavoitteena pitäisi olla vahingon nopea korvaaminen ja takuu siitä, että uhrit saavat korvauksen kärsimistään vahingoista, eikä suinkaan se, että kannustetaan käynnistämään loputtomiin kestäviä oikeusjuttuja. Kaikkien voimassa olevien Kansainvälisen merenkulkujärjestön yleissopimusten ratifiointi mahdollistaisi entistä asianmukai- semman siviilioikeudellisen vastuun, pakollisen vakuutuksen sekä suoran toiminnan sellaisissa vaatimuksissa, jotka on tark- kaan määritelty, kuten direktiiviehdotuksessa esitetään. 4. 7. 4. 2 ETSK katsoo, että siviilioikeudellisesta vastuusta olisi säänneltävä selkein ja avoimin säännöksin. Merioikeudessa ”vakavan laiminlyönnin” (gross negligence) käsitettä sovelletaan joissa on kyse lastin vahingoittumisesta. tavallisesti riidoissa, Kansainvälisellä tasolla käytetään tuottamuksellisen vastuun poissulkemiseksi käsitettä ”varomattomuus mahdollisista vahin- goista tietoisena” (recklesness with knowledge). Komitea kannattaa tätä ratkaisua Erika II -paketista antamassaan lausunnossa, vaik- kakin kyseessä on öljyn aiheuttama saastuminen. Tästä syystä komitea esittää, että ehdotetussa direktiivissä olisi muutamia objektiivisia ohjeita, ja niiden tuomioistuimet voisivat määrittää, milloin huolimattomuutta voidaan pitää törkeänä. Muussa tapauksessa voi olla vaarana, että direktiivi pannaan eri jäsenvaltioissa täytäntöön eri tavoilla. joiden perusteella jäsenvaltiot 4. 7. 4. 3 ETSK pitäytyy kannassaan siitä, että rahavakuustodis- tukset tulisi vahvistaa todistuksella P&I-yhdistykseen kuulumi- sesta sen sijaan, että jäsenvaltiot myöntäisivät tästä todistuksia. Todistus P&I-yhdistykseen kuulumisesta vastaa ehdotetun lain- säädäntövälineen tavoitteita, ja todistuksia myöntävät P&I-yhdis- tykset. 4. 7. 5 ETSK katsoo, että ehdotus tällaisenaan on ristiriidassa ympäristövastuusta ympäristövahinkojen ehkäisemisen ja korjaa- misen osalta 21. huhtikuuta 2004 annetun direktiivin 2004/35/ EY kanssa. Direktiivissä tunnustetaan Kansainvälisen merenkulk- ujärjestön yleissopimusten soveltamisen ensisijaisuus, merioikeu- dellisia vaateita koskevan vastuun rajoittamisesta tehty yleisso- pimus (LLMC) mukaan luettuna. Tästä saattaa aiheutua ongelmia kansainvälisen sopimusoikeuden alalla jäsenvaltioille, jotka ovat liittyneet vuosien 1976 ja 1996 LLMC-yleissopimuksiin. ETSK kannattaa ehdotusta, että aluksilla olisi rahava- 4. 7. 5. 23. 12. 2006 SL Uradni list Evropske unije C 318/195 Mnenje Evropskega ekonomsko-socialnega odbora o predlogu direktive Evropskega parlamenta in Sveta o izpolnjevanju zahtev države zastave COM(2005) 586 konč. — 2005/0236 (COD), predlogu direktive Evropskega parlamenta in Sveta o skupnih predpisih in standardih za organiza- cije, pooblaščene za inšpekcijski pregled in nadzor ladij, ter za ustrezne ukrepe pomorskih uprav COM(2005) 587 konč. — 2005/237 (COD), predlogu direktive Evropskega parlamenta in Sveta o pomorski inšpekciji COM(2005) 588 konč. — 2005/0238 (COD), predlogu direktive Evropskega parlamenta in Sveta o spremembi Direktive 2002/59/ES o vzposta- vitvi sistema spremljanja in obveščanja za ladijski promet COM(2005) 589 konč. — 2005/0239 (COD), predlogu direktive Evropskega parlamenta in Sveta o določitvi temeljnih načel za vodenje preiskav nesreč v sektorju pomorskega prometa in o spremembi Direktiv 1999/35/ES in 2002/59/ES COM(2005) 590 konč. — 2005/240 (COD), predlogu uredbe Evropskega parlamenta in Sveta o odgovornosti prevoznikov potnikov po morju in celinskih plovnih poteh v primeru nesreč COM(2005) 592 konč. — 2005/0241 (COD), predlogu direktive Evropskega parlamenta in Sveta o civilni odgovornosti in finančnih jamstvih last- nikov ladij COM(2005) 593 konč. — 2005/0242 (COD) (2006/C 318/32) Svet je 25. januarja (TEN/236), 8. februarja (TEN/235), 14. februarja (TEN/234 in 239), 28. februarja (TEN/ 237) in 15. marca 2006 (TEN/233 in 238) sklenil, da v skladu s členoma 71(1) in 80(2) Pogodbe o ustano- vitvi Evropske skupnosti Evropski ekonomsko-socialni odbor zaprosi za mnenje o zgoraj omenjenih doku- mentih. Strokovna skupina za promet, energijo, infrastrukturo in informacijsko družbo, zadolžena za pripravo dela Odbora na tem področju, je mnenje sprejela 18. julija 2006. Poročevalec je bil g. RETUREAU, soporočevalka pa ga. BREDIMA–SAVOPOULOU. Evropski ekonomsko-socialni odbor je mnenje sprejel na 429. plenarnem zasedanju 13. in 14. septembra 2006 (seja z dne 13. septembra 2006) s 198 glasovi za, 2 glasovoma proti in 5 vzdržanimi glasovi. 1. Sklepi in priporočila civilne odgovornosti. Še posebej poglobljen pregled si zasluži predlog v zvezi s civilno odgovornostjo. Odbor z odobravanjem sprejema celoten tretji sveženj 1. 1 zakonodajnih ukrepov za pomorsko varnost, ki je še en konstruktiven in proaktiven korak v smeri izboljševanja varnosti na morju, saj bo omogočil zmanjšanje števila nesreč in tudi onesnaževanja morja ter boljši nadzor nad njihovimi posledi- cami. EESO je na splošno naklonjen predlogom, ki so povezani z izpolnjevanjem zahtev države zastave, pomorsko inšpekcijo, spremljanjem, ki ga izvajajo klasifikacijski zavodi, zadolženi za izvajanje pregledov, preiskavami nesreč, in tudi predlogom spremljanja prometa plovil in informacij (VTM in plovila v stiski ter pribežališča). Predlogi izražajo glavna stališča, ki jih je Odbor izrazil v mnenjih v zvezi s svežnjema ERIKA I in II. Obravna- vani predlogi izboljšujejo različne vidike transportne verige in pričajo o zavzemanju Evropske unije za kakovost pomorskega prometa. 1. 3 EESO ocenjuje, da je priznanje vloge IMO (Mednarodna pomorska organizacija) pozitiven element svežnja. To je popol- noma skladno z mnenji, ki jih je Odbor objavljal od leta 1993 v zvezi s pomorsko varnostjo ter preprečevanjem onesnaževanja in v katerih je upošteval potrebo po vzpostavitvi mednarodnega okvira za pomorsko varnost in preprečevanje onesnaževanja. 1. 2 Odbor izraža zaskrbljenost v zvezi s predlogi, ki so pove- zani z odgovornostjo za potnike na potniških ladjah na podlagi Atenske konvencije Mednarodne pomorske organizacije, in glede 1. 4 EESO priporoča Komisiji, da sprejme vse potrebne ukrepe, da države članice čim prej ratificirajo obstoječe konven- cije IMO, zlasti Konvencijo o omejevanju odgovornosti za C 318/196 SL Uradni list Evropske unije 23. 12. 2006 pomorske zahtevke (Konvencija LLMC iz leta 1996). Ratifikacija teh instrumentov bo imela neposreden vpliv na pomorsko varnost, globalno okolje, odgovornost in odškodnino za škodo, ki je posledica onesnaževanja v svetovnem merilu. 1. 5 EESO predlaga Komisiji, da iz predloga v zvezi z odgo- vornostjo za potnike med prevozi po celinskih plovnih poteh izloči celinske plovne poti in objavi konkreten predlog v okviru programa Naïades. EESO ponavlja svoj poziv, ki ga je izrazil že v mnenjih o 1. 6 svežnjih ERIKA I in II, da je potreben dodaten sveženj za pomorsko varnost, ki se bo posebej ukvarjal s človeško razse- žnostjo, in obžaluje nezadostno pozornost, ki jo tretji sveženj za pomorsko varnost namenja človeškemu faktorju na ravni Skupnosti. Kot podlago za pripravo ustreznih določb predlaga konvencijo o kodeksu dela pomorščakov, ki jo je pomorska konferenca ILO sprejela leta 2006 in ki jo morajo države članice ratificirati; z njo naj bi uskladili temeljna evropska in medna- rodna pravila. Za oblikovanje boljših evropskih standardov je prav tako treba ustrezno upoštevati del kodeksa, ki vsebuje priporočila (nezavezujoči akti). 1. 7 EESO opaža, da je z boljšim uveljavljanjem pravnih norm možno tudi izboljšanje zakonodajnega postopka. V tem smislu opozarja na nujnost boljšega izvajanja predpisov. Prav tako poziva vse udeležence, da spremljajo izvajanje predpisov novega svežnja za pomorsko varnost. EESO opozarja na nujnost povečanja sredstev držav 1. 8 članic za pomorsko inšpekcijo. Med drugim poziva k povečanju števila inšpektorjev v pristaniščih, s čimer bi zagotovili učinko- vito izvajanje različnih vidikov svežnjev za pomorsko varnost. EESO poziva Komisijo k sodelovanju z državami članicami, da bi razvili vsa možna sredstva, s katerimi bi privabili nove, ustrezno izobražene ljudi in jih zaposlili kot inšpektorje. unija prizadeva sprejeti ukrepe za vzpostavitev obrambnega mehanizma za varovanje evropske obale pred nevarnostjo nesreč in onesnaževanja morja ter za izboljšanje varnostnih ukrepov za plovila, ki pristajajo v njenih pristaniščih. Sprejeta sta bila dva zakonodajna svežnja: „ERIKA I“ (1) iz leta 2001 in „ERIKA II“ (2) iz leta 2002. Vsebujeta šest pravnih instrumentov (tri direktive in tri uredbe). Komisija je 23. novembra 2005 objavila tretji sveženj ukrepov za pomorsko varnost, da bi okre- pila pravila Skupnosti na področju pomorske varnosti in izbolj- šala učinkovitost obstoječih ukrepov. 3. Predlogi Komisije 3. 1 Od širitve EU flota Skupnosti predstavlja 25 % svetovne flote. Cilj Evropske komisije je ustvariti model flote, ki bo lahko zagotavljal varne, konkurenčne in okolju prijazne pomorske storitve. 3. 2 Tretji sveženj ukrepov za pomorsko varnost bo zagotav- ljal boljšo varnost pomorskega prometa v Skupnosti. Predlaga proaktiven pristop, ki bo za operaterje, ki spoštujejo medna- rodne standarde, spet ustvaril pogoje za zdravo in trajnostno konkurenco. Sveženj vsebuje sedem predlogov, ki upoštevajo izvajanju zakonodaje Skupnosti na izkušnje, pridobljene pri področju pomorske varnosti in preprečevanja onesnaževanja. Osredotočajo se na dve prednostni področji ukrepov: 2. Uvod — izboljšanje preprečevanja nesreč in onesnaževanja ter Zaradi škode, nastale v nesrečah tankerjev Erika (1999) 2. 1 in Prestige (2002) na francoskih in španskih obalah in pri katerih se je pokazala ranljivost evropske obale, si Evropska (1) Direktiva Evropskega parlamenta in Sveta o spremembi Direktive Sveta 95/21/ES o uveljavitvi mednarodnih standardov za varnost ladij, preprečevanje onesnaževanja ter pogoje za življenje in delo na ladjah, ki uporabljajo pristanišča Skupnosti in plujejo v vodah v pristojnosti držav članic (pomorska inšpekcija). Direktiva Evropskega parlamenta in Sveta o spremembi Direktive Sveta 94/57/ES o skupnih predpisih in standardih za organizacije, pooblaščene za inšpekcijski pregled in nadzor ladij ter za ustrezne ukrepe pomorskih uprav. Uredba Evropskega parlamenta in Sveta o pospešenem uvajanju zahtev o dvojnem trupu ali enakovrednih zahtev za tankerje z enojnim trupom (Mnenje EESO: UL C 14, 16. 1. 2001). (2) Direktiva Evropskega parlamenta in Sveta o vzpostavitvi sistema spremljanja, nadzorovanja in obveščanja za ladijski promet v Skup- nosti. Uredba Evropskega parlamenta in Sveta o vzpostavitvi odškodnin- skega sklada za škodo, ki nastaja zaradi onesnaževanja z ogljikovo- diki v evropskih vodah in drugih dodatnih ukrepov. Uredba Evropskega parlamenta in Sveta o ustanovitvi Evropske agencije za pomorsko varnost (mnenje EESO: UL C 221, 7. 8. 2001). — obvladovanje posledic nesreč. 3. 3 Predlog direktive Evropskega parlamenta in Sveta o izpolnjevanju zahtev države zastave 3. 3. 1 Cilj tega predloga je poskrbeti za to, da države članice zagotovijo učinkovito spremljanje skladnosti plovil, ki plujejo pod njihovo zastavo, z mednarodnimi standardi, ki jih predlaga Mednarodna pomorska organizacija (IMO). Zato morajo države zastave ustanoviti pomorske uprave, ki bodo delovale na podlagi visokih kakovostnih meril. Namen tega predloga je zagotoviti, da bodo države članice svoje mednarodne obveznosti izpolnje- vale učinkovito in usklajeno. 23. 12. 2006 SL Uradni list Evropske unije C 318/197 3. 4 Predlog direktive Evropskega parlamenta in Sveta o skupnih pred- pisih in standardih za organizacije, pooblaščene za inšpekcijski pregled in nadzor ladij, ter za ustrezne ukrepe pomorskih uprav 3. 7 Predlog direktive Evropskega parlamenta in Sveta o določitvi temeljnih načel za vodenje preiskav nesreč v sektorju pomorskega prometa in o spremembi direktiv 1999/35/ES in 2002/59/ES 3. 4. 1 Predlog je namenjen izboljšanju kakovosti dela klasifi- kacijskih zavodov (zadolženi so za inšpekcijo in certificiranje ladij), prenovi sistema sankcij, predvidenih za podjetja, ki ne izpolnjujejo obveznosti in katerim se izrečejo postopne in sora- zmerne denarne kazni, in okrepitvi pristojnosti Komisije, ki bo dovoljevala inšpektorjem dostop do vseh ladij, ne glede na zastavo. Kakovost dela klasifikacijskih zavodov se mora zaradi izvajanja sistema nadzora kakovosti izboljšati. 3. 7. 1 Kakovost standardov na področju pomorske varnosti je odvisna od sposobnosti analiziranja vzrokov nesreč in vseh pridobljenih izkušenj. Cilj tega predloga je izdelava usklajenega okvira Skupnosti, ki bo omogočal vodenje preiskav o nesrečah. Te bodo opravili neodvisni specializirani organi, pooblaščeni v ta namen. Predlog določa jasne smernice na ravni Skupnosti in spodbuja tehničnih preiskavah pomorskih nesreč. sodelovanje pri 3. 5 Predlog direktive Evropskega parlamenta in Sveta o pomorski inšpekciji 3. 5.	31,625	1
2013/52013AE1414/52013AE1414_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,013	None	None	Spoken	3,334	8,005	C_2013271SK.01013301.xml 19.9.2013 SK Úradný vestník Európskej únie C 271/133 Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii“ COM(2013) 48 final – 2013/0027 (COD) 2013/C 271/25 Spravodajca: Thomas McDONOGH Rada a Európsky Parlament sa 21. februára a 15. apríla 2013 rozhodli podľa článku 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom „Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii“ COM(2013) 48 final – 2013/0027 (COD). Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť, ktorá bola poverená prípravou návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 30. apríla 2013. Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 490. plenárnom zasadnutí 22. a 23. mája 2013 (schôdza z 22. mája) 163 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 5 členovia sa hlasovania zdržali, toto stanovisko: 1. Závery a odporúčania 1.1 Výbor berie na vedomie návrh smernice, ktorý treba brať v širšom kontexte nedávno zverejnenej stratégie kybernetickej bezpečnosti (1) obsahujúcej komplexnú víziu bezpečnosti sietí a informácií s cieľom zabezpečiť, aby digitálne hospodárstvo mohlo bezpečne rásť a pritom sa presadzovali európske hodnoty slobody a demokracie. 1.2 EHSV víta návrh smernice na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v EÚ. Harmonizácia a riadenie bezpečnosti sietí a informácií na európskej úrovni sú nevyhnutné na dokončenie jednotného digitálneho trhu a na plynulé fungovanie vnútorného trhu ako celku. Výbor sa stotožňuje s obavami Komisie vo vzťahu k obrovským škodám z hľadiska hospodárstva a blahobytu občanov, ktoré by mohli vzniknúť pri zlyhaní bezpečnosti sietí a informácií. Navrhovaná smernica však nespĺňa očakávania výboru, pokiaľ ide o dôrazné legislatívne opatrenia v tejto dôležitej otázke. 1.3 Výbor je mimoriadne sklamaný nedostatočným pokrokom mnohých členských štátov pri zavádzaní účinnej bezpečnosti sietí a informácií na štátnej úrovni. EHSV vyjadruje poľutovanie nad zvýšeným rizikom, ktoré tento nedostatok predstavuje pre občanov, ako aj nad nepriaznivým vplyvom, ktorý má na dokončenie jednotného digitálneho trhu. Všetky členské štáty by mali v súvislosti s nesplnenými povinnosťami v oblasti bezpečnosti sietí a informácií prijať okamžité opatrenia. 1.4 Nedostatočný pokrok vedie k vzniku ďalších rozdielov v digitálnej oblasti medzi elitnou skupinou s vysoko rozvinutou bezpečnosťou sietí a informácií a menej pokročilými členskými štátmi. Tieto rozdiely majú nepriaznivý vplyv na dôveru a spoluprácu v oblasti bezpečnosti sietí a informácií na úrovni EÚ, a ak sa nebudú hneď riešiť, pravdepodobne povedú k nedostatkom na vnútornom trhu spojeným s rozdielnou spôsobilosťou jednotlivých členských štátov. 1.5 V súlade s odporúčaniami z predchádzajúcich stanovísk (2) sa EHSV domnieva, že provizórne dobrovoľné opatrenia nefungujú a že členským štátom sa musia uložiť dôsledné regulačné povinnosti na zabezpečenie harmonizácie, riadenia a presadzovania európskej bezpečnosti sietí a informácií. EHSV, žiaľ, nie je presvedčený o tom, že tento návrh smernice predstavuje potrebný jasný a rozhodujúci právny predpis. Výbor sa domnieva, že na zabezpečenie potrebnej vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií by účinnejšie ako smernica bolo nariadenie s vhodne vymedzenými záväznými povinnosťami členských štátov. 1.6 Napriek zámeru Európskej komisie vydať delegované predpisy na zabezpečenie určitých jednotných podmienok vykonávania častí smernice výbor vníma v navrhovanom predpise nedostatok noriem, jasných vymedzení a kategorických povinností, čím sa členským štátom umožňuje priveľká pružnosť pri výklade a transponovaní rozhodujúcich prvkov. Výbor by v predpise privítal omnoho jasnejšie vymedzenia noriem, požiadaviek a postupov, ktoré majú dodržiavať členské štáty, verejné orgány, subjekty pôsobiace na trhu a kľúčoví sprostredkovatelia internetových služieb. 1.7 Na zabezpečenie vypracovania a vykonávania silnej politiky pre bezpečnosť sietí a informácií v EÚ by výbor privítal vytvorenie orgánu pre bezpečnosť sietí a informácií na úrovni EÚ podľa vzoru ústredného orgánu v leteckom priemysle (Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA)) (3). Tento orgán by stanovoval normy a sledoval presadzovanie všetkých prvkov bezpečnosti sietí a informácií v Únii od osvedčovania bezpečných koncových zariadení a ich používania, až po bezpečnosť sietí a bezpečnosť údajov. 1.8 EHSV si dobre uvedomuje zvýšené riziká v oblasti kybernetickej bezpečnosti a ochrany údajov po zavedení služby cloud computing (4) v Európe. Privítal by, keby sa v navrhovanom predpise výslovne uviedli osobitné dodatočné bezpečnostné požiadavky a povinnosti týkajúce sa poskytovania a využívania služby cloud computing. 1.9 Na zabezpečenie riadnej zodpovednosti za bezpečnosť sietí a informácií by sa malo v predpise jasne uviesť, že subjekty, na ktoré sa vzťahujú povinnosti podľa tejto smernice, by mali právo vyvodiť zodpovednosť voči dodávateľom softvéru a hardvéru za akékoľvek chyby ich výrobkov alebo služieb, ktoré priamo prispejú k incidentom v oblasti bezpečnosti sietí a informácií. 1.10 EHSV vyzýva členské štáty, aby osobitnú pozornosť venovali rozširovaniu poznatkov malých a stredných podnikov v oblasti bezpečnosti sietí a informácií a ich zručností v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Výbor zároveň upozorňuje Komisiu na úspech „súťaží hackerov“ v USA (5) a v niektorých členských štátoch (6) pri zvyšovaní informovanosti o kybernetickej bezpečnosti a výchove ďalšej generácie profesionálov v oblasti bezpečnosti sietí a informácií. 1.11 EHSV žiada Komisiu, aby vzhľadom na význam dodržiavania bezpečnosti sietí a informácií celej EÚ vo všetkých členských štátoch zvážila, aké finančné prostriedky viacročného finančného rámca by sa mohli použiť na dodržiavanie bezpečnosti sietí a informácií s cieľom pomôcť členským štátom, ktoré potrebujú finančnú pomoc. 1.12 Jednou z najvyšších priorít rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont 2020 by mali byť výdavky na výskum, vývoj a inovácie v oblasti technológií bezpečnosti sietí a informácií, aby Európa dokázala držať krok s rýchlo sa meniacim prostredím kybernetických hrozieb. 1.13 S cieľom vysvetliť, na ktoré subjekty sa vzťahujú právne povinnosti podľa navrhovaného predpisu, by EHSV privítal povinnosť každého členského štátu zverejniť online adresár všetkých subjektov, na ktoré sa vzťahujú požiadavky smernice v oblasti riadenia rizík a oznamovania. Táto transparentnosť a verejná zodpovednosť by viedli k vybudovaniu dôvery a podpore dodržiavania smernice. 1.14 Výbor upozorňuje Komisiu na množstvo predchádzajúcich stanovísk EHSV, ktoré sa zaoberali témou bezpečnosti sietí a informácií a v ktorých sa výbor vyjadroval o potrebe bezpečnej informačnej spoločnosti a ochrane kritickej infraštruktúry (7). 2. Zhrnutie návrhu Komisie 2.1 Navrhovaná smernica o bezpečnosti sietí a informácií bola uverejnená spolu so stratégiou kybernetickej bezpečnosti EÚ, ktorej zámerom je posilniť odolnosť informačných systémov, znížiť kybernetickú trestnú činnosť, posilniť politiku EÚ v oblasti medzinárodnej kybernetickej bezpečnosti a kybernetickú ochranu a rozvíjať priemyselné a technologické zdroje kybernetickej bezpečnosti pri súčasnom presadzovaní základných práv a ďalších ústredných hodnôt EÚ. 2.2 Bezpečnosť sietí a informácií sa týka ochrany internetu a ďalších sietí, informačných systémov a súvisiacich služieb, ktoré podporujú fungovanie našej spoločnosti. Bezpečnosť sietí a informácií je nevyhnutná na bezproblémové fungovanie vnútorného trhu. 2.3 Čisto dobrovoľný prístup k bezpečnosti sietí a informácií, ktorý sa v EÚ doposiaľ uplatňuje, neposkytuje dostatočnú ochranu pred rizikami týkajúcimi sa bezpečnosti sietí a informácií. Súčasné spôsobilosti v oblasti bezpečnosti sietí a informácií nie sú dostatočné na udržanie tempa s rýchlo sa meniacim svetom hrozieb a na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany vo všetkých členských štátoch. 2.4 V členských štátoch dnes existujú veľmi rôzne úrovne spôsobilosti a pripravenosti, čo vedie k rozdrobenosti prístupov k bezpečnosti sietí a informácií v EÚ. Vzhľadom na skutočnosť, že siete a systémy sú navzájom prepojené, členské štáty s nedostatočnou úrovňou ochrany oslabujú celkovú bezpečnosť sietí a informácií v EÚ. Táto situácia zároveň prekáža vzniku dôvery medzi partnermi, ktorá je predpokladom spolupráce a výmeny informácií. V dôsledku tejto situácie existuje spolupráca len medzi menšinou členských štátov s vysokou úrovňou spôsobilosti. 2.5 Účelom smernice, ktorá bola navrhnutá v súlade s článkom 114 Zmluvy o fungovaní EÚ, je uľahčiť dokončenie a plynulé fungovanie jednotného digitálneho trhu: — zaviesť minimálnu spoločnú úroveň bezpečnosti sietí a informácií v členských štátoch, a tak zvýšiť celkovú úroveň pripravenosti a reakcií na incidenty; — zlepšiť spoluprácu v oblasti bezpečnosti sietí a informácií s cieľom zabrániť cezhraničným incidentom a hrozbám; — vytvoriť kultúru riadenia rizík a zlepšovať výmenu informácií medzi súkromným a verejným sektorom. 2.6 V navrhovanej smernici sa stanovujú okrem iného tieto právne požiadavky: a) každý členský štát musí prijať stratégiu pre bezpečnosť sietí a informácií a určiť príslušný štátny orgán pre bezpečnosť sietí a informácií s primeranými finančnými a ľudskými zdrojmi s cieľom predchádzať rizikám a incidentom v oblasti bezpečnosti sietí a informácií, riešiť tieto riziká a incidenty a reagovať na ne; b) vytvorenie mechanizmu spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou na výmenu včasných varovaní vo vzťahu k rizikám a incidentom, na spoluprácu a prípravu pravidelných partnerských hodnotení; c) povinnosť konkrétnych druhov subjektov v celej EÚ prijímať postupy riadenia rizík a oznamovať ich príslušnému štátnemu orgánu významné bezpečnostné incidenty týkajúce sa ich základných služieb. K subjektom, na ktoré sa vzťahujú tieto požiadavky, patria prevádzkovatelia kritických informačných infraštruktúr v niektorých odvetviach (finančné služby, doprava, energetika, zdravotníctvo), sprostredkovatelia služieb informačnej spoločnosti (najmä služby cloud computing, platforiem elektronického obchodu, internetových platieb, vyhľadávačov, obchodov s aplikáciami a sociálnych sietí) a orgány verejnej správy. 2.7 Členské štáty budú musieť zaviesť smernicu do 18 mesiacov od jej prijatia Radou a Európskym parlamentom, ktoré sa očakáva niekedy v roku 2014. 3. Všeobecné pripomienky 3.1 Rast internetu a digitálnej spoločnosti má výrazný dosah na každodenný život. Ako však rastie naša závislosť od internetu, naša sloboda, prosperita a kvalita života čoraz viac závisia od spoľahlivej bezpečnosti sietí a informácií: ak nefunguje internet a v núdzovej situácii nie je možné dostať sa k elektronickým zdravotným záznamom, budú umierať ľudia. Bezpečnosť kritickej informačnej infraštruktúry v Európe je však čoraz viac ohrozovaná a naša úroveň bezpečnosti sietí a informácií nie je dostatočná. 3.2 Riaditeľ Europolu minulý rok uviedol, že je veľmi znepokojený touto veľkou neodôvodnenou dôverou v nenarušiteľnú povahu internetu (8). Často počúvame o nových kybernetických útokoch zločincov, teroristov či cudzích vlád na základnú infraštruktúru. Obete väčšinu útokov neohlásia, pretože sa obávajú poškodenia povesti. V posledných týždňoch sme však boli svedkami útokov na európsku internetovú infraštruktúru (9) a bankové systémy (10), ktoré boli príliš veľké na to, aby sa dali skryť. Podľa odhadov uvedených v jednej správe (11) Holandsko v roku 2011 postihlo 92 miliónov kybernetických útokov a Nemecko 82 miliónov. Podľa odhadov vlády Spojeného kráľovstva prišlo v Spojenom kráľovstve v roku 2011 k 44 miliónom útokov kybernetickej trestnej činnosti, ktoré stáli hospodárstvo až 30 miliárd EUR (12). 3.3 Problémom bezpečnosti sietí a informácií v Európe sa Rada EÚ zaoberala v roku 2007 (13). Politický prístup sa však odvtedy (14) opiera najmä o dobrovoľné opatrenia členských štátov, z ktorých len menšina prijala účinné opatrenia. Výbor pripomína, že mnohé členské štáty stále neuverejnili štátnu stratégiu kybernetickej bezpečnosti ani nevypracovali štátny pohotovostný plán riešenia kybernetických incidentov, a niektoré zatiaľ nevytvorili tím reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT). Viacero členských štátov tiež ešte neratifikovalo Dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite (15). 3.4 Desať členských štátov s najrozvinutejšou bezpečnosťou sietí a informácií vytvorilo skupinu tímov reakcie na núdzové počítačové situácie európskych vlád (EGC) na úzku spoluprácu v oblasti bezpečnosti sietí a informácií a reakcií na incidenty. Členstvo v skupine EGC je v súčasnosti uzavreté. Ďalších 17 menej pokročilých členských štátov a novo vytvorený tím reakcie EÚ na núdzové počítačové situácie (16) sú v súčasnosti z tejto elitnej skupiny vylúčené. Medzi členskými štátmi s vysoko rozvinutou bezpečnosťou sietí a informácií a ostatnými členskými štátmi sa otvára nová digitálna priepasť. Ak sa táto priepasť neprekoná, rozdiely v bezpečnosti sietí a informácií ohrozia podstatu jednotného digitálneho trhu, čím sa obmedzí rozvoj dôvery, harmonizácie a interoperability. Bez dôrazných opatrení sa navyše budú rozdiely medzi členskými štátmi s pokročilou bezpečnosťou a členskými štátmi s menej pokročilou bezpečnosťou pravdepodobne zvyšovať, rovnako ako nedostatky na vnútornom trhu spojené s rozdielnou spôsobilosťou jednotlivých členských štátov. 3.5 Úspech stratégie kybernetickej bezpečnosti a účinnosť navrhovanej smernice o bezpečnosti sietí a informácií budú závisieť od existencie silného odvetvia bezpečnosti sietí a informácií v Európe a dostatočného počtu pracovníkov s odbornými zručnosťami v oblasti bezpečnosti sietí a informácií. EHSV s potešením víta, že v navrhovanej smernici je zahrnutá potreba členských štátov investovať do vzdelávania, informovanosti a odbornej prípravy v oblasti bezpečnosti sietí a informácií. Výbor by zároveň privítal, keby každý členský štát vynaložil osobitné úsilie na informovanie, vzdelávanie a podporu odvetvia malých a stredných podnikov v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Veľké firmy môžu ľahko získať potrebné poznatky, malé a stredné podniky však potrebujú podporu. 3.6 EHSV s potešením očakáva spoluprácu s Európskou agentúrou pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), pokiaľ ide o podporu bezpečnosti sietí a informácií počas mesiaca kybernetickej bezpečnosti, ktorý sa uskutoční v tomto roku. V súvislosti s cieľom stratégie kybernetickej bezpečnosti a smernice o bezpečnosti sietí a informácií rozvíjať kultúru informovanosti o bezpečnosti v EÚ a zvyšovať úroveň zručností v oblasti bezpečnosti sietí a informácií výbor upozorňuje Komisiu na podujatia „súťaže hackerov“ pre mládež, ktorými sa dosiahol veľký úspech pri zvyšovaní informovanosti v niektorých členských štátoch a USA. 3.7 Výbor zároveň s potešením berie na vedomie záväzok uvedený v stratégii kybernetickej bezpečnosti, pokiaľ ide o výdavky v oblasti výskumu, vývoja a inovácií na technológie bezpečnosti sietí a informácií. 3.8 Rast služby cloud computing vedie k vzniku mnohých nových rizík v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorými sa treba zaoberať. Zločinci v oblasti počítačovej kriminality majú napríklad v súčasnosti k dispozícii rozsiahlu počítačovú silu za pomerne nízke náklady a údaje tisícok spoločností sa teraz nachádzajú v centralizovaných úložiskách údajov, ktoré nemusia odolať sústredeným útokom. EHSV žiada vyššiu kybernetickú odolnosť služby cloud computing (17). 3.9 Výbor v minulosti žiadal zavedenie dobrovoľného systému elektronickej identifikácie EÚ pre online transakcie na doplnenie jestvujúcich štátnych systémov. Takýto systém by zabezpečoval vyššiu úroveň ochrany proti podvodom, ovzdušie väčšej dôvery medzi hospodárskymi subjektmi, nižšie náklady na poskytovanie služieb a vyššiu kvalitu služieb a ochrany pre občanov. 4. Konkrétne pripomienky 4.1 Návrh smernice o bezpečnosti sietí a informácií, ktorý predložila Komisia, je žiaľ príliš provizórny, nie je dostatočne jasný a v priveľkej miere závisí od samoregulácie členských štátov. Chýbajúce normy, jasné vymedzenia a kategorické povinnosti, najmä v kapitole IV smernice, poskytujú členským štátom priveľkú pružnosť vo výklade a transpozícii rozhodujúcich prvkov právneho predpisu. Nariadenie s vhodne vymedzenými záväznými právnymi povinnosťami členských štátov by bolo účinnejšie ako smernica. 4.2 Výbor pripomína, že podľa článku 6 smernice sa od každého členského štátu vyžaduje, aby určil „príslušný orgán“ na sledovanie a zabezpečenie jednotného uplatňovania smernice v EÚ. Výbor ďalej pripomína, že v článku 8 sa ustanovuje „sieť spolupráce“, ktorá bude prostredníctvom právomocí priznaných sieti spolupráce a Komisii v prípade potreby zabezpečovať celoeurópske vedenie, dohľad a presadzovanie až na úroveň členských štátov. EHSV sa domnieva, že EÚ by mala v nadväznosti na tento rámec riadenia zvážiť vytvorenie orgánu pre bezpečnosť sietí a informácií na úrovni EÚ podľa vzoru Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA), ktorá určuje normy a riadi presadzovanie a dodržiavanie bezpečnosti v prípade lietadiel, letísk a leteckej prevádzky. 4.3 Orgán pre bezpečnosť sietí a informácií na úrovni EÚ, ktorého vznik výbor navrhuje v odseku 4.2, by sa mohol zriadiť na základe činností v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré už vykonáva Európska agentúra pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), tímy reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT), skupina tímov reakcie na núdzové počítačové situácie európskych vlád (EGC) a ďalšie orgány. Takýto orgán by stanovoval normy a sledoval presadzovanie všetkých prvkov bezpečnosti sietí a informácií od osvedčovania bezpečných koncových zariadení a ich používania po bezpečnosť sietí a bezpečnosť údajov. 4.4 Vzhľadom na vysokú vzájomnú závislosť členských štátov pri zabezpečovaní bezpečnosti sietí a informácií v EÚ a na veľmi vysoké potenciálne náklady všetkých postihnutých strán v prípade zlyhania bezpečnosti sietí a informácií by EHSV privítal, keby boli v právnom predpise zahrnuté výslovné a primerané sankcie za nedodržiavanie, harmonizované s cieľom zohľadniť celoeurópsky rozmer zodpovednosti a rozsah škôd, ktoré by mohli vzniknúť, a to nielen na domácom trhu, ale aj v celej EÚ. Článok 17 právneho predpisu, ktorý sa zaoberá sankciami, je všeobecný, umožňuje členským štátom priveľkú voľnosť pri určovaní sankcií a neposkytuje dostatočné usmernenia na zohľadnenie cezhraničných a celoeurópskych účinkov. 4.5 Vlády a poskytovatelia základných služieb dnes nezverejňujú prípady zlyhania bezpečnosti a odolnosti, kým nemusia. Nedostatočné zverejňovanie ohrozuje schopnosť Európy rýchlo a účinne reagovať na kybernetické hrozby a zlepšovať všeobecnú bezpečnosť sietí a informácií výmenou poznatkov. Výbor schvaľuje rozhodnutie Komisie zaviesť v smernici povinné oznamovanie všetkých významných incidentov v oblasti bezpečnosti sietí a informácií. EHSV si nemyslí, že dobrovoľné vlastné oznamovanie incidentov by fungovalo, keďže z dôvodu obáv o povesť a obáv zo zodpovednosti existuje motivácia zakrývať prípady zlyhania. 4.6 V článku 14 smernice, ktorý sa týka oznamovania, však chýba vymedzenie incidentov s „významným vplyvom“ na bezpečnosť a článok príslušným subjektom a členským štátom poskytuje priveľkú voľnosť pri rozhodovaní o tom, či incident v oblasti bezpečnosti sietí a informácií oznámiť alebo nie. Účinné právne predpisy si vyžadujú jednoznačné požiadavky. Keďže navrhovaná smernica je v základnom vymedzení požiadaviek príliš nejasná, nie je možné vyvodiť voči príslušným subjektom zodpovednosť za nedodržiavanie jej ustanovení podľa článku 17 smernice. 4.7 Keďže zaistenie bezpečnosti sietí a informácií je väčšinou v rukách súkromného sektora, dôležitá je podpora vysokej úrovne dôvery a spolupráce všetkých spoločností zodpovedných za základnú informačnú infraštruktúru a služby. Treba privítať a podporiť iniciatívu Európskeho verejno-súkromného partnerstva pre odolnosť (EP3R), ktorú Komisia zaviedla v roku 2009. Výbor sa však domnieva, že túto iniciatívu je potrebné posilniť a podporiť regulačnou povinnosťou v predpise o bezpečnosti sietí a informácií s cieľom zabezpečiť spoluprácu kľúčových subjektov, ktoré sa riadne neangažujú. 4.8 Každý členský štát by mal zverejniť online adresár všetkých subjektov vo svojej jurisdikcii, na ktoré sa vzťahujú bezpečnostné požiadavky a povinnosti oznamovania incidentov podľa článku 14 navrhovanej smernice. Táto transparentnosť by popri vysvetlení, ako sa jednotlivé členské štáty rozhodnú uplatňovať vymedzenia podľa článku 3 predpisu, zároveň pomohla vybudovať dôveru a podporiť kultúru riadenia rizík medzi občanmi. 4.9 EHSV pripomína, že tvorcovia softvéru a výrobcovia hardvéru sú z požiadaviek smernice výslovne vylúčení, keďže nie sú poskytovateľmi služieb informačnej spoločnosti. Výbor sa však domnieva, že v navrhovanom predpise by sa mala ustanoviť možnosť subjektov, na ktoré sa vzťahujú povinnosti podľa tejto smernice, obrátiť sa na dodávateľov softvéru a hardvéru v prípade akýchkoľvek chýb ich výrobkov alebo služieb, ktoré priamo prispievajú k incidentom v oblasti bezpečnosti sietí a informácií. 4.10 Napriek tomu, že podľa odhadov Komisie bude vykonávanie navrhovanej smernice o bezpečnosti sietí a informácií stáť približne 2 miliardy EUR ročne, ktoré sa rozložia medzi verejný a súkromný sektor v Európe, výbor pripomína, že niektoré členské štáty, ktoré sú pod finančným tlakom, budú mať problémy s hľadaním investícií potrebných na dodržiavanie smernice. Treba zvážiť, ako by sa v rámci viacročného finančného rámca mohla zabezpečiť podpora dodržiavania smernice o bezpečnosti sietí a informácií prostredníctvom rôznych nástrojov vrátane Európskeho fondu regionálneho rozvoja a možno Fondu pre vnútornú bezpečnosť. V Bruseli 22. mája 2013 Predseda Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru Henri MALOSSE (1) Otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor, JOIN(2013) 1. (2) Stanoviská EHSV na tému Ochrana kritických informačných infraštruktúr, Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 98 a na tému Smernica o útokoch na informačné systémy, Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 130. (3) Európska agentúra pre bezpečnosť letectva: http://easa.europa.eu/ (4) Stanoviská EHSV na tému Cloud computing v Európe, Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 40 a na tému Uvoľnenie potenciálu cloud computingu v Európe, Ú. v. EÚ C 76, 14.3.2013, s. 59. (5) http://www.nytimes.com/2013/03/25/technology/united-states-wants-to-attract-hackers-to-public-sector.html?pagewanted=all&_r=0 (6) http://www.bbc.co.uk/news/technology-17333601 (7) Stanovisko EHSV na tému Stratégia pre bezpečnú informačnú spoločnosť, Ú. v. EÚ C 97, 28.4.2007, s. 21. Stanovisko EHSV na tému Ochrana kritických informačných infraštruktúr, Ú. v. EÚ C 255, 22.9.2010, s. 98. Stanovisko EHSV na tému Nariadenie o Európskej agentúre pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA), Ú. v. EÚ C 107, 6.4.2011, s. 58. Stanovisko EHSV na tému Všeobecné nariadenie o ochrane údajov, Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 90. Stanovisko EHSV na tému Útoky na informačné systémy, Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 130. Stanovisko EHSV na tému Elektronické transakcie na vnútornom trhu, Ú. v. EÚ C 351, 15.11.2012, s. 73. Stanovisko EHSV na tému Uvoľnenie potenciálu cloud computingu v Európe, Ú. v. EÚ C 76, 14.3.2013, s. 59. (8) http://forumblog.org/2012/05/what-if-the-internet-collapsed/ (9) http://www.nytimes.com/2013/03/27/technology/internet/online-dispute-becomes-internet-snarling-attack.html?pagewanted=all&_r=0 (10) http://www.dutchnews.nl/news/archives/2013/04/online_retailers_demand_banks.php (11) http://www.securelist.com/en/analysis/204792216/Kaspersky_Security_Bulletin_Statistics_2011 (12) The UK Cyber Security Strategy: Landscape Review: http://www.nao.org.uk/wp-content/uploads/2013/03/Cyber-security-Full-report.pdf (13) Uznesenie Rady 2007/C 68/01. (14) COM(2006) 251 a COM(2009) 149. (15) http://conventions.coe.int/Treaty/Commun/ChercheSig.asp?NT=185&CL=ENG (16) Tím reakcie EÚ na núdzové počítačové situácie je stálym tímom reakcie na núdzové počítačové situácie (CERT-EU) pre inštitúcie, agentúry a orgány EÚ. (17) Stanoviská EHSV na tému Cloud computing v Európe, Ú. v. EÚ C 24, 28.1.2012, s. 40 a Uvoľnenie potenciálu cloud computingu v Európe, Ú. v. EÚ C 76, 14.3.2013, s. 59.	7,738	1
2014/52014AP0167_5/52014AP0167_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,014	None	None	Spoken	235	729	C_2017285SK.01072901.xml 29.8.2017 SK Úradný vestník Európskej únie C 285/729 P7_TA(2014)0167 Dobrovoľná dohoda o partnerstve medzi EÚ a Indonéziou o presadzovaní práva a správe v lesnom hospodárstve a obchode s produktmi z dreva, ktoré sa dovážajú do EÚ *** Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 27. februára 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dobrovoľnej dohody o partnerstve medzi Európskou úniou a Indonézskou republikou o vynútiteľnosti práva a správe v lesnom hospodárstve a obchode s produktmi z dreva, ktoré sa dovážajú do Európskej únie (11767/1/2013 – C7-0344/2013 – 2013/0205(NLE)) (Súhlas) (2017/C 285/68) Európsky parlament, — so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11767/1/2013), — so zreteľom na Dobrovoľnú dohodu o partnerstve medzi Európskou úniou a Indonézskou republikou o vynútiteľnosti práva a správe v lesnom hospodárstve a obchode s produktmi z dreva, ktoré sa dovážajú do Európskej únie (11769/1/2013), — so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 3 prvým pododsekom, článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C7-0344/2013), — so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 7 rokovacieho poriadku, — so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre rozvoj (A7-0043/2014), 1. udeľuje súhlas s uzatvorením dohody; 2. poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Indonézskej republiky.	3,257	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/60e40374-03ff-4057-99f2-689947a1bf37_3	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,006	Γνωμοδότηση της Ευρωπαϊκής Οικονομικής και Κοινωνικής Επιτροπής σχετικά με την Πρόταση κανονισμού του Ευρωπαϊκού Κοινοβουλίου και του Συμβουλίου για τις στατιστικές διάρθρωσης των επιχειρήσεων COM(2006) 66 τελικό — 2006/0020 (COD)	None	Spoken	11,552	26,034	Jasný význam při dosažení těchto cílů má zaměření na sociální politiku a politiku rovných příležitostí mezi různými vrstvami společnosti. Tento poslední cíl představuje určitý před- poklad, kterým je i zásadní restrukturalizace hospodářského systému, pro cíl dosáhnout rostoucí míry růstu a „zdravého“ hospodářského prostředí. 1. 6 Dalšími prvky tohoto ambiciózního projektu měly být „Evropský výzkumný prostor“, úplná integrace trhů a vytvoření příznivého prostředí pro malé a střední podniky. V návrhu týka- jícím se rámcového programu pro konkurenceschopnost a inovaci (2007-2013) (4) sama Komise uvádí, že podpora tech- nologie a výzkumu je přímo spojena s využitím příležitostí, které trh poskytuje výrobkům, službám a novým obchodním postupům. Dále rizika a zkoušet nové nápady na trhu. Nedostatek inovací je jednou z hlavních příčin neuspokojivých výsledků evropského růstu. třeba podnít ochotu přijmout je Klíčové záležitosti jako je průmyslová politika, podpora 1. 4 jsou služeb, zaměstnanost úzce spojeny, a to jak na národní, tak na evropské úrovni, s prioritami týkajícími se zaměstnanosti a sociálních věcí, které jako motor hospodářského růstu, (1) Rozhodnutí 2000/819/ES. (2) KOM (2003) 27 v konečném znění, 21. 1. 2003. (3) KOM(2004) 70 v konečném znění, 11. 2. 2004. 1. 7 Co se týče sociální soudržnosti, byly stanoveny okamžité zásahy v oblasti odborné přípravy a sociální ochrany. Pro zaji- štění koordinace mezi členskými státy při formulování jejich politik byla stanovena možnost vytvoření mechanismu otevřené koordinace, který by prostřednictvím výměny osvědčených postupů zpřístupnil osvědčené postupy a nejlepší výsledky v každé oblasti. (4) KOM (2005) 121 v konečném znění, 6. 4. 2005. 23. 12. 2006 CS Úřední věstník Evropské unie C 318/79 Především díky střednědobému hodnocení Lisabonské 1. 8 strategie předložila Komise v roce 2005 sdělení o růstu a zaměstnanosti (5), které se soustředí na dvě důležité otázky: vykazovat stabilní a trvalý hospodářský růst a vytvářet stále větší počet lepších pracovních míst. Tyto cíle byly považovány za uskutečnitelné prostřednictvím součinnosti úrovně Společenství a národní úrovně. 2. Obecné připomínky 2. 1 Transformace hospodářství a výroby představuje neustálý a rychlý proces. Různá průmyslová odvětví a odpovídající subjekty se mění a inovují, aby se přizpůsobili vývoji trhu, a snaží se zůstat konkurenceschopní a vytvářet příležitosti pro stále větší růst a zisk. Na trhu jako je trh evropský, kde se podniky vyvíjejí 2. 1. 1 se navzájem prolínají rychlým tempem a tradiční odvětví (výroba, obchod, distribuce atd. ), je nesnadné stanovit hranici mezi různými druhy činností. Kromě toho je při hodnocení a klasifikaci typologie podniků stále obtížnější určit převládající okruh činnosti (obchod, zemědělství, výroba, řemeslo, služby atd. …). 2. 1. 2 Vzhledem k vývoji sociálního hospodářství, který se týká vysokého a rostoucího podílu evropského trhu, drží statis- tická šetření obtížně krok se skutečností, která se neustále mění a obnovuje. Zástupci Eurostatu potvrzují, setkali s obtížemi při definování této oblasti, neboť ne vždy je socioe- konomická činnost zaregistrována jako činnost podnikatelská. Výbor se nicméně domnívá, že je třeba vynaložit veškeré úsilí k vyhodnocení rostoucího významu tohoto odvětví, které je zásadní pro dosahování cílů Lisabonské strategie. Absence těchto dat brání lepšímu porozumění vývoji podnikání a trhu. že se 2. 1. 3 Ukázalo se, že důležitým cílem je mít k dispozici struk- turální statistiky evropského podnikání, které by byly aktualizo- vané a zaměřené především na činnost, konkurenceschopnost, výkonnost a strukturu podniků v Evropské unii. Při zdůrazňo- vání významu statistické podpory nesmí být opomíjeno, že sběr dat a jejich následné zpracování vyžaduje investice do lidských a finančních zdrojů, které by zejména pro malé podniky mohly být značné. který podnítí samotný růst a umožní evropským občanům čerpat z jeho výhod. přisuzuje Evropský model rozvoje se odlišuje od ostatních modelů 2. 2 tím, stránce že a samotnému pojetí udržitelného hospodářského růstu. Toto je třeba mít na zřeteli pokaždé, když evropské instituce navrhnou vydat zákon v rámci svých kompetencí. významnou sociální úlohu 2. 3 Pro vytvoření skutečně účinných, vhodných a souvislých právních předpisů je proto třeba mít jasnou představu o stavu se zakládají na evropského průmyslu. Politická rozhodnutí analýze skutečnosti a souvisejících problémů a navrhují řešení, která berou v úvahu co nejvíce možných prvků a snaží se tak předvídat účinek a dopad, který budou rozhodnutí mít na tuto politickou, hospodářskou, právní, sociální, národní a územní skutečnost. Základním faktorem úplné a účinné analýzy skutečnosti 2. 4 je samozřejmě statistika. Práce, kterou od svého vytvoření vykonal Eurostat, cennou a nezbytnou oporou v rozhodovacím a politickém procesu Evropské unie. je dnes 2. 4. 1 Statistika má zásadní význam, protože má schopnost analyzovat, zkoumat a popisovat jevy z mnoha různých stránek. Dostupnost zásadní pro vytváření a hodnocení politik, pro řízení služeb a veřejných funkcí, pro lepší právní předpisy, pro stálé a periodické monitorování úspěchů a pokroků, které přijaté politiky přinesly. statistických údajů je To platí pro všechny oblasti spadající do pravomoci 2. 5 Evropské unie a Eurostat, jemuž poskytují podporu a pomoc statistické úřady v členských státech, má proto za úkol vytvářet a poskytovat aktualizovaná a spolehlivá data. V posledních se hospodářství letech mají zásadní význam data týkající a financí, zemědělství, demografické politiky, sociálního zabez- pečení, obchodu, vědeckého výzkumu, životního prostředí, dopravy a, což je neméně důležité, také průmyslu a s ním spoje- ných ukazatelů trhu. 2. 5. 1 Pro získání představy o významu evropského podni- kání a jeho rozvoje se stačí zamyslet nad iniciativami, které Komise a Rada v této souvislosti uskutečnily v posledních letech. 2. 1. 4 Hospodářský růst je absolutní prioritou pro všechny státy Evropské unie, což Evropská rada a další evropské instituce zdůraznili při nesčetných příležitostech. Hospodářský růst musí nutně doprovázet tvorba nových a lepších pracovních míst. To je třeba uskutečnit ve všech odvětvích, ale především ve zpraco- vatelském průmyslu a ve službách, a to takovým způsobem, (5) KOM (2005) 330 v konečném znění, 20. 7. 2005. 3. Návrh nařízení o strukturální statistice podnikání Nařízení Rady (ES, Euratom) č. 58/97 ze dne 20. prosince 3. 1 1996 bylo v průběhu posledních deseti let nejméně čtyřikrát změněno a toto je poslední návrh na jeho přepracování, jež by analýzy a použitelnost politik umožnilo lepší návaznost a strategií na podporu průmyslu a výroby v Evropě. C 318/80 CS Úřední věstník Evropské unie 23. 12. 2006 Za účelem naplnění rostoucí potřeby statistik navrhuje 3. 1. 1 Komise několik zlepšení, která se týkají především služeb, jež byly v posledních měsících vzhledem ke svému hospodářskému významu a svým, na evropské úrovni doposavad ne zcela proká- zaným, možnostem ústředním tématem široké diskuse. Dále je demografie se přiložena a podnikatelských služeb. podnikatelské příloha týkající 3. 2 Komise prověřila, že pro řadu činností spojených přede- vším s podnikatelskými službami neexistují podrobné a aktuální statistiky. Nový návrh tak představuje možnost jak přizpůsobit platná nařízení tak, aby produkce podniků mohla být porovna- telná s produkcí služeb. 3. 2. 1 Právě na podporu strategických doporučení pro podni- katelského ducha považuje Komise za nutné mít k dispozici harmonizované údaje o podnikatelské demografii (vznik, činnost, zánik) a vlivu podniků na zaměstnanost. Údaje o „demografii“ podniků již tvoří součást strukturálních ukaza- telů, které slouží ke kontrole cílů stanovených Lisabonskou stra- tegií. Právě v tomto rámci je třeba analyzovat návrh na změnu předložený Komisí. Statistické šetření, které je stanoveno v oblasti působnosti 3. 5 (čl. 2), je seskupeno do modulů, které jsou vyjmenovány v čl. 3 návrhu nařízení: — společný modul pro roční strukturální statistiku, — podrobný modul pro strukturální statistiku průmyslu, — podrobný modul pro strukturální statistiku obchodu, — podrobný modul pro strukturální statistiku stavebnictví, — podrobný modul pro strukturální statistiku obchodu, — podrobný modul pro strukturální statistiku úvěrových insti- tucí, — podrobný modul pro strukturální statistiku penzijních fondů, — podrobný modul pro strukturální statistiku podnikatelských služeb, — podrobný modul pro strukturální statistiku podnikatelské demografie, Návrh uvádí číselný kód NACE (6) jako referenční nástroj 3. 3 pro sběr statistických dat. NACE běžně používají oddělení Komise ve všech statistikách členěných podle ekonomické činnosti. Sám kód NACE prošel několika přepracováními a úpravami, které byly nutné vzhledem k požadavkům na lepší pochopení hospodářského vývoje v EU. — flexibilní modul pro provádění malého sběru údajů o podnikových ukazatelích ad hoc. Poslední 3. 5. 1 tři uvedené moduly byly přidány v tomto návrhu na přepracování nařízení a ke každému je v příloze uveden obsah a použití. 3. 4 Referenční ukazatel NACE rev. 1. 1 představuje pouhou aktualizaci NACE rev. 1 a nezahrnuje žádnou výraznou reorga- nizaci. Cílem aktualizace bylo uvážit: — nové činnosti, které neexistovaly v době vytváření NACE rev. 1, — činnosti, které získaly na významu po vytvoření NACE rev. změn technologických důsledku změn nebo v 1 v hospodářství, — opravy chyb v původní NACE rev. 1, které již byly zřejmé v té době a které nejsou důsledkem změny filozofie činnosti. 3. 4. 1 V následujících měsících bude dokončeno další přepra- cování NACE, které nyní prochází druhým čtením v Evropském parlamentu a které bude obsahovat nové změny a aktualizace. 3. 6 Pro některé moduly jsou dále plánovány pilotní studie. Tyto pilotní studie vždy doprovázely sběr statistických dat pro moduly. V tomto případě je třeba zdůraznit začlenění pilotních studií ad hoc v sektorech zdravotnictví a vzdělávání. Jedná se o dobrovolné studie, které by podle Eurostatu sloužily k přesnějšímu posouzení dopadu tržní činnosti v daných sekto- rech. 4. Konkrétní připomínky EHSV uznává zásadní přínos 4. 1 statistiky ke stanovení priorit v oblasti průmyslové politiky v rámci Lisabonské stra- tegie. V rámcovém programu pro konkurenceschopnost a inovaci (2007-2013) (7) Komise zdůrazňuje užitečnost srovná- vací analýzy jako vhodného nástroje při vytváření politik, jímž jsou i studie a výměny osvědčených postupů mezi národními a regionálními orgány. 4. 2 Z tohoto důvodu považuje EHSV za důležité aktualizovat nařízení Rady (ES, Euratom) č. 58/97 a navrhuje některé změny. (6) NACE: Všeobecná odvětvová klasifikace ekonomických činností v Evropských společenstvích. (7) Viz poznámka pod čarou č. 4. 23. 12. 2006 CS Úřední věstník Evropské unie C 318/81 Položka „náklady na sociální zabezpečení“ ve společném 4. 3 modulu (příloha I), která již byla uvedena v předešlých verzích, se ve světle novinek na vnitřním trhu stává vágní a obtížně vylo- žitelnou. Organizace sociálního zabezpečení je v členských státech různá a liší se v systémech a postupech. Jednotná defi- nice „systému sociálního zabezpečení“ pro 25 zemí EU je obtížná a měla být pravděpodobně rozvinuta a rozčleněna. a využití energie v podnicích. V článku. 1 nařízení se navíc uvádí, že vypracování statistik má za cíl analyzovat také „použité výrobní činitele“, a energie je bez pochyb jedním z těchto čini- telů. Tito činitelé jsou kromě toho považováni za prioritní v posledních prohlášeních Rady a Evropského parlamentu, mezi nimiž uveďme nedávnou zelenou knihu Evropská strategie pro udržitelnou, konkurenceschopnou a bezpečnou energii (8). 4. 4 Stále v příloze I (ale také v následujících přílohách): údaje týkající se zaměstnanosti jsou příliš omezené a neodrážejí realitu na trhu práce, která je v zemích EU daleko komplexnější. Návrh se omezuje pouze na šetření týkající se počtu zaměstnanců na částečný pracovní úvazek a na plný úvazek. Realita pracovních vztahů je však rozmanitější. Kromě toho nejsou uvedena šetření členěná podle druhu, které existuje pouze v modulu týkajícím se bankovního sektoru (příloha VI). 4. 8 Příloha VIII byla vložena nově a týká se struktury, činnosti a výkonnosti podnikatelských služeb. Příloha IX se týká podnikatelské demografie. Statistická šetření v těchto dvou ob- lastech bude pravděpodobně vyžadovat mnohem častější moni- torování. Také v modulu pro podnikatelskou demografii chybí údaje členěné jak podle typologie pracovních vztahů, tak podle druhu, zatímco by bylo naopak velmi účelné porozumět procesu zaměstnanosti a profesnímu zařazení zaměstnanců v okamžiku vzniku a zániku podniku. 4. 4. 1 Vzhledem k tomu, že již v předchozích zněních naří- zení (ES, Euratom) č. 58/97 bylo uvedeno (čl. 1), že mezi cíle shromažďování statistik patří také analýza „strategie a politiky podniků“, mohlo tím spíše být toto přepracování rovněž příleži- tostí k pečlivější analýze a zkoumání zaměstnanecké politiky podniků, jelikož má význam v politikách Evropské unie. Co se týče pilotních studií, způsob vybraný Komisí, který 4. 5 zavádí povinnost analyzovat sektory jako je zdravotnictví a vzdělávání z důvodu „vyhodnocení proveditelnosti šetření tržních a netržních činností v těchto sekcích“, se zdá být nevhodný. Nepovažujeme za vhodné, aby tyto citlivé sektory byly zařazeny do strukturální statistiky podnikání, a to přede- vším s ohledem na předběžné znění návrhu směrnice o službách předloženého Komisí, který je vyjímá z oblasti její působnosti. Na základě nových návrhů předpisů v oblasti služeb na vnitřním trhu považuje EHSV za vhodné, aby Komise zahájila statistické šetření ad hoc v těchto sektorech. 4. 6 V příloze II (modul pro statistiku průmyslu) považovala Komise za vhodné vyloučit ze šetření údaje týkající se celkových nákladů a počtu pracovníků ve výzkumu a vývoji. Ve světle Lisa- bonské strategie představuje nepřítomnost těchto údajů omezení pro lepší pochopení vývoje podnikání a povahy a účelu investic. 4. 7 Komise se rozhodla vyloučit šetření týkají se nákupu energetických produktů. Tato šetření mají ovšem značný spotřebě význam, poskytují protože obecný rámec o 5. Závěry a doporučení Evropská unie potřebuje lepší statistické údaje, které 5. 1 podpoří současné sektorové průmyslové politiky. 5. 2 Za tímto účelem EHSV podtrhuje hlavní úlohu Eurostatu jakožto nástroje monitorování politik Evropské unie. EHSV se tedy domnívá, že je nutno zintenzívnit činnost Eurostatu, a sice zhodnocením a posílením systému vzájemného propojení statis- tických šetření v jednotlivých členských státech. EHSV celkově podporuje návrh na revizi nařízení (ES/ 5. 3 Euratom) č. 58/97 o strukturální statistice podnikání. 5. 4 Statistická šetření jsou důležitým nástrojem jak na úrovni Společenství, tak na národní úrovni. Proto je důležité uvažovat o podpůrných nástrojích, které by stále více zlepšovaly jejich účinnost, včasnost a spolehlivost. 5. 4. 1 Statistická šetření by měla být založena, pokud je to možné, na aktualizovaných datech, která již mají správní úřady nebo pověřené orgány. Administrativní zátěž statistického šetření musí podniku. V některých zemích je statistické šetření o MSP svěřeno zastupi- telským průmyslovým sdružením na místní nebo regionální úrovni. Výměna těchto osvědčených postupů mezi členskými státy by mohla být užitečná velikostnímu úměrná typu být (8) KOM(2006) 105 v konečném znění, 8. března 2006. C 318/82 CS Úřední věstník Evropské unie 23. 12. 2006 by Bylo účelné mít cílenější 5. 5 a aktualizované statistiky o struktuře podniků a jejich výrobní činnosti a zohledňovat rozměry a různé činnosti, které jsou pro podnik stěžejní (výroba, obchod, distribuce). dispozici stále k Podle názoru Výboru je důležitá existence účinného 5. 6 systému konzultací a diskusí mezi Eurostatem, sociálními partnery, akademickou obcí a sdruženími. Tento mechanismus je třeba zdokonalit a rozšířit ve smyslu Evropského poradního výboru pro statistické informace v hospodářské a sociální oblasti Eurostatu (jeden zástupce uživatelů za každý členský stát). 5. 7 Co se týče kupříkladu nákladů na sociální zabezpečení, lepší diskuse Eurostatu se sociálními partnery by umožnila lépe definovat (a ne pouze pod jedním heslem) úsilí podniků v tomto odvětví, které se nezdá být ve všech 25 zemích EU stejné. 5. 8 Pokud by údaje o zaměstnanosti – jelikož jsou před- mětem jiných cílených statistik – byly podrobnější, poskytovaly by jasnější rámec o stavu činností podniku. Pokud jde o šetření o zaměstnanosti, Výbor konstatuje, že strukturální statistika podnikání včetně demografické statistiky se nemůže obejít bez pozorné je základním faktorem úspěchu podnikatelské činnosti a šetření o práci, které je rozděleno pouze na plný pracovní úvazek a zkrácený úvazek, je tudíž nedostatečné, zejména ve světle neustálého vývoje na trhu práce. Výbor dále nepovažuje za vhodné úplně oddělit strukturální statistiky podnikání od šetření o zaměstnanosti, neboť tyto oblasti spolu rozhodně souvisejí. zaměstnanosti. Zaměstnanost analýzy kvality Sociální hospodářství 5. 9 rok za rokem dosahuje stále významnějšího podílu na evropském hospodářství. Proto se EHSV domnívá, že by Komise prostřednictvím Eurostatu mohla toto odvětví a jeho vliv na podnikatelské prostředí hodnotit pomocí pilotních studií. V Bruselu dne 14. září 2006 Výbor zdůrazňuje svoje pochybnosti o možnostech 5. 10 prozkoumat odvětví zdravotnictví a vzdělávání metodou pilot- ních studií. Vzhledem k delikátnosti jmenovaných odvětví a jejich zásadnímu významu, který mají pro všechny evropské občany, považuje EHSV za nemístné, aby se tato odvětví stala součástí strukturální statistiky podnikání. Na základě nových návrhů předpisů v oblasti služeb na vnitřním trhu považuje EHSV za vhodné, aby Komise zahájila statistické šetření ad hoc v těchto sektorech. Co se týče získávání energií a investic do lidských 5. 11 zdrojů v oblasti výzkumu a vývoje, EHSV je toho názoru, že navzdory tomu, že byly stanoveny statistické nástroje ad hoc, bylo by důležité posoudit jejich místo v životě podniků z hlediska kvality i kvantity, a to jak ve světle cílů Lisabonské strategie, tak i nejnovějších zájmů a akcí Evropské unie v oblasti energetické politiky. 5. 12 V rámci šetření o proměnlivých faktorech prostředí EHSV zdůrazňuje význam sběru dat o likvidaci průmyslového odpadu, čištění odpadních vod a znečištěných ploch. C 318/78 SK Úradný vestník Európskej únie 23. 12. 2006 Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štrukturálnej podnikovej štatistike“ KOM(2006) 66, konečné znenie – 2006/0020 (COD) (2006/C 318/13) Rada sa 27. marca 2006 rozhodla podľa článku 285 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom stanovisko k horeuvedenej téme. Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 26. júla 2006. Spravodajkyňou bola pani Florio. hospodársky Európsky plenárnom zasadnutí prijal 13. a 14. septembra 2006 (schôdza zo 14. septembra) 130 hlasmi za, pričom sa 7 členovia sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko: svojom 429. sociálny výbor na a 1. Predslov Európska rada sa 20. decembra 2000 rozhodla začať 1. 1 viacročný program pre podniky a súkromné podnikanie a konkrétne pre malé a stredné podniky (1). Cieľom tohto nového regulačného rámca Európskej únie bolo zlepšiť konku- rencieschopnosť podnikov v rámci ekonomiky založenej na vedomostiach, uľahčiť a zjednodušiť administratívny, právny a finančný kontext pre podnikanie, predovšetkým na podporu výskumu a inovácie, uľahčiť prístup podnikov k službám a programom Spoločenstva, ako aj podporovať podnikanie. 1. 2 Na začiatku roku 2003 Európska komisia prezentovala Zelenú knihu o podnikaní v Európe (2), v ktorej zdôrazňovala potrebu cielenej podpory a požadovala strategické opatrenia v prospech priemyselného a výrobného sektora, ktorého rozvoj sa v Európe už dlhé roky nebezpečne spomaľuje, najmä pokiaľ ho porovnáme s ostatnými oblasťami sveta. 1. 2. 1 záujmu o podnikanie v Európe boli: Hlavné činnosti navrhnuté na podporu a zvyšovanie — odstrániť administratívne prekážky rozvoja podnikov, — vyvážiť riziká a výhody podnikania, — podnietiť na úrovni celej spoločnosti priaznivejší prístup k zakladaniu nových podnikov. V nadväznosti na konzultáciu so zainteresovanými stra- 1. 3 nami vychádzajúcu zo zelenej knihy Európska komisia prezento- vala v roku 2004 akčný plán o podnikaní (3), ktorý zohľadňuje nové získané odpovede a dopĺňa viacročný program pre podniky a súkromné podnikanie. skej únie. Aj v tejto oblasti podnikli európske inštitúcie v posledných rokoch viaceré iniciatívy, medzi ktoré patrí predlo- ženie ročného plánu členskými štátmi. Na vrcholnom stretnutí v Luxemburgu v roku 1997 bola 1. 5 (EES), ktorá sa zavedená Európska stratégia zamestnanosti stratégie. neskôr pokladala za kľúčový prvok Lisabonskej Cieľom Lisabonskej stratégie je skutočne modernizácia európ- skeho hospodárstva prostredníctvom zníženia miery nezamest- nanosti a vytváraním vysoko kvalifikovaných pracovných miest. Cesta k dosiahnutiu týchto cieľov vedie nevyhnutne cez pozor- nosť venovanú politike v sociálnej oblasti a rovnosti príležitostí medzi je akýmsi predpokladom, ktorý je na začiatku zásadnej reštruktura- lizácie hospodárskeho systému, pre dosiahnutie stúpajúcej miery rastu a „zdravého“ hospodárskeho prostredia. jednotlivými vrstvami obyvateľstva. Uvedený cieľ Ďalšie prvky tohto ambiciózneho projektu mali byť 1. 6 Európsky výskumný priestor, úplná integrácia trhov a vytvorenie priaznivého prostredia pre malé a stredné podniky. V návrhu rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inováciu na roky 2007-2013 (4) samotná Komisia uvádza, že podpora tech- nológií a výskumu priamo súvisí s využívaním príležitostí, ktoré ponúka službám a podnikovým procesom. Okrem toho treba podnecovať ochotu prevziať na seba riziká a vyskúšať nové nápady na trhu. Nedostatočná jedným z hlavných dôvodov neuspokojivých inovácia výsledkov európskeho rastu. trh novým výrobkom, je 1. 4 Kľúčové témy, akými sú priemyselná politika, podpora služieb, zamestnanosť ako hybná sila hospodárskeho rastu, sú tak na vnútroštátnej ako aj európskej úrovni úzko späté s prioritami v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí, ktoré predstavujú dôležitý cieľ v rámci politických rozhodnutí Európ- (1) Rozhodnutie 2000/819/ES. (2) KOM(2003) 27, konečné znenie z 21. 1. 2003. (3) KOM(2004) 70, konečné znenie z 11. 2. 2004. 1. 7 Pokiaľ ide o sociálnu súdržnosť, požadovali sa okamžité zásahy v oblasti odbornej prípravy a sociálnej ochrany. Na zabezpečenie koordinácie medzi členskými štátmi pri stanovo- vaní ich politík sa rátalo s možnosťou metódy otvorenej koordi- nácie (MOC), ktorou by sa dali k dispozícii najlepšie postupy a výkony v každej oblasti prostredníctvom výmeny osvedčených postupov. (4) KOM(2005) 121, konečné znenie z 6. 4. 2005. 23. 12. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie C 318/79 Práve vďaka priebežnému hodnoteniu Lisabonskej stra- 1. 8 tégie v polovici obdobia predložila Európska komisia v roku 2005 oznámenie na tému rastu a zamestnanosti (5), pričom sa zamerala na dva dôležité aspekty: dosiahnutie silného a trvalého hospodárskeho rastu a vytvorenie väčšieho počtu a stále kvalit- nejších pracovných miest. Dosiahnutie týchto cieľov sa pokla- dalo za možné zosúladením úrovne Spoločenstva a jednotlivých štátov. 2. Všeobecné pripomienky 2. 1 Zmeny vo svete hospodárstva a výroby sú stálym a rýchlo prebiehajúcim procesom: rôzne priemyselné sektory a príslušné hospodárske subjekty sa menia a obnovujú, aby sa prispôsobili vývoju trhu v snahe udržať si konkurencieschopnosť a vytvoriť stále väčšie príležitosti pre rast a zisk. Na takom trhu, akým je európsky trh, kde sa podniky 2. 1. 1 rozvíjajú závratným tempom a tradičné sektory sa prelínajú (výroba, obchod, distribúcia atď. ), sa stáva, že je nesmierne náročné stanoviť hraničnú čiaru medzi jednotlivými druhmi činnosti. Pri hodnotení a klasifikácii druhov podnikov je navyše čoraz ťažšie určiť prevažujúci druh činnosti (obchod, poľnohos- podárstvo, výroba, remeslá, služby atď. ). Vzhľadom na vývoj v oblasti sociálneho hospodárstva, 2. 1. 2 ktorý sa týka rozsiahleho a narastajúceho podielu európskeho trhu, je stále zložitejšie zabezpečiť, aby štatistické zistenia zodpovedali skutočnosti, ktorá sa neprestajne mení a obnovuje. Predstavitelia Eurostatu priznávajú, že mali ťažkosti pri defino- vaní tejto oblasti, pretože nie vždy sú aktivity v rámci sociál- neho hospodárstva registrované ako podnikateľská činnosť. Výbor sa však domnieva, že by malo byť vynaložené všemožné úsilie na zmeranie rastúceho významu sektora spojeného so sociálnou ekonomikou, ktorý je tak dôležitý pre dosiahnutie cieľov Lisabonskej stratégie. Absencia takýchto údajov bráni lepšiemu pochopeniu rozvoja podnikov a trhu. Ukázalo sa, že je dôležitým cieľom mať k dispozícii 2. 1. 3 štrukturálnu štatistiku o európskych podnikoch, ktorá by bola aktuálna a sústredená predovšetkým na činnosti, konkurencie- schopnosť, výkonnosť a štruktúru podnikov v Európskej únii. Pri zdôrazňovaní významu štatistických podkladov nesmieme zabudnúť, že zber údajov a ich následné spracovanie si vyžaduje investície v oblasti ľudských a finančných zdrojov, ktoré by mohli byť značné najmä pre malé podniky. 2. 1. 4 Hospodársky rast je pre všetky krajiny Európskej únie absolútnou prioritou, ako opakovane uviedli pri nespočetných príležitostiach Európska rada a ostatné európske inštitúcie. Takýto hospodársky rast musí nevyhnutne sprevádzať vytváranie nových a kvalitnejších pracovných miest. To sa dá dosiahnuť vo všetkých sektoroch, ale predovšetkým vo výrobnom sektore a sektore služieb tak, aby sa oživil samotný rast a aby sa európ- skym občanom poskytla príležitosť užívať výhody tohto rastu. (5) KOM(2005) 330, konečné znenie z 20. 7. 2005. tým, že prisudzuje Európsky model rozvoja je model, ktorý sa od ostatných 2. 2 líši stránke veľký a samotnému ponímaniu udržateľnosti trvalého rozvoja. Túto skutočnosť by európske inštitúcie mali zohľadniť zakaždým, keď navrhujú legislatívne úpravy v oblasti svojho rozsahu pôsob- nosti. význam sociálnej 2. 3 Preto na vytvorenie právnych predpisov, ktoré by boli naozaj účinné, užitočné a zosúladené, je potrebné mať presnú predstavu o skutočnej situácii európskeho priemyslu. Politické rozhodnutia vychádzajú z analýzy skutočnosti a súvisiacich problémov a navrhujú riešenia, ktoré majú zohľadniť čo najviac aspektov, pričom sa snažia predvídať účinky a vplyv, ktorý budú mať prijaté rozhodnutia na situáciu v politickej, hospodárskej, legislatívnej, sociálnej oblasti, na úrovni štátu i nižších územ- ných celkov. Kľúčovým faktorom pre dokonalú a účinnú analýzu 2. 4 je určite štatistický nástroj. Činnosť Eurostatu od skutočnosti jeho založenia po dnešok je vzácnym a nevyhnutným podporným nástrojom rozhodovacieho a politického procesu Európskej únie. skúmať a popísať skutočnosť Štatistický nástroj má zásadný význam, pretože dokáže 2. 4. 1 jej početných preveriť, a odlišných aspektoch. Dostupnosť štatistických informácií je základom pre stanovovanie a hodnotenie opatrení, spravovanie služieb a verejných funkcií, stále a periodické monitorovanie úspechov dosiahnutých vďaka prijatým opatreniam. lepšiu právnu úpravu, v To platí pre všetky oblasti pôsobnosti Európskej únie, 2. 5 a preto má Eurostat s podporou a pomocou štatistických úradov členských štátov úlohu vypracovávať a poskytovať aktuálne a spoľahlivé údaje. Zásadný význam mali v ostatných rokoch údaje zozbierané v oblasti hospodárstva a finančníctva, poľno- hospodárstva, demografickej politiky, sociálneho zabezpečenia, obchodu, vedeckého výskumu, životného prostredia, dopravy. Nemenej dôležité boli údaje zo sveta priemyslu ako aj o príslušných ukazovateľoch trhu. 2. 5. 1 Stačí uviesť nedávne iniciatívy, ktoré Komisia a výbor podnikli v ostatných rokoch v tejto súvislosti, aby sme si uvedo- mili význam, ktorý sa prisudzuje európskemu priemyslu a jeho rozvoju. 3. Návrh nariadenia o štrukturálnej podnikovej štatistike 3. 1 Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 58/97 schválené Radou 20. decembra 1996 bolo v priebehu ostatných 10 rokov zmenené a doplnené až štyrikrát a tento posledný návrh pred- stavuje rekodifikovanú verziu, ktorá by umožnila lepší súlad analýzy a realizovateľnosti opatrení a stratégií zameraných na podporu európskej priemyselnej a výrobnej sféry. C 318/80 SK Úradný vestník Európskej únie 23. 12. 2006 Komisia na pokrytie rastúceho dopytu po štatistických 3. 1. 1 údajoch navrhuje isté zlepšenia, pričom osobitnú pozornosť venuje službám, ktoré sa v ostatných mesiacoch stali ústrednou témou hospodárskemu významu a potenciálu, ktorý sa ešte úplne nerozvinul na európ- skej úrovni. Okrem toho pripája dodatok o obchodných služ- bách a demografii podnikov. rozsiahlej diskusie svojmu kvôli 3. 2 Komisia skonštatovala, že neexistujú žiadne podrobné a aktuálne štatistické údaje o celom rade činností predovšetkým v súvislosti s obchodnými službami podnikov. Nový návrh teda predstavuje príležitosť na prispôsobenie platných nariadení tak, činnosť aby s obchodnými službami podnikov. výrobno-hospodárska porovnať dala sa 3. 2. 1 Okrem toho je potrebné mať k dispozícii harmonizo- vané údaje o demografii podnikov (vznik, činnosť, zánik podnikov) a ich vplyve na zamestnanosť práve na podporu stra- tegických odporúčaní v rámci podpory podnikania. Údaje o demografii podnikov už sú súčasťou štrukturálnych ukazova- teľov, ktorými sa monitorujú ciele stanovené Lisabonskou straté- giou. Návrh Komisie na revíziu nariadenia treba posúdiť práve v tomto kontexte. 3. 3 Návrh nariadenia stanovuje klasifikáciu NACE (6) ako referenčný nástroj na zber štatistických údajov. NACE bežne štatistiky používajú orgány Komisie pre všetky podrobné o hospodárskej činnosti. Samotná NACE bola podrobená revízii a aktualizácii, ktoré si vyžiadala potreba lepšie pochopiť výrobno-hospodársky vývoj v EÚ. 3. 4 Referenčný ukazovateľ NACE Rev. 1. 1 je jednoduchou aktualizáciou NACE Rev. 1 a neprešiel žiadnou významnou reorganizáciou. Cieľom tejto aktualizácie bolo zachytiť: — nové činnosti, ktoré ešte neexistovali v čase vypracovania NACE Rev. 1, Štatistické zistenia definované v rozsahu pôsobnosti 3. 5 (článok 2) sú usporiadané do modulov uvedených v zozname v článku 3 návrhu nariadenia: — spoločný modul pre ročnú štrukturálnu štatistiku, — podrobný modul pre štrukturálnu štatistiku priemyslu, — podrobný modul pre štrukturálnu štatistiku obchodu, — podrobný modul pre štrukturálnu štatistiku stavebníctva, — podrobný modul pre štrukturálnu štatistiku v poisťovníctve, — podrobný modul pre štrukturálnu štatistiku o úverových inštitúciách, — podrobný modul pre štrukturálnu štatistiku o penzijných fondoch, — podrobný modul pre štrukturálnu štatistiku obchodných služieb, — podrobný modul pre štrukturálnu štatistiku demografie podnikov, — pružný modul na vykonávanie malého zberu ad hoc údajov o ukazovateľoch podnikov. 3. 5. 1 Posledné tri moduly boli do zoznamu začlenené týmto návrhom rekodifikovaného nariadenia. Ku každému modulu existuje príloha, ktorá objasňuje jeho obsah a použitie. 3. 6 Okrem toho sú pre niektoré moduly naplánované pilotné zisťovania. Zber štatistických údajov v rámci modulov bol odjak- živa sprevádzaný takýmito pilotnými štúdiami, v tomto prípade treba vyzdvihnúť pilotné zisťovania ad hoc pre sektory zdravot- níctva a školstva. Ide o dobrovoľné štúdie, ktoré by podľa Euro- statu mali slúžiť na presnejšie zhodnotenie vplyvu činnosti trhu na uvedené sektory. — činnosti, ktoré nadobudli väčší význam po vypracovaní NACE Rev. 1 v dôsledku technologického vývoja alebo zmien hospodárskej situácie, 4. Konkrétne pripomienky — opravu chýb vyskytujúcich sa v pôvodnej verzii NACE Rev. 1, ktoré boli zjavné už vtedy, t. j. ktoré neodrážajú zmeny v ponímaní celej operácie. schválená V nasledujúcich mesiacoch by mala byť 3. 4. 1 ďalšia revízia NACE – v súčasnosti predmetom druhého čítania v Európskom parlamente – ktorá povedie k novým zmenám a aktualizácii. EHSV uznáva zásadný prínos 4. 1 štatistického nástroja k určovaniu priorít v oblasti priemyselnej politiky v rámci Lisa- bonskej stratégie. V rámcovom programe pre konkurencieschop- nosť a inovácie na roky 2007-2013 (7) Komisia zdôrazňuje potrebu porovnávacej analýzy ako užitočného nástroja na vypra- covanie opatrení, spolu so štúdiami a výmenou osvedčených postupov medzi orgánmi na celoštátnej a regionálnej úrovni. 4. 2 Z tohto dôvodu pokladá EHSV za dôležité aktualizovať nariadenie (ES, EURATOM) č. 58/97 a navrhuje niekoľko zmien a doplnení. (6) NACE: Všeobecná nomenklatúra ekonomických činností v Európskom spoločenstve. (7) Pozri poznámku pod čiarou 4. 23. 12. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie C 318/81 V spoločnom module (príloha I) sa položka „Náklady na 4. 3 sociálne zabezpečenie“, ktorá sa vyskytuje už v predchádzajúcich verziách, javí byť vzhľadom na novú situáciu na vnútornom trhu nejasná a problematická z hľadiska interpretácie. Sociálne zabezpečenie je v členských štátoch rozlične usporiadané a vyznačuje sa rozdielmi v systémoch i bežnej praxi: je zložité už i samotné definovanie „systému sociálneho zabezpečenia“ pre 25 krajín EÚ a bolo by ho zrejme potrebné rozvinúť a rozčleniť. za cieľ analyzovať i „použité výrobné činitele“ a energia je nepo- chybne jedným z nich. Okrem toho sa tieto ukazovatele pova- žujú za priority v nedávnych vyhláseniach Rady a Európskeho parlamentu, spomedzi ktorých spomeňme nedávnu zelenú knihu na tému európskej stratégie v oblasti trvalo udržateľnej, konkurencieschopnej a bezpečnej energie (8). 4. 4 V prílohe I, ale aj v nasledujúcich prílohách, sú údaje týkajúce sa zamestnanosti príliš obmedzené a úplne neodrážajú situáciu trhu práce, ktorá je vo všetkých krajinách EÚ oveľa zložitejšia. Údaje sa obmedzujú na zistenie počtu zamestnancov na čiastočný pracovný úväzok a na plný úväzok, pričom skutočná situácia v oblasti pracovných vzťahov je oveľa rôzno- rodejšia. Okrem toho chýbajú zistenia členené podľa druhu, sa bankového sektora ktoré obsahuje len modul (príloha VI). týkajúci 4. 4. 1 Vzhľadom na to, že už v predchádzajúcich verziách nariadenia (ES, EURATOM) č. 58/97 sa uvádzalo, že medzi ciele zberu štatistických údajov patrí aj analýza „podnikovej politiky“, táto rekodifikácia tým skôr mohla byť príležitosťou na starostli- vejšie a podrobnejšie preskúmanie a previerku politiky podnikov v oblasti zamestnanosti vzhľadom na význam, ktorý sa tejto problematike prisudzuje v rámci politiky Európskej únie. 4. 5 Pokiaľ ide o pilotné zisťovania, nepokladáme za správne rozhodnutie Komisie, ktorá pokladá za potrebné vykonať analýzu sektorov ako zdravotníctvo a školstvo „s cieľom vyhod- notiť uskutočniteľnosť zberu údajov o trhových a netrhových činnostiach v týchto sekciách“. Nepovažujeme za vhodné, aby tieto citlivé sektory boli začlenené do oblasti štrukturálnej podnikovej štatistiky, predovšetkým so zreteľom na predbežné znenie smernice o službách navrhnuté Komisiou, ktoré ich vylu- čuje z rozsahu pôsobnosti. Na základe nových návrhov právnej úpravy v oblasti vnútorného trhu EHSV pokladá za vhodné, aby Komisia začala štatistické zistenia ad hoc o týchto odvetviach. 4. 6 V prílohe II (modul pre štrukturálnu štatistiku priemyslu) Komisia pokladala za vhodné vyňať zo zistení údaje o celkových nákladoch a príslušných zamestnancoch vyčlenených na výskum a rozvoj. So zreteľom na Lisabonskú stratégiu je takéto vyne- chanie údajov obmedzením pre lepšie pochopenie vývoja podni- kateľskej sféry a povahy a účelu investícií. 4. 7 Komisia sa rozhodla vyňať zistenia týkajúce sa nákupu energetických výrobkov. Tieto údaje však majú podstatný význam, pretože poskytujú všeobecnú predstavu o tom, ako podniky spotrebujú a využívajú energiu. V článku 1 navrhova- ného nariadenia sa navyše uvádza, že vypracúvanie štatistík má Príloha VIII bola zahrnutá ako nová a týka sa štruktúry, 4. 8 činnosti a výkonnosti sektora obchodných služieb, zatiaľ čo sa príloha IX týka demografie podnikov. Štatistické zistenia v týchto dvoch oblastiach by si vyžadovali oveľa častejšie moni- torovanie. Aj v module o demografii podnikov chýbajú údaje členené podľa typológie pracovných vzťahov ako aj podľa druhu, zatiaľ čo by bolo naopak veľmi užitočné pochopiť vývoj zamestnanosti zamestnancov a v okamihu vzniku a zániku podniku. profesijného zaradenia 5. Závery a odporúčania Európska únia potrebuje lepšie štatistické údaje, ktoré by 5. 1 podporili súčasnú odvetvovú priemyselnú politiku. 5. 2 Z tohto dôvodu EHSV zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú zohráva Eurostat ako nástroj monitorovania politiky Európskej únie. EHSV sa preto nazdáva,, že je potrebné posilniť činnosť Eurostatu optimalizáciou a posilnením systému a siete štatistic- kých zisťovaní v jednotlivých členských štátoch. 5. 3 EHSV celkovo podporuje návrh na rekodifikáciu naria- denia (ES, EURATOM) č. 58/97 o štrukturálnej podnikovej štati- stike. 5. 4 Štatistické zistenia sú dôležitým nástrojom na úrovni Spoločenstva i jednotlivých štátov, a preto je potrebné vytvoriť podporné nástroje, ktoré by stále viac zvyšovali ich účinnosť, včasnosť a spoľahlivosť. Štatistické zistenia by mali podľa možnosti vychádzať 5. 4. 1 z aktuálnych údajov, ktoré už majú k dispozícii administratívne orgány alebo oprávnené úrady. Administratívne zaťaženie spojené so zberom štatistických údajov musí byť stanovené primerane k veľkosti podniku. V niektorých krajinách sú zberom štatistických údajov o MSP poverené reprezentatívne miestne alebo regionálne priemyselné združenia. Výmena osved- čených postupov v tejto oblasti medzi jednotlivými členskými štátmi by mohla byť užitočná. (8) KOM(2006) 105, konečné znenie z 8. 3. 2006. C 318/82 SK Úradný vestník Európskej únie 23. 12. 2006 Rovnako by bolo dôležité mať k dispozícii čoraz ciele- 5. 5 nejšie a aktualizované štatistické údaje o štruktúre podnikov a ich výrobnej činnosti, ktoré by zohľadňovali ich rozmery a rôzne aktivity v rámci toho istého podniku (výroba, obchod, distribúcia). sociálnymi 5. 6 Podľa názoru výboru je dôležitá existencia dobrého systému konzultácií a vzájomnej výmeny názorov medzi Euro- statom a obcou partnermi, a združeniami. Tento mechanizmus by bolo treba zdokonaliť a rozšíriť v rámci Európskeho poradného výboru pre štatistické informácie v hospodárskej a sociálnej oblasti (CEIES) Eurostatu (jeden zástupca užívateľov za každý členský štát). akademickou 5. 7 Lepšia vzájomná výmena názorov medzi Eurostatom a sociálnymi partnermi na tému nákladov na sociálne zabezpe- čenie by umožnila lepšie (a nie len pod jednou položkou) vyja- driť úsilie podnikov v tomto sektore, ktoré sa nejaví rovnaké vo všetkých 25 krajinách EÚ. Prípadné podrobnejšie údaje o zamestnanosti by napriek 5. 8 tomu, že sú predmetom iných cielenejších štatistík, poskytli jasnejší obraz o stave činnosti podniku. Pokiaľ ide o zistenia v oblasti zamestnanosti, výbor konštatuje, že štrukturálna podniková štatistika vrátane údajov o demografii podnikov, sa nemôže zaobísť bez dôkladnej analýzy kvality zamestnanosti. Zamestnanosť je základným predpokladom úspešnej podnikateľ- skej činnosti, a teda zistenia o pracovných vzťahoch rozlišujú- cich len medzi čiastočným a plným pracovným úväzkom sú úplne nepostačujúce, najmä so zreteľom na neustály vývoj trhu práce. Výbor navyše nepovažuje za užitočné úplne odstrániť údaje o zamestnanosti zo štrukturálnej podnikovej štatistiky, keďže ide rozhodne o navzájom súvisiace oblasti. 5. 9 Sociálne hospodárstvo dosahuje rok po roku čoraz významnejší podiel na európskom hospodárstve. Z tohto dôvodu sa EHSV nazdáva, že by Komisia prostredníctvom Euro- statu mohla zhodnotiť tento sektor a jeho vplyv na podnika- teľskú sféru pomocou nástroja pilotných zistení. V Bruseli 14. septembra 2006 a sektory školstva zdravotníctva Výbor opakovane vyjadruje svoje pochybnosti o tom, či 5. 10 treba podrobiť analýze pomocou metódy pilotných zistení. C 318/78 LT Europos Sąjungos oficialusis leidinys 2006 12 23 Europos ekonomikos ir socialinių reikalų komiteto nuomonė dėl Pasiūlymo priimti Europos Parla- mento ir Tarybos reglamentą dėl verslo struktūros statistikos COM(2006) 66 final — 2006/0020 (COD) (2006/C 318/13) Taryba, vadovaudamasi Europos bendrijos steigimo sutarties 285 straipsnio 1 dalimi, 2006 m. kovo 27 d. nusprendė pasikonsultuoti su Europos ekonomikos ir socialinių reikalų komitetu dėl Pasiūlymo priimti Europos Parlamento ir Tarybos reglamentą dėl verslo struktūros statistikos Bendrosios rinkos, gamybos ir vartojimo skyrius, kuris buvo atsakingas už Komiteto darbo šiuo klausimu organizavimą, 2006 m. liepos 26 d. priėmė savo nuomonę. Pranešėja Susanna Florio. įvykusioje 2006 m. rugsėjo 13—14 d. (2006 m. rugsėjo 14 d. posėdis), 429-ojoje plenarinėje sesijoje, Europos ekonomikos ir socialinių reikalų komitetas priėmė šią nuomonę 130 nariams balsavus už, ir 7 susi- laikius. 1. Įžanga 1. 1 2000 m. gruodžio 20 d. Europos Vadovų Taryba nusprendė priimti Daugiametę įmonių ir verslininkystės, ypač mažų ir vidutinių įmonių, programą (1). Europos Sąjunga šį naują pagrindų standartą sukūrė siekdama pagerinti įmonių konkurencingumą žinių visuomenėje, supaprastinti ir paleng- vinti jų teisinę, administravimo ir finansinę aplinką, o labiausiai — skatinti mokslinius tyrimus ir naujoves, taip pat sudaryti sąlygas įmonėms lengviau naudotis paslaugomis ir Bendrijos programomis bei skatinti verslininkystę. 1. 2 2003 m. pradžioje Europos Komisija pristatė žaliąją knygą „Verslininkystė Europoje“ (2), kurioje pabrėžė tikslinės pagalbos poreikį ir paragino kurti strateginę politiką, kuri skatintų pramonės ir gamybos sektorius, nes jie, palyginti su kitais pasaulio regionais, Europoje jau ilgą laiką patiria pavojingą nuosmukį. užimtumo ir socialinės srities prioritetais, kurie yra svarbūs Europos Sąjungos politikos tikslai. Šioje srityje pastaraisiais metais Europos institucijos taip pat pateikė nemažai iniciatyvų, pvz. , valstybių narių metinių planų sudarymą. tikslas atnaujinti Europos 1997 m. Liuksemburgo Europos Vadovų Taryba priėmė 1. 5 Europos užimtumo strategiją (EUS), kuri vėliau tapo svarbiausiu Lisabonos strategijos elementu. Būtent Lisabonos strategijoje nurodytas ekonomiką mažinant nedarbą ir sukuriant aukštos kvalifikacijos darbo vietas. Šie tikslai gali būti pasiekti, jei bus skiriamas dėmesys socialinei politikai ir lygių galimybių suteikimo visoms gyventojų kategori- joms politikai. Tai iš tikrųjų didesnės augimo ir klestinčios ekonomikos sine qua non sąlyga ir turi vykti prieš iš esmės rest- ruktūrizuojant ekonomiką. 1. 2. 1 paramos jai Europoje veiksmai: Pasiūlyti svarbiausi šie verslininkystės plėtros ir — pašalinti kliūtis verslo plėtrai ir augimui, — suderinti verslininkystės riziką ir naudą, — skatinti palankesnį bendrą visuomenės požiūrį į naujų įmonių kūrimą. 1. 3 2004 m. po konsultacijų su suinteresuotais subjektais dėl šios žaliosios knygos Komisija pateikė Verslumo veiksmų planą (3), kuriame atsižvelgiama į naujas pastabas dėl Daugia- metės įmonių ir verslininkystės programos. Svarbiausi klausimai tiek nacionaliniu, tiek Europos lygiu 1. 4 — pramonės politika, parama paslaugų sektoriui ir užimtumas, su kaip ekonomikos augimo variklis, — glaudžiai susiję (1) Sprendimas 2000/819/EB. (2) COM(2003) 27 final, 2003 1 21. (3) COM(2004) 70 final, 2004 2 11. Kiti būsimi šio aukštus 1. 6 tikslus keliančio projekto elementai — Europos mokslinių tyrimų erdvė, visiška rinkų integracija ir MVĮ palankios aplinkos sukūrimas. Savo pasiūlyme dėl Konkurencingumo ir naujovių pagrindų programos (2007— 2013 m. ) (4) Komisija pati teigia, kad technologijų ir mokslinių tyrimų skatinimas tiesiogiai susijęs su naujų produktų, paslaugų ir verslo praktikų galimybių rinkoje panaudojimu. Taip pat turi būti skatinama iniciatyva rizikuoti ir patikrinti naujas idėjas rinkoje. Naujovių trūkumas — viena iš svarbiausių nepakan- kamo Europos ekonominio vystymosi priežasčių. 1. 7 Socialinės sanglaudos klausimu buvo raginama nedelsiant imtis veiksmų švietimo/mokymo ir socialinės apsaugos srityse. Siekiant valstybių narių veiksmų derinimo kuriant savo politiką, buvo diskutuojama apie atvirą koordinavimo metodą, kuriuo būtų keičiamasi skelbiama informacija apie pažangiausią patirtį. ir (4) COM(2005) 121 final, 2005 4 6. 2006 12 23 LT Europos Sąjungos oficialusis leidinys C 318/79 vidurio Atliekant Lisabonos laikotarpio strategijos 1. 8 persvarstymą 2005 m. Europos Komisija galėjo pristatyti savo komunikatą dėl augimo ir užimtumo (5), kuriame daugiausia dėmesio skiriama dviem klausimams: patikimam ir tvariam ekonomikos augimui skatinti ir daugiau ir geresnių darbo vietų sukurti. Šiuos tikslus ketinama pasiekti bendromis pastangomis veikiant Bendrijos ir nacionaliniu lygiu. 2. Bendrosios pastabos Pokyčių ekonomikos ir gamybos srityse procesas nuola- 2. 1 tinis ir spartus: ir jose dirbančios įvairūs pramonės sektoriai įmonės, siekdami neatsilikti nuo rinkos evoliucijos, išlikti konku- rencingi ir pelnui ir sukurti dar daugiau galimybių augimui gauti, prisitaiko ir diegia naujoves. ir tradiciniai sektoriai Tokiose rinkose kaip Europos, kur įmonės vystosi 2. 1. 1 (gamybos, prekybos, pavojingai greitai platinimo ir pan. ) braunasi į vienas kito erdvę, darosi sunku nustatyti skiriamąją ribą tarp įvairių veiklos rūšių. Be to, kai reikia įvertinti ir klasifikuoti verslo rūšis, vis sunkiau nuspręsti, kuri veiklos rūšis yra pagrindinė (prekyba, žemės ūkis, namu- dinė gamyba, paslaugos ir pan. ). 2. 1. 2 Statistiniais duomenimis sunku spėti atspindėti nuolat kintančią ir naują padėtį, nes didelę ir didėjančią Europos rinkos dalį sudaro socialinės ekonomikos augimas. Eurostato darbuo- tojai teigia, kad jiems sunku identifikuoti šią veiklos sritį, nes socialinės ekonomikos veiklos rūšys ne visada registruojamos kaip verslo rūšys. Tačiau Komitetas mano, kad reikia dėti visas pastangas norint įvertinti didėjančią šio sektoriaus svarbą, nes jis yra nepaprastai reikšmingas siekiant Lisabonos strategijos tikslų. Nesant tokių duomenų sunku tinkamai suprasti verslo ir rinkos raidą. Todėl Komitetas ragina Reglamente taip pat skirti dėmesio socialinėms, sveikatos apsaugos ir bendrosioms paslaugoms, kadangi didėja jų svarba verslui ir ekonomikai, kaip aiškiai buvo pripažinta neseniai paskelbtame Komunikate dėl visuotinės svarbos socialinių paslaugų. Buvo įvertinta struktūrinės statistikos apie Europos 2. 1. 3 Sąjungos verslo įmones, kuri būtų atnaujinama ir pirmiausia susijusi su įmonių veiklos rūšimis, konkurencingumu ir produk- cija, svarba. Pabrėžiant statistinės pagalbos svarbą, reikia atsi- minti, kad norint rinkti toliau apdoroti duomenis reikia nemažų finansinių investicijų ir investicijų į žmogiškuosius ište- klius, ypač smulkiam verslui. ir ypač gamybos ir paslaugų sektoriuose, tai turi būti daroma taip, kad būtų skatinamas augimas ir būtų naudinga Europos pilie- čiams. Europos vystymosi modelis skiriasi nuo kitų tuo, kad 2. 2 reikšmingas vaidmuo skiriamas socialiniam komponentui ir pačiai tvaraus ekonomikos augimo sampratai. Kai Europos insti- tucijos ketina, kiek leidžia jų kompetencija, inicijuoti teisės aktus, jos į tai turi atsižvelgti. 2. 3 Tai reiškia, kad, norint sukurti naudingą ir nuoseklią reikia tiksliai žinoti, kokia yra Europos teisės aktų bazę, pramonės būklė. Politinis pasirinkimas turi būti pagrįstas realios jis turi siūlyti sprendimus, kurie padėties ir problemų analize, apimtų kuo daugiau elementų, jis turi visapusiškai numatyti (politiniu, ekonominiu, teisiniu, socialiniu, sprendimų poveikį nacionaliniu ir subnacionaliniu požiūriu). Statistiniai duomenys — neabejotinai svarbiausia išsa- 2. 4 mios ir veiksmingos realybės analizės priemonė. Eurostato darbas nuo pat jo įkūrimo yra vertinga ir nepakeičiama pagalba Europos Sąjungos sprendimų priėmimo ir politinių procesų metu. 2. 4. 1 Statistiniai duomenys ypač svarbūs, nes juos naudojant galima įvertinti, tirti ir aprašyti daug skirtingų realybės aspektų. Statistinės informacijos turėjimas yra esminė politikos kūrimo ir įvertinimo, viešųjų paslaugų ir funkcijų valdymo, geresnės teisės aktų bazės, nuolatinės politikos sėkmės ir pažangos stebėsenos sąlyga. 2. 5 Tai galima pasakyti apie visas Europos Sąjungos kompe- tencijos sritis; siekti šio tikslo padeda Eurostatas, kurį remia vals- tybių narių statistikos įstaigos ir kuris atsakingas už patikimų ir aktualių duomenų rinkimą ir pateikimą. Pastaraisiais metais buvo ypač svarbūs ekonomikos ir finansų, žemės ūkio, demo- grafinės politikos, socialinio saugumo, verslo, mokslinių tyrimų, aplinkos, taip pat pasaulio pramonės duomenys ir su ja susiję rinkos rodikliai. transporto statistiniai duomenys, 2. 5. 1 pastarųjų metų Komisijos ir Tarybos iniciatyvos. Europos verslo pasaulio ir jo plėtros svarbą parodo 3. Pasiūlymas priimti reglamentą dėl verslo struktūros statistikos Europos Vadovų Taryba ir kitos Europos institucijos 2. 1. 4 daug kartų pabrėžė, kad ekonomikos augimas — absoliutus visų Europos Sąjungos šalių prioritetas. Vystantis ekonomikai, būtina sukurti daugiau ir geresnių darbų vietų. Visuose sektoriuose, o (5) COM(2005) 330 final, 2005 7 20. 3. 1 1996 m. gruodžio 20 d. Tarybos reglamentas (EB, Eura- tomas) Nr. 58/97 per pastarąjį dešimtmetį buvo pakeistas ne mažiau nei keturis kartus, ir tai naujausias siūlomas pakeitimas, skirtas pagerinti Europos pramonės ir gamybos sektorių analizės ir politikos taikymo darnumą. C 318/80 LT Europos Sąjungos oficialusis leidinys 2006 12 23 Siekdama atsižvelgti į padidėjusį statistikos poreikį, 3. 1. 1 Komisija siūlo daug pakeitimų ir skiria ypač daug dėmesio paslaugoms, apie kurias pastaraisiais mėnesiais labai daug disku- tuojama, nes jos svarbios ekonominiu požiūriu ir jų potencialas ES lygiu nėra visiškai panaudojamas. Komisija taip pat pateikia priedą apie įmonių ir paslaugų demografiją. Komisija patvirtino, kad apie daugelį ekonominių veiklų, išsamios ir naujos sudaro galimybę ir su veiklos 3. 2 daugiausia susijusių su verslo paslaugomis, statistikos nėra; todėl naujasis pasiūlymas pritaikyti galiojančias nuostatas gamybos veiklos rūšimis paslaugų sektoriuje. rūšys galėtų būti palygintinos taip, kad ekonominės 3. 2. 1 Be to, Komisija manė, kad, siekiant parengti rekomen- dacijas verslui remti, reikia turėti suderintus duomenis apie įmonių demografiją (steigimą, veiklą ir uždarymą) ir jų poveikį užimtumui. Demografiniai duomenys apie įmones jau patys yra iš struktūrinių rodiklių, kurie naudojami atliekant Lisa- vieni bonos strategijos tikslų siekimo stebėseną. Būtent šiuo požiūriu reikia įvertinti Komisijos siūlomus pakeitimus. 3. 3 Pasiūlyme NACE klasifikatorius, kurį Komisijos tarnybos paprastai naudoja ekonominės veiklos statistikoje, įvardijamas į kurią kaip pagrindinė priemonė rinkti statistinius duomenis, turi būti teikiamos nuorodos (6). NACE klasifikatorius taip pat buvo persvarstytas ir atnaujintas, kad būtų galima tiksliau įver- tinti tendencijas ES ekonomikos ir gamybos sektoriuose. 3. 4 NACE klasifikatoriaus 1. 1 red. yra atnaujinta NACE 1 red. versija, ir tai nėra reikšminga reorganizacija. Persvarstymo tikslas buvo įtraukti: — naujas veiklos rūšis, kurių dar nebuvo, kai buvo rengiama NACE 1 red. ; Statistiniai duomenys, apibrėžiami pagal taikymo sritį 3. 5 (2 straipsnis), skirstomi į modulius, kaip nustatyta šio pasiūlymo priimti reglamentą 3 straipsnyje: — bendras metinės struktūros statistikos modulis; — detalusis pramonės struktūros statistikos modulis; — detalusis prekybos struktūros statistikos modulis; — detalusis statybos struktūros statistikos modulis; — detalusis draudimo struktūros statistikos modulis; — detalusis kredito įstaigų struktūros statistikos modulis; — detalusis pensijų fondų struktūros statistikos modulis; — detalusis verslo paslaugų struktūros statistikos modulis; — detalusis verslo demografijos struktūros statistikos modulis; — lankstusis modulis nedidelės duomenims ad hoc rinkti. apimties įmonių rodiklių Paskutiniai trys moduliai yra nauji šiame siūlomame 3. 5. 1 reglamento pakeitime ir kiekvienam moduliui ir jo naudojimui skiriamas priedas. Kai kuriems moduliams numatyti bandomieji tyrimai. 3. 6 Tokie bandomieji tyrimai buvo atliekami kaupiant statistiką moduliams; šiuo požiūriu reikia pabrėžti ad hoc bandomųjų tyrimų sveikatos ir švietimo sektoriuose įtraukimą. Tai savano- riški tyrimai, kurie, remiantis Eurostatu, skirti tiksliau įvertinti ekonominių veiklos rūšių poveikį šiems sektoriams. — veiklos rūšis, kurios nuo NACE 1 red. parengimo dėl techno- logijų ar ekonomikos pokyčių tapo svarbesnės; 4. Konkrečios pastabos — NACE 1 red. klaidų, kurios laikui bėgant tapo akivaizdžios, t. y. neatspindima jokių veiklos pokyčių, pataisymus. Naujausia NACE versija, ir 3. 4. 1 pakeitimai, šiuo metu antrąkart svarstoma Europos Parlamente ir pradės galioti po keleto mėnesių. į kurią įtraukti pataisymai (6) NACE — Nomenclature générale des Activités économiques dans les Commu- nautés Européennes (Europos bendrijos ekonominės veiklos rūšių klasifi- katorius). EESRK pripažįsta, kad statistiniai duomenys buvo itin 4. 1 svarbūs nustatant Lisabonos strategijos pramonės politikos prioritetus. Konkurencingumo ir naujovių pagrindų programoje 2007—2013 m. (7) Komisija pabrėžia gairių rengimo, kaip poli- tikos projektavimo priemonės, svarbą, taip pat tyrimų ir nacio- nalinių bei regioninių valdžios institucijų keitimosi pažangiąja patirtimi svarbą. Dėl to EESRK mano, kad svarbu persvarstyti Reglamentą 4. 2 Nr. 58/97, ir siūlo keletą pakeitimų. (7) Žr. 4 išnašą. 2006 12 23 LT Europos Sąjungos oficialusis leidinys C 318/81 Bendrame modulyje (I priedas) eilutė „socialinio drau- 4. 3 dimo sąnaudos“ buvo pateikiama ir ankstesnėse versijose. Tačiau dėl pokyčių vidaus rinkoje ši sąvoka tapo neaiški ir ją sunku interpretuoti. Socialinis draudimas valstybėse narėse organizuo- jamas skirtingai, skiriasi sistemos ir praktika: pati sąvoka „socia- linio draudimo sistema“ problemiška 25 ES valstybių narių požiūriu ir tikriausiai turėtų būti geriau paaiškinta ir suformu- luota. projekto 1 straipsnyje pažymima, kad bus renkami duomenys apie „gamybos veiksnius“; neabejotina, kad energija yra vienas šių veiksnių. Galų gale šiems rodikliams Taryba ir Europos Parla- mentas naujausiuose dokumentuose, įskaitant neseniai priimtą žaliąją knygą „Europos Sąjungos tausios, konkurencingos ir saugios energetikos strategija“ (8), skiria daug dėmesio. 4. 4 Be to, I priede (taip pat ir kituose prieduose) duomenys ir neatspindi ES valstybių apie užimtumą nepagrįstai ribojami narių darbo rinkos sudėtingumo. Duomenys renkami tik apie iš dirbančius dalį darbo dienos ir visą darbo dieną asmenis: tikrųjų esama ir daugiau užimtumo formų. Be to, išskyrus bankininkystės sektorių (VI priedas), nėra skirstymo pagal lytį. VIII priedas yra naujas ir 4. 8 jame kalbama apie verslo paslaugų struktūrą, veiklos rūšis ir veiklą, IX priede kalbama apie verslo demografiją. Renkant statistiką šiuose dviejuose sektoriuose, reikia daug dažnesnės stebėsenos. Be to, verslo demografijos modulyje duomenys apie užimtumą neskirstomi pagal užimtumo rūšį ar lytį, nors būtų labai naudinga žinoti apie darbo jėgos pobūdį ir struktūrą steigiant ir uždarant įmones. 4. 4. 1 Ankstesnės Reglamento Nr. 58/97 versijos 1 straipsnyje vienu iš statistinių duomenų rinkimo tikslų buvo įrašyta „verslo tvarkymo“ analizė: šiuose pakeitimuose buvo galima išsamiau ir nuodugniau įvertinti įmonių užimtumo politiką, atsižvelgiant į šios srities svarbą Europos Sąjungos politikoje. 5. Išvados ir rekomendacijos Europos 5. 1 statistinių reikia duomenų, kurie sudarytų pagrindą politikos kryptims įvairiuose pramonės sektoriuose. patikimesnių Sąjungai 4. 5 Bandomųjų tyrimų klausimu Komitetas abejoja dėl Komi- sijos pasirinkto metodo, kai, pvz. , sveikatos ir švietimo sektorių analizė atliekama tam, „kad (Komisija) nustatytų toliau nurody- tose sekcijose išvardytų rinkos ir ne rinkos aprėpimo galimybes“. Komitetas mano, kad tokie jautrūs sektoriai negali būti verslo struktūros dalimi, ypač atsižvelgiant į Komisijos pasiūlymą dėl paslaugų direktyvos, kuria šie sektoriai nebus reglamentuojami. Atsižvelgdamas į siūlomą naują reglamentą dėl paslaugų bendro- joje rinkoje, EESRK mano, kad būtų tikslinga Komisijai inicijuoti ad hoc statistinių duomenų rinkimą šiuose sektoriuose. II priede (pramonės 4. 6 sektoriaus modulis) Komisija nusprendė neįtraukti duomenų apie bendrąsias išlaidas ir išlaidas mokslinių tyrimų ir taikomosios veiklos darbuotojams. Lisa- bonos strategijos požiūriu tokių duomenų nebuvimas trukdo geriau įvertinti verslo pasaulio pokyčius, ir tikslus. investicijų pobūdį 4. 7 Komisija neįtraukė duomenų apie energetikos produktų įsigijimą. Tačiau jie gana svarbūs, nes suteikia išsamesnį vaizdą reglamento apie tai, kaip įmonės naudoja energiją; be to, (8) COM(2006) 105 final, 2006 3 8. Dėl to EESRK pabrėžia Eurostato, kaip Europos Sąjungos 5. 2 politikos sričių stebėsenos priemonės, svarbą. Todėl EESRK mano, kad Eurostato darbas turi būti pagerintas ir statistikos rinkimo tinklai valstybėse narėse turi būti išplėsti ir tobulinami. EESRK visiškai remia pasiūlymą pakeisti Tarybos regla- 5. 3 mentą (EB, Euratomas) Nr. 58/97 dėl pramonės statistikos. Statistika yra svarbi priemonė tiek Bendrijos, ir pagalbos priemonės turi padaryti 5. 4 nacionaliniu lygiu, veiksmingesnę, aktualesnę ir patikimesnę. tiek ir ją dar surinkusios administracinės 5. 4. 1 Statistinių duomenų rinkimas turėtų būti vykdomas remiantis kiek įmanoma naujesniais duomenimis, kuriuos jau įgaliotos yra įstaigos. Šio duomenų rinkimo administracinės išlaidos turi priklausyti nuo įmonės dydžio. Tam tikrose šalyse su MVĮ susi- jusių statistinių duomenų rinkimas yra pavestas pramonininkų asociacijoms, atstovaujančioms vietos ar regionų lygiu. Valsty- bėms narėms galėtų būti naudinga keistis tokia pažangia patir- timi. institucijos arba C 318/82 LT Europos Sąjungos oficialusis leidinys 2006 12 23 Vis labiau reikia tikslinės ir naujausios statistikos apie 5. 5 įmonių ir jų gamybinės veiklos struktūrą, atsižvelgiant į veiklos rūšių apimtį ir įvairovę (gamyba, prekyba, paskirstymas), kurias kartais vykdo ta pati įmonė. Komitetas mano, kad svarbu turėti gerą sistemą, kurioje 5. 6 Eurostatas, socialiniai partneriai, akademinis pasaulis ir verslo atstovai galėtų vieni kitus konsultuoti ir dalytis patirtimi. Šis mechanizmas turėtų būti tobulinamas ir aptariamas Europos informacijos ekonominėje ir sociali- patariamojo komiteto dėl ir Eurostato forume (dalyvaujant vienam nėje sferose (CEIES) naudotojų atstovui iš kiekvienos valstybės narės). 5. 7 Jeigu Eurostatas glaudžiau bendradarbiautų su socialiniais partneriais, pvz. , dėl socialinio draudimo sąnaudų, būtų galima atlikti išsamią analizę apie kliūtis verslui šioje srityje, kurios 25 valstybėse narėse yra skirtingos; tai būtų naudingiau nei viena įstatymo eilutė. 5. 8 Nors duomenys apie užimtumą yra kitos tikslinės statis- tikos dalis, jei jie būtų išsamesni, būtų galima daugiau žinoti apie įmonių veiklos rūšis. Komitetas pažymi, kad, pateikiant verslo struktūros statistiką, įskaitant demografijos statistiką, visada būti turi pateikiama tiksli užimtumo kokybės analizė. Užimtumas yra pagrindinis verslo sėkmės veiksnys, taigi statistika, kuri darbo rūšių požiūriu išskiria tik visą ir ne visą darbo dieną dirbančius asmenis, visiškai neadekvati, ypač atsižvelgiant į nuolatinius darbo rinkos pokyčius. Be to, Komitetas mano, kad nenaudinga atskirti verslo struktūros statistiką nuo užimtumo duomenų, nes šios dvi sritys neatsiejamos. Kiekvienais metais 5. 9 vis socialinė didesne Europos ekonomikos dalimi. EESRK mano, kad Komi- sija, naudodama bandomųjų tyrimų metodą ir padedama Euros- tato, turėtų ištirti šį sektorių ir jo poveikį verslo pasauliui. ekonomika tampa 2006 m. rugsėjo 14 d. , Briuselis Komitetas pakartoja savo abejones dėl sveikatos ir švie- 5. 10 timo sektorių įvertinimo naudojant bandomuosius tinkamumo tyrimus. C 318/78 LV Eiropas Savienības Oficiālais Vēstnesis 23. 12. 2006. Eiropas Ekonomikas un sociālo lietu komitejas Atzinums par tematu “Priekšlikums Eiropas Parla- menta un Padomes regulai par uzņēmējdarbības strukturālo statistiku” COM(2006) 66 galīgā redakcija — 2006/0020 (COD) (2006/C 318/13) Padome saskaņā ar Eiropas Kopienas dibināšanas līguma 285. panta 1. punktu 2006. gada 27. martā nolēma apspriesties ar Eiropas Ekonomikas un sociālo lietu komiteju par augstāk minēto tematu. Par Komitejas dokumenta sagatavošanu atbildīgā Vienotā tirgus, ražošanas un patēriņa specializētā nodaļa atzinumu pieņēma 2006. gada 26. jūlijā. Ziņotāja — Florio kdze. Eiropas Ekonomikas un sociālo lietu komiteja 429. plenārajā sesijā, kas notika 2006. gada 13. un 14. septem- brī (14. septembra sēdē), ar 130 balsīm par un 7 atturoties pieņēma šādu atzinumu. 1. Pamatojums. iniciatīvas uzņēmējdarbības Eiropadome 2000. gada 20. decembrī nolēma īstenot 1. 1 daudzgadu un “Uzņēmumu programmu, jo īpaši maziem un vidējiem uzņēmumiem (MVU)” (1). Eiropas Savienība pieņēma šo jauno pamatprincipu kopumu, lai uzlabotu uzņēmumu konkurētspēju zināšanu sabiedrībā, vienkāršotu un uzlabotu uzņēmējdarbības tiesisko, administratīvo un finansiālo vidi, un, kas jo īpaši svarīgi, lai veicinātu pētniecību un inovāciju, atvieglotu uzņēmumu piekļuvi pakalpojumiem un Kopienas programmām, kā arī veicinātu uzņēmējdarbību. Eiropas Komisija 2003. gada sākumā publicēja Zaļo 1. 2 grāmatu par uzņēmējdarbību Eiropā (2), kurā tā uzsvēra mērķtie- cīga atbalsta nepieciešamību un aicināja īstenot stratēģiskus pasākumus, rūpniecības un apstrādes rūpniecības nozares attīstību, kurā jau gadiem bīstami samazinās jo īpaši salīdzinājumā ar citiem pasaules ražošanas apjoms, reģioniem. lai veicinātu Eiropas 1. 2. 1 Eiropā, tika ierosināts īstenot šādus svarīgus pasākumus: Lai atbalstītu un stimulētu uzņēmējdarbības iniciatīvu — uzņēmumu attīstības un izaugsmes šķēršļu likvidēšana, — ar uzņēmējdarbību saistīto risku un ieguvumu līdzsvarošana, — labvēlīgākas attieksmes veicināšana sabiedrībā kopumā pret jaunu uzņēmumu veidošanu. Pēc apspriešanās ar 1. 3 ieinteresētajām pusēm par Zaļo grāmatu Komisija 2004. gadā iepazīstināja sabiedrību ar “Rīcības plānu: Eiropas uzņēmējdarbības darba kārtība” (3), kurā ņemtas vērā saņemtās atsauksmes un kurš papildina uzņēmumu un uzņēmējdarbības daudzgadu programmu. Valstu un Eiropas līmenī tādi pamatjautājumi kā rūpnie- 1. 4 cības politika, atbalsts pakalpojumiem un nodarbinātība kā ekonomiskās izaugsmes virzītājspēks ir cieši saistīti ar priori- (1) Lēmums 2000/819/EK. (2) COM(2003) 27 galīgā redakcija, 21. 01. 2003. (3) COM(2004) 70 galīgā redakcija. , 11. 02. 2004. tātēm nodarbinātības un sociālajā jomā, kuras ir nozīmīgs ES pieņemto politisko lēmumu mērķis. Arī minētajā jomā ES iestādes pēdējos gados ir sākušas īstenot vairākas iniciatīvas, piemēram, dalībvalstīm tagad katru gadu ir jāiesniedz rīcības plāns. gadā Luksemburgas sammitā 1997. tika pieņemts 1. 5 īsteno- lēmums sākt Eiropas Nodarbinātības stratēģijas (ENS) šanu, kas vēlāk kļuva par Lisabonas stratēģijas pamatelementu. Tieši Lisabonas stratēģijā ir izvirzīts mērķis modernizēt Eiropas ekonomiku, samazinot bezdarbu un radot augsti kvalificētas darbavietas. Minētos mērķus var sasniegt tikai tādā gadījumā, ja pievērš uzmanību sociālajai politikai un pasākumiem, kas nodro- šina vienlīdzīgas iespējas visām iedzīvotāju grupām. Pēdējais no minētajiem mērķiem faktiski ir obligāts priekšnosacījums saim- nieciskās lai paātrinātu izaugsmi un radītu “veselīgu” ekonomiku. sistēmas būtiskai pārstrukturēšanai, Pārējie šī vērienīgā projekta elementi ir Eiropas Pētnie- 1. 6 cības telpa, tirgus pilnīga integrācija un maziem un vidējiem uzņēmumiem labvēlīgas vides radīšana. Priekšlikumā par konku- rētspējas un jauninājumu pamatprogrammas izveidi (no 2007. līdz 2013. gadam) (4) Komisija konstatē, ka tehnoloģiju un pētniecības veicināšana ir tieši saistīta ar to iespēju izmantošanu, kādas tirgus piedāvā attiecībā uz jauniem produktiem, pakalpo- jumiem un uzņēmējdarbības praksi. Būtu jāatbalsta arī vēlēšanās uzņemties risku un izmēģināt tirgū jaunas idejas. Nepietiekama inovācija ir viens no galvenajiem Eiropas neapmierinošās izaugsmes cēloņiem. Lai veicinātu sociālo kohēziju, tika izvirzīta prasība 1. 7 īstenot tūlītējus pasākumus izglītības un apmācības, ka arī sociālās aizsardzības jomā. Lai koordinētu dalībvalstu pūliņus politikas izstrādāšanā, tika paredzēta iespēja lietot atklātās koor- dinācijas metodi, kas ļauj izplatīt un apmainīties ar informāciju par paraugpraksi un izciliem darbības rezultātiem dažādās jomās. (4) COM(2005) 121 galīgā redakcija, 06. 04. 2005. 23. 12. 2006. LV Eiropas Savienības Oficiālais Vēstnesis C 318/79 Ciešā sakarā ar Lisabonas stratēģijas termiņa vidusposma 1. 8 novērtējumu Eiropas Komisija 2005. gadā pieņēma paziņojumu par izaugsmi un nodarbinātību (5), kurā uzmanība pievērsta diviem svarīgiem jautājumiem — stabilas un ilgtspējīgas ekono- miskās izaugsmes nodrošināšanai un lielāka skaita un labāku darbavietu radīšanai. Pastāvēja uzskats, ka minētos mērķus varēs sasniegt, nodrošinot sinerģiju starp Kopienu un dalībvalstīm. 2. Vispārējas piezīmes. 2. 1 Ekonomikā un rūpniecībā notiek nepārtraukts un straujš pārmaiņu process — dažādas rūpniecības nozares un to dalīb- nieki pielāgojas tirgus prasībām, izstrādājot un ieviešot jauninā- lai neatpaliktu no tirgus attīstības, saglabātu konkurēt- jumus, spēju un radītu aizvien lielākas izaugsmes un peļņas iespējas. Eiropas tirgū, kur uzņēmumi attīstās ļoti strauji un 2. 1. 1 tradicionālās nozares (ražošana, tirdzniecība, piegāde u. tml. ) ielaužas viena otras darbības jomā, dažādus darbības veidus var būt grūti nodalīt. Turklāt novērtējot un klasificējot uzņēmumus, kļūst arvien grūtāk noteikt, kura ir to darbības galvenā nozare (tirdzniecība, lauksaimniecība, ražošana, mājamatniecība, pakal- pojumi vai kāda cita nozare). 2. 1. 2 Sociālā ekonomika turpina attīstīties, un tā veido arvien lielāku Eiropas tirgus daļu, tāpēc, vācot statistikas datus, ir grūti tikt līdzi nepārtrauktajam pārmaiņu un atjaunotnes procesam. Statistikas biroja (Eurostat) ierēdņi apgalvo, ka viņiem ir grūti definēt minēto jomu, jo darbību sociālās ekonomikas jomā ne vienmēr reģistrē kā uzņēmējdarbību. Komiteja tomēr uzskata, ka nedrīkst taupīt pūles, lai novērtētu šīs Lisabonas mērķu sasnieg- šanai būtiskās jomas arvien lielāko nozīmi. Tādu datu trūkums neļauj labāk izprast uzņēmumu un tirgus attīstību. 2. 1. 3 Tāpēc ir svarīgi iegūt jaunākos strukturālos datus par ES uzņēmumiem un jo īpaši par to darbību, konkurētspēju, jāat- ražību un struktūru. Uzsverot statistikas datu nozīmību, ceras, ka it īpaši maziem uzņēmumiem datu vākšana un attie- cīga apstrāde ir saistīta ar ievērojamiem cilvēku un finanšu resursu ieguldījumiem. 2. 1. 4 Eiropadome un citas ES iestādes vairākkārt ir uzsvē- rušas, ka ekonomiskā izaugsme ir visu ES valstu absolūta priori- tāte. Ekonomiskajai izaugsmei obligāti jābūt saistītai ar jaunu un jānotiek visās nozarēs un labāku darbavietu radīšanu. Tai sektoros, bet jo īpaši ražojošajā un pakalpojumu nozarē, lai izaugsme būtu noturīga un sniegtu labumu Eiropas iedzīvotā- jiem. jēdzienam. Tas vienmēr izaugsmes ilgtspējīgas ekonomiskās jāņem vērā, kad Eiropas iestādes savas kompetences ietvaros paredz tiesību aktu izstrādi. 2. 3 Tas nozīmē, ka patiesi efektīvu, lietderīgu un saskaņotu tiesību aktu izstrādei nepieciešams ļoti skaidrs priekšstats par Eiropas rūpniecības patieso stāvokli. Politiskie lēmumi jāpamato ar patiesā stāvokļa un attiecīgo problēmu analīzi, un tiem jābūt risinājumiem, kas aptver pēc iespējas lielāku elementu skaitu. Vienlaikus jācenšas paredzēt minēto lēmumu ietekmi, kā arī novērtēt to politiskās, ekonomiskās, tiesiskās un sociālās sekas valsts un vietējā līmenī. 2. 4 Statistikas dati bez šaubām ir nozīmīgs instruments patiesā stāvokļa rūpīgai un efektīvai analīzei. Statistikas birojs kopš tā darbības sākuma sniedzis vērtīgu un neaizstājamu atbalstu Eiropas Savienības politisko lēmumu pieņemšanas procesam. Statistikas datiem ir būtiska nozīme, jo ar to palīdzību 2. 4. 1 iespējams pārbaudīt, izpētīt un aprakstīt daudzos un dažādos patiesā stāvokļa aspektus. Statistikas datu pieejamībai ir būtiska nozīme politikas izstrādē un novērtēšanā, sabiedrisko pakalpo- jumu un uzdevumu pārvaldībā, tiesiskā regulējuma uzlabošanā, kā arī regulārā un pastāvīgā pasākumu īstenošanā gūto panā- kumu un sasniegumu pārraudzībā. 2. 5 Tas attiecas uz visām ES kompetences jomām, un šī iemesla dēļ Statistikas biroja, kuru atbalsta un kuram palīdz dalībvalstu statistikas iestādes, uzdevums ir ticamu jaunāko datu apkopošana un sniegšana. Pēdējos gados būtiska nozīme ir bijusi datiem, kas savākti ekonomikas un finanšu, lauksaimniecības, demogrāfijas politikas, sociālās drošības, tirdzniecības, zinātni- skās pētniecības, vides, transporta jomā un, kas ir ne mazāk svarīgi, par rūpniecību un ar to saistītajiem tirgus rādītājiem. Attiecīgās iniciatīvas, kuras Komisija un Padome 2. 5. 1 pēdējos gados sākušas īstenot minētajā jomā, liecina par to, cik lielu nozīmi tās piešķir uzņēmējdarbības attīstībai Eiropā. 3. Priekšlikums regulai par uzņēmējdarbības strukturālo statistiku. 2. 2 Eiropas attīstības modelis atšķiras no citiem ar to, ka tajā ievērojama nozīme ir piešķirta sociālajam elementam un pašam (5) COM(2005) 330 galīgā redakcija , 20. 07. 2005. 3. 1 Padomes Regula (EK, Euratom) Nr. 58/97, ko Padome pieņēma 1996. gada 20. decembrī, pēdējo desmit gadu laikā ir grozīta jau četras reizes, un apspriežamais priekšlikums ir jaunākā pārstrādātā versija, ar ko paredzēts uzlabot analīžu saskaņotību un Eiropas rūpniecības un ražošanas atbalsta pasā- kumu un stratēģiju piemērojamību. C 318/80 LV Eiropas Savienības Oficiālais Vēstnesis 23. 12. 2006. Lai apmierinātu arvien lielāko pieprasījumu pēc statis- 3. 1. 1 tikas datiem, Komisija ierosina vairākus uzlabojumus, pievēršot īpašu uzmanību pakalpojumiem, kas pēdējos mēnešos ir bijuši plašu diskusiju galvenais temats, kas izskaidrojams ar to saim- niecisko nozīmīgumu un iespējām, kuras ES līmenī vēl netiek pilnībā izmantotas. Komisijas dokumentam ir arī pielikums, kurā aplūkota uzņēmumu demogrāfija un uzņēmējdarbības pakalpo- jumi. Komisija secinājusi, ka par ļoti daudziem darbības 3. 2 jo īpaši par uzņēmējdarbības pakalpojumiem nav veidiem, pieejami precīzi Jaunais priekšlikums tādēļ paver iespējas pielāgot spēkā esošās normas tā, lai saimnie- cisko un rūpniecisko darbību varētu salīdzināt ar pakalpojumu sniegšanu. jaunākie statistikas dati. Turklāt, saskaņoti 3. 2. 1 lai varētu sniegt stratēģiskus ieteikumus tādā jomā kā uzņēmējdarbības iniciatīva, Komisija uzskata, ka tai uzņēmumu demogrāfiju dati par nepieciešami (darbības uzsākšanu, darbību un likvidāciju) un tās ietekmi uz nodarbinātību. Dati par uzņēmumu demogrāfiju jau ir daļa no strukturālajiem rādītājiem, kurus izmanto Lisabonas stratēģijas mērķu īstenošanas pārraudzībai. Komisijas priekšlikums jāana- lizē, ņemot vērā visus iepriekš minētos apstākļus. Priekšlikumā paredzēts, ka statistikas datu vākšanas stan- 3. 3 dartlīdzeklis būs NACE kods (6), ko Komisijas dienesti parasti saimniecisko lieto visu veidu statistikas datu vākšanai par darbību. NACE kods jau ir pārskatīts un atjaunots, lai gūtu labāku izpratni par tendencēm ES ekonomikā un ražošanā. Ekonomiskās darbības 3. 4 statistiskā klasifikācija NACE REV. 1. 1 ir vienkārši atjaunota NACE REV. 1, kurā būtiskas izmaiņas nav veiktas. Pārskatīšanas nolūks bija: — iekļaut klasifikācijā jaunas tautsaimniecības nozares, kuras nepastāvēja NACE REV. 1 izstrādes laikā, — lielāku uzmanību pievērst tautsaimniecības nozarēm, kuru nozīme kopš NACE REV. 1 izstrādāšanas ir palielinājusies, kas izskaidrojams ar pārmaiņām tehnoloģiju attīstībā vai ekonomikā, — labot acīmredzamās kļūdas NACE REV. 1, kuras nav radušās no izmaiņām darbības filozofijā. Statistikas datu vākšana, kas definēta sadaļā par regulas ir organizēta moduļos, kas 3. 5 piemērošanas uzskaitīti priekšlikuma regulai 3. pantā: jomu (2. pants), — kopējs modulis gada strukturālajai statistikai, — sīki izstrādāts modulis strukturālajai statistikai rūpniecībā, — sīki izstrādāts modulis strukturālajai statistikai tirdzniecībā, — sīki izstrādāts modulis strukturālajai statistikai celtniecībā, — sīki izstrādāts modulis strukturālajai statistikai apdrošinā- šanas jomā, — sīki izstrādāts modulis strukturālajai statistikai par kredīties- tādēm, — sīki izstrādāts modulis strukturālajai statistikai par pensiju fondiem, — sīki izstrādāts modulis strukturālajai statistikai par uzņēmēj- darbības pakalpojumiem, — sīki izstrādāts modulis strukturālajai statistikai par uzņē- mumu demogrāfiju, — elastīgs modulis, kas paredzēts nelielai ad hoc datu vākšanai par uzņēmuma raksturlielumiem. Trīs pēdējie moduļi 3. 5. 1 ierosinātajā regulas pārstrādātajā redakcijā ir jauni, un katrs modulis un tā pielietošana ir aplūkota atsevišķā pielikumā. Dažiem moduļiem ir paredzēts veikt eksperimentālus 3. 6 pētījumus. Šādi eksperimentāli pētījumi ir veikti vienmēr, kad statistikas datu vākšanu paredzēts organizēt moduļos. Šajā gadī- jumā paredzēts veikt ad hoc eksperimentālos pētījumus veselības aizsardzības un izglītības nozarē. Tie ir brīvprātīgi pētījumi, kas saskaņā ar Statistikas biroju ir paredzēti, lai precīzāk novērtētu tirgū veikto darbību ietekmi minētajās nozarēs. 4. Īpašas piezīmes. EESK atzīst 4. 1 statistikas datu svarīgo nozīmi, nosakot rūpniecības politikas prioritātes saskaņā ar Lisabonas stratēģiju. Jau pieminētajā Konkurētspējas un inovāciju pamatprogrammā 2007—2013 (7) Komisija vēlreiz uzsver salīdzinošo analīžu nozīmi, jo tās ir noderīgs instruments politiku izstrādē līdztekus pētījumiem un labas prakses apmaiņai starp valsts un reģionā- lajām iestādēm. 3. 4. 1 NACE jaunākā redakcija, kurā ietverti jauni grozījumi un labojumi, šobrīd ir otrajā lasījumā Eiropas Parlamentā, un to publiskos tuvākajos mēnešos. Tādēļ EESK uzskata, ka Regulas 58/97 pārstrāde ir 4. 2 svarīga, un iesaka dažus grozījumus. (6) NACE — vispārējā saimniecības nozaru klasifikācija Eiropas Kopienās. (7) Skat 4. zemsvītras piezīmi. 23. 12. 2006. LV Eiropas Savienības Oficiālais Vēstnesis C 318/81 “sociālās Kopējā moduļa nodrošināšanas punkts 4. 3 iemaksas” (I. pielikums) bija iekļauts arī iepriekšējā regulā. Tomēr sakarā ar jaunām izmaiņām iekšējā tirgū tas tagad šķiet nepre- cīzs, un to ir grūti interpretēt. Dalībvalstīs sociālā nodrošināšana ir organizēta atšķirīgi, izmantojot dažādas sistēmas un praksi. “Sociālās nodrošināšanas sistēmas” definīcija pati par sevi 25 ES dalībvalstīm ir problemātiska, un to vajadzētu precīzāk izstrādāt un formulēt. 4. 4 Jau minētajā I. pielikumā, kā arī turpmākajos pielikumos dati par nodarbinātību ir pārāk nepilnīgi un neatspoguļo sarež- ģīto stāvokli darba tirgū visās ES dalībvalstīs. Minētie dati faktiski aprobežojas tikai ar to cilvēku skaitu, kuri strādā nepilnu vai pilnu darba laiku. Patiesībā nodarbinātības veidu ir daudz vairāk. Turklāt nav datu par darbinieku iedalījumu pēc dzimuma, tādi ir tikai modulī par kredītiestādēm(VI. pielikums). 4. 4. 1 Tā kā Regulas Nr. 58/97 iepriekšējās redakcijas 1. pantā līdz ar citiem statistikas vākšanas mērķiem bija iekļauts arī mērķis analizēt “uzņēmumu politiku”, minētās regulas pārstrādā- šana varētu būt arī iespēja rūpīgāk un dziļāk analizēt un pārbaudīt uzņēmumu nodarbinātības politiku, ņemot vērā tās nozīmi ES. 4. 5 Attiecībā uz eksperimentāliem pētījumiem EESK apšauba Komisijas izvēlēto metodi. Komisija uzskata, ka ir jāanalizē tādas lai “pārbaudītu nozares kā veselības aizsardzība un izglītība, iespējamību aptvert šajās klasifikatora nodaļās ar tirgu saistītus un nesaistītus pasākumus”. Tā kā Komisijas pašreizējā priekšli- kumā pakalpojumu direktīvai paredzēts, ka tā netiks attiecināta uz minētajām nozarēm, EESK uzskata, ka tik jutīgās nozarēs uzņēmējdarbības strukturālā statistika nebūtu jāveic. Ņemot vērā jaunos priekšlikumus direktīvām, kas regulēs pakalpojumu sniegšanu iekšējā tirgū, Komiteja uzskata, ka Komisijai būtu jāpa- redz jauns tieši minētajām nozarēm. statistisko datu vākšanas veids Priekšlikuma II. pielikumā (modulis strukturālajai statis- 4. 6 tikai rūpniecībā) Komisija ierosina neiekļaut datus par kopējiem izdevumiem un izdevumiem par uzņēmumu darbiniekiem, kas nodarbojas ar pētniecību un izstrādi. Ņemot vērā Lisabonas stra- tēģiju, šādu datu trūkums traucē labāk izprast uzņēmējdarbības attīstību un ieguldījumu raksturu un mērķus. Komisija nolēmusi neievākt datus par 4. 7 enerģētikas produktu iegādi. Minētie dati tomēr ir svarīgi, jo tie sniedz plašu priekšstatu par enerģijas patēriņu un izmantošanu uzņēmumos. Turklāt regulas projekta 1. pantā ir noteikts, ka tiks vākti statis- tikas dati par “izmantotajiem ražošanas faktoriem”, un nav nekādu šaubu, ka viens no šiem faktoriem ir enerģija. Jāpiebilst arī, ka Padomes un Eiropas Parlamenta visjaunākajos paziņo- jumos (arī Zaļajā grāmatā “Eiropas stratēģija ilgtspējīgai, konku- rētspējīgai un drošai enerģijai” (8)) minētie rādītāji tiek uzskatīti par prioritāriem. 4. 8 Regulas VIII. pielikums ir jauns, un tas attiecas uz uzņē- mējdarbības pakalpojumu struktūru, sniegšanu un efektivitāti, turpretī IX. pielikums attiecas uz uzņēmumu demogrāfiju. Statis- tikas datu vākšanas pārraudzība minētajās divās jomās būtu jāveic daudz biežāk. Turklāt modulī par uzņēmumu demogrāfiju dati par nodarbinātību nav sakārtoti pēc nodarbinātības veida vai dzimuma, kaut gan informācija par nodarbinātības raksturu un struktūru, uzņēmuma darbību uzsākot un uzņēmumu likvi- dējot, būtu ļoti noderīga. 5. Secinājumi un ieteikumi. 5. 1 Lai atbalstītu pasākumu īstenošanu dažādās rūpniecības nozarēs, Eiropas Savienībai ir vajadzīgi precīzāki statistikas dati. 5. 2 Tāpēc EESK uzsver, ka Statistikas birojam ir ļoti svarīga nozīme, veicot Kopienas pasākumu pārraudzību. Tādēļ EESK uzskata, ka būtu jāpastiprina Statistikas biroja darbs, kā arī jāpa- plašina un jāuzlabo statistikas datu vākšanas tīkli dalībvalstīs. 5. 3 EESK pilnībā atbalsta priekšlikumu pārstrādāt Padomes Regulu (EK, Euratom) Nr. 58/97 par uzņēmējdarbības strukturālo statistiku. 5. 4 Statistikas dati ir svarīgs instruments Kopienas un dalīb- valstu līmenī, tādēļ būtu jāparedz atbalsta pasākumi, lai statis- tikas dati būtu efektīvi, savlaicīgi un ticami. 5. 4. 1 Statistikas novērtējumiem vajadzētu balstīties, cik vien tas ir iespējams, uz jaunākajiem datiem, kas jau ir pārvaldes vai citu kompetento iestāžu rīcībā. Administratīvajam slogam, ko rada statistikas datu vākšana, jāatbilst attiecīgā uzņēmuma lielumam. Dažās valstīs statistikas datu vākšana par MVU ir uzti- cēta nozaru asociācijām, kas ir pārstāvētas vietējā un reģionālajā līmenī. Minētajā jomā paraugprakses apmaiņa starp dalībvalstīm varētu būt noderīga. (8) COM(2006) 105 galīgā redakcija, 08. 03. 2006. C 318/82 LV Eiropas Savienības Oficiālais Vēstnesis 23. 12. 2006. Ir nepieciešami arvien precīzāki un jaunāki statistikas dati 5. 5 par uzņēmumu struktūru un to ražošanas darbību, ņemot vērā viena un tā paša uzņēmuma veikto darbību dažādību (ražošana, realizācija, piegāde) un apjomu. Komiteja uzskata, ka ir svarīgi izveidot labu sistēmu, kas 5. 6 sekmētu Statistikas biroja, sociālo partneru, akadēmisko aprindu un uzņēmumu apspriešanos un pieredzes apmaiņu. Šo sistēmu vajadzētu uzlabot un paplašināt Eiropas Ekonomiskās un sociālās statistikas informācijas padomdevēju komitejas (CEIES) un Statistika biroja forumā (tajā piedalās viens lietotāju pārstāvis no katras dalībvalsts). 5. 7 Ciešāks Statistikas biroja dialogs ar sociālajiem partne- riem par sociālās nodrošināšanas izmaksām, piemēram, ļautu (ne zem viena nosaukuma) apgrūtinājumus precīzāk definēt uzņēmumiem minētajā jomā, kas visās 25 ES dalībvalstīs nebūt nav vienādi Ja nodarbinātības dati, kas ir arī citu mērķorientētu statis- 5. 8 tiku daļa, būtu sīkāk izstrādāti, tie varētu sniegt labāku priekš- statu par uzņēmumu darbību. Komiteja atzīmē, ka uzņēmējdar- bības strukturālajā statistikā, arī statistikā par uzņēmumu demo- grāfiju vienmēr ir jāveic rūpīga nodarbinātības kvalitātes analīze. C 318/78 FR Journal officiel de l'Union européenne 23. 12. 2006 Avis du Comité économique et social européen sur la «Proposition de règlement du Parlement euro- péen et du Conseil relatif aux statistiques structurelles sur les entreprises» COM(2006) 66 final — 2006/0020 (COD) (2006/C 318/13) Le 27 mars 2006, le Conseil a décidé, conformément à l'article 285, paragraphe 1, du traité instituant la Communauté européenne, de consulter le Comité économique et social européen sur la proposition susmen- tionnée. La section spécialisée «Marché unique, production et consommation», chargée de préparer les travaux du Comité en la matière, a adopté son avis le 26 juillet 2006 (rapporteuse: Mme FLORIO). Lors de sa 429e session plénière des 13 et 14 septembre 2006 (séance du 14 septembre 2006), le Comité économique et social européen a adopté le présent avis par 130 voix pour, sans voix contre et 7 abstentions. 1. Avant-propos les petites et moyennes en particulier pour 1. 1 Le 20 décembre 2000, le Conseil européen décidait de lancer un «Programme pluriannuel pour les entreprises et l'esprit d'en- entreprises treprise, (PME)» (1). Grâce à ce nouveau cadre de référence, l'Union euro- péenne entendait renforcer la compétitivité des entreprises dans une économie fondée sur la connaissance, simplifier et favoriser leur environnement financier, surtout afin de soutenir la recherche et l'innovation, faciliter leur accès aux services et aux programmes communautaires, et promouvoir l'esprit d'entreprise. réglementaire, administratif et Au début de l'année 2003, la Commission européenne a 1. 2 présenté le «Livre vert — L'esprit d'entreprise en Europe» (2) dans lequel elle soulignait la nécessité d'un soutien ciblé et appelait à l'élaboration de politiques stratégiques en faveur du secteur industriel et manufacturier, qui, en Europe, accusait depuis des années un essoufflement dangereux, surtout par rapport à d'au- tres régions du monde. 1. 2. 1 Les mesures principales qui ont été proposées afin de soutenir et développer l'esprit d'entreprise en Europe consis- taient à: — supprimer les barrières administratives entravant le dévelop- pement de l'entreprise, — équilibrer les risques et les avantages de l'esprit d'entreprise, — appeler à une approche plus positive de toute la société vis- à-vis de la création de nouvelles entreprises. 1.	5,071	1
2020/22023D1722/22023D1722_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,020	None	None	Spoken	418	1,242	L_2023227SK.01000301.xml 14.9.2023 SK Úradný vestník Európskej únie L 227/3 ROZHODNUTIE SPOLOČNÉHO VÝBORU EHP č. 147/2020 z 23. októbra 2020, ktorým sa mení príloha I (Veterinárne a fytosanitárne záležitosti) k Dohode o EHP [2023/1722] SPOLOČNÝ VÝBOR EHP, so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „Dohoda o EHP“), a najmä na jej článok 98, keďže: (1) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/147 z 3. februára 2020 o povolení prípravku s obsahom Saccharomyces cerevisiae CNCM I-4407 ako kŕmnej doplnkovej látky pre odstavené prasiatka, prasnice (v prospech ciciakov) a pre dojnice a o zmene nariadení (ES) č. 2148/2004, (ES) č. 1288/2004 a (ES) č. 1811/2005 (držiteľ povolenia S.I. Lesaffre) (1) sa má začleniť do Dohody o EHP. (2) Toto rozhodnutie sa týka právnych predpisov o krmivách. Právne predpisy o krmivách sa na Lichtenštajnsko neuplatňujú, pokiaľ sa naň vzťahuje Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami, ako je uvedené v sektorových úpravách v prílohe I k Dohode o EHP. Toto rozhodnutie sa preto neuplatňuje na Lichtenštajnsko. (3) Príloha I k Dohode o EHP by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť, PRIJAL TOTO ROZHODNUTIE: Článok 1 Kapitola II prílohy I k Dohode o EHP sa mení takto: 1. V bodoch 1zt [nariadenie Komisie (ES) č. 1288/2004], 1zze [nariadenie Komisie (ES) č. 2148/2004] a 1zzr [nariadenie Komisie (ES) č. 1811/2005] sa dopĺňa táto zarážka: „— 32020 R 0147: vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/147 z 3. februára 2020 (Ú. v. EÚ L 31, 4.2.2020, s. 7).“ 2. Za bod 312 [vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2019/1977] sa vkladá tento bod: „313. 32020 R 0147: vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/147 z 3. februára 2020 o povolení prípravku s obsahom Saccharomyces cerevisiae CNCM I-4407 ako kŕmnej doplnkovej látky pre odstavené prasiatka, prasnice (v prospech ciciakov) a pre dojnice a o zmene nariadení (ES) č. 2148/2004, (ES) č. 1288/2004 a (ES) č. 1811/2005 (držiteľ povolenia S.I. Lesaffre) (Ú. v. EÚ L 31, 4.2.2020, s. 7).“ Článok 2 Znenie vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2020/147 v islandskom a nórskom jazyku, ktoré sa uverejní v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie, je autentické. Článok 3 Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť 24. októbra 2020 pod podmienkou, že boli doručené všetky oznámenia podľa článku 103 ods. 1 Dohody o EHP (1). Článok 4 Toto rozhodnutie sa uverejní v oddiele EHP Úradného vestníka Európskej únie a v dodatku EHP k Úradnému vestníku Európskej únie. V Bruseli 23. októbra 2020 Za Spoločný výbor EHP predsedníčka Sabine MONAUNI (1) Ú. v. EÚ L 31, 4.2.2020, s. 7. (1) Ústavné požiadavky neboli oznámené.	3,564	1
2016/32016R0671/32016R0671_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,016	None	None	Spoken	471	1,496	L_2016115SK.01004801.xml 29.4.2016 SK Úradný vestník Európskej únie L 115/48 VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/671 z 28. apríla 2016, ktorým sa ustanovujú paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny EURÓPSKA KOMISIA, so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (1), so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 543/2011 zo 7. júna 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o sektory ovocia a zeleniny a spracovaného ovocia a zeleniny (2), a najmä na jeho článok 136 ods. 1, keďže: (1) Vykonávacím nariadením (EÚ) č. 543/2011 sa v súlade s výsledkami Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní ustanovujú kritériá, na základe ktorých Komisia stanovuje paušálne hodnoty na dovoz z tretích krajín, pokiaľ ide o výrobky a obdobia uvedené v časti A prílohy XVI k uvedenému nariadeniu. (2) Paušálne dovozné hodnoty sa vypočítajú každý pracovný deň v súlade s článkom 136 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011, pričom sa zohľadnia premenlivé každodenné údaje. Toto nariadenie by preto malo nadobudnúť účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie, PRIJALA TOTO NARIADENIE: Článok 1 Paušálne dovozné hodnoty uvedené v článku 136 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 543/2011 sú stanovené v prílohe k tomuto nariadeniu. Článok 2 Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. V Bruseli 28. apríla 2016 Za Komisiu v mene predsedu Jerzy PLEWA generálny riaditeľ pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671. (2) Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2011, s. 1. PRÍLOHA Paušálne dovozné hodnoty na určovanie vstupných cien niektorých druhov ovocia a zeleniny (EUR/100 kg) Číselný znak KN Kód tretej krajiny (1) Paušálna dovozná hodnota 0702 00 00 IL 268,0 MA 87,9 ZZ 178,0 0707 00 05 MA 83,2 TR 118,9 ZZ 101,1 0709 93 10 MA 95,4 TR 128,0 ZZ 111,7 0805 10 20 AR 115,8 EG 46,6 IL 85,7 MA 58,2 TR 34,3 ZZ 68,1 0805 50 10 TR 130,3 ZA 143,4 ZZ 136,9 0808 10 80 AR 111,1 BR 101,9 CL 125,4 CN 73,3 NZ 140,7 US 195,0 ZA 97,7 ZZ 120,7 0808 30 90 AR 140,2 CL 101,3 CN 93,1 ZA 124,3 ZZ 114,7 (1) Nomenklatúra krajín stanovená nariadením Komisie (EÚ) č. 1106/2012 z 27. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 471/2009 o štatistike Spoločenstva o zahraničnom obchode s nečlenskými krajinami, pokiaľ ide o aktualizáciu nomenklatúry krajín a území (Ú. v. EÚ L 328, 28.11.2012, s. 7). Kód „ZZ“ znamená „iného pôvodu“.	13,714	1
2022/32022R0440/32022R0440_DE.txt_2	Eurlex	Open Government	CC-By	2,022	None	None	Spoken	1,473	4,963	Niewierską oraz drogę biegnącą przez miejscowość Niewierz do zachodniej granicy gminy, część gminy Szamotuły położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 306 i drogę łączącą miejscowości Lipnica – Ostroróg oraz część położona na wschód od wschodniej granicy miasta Szamotuły i na północ od linii kolejowej biegnącej od południowej granicy miasta Szamotuły do południowo-wschodniej granicy gminy oraz część gminy Obrzycko położona na wschód od drogi nr 185 łączącej miejscowości Gaj Mały, Słopanowo i Obrzycko do północnej granicy miasta Obrzycko, a następnie na wschód od drogi przebiegającej przez miejscowość Chraplewo w powiecie szamotulskim, — gmina Malanów, część gminy Tuliszków położona na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 72 biegnącej od wschodniej granicy gminy do miasta Turek, a następnie na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 443 biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 72 w mieście Turek do zachodniej granicy gminy w powiecie tureckim, — część gminy Rychwał położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 25 biegnącą od południowej granicy gminy do miejscowości Rychwał, a następnie na południe od linii wyznaczonej przez drogę nr 443 biegnącą od skrzyżowania z drogę nr 25 w miejscowości Rychwał do wschodniej granicy gminy w powiecie konińskim, — gmina Mycielin, część gminy Stawiszyn położona na wschód od linii wyznaczonej przez drogę nr 25 biegnącą od północnej granicy gminy do miejscowości Zbiersk, a następnie na wschód od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Zbiersk – Łyczyn – Petryki biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 25 do południowej granicy gminy, część gminy Ceków - Kolonia położona na północ od linii wyznaczonej przez drogę łączącą miejscowości Młynisko – Morawin - Janków w powiecie kaliskim, — gminy Gostyń i Pępowo w powiecie gostyńskim, — gminy Kobylin, Zduny, część gminy Krotoszyn położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogi: nr 15 biegnącą od północnej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 36, nr 36 biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 15 do skrzyżowana z drogą nr 444, nr 444 biegnącą od skrzyżowania z drogą nr 36 do południowej granicy gminy w powiecie krotoszyńskim, w województwie łódzkim: — gminy Białaczów, Drzewica, Opoczno i Poświętne w powiecie opoczyńskim, — gminy Biała Rawska, Regnów i Sadkowice w powiecie rawskim, — gmina Kowiesy w powiecie skierniewickim, w województwie zachodniopomorskim: — gmina Boleszkowice i część gminy Dębno położona na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 126 biegnącą od zachodniej granicy gminy do skrzyżowania z drogą nr 23 w miejscowości Dębno, następnie na zachód od linii wyznaczonej przez drogę nr 23 do skrzyżowania z ul. 8. Slowakei Die folgenden Sperrzonen II in der Slowakei: — the whole district of Gelnica except municipalities included in zone III, — the whole district of Poprad — the whole district of Spišská Nová Ves, — the whole district of Levoča, — the whole district of Kežmarok — in the whole district of Michalovce except municipalities included in zone III, — the whole district of Košice-okolie, — the whole district of Rožnava, — the whole city of Košice, — the whole district of Sobrance, — the whole district of Vranov nad Topľou, — the whole district of Humenné except municipalities included in zone III, — the whole district of Snina, — the whole district of Prešov except municipalities included in zone III, — the whole district of Sabinov except municipalities included in zone III, — the whole district of Svidník, — the whole district of Medzilaborce, — the whole district of Stropkov — the whole district of Bardejov, — the whole district of Stará Ľubovňa, — the whole district of Revúca, — the whole district of Rimavská Sobota except municipalities included in zone III, — in the district of Veľký Krtíš, the whole municipalities not included in part I, — the whole district of Lučenec, — the whole district of Poltár — the whole district of Zvolen, — the whole district of Detva, — in the district of Krupina the whole municipalities of Senohrad, Horné Mladonice, Dolné Mladonice, Čekovce, Lackov, Zemiansky Vrbovok, Kozí Vrbovok, Čabradský Vrbovok, Cerovo, Trpín, Litava, — In the district of Banska Bystica, the whole municipalites of Kremnička, Malachov, Badín, Vlkanová, Hronsek, Horná Mičiná, Dolná Mičiná, Môlča Oravce, Čačín, Čerín, Bečov, Sebedín, Dúbravica, Hrochoť, Poniky, Strelníky, Povrazník, Ľubietová, Brusno, Banská Bystrica, Pohronský Bukovec, Medzibrod, Lučatín, Hiadeľ, Moštenica, Podkonice, Slovenská Ľupča, Priechod, — the whole district of Brezno, — in the district of Liptovsky Mikuláš, the municipalities of Važec, Malužiná, Kráľova lehota, Liptovská Porúbka, Nižná Boca, Vyšná Boca a Východná – a part of municipality south of the highway D1. 9. Italien Die folgenden Sperrzonen II in Italien: Piedmont Region: — in the Province of Alessandria, the municipalities of Cavatore, Castelnuovo Bormida, Cabella Ligure, Carrega Ligure, Francavilla Bisio, Carpeneto, Costa Vescovato, Grognardo, Orsara Bormida, Pasturana, Melazzo, Mornese, Ovada, Predosa Lerma, Fraconalto, Rivalta Bormida, Fresonara, Malvicino, Ponzone, San Cristoforo, Sezzadio Rocca Grimalda, Garbagna, Tassarolo, Mongiardino Ligure, Morsasco, Montaldo Bormida, Prasco, Montaldeo, Belforte Monferrato, Albera Ligure, Bosio Cantalupo Ligure, Castelletto D'orba, Cartosio, Acqui Terme, Arquata Scrivia, Parodi Ligure, Ricaldone, Gavi, Cremolino, Brignano-Frascata, Novi Ligure, Molare, Cassinelle, Morbello, Avolasca, Carezzano, Basaluzzo, Dernice, Trisobbio, Strevi, Sant'Agata Fossili, Pareto, Visone, Voltaggio, Tagliolo Monferrato, Casaleggio Boiro, Capriata D'orba, Castellania, Carrosio, Cassine, Vignole Borbera, Serravalle Scrivia, Silvano D'orba, Villalvernia, Roccaforte Ligure, Rocchetta Ligure, Sardigliano, Stazzano, Borghetto Di Borbera, Grondona, Cassano Spinola, Montacuto, Gremiasco, San Sebastiano Curone, Fabbrica Curone, Liguria Region: — in the province of Genova, the municipalities of Bogliasco, Arenzano, Ceranesi, Ronco Scrivia, Mele, Isola Del Cantone, Lumarzo, Genova, Masone, Serra Riccò, Campo Ligure, Mignanego, Busalla, Bargagli, Savignone, Torriglia, Rossiglione, Sant'Olcese, Valbrevenna, Sori, Tiglieto, Campomorone, Cogoleto, Pieve Ligure, Davagna, Casella, Montoggio, Crocefieschi, Vobbia, — in the province of Savona, the municipalities of Albisola Superiore, Celle Ligure, Stella, Pontinvrea, Varazze, Urbe, Sassello. TEIL III 1. Bulgarien Die folgenden Sperrzonen III in Bulgarien: — in Blagoevgrad region: — the whole municipality of Sandanski — the whole municipality of Strumyani — the whole municipality of Petrich, — the Pazardzhik region: — the whole municipality of Pazardzhik, — the whole municipality of Panagyurishte, — the whole municipality of Lesichevo, — the whole municipality of Septemvri, — the whole municipality of Strelcha, — in Plovdiv region — the whole municipality of Hisar, — the whole municipality of Suedinenie, — the whole municipality of Maritsa — the whole municipality of Rodopi, — the whole municipality of Plovdiv, — in Varna region: — the whole municipality of Byala, — the whole municipality of Dolni Chiflik. 2. Italien Die folgenden Sperrzonen III in Italien: — tutto il territorio della Sardegna. 4. Rumänien Die folgenden Sperrzonen III in Rumänien: — Zona orașului București, — Județul Constanța, — Județul Satu Mare, — Județul Tulcea, — Județul Bacău, — Județul Bihor, — Județul Bistrița Năsăud, — Județul Brăila, — Județul Buzău, — Județul Călărași, — Județul Dâmbovița, — Județul Galați, — Județul Giurgiu, — Județul Ialomița, — Județul Ilfov, — Județul Prahova, — Județul Sălaj, — Județul Suceava — Județul Vaslui, — Județul Vrancea, — Județul Teleorman, — Judeţul Mehedinţi, — Județul Gorj, — Județul Argeș, — Judeţul Olt, — Judeţul Dolj, — Județul Arad, — Județul Timiș, — Județul Covasna, — Județul Brașov, — Județul Botoșani, — Județul Vâlcea, — Județul Iași, — Județul Hunedoara, — Județul Alba, — Județul Sibiu, — Județul Caraș-Severin, — Județul Neamț, — Județul Harghita, — Județul Mureș, — Județul Cluj, — Județul Maramureş. 5. Slowakei Die folgenden Sperrzonen III in der Slowakei: — In the district of Lučenec: Lučenec a jeho časti, Panické Dravce, Mikušovce, Pinciná, Holiša, Vidiná, Boľkovce, Trebeľovce, Halič, Stará Halič, Tomášovce, Trenč, Veľká nad Ipľom, Buzitka (without settlement Dóra), Prša, Nitra nad Ipľom, Mašková, Lehôtka, Kalonda, Jelšovec, Ľuboreč, Fiľakovské Kováče, Lipovany, Mučín, Rapovce, Lupoč, Gregorova Vieska, Praha, — In the district of Poltár: Kalinovo, Veľká Ves, — The whole district of Trebišov’, — The whole district of Vranov and Topľou, — In the district of Humenné: Lieskovec, Myslina, Humenné, Jasenov, Brekov, Závadka, Topoľovka, Hudcovce, Ptičie, Chlmec, Porúbka, Brestov, Gruzovce, Ohradzany, Slovenská Volová, Karná, Lackovce, Kochanovce, Hažín nad Cirochou, — In the district of Michalovce: Strážske, Staré, Oreské, Zbudza, Voľa, Nacina Ves, Pusté Čemerné, Lesné, Rakovec nad Ondavou, Petríkovce, Oborín, Veľké Raškovce, Beša, — In the district of Nové Zámky: Sikenička, Pavlová, Bíňa, Kamenín, Kamenný Most, Malá nad Hronom, Belá, Ľubá, Šarkan, Gbelce, Nová Vieska, Bruty, Svodín, — In the district of Levice: Veľké Ludince, Farná, Kuraľany, Keť, Pohronský Ruskov, Čata, — In the district of Rimavská Sobota: Jesenské, Gortva, Hodejov, Hodejovec, Širkovce, Šimonovce, Drňa, Hostice, Gemerské Dechtáre, Jestice, Dubovec, Rimavské Janovce, Rimavská Sobota, Belín, Pavlovce, Sútor, Bottovo, Dúžava, Mojín, Konrádovce, Čierny Potok, Blhovce, Gemerček, Hajnáčka, — In the district of Gelnica: Hrišovce, Jaklovce, Kluknava, Margecany, Richnava, — In the district Of Sabinov: Daletice, — In the district of Prešov: Hrabkov, Krížovany, Žipov, Kvačany, Ondrašovce, Chminianske Jakubovany, Klenov, Bajerov, Bertotovce, Brežany, Bzenov, Fričovce, Hendrichovce, Hermanovce, Chmiňany, Chminianska Nová Ves, Janov, Jarovnice, Kojatice, Lažany, Mikušovce, Ovčie, Rokycany, Sedlice, Suchá Dolina, Svinia, Šindliar, Široké, Štefanovce, Víťaz, Župčany. “.	37,086	1
2013/32014D0206_1/32014D0206_SK.txt_1	Eurlex	Open Government	CC-By	2,013	None	None	Spoken	5,482	14,004	L_2014109SK.01003001.xml 12.4.2014 SK Úradný vestník Európskej únie L 109/30 ROZHODNUTIE KOMISIE zo 6. novembra 2013 o opatreniach Nemecka v prospech spoločnosti HoKaWe Eberswalde GmbH SA.34721 (2012/C) (ex 2012/NN) [oznámené pod číslom C(2013)7058] (Len nemecké znenie je autentické) (Text s významom pre EHP) (2014/206/EÚ) EURÓPSKA KOMISIA so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2, so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a), po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1), a po zohľadnení ich pripomienok, keďže: 1. POSTUP (1) Dňa 30. apríla 2012 bola Komisii doručená sťažnosť od drevospracujúceho podniku so sídlom v spolkovej krajine Brandenbursko, podľa ktorého pätnásťročná rámcová dohoda uzavretá medzi spolkovou krajinou Brandenbursko a spoločnosťou HoKaWe Eberswalde GmbH (ďalej len „HoKaWe“) predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). (2) Dňa 11. mája 2012 postúpila Komisia Nemecku znenie sťažnosti, ktoré neobsahovalo dôverné informácie, a požiadala o bližšie informácie. Listom zo 6. júna 2012 zaujalo Nemecko stanovisko k sťažnosti a poskytlo požadované informácie. (3) Dňa 27. augusta 2012 postúpila Komisia navrhovateľovi znenie tejto odpovede, ktoré neobsahovalo dôverné informácie, a požiadala o oznámenie, či sa navrhovateľ chce vecou ďalej zaoberať. Navrhovateľ 4. septembra 2012 oznámil, že sťažnosť nestiahne. (4) Listom z 19. decembra 2013 Komisia informovala Nemecko o svojom rozhodnutí začať konanie vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ s ohľadom na pomoc. (5) Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. (2) Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili k opatreniu svoje pripomienky. (6) Nemecko predložilo svoje pripomienky k rozhodnutiu listom z 28. februára 2013. Okrem toho Komisia dostala 30. apríla 2013 pripomienky od dvoch zainteresovaných strán a 3. mája 2013 pripomienky od navrhovateľa. (7) Dňa 17. mája 2013 postúpila Komisia Nemecku znenia týchto pripomienok, ktoré neobsahovali dôverné informácie. Nemecko k nim predložilo 11. júna 2013 svoje pripomienky a doplnilo ich listom z 13. júna 2013. (8) Listami z 2. augusta 2013, 17. septembra 2013 a 23. septembra 2013 postúpila Komisia Nemecku ďalšie žiadosti o informácie, na ktoré Nemecko odpovedalo listami z 15. augusta 2013, 20. septembra 2013 a 1. októbra 2013. 2. OPIS OPATRENIA 2.1. Zvýhodnená spoločnosť (9) HoKaWe je spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá prevádzkuje elektráreň na biomasu z dreva v Eberswalde v spolkovej krajine Brandenbursko. Elektráreň bola vybudovaná v roku 2005 a svoju činnosť začala v roku 2006. V júni 2011 začal okresný súd vo Frankfurte nad Odrou konkurzné konanie voči spoločnosti HoKaWe. Spoločnosť však doteraz nepozastavila svoju hospodársku činnosť. (10) Okres Barnim mál záujem o nadobudnutie majetku spoločnosti HoKaWe s cieľom pokračovať v prevádzkovej činnosti. V máji 2012 schválilo zhromaždenie veriteľov predaj majetku spoločnosti HoKaWe a o predaji bola spísaná notárska zápisnica. Vzhľadom na to, že spolková krajina Brandenbursko nesúhlasila s prenosom rámcovej dohody na dodávky dreva z brandenburských štátnych lesov (rámcová dohoda je predmetom tohto rozhodnutia) na nového majiteľa, odstúpil okres od kúpnej zmluvy. 2.2. Opis opatrenia (11) V júni 2005 uzavreli spolková krajina Brandenbursko a spoločnosť HoKaWe rámcovú dohodu na dodávky dreva z brandenburských štátnych lesov. V predmetnej dohode sa stanovuje množstvo a podmienky dodávok dreva (3) spoločnosti HoKaWe na obdobie 15 rokov (od 1. júna 2006 do 1. júna 2021). Prisľúbený objem predstavoval 150 000 kubických metrov ročne zo spádovej oblasti elektrárne v Eberswalde (prepravný rádius max. 70 km). (12) V dohode bola na rok 2004 stanovená počiatočná základná cena vo výške 15,50 EUR/m3. V dohode boli ďalej stanovené ročné cenové úpravy, ktoré sa mali dohodnúť medzi zmluvnými stranami na základe vývoja cenového indexu priemyselného dreva Spolkového štatistického úradu (4). Zmeny ceny dreva voči základnej cene mali znášať z 50 % kupujúci a z 50 % predávajúci (ďalej len „doložka o úprave ceny“). (13) Dohoda však okrem toho na výpočet príslušnej úpravy ceny obsahovala nasledujúci vzorec (ďalej len „vzorec na úpravu ceny“ alebo „vzorec“): (14) To znamená, že je potrebné rozlišovať medzi doložkou o úprave ceny podľa znenia dohody a vzorcom na úpravu ceny. (15) Podľa stanoviska Nemecka bol zámer strán vyjadrený doložkou o úprave ceny. Uvedené podporuje interný záznam brandenburského ministerstva poľnohospodárstva, ochrany životného prostredia a územného plánovania z 1. októbra 2003 k rokovaniu medzi zástupcami spolkovej krajiny Brandenbursko a zástupcami spoločnosti HoKaWe, z ktorého jasne vyplýva, že úprava cien, o ktorú sa počas rokovaní usilovali obe strany, zodpovedá doložke o úprave ceny. Stanovisko Nemecka je ďalej podporené aj záznamom brandenburského ministerstva hospodárstva a európskych záležitostí z 5. januára 2011, v ktorom sa odporúča úprava, resp. výklad rámcovej dohody tak, že sa bude dodržiavať znenie dohody s cieľom odrážať skutočný zámer strán. (16) Vzorec samotný bol nesprávny, ako potvrdili Nemecko, ako aj dva odborné posudky (5) vypracované pre spolkovú krajinu Brandenbursko v roku 2010, a neviedol k výsledku, ktorý by bol zodpovedal zámerom strán vyjadrených v doložke o úprave ceny. (17) Keď dohoda vstúpila do platnosti, upravovala sa cena na základe vzorca. V rozpore so zámermi vyjadrenými v znení dohody nezodpovedali cenové úpravy vypočítané podľa vzorca skutočnému vývoju cenového indexu priemyselného dreva, ale boli výrazne nižšie ako priemerná cena dreva z brandenburských štátnych lesov. Okrem toho uplatnenie vzorca neviedlo k rovnomernému rozloženiu rizika cenových výkyvov medzi spolkovú krajinu a spoločnosť HoKaWe, ako to strany zamýšľali. (18) Príčinou je, ako je uvedené v odôvodnení (16), chyba vzorca, ktorý neodrážal matematicky správne zámery strán uvedené v doložke o úprave ceny (6). (19) Okrem toho z listu Nemecka z 28. februára 2013 vyplýva, že strany vo vzťahu k parametrom na výpočet úpravy ceny podľa vzorca vpriebehu platnosti dohody opakovane uplatnili postup na základe voľnej úvahy (7). Nemecko oznámilo Komisii, že dôvody tohto postupu už zo spisov nie je možné zistiť. (20) Oba odborné posudky vypracované v roku 2010 pre spolkovú krajinu Brandenbursko [pozri odôvodnenie (16)] v súvislosti s dohodou poukazujú na možné porušovania pravidiel o štátnej pomoci a odporúčajú ju zmeniť upravením vzorca. Po rokovaniach medzi spoločnosťou HoKaWe a spolkovou krajinou Brandenbursko preto strany podpísali 26. augusta 2011 upravené znenie dohody, ktoré vstúpilo do platnosti 1. júla 2011. Upravené znenie odstránilo problémy uvedené v odôvodneniach (12) až (19) tým, že sa stanovilo, aby sa ceny od 1. júla 2011 upravovali v súlade s doložkou o úprave ceny, a teda v zmysle pôvodného zámeru strán. Od tohto dátumu už vzorec nebol súčasťou dohody, a teda sa už ani nemohol použiť. (21) Okrem toho spolková krajina Brandenbursko rozhodla, že s budúcimi investormi, ktorí prevezmú majetok spoločnosti HoKaWe, už v dohode pokračovať nebude. 2.3. Dôvody na začatie konania (22) Dňa 19. decembra 2012 rozhodla Komisia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“). (23) V rozhodnutí zastávala Komisia predbežný názor, že vykonávanie rámcovej dohody uzavretej medzi spolkovou krajinou Brandenbursko a spoločnosťou HoKaWe obsahuje prvok štátnej pomoci. (24) Komisia mala pochybnosti o tom, či by s odmenou, ktorá vyplývala z použitia opísaného vzorca na úpravu ceny, z hľadiska ex ante súhlasil súkromný predávajúci na trhu. (25) Aj keby sa navyše predpokladalo, že zmluvné strany nevedeli o nesprávnosti vzorca, mala Komisia vážne pochybnosti o tom, či sa Nemecko vo fáze vykonávania dohody správalo trhovo. Dôvodom bol vývoj ceny dreva predaného v rámci dohody, pretože cena vypočítaná podľa vzorca bola výrazne nižšia, ako priemerné ceny dreva v spolkovej krajine Brandenbursko. Obozretný súkromný predávajúci, ktorý by sa ocitol v podobnej situácii, by okamžite využil všetky možnosti s cieľom zmeniť metódu cenovej úpravy. Nemecko naopak pokračovalo v používaní vzorca do roku 2011. (26) Tieto úvahy viedli Komisiu k predbežnému záveru, že nemožno vylúčiť výhodu v prospech spoločnosti HoKaWe, a teda aj existenciu štátnej pomoci počas obdobia trvajúceho odo dňa nadobudnutia platnosti zmluvy (1. jún 2006) až do zmeny zmluvy (30. jún 2011). Keďže nie je zrejmý právny základ pre zlučiteľnosť pomoci, ani nebol uplatnený zo strany Nemecka, Komisia okrem toho pochybovala o tom, či opatrenie bolo možné považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom. 3. PRIPOMIENKY ZAINTERESOVANÝCH STRÁN (27) V priebehu konania vo veci formálneho zisťovania boli Komisii doručené pripomienky navrhovateľa, ako aj dve pripomienky iných zainteresovaných strán. (28) Navrhovateľ predložil interné záznamy brandenburského ministerstva poľnohospodárstva, ochrany životného prostredia a územného plánovania z decembra 2003 a marca 2004. Podľa navrhovateľa poukazujú tieto záznamy na to, že už pred uzatvorením dohody existovali pochybnosti ohľadne viacerých aspektov dohody: V zázname z decembra 2003 sa vtedy vo vzťahu k účinkom dohody konštatovalo, že by dohoda už v roku 2004 viedla k cene, ktorá sa pohybovala výrazne pod vtedajšou úrovňou ceny priemyselného dreva. Podobne bolo v internom zázname z marca 2004 poukázané na to, že metóda úpravy ceny by viedla k neprimeraným cenovým ústupkom spolkovej krajiny Brandenbursko. Preto sa výslovne odporúčalo ešte raz dohodu zvážiť, resp. dodatočne prerokovať určité body. (29) Navrhovateľ argumentoval tým, že žiadny súkromný predávajúci by v danej situácii nebol uzatvoril takúto dohodu, a že súkromný predávajúci by bol bezodkladne zaviedol opatrenia, keď sa ukázalo, že ceny boli nižšie ako trhové ceny, a nebol by čakal päť rokov. Ďalej navrhovateľ vo vzťahu k úprave ceny uviedol, že dohodnuté ceny neodrážali skutočný vývoj na trhu s drevom, ale skôr zabezpečili spoločnosti HoKaWe neprimeranú výhodu. Navrhovateľ odhaduje výšku pomoci poskytnutej od roku 2006 do roku 2011 na 7,3 milióna EUR (tento odhad sa zakladá na priemernej cene dreva, na ktorej sa dohodli navrhovateľ a iní dodávatelia). (30) Komisii boli okrem toho doručené pripomienky dvoch drevospracujúcich podnikov v spolkovej krajine Brandenbursko. Podľa týchto podnikov sa podstatná časť dreva z brandenburských štátnych lesov v dôsledku dlhodobej dohody vôbec nedostala na regionálny trh s drevom, čo viedlo k neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže a ohrozilo existenciu malých drevospracujúcich podnikov v spolkovej krajine Brandenbursko. 4. PRIPOMIENKY NEMECKA (31) Nemecko trvalo na svojom stanovisku, že rámcová dohoda bola v súlade s trhovými podmienkami a preto neobsahovala pomoc. (32) Na základe informácií Nemecka v čase podpisu dohody neexistoval trh s drevom na energetické účely. Preto sa strany mali dohodnúť, že sa cena, ktorú má platiť spoločnosť HoKaWe, bude orientovať podľa ceny priemyselného dreva, a cenové úpravy podľa vývoja cenového indexu priemyselného dreva. Nemecko ďalej uviedlo, že znenie dohody odrážalo zamýšľanú metódu úpravy ceny, zároveň však priznalo, že výsledky dosiahnuté prostredníctvom vzorca neboli v súlade so zamýšľaným rozložením rizika cenových výkyvov medzi obe strany. (33) Nemecko preto argumentovalo, že počiatočná základná cena a doložka o úprave ceny, ktoré boli stanovené v znení dohody, t. j. cenové úpravy na základe cenového indexu priemyselného dreva v Nemecku a rovnomerné rozloženie rizika cenových výkyvov medzi strany, treba v čase podpísania dohody vnímať tak, že boli v súlade s trhovými podmienkami. (34) Podľa Nemecka si štátna lesná správa Brandenburska uvedomila až v rámci reorganizácie v januári 2009, že použitie vzorca viedlo k tomu, že spoločnosť HoKaWe platila nižšie ceny, ako ostatné podniky. Následne zadali príslušné brandenburské úrady v roku 2010 kancelárii RAUE LLP vypracovanie odborného posudku o dohode a takisto uskutočnili internú právnu revíziu dohody. Z oboch odborných posudkov vyplynula možnosť, že dohoda porušovala pravidlá o štátnej pomoci. Následne dospelo ministerstvo hospodárstva a európskych záležitostí vo svojom zázname z 5. januára 2011 k záveru, že doložka o úprave ceny je v súlade s trhovými podmienkami, úprava ceny podľa vzorca však prestavuje štátnu pomoc; a preto treba dohodu zmeniť tak, aby sa zmenou vzorca odrazila skutočná vôľa strán. Spolková krajina Brandenbursko toto odporúčanie splnila v auguste 2011. (35) Nemecko argumentuje, že spolková krajina Brandenbursko konala v súlade s trhovými podmienkami tým, že v roku 2011 došlo k úprave dohody. Skorší zásah nebol možný, keďže bolo potrebné dodržať existujúce zmluvy a dohoda sa mohla zmeniť len so súhlasom strán. (36) Nemecko ďalej tvrdí, že dohoda nepredstavuje štátnu pomoc, ani nenarušuje hospodársku súťaž a ani neobmedzuje obchod medzi členskými štátmi. 5. POSÚDENIE POMOCI 5.1. Existencia pomoci (37) Podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ je pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. (38) Pri zisťovaní, či obchodná transakcia medzi štátnym orgánom a hospodárskou jednotkou predstavuje pomoc, sa podľa ustálenej praxe Komisie, a ako bolo potvrdené Súdnym dvorom, použije zásada investora v trhovom hospodárstve. Podľa tejto zásady musí štát, ak na trhu vyvíja činnosť ako komerčný podnikateľ, konať ako súkromný účastník trhu, v opačnom prípade môže ísť o štátnu pomoc. Preto je pre existenciu pomoci rozhodujúce, či by sa súkromný hospodársky účastník v podobnej situácii bol zachoval rovnako, t. j. majetok, tovar alebo služby by bol predal za rovnakú cenu (zásada predávajúceho v trhovom hospodárstve). Podľa tejto zásady nie sú iné ako ekonomické úvahy prípustné, pokiaľ ide o odôvodnenie súhlasu s nižšou cenou. Túto zásadu Komisia opakovanie uplatnila, čo bolo zo strany Súdneho dvora vždy potvrdené. (8) (39) Preto musí Komisia v uvedenej veci posúdiť, či by súkromný predávajúci bol ochotný uzatvoriť dohodu s porovnateľnou dĺžkou platnosti, porovnateľnou počiatočnou základnou cenou a porovnateľnou metódou úpravy ceny. (40) Ako sa uvádza v odôvodneniach (11) a (12), rámcová pätnásťročná dohoda stanovila, že sa ceny budú ročne upravovať v súlade s vývojom cenového indexu priemyselného dreva a že príslušné zmeny stanovenej počiatočnej základnej ceny 15,50 EUR/m3 budú rovným dielom znášať štát a spoločnosť HoKaWe. Okrem toho obsahovala dohoda vzorec na výpočet tejto úpravy ceny. Dlhé trvanie dohody (41) Navrhovateľ argumentuje, že pätnásťročná dohoda nebola v trhových podmienkach obvyklá. (42) Komisia však nemá k dispozícii informácie, ktoré by odôvodňovali záver, že táto doba trvania nezodpovedala trhovým podmienkam. Pätnásťročná doba sa síce javí ako pomerne dlhá, nie je však zďaleka vylúčené, že by sa predávajúci viazal na odberateľa, ak si takýmto spôsobom – ako v prípade predmetnej dohody – môže byť istý odbytom stabilných objemov dreva, ktoré navyše aspoň čiastočne nespĺňalo kvalitatívne požiadavky na priemyselné drevo. (43) Z uvedeného dôvodu a vzhľadom na plánované rozloženie rizika cenových výkyvov nemožno vylúčiť, že by súkromný predávajúci bol uzavrel dohodu s porovnateľným trvaním. Dohodnutá počiatočná základná cena (44) Komisia rovnako nemá informácie ani o tom, že by počiatočná základná cena vo výške 15,50 EUR/m3 nezodpovedala trhovým podmienkam. (45) Podľa informácií Nemecka neexistovala v čase podpísania dohody etablovaná trhová cena za drevo na energetické účely. Zmluvné strany preto vychádzali pri rámcovej dohode z ceny priemyselného dreva. Podľa prehľadu trhových cien priemyselného dreva, ktorý predložil navrhovateľ, možno za trhovo obvyklú cenu v roku 2004 považovať cenu od 15,50 EUR/m3 do 17,50 EUR/m3 a v roku 2005 cenu od 15,00 EUR/m3 do 17,00 EUR/m3. Aj vzhľadom na skutočnosť, že išlo o dlhodobú dohodu, sa dohodnutá počiatočná základná cena vo výške 15,50 EUR/m3 pohybovala v rámci trhovo obvyklých cien priemyselného dreva. (46) Záznam brandenburského ministerstva pre poľnohospodárstvo, ochranu životného prostredia a územné plánovanie z 1. októbra 2003 ďalej ukazuje, že zástupcovia spolkovej krajiny Brandenbursko počas rokovaní navrhovali počiatočnú základnú cenu vo výške 15,50 EUR/m3, zatiaľ čo spoločnosť HoKaWe sa snažila dosiahnuť cenu 15,00 EUR/m3. Strany sa nakoniec dohodli na vyššej cene, t. j. cene 15,50 EUR/m3. (47) Preto možno považovať počiatočnú základnú cenu 15,50 EUR/m3 za trhovo obvyklú. Keďže neexistovala trhová cena, ktorá by sa dala využiť na porovnanie, a kvalitatívne požiadavky na drevo na energetické účely minimálne nie sú vyššie ako na priemyselné drevo, bolo zo strany spolkovej krajiny Brandenbursko obhájiteľné uzatvoriť dohodu, podľa ktorej by cena vychádzala z ceny priemyselného dreva (základná cena). Dohodnutá cena bola výsledkom rokovaní strán a pohybovala sa v rámci rozpätia trhovej ceny priemyselného dreva v spolkovej krajine Brandenbursko. Bola dohodnutá na základe znalosti kvality dreva, ktoré bolo dostupné v brandenburských štátnych lesoch (9), a preto zodpovedá cene, ktorú by bol považoval súkromný predávajúci vzhľadom na kvalitu dreva, ktoré malo byť dodané, za prijateľnú. Úprava ceny (48) V súvislosti s úpravou ceny treba rozlišovať, ako je uvedené v odôvodnení (14), medzi doložkou o úprave ceny a skutočne vykonanými cenovými úpravami na základe vzorca. (49) Komisia nemá žiadne informácie o tom, že by doložka o úprave ceny nebola zodpovedala podmienkam trhu. V zmysle výkladu v odôvodnení (45), pokiaľ ide o počiatočnú základnú cenu, neexistoval index vývoja cien dreva na energetické účely. Preto bolo obhájiteľné nielen použitie ceny priemyselného dreva ako základu pre počiatočnú základnú cenu, ale aj dohodnutie cenových úprav, ktoré sa odvíjajú v závislosti od indexu ceny priemyselného dreva. (50) Okrem toho bolo v znení dohody plánované rovnomerné rozloženie rizika cenových výkyvov medzi obe strany. Vzhľadom na to, že v čase podpisu dohody nebolo možné jednoznačne predvídať vývoj cien, bolo dôsledkom tejto metódy, že by si obe strany rozdelili riziko i (potenciálne) zisky, čo sa mohlo prejaviť aj v prospech spolkovej krajiny Brandenbursko. Vzhľadom na túto neistotu by aj súkromný predávajúci mohol súhlasiť s takouto doložkou. Preto treba považovať doložku za zlučiteľnú s trhovými podmienkami. (51) Z uvedeného vyplýva, že doložka o úprave ceny, ktorá určovala vývoj ceny paralelne s indexom ceny priemyselného dreva a rovnomerné rozloženie rizika cenových výkyvov medzi obe strany, bola v súlade s trhovými podmienkami a obozretný súkromný predávajúci by takúto dohodu bol uzatvoril. (52) Ako však už bolo uvedené, skutočné cenové úpravy sa vykonali na základe vzorca. Z nasledujúcej tabuľky vyplýva, že výsledné ceny boli po použití vzorca výrazne nižšie ako ceny, ktoré by boli výsledkom použitia doložky o úprave ceny: (v EUR/m3) Skutočne zaplatená cena (na základe použitia vzorca) Cena podľa doložky o úprave ceny (10) Priemerná cena za drevo akéhokoľvek druhu v spolkovej krajine Brandenbursko 2006 13,00 15,42 17,72 2007 13,21 15,95 21,02 2008 16,55 20,96 22,76 2009 16,42 20,76 19,20 2010 16,14 20,03 24,50 2011 15,79 19,33 neuvedené (53) Z tabuľky ďalej vyplýva, že ceny vypočítané na základe vzorca neboli len výrazne nižšie ako ceny, ktoré by boli výsledkom použitia doložky o úprave ceny, ale boli aj výrazne nižšie ako priemerné ceny v spolkovej krajine Brandenbursko. (54) Tieto účinky vzorca boli okrem toho predvídateľné už pred podpisom dohody. Táto skutočnosť je mimoriadne významná, pretože pri odpovedi na otázku, či by bol súkromný predávajúci na trhu konal rovnakým alebo porovnateľným spôsobom ako spolková krajina Brandenbursko, je potrebné hodnotenie dohody ex ante. (11) (55) Ako sa uvádza v odôvodneniach (16) a (18), vzorec bol nesprávny a neodrážal zámer strán zakotvený v doložke o úprave ceny. Tento zámer bolo možné, ako potvrdil odborný posudok kancelárie RAUE LLP, matematicky vyjadriť týmto vzorcom: (56) Namiesto indexun však zmluvné strany odpočítali pevnú sumu. Odpočítanie pevnej sumy môže byť síce za určitých okolností opodstatnené, avšak vo výsledku by malo viesť minimálne k počiatočnej základnej za rok, v ktorom sa dohoda uzatvorila. V uvedenom prípade si však strany zvolili odpočítanie tak, že už v roku podpisu dohody bola výsledkom cena, ktorá bola výrazne nižšia, ako dohodnutá a trhovo obvyklá počiatočná základná cena 15,50 EUR/m3. (57) Preto sa v čase podpisu dohody dalo objektívne predvídať, že vzorec bol nesprávny a neviedol k cenám dohodnutým v doložke o úprave ceny. (58) V takom prípade by súkromný predávajúci bol použil iný vzorec, alebo sa aspoň bol snažil o zmenu vzorca, keďže strany v znení dohody stanovili, že sa cenové úpravy budú vykonávať v súlade s indexom cien priemyselného dreva a riziko cenových výkyvov budú rovným dielom znášať štát a spoločnosť HoKaWe (ako bolo uvedené v doložke o úprave ceny). (59) V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že vývoj cien v rámci dohody nevyplýval úplne automaticky z matematického výpočtu vopred stanoveného vzorcom. Ako sa uvádza v odôvodnení (19), z informácií, ktoré predložilo Nemecko počas konania vo veci formálneho zisťovania skôr vyplýva, že vzorec bol počas doby trvania dohody niekoľkokrát upravený (12). (60) Z prehľadu v odôvodnení (52) jasne vyplýva, že tieto predvídateľné negatívne účinky vzorca skutočne nastali, pretože cena, ktorú platila spoločnosť HoKaWe bola výrazne nižšia, ako cena, ktorá by bola vyplývala z doložky o úprave ceny. Okrem toho bola cena výrazne nižšia, ako priemerná cena dreva z brandenburských štátnych lesov, t. j. ako cena, za ktorú spolková krajina Brandenbursko predávala drevo iným podnikom (13). (61) Z uvedeného vyplýva, že štátu bolo známe, že použitie vzorca neviedlo k zamýšľanému vývoju ceny na základe indexu priemyselného dreva s príslušným rozložením rizika cenových výkyvov medzi obe strany a že táto skutočnosť bola akceptovaná. Záver (62) Preto je prípustný záver, že doložka o úprave ceny by síce pre spolkovú krajinu Brandenbursko bola viedla k cenám nižším ako bola priemerná cena, tieto ceny by však napriek tomu boli v súlade s trhovými podmienkami Zakladali sa na obhájiteľných úvahách a rokovaniach medzi zainteresovanými stranami, takže nemožno vylúčiť, že aj súkromný účastník trhu by bol uzatvoril dohodu s rovnakými alebo porovnateľnými podmienkami. (63) Stranami podľa vzorca skutočne vykonané cenové úpravy však neodrážali takýto súlad s trhovými podmienkami a viedli k cenám, ktoré boli výrazne nižšie ako ceny, ktoré by boli bývali výsledkom použitia doložky o úprave ceny (a v podstatnej miere boli výrazne nižšie, ako priemerná cena dreva v spolkovej krajine Brandenbursko). (64) Zatiaľ čo vývoj ceny na základe doložky o úprave ceny zodpovedá rozumnému podnikateľskému rozhodnutiu a odráža spravodlivé rozloženie rizika cenových výkyvov medzi zmluvné strany, boli ceny vyplývajúce z použitia vzorca výrazne nižšie a okrem toho neodrážali takéto rozloženie rizika. Odlišne ako vo veci SA.19045 [údajná pomoc Bavorska (Bavorská štátna lesná správa) formou dlhodobých zmlúv o dodávkach dreva s podnikom Klausner] (14), v ktorej Komisia nepovažovala ceny nižšie ako trhový priemer za pomoc, keďže sa na trhu nachádzali nadmerné kapacity a Slobodný štát Bavorsko sa snažil o dlhodobého pravidelného veľkoodberateľa, skutkový stav v uvedenej veci neopodstatňuje nižšie ceny ako ceny, ktoré by boli vyplývali z doložky o úprave ceny. Doložka o úprave ceny, na ktorej sa strany dohodli, zohľadňovala dlhodobý charakter dohody a kvalitu predávaného dreva a už i tak viedla k cenám, ktoré boli nižšie ako priemerná cena v spolkovej krajine Brandenbursko. Nič nepoukazuje na to, že by súkromný účastník trhu bol súhlasil s ešte nižšími cenami. (65) To potvrdzuje aj podanie Nemecka, z ktorého vyplýva, že doložka o úprave ceny odrážala skutočný zámer strán. Potom ako oba právne posudky z roku 2010 uvedené v odôvodnení (16) poukázali na možnosť, že dohoda z dôvodu použitia vzorca porušuje pravidlá o štátnej pomoci, dosiahla spolková krajina Brandenbursko rokovaniami v roku 2011 zmenu dohody, ktorou sa nesprávny vzorec zrušil. Spolková krajina Brandenbursko teda rokovaním dosiahla zmenu dohody bez vzorca, aby sa vykonal skutočný zámer strán a aby sa odstránili obavy z porušovania pravidiel o štátnej pomoci. (66) Z uvedeného vyplýva, že vykonávanie dohody, najmä cenové úpravy podľa vzorca, by súkromný predávajúci nebol akceptoval a nie je v súlade s trhom. (67) Nemecko tvrdilo, že brandenburská vláda sa až v priebehu reorganizácie správy štátnych lesov v roku 2009 po prvýkrát dozvedela o tom, že skutočné ceny, ktoré platila spoločnosť HoKaWe, nezodpovedali vývoju ceny, ktorý bol zámerom doložky o úprave ceny, ale že boli výrazne nižšie ako ceny, za ktoré dostávali dodávky dreva iné podniky. Spolková krajina Brandenbursko následne vraj konala v súlade s trhovými podmienkami tým, že zadala vypracovanie oboch odborných posudkov uvedených v odôvodnení (16) a potom začala nové rokovania o dohode, ktoré viedli k jej úprave v roku 2011. (68) Tieto argumenty sa pri zisťovaní nepotvrdili. Po prvé, boli účinky vzorca, ako je vysvetlené v odôvodneniach (54) až (57), predvídateľné už v čase podpísania dohody. Po druhé, súkromný predajca na trhu, ktorý by sa bol snažil o vykonávanie riešenia dohodnutého v doložke o úprave ceny, a teda by presne dohliadal na cenové úpravy, by bol bezodkladne požadoval nové rokovanie o cene. Ako je uvedené v odôvodnení (65), úspešné nové rokovanie o dohode zo strany spolkovej krajiny Brandenbursko skôr potvrdzuje, že vzorec neodrážal skutočný zámer strán (zakotvený v doložke o úprave ceny). Okrem toho ukazuje, že spoločnosť HoKaWe nemohla brániť zrušeniu vzorca. (69) Z uvedeného vyplýva, že spoločnosti HoKaWe bola poskytnutá od dátumu vstúpenia dohody do platnosti (1. jún 2006) a až do jej zmeny (30. jún 2011) hospodárska výhoda. (70) Splnené sú aj všetky ostatné kritériá existencie pomoci podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Výhoda bola selektívna, keďže dohoda výslovne zvýhodňovala určitú spoločnosť. Výhodu poskytli orgány členského štátu, a síce orgány spolkovej krajiny Brandenbursko. Priemerný objem dreva, ktorý bol podľa podmienok dohody predaný spoločnosti HoKaWe, bol významný. Zásobovanie drevom za výhodných podmienok zvýhodnilo trhovú pozíciu príjemcu voči jeho konkurentom, a teda narušilo hospodársku súťaž. Na trhu s drevom podniky vstupujú do súťaže s podnikmi z iných členských štátov. Dodávateľská dohoda sa síce vzťahovala len na drevo z lesov v okruhu 70 km od Eberswalde, avšak Eberswalde sa nachádza veľmi blízko pri poľských hraniciach (30 km). Pomoc preto narušila aj obchod medzi členskými štátmi. Preto je možné vyvodiť záver, že vykonávanie dohody, ktoré viedlo k tomu, že sa zaplatené ceny zakladali na vzorci, predstavovalo štátnu pomoc. (71) Uvedenú zmenu dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. júla 2011, treba považovať za ukončenie opatrenia pomoci. V dôsledku tejto zmeny sa museli cenové úpravy od 1. júla 2011 vykonávať podľa doložky o úprave ceny, takže došlo k zdôrazneniu pôvodného zámeru strán a jeho správnemu vykonávaniu. Dohoda je v zmenenej podobe v súlade s trhovými podmienkami, takže Komisia dospela k záveru, že spoločnosti HoKaWe po 30. júni 2011 už nebola poskytnutá hospodárska výhoda prostredníctvom platieb v rámci dohody. 5.2. Zlučiteľnosť s vnútorným trhom (72) Právny základ pre zlučiteľnosť pomoci nie je zrejmý a zo strany Nemecka ani nebol uplatnený. Výhoda pre spoločnosť HoKaWe, ktorá vyplýva z vykonávania dohody v čase od júna 2006 do júna 2011, preto predstavuje štátnu pomoc, ktorá nie je zlučiteľná s vnútorným trhom. 5.3. Výpočet prvku pomoci (73) Ako sa uvádza v odôvodneniach (49) až (51), doložka o úprave ceny sa môže považovať za doložku, ktorá je v súlade s trhovými podmienkami. V dôsledku toho podľa názoru Komisie prvok pomoci pozostáva z rozdielu medzi cenou, ktorá by sa bola mala zaplatiť podľa doložky o úprave ceny, a ceny skutočne zaplatenej na základe vzorca (15). a) Skutočne zaplatená cena (v EUR/m3) (16) b) Cena podľa doložky o úprave ceny (v EUR/m3) c) Rzdiel medzi a) a b) (16) d) Skutočne dodaný objem dreva (v m3) e) Prvok pomoci: c) × d) (v EUR) (16) 2006 13,00 15,42 2,42 13 115,73 31 794 2007 13,21 15,95 2,74 142 792,67 391 452 2008 16,55 20,96 4,41 137 683,00 607 291 2009 16,42 20,76 4,34 141 273,68 613 128 2010 16,14 20,03 3,89 139 045,38 540 699 2011 15,79 19,33 3,54 62 680,29 222 051 Spolu 2 406 415 (74) Výška pomoci, ktorá bola poskytnutá spoločnosti HoKaWe, teda predstavuje 2 406 415 EUR. 6. VYMÁHANIE (75) Ak Komisia skonštatovala nezlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom, má podľa ZFEÚ a ustálenej judikatúry Súdneho dvora právo rozhodnúť o tom, že príslušný členský štát túto pomoc zruší alebo upraví (17). Súdny dvor zároveň opakovane rozhodol, že povinnosť zrušiť pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom, ktorú Komisia uložila svojím rozhodnutím členskému štátu, slúži na obnovenie predtým existujúcej situácie. (18) V tejto súvislosti Súdny dvor skonštatoval, že tento cieľ je splnený hneď ako príjemca splatí neoprávnene poskytnutú a nezlučiteľnú pomoc, a tým stratí výhodu, ktorú mal vo vzťahu ku svojim konkurentom na trhu, a obnoví sa situácia, ktorá existovala pred poskytnutím pomoci (19). (76) V súlade s judikatúrou je v článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (20) uvedené: „Kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu […].“ (77) Keďže uvedené opatrenie v rozpore s článkom 108 ZFEÚ nebolo oznámené Komisii, a teda predstavuje neoprávnenú a s vnútorným trhom nezlučiteľnú pomoc, musí sa pomoc vymôcť s cieľom opätovne nastoliť situáciu, aká bola na trhu pred poskytnutím pomoci. Vymáhanie sa preto musí vzťahovať na obdobie, v ktorom príjemcovi vznikla výhoda, t. j. na obdobie medzi dňom, kedy bola pomoc príjemcovi poskytnutá, do skutočného vrátenia pomoci. Sumy, ktoré sa majú vymáhať, zahŕňajú úroky až do dátumu skutočného vrátenia pomoci. 7. ZÁVER (78) Vykonávanie rámcovej dohody medzi spolkovou krajinou Brandenbursko a spoločnosťou HoKaWe od jej podpisu (1. jún 2006) až do jej zmeny (30. jún 2011) zahŕňalo štátnu pomoc nezlučiteľnú s vnútorným trhom. Pomoc sa preto musí od HoKaWe vymôcť, a to vrátane úrokov zo sumy, ktorá sa má vymáhať. PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE: Článok 1 Štátna pomoc vo výške 2 406 415 EUR, ktorú Nemecko poskytlo neoprávnene v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ spoločnosti HoKaWe Eberswalde GmbH, nie je zlučiteľná s vnútorným trhom. Článok 2 1. Nemecko bude od príjemcu vymáhať pomoc uvedenú v článku 1. 2. Suma, ktorá sa má vymáhať, zahŕňa úroky, ktoré sa počítajú od dátumu, od ktorého bola pomoc príjemcovi k dispozícii, až do jej skutočného vrátenia. 3. Úroky sa vypočítajú v súlade s kapitolou V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 (21) a nariadením Komisie (ES) č. 271/2008 (22), ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 794/2004, podľa zloženej úrokovej sadzby. Článok 3 1. Pomoc uvedená v článku 1 bude okamžite a skutočne vymáhaná. 2. Nemecko zabezpečí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do štyroch mesiacov odo dňa jeho oznámenia. Článok 4 1. Nemecko do dvoch mesiacov odo dňa oznámenia tohto rozhodnutia poskytne Komisii tieto informácie: a) celkovú sumu (istinu a úroky), ktorá sa má od príjemcu vymáhať; b) podrobný opis prijatých, resp. plánovaných opatrení na splnenie tohto rozhodnutia; c) podklady, z ktorých vyplýva, že príjemcovi bol doručený príkaz na vrátenie pomoci. 2. Nemecko bude Komisiu informovať o vývoji prijímaných opatrení na vykonanie tohto rozhodnutia dovtedy, kým nebude pomoc uvedená v článku 1 vrátená. Nemecko na žiadosť Komisie bezodkladne predloží informácie o prijatých alebo plánovaných opatreniach na splnenie tohto rozhodnutia. Okrem toho Nemecko poskytne podrobné informácie o výške pomoci a úrokoch, ktoré príjemca už vrátil. Článok 5 Toto rozhodnutie je určené Spolkovej republike Nemecko. V Bruseli 6. novembra 2013 Za Komisiu Joaquín ALMUNIA podpredseda (1) Ú. v. EÚ C 99, 5.4.2013, s. 79. (2) Pozri poznámku pod čiarou č. 1. (3) Dohoda sa vzťahuje na drevo ihličnatých a listnatých drevín, ktoré je spôsobilé na prepravu, dlhé 3 m s priemerom od 3 do 70 cm, dodané na lesnú cestu. Hniloba a krivosť sú prípustné. (4) Pozri Spolkový štatistický úrad: https://www.destatis.de/DE/ZahlenFakten/GesamtwirtschaftUmwelt/Preise/PreisindizesLandForstwirtschaft/Tabellen/ErzeugerpreiseForstwirtschaft.html. (5) Externý odborný posudok predložila kancelária RAUE LLP, externý právny poradca spolkovej krajiny Brandenbursko; brandenburské ministerstvo interne vypracovalo ďalší odborný posudok. (6) Podľa odborného posudku kancelárie RAUE LLP mohli byť zámery strán uvedené v doložke o úprave ceny vyjadrené týmto vzorcom: (7) Tak sa napríklad na výpočet ceny, ktorá mala platiť od 1. júla 2006, použila hodnota indexu pre júl 2006 a nie, ako je pôvodne uvedené v dohode, hodnota indexu pre január 2005. (8) Pozri okrem iného rozsudok Súdneho dvora z 21. marca 1991, Talianska republika/Komisia, vo veci C-305/89 („ALFA Romeo“), Zb. 1991, s. I-1603, body 18 a 19; rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. apríla 1998, Cityflyer Express Ltd/Komisia, vo veci T-16/96, Zb. 1998, s. II-757, bod 51; rozsudok Súdu prvého stupňa z 21. januára 1999, Neue Maxhütte Stahlwerke GmbH a Lech-Stahlwerke GmbH/Komisia, v spojených veciach T-129/95, T-2/96 a T-97/96, Zb. 1999, s. II-17, bod 104; rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. februára 2012, spolková krajina Burgenlandsko a Rakúska republika/Komisia, v spojených veciach T-268/08 a T-281/08, Zb. 2012, s. II-0000, bod 48. (9) V priebehu konania vo veci formálneho zisťovania sa zainteresované strany sťažovali na to, že v dôsledku dohody so spoločnosťou HoKaWe sú z trhu stiahnuté veľké objemy priemyselného dreva, čo vedie k domnienke, že drevo na energetické účely dodané spoločnosti HoKaWe zahŕňalo značné objemy priemyselného dreva. (10) číselné údaje, ktoré predložilo Nemecko (11) Pozri rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 2002, Francúzska republika/Komisia, vo veci C-482/99, Zb. 2002, s. I-4397, body 70-72; rozsudok Súdneho dvora z 5. júna 2012, Komisia/EDF, vo veci C-124/10 P, Zb. 2012, s. I-0000, body 83-85 a 105. (12) K tomu došlo zároveň s úpravou vzorca, ktorá zohľadňovala nový výpočet indexovej ceny priemyselného dreva na základe nového východiskového roku zo strany Spolkového štatistického úradu. (13) Z prehľadu a odôvodnenia (52) je zjavné, že uplatnenie doložky o úprave ceny by s výnimkou roka 2009 rovnako viedlo k cenám nižším ako bola priemerná cena v spolkovej krajine Brandenbursko, hoci vo výrazne menšom rozsahu. Ako už bolo uvedené v súvislosti so súladom doložky o úprave ceny s trhovými podmienkami, môže aj obchod s dlhodobým pravidelným veľkoodberateľom, ktorý je v súlade so zásadou úplnej hospodárskej súťaže, viesť k cenám, ktoré sú nižšie ako trhový priemer. Pozri aj rozhodnutie Komisie C(2012) 834 final vo veci SA.19045 [údajná pomoc Bavorska (Bavorská štátna správa lesov) formou dlhodobých zmlúv o dodávkach dreva s podnikom Klausner], odôvodnenia 47 a nasl. (14) Tamtiež. (15) Skutočne zaplatená cena podľa údajov, ktoré Nemecko uviedlo v liste z 1. októbra 2013. (16) číselné údaje v stĺpcoch a) a c) boli zaokrúhlené; stĺpec e) bol vypočítaný na základe presných číselných údajov, len konečný výsledok bol zaokrúhlený na celé sumy v EUR nahor alebo nadol. (17) Pozri rozsudok Súdneho dvora z 12. júla 1973, Komisia/Spolková republika Nemecko, vo veci C-70/72, Zb. 1973, s. 813, bod 13. (18) Pozri rozsudok Súdneho dvora zo 14. septembra 1994, Španielske kráľovstvo/Komisia v spojených veciach C-278/92, C-279/92 a C-280/92 Zbierka súdnych rozhodnutí 1994, I4103, odôvodnenie 75. (19) Pozri rozsudok Súdneho dvora zo 17. júna 1999, Belgické kráľovstvo/Komisia, vo veci C-75/97, Zb. 1999, s. I-3671, body 64-65. (20) Nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1). (21) Ú. v. EÚ L 140, 30.4.2004, s. 1. (22) Ú. v. EÚ L 82, 25.3.2008, s. 1.	45,571	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/c539c521-c724-421b-90ce-4d4fe3151f7d_5	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,006	Pożizzjoni Komuni (KE) Nru 14/2006 adottata mill Kunsill fl- 24 ta' Lulju 2006 bi qbil mal-proċedura msemmija f'Artikolu 251 tat-Trattat li jistabbilixxi l-Komunità Ewropea, bil-ħsieb ta' l-adozzjoni ta' Deċiżjoni tal-Parlament Ewropew u tal-Kunsill li tistabbilixxi l-progamm Żgħażagħ fl-Azzjoni għall-perjodu 2007-2013	None	Spoken	11,556	24,824	For at kunne modtage driftsstøtte skal organisationen opfylde følgende kriterier: — den skal have eksisteret retsgyldigt i mindst et år — den skal være en nonprofit-organisation — den skal være etableret i et af deltagerlandene, jf. artikel 5, stk. 1, eller i et af visse østeuropæiske lande (nemlig Belarus, Moldova, Den Russiske Føderation eller Ukraine) — den skal gennemføre sine aktiviteter på europæisk plan, alene eller i samarbejde med andre sammenslutninger, og dens struktur og aktiviteter skal omfatte mindst otte deltagerlande; der kan være tale om et europæisk netværk af organisationer, som er aktive på ungdomsområdet — dens aktiviteter skal være i overensstemmelse med grundprincipperne i Fællesskabets indsats på ungdomsom- rådet — den kan have unge som eneste målgruppe eller arbejde med et bredere sigte og koncentrere en del af sine aktivi- teter om unge — den skal inddrage de unge i forvaltningen af de aktiviteter, der er udviklet med henblik på unge. Støttemodtagerne udvælges ved indkaldelse af forslag. Der kan indgås flerårige partnerskabsrammeaftaler med de udvalgte organer. Sådanne rammeaftaler udelukker dog ikke, at der hvert år lanceres indkaldelser af forslag med henblik på yderligere støttemodtagere. 17. 10. 2006 DA Den Europæiske Unions Tidende C 251E/31 De ungdomsorganisationsaktiviteter, der vil kunne bidrage til styrkelse og effektivisering af Fællesskabets indsats, er bl. a. : — at repræsentere unges forskelligartede synspunkter og interesser på europæisk niveau — at stå for udveksling af unge og volontørtjenester — at gennemføre ikke-formel og uformel læring og aktivitetsprogrammer for unge — at fremme tværkulturel læring og forståelse — at føre debat om europæiske spørgsmål, EU-politik eller ungdomspolitik — at formidle oplysninger om Fællesskabets indsats — at træffe foranstaltninger, der fremmer de unges deltagelse og initiativ. I forbindelse med denne foranstaltning tages der ved fastlæggelsen af driftsstøtte kun hensyn til de driftsudgifter, der er nødvendige for en forsvarlig gennemførelse af den udvalgte organisations normale aktiviteter, navnlig personale- indirekte omkostninger (leje, ejendomsskatter, udstyr, kontorartikler, telekommunikation, porto osv. ), udgifter, udgifter til interne møder og udgifter til publikations-, oplysnings- og formidlingsvirksomhed. Støtten påvirker ikke organisationens ret til selv at vælge sine medlemmer og definere sine aktiviteter nærmere. Mindst 20 % af de pågældende organisationers budget skal stamme fra andre kilder end EF-kilder. 4. 2. Støtte til Det Europæiske Ungdomsforum Under denne foranstaltning kan der ydes støtte til de aktiviteter, der normalt gennemføres af Det Europæiske Ungdomsforum, i det følgende benævnt »forummet«, som er en organisation, der forfølger et mål af generel euro- pæisk interesse, forudsat at følgende principper overholdes: — forummet udvælger på uafhængig vis sine medlemmer og sikrer, at så mange forskellige former for ungdomsor- ganisationer som muligt er repræsenteret — forummet definerer selv sine aktiviteter nærmere — ungdomsorganisationer, der ikke er medlemmer, og uorganiserede unge inddrages i videst muligt omfang i forummets aktiviteter — forummet bidrager aktivt til det politiske arbejde, der er relevant for ungdommen på europæisk plan, bl. a. ved at svare EU-institutionerne, når de gennemfører høringer af civilsamfundet, og ved over for sine medlemmer at gøre rede for disse institutioners holdninger. Forummets støtteberettigede udgifter omfatter såvel driftsudgifter som udgifter, der er nødvendige for gennem- førelse af aktiviteterne. Da det er nødvendigt at sikre kontinuiteten i forummet, tages der ved tildeling af midler fra programmet hensyn til følgende retningslinje: de årlige midler, der tildeles forummet, udgør mindst 2 mio. EUR. Støtten kan tildeles forummet mod indgivelse af en passende arbejdsplan og et passende budget. Støtten kan tildeles for et år ad gangen eller på grundlag af forlængelse i overensstemmelse med en partnerskabsrammeaftale med Kommissionen. Mindst 20 % af forummets budget skal stamme fra andre kilder end EF-kilder. Forummets hovedaktiviteter er følgende: — at repræsentere ungdomsorganisationer over for EU — at koordinere medlemmernes holdninger over for EU — at formidle oplysninger om ungdommen til EU-institutionerne — at formidle oplysninger om EU til de nationale ungdomsråd og ikke-statslige organisationer — at fremme og forberede unges deltagelse i det demokratiske liv — at bidrage til de nye rammer for samarbejdet på ungdomsområdet, fastlagt på EU-plan — at bidrage til at udvikle ungdomspolitikker, ungdomsarbejde og uddannelsesmuligheder og formidle information om unge samt skabe repræsentative strukturer for unge i hele Europa — at fremme debatter og overvejelser omkring ungdommen i Europa og andre dele af verden og Fællesskabets indsats for de unge. C 251E/32 DA Den Europæiske Unions Tidende 17. 10. 2006 4. 3. Uddannelse af personer, der er aktive inden for ungdomsarbejde og ungdomsorganisationer, og oprettelse af netværk Under denne foranstaltning ydes der støtte til uddannelse af personer, der er aktive inden for ungdomsarbejde og ungdomsorganisationer, navnlig projektledere, ungdomsrådgivere og tilsynsførende med disse projekter. Der ydes også støtte til udveksling af erfaringer, ekspertviden og eksempler på god praksis blandt personer, der er aktive inden for ungdomsarbejde og ungdomsorganisationer, såvel som til aktiviteter, der letter etableringen af varige projekter af høj kvalitet, partnerskaber og netværk. Dette kan f. eks. omfatte følordninger. Der bør navnlig lægges vægt på aktiviteter, som fremmer deltagelse af de unge, der finder det særlig vanskeligt at deltage i fællesskabsaktioner. 4. 4. Projekter til fremme af innovation og kvalitet Under denne foranstaltning ydes der støtte til projekter, som sigter mod at indføre, gennemføre og fremme innova- tive tiltag på ungdomsområdet. De innovative tiltag kan vedrøre indholdet og målsætningerne, på linje med udvik- lingen af de europæiske samarbejdsrammer på ungdomsområdet, inddragelse af partnere med forskellig baggrund eller formidling af informationer. 4. 5. Informationskampagner rettet mod unge og personer, der er aktive inden for ungdomsarbejde og ungdomsorganisationer Under denne foranstaltning ydes der støtte til information og kommunikation rettet mod unge ved at forbedre deres adgang til relevante informationer og kommunikationstjenester med det formål at øge deres deltagelse i samfundet og gøre det lettere for dem at lade deres potentiale som aktive, ansvarlige borgere komme til udtryk. I den forbin- delse ydes der støtte til aktiviteter på europæisk og nationalt plan, som forbedrer unges adgang til informations- og kommunikationstjenester, og som øger formidlingen af kvalitetsoplysninger og unges deltagelse i udarbejdelsen og udbredelsen af oplysninger. Denne foranstaltning bidrager f. eks. til at udvikle europæiske, nationale, regionale og lokale ungdomsportaler, som skal formidle specifikke oplysninger til unge gennem alle former for informationskanaler, navnlig dem, unge benytter mest. Under denne aktion kan der også ydes støtte til foranstaltninger, som fører til, at flere unge inddrages i udarbejdelse og udbredelse af letforståelige, brugervenlige og målrettede rådgivnings- og informations- produkter, således at informationernes kvalitet forbedres, og alle unge får større mulighed for adgang. Alle publika- tioner skal respektere ligestilling og diversitet. 4. 6. Partnerskaber Denne foranstaltning gør det muligt at finansiere partnerskaber med regionale eller lokale organer med det formål at skabe projekter, som på sigt kan kombinere forskellige foranstaltninger under programmet. Finansieringen er rettet mod projekter og samordningsaktiviteter. 4. 7. Støtte til programmets strukturer Denne foranstaltning gør det muligt at finansiere de strukturer, der er omhandlet i artikel 8, stk. 2, navnlig natio- nale kontorer. Denne foranstaltning gør det også muligt at finansiere sidestillede organer, f. eks. nationale koordina- torer, ressourcecentre, Eurodesk-netværket, Euro-Middelhavs-ungdomsplatformen og sammenslutninger af unge europæiske volontører, som står for gennemførelse på nationalt niveau, i overensstemmelse med artikel 54, stk. 2, litra c), og stk. 3, i forordning (EF, Euratom) nr. 1605/2002. 4. 8. Forøgelse af programmets værdi Kommissionen kan afholde seminarer, kollokvier og møder, som kan lette programmets gennemførelse, og iværksætte passende informations-, offentliggørelses- og formidlingsaktioner samt programovervågning og -evaluering. Sådanne tiltag kan finansieres med tilskud, gennemføres ved hjælp af udbudsprocedurer eller tilret- telægges og finansieres direkte af Kommissionen. Aktion 5 — Støtte til europæisk samarbejde på ungdomsområdet Denne aktion har til formål at fremme europæisk samarbejde på ungdomsområdet. 5. 1. Møder mellem unge og de politisk ansvarlige på ungdomsområdet Under denne foranstaltning ydes der støtte til samarbejde, seminarer og struktureret dialog mellem unge, personer, der er aktive inden for ungdomsarbejde og ungdomsorganisationer, og de politisk ansvarlige på ungdomsområdet. Aktiviteterne omfatter navnlig fremme af samarbejde og udveksling af idéer og eksempler på god praksis på ungdomsområdet, konferencer organiseret af de skiftende EU-formandskaber samt andre foranstaltninger, som går ud på at udnytte og udbrede kendskabet til resultaterne af Fællesskabets projekter og aktiviteter på ungdomsom- rådet. 17. 10. 2006 DA Den Europæiske Unions Tidende C 251E/33 Denne foranstaltning omfatter den europæiske ungdomsuge, der f. eks. kan bestå af arrangementer i medlemssta- terne og på europæisk plan i relation til arbejdet i EU-institutionerne, en dialog mellem de europæiske beslutnings- tagere og de unge og anerkendelse for projekter af høj kvalitet, der har modtaget støtte fra programmet. Denne foranstaltning kan navnlig støtte de mål, der tilstræbes gennem den åbne koordinationsmetode på ungdoms- området og den europæiske ungdomspagt, samt samarbejdet mellem nationale og internationale volontøraktiviteter for unge. 5. 2. Støtte til aktiviteter, som har til formål at skabe større forståelse for og bedre kendskab til ungdomsområdet Under denne foranstaltning ydes der støtte til specifikke projekter, som skal indkredse det eksisterende kendskab til prioriterede emner på ungdomsområdet, der er fastlagt inden for den åbne koordinationsmetode, samt til projekter, der har til formål at supplere og opdatere dem samt lette adgangen hertil. Foranstaltningen tager også sigte på at støtte udvikling af metoder, som gør det muligt at analysere og sammenligne resultaterne af undersøgelser og sikre deres kvalitet. Programmet muliggør også støtte til aktiviteter, som går ud på at skabe netværk mellem de forskellige aktører på ungdomsområdet. 5. 3. Samarbejde med internationale organisationer I forbindelse med denne foranstaltning kan der ydes støtte til EU's samarbejde med internationale organisationer, der virker på ungdomsområdet, navnlig Europarådet og FN eller dets særorganisationer. INFORMATION Med henblik på at kunne præsentere eksempler på god praksis og modelprojekter udvikles en database, som indeholder oplysninger om eksisterende idéer, der vedrører ungdomsaktiviteter på europæisk plan. Kommissionen stiller en vejled- ning til rådighed, som forklarer programmets formål, regler og procedurer og navnlig de juridiske rettigheder og forplig- telser i forbindelse med tildelingen af støtte. PROGRAMMETS FORVALTNING Minimumstildelinger Med forbehold af artikel 13 fastsættes de mindstebeløb, som tildeles aktionerne, i overensstemmelse med den i nævnte artikel angivne finansieringsramme: Aktion 1: Ungdom for Europa 30 % Aktion 2: Europæisk volontørtjeneste 23 % Aktion 3: Unge i verden 6 % Aktion 4: Ungdomsstøttesystemer 15 % Aktion 5: Støtte til europæisk samarbejde på ungdomsområdet 4 % Programmets finansieringsramme kan også anvendes til at dække udgifter til aktiviteter i forbindelse med forberedelse, opfølgning, kontrol, revision og evaluering, som er direkte nødvendige til at forvalte programmet og realisere dets mål, navnlig undersøgelser, møder, informations- og publikationsaktiviteter, udgifter til it-netværk til informationsudveksling samt andre udgifter til administrativ og teknisk støtte, som Kommissionen kan beslutte i forbindelse med programmets forvaltning. KONTROL OG REVISION Der indføres en ordning med stikprøvekontrol for projekter, som er udvalgt efter proceduren i denne afgørelses artikel 14, stk. 3. Støttemodtagere stiller samtlige udgiftsbilag til rådighed for Kommissionen i fem år fra den sidste udbetaling. Støttemod- tagere sørger for, at dokumentation, der befinder sig hos partnere eller medlemmer, om nødvendigt stilles til rådighed for Kommissionen. Kommissionen kan enten direkte ved hjælp af sine egne medarbejdere eller via et andet kvalificeret eksternt organ efter eget valg foretage revision af anvendelsen af støtten. Denne revision kan foretages i hele kontraktens løbetid og i en periode på fem år fra datoen for betalingen af støttesaldoen. Resultaterne af denne revision kan føre til, at Kommissionen træffer beslutning om tilbagesøgning af udbetalte beløb. Kommissionens personale og eksterne personer, der har fået mandat fra Kommissionen, skal, i det omfang det er nødvendigt til udførelse af denne revision, have adgang til støttemodtagerens kontorlokaler og til alle nødvendige oplys- ninger, herunder oplysninger i elektronisk form. C 251E/34 DA Den Europæiske Unions Tidende 17. 10. 2006 Revisionsretten og Det Europæiske Kontor for Bekæmpelse af Svig (OLAF) har samme rettigheder som Kommissionen, bl. a. ret til adgang. De beslutninger, Kommissionen træffer i medfør af artikel 10, kontrakterne med de nationale kontorer, aftalerne med de deltagende tredjelande samt de aftaler og kontrakter, der følger heraf, skal navnlig indeholde bestemmelser om, at Kommissionen eller en befuldmægtiget repræsentant, OLAF og Revisionsretten kan foretage inspektion og finansiel kontrol, om nødvendigt på stedet. De nationale kontorer og om nødvendigt støttemodtagerne kan gøres til genstand for inspektion. Kommissionen kan også foretage kontrol og inspektion på stedet i medfør af Rådets forordning (Euratom, EF) nr. 2185/96 af 11. november 1996 om Kommissionens kontrol og inspektion på stedet med henblik på beskyttelse af De Europæiske Fællesskabers finansielle interesser mod svig og andre uregelmæssigheder (1). I forbindelse med fællesskabsaktionerne i denne afgørelse betragtes som uregelmæssighed, jf. artikel 1, stk. 2, i Rådets forordning (EF, Euratom) nr. 2988/95 af 18. december 1995 om beskyttelse af De Europæiske Fællesskabers finansielle interesser (2), enhver overtrædelse af en fællesskabsbestemmelse eller misligholdelse af en kontraktlig forpligtelse, som kan tilskrives en parts handling eller undladelse, der skader eller kunne skade Den Europæiske Unions almindelige budget eller budgetter, der forvaltes af denne, ved afholdelse af en uretmæssig udgift. (1) EFT L 292 af 15. 11. 1996, s. 2. (2) EFT L 312 af 23. 12. 1995, s. 1. 17. 10. 2006 DA Den Europæiske Unions Tidende C 251E/35 I. INDLEDNING RÅDETS BEGRUNDELSE 1. Kommissionen forelagde den 15. juli 2004 Europa-Parlamentet og Rådet et forslag til afgørelse om oprettelse af programmet »Aktive unge« for perioden 2007-2013 baseret på EF-traktatens artikel 149, stk. 4. 2. Regionsudvalget afgav udtalelse den 17. november 2004 (1). 3. Det Europæiske Økonomiske og Sociale Udvalg afgav udtalelse den 10. marts 2005 (2). 4. Europa-Parlamentet afgav førstebehandlingsudtalelse den 25. oktober 2005 (3). 5. Den 24. juli 2006 vedtog Rådet sin fælles holdning i overensstemmelse med EF-traktatens artikel 251, stk. 2. II. FORMÅL Det nye program »Aktive unge« — der efterfølger det nuværende Youth-program — består af fem særskilte, gensidigt komplementære komponenter; det tager sigte på at give unge i deltagerlandene mulighed for gruppeudvekslinger og volontørarbejde og på at styrke samarbejdet og støtte en række aktiviteter på ungdomsområdet. Herved skal programmet fremme en større fornemmelse af aktivt medborgerskab og ansvar blandt unge, befordre unges initiativ, iværksætterånd og kreativitet, fremme gensidig forståelse mellem unge i forskellige lande og tilskynde til anerkendelse af værdien af uformel læring, der tilegnes i en europæisk kontekst. III. ANALYSE AF DEN FÆLLES HOLDNING 1. Generelle bemærkninger Rådets fælles holdning er stort set stadig på linje med Kommissionens oprindelige forslag, ikke mindst med hensyn til programmets mål og aktioner, som det var muligt at opretholde fuldt ud i forlængelse af den interinstitutionelle aftale om de finansielle rammer for 2007-2013. Det samlede beløb, der tildeles programmet, andrager 785 mio. EUR i 2004-priser (dvs. 885 mio. EUR i løbende priser), hvilket kun er en mindre nedgang i forhold til Kommissionens oprindelige forslag. 2. Nye elementer i den fælles holdning i forhold til Kommissionens forslag Den mest markante ændring af det oprindelige forslag er sandsynligvis, at der er fastsat finansielle minimumstærskler for hver af aktionerne i henhold til programmet (se bilaget — programmets forvaltning). Skønt dette i nogen grad er i modstrid med Kommissionens ønske om den størst mulige smidighed, giver det kompromis, som Europa-Parlamentet og Rådet er nået frem til vedrø- rende fordelingen mellem de fem aktioner, stadig mulighed for et spillerum på 22 %, der skal tildeles i overensstemmelse med fremtidige prioriteter og krav. Bortset fra en række strukturelle og tekstmæssige forbedringer omfatter de øvrige hovedændringer af det oprindelige forslag en beslutning om at fokusere primært på aldersgruppen fra 15 til 28 år, et krav om hensigtsmæssig forsikringsdækning af deltagere og større vægt på muligheder for ikke- formel læring. 3. Europa-Parlamentets ændringer Rådet har i sin fælles holdning søgt at tage hensyn til Europa-Parlamentets ønsker og prioriteter og har kunnet acceptere et stort antal af Europa-Parlamentets ændringer. (1) EUT C 234 af 22. 9. 2005, s. 46. (2) EUT C 71 af 22. 3. 2005, s. 34. (3) EUT C … C 251E/36 DA Den Europæiske Unions Tidende 17. 10. 2006 3. 1. Ændringer, der er blevet accepteret helt, delvis eller principielt Ændring 1, 3, 5, 7, 8, 10, 11, 12, 14, 16, 17, 31, 32, 34, 39, 41, 43 og 53 er blevet accep- teret helt. Ændring 4, 6, 13, 19/20, 21, 22, 23, 24/25, 26, 27, 36, 37, 38, 40, 44, 45, 46, 47, 50, 51 og 54 er blevet accepteret delvis eller principielt. 3. 2. Ændringer, som ikke er blevet indarbejdet Lidt over en fjerdedel af Europa-Parlamentets samlede antal ændringer er blevet forkastet. Ændring 64 og 69 — der kræver en stigning på 23 % i det samlede budget for programmet — blev forkastet på baggrund af den interinstitutionelle aftale om de finansielle rammer for 2007-2013, jf. punkt 1 ovenfor. C 251E/20 SK Úradný vestník Európskej únie 17. 10. 2006 SPOLOČNÁ POZÍCIA (ES) č. 14/2006 prijatá Radou 24. júla 2006 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. /2006/ES z xx. xx. 2006, ktorým sa ustanovuje program „Mládež v akcii“ na obdobie 2007 – 2013 (2006/C 251 E/02) EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE, (5) so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 149 ods. 4, rada, ktorá Mimoriadna Európska sa konala 23. a 24. marca 2000 v Lisabone stanovila strategický cieľ EÚ, ktorý zahŕňa aktívnu politiku zamestnanosti s väčším dôrazom na celoživotné vzdelávanie, doplnenú straté- giou trvalého rozvoja, ktorú prijala Európska rada na zasadnutí 15. a 16. júna 2001 v Göteborgu. so zreteľom na návrh Komisie, so zreteľom na a sociálneho výboru (1), stanovisko Európskeho hospodárskeho (6) so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2), konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3), Vo vyhlásení z Laekenu pripojenom k záverom predsed- níctva Európskej rady zo 14. a 15. decembra 2001 sa uvádza, že jednou zo základných výziev, ktorým čelí EÚ je priblížiť európsky projekt a inštitúcie občanom a v prvom rade mládeži. keďže: (1) (2) (3) (4) len Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (ďalej „zmluva“) zakladá občianstvo Únie a stanovuje, že akcia Spoločenstva v oblasti vzdelávania, odborného vzdelá- vania a prípravy a mládeže má byť predovšetkým zame- raná na podporu rozvoja výmen mládeže a výmen sociálnych a výchovno-vzdelávacích pracovníkov, ako aj kvalitného vzdelávania. demokracie, Zmluva o Európskej únii sa zakladá na zásadách práv slobody, a základných slobôd, rovnosti medzi mužmi a ženami a občianstva Podpora mladých ľudí by mala prispieť k rozvoju týchto hodnôt. nediskriminácie. dodržiavania aktívneho ľudských parlamentu Európskeho Rozhodnutie Rady č. 1031/2000/ES z 13. apríla 2000 ustanovilo akčný program Spoločenstva „Mládež“ (4). Je vhodné pokra- čovať v spolupráci a akcii Spoločenstva v tejto oblasti a túto spoluprácu a akciu zintenzívniť na základe skúse- ností získaných pri uskutočňovaní tohto programu. a Európskeho Rady Rozhodnutie č. 790/2004/ES z 21. apríla 2004 ustanovilo akčný program Spoločenstva na podporu organizácií aktívnych na európskej úrovni v oblasti mládeže (5). parlamentu a (1) Ú. v. EÚ C 234, 22. 9. 2005, s. 46. (2) Ú. v. EÚ C 71, 22. 3. 2005, s. 34. (3) Stanovisko Európskeho parlamentu z 25. októbra 2005 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku), spoločná pozícia Rady z 24. júla 2006 a pozícia Európskeho parlamentu z. (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku). (4) Ú. v. ES L 117, 18. 5. 2000, s. 1. Rozhodnutie naposledy zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) č. 885/2004 (Ú. v. EÚ L 168, 1. 5. 2004, s. 1). (5) Ú. v. EÚ L 138, 30. 4. 2004, s. 24. (7) (8) (9) Komisia 21. novembra 2001 prijala bielu knihu s názvom „Nový impulz pre európsku mládež“, ktorá navrhuje, aby sa rámec spolupráce v oblasti mládeže zameriaval na participáciu, informovanosť, dobrovoľ- nícke aktivity a lepšie porozumenie mladým ľudom. Európsky parlament prijal tieto návrhy vo svojom uzne- sení zo 14. mája 2002 (6). Uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov zo zasadnutia Rady z 27. júna 2002 (7) ustanovuje najmä otvorenú metódu koordinácie, ktorá sa vzťahuje na prio- rity, ktorými sú participácia, informovanosť, dobrovoľ- nícke aktivity mladých ľudí a lepšie porozumenie mládeži. Na toto by sa malo prihliadať pri vykonávaní programu MLÁDEŽ V AKCII (ďalej len „program“). Rada vo svojich záveroch zo 6. mája 2003 (8) zdôraz- ňuje, že je nevyhnutné zachovať a rozvinúť existujúce nástroje Spoločenstva, ktoré sú osobitne určené mladým ľudom, pretože sú podstatné pre rozvíjanie spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti mládeže a že by sa priority a ciele týchto nástrojov mali zosúladiť s cieľmi Rámca európskej spolupráce v oblasti mládeže. (10) Európska rada prijala na svojom jarnom zasadnutí, ktoré sa konalo 22. a 23. marca 2005 Európsky pakt mládeže ako jeden z nástrojov, ktorý prispieva k dosiahnutiu lisa- bonských cieľov rastu a zamestnanosti. Pakt sa sústreďuje na tri oblasti: zamestnanosť, integráciu a sociálny rast; vzdelávanie, odbornú prípravu a mobilitu; zosúladenie pracovného a rodinného života. (6) Ú. v. EÚ C 180 E, 31. 7. 2003, s. 145. (7) Ú. v. ES C 168, 13. 7. 2002, s. 2. (8) Ú. v. EÚ C 115, 15. 5. 2003, s. 1. 17. 10. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie C 251E/21 (11) Činnosť Spoločenstva zahŕňa podporu vysoko kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy a musí smerovať k odstráneniu nerovností a podporovať rovnosť medzi mužmi a ženami podľa článku 3 ods. 2 zmluvy. (12) Je potrebné sa zaoberať osobitnými potrebami osôb so zdravotným postihnutím. (13) (14) (15) Je potrebné podporovať aktívne občianstvo a pri uskuto- čňovaní akčných línií zintenzívniť boj proti všetkým formám vylúčenia a diskriminácie vrátane vylúčenia a rasového základe a etnického pôvodu, náboženstva a viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie v súlade s článkom 13 ods. 1 zmluvy. diskriminácie pohlavia, na Kandidátske krajiny a tie krajiny EZVO, ktoré sú stra- nami dohody o EHP sa môžu zúčastňovať na progra- moch Spoločenstva v súlade s dohodami uzavretými s týmito krajinami. Európska rada prijala na svojom zasadnutí v Solúne 19. a 20. júna 2003 „Solúnsku agendu pre západný Balkán: približovanie sa k európskej integrácii“, ktorá ustanovuje, že programy Spoločenstva by mali byť otvorené krajinám zúčastňujúcim sa na procese stabilizácie a pridružovania na základe rámcových dohôd, ktoré Spoločenstvo s týmito krajinami uzavrie. (16) Mali by sa urobiť kroky s cieľom otvoriť tento program Švajčiarsku. (17) (18) (19) Barcelonské vyhlásenie prijaté na Euro-stredomorskej konferencii v roku 1995 uvádza, že výmeny mládeže by mali predstavovať spôsob, ako pripraviť budúce gene- rácie na užšiu spoluprácu medzi euro-stredomorskými partnermi a zároveň dodržiavať zásady ľudských práv a základných slobôd. Rada vo svojich záveroch zo 16. júna 2003, na základe oznámenia Komisie s názvom „Rozšírená Európa – susedstvo: nový rámec pre vzťahy s našimi východnými a južnými susedmi“, vymedzuje zintenzívnenie kultúrnej spolupráce, porozumenia a spoluprácu so susednými krajinami v oblasti vzdelá- vania a odbornej prípravy ako akčné línie pre činnosť Spoločenstva. vzájomného podporu Správy o priebežnom hodnotení existujúceho programu Mládež, ako aj verejná konzultácia o budúcnosti činnosti Spoločenstva v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže odhaľujú naliehavú a z viacerých hľadísk rastúcu potrebu pokračovať v spolupráci a mobilite v oblasti mládeže na európskej úrovni a vyzývajú (20) (21) (22) (23) (24) (25) (26) k jednoduchšiemu a pružnejšiemu uskutočňovaniu programu, ktoré je prispôsobené účastníkovi. Podľa zásady riadneho finančného hospodárenia sa vyko- návanie programu môže zjednodušiť paušálnym financo- vaním v prípade podpory, ktorá sa udeľuje účastníkom programu, alebo podpory Spoločenstva určenej štruk- túram zriadeným na vnútroštátnej úrovni na správu programu. Program by sa mal v spolupráci Komisiou a členskými štátmi pravidelne monitorovať a vyhodnocovať tak, aby bolo možné urobiť úpravy, najmä priorít pre vykoná- vanie opatrení. Toto monitorovanie a hodnotenie by mali zahŕňať merateľné a relevantné ciele a ukazovatele. Formulácia právneho základu programu by mala byť dostatočne pružná a mala by umožňovať vhodné prispô- sobenie akcií, aby sa zohľadnil vývoj potrieb v priebehu obdobia 2007 – 2013 a zbytočne podrobným ustanoveniam predchádzajúcich programov, preto sa v tomto rozhodnutí uvádzajú len všeobecné definície administratívnych a finančných ustanovení, ktoré ich sprevádzajú. základných vyhýbať akcií sa a Je vhodné zabezpečiť riadne uzavretie programu, najmä pokiaľ ide o pokračovanie v uplatňovaní viacročných dojednaní na jeho riadenie, ako napríklad financovanie technickej a administratívnej pomoci. Od 1. januára 2014 sa technickou a administratívnou pomocou bude v prípade potreby zabezpečovať riadenie akcií, ktoré sa neukončili do roku 2013. Je potrebné ustanoviť osobitné opatrenia na uplatňova- nie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločen- stiev (1) a jeho vykonávacích opatrení, ako aj odchýliek od týchto znení nevyhnutné z dôvodu charakteristík prijímateľov a povahy akcií. Vhodné opatrenia by sa mali vykonať s cieľom predchá- dzať nezrovnalostiam a podvodom a vymáhať ušlé, neoprávnene finančné prostriedky. vyplatené použité alebo Toto rozhodnutie ustanovuje na celé obdobie trvania programu finančné krytie, ktoré predstavuje hlavný orientačný bod v zmysle bodu 37 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parla- mentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (2) pre rozpočtový orgán počas každoročného rozpočtového postupu. (1) Ú. v. ES L 248, 16. 9. 2002, s. 1. (2) Ú. v. EÚ C 139, 14. 6. 2006, s. 1. C 251E/22 SK Úradný vestník Európskej únie 17. 10. 2006 (27) Keďže ciele tohto rozhodnutia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, pretože si vyža- dujú najmä mnohostranné partnerstvá, opatrenia nadná- rodnej mobility, ako aj výmenu informácií na európskej úrovni, ale z dôvodu nadnárodného a mnohostranného rozsahu navrhovaných akcií a opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto rozhodnutie rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov. (28) Opatrenia potrebné na vykonanie tohto rozhodnutia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre z 28. výkon na právomocí Komisiu (1). vykonávacích prenesených (29) Mali by sa prijať prechodné opatrenia na monitorovanie akcií, ktoré začali pred 31. decembrom 2006, podľa rozhodnutia rozhodnutia 1031/2000/ES č. 790/2004/ES, č. a e) podporovať európsku spoluprácu v oblasti mládeže. Všeobecné ciele programu dopĺňajú ciele uskutočňované 2. v ďalších oblastiach činnosti Spoločenstva, najmä v oblasti celo- životného prípravy a neformálneho a informálneho učenia, ako aj v iných oblastiach ako napr. kultúry, športu a zamestnanosti. vzdelávania odbornej vrátane Všeobecné ciele programu prispievajú k rozvoju politík 3. EÚ, najmä pokiaľ ide o uznávanie kultúrnej, multikultúrnej a jazykovej rozmanitosti Európy, podporu sociálnej súdržnosti a o boj proti akejkoľvek forme diskriminácie na základe pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie a s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj. Článok 3 Konkrétne ciele programu ROZHODLI TAKTO: Konkrétnymi cieľmi programu sú: Článok 1 Ustanovenie programu 1. Týmto rozhodnutím sa ustanovuje program MLÁDEŽ V AKCII ako akcia Spoločenstva (ďalej len „program“), ktorého cieľom je rozvoj spolupráce v oblasti mládeže v Európskej únii. 1. V kontexte všeobecného cieľa, ktorý sa týka podpory aktív- neho občianstva mladých ľudí vo všeobecnosti, a najmä ich európskeho občianstva: a) umožniť mladým ľuďom a mládežníckym organizáciám zúčastňovať sa na rozvoji spoločnosti vo všeobecnosti, a najmä na rozvoji EÚ; b) rozvíjať u mladých ľudí pocit príslušnosti k EÚ; Program začne 1. januára 2007 a ukončí sa 31. decembra 2. 2013. c) podporovať participáciu mladých ľudí na demokratickom živote v Európe; Článok 2 e) rozvíjať interkultúrne učenie v oblasti mládeže; d) podporovať mobilitu mladých ľudí v Európe; Všeobecné ciele programu 1. Všeobecné ciele programu sú: f) propagovať medzi mladými ľuďmi základné hodnoty EÚ, najmä rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť, rešpek- tovanie ľudských práv, toleranciu a nediskrimináciu; a) podporovať vo všeobecnosti aktívne občianstvo mladých g) podporovať iniciatívnosť, podnikavosť a tvorivosť; ľudí, a najmä ich európske občianstvo; b) rozvíjať solidaritu a podporovať toleranciu medzi mladými ľuďmi, najmä s cieľom posilniť sociálnu súdržnosť v EÚ; c) podporovať vzájomné porozumenie medzi mladými ľuďmi v rôznych krajinách; d) prispievať k rozvoju kvality systémov na podporu mládež- níckych činností a kapacít organizácií občianskej spoloč- nosti v oblasti mládeže; (1) Ú. v. ES L 184, 17. 7. 1999, s. 23. h) umožňovať mladým ľuďom, ktorí majú menej príleži- tostí, vrátane mladých ľudí so zdravotným postihnutím účasť na programe; i) zabezpečiť, aby sa pri účasti na programe dodržiavala zásada rovnosti mužov a žien a pri jednotlivých akciách podporovala rodová rovnosť; j) poskytovať príležitosti na neformálne a informálne inovatívne učenie s európskym rozmerom a otvárať príležitosti v spojení s aktívnym občianstvom. 17. 10. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie C 251E/23 2. V kontexte všeobecného cieľa rozvoja solidarity a podpory tolerancie medzi mladými ľuďmi, najmä s cieľom posilnenia sociálnej súdržnosti v EÚ: a) umožniť mladým ľuďom vyjadriť svoju osobnú angažova- nosť prostredníctvom dobrovoľníckych aktivít na európ- skej a medzinárodnej úrovni; b) zapojiť mladých ľudí do činností podporujúcich solida- ritu medzi občanmi EÚ. 3. V kontexte všeobecného cieľa, ktorý sa týka podpory vzájomného porozumenia medzi mladými ľuďmi v rôznych krajinách: a) rozvíjať výmeny a medzikultúrny dialóg medzi mladými Európanmi a mladými ľuďmi susedných krajín; b) prispievať v týchto krajinách k rozvoju kvality štruktúr na podporu mladých ľudí a rolí ľudí, ktorí sa aktívne podieľajú na práci s mládežou a na činnosti mládežníc- kych organizácií; c) rozvíjať spolu s ostatnými krajinami spoluprácu na tema- tických projektoch, do ktorých sú zapojení mladí ľudia a ľudia, ktorí sa aktívne podieľajú na práci s mládežou a na činnosti mládežníckych organizácií. 4. V kontexte všeobecného cieľa prispievať k rozvoju kvality systémov na podporu mládežníckych činností a kapacít organizácií občianskej spoločnosti v oblasti mládeže: a) prispievať k vytváreniu sietí medzi dotknutými organizá- ciami; b) rozvíjať školiace aktivity ľudí, ktorí sa aktívne podieľajú na práci s mládežou a na činnosti mládežníckych organi- zácií, ako aj spoluprácu medzi nimi; c) podporovať inováciu pri vytváraní aktivít pre mladých ľudí; d) prispievať k zlepšeniu informovanosti mladých ľudí a zároveň venovať osobitnú pozornosť dostupnosti infor- mácií pre mladých ľudí so zdravotným postihnutím; e) podporovať dlhodobé mládežnícke projekty a iniciatívy regionálnych a miestnych subjektov; Článok 4 Akcie Konkrétne a všeobecné ciele programu sa realizujú prostredníc- tvom týchto akcií, ktoré sú podrobne opísané v prílohe. 1. Mládež pre Európu Cieľom tejto akcie je: — podporovať výmeny mladých ľudí s cieľom zvýšiť ich mobi- litu; — podporovať mládežnícke iniciatívy, projekty a činnosti súvi- siace s participáciou na demokratickom živote s cieľom rozvíjať občianstvo mladých ľudí a ich vzájomné porozu- menie. 2. Európska dobrovoľnícka služba Cieľom tejto akcie je podporiť účasť mladých ľudí na rôznych formách dobrovoľníckych aktivít v EÚ a mimo nej. 3. Mládež vo svete Cieľom tejto akcie je: — podporovať projekty s partnerskými krajinami uvedenými v článku 5 ods. 2, najmä výmeny mladých ľudí a ľudí, ktorí sa aktívne podieľajú na práci s mládežou a na činnosti mládežníckych organizácií; — podporovať iniciatívy, ktoré posilňujú vzájomné porozu- menie medzi mladými solidaritu ľuďmi, a toleranciu, ako aj rozvoj spolupráce v oblasti mládeže a občianskej spoločnosti v týchto krajinách. zmysel pre 4. Systémy na podporu mládeže f) uľahčovať uznávanie vzdelávania a schopností mladých ľudí nadobudnutých na základe účasti na programe; neformálneho g) vymieňať si osvedčené postupy. 5. V kontexte všeobecného cieľa, ktorý sa týka podpory európ- skej spolupráce v oblasti mládeže, s náležitým prihliadnutím na miestne a regionálne aspekty: a) podporovať výmenu osvedčených postupov a spoluprácu medzi verejnou správou a tvorcami politiky na všetkých úrovniach; b) podporovať štruktúrovaný dialóg medzi tvorcami poli- tiky a mladými ľuďmi; c) zlepšiť znalosť otázok týkajúcich sa mládeže a porozumenie týmto otázkam; d) prispievať k spolupráci medzi rôznymi národnými a medzinárodnými mládežníckymi dobrovoľníckymi akti- vitami. Cieľom tejto akcie je podporovať subjekty pôsobiace v oblasti mládeže na európskej úrovni, najmä činnosť mládežníckych mimovládnych organizácií, vytváranie sietí medzi týmito orga- nizáciami, radiť ľuďom, ktorí rozvíjajú projekty a zabezpečiť kvalitu prostredníctvom výmeny, odbornej prípravy a vytváranie sietí medzi aktívne podieľajú na práci s mládežou a na činnosti mládežníckych organizácií, podpo- rovať informovanosť mladých ľudí a zriaďovanie štruktúr a činností potrebných pre tento program na účel dosiahnutia týchto cieľov a podporovať partnerstvá s miestnymi a regionálnymi orgánmi. ľuďmi, ktorí inováciu kvalitu, sa a 5. Podpora európskej spolupráce v oblasti mládeže Cieľom tejto akcie je: — organizovať štruktúrovaný dialóg medzi rôznymi subjek- tami pôsobiacimi v oblasti mládeže, najmä medzi samot- nými mladými ľuďmi, ľuďmi, ktorí sa aktívne podieľajú na práci s mládežou a na činnosti mládežníckych organizácií a tvorcami politiky; C 251E/24 SK Úradný vestník Európskej únie 17. 10. 2006 — podporovať mládežnícke semináre o sociálnych, kultúrnych a politických otázkach, ktoré zaujímajú mladých ľudí; — prispievať k rozvoju politickej spolupráce v oblasti mládeže; — uľahčiť vytváranie sietí nevyhnutných pre lepšie porozu- menie mládeži. Článok 5 Účasť na programe Na programe sa môžu zúčastňovať tieto krajiny (ďalej len 1. „zúčastnené krajiny“): a) členské štáty; b) štáty EZVO, ktoré sú zmluvnými stranami dohody o EHP v súlade s ustanoveniami uvedenej dohody; c) kandidátske krajiny, na ktoré sa vzťahuje predvstupová stra- tégia podľa všeobecných zásad a všeobecných podmienok a dojednaní stanovených v rámcových dohodách uzavretých s týmito krajinami na účely ich účasti na programoch Spoločenstva; d) krajiny západného Balkánu, v súlade s dojednaniami, ktoré sa ustanovia s týmito krajinami po uzavretí rámcových dohôd o ich účasti na programoch Spoločenstva; e) Švajčiarsko, s výhradou uzavretia dvojstrannej dohody s touto krajinou. 2. Akcie uvedené v bodoch 2 a 3 prílohy sú otvorené pre dohody krajinami, spoluprácu s so Spoločenstvom týkajúce sa oblasti mládeže (ďalej len „part- nerské krajiny“). ktoré uzavreli tretími 4. Všetkým mladým ľuďom sa bez akejkoľvek diskriminácie umožní prístup k aktivitám programu, pokiaľ ustanovenia prílohy neustanovujú inak. Komisia a zúčastnené krajiny zabez- pečia, aby sa vyvinulo osobitné úsilie v prospech mladých ľudí, ktorých sťažená programe obzvlášť zo vzdelanostných, fyzických, psychologických, hospodárskych alebo kultúrnych dôvodov alebo pretože bývajú v odľahlých oblastiach. sociálnych, účasť na je 5. Zúčastnené krajiny sa usilujú prijať vhodné opatrenia, aby mohli mať účastníci programu prístup k zdravotnej starostli- vosti v súlade s ustanoveniami práva Spoločenstva. Krajina pôvodu sa usiluje prijať vhodné opatrenia, aby si účastníci Európskej dobrovoľníckej sociálnu ochranu. Zúčastnené krajiny sa tiež usilujú prijímať vhodné opatrenia, v súlade so zmluvou, na odstránenie právnych prístup a k programu. služby mohli ponechať administratívnych znemožňujúcich prekážok Článok 7 Medzinárodná spolupráca Program je tiež otvorený spolupráci s medzinárodnými organi- záciami pôsobiacimi v oblasti mládeže, najmä s Radou Európy. Článok 8 Vykonávanie programu Táto spolupráca je založená v prípade potreby na dodatočných finančných prostriedkoch z partnerských krajín, ktoré sa poskytnú v súlade s postupmi dohodnutými s týmito krajinami. Článok 6 Prístup k programu Program je určený na podporu neziskových projektov pre 1. mladých ľudí, skupiny mladých ľudí, ľudí, ktorí sa aktívne podieľajú na práci s mládežou a na činnosti mládežníckych organizácií, neziskových organizácií a združení a v niektorých odôvodnených prípadoch ostatných partnerov pôsobiacich v oblasti mládeže. 2. Bez toho, aby boli dotknuté opatrenia o uskutočňovaní akcií uvedené v prílohe, je program určený pre mladých ľudí vo veku od 15 do 28 rokov, avšak na niektorých akciách sa môžu zúčastňovať mladí ľudia už od veku 13 rokov alebo až do veku 30 rokov. Komisia zabezpečí vykonávanie akcií, ktoré sú pred- 1. metom tohto programu, v súlade s prílohou. 2. Komisia a zúčastnené krajiny prijmú vhodné opatrenia na vytvorenie štruktúr na európskej, národnej a v prípade potreby regionálnej alebo miestnej úrovni s cieľom plniť ciele programu, ako aj v najväčšej možnej miere využiť akcie programu. 3. Komisia a zúčastnené krajiny prijmú vhodné opatrenia na podporu uznávania neformálneho a informálneho učenia mladých ľudí, napríklad prostredníctvom dokladov alebo osve- dčení s prihliadnutím na národnú situáciu, ktorými sa uznávajú skúsenosti získané prijímateľmi a ktoré potvrdzujú priamu účasť mladých ľudí alebo ľudí, ktorí sa aktívne podieľajú na práci s mládežou a na činnosti mládežníckych organizácií na niektorej z akcií z programu. Tento cieľ možno posilniť dopl- nením iných akcií Spoločenstva, ako to ustanovuje článok 11. 4. Komisia v spolupráci so zúčastnenými krajinami zabez- pečí primeranú ochranu finančných záujmov Spoločenstva zavedením účinných, primeraných a odradzujúcich opatrení, administratívnych kontrol a sankcií. 3. Prijímatelia sa oprávnene zdržiavajú v krajine zúčastňu- júcej sa na programe alebo v závislosti od povahy akcie v partnerskej krajine. Komisia a zúčastnené krajiny zabezpečia, aby boli akcie 5. podporované programom riadne zverejnené. 17. 10. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie C 251E/25 6. Zúčastnené krajiny: a) prijmú v súlade s vnútroštátnymi postupmi nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie hladkého fungovania programu na národnej úrovni prostredníctvom zapojenia strán, ktoré sa zaoberajú rôznymi aspektmi problematiky mládeže, b) zriadia/ustanovia a kontrolujú národné agentúry pri uskuto- čňovaní akcií programu na národnej úrovni v súlade s článkom 54 ods. 2 písm. c) nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 a v súlade s týmito kritériami: i) subjekt zriadený alebo ustanovený za národnú agentúru je právnická osoba alebo tvorí súčasť organizácie, ktorá je právnickou osobou (a vzťahuje sa na neho právny poriadok zúčastnenej krajiny). Za národnú agentúru nemôže byť ustanovené ministerstvo; ii) subjekt má k dispozícii dostatočný počet zamestnancov s vhodnými schopnosťami pre prácu v prostredí medzi- národnej infraštruktúru a administratívne prostredie, ktoré mu umožní vyhnúť sa akýmkoľvek konfliktom záujmov; spolupráce, vhodnú iii) je schopný uplatňovať pravidlá správy fondov a zmluvné podmienky ustanovené na úrovni Spoločenstva; iv) má k dispozícii dostatočné finančné krytie (pokiaľ možno od orgánu verejnej moci) a administratívne kapacity v súlade s objemom finančných prostriedkov Spoločenstva, ktoré bude musieť spravovať. c) zodpovedajú za riadne hospodárenie národných agentúr uvedených v písmene b) s finančnými prostriedkami preve- denými na agentúry a určenými na pridelenie na projekty. Zodpovedajú najmä za zabezpečenie toho, aby národné rovnakého agentúry dodržiavali zásady transparentnosti, zaobchádzania a zákazu kumulácie finančných prostriedkov z iných zdrojov Spoločenstva a za splnenie povinnosti vymáhať od prijímateľov finančné prostriedky, akékoľvek splatné d) prijmú nevyhnutné opatrenia pre audit a kontrolu finanč- ných prostriedkov národných agentúr uvedených v písmene b), a najmä: svoju i) poskytnú Komisii v súlade s pravidlami riadneho finan- čného hospodárenia, predtým ako národná agentúra začne ohľadom vhodných a existencie, postupov, kontrolných systémov, účtovných systémov a postupov pre uzatváranie zmlúv a udeľovanie grantov v národnej agentúre; činnosť, významnosti fungovania potrebné záruky ii) poskytnú Komisii na konci každého rozpočtového roku dôkazy o spoľahlivosti finančných systémov a postupov národných agentúr a presnosti ich účtov; agentúr uvedených v písmene b), ktoré majú za následok vymáhanie finančných prostriedkov Komisiou od národnej agentúry. 7. Komisia môže v rámci postupu uvedeného v článku 10 ods. 1 vypracovať usmernenia pre jednotlivé akcie uvedené v prílohe, aby prispôsobila program akýmkoľvek zmenám priorít európskej spolupráce v oblasti mládeže. Článok 9 Výbor 1. Komisii pomáha výbor. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 4 a 7 2. rozhodnutia 1999/468/ES. Lehota ustanovená v článku 4 ods. 3 rozhodnutia 1999/468/ES je dva mesiace. 3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8. 4. Výbor prijme svoj rokovací poriadok. Článok 10 Vykonávacie opatrenia 1. V súlade s postupom uvedeným v článku 9 ods. 2 sa prijmú opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia, ktoré sa týkajú týchto otázok: a) dojednania týkajúce sa vykonávania programu vrátane ročného pracovného plánu; b) celková rovnováha medzi rôznymi akciami programu; c) vo vzťahu k financovaniu, kritéria (napr. mladé obyvateľstvo, HDP a zemepisná vzdialenosť medzi krajinami), ktoré sa uplatňujú na orientačné rozdelenie finančných prostriedkov medzi členské štáty, aby bolo možné riadiť akcie decentrali- zovaným spôsobom; d) monitorovanie dohody uvedenej v bode 4. 2 prílohy, vrátane ročného pracovného plánu a výročnej správy Európskeho fóra mládeže; e) dojednania týkajúce sa hodnotenia programu; f) dojednania týkajúce sa vydávania osvedčení o účasti dotknu- tých mladých ľudí; g) dojednania týkajúce sa prispôsobovania akcií programu podľa článku 8 ods. 7. iii) zodpovedajú za všetky finančné prostriedky, ktoré neboli vymožené v prípadoch nezrovnalostí, nedbanli- vosti alebo podvodu z dôvodu na strane národných 2. Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto rozhodnutia súvisiace so všetkými ostatnými otázkami sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 9 ods. 3. C 251E/26 SK Úradný vestník Európskej únie 17. 10. 2006 Článok 11 Komplementárnosť s inými akciami Spoločenstva 1. Komisia zabezpečí komplementárnosť programu s akciami Spoločenstva v iných oblastiach, najmä v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry, občianstva, športu, jazykov, zamest- nanosti, zdravia, výskumu, podnikania, vonkajšej činnosti EÚ, sociálneho začlenenia, rodovej rovnosti a boja proti diskrimi- nácii. Program môže v prípade zlučiteľnosti zdieľať spoločné 2. prostriedky s ostatnými nástrojmi Spoločenstva s cieľom uskutočňovať akcie, ktoré zároveň spĺňajú ciele programu aj týchto nástrojov. 3. Komisia a členské štáty kladú dôraz na akcie programu, ktoré prispievajú k rozvoju cieľov ostatných oblastí činnosti Spoločenstva, ako napr. vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry a športu, jazykov, sociálneho začlenenia, rodovej rovnosti a boja proti diskriminácii. Článok 12 Komplementárnosť vnútroštátnymi s a nástrojmi politikami Zúčastnené krajiny môžu Komisiu požiadať o oprávnenie 1. udeliť regionálnym alebo miestnym akciám, ktoré sú podobné ako akcie uvedené v článku 4. národným, európsku značku 2. Zúčastnená krajina môže prijímateľom poskytnúť vnútro- štátne finančné prostriedky, s ktorými sa hospodári v súlade s pravidlami programu, pričom sa na tento účel môžu využiť decentralizované štruktúry programu, ak sa zabezpečí pomerné doplnkové financovanie týchto štruktúr. Článok 13 Všeobecné finančné ustanovenia 1. Rozpočet na vykonávanie tohto programu na obdobie uvedené v článku 1 sa týmto stanovuje na 785 miliónov EUR (1). Ročné rozpočtové prostriedky povoľuje rozpočtový orgán 2. v rámci finančného rámca. Článok 14 Finančné ustanovenia týkajúce sa prijímateľov V rámci programu môžu granty získať právnické a fyzické 1. osoby. na môže základe Komisia 2. charakteristiky prijímateľov a povahy akcií rozhodnúť o ich oslobodení od overovania odborných spôsobilostí a kvalifikácií potrebných na uskutočnenie navrhovanej akcie alebo pracovného programu. Komisia dodržiava zásadu proporcionality pri určovaní požia- daviek týkajúcich sa výšky finančnej podpory s prihliadnutím na charakteristiky prijímateľov, ich vek, povahu akcie a výšku finančnej podpory. 3. V závislosti od povahy akcie môže byť finančná podpora vo forme dotácií alebo štipendií. Komisia môže tiež udeliť ceny za akcie alebo projekty uskutočnené v rámci programu. V závislosti od povahy akcie možno povoliť paušálne financo- vania a/alebo uplatňovanie sadzieb na jednotlivé položky nákladov. V prípade grantov pre akciu by sa dohody mali podpísať 4. do dvoch mesiacov od udelenia grantov. 5. Prevádzkové granty udelené v rámci programu organizá- ciám pôsobiacim na európskej úrovni, ktoré sú vymedzené v článku 162 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002 ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (2), sa v súlade s článkom 113 ods. 2 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 v prípade opätovného poskytnutia automaticky neznižujú. 6. Podľa článku 54 ods. 2 písm. c) nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 môže Komisia zveriť úlohy orgánu verejnej správy, a najmä úlohy plnenia rozpočtu štruktúram uvedeným v článku 8 ods. 2 tohto rozhodnutia. Podľa článku 38 ods. 1 nariadenia 7. (ES, Euratom) č. 2342/2002 sa možnosť v odseku 6 tohto článku vzťahuje aj na štruktúry vo všetkých zúčastnených krajinách. Článok 15 Monitorovanie a hodnotenie 1. Komisia zabezpečí, aby sa program pravidelne monito- roval z hľadiska plnenia jeho cieľov. Monitorovanie zahŕňa správy uvedené v odseku 3 a osobitné činnosti. Komisia sa pri monitorovaní poradí aj s mladými ľuďmi. Komisia zabezpečí pravidelné, nezávislé a externé hodno- 2. tenie programu. (1) Táto suma vychádza z údajov v roku 2004 a podlieha technickej úprave s cieľom zohľadniť infláciu. (2) Ú. v. ES L 357, 31. 12. 2002, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením Komisie (ES, Euratom) č. 1261/2005 (Ú. v. EÚ L 201, 2. 8. 2005, s. 3). 17. 10. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie C 251E/27 Zúčastnené krajiny predložia Komisii do 30. júna 2010 júna 2015 správu 3. správu o vykonávaní programu a do 30. o posúdení vplyvu programu. Komisia predloží Európskemu parlamentu, Rade, Európ- sociálnemu výboru a Výboru 4. skemu hospodárskemu a regiónov: a) do 31. marca 2011 priebežnú správu o dosiahnutých výsledkoch a kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľoch vykonávania programu; hodnotiacu b) do 31. decembra 2011 oznámenie o pokračovaní programu; c) do 31. marca 2016 správu o hodnotení ex post. Článok 16 Prechodné ustanovenie Výbor uvedený v článku 8 rozhodnutia č. 1031/2000/ES sa nahrádza výborom uvedeným v článku 9 tohto rozhodnutia. V súlade s ustanovením článku 18 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 sa na program môžu poskytnúť rozpočtové prostriedky zodpovedajúce pripísaným príjmom plynúcim z vrátenia nesprávne vyplatených súm podľa rozhod- nutia č. 1031/2000/ES a rozhodnutia č. 790/2004/ES. Článok 17 Nadobudnutie účinnosti Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Uplatňuje sa od 1. januára 2007. Na akcie, ktoré začali pred 31. decembrom 2006 podľa rozhod- nutia č. 1031/2000/ES a rozhodnutia č. 790/2004/ES sa až do ich ukončenia naďalej vzťahujú ustanovenia týchto rozhodnutí. V Bruseli V prípade potreby by malo byť možné zahrnúť rozpočtové prostriedky do rozpočtu po roku 2013 s cieľom pokryť výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebnú na riadenie akcií, ktoré sa neukončili do 31. decembra 2013. Za Európsky parlament predseda. Za Radu predseda. C 251E/28 SK Úradný vestník Európskej únie 17. 10. 2006 PRÍLOHA Akcie uskutočňované v rámci plnenia všeobecných a konkrétnych cieľov programu podporujú projekty malého rozsahu, ktoré podporujú aktívnu participáciu mladých ľudí a zabezpečujú zviditeľňovanie Európy a vplyv projektov. Účasť mladých ľudí na tomto programe si nevyžaduje žiadne osobitné predchádzajúce skúsenosti alebo kvalifikačné predpoklady, okrem výnimočných prípadov. Program by sa mal uskutočňovať spôsobom prispôsobeným užívateľovi. Program by mal podporiť iniciatívnosť, podnikavosť a tvorivosť mladých ľudí, umožňuje účasť mladých ľudí, ktorí majú menej príležitostí vrátane mladých ľudí so zdravotným postihnutím a zabezpečuje, aby sa pri účasti na programe dodr- žiavala zásada rovnosti mužov a žien a pri všetkých akciách podporovala rodová rovnosť. Účasť na akciách je možná, ak je k dispozícii vhodné poistenie, ktoré zaručí ochranu mladých ľudí počas uskutočňovania činností programu. AKCIE Akcie je možné rozdeliť na tieto opatrenia: Akcia 1 – Mládež pre Európu Cieľom tejto akcie je posilniť aktívne občianstvo mladých ľudí a vzájomné porozumenie medzi nimi prostredníctvom týchto opatrení. 1. 1. Výmeny mládeže Výmeny mládeže umožňujú, aby jedna alebo viaceré skupiny mladých ľudí navštívili skupinu z inej krajiny s cieľom zúčastniť sa spolu na spoločnom programe činností. Tieto výmeny sú v zásade určené pre mladých ľudí vo veku od 13 do 25 rokov. Tieto činnosti založené na nadnárodných partnerstvách medzi rôznymi účastníkmi projektu zahŕňajú aktívnu účasť mladých ľudí a ich cieľom je umožniť mladým ľuďom objaviť a uvedomiť si rôzne sociálne a kultúrne reality, vzájomne sa niečo od seba naučiť a posilniť ich európske občianske uvedomenie. Podpora sa zameriava na mnohostranné činnosti súvisiace s mobilitou skupiny, nevylučuje však dvojstranné činnosti tohto druhu. Dvojstranné výmeny skupín sú osobitne odôvodnené vtedy, keď ide o ich prvú európsku aktivitu alebo ak účastníci tvoria malé alebo miestne skupiny bez skúsenosti na európskej úrovni. Vítané sú najmä výmeny zamerané na mladých ľudí, ktorí majú menej príležitostí, aby sa tak posilnila ich účasť na programe. Toto opatrenie zároveň podporuje prípravu a následné činnosti s cieľom posilniť aktívnu účasť mladých ľudí na projektoch a najmä tie činnosti, ktorých cieľom je napomôcť mladým ľudom v jazykovej a medzikultúrnej oblasti. 1. 2. Podpora iniciatív mladých ľudí Toto opatrenie podporuje projekty, v rámci ktorých sa mladí ľudia aktívne a priamo zúčastňujú na činnostiach, ktorých sú sami tvorcami a ktorých sú hlavnými účastníkmi, aby sa tak rozvíjala ich iniciatívnosť, podnikavosť a tvorivosť. Toto opatrenie je v zásade určené pre mladých ľudí vo veku od 18 do 30 rokov, hoci na niektorých iniciatívach sa môžu zúčastňovať mladí ľudia vo veku od 15 rokov, ak je zabezpečený vhodný dozor. Toto opatrenie podporuje skupinové projekty vytvorené na miestnej, regionálnej a národnej úrovni a prepojenie podobných projektov v rôznych krajinách, aby sa posilnil ich európsky rozmer a zlepšila sa spolupráca a výmena skúseností medzi mladými ľuďmi. Osobitná pozornosť sa venuje mladým ľudom, ktorí majú menej príležitostí. 1. 3. Projekty zastupiteľskej demokracie Toto opatrenie podporuje participáciu mladých ľudí na demokratickom živote. Tieto projekty a činnosti podporujú aktívnu participáciu mladých ľudí na živote ich miestneho, regionálneho alebo národného spoločenstva alebo na medzinárodnej úrovni. Toto opatrenie je v zásade určené pre mladých ľudí vo veku od 13 do 30 rokov. 17. 10. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie C 251E/29 Tieto projekty alebo činnosti sú založené na medzinárodných partnerstvách, ktoré umožňujú zdieľať na európskej úrovni myšlienky, skúsenosti a osvedčené postupy z projektov alebo činností na miestnej alebo regionálnej úrovni s cieľom zlepšiť participáciu mladých ľudí na rôznych úrovniach. Tieto činnosti môžu zahŕňať projekty organizo- vania konzultácií s mladými ľuďmi, aby sa zistili ich potreby a priania s cieľom rozvíjať nové prístupy k ich aktívnej participácii na demokratickej Európe. Akcia 2 – Európska dobrovoľnícka služba Cieľom dobrovoľníckej služby je rozvíjať solidaritu a podporovať aktívne občianstvo a vzájomné porozumenie medzi mladými ľuďmi pomocou týchto opatrení. Mladý dobrovoľník sa zúčastňuje na neziskovej a neplatenej činnosti v prospech verejnosti inej krajiny, ako je krajina jeho bydliska. Európska dobrovoľnícka služba nesmie mať nepriaznivý vplyv na potencionálne alebo už existujúce platené pracovné miesta ani sa nesmie považovať za ich náhradu. Služba trvá najmenej dva mesiace a môže trvať až dvanásť mesiacov. V riadne odôvodnených prípadoch, najmä s cieľom uľahčiť účasť mladých ľudí, ktorí majú menej príležitostí, môžu byť povolené kratšie trvania a dobrovoľnícke projekty, ktoré umožňujú účasť skupinám mladých ľudí. Toto opatrenie tiež podporuje dobrovoľnícke projekty, ktoré umožňujú skupinám mladých ľudí kolektívne sa zúčast- regionálnej, národnej, európskej nebo medzinárodnej úrovni ňovať na aktivitách usporiadaných na miestnej, v rozmanitých oblastiach, napríklad kultúry, športu, civilnej ochrany, životného prostredia a rozvojovej pomoci. Vo výnimočných prípadoch v závislosti od úloh, ktoré je potrebné splniť a situácií, v akých dobrovoľníci pôsobia, si môžu niektoré typy projektov vyžadovať výber uchádzačov, ktorí majú osobitné schopnosti. Toto opatrenie je určené pre mladých ľudí vo veku od 18 do 30 rokov, na niektorých činnostiach sa však môžu zúčastň- ovať mladí ľudia vo veku od 16 rokov, ak je zabezpečený vhodný dozor. Toto opatrenie tiež podporuje činnosti, ktoré majú za cieľ odborne pripraviť mladých dobrovoľníkov a radiť im a koordinačné činnosti medzi jednotlivými partnermi vrátane iniciatív, ktorých cieľom je rozvíjať skúsenosti získané mladými ľuďmi počas európskej dobrovoľníckej služby. Členské štáty a Komisia zaručia, aby sa dodržiavali určité normy kvality: dobrovoľníctvo musí zahŕňať rozmer neformál- neho vzdelávania, ktorého výrazom je pedagogická činnosť zameraná na prípravu mladých ľudí na osobnej, medzikul- túrnej a technickej úrovni, ako aj stálu osobnú podporu. Za mimoriadne dôležité sa považuje partnerstvo medzi rôznymi účastníkmi projektu a predchádzanie rizikám. Akcia 3 – Mládež vo svete Cieľom tejto akcie je rozvíjať vzájomné porozumenie medzi ľuďmi v duchu otvorenosti a súčasne prispieť k rozvoju systémov kvality, ktoré napomáhajú činnostiam mladých ľudí v dotknutých krajinách. Táto akcia je otvorená partner- ským krajinám programu. 3. 1. Spolupráca so susediacimi krajinami EÚ Toto opatrenie podporuje projekty s partnerskými krajinami programu, ktoré sa považujú za susedské krajiny podľa ustanovení politiky EÚ európskeho susedstva a podľa článku 5 ods. 2, ako aj Ruskou federáciou a krajinami západ- ného balkánu, kým nesplnia požiadavky uvedené v článku 5 ods. 1 písm. d). Podporuje výmeny mládeže, predovšetkým mnohostranné, ale nevylučuje dvojstranné výmeny, ktoré umožňujú niekoľkým skupinám mladých ľudí zo zúčastnených krajín a zo susedných krajín, aby sa stretávali a spoločne sa zúčastňovali na programe činností. Toto opatrenie je v zásade určené pre mladých ľudí vo veku od 13 do 25 rokov. Tieto činnosti založené na nadnárodných partnerstvách medzi rôznymi účastníkmi projektu zahŕňajú predchádza- júcu odbornú prípravu výchovných pracovníkov a aktívnu účasť mladých ľudí, aby mohli objaviť a uvedomiť si rôzne sociálne a kultúrne reality. Na činnosti, ktorých cieľom je posilniť aktívnu účasť mladých ľudí na projektoch, môžu byť pridelené finančné prostriedky, najmä ak ide o prípravu v jazykovej a medzikultúrnej oblasti. Po vytvorení zodpovedajúcich národných riadiacich štruktúr v susediacich krajinách môžu byť v týchto krajinách podporované individuálne alebo skupinové iniciatívy na miestnej, regionálnej a národnej úrovni, ak sa uskutočňujú v súčinnosti s podobnými iniciatívami v krajinách, ktoré sa zúčastňujú na programe. Sú to činnosti, ktorých tvor- cami i hlavnými účastníkmi sú samotní mladí ľudia. Táto činnosť je v zásade určená pre mladých ľudí vo veku od 18 do 30 rokov, na niektorých iniciatívach sa však môžu zúčastniť mladí ľudia vo veku od 16 rokov, ak je zabezpe- čený vhodný dozor. C 251E/30 SK Úradný vestník Európskej únie 17. 10. 2006 Toto opatrenie podporuje činnosti, ktorých cieľom je prepojiť mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti mládeže a zlepšiť ich možnosti, pričom zohľadňuje významnú úlohu, ktorú môžu tieto organizácie zohrať pri rozvoji občianskej spoločnosti v susedných krajinách. Vzťahuje sa na odbornú prípravu ľudí, ktorí sa aktívne podieľajú na práci s mládežou a na činnosti mládežníckych organizácií a na výmeny skúseností, odborných poznatkov a osvedčených postupov medzi nimi. Podporuje činnosti, ktoré môžu viesť k vytvoreniu dlhodobých a kvalitných projektov a partnerstiev. Toto opatrenie zároveň podporuje projekty, ktoré stimulujú inováciu a kvalitu s cieľom zaviesť, vykonávať a podporovať inovačné prístupy v oblasti mládeže. Finančná podpora môže byť poskytovaná na informačné činnosti určené pre mladých ľudí a ľudí, ktorí sa aktívne podieľajú na práci s mládežou a na činnosti mládežníckych organizácií. Toto opatrenie zároveň podporuje činnosti presadzujúce spoluprácu v oblasti mládeže so susednými krajinami, napr. presadzovanie spolupráce a výmeny znalostí a osvedčených postupov v oblasti mládeže, ako aj ďalších opat- rení na podporu a šírenie výsledkov projektov a činností v oblasti mládeže podporovaných v dotknutých krajinách. 3. 2. Spolupráca s ostatnými krajinami Toto opatrenie podporuje činnosti spolupráce v oblasti mládeže a najmä výmenu osvedčených postupov s ostatnými partnerskými krajinami. Podporuje výmeny ľudí, ktorí sa aktívne podieľajú na práci s mládežou a na činnosti mládežníckych organizácií a ich odbornú prípravu, rozvoj partnerstiev a sietí medzi mládežníckymi organizáciami. Podľa tematických oblastí sa môžu uskutočňovať mnohostranné a dvojstranné výmeny mladých ľudí medzi týmito krajinami a zúčastnenými krajinami. Finančné prostriedky sa poskytujú na činnosti, pri ktorých sa preukáže potenciál pre multiplikačný účinok. V kontexte spolupráce s vyspelými krajinami poskytuje toto opatrenie prostriedky len európskym prijímateľom podpory v rámci projektov. Akcia 4 – Systémy na podporu mládeže Cieľom tejto akcie je rozvíjať kvalitu štruktúr na podporu mládeže, podporovať úlohu ľudí, ktorí sa aktívne podieľajú na práci s mládežou a na činnosti mládežníckych organizácií, rozvíjať kvalitu programu a podporovať občiansku angažova- nosť mladých ľudí na európskej úrovni prostredníctvom podpory subjektov pôsobiacich na európskej úrovni v oblasti mládeže. 4. 1. Podpora subjektov pôsobiacich na európskej úrovni v oblasti mládeže Toto opatrenie podporuje činnosť mimovládnych organizácií pôsobiacich na európskej úrovni v oblasti mládeže, ktoré sú zamerané na plnenie cieľa, ktorý je vo všeobecnom európskom záujme. Ich činnosti musia prispievať k zvyšovaniu participácie mladých ľudí na verejnom živote a na živote spoločnosti a k vytváraniu a realizácii činností európskej spolupráce v oblasti mládeže v širšom zmysle slova. Aby sa subjekt mohol uchádzať o prevádzkový grant, musí spĺňať tieto požiadavky: — od jeho zriadenia v súlade s právnymi predpismi musí uplynúť najmenej jeden rok; — musí byť neziskový; — musí mať sídlo v niektorej zo zúčastnených krajín v súlade s článkom 5 ods. 1 alebo v jednej z niektorých krajín východnej Európy (t. j. Bielorusko, Moldavsko, Ruská federácia, Ukrajina); — musí vykonávať svoju činnosť na európskej úrovni, osobitne alebo v spolupráci s inými združeniami a jeho štruktúra a činnosti musia pokrývať najmenej osem zúčastnených krajín; môže ísť o európsku sieť zastupujúcu subjekty pôsobiace v oblasti mládeže; — jeho činnosti musia byť v súlade so zásadami, ktoré sú základom činnosti Spoločenstva v oblasti mládeže; — môže to byť subjekt, ktorého činnosť je výlučne zmeraná na prospech mladých ľudí alebo subjekt so širšími cieľmi, ktorého činnosť je čiastočne zameraná na prospech mladých ľudí; — musí zapojiť mladých ľudí do riadenia činností uskutočňovaných v ich prospech. Prijímatelia sa vyberajú na základe výziev na predkladanie návrhov. S vybranými subjektami možno uzavrieť viac- ročné rámcové dohody o partnerstve. Rámcové dohody však nevylučujú možnosť každý rok vydávať výzvy na pred- kladanie návrhov pre ďalších prijímateľov. 17. 10. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie C 251E/31 Hlavnými činnosťami mládežníckych organizácií, ktoré by mohli prispieť k posilneniu a účinnosti akcie Spoločen- stva, sú: — vyjadrovanie názorov a záujmov mladých ľudí v ich rozmanitosti na európskej úrovni; — výmeny mládeže a dobrovoľnícke služby; — neformálne a informálne učenie a programy mládežníckych činností; — podpora interkultúrneho učenia a porozumenia; — diskusie o európskych otázkach, politikách EÚ alebo politikách týkajúcich sa mládeže; — šírenie informácií o akcii Spoločenstva; — akcie na podporu participácie a iniciatívy mladých ľudí. V rámci tohoto opatrenia sa pri určovaní výšky prevádzkového grantu zohľadňujú len náklady nevyhnutné na riadne vykonávanie bežných činností vybraného subjektu, najmä náklady na zamestnancov, prevádzkové náklady (nájomné, poplatky spojené s nehnuteľnosťami, vybavenie, kancelárske potreby, telekomunikácie, poštovné poplatky atď. ), náklady na interné stretnutia, publikačné, informačné náklady s náklady na šírenie informácií. Pri udeľovaní grantu sa náležite zohľadňuje nezávislosť subjektu pri výbere jeho členov a jeho samostatnosť pri podrobnom vymedzení jeho činností. Najmenej 20 % rozpočtu dotknutých subjektov musí byť financovaných z iných zdrojov ako sú zdroje Spoločen- stva. 4. 2. Podpora Európskeho fóra mládeže Granty môžu byť v rámci tohto opatrenia udelené na podporu pokračujúcich činností Európskeho fóra mládeže (ďalej len „fórum“), organizácie, ktorá sleduje cieľ všeobecného európskeho záujmu, ak sú dodržané tieto zásady: — nezávislosť fóra pri výbere jeho členov, pričom sa zabezpečí najširšie možné zastúpenie rôznych druhov mládežníckych organizácií; — jeho samostatnosť pri podrobnom vymedzovaní svojich činností; — najširšie možné zapojenie nečlenských mládežníckych organizácií a mladých ľudí, ktorí nie sú členmi organi- zácií, do činností fóra; — aktívne podieľanie sa fóra na politických procesoch, ktoré sa týkajú mládeže na európskej úrovni, najmä posky- tovaním odpovedí európskym inštitúciám pri konzultáciách s občianskou spoločnosťou a vysvetľovaním stano- vísk prijatých týmito inštitúciami svojim členom. Oprávnené výdavky fóra sa skladajú z prevádzkových nákladov a výdavkov na uskutočňovanie jeho akcií. Vzhľadom na potrebu zabezpečiť kontinuitu činnosti fóra by ročné zdroje, ktoré sa na program prideľujú fóru, nemali byť nižšie ako 2 milióny EUR. Granty môžu byť fóru udelené, keď predloží vhodný pracovný plán a rozpočet. Granty môžu byť udelené ročne alebo formou predĺženia na základe rámcovej dohody o partnerstve s Komisiou. Najmenej 20 % rozpočtu fóra musí byť financovaných z iných zdrojov ako sú zdroje Spoločenstva. Hlavné činnosti fóra sú tieto: — zastupovanie mládežníckych organizácií vo vzťahu k EÚ; — koordinácia stanovísk jeho členov vo vzťahu k EÚ; — sprostredkovanie informácií o mládeži európskym inštitúciám; — sprostredkovanie informácií o EÚ národným radám mládeže a mimovládnym organizáciám; — podpora a príprava participácie mladých ľudí na demokratickom živote; — prispievanie do nového rámca spolupráce v oblasti mládeže na úrovni EÚ; — podieľanie sa na vytváraní politík týkajúcich sa mládeže, práce s mládežou a príležitostí na vzdelávanie a na prenose informácií o mladých ľuďoch a rozvoji štruktúr zastupujúcich mladých ľudí po celej Európe; — účasť na diskusiách a úvahách o mládeži v Európe a ostatných častiach sveta a o akcii Spoločenstva pre mladých ľudí. C 251E/32 SK Úradný vestník Európskej únie 17. 10. 2006 4. 3. Školiace aktivity a vytváranie sietí medzi ľuďmi, ktorí sa aktívne podieľajú na práci s mládežou a na činnosti mládežníckych organizácií Toto opatrenie podporuje odbornú prípravu ľudí, ktorí sa aktívne podieľajú na práci s mládežou a na činnosti mládežníckych organizácií v tejto oblasti, najmä vedúcich projektov, poradcov pre mládež a dozorných pracov- níkov pri týchto projektoch. Zároveň podporuje výmenu skúseností, odborných poznatkov a osvedčených postupov medzi ľuďmi, ktorí sa aktívne podieľajú na práci s mládežou a na činnosti mládežníckych organizácií, ako aj činností, ktoré môžu viesť k vytvoreniu dlhodobých kvalitných projektov, partnerstiev a sietí. Toto môže naprí- klad zahŕňať získavanie pracovných skúseností pozorovaním zodpovedného pracovníka (job shadowing). Osobitnú pozornosť je potrebné venovať činnostiam podporujúcich účasť mladých ľudí, pre ktorých je najťažšie zúčastňovať sa na akciách Spoločenstva. 4. 4. Projekty na podporu inovácie a kvality Toto opatrenie podporuje projekty zamerané na zavádzanie, vykonávanie a presadzovanie inovačných prístupov v oblasti mládeže. Tieto inovačné aspekty sa môžu vzťahovať na obsah a ciele, v súlade s rozvojom európskeho rámca spolupráce v oblasti mládeže, na účasť partnerov z rôzneho prostredia alebo šírenie informácií. 4. 5. Informačná činnosť pre mladých ľudí a ľudí, ktorí sa aktívne podieľajú na práci s mládežou a na činnosti mládežníckych organi- zácií Toto opatrenie podporuje informácie a komunikáciu zameranú na mladých ľudí zlepšením prístupu k dôležitým informáciám a ku komunikačným službám, aby sa zvýšila ich participácia na verejnom živote a uľahčilo využívanie ich potenciálu ako aktívnych a zodpovedných občanov. Na tieto účely sa na európskej a národnej úrovni podporujú činnosti, ktoré zlepšujú prístup mladých ľudí k informáciám a komunikačným službám, posilňujú poskytovanie kvalitných informácií a účasť mládeže na príprave a šírení informácií. Toto opatrenie prispieva napríklad k rozvoju európskych, národných, regionálnych a miestnych mládežníckych portálov pre šírenie informácií určených najmä pre mladých ľudí, a to všetkými informačnými prostriedkami, najmä tými, ktoré mladí ľudia používajú najčastejšie. Zároveň môže podporovať opatrenia, ktoré presadzujú zapojenie mladých ľudí do prípravy a šírenia zrozumiteľných, užívateľsky prístupných a cielených informačných produktov a rád, aby sa zlepšila kvalita informácií a prístup k nim pre všetkých mladých ľudí. Všetky publikácie rešpektujú rovnosť a rozmanitosť. 4. 6. Partnerstvá Toto opatrenie je určené na financovanie partnerstiev s regionálnymi alebo miestnymi subjektami s cieľom dlho- dobo rozvíjať projekty, ktoré združujú rôzne opatrenia v tomto programe. Financovanie sa zameriava na projekty a koordinačné činnosti. 4. 7. Podpora pre štruktúry programu Toto opatrenie financuje štruktúry stanovené v článku 8 ods. 2, najmä národné agentúry. Toto opatrenie tiež umožňuje financovať pridružené subjekty, ako napr. národní koordinátori, strediská správy zdrojov, sieť EURO- DESK, Euro-stredomorská platforma mládeže a združenia mladých európskych dobrovoľníkov, ktoré pôsobia ako vykonávacie orgány na národnej úrovni v úplnom súlade s článkom 54 ods. 2 písm. c) a ods. 3 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002. 4. 8. Zvyšovanie hodnoty programu Komisia môže organizovať semináre, kolokviá alebo stretnutia, ktoré uľahčia vykonávanie programu. Zároveň môže uskutočniť akúkoľvek vhodnú informačnú akciu, publikačnú akciu a akciu zameranú na šírenie informácií a môže vykonať aj kontrolu a hodnotenie programu. Takéto činnosti môžu byť financované prostredníctvom grantov, ak sa uskutočňujú na základe verejného obstarávania alebo ich zorganizovala a financovala priamo Komisia. Akcia 5 – Podpora európskej spolupráce v oblasti mládeže Cieľom tejto akcie je podporovať európsku spoluprácu v oblasti mládeže. 5. 1. Stretnutia mladých ľudí a osôb zodpovedných za politiku týkajúcu sa mládeže Toto opatrenie podporuje spoluprácu, semináre a štruktúrovaný dialóg medzi mladými ľuďmi, ľuďmi, ktorí sa aktívne podieľajú na práci s mládežou a na činnosti mládežníckych organizácií a osobami zodpovednými za poli- tiku týkajúcu sa mládeže. Tieto činnosti zahŕňajú najmä podporu spolupráce a výmeny názorov a osvedčených postupov v oblasti mládeže, konferencií organizovaných predsedníctvami EÚ a ďalších opatrení na využitie a šírenie výsledkov projektov a výsledkov činností Spoločenstva v oblasti mládeže. 17. 10. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie C 251E/33 Toto opatrenie zahŕňa európsky týždeň mládeže, ktorý môže obsahovať podujatia v členských štátoch a na európ- skej úrovni o práci európskych inštitúcií, dialóg medzi európskymi tvorcami politík a mladými ľuďmi a propagáciu vysokokvalitných projektov, ktoré program podporuje. Toto opatrenie môže najmä podporovať ciele, ktoré sa plnia prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie v oblasti mládeže a Európskeho paktu mládeže, ako aj spoluprácu medzi národnými a medzinárodnými dobrovoľ- níckymi aktivitami. 5. 2. Podpora činností zameraných na lepšie porozumenie a znalosť oblasti mládeže Toto opatrenie podporuje osobitné projekty, ktorých cieľom je zistiť stav súčasných znalostí o prioritách v oblasti mládeže stanovených pomocou otvorenej metódy koordinácie a projekty určené na ich doplnenie, aktualizáciu alebo uľahčenie prístupu k nim. Cieľom tohto opatrenia je aj podporovať rozvoj metód používaných na analýzu a porovnávanie výsledkov štúdií a zaručiť ich kvalitu. Program môže tiež podporovať vytváranie sietí medzi rôznymi aktérmi v oblasti mládeže. 5. 3. Spolupráca s medzinárodnými organizáciami Touto akciou možno podporiť spoluprácu EÚ s medzinárodnými organizáciami pôsobiacich v oblasti mládeže, najmä s Radou Európy a Organizáciou Spojených národov alebo s jej špecializovanými orgánmi. INFORMÁCIA S cieľom uviesť príklady osvedčených postupov a modelových projektov sa vytvorí databáza s informáciami o existujúcich nápadoch, ktoré sa týkajú mládežníckych činností na európskej úrovni. Komisia musí sprístupniť príručku, v ktorej sa vysvetlia ciele, pravidlá a postupy programu, najmä práva a povinnosti, ktoré sú spojené s prijatím grantov. RIADENIE PROGRAMU Minimálne pridelené prostriedky Pokiaľ článok 13 neustanovuje inak sú minimálne pridelené prostriedky na akcie vo vzťahu k finančnému krytiu ustano- venému v uvedenom článku: Akcia 1: Mládež pre Európu 30 % Akcia 2: Európska dobrovoľnícka služba 23 % Akcia 3: Mládež vo svete 6 % Akcia 4: Systémy na podporu mládeže 15 % Akcia 5: Podpora európskej spolupráce v oblasti mládeže 4 % Rozpočet programu môže tiež zahŕňať výdavky spojené s prípravou, sledovaním, monitorovaním, auditom a hodnotením, ktoré sú priamo nevyhnutné pre riadenie programu a pre splnenie jeho cieľov, najmä štúdie, stretnutia, informačná a publikačná činnosť, výdavky spojené s informačnými sieťami na výmenu informácií a všetky ostatné výdavky na administratívnu a technickú pomoc, o ktorých môže Komisia rozhodnúť v súvislosti s riadením programu. KONTROLY A AUDITY Pre projekty vybrané postupom uvedeným v článku 14 ods. 3 tohto rozhodnutia bol vytvorený systém kontroly na mieste. Prijímatelia grantov musia mať pre Komisiu k dispozícii doklady o všetkých výdavkoch vynaložených počas päťročného obdobia odo dňa poslednej platby. Prijímatelia musia zabezpečiť, aby v prípade potreby boli doklady, ktoré majú ich partneri alebo členovia poskytnuté Komisii. Komisia môže vykonať kontrolu používania prostriedkov z grantu buď priamo prostredníctvom svojich zamestnancov alebo prostredníctvom akejkoľvek inej kvalifikovanej externej organizácie podľa vlastného výberu. Tieto audity sa môžu vykonávať počas celého obdobia trvania zmluvy, ako aj počas päťročného obdobia odo dňa úhrady zostatku grantu. Výsledky auditu môžu prípadne viesť k tomu, že Komisia bude požadovať vrátenie poskytnutých prostriedkov. Zamestnanci Komisie a externé osoby splnomocnené Komisiou musia mať zaručený primeraný prístup do kancelárií prijímateľa, ako aj ku všetkým informáciám vrátane informácií v elektronickej podobe, ktoré sú potrebné na vykonávanie týchto auditov. C 251E/34 SK Úradný vestník Európskej únie 17. 10. 2006 Dvor audítorov a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) musia mať rovnaké práva ako Komisia, najmä právo na prístup. Rozhodnutia Komisie prijaté na základe článku 10, zmlúv s národnými agentúrami, dohody s tretími zúčastnenými kraji- nami a zmluvy a dohody s nimi spojené musia ustanovovať, aby najmä Komisia alebo jej splnomocnený zástupca, OLAF a Dvor audítorov uskutočňovali kontroly a finančné audity, v prípade potreby na mieste. Kontroly sa môžu vykonať aj v národných agentúrach alebo v prípade potreby u prijímateľov grantov. Komisia môže tiež v súlade s nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (1) vykonať kontroly na mieste. Pri akciách Spoločenstva uvedených v tomto rozhodnutí sa pod pojmom „nezrovnalosť“ uvedeným v článku 1 ods. 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločen- stiev (2) rozumie každé porušenie ustanovenia práva Spoločenstva alebo každé nesplnenie si zmluvnej povinnosti vyplý- vajúcej z konania alebo opomenutia jednou stranou, v dôsledku ktorého nastáva alebo by mohlo nastať, z dôvodu neoprávneného výdavku, poškodenie všeobecného rozpočtu Európskej únie alebo rozpočtov spravovaných Európskou úniou. (1) Ú. v. ES L 292, 15. 11. 1996, s. 2. (2) Ú. v. ES L 312, 23. 12. 1995, s. 1. 17. 10. 2006 SK Úradný vestník Európskej únie C 251E/35 ODÔVODNENÉ STANOVISKO RADY I. ÚVOD 1. Komisia 15. júla 2004 predložila Európskemu parlamentu a Rade návrh rozhodnutia, ktorým sa ustanovuje program „Mládež v akcii“ na obdobie 2007 – 2013, založený na článku 149 ods. 4 Zmluvy o ES. 2. Výbor regiónov zaujal stanovisko 17. novembra 2004 (1). 3. Hospodársky a sociálny výbor zaujal stanovisko 10. marca 2005 (2). 4. Európsky parlament zaujal stanovisko v prvom čítaní 25. októbra 2005 (3). 5. Rada 24. júla 2006 prijala spoločnú pozíciu v súlade s článkom 251 ods. 2 Zmluvy o ES. II. CIEĽ Nový program „Mládež v akcii“ – nástupca súčasného programu „Mládež“ – sa skladá z piatich samo- statných a navzájom sa dopĺňajúcich častí a jeho zámerom je poskytovať mladým ľuďom v zúčastňujúcich sa krajinách príležitostí na výmeny skupín a dobrovoľnícke práce, ako aj posilňovať spoluprácu a podporovať celú škálu činností pre mládež. Program by mal takto prispievať k vypesto- vaniu silnejšieho zmyslu pre aktívne občianstvo a zodpovednosť u mladých ľudí, povzbudzovať inicia- tívnosť, podnikavosť a tvorivosť mladých ľudí, podporovať vzájomné porozumenie medzi mladými ľuďmi v rôznych krajinách a zároveň stimulovať uznanie hodnoty neformálneho vzdelávania získaného v európskom kontexte. III. ANALÝZA SPOLOČNEJ POZÍCIE 1. Všeobecné pripomienky Spoločná pozícia Rady je v zásade v súlade s pôvodným návrhom Komisie, a to nielen vzhľadom na ciele a akcie programu, ktoré bolo možné zachovať v plnom rozsahu na základe medziinštitucio- nálnej dohody o finančnom rámci na obdobie rokov 2007 – 2013. Celková výška sumy pridelenej programu je 785 miliónov EUR v cenách roku 2004 (t. j. 885 miliónov EUR v súčasných cenách), čo predstavuje len mierne zníženie oproti pôvodnému návrhu Komisie. 2. Nové prvky spoločnej pozície v porovnaní s návrhom Komisie Najvýznamnejším pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k pôvodnému návrhu bolo pravdepo- dobne zavedenie minimálnych finančných prahov pre každú akciu v rámci programu (pozri prílohu – Riadenie programu). Hoci je to mierne v rozpore so žiadosťou Komisie o maximálnu pružnosť, v kompromisnej dohode, ktorú Parlament a Rada dosiahli o rozdelení prostriedkov medzi päť akcií, sa naďalej počíta s mierou pružnosti vo výške 22 %, ktorá sa má prideliť v súlade s budúcimi priori- tami a požiadavkami. Medzi ďalšie hlavné zmeny pôvodného návrhu patrí okrem niekoľkých štrukturálnych a textových vylepšení aj rozhodnutie sústrediť sa predovšetkým na vekovú skupinu od 15 do 28 rokov, požia- davka primeraného poistenia účastníkov a väčší dôraz na poskytnutie príležitostí na neformálne vzdelávanie. 3. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Európskeho parlamentu Rada sa v spoločnej pozícii snažila zohľadniť otázky a priority Európskeho parlamentu a bola schopná akceptovať vysoký počet pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov Parlamentu. (1) Ú. v. EÚ C 234, 22. 9. 2005, s. 46. (2) Ú. v. EÚ C 71, 22. 3. 2005, s. 34. (3) Ú. v. EÚ C …. C 251E/36 SK Úradný vestník Európskej únie 17. 10. 2006 3. 1. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy akceptované v plnom rozsahu, čiastočne alebo v zásade Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1, 3, 5, 7, 8, 10, 11, 12, 14, 16, 17, 31, 32, 34, 39, 41, 43 a 53 boli začlenené v plnom rozsahu. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 4, 6, 13, 19/20, 21, 22, 23, 24/25, 26, 27, 36, 37, 38, 40, 44, 45, 46, 47, 50, 51 a 54 boli akceptované čiastočne alebo v zásade. 3. 2. Nezapracované pozmeňujúce a doplňujúce návrhy Zamietla sa len o niečo viac ako štvrtina celkového počtu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov EP. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 64 a 69, v ktorých sa požadoval nárast celkového rozpočtu pre program o 23 %, sa zamietli na základe medziinštitucionálnej dohody o finančnom rámci na obdobie rokov 2007 – 2013 uvedenej v časti 1. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 48 a 49 sa nemohli akceptovať z podobných dôvodov. Niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov (28 o zdravotnom postihnutí, 59 o seminároch pre mládež a 67 o proporcionalite) sa zamietlo z toho dôvodu, že ich obsahom sa už zaoberá iná časť textu.	25,040	1
http://publications.europa.eu/resource/cellar/25eb653d-689a-11ee-9220-01aa75ed71a1_168	Eurovoc	Open Government	CC-By	2,023	Sporočilo Komisije Evropskemu parlamentu, Svetu in Računskemu sodišču – Konsolidirani zaključni račun Evropske unije za proračunsko leto 2022	None	Spoken	11,498	27,791	Inštitucionálna štruktúra EÚ má k dispozícii inštitucionálny rámec, ktorého účelom je podporovať jej hodnoty, sledovať jej ciele, slúžiť jej záujmom, záujmom jej občanov a členských štátov, ako aj zabezpečovať konzistentnosť, efektívnosť a kontinuitu jej politík a činností. Organizačnú štruktúru tvoria inštitúcie, agentúry a ďalšie orgány EÚ. V nariadení o rozpočtových pravidlách a uplatniteľných účtovných pravidlách sa vymedzuje, ktoré z týchto subjektov sú zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky EÚ (zoznam subjektov zahrnutých do rozsahu pôsobnosti konsolidácie sa nachádza v poznámke 9 konsolidovanej ročnej závierky EÚ). Európsky parlament spoločne s Radou vykonáva legislatívne a rozpočtové funkcie. Komisia sa politicky zodpovedá Európskemu parlamentu. V rámci všeobecného politického smerovania a priorít Únie, ktoré stanovuje Európska rada, má Rada za úlohu aj tvorbu politík a koordináciu. Európska komisia je výkonným orgánom Európskej únie. Podporuje všeobecný záujem Únie a realizuje vhodné iniciatívy v tomto smere. Zabezpečuje uplatňovanie zmlúv a dozerá na uplatňovanie právnych predpisov Únie členskými štátmi pod dohľadom Súdneho dvora Európskej únie. Vykonáva koordináciu, výkonné a riadiace funkcie, plní rozpočet a riadi programy. Komisia plní rozpočet, z väčšej časti v spolupráci s členskými štátmi. (13) Spoločne zaisťujú, aby sa rozpočtové prostriedky využívali v súlade so zásadami správneho finančného riadenia. V nariadeniach sa stanovujú povinnosti kontroly a auditu členských štátov, keď sa podieľajú na plnení rozpočtu a z toho vyplývajúcej zodpovednosti. Ustanovuje sa v nich aj zodpovednosť a podrobné pravidlá, podľa ktorých každá inštitúcia EÚ postupuje pri vynakladaní svojich vlastných výdavkov. 6. 2. 2. Riadiaca štruktúra Komisie Mechanizmy riadenia Komisie a ako sa nimi zabezpečuje fungovanie Komisie ako modernej, zodpovednej inštitúcie orientovanej na výsledky, sa uvádzajú v oznámení (14) o riadení v Európskej komisii. Komisia vykonáva svoje funkcie pod vedením kolégia komisárov, ktoré stanovuje priority a preberá celkovú politickú zodpovednosť za prácu Komisie. Ako kolégium pôsobí Komisia na základe politických usmernení svojho predsedu, ktorý v podobe politických usmernení predstaví v rámci nominácie Európskemu parlamentu ciele, ktoré zamýšľa presadzovať. Predseda rozhoduje o vnútornej organizácii Komisie, pričom zaisťuje, aby konala konzistentne, efektívne a ako kolektívny orgán. Kolégium deleguje operačné plnenie rozpočtu a finančné riadenie na generálnych riaditeľov a vedúcich útvarov, ktorí riadia administratívnu štruktúru Komisie. Tento decentralizovaný prístup vytvára administratívnu kultúru, ktorá motivuje zamestnancov verejnej správy k prebratiu zodpovednosti za činnosti, nad ktorými majú kontrolu, a vyžaduje od nich spoľahlivosť, pokiaľ ide o aktivity, za ktoré sú zodpovední. Pod dohľadom predsedu a v úzkej spolupráci s členom Komisie zodpovedným za rozpočet, ľudské zdroje a administratívu, ako aj so zapojením služieb predsedníctva a ústredných služieb, vykonáva správna rada organizácie koordináciu, dohľad, poradenstvo a strategické smerovanie. Vnútorné mechanizmy predstavujú ucelený systém kontroly a prepracovaných riadiacich nástrojov, vďaka ktorým môže kolégium komisárov prevziať politickú zodpovednosť za prácu Komisie (15). 6. 2. 3. Finančné riadenie Komisie V Komisii sú úlohy a zodpovednosť v oblasti finančného riadenia jednoznačne vymedzené (napr. v nariadení o rozpočtových pravidlách a interných pravidlách (16)) a zodpovedajúcim spôsobom sa uplatňujú. Generálni riaditelia a vedúci útvarov Komisie ako povoľujúci úradníci vymenovaní delegovaním zodpovedajú za správne finančné riadenie zdrojov EÚ, dodržiavanie ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách, riadenie rizík a stanovenie vhodného rámca vnútornej kontroly. Zodpovednosť povoľujúcich úradníkov sa vzťahuje na celý proces riadenia, a to od stanovenia toho, čo je potrebné urobiť v záujme dosiahnutia politických cieľov vymedzených inštitúciou, až po riadenie činností z operačného hľadiska, ako aj z hľadiska správneho finančného riadenia. Úlohy môžu byť ďalej delegované na riaditeľov, vedúcich oddelení a ďalších pracovníkov, ktorí sa tak stávajú povoľujúcimi úradníkmi vymenovanými subdelegovaním. Každý povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním môže byť podporovaný jedným alebo dvomi riaditeľmi zodpovednými za riadenie rizika a vnútornú kontrolu v záujme dohliadania nad vykonávaním systémov vnútornej kontroly a ich monitorovania. Ústredné útvary Komisie poskytujú usmernenia a poradenstvo a podporujú najlepšie postupy, a to aj prostredníctvom práce správnej rady organizácie. V nariadení o rozpočtových pravidlách sa vyžaduje, aby každý povoľujúci úradník vypracoval výročnú správu o činnosti s informáciami o tom, čo sa dosiahlo, a o činnostiach vnútornej kontroly a finančného riadenia počas roka. Výročná správa o činnosti obsahuje vyhlásenie, že zdroje boli použité na základe zásad správneho finančného riadenia a že sú zavedené kontrolné postupy, ktorými sa zabezpečujú potrebné záruky, pokiaľ ide o zákonnosť a správnosť príslušných transakcií. Výročná správa o riadení a výkonnosti rozpočtu EÚ (17) je hlavným nástrojom, prostredníctvom ktorého kolégium komisárov preberá politickú zodpovednosť za finančné riadenie rozpočtu EÚ. Účtovník Komisie je hlavnou osobou zodpovednou za správu pokladnice, postupy vymáhania, stanovenie pravidiel účtovania na základe medzinárodných účtovných štandardov pre verejný sektor (IPSAS) a metód pre verejný sektor, overovanie účtov a vypracovanie konsolidovanej ročnej účtovnej závierky Komisie a EÚ. Okrem toho sa od účtovníka požaduje, aby podpísal účtovnú závierku spolu s vyhlásením, že poskytuje pravdivý a skutočný obraz o finančnej situácii, o výsledkoch operácií a peňažných tokoch Únie zo všetkých podstatných hľadísk. Ročnú účtovnú závierku prijíma kolégium komisárov. Účtovník je nezávislá funkcia s hlavnou zodpovednosťou za finančné správy Komisie. Vnútorný audítor Komisie je podobne centralizovaná a nezávislá funkcia, ktorá zahŕňa poskytovanie nezávislého poradenstva, stanovísk a odporúčaní ku kvalite a k fungovaniu systémov vnútornej kontroly v rámci Komisie, agentúr EÚ a iných nezávislých orgánov. Výbor pre pokrok v oblasti auditu zabezpečuje nezávislosť vnútorného audítora a monitoruje kvalitu práce v oblasti vnútorného auditu, ako aj následné opatrenia prijaté útvarmi Komisie v súvislosti s odporúčaniami vnútorného a externého auditu aj zisteniami a odporúčaniami Európskeho dvora audítorov, ktoré sa týkajú udelenia absolutória a spoľahlivosti konsolidovanej ročnej účtovnej závierky EÚ. Poradná úloha výboru prispieva k celkovému ďalšiemu zvyšovaniu účinnosti a efektívnosti Komisie pri dosahovaní jej cieľov a uľahčuje vykonávanie dohľadu kolégia nad správou, riadením rizík a vnútornými kontrolnými postupmi Komisie. 6. 2. 4. Externý audit a postup udelenia absolutória V súlade so zásadami správneho finančného riadenia musia byť finančné prostriedky spravované účinne, efektívne a hospodárne. Na zabezpečenie primeraného uistenia, že finančné prostriedky EÚ sa vynakladajú riadne, existuje rámec zodpovednosti založený na komplexnom podávaní správ, vonkajšom audite a politickej kontrole. Európsky parlament po odporúčaní Rady rozhoduje o tom, či spôsobu, akým Komisia plnila rozpočet EÚ v danom roku, poskytne alebo neposkytne svoje konečné schválenie, ktoré sa nazýva „udelenie absolutória“. Ročný postup udelenia absolutória zabezpečuje, že Komisia nesie politickú zodpovednosť za plnenie rozpočtu EÚ. Európsky dvor audítorov každý rok preskúma spoľahlivosť vedenia účtov, či boli všetky príjmy prijaté a všetky výdavky vynaložené zákonne a riadne a či bolo rozpočtovanie správne z hľadiska aspektov finančného riadenia a kvalitatívnych aspektov vrátane výkonnostného rozmeru. Od roku 2021 je stanovisko Európskeho dvora audítorov k zákonnosti a správnosti výdavkov v rámci tradičného rozpočtu EÚ doplnené vzhľadom na značný význam nástroja NextGenerationEU samostatným stanoviskom k zákonnosti a správnosti výdavkov v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Uverejnenie výročnej správy Európskeho dvora audítorov je východiskovým bodom postupu udelenia absolutória. Audítori pripravujú aj osobitné správy o osobitných výdavkoch alebo oblastiach politiky alebo rozpočtových otázkach či otázkach riadenia. Rozhodnutie o udelení absolutória je založené aj na integrovanom podávaní finančných správ a správ o zodpovednosti, ktoré predkladá Komisia, na vypočutiach komisárov v Európskom parlamente a na odpovediach, ktoré sa predložia v súvislosti s otázkami na písomné zodpovedanie určenými Komisii. VYHLÁSENIE KU KONSOLIDOVANEJ ÚČTOVNEJ ZÁVIERKE Konsolidovaná ročná účtovná závierka Európskej únie za rok 2022 bola zostavená na základe údajov predložených inštitúciami a orgánmi podľa článku 246 ods. 2 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskej únie. Týmto vyhlasujem, že bola zostavená v súlade s hlavou XIII nariadenia o rozpočtových pravidlách a v súlade s účtovnými zásadami, pravidlami a metódami uvedenými v poznámkach k finančným výkazom. Účtovníci týchto inštitúcií a orgánov predložili všetky údaje potrebné na zostavenie účtovnej závierky, ktorá poskytuje prehľad o aktívach a záväzkoch Európskej únie a o plnení rozpočtu, a zároveň potvrdili hodnovernosť týchto údajov. Týmto potvrdzujem, že na základe uvedených údajov a kontrol, ktoré som považovala za nevyhnutné na to, aby som účtovnú závierku Európskej komisie mohla podpísať, mám primeranú istotu, že účtovná závierka poskytuje pravdivý a skutočný obraz o finančnej situácii, o výsledkoch operácií a peňažných tokoch Európskej únie zo všetkých podstatných hľadísk. Rosa ALDEA BUSQUETS účtovníčka Komisie 19. júna 2023 KONSOLIDOVANÉ FINANČNÉ VÝKAZY A VYSVETĽUJÚCE POZNÁMKY (2) OBSAH SÚVAHA 35 VÝKAZ FINANČNÝCH VÝSLEDKOV 36 VÝKAZ PEŇAŽNÝCH TOKOV 37 VÝKAZ ZMIEN V ČISTÝCH AKTÍVACH 38 POZNÁMKY K FINANČNÝM VÝKAZOM 39 1. HLAVNÉ ÚČTOVNÉ POSTUPY 39 2. POZNÁMKY K SÚVAHE 53 3. POZNÁMKY K VÝKAZU FINANČNÝCH VÝSLEDKOV 94 4. PODMIENENÉ ZÁVÄZKY A AKTÍVA 104 5. ROZPOČTOVÉ A PRÁVNE ZÁVÄZKY 110 6. RIADENIE FINANČNÉHO RIZIKA 114 7. INFORMÁCIE O SPRIAZNENÝCH OSOBÁCH 135 8. UDALOSTI PO DÁTUME ZOSTAVENIA SÚVAHY 137 9. ROZSAH KONSOLIDÁCIE 137 SÚVAHA v mil. EUR Poznámka 31. 12. 2022 31. 12. 2021 DLHODOBÉ AKTÍVA Nehmotné aktíva 2. 1 900 769 Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia 2. 2 12 922 12 669 Investície účtované s použitím metódy vlastného imania 2. 3 1 313 1 192 Finančné aktíva 2. 4 226 431 181 874 Predbežné financovanie 2. 5 47 482 60 792 Pohľadávky z výmenných transakcií a vymáhateľné sumy z nevýmenných transakcií 2. 6 18 870 40 642 307 917 297 938 KRÁTKODOBÉ AKTÍVA Finančné aktíva 2. 4 8 981 6 744 Predbežné financovanie 2. 5 53 014 32 656 Pohľadávky z výmenných transakcií a vymáhateľné sumy z nevýmenných transakcií 2. 6 29 329 31 796 Zásoby 2. 7 82 84 Peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty 2. 8 46 544 44 860 137 950 116 141 AKTÍVA SPOLU 445 867 414 078 DLHODOBÉ ZÁVÄZKY Dôchodky a ostatné zamestnanecké požitky 2. 9 (80 617 ) (122 466 ) Rezervy 2. 10 (2 199 ) (2 950 ) Finančné záväzky 2. 11 (323 985 ) (214 974 ) (406 801 ) (340 391 ) KRÁTKODOBÉ ZÁVÄZKY Rezervy 2. 10 (571) (398) Finančné záväzky 2. 11 (28 316 ) (31 149 ) Splatné záväzky 2. 12 (55 341 ) (46 372 ) Časovo rozlíšené výdavky a výnosy budúcich období 2. 13 (86 164 ) (78 068 ) (170 392 ) (155 987 ) ZÁVÄZKY SPOLU (577 193 ) (496 377 ) ČISTÉ AKTÍVA (131 325 ) (82 299 ) Rezervy 2. 14 1 312 1 325 Sumy, ktoré majú byť vyžiadané od členských štátov (3) 2. 15 (132 637 ) (83 624 ) ČISTÉ AKTÍVA (131 325 ) (82 299 ) VÝKAZ FINANČNÝCH VÝSLEDKOV v mil. EUR Poznámka 2022 2021 PRÍJMY Príjmy z nevýmenných transakcií Zdroje založené na HND 3. 1 103 880 115 955 Tradičné vlastné zdroje 3. 2 23 495 20 590 Zdroje založené na DPH 3. 3 19 666 18 340 Vlastné zdroje založené na odpade z plastových obalov 3. 4 6 337 5 831 Pokuty 3. 5 915 1 990 Vymáhanie výdavkov 3. 6 1 219 1 794 Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva 3. 7 — 1 122 Iné 3. 8 11 395 6 737 166 908 172 357 Príjmy z výmenných transakcií Finančné príjmy 3. 9 2 602 5 092 Iné 3. 10 1 669 1 497 4 271 6 589 Príjmy spolu 171 179 178 946 VÝDAVKY Vynaložené členskými štátmi 3. 11 Európsky poľnohospodársky záručný fond (41 031 ) (40 829 ) Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a ďalšie nástroje na rozvoj vidieka (16 073 ) (15 451 ) Európsky fond regionálneho rozvoja a Kohézny fond (43 083 ) (46 932 ) Európsky sociálny fond (14 649 ) (16 727 ) Iné (3 482 ) (4 835 ) Vynaložené Komisiou, výkonnými agentúrami a trustovými fondmi 3. 12 (94 027 ) (63 000 ) Vynaložené inými agentúrami a orgánmi EÚ 3. 13 (3 615 ) (3 154 ) Vynaložené tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami 3. 13 (5 281 ) (4 512 ) Vynaložené inými účtovnými jednotkami 3. 13 (4 738 ) (3 225 ) Náklady na zamestnancov a dôchodky 3. 14 (14 209 ) (12 417 ) Náklady financovania 3. 15 (7 637 ) (4 201 ) Dohoda o vystúpení Spojeného kráľovstva 3. 7 (6 961 ) — Ostatné výdavky 3. 16 (8 342 ) (5 762 ) Výdavky spolu (263 128 ) (221 046 ) HOSPODÁRSKY VÝSLEDOK ZA ROZPOČTOVÝ ROK (91 949 ) (42 100 ) VÝKAZ PEŇAŽNÝCH TOKOV v mil. EUR 2022 2021 Hospodársky výsledok za rozpočtový rok (91 949 ) (42 100 ) Operačné činnosti Amortizácia 135 116 Odpisy 1 284 1 054 (Zrušenie) straty zo zníženia hodnoty investícií — — (Zvýšenie)/zníženie úverov (40 787 ) (70 259 ) (Zvýšenie)/zníženie predbežného financovania (7 049 ) (30 699 ) (Zvýšenie)/zníženie pohľadávok z výmenných transakcií a vymáhateľných súm z nevýmenných transakcií 24 239 2 055 (Zvýšenie)/zníženie zásob 2 (4) (Zvýšenie)/zníženie dôchodkov a ostatných zamestnaneckých požitkov (41 850 ) 6 447 Zvýšenie/(zníženie) rezerv (578) (2 057 ) Zvýšenie/(zníženie) finančných záväzkov (iných ako pôžičiek v rámci NGEU) 14 050 60 075 Zvýšenie/(zníženie) splatných záväzkov 8 969 13 964 Zvýšenie/(zníženie) časovo rozlíšených výdavkov a výnosov budúcich období 8 096 13 484 Rozpočtový prebytok za predchádzajúci rok zapísaný ako nepeňažný príjem (3 227 ) (1 769 ) Precenenie záväzkov súvisiacich so zamestnaneckými požitkami (nepeňažné zmeny nie sú zahrnuté do výkazu finančných výsledkov) 46 048 (3 257 ) Ostatné nepeňažné zmeny 102 (1 757 ) Investičné činnosti (Zvýšenie)/zníženie nehmotných aktív a nehnuteľností, strojov a zariadení (1 803 ) (2 307 ) (Zvýšenie)/zníženie investícií účtovaných s použitím metódy vlastného imania (121) (604) (Zvýšenie)/zníženie nederivátových finančných aktív vykazovaných v reálnej hodnote cez prebytok alebo deficit (5 850 ) (4 636 ) (Zvýšenie)/zníženie derivátových finančných aktív vykazovaných v reálnej hodnote cez prebytok alebo deficit (156) (629) Finančné činnosti Zvýšenie/(zníženie) pôžičiek v súvislosti s NGEU 92 128 91 000 ČISTÉ PEŇAŽNÉ TOKY 1 684 28 118 Čisté zvýšenie/(zníženie) peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov 1 684 28 118 Peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty na začiatku roka 44 860 16 742 Peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty na konci roka 46 544 44 860 VÝKAZ ZMIEN V ČISTÝCH AKTÍVACH v mil. EUR Sumy, ktoré majú byť vyžiadané od členských štátov – akumulovaný prebytok/(deficit) Ostatné rezervy Oceňovací rozdiel vyplývajúci z oceňovania reálnou cenou Čisté aktíva ZOSTATOK K 31. 12. 2020 (38 480 ) 4 566 496 (33 418 ) Vplyv revidovaného účtovného pravidla EÚ č. 11 (pozri poznámku 1) 1 719 (3 043 ) (496) (1 820 ) ZOSTATOK K 1. 1. 2021 (36 761 ) 1 523 — (35 238 ) Precenenia v rámci záväzkov súvisiacich so zamestnaneckými požitkami (3 257 ) — — (3 257 ) Iné 262 (198) — 63 Rozpočtový výsledok za rok 2020 pripísaný členským štátom (1 769 ) — — (1 769 ) Hospodársky výsledok za rozpočtový rok (42 100 ) — — (42 100 ) ZOSTATOK K 31. 12. 2021 (83 624 ) 1 325 — (82 299 ) Precenenia v rámci záväzkov súvisiacich so zamestnaneckými požitkami 46 048 — — 46 048 Iné 115 (13) — 102 Rozpočtový výsledok za rok 2021 pripísaný členským štátom (3 227 ) — — (3 227 ) Hospodársky výsledok za rozpočtový rok (91 949 ) — — (91 949 ) ZOSTATOK K 31. 12. 2022 (132 637 ) 1 312 — (131 325 ) POZNÁMKY K FINANČNÝM VÝKAZOM Treba uviesť, že v nasledujúcich tabuľkách sa v súvislosti s VFR do konca roka 2020 stále pod hlavičkou členských štátov uvádzajú aj sumy za Spojené kráľovstvo, ktoré síce k 1. februáru 2020 v súlade s dohodou o vystúpení vystúpilo z Únie, ale počas týchto období si naďalej zachovávalo finančný vzťah s Úniou rovnocenný so vzťahom členského štátu. 1. HLAVNÉ ÚČTOVNÉ POSTUPY 1. 1. PRÁVNY ZÁKLAD A ÚČTOVNÉ PRAVIDLÁ Účtovníctvo EÚ sa vedie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“. V súlade s článkom 80 nariadenia o rozpočtových pravidlách Európska únia zostavuje svoje finančné výkazy na základe pravidiel účtovníctva založeného na akruálnom princípe, ktoré vychádzajú z medzinárodných účtovných štandardov pre verejný sektor (IPSAS). Tieto pravidlá účtovania prijaté účtovníkom Komisie musia uplatňovať všetky inštitúcie a orgány EÚ, ktoré podliehajú konsolidácii, a to v záujme zabezpečenia vnútornej jednotnosti konsolidovanej účtovnej závierky EÚ. Uplatňovanie nových a zmenených účtovných pravidiel EÚ Revidované účtovné pravidlá EÚ platné pre účtovné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2022 alebo neskôr Neexistujú žiadne nové účtovné pravidlá EÚ platné pre účtovné obdobia, ktoré sa začínajú 1. januára 2022 alebo neskôr. Nové prijaté účtovné pravidlá EÚ, ktoré k 31. decembru 2022 ešte nenadobudli účinnosť Nie sú prijaté žiadne nové účtovné pravidlá EÚ, ktoré k 31. decembru 2022 ešte nenadobudli účinnosť. 1. 2. ÚČTOVNÉ ZÁSADY Cieľom finančných výkazov je poskytovať informácie o finančnej situácii, výsledkoch a peňažných tokoch účtovnej jednotky, ktoré sú užitočné pre širokú škálu používateľov. V prípade EÚ, ktorá má charakter účtovnej jednotky verejného sektora, slúžia finančné výkazy predovšetkým na poskytovanie informácií, ktoré sú dôležité z hľadiska procesu rozhodovania, ako aj na preukázanie zodpovednosti tejto účtovnej jednotky, pokiaľ ide o zdroje, ktoré jej boli zverené. Tento dokument bol vypracovaný v zmysle uvedených cieľov. Všeobecné princípy (resp. účtovné zásady), ktoré je pri zostavovaní finančných výkazov potrebné dodržiavať, stanovuje účtovné pravidlo EÚ č. 1 Finančné výkazy, pričom sú totožné s princípmi uvedenými v štandarde IPSAS 1: reálne vykazovanie, akruálny princíp, nepretržitosť činnosti, jednotné vykazovanie, významnosť, agregácia, zákaz vzájomného započítavania a porovnateľné údaje. Kvalitatívnymi charakteristikami finančného výkazníctva sú relevantnosť, pravdivý obraz (spoľahlivosť), zrozumiteľnosť, včasnosť, porovnateľnosť a overiteľnosť. 1. 3. KONSOLIDÁCIA Rozsah konsolidácie Konsolidované finančné výkazy EÚ zahŕňajú všetky významné kontrolované účtovné jednotky, spoločné dohody a pridružené podniky. Úplný zoznam účtovných jednotiek patriacich do rozsahu konsolidácie, ktorý už obsahuje 54 kontrolovaných účtovných jednotiek a jeden pridružený podnik (2021: 55 kontrolovaných účtovných jednotiek a jeden pridružený podnik) sa nachádza v poznámke 9. Medzi kontrolované účtovné jednotky patria inštitúcie EÚ (vrátanie Komisie, ale nie Európska centrálna banka) a agentúry EÚ (okrem tých, ktoré sú súčasťou spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky). Za kontrolovanú účtovnú jednotku sa považuje aj Európske spoločenstvo uhlia a ocele v likvidácii (ESUO v l. ). Jediným pridruženým podnikom EÚ je Európsky investičný fond (EIF). Účtovné jednotky, ktoré patria do rozsahu konsolidácie, ale pre konsolidované finančné výkazy EÚ nie sú ako celok významné, sa nemusia konsolidovať ani účtovať s použitím metódy vlastného imania, ak by to predstavovalo zbytočnú časovú alebo nákladovú záťaž pre EÚ. Tieto účtovné jednotky sa označujú ako „malé účtovné jednotky“ a uvádzajú sa samostatne v poznámke 9. V roku 2022 bolo ako takéto malé účtovné jednotky klasifikovaných 8 účtovných jednotiek (2021: 8 účtovných jednotiek). Kontrolované účtovné jednotky Na určenie rozsahu konsolidácie sa uplatňuje princíp kontroly. Kontrolované účtovné jednotky sú účtovné jednotky, v prípade ktorých môže EÚ využívať alebo má právo na rôzne úžitky vyplývajúce z jej účasti a zároveň je schopná vplývať na povahu a výšku týchto úžitkov prostredníctvom svojej právomoci nad účtovnou jednotkou. Táto právomoc musí byť v súčasnosti vykonávateľná a musí sa týkať príslušných činností účtovnej jednotky. Kontrolované účtovné jednotky sú plne zahrnuté do konsolidácie. Konsolidácia začína dňom získania kontroly nad danou účtovnou jednotkou a končí zánikom tejto kontroly. K najbežnejším ukazovateľom kontroly v rámci EÚ patrí: zriadenie účtovnej jednotky prostredníctvom zakladajúcich zmlúv alebo sekundárnych právnych predpisov, financovanie účtovnej jednotky z rozpočtu EÚ, existencia hlasovacích práv v riadiacich orgánoch, audit zo strany Európskeho dvora audítorov a absolutórium udelené Európskym parlamentom. O tom, či na vykonanie kontroly postačuje splnenie jedného alebo všetkých uvedených kritérií, sa rozhodne na základe individuálneho posúdenia uskutočneného priamo na úrovni účtovnej jednotky. Všetky významné transakcie a zostatky v rámci vzťahov medzi kontrolovanými účtovnými jednotkami EÚ boli eliminované, zatiaľ čo nerealizované zisky a straty z takýchto transakcií nie sú významné, a preto neboli eliminované. Spoločné dohody Spoločná dohoda je dohoda, ktorá podlieha spoločnej kontrole zo strany EÚ a jednej alebo viacerých strán. Spoločná kontrola je dohodnuté podieľanie sa na kontrole dohody formou záväznej dohody, ktorá sa vykonáva len v prípade, keď rozhodnutia o relevantných činnostiach vyžadujú jednomyseľný súhlas strán, ktoré sa na tejto spoločnej kontrole podieľajú. Spoločné dohody môžu byť buď spoločné podniky, alebo spoločné prevádzky. Spoločný podnik je spoločná dohoda, ktorá je štruktúrovaná prostredníctvom samostatného subjektu a v ktorej majú strany, ktoré majú nad dohodou spoločnú kontrolu, práva na čisté aktíva súvisiace s dohodou. Podiely v spoločných podnikoch sa účtujú s použitím metódy vlastného imania (pozri poznámku 1. 5. 4). Spoločná prevádzka je spoločná dohoda, pri ktorej strany, ktoré majú nad dohodami spoločnú kontrolu, majú práva na aktíva a povinnosti spojené s pasívami súvisiacimi s dohodou. Podiely v spoločných prevádzkach sa účtujú tak, že sa vo finančných výkazoch EÚ vykazujú ich aktíva a pasíva, príjmy a výdavky, ako aj ich podiel na aktívach, pasívach, príjmoch a výdavkoch, ktoré sú spoločne držané alebo spoločne vznikli. Pridružené podniky Pridružené podniky sú subjekty, v ktorých má EÚ priamy alebo nepriamy podstatný vplyv, ale nie výlučnú alebo spoločnú kontrolu. Za podstatný vplyv sa považuje, keď EÚ priamo alebo nepriamo vlastní minimálne 20 % hlasovacích práv. Podiely v pridružených podnikoch sa účtujú s použitím metódy vlastného imania (pozri poznámku 1. 5. 4). Účtovné jednotky, ktoré nie sú súčasťou konsolidácie a ktorých finančné prostriedky spravuje Komisia Finančné prostriedky spoločného systému zdravotného poistenia zamestnancov EÚ, Európskeho rozvojového fondu a účastníckeho záručného fondu spravuje Komisia v mene týchto účtovných jednotiek. Keďže však tieto účtovné jednotky EÚ nekontroluje, nie sú konsolidované v jej finančných výkazoch. 1. 4. ZÁKLAD PRE ZOSTAVENIE Finančné výkazy sa predkladajú raz ročne v súlade s článkom 243 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Účtovný rok sa začína 1. januára a končí sa 31. decembra. 1. 4. 1. Mena a základ pre konverziu Funkčná mena a mena vykazovania Finančné výkazy sú vedené v miliónoch EUR, ak nie je uvedené inak, pričom euro je funkčnou menou EÚ. Transakcie a zostatky Transakcie v cudzej mene sa prepočítavajú na eurá na základe výmenných kurzov platných v deň uskutočnenia transakcie. Kurzové zisky a straty vyplývajúce zo zúčtovania transakcií v cudzej mene, ako aj z opätovného prepočtu peňažných aktív a záväzkov denominovaných v cudzej mene na základe výmenného kurzu platného ku koncu roka sa vykazujú vo výkaze finančných výsledkov. Rozdielne metódy konverzie sa uplatňujú na nehnuteľnosti, stroje a zariadenia a nehmotné aktíva, ktoré si udržiavajú svoju hodnotu v eurách podľa kurzu platného v deň ich nákupu. Zostatky peňažných aktív a záväzkov denominovaných v cudzej mene ku koncu roka sa prepočítajú na eurá na základe výmenného kurzu Európskej centrálnej banky (ECB) platného k 31. decembru: EURO – výmenné kurzy Mena 31. 12. 2022 31. 12. 2021 Mena 31. 12. 2022 31. 12. 2021 BGN 1,9558 1,9558 PLN 4,6808 4,5969 CZK 24,1160 24,8580 RON 4,9495 4,949 DKK 7,4365 7,4364 SEK 11,1218 10,2503 GBP 0,8869 0,8403 CHF 0,9847 1,0331 HRK 7,5345 7,5156 JPY 140,6600 130,3800 HUF 400,8700 369,1900 USD 1,0666 1,1326 1. 4. 2. Využívanie odhadov V súlade so štandardmi IPSAS a so všeobecne uznávanými účtovnými zásadami sa vo finančných výkazoch nevyhnutne uvádzajú sumy založené na odhadoch a predpokladoch vypracovaných vedením, ktoré vychádzajú z najspoľahlivejších dostupných informácií. K podstatným odhadom okrem iného patria: výška záväzkov súvisiacich so zamestnaneckými požitkami, finančné riziko týkajúce sa pohľadávok a sumy uvedené v poznámkach týkajúcich sa finančných nástrojov, opravná položka zníženia hodnoty finančných aktív vykazovaných v amortizovanej hodnote a záväzkov zo zmluvy o finančnej záruke, časovo rozlíšené príjmy a výdavky, rezervy, stupeň zníženia hodnoty nehmotných aktív a nehnuteľností, strojov a zariadení, čistá realizovateľná hodnota zásob, podmienené aktíva a záväzky. Skutočné výsledky sa môžu od týchto odhadov líšiť. Zmeny v odhadoch sa zohľadňujú v období, v ktorom sú zistené, ak sa zmena týka iba daného obdobia, alebo v danom období a v budúcich obdobiach, ak sa zmena týka oboch. 1. 5. SÚVAHA 1. 5. 1. Nehmotné aktíva Nehmotný majetok je identifikovateľný nepeňažný majetok bez fyzickej podstaty. Majetok je identifikovateľný, ak je buď oddeliteľný (t. j. je možné ho oddeliť od účtovnej jednotky alebo rozdeliť, napr. formou predaja, prevodu, udelenia licencie, prenájmu alebo výmeny, buď samostatne alebo spolu so súvisiacou zmluvou, identifikovateľným majetkom alebo záväzkom, bez ohľadu na to, či to účtovná jednotka zamýšľa urobiť), alebo vyplynie zo záväzných dohôd (vrátane práv zo zmlúv alebo iných vymáhateľných práv), bez ohľadu na to, či sú tieto práva prevoditeľné alebo oddeliteľné od účtovnej jednotky alebo od iných práv a záväzkov. Nadobudnutý nehmotný majetok sa vykazuje v historickej cene zníženej o oprávky a straty zo zníženia hodnoty. Nehmotné aktíva vytvorené vlastnou činnosťou sa kapitalizujú po splnení príslušných účtovných pravidiel EÚ a výdavky súvisia výhradne s fázou vývoja aktíva. Kapitalizovateľné náklady zahŕňajú všetky náklady, ktoré sa dajú priamo priradiť a sú nevyhnutné na vytvorenie, výrobu a prípravu aktíva na prevádzkyschopnosť v súlade so zámermi vedenia. Náklady spojené s výskumnou činnosťou, nekapitalizovateľné náklady na vývoj a náklady na údržbu sa vykazujú ako vzniknuté výdavky. Nehmotný majetok sa odpisuje na lineárnom základe počas celej predpokladanej životnosti (3 až 11 rokov). Predpokladaná životnosť nehmotných aktív závisí od ich osobitnej ekonomickej životnosti alebo od právnej životnosti stanovenej dohodou. 1. 5. 2. Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia Všetky nehnuteľnosti, stroje a zariadenia sa vykazujú v historickej cene zníženej o oprávky a straty zo zníženia hodnoty. Cena zahŕňa výdavky, ktoré priamo súvisia s obstaraním, výstavbou alebo prevodom daného aktíva. Následné náklady sú zahrnuté do účtovnej hodnoty aktíva, prípadne sú vykázané ako samostatné aktívum, ak je pravdepodobné, že EÚ budú v súvislosti s uvedenou položkou plynúť budúce ekonomické úžitky alebo potenciálny prínos a že výdavky možno spoľahlivo stanoviť. Náklady na opravy a údržbu sa účtujú do výkazu finančných výsledkov počas rozpočtového obdobia, v ktorom vznikli. Pozemky sa neodpisujú, pretože sa považujú za položky s nekonečnou životnosťou. Nedokončené aktíva sa neodpisujú, pretože ešte nie sú určené na používanie. Odpisy iných aktív sa vypočítajú na základe lineárnej metódy tak, že od ich obstarávacej ceny sa počas predpokladanej životnosti odpočíta ich zostatková hodnota, a to takýmto spôsobom: Druh aktíva Sadzba lineárneho odpisu Budovy 4 % až 10 % Kozmické prostriedky 8 % až 25 % Stroje a zariadenia 10 % až 25 % Nábytok a dopravné prostriedky 10 % až 25 % Počítačový hardvér 25 % až 33 % Iné 10 % až 33 % Zisky a straty z likvidácie sa určujú porovnaním výnosov znížených o náklady na predaj s účtovnou hodnotou likvidovaného aktíva a sú zahrnuté do výkazu finančných výsledkov. Prenájom Lízing je zmluva, prostredníctvom ktorej prenajímateľ prevádza na nájomcu právo používať majetok na dohodnuté časové obdobie výmenou za platbu alebo sériu platieb. Lízingy sa členia na finančné lízingy a operatívne lízingy. Finančné lízingy sú tie, v ktorých sú všetky riziká a všetky výhody plynúce z vlastníctva prenesené na nájomcu. Pri vzniku finančného lízingu sa na strane nájomcu majetok nadobudnutý formou finančného lízingu vykazuje ako aktíva a príslušné záväzky vyplývajúce z lízingu ako pasíva od začiatku obdobia prenájmu. Tieto aktíva a pasíva sa vykazujú ako sumy rovnajúce sa reálnej hodnote prenajatého majetku alebo, ak je nižšia, súčasnej hodnote minimálnych lízingových platieb určených vždy pri vzniku lízingu. Počas obdobia trvania lízingu sa majetok držaný na základe finančného lízingu odpisuje po dobu jeho životnosti alebo po dobu trvania lízingu, podľa toho, ktoré obdobie je kratšie. Minimálne lízingové platby sú rozdelené na finančné náklady (úroková zložka) a zníženie nesplateného záväzku (kapitálová zložka). Finančné náklady sa priraďujú ku každému obdobiu počas doby trvania lízingu tak, aby sa dosiahlo konštantné periodické úročenie zostatkovej hodnoty záväzku, ktorý sa vedie príslušným spôsobom ako krátkodobý/dlhodobý. Premenlivé nájomné sa účtuje ako náklad v obdobiach, v ktorých vznikne. Operatívny lízing je iný ako finančný lízing, t. j. ide o lízing, v ktorom v podstate všetky riziká a všetky výhody plynúce z vlastníctva majetku zostávajú na strane prenajímateľa. Pri vzniku operatívneho lízingu sa na strane nájomcu platby z operatívneho lízingu vykazujú lineárne ako výdavky vo výkaze finančných výsledkov počas trvania lízingu, pričom sa ani majetok, ktorý je predmetom lízingu, ani záväzok z lízingu nevedú v súvahe. 1. 5. 3. Zníženie hodnoty nefinančných aktív Zníženie hodnoty predstavuje stratu budúcich ekonomických úžitkov alebo potenciálneho prínosu majetku nad rámec systematického vykazovania straty budúcich ekonomických úžitkov alebo možných služieb majetku formou amortizácie alebo odpisov (podľa vhodnosti). Aktíva s neobmedzenou životnosťou nepodliehajú amortizácii/odpisovaniu, avšak každoročne sa posudzujú z hľadiska zníženia hodnoty. Aktíva, ktoré amortizácii/odpisovaniu podliehajú, sa posudzujú z hľadiska zníženia hodnoty v prípade, že v deň vykazovania existuje náznak zníženia hodnoty aktíva. Strata zo zníženia hodnoty sa vykazuje vo výške, o ktorú účtovná hodnota aktív prevyšuje ich spätne získateľnú hodnotu. Spätne získateľná hodnota je buď reálna hodnota aktíva znížená o náklady na predaj alebo úžitková hodnota podľa toho, ktorá hodnota je vyššia. Zostatkové hodnoty a životnosť nehmotných aktív a nehnuteľností, strojov a zariadení sa revidujú, resp. upravujú aspoň raz ročne. Ak dôvody zníženia hodnoty uznané v predchádzajúcich rokoch pominuli, straty zo zníženia hodnoty sa zodpovedajúcim spôsobom odúčtujú. 1. 5. 4. Investície účtované s použitím metódy vlastného imania Podiely v pridružených a spoločných podnikoch Investície účtované s použitím metódy vlastného imania sa prvotne vykazujú ako náklady a následne sa prvotná účtovná hodnota zvýši alebo zníži v záujme vykázania ďalších vkladov, podielu EÚ na prebytku alebo deficite subjektu, do ktorého sa investovalo, akéhokoľvek zníženia hodnoty a dividend. Súčet počiatočných nákladov a všetkých zmien predstavuje účtovnú hodnotu investície vykázanú vo finančných výkazoch k dátumu zostavenia súvahy. Podiel EÚ na prebytku alebo deficite subjektu, do ktorého sa investovalo, sa vykazuje vo výkaze finančných výsledkov, a jej podiel na pohyboch imania subjektu, do ktorého sa investovalo, sa vykazuje v rezervách v rámci čistých aktív. Rozdelenie zisku z investície formou dividend znižuje účtovnú hodnotu aktív. Ak sa podiel EÚ na deficitoch investície účtovanej s použitím metódy vlastného imania rovná jej podielu na investícii alebo ak ho prekročí, EÚ prestane vykazovať svoj podiel na ďalších stratách („nevykázané straty“). Po znížení podielu EÚ na nulu sú ďalšie straty zabezpečené a záväzok sa vykazuje iba v takom rozsahu, v akom EÚ vznikol právny alebo nepriamy záväzok, alebo boli vykonané platby v mene účtovnej jednotky. V prípade náznakov zníženia hodnoty je potrebné odpísanie na nižšiu znovuzískateľnú hodnotu. Znovuzískateľná hodnota sa určuje podľa postupu uvedeného v poznámke 1. 5. 3. Ak dôvody zníženia hodnoty neskôr pominú, strata zo zníženia hodnoty sa opätovne zaúčtuje v tej účtovnej hodnote, ktorá by bola stanovená, ak by sa žiadna strata zo zníženia hodnoty nevykázala. V prípadoch, keď EÚ drží minimálne 20 % investičného kapitálového fondu, nepokúša sa uplatňovať podstatný vplyv. K takýmto fondom sa preto pristupuje ako k finančným nástrojom, ktoré sú kategorizované ako finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote cez prebytok alebo deficit. Pridružené a spoločné podniky považované za malé účtovné jednotky (pozri poznámku 1. 3) sa neúčtujú použitím metódy vlastného imania. Príspevky EÚ do týchto účtovných jednotiek sa účtujú ako výdavky daného obdobia. 1. 5. 5. Finančné aktíva Klasifikácia pri prvotnom vykázaní Klasifikácia sa odvíja od dvoch kritérií: — Model riadenia finančných aktív. Vyžaduje si posúdenie toho, ako EÚ riadi finančné aktíva s cieľom vytvárať peňažné toky a dosahovať ciele a ako hodnotí výkonnosť finančných aktív. — Vlastnosti dohodnutých peňažných tokov aktív. Vyžaduje si posúdenie toho, či sú dohodnutými peňažnými tokmi iba platby istiny a úrokov zo zostatkovej hodnoty istiny. Úrok je odplatou za časovú hodnotu peňazí, kreditné riziko a ďalšie základné riziká a náklady na poskytovanie úverov. Po posúdení na základe týchto kritérií možno finančné aktíva klasifikovať do troch kategórií: „finančné aktíva vykazované v amortizovanej hodnote“, „finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote cez čisté aktíva/vlastné imanie“ alebo „finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote cez prebytok alebo deficit“. Finančné aktíva s dohodnutými peňažnými tokmi, ktoré predstavujú len istinu a úroky, sa klasifikujú v závislosti od modelu riadenia účtovnej jednotky. Ak je cieľom modelu riadenia držať finančné aktíva na účely inkasovania dohodnutých peňažných tokov, finančné aktíva sa klasifikujú v amortizovanej hodnote. Ak je cieľom modelu riadenia držať finančné aktíva na účely inkasovania dohodnutých peňažných tokov aj predaja finančných aktív, klasifikujú sa v reálnej hodnote cez čisté aktíva/vlastné imanie. Ak sa model riadenia líši od uvedených dvoch modelov (napr. finančné aktíva sa držia na účely obchodovania alebo sa držia v portfóliu, ktoré sa riadi a vyhodnocuje na základe reálnej hodnoty), finančné aktíva sa klasifikujú v reálnej hodnote cez prebytok alebo deficit. Finančné aktíva s dohodnutými peňažnými tokmi, ktoré nepredstavujú len istinu a úroky, ale zavádzajú aj expozíciu voči rizikám a volatilitu inú, ako sa uvádza v základnej dohode o poskytovaní pôžičiek (napr. zmeny v cenách vlastného imania), sa klasifikujú v reálnej hodnote cez prebytok alebo deficit bez ohľadu na model riadenia. Pri prvotnom vykázaní EÚ klasifikuje finančné aktíva takto: i) Finančné aktíva vykazované v amortizovanej hodnote Do tejto kategórie EÚ zaraďuje: — peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty, — úvery (vrátane termínovaných vkladov s pôvodnou splatnosťou nad tri mesiace), — pohľadávky z výmenných transakcií okrem pohľadávkovej časti zmlúv o finančných zárukách, ktorá sa klasifikuje ako finančné aktívum vykazované v reálnej hodnote cez prebytok alebo deficit. Tieto nederivátové finančné aktíva spĺňajú dve podmienky: Cieľom modelu riadenia EÚ je držať ich na účely inkasovania dohodnutých peňažných tokov. Ďalej sa v určených dňoch uskutočňujú dohodnuté peňažné toky, ktoré predstavujú iba istinu a úroky zo zostatkovej hodnoty istiny. Finančné aktíva vykazované v amortizovanej hodnote sú súčasťou krátkodobého majetku okrem tých, ktoré majú splatnosť dlhšiu ako 12 mesiacov od dátumu vykázania. ii) Finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote cez čisté aktíva/vlastné imanie Tieto nederivátové finančné aktíva majú dohodnuté peňažné toky, ktoré predstavujú iba istinu a úroky zo zostatkovej hodnoty istiny. Okrem toho je cieľom modelu riadenia držať finančné aktíva na účely inkasovania dohodnutých peňažných tokov aj predaja finančných aktív. Aktíva v tejto kategórii sa klasifikujú ako krátkodobý majetok, ak sa s ich realizáciou počíta v priebehu 12 mesiacov od dátumu vykázania. EÚ k 31. decembru 2022 takéto aktíva nedržala. iii) Finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote cez prebytok alebo deficit EÚ klasifikuje tieto finančné aktíva ako finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote cez prebytok alebo deficit, pretože dohodnuté peňažné toky nepredstavujú iba istinu a úroky z istiny: — deriváty, — kapitálové investície a investície do fondov peňažného trhu či fondov združených portfólií, — ďalšie investície kapitálového typu (napr. operácie s rizikovým kapitálom). Okrem toho EÚ klasifikuje dlhové cenné papiere, ktoré drží, ako finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote cez prebytok alebo deficit, pretože portfóliá dlhových cenných papierov sa spravujú a hodnotia na základe reálnej hodnoty portfólia (napr. spoločný rezervný fond podľa článku 212 nariadenia o rozpočtových pravidlách). Aktíva v tejto kategórii sa klasifikujú ako krátkodobý majetok, ak sa s ich realizáciou počíta v priebehu 12 mesiacov od dátumu vykázania. Prvotné vykazovanie a oceňovanie Nákup finančných aktív vykazovaných v reálnej hodnote cez čisté aktíva/vlastné imanie a v reálnej hodnote cez prebytok alebo deficit sa vykazuje k ich obchodnému dňu, teda ku dňu, ku ktorému sa EÚ zaviaže aktíva kúpiť. Peňažné ekvivalenty a úvery sa vykazujú vtedy, keď sa peňažné prostriedky vložia do finančnej inštitúcie alebo poskytnú dlžníkom. Finančné aktíva sa prvotne ocenia v reálnej hodnote. V prípade všetkých finančných aktív, ktoré nie sú vykazované v reálnej hodnote cez prebytok alebo deficit, sú transakčné náklady pripočítané k reálnej hodnote pri prvotnom vykazovaní. V prípade finančných aktív vykazovaných v reálnej hodnote cez prebytok alebo deficit sa transakčné náklady vykazujú ako výdavky vo výkaze finančných výsledkov. Reálna hodnota finančného aktíva pri prvotnom vykázaní je zvyčajne transakčná cena, ak sa transakcia neocenila nezávislou trhovou cenou, t. j. za nulovú alebo nominálnu protihodnotu na účely verejnej politiky. V tomto prípade tvorí rozdiel medzi reálnou hodnotou finančného nástroja a transakčnou cenou nevýmenný prvok, ktorý sa vo výkaze finančných výsledkov vykazuje ako výdavok. V tomto prípade sa reálna hodnota finančného aktíva odvodzuje z bežných trhových operácií týkajúcich sa priamo rovnocenného nástroja. Ak pre daný nástroj neexistuje aktívny trh, reálna hodnota sa odvodzuje z techniky oceňovania, pri ktorej sa používajú dostupné zistiteľné trhové údaje. Pri dlhodobom bezúročnom úvere alebo úvere úročenom pod hranicou trhových podmienok sa jeho reálna hodnota môže odhadnúť ako súčasná hodnota všetkých budúcich peňažných príjmov diskontovaných na základe úrokovej sadzby prevažujúcej na trhu pre podobný nástroj s obdobným úverovým ratingom. Úvery poskytnuté z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a úvery na finančnú pomoc sa prvotne ocenia v nominálnej hodnote, pričom transakčná cena sa považuje za reálnu hodnotu úveru. Dôvodom sú tieto skutočnosti: — „Trhové prostredie“ poskytovania úverov EÚ je veľmi špecifické a odlišuje sa od kapitálového trhu, na ktorom sa emitujú podnikové alebo štátne dlhové cenné papiere. Keďže poskytovatelia úverov na týchto trhoch majú príležitosť vybrať si alternatívne spôsoby investovania, táto príležitosť sa vyjadruje v trhových cenách. Takáto príležitosť alternatívne investovať však neexistuje v prípade EÚ, ktorá nemôže investovať na kapitálových trhoch; finančné prostriedky si požičiava iba na účely poskytovania úverov. To znamená, že EÚ nemá alternatívnu úverovú alebo investičnú možnosť pre vypožičané sumy. Neexistujú teda alternatívne náklady a ani základ pre porovnanie s trhovými sadzbami. Úverové operácie EÚ v podstate samy predstavujú trh. Keďže sa neuplatňuje zásada alternatívnych nákladov, trhová cena neodráža skutočnú podstatu úverových transakcií EÚ. Preto nie je vhodné vymedzovať reálnu hodnotu úverových transakcií EÚ vo vzťahu k podnikovým alebo štátnym dlhopisom. — Keďže okrem toho neexistuje aktívny trh alebo porovnateľné transakcie, mala by sa účtovať tá úroková sadzba, ktorú EÚ použije na reálne ohodnotenie svojich úverových operácií. Následné oceňovanie Finančné aktíva vykázané v amortizovanej hodnote sa následne ocenia v amortizovanej hodnote pomocou metódy efektívnej úrokovej miery. Finančné aktíva vykázané v reálnej hodnote cez čisté aktíva/vlastné imanie sa následne ocenia v reálnej hodnote. Zisky a straty zo zmien v reálnej hodnote sa vykazujú v oceňovacom rozdiele vyplývajúcom z oceňovania reálnou cenou, s výnimkou rozdielov z prepočtu cudzích mien pri peňažných aktívach, ktoré sa vykazujú vo výkaze finančných výsledkov. Finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote cez prebytok alebo deficit sa následne oceňujú v reálnej hodnote. Zisky a straty zo zmien v reálnej hodnote (vrátane tých, ktoré vyplývajú z prepočtu cudzích mien a akýchkoľvek získaných úrokov) sú zahrnuté do výkazu finančných výsledkov v období, v ktorom vznikli. Reálna hodnota pri nasledujúcom oceňovaní Reálne hodnoty investícií kótovaných na aktívnych trhoch sú založené na aktuálnych ponukových cenách. V prípade, že trh pre finančné aktíva nie je aktívny (a v prípade nekótovaných cenných papierov a OTC derivátov), EÚ stanoví reálnu hodnotu prostredníctvom techník oceňovania. Tieto techniky zahŕňajú využitie nedávnych transakcií na princípe nezávislého vzťahu, odkaz na iné – v zásade rovnaké nástroje, analýzu diskontovaných peňažných tokov, modely oceňovania opcií a iné techniky oceňovania bežne používané účastníkmi trhu. Investície do fondov rizikového kapitálu, ktoré nemajú na aktívnom trhu kótovanú trhovú cenu, sa oceňujú na základe zodpovedajúcej čistej hodnoty aktív, ktorá sa považuje za ekvivalent ich reálnej hodnoty. Zníženie hodnoty finančných aktív EÚ oceňuje a vykazuje stratu zo zníženia hodnoty pre očakávané úverové straty finančných aktív, ktoré sú ocenené v amortizovanej hodnote a v reálnej hodnote cez čisté aktíva/vlastné imanie. Očakávané úverové straty predstavujú súčasnú hodnotu rozdielu medzi dohodnutými peňažnými tokmi a peňažnými tokmi, ktorých prijatie EÚ očakáva. Očakávané úverové straty zahŕňajú primerané a preukázateľné informácie, ktoré sú k dispozícii k dátumu vykázania bez toho, aby bolo potrebné vynaložiť neprimerané náklady alebo úsilie. Očakávané úverové straty sa oceňujú pomocou trojfázového modelu, v ktorom sa prihliada na pravdepodobnosťou vážené prípady zlyhania počas životnosti finančného aktíva a vývoj kreditného rizika od vzniku finančného aktíva. V prípade úverov sa za vznik považuje dátum neodvolateľného úverového prísľubu. Ak nenastane výrazné zvýšenie kreditného rizika od vzniku úveru (fáza 1), za stratu zo zníženia hodnoty sa považujú očakávané úverové straty z možných prípadov zlyhania v nasledujúcich 12 mesiacoch od dátumu vykázania (12-mesačné očakávané úverové straty). Ak nastane výrazné zvýšenie kreditného rizika od vzniku úveru (fáza 2) alebo ak existujú objektívne dôkazy o úverovom znehodnotení (fáza 3), strata zo zníženia hodnoty sa rovná očakávaným úverovým stratám z možných prípadov zlyhania počas celej životnosti finančného aktíva (očakávané úverové straty počas celej životnosti) (pozri poznámku 6. 5). V prípade aktív v amortizovanej hodnote sa účtovná hodnota aktív zníži o sumu straty zo zníženia hodnoty, ktorá sa vykáže vo výkaze finančných výsledkov. V prípade aktív vykazovaných v reálnej hodnote cez čisté aktíva/vlastné imanie sa opravná položka na stratu vykáže v čistých aktívach/vlastnom imaní a neznižuje sa o ňu účtovná hodnota finančného aktíva v súvahe. Ak sa v nasledujúcom období výška straty zo zníženia hodnoty zníži, predtým vykázaná strata zo zníženia hodnoty sa odúčtuje prostredníctvom výkazu finančných výsledkov. a) Úvery štátom EÚ pri svojom posudzovaní vychádza zo zníženia hodnoty úverov v súvislosti s povahou financovania EÚ a jej jedinečným inštitucionálnym postavením. V prípade zníženia hodnoty úverov poskytnutých nečlenským štátom EÚ vypočíta očakávané úverové straty pomocou externých údajov o úverovej kvalite, ale s prihliadnutím na svoje postavenie prednostného veriteľa, ktorým sa znižuje kreditné riziko. V prípade výpočtu súčasnej hodnoty je diskontná sadzba pôvodnou efektívnou úrokovou mierou úveru. Ak má úver pohyblivú úrokovú mieru, diskontnou sadzbou je súčasná efektívna úroková miera stanovená v zmluve. V prípade úverov poskytnutých členským štátom EÚ nikdy nevznikli žiadne straty zo zníženia hodnoty, ani nedošlo k nesplácaniu. Pri týchto úveroch EÚ okrem postavenia prednostného veriteľa prihliada na vzťahy so svojimi členskými štátmi. Týmito dvoma prvkami sa v zásade zaručuje úplné vymoženie úverov poskytnutých členským štátom k dátumu ich splatnosti. Preto EÚ považuje očakávané úverové straty z úverov poskytnutých členským štátom za zanedbateľné a štatistický prístup k výpočtu očakávaných úverových strát v ich prípade za neprimeraný. Z tohto dôvodu sa vo výkaze finančných výsledkov nevykazujú žiadne očakávané úverové straty v prípade úverov poskytovaných členským štátom. b) Pohľadávky EÚ vykazuje straty zo zníženia hodnoty vo výške očakávaných úverových strát počas celej životnosti pomocou praktických pomôcok (napr. matice rezerv). c) Peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty EÚ má uložené peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty na bežných bankových účtoch a termínovaných vkladoch na maximálne tri mesiace. Peňažné prostriedky sú uložené v bankách s veľmi vysokými úverovými ratingmi (pozri poznámku 6. 5), takže majú veľmi nízku pravdepodobnosť zlyhania. Vzhľadom na krátke trvanie a nízku pravdepodobnosť zlyhania sú očakávané úverové straty z peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov zanedbateľné. V dôsledku toho sa v prípade peňažných ekvivalentov nevykazuje žiadna opravná položka zníženia hodnoty. Ukončenie vykazovania Finančné nástroje sa odúčtujú, keď zaniknú práva na príjem peňažných tokov z investícií alebo keď EÚ prenesie v podstate všetky riziká a výhody plynúce z vlastníctva na inú stranu. Predaj finančných aktív vykazovaných v reálnej hodnote cez čisté aktíva/vlastné imanie a cez prebytok alebo deficit sa vykazuje k ich obchodnému dňu. 1. 5. 6. Zásoby Zásoby sa vykazujú buď v obstarávacej cene, alebo v čistej realizovateľnej hodnote, podľa toho, ktorá je nižšia. Obstarávacia cena sa stanoví metódou FIFO (prvý do skladu, prvý zo skladu). Obstarávacia cena hotových výrobkov a nedokončenej výroby zahŕňa náklady na suroviny, priame mzdové náklady a ostatné priame náklady a príslušnú réžiu (pri bežnej prevádzkovej kapacite). Čistá realizovateľná hodnota predstavuje odhad predajnej ceny za bežných obchodných podmienok, zníženej o náklady na realizáciu a predaj. Ak sa zásoby držia na distribúciu bezplatne alebo za nominálny poplatok, oceňujú sa na základe obstarávacej ceny alebo bežnej reprodukčnej ceny, podľa toho, ktorá je nižšia. Bežná reprodukčná cena zodpovedá nákladom, ktoré by EÚ musela znášať pri nadobudnutí aktív k dátumu vykazovania. 1. 5. 7. Predbežné financovanie Predbežné financovanie je platba, ktorej účelom je poskytnúť prijímateľovi preddavok v hotovosti, t. j. počiatočnú hotovosť. V súlade so zásadou správneho finančného riadenia môže byť rozdelené na niekoľko platieb počas obdobia stanoveného v príslušnej zmluve, rozhodnutí, dohode alebo základnom akte. Počiatočná hotovosť alebo preddavok sa počas obdobia stanoveného v dohode buď použijú na účely, na ktoré boli poskytnuté, alebo sa vrátia. V prípade, že prijímateľovi nevznikli oprávnené výdavky, je povinný toto predbežné financovanie vrátiť EÚ. Keďže EÚ si ponecháva kontrolu nad predbežným financovaním a má nárok na vrátenie neoprávnenej časti, táto suma sa vedie ako aktívum. Predbežné financovanie sa prvotne vykazuje v súvahe pri prevode peňažných prostriedkov príjemcovi. Oceňuje sa množstvom poskytnutej protihodnoty. V nasledujúcich obdobiach sa predbežné financovanie oceňuje vo výške prvotne vykázanej v súvahe zníženej o oprávnené výdavky (v prípade potreby vrátane odhadovanej sumy), ktoré vznikli v priebehu daného obdobia. Úrok z predbežného financovania sa vykazuje v čase jeho vzniku v súlade s ustanoveniami príslušnej dohody. Odhad vzniknutých výnosov z úrokov, ktorý je založený na najspoľahlivejších údajoch, sa vykonáva ku koncu roka a zahŕňa sa do súvahy. Iné preddavky vyplatené členským štátom, ktoré vyplývajú z úhrady nákladov zo strany EÚ, ktoré členské štáty vyplatili vo forme preddavkov svojim prijímateľom (vrátane „finančných nástrojov vykonávaných v rámci zdieľaného riadenia“), sa vykazujú ako aktíva a uvádzajú sa v rámci okruhu „Predbežné financovanie“. Iné preddavky vyplatené členským štátom sa následne vykazujú vo výške prvotne vykázanej v súvahe zníženej o najlepší odhad oprávnených výdavkov vynaložených konečnými prijímateľmi, vypočítaných na základe primeraných a preukázateľných predpokladov. Príspevky do trustových fondov EÚ (zriadených podľa článku 234 nariadenia o rozpočtových pravidlách) nekonsolidovaných v Európskej komisii alebo do iných nekonsolidovaných účtovných jednotiek sú klasifikované ako sumy predbežného financovania, pretože ich cieľom je poskytnúť finančné prostriedky trustovému fondu, aby sa z neho mohli financovať konkrétne opatrenia vymedzené v cieľoch trustového fondu. Príspevky EÚ do trustových fondov sa vykazujú v prvotnej výške sumy príspevku EÚ zníženej o oprávnené náklady v prípade potreby vrátane odhadovaných súm, ktoré vznikli trustovému fondu v priebehu vykazovaného obdobia a ktoré boli pridelené k príspevku EÚ v súlade s príslušnou dohodou. 1. 5. 8. Pohľadávky z výmenných transakcií a vymáhateľné sumy z nevýmenných transakcií Účtovné pravidlá EÚ vyžadujú oddelené vedenie výmenných a nevýmenných transakcií. Na účely rozlišovania medzi týmito kategóriami je pojem „pohľadávky“ vyhradený pre výmenné transakcie, zatiaľ čo pre „nevýmenné transakcie“, t. j. keď EÚ získa hodnotu od inej účtovnej jednotky bez toho, aby výmenou priamo poskytla približne rovnakú hodnotu, sa používa pojem „vymáhateľné sumy“ (napríklad sumy vymáhateľné od členských štátov súvisiace s vlastnými zdrojmi). Pohľadávky z výmenných transakcií sú finančnými aktívami ocenenými v amortizovanej hodnote, okrem niektorých hodnôt pohľadávkovej časti zmlúv o finančných zárukách, ktoré sa klasifikujú ako finančné aktíva vykazované v reálnej hodnote cez prebytok alebo deficit (pozri poznámku 1. 5. 5). Vymáhateľné sumy z nevýmenných transakcií sa účtujú v reálnej hodnote ku dňu nadobudnutia zníženej o opravnú položku na zohľadnenie zníženia hodnoty. Opravná položka na zohľadnenie zníženia hodnoty vymáhateľných súm z nevýmenných transakcií vzniká vtedy, ak existujú objektívne dôkazy, že EÚ nebude schopná vymôcť všetky splatné sumy v súlade s pôvodnými podmienkami týkajúcimi sa vymáhateľných súm z nevýmenných transakcií. Výška opravnej položky predstavuje rozdiel medzi účtovnou hodnotou aktíva a jeho znovuzískateľnou hodnotou. Výška opravnej položky sa vykazuje vo výkaze finančných výsledkov. Na základe minulých skúseností sa vykazuje aj všeobecná opravná položka pre nevybavené príkazy na vymáhanie, na ktoré sa ešte nevzťahuje osobitná opravná položka. Pozri poznámku 1. 5. 14, ktorá sa týka časovo rozlíšených príjmov vykazovaných ku koncu roka. Sumy vykázané a zaznamenané ako vymáhateľné sumy z nevýmenných transakcií nie sú finančnými nástrojmi, pretože nevyplývajú zo zmluvy, ktorá by mohla viesť k finančnému záväzku alebo ku kapitálovému nástroju. V náležitých prípadoch sú však v poznámkach k finančným výkazom vymáhateľné sumy z nevýmenných transakcií zaznamenané spoločne s pohľadávkami z výmenných transakcií. 1. 5. 9. Peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty Peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty sú finančné aktíva vykazované v amortizovanej hodnote a zahŕňajú peňažnú hotovosť, bankové vklady splatné na požiadanie alebo v skrátenej lehote a ostatné krátkodobé vysokolikvidné investície s pôvodnou splatnosťou do troch mesiacov. 1. 5. 10. Zamestnanecké požitky EÚ poskytuje zamestnancom súbor požitkov (funkčné požitky a sociálne zabezpečenie). Na účely účtovníctva sa tieto požitky musia klasifikovať ako krátkodobé požitky a požitky po ukončení zamestnania. Krátkodobé zamestnanecké požitky Krátkodobé zamestnanecké požitky sú požitky, ktoré sa majú vyrovnať do dvanástich mesiacov od konca vykazovaného obdobia, počas ktorého zamestnanci vykonávali službu, ako napríklad platy, ročná dovolenka a platené pracovné voľno zo zdravotných dôvodov a ďalšie krátkodobé príspevky. Krátkodobé zamestnanecké požitky sa vykazujú ako výdavky pri poskytovaní príslušnej služby. Záväzok sa vykazuje vo výške očakávanej sumy, ktorá sa má vyplatiť, ak EÚ vznikol právny alebo nepriamy záväzok vyplývajúci z rokov odpracovaných v minulosti, a výšku záväzku možno spoľahlivo odhadnúť. Požitky po ukončení zamestnania Európska únia poskytuje zamestnancom súbor požitkov po ukončení zamestnania, ktorý zahŕňa starobný, invalidný a vdovský/vdovecký dôchodok poskytované v rámci dôchodkového systému európskych úradníkov (PSEO), ako aj zdravotné poistenie poskytované v rámci spoločného systému zdravotného poistenia (JSIS) (pozri poznámku 2. 9). Tieto požitky sa poskytujú v rámci jednotného plánu – avšak rozdelené do dvoch systémov – a musí sa s nimi zaobchádzať podobne, aby poskytovali reálny obraz o situácii a odrážali hospodársku realitu: i) Dôchodkový systém európskych úradníkov (PSEO): Požitky poskytované v rámci tohto fiktívne financovaného (18) systému sa týkajú starobného, invalidného a vdovského/vdoveckého dôchodku, ako aj rodinných prídavkov, smrti pred odchodom do dôchodku pre zamestnancov, ktorí pracujú alebo pracovali v inštitúciách, agentúrach EÚ a iných orgánoch EÚ, alebo pre pozostalých zosnulých úradníkov alebo dôchodcov. Zamestnanci odvádzajú tretinu očakávaných nákladov na tieto požitky zo svojich platov. ii) Spoločný systém zdravotného poistenia (JSIS): V rámci tohto systému EÚ poskytuje zdravotné poistenie zamestnancom Európskej komisie, inštitúcií, agentúr a iných orgánov EÚ formou úhrady liečebných nákladov. Príspevky poskytované „neaktívnym osobám“ (t. j. dôchodcom, sirotám atď. ) sa klasifikujú ako zamestnanecké požitky po ukončení zamestnania. EÚ poskytuje členom a bývalým členom inštitúcií EÚ zamestnanecké požitky po ukončení zamestnania aj prostredníctvom samostatného dôchodkového systému. Uvádzajú sa v rámci okruhu „Iné systémy dôchodkových dávok“. V rámci týchto systémov EÚ poskytuje dôchodkové dávky členom Komisie, Európskeho súdneho dvora, Dvora audítorov, Rady, Európskeho parlamentu, európskemu ombudsmanovi a dozornému úradníkovi pre ochranu údajov. EÚ poskytuje zdravotnú starostlivosť členom inštitúcií EÚ prostredníctvom systému JSIS. Uvedené požitky po ukončení zamestnania sa považujú za záväzky súvisiace so stanovenými požitkami EÚ a vypočítavajú sa ku každému dátumu vykazovania odhadom výšky budúcich dávok, na ktoré zamestnanci majú nárok za súčasné obdobie a predchádzajúce obdobia, pričom sa táto výška dávok diskontuje a odpočíta sa reálna hodnota akýchkoľvek aktív plánu. Výpočet záväzku súvisiaceho so stanovenými požitkami sa vykonáva raz ročne použitím metódy plánovaného zhodnotenia požitkov. Súčasná hodnota záväzkov súvisiacich so stanovenými požitkami sa vypočíta diskontovaním odhadovaných budúcich výdavkov peňažných prostriedkov s použitím úrokových sadzieb štátnych dlhopisov, ktoré sú vyjadrené v mene, v ktorej budú plnenia vyplácané a ktorých splatnosť sa blíži k trvaniu príslušného dôchodkového záväzku. Požitky po ukončení zamestnania poskytované zamestnancom EÚ sú začlenené do jednotného plánu, v ktorom je zahrnutý dôchodkový systém (PSEO), ako aj systém zdravotného poistenia (JSIS), pričom nárok na starostlivosť v rámci systému JSIS závisí od získania nároku na starostlivosť v rámci systému PSEO. Podľa podmienok tohto jednotného plánu, ako sa stanovuje v služobnom poriadku, sa po 10 rokoch služby nadobúdajú určité nároky, ako napríklad nárok na odložený a znížený dôchodok v rámci systému PSEO. Nároky, ktoré v rámci jednotného plánu nadobudne zamestnanec ďalšou službou, sú významne vyššie než počiatočné nároky premietnuté prostredníctvom následných ročne vzniknutých nárokov na dôchodok. Preto s cieľom zobraziť ekonomickú podstatu príslušnej transakcie požadovanú na účely poskytnutia pravdivého obrazu a kvalitatívnych charakteristík finančného výkazníctva, ako sa uvádza v účtovnom pravidle EÚ č. 1, ako aj v koncepčnom rámci IPSAS, vzniknuté náklady týkajúce sa služby sa časovo rozlišujú lineárne počas odhadovaného obdobia aktívnej služby zamestnancov, t. j. obdobie od dátumu, keď v rámci plánu viedla zamestnancova služba prvý raz k vzniku požitkov (bez ohľadu na to, či sú požitky podmienené ďalšou službou) až do dátumu, keď ďalšia zamestnancova služba nevedie v rámci plánu k ďalším požitkom iným ako zvyšovanie platu. Tento prístup sa dôsledne uplatňuje na požitky poskytované v rámci jednotného plánu. Precenenia čistých záväzkov zo stanovených požitkov zahŕňajú poistno-matematické zisky a straty a výnosy z aktív plánu a okamžite sa vykazujú v čistých aktívach. EÚ vykazuje čisté úrokové náklady (príjem) a ďalšie náklady súvisiace s plánmi stanovených požitkov vo výkaze finančných výsledkov v rámci okruhu „Náklady na zamestnancov a dôchodky“. V prípade zmien alebo krátenia poskytovaných požitkov sa vyplývajúca zmena v požitkoch týkajúca sa rokov odpracovaných v minulosti alebo zisk či strata z krátenia okamžite vykazuje vo výkaze finančných výsledkov. Zisky a straty z vyrovnania sa vykazujú, keď dôjde k vyrovnaniu. Náklady na minulú službu sa okamžite vykazujú vo výkaze finančných výsledkov, pokiaľ zmeny nie sú podmienené zotrvaním zamestnanca v pracovnom pomere na určité obdobie. 1. 5. 11. Rezervy Rezervy sa vykazujú vtedy, keď má EÚ súčasné právne alebo nepriame záväzky voči tretím stranám v dôsledku minulých udalostí, keď je pravdepodobné, že na vyrovnanie týchto záväzkov bude potrebné vynaložiť zdroje, a keď je zároveň možné spoľahlivo odhadnúť sumu záväzkov. Na budúce prevádzkové straty sa rezervy netvoria. Výška rezerv zodpovedá najlepšiemu odhadu očakávaných výdavkov potrebných na vyrovnanie súčasných záväzkov k dátumu vykazovania. V prípade, že rezervy zahŕňajú viacero položiek, záväzok sa odhadne na základe váženia všetkých možných výsledkov na základe stupňa ich pravdepodobnosti (metóda „očakávanej hodnoty“). Rezervy na jednostranne nevýhodné zmluvy sa vykazujú v súčasnej hodnote nižšieho z očakávaných nákladov na odstúpenie od zmluvy a očakávaných čistých nákladov na pokračovanie v zmluve. 1. 5. 12. Finančné záväzky Finančné záväzky sú klasifikované ako finančné záväzky vykazované v reálnej hodnote cez prebytok alebo deficit, ako finančné záväzky vykazované v amortizovanej hodnote alebo ako záväzky zo zmluvy o finančnej záruke. Pôžičky pozostávajú z pôžičiek od úverových inštitúcií a z dlhových certifikátov (dlhopisov EÚ, vkladov EÚ a pokladničných poukážok EÚ). Prvotne sa vykazujú v reálnej hodnote, teda vo výške výnosov z emisie (reálna hodnota prijatej protihodnoty) zníženej o transakčné náklady a následne sa vykazujú v amortizovanej hodnote metódou efektívnej úrokovej miery. Rozdiel medzi výnosmi zníženými o transakčné náklady a sumou umorenia sa vykazuje vo výkaze finančných výsledkov počas trvania pôžičky metódou efektívnej úrokovej miery. Transakčné náklady, ktoré vznikajú EÚ a následne sú účtované prijímateľovi úveru, nie sú významné a vykazujú sa priamo vo výkaze finančných výsledkov. Finančné záväzky vykazované v reálnej hodnote cez prebytok alebo deficit zahŕňajú deriváty, ktorých reálna hodnota je záporná. Účtujú sa na základe rovnakej metódy ako finančné aktíva v reálnej hodnote cez prebytok alebo deficit; pozri poznámku 1. 5. 5. EÚ vykáže záväzok zo zmluvy o finančnej záruke pri uzavretí zmluvy, v ktorej sa od EÚ vyžaduje uskutočniť určené platby s cieľom nahradiť držiteľovi záruky stratu vzniknutú v dôsledku toho, že určitý dlžník neuskutočnil platbu do lehoty splatnosti v súlade s pôvodnými alebo upravenými podmienkami dlhového nástroja. Ak sa v zmluve o záruke vyžaduje, aby EÚ uskutočnila platby v reakcii na cenové zmeny finančných nástrojov alebo zmeny iných podkladových aktív, zmluva o záruke je derivátom, t. j. finančným záväzkom vykazovaným v reálnej hodnote cez prebytok alebo deficit. Všetky ostatné zmluvy o zárukách sa považujú za finančné rezervy. Záväzky zo zmluvy o finančnej záruke sa prvotne vykazujú v reálnej hodnote. Tá sa rovná čistej súčasnej hodnote pohľadávky z poplatku, ak je v súlade s trhovými podmienkami. Ak sa neúčtuje žiadny poplatok za záruku alebo úhrada nie je určená v reálnej hodnote, reálna hodnota sa určí na základe kótovaných cien na aktívnom trhu so zmluvami o finančnej záruke, ktoré sú priamo rovnocenné danému záväzku z finančnej záruky, ak je k dispozícii, alebo na základe techniky oceňovania. Ak nie je možné spoľahlivo určiť reálnu hodnotu na základe priameho pozorovania aktívneho trhu alebo inej techniky oceňovania, záväzok zo zmluvy o finančnej záruke sa prvotne oceňuje v hodnote očakávaných úverových strát počas celej životnosti. Následné oceňovanie závisí od vývoja expozície finančnej záruky voči kreditnému riziku. Ak nenastane významný nárast kreditného rizika (fáza 1), záväzky z finančnej záruky sa oceňujú buď na hodnotu 12-mesačných očakávaných úverových strát, alebo prvotne vykázanú hodnotu, v prípade potreby zníženú o oprávky, a to podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je vyššia. Ak nastane významný nárast kreditného rizika (fáza 2), záväzky z finančnej záruky sa oceňujú buď na očakávané úverové straty počas celej životnosti, alebo prvotne vykázanú hodnotu, v prípade potreby zníženej o oprávky, a to podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je vyššia (pozri poznámku 6. 5). Finančné záväzky sa klasifikujú ako dlhodobé záväzky, s výnimkou záväzkov so splatnosťou kratšou ako 12 mesiacov od dátumu zostavenia súvahy. Zmluvy o finančnej záruke sa klasifikujú ako krátkodobé záväzky okrem prípadov, keď má EÚ bezvýhradné právo odložiť splnenie záväzku aspoň na dvanásť mesiacov od dátumu vykázania. Trustové fondy EÚ, ktoré sa považujú za súčasť prevádzkových činností Komisie (t. j. trustový fond Madad a trustový fond pre Kolumbiu), sa účtujú na účtoch Komisie a ďalej sa konsolidujú v ročnej účtovnej závierke EÚ. Príspevky do trustových fondov EÚ od iných darcov preto spĺňajú kritériá príjmov z nevýmenných transakcií za určitých podmienok a sú prezentované ako finančné záväzky, pokiaľ sa nesplnia podmienky súvisiace s prevedenými príspevkami, t. j. oprávnené náklady nebudú vynaložené trustovým fondom. Trustový fond je povinný financovať konkrétne projekty a vrátiť zostávajúce prostriedky v čase likvidácie. Záväzky z nesplatených príspevkov sa k dátumu zostavenia súvahy vykazujú v rámci prijatých príspevkov po odpočítaní nákladov, ktoré vznikli trustovému fondu, v prípade potreby vrátane odhadovanej sumy. Na účely vykazovania sa čisté výdavky pridelia príspevkom iných darcov úmerne k čistým príspevkom zaplateným k 31. decembru. Toto pridelenie príspevkov je iba orientačné. Keď sa trustový fond zlikviduje, o skutočnom rozdelení zostávajúcich prostriedkov rozhodne správna rada trustového fondu. Rovnaké zásady oceňovania sa vzťahujú na externé príspevky na programy EÚ v prípade, že prijatie takýchto príspevkov je podmienené použitím zdrojov, ako sa stanovuje v dohodách o príspevkoch, alebo ich vrátením prispievateľovi. 1. 5. 13. Splatné záväzky Značná časť splatných záväzkov EÚ predstavuje nevyplatené žiadosti o úhradu nákladov predložené prijímateľmi grantov či iných finančných prostriedkov EÚ (nevýmenné transakcie). Po prijatí žiadosti o úhradu nákladov sa vykazujú ako splatné záväzky na požadovanú sumu. Po overení a prijatí oprávnených nákladov sa splatné záväzky oceňujú v oprávnenej hodnote. Splatné záväzky vyplývajúce z nákupu tovaru a služieb sa vykazujú po prijatí faktúry v pôvodnej hodnote a zodpovedajúce oprávnené výdavky sa zaúčtujú po doručení tovaru alebo poskytnutí služieb a ich schválení EÚ. 1. 5. 14. Časovo rozlíšené a odložené príjmy a výdavky Transakcie a udalosti sa vykazujú vo finančných výkazoch v období, s ktorým súvisia. Ak nie je na konci roka ešte vystavená faktúra, ale EÚ poskytla služby alebo doručila tovar, alebo ak existuje zmluvná dohoda (napr. odkazom na zmluvu), vo finančných výkazoch sa vykážu časovo rozlíšené príjmy. Ak bola faktúra na konci roka vystavená, ale služby ešte neboli poskytnuté alebo tovar nebol ešte dodaný, príjmy budú odložené a vykázané v nasledujúcom účtovnom období. Výdavky sa tiež účtujú v rámci obdobia, s ktorým súvisia. Na konci účtovného obdobia sa časovo rozlíšené výdavky vykazujú na základe odhadovanej výšky prenesených záväzkov za dané obdobie. Výpočet časovo rozlíšených výdavkov sa vykoná v súlade s podrobnými operatívnymi a praktickými pokynmi vydanými Komisiou, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby finančné výkazy poskytovali pravdivý obraz o hospodárskych a iných udalostiach, ktoré majú zachytávať. Analogicky platí, že ak sa zrealizovala platba za služby alebo tovary, ktoré ešte neboli prijaté, výdavky budú odložené a vykázané v nasledujúcom účtovnom období. 1. 6. VÝKAZ FINANČNÝCH VÝSLEDKOV 1. 6. 1. Príjmy PRÍJMY Z NEVÝMENNÝCH TRANSAKCIÍ Prevažná väčšina príjmov EÚ sa týka týchto nevýmenných transakcií: Zdroje založené na HND, DPH a vlastné zdroje založené na odpade z plastových obalov Príjmy sa vykazujú v období, v ktorom Komisia zašle členským štátom výzvu so žiadosťou o poskytnutie ich príspevkov. Príjmy sa oceňujú vo výške „vyžiadanej sumy“. Keďže zdroje založené na DPH, HND a vlastné zdroje založené na odpade z plastových obalov vychádzajú z odhadov údajov za príslušný rozpočtový rok, možno ich v prípade zmien upravovať až dovtedy, kým členské štáty nepredložia konečné údaje. Vplyv zmeny v odhade sa zohľadní pri stanovovaní čistého prebytku alebo deficitu za obdobie, v ktorom došlo k zmene. Tradičné vlastné zdroje Vymáhateľné sumy z nevýmenných transakcií a súvisiace príjmy sa vykazujú po tom, ako členské štáty predložia príslušné mesačné výkazy „A“ (zahŕňajúce vybraté clá a splatné zaručené sumy, voči ktorým neboli vznesené námietky). K dátumu vykazovania sa odhadujú príjmy vybraté členskými štátmi za dané obdobie, ktoré ale ešte neboli vyplatené Komisii, a vykazujú sa ako časovo rozlíšené príjmy. Štvrťročné výkazy „B“ (zahŕňajúce nevybraté a nezaručené clá a zaručené sumy spochybnené dlžníkom) predložené členskými štátmi sa vykazujú ako príjmy znížené o náklady na výber, na ktoré majú členské štáty nárok. Navyše sa vykáže zníženie hodnoty vo výške odhadovaných nevymožených prostriedkov. Pokuty Príjmy z pokút sa vykazujú po tom, ako EÚ prijme rozhodnutie o uložení pokuty, a po úradnom oznámení tohto rozhodnutia adresátovi. Po rozhodnutí o uložení pokuty majú účtovné jednotky, ktorým boli uložené pokuty, odo dňa oznámenia dva mesiace na to, aby: a) rozhodnutie prijali; v takom prípade musia zaplatiť pokutu v stanovenej lehote a uvedenú sumu s definitívnou platnosťou získa EÚ, alebo b) rozhodnutie neprijali a namietali proti nemu v súlade s právom EÚ. Aj v prípade podania odvolania sa pokuta musí uhradiť v stanovenej trojmesačnej lehote, pretože odvolanie nemá odkladný účinok (článok 278 ZFEÚ). Prijaté peňažné prostriedky sa použijú na zúčtovanie vymáhateľnej sumy. Na základe dohody s účtovníkom Komisie však môže podnik namiesto toho predložiť na danú sumu bankovú záruku. V takom prípade sa pokuta ďalej vykazuje ako vymáhateľná suma. Ak podnik neposkytne peňažné prostriedky ani bankovú záruku a existujú pochybnosti o jeho platobnej schopnosti, vykáže sa zníženie hodnoty nároku. Ak sa podnik proti rozhodnutiu odvolá, pričom pokutu už predbežne uhradil, suma sa vykáže ako podmienený záväzok alebo, ak je pravdepodobné, že Všeobecný súd nerozhodne v prospech EÚ, na pokrytie tohto rizika sa vytvorí rezerva. Ak bola namiesto toho poskytnutá záruka, nesplatená vymáhateľná suma sa odpíše. Kumulatívny úrok, ktorý Komisii plynie z bankových účtov, na ktorých boli uložené platby, sa vykáže ako príjem a všetky podmienené záväzky sa zodpovedajúcim spôsobom zvýšia. Predbežne uhradené pokuty spravuje od roku 2010 Komisia v rámci osobitne vytvoreného fondu (BUFI) a investuje ich do finančných nástrojov. PRÍJMY Z VÝMENNÝCH TRANSAKCIÍ Príjmy z predaja tovaru a služieb sa vykazujú vtedy, keď značná časť rizika a výhod plynúcich z vlastníctva tovaru prechádza na kupujúceho. Príjmy súvisiace s transakciou zahŕňajúcou poskytovanie služieb sa vykazujú na základe stupňa dokončenia transakcie k dátumu vykazovania. Úrokové príjmy a náklady Úrokové príjmy a náklady sa vykazujú vo výkaze finančných výsledkov metódou efektívnej úrokovej miery. Ide o metódu výpočtu amortizovanej hodnoty finančných aktív alebo finančných záväzkov a rozdelenia úrokových príjmov a nákladov v rámci príslušného obdobia. Pri výpočte efektívnej úrokovej miery EÚ odhaduje peňažné toky s prihliadnutím na všetky zmluvné podmienky finančného nástroja (napr. možnosť predčasného splatenia), neberie však do úvahy budúce úverové straty. Výpočet zahŕňa všetky poplatky a bázické body zaplatené alebo prijaté medzi zmluvnými stranami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou efektívnej úrokovej miery, transakčné náklady a všetky ostatné prémie alebo diskonty. Keď sa finančné aktívum alebo skupina podobných finančných aktív začnú považovať za úverovo znehodnotené (fáza 3), úrokové príjmy sa vykazujú na základe úrokovej sadzby použitej na diskontovanie budúcich peňažných tokov na účely ocenenia straty zo zníženia hodnoty. Príjmy z dividend Príjmy z dividend a podobných rozdelení sa vykazujú, keď vznikne nárok na ich výplatu. Príjmy a výdavky týkajúce sa finančných aktív vykazovaných cez prebytok alebo deficit Ide o zisky (príjmy) v reálnej hodnote a straty (výdavky) v reálnej hodnote plynúce z týchto finančných aktív, ako aj z prepočtu cudzích mien. V prípade úročených finančných aktív zahŕňajú aj úroky. Pozri aj poznámku 3. 9. Príjmy zo zmlúv o finančnej záruke Príjmy zo zmlúv o finančnej záruke (poplatok za záruku) sa vykazujú počas obdobia, v ktorom je EÚ pripravená kompenzovať držiteľa zmluvy o finančných zárukách za úverovú stratu, ktorá sa môže vyskytnúť. V použitom pláne amortizácie sa zohľadňuje postupujúci čas a objem zaručenej expozície. Príjmy zo zmlúv o finančnej záruke obsahujú aj amortizáciu záväzku zo zmlúv o finančnej záruke v prípadoch, keď bola záruka poskytnutá za nulovú alebo nominálnu protihodnotu. 1. 6. 2. Výdavky Výdavky na nevýmenné transakcie predstavujú väčšinu výdavkov EÚ. Súvisia s prevodmi prostriedkov v prospech prijímateľov a možno ich rozdeliť na tri skupiny: i) nároky; ii) prevody na základe dohody a diskrečné granty; ako aj iii) príspevky a dary. Prevody sa vykazujú ako výdavky v období, počas ktorého nastali udalosti vedúce k prevodu, a to za predpokladu, že povaha prevodu zodpovedá ustanoveniam právneho predpisu (nariadenie o rozpočtových pravidlách, služobný poriadok alebo iný právny predpis) alebo bola podpísaná dohoda, ktorá prevod oprávňuje, že prijímateľ splnil všetky podmienky oprávnenosti a že je možné sumu primeraným spôsobom odhadnúť. Po prijatí žiadosti o platbu alebo žiadosti o úhradu nákladov, ktoré spĺňajú kritériá vykazovania, sa vykazujú ako výdavky vo výške oprávnenej sumy. Ku koncu roka sa vzniknuté oprávnené výdavky, na ktoré už prijímateľovi nárok vznikol, ale ešte neboli oznámené, odhadujú a vykazujú ako časovo rozlíšené výdavky. Výdavky na výmenné transakcie súvisiace s nákupom tovaru a služieb sa vykazujú po doručení, resp. poskytnutí a ich prijatí EÚ. Oceňujú sa v pôvodnej fakturovanej cene. Okrem toho sa k dátumu zostavenia súvahy vo výkaze finančných výsledkov odhadujú a vykazujú výdavky súvisiace so službou poskytnutou počas obdobia, za ktoré faktúra nebola zatiaľ prijatá alebo uznaná. 1. 7. PODMIENENÉ AKTÍVA A ZÁVÄZKY 1. 7. 1. Podmienené aktíva Podmienené aktíva predstavujú možné aktíva, ktoré sú dôsledkom minulých udalostí a ktorých existencia bude potvrdená jedine tým, či v budúcnosti nastane, resp. nenastane jedna alebo viacero neistých udalostí, ktorých vznik nezávisí výlučne od EÚ. Podmienené aktíva sa vykazujú vtedy, ak je pravdepodobný prílev zdrojov predstavujúcich ekonomický úžitok alebo potenciálny prínos. 1. 7. 2. Podmienené záväzky Podmienené záväzky predstavujú možné záväzky, ktoré sú dôsledkom minulých udalostí a ktorých existencia bude potvrdená jedine tým, či v budúcnosti nastane, resp. nenastane jedna alebo viacero neistých udalostí, ktorých vznik nezávisí výlučne od EÚ, alebo ide o súčasný záväzok, ktorý je dôsledkom minulých udalostí, ale nevykazuje sa buď preto, že nie je pravdepodobné, že na vyrovnanie záväzkov bude potrebný úbytok zdrojov predstavujúcich ekonomický úžitok alebo potenciálny prínos, alebo preto, že v niektorých mimoriadnych prípadoch nie je možné výšku záväzkov dostatočne spoľahlivo stanoviť. Údaje o podmienených záväzkoch sa uvádzajú, ak pravdepodobnosť úbytku zdrojov predstavujúcich ekonomický úžitok alebo potenciálny prínos nie je malá. 1. 8. VÝKAZ PEŇAŽNÝCH TOKOV Informácie o peňažných tokoch slúžia ako základ pre posúdenie schopnosti EÚ vytvárať peňažné prostriedky a peňažné ekvivalenty a jej potreby využívať tieto peňažné toky. Výkaz peňažných tokov je zostavený nepriamou metódou. To znamená, že hospodársky výsledok za rozpočtový rok je upravený o účinky nepeňažných transakcií, o prípadné časové rozlíšenie operačných hotovostných príjmov alebo platieb v minulosti alebo budúcnosti a o položky príjmov alebo výdavkov súvisiacich s peňažnými tokmi z investičnej činnosti. Peňažné toky vznikajúce z transakcií v cudzej mene sú zaznamenané v mene EÚ, v ktorej sa transakcie vykazujú (euro), a to tak, že sa na sumu v cudzej mene uplatní výmenný kurz medzi eurom a príslušnou cudzou menou platný ku dňu uskutočnenia peňažného toku. Výkaz peňažných tokov poskytuje informácie o peňažných tokoch počas obdobia v členení na operačné, investičné a finančné činnosti. Operačné činnosti sú tie činnosti EÚ, ktoré nie sú investičnými alebo finančnými činnosťami. Predstavujú väčšinu realizovaných činností. Investičnými činnosťami sú nadobúdanie a odpredaj nehmotných aktív a nehnuteľností, strojov a zariadení a iných investícií, ktoré nie sú zahrnuté v peňažných ekvivalentoch. Investičné činnosti neobsahujú úvery poskytované prijímateľom, keďže patria do všeobecných cieľov, a teda do každodenných činností EÚ. Cieľom je ukázať reálne investície EÚ. Finančné činnosti sú činnosti, ktoré majú za následok zmeny v objeme a zložení pôžičiek iných ako poskytnutých prijímateľom na základe zásady nadväznosti alebo na nadobudnutie nehnuteľností, strojov a zariadení (ktoré sú začlenené do prevádzkových činností). 2. POZNÁMKY K SÚVAHE AKTÍVA 2. 1. NEHMOTNÉ AKTÍVA v mil. EUR Hrubá účtovná hodnota k 31. 12. 2021 1 636 Prírastky 280 Úbytky (54) Presun medzi kategóriami aktív 0 Iné zmeny (12) Hrubá účtovná hodnota k 31. 12. 2022 1 849 Oprávky k 31. 12. 2021 (867) Odpisy za rok (135) Zrušenie amortizácie — Úbytky 49 Presun medzi kategóriami aktív 0 Iné zmeny 3 Oprávky k 31. 12. 2022 (949) Čistá účtovná hodnota k 31. 12. 2022 900 Čistá účtovná hodnota k 31. 12. 2021 769 Uvedené sumy sa týkajú predovšetkým počítačového softvéru. 2. 2. NEHNUTEĽNOSTI, STROJE A ZARIADENIA Do kategórie kozmických prostriedkov patrí operačný dlhodobý majetok súvisiaci s dvomi vesmírnymi programami EÚ: globálne navigačné satelitné systémy (GNSS), t. j. so systémom Galileo a Európskou prekryvnou službou geostacionárnej navigácie (EGNOS), a s európskym programom pozorovania Zeme Copernicus. Aktíva kozmických systémov, ktoré zatiaľ nie sú operačné, sú zahrnuté v okruhu „Nedokončené aktíva“. Aktíva súvisiace s vesmírnymi programami EÚ sa budujú s pomocou Európskej vesmírnej agentúry (ESA). V marci 2022 boli v prípade systému Galileo vyhlásené za funkčné dva satelity, ktoré boli vypustené v decembri 2021. Konštelácia v súčasnosti obsahuje 28 satelitov. Po dokončení bude mať konštelácia programu Galileo 30 satelitov (vrátane 6 náhradných satelitov). Operačný dlhodobý majetok systému Galileo, ktorý sa vzťahuje tak na satelity, ako aj na pozemné zariadenia, k 31. decembru 2022 predstavoval 3 056 mil. EUR po odpočítaní oprávok (2021: 3 413 mil. EUR). Celková výška zostávajúcich nedokončených aktív predstavuje 1 812 mil. EUR (2021: 1 344 mil. EUR). Pokiaľ ide o program Copernicus, po technickom incidente týkajúcom sa nástroja SAR (poskytujúceho radarové údaje) na satelite Sentinel-1B a napriek všetkému úsiliu o reaktiváciu satelitu sa v júli 2022 dospelo k záveru, že satelit Sentinel-1B už nemôže podporovať misiu Sentinel-1. Satelit Sentinel-1B sa teda úplne odpísal (86 mil. EUR, po odpočítaní oprávok). Celková hodnota operačného dlhodobého majetku programu Copernicus je 634 mil. EUR (2021: 937 mil. EUR) po odpočítaní oprávok. Ďalšia suma vo výške 2 583 mil. EUR súvisiaca so satelitmi Copernicus sa vykazuje ako nedokončené aktíva (2021: 2 115 mil. EUR). Dlhodobý majetok týkajúci sa pozemnej infraštruktúry EGNOS vo výške 106 mil. EUR (2021: 130 mil. EUR) je takisto začlenený do okruhu „Kozmické prostriedky“. Okrem toho nedokončené aktíva služby EGNOS dosahujú výšku 292 mil. EUR (2021: 189 mil. EUR). Nehnuteľnosti, stroje a zariadenia v mil. EUR Pozemky a budovy Vesmírne prostriedky Stroje a zariadenia Nábytok a dopravné prostriedky Počítačový hardvér Iné Finančný prenájom Nedokončené aktíva Spolu Hrubá účtovná hodnota k 31. 12. 2021 6 547 7 730 568 281 781 347 2 651 3 890 22 793 Prírastky 34 7 36 13 107 24 139 1 349 1 710 Úbytky (6) (340) (32) (14) (49) (10) (109) — (561) Presun medzi kategóriami aktív 32 206 0 1 0 6 — (245) 0 Iné zmeny (0) — — — (0) 0 (6) — (6) Hrubá účtovná hodnota k 31. 12. 2022 6 608 7 603 572 280 838 367 2 675 4 995 23 937 Oprávky k 31. 12. 2021 (3 846 ) (3 250 ) (479) (208) (581) (276) (1 487 ) (10 126 ) Odpisy za rok (172) (811) (42) (15) (96) (21) (133) (1 290 ) Zrušenie odpisov 0 — — 0 (0) — 5 6 Úbytky 2 255 27 14 47 9 62 417 Presun medzi kategóriami aktív 0 — 0 (0) (0) (0) — (0) Iné zmeny — — (0) (0) — 0 (22) (22) Oprávky k 31. 12.	17,972	1

Subsets and Splits

No community queries yet

The top public SQL queries from the community will appear here once available.