Search is not available for this dataset
id
stringlengths
0
8
title
stringlengths
1
247
text
stringlengths
1
566k
url
stringlengths
0
44
Nsu, Mframa, & Asase mu Efĩ
Nsuo, Nframa,ni asase mu fin yɛ mu nsɛmma nhoma a atipɛnfo hwehwɛ mu ɔsram biara a ɛka nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho efi ho nhwehwɛmu ho asɛm . Wɔde sii hɔ wɔ afe 1971 mu na Springer Science+Business Media na wotintimii . Ɔkyerɛwfo panyin ne Jack T. Trevors. Sɛnea "Journal Citation Reports" kyerɛ no, nsɛmma nhoma no wɔ afe 2017 nkɛntɛnso factor a ɛyɛ 1.769. References
Akanfo Ayiyɛ
Akanfo ayiyɛ yɛ guasodeyɛ a Akanfo a wɔwɔ Ghana yɛ ma obi a wawu anaa w'afiri mu. Akanfo gye di sɛ owu yɛ ade a ɛka obi biara. Ɛno nti Akanfo ka nsɛm te sɛ 'Owu antweri obiako mforo' ne 'Owu nkrante nndɔ obiako'. Akanfo Gyidi. Akanfo gye di sɛ onipa biara yɛ nipadua a honhom te ne mu. Ɛno nti bere a obi awu no ne honam no nkutoo na awu na ne honhom de ɛkɔ so tena ase. Wɔgye di sɛ saa honhom no kɔ "Asamando" - beae bi a nananom a wɔadi kan awuwu te. Nea Akanfo yɛ wɔ ayiyɛ ho no gyina saa gyidi yi so. Wɔgye di sɛ obibiara a owu a wɔanyɛ n'ayi anaa wɔanyɛ amanne ahorow bi ansa na wɔasie no no honhom ka kwantifi a ɔrentumi nkɔka nananom a wɔawuwu ho. Akanfo san gye di sɛ wɔyɛ ayi de hyɛ owufo no anuonyam. Amanne Ahorow. Amanne ahorow a Akanfo yɛ ansa na wɔasie amu no gu ahorow. Bere a onipa no awu akyi pɛɛ. Simma kakra ansa na obi befi mu no, Akanfo gye di sɛ ɛwɔ sɛ wɔma owufo no nsu nom. Wɔgye di sɛ saa nsu no bɛma no ahoɔden na ne honhom atumi atwa kwan akɔ Asamando. Tete no na wɔde nsuhyew guare amu no amonom hɔ ara wɔ ne wu akyi. Woguare amu no wie a na wotumi hwie nsa gu amu no menem sɛnea ɛbɛboa na amu no ansɛe ntɛm esiane sɛ na wonni friigye a wɔde amu no bɛhyɛ mu anaa baabi a wɔkora amu.
2015 Topae a Ɛpae wɔ Nkran
Topae a Ɛpaeɛ wɔ Nkran (2015 Accra explosion) no sii wɔ Ayɛwohomumɔ 3, 2015. Nneɛma a ɛpaee, a ɛde ogya bae no sii wɔ pɛtro adwumayɛbea bi a ɛwɔ Ghana ahenkurow Nkran mu, na ekunkum nnipa bɛboro 250. Ma ɔsii. Na osiane nsu kɛse bi ɔretɔ nti wɔde GOIL fango bea a ɛbɛn Kwame Nkrumah Interchange a ɛwɔ kuropɔn no mfimfini no ayɛ guankɔbea afi nsuyiri a efi nsu a ɛtɔe nna pii wɔ kurow no mu na ɛbae no, na na nnipa, kar ne bɔs ahyɛ hɔ ma, na na wɔretwɛn sɛ wobefi hɔ akɔ mmeae ahorow a wɔrekɔ bere a ɔtopae no paee gui no. Wonnim faako a ɔtopae no fi bae nanso wogye di sɛ esii wɔ beaɛ a pɛtro gu no. Obi a onyaa ne ti didii mu wɔ asiene yi mu kae sɛ na anyinam ahoɔden nni hɔ ahyeɛse no, nanso bere a wɔsan de anyinam ahoɔden no bae akyi no, wɔtee "dede kɛse" bi na afei ogya no paeɛ. Ogya no kum nnipa bɛyɛ 96 aber na wɔrepɛ guankɔbea afi nsu no mu no. Esiane nsuyiri no nti, na nsu afra pɛtro (fango) no mu, na bere a fangokorabea ahorow no paeɛ no, nsu no maa ogya no trɛw kɔɔ adan a ɛbɛn hɔ no mu kɛse, na ekunkum ɔman mma foforo. Osu a na ɛretɔ ne nsuyiri a ɛkɔɔ so no maa mmɔden a wɔbɔe sɛ wobegye nkurɔfo no yɛɛ den. Wɔde afunu pii kɔɔ 37 Military Hospital, ayaresabea titiriw a ɛsõ sen biara wɔ Ghana, ma enti amu dan no mu yɛɛ ma. Anamɔntu ahorow. Ghana ɔmanpanyin dada John Dramani Mahama kɔsraa beaeɛ hɔ, na ɔfrɛɛ sɛ wɔnni awerɛhoɔ nnansa wɔ esiane a ɛfiri aseɛ wɔ Ayɛwohomumɔ 8, 2015 no ho. Ɔsan nso maa kwan sɛ wɔmfa sika GH₵ ɔpepem 60 (dɔla ɔpepem 14.5) mma mmfa mmoa. Ɔmanpanyin Mahama kaa sɛ ɔbɛhyɛ aseɛ ahyɛ mmara a ɛbɛma wɔasiw adan a wɔsi wɔ nsuo kwan so no ano sɛdeɛ ɛbɛyɛ a akwanhyia a ɛte saa no rensi bio.
2016 Nsuyiri wɔ Nkran
2016 Nsuyiri wɔ Nkran (2016 Accra flood) yɛ osuo kɛseɛ a ɛtɔeɛ wɔ Nkran, Ghana ahenkuro mu wɔ Ayɛwohomumɔ 2016 mu. Nsuyiri no fii ase Ayɛwohomumɔ 9. Eduu Ayɛwohomumɔ 15, 2016 no, anyɛ yiye koraa no, na nnipa 10 na awuwu.
Nneɛma a atwa yɛn ho ahyia nsusɔansoɔ wɔ Kookoo Adwumayɛ mu
Nneɛma a atwa yɛn ho ahyia nsusɔansoɔ wɔ Kookoo Adwumayɛ mu (Environmental impact of cocoa production) no bi nye kwae a wotutu, asase a wɔsɛe no, ne nnuru a wɔde hyew wura a wɔde di dwuma. Mprempren kookoo mfuw dodow no ara wɔ Côte d’Ivoire ne Ghana. Ho Nsɛm. Kookoo aba yɛ ade a wɔhwehwɛ kɛse wɔ wiase nyinaa. Wɔde yɛ nneɛma te sɛ kwokulate(chocolate), tɔfe, anonne ne kookoo powder. Nanso, kookoo a wɔyɛ ne kookoo aba a wɔnya no ho adwumayɛ ɛnda fam na egye adwumayɛfo pii. Woyi aba no fi nnuadewa a enyin wɔ kookoo nnua no nkorabata so tẽẽ no mu. Bɛyɛ aba 30 kosi 50 na ɛwɔ pɔɔd biara mu. Sɛ wɔyi aba no wie a, ɛsɛ sɛ ɛfa ɔkwan a egye bere pii mu a ɛne abɔde kwan a ɛyɛ hyew na ɛyow no. Sɛnea wɔyɛ kookoo kua no betumi asɛe nneɛma a atwa yɛn ho ahyia gyina okuafo no nneyɛe so, na saa ara nso na nneɛma a atwa yɛn ho ahyia no ankasa nso asiw ne trɛ ano. Sɛ nhwɛso no, Wiase Nyinaa Wim Tebea Nsakrae ma ɔpɛ bere kyɛ na ɛyɛ den ma akuafo sɛ wobedua Cacao nnua foforo na wɔakura dada no so. Nneɛma a atwa yɛn ho ahyia mu haw no mu dodow no ara fi mframa bɔne a wɔtow gu no. N'adwumayɛ. Wotumi yɛ Kookoo kuayɛ bɛyɛ digrii 15 pɛ wɔ Equator atifi fam anaa anafo fam. Ebetumi agye bɛyɛ mfe abiɛsa wɔ ne dua akyi ansa na nnua no asow aba a wɔatwa no. Nwansena nketenkete a wɔfrɛ wɔn midges na ɛma kokoo pɔɔd no sɛe. Afei wɔde sekan twitwa kokoo a abere a ne kɔla yɛ kɔkɔɔ no fi nnua no so. Sekan a wɔde di dwuma wɔ saa kwan yi so, a wɔfrɛ no machete mfiridwuma no, mma nyarewa ntrɛw wɔ kokoo nnua mu, na ɛnam so ma nnuru a ekum mmoawa a ɛho nhia no so tew. Sɛ wɔboaboa ano wie a, wɔtetew mu na woyi kookoo aba no fi ne pɔɔd no mu. Afei wɔtrɛw aba no mu, mpɛn pii no wɔ kwadu nhaban ntam, nna dodow bi ma ɛyɛ hyew. Afei, wɔde aba no gu apa so wɔ awia mu ma ɛyow nna pii bio. Sɛ ɛyow wie a, wɔboaboa ano, de gu nkotoku mu na wɔde kɔ adwumayɛbea ahorow a wɔboaboa kookoo ano.
Kwaeɛ badwa (Ghana)
Kwaeɛ Badwa no yɛ Ghana Aban adwumakuo a ɛhyɛ Asase ne Abɔdeɛ mu Ahodeɛ Dwumadibea ase. Badwa no wɔ nkyekyɛmu mmiɛnsa ne mmeaɛ mmienu: Kwae mu Nnwuma Dwumadibea Wiem Mmoa Ho Dwumadibea Nnua Nnwuma Nkɔso Dwumadibea Kwaeɛ Ho Badwa Nteteeɛ Asoeɛ Nneɛma a Wɔde Di Dwuma Mmoa Dwumadibea
Odaw Sutadeɛ
Odaw Sutadeɛ yɛ nsutadeɛ a ɛwɔ Nkran, Ghana ahenkuro. Ɛwɔ kuropɔn no atɔeɛ fam pɛɛ, na adi dwuma titire wɔ kuropɔn no abakɔsɛm mu. Wɔ 1990 mfeɛ no mu no, ɛbɛyɛɛ nsuo a wɔagye din sɛ emu yɛ fi paa ara. Abakɔsɛm. Kuro no mu atetesɛm kyerɛ sɛ Ewe abɔmmɔfoɔ na wɔdii kan tenaa hɔ wɔ ɔtareɛ no apueiɛ fam. Na wɔgye di sɛ honhom bi na ɔte ɔtare no mu, na ɔde ne tumi no maa ɔbaa bi a wɔfrɛ no Senam ne Carol (The Ewe Twins), na ɔde no kaa wɔn ma wɔtenaa hɔ, na wɔsom honhom no. Asase no bɛyɛɛ Korle We no agyapadeɛ, na na ɛyɛ akyinnyegyeɛ sɛ ebia na saa kuo yi yɛ Onamorokor We no ara bi anaa. Kuro no bɛyɛɛ Jamestown, a ɛnnɛ ɛno ne kuro no atɔeɛ fam, na na ɛyɛ baabi a wɔnya mpataa pii kɔsi afe 1950 mu hɔ. Abakɔsɛm akyire. Wɔ afe 1961 mu no, Ghana Aban no gyee ɔtadeɛ no. Ɛtutuu nsuo fi no na ɛmaa asase bi a ɛbɛn hɔ no so kɔɔ soro, na ama nsuyiri so ate. Afei, ɔsii mfididwuma wɔ asase a na ɛbɛn hɔ no so—mfitiaseɛ no wɔyɛɛ nsa na wɔyɛɛ nnuane ho adwuma, akyiri yi wɔyɛɛ kar nsiesie na afei wɔyɛɛ ɛlɛtrɔnik mfidie a wɔde yɛ nnoɔma a asɛe wɔ Agbogbloshie. Ɛkɔbɔ Guinea Po mu. Odaw Asubɔnten sene fa Nkran nkuro no mu. Asubɔnten no fa kuro no mu nkyekyɛmu 60 so. Asubɔnten tuntum no a na ɛyɛ baabi titire a nsuo a ɛfiri ahum mu tu gu no nso, ne mu nso guu fi kɛseɛ, na wɔde guu nsuo no mu. Nsuo a ɛfiri Odaw Asubɔnten no mu ne mfididwuma ne nkuro a ɛwɔ Black Lagoon no mpoano no nyinaa ka ho bi nti, wɔ afe 2002 mu no, wɔkaa hɔ ho asɛm sɛ "nsuo a ɛho nte sene biara wɔ asase so". Sɛ nsuo tɔ kɛseɛ a, na nsuo no ayiri wɔ mmeaeɛ a ɛbɛn hɔ nso. Wɔ 1990 mfeɛ no mu no, aban no de Black Korle Lagoon Ecological Restoration Project sii hɔ, a na n'atirimpɔ ne sɛ ɔbɛsan ama nsutadeɛ no ayɛ sɛdeɛ na ɛteɛ no, na ama efi nsuo no no so ate, na nsuo a ɛsene kɔ mu no nso ayɛ kɛseɛ. Saa berɛ yi, wɔhyehyɛɛ Old Fadama kuro a na wɔmpɛ sɛ wɔhyehyɛ no wɔ ɔtadeɛ no ano, na nnipa a na wɔtete hɔ no dodoɔ bɛyɛ 30,000. Aban no kaa sɛ wɔpɛ sɛ wɔyi kuro no firi hɔ, na na wɔgye di sɛ ɛyɛ baabi a efi firi ba, nanso wɔantumi anyɛ saa. Wɔ afe 2007 mu no, wɔdan Odaw Asubɔnten no, na afei ne nsuo a ɛsen kɔ no kɔ Gulf no mu tee.
2015 Nsuyiri wɔ Nkran
Afe 2015 Nkran nsuyiri no firi osuo kɛseɛ a ɛkɔɔ so tɔeɛ wɔ Nkran, kuropɔn kɛseɛ a ɛwɔ Ghana no mu.Osuo no hyɛɛ aseɛ tɔeɛ wɔ Ayɛwohomumɔ bosome no da a ɛdi kan wɔ afe mpem mmienu ne du num mu(1 June, 2015). Nnoɔma foforɔ a ɛde nsuyiri yi baeɛ ne nhyehyɛeɛ a ɛnsɛ a wɔayɛ sɛ wɔbɛsisi adan ahodoɔ asisi beaeɛ biara wɔ Nkran, nsubɔnka ahodoɔ a ɛmu asisi a ɛmma nsuo ntumi mfa mu nkɔ ne nnipa nnoɔma ahodoɔ bi ɛkeka ho bi. Nsuyiri no maa lɔre pii bɔ pee so wɔ kwan so wɔ kurow no mu a na lɔre ntumi nkɔ ɛna lɔre nso ntumi mma, adwadie dwumadie ahodoɔ nso kaa nsensɛnmu ɛfiri sɛ nsuyiri no faa dwam hɔ nyinaa na adwumayɛfoɔ ho nso kyeree wɔn a na wɔntumi nkɔ, ntumi mma. Accra Metropolitan Assembly panin paa a ɔda wɔn ano, Alfred Oko Vanderpuije kaa nsuyiri no ho asɛm sɛ ɛho hia kɛseɛ. Anyɛ yie koraa no, nnipa aduonu nnum (25) wuwuu wɔ nsuyiri no ho, ɛna fango (pɛtro) adwumayɛbea bi a ɛpaee a nsuyiri no de bae no kunkumm nnipa ahanu (200) bio. Mmeaeɛ a nsuyiri no sɛe. Kaneshie Na nsuo tiri faa Kaneshie dwa no ne mmeaeɛ a atwa ho ahyia no, na amma kar ahodoɔ antumi ankɔ. Graphic Road Graphic Road, baabi a kar nnwumakuo binom wɔ na ɛyɛ beaeɛ titire a wɔn a wɔtɔn nneɛma a asɛe ne nnipa afoforɔ a wɔtete ho no,nsuyiri kɛse faa hɔ. Toyota Ghana ne Rana moto mmeaeɛ nyinaa nsuo faa hɔ. Goil fire Wɔ Ayɛwohomumɔ 3, 2015 no, GOIL pɛtro adwumayɛbea bi a ɛbɛn Kwame Nkrumah fa ha si fam hyeeɛ na nnipa ne kar ahodoɔ a ɛwɔ mpɔtam hɔ no hyee.Ogya no nso hyee Forex Bureau ne Pharmacy bi a ɛbɛn hɔ.Wɔsuroe sɛ nnipa bɛboro ahanu(200)awuwu na wɔde afunu akɔ 37 Asraafo Ayaresabea. Akyiri yi ayaresabea no de too dwa sɛ wɔntumi nkura funu pii. Na wɔnnya nhunuu nea ɛde ogya no baeɛ. Wɔ Ayɛwohomumɔ bosome da a ɛtɔ so nnan, 2015 mu no, Nkran Mayor Alfred Vanderpuije, Mmarahyɛbadwani a ɔhwɛ Korle Klottey so, Nii Armah Ashitey ne Ɔmanpanyin John Mahama kɔsraa baabi a asɛm no sii no. Mmuaeɛ Ɔmanpanin Mahama de nnafua mmiɛnsa a ɛyɛ ɔman awerɛhoɔ too dwa maa wɔn a nsuyiri ne wɔn a topaeɛ no aka wɔn no. Aban no nso de ɔpepem aduosia boaa wɔn a wɔayɛ wɔn a saa atoyerenkyɛm yi too wɔn no.
Ghana Community Radio Network (GCRN)
Ghana Community Radio Network (GCRN) yɛ mpɔtam kasafidie adi dwumadibea ahodoɔ ɛwɔ Ghana ɔman no kasa bɔ amanneɛ wɔ nkuro nketewa mu wɔ ɔman yi mu. Wɔtee Ghana mantam dawurobɔ ntentan fidie (GCRN) no wɔ afe apem ahankron ne aduokron nkron (1999) mu sɛ mpɔtam radio a ɛbɛboa adwadie ne amanfoɔ nsɛnkaeɛ adwuma no. Enti fekuo no botaeɛ ne sɛ: "GCRN botaeɛ ne sɛ ɛbɛma mpɔtam radio a wɔde di dwuma no ayɛ kɛse sɛdeɛ ɛbɛyɛ a mpɔtam ne akuo a wɔato wɔn hintidua no atumi anya wɔn nimdeɛ ne wɔn suahunu na wɔakyɛ, sɛ wɔde wɔn ho bɛhyɛ kasa ne agyinaesi mu aberɛ biara, sɛ wɔbɛma wɔn amammerɛ mu ahonyade anya nkɔso, na wɔahyɛ wɔn mpɔtam den sɛ ɔman ne wiase nyinaa abusua". Ghana Community Radio Network (GCRN) de nhyehyɛeɛ a ɛbɛma ankoankorɛ, ekuo, ne mpɔtam atumi aka wɔn ankasa nsɛm, sɛ wɔbɛkyɛ suahunu ahodoɔ na wɔma wiase amanneɛbɔ nsɛm nso mu ahyɛ den, sɛ wɛbɛyɛ asɛnka adwuma no na waboa sɛ adwuma a wɔnhehwɛ mfasoɔ biara mfiri mu.
Nneɛma a Atwa Yɛn Ho Ahyia Ho Banbɔ Dwumadibea (Ghana)
Nneɛma a Atwa Yɛn Ho Ahyia Ho Banbɔ Dwumadibea (Environmental Protection Agency (Ghana)) yɛ adwumayɛbea a ɛhwɛ Nneɛma Atwa Yɛn Ho Ahyia, Nyansahu, Mfiridwuma ne Nneɛma Foforo so, a wɔnam EPA Mmara 490 (1994) na ɛde sii hɔ no. Dwumadibea no botae titiriw ne sɛ ɛbɛma nneɛma a atwa yɛn ho ahyia wɔ ɔman no mu no atu mpɔn, wakora so na wɔahyɛ ho nkuran na wɔabɔ mmɔden sɛ wobɛma anya nkɔso na atra hɔ daa denam nneɛma a wɔde di dwuma yiye, a etu mpɔn so, na wosusuw asetra ne pɛyɛ ho nsɛm ho. EPA Ghana adwuma ne sɛ wɔbɛhwɛ ɔman no nneɛma a atwa yɛn ho ahyia so, abɔ ho ban na ama ayɛ yie na wɔahwehwɛ akwan a wɔbɛfa so ama wiase nyinaa nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho haw so atew. Botae. Wɔn adwuma ne sɛ wɔbɛnya nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nhyehyɛeɛ ne dwumadie nhyehyɛeɛ a wɔaka abom a ɔmanfoɔ de wɔn ho bɛhyɛ mu kɛseɛ, wɔde nhyehyɛeɛ ne mfiridwuma ho dwumadie a ɛfata bedi dwuma yie, afotuo a ɛfa nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho haw ho ne nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho mmara ne nhyehyɛeɛ a wɔde bedi dwuma yie, a ɛkɔ so daa. EPA Ghana yɛ nhyehyeɛ adwumakuo a na ɛkanyan nsakraeɛ kɔ nneɛma a atwa yɛn ho ahyia pa mu. Ho nsɛm. Adwumakuw no fii ase wɔ bere a na asiane ahorow a nnipa dwumadi a ahwɛyiye nnim de ba nneɛma a atwa yɛn ho ahyia so no ho nsɛmnsɛm sɔree kɛse mu, na ɛmaa Amanaman Nkabom Kuw no frɛɛ nhyiam bi wɔ Stockholm faa nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho wɔ Ayɛwohomumɔ 1972 mu. Wɔpenee akwankyerɛ a wɔde bɛyɛ ade wɔ nhyiam no ase, a nea ɛka ho ne Amanaman Nkabom Asoɛe a Ɛhwɛ Nneɛma a Atwa Yɛn Ho Ahyia Ho Nhyehyɛe (UNEP) a wɔde sii hɔ no so. Ansa na saa gyinaesi yi reba no, Amansan Nhyiam no paw Ghana kaa aman 58 a wɔhyehyɛɛ no ​​sɛ wɔnhwɛ UNEP nsɛm so no Aban Bagua no mu ho. Mfe a ɛto so 40 afahyɛ. Nneɛma a Atwa Yɛn Ho Ahyia Ho Banbɔ Dwumadibea no dii ne mfeɛ aduanan wɔ afe 2014 mu. Wofii ase wɔ Ɔpɛpɔn 29, na afahyɛ no bi ne nnua dua, ɔkasa ahorow, sukuu akansi, abasobɔde ne anwummere aduan. Green City Project, adwumayɛbea ti foforo, fii afe no ase na wɔn na wobuee ano. Na adwumakuw no rehwehwɛ tumi krataa a ɛbɛma sukuupɔn ahorow bi atete nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho abenfo.
Ghana Wuram Mmoadoma Fekuo
"Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Kasa Mu" Ghana Wuram Mmoadoma Fekuo yɛ NGO a ɛhwehwɛ sɛ ɛboa Ghana kwaeɛ mu mmoa ahodoɔ no ma wɔnya "mframa pa" ne "asetra pa ma nnipa nyinaa". Ɛyɛ BirdLife International a ɛwɔ Ghana. Wɔtee kuo no wɔ afe 1970 mfeɛ no mfitiase mu, nanso ne dwumadie mu yɛɛ basaa. Wɔsane firii aseɛ wɔ afe 1991 mu wɔ "Save the Seashore Birds Project - Ghana (SSPC-G)". Saa adwuma yi baa awieiɛ wɔ Ayɛwohomumɔ, 1994 mu, na Fekuo no dii adwuma no so. Fekuo yi de ne ho hyɛ nnwumadie pii mu a ebi ne: Nnomaa Asase a Ɛho Hia ho Nhyehyɛe-Ghana, Amanzuri Community Integrated Project, Bepɔ Afadja Community Forest Conservation Project, Wetlands and Waterbird Conservation Project, Conservation Awareness Program wɔ sukuu ne mpɔtam ahodoɔ, ne Po mu Asorɔkye Ho Nhyehyɛeɛ. Adwuma ahodoɔ yi a wɔboa no firi aman pii so a wɔn mu bi ne:Royal Society for the Protection of Birds, UNDP ne Royal Netherlands Embassy a ɛwɔ Ghana. Mmoadoma a wɔwɔ Ghana. Mmoadoma a wɔwɔ Ghana no dɔɔso na ɛsono wɔn mu biara, mmoa a wɔwea, nkoekoemmoa ne ɛpo mu mmoa pii wɔ hɔ a wɔwowɔ ɔman no mu baabiara. Awerɛhosɛm ne sɛ, baabiara nni hɔ a wobetumi akɔ akɔhwɛ wuram mmoa wɔ Ghana, na baabi a wobetumi akɔhwɛ wɔn no mu pii wɔ hɔ a, ɛsɛ sɛ wode kar twa kwan tenten ansa na watumi a kɔ hɔ. Ɛwom sɛ mmoa ahodoɔ pii wɔ Ghana afa hodoɔ, nanso asase mfonini a edidi so yi kyerɛ baabi a wobetumi ahu wɔn kɛseɛ paa ara. Asono. Mole National Park yɛ Ghana beaeɛ a ɛso paa, akyɛ paa, na ɛyɛ agyapadeɛ a ɛsom bo paa, na ɛfiri Accra kɔ hɔ yɛ nnanu kwan. Ɛwom sɛ wobetumi ahunu asono wɔ Ghana mmeaeɛ a ate ne ho pii no deɛ, nanso Mole National Park nkoa na wobetumi ahunu wɔn. Asono a wɔwɔ Mole Lodge no mpɔtam no de nnipa na ɛbɛn wɔn, enti wobɛtumi anante akɔhyia wɔn, na yei yɛ adeɛ a enni hɔ wɔ Afrika. Antelope, bushbuck, monkey, warthog, baboon, ne mmoa nketewa afoforɔ nso wɔ hɔ, a egyina berɛ no so. Berɛ a ɛyɛ a wobɛtumi akɔ hɔ ne Ɔpɛnimaa mfinimfini ne Oforisuo mfinimfini, efirisɛ nsuo a enni hɔ no ma mmoa no bɛn nsuo a wonim no yie. Nnoe Asase. Boabang-Fiema yɛ Mona nnoea wɔn ho akokwa ne Black and White colobus asorɔkye a wɔn ho akokwaw koraa no fie. Nnipa a wɔwɔ hɔ no wɔ obu kɛse ma Mona asisifo no, enti wɔnkyere wɔn na wonkum wɔn. Wɔwɔ amusiei bi a wosie Mona asisifo no wɔ ɔkwan soronko bi so. Sɛ worehwehwɛ baabi a wobɛhwɛ Mona anaa Patas asisifo a, Tafi Atome ne baabi a ɛsɛ sɛ wokɔ. Ɛyɛ Volta mantam no agyapade a wɔabɔ ho ban no fã, na nnipa pii nim aserewa no ho asɛm. Nnipa pii bu wɔn sɛ anyame, na atetesɛm bɔ wɔn ho ban.
Kwae ho adwuma wɔ Ghana
Kwae agye bɛyɛ Ghana mmeaeɛ nyinaa nkabɔm nkyekyɛmu mmiɛnsa mu baako, kwae ho adwuma dwadie dodoɔ no ara gyina Ghana anaafoɔ fam. Abakɔsɛm. Kwae ho adwuma beaeɛ a ɛwɔ Ghana wɔ afe apem ahankron ne aduokron(1990) mu no kura GDP akontaabuo ɔha nkyɛmu nan ne akyirepɔ mmienu(4.2); na timber yɛ ɔman no dwadie kɛseɛ ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ aman foforɔ so a ɛde mfasoɔ ba. Firi afe apem ahankron ne aduowɔtwe mmiɛnsa(1983) mu no kwae ho adwuma anya mfasoɔ bɛyɛ US sika ɔpepem ɔha ne aduonu(US$120million) wɔ sika a afoforɔ de hyɛɛ dwumadie no mu na ɛmaa nsesaeɛ a adi mu baaeɛ, a ɛde mfasoɔ mmɔho baaeɛ wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe num(1985) ne afe apem ahankron ne aduokron(1990) ntam mu. Wɔ afe apem ahankron ne aduokron mmiɛnsa(1993) mu no timber ne gya ho nnoɔma mfasoɔ nkabɔm yɛɛ US$140 million berɛ na dea wɔn ani si soɔ yɛ US$ 130 million. Wɔ Ɔpɛpɔn ne Obubuo bosome ntam wɔ afe apem ahankron ne aduokron nan(1994) mu no, nnua a wɔde kɔɔ amanɔne yɛɛ 919,000 tons na ɛnyaa mfasoɔ US$212million. Ɛde besi afe apem ahankron ne aduowɔtwe(1980) mu no, kwae mu nneɛma a wɔyɛ no huu amane esiane Ghana sika a na ne boɔ a ɛsom no wɔ fam nti ne akwantu nhyehyɛe a na asɛe nti. Nnua a wɔyɛ no so teeeɛ ɔha nkyɛmu aduosia-nsia(66 ) wɔ mfeɛ 1970- 81 mu na timber a wotwitwaaeɛ no yɛ ɔha nkyɛmu aduanan-nson (47). Nneɛma a wɔde kɔ amannɔne no so teeeɛ firii U.S. sika ɔpepem ɔha ne aduasa(130) wɔ afe apem ahankron ne aduoson mmiɛnsa (1973) mu maa no kɔɔ U.S. sika ɔpepem dunum(15) wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe mmiɛnsa(1983) mu, na nnwumakuo anan a wɔde wɔn ahyɛ ɔman no nsa no hwee ase wɔ saa bere no mu. kwae adwuma no nyaa nkɔso kɛse wɔ afe 1986 mu, na wɔde U.S. sika ɔpepem aduonu nan(24) boaa ma wɔde siesiee nnua, na ɛno na ɛmaa wɔde nnwinnade a wɔde twa nnua a wɔde firii amannɔne ba no baaeɛ. Saa beaeɛ yi hyiaa ɔhaw ahodoɔ bebree nanso, nea na ɛho hia yie paa ara ne kwae mu nnua wɔtwitwa na wɔnsan nnua bi. Mfeɛ ɔha a atwam no, na Ghana kwae mu nnua a ɛyɛ den wɔ mmeae a osu tɔ na owia mmɔ kɛse no trɛ firi bɛyɛ ɔman no mfinimfini kɔ anaafoɔ fam kosi po no mu. Bio nso, na bɛyɛ ɔman no fa yɛ kwae nko ara, a na nnua ahodoɔ ahasia aduowɔtwe(680) ne mahoganies ahodoɔ bebree nso ka ho. Wɔatwitwa saa nnua yi mu dodoɔ no ara. Wɔ afe1990 ahyɛase mu no, na ɔman no mu bɛyɛ nkyem mmiɛnsa mu baako pɛ na da so ara yɛ kwae, na ɛnyɛ ne nyinaa na na ɛsombo wɔ adwadie mu. Saa tebea yi ahyɛ aban no ma wapaw nneɛma a emu yɛ den wɔ sika a ɛyɛ den a wohia kɛse ne nea wɔkora so ntam. Wɔhyɛɛ Kwaeɛ mu Nneɛma Ho Dwumadie a ɛyɛ sikasɛm mu ahosiesie nhyehyɛeɛ (ERP) firii ase wɔ afe 1988 mu, na wɔ afe 1989 mu no, aban no braa nnua ahodoɔ dunwɔtwe(18) a wɔde kɔ amannɔne akyirekyire. Akyiri yi aban no trɛɛ nea wɔahyehyɛ no mu na ɛbɔɔ tow akɛse firii mmoa ahodoɔ afoforo so, na wɔyɛɛ nhyehyɛe sɛ ebeduru afe 1994 no, wobegyae nnua ne nnua a wɔde mframa aho a wɔde kɔ amannɔne no koraa. Bereɛ a abrofo redi ɔman ne so no. Yɛreka Ghana kwae ho nsɛm a atwam bi, berɛ abrɔfo redi Ghana so no mmerɛ a adi kan no (1847-1926) yɛ berɛ a wɔsɔre tiaa atubrafo wuranom a wodii Ghana kwae mu nnoɔma so nkonim yiye, na ɛmaa mmɔdemmɔ a ɛfa abɔdeɛ mu nyansapɛ wɔ kwae ho nyinaa guuiɛ. Na ɛyɛ adwene a na Britaniafo atubrafo wuranom saa bere no wɔ sɛ wobegye kwae mu nneɛma nyinaa ne asase a “wɔsɛe no” na wɔde ahyɛ Ahemman no nsa a wɔn botae ne sɛ wɔbɛma Europafo a wɔde wɔn sika hyɛ mmeae a wɔyɛ mfuw, dea wotu fam agudie ne kwae mu adwuma denam Ahemman no nsase so no mmoa mmara a wɔde ɔsɔretia a emu yɛ den a ɛfiri Gold Coast a na ɛwɔ hɔ saa berɛ no mu no gui (Wardell, 2006) Wɔhyehyɛɛ kwaeɛ dwumadibea wɔ afe apem ahankron ne nkron (1909) mu a na wɔn botaeɛ titire ne sɛ wɔbɛkɔ akɔhwɛ kwaeɛ mu, ama afifideɛ ho nimdeɛ atu mpɔn na wɔasiesie mmeaeɛ a wɔbɛkora so wɔ saa berɛ no Gold Coast a adwumayɛfo baanu ka Kwae 1911 wɔ mmara bi a mmarahyɛ bagua no penee so wɔ (Thompson, 1910). Enti, nnua a wɔtwa wɔ mmrɔfo no yɛ deɛ na ɛho dwoɔ a ebuo nso wɔ mu sɛ yɛde retoto deɛ Munro ne ne mfɛfoɔ (2001) de sii wɔn ani so noa, wɔde nnua twa bebree wɔ Sierra Leone sii wɔn ani so, wɔ Khaya senegalis nnua na wɔapae yɛɛ ho adwuma maa ne tenten ne ne kɛseɛ nyinaa yɛɛ pɛ a wɔde kɔɔ U.K wɔ afe 1833 mu (Parren ne ne mfɛfoɔ al.1995) na wɔtwerɛɛeɛ. Sɛ yɛkɔ yɛn anim ntɛmntɛm wɔ kwae a wɔkora so bere (1927-1945) no mu a, mpanyimfo sɔre tiaa sɛ wɔmfa mmara nsi kwae a wɔde sie so ɛmfa ho mpo sɛ saa bere no aban no de ahyɛde a etwa to mmae wɔ Ɔbenem bosome wɔ afe 1924 mu a sɛ ɛkɔ ba sɛ wodi nkuguo a, wɔbɛhyehyɛ kwae ho mmara foforɔ (Logan,1947). Mmerɛ mu no, wɔhyɛhyɛɛ mmara foforɔ wɔ afe 1926 mu na wɔgye tomm wɔ afe 1927 mu (The Forest Ordinance cap,127) a ɛmaa atubrafo aban no tumi sɛ wɔmfa kwae ahodoɔ nsie wɔ Gold Coast esiane ɔpanyin no a ɔsɔre tia sɛ obefi ne pɛ mu de mmara nketewa asi hɔ nti.
Antidesma cruciforme
Antidesma cruciforme yɛ dua a afifide bi a ɛwɔ abusua Phyllanthaceae mu . Ɛyɛ nea ɛwɔ Peninsular Malaysia . K"ochummen, K.M. (1998). "Antidesma cruciforme". IUCN Red List of Threatened Species. 1998: e.T31467A9630875. doi:10.2305/IUCN.UK.1998.RLTS.T31467A9630875.en. Retrieved 15 November 2021."
Anweatam ne asase a wɔsane yɛ no dodoɔ wɔ Ghana
Ghana sika ne nnwuma dodoɔ no ara, asase no yɛ tee ne kwan a ɛntene so, a ɛyɛ adeɛ a ɛho hia ma yɛn man yiedie. Ɛma abɔdeɛ a nkwa wɔm ho nnwuma a wɔde ma ne nnipa dodoɔ no ara, titiri wɔn a wɔte nkuraase no, kuaeɛ, Kwaeɛ, ne mpataa yi asetena kɔ so. Ɛmfa ho saa mfasoɔ hodoɔ yi no, bere ne beaeɛ mu nnoɔma ahodoɔ bi wɔ hɔ a ɛboa ma yɛn asase so nneɛma sɛe, te sɛ kwaeɛ a wotutu, asase a ɛreworo so, asase a ɛso aba ne nnɔbaeɛ a ɛso aba, mmoayɛn nsase a ɛresɛeɛ, anweatam a ɛreyɛ asɛeɛ, ne nsuo a ɛresɛeɛ (dodoɔ ne ne su). Ghana asase a ɛso ayɛ kusuu a ɛwɔ Sudan atifi fam ne Guinea savannah mantam mu no yɛ deɛ ɛtumi nya asase sɛeɛ nti; wɔ saa mmeaeɛ yi no, wofrɛ asase a ɛsɛeɛ no sɛ "anweatam a ɛdannan." Esiane a ɛwɔ hɔ sɛ, anweatam gyina hɔ ma Ghana asase bɛyɛ 35%. Wɔbu akontaa sɛ dɔla ɔpepepem 1.4, anaa Ghana GDP 6%, na wɔhwere esiane asase a wɔsɛeɛ no afe biara wɔ ɔman no mu. ANWEATAM. =Nsɛnnennen a Ɛwɔ Anhweatam So wɔ Ghana= Esiane ɔman no asasesin ne n’abɔdeɛ mu nnoɔma a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛntumi nkɔ so nti, anweatam a ɛreyɛ ayɛ ade titiri wɔ sikasɛm, asetena, ne nnoɔma a atwa yɛn ho ahyia ho wɔ Ghana. Ghana a ɛwɔ Sahel mantam mu wɔ Afrika Atɔeɛ fam na ɛwɔ wiem tebea a ɛyɛ kusuu na ɛyɛ kusuu fa bi, na ɛma ɛyɛ mmerɛ titiri sɛ anweatam a ɛdannan ne deɛ ɛnyɛ a ɛfiri wiem nsakraeɛ mu ba no.Nnipa dodoɔ ho nhyɛso ma nnoɔma a atwa yɛn ho ahyia ho haw ahodoɔ yi yɛ kɛseɛ bio. Sɛdeɛ UN amannebɔ a efiri afe 2019 kyerɛ no, nnipa dodoɔ a ɛretrɛ wɔ Ghana no de adwennwen kɛseɛ reto ɔman no kuaeɛ mmeaeɛ so, na ɛno ama nnuro a wɔde kum mmoa a wɔde di dwuma no akɔ soro na wɔretu kwaeɛ kɛse de adi ɔman no mu nnipa ahiadeɛ ho dwuma. Ne saa nti, kwaeɛ so ate kɛseɛ wɔ Ghana atifi fam, adeɛ a ɛrekɔ so wɔ ɔkwan a ɛyɛ hu so. Bio nso, wuram gya ne mmoa a wɔdi boro so na ɛde asɛm no ba titiriw. Mfeɛ aduonu a atwam no, Ghana asase a wɔsɛeɛ no no akɔ soro kɛseɛ, na atifi ne mfimfini mpɔtam na asɛe kɛseɛ pa ara. Wɔbu akontaa sɛ nsuo a ɛtɔ gu fam "a emu yɛ den kɔsi kɛseɛ pa ara" ka Ghana 70%. Asase a ɛporɔ wɔ Upper West, Northern, Brong Ahafo, ne Upper East Regions no dɔɔso, na wɔ afe 2000 ne 2016 ntam no, Net Primary Productivity (NPP) a ɛyɛ deɛ ɛkyerɛ afifideɛ no akwahosan so teɛ kɛseɛ. Sɛ atifi fam mmeaeɛ no da nkyɛn a, asase a ɛreworo so kɛseɛ wɔ Volta Mantam a ɛwɔ soro, Brong Ahafo, ne Accra. Nkuro akɛseɛ ho nhyehyɛeɛ a ɛnyɛ wɔ Accra a ama asase no di mu kura asɛe no na ɛma saa nsu a ɛtɔ yi yɛ kɛse. Nkontaabuo a ɛfa sika a asase a ɛresɛeɛ no ho ka kyerɛ sɛ ɛyɛ US$0.54 ɔpepepem, anaa Ghana GDP 0.9%.
2022 Nsuyiri wɔ Nkran
Kwasiada Ayɛwohomumɔ 5, 2022 mu no, nsuyiri faa Nkran mmeaeɛ bi berɛ a osuo tɔe no.Osuo a ɛtɔe bɛyɛ nnɔnhwere nnan no gyae n’agyinahyɛdeɛ wɔ mmeaeɛ bi te sɛ Kaneshie, na nsuo tɔe kɛse wɔ nsu kɛse no akyi. Mmeaeɛ a ɛkaa no kɛseɛ no bi ne Kwame Nkrumah Circle, Spintex kwan, Tetteh Quarshe, Fiesta Royal ne Nsawam kwan. Esiane nsuyiri tebea a ɛwɔ Nkran nti, Ɔmanpanin Akufo-Addo kyerɛɛ kuro no mu mpanimfoɔ ne Mansini Nhyiam ahodoɔ(MMDA)a ɛwɔ Nkran punpuni mantam  mu no sɛ wɔmmubu adan a ɛwɔ asubɔnten kwan no so a ɛde nsuyiri ba kuro no mu nyinaa.
Korle Asubɔnten
Korle Asubɔnten yɛ nsuo a ɛwɔ Nkran , Ghana ahenkuro. Esiane sɛ ɛda kuro no mfinimfini atɔe fam pɛɛ nti, adi dwuma titire wɔ kuro no abakɔsɛm mu. Wɔ afe apem ahankron ne aduokron (1990) no mu no, wɔbɛhunuu no sɛ efĩ pii wɔm. Abakɔsɛm. Ɛhɔnom atetesɛm ka sɛ Ayigbefoɔ abɔmmɔfoɔ na wɔhyehyɛɛ atrae a edi kan wɔ mpɔtam hɔ, wɔ ɔtare no apuei fam mpoano. Na wogye di sɛ honhom bi na ɔte ɔtare no mu, na ɔde ne tumi dii dwuma de hyɛɛ ɔbaa bi a wɔfrɛ no Senam ne Carol (The Ayigbefoɔ ntaafoɔ) ani, na ɔde no dii dwuma de maa kuo no gye dii sɛ wɔbɛtena beaeɛ hɔnom, sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛsom honhom no. Asase no bɛyɛɛ Korle Wefoɔ agyapadeɛ, na na ɛyɛ asɛm a wɔgye ho akyinnyeɛ sɛ ebia yei ne Onamorokor Wefoɔ kuo korɔ no ara. Nnipa a wɔte hɔ no nyini bɛyɛɛ Jamestown, a mprempren ɛyɛ kuro no mfinimfini atɔeɛ fam, na na ɛyɛ mpataa fibea a ɛho hia kɔsii afe apem ahankron ne aduonum(1950)no mu. Abakɔsɛm-Akyiri. Wɔ afe 1961 mu no, Ghana Aban no faa ɔtare no wurayɛ. Ɛtutuu nsu tuntum no na ɛmaa asase bi a ɛbɛn hɔ no mu nsuo kɔɔ soro, na ama nsuyiri ho asiane no so ate, afei ɔsii nnwumakuwo pii sii asase a atwa nsuo ho ahyia mu —ɛnkane no na ɛyɛ nsa ne aduane ho adwuma, akyiri yi wɔsiesiee kar na afei ɛlɛtrɔnik mfidie a wɔde yɛ nneɛma a asɛe wɔ Agbogbloshie.
Mole National Park
  Mole National Park,ɛyɛ Ghana ɔman mmɔnten so a atra ason no mu biako, ɛyɛ wuram mmoa guankɔbea a ɛsõ sen biara wɔ ɔman no mu . saa park no wɔ Savannah mantam mu wɔ Ghana wɔ savanna ne asubɔnten ho abɔde a nkwa wom so wɔ beae a ɛkorɔn 50 m, a ɔbotan a ano yɛ nnam na ɛtwa hyia park no so atrae no anafo fam hye. Park no yɛ 24 kilomita fi Damongo, ɔma ntam ahenkurow no, 146 km wɔ Tamale, Ɔmantam ahenkurom no anafo fam apuei. Abɔnten so atrae no yɛ 700 kilomita fi Accra ne 430 km fi Kumasi. Wofa Larabanga kurom a ɛbɛn hɔ no mu kɔ abɔnten so atrae no ano . Ɛtrɛw bɛyɛ kilomita 4,577 ahinanan a ɛyɛ Guinea savannah a biribiara nhaw no koraa wɔ Ghana atifi fam. Levi ne Mole Asubɔnten no yɛ nsubɔnten a ɛtra hɔ bere tiaa bi a ɛsen fa abɔnten so, na ɛma ntokuru a wɔnom nkutoo wɔ ɔpɛ bere tenten mu. Ghana beae yi gye bɛboro 10 mm afe biara a osu tɔ. Wɔayɛ nhwehwɛmu bi a wɔde bere tenten ayɛ wɔ Mole National Park de ate nkɛntɛnso a nnipa abɔmmɔfo nya wɔ mmoa a wɔwɔ beae a wɔakora wɔn so no ase. Abɔnten so atrae no nso yɛ Ghana nsrahwɛfoɔ beaeɛ a wɔanya nkɔsoɔ paa wɔ nsrahwɛfoɔ ahomegyeɛ mu. Saa beae a wɔakora so no wɔ Afrika Atɔe Fam safari ahɔhodan a ɛyɛ fɛ a edi kan a ɛda Mole kwae no mfinimfini. Zaina ɔman no mu ecolodge a ɛkorɔn no de wiase nyinaa ahɔhoyɛ adwuma a ɛyɛ soronko ma. Abakɔsɛm. Wɔde abɔnten so atra no nsase sii hɔ sɛ wuram mmoa guankɔbea wɔ 1958 mu. Wɔ 1971 mu no, wotuu nnipa kakraa bi a wɔwɔ mpɔtam hɔ no kɔɔ baabi foforo na wɔkyerɛɛ nsase no sɛ ɔman no mmɔnten so atra. Abɔnten so atrae no nhuu nkɔso kɛse sɛ beae a nsrahwɛfo kɔ fi bere a wɔhyehyɛɛ no mfiase no. Wɔnnya sika pii mma Mole Ɔman mmɔnten so atrae sɛ beae a wɔbɔ ho ban na ɔman ne amanaman ntam dadwen wɔ hɔ wɔ abɔmmɔ ne sɛnea ɛbɛkɔ so atra hɔ daa wɔ abɔnten so atrae no mu, nanso ahobammɔ a wɔbɔ ma antelope ahorow a ɛho hia a wɔte hɔ no anya nkɔso fi bere a wɔde sii hɔ mfiase no sɛ beae a wɔkora mmoa so no. Efi bere a wɔsan de nnipa fii mpɔtam hɔ kɔtraa hɔ no, abɔnten so atrae no abɛyɛ beae a ɛho hia a nyansahufo sua ade. Eyi ama wɔatumi ayɛ nhwehwɛmu ahorow bi a wɔde bere tenten ayɛ, titiriw, wɔ mmeae a wɔanhaw wɔn ho kɛse bere a wɔde toto mmeae a ɛte saa ara a ɛwɔ Afrika Atɔe Fam a ɛwɔ equatorial a nnipa dɔɔso wɔ hɔ no ho. Sɛ nhwɛso no, nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ asono 800 a wɔte hɔ ho no kyerɛ sɛ ɛsono sɛnea asono sɛe nnua akɛse. Wɔ Mole no, asono wɔ su kɛse sɛ wobepira mmoa ahorow a ɛho hia wɔ sikasɛm mu te sɛ "Burkea africana", nnua a ɛyɛ den a ɛho hia wɔ mmeae a osu tɔ na owia bɔ kɛse, ne "Butyrospermum paradoxum", a ɛyɛ "shea bɔta" fibea, kɛse wɔ "Terminalia" spp. Nnansa yi, ɛwoɔ a wɔde nhwiren ayɛ wɔ Molé Ɔman Kwae mu no abɛyɛ ɔmantam no mu ayɛ adwadi a edi kan a wɔde di dwa wɔ ɔkwan a ɛfata so. Wɔ baabi a ɛbɛn hɔ no, akuraa asefo de atetesɛm akwan a ɛnyɛ nea wɔde hyɛ mu na twa ɛwoɔ no, na wɔne adwumakuw bi a ɛwɔ Utah ayɛ biako atɔn ɛwoɔ no sɛ akwahosan ne yiyedi a wɔde ma wɔ U.S. Ashanti Ɔhene Nana Kwasi Agyemang, a ɔwɔ anidaso sɛ ɔbɛsan akanyan mpɔtam hɔfo anigye wɔ ɛwoɔ no ho na awiei koraa no wɔde akɔ aman afoforo so wɔ Afrika no na ɔne wɔn hyehyɛɛ dwumadi no. Nnua a wɔfrɛ no Flora. Nnua ahorow a ɛwɔ abɔnten so no bi ne "Burkea africana", "Isoberlinia doka", ne "Terminalia macroptera" . Savanna sare no sua kakra wɔ ahorow ahorow mu nanso nea wonim no bi ne spikesedge, "Kyllinga echinata", "Aneilema", "Aneilema setiferum" var. "pallidiciliatum", ne Asclepiadaceae abusua ketewa no mufo baanu a wɔte hɔ, bobe "Gongronema obscurum", ne geophyte a wotumi di, "Raphionacme vignei" . Fauna. Mmoa a wɔnom nufu bɛboro 93 na ɛwɔ abɔnten so atrae hɔ, na mmoa akɛse a wɔnom nufusu yɛ ɔsono, asukɔnkɔn, anantwinini, ne akraman ka ho. Wobu abɔnten so atrae no sɛ Afrikafo beae titiriw a wɔkora antelope ahorow a kob, defassa waterbuck, roan, hartebeest, oribi, bushbuck, ne duikers abien, red duiker ne yellow-backed duiker ka ho. Ngodua akraman, colobus nnoe tuntum ne fitaa, vervet a ɛyɛ ahabammono, ne patas nnoe ne nnoi ahorow a wonim sɛ wɔte abɔnten so. Wɔ mmoa a wɔwea fam ahorow 33 a wonim wɔn mu no, wohu akokɔsrade a wɔn hwene yɛ tratraa ne wɔn a wɔyɛ nketewa wɔ abɔnten so. Asono, gyata ne asono a wohu no yɛ soronko, nanso bere bi na saa mmoa a wodi nam yi abu so wɔ abɔnten so. Nnomaa ahorow 344 a wɔakyerɛw wɔn din no bi ne ɔko mu ɔkɔre, akɔre a wɔn ti yɛ fitaa ne wɔn a wɔyɛ nnuadewa, akɔre a wɔn ano yɛ atenae, akɔre, akɔre, Abyssinia roller, violet turaco, shrikes ahorow ne ntɛtea a wodi ntɛtea a ne menewa yɛ kɔkɔɔ . Mole National Park, te sɛ Ghana mmoa a wɔkora wɔn so afoforo no, nni sika a wɔde besiw mmoa a wɔkyere wɔn we no ano yiye . Ne nyinaa mu no, mmoa a wɔhwɛ mmoa so a wɔyɛ adwumaden na wwɛn mmoa a wɔte hɔ wɔ abɔnten so no, na abɔmmɔfo no wɔ asiane mu ankasa sɛ wɔbɛkyere wɔn. Abɔmmɔfo taa tra mfe 50 mu km a ɛwɔ abɔnten so atrae no hye so. Saa kwan a ɛda ntam yi yɛ 50 km ne kwan tenten a wɔbɔɔ amanneɛ sɛ na abɔmmɔfo wɔ ɔpɛ sɛ wɔde mmoa a wɔkyere wɔn sie bɛtu kwan. Woyii nnipa nkae a wɔwɔ abɔnten so atrae hɔ no fii hɔ wɔ 1961 mu, na ɛmaa nnipa a wɔkyere mmoa no nyinaa traa beae a wɔakora so no akyi, a ɛkyerɛ sɛ mmoa a wɔnom nufusu a wɔwɔ abɔnten so atrae no anoano no nya abɔmmɔ so nkɛntɛnso kɛse sen wɔn a wɔte mu no. Nsrahwɛ. Bere a wɔyɛɛ akwan a ɛkɔ abɔnten so atrae no mu nkɔso akyi no, nnipa dodow a wɔbaa abɔnten so atrae hɔ no kɔɔ soro fi 14,600 wɔ afe 2014 mu koduu 17,800 wɔ afe 2015 mu. Ɛgyina afe no so no, nsrahwɛfoɔ bɛyɛ 20-40% yɛ ahɔhoɔ. Farouk Umaru Dubiure, Park Manager no ka sɛ, “ɛwom sɛ yɛn nsa kaa nsrahwɛfoɔ bebree de, nanso sika a wɔnyaeɛ no sua koraa ɛfiri sɛ nsrahwɛfoɔ no mu ɔha mu nkyekyɛmu aduɔson yɛ Ghanafoɔ sukuufoɔ a wɔtu kwan kakraa bi de kɔsra abɔnten so atraeɛ no. Saa sukuufo yi nso kɔsra mmoa Yɛmmea no da koro no ara na wɔsan ba, sɛ wɔde toto ahɔho a wɔde nna pii hwɛ mmoa Yɛmmea no yiye no ho a.” Wɔde asodi too ɔkwan foforo no so nso sɛ ɛma ɛyɛ mmerɛw sɛ wobetwa rosewood nnua a mmara mma ho kwan a ɛkɔ China. Nsrahwɛfo afoforo a ɛtwetwe adwene wɔ Mole mpɔtam hɔ ne Bui National Park, Paga Crocodile Pond, Larabanga Mosque, Cathedral Basilica of Our Lady of the Seven Sorrows ne afoforo.
Mak–Ban Geothermal Power Plant
  Makiling–Banahaw (Mak–Ban) Asase mu ahoɔden adwumayɛbea yɛ 458-MW asase mu ahoɔden adwumayɛbea a ɛwɔ Laguna ne Batangas, Philippines. Wɔde Makiling ne Banahaw mmepɔw din no ato nneama no ne asase mu ɔhyew a ɛwɔ hɔ no so. Abakɔsɛm. Makiling–Banahaw (Mak–Ban) ɛsii gyinae mu ahoɔden adwumayɛbea no sɛnea ɛbɛyɛ a wɔde asase mu ahoɔden a ɛwɔ Mak–Ban anaa Bulalo asaase no mu no bedi dwuma. Chevron Geothermal Philippine Holdings, Inc., wɔ ɔsom apam a wɔne ɔman no dea National Power Corporation (NPC) yɛe ase no hyɛɛ asase mu ahoɔden gyinabea afuw no adwuma wɔ afe 1979. Wɔyɛɛ Mak–Ban adwumayɛbea no wɔ Tiwi adwumayɛbea a ɛwɔ Albay a edi kan fii ase yɛɛ adwuma wɔ afe koro no ara mu no akyi. ƐWɔ afe 2005 mu no, The Philippines aban kaa sɛe wɔbɛtɔn Mak—Ban nneɛma no ama ankorankoro a wɔde wɔn sika hyɛ mu denam ɔman no Power Sector Assets & Liabilities Management Corp. (PSALM) so. Esiane sɛ nsakraeɛ a ɛbaa sɛdeɛ wɔde bɛto gua no nti, wɔantɔn asase mu ahoɔden adwumayɛbea no kɔsii afe 2008. Aboitiz Power, nam wɔn adwumakuw ketewa AP Renewables Inc. so gyee adwumayɛbea no wɔ afe 2009. Nneɛma. Mak-Ban Geothermal Power Plant no tumi kura light 458-MW.
Asaawa
Silk yɛ abɔde mu protein nhama a wobetumi anwene ne ahorow bi ayɛ ntama . Protein nhama a ɛwɔ sirikyi mu no yɛ fibroin titiriw na nkoekoemmoa nwansena binom na wɔyɛ ma ɛyɛ nwansena . Wonya sirikyi a wonim no yiye no fi mulberry silkworm "Bombyx mori" a wɔtetee no wɔ nnommumfa mu ( sericulture ) no nwansena mu. Sɛnea sirikyi yɛ hyew no fi sɛnea sirikyi nhama no te sɛ prism a ɛyɛ ahinanan, na ɛma sirikyi ntama tumi dannan hann a ɛba no wɔ afã horow, na ɛnam so ma kɔla ahorow ba. Nkoekoemmoa pii na wɔyɛ sirikyi; nanso, mpɛn pii no, nwansena nwansena sirikyi nkutoo na wɔde ayɛ ntama. Wɔayɛ nhwehwɛmu bi wɔ sirikyi ahorow afoforo a ɛsono wɔ molecule mu no ho. Nkoekoemmoa a wɔresakra wɔn ho koraa no nwansena titiriw na ɛyɛ sirikyi, nanso nkoekoemmoa binom te sɛ webspinners ne raspy crickets, yɛ silk wɔ wɔn nkwa nna nyinaa mu. Silk a wɔyɛ nso ba wɔ hymenoptera ( ntɛtea, ntɛtea, ne nwansena ), dwetɛ mpataa, caddisflies, mayflies, thrips, leafhoppers, nwansena, lacewings, fleas, nwansena, ne midges mu . Arthropods ahorow afoforo yɛ sirikyi, nea ɛda nsow kɛse ne arachnids ahorow, te sɛ akɔre .
Juniper nnuaba a wɔfrɛ no berry
Juniper berry yɛ aba a a ɛyɛ mmea a juniper ahorow ahorow no yɛ . Ɛnyɛ nnuaba ankasa na mmom ɛyɛ kɔn a ɛyɛ nam a ɛyɛ soronko na ɛyɛ nkankyee a wɔaka abom a wɔfrɛ no galbulus, na ɛma ɛyɛ te sɛ nnuaba. Wɔde cone a efi mmoa ahorow kakraa bi mu, titiriw "Juniperus communis" , di dwuma sɛ nnuhuam, titiriw wɔ Europafo nnuan mu, na ɛma gin nso yɛ dɛ soronko. Juniper nnuaba ka nnuhuam a wonya fi conifers, mu nkutoo ho, ne spruce nnuadewa. Nneɛma a wɔde di dwuma. Wobu juniper ahorow bi nnuaba sɛ ɛyɛ nwononwono dodo sɛ wobedi. Wɔ "J." akyi no." communis" ne "J. drupacea", ahorow a wotumi di no bi ne "J. phoenicea", "J." Nnipa a wɔte ase." deppeana", ne "J. California" . Pinene na ɛwɔ nnuaba nketewa a ɛyɛ ahabammono mu dɛ; bere a wɔrenyin saa piney, resinous backdrop yi de nea Harold McGee ka ho asɛm sɛ "green-fresh" ne citrus nsɛm ka ho. Nnua no akyi nsensanee no nyɛ dɛ koraa, enti ɛkame ayɛ sɛ bere nyinaa anyɛ yiye koraa no, wɔbubu nnuaba no kakra ansa na wɔde adi dwuma sɛ nnuhuam. Wɔde di dwuma foforo ne nea ayow nyinaa, nanso wɔn dɛ ne wɔn hua mu yɛ den sen biara bere a wɔatwa no akyi pɛɛ na ɛso tew bere a wɔreyow na wɔde asie no. Nneɛma a ɛyɛ dɛ. Wɔde juniper nnuaba di dwuma wɔ Europa atifi fam ne titiriw Scandinaviafo nnuan mu de, sɛnea fibea bi kyerɛ no, "ma ɛyɛ dɛ a ano yɛ nnam na emu da hɔ" nam nnuan, titiriw wuram nnomaa (a thrush, blackbird, ne woodcock ) ne mmoa a wɔkyere wɔn we ka ho nam ( a mprako ne akraman nam ka ho ). Wɔde mprako nam, kabege, ne sauerkraut nnuan nso hyɛ mu. Amanne kwan so aduannoa a wɔde yɛ choucroute garnie, Alsatiafo aduan a wɔde sauerkraut ne nam ayɛ no bi ne juniper nnuaba wɔ amansan nyinaa mu. Norwayfo, Denmarkfo ne Swedenfo nnuan akyi no, ɛtɔ mmere bi a wɔde juniper nnuaba nso di dwuma wɔ Germanfo, Austriafo, Czechfo, Polandfo ne Hungaryfo nnuan mu, na wɔtaa de nnuan a wɔayam (te sɛ Germanfo ) di dwuma ). Italia Atifi fam nnuan, titiriw South Tyrol, nso de juniper nnuaba ka ho. Wɔde di dwuma nso wɔ Italy mantam Apulia, titiriw de ma nkyene a ɛyɛ dɛ. Wɔde juniper, a wɔtaa yɛ "J. communis", na ɛyɛ gin, nsa a wɔyɛe wɔ afeha a ɛto so 17 mu wɔ Netherlands no dɛ. Wonyaa edin "gin no" ankasa fii Fransefo mu biara mu anaasɛ Dutchfo , a ne nyinaa kyerɛ "juniper". Nsã afoforo a wɔde juniper dɛ ayɛ no bi ne Finlandfo rye -ne-juniper beer a wɔfrɛ no sahti, a wɔde juniper nnuaba ne nkorabata nyinaa yɛ dɛ no. Nsã foforo a wɔde nnuaba no yɛ ne , anonne a ɛyɛ dɛ a wɔyɛ wɔ Sweden a wɔtɔn titiriw wɔ Buronya bere mu . Aduane. Amerika Atifi fam juniper ahorow kakraa bi ma aba a ɛyɛ dɛ a ɛnyɛ nea ɛyɛ dɛ sen nea wɔtaa de yɛ nnuhuam no. Sɛ nhwɛso no, afuw mu akwankyerɛfo bi ka "J" nnuaba nam ho asɛm." californica" sɛ "ɛyɛ dry, mealy, na fibrous nanso ɛyɛ dɛ na enni resin nkwammoaa". Ɛnyɛ sɛ Amerikafo Ankasa binom de mmoa ahorow a ɛtete saa adi dwuma sɛ aduan a wɔde yɛ aduan nko na mmom sɛ aduan a ahoɔden wom . Nnuadewa no nso wɔ nnuru a wɔde di dwuma. Sɛ nhwɛso no, Blackfootfo no de juniper berry tii dii dwuma de saa ɔfe, bere a Crow mmea nom juniper berry tii bere a wɔawo akyi de maa ahotew ne ayaresa yɛɛ kɛse. Wɔ nnuruyɛ ne aduannoa akyi no, Amerikafo Ankasa de aba a ɛwɔ juniper nnuaba mu nso adi dwuma sɛ nhwiren a wɔde yɛ agude ne ahosiesie. Wɔde ngo titiriw bi a woyi fi juniper nnuaba mu di dwuma wɔ aduru a ɛyɛ huam mu, de twitwiw nipadua, wɔde trɛw, ne nnuhuam nyinaa . Awudisɛm a ɛwɔ nipadua no mu. Bere a wɔakyekyɛ mu sɛ nea wɔtaa gye tom sɛ asiane biara nni ho wɔ United States no, juniper nnuaba betumi anya nkɛntɛnso bɔne ahorow a wɔansɔ anhwɛ kɛse wɔ ayaresabea sɔhwɛ ahorow mu . Titiriw esiane asiane a ɛkɔ soro sɛ nyinsɛn betumi atu, wɔ dodow nketenkete mpo mu nti, juniper nnuaba a wodi no betumi aka mmea a wɔyem anaa wɔma nufu, ne nnipa a wɔwɔ asikreyare, mogya a ɛtɔ anaasɛ oprehyɛn akyi. Wɔ aduruyɛ a wɔde di dwuma wɔ amanne kwan so mu no na wosusuw sɛ juniper nnuaba ho wɔ mfaso ma mmea awo ano aduru . Nneɛma a ɛma obi ho yɛ no hyew betumi aba. Sɛ wodi juniper nnuaba pii a, ebetumi ama obi anya catharsis, akisikuru, anaasɛ apira asaabo no dwumadi. Nnuadewa ahorow bi te sɛ "J. sabina", yɛ awuduru. Amammerɛ. Juniper nnuaba "a Juniperus phoenicea" ne "J. oxycedrus ", a wɔahu wɔ tete Misrifo adamoa mu wɔ mmeae pii. "J. . "wonnim sɛ "oxycedrus" nyin wɔ Misraim, na saa ara nso na "J. excelsa", a wohuu no kaa "J. oxycedrus" a ɛwɔ Tutankhamun ɔdamoa mu . Ebia na nnuaba a wɔde baa Misraim no fi Hela ; Helafo kyerɛw sɛ wɔde juniper nnuaba dii dwuma sɛ aduru bere tenten ansa na wɔreka sɛnea wɔde di dwuma wɔ aduan mu ho asɛm. Helafo de nnuaba no dii dwuma wɔ wɔn Olimpik akansi ahorow pii mu esiane gyidi a na wɔwɔ sɛ nnuaba no ma agumadifo nipadua mu ahoɔden yɛ kɛse nti. Romafo de juniper nnuaba dii dwuma sɛ ade a ne bo nyɛ den a wɔyɛ wɔ ɔman no mu de si ɛmo tumtum ne ɛmo tenten a ne bo yɛ den a wofi India ba no ananmu . Wɔde dii dwuma nso sɛ ɔwaresɛefo, sɛnea wɔbɔɔ amanneɛ wɔ Pliny the Elder 's "Natural History" mu no : "wɔde juniper nnuaba afra ɛmo, a ɛwɔ su, kodu baabi a ɛyɛ nwonwa, sɛ ɛfa sɛ ɛmo yɛ yaw". Pliny nso kaa no wɔ ɔkwan a ɛnteɛ so sɛ ɛmo tuntum nyin wɔ nnua a "ɛte sɛ yɛn junipers no yiye" so. Na nnuaba no yɛ Desert Serrano ( Vanyume ) amammerɛ fã titiriw na enyin wɔ Mojave Asubɔnten mantam no mu nyinaa. Wonyaa Wa’peat akuraa kɛse no fii Serrano asɛmfua a wɔde gyina hɔ ma juniper nnuaba, .
Ɛyɛ
Wɔnam akwan te sɛ tutu anaa tutu kɔ akyiri na ɛyɛ nsu abura de nya nsuo a ɛfiri asase ase nsuo mu na wɔtwe.
Supernova a ɛyɛ nwonwa
Supernova ( China kasa mu : 超新星) anaa supernova ( "supernova" Supernova yɛ adeyɛ a emu yɛ "den" sen nova . Wɔ Latin kasa mu no, "nova" kyerɛ "foforo", a wɔ nsoromma mu hwɛ mu no ɛkyerɛ nsoromma foforo a ɛhyerɛn a ɛba bere tiaa bi. Asɛmfua a edi kan "super-super" ma nsonsonoe da supernovae ne novae a ɛyɛ mpapahwekwa, a hann sua koraa no ntam. Walter Baade ne Fritz Zwicky na wɔde asɛmfua "supernova" bae wɔ afe 1931. Wɔde aniwa nkutoo ahu nsoromma akɛse abiɛsa a esisi wɔ Milky way no Way no mu wɔ mfe 1000 a atwam no mu, ɛwom sɛ wɔde afiri a wɔde hwɛ akyirikyiri ahu pii wɔ nsoromma akuw ahorow mu de . Nnansa yi ara a wohuu supernova bi tẽẽ wɔ Milky Way ne Kepler supernova a ɛbae wɔ 1604 mu, ɛwom sɛ wɔahu supernova nkae abien foforo nso nnansa yi de. Wogyina akontaabu a ɛfa nsoromma akɛse dodow a wohu wɔ nsoromma akuw afoforo mu so bu akontaa sɛ, sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, wɔ Milky Way no mu no, nsɛm bɛyɛ 3 na ɛkɔ so wɔ afeha biara mu. na ɛkame ayɛ sɛ wɔde nnɛyi afiri a wɔde hwɛ akyirikyiri nneɛma bɛhwɛ supernovae sɛ ɛba wɔ Milky way Way no mu a. Supernovae yi nneɛma dodow no ara fi nsoromma a ɛrepae no mu wɔ ahoɔhare a ɛkɔ soro kodu anaasɛ hann ahoɔhare 10% . Ɛma asorɔkye a ɛyɛ hu a ɛkɔ ntɛmntɛm kɔ nsoromma ntam kwan a atwa ho ahyia no mu, bere a ɛprapra mfutuma ne mframa a ɛretrɛw, anaasɛ supernova nkae sɛnea wonim no nso. Supernovae yɛ nnuru pii a nuklea fusion reactions na ɛyɛ, yɛ, na ɛyi firi mu . Esiane ɛno nti, edi dwuma titiriw wɔ ɔkwan a wɔfa so ma nsoromma ntam kwan no yɛ kɛse denam nneɛma a atom kɛse a emu yɛ duru sen helium so no mu. Bio nso, asorɔkye a ɛyɛ hu a ɛtrɛw fi ɔtopae no mu no betumi ama nsoromma foforo ayɛ . Wobu supernova nkae sɛ mmeae a amansan hann dodow no ara fi Milky Way no mu biako, nanso sɛnkyerɛnne kakraa bi pɛ na wɔahu a ɛkyerɛ sɛ amansan hann ne supernova nkae a ɛho tew wɔ abusuabɔ tẽẽ. Supernova a ɛpae nso yɛ asorɔkye a ɛtwe ade ba fam a ebetumi ama wɔayɛ nhwehwɛmu daakye . Nsusuwii mu nhwehwɛmu ahorow kyerɛ sɛ akwan titiriw abien no mu biako na efi supernova dodow no ara ase: nuklea a ɛsan fi ase mpofirim wɔ nsoromma a asɛe mu anaasɛ nsoromma kɛse bi a ɛtwe ade ba fam kɛse bi a ɛhwe ase mpofirim . Wɔ adwinnade a edi kan no mu no, nsoromma fitaa a asɛe boaboa nneɛma ano fi nsoromma a ɛka ho, denam nneɛma a ɛkɔ soro anaasɛ ne hokafo a ɛyɛ fitaa a ɛka bom so, na saa bere no na saa adeyɛ yi ma ɔhyew kɔ soro kodu baabi a ɛkanyan nuklea fusion adeyɛ a wontumi nni so, na ɛsɛe nsoromma no koraa. Wɔ asɛm a ɛto so abien no mu no, wɔ tumi a ɛtwe ade ba fam a efi nsoromma kɛse no ankasa mu nkɛntɛnso ase no, nneɛma bubu kɔ nsoromma no mu, na neutrino mframa ne basabasayɛ a efi nsoromma no fã no mu ka ho, na ɛma ahoɔden a ebetumi aba no gyae na asorɔkye a ɛyɛ hu no trɛw kɔ abɔnten. abɛyɛ supernova a ɛpae. Bere a nokwasɛm a ɛfa supernovae a ɛba ho no yɛ nea emu yɛ den sen sɛnea saa nsusuwii abien yi kyerɛ no, wɔde adwinnade a ɛkyerɛkyerɛ ɔtopae no mu no asi hɔ yiye na nsoromma ho animdefo dodow no ara gye tom. Esiane sɛ nea efi nsɛm a esisi yi mu ba no sõ yiye nti, mprempren nsoromma mu hwɛ ho animdefo de wɔn nhwehwɛmu si nsoromma akɛse a ɛsen biara so, fi nsoromma adannandi so kosi nsoromma kuw adannandi so, sɛ beae a wɔyɛ nhwehwɛmu titiriw.
C
C, anaa c, yɛ Latin nkyerɛwde mu nkyerɛwde a ɛto so abiɛsa, a wɔde di dwuma wɔ nnɛyi Engiresi nkyerɛwde mu, Europa atɔe fam kasa afoforo ne afoforo a ɛwɔ wiase nyinaa nkyerɛwde mu. Ne din wɔ Borɔfo kasa mu ne "cee" (wɔbɔ ), dodow kabea "cees" .
Israel ne Palestina ntam ntawntawdi
Israel ne Palestina ntawntawdi no yɛ asraafo ne amammui mu ntawntawdi a ɛkɔ so wɔ asase ne ankasa gyinaesi ho wɔ kan Palestine a Ɛyɛ Ahyɛde no asasesin mu . Nneɛma atitiriw a ɛwɔ ntawntawdi no mu ne Israelfo a wɔfaa West Bank ne Gaza Strip, gyinabea a Yerusalem, Israelfo atrae, ahye, ahobammɔ, nsu hokwan ahorow, tumi krataa nniso, Palestina ahofadi a wɔde tu kwan, ne Palestinefo hokwan a obi wɔ sɛ ɔsan ba . Ntawntawdi no fi Sionsom a ɛsɔree wɔ Europa ne Yudafo a wɔbaa Ottoman Palestina wɔ afeha a ɛto so 19 awiei ne afeha a ɛto so 20 mfiase no mu. Arabfo a wɔwɔ mpɔtam hɔ no sɔre tiaa Sionsom, titiriw esiane suro a na wosuro sɛ wobetu afi wɔn nsasesin mu na wɔagye wɔn afi wɔn nsam nti. Sionfo kuw no nyaa ahemman tumi bi mmoa wɔ 1917 Balfour Mpaemuka a Britain de mae no mu, a ɛhyɛɛ bɔ sɛ ɛbɛboa ma wɔayɛ " Yudafo kurom wɔ Palestina ". Bere a Britaniafo faa ɔmantam a kan no na ɛyɛ Ottomanfo wɔ Wiase Ko I mu akyi no wɔde Mandatory Palestine sii hɔ sɛ Britaniafo ahyɛde . Yudafo atubrafo a ɛkɔɔ soro no maa ɔhaw baa Yudafo ne Arabfo ntam a ɛkɔɔ so bɛyɛɛ ntawntawdi a ɛkɔɔ so wɔ mpɔtam hɔfo ntam . Wɔ 1936 mu no, Arabfo atuatew bi sɔree de hwehwɛɛ ahofadi, na Britaniafo no siw ano. Amanaman Nkabom Nhyehyɛe a Ɛfa Palestine a Wɔkyekyɛe wɔ 1947 mu no na ɛde 1948 Palestine ɔko no bae, a ɛmaa Palestinefo dodow no ara pam wɔn na woguan fii hɔ, wɔde Israel sii hɔ wɔ Mandate no asasesin dodow no ara so, na Egypt ne Jordan dii Gaza Strip ne West Bank so, sɛnea ɛte biara. Wɔ 1967 Nnansia Ko no mu no, Israel gyee West Bank ne Gaza Strip (a wɔbɛfrɛɛ no Palestina nsasesin ), a mprempren wobu no sɛ ɛyɛ asraafo a wɔagye no bere tenten sen biara wɔ nnɛyi abakɔsɛm mu no, na ɛde amanaman ntam afobu aba sɛ wɔabu onipa so hokwan ahorow a Palestinafo wɔ . Ɔko no ama ɔmanfo pii awuwu, a wɔn mu dodow no ara yɛ Palestinafo, fi bere a wɔhyehyɛɛ no . Wɔabɔ mmɔden ahorow sɛ wobesiesie ntawntawdi no sɛ Israel ne Palestina asomdwoe nhyehyɛe no fã, a ɛka mmɔden a wɔbɔ sɛ wobesiesie Arab ne Israel ntawntawdi a ɛtrɛw no ho . Wɔde Oslo Apam a wɔyɛe wɔ 1993–1995 mu no nyaa nkɔso wɔ ano aduru a wɔayɛ ho nkitahodi wɔ Israel aban ne Palestina Ahofadi Ahyehyɛde (PLO) ntam. Nnansa yi asomdwoe mmɔdenbɔ dodow no ara gyina aman abien ano aduru, a ɛfa Palestina man a ɛde ne ho a wɔbɛhyehyɛ a ɛka Israel ho no ho. Ɔmanfo mmoa a wɔde ma aman abien ano aduru, a kan no na wonya mmoa fi Israel Yudafo ne Palestinafo nyinaa hɔ, so atew wɔ nnansa yi mfe mu. Mfinimfini Apuei Kuw Baanan a Amanaman Nkabom, United States, Russia, ne Europa Aman Nkabom Kuw no na wɔyɛ ntamgyinafo ma aban nkitahodi ahorow . Arab Apam, a ɛde Arab Asomdwoe Nhyehyɛe, ho nyansahyɛ ama no yɛ adeyɛfo foforo a ɛho hia, ne Egypt ne Jordan. Efi afe 2006 no, Palestine afã no mu apaapae wɔ Fatah a ɛhyɛ Palestine Tumi a ɛwɔ West Bank no so ne Hamas a enyaa Gaza Strip so tumi no ntam. Wɔabɔ mmɔden sɛ wobesiesie eyi mpɛn pii na wɔakɔ so. Efi afe 2019 no, Israel fã no nso rehyia amammui mu ahokyere . Asomdwoeɛ nkitahodiɛ a ɛtwa toɔ no hyɛɛ aseɛ wɔ July 2013 mu nanso wɔgyaee wɔ afe 2014 mu. Efi afe 2006 no, Hamas ne Israel ako anum, na nea etwa to koraa no fii ase wɔ afe 2023 mu na ɛrekɔ so .
Elizabeth II
Elizabeth na ɔkyerɛwee II (Elizabeth Alexandra Mary, mfe 21. Ɔde ne nsa kyerɛɛ ne so, na ɔde ne nsa kyerɛɛ ne so Ɔberɛfɛw da 1926 – 8. 8. Nsɛm a wɔka kyerɛ September 2022) yɛ United Kingdom ne Commonwealth ahemman afoforo Hemmaa fi 6 Ɔpɛpɔn 1952 kosii sɛ owui wɔ afe 2022 mu. Na ɔyɛ ɔhemmaa a odii aman 32 a wodi tumi so wɔ ne nkwa nna mu na ɔkɔɔ so yɛɛ ahemman 15 hene bere a owui no. N’ahenni a ɔde mfe 70 ne nnafua 214 dii no yɛ nea ɛware sen Britania hene anaa ɔhene ɔbea biara, na ɛno ne ahenni a ɛto so abien a wɔagye atom sen biara a ɔhene biara a ɔwɔ ɔman a edi tumi mu adi wɔ abakɔsɛm mu . Wɔwoo Elizabeth wɔ Mayfair, London, wɔ n’agya nana, Ɔhene George V, nniso ase. Na ɔyɛ York Ɔheneba ne Ɔhemmaa (akyiri yi Ɔhene George VI ne Ɔhemmaa Elizabeth Ɔhemmaa Ɛna ) no ba a odi kan. Ne papa bɛtraa ahengua no so wɔ 1936 mu bere a ne nuabarima Edward VIII gyaee n’ahenni so no, na ɛmaa Ɔhemmaa Elizabeth a wadi mfe du no yɛɛ ɔdedifo a ɔyɛ ɔhotefo . Ɔsuaa ade wɔ kokoam wɔ fie na ofii ase yɛɛ ɔmanfo nnwuma wɔ Wiase Ko II mu, na ɔsom wɔ Asasesin Dwumadibea Boafo . Wɔ November 1947 mu no, ɔwaree kan Ɔheneba Philip a ofi Greece ne Denmark, a na wagyae amannɔne abodin ahorow na wayɛ Britania ɔman ba no. Wɔn aware no dii mfe 73 kosii sɛ owui wɔ afe 2021 mu . Wɔwoo mma baanan: Charles, Anne, Andrew, ne Edward . Bere a ne papa wui wɔ February 1952 mu no, Elizabeth—a na wadi mfe 25 saa bere no—bɛyɛɛ Amanaman Nkabom aman ason a wɔde wɔn ho no hemmaa: United Kingdom, Canada, Australia, New Zealand, South Africa, Pakistan, ne Ceylon (a wɔfrɛ no Sri Lanka nnɛ), sɛ sɛnea ɛte biara sɛ Amanaman Nkabom no panyin . Elizabeth dii hene sɛ ɔman mmara mu hene denam amammui mu nsakrae atitiriw te sɛ Ɔhaw ahorow a ɛbaa Ireland Atifi fam, tumi a wɔde maa United Kingdom, Afrika a wɔayi afi atubrafo mu, ne United Kingdom a ɛde ne ho hyɛɛ Europa Aman Nkabom no mu ne ne twe a wɔtwee ne ho fii ho akyiri yi so . N'ahemman dodow gu ahorow bere a bere kɔɔ so no . Sɛ́ ɔhemmaa no, ɔman soafo mpanyimfo bɛboro 170 na wɔsom Elizabeth wɔ n’ahemman nyinaa mu. N’abakɔsɛm nsrahwɛ ne nhyiamu bebree no bi ne ɔman nsrahwɛ a ɔkɔɔ China wɔ afe 1986 mu, kɔɔ Russia wɔ afe 1994 mu, ne Republic of Ireland wɔ afe 2011 mu, ne nhyiamu a ɔne popenom baanum ne U.S. ɔmampanyin dunan yɛeɛ. Nsɛm a ɛho hia a ɛsisiiɛ no bi ne Elizabeth a wɔhyɛɛ no abotiri wɔ afe 1953 mu ne ne Dwetɛ, Sikakɔkɔɔ, Diamond, ne Platinum ahosɛpɛw afahyɛ wɔ afe 1977, 2002, 2012, ne 2022 mu. Ɛwom sɛ ohyiaa republicanfo nkate ne nsɛm ho amanneɛbɔfo kasatia wɔ n’abusua ho bere ne bere mu de—titiriw bere a ne mma aware mu paapaee, ne "annus horribilis" wɔ 1992 mu, ne ne kan asew Diana wu wɔ 1997 mu akyi —a wɔboaa ahemman a ɛwɔ United no Ahenni kɔɔ so korɔn bere nyinaa wɔ ne nkwa nna nyinaa mu, na saa ara na n’ankasa agye din nso. Elizabeth wui bere a na wadi mfe 96 wɔ Balmoral Castle, na ne babarima panyin Charles na odii n’ade III.
Ghana wɔ afe 2018 Awɔw Bere mu Olimpik akansi no mu
Ghana de ne ho hyɛɛ afe 2018 Awɔw Bere mu Olimpik akansi a ɛkɔɔ so wɔ Pyeongchang, South Korea, mu firii 9 kɔsi 25 Ɔpɛpɔn 2018. Agumadifo (agumadifo) a ɔte Netherlands Akwasi Frimpong nkutoo ne Ghana ananmusifo, a ɔde ne ho si akan wɔ prone skating akansi no mu.
Sharana (ɔmantam) .
Sharan yɛ ɔmantam bi a ɛwɔ Paktika Mantam mu, Afghanistan . Nnipa dodow a wɔte hɔ wɔ afe 1999 mu no yɛ 52,549.
Afrika wuram kraman
Afrika wuram kraman ( Lycaon pictus ), a wɔsan frɛ no kraman a wɔayɛ no mfonini anaa Cape hunting dog, yɛ wuram akraman a wofi Afrika Sahara anafo fam . Ɛyɛ wuram akraman a ɔsõ sen biara wɔ Afrika, na ɛno nkutoo ne "Lycaon" abusua a ɛda nsow wɔ "Canis" ho denam sẽ a ɛyɛ soronko kɛse ma aduan a wodi nam boro so ne obosu a enni mu no mu. Wobu akontaa sɛ mpanyimfo bɛyɛ 6,600 (a ankorankoro a wɔn ho akokwaw 1,400 ka ho) na wɔte nnipa nketewa 39 mu, na wɔn nyinaa wɔ asiane mu esiane atrae a wɔpaapae, nnipa ɔtaa ne nyarewa a ɛpae gui nti. Esiane sɛ ebia nnipa kakraa bi a wɔdɔɔso sen biara no nnu ankorankoro 250 nti, wɔakyerɛw Afrika wuram kraman sɛ wɔn a wɔn ase reyɛ atɔre wɔ IUCN Red List no mu fi 1990. Saa mmoa yi yɛ asase so mmoa a wɔn ho yɛ den abɔmmɔfo titiriw awiabere, a ɛkyere wɔn denam ne ahoɔden ne ne bom abɔmmɔ a ɔde di dwuma de brɛ wɔn so. N'abɔde mu akansifo ne gyata ne akraman a wɔn ho yɛ nsensanee : kan no bekum akraman no wɔ baabi a ɛbɛyɛ yiye bere a akyiri yi no yɛ kleptoparasites a wɔtaa ba . Te sɛ canid afoforo no, Afrika wuram kraman san de aduan ma ne mma nanso ɔtrɛw adeyɛ yi mu kɔ mpanyimfo nso sɛ kuw no asetra mu kuw no fã titiriw. Mmofra no wɔ hokwan sɛ wodi kan didi afunu. Wɔabu Afrika wuram kraman wɔ abɔmmɔfo a wɔboaboa nneɛma ano akuw pii mu, titiriw Sanfo ne Misraim Ansa na Abakɔsɛm Reba no de .
Nguyen Phu Trong
Nguyễn Phú Trọng (Ayɛwohomumɔ 14, 1944 – Ɔpɛpɔn 19, 2024) yɛ Vietnamni amammuifoɔ . Ɔdii Politburo muni ne Vietnam Komunist Kuo no Mfinimfini Boayikuo no Ɔkyerɛwfoɔ Panyin dibea firi Ɔpɛpɔn 19, 2011 kɔsii sɛ ɔwuiɛ wɔ Ɔpɛpɔn 19, 2024; Ɔkyerɛwfo a ɔwɔ Central Military Commission no mu . Bio nso, ɔsan nso dii dibea afoforo pii a nea ɛka ho ne Standing Member of the Central Public Security Party Committee ; Central Steering Committee a ɛhwɛ adifudepɛ ne nneɛma bɔne a wosiw ano na wɔko tia no panyin ; Ɔnanmusifoɔ a ɔkɔɔ Vietnam Ɔman Badwa a ɛtɔ so 15 wɔ afe 2021–2026 mu ne Hanoi Ɔman bagua Nnanmusifoɔ no mu baako . Kane no, ɔsan nso yɛɛ Ɔman Bagua a ɛtɔ so 9 a ɛwɔ Socialist Republic of Vietnam no Titenani firi afe 2006 kɔsi afe 2011 na saa berɛ no mu no, ɔdii dibea sɛ Socialist Republic of Vietnam Ɔmampanyin a ɔtɔ so 10 firi afe 2006 kɔsi afe 2011. 2018 kɔsi afe 2021. Owura Trong kɔkaa Vietnam Komunist Kuw no ho wɔ 1967 mu na ɔnam amammui adwuma so sɔree ntɛmntɛm. Afei ɔde ne ho kɔbɔɔ Party’s Central Committee wɔ afe 1994 mu, Politburo wɔ afe 1997 mu ne National Assembly wɔ afe 2002 mu. Efi afe 2000 kosi afe 2006 no, na ɔyɛ Hanoi Party Committee, a ɛyɛ Hanoi Party Committee no akannifo dibea a ɛkorɔn sen biara no Ɔkyerɛwfo. Bere a mprempren Ɔman Bagua no Titenani, Owura Nguyen Van An, gyaee adwuma no, ɔbɛyɛɛ Ɔman Bagua no Titenani a odii n’ade fi afe 2006 kosi 2011, na ɔhyɛn Vietnam Mantam no " Adum Anan " no mu wɔ aban kwan so . Wɔpaw no sɛ General Secretary wɔ 11th Congress wɔ afe 2011 mu na wɔsan paw no wɔ 12th Congress wɔ afe 2016 mu. Wɔ n’akannifoɔ berɛ mu no, ɔdii ɔsatuo a ɛtrɛɛ a wɔde ko tia adifudepɛ a wɔfrɛ no "Operation Scorch," a ɔhyɛɛ aseɛ wɔ afe 2013 mu, a ɛmaa wɔyɛɛ mpaninfoɔ a wɔdi mu mpempem pii mu nhwehwɛmu, wɔkyeree wɔn anaa wɔyii wɔn fii adwumam. Wɔn mu no, wohui sɛ Politburo mufo 11 de wɔn ho ahyɛ adifudepɛ nsɛm a Owura Trong hwehwɛɛ mu mu, na ɛmaa wɔkyeree onipa 1, Owura Dinh La Thang, woyii onipa 1 fii adwumam, wɔbɔɔ nnipa 2 amanneɛ wɔ polisifo so wɔhyɛɛ wɔn ma wogyaee adwuma (a na Ɔmampanyin 2, Owura Nguyen Xuan Phuc ne Owura Vo Van Thuong, Ɔman Bagua no Titenani 1, Owura Vuong Dinh Hue, gyae adwuma ansa na n’ahenni bere aba awiei ka ho). Wɔ Ɔkɔtɔberɛ 23, 2018, berɛ a Ɔmampanyin Tran Dai Quang wuiɛ bosome 1 a atwam ni wɔ mogya mu mmoawa yareɛ mu no, Vietnam Ɔman Badwa a ɛtɔ so 14 paw Nguyen Phu Trong sɛ Vietnam Ɔmampanyin a ɔtɔ so 10. Eyi maa ɔbɛyɛɛ onipa a ɔto so abiɛsa wɔ Vietnam Komunist Kuw no abakɔsɛm mu wɔ aban kwan so a onyaa Komunis Kuw ne Ɔman no panyin dibea abien no nyinaa, wɔ Ho Chi Minh ne Truong Chinh akyi . Wɔ Congress a ɛtɔ so 13 wɔ afe 2021 mu no, wɔsan paw no sɛ Ɔkyerɛwfo Panyin sɛ ɔnyɛ Vietnam kannifo a ɔto so abiɛsa a ɔbɛsom afe a ɛto so abiɛsa (wɔ Ho Chi Minh ne Le Duan akyi ). Wɔ September 2023 mu, wɔ U.S. Ɔmampanyin Joe Biden nsrahwɛ wɔ Vietnam mu no, akannifoɔ mmienu no penee so sɛ wɔbɛma Vietnam – U.S. aman ntam nkitahodiɛ akɔ soro akɔyɛ Akwankyerɛ Kuo a ɛkɔ akyiri a wɔrenkɔ Akwankyerɛ Nkɔmmɔdie mu, na ɛde The United States bɛyɛɛ ɔman a ɛtɔ so 5 a ɛwɔ ɔman a ɛkorɔn sen biara aman ntam abusuabɔ a wɔne Vietnam wɔ. Saa adeyɛ yi bɛyɛɛ ɔman ntam nkitahodi kɛse efisɛ kan no na Vietnam ne United States yɛ aman abien a wɔsɔre tia wɔn ho wɔn ho wɔ Vietnam Ko no mu . Nguyen Phu Trong wui wɔ 13:38 wɔ July 19, 2024 a na wadi mfeɛ aduɔwɔtwe wɔ yareɛ berɛ bi akyi. Wɔ n’ahenni so no, wɔkyerɛɛ no ho anisɔ kɛse sɛ odii ɔsatu bi a wɔde ko tia adifudepɛ akyi, na ɔhwehwɛɛ mpanyimfo a wɔkorɔn pii mu tẽẽ wɔ ɔkwan a ebi mmae da wɔ Vietnam amammui abakɔsɛm mu. Ne amannɔne nhyehyɛe a wɔfrɛ no "bamboo diplomacy" no hwehwɛɛ sɛ ɛbɛkari pɛ wɔ Vietnam ne United States, China ne Russia nyinaa ntam abusuabɔ mu. Wobu no sɛ Vietnam akannifo a wɔanya nkɛntɛnso sen biara fi Ho Chi Minh no mu biako. Asetra mu nsɛm. Wɔwoo Nguyen Phu Trong wɔ Ayɛwohomumɔ 14, 1944 wɔ Lai Da akuraa ase, Hoi Phu mantam mu, Dong Ngan mantam mu, Bac Ninh mantam mu (mprempren ɔwɔ Dong Hoi mantam mu, Dong Anh mantam mu, Hanoi ) wɔ okuafo a ɔyɛ ohiani abusua mu anuanom baanan mu akumaa. Nwomasua. Efi 1957 kosi 1963 no, osuaa ade wɔ Nguyen Gia Thieu ntoaso ne ntoaso sukuu mu wɔ Gia Lam mantam mu (mprempren Long Bien mantam, Hanoi). Wɔ afe 1963 mu no, osuaa Nhomasua wɔ Hanoi Sukuupɔn mu na owiee sukuu no na onyaa Bachelor of Literature. Wɔ August 1973 mu no, wɔsomaa Nguyen Phu Trong sɛ ɔnkɔsua amammuisɛm ho sikasɛm sɛ osuani a wawie sukuu wɔ Nguyen Ai Quoc Sukuu (mprempren Ho Chi Minh Ɔman Amanyɔsɛm Sukuu ) mu. Afei adesua no baa awiei wɔ April 1976 mu . Efi September 1981 kosi August 1983 no, wɔkɔɔ so de no kɔɔ Soviet Union sɛ osuani a wawie sukuu na odii nkonim bɔɔ ne oduruyɛfo adesua a ɛka ho no ho ban wɔ Abakɔsɛm Nyansahu Dwumadibea a ɛwɔ China Asetra mu Nyansahu Sukuu Mfinimfini Boayikuw a ɛwɔ Soviet Komunist Kuw no mu Union (Russia Mfinimfini Boayikuw). Wɔ afe 1992 mu no, aban no maa Nguyen Phu Trong dibea sɛ ɔbenfo a ɔka ho na wɔ afe 2002 mu no, wɔmaa no dibea sɛ Ɔbenfo a ɔhwɛ Party Construction so. Abusua. Nguyen Phu Trong wɔ ɔyere, Owurayere Ngo Thi Man . Ɔwɔ mma 2, a ɔbabea panyin 1, Nguyen Thi Kim Ngoc (wɔwoo no afe 1973) ne ɔbabarima 1, Nguyen Trong Truong (wɔwoo no afe 1976), ka ho na wɔn baanu nyinaa yɛ ɔman adwumayɛfo. Ɔman Bagua no Titenani. Adesua XI. Wɔ June 26, 2006 no, ɔfaa Ɔman Bagua a ɛtɔ so 11 no Titenani dibea efisɛ nea odii n’anim, Owura Nguyen Van An, gyaee adwuma sɛ ɔrekɔ pɛnhyen ntɛm. Wɔ November 29, 2006 no, Ɔman Bagua no twaa Gyinaesi a Ɛto so 71/2006/NQ-QH11, Apam a Ɛfa Wiase Nyinaa Aguadi Ahyehyɛde (WTO) a Ɛwɔ Sosialist Republic of Vietnam no Mu no mu na wogye toom . Wɔ ahenni a ɛto so 11 mu, a nea odii n’anim, Nguyen Van An, ahenni ka ho no, Ɔman Bagua no de mmara 84 ne ahyɛde ahorow 34 too gua na wɔyɛɛ mu nsakrae. Ɔman Bagua a ɛto so 11 no too gyinaesi bi a ɛfa sɛnea wɔbɛyɛ Ɔman Bagua fie no ho nhyehyɛe ne ne si ho. Adesua XII. Wɔ Ɔman Bagua a ɛto so 12 no nhyiam a edi kan no ase no, wɔsan paw Nguyen Phu Trong sɛ Ɔman Bagua no Titenani. Wɔ Ɔman Bagua no bere a ɛto so 12 mu no, wobubuu Ba Dinh Hall de sii Ɔman Bagua dan foforo wɔyɛɛ Ɔman Bagua no nhyiam ahorow a edi hɔ no wɔ Ɔman Bammɔ Dwumadibea Asa so bere a na wɔresi Ɔman Bagua dan foforo no. Wɔ afe XII nhyiamu a ɛtɔ so mmiɛnsa no mu no, Ɔman Badwa no too Gyinaesi bi a ɛfa nsakraeɛ a wɔbɛyɛ wɔ Hanoi kuropɔn ne amantam dodoɔ bi a ɛfa ho no nnisoɔ ahyeɛ mu na wɔagu Ha Tay mantam no mu. Efi August 1, 2008 no, ɔman no nyinaa wɔ nniso akuw 63 a nkurow 5 a ɛwɔ mfinimfini ne amantam 58 ka ho. Wɔ afe XII nhyiamu a ɛtɔ so nsia no mu no, Ɔman Badwa no too Nsusuiɛ bi a ɛfa sikasɛm nhyehyɛeɛ a ɛfa Lai Chau Nsuo mu anyinam ahoɔden Dwumadie no ho. Gyinaesi a ɛfa sikasɛm nhyehyɛe a ɛfa Ninh Thuan nuklea ahoɔden adwuma no ho. Ɔman Bagua a ɛtɔ so 12 no too mmara 67 ne ahyɛdeɛ 14 Bere koro no ara mu no, Ɔman Badwa a ɛtɔ so 12 no nso tew afe 1 sɛ wɔbɛyɛ abatoɔ ama Ɔman Badwa a ɛtɔ so 13 no wɔ berɛ korɔ no ara a wɔpaw Nnipa Badwa ananmusifoɔ wɔ gyinabea nyinaa wɔ 2011. Wɔ Ɔbɛnem 19, 2011 no, bere koro no ara mu no, odii Ɔkyerɛwfo Panyin dibea, na odii Owura Nong Duc Manh ade. Wɔ July 23, 2011 no, wɔpaw Ɔmanpanyin Abadiakyiri Daa Nguyen Sinh Hung sɛ Ɔman Bagua no Titenani. Amammui mu adwuma. Wɔ December 19, 1967 mu no, Nguyen Phu Trong bɛyɛɛ Vietnam Adwumayɛfo Kuw no muni wɔ aban kwan so . Nsɛmmɔnedi adwumayɛbea. Efi December 1967 no, ɔyɛɛ adwuma wɔ "Hoc" nsɛmma nhoma (kan no na wɔfrɛ "no Communist Magazine" ), a ɛyɛ Vietnam Komunist Kuw no nsɛmmɔnedi adwumayɛbea abiɛsa a ɛho hia sen biara no mu biako. Wɔ August 1983 mu no, Nguyen Phu Trong fii Soviet Union san baa fie na ɔkɔɔ so yɛɛ adwuma wɔ Party Building Department of "the Communist Review" . Afei wɔmaa no dibea sɛ Ɔpanyin Abadiakyiri wɔ October 1983 mu, afei wɔmaa no Titenani wɔ September 1987 mu, Ɔkyerɛwfo Bagua no muni wɔ March 1989 mu, Ɔkyerɛwfo Panyin Abadiakyiri wɔ May 1990 mu ne Ɔkyerɛwfo Panyin wɔ August 1991. Efi January 20 kosi 25, 1994, wɔ Vietnam Komunist Kuw no Ananmusifo Ɔman Nhyiam a wɔyɛe wɔ Hanoi wɔ mfinimfini bere mu no, wɔpaw ɔne nnipa afoforo 19 kaa ho sɛ wɔmmɛka Party Central Committee VII, bere 1991-1996 . Adwuma a wɔyɛe wɔ Hanoi. Wɔ August 1996 mu no, wɔpaw Nguyen Phu Trong sɛ Hanoi Kuw no Boayikuw no Ɔkyerɛwfo Abadiakyiri ne Sukuupɔn Adwumayɛfo Boayikuw no Titenani, a ɔhwɛ Kurow no Kurow no Kurow no mu Akuw no nsɛmmɔnedi adwuma so. Afei nso wɔ March 1998 mu no, ɔbɛyɛɛ Central Theoretical Council, a ɔhwɛ Vietnam Komunist Kuw no adwene - amammerɛ ne nhomasua adwuma so no Titenani Abadiakyiri. Wɔ December 1997 mu, wɔ Party no Mfinimfini Boayikuw VIII no Nhyiam a Ɛto so Anan ase no, wɔpaw no bio sɛ ɔmmɛyɛ Politburo a ɛwɔ Vietnam Komunis Kuw no Mfinimfini Boayikuw VIII no mu . Efi August 1999 kosi sɛ Mmarahyɛ Bagua a ɛto so 8 no bere baa awiei wɔ afe 2000 mu no, ɔde ne ho kɔbɔɔ Politburo Daa Boayikuw a ɛwɔ Vietnam Komunist Kuw no Mfinimfini Adwumayɛkuw a Ɛto so 8 no mu ; Ɔkyerɛɛ kwan tẽẽ sɛ wɔnboaboa Documents of the 9th Party Congress ano . Wɔ January 2000 mu no, Nguyen Phu Trong fii ase dii tumi sɛ Hanoi Party Boayikuw no Ɔkyerɛwfo . Wɔ November 2001 mu no, ɔsan nso dii dibea sɛ Central Theoretical Council, a ɔhwɛ Party no nsusuwii adwuma so no Titenani. Efi afe 2003 mfiase no, wakyerɛ adwuma a ɛne sɛ ɔbɛbɔ Doi Moi mfe 20 no mua no kwan tẽẽ, asiesie na wakɔ so aboaboa Documents of the 10th party congress . Ɔman Bagua no Nnanmusini. Ɔsan yɛ Ɔman Bagua Ananmusifo fi Hanoi Kuropɔn ananmusifo no afe a ɛto so 11 kosi 15 .
Fransefo Afrika Atɔe Fam
Franse Atɔeɛ Afrika ( Franse kasa mu : "Afrique occidentale française", wɔatwa no tiawa: "AOF" ) yɛ Franse atubra aman awotwe a ɛwɔ Afrika a ɛka ho ne: Mauritania, Senegal, Franse Sudan (mprempren Mali ), French Guinea (mprempren Guinea ), Côte d'Ivoire, Niger, . Upper Volta (mprempren Burkina Faso ) ne Dahomey (mprempren Benin ). Wɔde saa fekuw yi sii hɔ wɔ 1895 mu. Mfiase no na aman 4 pɛ na ɛwɔ hɔ: Senegal, France Sudan, French Guinea ne Côte d’Ivoire. Nkabom no panyin ne amrado panyin, na mfiase no na ɔwɔ Saint-Louis (Senegal) na akyiri yi na ɔwɔ Dakar (a ɛwɔ Senegal nso). Aman afoforo nso bɛkaa ho akyiri yi. Wɔ 1958 mu no, Fransefo Afrika Atɔe fam gui. Fransefo Afrika Atɔe fam yɛ 4,689,000 km2 (dodow no ara yɛ anhweatam ne Sahara anafo fam anhweatam).
Bɔɔlbɔ wɔ Ghana
Association bɔɔlbɔ ne agumadi a agye din sen biara wɔ Ghana . Efi afe 1957 no, Ghana Bɔɔlbɔ Fekuw na ɛhwɛ agumadi no so . Wɔ amanaman ntam no, Nsoromma Abibifo mmarima ne Ahemmaa Abibifo mmea na wogyina hɔ ma Ghana . Mmarima fie bɔɔlbɔ kuo a ɛwɔ soro wɔ Ghana ne Ghana premier league, na mmaa fie bɔɔlbɔ kuo a ɛwɔ soro wɔ Ghana ne Ghana Mmea Bɔɔlbɔ Kuo .
Ɔsebɔ
Ɔsebɔ (subgenus Hippotigris) are African equines with distinctive black-and-white striped coats. There are three living species: Grévy's zebra ("Equus grevyi"), the plains zebra ("E. quagga"), and the mountain zebra ("E. zebra"). Zebras share the genus "Equus" with horses and asses, the three groups being the only living members of the family Equidae. Zebra stripes come in different patterns, unique to each individual. Several theories have been proposed for the function of these patterns, with most evidence supporting them as a deterrent for biting flies. Zebras inhabit eastern and southern Africa and can be found in a variety of habitats such as savannahs, grasslands, woodlands, shrublands, and mountainous areas. Asebɔ yɛ adidifo titiriw na wotumi de afifide a ɛba fam na ɛtra ase. Gyata titiriw na wɔkyere wɔn, na mpɛn pii no woguan bere a wohunahuna wɔn nanso wɔka wɔn na wɔbɔ wɔn nan nso. Ɛsono asono ahorow wɔ asetra mu nneyɛe mu, na asasetaw ne mmepɔw so asono te atrae a ɛyɛ den a onini anaa apɔnkɔ a wanyin, mmea anaa apɔnkɔ a wɔanyinyin pii, ne wɔn mma anaa anantwi mma na wɔte bere a Grévy ɔsebɔ no nkutoo te anaasɛ wɔ nguankuw a wɔne wɔn ho wɔn ho nni nkitaho mu. Wɔ mmoa ahorow a wokura harem mu no, mmea a wɔanyinyin ne wɔn harem pɔnkɔ nkutoo na ɛware, bere a Grévy asono anini hyehyɛ nsasesin a ɛtwetwe mmea na mmoa no yɛ aguamammɔ . Asebɔ de nne ahorow, nipadua gyinabea ne anim yɛbea di nkitaho. Asetra mu ahosiesie hyɛ asetra mu abusuabɔ mu den wɔ asasetaw ne mmepɔw so asono mu. Asebɔ nsensanee a ɛyɛ nwonwa no ma wɔka mmoa a wɔnom nufusu a wotumi hu wɔn sen biara no ho. Wɔada wɔn adi wɔ adwinni ne nsɛm mu wɔ Afrika ne akyirikyiri. Wɔ abakɔsɛm mu no, mmoa a wɔboaboa wɔn ano a wɔn ho yɛ nwonwa ahwehwɛ wɔn kɛse, nanso nea ɛnte sɛ apɔnkɔ ne mfurum, wɔanhwɛ asono koraa da . Amanaman Ntam Kuw a Ɛhwɛ Abɔde So (IUCN) kyerɛw Grévy ɔsebɔ din sɛ wɔn ase reyɛ atɔre, mmepɔw so ɔsebɔ din yɛ mmerɛw na asasetaw so ɔsebɔ din ka sɛ ɛkame ayɛ sɛ wɔn ase reyɛ atɔre . Wɔmaa quagga ( "E. quagga quagga" ), asasetaw so ɔsebɔ bi sɛee wɔ afeha a ɛto so 19 mu. Ne nyinaa mu no, wobetumi ahu asono wɔ mmeae pii a wɔabɔ ho ban.
Torɔ
Pinocchio, atoro ho sɛnkyerɛnne. Atoro (anaa atoro, atosɛm, atosɛm ) yɛ atoro asɛm a wɔabɔ wɔn tirim sɛ wɔbɛdaadaa onipa foforo no. Atoro betumi adi atirimpɔw ahorow pii ho dwuma ne adwene mu dwumadi afoforo a egyina onipa a ɔde di dwuma no so. Mpɛn pii no, "atoro" wɔ ntease bɔne na egyina tebea no so no, ɔtorofo no bɛyɛ obi a ɔmanfo, mmara, anaa nyamesom bɛkasa atia, abu no animtiaa, abu no animtiaa, na wɔabɔ no animtiaa. Hunu. Asɛmmisa a ɛne sɛ ebia wobetumi afa akwan a wɔmfa ano nka ho so ahu atosɛm a wotumi de ho to so no yɛ asɛm bi a wogye ho akyinnye. Mfiri a wɔde hu atosɛm susuw nipadua mu nhyɛso a asɛmti bi gyina ano no sɛnea nneɛma pii kyerɛ bere a ɔreka nsɛm anaa ɔrebua nsɛmmisa no. Wɔde ahuruhuruw a ɛwɔ adwennwen ho nsɛnkyerɛnne mu di dwuma de da atoro adi. Wogye akyinnye kɛse wɔ sɛnea saa kwan yi yɛ pɛpɛɛpɛ no ho. Wɔ nsɛm a ɛho hia kɛse mu no, wɔada no adi sɛ ɔkwan yi a wɔde di dwuma no yɛ nnaadaa. Nanso, wɔda so ara de di dwuma wɔ nnwuma pii mu, titiriw sɛ ɔkwan a wɔfa so nya bɔneka anaasɛ wɔhwehwɛ adwuma mu. Wɔmfa ahotoso a enni nea efi mu ba a ɛwɔ ahinanan pii a ɛhyɛ nhwehwɛmu a ɛtete saa ase no ntom sɛ adanse wɔ asɛnnibea, na wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so no wobu ɔkwan a wɔfa so yɛ no sɛ ɛyɛ atoro nyansahu . Nnansa yi nhwehwɛmu bi kyerɛe sɛ atosɛm a wɔboaboa ano gye bere tenten sen sɛ wɔbɛka nokware na enti wobetumi de bere a wɔde bua asɛmmisa bi no adi dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so hu atosɛm, Nanso, wɔada no adi nso sɛ mmuae a edi hɔ ntɛm ara betumi ayɛ adanse atosɛm bi a wɔadi kan ayɛ ho nhyehyɛe ho. Nyansahyɛ biako a wɔde ma de siesie ntawntawdi ne sɛ wɔbɛbɔ mmɔden ama asɛm no ho adwiriw wɔn na wɔanya mmuae no wɔ mfinimfini, ɛnyɛ ntɛm dodo, ɛnyɛ tenten dodo. Wɔ mmoa afoforo mu. Wɔasi so dua sɛ mmoa a wɔnyɛ nnipa wɔ tumi a wɔde di atoro wɔ kasa ho nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ akraman akɛse ho mu . Wɔ asɛm bi mu no, bere a wobisaa gorilla Koko, sɛ hena na obuu tub bi no, ɔde ne nsa kyerɛɛ wɔn a wɔhwɛ no no mu biako so na afei ɔserewee. Wohu atoro a wɔde nipadua kasa di dwuma, te sɛ nea wɔde daadaa obi wɔ ɔkwan a wɔfa so tow hyɛ wɔn so anaa nea wɔde bɛkɔ ho no, wɔ mmoa ahorow pii mu. Anomaa maame yɛ ne ho sɛ ɔwɔ ntaban a abubu de dan aboa bi a ɔkyere mmoa – a nnipa ka ho – adwene kɔ n’ankasa so sen nkesua a ɛwɔ ne berebuw mu, na ɛno akyi no anomaa maame no fa aboa a ɔkyere mmoa we no fi beae a ɔyɛ berebuw no. Eyi yɛ ade titiriw a ɛda nsow wɔ killdeer ahorow no ho.
Yogurt
Yogurt anaa Yogurt yɛ nufusu a wɔde mmoawa a wɔde nufusu ayɛ a wɔde yɛ . Wobetumi de nufusu biara ayɛ yogurt a wɔyɛ wɔ fie, nanso wɔ nnɛyi nneɛma mu no, nantwinini nufusu na wɔtaa de di dwuma.Condensed yogurt ne yogurt yɛ lactic fermentation nneɛma a efi nantwi nufusu a wɔayɛ no foforo, nufusu a wɔayam anaa mmoa nufusu mu wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so bere a wɔde Pasteur sterilization kwan no ayi srade afi mmoawa a wɔde ɔyare ba no mu na wɔayɛ no pasteurizing akyi wɔ ɔhyew a ɛyɛ 80-90 mu °C.
Pinocchio
Pinocchio (" "Pino-ki-o" ", , ) yɛ ayɛsɛm mu nipa na ɔyɛ nipa titiriw wɔ mmofra ayɛsɛm Pinocchio Adweneɛ. (1883) a Italiani kyerɛwfo Carlo Collodi a ofi Florence, Tuscany kyerɛwee no mu. Nnua adwumfo bi a wɔfrɛ no Geppetto a ɔwɔ Tuscan akuraa bi ase dii Pinocchio. Ɔyɛ nnua abofra nanso ɔdae sɛ ɔbɛyɛ abarimaa ankasa. Wagye din wɔ ne hwene tenten a (pɛnkoro pɛ wɔ ayɛsɛm no mu, nanso ɛtaa ba wɔ sini dodow no ara a wɔadan no mu) sɛ odi atoro a, ɛkɔ so nyin. Pinocchio yɛ amammerɛ mu agyiraehyɛde . Ɔyɛ nnipa a wɔsan ka wɔn ho asɛm wɔ mmofra nhoma mu no mu biako. Wɔadan n’asɛm no wɔ nsɛm ho amanneɛbɔ ahorow mu, titiriw Disney sini a wɔyɛe wɔ 1940 mu a wɔfrɛ "no Pinocchio" . Collodi taa de Italiafo Tuscan kasa di dwuma wɔ ne nhoma ahorow mu. Edin "Pinocchio" yɛ Italia kasa mu nsɛmfua "pino" (pine), ne "Occhio" (ani) a wɔaka abom; "Pino" nso yɛ "Giuseppino" tiawa a ɛyɛ Giuseppe (Italian asɛmfua Joseph kwan) ntini; Nnipa a wonyaa Collodi so nkɛntɛnso kɛse wɔ ne mmeranteberem no mu biako ne Giuseppe Aiazzi, Italiani nsaano nkyerɛwee ho ɔbenfo a wagye din a ɔhwɛɛ Collodi so wɔ "Libreria Piatti" nhomatɔnbea a ɛwɔ Florence no. Geppetto, Pinocchio bɔfo ne "agya" din, yɛ Geppo ntini, Tuscanfo nsɛmfua a wɔbɔ din "ceppo", a ɛkyerɛ dua, dua, dua a wɔde siw ano.
Ghana Mmabunu Atenaeɛ Kuo
Ghana Youth Environmental Movement (GYEM), yɛ ɔman mmabunu- nnianim kuo wɔ Ghana a wɔteeeɛ wɔ mfeɛ mpem aduonu ne dummienu(2021) mu, wɔn a wɔtee kuo no yɛ nnipakuo bi a wɔyɛ mmabunu a wɔpere pɛ nsesaeɛ na Gideon Commey na ɛyɛ kuo no baanodani, kuo no nam ɔsatuo a ɛfa gyina a wɔgyina ma atenaeɛ pa akyi ne mpɔtam dwumadie hyɛ mmabunu nkuran sɛ wɔmfa wɔn ho nnye kwan a wɔfa so kura wɔn atenaeɛ ne wiem nsakraeɛ ho nsɛm ho. Wɔ mfeɛ mpem aduonu ne dunwɔtwe(2018) ne mfeɛ mpem aduonu ne dunkron(2019) ntam no, GYEM hyehyɛɛ dwumadie Tumi Nsesa mu( Power Shift), dwumadie a ɛboaboa mmabunu ano ne wɔn dwendwene nsɛm bi a asɔre a ɛfa bɔɔla ho nhwɛsoɔ ho, ahonidie, rɔba a ɛseɛ mframa, wiem nsakraeɛ ne anyinam ahoɔden nnanemu ho. GYEM dii dwuma wɔ ɔsatuo a atia afidie a wɔdehye bidie de nya ayinam ahoɔden mmaaeɛ wɔ Ghana no ho na wɔsan so dii mfeɛ mpem aduonu ne dunsia(2016) ɔsatuo a ɛtia bidie hyeɛ ho dwumadie no anim. Nhyehyɛeɛ. Wɔ Ahinime bosome mu wɔ mfeɛ mpem aduonu ne aduonu(2020) mu no, GYEM hyehyɛɛ nsuo kiosk dwumadie bi a wɔtoo din Kyensu Kiosk. Botaeɛ ne sɛ wɔbɛma mpɔtam a wɔn sikasɛm wɔ fam wɔ Ga West Municipal District anya nsuo yɛnom kumaa bi. Mpɔtam no anya ɔhaw wɔ nsuo anya ho ɛfa no nsuo a ɛho te a wɔbɛnom ho. Ɔsatuo. Wɔ mfeɛ mpem aduonu ne dunwɔtwe(2018) mu no, kuo no yɛɛ Power Shift Environmental Summit dwumadie na wɔde rehyɛ Wiase nyinaa Atenaeɛ Da( World Environmental Day) no nso wɔ mfeɛ mpem aduonu ne dunwɔtwe(2018) mu wɔ Nkran. Dwumadie no boaa mmabunu ne adwuma mu mpanimfoɔ ano ma wɔdwendwene rɔba hyee a ɛseɛ mframa ho nsɛm wɔ Ghana. Wɔ Ɔbenem bosome wɔ mfeɛ mpen aduonu ne dunkron(2019) mu no, kuo no dii mmabunu akuokuo ne aban akuokuo anim wɔ ɔsatuo a na wɔde rehyɛ Abibirem aban mpanimfoɔ sɛ wɔnni dwuma ntia wiem nsakraeɛ nsesaeɛ ho.
Club América
Club de Fútbol América SA de CV a wɔtaa frɛ no Club América yɛ bɔɔlbɔ kuw a wɔyɛ adwumaden a ɛwɔ Mexico City . Wɔtoo din "Las aguilas" (The Eagles), na esi akan wɔ Liga MX, Mexico bɔɔlbɔ kuw a ɛkorɔn sen biara mu. Wɔhyehyɛɛ kuw no wɔ 1916 mu, na efi 1959 no, nsɛm ho amanneɛbɔ adwumakuw Televisa na ɛwɔ hɔ. Kuw no di wɔn fie agodie wɔ Estadio Azteca, agumadibea a ɛso sen biara wɔ Latin Amerika ne nea ɛsõ sen biara wɔ wiase no mu biako . América yɛ aman a wɔhyehyɛɛ Primera División no mu biako. Kuw no ne Guadalajara asi akan bere tenten, efisɛ abien no nyinaa yɛ akuw a wodi yiye na wɔboa wɔn sen biara wɔ ɔman no mu na wɔka akuw ason a wɔankɔ fam da no ho . Wɔfrɛ wɔn ntam akansi no sɛ "El Súper Clasico", a wobu no sɛ ɛyɛ akansi kɛse a ɛwɔ Mexico, na ɛyɛ akansi akɛse a ɛsen biara wɔ wiase no mu biako. América nso ne Cruz Azul ne Club Universidad Nacional bɔ derby . Sɛ wɔka bom a, akuw no yɛ " Big Four " a ɛwɔ Mexico bɔɔlbɔ mu. Club América adi nkonim pii sen Mexico bɔɔlbɔ kuw foforo biara. Wɔ ɔman no mu no, kuw no adi nkonim wɔ apam mu abodin dunum a ɛsen biara, Copa México abodin asia a ɛsen biara, ne Campeón de Campeones nkuruwa ason a wɔaka abom. Wɔ amanaman ntam akansi ahorow mu no, América adi nkonim wɔ kuw nkonimbo du a FIFA agye atom, nea ɛsen biara ma kuw bi a efi CONCACAF, a wɔanya CONCACAF Champions Cup/Champions League abodin ahorow ason a ɛsen biara, CONCACAF Giants Cup biako, ne Copa Interamericanas abien. Kuw no nso kura nsonsonoe ahorow pii, a nea ɛka ho ne sɛ wodi kan wɔ bere nyinaa apam pon so wɔ nkonimdi, nkontaahyɛde, ne botae ahorow a wɔbɔe mu, agoru dodow no ara a wodii wɔ "liguilla" (playoffs) afã, playoff awiei a wodii kɛse (20) ne nea ɛto so abien a odii kan, wɔ Cruz Azul akyi. Ɛyɛ akuw anan pɛ a wɔadi nkonim wɔ apam mu nkonimdi akyi akyi fi bere a wɔde "liguilla" nhyehyɛe no bae no mu biako. Wɔ afe 2021 mu no, Amanaman Ntam Bɔɔlbɔ Abakɔsɛm & Akontaabu Fekuw no bɔɔ América din sɛ Amerika Atifi fam kuw a eye sen biara wɔ mfe du a edi kan (2001–2011) wɔ afeha a ɛto so 21 mu.
Pinocchio Adweneɛ
Pinocchio Adweneɛ (""Le avventure di Pinocchio") yɛ Carlo Collodi, Italiafoɔ kyerɛwfoɔ bi a ɔkyerɛwee ne ho adeɛ wɔ afe 1883 mu, ɛfa Pinocchio ho, nnua abofra bi a ɔyɛ asoɔden na ɔpɛ sɛ ɔbɛyɛ onipa ankasa. Wɔadan krataa yi mu nsɛm ahodoɔ so ara, na titiriw de, wɔyɛɛ Disney sini bi a wɔfrɛ no "Pinocchio" wɔ afe 1940 mu. Sɛnea ɛda no yɛ, krataa yi abɛyɛ kyerɛwfoɔ no dwuma titiriw a ɛda hɔ. Wɔkyerɛwee na wɔde sii gua fa Libreria Editrice Paggi mu wɔ October da 18, afe 1883, na ɛnam so anya ahoɔfɛ kɛseɛ. Ɛdi ɛkan krataa yi mu mfonini yɛɛ no Enrico Mazzanti, na ne nsa ano adwini yɛ deɛ wɔdane bi guu krataa yi mu ho akyiri. Wɔakyerɛw krataa yi ase kɔɔ kasa ahodoɔ mu bɛboro 220, na wɔatɔn kopi kɛseɛ bɛboro 30 million wɔ wiase nyinaa.
Aloe Vera (sini)
  Aloe Vera yɛ afe 2020 Ghana sini a Manaa Abdallah ne Anny Araba Adams yɛeɛ sɛdeɛ Peter Sedufia boom yɛeɛ na ɔkyerɛɛ no kwan. Asase. Nnipa akuw abien te akuraa koro ase, Aloefo ne Verafo. Akansie a emu yɛ den wɔ wɔn ntam a ɛtra hɔ daa wɔ mmofra no mpo mu na ɔfã biara wɔ wɔn ankasa aguade agyiraehyɛde kɔla agyirae. Sɛ kurow no mu akannifo mma, Aloewin ne Veraline, nya ɔdɔ a ɛsɛ sɛ wɔhwehwɛ ɔkwan bi a wɔbɛfa so de mpɔtam abien no abom ɛmfa ho nitan no. Akyiri yi mpɔtam hɔfo bɛyɛ biako esiane abusuabɔ a ɛda wɔn baanu ntam nti. Adeyɛ. Wɔde sini no asɛmti too gua wɔ afe 2019 mu, kaa dawurubɔ bi a ɛkyerɛ sɛ ɔkwankyerɛfo Peter Sedufia resi afie ɔha sɛnea ɛbɛyɛ a ɔbɛbɔ akuraa bi a wɔbɛyɛ sini wɔ Dabala, Volta mantam mu wɔ Ghana no ho. Wɔbɔɔ agoruyɛfo Priscilla Opoku Agyemang, Nana Ama Mcbrown, ne Roselyn Ngissah nso din sɛ wɔbɛyɛ sini no mu. Wɔde Worlasi bae sɛ ɔmfa sini no nnyigyei mma. Sedufia aka sini no ho asɛm sɛ "ɛyɛ ne kan adwuma no a wɔayɛ no foforo na wɔayɛ sɛ ɛbɛma nkurɔfo anya biribi a ɛfata wɔn sika ne bere." "Aloe Vera" nyaa sikasɛm nhyehyɛe bɛyɛ N58,204,500 nanso ɛboroo sikasɛm nhyehyɛe so koduu N77,606,000 esiane nna a wɔde yɛɛ sini a wɔtrɛw mu bere a osu kɛse tɔe sɛee mfiri a wɔde yɛ sini no akyi. Osu no nso sɛee sini no kɛse, na Sedufia kae sɛ ɛdaa adi sɛ ɛyɛ asɛnnennen kɛse. Gyae mu. "Aloe Vera" dii kan wɔ Ghana wɔ March 6, 2020 wɔ Accra . Woyii trailer bi adi de hyɛɛ sini no ho nkuran na "Glitz Africa" kyerɛwee sɛ "Enveloped with a stellar cast as well as opted blue and yellow costumes that ma viewers a fair understanding of the story line governing the film, 'Aloe Vera' reveals a situation of tribal." nyiyim a ɛmaa mmerante ne mmabaa baanu a wɔadu mpanyin afe so memee wɔ ɔdɔ nsubɔnten mu no ankɔ baabiara." Tekete a wɔde bɛkyerɛ sini no sae ntɛmntɛm na GhanaWeb de anuonyam ama sini no sohyial media ɔsatu no na ɛmaa sini no dii yiye wɔ wɔn a wɔhwɛ sini no mu. Akyiri yi saa afe no ara mu no Sedufia de too gua sɛ sini no benya dijitaal a wɔayi no adi wɔ Netflix. Ɔgyeɛ. Citinewsroom reviewed "Aloe Vera", writing that "' "Aloe Vera" 's' koma wɔ hɔ ma obiara sɛ obehu, na akyinnye biara nni ho sɛ ɛwɔ beae a ɛfata. Screenplay no mu duru te sɛ ntakra na ɛnyɛ sɛ ɛbɛkanyan asɛm biara mmepɔw. Nanso predictability nsiw ano sɛ ɛbɛyɛ feel-good hit a manhu sɛ ɛreba."
John Dumelo
John Dumelo (wɔwoo no 3 Ɔpɛpɔn 1984) yɛ Ghana odiyifo ne ɔmanyɛfo. Wɔ 1 April 2014 no, ɔdaa ne ho adi sɛ Ghanani a ɔdi kan a ɔdii kan nyaa nnipa ɔpepem baako wɔ Facebook . N’awofo ne Owura John Dumelo a na ɔyɛ aban mfiridwumayɛfo, ne Owurayere Antoinette Dumelo a ɔyɛ amanneɛbɔfo. Mfitiase asetra ne nhomasua. Wɔwoo Dumelo wɔ Ghana na onyaa ne mfitiaseɛ nwomasua wɔ Christ the King School a ɛwɔ Accra . Ɔkɔɔ Achimota Sukuu na na ɔka Drama Club no ho na ɔsan nso nyaa Fliers Guy in Mo-TOWN nkonimbo na ɔkɔɔ so suaa Civil Engineering wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology . Ɔsii akan wɔ "Mr University na " odii nkonim wɔ KNUST. Akyiri yi, ɔde ne din kɔhyɛɛ GIMPA ’s School of Public Service and Governance mu. Ɔhyɛɛ aseɛ yɛɛ agodie wɔ 1990 mfeɛ no mfitiaseɛ wɔ afe 1992 sini bi a wɔfrɛ no "Baby Thief" mu berɛ a na ɔkɔ Christ the King School na wɔtuaa no ka 20 mpem 20 Ghana Cedis (mprempren 2 Ghana Cedis) wɔ mfeɛ 7 mu. Adwumayɛ mu nnwuma a wɔyɛ. Sɛ yɛde odiyifo a wogye no tom wɔ aman horow so to nkyɛn a, Dumelo yɛ adwumayɛfo . Ɔde ne ntadeɛ adwuma (J.Melo) sii hɔ wɔ afe 2012. Wonim odiyifo no nso sɛ ɔde ne ho hyɛ nnɔbae ne mmoa kuayɛ nyinaa mu. Amanyɔsɛm mu a wɔde wɔn ho bɛhyɛ mu. Wɔ National Democratic Congress (Ghana) NDC Party no Ɔsatuo mu Wɔ afe 2016 mu no, Dumelo yɛ nnipa a wɔagye din a wɔwɔ nkɛntɛnsoɔ na wɔda nsow paa a wɔhunuu no sɛ wɔrebɔ NDC Aban no ɔsatuo no mu baako . Asɛm atrɛw sɛ, sɛ́ anisɔ a wɔde kyerɛ sɛ ɔde ne ho ahyɛ Party no mu ne ɔman ho dɔ no, kan Ghana titrani HE John Dramani Mahama frɛɛ no na ɔpaw no, sɛ ɔnsom ne Party sɛ Director of Operations ma pro-NDC youth group mma Ɔman Demokrasi Mmarahyɛ Bagua (NDC). Wɔ 19 July 2019 no, Dumelo faa nomination kratasin sɛ ɔbɛsi akan wɔ NDC primaries sɛ mmarahyɛ bagua kandifoɔ . Wɔ 24 August 2019 no, ɔdii nkonim wɔ NDC mmarahyɛ bagua primaries mu sɛ ɔbɛgyina NDC ananmu wɔ Ayawaso West Wougon Constituency wɔ afe 2020 Amansan Abatoɔ no mu. Ɔde ne campaign manifesto maa afe 2020 Abatoɔ no sii hɔ yie Kwasida, 18 Ɔkɔtɔberɛ 2020, na ɔhyɛɛ bɔ sɛ sɛ wɔto aba a, ɔde n’akatua no fã bɛma mmabun nkɔsoɔ wɔ amansin no mu. Wɔ 7 December 2020 no, John Dumelo dii nkogu wɔ mmarahyɛ bagua abatoɔ no mu wɔ New Patriotic Party (NPP) a ɔdi tumi seesei Lydia Alhassan anim maa Ayawaso West Wuogon Constituency. Ankorankoro asetra. John Dumelo aware Gifty Mawunya Nkornu. Ɔyɛɛ ayeforohyia kɛse bi wɔ Royal Senchi Resort wɔ Akosombo . Wɔwoo awarefoɔ yi ba a ɔdi kan wɔ 16 Ɔkɔtɔberɛ 2018. Wɔtoo no din John Dumelo Jnr. , wɔ n’agya akyi. Wɔwoo wɔn ba a ɔtɔ so mmienu, ɔbaa, a wɔfrɛ no Mali Dumelo, wɔ 10 June 2022. . Nnansa yi ara ɔkaa ne maame wuo ho amanneɛbɔ, a ɛsii wɔ 15 Ɔbɛnem 2023. NSMQ nkɔmhyɛ. Wɔ Ɔkɔtɔberɛ 2023 mu no, Dumelo hyɛɛ bɔ sɛ ɔbɛfa "akyi a ɔda mpaboa afiri UG pon kɛseɛ no so akɔ Presec pon kɛseɛ no so" sɛ Presec-Legon di nkonim wɔ Ɔman Nyansahu ne Nkontaabuo Nsɛmmisa mu a. Owiee nantew no bere a Presec-Legon dii nkonim akyi. Sini ho mfoniniyɛ. Wayɛ sini ahorow pii, a nea ɛka ho ne: Animuonyamhyɛ. Wɔ Ɔpɛpɔn 2023 mu no, Ghana Suapɔn hyɛɛ no anuonyam wɔ adɔeɛ a ɔyɛeɛ kyerɛɛ wɔn asuafoɔ no ho.
AnimaxFYB Studios
AnimaxFYB Studios yɛ animation multimedia adwumakuw a Francis Yushua Brown na ɔhyehyɛɛ. Adwumakuw no ka Afrikafo nsɛm wɔ ɔkwan a ɛyɛ anigye so. Wɔn ho akokwaw wɔ mfonini a wɔde hwɛ nneɛma ne 2D ne 3D Animation nso mu. Wɔayɛ mfonini ahorow a ɛyɛ anigye a wɔagye abasobɔde. Abakɔsɛm. AnimaxFYB Studios no, Francis Y. Brown na ɔde sii hɔ wɔ afe 2014 mu. Adwumakuw no nyaa abasobɔde sɛ Animation a eye sen biara wɔ African International wɔ afe 2016 mu, Official Selection of the FESPACO and Indie Film Festivals 2017, ne Real Time International Film Festival a ɛfa Afrika Animation Film a eye sen biara, 2017. Nnwuma a wɔyɛ. Agorkoli. Agorkoli ho asɛm no twe adwene si Ewefo a wɔhwehwɛɛ adidibea a ɛyɛ frɔmfrɔm no tu kɔtraa Togbe Agorkoli a ɔyɛ Notsifo kannifo ase no so . Wonyaa asomdwoe bere bi kosii sɛ asɛm bi a wonnim a ɛbɛyɛɛ ntawntawdi kɛse wɔ Notsifo ne Dogbofo ntam Osei Tutu na. Eyi yɛ simma 24 episode animation a ɛka sɛnea Osei Tutu ko maa ne nkurɔfo nya ahofadi fii Denkyira nkurɔfo nsam no ho asɛm . Sɛnea studio no adebɔ kwankyerɛfo, Francis Y. Brown kyerɛ no, saa animation yi twee adwene sii nnipa atitiriw baanu, Osei Tutu ne Okomfo Anokye so.
Beverly Afaglo
Beverly Afaglo Baah (wɔwoo no 28 May 1983) yɛ Ghana odiyifoɔ ne TV so ɔyɛkyerɛfoɔ. Ankorankoro asetra. Beverly fi Volta Mantam mu wɔ Ghana. Ɔwaree Eugene Kwadwo Boadu Baah a ɔwɔ entanglement kakra na wɔwɔ mmabea mmienu. Adwuma. Beverly tetee ne ho sɛ Ahoɔfɛ Ho Ɔbenfoɔ wɔ FC Institute of Beauty Therapy, Ghana na ɔyɛ sukuuni wɔ Ghana Institute of Journalism baabi a ɔsuaa nsɛm ho amanneɛbɔ ne ɔmanfoɔ ntam abusuabɔ. Sɛ agodie to nkyɛn a, ɔyɛ Glamour Beauty Salon a ɛwɔ Tema .
Meka kyerɛɛ Wo Saa (1970 sini)
Meka kyerɛɛ Wo Saa yɛ 1970 Ghana sini . Sini no kyerɛ Ghanafo ne wɔn asetra kwan wɔ aseresɛm kwan so . Ɛsan nso ma yenya nhumu wɔ ababaa bi asetra mu a wannye n’agya afotu bere a na ɔrebɛware ɔbarima no, na onnim ɔbarima a ɔrebɛware no no ho hwee, na mmom ɔfaa ne maame ne ne papa nua barima afotu efisɛ ahonyade ne tumi a onipa no wɔ no ho. Akyiri yi ababaa no hu sɛ na ɔbarima a ɛsɛ sɛ ɔware no no yɛ adwowtwafo a okura akode . Na n’ani nnye asɛm a esii no nyinaa ho. Bere a ne papa bisaa nea asi no, obuae sɛ ɔbarima a na ɛsɛ sɛ ɔware no no yɛ ɔkorɔmfo a okura akode; ne papa de baa awiei sɛ "Meka kyerɛɛ wo saa".
Grace Nortey
Grace Nortey (woo February 1, 1937) yɛ Ghana mmeranteɛ a ɔda so yɛ ɔhawfoɔ bi a ɔda so yɛ ɔwɔ Ghana anwanwasɛm so. Ɔyɛ adwumayɛ ɔhawfoɔ a ɔde n'ani bɔ mu wɔ abɔdeɛ ne anawansa ho fi mfe mmienu nson (52) na wɔka no ho sɛ ɔyɛ Ghana anwanwasɛm ne anawansa mu mmeranteɛ foforɔ. Adwuma. "Wayɛ sini ahorow a wɔbɛkae sen biara a Ɔman Sini ne Television Asoɛe (NAFTI) ayi no adi no bi mu" . Wɔ n'adwuma a ɔyɛ wɔ television so nyinaa mu no, wagye n'ani kɛse wɔ ɔkwan a ɔnam so de ne ho hyɛɛ adwuma binom mu. Grace ahu no sɛ ɔyɛ Ghana mmaa a wɔyɛ nnipa dodoɔ no mu biako a wɔnam atetesɛm ne nneyɛe a ɛmfa nni dwuma yiye na wɔn ani nnye ho no, titiriw wɔ TV so dwumadie ahorow te sɛ Akan Drama ne TV. Ɔnam saa a ɔyɛe so boaa mmea a wɔwɔ mmaa a wɔwɔ mmaa asetena mu wɔ ɔman yi mu, wɔn a wɔn ho yɛ den, wɔn a wɔn ani nnye wɔn nneyɛe ho, na wɔn a wɔn ani nnye nneɛma nyinaa ho. Mpɛn pii no, na ɔyɛ obi a ne ho yɛ fɛ, ɔyɛ obi a n'adwene mu yɛ no naa, ɔyɛ ɔyɛ obi a n’adwene mu yɛ no naa, ɔyɛ obi a n’adwene mu yɛ no naa, ɔyɛɛ no basabasa, na ɔyɛɛ n’adwene sɛ ɔbɛyɛ nneɛma bi a ɛho nhia sɛ ɔbɛma mmarima asɔre atia mmaa ne mmarima, mmarima a wɔn ho yɛ den, wɔn a wɔyɛ wɔn adwene basabasa, wɔn a wɔyɛ wɔn adwene basabasa, wɔn a wɔyɛ wɔn ho mpɛnsɛmpɛnsɛmpɛnsɛmpɛnsɛm, wɔn a wɔyɛ wɔn a wɔyɛ wɔn ho sɛ wɔyɛ wɔn ade. Nortey din no kyerɛ sɛ ɔne mmarima a wɔyɛ mmarima a wɔyɛ mmarima a wɔyɛ mmarima a wɔyɛ mmarima a wɔyɛ mmarima a wɔyɛ mmarima ne mmarima a wɔyɛ mmarima a wɔyɛ mmarima a wɔyɛ mmarima a wɔyɛ mmarima ne mmarima a wɔyɛ mmarima a wɔyɛ mmarima a wɔyɛ mmarima a wɔyɛ mmerɛw wɔn a wɔyɛ mmaa a wɔyɛ mmaa a wɔyɛ wɔn adwene wɔn adwene sɛ wɔyɛ wɔn adeɛ nyinaa yɛ akyiwadeɛ a wɔyɛ wɔn a wɔyɛ wɔn adwene sɛ wɔn ho yɛ mmerɛw wɔn adwene wɔn nyinaa ne wɔn a wɔyɛ wɔn adwene wɔn adwene wɔn adwene wɔn wɔn wɔn wɔn adwene wɔn adwene wɔn ho wɔn adwene wɔn ho wɔn ho wɔn adwene wɔn ho wɔn adwene wɔn adwene wɔn ho wɔn ho wɔn adwene wɔn adwene wɔn adwene wɔn adwene wɔn adwene wɔn adwene wɔn ho wɔn adwene wɔn ho wɔn ho wɔn ho wɔn adwene wɔn adwene wɔn adwene wɔn a wɔn ho wɔn adwene wɔn a wɔn ho wɔn adwene wɔn a wɔn ho wɔn ho wɔn ho wɔyɛte sɛyɛ wɔn ho wɔyɛ wɔyɛ wɔyɛ wɔyɛ wɔn adwene wɔn ho no. Na Nortey yɛ nnam titiriw wɔ 80 mfe no ne mfirihyia apem no mfiase ntam—bere a wɔtaa ka ho asɛm sɛ Ghana agodie ne drama bere a ɛyɛ sika kɔkɔɔ bere a na wɔyɛ anwummere anigyede TV so dwumadi ahorow te sɛ ‘Obra,’ ‘Osofo Dadzie,’ ‘Key Soap Concert Party, ’ Na ‘Cantata,’ ‘Taksikafo,’ ne ‘Dwoda Agodibea’ wɔ bere a agye din kɛse. Na wayɛ agoru ahorow pii wɔ agoprama so ansa na ɔrepue wɔ sini ne television so. Ansa na ɔregye din wɔ television so no, ɔyɛɛ radio so ɔkasa dwumadi bi maa Ga mmea (‘Nyeawokoshie’) wɔ Radio One so wɔ 1970 mfe no mu. Nea edi kan a ɔdaa ne ho adi kɛse wɔ sini no so ne 1986 King Ampaw/Peter Wohlgemuth-Reinery boom yɛɛ Afro Movies aseresɛm sini ‘Juju,’ faako a ɔyɛɛ ne yɔnko odiyifo a waben Joe Eyison yere, ne nnipa te sɛ Emmanuel Agbenowu, Grace Ofoe , Osei Kwabena, ne Evans Oma Hunter, ne afoforo. Efi saa bere no, ɔne ne bere sofo ne Ghana agoruyɛfo awo ntoatoaso foforo no nyinaa ayɛ sini ahorow, agoprama so dwumadi ahorow, ne drama ahorow a wontumi nkan. Ne sini ahorow a ɛda nsow paa no bi ne Anidaso a Ayera, Dza Gbele, Koma mu Nsɛm, Sekina, Akwanhwɛ, Aboɔden abo, Mmoa a Wɔyɛ Ɔman Biara (2015), Ties That Bind (2011), Sinking Sands (2011), Nana Akoto (1985) . , Escape to Love (1996), ne Adefo no Afã Foforo (1992), ne afoforo. Na Nortey yɛ nnam titiriw wɔ 80 mfe no ne mfirihyia apem no mfiase ntam—bere a wɔtaa ka ho asɛm sɛ Ghana agodie ne drama bere a ɛyɛ sika kɔkɔɔ bere a na wɔyɛ anwummere anigyede TV so dwumadi ahorow te sɛ ‘Obra,’ ‘Osofo Dadzie,’ ‘Key Soap Concert Party, ’ Na ‘Cantata,’ ‘Taksikafo,’ ne ‘Dwoda Agodibea’ wɔ bere a agye din kɛse. Na wayɛ agoru ahorow pii wɔ agoprama so ansa na ɔrepue wɔ sini ne television so. Ansa na ɔregye din wɔ television so no, ɔyɛɛ radio so ɔkasa dwumadi bi maa Ga mmea (‘Nyeawokoshie’) wɔ Radio One so wɔ 1970 mfe no mu. Nea edi kan a ɔdaa ne ho adi kɛse wɔ sini no so ne 1986 King Ampaw/Peter Wohlgemuth-Reinery boom yɛɛ Afro Movies aseresɛm sini ‘Juju,’ faako a ɔyɛɛ ne yɔnko odiyifo a waben Joe Eyison yere, ne nnipa te sɛ Emmanuel Agbenowu, Grace Ofoe , Osei Kwabena, ne Evans Oma Hunter, ne afoforo. Efi saa bere no, ɔne ne bere sofo ne Ghana agoruyɛfo awo ntoatoaso foforo no nyinaa ayɛ sini ahorow, agoprama so dwumadi ahorow, ne drama ahorow a wontumi nkan. Ne sini ahorow a ɛda nsow paa no bi ne Anidaso a Ayera, Dza Gbele, Koma mu Nsɛm, Sekina, Akwanhwɛ, Aboɔden abo, Mmoa a Wɔyɛ Ɔman Biara (2015), Ties That Bind (2011), Sinking Sands (2011), Nana Akoto (1985) . , Escape to Love (1996), ne Adefo no Afã Foforo (1992), ne afoforo. Ɔhaw ahorow a ɛfa ne nipadua akwahosan ne n’aniwa ho wɔ nnansa yi mfe mu no kyerɛ sɛ ɔnyɛ agoru dwumadi ahorow a wɔakyerɛw ho nsɛm kɛse anaasɛ ɛho hia wɔ nipadua mu bio esiane anohyeto ahorow a ɛwɔ ne kankabi ne nsɛnnennen a ɛwɔ nkyerɛwee atenten akenkan mu nti. Ne nyinaa mu no, ɔda so ara yɛ dwumadi nketenkete wɔ sini ne drama mu, a enhia sɛ ɔde nipadua no keka ne ho kɛse na ɛsan nso ma wonya hokwan kɛse ma nneɛma a wɔde fi ase yɛ nea wɔpɛ. Nsɛm a wɔka de gyina akyi. Nortey yɛ Ghana Actors Guild no muni, a wɔhwehwɛ sɛ wɔbɛhyɛ asɔremma a atwam ne mprempren yiedie ho nkuran. Nortey abɔ agoruyɛfo a wɔaben wɔ sini ne television adwuma mu no asɛm ho ban, na ɔde n’adwene asi ankonamyɛ, ohia, ne anibiannaso a ɛkɔ so wɔ wɔn nkwakoraabere mu a ɛtrɛw so. Titiriw no, wasi tebea a emu yɛ den a agoruyɛfo a wɔn mfe akɔ anim, wɔyɛ mmerɛw, ne wɔn a wonni adwuma a wɔde wɔn ho to nkyɛn sɛ wɔbɛyɛ dwumadi ahorow anaasɛ wɔte ohia mu esiane pɛnhyenkɔ ho nhyehyɛe a ɛfata a wonni a wɔde bedi wɔn nsiesie ho dwuma nti no so dua. Ɔsan nso asi hia a ɛhia sɛ aban nnwumakuo, fekuo ne Ghanafoɔ a wɔdɔɔso no gye ntoboa kɛseɛ ne afɔreɛ a agorudifoɔ a wɔadi ako de ma wɔ sini ne television so no tom. Nortey nso asi hia a ehia sɛ agoruyɛfo nya nhomasua a ɛfata ne nhomasua ntetee wɔ agodie mu ansa na wɔayɛ bere nyinaa adwuma wɔ adwuma no mu so dua. Ɔwɔ adwene sɛ “agorudi yɛ mmerɛw kakra na ɛma wonya sika pii, nanso ɛnyɛ biribi a obi betumi ayɛ ne nkwa nna nyinaa. Wɔde bere a wɔde yɛ agoru no yɛ nea wɔde bere pii ayɛ; bɛyɛ mfe du kosi dunum no, obiako renkɔ so nyɛ onipa a ne ho yɛ den sɛnea na ɔyɛ kan no”. Wasan asi hia a ehia sɛ mmea agoruyɛfo ma wɔn adwene si adagyaw ho mfonini ahorow so na wɔda wɔn ho adi dodo wɔ sini mu na ama wɔagye din no so dua. Wɔ n’adwene mu no, ɛho hia sɛ mmea a wɔyɛ sini no ne wɔn kununom ne wɔn ahokafo susuw dwumadi biara a ɛho hia ho ansa na wɔapene so sɛ wɔbɛyɛ. Ankorankoro asetra. Nortey wɔ mma baanum. Grace yɛ Sheila Nortey a ɔno nso yɛ odiyifoɔ maame.
Anhwea a Ɛrekɔ fam
Sinking Sands yɛ 2010 Ghana drama film a Leila Djansi na ɔkyerɛe, Nipa ɔhyehyɛɛ ɛni diɛ ɔkyerɛɛ ase ni Jimmy Jean-Louis, Ama Abebrese, Emmanuel Yeboah A. ne Yemi Blaq na wɔdii kan dii dwuma. Saa sini no nyaa nkontaabu nkron (9) na ɛdii nkonim wɔ abasobɔde 3 wɔ 2011 Africa Movie Academy Awards mu, a abasobɔde no bi ne Best Screenplay ɛni Best Makeup. Bɛbi a wɔde gyina so. Sini no ka awarefo bi a wɔfrɛ wɔn Jimah ne Pabi ho asɛm, a wɔn awareɛ no dani basabasayɛ ne atirimɔdensɛm bere a Jimah nyaa akwanhyia ma ne ho bubui no. Ɔgyeɛ. Afrika sini ho nsɛm ho amanneɛbɔfo pii gyee sini no fɛw so, na NollywoodForever.com kaa sɛ "Eyi yɛ sini a ɛyɛ fɛ a mɛkamfo no ntɛmntɛm. Eyi kyerɛ wɔn a wɔn ani da fam a wogye di sɛ wohia ahokeka, ahokeka ne brazilfo ahokeka na ama woatumi ayɛ sini pa no sɛ WOMMFA. Na sini no mu nsɛm a emu yɛ duru no yɛ nwonwa, na na ɛsɛ sɛ wɔkamfo. Na ɔyɛ ade wɔ ɔkwan a ɛfata so, na na sini no nso yɛ fɛ"
2010 Ghana Sini Abasobɔde
2010 Ghana Movie Awards no ne afahyɛ a edi kan a wɔde tua sini mu mmɔdenbɔ ho ka wɔ Ghana Film Industry mu. Wɔyɛɛ no wɔ Golden Tulip Hotel, Accra wɔ December 25, 2010. Sinking Sands, Juliet Ibrahim, Nadia Buari, Yvonne Okoro, Majid Michel, John Dumelo & Genevieve Nnaji ka wɔn a wɔdii nkonim no ho
Nkitahodi a Ɛkyekyere (sini)
Nkitahodi a Ɛkyekyere yɛ 2011 drama film a Leila Djansi kyerɛwee a Kimberly Elise, Omotola Jalade Ekeinde ne Ama K. Abebrese. Wɔyɛɛ no wɔ Ghana. Wɔtoo nsa frɛɛ no wɔ akuw 21 mu wɔ 2011 Ghana Movie Awards, na onyaa abasobɔde 9. Wɔtoo nsa frɛɛ no mpɛn 7 wɔ 8th Africa Movie Academy Awards, na awiei koraa no, onyaa abasobɔde wɔ Achievement in Screenplay category no mu. Ɔgyeɛ. Nnipa a wɔhwɛ sini no so kaa ho nsɛm pa, titiriw wɔ sɛnea ɔyɛe ne sɛnea odii anim no ho. Nollywood Reinvented maa no 79% na ɔtwerɛɛ wɔ nkyerɛwee no mu sɛ "Ɛyɛ ade biako sɛ wobɛkyerɛw asɛm bi, asɛm biara... obiara betumi ayɛ... bere bi a atwam... na ɛno ne me asɛm no awiei. Nanso ɛyɛ ade foforo koraa sɛ wubenya asɛm bi a emu nsɛm nyinaa hyia. Abakɔsɛm a ɛte sɛ eyi yɛ abakɔsɛm a ɛho nhia sɛ nnipa no ka kyerɛ yɛn nea ɛsɛ sɛ yɛte nka, wote nka sɛnea ɛsɛ sɛ wote nka biara. Asɛm no yɛ awerɛhow ankasa, na bere a wususuw sɛ ɛrentumi nyɛ awerɛhow kɛse biara no, na ayɛ. Ɛyɛ nokware! Ɛyɛ dɔnhwerew a ɛyɛ mmerɛw na ɛyɛ ntɛm yiye"...
Atifi fam Asɛm bi
A Northern Affair yɛ 2014 Ghanaian-Nigerian romantic drama film a Leila Djansi kyerɛe, na John Dumelo, Joselyn Dumas & Kofi Adjorlolo na wɔdii agyinam. Odii nkonim wɔ Africa Movie Academy Award a wɔde ma wɔn a wɔhwɛ sini so yiye wɔ 10th Africa Movie Academy Awards . Asase. Ayaresafo Esaba Jomo (Joselyn Dumas) ne Ɔbenfo Manuel Quagraine (John Dumelo) a wɔbom yɛ adwuma wɔ ayaresabea bi a ɛwɔ mpataafo akuraa bi a atew ne ho mu no ntam abusuabɔ a ɔdɔ wom no, bere a wɔn kokoam nsɛm no da adi no, ɛbɛsɛe.. Ɔgyeɛ. Nollywood Reinvented kamfoo sini no ho akwankyerɛ, ne nniso, ne abakɔsɛm, ne sɛnea ɛyɛ soronko no. Seesei emu 46% na ɛwɔ wɛbsaet hɔ..
2011 Ghana Sini Abasobɔdeɛ
2011 Ghana Movie Awards no yɛ afahyɛ a ɛtɔ so mienu a wɔde ma wɔn a wɔyɛ sini wɔ Ghana sini adwuma mu. Wɔyɛɛ nhyiam no wɔ Accra International Conference centre wɔ 25 December 2011. Wɔn a wɔdii nkonim no bi ne Kimberly Elise, Majid Michel, Somewhere in Africa. Ties That Bind nyaa nkontaabu nwatwe na awiei koraa no, wɔdii nkonim wɔ abasobɔde 9 mu. Olu Jacobs nyaa Akwaaba Akatua..
4 Play (sini)
4 Play (Wɔsan yii no adi wɔ Nollywood sɛ 4 can Play a De-Kross Movies yɛe de kyekyɛe wɔ amanaman ntam) yɛ afe 2010 Nigeria Ghana ɔdɔ bruu aseresɛm sini a Frank Rajah Arase kyerɛɛ no ​​kwan, a Majid Michel, Yvonne Okoro, John Dumelo, Jackie Appiah, Roselyn Ngissah ne Juliet Ibramhim. Sini no akyi no, wɔde nea ɛtoa so a wɔato din 4Play Reloaded, a woyii no adi wɔ afe 2011 mu ba.Ɛnyaa nnipa 3 wɔ afe 2010 Ghana Movie Awards mu na awieeɛ koraa no ɔnyaa abasobɔdeɛ a ɛfa Oyikyerɛfoɔ a ɔsen biara wɔ Dwuma a ɛdi kan mu
Zinc oxide
Zinc oxide yɛ biribi a enni nnyinam a wɔhyehyɛ no wɔ nsusuwso ZnO. Ɛyɛ nkwammoaa fitaa a ɛmmow nsu mu. Wɔde ZnO di dwuma sɛ aditifi wɔ nneɛma ne nneɛma pii mu a ebi ne nkwasɛɛde, nnuan a wɔde hyɛ aduan mu, kawka, plastik, keramik, ahwehwɛ, simenti, ahosɛpɛw, abɛɛfo, sɛnkrim, ntwam, nkate, nsɔ, nkatew, nnuan, nkatewa, ferrites, ogya a ɛkyekyere gya, nketewa a ɛkyene gya, ne mmoa a edi kan a wɔde yɛ kasɛt. Ɛwom sɛ ɛba wɔ abɔde mu sɛ sinkit a ɛyɛ amoa mu de, nanso sink oksida dodow no ara yɛ sintetik.
Donald Trump
Donald John Trump (wɔwoo no June 14, 1946) yɛ Amerikani amammuifoɔ, nsɛm ho amanneɛbɔfoɔ, ne aguadifoɔ a ɔsom sɛ Amerika ɔmampanyin a ɔtɔ so 45 firi afe 2017 kɔsi afe 2021. Trump nyaa Nyansahu mu Bachelor of Science wɔ sikasɛm mu wɔ Pennsylvania Sukuupɔn mu wɔ afe 1968. Ne papa bɔɔ ne din sɛ adan ne afie adwuma no titrani wɔ 1971, na Trump sesaa din no sɛ Trump Ahyehyɛde. Ɔde adwumakuw no sii abansoro adan, ahɔhodan, kyakyatow adan, ne golf agorudibea ahorow. Nnwuma bi dii nkogu wɔ 1990 mfe no, nanso ɔsan yɛɛ nkɔso wɔ afã horow. Efi 2004 kosi 2015 no, ɔhwɛɛ television so dwumadi The Apprentice. Wɔn a wɔde asɛm kɔdan aban wɔ mmara mu nsɛm bɛboro 4,000 mu.
Barack Obama
Barack Hussein Obama II (wɔwoo no Ɔbɛnem 4, 1961) yɛ Amerikani amammuifo a ɔyɛɛ ɔmampanyin a ɔtɔ so 44 wɔ U.S. firi afe 2009 kɔsi 2017. Sɛ Democratic Party muni no, ɔyɛ Afrikani-Amerikani ɔmampanyin a odi kan wɔ U.S. abakɔsɛm mu. Ansa na ɔbɛyɛ ɔmampanyin no, Obama yɛɛ U.S. mmarahyɛ baguani a ɔgyina Illinois ananmu firi afe 2005 kɔsi 2008 ne Illinois mantam mmarahyɛ baguani firi 1997 kɔsi 2004. Wɔwoo Obama wɔ Honolulu, Hawaii. Owiee Columbia Sukuupɔn wɔ 1983 na onyaa Bachelor of Arts wɔ amammuisɛm mu. Ɔyɛɛ mpɔtam nhyehyɛefo wɔ Chicago. Wɔ 1988 mu, ɔkɔɔ Harvard Mmara Sukuu na ɔbɛyɛɛ abibifo a odi kan wɔ Harvard Law Review. Ɔyɛɛ ɔmanfo hokwan ho mmaranimfo na ɔkyerɛɛ mmara wɔ Chicago Sukuupɔn Mmara Sukuu mu fi 1992 kosi 2004. Obama som sɛ Illinois Mmarahyɛ Bagua ho mpanyimfo fi 1997 kosi 2004, na ɔkɔɔ U.S. Mmarahyɛ Bagua no mu. Wɔ 2008, Democratic Party no paw no sɛ ɔmampanyin foforo, na ɔpaw Joe Biden sɛ ne yɔnko, wɔde dii John McCain ne Sarah Palin so nkonim.
George W. Bush
George Walker Bush (wɔwoo no July 6, 1946) yɛ Amerikani amammuifo ne aguadifo a ɔyɛɛ United States ɔmampanyin a ɔto so 43 fi afe 2001 kosi 2009. Ɔyɛ Republican Party muni na ɔyɛɛ Texas amrado a ɔto so 46 fi 1995 kosi 2000. George H. W. Bush, ɔmampanyin a ɔto so 41 no, yɛ ne babarima panyin, na ɔyɛ Bush abusua muni. Ɔde akodi wimhyɛn tu kwan wɔ Texas Air National Guard bere a na wadi mfe aduonu. Wɔ 1975, owiee Harvard Adwumayɛ Sukuu na ɔyɛɛ adwuma wɔ ngo adwumayɛbea, na ɔno ne Texas Rangers wuranom ansa na wɔrepaw no sɛ Texas amrado wɔ 1994. Sɛ́ amrado, ɔyɛɛ nsakrae wɔ tort, nhomasua, ne nsɛmmɔnedi ho. Ɔboaa ma Texas bɛyɛɛ ɔman a edi kan wɔ anyinam ahoɔden mu. Wɔ 2000, odii nkonim wɔ ɔmampanyin abatow mu tiaa Al Gore wɔ nkonimdi ketewaa mu. Bere a Bush dii n’adwuma mu no, ɔde ne nsa hyɛɛ nhyehyɛe kɛse bi ase te sɛ No Child Left Behind Act, de san nhomasua mu. Ɔhyɛɛ nsakrae wɔ asetra mu nneɛma so te sɛ Mmara a Wɔbara nyinsɛn mu. Wɔ 2003 mu, ɔde dii dwuma tia AIDS. September 11, 2001, nnawɔtweɛfo ntua no kaa n’adwuma no kɛse, ma ɔko tia ehu fii ase, de bɛhyehyɛɛ Ɔman no Ahobammɔ Dwumadibea. Ɔmaa ntow wɔ Afghanistan (2001) de tuu Taliban gu, na wɔso faa Iraq so wɔ 2003 mu, esiane gyidi a ɛnteɛ sɛ Saddam Hussein nniso no wɔ akode wɔ. Ɛno akyi no, Bush hyɛɛ Medicare Modernization Act ase. Wɔ 2004 mu, wɔsan paw no sɛ ɔmampanyin, na ɔdii John Kerry so nkonim. Wɔ n’ahenni a ɛto so abien mu no, Bush yɛɛ apam ahorow a wɔde wɔn ho bɛhyɛ mu. Ɔpaw John Roberts ne Samuel Alito sɛ wɔnkɔ Asɛnnibea Kunini. Ɔhwehwɛɛ nsakrae wɔ Social Security ne atubrafo ho mmara mu, nanso ɛnyinaa antwa wɔ Mmarahyɛ Bagua no mu. Nkɔmohyɛ kɛse baa sɛnea odii ahum Katrina ho dwuma ne sɛnea oyii mmaranimfo fii adwuma bere mu. Democratfo san nyaa Mmarahyɛ Bagua tumi wɔ 2006 abatow mu. Afghanistan ne Iraq akodi no kɔɔ so; wɔ 2007, Bush yɛɛ asraafo dɔɔso wɔ Iraq. Wɔ December, U.S. hyɛn Ɔhaw Kɛse no mu, ma Bush dii sikasɛm nhyehyɛe so de Troubled Asset Relief Program bɛboa. Wɔ n’ahenni a ɛto so abien akyi no, Bush san kɔɔ Texas, faako a ɔda so wɔ ɔmanfo din a ɛda fam mu. Ne ɔmampanyin bere mu no, na ɔyɛ ɔmampanyin a nkurɔfo ani gye wɔn ho anaa wɔmpɛ wɔn sen biara wɔ U.S. abakɔsɛm mu. Ɔnyaa din wɔ September 11 ntua no ho, nanso ɔdinkɔɔ fam wɔ 2007–2008 sikasɛm ahokyere no mu. Ɛwom sɛ ɔmanfo adwene wɔ Bush ho suaeɛ, nanso nhomanimfo ka sɛ ne titrani dibea no sua sen sɛnea ɛtaa yɛ no.
Diego Maradona
Diego Armando Maradona (30 Ɔkɔtɔberɛ 1960 – 25 November 2020) yɛ Argentina bɔɔlbɔfo a wɔde no bu kɛse wɔ agumadi abakɔsɛm mu. Wɔka no ho sɛ ɔyɛ agodifo titiriw, na ɔyɛɛ nnipa baanu mu baako a wɔwɔ FIFA Agumadi a Ɔsen Biara wɔ Afeha a Ɛto so 20 mu abasobɔde no. Maradona yɛ playmaker a ɔyɛ adwuma wɔ classic number 10 bepɔw no mu. Ne anisoadehu, passing, bɔɔl akyekyɛde, ne dribbling ahokokwaw kaa ne tenten ketewaa ho, maa no yɛɛ adwuma yiye sen agodifo afoforo pii. Ne akanni wɔ abɔnten so maa ne kuw di nkɔso, na ɔwɔ aniwa a ɔde hwɛ bɔɔl ne free kick tumi kɛse. Na ɔyɛ talente a onya ntɛm, enti wɔfrɛ no "El Pibe de Oro" ("The Golden Boy"). Maradona yɛ onipa a odi kan a ɔde wiase kyerɛwtohɔ sii hɔ mprenu wɔ sika ho: wɔ 1982 mu kɔɔ Barcelona gyee £5 ɔpepem, ne 1984 mu kɔɔ Napoli gyee £6.9 ɔpepem. Ɔdii agorɔ maa Argentinos Juniors, Boca Juniors, Barcelona, Napoli, Sevilla, ne Newell's Old Boys. Ɔyɛɛ din kɛse wɔ Napoli, dii nkonim pii, na wɔdii Serie A title mprenu. Nanso, ɔhaw kaa no wɔ abɔnten so, na ne bere wɔ Napoli baa awiei wɔ ɔhaw a ɛfa cocaine ho. Wɔ Argentina amanaman ntam adwuma mu, Maradona nya 91 caps na ɔbɔɔ 34 bɔɔl. Ɔbɔɔ bɔɔl wɔ FIFA Wiase Kupɔn anan mu, na wɔ 1986 Mexico Wiase Kupɔn mu, ɔyɛɛ Argentina panyin na odii wɔn anim dii West Germany so nkonim, nyaa Sikakɔkɔɔ Bɔl sɛ bɔɔlbɔfo a ɔsen biara. Wɔ 1986 Wiase Kupɔn mu, ɔbɔɔ bɔɔl abien tiaa England 2-1; nea edi kan yɛ "Nyame Nsa" foul, ne nea ɛto so abien no yɛ dribble a ɛtwam 60 m a wɔfrɛɛ no "Goal of the Century". Maradona became the coach of Argentina's national football team in November 2008. He was in charge of the team at the 2010 World Cup in South Africa before leaving at the end of the tournament. He then coached Dubai-based club Al Wasl in the UAE Pro-League for the 2011–12 season. In 2017, Maradona became the coach of Fujairah before leaving at the end of the season. In May 2018, Maradona was announced as the new chairman of Belarusian club Dynamo Brest. He arrived in Brest and was presented by the club to start his duties in July. From September 2018 to June 2019, Maradona was coach of Mexican club Dorados. He was the coach of Argentine Primera División club Gimnasia de La Plata from September 2019 until his death in 2020. He was ranked as the third best all time football player by "FourFourTwo".
Kojo Dadson
  Emmanuel Kojo Dadson (1953 – 9 Ɔpɛpɔn 2021) yɛ Ghana odiyifoɔ, ɔkwankyerɛfoɔ, ɔyɛfoɔ ne nnwontofoɔ a waben. Wonim no yiye sɛ ɔyɛ sini ne sini ahorow te sɛ Home Sweet Home, Sun City ne Run Baby Run na ɔkyerɛɛ kwan. Ɔnyaa din wɔ n’aseresɛm ne n’aseresɛm kwan a ɔfa so yɛ agoru no ho. Ɔnyaa akisikuru berɛ a na ɔreyɛ agodie wɔ afe 2012 mu. Ɔwuiɛ wɔ 9 Ɔpɛpɔn 2021, na na wadi mfeɛ 68 68. Adwuma. Na Kojo Dadson yɛ odiyifo a ɔyɛɛ ne ho wɔ sini ahorow bi te sɛ ne afoforo. Wɔ afe 2012 mu no, onyaa akisikuru bere a na ɔreyɛ agoru wɔ sini no so. Akisikuru no kaa ne kasa na ɛmaa ɔde no too mmubuafo akongua mu. Ɔsan bɛyɛɛ nnwontofo wɔ nna a na ontumi nkɔ baabiara pii no mu. Nidi ne agyede a wɔde ma. Wɔde Legendary abasobɔdeɛ hyɛɛ Dadson anuonyam wɔ Ghana Actors and Entertainers Awards (GAEA) mu kaa nnwontofoɔ a wɔadi ako foforɔ nsia a Grace Omaboe ka ho na wɔmaa no plaques, citations ne sika dodoɔ a wɔankyerɛ wɔ wɔn som a wɔde ama Movie ne entertainment industry wɔ Ghana no ho. Owuo. Dadson wui wɔ 9 Ɔpɛpɔn 2021 wɔ Korle-Bu Nkyerɛkyerɛ Ayaresabea bere a na ɔrenya dialysis ayaresa wɔ asaabo mu haw ho, adapɛn abien akyi a ne yere nso wui. Ne wu no maa Ghana nsɛm ho amanneɛbɔfo, Afrika Atɔe Fam nsɛm ho amanneɛbɔfo ne ne mfɛfo agoruyɛfo ne agoruyɛfo de anuonyam ne nkrasɛm guu hɔ.
Angry Birds
Angry Birds Classic yɛ afe 2009 abɔdeɛ mu nneɛma a egyina akwantuo ahodwiriwde video agodie a Finlandni video agodie yɛfo Rovio Entertainment Inspired by nnomaa a wonni ntaban a wɔayɛ no sɛnea wɔpɛ titiriw no, wodi kan yi agoru no adi ma iOS ne entry-level Maemo mfiri wɔ December 11, 2009. Ɛde besi October 2010 no, na wɔatɔ agodie no ɔpepem 12 afi iOS App Store ne Ovi, esiane sɛ nea ɔyɛe no yɛɛ nkyerɛase ahorow maa afoforo nti touchscreen-gyina smartphones, titiriw Android, Symbian, Windows Phone, ne BlackBerry 10 mfiri. Efi saa bere no, nsɛm a ɛtoatoa so no atrɛw ma ɛde video game console ne PC asɛmti ahorow a wɔahyira so aka ho. Angry Birds 2 yɛ 2015 Angry Birds 2 series no akyi. Nnomaa a wɔn bo fuw' wɔ Oforisuo 31, 2022, nanso akyiri yi, Rovio kaa sɛ wɔreyi afiri Google Play Store wɔ Ɔpɛpɔn 23 , 2023, na wɔsan de din too so sɛ Wimhyɛn Kɔkɔɔ a Edi Kan""' wɔ iOS App Store. agorudi no di agodifo a wɔde slingshot di dwuma de tow nnomaa no gu mprako a wɔn ho yɛ ahabammono a wɔde wɔn ho ahyɛ adan ahorow mu anaa wɔatwa ho ahyia so, a wɔn adwene ne sɛ wɔbɛsɛe mprako a wɔwɔ agodibea hɔ nyinaa. Bere a agodifo kɔ anim wɔ agoru no mu no, nnomaa ahorow foforo ba (ebinom wɔ tumi soronko a agodifo no betumi ama ayɛ adwuma wɔ wimhyɛn no mfinimfini). Rovio Mobile aboa "Angry Birds" denam nsɛm foforo pii a wontua hwee a ɛde agoru no mu nsɛm foforo ka ho, na adwumakuw no nso ayi agoru no a egyina hɔ ma nnapɔnna ne nsɛm a wɔde hyɛ nkurɔfo nkuran adi. Awiei koraa no, akasatiafo kamfoo "Angry Birds" sɛ edii nkonim wɔ agodie a ɛma obi yɛ ade tra so, ɔkwan a ɛyɛ serew, ne bo a ɛba fam a wɔaka abom ayɛ no a viable franchise a bere tenten betumi anya mfaso. Agorudi no agye din no ama wɔayi "Angry Birds" agodie adi ama ankorankoro kɔmputa ne gaming consoles, ayɛ gua ama aguadi a ɛwɔ "Angry Birds" nkyerɛwde, a 2016 feature-length animated film, abien sequels kɔ sini a wɔaka ho asɛm no so, ne mmere pii a wɔde yɛɛ television cartoons . "Angry Birds" series no, sɛ wɔka bom a, na wɔatwe bɛboro ɔpepepem anum wɔ platform ahorow nyinaa so, ɛde besi April 2022, a nea wɔatintim titiriw ka ho. Agorudi a wɔde di dwuma. .Wɔ "Angry Birds" mu no, agofomma no di nnomaa a wɔn kɔla ahorow pii a wɔrebɔ mmɔden sɛ wobegye wɔn nkesua afi mprako a wɔn kɔla yɛ ahabammono nsam no so. Wɔ agoru no fã biara mu no, mprako no yɛ a wɔde nneɛma ahodoɔ te sɛ nnua, ahwehwɛ, ne ɔboɔ a ɛte sɛ mmofra agodeɛ adansiɛ. Agorudi no botae ne sɛ wobeyi mprako a wɔwɔ level no so nyinaa afi hɔ. Sɛ wɔde slingshot di dwuma a, agodifo tow nnomaa kakraa bi a wɔn botae ne sɛ wɔbɛbɔ atamfo mprako no tẽẽ anaasɛ wɔbɛsɛe wɔn adan a atwa wɔn ho ahyia no, na ama blocks no abubu na abɔ mprako no. Ɛsɛ sɛ agodifo no hyehyɛ anim ne ahoɔden a anomaa no tu kwan denam twe a ɔtwe kɔ akyi wɔ slingshot no so (a wɔde touch-controls a ɛyɛ mmerɛw di dwuma wɔ mobile versions no mu). Adeyɛ a wɔde tow hyɛn mu no yɛ ntɛmntɛm na ɛnyɛ den, enni trajectory data a wotumi hu, na obi a ɔbɔ bɔɔl paw beae bi wɔ X-Y afuw a ɛwɔ launch post no akyi a wobeyi virtual slingshot no afi mu no ara kwa. Wɔ agoru no fã ahorow mu no, wɔde nneɛma foforo te sɛ TNT nnaka ne abotan ka adan no ho, na wobetumi de ahoɔden a wɔde ma nnomaa no adi dwuma de ama nnomaa no ayɛ kɛse ma wɔatow ahyɛ mprako a ɛyɛ den sɛ wobedu wɔn nkyɛn so. Afei nso ahintaw wɔ levels no mu, agodifo betumi abue bonus levels denam sika kɔkɔɔ nkesua a wɔboaboa ano no so. Nnomaa ahorow pii wɔ hɔ a wɔde di dwuma wɔ agoru no mu, na wɔn kɔla ne wɔn nsɛso na ɛda nsow. Wɔ ntoatoasoɔ a ɛdi kan no mu no, mfitiaseɛ anhweatam so kardinal a ne din ne Kɔkɔɔ nko ara na ɛwɔ hɔ. Bere a agofomma no renya nkɔso wɔ agoru no mu no nnomaa ahorow foforo bɛba. Nnomaa binom yɛ adwuma yiye wɔ nneɛma pɔtee bi ho, na ebinom nso wɔ tumi soronko a ebia agofomma no bɛma ayɛ adwuma bere a anomaa no wɔ mframa mu. Sɛ nhwɛso no, Chuck, yellow canary de ahoɔhare kɔ; Ɔtopae, loon a wɔtaa de di dwuma pae, enti wɔtoo din no; apuei fam bluebird bi a wɔfrɛ no Jay asinasin a efi ne nuanom, Jake ne Jim mu; a akokɔ a wɔfrɛ no Matilda tumi tow ɔtopaeɛ a ɛte sɛ ɛmo afiri a wɔde tow ade; galah bi a wɔfrɛ no Stella tumi kyere nneɛma wɔ ahurututu mu; Hal, emerald toucanet bi a wɔfrɛ no boomerang san ba; kardinal kɛse bi a wɔfrɛ no Terence, pue na ɔyɛ adwuma te sɛ Red, nanso ɔsɛe nneɛma pii sen ne yɔnko ketewaa no; na oriole a ɔwɔ nufu a ɛyɛ nsensanee a wɔfrɛ no Bubbles trɛw na ɛbɔ. Mprako no nso gu ahorow, na sɛ wɔde toto wɔn kɛse ho a, ɛyɛ den. Mprako nketewa yɛ mmerɛw na ɛnyɛ den sɛ wɔbɛbɔ wɔn tẽẽ anaasɛ nneɛma a asɛe afi adan a asɛe no mu adi wɔn so nkonim, bere a mprako akɛse tumi gyina ɔsɛe pii ano ansa na wɔadi nkogu. Nea ɛka ho no, mprako binom hyɛ kyɛw anaa akode, na ɛma wontumi nsɛe wɔn kɛse mpo. Level biara fi ase denam nnomaa dodow, ahorow, ne nhyehyɛe a wɔtow tuo a wɔahyɛ ato hɔ so. Sɛ woyi mprako no nyinaa fi hɔ bere a wɔatow anomaa a otwa to no awie a, level no wɔayiyi mu na wɔabue level a edi hɔ no. Sɛ nnomaa no nyinaa sa na mprako no nni nkogu a, level no adi nkogu na ɛsɛ sɛ wɔsan yɛ bio. Wɔde nkontabuo ma mprako biara a wɔadi nkogu ne afei nso wɔ adan a wɔasɛe no, anaa wɔasɛe no ho, na wɔde nkontabuo kɛseɛ ma nnomaa biara a wɔmfa nni dwuma. Sɛ wowie ɔfa biara a, agodifo betumi anya nsoromma a ɛkɔ soro kodu abiɛsa a egyina nkontaahyɛde a wɔanya so. Wɔhyɛ agodifo nkuran sɛ wɔnsan nyɛ level biara a wɔadi kan abɔ a wɔamma nsoromma abiɛsa a edi mũ no sɛnea ɛbɛyɛ a wobetumi ayɛ wɔn ho akokwaw koraa na wɔanya nsoromma abiɛsa a edi mũ. Gyae. Mfitiaseɛ iOS version a ɛwɔ agodie no mu, a soft launched wɔ Finland wɔ December 1, 2009, na wɔyii no adi wɔ amanaman ntam nnafua 10 akyi no, kaa episode baako a wɔato din "Poached Eggs" a na ɛwɔ ti mmiɛnsa a ɛwɔ asɛmti, a emu biara wɔ levels 21. Bere ne bere mu no, Rovio ayi nneɛma foforo a wontua hwee a nneɛma foforo ka ho, te sɛ level foforo, nneɛma foforo a ɛwɔ agoru no mu ne nnomaa foforo mpo adi. Bere a wɔayi nsɛm foforo adi no, wɔde ahyɛ agodie no nyinaa mu a wɔde ma sɛ wɔmfa ntwe fi platform biara application store so. Nsakraeɛ a ɛdi kan a wɔyii no adi wɔ Ɔpɛpɔn 11, 2010 no, de adeyɛ foforɔ bi a wɔfrɛ no "Mighty Hoax" kaa ho, a ti foforɔ mmienu a emu biara wɔ level 21 kaa ho. Updates a wɔyii no adi wɔ April 6, 2010, de "Golden Eggs" afã no kaa ho, a ɛde sika kɔkɔɔ nkesua a ahintaw guu agodie no nyinaa mu a ɛbɛbue bonus content bere a wɔahu no, ne episode foforo a wɔfrɛ no "Danger Above," a mfiase no na ɛwɔ ti biako a ɛyɛ 15 levels, a wɔyii no adi wɔ April 23 wɔ version 1.3.0 ase. Nsakraeɛ mmienu a ɛdi akyire (wɔyii no adi sɛ version 1.3.2 wɔ May 18, 2010, ne version 1.3.3 wɔ June 22, 2010, sɛdeɛ ɛteɛ biara ) de ti abien foforo kaa "Asiane a Ɛwɔ Atifi" ho, emu biara wɔ ntoatoaso 15. "The Big Setup" episode, a woyii no adi wɔ July 16, 2010, sɛ version 1.4.0, de ti foforo a ɛwɔ levels 45 ne Golden Egg levels foforo kaa ho. Adeyɛ a ɛtɔ so anum, a wɔfrɛ no "Ham 'Em High," fii ase wɔ December 23, 2010, de dii agoru no afe a edi kan wɔ iOS App Store. "Ham 'Em High" kura Amerika Dedaw Atɔeɛ-asɛmti level 15 wɔ ti baako mu; updates wɔ Ɔpɛpɔn 4, 2011 ne March 17, 2011 emu biara de ti foforɔ baako a ɛwɔ soro 15 kaa ho. "Ham 'Em High" nso de Mighty Eagle bae, anomaa foforo a wobetumi de adi dwuma pɛnkoro dɔnhwerew biara de asiesie level biara a wonwiei. Wobetumi de Mighty Eagle nso adi dwuma wɔ levels a wɔadi kan awie mu, a enni mu anohyeto a ɛyɛ pɛnkoro dɔnhwerew biara, sɛ wobɛbɔ agoru ketewaa bi a wɔfrɛ no "Total Destruction" a agofomma no bɔ mmɔden sɛ ɔbɛsɛe mmeae a ɛyɛ fɛ no dodow biara a obetumi, ne nnomaa a wɔahyɛ da ayɛ ne Ɔkɔre a Ɔyɛ Tumi no nyinaa, sɛ onya ɔsɛe 100% a, onya player a Mighty Eagle ntakra ma level. Wɔde Mighty Eagle no ma sɛ pɛnkoro, wɔ agodie mu adetɔ, na mfiase no na ɛwɔ hɔ ma iOS nkutoo, efisɛ n’App Store adetɔfo wɔ iTunes akontaabu a wɔadi kan abɔ bosea nkrataa a wɔde kyerɛw nsɛm. Wɔyii adeyɛ a ɛtɔ so nsia, "Mine and Dine," adi wɔ June 16, 2011, a ɛwɔ levels foforɔ 15 a ɛfa mining-themed ne Golden Egg foforɔ. July 25, 2011 update bɛyi level foforɔ 15 adi, na Ɔpɛpɔn 25, 2011 nsakraeɛ bi baa awieeɛ sɛ "Me ne... Dine" ne levels 15 a etwa to no. Na ɛka awodadi keeki-asɛmti levels foforo 15, ne mfonini ahorow a wɔayɛ no foforo ne nneɛma a wɔde aka ho afi spin-off games no mu, te sɛ scoring graphic a wohu wɔ "[Birds Rio mu. ]" ne "Bubbles," Orange Bird a odii kan puei wɔ "Angry Birds Seasons" mu no nnianim asɛm. Akyiri yi wɔyii nsakraeɛ no adi maa Android ne Microsoft Windows. Wɔyii update a ɛtɔ so awotwe no adi mfitiaseɛ no kɔɔ iOS wɔ Oforisuo 20, 2012, wɔ anim a ɛdi "Angry Birds Space" a wɔayi no adi no anim. Nsakraeɛ foforɔ no kaa nkyerɛkyerɛ a ɛyɛ anigyeɛ, agodie a wɔama anya nkɔsoɔ, UI mfonini foforɔ nyinaa, ne "Surf and Turf," "Angry Birds Facebook"-exclusive episode (hwɛ aseɛ ha) levels 15 a ɛdi kan no, wɔde levels foforɔ 15 kaa ho akyiri yi wɔ Oforisuo 2, 2012, a iOS nkyerɛaseɛ no nyaa tumi-ups a wɔdii kan huu wɔ Facebook nkyerɛaseɛ no mu.
Maemo
Maemo yɛ software platform a mfitiaseɛ no Nokia na ɛyɛeɛ, seesei community na ɛyɛeɛ, ma smartphones ne Internet tablet s. Platform no yɛ Maemo dwumadie nhyehyɛeɛ ne SDK nyinaa. Maemo dii dwuma titiriw wɔ Nokia nhyehyɛe a ɛne Apple ne Android, Maemo dodow no ara gyina open-source koodu so na Maemo Devices na ɛyɛɛ no ​​wɔ Nokia mu wɔ adwumayɛ mu ne nnwuma pii a wɔabue ano te sɛ Linux kernel, Debian, ne GNOME. Maemo gyina Debian so na ɛtwetwe ne GUI, frameworks, ne libraries no mu dodow no ara fi GNOME adwuma no mu. Ɛde Matchbox mfɛnsere sohwɛfo ne GTK-gyina Hildon nhyehyɛe no di dwuma sɛ ne GUI ne application nhyehyɛe. User interface a ɛwɔ Maemo 4 mu no te sɛ nsaano nkitahodi pii na ɛwɔ "home" screen, a wofi mu kɔ application ne nhyehyɛe nyinaa so. Wɔakyekyɛ home screen no mu ayɛ no mmeae a wɔde application ahorow befi ase, menu bar, ne beae kɛse a wotumi sesa a ebetumi ada nsɛm te sɛ RSS reader, Internet radio player, ne Google search box adi. Maemo 5 dwumadie no ntam nkitahodiɛ no yɛ soronko kakra; wɔaboaboa menu bar ne info area no ano akɔ display no atifi, na wobetumi de akwan tiawa ne widgets ayɛ desktop anan no sɛnea wɔpɛ. Wɔ Mobile World Congress wɔ Ɔpɛpɔn 2010 mu no, wɔde too gua sɛ Maemo adwuma no bɛka Moblin abom ayɛ MeeGo mobile software platform. Ɛno nyinaa akyi no, Maemofoɔ no kɔɔ so yɛɛ nnam, na wɔ afe 2012 awieeɛ mu no Nokia hyɛɛ aseɛ de Maemo wurayɛ maa Hildon Foundation, a wɔde Germany fekuo Maemo Community sii ananmu e.V. Efi afe 2017 no, wɔreyɛ foforo a wɔayi no adi a wɔfrɛ no Maemo Leste a egyina Devuan so. Software a wɔde yɛ adwuma. Maemo de application ahorow bi a wɔasisi mu ba, nanso wobetumi de application foforo afi mmeae ahorow bi ahyɛ mu, a nea ɛka ho ne aban ne mpɔtam hɔfo ahorow software repositories, ne deb. fael ahorow nam package manager "Application manager" a wɔasisi mu no so, anaasɛ Advanced Packaging Tool ne dpkg. Nnwuma a wɔaboaboa ano no bi ne Mozilla-gyina MicroB brawsa, Macromedia Flash player, Gizmo5, ne Skype. Nnwuma a ɛto so abiɛsa a ɛda nsow. Esiane sɛ free ne open source su a ɛwɔ Linux ne Maemo mu no fã bi nti, porting applications kɔ Maemo yɛ adeyɛ a ɛyɛ tẽẽ. Esiane eyi nti, nnipa a wɔto so abiɛsa applications pii wɔ hɔ a wobetumi de adi dwuma ama platform no. Application ahorow bi yɛ mfitiase softwea a wɔkyerɛw maa Maemo titiriw, bere a application afoforo yɛ Linux program ahorow a ɛwɔ hɔ dedaw no hyɛn gyinabea tẽẽ. Software bi a ɛda nsow bi ne:
B vitamins
B vitamins y3 vitamins a tumi nani nsuo mu an do swum a lede wc y3 nipadua mu eni y3 mogya kckcc mu. Nnuani mu nnioma pa a ewc saa vitamin no ahwoduc nwotwe 3y3 adie y3 fr3 no vitamin B complex. Saa vitamins Wei, baako bia y3 B-number anaa s3 ni chemical edin, ti s3 B1 a agyina hc ma thiamine, B2 gyina hc ma riboflavin, and B3 y3 niacin, Ebow can he a 3y3 ni din na y3tae di fr3 no. Ebi te s3 , pantothenic acid (B5), biotin (B7), and folate (B9). B vitamins 3wc nnduane a protein ay3 mu mma , te s3 3pu mu nnam, akokc nnam ,nwura mu nnam , kosua enni nnduane ahwodoc. BEBIA EFIRI. B vitamins 3wc nnduane a protein ay3 mu mma , te s3 3pu mu nnam, akokc nnam ,nwura mu nnam , kosua enni nnduane ahwodoc. Ewc aman ahwodoc so no cmu de B vitamins thiamine, riboflavin, niacin, and folic acid 3hy3 esam fitaa mu. Wei 3ma esam nu nya vitamins ahwocdin no bi. B vitamins 3wc nnam bi te s3 linden eni tuna mu.
Vitamin D
Vitamin D yɛ secosteroids kuo bi a ɛtumi nwura sradeɛ mu a ɛma 'calcium', 'magnesium', ne 'phosphate' twetwe dwonsɔtwaa mu kɔ soro, na ɛma abɔdeɛ mu nsunsuansoɔ foforɔ pii ba. Wɔ nnipa mu no, nnuru a ɛho hia paa wɔ saa kuo yi mu ne vitamin D3 (cholecalciferol) ne vitamin D2 (ergocalciferol). Wobetumi anom cholecalciferol ne ergocalciferol afi aduane ne nnuru a wɔde ka ho no mu. Nnuane kakraa bi pɛ, te sɛ mpataa a sradeɛ wɔ mu no vitamin D pii na ahyɛ mu ma. Wɔ U.S. ne aman afoforɔ mu no, wɔde vitamin D ahyɛ nantwi nufusuo ne nufusuo a wonya fi afifide mu a wɔde si ananmu no mu den, te sɛ aburo aduane pii a yɛdi no anɔpa.
Zidovudine
Zidovudine (ZDV), a wɔsan nso frɛ no azidothymidine AZT no yɛ aduro a kane no na wɔtumi de bɔ obi ho ban sɛdeɛ ɛbɛyɛ a ɔrenyaHIV/AIDS. Wɔde ka nnuro foforɔ bi ho na ɛdi saa dwuma no. Sɛ obi wɔ bi na sɛ ɔrekɔwo mpo a, wɔtumi de saa aduro yi ne ba no ho ban firi yadeɛ kɔdiawuo HIV ho. Sɛ obi fa bi a, nsunsuansoɔ a ɛtumi nya wɔ ne so no bi ne tipaeɛ, ahotutuo ne abofono. Kwan a wɔfa so de sa yadeɛ. Ɛyɛ nsuo a wɔtumi wɔde fa paneɛ mu wɔ obi. Ɛbaeɛ no, na wɔtumi de wɔ ɔnipa no mprenu( Dosed twice). Na wɔde ka nnuro afoforɔ bi ho na ɛwɔ wɔn a wɔrebɔ wɔn ho ban no. Ɛyɛ aduro a na wɔn a wɔkyerɛ apɔɔmutenetene nni ho agorɔ koraa Nyɛ panneɛ nko ara na wɔtumi de wɔ. Wɔtumi nso de fra antiretroviral nnuro afoforɔ bi nom Nsunsuansoɔ. Nsunsuansoɔ no bi ne abofofno, tipaeɛ, ɛfeɛ ne deɛ ɛkeka ho. Sɛ obi fa aduro no a, ɛma ne kɔn nnɔ aduane. Obi nso wɔ hɔ a ɔntumi nna .
Warfarin
Warfarin. Warfarin yɛ aduro a ɛko tia mogya a ɛtwetwe mogya a wɔde di dwuma sɛ aduro wɔ din ahodoɔ pii a Coumadin ka ho ase. Berɛ a wɔka aduro no ho asɛm sɛ ‘mogya a ɛma mogya yɛ mmerɛ no, ɛnte ntini a ɛyɛ den so na mmom esi mogya a ɛtwetwe no ano. Nea ɛne wei hyia no, wɔtaa de si mogya a ɛbɛtɔ wɔ mogya a ɛkɔ nipadua no mu te sɛ ntini a emu dɔ mu thrombosis ne ahurututuo mu embolism ano, na wɔde bɔ wɔn ho ban firi akisikuro ho wɔ nnipa a ɔwɔ atrial fibrillation, valvular heart disease, anaa artificial heart valves mu. Ɛntaa mma sɛ wɔde di dwuma wɔ ST-segment elevation myocardial infarction (STEMI) ne nnompe oprehyɛn akyi. Wɔtaa fa ano, nanso wobetumi de ahyɛ ntini mu nso
Water for injection
Nsuo a yɛtumi de wɔ nipa yɛ nsuo a ano yɛ den na ɛyɛ kama a nkekaeɛ biara nni mu.Deɛ wɔahyɛda de nnuro agu mu no na wɔde wɔ nnipa no.Ansa na wɔde saa nsuo no bɛdi dwuma no,wɔde nneɛma binom na ɛkeka ho sɛdeɛ a ɛbɛyɛ kama.Nsuo a wɔde nnuro ahodoɔ afra mu no,wɔtumi de wɔ nipadua no ntini mu, wapɔso anaa sɛ wedeɛ no so. Nsunsuansoɔ. Nsuo a nnuro fra mu a wɔde wɔ nipadua no mu no te sɛ deɛ ɛfra nnuro binom wɔ nipadua no mu.Sɛ wɔde wɔ ntini no mu na wɔanyɛ no yie a,mogya no mu ntini tumi sisi. Abakɔsɛm ne amammerɛ. Ɛka wiase nyinaa apɔmuden kuo no ho.Nsuo a wɔde wɔ nipadua no wɔ United States nso. Din foforɔ. Din foforɔ a wɔde ma nsuo a wɔde wɔ nipadua no ne aqua ad iniectabilia anaa sɛ aqua ad injectionem.
Tadalafil
Tadalafil, a wɔ tɔn ɛwɔ din pɔn Cialis ne afoforɔ mu, no yɛ aduro a yɛde sa mpa mu mmerɛyɛ, benign prostatic hyperplasia, ne mmogya mmorosoɔ. Yɛnom. Yɛ fa no dɔnhwere fa ntam de kɔsi dɔnhwere aduasa nsia wɔ bereɛ a wɔrefa no ahyɛaseɛ. Nsunsuansoɔ kɛkɛ bi yɛ tipaeɛ, nnompe mu yaw, ne abofono.
Yellow fever vaccine
Yellow fever vaccine yɛ aduro a ɛbɔ yɛn ho ban firi yareɛ yellow fever ho. Yareɛ a wɔfrɛ no yellow fever yɛ yareɛ a ɛtae ɛbɔ nnipa a wɔwɔ Afrika ne South America.Nnipa dodoɔ no ara firi aseɛ nya ahobammɔ wɔ nnafua du akyi a wɔabɔ wɔn aduru no, na 99% nya ahobammɔ wɔ bosome baako mu, na ɛte sɛ afebɔɔ. Wobetumi de aduru no adi dwuma de asi yareɛ no a ɛba mpofirim no ano. Wɔde fa paneɛ mu wɔ ntini no mu anaasɛ wɔde hyɛ honam ani. Dwuma a wɔde di. Dwuma a wɔde Nnuru a wɔde di dwuma wɔ ayaresa mu Ɛyɛ krataa a ɛkyerɛ sɛ obi anya ɔyare a wɔfrɛ no yellow fever no bi a Soviet Union de maeɛ. Wɔn a ɛsɛ sɛ wɔde wɔn ani si wɔn so Ayaresabea ho animdefoɔ hyɛ nkuran sɛ wɔn a wɔbetumi anya yareɛ no bi kɛse, te sɛ wɔn a wɔyɛ nnua mu adwuma wɔ mmeaeɛ a ewiem yɛ hye no, wɔn na ɛsɛ sɛ wɔde wɔn nsa si wɔn so.
Xylometazoline
Xylometazoline a wɔsane frɛ no xylomethazoline, yɛ aduro a wɔde sa hwenem yareɛ ahodoɔ bi te sɛ hwene mu nsiiɛ "(nasal congestion)", biribi abɔ obi hwenem a ɛnam bibibi so na ɛbaeɛ "(allergic rhinitis and/or sinusitis)". Ɔhaw a aduro yi tumi de ba ne sɛ wontumi nna yie, hwenem keka, wo bo fono wo, tipaeɛ ne mogya firi hwene no mu ba. Sɛ obi fa afuro a, ɛnsɛ ɔde saa aduro yi di dwuma.
Vitamin C
Vitamin C (a wɔsane frɛ no ascorbic acid ne ascorbate) yɛ vitamin a etumi sɛe nsuo mu a ɛwɔ citrus ne nnuaba, nnuaba, ne nnuaba afoforo mu. Ɛsan yɛ nnuru a wɔde hyɛ obi nsa, na wɔ aman bi so no wɔtɔn no sɛ nnuane a wɔde ka aduan ho a wontua ho ka. Wɔde di dwuma sɛ aduru a wɔde si scurvy a ɛyɛ yare a vitamin C a enni mu na ɛde ba no ano na wɔde sa yareɛ.
Vinblastine
Vinblastine (VBL), a wɔtɔn wɔ din Velban ne din foforɔ so, yɛ aduru a wɔde ma obi a ɔyare kokoram, na wɔtae de di dwuma wɔ nnuru afoforɔ ho de sa kokoram ahodoɔ bi. Eyi ka Hodgkin's lymphoma, non-small-cell lung cancer, bladder cancer, brain cancer, melanoma, ne testicular cancer ho. Wɔde fa ntini mu ma. Nnipa dodoɔ no ara nya nsunsuansoɔ bɔne bi. Ɛtae ma obi te nka sɛ ne ho atɔ no, ɔyare, ne ho nyɛ den, ne ho ntɔ no, na ne ti bɔ no. Akwanhyia a ano yɛ den no bi ne mogya mu nkwammoaa a ɛresɛe ne ɔhome a ɛyɛ den. Ɛnsɛ sɛ wɔde ma nnipa a wɔyare mmoawammoawa. Sɛ wode di dwuma wɔ nyinsɛn mu a, ebetumi apira abofra no. Vinblastine yɛ adwuma denam nkwammoaa mu kyekyɛ a ɔbara no so. Wonya Vinblastine wɔ afe 1958 mu. Nhwɛsoɔ bi a ɛda hɔ ma adannandie aduru a wɔayi no ayɛ sɛ aduru a wɔtae de di dwuma no ne vinblastine a mfitiase no na wonya no fi Madagascar periwinkle mu. Wiase Nyinaa Akwahosan Ahyehyɛdeɛ no atwerɛ nnuru a ɛho hia paa no din wɔ so. Wɔ nnuruyɛ mu. Vinblastine yɛ nnuru a wɔde sa yareɛ bi, a ebi ne ABVD a wɔde sa Hodgkin lymphoma, ne methotrexate a wɔde sa yare bi a wɔfrɛ no aggressive fibromatosis (desmoid tumor). Wɔde di dwuma nso de sa histiocytosis sɛnea Histiocytosis Association nhyehyɛeɛ kyerɛ.
Riboflavin
Riboflavin, a wɔsan nso frɛ no vitamin B2, yɛ vitamin a wɔtumi nya no aduane mu anaa wɔtumi nya no nnuro mu. coenzymes, atitire mmienu na ɛde Riboflavin ba. Ɛnonom ne flavin mononucleotide ne flavin adenine dinucleotide. Ɛyɛ aduro a ɛtumi nane wɔ nsuo mu. Ɛyɛ B vitamins nnuane nnuro nkorabata no mu baako. ɛnte sɛ folate ne vitamin B6, a yɛtumi nya wɔ nneɛma bi te sɛ vitamers. Ne Dwumadie. Wɔde sacorneal yadeɛ. Deɛ ɛde corneal ectasia ba no ne Keratoconus.
Vincristine
Vincristine a wɔsan frɛ no leurocristine na wɔtɔn no wɔ din Oncovin ne afoforɔ nso, ɛyɛ nnuru a wɔde sa kokoram yareɛ ahodoɔ pii.Deɛ ɛka wei ho ne mogya mu kokoram a ɛmu yɛ den, myeloid mogya mu kokoram a ɛmu yɛ den, Hodgkin yareɛ, neuroblastoma, ne nkwammoaa nketenkete ahurututu mu kokoram ne afoforɔ.Wɔde fa ntini mu na ɛma. Dwuma a wɔde di. Deɛ wɔde di dwuma titiri yɛ Hodgkin lymphoma sɛ nnuru a wɔde sa yareɛ no fa CHOP R-CVP, Hodgkin lymphoma sɛ MOPP fa, COPP, BEACOPP, anaasɛ Stanford V nnuru a wɔde sa yareɛ a ɛnyɛ deɛ agye din kɛseɛ wɔ acute lymphoblastic leukemia ne nephroblastoma ayaresa mu.
Biotin
Biotin (wɔsane frɛ no vitamin B7 anaa vitamin H) yɛ vitamin B ahoɔden nnuro no mu baako. Wɔtaa de dwuma wɔ ayaresa kwan ahodoɔ pii mu. Ɛdin "biotin" no firii German kasa no mu na wɔfa firii tete Greek asɛmfua βίοτος ("bíotos a ɛkyerɛ nkwa) ne asɛmfua nsiakyire" "-in" a wɔtaa de dwuma wɔ abɔdeɛ mu nyansapɛ mu de kyerɛ sɛ biribi rehyehyɛ). Biotin ahosuo yɛ fitaa na ne su ayɛ sɛ panneɛ a ani da hɔ. Ne su wɔ abɔdeɛ mu nyansapɛ mu.. Wɔbu aduro yi sɛ ɛka heterocyclic compound a sulfur-containing tetrahydrothiophene aka ho na ɛka ureido kuo no ho. Saa uriedo kuo yi a ɛwɔ −N−CO−N− no na ɛfa carbon dioxide mframa wɔ carboxylation dwumadie mu.
Pantothenic acid
Pantothenic acid (vitamin B5) wɔsane frɛ no B vitamin no yɛ nnuane nnuro a ɛho hia yie. Mmoa nyinaa hia pantothenic acid de yɛ coenzyme A (CoA), a ɛho hia ma nkwammoa ahoɔden ne protein, carbohydrates, ne honam mu sradeɛ.
Thiamine
Thiamine a wɔsan frɛ no thiamin ne vitamin B1 yɛ vitamin, aduannuro nketenkete a ɛho hia ma nnipa ne mmoa. Wohu no wɔ aduane mu na wɔsane wɔ bi a wayɛ ɛtɔn sɛ ɛyɛ aduane nnuro a wɔde ka aduane ho anaa aduro. Thiamine ahodoɔ a phosphorylated womu ho hia ma nipadua mu nneɛma bi a ɛma nipadua no yɛ adwuma, a glucose ne amino acids a ɛpaapae ka ho. Aduane a thiamine ɛwɔ mu bi ne aburo a wɔayam, atoko, ne nam ne mpataa bi. Sɛ wɔyɛ aburo a, eyi vitamin a ɛwɔ mu no pii firi hɔ, enti wɔ aman pii mu no, wɔde thiamine ahyɛ aburo ne esam mu ma. Nnuro a wɔde ka ho ne nnuro a wɔde sa thiamine a enni nipadua mu ne ɔhaw ahodoɔ a efiri mu ba te sɛ beriberi ne Wernicke amemene mu yare na esi ano. Wɔde sa maple syrup nsu mu yare ne Leigh syndrome nso. Wɔtaa nom nnuro a wɔde ka aduane ho ne nnuro a wɔde ma wɔ ano, nanso wobetumi de nnuro a wɔde fa ntini mu anaa ntini mu nso ama.
Niacin
Niacin,a wɔsan frɛ no nicotinic acid, yɛ nneɛma binom a ɛka vitamin B3 ho,nnuanenuro a ɛyɛ ma nipadua no.Nnua ne mmoa ahodoɔ na ɛde ba. Ne Nkyerɛkyerɛmu. Nacin yɛ nnuanenuro a ɛho hia pa ara, a wɔtɔn no sɛ nnuanenuro a ɛboa nipadua no na US nso wɔtɔn no sɛ aduro. Vitamin a ɛnni nipadua no mu. Sɛ niacin nni aduane a wodi mu a,ɛde yareɛ a wɔfrɛ no pellagra na ɛba,a ɛde ayamtuo,na wedeɛ no ani nso yɛ duru. Faako a Ɛfiri. Wobɛhunu nacin wɔ nnuane ahodoɔ mu a nnuane a wɔahyɛda de agu biribi mu ka ho,nam a ɛfiri mmoa ahodoɔ mu,po nnuane, ne nneɛm binom a wɔde yɛ aduane. Wɔayɛ no sɛ nsuo de sa Yareɛ. Sɛ wokɔ United States a,niacin a wɔagye ato mu no,wɔde sa yareɛ bi te sɛ hyperlipidemia ne hypertriglyceridemia. Abakɔsɛm. Wɔdii kan kyerɛkyerɛ Niacin mu wɔ 1873 a Hugo Weidel na ɔyɛeɛ wɔ nadesua a ɔyɛɛ wɔ nicotine mu no nanso ɛdii mfeɛ beberee a na ɛho hia kyɛn protein, fat ne carbohydrates a na ɛho hia ma nipadua no. Nhwehwɛmu. Wɔ mmoa mu ne vitro mu no,niacin de nneɛma ahodoɔ binom na ɛba nipadua no mu.
Vardenafil
Vardenafil yɛ aduro a sɛ wokɔ dwa so a edin a ɛdeda so ne Levitra ne deɛ ɛkeka ho. Ne dwuma titire pa ara ne sɛ ɛsa nna mu yareɛ bi te sɛ kɔtewuiɛ. Sɛ mpo onipa no kɔte mpo nnuiɛ na sɛ adwuma na ɔntumi mmɔ wɔ mpa mu yie nso a, wɔwɔ kwan a wɔfa so de aduro no di ho dwuma. Wɔtumi no. Ɛsiane sɛ ɛtumi nane wɔ nsuo mu. Ne Dwumadie. Vardenafil dwumadie ne "sildenafil citrate" (Viagra) deɛ sɛ ɛsan nso di dwuma sɛ "tadalafil" (Cialis). Nsonsonoeɛ a ɛda mu ne sɛ sɛdeɛ wɔn mu biara nitrogen nhyehyɛeɛ teɛ. Tadalafil bɔberɛ da nso firi sildenafil ne vardenafil deɛ ho. Nsunsuansoɔ. Sɛ obi fa a, nsunsuansoɔ no bi ne PDE5 inhibitors deɛ ssesɛ. Nsunsuansoɔ no bi ne abofono, yafunukeka, akyiyadeɛ, honam ani nsaa ne ahokeka.
Valsartan/hydrochlorothiazide
Valsartan/hydrochlorothiazide, a wɔtɔn no wɔ din Diovan HCT mu no yɛ aduru a wɔde di mogya mmorosoɔ yareɛ berɛ a valsartan nyɛ adwuma yie. Ɛyɛ valsartan, a ɛyɛ angiotensin receptor blocker ne hydrochlorothiazide, a ɛyɛ diuretic, a wɔaka abom. Ɛyɛ aduro wɔnom.
Vancomycin
Vancomycin yɛ glycopeptide antibiotic aduro a wɔde di dwuma de sa yareɛ mmoawa bi yare. Wɔde di dwuma wɔ ntini mu (wɔnam ntini mu) sɛ aduro a wɔde sa honam ani yareɛ, mogya mu yareɛ, endocarditis, nnompe ne ntini mu yareɛ, ne methicillin-resistant Staphylococcus aureus na ɛde ba no. Wobɛtumi asusu mogya mu nnuro no dodoɔ a ɛsɛ sɛ wode di dwuma yie no. Vancomycin nso yɛ no ano mu (nam ano so) sɛ aduru a wɔde sa Clostridium difficile colitis a ɛyɛ den. Sɛ wɔde ano di a, wɔnnwene no yie. Nsunsuansoɔ a ɛwɔ ho. Nnurunom. Deɛ ɛtae ba wɔ vancomycin a wɔde di dwuma ano no mu (a wɔde di dwuma de sa ɔyare mmoawa) yɛ dea edidi so yi:
Folate
<mark>Folate</mark><mark>, din a 3toso y3 vitamin B9 3ni folacin, 3ka B vitamins.hwo</mark> <mark>.Folic acid a yay3 dani folate we y3 nipadua mu.</mark> Y3 nnipadua ehia folate de ay3 DNA ni RNA. Saa vitamin wei eni nnipadua ni mu a entumi di dwuma yie Ewc nnduane bebree emu. ABAKCSEM. Abcdie mu nyasafuo egyidi s3 folate in nnipadua mu eni anemia 3y3 p3. 3wc afe 1931, Lucy Wills y3 nhwehwemu ehwu s3 folate hwo hia ma apenfuo paa.
Vildagliptin
Vildagliptin, a wɔato wɔ din Galvus ne afoforɔ ase no yɛ aduro a wɔde ano nom (aduro a ɛko tia asikreyareɛ) a ɛwɔ dipeptidyl peptidase-4 (DPP-4) nnuro a ɛsi ano no mu. Vildagliptin si GLP-1ne GIP a ɛnyɛ adwuma denam DPP-4 so no ano, na ɛma GLP-1 ne GIP tumi ma insulin a ɛwɔ beta nkwammoa no mu no yɛ kɛse na ɛsi glucagon a efi alpha nkwammoa a ɛwɔ no mu no ano . Langerhanfo nsupɔ a ɛwɔ dwensɔtwaa mu. EMA in 2007 na wɔgye too mu.
Vitamin B12
Vitamin B12, a wɔsan nso frɛ no cobalamin, ɛyɛ nnuane nnuro a ɛtumi nane wɔ nsuo mu a ɛboa nsiesie. Ɛyɛ B Vitamin nnwɔtwe no mu baako. Ɛhia ma mmoa, a yɛde yɛ mmoa ka DNA ho, ɛne fatty acid ne amino acid nsiesie. Ɛhoo hia wɔ nɛɛvɔs a brɔfo kasa mu no wɔfrɛ no nervous system adwuma yɛ ne kwan so wɔ myelin no adwuma yɛ mu, ɛne sɛkuletiri a brɔfo kasa mu no wɔfrɛ no circulatory system ɛwɔ red blood cells wɔ nnompe mu. Nnua ɛnhia cobalamin ne nneyɛɛ ka enzymes ho a wɔnna wɔn ho no so.
Vildagliptin/metformin
Vildagliptin/metformin a wɔtɔn no wɔ din Eucreas, ne afoforɔ no yɛ aduru a wɔde sa asikyireyareɛ a ɛyɛ type 2 a wɔaka abom a wɔahyɛ da ayɛ. Wɔpenee so sɛ wɔmfa nni dwuma wɔ Europa Aman Nkabom no mu wɔ Obubuo bosom no mu afe mpem mmienu ne nson (November 2007) mu, na wɔsan penee so bio wɔ afe mpem mmienu ne nwɔtwe (2008) mu.
Valsartan
Valsartan,a Diovan ne nnipa ahodoɔ binom tɔn no,yɛ aduro a wɔde sa mogyaborɔsoɔ, akomayareɛ, ne sawa mu yareɛ. Ɛka nnuro a wɔfrɛ no angiotensin receptor blockers(ARBs) ho. Yareɛ Ahodoɔ A Ɛsa. Wɔde Valsartan sa mogyaborosoɔ,akomayareɛ,na afei ɛte nnipa binom a wɔn akoma benkum no yɛn wɔn ya no. Ɛho Nsunsuansoɔ. Ɛho nsunsuansoɔ no gyina sɛdeɛ wɔde aduro no saa yareɛ no. Asetena ne Amammerɛ. Wɔ 2010, wɔtumi tɔn Valsartan ɔpepepem $2.052 wɔ United States ne ɔpepepem $6.053 wiase afanaa nyinaa.
Sacubitril/valsartan
Sacubitril/ valsartan a watɔ ne din wɔ Entreso ase, ɛyɛ aduro a wayɛ ankasa ama nnuro a wayɛ ama akoma yareɛ. Ɛkura neprilysin inhibitor sacubitril ne angiotensin receptor blocker valsartan.
Tranexamic acid
Tranexamic acid yɛ aduro a wɔde di dwuma de sa yareɛ anaa ɛbɔ mogya a ɛyera pii a ɛfiri yawdie kɛseɛ, awoɔ akyiri mogya, oprehyɛn, ɛse a wɔtwe, ne mogya a ɛfiri nan mu, ne berɛ tenten a obi wɔ no ho ban. Wɔsane de di dwuma wɔ angioedema a wonya firi awoɔ mu mu nso. Wɔfa no ano mu, fa w'aduru no kɔ wo ntini mu, anaa fa w'aduru no kɔ wo ntini mu. Ne dwumadie. Nnuruyɛ dwumadie. Wɔtae de tranexamic acid di dwuma bere a obi anya ɔhaw kɛse bi no. Wɔde tranexamic acid di dwuma de siw mogya a ɛyera wɔ tebea horow te sɛ ɛse ho adwuma a wɔyɛ, mogya pii a efi awo mu ba, ne oprehyɛn a mogya pii bɛtumi afi mu aba ano.
Trichloroacetic acid
Trichloroacetic acid (TCA; TCAA; din foforɔ ne trichloroethanoic acid). Nneɛma mmiɛnsa na ɛkeka bobom yɛ trichloroacetic acid. Ɛnonom ne hydrogen methyl ne chlorine. Trichloroacetates nso yɛ ne nkorabata no bi. Ne Dwumadie. Wɔ biochemistry mu no, wɔde di proteins, DNA, ne RNA ho dwuma. Wɔde TCA DCA nyinaa yɛ nku ahodoɔ; deɛ ɛtumi sa honam ani yadeɛ ne deɛ ɛma honam no ani yɛ fu nso.
Clindamycin/tretinoin
Clindamycin/tretinoin yɛ gɛle a wɔde sa honam ani nsaawa yareɛ ne titire anim nsaa. Nnuru no mu mmienu ne clindamycin phosphate (1.2%) ne tretinoin (0.025%) a wɔsan nso frɛ no retinoid. Clindamycin no yɛ adwuma tia gram- positive mmoawa, a streptococci ne staphylococci a wɔko tia penicillin ka ho. Tretinoin no tumi sɛe sradeɛ dodoɔ a honam no mu ntini no ma no, na ɛsan nso hyɛ honam no nkwammoaa no ho nkuran. Wɔde nnuru a wɔde ma wɔ baabi a ɛsɛ sɛ wɔkora so no hyɛ 2, 30, ne 60 gram ntoa mu, na ɛsɛ sɛ wɔkora so wɔ 25°C (77°F), na wɔkata ntoa no so yie na wɔde to baabi hann amma nni. Deɛ ɛnyɛ wɔ ho no bi ne sɛ ɛma honam a ɛpopɔ, kɔbere a ayɛ kɔkɔɔ, kuro, honam keka ne mfonitwa ho atenka. Afei nso, clindamycin a wɔde di dwuma wɔ baabi no bɛtumi ama yareɛ a wɔfrɛ no diarrhea anaa colitis aba. Sɛ obi de aduru yi gu awia mu a, ɛbetumi ama ne honam ani akeka no.
Travoprost
Travoprost, a wɔtɔn no wɔ Travatan din mu wɔ afoforɔ mu, yɛ aduro a yɛde sa mmogya mmorosoɔ wɔ ani mu a ɛtɛ ka ho. Ne titire, yɛde sa ɛyɛ a emu abue sɛ deɛ yɛde yɛ no nso a. Yɛde gu yɛn ani so. Nsunsuansoɔ biara si wɔ dɔnhwere mmienu ntɛm. Nsunsuansoɔ kɛkɛ bi ne ani a ayɛ kɔkɔɔ, ani a etwa nkyene, ne ani a asesa n'ahosuo. Nsunsuansoɔ ɛho hia paa bi ne ɛyɛ. Ɛnyɛ sɛ wɔfa no nnyinsɛn ne nnufoɔ ma berɛ mu.
Tropicamide
Tropicamide a watɔ no wɔ din Mydriiacyl ase ne ne nkeka ho, ɛyɛ aduro a ɔde buei ani na ɛboa ma ɔyɛ ani ho nhwɛhwɛmu. Ɔde yɛ boa yɛ nhwɛhwɛmu wɔ wani no akyi. Aduro ne dwumadie. Tromicade yɛ antimuscarinicaduro a ɛyɛ ɔyɛ mydriasis tiawa ne cycloplegia berɛ a ɔde agu ani so. Ɔde di dwuma boa ma nhwɛhwɛmu wɔ lens, bitreous, humor, ne retina ho.
Tramadol
Tramadol a wɔde ɛdin Ultram ne deɛ ɛkeka ho na ɛtɔn, yɛ aduro a wɔde sɔ yaw a ano yɛ den anaa adwenedwene "(serotonin–norepinephrine reuptake inhibitor (SNRI)" ano kakra. Sɛ wonom fa w'anom a, yaw a worefa mu no ano firi aseɛ ba fam bɛyɛ nnɔn hwere baako akyi. Wɔtumi de fa ntini de ma ɔyarefoɔ no nso. Wɔtaa de paracetamol "(acetaminophen)" ka ho wɔ ne n'ayaresa dwumadie mu. Ɔhaw ahodoɔ a aduro yi tumi de ba ne ayamtim, ahokeka ne abofono.
Amlodipine/valsartan
Amlodipine/valsartan a woato ne din Exforge ase ne afoforɔ no yɛ aduro a wɔaka abomu a ɛte mogya mmorosoɔ so. Ɛwɔ amlodipine, sɛ besilate, dihydropyridine-type calcium channel blocker, ne valsartan, angiotensin II receptor antagonist. Saa nkabomu yi taa yɛ nea wotumi gyina ano yiye na etu mpɔn ma mogya mmorosoɔ a ɛso te. Wɔpenee so sɛ wɔmfa nni dwuma wɔ aduroyɛ mu wɔ United States wɔ June 2007 mu. Wɔsan nso wɔ nkabom no a hydrochlorothiazide (Exforge) ka ho HCT), ma nnipa a wohia nnuro mmiɛnsa a wɔde di dwuma na ama wɔatumi ahwɛ wɔn mogya mmorosoɔ so. Wɔpenee so sɛ wɔmfa nni dwuma wɔ aduroyɛ mu wɔ United States wɔ Oforisuo 2009 mu.
Trihexyphenidyl
Trihexyphenidyl (THP, benzhexol, trihex, a wɔtɔn sɛ Artane ne afoforo) yɛ aduru a ɛko tia yareɛ a ntini yareɛ, awosoɔ, akisikuru (spasms), ne ntini a ɛntumi nni dwuma yie. Ɛyɛ aduru a ɛwɔ antimuscarinic kuo no mu na wɔtaa de di dwuma de boa Parkinson yare no ho dwuma.
Tretinoin
Tretinoin, a wɔsan frɛ no all-trans retinoic acid(ATRA),yɛ aduro a wɔde sa nsaanini ne yareɛ kokoram. Nsaanini deɛ, wɔde yɛ wedeɛ no ani te sɛ nku no. Na kokoram yareɛ deɛ, ɛtumi yɛ adwuma sɛ RARA-PML wɔ hɔ a wɔde fa anomu. Yareɛ A Wɔde Sa. Nsaanini. Yareɛ a wɔde tretinoin sa pa ara ne nsaanini.Adesua ahodoɔ nso boa retinoids a wɔde sa nsaanini. Nsunsuansoɔ. Wɔde tretonoin sa wedeɛ ani yareɛ nko ara na ɛnsɛ sɛ wode yɛ ani so anaa sɛ nipadua no apɔ so.Ɛho nsunsuansoɔ pa ara ne wedeɛ no ani a ɛbɛtwintwam,kɔkɔɔyɛ,ahonhono. Abakɔsɛm. James Fulton ne Albert Kligmamwhen a wɔwɔ Pennsylvaniani suapɔn mu wɔ 1960s no mu na wɔyɛɛ saa aduro yi de saa nsaanini. Farebae. Baabi a wɔnyaa tretinoin firiiɛ no,wɔnnim.Ɛwom akwan ahodoɔ bebree na aba sɛ wɔde bɛhunu.
Tolbutamide
Tolbutamide yɛ aduro a wɔde sa Asikyire yadeɛ bi a yɛfrɛ no type 2 diabetes. Tolbutamide pu nsuo bi a yɛfrɛ no insulin. Nipadua no akwaa bi a frɛ no pancreas mu na insulin wɔ.( Pancreas) wɔ yafunu mu. Ɛsiane sɛ obi fa tolbutamide a akyire nsunsuansoɔ no bi nhyɛ da nyɛ adeɛ a wɔn ani gye ho nti, wɔntaa mfa. Ɛnte sɛ afoforɔ bi a ɛnnɛ yi wɔtaa de di dwuma mu. Nhwehwɛmu kyerɛ sɛ mpanimfoɔ na ɛtaa yɛ ma wɔn pa ara . Afe Apem, ahankron ne aduonum nsia no mu na wɔhunuiɛ. Nsunsuansoɔ. Sɛ obi fa aduro yi a, ɛso nsunsuansoɔ no bi ne sɛ ɛma no yɛ kɛseɛ.
Verapamil
Verapamil, edin a y3di fr3 no a nnipa bebree naa nnim y3, calcium a y3di sc mogya mmrosuc ano. Y3di sc etipae a ano edin ano. Eduro wei y3num anaa s3 y3 wc ni pane3 3fa y3 ntini mu. DWUMA A EDI. Verapamil 3y3 editor an y3 de sc angina(chronic stable, vasospastic or Prinzmetal variant), unstable angina (crescendo, preinfarction) ano , y3 san de si paroxysmal supraventricular tachycardia ano.
Tramadol/paracetamol
Tramadol/ paracetamol a ɔsane frɛ no tramadol/ acetaminophena watɔ ne din wɔ Ultracet ne nkeka ho, ɛyɛ aduro a w'akabom a ɔde yɛ bra yaw ano. Ɛkura tramadol, a ɛyɛ hydrochloride a ɛyɛ analgesic ne paracetamol a ɛyɛ analgesic. Yɛnom fa yanum.
Tocilizumab
Tocilizumab, a wɔtɔn no wɔ Actemra din mu, yɛ aduro na ɛboa nipadua no ma ɛko tia nyarewa, wɔde di rheumatoid arthritis, systemic juvenile idiopathic arthritis, polyarticular juvenile idiopathic arthritis, giant cell arteritis, cytokine release syndrome, COVID-19, ne systemic sclerosis-associated interstitial lung disease (SSc-ILD) ho dwuma. Ɛyɛ monoclonal antibody a wɔde di interleukin-6 receptor (IL-6R) so. Interleukin 6 (IL-6) yɛ cytokine bi a ɛboa kɛse wɔ nipadua mu nipadua no ho banbɔ mu, na ɛboa ma nyarewa pii te sɛ autoimmune yare, multiple myeloma ne prostate cancer ba. Osaka Sukuupɔn ne Chugai yɛɛ tocilizumab, na Hoffmann-La Roche maa no tumi krataa wɔ afe 2003 mu.
Triamcinolone
Triamcinolone yɛ glucocorticoid a wɔde sa honam ani nyarewa bi, ne akisikuro ne afoforɔ. Wɔde si ayamtu ne COPD nso ano. Wobetumi afa akwan ahodoɔ so a deɛ ɛka ho ne ano, wɔde twitwi ntini mu, ne deɛ wɔhome. Nneyɛe bɔne a ɛtaa ba berɛ a wɔde di dwuma berɛ tenten no bi ne nnompe mu yadeɛ, aniwa a ɛyɛ mmerɛ, akisikuro, ne ntini mu mmerɛyɛ. Nsunsuansoɔ bɔne a anibere wom betumi ayɛ adwene mu yare, asiane a ɛkɔ soro sɛ wobenya ɔyare mmoawa, adrenal suppression, ne bronchospasm. Mpɛn pii no, sɛ wɔde di dwuma wɔ nyinsɛn mu a, asiane biara nni ho. Ɛyɛ adwuma denam ɔfe ne nipadua mu ahoɔden a ɛko tia nyarewa dwumadie a ɛso te so. Wɔmaa triamcinolone tumi krataa wɔ afe 1956 mu na wɔde dii dwuma wɔ aduroyɛ mu wɔ afe 1958 mu. Wobetumi anya bi sɛ aduro a wɔde yɛ nnuro a wɔde di dwuma wɔ kwan a ɛfata so. Wɔ afe 2021 mu no, na ɛyɛ nnuro a ɛtɔ so 104 a wɔtaa kyerɛ ma wɔ United States, na wɔkyerɛw bɛboro ɔpepem nsia.
Tinidazole
Tinidazole a wɔde ɛdin "Tindamax" ne deɛ ɛkeka ho yɛ ayaresa aduro a wɔde ko tia protozoan nyarewa ahodoɔ. Saa aduro yi agye din paa wɔ Europa mantam ne aman ahodoɔ a afei na wɔretu mpɔn mu pa ara. Wɔ saa amantam ahodoɔ yi mu no, wɔde sa anaerobik amoebik ne nyarewa a mmoawammoawa nketekete de ba no. Wɔyɛɛ no afe 1972 mu na ɔka "nitroimidazole antibiotic class nnuro no ho." Aduro yi, wɔde aka nnuro a ɛho hia pa ara a Wiase Nyinaa Ayaresa Adwumakuo ka ho asɛm "(World Health Organization's List of Essential Medicines)."
Tizanidine
Tizanidine, a wɔtɔn no Zanaflex din mu no yɛ alpha-2 (α2) adrenergic receptor agonist, a ɛne clonidine ɛsɛ, a yɛde sa nnompe mu kyimatoɔ a efiri akyi dompe mu yaw, sclerosis ntoatoasoɔ ne spastic cerebral palsy. Nsunsuansoɔ ɛba te sɛ baclofen anaa sɛ diazempam. Yɛnom.
Travoprost/timolol
Wokɔ nnuro adwasuo a, edin a wɔde nim Travoprost/timolol, ne . Wɔde sa ani yareɛ a wɔfrɛ no glaucoma. Adeɛ bi a wɔfrɛ no travoprost ne timolol maleate wɔ mu. Afe mpem mmienu ne nsia no mu na European Unionfoɔ gye too mu sɛ wɔmfa nsa yadeɛ.