Search is not available for this dataset
id
stringlengths 0
8
| title
stringlengths 1
247
| text
stringlengths 1
566k
| url
stringlengths 0
44
|
|---|---|---|---|
Francis Poku
|
Francis Poku a wɔwoo no Ahinime da a ɛtɔ so aduonunan afe apem ahanan-baako (21/10/1941) yɛ Ghana amanyɔni a na ɔsan yɛ polisini a ɔdi mu. Wɔ ɔmanpanin John Agyekum Kufuor aberɛ so no na ɔyɛ ɔsoafoɔ a ɔhwɛ ɔman no nyinaa banbɔ so kɔpem Ɔpɛpɔn da ɛtɔ dummienu wɔ afe apem ahanu ne nwɔtwe (12/01/2008) wɔ berɛ a wɔyii no firii ne diberɛ wo berɛ a wɔmma nkyiremu biara.
N'abrabɔ.
Wɔwoo Poku wɔ Kumase a ɛwɔ Assnte Mantam. Ɔkɔɔ ne ntoasoɔ sukuu wɔ Opoku Ware Secondary School fiti 1957 kɔpem 1963 no ɔsan toaa so kɔɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology wɔ afe 1963 mu kɔsi 1967. Ɔsuaa French wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology nyiaa abɔdin krataa Bachelor (Hons). Wɔ afe 1964 ne 1965 ntam hɔ no, Poku sua adeɛ wɔ University of Dakar a ɔnyaa Diploma wɔ French mu. Ɔnyaa abɔdin krataa biom wɔ Management sua ho firii Guildford University a ɛwɔ London.
Wɔ afe 1968 ne 1982 ntam no ɔyɛɛ adwuma wɔ Ghana Police Service banbɔ adwuma no mu na ne diberɛ yɛ Chief Inspector. Abosome nsia pɛ akyiri no, wɔbɔɔ nabaso kɔɔ Assistant to the Superintendent of police. Ɔkɔɔ University of Westminster in London wɔ afe 1983 mu kɔ kyerɛɛ mmra. Ɛfiri afe 1987 de rekɔ 1995 no ɔyɛɛ adwuma wɔ United kingdom. Ɔde ne som wɔ banbɔ adwuma no mu baa awieɛ wɔ Ahinime afe apem ahanu ne baako mu wɔ berɛ na ne diberɛ aduru Commissioner of Polce wɔ berɛ na wɔbɔɔ nabaso kɔɔ saa diberɛ no yɛ Ɔpɛpɔm afe apem ahanu ne baako.
Wɔ afe 2001 ne 2006 ntam no na Poku da Ghanman no nyinaa banbɔ ntotoeɛ ano. Wɔ Ayɛwohomumɔ afe 2006 mu no ɔmanpanin John Agyekum Kufuor paw no sɛ soafoɔ a ɔda ɔmammu no nyinaa banbɔ ano, mekyerɛ Minister of National Security.
Abasobɔ.
Order of the Volta
| ||
Joseph Osei-Bonsu
|
Joseph Osei-Bonsu a wɔwɔɔ no Ɔgyefoɔ da ɛtɔ so nwɔtwe afe apem ahankron aduanan nwɔtwe (08/02/1948) wɔ Jamase, Asante Mantam, yɛ Roman Catholic sɔfopɔn a ɔda Konongo-Mampong asɔre mpasua no ano.
N'abrabɔ ne Nwomasua.
Ɔwuraa St. Peter’s Regional Seminary, Pedu a ɛwɔ Cape Coast ɛna ɔtoaa so kɔɔ Ushaw College, beaeɛ a wɔgye nteteɛ bɛyɛ sɔfo wɔ Catholic asɔre no mu a ɛwɔ Durham, England. Ɔhyaa abɔdin krataa B.A (Hons) Theology wɔ University of Durham wɔ afe 1974 mu. Ɔwie ne sukuu kɔ wɔ Ushaw College afe 1975 mu no ɔsan de n'ani kyerɛɛ Ghana a ɔhyɛɛ ne sɔfo wɔ St. Peter’s Cathedral, Kumasi, wɔ Ɔsanaa da ɛtɔ so mmiɛnsa 1975 a Sɔfopanin Peter Kwasi Sarpong na ɛhyɛɛ no.
Ɔyɛɛ adwuma wɔ St. Mary’s Church, South Suntreso, Kumasi afe baako sɛ sɔfopanin abadiakyiri. Ɛfiri Ahinime 1992 kɔsi Ɔpɛpɔn 1995 mu no na ɔyɛ Head of the Department for the Study of Religions wɔ University of Ghana. Ɔkyerɛɛ New Testament ho adeɛ nso kakra wɔ St. Paul’s Seminary a ɛwɔ Sowutuom, Accra. Pope ankasa paw no sɛ ɔnka International Theological Commission a na ɛwɔ Rome, Italy ho wɔ afe 1992 mu. Ɔwɔɔ mu ara kɔpem Ahinime 1997.
Ɔbɛnem da ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ afe apen ahankron aduokron-num (03/03/1995) no Pope John Paul II yii no sɛ sɔfopanin Bishop a ɔda Konongo-Mampong asɔre mpasua no ano. Cardinal Jozef Tomko na ɔhyiraa no so sɛ Bishop wɔ Kotonimma da ɛtɔ so aduowɔtwe afe koro no ara. Wɔde no sii akonnwa so anka wɔ Ayɛwohomumɔ da a ɛtɔ so du-baako, afe apen ahankron aduokron-num (11/06/1995).
| ||
Jordan Yamoah
|
Jordan Yamoah (wɔwoo no Ɔpɛpɔn 30, 1993) yɛ Ghanani a ɔtu mmirika wɔ dua so.
N'abrabɔ.
Wɔ Ɔbenem mu no, ɔdii nkonim bɔɔ ne 2013 NCAA D2 ɔman abodin ho ban wɔ Pole Vault, na ɔnyaa kwan a ɛyɛ mita 5.20. Ɛnyɛ sɛ saa ahurututu a odii nkonim yi maa onyaa ne dibea a ɛkorɔn wɔ Afrika nko, na mmom ɛmaa ɔto so 5 wɔ Amanaman Nkabom aman mu nso. Ne dwumadie a ɛyɛ papa wɔ afe 2014 berɛ mu no yɛ mita 5.35, na okura n’asetena mu mmɔdenbɔ a ɛyɛ mita 5.40 a ɔnyaeɛ wɔ afe 2013 mu.
Wɔ Kɔtɔnimaa 2013 mu, wɔ NCAA Championships a ɛkɔɔ so wɔ Pueblo, Colorado no, Jordan Yamoah yɛɛ Ghana rekoɔd foforɔ wɔ pole vault mu, na ɔnyaa mma sorokɔ mita 5.40.
Bere a onyaa dwetɛ nkonimbo wɔ afe 2015 Afrika Agumadi a ɛkɔɔ so wɔ Brazzaville no, akyiri yi onyaa kɔbere nkonimbo wɔ afe 2016 Afrika akansi a ɛkɔɔ so wɔ Durban no mu.
| ||
Francis Alex Tsegah
|
Francis Alex Tsegah (wɔwoo no afe 1943) yɛ Ghana Aban ntam nkitahodifo a wɔakɔ pɛnhyen.
N'abrabɔ ne Nhomasua.
Ɔnyaa mmaranim abodin krataa wɔ Ghana Suapɔn mu na ɔnyaa Mmara ho abodin krataa wɔ Harvard Law School. Bio nso, ɔsua ade wɔ Europa Asoɛe a ɛwɔ Amsterdam Sukuupɔn mu ne London Sukuu a Ɛhwɛ Sikasɛm ne Amanyɔsɛm So. Wɔ afe 1975 mu no, ɔne Sylvanus Azadon Tiewul boom kyerɛw "Arbitration and Settlement of Commercial Disputes: A Selective Survey of African Practice," a wotintimii wɔ International and Comparative Law Quarterly a ɛto so 24 mu wɔ Cambridge.
Adwuma.
Wayɛ adwuma wɔ aman ntam nkitahodi adwuma no mu, a nea ɛka ho ne sɛ wasom sɛ Sikasɛm ne Sikasɛm Dwumadibea no Panyin, Adwumayɛfo ne Ntetee sohwɛfo, Protocol no Panyin, Afrika ne Afrika Nkabom Ahyehyɛde (OAU) Dwumadibea no Panyin, ne Nhyehyɛe Nhyehyɛe ne Nhwehwɛmu Dwumadibea no Panyin.
Efi 1985 kosi Ahinime 1988 no, ɔyɛɛ Ɔkyerɛwfo a odi kan a ɔhwɛ Aban Asoɛe a Ɛhwɛ Aban Asoɛe so wɔ London, na ɔyɛɛ Ɔnanmusifo wɔ Center for Agriculture and Bioscience International (CABI). Ɔyɛɛ adwuma wɔ Havana ne Moscow na ɔsom sɛ Chargé d'Affaires wɔ Washington, D.C. fi afe 2001 kosi afe 2002. Nea ɛda nsow ne sɛ, wɔ afe 2010 mu no, ɔboaa ma wɔsesaa U.S. Mpoano Awɛmfo hyɛn "Sweetbrier" yɛɛ no "Bonsu" (P31) ma Ghana Po so Asraafoɔ. Wɔ n’adwumayɛ mu nyinaa no, ɔyɛɛ aman ntam nkitahodi adwuma ahorow, a nea ɛka ho ne Ɔman Ba wɔ Madrid fi afe 2004 kosi afe 2008.
Wɔ afe 2017 mu no, na ɔyɛ ɔmannifoɔ ne Senior Research Fellow wɔ Ghana Centre for Democratic Development (CDD-Ghana) a ɛwɔ Accra.
Ɛde besi afe 2022 no, ɔyɛ The West Africa Civil Society Institute (WACSI) no baguafo panyin.
Ɔman anamusi adwuma.
Ɔmanpanyin John Kufuor na ɔpaw Tsegah sɛ Ghana Ɔnanmusifo wɔ Spain Ahemman no mu fi 5 Ɔkɔtɔberɛ 2004 kɔsi 11 Ɔpɛpɔn 2009.
Abasobɔdeɛ.
Wɔ Kotonimma 2009 mu no, Spain aban no maa no Spain Order of the Civil Merit.
| ||
Alhassan Samani
|
Alhassan Samani yɛ Ghana Amanyɔni. Ɛfiri aban no nsesaeɛ wɔ Afe mpem mmienu ne nson (2007) no, Samani adi Boniface Gambila akyi sɛ Mantam Soafoɔ wɔ Atifi Apueɛ Mantam wɔ Ɔmanpanyin John Agyekum Kufuor aban no mu. Berɛ bi a atwam, Samani yɛɛ adwuma sɛ Ɔsraani a ɔhwɛ amanneɛ so.
| ||
John Coleman DeGraft-Johnson
|
John Coleman DeGraft-Johnson (Wɔwoo no Ɔbɛnem da a ɛtɔ so aduonu baako wɔ Afe apem ahankron aduonkron(21 March 1919) - na ɔwuu afe apem nkron aduonson nson(1977))na Ɔyɛ Ghana abakɔsɛm twerɛfoɔ, nyansapɛfoɔ, ɔtwerɛfoɔ, sikasɛm ho nimdefoɔ ne ɔmanyɛfoɔ.
Nwomasua.
DeGraft-Johnson kɔɔ Mfantsipim Sukuu a ɛwɔ Gold Coast, a seesei wɔfrɛ no Ghana, a na ɛyɛ Britaniafoɔ mantam no mu. DeGraft-Johnson kɔɔ UK kɔtoaa n'adesua so. Ɔkɔɔ Edinburgh Sukuupɔn a ɛwɔ Scotland no bi. Mfiaseɛ no, wɔde no hyɛɛ ayaresa nhyehyɛeɛ no mu, a ɔde mfeɛ mmienu wieɛ. DeGraft-Johnson anwie n'aduruyɛ adesua da, na mmom ɔsan kɔɔ Edinburgh sikasɛm adesuabea kɔsuaa adwadie ne sikasɛm.
Owiee sukuu no wɔ bosome Ayɛwohumummɔ wɔ afe apem ahankron aduannan mmienu (1942) mu nyaa adwadie mu abodin krataa. Mfeɛ mmienu pɛ akyi, wɔ bosome Ayɛwohumummɔ,afe apem ahankron aduannan nnan (1944) mu no, Ɔnyaa Master of Arts abodin wɔ Sikasɛm Mu Nyansahunu mu. Berɛ a DeGraft-Johnson wiee ne magister no, ɔfirii n'adwuma ase sɛ nyansapɛfoɔ, na owiee wɔ bosome Ɔpɛnima,afe apem ahankron aduannan nsia (1946) mu.
Adwuma Ne Diberɛ.
Na DeGraft-Johnson ka Gold Coast National Committee (GCNC) a wɔmaa wɔn adwuma sɛ wɔnhwehwɛ Volta Delta no sikasɛm mu nkɔsoɔ ho nsɛm mu wɔ afe apem ahankron aduonun mmiɛnsa (1953) mu no.
Na Committee no mufoɔ no yɛ,
DeGraft-Johnson Committee of Enquiry
Berɛ a asraafo to hyɛɛ Kwame Nkrumah so wɔ bosome Ɔbɛnem, afe apem ahankron aduosia nsia (1966) mu no, National Liberation Council faa tumi wɔ Ghana na wɔpaw DeGraft-Johnson, a ɔyɛ DeGraft-Johnson Committee of Enquiry no ti a ɔnte wɔn ase, sɛ ɔnhwehwɛ adwuma a United Ghana Farmers Co-operative Council yɛ no mu. (UGFCC). UGFCC no de ne tumi nyinaa hyɛɛ koko so wɔ Ɔmanpanyin Nkrumah a na ɔyɛ ɔmanyɛfoɔ no amammuosɛm ase. Na UGFCC no yɛ amanyɔkuo a na ɛyɛ Convention People's Party (CPP) a na wɔdii adeɛ wɔ mfiase no, na akyire yi na ɛyɛ amanyɔkuo koro pɛ a ɛwɔ Ghana a na Nkrumah yɛ wɔn titenani.
Adwene a ɛnteɛ ahodoɔ bi wɔ hɔ a na Commission no ahunu. Sɛ nhwɛsoɔ no, wɔka sɛ UGFCC anyɛ adan ne nneɛma foforɔ a ɛsom bo ho ka biara. DeGraft-Johnson amanneɛbɔ no kyerɛ sɛ na UGFCC a na wɔapopa no dada wɔ berɛ a na wɔreyɛ nhwehwɛmu no, na wɔabɔ no soboɔ kɛseɛ sɛ wayɛ porɔyɛ.
Ambassadors
Ɛfiri afeapem ahankron aduasia nson (1967) kɔsii afe apem ahankron aduonson (1970) no, na ɔyɛ ɔsɛmpatwerɛfoɔ wɔ The Hague.
Wɔ afe apem ahankron aduonsia nnwɔtwe (1968) mu no, wɔmaa no tumii sɛ ɔnkɔyɛ adwuma wɔ aban a ɛwɔ Brussels no mu, na wɔ bosome Kɔtɔnima da ɛtɔ so num, afe apem ahankron aduonsia(1968) no, wɔmaa no tumii sɛ ɔnkɔyɛ adwuma wɔ EEC no mu.
Adwuma.
Afrikafoɔ Nkɔsoɔ Wɔ Nkɔsoɔ Mu.
Monomotapa Ahemman no.
Afrika Animuonyam: Negro Abenfoɔ a Wɔayera Ho Abakɔsɛm. London, afe apem ahankron aduonum nnan (1954).
An Introduction to the African Economy.Afe apem ahankron aduonsia nnan (1964).
| ||
Alhaji Mustapha Ali Idris
|
Mustapha Ali Iddris (wɔwoo no Oforisuo da a ɛtɔ so aduonu-nwɔtwe, afe Apem, Ahankron ne Aduonum-num(28 April 1955; owui wɔ Ayɛwohomumɔ da a ɛtɔ so mmienu, afe Mpe-mmienu ne Du-mmeɛnsa( 2 June 2013) Ɔyɛ Ghana amamanyɔni a ɔsom sɛ mmarahyɛbadwani wɔ mmarahyɛbadwa a ɛtɔ so mmensa wɔ adehyeman ɛtɔ so nnan no mu. Na ɔgyinaa Gukpegu-Sagongida abatoɔ mpɛsoa no mmarahyɛbadwani wɔ Ghana Atifi Mantam mu.
Abrabɔ Ahyeaseɛ ne Nwomasua.
Ɛwɔ Dwoada, Ayɛwohomumɔ da a ɛtɔ so mmeɛnsa, afe Mpem-Mmienu ne Du-mmeɛnsa 3rd June 2013) mu no, owuu wɔ 37 Asodaafoɔ ayaresabea (37 Millitary Hospital).
| ||
Abdul Razaq Muhyiddin Hassan Tahir
|
Abdul Razaq Muhyiddin Hassan Tahir (wɔwoo no Ɔkɔtɔberɛ 12, 1936), wɔ Nkran, yɛ Ghana Nkramosom ho nimdefoɔ ne Aban ntam nkitahodifo a wɔakɔ pɛnhyen.
Nhomasua.
Owiee ntoaso sukuu wɔ Al-Azhar Asoɛe a ɛwɔ Cairo fi afe 1959 kosi 1962 na owiee BA (Hons) wɔ Arabic ne Islam Adesua mu wɔ Cairo Sukuupɔn Faculty of Darul-Ulum wɔ afe 1966 mu. Abdul nyaa Arabic kasa ne Islam adesua mu abodin krataa wɔ Dar ul-Ulum a ɛwɔ Al-Azhar Suapɔn mu wɔ Cairo wɔ afe 1966. Wɔ afe 1982 mu no, onyaaMaster’s abodin krataa wɔ Arabic kasa mu wɔ Bayero Sukuupɔn Kano a ɛwɔ Kano, Nigeria, na ɛno akyi no, wɔ 1984 mu no, onyaa ne Ph.D.
Adwuma.
Efiri afe 1979 kosi afe 2000 no, Abdul yɛɛ ɔkyerɛkyerɛfo wɔ Cairo Sukuupɔn Asoɛe a Ɛhwɛ Afrika Adesua ne Nhwehwɛmu So. Saa bere yi mu a nso, ɔde ne ho hyɛɛ Radio Cairo amannɔne dwumadi mu sɛ kasamafo, nkyerɛkyerɛmufo, ne ɔbɔfo. Abdul kyerɛw nhoma ahorow a ɛfa akenkan ne akyerɛw ho wɔ Hausa kasa mu na ɔboaa nhomasua boayikuw ahorow. Ɔdii dwuma titire wɔ Islam nkyerɛkyerɛ a wɔde maa Ghana Nkramofoɔ no mu. Ɛde besi October 2001 no, na ɔyɛ ɔbenfo wɔ Al-Azhar Asoɛe a Ɛhwɛ Amannɔne Sukuufo So wɔ Cairo. Ɛno akyi no, ɛfiri Ɔkɔtɔberɛ 2001 kɔsi afe 2005 no, ɔyɛɛ Ghana Ɔnanmusifoɔ wɔ Riyadh, a wɔgyee no toom wɔ Doha a na ɔwɔ Riyadh.
| ||
Michel Kafando
|
Michel Kafando (wɔwoo no 18 Ɔbɛnem 1942) yɛ Burkinabé ɔmanpanyin a ɔyɛɛ Burkina Faso ɔmanpanyin a ɔyɛ nsakraeɛ firi afe 2014 kɔsi afe 2015. Ɔsomm wɔ aban mu sɛ Amannɔne Nsɛm ho Ɔsoafoɔ firi afe 1982 kɔsi afe 1983 na na ɔyɛ Daa Ɔnanmusifoɔ (Ɔnanmusifoɔ ) a ɛfiri Burkina Faso de kɔmaa Amanaman Nkabom no firi afe 1998 kɔsi afe 2011.
Wɔ Ɔmampanyin Blaise Compaoré a ɔgyaee adwuma wɔ ɔsɔretia a ɛkɔɔ so wɔ 31 Ɔkɔtɔberɛ 2014 akyi no, wɔpaw Kafando sɛ ɔnsom sɛ Ɔmampanyin wɔ afe baako nsakraeɛ berɛ a ɛde abatoɔ a ɛdi hɔ no bɛba no mu. Wɔkaa ntam wɔ 18 Ɔbɛnem 2014.
Kafando, Regiment of Presidential Security tuu no bere tiaa bi wɔ September 2015 atuatew mu, nanso wɔsan de no baa tumidi mu wɔ dapɛn biako mu.
Akyi asɛm.
Wɔwoo Michel Kafando wɔ Ɔbɛnem 18, 1942 wɔ Ouagadougou. Efi 1956 kosi 1963 no ɔkɔɔ Jean-Baptiste de la Salle College, faako a onyaa ne ntoaso sukuu ne ne bachelor’s degree wɔ nyansahu mu nyinaa. Onyaa ɔman mmara mu abodin krataa wɔ Bordeaux Sukuupɔn mu wɔ 1969 mu, amammuisɛm ho abodin krataa wɔ 1972 mu wɔ Paris ne abodin krataa foforo wɔ Graduate Institute of International Studies a ɛwɔ Geneva nso wɔ 1972. Akyiri yi onyaa PhD wɔ amammuisɛm mu wɔ the Sorbonne wɔ afe 1990. Ɔwaree Marie Kafando na ɔwɔ abofra baako.
Aban ntam nkitahodi adwuma.
Michel Kafando yɛ Amannɔne Nsɛm Ho Ɔsoafo wɔ Upper Volta (sɛnea na wɔfrɛ Burkina Faso saa bere no) fi 1982 kosi 1983, na ɔbɛyɛɛ aban mpanyimfo kuw no muni koro pɛ a ɔkoraa n’adwuma so wɔ November 1982 atuatew a Ɔsahene Jean-Baptiste Ouédraogo yɛe no akyi. Ɔsan nso yɛ Amanaman Nkabom Bagua Kɛse no Titenani Abadiakyiri wɔ afe 1982. Ɔdii ananmusifoɔ bebree anim wɔ Afrika Biakoyɛ Ahyehyɛdeɛ (OAU) mu na na ɔyɛ Afrika Asoɛeɛ a Ɛhwɛ Nneɛma a Atwa Yɛn Ho Ahyia So (NGO) no Titenani Abadiakyiri.
Ɔyɛɛ Upper Volta Daa Anamusini wɔ UN ne ne Ɔnanmusifo wɔ Cuba ansa na wɔrepaw no sɛ Daa Anamusini wɔ UN ne mprenu so; ɔde ne adansedi nkrataa maa Amanaman Nkabom no Ɔkyerɛwfo Panyin, Kofi Annan, wɔ 15 April 1998.
Kafando yɛ Amanaman Nkabom Ahobammɔ Bagua no Titenani wɔ September 2008 ne December 2009.
Wɔ 5 May 2017 no, wɔpaw Michel Kafando sɛ Amanaman Nkabom no Ɔkyerɛwfo Panyin no Ɔnanmusifo Titiriw. Sɛ́ Ɔnanmusifo Titiriw no ɔde ne ho bɛhyɛ asomdwoe a ɛbɛba Burundi ne amammuisɛm mu nkɔmmɔbɔ a ɛbɛba wɔ Africa Apuei Fam Aman Nkabom no mu.
| ||
Gabriel Akwasi Abiabo Mante
|
Abrabɔ Ahyeaseɛ ne Nwomasua.
Wɔwoo no wɔ Kitawonsa da a ɛtɔ so Aduonum-nson, afe Apem, Ahankron ne Aduanan-nsia(27th July 1947 )wɔ Nkonya Ahenkro baabi a ɔnyaa ne mfitiaseɛ ne GCE O & A level ansa na ɔrekɔ Major seminary akɔyɛ ne formative mfeɛ.
Adwuayɛ.
Wɔhyɛɛ no sɔfoɔ wɔ Kitawonsa da a ɛtɔ so mmienu, afe Apem Ahankron ne Aduɔson-nso(2nd July, 1977) wɔ Nkonya, baabi a ɔhyɛɛ ne ahwɛfoɔ mfeɛ ase. Ɔktoaa n’asɔfodie adesua no so wɔ Rome na akyiri yi wɔhyiraa no so sɛ Ɔsɔfopɔn wɔ Kɔtɔnimaa da a ɛtɔ so Aduonu-Nwɔtwe, afe Apem, Ahankron ne Aduɔkron -nkron(28th May 1995).
| ||
Nana Bediako
|
Nana Darreh Bediako yɛ obi a ne fa firi Ghana ne German a ɔsii akan wɔ bɔɔlɔbɔ mu. Wɔwɔɔ no Ɔsanaa da ɛtɔ so aduonu-num afe apem ahankron aduoson-nson (25/08/1977).
N'abrabɔ.
Ɔhyɛɛ ne bɔɔlɔbɔ ase wɔ SC Vorwärts-Wacker 04 ɛna ɔfiri hɔ kɔɔ FC 08 Neureut wɔ afe 1998-99 akansie berɛ no mu. Wɔ afe baako akyiri no ɔkɔɔ FSV Mainz 05 akansiekuo a ɛtɔ so mmienu no mu. Wɔ mfie nnum akyire wɔ afe 2005 mu no ɔfirii hɔ kɔɔ kuo baako a ɛwɔ Mainz no mu. Ɔsii akan wɔ akansie nsia mu wɔ Bundesliga a ɛtɔ so mmienu no mu ɛna DFB Cup no nso ɔsii akan mprɛ mmiɛnsa. Wɔ 2005-06 akansie berɛ no, ɔkɔ sii akan maa FC Nöttingen a na sikabotene 150,000 euros na eda ne tiri so wɔ adwaman so. Ɔtenaa Nöttingen mfie nsia. Ɔkɔɔ TSV Pfaffenrot 20011-12 akansie berɛ no mu a ɛhɔ na ɔde n'akensie no hyinaa baa awieɛ.
Ɛnnɛ yi no, Bediako boa bɔɔlɔbɔfoɔ a ɔrefiri aseɛ wɔ Abibirim Atɔeɛ ma wɔnya kwan kɔ amanone. Ɔne n'abusua na ɛte wɔ Remchingen. Ne ba a ɔde Henrik Bediako nso si akan ma FC Nöttingen.
| ||
Joseph Kwaku Afrifah-Agyekum
|
Joseph Kwaku Afrifah-Agyekum (wɔwoo no wɔ Ɔpɛnimaa bosome da a ɛtɔ so aduonu mmienu wɔ afeha aduonu mu) yɛ Koforidua Katolek Ɔsɔfopɔn wɔ Ghana.
Mfitiaseɛ abrabɔ.
Joseph Kwaku Afrifah-Agyekum wɔwoo no wɔ Ɔpɛnimaa bosome da a ɛtɔ so aduonu mmienu wɔ afeha aduonu mu wɔ Akim Swedru a Ghana Apuei Fam Mantam maa Owura Henry K. OKRAH ne Owurayere Gladys Y. OKRAH.
Adwumayɛ.
Wɔhyɛɛ Afrifah-Agyekum sɔfo wɔ Kitawonsa bosome da ɛtɔ so du nson wɔ afe apem ahankron aduowɔtwe mmiɛnsa (July 17, 1983) na wɔde no hyɛɛ Accra Asɔredan mu. Efiri berɛ a wɔde Koforidua Asɔredan no sii hɔ wɔ afe apem ahankron aduokron mmienu (1992) mu no, wayɛ asɔredan foforo no fa. Berɛ a wɔhyɛɛ no sɔfo akyi no, ɔdii dibea ahodoɔ a edidi so yi: parochial vicar wɔ Accra Asɔredan Kɛse no mu (1983–1985); Ɔsɔfo a ɔwɔ asɔredan mu “St. Peter’s” wɔ Osu (1985-1986) mu; Oduruyɛfo wɔ Bible Adesua mu wɔ Pontifical Athenaeum Sant’Anselmo a ɛwɔ Rome (1986–1992); Ɔsɔfo a ɔwɔ asɔredan mu “St. George’s” wɔ Koforidua, Asɔredan Kɛse no sohwɛfo ne Ɔsahene Panyin wɔ Koforidua (1992-1993). Efi afe 2005 no na ɔyɛ asɔrekuo no sohwɛfoɔ.
Pope Benedict XVI na ɔhyiraa no so wɔ April 12, 2006. wɔpaw no sɛ Ɔsɔfopɔn wɔ Koforidua. Accra Ɔsɔfo Panyin, Gabriel Charles Palmer-Buckle, hyɛɛ no sɔfo panyin wɔ July 1 wɔ afe koro no ara mu; Wɔn a wɔkaa ho mae ne Kumasi Ɔsɔfo Panyin, Peter Kwasi Sarpong, ne Tamale Ɔsɔfo Panyin, Gregory Ebolawola Kpiebaya.
= Baabi A Menyaa Mmoa Firiiɛ =
| ||
Francis Yahaya Mahama
|
Francis Yahaya Mahama (wɔwoo no afe 1942) yɛ kan Ghana ɔsahene panyin ne Aban ntam nkitahodifo.
Adwuma.
Wɔ afe 1996 mu no, Mahama faa Ghana Asraafoɔ Kuo a Ɛdi Kan no so tumi sɛ ɔsahene. Eduu Ɔbenem 21, 2000 no, wɔpaw no sɛ First Brigade Kuw no sahene, na onyaa dibea sɛ ɔsahene panyin. Bere koro no ara mu no, wɔde Ghana Asraafo Anafo Fam Ahyɛde no akannifo hyɛɛ ne nsa. Mahama gyaee pɛnhyen wɔ sraadi mu wɔ March 2001. Bere a ogyaee pɛnhyen akyi no, wɔ October 2001 mu no, wogyee no toom wɔ Kremlin (Russia) sɛ ɔman nanmusifo. Nanso, wɔ Obubuo 8, 2002 no, wɔtow hyɛɛ Mahama ne ne karkafo so na wopirapirae wɔ Moscow Victory Park.
Ghana manpanyin dada John A. Kufour na ɛpaw no.
| ||
Christian Egba
|
Christian Ayew Egba yɛ Ghana bɔɔlɔbɔni a wɔwoo no Kotonimma da a ɛtɔ so aduonu-nson, afe apen ahankron aduonwɔtwe nsia (27/25/1986) wɔ Kumasi, Ghana.
N'abrabɔ.
Ɔbɔɔ Ghana bɔɔlɔbɔ kuo a ne din de Nania FC a ɛwɔ Legon, Accra-Ghana kɔsi afe 2007. Baabi ɔsii nakan wɔ afe 2008 deɛ antɔ dwa. Ɔsii akan maa Osotspa-Saraburi FC a ɛwɔ Thailand Ɛfiri afe 2009 kɔsi 2010. afe 2010 mpaemu no ɔfirii Osotspa-Saraburi FC kɔsii akan maa Singhtarua FC a ɛwɔ Bangkok wɔ berɛ na saa bɔɔlɔbɔ kuo mmienu ani nhyia koraa. Ɔtɔɔ so kɔɔ Navy FC wɔ afe 2011 mu nso kɔsii akan kakra. Ɔfirii hɔ kɔɔ Philippines kɔdɔm Kaya FC-Iloilo a ɛwɔ Ilolo wɔ berɛ a Navy FC firii akansie kuo a na ɛwɔ soro no mu kɔɔ deɛ ɛtɔ so mmienu no mu no. Wɔ Kaya FC no wɔn bɔɔ wɔn ho mmɔden dii nkonim gyee national cup agokaknsie no sii wɔn nan so. Ɛfiri Ɔpɛpɔn da ɛdi kan wɔ afe apem ahanu ne du-nsia (1/01/2016) no, Christian mfaa ne ho mmɔɔ bɔɔlɔbɔ kuo biara ɛreyɛ akyerɛ sɛ be bɔɔlɔbɔ no reyɛ ba awieɛ.
| ||
Dako Ofei
|
Ofei Dako (wɔwoo no 1967) Ghanani a ɛyɛ anaa ɔdrɔrɔ mfoni. Adeɛ a ɛhyɛ Ofei Dako nkuran wɔ n'adwuam mu pa ara ne n'amammerɛ a wɔde woo no na ɔda no adi wɔ ne nwuma mu ɛkankan sɛ ɔde akrɛlike akaadoo yɛ mfoni a.
Asetena mu nsɛm.
Wɔwoo no afe 1967 wɔ Ghana. Ɔwiee sukuu wɔ afe apem aha nkron ne aduokron num (1995) mu wɔ Ghanatta College of Art and Design wɔ Nkran, Ghana. Ɔwɔ nwomasua abɔdin krataa National Diploma wɔ Mfoniniyɛ mu na ɔkyerɛɛ mfoniyɛ wɔde akaado ayɛ wɔ Ghanatta College of Art and Design firi afe afe apem aha nkron ne aduokron nsia (1996) kɔsi afe mpem mmienu ne mmienu (2002).
Saa mmerɛ yi nyinaa na ɔda so ara di ne mfoniyɛ anisoadehunu no akyi na na ɔsane nso sua adumfoɔ adwuma a Sir George Anan boaa no maa no nteteeɛ a wɔ Ivory Coast. Ne yere 'Adoley' nso yɛ mfoniyɛni. , National Museum Ɛhibihyin ne nyinaa wɔ Ghana, Amerika ne South Afric. AfriCAM. Contemporary art in Africa, Casoria (NA), Ɔpɛnimaa 5, 2009 ne Casoria International Contemporary Art Museum nso ɔyɛɛ ɛhibihyin wɔ hɔ.
Wɔda ne nwuma adi wɔ Italy man no mu pa ara na ɔne mfoinyɛfoɔ binom te sɛ Ali Hassan, Nitin Shroff, Alison Williams ne deɛ ɛkeka ho abɔ mu ada wɔn nnwuma adi.
| ||
Samuel Duah Kwaku
|
Samuel Duah Kwaku (wɔwoo no 13 Ɔkɔtɔberɛ 1996) yɛ Ghana bɔɔlbɔ mfimfini. Ɔbɔɔ bɔɔl maa Saxan FC.
Adwuma.
Wɔ Ɔsanaa 1, 2015 mu no, na Samuel yɛ Moldovafo kuw a wɔfrɛ wɔn Saksan a ɛwɔ Ceadâr-Lunga no muni. Nea edi kan a ɔsii kan maa kuw no ne September 12 wɔ Moldova akansi a ɔne Akademi dii no mu. Wɔhyɛɛ aseɛ wɔ lineup no mu no, Dua nyaa yellow card wɔ simma 18 mu na wɔde Georgi Sarveladze sii n’ananmu wɔ simma 6 pɛ akyi.
| ||
Kobla Ladzekpo
|
Kobla Ladzekpo yɛ kɔfabae ne kwankyerɛfoɔ ma Zadonu African Music ne Dance Company. Ɔsane nso yɛ kwankyerefoɔ kuo ba ma Cal Arts African Music ne Dance Ensemble a ɔsan kyerɛkyerɛ Afrika Atɔeɛ Fam nnwom ne asa no kwankyerɛfoɔ.
Mfitiaseɛ abrabɔ.
Ɔfiri abusua a wɔyɛ nnwom hyehyɛfoɔ ne asawfoɔ a wɔasom awoɔ ntoatoasoɔ bebree sɛ sankubɔfoɔ ne nnwom hyehyɛfoɔ a wɔdi kan wɔ Anlo-Ewefoɔ a wɔwɔ Ghana anafoɔ apueɛ mu. Wɔ nnansa yi mfe mu no, Ladzekpo ne Ladzekpo abusua no mufo afoforo abɛyɛ nea wɔhwehwɛ kɛse sɛ akyerɛkyerɛfoɔ ne agoruyɛfo wɔ Ghana ne Afrika mmeaeɛ afoforo, Europa, Australia, ne Amerika. Wɔ California no, ɔne ne nuanom agye din yie wɔ wɔn afe afe dwumadi a wɔyɛ "The Africans Are Coming", nnwom ne asaw kɔnsɛt a wɔde akuo a wɔgyina hɔ ma Afrikafoɔ amammerɛ ahodoɔ pii kyerɛ no ho.
N'ankasa Abrabɔ.
Sankubɔfoɔ a ne ho akokware a ɔfiri Ghana, Afrika Atɔe fam na mprempren wakɔ pɛnhyen ɔbenfo boafo wɔ West African Dance & Music wɔ UCLA ne California Institute of the Arts. Yeko Ladzekpo-Cole agya ne Agbi Ladzekpo papa nua barima.
Adwumayɛ.
Ladzekpo nso wɔ n’ankasa adwumakuo a wɔkyere nnwom gu kasɛt so, Zadonu Records.
| ||
Richard Antwi
|
Richard Antwi Manu (wɔwoo no Kitawonsa 21, 1996), yɛ Ghana bɔɔlbɔfo a ne ho akokwaw sɛ mfinimfini bɔɔlbɔfo na mprempren ɔrebɔ bɔɔl ama Lierse SK. Ɔdii kan bɔ maa Lierse SK wɔ Kotonimaa 24, 2015, wɔ ɛfa a ɛtwa toɔ akansi a ɔne Lommel United dii no mu. Manu tu fii JMG bɔɔlbɔ adesuabea a ɛwɔ Ghana.
| ||
Kofi Dsane-Selby
|
Kofi Dsane-Selby (wɔwoo no Ɔpɛpɔn 24, 1931 ) yɛ Ghana ɔmanpanyin (ɔman nanmusifo) a wakɔ pɛnhyen.
Mfitiase asetra.
Ɔfiri Saltpond a ɛwɔ Central Region of Ghana. Ɔkɔɔ Mfantsipim Sukuu na owiee wɔ afe 1950 mu.
Efi 1961 kosi 1963 no, Dsane-Selby yɛɛ adwuma sɛ oduruyɛfo wɔ Komfo Anokye Nkyerɛkyerɛ Ayaresabea a ɛwɔ Kumasi. Efi afe 1962 kosi afe 2001 no na ɔyɛ oduruyɛfo a ɔte Kumasi. Wɔ afe 1983 ne 2001 ntam no na ɔyɛ oduruyɛfo a ɔhwɛ no wɔ Bimpeh Hill Ayaresabea a ɛwɔ Kumasi. Ɔsan yɛ kurow no mu agyinatufo wɔ Kumasi fi 1966 kosi 1969 ne 1978 kosi 1982.
1969 kosi 1972 no, na Dsane-Selby yɛ ɔnanmusifo wɔ Paris ( France ) na bere koro no ara mu no na wɔagye no atom wɔ Madrid. Na ɔyɛ Ghana ananmusifo wɔ Wiase Nyinaa Aduruyɛ Fekuw no mu : wɔ afe 1976 mu wɔ Sao Paulo , Brazil, wɔ afe 1977 mu wɔ Dublin , Ireland, wɔ afe 1978 mu wɔ Manila , Philippines ne afe 1979 mu wɔ Caracas , Venezuela.
Efi 1979 kosi 1981 no na ɔyɛ Afrika Aduruyɛ Fekuw ne Fekuw (CASMA) no sikakorafo a odi kan.
Efi afe 1981 kosi afe 1984 no, na Dsane-Selby yɛ Ghana Aduruyɛ Fekuw no Titenani. Wɔ 1983 mu no na ɔyɛ Ghana ananmusifo wɔ Commonwealth Aduruyɛ Fekuw a ɛwɔ Trinidad ne Tobago no mu . Wɔ November 2001 ne January 2006 ntam no, na ɔyɛ Ɔman Ba wɔ Rome wɔ Italy , Zagreb (Croatia ), Athens ( Greece ), Ljubljana ( Slovenia ), Ankara (Turkey) aban ahorow mu ne Ghana Daa Anamusini wɔ UN Rome agencies United. Wiase Nyinaa Aduan Dwumadi ne Amanaman Ntam Kuadwuma Nkɔso Foto a wɔagye atom.
Amammui asetra.
Na ɔyɛ Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no muni na ɔka wɔn a wɔhyehyɛɛ no ho. Ɔsii akan sɛ ɔbɛpre NPP frankaa kurafo tumi wɔ afe 1992 mu ne afe 1996 nso wɔ mfitiaseɛ abatoɔ mu.
Ɔnanmusifo dwumadi.
Ɔyɛɛ Ghana Ɔnanmusifoɔ wɔ France firi afe 1970 kɔsi afe 1972.
Ankorankoro asetra.
Ɔwaree Awuraa Rosamond Dsane-Selby na wɔwoo mma baawɔtwe. Ne papa ne Ekow Nyanka Selby na ne maame ne Madam Lydia Okan Kai Dsane. Na ɔyɛ Freemason ne Methodistni. Na ne maame nua barima ne Oduruyɛfo E.E.K. Kuranchi-Taylor.
Abasobɔdeɛ.
Wɔ afe 2008 mu no, onyaa Order of the Star – Companion Award esiane ne mmoa a ɔde mae wɔ Ghana amammuisɛm, ɔman adwuma ne akwahosan ho nhyehyɛe mu nti.
Ne wuo.
Selby wui wɔ 18 Ɔpɛpɔn 2017 wɔ Korle Bu Nkyerɛkyerɛ Ayaresabea a ɛwɔ Accra. Wɔ Ɛbɔ 10, 2017 no, wɔsiee no wɔ Cape Coast.
| ||
Adebisi Fabunmi
|
Adebisi Fabunmi, dodoɔ no ara nim no sɛ FAB yɛ Ghanani Postawɔ ne yɛn berɛ yi mu mfoniyɛni a, wɔwoo afe apem aha nkron ne aduanan nnum (1945) mu wɔ Takoradi. Berɛ bi a atwam kɔ no, gallɛri ne tete nneɛma akoraeɛ a wɔdi mu dodoɔ no ara te sɛ Iwalewahaus na wɔkoraa Adebisi Fabunmi nnwuma ahodoɔ a wɔayɛ no.
N'asetena mu nsɛm.
Ɔne ne nuabaa na na ɛte wɔ Oshogobo, Nigeria. Ɛhɔ no, ɔhyiaa Duro Ladipo na ɔne no yɛɛ adwuma wɔ ne sini twabea sɛ sinitwani. Wɔ afe apem aha nkron ne aduosia nnan (1964) mu no, ɔde ne ho hyɛɛ nteteeɛ bi a Georgina Beier yɛ ne kɔfa baeɛ mu, na ɛno na maa ɔfirii n'adwumayɛ ase sɛ mfoniyɛni.
Ɛfiri saa berɛ no nyinaa, Adebisi Fabunmi de ne nnuwma ahodoɔ a wɔayɛ no ato dwa wɔ baeɛ ahodoɔ a mfoniyɛfoɔ de wɔn nnwuma ato dwa no, na ɛno ama waɔbɛgye din paa sɛ obi a ɔprinte nneɛma wɔ nnua a wɔayɛ mfoni wɔ so ne mmoa nwoma wɔayɛ pentin ahodoɔ wɔ so.
Akyire yi, Fabumni yɛɛ adwuma sɛ printa kyerɛ sɛ obi a ɔprinte nneɛma de yɛ mfoni. Nneɛma a wɔaprinte ne deɛ ɔyɛɛ wɔ kuro kɛseɛ a sɛdeɛ ɔyɛɛ no na wɔkyekyɛ mu asan akyekyɛ mu atoaatoa so kɔpem sɛ baabiara a ɛda hɔ kwa biara no ayɛ ma.
Adwuma.
Nnwuma ahodoɔ a Fabunmi yɛɛ no, ɔnam akwan ahodoɔ so na ɛdaa no adi. Ne nyinaa mu, deɛ na aba foforɔ na ɛsane nso gyina ne nan so ne mfoni a ɔyɛɛ wɔ mmoa nwoma so. Baabi a, ɔnyaa anisoadehunu de yɛɛ saa adwuma yi ne Huichol Indians a ɔfiri Mexicono.
Berɛ rekɔ so no, Fabunmi de kɔla ahodoɔ a ano yɛ den dii dwuma wɔ ne nnwuma mu. Deɛ ɛmaa ɔyɛɛ saa ne sɛ, ɔde n'adwene sii ne nhwehwɛmu a na ɔreyɛ afa Yurobafoɔ amammerɛ ho no so.
Wɔde Adebisi Bisi Fabunmi nnwuma ahodoɔ a wɔayɛ no ama ɔkohyin mpɛn pii, na boɔ a ɛda so no firi Amɛrika Dɔlla no aha nnan ne du nnum (415 USD) de kɔ pem Amɛrika Dɔlla no aha nson ne aduasa mmieɛnsa (733 USD). Wɔgyina adwuma a wɔayɛ no kɛseɛ ne deɛ wɔde yɛɛ no so na ɛtwaa boɔ no.
Afe mpem mmienu ne du baako (2011) reba no, mfoniboɔa ɛbi mmaa da a mfoniyɛni yi anya wɔ mu ɔkohyin ne Amɛrika Dɔlla no apem aha nson ne du baako (1,711 USD) a wɔde too mfoni a ne din a ɛda so ne "The village square" a wɔ tɔn wɔ Bonhams New Bond Street no.
Ne Nwuma Atitire Ahodoɔ.
Ne Nwuma Atitire Ahodoɔ no bi ne:
Mfoniyɛni yi rɛkɔde boɔ ahodoɔ.
Afe mpem mmienu ne aduonu baako (2021) ne afe mpem mmienu ne du baako (2011) rɛkɔde boɔ de ma Adebisi Bisi Fabunmi ne " The village square."
Na afe mpem mmienu ne nnwɔtwe (2008) rɛkɔde boɔ de ma Adebisi Bisi Fabunmi deɛ, yɛnnim ho hwee.
| ||
Bright Bimpong
|
Bright Bimpong, wɔwoo no afe apem aha nkron aduosia (1960) yɛ Gaana mfoniyɛni dwumfoɔ wɔbu no sɛ ɔsi pi sita ankasa.
N'asetena mu nsɛm.
Wɔwoo mfoniyɛni Bright Bimpong wɔ afe apem aha nkron ne aduosia (1960) mu. Afe a wɔwoo no wɔ mu no, ɛno ara mu na wɔwoo nnipa bi te sɛ Gabriela Acevedo, Heli Hiltunen, Naoko Okamoto, Anna Iris Lüneman, ne Yossi Breger.
Bimpong nyaa kɔlege degrii firii Mfoniyɛ Kɔlege (College of Art) wɔ Suapɔn a wɔayɛ amaabɔdeɛ mu nyansapɛ ho adesua ne Tɛkonɔlɔgyi (University of Science and Technology) a seisei yɛfrɛ no Kwame Nkrumah Suapɔn (Kwame Nkrumah University of Science and Technology) wɔ Kumase ansa na ɔretoa n'adesua so wɔ Rutgers University, New Jersey a ɛwɔ Mason Gross Sukuu a wɔyɛ de maa Mfoniyɛ wɔ New Brunswick, New Jersey wɔ afe apem aha nkron ne aduowɔtwe nkron (1989) mu. Na ɛhɔ no, ɔnyaa ne Maseta Digirii wɔ Mfoniyɛ mu wɔ Sokɔpukya mfoniyɛ (Master of Art in Sculpture) mu.
Ɔde ne ho nso hyɛɛ mfoniyɛ nteteeɛ dwumadie ahodoɔ mu wɔ Maine, Canada, Washington, ne New York.
Afe apem aha nkron ne aduowɔtwe (1980) no mu nnwuma ahodoɔ a wɔayɛ deda no na ɛhyɛɛ no nkuran wɔ ne mfoniyɛ adwuma no mu. Saa afe no mu ara na nneɛma yɛɛ basaa ma nnipa wɔ amammerɛ, sikasɛm, nsɛmtwerɛ a ate atese na berɛ korɔ no ara na wɔwɔ ɔpɛ soronko de ma nnwom ne ahosiesie.
Yɛhunu wie ho nhwɛsoɔ wɔ ɛlɛtrɔnik pɔɔpo (pop) nnwom ne hiphɔɔpo (hiphop) nnwom a ɛbaa saa berɛ no mu no.
Saa berɛ yi nyaa mfoniyɛfoɔ a na wɔrenyini saa berɛ no so nkɛntɛnsoɔ pa ara. Mfoniyɛfoɔ a wɔtenaa ase saa berɛ yi bi ne Anselm Kiefer, Jörg Immendorf, Enzo Cucchi, Francesco Clemente ne Julian Schnabel. Jean-Michel Basquiat, Keith Haring ne Kenny Scharf, a wɔde abɔnten so mfoniyɛ ne graffiti baeɛ nso ka ho.
Seisei ɔte Lawrenceville wɔ Amerika na ne biribiara kyerɛ sɛ seisei deɛ Amɛrika yɛ ne fie.
Ɛmfa ho sɛ Amerika asetena ama wɔanya fahodie no, ɔka sɛ ne nkyi a ɔfiri sɛ Afrikani no aboa nma wɔate ahoɔfɛ ase yie na ɛda ɛdi nso wɔ ne nnwuma ahodoɔ mu. Ɔka sɛ, Amerikafoɔ pii na te nka sɛ wɔabu wɔn animtia ɛsiane sɛ ne nwuma bi a wɔayɛ nti. Ɔsane nso ka sɛ,"Amerika ama wɔanya hokwan soronko bi kyerɛ sɛ aboa no ma wɔatumi adwane afiri ɔhaw ne abɛbrɛsɛ a nwomasua wɔ Afrika de ba no."
Ne nwomasua.
Bright Bimpong nwomasua nhyehyɛ nie.
Nnwuma ahodoɔ a wɔayɛ.
Nnwuma ahodoɔ a Bright Bimpong atumi ayɛ no bi ne :
Wɔada ne nnwuma no adi wɔ kɔlɛhyin ahodoɔ a ɛwɔ Amɛrika, Europo, Afrika ne Karibiiɛne mu. Ne nnwuma a wɔyɛ nyinaa, deɛ wɔto din "Efo" no na ɔtɔɔneeɛ nyaa nyaa sika wɔ ho pa ara a ɛno ne Amerika Dɔlla no 5,005 wɔ Bonhams New Bond Street wɔ afe mpem mmienu ne du baako (2011) mu.
Ɛhibihyin a wɔayɛ.
Edin: Selection 2018
Baeɛ: SKOTO GALLERY, CHELSEA | NEW YORK | USA
Da: Ayɛwohomummɔ 22,2018 - Kitawonsa 28,2018
| ||
Daniel Attoumo Amichia
|
Daniel Attoumou Amicchia (1908–1994) was a Ghanaian photographer who settled in Grand-Bassam, Côte d'Ivoire.
Early life and career.
Amicchia was introduced to photography in 1920s. In 1948, he settled in Grand-Bassam, Côte d'Ivoire, where he was active until 1970. In Grand-Bassam, he kept in contact with the English-speaking Ghanaian community in Côte d'Ivoire, whom he photographed extensively. He acted like a "travelling merchant" and produced photographs of families and businesses. Little is known about Amicchia's life and career, as he was largely undocumented and his family threw away his archives after his death.
Amicchia's partner, Joseph Ernest Kouao, however, kept and preserved the remnants of the photographer's archive. "Revue Noire" featured Amicchia's photographs in 1991. Since then, his photographs have appeared in many exhibitions in the west.
Daniel Attoumo Amichia yɛ Ghanani mfoninitwafoɔ. Bere a ɔne ne nuabarima suaa adwuma akyi no, wɔ 1948 mu no, otu kɔɔ Grand-Bassam baabi a ɔyɛɛ adwuma sɛ mfoninitwafo maa adwumakuw bi. Wɔde n’adwuma no akyerɛ wɔ kuw ɔyɛkyerɛ ahorow pii te sɛ Afrika Mfonini a ɛwɔ Haus der Kulturen der Welt a ɛwɔ Berlin wɔ afe 2000 mu ne, afe koro no ara mu no, wɔ Afrika a Afrikafo a wɔwɔ Tete Nneɛma Akorae a Ɛhwɛ Afrika Adwinni So wɔ New York . Ne wu akyi no n’abusua sɛee ne nnwinnade nyinaa ne ɛkame ayɛ sɛ ne nneɛma a wɔkora so nyinaa.
PHOTOGRAPHER.
born in 1908 (Ghana) - died in 1994 (Grand Bassam -Ivory Coast)
Daniel Attoumou Amicchia is active in Grand Bassam from 1948 to 1970. Amicchia is initiated by his older brother to photography in the 1920s.
n 1948, he moved to Grand-Bassam, keeping close ties with the Anglophone community from Ghana, attached to the local English syndicate.
These English-speaking Ghanaians still keep facing the camera a very straight posture, hands on knees, feet flat on the ground, with their loincloth motifs which have special meaning (belonging to a family, a clan, a corporation) as seen in Amicchia photographs.
He enjoys photography as a 'street photographer' and photographs mostly family and various corporations of the Grand-Bassam society in natural light portraits.
After cancer, Daniel Attoumo Amicchia goes out of photography business. He died in Grand-Bassam at the age of 86.
His family threw all his photographs and equipment to the sea. A few prints survived by a collector, his former partner, Joseph Ernest Kouao, and other rare photographs preserved in family albums
Daniel Attoumo Amichia was born in Beyin, Gold Coast (now Ghana), in 1908. He was introduced to photography in his youth by his older brother. In 1948, he moved to Ivory Coast where he opened a studio in the town of Grand-Bassam. He worked as an itinerant photographer making family and group portraits with his subjects bathed in natural light. He also took individual portraits which then served as passport photos. Amichia gave up photography due to cancer and later died in 1994. After his death, his family – probably ignorant of the value of his work destroyed all his equipment and nearly his entire archive. Today, only a few photos remain and his work has been shown in several group exhibitions in Berlin, Paris, and New York.
Selected Group Exhibitions.
Daniel Attoumou Amicchia is a Ghanaian artist. Hakanto Contemporary featured Daniel Attoumou Amicchia's work in the past.
Death.
Amicchia died from cancer in 1994.
| ||
Emmanuel Yaw Oboubi
|
Emmanuel Yaw Oboubi yɛ adwumfo Ghanani.
Emmanuel Yaw Oboubi - a wɔde ne mfimfini din, Yaw - adwuma no wɔ Kotoka Amanaman Ntam Wimhyɛn Gyinabea, Ghana Sikakorabea ne Ashanti Goldfields Society nneɛma a wɔaboaboa ano daa mu. Emmanuel Yaw Oboubi - a wɔde ne mfimfini din, Yaw - adwuma no wɔ Kotoka Amanaman Ntam Wimhyɛn Gyinabea, Ghana Sikakorabea ne Ashanti Goldfields Society nneɛma a wɔaboaboa ano daa mu.
Asetra mu nsɛm.
Wɔwoo no wɔ abusua a wɔyɛ adwumfo mu, efi ne mmofraase pɛɛ na onyaa hokwan suaa sɛnea wɔde abɔde mu nneɛma te sɛ aba, nhaban, dade ne nhama di dwuma. Ɛmfa ho sɛ wankɔ ntetee titiriw biara a ɛfa adwinni ho da no, onyaa abodin krataa wɔ adansi mu wɔ afe 1986 mu, wɔ Nyansahu ne Mfiridwuma Sukuupɔn a ɛwɔ Kumasi, wɔ Ghana. Nanso, n’adesua a ɔyɛe wɔ adansi ho no maa ɔmaa n’anigye a ɔwɔ wɔ nneɛma ne akwan a wɔfa so yɛ nneɛma a wɔde di dwuma wɔ adebɔ mu no yɛɛ yiye, ma enti Yaw, wɔ adwini ho dwuma a odii akyi no, onyaa hokwan sɔɔ n’adebɔ hwɛe wɔ nsu mu mfonini, ngo mfonini , acrylic ne nsusuwso mu. adwuma agye atom kɛse wɔ amanaman ntam ne yaw data a yɛwɔ.
Adwuma.
Yaw ayɛ adeyɛ pɔtee bi a ɛfa "asaawa mfonini" ho: ɛdenam asaawa no ho nhwɛso so no, ɔbɔ mmɔden sɛ ɔbɛda ade pɔtee bi (efi dua so, kosi nsu so, kosi honam ani anaa wim) no nwene adi yiye wɔ nnwom bi mu, de akwan horow a ɛka bom a nea ɛka ho ne Mfonini ahorow a emu da hɔ a ɔyɛ ho mfonini no kyerɛ atetesɛm mu asetra ho mfonini ahorow a efi ɔman a ofi mu, Ghana, mu titiriw. Wonim mfoniniyɛfo no sɛ ɔyɛ nsɛm a ɛtoatoa so ""Rhythmic Pulse" , a anim a wɔayɛ ho mfonini no kyerɛ serew a ɛtrɛw, kɔla ahorow a ɛhyerɛn na ɛte sɛ nea adwuma no ma nnwom bo a ɛsom no yɛ kɛse.
| ||
Paul King Aryene
|
Paul King Aryene (wɔwoo no afe 1948 ) yɛ Ghana ɔmanpanyin (ɔman nanmusifo) a wakɔ pɛnhyen.
Adwuma.
Wɔ afe 1988 mu no, na Paul King Aryene yɛ Ghana ɔman nanmusifo (Commonwealth) no Ɔkyerɛwfo a odi kan wɔ London. 1990–1994 ɔdii Ghana aban ananmusifoɔ adwumayɛbea a ɛwɔ Moscow no panyin. Efi September 8, 1994 kosi afe 2007 no, na ɔyɛ Ghana Aban Daa Anamusini Abadiakyiri wɔ Amanaman Nkabom Dwumadibea a ɛwɔ Geneva.
Efi Ɔkɔtɔberɛ 29, 2009 kɔsi Ɔpɛpɔn 3, 2014 no, na Aryene yɛ Ɔman Ba wɔ Berlin na ɔdii Ghana Aban Nnanmusini a ɛwɔ Berlin no anim. Efi Ɔpɛpɔn 9, 2015 kosi Ɔpɛpɔn 17, 2015 na ɔyɛ Home Finance Company no kwankyerɛfo.
Wɔ June 2023 mu no, wɔpaw no sɛ Acting Chairman ma Republic Bank Ghana board no na ɔsan nso yɛ guamtrani wɔ sikakorabea no afe afe 2022 amansan nhyiam ase. Ɛde besi afe 2023 no, ɔyɛ Republic Bank (Ghana) no kwankyerɛfo.
| ||
Harold Offeh
|
Harold Offeh was born in Ghana in 1977. He studied Fine Art at Brighton University and Fine Art Photography at the Royal College of Art. His videos and performances question notions of representation and identity, drawing on familiar cultural references in film, song and art. He has shown widely both in Britain and abroad; including East International, Norwich; Ghosting, Aspex Gallery, Portsmouth; Angel Row Gallery, Nottingham and Chapter Arts Centre, Cardiff; Espaco Bananeiras, Rio de Janeiro, Brazil and Metropolis Rise, CQL Design Center, Shanghai, China. His recent curatorial projects includes The Mothership Collective for the South London Gallery. He lives and works in London and is currently an Artsadmin associate artist.
Harold Offeh is an artist working in a range of media including performance, video, photography, learning and social arts practice. Offeh is interested in the space created by the inhabiting or embodying of histories. He employs humour as a means to confront the viewer with historical narratives and contemporary culture. He has exhibited widely in the UK and internationally including Tate Britain and Tate Modern, South London Gallery, Turf Projects, London, Kettle's Yard, Cambridge, Wysing Art Centre, Studio Museum Harlem, New York, MAC VAL, France, Kunsthal Charlottenborg, Denmark and Art Tower Mito,
He studied Critical Fine Art Practice at The University of Brighton, MA Fine Art Photography at the Royal College of Art and recently completed a PhD by practice exploring the activation of Black Album covers through durational performance. He lives in Cambridge and works in London, UK. He previously held the role of Reader in Fine Art at Leeds Beckett University and was a visiting tutor at Goldsmiths College and The Slade School of Art, UCL, London. He is currently a tutor in MA Contemporary Art Practice at the Royal College of Art.
Dr Harold Offeh (born 1977 in Accra, Ghana, lives and works in Cambridge) makes videos and performances which question notions of representation and identity, drawing on familiar cultural references in film, song and art. The influence and effect of film and television culture is evident both in the form and the content of his work, which often challenges assumptions around race and class using playful humour and a deceptively light touch. Recently his work has moved towards collaborative projects and curatorial works with multiple artists and groups of participants. Offeh is tutor in MA Contemporary Art Practice at the Royal College of Art and visiting lecturer in print at the Royal College of Art.
Offeh appeared in a-n Magazine, December 2004, p12 in an announcement of his solo exhibition at Aspex Gallery, Portsmouth and in September 2006 as a recipient of that year’s deciBel Award. In July 2008 he featured in a report about Peckham Space and its socially-engaged and participatory programme. His work "Peckham TV" was its inaugural commission, made in collaboration with collective The People Speak. The article describes Offeh’s work as addressing ‘issues of cooperation, communication and participation through a range of strategies including found footage, interactive media, site-specific performance and video. His recent curatorial project, "The Mothership Collective", explored the theme of Afro-futurism through collective engagement with other artists.’
Offeh also appeared in a-n in November 2019 in an article announcing him as one of the recipients of the Paul Hamlyn Foundation Awards for Artists that year.
Offeh is interested in the space created by the inhabiting or embodying of histories. He employs humour as a means to confront the viewer with historical narratives and contemporary culture. In 2020, he completed a PhD by practice exploring the activation of Black Album covers through durational performance.
Who is the biggest influence on your life?
Oh, my God. That is a huge question! I should say my mother, which is partly true. At the moment it’s definitely Grace Jones – she’s my art mother.
Born in Accra, Ghana, Harold Offeh grew up in London. He studied Critical Fine Art Practice at the University of Brighton (1996–99), Fine Art Photography at the Royal College of Art (1999–2001), and completed a PhD by practice at Leeds Beckett University (2014-20). He lives in Cambridge and teaches at art colleges in London and Leeds. His first solo exhibition was at the Kulturhuset, Stockholm (2008) and he has since exhibited widely in the UK and internationally, including at: Studio Museum Harlem, New York (2013); Tate Britain (2014, 2017) and Tate Modern (2013); Museet for Samtidkunst, Roskilde, Denmark (2016); Museum of Contemporary Art, Val de Marne, France (2017); South London Gallery (2018, 2020); Kettle's Yard, Cambridge (2018); and Art Tower Mito, Japan (2019). ‘Hail the New Prophets’ will see Offeh realise his first major public sculpture as part of the Bold Tendencies exhibition in Peckham, London (2021). Offeh was the recipient of the 2019 Paul Hamlyn Visual Arts Award.
Recent projects include performances at Publics, a contemporary art space in Helsinki, Finland and "The Real Thing: Towards a Live Authentic Archive" as part of Material Experiments at The Tetley in Leeds, UK. In 2019, he was artist in residence at the Contemporary Art Center, Art Tower Mito, Japan and he had a solo exhibition at Turf Projects in Croydon, London. In 2020, Offeh will present a new film as part of the group exhibition "Untitled …" at Kettle’s Yard, Cambridge. The film is based on a 12-hour live event Offeh produced called "Down at the Twilight Zone", marking queer experiences of nightlife in Toronto, Canada. He’s currently working on a commission for the Wellcome Collection examining historical links between social dance, protest and happiness.
Education.
2014–2020 PHD BY PRACTICE IN FINE ART, Leeds Beckett University, Leeds, UK
1999–2001 MA (RCA) FINE ART PHOTOGRAPHY, Royal College of Art, London, UK
1996–1999 BA HONS CRITICAL FINE ART PRACTICE (1st Class), University of Brighton, Brighton, UK
2016 HIGHER EDUCATION ACADEMY FELLOW
Professional Teaching History.
2022— Tutor in MA Contemporary Art Practice at Royal College of Art, London, UK
2018–2022 Visiting Lecturer in Contemporary Art Practice MA at Royal College of Art, London, UK
2018– Visiting Lecturer in Fine Art, MFA Goldsmiths College, University of London, UK
2017– Visiting Lecturer in Fine Art, Central St Martins, UAL, London, UK
2017– Visiting Lecturer Chelsea College of Art, UAL, London, UK
2017– Visiting Lecturer Anglia Ruskin University, Cambridge, UK
2017– Visiting Lecturer, Slade School of Art, UCL, London, UK
2016 Visiting Lecturer Center for Curatorial Studies. Bard College, USA
2016–2020 Visiting Lecturer Royal Academy Schools. London, UK
2010–2014 Visiting Lecturer Arts University, Bournemouth, UK
= Ɛhibihyin =
Offeh has exhibited widely including at Tate Britain and Tate Modern, South London Gallery, Kettle’s Yard, Wysing Art Centre, Studio Museum Harlem, MAC VAL, France, Kunsthal Charlottenborg, Denmark and Art Tower Mito, Japan. He lives and works in Cambridge and London. Offeh is a Tutor in Contemporary Art Practice at the Royal College of Art. In 2019, he was a recipient of the Paul Hamlyn Foundation Award for Artists, the largest award of its kind in the UK.
Current and Upcoming Projects
2023
17th March - 27th August 2023
Finding Family @ Foundling Museum, London
27th May - 19th November 2023
Hello Happiness! @ Deutsches Hygiene Museum
22nd July - 29th October 2023
Boundary Encounters @ Modern Art Oxford
27th August 2:30 - 4pm
Let's Talk About Chemsex panel discussion @ Manchester Art Gallery
with Harold Offeh and Duncan Craig OBE, CEO of We Are Survivors
| ||
Emmanuel Kofi Nyarko
|
Emmanuel Kofi Nyarko (wɔwoo no Kitawonsa 2 1996) yɛ Ghana bɔɔlbɔfoɔ. Ɔbɔ sɛ mfinimfini bɔɔlbɔfo.
Adwuma.
Nyarko a mprempren ɔwɔ gyinabea sɛ nifa so akyigyinafo ma Lierse SK bɔɔlbɔ kuw no hyɛn abɔnten so wɔ Ɔsaana 9, 2015, wɔ Proximus League no da a edi kan a wɔne KVV Coxyde dii no. Wɔsesa Emmanuel Annor ma no sɛ ɔbɛhyɛn akansi no mu ama ne debut. Nyarko akwantuo a ɔde kɔɔ Lierse SK no hyɛɛ aseɛ berɛ a wɔyii no firii JMG bɔɔlbɔ adesua a ɛwɔ Ghana no.
| ||
Asrifi Bonsu Attafua
|
Asirifi Bonsu Attafua ( 1923 – 1997 ) yɛ Ghana ɔmanpanyin (ɔman nanmusifo).
Adwuma.
Asirifi Bonsu Attafua yɛ Attafua aseni, Kotoku Hene Akyem Kotoku - .Kotokuhene Nana Attafua (1867-1927) na ɔkyerɛwee. Ɔsuaa nkyerɛkyerɛ wɔ Achimota Akyerɛkyerɛfoɔ Nteteeɛ Kɔlege (Achimota Sukuu). Wɔ afe 1942 mu no ɔde ne din kɔhyɛɛ University College London , wiee n'adesua titiriw wɔ Oxford Sukuupɔn mu , ɔbɛyɛɛ nnɛyi abakɔsɛm ho ɔbenfo wɔ University College London na ɔbɛyɛɛ Inner Temple a ɛwɔ London no muni.
Attafua yɛɛ ɔkyerɛkyerɛfoɔ adwuma na ɔde ne ho hyɛɛ nwoma a wɔyɛ maa akenkan ne akyerɛw mu wɔ Ghana wɔ 1950 mfeɛ no mfitiaseɛ mu; wɔ January 13, 1952 no na ɔyɛ Vernacular Literature Bureau (Dialect Association) no kwankyerɛfo abadiakyiri. Ɔyɛɛ adwuma sɛ ɔkyerɛwfo (ɔkyerɛwfo) wɔ College of Technology , Kumasi.
Efi 1964 kosi 1969 no na ɔyɛ Amanaman Nkabom Nkɔso Dwumadi a ɛwɔ Nigeria ne Ouagadougou no Anamusini Abadiakyiri a ɔte hɔ. Wɔ 1969 mu no na ɔyɛ Ɔnanmusifo a ɔte Kampala Uganda. Wɔ Kampala no, Milton Obote dii tumi , a ɔne Julius Nyerere , kasa tiaa akode a Britania aban de kɔmaa nnipa mu nyiyim nniso a ɛwɔ South Africa wɔ Amanaman Nkabom no mu , a ɛboaa ma wɔyɛɛ South Africa atom ɔtopae no.
Wɔ July 23, 1970 mu no, David Cairns , Earl Cairns a ɔto so 5 wɔ Ɔman Ɔkyerɛkyerɛfo mu de Asrifi Bonsu Attafua baa Buckingham Ahemfie sɛ ɔrekɔgye tumi krataa sɛ Ɔpanin (Commonwealth) wɔ London afi Elizabeth II hɔ. Wɔ February 1971 awiei no, wɔfrɛɛ Asrifi Bonsu Attafua kɔɔ Accra sɛ ɔne wɔn nkɔbɔ nkɔmmɔ bere a Britania aban sii gyinae sɛ wobeyi akode a wɔabara South Africa no afi hɔ no.
Wɔ Ɔbɛnem 13, 1972 mu no, na Kofi Abrefa Busia wɔ London rekɔyɛ aduruyɛ mu nhwehwɛmu na na ɔte Asrifi Bonsu Attafua fie bere a Ignatius Kutu Acheampong yii no fii tumidi mu wɔ Ghana no. Ignatius Kutu Acheampong nniso no frɛɛ Asrifi Bonsu Attafua kɔɔ Accra, na oduu hɔ wɔ January 30, 1972.
| ||
Godson Sowah
|
Godson Sowah yɛ Gaanani a ɔbɔ Kutuku (Boxer). Ɔgyinaa Ghana ananmu wɔ afe apem aha nkron aduonkron nnan (1994) Commonwealth Games wɔ Victoria. Wɔ quarter-finals mu no, Ɔdii Zambia Oscar Chongo so nkonim wɔ mma (points) so, na ɔkɔeɛ wɔ semi-finals. Ɔdii Englandni Spencer Oliver so nkoguo wɔ ɔfa a ɛtwa toɔ no mu, na ɔdii sika kɔkɔɔ(Bronze) wɔ bantamweight mu.
| ||
Ben Ofosu Piasare
|
Ben Ofosu Piasare yɛ Gaana bɔɔlbɔni. Wɔwoo no Ɔpɛnima da a ɛtɔ so du nkron wɔ afe apem aha nkron aduonson nsia (Ɔpɛnimaa19, 1976) wɔ Apedwa.Wadi mfeɛ aduannan nson (47).
N'adwuma.
Wɔ afe afe mpem mmienu ne baako ne bosome Ɔgyefoɔ (February 2001) berɛ no mu no, Samsunspor bɔɔlobɔ kuo a ɛwɔ Turkey man mu na Ɔsii akan ma wɔn no ne no yɛɛ adwuma, na ɔbɔɔ maakye du nsia (16 matches) wɔ afe no fa mu na Ɔgyae adwuma no.
Na ɔyɛ mfinimfini hwɛfoɔ (Midfielder).Ɔsii akan wɔ Turkey Kupasi ne Super Lig a na ɛyɛ akansie a Turkey amanyɔkuo no dii soɔ wɔ Turkey bɔɔlbɔ mu firi afe afe apem aha nkron aduonsia mmienu (1962) mu.
Wagyae bɔɔlobɔ adwuma no a seesei ɔnsi akan mma bɔɔlobɔ kuo biara bio.
| ||
Abass Inussah
|
Abass Inussah yɛ Gaana bɔɔlbɔni. Wɔwoo no wɔ Gaana wɔ afe apem aha nkron aduonnwɔtwe mmienu no bosome ɛne Ɔsanaa da ɛtɔ so nson mu (7 August 1982). Kasa a ɔka ne borɔfo.
N'adwuma.
Ɛfiri 2017-2018 Mmerɛ no mu dwumadie a ɔdiiɛ no na ɛdidi soɔ yi.Wadi mfeɛ aduannan baako seesei (41). Ɔde ne ho hyɛɛ Bangladesh Bɔɔlbɔ akansie Apam no mu.Na Ɔyɛ Defɛnda sɛnta-back (center-back defender).
Muktijoddha SKC na ɛyɛ bɔɔlbɔ kuo a etwa toɔ a Ɔsii akan maa wɔn. Ɛfiri Kitawonsa da a ɛdi kan wɔ afe mpem mmienu ne du nnwɔtwe (July 1, 2018) no, ɔnni bɔɔlobɔ kuo biara mu. Ne tenten bɛyɛ 1,84m. Ɔdii Ghana mmubuafoɔ a wɔadi mfeɛ aduonu ano (Ghana Under 20).
Ɔdii kan dii agoru Kitawonsa da ɛtɔ so nnan wɔ afe mpem mmienu ne baako (Kitawonsa 4, 2001) wɔ Emmanuel Kwesi Afranie akwankyerɛ ase berɛ a na wadi mfeɛ du nnwɔtwe(18) ne abosome du (10) ne nnafua aduonu nson (27). Ɔsii akan baako na ɔhyɛɛ baako.
| ||
Stephen Manu
|
Stephen Manu yɛ Gaana bɔɔlobɔni. Ɔpɛpɔn da a ɛtɔ so aduonu baako wɔ afe apem aha nkron aduonkron baako (Ɔpɛpɔn 21, 1991) mu na wɔwoo no kyerɛ sɛ wɔadi mfeɛ aduasa nnwɔtwe (38 years).
N'asetena mu nsɛm.
Ɔfirii aseɛ sii akan maa Asante Kotoko FC, baabi a ɔsii akan kɔsii afe mpem mmienu ne du (2010). Wɔ afe mpem mmienu ne du (2010) mu no, ɔne New Edubiase United FC yɛɛ apam, na ɔne wɔn dii nkonim wɔ Ghana mmirikatuo no mu wɔ afe mpem mmienu ne du mmienu (2012) mu, berɛ a wɔdii Ashanti Gold SC so nkunim. Ɔsii akan maa BA United nso.
Wɔ afe mpem mmienu ne du mmiɛnsa (2013) mu no ɔsan baa New Edubiase United FC, baabi a ɔsii akan kɔsii afe mpem mmienu ne du num (2015) mu, berɛ a ɔde ne nsa kaa krataa maa Champasak FC wɔ Laos a ɛwɔ Asia.
Akyire yi, ɔkɔ kaa Asia bɔɔlobɔ kuo Champasak FC a ɛwɔ Laos ho berɛ a ɔde ne mfeɛ num a ɔde tenaa Ghana Premier League mu no baa awieɛ. Bɔɔlobɔ kuo a ɛtwa a ɔsii akan maa no ne Techiman City bɔɔlobɔ kuo. Ɛfiri Ɔpɛpɔn, afe mpem mmienu ne du nnwɔtwe (January 2018) de bɛsi nnɛ no, ɔnsii akan mmaa bɔɔlobɔ kuo biara.
Ansa na ɔretwe ne ho afiri bɔɔlobɔ ho no, ɔde ne ho hyɛɛ Ghana FA License D nteteeɛ adesua mu. Na ɔka New Edubiase teknekal kuo no ho a ɛwɔ dibishyɛn baako liige no mu na ɛfiri afe mpem mmienu ne du nnwɔtwe reba no ɔmfaa ne ho nhyɛɛ bɔɔlobɔ mu hwee mu.
Ɛyɛ Manu anisoadehunu sɛ, daakye ɔbɛba a abɛyɛ Kookye ama Kumase Asante Kotoko bɔɔlobɔ kuo no.
Akan a ɔsii maa Gaana.
Ɔsii akan maa Ghana bɔɔlbɔ kuo no wɔ afe mpem mmienu ne nkron (2009) Afrika Aman Mpɔnkɔ no mu (African Nations Championship). Ɛhɔ na ɔdii nkonim wɔ awieɛ no mu. Ɔsan sii akan wɔ afe mpem mmienu ne du baako (2011) Afrika Amansan akansie no mu.
| ||
Alexander Adjei
|
Alexander Adjei (wɔwoo no Kitawonsa 4 1994) yɛ Ghana Mpoano bɔɔlbɔfoɔ.
Adwuma.
Adjei yɛ Mpoano bɔɔlbɔfo. Wɔ 2015 CAF Mpoano Bɔɔlbɔ Nkonimdi akansi a ɛkɔɔ so wɔ Seychells, Afrika no mu no, na ɔka Ghana Mpoano Bɔɔlbɔfo a wɔayi wɔn no ho.
Abasobɔde.
Adjei nyaa bɔɔlbɔfo a ɔsen biara wɔ goo hyɛmu no denam gool 16 a onyaa wɔ akansi no nyinaa mu, titiriw no, goos nwotwe(8) a ɔhyɛ tia ahɔhoyɛfo Seychelles akansikuw no.
| ||
Enoch Davidson Komla Kom
|
Enoch Davidson Komla Kom ( Ɔbɛnem 6 , 1926 – Ɔpɛpɔn 3 , 1998 ) yɛ Ghana mmaranimfoɔ.
Komla Kom yɛ Beatrice Afua Kom a ofi Afeviefe, Peki ne Winfred K. Kom a ofi Avetile Peki, katekist ne Ewe Presbyterian Asɔre no kyerɛkyerɛfo ba.
Mfiase asetra ne Adwuma.
Efi afe 1932 kosi afe 1937 no, ɔkɔɔ mfitiase sukuu wɔ Alavanyo, Achat ne Akpafu. Efi 1938 kosi 1942 no ɔkɔɔ Ewe (Mmusuakuw) Presbyterian Mfinimfini Sukuu a ɛwɔ Hohoe no. Efi afe 1943 no osuaa ade wɔ Mfantsipim Ntoaso Sukuu a ɛwɔ Cape Coast na wɔfrɛɛ no “Com the Logician”.
Na Asɔre.
Peki ne Winfred K. Kom a wofi Avetile Peki, katekist ne Ewe Presbyterian Asɔre no kyerɛkyerɛfo . Wɔbɔɔ no asu, wɔhyɛɛ no den na ɔne n’awofoɔ som asɛmpatrɛ akwantuo wɔ Volta Mantam mu Wɔ 1959 mu no, wogyee no kɔɔ mmaranimfo adwuma mu na ɔde ne ho kɔbɔɔ mmara adwumakuw Naoferg Chambers.
| ||
Felix Mordeku
|
Mordeku (wɔwoo no Ɔpɛpɔn 15, 1974 wɔ Tema) yɛ obi a na anka ɔyɛ Ghana bɔɔlbɔfo.
Adwuma.
Mordeku nyaa kwan kɔɔ Switzerland faa Dinamo Bucharest na ɔbɔɔ bɔɔl maa Grenchen ne Solothurn. Wɔ afe 1999 mu no, Mordeku tu kɔɔ FC Wil a na ɛto so abien saa bere no mu. Wɔ afe 2003 ahohuru bere mu no, na afei de FC Wil akɔ soro akɔ Switzerland akansi a ɛkorɔn sen biara mu, nanso na ɔwɔ emu ɔhaw kɛse mu, Mordeku tu kɔɔ United Arab Emirates. Mordeku san kɔɔ FC Wil maa afe 2003/04 bere no. Wɔ afe 2006 mu no, na FC Wil ne Mordeku adi nkonim wɔ Switzerland Kuruwa mu wɔ afe 2004 mu na wɔde no too fam bere koro no ara mu no, Mordeku san kɔɔ United Arab Emirates. Wɔ afe 2007 mu no, awiei koraa no Mordeku tu kɔɔ FC Herisau, afe biako akyi no Mordeku fii kuw no mu bio. Efi saa bere no, ɔmmɔ bɔɔl denneennen.
| ||
Charles Dennis Adams
|
Dr. Charles D. Adams yɛ Engiresini nhabanmma ho nimdefoɔ. Ɔde ne nhwehwɛmu no fa kɛseɛ no ara sii nhabanmma a ɛwɔ mmeaeɛ a nsuo tɔ na owia bɔ kɛseɛ a saa nhabanmma a atwa yɛn ho ahyia no si fa nya nkwa. Ɔbenfo Adams fii n’adwuma ase wɔ Gold Coast Sukuupɔn (Ghana). Ɛhɔ na Ɔsuaa adeɛ nyaa abɔdin krataa wɔ nhoma pii a ɛfa Afrika Atɔeɛ Fam nnua ne nhabanmma ho. Ɛno akyiri no, ɔde n’adwene sii pteridophytes ne Compositae so, na ɔgyee akuo afoforoɔ pii sii hɔ. Akyiri yi otu kɔɔ West Indies Sukuupɔn Kɔlege, faako a ɔtwerɛɛ nwoma bia wɔato din sɛ " Flowering Plants of Jamaica". Owiee n’adwuma sɛ Nidi mu Ɔhokafo wɔ Abɔde Ho Abakɔsɛm
Baabi a menyaa Mmoa Friiɛ.
Tete Nneɛma Akorae a ɛwɔ London no
| ||
Abass Inusah
|
Abass Inusah a wɔwoo no Ɔsanaa da a ɛtɔ so
so, afe Apem Ahankron ne Aduɔwɔtwe-mmienu mu no yɛ Kane bɔɔlobɔni a na ɔsi n'akan ma Ghana U-20 mmabunu a na wɔmmoroo mfeɛ Aduonu no bɔɔlobɔkuo no.
Abrabɔ Ahyeaseɛ ne Nwomasua.
Wɔwoo Abass Inusa wɔ Ɔsanaa da a ɛtɔ so nson , afe Apem Ahankron ne Aduɔwɔtwe-mmienu(7th August , 1982) wɔ Kumasi, Ghana.
Adwuma.
Na Abass Inusah yɛ bɔɔlobɔni. Na ɔyɛ Satellites 2000/2001 foɔ a wɔtɔɔ so mmeɛnsa wɔ U-20 Wiase nyinaa akansie a ɛkɔɔ so wɔ Argentina no mu baako. Ɔne nnipa bi te sɛ John Mensah, Michael Essien, Obodai, Derek Boateng, Razak Pimpong, Muntari, Paintsil na ɛbɔɔ mu sii akan wɔ saa akansie no mu. Wagye din sɛ ɔbɔɔ bɔɔl wɔ Semi-Finals akansie a Ghana ne Egypt siiɔ a wɔdii Egypt so nkonim no bi. Ghanafoɔ mmranteɛ yi too atena mmienu a Egyptfoɔ antumi Anti mu baako koraa. Ɛnam so ma wɔtumi kɔduruu agodie no mpɔnpɔnsoɔ.
Berɛ a ɛdi kan a ɔtu kɔɔ Europa no baa awieiɛ berɛ a ɔde bosome nsia tenaa Mattersburg a ɛwɔ Austria. Ɛw Ɔpɛpɔn, afe Mpem-Mmienu ne Nkron (
ary u
J)amu no, ɔkɔgyee nteteeɛ wɔ Egypt, berɛ a na wɔn (premier League) no reLɔ so wɔ gue kuw I, ttihad Alexandria.
Berɛ a Abass Inusah nyaa mfeɛ aduonu-nsia no, ɔtu kɔɔ Egypt berɛ a na ne kɔntrata a na ɔne South Africa Premier Soccer League kuo Platinum Stars yɛeɛ no awieeɛ wɔ afe a ɛtwaam no mu. Na Inusah yɛ Ghana Under-20 bɔɔlobɔni a na ɔka akansifoɔ a wɔtɔɔ so mmienu wɔ 2001 World Youth Championship a ɛkɔɔ so Argentina no ho.
| ||
Abdulai Seidu
|
Onimuonyamfoɔ Abdulai Seidu yɛ Kane Ghana Mmarahyɛbadwani ne aban a ɛdi kan wɔ adehyeman a ɛtɔ so nan no mu ni. Ɔgyinaa Efie Kwesimimtim abatoɔ mpɛsoa no anan mu wɔ Ghana Mmarahyɛbadwafie firi afe Apem, Ahankron ne Mmeɛnsa de kɔsi afe Apem Ahankron ne Nson.
Abrabɔ Ahyeaseɛ ne Nwomasua.
Wɔwoo no wɔ Ɔgyefuo da a ɛtɔ so du-num, afe Apem Ahankron ne Aduonum-baako(15th February, 1951). Wɔ Sekune- Takoradi a ɛwɔ Ghana atɔeɛ fi am.
Amanyɔsɛm.
Ɔyɛ Kyiniiɛ ammanyɔkuo National Democratic Congress-NDC mu ni.
NDC
| ||
Felix Ankamah
|
Felix Ankamah yɛ bɔɔlɔlɔni a wowoo no Ɛbɔ bosome no da ɛtɔ aduasa, afe apem ahankron aduonwɔtwe-nan wɔ Kumase, Ghana. Ɔsii akan maa bɔɔlɔbɔ kuo bi te sɛ FC Sopron a ɛwɔ Hungary ne Bechem United a ɛwɔ Ghana.
Finland.
Ɔnyaa KooTeePee a ɛwɔ Finland de ne ho kɔ dɔm wɔ berɛ na ne mfie nkɔɔ anim koraa. Ɔsii nakan a ɛdikan koraa maa wɔn wɔ Veikkausliga mu. Ansa a ɔrebɛkɔ Hangary no, ɔsii akan maa FC Hameenlina na hɔ na ɔhyiaa ne yɔnko a ɔfiri Hungary a ne din de Ernő Varga.
FC Sopron.
Ankamah ne Italini Stefano Di Fiordo, Romaniani Mark Christian Tanasescu ne Paraguayni Oscar Diaz na kɔsɔɔ wɔn ahoɔden wɔ FC Sopron. Dwumadie no baa nawieɛ no na saa mmrantie mmiɛnsa a wɔka ne ho no nyinaa mmɔdemmɔ ansɔ ani nti ɔno nko ara na bɔɔlɔbɔ kuo no gyee no tomm sɛ maa no mfie mmiɛnnsa sɛ ɔmmɔ bɔɔlɔ mma wɔn.
| ||
Kwadwo Afram Asiedu
|
Kwadwo Afram Asiedu yɛ amanyɔni a wɔgye nnhini wɔ Ghana pa ara. Wɔ Ɔsanaa da ɛdi kan wɔ afe 2007 mu a aban a na wɔte soɔ no yɛɛ aban mpaninfoɔ mu nsakramu no, Ɔmanpanin John Agyekum Kuffuor paw no sɛ ɔyɛ soafoɔ a ɔda Apueɛ Mantam maa ɔbɛsii owura Yaw Barimah anan mu.
Ɛfiri afe 2001 reba ara ansa na ɔrebɛyɛ soafoɔ no na ɔyɛ abadiakyiri ma owura Alan Kyeremantang wɔ asoeɛ a ɛhwɛ dwadie ne nnwuma soɔ.
| ||
Dominic Nyarko Yeboah
|
Dominic Nyarko Yeboah also known as Most Reverend Dominic Yeboah Nyarko was born on December 19, 1953, in Nsuta, a location in the former Brong-Ahafo Region.
Educational Background.
His academic journey began at Nsuta R/C Primary School, spanning from 1959 to 1965, and continued at Nsuta L/A Middle School from 1966 to 1969. Subsequently, he enrolled in St. Hubert Minor Seminary in Kumasi in 1977 and successfully completed his studies in 1984. Later, he pursued tertiary education at St. Peter’s Regional Seminary in Cape Coast from 1984 to 1990, earning a Diploma in Theology. In 2004, he achieved a postgraduate certificate in public administration from the Ghana Institute of Management and Public Administration (GIMPA). During his time in the USA from 2005 to 2007, he obtained an MA in Religious Education from Fordham University in The Bronx.
Ordination On July 21, 1990, Most Rev. Dominic Yeboah Nyarko was ordained as a Priest in the Sunyani Diocese.
Professional Journey.
Following his ordination, he served as an Associate Pastor at the Dormaa Ahenkro Parish from 1990 to 1991. In 1991, he took on the role of both spiritual and vocations director at St. James Minor Seminary in Sunyani, a position he held until 1997. In 1998, he became the Associate Pastor at St. Theresa of Avilla in Berekum. Later, in 1999, he served as the Parish Priest of Our Lady of Fatima Catholic Church in Sampa until 2004 when he relocated to the USA. During his time in the USA, from 2004 to 2007, he served as an Associate Pastor at St. Columba Church in Brooklyn.
Bishop life.
In 2007, he was appointed as the Bishop of the newly created Techiman Diocese and on 19th March 2008 he had his Episcopal Ordination.
| ||
Nelly Akainyah
|
Nelly Akainyah (wɔwoo no bɛyɛ afe 1965 ) yɛ Ghanani badminton bɔfoɔ .
Adwuma.
Akainyah ne Cynthia Amuzu dii nkonim wɔ mmea akansi a wɔyɛe wɔ 1989 Ghana International akansi no mu no mu. Nelly Akainyah ne Cynthia Amuzu dii nkonim wɔ mmea akansi a wɔyɛe wɔ 1989 Ghana International akansi no mu no mu. Akainyah ne Cynthia Amuzu dii nkonim wɔ mmea akansi a wɔyɛe wɔ 1989 Ghana International akansi no mu no mu.
| ||
John Essien
|
John Essien yɛ Ghana amanaman ntam bɔɔlbɔfo a ɔbɔɔ bɔɔl wɔ 1980 mfe no mu . Ɔne Ghana kuw no dii nkonim wɔ 1982 CAN mu.
| ||
Charles Bintim
|
Charles Binipom Bintin yɛ Ghana amammuifoɔ na ɔyɛ Ghana Mantam a ɛtɔ so nnan Mmarahyɛ Bagua a ɛtɔ so nson no muni a ɔgyina Saboba Mantam a ɛwɔ Atifi Mantam mu ananmu wɔ New Patriotic Party no tekiti so.
Mfitiaseɛ asetena ne nwomasua.
Wɔwoo Charles Binipom Bintin wɔ Kuntuli-Saboba wɔ Ghana Atifi fam Mantam mu wɔ 22 Ɔbɛnem 1964. Ɔkɔɔ Ghana Suapɔn mu na ɔnyaa Diploma wɔ Mpanyimfo Nhomasua mu wɔ afe 1999 mu na akyiri yi ɔkɔɔ Cape Coast Suapɔn mu kɔyɛɛ ne post graduate adesua wɔ Arts mu wɔ afe 2007 mu.
Amanyɔsɛm.
Charles Binipom Bintin hyɛɛ mmarahyɛ bagua mu wɔ 7 Ɔbɛnem 2005 wɔ New Patriotic Party no tekiti so na wɔpaw no sɛ mmarahyɛ baguani ma Saboba Mantam no wɔ afe 2004 Ghana amansan abatow mu wɔ December mu. Wɔpaw no sɛ mmarahyɛ baguani ma Saboba Mantam no wɔ mmarahyɛ bagua a ɛto so anan a ɛwɔ Ghana man a ɛto so anan no mu wɔ Ne kɛseyɛ a ɔyɛ Ɔmanpanyin dedaw J.A Kufour nniso ase. Ɔnya abatoɔ a wɔtoeɛ nyinaa a ɛyɛ 10,441 a ɛgyina hɔ ma 53.60% berɛ a wɔn a wɔsɔre tia no, Bilijo Nayon a ɔfiri National Democratic Congress no nyaa abatoɔ 7,892 a ɛgyina hɔ ma abatoɔ no mu 40.50% na Kenneth Wujangi a ɔfiri People’s National Convention no nyaa 1,157 a ɛgyina hɔ ma abatoɔ no nyinaa mu 5.90% to. Charles Binipom Bintin puei sɛ nkonimdifoɔ wɔ Saboba Mantam no mu.
Ankorankoro asetena.
Charles Binipom Bintim aware a ɔwɔ mma baasa na wɔrekyerɛ sɛ ɔyɛ Kristoni.
Adwuma.
Charles Binipom Bintim ne Ghana Education Service yɛɛ adwuma sɛ Ɔkyerɛkyerɛfoɔ wɔ Evangelical Presbyterian Secondary School mu wɔ afe 1999 kɔsi afe 2001. Ɔyɛ Ɔmansin Panyin wɔ Saboba-Chereponi Mantam mu wɔ afe 2001 kɔsi afe 2003. Na ɔyɛ Ɔsoafoɔ Abadiakyiri a ɔhwɛ Atifi Mantam so wɔ afe afe 2003 kɔsi 2005 na ɔyɛ Mmarahyɛ Bagua no muni wɔ Saboba Mantam mu wɔ afe 2005 kɔsi afe 2009. Ɔsan nso yɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Mpɔtam Aban so wɔ afe 2005 kɔsi 2009
| ||
Justice Yeboah
|
Kwasi Anin-Yeboah JSC (wɔwoo no 24 May 1953) yɛ Ghana ɔtemmufoɔ na ɔyɛ Ghana Ɔtemmufoɔ Panyin a atwam ntɛm ara. Wɔ December 2019 mu no, Ɔmanpanyin Nana Addo Dankwa Akufo-Addo yii Ɔtemmufoɔ Anin-Yeboah sɛ Ghana Ɔtemmufoɔ Panyin.
Mfitiaseɛ asetena ne nwomasua.
Wɔwoo Anin Yeboah wɔ Toase wɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana wɔ 24 May 1953. Ɔkɔɔ Amaniampong Ntoaso Sukuu ne Apam Ntoaso Sukuu firi afe 1968 kɔsi afe 1976. Afei ɔtoaa ne nwomasua so wɔ Ghana Suapɔn mu na akyiri yi ɔkɔɔ Ghana Mmara Sukuu mu wieeɛ wɔ afe 1981 mu.
Mmara adwuma wɔ Ghana.
Bere a owiee mmaranim sukuu no ɔsom sɛ ɔman Mmaranimfo Boafo wɔ Mmaranimfo Panyin Dwumadibea a ɛwɔ Koforidua.Ɔkɔɔ so yɛɛ adwuma sɛ ɔhokafoɔ wɔ Koforidua baa dwumadibea a ɛwɔ Afisem Chambers.[6 Akyiri yi wɔpaw no sɛ Apuei Fam Ɔmantam Mmaranimfo Titenani.
Ɔyɛɛ Asɛnnibea Kunini no Temmufoɔ firi afe 2002 kɔsi afe 2003 ne Asɛnnibea a ɛhwɛ asɛm no so firi afe 2003 kɔsi afe 2008 wɔ Ghana.Ɔtemmufoɔ Anin Yeboah nso de ne mmara mu suahunu ama bɔɔlbɔ wɔ ne man mu, ɔsom sɛ Oguamtrani wɔ mpɔtam hɔ ne ɔman no mu nyinaa, sɛ Nteɛsoɔ Boayikuo a ɛhwɛ Apueeɛ Mantam Bɔɔlbɔ Fekuo (FA) ne Asɛm a Wɔde Kɔdan Asɛnnibea wɔ Ghana Bɔɔlbɔ Fekuo mu firi afe 2004 kɔsi afe 2008. 4Mprempren ɔyɛ Mmara Mmoa Bagua no guamtrani ne The General Legal Council of Ghana Nteɛso Boayikuw no Titenani. Anin-Yeboah, Ɔmanpanyin John Kufuor na ɔpaw no sɛ ɔmmɛyɛ Ghana Asɛnnibea Kunini no wɔ June 2008 mu.[7 Mprempren Ɔtemmufo Anin Yeboah yɛ Ɔtemmufo a ɔto so anan a wayɛ adwuma akyɛ sen biara wɔ Asɛnnibea Kunini no.
Wɔpaw no sɛ ɔtemmufo panyin
Wɔ December 2019 mu no, Ɔmanpanyin Nana Addo Dankwa Akufo-Addo yii Ɔtemmufoɔ Anin-Yeboah sɛ ɔnsi Sophia Akuffo ananmu sɛ Ghana Asɛnnibea Kunini no Temmufoɔ Panyin.Ne nhwehwɛmu no, Executive Director for the Alliance for Social Equity and Public Accountability (ASEPA), Mensah Thompson a na ɔpɛ sɛ Mmarahyɛ Bagua no de to nkyɛn, nhwehwɛmu a Ɔtemmufo Anin Yeboah yɛe sɛ ɛbɛma CHRAJ atumi awie nhwehwɛmu wɔ adesrɛ bi a wɔde tia nea wɔayi no no ho no sɔre tiaa .[15 . Na Owura Mensah abɔ sobo sɛ Ɔtemmufo Anin Yeboah nkyerɛɛ n’agyapade ne n’aka sɛnea mmara hwehwɛ no. Nea edidi so yi ne nea CHRAJ hui ne gyinaesi ahorow a ɛfa agyapade a wɔammɔ ho dawuru sɛnea Owura Mensah de too gua no ho.
Nnoɔma a Wɔahu.
Wɔ nhwehwɛmu a edi kan no awiei no, bagua no hu sɛ ɛyɛ nokwasɛm sɛ nea wɔde asɛm no kɔdan no no adi ɔman mmara no asɛmti 286 so denam n’agyapade ne n’aka a ɔde too gua kyerɛɛ akontaabufo panyin no so.
Agyinaesie.
Bere a wahu sɛ nea wɔde asɛm no kɔdan no no aka n’agyapade ne n’aka ho asɛm bere a wɔbɔɔ sobo no na wadi tebea horow a ɛbɛma wakura saa dibea no ho dwuma saa bere no, ɛwom sɛ ɛyɛ nea wɔde kɔe akyiri de, nanso dɛn na ɛsɛ sɛ ɛyɛ adeyɛ a ɛfata a ɛsɛ sɛ ɔpanyin no yɛ wɔ nea efii nhwehwɛmu no mu bae?
Bagua no wɔ adwene a wɔasusuw ho sɛ esiane sɛ wɔahu sɛ nea wɔde asɛm no kɔdan no no adi ahyɛde 286 so nti, adeyɛ a ɛfata wɔ tebea no mu bɛyɛ sɛ wobeyi nea odi mmara no so no afi hɔ sɛ waboro so, onni adanse biara na wɔankyerɛ no. Sɛnea ɛte no, wɔpow nea odi mmara no so.
Anin Yeboah a Akuffo-Addo na ɔpaw no no, ɔne Ɔman Bagua no susuw ho sɛnea Ghana Amanyɔ Mmara kyerɛ no, Ghana Mmarahyɛ Bagua no penee so sɛ Ghana Temmufo Panyin wɔ nhwehwɛmu akyi wɔ December 2019. Ɔno ne ɔbarima a odi kan Ɔtemmufo Panyin wɔ mfe 12 mu.
Ɔtemmufoɔ Anin Yeboah kaa ntam sɛ ɔtemmufoɔ panin a ɔtɔ so 14 wɔ Ghana Asɛnnibea Kunini no mu wɔ 7 Ɔbɛnem 2020.
2020 abatoɔ adesrɛ ho asɛnnibea.
Asɛnnibea Kunini a Ɔtemmufoɔ Panyin Kwasi Anin-Yeboah di wɔn anim no buu abatoɔ adesrɛ a ɛhwehwɛɛ sɛ wɔbɛsan ayɛ 2020 abatoɔ no bio denam Ɔdebisafoɔ, John Dramani Mahama so sɛ NDC ɔmampanyin kandifoɔ.
Na John Mahama rekasa atia abatow no esiane sɛ nea ɔne no resi akan Nana Akufo-Addo ne ɔmampanyin awotwe a aka no antumi ankɔ abatow 50%+1 a ɛyɛ ahyɛde a ɛwɔ mmarahyɛ bagua no mu sɛ wɔbɛka sɛ wɔn na wodii nkonim wɔ abatow no mu no so. 23] .
Ntoboa a wɔde ma wɔ nwomasua mu.
Wɔ n’adwuma a ɔyɛ sɛ Asɛnnibea Kunini no Temmufoɔ akyi no ɔsan nso yɛ Ɔkyerɛkyerɛfoɔ a ɔde ne berɛ fa yɛ wɔ Ghana Mmara Sukuu a ɔkyerɛ Ɔmanfoɔ nhyehyɛeɛ ne Ghana Mmara Nhyehyɛeɛ.Ɔtemmufoɔ Anin-Yeboah Mmara mu suahunu no bi ne atemmuo a ɔkyerɛw wɔ amansan mmara mu nsɛm, ɔmanfoɔ ne nsɛmmɔnedi nsɛm mu. Ɔsan nso de adwene ma wɔ mmara mu nsɛm a ɛwɔ Afrika Atɔe Fam man no mu.[9
Amanaman ntam dwumadie ahodoɔ.
FIFA yɛ amanaman ntam bɔɔlbɔ sodikuw ne wiase nyinaa akansi ahorow a Wiase nyinaa ka ho nhyehyɛe. Wɔde sii hɔ wɔ afe 1904. Ɛwɔ asɔremma 211. Nea edidi so yi yɛ dibea ahorow bi a odii wɔ amanaman ntam agoprama so.
Ɔsɔre bɛyɛɛ FIFA atemmufoɔ kuo no muni na ɛno akyi no wɔpaw no wɔ May 2017 mu, sɛ Ɔpanyin wɔ Nteɛsoɔ Boayikuo a ɛwɔ FIFA Nhyiamu a ɛtɔ so 67 wɔ Bahrain
FIFA Abrabɔ Pa Boayikuw no guamtrani,kuw bi krtitiriw na ɛyɛ n’asɛyɛde sɛ wɔhwehwɛ nneɛma a ebetumi aba sɛ wɔabu FIFA Abrabɔ Pa Mmara so.[8
Ɔsan nso yɛ Mmara mmoa bagua no Titenani mprempren.
Anin Yeboah nso asom wɔ Afrika Bɔɔlbɔ Kuw (CAF) mu .
Wɔ September 2019 mu no, wɔbɔɔ ne din sɛ CAF/FIFA Reform Implementation Taskforce kuw a ɛhwɛ Afrika bɔɔlbɔ so.
Ɔkɔ pɛnhyen.
Anin Yeboah kɔhyɛɛ Atemmuo adwuma mu wɔ aban kwan so wɔ n’awoda 24 May 2023. Wɔ akwaaba apontoɔ bi a Ghana Mmaranimfoɔ Kuo no hyehyɛeɛ mu no, ɔmanpanin, Nana Akufo-Addo kaa ne ho asɛm sɛ obi a n’adwuma no de nidi brɛɛ Atemmuo adwuma no. Sɛnea ɔkyerɛ no; "Ɔtemmufo Panyin Anin-Yeboah ayɛ ɔkannifo soronko ama atemmu adwuma no. Ɔde ahoɔyaw wɛn atemmu adwuma no na n'abrabɔ de nidi abrɛ atemmufo ne yɛn man no. Ɛnyɛ sɛ watoa so de atemmu adwuma no dwumadi ahorow a ɛyɛ nnɛyi de no nko, na mmom." ne dibea a ɔde dii dwuma no nso ahu sɛ akyinnye biara nni ho sɛ ɛyɛ nnwuma mu nkɔso kɛse a wɔayɛ wɔ atemmufo abakɔsɛm mu".
Wɔde Ɔtemmufo Jones Dotse a ɔyɛ Asɛnnibea Kunini no temmufo panyin sen biara besii Anin-Yeboah ananmu sɛ Ɔtemmufo Panyin a ɔreyɛ adwuma kosii sɛ wɔpaw Ɔtemmufo Panyin titiriw bi. Ɔtemmufo Gertrude Torkornoo Ɔtemmufo Panyin a ɔmampanyin no paw no no, Mmarahyɛ Bagua no apene so, nanso, ɔmampanyin no nnya nkaa no ntam wɔ aban kwan so
| ||
David Owusu-Ansah
|
David Owusu-Ansah yɛ Afrika Adesua ho Ɔbenfo ne Ɔmampanyin no Boafo Titiriw ma Faculty wɔ Office of Access and Inclusion wɔ James Madison Sukuupɔn mu.
Nwomasua.
Ɔwɔ Ph.D. wɔ Abakɔsɛm mu wɔ Northwestern University, Master’s degree wɔ Islamic Studies mu wɔ McGill University, ne Bachelor’s degree a ɛwɔ Honors wɔ Comparative Religions ne Nhomasua mu wɔ University of Cape Coast wɔ Ghana. Ɔbenfo Owusu-Ansah a na anka ɔyɛ Harry S. Truman Asoɛe a Ɛhwɛ Amanaman Ntam Asomdwoe So wɔ Hebri Sukuupɔn a ɛwɔ Yerusalem no yɔnko, na ɔkyerɛ Afrika Abakɔsɛm, Wiase Anibuei, ne Abakɔsɛm Akwan ho adesua wɔ James Madison Sukuupɔn mu. Dr. Owusu-Ansah yɛ obi a wadi kan ayɛ Abakɔsɛm a Wɔawie Adesua ho Ɔkwankyerɛfo wɔ James Madison Sukuupɔn mu na ɔyɛ kan sukuupɔn no Africana Adesua Dwumadi no guamtrani ne Ɔmampanyin no Boafo Titiriw wɔ Faculty Diversity ho. Nhwehwɛmu a n’ani gye ho ne Islam wɔ Afrika (a osi nyamesom mu nsakrae so dua titiriw) ne nyamesom amammuisɛm.
Ne nwuma ahodoɔ.
Wɔ nhomanimfo nsɛm ne ti ahorow pii a ɛfa Islam ho akyi no, Ɔbenfo Owusu-Ansah akyerɛw Islam Talismanic Tradition wɔ Afeha a Ɛto so Dukron Asante (1991) mu. Ɔne obi a ɔkyerɛw Ghana Abakɔsɛm Nsɛmfua(1995) na ɔno nko ara na ɔkyerɛw Ghana Abakɔsɛm Nsɛmfua a Ɛto so 3 (2005). Na ɔsan nso yɛ obi a ɔde ne ho hyɛɛ Wiase Sikakorabea Asoɛe (May 2005), ne afei nso na ɔde ne ho hyɛɛ Center for Civil-Military Relations State Partnership Education Program a ɛwɔ Ghana Asraafoɔ ne North Dakota Ɔman Awɛmfoɔ (May 2005) mu. Nimdeɛ a ɔwɔ wɔ Nkramofo abakɔsɛm ho wɔ Afrika ne ne nhomanimfo a ɔwɔ wɔ Ghana ne Afrika nsɛmti ho no kyerɛkyerɛ radio so nsɛm a wobisabisaa wɔn bere bi a atwam wɔ dwumadi ahorow te sɛ Voice of America ne Virginia Foundation for the Humanities dwumadi “With Good Reason”—dwumadi bi a ɛwɔ National Public Radio so .
Ankorankorɛ asetena.
Ɔbenfo Owusu-Ansah ne ne mfɛfo afoforo kɔ so yɛ nhwehwɛmu, bisabisa nkurɔfo nsɛm wɔ afuw mu, na ɔkyerɛw Islam ne Nyamesom mu Abodwokyɛre ho asɛm wɔ Afrika Atɔe fam. Mprempren ɔne ne mfɛfo adwumayɛfo a wɔwɔ Ghana reyɛ nhwehwɛmu wɔ Islam nhomasua ho adesua a ɛkɔ akyiri wɔ saa ɔman no mu ho. Afei nso, sɛ́ Ghana Adesua Bagua (Abibiman Adesua Fekuw no amanaman ntam fekuw) no titrani dedaw no, Ɔbenfo Owusu-Ansah yɛ obi a ne mfɛfo nim no sɛ obi a ɔde ne ho ama na ɔwɔ adwene a ɛfata wɔ amammuisɛm mu hwɛfo a ɔhwɛ nkɔso a ɛrekɔ so wɔ Ghana.
Ne dwumadie ahodoɔ bi.
Islamic Learning, the State and the Challenges of Education in Ghana, (With Abdulai Iddrisu and Mark Sey), Africa World Press, 2013.
Islamic Talismanic Tradition in 19th Century Asante, Edwin Mellen Press, 1991.
“A Contested Half-Century: A Political History of Ghana since Independence,” in Ivor Agyeman-Duah, ed., Pilgrims of the Night: Development Challenges and Opportunities in Africa. Ayebia Publishing, 2011.
“History of Islam in West Africa: Implications for the Current Political Atmosphere,” The Islamic World, edited by Andrew Rippin (London: Routledge Publishers, 2008).
Ghana Historical Dictionary, Scarecrow Press, 2nd Edition, 1995 (with Daniel McFarland); independently wrote the 3rd ed. 2005; and 4th ed. 2014. Scarecrow Press, a Division of The Rowman & Littlefield Publishing Group.
| ||
Dennis Kofi Agbenyadzi
|
Ɔsɔfo Fr Dennis Kofi Agbenyadzi, SMA, Ɔmantam Panyin a ɔhwɛ Afrika Asɛmpatrɛwfo Kuw a ɛhwɛ Afrika Mfinimfini Republic so no, Paapa Benedict XVI apaw no sɛ Berbérati Ɔsɔfopɔn wɔ Central African Republic (CAR) Kesee Fam Atɔe. Ɔyɛ Ghana Asɛmpatrɛwfo a ɔto so abien a wɔapaw no sɛ Ɔsɔfopɔn wɔ Ghana akyi. Nea odi kan ne Ɔsɔfo Panyin Frank Nubuasah, SVD, Ɔsɔfopɔn a ɔwɔ Francistown, Botswana, a ofi Likpe wɔ Volta Mantam mu.
Ɔbra Ahyɛaseɛ.
Bishop-Elect Agbenyadzi mpɔtam hɔ yɛ kilomita 45,000 a nnipa 450,000 na wɔn mu 110,000 yɛ Katolekfo. Mpɔtam hɔ nso wɔ Asɔfo 33 ne Nyamesomfo 30. Wɔwoo no wɔ Kadjebi-Akan, wɔ Jasikan Asɔredan mu, Ghana wɔ Ɔkɔtɔberɛ 9, 1964 mu wɔ abusua a mmofra dumien na wɔwom mu.
Nwomasua.
Bere a owiee ne Mfitiase ne Ntoaso Sukuu no, ɔde ne ho kɔbɔɔ SMA. Ɔsuaa Nyansapɛ wɔ St. Paul’s Seminary, na ɔte SMA House of Studies wɔ Sowutuom, Ghana.
Afei ofii hɔ kɔɔ SMA Amanaman Ntam Honhom mu Afe Dwumadi a ɛwɔ Calavi, Benin Republic.
N'adwumayɛ.
Bere a ɔkaa Ntam a edi kan sɛ ɔbɛyɛ Asafo no muni bere tiaa bi akyi no, wɔde no kɔɔ Berbérati sɛ ɔnyɛ ahwɛfo afe (Stage), sɛnea ɛbɛyɛ a obesiesie no ama asɛmpatrɛw asetra.
Wɔ n’afe biako Stage akyi no, wɔsomaa Ɔsɔfopɔn -a wɔapaw no Dennis sɛ ɔnkɔsua Nyamekyerɛ wɔ Diocesan Major Seminary a ɛwɔ Anyama, Cote d’Ivoire.
Ɔne ne mfɛfoɔ SMA asuafoɔ te SMA Foyer Méraud, Ebimpé. Ɛhɔ na, wɔ June 29,1996 mu no, Dennis bɛyɛɛ Afrika Asɛmpatrɛw Kuw no muni daa.
Wɔhyɛɛ no Asɔfodi no wɔ July 12, 1997 wɔ Ghana.
Wɔ Ordination akyi no, Fr Dennis san kɔɔ Diocese no mu baabi a ɔyɛɛ ne Stage ntetee na ɔde mfeɛ awotwe yɛɛ Parish Ministry.
Abadwakuo ahodoɔ.
Wɔ afe 2005 mu no, wɔpaw no sɛ Superior wɔ SMA Formation House a ɛwɔ Bangui no mu. Mfe abien akyi no. Fr. Wɔpaw Dennis sɛ Ɔmantam Panyin maa SMA kuw a ɛwɔ saa ɔman no mu, dibea a ɔda so ara kura.
Saa berɛ no mu no ɔfaa adwuma a ɛne sɛ ɔbɛma Ɔmantam Fie wɔ Bangui a SMA mufoɔ a wɔfiri ɔman no mu ne wɔn a wɔreyɛ asɛmpatrɛ adwuma wɔ hɔ no nso de adi dwuma. Mprempren, Asafo no wɔ Asɔfo baawɔtwe a wofi ɔman no mu, na wɔn mu dodow no ara yɛ adwuma wɔ CAR akyi.
Sɛnea ɔsom sɛ Ɔmantam Panyin no, Fr Dennis somm wɔ Council of the Bight of Benin District-in-formation, a ɛka Benin, Nigeria, Niger ne Central African Republic ho.
| ||
Awal Alhassan
|

Awal Alhassan yɛ Ghanani asawfoɔ a ɔsan nso ne akuoakuo sa. Wonim no yie sɛ ɔyɛ nimdifoɔ anaasɛ wakwadare wɔ Abibiman amammerɛ mu asa a wɔfrɛ no Adowa no mu. Wayɛ nnwom na wakyerɛkyerɛ Adowa asa no bɛboro mfeɛ aduonu ni.
Abrabɔ Ahyeaseɛ ne Nwomasua.
Wɔwoo Awal Alhassan wɔ afe Apem Ahankron ne Aduɔwɔtwe (1980 ) mu wɔ Ghana. Ofii n’adwuma ase sɛ asafoɔ bere a na wadi mfeɛ du (10). Berɛ a ɔde ne ho kɔbɔɔ mpɔtam hɔ asa kuo bi. Ɛhɔ na osuaa kete anaa Adowa asa no .Efiri saa berɛ no wakɔ so abɛyɛ Adowa asafoɔ a wɔagye din pa ara no mu baako wɔ ɔman Ghana mu ne Abibirem nyinaa.
Adwuma.
Awal Alhassan yɛ nwomtoni ne asafoɔ. Wabɔ nnwom wɔ afahyɛ ne nhyiamu bebree ase wɔ wiase afanan nyinaa, a Wiase Nnwom Afahyɛ a ɛwɔ Ghana, Amanaman Ntam Asa Afahyɛ a ɛwɔ Amerika, ne Amanaman Ntam Asa Afahyɛ a ɛwɔ France ka ho. Wɔasan nso ayɛ no wɔ nsɛm pii mu, a BBC "Dance of the African Diaspora" ne National Geographic "Dance of the African Diaspora" ka ho. Awal Alhassan nso yɛ choreographer ne ɔkyerɛkyerɛfoɔ. Wakyerɛ Adowa ade wɔ Ghana Suapɔn ne National Dance Academy of Ghana. Wakyerɛ adeɔ nso wɔ California Sukuupɔn, Berkeley, ne California Sukuupɔn, Los Angelus. Wɔbu akontaa sɛ Awal Alhassan ahonyadeɛ bɛyɛ dɔla ɔpepem baako. Ɔnam ne dwumadi ahorow, nkyerɛkyerɛ, ne nnwom a ɔbɔ so anya n’ahonyade.
Awal ayɛ adwuma wɔ Abibiman nyinaa wɔ ahofadie mu ne agodie akuo a wofiri Ghana a Ghana Dance Ensemble, National Theatre of Ghana ne Center for National Vulture Dance Troupe ka ho. Ɔsan nso kyerɛ adesua ahorow a ɛkɔ so, adwumayɛbea ne atenaeɛ ahodoɔ wɔ wiase afanan nyinaa
| ||
Baffour Kyei
|
Kyei Baffuor yɛ bɔɔlobɔni a na ɔsi akan ma 'King Jesus Stars'
Kane bɔɔlobɔni Kyei Baffuor a na ɔsi akan ma ' King Jesus Stars ' wɔ Asamankese no san nso ka wɔn a berɛ bi na wɔyɛ Ghana U-20 mabunu bɔɔlobɔkuo afa a ɛwɔ 'Liberty Professionals' ne 'Kumasi Asante Kotoko' no ho. Ɔdii saa dwuma yi ansa ana ɔrekɔ South Africa.
Ɔdii agorɔ maa Manning Rangers ansa na ɔrebɛka Sylva Stars ho baabi a ɔbɛyɛɛ obi a ɔtɔ so mmienu a ɔbɔɔ bɔɔl sen biara wɔ Division One League of South Africa a ɔbɔɔ bɔɔl 20.
Kyei nso anya stints ne clubs wɔ French Division mmienu ne Singapore nso.
| ||
John Stanley Wontumi
|
Joseph Stanley Wontumi yɛ Ghanani a ɔgyina bɔɔlɔba akansie mu wɔ wiase afanan nyinaa yɛ ntangyinafoɔ. Wɔwoo no wɔ Accra afe apem ahankron aduonu-nnun mu. Joseph John Stanley Wontumi ne ne din ankasa nyinaa.
N'adwuma.
Wɔ amanman so
Ghana Football Federation Refereeing Committee paw no sɛ ɔbɛtumi adi wiase afanan nyinaa bɔɔlɔbɔ akansie maa International Football Federation (FIFA) gyee no toom wɔ nkrataa so firi afe 1960 mu. Wadi aaknsie ahodoɔ beberee amanaman so.
Abibiman nyinaa bɔɔlɔbɔ akansie.
Tunisiaman no na ɛgyee Abibiman nyinaa bɔɔlɔbɔ akansie a ɛtɔ so nsia no sii wɔn nan so sɛ wɔbɛyɛ wɔ afe 1986 mu. Abibrem nyiaa bɔɔlɔbɔ kubaatan CAF too nsa frɛɛ no maa ɔbɛdii bi.
Oympics.
Wɔ bɔɔlɔbɔ akansie no mu wɔ 1964 Summer Olympics no FIFA maa no akwannya maa no daa ne nimdeɛ adi wɔ berɛ a ɔgyinaa akansie bɛyɛ mmiɛnsa ntam.
| ||
Cornelius Kweku Ganyo
|
Cornelius Kweku Ganyo, (wɔwoo no ɔsanaa bosome no da a ɛtɔ so aduonu nsia, wɔ afe apem ahankron aduasa nson mu) yɛ Ghanani a ɔyɛ sankubɔfoɔ a ne ho akokwaw wɔ anansesɛm mu. Ɔwuiɛ wɔ ɔgyefuo bosome no da a ɛtɔ so aduonu (20), wɔ afe 2003 bere a na wadi mfeɛ 65. Na nnipa pii nim no sɛ Onua C.K. anaa Nana C.K., nsɛmfua a wɔde kyerɛ ɔbarima a ɔde n’asetena hyiraa ne nkwa so sɛ ɔbɛkora amammerɛ asa ne nnwom so na wakyerɛkyerɛ titire afiri Ghana, Togo, ne Benin, Afrika Atɔe fam mmeae.
Ɔbra Ahyɛaseɛ.
Wɔwoo Owura Ganyo Ɔbɛnem 26, 1937 wɔ Adafienu, Ghana, na ɔyɛ ɔtemmufoɔ ne Ewe anaa Anwona abusuakuo muni bi ba. Wɔmaa no sankubɔ ne asa akyɛdeɛ ahodeɔ na ɔsuaa abusuabɔ a ɛda kankyee ne sanku kasa ntam kɔɔ akyiri.
Ne Dwumadie.
Wɔ afe 1957 mu bere a Ghana nyaa ahofadie no, ɔmampɛ kuo bi a emu yɛ den maa aberante C.K. wɔ mfeɛ aduonu nhwehwɛmu asɛmpatrɛ adwuma bi a Ghana aban de sika maeɛ de sua atetesɛm asa ne nnwom a mmusuakuo ahodoɔ te sɛ Asanti, Dagbamba, ne Ga.
Uncle CK - Cornelius Kweku GanyoAkyiri yi wɔpaw no sɛ ɔnkyerɛ Arts Council National Dance Company kwan na ɔne saa kuo no kyinkyin wiase nyinaa firi 1966-1983. Ɔfirii Ghana wɔ afe 1983 mu na ɔtenaa Amerika daa, na ɔne Baba Oluntunji ne Charlie Parker bɔɔ nnwom. Kobla Ladzekpo, C.K.’s akyerɛkyerɛfoɔ a wɔdii kan wɔ Ghana no mu baako, san kɔtenaa California na ɔtoo nsa frɛɛ Onua C.K. kɔɔ California Sukuupɔn a ɛwɔ Los Angeles ne CalArts Institute a ɛwɔ Valencia sɛ ɔnyɛ adwuma sɛ mfoniniyɛfoɔ/ɔkyerɛkyerɛfoɔ.
Kobla nuabarima kumaa C.K. Ladzekpo baa U.S. mfe pii akyi sɛ ɔrebɛkyerɛ ade wɔ California Sukuupɔn, Berkeley. Wɔbom yɛ C.K. Ganyo, Kobla Ladzekpo, ne C.K., na wɔyɛ adwuma wɔ hɔ. Ladzekpo na ɔhyehyɛɛ fapem a Afrika Atɔe Fam nnwom ne asaw ho adesua fii mu nyaa nkɔso wɔ U.S.
Wɔ afe 1987 mu no, Owura Ganyo baa Phoenix, Arizona, na ɔhyehyɛɛ asaw ne nnwom ho ɔyɛkyerɛ kuw Adzido. Nea ɛda nsow ne sɛ, Adzido, mmusuakuw adwinni kuw bi a Arizona Commission for the Arts apene so no, de kɔnsɛt bi a wɔyɛe wɔ Coconino Center for the Arts wɔ 1991. Na Owura Ganyo nso yɛ akyerɛkyerɛfo boafo wɔ Arizona State University’s Department of Dance fi 1990- 2002, a wɔde Afrika Atɔe Fam amammerɛ mu asaw ne nnwom adesua a edi kan mae wɔ saa asoɛe no mu.
Onua C.K. Ganyo agyapade no da so ara wɔ hɔ denam sukuufo mpempem pii a onyaa wɔn so nkɛntɛnso wɔ wiase nyinaa no so. Ɔgyaa ne yere, Florence A. Ganyo a ɔfiri Tempe, Arizona, ne mma baawɔtwe, ne ne mmanana dubiako. Wɔsiee Owura Ganyo ne abusua mufoɔ foforɔ wɔ Denu Amusiei, Ghana, wɔ Oforisuo 20, 2003.
| ||
Gabriel Justice Yaw Anokye
|
Gabriel Justice Yaw Anokye yɛ sɔfopɔn Archbishop a ɔwɔ Kumase. Kotonimma da aduonu-nson, afe apem ahankron aduosia na wɔwoo no (27/05/1960).
Sɔfopɔn Bishop a ɔwɔ Kumase, Peter Kwasi Sarpong na hyiraa no hyɛɛ no sofɔ wɔ Kitawonsa da ɛtɔ so du-nsia, afe ape ahankron aduonwɔtwe nwɔtwe.
Ahinime da aduasa afe mpem mmienu ne mmiensa (30/10/2003) mu no Pope John Paul II paw nu sɛ Titular Bishop ma Cellae a ɛwɔ Mauritania ɛna boafoɔ Bishop ma Kumase. Sɔfopɔn Archbishop a ɔwɔ Kumase Perter Kwasi Sarpong na nyiraa no maa no so de ne kɔɔ Bishop wɔ Ɔpɛpɔn bosome no da ɛtɔ so du-nson afe mpem mmien ne nan (17/012004). Asɔfo a na wɔn wɔ hɔ bi ne George Kocherry, Apostolic Nuncio ma Ghana ne Gregory E. Kpiebaya, Archbishop ma Tamale.
Pope Benedict XVI paw no dɛ Bishop ma Obuasi nsɔre no wɔ Ɔbenem da a ɛtɔ so aduonu-nsia afe mpem mmienu ne nwɔtwe ɛna Archbishop ma Kumasi wɔ Kotonimma da ɛtɔ so dunum afe mpem mmienu ne dummienu.
| ||
Gabriel Edoe Kumordji
|
Ɔsɔfopɔn Gabriel Edoe Kumordji, SVD a wɔwoo no wɔ Oforisuo 24, 1956 wɔ Amamomo wɔ Odododio Mantam mu wɔ Accra, ne maame ne Awuraa Severina Tsotsoo Kumordji na ne papa nso ne Leonard David Kumordji a wɔn nyinaa wɔ nhyira nkaeɛ.
Ɔbra Ahyɛaseɛ.
Na ɔwɔ ne mfitiase sukuu wɔ Amamomo (2) Mfitiase Sukuu ne Sacred Heart Parish Mfitiase Sukuu a ɛwɔ Korle-Worko, Accra, ne mfinimfini sukuu wɔ Mamprobi Sempe 7 wɔ Mamprobi wɔ Accra. Ɔnyaa ne ntoaso sukuu adesua wɔ St. Thomas Aquinas Ntoaso Sukuu a ɛwɔ Accra. Ɔhyɛɛ n’asɔfoɔ nhyehyɛeɛ ase wɔ afe 1976 mu wɔ St. Victor’s Major Seminary wɔ Tamale na ɔyɛɛ ne Nyamesom adwuma a ɛdi kan wɔ September 8, 1980 wɔ St. George’s Parish – Koforidua. Ɔkaa ne Ntam a Etwa To wɔ September 8, 1984 wɔ Sacred Heart Parish a ɛwɔ Derby Avenue wɔ Accra. Ɔsɔfo Panyin Dominic Andoh, Ɔsɔfo Panyin a wɔagyae adwuma wɔ Accra na ɔhyɛɛ no sɔfo wɔ July 14, 1985 wɔ Honhom Kronkron Asɔredan Kɛse a ɛwɔ Accra no mu.
Nwomasua.
Ɔsɔfo Gabriel Kumordji dodow no ara somm sɛ Ɔsɔfo Boafo fi 1985-1989 wɔ St Augustine Parish, Asesewa wɔ Apuei Fam Mantam mu. Na ɛyɛ Accra Asɔredan a na ɛwɔ hɔ saa bere no fa. Na ɔyɛ St Maria Goretti Parish Pastor wɔ Battor wɔ afe 1989- 1991. Ɔkɔɔ adesua wɔ Loyola Sukuupɔn mu wɔ Chicago, USA fi afe 1991 kosi 1993, faako a onyaa Masters wɔ Ahwɛfo Adesua mu ne Post Graduate Certificate wɔ Nyamesom Nhyehyɛe mu wɔ St. Louis Sukuupɔn mu wɔ Missouri mu. Bere a ɔsan baa Ghana wɔ afe 1993 mu no, wɔpaw no sɛ Prefect of SVD Seminarians ne ɔkyerɛkyerɛfo wɔ Pastoral Theology, Homiletic, Pastoral Counseling, ne Missiology mu wɔ St. Victor’s Major Seminary a ɛwɔ Tamale fi afe 1993 kosi afe 2001.
Ɔsan kɔɔ Los Angeles kɔsuaa adeɛ firi afe 2001 kɔsi afe 2005, faako a ɔnyaa Master’s Degree ne PhD wɔ Amammerɛ Ntam Adesua mu wɔ Fuller Nyamekyerɛ Sukuu a ɛwɔ Pasadena, California.
Wɔ June 22, 2005 no, wɔpaw Ɔsɔfo Panyin Gabriel Edoe Kumordji, SVD na wɔpaw no sɛ Ghana Mantam Panyin a ɔhwɛ Ɔsoro Asɛm Asɛmpatrɛwfo (SVD) so. Wɔ 12th June 2007 mu no, Agya Kronkron, Pope Benedict XVI paw no sɛ Asomafoɔ Prefect wɔ Donkorkrom. Ansa na wɔrepaw no sɛ Apostolic Prefect no, na ɔyɛ Conference of Major Superiors’ of Religious Men no Titenani wɔ Ghana.
N'adwumayɛ.
Wɔ 19th February 2007 mu no wɔpaw no sɛ Apostolic Vicar of Donkorkrom Apostolic Vicariate a ɔwɔ Asɔre suban na wɔhyɛɛ no sɔfo wɔ 19th April 2007 wɔ Donkorkrom. Sɛ́ Ghana Asɔfopɔn Nhyiam no muni no, ɔyɛɛ PMS, Asɔfo ne Nyamesom mu Episcopal guamtrani. Seesei ɔyɛ Episcopal co-chairman wɔ Laity Council a ɛwɔ Ghana no mu. Most Rev. Gabriel Edoe Kumordji, SVD yɛ Quality Insurance Company (QIC) no Boayikuo guamtrani ne Quality Life Assurance Company (QLAC) no Boayikuo no muni. Ɔyɛ Episcopal Chairman wɔ Ghana Bishops’ Conference strategic Investment Department ne Sikasɛm Boayikuo a ɛwɔ Ghana Bishops’ Conference no guamtrani. Ɔyɛ Katolek Suapɔn Kɔlege a ɛwɔ Fiapre a ɛwɔ Sunyani no Aban Bagua no muni na ɔyɛ Ghana Katolekfoɔ CEO ne Adwumayɛfoɔ Nhyiamu no muni a ɔhyehyɛɛ no.
Wɔ Oforisuo 16, 2017 no, Ne Kronkron Paapa Francis paw no sɛ Keta-Akatsi Asɔredan no Ɔsɔfopɔn a ɔtɔ so mmienu wɔ Canonical gyae a Most Rev. Anthony Kwami Adanuty gyaee adwuma no akyi, sɛ Ɔsɔfopanyin a ɔdi kan wɔ Asɔredan no mu. N’asɛmti a ɔde dii dwuma wɔ adwuma foforo no ho ne “Adveniat Regnum Tuum” (W’Ahenni Bra) .
| ||
Addoquaye Laryea
|
Addoquaye Laryea (wɔwoo no 10 Ɔbɛnem 1936) yɛ Ghanani bɔɔlbɔfo a wɔagyae bɔɔlbɔ.
Adwuma.
Na ɔyɛ bɔɔlbɔfoɔ "(Goalkeeper)" ma Ghana bɔɔlbɔ kuo a wɔfrɛ no Accra Heart of Oak. Wɔ ne nhyiamu baako a ɔne ne kuo akansifoɔ Asante Kotoko diiɛ wɔ Kumasi mu no, ɔne Kotoko defender Gago Moro ti hyiaam anaa pemmu ma eyi de akyidifoɔ baa agorprama no so na awieeɛ koraa no wɔtwaa akansi no mu ɛnam nnipadɔm basabasayɛ nti.
| ||
Daniel Gyamfi
|
Daniel Gyamfi (wɔwoo no 28 Ɛbɔ 1984) yɛ Ghana bɔɔlbɔfoɔ. Mprempren yi, Ɔsi akan ma "Liberty Professionals FC".Hwehwɛ Daniel Gyamfi asetena ho nsɛm, mfeɛ, abusua mu nsɛm ne adwuma ho nsɛm ne deɛ ɛkeka ho. Sua Sɛnea Ɔyɛ ɔdefoɔ wɔ afe yi mu ne sɛnea ɔde ne sika di dwuma. sika? Sua nso sɛnea Ɔnyaa afe mu no nyinaa sika dodoɔ no ara berɛ a na wadi mfe Aduasa-nkron(39).
Abrabɔ Ahyaseɛ ne Nwomasua.
Wɔwoo Daniel Gyamfi wɔɛbɔ da a ɛtɔ so aduonu-mmienu, afe Apem Ahankron ne Aduɔwɔtwe -nan (28 September, 1984 )wɔ Ghana.
Adwuma.
Daniel Gyamfi hyɛɛ n’adwuma ase wɔ Inter Millas F.C. na ɔde ne ho bɔɔ "Liberty Professionals" no ɔɔlbɔkuo no wɔ Ɔpɛpɔn afe Mpem-Mmienu ne nsia (2006) mu. Mfeɛ mmienu akyi wɔ Liberty Professionals no, wɔde wɔn nsa hyɛɛ bosea apam ase wɔ Kitawonsa da a ɛtɔ so du-baako11 July 2008 ne All Blacks F.C., nanso ɔsan baeɛ wɔ Ahinime , afe Mpem-Mmienu ne Nkron(October 2009) mu.
N'ahonyadeɛ.
N'ahonyadeɛ akɔ soro kɛseɛwɔ afe Mpem-Mmienu ne Aduonu-mmienu 2022-2023 mu. Enti, Daniel Gyamfi bo yɛ ahe bere a wadi mfe 39 no? Daniel Gyamfi sika a onya fi mu dodow no ara fi sɛ ɔyɛ obi a odi yiye . Ɔfiri Ghana. Yɛabu Daniel Gyamfi ahonyade , sika, akatua, sika a onya, ne n’agyapade ho akontaa.
| ||
Jedidiah Amoako-Ackah
|
Jedidiah "Jeddie" Amoako-Ackah (wɔwoo no 20 April 1991) yɛ Ghana-Britania kwanmu sakrekafo a ofi Asamankese.
N'abrabɔ ahyɛase.
Jedidiah Amoako-Ackah a wɔwoo no wɔ Ghana no hyɛɛ ne sakre akwantuo ase wɔ Molepolole, Botswana. Wɔ afe 2001 mu no, otu fii Ghana kɔɔ Scotland bere a na wadi mfe 10, faa Botswana ne London. Ɔnyaa dibea a ɛtɔ so 26 wɔ 28 mu wɔ sprint qualifying round no mu.
Amoako-Ackah hwehwɛ sɛ ɔbɛkɔ ayɛ pii wɔ Commonwealth Agumadi no akyi, na wayɛ nhyehyɛe sɛ ɔbɛhyehyɛ Ghana kwanmu sakrekafo kuw bi ansa na 2016 Olympics no adu. Ɔboa ma wɔsi velodrome wɔ Accra (The Accra Velodrome Project) na ɔhyɛɛ Gift-A-Bike Foundation ase, na ɔde sakre ma sukuu mmofra.
Amoako-Ackah nyaa abakɔsɛm mu ade titiriw bi Dwoda anɔpa wɔ Sir Chris Hoy Velodrome, na ɔbɛyɛɛ Ghanani a odi kan a ɔde ne ho hyɛɛ kwanmu sakreka mu wɔ Commonwealth Games bi mu.
Nwomasua.
Ɛde besi afe 2014 no, Amoako-Ackah reyɛ abodin krataa wɔ Agumadi mu Ayaresa mu wɔ Chichester Sukuupɔn mu. Bio nso, ɔde ne ho hyɛɛ judo ne akuturukubɔ mu. Amoako-Ackah a na ɔwɔ ɛna a ɔyɛ awogyefo ne agya a ɔyɛ ɔsɔfo no de n’adesua kɔɔ akyiri anaa gyae sukuu wɔ Chichester Sukuupɔn mu.
Agumadi adwuma.
Wɔ September 2013 mu no, Ghanani aguadifoɔ bi a ɔwɔ Glasgow na hyɛɛ no nkuran ma Amoako-Ackah sii gyinaeɛ sɛ ɔbɛgyina Ghana ananmu wɔ kwanmu sakreka mu wɔ 2014 Commonwealth Games no mu. Ɔyɛɛ abakɔsɛm sɛ Ghanani a ɔdi kan wɔ kwanmu sakreka mu wɔ agor a wɔyɛɛ no Kitawonsa /Ɔsanaa 2014 wɔ Sir Chris Hoy Velodrome. Britania nsɛm ho amanneɛbɔfo gye toom kɛse sɛ nea wɔatumi ayɛ no yɛ "abakɔsɛm mu de."
Amoako-Ackah a Glasgow aguadifo de sika boa no no gyee akwamma fii sukuupɔn mu de siesiee ne ho maa Commonwealth Agumadi no. Britania sakrekafo David Daniell na ɔkyerɛɛ no kwan na Ivor Reid na ɔhwɛɛ so, na ɔfaa atade foforo a wɔayɛ "(new jersey)", na mfiase no ɔyɛɛ nhyehyɛe sɛ obenya ahosiesie nda pii nanso akyiri yi ɔpaw bere tiaa bi bere a ɔde asram abiɛsa atete no akyi. Ɔkyerɛw ne din wɔ mmirikatu, keirin mu ne mita 1000 bere sɔhwɛ no so mu. Jeddie Amoako-Ackah amfa ne ho anhyɛ bere sɔhwɛ no mu, onyaa dibea a ɛto so 26 wɔ 28 mu wɔ mmirikatu no mu, na woyii no fii mu wɔ keirin mu wɔ mmirikatu a edi kan no mu.
Wɔ Ɔpɛpɔn 2016 mu no, Jeddie Amoako-Ackah de ne ho hyɛɛ 2016 Afrika Sakraman Nkonimdi a ɛkɔɔ so wɔ Casablanca no mu, na ɔde ne ho too nnipadɔm sika so ma ɛboaa no. Ɔsii akan wɔ keirin akansi no mu, na odii kan wɔ nea ɛto so ason ne nea etwa to.
| ||
R. A. Awoonor-Williams
|
R.A. Kofi Awoonor-Williams ( Ne din ankasa ne George Kofi Nyidevu Awoonor-Williams; wɔwoo 13 Ɔbɛnem 1935 – na ɔwuiɛ wɔ 21 September 2013) yɛ Ghana anwensɛm kyerɛwfo ne ɔkyerɛwfo a n’adwuma kaa ne kurom Ewefo anwensɛm atetesɛm ne nnɛyi ne nyamesom agyiraehyɛde boom de yɛɛ Afrika ho mfonini wɔ decolonization bere mu. Ɔhyɛɛ aseɛ kyerɛw wɔ din George Awoonor-Williams, na wɔsan tintim no sɛ Kofi Nyidevu Awoonor. Ɔkyerɛɛ Afrika nwoma wɔ Ghana Suapɔn mu. Ɔbenfoɔ Awoonor ka wɔn a wɔkumm wɔn wɔ September 2013 ntua a ɛkɔɔ so wɔ Westgate aguadidan mu wɔ Nairobi, Kenya, baabi a na ɔyɛ obi a ɔde ne ho hyɛɛ Storymoja Hay Afahyɛ no ase no ho.
Ɔbra Ahyɛaseɛ ne Nwomasua.
Wɔwoo George Kofi Nyidevu Awoonor-Williams wɔ Wheta,wɔ Volta mantam a ɛwɔ baabi a saa bere no na wɔfrɛ no Gold Coast, ɛnnɛ Ghana. Na ɔyɛ mmofra 10 a wɔwɔ abusua no mu no mu panyin.[6 Na ɔyɛ Awoonor-Williams abusua a wofi Sierra Leone Creole abusua mu no agya aseni. Ɔsuaa adeɛ wɔ Achimota Sukuu mu na afei ɔkɔɔ Ghana Suapɔn mu, na ɔwiee sukuu wɔ afe 1960 mu.Bere a ɔwɔ sukuupɔn mu no ɔkyerɛw n’anwensɛm nhoma a edi kan, Rediscovery, a wotintimii wɔ afe 1964. Te sɛ n’adwuma a aka no, Rediscovery gyina Afrikafo anwensɛm a wɔde ano ka so. Ne kurom hɔ Ewefo nnwom ne nkyekyem na ɛkanyan ne mfitiase nnwuma,[3 na akyiri yi otintim Ewefo awerɛhow nnwontofo baasa adwuma nkyerɛase ahorow (Guardians of the Sacred Word: Ewe Poetry, 1973).
Bere a Awoonor wiee sukuu no, ɔyɛɛ adwuma wɔ Ghana Film Corporation, ansa na ɔrebɛyɛ ne sohwɛfo bere tenten, na ɔboa ma wɔhyehyɛɛ Ghana Playhouse, na ɔkɔɔ so dii dwuma titiriw wɔ agodie ne drama nkɔso mu wɔ ɔman no mu.Wɔ 1960 mfeɛ no mu no, ɔhwɛɛ nwoma nsɛmma nwoma Okyeame so na na ɔyɛ Transition Magazine samufoɔ boafoɔ.[7
Na ɔyɛ Ghana ɔmanpanyin, anwensɛm kyerɛwfo, nhoma ho ɔkasatiafo, ne nhoma ntotoho ho ɔbenfo nso. Awoonor nyaa B.A wɔ University College of Ghana.
Ɔsuaa nwoma wɔ University College London (M.A., 1970),na berɛ a na ɔwɔ England no ɔkyerɛw radio so agodie ahodoɔ bi maa BBC, na ɔfirii aseɛ de edin Kofi Awoonor dii dwuma.[11
N'adwumayɛ.
Ɔdii 1970 mfeɛ no mfitiaseɛ wɔ Amerika, suaa adeɛ na ɔkyerɛɛ adeɛ wɔ Stony Brook Suapɔn (saa berɛ no na wɔfrɛ no SUNY wɔ Stony Brook) baabi a ɔnyaa ne Phd wɔ afe 1972 mu. Bere a ɔwɔ United States no ɔkyerɛw This Earth, My Brother ne Night of My Blood, nhoma abien no nyinaa a wotintimii wɔ 1971 mu.
Awoonor san baa Ghana wɔ afe 1975 mu sɛ Engiresi kasa dwumadibea panyin wɔ Cape Coast Sukuupɔn mu. Wɔ asram kakraa bi mu no, wɔkyeree no sɛ ɔboaa ɔsraani bi a wɔbɔɔ no sobo sɛ ɔrebɔ mmɔden sɛ obetu asraafo nniso no agu, na wɔde no too afiase a wɔanni n’asɛm; Akyiri yi wogyaee Awoonor bere a wogyaee n’afiasenna wɔ October 1976 mu.The House by the Sea (1978) no fa bere a na ɔwɔ afiase no ho. Bere a wɔde no too afiase akyi no, ɔbɛyɛɛ obi a ɔyɛ amammuisɛm. Ɔkɔɔ so kyerɛw nsɛm a ɛnyɛ ayɛsɛm dodow no ara.[13
Awoonor anwensɛm a edi kan no fɛm Ewefo atetesɛm a wɔde ano ka, na na ne nanabea yɛ Ewefo awerɛhow odwontofo. Wɔ ne nhoma a ɛkasa tia Guardians of the Sacred Word and Ewe Poetry mu no, ɔkyerɛɛ Ewefo anwensɛm ase wɔ nkyerɛase mu (1974). Asase Nufu: Afrika Abakɔsɛm, Amammerɛ, ne Nhoma Ho Adesua wɔ Sahara Anafo fam yɛ nhoma foforo a wɔde kasa tia (1975).
Awoonor yɛ Ghana ɔnanmusifoɔ wɔ Brazil firi afe 1984 kɔsi afe 1988, ansa na ɔresom sɛ ne man ananmusifoɔ wɔ Cuba.Efi afe 1990 kosi afe 1994 no na Awoonor yɛ Ghana Daa Ananmusifo wɔ Amanaman Nkabom no mu,[14 na odii boayikuw a wɔko tia nnipa mu nyiyim no anim.Ɔsan nso yɛ kan Ɔman Bagua no Titenani,[16 a ɛyɛ Ghana ɔmampanyin afotuo titire, na ɔsom wɔ saa dibea no mu firi afe 2009 kɔsii Ɔpɛpɔn 2013.
Ne wuo.
Wɔ 21 September 2013 no, na Awoonor ka wɔn a wokunkum wɔn wɔ ntua a ɛkɔɔ so wɔ Westgate aguadidan mu wɔ Nairobi no ho. Na ɔwɔ Kenya sɛ obi a ɔde ne ho hyɛɛ Storymoja Hay Afahyɛ, nnanan afahyɛ a ɛfa akyerɛw, nsusuwii ne abakɔsɛm a wɔka ho, a na ɛsɛ sɛ ɔyɛ ne dwumadi wɔ ne wu anwummere no mu. Ne nua barima Nii Parkes a na ɔrekɔ nhoma afahyɛ koro no ara ase no akyerɛw afa nea edi kan a ohyiaa no saa da no ho.Ghana aban no sii Awoonor wuo no so dua da a edi hɔ no. Wɔtoo ne babarima Afetsi Awoonor a na ɔka ne ho no nso tuo, nanso akyiri yi woyii no fii ayaresabea.[3
Wɔde Awoonor amu no fii Nairobi kɔɔ Accra, Ghana, wɔ 25 September 2013.
Wɔhyew ne funu na wosiee no wɔ beae pɔtee bi wɔ ne kurom wɔ Wheta wɔ Volta Mantam mu. Afei nso na osu anaa awerɛhow biara nni n’ayi ase ne nyinaa sɛnea n’apɛde te ansa na owu.
Ne nnwuma ho nteaseɛ ne nkyerɛaseɛ.
Wɔkyerɛ sɛ Awoonor kyerɛw n’anwensɛm dodow bi te sɛ nea ɔreyɛ n’ankasa owu ho mfonini wɔ n’adwenem. Nanso ɔyɛ ɔkyerɛwfo soronko na ɔyɛ soronko, obi a ɔbɔ mmɔden, ɛkame ayɛ sɛ ɔyɛ den dodo, sɛ ɔde ne nananom ne n’amammerɛ bɛba n’anwensɛm mu, na ɛtɔ mmere bi mpo a ɔfɛm nsɛmfua fi mpɔtam hɔ Ewe kasa mu. Esiane sɛ na ɔyɛ obi a ɔyɛ den na n’ani gye atetesɛm som ho nti, na ɛkyerɛ sɛ na ɔyɛ obi a ɔyɛ nkaefo.
Titiriw wɔ obi a osua nhoma kɛse saa fam no, na ɛyɛ adeyɛ a ɛntaa nsi mpo. Saa nimdeɛ no, ɛnyɛ sɛ na ɔyɛ nkae nhwɛsode sɛ ankorankoro nko, na mmom sɛ amammerɛ no nyinaa rehu amane wɔ entropy ho no, betumi nam n’anwensɛm ahorow so aba wɔ ɔkwan bi so a mfiase no ɛbɛkyerɛ sɛ ɔrekyerɛw ne wu awiei ho asɛm. Sɛ ankorankoro ne amammerɛ mu kwadwom no da nkyɛn a, Awoonor nso de anifere kasa tiaa nea anka obebu no sɛ Atɔe Famfo nkɛntɛnso ahorow (nyamesom ahorow, asetra mu nhyehyɛe ne sikasɛm mu nyansapɛ) a asɛe wɔ Afrikafo nyinaa abakɔsɛm ne wɔn ahonyade ho no. Na ɔbɛkasa atia anigye a wonsusuw ho a Afrikafo ankasa de gyee nneɛma a ɛtete saa toom no, na ɔde nkakrankakra yɛɛ nea anka obebu no sɛ ɛyɛ ne ho a wɔsɛe no a ɛkɔ akyiri koraa sen amammerɛ mu nipasu a wɔhwere no. Na ɔtaa yɛ ne nkyerɛwee ahorow no de hwɛ saa nneɛma yi denam n’ankasa Ewefo amammerɛ ahwehwɛ so.
| ||
David Annas
|
David Annas (wɔwoo no June 11, 1984) yɛ Ghana bɔɔlbɔ (bɔɔlbɔ) agofomma a mprempren yi, ɔresi n'akan sɛ atenatofoɔ (striker)
Adwuma.
Ansa na ɔde ne nsa rebɛhyɛ nkrataa ase sɛ ɔbɛsi akan ama Hearts no, Annas bɔɔ bɔɔl maa Sekondi Hasaacas F.C. ne PDRM bɔɔlobɔkuo a
a ɛwɔ Malayia no.
| ||
Patrick Addai
|
Patrick Addai is a Ghanaian actor and author of children novels.
General biography.
He was born in the year 1969 in Accra, Ghana. He is an alumni of Ghana Secondary Technical School (GSTS).Patrick Addai, Ghanaian children's book author at the Bundesgartenschau, Federal Garden Show, BUGA 2011, Koblenz, Rhineland-Palatinate, Germany, Europe.
He is considered the best African writer living in Europe (Adler Award 2006)
Books.
Grandma takes over the television
The frog asked: Should I marry an elephant?
Calebasa full of wisdom. African stories and proverbs
| ||
August Azaglo
|
wɔwoo August Azaglo wɔ afe 1924 mu wɔ Kpalimé, Togo - ɛnɛ ɔwuiɛ wɔ afe 2000 mu wɔ Korhogo,Northern Ivory Coast. ɔgyinaa ne nan so firi afe 1955 kɔ si 1995 wɔ Korhogo. Cornelius Yao Augustt Azaglo kɔtenaa Korhogo wɔ Ivory Coast atifi fam wɔ afe 1955 mu, na ɔde ne ‘mfoninitwa afidie adaka’, nsaanodwuma ID mfonini ahodoɔ dii dwuma. Ɔbuee ne "North Studio" wɔ afe 1958 mu, a na ɔwɔ 6x6 Rolleiflex.
N'abrabɔ.
Azaglo kyerɛkyerɛ ne ho mu sɛ ‘mfiridwuma ho nimdefo pa’, adwumfo fi sini a ɔtow so kosi sini a ɔyɛe so saa bere no kosi ne nneɛma a enye bɛyɛ 100,000 a wɔkyekyɛ mu, a ne fa kɛse no ara yɛ mfonini. ‘Sɛ adetɔfo no ba me studio no mu a, odi kan hwɛ ahwehwɛ mu. Esiane fifiri nti, ɛtɔ da bi a mede powder bi gu m’anim. Afei mede no si anim wɔ mfoninitwa afiri no anim’, ɔkaMpɛn pii no, ɔde moto fi hɔ a ne mfiri a ɔde twa mfonini no tu kwan kɔ nkuraase nkuraa a ɛbɛn hɔ no so. Wɔ kurow kɛse no mu beae, a ɔde kotoku ntama atrɛw mu wɔ atɛkyɛ fasu ho no, twa akuraa no asefo mfonini wɔ owia a ɛrehyew no ase. Azaglo di nkonim wɔ hɔ sɛ ɔtow wɔn akuafo a wɔyɛ den no hwɛbea. Mfonini ahorow a ɛbɛba wɔ ɛno akyi nyinaa, bere mpo a wɔatwa wɔ ne studio wɔ kanea ase no, bɛhwehwɛ sɛ wɔbɛtow saa hwɛbea ahorow yi. ‘Nea ɛho hia ne tebea ne aniwa. Sɛ aniwa nni hɔ a, mintumi nyɛ tuo'. Saa mfoninitwa a ɛnyɛ den na ɛyɛ tẽẽ yi, a enni nkɛntɛnso biara no, ɛsɛ sɛ etu mpɔn. Mfoninitwafo no brand: nokware ugly bare.
N'adwumayɛ.
Bere a kɔla ‘minilabs’ a edi kan wɔ Afrika bae wɔ 1980 mfe no mu no, abibifo ne aborɔfo adwumayɛbea dodow bi to mu na wɔsɛe nneɛma a wɔkora so. 'North Studio' dwumadi a ɛyare fi 1990 mfe no mu nanso Azaglo da so ara de ne ho ahyɛ n'adwuma mu. Ɔde ne dan sii studio no ntwea so baabi a ɔtraa hɔ kosii ne wu mu wɔ afe 2000. Ɔde ahobrɛase kae sɛ ‘Mahwɛ m’adwuma so’.
Ivoryani mfoninitwafo Dorris Haron Kasco na ohui wɔ afe 1993 mu sɛ mfoninitwa adwumayɛbea ahorow a ɛwɔ Ivory Coast (adwuma bi a wɔfrɛ no Revue Noire) a wɔaboaboa ano no fa, ɔde ne ho hyɛɛ Mfoninitwa Nhyiam a edi kan a wɔyɛe wɔ Bamako mu wɔ 1994 mu ansa na wɔde ayɛyɛde kɛse rema no sɛ wɔ afe 2001. D. H. Kasco bɛyɛ di dwuma wɔ 1998-2001 mu sini bi a ɛfa Azaglo, Djataala sunsuma lessee asetra ho.
| ||
Paul Bemile
|
Paul Bemile is a Ghanaian Catholic Priest born on 20th December 1939. He was born in a remote town of Upper West Region, Hamile.
Priesthood.
He was ordained the priest of Wa, Ghana on 3rd August 1968. He served as a priest for 25 years and was appointed a Bishop on 19 december 1994. Three months later he was Ordained Bishop of Wa. Most Reverend Dr. Bishop Paul Bemile continued to serve the catholic church in Wa until 17 February 2016 when he retired from public service.
| ||
Sekou Nkrumah
|
Sekou Nkrumah (wɔwoo no December 1, 1963) yɛ Ghana ɔmanyɛfo na ɔyɛ Ghana Ɔmampanyin a odi kan, Ɔbenfo Kwame Nkrumah ba kumaa.
N'abrabɔ ne Nhomasua.
Nkrumah yɛ Dr. Kwame Nkrumah ne Fathia Nkrumah ba kumaa. Wɔde Sekou Toure, Guinea Ɔmampanyin din na ɛtoo ne din. Osuaa ade wɔ Achimota Sukuu ne Bucharest Sukuupɔn mu. Wɔ Romania no, ɔwaree na ɔwoo ɔbabarima, Alin, a owui wɔ afe 2012 mu bere a na wadi mfe 21.
Akyinnyegye ahorow.
Nkrumah kaa sɛ Fathia, ne maame ne Nkrumah, n’agya, awareɛ mu ndwo anaa emu yɛ den, na ɔkaa mfeɛ mu nsonsonoeɛ ho asɛm sɛ ɛyɛ adeɛ baako. Ɔpoo sobo ahorow a wɔbɔɔ no sɛ ne papa pɛ mmaa no.
| ||
Ben Nsafoah
|
Ben Nsafoah (wɔwoo no Ɔpɛpɔn 17, 1982 ) yɛ Germanni akuturukubɔfo a ɔyɛ cruiserweight a ofi Ghana.
Adwuma.
Wɔwoo Nsafoah wɔ Ayɛwohomumɔ 17, 1982 wɔ Ghana. Nsafoah nyaa ne professional ko a edi kan wɔ January 12, 2008, na ɔne Andreas Robert twetwee wɔ Germany. Wɔ nhyiamu 7 a ɛdi hɔ no mu no, Nsafoah dii nkonim mpɛn 5, wɔbɔɔ bɔɔl pɛnkoro na wɔdii nkogu pɛnkoro. Wɔ May 9, 2009 no, nea ɔne Ghana akuturukubɔfo no resi akan ne Pole Tomasz Hutkowski. Poleni no de adwene koro dii nkonim wɔ nkontaa mu, na ɔbɔɔ WBC wiase nyinaa akansi a emu yɛ duru a ɛyɛ nkumaa no ho ban .
Wɔ September 5, 2009 no, Nsafoah bɛyɛɛ Germany ɔkannifo wɔ cruiserweight category , na odii Sascha Faelber so nkonim denam knockout so wɔ ɔko a ɛto so 6 no mu. Wɔ abɔsoɔ no ho banbɔ a ɛtɔ so 1 mu no, Nsafoah hyiaa Germanni foforɔ a wɔayɛ no sɛ naturalized, Prince Anthony Ikeji. Nsafoah dii nkonim denam disqualification so wɔ 2nd round no mu de bɔɔ ne belt ho ban.
Wɔ October 22, 2011 , Nsafoah hyiaa Germanni Bjoern Blaschke a onni nkogu no maa WBFed Intercontinental cruiserweight abodin. Akuturukubɔfo a ofi Ghana no dii nkonim wɔ nkontimmaa mu na odii nkonim wɔ abɔso no mu. Nsafoah dii nkogu denam gyinaesi a wɔde adwene koro sii so wɔ 6 rounds akyi. Nsafoah dii nkogu denam gyinaesi a wɔde adwene koro sii so wɔ 12 rounds akyi, hweree WBFed Intercontinental belt wɔ cruiserweight category .
Wɔ Ayɛwohomumɔ 26, 2014 wɔ Oberhausen , wɔbɔɔ no gui wɔ afa a ɛtɔ so mmiɛnsa no mu wɔ ɔko a ɛyɛ awotwe a Ukraineni Oleksandr Usyk (2-0-0, 2 KO) . Wɔ September 27 wɔ afe koro no ara mu no, Nsafoah ne Polandni Mateusz Masternak hyiae . Nsafoah na ne kuo no de no kɔmaa no wɔ round a ɛtɔ so nnan no akyi.
| ||
Roger Sackey
|
Roger Sackey (wɔwoo no Ɔbɛnem 1, 1993) yɛ Ghana bɔɔlbɔ mfimfini a ɔdii agorɔ maa FC Neftekhimik Nizhnekamsk nea etwa to.
Adwuma.
Ɔdii kan dii kan wɔ Russia Ɔman Bɔɔlbɔ Kuo mu maa FC Neftekhimik Nizhnekamsk wɔ Ɔkɔtɔberɛ 23, 2013 wɔ agodie bi a ɔne PFC Spartak Nalchik dii mu.
| ||
Mavis Amankwah
|
Mavis Amankwah (wɔwoo no 28 Ɔbɛnem 1974) yɛ Britania adwumayɛfoɔ a wagye abasobɔdeɛ pii, adwumayɛ nkɔsoɔ kyerɛkyerɛfoɔ, aguadi ho ɔbenfoɔ, D&l. Ɔde ne nsa kyerɛɛ ne so Mprempren ɔsom sɛ Women Like Me CEO, ne aguadi ne adwumayɛ nkɔso ho dwuma a ɔhwɛ ma Rich Visions. Sɛ ɛno da nkyɛn a, Amankwah nso yɛ ankorankoro fotufoɔ a ɔde nnwuma ahodoɔ pii ma.
Amankwah de n’adwene si so sɛ ɔbɛkyerɛkyerɛ nnwumayɛfoɔ wɔ adwumayɛ nkɔsoɔ ho. Wanya din sɛ adwumayɛ ho ɔfotufo, ɔkyerɛkyerɛfo, ne aguadi ho ɔbenfo a wagye din, a ɔboa n’afɛfo ma wɔde wɔn ho hyɛ mu, wotumi hu wɔn, na wonya ROI. Wɔagye no atom kɛse sɛ ɔde dijitaal aguadi, ahyɛnsode ho nhyehyɛe, nsɛm ho amanneɛbɔ nhyehyɛe, nsɛm ho amanneɛbɔ nhyehyɛe a wɔyɛ, asetra mu nokwaredi, ne aguadi afoforo ma.
Wɔ n’adwuma a ɔde bɛboro mfe du ayɛ mu no, Amankwah anya nkonimbo ne anuonyam pii. Waboa nnwuma ma wɔayɛ wɔn adetɔn akwan ahodoɔ, ayɛ nnwuma a ɛbɛma wɔahu ahyɛnsodeɛ, na wɔama wɔn hwehwɛ a wɔba no akɔ soro sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔbɛnya twetwe kɛseɛ. Wɔaka ne ho asɛm wɔ bɛboro 300, mpɔtam hɔ, ɔman ne amanaman ntam nsɛm ho amanneɛbɔ adwumayɛbea ahorow mu.
Mfitiase asetra ne nhomasua.
Wɔwoo Amankwah wɔ 28 Ɔbɛnem 1974 wɔ East London. Bere a owiee St. Angela’s High School wɔ afe 1990 mu no, ɔde ne din kɔhyɛɛ North East College, faako a ɔyɛɛ ICT ho adansedi krataa. Wɔ afe 2007 mu no Amankwah nyaa bachelor’s degree wɔ Work-Based Learning mu wɔ Middlesex Suapɔn mu.
Adwuma.
Amankwah hyɛɛ n’adwuma ase wɔ afe 1995 mu sɛ IT sohwɛfoɔ wɔ UK Export Finance.Afe biako akyi no, ɔde ne ho kɔbɔɔ adwumakuw bi a wɔhwɛ mmofra so sɛ adwuma no sohwɛfo, na ɔsomm bɛboro mfe abien wɔ hɔ.
Wɔ afe 1998 mu no Amankwah fii ase yɛɛ adwuma wɔ City and Hackney NHS Trust sɛ IT ho ɔbenfo. Bere a ɔne saa ahotoso yi yɛɛ adwuma mfe anan akyi no, ofii hɔ kɔkaa Sleek International. Wɔ saa adwumakuw yi mu no, ɔsom sɛ ICT sohwɛfo bɛboro mfe abien.
Amankwah ayɛ adwuma wɔ Rich Visions & MA Nkitahodi ne Diversity and Inclusion ho ɔbenfo fi afe 2001. Wɔ afe 2009 mu no ɔsan nso hyɛɛ aseɛ som sɛ aguadi ne adwumayɛ ho ɔbenfoɔ maa saa adwumakuo yi na ɛfiri saa berɛ no waboa SME ahodoɔ pii ama wɔanya twetwe ama wɔn nnwuma.
Wɔ afe 2016 mu no Amankwah hyehyɛɛ Women Like Me, adwumakuo bi a wɔatu wɔn ho ama sɛ wɔbɛma mmaa tumi wɔ wiase nyinaa. Saa ahyehyɛdeɛ yi firi saa berɛ no de nhyehyɛeɛ bebree ama wɔ ne dwumadie a ɛfa asetena ne amammerɛ ho, te sɛ apɔmuden nhyehyɛeɛ, influencer aguadi, adwumayɛ nkɔsoɔ, ne afoforo.
Sɛ́ ankorankoro adwumayɛ kyerɛkyerɛfo no, Amankwah de nnwuma ahorow pii te sɛ nhyehyɛe ahorow a wɔde bɛka nnipa ahorow ho, adwumayɛ nhyehyɛe a wɔde ahyɛ mu, sika magnet nhyehyɛe, sikasɛm mmoa, ne adwumayɛ ho afotu a wɔde san ma sɛ yɛbɛbobɔ kakraa bi din ma.
| ||
Rudolf Bekink
|
Rudolf Simon Bekink (wɔwoo no 30 Ɛbɔ, 1950) yɛ Dutch ɔman nanmusifo a wakɔ pɛnhyen.
N'abrabɔ ne Nhomasua.
Bekink a wɔwoo no wɔ Assen wɔ 1950 mu no sua sikasɛm ho ade wɔ Groningen Sukuupɔn mu kosii 1974. Efiri ase wɔ 1976 mu no, ofii n’adwuma ase wɔ Dutch Amannɔne Nsɛm Ho Dwumadibea, na ɔyɛɛ dwumadi ahorow wɔ Greece ne Angola. Rudolf Bekink yɛ Chargé d’Affaires wɔ Ghana firi afe 1986 kɔsi afe 1989. Ɔdii dwuma ahodoɔ wɔ ɔsom adwuma no mu kɔsii afe 1992, na ɔdii akyire yɛɛ Ɔnanmusifoɔ Abadiakyiri wɔ OECD wɔ Paris kɔsii afe 1997.
Adwuma.
Efi afe 2000 rekɔ no, Bekink na ɔhwɛɛ Dutch asɛmpatrɛw adwuma so wɔ amannɔne: Stockholm (2000-2004), Brussels (2004-2008), Beijing (2008-2012), ne Washington, D.C. (2012-2015). Wɔ ne mfeɛ aduasa nsia a ɔde ayɛ aman ntam nkitahodi adwuma no nyinaa mu no, Bekink ayɛ Chargé d’ Affaires wɔ Ghana; Sikasɛm Dwumadibea no Dwumadibea Panyin Abadiakyiri; Dutch Daa Ananmusifo a ɔwɔ Sikasɛm mu Nkɔmmɔbɔ ne Nkɔso Dwumadibea (OECD) a ɛwɔ Paris no Asɛmpatrɛw Dwumadibea Panyin Abadiakyiri; ne Amannɔne Nsɛm Ho Dwumadibea no Protocol ho Ɔkwankyerɛfo wɔ Netherlands.
Ankorankoro asetra.
Bekink aware Amerikani aguadifo Gabrielle de Kuyper, na wɔwɔ mmabarima baasa.
| ||
Kojo Brown
|
Kojo Brown (wɔwoo no 23 Ɔbɛnem 1993) yɛ Ghanani a ɔbɔ bɔɔlɔ. Ɔyɛ Ghana ɔman bɔɔlbɔ kuw a wonnii mfe 23 no muni.
N'abrabɔ ahyɛase.
Brown a wɔwoo no wɔ Nkran, Ghana, tu kɔɔ Australia bere a na wadi mfe 6. Ofii bɔɔlbɔ ase bere a na wadi mfe 5 no, FC Bulleen Lions a ɛwɔ Australia no hwehwɛɛ no.
Brown, Ghana bɔɔlbɔyi wɔ abere a na wadi mfe aduonu biako (21) no dii n’asetra fa bi wɔ Europa, titiriw Germany, ne Australia. Wonim no sɛ obi a ɔbɔ bɔɔl wɔ akyir, ɔbɔ mfinimfini bɔɔl, na ɔbɔ anim bɔɔl. Bere a ɔne Sunshine Coast F.C ne Richmond SC dii agoru wɔ Australia akyi no Brown kɔɔ Germany, na ɔrekari pɛ wɔ ne bɔɔlbɔ ntetee ne ne nhomasua mu.
Brown wɔ Ghana ne Australia akwantu tumi krataa. Na ne papa yɛ sankubɔfoɔ wɔ Ghana, na ɔtu kɔɔ Australia. Ɔkɔɔ ntoaso sukuu wɔ Rowville Agumadi Sukuu.
Ghana Bɔɔlbɔ.
Wɔ afe 2014/2015 berɛ mu no, Brown nyaa frɛ maa Ghana U23 kuo no na ɔda so ara gyina Ghana ananmu.
| ||
Emmanuel Agyeman Badu
|
Emmanuel Agyemang-Badu (wɔwoo no Ɔpɛnimma 2, 1990), a wɔfrɛ no Badu, yɛ Ghana bɔɔlbɔfoɔ a ɔyɛ adwumaden a ɔbɔ sɛ mfimfini bɔɔlbɔfo.
Bɔɔlbɔ Adwuma.
Mfiase Adwuma.
Wɔwoo Badu wɔ Berekum, Brong-Ahafo, na ofii n’adwuma ase wɔ mpɔtam hɔ kuw Berlin F.C. ansa na akyiri yi ɔde ne nsa hyɛɛ krataa ase maa Berekum Arsenal. Wɔde Badu too gua wɔ Ghana Premier League All Star Team mu wɔ Kotonimma 21, 2007. Wɔ Kitawonsa 11, 2008 no, Badu gyaee Berekum Arsenal, na ɔde ne nsa hyɛɛ afe baako bosea apam ase ne Asante Kotoko.
Badu nyaa bɔɔl ho sɔhwɛ wɔ England ne Middlesbrough wɔ afe 2008 Ɔsanaa bosom no mu ne Wolverhampton Wanderers asram abiɛsa akyi.
Afei Badu de ne nsa hyɛɛ asram nsia bosea apam ase wɔ Oforisuo 16, 2009 maa Recreativo de Huelva, a ɔde fɛm fii Berlin FC hɔ.
Wɔtwaa n'apam a ɔne Spain bɔɔlbɔ kuo Recreativo de Huelva yɛeɛ no mu wɔ Ɛbɔ 2009 mu na ɔsan kɔɔ Asante Kotoko.
Udinese.
Wɔ Ɔpɛpɔn 2009 mu no, BBC ne Sky Sports bɔɔ amanneɛ sɛ Italiafoɔ Serie A kuo Udinese Calcio bɛgye Badu wɔ Ɔpɛpɔn 2010 mu na wɔ Ɔpɛpɔn 2010 mu no, Udine kuo no de too gua wɔ wɔn aban wɛbsaet so sɛ wɔagye agofoɔ no afiri Berlin FC ase daa. Badu nyaa ne kuw a edi kan a wɔfrɛɛ no wɔ A.C. Milan so wɔ Ɔpɛpɔn 12, nanso wanbɔ. Bere a ɔtenaa benkyi so bere bi akyi no, ɔsii Paolo Sammarco ananmu wɔ Ɔbɛnem 28, 2010 wɔ Fiorentina so, a Udinese dii nkogu 1–4.
Badu bɛyɛɛ obi a ɔbɔ bɔɔl daa wɔ afe 2011–12 bere mu, ɔde Gökhan Inler a wafi hɔ no sii ananmu wɔ 4–1–4–1 anaa 4–4–1–1 nhyehyɛe foforo mu wɔ Arsenal so. Na Badu yɛ wɔn a wɔkata mfinimfini bɔɔlbɔfo no mu biako na na ne man muni Kwadwo Asamoah ka ho.
Wɔ Obubuo 2017 mu no ɔde ne ho bɔɔ Turkey Süper Lig kuo Bursaspor wɔ bosea mu maa afe 2017–18 berɛ no. Ɔpirapiraa berɛ a na ɔrebɔ bosea, na ɔsan kɔɔ Udinese wɔ Oforisuo 2019 mu, wɔ asram 11 akyi.
Verona.
Wɔ Kitawonsa 13, 2019 no, Badu de ne nsa hyɛɛ Hellas Verona ase wɔ bosea so a na ɔwɔ asɛdeɛ sɛ ɔtɔ. Wɔde no too ayaresabea wɔ August mu a mogya ayɛ n’ahurututu mu, nanso wɔmaa no kwan sɛ ɔnkɔbɔ wɔ Ɔpɛnimma 2019. Ɔdii agorɔ wɔ agodie 10 a wɔde fɛm wɔ kuro no mu.
2019–20 berɛ no akyi no Hellas Verona yɛ wɔn asɛdeɛ sɛ wɔde wɔn nsa bɛhyɛ aseɛ wɔ mfeɛ mmienu apam mu afiri Udinese akyi a ɔdii agorɔ maa Udine-based club no mfeɛ 10 na ɔdii agorɔ wɔ 193 matches mu wɔ akansiɛ nyinaa mu, ɔbɔɔ bɔɔl mpɛn 10 na ɔboaa goohyɛ 11. Wɔamfa no anhyɛ Verona 2020–21 Serie A kuw no mu. Wɔ 2 Ɔbɛnem 2021 no, ɔde too gua sɛ watwa ne Verona apam no mu na wagyae agodie.
| ||
Frank Oppong
|
Frank Oppong yɛ Ghana akuturukubɔfoɔ a ɔfiri Nkran, Ghana a seesei ɔte Luton, London. Ngresi abrokyeman mu . N.N Heward Mills na ɔde Frank
Oppong baa akuturukubɔ mu . Mprempren yi, ɔyɛ adwuma sɛ dwadifoɔ wɔ Chiswick.
Adwuma.
Oppong fii akuturukubɔ ho nteteeɛ ase berɛ a na wadi mfeɛ dunan 14 wɔ Akotoku Academie Gym; baabi a Azuma Nelson ne Ike Quartey gyee wɔn nteteeɛ. Na n'ani gye akutrukubɔ ho. Na na ɔko wɔ "welterweight division" mu maa Ghana Black Bombers. Ɔne wɔn tuu kwan kɔɔ Abibirem dwumadie a wɔyɛe wɔ South Africa no. Onyaa Sikakɔkɔɔ nkonim abotire wɔ afe Apem, Ahankron ne Aduɔkron-nan (1994), South Africa agodie no mu.
Wɔ afe Apem, Ahankron ne Aduɔkron -num (1995 ) mu no, Oppong san nso dii nkonim nyaa sikakɔkɔɔ abɔtire
maa Ghana Black Bombers wɔ Kuala Lumpur, Malaysia agodie mu. Akeiri ekio uw no de wɔn ho hyɛɛ agodie ɔrow no mu wɔ New York mmofrao uw no mu na wɔsan gyee sika kɔ abɔtire no bio.ɔɔ.
Ɔkoe wɔ Atlanta Olympic dwumadie no mu wɔ afe Apem , Ahankron ne Aduɔson-nso (1996). Wɔ afe Apem, Ahankron ne Aduɔson -nson (1997 ) mu no, ɔkɔɔ Sydney kɔhwɛɛ agodie a Australia akuturukubɔ fekuo no hyehyɛeɛ no.
Ɔrehyɛ n'adwuma ase ankasa no ɔdii ako a ɔdi kan wɔ Accra wɔ afe Mpem-Mmienu mu pɛpɛɛpɛ(2000). Ɔdii nkonim kyenkyeenkye bi berɛ a ɔbaa metamfo no too fam . Ɔde ne nsa hyɛɛ nkrataa ase sɛ ɔbɛyɛ adwuma mfeɛ mmeɛnsa (3) wɔ Sweden ne Mike Woolsen wɔ Stockholm. Akyire yi, ɔde ne nsa hyɛɛ mfeɛ mmienu (2) apam ase wɔ Berlin, Germany ne Eva Roller. Wɔ afe Mpem-Mmienu ne enum (2005) mu no, ɔne Chano yɛɛ adwuma wɔ La Coronia. Ɔkoo wɔ Las Vegas, France, Portugal, Germany ne Madrid.
Oppong ne Colombia wiase akansifoɔ, Juan Urango dii asie wɔ afe Mpem-Mmienu ne Mmeɛnsa (2003) mu wɔ Madrid. Ɔhweree nkontaa wɔ nsɛntitiriw mu. Ɔko tiaa Argentina WBO Mfinimfini Mu duru Champion Sergio Martinez wɔ Comunidad de Madrid na ɔdii nkoguo.
Baabi a Menyaa Mmoa Friiɛ.
wick.
| ||
George Appiah
|
George Appiah (wɔwoo no Ɔsanaa da a ɛtɔ so Du-mmeɛnsa, afe Apem, Ahankron ne Aduɔwɔtwe -nkron-13th August, 1989) yɛ Ghana bɔɔlobɔni a Mprenpren yi ɔsi akan ma Power FC bɔɔlobɔkuo no
Abrabɔ Ahyaseɛ.
wɔwoo george Appiah wɔ 13 August, 1989 wɔ Ghana, ɔyɛ Ghana bɔɔlbɔfoɔ. Hwehwɛ George Appiah Asetra Ho Nsɛm, Mfe, Ɔsorokɔ, Nipadua Ho Akontaabu, Dating/Affairs, Abusua ne adwuma ho nsɛm foforo. Sua Sɛnea Ɔyɛ ɔdefo wɔ afe yi mu ne sɛnea Ɔsɛe sika? Sua nso sɛnea Ɔnyaa networth dodow no ara bere a na wadi mfe 34?
Oppong ne Colombia wiase akansifo, Juan Urango dii asi wɔ afe 2003 mu wɔ Madrid. Ɔhweree nkontaa wɔ nsɛntitiriw mu. Ɔko tiaa Argentina WBO Mfinimfini Mu duru Champion Sergio Martinez wɔ Comunidad de Madrid na ɔdii nkogu denam gyinaesi a wɔde adwene koro
Adwuma.
Wɔ Ɔpɛpɔn, afe Mpem-Mmienu ne nwɔtwe mu no George Appiah baa Liberty Professionals'bɔɔlobɔkuo no mu.
| ||
Pax Nicholas
|
Pax Nicholas.
Nicholas Addo-Nettey popularly known as Pax Nicholas was born in Accra, Ghana, on August 7th, 1954.
Early life.
Pax immersed himself in music from an early age. His journey began in a gospel choir at the age of 6, leading to participation in various traditional and cultural groups as a dancer and Percussionist. Drawn to American soul music, particularly inspired by idols like James Brown and Otis Redding, Nicholas embarked on his performance career at age 18.
Career life.
Fate smiled upon Nicholas when fellow musician Joe King Kologbo invited him to Lagos, Nigeria, the hub of African funk music. Introduced to the legendary Fela Anikulapo Kuti, Nicholas joined Africa 70 in 1971 as a conga player and background singer. His debut on the record "Shakara" marked the beginning of his tenure with Fela, a period during which he contributed to all of Fela's releases from 1971 to 1978.
Despite his pivotal role in Africa 70, Nicholas pursued his solo projects on the side. Two solo LPs, "Mind Your Own Business" (1971) and "Na Teef Know The Road of Teef" (1973), were released with the Martin Brothers Band from Portharcort, Nigeria. The latter, recorded in Ginger Baker's studio, featured Africa 70 musicians and singers, drawing displeasure from Fela.
The "Na Teef..." album remained hidden for over 30 years until Frank Gossner, a dedicated cratedigger, discovered a copy in a Philadelphia record store. Tracking down Nicholas in Berlin, Gossner brought the album to the attention of Daptone Records.
Nicholas's journey included experiencing life in Fela's Kalakuta Republic during the 70s, a rebellious independent state in Lagos. The regime's attacks on Kalakuta led to Nicholas's arrest and mistreatment during a nine-month prison stay. The dangerous environment prompted his departure from Africa 70 after the 1978 Berlin Jazz Festival, alongside drummer Tony Allen.
Family and later part of his career..
Settling in Berlin, Nicholas raised two sons and continued his musical pursuits. Leading his band, Ridimtaksi, he offers a fresh take on Afrobeat, showcasing his enduring dedication to the genre. The story of Nicholas Addo-Nettey intertwines with the rich history of Afrobeat, reflecting a life shaped by passion, resilience, and a commitment to the rhythm that defines his musical journey.
| ||
Peter Paul Yelezuome Angkyier
|
Peter Paul Yelezuome Angkyier also known as Most Reverend Bishop Peter Paul Yelezuome Angkyier was born on 26th November 1961 in Nandon, Upper West Region of Ghana. He is the son of Sylvino Domekyere Angkyier and Victoria Bekpar.
Educational Background.
Young Angkyier did his Ordinary level at Saint Charles Secondary School in Tamale and Advance Level at Tamale Secondary School. He continued his Philosophical and Theological studies at Saint Victors Major Seminary in Tamale (1985-1992).
He was ordained Priest on 15th august 1992 at Our Lady of Annunciation Cathedral, Tamale. With the Canonical erection of Damango Diocese in1995, he was transferred there and became member of the local clergy.
From 1992 -1993, he was the Assistant Priest and Youth Chaplain, Martyrs of Uganda Parish, Bole.
From 1994 -1996 He was made Chaplain of the English Speaking African Students Community, Archdiocese of Vienna Austria
From 1996 -2000 he continued his studies in clinical Psychology at the Institute of Psychology, Pontifical Gregorian University Rome. He became a therapist and counselor at Institute of Psychology, Rome.
From 2000-2009 he became the vicar General of Damango Diocese
| ||
Abdoul Rahman Issah
|
Abdoul Rahman Issah is a Ghanaian footballer who plays for both local and foreign teams. he was born 4th November 1980 in Obuasi Ghana.
Career.
He started for the nation team in september 1997 for the under 17 world cup. In 1999 he played for the national under 20 team and join the senior national team in 2000.
He played for several teams before retiring. The likes of Goldfields SC,AC Bellinzona, Udinese, Messina Peloro etc.
| ||
Samuel Kofi Yeboah
|
Samuel Kofi Yeboah was a Ghanaian who sort for asylum in Germany. He was born on 6th September 1964.
He was a refugee in Germany. He died at Saar louis after a German man made an attack on their refugee camps
Death.
He died on 19th September 1991.
| ||
Musambe Tutu
|
Jeff Aaliya (wɔwoo no Kitawonsa 15 1974, wɔ Nkran Ghana), a wonim no yie sɛ Musambe Tutu, yɛ Ghanani a na ɔyɛ nipadua mu nkɔsoɔ, ɔtetefoɔ, ɔhyɛfoɔ ne akuturukubɔfoɔ. Onyaa ne dingye wɔ bere a na ɔwɔ Lucha ɔha biara mu nkyem 100 no mu agor no mu, na ofii ase fii bere a ɛto so abien no so kosii nea etwa to no. Wogye no tom sɛ El Guerrero Ashanti, ɔbɔɔ nea edi kan wɔ ɔyɛkyerɛ no mu wɔ afe 2006 mu, na ɔne Vicente Viloni hyehyɛɛ akuturukubɔ kuw. Ɔreyɛ Ashanti ɔkofo bi a watu ne ho ama sɛ ɔbɛbɔ Ghana sika kɔkɔɔ ho ban ho mfonini, mprempren ɔyɛ n’ankasa akuturukubɔ ho nkɔso ne sukuu a wɔfrɛ no Lucha Extrema.
Akuturukubɔ Adwuma.
100% Ɔko.
2006.
Ɔde ne ho hyɛɛ akansi a ɛto so abien no dwumadi a ɛto so abien mu, na ɔne Ɔsahene Steve Murphy bɔɔ akuturoku, na ɛde akansi bae. Ɔdii nkonim mpɛn pii a ɛtoatoa so ntɛmntɛm, na ɔde ne ho sii hɔ wɔ soro. Bio nso, ɔde ne ho hyɛɛ Mmienu Akansi a edi kan no mu kaa Feline Cat Man ho nanso woyii no fii hɔ bere a ɔne Ɔsahene Steve Murphy ne Ape Man Khumo bɔɔ atipɛnko wɔ ɔko mu no. Ɔne Rocker Vicente Viloni hyehyɛɛ tag kuw, na odii nkonim abere pii. Wɔ Obubuo 26 no, ɔne La Masa dii agoru a na onsi gyinae biara, na ɛde akansi a enni hɔ bere tiaa bi bae. Wɔ nhyiam ahorow a edii hɔ no mu no, odii Hombre Perro Rotwailer ne Torticolis so nkonim. Ɔdii nkonim wɔ afe no awiei wɔ nea edi kan no mu ne La Masa ne Rocker Vicente Viloni.
2007.
Wɔ afe no mfiase no, Ashanti nyaa nkonimdi wɔ Scotlandni McFloyd so na odii Iceman Gorutta Jones so nkonim, na ɛde ne kyerɛwtohɔ a na onnni nkogu no baa awiei. Nanso, ɔdii nkugu dapɛn biako akyi wɔ Ɔsahene Steve Murphy anim. Bere a wanyɛ adwuma ɔsram biako akyi no, ɔsan bae wɔ 4x4 akansi bi mu, na ɛmaa ɔdii nkuguo. Wɔ April 22 no, odii n’adamfo Vicente Viloni so nkonim de kɔɔ playoffs. Ashanti dii nkonim wɔ Irresistible Fabrizzio Delmico so wɔ Round of 16 ne Hip Hop Man wɔ Quarterfinals, nanso awiei koraa no odii nkogu wɔ semifinals mu wɔ La Masa a ɔkɔɔ so bɛyɛɛ ɔkannifo no anim.
Wɔyii Ashanti ne Rocker Vicente Viloni fii mu wɔ Doubles Tournament no fa a ɛto so abien a etwa to no mu. Ashanti nyaa mfiase a ɛnkɔ so daa wɔ "Bastón Luxor" akansi no mu nanso akyiri yi ɔne ckofo Chucho Baigorria yɛɛ biako, wodii nkonim wɔ Dupla del Terror nanso ɔhweree Oduruyɛfo Calambre Arturo Mardalis. Wɔfatae sɛ wɔbɛkɔ Play-offs nanso La Masa yii wɔn fii mu wɔ round of 16 no mu.
Ɔsii akan wɔ mmarima 12 akodi mu maa nea ɛto so awotwe a ɔfata wɔ Unification of Titles mu nanso wanpue sɛ nkonimdifo, bere a Tito Moran na odii nkonim no.
2008.
Ɔnyaa ahyɛaseɛ a ɛnkɔ so pɛpɛɛpɛ wɔ afe no mu na ɔdii nkonim pii sene nkogudie. Nea ɛda nsow ne sɛ, onyaa nkonimdi wɔ Gorutta Jones a ɔredi tumi no so na ɔde ne ho hyɛɛ Heavyweight Championship mu, na oduu Play-offs nanso ɔdii nkuguo maa McFloyd wɔ Quarterfinals.
Ɔne Rocker Vicente Viloni yɛɛ adwuma wɔ 3rd Doubles Tournament mu, ɔduruu semifinals nanso ɔdii nkoguo wɔ duo of abran (La Masa ne Gorutta Jones) no anim. Wɔ Tournament a ɛto so anum a wɔde maa Maximus Shackles no mu no, ɔko pɛnkoro pɛ na na onni abodin biara.
2009.
Ɔnyaa bere a emu yɛ den a ɔko ɔne Mosca, La Masa, na ɔne Irresistible Fabrizzio Delmonico dii no mu. Afe no baa awiei bere a wodii nkonim wɔ Rot Wailer Dog Man no so. Musambe baa awiei afe foforo a na onni abodin biara.
2010.
Wɔ May 23 mu no, Ɔko tia Quianlong Ɔtweaseɛ no dii nkugu wɔ La Masa nanso akyiri yi ɔkɔɔ maa n’adamfo Vincent Viloni denam Russiani Nnuatwafo Dimitri Kazov a odii no so nkonim no so. Ɛmfa ho nkonimdi mpɛn pii no, ɔkaa akyi wɔ akansi a wɔde dii nkonim no mu. Bere a ɔrehyɛ Vicente Viloni a na wapira no ananmu wɔ El Primo so no, ɔhweree nkonimbo no. Wɔ Play-offs no, ɔhyiaa El Primo na wɔayi no afiri mu denam count-out so ɛnam Ninja Egg a wɔtow guu n’anim nti.
Akuturukubɔ a Ɛyɛ Den (2012–mprempren).
Ɔhyehyɛɛ akuturukubɔ kuw foforo a wɔfrɛ no "Lucha Extrema" na wayɛ agoru ahorow pii, a ɔda nsow wɔ Teatro Argentino ne Plaza Moreno, a abien no nyinaa wɔ La Plata kurow mu. Wɔhwɛ kwan sɛ wɔbɛyɛ wɔn television so dwumadi a edi kan daakye a enni akyiri.
Ankorankoro asetra.
Ɔfiri Ghana, na ɔtu kɔɔ Argentina wɔ afe 1996. Ansa na ɔrehyɛn akuturukubɔ wiase no, ɔyɛɛ adwuma wɔ nipadua mu nkɔsoɔ mu. Ɔsan nso yɛ Jefferson Aaliya ne Lee Aaliya a wɔn baanu nyinaa yɛ basketball agodifo a wɔyɛ adwumaden no awofo.
Ne Ko.
Ahywnsodeɛ a wode wie
| ||
Obed Ampong
|
Obed Ampong a wɔwoo no Ɔpɛpɔn da ɛdi kan , afe Apem, Ahankron ne Aduɔwɔtwe-nkron(1st January , 1989)yɛ Ghanani bɔɔlobɔni a ɔhyɛ Ghana asoɛeɛ a ɛhwɛ bɔɔlobɔ so no ase. Mprenpren yi wadi mfeɛ Aduasa-nan.
Abrabɔ Ahyeaseɛ ne Nwomasua.
Wɔwoo Obed Ampong wɔ Ɔpɛpɔn da ɛdi kan , afe Apem, Ahankron ne Aduɔwɔtw-nkron(1st January, 1989)
Adwuma.
Obed Owusu rebɔ wɔ Midfielder gyinabea. Obed Owusu Ampong abɔ bɔɔl ama akuo te sɛ Asante Kotoko, Ghana. Hwɛ aseɛ ha ma Obed Owusu Ampong agofoɔ ho nsɛm, n’adwuma ho akontabuo ne bɔɔlbɔ akansi a ɛtwa t. oɔ
| ||
Kotei Blankson
|
Kotei Blankson a wɔwoo no Ɛbɔ da a ɛtɔ so aduanu-nan, afe Apem, Ahankron ne Aduɔwɔtwe-nsia(24th September, 1986) no yɛ Ghana bɔɔlobɔni a ɔda atena mu.
Abrabɔ Ahyeaseɛ.
Wɔwoo Kotei Blankson wɔ Ɛbɔ da a ɛtɔ so aduonu-nan, afe Afe Apem, Ahankron ne Aduɔwɔtwe-nsia(24 September, 1986) wɔ Ghana.
Adwuma.
Ɛwɔ Ɔgyefuo da a ɛtɔ so du-baako, afe Mpem Mmienu ne Du-nson mu no Blankson hyɛɛ aseɛ sii akan maa Inter Allies . Ammanebɔfoɔ kyerɛɛ mu sɛ Inter Allies de wɔn nsa hyɛɛ bɔɔlbɔfoɔ Kotei Blankson
Inter Allies bɔɔlobɔkuo no ani gyee sɛ wɔde too dwa sɛ wɔagye Kotei Blankson ato mu.
Bɔlbɔfo no ba hɔ a ontua hwee sɛ ɔde suahunu kɛseɛ bɛma dwumadibea a ɛgyae tuo no.
Kotei wɔ osuahu wɔ agodie a ɛwɔ top flight league mu na ɔde ne nsa ahyɛ apam ase kɔsi 2016/17 bere no awieeɛ.
“M’ani agye sɛ mɛka Inter Allies ho na ɛyɛ fɛ yiye sɛ me ne obiara a ɔwɔ ha ayɛ adwuma dedaw,” ɔkae.
“Me ne kuw no ayɛ ntetee bere bi na nneɛma reyɛ yiye, mede me quota bɛboa kuw no.”
Blankson yɛ obi a na anka ɔyɛ Ghana U-20 (Black Satellites) ne Ghana U-23 (Black Meteors) bɔɔlbɔfo.
| ||
Clement Aboagye
|
Clement Aboagye (wɔwoo no Oforisuo 1 1990) yɛ Ghana bɔɔlbɔfoɔ a ɔbɔ sɛ mfimfini.
Bɔɔlbɔ Adwuma.
Wɔ afe 2010–11 berɛ no mfitiaseɛ no, ɔnyaa adwumayɛfoɔ apam wɔ Çaykur Rizespor na ɔbɛyɛɛ kuw a ɛdi kan no fa. Akansi a edi kan a ɔdii no kɔɔ so wɔ Ɔsanaa 22, 2010 wɔ league akansi a edi kan a ɔne Diyarbakırspor dii mu, faako a ɔde ne ho hyɛɛ league akansi bi mu.
Wɔ afe 2022 mu no, Clement Aboagye dii agorɔ 14 wɔ n’adwuma mu, ɔhyɛɛ gool 4, na ne botaeɛ ne agodie dodoɔ yɛ 0.29 rɛhyeo.
| ||
Solomon Addy
|
Solomon Addy (wɔwoo no Oforisuo 9, 1989 wɔ Maamobi) yɛ bɔɔlbɔfoɔ a ɔfiri Ghana.
Adwuma.
Addy fii ne bɔɔlbɔ akwantu ase wɔ Sportnet F.C., na ofii wɔn bɔɔlbɔ adesua sukuu mu kɔɔ wɔn Division 1 League kuw no mu wɔ afe 2004. Ɛno akyi no, ɔde ne ho kɔbɔɔ International Allies F.C. wɔ Ghana Division 2 League mu maa afe 2005/2006 ansa na ɔredan akɔ AshGold F.C., a ɛsi akan wɔ Ghana Premier League mu wɔ afe 2006/2007 bere mu. Akyir yi ɔkɔ bɔɔl bosea apam bɔɔ maa Hearts of Lions bɔɔlbɔ juw no
Addy abɔ bɔɔl ama Ghana man U17 bɔɔlbɔ kuw no pɛn.
| ||
Tawfik Alolo
|
Tawfik Alolo Alhassan (wɔwoo no 12 Ɔbɛnem 1986 ) yɛ bɔɔlbɔfoɔ a ɔbɔ ma Real Tamale United wɔ Tamale, Ghana.
Adwuma.
Wɔ Ɔpɛnimma 15, 2005 no, Olympique Marseille maa no bɔɔlbɔ sɔhwɛ krataa sɛ ɔnkɔ yɛ. Wɔ afe 2007 mu, wɔ sɔhwɛ a ɔne Denmark kuw AC Horsens dii a ankosi hwee akyi no, ɔde ne ho kɔbɔɔ Asante Kotoko bɔɔlbɔ kuw bere a ɔsan bae no.
Wɔ Ɔpɛpɔn 2008 mu no, ɔtu firii Asante Kotoko kɔɔ Real Tamale United. Akyiri yi, wɔ Ɔsanaa 2008 mu no, ɔkɔɔ bosea maa Kessben F.C., na wɔ Ɔpɛpɔn 2009 mu no, ɔsan kɔɔ Real Tamale United.
Wɔ afe 2012 mu no, ɔyɛɛ kuw no panyin maa wɔkɔɔ soro wɔ DOL mu, na ɔsan kɔɔ Premier League. Nanso, ekuo no hyiaa relegation bio wɔ afe 2013 mu na wɔdii mfeɛ awotwe wɔ Division One kɔsii sɛ wɔnyaa wɔn nkɔanim.
Pɛnhyen.
Wɔ August 2008 mu no, ɔde too dwa sɛ ɔrekɔ pɛnhyen wɔ bɔɔlbɔ mu. Kuw no de asɛm a ɛho hia a wɔde too gua no hyɛɛ no anuonyam, na wɔ agodie bi mu no, RTU ne Steadfast agodifo nyinaa de awɛmfo a wɔde nidi ma wɔ simma 18 mu de kyerɛɛ ne mmoa no.
| ||
Ted Cofie
|
Ted Cofie (wɔwoo no Ɛbɔ 23, 1969) yɛ obi a Ghana akuturukubɔfo no mu baako a wɔakɔ pɛnhyen.
Adwuma.
Ɔde ne ho hyɛɛ akuturukubɔ a ɛyɛ adwumaden mu wɔ Oforisuo 25, 1988, na ɔne Tony Behan si n'akan a edi kan. Ne nkontaa a edi kan a ɔhweree no sii wɔ Ayɛwohomumɔ 12, 1992, bere a ɔne Dave Russell dii ko no. Ɔnyaa Australia Mmofra Heavyweight Championship wɔ May 7, 1993, bere a odii nkonim wɔ Vivian Schwalger so wɔ afa anan mu. Odii nkonim wɔ Australia Mmofra Heavyweight Championship mu wɔ Kotonimma 7, 1993, denam Vivian Schwalger a ɔdii no so nkonim wɔ afa anan no so. Bere a ɔbɔɔ ho ban mprenu akyi no, ɔhweree abodin no wɔ Ɔgyefoɔ 13, 1994, nanso akyiri yi onyaa IBO Wiase Nkonimdi wɔ Obubuo 3, 1995, bere a ɔboo Joseph Pol wɔ afa ason mu no.
Wɔ afe 1996 mu no, odii nkonim wɔ rematch a ɔne Phil Gregory dii no mu denam mfiridwuma mu knockout a ɛto so abiɛsa so. Wɔ Kitawonsa 12, 1997 mu no, ɔde mfiridwuma mu bɔɔlbɔ a ɛto so anan bɔɔ ne WBC International bɛlt ho ban tiaa Juan Carlos Gómez a ɔbɛba daakye WBC akansifo no. Bere a ɔdii akuturuku mprɛnsa bio akyi no, ogyaee adwuma wɔ afe 2000 mu.
| ||
Nathaniel Lamptey
|
Nathaniel Lambtey (wɔwoo no June 7, 1983 wɔ Nkran) yɛ bɔɔlbɔfoɔ a ɔfiri Ghana.
Adwuma.
Ɔbɔ sɛ mfinimfini bɔɔlbɔfo ma Huddersfield Town, Ghana ɔman bɔɔlbɔ kuw a wonnii mfe 17 ne Karlsruher SC II.
Wɔ Ɔpɛpɔn 25, 2002 no, Nathaniel Lamptey, Ghana mfinimfini bɔɔlbɔfo no, de ne nsa hyɛɛ Germany bɔɔlkuw a ɛto so abien, Karlsruher SC ase, bere a na wɔde asi wɔn ani so sɛ wobenya wɔn division one dibea no. Wɔmaa Lamptey atade a ɛto so 31 na mfiase no ɔde bere kakra traa benkyi ansa na kuw no kyerɛkyerɛfo, kan Germany amanaman ntam Kuntz, de no reka dunwɔtwe a wofi ase no ho.
| ||
Isaac Azey
|
Isaac Okyere Azey (Wɔwoo no afe 1968) yɛ mfoniniyɛfo a ofi mfinifini mantam mu wɔ Ghana.
Adwuma.
Efi ne mmofraase no, Isaac Azey de ne ho ahyɛ mfoniniyɛ mu denneennen, ɔyɛɛ mfoninitwafo a wɔyɛ mfonini, ne aguadi ho nsɛnkyerɛnne a ɔyɛ. Isaac Azey gyee din esiane sɛnea ɔyɛɛ mfonini a ɛyɛ nokware ne amanaman ntam nnipa a wɔagye din mfonini a ɔde kaa ne nsɛnkyerɛnne ho ntɛm no nti. Wɔ 1981 mu, bere a na wadi mfe 13 no, Hip-Hop a na aba fofor wɔ Amerika, titiriw Afrikafo-Amerikafo amammerɛ, nyaa ne so nkɛntɛnso. Ne abɔnten so aguade ho dawurubɔ nsɛnkyerɛnne taa da amammerɛ mu mfonini yi adi.
Isaac Azey a ɔwɔ wiase nyinaa amammuisɛm ho ntease no de akokoduru, ahodwiriw, ne aseresɛm a ɛyɛ basabasa frafra wiase akannifo ho mfonini ahorow mu. N’adwinni, aho akokwaw wɔ mfiridwuma mu na ɛho hia wɔ abakɔsɛm mu no ma yenya wiase nyinaa nsɛm a esisi ho adwene a ɛfa amammerɛ ahorow ho.
Nneɛma a wɔde kyerɛ.
2019-2020.
Adeyɛ: The Good, the Bad, and the Ugly
Mfonni adwumakuw: Ernie Wolfe Gallery, Los Angeles
2014.
Adeyɛ: Ghana Pop
Mfonni adwumakuw: Ernie Wolfe Gallery, Los Angeles
2013.
Adeyɛ: Viva Mandela!
Mfonni adwumakuw: Ernie Wolfe Gallery, Los Angeles
2012.
Adeyɛ: Michael Jackson in the After-Life: Praise Portraits and Commentary Paintings from Ghana
Mfonni adwumakuw: Ernie Wolfe Gallery, Los Angeles
2009.
Adeyɛ: No This Is It: Michael Jackson, 25 Years of Praise Portraits
Mfonni adwumakuw: Ernie Wolfe Gallery, Los Angeles
2007.
Adeyɛ: Black Like We
Mfonni adwumakuw: Feldman-Horn Gallery, Harvard-Westlake School, North Hollywood, CA
2003.
Adeyɛ: Seven from Ghana
Mfonni adwumakuw: Sundance Film Festival, Park City, UT January 2003
2002.
Adeyɛ: Kente: Wrapped in Pride
Mfonni adwumakuw: Michael C. Carlos Museum, Emory University, Atlanta, Georgia
2001.
Adeyɛ: Kente: Wrapped in Pride
Mfonni adwumakuw: The Oakland Museum of California, Oakland, CA
Mfonni adwumakuw: The Field Museum, Chicago, Illinois
2000.
Adeyɛ: Kente: Wrapped in Pride
Mfonni adwumakuw: The Charles H. Wright Museum of African American History, Detroit, Michigan
Mfonni adwumakuw: The Anchorage Museum of History and Art, Anchorage, Alaska
Adeyɛ: AfricArts
Mfonni adwumakuw: Feldman-Horn Gallery, Harvard-Westlake School, North Hollywood, CA
Adeyɛ: Four From Sub-Saharan Africa
Mfonni adwumakuw: Muckenthaler Cultural Center, Fullerton, CA
1999.
Adeyɛ: Kente: Solo Exhibition: “Isaac Azey: from Barber Boards to Praise Portraits and Commentary Paintings
Mfonni adwumakuw: Ernie Wolfe Gallery, Los Angeles
Adeyɛ: Africa Oceania Europe and Today
Mfonni adwumakuw: Feldman-Horn Gallery, Harvard-Westlake School, North Hollywood, CA
Adeyɛ: Kente: Wrapped in Pride
Mfonni adwumakuw: National Museum of African Art and Anacostia Museum, Washington, D.C.
Adeyɛ: Kente: Wrapped in Pride
Mfonni adwumakuw: U.C.L.A. Fowler Museum of Cultural History, Los Angeles, CA
1998.
Adeyɛ: Kente: African Hairways
Mfonni adwumakuw: Ernie Wolfe Gallery, Los Angeles, CA
Adeyɛ: Bill and Nelson
Mfonni adwumakuw: Ernie Wolfe Gallery, Los Angeles, CA
1998.
Adeyɛ: Kente: Beds Pots Signs and Doors
Mfonni adwumakuw: Ernie Wolfe Gallery. Los Angeles, CA
Nneɛma ahorow a wɔayi no adi.
Wɔada Isaac Azey mfonini ahorow adi wɔ nhoma ahorow a agye din te sɛ "El Poder De Narrar" (1999) ne "Extreme Canvas: Hand Painted Movie Posters From Ghana" (2000) mu. Wɔde n'adwuma a "Cat on Hot Tin Roof" ka ho no kyerɛe wɔ New York Times Magazine mu wɔ afe 2003. "Power House '08" nyaa agyede wɔ Afrika Adwinni mu wɔ afe 2009. Wɔatwe adwene asi Azey ntoboa nso so wɔ "Extreme Canvas 2: Sika Mmere a Wɔde Nsa Ayɛ Sini Posters a Ɛfiri Ghana" (2012).
| ||
Walid Abdul Mumuni
|
Walid Abdul Latif was born on April 13th 1983, London, United Kingdom. He holds a dual citizenship for Ghana and United Kingdom.
Career life.
Walid is a basketball player in the United Kingdom. He plays for the London Elite team. Walid is 196cm/6.5 tall. He plays for the position of a swingman. He plays for number 24.
| ||
Sami Bentil
|
Sami Bentil is a Ghanaian Artist born in Accra Ghana.
School and career.
Sami Bentil expresses the profound convictions of his heart through his art, seamlessly intertwining the history of his homeland, Ghana, with a fervent vision for global peace.
Rooted deeply in his childhood, Sami's artistic philosophy began to sprout amidst the backdrop of Ghana's struggle for independence. Observing this pivotal moment in history unfold on the streets of Accra, Ghana's capital, Sami, with his discerning eye and gifted hand, developed an exceptional ability to vividly depict the human experience.
Another influential childhood encounter was with a magnificent mural adorning the entrance of Accra's main community center, crafted by the late Kofi Antubam, a distinguished Ghanaian artist. This mural, inspired by the Biblical quote "Behold, how good and pleasant it is that brothers dwell together in unity," became Sami's most cherished image and a wellspring of artistic inspiration.
During his time at Achimota school, Sami had the privilege of studying under Kofi Antubam, who instilled in him the belief that art could serve as a powerful tool to unite people worldwide in harmony—an ethos Sami has embraced throughout his career.
As the son of a United Nations diplomat, Sami had the unique opportunity to spend two summers in the United States. Immersing himself in museums and art galleries in New York and other major cities, he broadened his artistic vision and knowledge. This experience laid a solid foundation for his subsequent studies in graphic design at the University of Science and Technology in Ghana, where he earned a Bachelor of Arts degree.
Sami's artistic contributions have garnered significant recognition and praise in Ghana and beyond. Notably, one of his earliest paintings, commissioned by the Ghanaian government to commemorate the country's Silver Jubilee, is permanently displayed at the Museum of Ghana. His works have been exhibited in the United States, England, Switzerland, and Germany, finding widespread acclaim and collectors in Europe, West Africa, and North America.
| ||
Emmanuel Appiah Kubi
|
Emmanuel Appiah Kubi (wɔwoo no Ɔkɔtɔberɛ 16, afe 1989) yɛ Ghana mmirikatufoɔ a ɔfi Kumasi.
Nhomasua ne adwuma.
Ne ntoaso sukuu adesua akyi wɔ Kumasi wɔ afe 2005 mu no, ɔde ne ho hyɛɛ mmirikatu mu wɔ afe 2006 mu na ɔnyaa ne kyɛfa a edi kan sɛ ɔman kuw no muni wɔ afe 2007 mu no agyirae.
Wɔ Ɔkɔtɔberɛ 2010 mu no, ɔsii akan wɔ Commonwealth Agumadi (100m) ne Afrika Championships (200m, 4x100m) no mu wɔ New Delhi, India. Ɔyɛ ɔman no mu ɔkannifo wɔ mita 100 ne mita 200 mu, na onyaa 10.42s (100m) ne 21.45s (200m). Ɔsan nso boa ma Ghana tumi kɔɔ 4x100m mirika no bi wɔ Daegu.
Wɔ afe 2012 African Championships mu no, ɔnyaa dibea a ɛtɔ so mmiɛnsa wɔ mmarima 4x100m relay mu. Bio nso, ɔde ne ho hyɛ 4x100m relay akansi no mu denneennen.
| ||
Philemon Opong Sika
|
Philemon Opong Sika is Ghanaian artist born in the 1966 Accra, Ghana.
Career journey.
Philemon Opong Sika, commonly known as P.O. Sika underwent his classical training at the Ghanatta College of Art in Accra and graduated in Art Education in 1985. He taught art while managing his private studio at the same time. However, he is now a full-time artist. He draws inspiration from the traditional, cultural, and social life of Africans, effectively combining realism and abstraction. His choice of mediums ranges from oil paint, acrylic, watercolor to ink drawings.
According to the African Art Products (AAP) website, "He won the national prize at the 12th World Youth and Student Art Competition in Ghana in 1985 and participated in the Moscow Arts Festival." He exhibited his works both in Ghana and abroad. The AAP website adds that "The National Museum of Ghana has, in fact, acquired his work titled 'The Call of Sankofa.
| ||
Edward Sarpei
|
Edward Sarpei (wɔwoo no Ayɛwohomummɔ da ɛtɔ so aduonu nnum (25) wɔ afe apem aha nkron ne aduosia nkron (1969) mu wɔ Tema).
N'asetena.
Ɔyɛ Gaanani a berɛ bi a atwam no na ɔbɔ bɔɔlo. Berɛ a ɔdii mfeɛ Akron ara pɛ na ɔne n'abusua tu firii Gaana kɔbɔɔ wɔn ho adwaa wɔ Rhineland, Germany.
Ɔno ne Hans Sarpei, a ɔsii akan maa Gaana a seiei ɔyɛ obi a ɔtete bɔɔlobɔfoɔ nketewa a wɔreba wɔ SC Fortuna Köln U19 no nua barima panin. Owura Sarpei Kinsley a na ɔsi akan ma SC Fortuna Köln yɛ ne papa na ne wɔfaase nso ne Hans Nunoo Sarpei a seisei ɔsi akan ma FC Ingolstadt 04 no.
Wɔaware na ɔwɔ mma mmiensa. Ne mma no mu mmienu deɛ ɔwoo wɔn wɔ n'awareɛ a ɛdi kan mu saa mmɔfra no wɔ Cologne, Germany na ɔne ne babarima Kinsley Sarpei a ɔde no too ne papa Owura Kinsley Sarpei na ɛte wɔ Rheindorf, South Africa.
N'adwuma.
Sarpei firii ne bɔɔlobɔ dwumadie ase FC Köln II wɔ afe apem aha nkron ne aduokron mmieɛnsa (1993) mu. Ne posihyin a ɔbɔ ankasa ne Bɛnkumsoɔ Mifiilde (Left Midfield) na na ɔtumi bɔ posihyin a ɛne Attaakin Mifiilde (Attacking Midfield) ne Strika nso.
Akan a ɛdi kan a bɔɔlobɔni yi siiɛ no, ɔsii no agokasie da a ɛdi kan wɔ bɔɔlobɔ agokansie mmerɛ mu wɔ afe apem aha nkron ne aduokron mmieɛnsa (1993) ne afe apem aha nkron ne aduokron nnan (1994) no mu.
Da ɔde sii akan a ɛdi kan no ne Ɔsanaa da ɛtɔ so nson wɔ afe apem aha nkron ne aduokron mmieɛnsa (1993) no mu. Deɛ ɛmaa ɔbɛsiii akan no ne sɛ ne Kɔɔkye Morten Olsen de bɛsii bɔɔlobɔni Dirk Lehmann anan mu simma aduosia nkron (69th minutes) no mu. Mmerɛ tia bi akyi no, ɔsii akan mprɛn mmienu.
Sarpei bɔɔlobɔ mmerɛ mu no, ɔsiii akan maa bɔɔlobɔ kuo ahodoɔ te sɛ SC Holweide, FC Leverkusen, SC Leichlingen, VfL Sürth, SG Worringen, Yurdumspor Köl, SSV Hagen, FC 08 Homburg, SC Rondorf, Vorwärts Steyr, FC Köln II ne FC Köln U19.
Berɛ a na ɔsi akan no, ɔsii akan mprɛn ɔha ne aduonnum mmiɛnsa (153) na ɔtoo ntena nnum (5). Ɔboaa afoforɔ ma wɔhyɛɛ gɔɔlo baako. Simma ahodoɔ a ɔde sii akan no nyinaa si simma du baako akyire pɔ aha nnan aduonum baako (11.451 minutes).
Bɔɔlobɔ agokansie ahodoɔ ɔsii akan wɔ mu ne RL West-Südwest, Oberliga Nordrhein, Bundesliga, DFB-Pokal, Amateurmeisterschaft, Mittelrheinpokal, ÖFB-Cup, Aufstiegsr ne RL Süd bɔɔlobɔ agokansie no.
Ɛsiane pira ahodoɔ a na ɛsi ne kwan wɔ n'adwuma mu nti wɔantumi ansi akan mmerɛtenten ne saa nti, ɔde ne ho hyɛɛ wɔn wɔnni suahunu bɔɔlobɔ mu a ɛbi ne Leichlingen. Ɔde ne bɔɔlobɔ adwuma nyinaa baa awieɛ wɔ afe mpem mmienu ne du nnum (2015) mu.
Seisei, Edward Sarpei yɛ kookye ma FC Rheindorf, South Africa a wɔsi akan wɔ mansini no bɔɔlobɔ agokansie mu.
| ||
Francis Koffie
|
Francis Koffie was born on September 20,1989.He was born in Kumasi Ghana.
He is a footballer and has played for teams like Asante Kotoko, he left the shores of Ghana to join another great Ghanaian footballer Augustine Okrah in the Sudanese Giants for the CAF qualifiers
| ||
Meisuna Alhassan
|
Meisuna Alhassan (wɔwoo no May 16, 1990 wɔ Sekondi-Takoradi) yɛ /span>. OneTouch Premier League a ɛwɔ All Blacks F.C. ma mfinimfini bɔɔlbɔfo. Mprempren ɔbɔ sɛ Ghanani a ɔtow hyɛ so a ɔyɛ bɔɔlbɔfoMeisuna Alhassan.
Adwuma.
Alhassan hyɛɛ n'adwuma ase wɔ afe 2004 mu wɔ Liberty Babies FCna ɔde ne ho bɔɔ afe baako akyi nso wɔ afe 2006 mu wɔ Sweden kuo a ɛwɔ soro AIK. Afe 1 akyi no ɔgyaee kuo no na ɔde ne nsa hyɛɛ Eleven Wise ase , ɔdii agorɔ firi 26 April 2008, ɛno akyi no ɔde ne ho kɔbɔɔ All Blacks F.C..
Amansan.
Ɔdii agorɔ maa U-17 Ghana ɔman kuo wɔ afe 2007 FIFA U-17 World Cup wɔ , ɔdii agorɔ a ne nyinaa yɛ 3. Korea
| ||
Mohammed Haruna
|
Mohammed Haruna Wɔ Borɔfo kasa mu no ɔyɛ Nkranii wɔwoo no wɔ Gaana wɔ Kitawonsa bosome ne da ɛtɔ so 7 wɔ afe 1988 mu
| ||
Mohammed Nuru Dini
|
Mohammed Nuru Dini (wɔwoo no October 15, 1987) yɛ Ghanani bɔɔlbɔfoɔ a ɔde ne ho bɔɔ Liberty Professionals a ɛwɔ Ghana Premier League wɔ afe 2006-07 mu. Nuru di agoru sɛ Forward na ne tenten yɛ 1.78m, Nuru dii agoru sɛ Corners Babies FC.
| ||
Mustapha Douglas
|
Mustapha Douglas (wɔwoo no Ebo bosome ne da a ɛtɔ so 21, wɔ afe 1984) yɛ Ghanani bɔɔlbɔfoɔ a ɔbɔ ma Ebusua Dwarfs. Ɔyɛ Ɔbaabun, na wɔ mfe 39 mu no, Mustapha Douglas tenten yɛ mita 1.75.
Na' Adwuma.
Douglas hyɛɛ n'adwuma ase wɔ Real Sportive, na akyiri yi ɔfirii All Blacks F.C. kɔɔ Ebusua Dwarfs.
| ||
Nana Gbewonyo
|
Nana Gbewonyo a ɔyɛ Ɔman Ghanafoɔ Amerikani no Wɔwoo no wɔ Ɔpɛnimma bosome ne da ɛtɔ so 11, wɔ afe 1980 mu wɔ Accra, Ghana. Bere a odii mfe abiɛsa no, ɔne n'awofo tu kɔɔ Sylmar, Los Angeles.
Na' Adwuma.
Wɔ afe 2000 mu no, Nana Gbewonyo fii ase suaa ade wɔ College of the Canyons wɔ California. Bere a na ɔwɔ hɔ no, onyaa All-Western State Conference abasobɔde, na onyaa din sɛ wɔn a wɔsom bo paa wɔ 2000-01 bere mu. Ne titiriw no, ɔdaa ne mmɔdenbɔ adi denam anammɔn 21 ne rebounds awotwe a ɔde dii dwuma saa bere no so. Ne mmɔdenbɔ wɔ asɛnnibea hɔ no yɛ ne dom akyɛde ahorow no fa bi kɛkɛ.
Wɔ Ɔpɛpɔn 2005 mu no, Nana Gbewonyo de ne ho hyɛɛ sini mu, na ɔyii ne ho adi sɛ Junior Battle wɔ sini "Coach Carter" mu. Bere a ɔfirii baskɛtbɔɔl agodibea hɔ baa sini mu no, ɔdaa ne ho adi sɛ ɔyɛ obi a otumi yɛ nneɛma pii.
Akyiri yi, ɔkɔɔ so yɛɛ adesua ne agumadi, na ɔtoo ntoboa maa Washburn Sukuupɔn a ɛwɔ Kansas, na akyiri yi, ɔtoo bi maa Henderson State Sukuupɔn a ɛwɔ Arkadelphia, Arkansas. Ɛbɛyɛ sɛ saa bere yi na ɔboaa ne ho ma onyaa nyansa wɔ agodibea hɔ ne akyi nyinaa, na ɛboaa no ma onyin bɛyɛɛ onipa kɛse.
Nana Gbewonyo amfa ne ho anhyɛ agodie ne agodie mu, na mmom ɔde ne ho hyɛɛ sini a wɔato din "Gran Torino" a ɔyɛe wɔ afe 2009 mu no mu.
| ||
Philip Kutsu
|
Philip Kutsu (wɔwoo no Ɔsanaa bosome ne da ɛtɔ so 2wɔ afe 1979 wɔ Accra, Ghana) yɛ Ghanani bɔɔlbɔfo a na odi agoru wɔ Ghana ne U.S. USL First Division.
Adwuma.
Ansa na ɔrekɔ United States no, Kutsu dii agoru wɔ Great Olympics ne Hearts of Oak wɔ Ghana. Wɔ afe 2007 ahohuru bere mu no, ɔkɔdaa Carolina RailHawks a na wɔdi USL First Division no akyi. Odii nkonim ma wɔde no kaa agyinatufo no ho, nanso ne ti mu a ɔpirae no ma ogyae adwuma.
| ||
Roland Osabutey
|
Roland Osabutey a wɔwoo no Ɔbɛnem da a ɛtɔ so 11 afe 1980 yɛ Ghana bɔɔlbɔfoɔ .
Na' Adwuma.
Na Osabutey yɛ bɔɔlbɔfoɔ pa na ɔdii agorɔ wɔ kuo bebree mu, a na ɔyɛ agyinatufoɔ a wɔwɔ ɔman no mu ne aman foforɔ so de kosii sɛ ɔgyaee agodie no.
Efi afe 1998 kosi afe 2000 no, odii agoru maa Liberty Professionals wɔ ha wɔ Ghana. Ɛno akyi no, ɔsan kɔɔ FC Kobenhavn wɔ afe 2000-2001.
Ɔsan nso dii agoru maa NEC,CD Gouveia, CD Torres Novas,Sertanense, RD agueda, Marítimo Graciosa, Estrela Vendas Novas, Mirandela, CD Mafra, FC Carl Zeiss Jena, na awiei koraa no ɔdii agoru maa Barnet.
| ||
Ronaldo Awudu
|
Ronaldo Awudu yɛ Ghana bɔɔlbɔfoɔ a wɔwoo no Ɔpɛpɔn bosome ne da 27, wɔ afe 1986 wɔ Koforidua, Eastern Region Ghana.
Na' Adwuma.
Mprempren ɔbɔ ma Power F.C. Awudu hyɛɛ n’adwuma ase wɔ King Faisal Babes na ɔtu kɔɔ Berekum Arsenal sene afe 2002. Ɔne Berekum Arsenal dii agorɔ berɛ baako na afei wɔyii no kɔɔ Ashanti Gold South Carolina. Wɔ afe 2005 mu no, ofii Ashanti Gold South Carolina na ɔne Power F.C
| ||
Nii Ahene-La
|
Ghana adwumfo a wagye din a ɔte US Virgin Islands, adwumfo a wagye abasobɔde, Ahene La yɛ obi a ɔka wɔn a wɔhyehyɛɛ society of caribbean Artists (SOCA)- reginal ne amanaman ntam adwumfo ahyehyɛde a wɔn adwumayɛbea ti wɔ St. Croix, US Virgins ahenkurow Nsupɔw so.
N'abrabɔ.
Amanaman ntam Biographical center a ɛwɔ united kingdom no paw no wɔ afe 2001 mu sɛ ɔmfa "afeha a ɛto so 21 abasobɔde a ɛfa nea wayɛ ho", de kyerɛɛ ne "ntoboa pii a ɛda nsow wɔ adwinni mu."
wɔ afe 2003 mu no, ɔde abopon hyɛɛ no anuonyam wɔ n’adwumayɛ mu mmoa a ɔde ama wɔ adwinni mu, Afrika agyapade a ɔmaa ɛkɔɔ anim ne ne nnwuma sɛ amammerɛ mu nnipa ho ɔbenfo ne ɔhwɛfo a ɔsrasra hɔ no ho.
Ne dwumadie.
Ahene la yɛ nhoma tintimfo a wɔagye din wɔ Robert Blackburn Printmaking Workshop abakɔsɛm a wɔaboaboa ano ar Library of Congress, Washington, DC no mu biako.
Wobetumi ahu ne baguam nneɛma afoforo a waboaboa ano wɔ Museo de las Americas, Viejo San Juan, Puerto Rico, Ɔman Tete Nneɛma Akorae, Accra, Harlem Nneɛma a Wɔaboaboa Ano, New York Ayaresabea Adwumakuw, NYC, ne Medgar Evers Kɔlege a ɛwɔ Brooklyn
| ||
Mack Porter
|
Mack Sigis Porter (Accra, 15 Ɔpɛpɔn 1945 – Foligno, 29/06 2013) yɛ Ghana odwontofoɔ.
Asetra mu nsɛm.
Abusua a wɔyɛ anuonyamfo ba (ɔyɛ Ghana Affipong II kan hemmaa no banana a odi kan), wɔ n’agya aman ntam nkitahodi adwuma akyi wɔ Ghana ahofadi akyi wɔ afe 1957 mu no odii kan tu kɔɔ Netherlands na afei ɔkɔɔ Italy, faako a owiee n’adesua sukuupɔn.
Ɛyɛ Italy wɔ Foligno wɔ 1966 mu na ofii ase hyiraa ne ho so maa nnwom denam Ezio Ranaldi a ɔde ne nsa hyɛɛ ne dwumadi nyinaa ase sɛ ɔkyerɛwfo a ɔka nnwom ne nnwom no ho, hyehyɛɛ n’ankasa nnwontofo kuw na onyaa apam a ɛfa nnwom a wɔkyere gu kasɛt so ne Fans, no yɛɛ biako.
wɔ 1968 mu de 45 rpm È la mia donna/Contento: wɔde dwom a ɛwɔ Afa no nso kaa nnwom a wɔato din ""The boy who smiles"" no ho, a Al Bano ne Rocky Roberts ka ho.
Wɔ afe 1969 mu no odii nkonim wɔ UN aberante ma Europa akansi , a wɔyɛe saa afe no wɔ Lugano , ne Where you are happy, dwom a ɛno nso de ne ho hyɛɛ Rieti Afahyɛ a ɛto so anan no mu. afei nso, ɔne L’amore ritornerrà de ne ho hyɛ Settevoci , television so dwumadi a agye din a Pippo Baudo na ɔyɛ no mu; ɔde saa nnwom abien yi bɛn rhythm ‘n’ blues na onya nkonimdi kɛse wɔ nnwom a wɔbɔ no tee mu.
Wɔ 1970 mu no osusuwii sɛ ɛfata sɛ ɔsakra nnwom su bio, na ɔde blues ne psychedelic nkɛntɛnso bɛn rock a ɛkɔ so yiye , na osii gyinae sɛ ɔbɛto dwom wɔ Borɔfo kasa mu; afei ɔde ne nsa hyɛɛ apam ase nWɔ afe 1972 mu no ɔde ne ho hyɛɛ Afahyɛ a ɛto so abien a ɛfa avant-garde nnwom ne nneɛma foforo a ɛrekɔ so ho
Wɔ afe 1973 mu no ɔkyeree Circus Mind, a ɛkaa AAA nsɛmmɔnedi sini Massaggiatrice bella presenza amministrazione... a Demofilo Fidani yɛe no nnyigyei ho e Ri-Fi a, wɔ 45 foforo akyi wɔ 1971 mu no, woyii 33 (a ne din nyinaa wom, Mack Sigis Porter ), a Vince Tempera ne Alberto Baldan Bembo yɛɛ biako.
| ||
Leonard Eric Newton
|
Leonard Eric Newton (wɔwoo no wɔ September 26, 1936), yɛ Ghana afifide ho ɔbenfo a ne ho akokwaw titiriw wɔ Spermatophytes ne titiriw no aloes a wɔboaboa ano mu.
Adwuma.
Wɔ n’adwuma mu no, Ghanani no yɛɛ ne ho titiriw wɔ aloe afifide abusua mu na ne dodow no ara kɔ akwantu ahorow mu wɔ Afrika. Titiriw wɔ ne kurom Ghana ne Benin ne Kenya nso.
Ɔkɔɔ Asia atɔe fam nso, a Yemen ka ho, nanso ɔkɔɔ Europa (United Kingdom) nso, baabi a ɔyɛ adwuma wɔ Abɔde Ho Abakɔsɛm Tete Nneɛma Akorae a ɛwɔ London no.
Wɔ n’adwuma mu sɛ obi a ɔboaboa nneɛma ano no ɔne afoforo yɛɛ adwuma, ne afoforo, ( Philip G. Archer), Henk Jaap Beentje, Susan Carter, (David John Goyder), (Harry Hall), Heidrun Hartmann, John Jacob Lavranos, (Sigrid Liede-Schumann ), (Paul Mutuku Musili), ( Gilfrid Powys), ( S. A. Robertson ) ne Gordon Douglas Rowley a wɔaka abom. Wɔ (Aloaceae ) akyi no, Newton mmeae atitiriw afoforo ne nufusu abusua , bobe abusua , Zamiaceae , spurge abusua , nhaban a ɛyɛ den abusua , daisy abusua , Scilloideae ne ( Dracaenaceae ).
| ||
Albert Owusu-Sarpong
|
Albert Owusu-Sarpong (wɔwoo no Ɔbɛnem 31, 1949 ) yɛ Ghana ɔman nanmusifo.
Adwuma.
Efi Ɔbɛnem 22, 2002 kosi Ɔpɛpɔn 2009 no, na ɔyɛ Ghana ɔman nanmusifo wɔ Paris na bere koro no ara mu no, wɔgyee no toom wɔ UNESCO , Francophonie , Ahennibea Kronkron , Lisbon ne Madrid.
|