Search is not available for this dataset
id
stringlengths 0
8
| title
stringlengths 1
247
| text
stringlengths 1
566k
| url
stringlengths 0
44
|
|---|---|---|---|
Seidu Duah
|
Seidu Duah (wɔwoo no afe 1988) yɛ Ghana agumadifoɔ.
Adwuma.
Ɔde ne ho hyɛɛ agumadi fa a ɛwɔ Summer Olympics no mu wɔ afe 2004 mu. Duah mprempren yɛ Royal Logistic Corps no muni.
| ||
Cameron Q. Sackey
|
Cameron Q. SACKEY (wɔwoo no afe 1961 , owui wɔ Ayɛwohomumɔ 23, 1999 wɔ Accra ) yɛ Ghana Esperantistni.
Adwuma.
Ɔno na ɔhyehyɛɛ Ghana E-Movement na na ɔyɛ ne kyerɛwfo panyin kosii ne wu mu. Mfeɛ 6 no na ɔno nko ara na ɔyɛ ananmusifoɔ wɔ Ghana. Raoul Hounnake gyinaa UEA ananmu kɔɔ n’ayi ase wɔ June 5, 1999.
| ||
Linda Benin
|
Linda Benin (wɔwoo no Ɔpɛpɔn 20, 1988) yɛ Ghanani agumadifo ne hama towfo. Ɛde besi afe 2009 awiei no, na ogyina France ananmu na ɔwɔ ɔman ba abien.
| ||
Frank Kamalu
|
Frank Kamalu a wɔwoo no Ɔpɛpɔn da a ɛtɔ so Du-mmeɛnsa, afe Apem, Ahankron ne Aduɔkron-baako(17th January, 1991) no yɛ Ghana bɔɔlobɔni a na ɔsi akan sɛ (Defender)
Abrabɔ Ahyeaseɛ ne Nwomasua.
Wɔwoo Frank Kamalu wɔ Ɔpɛpɔn da a ɛtɔ so Du-mmeɛnsa, afe Apem, Ahankron ne Aduɔkron-bqako(17th January, 1991). Mprenpren yi, wadi mfeɛ no aduasa-mmienu(32)
| ||
Kwabena Keene
|
Kwabena Keene (wɔwoo no December 29, 1989 wɔ Philadelphia) yɛ Ghana agumadifo , ɔtow tuo ne discus towfo. Ɔyɛ ɔman kyerɛwtohɔ pii.
| ||
Monte Oz
|
Monte Pypi Darteh Kwadwo Collins (wɔwoo no afe 1990 mu), a wonim no wɔ adwumayɛ mu sɛ Monte Oz , yɛ Ghana ne Dominican nsɛm ho amanneɛbɔfo, ɔbenfo, television so nipa ; nne-over artist ne Afrika anigyede blogger a wagye abasobɔde pii.
| ||
Vincent Asumang
|
Vincent Asumang (wɔwoo no Ɔpɛpɔn 20, 1968 ) - Ghana agumadifo ne mmirikatu nantew. Kan ɔman kyerɛwtohɔ .
| ||
Robert Ayitee
|
Robert Ayitee ( 1910 – 1980 ) yɛ Ghana nnwontofo .Robert Ayitee yɛ obi a ne ho akokwaw wɔ percussionist , choreographer ne ɔkyerɛkyerɛfo. Ɔdii dwuma titiriw wɔ wiase nyinaa mmusuakuw nnwom ho nimdeɛ a wɔde yɛɛ biako no mu, titiriw wɔ ne Afrika Atɔe Fam fa no mu, a ne mfiase fi 1960 mfe no mu wɔ UCLA wɔ California .
Wɔ Mantle Hood , Amerikani mmusuakuw mu nnwom ho ɔbenfo akwankyerɛ ase no, Robert Ayitee daa Ewefo nnwom a wɔde di dwuma wɔ amanne kwan so no mu nsakrae adi kyerɛɛ wiase nyinaa . Ɔkyerɛɛ akwan titiriw a wɔfa so bɔ nnwom ne asaw wɔ UCLA Institute of Ethnomusicology a ɛbɛboa, sɛ nea wɔde gyina so, ama ahyehyɛde afoforo ( TTU , SFUSU , UMASS , UCB , Columbia , NYU , Harvard , UNIRIOTEC , ne nea ɛkeka ho).
Eyi ne sɛnea mmusuakuw ho ɔbenfo James Koeting , de kyerɛkyerɛɛ ɔkwan a adwene a ɛne sɛ “referent density” betumi afa so asiesie afa horow a ɛwɔ ade mũ a ɛwɔ nnyigyei ahorow pii mu no, kyerɛkyerɛɛ ɔkyerɛkyerɛ kwan a Robert Ayitee faa so kyerɛkyerɛɛ Ashantifo a wɔwɔ nnwom a ɛyɛ dɛ no mu.
| ||
P. O. Sika
|
edin a wɔde di dwuma ne Philemon Opong Sika, (wɔwoo no afe 1966 wɔ Accra , Ghana ) yɛ mfoniniyɛfo a ofi Ghana a ɔde ne ho ahyɛ amanaman ntam ɔyɛkyerɛ ahorow mu na wahyɛn National Museum of Ghana .
Sɛnea African Art Products kyerɛ no
(AAP) wɛbsaet, "Ɔnyaa ɔman nkonimboɔ wɔ Wiase Akansie a ɛtɔ so 12 a wɔde maa Ghana Mmabun ne Adwinni Asuafoɔ wɔ afe 1985 mu, na ɔde ne ho hyɛɛ Moscow Adwinni Afahyɛ no mu " . Ɔde ne nnwuma akyerɛ wɔ Ghana ne amannɔne . AAP site no de ka ho sɛ “Ghana Ɔman Tete Nneɛma Akorae nso anya n’adwuma a wɔato din “The Call of Sankofa””
| ||
Maman Youssoufou
|
Maman Youssoufou , a wɔfrɛ no Youssofo , wɔwoo no Ɔpɛpɔn 10 , 1990, yɛ Ghana bɔɔlbɔfo . Ɔnyaa Tunisia ɔman ba wɔ afe 2014 mu, wɔ ne apam a ɔne CSS no twaeɛ akyi no na wɔhwehwɛ no kɛseɛ, titire no African Club .
| ||
Mark Komade
|
Abrabɔ Ahyeaseɛ ne Nwomasua.
wɔwoo mark Komade wɔ 15 Ɔpɛpɔn, 1983 wɔ Accra, Ghana. Hwehwɛ Mark Komade Asetra Ho Nsɛm, Mfe, Ɔsorokɔ, Nipadua Ho Akontaabu, Dating/Affairs, Abusua ne adwuma ho nsɛm foforo. Sua Sɛnea Ɔyɛ ɔdefo wɔ afe yi mu ne sɛnea Ɔsɛe sika? Afei nso sua sɛdeɛ Ɔnyaa ahonyadeɛ dodoɔ no ara berɛ a na wadi mfeɛ aduanan?
Abusuabɔ.
Mprempren yi ɔyɛ sigyani. Ɔne obiara rebɔ. Yɛnnni nsɛm pii afa Ɔne abusuabɔ a atwam ne obiara a wadi kan ayɛ aware nhyehyɛe ho. Sɛnea yɛn Database kyerɛ no, Ɔnni mma.
N'ahonyadeɛ.
n’ahonyadeɛ akɔ soro kɛseɛ wɔ afe 2022-2023 mu. Enti, Mark Komade bo yɛ ahe bere a wadi mfe 40 no? Mark Komade’s sika fibea dodow no ara fi sɛ ɔyɛ obi a odi yiye . Ɔfiri Ghana. Yɛabu Mark Komade ahonyade , sika, akatua, sika a onya, ne n’agyapade ho akontaa.
| ||
Peter Kwaku Atuahene
|
Peter Kwaku Atuahene (wɔwoo no Ɛbɔ 25, 1956) yɛ Gaanani Roman Katolek Asɔre Ɔsɔfopɔn a ɔsom wɔ Goaso a ɛwɔ Ahafo mantam no mu wɔ Gaana .
N'abrabɔ.
Wɔwoo Ɔsɔfopɔn Peter Kwaku Atuahene wɔ Brosankro, wɔ Ahafo mantam no mu wɔ Ɛbɔ bosome no ne da ɛtɔ so aduonu nnum afe apem ahankron ne aduonum nsia (1956) no mu. N'awofoɔ ne Opanin Simon Atuahene-Tawiah ne Maame Margaret Ama Serwaa.
Ɔkɔɔ mfitiaseɛ sukuu wɔ wɔ Brosankro na ɔtoaa so wɔ Kumasi High School (Kumase Ntoasoɔ Sukuu) wɔ afe apem ahankron ne aduoson mmienu (1972) de kɔsi - afe apem ahankron ne aduoson nnan (1974) mu na ɔwie O-Level afe apem ahankron ne aduoson nwɔtwe (1978) ne A-Level wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe (1980) wɔ St. Hubert's Minor Seminary a ɛwɔ Kumase no.
Wɔ afe apem ahankron ne aduowɔtwe (1980) mu no, ɔkɔɔ St. Peter’s Regional Seminary, Pedu, Cape-Coast, kɔ suaa Filɔsɔfi ne Theolɔgyi.
Ɔsɔfopɔn a wɔnya ne baabi kɔ Most Rev. James Kwadwo Owusu a berɛ bi na ɔyɛ Sunyani Ɔsɔfopɔn na ɔhyiraa no maa no bɛyɛɛ ɔsɔfoɔ.Wɔhyiraa ne so wieɛ no, ɔde mfeɛ mmienu kɔyɛɛ adwuma wɔ Our Lady of Fatima Parish a ɛwɔ Sampa sɛ Parishi no Ɔsɔfoɔ ɔtɔ so mmienu na ɔde afe baako kɔɔ St. James Minor Seminary yɛɛ adwuma sɛ Ahonhonsɛm Dirɛkta.
Afe apem aha nkron ne aduowɔtwe nkron mu no, ɔtuu kwan kɔɔ Duquesne Suapɔn a ɛwɔ Amerika kɔ suaa Maseta of Arte wɔ Fɔmehyin Spiritualiti ne Ɔsomdwuma mu na saa afe no ara ɔsane baa Gaana na ɛno maa wɔpaw no sɛ Ahonhonsɛm Dirɛkta de ma St. Peter’s Major Seminary na ɔde mfeɛ nsia na ɛyɛɛ sa ara.
Wɔtoo ne so aba sɛ ɔsɔfopɔn wɔ Goaso mantam no mu na wɔgyee no toom sɛ ɔsɔfopɔn wɔ Rome wɔ Ɔpɛnimaa bosome no ne da ɛtɔ so nsia afe apem ahankron ne aduokron nwɔtwe(1998).
Seisei ɔno ne Ɛpiskopal Guamtenani dema nsanodwuma ne asɔfo nteteeɛ wɔ Ghana Katɔlik Asɔfopɔn kuo no mu. Ɔsane nso ne Ahafo Mantam Asomdwoeɛ kuw no baanodani.
N'adwuma.
Wɔ paw no sɛ ɔsɔfoɔ wɔ Sunyani mantam no mu Kitawonsa bosome no da ɛtɔ so adounu nnum afe apem aha nkron ne aduowɔtwe nsia (1986) na wɔ paw no Ɔsɔfopɔn wɔ Goaso mantam wɔ Ahinime bosome no da ɛtɔ so aduonu nnan afe apem ahankron ne aduokron nkron (1997) mu.
Wɔ Ɔpɛpɔn bosome no ne da a ɛtɔ so nsia afe apem aha nkron ne aduokron nwɔtwe (1998) mu no, wɔde Ɛpiskopalo konsekrehyin tooa so. Deɛ ɔdii anim ma wɔyɛɛ saa ne Ɔsɔfopɔn Pope John Paul II (St. Karol Józef Wojtyła †), na wɔn a ɛboa no ne Ɔsɔpɔn mu pɔn Giovanni Battista a ɔyɛ Titula Ɔsɔfopɔn mu pɔn wɔ Forum Novum ne Ɔsɔpɔn mu pɔn Jorge María Mejía a ɔno nso yɛ Titula Ɔsɔfopɔn mu pɔn wɔ Apollonia.
Ɔde bɛyɛ mfeɛ aduasa nson akiripɔ aduanan mmiɛnsa (37.43) na asom sɛ ɔsɔfoɔ na ɔde bɛyɛ mfeɛ aduonu nnum akyiripɔ aduonkron nnum na asom sɛ ɔsɔfopɔn.
= Ne som ne n'abakɔsɛm pono nhyehyeɛ =
| ||
Steven Sumani Nayina
|
Stephen Sumani Nayina adesuamu ɔbenfoɔ, sikasɛm ho nimdefoɔ, abakɔsɛm twerɛfoɔ, ɔmanyɔni ne Sohyial Siakɔlɔgiste. Owura Nayina wɔ adwuma mu nimdeɛ pii wɔ Ghana National Commission on Children na na ɔsane nso kasa maa mmɔfra ne adetɔfoɔ ahobanmmɔ ne wɔn aho yie die ho.
Ɔbɛyɛɛ Atifido mantam suafoɔ wɔ afe mpem mmienu ne nkron de kɔsi afe mpem mmienu ne du mu.Berɛ a wɔyɛɛ Ghana mmara kunini wɔ afe apem aha nkron ne aduokron mmienu (1992) wie no, na ɔka wɔn a wɔpaw wɔn sɛ wɔn hwɛ mu no ho.
Wɔasom sɛ Bɔɔde Mɛmba wɔ adwumakuo a ɛhwɛ ayinam nsɛm so wɔ Gaana ha (Electricity Company of Ghana, ECG) mu pɛn. Ɔde abosome nnwɔtwe na ɛyɛɛ saa ara. Ɔmanpanin dedaw a wɔanya ne baabi kɔ H.E J.E Mills paw no sɛ ɔsuafoɔ. Ɔmanpanin dedaw Mahama nso paw no sɛ ɔsuafoɔ nso wɔ Ɛbɔ bosome no da ɛtɔ so nkron afe mpem mmienu ne du nnum (2015) mu.
Wɔ Ahinime bosome no mu wɔ afe mpem mmienu ne du nson (2017) mu no, wɔpaw no kaa Supavisɔri Bɔɔde de ma Ghana National Gas Company Limited (GNGC).
N'amanyɔsɛm mu nsɛm.
Nayina gyinaa People's Convention Party (PCP) din mu wɔ West Mamprusi abatoɔ mpɛsoa so a ɛwɔ Walewale wɔ afe apem aha nkron ne aduokron nsia (1996) mu wɔ abatoɔ mu. Wɔ saa abatoɔ no mu no, ɔde ɔha nkyɛmu aduonu nnan (24%) dii ntwo wɔ aba wɔtoo yɛ no mu. Akyire yi, ɔde ne ne kɔbɔɔ NDC amanyɔkuo no na ɛmaa ɔnyaa ho kwan som sɛ amanykuo no baanodani wɔ Atifido mantam. Atta-Mills aban no paw no sɛ Atifido mantam no suafoɔ na ɔdii afe baako wɔ aban mu wɔ Ɔpɛpɔn bosome no ne da ɛtɔ so aduonu nnum afe mpem mmienu ne du mu no, aban no yɛɛ nsakraeɛ maa wɔde Moses Magbenba sii n'anan mu sɛ Atifido Mantam Suafoɔ na ɛno maa NDC foɔ pii ani gyee ɛfiri sɛ na wɔka sɛ, Nayina yɛ pɛsɛmenkominya, ahantan ne kankanbi na ɛno na ɛde mpaepaemu baa amanyɔkuo no mu berɛ na ɔte soɔ no.
Ɛno maa ɔtwee ne ho firii NDC ho de ne ho kɔbɔɔ NPP amanyɔkuo no.
| ||
Eric Atuahene
|
Eric Atuahene ( Kumasi , May 1 , 1984 ) yɛ Ghana bɔɔlbɔfo a ɔbɔ wɔ Netherlands .
Atuahene was signed by the big league club NAC Breda in 2004 , nanso na ɔbɛbɔ agodie baako pɛ ama wɔn wɔ 2004 - 2005 bere no mu. Mfeɛ mmienu a ɛdi hɔ no ɔdii agorɔ wɔ First Division wɔ Netherlands maa TOP Oss ne RBC Roosendaal , nanso ɔdii agorɔ 1 pɛ maa TOP Oss wɔ saa mfeɛ no mu. Eyi akyi no, wannya adwumayɛfo apam bio na ɔbɔɔ bɔɔl maa HSV Hoek wɔ 2007-2008 bere mu ne amateurs wɔ Hoofdklasse B na wabɔ ama RKSV Schijndel wɔ adesuakuw koro no ara mu sɛ amateur fi 2008 .
| ||
Kojo Thompson
|
Augustus William Kojo Thompson (1880-1950), 1999 no mufo a ɔyɛ ɔbaabun. a wɔtaa frɛ no Kojo Thompson no yɛ Ghana amammuifo a ɔtraa ase wɔ afeha a ɛto so 20 mfiase mu hɔ . Na ɔka ɔmampɛ ne Afrikafo nyinaa nsuten a ɛwɔ Gold Coast , bere a na Britaniafo di tumi wɔ nnɛyi Ghana asasesin mu no muni .
Kojo Thompson yɛ J. S. Thompson ne Ellen Mills babarima. Ɔsuaa adeɛ wɔ Collegiate ne Wesleyan Sukuu a ɛwɔ Accra ansa na ɔretu akɔ United Kingdom akɔsua mmara a na ne papa nua barima no de sika boa no. Onyaa mmaranimfo abodin krataa na ofii ase srɛɛ ade wɔ 1914 mu .
Kojo Thompson amammui adwuma a efii ase wɔ afe 1924 mu no dii bɛyɛ mfe aduonu a ɔde ne ɔmampɛ a ɛyɛ katee ne Afrikafo nyinaa gyinabea ahorow daa nsow, a n’agyapade no kɔmaa Ghana amammui kuw a na wɔwɔ hɔ saa bere no.
Ɔyɛ ne manfo Joseph Ephraim Casely-Hayford , J. B. Danquah ne Kwame Nkrumah ne Sierra Leone I. T. A. Wallace-Johnson bere sofo, ɔde ne ho kɔbɔɔ Afrika Atɔe Fam Mmabun Kuw a wɔn a wotwa to no de sii hɔ wɔ afe 1934 mu .
Wɔ afe 1935 mu no, wɔpaw no sɛ ɔmmɛyɛ Accra Mmarahyɛ Bagua no muni na afe koro no ara mu no, odii anim wɔ ɔsɔretia kuw a wɔde tiaa Italiafo ntua a wɔde baa Ethiopia so no mu denam Ethiopia Bammɔ Boayikuw a ɛwɔ Accra a ɔboaa wɔn no so
Wɔ afe 1935 mu no, wɔpaw no sɛ ɔmmɛyɛ Accra Mmarahyɛ Bagua no muni 2 na afe koro no ara mu no odii anim wɔ ɔsɔretia kuw a wɔde tiaa Italiafo ntua a wɔde baa Ethiopia so no mu denam Ethiopia Bammɔ Boayikuw a ɔboaa no wɔ AccraAfe 1944 mu no, wɔde n’adwuma wɔ Accra Mmarahyɛ Bagua no baa awiei mpofirim.
Ntini atitiriw a ɛwɔ Accra mfinimfini nnɛ no biako na wɔde ne din ato so, na ɛka Farrar Avenue a ɛwɔ Adabraka mantam mu ne Independence Avenue a ɛwɔ Asɛnnibea Kunini no bom no.
| ||
Samad Oppong
|
Abdul Wayne Samad Oppong; (born 21 July 1988 in Kumasi) is a Ghanaian footballer who plays as a striker for MEAP. He played one match for the Ghana national team.
Adwuma.
Kuw ahorow.
Wɔ Ɔbɛnem 2006 mu no, ɔhyɛɛ aseɛ bɔɔ nnwom maa “King Faisal Babes”.
Wɔ afe 2010 ahohuru bere mu no, na merehwɛ wɔ Azerbaijan “Gabala" na mpo wɔde me kaa kurow no akwammisa krataa a ɛfa bere no ho no ho, nanso nsakrae no ankɔ so.
Wɔ afe 2011 mu no, ɔtetee ne ho wɔ “Setif” mu asram anan, nanso wankɔbɔ bɔɔl biako mpo amma kuw no da.
Efi afe 2013 no na ɔredi agorɔ wɔ Cyprus, wɔ afe 2014 ahohuru bere mu no na wɔredi n’asɛm wɔ Asante Kotoko.
Bɔɔlbɔ Kuw.
Wɔ afe 2005 mu no, sɛ́ Ghana mmabun kuw no muni no, ɔdii agorɔ mmienu wɔ Wiase Nkonimdie a ɛwɔ Peru no mu.
Wɔ afe 2009 mu no, ɔdii kan maa ɔman no kuo no wɔ adamfofa akansi bi a ɔne Argentina dii mu.
| ||
Joe Big-Big
|
Joe Big-Big yɛ mfoniyɛni a wɔwoo no afe apem ahankron ne aduosia baako (1961) mu wɔ Ghana, Ɔde waya dade yeyɛ mfoni ahodoɔ. Sɛdeɛ a ɔyɛ mfoni no da mu fua ankasa.
N'asetena.
Jpe Big-Big din ankasa ne Joseph Adjzobah Ghattaba. Ɛsiane sɛ deɛ n'ani gye mfoni a wɔyɛ no akɛseɛ akɛseɛ ho nti na wɔmaa no edin Big-Big no.Ɔtenaa Niger bere tenten, ɔde ne ho kyerɛe wɔ France nkuropɔn pii mu ansa na ɔrekɔtena Toulouse, na afei ɔkɔɔ Moissy-Cramayel (Seine-et-Marne) a ɛwɔ France. Ɔka Kontɛmporari Frɛnkye Mfoniyɛfoɔ (Contemporary French Artist) a wɔwɔ France no.
N'adwuma.
Nwuma ahodoɔ a Joe Big-Big yɛɛ no nyinaa ɔnyaa n'anisoadehunu firi mfoni a wɔyɛɛ no afe apem ahankron ne aduowɔtwe afe no mu. Mfoniyɛfoɔ a wɔnyinii saa berɛ no, asetena mu nneɛma a na atwa wɔn ho ahyia na ɛnyaa wɔn so kɛntɛnsoɔ pa ara.
Mfoniyɛfoɔ binom te sɛ Anselm Kiefer, Jörg Immendorf, Enzo Cucchi, Francesco Clemente ne Julian Schnabel, na na wɔdi akotene saa berɛ pa ara.Jean-Michel Basquiat, Keith Haring ne Kenny Scharf, a wɔde abɔnten so ne graffii mfoniyɛ baeɛ no nso ka ho.Nsɛmpɔ a yɛnya firi Joe Big-Big nnwuma a wɔayɛ mu deɛ, ɛfa nnipa abrabɔ fa ahodoɔ nyinaa ho. Ne nnwuma no fa ankorankorɛ nsɛm ho, amanyɔsɛm, ɔko, batatuo, anaa mmaa fahodie ho.
Ɛfiri afe apem aha nkron ne aduokron nsia (1996) reba no, Joe Big-Big de waya, nnadeɛ nkantakanta ne baabede waya na ayɛ n'adwuma wɔ ɔkwan soronko so berɛ a na ɔde mfeɛ adounu nnum de dɔteɛ, plasta, mmoba, sɛmɛnte ne nnua ayɛ adwuma no. Sɛ ɔde nnadeɛ nkatankanta yɛ adwuma a, deɛ ɔda no adi ne hatahatayɛ ne nsakeaɛ. Sɛ mpo ɔde di dwuma wɔ mfonii a ɛyɛ kɛseɛ tenten grammɔ mu a. Ɛyɛ ahyɛnsodeɛ a ɛgyina hɔ ma ahobanmmɔ ne ɔsi akwan. Waya no nso gyina hɔ ma asuotwa, ankonamyɛ ne ɔberɛ na ɔda ne mfoniyɛ adi wɔ sɛdeɛ mfoni a wɔayɛ no namyɛ ne ne tɛnshyin teɛ so. Wɔ Joe Big-Big nnwuma a ɔde waya ne baabade waya yɛɛ no ahyɛnsodeɛ ahodoɔ a ɛdaa ɛdi ne nhyɛsoɔ, nkoaso ne mpaepaemu na ɛgyina hɔ ma nhyɛsoɔ a yɛbɛdi soɔ ne ahobanmmɔ ho. Nanso wɔ ne nwuma ɔde nnadeɛ ayɛ no deɛ, ɛda atinka wɔbɔ bra bi adi a ɛne sɛ, ɛyɛ ahyɛnsodeɛ ɛgyina hɔ ma nnipa adwumaden ne n'amanehunu a ɔrefa mu no.
Joe Big-Big de n'ani gye ikɔnɔlɔgyi a ɛwɔ nnadeɛ nneɛma da no di no. Sɛ yɛfa krado sei a, ɛgyina hɔ ma ɔhaw ahodoɔ a nnipa ankasa de wɔn ho to mu no. Safoa sei, ɛgyina hɔ yɛn haw a yɛbɛdi ho dwuma, fahodie, asomdwoeɛ ne anigyeɛ. Kɔɛnse nso, ɛgyina hɔ ma sika a nnipa hia na ama wɔatumi abɔ ne ho bra, ahonyadeɛ, Kolɔko anaa wɔɔkye nso gyina hɔ ma mmerɛ yɛhia na ama yɛatumi asɔ yɛn haw ano berɛ yɛrehwɛ daakye papa no. Ɛsane nso gyina hɔ ma ahonyadeɛ, ahoɔden ne tumi. Ɛtɔ da a, ɔhyɛ da de nnadeɛ akyɛ ne nnadeɛ a wɔyɛ foforo fra yɛ mfoni na wie kae obiara a n'ani bɔ so sɛ, ɛho hia sɛ yɛkae sɛ, sɛ yɛpɛ sɛ yɛkɔ so ara tena se a, ɛho hia sɛ yɛkae kane asetena sɛdeɛ yɛbɛtumi atena ase nnɛ ne daakye.
Joe Big-Big ma yɛhunu wɔ ne nnwuma mu sɛ, waya a ɛyɛ adeɛ a dabiara da yɛmmu no sɛ ɛho hia wɔ nnipa asetena mu no ɛno abɛyɛ biribi a abɛda nnipa nteaseɛ wɔ nneɛma ho no adi wɔ wiase afa nyinaa denam mfoniyɛ so.Ɔwɔ gyidie sɛ nnipa deɛ, ɔwɔ ɔno ara ne pɛ sɛ ɔbɛyɛ biribi anaa ɔbɛseɛ no. Yɛnam nneɛma ɔde yɛ ne mfoni no da adwene a ɔpɛsɛ ɔde to dwa no adi yie.
Ne nwuma ahodoɔ a wɔayɛ.
Nwuma ahodoɔ a Joe Big-Big atumi a yɛ no bi na ɛdidisoɔ yi. Wɔn din a ɔde too wɔn so ne nneɛma a ɔde yɛɛ ne kɛseɛ nyinaa wɔaya ho twerɛtohɔ.
Ɛhibihyin Ahodoɔ a wɔayɛ.
Wɔada ne nnwuma no bi adi wɔ Dorothy Gallɛri anaa mfonikorabea. Saa Ɛhibihyin yoi na ne din de "Africa Now" wɔ 11E - PARIS, FRANCE Ɔpɛpɔn da ɛtɔ so du nson afe mpem mmienu ne du nson (Ɔpɛpɔn 17, 2017) de kɔsi Ɔbɛnim da ɛdi kan afe mpem mmienu ne du nson (Ɔbɛnim 1, 2017)
| ||
Gabriel Eklou
|
Gabriel Eklou (born 1966) is a Ghanaian painter. Born in Accra, Greater Accra.
People.
He spent his childhood in Togo and attended schools in Togo, Benin and Ghana. He has been interested in painting since he was a child, and while drawing, he studied as an accountant and worked for a travel-related company, but in 1996 he began his activities as a painter in earnest.
In August 2004, he held his first solo exhibition in Canada. In July 8, with the encouragement of Hiroko Yoneyama, a Japanese lecturer at the University of Ghana, he held a solo exhibition at the Taiki Town Lifelong Learning Center in Hokkaido].
| ||
Joseph Apeaning
|
Joseph Apeaning yɛ Ghana bɔɔlbɔfoɔ , mfinimfini bɔfoɔ , bɔɔlbɔfoɔ firi afe 2012 ahohuru berɛ mu wɔ FC Slivniški ɔbran (Slivnitsa) .
Adwuma.
Ɔnyinii wɔ Kassewa Amanaman Ntam Bɔɔlbɔ Adesuabea a ɛwɔ ne kurom Ghana, na wɔsan nso frɛɛ no kɔɔ U-16 Ghana National Junior Team. Wɔ afe 2011 mu no ɔkɔɔ Romania, faako a na ɔka sukuu "Scoala de Fotbal Euro Africa" ho, a na ɔne no wɔ apam kosii 30 June 2012. Wɔ n'apam no awiei no, adwumakuo a ɛhwɛ so COSMOSPORT gyee ne hokwan
Wɔ afe 2012 ahohuru bere mu no na ɔne Germany kuw FC Alemannia (Aachen) wɔ apam ase, nanso esiane sɛ wɔde kuw no kɔɔ division a ɛto so abiɛsa no mu nti, n’adwumam mpanyimfo sii gyinae sɛ wɔde wɔn adwene besi Bulgaria so, baabi a ɔkwan biako pɛ a wobetumi afa so adi agoru ne sɛ obi a ɔyɛ amateur
Eyi maa no kɔɔ afe 2012 ahohuru bere mu wɔ FC Slivniski Hero (Slivnitsa) kuw no mu, a ɔne no fii ase siesiee ne ho. Ɔdii agorɔ a ne nyinaa yɛ adamfofa akansi 5, a ne PFC CSKA (Sofia) ne PFC Levski (Sofia) ka ho, na ɛwom sɛ Slivnitsi Ventsilav Rangelov panyin no pene so de, nanso wonnya nkyerɛw ne din wɔ kuw no mu, na ɔretwɛn tumi krataa a ɔde bɛtra Bulgaria.
| ||
Setri Nyomi
|
Setri Nyomi (wɔwoo no May 1954) yɛ ɔgyetumfo nyamekyerɛfoɔ a ɔfiri Ghana.
Nhomasua.
Nyomi nyaa ne Master’s degree wɔ Sacred Theology mu wɔ Yale Sukuupɔn Nyamesom Sukuu mu wɔ 1981 mu na ne Ph.D. wɔ Ahwɛfo Nyamekyerɛ mu wɔ Princeton Nyamekyerɛ Sukuu mu wɔ 1991 mu wɔ New Jersey, USA.
Adwuma.
Ɔyɛɛ Wiase Nyinaa Asɔre a Wɔayɛ Nsakraeɛ Apam no Ɔkyerɛwfoɔ Panyin firi afe 2000 kɔsi afe 2010 na akyiri yi ɔyɛɛ Wiase Nyinaa Asɔre a Wɔayɛ Nsakraeɛ Adidi no Ɔkyerɛwfoɔ Panyin kɔsii Oforisuo 2014. Chris Ferguson na ɔdii n’ade.
| ||
Charles Narkotey
|
Charles "Narkotey" (born 6 March 1985 in Ghana) yɛ Ghana bɔɔlbɔfo a na ɔbɔ bɔɔl wɔ Tajik Premier League no mu. Ne dwumadi ne sɛ obi a ɔbɔ bɔɔl wɔ anim.
Adwuma.
Ɔhyɛɛ aseɛ bɔɔ bɔɔl wɔ Ghana kuo "Catholic Stars" mu.
Wɔ afe 2007 mu no, ɔtu kɔɔ Tajikistan na ɔde mfeɛ mmienu bɔɔ bɔɔl maa Regar-TadAZ, na ɔbɛyɛɛ amannɔne bɔɔlbɔfoɔ a ɔdi kan wɔ Regar abakɔsɛm mu. Wɔ afe 2008 mu no, ɔde ne ho hyɛɛ AFC President’s Cup akansi a etwa to no mu, saa bere yi nso ɔbɔɔ bɔɔl wɔ afe 2008 mu wɔ ɔman no mu akansi mu Wɔ afe abien no nyinaa a ɔde dii wɔ Regar no, ɔbɛyɛɛ Tajikistan akansifo.
Wɔ afe 2009 mu no, ɔtu kɔɔ CSKA-Pamir Dushanbe, na ɔdii agorɔ kɔsii Ɔpɛpɔn 2014. Seisei ɔyɛ adwuma sɛ Afrika bɔɔlbɔfo afoforo a wɔrebɔ wɔ Tajik akansi no mu no ananmusifo.
Personal life.
Ɔware Tajikni bea bi. Ne yere din de Aziza. Wɔwɔ mma baasa: Emmanuelle, Thérèse, ne Dominic.
| ||
Caleb Ofori-Boateng
|
Caleb Ofori-Boateng yɛ Ghana herpetologist a wɔatete no. Ɔka nipa kakrabi a wɔatete no wɔ herpetology mu. Ɔnyaa ne PhD. wɔ Kwame Nkrumah University of Science and Technology. Ɔsan yɛ ɔpanyin wɔ herpetological conservation wɔ Afrika Atɔe.
Adwuma.
Ofori-Boateng yɛ wuram mmoa sohwɛ ho ɔbenfo a ne ho akokwaw wɔ mmoa a wɔte nsu mu ne mmoa a wɔwea fam ho nhwehwɛmu ne wɔn a wɔkora wɔn so mu. Bere a ɔwɔ Ph.D. wɔ Wildlife Management mu no, ohuu mmoa ahorow foforo a wɔte nsu mu wɔ Ghana, na ɔde n’adwene sii abɔde a nkwa wom ho nsɛm ne abɔde a nkwa wom, awosu, ne Afrika Atɔe fam mmoa a wɔte nsu mu a wɔkora so so. Ɔka dwumakuo bi a ɛde EDGE Fellowship ho. Na ɔfaa Fellowship yi so nyaa amanaman ntam ayɔnkofa na wɔde mmoa pii maa amphibian conservation wɔ Ghana. Ɔsan so yɛ payin w'ɔhyehyɛɛ NGO Herp-Ghana. Ɛsan n'adwmadi yi nti afe 2017 ɔbɛyɛ EDGE Affiliate.
EDGE dwumadie.
Caleb’s EDGE Fellowship adwuma no botae ne sɛ ɛbɛkyerɛ na adi Togo-Volta nkoko so nnipa dodow a wɔwɔ Togo ɔkɔre a wɔyɛ hwerɛma no ahiade ahorow a wɔkora so no ho dwuma. Na ne botae ahorow ne sɛ:
| ||
Alex Kuffour
|
Alex Kuffour (born 6 May 1996) yɛ Ghana bɔɔlbɔfo a ɔbɔ sɛ mfinimfini bɔɔlbɔfo. Ɔbɔ sɛ striker ma Lierse SK. Ɔdii ne agodie a ɛdi kan wɔ 24 April 2016 wɔ Proximus League akansi da a ɛtwa toɔ ansa na ɔne Lommel United dii. Ɔfirii JMG bɔɔlbɔ adesuabea a ɛwɔ Ghana na ɛbaa hɔ.
| ||
Naa Klordey Odonkor
|
Naa Klordey Odonkor (wɔwoo no 23 September 1982) yɛ Ghanani ɔbaa a ɔyɛ adwuma, TV ne radio so ɔkasafoɔ. Ɔyɛ ɔbea a ɔyɛ anɔpa mfinimfini show diva a wanya adwuma wɔ EIB Network bɛboro mfe 3.
Nwomasua.
Ɔnyaa ne abodin krataa wɔ Project Management mu wɔ Ghana Institute of Management and Public Administration (GIMPA) ne Communication wɔ African University College of Communication (AUCC).
Adwuma.
Odonkor wɔ bɛboro mfeɛ 10 osuahu wɔ Broadcast nsɛm ho amanneɛbɔ, radio so dwumadie, ne nsɛm a wɔka kyerɛ mu, Naa’s pivot to n’adwuma sɛ broadcast nsɛm ho amanneɛbɔfoɔ titire no hyɛɛ aseɛ firi afe 2003/4 wɔ Choice FM, GBC, Spirit FM, Kapital Radio, KFM berɛ a ɔda so ara reyɛ adesua.
Odonkor nyaa ne radio ntetee a ɛyɛ aban de wɔ Garden city radio a ɛwɔ Kumasi sɛ ɔsom adwumayɛfo na ofii ase yɛɛ adwuma sɛ honhom FM’s Working Rhythms sohwɛfo. Nkɔsoɔ a ɛbaa n’adwuma mu no hyɛɛ aseɛ wɔ Kapital Radio wɔ afe 2007 mu baabi a ɔyɛɛ ahɔhoɔ wɔ anɔpa mfimfini dwumadiɛ a Lexisbill yɛ drive time host.
Wɔ afe 2009 mu no ɔne Jamestar (James Kwasi Oberko) tu kɔɔ KFM sɛ ɔrekɔhyɛ KFM ase a ɛkura forte no na ɛsakraa nkuropɔn radio wɔ Kumasi a ɔboroo Luv Fm a na ɛredi tumi saa bere no ma ɛbɛyɛɛ pulp! .Eyi maa TV3 mpanyimfo huu no wɔ wim sɛ ɔbɛyɛ adwuma wɔ bere fa adwumayɛbea ahorow sɛ Production Assistant Manager/Script Writer ne Host ma TV3. Ɔyɛ TV3’s Ghana Most Beautiful no Host firi afe 2010 kɔsi afe 2013.
Wɔ afe 2014 mu no, Odonkor bɛkaa EIB Network ho na ɔsan kɔɔ radio so amanneɛbɔ mu ne Ultimate radio wɔ Ghana’s Most Beautiful season 3 ne 4 akyi ne TV3.
Odonkor nso ayɛ ne ho sɛ Voice Over Artiste ama Inside Ashanti , nsɛm ho amanneɛbɔ nsɛmma nhoma dwumadi a ɛhwehwɛ sɛ ɛbɛma nnwuma a ɛwɔ hɔ dedaw ne nea ɛbɛba wɔ Ghana atifi fam fa no anya nkɔso na wɔaka Asanteman ho asɛm fɛfɛ nso.
Na wayɛ adwuma mpɛn pii sɛ Radio so Ɔkasafo ama radio dwumadibea ahorow a ɛwɔ Accra ne Kumasi mpɔtam hɔ a wanya din wɔ People’s Choice ne DJ Awards ahorow no mu.
Odonkor yɛ ɔyamyefoɔ ne nnipa mmoa a ɔwɔ Charity Foundation a wɔfrɛ no "Naas charity Closet". Naas Charity Closet a wɔhyehyɛɛ no afe a atwam (2016) no hunuu sɛ wɔresiesie Edwinase center wɔ Kumasi ne Cheshire fie (fie a wɔn a wɔn adwene mu ayɛ wɔn naa no tena) ne Patmos Orphanage fie nso a ɔfaa abeawa bi a wadi mfeɛ awotwe sɛ ne ba.
Ankoranoro nsɛm.
Wɔwoo Odonkor maa Awuraa Florence Moses ne Owura Nicholas Odonkor, na ɔyɛ wɔn ba a otwa to wɔ n’awofo hɔ.
| ||
Andrews Ofori Danso
|
Andrews Ofori Danso yɛ adwumfo a ofi Ghana.
| ||
Kwadwo Boamah
|
Kwadwo Boamah (wɔwoo no 7 Ɔbɛnem 1989) yɛ Ghana bɔɔlbɔni.
Adwuma.
Defensive midfielder a ɔhyɛɛ n’adwuma ase wɔ BA Stars wɔ Brong-Ahafo , ansa na ɔretu akɔ Real Sportive wɔ afe 2007 mu.
| ||
Unbeatable Beats
|
Unbeatable Beats yɛ nnwom a wɔakyere agu hama so, beat yɛfo ne odwontofo. Ɔyɛ beats ma Blues, Hip Hop, Latin, R ne B-Soul, Reggae, Reggaeton, na ɔsan yɛ Odwontofo-Nnwomkyerɛwfo
| ||
Clement Adamson
|
Clement Adamson ( wɔwoo no August 7 , 1963 ) yɛ ɔbarima a na ɔyɛ sini ne anigyedefo a ofi Accra, Republic of Ghana.
| ||
Barnor Bright Egir
|
Barnor Bright Egier (wɔwoo no 15 Ɔbɛnem 1994 wɔ Nkran, Ghana) yɛ Ghana bɔɔlbɔfoɔ a ɔbɔ sɛ mfimfini bɔɔlbɔfoɔ ma FC Mykolaiv.
Abrabɔ ahyɛase.
Wɔwoo no August 15, 1994, wɔ Accra, Ghana, na mfiase no ɔbɔɔ bɔɔl maa mpɔtam hɔ bɔɔlbɔ akuw a ɛwɔ ne kurom. Wɔ afe 2016 ahohuru bere mu no, ɔne Skala kɔɔ sɔhwɛ bi mu, na ɔde ne ho hyɛɛ adamfofa akansi ahorow mu. Wɔ August 18, 2016 no, ɔde ne ho bɔɔ Stryi kuw no wɔ aban kwan so. Nea edi kan a ɔdii maa Skala no sii wɔ Ɛbɔ 3, 2016, wɔ abɔnten akansi a ɔne Veres Rivne dii mu. Nanso, wɔ awɔw bere mu ahomegye bere mu no, wɔmaa Stryi kuw no mu agodifo nyinaa, a Barnor Bright ka ho, dibea sɛ free agents. Wɔ March 2017 mfitiaseɛ no, ɔde ne ho kɔbɔɔ Veres Rivne sɛ free agent.
Ɔkwan a ɔfa so di agoru.
Barnor Bright Erip yɛ bɔɔlbɔfo a wonim no sɛ mfinimfini bɔɔlbɔfo, mfinimfini bɔɔlbɔfo a ɔbɔ ne ho ban, ne anim bɔfo.
| ||
Jeff Aryer
|
Jeffrey Aryer (wɔwoo no Ɔpɛpɔn 15, 1987, Obuasi) yɛ Ghana bɔɔlbɔfoɔ a mprempren ɔbɔ bɔɔl ma Tema Youth.
Adwuma.
Ɔdii agorɔ wɔ afe 2006/2007 mu wɔ Israel maa Hakoah Amidar Ramat Gan F.C. wɔ Israel Premier League mu na ɔde ne nsa hyɛɛ aseɛ wɔ Ɔpɛpɔn 2008 mu maa Eleven Wise. Afei mmienu season ne Eleven Wise a onyaa caps mmienu pɛ no wɔ January 2010 mu no wɔyii no kɔɔ Tema Youth.
| ||
Isaac Amoah
|
Isaac Amoah (wɔwoo no Ɔpɛnimma 12, 1992) yɛ Ghana bɔɔlbɔfoɔ a ɔbɔ sɛ central attacker ma Spartak Pleven.
Adwuma.
Wɔ December 2016 mu no, wɔde too gua sɛ Amoa ne Spartak Pleven kuw no bɛhyɛ aseɛ atete wɔn ho.
| ||
Kwesi Osei-Adjei
|
Kwesi Osei-Adjei (wɔwoo no afe 1949 ), yɛ Ghana ɔmanyɛfo. Ghana Amannɔne Nsɛm ho Ɔsoafoɔ firiJuly 31, 2007, a ɔdii Nana Addo Dankwa Akufo-Addo ananmu.
| ||
Samuel Afful
|
Samuel Afful yɛ Ghana bɔɔlbɔfoɔ a ɔyɛ adwumaden a mprempren ɔbɔ ma Sekondi Hasaacas wɔ Ghana Premier League.
Adwuma.
Samuel Afful abɔ ama Ghana akuo ahodoɔ bi na seesei ɔne Sekondi Hasaacas rebɔ sɛ Forward.
Amammɔne Adwuma.
Wɔ November 2013 mu no, ɔkyerɛkyerɛfoɔ Maxwell Konadu, too nsa frɛɛ no sɛ ɔmmɛka Ghana kuo no ho mma 2013 WAFU Nations Cup. Ɔboaa kuw no ma wodii kan dii kan bere a Ghana dii Senegal so nkonim abiɛsa maa biako.
| ||
Kingsley Adams
|
Kingsley Adams (wɔwoo no Ayɛwohumumo 26, 1952) yɛ Ghanani a na ɔyɛ hurufoɔ wɔ hurutenten mu.
Adwuma.
Wɔ 1974 mu no, onyaa nea ɛto so anan wɔ Britania Amanaman Nkabom Agumadi a wɔyɛe wɔ Christchurch no mu. Wɔ saa afe koro no ara mu no, onyaa NCAA akansi mu abodin bere a na ogyina Colorado Sukuupɔn Boulder ananmu no. Wɔyɛɛ n’ankasa ahuruhuruw tenten a eye sen biara a ɛyɛ mita 7.97 no ho kyerɛwtohɔ wɔ April 26, 1974, wɔ Des Moines.
| ||
Ɔman nanmusifo (Ambassador/Diplomat)
|
Aban ananmusifo (ambassador) yɛ aban nanmusifo, titiriw ɔman nanmusifo a ɔwɔ dibea a ɛkorɔn a ogyina ɔman bi ananmu na wɔtaa gye no tom wɔ ɔman foforo a ɛwɔ tumidi anaa amanaman ntam ahyehyɛde bi mu sɛ wɔn ankasa aban anaa ɔhene ananmusifo a ɔte hɔ anaasɛ wɔpaw no sɛ ɔnyɛ ɔmanpanyin adwuma titiriw bi a ɛtaa yɛ bere tiaa mu de.
Wɔde asɛmfua no nso di dwuma wɔ ɔkwan fofor so ma nnipa a wonim wɔn, a wɔanpaw wɔn wɔ ɔman no mu, na mmom wogyina hɔ ma adwuma, dwumadi ahorow, ne nnwuma bi te sɛ adetɔn.
| ||
Neymar na ɔkyerɛwee
|
Neymar da Silva Santos Júnior (wɔwoo no 5 Ɔpɛpɔn 1992), a wɔfrɛ no Neymar Júnior anaasɛ wɔbɔ no din biako sɛ Neymar, yɛ Brazilni bɔɔlbɔfo a ɔyɛ adwumaden a ɔbɔ sɛ ɔbɔfo ma Saudi Pro League kuw Al Hilal ne Brazil ɔman kuw . Ɔyɛ obi a ɔbɔ bɔɔl yiye na ɔyɛ agofomma a wagye din wɔ ne agodie kwan a ɛyɛ fɛ no ho, na wobu no kɛse sɛ obi a ɔbɔ bɔɔl a eye sen biara wɔ wiase no mu biako ne Brazilni bɔɔlbɔfo a ɔsen biara wɔ n’awo ntoatoaso mu. Anyɛ yiye koraa no, Neymar abɔ bɔɔl 100 ama akuw ahorow abiɛsa, na ɛma ɔyɛ agodifo kakraa bi a wɔatumi ayɛ saa ade yi no mu biako.
Asetra mu nsɛm.
Neymar bɛyɛɛ obi a wagye din wɔ Santos, faako a odii kan dii agoru wɔ adwumayɛ mu bere a na wadi mfe 17 no. Ankyɛ na ɔbɛyɛɛ Brazilfoɔ apam no mu nsoromma, ɔdii nkonim wɔ 2011 Copa Libertadores a ɔne Santos dii nkonim, na ɛyɛ wɔn a ɛdi kan firi afe 1963. Wɔbɔɔ no din sɛ South American Footballer of the Year wɔ afe 2011 ne 2012, na ɔtu kɔɔ Europa kɔkaa Barcelona ho wɔ afe 2013 mu. Wɔ ne bere a ɛto so abien mu, sɛ́ Barcelona ntuafo baasa a wɔne Lionel Messi ne Luis Suarez, a wɔtoo din "MSN", no fa no, odii nkonim wɔ asasepɔn so abiɛsa a ɛto so abiɛsa wɔ La Liga, Copa del Rey, ne UEFA Champions League ; na ɔyɛ obi a ɔbɔɔ bɔɔl sen biara a wɔakyekyere no wɔ saa bere no mu Champions League ɔsatu no mu. Esiane sɛ wɔkanyan Neymar sɛ ɔbɛyɛ obi a ɔde n’adwene si so wɔ kurow no mu nti, ofii Barcelona kɔɔ Paris Saint-Germain (PSG) wɔ afe 2017 mu wɔ €222 ɔpepem mu, na ɛno maa ɔbɛyɛɛ agofomma a ne bo yɛ den sen biara pɛn . In Paris, Neymar was voted Ligue 1 Player of the Year in his debut season, was integral to PSG reaching its first ever Champions League final in 2019–20, and became the highest scoring Brazilian player in Champions League history. Opira maa Neymar agodie berɛ wɔ PSG na wɔ afe 2023 mu, wɔ mmerɛ nsia ne Ligue 1 nkonimdie anum akyi no, ɔde ne nsa hyɛɛ aseɛ maa Al Hilal wɔ apam a ɛmaa sika pii mu.
Neymar a ɔdii kan bɔɔ bɔɔl wɔ Brazil a wadi mfeɛ 18 no, ɔno ne obi a ɔbɔ bɔɔl paa wɔ ne man kuo no mu a ɔbɔɔ bɔɔl 79 wɔ agodie 128 mu. Ɔdii nkonim wɔ afe 2013 FIFA Confederations Cup mu, na ɔdii nkonim wɔ Golden Ball . Wɔ ne FIFA Wiase Kupɔn a edi kan, 2014 de no, wɔbɔɔ ne din wɔ Dae Kuw no mu. Ne ho a ɔde hyɛɛ 2015 Copa América no mu no, wɔtwaa no tiaa esiane sɛ wɔgyaee no nti, ansa na ɔreyɛ Brazil captain akɔ wɔn Olympic sika kɔkɔɔ nkonimboɔ a ɛdi kan wɔ mmarima bɔɔlbɔ mu wɔ 2016 Summer Olympics, a wɔanya dwetɛ nkonimboɔ dedaw wɔ 2012 deɛ no mu. Having reounced the captaincy, he featured at the 2018 World Cup, na bere a ɔpaa 2019 Copa América esiane opira nti, ɔboaa Brazil ma wodii kan wɔ 2021 akansi no mu, a ɔdii nkonim wɔ nkabom Best Player abasobɔde mu kaa Messi ho. Wɔ 2022 World Cup, ɔkaa Pelé ne Ronaldo ho sɛ Brazilfoɔ nko ara a wɔdii bɔɔl wɔ Wiase Kupɔn mmiɛnsa mu. Neymar anya Samba Gold abasobɔde asia a ɛsen biara, a wɔde ma Brazilni a ɔsen biara wɔ Europa.
Neymar dii nea ɛtɔ so mmiɛnsa maa FIFA Ballon d'Or wɔ afe 2015 ne 2017, wɔama no FIFA Puskas Award, wɔabɔ no din wɔ FIFA FIFPro World11 ne UEFA Team of the Year mprenu, ne UEFA Champions League Squad of the Season abiɛsa mmere. Wɔ abɔnten so no, ɔka agumadifo a wɔagye din sen biara wɔ wiase no ho. "SportsPro" bɔɔ ne din sɛ ogumadifoɔ a wɔtɔn no sen biara wɔ wiase wɔ afe 2012 ne 2013 mu, na ESPN kaa ne din sɛ ɔyɛ ogumadifoɔ a ɔtɔ so nnan a wagye din wɔ wiase wɔ afe 2016 mu. Wɔ afe 2017 mu no, "Time" de no kaa wɔn afe afe din a ɛfa nnipa 100 a wɔwɔ nkɛntɛnso kɛse wɔ wiase no ho . Wɔ afe 2018 mu no, "France Football" de Neymar too bɔɔlbɔfo a ɔto so abiɛsa a wotua no ka sen biara wɔ wiase. Afe a edi hɔ no, "Forbes" de no too wiase no mu ogumadifo a onya akatua kɛse sen biara, ɔmaa baabiara kɔɔ nea ɛto so anan wɔ afe 2020.
| ||
Annan Cato
|
"Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Kasa mu"
Annan Arkyin Cato (wɔwoo no 6 Kotonimma 1939) yɛ Ghana ɔman nanmusifo. Ɔyɛɛ Ghana Ɔmanpanyin wɔ United Kingdom firi afe 2006 kɔsi afe 2009. Kan no, na ɔyɛ Ɔkyerɛwfoɔ wɔ Kabinet no mu wɔ John Kufuor ɔmampanyin berɛ a ɛdi kan mu firi afe 2001 kɔsi afe 2005.
Abrabɔ mfitiaseɛ ne nwomasua.
Wɔwoo Annan Cato wɔ 6 May 1939. Ɔkɔɔ Achimota Sukuu firi afe 1953 kɔsi afe 1959, na ɛno akyi no ɔde ne din kɔhyɛɛ Ghana Suapɔn mu baabi a ɔnyaa B. A. wɔ Abakɔsɛm mu wɔ afe 1963. Cato toaa n’adesua so wɔ Ghana Institute of Management and Public Administration ( GIMPA) faako a onyaa Diploma wɔ Ɔman Adwumayɛ ne Amanaman Ntam Nsɛm mu wɔ afe 1964 mu.
Adwumayɛ.
Afe 1964 mu no, Cato kɔkaa Ghana Amannɔne Dwumadibea. Ɔsomm wɔ Ghana aman ntam nkitahodi adwuma mu wɔ Addis Ababa, Rome, New York, Geneva ne London. Wɔ London no, Annan dii dwuma sɛ Deputy High Commissioner ansa na ɔrefa Acting High Commissioner dibea wɔ 1985 ne 1987 ntam. Wɔ afe 1987 mu no, wɔde Cato kɔɔ Osu Castle (saa bere no na ɛyɛ Ghana aban no atrae) sɛ Ɔman Apam no sohwɛfo. Wɔ afe 1992 mu no, Jerry Rawlings san de Cato yɛɛ Ghana Ɔmanpanyin wɔ Canada. Wɔ afe 1997 mu no, Cato wiee saa dwumadi yi na wɔpaw no sɛ Ɔkwankyerɛfo Panyin wɔ Amannɔne Nsɛm Ho Dwumadibea. Bere a ɔwɔ saa dibea yi mu no, ɔyɛɛ Ghana Ɔmanpanyin wɔ United Kingdom fi June 2000 kosi February 2001. Saa afe no ara mu no, Cato kɔhyɛɛ pɛnhyen wɔ Ghana Amannɔne Dwumadibea.
Wɔ afe 2001 mu no, John Kufuor paa Cato sɛ Ɔkyerɛwfo wɔ Kabinet no mu. Cato dii tumi kosii afe 2005. Afe 2006 mu no, John Kufuor paw Cato sɛ Ghana Ɔmanpanyin wɔ United Kingdom. Ɔfaa adwuma sɛ Ɔpanin wɔ United wɔ 27 June 2006. Saa dwumadi yi baa awiei wɔ afe 2009 mu.
| ||
Francis Badgie
|
"Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Kasa mu"
Francis Kelugu Badgie (1937-2020) yɛ Ghana ɔman adwumayɛfoɔ ne ɔman nanmusifoɔ a na ɔyɛ Ghana Ɔmanpanin wɔ United Kingdom firi Ɔpɛpɔn 1980 kɔsi Ɔpɛpɔn 1982.
Abrabɔ mfitiaseɛ ne nwomasua.
Wɔwoo Francis Badgie wɔ 27 Ɔpɛpɔn 1937 wɔ Navrongo. Ɔkɔɔ Tamale Ntoaso Sukuu na ɔwiee sukuu no ɔkɔɔ so suaa kuayɛ wɔ Kwadaso Agriculture College wɔ Kwadaso.
Adwumayɛ.
Na Badgie yɛ ɔkyerɛkyerɛfo kosii sɛ wɔpaw no sɛ Upper Regional Development Corporation no kwankyerɛfo panyin. Wɔ afe 1980 mu no, Hilla Limann yii Badgie na ɔpaw no sɛ Ghana Ɔmanpanyin wɔ United Kingdom. Badgie dii dibea kosii January 1982 bere a Provisional National Defence Council (PNDC) tuu Limann aban gui no. Wɔ afe 1983 mu no, Badgie bɛyɛɛ Ghana Democratic Movement a wɔatew no foforo a na wɔn botae ne sɛ wobetu PNDC afi hɔ na wɔasan de demokrase a aman pii wom aba no muni.
| ||
Kwabena Baah-Duodu
|
"Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Kasa mu"
Kwabena Baah-Duodu (wɔwoo no 26 Ɔpɛpɔn 1949) yɛ Ghana ɔman nanmusifo. Ɔyɛɛ Ghana Daa Ananmusifoɔ wɔ Amanaman Nkabom Dwumadibea a ɛwɔ Geneva firi afe 2006 kɔsi afe 2009 ne Ghana Ɔnanmusifoɔ wɔ Switzerland ne Austria firi afe 2006 kɔsi afe 2008.
Mfitiaseɛ abrabɔ ne nwomasua.
Wɔwoo Kwabena Baah Duodu wɔ Ɔgyefoɔ bosome da a ɛtɔ so aduonu nsia wɔ 1949 wɔ Dwenase wɔ Ghana Apuei Fam. Ɔsuaa adeɛ wɔ Ghana Senior High School, Koforidua na ɔkɔɔ Ghana Suapɔn mu baabi a ɔnyaa B. A. wɔ Sociology mu wɔ afe 1974. Ɔnyaa master’s degree wɔ Public Administration mu wɔ afe 1977 mu wɔ Ghana Suapɔn mu. Onyaa Diploma wɔ Amanaman Ntam Abusuabɔ mu wɔ Nairobi Sukuupɔn mu wɔ 1981 mu bere a osuaa ade afe biako akyi.
Adwumayɛ.
Baah-Duodu yɛɛ adwuma wɔ Ministry of Foreign Affairs mu wɔ afe 1977. Efi afe 1977 kosi 1985 no, ɔsom wɔ dwumadibea ahorow ne adwumayɛbea ahorow a ɛwɔ ɔsom adwuma no mu wɔ Accra. Wɔ Ɔpɛnimma 1985 mu no, wɔde Baah-Duodu yɛɛ Ghana Daa Asɛmpatrɛw adwuma wɔ Amanaman Nkabom no mu wɔ Geneva. Ɔyɛɛ Ɔkyerɛwfoɔ a odi kan na akyiri yi ɔyɛɛ Ɔfotufo/Chancery Titenani kosii afe 1989. Na ɔyɛ adwumayɛfo wɔ Ghana Diplomatic Mission wɔ India fi afe 1993 kosi afe 1997. Wɔ Obubuo bosome mu no wɔ afe 1998 mu no, Baah-Duodu buee Ghana Aban Nnanmusini wɔ Republic of Korea na ɔsom sɛ Chargé d'Affaires kɔsii Ɔpɛpɔn 2001. Wɔyɛɛ no Ɔpanin Abadiakyiri wɔ United Kingdom firi Ɔpɛpɔn 2001 kɔsi Ɔpɛpɔn 2005. Ɔsan kɔɔ Ministry of Foreign Affairs wɔ Accra baabi a ɔfaa dibea sɛ Afrika ne Afrika Aman Nkabom Dwumadibea a ɛwɔ Ɔsom Dwumadibea no sohwɛfo fi January 2005 kɔsi March 2006. Afei wɔmaa Baah-Duodu dibea sɛ Supervising Director of Administration wɔ Ministry of Foreign Affairs ansa na akyiri yi wɔmaa no paw sɛ Ghana Ɔman Ba wɔ Switzerland ne Austria firi afe 2006 ne 2008 ne Daa Anamusini wɔ Europa Dwumadibea a ɛwɔ UN ne Amanaman Ntam Ahyehyɛdeɛ foforɔ a ɛwɔ aman mmienu no mu firi afe 2006 kɔsi 2009.
Wɔ afe 2009 mu no, ɔgyaee adwuma wɔ Ghana Amannɔne Dwumadibea na ɔde ne ho kɔbɔɔ Amanaman Nkabom Nhyiamu a ɛhwɛ aguadi ne nkɔsoɔ so (UNCTAD) sɛ Ɔfotufoɔ Panyin. Ɔfirii saa dwumadie yi mu wɔ UNCTAD wɔ afe 2011 mu na akyiri yi ɔsan kɔɔ UNCTAD bere tiaa bi sɛ ɔrebɛyɛ Chef du Cabinet of the Secretary-General. Wɔ afe 2012 mu no, ɔfaa adwuma wɔ Ghana Suapɔn mu sɛ Ɔpanyin a ɔte hɔ wɔ Legon Center for International Affairs and Diplomacy firi Ɔpɛpɔn 2012 kɔsi Ɔpɛpɔn 2016 ne berɛ nyinaa Ɔnanmusifoɔ a ɔte hɔ firi Ɔpɛpɔn 2016.
| ||
Kobina Daniel Gwira
|
Na Kobina Daniel Gwira (wɔwoo no Ɔpɛpɔn 2, 1923) yɛ Ghana ɔman nanmusifo ne mmaranimfo a ofi sekondi-Takoradi.
Abrabɔ ahyɛaseɛ ne nwomasua.
Wɔwoo Gwira wɔ 2 Ɔbɛnem 1923 na ɔfiri Sekondi a ɛwɔ Ghana Atɔeɛ Mantam mu. Gwira yɛ Daniel Essuon Gwira babarima. Ɔkɔɔ St Pauls E. C. M Sukuu maa ne mfitiaseɛ nwomasua na ɔkɔɔ Adisadel College. Na ɔwɔ ɔman adwumayɛ ho adansedi krataa fi 1953 kosi 1954 wɔ Trinity College Dublin. Ɔkɔɔ Ɔhene Ahɔhodan no nso.
Adwumayɛ.
Na Gwira yɛ mmaranimfo wɔ n’adwuma mu. Wɔ afe 1953 mu no, wɔfrɛɛ no kɔɔ Ireland Mmaranimfo Dwumadibea. Wɔsan nso yii no sɛ Ghana Ɔman nanmusifo wɔ Sierra Leone a ɛwɔ Afrika.
| ||
Vo-Na Imoru
|
Vo-Na Rowland Imoru Andani (1916-1986) yɛ Ghana amammuifoɔ, ɔman nanmusifo, Tolon Amammerɛ Mpɔtam Panin ne Atifi Fam Nnipa Kuo no muni a ɔhyehyɛɛ no.
N'ahyɛase.
Imoru fi Vogu a ɛwɔ Ghana Atifi Fam mantam no mu.
Adwumayɛ.
Efi afe 1965 kosi afe 1968 no na ɔyɛ Ghana Ɔman nanmusifo wɔ Lagos (Nigeria). Ɔyɛ Ghana Ɔnanmusifo wɔ Belgrade (Yugoslavia) wɔ Republic a Ɛto so Abien no mu.
Wɔ afe 1972 mu no, wɔpaw no sɛ Ghana Ɔmannanmusifo wɔ Sierra Leone, na wɔsan nso gyee no toom wɔ Guinea sɛ Ɔnanmusifoɔ.
Owuo.
Imoru wui bere a na wadi mfe 67 wɔ Tamale wɔ Ghana Atifi Fam Mantam mu.
| ||
Albert Kwame Onwona- Agyeman
|
Albert Kwame Onwona- Agyeman yɛ Ghana amanyɔfoɔ ne Mmarahyɛ Bagua Ɔkyerɛwfoɔ a ɔtɔ so mmienu a Dr. Kwame Nkrumah paw no.
Abrabɔ mfitiaseɛ.
Onwona-Agyeman fi Oda a ɛwɔ Ghana Apuei Fam.
Amanyɛsɛm.
Na Onwona-Agyeman yɛ Convention People’s Party no muni na na ɔyɛ North Birim Mmarahyɛ Bagua no muni.
Adwumayɛ.
Onwona-Agyeman yɛ obi a na anka ɔyɛ Sikasɛm soafoɔ Abadiakyiri wɔ Nkrumah nnisoɔ mu.
| ||
Joseph Adam Braimah
|
Joseph Adam Braimah (a wɔsan frɛ no Kabuchewura Joseph Adam Braimah, 1916–1987) yɛ Ghana amammuifoɔ, ɔkyerɛwfoɔ ne ɔpanin. Wɔ afe 1951 mu no, ɔno ne onipa a odi kan a ofi Atifi Mantam mu a wɔpaw no sɛ Ɔsomfo wɔ Ghana na ɔsan yɛ Mmarahyɛ Bagua no muni.
Mfitiaseɛ abrabɔ ne nwomasua.
Wɔwoo Braimah wɔ 31 August 1916 na ɔfiri Kpembe a ɛwɔ Savannah Mantam (kan no na wɔfrɛ no Northern Region) wɔ Ghana.
Adwumayɛ.
Na ɔyɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Nkitahodi ne Adwumayɛ so wɔ Nkrumah nniso mu. Na ɔyɛ United Party no Ɔman Titenani Abadiakyiri wɔ 1957 mu.
Amanyɛsɛm.
Wɔ afe 1950 mu no, wɔpaw Braimah sɛ Mmarahyɛ Bagua no muni na afe 1951 mu no, Kwame Nkrumah paw no sɛ Kabinet Soafo. Na ɔyɛ Northern People’s Party no muni a ɔhyehyɛɛ no a na ɛyɛ amammuisɛm a ɛfiri Danquah-Dombo-Busia atetesɛm mu wɔ afe 1954. Wɔ afe 1959 mu no, ɔbɛyɛɛ Convention Peoples Party no muni. . Na ɔyɛ Mmarahyɛ Bagua no muni ma Gonja Apuei wɔ saa bere no Atifi Mantam (mprempren Savannah Mantam) wɔ Ghana.
Ankorankoro asetena.
Braimah nyaa yerenom 11 ne mma 52. Ɔyɛ Salifu Adam Braimah agya. Atchulo Samuel William Braimah yɛ Joseph Adam Braimah agya.
Ne wuo.
Braimah wuo wɔ afe 1980 no mu na na wɔanya mfe aduoson (70yrs).
Agyapadeɛ (Legacy).
Wɔ May 2021 mu no, Mahamudu Bawumia hyɛɛ Braimah nkaeɛ nwoma “JA Braimah: Biography of a Trailblazer,” ɛnam ne mmoa a ɔde maa Ghana ne Ghana amammuisɛm nyaa nkɔsoɔ wɔ Ghana Academy of Arts and Sciences mu.
Akyinnyegye.
Wɔ afe 1959 mu no, Braimah ne Mumuni Bawumia tu fii United Party mu kɔɔ Convention Peoples Party no mu esiane sɛ na wɔn adwene nhyia sɛ wɔbɛbara Ɔman Bagua no nsɛm nti. Wɔbɔɔ wɔn sobo sɛ wɔayi Northern People’s Party ne United Party no ama na wɔagyaw wɔn hɔ esiane wɔn ankasa botae ne wɔn anigyede nti.
| ||
Martin Appiah-Danquah
|
Martin Appiah-Danquah (wɔwoo no Ɛbɔ 21, 1924) yɛ Ghana amammuifoɔ ne okuafoɔ.
Mfitiaseɛ abrabɔ ne nwomasua.
Wɔwoo Appiah-Danquah wɔ 21 Ɛbɔ 1924. Ɔfiri Nkawie a ɛwɔ Atwima Mponua Mantam mu wɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana. Ɔnyaa ne mfitiaseɛ nwomasua wɔ Engiresi Asɔre Asɛmpatrɛ Sukuu a ɛwɔ Nkawie. Wɔ afe 1940 mu no, ɔtoaa n’adesua wɔ Akim Abuakwa State College a ɛwɔ Kibi wɔ Ghana Apuei Fam.
Adwuma.
Wɔ Ɔpɛpɔn 1954 mu no, wɔpaw Appiah-Danquah sɛ Ɔkyerɛwfo Panyin wɔ United Ghana Farmers’ Council Co-operatives mu kosii afe 1966. Wɔ afe 1961 mu no, na ɔsan yɛ Ɔman Ba a Ɔyɛ Ɔsoro ne Ɔsomfoɔ a Ɔwɔ Tumi. Na ɔyɛ Ɔman Nkabom Bagua no Titenani nso.
Ankorankoro asetena.
Na Apia-Danquah yɛ Ashantini. Na ɔwaree Sophia Appiah-Danquah.
Amanyɔsɛm.
Na Appiah-Danquah yɛ Convention Peoples Party (CPP) no muni.
Ne Wuo.
Appiah-Danquah wui wɔ Ayɛwohomumɔ 6, 1996.
Akyinnyegye.
Wɔ May 1969 mu no, na Appiah-Danquah ka kan CPP mufo 21 a wɔbɔɔ wɔn sobo sɛ wɔaboaboa ahonyade a ɛyɛ NC96,647.20 ano wɔ ɔkwan a mmara mma ho kwan so ne ne afie a Ghana Aban gye fii wɔn nsam no ho.
| ||
George Kumi
|
George Kumi yɛ obi a na anka ɔyɛ Ghana ɔman nanmusifo ne ɔmanyɛfo.
Mfitiaseɛ abrabɔ ne nwomasua.
Wɔwoo Kumi wɔ Ɛbɔ bosome 7 1956 na ɔfiri Sunyani a ɛwɔ saa berɛ no Brong Ahafo Mantam (mprempren Bono Mantam) wɔ Ghana. Ɔnyaa ne Bachelor’s Degree wɔ Asase Sikasɛm mu wɔ KNUST wɔ afe 1982. Ɔsan nyaa ne MBA wɔ afe 1996 mu wɔ Lagos Suapɔn mu wɔ Nigeria.
Adwumayɛ.
Kumi yɛ kan Ɔmanpanyin a ɔwɔ Nigeria ne kan Ɔmanpanyin wɔ Libya wɔ Kufour nniso mu. Ɔsii Alhaji Basit Abdulai Fuseini Danso ananmu sɛ Ghana Ɔnanmusifoɔ wɔ Libya. Wɔ afe 2021 mu no, na ɔyɛ Sunyani Stakeholders for Development Association no Titenani. Na ɔyɛ Ɔmansin Panyin ma Sunyani Mantam a ɛwɔ saa bere no Brong Ahafo Mantam mu wɔ Ghana. Na ɔsan yɛ Georgio-Investment Limited adwumayɛfo panyin. Na ɔne Mark Odu and Company nso yɛ adwuma bom.
Amanyɛsɛm.
Wɔ afe 2015 mu no, Kumi yɛ New Patriotic Party (NPP) no muni. Ɔsii akan wɔ NPPs primaries a ɔdii nkoguo wɔ Kwesi Ameyaw-Kyeremeh anim de abatoɔ 387 berɛ a Ameyaw-Kyeremeh nyaa abatoɔ 388 wɔ Sunyani East Constituency.
Wɔ afe 2016 Ghana amansan abatoɔ mu no, Kumi sii akan sɛ obi a ɔde ne ho sɛ mmarahyɛ baguani kandifoɔ maa Sunyani Apueeɛ Mantam no na ɔdii nkoguo. Kumi nyaa abatoɔ 15, 911 a ɛyɛ abatoɔ no nyinaa mu 22.79% berɛ a Ameyaw-Cheremeh a ɔdi tumi no nyaa abatoɔ 38,009 a ɛyɛ abatoɔ no nyinaa mu 54.45%.
Wɔ afe 2020 mu no, ɔsii gyinae sɛ ɔrensi akan wɔ New Patriotic Party primaries wɔ Sunyani East Constituency.
N'ankasa abrabɔ.
Kumi aware a ɔwɔ mma baasa. N’ani gye akwantu ne akenkan ho.
Adɔeyɛ.
Wɔ afe 2020 mu no, Kumi de sika a ɛyɛ GH¢10,000, nneɛma a wɔde yɛ adwuma, T-shirt bɛyɛ 400 ne moto anum maa NPP Bono Regional baa dwumadibea.
| ||
Christian Kobla Dovlo
|
Very Rev. Christian Kobla Dovlo yɛ Ghana amammuifoɔ.
Mfitiaseɛ abrabɔ ne nwomasua.
Wɔwoo Dovlo wɔ 1 Ɔpɛpɔn 1910. Ɔfiri Keta a ɛwɔ Volta Mantam mu wɔ Ghana. Ɔkɔɔ E.P. Sukuu wɔ Keta fi 1912 kosi 1928 maa ne mfitiase nhomasua. Ɔkɔɔ so kɔɔ Presbyterian Training College wɔ Akropong wɔ Ghana Apuei Fam mantam mu fi afe 1929 kɔsi afe 1932. Ɔsan nso kɔɔ E.P Seminary wɔ Ho wɔ Volta Mantam mu wɔ Ghana wɔ afe 1939. Ɔsan nso kɔɔ Achimota College wɔ afe 1940 mu na ɔsan nso kɔɔ Trinity College wɔ Kumasi wɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana firi afe 1944 kɔsi afe 1946. Ɔkɔɔ so kɔɔ New College wɔ Edinburgh wɔ Scotland.
Adwumayɛ.
Na Dovlo yɛ Zion College a ɛwɔ Keta no Panyin. Na ɔsan yɛ Keta Kasa Mmara Sukuu no Ɔkyerɛkyerɛfo Panyin. Wɔ Ayɛwohomumɔ 1962 mu no, wɔpaee mu kae sɛ ɔyɛ Mmarahyɛ Bagua no muni ma Keta Mantam no.
Owuo.
Dovlo wui wɔ Ɔbɛnem 9, 1996 mu.
| ||
Joseph Dawson Wireko
|
Joseph Dawson Wireko yɛ Ghana amanyɔfoɔ ne Mmarahyɛ Bagua no muni.
Adwumayɛ.
Wireko hyɛɛ n’adwuma ase sɛ ɔkyerɛwfo ne ɔkyerɛwfo wɔ Essumeja Local Council a ɛwɔ Bekwai wɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana. Na ɔyɛ Pica Printing and Trading Company wura.
Amanyɛsɛm.
Na Wireko yɛ Convention Peoples Party (CPP) no muni. Wɔ July1956 mu no, wɔpaw no wɔ amansan abatow mu sɛ ɔnsom wɔ Mmarahyɛ Bagua no mu. Na ɔyɛ mmarahyɛ baguani ma Bekwai.
| ||
John Bentum-Williams
|
John Bentum-Williams (a wɔsan frɛ no Raspa) yɛ obi a na anka ɔyɛ Ghana ɔman nanmusifo ne Ɔpanyin.
Nwomasua.
Bentum-Williams kɔɔ Western Ontario Suapɔn a ɛwɔ Canada baabi a onyaa ne bachelor’s degree wɔ sikasɛm mu. Ɔyɛ obi a wawie sukuu wɔ St. Augustine’s College a ɛwɔ Cape Coast wɔ Ghana Mfinimfini Mantam.
Adwumayɛ.
Wɔ afe 1977 mu no, na Bentum-Williams yɛ Ɔman Sikakɔkɔɔ Adwumakuw no kwankyerɛfo panyin na akyiri yi ɔbɛyɛɛ Social Security Bank (mprempren Societe-Generale) no kwankyerɛfo panyin a osii Ɔbenfo A. K. Appiah ananmu.
Wɔ afe 1986 mu no, na ɔsan yɛ Afrika Nkɔsoɔ Sikasɛm Asoɛeɛ Fekuo (AADFI) no guamtrani ne ne Titenani.
Wɔ afe 1987 mu no, na ɔsan yɛ Ghana Sikakorabea no Adwumayɛfoɔ Panyin.
Wɔ afe 2016 mu no, na ɔsan yɛ Ghana Chamber of Mines no kwankyerɛfoɔ panin.
Ɔman nanmusi adwuma.
Wɔ afe 2002 mu no, Ɔsii Francis Adjei Danso ananmu sɛ Ghana Ɔman nanmusifo wɔ Malaysia man no mu. Wɔ afe 2006 mu no, wɔsan nso de Nana Kojo Seinti sii n’ananmu.
Wɔsan nso paw no sɛ Ghana Ɔmanpanyin wɔ India na ɔyɛɛ adwuma firi Ɔgyefoɔ 2006 kɔsii Ɔgyefoɔ 2009.
Ankorankoro asetena.
Ɔwaree Vivian Bentum-Williams.
Abasobɔdeɛ.
Wɔ afe 2016 mu no, Bentum-Williams nyaa Nkwa Nyinaa Nkɔsoɔ Abasobɔdeɛ wɔ Ghana Mining Industry Awards no mu wɔ ne mmoa a ɔde maa aboɔdenfoɔ adwuma no ho.
| ||
Mokowa Blay Adu-Gyamfi
|
Mokowa Blay Adu-Gyamfi yɛ dɔkota ne obi a na anka ɔyɛ Ghana ɔman nanmusifo. Wɔ 1960 mfeɛ no mu no, na ɔka nnuruyɛfoɔ a wɔdii kan tetee wɔn wɔ Ghana no ho.
Ɛde besi afe 2022 no, ɔyɛɛ Ɔmanpanyin fotufo wɔ HIV/AIDS ho wɔ Ghana Ɔmanpanyin Dwumadibea.
Abrabɔ mfitiaseɛ ne nwomasua.
Adu-Gyamfi firi Sekondi a ɛwɔ Ghana Atɔeɛ Mantam mu. Ɔkɔɔ Wesley Girls' baabi a ɔwiee ne 'O' levels wɔ afe 1959 mu na ɔkɔɔ so nyaa ne 'A' levels. Ɔyɛ obi a wawie Ghana Suapɔn. Wɔ afe 1969 mu no, onyaa ne Bachelor of medicine ne Bachelorwɔ oprehyɛn mu nyinaa wɔ Ghana Sukuupɔn Aduruyɛ Sukuu mu. Ɔsan nso wɔ adansedie krataa wɔ Abusua Nhyehyɛeɛ mu firi Abusua Nhyehyɛeɛ Fekuo a ɛwɔ Great Britain. Ɔsan nso wɔ abodin krataa a ɛwɔ abusua ne mpɔtam aduruyɛ, ɔbarima ne ɔbea nna mu nyarewa ne abusua nhyehyɛe mu wɔ Glasgow Sukuupɔn a ɛwɔ United Kingdom.
Adwumayɛ.
Adu-Gyamfi yɛ aduruyɛ ho ɔduruyɛfoɔ wɔ n’adwuma mu. Wɔ afe 2002 mu no, na ɔyɛ Ɔman no ntamgyinafoɔ a ɔhwɛ AIDS nhyehyɛeɛ so wɔ Korle-Bu Nkyerɛkyerɛ Ayaresabea a ɛwɔ Accra. Ɔsan nso yɛ Ghana College of Physicians and Surgeons no yɔnko a ɔhyehyɛɛ no na ɔsan yɛ Africa Atɔeɛ mantam Nnuruyɛfo Sukuuno yɔnko.
Wɔ afe 2017 mu no, Nana Akufo-Addo paw no sɛ Ɔkwankyerɛfoɔ Panyin wɔ Ghana AIDS Commission.
Ɔsan nso yɛ Joberg Foundation, NGO a ɛwɔ Joberg Ghana Limited, adansi adwumakuo no board member.
Adwuma a ɛda nsow.
Abusua Nhyehyɛe sɛ Ɔkwan a Wɔfa so Hyɛ Akwahosan Ho Nkɔsoɔ.
Ɔnanmusifo dwumadie.
Adu-Gyamfi yɛ Ghana Ɔmanpanyin wɔ Sierra Leone firi afe 2005 kɔsi afe 2009. Ɔde Kabral Blay-Amihere sii ananmu sɛ Ghana Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Sierra Leone so.
N'ankasa abrabɔ.
Adu-Gyamfi aware Yaw Adu-Gyamfi a ɔyɛ Ghana ɔbenfo. Ɔyɛ R. S. Blay aseni.
| ||
Jimmy Ben Heymann
|
"Wɔtwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Kasa mu"
Jimmy Ben Heymann yɛ kan Ghana ɔman nanmusifo ne SIC Insurance Akwankyerɛ Kuw no guamtrani.
Mfitiaseɛ abrabɔ ne nwomasua.
Heymann yɛ obi a wawie Adisadel College na ɔwiee sukuu wɔ afe 1973 mu. Ɔkɔɔ Alliance Francaise d’Accra ne Ghana Suapɔn Aduruyɛ Sukuu mu bio.
Adwumayɛ.
Heymann hyɛɛ n’adwuma ase wɔ afe 1989 mu sɛ Aduruyɛ mu Oduruyɛfo.
Ɔsane nso yɛ SIC Insurance PLC, insurance adwumakuo a ɛwɔ Ghana firi afe 2017 no board chairman. Ɔsan nso yɛ Playsoccer Ghana, Global Railway (Ghana) Ltd, Corricreche, Crimson Sukuu a ɛwɔ Akosombo ne Aggrey Memorial A.M.E Zion Ntoaso Sukuu no baguafo.
Ɔsan nso ka Cenpower Generation Company Limited adwumayɛkuo no ho.
Aban ananmusifoɔ dwumadie ahodoɔ.
Efi afe 2006 kosi afe 2009 no, na Heymann yɛ Ghana Ɔmanpanin wɔ Republic of South Africa. Wɔ Ɔpɛpɔn afe mpem 2006 mu no, ɔsii Awuraa Ellen Nee-Whang ananmu sɛ Ghana Ɔmanpanin wɔ South Africa. Ɔsan nso yɛ Ghana Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Lesotho so firi afe 2006 kɔsi afe 2009.
| ||
Nana Kwabena Kena II
|
Adontenhene Nana Kwabena Kena II yɛ Ghana ɔman nanmusifo ne Kukurantumi Panyin anaa Ɔhene.
Mfitiaseɛ abrabɔ.
Kena fi Kyebi a ɛwɔ Ghana Apuei Fam Mantam mu.
Adwumayɛ.
Kena yɛ Okyenhene (sodifoɔ) ne Adontenhene wɔ Akyem Abuakwa Mantam mu sɛ Regent firi 13 June 1958 kɔsi 14 April 1959.
Na ɔyɛ Ɔman Aduan Boayikuw no guamtrani.
Amanyɛsɛm.
Na Kena yɛ Convention Peoples Party no muni.
Ɔnanmusifoɔ dwumadie.
Kena yɛ Ghana Ɔman nanmusifoɔ wɔ India firi Kitawonsa 1959 kɔsi Ɔgyefoɔ 1962.
N'ankasa abrabɔ.
Kena waree Rose Korantemaa Okrah na Samuel Okae Foster yɛ wɔn babarima, ɔno nso yɛ kan Ɔmannanmusifo a ɔsom sɛ Ghana Ɔmannanmusifoɔ wɔ United Kingdom.
Owuo.
Kena wui wɔ 28 August 1961 wɔ New Delhi. Owui bere a na wadi mfe 48.
| ||
Samuel Valis-Akyianu
|
Samuel Valis-Akyianu (a wɔsan frɛ no Chief Akyianu; ? – July 2016) yɛ Ghana ɔman nanmusifo ne ɔmanyɛfo.
Na ɔyɛ Ghana Ɔmanpanyin wɔ Canada na ɔyɛɛ Ghana Ɔnanmusifo wɔ Czech Republic ne Serbia ne Montenegro.
Mfitiase asetra ne nhomasua.
Valis-Akyanu nyaa ne Adansedi Krataa a ɛfa Ogya Mfiridwuma ho fii Derbyshire Ogya Ntetee Sukuu a ɛwɔ United Kingdom. Ɔsan nso nyaa ne Abodin krataa a ɛfa Ogya Siw Mfiridwuma ho fii Ogya Dwumadibea Mfiridwuma Sukuupɔn a ɛwɔ United Kingdom. Na ɔwɔ ne Diploma wɔ Ogya Mfiridwuma mu nso.
Adwuma.
Wɔ 2 April 1962 mu no, Valis-Akyanu hyɛɛ n’adwuma ase wɔ saa bere no Keteke Ogya Dwumadibea sɛ Ogyayɛfo wɔ Takoradi wɔ Ghana Atɔe Fam Mantam mu. Wɔ Oforisuo 1, 1964 mu no, ɔde ne ho kɔbɔɔ Ghana Ɔman Ogya Dwumadibea. Wɔ afe 1985 mu no, Bere tiaa mu Ɔman Bammɔ Bagua (PNDC) paw no sɛ Ogya Panyin a ɔreyɛ adwuma. Wɔ afe 1988 mu no, wɔhyɛɛ no den na wɔpaw no sɛ Ogya Panyin titiriw. Na na ɔsan yɛ Central Regional Minister. Wɔ afe 2001 mu no, wɔde Veronica Sharon Boakye Kufuor sii n’ananmu sɛ Ghana Ɔnanmusifo wɔ Czech Republic.
Wɔ Obubuo 2012 mu no, na ɔyɛ Ghana Ɔmannanmusifo wɔ Canada. Na ɔyɛɛ Ghana Ɔnanmusifo nso wɔ Serbia ne Montenegro.
Amanyɔsɛm.
Na Valis-Akyanu yɛ National Democratic Congress (NDC) no muni na na ɔyɛ Mfinifini mantam no Titenani wɔ party no mu. Na ɔsan yɛ mmarahyɛ baguani kandifo na odii nkogu wɔ New Patriotic Party mmarahyɛbagua kandifo Christine Churcher anim. Ɔdii nkogu wɔ abatoɔ 25,932 a ɛyɛ abatoɔ a wɔtoeɛ nyinaa mu ɔha mu nkyekyɛmu 46 berɛ a Churcher nyaa abatoɔ 30,496 a ɛyɛ abatoɔ a wɔtoeɛ nyinaa mu ɔha mu nkyekyɛmu 54.
Ankorankoro asetena.
Valis-Akyianu waree Love Valis-Akyianu. Ne maame ne Auntie Mercy Tandoh Essel na ne nuanom ne Maame Yaa Akyianu, Kwame Akyianu ne Susan Akyianu-Ntsiful.
Ɔyɛ Emmanuel Valis-Akyianu agya, ɔmanyɛfoɔ a ɔsii akan wɔ Cape Coast North Constituency NDC Primary mu na ɔdii nkoguo wɔ Kwamina Mintah Nyarkoh anim.
Ne wuo.
Valis-Akyanu wui wɔ Kitawonsa bosome no mu, afe 2016 mu.
| ||
Kodjo Hodari-Okae
|
Kodjo Hodari-Okae (a wɔsan frɛ no Kodjo Hodari-Okine) yɛ obi a na anka ɔyɛ Ghana ɔman nanmusifo.
Adwumayɛ.
Afe 2010 mu no, Hodari-Okae yɛɛ Ghana Ɔmanpanyin wɔ Malta. Afe 2009 mu no, Ɔmampanyin John Atta Mills na ɔpaw no na ɔyɛɛ Ghana Ɔnanmusifo wɔ Libya. Ɔyɛ obi a na anka ɔyɛ Ghana Atubrafoɔ Dwumadibea no kwankyerɛfoɔ abadiakyiri. Ɔsan nso yɛ obi a na anka ɔyɛ Ghana Atubrafoɔ Dwumadibea no Atubrafoɔ Panyin Abadiakyiri.
Wɔ July 2017 mu no, na ɔka Ghana Atubrafoɔ Dwumadibea no Badwa a emufoɔ yɛ 13 ho.
To hyɛ.
Wɔ Oforisuo 2012 mu no, mmarima a wɔkura akodeɛ tow hyɛɛ Hodari-Okae ne n’abusua so na wɔwiaa wɔn nneɛma wɔ Tripoli.
| ||
Joseph Mainoo
|
Joseph Mainoo (a wɔsan frɛ no Joe Mainoo) yɛ Ghana amammuifoɔ ne aguadifoɔ.
Mfitiaseɛ abrabɔ.
Mainoo fi Mbrom Mantam mu wɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana.
Adwumayɛ.
Wɔ August 1954 mu no, na ɔyɛ sotɔɔ sohwɛfo wɔ Cocoa Purchasing Company (CPC). Na Mainoo yɛ Adom-Nsiah Construction Limited no sohwɛfoɔ. Na ɔsan yɛ CPC no sohwɛfoɔ Boafoɔ. Wɔ afe 1974 mu no, na ɔyɛ Amalgamated Farmers Marketing Company no kwankyerɛfo panyin. Na ɔyɛ Tema Nkɔsoɔ Adwumakuo no Titenani. Ɔsan nso yɛ Tema Mpɔtam Bagua no Titenani. Na ɔsan yɛ Gold Coast Mfiri sotɔɔ ahorow no sohwɛfo. Wɔ afe 1954 mu no, na ɔyɛ Ɔmantam sohwɛfoɔ Boafoɔ wɔ Ashanti Mantam mu na akyiri yi ɔbɛyɛɛ Ɔmantam sohwɛfoɔ wɔ afe 1955 mu.
Amanyɔsɛm.
Na Mainoo yɛ Convention Peoples Party (CPP) no muni. Wɔ afe 1958 mu no, ɔsii akan maa CPP sɛ Mmarahyɛ Bagua no muni na ɔdii nkogu wɔ Ashanti New Town.
N'ankasa abrabɔ.
Mainoo yɛ Awuraa Hagar Nicholls asew barima a na ɔyɛ ɔyarehwɛfo-awogyefo a odi kan a wɔatete no wɔ Ashanti Mantam mu wɔ Ghana.
Ntawantawa.
Wɔ May 1969 mu no, wɔyɛɛ Mainoo agyapadeɛ ho nhwehwɛmu ne CPP mufoɔ foforɔ nanso akyiri yi wɔgyaee nhwehwɛmu no.
| ||
Benjamin Alphonsus Kwasi Konu
|
Benjamin Alphonsus Kwasi Konu yɛ Ghana amammuifoɔ ne ɔkyerɛkyerɛfoɔ.
Mfitiaseɛ abrabɔ.
Konu fi South Tongu a ɛwɔ Volta Mantam mu.
Adwumayɛ.
Wɔ Kitawonsa 1956 mu no, wɔpaw Konu wɔ amansan abatow no mu sɛ ɔnsom wɔ Mmarahyɛ Bagua no mu. Na ɔyɛ ɔkyerɛkyerɛfo.
Amanyɔsɛm.
Na Konu yɛ Mmarahyɛ Bagua no muni ma Sogakofe Mantam.] Na ɔyɛ Convention Peoples Party no muni. Na ɔsan yɛ Ɔmanpanyin a ɔhwɛ Mpataayi so.
| ||
Freda Obeng-Ampofo
|
Freda Obeng-Ampofo yɛ adwumayɛfo panyin ne mixer wɔ KAEME Cosmetics. Ɔwɔ osuahu a atwam wɔ nhwehwɛmu, adwuma no sohwɛ, nhyehyɛe, sikasɛm nhyehyɛe ne adwumayɛ mu.
Adwumayɛ.
Freda Obeng-Ampofo wɔ mprempren nnwuma mmienu sɛ Adwumayɛfoɔ Panyin ne Mixer wɔ Kaeme ne Press and Information Officer wɔ European External Action Service.
N'ankasa abrabɔ.
Freda de n’adwene asi so sɛ ɔbɛbɔ na wahyɛ nneɛma a ɛkorɔn, a wɔayɛ wɔ Ghana ho nkuran wɔ wiase nyinaa akansi mu
| ||
James Ransford Dankwah
|
James Ransford Dankwah yɛ Ɔbenfo wɔ Mineral Engineering dwumadibea a ɛhwɛ Mines and Technology Sukuupɔn so.
Adwumayɛ.
James Ransford Dankwah yɛ Ɔbemfo a ɔkyerɛ adeɛ wɔ Fam gudeɛ ne Tɛkenɔlɔgyi Suapɔn mu.
Adesuadeɛ ahodoɔ bi ɔkyerɛ ne:
| ||
Yaganoma Baatuolkuu
|
Yaganoma Baatuolkuu ɔyɛ fotufoɔ a n’ani gye ho ne Dagara ɔbaa a ɔyɛ den a ne bo a wasi sɛ ɔbɛkyerɛ akannifoɔ awoɔ ntoatoasoɔ a ɛdi hɔ no kwan no hyerɛn denam ne ho a ɔde hyɛ Ahaspora afotuo nhyehyɛeɛ no mu. Ɔde ahofama a enhinhim ma mmarima ne mmea pɛyɛ ne adwene a ɛma mmerante ne mmabaa tumi no adi n’akwan a ɔde bɛtete afoforo ma wɔayɛ wɔn ankasa nkyerɛase a eye sen biara.
Mfitiaseɛ abrabɔ ne nwomasua.
Yaganoma Baatuolkuu fi Ghana Atifi Atɔe Mantam mu. Ɔwɔ abodin krataa wɔ Adwinni ne Nsususoɔ mu ne Masters of Literature wɔ Managing Creative Industries mu.
Adwumayɛ.
Yaganoma Baatuolkuu na ɔbuee Wanjo Africa, adwumakuo bi a wɔyɛ nnuan na wɔde kyekyere nneɛma a wɔde wuram nnɔbae a ɛwɔ hɔ ankasa di dwuma de yɛ nneɛma a wɔde yɛ nkurow akɛse mu anom. Wanjo bɔ, nsuo, syrups, jams, preserves ne sauces fi kurom hɔ nnuhuam, nhabannuru ne atosodeɛ ahodoɔ.
N'ankasa abrabɔ.
Yaganoma gye di sɛ sɛ woasi wo bo, anigye ne anigye a, wobɛtumi adi yie wɔ tebea biara a wubehu mu.
| ||
Charles Ofori Antipem
|
Charles Ofori Antipem yɛ Ghanani a wayɛ kit soronko bi a wɔde bɛsua Nyansahunu, Mfididwuma ne Nkontaabuo (STEM).
Mfitiaseɛ abrabɔ ne nwomasua.
Wɔtetee Charles firii abusua bi a nyansahunu dii hene mu. Na ne papa yɛ nyansahunu kyerɛkyerɛfoɔ. Bere a ɔrenyin no, na ne papa wɔ ne so bere nyinaa sɛ ɔbɛsua pii, titiriw, nneɛma a ɛfa nyansahu ho ɛmfa ho sɛ na intanɛt nni hɔ.
Bere a Charles dii mfe ason no, ohuu nhomakorabea bi a ne mfɛfo adwumayɛfo a wɔn ho akokwaw no bi ka ho asɛm kɛse. Ɛyɛ nwomakorabea hɔ na onyaa nhoma ahorow a ɛfa wiase no mu nneɛma akɛse a wɔyɛe a Wright anuanom, Nokola Tesla, Thomas Edison ne Henry Ford ka ho.
Adwumayɛ.
Charles Ofori Antipem, a ofi Ghana, ayɛ kit soronko bi a wɔde bɛsua Nyansahu, Mfiridwuma, Mfididwuma ne Nkontaabu (STEM). Wɔato saa kit yi din kɛkɛ: Science Set. Ɛyɛ nokwarem no nyansahu mu nhwehwɛmu dan ketewa (Nyansahunu Lab) a ɛwɔ ankorankoro nneɛma (nneɛma) 45 a obi betumi de ayɛ nyansahunu mu nhwehwɛmu atitiri bɛboro 26.
N'ankasa abrabɔ.
Charles Ofori Antipem yɛ Ghana aberanteɛ bi a ɔyɛ serial inventor ne Co — of DEXT Technology Limited a ɛwɔ Ashanti mantam mu wɔ Ghana.
| ||
Sesinam Dagadu
|
"Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Kasa mu"
Sesinam Dagadu yɛ Ɔdehyeɛ ne Mfiridwuma sohwɛfoɔ Panyin wɔ SnooCODE.
Adwumayɛ.
Yɛ kɔfabae ne panin kwankyerɛfoɔ ma SnooCODE adwumakuo no.
N'ankasa abrabɔ.
Sesinam Dagadu yɛ mfididwumayɛfoɔ a ɔwɔ nimdeɛ wɔ ahobammɔ ne kar mfididwuma mu a n’ani gye ho sɛ ɔbɛsi nneɛma a ɛnsɛe.
| ||
Yaw Bamful Turkson
|
"Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante kasa mu"
Yaw Bamful Turkson yɛ obi a na anka ɔyɛ Ghana ɔman nanmusifo.
Mfitiaseɛ Abrabɔ ne nwomasua.
Ɔmanpanyin Yaw Bamful Turkson a na ɔyɛ Asamankese Methodist Mfitiase Sukuu suani wɔ 1930 ne 1940 mfeɛ no mu.
Adwuma.
Bamful Turkson ɛyɛɛ Ghana ananmusifoɔ wɔ France firi afe 1976 kɔsi afe 1980.
| ||
Alfred John Ocansey
|
Alfred John Ocansey (wɔwoo no Ɔpɛnimaa bososme da a ɛtɔ so du-nnan wɔ afe apem ahanwɔtwe ne aduonson ne nkron wɔ Ada. Ne papa ne John Episi Ocansey ne Owurayere Salome Korngo Ocansey.
Adwumayɛ.
Ɔde sika yɛɛ atesɛm nkrataa, sini, radio, ne nnwom ho adwuma wɔ Gold Coast, na ɔde gramafon ne radio dii dwuma. Sɛ́ ɔmampanyin ne obi a ɔyɛ adwuma no, ɔboaa ɔmanfo ma wonyaa ahofadi wɔ Gold Coast.
Wɔ afe 1925 mu no, osii sini hwɛbea a edi kan wɔ mantam no mu, Accra Palladium Cinema, ma London Palladium no kaa ho asɛm. Ɔtrɛw n'adwuma mu kɔɔ nkurow akɛse mu, na ɔde sini a ne kɔla yɛ kɔkɔɔ bae wɔ afe 1933 mu, na ɔde gramafon dii dwuma wɔ sini a kasa nnim mu. Bartholomew Theatre no faa obi a ɔbɔ nnwom a wɔde di dwuma ansa na wɔasi sini no.
| ||
Emmanuel Abaim Baidoo
|
"Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Kasa mu"
Emmanuel Abaim Baidoo (wɔwoo wɔ Obubuo da a edi kan wɔ 1933) wɔ Breman-Asikuma.
Nwomasua.
Ɔsuaa adeɛ wɔ Sefwi-Anwhiaso Methodist Sukuu mu, faako a ɔnyaa Mfinimfini Sukuu Awieeɛ Krataa wɔ afe 1948 mu.
Adwumayɛ.
Ɔde ne ho bɔɔ kuw no wɔ April 1951 mu na ɔbɛyɛɛ lance-corporal wɔ 1954 mu, sergeant wɔ 1955 mu, awiei koraa no wɔhyɛɛ no adwuma wɔ 1960 mu bere a ɔyɛɛ adesua wɔ Mons Officer Cadet School akyi. Afei wɔmaa no dibea ntɛmntɛm sɛ ɔsahene panyin wɔ 1968 mu.
Bere a ɔkɔɔ so tetee no wɔ Staff College wɔ India no, ɔbɛyɛɛ Asraafo a Wɔnam Anamɔn so Kuw a Ɛto so 4 no panyin kosii 1970, bere a wɔyɛɛ no Ɔkwankyerɛfo a ɔhwɛ Man-Power, Planning and Administration so wɔ Ministry of Defence no.
| ||
James Leslie Mayne Amissah
|
James Leslie Mayne Amissah (wɔwoo no afe 1964) yɛ obi a na anka ɔyɛ Ghana ɔman nanmusifo.
N'ahyɛase ne nhomasua.
Amissah a wɔwoo no wɔ Cape Coast no yɛ Samuel George ne Rebecca Bernice Amissah babarima a ɔto so abien. Ɔkɔɔ Aban Mmarimaa Sukuu a ɛwɔ Cape Coast ne Adisadel College, faako a ɔdaa akannifoɔ su a ɛdi kan adi sɛ Head Prefect wɔ afe 1955. Wɔ Ghana Suapɔn, Legon no, ɔdii abodin krataa a wɔaka abom wɔ Sikasɛm ne Asetena mu Adesua mu. Bere a na ɔwɔ Legon no, wɔpaw no sɛ wɔn a wɔde Ghana Ɔmampanyin a odi kan, Osagyefo Dr Kwame Nkrumah, bɛba anadwo a ɔman no nyaa ahofadi no mu biako.
Adwuma.
Ɔman nanmusi Adwuma.
Amissah som wɔ aman ntam nkitahodi adwuma mu wɔ Ottawa, Geneva, ne Bonn. Wɔ afe 1985 mu no, ɔbɛyɛɛ Ghana Ɔnanmusifo wɔ Japan, a wɔsan gyee no tom wɔ Brunei, North Korea, South Korea, ne Indonesia. Bere a ɔsan baa Ghana wɔ afe 1993 mu no, ɔyɛɛ Ɔkyerɛwfo maa Ɔmanpanyin mfe ason. Wɔhyɛɛ no anuonyam sɛ Companion of the Order of the Volta wɔ afe 2006 mu de kyerɛɛ ne som adwuma ho aniso.
Owuo.
Amissah wuo wɔ Benada, Ɔpɛpɔn 27, 2014.
Akorankoro asetena.
Ɔwɔ mma, mmanana nsia, Nana Kwesi, Bobby, Baaba, Papa, Araba Egyirba ne Benjamin.
| ||
Henry Van Hien Sekyi
|
Henry Van Hien Sekyi (wɔwoo no Ɔbɛnem 15, 1928) yɛ Ghana ɔman nanmusifo a wakɔ pɛnhyen.
Nhomasua.
Ɔkɔɔ University College wɔ Gold Coast (mprempren ɛyɛ Ghana Suapɔn). Bere a owiee no, ɔtoaa ne nhomasua so wɔ King’s College a ɛwɔ Cambridge Sukuupɔn mu, ne London Sukuu a Ɛhwɛ Sikasɛm So.
Adwuma.
Wɔ 1957 mu no, ɔhyeɛ n'amannɔne adwuma ase. Efi 1958 kosi 1961 no, ɔyɛɛ ɔkyerɛwfo a ɔto so abiɛsa, nea ɔto so abien, ne nea odi kan wɔ aban ananmusifo dwumadibea a ɛwɔ Washington, D.C. Wɔ 1962 mu no, onyaa nkɔso koduu ɔkyerɛwfo a odi kan na akyiri yi ɔbɛyɛɛ ɔfotufo wɔ aban ananmusifo dwumadibea a ɛwɔ Rome no mu.
Ɔkyerɛɛ nkyekyɛm ahorow kwan wɔ Amannɔne Nsɛm Ho Dwumadibea fi 1962 kosi 1965, ɔsom sɛ ɔkyerɛwfo panyin wɔ 1965 mu, na na ɔyɛ Ɔmanpanyin wɔ Canberra, Australia, fi 1966 kosi 1970.
Ɔyɛɛ ɔnanmusifo wɔ Rome fi 1970 kosi 1972, Ɔpanyin wɔ London fi 1972 kosi 1974, ne Daa Anamusini wɔ Amanaman Nkabom Asafo Ti fi 1978 kosi 1980.
Nidi a wɔde ma.
Dwoda, Ɔpɛpɔn 4, 2018 no, na ɔyɛ aban ananmusifoɔ a Ɔmanpanyin Nana Addo Dankwa Akufo-Addo hyɛɛ wɔn anuonyam sɛ Ghana Amannɔne Adwumayɛfoɔ 10 a wɔdi kan wɔ adeyɛ bi a wɔyɛeɛ wɔ Jubilee House no mu baako.
Ankorankoro asetena.
Ɔwaree Maria Joyce Tachie-Menson wɔ afe 1958 mu.
| ||
Yelibora Antumini
|
Yelibora Antumini yɛ Ghana ɔmanyɛfo a wakɔ pɛnhyen.
| ||
Joseph Quao Cleland
|
Joseph Quao Cleland yɛ Ghana ɔman nanmusifo a wakɔ pɛnhyen.
Nhomasua.
Ɔkɔɔ Sukuupɔn Kɔlege wɔ Ghana firi afe 1956 kɔsi afe 1959, na ɔnyaa Bachelor of Science wɔ Sikasɛm mu. Ɔyɛɛ Master of Arts wɔ Amanyɔsɛm mu wɔ Columbia Sukuupɔn mu wɔ New York wɔ 1970. Onim Ga, Borɔfo, ne Franse kasa ka.
Adwuma.
Na ɔyɛ Amanaman Nkabom Boayikuo a ɛhwɛ ntoboa so no muni na ɔyɛɛ Ɔkwankyerɛfoɔ wɔ Sikasɛm mu Nkitahodiɛ Dwumadibea wɔ Amannɔne Nsɛm Ho Dwumadibea a ɛwɔ Accra, Ghana. Efi afe 1972 kosi afe 1974 no, odii dwuma sɛ Ɔsomfo Fotufo ne Ghana Daa Ananmusifo Abadiakyiri wɔ New York, faako a ɔyɛɛ UNWRA Boayikuw ne Boayikuw a Ɛto so Anum no guamtrani wɔ 1972 Amanaman Nkabom Bagua Kɛse no mu.
Ne dwumadie no bi ne Ɔmanpanyin Abadiakyiri wɔ New York firi 1970 kɔsi 1972 ne Mfinimfini Apueeɛ ne Asia Dwumadibea no Panyin wɔ Amannɔne Nsɛm Ho Dwumadibea a ɛwɔ Accra fi 1968 kɔsi 1969. Nea ɛka n’ananmusifo dwumadi ahorow nso ho ne dibea ahorow a ɔyɛe sɛ Ɔfotufo wɔ Aban Nnanmusini a ɛwɔ Ivory Coast fi 1963 kosi 1964 ne Aban Nnanmusini a ɛwɔ Egypt fi 1962 kosi 1963.
1981.
Wɔ afe 1981 mu no, wɔpaw no sɛ Ghana Ɔnanmusifo foforo wɔ Holy See (Ahennibea Kronkron) no so.
2009.
Wɔ afe 2009 mu no, na ɔka wɔn a wɔpaw wɔn sɛ wɔnyɛ adwumakuo ne agyinatukuo mufoɔ wɔ Ɔman Badwa no anim no ho, na Ɔmampanyin John Evans Atta Mills na ɔyii wɔn.
| ||
Keli Nordor
|
Keli Nordor (wɔwoo no Ɔbɛnem 18, 1937) yɛ obi a na anka ɔyɛ Ghana ɔmanyɛfo ɔman nanmusifo a wɔakɔ pɛnhyen.
Death.
Ɔwuo wɔ Ɔkɔtɔberɛ ne da a ɔtz so nwotwe, afe 2021.
| ||
Sammie Pesky Eddico
|
Sammie Pesky Eddico ((wɔwoo no Ɔsanaa 13, 1958)) yɛ obi a na anka ɔyɛ Ghana ɔmanyɛfo ne ɔman nanmusifo.
Mfiase asetena ne Nhomasua.
Wɔwoo Owura Eddico Ɔsanaa 13, 1958, wɔ Likpe Agbozome, Ghana.
Ɔnyaa ne B.A. wɔ Russia ne Franse kasa mu wɔ Ghana Suapɔn a ɛwɔ Legon (1979-1984) na ɔnyaa adwumayɛfoɔ nteteeɛ wɔ aman ntam nkitahodiɛ, amannɔne nsɛm, amanaman ntam abusuabɔ, sikasɛm mu nkitahodiɛ, ne ɔman adwumayɛ mu wɔ Bulgaria, Germany, Kenya, China, ne Ghana.
Adwuma.
Ɔyɛɛ adwuma wɔ aman ntam nkitahodi ahorow mu, a nea ɛka ho ne sɛ Charge d’Affaires wɔ Ghana Aban Nnanmusini a ɛwɔ Brasilia, Brazil, fi afe 1998 kosi afe 2002, ne sɛ Ɔkyerɛwfo a odi kan, Ɔfotufo, ne Ɔmanpanyin wɔ Ghana Aban Nnanmusini a ɛwɔ Bern, Switzerland, fi 1992 kosi 1996.
Wɔ Ministry of Foreign Affairs and Regional Integration mu wɔ Accra no, ɔdii dwuma te sɛ Director of the Policy Planning, Research, and Monitoring Bureau firi afe 2005 kɔsi afe 2006, na wadi kan ayɛ adwuma sɛ Acting Director firi afe 2003 kɔsi afe 2005. Efi afe 2006 kosi afe 2010 no, ɔyɛɛ Asɛmpatrɛw Panyin Abadiakyiri wɔ Ghana Aban Nnanmusini a ɛwɔ Addis Ababa, Ethiopia, na bere koro no ara ɔyɛɛ Ghana Daa Anamusini Abadiakyiri wɔ Afrika Aman Nkabom no mu.
Afe 2013 mu no, ɔfaa Ghana Daa Ananmusifoɔ wɔ Amanaman Nkabom Dwumadibea a ɛwɔ Geneva.
Ankorankoro asetena.
Pesky Eddico aware na ɔwɔ mma mmiɛnsa.
| ||
Clarus Kobina Sekyi
|
Clarus Kobina Sekyi yɛ Ghana ɔman ananmusifoɔ a wɔakɔ pɛnhyen.
Adwuma.
Ɔyɛɛ Ambassador-in-residence wɔ Legon Center for International Affairs and Diplomacy (LECIAD) a ɛwɔ Ghana Suapɔn mu.
| ||
Richard Maximilian Akwei
|
Richard Maximilian Akwei (wɔwoo no Obubuo 27, 1923 wɔ Nkran) yɛ Ghana ɔman nanmusifo a wakɔ pɛnhyen.
N'abrabɔ ahyɛase ne Nhomasua.
Na ɔyɛ anuanom baanan mu nea ɔto so abien, na na ɔwɔ ne nuabarima kumaa bi a wɔfrɛ no Ghanaba Guy Warren a wɔsan frɛ no Warren Gamaliel Kpakpo.
Wɔ afe 1939 mu no, Akwei de ne din kɔhyɛɛ Prince of Wales (Achimota) College na onyaa Cambridge Sukuu Adansedi krataa fii London Sukuupɔn mu a na ɔwɔ Matriculation wɔ afe 1942 mu. Owura Akwei nyaa sika a wɔde bɛboa no wɔ Christ Church, Oxford Sukuupɔn mu, na onyaa B.A. (Oxon) wɔ Amanyɔsɛm, Nyansapɛ, ne Sikasɛm mu wɔ afe 1945. Wɔ 1952 mu no, onyaa Postgraduate Certificate wɔ Nhomasua mu wɔ London Sukuupɔn Nhomasua Asoɛe mu.
Adwuma.
Ansa na Ghana rede ne ho.
Bere a Akwei san baa Ghana wɔ afe 1945 mu no, ɔyɛɛ adwuma sɛ Asɛnnibea Ɔkyerɛwfo ne ɔkyerɛkyerɛfo wɔ University College of the Gold Coast. Wɔ afe 1952 mu no, ɔbɛyɛɛ Aban Ɔmantam Ɔnanmusifo Panyin wɔ Ashanti Mantam mu. Ɔde ne ho bɔɔ Amannɔne Adwumayɛfo Kuw no ho wɔ 1956 mu, na ɔsom sɛ Cadet Diplomat wɔ United Kingdom Aban Asoɛe a Ɛkorɔn wɔ Ottawa, Canada.
Ghana dee neho akyi.
Ghana nyaa ahofadi wɔ afe 1957 mu akyi no, Akwei yɛɛ Ɔfotufo wɔ Ghana Aban Nnanmusibea a ɛwɔ Washington D.C., na ɔboaa Afrika ahofadi kuw no. Efi afe 1961 no, ɔde ne ho hyɛɛ Ghana amannɔne amammuisɛm ho nhyehyɛe mu wɔ wiase nyinaa wɔ Ɔmampanyin Nkrumah ase. Ɔde ne ho hyɛɛ South Africa Amanaman Nkabom no mufo a wogyaee mu no mu, ɔne Soviet akannifo bɔɔ nkɔmmɔ, na ɔkaa ho wɔ fapem nkrataa a wɔkyerɛw maa nhyiam a edi kan a ɛfa Aman a Wɔmfa Wɔn Ho Nhyɛ Mu ho wɔ 1961 mu no mu.
Amanaman ntam ɔman nanmusifo.
Wɔ afe 1962 mu no, Akwei dii dwuma titiriw wɔ ntamgyinafo mu wɔ China ne India Ɔhye so akasakasa no mu sɛ Ghana Nnanmusini a wɔkɔɔ Colombo Nhyiam no fa. Efi afe 1964 kosi afe 1965 no, ɔyɛɛ Ghana Ɔnanmusifo a odi kan wɔ Mexico, ɔhyehyɛɛ aban ananmusifo dwumadibea wɔ Mexico City na ogyinaa Ghana ananmu wɔ aman pii nhyiam ahorow ase. Ɔsan nso yɛ Ghana Nnanmusini a wɔkɔɔ Amanaman Nkabom Bagua Kɛseɛ Nhyiamu a ɛtɔ so 19 no muni.
Wɔ afe 1972 mu no, Richard Akwei yɛɛ Ghana Ɔnanmusifoɔ wɔ China, na ɔhunuu China nsakraeɛ wɔ Amammerɛ mu Ɔsesɛw no fa a ɛtwa toɔ no mu. Wɔ afe 1994 mu, bere a ogyinaa Commonwealth Ɔkyerɛwfo Dwumadibea ananmu no, odii dwuma titiriw wɔ ntetee a wɔyɛ maa South Africa aban ananmusifo a wɔwɔ Pretoria wɔ ɔman no ahofadi akyi no mu.
Nidi a wɔde ma.
Dwoda, Ɔpɛpɔn 4, 2018 no, na ɔyɛ aban ananmusifoɔ a Ɔmanpanyin Nana Addo Dankwa Akufo-Addo hyɛɛ wɔn anuonyam sɛ Ghana Amannɔne Adwumayɛfoɔ 10 a wɔdi kan wɔ adeyɛ bi a wɔyɛeɛ wɔ Jubilee House no mu baako.
Ankorankoro asetena.
Ɔwaree Josephine Akosua Afram wɔ afe 1956 mu.
| ||
Kwadwo Nyamekye Marfo
|
Kwadwo Nyamekye Marfo yɛ Ghana ɔman nanmusifo a wakɔ pɛnhyen.
| ||
Kojo Owusu Gyamadua Amoo-Gottfried
|
Kojo Owusu Gyamadua Amoo-Gottfried () yɛ Ghana ɔman nanmusifo a wakɔ pɛnhyen.
Adwuma.
Kojo Gyamadua yɛ aban nanmusifo a odi kan (1983-1988) a wɔde no kɔɔ Cuba.
Ɔyɛɛ adwuma sɛ Ghana Mmofra ne Mmabun Akwankyerɛ Nhyehyɛe a Fidel Castro Ruz ne Ɔmanpanyin Jerry John Rawlings boom bɔe no sohwɛfo. Nsrahwɛ a ɔkɔɔ sukuufo nkyɛn daa wɔ Accra no maa Ghanafo a wɔresua ade wɔ Cuba no buu no, na ɛmaa ɔde no sii hɔ sɛ obi a ɔda nsow wɔ Cuba Biakoyɛ Kuw no mu.
Nidi ne Abasobɔde.
Wɔ Ahinime 9 wɔ Accra no, Cuba aban no de Adamfofa Abasobɔde hyɛɛ Kojo Owusu Gyamadua Amoo-Gottfried anuonyam wɔ mmoa a ɔde mae na ɔbɔɔ Cuba ɔman anidan no ho ban pintinn no ho, sɛnea Prensa Latina bɔɔ amanneɛ no.
Wɔ afe 2016 mu no, ɔnyaa "Black Star Excellence" Award firii Ghana Socialist Forum hɔ wɔ n'adwuma a ɛda nsow wɔ nkɔsoɔ akuo mu, titire no ne baakoyɛ a ɛtra hɔ daa ne Cuba. Mprempren, ɔhyɛ akwantu a wɔde kɔ Havana ho nkuran ma wɔn a na ɔne wɔn wɔ abusuabɔ wɔ adwumayɛ mu, a osuahu ahorow ne n’anigye a ɔwɔ ma Cuba no kanyan no.
| ||
Timothy Enyo Kwaku Amesimeku
|
Timothy Enyo Kwaku Amesimeku (wɔwoo no afe 1934) yɛ obi a na anka ɔyɛ Ghana ɔman nanmusifo.
N'abrabɔ ahyɛase ne Nhomasua.
Wɔwoo no afe 1934 wɔ Mafi-Kumasi, Volta Mantam mu, Ghana, nyaa Akyerɛkyerɛfoɔ Adansedie "B" ne "A" wɔ nteteeɛ akyi wɔ Presbyterian Akyerɛkyerɛfoɔ Nteteeɛ Kɔlege a ɛwɔ Amedzofe ne Akropong-Akuapim.
Ɔmanpanyin Amesimeku dii kokoam adesua akyi, na ɔtwaa G.C.E ‘O’ Level ne ‘A’ Levels wɔ bea fofor. Ɔnyaa B.A (General) abodin krataa wɔ afe 1966 mu wɔ Ghana Suapɔn mu, na ɛno akyi no ɔnyaa LLB adesua ne Barrister-at-Law adansedie wɔ Ghana Law School. Wɔfrɛɛ no kɔɔ Bar no mu wɔ afe 1972 mu.
Adwuma.
Amesimeku de mfeɛ 18 yɛɛ adwuma wɔ Ghana Nhomasua Dwumadibea na ɔsom wɔ board ahodoɔ mu. Na ɔyɛ Danquah-Busia Kuw ne Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no muni a ɔhyehyɛɛ no. Ansa na ɔbɛyɛ n’ananmusifo dwumadi wɔ Cotonou, Benin no, ɔyɛɛ mmaranimfo adwuma wɔ Ameyi Chambers bɛyɛ mfe abien.
| ||
Joseph Kwaku Antwi
|
Joseph Kwaku Antwi yɛ obi a na anka ɔyɛ Ghana ɔman nanmusifo.
Adwuma.
Wɔ afe 2017 mu no, Ghana ɔmanpanyin, Nana Addo Dankwa Akufo-Addo paw no sɛ Ghana ananmusifo wɔ Democratic Republic of Congo.
| ||
Joseph Awa Laryea
|
Joseph Awa Laryea yɛ Ghana ɔman nanmusifo.
Adwuma.
Na Joseph Awa Laryea yɛ ɔman nanmusifo wɔ bere a na Ɔmampanyin John J. Rawlings redi tumi no.
Laryea, bere a ɔreyɛ adwuma sɛ Ɔman nanmusini abadiakyiri a ɔhwɛ amannɔne nsɛm so wɔ June 1, 1999 no de adesrɛ titiriw bi kɔmaa Prince Torki Mohammed wɔ ne nsrahwɛ wɔ Ghana wɔ ayayade a Ghanafo a wɔwɔ Saudi Arabia refa mu no ho haw ahorow ho.
Wɔ July 2000 mu no, na ɔka ananmusifoɔ a wɔne saa berɛ no Ɔmampanyin abadiakyiri, John Evans atta Mills kɔɔ China aban mpaninfoɔ mpaninfoɔ nkyɛn wɔ Beijing a na wɔn botaeɛ ne sɛ wɔbɛma China ne Ghana ntam abusuabɔ ayɛ yie no ho.
| ||
Alex Ntim Abankwa
|
Alex Ntim Abankwa (wɔwoo no Ɔpɛpɔn da a ɛtɔ so 11, afe 1933) yɛ obi a na anka ɔyɛ Ghana ɔman nanmusifo.
N'abrabɔ ahyɛase ne Nhomasua.
Ntim Abankwa yɛ Owura Richard Abankwa Ntim ne Awuraa Elizabeth Adobea Ntim mma dumien no mu nea ɔto so abiɛsa. Bere a owiee mfitiase sukuu wɔ Abetifi no, ɔkɔɔ Presbyterian Boys Ntoasoɔ Sukuu wɔ Odumase Krobo.
Mfitiaseɛ no wɔpaw no sɛ ɔnkɔyɛ mfiridwuma a ɛfa fam atuo ho, na akyiri yi ɔyɛɛ BSc wɔ Abɔde a Nkwa Wom Ho Adesua mu wɔ University College of Ghana, Legon, na owiee sukuu wɔ afe 1959. Eyi akyi no, ɔyɛɛ adwuma bere tiaa bi sɛ Asase Nyansahu sohwɛfo ansa na ɔrekɔka Ghana Amannɔne Dwumadibea no Nhwehwɛmu Dwumadibea a ɛwɔ Accra no ho. Onyaa ntetee foforo wɔ India ne Soviet Union.
Adwuma.
Ɔmannanmusifo Abankwa, sɛ ɔman dwumayɛni a ne ho akokwaw wɔ amansɛmdi mu no, nam aban nsakrae a wɔyɛe wɔ fie ne amannɔne so som Ghana. Efi afe 1959 no, na ne dwumadi ahorow no bi ne desk officer wɔ Research Department, ɔpanyin a odi kan a wɔhyɛɛ no sɛ ɔsraani wɔ Ghana Po so Asraafo Tuhoama Asraafo mu, ne dibea ahorow wɔ Ministry of Foreign Affairs.
N’ananmusifoɔ adwuma no hyɛɛ aseɛ wɔ afe 1964 mu wɔ Ghana Aban Nnanmusibea a ɛwɔ Ethiopia, na ɛno akyi no, wɔde no kɔmaa Ghana Asɛmpatrɛ adwuma a ɛwɔ Washington, D.C. Wɔ afe 1976 mu no, ɔbɛyɛɛ Ɔmannanmusifo wɔ Canada, ɔhyɛɛ nkitahodiɛ ase, hyɛɛ Ghana nhyehyɛeɛ ho nkuran, na ɔboaa Ghanafoɔ yiedie.
Efi afe 1991 kosi 1998 no, ɔyɛɛ Ghana Ɔnanmusifo wɔ Belgium, Netherlands, ne Luxembourg, na bere koro no ara na odii Asɛmpatrɛw adwuma a ɛkɔ Europa Aman ne Afrika, Caribbean, ne Pacific Amanaman Kuw no Ɔkyerɛwfo Dwumadibea a ɛwɔ Brussels no anim.
Ahomegye Akyi.
Bere a ɔkɔɔ pɛnhyen no, Bankwa yɛɛ adwuma sɛ ɔfotufo maa Sikasɛm Dwumadibea no na ɔsommee wɔ ECOWAS Mpanyimfo Bagua no mu, na osuaa nkɛntɛnso a UENOA nyae wɔ Ghana so fi afe 2000 kosi afe 2002.Akyiri yi ɔde ne ho kɔbɔɔ Ɔman Afrika Atipɛnfo Nhwehwɛmu Nhyehyɛe no Aban Bagua no mu fi afe 2003 kosi afe 2014. Bio nso, na ɔyɛ Executive Diligence, ankorankoro adwumakuw bi no Titenani Panyin.
Wɔ afe 2008 mu no, onyaa ɔman no mu agyede sɛ Officer of the Order of the Volta, a Ministry of Foreign Affairs, Research Department, ne The Council of the African Peer Review Mechanism paw no.
Akorankoro asetena.
Ɔmanpanyin Abankwa aware Awuraa Kate Abankwa a ɔyɛ ɔmanpanyin a wakɔ pɛnhyen. Wɔwɔ mma baasa a wɔanyinyin, mmanana du, ne banana biako.
Wɔ wɔn pɛnhyenkɔ mu no, wɔboa ma wɔn kurom ne sukuu ahorow nya nkɔso, na wonya nsɛm a wɔde ka wɔn ho asɛm de kyerɛ wɔn mmɔdenbɔ no.
| ||
Nana Bema Kumi
|
"Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Kasa mu"
Nana Bema Kumi yɛ Ghana ɔman nanmusifo a wakɔ pɛnhyen wɔ Nkran.
Adwumayɛ.
Wɔ afe 2005 mu no, wɔpaw no sɛ Ghana Ɔnanmusifo wɔ Europa Aman Nkabom Kuw no mu ne Belgium Ahemman ne Luxembourg Ahemman Kɛse no nso mu. Bere a ɔkɔɔ pɛnhyen wɔ Ghana Amannɔne Dwumadibea wɔ Oforisuo 2011 mu no, ɔhyehyɛɛ Institute of Diplomatic Practice and Development Policies (I-2DP) wɔ Accra sɛ ɛbɛboa ama Afrika mpaninfoɔ tumi ayɛ adwuma wɔ Diplomacy ne Development Policies a wɔhyehyɛ mu. Efi saa bere no, Asoɛe no atete mpanyimfo bɛboro 600 a wofi wiase nyinaa a Ghana ne Afrika aman ne ahyehyɛde ahorow pii te sɛ ECOWAS, Afrika Nkabom Kuw ne Europa Asoɛe a Ɛhwɛ Nkɔsoɔ Nhyehyɛeɛ so wɔ Maastricht ka ho.
Nwoma a ɔtintimm.
Ɔmanpanyin Kumi atintim ne nkaeɛ nwoma wɔ asɛmti – ƆMAN A ƐSOM NA ƆDƆ
N'ankasa abrabɔ.
Ɔyɛ adwuma ɔmanpanyin a wadi mfeɛ aduasa nnum wɔ Ghana Amannɔne Dwumadibea, Ɔmanpanyin Awuraa Kumi somm wɔ aman ntamgyinafoɔ dibea ahodoɔ bi mu a Ghana Asɛmpatrɛ adwuma a ɛwɔ Amanaman Nkabom no mu wɔ New York a wɔmaa no adwuma sɛ ɔnsom wɔ Amanaman Nkabom Mmara Boayikuo ne Amanaman Nkabom Asetena mu ne Nnipa Boayikuo, Ghana Aban Nnanmusini a ɛwɔ Copenhagen a ɛwɔ asɛdeɛ foforɔ wɔ Norway, Sweden, Finland ne Ireland, kan Soviet Republic ne Ghana Asɛmpatrɛ adwuma a ɛwɔ Abuja, faako a ɔyɛɛ Acting High Commissioner mfeɛ mmiɛnsa.
| ||
Albert Francis Yankey
|
Ɔnanmusifo Albert Ekow Yankey (1957-2021) yɛ obi a na anka ɔyɛ Ghana amammuifo ne ɔman nanmusifo.
Adwuma.
Ɔyɛɛ Ghana Ɔnanmusifoɔ, Ɔyɛ soronko ne Tumifoɔ, ne Daa Ananmusifoɔ wɔ Ethiopia, Afrika Nkabom Kuo (AU), ne Sikasɛm Badwa a ɛhwɛ Afrika so (ECA).
| ||
Kodzo Kpoku Alabo
|
Ɔnanmusifoɔ Dr. Kodzo Alabo yɛ nimdefoɔ a ɔwɔ Legon Asoeɛ a Ɛhwɛ Amanaman ne Nimdesɛm so (LECIAD) a ɛwɔ Ghana Suapɔn mu ne Ghana ɔman nanmusifo.
Adwuma.
Alabo yɛɛ adwuma sɛ Ghana Nanmusifo wɔ Russia ne aman ahorow a ɛben hɔ so.
Wɔ Ayɛwohomumɔ 2015 mu no, wɔpaw no sɛ Ghana ananmusifoɔ wɔ Republic of Armenia. Wɔ Ayɛwohomumɔ 9 no, ɔde ne adansedie nkrataa maa Ɔmampanyin, Serzh Sargsyan sɛ ɔbɛhyɛ n’adwuma ase wɔ ɔman no mu.
Adwumayɛ.
Wɔyii ne sɛ Ɔnanmusifoɔ ma Russia.
| ||
K. O. Abrefa
|
Adwumayɛ.
Busia yɛɛ ɔmantam soafo fi 1942 kosi 1949, na wɔpaw no sɛ ɔkyerɛkyerɛfo a odi kan wɔ Afrika Adesua mu. Ɔbɛyɛɛ Afrikani a odi kan a ɔtenaa agua so wɔ University College of the Gold Coast (mprempren ɛyɛ Ghana Sukuupɔn). Wɔ afe 1951 mu no, Ashanti Apam no paw no sɛ ɔmmɛyɛ Mmarahyɛ Bagua no muni. Wɔ afe 1952 mu no, na ɔyɛ Ghana Congress Party, a akyiri yi ɛne asɔretiafo akuw afoforo no boom yɛɛ United Party (UP) no Kannifo.
Sɛ́ ɔsɔretia a wɔsɔre tia Kwame Nkrumah no kannifo no, oguan fii ɔman no mu esiane sɛ ne nkwa da asiane mu nti. Wɔ 1959 mu no, Busia bɛyɛɛ Afrika Asetra ne Amammerɛ Ho Ɔbenfo wɔ Leiden Sukuupɔn a ɛbɛn Hague, Netherlands no mu. Efi afe 1962 kosi afe 1969 no, na ɔyɛ St Antony’s College, Oxford no muni.
Ɔsan baa Ghana wɔ Oforisuo afe 1966 mu, berɛ a asraafoɔ tuu Nkrumah aban gui akyi, sɛ ɔrekɔsom wɔ Ɔman Ahofadie Bagua (NLC) a Ɔsahene Joseph Ankrah, asraafoɔ panin no;na wɔyii no sɛ Ɔman no Titenani NLC no Afotufo Boayikuw. Wɔ 1967/68 mu no, Busia yɛɛ Asoɛe a Ɛhwɛ Ɔmanfo Nhomasua So no Titenani. Ɔde hokwan yi dii dwuma de maa ne ho so sɛ ɔkannifo a odi hɔ. Na ɔyɛ Amanyɔ Mmara Nhwehwɛmu Boayikuw no muni nso. Bere a NLC yii bara a wɔbaraa amammuisɛm fii hɔ no, Busia ne Mmaranimfo Sylvester Kofi Williams ne ne nnamfo a wɔwɔ UP a enni hɔ bio no mu hyehyɛɛ Progress Party (PP).[7
Wɔ afe 1969 mu no, PP dii nkonim wɔ mmarahyɛ bagua abatow mu a na wonya nkongua 140 no mu 105. Eyi buee kwan maa no sɛ ɔbɛyɛɛ Ɔmanpanyin a odi hɔ. Busia toaa NLC gyinabea a ɛne Nkrumaistfo nhyia no so na ɔfaa sikasɛm nhyehyɛe a wɔama ahofadi. Wɔpam Nigeriafo ɔpepem fa pii fii Ghana, na cedi bo kɔɔ fam ɔha biara mu nkyem 44 wɔ 1971 mu, na ɔmanfo sɔre tiaa no kɛse.
Bere a na ɔwɔ Britain sɛ ɔrekɔhwɛ no wɔ aduruyɛ mu no, asraafo a wɔhyɛɛ Ɔsahene Ignatius Kutu Acheampong ase no tuu n’aban gui wɔ January 13, 1972. Busia kɔɔ so traa nnommumfa mu wɔ England na ɔsan kɔɔ Oxford Sukuupɔn mu, faako a komayare wui wɔ August 1978 mu. .
Busia din no ne Ghana amammui hokwan wɔ abusuabɔ, ne J. B. Danquah ne S. D. Dombo. Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no agye Danquah-Busia-Dombo atade a ɛwɔ Fourth Republic no atom.
| ||
Naa Dedei Omaedru III
|
"Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Kasa mu"
Naa Dedei Omaedru III (wɔwoo no wɔ Oforisuo bosome da ɛtɔ so aduonu wɔ afe 1934 na ɔwuu wɔ Ɔpɛnimaa bosome da ɛtɔ so aduonunsia wɔ afe 2022 mu) a wɔsan frɛ no Naa Dedei Ablah yɛ Ga Mantam no Ɔhemmaa.
Mfitiaseɛ abrabɔ ne Nwomasua.
N’awofoɔ ne George Holmes ne Sarah Akweley Kotey, ɔne ne papa nua Charles Holmes tenaa Nigeria wɔ ne mfeɛ a ɛyɛ mmerɛ mu baabi a ɔkɔɔ sukuu. Ɔsan kɔɔ Ghana ɛfiri sɛ na ne maame yareɛ na ɔtoa ne nwomasua so wɔ Adabraka Methodist Sukuu mu baabi a ɔwiee ne gyinapɛn nwomasua a ɛtɔ so nson.
Adwumayɛ.
Ɔyɛɛ adwuma wɔ Pioneer Paper Bag Factory a ɛwɔ Jamestown. Wɔ afe 1960 ne 1961 mu no ɔdii nkonim wɔ Greater Accra Beauty Pageant mu na akyiri yi ɔde ne ho hyɛɛ Miss Ghana Beauty Pageant a ɔdii kan wɔ mu no mu. Ɔtu kɔɔ Tema Aluminium Factory sɛ nyiyimufoɔ panin.
N'ahennie.
Wɔ afe 1963 mu no, wɔde no too Ga Mantam no mu Ɔhemmaa (Ga Manye) bere a na wadi mfe aduonu nkron (29). Ɔfaa asɛnka adwa din Naa Dedei Omaedru III, din a ɔgye fii ne nanabaa Naa Dedei Omaedru II hɔ.
| ||
Akua Dentah
|
"Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Kasa mu"
Akua Dentah (wɔwoo no wɔ afe apem ahankron aduosa mu) yɛ obi ɔsɔfobaa bi bɔɔ no soboɔ sɛ ɔyɛ bayifoɔ na wɔkumm no wɔ Kafaba wɔ Savannah Region wɔ Ghana wɔ Kitawonsa bosome da a ɛtɔ so aduonu mmiɛnsa wɔ afe mpem mmienu ne aduonu mmienu mu (July 23, 2020).
Owuo.
Yawada, Kitawonsa bosome da a ɛtɔ so aduonu mmiɛnsa wɔ afe mpem mmienu ne aduonu mmienu mu (July 23, 2020) no, wɔboroo ɔbaa bi a wadi mfeɛ aduɔkron, Madam Akua Denteh kum no awia ketee wɔ Kafaba a ɛbɛn Salaga, nkoa dwa a agye din yie wɔ afeha a ɛtɔ so dunwɔtwe ne dunkron mu.
Ne wuo akyiri asɛnnie.
Akua Dentah wuo akyiri no, Apolisifo a wɔwɔ Savannah Mantam mu kyeree nnipa nson a na Kafaba mpɔtam hɔ hene ka ho.
Tamale Asɛnnibea Kunini no de wɔn a wosusu sɛ wɔyɛ wɔkun no a na Hajia Serena Mohammed ne Latifa Bomaye, too afiase mfeɛ dummienu (12) wɔ Benada, Kitawonsa da a ɛtɔ so nnan, wɔ mfe mmiɛnsa asɛnnibea asɛnnie akyi.
| ||
Francis Chapman Ferguson Grant
|
Francis Chapman Grant (wɔwoo no wɔ afe 1823 na ɔwuu wɔ afe 1889 anaa afe 1894) yɛ odwadini wɔ Gold Coast. Na ne wɔfase yɛ bɔɔlbɔfo Arthur Wharton, na na ne nana barima yɛ odwadini ne ɔmanyɛni Paa Grant.
Mfitiaseɛ abrabɔ ne nwomasua.
Britania agya bi a ofi Scotland ne ɛna a ɔyɛ Afrikani babarima, Grant suaa adeɛ wɔ United States, faako a sɛnea asɛm bi kyerɛ no na ɔyɛ sukuuni a ɔtenaa ase wɔ Ulysses Grant berɛ so, bere a wɔatwerɛɛ ne din nso sɛ ne wɔfase no.
Adwumayɛ.
Ɔbɛyɛɛ sukuu kyerɛkyerɛfo wɔ ne papa kurom United Kingdom ansa na ɔrebɛyɛ odwaadini wɔ Cape Coast. Na ɔyɛ Cold Coast Native Concessions Purchasing Company no dwamtenani. Ɛfiri afe 1858 no na ɔyɛ Cape Coast Kuropɔn Badwa no muni. Ɔdii dwuma sɛ ɔmannifoɔ a ɔhyehyɛɛ no, Nidi Sikakorabea ne ɔmampanin abadiakyiri wɔ 1867–74 Fante Apam no mu, na ɔsom sɛ Gold Coast Mmarahyɛ Badwa no muni soronko na ɔnyɛ aban kwan so wɔ 1863–66, 1869, 1871, 1873 ne 1887 mu. Na ɔyɛ Wesleyan Methodist Asɔre no muni, na na ɔyɛ ɛhɔnom ɔsɛnkafoɔ. Na ɔyɛ "Gold Coast Times", atesɛm krataa a ɛba dapɛn biara no wura.
N'ankas abrabɔ.
Ne nua barima ne Arthur Wharton, abibifoɔ bɔɔlbɔni a odi kan a ɔyɛ adwumaden, na n’abusuafoɔ a wɔda so te ase no bi ne Hilda Prah (wɔwoo no Abban), David Prah-Annan, Sefa Gohoho a ofi Songhai Africa ne "Canoe Africa Luxury Magazine."
| ||
Nana Akua Oparabea
|
"Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Kasa mu"
Okomfohemmaa Nana Akua Oparebea (wɔwoo no wɔ afe 1900) yɛ okomfohemmaa a wɔgye di sɛ ɔno ne Akonedi kɔmfo panyin a ɔsene obiara a watena ase pɛn.
Mfitiaseɛ abrabɔ ne nwomasua.
Na ne papa ne ne maame nyinaa fi adehye mmusua a wɔagye din mu. Berɛ a na ɔda nufuo ano no, ne maame nuabaa a ɔkyerɛ sɛ ɔwɔ akɔm nkɛntɛnsoɔ ase no bɔɔ amanneɛ sɛ ɔbɛyɛ ɔkɔmfoɔbaa a dabi ɔbɛyɛ Akonedi asɔniɛso no Kɔmfo Panin.
Berɛ a ɔdii mfeɛ nson no, wɔbɔɔ no asu wɔ Adawso Presbyterian Asɔre mu na ɔkɔɔ Adawso Presbyterian Mfitiaseɛ Sukuu wɔ asubɔ no akyi.
Ɛbɛyɛ te sɛ nea ne maame nuabea nkɔmhyɛ no rebam. Ɛfirisɛ Oparebea bɛtumi ayera kɛkɛ. Afei na obɛpue mpɔfirim a ɔntumi nka baabi a wakɔ ne nea enti a ɔkɔeɛ. Berɛ bi duruiɛ a yeraeɛ koraa.
Berɛ a mmɔden a wɔbɔ sɛ wɔbɛhu no nyinaa yɛɛ ɔkwa no, abusua no mufoɔ binom a wɔnyɛ Kristofoɔ kɔɔ ɔkɔmfoɔ bi hɔ abisa. Bere a wɔbɔɔ ntwene na wɔsa daa nnanson akyi no, ɔsan bae bio. Saa berɛ yi deɛ ɔkasae na ɔkae sɛ bosom Akonedi no ahyɛ no so na ɔde no akɔ.
Berɛ tiaa bi no, Oparebea nyini bɛyɛɛ ɔbaa a ne ho yɛ fɛ paa na ɔwaree. Nanso nsɛm a ɛyɛ nwanwa a esisii a ɛda so ara da adi sɛ ɛyɛ kɔmfoɔ no maa awareɛ no sɛee na Oparebea kɔɔ ne maame nkyɛn kɔtenae. Ɛhɔ nso, na ɔtɔ koma mu bere ne berɛ mu, na ɛma ɔda kyɛ, ɛtɔ mmere bi a nna pii. Na sa nneyɛɛ ne suban no firi Akonedi nkɛntɛnsoɔ.
Ɛbɛdaa adi, sɛ ɔha no ano aduru baako pɛ ne sɛ wɔde no bɛkɔ Akonedi asɔniɛ so na awieiɛ koraa no ɔbɛyɛɛ ɔkɔmfoɔ a ɔretete ne ho wɔ hɔ.
Adwumayɛ.
Berɛ a ɔwieeɛ akyi no ɔfiri aseɛ yɛɛ n'adwuma wɔ Dobro. Na mfeɛ mmiɛnsa akyi no ɔtu kɔtenaa Nkumkrom. Ɛhɔ na adwuma no puee hann mu. Ɔsii asɔniɛ maa Akonedi na ankyɛ na ɔgyee din kɛseɛ.
Nkurɔfoɔ fi akyirikyiri ne mmeaeɛ a ɛbɛn na wofiri asetena mu tebea hodoɔ nyinaa mu baa n'asɔniɛ no so hɔ sɛ wɔrebɛka akasa akyerɛ wɔn na wɔasa wɔn yare.
Nteteɛ dwumadie.
Na Oparebea yɛ obi a ɔtumi tete akɔmfoɔ mmaa ne mmarima a wɔanya akɔm foforo a wɔtumi yɛ adwuma yie na wɔtu mpɔn.
Wɔ Nkumkrom kronkronbea hɔ no ɔtetee wɔn mu ɔhaha pii wɔ ɔkwan a ɛfata so na ɔyɛɛ no yie.
Sɛ wɔwie aɛ, ɔde wɔn kɔ mmeae ahodoɔ na wɔyɛɛ adwuma wɔ n’ase.
Asɔniɛ ahodoɔ.
Ɔsisii asɔniɛ ahodoɔ wɔ New York, Philadelphia, Washington D.C., California ne Toronto, Canada.
N'akansa abrabɔ.
Okomfohemmaa Akua Oparebea dwo na na ɔwɔ ahobrɛaseɛ. Na ɔhwɛɛ amammerɛ nneyɛeɛ ne akɔmfoɔ nhyehyɛeɛ a ɛwɔ Akondi asɔniɛ so hɔ no.
Akwantuo.
Okomfohemmaa Akua Oparebea de akokoduru gyee Dinizulu nsato a ɔfrɛɛ no sɛ ɔmmɛsra Amerika no toom. Ɔfirii Afrika mpoano na ɔde wimhyɛn kɔɔ States kɔyɛɛ ne dwumadi ahorow. Afoforo kɔ so ba hɔ. Oparebea tuu akwan pii kɔɔ Amerika afe biara de hwɛɛ asɔniɛ ahodoɔ no so.
Owuo.
Oparebea wuiɛ bɛyɛ afe 1995 na wɔsiee no wɔ Ɔpɛpɔn wɔ afe apem ahankron aduokron nsia (January 1996) mu.
| ||
Emmanuel Pappoe-Thompson
|
Wɔwoo Owura Emmanuel Pappoe-Thompson wɔ afe 1906 mu. Na ɔyɛ Nhomasua ho Ɔbenfo ne nnwontofo.
| ||
Tsibu Darku IX
|
"Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Kasa mu"
Nana Sir Tsibu Darku IX wɔwoo no Ɔbɛnem bosome da a ɛtɔ so dunkron wɔ afe 1902. Na ɔwui wɔ Oforisuo bosome da a ɛtɔ so dummienu wɔ afe 1982 mu wɔ Fanti Nyankumasi, wɔ awia Dɔnko.
Mfitiaseɛ abrabɔ.
Wɔwoo Sir Nana Tsibu Darku IX a wɔfrɛ no Ekow Anaisie, a wɔsan nso frɛ no Nicholas Andrew deHeer, wɔ Cape Coast Yawoda, Ɔbɛnem bosome a ɛtɔ so dunkron wɔ afe 1902.
Nwomasua.
Ne papa nua barima a ɔhwɛ akyiri no de Sir Tsibu kɔkaa ne nuabarima ho wɔ A. M. E. Zion Sukuu mu wɔ afe 1908. Berɛ a Sir Tsibu firii Ntoasoɔ Sukuu wɔ afe 1918 mu no ɔkɔɔ S. P. G. Grammar School (Seesei Adisadel College) wɔ afe 1919 mu na ɔfirii hɔ wɔ afe 1923 mu berɛ a ɔtwaa Cambridge mfitiaseɛ sukuu sɔhwɛ no.
Adwumayɛ.
Ɔyɛɛ adwuma wɔ Mfitiaseɛ Nkyekyemu wɔ Amanyɛsɛm Ntotoeɛ sɛ ɔtwerɛwfoɔ maa Owura A. F. E. Fieldgate a saa berɛ no na ɔyɛ Mansini Komisa, Cape Coast. Saa kwan yi so no, Nana nyaa nimdeɛ pii a ɔwɔ wɔ Britania nniso ho. Assin stool abusua mpanyimfo no nyaa hokwan susuw Sir Tsibu ho sen ne nuabarima panin. Na wɔtaa de wɔn ha nyinaa ba Sir Tsibu nkyɛn ansa na wɔakɔhwɛ D.C anaa mpanimfoɔ afoforo.
Nnwuma ahodoɔ.
Na sukuu anan pɛ na ɛwɔ Assin Mpɔtam no nyinaa mu wɔ 1930 mfeɛ no mu, a ɛne Methodist sukuu a ɛwɔ Assin Foso, Methodist sukuu a ɛwɔ Assin Edubiase a ɛwɔ akyirikyiri kilomita 8, Methodist sukuu a ɛwɔ Assin Manso ahenkuro a ɛwɔ Assin Apimanim Traditional mpɔtam hɔ, ne katolek sukuu a ɛwɔ Assin Darmang na ɔkyerɛwee. Sir Tsibu hyɛɛ Abibifoɔ tumidi sukuu a ɛdi kan ase wɔ Fante Nyankumasi wɔ afe 1935 mu na ɛno akyire wɔ asɛmfua ɔko a ɛtɔ so mmienu no mu no nkuro ne nkuraa pii nyaa wɔn ankasa mfitiaseɛ sukuu.
Ahennie.
Mpaninfoɔ no sii gyinaeɛ sɛ wɔbɛfa obi a ne mfeɛ akɔ anim berɛ a wɔde adwene korɔ paa Omanhene ne Sir Tsibu a ɔfiri Gyemfuah ahemfie asɛnka adwa mu na wɔde no kɔhyɛɛ mu wɔ Obubuo bosome no mu wɔ afe 1930 mu no.
N'anigyedeɛ.
Nneɛma titiri a Nana ani ku ho berɛ a ɔde no sii akonwa so ne Akwahosan ne Nwomasua mmeaeɛ a nkurɔfoɔ no benya.
N’anigye a emu yɛ den ne akanni a ɔde hyɛɛ ɔmanfo akwahosan dwumadi ahodoɔ a ɔhyɛɛ ho nkuran no ma wotuu abura wɔ Assin nkuro ne nkuraa nyinaa mu. Eyi boa ma wosii guinea- worm yare no ano na Ayaasefo somaa ananmusifo sɛ wɔnkɔda Sir Tsibu ase sɛ ogyee wɔn fii ɔyaredɔm yi mu.
Owuo.
Ɔwuiɛ wɔ afe 1934 mu.
| ||
Nene Anorkwei II
|
Nene Anorkwei II (wɔwoo no Wilfred Addico, 23 May 1900 – 1978) yɛ Prampram Omanhene a ɔte mu wɔ ɛnjoo afahyɛ berɛ mu wɔ Prampram, Nkran Pumpuni Mantam, Ghana wɔ afe 1967 mu.
Mfitiaseɛ abrabɔ.
Nene wɔwoo no Wilfred Addico, wɔ Ayɛwohomumɔ wɔ afe 1900 na ɔwuu wɔ afe 1978.
Adwumayɛ.
Na ɔyɛ Joint Provincial Council of Chiefs no Titenani wɔ bere a Ghana nyaa fahodie wɔ afe 1957 mu na ɔdii dwuma de kaa atitire no boom maa Mprempren Fahodie wɔ Ghana a amammuisɛm ahyɛ mu ma na emu apaapae mu. Ɛnam n’adwuma akwantuo a ɛtrɛ so no ɔne Chiefs, amammui akannifoɔ dii nkitaho na ɔhunuu Ɔhemmaa ne Ɔheneba no. Ne mmɔdenbɔ nti, Ɔhemmaa no too nsa frɛɛ no sɛ ɔmmɛkyinkyin UK na ɔde Queen’s Medal for Chiefs, QMC, siesiee no.
Owuo.
Nene wuu wɔ afe 1978.
| ||
Fidelis Woenenyo Yao Ekar
|
Fidelis Woenenyo Yao Ekar yɛ Ghana amanyɔfoɔ ne ɔnanmusifoɔ.
Adwuma.
Fidelis Woenenyo Yao Ekar yɛ Ghana Ɔnanmusifoɔ wɔ Spain na n’adwumayɛbea wɔ Madrid.
| ||
Gotlieb Kofi Noamesi
|
"Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Kasa mu"
Gotlieb Kofi Noamesi yɛ nhwehwɛmu panin.
Mfitiaseɛ abrabɔ.
Wɔwoo Noamesi, Gottlieb Kofi wɔ Ɔbɛnem bosome da a ɛtɔ so aduasa wɔ afe 1917 wɔ Akpafu-Todzi, Volta, Ghana. Ebenezer Kofi ne Paulina Eko (Akereko) Noamesi babarima.
Nnoɔma a wɔatumi ayɛ.
Nnoɔma a wɔatumi ayɛ ne sɛ wobehu afifide fibea ahorow a ɛma wonya akwahosan ho nnuan a wɔde siesie aniwa, ɛma wɔkae ade, aduru a wɔde sa ti nhwi, ayamtu, mogya mmoroso, nna ho akɔnnɔ, akisikuru, mogya a ɛtɔ kɔ nipadua mu, ɔwɔ a wɔka, lock-jaw ne navel preceptive; ɔkwan a wɔbɛfa so atu asubɔnten so anifurae nwansena ase wɔ Ghana Atifi fam.
Wei nam so ama Marquis Who’s Who atwerɛ ne din sɛ nhwehwɛmu nyansahufo a ɔda nso.
Nkitahodi ahodoɔ.
Ɔwaree Mary Alice Kakraba, Oforisuo 1943. Ne mma: Benjamin Kwami, Rolland Kokuvi, Seewu Komla. Ɔwaree Hellen Ikoide Briku na ɔwaree.
| ||
Edward Kofi Buckman
|
Edward Buckman, mfeɛ 11, Johnson City, wuiɛ Kwasida, Ɔpɛpɔn 16, 2015 wɔ Johnson City Aduruyɛbea. Wɔwoo no wɔ Ghana, West Africa, na ɔyɛ Edward ne Konah Buckman babarima. Na Edward yɛ sukuuni wɔ Liberty Bell Mfinimfini Sukuu mu. Na n’ani gye agumadi nyinaa ho, nanso na n’ani gye bɔɔlbɔ ne basketball ho sen biara. Na Edward bɔ chello na na n’ani gye nnwom ho. Na ɔsaw na ɔserew bere nyinaa. Wɔ n’awofo akyi no, Edward gyaw: anuanom baasa, James Harmon, Prince Buckman ne Caleb Buckman; ne mpena nua biako, Frank M. Keller; anuanom mmea baanu, Princess ne Franca Buckman; aunt, uncles ne ne nuabeanom dodow bi. Edward Buckman abusua no bɛgye nnamfo firi 2:00-4:00 PM wɔ Kwasida, Ɔpɛpɔn 29, 2015 wɔ Grace Fellowship Asɔre mu. Wɔbɛpaw wɔn a wɔbɛsoa funu afi abusuafo ne nnamfo mu. Wɔbɛsie no wɔ Ghana akyiri yi.
| ||
Charles Richard Techie-Menson
|
Akyinnye biara nni ɔdɔ a ɔwɔ ma table tennis ho no ho
| ||
Okyeame Boafo Akuffo
|
Okyeame Boafo Akuffo (wɔwoo no afe 1909) wɔ Akropong Akwapim wɔ Ghana Apuei Fam, na ɔyɛ anwensɛm ne atetesɛm twerɛfoɔ a wagye din a ɔde ano ka twerɛfoɔ.
Mfitiaseɛ abrabɔ ne nwomasua.
Sɛ́ ɔhene ba no, ɔtenaa ahemfie hɔ na ɔhunuu ne nkurɔfoɔ kasa, wɔn amanneɛ, ne wɔn atetesɛm yie. Ɔyini bɛyɛɛ ‘Okyeame’ (ahemfo kasamafoɔ) wɔ Akwapim nananom atena nkonwa mpɔtam hɔ.
Adwumayɛ.
Akyiri yi wɔ 1960 mfeɛ no mu, wɔ Kwame Nkrumah berɛ so no, wɔpaa no sɛ Ɔman ‘Okyeame’ wɔ Ghana. N’adwuma titiri ne amoma ne nsaguo anwensɛm a ɔboaboaa ano, ɔbɔɔ, na ɔkenkan, dwumadi ahodoɔ a ɔde kasa pa ne ahokokwa kɛseɛ yɛɛ wɔ Nkrumah berɛ so.
Nwoma no bi.
Saa krataa yi fa anwensɛm a wɔatintim wɔ ‘Kotokohene Dammirifua Due’ (1975) mu no ho. Nhoma no kura Akan atitire ho anwensɛm aduanan nnum, a Boafo Akuffo boaboaa ano firii ahemfie a ɛwɔ ahemfie a ɛwɔ mpɔtam a wɔka Akan kasa wɔ Ghana, ne nwoma atenten mmienu a wɔahyira so ama Nkrumah, a Akuffo ankasa hyehyɛeɛ. Ɔkyerɛwfo no a ɔde anwensɛm no mu nhwehwɛmu a ɛfa ɔkwan a wɔfa so yɛ nneɛma ho ma, a ɔde n’adwene si kasa mu nsɛdi a wɔayɛ ho nhwɛso wɔ mu no so titiriw no, hwehwɛ anwensɛm no asɛmti, nsɛmfua nhyehyɛe, nsɛmfua mu nneɛma, ne ɛnne nnyigyei mu nsɛdi mu, na ɔkyerɛ sɛ sɛnea wɔahyehyɛ anwensɛm a wɔde di dwuma no da adwinni ho adwini ho adwene a ɛyɛ nhumu kɛse adi. Krataa no kura anwensɛm a ɛwɔ Shona kasa mu no bi, na wɔakyerɛ Borɔfo kasa mu. App., bibliogr., nsɛm a wɔakyerɛw.
Owuo.
Wɔbɔɔ ne wuo no ho amanneɛ wɔ Oforisuo bosome da a ɛtɔ so dunwɔtwe wɔ afe 1995 wɔ 37 Asraafo Ayaresabea wɔ Nkran.
| ||
Susana Mensah (Deputy Regional Minister)
|
Susanna Mensah a na anka ɔyɛ Apuei Fam Ɔmantam Ɔsoafoɔ abadiakyiri wɔ kan Kufuor amamuo mu no awu.
Anigyedeɛ.
Mama Suzzy, sɛnea yɛn nyinaa frɛ no no, na n’ani gye biribiara ho Kwahu na ɔboaa KPN bere biara a yɛbɛbɛn no.
Berɛ biara a KPN bɛto nsa afrɛ no nyinaa ɔba. N'ani gye kuo bi a wɔfrɛ no Kwahu Nkɔsoɔ Fekuo (KDA) ne biribiara a ɛde nkɔsoɔ bɛba Kwahu no ho.
Adwumayɛ.
Ɔyɛɛ Ɔsoafoɔ Abadiakyiri maa Apuei Fam Mantam.
N'ankasa abrabɔ.
Na ɔyɛ Kwahu kuromni wɔ Apuei Fam Mantam mu a na ɔyɛ nnam wɔ Kwahu Nkɔso Fekuw no mu.
Owuo.
Susanna Mensah wuiɛ wɔ yareɛ tiawa bi akyi.
| ||
Samuel Richard Brew Attoh-Ahum
|
Samuel Richard Brew Attoh-Ahuma (December 22, 1863-December 15, 1921) yɛ Ghana ɔmampɛfo amammuifo, nsɛm ho amanneɛbɔfo, ne ɔkyerɛwfo, a na ɔyɛ nnam wɔ atubrafo bere no mu bere a na ɛrekɔ soro no. Wɔwoo no Samuel Solomon, na ɔsesaa n’abusua din yɛɛ no Attoh-Ahuma wɔ afe 1898 mu.
N'abrabɔ ahyɛase ne Nhomasua.
Wɔwoo no afe 1863 mu, na ɔyɛ Ɔsɔfo James Solomon, Wesley ɔsomfo bi ba. Na ɔne James Town abusua a wodi tumi no wɔ abusuabɔ wɔ n’agya afa, na na Fanteni bi a ofi Cape Coast wɔ ne maame afa. Ɔsuaa adeɛ wɔ Wesleyan mfitiaseɛ sukuu ne Wesleyan ntoaso sukuu a ɛwɔ Cape Coast, na afei wɔtetee no maa Wesleyan Asɔre no som adwuma. Akyiri yi ɔkɔɔ Richmond College, Cape Coast, fi 1886-88, kɔtoaa ne nyamesom adesua so.
Adwuma.
Bere a ɔbɛyɛɛ nyamesom somfo akyi no, ɔbɛyɛɛ Gold Coast Methodist (akyiri yi wɔbɛfrɛɛ no Gold Coast Methodist Times) no samufo wɔ 1894. Nanso, ɔdaa ɔmampɛ ho anigye kɛse adi ma enti ankyɛ na ɔne n’adwumawuranom, Wesleyan Methodist Asɔre no, nyaa ɔhaw. Eyi ne bere a wɔyɛɛ basabasa tiaa Asase Ho Mmara a wɔyɛe wɔ 1897 mu a sɛ Britaniafo hyehyɛe a, anka ɛde Afrika asase a wɔde di dwuma nhyehyɛe no bɛto asiane mu no. Bere a wɔhyehyɛɛ Aborigines’s Rights Protection Society (A.R.P.S.) wɔ afe koro no ara mu akyi no, ɔmaa nsɛm ho amanneɛbɔfo daa ne ɔmampɛ adwene ahorow adi, na ɛno ansɔ Methodist atumfoɔ no ani. Bere a ɔkyerɛw asɛm bi wɔ n’atesɛm krataa mu wɔ 1897 mu, a n’asɛmti ne “Atubrafo Anaasɛ Ahobammɔ, Nea Ɛhe?” akyi no, wɔhyɛɛ no ma ofii Methodist Asɔre no mu.
Afe koro no ara mu no ɔkɔɔ England, na ɔyɛɛ asɛnka dwumadi ahorow pii, bere koro no ara mu no, ɔyɛɛ nhwehwɛmu wɔ Afrika nsɛmti ho wɔ Britania Tete Nneɛma Akorae no.
Wɔ 1898 mu no, na ɔne J. E. K. Aggrey (q.v.) ka nhomanimfo baanan a African Methodist Episcopal Zion (A.M.E.Z.) Asɔre no paw wɔn sɛ wɔnsua ade mma ɔsom adwuma no wɔ Livingstone College, Salisbury, North Carolina no ho. Bere a ɔrekɔ U.S. no, obi dii ne ho fɛw wɔ ne Anglo-Saxon din ahorow ho, na afe koro no ara mu no, ɔsesaa n’abusua din fii Solomon so yɛɛ no Attoh-Ahuma. Owiee sukuu no B.A. mu, na ɔsan kɔɔ Gold Coast bɛyɛɛ Accra Grammar School a wɔatew no foforo no panyin. Bere a bere tiaa bi akyi no, wɔtoo sukuu no mu no, ɔkɔɔ Cape Coast sɛ ɔrekɔbɛyɛ nnyinasosɛm a ɛwɔ A.M.E.Z. Asɔre ntoaso sukuu a ɛwɔ hɔ, a ɛno nso too mu wɔ mfe abien akyi. Afei ɔde ne ho hyɛɛ akyerɛw mu, na ɔde n’asɛmti a ɔde hwehwɛɛ M.A. abodin krataa wɔ Livingstone no mae. Ɔkyerɛw nhoma anan - Memoirs of West African Celebrities (1903), The Gold Coast Nation and National Consciousness (1911),* Atirimɔdensɛm sɛ Ɔdamoa* (1913), ne His Quest and Conquest (1917). Wɔ 1920 mu no, n’asɛm a ɔkyerɛwee wɔ 1897 mu, “Atubrafo Anaasɛ Ahobammɔ, Nea Ɛhe?” wotintimii sɛ kratawa.
Ɔde ne ho kɔbɔɔ A.R.P.S., na wɔ 1912 mu no ɔbɛyɛɛ n’atesɛm krataa, The Gold Coast Nation, samufo. Sɛ́ obi a ɔtraa ase wɔ J. E. Casely Hayford (q.v.) bere so no, odii dwuma denneennen de kyerɛɛ ne manfo sɛ nneɛma pa pii wɔ wɔn amanne mu a ɛfata sɛ wɔkora so. Ɔbɛyɛɛ A.R.P.S. mu wɔ 1913 mu.
Wɔ 1914 mu no, ɔsan kɔɔ Methodist Asɔre no mu, na ɔsom wɔ Winneba, Saltpond, Axim, Dixcove, ne Elmina amansin a ne nyinaa wɔ mpoano mantam a ɛwɔ mfinimfini ne atɔe fam no mu. Na ɔsan yɛ Methodistfo nhomasua akuw a wɔhwɛ amansin yi so no panyin. Ɔhyɛɛ nkuran sɛ wɔnhyehyɛ Kwasida sukuu ahorow, na ɔhyehyɛɛ nyamesom akuw ahorow bi a Christ Little Band, ne Guild Society ka ho.
Ade biako a ɛda nsow a Attoh-Ahuma yɛe bere a ofii United States san bae ne nkonimdi a onyae wɔ Afrikafo pii a wɔde wɔn din yɛɛ Europafo no ma wɔfaa Afrika din ahorow no mu. Owui wɔ Elmina wɔ 1921 mu.
H. L. Ofosu-Appiah na ɔkyerɛwee
Nhoma ahorow a wɔahyehyɛ
Sɛ. Which?, kratawa bi, 1920; I. S. Ephson, Gold Coast Nnipa a Wɔagye Din Ho Nneɛma Akorae, Accra, 1969; David Kimble,* Ghana Amanyɔsɛm Abakɔsɛm, 1850-1928, Oxford, 1963; G. E. Metcalfe, *Great Britain ne Ghana: Nwoma a ɛwɔ Ghana Abakɔsɛm mu, 1807-1957, Legon, 1964; Magnus J. Sampson, Gold Coast mmarima a wɔyɛ nsɛm, London, 1937. Hwɛ owu ho asɛm nso wɔ Minutes of the Weslyan Methodist Conference, London, 1922 mu.
| ||
Christian Abraham Ackah Jnr.
|
Christian A. Ackah wɔwoo no wɔ afe 1884 na na ɔyɛ Kikam kuromni wɔ Nzema mpɔtam a ɛwɔ Ghana atɔeɛ mpoano.
Mfitiase asetra.
Ɔwaree Cape Coast ɔbea bi, Ɔsɔfo Frank Osam Pinanko a ɔwɔ Afrika Methodist Episcopal (A. M. E. Zion) Asɔre no mu no nuabea. Ɛwom sɛ ofi Kikam de, nanso Christian A. Ackah traa Cape Coast wɔ afeha a ɛto so 20 mfiase. Ɛha na ɛda adi sɛ James Hyatt, Afrikani-Amerikani ɔsɛmpatrɛwfo a na ɔyɛ adwuma ma SDA Asɔre a ɛwɔ Ghana no danee no kɔɔ Adventsom mu wɔ 1903 mu. Ackah hyehyɛɛ sukuu bi a wɔfrɛɛ no “Ackah School” wɔ Cape Coast wɔ afe 1907. Nanso, wɔ afe 1908 mu no, ɔde sukuu no kɔɔ Kikam, ne kurom. Bere a wɔde sukuu no kɔɔ Kikam wɔ afe 1908 mu akyi bere tiaa bi no, Christian Ackah, ankorankoro bi a ɔyɛ ɔsɔfo a n’ani gye nhomasua ne asɛmpaka ho asɛm denam nhomasua akwan so no too nsa frɛɛ John Kwabena Kaipro Garbrah a ofi Shama a ɛbɛn Sekondi. Garbrah a na ɔyɛ ɔkyerɛkyerɛfo no bɛkaa akyerɛkyerɛfo adwumayɛfo a wɔwɔ Kikam SDA Sukuu no ho. Ɛno akyi no, Garbrah nyaa adwensakra mu osuahu na ɔkɔɔ so bɛyɛɛ ɔsomfo a odi kan a wɔhyɛɛ no sɛ Seventh-Day Adventist Asɔre a ɛwɔ Ghana wɔ May 1921 mu.
| ||
Amishadai Larson Yaw Adu
|
Amishadai Larson Adu (wɔwoo no afe 1914), Ɔmantam Komisafoɔ Boafoɔ, Kumasi Larson Adu, anaa Yaw Adu, yɛ Ghana ɔman adwumayɛfoɔ a ɔyɛɛ Ɔkyerɛwfoɔ Panyin Abadiakyiri a ɔhwɛ Amanyɔsɛm so wɔ Amanaman Nkabom Ɔkyerɛwfoɔ Dwumadibea firi afe 1966 kɔsi afe 1970. Adu na ɔkyerɛw The Civil Service in Commonwealth Africa (1969).
| ||
Elsie Ofuatey-Kodjoe
|
Wɔwoo no maa Owura Alfred Lincoln Codjoe, aguadifo a wagye din, ne Owurayere Evangelina Codjoe (nee Beetson) a wɔn baanu nyinaa fi Accra, wɔ December 5th, 1901. Bere a ɔkɔɔ Methodist Mmabaa Sukuu a ɛwɔ Accra akyi no, na Akyerɛbaa Codjoe a wadi mfe 13 no wɔde kɔɔ England baabi a osuaa Adwinni ne Nnwom wɔ Weirfield Sukuu a ɛwɔ Taunton, Somerset, na onyaa adansedi krataa fii Royal Association Board of Music and Art hɔ.
Bere a ɔsan kɔɔ Gold Coast wɔ 1919 mu no, Miss Codjoe faa dibea sɛ ɔkyerɛkyerɛfo wɔ Accra Aban Sukuu mu. Enti ofii hɔ bere tiaa bi sɛ ɔrekɔfa adwuma wɔ Accra ntoaso sukuu mu baabi a ɔkyerɛɛ ade kosii 1928. Ɔwaree Joseph Cecil Ofuatey-Kodjoe a saa bere no na ɔyɛ Polisifo Panyin. Owurayere Elsie Ofuatey-Kodjoe tuu kwan kɔɔ polisifo adwumayɛbea ahorow a wɔde ne kunu kɔɔ hɔ no.
Na ɔde ne ho ahyɛ dwumadi ahorow a ɛfa mmea nkɔso ho wɔ ɔman yi mu. Bere a ne kunu kɔhyɛɛ pɛnhyen sɛ Senior Assistant Superintendent of Police wɔ afe 1956 mu no, wɔsan kɔtraa Accra, faako a ɔfaa dibea sɛ Assistant Officer of the Industrial Development Corporation na akyiri yi ɔyɛɛ Receptionist wɔ Ghana National Trading Company
| ||
Alice Afuma Appea
|
Wɔwoo Alice Afuma Appea wɔ Gold Coast Ɔpɛpɔn da 14, afe 1906 (wui ?). “Nanabea Alice.” Ghanafo Quakerfo; ɔne wɔn hyehyɛɛ SOS Mmofra Akuraa Fekuw 1970; ɔpanyin a ɔhyehyɛɛ WILPF Ghana; ɔnanmusifo a ɔkɔɔ UN nhyiam a ɛfa akode a woyi fi hɔ ho 1978.
| ||
Christian Abraham Ackah
|
"Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Kasa mu"
Christian Abraham Ackah yɛ obi a ɔtee Seventh-day Adventist Asɔre a ɛwɔ Ghana no. Wɔ adwuma a ɔyɛe wɔ nwoma mu asɛmpaka ho no, ɔhyehyɛɛ asɔre mmienu ne sukuu mmienu, na ɔno ne Ghanani a ɔdi kan a wɔhyɛɛ no sɔfo sɛ asɔre panin na ɔsom wɔ nkabom asɛmpatrɛ adwumakuo bi mu.
Mfitiaseɛ Asetena, Nwomasua, ne Awareɛ.
Wɔwoo Ackah afe 1883 wɔ Kikam, kuro bi a ɛwɔ Asubɔnten Ankobra atɔeɛ fam kilomita nson na wɔhyehyɛɛ no afe 1500. Ne papa ne Egya Ackah. Berɛ a ɔwiee ne nwomasua wɔ abankɛse sukuu a ɛwɔ Axim a Portugalfoɔ sii wɔ 1515 mu no, C. A. Eckah bɛyɛɛ ɔkyerɛkyerɛfo ne adwadifoɔ. N’adwuma no de no kɔɔ Cape Coast wɔ afe 1903 mu baabi a ɔwaree Fante ɔbaa bi wɔ afe 1907 mu bere a na wadi mfeɛ aduonu nnan no.
Na Ackah ne ne yere wɔ mmarimaa baanu pɛ ansa na ɔretu kwan akɔ amannɔne. Ne babarima panyin, C. A. Ackah, Kumaa (1908-1998) bɛyɛɛ sukuu panyin a odi kan (mprempren ɔyɛ ɔmanpanyin abadiakyiri) wɔ Sukuupɔn Kɔlege a ɛwɔ Cape Coast no mu. Wɔn babarima a ɔtɔ so mmienu, David Theodore Ackah (1910-2002) na ɔyɛ Diamond Marketing Corporation a ɔdi kan wɔ Ghana.
Nsakyeraeɛ ne Asubɔ.
Na Ackah yɛ Methodist Asɔre a ɛwɔ Cape Coast no muni titiri ansa na ɔresakra akɔ Seventh-day Adventist Asɔre no mu wɔ afe 1903.3 C. A. Ackah dii kan tee advent nkrasɛm no wɔ Cape Coast bɛyɛ afe 1900 mu denam nnamfo binom a na wɔadi kan asua kratawa bi a Francis I. U. Dolphijn hui no so wɔ Apam mu. James M. Hyatt na ɔbɔɔ no asu wɔ afe 1903 mu wɔ Cape Coast. Mfeɛ anum akyi no, Ackah kyerɛw kɔmaa Amansan Nhyiamu a ɛwɔ United States no sɛ, “Na ɔmanfoɔ nim me sɛ Homedadifoɔ wɔ afe 1903 mu berɛ a na James M. Hyatt ne ne yere (Marion) wɔ kuro no mu, nanso seesei mete saa ankorankoro nim no sɛ ɔsomfo bere a menyɛ saa.”
Asomfo ne Asɛmpatrɛ Adwuma.
Bere a Ackah rema asɛm a wɔka sɛ, “Adɔe fi ase wɔ fie” no baa mu no, ofii ase kaa Advent nkrasɛm no kyerɛɛ n’abusuafo ne ne nnamfo bere a ɔkɔɔ so suaa Homeda no. Wɔayɛ kyerɛwtohɔ sɛ wɔ n’asubɔ akyi ɔsram biako wɔ 1903 mu no “wɔtee nne bi wɔ Kikam kurow no asa so rekasa akyerɛ kurow no mufo. Na ɛnne no mu da hɔ a ɛnne a akyinnye biara nni ho te sɛ Hebrini Odiyifo, a wɔayɛ no foforo akɔ Crescendo so ama Advent nkrasɛm no ntɛmpɛ.” Na ɛyɛ C. A. Ackah nne.
Wɔ, mfe kakraa bi mu no, Ackah de n’ankasa sika hyehyɛɛ Adventist sukuu abiɛsa a edi kan wɔ Ghana. Ɔhyehyɛɛ sukuu a edi kan wɔ Cape Coast wɔ Ɔpɛpɔn 1907 mu, nea ɛto so abien wɔ Kikam wɔ June 1908 mu, ne nea ɛto so abiɛsa wɔ Axim wɔ afe 1909.6 Na sukuu abiɛsa no nyinaa ka mfitiase dwumadibea ahorow a wɔde ma mmofra ne asɛmpaka adesua ahorow a wɔde ma mpanyimfo.
Ackah nso boaa D. C. Babcock ma wɔhyehyɛɛ Adventist asɔre abien a edi kan a wɔahyehyɛ wɔ Ghana, biako wɔ Kikam na biako nso wɔ Axim. Ellsworth Olsen bɔɔ amanneɛ sɛ, “Wɔ 1909 mfiase no, adesrɛ ahorow a egye ntɛmpɛ afi Gold Coast aba, C. E. F. Thompson kɔɔ Kikam ne Axim na ɔyɛɛ nhyiam ahorow a ɛtoatoa so wɔ Nzemafo mu. Saa afe no D. C. Babcock kɔsraa saa nsɛntitiriw yi, ne nkurɔfoɔ no yɛɛ nhyiamu foforɔ, na ɔbɔɔ agyidifoɔ bɛyɛ aduonum asu, hyehyɛɛ asɔre wɔ Kikam ne Axim.” D. C. Babcock hyehyɛɛ Kikam asɔre wɔ Yawda Ɔkɔtɔberɛ 19, 1909. Saa da no C. A. Ackah a na ɔyɛ wɔhyɛɛ nwoma mu asɛmpakafoɔ a ɔdi kan wɔ Ghana sɛ asɔre panin, ɔpanin a ɔdi kan a wɔhyira no wɔ Ghana, sɛ asɔre ahyehyɛdeɛ no fa.8 Asɔre a wɔahyehyɛ a ɛtɔ so mmienu wɔ Ghana nso wɔ saa mantam korɔ no ara mu. Wɔ Homeda Ɔkɔtɔberɛ 23, 1909 mu no, Babcock hyehyɛɛ Seventh-day Adventist Asɔre a ɛtɔ so mmienu wɔ Ghana, Axim, Nzema Ahenkuro no deɛ. Kikam asɔre no nhyehyɛeɛ maa Adventism bɛyɛɛ asɔre a ɛtɔ so mmienu a wɔahyehyɛ wɔ Afrika Atɔeɛ fam nyinaa a ɛdi Waterloo asɔre no akyi wɔ Sierra Leone, a wɔyɛɛ ho nhyehyɛe wɔ 1906 mu no.
C. A. Ackah bɛyɛɛ Afrika Atɔe Fam Asɛmpatrɛ no mpanimfo boayikuo muni wɔ 1909 mu.
C. A. Ackah ne C.E.F Thompson, Sierra Leone SDA ɔsɛmpatrɛwfo a ɔwɔ Ghana a saa bere no na ɔte Axim no ne nhyiamfo baanu a wogyinaa Ghana ananmu wɔ SDA adwumayɛfo a wɔyɛɛ no kɛse wɔ Afrika Atɔe fam nhyiam a edi kan koraa a wɔyɛe wɔ Sierra Leone bɛyɛ nnankron (October 10-18) no ase , 1910 mu no. Wɔn amanneɛbɔ a wɔde mae wɔ nhyiam no ase no twee adwene sii wɔn asɛmpatrɛw mmeae abien a ɛwɔ Nzema asase so, Kikam ne Axim, ne mmeae a atwa wɔn ho ahyia no so. Na Kikam ne Axim wɔ Homedadifoɔ bɛyɛ ɔha.
Wɔ n’amanneɛbɔ a ɔde kɔmaa Amansan Nhyiam a ɛto so 37 a wɔyɛe wɔ Washington, DC, wɔ June 6, 1909 mu no, D. C. Babcock kaa adwuma a Ackah yɛ maa Seventh-day Adventism wɔ Ghana nso ho asɛm, na ogyee mfaso ne ahoɔden a ɔwɔ ma Onyankopɔn asɛm ne Adventism a ɔwɔ hɔ no toom sɛ: “Onua C. A. Ackah faa nhoma adwuma no wɔ Cape Coast, Gold Coast, ne mmeae afoforo, na watow nhoma ne nhoma afoforo a ne bo yɛ dɔla 500 agu. Ɔsan nso yɛɛ nhyiamu bi wɔ ne kurom akuraa ase, wɔ Nzemafoɔ mu, na ɔbɔ amanneɛ sɛ Homedadifoɔ aduanan mmiɛnsa.” Babcock nsrahwɛ a ɔkɔɔ Ghana wɔ Ɔkɔtɔberɛ 1909 mu no awieeɛ ne apam a ɔsɔfoɔ no ne Ackah yɛeɛ wɔ awieeɛ a wɔde kɔ baabi foforɔ no ho Kikam Adventist asɔre ne sukuu agyapadeɛ anaa agyapadeɛ a ɛfiri Ackah tumidi, ne sohwɛ, ne ne wurayɛ so kɔsi Amansan Nhyiamu no deɛ so. Wɔ Babcock amanneɛbɔ a ɔde kɔmaa General Conference, ɔkaa sɛ, “Ɛyɛ me anigyeɛ sɛ mɛka sɛ mefiri Gold Coast asan aba nkyɛreeɛ na me ne Onua Ackah ayɛ apam na magye agyapadeɛ a ɔwɔ ama asɛmpatrɛ adwuma no sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔbɛfa adwumayɛbea no so ayɛ ahyɛdeɛ nyinaa wɔ Freetown fi eyi mu.”
Ackah yɛ obi a ɔtete akyerɛkyerɛfo. Akyerɛkyerɛfo binom a wɔsom wɔ Kikam Adventist Sukuu no mu wɔ mfe a edi kan a na ɛwɔ hɔ no mu bi ne J. D Hayford, Francis Dolphijn, J. A Bonney, Samuel Duncan Morgue, ne John Kwabena Kaipro Garbrah. Akyiri yi Garbrah bɛyɛɛ Ghanani a odi kan a wɔhyɛɛ no sɔfo wɔ Adventist Asɔre no mu. Ackah asuafoɔ a akyiri yi wɔbɛyɛɛ asomfo no bi ne Solomon Benjamin Essien, Isaac Ackah Benson, ne James Awurade Miezah Arloo. Wɔ afe 1911 mu no, C. A. Ackah tee nka sɛ D. C. Babcock ne ahɔho afoforo a wodii Babcock ade no nte Ghanafo amammerɛ ne amanne ase. Ɔsii gyinae sɛ afe 1912 mfitiaseɛ no ɔbɛkɔ Amansan Nhyiamu adwumayɛbea ti hɔ akɔkyerɛkyerɛ mu akyerɛ kuo a ɛkorɔn no sɛdeɛ nneɛma kɔ so wɔ Ghana. Bere a na ɔwɔ Great Britain rekɔ United States no, onyaa “ahurututu mu nsamanwaw a emu yɛ den.” Owui wɔ April 25, 1912, bere a na wadi mfe aduonu akron.
Agyapadeɛ.
Nneɛma a C. A. Ackah yɛe no boaa ma Adventist Asɔre no nyaa nkɔso wɔ Ghana. Ɔno na ɔhyehyɛɛ asɔre mmienu a ɛdi kan a wɔahyehyɛ wɔ Ghana, a ɛwɔ Kikam ne Axim, bɛyɛ afe 1909. Ɔsan nso hyehyɛɛ Adventist sukuu mmienu a ɛdi kan wɔ Ghana, a ɛwɔ Cape Coast ne Kikam wɔ afe 1907 ne 1908 mu. Wɔnam Ackah ankasa ka so nyaa saa agyapadeɛ yi nyinaa na wɔde maa Adventist asɔre no akyɛdeɛ berɛ a D. C. Babcock baeɛ wɔ afe 1909 Ghanafoɔ abibifoɔ nwoma ho asɛmpakafoɔ a ɔdi kan wɔ Adventist Asɔre no mu, Ackah nso bɛyɛɛ ɔpanin a ɔdi kan a wɔhyɛɛ no sɔfoɔ wɔ Ghana wɔ Ɔkɔtɔberɛ 19, 1999 mu. 1909 mu.
Wɔ afe 1909 mu no, ɔsan nso bɛyɛɛ Ghana adwumayɛfoɔ boayikuo no muni a ɔdi kan wɔ West African Union Mission, a ɛmaa no asɛdeɛ sɛ ɔgyina Ghana ananmu wɔ amansan ne adwumayɛfoɔ boayikuo nhyiamu nyinaa ase wɔ WAUM adwumayɛbea ti wɔ Sierra Leone.
Na Ackah nso yɛ ɔfotufo a ɔtetee asɛmpakafo a wɔwɔ nkɛntɛnso te sɛ J. D. Hayford, Francis Dolphijn, J. A. Bonney, Samuel Duncan Morgue, ne John Kaipro Gabrah, a akyiri yi ɔbɛyɛɛ Ghanani a odi kan a wɔhyɛɛ no sɔfo sɛ ɔsomfo wɔ Adventist Asɔre no mu. Mmabun a ɔtetee wɔn sɛ asɛmpakafo wɔ Ashanti ne mmeae afoforo ne S. B. Essien, J. A. M. Arloo, I. A. Benson, ne afoforo. Akyiri yi na saa baasa yi ka asɔfo a wɔyɛ akwampaefo a wɔhyɛɛ wɔn sɔfo wɔ Gold Coast mpɔtam hɔ no ho.
Ackah ntoboa ahorow no kɛseyɛ ne nkɛntɛnso maa Kofi Owusu-Mensa, Adventistfo abakɔsɛm ho abakɔsɛm kyerɛwfo wɔ Afrika kae sɛ, “Nanso, sɛ mewɔ tumi ne hokwan sɛ meyɛ saa a, anka mɛsesa din din Valley View Sukuupɔn, a wɔde sii hɔ mfe aduɔson akyi wɔ Ghana wɔ afe 1979. . .“Ackah Suapɔn” de hyɛ Kristoni Abraham Ackah a ofi Kikam anuonyam ne nkae.”15
|